Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2010/2052(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0338/2010

Predkladané texty :

A7-0338/2010

Rozpravy :

PV 13/12/2010 - 21
CRE 13/12/2010 - 21

Hlasovanie :

PV 15/12/2010 - 9.9
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0484

Prijaté texty
PDF 330kWORD 97k
Streda, 15. decembra 2010 - Štrasburg
Vplyv reklamy na správanie spotrebiteľov
P7_TA(2010)0484A7-0338/2010

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2010 o vplyve reklamy na správanie spotrebiteľov (2010/2052(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu („smernica o nekalých obchodných praktikách“)(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame(2) („smernica o klamlivej a porovnávacej reklame“),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách)(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa)(4),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 7 (rešpektovanie súkromného a rodinného života) a článok 8 (ochrana osobných údajov),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca  2010 o ochrane spotrebiteľa(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2010 o hodnotení výsledkov vnútorného trhu(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. januára 2009 o transpozícii, vykonávaní a uplatňovaní smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a smernice 2006/114/ES o klamlivej a porovnávacej reklame(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. novembra 2008 o hodnotiacej tabuľke spotrebiteľských trhov(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. septembra 2008 o vplyve marketingu a reklamy na rovnosť medzi ženami a mužmi(12),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. januára 2009 s názvom Monitorovanie spotrebiteľských výsledkov na jednotnom trhu – Druhé vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov (KOM(2009)0025) a na priložený pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Druhé vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov (SEK(2009)0076),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 29. marca 2010 s názvom Consumer Markets Scoreboard – Consumers at Home in the Internal Market -Monitoring the integration of the retail Internal Market and Benchmarking the Consumer Environment in Member States (SEC(2010)0385),

–  so zreteľom na správu o ochrane spotrebiteľa na vnútornom trhu, ktorú vydala Komisia v októbri 2008 v osobitnom prieskume Eurobarometra č. 298,

–  so zreteľom na analytickú správu o postoji k cezhraničnému predaju a ochrane spotrebiteľa, ktorú vydala Komisia v marci 2010 v bleskovom Eurobarometri č. 282,

–  so zreteľom na európsky prístup k mediálnej gramotnosti v digitálnom prostredí (KOM(2007)0833),

–  so zreteľom na usmernenia Komisie o uplatňovaní smernice o nekalých obchodných praktikách (SEK(2009)1666),

–  so zreteľom na stanovisko 2/2010 k behaviorálnej reklame na internete, ktoré prijala 22. júna 2010 pracovná skupina pre ochranu údajov zriadená podľa článku 29,

–  so zreteľom na stanovisko 5/2009 k sociálnym sieťam na internete, ktoré prijala 12. júna 2009 pracovná skupina pre ochranu údajov zriadená podľa článku 29,

–  so zreteľom na oznámenie francúzskej Národnej komisie pre informačné technológie a slobody (CNIL) z 5. februára 2009 s názvom La publicité ciblée en ligne (Cielená reklama na internete),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0338/2010),

A.  keďže reklama podporuje hospodársku súťaž a konkurencieschopnosť, môže obmedziť prípady zneužívania dominantného postavenia a podporuje inovácie na vnútornom trhu, a preto prináša spotrebiteľom výhody, najmä pokiaľ ide o rôznorodosť výberu, znižovanie cien a poskytovanie informácií o nových výrobkoch,

B.  keďže reklama je významným a často kľúčovým zdrojom financovania pre dynamické a konkurencieschopné mediálne prostredie a aktívne prispieva k rôznorodosti a nezávislosti tlače v Európe,

C.  keďže niektoré reklamné praktiky však môžu mať negatívny vplyv na vnútorný trh a na spotrebiteľov (nekalé praktiky, zneužitie verejného a súkromného priestoru, cielené zameranie na jednotlivcov, prekážky vstupu na trh a narúšanie vnútorného trhu),

D.  keďže je aj naďalej nevyhnutné bojovať proti nekalým obchodným praktikám v oblasti reklamy, ktoré sú stále bežné, ako dosvedčuje osobitný prieskum Eurobarometra č. 298,

E.  keďže vplyv vývoja komunikačných prostriedkov v oblasti reklamy, najmä prostredníctvom rozvoja internetu, sociálnych sietí, fór a blogov, rastúcej mobility užívateľov a rýchleho rastu digitálnych produktov, je významný,

F.  keďže vzhľadom na určitú otrávenosť spotrebiteľov spôsobenú množstvom reklamných správ sa v súčasnosti existujú snahy používať nové komunikačné techniky na šírenie komerčných informácií, pričom tieto informácie nie sú jasne označené ako komerčné, a preto môžu spotrebiteľa zavádzať,

G.  keďže vývoj nových reklamných praktík na internete a prostredníctvom mobilných zariadení vytvára celý rad problémov, ktoré treba riešiť, aby sa zabezpečila vysoká úroveň ochrany užívateľov,

H.  keďže internetová reklama zohráva významnú hospodársku úlohu, a to najmä prostredníctvom financovania bezplatných služieb, a keďže exponenciálne vzrástla,

I.  keďže rozvíjanie cielenej reklamy (kontextovej, personalizovanej a behaviorálnej), ktorá má byť údajne prispôsobená záujmom užívateľov internetu, predstavuje vážny útok na ochranu súkromia, pokiaľ sa zakladá na sledovaní osôb (prostredníctvom tzv. cookies, vytvárania profilov a zisťovania reálnej geografickej polohy) a nebola vopred, slobodne a výslovne odsúhlasená zo strany spotrebiteľa,

J.  keďže personalizácia reklamných správ nesmie viesť k rozvoju dotieravej reklamy porušujúcej právne predpisy v oblasti ochrany osobných údajov a súkromia,

K.  keďže skupiny osôb, ktoré sú osobitne zraniteľné z dôvodu mentálnej, telesnej či psychickej nespôsobilosti, veku alebo dôverčivosti, ako napríklad deti, dospievajúci, staršie osoby alebo niektoré osoby zraniteľné z dôvodu svojej sociálno-ekonomickej situácie (napríklad veľmi zadlžené osoby), si vyžadujú osobitnú ochranu,

L.  uznávajúc, že stále chýbajú informácie o konkrétnom sociálno-psychologickom vplyve nových, dotieravejších a rozšírenejších foriem reklamy, a to najmä so zreteľom na postavenie tých osôb, ktoré si nemôžu dovoliť kúpiť tovar a služby, ktoré táto reklama propaguje,

M.  keďže niektoré produkty, ako sú tabak, alkohol, liečivé prípravky a online hazardné hry, si vzhľadom na svoje osobitné charakteristiky vyžadujú náležitú reguláciu reklamy na internete s cieľom zabrániť zneužívaniu, závislosti a falšovaniu,

N.  keďže reklama môže byť silným katalyzátorom v boji proti stereotypom a predsudkom založeným na rasizme, sexizme a xenofóbii,

O.  keďže reklama často podáva predpojaté a/alebo znevažujúce informácie, ktoré upevňujú stereotypné predsudky týkajúce sa pohlavia, a pôsobí tak proti stratégiám zameraným na odstránenie nerovnosti medzi mužmi a ženami,

Hodnotenie súčasného legislatívneho a nelegislatívneho rámca

1.  domnieva sa, že smernica o nekalých obchodných praktikách predstavuje základný právny rámec pre boj proti klamlivej a agresívnej reklame vo vzťahoch medzi podnikmi a spotrebiteľmi; uznáva, že aj keď ešte nie je možné ju komplexne zhodnotiť, už teraz sú zjavné viaceré problémy s jej implementáciou a výkladom (najmä čo sa týka nových, dotieravejších foriem reklamy), ako sa ukázalo prostredníctvom rozsudkov Európskeho súdneho dvora voči platným vnútroštátnym opatreniam, ktoré presahujú rámec ustanovení smernice o nekalých obchodných praktikách, čo môže spochybniť jej účinnosť;

2.  zdôrazňuje, že rozdiely v interpretácii a uplatňovaní na národnej úrovni znemožnili dosiahnuť žiaducu úroveň harmonizácie, čo viedlo k právnej neistote a naručilo cezhraničný obchod na jednotnom trhu;

3.  vyzýva Komisiu, aby absolútne pravidelne aktualizovala, vysvetľovala a posilňovala svoje usmernenia o uplatňovaní smernice o nekalých obchodných praktikách a aby zabezpečila ich preklad do úradných jazykov EÚ, a vyzýva členské štáty, aby tieto usmernenia brali do úvahy v čo najväčšej miere;

4.  víta zámer Komisie dokončiť a v novembri 2010 zverejniť databázu vnútroštátnych opatrení prijatých na účely transpozície smernice o nekalých obchodných praktikách, súvisiacej judikatúry a ďalších relevantných dokumentov;

5.  pripomína, že rozsah pôsobnosti smernice o nekalých obchodných praktikách sa obmedzuje na vzťahy medzi podnikmi a spotrebiteľmi, pričom smernica o klamlivej a porovnávacej reklame sa zaoberá vzťahmi medzi podnikmi; zdôrazňuje, že niektoré subjekty, napríklad mimovládne organizácie alebo záujmové skupiny, nepatria ani do pôsobnosti smernice o nekalých obchodných praktikách, ani do pôsobnosti smernice o klamlivej a porovnávacej reklame; vyzýva preto Komisiu, aby osobitne zanalyzovala vplyv zavádzajúcich reklamných praktík so zameraním na tie subjekty, na ktoré sa zjavne nevzťahuje ani jedna smernica; vyzýva členské štáty, aby zlepšili vzájomnú koordináciu a aby našli adekvátne riešenia pre tie subjekty, ktoré sú v rámci EÚ vystavené cezhraničným klamlivým reklamným praktikám;

6.  víta koordinované kontroly, ktoré zaviedli členské štáty („sweep“); vyzýva na opakovanie akcií tohto druhu a na rozšírenie oblasti ich pôsobnosti; vyzýva Komisiu, aby Parlamentu podala správu o výsledkoch týchto kontrol a aby v prípade potreby pripravila ďalšie kroky na zlepšenie vnútorného trhu pre spotrebiteľov;

7.  vyzýva členské štáty, aby svojim príslušným vnútroštátnym orgánom poskytli finančné, ľudské a technické prostriedky a zdroje nevyhnutné na ich efektívnu činnosť; naliehavo žiada Komisiu, aby na základe skúsenosti siete pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa ešte viac uľahčila spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi a zlepšila účinnosť ich kontroly;

8.  žiada Komisiu, aby pripravila analýzu povinností a kontrolných funkcií vnútroštátnych spotrebiteľských orgánov a aby zverejnila najlepšie postupy s cieľom zvýšiť efektivitu ich činnosti;

9.  žiada Komisiu, aby rozšírila rozsah pôsobnosti nariadenia (ES) č. 2006/2004 na falšovanie a nelegálne výrobky a aby podporila výmenu informácií medzi členskými štátmi podľa tohto nariadenia, a to s cieľom zlepšiť boj proti podvodom spojeným s nezákonnou reklamou;

10.  považuje samoreguláciu za dynamický, flexibilný a zodpovedný doplnok súčasného legislatívneho rámca; navrhuje, že tie členské štáty, ktoré ešte nemajú samoregulačné orgány, by mali napomáhať zriaďovanie takýchto orgánov na základe najlepších postupov z iných členských štátov a/alebo ich formálne uznávať;

11.  zdôrazňuje však obmedzenia samoregulácie, ktorá v žiadnom prípade nemôže nahradiť právne predpisy, najmä čo sa týka stanovovania predpisov na ochranu osobných údajov spotrebiteľov a sankcií udeľovaných v prípade nedodržania týchto predpisov;

12.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyhodnotili vykonávanie vnútroštátnych kódexov správania v súvislosti s médiami a novými informačnými a komunikačnými technológiami; vyzýva členské štáty, aby posúdili účinnosť vnútroštátnych samoregulačných orgánov;

13.  zdôrazňuje spoločenskú zodpovednosť, ktorá súvisí s vplyvom a dosahom rozšírenej a dotieravej reklamy, a zdôrazňuje úlohu reklamných spoločností pri pestovaní kultúry podnikového povedomia a zodpovednosti;

14.  podporuje konzultácie s rôznymi subjektmi, ktoré sa zúčastňujú na príprave právnych predpisov;

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby primeraným spôsobom zabezpečili, že odborníci z oblasti médií a reklamy budú zaručovať rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a že sa odmietavo postavia k akýmkoľvek priamym či nepriamym diskriminačným alebo stereotypným vyobrazeniam či akémukoľvek podnecovaniu k nenávisti na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, veku, náboženstva alebo iného presvedčenia, sexuálnej orientácie, zdravotného postihnutia alebo spoločenského postavenia;

16.  vyzýva členské štáty, ktoré ešte implementovali smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách, aby tak bezodkladne urobili; so záujmom očakáva zverejnenie správy Komisie o uplatňovaní smernice o audiovizuálnych mediálnych službách a zdôrazňuje, že je potrebné zobrať do úvahy využívanie nových technológií (napr. TV prostredníctvom IP adresy);

Problémy, ktoré vznikli v dôsledku rozvoja internetu a nových technológií

17.  odsudzuje skutočnosť, že sa na internete rozvíja „skrytá“ reklama, na ktorú sa nevzťahuje smernica o nekalých obchodných praktikách (vzťahy spotrebiteľov so spotrebiteľmi), a to prostredníctvom šírenia komentárov na sociálnych sieťach, fórach alebo blogoch, ktorých obsah je iba veľmi ťažko odlíšiteľný od jednoduchého názoru; domnieva sa, že naozaj existuje riziko, že spotrebiteľ dospeje k chybným rozhodnutiam v domnienke, že informácie, z ktorých vychádza, pochádzajú z objektívneho zdroja; odsudzuje prípady, v ktorých určité podnikateľské subjekty priamo či nepriamo financujú akékoľvek činnosti na podporu šírenia správ alebo komentárov, ktoré zdanlivo pochádzajú od samotných spotrebiteľov, pričom v skutočnosti majú tieto správy reklamnú alebo komerčnú povahu, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili riadne uplatňovanie smernice o nekalých obchodných praktikách v tejto súvislosti;

18.  navrhuje, aby členské štáty podporovali vznik pozorovateľov alebo moderátorov fór, ktorí by boli poučení o rizikách skrytej reklamy, ako aj rozvoj informačných kampaní zameraných na informovanie spotrebiteľov o takýchto „skrytých“ formách reklamy;

19.  pripomína, že boj proti tejto skrytej reklame na európskej úrovni má veľký význam z hľadiska ozdravenia trhu a posilnenia dôvery spotrebiteľov, keďže v prípade niektorých podnikateľských subjektov môže ísť o prostriedok, ako obísť pravidlá hospodárskej súťaže a umelo a bez nákladov nadhodnotiť svoj podnik či dokonca nekalým spôsobom poškodiť konkurenciu;

20.  vyjadruje svoje znepokojenie nad banalizáciou behaviorálnej reklamy a rozvojom reklamných praktík prenikajúcich do súkromia (čítanie obsahu elektronickej pošty, využívanie sociálnych sietí a zisťovanie reálnej geografickej polohy, opätovná cielená reklama), ktoré sú útokmi na súkromie spotrebiteľov;

21.  zdôrazňuje riziko, ktoré predstavujú spoločnosti, ktoré sú zároveň poskytovateľmi obsahu a predajcami reklamy (z dôvodu možného prepojenia údajov získaných z týchto dvoch činností); žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili úplné oddelenie jednotlivých úrovní zberu údajov;

22.  zdôrazňuje, že spotrebitelia musia byť informovaní jasným, zrozumiteľným a súhrnným spôsobom o zbere, spracovaní a používaní ich údajov, a naliehavo žiada inzerentov, aby sa usilovali o štandardné využívanie formátu vhodného pre spotrebiteľov na základe dobrovoľnej účasti; konštatuje, že tieto osobné údaje by sa mali uchovávať a používať len s výslovným súhlasom spotrebiteľa;

23.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby bol spotrebiteľ úplne informovaný v prípade, keď súhlasí s reklamou výmenou za zľavy vychádzajúce z techník behaviorálneho marketingu;

24.  zdôrazňuje, že otázky ochrany súkromia je potrebné štandardne začleniť do budúcich technologických riešení, ktoré týkajú osobných údajov; domnieva sa, že subjekty vyvíjajúce nové technológie musia od úplného začiatku začleniť do vývojového procesu bezpečnosť a ochranu osobných údajov v súlade s najprísnejšími normami a zásadou „Privacy by Design“ (ochrana súkromia už v štádiu návrhu);

25.  žiada Komisiu, aby preskúmala rozličné legislatívne i nelegislatívne prostriedky a zistila technické možnosti, ktorými je na úrovni Európskej únie možné uplatniť tieto opatrenia:

   vypracovať podrobnú štúdiu o nových reklamných praktikách na internete a prostredníctvom mobilných zariadení; predložiť o výsledkoch štúdie správu Parlamentu;
   čo najskôr zakázať systematické a neselektívne posielanie reklamných správ na mobilné telefóny všetkých užívateľov, ktorí sa nachádzajú v zóne pokrytia reklamného plagátu, prostredníctvom technológie Bluetooth bez ich predchádzajúceho súhlasu;
   zabezpečiť, že reklamné postupy budú rešpektovať dôvernosť súkromnej korešpondencie a právne predpisy platné v tejto oblasti; čo najskôr zakázať čítanie obsahu súkromnej elektronickej pošty tretími stranami, najmä na reklamné alebo komerčné účely;
   čo najskôr zaviesť povinnosť, aby reklamy posielané elektronickou poštou obsahovali linku umožňujúcu prijímateľovi automaticky odmietnuť akúkoľvek ďalšiu reklamu;
   čo najskôr zabezpečiť používanie technológií umožňujúcich rozlišovanie cookies, ktoré umožňujú reklamné sledovanie a pre ktoré sa vyžaduje slobodný a výslovný predchádzajúci súhlas, od ostatných cookies;
   zabezpečiť, aby sa predvolené nastavenie informačných systémov, ktoré sa predávajú verejnosti, a služieb sociálnych sietí, systematicky nastavovalo na základe najprísnejších kritérií ochrany údajov (zásada ochrany súkromia už v štádiu návrhu, tzv. „Privacy by Design“);
   zaviesť na úrovni EÚ systém označovania internetových stránok podľa vzoru European Privacy Seal (európskeho systému osvedčení o zachovaní dôverného charakteru informácií), ktorým by sa osvedčoval súlad stránky s právnymi predpismi o ochrane údajov; domnieva sa, že táto úloha by mala zahŕňať dôkladné hodnotenie vplyvu a nutnosť predchádzať duplicite s existujúcimi systémami na označovanie stránok;
   v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi v oblasti reklamy a/alebo samoregulačnými orgánmi venovať osobitnú pozornosť klamlivej reklame vrátane internetovej reklamy v osobitných odvetviach, ako je predaj potravín, predaj liečiv a produktov zdravotnej starostlivosti, kde okrem ekonomických záujmov spotrebiteľov môže byť vážne ohrozené aj ich zdravie;
   upraviť režim obmedzenej zodpovednosti za služby v informačnej spoločnosti tak, aby predaj registrovanej obchodnej známky zadanej ako kľúčové slovo do vyhľadávača na reklamné účely podliehal predchádzajúcemu súhlasu majiteľa obchodnej známky;

Ochrana zraniteľných skupín

26.  vyzýva Komisiu, aby do roku 2012 vypracovala podrobnú analýzu vplyvu klamlivej a agresívnej reklamy na zraniteľných spotrebiteľov, najmä na deti a mladistvých, a aby zabezpečila riadne uplatňovanie príslušných právnych predpisov týkajúcich sa ochrany detí a mladistvých;

27.  vyzýva Komisiu, aby prioritne vypracovala hĺbkovú štúdiu konkrétnych sociálno-psychologických účinkov reklamy z hľadiska používania nových rafinovaných techník;

28.  zdôrazňuje, že deti a mladiství sú osobitne zraniteľnými skupinami osôb vzhľadom na svoju veľkú vnímavosť a zvedavosť, nedostatočnú vyspelosť, obmedzenú slobodnú vôľu a vysoký potenciál podliehať vplyvom, najmä prostredníctvom nových komunikačných prostriedkov a technológií;

29.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vo väčšej miere presadzovali ochranu zraniteľných spotrebiteľov, ako sú deti, a nabádali médiá na obmedzenie televíznej reklamy zameranej na deti pri vysielaní relácií, ktoré sleduje hlavne mládež (ako sú vzdelávacie relácie pre deti, animované filmy atď.), keďže v niektorých členských štátoch sa už podobné opatrenia uplatňujú;

30.  vyzýva, aby osobitné záujmy detí neboli predmetom cielenej reklamy;

31.  upozorňuje na náchylnosť spotrebiteľov napodobňovať, čo môže viesť k neprimeranému správaniu a postojom, násiliu, napätiu, sklamaniu, úzkosti, škodlivým závislostiam (fajčenie, užívanie drog), poruchám príjmu potravy, ako sú mentálna anorexia a bulímia, a narušeniu psychickej rovnováhy; vyzýva všetky reklamné agentúry a odborníkov v oblasti médií, aby prehodnotili propagovanie extrémne štíhlych modelov a modeliek s cieľom vyhnúť sa šíreniu škodlivých myšlienok o výzore, telesných nedostatkoch, veku a váhe a aby pritom vzali do úvahy vplyv reklamy na deti a mládež a jej dôsledky;

Zaručenie rovnosti žien a mužov a ľudskej dôstojnosti v reklame

32.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vhodnými prostriedkami zabezpečili, že marketing a reklama budú zaručovať rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a nebude pri nich dochádzať k diskriminácii na základe pohlavia, náboženstva či presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku či sexuálnej orientácie;

33.  zastáva názor, že reklama môže byť účinným nástrojom pri spochybňovaní stereotypov a v boji proti nim, ako aj a účinným prostriedkom proti rasizmu, sexizmu a diskriminácii, čo má v dnešných multikultúrnych spoločnostiach zásadný význam; vyzýva Komisiu, členské štáty a odborníkov v oblasti reklamy, aby posilnili aktivity v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré predstavujú spôsob, ako už od mladého veku prekonávať stereotypy, bojovať proti diskriminácii a podporovať rodovú rovnosť; naliehavo vyzýva predovšetkým členské štáty, aby nadviazali a rozvíjali úzku spoluprácu s existujúcimi školami marketingu, komunikácie a reklamy a prispeli tak k zabezpečeniu primeranej odbornej prípravy budúcich pracovníkov tohto odvetvia;

34.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala porovnávací výskum a dokumentáciu o obraze žien v reklamnom a marketingovom obsahu v členských štátoch a aby určila osvedčené postupy účinnej reklamy rešpektujúcej otázku rodovej rovnosti;

35.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili úlohu užívateľských a/alebo spotrebiteľských organizácií zodpovedných za hodnotenie vplyvu reklamy na postoje k rodovej rovnosti a iné oblasti a aby podnecovali konzultácie s týmito organizáciami;

36.  zdôrazňuje, že v reklame sa často objavujú diskriminačné a/alebo ponižujúce vyjadrenia, ktoré vychádzajú z rôznych foriem rodových stereotypov a bránia stratégiám zameraným na rodovú rovnosť; vyzýva Komisiu, členské štáty, občiansku spoločnosť a samoregulačné orgány v reklamnom odvetví, aby úzko spolupracovali v boji proti takýmto praktikám, a to najmä využívaním účinných nástrojov, ktoré v marketingu a reklame zaručia rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a bezúhonnosti;

37.  zdôrazňuje, že vierohodná reklama a podpora správnych vzorov môže mať pozitívny vplyv na spôsob, akým spoločnosť vníma otázky ako rodové rozdelenie úloh a telesný vzhľad, a na to, čo považuje za normálne, keďže reklama spotrebného tovaru je priamo spojená s médiami, ako sú tlač, rozhlas a televízia, je ich neoddeliteľnou súčasťou a je nepriamo spojená s filmovým priemyslom a televíznymi seriálmi prostredníctvom umiestňovania produktov; nabáda inzerentov, aby s reklamou zaobchádzali konštruktívnejšie a podporili tak pozitívnu úlohu žien a mužov v spoločnosti, v práci, v rodine a vo verejnom živote;

Vzdelávanie a informovanie zúčastnených strán

38.  zdôrazňuje zásadný význam transparentnosti a informovanosti spotrebiteľov v oblasti reklamy a nutnosť rozvíjať kritický postoj spotrebiteľov voči médiám, pokiaľ ide o kvalitu obsahu;

39.  vyzýva Komisiu, aby:

   do hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov zaradila niektoré ďalšie ukazovatele týkajúce sa reklamy (na dôvažok k údajom, ktoré tam už sú v súčasnosti zaradené, napríklad o podvodnej či klamlivej reklame); v tejto súvislosti však pripomína svoje uznesenie z 9. marca 2010(13), v ktorom sa uvádza, že pridanie dodatočných ukazovateľov by bolo prospešné potom, ako sa na dostatočnej úrovni rozvinie päť základných ukazovateľov a príslušná metodika;
   pripravila informačné kampane o právach spotrebiteľov v oblasti reklamy, najmä pokiaľ ide o používanie ich osobných údajov, a aby vyvinula pedagogické nástroje, ktoré by ich informovali o možnostiach ochrany ich súkromia na internete, ako aj o možnostiach, ako zastaviť akúkoľvek situáciu, ktorá narúša ich súkromie a dôstojnosť;
   vyvinula program na úrovni EÚ určený na to, aby sa deti naučili chápať reklamu, podľa vzoru britskej iniciatívy Media Smart;
   čo najskôr presadila zavedenie zreteľne čitateľného označenia „reklama založená na správaní spotrebiteľa“ do reklám na internete, ktorých sa to týka, ako aj informačné okno obsahujúce základné informácie o tejto praktike;

40.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala spoločné usmernenia pre malé a stredné podniky (MSP), a členské štáty, aby nabádali vnútroštátne orgány a/alebo samoregulačné orgány k poskytovaniu poradenstva pre MSP a organizovaniu informačných kampaní s cieľom zvýšiť povedomie MSP o ich zákonných povinnostiach v oblasti reklamy;

o
o   o

41.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22.
(2) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21.
(3) Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1.
(5) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.
(6) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.
(7) Ú. v. EÚ L 178, 17.7.2000, s. 1.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2010)0046.
(9) Prijaté texty, P7_TA(2010)0051.
(10) Ú. v. EÚ C 46 E, 24.2.2010, s. 26.
(11) Ú. v. EÚ C 16 E, 22.2.2010, s. 5.
(12) Ú. v. EÚ C 295 E, 4.12.2009, s. 43.
(13) Prijaté texty, P7_TA(2010)0051.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia