Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 25. – 26. marca 2010,

–  so zreteľom na závery Európskej rady zo 17. júna 2010 (EUCO 13/10), a najmä na skutočnosť, že prijala stratégiu Európa 2020,

–  so zreteľom na pozičný dokument, ktorý Výbor pre regionálny rozvoj podporil na svojej schôdzi 13. júla 2010,

–  so zreteľom na závery Rady o strategickej správe Komisie z roku 2010 o vykonávaní programov politiky súdržnosti, ktoré boli prijaté na 3023. zasadnutí Rady pre zahraničné veci 14. júna 2010 v Luxemburgu,

–  so zreteľom na otázku zo 14. júla 2010 adresovanú Komisii, ktorá sa týkala politiky súdržnosti a regionálnej politiky EÚ po roku 2013 (O-0110/2010 – B7-0466/2010),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

1.  trvá na tom, že politika súdržnosti, ktorej cieľom je zníženie rozdielov medzi jednotlivými úrovňami rozvoja európskych regiónov a podnietenie potenciálu rastu v záujme dosiahnutia hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, sa ukázala byť zásadným prvkom procesu európskej integrácie, že je to politika s európskou pridanou hodnotou, ktorá uľahčuje snahu o modernizáciu a trvalo udržateľný rast a je tiež prejavom európskej solidarity, a že v súlade s duchom zmlúv si tieto charakteristické znaky vyžadujú celoeurópsku regionálnu politiku, ktorá by sa uplatňovala na celom území EÚ a ktorá by zahŕňala všetky európske regióny;

2.  konštatuje, že súčasné nahromadenie dlhodobých a krátkodobých problémov(1), ktorým Európska únia čelí, si vyžaduje prijatie upravenej stratégie EÚ 2020 schopnej vytvoriť taký rámec, ktorý by bol priaznivý pre stabilný a trvalo udržateľný hospodársky rast a vytváranie pracovných miest v Európe; zdôrazňuje skutočnosť, že vykonávanie politiky súdržnosti je pre úspech tejto stratégie nevyhnutné, pričom táto politika aj naďalej ostáva nezávislou politikou zabezpečujúcou rámec pre vytvorenie silných synergií medzi všetkými európskymi politikami;

3.  odmieta akékoľvek pokusy o vrátenie tejto politiky na vnútroštátnu úroveň; okrem toho sa domnieva, že so zreteľom na to, že súčasný finančný rámec má dôležitý vplyv na regionálny rozvoj, je nevyhnutné, aby sa regionálny rozmer v plnej miere zohľadnil v navrhovanom preskúmaní rozpočtu EÚ a v budúcom finančnom rámci, a že silná a dobre financovaná regionálna politika EÚ je nevyhnutnou podmienkou na dosiahnutie sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti;

4.  upozorňuje na skutočnosť, že v súlade s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy zahŕňa územná súdržnosť cielený prístup k územnému rozvoju, ktorý je zárukou polycentrického rozvoja, a to vytvorením synergií a zamedzením tomu, aby sa zdroje regionálnej politiky rozptýlili do rozličných sektorov, a na to je nevyhnutná aj dostatočná pružnosť na zohľadnenie regionálnych osobitostí a na podporu zaostávajúcich regiónov v ich úsilí o prekonanie sociálno-hospodárskych ťažkostí; domnieva sa, že pre najodľahlejšie regióny, pohraničné regióny, regióny s osobitnými zemepisnými vlastnosťami a ostatné regióny, ktoré stoja pred osobitnými problémami v oblasti rozvoja, musia aj existovať osobitné ustanovenia;

5.  zdôrazňuje potrebu využiť skúsenosti z minulosti, príklady osvedčených postupov a úspešných predchádzajúcich iniciatív Spoločenstva, aby sa tak dosiahol cielenejší prístup k mestskému rozmeru politiky súdržnosti; ďalej zdôrazňuje skutočnosť, že mestá zohrávajú v rámci regionálneho hospodárskeho rozvoja dynamickú úlohu, a to tak, že poskytujú hospodársky stimul okolitým vidieckym oblastiam, a preto sa domnieva, že v nasledujúcom plánovacom období by sa mali vyčleniť finančné zdroje na investície do mestských, ako aj prímestských projektov, a zastáva názor, že na účely dosiahnutia týchto cieľov by sa malo zvážiť uplatňovanie primeraného nástroja;

6.  zdôrazňuje, že viacúrovňová správa je jednou z hlavných zásad politiky súdržnosti a má zásadný význam pre zaistenie kvality rozhodovacieho procesu, strategického plánovania a realizácie cieľov; domnieva sa preto, že v budúcnosti by mal byť integrovaný prístup k vykonávaniu politiky záväzný; ďalej sa domnieva, že zásada subsidiarity vo svojej posilnenej a rozšírenej koncepcii vymedzenej v Zmluve o fungovaní EÚ, ako aj lepšie definovaná zásada partnerstva a transparentnosť predstavujú základné prvky správneho vykonávania všetkých politík EÚ a mali by byť zodpovedajúcim spôsobom posilnené;

7.  domnieva sa, že základný návrh existujúcich cieľov by sa mal zachovať a územná spolupráca, ktorá má jednoznačnú pridanú európsku hodnotu, by mala byť posilnená, zatiaľ čo by mali by byť posúdené ďalšie opatrenia vrátane vyčleňovania prostriedkov a osvedčených postupov a mali by sa vymedziť spoločné problémy a ich riešenie; domnieva sa, že tieto opatrenia by mali zahŕňať stanovenie spoločných cieľov a racionálne využívanie spoločných zdrojov a že vynakladanie prostriedkov by sa malo sústrediť na základné priority, ktoré predstavujú pridanú európsku hodnotu;

8.  vyzýva, aby štruktúra politiky súdržnosti na obdobie po roku 2013 zabezpečila jednoduchý, spravodlivý a transparentný prechodný režim zohľadňujúci skúsenosti z minulosti a najnovší vývoj v sociálnej a hospodárskej situácii dotknutých regiónov a aby im umožnila pokračovať na ich ceste k rastu a rozvoju;

9.  domnieva sa, že aj keď HDP musí naďalej zostať hlavným kritériom určovania oprávnenosti pomoci v rámci regionálnej politiky, mohli by sa použiť aj iné merateľné ukazovatele, ktoré sa preukážu ako relevantné, pričom sa vnútroštátnym orgánom ponechá priestor, aby mohli na príslušnej rozhodovacej úrovni uplatňovať ďalšie ukazovatele zohľadňujúce špecifické rysy regiónov a miest;

10.  trvá na tom, že Európsky sociálny fond by mal aj naďalej zostať v rámci nariadenia, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o fondoch politiky súdržnosti, je však potrebné, aby mal svoje vlastné pravidlá;

11.  vyzýva, aby bol rozvoj vidieka v rámci druhého piliera SPP koordinovaný s rozvojovými cieľmi v oblasti súdržnosti a riadený na regionálnej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby zodpovedal daným potrebám;

12.  požaduje, aby politika súdržnosti a jej systém realizácie boli viac zamerané na výsledky a sústredili sa na väčšiu účinnosť a efektívnosť a vytvorili optimálnu rovnováhu medzi kvalitou výsledkov a finančnou kontrolou; zdôrazňuje, že toto si vyžaduje výrazné zlepšenia v oblasti systémov monitorovania a hodnotenia, väčšiu účinnosť v oblasti administratívnej kapacity a obmedzenie výskytu chýb, ako aj určenie cieľov a merateľných ukazovateľov, ktoré sú porovnateľné v celej EÚ;

13.  domnieva sa, že je potrebné aj naďalej zjednodušovať vykonávanie politík, čo musí byť doplnené zjednodušovaním vnútroštátnych a regionálnych postupov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu dosiahnuť správnu rovnováhu medzi jednoduchosťou, účinnosťou a riadnym finančným hospodárením, pričom vyjadruje nádej, že politika súdržnosti sa tak stane užívateľsky priateľskou politikou so zvýšenou viditeľnosťou;

14.  podporuje využitie nástrojov finančného inžinierstva, revolvingových fondov a globálnych grantov a vyzýva, aby sa zjednodušil prístup k rizikovému kapitálu a mikrofinancovaniu; je presvedčený o tom, že členské štáty by mali vo väčšej miere využívať dostupné zdroje technickej pomoci s cieľom posilniť kapacity miestnych a regionálnych orgánov a ďalších zúčastnených strán, najmä mimovládnych organizácií a malých a stredných podnikov;

15.  domnieva sa, že politika regionálneho rozvoja je ústredným prvkom hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja Únie, a preto si zasluhuje, aby jej politickú platformu predstavovala formálna vládna štruktúra, a že rovnako by mala byť posilnená úloha Európskej komisie, pokiaľ ide o riadenie a tvorbu politiky;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Pozri Regióny 2020 – hodnotenie budúcich výziev pre regióny EÚ, pracovný dokument Komisie, november 2008.