Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 19. mája 2010 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 573/2007/ES, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre utečencov na obdobie rokov 2008 až 2013, pokiaľ ide o zrušenie financovania určitých činností Spoločenstva a zmenu maximálnej výšky ich financovania (16627/1/2009 – C7-0051/2010 – 2009/0026(COD))

P7_TA(2010)0177 A7-0117/2010

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (16627/1/2009 – C7-0051/2010),

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2009)0067),

–  so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 63 prvý odsek bod 2 písmeno b) Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0070/2009),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie pre Európsky parlament a Radu s názvom „Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy“ (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 294 ods.7 a článok 78 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 72 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0117/2010),

1.  schvaľuje pozíciu Rady;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby akt podpísal spoločne s predsedom Rady, v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby akt podpísal hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby po dohode s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Prijaté texty, 7.5.2009, P6_TA(2009)0375.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 19. mája 2010 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o udávaní spotreby energie a iných zdrojov domácimi spotrebičmi na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch (prepracované znenie) (05247/1/2010 – C7-0094/2010 – 2008/0222(COD))

P7_TA(2010)0178 A7-0128/2010

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (05247/1/2010 – C7-0094/2010),

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0778),

–  so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 95 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0412/2008),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665) a na dodatok k nemu (KOM(2010)0147),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 a článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhovanému právnemu základu,

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 24. marca 2009(2),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na články 72 a 37 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0128/2010),

1.  schvaľuje pozíciu Rady;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  berie na vedomie vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

5.  poveruje svojho predsedu, aby akt podpísal spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

6.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby akt podpísal hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby po dohode s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

7.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

PRÍLOHA

Vyhlásenia

týkajúce sa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ z 19. mája 2010 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov domácimi spotrebičmi na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch (prepracované znenie)

Vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k článku 290 ZFEÚ

„Európsky parlament, Rada a Komisia vyhlasujú, že ustanovenia smernice 2010/30/EÚ nemajú vplyv na žiadnu budúcu pozíciu inštitúcií týkajúcu sa vykonávania článku 290 Zmluvy o fungovaní EÚ alebo jednotlivých legislatívnych aktov, ktoré takéto ustanovenia obsahujú.“

Vyhlásenia Komisie k niektorým ustanoveniam smernice 2010/30/EÚ

Článok 1 ods. 2

„Pri zostavovaní prioritného zoznamu energeticky významných výrobkov uvedeného v odôvodnení 7 bude Komisia venovať náležitú pozornosť aj energeticky významným stavebným výrobkom, pričom zohľadní najmä potenciálne úspory energie, ktoré by sa mohli dosiahnuť prostredníctvom označenia niektorých týchto výrobkov, a to vzhľadom na to, že podiel budov na celkovej spotrebe energie v EÚ predstavuje 40 %.“

Článok 10

„Pri príprave delegovaných aktov podľa smernice 2010/30/EÚ Komisia zabezpečí, aby sa predchádzalo prekrývaniu právnych predpisov a aby sa zachovala celková konzistentnosť právnych predpisov EÚ o výrobkoch.“

Článok 10 ods. 4 písm. d)

Značný podiel výrobkov na prehodnotenie klasifikácie štítku

„Komisia sa domnieva, že podiel výrobkov v dvoch najvyšších triedach energetickej účinnosti sa považuje za značný, ak možno povedať, že

Vyhlásenie Komisie o informáciách pre spotrebiteľov

„Komisia podporuje využívanie nástrojov Únie, akým je napríklad program Inteligentná energia – Európa v záujme posilnenia:

Takéto monitorovanie by mohlo slúžiť aj ako ukazovateľ v procese prehodnocovania opatrení týkajúcich sa označovania a/alebo ekodizajnu na základe smerníc 2010/30/EÚ a 2009/125/ES.„

Vyhlásenie Komisie o obdobiach prázdnin v inštitúciách

„Európska komisia berie na vedomie, že s výnimkou prípadov, keď sa v legislatívnom akte ustanovuje postup pre naliehavé prípady, Európsky parlament a Rada sa domnievajú, že pri oznamovaní delegovaných aktov sa musia zohľadňovať obdobia prázdnin v inštitúciách (zima, leto a európske voľby), čím sa zabezpečí, aby si Európsky parlament a Rada mohli uplatňovať svoje právomoci v lehotách stanovených v príslušných legislatívnych aktoch, a je pripravená podľa toho konať.“

(1) Prijaté texty, 5.5.2009, P6_TA(2009)0345. (2) Ú. v. EÚ C 228, 22.9.2009, s. 90.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. mája 2010 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 1/2010 na rozpočtový rok 2010, oddiel I – Európsky parlament (09807/2010 – C7-0125/2010 – 2010/2045(BUD))

P7_TA(2010)0179 A7-0158/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 314,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(3), a najmä na viacročný finančný rámec (VFR) uvedený v jej časti I a ustanovený v jej prílohe I,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2010, ktorý bol prijatý s konečnou platnosťou 17. decembra 2009(4),

–  so zreteľom na návrh odhadov, ktorý prijal Európsky parlament 25. februára 2010(5),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 1/2010, ktorý vypracovala Komisia 19. marca 2010 (KOM(2010)0107),

–  so zreteľom na pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 1/2010 z 18. mája 2010 (09807/2010),

–  so zreteľom na články 75b a 75e rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0158/2010),

A.  keďže sa počas rozpočtového postupu na rok 2010 dohodlo, že akékoľvek výdavky súvisiace predovšetkým s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, sa po prijatí pôvodného rozpočtu na rok 2010 budú v prípade potreby riešiť prostredníctvom jestvujúcich rozpočtových nástrojov, ako je opravný rozpočet,

B.  keďže sa zdôraznilo, že v takomto prípade by sa pred tým, ako bude predložená akákoľvek žiadosť o dodatočné prostriedky, mala v čo najširšom rozsahu preskúmať reorganizácia existujúcich zdrojov,

C.  keďže sa osobitne zdôraznilo, že prijatá pôvodná výška rozpočtu zodpovedajúca 19,87 % schválených výdavkov v rámci okruhu 5 (rozpočtové prostriedky na administratívu) VFR nezhŕňa žiadne úpravy so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, najmä v legislatívnej oblasti,

D.  keďže sa zároveň potvrdilo, že v dôsledku obmedzených dostupných rezerv budú potrebné ďalšie úspory a presuny, aby bolo možné splniť dodatočné požiadavky,

1.  víta návrh opravného rozpočtu č. 1/2010, ktorý Komisia vypracovala v úplnom súlade s odhadmi Európskeho parlamentu z 25. februára 2010;

2.  berie na vedomie pozíciu Rady z 18. mája 2010, ktorou sa návrh bez zmien a doplnení schvaľuje v úplnom súlade s džentlmenskou dohodou;

3.  zdôrazňuje, že už počas etapy odhadov v januári a februári 2010 sa viedla rozsiahla politická diskusia a vykonala sa analýza navrhnutých opatrení;

4.  schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 1/2010 bez zmien a doplnení a poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil opravný rozpočet č. 1/2010 za schválený s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007, s. 17. (2) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 64, 12.3.2010. (5) Prijaté texty, P7_TA(2010)0038.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 19. mája 2010 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2008, oddiel II – Rada (C7-0174/2009 – 2009/2070(DEC))

P7_TA(2010)0180 A7-0096/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2008(1),

–  so zreteľom na konečnú ročnú účtovnú závierku Európskych spoločenstiev za rozpočtový rok 2008 – zväzok I (C7-0174/2009)(2),

–  so zreteľom na výročnú správu Rady pre orgán udeľujúci absolutórium o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2008,

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2008 spolu s odpoveďami kontrolovaných inštitúcií(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti týkajúce sa spoľahlivosti účtovnej závierky a zákonnosti a správnosti príslušných transakcií, ktoré vydal Dvor audítorov v súlade s článkom 248 Zmluvy o ES(4),

–  so zreteľom na článok 272 ods. 10 a články 274, 275 a 276 Zmluvy o ES a na článok 314 ods. 10 a články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(5), a najmä na jeho články 50, 86, 145, 146 a 147,

–  so zreteľom na rozhodnutie generálneho tajomníka Rady/vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku č. 190/2003 o náhrade cestovných výdavkov zástupcov členov Rady(6),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(7),

–  so zreteľom na článok 77 a prílohu VI rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0096/2010),

1.  udeľuje generálnemu tajomníkovi Rady absolutórium za plnenie rozpočtu Rady za rozpočtový rok 2008;

2.  uvádza svoje poznámky v uznesení(8), ktoré je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2008, oddiel II – Rada;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Dvoru audítorov, európskemu ombudsmanovi a európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

(1) Ú. v. EÚ L 71, 14.3.2008. (2) Ú. v. EÚ C 273, 13.11.2009, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 269, 10.11.2009, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 273, 13.11.2009, s. 122. (5) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (6) Rozhodnutie vyplývajúce z rokovacieho poriadku Rady z 22. júla 2002 (Ú. v. ES L 230, 28.8.2002, s. 7). (7) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1. (8) Prijaté texty zo 16.6.2010, P7_TA(2010)0219.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 19. mája 2010 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu (KOM(2008)0818 – C6-0480/2008 – 2008/0238(COD))

P7_TA(2010)0181 A7-0106/2010

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0818),

–  so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 152 ods. 4 písm. a) Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0480/2008),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 168 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. júna 2009(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre právne veci (A7-0106/2010),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní,

2.  schvaľuje vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie a berie na vedomie vyhlásenie Komisie uvedené v prílohe tohto uznesenia, ktoré sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie spoločne s konečným legislatívnym aktom;

3.  vyzýva Komisiu, aby mu vec opätovne predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom,

4.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 19. mája 2010 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/.../EÚ o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, smernici 2010/53/EÚ.)

PRÍLOHA

Vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k článku 290 ZFEÚ

Európsky parlament, Rada a Komisia vyhlasujú, že ustanovenia tejto smernice sa uplatňujú bez toho, aby bola dotknutá akákoľvek budúca pozícia inštitúcií, pokiaľ ide o vykonávanie článku 290 ZFEÚ alebo jednotlivých legislatívnych aktov obsahujúcich takéto ustanovenia.

Vyhlásenie Európskej komisie (postup pre naliehavé prípady)

Európska komisia sa zaväzuje, že bude v plnom rozsahu informovať Európsky parlament a Radu o možnosti prijatia delegovaného aktu podľa postupu pre naliehavé prípady. Ihneď ako útvary Komisie budú predpokladať, že môže byť prijatý delegovaný akt podľa postupu pre naliehavé prípady, neformálne upozornia sekretariáty Európskeho parlamentu a Rady.

(1) Ú. v. EÚ C 306, 16.12.2009, s. 64.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. mája 2010 o návrhu smernice Komisie, ktorou sa menia a dopĺňajú prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 95/2/ES o potravinárskych prídavných látkach iných ako farbivá a sladidlá a ruší sa rozhodnutie 2004/374/ES

P7_TA(2010)0182 B7-0264/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 zo 16. decembra 2008 o prídavných látkach v potravinách(1), a najmä na jeho článok 31 a článok 28 ods. 4,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa stanovujú všeobecné zásady a požiadavky právnych predpisov o potravinách, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a ustanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 95/2/ES z 20. februára 1995 o potravinárskych prídavných látkach iných ako farbivá a sladidlá(3) a smernicu Rady č. 89/107/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinárskych prídavných látok povolených na použitie v potravinách určených na ľudskú spotrebu(4), ktoré sa zrušili a nahradili vyššie uvedeným nariadením (ES) č. 1333/2008,

–  so zreteľom na návrh smernice Komisie, ktorou sa menia a dopĺňajú prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 95/2/ES o potravinárskych prídavných látkach iných ako sladidlá a ruší sa rozhodnutie 2004/374/ES,

–  so zreteľom na článok 5a ods. 3 písm. b) rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(5),

–  so zreteľom na článok 88 ods. 2 a ods. 4 písm. b) rokovacieho poriadku,

A.  keďže v súlade s článkom 31 nariadenia (ES) č. 1333/2008 má Komisia možnosť až do vytvorenia zoznamu Spoločenstva zahŕňajúceho prídavné látky uvedené v článku 30 tohto nariadenia prijať opatrenia s cieľom zmeniť a doplniť prílohy, okrem iného smernice 95/2/ES,

B.  keďže v prílohe IV k smernici 95/2/ES je zoznam prídavných látok v potravinách, ktoré sa môžu používať v Európskej únii a predpisujú sa v nej podmienky ich používania,

C.  keďže sa okrem toho v prílohe II smernice 89/107/EHS stanovujú všeobecné kritériá používania prídavných látok v potravinárstve, a keďže táto smernica bola zrušená a nahradená nariadením (ES) č. 1333/2008, príslušné kritériá sa teraz uvádzajú, okrem iného, v článku 6 tohto nariadenia, ktoré sa týka všeobecných podmienok zahrnutia a využívania potravinárskych prídavných látok na zoznamoch Spoločenstva,

D.  keďže v článku 6 tohto nariadenia sa stanovuje, že potravinárska prídavná látka môže byť povolená na používanie v EÚ len v prípade, ak spĺňa určité podmienky vrátane, podľa odseku 1 písm. c), že nezavádza spotrebiteľa a podľa odseku 2, má pre spotrebiteľov výhody a prínosy,

E.  keďže v článku 6 tohto nariadenia sa zároveň v odseku 1 písm. a) stanovuje, že potravinárska prídavná látka môže byť povolená na používanie len v prípade, že z jej použitia nevyplývajú obavy o bezpečnosť zdravia spotrebiteľa,

F.  keďže sa okrem toho v nariadení (ES) č. 178/2002 (ktoré je známe ako všeobecné potravinové právo), a najmä v jeho článku 8, okrem iného stanovuje, že právne predpisy v oblasti potravín sa zameriavajú na ochranu záujmov spotrebiteľov a poskytujú im základ pre informované rozhodnutia v súvislosti s konzumovanými potravinami, a že sa zameriava na zabránenie praktikám, ktoré by mohli spotrebiteľa zavádzať,

G.  keďže v návrhu smernice Komisie, najmä v odôvodnení 25 a bode 3 písm. h) jej prílohy, sa stanovuje zahrnutie enzýmovej prípravy na základe trombínu s fibrinogénom ako potravinárskej prídavnej látky na obnovovanie jedla do prílohy IV smernice 95/2/ES,

H.  keďže trombín, hoci sa získava z jedlých častí zvieraťa, má povahu „lepidla mäsa“ a jeho účelom ako potravinovej prídavnej látky je viazať samostatné kusy mäsa s cieľom vyrobiť jeden mäsový výrobok,

I.  keďže účelom využitia trombínu je preto prezentovať mäso spotrebiteľom ako jeden mäsový výrobok, a teda je riziko zavádzania spotrebiteľa zjavné,

J.  keďže v samotnom odôvodnení 25 návrhu smernice Komisie sa uznáva, že použitie trombínu s fibrinogénom ako potravinárskej prídavnej látky by mohlo zavádzať spotrebiteľa v súvislosti so stavom konečnej potraviny,

K.  keďže v bode 3) písm. h) prílohy k návrhu smernice Komisie sa uvádza, že zahrnutie hovädzieho a/alebo bravčového trombínu na zoznam povolených potravinárskych prídavných látok v rámci prílohy IV k smernici 95/2/ES sa pri príprave baleného mäsa a mäsových výrobkov pre konečného spotrebiteľa obmedzuje na maximálne 1mg/kg, pričom sa použije spolu s fibrinogénom a pod podmienkou, že potravina je označená ako „kombinované časti mäsa“ v blízkosti jej obchodného názvu,

L.  keďže, hoci sa podľa návrhu smernice Komisie nepovoľuje používanie trombínu ako potravinárskej prídavnej látky do mäsových výrobkov podávaných v reštauráciách alebo iných verejných stravovacích zariadeniach, existuje jasné riziko, že mäso obsahujúce trombín by sa objavilo v mäsových výrobkoch podávaných v reštauráciách alebo iných verejných stravovacích zariadeniach, keďže kusy mäsa podávané ako jeden mäsový výrobok môžu mať vyššiu cenu,

M.  keďže preto nie je jasné, či by zákaz používania trombínu v mäsových výrobkoch podávaných v reštauráciách alebo iných verejných stravovacích zariadeniach v praxi zabránil tomu, aby sa takéto mäsové výrobky používali v reštauráciách alebo iných verejných stravovacích zariadeniach a predávali spotrebiteľom ako jednotné mäsové výrobky,

N.  keďže vyššie uvedené podmienky označovania obsiahnuté v návrhu smernice Komisie by nezabránili vytvoreniu nesprávneho a zavádzajúceho dojmu na spotrebiteľov o existencii jedného mäsového výrobku, a preto existuje riziko zavádzania spotrebiteľov, ktoré im zabráni urobiť informované rozhodnutie v súvislosti so spotrebou mäsových výrobkov obsahujúcich trombín,

O.  keďže neboli preukázané výhody a prínosy trombínu pre spotrebiteľov,

P.  keďže postup viazania viacerých samostatných kusov mäsa výrazne zväčšuje povrch, ktorý môže byť nakazený patogénnymi baktériami (ako sú clostridium a salmonela), ktoré počas takéhoto postupu môžu prežiť a rozmnožovať sa bez kyslíka,

Q.  keďže riziko nákazy patogénnymi baktériami je mimoriadne vážne, keďže postup viazania sa môže vykonávať viazaním za studena bez pridania soli a bez akéhokoľvek následného ohrievania, a tak nemožno zaručiť bezpečnosť konečného výrobku,

R.  keďže tak návrh smernice Komisie v tejto oblasti nespĺňa kritériá zahrnutia potravinárskych prídavných látok uvedené v prílohe IV smernice 95/2/ES,

1.  domnieva sa, že návrh smernice Komisie nie je zlučiteľný so zámerom a obsahom nariadenia (ES) č. 1333/2008;

2.  nesúhlasí so schválením návrhu smernice Komisie, ktorou sa menia a dopĺňajú prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 95/2/ES o potravinárskych prídavných látkach iných ako sladidlá a ruší sa rozhodnutie 2004/374/ES;

3.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 16. (2) Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1. (3) Ú. v. ES L 61, 18. 3. 1995, s. 1. (4) Ú. v. ES L 40, 11.2.1989, s. 27. (5) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. mája 2010 o oznámení Komisie: Akčný plán v oblasti darcovstva a transplantácie orgánov (2009-2015): posilnená spolupráca medzi členskými štátmi (2009/2104(INI))

P7_TA(2010)0183 A7-0103/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 184 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu (KOM(2008)0818),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán v oblasti darcovstva a transplantácie orgánov (2009-2015): posilnená spolupráca medzi členskými štátmi (KOM(2008)0819),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES z 31. marca 2004 ustanovujúcu normy kvality a bezpečnosti pri darovaní, odoberaní, testovaní, spracovávaní, konzervovaní, skladovaní a distribúcii ľudských tkanív a buniek(1),

–  so zreteľom na usmerňujúce zásady Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre transplantácie ľudských orgánov,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o ľudských právach a biomedicíne a jeho dodatkový protokol týkajúci sa transplantácie orgánov a tkanív ľudského pôvodu,

–  so zreteľom na konferenciu o bezpečnosti a kvalite darcovstva a transplantácie orgánov v Európskej únii, ktorá sa konala 17. – 18. septembra 2003 v Benátkach,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre právne veci (A7-0103/2010),

A.  keďže v súčasnosti v EÚ čaká na vhodného darcu orgánu 56 000 pacientov a odhaduje sa, že každý deň zomrie pri čakaní na transplantát 12 ľudí,

B.  keďže potreba transplantácií nie je medzi pacientmi v Európe napĺňaná v dôsledku obmedzeného počtu dostupných orgánov od zosnulých, ako aj od žijúcich altruistických darcov,

C.  keďže medzi členskými štátmi sú veľké rozdiely v miere darcovstva orgánov od mŕtvych darcov, ktoré sa pohybujú od 34,2 darcu na milión obyvateľov v Španielsku po 1,1 darcu na milión obyvateľov v Bulharsku, pričom nedostatok orgánov je jedným z hlavných faktorov ovplyvňujúcich transplantačné programy,

D.  keďže v dôsledku rozdielnych právnych, kultúrnych, administratívnych a organizačných faktorov sa národné politiky a regulačné rámce v oblasti darcovstva a transplantácie orgánov v jednotlivých členských krajinách podstatne líšia,

E.  keďže darcovstvo a transplantácie orgánov predstavujú citlivú a komplexnú problematiku s významným etickým rozmerom, ktorej rozvoj si vyžaduje plnú účasť spoločnosti a zapojenie všetkých príslušných zainteresovaných strán,

F.  keďže transplantácia orgánov umožňuje zachraňovať životy, ponúka lepšiu kvalitu života a (v prípade transplantácie obličiek) dosahuje najlepší pomer nákladov a prínosov v porovnaní s inými metódami substitučnej liečby, pričom zároveň zlepšuje možnosti pacientov zapojiť sa do spoločenského a pracovného života,

G.  keďže výmena orgánov medzi členskými štátmi sa už stala bežnou praxou, hoci existujú výrazné rozdiely v počte orgánov, ktoré si členské štáty medzi sebou vymieňajú; keďže výmenu orgánov medzi členskými štátmi napomáhajú organizácie pre medzinárodnú výmenu, ako sú Eurotransplant a Scandiatransplant,

H.  keďže v celej EÚ v súčasnosti neexistuje spoločná databáza údajov o orgánoch určených na darcovstvo a transplantáciu alebo o žijúcich či mŕtvych darcoch, ani celoeurópsky systém certifikácie umožňujúci preukázať, že ľudské orgány a tkanivá boli získané legálne,

I.  keďže iba v Španielsku a v niekoľkých ďalších členských štátoch sa podarilo výrazne zvýšiť počet darovaných orgánov od mŕtvych darcov, pričom sa dokázalo, že tento nárast je spojený so zavedením určitých organizačných postupov, ktoré umožňujú identifikovať potenciálnych darcov v rámci transplantačného systému a maximalizovať počet zomretých osôb, ktoré sa stanú darcami,

J.  keďže smernica 2004/23/ES poskytuje pre problematiku darcovstva a transplantácie orgánov v EÚ jasný právny rámec s tým, že v každom členskom štáte bude zriadený alebo ustanovený príslušný národný orgán, ktorý bude zabezpečovať dodržiavanie noriem EÚ týkajúcich sa kvality a bezpečnosti,

K.  keďže obchodovanie s orgánmi a ľuďmi na účel odobratia orgánov je závažným porušovaním ľudských práv,

L.  keďže existuje úzke prepojenie medzi nezákonným obchodovaním s orgánmi a obchodovaním s ľuďmi na účel odobratia orgánov na jednej strane a zákonným systémom darcovstva orgánov na strane druhej, pretože po prvé nedostupnosť orgánov v rámci zákonného systému podnecuje k nezákonným činnostiam a po druhé nezákonné činnosti vážne ohrozujú dôveryhodnosť zákonného systému darcovstva orgánov,

M.  keďže percento odmietnutia darcovstva orgánov sa v rámci Európy výrazne líši, pričom tieto rozdiely možno vysvetliť úrovňou vzdelania a kvalifikácie zdravotníckych pracovníkov v súvislosti s komunikáciou a starostlivosťou o rodiny pacientov, rôznym legislatívnym prístupom k súhlasu s darovaním orgánov a jeho praktickým uplatňovaním, ako aj ďalšími dôležitými kultúrnymi, ekonomickými a sociálnymi faktormi ovplyvňujúcimi vnímanie prínosov darcovstva a transplantácií v rámci spoločnosti,

N.  keďže darcovstvo orgánov od žijúcich darcov môže byť užitočným dodatočným opatrením pre pacientov, ktorí nemôžu získať potrebný orgán prostredníctvom transplantácie post mortem, pričom ale treba zdôrazniť, že darcovstvo orgánov od žijúcich darcov môže prichádzať do úvahy len vtedy, ak sa v súvislosti s darcovstvom vylúčila akákoľvek nezákonná činnosť a platba,

O.  keďže lekársky zákrok možno vykonať len po tom, ako k nemu dotknutá osoba dala slobodný a informovaný súhlas; keďže táto osoba by mala byť vopred náležite informovaná o účele a povahe zákroku, ako aj o jeho následkoch a rizikách; keďže dotknutá osoba môže svoj súhlas kedykoľvek slobodne odvolať,

P.  keďže členské štáty musia zabezpečiť, aby orgány určené na transplantáciu neboli zomretej osobe odobraté, pokiaľ táto osoba nebola vyhlásená za mŕtvu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi,

Q.  keďže darcovstvo orgánov od žijúcich darcov by malo byť len doplnkom k darcovstvu orgánov od mŕtvych darcov,

R.  keďže využívanie orgánov pri liečbe so sebou nesie riziko prenosu infekčných a iných ochorení,

S.  keďže ľudia sa dožívajú vyššieho veku, čo znižuje kvalitu dostupných orgánov a v mnohých prípadoch vedie k poklesu počtu transplantácií, a to aj v členských štátoch, v ktorých sa počet darcov zvyšuje,

T.  keďže pri zvyšovaní počtu darovaných orgánov zohrávajú veľmi dôležitú úlohu informovanosť verejnosti a verejná mienka,

U.  keďže charitatívne spolky a iné dobrovoľné organizácie v členských štátoch svojou činnosťou zvyšujú informovanosť o darcovstve orgánov a keďže ich úsilie v konečnom dôsledku prispieva k nárastu počtu ľudí v registroch darcov orgánov,

1.  víta akčný plán v oblasti darcovstva a transplantácie orgánov (2009 – 2015), ktorý Komisia prijala v decembri 2008 a v ktorom sa stanovuje prístup spolupráce medzi členskými štátmi vo forme súboru prioritných opatrení založených na identifikácii a rozvoji spoločných cieľov a zhodnotení darcovských a transplantačných činností podľa dohodnutých ukazovateľov, ktoré by mohli pomôcť pri stanovení referenčných kritérií a najlepších postupov;

2.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom dostupných ľudských orgánov na transplantáciu vzhľadom na uspokojenie potrieb pacientov; uznáva, že vážny nedostatok darcov orgánov zostáva hlavnou prekážkou brániacou plnému rozvoju transplantačných služieb a hlavným problémom, ktorý musia členské štáty EÚ vyriešiť v súvislosti s transplantáciami orgánov;

3.  berie na vedomie úspešnosť projektov, v rámci ktorých majú občania možnosť priamo sa zapísať do registra darcov orgánov po ukončení určitých administratívnych postupov, ako je podanie žiadosti o cestovný pas alebo vodičský preukaz; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvážili prijatie takýchto systémov s cieľom zvýšiť počet ľudí v registri darcov;

4.  domnieva sa, že v záujme predchádzania plytvaniu orgánmi dostupnými na liečbu je dôležité, aby existoval jasne vymedzený právny rámec týkajúci sa ich využívania a aby spoločnosť dôverovala systému darcovstva a transplantácií;

5.  poukazuje na dôležitosť organizačných aspektov odoberania orgánov a zdôrazňuje, že výmena informácií a najlepších postupov medzi členskými štátmi pomôže krajinám s nízkou dostupnosťou orgánov zlepšiť mieru darcovstva, čo dokladá napríklad zavedenie prvkov španielskeho modelu v rôznych krajinách v rámci EÚ aj mimo nej, ktoré úspešne zvýšili mieru darcovstva orgánov;

6.  zdôrazňuje význam koordinátorov darcovstva a význam určenia koordinátorov darcovstva na úrovni nemocníc; koordinátor darcovstva by sa mal uznávať ako kľúčová osobnosť nielen pri zvyšovaní účinnosti procesu darcovstva a transplantácie, ale aj pri zlepšovaní kvality a bezpečnosti orgánov určených na transplantáciu;

7.  zdôrazňuje, že zmeny v organizácii darcovstva a odberu orgánov môžu podstatne zvýšiť a udržať mieru darcovstva orgánov;

8.  zdôrazňuje, že v procese darovania orgánu od mŕtveho darcu sa za jeden z kľúčových krokov považuje identifikácia potenciálnych darcov; zdôrazňuje, že najdôležitejším krokom k zlepšeniu vyhľadávania darcov a k zvyšovaniu miery darcovstva je vymenovanie kľúčovej osoby v procese darcovstva na úrovni nemocníc (koordinátor darcovstva transplantátov), ktorej hlavnou zodpovednosťou by bol rozvoj proaktívneho programu na zisťovanie darcov a optimalizácia celého procesu darcovstva orgánov;

9.  berie na vedomie dôležitosť cezhraničnej výmeny orgánov vzhľadom na potrebu kompatibility darcov s príjemcami, z čoho vyplýva význam veľkého fondu darcov na uspokojenie potrieb všetkých pacientov v poradovníkoch; domnieva sa, že ak sa nebude uskutočňovať výmena orgánov medzi jednotlivými členskými štátmi, príjemcovia, ktorí potrebujú vzácneho kompatibilného darcu, budú mať veľmi malú šancu, že nájdu orgán, zatiaľ čo určití darcovia nebudú braní do úvahy, pretože v poradovníkoch nie sú vhodní príjemcovia;

10.  víta činnosti Eurotransplantu a Scanditransplantu, no konštatuje, že výmeny orgánov mimo týchto systémov a v rámci nich možno výrazne zlepšiť, najmä v prospech pacientov v malých krajinách;

11.  zdôrazňuje, že stanovenie spoločných záväzných noriem kvality a bezpečnosti bude jediným mechanizmom, ktorý môže zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia v celej EÚ;

12.  zdôrazňuje, že darcovstvo orgánov by malo byť dobrovoľné a neplatené a malo by sa uskutočňovať v jasne vymedzenom právnom a etickom kontexte;

13.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prideľovanie orgánov na základe transparentných, nediskriminačných a vedeckých kritérií;

14.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili jasné stanovenie právneho základu na poskytovanie platného súhlasu alebo nesúhlasu s darovaním orgánu od mŕtvej osoby alebo jej rodinných príslušníkov, a aby zaručili aj to, že sa orgány nebudú odnímať mŕtvej osobe bez toho, aby sa táto osoba vyhlásila za mŕtvu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi;

15.  schvaľuje opatrenia, ktoré sú zamerané na ochranu žijúcich darcov a na zabezpečenie toho, aby darovanie orgánov bolo altruistické a dobrovoľné bez akejkoľvek inej platby okrem náhrady, ktorá je striktne obmedzená na úhradu výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s darovaním orgánu, ako sú cestovné náklady, náklady na opatrovanie detí, náhrada straty na zárobku alebo náhrada nákladov na uzdravenie, pričom zamedzujú finančným stimulom a nevýhodám pre potenciálnych darcov; naliehavo žiada členské štáty, aby určili podmienky, za akých sa náhrada môže poskytnúť;

16.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zaručenia poistenia darcov orgánov vo všetkých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala rozsah poistenia darcov vo všetkých členských štátoch s cieľom nájsť najlepšie postupy v EÚ;

17.  zdôrazňuje, že členské štáty musia zabezpečiť, aby darcov vyberali na základe zdravotného stavu a anamnézy vrátane psychologického vyšetrenia, ak sa považuje za potrebné, kvalifikovaní alebo zaškolení, kompetentní odborní pracovníci;

18.  zdôrazňuje, že zavedenie dobre štruktúrovaných prevádzkových systémov a podpora úspešných modelov na vnútroštátnej úrovni má mimoriadny význam; navrhuje, aby prevádzkové systémy zahŕňali primeraný právny rámec, technickú a logistickú infraštruktúru, ako aj organizačnú podporu spojenú s účinným systémom prideľovania orgánov;

19.  vyzýva členské štáty, aby v prvom rade podporovali vytváranie programov na zlepšenie kvality darcovstva orgánov v každej nemocnici, kde existuje potenciál darcovstva orgánov, a to na základe vlastného zhodnotenia celého procesu darcovstva orgánov, ktoré by vykonávali odborníci v oblasti intenzívnej starostlivosti a transplantačný koordinátor v každej nemocnici, a aby sa pritom podľa potreby a možností usilovali o doplnenie uvedeného prostredníctvom externých hodnotení stredísk;

20.  zdôrazňuje, že neustále vzdelávanie by malo tvoriť základnú časť komunikačných stratégií všetkých členských štátov v tejto oblasti; navrhuje predovšetkým, aby ľudia boli lepšie informovaní a aby boli povzbudzovaní k tomu, aby o darcovstve orgánov hovorili a aby informovali svojich príbuzných o svojom úmysle darovať orgány; konštatuje, že podľa všetkého len 41 % európskych občanov diskutovalo v rámci svojej rodiny na tému darcovstva orgánov;

21.  nabáda členské štáty k tomu, aby napomáhali vyhlásenia o výslovnom prejave vôle žijúcich osôb tým, že im umožnia zapísať sa on-line do vnútroštátneho a/alebo európskeho registra darcov, s cieľom zrýchliť postupy overovania v súvislosti so súhlasom s darovaním orgánov;

22.  vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi, Európskym parlamentom a príslušnými zúčastnenými stranami preskúmala možnosť vytvorenia systému, v ktorom by sa v čo najväčšom počte členských štátov zohľadňovali želania občanov, ktorí dajú súhlas s darcovstvom orgánov po svojej smrti;

23.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili zavedenie systémov a príslušných databáz, ktoré budú ľahko dostupné na registráciu želaní budúcich darcov;

24.  takisto žiada členské štáty, aby podporili návrh, aby sa na vnútroštátnom preukaze totožnosti alebo vodičskom preukaze uvádzala zmienka alebo symboly, ktoré umožnia identifikovať držiteľa ako darcu orgánov;

25.  vyzýva preto členské štáty, aby zlepšili znalosti a komunikačné zručnosti zdravotníckych pracovníkov a skupín na podporu pacientov v súvislosti s transplantáciou orgánov; vyzýva Komisiu, členské štáty a organizácie občianskej spoločnosti, aby sa podieľali na úsilí zvýšiť verejné povedomie o možnosti darovania orgánov a aby pritom brali do úvahy kultúrne špecifiká každého členského štátu;

26.  vyzýva členské štáty, aby dosiahli maximálnu možnú mieru darcovstva orgánov od mŕtvych darcov zavedením účinných systémov na identifikáciu darcov orgánov a podporou koordinátorov darcovstva transplantátov v nemocniciach v celej Európe; žiada členské štáty, aby zhodnotili a častejšie využívali orgány od darcov vybraných na základe širších kritérií (napríklad starších darcov alebo darcov s určitými chorobami) a aby pritom uplatňovali čo najvyššie normy kvality a bezpečnosti, najmä prostredníctvom využívania nedávneho pokroku v oblasti biotechnológií, ktorý znižuje riziko odmietnutia transplantovaných orgánov,

27.  domnieva sa, že je potrebné zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi ochranou darcu, pokiaľ ide o anonymitu a dôvernosť informácií, na jednej strane a medzi schopnosťou sledovať darcovstvo orgánov na lekárske účely na strane druhej, a to s cieľom zabrániť zákonnému i nezákonnému vyplácaniu odmeny za darovanie orgánov;

28.  zdôrazňuje, že so žijúcimi darcami by sa malo zaobchádzať v súlade s najvyššími zdravotnými normami, pričom títo darcovia by nemali znášať finančnú záťaž v prípade, že vyskytnú zdravotné problémy, ako sú hypertenzia, zlyhanie obličiek a ich dôsledky, spôsobené transplantačným postupom, a malo by sa zabrániť akejkoľvek strate na zárobku v dôsledku transplantácie alebo akémukoľvek zdravotnému problému; darcovia by mali byť chránení proti diskriminácii v sociálnom systéme;

29.  domnieva sa, že všetky pravidlá transplantačných systémov (prideľovanie, prístup k transplantačným službám, údaje o činnosti atď.) by mali byť zverejnené a náležite kontrolované s cieľom predísť akejkoľvek neoprávnenej diskriminácii, čo sa týka prístupu k čakacej listine na transplantáciu a/alebo k liečebným postupom;

30.  konštatuje, že hoci niektoré členské štáty zaviedli povinnú registráciu transplantačných postupov a existuje aj niekoľko dobrovoľných registrov, nejestvuje žiaden komplexný systém na zhromažďovanie údajov o rôznych druhoch transplantácií a ich výsledkoch;

31.  dôrazne preto podporuje vytváranie národných registrov a registrov na úrovni EÚ, ako aj vypracovanie metodiky na porovnávanie výsledkov existujúcich registrov na sledovanie príjemcov orgánov po transplantácii, a to v súlade so súčasným európskym právnym rámcom na ochranu osobných údajov;

32.  podporuje vypracovanie špecializovaných protokolov platných v celej EÚ obsahujúcich postupy pre operačné a pooperačné štádiá pod vedením príslušných operačných tímov, patológov špecialistov a špecialistov v ďalších požadovaných oblastiach;

33.  podporuje vytváranie národných registrov a registrov na úrovni EÚ na sledovanie žijúcich darcov s cieľom zabezpečiť lepšiu ochranu ich zdravia;

34.  zdôrazňuje, že akékoľvek komerčné využitie orgánov, ktoré popiera spravodlivý prístup k transplantáciám, je neetické, je v rozpore s najzákladnejšími ľudskými hodnotami, porušuje článok 21 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne a je zakázané podľa článku 3 ods. 2 Charty základných práv EÚ;

35.  poukazuje na to, že medzi nedostatkom orgánov a obchodovaním s orgánmi a ľuďmi na účel odobratia orgánov existuje dvojaká súvislosť: po prvé, zvýšená dostupnosť orgánov v členských štátoch by prispela k lepšiemu monitorovaniu týchto praktík tým, že by zamedzila akejkoľvek potrebe získavať orgány mimo EÚ a po druhé, nezákonná činnosť vážne ohrozuje dôveryhodnosť zákonného systému darcovstva orgánov;

36.  opätovne pripomína odporúčania o boji proti obchodovaniu s orgánmi uvedené v Adamouovej správe o darcovstve orgánov a transplantáciách(2) a zastáva názor, že Komisia by ich mala plne zohľadniť pri vypracúvaní akčného plánu; trvá na tom, že je potrebné, aby sa v rámci Komisie a Europolu zvýšila informovanosť o tomto probléme;

37.  zdôrazňuje význam zasadnutia Svetového zdravotníckeho zhromaždenia, ktoré sa má uskutočniť v máji 2010, a naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby sa na úrovni WHO dôrazne zasadili za zásadu dobrovoľného a neplateného darcovstva;

38.  víta spoločnú štúdiu Rady Európy a OSN o obchodovaní s orgánmi, tkanivami a bunkami a o obchodovaní s ľuďmi na účel odobratia orgánov;

39.  poukazuje na správu Davida Matasa a Davida Kilgoura o zabíjaní členov hnutia Falun kung kvôli ich orgánom a žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu a Rade predložila správu o týchto obvineniach spolu s ďalšími takýmito prípadmi;

40.  naliehavo žiada členské štáty, aby vytvorili mechanizmy na predchádzanie situáciám, keď zdravotnícki pracovníci, zdravotnícke inštitúcie či zdravotné poisťovne podporujú občanov Únie pri získavaní orgánov v tretích krajinách prostredníctvom praktík nezákonného obchodovania s orgánmi alebo ľuďmi na účely získania orgánov; vyzýva členské štáty, aby monitorovali prípady tohto typu, ktoré by sa vyskytovali na ich území; naliehavo vyzýva členské štáty, aby posúdili možnosť zavedenia legislatívnych opatrení vrátane sankcií, ktoré by sa vzťahovali na osoby, ktoré takéto činnosti podporujú alebo sa na nich zúčastňujú;

41.  dôrazne odmieta správanie niektorých organizácií zdravotného poistenia, ktoré nabádajú pacientov na účasť na transplantačnej turistike, a žiada členské štáty, aby takéto správanie prísne monitorovali a trestali;

42.  zdôrazňuje, že pacienti, ktorí získali orgán za nezákonných okolností, nemôžu byť vylúčení zo zdravotnej starostlivosti v EÚ; poukazuje na to, že tak, ako v iných prípadoch, by sa malo rozlišovať medzi trestaním nezákonnej činnosti a potrebou liečby;

43.  zdôrazňuje, že členské štáty by mali v záujme účinnejšieho riešenia problému nezákonného obchodovania s orgánmi posilniť svoju spoluprácu pod záštitou Interpolu a Europolu;

44.  uznáva, že je nanajvýš dôležité zvýšiť kvalitu a bezpečnosť darcovstva orgánov a transplantácií; poukazuje na to, že vyššia kvalita a bezpečnosť budú mať vplyv na zníženie transplantačných rizík a následne tiež obmedzia negatívne účinky; uznáva, že opatrenia zamerané na kvalitu a bezpečnosť by mohli mať vplyv na dostupnosť orgánov a naopak; žiada Komisiu, aby členským štátom pomohla pri budovaní kapacity na vytváranie a rozvoj regulačných rámcov určených na zvýšenie kvality a bezpečnosti;

45.  zdôrazňuje, že dobrá spolupráca medzi zdravotníckymi pracovníkmi a vnútroštátnymi orgánmi alebo inými legitímnymi organizáciami je nevyhnutná a prínosná;

46.  uznáva dôležitú úlohu posttransplantačnej starostlivosti vrátane náležitého využívania liečby proti odmietnutiu orgánov pre úspešnosť transplantácií; uznáva, že optimálne využívanie liečby proti odmietnutiu orgánov môže viesť k zlepšeniu dlhodobého zdravia pacientov a prežitia štepov, a teda aj k širšej dostupnosti orgánov v dôsledku zníženej potreby opätovnej transplantácie, a domnieva sa, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby pacienti mali prístup k čo najlepším dostupným terapiám;

47.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 102, 7.4.2004, s. 48. (2) Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. apríla 2008 o darcovstve orgánov a transplantáciách: politické kroky na úrovni Európskej únie (Prijaté texty, P6_TA(2008)0130).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. mája 2010 o inštitucionálnych aspektoch pristúpenia Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (2009/2241(INI))

P7_TA(2010)0184 A7-0144/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, článok 216 ods. 2, článok 218 ods. 6, 8 a 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj protokol k článku 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii o pristúpení Únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej EDĽP),

–  so zreteľom na rozhodnutie Konferencie predsedov zo 14. januára 2010, v ktorom sa schvaľuje uplatnenie článku 50 rokovacieho poriadku (postup pridružených výborov)(1),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre zahraničné veci (A7-0144/2010),

A.  keďže v judikatúre, ktorá sa nezmenila od vydania rozsudku zo 17. decembra 1970 Internationale Handelsgesellschaft mbH(2) a rozsudku zo 14. mája 1974 Nold/Komisia(3), Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že základné práva sú integrálnou súčasťou všeobecných zásad práva, na ktorého dodržiavanie Súdny dvor dohliada,

B.  keďže v tejto oblasti sa Súdny dvor Európskej únie inšpiruje ústavnými tradíciami spoločnými pre členské štáty, ako aj medzinárodnými nástrojmi na ochranu ľudských práv, ktoré členské štáty uznávajú, napríklad EDĽP,

C.  keďže táto judikatúra bola vo svojej podstate zahrnutá do primárneho práva prostredníctvom Zmluvy o Európskej únii z Maastrichtu v roku 1993,

D.  keďže Súdny dvor Európskej únie venuje osobitnú pozornosť vývoju judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, čoho dôkazom je zvyšujúci sa počet rozsudkov, ktoré sa odvolávajú na ustanovenia EDĽP,

E.  keďže Európsky súd pre ľudské práva vychádza zo zásady tzv. prezumpcie súladu konania členského štátu EÚ s EDĽP, pokiaľ tento štát iba vykonáva právo EÚ,

F.  keďže Súdny dvor Európskej únie vo svojom stanovisku z 28. marca 1996 konštatoval, že Európske spoločenstvo nemôže pristúpiť k EDĽP bez predchádzajúcej úpravy zmluvy z toho dôvodu, že Spoločenstvo nemá na takýto krok explicitnú ani implicitnú právomoc,

G.  keďže pri pristúpení treba dodržiavať ustanovenia Lisabonskej zmluvy a príslušných protokolov, a predovšetkým článok 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a protokol č. 8 k Lisabonskej zmluve; keďže tieto ustanovenia nepredstavujú iba spôsob, ktorý umožňuje pristúpenie EÚ, ale pre inštitúcie EÚ stanovujú povinnosť postupovať podľa týchto ustanovení, keďže dohoda o pristúpení EÚ k EDĽP musí odrážať potrebu ochraňovať špecifické črty EÚ a právo EÚ,

H.  keďže po uzatvorení protokolu č. 14, ktorým sa mení EDĽP, EÚ získala možnosť pristúpiť k dohovoru, pokiaľ ide o zmluvné štáty EDĽP, a keďže pri pristúpení musia byť medzi EÚ na jednej strane a zmluvnými stranami EDĽP na druhej strane dohodnuté podmienky a spôsoby pristúpenia,

I.  keďže sa pri takejto dohode treba zaoberať aj administratívnymi a technickými otázkami, ako je zásada prispievania EÚ na prevádzkové náklady Európskeho súdu pre ľudské práva; keďže v tejto súvislosti by bolo potrebné zvážiť vytvorenie samostatného rozpočtu Európskeho súdu pre ľudské práva, aby sa uľahčilo určenie jednotlivých príspevkov,

J.  keďže pristúpením k EDĽP sa EÚ integruje do jeho systému na ochranu základných práv a okrem vnútornej ochrany týchto práv prostredníctvom judikatúry Súdneho dvora Európskej únie získa aj vonkajšiu ochranu prostredníctvom inštitúcie medzinárodného rozmeru,

K.  keďže EDĽP bol vypracovaný nielen prostredníctvom dodatkových protokolov, ale aj ďalších dohovorov, chárt a dohôd, v dôsledku čoho vznikol stále sa vyvíjajúci systém ochrany ľudských práv a základných slobôd,

1.  zdôrazňuje hlavné argumenty v prospech pristúpenia EÚ k EDĽP, ktoré možno zhrnúť takto:

2.  pripomína, že podľa článku 6 Zmluvy o Európskej únii a podľa protokolu číslo 8 pristúpenie neprináša rozšírenie právomocí EÚ, a najmä nedáva EÚ všeobecnú právomoc v oblasti ľudských práv, a že v súlade s článkom 4 ods. 2 a článkom 6 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii musí rešpektovať ústavné tradície a identitu členských štátov;

3.  potvrdzuje, že podľa článku 2 protokolu č. 8 k Lisabonskej zmluve dohoda o pristúpení EÚ k EDĽP musí zaručiť, že pristúpenie neovplyvní osobitnú situáciu v členských štátoch, pokiaľ ide o EDĽP a jeho protokoly všeobecne, ako aj o prípadné výnimky a podmienky stanovené najmä členskými štátmi, a že tieto okolnosti by nemali ovplyvniť pozíciu EÚ vo vzťahu k EDĽP;

4.  poznamenáva, že systém EDĽP bol doplnený sériou doplnkových protokolov o ochrane práv, ktoré nie sú predmetom EDĽP, a odporúča, aby Komisia bola zároveň poverená rokovaním o pristúpení ku všetkým protokolom týkajúcim sa práv, na ktoré sa vzťahuje Charta základných práv, a to bez ohľadu na to, či ich ratifikovali členské štáty EÚ;

5.  zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že pristúpenie EÚ k EDĽP je pristúpením neštátneho člena k právnemu nástroju vytvorenému pre štáty, malo by sa uskutočniť bez zmeny charakteru EDĽP a úpravy systému jeho súdnictva by mali byť minimálne; považuje v záujme účastníkov konania, ako aj EÚ a tretích krajín za dôležité uprednostniť také spôsoby pristúpenia, ktoré budú mať čo najmenší vplyv na pracovné vyťaženie Európskeho súdu pre ľudské práva;

6.  zdôrazňuje, že spolu s potrebným politickým záväzkom je nanajvýš dôležité, aby sa na hlavné technické otázky našli primerané odpovede a riešenia, s cieľom zabezpečiť, aby z pristúpenia EÚ k EDĽP mali úžitok občania; poukazuje na to, že nevyriešené a nejasné podrobnosti môžu spôsobiť zmätok a ohroziť samotný účel pristúpenia; zdôrazňuje však, že technické prekážky by nemali spôsobiť oneskorenie postupu;

7.  zdôrazňuje, že pristúpením k EDĽP sa EÚ nestáva členom Rady Európy, ale že na zabezpečenie dobrej integrácie EÚ do systému EDĽP je potrebná určitá účasť EÚ na inštanciách EDĽP, a preto by EÚ mala mať určité práva, najmä:

8.  zastáva názor, že členské štáty by sa počas pristúpenia k EDĽP mali zaviazať medzi sebou a vo svojich vzájomných vzťahoch s EÚ nepožadovať riešenie medzištátnych sporov pri porušení v zmysle článku 33 EDĽP, ak akt alebo opomenutie, ktoré sú predmetom sporu, spadajú do rozsahu pôsobnosti práva EÚ, keďže by to bolo v rozpore s článkom 344 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

9.  domnieva sa, že pridaná hodnota pristúpenia EÚ k EDĽP spočíva v individuálnej možnosti inštitúcií alebo členských štátov podať sťažnosť proti aktom na uplatňovanie práva EÚ, a preto každá sťažnosť fyzickej alebo právnickej osoby na konanie alebo zanedbanie konania inštitúcie alebo organizácie EÚ musí byť namierená výhradne voči tejto inštitúcii alebo organizácii; rovnako každá sťažnosť, ktorej predmetom je opatrenie na uplatňovanie práva EÚ členským štátom, musí byť namierená voči tomuto štátu, pričom by to nemalo prekážať súčasnému podaniu sťažnosti na EÚ a členský štát v prípade, že mohli vzniknúť pochybnosti o vymedzení zodpovednosti za príslušný akt;

10.  domnieva sa, že splnenie požiadavky vyčerpania vnútroštátnych opravných prostriedkov podľa článku 35 EDĽP si vyžaduje, aby sťažovateľ vyčerpal možnosti opravných prostriedkov daného štátu, a aby uplatnil prejudiciálne konanie na súde v Luxemburgu; táto podmienka sa považuje za splnenú, ak napriek žiadosti žalobcu vnútroštátny sudca nepovažuje prejudiciálne konanie za opodstatnené;

11.  konštatuje, že po pristúpení EÚ k EDĽP môže nastať situácia, že v určitých veciach budú mať súdnu právomoc tak Európsky súd pre ľudské práva, ako aj Súdny dvor Európskej únie, a zdôrazňuje, že súbežné predloženie podania na oboch súdoch nebude prípustné;

12.  považuje za vhodné, aby v záujme dobrej správy súdnictva a bez toho, aby bol dotknutý článok 36 ods. 2 EDĽP, v každom konaní Európskeho súdu pre ľudské práva voči členskému štátu, v ktorom by sa mohla objaviť otázka práva EÚ, mohla EÚ vstúpiť do konania ako jeden z odporcov a aby do každého konania voči EÚ za rovnakých podmienok mohol každý členský štát vstúpiť ako jeden z odporcov; táto možnosť sa musí vymedziť pomocou ustanovení zahrnutých do dohody o pristúpení jasným, a zároveň aj dostatočne širokým spôsobom;

13.  domnieva sa, že prijatie možnosti vystupovať ako jeden z odporcov nebráni iným nepriamym prostriedkom, ktoré poskytuje EDĽP (článok 36 ods. 1), ako je právo EÚ vystupovať ako tretia strana vo veciach sťažností občanov EÚ;

14.  domnieva sa, že vzhľadom na to, že Európsky súd pre ľudské práva uznal extrateritoriálnu uplatniteľnosť EDĽP, cieľom EÚ musí byť úplné dodržiavanie tejto povinnosti v rámci jej vonkajších vzťahov a aktivít;

15.  domnieva sa, že by nebolo správne formalizovať vzťahy medzi Súdnym dvorom Európskej únie a Európskym súdom pre ľudské práva zavedením prejudiciálneho konania na Európskom súde alebo vytvorením organizácie alebo pracovnej skupiny, ktorá by rozhodovala v prípade, že jeden zo súdov by mal v úmysle stotožniť sa s výkladom EDĽP, ktorý sa líši od výkladu druhého súdu; v tejto súvislosti pripomína vyhlásenie k článku 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, v ktorom sa poznamenáva, že medzi Súdnym dvorom Európskej únie a Európskym súdom pre ľudské práva sa vedie pravidelný dialóg, ktorý by sa mal posilniť, keď EÚ pristúpi k EDĽP;

16.  je si veľmi dobre vedomý skutočnosti, že Európsky súd pre ľudské práva by mohol stanoviť porušenie v prípade, o ktorom už rozhodol Súdny dvor Európskej únie, a zdôrazňuje, že by to v žiadnom prípade nemalo vrhnúť pochybnosti na vierohodnosť Súdneho dvora Európskej únie ako najvyššej rozhodujúcej inštancie súdneho systému EÚ;

17.  zdôrazňuje, že po pristúpení bude EDĽP predstavovať minimálnu úroveň ochrany ľudských práv a základných slobôd v Európe a že bude mať kľúčový význam najmä v prípadoch, keď je ochrana poskytovaná EÚ nižšia ako ochrana stanovená v EDĽP; poukazuje na to, že EDĽP posilňuje ochranu práv uznaných Chartou základných práv, ktoré spadajú do jeho rozsahu pôsobnosti, a že charta rovnako uznáva iné práva a zásady, ktoré sa nenachádzajú v EDĽP, ale v dodatkových protokoloch a nástrojoch spojených s EDĽP;

18.  pripomína, že podpora dodržiavania ľudských práv, ktorá je základnou zásadou EÚ zakotvenou v jej zakladajúcej zmluve, predstavuje spoločný základ pre vzťahy EÚ s tretími krajinami; preto sa domnieva, že toto pristúpenie posilní dôveru občanov v EÚ a dôveryhodnosť EÚ v dialógu o ľudských právach s tretími krajinami; ďalej zdôrazňuje, že jednotné a plné uplatňovanie Charty základných práv na úrovni EÚ je pre zabezpečenie dôveryhodnosti EÚ v tomto dialógu rovnako rozhodujúce;

19.  poznamenáva, že EDĽP zohráva dôležitú úlohu pri výklade Charty základných práv, keďže práva, ktoré zaručuje charta a ktoré zodpovedajú právam uznaným v rámci EDĽP, sa musia vykladať v súlade s dohovorom a podľa článku 6 odsek 3 Zmluvy o Európskej únii EDĽP je pre Súdny dvor Európskej únie zdrojom inšpirácie pri vypracovávaní všeobecných zásad práva EÚ; poznamenáva tiež, že EDĽP v súlade so svojím článkom 53 sa nebude vykladať tak, aby obmedzoval alebo poškodzoval práva uznané Chartou základných práv, aby si charta zachovala svoju plnú právnu hodnotu;

20.  zdôrazňuje význam EDĽP a judikatúry Európskeho súd pre ľudské práva pri tvorbe právneho rámca a smerodajných zásad pre súčasné a budúce akcie EÚ v oblasti občianskych práv, spravodlivosti a vnútorných vecí, najmä vzhľadom na nové formy integrácie a harmonizácie občianskych slobôd, spravodlivosti a vnútorných vecí, ktorých vznik podnietilo nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy a prijatie Štokholmského programu;

21.  zdôrazňuje, že pristúpenie prispeje predovšetkým k zavedeniu ucelenejšieho systému ľudských práv v rámci EÚ; zastáva názor, že pristúpenie posilní dôveryhodnosť EÚ v oblasti ochrany ľudských práv v očiach jej občanov a zaručí plné a efektívne dodržiavanie základných práv všade tam, kde pôjde o právo EÚ;

22.  zdôrazňuje, že po pristúpení už nebude možné spochybňovať právomoc Európskeho súdu pre ľudské práva pri posudzovaní vecí spadajúcich pod EDĽP na základe vnútornej štruktúry práva EÚ; zdôrazňuje zároveň, že právomoci Európskeho súdu pre ľudské práva nesmú byť obmedzené na európskych občanov, ani na zemepisné územie EÚ (napríklad v prípade misií alebo delegácií);

23.  konštatuje, že pristúpenie EÚ k EDĽP poskytne dodatočný mechanizmus na uplatňovanie ľudských práv, najmä možnosť podať na Európskom súde pre ľudské práva sťažnosť na konanie alebo nekonanie inštitúcie EÚ alebo členského štátu pri vykonávaní práva EÚ v prípade, ktorý patrí do právomoci EDĽP; zdôrazňuje však, že týmto pristúpením sa nič nemení na súčasnom systéme rozdelenia právomocí Súdneho dvora Európskej únie alebo Európskeho súdu pre ľudské práva a že požiadavka, aby boli vyčerpané všetky vnútroštátne opravné prostriedky, zostáva podmienkou pre prípustnosť žiadosti; žiada, aby sa žiadosti a sťažnosti spracovávali v primeranom čase; podnecuje Komisiu, aby v spolupráci so Súdnym dvorom Európskej únie a Európskym súdom pre ľudské práva poskytla určité usmernenia v súvislosti s tým, čo patrí k primeraným vnútroštátnym opravným prostriedkom v rámci EÚ, a v súvislosti s otázkou prejudiciálneho konania podľa práva EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že bude potrebné zabezpečiť, aby sa súdy členských štátov predkladali sťažnosti Súdnemu dvoru Európskej únie, ak sa vyskytne sporná otázka týkajúca sa základných práv;

24.  zdôrazňuje, že pristúpenie si zároveň bude vyžadovať intenzívnejšiu spoluprácu medzi vnútroštátnymi súdmi, Súdnym dvorom Európskej únie a Európskym súdom pre ľudské práva pri ochrane základných práv; poukazuje na to, že prostredníctvom spolupráce medzi týmito dvomi európskymi súdmi sa bude ďalej rozvíjať jednotný systém judikatúry v oblasti ľudských práv;

25.  ďalej víta, že článok 1 EDĽP zaručuje ochranu nielen občanom EÚ a ďalším jednotlivcom na území EÚ, ale aj všetkým osobám, ktoré spadajú do pôsobnosti EÚ mimo jej územia;

26.  uvedomuje si skutočnosť, že pristúpenie ako také nevyrieši veľmi závažné problémy, ktorým čelí systém EDĽP, t. j. na jednej strane nadmerné množstvo práce vyplývajúce z obrovského nárastu individuálnych sťažností a na druhej strane reforma štruktúry a fungovania súdu potrebná na to, aby sa súd mohol vyrovnať s týmto nárastom; konštatuje, že Európsky súd pre ľudské práva uznáva skutočnosť, že pracuje v zložitom právnom a politickom prostredí, a poznamenáva, že vstup do platnosti protokolu č. 14 dňa 1. júna 2010 určite pomôže znížiť počet nedokončených konaní, ale nedokáže ich odstrániť; v kontexte reformy Európskeho súdu pre ľudské práva zdôrazňuje dôležitosť Deklarácie z Interlakenu s osobitným dôrazom na odsek 4 deklarácie, ktorý oprávnene upozorňuje na to, že kritériá týkajúce sa oprávnenosti a jurisdikcie súdu sa musia uplatňovať jednotne a dôsledne;

27.  považuje za potrebné zachovať nezávislosť Európskeho súdu pre ľudské práva v personálnej a rozpočtovej politike;

28.  upozorňuje na skutočnosť, že vzhľadom na význam pristúpenia EÚ k EDĽP z ústavného hľadiska Zmluva o fungovaní Európskej únie stanovuje náročné podmienky pristúpenia, keďže Rada musí po schválení Európskym parlamentom prijať rozhodnutie o uzavretí dohody jednomyseľne a táto dohoda vstúpi do platnosti iba po schválení členskými štátmi v súlade s ústavnými ustanoveniami členských štátov;

29.  nabáda národné parlamenty členských štátov EÚ, aby zreteľne vyjadrili svoje odhodlanie a ochotu zjednodušiť proces pristúpenia zapojením svojich vnútroštátnych súdov a ministerstiev spravodlivosti;

30.  poznamenáva, že pristúpenie EÚ k EDĽP znamená, že EÚ uznáva celkový systém ochrany ľudských práv, tak ako bol vypracovaný a kodifikovaný v mnohých dokumentoch a organizáciách Rady Európy; v tejto súvislosti je pristúpenie EÚ k EDĽP prvým zásadným krokom, ktorý by mal byť následne doplnený, okrem iného, pristúpením EÚ k Európskej sociálnej charte podpísanej 18. októbra 1961 v Turíne, zmenenej a doplnenej 3. mája 1996 v Štrasburgu, v súlade s aquis zakotvenými v Charte základných práv, ako aj v sociálno-právnych predpisoch Únie;

31.  ďalej vyzýva EÚ, aby pristúpila k orgánom Rady Európy, akými sú Výbor na zabránenie mučenia, Európska komisia proti rasizmu a intolerancii a Európska komisia pre efektívnosť fungovania justície; zároveň zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa Únia zapojila do práce komisára pre ľudské práva, Európskeho výboru sociálnych práv, Vládneho výboru Európskej sociálnej charty a Európskeho výboru pre migráciu, a žiada, aby bol riadne informovaný o záveroch a rozhodnutiach týchto orgánov;

32.  domnieva sa, že v záujme občanov, demokracie, ľudských práv v Európe a v EÚ a ich dodržiavania a zabezpečenia by mala byť spolupráca medzi inštitúciami EÚ a špecializovanými orgánmi Rady Európy posilnená s cieľom prispieť k lepšiemu súladu a väčšej miere komplementárnosti v oblasti ľudských práv na európskej úrovni;

33.  navrhuje, aby Rada Európy a EÚ v záujme zvyšovania povedomia občanov o pridanej hodnote pristúpenia vypracovali usmernenia s jasným vysvetlením všetkých dôsledkov a účinkov, ktoré pristúpenie prinesie; nazdáva sa, že Komisia a členské štáty by mali občanom EÚ poskytovať informácie, ktorými sa zabezpečí, že občania si budú plne vedomí významu dodatočného mechanizmu a jeho príslušného využitia;

34.zdôrazňuje, že je dôležité ustanoviť neformálny orgán na koordináciu výmeny informácií medzi Európskym parlamentom a Parlamentným zhromaždením Rady Európy;

35.  zdôrazňuje, že keďže pristúpenie k EDĽP sa netýka len inštitúcií EÚ, ale aj občanov EÚ, na všetkých rokovaniach sa má podieľať a formou konzultácií zúčastňovať Európsky parlament, ktorý má byť okamžite a úplne informovaný vo všetkých fázach rokovaní, ako sa to stanovuje v článku 218 ods. 10 Zmluvy o Európskej únii;

36.  víta odhodlanie súčasného španielskeho predsedníctva zaoberať sa pristúpením, keďže ho považuje sa naliehavú otázku, a v tomto ohľade aj kladný a kooperatívny postoj Rady Európy; vyzýva belgické a maďarské predsedníctvo, aby urobili maximum pre čo najskoršie dokončenie pristúpenia čo najjednoduchším a najprístupnejším spôsobom, aby občania EÚ mohli mať v čo najkratšom čase úžitok z pristúpenia EÚ k EDĽP;

37.  trvá na tom, aby bol Európsky parlament vzhľadom na dôležitú úlohu, akú mu priznáva Lisabonská zmluva pri uzatváraní dohody o pristúpení, riadne informovaný o vymedzení mandátu na rokovanie o pristúpení k EDĽP a aby bol úzko zapojený do predbežných diskusií, a to aj počas rokovaní o tomto dokumente v súlade s ustanoveniami článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

38.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Zápisnica zo schôdze Konferencie predsedov, PE 432.390/CPG, bod 9.1. (2) Zbierka rozhodnutí 1970, s. 1125. (3) Zbierka rozhodnutí 1974, s. 491.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. mája 2010 o konferencii o preskúmaní Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu v Kampale v Ugande

P7_TA(2010)0185 B7-0265/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozhodnutie zvolať konferenciu o preskúmaní Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu v Kampale, Ugande od 31. mája do 11. júna 2010, ktoré prijalo zhromaždenie štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, na svojej ôsmej plenárnej schôdzi 26. novembra 2009(1),

–  so zreteľom na predchádzajúce uznesenia a správy o konferencii o preskúmaní a najmä na uznesenie MTS-ASP/7/Res.2 o postupe vymenovania a voľby sudcov, prokurátora a zástupcov prokurátora Medzinárodného trestného súdu,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Medzinárodnom trestnom súde, najmä na uznesenia z 19. novembra 1998(2), 18. januára 2001(3), 28. februára 2002(4), zo 4. júla 2002 o návrhu zákona o ochrane pracovníkov amerických služieb (ASPA)(5) a z 26. septembra 2002(6) a na svoje uznesenie z 22. mája 2008(7),

–  so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (MTS) a na jeho nadobudnutie platnosti 1. júla 2002,

–  so zreteľom na vyhlásenie z 1. júla 2002 o Medzinárodnom trestnom súde, ktoré predložilo predsedníctvo Rady v mene Európskej únie,

–  so zreteľom na význam, ktorý MTS a EÚ pripisujú konsolidácii právneho štátu a dodržiavaniu ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, ako aj zachovaniu mieru a poslineniu medzinárodnej bezpečnosti v súlade s Chartou OSN a článkom 21 ods. 2 písm. b) Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na skutočnosť, že Rada EÚ prijala 16. júna 2003 spoločnú pozíciu 2003/444/SZBP o Medzinárodnom trestnom súde(8), v ktorej sa uvádza, že závažné trestné činy, ktoré sú v jurisdikcii MTS, sa týkajú všetkých členských štátov, ktoré sú odhodlané spolupracovať, aby zabránili týmto činom a skoncovali s beztrestnosťou ich páchateľov, a ktorej cieľom je podporovať účinné fungovanie súdu a získavať preň všeobecnú podporu presadzovaním čo najširšej účasti na Rímskom štatúte,

–  so zreteľom na akčný plán pre koordinácii činností EÚ, univerzálnosť a celistvosť Rímskeho štatútu a nezávislosť a účinné fungovanie MTS, ktorý nadviazal na spoločnú pozíciu(9) finalizovanú EÚ 4. februára 2004,

–  so zreteľom na to, že EÚ prijala súbor hlavných zásad(10), v ktorých sa stanovujú minimálne referenčné hodnoty, ktoré majú dodržiavať štáty, ktoré sú zmluvnými stranami MTS, pri uzatváraní dvojstranných dohôd o nevydávaní občanov,

–  so zreteľom na viacero rozhodnutí(11), ktoré prijala Rada EÚ v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti s cieľom posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov na vnútroštátnej úrovni,

–  so zreteľom na Štokholmský program, v ktorom sú inštitúcie EÚ vyzvané, aby podporovali a presadzovali činnosť Únie a jej členských štátov zameranú proti beztrestnosti, aby bojovali proti trestným činom genocídy, zločinom proti ľudskosti a vojnovým zločinom a aby v tejto súvislosti podporovali spoluprácu medzi členskými štátmi [...] a MTS,

–  so zreteľom na značný pokrok, ktorý sa dosiahol od prvého zvolenia sudcov a prokurátora MTS, a na skutočnosť, že súd v súčasnosti vyšetruje päť krajín (Keňu, Konžskú demokratickú republiku, Sudán/Darfúr, Ugandu a Stredoafrickú republiku),

–  so zreteľom na skutočnosť, že konferencia o preskúmaní MTS je vhodnou príležitosťou na zváženie pokroku súdu a jeho činnosti pri odstrašovaní od ozbrojených konfliktov a ich riešení s osobitným odkazom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na dôvodovú správu Rímskeho štatútu, v ktorej sa vymedzuje jurisdikcia MTS a v ktorej sa znásilnenie, sexuálne otroctvo, vynútená prostitúcia, násilné tehotenstvo, vynútená sterilizácia alebo iné formy sexuálneho násilia porovnateľnej závažnosti uznávajú za zločiny proti ľudskosti,

–  so zreteľom na vyhlásenia Rady a Komisie o konferencii o preskúmaní Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu v Kampale, Ugande,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ dôsledne podporuje MTS a presadzuje univerzálnosť a bráni celistvosť Rímskeho štatútu s cieľom chrániť a zvyšovať nezávislosť, zákonnosť a účinnosť medzinárodného súdneho konania,

B.  keďže dosiahnutie čo najširšej ratifikácie a implementácie Rímskeho štatútu tiež bolo cieľom EÚ počas pokovovaní o pristúpení a v procese pristúpenia nových členských štátov EÚ, a keďže ratifikácia a implementácia Rímskeho štatútu by tiež mala byť dôležitým cieľom EÚ v rámci jej vzťahov s ďalšími partnermi, najmä Spojenými štátmi americkými, Čínou, Ruskom a Izraelom,

C.  keďže EÚ systematicky sleduje zaraďovanie doložky o MTS do mandátov na rokovania a do dohôd s tretími krajinami,

D.  keďže dodržiavanie, presadzovanie a ochrana univerzálnej platnosti ľudských práv sú súčasťou etického a právneho acquis Únie a jedným zo základných kameňov európskej jednoty a integrity(12),

E.  keďže význam úlohy EÚ ako globálneho hráča v posledných desaťročiach vzrástol,

F.  keďže jej osobitní zástupcovia presadzujú politiky a záujmy EÚ v problémových regiónoch a krajinách a zohrávajú aktívnu úlohu v úsilí o konsolidáciu mieru, stability a právneho štátu,

G.  keďže v apríli 2006 sa EÚ stala prvou regionálnou organizáciou, ktorá podpísala dohodu s MTS o spolupráci a pomoci(13),

H.  keďže EÚ v rámci finančného nástroja EIDHR poskytla za desať rokov viac ako 40 miliónov EUR na projekty zamerané na podporu MTS a medzinárodného trestného súdnictva,

I.  keďže Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ sa aktívne podieľalo na začlenení medzinárodného trestného súdnictva do revidovanej dohody o partnerstve AKT a EÚ (dohoda z Cotonou) a prijalo niekoľko uznesení zameraných na začlenenie boja proti beztrestnosti do ústredia medzinárodnej rozvojovej spolupráce a príslušného politického dialógu,

J.  keďže táto konferencia o preskúmaní je kľúčovou príležitosťou pre štáty, ktorú sú zmluvnými stranami, ako aj pre neštátne zmluvné strany, občiansku spoločnosť a iné zúčastnené strany, aby opäť rázne potvrdili svoj záväzok týkajúci sa spravodlivosti a zodpovednosti,

K.  keďže štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, využili príležitosť konferencie o preskúmaní na to, aby okrem predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k Rímskemu štatútu preskúmali celý MTS viac ako desať rokov po jeho založení a širšie zhodnotili stav medzinárodného trestného súdnictva, pričom sa zamerali na štyri hlavné témy, a to: komplementaritu, spoluprácu, vplyv systému Rímskeho štatútu na obete a postihnuté spoločenstvá, a mier a spravodlivosť,

L.  keďže popri 111 štátoch, ktoré sú zmluvnými stranami MTS, sú niektoré regióny, napríklad Blízky východ, severná Afrika a Ázia, stále nedostatočne zastúpené,

M.  keďže spolupráca medzi štátmi, medzinárodnými organizáciami a MTS je zásadná pre účinnosť a úspech systému medzinárodného trestného súdnictva, najmä pokiaľ ide o schopnosť presadzovania práva,

N.  keďže 19. apríla 2010 bola MTS po prvý krát od jeho založenia predložená žiadosť o súdne rozhodnutie vo veci nespolupráce štátu,

O.  keďže Rímsky štatút je založený na predpoklade zdôrazňujúcom zásadu komplementarity, spočívajúcej v myšlienke, že samotný štát vyšetruje a v prípade potreby stíha osoby podozrivé zo spáchania zločinov podľa medzinárodného práva,

P.  keďže do najkonfliktnejších situácií, pri riešení ktorých súdnictvo nebolo zapojené ako súčasť mierového procesu, sa vrátilo násilie,

1.  pripomína svoju silnú podporu MTS a jeho cieľom; zdôrazňuje, že Rímsky štatút ratifikovali všetky členské štáty EÚ ako hlavnú zložku demokratických zásad a hodnôt EÚ, a vyzýva preto členské štáty, aby plne dodržiavali štatút ako súčasť acquis EÚ;

2.  zdôrazňuje význam výberu africkej krajiny, Ugandy, za hostiteľa tejto konferencie o preskúmaní a vyjadruje podporu žiadosti súdu otvoriť kontaktný úrad s Africkou úniou v Addis Abebe, pričom uznáva univerzálny rozmer systému Rímskeho štatútu;

3.  zdôrazňuje význam zásady všeobecnosti Rímskeho štatútu a vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby aktívne podporovala pristúpenie k štatútu a jeho ratifikáciu;

4.  pripomína svoju pozíciu, že žiadna dohoda o imunite by nemala umožniť beztrestnosť akejkoľvek osoby obvinenej z vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti alebo genocídy; víta vyhlásenie vlády USA, že sa neuzavrú žiadne nové dohody o imunite a vyzýva USA a ich partnerov, aby ustúpili od existujúcich dohôd o imunite;

5.  naliehavo žiada členské štáty, aby sa na čo najvyššej úrovni vrátane hláv štátov a predsedov vlád zúčastnili na konferencii o preskúmaní a aby verejne opäť potvrdili svoj záväzok voči MTS;

6.  povzbudzuje členské štáty, aby svojimi prísľubmi opätovne potvrdili svoj záväzok voči MTS a zdôraznili praktické opatrenia, ktoré plánujú prijať na jeho podporu, a to prisľúbením, že budú okrem iného vykonávať Rímsky štatút, ratifikovať a vykonávať Dohodu o výsadách a imunitách súdu (ACIP), spolupracovať s ostatnými štátmi, ktoré majú menšiu kapacitu na podporu všeobecnej akceptácie súdu, a aby potvrdili svoj prínos k posilneniu systému komplementarity a spolupráce, najmä pokiaľ ide o vplyv na obete a postihnuté spoločenstvá, ako aj ostatné oblasti Rímskeho štatútu;

7.  rozhodne podporuje, aby sa do článku 5 ods. 1 Rímskeho štatútu zaradil trestný čin agresie patriaci do vecnej príslušnosti MTS, v súvislosti s ktorým sa osobitná pracovná skupina zhromaždenia štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, dohodla na účely štatútu, že trestný čin agresie znamená plánovanie, prípravu, začatie alebo spáchanie aktu agresie osobou, ktorá je schopná účinne kontrolovať alebo riadiť politické alebo vojenské opatrenia štátu, ktorý svojím charakterom, závažnosťou a rozsahom predstavuje zjavné porušenie Charty OSN;

8.  rozhodne vyhlasuje, že každé rozhodnutie o vymedzení trestného činu agresie musí rešpektovať nezávislosť súdu; odporúča, aby členské štáty prijali návrh, ktorý nepožaduje žiadny jurisdikčný filter na určenie toho, či bol spáchaný akt agresie, pred tým, ako prokurátor MTS bude môcť začať s vyšetrovaním, a ak konferencia o preskúmaní rozhodne, že sa musí stanoviť jurisdikčný filter, mali by požadovať, aby určenie toho, či bol spáchaný akt agresie, vykonala príslušná komora počas konaní už stanovených v Rímskom štatúte;

9.  vyzýva členské štáty, aby zmysluplne zhodnotili súčasnú situáciu prostredníctvom aktívnej účasti na oficiálnych panelových diskusiách, ako aj podujatiach organizovaných občianskou spoločnosťou (a ostatnými zúčastnenými stranami) na okraji oficiálnej konferencie;

10.  naliehavo žiada členské štáty, aby využili príležitosť konferencie o preskúmaní a zopakovali svoj záväzok voči súdu osobitnými prísľubmi týkajúcimi sa štyroch hodnotených tém a aby tieto záväzky dodržali;

11.  podporuje MTS počas tejto konferencie o preskúmaní v procese hodnotenia každej etapy vykonávania a vplyvu Rímskeho štatútu so zreteľom na hľadisko obetí a postihnutých spoločenstiev;

12.  je znepokojený vplyvom Rímskeho štatútu na obete, jednotlivcov a spoločenstvá postihnuté trestnými činmi, ktoré sú v jurisdikcii MTS; považuje za zásadné zabezpečiť, aby obete a postihnuté spoločenstvá mali prístup k informáciám o súde a rozumeli jeho činnosti a aby práva a záujmy obetí boli v centre záujmu spoločenstva Rímskeho štatútu so zreteľom na to, že MTS je súdnou inštitúciou, ktorá dopĺňa primárnu úlohu štátov pri poskytovaní ochrany a uľahčovaní prístupu k spravodlivosti a účinnému odškodneniu obetí, či už jednotlivo alebo kolektívne; domnieva sa, že členské štáty by mali:

13.  opakuje svoju výzvu členským štátom, aby zabezpečili plnú spoluprácu medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami, signatárskymi štátmi a súdom v súlade s článkom 86 Rímskeho štatútu, aby tak rešpektovali jeho cieľ a účel ustanovený v preambule, t. j. že „najzávažnejšie trestné činy týkajúce sa medzinárodného spoločenstva ako celku nesmú zostať nepotrestané“, týmito prostriedkami:

14.  víta revíziu a rozpravu týkajúcu sa článku 124 (tzv. prechodné ustanovenie) Rímskeho štatútu, ktorý štátom poskytuje možnosť voľby, či majú ich štátni príslušníci podliehať jurisdikcii súdu vo veci vojnových zločinov počas prvých siedmich rokov po ratifikácii, a vyzýva na urýchlené vypustenie tohto článku zo štatútu, aby sa tak zákon uplatňoval rovnocenne na všetkých podozrivých z vojnových zločinov spáchaných na území štátov, ktoré sú zmluvnými stranami štatútu, alebo ich štátnymi príslušníkmi;

15.  vyzýva členské štáty, aby považovali za prioritu zaradiť medzi vojnového zločiny v jurisdikcii súdu použitie určitých zbraní v kontexte ozbrojeného konfliktu nemedzinárodnej povahy, v súlade s belgickým návrhom zmien a doplnení článku 8 Rímskeho štatútu, ktorý bol predložený na 8. schôdzi zhromaždenia štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, a ktorý rozširuje kriminalizáciu používania jedov, jedovatých zbraní, dusivých, jedovatých alebo iných plynov a všetkých analogických kvapalín, materiálov alebo zariadení, ako aj používanie munície, ktorá mení svoj tvar v tele, na ozbrojené konflikty nemedzinárodnej povahy;

16.  zdôrazňuje účinnosť zásady komplementarity súdu, ktorá je základom komplexného systému medzinárodnej trestnej justície (systém Rímskeho štatútu) a podľa ktorej hlavnú povinnosť štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, t. j. vyšetrovanie a trestné stíhanie medzinárodných zločinov, jasne dopĺňa komplementárna (subsidiárna) jurisdikcia MTS;

17.  je hlboko presvedčený, že počas diskusií v Kampale by členské štáty mali:

18.  žiada všetky štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, a najmä členské štáty EÚ, aby prijali a vykonali vnútroštátne právne predpisy, ktoré by zabezpečili ich schopnosť plne spolupracovať s MTS;

19.  žiada všetky štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, aby uzatvorili dohody so súdom o presťahovaní obetí a svedkov a vykonávaní trestov;

20.  žiada Úniu, členské štáty a iných medzinárodných darcov, aby podporovali reformné procesy a národné snahy o budovanie kapacít zamerané na posilnenie nezávislého súdnictva, sektoru presadzovania práva a systému väzenských zariadení vo všetkých rozvojových krajinách, ktoré priamo ovplyvňuje páchanie zločinov podľa Rímskeho štatútu, čo zabezpečí účinné vykonávanie zásady komplementarity a dodržiavanie rozhodnutí súdu v príslušných štátoch;

21.  žiada štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, aby prijali uznesenie na základe diskusií v Kampale, ktoré zdôrazní význam účinnej spravodlivosti pre obete v kontexte spravodlivých a nestranných procesov;

22.  vyzýva členské štáty EÚ, aby do budúcnosti obnovili svoj záväzok voči MTS;

23.  podporuje návrh vysokých predstaviteľov štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu schváliť 17 júl, ktorý je dňom prijatia Rímskeho štatútu v roku 1998, za deň Medzinárodného trestného súdnictva;

24.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín.

(1) Uznesenie MTS-ASP/8/Res.6. (2) Ú. v. ES C 379, 7.12.1998, s. 265. (3) Ú. v. ES C 262, 18.9.2001, s. 262. (4) Prijaté texty, P5_TA(2002)0082. (5) Prijaté texty, P5_TA(2002)0367. (6) Prijaté texty, P5_TA(2002)0449. (7) Prijaté texty, P6_TA(2008)0238. (8) Ú. v. EÚ L 150, 18.6.2003, s. 67. (9) Dokument Rady 5742/04. (10) Hlavné zásady EÚ týkajúce sa dohôd medzi zmluvným štátom Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu a Spojenými štátmi, pokiaľ ide o podmienky vydávania osôb súdu. (11) Rozhodnutie Rady 2002/494/SVV z 13. júna 2002 (Ú. v. ES L 167, 26.6.2002, s. 1), ktorým sa vytvára Európska sieť kontaktných miest, pokiaľ ide o osoby zodpovedné za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny; rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV z 13. júna 2002 (Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 1) o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi; rozhodnutie Rady 2003/335/SVV z 8. mája 2003 (Ú. v. EÚ L 118, 14.5.2003, s. 12) o vyšetrovaní a trestnom stíhaní genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov. (12) Článok 2, článok 3 ods. 5 a článok 6 Zmluvy o Európskej únii. (13) Ú. v. EÚ L 115, 28.4.2006, s. 50.