Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2010 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení Európskeho podporného úradu pre azyl (16626/2/2009 – C7-0049/2010 – 2009/0027(COD))

P7_TA(2010)0158 A7-0118/2010

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (16626/2/2009 – C7-0049/2010),

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2009)0066),

–  so zreteľom na článok 251 ods. 2, článok 63 prvý odsek body 1 a 2 a článok 66 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0071/2009),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7, článok 74 a článok 78 ods. 1 a 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 72 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0118/2010),

1.  schvaľuje pozíciu Rady;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby akt podpísal spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby akt podpísal hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby po dohode s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Prijaté texty, 7.5.2009, P6_TA(2009)0379.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2010 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie) (05386/3/2010 – C7-0095/2010 – 2008/0223(COD))

P7_TA(2010)0159 A7-0124/2010

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (05386/3/2010 – C7-0095/2010),

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0780),

–  so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 175 ods. 1 Zmluvy o ES, podľa ktorej Komisia predložila návrh Európskeho parlamentu (C6-0413/2008),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 a článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. mája 2009(2),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 21. apríla 2009(3),

–  so zreteľom na článok 72 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0124/2010),

1.  schvaľuje pozíciu Rady;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  berie na vedomie vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

5.  poveruje svojho pre predsedu, aby akt podpísal spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

6.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby akt podpísal hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby po dohode s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

7.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

PRÍLOHA

Vyhlásenia

týkajúce sa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie)

Vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k článku 290 ZFEÚ

„Európsky parlament, Rada a Komisia vyhlasujú, že ustanovenia smernice 2010/31/EÚ nemajú vplyv na žiadnu budúcu pozíciu inštitúcií týkajúcu sa vykonávania článku 290 Zmluvy o fungovaní EÚ alebo jednotlivých legislatívnych aktov, ktoré takéto ustanovenia obsahujú.“

Vyhlásenie Komisie o obdobiach prázdnin v inštitúciách

„Európska komisia berie na vedomie, že s výnimkou prípadov, keď sa v legislatívnom akte ustanovuje postup pre naliehavé prípady, Európsky parlament a Rada sa domnievajú, že pri oznamovaní delegovaných aktov sa musia zohľadňovať obdobia prázdnin v inštitúciách (zima, leto a európske voľby), čím sa zabezpečí, aby si Európsky parlament a Rada mohli uplatňovať svoje právomoci v lehotách stanovených v príslušných legislatívnych aktoch, a je pripravená podľa toho konať.“

Vyhlásenie Komisie o financovaní opatrení na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov

„Komisia zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú pri úspešnej premene európskeho sektora budov na energeticky účinný a nízkouhlíkový sektor zohrávajú nástroje financovania. Komisia bude aj naďalej podporovať členské štáty v tom, aby v rozsiahlej miere využívali dostupné finančné prostriedky v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja (na zvyšovanie energetickej účinnosti a podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov v sektore stavebníctva možno v súčasnosti využiť, okrem neobmedzenej finančnej pomoci dostupnej na podporu využívania udržateľných zdrojov energie v prípade verejných budov a budov na obchodné/priemyselné účely, až do 4 % z celkovej výšky vnútroštátnych súm v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, čo predstavuje 8 miliárd EUR). Takisto bude podporovať členské štáty v tom, aby lepšie využívali všetky dostupné finančné prostriedky, ako aj finančné prostriedky, ktoré môžu slúžiť ako stimul v oblasti investícií do energetickej účinnosti.

Komisia navyše preskúma možnosť ďalšieho rozvoja existujúcich iniciatív, akou je napríklad iniciatíva Inteligentné mestá („Plán SET“, KOM(2009)0519) alebo využívanie rozpočtových prostriedkov v rámci programu Inteligentná energia pre Európu II, a to napríklad na účely výmeny poznatkov a technickej pomoci pri zriaďovaní revolvingových fondov na vnútroštátnej úrovni.

Komisia sa bude okrem toho zaoberať aj vypracovaním prehľadu a analýzy finančných mechanizmov, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú v členských štátoch, a zistenia zohľadní v úsilí podporovať šírenie najlepšej praxe v celej EÚ.

Napokon, Komisia bude v nadväznosti na analýzu uvedenú v článku 10 ods. 5 smernice 2010/31/EÚ uvažovať o ďalšom prípadnom vývoji finančných stimulov [aj v súvislosti s nástrojmi Únie uvedenými na tento účel v článku 10 ods. 5 písm. a)] a o ich najlepšom využití v oblasti investícií do zvyšovania energetickej hospodárnosti budov.„

(1) Prijaté texty, 23.4.2009, P6_TA(2009)0278. (2) Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 75. (3) Ú. v. EÚ C 200, 25.8.2009, s. 41.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2010 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 573/2007/ES, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre utečencov na obdobie rokov 2008 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 2004/904/ES (KOM(2009)0456 – C7-0123/2009 – 2009/0127(COD))

P7_TA(2010)0160 A7-0125/2010

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2009)0456),

–  so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 63 ods. 2 písm. b) Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0123/2009),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3, článok 78 ods. 2 a článok 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0125/2010),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. mája 2010 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. …/2010/EÚ, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 573/2007/ES, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre utečencov na obdobie rokov 2008 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej Únie, a najmä na jej článok 78 ods. 2 a článok 80,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(1),

keďže:

(1)  Vzhľadom na vytvorenie spoločného programu Európskej únie pre presídľovanie, ktorého cieľom je zvýšenie úspešnosti úsilia ▌v oblasti presídľovania v Únii poskytovať ochranu utečencom a maximalizácia strategických dosahov presídľovania prostredníctvom lepšieho zacielenia na osoby, pre ktoré je najviac potrebné presídliť sa, by sa mali na úrovni Únie pravidelne formulovať spoločné priority v oblasti presídľovania.

(2)  V záujme dosiahnutia cieľov rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES(2) by mala byť Komisia splnomocnená na prijatie delegovaných aktov v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie stanovujúcich spoločné ročné priority Únie, ktoré zohľadnia geografické regióny a štátnu príslušnosť a špecifické kategórie utečencov, ktorých je potrebné presídliť. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočňovala náležité konzultácie vrátane konzultácií s odborníkmi.

(3)  Berúc do úvahy potreby v oblasti presídľovania, ktoré sa stanovia v rozhodnutí Komisie ustanovujúcom spoločné ročné priority Únie v oblasti presídľovania v súlade s týmto rozhodnutím, je takisto nevyhnutné poskytnúť dodatočnú finančnú podporu na presídlenie osôb v súvislosti s ▌geografickými regiónmi a ▌štátnymi príslušnosťami a so špecifickými kategóriami utečencov, ktorých je potrebné presídliť, ak sa presídlenie považuje za najvhodnejšie riešenie ich konkrétnych potrieb.

(4)  V tejto súvislosti je vhodné prispôsobiť harmonogram, pokiaľ ide o lehotu na predloženie údajov nevyhnutných pre výpočet ročných prídelov pre členské štáty, o lehotu na predloženie viacročných programov členskými štátmi a o lehotu na prijatie rozhodnutí o financovaní Komisiou.

(5)  S cieľom podporiť členské štáty, aby sa ich viac zapájalo do aktivít presídľovania, by sa členským štátom, ktoré sa na programe presídľovania zúčastňujú prvýkrát, mala poskytnúť dodatočná finančná podpora.

(6)  Takisto je nevyhnutné stanoviť pravidlá pre oprávnenosť na dodatočnú finančnú podporu na presídľovanie,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Rozhodnutie č. 573/2007/ES sa mení a dopĺňa takto:

1.  článok 13 sa mení a dopĺňa takto:

2.  článok 20 sa mení a dopĺňa takto:

3.  do článku 35 sa dopĺňa tento odsek:"

5.  Pevná suma 4 000 EUR na každú presídlenú osobu pridelená členskému štátu sa priznáva ako jednorazová suma na každú úspešne presídlenú osobu.

4.  vkladajú sa tieto články:"

Článok 52a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 13 ods. 6 a 7 sa Komisii udeľuje na obdobie uvedené v článku 1 prvý odsek.

2.  Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

3.  Právomoc prijímať delegované akty udelená Komisii podlieha podmienkam stanoveným v článkoch 52b a 52c. Pokiaľ sa to vyžaduje zo závažných naliehavých dôvodov, uplatňuje sa postup ustanovený v článku 52d.

Článok 52b

Odvolanie delegovania právomoci

1.  Delegovanie právomocí uvedené v článku 13 ods. 6 a 7 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať.

2.  Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť, či delegovanie právomocí odvolať, vyvinie úsilie na účely informovania druhej inštitúcie a Komisie, pričom uvedie delegované právomoci, ktorých by sa odvolanie mohlo týkať, a možné dôvody odvolania.

3.  Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí v ňom uvedených. Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť už účinných delegovaných aktov. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 52c

Námietky voči  delegovaným aktom

1.  Európsky parlament alebo Rada môžu voči delegovanému aktu vzniesť námietku v lehote  jedného mesiaca odo dňa jeho oznámenia. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o jeden mesiac.

2.  Ak do uplynutia uvedenej lehoty Európsky parlament ani Rada nevzniesli námietku voči delegovanému aktu, akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je v ňom stanovený.

3.  Delegovaný akt nenadobudne účinnosť v prípade, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu vzniesli námietku. Inštitúcia, ktorá vznesie námietku voči delegovanému aktu, uvedie dôvody jej vznesenia.

Článok 52d

Postup pre naliehavé prípady

1.  Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a  uplatňujú sa, pokiaľ nie je voči nim v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení o delegovanom akte podľa tohto článku zaslanom Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

2.  Európsky parlament alebo Rada môžu voči delegovanému aktu prijatému podľa tohto článku vzniesť námietku v lehote troch mesiacov odo dňa jeho oznámenia. V takomto prípade sa akt prestane uplatňovať. Inštitúcia, ktorá vznesie námietku voči delegovanému aktu, uvedie dôvody jej vznesenia.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť nasledujúci deň po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V 

Za Európsky parlamentZa Radu

predsedapredseda

(1) Pozícia Európskeho parlamentu z 18. mája 2010. (2) Ú. v. EÚ L 144, 6.6.2007, s. 1.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2010 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1104/2008 o prechode zo Schengenského informačného systému (SIS 1+) na Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II) (KOM(2009)0508 – C7-0244/2009 – 2009/0136(NLE))

P7_TA(2010)0161 A7-0126/2010

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2009)0508),

–  so zreteľom na články 66 a 67 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0244/2009),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 74 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A7-0126/2010),

1.  schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.  bez ohľadu na skutočnosť, že Rada považuje scenár SIS 1+ RE za náhradný plán v prípade zlyhania systému SIS II, si Európsky parlament, ako spoluzákonodarca pri ustanovovaní Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) (nariadenie (ES) č. 1987/2006(1)) a rozpočtový orgán, vyhradzuje právo zadržať prostriedky, ktoré sa majú v rozpočte na rok 2011 vyčleniť na rozvoj systému SIS II, ako rezervu, aby mohol zabezpečiť plnú parlamentnú kontrolu a dohľad nad postupom;

3.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 ZFEÚ;

4.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

5.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

6.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Pozmeňujúci a doplňujúci návrh1 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 3 (3)  Do 30. júna 2010 nebudú splnené podmienky na prechod. Na účely sprevádzkovania SIS II, ako sa vyžaduje v nariadení (ES) č. 1987/2006 a v rozhodnutí 2007/533/SVV, by sa preto nariadenie (ES) č. 1104/2008 a rozhodnutie 2008/839/SVV mali uplatňovať až do ukončenia prechodu. (3)  Do 30. júna 2010 nebudú splnené podmienky na prechod. Na účely sprevádzkovania SIS II, ako sa vyžaduje v nariadení (ES) č. 1987/2006 a v rozhodnutí 2007/533/SVV, by sa preto nariadenie (ES) č. 1104/2008 a rozhodnutie 2008/839/SVV mali uplatňovať až do ukončenia prechodu. V prípade zlyhania súčasného projektu SIS II by sa malo po testovaní navrhnúť alternatívne technické riešenie a všetkým stranám, ktorých sa to týka, by sa mali objasniť všetky finančné dôsledky. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh2 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 4 (4)  Komisia a členské štáty by mali naďalej úzko spolupracovať vo všetkých etapách prechodu s cieľom ukončiť tento proces. Mala by sa zriadiť skupina expertov, ktorá doplní súčasnú organizačnú štruktúru. (4)  Komisia a členské štáty by mali naďalej úzko spolupracovať vo všetkých etapách prechodu s cieľom ukončiť tento proces. V záveroch Rady o SIS II z 26. až 27. februára 2009 a zo 4. až 5. júna 2009 bolo stanovené zriadenie neformálnej skupiny zloženej z expertov členských štátov s názvom Rada pre globálne riadenie programu, ktorej cieľom je posilniť spoluprácu a zabezpečovať priamu podporu členských štátov centrálnemu projektu SIS II. Preto by sa mala v rámci tohto nariadenia oficiálne zriadiť skupina expertov s názvom Rada pre globálne riadenie programu (GPMB), ktorá doplní súčasnú organizačnú štruktúru. S cieľom zaručiť účinnosť a efektívnosť nákladov by GPMB mala mať stálych členov a ich počet by mal byť obmedzený. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh3 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 6 (6)   V záujme vybudovania funkcií SIS II by sa mal ustanoviť technický plán pre prípad nepredvídaných okolností. Opis technických prvkov architektúry prechodu by sa preto mal prispôsobiť tak, aby bolo možné aj iné technické riešenie, pokiaľ ide o vývoj centrálneho SIS II. (6)  Je potrebné prispôsobiť právny rámec, aby bolo možné prejsť na eventuálne alternatívne technické riešenie, ak testy ukážu, že SIS II nemožno úspešne realizovať. Opis technických prvkov architektúry prechodu by sa mal prispôsobiť tak, aby bolo možné aj iné technické riešenie, pokiaľ ide o vývoj centrálneho SIS II. Akékoľvek alternatívne technické riešenie by malo byť založené na najlepších dostupných technológiách, malo by byť nákladovo efektívne a vykonávané v súlade s presným a primeraným harmonogramom. Komisia by mala včas predložiť dôkladné posúdenie rozpočtu z hľadiska nákladov súvisiacich s takýmto alternatívnym technickým riešením. Malo by sa jednoznačne uviesť, že právny rámec ustanovený nariadením (ES) č. 1987/2006 platí pre všetky riešenia, bez ohľadu na ich technickú povahu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh4 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 16 a (nové) (16a)  Keďže Európsky parlament je ako spoluzákonodarca zodpovedný za zriadenie, prevádzku a využívanie Schengenského informačného systému druhej generácie, ako je stanovené v nariadení (ES) č. 1987/2006, a keďže prechod je financovaný z rozpočtu Únie, za ktorý je takisto spoluzodpovedný, mal by byť zapojený do rozhodovacieho procesu týkajúceho sa prechodu. Predtým, než sa prejde na nový Schengenský informačný systém, malo by sa na základe informácií o výsledkoch testov, ktoré poskytla Komisia, vyžiadať priaznivé stanovisko Európskeho parlamentu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh5 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod -1 (nový) Nariadenie (ES) č. 1104/2008 Článok 1 – odsek 1 -1.  Článok 1 ods. 1 sa nahrádza takto: „1.  Schengenský informačný systém (SIS) zriadený v súlade s ustanoveniami hlavy IV Schengenského dohovoru z roku 1990 (SIS 1+) sa nahrádza novým systémom, Schengenským informačným systémom II (SIS II), alebo akýmkoľvek iným alternatívnym technickým riešením, ktoré je založené na najlepších dostupných technológiách, a je primeraný z hľadiska presného harmonogramu jeho realizácie a  nákladovej efektívnosti. Zriadenie, prevádzka a využívanie tohto nového systému sú upravené v nariadení (ES) č. 1987/2006.„ Pozmeňujúci a doplňujúci návrh6 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod -1 a (nový) Nariadenie (ES) č. 1104/2008 Článok 1 – odsek 1 a (nový) -1a.  V článku 1 sa vkladá tento odsek: „1a.  Ak sa súčasný projekt SIS II zastaví a realizuje sa alternatívne technické riešenie, odkazy na SIS II v tomto nariadení sa považujú za odkazy na toto alternatívne technické riešenie.„ Pozmeňujúci a doplňujúci návrh7 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 3 Nariadenie (ES) č. 1104/2008 Článok 11 – odsek 2 2.  Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, vykonajú prechod z N.SIS na N.SIS II s využitím dočasnej architektúry prechodu a s podporou Francúzska a Komisie. 2.  Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, vykonajú prechod z N.SIS na N.SIS II s využitím dočasnej architektúry prechodu a s podporou Francúzska a Komisie najneskôr do 31. decembra 2011. Ak sa realizuje alternatívne technické riešenie uvedené v článku 11 ods. 5a, tento dátum sa môže zmeniť v súlade s postupom stanoveným v článku 17 ods. 2. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh8 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 3 a (nový) Nariadenie (ES) č. 1104/2008 Článok 11 – odsek 5 3a.  Článok 11 ods. 5 sa nahrádza takto: „5.  Prepnutie, ktoré sa plánuje v rámci procesu prechodu, sa vykoná po odsúhlasení uvedenom v článku 8 ods. 7 a potom, ako Európsky parlament zaujme kladné stanovisko na základe informácií o výsledkoch skúšky, ktoré poskytla Komisia v súlade s článkom 55 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1987/2006.„ Pozmeňujúci a doplňujúci návrh9 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 3 b (nový) Nariadenie (ES) č. 1104/2008 Článok 11 – odsek 5 a (nový) 3b.  V článku 11 sa dopĺňa tento odsek: „5a.  Vývoj SIS II sa môže dosiahnuť realizáciou alternatívneho technického riešenia.„ Pozmeňujúci a doplňujúci návrh10 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 3 c (nový) Nariadenie (ES) č. 1104/2008 Článok 14 – odsek 5 a (nový) 3c.  V článku 14 sa dopĺňa tento odsek: „5a.  Komisia vypracuje a vykoná balík dodatočných opatrení, s cieľom zabrániť úniku osobných údajov z databázy a zabezpečiť ochranu osobných údajov počas celého obdobia testovania a prechodu zo systému SIS I na Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II).„ Pozmeňujúci a doplňujúci návrh11 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 4 Nariadenie (ES) č. 1104/2008 Článok 17a – odsek 1 1.  Bez toho, aby boli dotknuté príslušné povinnosti a činnosti Komisie, Francúzska a členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, sa týmto zriaďuje skupina technických expertov nazvaná „Rada pre globálne riadenie programu“ (ďalej len „GPMB“). GPMB poskytuje fórum na koordináciu centrálneho a vnútroštátnych projektov SIS II. 1.  Bez toho, aby boli dotknuté príslušné povinnosti a činnosti Komisie, Francúzska a členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, sa týmto zriaďuje skupina technických expertov nazvaná „Rada pre globálne riadenie programu“ (ďalej len „GPMB“). GPMB zabezpečuje fórum na pomoc vývoju centrálneho projektu SIS II. Uľahčuje zosúladenie a zabezpečuje koordináciu centrálneho a vnútroštátnych projektov SIS II. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh12 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 4 Nariadenie (ES) č. 1104/2008 Článok 17a – odsek 2 2.  Radu GPMB tvorí maximálne 10 expertov. Maximálne osem expertov a rovnaký počet náhradníkov určia členské štáty konajúce v rámci Rady. Dvoch expertov a dvoch náhradníkov určí spomedzi úradníkov Komisie generálny riaditeľ zodpovedného generálneho riaditeľstva Komisie. Na stretnutiach GPMB sa môžu zúčastniť aj iní úradníci Komisie, ktorí sú zainteresovaní na preberaných otázkach. 2.  GPMB tvorí najviac 10 členov, ktorí sú schopní aktívne sa podieľať na vývoji SIS II a ktorí sa pravidelne stretávajú. Najviac osem členov a rovnaký počet náhradníkov určia členské štáty konajúce v rámci Rady. Najviac dvoch členov a dvoch náhradníkov určí spomedzi úradníkov Komisie generálny riaditeľ zodpovedného generálneho riaditeľstva Komisie. Na stretnutiach GPMB sa na náklady svojej príslušnej administratívy alebo inštitúcie môžu zúčastniť aj záujemcovia z radov poslancov alebo príslušní úradníci Európskeho parlamentu, experti z členských štátov a úradníci Komisie, ktorí sú priamo zapojení do vývoja projektu SIS II. GPMB môže na svoje stretnutia prizvať aj iných expertov tak, ako sa stanovuje v referenčnom rámci, a to na náklady ich príslušnej administratívy, inštitúcie alebo spoločnosti. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh13 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 4 Nariadenie (ES) č. 1104/2008 Článok 17a – odsek 5 5.  GPMB vypracuje svoj vlastný referenčný rámec. Tento rámec nadobudne účinnosť potom, čo generálny riaditeľ zodpovedného generálneho riaditeľstva Komisie vydá k nemu kladné stanovisko. 5.  GPMB vypracuje svoj vlastný referenčný rámec. Tento rámec nadobudne účinnosť potom, čo generálny riaditeľ zodpovedného generálneho riaditeľstva Komisie vydá k nemu kladné stanovisko. Referenčný rámec GPMB obsahuje požiadavku vypracúvať pravidelné správy a predkladať ich Európskemu parlamentu, aby sa zabezpečila plná parlamentná kontrola a dohľad. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh14 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 4 Nariadenie (ES) č. 1104/2008 Článok 17a – odsek 6 6.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 15 ods. 2, administratívne náklady na činnosť GPMB a súvisiace cestovné výdavky sa hradia zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, pokiaľ nie sú hradené z iných zdrojov. Pokiaľ ide o cestovné výdavky expertov v GPMB určených členskými štátmi konajúcimi v rámci Rady a expertov pozvaných podľa odseku 3 tohto článku, ktoré vzniknú v súvislosti s prácou GPMB, uplatňujú sa ,Pravidlá o úhrade nákladov pre expertov, ktorí boli pozvaní na zasadnutia Komisie' vydané Komisiou. 6.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 15 ods. 2, administratívne náklady na činnosť GPMB a súvisiace cestovné výdavky sa hradia zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, pokiaľ nie sú hradené z iných zdrojov. Pokiaľ ide o cestovné výdavky expertov v GPMB určených členskými štátmi konajúcimi v rámci Rady a expertov pozvaných podľa odseku 3 tohto článku, ktoré vzniknú v súvislosti s prácou GPMB, uplatňujú sa ,Pravidlá o úhrade nákladov pre expertov, ktorí boli pozvaní na zasadnutia Komisie' vydané Komisiou. Finančné prostriedky potrebné na krytie nákladov na stretnutia GPMB sa pridelia z rozpočtových prostriedkov, ktoré sú v súčasnosti vyčlenené vo finančnom plánovaní na obdobie rokov 2010 – 2013 na Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II). Pozmeňujúci a doplňujúci návrh15 Proposal for a regulation - amending act Článok 1 – bod 5 Nariadenie (ES) č. 1104/2008 Článok 19 Jeho účinnosť sa končí v deň, ktorý stanoví Rada konajúca v súlade s článkom 55 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1987/2006. Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Jeho účinnosť sa končí v deň, ktorý stanoví Rada konajúca v súlade s článkom 55 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1987/2006, a v každom prípade najneskôr 31. decembra 2013.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1987/2006 z 20. decembra 2006 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) (Ú. v. EÚ L 381, 28.12.2006, s. 4).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2010 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Rady 2008/839/SVV o prechode zo Schengenského informačného systému (SIS 1+) na Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II) (KOM(2010)0015 – C7-0040/2010 – 2010/0006(NLE))

P7_TA(2010)0162 A7-0127/2010

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2010)0015),

–  so zreteľom na článok 74 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0040/2010),

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A7-0127/2010),

1.  schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.  bez ohľadu na skutočnosť, že Rada považuje scenár SIS 1+ RE za náhradný plán v prípade zlyhania systému SIS II, si Európsky parlament, ako spoluzákonodarca pri ustanovovaní Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) (nariadenie (ES) č. 1987/2006)(1) a rozpočtový orgán, vyhradzuje právo zadržať prostriedky, ktoré sa majú v rozpočte na rok 2011 vyčleniť na rozvoj systému SIS II, ako rezervu, aby mohol zabezpečiť plnú parlamentnú kontrolu a dohľad nad postupom;

3.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 ZFEÚ;

4.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

5.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

6.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Pozmeňujúci a doplňujúci návrh1 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 3 (3)  Do 30. júna 2010 nebudú splnené podmienky na prechod. Na účely sprevádzkovania SIS II, ako sa vyžaduje v nariadení (ES) č. 1987/2006 a v rozhodnutí 2007/533/SVV, by sa preto nariadenie (ES) č. 1104/2008 a rozhodnutie 2008/839/SVV mali uplatňovať až do ukončenia prechodu. (3)  Do 30. júna 2010 nebudú splnené podmienky na prechod. Na účely sprevádzkovania SIS II, ako sa vyžaduje v nariadení (ES) č. 1987/2006 a v rozhodnutí 2007/533/SVV, by sa preto nariadenie (ES) č. 1104/2008 a rozhodnutie 2008/839/SVV mali uplatňovať až do ukončenia prechodu. V prípade zlyhania súčasného projektu SIS II by sa malo po testovaní navrhnúť alternatívne technické riešenie a všetkým stranám, ktorých sa to týka, by sa mali objasniť všetky finančné dôsledky. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh2 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 4 (4)  Komisia a členské štáty by mali naďalej úzko spolupracovať vo všetkých etapách prechodu s cieľom ukončiť tento proces. Mala by sa zriadiť skupina expertov, ktorá doplní súčasnú organizačnú štruktúru. (4)  Komisia a členské štáty by mali naďalej úzko spolupracovať vo všetkých etapách prechodu s cieľom ukončiť tento proces. V záveroch Rady o SIS II z 26. až 27. februára 2009 a zo 4. až 5. júna 2009 bolo stanovené zriadenie neformálnej skupiny zloženej z expertov členských štátov s názvom Rada pre globálne riadenie programu, ktorej cieľom je posilniť spoluprácu a zabezpečovať priamu podporu členských štátov centrálnemu projektu SIS II. Preto by sa mala v rámci tohto nariadenia oficiálne zriadiť skupina expertov s názvom Rada pre globálne riadenie programu (GPMB), ktorá doplní súčasnú organizačnú štruktúru. V záujme zabezpečenia účinnosti a efektívnosti nákladov by GPMB mali tvoriť stáli členovia, ktorých počet by mal byť obmedzený. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh3 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 6 (6)   V záujme vybudovania funkcií SIS II by sa mal ustanoviť technický plán pre prípad nepredvídaných okolností. Opis technických prvkov architektúry prechodu by sa preto mal prispôsobiť tak, aby bolo možné aj iné technické riešenie, pokiaľ ide o vývoj centrálneho SIS II. (6)   Je potrebné prispôsobiť právny rámec, aby bolo možné prejsť na eventuálne alternatívne technické riešenie, ak testy ukážu, že SIS II nemožno úspešne realizovať. Opis technických prvkov architektúry prechodu by sa mal prispôsobiť tak, aby bolo možné aj iné technické riešenie, pokiaľ ide o vývoj centrálneho SIS II. Akékoľvek alternatívne technické riešenie by malo byť založené na najlepších dostupných technológiách, malo by byť nákladovo efektívne a vykonávané v súlade s presným a primeraným harmonogramom. Komisia by mala včas predložiť dôkladné posúdenie rozpočtu z hľadiska nákladov súvisiacich s takýmto alternatívnym technickým riešením. Malo by sa výslovne stanoviť, že právny rámec stanovený rozhodnutím 2007/533/SVV sa vzťahuje na všetky technické riešenia, bez ohľadu na ich technickú povahu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh4 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 16 a (nové) (16a)  Keďže Európsky parlament je ako spoluzákonodarca zodpovedný za zriadenie, prevádzku a využívanie Schengenského informačného systému druhej generácie, ako je stanovené v nariadení (ES) č. 1987/2006, a keďže prechod je financovaný z rozpočtu Únie, za ktorý je takisto spoluzodpovedný, mal by byť zapojený do rozhodovacieho procesu týkajúceho sa prechodu. Pred tým, než sa prejde na nový Schengenský informačný systém, malo by sa na základe informácií o výsledkoch testov, ktoré poskytla Komisia, vyžiadať priaznivé stanovisko Európskeho parlamentu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh5 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod -1 (nový) Rozhodnutie Rady 2008/839/SVV Článok 1 – odsek 1 -1.  V článku 1 sa odsek 1 nahrádza takto: „1.  Schengenský informačný systém (SIS 1+) zriadený podľa ustanovení hlavy IV Schengenského dohovoru sa nahrádza novým systémom – Schengenským informačným systémom II (SIS II)alebo akýmkoľvek alternatívnym technickým riešením, ktoré je založené na najlepších dostupných technológiách a je primeraný z hľadiska presného harmonogramu jeho realizácie a  nákladovej efektívnosti.Zriadenie, prevádzka a využívanie nového systému sa riadia rozhodnutím 2007/533/SVV.„ Pozmeňujúci a doplňujúci návrh6 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod -1 a (nový) Rozhodnutie Rady 2008/839/SVV Článok 1 – odsek 1 a (nový) -1a.  V článku 1 sa vkladá tento odsek: „1a.  Ak sa súčasný projekt SIS II zastaví a realizuje sa alternatívne technické riešenie, odkazy na SIS II v tomto nariadení sa považujú za odkazy na toto alternatívne technické riešenie.„ Pozmeňujúci a doplňujúci návrh7 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 3 Rozhodnutie Rady 2008/839/SVV Článok 11 – odsek 2 2.  Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, vykonajú prechod z N.SIS na N.SIS II s využitím dočasnej architektúry prechodu s podporou Francúzska a Komisie. 2.  Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, vykonajú prechod z N.SIS na N.SIS II s využitím dočasnej architektúry prechodu s podporou Francúzska a Komisie najneskôr do 31. decembra 2011. Ak sa realizuje alternatívne technické riešenie v zmysle článku 11 ods. 5a, možno tento dátum zmeniť v súlade s postupom upraveným v článku 17 ods. 2. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh8 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 3 a (nový) Rozhodnutie Rady 2008/839/SVV Článok 11 – odsek 5 3a.  V článku 11 sa odsek 5 nahrádza takto: „5.  Prepnutie, ktoré sa plánuje v rámci procesu prechodu, sa vykoná po kontrole platnosti uvedenej v článku 8 ods. 7 a potom, ako Parlament predložil priaznivé stanovisko na základe informácií o výsledkoch testov, ktoré poskytla Komisia v súlade s článkom 71 ods. 4 rozhodnutia 2007/533/SVV.„ Pozmeňujúci a doplňujúci návrh9 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 3 b (nový) Rozhodnutie Rady 2008/839/SVV Článok 11 – odsek 5 a (nový) 3b.  V článku 11 sa vkladá tento odsek: „5a.  Vývoj SIS II sa môže dosiahnuť realizáciou alternatívneho technického riešenia.„ Pozmeňujúci a doplňujúci návrh10 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 3 c (nový) Rozhodnutie Rady 2008/839/SVV Článok 14 – odsek 5 a (nový) 3c.  V článku 14 sa vkladá tento odsek: „5a.  Komisia vypracuje a vykonáva balík dodatočných opatrení s cieľom zabrániť úniku osobných údajov z databázy a zabezpečiť ochranu osobných údajov na celé obdobie testovania a prechodu zo systému SIS I na Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II).„ Pozmeňujúci a doplňujúci návrh11 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 4 Rozhodnutie Rady 2008/839/SVV Článok 17a – odsek 1 1.  Bez toho, aby boli dotknuté príslušné povinnosti a činnosti Komisie, Francúzska a členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, sa týmto zriaďuje skupina technických expertov nazývaná „Rada pre globálne riadenie programu“ (ďalej len „GPMB“). GPMB poskytuje fórum na koordináciu centrálneho a vnútroštátnych projektov SIS II. 1.  Bez toho, aby boli dotknuté príslušné povinnosti a činnosti Komisie, Francúzska a členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, sa týmto zriaďuje skupina technických expertov nazývaná „Rada pre globálne riadenie programu“ (ďalej len „GPMB“). GPMB zabezpečuje fórum na pomoc vývoju centrálneho systému SIS II. Uľahčuje zosúladenie a zabezpečuje koordináciu centrálneho a vnútroštátnych projektov SIS II. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh12 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 4 Rozhodnutie Rady 2008/839/SVV Článok 17a – odsek 2 2.  GPMB pozostáva z maximálneho počtu 10 expertov. Maximálny počet osem expertov a rovnaký počet náhradníkov určia členské štáty konajúce v rámci Rady. Dvoch expertov a dvoch náhradníkov určí spomedzi úradníkov Komisie generálny riaditeľ zodpovedného generálneho riaditeľstva Komisie. Na stretnutiach GPMB sa môžu zúčastniť aj iní úradníci Komisie, ktorí sú zainteresovaní v preberaných otázkach. 2.  GPMB tvorí najviac 10 členov, ktorí sú schopní aktívne sa podieľať na vývoji SIS II a ktorí sa pravidelne stretávajú. Najviac osem členov a rovnaký počet náhradníkov určia členské štáty konajúce v rámci Rady. Najviac dvoch členov a dvoch náhradníkov určí spomedzi úradníkov Komisie generálny riaditeľ zodpovedného generálneho riaditeľstva Komisie. Na stretnutiach GPMB sa na náklady svojej príslušnej administratívy alebo inštitúcie môžu zúčastniť aj záujemcovia z radov poslancov alebo príslušní úradníci Európskeho parlamentu, experti z členských štátov a úradníci Komisie priamo zapojení do vývoja projektu SIS II. GPMB môže na svoje stretnutia prizvať aj iných expertov tak, ako sa stanovuje v referenčnom rámci, a to na náklady ich príslušnej administratívy, inštitúcie alebo spoločnosti. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh13 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 4 Rozhodnutie Rady 2008/839/SVV Článok 17a – odsek 5 5.  GPMB vypracuje svoj vlastný referenčný rámec. Tento rámec nadobudne účinnosť potom, čo generálny riaditeľ zodpovedného generálneho riaditeľstva Komisie vydá priaznivé stanovisko. 5.  GPMB vypracuje svoj vlastný referenčný rámec. Tento rámec nadobudne účinnosť potom, čo generálny riaditeľ zodpovedného generálneho riaditeľstva Komisie vydá kladné stanovisko. Referenčný rámec GPMB obsahuje požiadavku pravidelne zverejňovať správy a predkladať ich Európskemu parlamentu s cieľom zabezpečiť úplnú parlamentnú kontrolu a dohľad. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh14 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 4 Rozhodnutie Rady 2008/839/SVV Článok 17a – odsek 6 6.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 15 ods. 2, administratívne náklady na činnosť GPMB a súvisiace cestovné výdavky sa hradia zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, pokiaľ nie sú hradené z iných zdrojov. Pokiaľ ide o cestovné výdavky expertov v GPMB určených členskými štátmi konajúcimi v rámci Rady a expertov pozvaných podľa odseku 3 tohto článku, ktoré vzniknú v súvislosti s prácou GPMB, uplatňujú sa „Pravidlá Komisie týkajúce sa úhrady výdavkov, ktoré vznikli ľuďom mimo Komisie pozvaným v úlohe expertov na účasť na stretnutiach. 6.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 15 ods. 2, administratívne náklady na činnosť GPMB a súvisiace cestovné výdavky sa hradia zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, pokiaľ nie sú hradené z iných zdrojov. Pokiaľ ide o cestovné výdavky expertov v GPMB určených členskými štátmi konajúcimi v rámci Rady a expertov pozvaných podľa odseku 3 tohto článku, ktoré vzniknú v súvislosti s prácou GPMB, uplatňujú sa „Pravidlá Komisie týkajúce sa úhrady výdavkov, ktoré vznikli ľuďom mimo Komisie pozvaným v úlohe expertov na účasť na stretnutiach. Finančné prostriedky potrebné na krytie nákladov na stretnutia GPMB sa pridelia z rozpočtových prostriedkov, ktoré sú v súčasnosti vyčlenené vo finančnom programovaní na obdobie rokov 2010 – 2013 na Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II). Pozmeňujúci a doplňujúci návrh15 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 5 Rozhodnutie Rady 2008/839/SVV Článok 19 Jeho účinnosť sa končí v deň, ktorý stanoví Rada, konajúc v súlade s článkom 71 ods. 2 rozhodnutia 2007/533/SVV. Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť tretí deň po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Jeho účinnosť sa končí v deň, ktorý stanoví Rada, konajúc v súlade s článkom 71 ods. 2 rozhodnutia 2007/533/SVV, a v každom prípade najneskôr 31. decembra 2013.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1987/2006 z 20. decembra 2006 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) (Ú. v. EÚ L 381, 28.12.2006, s. 4).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2010 o vytvorení spoločného programu EÚ pre presídľovanie (2009/2240(INI))

P7_TA(2010)0163 A7-0131/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 78 a 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nástroje medzinárodného a európskeho humanitárneho práva, najmä na Dohovor Organizácie Spojených národov o právnom postavení utečencov, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), Chartu základných práv Európskej únie a na práva a záruky, ktoré z nich vyplývajú utečencom a osobám žiadajúcim o medzinárodnú ochranu,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa na prvoradé úsilie členských štátov o ochranu najlepších záujmov dieťaťa,

–  so zreteľom na Zelenú knihu Komisie o budúcom spoločnom európskom azylovom systéme (KOM(2007)0301) zo 6. júna 2007,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júna 2008 s názvom Plán politiky v oblasti azylu: Integrovaný prístup k ochrane v rámci celej EÚ (KOM(2008)0360),

–  so zreteľom na závery 2908. schôdze Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktorá sa konala 28. novembra 2008 ((16325/1/08 REV 1 (Presse 344)), s osobitným zreteľom na prijatie utečencov z Iraku,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vytvorení spoločného programu EÚ pre presídľovanie (KOM(2009)0447),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 573/2007/ES, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre utečencov na obdobie rokov 2008 až 2013 (KOM(2009)0456),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2009 o oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov – Štokholmský program(1),

–  so zreteľom na pripomienky Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) k oznámeniu Komisie o vytvorení spoločného programu EÚ pre presídľovanie a návrhu na zmenu a doplnenie rozhodnutia 573/2007/ES, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre utečencov na obdobie rokov 2008 až 2013,

–  so zreteľom na svoju pozíciu zo 7. mája 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov(2),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0131/2010),

A.  keďže súčasťou spravodlivej a realistickej migračnej politiky v EÚ, ktorá so sebou prináša vytvorenie spoločného európskeho azylového systému, musí byť účinný, kvalitný a udržateľný program presídľovania, poskytujúci trvalé riešenie pre utečencov, ktorí sa nemôžu vrátiť do krajiny pôvodu a ktorých ochranu alebo živobytie nemožno zabezpečiť v prvej krajine, ktorá im poskytla azyl,

B.  keďže presídľovanie neslúži len na humanitárne účely v prospech presídlených osôb, ale aj na to, aby sa tretie krajiny odbremenili od ťažkostí spojených s prijímaním veľkého množstva utečencov a je významným prostriedkom rozdelenia zodpovednosti,

C.  keďže v súčasnosti prebieha každoročné presídľovanie utečencov len v 10 členských štátoch, pričom tieto štáty nepostupujú príliš koordinovane v otázke priorít presídľovania, čo neumožňuje EÚ využiť presídľovanie ako strategický nástroj vonkajšej politiky,

D.  keďže strategické využitie programu presídľovania môže mať priamy a nepriamy prínos pre utečencov, ktorí sa presídľujú, pre ostatných utečencov, ktorí zostávajú v prvej hostiteľskej krajine, pre hostiteľskú krajinu a pre ostatné krajiny, ako aj pre medzinárodný ochranný systém ako celok,

E.  keďže program presídľovania môže prispieť k tomu, aby sa nelegálne prisťahovalectvo stalo menej atraktívnym pre utečencov, ktorí sa snažia o vstup na územie EÚ,

F.  keďže potreba preukázať solidaritu s tretími krajinami, v ktorých sa nachádza veľké množstvo utečencov potrebujúcich medzinárodnú ochranu, je veľmi dôležitá a svedčí o potrebe preukázať solidaritu aj v rámci EÚ,

G.  keďže EÚ sa v celosvetovom meradle podieľa na presídľovaní naďalej veľmi skromne; keďže to má negatívny vplyv na snahu EÚ zohrávať poprednú úlohu v rámci riešenia celosvetových humanitárnych otázok a na medzinárodnej scéne,

H.  keďže jadrom spoločnej prisťahovaleckej a azylovej politiky musí byť účinná solidarita medzi členskými štátmi, ktorá by mala umožniť spravodlivé rozdelenie zodpovednosti za dodržiavanie medzinárodných záväzkov v oblasti ochrany utečencov, ako aj voči tretím krajinám, ktoré sú výrazne zaťažené prijímaním veľkého množstva utečencov,

I.  keďže vo svojej pozícii zo 7. mája 2009 Európsky parlament vyzval aj na povinnú solidaritu pri presídľovaní utečencov v rámci EÚ, okrem iného v prípadoch, keď sú prijímacie kapacity jedného členského štátu nedostatočné, aby sa uľahčilo presídľovanie osôb podliehajúcich medzinárodnej ochrane v iných členských štátoch, ak s tým dotknuté osoby súhlasia a ak sú pri tom rešpektované ich základné práva,

J.  keďže by sa mala upevňovať spolupráca s tretími krajinami, ktoré už vykonávajú viacero programov presídľovania, aby sa mohlo prostredníctvom výmeny najlepších postupov ťažiť z ich skúseností s opatreniami na prijatie a integráciu utečencov a s celkovou kvalitou iniciatív zameraných na presídľovanie,

K.  keďže do všetkých etáp programu EÚ pre presídľovanie by mali byť zapojené miestne aj medzinárodné vládne a mimovládne organizácie, najmä UNHCR, ktoré by prispievali svojimi konkrétnymi informáciami, odbornými technickými znalosťami, logistickými odhadmi a skúsenosťami,

L.  keďže program EÚ pre presídľovanie by nemal komplikovať proces presídľovania,

M.  keďže sa očakáva, že Európsky podporný úrad pre azyl (EASO) začne vykonávať svoju činnosť v priebehu roka 2010; keďže bude môcť podporovať členské štáty pri vykonávaní iniciatív zameraných na presídľovanie a zároveň zabezpečí koordináciu politík v rámci EÚ; keďže Európsky podporný úrad pre azyl by sa mal aktívne zapojiť do konzultácií, ktoré budú prebiehať medzi členskými krajinami, Komisiou a UNHCR,

N.  keďže pozornosť by sa nemala upriamovať iba na potrebu zapojiť do presídľovania utečencov viac členských štátov, ale aj na kvalitu, udržateľnosť a účinnosť presídľovania so zameraním na integračné opatrenia,

O.  keďže utečencom by mal byť čo najskôr zabezpečený prístup k jazykovým kurzom, kurzom zameraným na spoznávanie kultúry a v prípade potreby k lekárskej a psychologickej starostlivosti,

P.  keďže základným krokom na ceste k úspechu účinnej presídľovacej iniciatívy je zabezpečenie pracovných príležitostí pre dospelé osoby a bezprostredná integrácia maloletých osôb v školách; z tohto dôvodu by mali mať zabezpečený prístup k vzdelávacím a odborným kurzom,

Q.  keďže viacero subjektov štátnej správy (napríklad samosprávy) a občianskej spoločnosti, či už ide o MVO alebo charitatívne organizácie, školy alebo sociálne služby, má potrebné skúsenosti a odborné znalosti na vykonávanie nadväzných opatrení,

R.  keďže spolupráca s vyššie uvedenými subjektmi – najmä so samosprávami – má mimoriadny význam pri prijímaní a integrácii utečencov v krajinách s pevne zavedenými postupmi presídľovania,

S.  keďže priority by sa mali stanoviť čo najflexibilnejšie, pričom vždy treba prihliadať na skutočnú prioritu, ktorá sa musí uplatňovať v prípade kategórií najzraniteľnejších osôb určených UNHCR,

T.  keďže presídľovanie sa má vykonávať ako doplnok k ďalším trvalým riešeniam pre osoby žiadajúce o medzinárodnú ochranu v EÚ, pričom na tieto riešenia netreba zabúdať, a keďže snaha o presídľovanie utečencov by nemala znižovať úsilie o zabezpečenie spravodlivého a účinného prístupu k azylu v rámci EÚ,

U.  keďže podporovať by sa mali nielen presídľovacie činnosti uvedené v tejto správe, ale aj programy vnútorného presídľovania, ktoré tiež zohrávajú významnú úlohu,

V.  keďže vo svojej pozícii zo 7. mája 2009 Európsky parlament vyzval aj na projekt presídľovania osôb podliehajúcich medzinárodnej ochrane z členských štátov, ktoré sú vystavené osobitným a neprimeraným tlakom, do iných štátov po konzultácii s úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov, pričom sa zabezpečí, aby sa toto presídlenie riadilo presne stanovenými, transparentnými a jednoznačnými pravidlami, a jednou z podmienok na uskutočnenie tohto projektu bude žiadosť Európskeho parlamentu,

W.  keďže bez prístupu k informáciám, ľudským zdrojom, odbornému poradenstvu a bez neustálej kontroly presídľovacích opatrení budú mať členské štáty, ktoré sa nikdy nezúčastnili na programoch presídľovania, veľké problémy zapojiť sa a súčasne bude ťažké dosiahnuť cieľ zapojiť viac členských štátov,

Skutočný a účinný program EÚ pre presídľovanie

1.  víta iniciatívu Komisie navrhnúť zmenu Európskeho fondu pre utečencov, aby sa mohol zohľadniť dosah programu EÚ pre presídľovanie;

2.  oceňuje všeobecné ciele stanovené v oznámení o programe EÚ pre presídľovanie, uvedené skôr v texte, a zvýšenú pozornosť venovanú presídľovaniu v celkovej azylovej politike EÚ;

3.  žiada o opatrenia na informovanie členských štátov a miestnych orgánov o prínose vyplývajúcom z presídľovania utečencov;

4.  pripomína však, že na vytvorenie skutočného programu presídľovania zahŕňajúceho celú EÚ nestačí rozpočtový riadok a finančná podpora;

5.  vyzýva členské štáty, aby podporili vytvorenie súkromných finančných mechanizmov a široké verejno-súkromné iniciatívy s cieľom podporiť program EÚ pre presídľovanie;

6.  žiada o ambicióznejší program, ktorý zabezpečí kvalitu a účinnosť presídľovania a bude obsahovať konkrétne usmernenia pre nový model určovania priorít, stimuly podnecujúce viac členských štátov k presídľovaniu utečencov, súlad politiky presídľovania s ďalšími azylovými politikami EÚ, normy pre podmienky prijímania a nadväzné opatrenia v rámci každej iniciatívy zameranej na presídľovanie;

7.  domnieva sa, že v rámci nového finančného výhľadu (2013 – 2017) by sa mal vyčleniť osobitný balík prostriedkov na presídľovanie; takýto balík prostriedkov by mohol mať formu fondu vyhradeného na presídľovanie a mal by poskytovať finančnú podporu ambicióznejšiemu programu presídľovania;

8.  víta vytvorenie nového evakuačného tranzitného centra (ETC) v Rumunsku, ktoré poskytuje dočasné prístrešie utečencom nachádzajúcim sa v núdzi a/alebo utečencom, ktorí nemôžu zostať v krajinách prvého azylu; vyzýva Komisiu, aby ho využívala a tiež aby podporovala presídľovanie prostredníctvom tohto evakuačného tranzitného centra;

9.  víta ad hoc iniciatívy niektorých členských štátov prijímať utečencov, ktorí naliehavo potrebujú presídlenie, uznáva však, že takéto iniciatívy by mali nadobudnúť štruktúrovanejšiu podobu;

Požiadavky na účinnosť a ústretovosť presídľovacích opatrení

10.  zdôrazňuje, že účinný program EÚ pre presídľovanie by mal poskytovať ochranu a trvalé riešenia pre dlhodobé zdĺhavé utečenecké situácie i pre rýchle a primerané reakcie v prípade núdze alebo naliehavých nepredvídaných okolností a že ročné priority by sa mali stanovovať tak, aby bolo možné pohotovo zareagovať na náhle humanitárne krízy, ktoré sa v priebehu roka môžu vyskytnúť;

11.  trvá na tom, že okrem informácií, ktoré môžu poskytnúť UNHCR, MVO a iné organizácie, je dôležité, aby v záujme prípravy presídlenia utečencov, zhodnotenia ich potrieb a náležitého plánovania budúcich etáp presídľovania existovala možnosť vykonávať prácu v teréne;

12.  podporuje partnerstvo verejného a súkromného sektora s mimovládnymi organizáciami a ďalšími sociálnymi partnermi, ako sú náboženské a etnické organizácie, s cieľom prispievať k realizácii presídľovania a podpore dobrovoľníctva v tejto oblasti;

13.  domnieva sa, že samosprávy, ktoré sa už zapojili alebo sa práve zapájajú do presídľovania, by mali spolupracovať a vytvárať partnerstvá s inými samosprávami zo svojej vlastnej krajiny a z členských štátov EÚ s cieľom vymieňať si skúsenosti v tejto oblasti a posilniť spoluprácu v celej EÚ;

14.  zdôrazňuje potrebu vytvoriť štruktúrovaný rámec spolupráce prostredníctvom získavania odborných znalostí a podpory zberu a spoločného využívania informácií; rovnako zdôrazňuje, že účinný program EÚ pre presídľovanie musí členským štátom (tým, ktoré sú už zapojené do programu, a tým, ktoré by sa doň chceli zapojiť) zabezpečiť prístup k ľudským zdrojom, odbornému poradenstvu a spoločnému využívaniu informácií, ktoré by mohli byť užitočné v každej etape presídľovacej iniciatívy; uznáva, že všetky strany zúčastňujúce sa na presídľovaní, a najmä samotní presídlení utečenci, sú významným zdrojom informácií pre hodnotenie presídľovacích iniciatív;

15.  žiada o zváženie a výmenu najlepších postupov, ktoré podporujú efektívnosť medzi členskými štátmi, pričom tento proces môže zahŕňať podporu spoločných programov, ich vzájomné hodnotenie, zriaďovanie spoločných misií, využívanie spoločných infraštruktúr (napríklad tranzitných stredísk) a organizovanie misií do členských štátov s cieľom zhodnotiť prebiehajúce presídľovanie;

16.  žiada, aby sa nezanedbával význam nadväzných opatrení hodnotiacich kvalitu prijímania a integrácie v hostiteľských členských štátoch; domnieva sa, že úspešnosť presídľovania sa musí vymedziť nielen z hľadiska fyzického premiestnenia utečencov z tretej krajiny do niektorého členského štátu, ale aj z hľadiska vykonávania opatrení umožňujúcich integráciu utečencov v hostiteľskej krajine;

17.  žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala ľudským zdrojom zapojeným do akéhokoľvek súčasného alebo budúceho programu EÚ pre presídľovanie s cieľom nájsť metódu, ktorá umožní uplatniť osvedčené postupy adaptácie a integrácie utečencov v hostiteľskej spoločnosti, pretože skúsenosti ukazujú, že snahy o presídľovanie musia monitorovať príslušní úradníci a odborníci;

Stále oddelenie pre presídľovanie – základný kameň účinného programu EÚ pre presídľovanie

18.  uznáva, že v EÚ chýba štruktúrovaná spolupráca v oblasti presídľovacích činností, ktoré si vyžadujú značnú logistickú prípravu, napríklad pracovné návštevy zamerané na výber a prieskum, lekárske prehliadky a bezpečnostné preverovanie, vybavovanie záležitostí týkajúcich sa cesty a víz, ako aj programy zamerané na prijímanie presídlencov a ich integráciu, ako sa uvádza v oznámení KOM(2009)0447;

19.  navyše potvrdzuje názor, že v dôsledku neexistencie mechanizmov spolupráce a koordinácie medzi členskými štátmi sa zvyšujú náklady na operácie spojené s presídľovaním, presídľovanie sa stáva menej atraktívnym a znižuje sa ich strategický dosah;

20.  odporúča preto, aby sa vytvorilo osobitné oddelenie s vlastným personálom, ktorý by bol poverený nevyhnutnou koordináciou všetkých prebiehajúcich presídľovacích činností v členských štátoch;

21.  je presvedčený, že najvhodnejší inštitucionálny rámec pre toto oddelenie môže poskytnúť EASO, v rámci ktorého by oddelenie mohlo uskutočňovať spoluprácu vo sfére politík EÚ v oblasti azylu a migrácie;

22.  domnieva sa, že toto oddelenie by mohlo nadviazať úzke kontakty s UNHCR a miestnymi MVO s cieľom získavať dôležité informácie napríklad o naliehavých prioritách, integračných technikách atď., ktoré by odovzdávalo členským štátom a inštitúciám EÚ;

23.  trvá tiež na tom, že oddelenie pre presídľovanie by mohlo zohrávať významnú úlohu v rámci monitorovania a hodnotenia účinnosti a kvality programu pre presídľovanie na úrovni EÚ tým, že by vydávalo ročné správy o všetkých činnostiach, opierajúce sa o informácie, ktoré zhromaždili inštitúcie/orgány zapojené do presídľovacích iniciatív v členských štátoch;

24.  rád by zdôraznil, že oddelenie pre presídľovanie by malo viesť zoznam MVO, charitatívnych organizácií a ďalších subjektov, ktoré môžu spolupracovať s verejnými orgánmi v rámci procesu presídľovania utečencov; okrem toho poznamenáva, že uvedené oddelenie by malo pravidelne vydávať dokumenty s normami a kritériami, ktoré musia tieto subjekty dodržiavať, aby mali právo zúčastňovať sa na projektoch EÚ v oblasti presídľovania;

25.  zdôrazňuje, že EASO môže veľmi užitočným spôsobom prispieť k zabezpečeniu súdržnosti a komplementárnosti programu EÚ pre presídľovanie a iných azylových politík EÚ;

Flexibilnosť pri stanovovaní priorít

26.  uznáva, že vhodný presídľovací program si vyžaduje pravidelné aktualizovanie údajov o národnosti a kategóriách utečencov, ktorí by mali byť v procese presídľovania uprednostnení, s osobitným zreteľom na naliehavé prípady v rôznych geografických oblastiach a mimoriadne zraniteľné osoby, ktoré najviac potrebujú ochranu;

27.  je presvedčený, že Komisia by mala v duchu návrhu na každý rok stanoviť priority EÚ, pričom UNHCR a Európsky parlament by sa mali výrazne a účinne zapájať do všetkých etáp výberu a hodnotenia uchádzačov o presídlenie;

28.  navrhuje, aby sa delegácia poslancov z Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE), Výboru pre zahraničné veci (AFET) a Výboru pre rozvoj (DEVE) zúčastňovala na každoročnom stretnutí skupiny odborníkov na problematiku presídľovania;

29.  domnieva sa, že program EÚ pre presídlenie by mal obsahovať konkrétne postupy na zapojenie Európskeho parlamentu do vypracúvania ročných priorít EÚ;

30.  nabáda EASO, aby na seba prevzal významnú úlohu pri vymedzovaní agendy presídľovania v rámci EÚ;

31.  obhajuje zásadu, podľa ktorej by v súlade s potrebou prispôsobivosti ročných priorít EÚ mali existovať kategórie, ktoré by každý rok zostávali nemenné, aby členské štáty mohli presídľovať mimoriadne zraniteľné osoby kedykoľvek v priebehu roka;

32.  navrhuje, aby jednotlivé členské štáty mali možnosť pripraviť núdzové postupy pre prípady nepredvídateľných humanitárnych okolností, napríklad v prípade ozbrojených útokov na utečencov alebo ak utečenecké tábory ťažko zasiahnu prírodné nešťastia alebo katastrofy; domnieva sa, že tieto postupy by umožnili, aby sa presídľovanie uskutočnilo v krátkom čase a administratívne kroky by sa vykonávali buď na základe zhusteného harmonogramu, alebo by sa k nim v niektorých prípadoch pristúpilo po premiestnení utečencov; odporúča, aby sa tieto snahy zahrnuli do cieľov programu EÚ pre presídľovanie;

Zabezpečenie účasti viacerých členských štátov na presídľovaní

33.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súčasnosti má iba 10 členských štátov programy presídľovania, ktoré navyše nie sú vzájomne skoordinované;

34.  berie na vedomie, že účasť členských štátov zostáva dobrovoľná vzhľadom na odlišné podmienky prijímania, spolupracujúcich partnerov a právne kritériá, ktoré rozhodujú o osobách vybraných na presídlenie;

35.  uznáva, že niektoré členské štáty najmä v južnej Európe sú v dôsledku svojej polohy na vonkajšej hranici EÚ vystavené špecifickým problémom;

36.  napriek tomu však žiada o výraznejšie stimuly, ktoré by podnietili viac členských štátov k účasti na programe EÚ pre presídľovanie; uznáva, že napriek významu výraznejšej finančnej pomoci by sa v tomto smere nemal podceňovať prínos EASO, ktorý môže pomôcť zlepšiť situáciu zvýšením kvality služieb poskytovaných utečencom v členských štátoch a ponúknutím pomoci pri využití najúčinnejších postupov v oblasti prijímania presídlencov a ich integrácie;

37.  navrhuje vyčleniť významnejšiu finančnú pomoc členským štátom, ktoré majú záujem zapojiť sa do programu EÚ pre presídľovanie, aby sa im pomohlo s vytvorením udržateľného programu pre presídľovanie a aby sa tak zmiernila počiatočná záťaž súvisiaca so zavedením takejto iniciatívy; navrhuje, aby sa výška finančnej pomoci upravila na úroveň iných členských štátov po roku účasti na programe a aby sa tak predišlo nadmernému zaťaženiu Európskeho fondu pre utečencov;

38.  je presvedčený, že zvýšiť počet utečencov presídlených v EÚ nebude možné bez administratívneho a odborného rámca na podporu programu a bez vytvorenia stálych štruktúr na prípravu presídľovania a následnej kontroly integračného procesu;

Nadväzné opatrenia

39.  domnieva sa, že účinný program EÚ pre presídľovanie musí zahŕňať ustanovenia o nadväzných opatreniach, v ktorých sa bude trvať na kvalite presídľovania v každom členskom štáte, dobrých normách na všetkých úrovniach od zistenia totožnosti cez prijímanie až po integráciu utečencov;

40.  vyzýva členské štáty zapojené do programu pre presídľovanie, aby vyhodnotili svoje opatrenia prijaté v rámci procesu presídľovania s cieľom zabezpečiť a zlepšiť integráciu utečencov; členské štáty by tiež mali pravidelne sledovať integráciu utečencov;

41.  zastáva názor, že vládne orgány by mali podporovať čo najužšiu spoluprácu s mimovládnymi subjektmi (napríklad s medzinárodnými a miestnymi MVO) a využívať ich odborné znalosti a blízkosť pri zabezpečovaní najlepších a najefektívnejších iniciatív na presídľovanie utečencov; účasťou občianskej spoločnosti na programe Európskej únie pre presídľovanie sa posilní podpora a prijatie v členských štátoch a miestnych komunitách;

42.  žiada, aby všetky zainteresované subjekty vyvinuli intenzívne úsilie s cieľom umožniť utečencom, najmä tým najzraniteľnejším, prístup k primeranému bývaniu, zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu, jazykovým kurzom a psychologickej pomoci, ako aj prístup na pracovný trh, a tak zabezpečiť ich úspešnú integráciu;

43.  vyzýva EASO, aby najmä prostredníctvom svojho oddelenia pre presídľovanie a v úzkej spolupráci s UNHCR, MVO a miestnymi orgánmi stanovil jasné kritériá kvalitného presídľovania a aby monitoroval proces presídľovania utečencov s cieľom prispieť k vyhodnoteniu a ďalšiemu zlepšeniu presídľovacích aktivít v členských štátoch;

44.  opätovne zdôrazňuje úlohu EASO ako subjektu, ktorý by mohol zvýšiť informovanosť o určitých nedostatkoch presídľovacích iniciatív, pomáhať členským štátom pri hľadaní konkrétnych riešení a podnecovať k využívaniu osvedčených postupov, ak sa v rámci neho vytvorí stále oddelenie pre presídľovanie;

45.  žiada o zorganizovanie spoločnej každoročnej diskusie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre zahraničné veci s cieľom prispieť k rozvoju programu;

o
o   o

46.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2009)0090. (2) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 348.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2010 o kľúčových kompetenciách pre meniaci sa svet: realizácia pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010 (2010/2013(INI))

P7_TA(2010)0164 A7-0141/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. novembra 2009 s názvom Kľúčové kompetencie pre meniaci sa svet (KOM(2009)0640),

–  so zreteľom na osem kľúčových odborných zručností uvedených v odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES z 18. decembra 2006 s názvom Kľúčové kompetencie pre celoživotné vzdelávanie – európsky referenčný rámec(1),

–  so zreteľom na desaťročný pracovný program s názvom Vzdelávanie a odborná príprava 2010 a na následné spoločné predbežné správy o pokroku v súvislosti s jeho realizáciou,

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 15. novembra 2007 o nových zručnostiach pre nové pracovné miesta(2),

–  so zreteľom na správu odbornej skupiny pre nové zručnosti pre nové pracovné miesta s názvom Nové zručnosti pre nové pracovné miesta: treba konať,

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave Vzdelávanie a odborná príprava 2020 (ET 2020)(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2008 o vzdelávaní dospelých: na vzdelávanie sa nikdy nie je neskoro(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2008 o poskytovaní celoživotného vzdelávania pre znalosti, tvorivosť a inovácie – realizácia pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010(5),

–  so zreteľom na rámec pre európsku spoluprácu vo veciach mládeže, ktorý bol prijatý v novembri 2009,

–  so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji vzdelávania, strategický rámec navrhnutý zástupcami inštitúcií EÚ, členských štátov, občianskej spoločnosti a ostatných zúčastnených strán v novembri 2007,

–  so zreteľom na podrobné hodnotenie vnútroštátnych správ a výsledkov dosiahnutých v porovnaní so súborom ukazovateľov a referenčných úrovní (SEK(2009)1598 a SEK(2009)1616),

–  so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A7-0141/2010),

A.  keďže kvalitné vzdelávanie a odborná príprava sú nevyhnutnosťou pre osobný rozvoj jednotlivcov, rovnosť a boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, aktívne občianstvo a sociálnu súdržnosť,

B.  keďže zlepšenie kvality vzdelávania a odbornej prípravy pre všetkých študentov s cieľom dosiahnuť lepšie výsledky a kompetencie, spočiatku prostredníctvom nových a ráznejších politík na zvýšenie poskytovania vzdelávania, je prioritou,

C.  keďže napriek tomu, že kvalita vzdelávania a odbornej prípravy sa v EÚ do istej miery zvyšuje, väčšina referenčných úrovní EÚ stanovených na rok 2010 sa nedosiahne, keďže obzvlášť úroveň zručností je neprimeraná a keďže tretina populácie Európy má nízku úroveň kvalifikácie,

D.  keďže desať rokov po začatí bolonského procesu nebola dosiahnutá požadovaná konvergencia členských štátov v oblasti vysokoškolského vzdelávania,

E.  keďže politiky vzdelávania a odbornej prípravy by mali umožniť všetkým občanom, a to bez ohľadu na ich vek, pohlavie, zdravotný, fyzický a psychický stav, ich jazykovú, etnickú, národnú, náboženskú príslušnosť či sociálno-ekonomický pôvod, aby počas svojho života nadobúdali, dopĺňali si a rozvíjali svoje zručnosti a kompetencie,

F.  keďže vzdelávanie a odborná príprava sú kľúčovými prvkami úspešnej realizácie obnoveného sociálneho programu pre možnosti, prístup a solidaritu; keďže realizácia uvedeného programu by pomohla vytvoriť viac lepších pracovných miest a poskytla by Európanom možnosť dosiahnuť svoj potenciál,

G.  keďže na zabezpečenie toho, aby mali ženy rovnaký prístup k vzdelávaniu na všetkých úrovniach a aby neboli možnosti vzdelávania vopred predurčené rodovými stereotypmi, je potrebné vynakladať neustále úsilie,

H.  keďže úplná realizácia kľúčových kompetencií si vyžaduje ďalšie politické opatrenia, a to na úrovni EÚ aj úrovni jednotlivých štátov,

I.  keďže kľúčovou výzvou pre vzdelávanie a odbornú prípravu v Európe je ich reforma na holistický vzdelávací systém zameraný na učenie, ktorý mladých ľudí naučí byť šťastnými, aktívnymi globálnymi občanmi, ktorí sú pripravení vstúpiť na pracovný trh,

J.  keďže vykonávanie a ďalšie rozvíjanie stratégií celoživotného vzdelávania zostávajú rozhodujúcou výzvou pre mnoho členských štátov; keďže namiesto orientácie na osobitné oblasti či cieľové skupiny sa treba viac zameriavať na celoživotnosť vo vzdelávaní,

K.  keďže zisk z investícií do vzdelávania sa prejaví iba v dlhodobej perspektíve a je dôležité, aby sa vzdelávanie v politických programoch nezanedbávalo; keďže treba žiadať, aby EÚ vydávala usmernenia týkajúce sa kvality systémov vzdelávania a odbornej prípravy a aby nedochádzalo k rozpočtovým obmedzeniam alebo aby sa pridelené prostriedky prinajmenšom zvyšovali, nie znižovali, keďže EÚ sa preto musí vybaviť rozpočtovými mechanizmami, ktoré nie sú viazané na ročné programy v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy,

L.  keďže investície do vzdelávania a odbornej prípravy, doškoľovanie a aktualizácia a prispôsobenie vedomostí a zručností všetkých je nevyhnutným predpokladom zotavenia sa z krízy a riešenia dlhodobých výziev globálnej hospodárskej konkurencieschopnosti, zamestnanosti, mobilizácie a sociálneho začlenenia,

M.  keďže viac ako 80 % učiteľov na základných školách a 97 % vychovávateľov v materských školách sú v EÚ ženy, kým podiel žien medzi učiteľmi na stredných školách je iba 60 % a na vysokých školách a vo výskumnom systéme je táto percentuálna hodnota nižšia ako 40%,

N.  keďže množstvo výziev, ktorým učitelia čelia, sa zvyšuje tým, že vzdelávacie prostredie sa stalo zložitejším a rôznorodejším, pokiaľ ide o zmeny v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT), finančné obmedzenia spôsobené hospodárskou krízou, zmena spoločenskej a rodinnej štruktúry a multikulturalizmus,

O.  keďže bude dôležité realizovať Strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave EÚ 2020, aby sa tieto mimoriadne dôležité výzvy riešili,

P.  keďže digitálne kompetencie budú zohrávať čoraz väčšiu úlohu vo vyvíjajúcej sa znalostnej ekonomike a na pracovnom trhu EÚ; keďže tieto kompetencie poskytujú možnosti pre hospodársku obnovu, podporu podnikania a lepší prístup k zamestnaniu,

Q.  keďže šport je jedným z najúčinnejších nástrojov v boji proti zneužívaniu omamných látok (fajčenie, alkoholizmus a drogy) a žiaci škôl a vysokoškolskí študenti sú v tomto ohľade jednou z najrizikovejších sociálnych skupín; keďže účasť žiakov a študentov škôl na športových aktivitách závisí hlavne od primeranej pomocnej infraštruktúry,

1.  víta už spomínané oznámenie Komisie s názvom Kľúčové kompetencie pre meniaci sa svet;

2.  poznamenáva, že napriek pokroku v posledných rokoch nie je ešte stále veľké množstvo občanov EÚ dostatočne kvalifikovaných; upozorňuje na to, že každý siedmy mladý človek (vo veku 18 – 24 rokov) odchádza zo školy pred jej ukončením (to je 6 miliónov tých, ktorí v EÚ 27 skončili školskú dochádzku predčasne), že každý štvrtý žiak vo veku 15 rokov má problémy s čítaním a že približne 77 miliónov ľudí (čo je takmer tretina obyvateľstva EÚ vo veku 25 – 64 rokov) nemá žiadnu alebo má len nízku úroveň kvalifikácie, že iba jedna štvrtina má úroveň kvalifikácie vysokú a že príliš veľa Európanov nenadobudlo zručnosti v oblasti IKT; zdôrazňuje, že veľmi nízka úroveň kvalifikácie je pretrvávajúcim problémom v rámci EÚ a je znepokojený zvyšujúcim sa počtom mladých ľudí, ktorí vo veku 15 rokov (21,3 % v 2000 a 24,1 % v 2006) nevedia správne čítať;

3.  žiada Komisiu, aby pokračovala v diskusii o nových zručnostiach pre nové pracovné miesta; upozorňuje na to, že do roku 2020 pribudne 16 miliónov pracovných miest, ktoré si budú vyžadovať vysokú kvalifikáciu, a štyri milióny pracovných miest, ktoré si budú vyžadovať strednú kvalifikáciu, kým na druhej strane zanikne 12 miliónov pracovných miest, ktoré si vyžadujú nízku kvalifikáciu; poukazuje na skutočnosť, že do roku 2015 bude väčšina pracovných miest v každom odvetví vyžadovať zručnosti v oblasti IKT; vyzýva, aby sa do tejto diskusie zapojili všetky zainteresované strany vrátane učiteľov a študentov, zástupcov občianskej spoločnosti a najmä združení rodičov a študentov, ako aj zástupcov podnikateľskej sféry;

4.  považuje za nevyhnutné zaviesť politiky, ktorých cieľom je zlepšenie kvality vzdelávania a odbornej prípravy pre všetkých študentov, a zdôrazňuje, že na to, aby európske systémy vzdelávania našli riešenia pre výzvy globálnej konkurencieschopnosti, je potrebné zvýšiť dostupné možnosti vzdelávania, ktoré musia byť na vyššej úrovni a širšieho rozsahu, aby spĺňali zvyšujúce sa požiadavky odborných sektorov a trhu práce;

5.  považuje za nevyhnutnú znalosť jazykov s cieľom zjednodušiť prístup mladých ľudí na trh práce a podporiť ich mobilitu a rovnosť príležitostí;

6.  vyzýva členské štáty, aby pokračovali v realizácii európskeho kvalifikačného rámca;

7.  naliehavo žiada, aby sa venovala pozornosť nielen novým ekologickým pracovným miestam, ale aj administratívnym pracovným miestam; upozorňuje na to, že do roku 2030 bude podiel ľudí vo veku nad 65 rokov s ohľadom na ľudí vo veku od 15 do 64 rokov rásť, a to z 26 % v roku 2008 na 38 % v roku 2030; konštatuje, že z tohto dôvodu sa zvýši potreba spoločných politík týkajúcich sa aktívneho starnutia, obzvlášť pokiaľ ide o opatrenia na podporu gramotnosti a na oživenie a doplnenie kľúčových zručností v oblasti IKT, aby sa prekonala tzv. digitálna priepasť, ktorá je rastúcim faktorom sociálneho vylúčenia starších ľudí;

8.  konštatuje, že v oznámení Komisie o stratégii EÚ 2020 sa zdôrazňuje, že „zamestnanosť žien je zvlášť nízka“ (iba 63 % žien v porovnaní so 76 % mužov pracuje) a že „na zvýšenie účasti ženskej pracovnej sily budú potrebné politiky podporujúce rovnosť žien a mužov“; konštatuje, že politika vzdelávania a odbornej prípravy sa v dôsledku toho bude musieť sústrediť na preklenutie týchto priepastí na pracovnom trhu, čím prispeje k dosiahnutiu udržateľného rastu a sociálnej súdržnosti; zdôrazňuje význam vzdelávania, ktoré nie je založené na rodových aspektoch, a to už od raného veku;

9.  vyzýva, aby sa venovala osobitná pozornosť potrebe podporovať začleňovanie osôb so zdravotným postihnutím do vzdelávania a odbornej prípravy, a to bez ohľadu na ich vek, s osobitnou pozornosťou venovanou skutočnej integrácií zdravotne postihnutých detí do vzdelávacích zariadení od útleho veku; zdôrazňuje potrebu náležitých investícií a dlhodobej stratégie, aby sa v tejto oblasti odstránili akékoľvek limity;

10.  domnieva sa, že všetky typy vzdelávania by mali podporovať získavanie demokratických kompetencií podporou študentských rád a umožňovaním študentom spoluzodpovedať za vzdelávanie, ako je to ustanovené v charte práv študentov; v tejto súvislosti vyzýva na dôkladnú diskusiu v európskej spoločnosti o fungovaní a úlohe vzdelávania a navrhuje, aby priestorom pre takúto diskusiu bola Agora občanov Európy;

11.  vyzýva Komisiu, členské štáty a zamestnávateľov, aby v úzkej spolupráci s poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy podporovali rozširovanie zručností pre ľudí pochádzajúcich zo znevýhodneného prostredia;

12.  uznáva, že globalizácia od základov zmenila európsku spoločnosť a odporúča zahrnúť globálne/rozvojové vzdelávanie do všetkých úrovní vzdelávania, aby umožnila občanom vyrovnať sa s nástrahami a možnosťami meniaceho sa sveta;

13.  považuje za nevyhnutné, aby sa na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy zavádzala digitálna a mediálna gramotnosť, ako aj oboznamovanie sa s novými technológiami, a aby sa vyučovalo, akým spôsobom možno využiť poznatky, ako aj kritické myslenie, pri používaní moderných foriem komunikácie a mediálnych obsahov; zdôrazňuje naliehavú potrebu zlepšovania elektronických zručností u všetkých občanov Európy; poukazuje na to, že školenie a vzdelávanie v oblasti IKT na vnútroštátnej aj európskej úrovni sú nevyhnutné vzhľadom na zvyšujúcu sa dôležitosť týchto zručností na rozvíjajúcom sa trhu práce;

14.  zdôrazňuje potrebu dostatočnej a vysokokvalitnej podpory rozvoja kompetencií učiteľov a podpory na zavedenie nových spôsobov organizácie výučby v atraktívnom prostredí školy;

15.  zdôrazňuje dôležitosť poskytovania vzdelávania v oblasti umenia, kultúry a športu v rámci vzdelávania a odbornej prípravy a potrebu venovať mu mimoriadnu pozornosť počas predškolskej výchovy, vzdelávania na základnej škole a stredoškolského vzdelávania a počas celého života; domnieva sa, že vzdelávanie v kultúrnej a sociálnej oblasti je nevyhnutnou súčasťou politiky vzdelávania a odbornej prípravy, rovnako ako rozvoj odborných a technických schopností, keďže môžu zhodnocovať iné ako školské schopnosti, aby sa tak podporoval rozvoj jednotlivca a získavanie základných zručností;

16.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dostatok finančných prostriedkov na financovanie športu vo vzdelávacích inštitúciách a na zlepšenie spolupráce verejnej a súkromnej sféry v tejto oblasti;

17.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dostatočné investície do vzdelávania s cieľom zabezpečiť prístup na pracovný trh pre všetky kategórie;

18.  zdôrazňuje význam využívania predmetov, akými sú história a jazyky, ako nástrojov na dosiahnutie sociálnej a kultúrnej integrácie v rámci Európy;

Predškolská výchova

19.  upozorňuje na dôležitosť vysokokvalitného vzdelávania v ranom detstve pre včasné získavanie kľúčových kompetencií, učenie sa vlastného aj príslušného cudzieho jazyka a predovšetkým pre podporu detí zo znevýhodneného prostredia a s osobitnými (vzdelávacími) potrebami s cieľom bojovať proti budúcej chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

20.  poukazuje na význam podpory kultúry čítania od predškolského veku a na dôležitosť prístupu k materiálom na čítanie už v predškolskom veku;

21.  poukazuje na význam vzdelávania v materskom jazyku vrátane tradičných menšín;

22.  zdôrazňuje význam viacjazyčnosti pre mobilitu: z tohto dôvodu vyzýva členské štáty, aby zaviedli vyučovanie druhého jazyka už v ranom veku;

23.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné zaviesť podporné opatrenia v oblasti pedagogiky pre deti prisťahovalcov, aby sa uľahčilo ich prispôsobovanie sa výchovnému a sociálnemu prostrediu hostiteľskej krajiny;

24.  zdôrazňuje potrebu, aby sa už v ranom období života detí podnecovali a podporovali činnosti zamerané na rozvoj tvorivosti, a tým sa vo väčšej miere pripravovala cesta inovatívnej kultúre v Európe;

25.  upozorňuje na barcelonské ciele, ktoré sa zameriavajú na to, aby do roku 2010 bola zabezpečená starostlivosť o deti pre najmenej 90 % detí vo veku od troch rokov do veku povinnej školskej dochádzky a pre najmenej 33 % detí vo veku nižšom ako 3 roky a aby bola starostlivosť o deti z hľadiska výdavkov cenovo prístupná pre čo najväčší počet ľudí;

Vzdelávanie na základnej škole a stredoškolské vzdelávanie

26.  zdôrazňuje potrebu pokračovať v rozvíjaní a upevňovaní jazykových znalostí na základných a stredných školách, aj v prípade detí prisťahovalcov, a význam výučby v ich rodnom jazyku, pokiaľ ide o tradičné menšiny;

27.  podporuje myšlienku takej pedagogiky, ktorá by umožnila pravidelné poradenstvo a aktívnejšiu účasť žiakov na riadení vzdelávacieho procesu, aktívnu účasť rodičov a žiakov na vzdelávacom spoločenstve a rozvoj vzťahov medzi žiakmi a učiteľmi založenými na dôvere, čo by podporovalo iniciatívnosť a získavanie sociálnych a občianskych spôsobilostí nevyhnutných pre aktívne občianstvo;

28.  zdôrazňuje význam zahrnutia nových technológií do osnov ako nástroja potrebného pre vzdelávanie v modernom vzdelávacom systéme; podporuje myšlienku, aby deti nadobúdali v ranom veku pod odborným dohľadom zručnosti týkajúce sa zodpovedného využívania mediálneho obsahu so zapojením kritického myslenia, najmä pokiaľ ide o využívanie internetu a domnieva sa, že je nevyhnutné oboznamovať deti s citlivými otázkami ochrany súkromného života, ochrany osobných údajov a dodržiavania pravidiel v oblasti autorských práv;

29.  domnieva sa, že pokrok dosiahnutý v oblasti prispôsobovania školských učebných osnov kľúčovým kompetenciám je posunom vpred, ale je nevyhnutné, aby sa vykonali aj ďalšie kroky, hlavne prostredníctvom uznávania a certifikovania zručností dosiahnutých neformálnym a informálnym vzdelávaním, a podporiť získavanie kľúčových kompetencií u tých, ktorým hrozia zlé študijné výsledky a sociálne vylúčenie;

30.  žiada, aby sa stimulovala fyzická a športová aktivita na školách, ako aj organizácia školských súťaží a účasť na nich, pretože majú pozitívny vplyv na zdravie, podporujú integráciu a pomáhajú rozvíjať hodnoty, ktoré prispievajú k vytvoreniu pozitívnych vzorov správania;

31.  zasadzuje sa za vzdelávanie a odbornú prípravu pre deti z rodín migrantov, pričom zdôrazňuje významný prínos vzdelávania k úspešnej integrácii migrantov do európskej spoločnosti;

32.  žiada o komplexnú stratégiu pre získavanie kľúčových kompetencií zahŕňajúcu tak reformu školských učebných osnov, ako aj podporu priebežnej odbornej prípravy a profesionálneho rozvoja učiteľov, čím sa zabezpečí odborne vyškolené vzdelávacie spoločenstvo; domnieva sa, že učiteľom by sa mali poskytnúť stimuly na zlepšenie ich spôsobu výučby a na ich profesionálny rast;

33.  vyzýva členské štáty, aby na všeobecných vzdelávacích školách zaviedli nové programy a materiály na vyučovanie mladých ľudí s jednou z najrozšírenejších porúch čítania, dyslexiou, aby týmto mladým ľuďom poskytli možnosť úspešne ukončiť vzdelávanie aj napriek svojej ťažkosti s čítaním;

34.  zdôrazňuje význam integrovaného vzdelávania, aby sa zabránilo sociálnym predsudkom a diskriminácii a prispelo k sociálnej solidarite v rámci Európy;

Vysokoškolské vzdelávanie

35.  vyzýva na väčšiu mobilitu medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, podnikateľskou sférou a inštitúciami odborného vzdelávania a odbornej prípravy (napr. študentov, učiteľov, zamestnancov, školiteľov) s cieľom podporiť výučbu zameranú na študentov a získavanie kompetencií, ako je napríklad podnikateľský duch, medzikultúrne porozumenie, kritické myslenie či tvorivosť, ktoré sú na trhu práce čoraz viac potrebné; domnieva sa, že na tento účel treba okamžite odstrániť existujúce prekážky v rámci EÚ, obzvlášť prekážky týkajúce financovania a uznávania, aby sa zlepšila kvalita mobility všetkých študentov; podporuje zabezpečenie kvality vysokoškolského vzdelávania ako spôsobu posilnenia akademickej mobility a mobility na účely výskumu a ako predpokladu rovnakých pracovných príležitostí pre obyvateľov EÚ;

36.  zdôrazňuje význam, ktorý má pre mladých ľudí poskytovanie pevnej základne s hlavnými zručnosťami, ktorá je nevyhnutná na podporu mobility počas celého života a ktorá im umožní prispôsobiť sa vývoju na trhu práce a vzniku nových hospodárskych a sociálnych potrieb;

37.  žiada, aby sa podporovali výskumné programy zamerané na posilnenie znalostného trojuholníka, ktorý je nevyhnutný na stimulovanie rastu a zamestnanosti v Európskej únii;

38.  vyzýva členské štáty na modernizáciu programu vysokých škôl a obzvlášť na koordináciu osnov s požiadavkami trhu práce;

39.  vyzýva vysokoškolské inštitúcie, aby modernizovali svoje programy a vo všeobecnosti urýchlili realizáciu bolonského procesu;

40.  domnieva sa, že inštitúcie vysokoškolského vzdelávania by sa mali viac otvoriť a vo väčšej miere pripraviť na študentov, najmä na netradičných študentov, študentov s osobitnými potrebami a znevýhodnené skupiny, a na tento účel sú vhodné najmä dobre dotované štipendijné systémy, na základe ktorých môžu mladí ľudia zo sociálne slabších rodín študovať; domnieva sa tiež, že by sa v členských štátoch mali uplatňovať konkrétne politiky, ktoré zabezpečia základné právo na vzdelanie každému vrátane mladých ľudí s obmedzenejšími finančnými možnosťami a že v budúcnosti treba preskúmať zloženú porovnávaciu bázu rovnosti, pokiaľ ide o vysokoškolské vzdelávanie, ako súčasť strategického rámca vzdelávania a odbornej prípravy;

41.  v tejto súvislosti pripomína závery Rady(6) z mája 2007 o ukazovateľoch vypracovaných pre nasledujúcu Pekinskú akčnú platformu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy žien, obzvlášť pokiaľ ide o vysoké školstvo a výskum; vyjadruje však poľutovanie, že tieto ukazovatele nie sú zohľadnené v plnej miere pri monitorovaní realizácie pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010; v tejto súvislosti odporúča ich použitie ako nástroja na monitorovanie pokroku smerom k rodovej rovnosti vo vzdelávaní a odbornej príprave;

42.  pripomína, že napriek pokroku dosiahnutom v prístupe žien k vysokoškolskému vzdelávaniu nie sú ženy stále dostatočne zastúpene v odboroch, akými sú matematika, vedy a technológia (iba 32 % absolventov sú ženy, 68 % sú muži); poukazuje na to, že vyrovnávanie rodovej nerovnosti v týchto oblastiach by prispelo k zníženiu nedostatku zručností, ktoré EÚ má v týchto oblastiach;

43.  považuje neformálne vzdelávanie za doplnok formálneho vzdelávania a odporúča, aby bol tento fakt zohľadnený pri tvorbe vzdelávacej politiky ET 2020;

44.  vyzýva na zvýšenie, zefektívnenie a rozšírenie záberu investícií do vysokoškolského vzdelávania;

45.  vyzýva členské štáty, aby podporovali partnerstvo (na medzinárodnej, vnútroštátnej, regionálnej i miestnej úrovni) medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, univerzitami, výskumnými strediskami a podnikateľskou sférou a finančné investície podnikateľskej sféry do vysokoškolského vzdelávania;

46.  vyzýva členské štáty, aby vysokoškolskému sektoru pridelili potrebné zdroje, ktoré sú hlavným nástrojom na hospodárske a sociálne oživenie po nedávnom poklese, a aby dokázali reagovať na globálne výzvy;

47.  vyzýva členské štáty, aby právnymi, administratívnymi a finančnými prostriedkami podporovali vzdelávanie tradičných menšín v ich rodnom jazyku;

Odborné vzdelávanie a odborná príprava

48.  trvá na tom, že kvalitné odborné vzdelávanie a kvalitná odborná príprava sú základnou podmienkou, pokiaľ ide o výchovu nových odborníkov, a nevyhnutné pre fungovanie nových zručností pre nové pracovné miesta, keďže venujú osobitnú pozornosť dôkladnej odbornej príprave a výučbe na pracovisku, ako aj pre mladých absolventov, a to na základe dohôd medzi univerzitami a podnikmi; zároveň sa domnieva, že je dôležité podporovať štúdium a prax študentov v rámci odbornej prípravy v ostatných krajinách Európskej únie, ako je to v rámci programu Erasmus v univerzitnej oblasti; žiada, aby sa zvýšila miera podpory a prestíž odborného vzdelávania;

49.  zdôrazňuje potrebu ďalšej modernizácie programov odborného vzdelávania, pričom berie do úvahy kľúčové kompetencie, aby sa na jednej strane zlepšila ich kvalita a aby sa stali atraktívnejšími pre mladých ľudí a na druhej strane aby boli vhodnejšie prispôsobené vyvíjajúcim sa potrebám trhu práce; domnieva sa, že programy odbornej prípravy by mali zlepšiť kľúčové kompetencie všeobecného významu;

50.  zdôrazňuje potrebu prijať na základe existujúcich najlepších postupov model uznávania vzdelávacích kreditov týkajúcich sa občianskych zručností mladých ľudí, ktorí vykonávajú dobrovoľnícku prácu a sociálnu činnosť podporovanú neziskovými organizáciami alebo v kontexte rozvojovej spolupráce;

51.  vyzýva na zlepšenie prechodu medzi stredoškolským odborným vzdelávaním a školením a vysokoškolským vzdelávaním, čo zabezpečuje vyššiu kvalifikáciu;

52.  zdôrazňuje rozmer celoživotného vzdelávania v odporúčaní týkajúcom sa kľúčových kompetencií a trvá na tom, že je potrebný väčší pokrok v oblasti odborného vzdelávania, odbornej prípravy a v oblasti vzdelávania dospelých, aby sa dosiahla ich úplná realizácia, a to aj prostredníctvom právneho uznania všeobecného práva na celoživotné vzdelávanie;

53.  zdôrazňuje význam výmeny informácií a dobrých a úspešných postupov medzi členskými štátmi v oblasti odborného vzdelávania a prípravy;

Celoživotné vzdelávanie

54.  žiada, aby sa urýchlene začal riešiť problém rastúceho množstva ľudí, ktorí nevedia dobre čítať, a aby sa osobitne podporili miestne správy, pretože sú pre verejnosť najľahšie dostupné; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby upriamili pozornosť na ešte stále vysoký počet analfabetov a aby dôsledne bojovali proti tomuto problému aj u dospelých;

55.  je mimoriadne znepokojený zvyšujúcim sa počtom nezamestnaných mladých ľudí, obzvlášť počas súčasnej hospodárskej krízy; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili čo najväčšiu flexibilitu pracovných trhov na to, aby si mohli mladí ľudia jednoduchšie nájsť prácu a meniť zamestnanie;

56.  zdôrazňuje potrebu lepšieho začlenenia poskytovateľov vzdelávania do rozvoja komplexných vnútroštátnych kvalifikačných rámcov a uznávanie predošlého vzdelania vo väčšej miere vrátane neformálneho vzdelania získaného ad hoc;

57.  poznamenáva, že ciele stanovené v súvislosti so štyrmi z piatich referenčných úrovní, prijatých v roku 2003, sa nedosiahnu; vyzýva Komisiu, členské štáty, regionálne a miestne orgány a ďalšie zainteresované strany, aby preskúmali príčiny a prijali vhodné opatrenia s cieľom napraviť tento stav;

58.  zdôrazňuje význam neustáleho štruktúrovaného dialógu a konzultácií medzi osobami, ktoré sú v poslednej fáze vzdelávania a odbornej prípravy, inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a podnikmi;

59.  podporuje zámer, aby sa do roku 2020 zvýšila účasť dospelých na celoživotnom vzdelávaní z 12,5 % na 15 %, a vyzýva, aby sa v súvislosti s tým prijali vhodné opatrenia; na tento účel vyzýva univerzity, aby uľahčili väčší prístup k štúdiu, spestrili a rozšírili študentskú základňu a upravili študijné programy tak, aby boli atraktívnejšie pre dospelých ľudí vracajúcich sa k štúdiu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali ešte rozhodnejšie opatrenia na podporu a rozširovanie inštitúcií celoživotného vzdelávania, napríklad vo forme projektov ako „školy druhej šance“; vyzýva, aby sa pri realizácii stratégií celoživotného vzdelávania bralo do úvahy a presadzovalo rodové hľadisko; poukazuje na skutočnosť, že univerzity tretieho veku zohrávajú dôležitú úlohu v celoživotnom vzdelávaní;

60.  poznamenáva, že jednou z hlavných prekážok, ktorým dospelí rozhodnutí zúčastňovať sa na vzdelávaní a odbornej príprave čelia, je nedostatok zariadení poskytujúcich pomoc rodinám; z toho dôvodu podnecuje členské štáty, aby prijímali také podporné opatrenia, vďaka ktorým sa zabezpečí, aby si všetci študenti a pracujúci, ktorí majú nejaké rodinné záväzky (napr. starostlivosť o deti či iné osoby odkázané na ich pomoc), mali možnosť dopĺňať a/alebo zvyšovať svoje zručnosti a spôsobilosti na základe najlepších postupov zavedených v tejto oblasti podľa programu Európskeho sociálneho fondu vrátane šekov na služby a prispôsobenie; domnieva sa, že by sa mali obzvlášť preskúmať možnosti elektronického vzdelávania, pretože umožňujú väčšiu flexibilitu pri prepájaní vzdelávania, práce a starostlivosti;

61.  podporuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť pri podnikaní krokov smerujúcich k zlepšeniu zberu a analýzy porovnateľných údajov o rodovej rovnosti v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a zabezpečovaní, aby boli štatistiky relevantných ukazovateľov súvisiacich s Pekinskou akčnou platformou ľahko dostupné a pravidelne aktualizované;

62.  odporúča vzdelávacím inštitúciám a inštitúciám odbornej prípravy, aby lepšie informovali o svojich programoch pre dospelých a zjednodušovali administratívne postupy, ktoré umožňujú prístup k týmto programom;

63.  vyzýva Komisiu, aby v plnej miere uznala odbornú pomoc zainteresovaných subjektov a ich úlohu pri realizovaní stratégie ET 2020;

64.  vyzýva Komisiu, aby do plánovaného ukazovateľa mobility pre ET 2020 zahrnula neformálne vzdelávanie, odborné vzdelávanie a školenie a študentov škôl a aby pre mobilitu študentov prebrala ukazovateľ bolonského procesu;

o
o   o

65.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10. (2) Ú. v. EÚ C 290, 4.12.2007, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2. (4) Ú. v. EÚ C 41, 19.2.2009, s. 46. (5) Ú. v. EÚ C 45, 23.2.2010, s. 33. (6) Dokument Rady 9152/2007.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2010 o deontologických otázkach týkajúcich sa riadenia spoločností (2009/2177(INI))

P7_TA(2010)0165 A7-0135/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 30. apríla 2009, ktorým sa dopĺňajú odporúčania 2004/913/ES a 2005/162/ES, pokiaľ ide o systém odmeňovania riadiacich pracovníkov kótovaných spoločností(1),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 30. apríla 2009 o politikách odmeňovania v odvetví finančných služieb(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie sprevádzajúce uvedené dve odporúčania, ktoré bolo taktiež zverejnené 30. apríla 2009 (KOM(2009)0211),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/48/ES a 2006/49/ES, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky na obchodnú knihu a na resekuritizácie a preverovanie politík odmeňovania orgánmi dohľadu (KOM(2009)0362),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES z 11. júla 2007 o výkone určitých práv akcionárov spoločností registrovaných na regulovanom trhu(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS(4),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0135/2010),

A.  keďže EÚ a celý svet prechádzajú najhlbšou hospodárskou krízou za posledných šesťdesiat rokov, reálna ekonomika musí čeliť najhoršej recesii tohto obdobia a v oblasti zamestnanosti sa aj napriek pomernému oživeniu ekonomiky očakávajú zlé podmienky,

B.  keďže bez ohľadu na typ spoločnosti či odvetvie, v ktorom pôsobí, existuje vo všeobecnom kontexte deontológie výkonu podnikania množstvo dôležitých otázok týkajúcich sa riadenia spoločností, napríklad povinnosť starostlivosti (duty of care), transparentnosť, spoločenská zodpovednosť podnikov, riadenie rizík, ekonomická udržateľnosť finančných investičných rozhodnutí, postupy v rámci predstavenstva či dozornej rady alebo výkon práv majiteľov akcií; keďže nedávna finančná kríza ukázala, že týmito otázkami sa treba zaoberať z pohľadu zachovania finančnej stability a nepretržite ich analyzovať s cieľom pomôcť pri hľadaní riešení umožňujúcich spoločnostiam čeliť aktuálnym problémom a pri podpore hospodárskeho rastu a vyššej zamestnanosti v rámci EÚ,

C.  keďže kríza taktiež ukázala úzku súvislosť medzi riadením rizík a politikou odmeňovania a význam tejto politiky v mechanizmoch riadiacich správne fungovanie spoločností; z uvedeného dôvodu treba riadenie rizík náležite zohľadniť pri navrhovaní politiky odmeňovania a tým umožniť včlenenie účinných systémov riadenia rizík do širšieho, vyváženého prístupu k riadeniu, a rovnako treba zaistiť, že ak sa vytvoria systémy stimulov, ako protiváha sa zabezpečia aj vhodné systémy riadenia rizík,

D.  keďže spoločnosti vo všetkých odvetviach majú spoločných veľa tried rizika, aj keď niektoré typy rizika sú typické pre určité odvetvie (napríklad riziká hroziace spoločnostiam, ktoré pôsobia vo finančnom sektore); keďže neúspešné riadenie rizík vyplývajúce z nedostatočného monitorovania dodržiavania pravidiel dohľadu a zle nastavený systém stimulov v politikách odmeňovania zohrali hlavnú úlohu v nedávnej finančnej kríze,

E.  keďže riadenie rizík treba chápať a uplatňovať nielen na úrovni jednotlivých prevádzkových útvarov, ale aj na úrovni celej organizácie; musí byť taktiež zverejnené, transparentné a musia preň platiť požiadavky na predkladanie správ,

F.  keďže každé riešenie by malo zabezpečiť, aby prijaté riziko zodpovedalo účelu podnikania a stratégii spoločnosti s náležitým zreteľom na účinné riadenie rizík; účinné riadenie rizík treba vo všetkých spoločnostiach vnímať ako jeden z najdôležitejších prvkov dobrého riadenia spoločnosti,

G.  keďže jeden z prvých krokov, ktoré Komisia urobila po kríze, riešil problém politiky odmeňovania doplnením odporúčaní Komisie 2004/913/ES a 2005/162/ES, ktorých cieľom bolo zaistiť vhodnú politiku odmeňovania stanovením najlepších postupov pri jej tvorbe, o nové odporúčanie týkajúce sa režimu odmeňovania riadiacich pracovníkov kótovaných spoločností a zverejnením odporúčania pre politiky odmeňovania v odvetví finančných služieb,

H.  keďže stupeň odporúčaní sa líši podľa typu spoločnosti a náležitá pozornosť sa prikladá jej veľkosti, vnútornej organizácii a komplexnosti jej činností; keďže takto sa môže rozlišovať medzi finančnými spoločnosťami (kótovanými alebo nekótovanými) a kótovanými nefinančnými spoločnosťami, ako aj medzi rozličnými odvetviami finančného priemyslu, napríklad bankovníctvom, poisťovníctvom a správou fondov,

I.  keďže v kontexte odmeňovania treba zvážiť niekoľko otázok, napríklad i) systémy odmeňovania vrátane ich štruktúry, transparentnosti a symetrie, ako aj súvislosť medzi odmeňovaním a stimulom, ii) postup vymedzenia systémov odmeňovania vrátane vymedzenia zúčastnených strán, úloh a zodpovedností, iii) kontrola nad systémami odmeňovania s osobitným zreteľom na akcionárov, iv) celková odmena vrátane miezd a dôchodkov,

J.  keďže niektoré aspekty najdôležitejších zásad uvedených v odporúčaniach sú stále nejasné a musia sa náležite uviesť do praxe, napríklad koncepcia výkonnostných kritérií, ktoré by mali pomôcť vytvoriť vzťah medzi mzdou a výkonom, pojem „neprimeraný výkon“ v prípade odstupného, odstupné a premenlivé zložky odmeňovania v odvetví finančných služieb,

K.  keďže vzhľadom na opakujúce sa problémy pri vymedzení vzťahu medzi mzdou a výkonom by sa pozornosť mala zamerať na účinnosť postupu stanovenia politiky odmeňovania, ako aj na transparentnosť, pričom obe by mali vychádzať z kvalitného riadenia definovaného a posúdeného vo vzťahu k vhodnému časovému rámcu, ktorý by mal byť strednodobý až dlhodobý, aby sa predišlo nebezpečným, neudržateľným politikám riadenia rizík s krátkodobým až veľmi krátkodobým zameraním, pričom by mali byť vymedzené a oddelené úlohy a zodpovednosť zúčastnených strán,

L.  keďže prijaté riešenia by nemali byť univerzálne a spoločnosti by si mali zachovať pružnosť pri úpravách systému podľa vlastných potrieb,

M.  keďže je potrebné následné hodnotenie výkonu a politiky odmeňovania,

N.  keďže sa potvrdilo, že transparentnosť je dôležitým prvkom dobrého riadenia; keďže by sa nemala redukovať len na zverejňovanie, ale mala by znamenať, že spoločnosti dokážu vysvetliť výber konkrétnej politiky odmeňovania,

O.  keďže zverejnenie politiky odmeňovania riadiacich pracovníkov v jasnej a ľahko pochopiteľnej forme by v zásade malo byť užitočné pre postup rozhodovania o politike odmeňovania, a to najmä zo strany akcionárov; takéto zverejnenie by mohlo zahŕňať podrobné informácie v rámci ročnej účtovnej závierky alebo správy o celkovom odmeňovaní a ďalších výhodách udelených jednotlivým riadiacim pracovníkom,

P.  keďže cieľom spoločnosti by malo byť konštruktívne zapojenie akcionárov a zamestnancov; keďže si to vyžaduje preskúmanie ďalších opatrení na účinné zapojenie akcionárov do formovania politiky spoločnosti v oblasti odmeňovania (napríklad v Nemecku zavedená možnosť, aby spoločnosti žiadali akcionárov o súhlas s viacúrovňovým odmeňovaním formou poradného hlasu), a to najmä preto, že akcionári nie sú vždy ochotní alebo pripravení zohrať aktívnejšiu rolu; keďže by to tiež mohlo znamenať, že treba preskúmať možnosti, ktoré by zaistili skôr aktívne ako reaktívne správanie akcionárov voči riadiacim pracovníkom,

Q.  keďže najmä kótované spoločnosti sa vyznačujú častou neúčasťou akcionárov na riadení, a preto by sa malo podporovať využívanie elektronického hlasovania na valných zhromaždeniach akcionárov,

R.  keďže existujúce právne predpisy o informovaní pracovníkov a ich konzultácii v otázkach riadenia podnikov sa musia riadne uplatňovať, aby bol možný skutočný dialóg s riadiacimi pracovníkmi a jasné vymedzenie režimu odmeňovania a cieľov, ktoré chcú podniky dosiahnuť,

S.  keďže stanovovanie kritérií pre odmeňovanie riadiacich pracovníkov a určovanie výšky tohto odmeňovania patrí do právomoci správnych rád podnikov,

T.  keďže dobrovoľné normy majú zásadný význam pre zvyšovanie výkonu vrcholových orgánov a môže byť potrebné preskúmanie osvedčených postupov,

U.  keďže cieľom by malo byť vytvorenie kompetentných predstavenstiev a dozorných rád schopných objektívneho a nezávislého úsudku; keďže by sa mala hodnotiť účinnosť a efektívnosť vrcholových orgánov,

V.  keďže vzhľadom na známe nedostatky súčasného systému riadenia podnikov by mali určité percento (napríklad jednu tretinu) riadiacich pracovníkov (členov predstavenstva) tvoriť odborníci, ktorí by mali byť odmeňovaní prostredníctvom akcionárov, ktorým by sa výlučne zodpovedali a boli podriadení; keďže ich zodpovednosť a podriadenosť by sa mala filtrovať prostredníctvom odborných znalostí,

W.  keďže legislatívny postup v tejto oblasti by mohol byť komplikovanejšou a zdĺhavejšou možnosťou ako prijatie odporúčaní a prístup tzv. mäkkého práva nepostačuje,

X.  keďže Komisia plánuje pripraviť na základe odporúčaní legislatívne návrhy na zaradenie systémov odmeňovania do rozsahu pôsobnosti prudenciálneho dohľadu a konkrétne navrhla revidovať smernicu o kapitálových požiadavkách; keďže Komisia má v úmysle preskúmať dodatočné opatrenia týkajúce sa nebankových finančných služieb,

Y.  keďže odporúčania vydané Komisiou v súvislosti s kótovanými spoločnosťami nemusia nevyhnutne predstavovať vhodné všeobecné usmernenia na vypracovanie najlepších postupov v nekótovaných spoločnostiach,

Z.  keďže jednotné a súdržné uplatňovanie každého nástroja prijatého v tejto oblasti v rámci celej EÚ a všetkými relevantnými stranami má zásadný význam,

1.  víta kroky zamerané na riešenie deontologických aspektov riadenia spoločností, o ktorých počas nedávnej finančnej krízy vyšlo najavo, že zďaleka nie sú vyriešené; v tejto súvislosti víta obe odporúčania vydané Komisiou;

2.  poukazuje na skutočnosť, že prístup tzv. mäkkého práva však nie je uspokojivý;

3.  preto víta prvý legislatívny návrh Komisie umožňujúci zákonodarcom EÚ náležite riešiť príslušné otázky, t. j. zmenu a doplnenie smernice o kapitálových požiadavkách;

4.  podporuje zásady, ktoré Komisia zaradila do svojich odporúčaní z 30. apríla 2009, a to v prvom rade v oblasti režimov odmeňovania a systémov riadenia, pokiaľ ide o odmeňovanie riaditeľov a manažérov kótovaných spoločností, a v druhom rade v oblasti režimov odmeňovania a procesu navrhovania a vykonávania politiky odmeňovania (riadenie), transparentnosti politiky odmeňovania a prudenciálneho dohľadu (monitorovanie) vo finančnom sektore, ale zdôrazňuje, že členské štáty tieto odporúčania neuplatnili v uspokojujúcej miere;

5.  trvá na tom, že EÚ potrebuje dlhodobý pracovnoprávny, sociálny a environmentálny model, ktorý bude v súlade so všeobecným záujmom spoločností, akcionárov a pracovníkov, ako aj novou finančnou architektúrou založenou na systéme prudenciálnych a deontologických pravidiel a na orgánoch dohľadu so záväznými právomocami na vnútroštátnej a európskej úrovni; zároveň sa domnieva, že finančný sektor by mal plniť potreby reálnej ekonomiky, pomáhať pri podpore udržateľného rastu a preukazovať najvyšší možný stupeň spoločenskej zodpovednosti;

6.  pripomína, že okrem opatrení na pomoc reálnemu hospodárstvu majú počas obnovy hospodárstva zásadný význam opatrenia na ochranu zamestnanosti, odbornej prípravy a pracovných podmienok a všetky zainteresované strany by ich mali zohľadňovať;

7.  konštatuje, že politiky odmeňovania, ktoré sú predpokladom zdravého, udržateľného riadenia, nie sú nevyhnutné len z deontologických dôvodov, ale vo veľkej miere aj z dôvodov hospodárskych, keďže politiky tohto typu majú priamy dosah na aktíva a rozvojové perspektívy samotných spoločností, na hospodárstvo vo všeobecnosti a na zachovávanie a zabezpečovanie vysokej miery zamestnanosti;

8.  domnieva sa, že opatrenia týkajúce sa politík odmeňovania riaditeľov bánk a úverových inštitúcií musia byť viac než len obyčajnými odporúčaniami a musia sa preto pretaviť do záväzných opatrení prepojených so systémami dohľadu, aby spoločnosti neboli z dôvodu pohyblivej časti odmeňovania (prémie, opcie na kúpu akcií a stimuly) nútené k príliš riskantnej investičnej politike a politike riadenia, ktorá nezohľadňuje dôsledky na reálne hospodárstvo;

9.  zdôrazňuje, že politiky riadenia podnikov a odmeňovania musia byť v súlade so zásadami mzdovej parity a rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi, ktoré sú zakotvené v zmluvách a smerniciach EÚ, a musia tieto zásady podporovať;

10.  vidí potrebu ďalšieho európskeho legislatívneho konania s cieľom vyriešiť problém nejednotných pravidiel odmeňovania v spoločnostiach v jednotlivých členských štátoch v prípadoch, keď sa vedúci pracovníci presúvajú z jedného členského štátu do iného v rámci (holdingovej) spoločnosti, resp. z jednej spoločnosti do druhej v rôznych členských štátoch, alebo keď spoločnosti využívajú slobodu pohybu na vnútornom trhu napríklad formou cezhraničných fúzií;

11.  považuje za dôležité zdôrazniť význam všeobecnej spoločenskej zodpovednosti rozhodovacích orgánov spoločností pre udržateľný, dlhodobý rozvoj firiem so sídlom v niektorom členskom štáte EÚ a ako povinnosť od týchto orgánov očakáva, že stanovia takú štruktúru pre odmeňovanie riadiacich pracovníkov podniku, ktorá zohľadňuje tento cieľ a je transparentná pre európsku verejnosť;

12.  naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla konkrétne zmeny a doplnenia právnych predpisov pre oblasť finančných služieb a zabezpečila tým súlad medzi bankovými a nebankovými inštitúciami v oblasti odmeňovania; navyše vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívne návrhy v oblasti práva obchodných spoločností a tým pomohla pri riešení otázok riadenia spoločností a zabezpečovaní súladu v politike odmeňovania pre všetky typy spoločností;

13.  vyzýva Komisiu, aby podporila a povzbudila účinné uplatňovanie opatrení prijatých na úrovni EÚ, pričom by sa zamerala predovšetkým na cezhraničné spoločnosti, a aby splnila svoj záväzok predložiť hodnotiacu správu o realizácii oboch odporúčaní členskými štátmi; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby do záverov hodnotiacej správy zaradila harmonogram príslušných legislatívnych a nelegislatívnych činností, ktoré by zrejme mali nasledovať;

14.  žiada, aby sa účinne uplatňovali pravidlá týkajúce sa konzultácie a účasti zamestnancov stanovené v smernici 2001/86/ES(5), ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti;

15.  vníma európsku spoločnosť (SE) ako vhodnú platformu pre najlepšie postupy s cieľom dosiahnuť začlenenie etických zásad do spôsobu riadenia cezhraničných podnikov a uviesť ich do praktického využívania;

16.  vyzýva členské štáty, aby účinne uplatňovali opatrenia ako smernica o výkone práv akcionárov v EÚ s cieľom odstrániť prekážky a zvýšiť účasť akcionárov na hlasovaní, najmä pokiaľ ide o cezhraničné hlasovanie;

17.  vyzýva všetky zúčastnené strany, aby sa aktívne zapojili do preskúmania postupov spoločností a zmien kultúry podnikania;

18.  žiada o podporu pre menovanie väčšieho počtu žien do riadiacich funkcií na základe odporúčania Komisie zaviesť systém pre obsadzovanie miest v rozhodovacích orgánoch spoločností, ako aj miest v iných orgánoch a pracovných miest všeobecne;

19.  navrhuje, aby vnútroštátne orgány dohľadu pri prísnejšom posudzovaní nezávislosti členov riadiacich orgánov podniku vypracovali účinnejšie mechanizmy na boj proti korupcii, ktorých uplatňovanie umožní nielen posilniť etické riadenie podnikov, ale môže zvýšiť aj ich hospodársku výkonnosť;

20.  podporuje vypracovanie jednotných a súhrnných usmernení týkajúcich sa riadenia rizík, ktoré, ako sa zdá, v súčasnosti upravujú rôzne kódexy a normy platné v jednotlivých členských štátoch len čiastočne;

21.  zdôrazňuje, že v prípade hospodárskych trestných činov existuje možnosť trestného stíhania jednotlivých členov predstavenstva spoločnosti zodpovedných za tieto zločiny;

22.  vyzýva Komisiu, aby podporovala uplatňovanie usmernení pre najlepšie postupy pre nekótované spoločnosti, ktoré sú upravené takým spôsobom, aby zohľadňovali osobitné charakteristiky a odlišnosti takýchto podnikov;

23.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 120, 15.5.2009, s. 28. (2) Ú. v. EÚ L 120, 15.5.2009, s. 22. (3) Ú. v. EÚ L 184, 14.7.2007, s. 17. (4) Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87. (5) Ú. v. ES L 294, 10.11.2001, s. 22.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2010 o stratégii EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže (2009/2159(INI))

P7_TA(2010)0166 A7-0113/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie z 18. decembra 2000, a najmä na jej článok 14,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie spojených národov o právach dieťaťa z 20. novembra 1989, a najmä na jeho články 23 a 28,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím z 13. decembra 2006, a najmä na jeho články 7 a 24,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. apríla 2009 s názvom Stratégia EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže. Obnovená otvorená metóda koordinácie s cieľom riešiť výzvy a príležitosti týkajúce sa mládeže(1),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom oznámenia Komisie s názvom Stratégia EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže – Správa EÚ o mládeži(2),

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 27. novembra 2009 o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018)(3),

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020)(4),

–  so zreteľom na závery Rady z 11. mája 2009 o hodnotení súčasného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže a budúcich perspektívach obnoveného rámca(5),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady o mobilite mladých dobrovoľníkov v rámci Európskej únie(6),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady o Európskom roku dobrovoľníckych činností podporujúcich aktívne občianstvo (2011)(7),

–  so zreteľom na Európsky pakt mládeže schválený Európskou radou 22. a 23. marca 2005 v Bruseli(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2008 o obnovenej sociálnej agende, ktorá sa zameriava na mládež a deti ako hlavnú prioritu(9),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k oznámeniu Komisie(10),

–  so zreteľom na svoje písomné vyhlásenie o potrebe venovať väčšiu pozornosť posilneniu postavenia mládeže v rámci politík EÚ(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. februára 2008 o demografickej budúcnosti Európy(12),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A7-0113/2010),

A.  keďže investovanie do opatrení zameraných na mladých ľudí je kľúčové pre budúcnosť európskych spoločností, najmä v čase, keď sa podiel mladých ľudí na celkovom obyvateľstve neustále znižuje,

B.  keďže všetci mladí ľudia sú pre spoločnosť pridanou hodnotou a mali by sa za ňu i považovať,

C.  keďže terajšie generácie majú pri tvorbe súčasných politík veľkú zodpovednosť voči mladým ľuďom a budúcim generáciám; keďže je potrebné, aby tvorcovia politík a výskumníci dali mladým ľuďom priestor na vyjadrenie a zohľadnili ich názor,

D.  keďže Európska únia má dôležité nástroje týkajúce sa politík pre mládež, ale členské štáty ich musia plne využiť, integrovať a informovať o nich,

E.  keďže zamestnanosť neznamená iba platenú prácu: je prostriedkom socializácie a môže byť dôležitým zdrojom budovania podpory, štruktúry a identity,

F.  keďže neistá pracovná situácia môže viesť mladých ľudí k tomu, že si nezaložia rodinu alebo budú jej založenie odďaľovať, čo bude mať vplyv na demografický vývoj,

G.  keďže európska mládež je v súčasnosti vystavená zvyšujúcej sa miere nezamestnanosti a nepriaznivému vplyvu hospodárskej krízy, keďže vyššie predpoklady na nezamestnanosť majú najmä mladí ľudia s nedostatočnou kvalifikáciou, a preto je dôležité zabezpečiť mladým ľuďom čo najlepšiu odbornú prípravu, ktorá im zaručí rýchly prístup na trh práce a dlhodobé zotrvanie na ňom,

H.  keďže rovnaký prístup všetkých mladých ľudí ku kvalitnému vzdelaniu a odbornej príprave by sa mal podporovať na všetkých úrovniach a mali by sa väčšmi propagovať príležitosti na celoživotné vzdelávanie,

I.  keďže by sa mal uľahčiť prechod mladých ľudí od vzdelávania a odbornej prípravy na trh práce,

J.  keďže je naliehavé venovať sa s najvyššou dôležitosťou problémom predčasného ukončovania školskej dochádzky, negramotnosti a analfabetizmu, najmä u dospievajúcich a u mladistvých väzňov,

K.  keďže otázky zdravia, bývania a životného prostredia sú pre mladých ľudí veľmi dôležité a môžu mať závažné dôsledky pre ich život a budúcnosť; keďže je potrebné podporovať priaznivé prostredie z hľadiska vzdelávania, zamestnanosti, sociálneho začlenenia a zdravia,

L.  keďže mladí ľudia musia mať možnosť oprieť sa o zdravé rodinné prostredie, pritom však potrebujú podporu, pokiaľ ide o naplnenie ich potreby samostatnosti a nezávislosti,

M.  keďže v oznámení Komisie ani v uznesení Rady sa výslovne neuvádzajú otázky životného prostredia, hoci majú pre mladých ľudí kľúčový význam a majú závažný vplyv na zdravie, kvalitu života a blaho budúcich generácií; keďže by sa preto mali v oblastiach stratégie EÚ pre mládež jasne uviesť environmentálne otázky,

N.  keďže aktívne zapojenie do spoločnosti je nielen dôležitým prostriedkom posilnenia postavenia mladých ľudí, ale prispieva aj k ich osobnému rozvoju, lepšiemu začleňovaniu do spoločnosti, nadobúdaniu zručností a rozvíjaniu zmyslu pre zodpovednosť,

O.  keďže mládežnícka práca je dôležitá pre stratégiu EÚ pre mládež ako prínosná voľnočasová činnosť vykonávaná mladými ľuďmi a určená pre nich, ale aj ako prostriedok na nadobudnutie zručností a dosiahnutie osobného rozvoja,

P.  keďže naučiť sa a zažiť, čo to znamená mať podiel na živote spoločnosti, pomáha porozumieť demokracii a jej procesom a aktívne sa na nich zúčastňovať,

Q.  keďže mladým ľuďom by sa mali lepšie sprostredkovať informácie o existencii európskych programov v prospech mládeže s cieľom zvýšiť ich účasť,

R.  keďže účinná politika v oblasti mládeže môže prispieť k rozvoju európskej mentality,

Všeobecné poznámky

1.  víta oznámenie Komisie s názvom Stratégia EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže;

2.  víta uznesenie Rady o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018);

3.  poukazuje na to, že vymedzenie pojmu mládež je v jednotlivých členských štátoch odlišné; konštatuje, že tento pojem ovplyvňujú rôzne spoločenské okolnosti, čím vzniká priestor na odlišné prístupy jednotlivých členských štátov;

4.  domnieva sa, že úsilie Európy na poli mládeže by sa malo odrážať v programoch a finančných prostriedkoch Spoločenstva;

5.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali ustanovenia Lisabonskej zmluvy v oblasti politiky pre mládež, napríklad aby podporovali účasť mladých ľudí na demokratickom živote, venovali osobitnú pozornosť mladým športovcom a športovkyniam a právne presadzovali Chartu základných práv;

Hlavné pripomienky k účinnosti stratégie pre mládež

6.  uznáva, že posilnená otvorená metóda koordinácie (OMC) s náležitým zreteľom na zásadu subsidiarity je vhodným nástrojom spolupráce v oblasti otázok politiky zameranej na mládež, a to i napriek jej slabým stránkam, obmedzenému využívaniu, nedostatku legitímnosti, chýbajúcej účinnej spolupráci odborníkov a volených politikov, neexistujúcej riadnej integrácii s vnútroštátnymi prioritami a riziku neurčitého rozdelenia zodpovednosti na rôznych úrovniach; domnieva sa, že v záujme dosiahnutia dlhodobých výsledkov by sa otvorená metóda koordinácie mala posilňovať;

7.  zdôrazňuje, že ak sa majú za pomoci otvorenej metódy koordinácie dosiahnuť čo najlepšie výsledky, treba ju uplatňovať s využitím silnej politickej vôle všetkých zúčastnených strán; považuje nedostatky pri jej vykonávaní za základnú prekážku dosiahnutia stanovených cieľov;

8.  uznáva význam spolupráce medzi inštitúciami na miestnej, regionálnej, celoštátnej a európskej úrovni v záujme dosiahnutia cieľov tejto stratégie a žiada, aby sa na vykonávaní stratégie pre mládež aktívne podieľala Komisia, členské štáty a zástupcovia mládeže;

9.  naliehavo vyzýva na užšiu spoluprácu Európskeho parlamentu, Komisie a Rady v otázkach mládeže a zdôrazňuje potrebu integrovanejšej spolupráce s národnými parlamentmi a medzi nimi navzájom v rámci procesu OMC;

10.  víta jasné vymedzenie pojmu dvojitý prístup, zavedenie pracovných metód a najmä zrozumiteľný zoznam vykonávacích nástrojov zostavený Radou; žiada zapojenie Európskeho parlamentu do stanovenia priorít pracovných cyklov; požaduje, aby bola európska spolupráca v oblasti mládeže založená na dôkazoch, primeraná a konkrétna;

11.  zdôrazňuje potrebu vypracovať jasné a užívateľsky prístupné ukazovatele na európskej i vnútroštátnej úrovni, ktoré umožnia zlepšiť, rozšíriť a aktualizovať naše skutočné poznatky o situácii mladých ľudí a zhodnotiť a porovnať pokrok v plnení spoločne stanovených cieľov; zdôrazňuje význam nepretržitého monitorovania a vyhodnocovania;

12.  poukazuje na dôležitosť posúdenia stavu vykonávania stratégie EÚ pre mládež; zdôrazňuje, že správy o pokroku členských štátov v oblasti mládeže by mali byť verejne sprístupňované s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti; zdôrazňuje, že je potrebné monitorovať, ako sa vyvíjajú a menia životy mladých ľudí v Európe, aby sa mohol zhodnotiť skutočný pokrok;

13.  domnieva sa, že by sa malo väčšmi rozvinúť partnerské učenie ako spôsob uľahčenia výmeny osvedčených postupov, ktorý prispieva k súdržnosti krokov podniknutých na vnútroštátnej úrovni;

14.  domnieva sa, že v záujme zabezpečenia úplnej stratégie EÚ pre mládež by tvorba politík v oblasti mládeže mala ísť primeraným a transparentným spôsobom ruka v ruke s prípravou programov a akcií EÚ; domnieva sa najmä, že výsledky vykonávania programov EÚ by mali poskytnúť odozvu na tvorbu politík pre mládež a stratégiu EÚ pre mládež vo všeobecnosti a naopak;

15.  okrem toho zdôrazňuje potrebu dôkladnej analýzy existujúcich a už realizovaných programov s cieľom umožniť účinné riadenie kvality a na základe toho navrhnúť akékoľvek zlepšenia, ktoré by si programy mohli vyžadovať v budúcnosti;

16.  zdôrazňuje potrebu mobilizovať a prispôsobiť programy EÚ a sociálne fondy pre mládež, uľahčiť prístup k nim a zjednodušiť postupy na prístup k nim; zdôrazňuje, že je veľmi dôležité nájsť v tejto oblasti praktický a nebyrokratický prístup, aby sa mohla vykonávať integrovaná stratégia na zlepšenie života mladých ľudí; zdôrazňuje význam účasti mládeže na vykonávaní programov, ktoré sú jej určené, v záujme lepšieho pochopenia jej potrieb;

17.  vyzdvihuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú programy Comenius, Erasmus a Leonardo da Vinci v rámci rozvoja európskych politík vzdelávania a odbornej prípravy; pripomína, že je jeho politickou prioritou vnímať tieto programy ako základný kameň rozvoja stratégie EÚ pre mládež, najmä pre ďalšie generácie viacročných programov;

18.  domnieva sa, že by sa malo vyvinúť ešte väčšie úsilie na podporu mobility mladých ľudí v Európe a že v programoch mobility sa musí venovať dostatočný rozsah a pozornosť výmenám mladých ľudí nad rámec formálneho vzdelávania;

19.  vyzýva Komisiu, aby v rámci nových programov mobility venovala mimoriadnu pozornosť mobilite mladých pracovníkov, a na tento účel požaduje, aby sa osobitný vízový režim, ktorý sa v súčasnosti uplatňuje v prípade študentov, rozšíril aj na mladých pracovníkov;

20.  upozorňuje na potrebu zapojiť masmédiá do popularizácie programov pre mladých ľudí;

21.  uznáva, že zlepšenie života mladých ľudí je prierezová úloha, ktorá sa musí zohľadniť v každej oblasti politiky; nabáda európske inštitúcie a členské štáty, aby vo všetkých rezortoch a ministerstvách podporovali vytvorenie sektoru mládeže, čo pomôže posilniť vypracúvanie vhodných politík pre mládež; vyzýva tiež Komisiu, aby vo svojich generálnych riaditeľstvách ustanovila tzv. úradníkov pre otázky mládeže a aby im poskytla ďalšiu odbornú prípravu; domnieva sa, že zámerom by malo byť zhodnotenie dokumentov Komisie z hľadiska cieľov politiky pre mládež; značne preto víta medziodvetvový prístup ako nevyhnutný faktor dosiahnutia maximálnej úrovne účinnosti; domnieva sa, že začlenenie otázok mládeže do všetkých oblastí politiky je kľúčovým prvkom úspechu stratégie pre mládež;

22.  zdôrazňuje, že je potrebné inštitucionalizovať medzigeneračnú spravodlivosť na európskej úrovni a prijať túto zásadu na úrovni členských štátov v záujme spravodlivej úpravy vzťahov medzi generáciami;

Oblasti činnosti

23.  zdôrazňuje, že celosvetová hospodárska kríza má výrazný vplyv na mladých ľudí, a preto by mala podstatne ovplyvniť priority stanovené v rámci oblastí činnosti; domnieva sa, že by sa tak malo stať prostredníctvom určenia škály opatrení na podporu tzv. stratégie ukončenia angažovanosti v sociálnej oblasti a že by sa osobitná pozornosť mala venovať preskúmaniu záchranných sociálnych sietí a systémov sociálneho zabezpečenia;

Všeobecné zásady vzťahujúce sa na každú oblasť činnosti

24.  poukazuje na význam odstránenia všetkých druhov diskriminácie medzi mladými ľuďmi, ako je diskriminácia na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva, zdravotného postihnutia, veku a sexuálnej orientácie;

25.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v sociálnej vízii EÚ považovala mládež za prioritnú skupinu;

26.  dôrazne poukazuje na potrebu zabezpečiť mladým ľuďom so zdravotným postihnutím účinnú a na mieru prispôsobenú podporu a skutočné a rovnoprávne príležitosti, pokiaľ ide o fyzický, zmyslový a kognitívny prístup k vzdelávaniu, zamestnanosti, ku kultúre, k oddychovým aktivitám, športu, spoločenským aktivitám a účasti na verejnom a občianskom živote;

27.  vyzýva na prijatie opatrení na zabezpečenie rešpektovania rozmanitosti a úspešnej integrácie detí a mladých ľudí;

28.  vyzýva členské štáty, aby identifikovali medziodvetvové prepojenia medzi politikami pre mládež a politikami v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, kultúry a iných oblastiach;

29.  zdôrazňuje potrebu pevných väzieb medzi politikami pre mládež a deti;

Vzdelávanie a odborná príprava

30.  vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili interakciu medzi stranami znalostného trojuholníka (vzdelávanie, výskum, inovácia) ako kľúčového prvku rastu a vytvárania pracovných miest; dôrazne odporúča podporovať spoločné kritériá pre väčšie vzájomné uznávanie neformálneho vzdelávania a odbornej prípravy, napríklad urýchlením prijatia systému EQF na uznávanie kvalifikácií, zabezpečenie transparentnosti a validáciu zručností;

31.  vyzýva členské štáty, aby uskutočnili viac iniciatív zameraných na investovanie do zručností potrebných na pozície žiadané na pracovnom trhu, a nabáda ich, aby učebné plány vypracúvali s ohľadom na požiadavky trhu práce, aby zabezpečili prijatie právnych predpisov pre krátkodobé odborné vzdelávanie (ak sa tak ešte nestalo) a aby vždy, keď je to možné, využívali validáciu zručností a uznávanie kvalifikácií;

32.  upozorňuje na problém predčasného ukončovania školskej dochádzky a potrebu prijať opatrenia, ktoré zabezpečia, aby čo najvyššie percento mladých ľudí dokončilo povinnú školskú dochádzku;

33.  dôrazne vyzýva členské štáty, aby v kontexte zvýšeného financovania podporovali mobilitu všetkých mladých ľudí v rámci vzdelávania a odbornej prípravy, ktorá je kľúčovým faktorom získavania vedomostí a pracovných skúseností; zdôrazňuje, že mobilita mladých ľudí má význam aj v regiónoch hraničiacich s EÚ z toho hľadiska, že zaručuje širokú účasť v európskych programoch, ktoré sú prospešné pre mladých ľudí;

34.  dôrazne vyzýva členské štáty, aby vykonali maximum v úsilí o splnenie strategických cieľov a aby dosiahli referenčné hodnoty stanovené v strategickom rámci európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (ET 2020), najmä čo sa týka osôb s nízkou úrovňou základných zručností a osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku;

35.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili adekvátne kanály, prostredníctvom ktorých sa ľudia, ktorí vystúpili zo vzdelávacieho systému, budú môcť doň vrátiť, a aby vhodne zabezpečili, že ľudia, ktorí absolvovali kurzy odbornej prípravy, budú môcť pokračovať vo vyšších stupňoch vzdelávania, a naliehavo ich žiada, aby prijali opatrenia a ponúkli cielené programy pre mladých ľudí, ktorí zaostávajú alebo predčasne ukončili školskú dochádzku v dôsledku zložitých podmienok alebo nedostatočných možností;

36.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby mladí ľudia pri prechode zo školského do pracovného života mali zabezpečený prístup k usmerneniam a poradenstvu;

37.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že deti a mladí ľudia bez ohľadu na právne postavenie ich rodín budú mať právo na štátne vzdelanie, ktoré by im pri náležitom rešpektovaní ich vlastnej kultúry a jazyka pomohlo dosiahnuť potrebnú znalosť jazyka hostiteľského členského štátu a poskytlo vedomosti o jeho kultúre ako nástroji integrácie;

38.  vyzýva členské štáty, aby mladým ľuďom zabezpečili rovnaký prístup k vzdelávaniu bez ohľadu na ich sociálne zázemie a finančné podmienky a zaručili rovnaký prístup k vzdelávaniu znevýhodneným mladým ľuďom, ktorí pochádzajú z rodín s nízkymi príjmami;

39.  vyzýva členské štáty, aby vykonávali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a aby inkluzívne vzdelávanie, ktoré zahŕňa formálne aj informálne vzdelávanie, zaviedli do praxe;

40.  zdôrazňuje význam nového, účinného a nepretržitého systému odbornej prípravy učiteľov s cieľom pomôcť mladým študentom lepšie sa vyrovnať s výzvami, ktoré prináša naša rýchlo sa meniaca spoločnosť;

41.  zdôrazňuje význam podpory mediálnej gramotnosti;

42.  poukazuje na to, že vzdelávanie zohráva zásadnú úlohu pri pozitívnom rozvoji osobných postojov;

Zamestnanosť a podnikanie

43.  je mimoriadne znepokojený zvyšujúcim sa počtom mladých ľudí, ktorí sú nezamestnaní, podzamestnaní alebo nemajú istotu v zamestnaní, najmä v období súčasnej hospodárskej krízy; dôrazne podporuje výzvu adresovanú Európskej rade, aby zabezpečila, že lisabonská stratégia na obdobie po roku 2010 a stratégie Europe 2020 zohľadnia otázky mládeže, a aby podporila pokračovanie iniciatív v súlade s celkovými cieľmi Európskeho paktu pre mládež; dôrazne podporuje návrh na rozvíjanie vhodných opatrení zameraných na mladých ľudí v plánoch na obnovu vypracovaných v rámci plánov na riešenie hospodárskej a finančnej krízy;

44.  zdôrazňuje zásadnú potrebu dosiahnuť ciele európskej lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť a domnieva sa, že obnovený program EÚ 2020 by mal EÚ umožniť, aby sa rýchlejším prechodom na inovatívne hospodárstvo s potenciálom tvorby pracovných miest úplne zotavila z krízy; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva, aby sa obnovený program viac sústreďoval na mladých ľudí;

45.  vyzýva členské štáty, aby zakročili proti pracovnej neistote a nevyhovujúcim pracovným podmienkam, s ktorými sa mladí ľudia stretajú na trhu práce, a aby aktívne podporovali zlaďovanie pracovného a súkromného a rodinného života;

46.  nabáda členské štáty, aby v rámci politík na podporu zamestnanosti zohľadňovali medzigeneračný rozmer;

47.  vyzýva členské štáty, aby uľahčili prístup mladých ľudí ku všetkým druhom zamestnania za dobrých pracovných podmienok, a tak predišli nesúladu medzi zručnosťami a pracovnými príležitosťami, ktorý znamená plytvanie talentom; v tejto súvislosti odporúča, aby sa zlepšila kvalita poskytovaných stáží a práva stážistov, a to tým, že sa zabezpečí, aby mladí ľudia po absolvovaní väčšiny programov pre stážistov získali kvalifikáciu a platenú pozíciu;

48.  vyzýva tiež členské štáty, aby poskytovali viac príležitostí na zamestnanie, vykonávali politiky sociálnej ochrany pre znevýhodnenú mládež, zabezpečili rovnaké príležitosti mladým ľuďom na periférii a v mestských centrách a poskytli osobitnú podporu mladým matkám;

49.  pripomína riziko vyplývajúce z úniku mozgov a jeho negatívne dôsledky pre krajiny, z ktorých mladí ľudia pochádzajú; vyzýva členské štáty, aby preskúmali a vypracovali stratégie na udržanie mladých ľudí v krajinách a regiónoch s vysokými predpokladmi na vysťahovalectvo, ktoré má mnoho podôb, napríklad úniku mozgov, vykonávania nedostatkových profesií a lacnej, pružnej, nekvalifikovanej a často sezónnej práce;

50.  vyzýva členské štáty, aby odstránili prípady, v ktorých sa zistia rozdiely v príjmoch medzi mladými mužmi a ženami na základe pohlavia;

51.  vyzýva členské štáty, aby v ére globalizácie zaistili primerané zamestnanecké práva a sociálne zabezpečenie nastolením rovnováhy medzi flexibilitou a istotou;

52.  žiada členské štáty o zaručenie celkovej prenosnosti sociálnych výhod, aby sa tak neohrozila sociálna ochrana pracujúcich mladých ľudí, ktorí sú mobilní;

53.  zdôrazňuje význam období praktickej odbornej prípravy v spoločnostiach a inštitúciách počas trvania štúdia, ktoré neskôr môžu pomôcť mladým ľuďom ľahšie si nájsť prácu;

54.  navrhuje, aby sa medzi mladými ľuďmi presadzovala podnikateľská kultúra prostredníctvom lepšieho poskytovania informácií o podnikaní, podporovania rozvoja európskych štruktúr a sietí na tento účel a nabádania mladých ľudí, aby sa stali samostatne zárobkovo činnými osobami a aby využívali mikroúvery a nástroje mikrofinancovania; vyzdvihuje význam celoživotného vzdelávania;

55.  podporuje potrebu synergie medzi svetom vzdelávania a svetom priemyslu a potrebu pokročilých foriem integrácie medzi univerzitami a podnikmi;

56.  nabáda členské štáty, aby podporovali súkromné iniciatívy v prospech mladých ľudí, a to aj prostredníctvom vnútroštátnych programov, ktoré dopĺňajú európske programy;

57.  upozorňuje na potrebu vypracovať politiky na vyváženie pracovného a súkromného života a povzbudzovať mladých ľudí, aby si zakladali rodiny; upozorňuje tiež na potrebu zabezpečiť, aby mladí ľudia mali dostatočný príjem, a tak mohli nezávisle prijímať rozhodnutia vrátane rozhodnutia založiť si rodinu;

Zdravie, dobré životné podmienky a životné prostredie

58.  zdôrazňuje, že zmeny klímy a životného prostredia a zhoršovanie stavu životného prostredia majú nepriaznivý vplyv na životy mladých ľudí, a žiada o udržateľné opatrenia pre túto oblasť;

59.  vyzýva členské štáty, aby do svojich učebných plánov zaradili vhodné formy vzdelávania o predchádzaní zdravotným a environmentálnym rizikám;

60.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v rámcoch spolupráce sa nehovorí o spotrebiteľských politikách; zastáva názor, že niektoré zdravotné problémy môžu súvisieť s výrobou a predajom nezdravých potravín;

61.  zdôrazňuje potrebu zohľadniť pri tvorbe spotrebiteľských a environmentálnych politík osobitnú zraniteľnosť mládeže a detí; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť vysokú úroveň ochrany mladých spotrebiteľov prostredníctvom opatrení, akými sú informačné a vzdelávacie kampane;

62.  zdôrazňuje význam ďalšieho boja proti užívaniu drog a alkoholu, škodám súvisiacim s tabakom a iným formám závislosti vrátane hazardných hier, najmä prostredníctvom prevencie a rehabilitácie; vyzýva členské štáty, aby čo najviac zúročili protidrogový akčný plán EÚ a stratégiu EÚ na podporu členských štátov pri znižovaní škôd súvisiacich s požívaním alkoholu a inými formami závislosti;

63.  pripomína tiež, že deti a mladí ľudia sú vystavení nespočetným scénam násilia v médiách; navrhuje, aby sa táto otázka hlbšie preskúmala a prijali sa všetky opatrenia potrebné na to, aby sa znížil dosah na ich duševné zdravie;

64.  odporúča, aby sa mládež usmerňovala pri využívaní nových technológií prostredníctvom politík zameraných na mediálnu gramotnosť a informovania o nebezpečenstvách vyplývajúcich z ich nesprávneho používania;

65.  vyzdvihuje úlohu, ktorú zohráva informovanie mladých ľudí o otázkach sexuálnej výchovy pri ochrane ich zdravia;

66.  upozorňuje na stále vysoký počet tehotenstiev neplnoletých a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby medzi mladými ľuďmi šírili osvetu a poskytli im informácie o tejto problematike;

67.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup k základnej zdravotnej starostlivosti pre deti a mladých ľudí z radov prisťahovalcov bez ohľadu na právne postavenie ich rodín;

68.  kladie dôraz na šport ako súbor aktivít podporujúcich zdravý životný štýl mladých ľudí, tímovú prácu, čestnosť a zodpovednosť a na význam informovania mladých ľudí v súvislosti s bojom proti násiliu na športoviskách; požaduje osobitné programy pre mladých ľudí so zdravotným postihnutím;

69.  vyzýva členské štáty, aby v rámci úsilia o podporu masového športu u mládeže zohľadňovali rodovo špecifické stránky a aby podporovali aj menej populárne športy;

70.  zdôrazňuje význam propagácie výchovných kampaní pre mládež v rámci boja proti dopingu a podpory čistého športu;

Účasť

71.  zdôrazňuje význam trvalého štruktúrovaného dialógu a konzultácií s mládežou; dôrazne podporuje presadzovanie účasti mladých ľudí a mládežníckych organizácií na všetkých úrovniach (miestnej, celoštátnej a medzinárodnej) tvorby všeobecných politík, a najmä politiky v oblasti mládeže, ale nielen tej, prostredníctvom pokračujúceho štruktúrovaného dialógu;

72.  zdôrazňuje, že je dôležité zvážiť metódu konzultácií s mladými ľuďmi, aby sa zabezpečilo zohľadnenie širokej škály názorov mladých ľudí; je zástancom rozvoja štruktúr, v rámci ktorých všetci aktéri môžu spolupracovať, rovnakou mierou ovplyvňovať politiky a rozhodnutia a poskytnúť prostriedky potrebné na vytvorenie takýchto štruktúr;

73.  nabáda členské štáty, aby zapojili mládežnícke organizácie do procesu tvorby politiky, a to aj na miestnej úrovni;

74.  zdôrazňuje význam reprezentatívnych zástupcov mládeže v štruktúrovanom dialógu a odporúča, aby sa Komisia radila o prioritných témach pre mladých ľudí so zástupcami celoštátnych rád mládeže;

75.  súhlasí s často spomínanou potrebou uznania a podpory mládežníckych organizácií a ich významného prínosu k neformálnemu vzdelávaniu; vyzýva Komisiu a Radu, aby nabádali členské štáty k zakladaniu a podpore miestnych mládežníckych parlamentov a rád a aby iniciovali príslušné programy;

76.  zdôrazňuje potrebu viac a rôznorodejšie zapájať mladých ľudí s cieľom posilniť ich zastúpenie; je za to, aby sa zapojenie podporovalo už od ich skorého veku; v tejto súvislosti nabáda k zamysleniu sa nad posilnením väzieb medzi školami, mládežníckymi organizáciami a ďalšími organizáciami občianskej spoločnosti a dôrazne odporúča, aby sa posilnilo výraznejšie uznávanie neformálneho vzdelávania;

77.  navrhuje, aby sa vytvorili systémy odmeňovania mladých ľudí, ktorí sa aktívne zúčastňujú na živote spoločnosti, s konečným cieľom vybudovať kultúru práv aj povinností;

78.  zdôrazňuje, že je potrebné osobitné úsilie na povzbudenie mladých ľudí žijúcich v okrajových a vidieckych oblastiach a v chudobných štvrtiach k aktívnej účasti na európskych aktivitách; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že rámec spolupráce nenavrhol žiadne kroky zamerané na lepšiu informovanosť mladých ľudí o programoch EÚ, najmä tých, ktorí žijú v odľahlých oblastiach, a tých, ktorí nie sú členmi politických, spoločenských či mimovládnych organizácií; v tomto smere žiada Komisiu o konkrétny záväzok;

79.  zdôrazňuje potrebu vystupňovať úsilie o zabezpečenie účinnej trojstrannej výmeny názorov a informácií medzi akademickými, podnikateľskými a politickými kruhmi na miestnej, regionálnej, celoštátnej a európskej úrovni;

Tvorivosť a kultúra

80.  vyzýva členské štáty, aby podporovali prístup k novým technológiám s cieľom rozvíjať tvorivosť mladých ľudí a ich schopnosť inovácie, a vzbudiť v nich záujem o kultúru, umenie a vedu;

81.  s prekvapením konštatuje, že v oznámení Komisie sa výslovne nespomínajú kultúrne otázky; dodáva, že oblasti záujmu sa nemôžu obmedzovať len na podnikanie a nové technológie;

82.  víta skutočnosť, že v uznesení Rady sa zohľadnila úloha spoločenských a kultúrnych aktivít, ktorá dopĺňa úlohu vzdelávacieho systému a rodiny; poznamenáva, že takéto aktivity tiež rozhodujúcim spôsobom prispievajú k boju proti diskriminácii a rozdielom a podporujú prístup mladých ľudí k oddychovým aktivitám, ku kultúre a k športu;

83.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty pri prideľovaní finančných prostriedkov podporili a uznali kultúru mládeže, pretože to má zásadný význam pre rozvoj tvorivosti mladých ľudí;

84.  víta návrh na presadzovanie odbornej prípravy pre pracovníkov s mládežou v oblasti kultúry, nových médií a medzikultúrnych spôsobilostí zahrnutý v uznesení Rady;

85.  navrhuje, aby sa postoje mládeže zohľadnili v politikách, programoch a opatreniach v oblasti kultúry a médií;

86.  zastáva názor, že kultúrne inštitúcie (napr. múzeá, knižnice a divadlá) by sa mali podporovať v tom, aby výraznejšie zapájali deti a mládež;

87.  vyzýva Komisiu a Radu, aby vypracovali európsky mládežnícky preukaz, na základe ktorého by mladí ľudia v celej EÚ mohli mať prístup do kultúrnych inštitúcií za veľmi nízke ceny;

Dobrovoľnícke činnosti

88.  víta rozhodnutie Rady vyhlásiť rok 2011 za Európsky rok dobrovoľníckej práce a opatrenia stanovené v odporúčaní Rady o mobilite mladých dobrovoľníkov v rámci EÚ;

89.  zastáva názor, že dobrovoľníctvo mládeže by sa malo podporovať aj rozšírením programu Európskej dobrovoľníckej služby a napomáhaním znevýhodnených mladých ľudí zapojiť sa do dobrovoľníckej činnosti;

90.  domnieva sa, že v závislosti od výsledku hodnotenia prípravnej akcie Amicus by sa malo uvažovať nad ďalšími akciami tohto druhu;

91.  zastáva názor, že dobrovoľnícke činnosti by nemali nahrádzať profesionálne platené pracovné príležitosti, ale byť pre spoločnosť pridanou hodnotou;

92.  žiada, aby sa zaviedol a vzájomne uznával európsky preukaz dobrovoľníka ako doplnok k už existujúcemu európskemu mládežníckemu preukazu; v tomto preukaze by bola zaznamenaná dobrovoľnícka činnosť, ktorú vykonávali deti a mladí ľudia, a mohol by sa poskytnúť potenciálnym zamestnávateľom ako doklad o kvalifikácii;

Sociálne začlenenie

93.  víta skutočnosť, že rok 2010 je vyhlásený za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, najmä v súvislosti s hospodárskou a finančnou krízou, ktorá má na mladých ľudí mimoriadne závažný dosah;

94.  zastáva názor, že vzhľadom na starnúcu spoločnosť predstavuje medzigeneračná rovnosť kľúčovú výzvu; vyzýva členské štáty, aby pri zostavovaní politík zohľadnili záujmy mladých ľudí a budúcich generácií, najmä v časoch hospodárskej a finančnej krízy;

95.  zdôrazňuje tiež potrebu viac rozvíjať informačné programy pre marginalizované skupiny, ako sú mladí prisťahovalci a všetci ľudia s osobitnými potrebami (zdravotne postihnuté osoby, mladí ľudia, ktorí sa po pobyte vo väzení potrebujú znovu zaradiť do spoločnosti, bezdomovci, ľudia, ktorí majú len príležitostnú prácu atď.;

96.  uznáva potrebu zvyšovať povedomie o mladých ľuďoch so zdravotným postihnutím a vyzýva európske inštitúcie, aby podnikli kroky, ktoré zabezpečia úplnú integráciu mladých osôb so zdravotným postihnutím;

97.  opakuje svoju požiadavku na zabezpečenie rodovej rovnosti od raného veku a vo všetkých oblastiach života; osobitne preto víta skutočnosť, že uznesenie Rady si kladie za cieľ zlepšiť starostlivosť o deti a zasadzovať sa o rozdelenie povinností medzi rodičov, aby sa mladým ženám a mužom uľahčilo zosúladenie pracovného a súkromného života;

98.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby si deti a mladí ľudia boli vedomí, že diskriminácia je neprípustná v akejkoľvek podobe a akejkoľvek oblasti, a aby sa rázne zakročilo proti všetkým formám extrémizmu;

99.  odporúča, aby si každý členský štát stanovil ako prioritu zabezpečiť, že žiadna maloletá osoba nebude bez sociálnej starostlivosti;

100.  zdôrazňuje význam digitálneho začleňovania v digitálnom prostredí; nabáda členské štáty, aby v rámci formálneho aj neformálneho vyučovania vypracovali koncepcie, ktoré zaručujú prístup k informáciám, vzdelávaniu a kultúre a zlepšujú mediálne zručnosti mladých ľudí;

Mládež a svet

101.  odporúča využiť priamu rozvojovú pomoc na opatrenia v prospech mladých ľudí a na boj proti užívaniu a nezákonnému obchodovaniu s drogami v rozvojových krajinách;

102.  je zástancom podpory činností všeobecného záujmu, ktoré u mladých ľudí budujú zmysel pre zodpovednosť, napríklad dobrovoľníctva v oblasti zmeny klímy, rozvoja alebo humanitárnej pomoci; v tejto súvislosti víta príležitosti na zapojenie sa do humanitárnej činnosti EÚ, ktoré mladým ľuďom poskytne zriadenie Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc, a vyzýva členské štáty, aby o ňom v plnej miere informovali mladých ľudí;

103.  nabáda Komisiu, aby hlbšie preskúmala možnosť posilniť medzinárodnú spoluprácu v rámci dobrovoľníckych činností mládeže;

104.  vyzýva členské štáty, aby rozvíjali výmeny a družobné partnerstvá s tretími krajinami a spoločenstvami s cieľom podporiť medzikultúrny dialóg a povzbudiť mladých ľudí, aby iniciovali spoločné projekty;

105.  žiada, aby sa zlepšil a v rozsiahlej miere vykonával program Erasmus Mundus;

o
o   o

106.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) KOM(2009)0200. (2) SEK(2009)0549. (3) Ú. v. EÚ C 311, 19.12.2009, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2. (5) 9169/09. (6) Ú. v. EÚ C 319, 13.12.2008, s. 8. (7) 15658/09. (8) Ú. v. EÚ C 292, 24.11.2005, s. 5. (9) 11517/08. (10) SOC/349. (11) DCE/2008/2193. (12) Prijaté texty, P6_TA(2008)0066.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2010 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice 86/613/EHS (17279/3/2009 – C7-0075/2010 – 2008/0192(COD))

P7_TA(2010)0167 A7-0146/2010

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady prijatú v prvom čítaní (17279/3/2009 – C7-0075/2010),

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0636),

–  so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 141 ods. 3 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0341/2008),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 a článok 157 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

–  so zreteľom na článok 66 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0146/2010),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v druhom čítaní;

2.  poveruje svojho pre predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v druhom čítaní 18. mája 2010 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/.../EÚ o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, smernici 2010/41/EÚ.)

(1) Prijaté texty, 6.5.2009, P6_TA(2009)0364. (2) Ú. v. EÚ C 228, 22.9.2009, s. 107.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2010 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o názvoch textílií a súvisiacom označovaní textilných výrobkov etiketami (KOM(2009)0031 – C6-0048/2009 – 2009/0006(COD))

P7_TA(2010)0168 A7-0122/2010

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2009)0031),

–  so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 95 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0048/2009),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. decembra 2009(1),

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0122/2010),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. mája 2010na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2010 o názvoch textílií a súvisiacom označovaní textilných výrobkov etiketami a ktorou sa zrušuje smernica Rady 73/44/EHS, smernica 96/73/ES a smernica 2008/121/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  Smernica Rady 73/44/EHS z 26. februára 1973 o aproximácii zákonov členských štátov, ktoré sa vzťahujú na kvantitatívnu analýzu ternárnych zmesí vlákien(4), smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/73/ES zo 16. decembra 1996 o určitých metódach na kvantitatívnu analýzu binárnych zmesí textilných vlákien(5) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/121/ES zo 14. januára 2009 o názvoch textílií (prepracované znenie)(6) boli niekoľkokrát zmenené a doplnené. Vzhľadom na to, že sa majú vykonať ďalšie zmeny a doplnenia, tieto akty by mali byť v záujme jasnosti nahradené jediným právnym nástrojom.

(2)  Právne predpisy Únie týkajúce sa názvov textílií a súvisiaceho označovania textilných výrobkov etiketami majú výrazný technický charakter a obsahujú podrobné ustanovenia, ktoré je potrebné pravidelne prispôsobovať. Aby členské štáty nemuseli transponovať technické zmeny a doplnenia do vnútroštátnych právnych predpisov a tým sa znížila administratívna záťaž pre vnútroštátne orgány, a aby sa umožnilo rýchlejšie prijatie názvov nových textilných vlákien, ktoré sa majú začať uplatňovať v celej Únii naraz, zdá sa, že najvhodnejším právnym nástrojom na uskutočnenie zjednodušenia právnych predpisov je nariadenie.

(3)  S cieľom odstrániť potenciálne prekážky, ktoré bránia riadnemu fungovaniu vnútorného trhu, spôsobené rozdielnymi ustanoveniami členských štátov, pokiaľ ide o názvy, zloženie a označovanie textilných výrobkov etiketami, je potrebné harmonizovať názvy textilných vlákien a údaje na etiketách, označeniach a v dokumentoch, ktoré sprevádzajú textilné výrobky na rozličných stupňoch ich výroby, spracovania a distribúcie.

(4)  Je vhodné stanoviť pravidlá umožňujúce výrobcom požiadať o zaradenie názvu nového texilného vlákna do zoznamu povolených názvov vlákien.

(5)  Malo by byť tiež prijaté ustanovenie, pokiaľ ide o určité výrobky, ktoré nie sú vyrobené výlučne z textilných materiálov, ale obsahujú textílie, ktoré tvoria dôležitú časť výrobku, alebo na ktoré osobitne upozorňujú hospodárske subjekty.

(6)  Tolerancia, pokiaľ ide o „cudzie vlákna“, ktoré nemajú byť uvedené na etiketách, by sa mala uplatniť na čisté aj zmesové výrobky.

(7)  Uvádzanie zloženia by malo byť povinné, aby sa zabezpečilo, že všetci spotrebitelia v Únii budú mať k dispozícii správne a jednotné informácie. V prípadoch, keď je technicky ťažké špecifikovať zloženie výrobku v čase výroby, malo by byť možné uviesť na etikete iba tie vlákna, ktoré sú známe v čase výroby, za predpokladu, že tieto predstavujú určité percento hotového výrobku.

(8)  Aby sa zamedzilo rozdielnemu uplatňovaniu v členských štátoch, je potrebné stanoviť presné metódy označovania určitých textilných výrobkov pozostávajúcich z dvoch alebo viacerých zložiek a tiež špecifikovať zložky textilných výrobkov, ktoré sa nemusia brať do úvahy na účely označovania a analýzy.

(9)  Textilné výrobky, ktoré podliehajú len požiadavkám označovania spoločnou etiketou a tie, ktoré sú predávané v metráži alebo v strihaných dĺžkach, by mali byť sprístupňované na trhu takým spôsobom, aby sa spotrebiteľ mohol sám plne oboznámiť s informáciami uvedenými na vonkajšom obale alebo návine.

(10)  Použitie opisov alebo názvov, ktoré majú určitú prestíž medzi užívateľmi a spotrebiteľmi, by malo podliehať určitým podmienkam. V záujme poskytnutia informácií používateľom a spotrebiteľom je okrem toho vhodné, aby mali názvy textilných vlákien spojitosť s vlastnosťami vlákna.

(11)  Na dohľad nad trhom s výrobkami, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, sa v členských štátoch vzťahujú ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov(7)a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh(8).

(12)  Je potrebné stanoviť metódy na odber vzoriek a analýzu textilných výrobkov, aby sa vylúčila akákoľvek možnosť výhrad voči použitým metódam. Metódy používané pri úradných testoch vykonávaných v členských štátoch na účely stanovenia vláknového zloženia textilných výrobkov zložených z dvojzložkových a trojzložkových zmesí by mali byť jednotné, pokiaľ ide o predbežnú úpravu vzorky, ako aj o jej kvantitatívnu analýzu. V tomto nariadení by sa preto mali ustanoviť jednotné metódy analýzy pre väčšinu textilných výrobkov zložených z dvojzložkových a trojzložkových zmesí, ktoré sú na trhu. Aby sa však toto nariadenie zjednodušilo a aby sa takéto jednotné metódy prispôsobili technickému pokroku, je vhodné, aby sa metódy stanovené v tomto nariadení stali európskymi normami. Na tento účel by Komisia mala zabezpečiť prechod zo súčasného systému, ktorého metódy sú uvedené v tomto nariadení, na systém založený na európskych normách.

(13)  Laboratóriu zodpovednému za skúšanie v prípade ▌zmesí vlákien, pre ktoré neexistuje žiadna jednotná metóda analýzy na úrovni Únie, by malo byť umožnené stanoviť zloženie takýchto zmesí ▌pričom v správe o analýze uvedie získaný výsledok, použitú metódu a ▌stupeň jej presnosti ▌.

(14)  V tomto nariadení by mali byť stanovené dohodnuté prirážky, ktoré sa majú uplatniť na suchú hmotnosť každého vlákna pri stanovovaní obsahu vlákna v textilných výrobkoch na základe analýzy, a mali by sa v ňom uviesť dve rozdielne dohodnuté prirážky na výpočet zloženia mykaných alebo česaných vlákien obsahujúcich vlnu a/alebo zvieraciu srsť. Keďže nie vždy je možné stanoviť, či je výrobok mykaný alebo česaný, a uplatnenie tolerancií počas kontrol zhody textilných výrobkov uskutočňovaných v Únii môže viesť k neporovnateľným výsledkom, laboratóriá, ktoré uskutočňujú tieto kontroly, by mali byť oprávnené v sporných prípadoch uplatňovať jednotnú dohodnutú prirážku.

(15)  Mali by sa stanoviť pravidlá týkajúce sa výrobkov vyňatých zo všeobecných požiadaviek tohto nariadenia na označovanie etiketami, najmä jednorazových výrobkov alebo výrobkov, pri ktorých sa požaduje len označovanie spoločnou etiketou.

(16)  Je vhodné stanoviť postup vrátane osobitných požiadaviek, ktorý má uplatňovať každý výrobca alebo akákoľvek osoba konajúca v jeho mene, ktorá má záujem o zaradenie názvu nového textilného vlákna do harmonizovaného zoznamu názvov textilných vlákien uvedeného v prílohe I. ▌

▌

(17)  S cieľom zabezpečiť dosiahnutie cieľov tohto nariadenia a zároveň udržať krok s technickým pokrokom by Komisia ▌mala byť splnomocnená prijať v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie delegované akty, ktoré sú určené na doplnenie alebo zmenu nepodstatných prvkov príloh I, II, IV, V, VI, VII, VIII a IX k tomuto nariadeniu.

(18)  Európsky parlament vo svojom uznesení z 25. novembra 2009 o označovaní pôvodu(9) zdôraznil, že ochrana spotrebiteľa si vyžaduje transparentné a jednotné pravidlá obchodu vrátane pravidiel uvádzania pôvodu. Cieľom takéhoto uvádzania by malo byť plne informovať spotrebiteľov o presnom pôvode výrobkov, ktoré nakupujú, ako aj chrániť ich pred podvodnými, nepresnými alebo zavádzajúcimi údajmi o pôvode. Na tento účel by sa pre textilné výrobky mali zaviesť harmonizované pravidlá. Pokiaľ ide o dovážané výrobky, tieto pravidlá by mali mať podobu požiadaviek na povinné označovanie etiketami. V prípade výrobkov, na ktoré sa na úrovni Únie nevzťahuje povinné označovanie pôvodu, by sa mali stanoviť pravidlá zabezpečujúce, aby prípadné označenie pôvodu nebolo nepravdivé alebo zavádzajúce.

(19)  Požiadavky týkajúce sa označovania pôvodu stanovené v tomto nariadení pre špecifické odvetvie textilnej výroby by nemali mať vplyv na pokračujúce diskusie o všeobecne platnom režime označovania pôvodu výrobkov dovážaných z tretích krajín, ktorý sa má stať súčasťou spoločnej obchodnej politiky Únie.

(20)  Keďže ciele akcie, ktorá sa má uskutočniť, teda prijatie jednotných pravidiel používania názvov textílií a súvisiaceho označovania textilných výrobkov etiketami, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jej rozsahu ju možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(21)  Aby mohli spotrebitelia prijímať informované rozhodnutia, mali by pri kúpe textilného výrobku vedieť, či tento výrobok obsahuje netextilné časti živočíšneho pôvodu. Preto je dôležité uviesť na etikete prítomnosťmateriálov, ktoré pochádzajú zo zvierat.

(22)  Toto nariadenie sa obmedzuje na pravidlá týkajúce sa harmonizácie názvov textilných vlákien a označovania vláknového zloženia textilných výrobkov etiketami. Aby sa odstránili možné prekážky riadneho fungovania vnútorného trhu spôsobené rozdielnymi ustanoveniami alebo postupmi členských štátov a aby sa udržal krok s rozvojom elektronického obchodu a budúcimi výzvami na trhu s textilnými výrobkami, mala by sa preskúmať harmonizácia alebo normalizácia ostatných aspektov označovania textilných výrobkov etiketami. Na tento účel by Komisia mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o prípadných nových požiadavkách na označovanie etiketami, ktoré by sa mali zaviesť na úrovni Únie, aby sa uľahčil voľný pohyb textilných výrobkov na vnútornom trhu a dosiahla vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa v celej Únii. V správe by sa mali preskúmať najmä názory spotrebiteľov na množstvo informácií, ktoré by sa malo na etikete textilných výrobkov uviesť, a malo by sa zistiť, ktoré iné spôsoby okrem označenia etiketami možno použiť na poskytnutie dodatočných informácií spotrebiteľom.Správa by mala vychádzať z rozšírených konzultácií so všetkými zainteresovanými subjektmi, zo spotrebiteľských prieskumov a z dôslednej analýzy nákladov a prínosov a v prípade potreby by sa k nej mali pripojiť legislatívne návrhy. V správe by sa mala preskúmať najmä pridaná hodnota možných požiadaviek označovania etiketami pre spotrebiteľa, čo sa týka údajov o starostlivosti, veľkosti, nebezpečných látkach, horľavosti a environmentálnom vplyve textilných výrobkov, využitia jazykovo nezávislých symbolov na identifikáciu textilných vlákien, sociálneho a elektronického označovania, ako aj pripojenia identifikačného čísla na etiketu na získanie dodatočných informácií o vlastnostiach výrobkov na požiadanie, najmä prostredníctvom internetu.

(23)  Smernice 73/44/EHS, 96/73/ES a 2008/121/ES by sa mali zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

V tomto nariadení sa stanovujú pravidlá týkajúce sa používania názvov textilných vlákien, označovania textilných výrobkov etiketami a stanovovania vláknového zloženia textilných výrobkov jednotnými metódami kvantitatívnej analýzy s cieľom zlepšiť ich voľný obeh na vnútornom trhu a poskytnúť presné informácie spotrebiteľom.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Toto nariadenie sa vzťahuje na textilné výrobky.

2.  Ustanovenia tohto nariadenia sa nevzťahujú na textilné výrobky, ktoré:

Článok 3

Vymedzenia pojmov

1.  Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

2.  Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov „sprístupnenie na trhu“, „uvedenie na trh“, „výrobca“, „splnomocnený zástupca“, „dovozca“, „distribútor“, „hospodárske subjekty“, „harmonizovaná norma“, „dohľad nad trhom“ a „orgán dohľadu nad trhom“ uvedené v nariadení (ES) č. 765/2008.

Článok 4

Všeobecné pravidlá

1.  Textilné výrobky sa sprístupnia na trhu len vtedy, ak sú označené etiketami alebo sprevádzané obchodnými dokumentmi v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

2.  Ak sa v tomto nariadení nestanovuje inak, vnútroštátne pravidlá a pravidlá Únie o ochrane priemyselného a obchodného vlastníctva, o uvedení pôvodu, označení pôvodu a prevencii nekalej súťaže sa naďalej uplatňujú na textilné výrobky.

Kapitola 2

Názvy textilných vlákien a súvisiace požiadavky na označovanie etiketami

Článok 5

Názvy textilných vlákien

1.  Pri uvádzaní vláknového zloženia textilných výrobkov sa používajú len názvy textilných vlákien uvedené v prílohe I.

2.  Použitie názvov, ktoré sú uvedené v prílohe I, je vyhradené pre vlákna, ktorých povaha zodpovedá opisu stanovenému v uvedenej prílohe.

Tieto názvy sa nepoužívajú na označovanie iných vlákien, či už samostatne alebo ako koreň slova či prídavné meno.

Termín „hodváb“ nesmie byť použitý na označenie tvaru alebo konkrétne prevedenie nekonečných textilných vlákien.

Článok 6

Žiadosti o názvy nových textilných vlákien

Každý výrobca alebo každá osoba konajúca v jeho mene môže požiadať Komisiu o pridanie názvu nového textilného vlákna do zoznamu stanoveného v prílohe I.

Súčasťou žiadosti je technický spis zostavený v súlade s prílohou II.

Článok 7

Čisté výrobky

1.  Iba textilné výrobky zložené výlučne z rovnakého vlákna sa môžu označiť ako „100 %“, „čisté“ alebo „celé“.

Tieto alebo podobné termíny sa nepoužívajú pri iných výrobkoch.

2.  Textilný výrobok možno považovať za zložený výlučne z rovnakého vlákna, ak neobsahuje viac ako 2 % hmotnosti cudzích vlákien za predpokladu, že toto množstvo je odôvodnené ako technologicky nevyhnutné z hľadiska správnej výrobnej praxe a nevyplýva z rutiny.

Za rovnakého predpokladu textilný výrobok, ktorý prešiel procesom mykania, možno považovať za zložený výlučne z rovnakého vlákna, ak neobsahuje viac ako 5 % hmotnosti cudzích vlákien.

Článok 8

Vlnené výrobky

1.  Textilný výrobok môže byť označený jedným z názvov uvedených v prílohe III za predpokladu, že je zložený výlučne z vlneného vlákna, ktoré nebolo predtým súčasťou hotového výrobku, ktoré nebolo vystavené žiadnemu spriadaciemu a/alebo splsťovaciemu procesu inému ako tým, ktoré sa vyžadujú pri výrobe tohto výrobku a ktoré nebolo poškodené úpravou alebo používaním.

2.  Odlišne od odseku 1, názvy uvedené v prílohe III môžu byť použité na opis vlny obsiahnutej v zmesi vlákien, ak sú splnené tieto podmienky:

Uvádza sa celkové percentuálne zloženie takejto zmesi.

3.  Cudzie vlákna vo výrobkoch uvedených v odsekoch 1 a 2 vrátane vlnených výrobkov, ktoré prešli procesom mykania, neprekročia 0,3 % ich celkovej hmotnosti a sú odôvodnené ako technologicky nevyhnutné z hľadiska správnej výrobnej praxe.

Článok 9

Textilné výrobky z viacerých druhov vlákien

1.  Textilný výrobok je označený názvom a hmotnostným percentuálnym podielom všetkých vlákien, z ktorých je zložený, v zostupnom poradí.

2.  Odchylne od odseku 1 a bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 2, sa vlákna, ktoré jednotlivo tvoria až do 3 % celkovej hmotnosti textilného výrobku, alebo vlákna, ktoré spoločne tvoria až do 10 % celkovej hmotnosti, môžu označovať pojmom „iné vlákna“ s uvedením ich hmotnostného percentuálneho podielu za podmienky, že sa to nedá ľahko určiť v čase výroby.

3.  Výrobky, ktoré majú čisto bavlnenú osnovu a čisto ľanový útok, pri ktorých percentuálny podiel ľanu predstavuje najmenej 40 % celkovej hmotnosti nešlichtovanej látky, môžu dostať názov „zmesová tkanina bavlna-ľan“, ktorý musí byť doplnený špecifikáciou zloženia „čisto bavlnená osnova – čisto ľanový útok“.

4.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 5 ods. 1, môžu byť textilné výrobky, ktorých zloženie sa nedá ľahko určiť v čase výroby, ▌na etikete označené termínom „zmes vlákien“ alebo termínom „nešpecifikované zloženie textílie“.

5.  Odchylne od odseku 1 sa vlákna nezahrnuté do prílohy I môžu označovať pojmom „iné vlákna“ s následným uvedením ich hmotnostného percentuálneho podielu za podmienky, že bola v súlade s článkom 6 predložená žiadosť o začlenenie týchto vlákien do prílohy I.

Článok 10

Dekoratívne vlákna a vlákna s antistatickým účinkom

Viditeľné izolovateľné vlákna, ktoré sú čisto dekoratívne a nepresahujú 7 % hmotnosti hotového výrobku, nemusia byť uvádzané vo vláknovom zložení podľa článkov 7 a 9.

To isté platí pre kovové vlákna a iné vlákna, ktoré sa pridávajú na dosiahnutie antistatického účinku a ktoré nepresahujú 2 % hmotnosti hotového výrobku.

V prípade výrobkov uvedených v článku 9 ods. 3 sa tieto percentuálne podiely vypočítavajú osobitne pre hmotnosť osnovy a pre hmotnosť útoku.

Článok 11

Materiály pochádzajúce zo zvierat

1.  Ak textilný výrobok obsahuje netextilné časti pochádzajúce zo zvierat, označuje sa etiketou, na ktorej sa uvedie, že tieto časti sú vyrobené z materiálov pochádzajúcich zo zvierat. Označovanie nesmie byť zavádzajúce a je uvedené takým spôsobom, aby spotrebiteľ mohol ľahko pochopiť, na ktorú časť výrobku sa informácie na etikete vzťahujú.

2.  Členské štáty informujú Komisiu o analytických metódach, ktoré používajú na identifikáciu materiálov pochádzajúcich zo zvierat do ...(10) a následne vždy, keď to bude potrebné s ohľadom na novinky vo vývoji.

3.  Komisia prijme delegované akty v súlade s článkami 24, 25 a 26, v ktorých podrobne uvedie formu a podmienky označovania textilných výrobkov uvedených v odseku 1 etiketami a stanoví analytické metódy, ktoré sa majú použiť na identifikáciu materiálov pochádzajúcich zo zvierat.

Článok 12

Označovanie etiketami

1.  Textilné výrobky sú označované etiketami ▌vždy, keď sú sprístupnené na trhu.

Označenie etiketami je ľahko prístupné, viditeľné a bezpečne pripevnené k textilnému výrobku. Zostáva čitateľné počas bežnej doby používania výrobku. Označenie etiketami a spôsob, akým sú etikety pripevnené, musí byť zabezpečené tak, aby sa minimalizovalo nepohodlie spôsobené spotrebiteľovi pri nosení výrobku.

Označenie etiketami však môže byť nahradené alebo doplnené sprievodnými obchodnými dokumentmi, keď ▌ sú výrobky dodávané hospodárskym subjektom v rámci dodávateľského reťazca alebo keď sú ▌dodávané na základe objednávky, ktorú zadal verejný obstarávateľ v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na verejné práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby(11).

Názvy a opisy uvedené v článkoch 5, 7, 8 a 9 sú jasne uvedené v týchto sprievodných obchodných dokumentoch.

Skratky sa nepoužívajú s výnimkou mechanizovaného operačného kódu alebo ak sú vymedzené v medzinárodne uznávaných normách, ak sú tieto skratky vysvetlené v tom istom obchodnom dokumente.

2.  Pri uvádzaní textilného výrobku na trh výrobca alebo dovozca, ak výrobca nemá sídlo v Únii, zabezpečuje označenie etiketou a presnosť informácií na nej.

Pri uvádzaní textilného výrobku na trh distribútor zabezpečuje, aby tento mal primerané označenie etiketami predpísané v tomto nariadení.

Na účely tohto nariadenia sa distribútor pokladá za výrobcu, ak uvádza výrobok na trh pod svojím menom alebo ochrannou známkou, ak k nemu pripojí etiketu alebo ak pozmení obsah etikety.

Hospodárske subjektyuvedené v prvom a druhom pododseku zabezpečujú, aby nedošlo k zámene žiadnych informácií poskytnutých v čase sprístupnenia textilných výrobkov na trhu s názvami a opismi stanovenými týmto nariadením.

Článok 13

Používanie názvov a opisov

▌

1.  Pri sprístupňovaní textilného výrobku na trhu sa názvy a vláknové zloženie uvedené v článkoch 5, 7, 8 a 9 ▌uvádzajú v katalógoch a obchodnej literatúre, na obaloch a označovaní etiketami spôsobom, ktorý je ľahko prístupný, viditeľný, čitateľný a tlač má jednotnú veľkosť písmen/číslic, štýl a typ písma. Táto informácia je pre spotrebiteľa pred kúpou jasne viditeľná vrátane prípadov, keď sa nákup uskutočňuje elektronicky.

2.  Ochranné známky alebo názov podniku sa môžu uviesť bezprostredne pred názvami alebo opismi uvedenými v článkoch 5, 7, 8 a 9, alebo za nimi.

Ak však ochranná známka alebo názov podniku obsahuje samostatne alebo ako prídavné meno alebo ako koreň jeden z názvov uvedených v prílohe I, alebo názov, ktorý by mohol byť s ním zamenený, táto ochranná známka alebo názov sa uvádza bezprostredne pred názvami a opismi uvedenými v článkoch 5, 7, 8 a 9 alebo za nimi.

Ďalšie informácie sa uvádzajú oddelene.

3.  ▌Označenie etiketami je k dispozícii v ktoromkoľvek úradnom jazyku Únie, ktorý je koncovému spotrebiteľovi v členskom štáte, v ktorom sú textilné výrobky sprístupnené, ľahko zrozumiteľný. Názvy textilných vlákien možno v prípade potreby nahradiť zrozumiteľnými, jazykovo nezávislými symbolmi, alebo ich možno s nimi kombinovať.

V prípade cievok, pradienok, klbiek, návinov alebo iného malého množstva šijacích, opravovacích a vyšívacích nití sa prvý pododsek uplatňuje na označovanie spoločnou etiketou uvedené v článku 16 ods. 3. Ak sa takéto výrobky predávajú jednotlivo koncovému spotrebiteľovi, môžu byť označené v ktoromkoľvek z úradných jazykov Únie, ak sú označené aj spoločnou etiketou. Názvy textilných vlákien možno v prípade potreby nahradiť zrozumiteľnými, jazykovo nezávislými symbolmi, alebo ich možno s nimi kombinovať.

Komisia prijme delegované akty v súlade s článkami 24, 25 a 26, v ktorých podrobne uvedenie podmienky používania symbolov uvedených v tomto odseku.

Článok 14

Textilné výrobky zložené z viacerých zložiek

1.  Akýkoľvek textilný výrobok zložený z dvoch alebo viacerých zložiek je označený etiketou uvádzajúcou vláknový obsah každej zložky.

Takéto označenie nie je povinné pre zložky iné ako hlavné podšívky a predstavujúce menej ako 30 % celkovej hmotnosti výrobku.

2.  Ak dva textilné výrobky alebo viac textilných výrobkov má ten istý obsah vlákien a bežne tvoria jeden celok, môžu byť označené len jednou etiketou.

Článok 15

Osobitné ustanovenia

Vláknové zloženie výrobkov uvedených v prílohe IV sa uvádza v súlade s pravidlami označovania etiketami stanovenými v uvedenej prílohe.

Článok 16

Výnimky

1.  Odchylne od článkov 12, 13 a 14 sa uplatňujú pravidlá ustanovené v odsekoch 2, 3 a 4 tohto článku.

V každom prípade sa výrobky uvedené v odsekoch 3 a 4 tohto článku sprístupňujú na trhu takým spôsobom, aby sa koncový spotrebiteľ mohol sám plne oboznámiť so zložením týchto výrobkov.

2.  Uvádzanie názvov textilných vlákien alebo vláknového zloženia na etiketách alebo označení textilných výrobkov uvedených v prílohe V sa nevyžaduje.

Ak však ochranná známka alebo názov podniku obsahuje samostatne alebo ako prídavné meno alebo ako koreň jeden z názvov uvedených v prílohe I, alebo názov, ktorý by mohol byť s ním zamenený, uplatňujú sa články 12, 13 a 14.

3.  Ak sú textilné výrobky uvedené v prílohe VI rovnakého typu a zloženia, môžu byť sprístupnené na trhu spolu pod spoločnou etiketou.

4.  Zloženie textilných výrobkov predávaných v metráži sa môže uvádzať na dĺžke alebo návine sprístupňovanom na trhu.

Kapitola 3

Dohľad nad trhom
▌

Článok 17

Ustanovenia týkajúce sa dohľadu nad trhom

1.  Orgány ▌dohľadu nad trhom vykonávajú kontroly zhody zloženia textilných výrobkov s poskytnutými informáciami týkajúcimi sa zloženia týchto výrobkov podľa tohto nariadenia.

2.  Na účely stanovenia vláknového zloženia textilných výrobkov sa kontroly uvedené v odseku 1 ▌vykonávajú v súlade s metódami alebo harmonizovanými normami stanovenými v prílohe VIII.

Na tieto účely sa percentuálny podiel vlákien podľa článkov 7, 8 a 9 stanovuje tak, že na suchú hmotnosť každého vlákna sa po odstránení položiek uvedených v prílohe VII uplatní príslušná dohodnutá prirážka uvedená v prílohe IX.

Pri stanovovaní vláknového zloženia podľa článkov 7, 8 a 9 sa nezohľadňujú položky uvedené v prílohe VII.

3.  Každé laboratórium akreditované a schválené orgánmi členského štátu na skúšanie textilných zmesí, pre ktoré neexistuje žiadna jednotná metóda analýzy na úrovni Únie, stanovuje vláknové zloženie takýchto zmesí ▌, pričom v správe o analýze uvedie získaný výsledok, použitú metódu a ▌stupeň presnosti tejto metódy.

Článok 18

Tolerancie

1.  Na účely stanovenia zloženia textilných výrobkov určených konečnému spotrebiteľovi sa uplatňujú tolerancie ustanovené v odsekoch 2, 3 a 4.

2.  Prítomnosť cudzích vlákien sa v zložení, ktoré sa má poskytnúť v súlade s článkom 9, nemusí uviesť, ak percentuálny podiel týchto vlákien nedosahuje tieto hodnoty:

Písmenom b) tohto odseku nie je dotknutý článok 8 ods. 3.

3.  Vo vzťahu k celkovej hmotnosti vlákien uvedených na etikete je medzi uvádzanými percentuálnymi podielmi vlákien, ktoré sa majú poskytnúť v súlade s článkom 9, a percentuálnymi podielmi zistenými na základe analýzy vykonanej v súlade s článkom 17 prípustná výrobná tolerancia 3 %. Táto tolerancia sa uplatňuje aj na:

Na účely analýzy sa tolerancie vypočítavajú osobitne. Celková hmotnosť, ktorá sa má brať do úvahy pri výpočte tolerancie uvedenej v tomto odseku, je hmotnosť vlákien hotového výrobku, po odčítaní hmotnosti akýchkoľvek cudzích vlákien zistených pri uplatnení tolerancie uvedenej v odseku 2.

Sčítanie tolerancií uvedených v odsekoch 2 a 3 je prípustné, len vtedy, ak sa v súvislosti s nejakými cudzími vláknami zistenými na základe analýzy pri uplatnení tolerancie uvedenej v odseku 2 preukáže, že sú rovnakého chemického typu, ako jeden druh vlákien alebo viac druhov vlákien uvedených na etikete.

4.  V prípade konkrétnych výrobkov, pri ktorých výrobný proces vyžaduje vyššie tolerancie než sú tolerancie stanovené v odsekoch 2 a 3, môže Komisia povoliť vyššie tolerancie, ak je zhoda výrobku kontrolovaná podľa článku 17 ods. 1, len vo výnimočných prípadoch a ak výrobca poskytne primerané odôvodnenie.

Výrobca predkladá žiadosť, v ktorej uvedie dostatočné dôvody a dôkazy, pokiaľ ide o výnimočné výrobné okolnosti.

Kapitola 4

Uvádzanie pôvodu textilných výrobkov

Článok 19

Uvádzanie pôvodu textilných výrobkov dovážaných z tretích krajín

1.  Na účely tohto článku odkazujú výrazy „pôvod“ a „pochádzajúci“ na nepreferenčný pôvod v súlade s článkami 35 a 36 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex)(12).

2.  Na dovoz alebo uvedenie textilných výrobkov dovezených z tretích krajín na trh, s výnimkou výrobkov pochádzajúcich z Turecka a od zmluvných strán dohody o EHP, sa vzťahuje označovanie pôvodu podľa podmienok stanovených v tomto článku.

3.  Krajina pôvodu textilných výrobkov sa uvádza na etikete týchto výrobkov. V prípade, že sú výrobky balené, sa označenie uvádza osobitne na balení. Uvedenie krajiny pôvodu nemožno nahradiť zodpovedajúcim uvedením v sprievodných obchodných dokumentoch.

4.  Komisia môže prijať delegované akty v súlade s článkami 24, 25 a 26 s cieľom určiť prípady, v ktorých je označenie pôvodu na balení prípustné namiesto označenia na samotnom výrobku. To sa môže týkať predovšetkým prípadov, keď sa výrobky dostanú ku koncovému spotrebiteľovi alebo užívateľovi v ich obvyklom balení.

5.  Slová „vyrobené v“ (made in) spolu s názvom krajiny pôvodu označujú pôvod textilných výrobkov. Označenie etiketami môže byť k dispozícii v ktoromkoľvek úradnom jazyku Európskej únie, ktorý je koncovému spotrebiteľovi v členskom štáte, v ktorom sa výrobky majú uviesť na trh, ľahko zrozumiteľný.

6.  Pôvod sa označuje jasne čitateľným a nezmazateľným písmom a toto označenie musí byť počas bežného používania výrobku viditeľné, zreteľne odlíšené od ostatných informácií a uvedené spôsobom, ktorý nie je ani zavádzajúci, ani nie je pravdepodobné že vzbudí klamlivý dojem, pokiaľ ide o pôvod výrobku.

7.  Textilné výrobky sú v čase dovozu označené požadovanými etiketami. Takéto označenie sa nesmie odstrániť ani porušiť pred tým, ako sa výrobky predajú koncovému spotrebiteľovi alebo užívateľovi.

Článok 20

Uvádzanie pôvodu iných textilných výrobkov

1.  Podmienky stanovené v tomto článku sa vzťahujú na označovanie pôvodu textilných výrobkov iných, ako sú výrobky uvedené v článku 19.

2.  Výrobok sa považuje za výrobok pochádzajúci z krajiny, v ktorej prešiel najmenej dvomi z týchto výrobných fáz:

3.  Pokiaľ textilný výrobok neprešiel v príslušnej krajine všetkými výrobnými fázami uvedenými v odseku 2, nesmie sa táto krajina označiť ako výhradná krajina pôvodu výrobku.

4.  Slová „vyrobené v“ (made in) spolu s názvom krajiny pôvodu označujú pôvod výrobku. Označenie etiketami môže byť k dispozícii v ktoromkoľvek úradnom jazyku Európskej únie, ktorý je koncovému spotrebiteľovi v členskom štáte, v ktorom sa výrobok má uviesť na trh, ľahko zrozumiteľný.

5.  Pôvod sa označuje jasne čitateľným a nezmazateľným písmom a toto označenie musí byť počas bežného používania výrobku viditeľné, zreteľne odlíšené od ostatných informácií a uvedené spôsobom, ktorý nie je ani zavádzajúci, ani nie je pravdepodobné že vzbudí klamlivý dojem, pokiaľ ide o pôvod výrobku.

Článok 21

Delegované akty

Článok 22

Spoločné ustanovenia

1.  Textilné výrobky uvedené v článku 19 sa považujú za výrobky nespĺňajúce ustanovenia tohto nariadenia, ak:

2.  Textilné výrobky iné ako výrobky uvedené v článku 19 sa považujú za výrobky nespĺňajúce ustanovenia tohto nariadenia, ak:

3.  Komisia môže prijať delegované akty v súlade s článkami 24, 25 a 26, pokiaľ ide o vyhlásenia a podporné dokumenty, ktoré sa môžu zohľadniť pri preukazovaní súladu s týmto nariadením.

4.  Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných na porušenia ustanovení tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii do...(13) a bezodkladne ju informujú o akýchkoľvek následných zmenách a doplneniach, ktoré sa ich týkajú.

5.  Ak výrobky nespĺňajú ustanovenia tohto nariadenia, členské štáty ďalej prijmú nevyhnutné opatrenia, na základe ktorých môžu požadovať, aby vlastník výrobkov alebo akákoľvek iná osoba za ne zodpovedná označila tieto výrobky na svoje vlastné náklady v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

6.  V prípade, že je to nevyhnutné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, príslušné orgány si môžu pri overovaní súladu s týmto nariadením vymieňať údaje, a to aj s orgánmi alebo inými osobami či organizáciami, ktoré členské štáty poverili podľa článku 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu(14).

Kapitola 5

Záverečné ustanovenia

Článok 23

Prispôsobenie technickému pokroku

Komisia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 24 za podmienok stanovených v článkoch 25 a 26 prijme zmeny a doplnenia príloh I, II, IV, V, VI, VII, VIII a IX, ktoré sú potrebné na prispôsobenie týchto príloh technickému pokroku.
▌

Článok 24

Výkon delegovania právomocí

1.  Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článkoch 11, 13, 19, 21, 22 a 23 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ...(15). Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovaných právomocí najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. K tejto správe sa v prípade potreby pripojí legislatívny návrh na rozšírenie obdobia delegovania právomocí.

2.  Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

Článok 25

Odvolanie delegovania právomocí

Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 11, 13, 19, 21, 22 a 23 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať.

Článok 26

Námietky voči delegovaným aktom

1.  Európsky parlament alebo Rada môžu voči delegovanému aktu vzniesť námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia.

Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

2.  Ak do uplynutia lehoty uvedenej v odseku 1 Európsky parlament ani Rada nevzniesli námietku voči delegovanému aktu alebo ak Európsky parlament aa Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietku, tento akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je v ňom stanovený.

▌

Článok 27

Správy

Najneskôr ...(16) Komisia predloží správu Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní tohto nariadenia s dôrazom na žiadosti o názvy nových textilných vlákien a ich prijatie a v odôvodnených prípadoch predloží legislatívny návrh.

Článok 28

Preskúmanie

1.  Do ...(17)* Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o možných požiadavkách na označovanie etiketami, ktoré by sa mali zaviesť na úrovni Únie, aby sa spotrebiteľom poskytli presné, relevantné, zrozumiteľné a porovnateľné informácie o vlastnostiach textilných výrobkov. Správa bude vychádzať z rozšírených konzultácií so všetkými zainteresovanými subjektmi, zo spotrebiteľských prieskumov a z dôslednej analýzy nákladov a prínosov a v prípade potreby sa k nej pripoja legislatívne návrhy. V správe sa okrem iného preskúmajú tieto otázky:

2.  Komisia do ...(18) vykoná štúdiu so zámerom posúdiť, či látky použité pri výrobe alebo spracovaní textilných výrobkov môžu predstavovať nebezpečenstvo pre ľudské zdravie. V tejto štúdii sa najmä vyhodnotí, či existuje príčinná súvislosť medzi alergickými reakciami a syntetickými vláknami, farbivami, biocídmi, konzervačnými látkami alebo nanočasticami používanými v textilných výrobkoch. Za základ tejto štúdie sa použijú vedecké dôkazy a zohľadnia sa v nej výsledky činností dohľadu nad trhom. Na základe tejto štúdie Komisia v odôvodnených prípadoch predloží legislatívne návrhy s cieľom zakázať alebo obmedziť používanie potenciálne nebezpečných látok v textilných výrobkoch v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie.

Článok 29

Prechodné ustanovenia

Textilné výrobky, ktoré sú v súlade s ustanoveniami smernice 2008/121/ES a ktoré boli uvedené na trh pred ...(19), môžu byť naďalej uvádzané na trh do ...(20)*.

Článok 30

Zrušovacie ustanovenie

Smernice 73/44/EHS, 96/73/ES a 2008/121/ES sa zrušujú s účinnosťou od ...(21)**.

Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe X.

Článok 31

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po dni jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej Únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V 

Za Európsky parlamentZa Radu

predsedapredseda

PRÍLOHA I

TABUĽKA TEXTILNÝCH VLÁKIEN

Tabuľka 1

Tabuľka 2

PRÍLOHA II

MINIMÁLNE POŽIADAVKY NA TECHNICKÝ SPIS ŽIADOSTI O NÁZOV NOVÉHO textilnÉho VLÁKNA

(Článok 6)

Navrhovaný názov má spojitosť s chemickým zložením a podľa potreby informuje o vlastnostiach vlákna. Na navrhovaný názov sa nevzťahujú žiadne práva a nespája sa s výrobcom;

Vlastnosti uvedené vo vymedzení nového vlákna, ako napríklad elasticita, je možné overiť na základe skúšobných metód, ktoré sa majú poskytnúť spolu s technickým spisom a experimentálnymi výsledkami analýz;

Žiadateľ posúdi možnosť použiť metódy uvedené v prílohe VIII k tomuto nariadeniu na analýzu najpravdepodobnejších komerčných zmesí nového vlákna s inými vláknami a navrhne aspoň jednu z týchto metód. Pokiaľ ide o metódy, pri ktorých sa môže vlákno považovať za nerozpustnú zložku, žiadateľ posudzuje korekčné faktory zohľadňujúce stratu hmotnosti nového vlákna. So žiadosťou by sa mali predložiť aj všetky experimentálne údaje.

Ak nie sú metódy uvedené v tomto nariadení vhodné, žiadateľ poskytne primerané odôvodnenie a navrhne novú metódu.

Žiadosť by mala obsahovať experimentálne údaje vzťahujúce sa na navrhované postupy. Spolu so spisom sa poskytnú údaje o presnosti, rozsahu a opakovateľnosti metód;

PRÍLOHA III

NÁZVY PODĽA ČLÁNKU 8 ODS. 1

v bulharčine : „необработена вълна“,

v španielčine: „lana virgen“ alebo „lana de esquilado“,

v češtine: „střižní vlna“,

v dánčine: „ren, ny uld“,

v nemčine: „Schurwolle“,

v estónčine: „uus vill“,

v írčine: „olann lomra“

v gréčtine: „παρθένο μαλλί“,

v angličtine: „fleece wool“ alebo „virgin wool“,

vo francúzštine: „laine vierge“ alebo „laine de tonte“,

v taliančine: „lana vergine“ alebo „lana di tosa“,

v lotyštine: „pirmlietojuma vilna“ alebo „cirptā vilna“,

v litovčine: „natūralioji vilna“,

v maďarčine: „élőgyapjú“,

v maltčine: „suf verġni“,

v holandčine: „scheerwol“,

v poľštine: „żywa wełna“,

v portugalčine: „lã virgem“,

v rumunčine: „lână virgină“,

v slovenčine: „strižná vlna“,

v slovinčine „runska volna“,

vo fínčine: „uusi villa“,

v švédčine: „ren ull“.

PRÍLOHA IV

OSOBITNÉ USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA OZNAČOVANIA URČITÝCH VÝROBKOV ETIKETAMI

(Článok 15)

PRÍLOHA V

VÝROBKY, PRE KTORÉ NIE JE POVINNÉ OZNAČOVANIE ETIKETOU ALEBO OZNAČENIE

(Článok 16 ods. 2)

1.  Pásky na pridržiavanie rukávov

2.  Pásky na hodinky z textilných materiálov

3.  Etikety a štítky

4.  Držiaky na riad z textilných materiálov s výplňou

5.  Kryty na kávové kanvice

6.  Kryty na čajové kanvice

7.  Ochranné návleky na rukávy

8.  Rukávniky iné než z vlasových materiálov

9.  Umelé kvety

10.  Podušky na ihly

11.  Plachtoviny s náterom

12.  Textilné výrobky podkladové a výstužné

▌

13.  Staré upravené textilné výrobky, ktoré sú výslovne takto špecifikované

14.  Gamaše

15.  Použité obaly, predávané ako také

▌

16.  Tašky, ktoré sú mäkké a bez výstuže, sedlárske výrobky, z textilných materiálov

17.  Cestovné potreby z textilných materiálov

18.  Ručne vyšívané tapisérie, dokončené alebo nedokončené, a materiály na ich výrobu vrátane vyšívacích priadzí predávaných oddelene od plachtovín a osobitne prezentovaných na použitie s takýmito tapisériami

19.  Zipsy

20.  Gombíky a sponky pokryté textilnými materiálmi

21.  Obaly na knihy z textilných materiálov

▌

22.  Textilné časti obuvi s výnimkou teplých vložiek

23.  Podložky na stôl skladajúce sa z niekoľkých zložiek a s povrchovou plochou najviac 500 cm2

24.  Ohňovzdorné rukavice a utierky

25.  Kryty na vajíčka

26.  Puzdrá na kozmetické potreby

27.  Textilné vrecká na tabak

28.  Puzdrá na okuliare, cigarety a cigary, zapaľovače a hrebene z textilných látok

29.  Športové chrániče okrem rukavíc

30.  Puzdrá na toaletné potreby

31.  Puzdrá na potreby na čistenie topánok

32.  Výrobky na použitie pri pohreboch

33.  Výrobky na jednorazové použitie s výnimkou vaty

34.  Textilné výrobky podliehajúce pravidlám Európskeho liekopisu a v tomto zmysle označené, lekárske a ortopedické obväzy na opakované použitie a ortopedické textilné výrobky všeobecne

35.  Textilné výrobky vrátane šnúr, povrazov, lán, s výhradou položky 12 prílohy VI, bežne určené:

36.  Ochranné a bezpečnostné textilné výrobky, ako sú bezpečnostné pásy, padáky, záchranné vesty, pomôcky na protipožiarnu ochranu, nepriestrelné vesty, špeciálne ochranné odevy (napríklad ochrana proti ohňu, chemickým činidlám alebo inému ohrozeniu bezpečnosti)

37.  Nafukovacie konštrukcie (napríklad športové haly, výstavné stánky alebo skladovacie priestory) za predpokladu, že sa poskytnú podrobné údaje o úžitkových vlastnostiach a technických špecifikáciách týchto výrobkov

38.  Lodné plachty

39.  Oblečenie pre zvieratá

40.  Zástavy a vlajky.

PRÍLOHA VI

VÝROBKY, PRE KTORÉ JE POVINNÉ LEN OZNAČOVANIE SPOLOČNOU ETIKETOU ALEBO OZNAČENIE

(Článok 16 ods. 3)

1.  Umývacie handry

2.  Prachovky na čistenie

3.  Lemovky a ozdoby

4.  Rámiky

5.  Pásky

6.  Traky

7.  Podväzky a podväzkové pásy

8.  Šnúrky do topánok

9.  Stuhy

10.  Pružné stuhy

11.  Nové obalové materiály predávané ako také

12.  Motúzy určené na balenie a pre poľnohospodárstvo, šnúry, povrazy a laná, ktoré nepatria pod položku 35 prílohy V(22)

13.  Podložky na stôl

14.  Vreckovky

15.  Sieťky na drdoly a sieťky na vlasy

16.  Detské viazanky a motýliky

17.  Podbradníky, umývacie vrecká a malé uteráky na tvár

18.  Šijacie, štopkacie a vyšívacie priadze určené na predaj v malých množstvách s čistou hmotnosťou 1 gram alebo menej

19.  Šnúry na záclony, rolety a žalúzie.

PRÍLOHA VII

ZOZNAM POLOŽIEK, KTORÉ SA NEMAJÚ ZOHĽADNIŤ PRI STANOVOVANÍ PERCENTUÁLNYCH PODIELOV VLÁKIEN

(Článok 17)

PRÍLOHA VIII

METÓDY KVANTITATÍVNEJ ANALÝZY DVOJZLOŽKOVÝCH A TROJZLOŽKOVÝCH ZMESÍ TEXTILNÝCH VLÁKIEN

KAPITOLA 1

I.  Príprava skúšobných vzoriek a skúšobných vzoriek na analýzu na stanovenie vláknového zloženia textilných výrobkov

1.  OBLASŤ UPLATŇOVANIA

V tejto kapitole sa uvádzajú postupy na získavanie laboratórnych skúšobných vzoriek vhodnej veľkosti na predbežnú úpravu na kvantitatívnu analýzu (t. j. s hmotnosťou nepresahujúcou 100 g) z laboratórnych objemových vzoriek, a na výber skúšobných vzoriek na analýzu z laboratórnych skúšobných vzoriek, ktoré boli predbežne upravené s cieľom odstrániť nevláknovú hmotu.(23)

2.  VYMEDZENIE POJMOV

2.1.  Objemový zdroj - množstvo materiálu, ktoré je posudzované na základe jednej série skúšobných výsledkov. Môže ho tvoriť napríklad všetok materiál v rámci jednej dodávky látky, všetka látka tkaná z konkrétneho návoja, zásielka priadze, bal alebo viac balov surového vlákna.

2.2.  Laboratórna objemová vzorka - časť objemového zdroja odobratá na reprezentovanie celku, ktorú má laboratórium k dispozícii. Veľkosť a povaha laboratórnej objemovej vzorky je dostatočná na primerané prekonanie rôznorodosti objemového zdroja a na umožnenie jednoduchej manipulácie v laboratóriu.(24)

2.3.  Laboratórna skúšobná vzorka - časť laboratórnej objemovej vzorky, ktorá je podrobená predbežnej úprave s cieľom odstrániť nevláknovú hmotu, a z ktorej sa berú skúšobné vzorky na analýzu. Veľkosť a povaha laboratórnej skúšobnej vzorky je dostatočná na primerané prekonanie rôznorodosti laboratórnej objemovej vzorky.(25)

2.4.  Skúšobná vzorka na analýzu - časť materiálu potrebná na poskytnutie individuálneho skúšobného výsledku vyberaná z laboratórnej skúšobnej vzorky.

3.  PRINCÍP

Laboratórna skúšobná vzorka sa vyberá tak, aby reprezentovala laboratórnu objemovú vzorku.

Skúšobné vzorky na analýzu sa odoberú z laboratórnej skúšobnej vzorky takým spôsobom, aby každá z nich reprezentovala laboratórnu skúšobnú vzorku.

4.  ODBER VZORIEK VOĽNÝCH VLÁKIEN

4.1.  Neorientované vlákna - laboratórnu skúšobnú vzorku získajte náhodným výberom chumáčov z laboratórnej objemovej vzorky. Dokonale zmiešajte celú laboratórnu skúšobnú vzorku pomocou laboratórneho mykacieho stroja.(26) Tkaninu alebo zmes vrátane voľných vlákien a vlákien priľnutých k zariadeniu použitému na miešanie podrobte predbežnej úprave. Potom vyberte skúšobné vzorky na analýzu v pomere k príslušným hmotnostiam z tkaniny alebo zmesi z voľných vlákien a z vlákien priľnutých k zariadeniu.

Ak mykaná tkanina zostane po predbežnej úprave nedotknutá, vyberte skúšobné vzorky na analýzu spôsobom opísaným v bode 4.2. Ak je mykaná tkanina narušená predbežnou úpravou, vyberte každú skúšobnú vzorku na analýzu náhodným odstránením najmenej 16 malých chumáčov vhodnej a približne rovnakej veľkosti a potom ich spojte.

4.2.  Orientované vlákna (česance, tkaniny, pramene, predpriadze) - z náhodne vybraných častí laboratórnej objemovej vzorky nastrihajte najmenej 10 priečnych rezov, každý s hmotnosťou približne 1 g. Takto vytvorenú laboratórnu skúšobnú vzorku podrobte predbežnej úprave. Opätovne skombinujte priečne rezy ich uložením vedľa seba a skúšobnú vzorku na analýzu získajte rezom cez ne tak, aby ste vzali časť z každej z 10 dĺžok.

5.  ODBER VZORIEK PRIADZE

5.1.  Priadza v balíkoch alebo v plástoch - zo všetkých balíkov v objemovej laboratórnej vzorke odoberte vzorku.

Z každého balíka zoberte primerané kontinuálne rovnaké dĺžky buď navíjaním pradien s rovnakým počtom otáčok na navíjaciu cievku(27), alebo nejakými inými prostriedkami. Zjednoťte dĺžky, stranu vedľa strany, buď ako jedno pradeno alebo ako rad, na vytvorenie laboratórnej skúšobnej vzorky a zabezpečte, aby boli v pradene alebo rade rovnaké dĺžky z každého balíka.

Podrobte laboratórnu skúšobnú vzorku predbežnej úprave.

Skúšobné vzorky na analýzu odoberte z laboratórnej skúšobnej vzorky odrezaním chumáča nití rovnakej dĺžky z klbka alebo kúdele, venujte pritom pozornosť tomu, aby chumáč obsahoval všetky nite vo vzorke.

Na získanie skúšobnej vzorky 10 g sa z každého balíka odoberie dĺžka priadze 106/nt cm, kde t je tex priadze a n počet balíkov vybratých z objemovej laboratórnej vzorky.

Ak je nt vysoké, t. j. viac ako 2 000, naviňte ťažšie klbko a prerežte ho naprieč na dvoch miestach, aby ste urobili kúdeľ vhodnej hmotnosti. Konce akejkoľvek vzorky vo forme kúdele sú bezpečne zviazané pred predbežnou úpravou a skúšobné vzorky na analýzu odobraté z miesta vzdialeného od viazacích pások.

5.2.  Priadza na osnove – laboratórnu skúšobnú vzorku odoberte odrezaním dĺžky z konca osnovy, ktorá má najmenej 20 cm a obsahuje všetky priadze v osnove okrem okrajových priadzí, ktoré sa odstránia. Zviažte chumáč nití pri jednom konci. Ak je vzorka ako celok príliš veľká na predbežnú úpravu, rozdeľte ju na dve alebo viac častí, každú z nich zviazanú na predbežnú úpravu, a jednotlivé časti spojte po tom, čo sa každá osobitne predbežne upraví. Skúšobnú vzorku na analýzu odoberte odrezaním primeranej dĺžky z laboratórnej skúšobnej vzorky z konca vzdialeného od viazacej pásky, pričom musí obsahovať všetky nite osnovy. Pre osnovu s počtom nití N s texom t je dĺžka vzorky na analýzu s hmotnosťou 1 g 105/Nt cm.

6.  ODBER VZORIEK PLOŠNÝCH TEXTÍLIÍ

6.1.  Z laboratórnej objemovej vzorky pozostávajúcej z jediného výstrižku reprezentujúceho plošnú textíliu.

Odstrihnite diagonálny pás od jedného rohu k druhému a odstráňte okraje. Tento pás je laboratórnou skúšobnou vzorkou. Na získanie laboratórnej skúšobnej vzorky s hmotnosťou x g je plocha pásu x104/G cm2,

pričom G je hmotnosť textílie v g/m2.

Podrobte laboratórnu skúšobnú vzorku predbežnej úprave a potom priečne rozstrihnite pás na štyri rovnaké dĺžky a položte ich na seba. Skúšobné vzorky na analýzu odoberte z akejkoľvek časti navrstveného materiálu prerezaním cez všetky vrstvy tak, aby každá vzorka na analýzu obsahovala rovnakú dĺžku každej vrstvy.

Ak má plošná textília tkaný vzor, odoberte laboratórnu skúšobnú vzorku, meranú paralelne k smeru osnovy, so šírkou najmenej jednej osnovy opakovania vzoru. Ak je po splnení tejto podmienky laboratórna skúšobná vzorka príliš veľká, aby sa dala spracovávať ako celok, rozstrihnite ju na rovnaké časti, každú osobitne predbežne upravte a pred výberom skúšobnej vzorky na analýzu ich položte na seba, pričom dajte pozor, aby sa zodpovedajúce časti vzoru neprekrývali.

6.2.  Z laboratórnej objemovej vzorky pozostávajúcej z niekoľkých odstrihov

Spracujte každý odstrih, ako je opísané v 6.1 a predložte každý výsledok osobitne.

7.  ODBER VZORIEK KONFEKČNÝCH A HOTOVÝCH VÝROBKOV

Laboratórnou objemovou vzorkou je spravidla kompletný konfekčný alebo hotový výrobok alebo jeho reprezentatívna časť.

Ak je to primerané, stanovte percentuálny podiel rozličných častí výrobku, ktoré nemajú rovnaký obsah vlákien, s cieľom overiť zhodu s článkom 14.

Vyberte laboratórnu skúšobnú vzorku reprezentujúcu časť konfekčného alebo hotového výrobku, ktorého zloženie musí byť uvedené na etikete. Ak má výrobok niekoľko etikiet, vyberte laboratórne skúšobné vzorky reprezentujúce každú časť zodpovedajúcu danej etikete.

Ak výrobok, ktorého zloženie sa má stanoviť, nie je jednotný, môže byť potrebné vybrať laboratórne skúšobné vzorky z každej časti výrobku a stanoviť pomerné podiely vo vzťahu k celému tomuto výrobku.

Potom vypočítajte percentuálne podiely, pričom zohľadnite pomerné podiely častí vo vzorke.

Podrobte laboratórne skúšobné vzorky predbežnej úprave.

Potom vyberte skúšobné vzorky na analýzu reprezentujúce predbežne upravené laboratórne skúšobné vzorky.

II.  Úvod k metódam kvantitatívnej analýzy zmesí textilných vlákien

Metódy kvantitatívnej analýzy zmesí vlákien sú založené na dvoch hlavných procesoch, a to na ručnej separácii vlákien a na chemickej separácii vlákien.

Metóda ručnej separácie sa použije vždy, keď je to možné, keďže vo všeobecnosti poskytuje oveľa presnejšie výsledky než chemická metóda. Možno ju použiť na všetky textílie, ktorých vlákenné zložky netvoria veľmi kompaktnú zmes, ako napríklad v prípade priadzí zložených z niekoľkých prvkov, z ktorých každý je vytvorený len jedným typom vlákna, alebo látok, v ktorých vlákno osnovy je odlišného druhu než vlákno útoku, alebo pletených látok, ktoré je možno rozpliesť, vytvorených priadzami odlišných typov.

Vo všeobecnosti, metódy chemickej kvantitatívnej analýzy sú založené na selektívnom rozpúšťaní jednotlivých zložiek. Po odstránení zložky sa zváži nerozpustný zvyšok a pomer rozpustnej zložky sa vypočíta zo straty na hmotnosti. Táto prvá časť prílohy poskytuje spoločné informácie pre analýzy na základe tejto metódy všetkých zmesí vlákien, ktorými sa príloha zaoberá bez ohľadu na ich zloženie. Preto sa používa v spojení s nasledujúcimi jednotlivými oddielmi prílohy, ktoré obsahujú podrobné postupy uplatniteľné na konkrétne zmesi vlákien. Príležitostne je analýza založená na inom princípe než selektívne rozpúšťanie; v takýchto prípadoch sú všetky podrobné údaje uvedené v príslušnom oddiele.

Zmesi vlákien počas spracovania, a v menšom rozsahu hotové textílie, môžu obsahovať nevláknovú hmotu, ako sú tuky, vosky alebo preparačné prostriedky, alebo vo vode rozpustné látky, ktoré sú prirodzenou súčasťou alebo sú pridané na uľahčenie spracovania. Nevláknová hmota sa pred analýzou musí odstrániť. Z tohto dôvodu sa uvádza aj metóda na odstraňovanie olejov, tukov, voskov a vo vode rozpustných látok.

Textílie môžu okrem toho obsahovať živice alebo iné látky, ktoré sa pridávajú na dosiahnutie osobitných vlastností. Takéto látky, medzi ktoré patria vo výnimočných prípadoch aj farbivá, môžu prekážať pôsobeniu činidla na rozpustnú zložku a/alebo môžu byť jeho pôsobením čiastočne alebo úplne odstránené. Tento typ pridanej látky môže preto spôsobovať chyby a pred analýzou vzorky sa odstráni. Ak nie je možné odstrániť takúto pridanú látku, metódy kvantitatívnej chemickej analýzy uvedené v tejto prílohe nie sú uplatniteľné.

Farba vo farbených látkach sa považuje za neoddeliteľnú súčasť vlákna a neodstraňuje sa.

Analýzy sa vykonávajú na základe suchej hmotnosti a uvádza sa postup na stanovenie suchej hmotnosti.

Výsledok sa získava uplatnením dohodnutých prirážok, ktoré sú uvedené v prílohe IX k tomuto nariadeniu, na suchú hmotnosť každého vlákna.

Pred vykonaním akejkoľvek analýzy sa identifikujú všetky vlákna prítomné v zmesi. V niektorých metódach môže byť nerozpustná zložka zmesi čiastočne rozpustená v činidle použitom na rozpustenie rozpustnej(-ých) zložky(-iek).

Tam, kde je to možné, boli zvolené činidlá, ktoré majú malý alebo žiadny účinok na nerozpustné vlákna. Ak je známe, že sa počas analýzy vyskytuje strata na hmotnosti, výsledok sa koriguje, na tento účel sa uvádzajú korekčné faktory. Tieto faktory boli stanovené v niekoľkých laboratóriách na základe úpravy vlákien, očistených predbežnou úpravou, príslušným činidlom, ako je špecifikované v metóde analýzy.

Tieto korekčné faktory sa uplatňujú iba na nedegradované vlákna a v prípade, že vlákna sú degradované pred alebo počas úpravy, môžu byť potrebné iné korekčné faktory. Uvedené postupy sa vzťahujú na jednotlivé analýzy.

Robia sa najmenej dve analýzy na rozdielnych skúšobných vzorkách na analýzu, tak v prípade ručnej separácie, ako aj v prípade chemickej separácie.

Na potvrdenie, pokiaľ to nie je technicky nemožné, sa odporúča použiť alternatívne postupy, v ktorých sa rozpúšťa najprv zložka, ktorá bola zvyškom v štandardnej metóde.

KAPITOLA 2

Metódy kvantitatívnej analýzy určitých dvojzložkových zmesí vlákien

I.  Všeobecné informácie spoločné pre uvedené metódy kvantitatívnej chemickej analýzy zmesí textilných vlákien.

I.1.  Rozsah pôsobnosti a oblasť uplatnenia

Oblasť uplatnenia pre každú metódu špecifikuje, na ktoré vlákna je metóda uplatniteľná.

I.2.  Princíp

Po identifikovaní zložiek zmesi sa nevláknový materiál odstráni vhodnou predbežnou úpravou a potom jedna zo zložiek obyčajne selektívnym rozpúšťaním(28). Nerozpustný zvyšok sa zváži a pomer rozpustnej zložky sa vypočíta zo straty na hmotnosti. S výnimkou prípadov, keď to predstavuje technické ťažkosti, uprednostňuje sa rozpúšťať vlákno prítomné vo väčšom pomere, čím sa ako zvyšok získa vlákno prítomné v menšom pomere.

I.3.  Materiály a zariadenie

I.3.1.  Vybavenie

I.3.1.1.  Filtračné tégliky a odvažovačky dostatočne veľké, aby sa do nich zmestili takéto tégliky alebo akékoľvek iné vybavenie poskytujúce rovnaké výsledky.

I.3.1.2.  Banka na vákuovú destiláciu.

I.3.1.3.  Exsikátor obsahujúci silikagél ako indikátor vlhkosti.

I.3.1.4.  Vetraná sušiareň na sušenie vzoriek na analýzu pri 105 ± 3 °C.

I.3.1.5.  Analytické váhy s presnosťou 0,0002 g.

I.3.1.6.  Soxhletov extraktor alebo iný prístroj poskytujúci rovnaké výsledky.

I.3.2.  Činidlá

I.3.2.1.  Petroléter, redestilovaný, rozsah varu 40 až 60 °C.

I.3.2.2.  Ostatné činidlá sú špecifikované v príslušných oddieloch každej metódy. Všetky použité činidlá by mali byť chemicky čisté.

I.3.2.3.  Destilovaná alebo deionizovaná voda.

I.3.2.4.  Acetón.

I.3.2.5.  Kyselina ortofosforečná.

I.3.2.6.  Močovina.

I.3.2.7.  Hydrogénuhličitan sodný.

Všetky použité činidlá musia byť chemicky čisté.

I.4.  Klimatizácia a skúšobná atmosféra

Pretože sa stanovujú suché hmotnosti, je potrebné klimatizovať vzorku na analýzu alebo analýzy vykonávať v klimatizovanej atmosfére.

I.5.  Laboratórna skúšobná vzorka

Odoberte laboratórnu skúšobnú vzorku, ktorá je reprezentačná pre laboratórnu objemovú vzorku a dostatočná na poskytnutie všetkých požadovaných vzoriek na analýzu, každú s hmotnosťou najmenej 1 g.

I.6.  Predbežná úprava laboratórnej skúšobnej vzorky(29)

Ak je prítomná látka, ktorá sa vo výpočtoch percentuálneho podielu nemá zohľadniť (pozri článok 17 tohto nariadenia), najprv sa odstráni pomocou vhodnej metódy, ktorá neovplyvňuje žiadnu z vláknových zložiek.

Na tento účel sa nevláknová hmota, ktorá môže byť extrahovaná petroléterom a vodou, odstráni úpravou skúšobnej vzorky vysušenej na vzduchu v Soxhletovom extraktore pomocou petroléteru počas jednej hodiny, pri minimálnej rýchlosti 6 cyklov za hodinu. Petroléter sa nechá vypariť zo vzorky, ktorá sa potom extrahuje priamou úpravou pozostávajúcou z namáčania vzorky na analýzu vo vode pri izbovej teplote počas jednej hodiny a potom jej namáčaním vo vode pri 65 ± 5 °C počas ďalšej hodiny, pričom sa tekutina z času na čas premieša. Použitý pomer tekutiny k vzorke na analýzu je 100:1. Prebytočná voda sa zo vzorky odstráni stláčaním, satím alebo odstredením a potom sa vzorka nechá vysušiť na vzduchu.

V prípade elastolefínu alebo zmesí vlákien obsahujúcich elastolefín a iné vlákna (vlnu, zvieraciu srsť, hodváb, bavlnu, ľan, pravé konope, jutu, abaku, alfu, kokosové vlákno, broom, ramiu, sisal, meďnaté vlákno, modal, proteín, viskózu, akryl, polyamid alebo nylon, polyester, elastomultiester) sa postup opísaný vyššie mierne upraví a petroléter sa nahradí acetónom.

V prípade zmesí vlákien obsahujúcich elastolefín a acetát sa ako predbežná úprava uplatňuje nasledujúci postup. Vzorka na analýzu sa extrahuje 10 minút pri 80 °C roztokom obsahujúcim 25 g/l 50 % kyseliny ortofosforečnej a 50 g/l močoviny. Použitý pomer tekutiny k vzorke na analýzu je 100:1. Vzorka na analýzu sa premyje vo vode, potom sa voda odstráni, vzorka na analýzu sa premyje v 0,1 % roztoku hydrogénuhličitanu sodného a nakoniec sa opatrne premyje vo vode.

Ak nevláknovú hmotu nemožno extrahovať pomocou petroléteru a vody, odstráni sa vhodnou metódou, ktorou sa nahradí vodná metóda opísaná vyššie a ktorou sa podstatne nezmení žiadna z vláknových zložiek. Pri niektorých nebielených prírodných rastlinných vláknach (napríklad juta, kokosové vlákno) si však treba uvedomiť, že zvyčajnou predbežnou úpravou pomocou petroléteru a vody sa neodstránia všetky prírodné látky nevláknovej povahy; dodatočná predbežná úprava sa napriek tomu neuplatňuje, s výnimkou prípadu, keď vzorka obsahuje apretúry, ktoré nie sú rozpustné ani v petrolétere, ani vo vode.

Správa o analýze zahŕňa všetky podrobnosti o použitých metódach predbežnej úpravy.

I.7.  Skúšobný postup

I.7.1.  Všeobecné pokyny

I.7.1.1.  Sušenie

Všetky sušiace postupy vykonávajte najmenej štyri hodiny a najviac 16 hodín pri 105 ± 3 °C vo vetranej sušiarni, pričom dvere sušiarne sú celý čas zatvorené. Ak je doba sušenia kratšia ako 14 hodín, vzorka na analýzu sa musí zvážiť, aby sa skontrolovalo, či je už jej hmotnosť konštantná. Hmotnosť sa môže považovať za konštantnú, ak je jej zmena po ďalších 60 minútach sušenia menšia než 0,05 %.

Dbajte na to, aby ste sa počas sušenia, ochladzovania a váženia nedotýkali holými rukami téglikov, odvažovačiek a vzoriek na analýzu.

Vzorky vysušujte v odvažovačke so zátkou vedľa nej. Po vysušení zazátkujte odvažovačku pred jej vybratím zo sušiarne a preneste ju rýchlo do exsikátora.

Filtračný téglik sušte v odvažovačke s jej krytom vedľa nej v sušiarni. Po vysušení zatvorte odvažovačku a preneste ju rýchlo do exsikátora.

Kde sa použije iné vybavenie než filtračný téglik, sušiace postupy v sušiarni sa vykonávajú takým spôsobom, ktorý umožňuje, aby sa suchá hmotnosť vlákien stanovila bez strát.

I.7.1.2.  Ochladzovanie

Všetky chladiace postupy vykonávajte v exsikátore, tento umiestnite vedľa váhy, kým sa nedosiahne úplné ochladenie odvažovačiek, a v každom prípade počas najmenej dvoch hodín.

I.7.1.3.  Váženie

Po ochladení ukončite váženie odvažovačky do dvoch minút po jej vybratí z exsikátora. Vážte s presnosťou 0,0002 g.

I.7.2.  Postup

Z predbežne upravenej laboratórnej skúšobnej vzorky odoberte skúšobnú vzorku na analýzu vážiacu najmenej 1 g. Nastrihajte priadzu alebo látku do dĺžok približne 10 mm, čo najviac rozčlenene. Vzorku vysušte v odvažovačke, ochlaďte v exsikátore a zvážte ju. Presuňte vzorku na analýzu do sklenej nádoby špecifikovanej v príslušnom oddiele relevantnej metódy Únie, opätovne okamžite odvážte odvažovačku a z rozdielu získajte suchú hmotnosť vzorky na analýzu. Ukončite skúšku, ako je špecifikované v príslušnom oddiele uplatniteľnej metódy. Kontrolou zvyšku pod mikroskopom si overíte, či sa úpravou skutočne odstránili všetky rozpustné vlákna.

I.8.  Výpočet a vyjadrenie výsledkov

Hmotnosť nerozpustnej zložky vyjadrite ako percento z celkovej hmotnosti vlákna v zmesi. Percentuálny podiel rozpustnej zložky sa zistí rozdielom. Výsledky vypočítajte na základe čistej suchej hmotnosti upravenej o a) dohodnuté prirážky a b) korekčné faktory, ktoré sú potrebné v záujme zohľadnenia straty hmotnosti počas predbežnej úpravy a analýzy. Výpočty sa vykonávajú uplatnením vzorca uvedeného v I.8.2.

I.8.1.  Výpočet percentuálneho podielu nerozpustnej zložky na základe čistej suchej hmotnosti bez ohľadu na stratu hmotnosti vlákna počas predbežnej úpravy.

kde

P1%je percentuálny podiel čistej, suchej, nerozpustnej zložky,

mje percentuálny podiel suchej hmotnosti vzorky na analýzu po predbežnej úprave,

rje suchá hmotnosť zvyšku,

dje korekčný faktor zohľadňujúci stratu hmotnosti nerozpustnej zložky v činidle počas analýzy. Vhodné hodnoty „d“ sú uvedené v príslušnom oddiele každej metódy.

Takéto hodnoty „d“ sú prirodzene normálnymi hodnotami uplatniteľnými na chemicky nedegradované vlákna.

I.8.2.  Výpočet percentuálneho podielu nerozpustnej zložky na základe čistej suchej hmotnosti s úpravou o zmluvné prirážky, a kde je primerané, o korekčné faktory zohľadňujúce stratu hmotnosti počas predbežnej úpravy.

kde

P1A % je percentuálny podiel nerozpustnej zložky upravenej o zmluvne dohodnuté prirážky a vzhľadom na stratu hmotnosti počas predbežnej úpravy.

P1 je percentuálny podiel čistej suchej nerozpustnej zložky, ako je vypočítané zo vzorca uvedeného v I.8.1.

a1 je zmluvne dohodnutá prirážka pre nerozpustnú zložku (pozri prílohu IX)

a1 je zmluvne dohodnutá prirážka pre rozpustnú zložku (pozri prílohu IX)

b1 je percentuálna strata nerozpustnej zložky spôsobená predbežnou úpravou

b2 je percentuálna strata rozpustnej zložky spôsobená predbežnou úpravou

Percentuálny podiel druhej zložky je P2A% = 100 – P1A%

Ak je to možné, tam, kde bola použitá osobitná predbežná úprava, hodnoty b1 a b2 sa stanovia podrobením každej z čistých vláknových zložiek predbežnej úprave uplatnenej v analýze. Čisté vlákna sú také, ktoré sú zbavené všetkého nevláknového materiálu okrem toho, ktorý bežne obsahujú (prirodzene alebo v dôsledku výrobného procesu) v stave (bielené alebo nebielené), v ktorom sa nachádzajú v materiáli, ktorý sa má analyzovať.

Kde nie sú k dispozícii čisté oddelené vlákna použité vo výrobe materiálu, ktorý sa má analyzovať, použijú sa priemerné hodnoty b1 a b2 získané zo skúšok vykonaných na čistých vláknach podobných vláknam v zmesi, ktorá sa preveruje.

Ak sa uplatňuje bežná predbežná úprava extrahovaním petroléterom a vodou, korekčné faktory b1 a b2 sa vo všeobecnosti môžu zanedbať, s výnimkou nebielenej bavlny, nebieleného ľanu a nebieleného konope, kde sa strata v dôsledku predbežnej úpravy bežne stanovuje na 4 %, a v prípade polypropylénu na 1 %.

V prípade ostatných vlákien sú straty v dôsledku predbežnej úpravy bežne vo výpočtoch zanedbávané.

II.  Metóda kvantitatívnej analýzy ručnou separáciou

II.1.  Oblasť uplatňovania

Táto metóda je uplatniteľná na textilné vlákna všetkých typov za predpokladu, že netvoria veľmi kompaktnú zmes a že sa dajú separovať ručne.

II.2.  Princíp

Po identifikovaní zložiek textilu sa nevláknový materiál odstráni vhodnou predbežnou úpravou a potom sa vlákna separujú rukou, vysušia a zvážia sa, aby sa vypočítal pomer každého vlákna v zmesi.

II.3.  Vybavenie

II.3.1.  Odvažovačka alebo akékoľvek iné vybavenie poskytujúce rovnaké výsledky.

II.3.2.  Exsikátor obsahujúci silikagél ako indikátor vlhkosti.

II.3.3.  Vetraná sušiareň na sušenie vzoriek na analýzu pri 105 ± 3 °C.

II.3.4.  Analytické váhy s presnosťou 0,0002 g.

II.3.5.  Soxhletov extraktor alebo iný prístroj poskytujúci rovnaké výsledky.

II.3.6.  Ihla.

II.3.7.  Zákrutomer alebo podobné vybavenie.

II.4.  Činidlá

II.4.1.  Petroléter, redestilovaný, rozsah varu 40 až 60 °C.

II.4.2.  Destilovaná alebo deionizovaná voda.

II.5.  Klimatizácia a skúšobná atmosféra

pozri I.4.

II.6.  Laboratórna skúšobná vzorka

pozri I.5.

II.7.  Predbežná úprava laboratórnej skúšobnej vzorky

pozri I.6.

II.8.  Postup

II.8.1.  Analýza priadze

Z predbežne upravenej laboratórnej skúšobnej vzorky vyberte vzorku na analýzu s hmotnosťou najmenej 1 g. Pri veľmi jemnej priadzi sa analýza môže robiť na minimálnej dĺžke 30 m, bez ohľadu na jej hmotnosť.

Postrihajte priadzu na kusy vhodnej dĺžky a separujte typy vlákien pomocou ihly a, ak je to potrebné, zákrutomeru. Takto získané typy vlákien sa umiestnia do vopred zvážených odvažovačiek a vysušujú sa pri teplote 105 ± 3 °C, kým sa nedosiahne konštantná hmotnosť, ako je opísané v I.7.1 a I.7.2.

II.8.2.  Analýza látky

Z predbežne upravenej laboratórnej skúšobnej vzorky odoberte vzorku na analýzu bez okraja v množstve aspoň 1 g, okraje dôkladne zarovnajte, aby sa zabránilo rozstrapkaniu a utekaniu očiek rovnobežne s niťami osnovy alebo útoku, alebo v prípade pletených látok pozdĺž stĺpca a sledu očiek. Separujte jednotlivé typy vlákien, vložte ich do vopred zvážených odvažovačiek a postupujte ako je popísané v II.8.1.

II.9.  Výpočet a vyjadrenie výsledkov

Hmotnosť každej vláknovej zložky vyjadrite ako percentuálny podiel z celkovej hmotnosti vlákien v zmesi. Výsledky vypočítajte na základe čistej suchej hmotnosti upravenej o a) dohodnuté prirážky a b) korekčné faktory, ktoré sú potrebné v záujme zohľadnenia straty hmotnosti počas predbežnej úpravy.

II.9.1.  Výpočet percentuálnych hmotností čistého suchého vlákna bez ohľadu na stratu hmotnosti vlákna počas predbežnej úpravy:

P1 % je percentuálny podiel prvej čistej suchej zložky,

m1 je čistá suchá hmotnosť prvej zložky,

m2 je čistá suchá hmotnosť druhej zložky.

II.9.2.  Pokiaľ ide o výpočet percentuálneho podielu každej zložky s úpravou o dohodnuté prirážky, a kde je primerané, korekčné faktory zohľadňujúce stratu hmotnosti počas predbežnej úpravy, pozri I.8.2.

III.1.  Presnosť metód

Presnosť uvedená v jednotlivých metódach súvisí s reprodukovateľnosťou.

Reprodukovateľnosť sa vzťahuje na spoľahlivosť, t. j. na blízkosť zhody medzi experimentálnymi hodnotami, ktoré získajú používatelia tej istej metódy v rôznych laboratóriách alebo v rôznych časoch, a tiež na získavanie jednotlivých výsledkov pri vzorkách na analýzu z tej istej homogénnej zmesi.

Reprodukovateľnosť sa vyjadruje prostredníctvom limitov spoľahlivosti výsledkov na úrovni spoľahlivosti 95 %.

Znamená to, že rozdiel medzi dvoma výsledkami v sérii analýz uskutočnených v rôznych laboratóriách by pri bežnom a správnom uplatnení metódy na tú istú a homogénnu zmes bol prekročený iba v 5 prípadoch zo 100.

III.2.  Skúšobný protokol

III.2.1.  Uveďte, či analýza bola vykonaná v súlade s touto metódou.

III.2.2.  Uveďte podrobnosti o akejkoľvek špeciálnej predbežnej úprave (pozri I.6).

III.2.3.  Uveďte individuálne výsledky a aritmetický stred, všetko s presnosťou na jedno desatinné miesto.

IV.  Osobitné metódy

SÚHRNNÁ TABUĽKA

METÓDA č. 1

ACETÁT A URČITÉ INÉ VLÁKNA

(Acetónová metóda)

1.  OBLASŤ UPLATŇOVANIA

Uvedená metóda nie je za žiadnych okolností uplatniteľná na acetátové vlákna, ktoré boli deacetylované na povrchu.

2.  PRINCÍP

Acetát sa rozpustí zo známej suchej hmotnosti zmesi pomocou acetónu. Zvyšok sa zhromaždí, premyje, vysuší a zváži; jeho hmotnosť, v prípade potreby korigovaná, sa vyjadrí ako percentuálny podiel suchej hmotnosti zmesi. Percentuálny podiel suchého acetátu sa zistí rozdielom.

3.  VYBAVENIE A ČINIDLÁ (okrem tých, ktoré sú špecifikované vo všeobecných pokynoch)

3.1.  Vybavenie

Kužeľové banky so sklenou zátkou s objemom minimálne 200 ml.

3.2.  Činidlo

Acetón.

4.  SKÚŠOBNÝ POSTUP

Dodržiavajte postup opísaný vo všeobecných pokynoch a postupujte takto:

Ku vzorke obsiahnutej v kužeľovej banke so sklenou zátkou s objemom najmenej 200 ml pridajte 100 ml acetónu na gram vzorky, potraste bankou, nechajte postáť 30 minút pri izbovej teplote, z času načas premiešajte a potom dekantujte kvapalinu cez zvážený filtrovací téglik.

Úpravu opakujte ešte dvakrát (čím vykonáte celkovo tri extrakcie), ale len v trvaní 15 minút tak, aby celkový čas úpravy acetónom trval 1 hodinu. Zvyšok preneste do filtračného téglika. Vo filtračnom tégliku ho opláchnite acetónom a odsajte tekutinu. Opätovne naplňte téglik acetónom a nechajte ho stiecť gravitačne.

Napokon odvodnite téglik saním, vysušte téglik a zvyšok a ochlaďte a zvážte ich.

5.  VÝPOČET A VYJADRENIE VÝSLEDKOV

Výsledky vypočítajte, ako je opísané vo všeobecných pokynoch. Hodnota „d“ je 1,00 s výnimkou v prípade melamínu, pre ktorý hodnota „d“ je 1,01.

6.  PRESNOSŤ

Na homogénnej zmesi textilných materiálov nie sú limity spoľahlivosti výsledkov získaných touto metódou väčšie ako ± 1 na úrovni spoľahlivosti 95 %.

METÓDA č. 2

URČITÉ PROTEÍNOVÉ VLÁKNA A URČITÉ INÉ VLÁKNA

(Metóda s použitím chlórnanu)

1.  OBLASŤ UPLATŇOVANIA

Ak sú prítomné rôzne proteínové vlákna, metóda poskytne ich celkové množstvo, ale nie ich jednotlivé podiely.

2.  PRINCÍP

Proteínové vlákno sa rozpúšťa zo známej suchej hmotnosti zmesi pomocou roztoku chlórnanu. Zvyšok sa zhromaždí, premyje, vysuší a zváži; jeho hmotnosť, v prípade potreby korigovaná, sa vyjadrí ako percentuálny podiel suchej hmotnosti zmesi. Percentuálny podiel suchého proteínového vlákna sa zistí rozdielom.

Na prípravu chlórnanového roztoku možno použiť buď chlórnan lítny alebo chlórnan sodný.

Chlórnan lítny sa odporúča pri nízkom počte analýz alebo na analýzy vykonávané v pomerne dlhých intervaloch. Dôvodom je, že percentuálny podiel chlórnanu v pevnom chlórnane lítnom, na rozdiel od chlórnanu sodného, je prakticky konštantný. Ak je percentuálny podiel chlórnanu známy, obsah chlórnanu nie je potrebné kontrolovať jodometricky pri každej analýze, keďže možno použiť konštantnú váženú časť chlórnanu lítneho.

3.  VYBAVENIE A ČINIDLÁ (iné ako tie, ktoré sú špecifikované vo všeobecných pokynoch)

3.1.  Vybavenie

i)  Erlenmeyerova banka so sklenou zátkou so zábrusom, 250 ml;

ii)  Termostat nastaviteľný na 20 (± 2) °C.

3.2.  Činidlá

i)  Chlórnanové činidlo

a)  Roztok chlórnanu lítneho

Tento pozostáva z čerstvo pripraveného roztoku obsahujúceho 35 (± 2) g/l aktívneho chlóru (približne 1 M), do ktorého sa pridá 5 (± 0,5) g/l predtým rozpusteného hydroxidu sodného. Na prípravu rozpustite 100 g chlórnanu lítneho, obsahujúceho 35 % aktívneho chlóru (alebo 115 gramov obsahujúcich 30 % aktívneho chlóru) v približne 700 ml destilovanej vody, pridajte 5 g hydroxidu sodného, rozpusteného v približne 200 ml destilovanej vody a doplňte destilovanou vodou. Roztok, ktorý bol čerstvo pripravený, nie je potrebné kontrolovať jodometricky.

b)  Roztok chlórnanu sódneho

Tento pozostáva z čerstvo pripraveného roztoku obsahujúceho 35 (± 2) g/l aktívneho chlóru (približne 1 M), do ktorého sa pridá 5 (± 0,5) g/l predtým rozpusteného hydroxidu sodného.

Pred každou analýzou skontrolujte obsah aktívneho chlóru v roztoku jodometricky.

ii)  Kyselina octová, zriedený roztok

Rozrieďte 5 ml ľadovej kyseliny octovej na 1 liter vodou.

4.  SKÚŠOBNÝ POSTUP

Dodržiavajte postup opísaný vo všeobecných pokynoch a postupujte takto: zmiešajte približne 1 g vzorky s približne 100 ml roztoku chlórnanu (lítneho alebo sodného) v 250 ml banke a dôkladne potraste, aby sa navlhčila vzorka.

Potom banku nahrievajte 40 minút v termostate pri 20 °C a nepretržite potriasajte alebo aspoň v pravidelných intervaloch. Keďže rozpúšťanie vlny sa ďalej uskutočňuje exotermne, reakčné teplo pri tejto metóde musí byť distribuované a odstraňované. Inak sa môžu začínajúcim rozpúšťaním nerozpustných vlákien spôsobiť značné chyby.

Po 40 minútach odfiltrujte obsah banky cez zvážený sklený filtrovací téglik a preneste zvyšok vlákien do filtračného téglika opláchnutím banky trochou chlórnanového činidla. Odvodnite téglik saním a premyte zvyšok postupne vodou, zriedenou kyselinou octovou a napokon vodou, pričom téglik odvodnite saním po každom pridávaní. Nepoužite odsávanie, kým každá premývajúca kvapalina nestečie gravitačne.

Napokon vyprázdnite téglik odsávaním, vysušte téglik so zvyškom a ochlaďte a zvážte ich.

5.  VÝPOČET A VYJADRENIE VÝSLEDKOV

Výsledky vypočítajte, ako je opísané vo všeobecných pokynoch. Hodnota „d“ je 1,00 s výnimkou v prípade bavlny, viskózy, modalu a melamínu, pre ktoré „d“ = 1,01, a nebielenej bavlny, pre ktorú „d“ = 1,03.

6.  PRESNOSŤ

Na homogénnych zmesiach textilných materiálov nie sú limity spoľahlivosti výsledkov získaných touto metódou väčšie ako ± 1 na úrovni spoľahlivosti 95 %.

METÓDA č. 3

VISKÓZA, MEĎNATÉ VLÁKNO ALEBO URČITÉ TYPY MODALU A BAVLNY

(Metóda s použitím kyseliny mravčej a chloridu zinočnatého)

1.  OBLASŤ UPLATŇOVANIA

Ak sa ukáže, že je prítomné modalové vlákno, uskutoční sa predbežná skúška, aby sa zistilo, či je rozpustné v činidle.

Táto metóda nie je uplatniteľná na zmesi, v ktorých bavlna prešla nadmernou chemickou degradáciou, ani vtedy, keď viskóza alebo meďnaté vlákno nie sú úplne rozpustné, čo je spôsobené prítomnosťou určitých farbív alebo apretúr, ktoré nemožno úplne odstrániť.

2.  PRINCÍP

Viskózové, meďnaté alebo modalové vlákno sa rozpúšťa zo známej suchej hmotnosti zmesi činidlom pozostávajúcim z kyseliny mravčej a chloridu zinočnatého. Zvyšok sa zhromaždí, premyje, vysuší a zváži; jeho korigovaná hmotnosť sa vyjadrí ako percentuálny podiel suchej hmotnosti zmesi. Percentuálny podiel suchej hmotnosti viskózy, meďnatého alebo modálneho vlákna sa zistí rozdielom.

3.  VYBAVENIE A ČINIDLÁ (iné ako tie, ktoré sú špecifikované vo všeobecných pokynoch)

3.1.  Vybavenie

i)  Kužeľové banky so sklenou zátkou s objemom najmenej 200 ml;

ii)  Vybavenie na udržiavanie baniek pri 40 (± 2)°C.

3.2.  Činidlá

i)  Roztok obsahujúci 20 g roztaveného bezvodého chloridu zinočnatého a 68 g bezvodej kyseliny mravčej, doplnené na 100 g vodou (konkrétne 20 častí hmotnostných roztaveného bezvodého chloridu zinočnatého k 80 častiam hmotnostným 85 % m/m kyseliny mravčej).

Pozn.:

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na bod I.3.2.2., v ktorom sa stanovuje, že všetky použité činidlá musia byť chemicky čisté; okrem toho je dôležité použiť len roztavený bezvodý chlorid zinočnatý.

ii)  Roztok hydroxidu amónneho: rozrieďte 20 ml koncentrovaného roztoku amoniaku (špecifická váha 0,880 g/ml) na 1 liter vodou.

4.  SKÚŠOBNÝ POSTUP

Dodržiavajte postup opísaný vo všeobecných pokynoch a postupujte takto: umiestnite vzorku na analýzu bezprostredne do banky predhriatej na 40 °C. Pridajte 100 ml roztoku kyseliny mravčej a chloridu zinočnatého predhriateho na 40 °C na gram vzorky na analýzu. Zazátkujte a energicky potraste bankou. Dve a pol hodiny udržiavajte banku a jej obsah pri konštantnej teplote 40 °C, pričom ňou v hodinových intervaloch potriasajte.

Prefiltrujte obsah banky cez zvážený filtračný téglik a pomocou činidla preneste do téglika všetky vlákna, ktoré zostali v banke. Prepláchnite 20 ml činidla.

Dokonale umyte téglik a zvyšok vodou s teplotou 40 °C. Opláchnite vláknový zvyšok v približne 100 ml chladného amónneho roztoku (3.2.ii), pričom dbajte na to, aby tento zvyšok zostal 10 minút plne ponorený v roztoku; potom dokonale opláchnite studenou vodou.

Nepoužite odsávanie, kým každá premývajúca kvapalina nestečie gravitačne.

Napokon odstráňte zvyšujúcu kvapalinu saním, vysušte téglik a zvyšok a ochlaďte a zvážte ich.

5.  VÝPOČET A VYJADRENIE VÝSLEDKOV

Výsledky vypočítajte, ako je opísané vo všeobecných pokynoch. Hodnota „d“ je 1,02 pre bavlnu, 1,01 pre melamín a 1,00 pre elastolefín.

6.  PRESNOSŤ

Na homogénnej zmesi textilných materiálov nie sú limity spoľahlivosti výsledkov získaných touto metódou väčšie ako ± 1 na úrovni spoľahlivosti 95 %.

METÓDA č. 4

POLYAMID ALEBO NYLON A URČITÉ INÉ VLÁKNA

(Metóda s použitím 80 % m/m kyseliny mravčej)

1.  OBLASŤ UPLATŇOVANIA

Ako bolo uvedené vyššie, táto metóda je uplatniteľná aj na zmesi s vlnou, ale ak je obsah vlny väčší ako 25 %, použije sa metóda č. 2 (rozpúšťanie vlny v roztoku alkalického chlórnanu sodného).

2.  PRINCÍP

Polyamidové vlákno sa rozpúšťa zo známej suchej hmotnosti zmesi pomocou kyseliny mravčej. Zvyšok sa zhromaždí, premyje, vysuší a zváži; jeho hmotnosť, v prípade potreby korigovaná, sa vyjadrí ako percentuálny podiel suchej hmotnosti zmesi. Percentuálny podiel suchého polyamidu alebo nylonu sa zistí rozdielom.

3.  VYBAVENIE A ČINIDLÁ (iné ako tie, ktoré sú špecifikované vo všeobecných pokynoch)

3.1.  Vybavenie

Kužeľová banka so sklenou zátkou s objemom najmenej 200 ml.

3.2.  Činidlá

i)  Kyselina mravčia (80 % m/m, relatívna hustota pri 20 °C: 1,186). Rozrieďte 880 ml 90 % m/m kyseliny mravčej (relatívna hustota pri 20 °C: 1,204) na 1 liter vodou. Prípadne rozrieďte 780 ml 98 - 100 % m/m kyseliny mravčej (relatívna hustota pri 20 °C: 1,220) na 1 liter vodou.

Koncentrácia nie je kritická v rámci rozsahu 77 - 83 % m/m kyseliny mravčej.

ii)  Amoniak, zriedený roztok: rozrieďte 80 ml koncentrovaného roztoku amoniaku (relatívna hustota pri 20 °C: 0,880) na 1 l vodou.

4.  SKÚŠOBNÝ POSTUP

Dodržiavajte postup opísaný vo všeobecných pokynoch a postupujte takto: ku vzorke na analýzu umiestnenej v kužeľovej banke s objemom najmenej 200 ml pridajte 100 ml kyseliny mravčej na gram vzorky na analýzu. Zazátkujte, potraste banku, aby sa vzorka na analýzu zvlhčila. Banku nechajte 15 minút stáť pri izbovej teplote, pričom ňou pravidelne potriasajte. Prefiltrujte obsah banky cez zvážený filtračný téglik a preneste akékoľvek zvyšné vlákna do téglika opláchnutím banky malým množstvom činidla - kyseliny mravčej.

Odvodnite téglik saním a premyte zvyšok na filtri postupne kyselinou mravčou, horúcou vodou, zriedeným roztokom amoniaku a napokon studenou vodou, pričom téglik odvodnite saním po každom pridaní. Nepoužite odsávanie, kým každá premývajúca kvapalina nestečie gravitačne.

Napokon odvodnite téglik saním, vysušte téglik a zvyšok a ochlaďte a zvážte ich.

5.  VÝPOČET A VYJADRENIE VÝSLEDKOV

Výsledky vypočítajte, ako je opísané vo všeobecných pokynoch. Hodnota „d“ je 1,00 s výnimkou v prípade melamínu, pre ktorý hodnota „d“ = 1,01.

6.  PRESNOSŤ

Na homogénnej zmesi textilných materiálov nie sú limity spoľahlivosti výsledkov získaných touto metódou väčšie ako ± 1 na úrovni spoľahlivosti 95 %.

METÓDA č. 5

ACETÁT A TRIACETÁT

(Metóda s použitím benzylalkoholu)

1.  OBLASŤ UPLATŇOVANIA

2.  PRINCÍP

Acetátové vlákno sa rozpúšťa zo známej suchej hmotnosti zmesi pomocou benzylalkoholu pri 52 ± 2 °C.

Zvyšok sa zhromaždí, premyje, vysuší a zváži; jeho hmotnosť sa vyjadrí ako percentuálny podiel suchej hmotnosti zmesi. Percentuálny podiel suchého acetátu sa zistí rozdielom.

3.  VYBAVENIE A ČINIDLÁ (iné ako tie, ktoré sú špecifikované vo všeobecných pokynoch)

3.1.  Vybavenie

i)  Kužeľová banka so sklenou zátkou s objemom najmenej 200 ml.

ii)  Mechanická trepačka.

iii)  Termostat alebo iné vybavenie na udržiavanie banky pri teplote 52 ± 2 °C.

3.2.  Činidlá

i)  Benzylalkohol.

ii)  Etanol.

4.  SKÚŠOBNÝ POSTUP

Dodržiavajte postup opísaný vo všeobecných pokynoch a postupujte takto:

Ku vzorke na analýzu obsiahnutej v kužeľovej banke pridajte 100 ml benzylalkoholu na gram vzorky na analýzu. Zazátkujte, pripevnite banku na trepačku tak, aby bola ponorená vo vodnom kúpeli, udržiavajte pri 52 ± 2 °C a 20 minút traste pri tejto teplote.

(Namiesto použitia mechanickej trepačky sa môže banka potriasať energicky rukou).

Dekantujte kvapalinu cez zvážený filtračný téglik. Pridajte ďalšiu dávku benzylalkoholu do banky a 20 minút traste ako predtým pri 52 ± 2 °C.

Dekantujte kvapalinu cez téglik. Cyklus postupov zopakujte tretíkrát.

Napokon prelejte kvapalinu a zvyšok do téglika; opláchnite všetky zvyšné vlákna z banky do téglika pomocou dodatočného množstva benzylalkoholu pri 52 ± 2 °C. Téglik dokonale odvodnite.

Preneste vlákna do banky, prepláchnite etanolom a po potrasení ručne dekantujte cez filtračný téglik.

Tento premývací postup opakujte dva alebo trikrát. Preneste zvyšok do téglika a dokonale odvodnite. Vysušte téglik a zvyšok a ochlaďte a zvážte ich.

5.  VÝPOČET A VYJADRENIE VÝSLEDKOV

Výsledky vypočítajte, ako je opísané vo všeobecných pokynoch. Hodnota „d“ je 1,00 s výnimkou v prípade melamínu, pre ktorý hodnota „d“ = 1,01.

6.  PRESNOSŤ

Na homogénnej zmesi textilných materiálov nie sú limity spoľahlivosti výsledkov získaných touto metódou väčšie ako ± 1 na úrovni spoľahlivosti 95 %.

METÓDA č. 6

TRIACETÁTOVÉ A URČITÉ INÉ VLÁKNA

(Metóda s použitím dichlórmetánu)

1.  OBLASŤ UPLATŇOVANIA

Poznámka:

Triacetátové vlákna, ktoré dostali apretúru vedúcu k čiastočnej hydrolýze, už nie sú v činidle úplne rozpustné. V takýchto prípadoch metóda nie je uplatniteľná.

2.  PRINCÍP

Triacetátové alebo polylaktidové vlákna sa rozpúšťajú zo známej suchej hmotnosti zmesi pomocou dichlórmetánu. Zvyšok sa zhromaždí, premyje, vysuší a zváži; jeho hmotnosť, v prípade potreby korigovaná, sa vyjadrí ako percentuálny podiel suchej hmotnosti zmesi. Percentuálny podiel suchého triacetátu alebo polylaktidu sa zistí rozdielom.

3.  VYBAVENIE A ČINIDLÁ (iné ako tie, ktoré sú špecifikované vo všeobecných pokynoch)

3.1.  Vybavenie

Kužeľová banka so sklenou zátkou s objemom najmenej 200 ml.

3.2.  Činidlo

Dichlórmetán.

4.  SKÚŠOBNÝ POSTUP

Dodržiavajte postup opísaný vo všeobecných pokynoch a postupujte takto:

Ku vzorke na analýzu obsiahnutej v 200 ml kužeľovej banke so sklenou zátkou pridajte 100 ml dichlórmetánu na gram vzorky na analýzu, zazátkujte, každých 10 minút potraste bankou, aby ste vzorku na analýzu zvlhčili a nechajte stáť 30 minút pri izbovej teplote, pričom bankou v pravidelných intervaloch potriasajte. Dekantujte kvapalinu cez zvážený filtračný téglik. Pridajte 60 ml dichlórmetánu do banky obsahujúcej zvyšok, ručne potraste a prefiltrujte obsah banky cez filtračný téglik. Preneste zvyšné vlákna do téglika opláchnutím banky malým množstvom dichlórmetánu. Odvodnite téglik saním, aby ste odstránili prebytok kvapaliny, znovu naplňte téglik dichlórmetánom a nechajte stiecť gravitačne.

Napokon použite odsávanie na odstránenie prebytku kvapaliny, potom sa zvyšok upraví horúcou vodou, aby ste odstránili celé rozpúšťadlo, použite odsávanie, vysušte téglik a zvyšok, ochlaďte a zvážte ich.

5.  VÝPOČET A VYJADRENIE VÝSLEDKOV

Výsledky vypočítajte, ako je opísané vo všeobecných pokynoch. Hodnota „d“ je 1,00 s výnimkou v prípade polyesteru, elastomultiesteru, elastolefínu a melamínu, pre ktoré je hodnota „d“ 1,01.

6.  PRESNOSŤ

Na homogénnej zmesi textilných materiálov nie sú limity spoľahlivosti výsledkov získaných touto metódou väčšie ako ± 1 na úrovni spoľahlivosti 95 %.

METÓDA č. 7

URČITÉ CELULÓZOVÉ VLÁKNA A POLYESTER

(Metóda s použitím 75 % m/m kyseliny sírovej)

1.  OBLASŤ UPLATŇOVANIA

2.  PRINCÍP

Celulózové vlákno sa rozpúšťa zo známej suchej hmotnosti zmesi pomocou 75 % m/m kyseliny sírovej. Zvyšok sa zhromaždí, premyje, vysuší a zváži; jeho hmotnosť sa vyjadrí ako percentuálny podiel suchej hmotnosti zmesi. Pomer suchého celulózového vlákna sa zistí rozdielom.

3.  VYBAVENIE A ČINIDLÁ (iné ako tie, ktoré sú špecifikované vo všeobecných pokynoch)

3.1.  Vybavenie

i)  Kužeľová banka so sklenou zátkou s objemom najmenej 500 ml;

ii)  Termostat alebo iné vybavenie na udržiavanie banky pri 50 ± 5 °C.

3.2.  Činidlá

i)  Kyselina sírová 75 ± 2 % m/m

Pripravte opatrným pridaním za stáleho chladenia 700 ml kyseliny sírovej (relatívna hustota pri 20 °C: 1,84) do 350 ml destilovanej vody.

Po ochladení roztoku na izbovú teplotu rozrieďte na 1 liter vodou.

ii)  Amoniak, zriedený roztok

Rozrieďte 80 ml roztoku amoniaku (relatívna hustota pri 20 °C: 0,88) na 1 l vodou.

4.  SKÚŠOBNÝ POSTUP

Dodržiavajte postup opísaný vo všeobecných pokynoch a postupujte takto:

Ku vzorke na analýzu obsiahnutej v kužeľovej banke so sklenou zátkou s objemom najmenej 500 ml pridajte 200 ml 75 % kyseliny sírovej na gram vzorky na analýzu, zazátkujte, opatrne potraste bankou, aby ste vzorku na analýzu zvlhčili.

Banku udržiavajte 1 hodinu pri 50 ± 5 °C, pričom ňou v pravidelných približne 10-minútových intervaloch potriasajte. Prefiltrujte obsah banky cez zvážený filtračný téglik pomocou odsávania. Preneste akékoľvek zvyšné vlákna opláchnutím banky malým množstvom 75 % kyseliny sírovej. Odvodnite téglik saním a opláchnite zvyšok na filtri jedenkrát naplnením téglika čerstvou dávkou kyseliny sírovej. Nepoužite odsávanie, kým kyselina nestečie gravitačne.

Opláchnite zvyšok postupne niekoľkokrát studenou vodou, dvakrát zriedeným roztokom amoniaku a potom dôkladne studenou vodou, pričom téglik odvodnite odsávaním po každom pridaní. Nepoužite odsávanie, kým každá premývacia kvapalina nestečie gravitačne. Napokon odvodnite zvyšnú kvapalinu z téglika odsávaním, vysušte téglik a zvyšok a ochlaďte a zvážte ich.

5.  VÝPOČET A VYJADRENIE VÝSLEDKOV

Výsledky vypočítajte, ako je opísané vo všeobecných pokynoch. Hodnota „d“ je 1,00.

6.  PRESNOSŤ

Na homogénnej zmesi textilných materiálov nie sú limity spoľahlivosti výsledkov získaných touto metódou väčšie ako ± 1 na úrovni spoľahlivosti 95 %.

METÓDA č. 8

AKRYLÁTY, URČITÉ MODAKRYLÁTY ALEBO URČITÉ CHLÓROVANÉ VLÁKNA A URČITÉ INÉ VLÁKNA

(Metóda s použitím dimetylformamidu)

1.  OBLASŤ UPLATŇOVANIA

Je rovnako uplatniteľná na akryláty a určité modakryláty upravené vopred metalizovanými farbivami, ale nie na tie, ktoré sú farbené chrómovými farbami.

2.  PRINCÍP

Akrylové, modakrylové alebo chloridové vlákno sa rozpúšťa zo známej suchej hmotnosti zmesi pomocou dimetylformamidu nahriateho vo vodnom kúpeli na bod varu. Zvyšok sa zhromaždí, premyje, vysuší a zváži. Jeho hmotnosť, v prípade potreby korigovaná, sa vyjadrí ako percentuálny podiel suchej hmotnosti zmesi a percentuálny podiel suchého akrylového, modakrylového alebo chloridového vlákna sa zistí rozdielom.

3.  VYBAVENIE A ČINIDLÁ (iné ako tie, ktoré sú špecifikované vo všeobecných pokynoch)

3.1.  Vybavenie

i)  Kužeľová banka so sklenou zátkou s objemom najmenej 200 ml;

ii)  Vodný kúpeľ pri bode varu.

3.2.  Činidlo

Dimetylformamid (bod varu 153 ± 1 °C) neobsahujúci viac ako 0,1 % vody.

Toto činidlo je toxické, a preto sa odporúča použitie digestória.

4.  SKÚŠOBNÝ POSTUP

Dodržiavajte postup opísaný vo všeobecných pokynoch a postupujte takto:

Ku vzorke na analýzu obsiahnutej v kužeľovej banke so sklenou zátkou s objemom najmenej 200 ml pridajte na gram vzorky na analýzu 80 ml dimetylformamidu predhriateho vo vodnom kúpeli na bode varu, zazátkujte, potraste bankou, aby ste vzorku na analýzu zvlhčili a jednu hodinu zohrievajte vo vodnom kúpeli pri bode varu. Počas toho jemne rukou päťkrát potraste bankou a jej obsahom.

Dekantujte kvapalinu cez zvážený filtračný téglik, pričom vlákna ponechajte v banke. Pridajte ďalších 60 ml dimetylformamidu do banky a ohrievajte ďalších 30 minút, pričom počas toho jemne rukou dvakrát potraste bankou a jej obsahom.

Prefiltrujte obsah banky cez filtračný téglik pomocou odsávania.

Preneste akékoľvek zvyškové vlákno do téglika opláchnutím banky dimetylformamidom. Odvodnite téglik odsávaním. Premyte zvyšok približne 1 l horúcej vody s teplotou 70 - 80 °C, pričom zakaždým naplňte téglik.

Po každom pridaní vody nakrátko použite odsávanie, ale nie kým voda nestečie gravitačne. Ak premývacia kvapalina steká cez téglik príliš pomaly, môže sa použiť jemné odsávanie.

Napokon vysušte téglik so zvyškom, vychlaďte a zvážte ich.

5.  VÝPOČET A VYJADRENIE VÝSLEDKOV

Výsledky vypočítajte, ako je opísané vo všeobecných pokynoch. Hodnota „d“ je 1,00 s výnimkou týchto prípadov:

vlna 1,01

bavlna 1,01

meďnaté vlákno 1,01

modal 1,01

polyester 1,01

elastomultiester 1,01

melamín1,01

6.  PRESNOSŤ

Na homogénnej zmesi textilných materiálov nie sú limity spoľahlivosti výsledkov získaných touto metódou väčšie ako ± 1 na úrovni spoľahlivosti 95 %.

METÓDA č. 9

URČITÉ CHLORIDOVÉ VLÁKNA A URČITÉ INÉ VLÁKNA

(Metóda s použitím zmesi sírouhlíka a acetónu 55,5/44,5)

1.  OBLASŤ UPLATŇOVANIA

Ak je obsah vlny alebo hodvábu v zmesi viac ako 25 %, použije sa metóda č. 2.

Ak je obsah polyamidu alebo nylonu v zmesi viac ako 25 %, použije sa metóda č. 4.

2.  PRINCÍP

Chloridové vlákno sa rozpúšťa zo známej suchej hmotnosti zmesi pomocou azeotropickej zmesi sírouhlíka a acetónu. Zvyšok sa zhromaždí, premyje, vysuší a zváži; jeho hmotnosť, v prípade potreby korigovaná, sa vyjadrí ako percentuálny podiel suchej hmotnosti zmesi. Percentuálny podiel suchého polyvinylchloridového vlákna sa zistí rozdielom.

3.  VYBAVENIE A ČINIDLÁ (iné ako tie, ktoré sú špecifikované vo všeobecných pokynoch)

3.1.  Vybavenie

i)  Kužeľová banka so sklenou zátkou s objemom najmenej 200 ml;

ii)  Mechanická trepačka.

3.2.  Činidlá

i)  Azeotropická zmes sírouhlíka a acetónu (55,5 % objemových sírouhlíka k 44,5 % acetónu). Keďže toto činidlo je toxické, odporúča sa používať digestórium.

ii)  Etanol (92 % objemových) alebo metanol.

4.  SKÚŠOBNÝ POSTUP

Dodržiavajte postup opísaný vo všeobecných pokynoch a postupujte takto:

Ku vzorke na analýzu obsiahnutej v kužeľovej banke so sklenou zátkou s objemom najmenej 200 ml pridajte 100 ml azeotropickej zmesi na gram vzorky na analýzu. Banku bezpečne utesnite a pri izbovej teplote ňou 20 minút potriasajte na mechanickej trepačke alebo energicky rukou.

Dekantujte kvapalinu nad usadeninou cez zvážený filtračný téglik.

Úpravu opakujte so 100 ml čerstvého činidla. Tento cyklus postupov opakujte dovtedy, kým na hodinovom sklíčku nezostane žiadna usadenina polyméru, keď sa vyparí kvapka extrakčnej kvapaliny. Preneste zvyšok do filtračného téglika s použitím ďalšieho množstva činidla, použite odsávanie na odstránenie kvapaliny a prepláchnite téglik a zvyšok 20 ml alkoholu a potom trikrát vodou. Pred odvodnením pomocou odsávania nechajte premývaciu kvapalinu stiecť gravitačne. Vysušte téglik a zvyšok a ochlaďte a zvážte ich.

Poznámka:

Pri určitých zmesiach s vysokým obsahom chloridového vlákna môže počas postupu sušenia nastať značné zrazenie vzorky na analýzu, v dôsledku čoho je rozpúšťanie chloridového vlákna rozpúšťadlom oneskorené.

Toto však neovplyvňuje konečné rozpustenie chloridového vlákna v rozpúšťadle.

5.  VÝPOČET A VYJADRENIE VÝSLEDKOV

Výsledky vypočítajte, ako je opísané vo všeobecných pokynoch. Hodnota „d“ je 1,00 s výnimkou v prípade melamínu, pre ktorý hodnota „d“ = 1,01.

6.  PRESNOSŤ

Na homogénnej zmesi textilných materiálov nie sú limity spoľahlivosti výsledkov získaných touto metódou väčšie ako ± 1 na úrovni spoľahlivosti 95 %.

METÓDA č. 10

ACETÁTOVÉ A URČITÉ CHLORIDOVÉ VLÁKNA

(Metóda s použitím ľadovej kyseliny octovej)

1.  OBLASŤ UPLATŇOVANIA

2.  PRINCÍP

Acetátové vlákno sa rozpúšťa zo známej suchej hmotnosti zmesi pomocou ľadovej kyseliny octovej. Zvyšok sa zhromaždí, premyje, vysuší a zváži; jeho hmotnosť, v prípade potreby korigovaná, sa vyjadrí ako percentuálny podiel suchej hmotnosti zmesi. Percentuálny podiel suchého acetátu sa zistí rozdielom.

3.  VYBAVENIE A ČINIDLÁ (iné ako tie, ktoré sú špecifikované vo všeobecných pokynoch)

3.1.  Vybavenie

i)  Kužeľová banka so sklenou zátkou s objemom najmenej 200 ml;

ii)  Mechanická trepačka.

3.2.  Činidlo

Ľadová kyselina octová (viac ako 99 %). S týmto činidlom sa manipuluje opatrne, keďže je veľmi žieravé.

4.  SKÚŠOBNÝ POSTUP

Dodržiavajte postup opísaný vo všeobecných pokynoch a postupujte takto:

Ku vzorke na analýzu obsiahnutej v kužeľovej banke so sklenou zátkou s objemom najmenej 200 ml pridajte 100 ml ľadovej kyseliny octovej na gram vzorky na analýzu. Banku bezpečne utesnite a pri izbovej teplote ňou 20 minút potriasajte na mechanickej trepačke alebo energicky rukou. Dekantujte kvapalinu nad usadeninou cez zvážený filtračný téglik. Túto úpravu opakujte dvakrát, zakaždým s použitím 100 ml čerstvého činidla, čím vykonáte celkovo tri extrakcie.

Preneste zvyšok na filtračný téglik, odvodnite odsávaním, aby ste odstránili kvapalinu, a téglik a zvyšok prepláchnite 50 ml ľadovej kyseliny octovej a potom trikrát vodou. Po každom oplachovaní nechajte pred použitím odsávania kvapalinu stiecť gravitačne. Vysušte téglik a zvyšok a ochlaďte a zvážte ich.

5.  VÝPOČET A VYJADRENIE VÝSLEDKOV

Výsledky vypočítajte, ako je opísané vo všeobecných pokynoch. Hodnota „d“ je 1,00.

6.  PRESNOSŤ

Na homogénnej zmesi textilných materiálov nie sú limity spoľahlivosti výsledkov získaných touto metódou väčšie ako ± 1 na úrovni spoľahlivosti 95 %.

METÓDA č. 11

HODVÁB A VLNA ALEBO SRSŤ

(Metóda s použitím 75 % m/m kyseliny sírovej)

1.  OBLASŤ UPLATŇOVANIA

2.  PRINCÍP

Hodvábne vlákno sa rozpúšťa zo známej suchej hmotnosti zmesi pomocou 75 % m/m kyseliny sírovej.(32)

Zvyšok sa zhromaždí, premyje, vysuší a zváži. Jeho hmotnosť, v prípade potreby korigovaná, sa vyjadrí ako percentuálny podiel suchej hmotnosti zmesi. Percentuálny podiel suchého hodvábu sa zistí rozdielom.

3.  VYBAVENIE A ČINIDLÁ (iné ako tie, ktoré sú špecifikované vo všeobecných pokynoch)

3.1.  Vybavenie

Kužeľová banka so sklenou zátkou s objemom najmenej 200 ml.

3.2.  Činidlá

i)  Kyselina sírová (75 ± 2 % m/m)

Pripravte opatrným pridaním, za chladenia, 700 ml kyseliny sírovej (hustota pri 20 °C: 1,84) do 350 ml destilovanej vody.

Po ochladení na izbovú teplotu zrieďte roztok na 1 l vodou.

ii)  Kyselina sírová, zriedený roztok: pridajte 100 ml kyseliny sírovej (hustota pri 20 °C: 1,84) pomaly do 1 900 ml destilovanej vody.

4.  SKÚŠOBNÝ POSTUP

Dodržiavajte postup opísaný vo všeobecných pokynoch a postupujte takto:

Ku vzorke na analýzu obsiahnutej v kužeľovej banke so sklenou zátkou s objemom najmenej 200 ml pridajte 100 ml 75 % m/m kyseliny sírovej na gram vzorky na analýzu a zazátkujte. Energicky potraste a nechajte stáť 30 minút pri izbovej teplote. Znovu potraste a nechajte stáť 30 minút.

Potraste naposledy a prefiltrujte obsah banky cez zvážený filtračný téglik. Zmyte všetky zvyšné vlákna z banky pomocou 75 % kyseliny sírovej. Premyte zvyšok na tégliku postupne 50 ml zriedenej kyseliny sírovej, 50 ml vody a 50 ml zriedeného roztoku amoniaku. Zakaždým nechajte vlákna, aby zostali v styku s kvapalinou počas približne 10 minút pred použitím odsávania. Napokon prepláchnite vodou, pričom vlákna ponechajte v styku s vodou približne 30 minút.

Odvodnite téglik odsávaním, vysušte téglik a zvyšok a ochlaďte a zvážte ich.

5.  VÝPOČET A VYJADRENIE VÝSLEDKOV

Výsledky vypočítajte, ako je opísané vo všeobecných pokynoch. Hodnota „d“ je 0,985 pre vlnu, 1,00 pre elastolefín a 1,01 pre melamín.

6.  PRESNOSŤ

Na homogénnej zmesi textilných materiálov nie sú limity spoľahlivosti výsledkov získaných touto metódou väčšie ako ± 1 na úrovni spoľahlivosti 95 %.

METÓDA č. 12

JUTA A URČITÉ ŽIVOČÍŠNE VLÁKNA

(Metóda stanovením obsahu dusíka)

1.  OBLASŤ UPLATŇOVANIA

Zložka so živočíšnym vláknom môže pozostávať len zo srsti (2 a 3) alebo z vlny (1), alebo z akejkoľvek zmesi týchto dvoch. Táto metóda nie je uplatniteľná na textilné zmesi obsahujúce nevláknovú hmotu (farbivá, apretúry, atď.) s dusíkovou bázou.

2.  PRINCÍP

Stanoví sa obsah dusíka v zmesi a z tohto a zo známeho alebo predpokladaného obsahu dusíka oboch zložiek sa vypočíta pomer každej zložky.

3.  VYBAVENIE A ČINIDLÁ (iné ako tie, ktoré sú špecifikované vo všeobecných pokynoch)

3.1.  Vybavenie

i)  Kjeldahlova lúhovacia banka s objemom 200 – 300 ml.

ii)  Kjeldahlov destilačný aparát so vstrekovaním pary.

iii)  Titračný aparát umožňujúci presnosť 0,05 ml.

3.2.  Činidlá

i)  Toluén.

ii)  Metanol.

iii)  Kyselina sírová, relatívna hustota pri 20 °C: 1,84.

iv)  Síran draselný.

v)  Oxid seléničitý.

vi)  Roztok hydroxidu sodného (400 g/liter). Rozpustite 400 g hydroxidu sodného v 400 - 500 ml vody a vodou rozrieďte na 1 liter.

vii)  Zmiešaný indikátor. Rozpustite 0,1 g metylčervene v 95 ml etanolu a 5 ml vody a zmiešajte s 0,5 g brómkrezolovej zelene rozpustenej v 475 ml etanolu a 25 ml vody.

viii)  Roztok kyseliny bórovej. Rozpustite 20 g kyseliny bórovej v 1 litri vody.

ix)  Kyselina sírová 0,02 N (štandardný odmerný roztok).

4.  PREDBEŽNÁ ÚPRAVA SKÚŠOBNEJ VZORKY

Nasledujúca predbežná úprava nahrádza predbežnú úpravu opísanú vo všeobecných pokynoch:

Extrahujte na vzduchu vysušenú vzorku v Soxhletovom extraktore so zmesou jeden objem toluénu a tri objemy metanolu počas 4 hodín pri minimálnej rýchlosti 5 cyklov za hodinu. Nechajte rozpúšťadlo vypariť zo vzorky na vzduchu a odstráňte posledné stopy v sušiarni pri 105 ± 3 °C. Potom extrahujte vzorku vo vode (50 ml na 1 g vzorky na analýzu) varením s refluxom počas 30 minút. Odfiltrujte, vráťte vzorku do banky a opakujte extrakciu s rovnakým objemom vody. Prefiltrujte, odstráňte nadbytok vody zo vzorky stláčaním, odsávaním alebo odstredením a potom nechajte vzorku na analýzu na vzduchu vysušiť.

Poznámka:

Je potrebné mať na mysli toxické účinky toluénu a metanolu a pri ich používaní prijať všetky nevyhnutné bezpečnostné opatrenia.

5.  SKÚŠOBNÝ POSTUP

5.1.  Všeobecné pokyny

Dodržiavajte postup opísaný vo všeobecných pokynoch, pokiaľ ide o výber, sušenie a váženie vzorky na analýzu.

5.2.  Podrobný postup

Presuňte vzorku na analýzu do Kjeldahlovej lúhovacej banky. Ku vzorke na analýzu vážiacej najmenej 1 g vloženej do lúhovacej banky pridajte v tomto poradí 2,5 g síranu draselného, 0,1 – 0,2 g oxidu seléničitého a 10 ml kyseliny sírovej (relatívna hustota 1,84). Banku nahrievajte spočiatku jemne, kým sa celé vlákno nerozloží, a potom ohrievajte energickejšie, kým sa roztok nevyjasní a nebude takmer bezfarebný. Ohrievajte ho ďalších 15 minút. Banku nechajte ochladiť, opatrne rozrieďte obsah 10 – 20 ml vody, ochlaďte, preneste obsah kvantitatívne do 200 ml odmernej banky a doplňte objem vodou na vytvorenie lúhovacieho roztoku. Do 100 ml kužeľovej banky nalejte približne 20 ml roztoku kyseliny bórovej a umiestnite banku pod chladič Kjeldahlovho destilačného aparátu, tak aby výtoková rúrka bola ponorená tesne pod hladinou roztoku kyseliny bórovej. Do destilačnej banky premiestnite presne 10 ml lúhovacieho roztoku, do lievika pridajte nie menej ako 5 ml roztoku hydroxidu sodného, zľahka zdvihnite zátku a nechajte roztok hydroxidu sodného pomaly natekať do banky. Ak lúhovací roztok a roztok hydroxidu sodného zostanú ako dve separátne vrstvy, zmiešajte ich miernym miešaním. Destilačnú banku jemne ohrievajte a dajte ju do pary z generátora. Zhromaždite približne 20 ml destilátu, spustite kužeľovú banku tak, aby špička výtokovej rúrky chladiča bola približne 20 mm nad hladinou kvapaliny a destilujte ešte jednu minútu. Opláchnite špičku výtlačnej rúrky vodou a zachyťte opláchnutú kvapalinu do kužeľovej banky. Vyberte kužeľovú banku a nahraďte ju ďalšou kužeľovou bankou, obsahujúcou zhruba 10 ml roztoku kyseliny bórovej a odoberte približne 10 ml destilátu.

Titrujte oba destiláty oddelene 0,02 N kyselinou sírovou, použite zmiešaný indikátor. Zaznamenajte celkový titer pre oba destiláty. Ak je titer druhého destilátu viac ako 0,2 ml, opakujte skúšku a znovu začnite destiláciu, pričom použite čerstvý alikvótny podiel lúhovacieho roztoku.

Uskutočnite slepé stanovenie, t. j. lúhovanie a destiláciu len s použitím činidiel.

6.  VÝPOČET A VYJADRENIE VÝSLEDKOV

6.1.  Percentuálny podiel dusíka v suchej vzorke na analýzu vypočítajte takto:

kde

A = percentuálny podiel dusíka v čistej suchej vzorke na analýzu,

V = celkový objem v ml štandardnej kyseliny sírovej použitej pri stanovení,

b = celkový objem v ml štandardnej kyseliny sírovej použitej pri slepom pokuse,

N = normalita štandardnej kyseliny sírovej,

W = suchá hmotnosť (g) vzorky na analýzu.

6.2.  S použitím hodnôt 0,22 % pre obsah dusíka juty a 16,2 % pre obsah dusíka živočíšneho vlákna, pričom oba percentuálne podiely sú vyjadrené na suchú hmotnosť vlákna, vypočítajte zloženie zmesi takto:

kde

PA % = percentuálny podiel živočíšneho vlákna v čistej suchej vzorke na analýzu.

7.  PRESNOSŤ

Na homogénnej zmesi textilných materiálov nie sú limity spoľahlivosti výsledkov získaných touto metódou väčšie ako ± 1 na úrovni spoľahlivosti 95 %.

METÓDA č. 13

POLYPROPYLÉNOVÉ VLÁKNA A URČITÉ INÉ VLÁKNA

(Xylénová metóda)

1.  OBLASŤ UPLATŇOVANIA

2.  PRINCÍP

Polypropylénové vlákno sa rozpúšťa zo známej suchej hmotnosti zmesi pomocou vriaceho xylénu. Zvyšok sa zhromaždí, premyje, vysuší a zváži; jeho hmotnosť, v prípade potreby korigovaná, sa vyjadrí ako percentuálny podiel suchej hmotnosti zmesi. Percentuálny podiel polypropylénu sa zistí rozdielom.

3.  VYBAVENIE A ČINIDLÁ (iné ako tie, ktoré sú špecifikované vo všeobecných pokynoch)

3.1.  Vybavenie

i)  Kužeľová banka so sklenou zátkou s objemom najmenej 200 ml;

ii)  Spätný chladič (vhodný pre kvapaliny s vysokým bodom varu) vhodný pre kužeľovú banku i)

3.2.  Činidlo

Xylén destilujúci medzi 137 a 142 °C.

Poznámka:

Toto činidlo je veľmi horľavé a má toxické výpary. Pri jeho používaní sa musia prijať všetky nevyhnutné bezpečnostné opatrenia.

4.  SKÚŠOBNÝ POSTUP

Dodržiavajte postup opísaný vo všeobecných pokynoch a postupujte takto:

Ku vzorke na analýzu obsiahnutej v kužeľovej banke (3.1 i)) pridajte 100 ml xylénu (3.2) na gram vzorky na analýzu. Pripojte chladič (3.1 ii)), priveďte obsah do varu a tri minúty udržiavajte na bode varu.

Okamžite dekantujte horúcu kvapalinu cez zvážený filtračný téglik (pozri poznámku 1). Túto úpravu opakujte ešte dvakrát, zakaždým s použitím čerstvej 50 ml dávky rozpúšťadla.

Premyte zvyšok, ktorý zostane v banke, postupne 30 ml vriaceho xylénu (dvakrát), potom 75 ml petroléteru (I.3.2.1 vo všeobecných pokynoch) (dvakrát). Po druhom premývaní petroléterom prefiltrujte obsah banky cez téglik, preneste akékoľvek zvyšné vlákna do téglika pomocou malého množstva petroléteru a nechajte rozpúšťadlo vypariť sa. Vysušte téglik a zvyšok a ochlaďte a zvážte ich.

Poznámky:

1.  Filtračný téglik, cez ktorý má byť xylén dekantovaný, musí byť vopred predhriaty.

2.  Po úprave vriacim xylénom zabezpečte, aby banka obsahujúca zvyšok bola dostatočne ochladená predtým, než sa pridá petroléter.

3.  Aby sa znížilo nebezpečenstvo požiaru a toxicity pre operátora, je možné použiť prístroj na extrakciu za horúca, pri uplatnení primeraných postupov, ktoré poskytnú rovnaké výsledky(33).

5.  VÝPOČET A VYJADRENIE VÝSLEDKOV

Výsledky vypočítajte, ako je opísané vo všeobecných pokynoch. Hodnota „d“ je 1,00 s výnimkou v prípade melamínu, pre ktorý hodnota „d“ = 1,01.

6.  PRESNOSŤ

Na homogénnej zmesi textilných materiálov nie sú limity spoľahlivosti výsledkov získaných touto metódou väčšie ako ± 1 na úrovni spoľahlivosti 95 %.

METÓDA č. 14

CHLORIDOVÉ VLÁKNA (HOMOPOLYMÉRY VINYLCHLORIDU) A URČITÉ INÉ VLÁKNA

(Metóda s koncentrovanou kyselinou sírovou)

1.  OBLASŤ UPLATŇOVANIA

Príslušné modakryláty sú tie, ktoré dávajú číry roztok, keď sú ponorené do koncentrovanej kyseliny sírovej (relatívna hustota 1,84 pri 20 °C).

Táto metóda sa môže použiť namiesto metód č. 8 a 9.

2.  PRINCÍP

Zložka iná ako chloridové vlákno alebo elastolefín (t. j. vlákna uvedené v odseku 1.2) sa rozpúšťa zo známej suchej hmotnosti zmesi pomocou koncentrovanej kyseliny sírovej (relatívna hustota 1,84 pri 20 °C).

Zvyšok pozostávajúci z chloridového vlákna alebo elastolefínu sa zhromaždí, premyje, vysuší a zváži; jeho hmotnosť, v prípade potreby korigovaná, sa vyjadrí ako percentuálny podiel suchej hmotnosti zmesi. Percentuálny podiel druhej zložky sa zistí rozdielom.

3.  VYBAVENIE A ČINIDLÁ (iné ako tie, ktoré sú špecifikované vo všeobecných pokynoch)

3.1.  Vybavenie

i)  Kužeľová banka so sklenou zátkou s objemom najmenej 200 ml;

ii)  Sklená tyčinka s plochým koncom.

3.2.  Činidlá

i)  Koncentrovaná kyselina sírová (relatívna hustota 1,84 pri 20 °C.)

ii)  Kyselina sírová, približne 50 % (m/m) vodný roztok.

Pripravte opatrným pridaním za chladenia 400 ml kyseliny sírovej (relatívna hustota 1,84 pri 20 °C) do 500 ml destilovanej alebo deionizovanej vody. Po ochladení na izbovú teplotu rozrieďte roztok na 1 liter vodou.

iii)  Amoniak, zriedený roztok.

Rozrieďte 60 ml koncentrovaného roztoku amoniaku (relatívna hustota 0,880 pri 20 °C) na jeden liter destilovanou vodou.

4.  SKÚŠOBNÝ POSTUP

Dodržiavajte postup opísaný vo všeobecných pokynoch a postupujte takto:

Ku vzorke na analýzu obsiahnutej v banke (3.1 i)) pridajte 100 ml kyseliny sírovej (3.2 i)) na gram vzorky na analýzu.

Nechajte obsah banky stáť pri izbovej teplote 10 minút a počas toho príležitostne premiešajte skúšobnú vzorku na analýzu pomocou sklenej tyčinky. Ak sa upravuje tkaná alebo pletená látka, zakliňte ju medzi stenu banky a sklenú tyčinku a vyviňte ľahký tlak, aby ste separovali materiál rozpustený kyselinou sírovou.

Dekantujte kvapalinu cez zvážený filtračný téglik. Do banky pridajte čerstvú 100 ml dávku kyseliny sírovej (3.2 i)) a opakujte ten istý postup. Preneste obsah banky do filtračného téglika a pomocou sklenej tyčinky doň preneste vláknitý zvyšok. Ak je potrebné, do banky pridajte trochu koncentrovanej kyseliny sírovej (3.2 i)), aby sa odstránili akékoľvek vlákna prilepené na stenu. Odvodnite filtračný téglik odsávaním; odstráňte filtrát vyprázdnením alebo výmenou filtračnej banky, opláchnite zvyšok v tégliku postupne 50 %-ným roztokom kyseliny sírovej (3.2 ii)), destilovanou alebo deionizovanou vodou (I.3.2.3 vo všeobecných pokynoch), roztokom amoniaku (3.2 iii)) a napokon dôkladne premyte destilovanou alebo deionizovanou vodou, pričom odvodnite téglik odsávaním po každom pridaní. (Nepoužívajte odsávanie počas premývacieho postupu, ale až po tom, čo kvapalina stečie gravitačne). Vysušte téglik a zvyšok a ochlaďte a zvážte ich.

5.  VÝPOČET A VYJADRENIE VÝSLEDKOV

Výsledky vypočítajte, ako je opísané vo všeobecných pokynoch. Hodnota „d“ je 1,00 s výnimkou v prípade melamínu, pre ktorý hodnota „d“ = 1,01.

6.  PRESNOSŤ

Na homogénnej zmesi textilných materiálov nie sú limity spoľahlivosti výsledkov získaných touto metódou väčšie ako ± 1 na úrovni spoľahlivosti 95 %.

METÓDA č. 15

CHLORIDOVÉ VLÁKNA, URČITÉ MODAKRYLÁTY, URČITÉ ELASTÁNY, ACETÁTY, TRIACETÁTY A URČITÉ INÉ VLÁKNA

(Metóda s použitím cyklohexanónu)

1.  OBLASŤ UPLATŇOVANIA

Ak sú prítomné modakryláty alebo elastány, musí sa vykonať predbežná skúška, aby sa zistilo, či je vlákno úplne rozpustné v činidle.

Zmesi obsahujúce chloridové vlákna je možné analyzovať aj použitím metódy č. 9 alebo 14.

2.  PRINCÍP

Acetátové a triacetátové vlákna, chloridové vlákna, určité modakryláty a určité elastány sa rozpúšťajú zo známej suchej hmotnosti cyklohexanónom pri teplote blízkej bodu varu. Zvyšok sa zhromaždí, premyje, vysuší a zváži; jeho hmotnosť, v prípade potreby korigovaná, sa vyjadrí ako percentuálny podiel suchej hmotnosti zmesi. Percentuálny podiel chloridového vlákna, modakrylátu, elastánu, acetátu a triacetátu sa zistí rozdielom.

3.  VYBAVENIE A ČINIDLÁ (iné ako tie, ktoré sú špecifikované vo všeobecných pokynoch)

3.1.  Vybavenie

i)  Prístroj na extrakciu za horúca vhodný na použitie v skúšobnom postupe v oddiele 4. (Pozri obrázok: toto je variant prístroja opísaného v Melliand Textilberichte 56 (1975), 643 - 645).

ii)  Filtračný téglik na zachytenie vzorky

iii)  Porózna zarážka (stupeň poróznosti 1)

iv)  Spätný chladič vhodný na pripojenie k destilačnej banke

v)  Ohrevné zariadenie.

3.2.  Činidlá

i)  Cyklohexanón, bod varu 156 °C.

ii)  Etylalkohol, 50 % objemových.

Poznámka:

Cyklohexanón je horľavý a toxický. Pri jeho používaní sa musia prijať všetky nevyhnutné bezpečnostné opatrenia.

4.  SKÚŠOBNÝ POSTUP

Dodržiavajte postup opísaný vo všeobecných pokynoch a potom postupujte takto:

Do destilačnej banky vlejte 100 ml cyklohexanónu na gram materiálu, vložte extrakčnú nádobu, do ktorej bol vopred umiestnený filtračný téglik obsahujúci vzorku na analýzu a mierne naklonenú poróznu zarážku. Vložte spätný chladič. Uveďte do varu a pokračujte v extrakcii 60 minút pri minimálnej rýchlosti 12 cyklov za hodinu.

Po extrakcii a ochladení vyberte extrakčnú nádobu, vytiahnite filtračný téglik a vyberte poróznu zarážku. Tri alebo štyrikrát umyte obsah filtračného téglika 50 % etylalkoholom ohriatym na približne 60 °C a následne jedným litrom vody s teplotou 60 °C.

Počas premývacích postupov alebo medzi nimi nepoužívajte odsávanie. Kvapalinu nechajte stiecť gravitačne a potom použite odsávanie.

Napokon vysušte téglik so zvyškom, ochlaďte a zvážte ich.

5.  VÝPOČET A VYJADRENIE VÝSLEDKOV

6.  PRESNOSŤ

Na homogénnych zmesiach textilných vlákien nie sú limity spoľahlivosti výsledkov získaných touto metódou väčšie ako ± 1 na úrovni spoľahlivosti 95 %.

METÓDA č. 16

MELAMÍN A URČITÉ INÉ VLÁKNA

(Metóda s použitím horúcej kyseliny mravčej)

1.  OBLASŤ UPLATŇOVANIA

2.  PRINCÍP

Melamín sa rozpúšťa zo známej suchej hmotnosti zmesi pomocou horúcej kyseliny mravčej (90 % hmotnosti).

Zvyšok sa zhromaždí, premyje, vysuší a zváži; jeho hmotnosť, v prípade potreby korigovaná, sa vyjadrí ako percentuálny podiel suchej hmotnosti zmesi. Percentuálny podiel druhej zložky sa zistí rozdielom.

Poznámka:

Prísne dodržiavajte odporúčaný rozsah teplôt, pretože rozpustnosť melamínu v značnej miere závisí od teploty.

3.  VYBAVENIE A ČINIDLÁ (iné ako tie, ktoré sú špecifikované vo všeobecných pokynoch)

3.1.  Vybavenie

i)  Kužeľová banka so sklenou zátkou s objemom najmenej 200 ml;

ii)  Trepací vodný kúpeľ alebo iný prístroj na pretrepávanie a udržanie banky pri teplote 90 ± 2 ºC.

3.2.  Činidlá

i)  Kyselina mravčia (90 % m/m, relatívna hustota pri 20 °C: 1,204 g/ml). Rozrieďte 890 ml 98 – 100 % m/m kyseliny mravčej (relatívna hustota pri 20 °C: 1,220 g/ml) na 1 l vodou.

Horúca kyselina mravčia je veľmi žieravá a musí sa s ňou zaobchádzať opatrne.

ii)  Amoniak, zriedený roztok: rozrieďte 80 ml koncentrovaného roztoku amoniaku (relatívna hustota pri 20 °C: 0,880) na 1 l vodou.

4.  SKÚŠOBNÝ POSTUP

Dodržiavajte postup opísaný vo všeobecných pokynoch a postupujte takto:

Ku vzorke na analýzu obsiahnutej v kužeľovej banke so sklenou zátkou s objemom najmenej 200 ml pridajte 100 ml kyseliny mravčej na gram vzorky na analýzu. Zazátkujte, potraste banku, aby sa vzorka na analýzu zvlhčila. Ponechajte banku v trepacom vodnom kúpeli pri teplote 90 ± 2 ºC jednu hodinu a energicky pretrepávajte. Ochlaďte banku na izbovú teplotu. Dekantujte kvapalinu cez zvážený filtračný téglik. Pridajte 50 ml kyseliny mravčej do banky obsahujúcej zvyšok, ručne pretrepte a prefiltrujte obsah banky cez filtračný téglik. Všetky zvyšné vlákna preneste do téglika umytím banky malým množstvom kyseliny mravčej. Odvodnite téglik saním a premyte zvyšok kyselinou mravčou, horúcou vodou, zriedeným roztokom amoniaku a napokon studenou vodou, pričom téglik odvodnite saním po každom pridaní. Nepoužite odsávanie, kým každá premývacia kvapalina nestečie gravitačne. Napokon odvodnite téglik saním, vysušte téglik a zvyšok a ochlaďte a zvážte ich.

5.  VÝPOČET A VYJADRENIE VÝSLEDKOV

Výsledky vypočítajte, ako je opísané vo všeobecných pokynoch. Hodnota „d“ v prípade bavlny a aramidu je 1,02.

6.  PRESNOSŤ

Na homogénnej zmesi textilných materiálov nie sú limity spoľahlivosti výsledkov získaných touto metódou väčšie ako ± 2 na úrovni spoľahlivosti 95 %.

KAPITOLA 3

Kvantitatívna analýza trojzložkových zmesí vlákien

ÚVOD

Metódy používané na kvantitatívnu chemickú analýzu sú vo všeobecnosti založené na selektívnom rozpúšťaní jednotlivých zložiek. Existujú štyri možné varianty tejto metódy:

1.  Použijú sa dve rôzne skúšobné vzorky na analýzu, zložka (a) sa rozpustením oddelí od prvej skúšobnej vzorky na analýzu a ďalšia zložka (b) od druhej skúšobnej vzorky na analýzu. Nerozpustné zvyšky každej skúšobnej vzorky na analýzu sa odvážia a na základe príslušných strát hmotnosti sa vypočíta percentuálny podiel oboch rozpustných zložiek. Z rozdielu sa vypočíta percentuálny podiel tretej zložky (c).

2.  Použijú sa dve rôzne skúšobné vzorky na analýzu, zložka (a) sa rozpustením oddelí od prvej skúšobnej vzorky na analýzu a dve zložky (a) a (b) sa rozpustením oddelia od druhej skúšobnej vzorky na analýzu. Nerozpustný zvyšok prvej skúšobnej vzorky na analýzu sa odváži a zo straty hmotnosti sa vypočíta percentuálny podiel zložky (a). Odváži sa nerozpustný zvyšok druhej skúšobnej vzorky na analýzu, zodpovedá zložke (c). Z rozdielu sa vypočíta percentuálny podiel tretej zložky (b).

3.  Použijú sa dve rozdielne skúšobné vzorky na analýzu, dve zložky (a) a (b) sa rozpustením oddelia od prvej skúšobnej vzorky na analýzu a dve zložky (b) a (c) sa rozpustením oddelia od druhej skúšobnej vzorky na analýzu. Príslušné nerozpustné zvyšky zodpovedajú zložke (c) a (a). Z rozdielu sa vypočíta percentuálny podiel tretej zložky (b).

4.  Použije sa iba jedna skúšobná vzorka na analýzu, pričom sa po odstránení jednej zo zložiek odváži nerozpustný zvyšok vytvorený z dvoch ďalších vlákien a na základe straty hmotnosti sa vypočíta percentuálny podiel rozpustnej zložky. Jedno z dvoch vlákien zvyšku sa rozpustí, nerozpustná zložka sa odváži a percentuálny podiel druhej rozpustnej zložky sa vypočíta na základe straty hmotnosti.

V prípade možnosti voľby je lepšie použiť niektorý z prvých troch variantov.

Pri použití chemickej analýzy musí zodpovedný odborník dávať pozor, aby si zvolil metódy, pri ktorých sa rozpúšťajú iba správne vlákno(-a) a ďalšie zostáva(-jú) neporušené.

V kapitole 3. VI sa ako príklad uvádza tabuľka, ktorá obsahuje niekoľko trojzložkových zmesí spolu s metódami na analyzovanie dvojzložkových zmesí, ktoré možno v zásade použiť na analyzovanie týchto trojzložkových zmesí.

V záujme minimalizácie omylu sa odporúča, aby sa vždy, keď je to možné, vykonala chemická analýza s použitím najmenej dvoch zo štyroch vyššie uvedených variantov.

Pred začatím akejkoľvek analýzy sa musia identifikovať všetky vlákna prítomné v zmesi. Pri niektorých chemických metódach môže byť nerozpustná zložka zmesi čiastočne rozpustená v činidle použitom na rozpustenie rozpustnej(-ých) zložky(-iek). Všade tam, kde je to možné, sa zvolili činidlá s minimálnym alebo nulovým účinkom na nerozpustné vlákna. Ak je známe, že sa počas analýzy vyskytuje strata hmotnosti, výsledok sa koriguje. Na tento účel sa uvádzajú korekčné faktory. Tieto faktory boli stanovené v niekoľkých laboratóriách na základe úpravy vlákien, očistených predbežnou úpravou, príslušným činidlom, ako je špecifikované v metóde analýzy. Tieto korekčné faktory sa uplatňujú iba na nedegradované vlákna a v prípade, že vlákna sú degradované pred alebo počas úpravy, môžu byť potrebné iné korekčné faktory. Ak sa musí použiť štvrtý variant, pri ktorom sa podrobuje textilné vlákno za sebou idúcim účinkom dvoch rozličných rozpúšťadiel, potom treba použiť korekčné faktory zohľadňujúce možné straty hmotnosti, ktoré vo vlákne nastali úprav. V prípade ručnej aj chemickej separácie sa uskutočnia najmenej dve stanovenia.

I.  Všeobecné informácie o metódach kvantitatívnej chemickej analýzy trojzložkových zmesí vlákien

Spoločné informácie pre uvedené metódy kvantitatívnej chemickej analýzy trojzložkových zmesí vlákien.

I.1.  Rozsah pôsobnosti a oblasť uplatnenia

Oblasť uplatnenia každej metódy na analyzovanie dvojzložkových zmesí vlákien stanovuje, na ktoré vlákna je metóda uplatniteľná. (Pozri kapitolu 2 týkajúcu sa určitých metód kvantitatívnej analýzy dvojzložkových zmesí vlákien).

I.2.  Princíp

Po identifikácii zložiek zmesi sa pomocou vhodnej predbežnej úpravy odstráni nevláknový materiál a uplatní sa jeden alebo viac zo štyroch variantov selektívneho rozpúšťania opísaných v úvode. S výnimkou prípadov, keď to predstavuje technické ťažkosti, prednostne sa rozpúšťa hlavná zložka vlákna, aby sa ako konečný zvyšok získala vedľajšia zložka vlákna.

I.3.  Materiály a zariadenie

I.3.1.  Vybavenie

I.3.1.1.  Filtračné tégliky a odvažovačky dostatočne veľké, aby sa do nich zmestili takéto tégliky alebo akékoľvek iné vybavenie poskytujúce rovnaké výsledky.

I.3.1.2.  Banka na vákuovú destiláciu.

I.3.1.3.  Exsikátor obsahujúci silikagél ako indikátor vlhkosti.

I.3.1.4.  Vetraná sušiareň na sušenie vzoriek na analýzu pri 105 ± 3 °C.

I.3.1.5.  Analytické váhy s presnosťou 0,0002 g.

I.3.1.6.  Soxhletov extraktor alebo iný prístroj poskytujúce rovnaké výsledky.

I.3.2.  Činidlá

I.3.2.1.  Petroléter, redestilovaný, rozsah varu 40 až 60 °C.

I.3.2.2.  Ostatné činidlá sú špecifikované v príslušných oddieloch každej metódy.

Všetky použité činidlá musia byť chemicky čisté.

I.3.2.3.  Destilovaná alebo deionizovaná voda.

I.3.2.4.  Acetón.

I.3.2.5.  Kyselina ortofosforečná.

I.3.2.6.  Močovina.

I.3.2.7.  Hydrogénuhličitan sodný.

I.4.  Klimatizácia a skúšobná atmosféra

Pretože sa stanovujú suché hmotnosti, je potrebné klimatizovať vzorku na analýzu alebo analýzy vykonávať v klimatizovanej atmosfére.

I.5.  Laboratórna skúšobná vzorka

Odoberte laboratórnu skúšobnú vzorku, ktorá je reprezentačná pre laboratórnu objemovú vzorku a dostatočná na poskytnutie všetkých požadovaných vzoriek na analýzu, každej s hmotnosťou najmenej 1 g.

I.6.  Predbežná úprava laboratórnej skúšobnej vzorky(34)

Ak je prítomná látka, ktorá sa vo výpočtoch percentuálneho podielu nemá zohľadniť (pozri článok 17 tohto nariadenia), najprv sa odstráni pomocou vhodnej metódy, ktorá neovplyvňuje žiadnu z vláknových zložiek.

Na tento účel sa nevláknová hmota, ktorá môže byť extrahovaná petroléterom a vodou, odstráni úpravou skúšobnej vzorky vysušenej na vzduchu v Soxhletovom extraktore pomocou petroléteru počas jednej hodiny, pri minimálnej rýchlosti 6 cyklov za hodinu. Petroléter sa nechá vypariť zo vzorky, ktorá sa potom extrahuje priamou úpravou pozostávajúcou z namáčania vzorky na analýzu vo vode pri izbovej teplote počas jednej hodiny a potom jej namáčaním vo vode pri 65 ± 5 °C počas ďalšej hodiny, pričom sa tekutina z času na čas premieša. Použitý pomer tekutiny k vzorke na analýzu je 100:1. Prebytočná voda sa zo vzorky odstráni stláčaním, satím alebo odstredením a potom sa vzorka nechá vysušiť na vzduchu.

V prípade elastolefínu alebo zmesí vlákien obsahujúcich elastolefín a iné vlákna (vlnu, zvieraciu srsť, hodváb, bavlnu, ľan, pravé konope, jutu, abaku, alfu, kokosové vlákno, broom, ramiu, sisal, meďnaté vlákno, modal, proteín, viskózu, akryl, polyamid alebo nylon, polyester, elastomultiester) sa postup opísaný vyššie mierne upraví a petroléter sa nahradí acetónom.

Ak nevláknovú hmotu nemožno extrahovať pomocou petroléteru a vody, odstráni sa vhodnou metódou, ktorou sa nahradí vodná metóda opísaná vyššie a ktorou sa podstatne nezmení žiadna z vláknových zložiek. Pre niektorých nebielených prírodných rastlinných vláknach (napríklad juta, kokos) však treba poznamenať, že bežná predbežná úprava pomocou petroléteru a vody neodstraňuje všetky prírodné nevláknové látky; dodatočná predbežná úprava sa napriek tomu neuplatňuje, s výnimkou prípadu, keď vzorka obsahuje apretúry, ktoré nie sú rozpustné ani v petrolétere, ani vo vode.

Správy o analýze zahŕňajú všetky podrobnosti o použitých metódach predbežnej úpravy.

I.7.  Skúšobný postup

I.7.1.  Všeobecné pokyny

I.7.1.1.  Sušenie

Všetky sušiace postupy vykonávajte najmenej štyri hodiny a najviac 16 hodín pri 105 ± 3 °C vo vetranej sušiarni, pričom sú dvere sušiarne celý čas zatvorené. Ak je doba sušenia kratšia ako 14 hodín, treba konštantnosť hmotnosti vzorky na analýzu preveriť kontrolným vážením. Hmotnosť sa môže považovať za konštantnú, ak je jej zmena po ďalších 60 minútach sušenia menšia než 0,05 %.

Dbajte na to, aby ste sa počas sušenia, ochladzovania a váženia nedotýkali holými rukami téglikov, odvažovačiek, vzoriek na analýzu alebo zvyškov.

Vzorky na analýzu vysušujte v odvažovačke so zátkou vedľa nej. Po vysušení zazátkujte odvažovačku pred jej vybratím zo sušiarne a rýchlo ju preneste do exsikátora.

Filtračný téglik sušte v odvažovačke s jej krytom vedľa nej v sušiarni. Po vysušení zatvorte odvažovačku a rýchlo ju preneste do exsikátora.

Ak sa používa iné vybavenie ako filtračný téglik, sušiace postupy sa vykonávajú v sušiarni takým spôsobom, aby sa suchá hmotnosť vlákien stanovila bez straty.

I.7.1.2.  Ochladzovanie

Všetky chladiace postupy vykonávajte v exsikátore umiestnenom vedľa váhy, kým sa nedosiahne úplné ochladenie odvažovačiek, a v každom prípade nie kratšie ako dve hodiny.

I.7.1.3.  Váženie

Po ochladení zvážte odvažovačku do dvoch minút po jej vybratí z exsikátora. Vážte s presnosťou 0,0002 g.

I.7.2.  Postup

Z predbežne upravenej laboratórnej skúšobnej vzorky odoberte skúšobnú vzorku na analýzu s hmotnosťou najmenej 1 g. Nastrihajte priadzu alebo látku do dĺžok približne 10 mm, čo najviac rozčlenene. Vysušte vzorku(-y) na analýzu v odvažovačke(-ách), ochlaďte ju/ich v exsikátore a odvážte. Preneste vzorku(-y) na analýzu do sklenej nádoby (nádob) uvedenej(-ých) v príslušnom oddiele metódy používanej v rámci Únie, ihneď odvažovačku(-y) opätovne odvážte a z rozdielu získajte suchú(-é) hmotnosť(-ti) vzorky(-iek) na analýzu. Skúšku ukončite postupom, ktorý je uvedený v príslušnom oddiele uplatniteľnej metódy. Kontrolou zvyšku(-ov) pod mikroskopom overte, či sa úpravou skutočne úplne odstránilo(-i) rozpustné vlákno(-a).

I.8.  Výpočet a vyjadrenie výsledkov

Hmotnosť každej zložky vyjadrite ako percentuálny podiel z celkovej hmotnosti vlákna v zmesi. Vypočítajte výsledky na základe čistej suchej hmotnosti upravenej o a) zmluvne dohodnuté prirážky a b) korekčné faktory, ktoré sú potrebné v záujme zohľadnenia straty nevláknovej hmoty počas predbežnej úpravy a analýzy.

I.8.1.  Výpočet percentuálneho podielu hmotnosti čistých suchých vlákien bez ohľadu na straty hmotnosti vlákien počas predbežnej úpravy

I.8.1.1.  - VARIANT 1 -

Vzorce, ktoré treba použiť v prípadoch, keď sa jedna zložka zmesi odstraňuje z jednej vzorky na analýzu a druhá zložka z druhej vzorky na analýzu:

P1%je percentuálny podiel prvej čistej suchej zložky (zložka v prvej vzorke na analýzu rozpustená v prvom činidle);

P2%je percentuálny podiel druhej čistej suchej zložky (zložka v druhej vzorke na analýzu rozpustená v druhom činidle);

P3%je percentuálny podiel tretej čistej suchej zložky (zložka nerozpustená v žiadnej zo vzoriek na analýzu);

m1 je suchá hmotnosť prvej vzorky na analýzu po predbežnej úprave;

m2 je suchá hmotnosť druhej vzorky na analýzu po predbežnej úprave;

r1 je suchá hmotnosť zvyšku po odstránení prvej zložky z prvej vzorky na analýzu v prvom činidle;

r2 je suchá hmotnosť zvyšku po odstránení druhej zložky z druhej vzorky na analýzu v druhom činidle;

d1 je korekčný faktor zohľadňujúci stratu hmotnosti v prvom činidle druhej zložky nerozpustenej v prvej vzorke na analýzu(35);

d2 je korekčný faktor zohľadňujúci stratu hmotnosti v prvom činidle tretej zložky nerozpustenej v prvej vzorke na analýzu;

d3 je korekčný faktor zohľadňujúci stratu hmotnosti v druhom činidle prvej zložky nerozpustenej v druhej vzorke na analýzu;

d4 je korekčný faktor zohľadňujúci stratu hmotnosti v druhom činidle tretej zložky nerozpustenej v druhej vzorke na analýzu.

I.8.1.2.  - VARIANT 2 -

Vzorce, ktoré treba použiť v prípadoch, keď sa jedna zložka (a) odstraňuje z prvej skúšobnej vzorky na analýzu a ako zvyšok zostávajú ďalšie dve zložky (b + c), a dve zložky (a + b) sa odstraňujú z druhej skúšobnej vzorky na analýzu a ako zvyšok ostáva tretia zložka (c):

P1% je percentuálny podiel prvej čistej suchej zložky (zložka v prvej vzorke na analýzu rozpustená v prvom činidle);

P2% je percentuálny podiel druhej čistej suchej zložky (rozpustná zložka, v rovnakom čase ako prvá zložka v druhej vzorke na analýzu, v druhom činidle);

P3% je percentuálny podiel tretej čistej suchej zložky (zložka nerozpustená v žiadnej zo vzoriek na analýzu);

m1 je suchá hmotnosť prvej vzorky na analýzu po predbežnej úprave;

m2 je suchá hmotnosť druhej vzorky na analýzu po predbežnej úprave;

r1 je suchá hmotnosť zvyšku po odstránení prvej zložky z prvej vzorky na analýzu v prvom činidle;

r2 je suchá hmotnosť zvyšku po odstránení prvej a druhej zložky z druhej vzorky na analýzu v druhom činidle;

d1 je korekčný faktor zohľadňujúci stratu hmotnosti v prvom činidle druhej zložky nerozpustenej v prvej vzorke na analýzu;

d2 je korekčný faktor zohľadňujúci stratu hmotnosti v prvom činidle tretej zložky nerozpustenej v prvej vzorke na analýzu;

d4 je korekčný faktor zohľadňujúci stratu hmotnosti v druhom činidle tretej zložky nerozpustenej v druhej vzorke na analýzu.

I.8.1.3.  - VARIANT 3 -

Vzorce, ktoré treba použiť v prípadoch, keď sa z prvej vzorky na analýzu odstraňujú dve zložky (a + b) a ako zvyšok zostáva tretia zložka (c), a dve zložky (b + c) sa odstraňujú z druhej vzorky na analýzu a ako zvyšok ostáva prvá zložka (a):

P1% je percentuálny podiel prvej čistej suchej zložky (zložka rozpustená účinkom činidla);

P2% je percentuálny podiel druhej čistej suchej zložky (zložka rozpustená účinkom činidla);

P3% je percentuálny podiel tretej čistej suchej zložky (zložka rozpustená v druhej vzorke na analýzu účinkom činidla);

m1 je suchá hmotnosť prvej vzorky na analýzu po predbežnej úprave;

m2 je suchá hmotnosť druhej vzorky na analýzu po predbežnej úprave;

r1 je suchá hmotnosť zvyšku po odstránení prvej a druhej zložky z prvej vzorky na analýzu účinkom prvého činidla;

r2 je suchá hmotnosť zvyšku po odstránení druhej a tretej zložky z druhej vzorky na analýzu účinkom druhého činidla;

d2 je korekčný faktor zohľadňujúci stratu hmotnosti v prvom činidle tretej zložky nerozpustenej v prvej vzorke na analýzu;

d3 je korekčný faktor zohľadňujúci stratu hmotnosti v druhom činidle prvej zložky nerozpustenej v druhej vzorke na analýzu.

I.8.1.4.  - VARIANT 4 -

Vzorce, ktoré treba použiť, ak sa zo zmesi pomocou tej istej vzorky na analýzu odstránia následne po sebe dve zložky:

P1% je percentuálny podiel prvej čistej suchej zložky (prvá rozpustná zložka);

P2% je percentuálny podiel druhej čistej suchej zložky (druhá rozpustná zložka);

P3% je percentuálny podiel tretej čistej suchej zložky (nerozpustná zložka);

m je suchá hmotnosť vzorky na analýzu po predbežnej úprave;

r1 je suchá hmotnosť zvyšku po odstránení prvej zložky účinkom prvého činidla;

r2 je suchá hmotnosť zvyšku po odstránení prvej a druhej zložky účinkom prvého a druhého činidla;

d1 je korekčný faktor zohľadňujúci stratu hmotnosti druhej zložky v prvom činidle;

d2 je korekčný faktor zohľadňujúci stratu hmotnosti tretej zložky v prvom činidle;

d3 je korekčný faktor zohľadňujúci stratu hmotnosti tretej zložky v prvom a druhom činidle.

1.8.2.  Výpočet percentuálneho podielu každej zložky s úpravou o zmluvne dohodnuté prirážky, a kde je primerané, korekčné faktory zohľadňujúce straty hmotnosti počas predbežnej úpravy:

Ak:

,

potom:

P1A%je percentuálny podiel prvej čistej suchej zložky vrátane obsahu vlhkosti a straty hmotnosti počas predbežnej úpravy;

P2A% je percentuálny podiel druhej čistej suchej zložky vrátane obsahu vlhkosti a straty hmotnosti počas predbežnej úpravy;

P3A% je percentuálny podiel tretej čistej suchej zložky vrátane obsahu vlhkosti a straty hmotnosti počas predbežnej úpravy;

P1 je percentuálny podiel prvej čistej suchej zložky získaný na základe jedného zo vzorcov uvedených v I.8.1.

P2 je percentuálny podiel druhej čistej suchej zložky získaný na základe jedného zo vzorcov uvedených v I.8.1.

P3 je percentuálny podiel tretej čistej suchej zložky získaný na základe jedného zo vzorcov uvedených v I.8.1.

a1 je zmluvne dohodnutá prirážka prvej zložky;

a2 je zmluvne dohodnutá prirážka druhej zložky;

a3 je zmluvne dohodnutá prirážka tretej zložky;

b1 je percentuálny podiel straty hmotnosti prvej zložky počas predbežnej úpravy;

b2 je percentuálny podiel straty hmotnosti druhej zložky počas predbežnej úpravy;

b3 je percentuálny podiel straty hmotnosti tretej zložky počas predbežnej úpravy;

Ak sa používa osobitná predbežná úprava, stanovia sa hodnoty b1, b2 a b3, ak je to možné, podrobením každej čistej vláknovej zložky predbežnej úprave uplatnenej v analýze. Čisté vlákna sú také, ktoré sú zbavené všetkého nevláknového materiálu okrem toho, ktorý bežne obsahujú (prirodzene alebo v dôsledku výrobného procesu) v stave (bielené alebo nebielené), v ktorom sa nachádzajú v analyzovanom materiáli.

Ak nie sú k dispozícii čisté separované vlákna použité vo výrobe materiálu, ktorý sa má analyzovať, musia sa použiť priemerné hodnoty b1, b2 a b3 získané zo skúšok vykonaných na čistých vláknach podobných vláknam v zmesi, ktorá sa preveruje.

Ak sa uplatní bežná predbežná úprava extrahovaním petroléterom a vodou, korekčné faktory b1, b2 a b3 sa vo všeobecnosti môžu zanedbať, s výnimkou nebielenej bavlny, nebieleného ľanu a nebieleného konope, kde sa strata v dôsledku predbežnej úpravy zvyčajne stanovuje na 4 %, a v prípade polypropylénu na 1 %.

V prípade ostatných vlákien sa straty v dôsledku predbežnej úpravy pri výpočtoch zvyčajne zanedbávajú.

I.8.3.  Poznámka:

Príklady výpočtov sú uvedené v kapitole 3.V.

II.  Metóda kvantitatívnej analýzy ručnou separáciou trojzložkových zmesí vlákien

II.1.  Rozsah pôsobnosti

Táto metóda je uplatniteľná na textilné vlákna všetkých typov za predpokladu, že netvoria veľmi kompaktnú zmes a že sa dajú separovať ručne.

II.2.  Princíp

Po identifikácii zložiek textílie sa nevláknová hmota odstráni vhodnou predbežnou úpravou a potom sa vlákna separujú rukou, vysušia a zvážia sa, aby sa vypočítal pomer každého vlákna v zmesi.

II.3.  Vybavenie

II.3.1.  Odvažovačky alebo iné vybavenie poskytujúce rovnaké výsledky.

II.3.2.  Exsikátor obsahujúci silikagél ako indikátor vlhkosti.

II.3.3.  Vetraná sušiareň na sušenie vzoriek na analýzu pri 105 ± 3 °C.

II.3.4.  Analytické váhy s presnosťou 0,0002 g.

II.3.5.  Soxhletov extraktor alebo iný prístroj poskytujúci rovnaké výsledky.

II.3.6.  Ihla.

II.3.7.  Zákrutomer alebo podobný prístroj.

II.4.  Činidlá

II.4.1.  Petroléter, redestilovaný, rozsah varu 40 až 60 °C.

II.4.2.  Destilovaná alebo deionizovaná voda.

II.5.  Klimatizácia a skúšobná atmosféra

Pozri I.4.

II.6.  Laboratórna skúšobná vzorka

Pozri I.5.

II.7.  Predbežná úprava laboratórnych skúšobných vzoriek

Pozri I.6.

II.8.  Postup

II.8.1.  Analýza priadze

Odoberte z predbežne upravenej laboratórnej skúšobnej vzorky vzorku na analýzu s hmotnosťou najmenej 1 g. Pri veľmi jemnej priadzi sa analýza môže robiť na minimálnej dĺžke 30 m, bez ohľadu na jej hmotnosť.

Postrihajte priadzu na kusy vhodnej dĺžky a separujte typy vlákien pomocou ihly a, ak je to potrebné, zákrutomeru. Takto získané typy vlákien sa umiestnia do vopred zvážených odvažovačiek a vysušujú sa pri teplote 105 ± 3 °C, kým sa nedosiahne konštantná hmotnosť, ako je opísané v I.7.1 a I.7.2.

II.8.2.  Analýza látky

Z vopred pripravenej laboratórnej skúšobnej vzorky odoberte vzorku na analýzu bez okraja v množstve aspoň 1 g, okraje dôkladne zarovnajte, aby sa zabránilo rozstrapkaniu a utekaniu očiek rovnobežne s niťami osnovy alebo útoku, alebo v prípade pletených látok pozdĺž stĺpca a sledu očiek. Separujte rozličné typy vlákien, zhromaždite ich vo vopred zvážených odvažovačkách a postupujte, ako je opísané v II.8.1.

II.9.  Výpočet a vyjadrenie výsledkov

Hmotnosť každej vlákennej zložky vyjadrite ako percentuálny podiel z celkovej hmotnosti vlákien v zmesi. Výsledky vypočítajte na základe čistej suchej hmotnosti upravenej o a) zmluvne dohodnuté prirážky a b) korekčné faktory, ktoré sú potrebné v záujme zohľadnenia strát hmotnosti počas predbežnej úpravy.

II.9.1.  Výpočet percentuálneho hmotnostného podielu čistého suchého vlákna bez ohľadu na stratu hmotnosti vlákna počas predbežnej úpravy:

P1% je percentuálny podiel prvej čistej suchej zložky;

P2% je percentuálny podiel druhej čistej suchej zložky;

P3% je percentuálny podiel tretej čistej suchej zložky;

m1 je čistá suchá hmotnosť prvej zložky;

m2 je čistá suchá hmotnosť druhej zložky;

m3 je čistá suchá hmotnosť tretej zložky.

II.9.2.  Výpočet percentuálneho podielu každej zložky s úpravou o zmluvne dohodnuté prirážky, a kde je primerané, korekčné faktory zohľadňujúce straty hmotnosti počas predbežnej úpravy: Pozri I.8.2.

III.  Metóda kvantitatívnej analýzy trojzložkových zmesí vlákien pomocou kombinácie ručnej a chemickej separácie vlákien

Vždy, keď je to možné, použije sa ručná separácia vlákien a pred podrobením každej zo separovaných zložiek účinku chemických látok treba vziať od úvahy pomery separovaných zložiek.

IV.1.  Presnosť metód

Presnosť, ktorá je uvedená pri každej metóde analýzy dvojzložkových zmesí, sa vzťahuje na reprodukovateľnosť (pozri kapitolu 2 týkajúcu sa určitých metód kvantitatívnej analýzy dvojzložkových zmesí textilných vlákien).

Reprodukovateľnosť sa vzťahuje na spoľahlivosť, t. j. blízkosť zhody medzi experimentálnymi hodnotami, ktoré získajú používatelia tej istej metódy v rôznych laboratóriách alebo v rôznych časoch, a tiež na získavanie jednotlivých výsledkov na vzorkách na analýzu z tej istej homogénnej zmesi.

Reprodukovateľnosť sa vyjadruje prostredníctvom limitov spoľahlivosti výsledkov na úrovni spoľahlivosti 95 %.

Znamená to, že rozdiel medzi dvoma výsledkami v sérii analýz uskutočnených v rôznych laboratóriách by pri bežnom a správnom uplatnení metódy na identickú a konzistentnú zmes bol prekročený len v piatich prípadoch zo 100.

Na stanovenie presnosti analýzy trojzložkovej zmesi sa zvyčajným spôsobom použijú tie hodnoty, ktoré sú uvedené v metódach na analýzu dvojzložkových zmesí, ktoré sa použili na analýzu trojzložkovej zmesi.

Vzhľadom na to, že v štyroch variantoch kvantitatívnej chemickej analýzy trojzložkových zmesí sa stanovujú dve rozpúšťania (pri použití dvoch samostatných vzoriek na analýzu pri prvých troch variantoch a jednej vzorky na analýzu pri štvrtom variante) a za predpokladu, že E1 a E3 označujú presnosť dvoch metód na analyzovanie dvojzložkových zmesí, presnosť výsledkov pre každú zložku sa uvádza v tejto tabuľke:

Ak sa použije štvrtý variant, môže sa ukázať, že stupeň presnosti je nižší než bolo vypočítané na základe vyššie uvedenej metódy v dôsledku možného účinku prvého činidla na zvyšok pozostávajúci zo zložiek b a c, ktorý by bolo ťažké posúdiť.

IV.2.  Skúšobný protokol

IV.1.  Uveďte variant(-y), ktorý(-é) sa použil(-i) na analýzu, metódy, činidlá a korekčné faktory.

IV.2.  Uveďte podrobnosti o každej osobitnej predbežnej úprave (pozri I.6.).

IV.3.  Uveďte jednotlivé výsledky a aritmetický priemer, každý zaokrúhlený na jedno desatinné miesto.

IV.4.  Vždy, keď to je možné, uveďte presnosť metódy pre každú zo zložiek vypočítanú na základe tabuľky z oddiele IV.1.

V.  Príklady výpočtu percentuálneho podielu zložiek určitých trojzložkových zmesí, pri ktorom sa použili niektoré z variantov opísaných v bode I.8.1.

Posúďte zmes vlákien, pri ktorej kvalitatívna analýza preukázala takéto surovinové zloženie: 1. mykaná vlna, 2. nylon (polyamid), 3. nebielená bavlna.

VARIANT č. 1

Pri použití tohto variantu, t. j. použitím dvoch rôznych vzoriek na analýzu a odstránením jednej zložky (a = vlna) rozpustením z prvej vzorky na analýzu a druhej zložky (b = polyamid) z druhej vzorky na analýzu je možné získať tieto výsledky:

1.  Suchá hmotnosť prvej vzorky na analýzu po predbežnej úprave je (m1) = 1,6000 g

2.  Suchá hmotnosť zvyšku po úprave alkalickým chlórnanom sodným (polyamid + bavlna) (r1) = 1,4166 g

3.  Suchá hmotnosť druhej vzorky na analýzu po predbežnej úprave (m2) = 1,8000 g

4.  Suchá hmotnosť zvyšku po úprave kyselinou mravčou (vlna + bavlna) (r2) = 0,9000 g

Úprava alkalickým chlórnanom sodným nespôsobí žiadnu stratu hmotnosti polyamidu, zatiaľ čo strata hmotnosti pri nebielenej bavlne bude 3 %, a preto d1 = 1,0 a d2 = 1,03.

Úprava kyselinou mravčou nespôsobí žiadnu stratu hmotnosti vlny ani nebielenej bavlny, preto d3 a d4 = 1,0.

Ak sa do vzorca uvedeného v bode I.8.1.1 doplnia hodnoty získané na základe chemickej analýzy a korekčné faktory, získa sa tento výsledok:

P1% (vlna) = [1,03/1,0 – 1,03 × 1,4166/1,6000 + 0,9000/1,8000 × (1 – 1,03/1,0)] ×100 = 10,30

P2% (polyamid) = [1,0/1,0 – 1,0 × 0,9000/1,8000 + 1,4166/1,6000 × (1– 1,0/1,0)] ×100 = 50,00

P3% (bavlna) = 100 – (10,30 + 50,00) = 39,70

Percentuálny podiel jednotlivých čistých suchých vlákien v zmesi je takýto:

Tieto percentuálne podiely sa musia upraviť podľa vzorcov uvedených v bode I.8.2, aby sa zobrali do úvahy zmluvne dohodnuté prirážky a korekčné faktory zohľadňujúce straty hmotnosti po predbežnej úprave.

Ako sa uvádza v prílohe IX, zmluvne dohodnuté prirážky sú tieto: mykaná vlna 17,0 %, polyamid 6,25 %, bavlna 8,5 %, aj nebielená bavlna preukazuje po predbežnej úprave petroléterom a vodou stratu hmotnosti 4 %.

Preto:

P1A % (vlna) = 10,30 × [1 + (17,0 + 0,0)/100]/[10,30 × (1 + (17,0 + 0,0)/100) + 50,00 × (1 + (6,25 + 0,0)/100) + 39,70 × (1 + (8,5 + 4,0/100)] × 100 = 10,97

P2A% (polyamid) = 50,0 × (1+ (6,25 + 0,0)/100)/109,8385 ×100 = 48,37

P3A% (bavlna) = 100 – (10,97 + 48,37) = 40,66

Surovinové zloženie priadze je preto takéto:

VARIANT č. 4:

Posúďte zmes vlákien, pri ktorej kvalitatívna analýza preukázala, že pozostáva z nasledujúcich zložiek: mykaná vlna, viskóza, nebielená bavlna.

Za predpokladu, že použitím variantu 4, t. j. postupným odstránením dvoch zložiek zo zmesi z jednej vzorky na analýzu, získame takéto výsledky:

1.  Suchá hmotnosť vzorky na analýzu po predbežnej úprave (m1) = 1,6000 g

2.  Suchá hmotnosť zvyšku po úprave alkalickým chlórnanom sodným (viskóza + bavlna)

(r1) = 1,4166 g

3.  Suchá hmotnosť zvyšku po druhej úprave zvyšku r1 chloridom zinočnatým/kyselinou mravčou (bavlna)

(r2) = 0,6630 g

Úprava alkalickým chlórnanom sodným nespôsobí žiadnu stratu hmotnosti viskózy, zatiaľ čo strata hmotnosti nebielenej bavlny bude 3 %, a preto d1 = 1,0 a d2 = 1,03.

Výsledkom úpravy chloridom zinočnatým a kyselinou mravčou je nárast hmotnosti bavlny o 4 %, čiže d3 = 1,03×0,96 = 0,9888, zaokrúhlené na 0,99 (d3 je korekčný faktor pre stratu resp. nárast hmotnosti tretej zložky účinkom prvého resp. druhého činidla).

Ak sa do vzorcov uvedených v bode I.8.1.4 doplnia hodnoty získané na základe chemickej analýzy a korekčné faktory, získa sa výsledok:

P2% (viskóza) = 1,0 × 1,4166/1,6000 ×100 – 1,0/1,03 × 40,98 = 48,75 %

P3% (bavlna) = 0,99 × 0,6630/1,6000 × 100= 41,02 %

P1% (vlna) = 100 – (48,75 + 41,02) = 10,23 %

Ako už bolo uvedené v súvislosti s variantom 1, tieto percentuálne podiely sa musia opraviť pomocou vzorcov uvedených v bode I.8.2.

P1A% (vlna) = 10,23 × [1 + (17,0 + 0,0/100)]/[10,23 × (1 + (17,00 + 0,0)/100) + 48,75 × (1 + (13 + 0,0/100) + 41,02 × (1 + (8,5 + 4,0)/100)] × 100 = 10,57 %

P2A% (viskóza) = 48,75 × [1 + (13 + 0,0)/100]/113,2041 ×100 = 48,65 %

P3A% (bavlna) = 100 – (10,57 + 48,65) = 40,78 %

Surovinové zloženie zmesi je preto takéto:

VI.  Tabuľka typických trojzložkových zmesí, ktoré je možné analyzovať použitím metód Únie na analýzu dvojzložkových zmesí (na ilustráciu)

PRÍLOHA IX

DOHODNUTÉ PRIRÁŽKY POUŽÍVANÉ NA VÝPOČET HMOTNOSTI VLÁKIEN OBSIAHNUTÝCH V TEXTILNOM VÝROBKU

(Článok 17 ods. 2)

PRÍLOHA X

TABUĽKY ZHODY

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (2) Stanovisko zo 16. decembra 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku). (3) Pozícia Európskeho parlamentu z 18. mája 2010. (4) Ú. v. ES L 83, 30.3.1973, s. 1. (5) Ú. v. ES L 32, 3.2.1997, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 19, 23.1.2009, s. 29. (7) Ú. v. EÚ L 11, 15.1.2002, s. 4. (8) Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30. (9) Prijaté texty, P7_TA(2009)0093. (10) * Dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (11) Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114. (12) Ú. v. EÚ L 145, 4.6.2008, s. 1. (13) * Deväť mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (14) Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22. (15) * Dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (16) * Tri roky od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (17) ** Dva roky od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (18) * Dva roky od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (19) * Šesť mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (20) ** Dva roky a šesť mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (21) *** Dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (22) Pri výrobkoch, ktoré patria do tejto položky a predávajú sa v odstrihoch určitej dĺžky, sa spoločnou etiketou rozumie etiketa na návine. Povrazy a laná patriace do tejto položky zahŕňajú povrazy a laná, ktoré sa používajú pri horolezectve a pri vodných športoch. (23) V niektorých prípadoch je potrebné predbežne upraviť individuálnu skúšobnú vzorku na analýzu. (24) Pokiaľ ide o konfekčné a dokončené predmety, pozri oddiel 7. (25) Pozri bod 1. (26) Laboratórny mykací stroj môže byť nahradený miešačom vlákien, alebo vlákna môžu byť zmiešané metódou odberu a zlučovania chumáčikov. (27) Ak balíky možno namontovať do vhodnej cievkovnice, určitý počet sa môže navíjať súčasne. (28) Metóda 12 je výnimkou. Je založená na stanovení obsahu rozhodujúcej látky jednej z dvoch zložiek. (29) Pozri kapitolu 1.1. (30) Rozpustnosť takýchto modakrylátov alebo chloridových vlákien v činidle sa vyskúša pred uskutočnením analýzy. (31) Pred uskutočnením analýzy sa skontroluje rozpustnosť polyvinylchloridových vlákien v činidle. (32) Prírodné hodváby, ako napríklad surový hodváb (tussah), nie sú úplne rozpustné v 75 % m/m kyseliny sírovej. (33) Pozri napríklad prístroj opísaný v Melliand Textilberichte 56 (1975), strany 643 – 645. (34) Pozri kapitolu 1.1. (35) Hodnoty d sú uvedené v kapitole 2 tejto prílohy týkajúcej sa rôznych metód analýzy dvojzložkových zmesí.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2010 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí makrofinančnej pomoci Ukrajine (KOM(2009)0580 – C7-0277/2009 – 2009/0162(COD))

P7_TA(2010)0169 A7-0058/2010

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2009)0580),

–  so zreteľom na článok 308 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0101/2009),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665) a jeho dodatok (KOM(2010)0147),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 212 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 17. mája 2010 schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7-0058/2010),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. mája 2010 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. …/2010/EÚ o poskytnutí makrofinančnej pomoci Ukrajine

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu č. 388/2010/EÚ.)

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2010 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 247/2006 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie (KOM(2009)0510 – C7-0255/2009 – 2009/0138(COD))

P7_TA(2010)0170 A7-0054/2010

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2009)0510),

–  so zreteľom na články 36 a 37 a článok 299 ods. 2 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0255/2009),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 42, článok 43 ods. 2 a článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. marca 2010(1),

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0054/2010),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. mája 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 247/2006 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 641/2010.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.