Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu Komisie z 18. decembra 2009 s názvom Rovnosť žien a mužov – 2010 (KOM(2009)0694),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2003 s názvom Zlepšenie kvality práce: prehľad najnovšieho vývoja (KOM(2003)0728),

–  so zreteľom na správu Komisie z roku 2004 s názvom Neisté zamestnanie v Európe: komparatívna štúdia rizík spojených s trhom práce v pružných ekonomikách,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov – časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020 (KOM(2010)0193),

–  so zreteľom na závery Rady z 8. júna 2009 o flexiistote v období krízy,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z 19. novembra 2008 o dočasnej agentúrnej práci(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(2),

–  so zreteľom na smernicu Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP(3),

–  so zreteľom na smernicu Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúcu sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC(4),

–  so zreteľom na podkladovú správu Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok z roku 2010 s názvom Veľmi atypické formy práce,

–  so zreteľom na správu Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok z roku 2008 s názvom Opatrenia na boj proti nelegálnej práci v Európskej únii,

–  so zreteľom na správu Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok z roku 2007 s názvom Pracovné podmienky v Európskej únii: rodové hľadisko,

–  so zreteľom na správu Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok z roku 1998 s názvom Neisté zamestnanie a pracovné podmienky v Európe,

–  so zreteľom na správu Eurobarometra z októbra 2007 s názvom Nelegálna práca v Európskej únii,

–  so zreteľom na správu skupiny odborníkov Európskej komisie na rodovú problematiku a otázky zamestnanosti z roku 2009 s názvom Segregácia mužov a žien na trhu práce,

–  so zreteľom na správu skupiny odborníkov Európskej komisie na rodové otázky, sociálne začlenenie a zamestnanosť z roku 2006 s názvom Nerovné postavenie mužov a žien s ohľadom na riziko chudoby a sociálneho vylúčenia u znevýhodnených skupín v tridsiatich európskych krajinách,

–  so zreteľom na správu Medzinárodnej organizácie práce (ILO) s názvom Dôstojné pracovné podmienky pre pracovníkov v domácnosti, ktorá bola vypracovaná pre 99. zasadnutie Medzinárodnej konferencie práce v júni 2010,

–  so zreteľom na správu Medzinárodnej organizácie práce (ILO) z roku 2009 s názvom Rodová dimenzia práce v domácnosti v západnej Európe,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o rodových aspektoch hospodárskeho poklesu a finančnej krízy(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. novembra 2008 obsahujúce odporúčania pre Komisiu, týkajúce sa uplatňovania zásady rovnakého odmeňovania žien a mužov(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2006 o budúcnosti lisabonskej stratégie s ohľadom na rodovú rovnosť(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. septembra 1998 o úlohe družstiev pri zvyšovaní zamestnanosti žien(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 1998 o dodržiavaní ľudských práv v Európskej únii (1996)(10),

–  so zreteľom na stanovisko úseku pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. mája 2010 o profesionalizácii práce v domácnosti (SOC/372 – CESE 336/2010 v konečnom znení),

–  so zreteľom na štatistickú štúdiu Eurostatu č. 12/2010 s názvom Trhy práce 27 členských štátov EÚ stále v kríze,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0264/2010),

A.  keďže individualizácia a narastajúca flexibilita trhu práce, ktoré vedú k obmedzeniu kolektívneho vyjednávania, stavajú zamestnancov a najmä ženy, ktoré často musia zladiť rodinné a pracovné povinnosti, do zraniteľnejšej pozície, čo môže mať za následok neisté pracovné miesta, pretože uľahčuje zamestnávateľom zavádzanie horších pracovných podmienok,

B.  keďže ženy sú nadmerne zastúpené na neistých pracovných miestach v rámci trhu práce, keďže isté formy neistej práce, ktorú vykonávajú ženy, napríklad platené práce v domácnosti a opatrovateľské služby, sú na trhu práce neviditeľné, a keďže napriek existujúcemu legislatívnemu rámcu sa ženy v EÚ aj naďalej stretávajú s veľkými rozdielmi, pokiaľ ide o pracovné príležitosti, kvalitu práce, príjmy a rovnaké odmeňovanie za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty,

C.  keďže nadmerné zastúpenie žien na neistých pracovných miestach je kľúčovým faktorom prispievajúcim k rozdielom v odmeňovaní žien a mužov, ktoré sú stále veľmi veľké; keďže zlepšením kvality pracovných miest pre ženy sa tak zmenšia rozdiely v odmeňovaní mužov a žien,

D.  keďže nedobrovoľná práca na čiastočný úväzok je v sektore služieb veľmi rozšírená, najmä v hotelovom odvetví a gastronómii, školstve, zdravotníctve a sociálnych službách a iných komunálnych a sociálnych službách a službách osobnej starostlivosti, v ktorých väčšinu zamestnancov tvoria ženy,

E.  keďže účasť žien na trhu práce odráža ich úlohu v domácnosti a ženy zvyčajne nastupujú na také pracovné miesta, ktoré im umožňujú kombinovať platenú a neplatenú prácu,

F.  keďže hospodárska a finančná kríza má dvojitý vplyv na neisté pracovné miesta, pretože prvá rekcia mnohých podnikov bola znížiť počet pracovných miest na dobu určitú, a keďže okrem toho existujú obavy, že mnohé z trvalých pracovných miest zrušených počas recesie sa už neobnovia, ale ich nahradia atypické – ak nie neisté – pracovné úväzky,

G.  keďže pod pojmom neistá pracovná situácia sa rozumejú „neštandardné“ formy zamestnania s niektorou z nasledujúcich charakteristík:

H.  keďže podmienky neistého zamestnania, napríklad nepísané zmluvy, nedobrovoľná práca na čiastočný úväzok a pretrvávajúce rozdiely v odmeňovaní, majú dlhotrvajúci vplyv na ochranu prostredníctvom sociálneho zabezpečenia a dôchodkov a vystavujú pracovníkov väčšiemu riziku chudoby,

I.  keďže za určitých okolností sú ženy vystavené riziku nedôstojných pracovných podmienok a keďže si preto v tomto ohľade zasluhujú osobitnú pozornosť, najmä pokiaľ ide o tehotné ženy a dojčiace matky,

J.  keďže globalizácia a súčasná celková hospodárska situácia, ako aj technický pokrok menia pracovnoprávne vzťahy a náplň činnosti pracovníkov,

K.  keďže v prípade žien, ktoré pracujú na neistých pracovných miestach, je pravdepodobnejšie, že nepoznajú svoje práva a sú vystavené väčšiemu riziku vylúčenia z právnej ochrany a/alebo neoprávneného prepustenia zo zamestnania,

L.  keďže treba zdôrazniť právo všetkých pracovníkov, a to aj žien na neistých pracovných miestach, na odborné vzdelávanie a prípravu,

M.  keďže vnímanie žien ako druhých zárobkovo činných osôb v rodine je nesprávne a chybne vykresľuje veľkú časť pracujúcich žien, ktoré sú jedinými osobami s príjmom,

N.  keďže počet nelegálnych pracovníčok vzrastá, najmä v odvetví práce v domácnosti,

O.  keďže väčšina pracovníkov v domácnosti, ktorí vykonávajú činnosti ako domáca starostlivosť, upratovanie a varenie, sú ženy; keďže práca v domácnosti predstavuje v priemyselných krajinách 5 až 9 % pracovných miest, pričom tieto pracovné miesta sú väčšinou neisté, podhodnotené a neprihlásené, a keďže zraniteľnosť pracovníkov v domácnosti spočíva v tom, že sú často diskriminovaní a môžu sa veľmi ľahko stať terčom nerovného a nespravodlivého zaobchádzania alebo zneužívania,

P.  keďže v súvislosti s neistými pracovnými miestami je strata profesionálnych schopností vysoko kvalifikovaných pracovníkov bežným problémom, najmä v prípade prepustených zamestnancov alebo migrujúcich pracovníkov, ktorí prijímajú pracovné miesta vyžadujúce nízku kvalifikáciu, aby sa udržali na trhu práce, a keďže táto situácia, ktorá postihuje najmä ženy, ohrozuje kariérny rast a dosiahnutie úrovní platov, ktoré zodpovedajú nadobudnutým schopnostiam,

Q.  keďže migrujúce ženy, ktoré zastávajú dočasné nekvalifikované pracovné miesta na periférii trhu práce alebo vykonávajú prácu v domácnosti, môžu byť vystavené dvojitej diskriminácii, pretože okrem toho, že často pracujú v zlých, neštandardných, ak nie nezákonných podmienkach, je väčšia pravdepodobnosť, že budú vystavené zlému zaobchádzaniu alebo násiliu, či sexuálnemu zneužívaniu; keďže navyše často nebývajú oboznámené so svojimi právami, majú obmedzený prístup k verejným službám, nedostatočne ovládajú miestny jazyk, a preto nie sú schopné nadväzovať spoločenské kontakty, a keďže nelegálne zamestnané ženy nemajú odvahu kontaktovať príslušné orgány so žiadosťou o ochranu, pretože sa obávajú núteného návratu do vlasti,

R.  keďže dohoda Rady Európy z 24. novembra 1969 o umiestnení ako au pair je zastaraná, a preto nerieši aktuálne problémy v mnohých členských štátoch, ktoré môžu vyplývať z využívania práce au pair,

S.  keďže EÚ je naďalej zaviazaná k presadzovaniu rodovej rovnosti; keďže v rámci politík zamestnanosti treba aktívne presadzovať rovnosť príležitostí pre ženy a mužov,

Rodová povaha neistej práce

1.  poukazuje na rodové hľadisko neistého zamestnania a pripomína, že na trhu práce došlo k presunu od štandardných k neštandardným formám zamestnania, z čoho vyplýva potreba predchádzať tomu, aby sa z neštandardných foriem zamestnania stávali neisté pracovné miesta; domnieva sa, že v záujme boja proti týmto problémom treba vyzvať členské štáty a sociálnych partnerov, aby v značnom rozsahu zladili svoje legislatívne a zmluvné pravidlá týkajúce sa štandardnej práce a atypickej práce s cieľom zabrániť uprednostňovaniu najvýhodnejších a najlacnejších foriem zamestnania, ale s prihliadnutím na riziko možného nárastu neohlásenej práce;

2.  naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby v usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov a v novej stratégie pre rodovú rovnosť určili charakteristické črty neistého zamestnania;

3.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali legislatívne opatrenia, ktoré by skoncovali s uzatváraním zmlúv bez udania pracovnej doby, ktoré sú bežné na pracovných miestach, ktoré tradične zastávajú ženy v odvetviach ako práca v domácnosti, opatrovateľské práce, gastronómia a hotelierstvo, a aby zaviedli rozsiahle nástroje kontroly na právnu úpravu všetkých druhov prítomnosti vo firmách a na pracoviskách, ktoré sú formálne odsúhlasené na účely poradenstva a odbornej prípravy, ale ktoré sa v praxi stávajú ďalším zdrojom zneužívania, pričom zakrývajú skutočné služby poskytované bez náležitej odmeny alebo ochrany;

4.  žiada Komisiu a členské štáty, aby vypracovali stratégie v oblasti neistej práce s cieľom zdôrazniť dôstojné a ekologické pracovné miesta a začleniť rodovú rovnováhu;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zníženie dvojitého pracovného zaťaženia žien, ktoré je jedným z dôvodov nadmerného zastúpenia žien na neistých pracovných miestach; žiada zlepšiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom v rámci bežného zamestnania na účely zníženia počtu neistých pracovných miest;

Sociálne podmienky

6.  vyjadruje sklamanie nad tým, že balík právnych predpisov EÚ v oblasti pracovného práva a vyššie uvedené smernice o agentúrnom zamestnávaní na dobu určitú, na čiastočný úväzok a dočasnej práci náležite neriešia neistú povahu takéhoto zamestnania; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali ďalšie osobitné legislatívne opatrenia, ako sú zavedenie záväzných minimálnych sociálnych noriem pre zamestnancov a zaistenie rovnakého prístupu všetkých zamestnancov k sociálnym službám a výhodám vrátane materskej dovolenky, zdravotnej starostlivosti a starobných dôchodkov, ako aj k vzdelávaniu a odbornej príprave, a to nezávisle od podmienok ich pracovného pomeru; vyzýva členské štáty, aby okrem toho uplatňovali právne predpisy, ktoré pracovníkom zabezpečujú primerané vymedzenie pracovného času, odpočinku a voľného času;

7.  vyzýva členské štáty na zabezpečenie toho, aby zamestnávatelia, ktorí vystavujú pracovníčky poškodzujúcemu zaobchádzaniu alebo zneužívaniu, boli čo najrýchlejšie postavení pred súd;

8.  zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť ženám na neistých pracovných miestach možnosť chrániť svoje práva, ako právo na primeranú mzdu, materskú dovolenku, spravodlivý a pravidelný pracovný čas a nediskriminujúce pracovné prostredie, ktoré sú pre tieto ženy rozhodujúce; vyzýva členské štáty, aby zaviedli sankcie pre obmedzovanie účasti na odborovej činnosti a okrem toho vo všeobecnosti vyzýva členské štáty, aby poskytovali nízkoprahové poradenské služby pre ženy, ktoré nemôže podporiť zamestnanecká rada, napríklad v prípade žien pracujúcich v domácnostiach; vyzýva sociálnych partnerov, aby zlepšili pomerné zastúpenie žien a mužov vo svojich orgánoch na všetkých úrovniach;

9.  zdôrazňuje potrebu legislatívnych opatrení zaisťujúcich rodovú rovnosť a zníženie rodovej segregácie na trhu práce; pripomína preto svoje vyššie uvedené uznesenie z 18. novembra 2008, naliehavo žiada Komisiu, aby predložila návrh týkajúci sa uplatňovania zásady rovnakého odmeňovania mužov a žien, a pripomína členským štátom, aby bezodkladne transponovali smernicu 2006/54/ES;

10.  vyzýva členské štáty, aby splnili barcelonské ciele v oblasti starostlivosti o deti s cieľom posilniť účasť žien na trhu práce a ich hospodársku nezávislosť; vyzýva členské štáty, aby prekonali prekážky, ktoré bránia ženám pracovať toľko hodín, koľko chcú – či už v práci na čiastočný alebo plný úväzok;

11.  zdôrazňuje potrebu odstrániť profesionálnu a odvetvovú segregáciu na trhu práce prostredníctvom osvety a vzdelávania od útleho veku, napríklad propagáciou pracovných miest spájaných so ženskými zručnosťami medzi mužmi a naopak, motiváciou dievčat k štúdiu vied a bojom proti vnímaniu žien ako druhých zarábajúcich osôb v rodine, a to za účasti Európskeho inštitútu pre rovnosť pohlaví;

12.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naplánovali a vykonávali opatrenia umožňujúce uspokojivé vzdelanie, odbornú prípravu a štúdium pre dievčatá a mladé ženy, pričom treba osobitne podporiť najmä dievčatá a mladé ženy pochádzajúce z prisťahovaleckých rodín; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné, aby ženy, ktoré prestali pracovať z dôvodu narodenia dieťaťa, aktívne pokračovali vo svojej pracovnej kariére;

13.  vyzýva členské štáty, aby bojovali proti nelegálnej práci tak, že ju prostredníctvom preventívnych opatrení zmenia na riadne pracovné miesta, napríklad prostredníctvom zaručenia beztrestnosti zamestnancov, ktorí nahlásia svoj štatút nelegálneho zamestnanca, a prijatia odradzujúcich opatrení voči zamestnávateľom; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili zhromažďovanie údajov a sledovali pokrok v tejto oblasti;

14.  zdôrazňuje, že sociálna ochrana je základnou súčasťou flexiistoty; zdôrazňuje, že koncepcia flexiistoty ovplyvňuje mužov a ženy odlišným spôsobom a zvyčajne posilňuje terajšie rodové úlohy; pripomína členským štátom a sociálnym partnerom závery Rady z 8. júna 2009 o flexiistote v časoch krízy, konkrétne uplatňovanie zásady rovnosti pohlaví pri presadzovaní zásad flexiistoty;

15.  domnieva sa, že udržateľnosť dôchodkových systémov, úverové nástroje určené pre projekty svojpomoci, ako aj tvorba pracovných miest a tvorba alternatívnych systémov príjmu môžu zlepšiť podmienky žien na neistých pracovných miestach;

16.  zasadzuje sa o to, aby sa bežné pracovné miesta v budúcnosti vytvárali podľa zásad kvalitnej práce a nestávali sa z nich neisté pracovné miesta; žiada, aby boli pracovné trhy lepšie regulované prostredníctvom prísnych kontrol práce s cieľom znížiť počet neistých pracovných miest;

17.  žiada, aby sa na stretnutí Európskej rady dosiahla dohoda o jasných usmerneniach a konkrétnych opatreniach na zachovanie pracovných miest a tvorbu nových pracovných príležitostí v rámci stratégie EÚ 2020;

18.  v súlade s výsledkami dosiahnutými v praxi vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla usmernenia pre najlepšie postupy v boji proti priamej a nepriamej diskriminácii, pri presadzovaní rodovej rovnosti a znižovaní počtu neistých pracovných miest pre ženy;

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali právne predpisy upravujúce sociálne a právne postavenie sezónnych pracovníkov a aby im zaistili sociálne zabezpečenie; za sezónnych pracovníkov považuje pracovníkov, ktorí uzatvorili na dobu neurčitú alebo určitú pracovnú zmluvu, ktorej trvanie a predĺženie ovplyvňujú sezónne faktory, akými sú klimatické cykly, štátne sviatky a/alebo poľnohospodárske žatvy;

20.  poukazuje na to, že štúdie preukázali súvislosť medzi neistým zamestnaním, v rámci ktorého sa môžu prehliadať minimálne zdravotné a bezpečnostné požiadavky, a vyššou úrazovosťou, väčším rizikom ochorení a nebezpečných situácií; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby posilnili sledovanie minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadaviek na pracovisku a zamerali sa pritom najmä na osobitné riziká ohrozujúce pracujúce ženy;

Pracovníci v domácnosti

21.  vyzýva Komisiu, aby povzbudila členské štáty k výmene najlepších postupov a k plnému využitiu príležitostí spolufinancovania, ktoré ponúkajú štrukturálne fondy, najmä Európsky sociálny fond, na zabezpečenie väčšieho prístupu k cenovo dostupným a kvalitným zaradeniam starostlivosti o deti a seniorov, aby ženy neboli nútené prevziať tieto povinnosti na neformálnom základe; okrem toho zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby sa neisté pracovné miesta v oblasti domácej starostlivosti zmenili všade, kde je to možné, na dôstojné, dlhodobé pracovné miesta;

22.  vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty v rozvoji kampane za postupnú transformáciu neistých pracovných miest na bežné pracovné miesta; vyzýva Komisiu, aby schválila program zameraný na vzdelávanie pracovníkov o účinkoch a dosahoch neistej práce, a to aj na bezpečnosť a zdravie pri práci;

23.  vyzýva Komisiu, aby navrhla novú európsku dohodu o pravidlách týkajúcich sa au pair, v ktorej sa zníži veková hranica z 30 rokov tak, aby dospelí živitelia blížiaci sa k veku 30 rokov nemohli byť umiestnení ako au pair, a v ktorej sa zdôrazní, že úlohou au pair je vypomáhať pri každodenných rodinných povinnostiach a zapájať sa do rodinných činností maximálne 30 hodín týždenne a že cieľom je rozvíjať kultúrne porozumenie a jazykové schopnosti ľudí umiestnených ako au pair;

Migrujúci pracovníci

24.  vyzýva Komisiu, aby vo svojej novej stratégii pre rodovú rovnosť posilnila svoj záväzok k presadzovaniu rodovej rovnosti v migračných a integračných politikách, najmä s cieľom plne využiť pracovný potenciál migrujúcich žien;

25.  poukazuje na skutočnosť, že u migrujúcich žien je sociálna integrácia ešte ťažšia než u mužov vzhľadom na to, že sú vystavené dvojakej diskriminácii; nabáda preto zamestnávateľov, aby prijali osobitné opatrenia na uľahčenie sociálnej integrácie migrujúcich pracovníčok, napríklad tým, že im ponúknu jazykové vzdelávanie a/alebo podporné služby, a na zabezpečenie registrácie migrujúcich pracovníkov, aby mali nárok na sociálne zabezpečenie;

Výskum na túto tému

26.  osobitne upozorňuje na nedostatok výskumu na tému neistej pracovnej situácie; vyzýva Komisiu a EUROFOUND, aby spolupracovali s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť a iniciovali cielený výskum zameraný medziiným na zhodnotenie nákladov vyplývajúcich zo straty zručností a dobrých životných podmienok v dôsledku neistého zamestnania, pričom budú zohľadňovať rodové hľadisko; zdôrazňuje, že európske výskumné programy by sa mali v budúcnosti viac zameriavať na sociálne otázky, napríklad na neisté zamestnanie;

27.  víta všeobecné ciele pilotného projektu zameraného na pretváranie neistých pracovných miest na pracovné miesta rešpektujúce práva pracujúcich a zdôrazňuje, že pri vykonávaní projektu treba venovať osobitnú pozornosť rodovej povahe neistej pracovnej situácie;

o
o   o

28.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008, s. 9. (2) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23. (3) Ú. v. ES L 175, 10.7.1999, s. 43. (4) Ú. v. ES L 14, 20.1.1998, s. 9. (5) Prijaté texty, P7_TA(2010)0231. (6) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 23. (7) Ú. v. EÚ C 16 E, 22.1.2010, s. 21. (8) Ú. v. EÚ C 287 E, 24.11.2006, s. 323. (9) Ú. v. ES C 313, 12.10.1998, s. 234. (10) Ú. v. ES C 80, 16.3.1998, s. 43.