Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 20. októbra 2010 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (KOM(2008)0637 – C6-0340/2008 – 2008/0193(COD))
(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
Európsky parlament,
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0637),
– so zreteľom na článok 251 ods. 2, článok 137 ods. 2 a článok 141 ods. 3 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0340/2008),
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade nazvané „Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy“ (KOM(2009)0665),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3, článok 153 ods. 2 a článok 157 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 13. mája 2009(1),
– po konzultácii s Výborom regiónov,
– so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhovanému právnemu základu,
– so zreteľom na články 37, 55 a 175 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na prvú správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A6-0267/2009),
– so zreteľom na druhú správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0032/2010),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;
3. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 20. októbra 2010 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/.../EÚ, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčoka o zavedení opatrení zameraných na podporu pracovníkov pri zlaďovaní pracovného a rodinného života
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 153 ods. 2 a článok 157 ods. 3,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),
po konzultácii s Výborom regiónov,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(2),
keďže:
(1) V článku 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 151 ZFEÚ Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v oblasti zlepšovania pracovného prostredia s ohľadom na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov a rovnosti medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o rovnaké príležitosti na trhu práce a rovnaké zaobchádzanie v práci.
(2) V článku 157 ZFEÚ sa stanovuje, že Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijmú opatrenia na zabezpečenie uplatňovania zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v otázkach zamestnania a povolania.
(3) Keďže táto smernica sa netýka iba zdravia a bezpečnosti tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok, ale takisto prirodzene otázok rovnakého zaobchádzania, ako je právo na návrat na svoje alebo na porovnateľné pracovné miesto, pravidlá týkajúce sa prepustenia a zamestnanecké práva, alebo práva týkajúce sa lepšej finančnej podpory počas dovolenky, články 153 a 157 ZFEÚ tvoria právny základ tejto smernice.
(4) Rovnosť medzi mužmi a ženami je základnou zásadou Európskej únie. V článkoch 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie sa zakazuje akákoľvek diskriminácia na základe pohlavia a vyžaduje sa zabezpečenie rovnosti medzi mužmi a ženami vo všetkých oblastiach vrátane zosúladenia pracovného a súkromného života.
(5) V článku 3 Zmluvy o Európskej únii sa ustanovuje, že podpora takejto rovnosti je jednou z hlavných úloh Únie. Podobne v článku 8 ZFEÚ sa vyžaduje, aby sa Únia vo všetkých svojich činnostiach zameriavala na odstránenie nerovností a na podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami.
(6)Súdny dvor v rozsudku z 26. februára 2008 vo veci C-506/06 Mayr/Flöckner(3) konštatoval, že k priamej diskriminácii z dôvodu pohlavia dôjde vtedy, keď sa pracovníčka dostane do znevýhodneného postavenia z dôvodu pracovnej neprítomnosti v súvislosti s umelým oplodnením.
(7)Nárok ženy na materskej dovolenke na návrat k svojej práci alebo na rovnocenné pracovné miesto po ukončení tejto dovolenky je stanovený v článku 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o uplatňovaní zásady rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(4).
(8) Smernicou Rady 92/85/EHS(5) sa implementujú opatrenia na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok.
(9)V cieľoch stanovených v záveroch predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady, ktoré sa konalo 15. a 16. marca 2002 v Barcelone, sa uvádza, že členské štáty by mali odstrániť prekážky brániace ženám začleniť sa na trh práce a mali by sa zamerať na to, aby do roku 2010 zabezpečili zariadenia dennej starostlivosti o deti pre minimálne 90 % detí vo veku od troch rokov do veku povinnej školskej dochádzky a pre minimálne 33 % detí vo veku menej ako tri roky, pričom by tieto zariadenia mali byť rovnako dostupné pre deti v mestách i vo vidieckych oblastiach.
(10)V globálnej stratégii pre výživu dojčiat a malých detí Svetovej zdravotníckej organizácie zo 16. apríla 2002, schválenej v rezolúcii č. 55.25 z 55. zasadnutia Svetového zdravotníckeho zhromaždenia, sa uvádza, že výhradné kŕmenie dieťaťa materským mliekom počas prvých šiestich mesiacov života mu zabezpečuje optimálny rast a vývoj. Na základe tejto rezolúcie by členské štáty mali podporovať poskytovanie dovolenky na tento účel.
(11) Jednou zo šiestich priorít stanovených v oznámení Komisie z 1. marca 2006 nazvanom „Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006-2010“ je dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi pracovným, súkromným a rodinným životom. V tejto súvislosti Komisia preskúmala existujúce právne predpisy v oblasti rodovej rovnosti s cieľom ich prípadnej modernizácie. Komisia takisto oznámila, že s cieľom zlepšiť riadenie so zreteľom na rodovú rovnosť „preskúma platné právne predpisy EÚ v oblasti rodovej rovnosti, ktoré neboli zahrnuté do procesu prepracovania právnych predpisov v roku 2005 s cieľom ich prípadnej aktualizácie, modernizácie a prepracovania“. Smernica 92/85/EHS nebola do procesu prepracovania zahrnutá.
(12) Vo svojom oznámení z 2. júla 2008 nazvanom „Obnovená sociálna agenda: Príležitosti, prístup a solidarita v Európe 21. storočia“ Komisia potvrdila potrebu zlepšiť zosúladenie súkromného a pracovného života.
(13)Všetci rodičia majú právo starať sa o svoje deti.
(14)Ustanoveniami tejto smernice týkajúcimi sa materskej dovolenky by nemali byť dotknuté ďalšie predpisy členských štátov o rodičovskej dovolenke a táto smernica by nemala narúšať uvedené predpisy. Materská dovolenka, otcovská dovolenka a rodičovská dovolenka sa vzájomne dopĺňajú a práve ich zladením možno dosiahnuť lepšie vyváženie pracovného a súkromného života.
(15)Pracovníčka, ktorá si adoptovala dieťa, by mala mať rovnaké práva ako biologický rodič a mala by mať nárok na materskú dovolenku za rovnakých podmienok.
(16) Vzhľadom na zraniteľnosť tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok je potrebné poskytnúť im právo na neprerušenú materskú dovolenku v trvaní najmenej 20 po sebe nasledujúcich týždňov poskytnutú pred pôrodom a/alebo po pôrode a povinnú materskú dovolenku v trvaní najmenej šiestich týždňov poskytnutú po pôrode.
(17)Starostlivosť o deti so zdravotným postihnutím predstavuje pre pracujúce matky osobitnú výzvu, za ktorú by sa im od spoločnosti malo dostať uznania. Zvýšená zraniteľnosť pracujúcich matiek detí so zdravotným postihnutím si vyžaduje poskytnutie dodatočnej materskej dovolenky, ktorej minimálnu dobu trvania treba stanoviť v tejto smernici.
(18)Aby sa mohla považovať za materskú dovolenku v zmysle tejto smernice, dovolenka z rodinných dôvodov, ktorá sa poskytuje na vnútroštátnej úrovni, by mala presahovať obdobia stanovené v smernici Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC(6), mala by sa preplácať podľa ustanovení tejto smernice a mali by sa uplatňovať záruky stanovené v tejto smernici, pokiaľ ide o prepustenie zo zamestnania, návrat na to isté alebo rovnocenné pracovné miesto a zákaz diskriminácie.
(19) Súdny dvor konštante uznáva legitímnosť, pokiaľ ide o zásadu rovnakého zaobchádzania, ochrany biologického stavu žien počas tehotenstva a po ňom. Okrem toho vo svojich rozhodnutiach opakovane uvádza, že akékoľvek nepriaznivé zaobchádzanie so ženami v súvislosti s tehotenstvom alebo materstvom vytvára priamu diskrimináciu na základe pohlavia.
(20) Na základe zásady rovnakého zaobchádzania Súdny dvor takisto uznal ochranu zamestnaneckých práv žien, a najmä ich práva vrátiť sa na svoje pracovné miesto alebo na rovnocenné pracovné miesto s nie menej priaznivými pracovnými podmienkami, ako aj mať úžitok z akéhokoľvek zlepšenia pracovných podmienok zavedeného počas ich neprítomnosti.
(21)Pracovné miesto označené ako rovnocenné by malo znamenať pracovné miesto, ktoré je rovnaké ako predchádzajúce pracovné miesto, a to z hľadiska mzdy, ako aj vykonávaných povinností, alebo, ak neexistuje takáto možnosť, podobné pracovné miesto zodpovedajúce kvalifikácii a príslušnej mzde pracovníčky.
(22)Vzhľadom na demografické tendencie v Únii treba podporiť rast pôrodnosti prostredníctvom osobitných právnych predpisov a opatrení zameraných na účinnejšie zlaďovanie pracovného, súkromného a rodinného života.
(23) Ženy by preto mali byť chránené pred diskrimináciou na základe tehotenstva alebo materskej dovolenky a mali by mať k dispozícii primerané prostriedky právnej ochrany, aby sa dodržiavali ich práva na dôstojné pracovné podmienky a lepšie zosúladenie rodinného a pracovného života.
(24)V uznesení Rady a ministrov práce a sociálnych vecí, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 29. júna 2000 so zameraním na vyváženú účasť mužov a žien na pracovnom a rodinnom živote(7), sa členským štátom odporúča, aby v rámci svojich právnych systémov hľadali možnosti uznania individuálneho a neprenosného nároku na otcovskú dovolenku pre pracujúcich mužov pri súčasnom zachovaní práv, ktoré sa týkajú ich zamestnania.
(25)S cieľom pomôcť pracovníkom pri zlaďovaní ich pracovného a rodinného života je nevyhnutné stanoviť dlhšiu materskú a otcovskú dovolenku, a to aj v prípade adopcie dieťaťa mladšieho ako 12 mesiacov. Pracovníci, ktorí si adoptovali dieťa mladšie ako 12 mesiacov, by mali mať rovnaké práva ako biologickí rodičia a mali by mať možnosť čerpať materskú a otcovskú dovolenku za rovnakých podmienok.
(26)S cieľom pomôcť pracovníkom pri zlaďovaní pracovného a rodinného života a dosiahnuť skutočnú rodovú rovnosť je nevyhnutné, aby bol mužom priznaný nárok na platenú otcovskú dovolenku poskytovanú na rovnakom základe – s výnimkou jej trvania – aký sa uplatňuje pri materskej dovolenke, aby sa postupne vytvorili požadované podmienky. Tento nárok by sa mal priznať aj nezosobášeným párom. Členské štáty sú vyzvané, aby v rámci svojich právnych systémov zvážili možnosť udeliť pracujúcim mužom neprenosný individuálny nárok na otcovskú dovolenku, a to bez straty ich zamestnaneckých práv.
(27)V súvislosti so starnutím obyvateľstva Únie a s oznámením Komisie z 12. októbra 2006 s názvom „Demografická budúcnosť Európy – pretvorme výzvu na príležitosť“ bude treba vynaložiť maximálne úsilie na zabezpečenie účinnej ochrany materstva a otcovstva.
(28)V zelenej knihe Komisie s názvom „Ako čeliť demografickým zmenám: nová solidarita medzi generáciami“ je odkaz na skutočnosť, že členské štáty majú nízku pôrodnosť, ktorá nepostačuje na nahradenie obyvateľstva. Preto sú potrebné opatrenia na zlepšenie podmienok na pracovisku pre pracovníčky pred tehotenstvom, počas neho a po jeho ukončení. Odporúča sa, aby sa sledovali osvedčené postupy členských štátov s vysokou mierou pôrodnosti, ktoré umožňujú zachovať prítomnosť žien na trhu práce.
(29)V záveroch Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a záležitosti týkajúce sa spotrebiteľa (EPSCO) z decembra 2007 o vyváženej účasti žien a mužov na pracovnom živote, hospodárskom raste a sociálnej súdržnosti Rada uznala, že opatrenia umožňujúce zosúladenie pracovného života s rodinným životom sú nevyhnutné na zabezpečenie rovnosti medzi mužmi a ženami na trhu práce.
(30) Touto smernicou nie je dotknutá smernica 2002/73/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky(8), v znení prepracovanom v smernici 2006/54/ES.
(31) Ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok by mala byť zaručená a nemala by odporovať zásadám zakotveným v smerniciach týkajúcich sa rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami.
(32) S cieľom zlepšiť účinnú ochranu tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok by sa pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena mali prispôsobiť tam, kde ide na prvý pohľad o prípad porušenia práv podľa tejto smernice. Aby bolo možné tieto práva účinne uplatňovať, dôkazné bremeno by malo byť pri dokazovaní takéhoto porušenia na žalovanom.
(33)Ustanovenie o materskej dovolenke by nemalo nijaký zmysel, ak by ho nesprevádzalo zachovanie všetkých práv vyplývajúcich z pracovnej zmluvy vrátane práva na mzdu v plnej výške a nároku na rovnocennú dávku.
(34) Účinné vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania si vyžaduje primeranú súdnu ochranu pred neoprávneným postihom.
(35) Členské štáty by mali zabezpečiť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie pre prípad porušenia povinností podľa tejto smernice.
(36)Členské štáty by mali do svojich vnútroštátnych právnych predpisov zaviesť opatrenia na zabezpečenie – podľa toho, čo uznajú za vhodné – skutočnej a účinnej kompenzácie alebo náhrady škody, ktorú pracovníčka utrpela v dôsledku porušenia povinností stanovených v tejto smernici, pričom sa tak musí stať odrádzajúcim a účinným spôsobom primeraným k spôsobenej škode.
(37) Skúsenosť ukazuje, že ochrana pred porušením práv zaručených v tejto smernici by sa posilnila oprávnením subjektu alebo subjektov v oblasti rovnosti v každom členskom štáte analyzovať príslušné problémy, posudzovať možné riešenia a poskytovať praktickú pomoc obetiam. Preto by táto smernica mala obsahovať ustanovenie v tomto zmysle.
(38)Obete diskriminácie by mali mať k dispozícii primerané prostriedky právnej ochrany. Na zabezpečenie účinnejšej ochrany by aj združenia, organizácie a iné právne subjekty mali mať možnosť zúčastňovať sa na konaniach, ak to členské štáty považujú za vhodné, buď v mene alebo na podporu obete bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne predpisy o postupoch týkajúce sa zastupovania a obhajoby na súdoch.
(39)Bude potrebné, aby členské štáty stimulovali a podporovali aktívnu účasť sociálnych partnerov s cieľom zaistiť lepšiu informovanosť zainteresovaných strán a účinnejšie úpravy. Členské štáty by prostredníctvom podpory dialógu s uvedenými orgánmi mohli získať väčšiu spätnú väzbu a hlbšie pochopenie uplatnenia smernice v praxi a problémov, ktoré sa môžu vyskytnúť, s cieľom odstrániť diskrimináciu.
(40) Táto smernica stanovuje minimálne požiadavky, a tým ponúka členským štátom možnosť prijať alebo zachovať priaznivejšie ustanovenia. Vykonávanie tejto smernice by nemalo slúžiť na odôvodnenie akéhokoľvek zníženia dosiahnutej úrovne ochrany v členských štátoch, najmä vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré pri spojení rodičovskej dovolenky s materskou dovolenkou stanovujú matke nárok na aspoň 20 týždňov dovolenky poskytnutej pred pôrodom a/alebo po pôrode s náhradou mzdy minimálne vo výške stanovenej v tejto smernici.
(41)Členské štáty by mali nabádať sociálnych partnerov a mimovládne organizácie k dialógu s cieľom získať informácie o rôznych formách diskriminácie a bojovať proti nim.
(42) Keďže ciele plánovanej činnosti, a to zlepšenie minimálnej úrovne ochrany tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok a zlepšenie účinnosti implementovania zásady rovnakého zaobchádzania, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov vzhľadom na rozdielnu úroveň ochrany, ale je možné ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Smernica 92/85/EHS sa mení a dopĺňa takto:
1.V článku 1 sa vkladá tento odsek:"
1a.Účelom tejto smernice je aj zlepšenie podmienok tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode, aby mohli zostať na pracovnom trhu alebo sa naň znovu vrátiť, a zabezpečenie lepšieho zladenia pracovného života so súkromným a rodinným životom.
"
2.článok 2 sa nahrádza takto:"
Článok 2
Definície
Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
a)
‚tehotná pracovníčka‘ je tehotná pracovníčka zamestnaná na základe akéhokoľvek druhu zmluvy vrátane pomocníčok v domácnosti, ktorá svojho zamestnávateľa informovala o svojom stave v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou;
b)
‚pracovníčka krátko po pôrode‘ je pracovníčka zamestnaná na základe akéhokoľvek druhu zmluvy vrátane pomocníčok v domácnosti, ktorá je krátko po pôrode v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov a/alebo vnútroštátnej praxe a ktorá o svojom stave informovala svojho zamestnávateľa v súlade s týmito vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou; na účely tejto smernice sa ňou tiež rozumie pracovníčka, ktorá si nedávno adoptovala dieťa;
c)
‚dojčiaca pracovníčka‘ je pracovníčka zamestnaná na základe akéhokoľvek druhu pracovnej zmluvy vrátane pomocníčok v domácnosti, ktorá dojčí dieťa v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov a/alebo vnútroštátnej praxe a ktorá o svojom stave informovala svojho zamestnávateľa v súlade s týmito vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou.
"
3.článok 3 sa nahrádza takto:"
Článok 3
Usmernenia
1.Komisia po porade s členskými štátmi a v spolupráci s Poradným výborom pre bezpečnosť, hygienu a ochranu zdravia pri práci vypracuje usmernenia na hodnotenie chemických, fyzikálnych a biologických látok a výrobných procesov, ktoré sa považujú za rizikové pre reprodukčné zdravie pracujúcich mužov a žien a pre bezpečnosť alebo zdravie pracovníčok v zmysle článku 2. Tieto usmernenia sa prehodnotia a od roku 2012 sa budú aktualizovať aspoň raz za päť rokov.
Usmernenia uvedené v prvom pododseku sa vzťahujú aj na pohyby a držanie tela, duševnú a telesnú námahu a iné druhy telesného a duševného stresu spojeného s prácou vykonávanou pracovníčkami v zmysle článku 2.
2.Cieľom usmernení uvedených v odseku 1 je, aby slúžili ako základ pre hodnotenie uvedené v článku 4 ods. 1.
Na tento účel členské štáty oboznámia s uvedenými usmerneniami všetkých zamestnávateľov a všetkých pracovníkov a pracovníčky a/alebo ich zástupcov, ako aj sociálnych partnerov v ich príslušnom členskom štáte.
"
4.článok 4 sa nahrádza takto:"
Článok 4
Hodnotenie, informovanie a konzultovanie
1.Do vyhodnotenia rizík, ktoré sa uskutočňuje na základe smernice 89/391/EHS, zamestnávateľ zahrnie aj vyhodnotenie rizík týkajúcich sa reprodukcie pracujúcich mužov a žien. Pri všetkých činnostiach, ktoré môžu byť spojené so špecifickým rizikom vystavenia látkam a vplyvom, procesom alebo pracovným podmienkam, ktorých neúplný zoznam je uvedený v prílohe I, zamestnávateľ zhodnotí charakter, stupeň a trvanie takéhoto vystavenia pracovníčok v zmysle článku 2 a pracovníčok, ktoré by sa mohli dostať do niektorej zo situácií uvedených v článku 2, v príslušnom podniku alebo závode, a to buď priamo, alebo prostredníctvom ochranných a preventívnych služieb uvedených v článku 7 smernice 89/391/EHS s tým, aby:
–
vyhodnotil všetky riziká pre bezpečnosť alebo zdravie a všetky možné účinky na tehotenstvo alebo dojčenie pracovníčok v zmysle článku 2 tejto smernice a pracovníčok, ktoré by sa mohli dostať do niektorej zo situácií uvedených v článku 2 tejto smernice,
–
rozhodol o tom, aké opatrenia treba prijať.
2.Bez toho, aby bol dotknutý článok 10 smernice 89/391/EHS, pracovníčky v zmysle článku 2 tejto smernice a pracovníčky, ktoré by sa v príslušnom podniku a/alebo závode mohli dostať do niektorej zo situácií uvedených v článku 2 tejto smernice, a/alebo ich zástupcovia, ako aj príslušní sociálni partneri musia byť informovaní o výsledkoch hodnotenia uvedeného v odseku 1 a o všetkých opatreniach, ktoré majú byť prijaté v súvislosti s ochranou zdravia a bezpečnosťou pri práci.
3.Prijatím vhodných opatrení sa zabezpečí, aby pracovníci a/alebo ich zástupcovia v príslušnom podniku alebo organizácii mohli dohliadať na uplatňovanie tejto smernice alebo sa podieľať na jej uplatňovaní, najmä čo sa týka opatrení prijatých zamestnávateľom, ktoré sú uvedené v odseku 2, bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť, ktorú nesie zamestnávateľ za prijatie týchto opatrení.
4.Konzultácie a účasť pracovníkov a/alebo ich zástupcov v súvislosti s otázkami, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, sa uskutočňujú v súlade s článkom 11 smernice 89/391/EHS.
"
5.V článku 5 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:"
2.Ak prispôsobenie pracovných podmienok a/alebo pracovného času nie je technicky a/alebo objektívne možné, zamestnávateľ prijme nevyhnutné opatrenia na prevedenie príslušnej pracovníčky na inú prácu.
3.Ak prevedenie na inú prácu nie je technicky a/alebo objektívne možné, danej pracovníčke sa v súlade vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou poskytne dovolenka na celé obdobie potrebné na ochranu jej bezpečnosti alebo zdravia.
"
6.v článku 6 sa dopĺňa tento bod:"
3.okrem toho sa od tehotných žien nevyžaduje vykonávanie úloh ako nosenie a zdvíhanie ťažkých bremien alebo úloh, ktoré sú nebezpečné alebo vyčerpávajúce alebo ktoré znamenajú riziko pre zdravie.
"
7.článok 7 sa nahrádza takto:"
Článok 7
Nočná práca a práca nadčas
1.Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby pracovníčky v zmysle článku 2 neboli nútené vykonávať nočnú prácu ani prácu nadčas:
a)
počas desiatich týždňov pred určeným dátumom pôrodu;
b)počas zostávajúceho obdobia tehotenstva, ak si to vyžaduje zdravotný stav matky alebo nenarodeného dieťaťa;
c)
počas celého obdobia dojčenia.
2.Opatrenia uvedené v odseku 1 musia v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou stanoviť možnosť:
a)prevedenia na vhodnú dennú prácu; alebo
b)poskytnutia pracovného voľna alebo predĺženia materskej dovolenky v prípadoch, keď takéto prevedenie nie je technicky a/alebo objektívne možné.
3.Pracovníčka, ktorá má v úmysle požiadať o uvoľnenie z nočnej práce, v súlade s predpismi stanovenými členskými štátmi informuje zamestnávateľa a v prípade uvedenom v odseku 1 písm. b) mu predloží lekárske potvrdenie.
4.V prípade osamelých rodičov a rodičov s deťmi s ťažkým zdravotným postihnutím sa obdobia uvedené v odseku 1 môžu predĺžiť v súlade s postupmi ustanovenými členskými štátmi.
"
8. článok 8 sa nahrádza takto:"
Článok 8
Materská dovolenka
1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby pracovníčky v zmysle článku 2 mali nárok na neprerušenú materskú dovolenku v trvaní najmenej 20 týždňov, poskytnutú pred a/alebo po pôrode.
2.Pokiaľ ide o posledné štyri týždne obdobia uvedeného v odseku 1, platný systém dovolenky z rodinných dôvodov, ktorá sa poskytuje na vnútroštátnej úrovni, sa môže na účely tejto smernice považovať za materskú dovolenku pod podmienkou, že zabezpečuje celkovú ochranu pracovníčok v zmysle článku 2 tejto smernice, ktorá je rovnocenná s úrovňou stanovenou v tejto smernici. V takomto prípade musí byť celkové trvanie poskytovanej dovolenky dlhšie než trvanie rodičovskej dovolenky stanovené v smernici Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC*.
Odmena za posledné štyri týždne materskej dovolenky nie je nižšia ako dávka uvedená v článku 11 ods. 5, prípadne môže zodpovedať priemernej odmene za 20 týždňov materskej dovolenky, ktorá predstavuje aspoň 75 % poslednej mesačnej mzdy alebo priemernej mesačnej mzdy podľa vnútroštátnych právnych predpisov, pod podmienkou dodržania maximálnej výšky stanovenej vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Členské štáty môžu stanoviť obdobia, za ktoré sa táto priemerná mesačná mzda vypočíta.
Ak členský štát ustanovil obdobie materskej dovolenky v trvaní najmenej 18 týždňov, môže rozhodnúť, že posledné dva týždne sa môžu vyčerpať vo forme otcovskej dovolenky poskytovanej na vnútroštátnej úrovni s rovnakou výškou mzdy.
3. Materská dovolenka uvedená v odseku 1 zahŕňa povinnú materskú dovolenku platenú v plnej miere v trvaní najmenej šesť týždňov po pôrode, a to bez toho, aby boli dotknuté platné vnútroštátne právne predpisy, ktoré stanovujú obdobie povinnej materskej dovolenky pred pôrodom. Šesťtýždňová povinná materská dovolenka sa uplatňuje na všetky pracujúce ženy bez ohľadu na počet odpracovaných dní pred pôrodom. Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby pracovníčky v zmysle článku 2 mali nárok slobodne si zvoliť čas, kedy si vyberú nepovinnú časť materskej dovolenky, pred pôrodom alebo po ňom, a to bez toho, aby boli dotknuté platné vnútroštátne zákony a/alebo postupy, ktoré ustanovujú maximálny počet týždňov pred pôrodom.
4.Toto obdobie sa môže v prípade dohody rodičov a na základe ich žiadosti rozdeliť medzi matku a otca v súlade s právnymi predpismi príslušného členského štátu.
5.V záujme ochrany zdravia matky a dieťaťa členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa pracovníčky mohli slobodne a bez nátlaku rozhodnúť, či využijú alebo nevyužijú nepovinnú časť materskej dovolenky pred pôrodom.
6.Pracovníčka musí oznámiť, kedy si plánuje vybrať nepovinnú časť materskej dovolenky najneskôr mesiac pred dátumom začatia jej čerpania.
7.V prípade viacpočetného pôrodu sa povinná časť materskej dovolenky uvedená v odseku 3 predlžuje o jeden mesiac za každé ďalšie narodené dieťa v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.
8. Časť materskej dovolenky pred narodením sa predĺži o obdobie uplynuté medzi predpokladaným dátumom a skutočným dátumom pôrodu bez toho, aby sa skrátila zvyšná časť dovolenky.
9. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa poskytla plná mzda počas dodatočnej dovolenky v prípade predčasného pôrodu, detí hospitalizovaných pri pôrode, detí so zdravotným postihnutím, matiek so zdravotným postihnutím a viacnásobného pôrodu. Trvanie dodatočnej dovolenky by malo byť primerané a malo by umožniť splnenie osobitných potrieb matky a dieťaťa/detí. Celková dĺžka materskej dovolenky sa v prípade narodenia dieťaťa so zdravotným postihnutím predĺži najmenej o osem týždňov po pôrode. Členské štáty zároveň zabezpečia v prípade narodenia mŕtveho dieťaťa dodatočnú dovolenku v trvaní šesť týždňov.
10. Členské štáty zabezpečia, že akákoľvek práceneschopnosť z dôvodu choroby alebo komplikácií vzniknutých v súvislosti s tehotenstvom štyri alebo viac týždňov pred pôrodom nemá vplyv na trvanie materskej dovolenky.
11.Členské štáty chránia práva matky a otca zabezpečením osobitných pracovných podmienok s cieľom pomôcť rodičom detí so zdravotným postihnutím.
12.Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na to, aby sa popôrodná depresia uznala ako vážna choroba, a podporia osvetové kampane zamerané na šírenie primeraných informácií o tejto chorobe a pôsobenie proti predsudkom a možnej stigmatizácii, ktoré stále pretrvávajú v súvislosti s touto chorobou.
________________________
* Ú. v. ES L 145, 19.6.1996, s. 4.
"
9.vkladjú sa tieto články:"
Článok 8a
Otcovská dovolenka
1.Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby pracovníci, ktorých životnej partnerke sa nedávno narodilo dieťa, mali nárok na neprenosnú a neprerušenú platenú otcovskú dovolenku v trvaní aspoň dvoch týždňov, poskytnutú na rovnakom základe, aký má – s výnimkou jej trvania – materská dovolenka, ktorú si môžu čerpať v priebehu materskej dovolenky po tom, čo pracovníkova manželka či partnerka porodí.
Členským štátom, ktoré ešte nezaviedli neprenosnú platenú otcovskú dovolenku, poskytnutú na rovnakom základe, aký má – s výnimkou jej trvania – materská dovolenka, ktorá sa čerpá povinne v priebehu materskej dovolenky počas neprerušeného obdobia aspoň dvoch týždňov po tom, čo pracovníkova manželka či partnerka porodí, sa dôrazne odporúča, aby tak urobili s cieľom podporiť rovnocennú účasť obidvoch rodičov na zosúladení rodinných práv a povinností.
2.Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby pracovníci, ktorých životná partnerka nedávno porodila, mali nárok na mimoriadnu dovolenku zahŕňajúcu nevyčerpanú časť materskej dovolenky v prípade úmrtia alebo fyzickej nespôsobilosti matky.
Článok 8b
Dovolenka z dôvodu adopcie
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa ustanovenia tejto smernice týkajúce sa materskej a otcovskej dovolenky uplatňovali aj v prípade adopcie dieťaťa mladšieho ako 12 mesiacov.
"
10. článok 10 sa nahrádza takto:"
Článok 10
Zákaz prepustenia
S cieľom zaručiť pracovníčkam v zmysle článku 2 uplatňovanie ich práv na ochranu zdravia a bezpečnosti uznaných podľa tohto článku:
1.
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zákaz prepustenia a akýchkoľvek príprav na prepustenie pracovníčok v zmysle článku 2 počas obdobia od začiatku tehotenstva do najmenej šiestich mesiacov po skončení materskej dovolenky stanovenej v článku 8 ods. 1, okrem výnimočných prípadov nesúvisiacich so stavom týchto pracovníčok, ktoré povoľujú vnútroštátne právne predpisy a/alebo vnútroštátna prax, a prípadne pod podmienkou, že na to dá súhlas príslušný orgán.
2.
Ak zamestnávateľ prepustí pracovníčku v zmysle článku 2 v období uvedenom v bode 1, musí písomne uviesť riadne opodstatnené dôvody jej prepustenia. ▌
3.
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na ochranu pracovníčok v zmysle článku 2 pred dôsledkami prepustenia, ktoré je v zmysle bodu 1 a 2 protiprávne.
4.
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zákaz diskriminácie tehotných žien na trhu práce tým, že im vytvoria rovnaké príležitosti pri nábore do zamestnania, ak tieto ženy splnia všetky požiadavky na príslušné pracovné miesto.
5.
Menej priaznivé zaobchádzanie so ženou súvisiace s tehotenstvom alebo materskou dovolenkou v zmysle článku 8 tejto smernice predstavuje diskrimináciu v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania*.
6.
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby pracovníci počas otcovskej alebo spoločnej materskej dovolenky mali nárok na rovnakú ochranu pred prepustením, aká sa priznáva v bode 1 pracovníčkam v zmysle článku 2.
7.
Členským štátom sa odporúča, aby prijali opatrenia, ktorými zabezpečia, aby sa pracovníčka mohla rozhodnúť pre prácu na čiastočný úväzok na obdobie najviac jedného roka, pričom sa jej v plnej miere zabezpečí ochrana pred možnosťou prepustenia a právo na to, aby sa na konci tohto obdobia mohla vrátiť na svoje pracovné miesto na plný úväzok so svojím pôvodným platom.
__________________
* Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.
"
11. článok 11 sa nahrádza takto:"
Článok 11
Zamestnanecké práva
Aby sa pracovníčkam v zmysle článku 2 zaručilo uplatňovanie ich práv na ochranu zdravia a bezpečnosť, ako ich ustanovuje tento článok, zabezpečí sa, že:
1.
v prípadoch uvedených v článkoch 5, 6 a 7 musia byť zabezpečené zamestnanecké práva pracovníčok v zmysle článku 2, týkajúce sa pracovnej zmluvy vrátane zachovania výplaty a/alebo nároku na rovnocennú dávku v súlade s týmito vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou;
2.
pracovníčka v zmysle článku 2, ktorú zamestnávateľ, domnievajúc sa, že je práceneschopná bez predloženia lekárskeho potvrdenia, vylúčil z práce, môže z vlastnej iniciatívy vyhľadať lekára. Pokiaľ tento lekár potvrdí práceschopnosť zamestnankyne, zamestnávateľ ju musí buď ďalej zamestnávať ako predtým alebo sa jej až do začiatku materskej dovolenky v zmysle článku 8 ods. 3 vypláca náhrada mzdy rovnocenná plnej mzde;
3.členské štáty prijmú primerané opatrenia na zaistene ochrany zdravia a bezpečnosti tehotných pracovníčok s ohľadom na ergonomické podmienky, pracovný čas (vrátane nočnej práce a zmeny zamestnania) a intenzitu práce, ako aj na zvýšenie ochrany pred konkrétnymi nákazlivými látkami a pred ionizujúcim žiarením;
4.
v prípade uvedenom v článku 8 sa musia zabezpečiť:
a)
práva spojené s pracovnou zmluvou pracovníčok v zmysle článku 2 popri právach uvedených nižšie v písmene b);
b)
zachovanie výplaty a/alebo nároku na rovnocennú dávku pre pracovníčky v zmysle článku 2;
c)
právo pracovníčok na materskej dovolenke na automatické zvýšenie platu, ak sa na ne vzťahuje, bez toho, aby museli dočasne skončiť svoju materskú dovolenku, aby mali na zvýšenie platu nárok;
d)
právo pracovníčok v zmysle článku 2 vrátiť sa na svoje pracovné miesta alebo na rovnocenné pracovné miesta s nie menej priaznivými pracovnými podmienkami, pričom sa im zaručí rovnaká mzda, pracovné zaradenie a pracovná náplň, aké mali v období pred materskou dovolenkou, ako aj mať úžitok z akéhokoľvek zlepšenia pracovných podmienok, na ktoré by mali nárok počas svojej neprítomnosti; vo výnimočných situáciách súvisiacich s reštrukturalizáciou alebo hĺbkovou reorganizáciou výrobného procesu musí mať pracovníčka možnosť so zamestnávateľom prediskutovať dosah týchto zmien na jej pracovné postavenie a nepriamo aj na jej osobnú situáciu;
e)
zachovanie možností pracovníčok v zmysle článku 2 na kariérny postup prostredníctvom vzdelávania a pokračujúcej odbornej a doplnkovej prípravy s cieľom posilnenia vyhliadok na postup v zamestnaní;
f)obdobie materskej dovolenky nesmie ovplyvniť nárok pracovníčky na dôchodok a musí sa započítavať do obdobia zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia a pracovníčkam sa nesmú žiadnym spôsobom obmedziť dôchodkové práva z dôvodu čerpania materskej dovolenky;
5.
dávka uvedená v bode 4 písm. b) sa považuje za rovnocennú v prípade, že zaručuje príjem rovnocenný poslednej mesačnej mzde alebo priemernej mesačnej mzde. Pracovníčkam na materskej dovolenke sa vypláca ich plná mzda a dávka je vo výške 100 % poslednej mesačnej mzdy alebo priemernej mesačnej mzdy. Členské štáty môžu stanoviť obdobie, za ktoré sa vypočíta táto priemerná mesačná mzda;
6.
dávka, ktorú pracovníčka v zmysle článku 2 dostáva, nesmie byť nižšia než dávka, ktorú dostáva pracovníčka v zmysle článku 2 v prípade prerušenia pracovnej činnosti z dôvodov súvisiacich s jej zdravotným stavom;
7.členské štáty zabezpečia pracovníčkam na materskej dovolenke právo na automatické zvýšenie platu, ak sa na ne vzťahuje, bez toho, aby museli dočasne skončiť svoju materskú dovolenku, aby mali na zvýšenie platu nárok;
8.
členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby pracovníčky v zmysle článku 2 mohli počas materskej dovolenky alebo pri návrate z nej podľa článku 8 požiadať o zmenu pracovného času a organizácie práce a aby zamestnávatelia boli povinní tieto žiadosti zvážiť, pričom zohľadnia potreby zamestnávateľov, ako aj potreby pracovníčok;
9.členské štáty v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi prijmú opatrenia nevyhnutné na podporu zamestnávateľov a na podporu dialógu medzi sociálnymi partnermi, aby mohli podľa potreby a/alebo na požiadanie pracovníčok poskytovať pomoc pri opätovnom začleňovaní a odbornej príprave pracovníčok, ktoré sa vracajú do práce po materskej dovolenke;
10.zamestnávateľ zabezpečí, aby sa pri stanovovaní pracovného času tehotných pracovníčok zohľadnila potreba pravidelných a mimoriadnych zdravotných prehliadok;
11.členské štáty nabádajú zamestnávateľov k tomu, aby vytvorili zariadenia dennej starostlivosti pre deti zamestnancov, ktoré majú menej než tri roky.
"
12.vkladjú sa tieto články:"
Článok 11a
Pracovné voľno z dôvodu dojčenia
1.Matka, ktorá dojčí svoje dieťa, má nárok na pracovné voľno na tento účel, ktoré sa čerpá v dvoch samostatných úsekoch, pričom každý z nich trvá hodinu, okrem prípadov, keď sa so zamestnávateľom dohodla inak, pričom nestráca výhody súvisiace so svojím zamestnaním.
2.V prípade viacpočetného pôrodu sa voľno uvedené v odseku 1 predĺži o 30 minút na každé ďalšie dieťa.
3.V prípade práce na čiastočný úväzok sa pracovné voľno uvedené v odseku 1 znižuje úmerne k bežnému pracovnému času, ale nesmie byť kratšie ako 30 minút.
4.V prípade uvedenom v odseku 3 nepresahuje čerpanie tohto voľna časový úsek v trvaní jednej hodiny, pričom druhý úsek sa podľa okolností čerpá v dĺžke zostávajúceho času, pokiaľ sa so zamestnávateľom nedohodol iný režim.
Článok 11b
Predchádzanie diskriminácii a začlenenie otázok rodovej rovnosti
Členské štáty prijmú v súlade so svojimi vnútroštátnymi tradíciami a praxou primerané opatrenia na podporu dialógu medzi sociálnymi partnermi na príslušných úrovniach s cieľom zavádzania účinných opatrení na predchádzanie diskriminácii žien z dôvodu tehotenstva, materskej dovolenky alebo dovolenky z dôvodu adopcie.
Členské štáty nabádajú zamestnávateľov k tomu, aby prostredníctvom kolektívnych zmlúv alebo postupov prijímali účinné opatrenia na zabraňovanie diskriminácii žien z dôvodu tehotenstva, materskej dovolenky alebo dovolenky z dôvodu adopcie.
Členské štáty pri tvorbe a implementácii zákonov, iných právnych predpisov, administratívnych opatrení, politík a činností v oblastiach uvedených v tejto smernici aktívne zohľadňujú cieľ rovnosti mužov a žien.
"
▌
13. vkladjú sa tieto články:"
Článok 12a
Neoprávnený postih
Členské štáty zavedú do svojich vnútroštátnych právnych systémov potrebné opatrenia na ochranu osôb vrátane svedkov pred akýmkoľvek nevhodným zaobchádzaním alebo nevhodnými následkami, ktoré vyplývajú zo žaloby, ktorú tieto osoby podali, alebo z konania, ktoré začali, s cieľom presadiť dodržiavanie práv poskytovaných podľa tejto smernice.
Článok 12b
Sankcie
Členské štáty ustanovia pravidlá o sankciách uplatňovaných pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Sankcie môžu pozostávať z vyplatenia kompenzácie a musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.
Článok 12c
Subjekt v oblasti rovnosti
Členské štáty zabezpečia, aby subjekt alebo subjekty určené v článku 20 smernice 2006/54/ES na zabezpečenie propagácie, analýzy, monitorovania a podpory rovnakého zaobchádzania so všetkými osobami bez diskriminácie z dôvodu pohlavia boli oprávnené aj pre otázky, ktoré sú v oblasti pôsobnosti tejto smernice v prípade, že ide o otázky týkajúce sa najmä rovnakého zaobchádzania, a nielen ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníčok.
"
Článok 2
1. Členské štáty môžu zaviesť alebo zachovať ustanovenia, ktoré sú pre pracovníčky priaznivejšie než ustanovenia tejto smernice.
2.Členské štáty môžu prijať preventívne a monitorovacie opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode.
3. Vykonávanie tejto smernice za žiadnych okolností nie je dôvodom na zníženie úrovne ochrany v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.
4.Ustanovenia tejto smernice sa prevezmú do kolektívnych pracovných zmlúv v členských štátoch.
Článok 3
1. Členské štáty do ...(9) prijmú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.
2. Tieto opatrenia prijaté členskými štátmi obsahujú odkaz na túto smernicu alebo budú sprevádzané takýmto odkazom pri príležitosti ich oficiálneho uverejnenia. Spôsob odkazu určia členské štáty.
Článok 4
1. Do ... (10) a potom každé tri roky členské štáty a vnútroštátne subjekty v oblasti rovnosti oznámia Komisii všetky informácie potrebné na to, aby Komisia vypracovala správu pre Európsky parlament a Radu o uplatňovaní smernice 92/85/EHS v znení tejto smernice.
2. Komisia vo svojej správe primerane zohľadní stanoviská sociálnych partnerov a príslušných mimovládnych organizácií. V súlade so zahrnutím zásady rodovej rovnosti v tejto správe posúdi okrem iného i vplyv prijatých opatrení na mužov a ženy. Súčasťou správy bude aj štúdia vplyvov, ktorá na úrovni celej Únie analyzuje sociálne a hospodárske vplyvy dodatočného predĺženia trvania materskej dovolenky a uplatňovania otcovskej dovolenky. Na základe prijatých informácií bude táto správa v prípade potreby obsahovať návrhy na revíziu a aktualizáciu smernice 92/85/EHS v znení tejto smernice.
Článok 5
Táto smernica nadobúda účinnosť dňom jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.