Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 20. mája 2010 - Štrasburg
Zabezpečenie jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov
 Dialóg medzi univerzitami a podnikmi
 Finančná pomoc Spoločenstva v súvislosti s vyradením blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj v Bulharsku z prevádzky - „Program Kozloduj“ *
 Vykonávanie súčinnosti medzi finančnými prostriedkami vyčlenenými na výskum a inováciu v nariadení (ES) č. 1080/2006, pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja a siedmy rámcový program pre výskum a vývoj v mestách a regiónoch, ako aj v členských štátoch a v Únii
 Dlhodobá udržateľnosť verejných financií v súvislosti s hospodárskou obnovou
 Prínos politiky súdržnosti k dosahovaniu lisabonských cieľov
 Únia pre Stredozemie
 Potreba stratégie EÚ pre Zakaukazko
 Náboženská sloboda v Pakistane
 Thajsko
 Barma

Zabezpečenie jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov
PDF 448kWORD 142k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. mája 2010 o zabezpečení jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov (2010/2011(INI))
P7_TA(2010)0186A7-0132/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskej rade s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

–  so zreteľom na správu profesora Maria Montiho Komisii o oživení jednotného trhu(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Agenda občanov – výsledky pre Európu (KOM(2006)0211),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Jednotný trh pre Európu 21. storočia (KOM(2007)0724) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Jednotný trh: zhodnotenie dosiahnutých výsledkov (SEK(2007)1521), uznesenie Parlamentu zo 4. septembra 2007 o preskúmaní jednotného trhu(2) a pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Preskúmanie jednotného trhu: o rok neskôr (SEK(2008)3064),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Príležitosti, prístup a solidarita: smerom k novej sociálnej vízii pre Európu 21. storočia (KOM(2007)0726), na oznámenie Komisie s názvom Služby všeobecného záujmu vrátane sociálnych služieb všeobecného záujmu: nový európsky záväzok (KOM(2007)0725) a na uznesenie Parlamentu z 27. septembra 2006 o Bielej knihe Komisie o službách vo verejnom záujme(3),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 29. júna 2009 o opatreniach na zlepšenie fungovania jednotného trhu(4) a odporúčanie Komisie z 12. júla 2004 k transpozícii smerníc ovplyvňujúcich vnútorný trh do vnútroštátneho práva(5),

–  so zreteľom na Hodnotenie výsledkov vnútorného trhu z júla 2009 (SEK(2009)1007) a uznesenia Parlamentu z 9. marca 2010(6) a 23. septembra 2008(7) o hodnotení výsledkov jednotného trhu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru s názvom Stratégia spotrebiteľskej politiky EÚ 2007 – 2013. Posilniť postavenie spotrebiteľov, zlepšiť ich spokojnosť, účinne ich chrániť (KOM(2007)0099) a uznesenie parlamentu z 20. mája 2008 o stratégii spotrebiteľskej politiky EÚ 2007-2013(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. januára 2009 s názvom Monitorovanie spotrebiteľských výsledkov na jednotnom trhu Druhé vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov (KOM(2009)0025) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Druhé vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov (SEK(2009)0076),

–  so zreteľom na správu Komisie z 2. júla 2009 o presadzovaní spotrebiteľského acquis (KOM(2009)0330) a na správu Komisie z 2. júla 2009 o uplatňovaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa) (KOM(2009)0336),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2010 o ochrane spotrebiteľa(9),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o cezhraničnom elektronickom obchode medzi podnikmi a spotrebiteľmi v EÚ (KOM(2009)0557),

–  so zreteľom na správu Odbornej sekcie pre jednotný trh, výrobu a spotrebu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru o prekážkach jednotného európskeho trhu z roku 2008(10),

–  so zreteľom na výročnú správu siete SOLVIT za rok 2008 o vývoji a výsledkoch siete SOLVIT (SEK(2009)0142), pracovný dokument útvarov Komisie z 8. mája 2008 o akčnom pláne integrovaného prístupu k poskytovaniu asistenčných služieb občanom a podnikom na jednotnom trhu (SEK(2008)1882) a uznesenie Parlamentu z 9. marca 2010 o sieti SOLVIT(11),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorého cieľom je vytvoriť celkový rámec pravidiel a zásad, pokiaľ ide o akreditáciu a dohľad nad trhom,

–  so zreteľom na článok 26 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom sa stanovuje, že „vnútorný trh zahrnie oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu v súlade s ustanoveniami zmlúv“,

–  so zreteľom na článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), ktorý Úniu zaväzuje k úsiliu o „sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj o vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality“,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie začlenenú do zmlúv článkom 6 ZEÚ,

–  so zreteľom na článok 9 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia“,

–  so zreteľom na článok 11 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „požiadavky ochrany životného prostredia musia byť začlenené do vymedzenia a uskutočňovania politík Únie a činností, a to predovšetkým s ohľadom na podporu trvalo udržateľného rozvoja“,

–  so zreteľom na článok 12 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie“,

–  so zreteľom na článok 14 ZFEÚ a jej protokol 26 o službách všeobecného záujmu,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0132/2010),

A.  keďže občanom, spotrebiteľom a MSP, ktorí si želajú pohybovať sa, nakupovať, predávať a obchodovať za hranicami s rovnakým pocitom bezpečnosti a dôvery, aký majú vo svojich členských štátoch, stojí v ceste príliš veľa prekážok vyplývajúcich z nedostatku informácií o právach a príležitostiach, rozdrobenej regulácie, nedostatku legislatívnych iniciatív v niektorých kľúčových oblastiach, nevhodnej transpozície, nedostatočného uplatňovania a presadzovania pravidiel, ako aj z nedostatku administratívnej koordinácie a spolupráce,

B.  keďže zároveň úsilie zamerané na harmonizáciu právnych predpisov s cieľom prekonať tieto prekážky niekedy viedlo k nadmernej regulácii, ktorá mala nepriaznivý vplyv na väčšinu MSP, najmä mikropodniky, ktoré nemajú záujem o pôsobenie na európskom trhu, ale dávajú prednosť pokračovaniu v činnosti vykonávanej miestne, ako aj na orgány miestnej správy, požaduje sa lepšia regulácia s minimálnou administratívnou záťažou,

C.  keďže len malé percento pracovníkov, poskytovateľov služieb a profesionálov sa odhodlá presunúť sa do iného členského štátu, okrem iného aj preto, lebo byrokracia a riziko straty nároku na sociálne poistenie takýto krok príliš komplikujú a zvyšujú s ním súvisiace náklady,

D.  keďže len málo podnikateľov a MSP ponúka svoj tovar a služby mimo svojich domácich trhov z dôvodu jazykových bariér, nedostatku istoty týkajúcej sa investícií, platieb a zodpovednosti, ako aj z dôvodu rozdielov v právnych, administratívnych, sociálnych a kultúrnych tradíciách rôznych členských štátov,

E.  keďže jednotný trh sa nesmie posudzovať izolovane od iných oblastí horizontálnych politík, a to najmä zdravotníctva, sociálneho zabezpečenia a ochrany spotrebiteľov, pracovného práva, životného prostredia, trvalo udržateľného rozvoja a vonkajších politík,

F.  keďže stratégia EÚ do roku 2020 by mala stanoviť realistické ciele na dosiahnutie ekologického a sociálneho trhového hospodárstva založeného na poznatkoch a trvalo udržateľného rastu do roku 2020, ako aj na tvorbu pracovných miest v environmentálnom odvetví; keďže základným kameňom stratégie EÚ do roku 2020 by mal byť jednotný európsky trh, pred ktorým stoja výzvy v oblasti sociálnej spravodlivosti a hospodárskeho rastu a je zameraný na prínosy pre občanov, ochranu spotrebiteľa a MSP,

G.  keďže otázky spojené s jednotným trhom a medzinárodným obchodom spolu čoraz viac súvisia a vzájomne sa ovplyvňujú,

H.  keďže mnoho európskych občanov nie je oboznámených s praktickými prínosmi, ktoré im samým vyplývajú z jednotného trhu, pretože o jednotnom trhu je k dispozícii príliš málo informácií a jeho fungovanie nie je náležite vysvetlené,

Všeobecné aspekty

1.  domnieva sa, že EÚ čelí obzvlášť problematickému obdobiu v histórii integrácie jednotného európskeho trhu; zastáva názor, že k súčasným a budúcim výzvam sa musí pristupovať súvisle, rozhodne, s odhodlaním a intenzitou nevyhnutne spojenými so zmyslom pre cit a praktickosť v duchu spolupráce a solidarity; zdôrazňuje skutočnosť, že tento prístup si bude nevyhnutne vyžadovať pevnú autoritu a veľkú iniciatívu zo strany Európskej komisie, ako aj politickú vôľu zo strany Rady, členských štátov a Európskeho parlamentu;

2.  zdôrazňuje, že jednotný trh nie je iba hospodárskou štruktúrou a že právne predpisy týkajúce sa jednotného trhu chránia a zachovávajú špecifické základné práva občanov, ako je bezpečnosť a súkromie, a z tohto dôvodu plynule fungujúci jednotný trh predstavuje vzhľadom na mnohé hospodárske a iné úlohy, ktoré musí EÚ v súčasnosti riešiť, najdôležitejší záujem európskych občanov, spotrebiteľov a MSP;

3.  zdôrazňuje, že bez ohľadu na hospodárske, technologické a legislatívne nedostatky vo svojej štruktúre, jednotný európsky trh popri eurozóne najlepšie ilustruje pravý význam hospodárskej integrácie a jednoty EÚ a je bezpochyby najviditeľnejším úspechom európskej integrácie pre občanov EÚ;

4.  zdôrazňuje, že jednotný trh by mal otvoriť nové možnosti v oblasti výskumu a inovácií, výraznejšie podporiť rozvoj tovaru a služieb so zameraním na poznatky a technológie, ktoré sú hnacou silou budúceho hospodárskeho rozvoja;

5.  víta a plne podporuje zámer Komisie vrátiť na ústredné miesto vnútorného trhu tých, ktorí v ňom žijú a denne ho využívajú, ako aj jej záväzok byť odhodlaným obrancom jednotného trhu prostredníctvom plného uplatňovania svojich výkonných právomocí a navrhnúť sociálnu a environmentálnu víziu jednotného trhu založenú na záväzkoch vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy;

Proces integrácie jednotného trhu nie je nezvratný

6.  zdôrazňuje, že integrácia do jednotného trhu nie je nezvratný proces a že pokračovanie jednotného trhu by sa nemalo považovať za samozrejmosť;

7.  vyjadruje obavy z toho, že obnovenie hospodárskeho protekcionizmu na vnútroštátnej úrovni by pravdepodobne viedlo k rozdrobeniu jednotného trhu a preto mu treba predísť; vyjadruje znepokojenie, že súčasná hospodárska a finančná kríza by sa mohla použiť ako dôvod na opätovné zavedenie protekcionistických opatrení v niektorých členských štátoch, pričom by sa v súvislosti s touto krízou mali práve naopak využívať spoločné záchranné opatrenia;

8.  domnieva sa, že kríza výrazným spôsobom poškodila proces integrácie jednotného trhu a že odpor a nedôvera k jednotnému trhu sa zvýšili v dôsledku nedostatkov a nerovností vychádzajúcich z hospodárskych systémov členských štátov;

9.  pripomína, že politiky boja proti kríze by nemali škodiť procesu integrácie jednotného trhu, ale práve naopak, mali by poskytovať nové možnosti na reformu, konsolidáciu a zlepšenie súčasnej štruktúry jednotného trhu, na využitie potenciálu vytvárania pracovných miest v rámci ekologického hospodárstva a obnovenie dôvery a istoty občanov a najmä spotrebiteľov, ako aj MSP;

10.  zdôrazňuje, že oživenie jednotného trhu nesmie byť úplne diktované nedávnou finančnou krízou a že musí presiahnuť rámec základných skúseností získaných z krízy;

11.  zdôrazňuje, že obnovením jednotného trhu by sa malo dosiahnuť splnenie konkrétnych, merateľných, dosiahnuteľných, relevantných a časovo ohraničených cieľov, ktoré sa musia dosiahnuť riadnymi a účinnými politickými nástrojmi založenými na štyroch slobodách pohybu, ktoré môžu využívať všetci občania EÚ;

12.  upozorňuje na skutočnosť, že jednotný európsky trh nevyhnutne potrebuje nový impulz a že obnovenie vierohodnosti jednotného trhu a dôvery v neho si vyžaduje pevné vedenie zo strany európskych inštitúcií, predovšetkým Komisie, a politickú zodpovednosť členských štátov;

Potreba holistického a spoločného prístupu k jednotnému trhu

13.  domnieva sa, že staré vnímanie jednotného trhu by malo byť rozšírené, aby do seba zahŕňalo viac prvkov; zdôrazňuje, že všetci tí, čo sú zapojení do tvorby a uplatňovania jednotného trhu musia prijať holistickejší prístup, ktorý bude v plnej miere zohľadňovať záujmy občanov;

14.  zdôrazňuje, že silnejší, väčší a rozvinutejší jednotný trh má nezastupiteľný význam pre rast a tvorbu pracovných miest;

15.  upozorňuje, že jednotný trh by mal zohrávať ústrednú úlohu pokiaľ ide o trvalo udržateľné a konkurencieschopné trhové hospodárstvo v súvislosti s dlhodobou víziou stratégie EÚ do roku 2020;

16.  domnieva sa, že jednotný trh je veľmi dôležitým predpokladom úspechu stratégie EÚ na obdobie do roku 2020; navrhuje, aby sa všetky stratégie a politiky na obnovu jednotného európskeho trhu vrátane stratégie EÚ do roku 2020 zakladali na pragmatickej, komplexnej a širokej dohode podporovanej všetkými členskými štátmi a zameriavali sa najmä na priority, ktoré si členské štáty skutočne vezmú za svoje a ktoré budú na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni účinne implementovať;

17.  zdôrazňuje, že jednotný trh by mal naďalej poskytovať prínosy pre spotrebiteľov vo forme lepšej kvality, väčšieho výberu, rozumných cien a bezpečných potravín a služieb;

18.  požaduje nový spôsob politického myslenia, v rámci ktorého by sa pozornosť sústreďovala na občanov, spotrebiteľov a MSP, pokiaľ ide o oživenie európskeho jednotného trhu; domnieva sa, že sa to dá dosiahnuť tým, že sa európsky občan stane ústredným bodom tvorby politiky Európskej únie;

19.  zastáva názor, že revitalizácia jednotného trhu si vyžaduje účinnú realizáciu adekvátnejšej kontroly a rovnováhy a intenzívnejší dialóg, aby sa zaručilo primerané zohľadňovanie potrieb občanov a spotrebiteľov; domnieva sa, že prístup založený na dôkazoch a občanovi pomôže Únii získať späť dôveru verejnosti v jednotný európsky trh a nájsť ten správny vzorec na prijatie iniciatív, ktoré jej dodajú konkurenčný náskok, ktorý potrebuje, a to bez toho, aby bol dotknutý sociálny rozmer;

20.  opäť zdôrazňuje, že zmysluplné hodnotenie sociálnych, spotrebiteľských, environmentálnych a hospodárskych vplyvov jednotného trhu, ktoré by malo byť súčasťou všetkých návrhov súvisiacich s ním, je kľúčové pre získanie dôvery verejnosti a zaistí tiež realistickú integráciu cieľov v sociálnej oblasti, v oblasti ochrany spotrebiteľa, životného prostredia a hospodárstva;

21.  domnieva sa, že zrušením hraníc na jednotnom trhu sa ďalej posilnila konkurencieschopnosť Európy v globalizovanom svete;

22.  zdôrazňuje, že riadne fungovanie vnútorného trhu sa nemôže oddeliť od úlohy, ktorú musí Európa zohrávať ako globálny svetový aktér; domnieva sa, že Európska únia musí chrániť svoj sociálny a environmentálny model tak, že bude prísne vyžadovať dodržiavanie svojich právnych predpisov v prípade dovážaných výrobkov a služieb a bude striktne presadzovať uplatňovanie týchto právnych predpisov predovšetkým v rámci mnohostranných fór a najmä pri postupoch urovnávania sporov prostredníctvom Svetovej obchodnej organizácie;

23.  zdôrazňuje, že vnútorný trh a spoločná mena poslúžili v Európe ako ochranný štít a obmedzili negatívny vplyv finančnej krízy na podniky a občanov v Európe;

Výzvy a príležitosti, ktoré sa majú zohľadniť v rámci politiky jednotného trhu

24.  zastáva názor, že hlavnou úlohou, ktorej EÚ čelí, je nájsť rovnováhu medzi otvoreným hospodárstvom schopným stimulovať hospodársky rast a tvorbu pracovných príležitostí a nachádzať komplexné riešenia hlavných problémov budúcnosti (konkurencieschopnosť, výskum a rozvoj, priemyselná politika, demografické otázky, životné prostredie, technológie atď.) a hospodárskym systémom, ktorý dokáže zabezpečiť ochranu spotrebiteľa a zároveň poskytnúť sociálne a environmentálne záruky, ktoré občania potrebujú;

25.  zdôrazňuje, že uplatňovanie pravidiel jednotného trhu je naďalej nejednotné, pretože siete trhov sú nedostatočne vzájomne prepojené, čo znamená, že podniky a občania musia každý deň čeliť ťažkostiam v súvislosti so svojimi cezhraničnými činnosťami, na ktoré sa v prípade jedinej transakcie môže vzťahovať až 27 rôznych právnych systémov;

26.  poukazuje na dôležitosť vytvorenia ekologického jednotného trhu pre nové nízkouhlíkové a ekologické technológie, služby a produkty, a to vypracovaním celoeurópskych noriem pre emisie CO2; upozorňuje, že jasné normy a označovanie energeticky efektívnych produktov sa musia postupne stať v Únii povinné; konštatuje, že pri vypracúvaní nových noriem pre uhlíkovú stopu by sa mali zohľadňovať existujúce metódy a normy; zdôrazňuje, že takýmito normami sa nesmú vytvárať nadmerne zaťažujúce požiadavky, najmä pre MSP;

27.  naliehavo konštatuje, že v digitálnom veku musí Únia plne využiť potenciál a príležitosti, ktoré pre ďalší rozvoj jednotného trhu predstavuje internet a elektronický obchod a šírenie informačných a komunikačných technológií v MSP a verejnej správe, a sprístupniť jednotný všetkým občanom EÚ; zdôrazňuje, že vývoj nových technológií musí zohľadňovať potrebu chrániť občanov, spotrebiteľov a MSP, a tiež tých, ktorí sú najviac ohrození;

28.  zdôrazňuje význam vytvárania nových obchodných modelov, v rámci ktorých sú držitelia autorského práva a súvisiacich práv náležite odmeňovaní bez toho, aby sa zbytočne ohraničoval prístup spotrebiteľov ku kreatívnemu obsahu on-line;

29.  podporuje iniciatívy, ktoré Komisia prijala s cieľom uprednostniť v akejkoľvek budúcej stratégii výskum, poznatky a inováciu; očakáva, že na riešenie týchto kľúčových otázok budú v nadchádzajúcich  rozpočtoch EÚ vyčlenené dostatočné prostriedky; v tejto súvislosti pripomína nutnosť dospieť k riešeniu otvorenej otázky patentu Spoločenstva; navrhuje, aby Komisia začala skúmať spôsoby, ktorými možno dospieť ku konkrétnym referenčným hodnotám s cieľom merať úspech v oblastiach výskumu, znalostí a inovácie;

30.  podporuje úsilie Komisie o presadenie bezpečnosti vyrobených tovarov prostredníctvom nadobudnutia účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh;

Občania a spotrebitelia na jednotnom trhu

31.  je presvedčený, že vnímanie, chápanie a vedomosti európskeho občana o jednotnom trhu sú obmedzené, žiadne, nejasné alebo dokonca negatívne, sčasti z dôvodu nedostatku politickej vôle a informovanosti a nízkej úrovne verejného povedomia; domnieva sa, že sa musia uskutočniť cieľavedomé kroky, aby budúca politika Európskej únie týkajúca sa jednotného trhu zodpovedala potrebám občanov, predovšetkým spotrebiteľov a MSP, a aby im prinášala konkrétne výsledky;

32.  zdôrazňuje, že v záujme zaistenia sociálnej a hospodárskej podpory a spolupráce európskych občanov musia EÚ a členské štáty intenzívne podporovať možnosti, ktoré vyplývajú z európskej hospodárskej integrácie a zmeniť všeobecné vnímanie jednotného trhu tým, že ľuďom vysvetlia výhody, ktoré im prináša, aby boli schopní im rozumieť a aby si uvedomovali aj spôsoby, ako sa účinne domáhať svojich práv; domnieva sa preto, že je potrebné, aby ústredné miesto v rámci jednotného trhu patrilo odvetviam, ktoré majú priamy vplyv na každodenný život občanov, ako aj na potreby spotrebiteľov;

33.  domnieva sa, že niektoré z najočividnejších problémov, s ktorými sa spotrebitelia stretávajú, a to najmä v odvetví služieb, a ktoré sa musia prioritne riešiť s cieľom dosiahnuť rýchle výsledky, sú: 1) prístup k bezpečným výrobkom a kvalitným službám; 2) prístup k spoľahlivým, porovnateľným a objektívnym informáciám vrátane porovnaní cien; 3) väčšia právna istota a zrozumiteľnosť v právnych vzťahoch; 4) väčšia platobná istota; 5) prístup k adekvátnym, cenovo dostupným a účinným systémom odškodnenia, a 6) lepšie vedomosti o systéme a väčšia dôvera v systém;

34.  zastáva názor, že občanom sa nedostávajú dostatočné informácie o právnych predpisoch týkajúcich sa jednotného trhu a o dostupnosti a vynútiteľnosti ich práv; upozorňuje na potrebu účinnejšej organizácie príslušných internetových stránok, siete SOLVIT a kontaktných miest; domnieva sa, že je potrebná lepšia koordinácia a komunikácia takýchto iniciatív, pretože doposiaľ sa pomocou nich nepodarilo zasiahnuť tých, pre ktorých sú určené; zdôrazňuje úlohu portálu Komisie Vaša Európa pri informovaní tak občanov, ako aj podnikov o možnostiach života, práce a podnikania v Európskej únii; navrhuje, aby sa podporili existujúce možnosti, namiesto vytvárania nových kontaktných miest;

35.  vyjadruje presvedčenie, že zodpovedný postoj podnikov založený na dodržiavaní zásady sociálnej zodpovednosti, pravidiel hospodárskej súťaže a hospodárskych záujmov spotrebiteľov pomôže zabezpečiť dôveru spotrebiteľov, čo je základnou podmienkou posilnenia ich ochrany;

36.  domnieva sa, že odštartovanie iniciatív za hospodársku integráciu bude úspešnejšie, pokiaľ občania budú presvedčení o tom, že ich sociálne práva sú zaručené a že politiky vnútorného trhu budú mať pozitívny vplyv na sociálne politiky;

37.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že len malá časť občanov, spotrebiteľov a MSP má informácie o existujúcich alternatívnych mechanizmoch kompenzácie alebo vie, ako podať sťažnosť Komisii; poukazuje na to, že existujúce systémy riešenia problémov pre občanov a podniky, napríklad sieť SOLVIT, treba posilniť v súlade so správou Parlamentu o sieti SOLVIT z 2. marca 2010 (2009/2138(INI)); vyzýva Komisiu, aby iniciovala zrýchlené konanie za porušenie zmluvy, ak nevyriešená sťažnosť adresovaná sieti SOLVIT preukáže zjavné porušenie právnych predpisov Spoločenstva. považuje za poľutovaniahodné, že napriek odporúčaniam Komisie v tejto otázke sa stále náležite nezaviedli alternatívne mechanizmy riešenia sporov, alebo nefungujú uspokojivo;

38.  zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú zohrávajú spotrebiteľské združenia v rámci šírenia informácií spotrebiteľom v súvislosti s ich právami, podporou spotrebiteľov v spotrebiteľských sporoch, ako aj presadzovaním ich záujmov pri vytváraní spoločného trhu;

Malé a stredné podniky na jednotnom trhu

39.  potvrdzuje, že MSP predstavujú dôležitú súčasť základov európskeho hospodárstva a sú hlavnou hybnou silou pokiaľ ide o tvorbu pracovných miest, hospodársky rast, preorientovanie sa na ekologické hospodárstvo a sociálnu súdržnosť v Európe; trvá na svojom názore, že aktívne zapojenie MSP v rozšírenej EÚ je nevyhnutné pre zvýšenie inovatívnosti a konkurencieschopnosti jednotného trhu a zdôrazňuje, že sa musí vyvinúť väčšie úsilie, aby sa zlepšil prístup MSP na jednotný trh, uľahčil ich rozvoj a v plnej miere využil ich podnikateľský potenciál;

40.  domnieva sa, že zjednodušením požiadaviek pre MSP pri výzvach obstarávateľov na predloženie ponúk by sa mali odstrániť ďalšie prekážky, ktoré bránia MSP v prístupe na trhy verejného obstarávania, aby sa zvýšila konkurencieschopnosť na jednotnom trhu;

41.  podporuje budúce spoločné iniciatívy Komisie a členských štátov zamerané na: 1) pomoc malým podnikom pôsobiacim cezhranične v celej EÚ; 2) dosiahnutie hmatateľného zníženia administratívnej, finančnej a regulačnej záťaže, a najmä administratívnych prekážok, ktorým MSP čelia, bez ohľadu na to, či pôsobia na miestnej, vnútroštátnej alebo európskej úrovni, v súlade so zásadou proporcionality; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prísne dodržiavali a uplatňovali zásadu „najskôr myslieť na malých“, ako je načrtnutá v iniciatíve Small Business Act;

42.  žiada Komisiu, aby zintenzívnila úsilie a pomohla MSP prekonať jazykovú bariéru, ktorá im často bráni podnikať v iných členských štátoch, ako sú ich vlastné, a to poskytnutím všetkých informácií a služieb na jednotnom trhu vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie;

43.  zostáva odhodlaný obmedziť pridávanie dodatočných požiadaviek (tzv. gold plating) v nových právnych predpisoch o jednotnom trhu a žiada členské štáty a najmä ich parlamenty, aby sa aj naďalej zasadzovali za boj proti tomuto javu pri transpozícii právnych predpisov EÚ, pretože pre MSP je mimoriadne náročné vyrovnávať sa s takouto dodatočnou záťažou;

44.  súhlasí s tým, že dôkladné plnenie iniciatívy Small Business Act, najmä pokiaľ ide o dôsledné uplatňovanie testu MSP zo strany Komisie pri navrhovaní nových legislatívnych opatrení v oblasti vnútorného trhu, a zavedenie štatútu európskej súkromnej spoločnosti zaručia praktickú integráciu MSP do relevantného a životaschopného jednotného európskeho systému;

45.  dôrazne podporuje nariadenie, ktorým sa upravujú požiadavky na preklad budúceho patentu EÚ, vďaka ktorému sa patent EÚ stane konečne realitou a ktorý posilní Európu ako hybnú silu inovácie a konkurencie vo svete; naďalej podporuje preskúmanie systému ochranných známok Spoločenstva s cieľom zabezpečiť pre tento systém vyššiu kvalitu a lepšie vyhliadky;

46.  zdôrazňuje, že v časoch hospodárskej krízy je najzávažnejším problémom pre MSP prístup k finančným prostriedkom; považuje za poľutovaniahodné, že v dôsledku odchodu veľkých bánk z vidieckych a málo zaľudnených alebo hospodársky slabých oblastí vznikol pre MSP značný problém, pokiaľ ide o prístup k finančným prostriedkom; víta významnú úlohu sporiteľní a rôznych družstevných hnutí, pokiaľ ide o financovanie regionálneho hospodárstva, ako aj ich prínos pre sociálne trhové hospodárstvo vďaka ich podpory etických a sociálnych projektov;

47.  súhlasí s tým, že postup oznamovania zavedený smernicou 98/34/ES je veľmi užitočným nástrojom na zlepšovanie vnútroštátnych právnych predpisov na jednej strane a na zamedzenie prekážkam na jednotnom trhu, najmä pre MSP, na strane druhej; domnieva sa, že Komisia by mala posilniť tento mechanizmus zrýchleným konaním v prípade porušenia zmluvy, ak členský štát nepostupuje v súlade s podrobným stanoviskom vydaným Komisiou alebo ak nereaguje na podrobné stanovisko vydané členským štátom;

48.  domnieva sa, že rôzne hospodárske a sociálne politiky, ako sú politiky v oblasti rozpočtu, daní, vzdelávania a výskumu, musia byť koordinované na úrovni EÚ;

Vlastníctvo a presadzovanie právnych predpisov týkajúcich sa jednotného trhu a lepšej regulácie

49.  zdôrazňuje, že podľa zásady subsidiarity spočíva podstatná časť administratívnej a právnej zodpovednosti za jednotný trh v rukách členských štátov, a prípadne ich regionálnych a miestnych orgánov, ktoré musia preto spolu s inými inštitúciami EÚ prevziať skutočnú zodpovednosť za jednotný európsky trh;

50.  trvá na tom, že hodnotiace tabuľky výsledkov vnútorného trhu a hodnotiace tabuľky spotrebiteľských trhov jasne naznačujú, že členské štáty stále nespĺňajú ciele pokiaľ ide o správnu transpozíciu, uplatňovanie a presadzovanie právnych predpisov týkajúcich sa jednotného trhu, a že transpozícia európskych predpisov je oneskorená, čo narúša rovnaké podmienky, ktoré sú kľúčové pre správne fungovanie vnútorného trhu, najmä v sektore služieb;

51.  konštatuje, že postupné rozdrobenie pravidiel a nesúlad v uplatňovaní právnych predpisov v EÚ sa ukazujú ako neustále škodlivejšie pokiaľ ide o dobudovanie jednotného trhu; poznamenáva, že EÚ ešte musí prijať súbor vnútorne súdržných politík navrhnutých na odstránenie priamych a nepriamych prekážok správne fungujúceho vnútorného trhu;

52.  víta iniciatívu Komisie za lepšiu reguláciu, ktorá posilňuje účinnosť pravidiel a ich riadne uplatňovanie členskými štátmi; nalieha na Komisiu, aby v tomto prípade udržala nastúpený trend, lebo rýchle uplatnenie tejto stratégie by výrazne prispelo k úspešnému oživeniu jednotného trhu;

53.  berie na vedomie novú koncepciu inteligentnej regulácie, ako bola zavedená oznámením Komisie o EÚ 2020;

Výsledky
Významnejšia úloha inštitúcií pri stanovovaní a uplatňovaní pravidiel jednotného trhu

54.  s cieľom zlepšiť transpozíciu, uplatňovanie a presadzovanie právnych predpisov jednotného trhu navrhuje, aby Komisia vytvorila partnerstvo medzi všetkými zainteresovanými stranami zapojenými do formovania, uplatňovania a presadzovania takýchto právnych predpisov, využitím mechanizmov, ako je navrhnuté výročné fórum o jednotnom trhu;

55.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila riadne uplatňovanie a transpozíciu predpisov prostredníctvom systematickejšieho a nezávislého monitorovania s cieľom zrýchliť konania o porušení; zastáva názor, že oneskorenia v riešení konaní o porušení budú mať nepriaznivý účinok na záujmy občanov v rámci jednotného trhu;

56.  žiada Komisiu, aby vypracovala nové spôsoby, iné ako formálne postupy pri porušení právnych predpisov, a tým zlepšila transpozíciu a presadzovanie predpisov pre oblasť jednotného trhu; v tejto súvislosti žiada, aby sa v rámci nich zohľadnili inovačné mechanizmy, ako je postup vzájomného hodnotenia, ktorý sa predpokladá v smernici o službách, s cieľom je podporiť vzájomné hodnotenia a zodpovednosť členských štátov, a zlepšiť neformálne mechanizmy riešenia problémov, ako sú siete SOLVIT a EÚ PILOT, čo by bolo významným prínosom pre občanov, ktorí každodenné čelia frustrujúcim problémom na jednotnom trhu;

57.  vyzýva Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť systematickému vyhodnocovaniu a zjednodušovaniu existujúcich právnych predpisov v oblasti jednotného trhu a vždy, ak je to možné, znižovala administratívnu záťaž, čo bude prospešné pre občanov, ako aj pre podniky;

58.  nalieha na Komisiu, aby zaistila riadnu koordináciu a aby spolupracovala s Parlamentom a národnými parlamentmi členských štátov, ako aj hlavnými obchodnými partnermi a podnikateľskými a spotrebiteľskými združeniami, v oblasti dohľadu nad trhmi s tovarom a cezhraničného presadzovania predpisov o ochrane spotrebiteľov, a aby účinnejšie informovala európskych spotrebiteľov a občanov;

59.  odporúča Komisii, aby uskutočnila nezávislú analýzu s cieľom identifikovať 20 najväčších zdrojov nespokojnosti a frustrácie týkajúcich sa jednotného trhu, s ktorými sa občania každodenne stretávajú najmä na pracovnom trhu a ktoré sa týkajú elektronického obchodu, cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, kúpy a prenájmu vozidiel, prenosu dôchodkov, vzájomného uznávania odborných kvalifikácií, opatrovania a adopcie detí, ako aj výživného a príspevkov na ne;

60.  vyzýva Komisiu, aby presadzovala vytvorenie lepšieho mechanizmu na hodnotenie toho, ako sa pravidlá jednotného trhu uplatňujú v praxi na všetkých úrovniach v rôznych členských štátoch a ako môžu občania o podniky uplatňovať svoje práva na jednotnom trhu;

61.  žiada Komisiu, aby poskytla väčšiu pomoc členským štátom a prípadne ich regionálnym a miestnym orgánom s cieľom uľahčiť riadne dodržiavanie noriem EÚ; zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ musia ako celok sprísniť pravidlá a podporiť členské štáty v zlepšovaní správnej a včasnej transpozície právnych predpisov, aby sa zaistila platnosť rovnakých pravidiel v celej EÚ;

62.  požaduje posilnenie úlohy Európskeho parlamentu v oblastiach uplatňovania, presadzovania a monitorovania právnych predpisov týkajúcich sa jednotného trhu; domnieva sa, že rozšírená úloha EP a národných parlamentov podľa Lisabonskej zmluvy musí znamenať lepšiu synergiu medzi týmito dvoma parlamentnými úrovňami;

63.  vyzýva členské štáty, aby na jednotnom trhu zaistili lepšiu koordináciu a výmenu osvedčených postupov, a to najmä prostredníctvom informačného systému pre vnútorný trh a odbornej prípravy špecialistov na jednotný trh a ochranu spotrebiteľa na národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

64.  trvá na tom, aby Komisia zabezpečila: nezávislú kontrolu kvality regulačných návrhov; prijatie ex-ante a ex-post mechanizmov na overenie účinnosti právnych predpisov; využívanie kritérií porovnávania s najlepšími medzinárodnými postupmi; využívanie hodnotenia súladu na meranie sociálnych, environmentálnych a hospodárskych vplyvov tak na úrovni EÚ ako aj na úrovni jednotlivých štátov;

Opatrenia potrebné na účinnejšie informovanie a posilňovanie postavenia občanov a MSP na jednotnom trhu

65.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali cielenú komunikačnú stratégiu zameranú na každodenné problémy, s ktorými sa občania stretávajú pri usadzovaní sa a nástupe do zamestnania v inom členskom štáte, predovšetkým pri uskutočňovaní cezhraničných transakcií, cezhraničnom pohybe, nakupovaní alebo predaji, a na normy týkajúce sa sociálnej oblasti, zdravotníctva, ochrany spotrebiteľov a ochrany životného prostredia, na ktoré sa môžu spoliehať; domnieva sa, že súčasťou tejto komunikačnej stratégie by výslovne mali byť metódy na riešenie problémov, ako napr. sieť SOLVIT;

66.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie a zabezpečili, aby sa výrobné normy používané na jednotnom trhu stali hlavnou globálnou normou, čím sa zabezpečia rovnaké podmienky pre európske spoločnosti, najmä pre MSP, ktoré chcú pôsobiť aj mimo jednotného trhu;

67.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa pri plánovaní svojich celoročných činností zameriavala na právne predpisy týkajúce sa jednotného trhu, ktoré rešpektujú záujmy spotrebiteľov a majú rozhodujúci význam pre každodenný život európskych občanov; domnieva sa, že na toto stanovovanie priorít musia nadväzovať náležité informačné kampane, aby sa zlepšilo vnímanie jednotného trhu zo strany občanov;

68.  pripomína, že okrem charakteristických akcií typu reklamnej kampane, ktoré uskutočňujú európske inštitúcie alebo členské štáty, je potrebné uskutočňovať aj decentralizovanú komunikačnú činnosť, ktorá lepším spôsobom integruje miestnych aktérov a vnútroštátne, regionálne a miestne médiá (s osobitným dôrazom na miestne médiá), ktorá je väčšmi orientovaná na každodenné problémy, s ktorými sa stretávajú spotrebitelia na jednotnom trhu (napr. bankové poplatky v inom členskom štáte, preskúmanie možnosti zmeny prevádzkovateľa, porovnanie cien za telefonovanie atď.);

69.  žiada Komisiu, aby pravidelne realizovala sériu štúdií vzťahu medzi jednotným trhom a priemerným európskym občanom, ktorá bude zameraná najmä na náklady a výhody vyplývajúce z tohto vzťahu, ako aj každodenné výzvy, ktorým občania čelia;

70.  vyzýva členské štáty, aby zvýšili kapacitu mechanizmov na riešenie problémov, najmä siete SOLVIT, a to s podporou Komisie a vyčlenením dodatočných finančných a ľudských zdrojov, a aby preskúmali ich mandát s cieľom zabezpečiť, aby sa takýmito mechanizmami mohol účinne riešiť široký rozsah problémov, s ktorými sa stretávajú občania a podniky; vyzýva Komisiu, aby prioritne dokončila projekt asistenčných služieb EÚ pre jednotný trh (SMAS), aby mali občania a podniky jednoduchý prístup k informáciám a usmerneniam, ktoré potrebujú a aby sa zároveň našli riešenia problémov, s ktorými sa stretávajú;

71.  nalieha na Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom kampaní a prísnejších kontrol pokračovali v úsilí o zvyšovanie dôvery občanov v označenie CE ako základného nástroja na zabezpečenie práv spotrebiteľov a noriem kvality na jednotnom trhu a aby svoje úsilie zintenzívnili;

72.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohráva sieť Enterprise Europe Network pri tom, ako umožňuje MSP využívať príležitosti, ktoré ponúka spoločný trh; zdôrazňuje, že byrokratické povinnosti viažu hodnotné zdroje a tým bránia tomu, aby sa sústredila väčšia pozornosť na základnú úlohu siete Enterprise Europe poskytovať MSP na mieru šitú podporu; vyzýva Komisiu, aby vo väčšej miere využívala sieť Enterprise Europe Network na cielené šírenie informácií a aby znižovala administratívne zaťaženie partnerov tejto siete;

Strategické správy a návrhy

73.  navrhuje Komisii, aby stratégia jednotného trhu pozostávala zo štyroch hlavných fáz: prvá fáza by mala zahŕňať hodnotenie alebo kontrolu súčasného stavu, aby sa posúdila miera narušenia a vypätia, ktorými rôzne zainteresované strany na jednotnom trhu prešli predovšetkým v dôsledku krízy; v druhej fáze by sa začal proces konsolidácie s cieľom usporiadať nedoriešené záležitosti; tretia fáza by zahŕňala rozvoj a zlepšenie jednotného trhu; a štvrtá fáza by sa sústredila na dlhodobú víziu trhu (stratégia EÚ 2020);

74.  domnieva sa, že finančné služby, ako aj prístup k finančným prostriedkom musia byť súčasťou stratégie EÚ na obdobie do roku 2020;

75.  navrhuje, aby v prvej fáze uvedeného preskúmania stavu Komisia vykonala finančný audit rozpočtu EÚ a prioritne pridelila viac finančných prostriedkov na investície v oblasti vzdelávania, inovácie a výskumu; vyzýva členské štáty, aby si vo svojich rozpočtových výdavkoch stanovili rovnaké priority;

76.  domnieva sa, že ustanovenie účinného jednotného trhu si vyžaduje, aby Komisia vypracovala jednoznačný súbor politických priorít na základe prijatia tzv. zákona o jednotnom trhu, ktorý by sa mal vzťahovať na legislatívne, ako aj nelegislatívne iniciatívy a ktorého cieľom by malo byť vytvorenie vysoko konkurencieschopného sociálneho a ekologického hospodárstva;

77.  nabáda Komisiu, aby do mája 2011, s výrazným predstihom pred 20. výročím prijatia programu o jednotnom trhu v roku 1992, predložila návrh „aktu“ o jednotnom trhu, ktorý prisúdi občanom, spotrebiteľom a MSP ústredné miesto v rámci jednotného trhu; zdôrazňuje, že by sa mal považovať za program budúcej akcie, ak sa máme usilovať o splnenie cieľa, ktorým je vybudovanie vysoko konkurenčného, sociálneho, ekologického, trhového hospodárstva, založeného na znalostiach, pričom by mal zároveň zaistiť dôveryhodné rovnaké podmienky pre všetkých;

78.  žiada Komisiu, aby do zákona o jednotnom trhu zaviedla špecifické opatrenia zamerané okrem iného aj na:

   presunutie záujmov spotrebiteľov uvedených v článku 12 ZFEÚ a sociálnej politiky založenej na článku 9 ZFEÚ na ústredné miesto jednotného trhu;
   prispôsobenie jednotného trhu budúcim podmienkam zlepšením prístupu spotrebiteľov a MSP k elektronickému obchodu a digitálnym trhom;
   podporu vytvorenia udržateľného jednotného trhu na základe článku 11 ZFEÚ prostredníctvom vybudovania integrujúceho, nízko uhlíkového, ekologického a na poznatkoch založeného hospodárstva, vrátane opatrení na uskutočnenie ďalších inovácií v oblasti čistejších technológií;
   zabezpečenie ochrany služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme na základe článku 14 ZFEÚ a protokolu 26;
   vytvorenie stratégie lepšej komunikácie sociálnych prínosov jednotného trhu;

79.  vyzýva Komisiu, aby pri príprave zákona o jednotnom trhu zohľadnila konzultácie a správy rôznych inštitúcií EÚ (EÚ 2020, správy Monti, Gonzales a IMCO atď.) a aby uskutočnila dodatočné široké verejné konzultácie, s cieľom predložiť koordinovaný politický návrh na súdržnejší a životaschopnejší jednotný trh;

80.  odporúča, aby sa vypracovala analýza s cieľom identifikácie spôsobov a prostriedkov na integráciu záujmov spotrebiteľov do príslušných politík EÚ, čím sa umožní, že ochrana spotrebiteľov bude automaticky primárnym prvkom pri vypracúvaní príslušných právnych predpisov EÚ;

81.  zdôrazňuje význam smernice o službách pri dokončovaní jednotného trhu a jej obrovský potenciál pre prinášanie výhod spotrebiteľom a MSP; zdôrazňuje, že úspešná implementácia týchto právnych predpisov si vyžaduje neustály politický záväzok a podporu zo strany všetkých aktérov na európskej, národnej a miestnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby po fáze implementácie vykonala hodnotenie smernice o službách a zistila, či splnila svoje hlavné ciele; vyzýva na jednoznačné zapojenie Európskeho parlamentu do tejto činnosti a naliehavo poukazuje ne potrebu zachovať rovnováhu medzi potrebou skvalitniť jednotný trh v oblasti služieb a zachovať pritom vysokú úroveň sociálnej ochrany;

82.  domnieva sa, že riadne uplatňovanie právnych predpisov týkajúcich sa jednotného trhu (napr. smernice o odborných kvalifikáciách, smernice o službách a nariadenia o dohľade nad trhom) musí byť pre novú Komisiu naďalej hlavnou prioritou;

83.  konštatuje, že mechanizmy nápravy uplatňované v celej Únii priniesli obmedzené výsledky, a preto nalieha na Komisiu, aby do mája 2011 predložila návrh na zabezpečenie uplatňovania dostupného, rýchleho a prístupného celoeurópskeho systému kolektívnej nápravy;

84.  vyzýva Komisiu, aby zvážila prijatie charty občanov, ktorá by zahŕňala rôzne aspekty práva na život a prácu kdekoľvek v EÚ; domnieva sa, že toto právo musí byť ľahko dostupné všetkým občanom EÚ; zdôrazňuje, že pre pracovníkov z nových členských štátov stále existujú určité pracovné obmedzenia na jednotnom trhu; pri zohľadnení všetkých pozitívnych a negatívnych účinkov otvorenia vnútroštátnych trhov vyzýva členské štáty, aby odstránili existujúce obmedzenia;

85.  žiada Komisiu, aby počas súčasného volebného obdobia predložila Parlamentu a Rade návrh nariadenia o európskom štatúte pre vzájomné spoločnosti a združenia;

86.  žiada Komisiu, aby prijala potrebné kroky s cieľom predložiť v čo možno najkratšom čase štúdiu uskutočniteľnosti európskeho štatútu pre vzájomné spoločnosti a vykonať konzultácie, ktoré by viedli k jeho ustanoveniu;

87.  vyzýva Komisiu, aby sa dôraznejšie zamerala na monitorovanie trhu, a to najmä v oblastiach finančných služieb, poistenia, telefonických služieb, bankových služieb a nástrojov, a domnieva sa, že účinné monitorovanie trhov podporí spravodlivú hospodársku súťaž a zvýši ich efektívnosť, z čoho bude mať prospech tak hospodárstvo, ako aj spotrebitelia;

88.  domnieva sa, že je potrebné výrazne zlepšiť kvalitu ochrany spotrebiteľov v oblasti finančných služieb, najmä z hľadiska monitorovania a vykonávania dohľadu;

89.  zastáva názor, že neustály trvalo udržateľný rozvoj vnútorného trhu závisí od: 1) trvalého záväzku Komisie plniť všetky iniciatívy týkajúce sa trhu, ktoré sú potrebné na stimulovanie a výrazné zlepšenie našej pevnej a konkurenčnej výhody na celosvetovom trhu; 2) prijatia celkového rámca na zaistenie toho, aby jednotný trh skutočne priniesol prínosy všetkým zainteresovaným stranám; a (čo je veľmi dôležité) 3) vplyvu jednotného trhu aj na občanov;

o
o   o

90.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Očakáva sa v apríli 2010.
(2) Ú. v. EÚ C 187 E, 24.7.2008, s. 80.
(3) Ú. v. EÚ C 306 E, 15.12.2006, s. 277.
(4) Ú. v. EÚ L 176, 7.7.2009, s. 17.
(5) Ú. v. EÚ L 98, 16.4.2005, s. 47.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2010)0051.
(7) Ú. v. EÚ C 309 E, 4.12.2008, s. 46.
(8) Ú. v. EÚ C 180 E, 17.7.2008, s. 26.
(9) Prijaté texty, P7_TA(2010)0046.
(10) http://www.eesc.europa.eu/smo/news/Obstacles_December-2008.pdf.
(11) Prijaté texty, P7_TA(2010)0047.


Dialóg medzi univerzitami a podnikmi
PDF 241kWORD 99k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. mája 2010 o dialógu medzi univerzitami a podnikmi: nové partnerstvo pre modernizáciu európskych univerzít (2009/2099(INI))
P7_TA(2010)0187A7-0108/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. apríla 2009 s názvom Nové partnerstvo pre modernizáciu univerzít: fórum EÚ pre dialóg medzi univerzitami a podnikmi (KOM(2009)0158),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. mája 2006 s názvom Uskutočňovanie programu modernizácie univerzít: vzdelávanie, výskum a inovácie (KOM(2006)0208),

–  so zreteľom na závery predsedníctva vydané po zasadnutí Európskej rady v Lisabone  23. a 24. marca 2000,

–  so zreteľom na závery predsedníctva vydané po zasadnutí Európskej rady 13. a 14. marca 2008, najmä na ich časť o investíciách do ľudských zdrojov a modernizácii pracovných trhov,

–  so zreteľom na závery predsedníctva vydané po zasadnutí Európskej rady 19. a 20. marca 2009, najmä na ich časť o úplnom využívaní obnovenej lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť,

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 15. novembra 2007 o nových zručnostiach pre nové pracovné miesta(1),

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020)(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2008 s názvom Vzdelávanie dospelých: na vzdelávanie sa nikdy nie je neskoro(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. septembra 2008 o bolonskom procese a mobilite študentov(4),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 4. decembra 2009 o dialógu medzi univerzitami a podnikmi(5) a na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. decembra 2009(6),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Ďalšie rozvíjanie dialógu medzi univerzitami a podnikmi, ktorú zverejnil Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0108/2010),

A.  keďže Európska rada na svojom zasadnutí 19. a 20. marca 2009 vyzvala členské štáty, aby podporovali partnerstvá medzi podnikmi, výskumom, vzdelávaním a odbornou prípravou,

B.  keďže v oznámení Konferencie európskych ministrov vysokého školstva, ktorá sa konala v dňoch 28. a 29. apríla 2009, sa požaduje, aby verejné politiky „v plnej miere uznali hodnotu rôznych poslaní vysokého školstva, ktoré siahajú od vzdelávania a výskumu až k službe spoločnosti a zahŕňajú takisto záväzok v oblasti sociálnej súdržnosti a kultúrneho rozvoja“,

C.  keďže univerzity vzhľadom na ich trojitú funkciu (vzdelávanie, výskum a inovácie) zohrávajú zásadnú úlohu, pokiaľ ide o budúcnosť Únie a vzdelávanie občanov, a keďže je dôležité pripomenúť, že úlohou vysokého školstva je poskytovať také vzdelávacie prostredie, ktoré podporuje samostatnosť, tvorivosť a zhodnocovanie poznatkov,

D.  keďže zodpovednosť za vytváranie politík v oblasti vzdelávania aj naďalej ostane záležitosťou jednotlivých členských štátov, ktoré sú zodpovedné za organizáciu, obsah a reformu svojich vzdelávacích systémov,

E.  keďže hospodárska a sociálna úroveň obyvateľov rôznych častí Európy je rozdielna, vyzýva na poskytovanie rovnakých príležitostí na odbornú prípravu a vzdelanie pre všetkých občanov Európskej únie a na podporu ekonomicky znevýhodnených, ale schopných mladých ľudí,

F.  keďže súčasná pretrvávajúca hospodárska kríza má za následok stratu pracovných miest, je mimoriadne dôležitá účinnejšia spolupráca medzi vzdelávacími inštitúciami a podnikmi,

G.  keďže je naliehavé zrealizovať, koordinovať a podporovať jednotný prístup vo všetkých krajinách, ktoré podpísali Bolonskú deklaráciu, a to najmä v oblasti mobility študentov a plného uznávania diplomov, pričom túto úlohu je možné splniť po náležitom vyhodnotení tohto procesu, ktoré poukáže na ťažkosti a prekážky,

H.  keďže Európska komisia má pri uľahčovaní výmeny informácií a osvedčených postupov medzi členskými štátmi EÚ a krajinami susediacimi s EÚ zohrávať dôležitú úlohu,

I.  keďže v dôsledku rôznorodosti inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, podnikateľských kruhov a druhov spolupráce je ťažké dohodnúť sa na ideálnom modeli spolupráce, ktorý by zodpovedal profilu, prioritám a požiadavkám každej inštitúcie v Európe; keďže je potrebné za každých okolností zachovať autonómiu univerzít a ich schopnosť vybrať si na svoje účely najvhodnejšie modely partnerstva medzi univerzitami a podnikmi,

J.  keďže vzdelávanie je celospoločenská úloha, a štát sa preto nesmie vyhýbať finančnej zodpovednosti zaň,

K.  keďže vysokoškolské vzdelávanie je aj naďalej verejnou zodpovednosťou, a preto je potrebné verejné financovanie univerzít s cieľom zachovať rovnaké financovanie všetkých oblastí štúdia, napr. humanitných odborov; keďže je dôležité finančne podporovať univerzity (napríklad prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev) a zároveň zaručiť ich nezávislosť a zabezpečiť ich kvalitu,

L.  keďže vzdelávanie a odborná príprava, ktoré by mali umožniť získanie základov všeobecného vzdelania a občianskeho povedomia, sú ideálnym prostriedkom pomoci zaostalým regiónom na dosiahnutie pokroku a popri tvorbe pracovných miest a podpore konkurencieschopnosti majú zásadný význam pre kultúrnu a intelektuálnu pluralitu a občiansky život,

M.  keďže spoluprácu medzi univerzitami a podnikmi podporuje mnoho programov EÚ, no táto podpora nie je medzi jednotlivými inštitúciami vždy koordinovaná,

1.  víta uvedené oznámenie Komisie s názvom Nové partnerstvo pre modernizáciu univerzít: fórum EÚ pre dialóg medzi univerzitami a podnikmi, ako aj stanovenie oblastí, na ktoré sa na základe odporúčania tohto oznámenia treba v budúcnosti zamerať;

2.  víta oznámenie Komisie, ktoré mapuje prvé tri roky pôsobenia fóra EÚ pre dialóg medzi univerzitami a podnikmi a stanovuje výzvy pre budúcnosť, ako je podpora inovácií, podpora výskumu, rozvoj podnikania, posilňovanie odovzdávania znalostí a prilákanie mladých výskumníkov na európsky pracovný trh;

3.  uznáva, že výzvy uvedené v oznámení nie sú nové a zatiaľ sa k nim nepristupovalo úspešne; je však presvedčený, že nepretržitý dialóg a spolupráca na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni vrátane výmeny najlepšej praxe, pokiaľ ide o programy a nástroje, sú nevyhnutné na vytvorenie užších väzieb a partnerstiev medzi univerzitnou a podnikateľskou obcou a preklenutie prípadných kultúrnych, inštitucionálnych a operačných prekážok medzi nimi, pričom napomôžu aj vytvorenie znalostnej spoločnosti, rozvoj aplikovaného výskumu a zlepšenie vyhliadok absolventov vysokých škôl na pracovnom trhu;

4.  uznáva, že medzi európskymi univerzitami existujú veľké rozdiely, pokiaľ ide o veľkosť, zdroje, odbory, organizáciu, národný charakter a typ; je však presvedčený, že každá z nich by mohla mať svojím spôsobom úžitok z vnútroštátnej a cezhraničnej spolupráce s podnikateľskou obcou, za predpokladu uvedomenia si aktuálneho kontextu, v ktorom sa rozvíjajú ich kapacity v oblasti výskumu a vzdelávania; zastáva názor, že významný príspevok k spolupráci medzi univerzitnou a podnikateľskou obcou sa uskutočňuje aj na regionálnej úrovni;

5.  víta oznámenie Konferencie európskych ministrov vysokého školstva, ktorá sa konala v dňoch 28. a 29. apríla 2009, ktoré zdôrazňuje ich záväzok „plniť ciele európskeho priestoru vysokého školstva, v ktorom je vysoké školstvo vecou verejnej zodpovednosti, a kde sú všetky inštitúcie vysokoškolského vzdelávania pozorné voči potrebám spoločnosti v širšom zmysle prostredníctvom rozmanitosti ich úloh“;

6.  podporuje názor, že dialóg a spolupráca medzi podnikmi a inštitúciami vysokoškolského vzdelávania musia ostať prioritami pre blízku budúcnosť, rovnako ako dialóg a spolupráca so všetkými ostatnými sektormi spoločnosti, aby všetky subjekty mohli mať úžitok z kultúrnych, vedeckých a technických znalostí nadobudnutých a šírených v rámci inštitúcií vysokoškolského vzdelávania; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zachovať intelektuálnu a finančnú nezávislosť vysokých škôl od podnikov a že nesmie vzniknúť žiadna závislosť vysokých škôl od podnikov; upozorňuje, že univerzity by si mali za každých okolností zachovať autonómnosť, pokiaľ ide o rozhodovanie o študijných programoch a riadiacich štruktúrach;

7.  požaduje mobilizáciu a konkrétne opatrenia členských štátov v tých oblastiach, kde právny a finančný rámec ešte stále neodmeňujú úsilie univerzít o spoluprácu s podnikateľským sektorom, a dokonca tomuto úsiliu zabraňujú;

8.  zdôrazňuje, že dialóg medzi univerzitami a podnikmi by sa nemal zameriavať iba na vzdelávanie s matematickým, vedeckým a technickým zameraním, ale na všetky oblasti štúdia, napr. na humanitné vedy;

9.  domnieva sa, že je nevyhnutné posilniť interdisciplinárny a transdisciplinárny charakter vzdelávacích a výskumných programov, ako aj spoluprácu medzi jednotlivými univerzitami, a že z tohto hľadiska predstavujú informačné a komunikačné technológie dôležitý nástroj na plnenie tohto cieľa;

10.  žiada, aby sa zlepšil výkon európskych univerzít tým, že budú uplatňovať zásadu vedomostného trojuholníka výskum – vzdelávanie – inovácia, pričom sa vezme do úvahy potreba lepšieho prepojenia medzi podnikmi a univerzitami, ktorého príkladom sú znalostné a vedomostné spoločenstvá (KIC) Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT), a zároveň nabáda univerzity, aby do rámca svojho programu v oblasti výskumu a inovácií zahrnuli sociálne a hospodárske prostredie do svojej hlavnej oblasti činnosti;

11.  zdôrazňuje, že prehĺbením dialógu a zlepšením spolupráce medzi univerzitami a podnikmi sa zvýšia prípadné výhody pre obe strany, pretože sa tým nielenže stimuluje hospodársky rast, ale prispeje sa aj k neustálemu rozvoju znalostnej spoločnosti a vytvorí sa pridaná hodnota v širšom spoločenskom zmysle;

12.  zdôrazňuje, že výhody vyplývajúce zo zlepšenia dialógu a spolupráce medzi univerzitami v tejto súvislosti by boli rovnako významné z hľadiska zlepšovania dialógu a spolupráce medzi univerzitami a vnútroštátnymi, európskymi a medzinárodnými inštitúciami a organizáciami občianskej spoločnosti, ako aj skvalitnenia interakcie medzi univerzitami a spoločnosťou vo všeobecnosti;

13.  vyzýva vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, aby v spolupráci so súkromným sektorom naďalej hľadali a financovali procesy, ktoré zvýšia interakciu medzi univerzitami a podnikmi a aby odstraňovali administratívne prekážky, ktoré im v tom bránia; poukazuje na to, že nariadenie o štrukturálnych fondoch ponúka malým a stredným podnikom možnosť financovať podporné opatrenia podľa vzoru systému kupónov na vedomosti, ktorý sa v súčasnosti používa vo viacerých členských štátoch;

14.  navrhuje venovať osobitnú pozornosť zabezpečeniu prístupu MSP (malých a stredných podnikov) k univerzitnému vzdelávaniu a výskumu prostredníctvom vyššieho financovania z verejných prostriedkov a zjednodušenia byrokracie;

15.  zdôrazňuje nevyhnutnosť zvýšiť vážnosť výskumu a poskytnúť mu stimuly na prácu pri zhromažďovaní údajov a výskum nielen v oblasti vedy a techniky, ale aj v oblasti sociálnych a humanitných vied, ktoré poskytujú cenné poznatky pre najšpičkovejšie obchodné aktivity;

16.  podporuje úlohu malých a stredných výskumných projektov prednostne pred sieťami excelencie založenými na veľkých integrovaných projektoch;

17.  vyzýva podniky a univerzity, aby sa spoločne usilovali odstrániť nerovnomerné zastúpenie žien a mužov, ktoré existuje v rámci niektorých sektoroch univerzity;

Celoživotné vzdelávanie

18.  pripomína, že je dôležité definovať celoživotné vzdelávanie a množstvo koncepcií, ktoré v sebe zahŕňa, počnúc všeobecným vzdelávaním a končiac neformálnym a informálnym vzdelávaním v hospodárskom, spoločenskom, kultúrnom a občianskom živote, ako aj odborným vzdelávaním a prípravou;

19.  zdôrazňuje, že celoživotné vzdelávanie je stály kontakt nielen so vzdelávaním a odborným vzdelávaním, ale takisto kultúrou, a preto je mimoriadne dôležité, aby EÚ nabádala, jednotlivé štáty podporovali a verejnoprávne univerzity zachovali a presadzovali začlenenie humanitných vied do svojich študijných programov;

20.  pripomína, že jedným z kľúčových posolstiev je zvýšenie úrovne investovania do ľudských zdrojov v Európe, aby sa uprednostnilo najdôležitejšie aktívum EÚ – jej občania, ktorí sa vedia prispôsobiť neustále sa meniacim podmienkam pracovného trhu;

21.  poukazuje na potrebu prispôsobiť možnosti celoživotného vzdelávania tak, aby čo najviac zodpovedali potrebám jednotlivcov, zraniteľných sociálnych skupín a pracovného trhu, zdôrazňuje, že vplyvom neustále sa meniaceho charakteru týchto potrieb sa nepretržité vzdelávanie stáva nevyhnutnosťou a v spojení s tým upriamuje osobitnú pozornosť na súvisiace sociálne a finančné výzvy; pripomína, že v súčasnosti už neexistuje nič také ako „jedno zamestnanie na celý život“ a dôležité je odborné vzdelávanie a rekvalifikácia; znovu opakuje, že už v detstve je potrebné vytvárať vhodné podmienky na rozvíjanie pozitívneho postoja k vzdelávaniu;

22.  zdôrazňuje, že celoživotné vzdelávanie, informovanosť, odborná príprava a odborné vzdelávanie nie sú len mimoriadne dôležité výhody pre pracovný trh, ale sú aj predpokladom pre duševný rozvoj a osobné naplnenie človeka;

23.  zdôrazňuje význam vytvorenia a presadzovania moderných metód celoživotného vzdelávania prostredníctvom internetu tak, aby sa vzdelávanie stalo prístupnejšie a menej časovo náročné pre zamestnancov podnikov;

24.  vzhľadom na demografickú premenu Európy (na starnúcu spoločnosť) a takisto na meniace sa podmienky na pracovnom trhu v súvislosti s hospodárskou a sociálnou krízou a krízou v oblasti zamestnanosti vyzýva univerzity, aby rozšírili prístup k vzdelávaniu a modernizovali študijné programy so zreteľom na nové výzvy s cieľom zvýšiť kvalifikovanosť európskej pracovnej sily;

25.  aj so zreteľom na skutočnosť, že vzdelávanie je jedným z najdôležitejších a najúčinnejších prostriedkov sociálneho začlenenia a boja proti chudobe a nerovnosti, nalieha na univerzity, aby rozšírili prístup k vzdelávaniu a medzinárodným výmenným programom takisto na ľudí so zdravotným postihnutím;

26.  pripomína význam odovzdávania a výmeny vedomostí, zručností a skúseností, ktoré získali dospelí, ako prostriedku, ktorý by mladé generácie sprevádzal pri ich nástupe na pracovný trh (napríklad prostredníctvom mentorských programov);

27.  navrhuje výraznejšie používanie nových vzdelávacích metód zameraných na experimentálne štúdium, diaľkové štúdium, štúdium prostredníctvom elektronických prostriedkov a zmiešané formy štúdia;

28.  zdôrazňuje, že treba vytvoriť, podporovať a upevňovať lepšiu kultúru vzdelávania, a že na zvýšenie európskej konkurencieschopnosti a podporu rastu a zamestnanosti v Európe je dôležité nepretržité odborné vzdelávanie a preškoľovanie vo všetkých fázach života;

29.  zdôrazňuje potrebu poskytnúť väčší priestor na podporu neustáleho prispôsobovania sa meniacemu sa trhu práce – tento cieľ je veľmi dôležitý pre Európsku úniu, najmä v súčasnej fáze recesie – a to podporou celoživotného vzdelávania, predovšetkým prostredníctvom rozvoja kurzov diaľkového vzdelávania osobitne prispôsobených novým technológiám a kurzov pre osoby staršie ako 45 rokov, ktoré sú zraniteľnejšie a vo väčšej miere ohrozené sociálnym vylúčením;

30.  vyzýva podniky, aby svojim zamestnancom poskytovali viac podnetov pre ďalšie vzdelávanie, napr. formou seminárov a finančnej podpory pre postgraduálne štúdium;

31.  navrhuje prijať nový prístup zameraný na sledovanie celoživotnej dráhy, pomocou ktorého by univerzity, študenti aj hospodárske a sociálne prostredie v celej svojej rozmanitosti mohli bližšie sledovať mladých absolventov v záujme posúdenia spoločenskej a hospodárskej užitočnosti vzdelávacích programov;

32.  opätovne pripomína nevyhnutnosť ďalej zvyšovať príťažlivosť a dostupnosť virtuálneho štúdia;

Mobilita, partnerstvá a študijné programy

33.  znovu opakuje, že mobilita je základom európskeho vysokoškolského vzdelávania, v rámci ktorého sú európske univerzity vyzývané k vykonaniu inovatívnej, ďalekosiahlej a metodickej reformy študijných programov; potvrdzuje, že pri opätovnom vytyčovaní hlavných cieľov Bolonského procesu na obdobie po roku 2010 by toto malo byť politickou prioritou;

34.  zdôrazňuje, že mobilita medzi jednotlivými krajinami a medzi univerzitami a podnikmi je kľúčom k dosiahnutiu užšej spolupráce medzi týmito dvoma prostrediami;

35.  žiada Komisiu, aby navrhla právny rámec zameraný na podporu a uľahčenie mobility medzi univerzitami a podnikmi, ako aj medzi študentmi a profesormi na univerzite, a aby zdôraznila potrebu uznať a osvedčiť tento spôsob vzdelávania a výučby;

36.  podporuje nielen rozšírenie jednotlivých plánov mobility, akými sú program Erasmus pre mladých podnikateľov a učňov, ale aj organizáciu postgraduálnych programov s názvom European Masters of Excellence v spolupráci s rôznymi univerzitami, na ktorých by sa aktívne zúčastňovali podniky a v rámci ktorých by sa poskytovali štipendiá pre študentov a stimuly pre výskumníkov; je presvedčený, že takéto iniciatívy by tiež mohli poslúžiť na splnenie cieľov mobility, jazykového vzdelávania a osvojovania si multikultúrnych a podnikateľských skúseností;

37.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby inštitúcie vysokoškolského vzdelávania poskytovali viac možností na štúdium cudzích jazykov nad rámec študijných programov, zohľadňujúc skutočnosť, že učenie sa nových jazykov je nevyhnutné na podporu a presadzovanie mobility a výmen študentov, výskumných pracovníkov, učiteľov a zamestnancov podnikov;

38.  nabáda univerzity, aby preskúmali nové metódy spolupráce medzi verejnými inštitúciami a súkromným sektorom, najmä prostredníctvom spoločných fondov verejného a súkromného sektora na inováciu s cieľom zlepšiť mobilitu vo všetkých oblastiach;

39.  zdôrazňuje význam výhod, ktoré študenti môžu získať osvojením si zručností v oblasti nových technológií, ktoré zvyšujú ich šance na trhu práce;

40.  so zreteľom na najlepšiu prax iných krajín v oblasti školstva navrhuje vyzvať krajiny mimo Európskej únie k účasti na fóre EÚ, aby sa podelili o svoje skúsenosti a obavy a diskutovali o nich, pričom treba zohľadniť, že takéto rozpravy by mali byť založené na jasne vymedzených cieľoch, terminológii a koncepciách a mali by sa zameriavať na konkrétne oblasti činnosti;

41.  zdôrazňuje potrebu primeranej odbornej prípravy učiteľov zodpovedných za výučbu v odbore podnikania; podporuje myšlienku začlenenia kultúry podnikania do študijných programov (počnúc učebnými osnovami základných škôl);

42.  nabáda podnikateľské prostredie k aktívnej účasti na navrhovaní vzdelávacích materiálov o fungovaní podnikov, ktoré by boli k dispozícii na všetkých úrovniach vzdelávania, pričom vzdelávacie inštitúcie by mohli samostatne rozhodovať o ich používaní, a k tomu, aby pravidelne prezentovali pracovné príležitosti, ktoré môžu ponúknuť študentom;

43.  nabáda podniky, aby prispeli k úprave univerzitných programov tým, že budú iniciovať a financovať špecifické kurzy s cieľom oboznámiť študentov s pravidlami fungovania podnikov;

44.  žiada, aby sa preskúmalo a podporovalo začlenenie profesorov do podnikov, ako aj začlenenie podnikateľov do univerzít;

45.  zdôrazňuje význam nových technológií, ktoré umožňujú väčšiu mobilitu a spoluprácu medzi podnikmi, študentmi, profesormi a výskumnými pracovníkmi;

46.  pripomína, že na zisk orientované podnikanie v rôznych formách môže byť považované za jednu z profesijných alternatív pre mladých absolventov a že je nevyhnutné, aby inštitúcie vysokoškolského vzdelávania poskytovali svojim študentom prehĺbené znalosti o formách podnikania vrátane sociálneho a solidárneho hospodárstva, ako aj poznatky o zodpovednom a etickom riadení;

47.  zdôrazňuje, že dialóg a spolupráca medzi univerzitami a podnikmi by mali byť založené na reciprocite, dôvere, vzájomnom rešpektovaní a transparentnosti a podporovať tak podnikateľského ducha na univerzitách, ako aj spoločnosti využívajúce najnovšie znalosti; pripomína, že takýto stav možno napríklad dosiahnuť zavedením systému kupónov na vedomosti, aký sa v súčasnosti využíva vo viacerých členských štátoch, umožňujúceho predovšetkým malým a stredným podnikom zlepšiť výskumnú kapacitu bez obmedzovania nezávislosti, autonómie a verejného charakteru univerzít;

48.  uznáva, že v oblasti vzdelávania a výskumu je potrebné posilniť viacodborový prístup ku znalostiam, a preto je presvedčený, že tak univerzity, ako aj podniky by mohli mať úžitok zo spoločného rozvoja viacodborových a medziodborových, ale aj podnikateľských zručností a z flexibilného prispôsobovania študijných oblastí a odborov, ako aj špecializácií potrebám hospodárstva vrátane malých a stredných podnikov; zdôrazňuje úspešné iniciatívy, ako sú praxe pre študentov a zamestnancov, podnikatelia ako hosťujúci profesori, duálne kurzy a spoloční pracovníci;

49.  zdôrazňuje, že v zmysle rozvíjania podnikateľského ducha u študentov by mali byť všetci zúčastnení (akademickí pracovníci, študenti a podnikatelia) náležite informovaní o nástrojoch a mechanizmoch, ktoré môžu využívať pri rozvíjaní účinnejšej, efektívnejšej a vzájomne prospešnej spolupráce; je presvedčený, že na jednej strane je nevyhnutné posilniť vzdelávanie akademických pracovníkov univerzít v tejto oblasti prostredníctvom iniciatív ako celoživotné vzdelávanie a na druhej strane je potrebné, aby univerzity otvorili svoje brány podnikom a zamestnávateľom, aby títo mohli poskytovať odporúčania týkajúce sa výučby a odbornej prípravy, poznatkov a zručností, ktoré by študenti mali ovládať;

50.  navrhuje uskutočniť úplnú inštitucionalizáciu univerzitných stredísk kariérneho poradenstva, podporiť ich ďalší rozvoj a ich lepšie prepojenie s trhom práce;

51.  zdôrazňuje význam poskytovania širokých príležitosti na absolvovanie pracovných stáží v spoločnostiach v rámci študijných programov, a to najmä pre študentov vysokých škôl, a odmeňovať stážistov finančne alebo prostredníctvom európskeho systému prenosu kreditov;

52.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla plán európskeho systému získania titulu PhD v priemyselne zameranej oblasti (Industrial PhD-scheme) porovnateľný s takýmito systémami v Európe, ako súčasť činností Marie Curie v rámci rámcového programu, s cieľom podporovať cielený a pre európske spoločnosti finančne dostupný výskum, ako aj príspevky z podnikateľského sektora pre európske univerzity;

53.  navrhuje, aby profesijné združenia spolupracovali s univerzitami s cieľom vypracovať účinné študijné programy, ktoré študentom umožnia rýchlo sa adaptovať na podnikateľské prostredie;

54.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby podniky finančne podporovali univerzity a vyzýva spoločnosti, aby udeľovali štipendiá umožňujúce študentom získať vedomosti a zručnosti, ktoré predstavujú skutočnú hodnotu na pracovnom trhu;

55.  zdôrazňuje zásadnú hodnotu odovzdávania znalostí a výsledkov, ktoré pochádzajú zo spolupráce medzi univerzitami a podnikmi, spoločnosti;

56.  vyzýva podniky, aby prostredníctvom štipendií zvýšili svoju podporu mladých talentovaných ľudí;

Výskum

57.  zdôrazňuje, že podniky musia zvýšiť svoju absorpčnú kapacitu na využívanie a transformáciu vedeckých znalostí, ktoré vyprodukovali univerzity, na posilnenie interného výskumu, celoživotného vzdelávania a nepretržitého vzdelávania a na zapájanie sa do aktívnej politiky oznamovania svojich potrieb akademickej obci a prijímania absolventov vysokých škôl s doktorandským a postdoktorandským diplomom a výskumníkov do zamestnania;

58.  zdôrazňuje potrebu špecializovaného personálu vo výskumných inštitúciách, ktorý dokáže určiť a riadiť zdroje poznatkov s podnikateľským potenciálom;

59.  pripisuje veľký význam odovzdávaniu znalostí v otvorenom prostredí; uznáva, že existujú rôzne nástroje, ako to dosiahnuť, napríklad publikácie a semináre, strediská na prenos technológií, regionálna spolupráca, podpora pre začínajúce firmy a osamostatnené podniky, spolupráca v oblasti výskumu a mobilita výskumníkov; je však presvedčený, že sociálny a ľudský rozmer interakcie je mimoriadne dôležitý; dôrazne preto podporuje iniciatívy na posilňovanie osobných kontaktov medzi univerzitami a podnikmi, najmä malými a strednými podnikmi;

60.  víta otvorenie jednotnej európskej siete podnikových a inovačných centier zahrňujúcej služby, ktoré v súčasnosti poskytujú európske infocentrá a centrá prenosu inovácií;

61.  považuje väčšiu krátkodobú i dlhodobú mobilitu výskumníkov cez štátne hranice a medzi akademickou obcou a podnikmi pri náležitom zohľadnení zásady nediskriminácie za rozhodujúci faktor pri posilňovaní odovzdávania znalostí; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty a Komisiu, aby dôkladne preskúmali existujúci právny a finančný rámec a odstránili zbytočné prekážky mobility, pričom budú venovať osobitnú pozornosť uznávaniu akademických titulov a znižovaniu byrokracie; vyzýva univerzity, aby pre pracovníkov zaviedli pružnejšie a dvojité profesionálne dráhy;

62.  nabáda Komisiu, aby vytvorila stimuly pre rozvoj konkurencieschopného trhu v rámci EÚ pre práva duševného vlastníctva, ktorý by umožnil univerzitám, verejným výskumným organizáciám a malým a stredným podnikom nájsť partnerov a investorov pre svoje práva duševného vlastníctva, zručnosti a znalosti; poukazuje na to, že na väčšine univerzít by sa mohol zlepšiť profesionálny prístup, pokiaľ ide o práva duševného vlastníctva;

63.  zdôrazňuje potrebu zintenzívniť úsilie o vytvorenie jednotného európskeho patentu, ktorý by najmä malým a stredným podnikom zabezpečil výhodnú, efektívnu, účelnú a kvalitnú právnu ochranu pre inovatívne výrobky a služby, ako aj o vytvorenie harmonizovaného európskeho systému na riešenie sporov vo veci patentov;

64.  poukazuje na to, že spoločná účasť univerzít a podnikov na verejno-súkromných partnerstvách, ako sú európske technologické platformy, spoločné technologické iniciatívy a znalostné a inovačné spoločenstvá, by mohla zvýšiť hodnotu znalostí a pomôcť EÚ pri riešení hlavných problémov, ktorým čelí; v tejto súvislosti upozorňuje na existujúce usmernenia pre iniciatívu zodpovedné partnerstvo;

65.  uznáva síce, že každá spolupráca si vyžaduje individuálny prístup a že existujú rôzne druhy mechanizmov spolupráce, je však presvedčený, že je možné inšpirovať sa úspešnými štruktúrami, príkladmi, ukážkami a vzormi a že by sa malo posilniť šírenie príkladov osvedčených postupov a úspechov a mal by sa uľahčiť prístup k nim; predovšetkým zdôrazňuje potrebu zohľadňovať osvedčené postupy vykonávané inovatívnymi podnikmi, ako aj poznatky nadobudnuté ako súčasť šiesteho rámcového programu vo vzťahu k spoločnému doktorandskému vzdelávaniu;

66.  je presvedčený, že na vytvorenie užších väzieb medzi podnikateľskou a výskumnou obcou a univerzitami je nevyhnutné, aby členské štáty a Európa umožnili spoločné zapojenie nadácií, nemocníc, ako aj verejných a súkromných univerzít do vzdelávacieho procesu a podpory výskumu;

Osvedčené postupy

67.  berie na vedomie a víta príklady osvedčených postupov v rámci aj mimo EÚ, ktoré poukazujú na hodnotu tohto druhu spolupráce pre všetky zúčastnené strany, pričom treba zohľadniť skutočnosť, že takéto príklady sú potrebné na to, aby napomohli vytvorenie správnych podmienok pre dialóg a zvýšenie šancí na úspech;

68.  víta iniciatívu Komisie zostaviť zoznam existujúcich najlepších postupov a žiada ju o sprístupnenie tohto zoznamu všetkým zúčastneným stranám prostredníctvom účinného šírenia všetkých originálnych postupov;

69.  vyzýva Európsku komisiu, aby podporovala nové formy štruktúrovaného partnerstva medzi podnikmi, univerzitami a ďalšími inštitúciami v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, predovšetkým strednými školami a agentúrami pre odbornú prípravy, a to najmä na účely doplnkového vzdelávania pedagógov; domnieva sa, že pri takýchto partnerstvách sa dá predpokladá aj účasť subjektov zo sektora;

70.  navrhuje, aby bola zriadená internetová stránka na účely výmeny a šírenia skúseností a na komunikáciu zameranú na výmenu osvedčených postupov a na poskytovanie inšpirácie a konkrétnych nástrojov a mechanizmov na navrhovanie a vykonávanie projektov spolupráce jej návštevníkom, a upozorňuje na význam využívania nových technológií pre posilnenie užšej spolupráce medzi univerzitami a podnikateľským prostredím;

71.  žiada, aby sa na základe najlepšej praxe v niektorých členských štátoch zaviedol európsky deň venovaný mladým vynálezcom, inováciám, vynálezom alebo patentom navrhnutým mladými Európanmi;

72.  vyzýva Komisiu, aby aj naďalej podporovala dialóg na vnútroštátnej, miestnej a regionálnej úrovni so zameraním na najlepšie postupy a aby dbala na to, aby sa takýto dialóg týkal všetkých zúčastnených strán (napríklad sociálnych partnerov) a všetkých foriem podnikania (MSP, sociálne podniky atď.), ale aj zástupcov tretích krajín (MVO atď.), s cieľom vyzdvihnúť hospodársky a sociálny prínos spolupráce medzi prostredím univerzít a prostredím podnikov;

73.  vyzýva Komisiu, aby s cieľom zabezpečiť konzistentnosť činností EÚ a vyhnúť sa zdvojeniu aktivít zostavila hodnotiacu pracovnú skupinu v rámci GR a vyvinula synergie medzi týmto dialógom a inými iniciatívami, pričom zohľadní, že diskusie by mali zahŕňať tak politické priority, ako aj možnosti financovania;

o
o   o

74.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 290, 4.12.2007, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2.
(3) Prijaté texty, P6_TA(2008)0013.
(4) Prijaté texty, P6_TA(2008)0423.
(5) CdR 157/2009 fin.
(6) SOC/347.


Finančná pomoc Spoločenstva v súvislosti s vyradením blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj v Bulharsku z prevádzky - „Program Kozloduj“ *
PDF 589kWORD 173k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 20. mája 2010 o návrhu nariadenia Rady o finančnej pomoci Spoločenstva v súvislosti s vyradením blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj v Bulharsku z prevádzky – „Program Kozloduj“ (KOM(2009)0581 – C7-0289/2009 – 2009/0172(NLE))
P7_TA(2010)0188A7-0142/2010

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2009)0581),

–  so zreteľom na článok 30 Aktu o podmienkach pristúpenia Bulharskej a Rumunskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, pokiaľ ide o bloky 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj v Bulharsku,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu na tému Jadrová bezpečnosť v rámci Európskej únie (KOM(2002)0605),

–  so zreteľom na článok 203 Zmluvy o Euratome, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0289/2009),

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0142/2010),

1.  schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.  domnieva sa, že návrh nariadenia Rady je zlučiteľný so stropom podokruhu 1a viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie 2007 – 2013, pričom však zostávajúce rozpätie v podokruhu 1a na roky 2011 – 2013 je veľmi obmedzené; zdôrazňuje, že financovanie nových činností nesmie ohroziť existujúce programy a iniciatívy v rámci podokruhu 1a;

3.  opakuje preto svoju výzvu, aby sa predložila viacročná stratégia pre program vyradenia elektrárne Kozloduj z prevádzky, ako aj pre ďalšie politické priority podľa podokruhu 1a, v súvislosti s revíziou súčasného VFR v polovici obdobia, spolu s konkrétnymi návrhmi na jeho úpravu a revíziu do skončenia prvého polroka 2010 tým, že sa využijú všetky mechanizmy dostupné podľa Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(1) (MID zo 17. mája 2006), najmä mechanizmy na základe bodov 21 až 23 tejto dohody;

4.  poukazuje na to, že ročná výška prostriedkov pre program vyradenia elektrárne Kozloduj z prevádzky sa určí počas ročného rozpočtového postupu v súlade s ustanoveniami bodu 38 MID zo 17. mája 2006;

5.  vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 106a Zmluvy o Euratome a článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

6.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

7.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

8.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 1
(1)  Bulharsko sa zaviazalo odstaviť bloky 1 a 2 a bloky 3 a 4 jadrovej elektrárne Kozloduj do 31. decembra 2002, resp. do 31. decembra 2006, a následne tieto bloky vyradiť z prevádzky. Európska únia vyjadrila svoju ochotu poskytovať naďalej, až do roku 2009, finančnú pomoc ako predĺženie predvstupovej pomoci plánovanej v rámci programu Phare na podporu úsilia Bulharska pri vyradení tejto elektrárne z prevádzky.
(1)  Počas prístupových rokovaní v roku 2005 Bulharsko súhlasilo s odstavením blokov 1 a 2 a blokov 3 a 4 jadrovej elektrárne Kozloduj do 31. decembra 2002, resp. do 31. decembra 2006, a následne tieto bloky vyradiť z prevádzky. Európska únia vyjadrila svoju ochotu poskytovať naďalej, až do roku 2009, finančnú pomoc ako predĺženie predvstupovej pomoci plánovanej v rámci programu Phare na podporu úsilia Bulharska pri vyradení tejto elektrárne z prevádzky. Európska únia v tom čase tiež poskytla záruky, že finančná pomoc sa zváži pri celkovom preskúmaní podpory Spoločenstva na obdobie rokov 2007 až 2013.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2
(2)  V zmluve z roku 2005 o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii, a najmä v článku 30 Aktu o podmienkach pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, na ktorých sa zakladá Európska únia, so zreteľom na záväzok Bulharska odstaviť blok 3 a blok 4 jadrovej elektrárne Kozloduj sa ustanovil program pomoci (ďalej len „program Kozloduj“) s rozpočtom 210 miliónov EUR na obdobie rokov 2007 až 2009.
(2)  V zmluve z roku 2005 o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii, a najmä v článku 30 Aktu o podmienkach pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, so zreteľom na záväzok Bulharska odstaviť blok 3 a blok 4 jadrovej elektrárne Kozloduj sa ustanovil program pomoci (ďalej len „program Kozloduj“) s rozpočtom 210 miliónov EUR na obdobie rokov 2007 až 2009. Tento program zahŕňa pomoc na pokrytie straty kapacity v dôsledku odstavenia jadrovej elektrárne Kozloduj.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2 a (nové)
(2a)  Zásady Únie týkajúce sa solidarity a rovnakého zaobchádzania si rovnako ako v minulosti aj v súčasnosti vyžadujú prijatie spravodlivého prístupu voči členským štátom, ktoré potrebujú finančnú pomoc na vyradenie jadrových zariadení z prevádzky, v nadväznosti na záväzok odstaviť bloky jadrových elektrární, ktorý je obsiahnutý v ich zmluvách o pristúpení alebo v pripojených protokoloch.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
(4)  Únia uznáva vynaložené úsilie a dobrý pokrok, ktorý Bulharsko dosiahlo v prípravnej etape vyraďovania jadrovej elektrárne z prevádzky v rámci programu Kozloduj s využitím finančných prostriedkov Spoločenstva poskytnutých do roku 2009, a potrebu ďalšej finančnej podpory po roku 2009, aby sa dosiahol ďalší pokrok v skutočných prácach na demontáži.
(4)  Únia uznáva vynaložené úsilie a dobrý pokrok, ktorý Bulharsko dosiahlo v prípravnej etape vyraďovania jadrovej elektrárne z prevádzky v rámci programu Kozloduj s využitím finančných prostriedkov Spoločenstva poskytnutých do roku 2009, a potrebu ďalšej finančnej podpory po roku 2009, aby sa dosiahol ďalší pokrok v skutočných prácach na demontáži v súlade so zmluvou o pristúpení z roku 2005 a pri uplatňovaní najvyšších bezpečnostných noriem.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
(5)  Rovnako dôležité je využiť vlastné zdroje jadrovej elektrárne Kozloduj, pretože to prispieva k dostupnosti potrebných odborných znalostí a súčasne zmierňuje sociálny a ekonomický vplyv predčasného odstavenia pokračovaním v zamestnávaní pracovníkov odstavenej jadrovej elektrárne. Pokračujúca finančná podpora je preto dôležitá na zachovanie požadovanej úrovne bezpečnosti.
(5)  Rovnako dôležité je využiť vlastné zdroje jadrovej elektrárne Kozloduj, pretože to prispieva k dostupnosti potrebných odborných znalostí, rozširuje know-how a zručnosti a súčasne zmierňuje sociálny a ekonomický vplyv predčasného odstavenia pokračovaním v zamestnávaní pracovníkov odstavenej jadrovej elektrárne. Pokračujúca finančná podpora je preto dôležitá na zachovanie požadovanej úrovne bezpečnosti, ochrany zdravia a životného prostredia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
(6)  Únia uznáva aj potrebu finančnej podpory na ďalší pokrok v oblasti zmierňujúcich opatrení v sektore energetiky vzhľadom na rozsah straty kapacity odstavením jadrových blokov a jej vplyv na bezpečnosť dodávok v regióne.
(6)  Únia uznáva aj potrebu a nevyhnutnosť finančnej podpory na ďalší pokrok smerom k energeticky efektívnejšiemu hospodárstvu, ktoré bude mať pozitívny vplyv na bezpečnosť dodávok, na ceny elektriny a na objem emisií skleníkových plynov v Bulharsku. Keďže v Bulharsku je potrebný ďalší pokrok, čo sa týka konečného zneškodnenia vyhorených palivových článkov a vysoko rádioaktívneho odpadu, a keďže konečné zneškodnenie rádioaktívnych látok v dôsledku uzavretia jadrovej elektrárne Kozloduj je veľmi dôležitý proces, ktorý sa musí dôsledne naplánovať, Únia by mala pomôcť bulharskej vláde pri hľadaní riešení ich konečného zneškodnenia, a to v prípade potreby na základe štúdie bulharskej vlády o bezpečnom konečnom zneškodnení všetkých rádioaktívnych látok, ktoré sa vyskytujú v procese vyraďovania z prevádzky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 a (nové)
(6a)  Strata výrobnej kapacity v dôsledku predčasného odstavenia blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj viedla k výraznému zvýšeniu objemu emisií skleníkových plynov, ktoré sa v období rokov 2011 až 2013 odhaduje na 15 TWh s 1,2 Gg ekvivalentom CO2 na 1 GWh, a spôsobila zvýšenie emisií Bulharska o približne 18 000 Gg alebo 18 000 kt ekvivalentu CO2. Potrebné bude preto ďalšie znižovanie emisií CO2.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 b (nové)
(6b)  Únia uznáva potrebu zmierniť dosah zvýšených emisií a škôd na životnom prostredí spôsobených skutočnosťou, že náhradná kapacita pochádza predovšetkým zo zvýšeného využívania uhoľných elektrární.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 c (nové)
(6c)  Zmierňujúce opatrenia na zníženie sociálnych a ekonomických vplyvov odstavenia blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj, napríklad rekvalifikačné programy umožňujúce zamestnancom postihnutým odstavením využiť svoje zručnosti v iných odvetviach, napríklad v oblasti priemyselného výskumu alebo obnoviteľných zdrojov energie, by si mohli vyžiadať finančnú podporu EÚ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
(7)  Preto by sa mala vyčleniť suma 300 miliónov EUR zo všeobecného rozpočtu Európskej únie na financovanie vyradenia jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky na obdobie rokov 2010 až 2013.
(7)   Keďže sa uznáva, že prostriedky z prevádzkových príjmov určené na vyraďovanie a spracovanie rádioaktívneho odpadu nie sú dostatočné, mala by sa vyčleniť suma 300 miliónov EUR zo všeobecného rozpočtu Európskej únie na financovanie vyradenia blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky na obdobie rokov 2010 až 2013. Z tejto sumy by sa malo 180 miliónov EUR využiť na podporu programu vyraďovania z prevádzky a zvyšných 120 miliónov EUR na financovanie energetickej efektívnosti a opatrení na znižovanie spotreby energie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7 a (nové)
(7a)  So zreteľom na ex-ante hodnotenie Komisie z 27. októbra 20091 by sa malo 180 miliónov EUR z týchto prostriedkov použiť na pomoc týmto projektom: (1) riadenie projektov, technická podpora pri realizácii programu vyraďovania jadrovej elektrárne z prevádzky; (2) vyplácanie platov pre expertov zamestnaných v jadrovej elektrárni Kozloduj (prevádzka, údržba, technická podpora, riadenie projektov), ktorí sa zúčastňujú na vyraďovaní blokov 1 až 4 z prevádzky; (3) príspevok na výstavbu národného zariadenia na zneškodňovanie rádioaktívneho odpadu, ktoré má rozhodujúci význam pre realizáciu programu vyraďovania z prevádzky, a to najmä na skladovanie nízko a stredne rádioaktívneho odpadu v prvých 10 rokoch uplatňovania; (4) infraštruktúra danej lokality a spracovanie odpadu z demontáže (okrem iného pridelením ďalších prostriedkov na projekty, ktoré sú už v procese výberového konania). Posilnenie infraštruktúry lokality uvedené v projekte 4 smie zahŕňať iba opatrenia súvisiace s vyradením blokov 1 až 4 z prevádzky.
________
1 SEK(2009)1431.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
(8)  Rozpočtové prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskej únie vyčlenené na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky by nemali viesť k narušeniu hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o spoločnosti dodávajúce energiu na trh s energiou v Únii. Tieto rozpočtové prostriedky by sa mali použiť aj na finančné opatrenia určené na kompenzáciu straty výrobnej kapacity v súlade s acquis.
(8)  Rozpočtové prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskej únie vyčlenené na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky by nemali viesť k narušeniu hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o spoločnosti dodávajúce energiu na trh s energiou v Únii. Tieto rozpočtové prostriedky by sa mali použiť aj na financovanie opatrení na zvyšovanie energetickej efektívnosti a znižovanie spotreby energie v súlade s acquis a pravidlami fungovania spoločného európskeho trhu s energiou.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh13
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
(10)  Úlohy EBOR zahŕňajú správu verejných finančných prostriedkov vyčlenených na programy vyraďovania jadrových elektrární z prevádzky a monitorovania finančného riadenia týchto programov s cieľom optimalizovať využívanie verejných peňazí. Okrem toho EBOR plní rozpočtové úlohy, ktorými ju poveruje Komisia v súlade s požiadavkami článku 53 písm. d) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
(10)  Úlohy EBOR zahŕňajú správu verejných finančných prostriedkov vyčlenených na programy vyraďovania tých blokov jadrových elektrární z prevádzky, na ktoré sa vzťahujú dohody o odstavení nadväzujúce na pristúpenie. EBOR monitoruje finančné riadenie týchto programov s cieľom optimalizovať využívanie verejných peňazí. Okrem toho EBOR plní rozpočtové úlohy, ktorými ju poveruje Komisia v súlade s požiadavkami článku 53d nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh14
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11
(11)  S cieľom zabezpečiť čo najvyššiu efektívnosť pri vyraďovaní jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky by sa mali využívať čo najkvalitnejšie dostupné technické odborné znalosti a malo by sa náležite prihliadať na povahu a technologické špecifikácie blokov, ktoré sa majú odstaviť.
(11)  S cieľom zabezpečiť čo najvyššiu efektívnosť a minimalizovať prípadný vplyv na životné prostredie pri vyraďovaní blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky by sa mali využívať čo najkvalitnejšie dostupné technické odborné znalosti a malo by sa náležite prihliadať na povahu a technologické špecifikácie blokov, ktoré sa majú odstaviť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh15
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11 a (nové)
(11a)  Na zabezpečenie prístupu k informáciám, účasti verejnosti a transparentnosti by členské štáty počas vyraďovania jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky mali prijať všetky príslušné opatrenia na splnenie záväzkov ustanovených v medzinárodných dohovoroch, ktoré už ustanovujú potrebné požiadavky vo vnútroštátnom, medzinárodnom alebo cezhraničnom kontexte, napríklad Aarhuský dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia z 25. júna 19981.
________
1 Ú. v. EÚ L 124, 17.5.2005, s. 1.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh16
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12
(12)  Vyradenie jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky sa uskutoční v súlade s právnymi predpismi o životnom prostredí, najmä so smernicou Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie.
(12)  Vyradenie blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky sa uskutoční v súlade s ustanoveniami bulharských vnútroštátnych právnych predpisov, licenčnými podmienkami a tiež v súlade s právnymi predpismi o životnom prostredí, najmä so smernicou Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh17
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12 a (nové)
(12a)  Činnosti spojené s vyraďovaním jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky sa uskutočnia v súlade so základným cieľom ochrany pracovníkov a širokej verejnosti pred škodlivým účinkom ionizujúceho žiarenia podľa platných právnych predpisov, predovšetkým smernice Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia1, aby sa zaručila najvyššia úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov a širokej verejnosti. Zmierňujúce opatrenia v sektore energetiky v podobe energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov by mala podporiť osobitná bulharská vnútroštátna stratégia.
--  -------------
1 Ú. v. ES L 159, 29.6.1996, s. 1.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh18
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12 b (nové)
(12b)  Zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti vo vzťahu k prideleným prostriedkom by sa mali zabezpečiť prostredníctvom hodnotiacich auditov a auditov výkonnosti programov financovaných v minulosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh19
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13 a (nové)
(13a)  Články 53d, 108a a 165 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev1, a články 35 a 43 nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev2, stanovujú podmienky, ktoré sa majú zohľadňovať na základe metódy spoločného rozpočtového hospodárenia.
--  ----------
1 Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.
2 Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh20
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13 b (nové)
(13b)  Prípad jadrovej elektrárne Kozloduj by sa mal používať ako príklad a Komisia by mala na účely analýzy a odhadovania nákladov budúceho vyraďovania jadrových elektrární z prevádzky vypracovať úplný a presný rozpočet vyraďovania z prevádzky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh21
Návrh nariadenia
Článok 1
Týmto nariadením sa ustanovuje program, ktorý určuje podrobné pravidlá na poskytnutie finančného príspevku Spoločenstva určeného na vyradenie blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky a na riešenie následkov ich odstavenia v Bulharsku (ďalej len „program Kozloduj“).
Týmto nariadením sa ustanovuje program, ktorý určuje podrobné pravidlá na poskytnutie finančného príspevku Spoločenstva určeného na pokračujúci procesvyraďovania blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky a na riešenie následkov ich predčasného odstavenia v Bulharsku, ktoré sa týkajú životného prostredia, hospodárstva a bezpečnosti dodávok v regióne (ďalej len „program Kozloduj“).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh22
Návrh nariadenia
Článok 2
Príspevok Spoločenstva na program Kozloduj sa udeľuje s cieľom poskytnúť finančnú podporu opatrení spojených s vyradením jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky, opatrení zameraných na skvalitnenie životného prostredia v súlade s acquis a na modernizáciu konvenčnej výrobnej kapacity, ktorou sa nahradí výrobná kapacita štyroch reaktorov jadrovej elektrárne Kozloduj, ako aj na ďalšie opatrenia, ktoré vyplývajú z rozhodnutia odstaviť a vyradiť túto elektráreň z prevádzky a ktoré prispejú k nevyhnutnej reštrukturalizácii, skvalitneniu životného prostredia a modernizácii výrobného, prenosového a distribučného energetického sektora v Bulharsku, ako aj k zlepšeniu zabezpečenia dodávok energie energetickej efektívnosti v Bulharsku.
Príspevok Spoločenstva na program Kozloduj sa v prvom rade udeľuje s cieľom poskytnúť finančnú podporu opatreniam spojeným s vyradením blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky. Mal by sa použiť aj na podporu opatrení zameraných na skvalitnenie životného prostredia v súlade s acquis a na modernizáciu výrobnej kapacity, ktorou sa nahradí výrobná kapacita štyroch reaktorov jadrovej elektrárne Kozloduj, ako aj na ďalšie opatrenia, ktoré vyplývajú z rozhodnutia odstaviť a vyradiť tieto bloky z prevádzky a ktoré prispejú k nevyhnutnej reštrukturalizácii, skvalitneniu životného prostredia a modernizácii a posilneniu výrobného, prenosového a distribučného energetického sektora v Bulharsku, ako aj k zlepšeniu bezpečnostia zvýšeniu úrovne dodávok energie, energetickej efektívnosti a využívania energie z obnoviteľných zdrojov v Bulharsku, a súčasne na podporu opatrení na zníženie spotreby energie a podporu obnoviteľných zdrojov energie. Finančná podpora sa môže poskytovať aj s cieľom zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky zmeny v postihnutých komunitách, napríklad vytvorením nových trvalo udržateľných pracovných miest a priemyselných odvetví.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh23
Návrh nariadenia
Článok 3 - odsek 1
1.  Finančná referenčná suma potrebná na realizáciu programu Kozloduj na obdobie od 1. januára 2010 do 31. decembra 2013 je 300 miliónov EUR.
1.  Finančná referenčná suma v zmysle bodu 38 MID zo 17. mája 2006, ktorá je potrebná na realizáciu programu Kozloduj na obdobie od 1. januára 2010 do 31. decembra 2013, je 300 miliónov EUR.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh24
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 2
2.  Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v rámci limitov finančných výhľadov.
2.  Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v rámci limitov finančných výhľadov a v súlade s požiadavkami procesu vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh25
Návrh nariadenia
Článok 3 - odsek 3
3.  Výška rozpočtových prostriedkov vyčlenených na program Kozloduj sa môže revidovať v priebehu obdobia od 1. januára 2010 do 31. decembra 2013 tak, aby sa zohľadnil pokrok dosiahnutý pri realizácii programu a aby sa zabezpečilo, že plánovanie a prideľovanie prostriedkov sa zakladá na skutočných platobných potrebách a absorpčnej kapacite.
3.  Výška rozpočtových prostriedkov vyčlenených na program Kozloduj sa každoročne zreviduje v priebehu obdobia od 1. januára 2010 do 31. decembra 2013 tak, aby sa zohľadnil pokrok dosiahnutý pri realizácii programu a dlhodobý vplyv a dôsledky, ktoré pre životné prostredie, hospodárstvo a bezpečnosť dodávok vyplývajú z predčasného odstavenia blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj, a aby sa zabezpečilo to, že plánovanie a prideľovanie prostriedkov sa zakladá na skutočných platobných potrebách a absorpčnej kapacite.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh26
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 2
2.  Opatrenia realizované v rámci programu Kozloduj sa prijímajú v súlade s článkom 8 ods. 2.
2.  Opatrenia realizované v rámci programu Kozloduj sa prijímajú v súlade s článkom 8 ods. 2. Tieto opatrenia budú v súlade s predpismi EÚ o verejnom obstarávaní.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh27
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1
1.  Komisia má právo vykonávať audit využívania prostriedkov finančnej pomoci, a to buď priamo svojimi pracovníkmi, alebo prostredníctvom akejkoľvek ňou poverenej externej organizácie. Takéto audity sa môžu vykonávať počas obdobia platnosti dohody medzi Spoločenstvom a EBOR o poskytovaní finančných prostriedkov Spoločenstva Medzinárodnému fondu na podporu vyradenia jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky a počas piatich rokov od dátumu vyplatenia zostatku. Zistenia auditu môžu prípadne viesť k rozhodnutiu Komisie o vymáhaní.
1.  Komisia monitoruje využívanie pomoci a môže si nechať vypracovať jeho audit, a to buď priamo svojimi pracovníkmi, alebo prostredníctvom akejkoľvek ňou poverenej externej organizácie. Takéto audity sa môžu vykonávať počas obdobia platnosti dohody medzi Spoločenstvom a EBOR o poskytovaní finančných prostriedkov Spoločenstva Medzinárodnému fondu na podporu vyradenia jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky v súlade s predpismi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a Medzinárodnej energetickej agentúry a počas piatich rokov od dátumu vyplatenia zostatku. Zistenia auditu môžu prípadne viesť k rozhodnutiu Komisie o vymáhaní. Tieto audity a všetky ostatné hodnotenia sa budú financovať mimo rámca rozpočtu na finančnú pomoc určenú na vyraďovanie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh28
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 2 - pododsek 1
2.  Pracovníci Komisie, ako aj ňou poverené externé osoby majú náležité právo prístupu najmä do priestorov príjemcu finančnej pomoci a tiež ku všetkým potrebným informáciám (aj v elektronickej podobe), aby mohli vykonávať uvedené audity.
2.  Pracovníci Komisie, ako aj ňou poverené externé osoby majú náležité právo prístupu najmä do priestorov príjemcu finančnej pomoci a tiež ku všetkým potrebným informáciám (aj v elektronickej podobe), aby mohli vykonávať uvedené audity. V rámci auditov sa skúma aj dosiahnutá fáza pri vydávaní povolení na vyradenie z prevádzky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh29
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 2 – pododsek 2
Dvor audítorov rovnaké práva ako Komisia, najmä pokiaľ ide o prístup.
Dvor audítorov a Európsky parlament majú rovnaké práva ako Komisia, najmä pokiaľ ide o prístup.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh30
Návrh nariadenia
Článok 7
Komisia zabezpečí vykonanie tohto nariadenia a bude pravidelne podávať správy Európskemu parlamentu a Rade. Vykoná strednodobé preskúmanie, ako sa ustanovuje v článku 3 ods. 3.
Komisia zabezpečí vykonanie tohto nariadenia a bude pravidelne podávať správy Európskemu parlamentu a Rade o využívaní finančných prostriedkov a o vykonaných činnostiach. Vykoná hodnotenie v polovici obdobia a následné hodnotenie, ako sa ustanovuje v článku 3 ods. 3, a podá o nich správu Európskemu parlamentu.
Súčasťou následného hodnotenia je celkový a presný rozpočet nákladov na vyradenie jadrovej elektrárne z prevádzky, aby sa dali plánovať náklady na budúce vyraďovanie z prevádzky. Súčasťou bude tiež analýza ekonomických, spoločenských a environmentálnych nákladov so zameraním na dosah zvyškovej voľnej radiácie a dôsledky pre bezpečnosť dodávok.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh31
Návrh nariadenia
Článok 7 a (nový)
Článok 7a
Komisia pred podpísaním dohody o príspevkoch vykoná hodnotenie súladu podľa medzinárodne uznaných noriem aspoň na úrovni postupov EBOR v oblasti účtovníctva, auditov, vnútornej kontroly a obstarávania.

(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.


Vykonávanie súčinnosti medzi finančnými prostriedkami vyčlenenými na výskum a inováciu v nariadení (ES) č. 1080/2006, pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja a siedmy rámcový program pre výskum a vývoj v mestách a regiónoch, ako aj v členských štátoch a v Únii
PDF 341kWORD 101k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. mája 2010 o vykonávaní súčinnosti medzi finančnými prostriedkami vyčlenenými na výskum a inováciu v nariadení (ES) č. 1080/2006, pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja a siedmy rámcový program pre výskum a vývoj v mestách a regiónoch, ako aj v členských štátoch a v Únii (2009/2243(INI))
P7_TA(2010)0189A7-0138/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej hlavy XVII, XVIII a XIX,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/702/ES zo 6. októbra 2006 o strategických usmerneniach Spoločenstva o súdržnosti(2),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013)(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013)(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2007 o príspevku budúcej regionálnej politiky k inovačnej kapacite Európskej únie(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2007 o uvedení poznatkov do praxe: všeobecná inovačná stratégia pre Európu(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o zelenej knihe o územnej súdržnosti a stave diskusie o budúcej reforme politiky súdržnosti(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o osvedčených postupoch v oblasti regionálnej politiky a prekážkach vo využívaní štrukturálnych fondov(8),

–  so zreteľom na rozhodnutie z 24. marca 2009 o uplatňovaní pravidiel týkajúcich sa štrukturálnych fondov na obdobie 2007 – 2013: výsledky rokovaní o národných stratégiách súdržnosti a operačných programoch(9),

–  so zreteľom na štúdiu uverejnenú Európskym parlamentom s názvom Súčinnosť medzi 7. rámcovým programom EÚ pre výskum, rámcovým programom pre konkurencieschopnosť a inováciu a štrukturálnymi fondmi,

–  so zreteľom na štúdiu uverejnenú Európskym parlamentom s názvom Prechod k územnému rozloženiu európskych politík výskumu, vývoja a inovácií,

–  so zreteľom na štúdiu uverejnenú Európskym parlamentom s názvom Štrukturálne fondy – podpora inovácie – výzvy v oblasti vykonávania na obdobie 2007 – 2013 a ďalej,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. augusta 2007 s názvom Konkurencieschopné európske regióny vďaka výskumu a inovácii – Príspevok k väčšiemu hospodárskemu rastu a k zvýšeniu počtu a kvality pracovných miest (KOM(2007)0474),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2007 s názvom Členské štáty a regióny uskutočňujúce lisabonskú stratégiu pre rast a zamestnanosť prostredníctvom politiky súdržnosti EÚ na obdobie 2007 – 2013 (KOM(2007)0798),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. mája 2008 o výsledkoch rokovaní týkajúcich sa stratégií a programov kohéznej politiky na programové obdobie 2007 – 2013 (KOM(2008)0301),

–  so zreteľom na 20. výročnú správu Komisie z 21. decembra 2009 o implementácii štrukturálnych fondov (2008) (KOM(2009)0617),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 14. novembra 2007 o regiónoch uskutočňujúcich inováciu prostredníctvom politiky súdržnosti (SEK(2007)1547),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 24. novembra 2009 o konzultácii o budúcej stratégii EÚ do roku 2020 (KOM(2009)0647),

–  so zreteľom na piatu správu Komisie z 19. júna 2008 o pokroku v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti – Prosperujúce regióny, prosperujúca Európa (KOM(2008)0371) (Piata správa o pokroku),

–  so zreteľom na šiestu správu Komisie z 25. júna 2009 o pokroku v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti – Tvorivé a inovačné regióny (KOM(2009)0295) (Šiesta správa o pokroku),

–  so zreteľom na oznámenie výboru pre vedecký a technický výskum (CREST) zo 4. decembra 2006 o správe s názvom Ponaučenia pre politiky v oblasti výskumu a vývoja na základe národných programov reforiem a správy o pokroku z roku 2006 (CREST1211/06),

–  so zreteľom na sprievodcu Komisie s názvom Konkurencieschopné európske regióny vďaka výskumu a inovácii – Praktický sprievodca možnosťami financovania výskumu a inovácie zo zdrojov EÚ,

–  so zreteľom na správu Európskeho strategického fóra pre výskumné infraštruktúry s názvom Európsky plán výskumných infraštruktúr, správa za rok 2006,

–  so zreteľom na nezávislú správu vypracovanú na žiadosť Komisie s názvom Program reformovanej politiky súdržnosti (správa od Fabrizia Barcu) (2009),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0138/2010),

A.  keďže v obnovenej lisabonskej stratégii sa prisudzuje vysoká priorita výskumu a inovácii s cieľom reagovať na výzvy, akými sú zmena klímy a rastúca svetová hospodárska súťaž; keďže pokrízová éra stimulujúca rast a pracovné miesta prostredníctvom výskumu a inovácie sa stala ešte dôležitejšou a tvorí základný cieľ navrhovanej stratégie EÚ do roku 2020,

B.  keďže vykonávanie výskumu a inovácií je potrebné pre všetky sociálne vrstvy a musí byť zamerané na zlepšenie sociálnych a hospodárskych podmienok obyvateľstva,

C.  keďže európska podpora výskumu a inovácie sa prvotne realizuje prostredníctvom politiky výskumu, inovácie a súdržnosti, ktorej hlavnými nástrojmi sú štrukturálne fondy, siedmy rámcový program pre výskum a rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (PKI),

D.  keďže politika súdržnosti je základným pilierom v procese európskej integrácie a jednou z najúspešnejších politík EÚ, zjednodušuje konvergenciu medzi čoraz rozdielnejšími regiónmi a podporuje rast a zamestnanosť,

E.  keďže najefektívnejšia realizácia inovácie prebieha na regionálnej úrovni v blízkosti jej účastníkov, ako sú napríklad univerzity, verejné výskumné organizácie alebo priemysel, podporovaním partnerstiev pri výmene poznatkov a overených postupov medzi regiónmi,

F.  keďže druhé strategické usmernenie Spoločenstva o súdržnosti na obdobie 2007 – 2013 odkazuje na zlepšenie poznatkov a inovácie pre rast, v dôsledku čoho sa vyčlenilo 25 % z celkovej sumy finančných prostriedkov,

G.  keďže vzhľadom na komplexnosť súčasných výziev je potrebné vytvoriť integrovanú kombináciu týchto politík; keďže spoločnosť založená na vedomostiach vyžaduje viac než len súhrn činností rôznych odvetví, súčinnosť medzi subjektmi a nástrojmi je veľmi dôležitá, aby sa navzájom posilňovali a podporovali udržateľné vykonávanie výskumných a inovačných projektov, a poskytovali tak lepšie zhodnotenie výsledkov výskumu v podobe konkrétnych koncepcií nových produktov v regiónoch,

H.  keďže zatiaľ čo niektoré prvky architektúry týchto nástrojov, ako sú rovnaký časový rámec a súlad s lisabonským programom, umožňujú súčinnosť, stále existujú rozdiely, ako sú rôzne právne základy, tematické alebo územné zameranie či spoločné alebo centralizované riadenie,

Politika súdržnosti dosahujúca ciele v oblasti výskumu a inovácie

1.  oceňuje, že v období 2007 – 2013 všetky členské štáty venovali v súlade s druhým strategickým usmernením Spoločenstva o súdržnosti podstatný objem svojich celkových pridelených finančných prostriedkov na výskum a vývoj, inováciu a rozvoj vedomostného hospodárstva, čo vyústilo do 246 vnútroštátnych alebo regionálnych operačných programov s približne 86 miliardami EUR vyčlenenými na výskum a inováciu, z ktorých 50 miliárd EUR už bolo vyčlenených na základný výskum a rozvoj a inovácie; poznamenáva, že hlavným zdrojom európskej podpory v tejto oblasti sa stala politika súdržnosti, ktorá rozpočtom konkuruje siedmemu rámcovému programu (50,5 miliardy EUR) a PKI (3,6 miliardy EUR) poukazuje na efektívnosť a možnosť určenia kvantifikovaných cieľov, pokiaľ ide o sumy vyčlenené na výdavky na výskum a rozvoj;

2.  víta skutočnosť, že existujú nové spôsoby financovania, a zdôrazňuje potenciál iniciatívy JEREMIE a finančného nástroja Komisie a skupiny Európskej investičnej banky na zdieľanie rizík pri rozširovaní príležitostí inovačných podnikov na získanie financovania; odporúča, aby regionálni účastníci využívaním týchto nových príležitostí dopĺňali financovanie zo štrukturálnych fondov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu účinnej koordinácie verejných a súkromných investícií;

3.  očakáva strategickú správu Komisie uvedenú v článku 30 ods. 2 všeobecného nariadenia; zastáva názor, že správa poskytne komplexný prehľad o výkonnosti členských štátov v realizovaní cieľov na obdobie 2007 – 2009 a bude základom na diskusiu o budúcich vyhliadkach politiky súdržnosti;

4.  opakuje potrebu integrovaného viacúrovňového prístupu správy k špecifickým politikám v EÚ; zdôrazňuje, že funkčný viacúrovňový systém správy je predpokladom na stanovenie a účinnú realizáciu účelových cieľov; pripomína, že zodpovednosť za realizáciu štrukturálnych fondov nesú vnútroštátne a regionálne orgány, zatiaľ čo PKI a siedmy rámcový program centrálne riadi Komisia; uvedomuje si administratívnu rôznorodosť, ktorá existuje na úrovni členských štátov, a vyjadruje presvedčenie, že je dôležité určiť úroveň rozhodovania, ktorá je najúčinnejšia pre občanov;

5.  považuje za dôležité koordinovať politiky Spoločenstva, ktoré sa zúčastňujú na dosahovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; považuje za nevyhnutné, aby sa lepšie analyzoval ich vplyv na územie a súdržnosť s cieľom podporovať účinnú súčinnosť a identifikovať a podporovať najlepšie európske opatrenia zamerané na podporu investícií do inovácií na miestnej a regionálnej úrovni; pripomína, že je potrebné zohľadniť rôznu sociálno-ekonomickú situáciu troch typov regiónov (konvergencia, prechod a konkurencieschopnosť), ako aj rôzne tvorivé a inovačné schopnosti a podnikateľského ducha; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že z investícií do výskumu a vývoja, ako aj do inovácií, vzdelávania a technológií, ktoré účinne využívajú zdroje, budú mať prospech nielen tradičné odvetvia a vidiecke oblasti, ale aj hospodárstva s vysoko kvalifikovanými službami, čím sa posilní hospodárska, sociálna a územná súdržnosť;

6.  zdôrazňuje veľký potenciál miest pri realizácii výskumu a inovácie; zastáva názor, že inteligentnejšia mestská politika založená na technologickom pokroku, zaoberajúca sa skutočnosťou, že 80 % európskej populácie žije v mestách, kde sa vyskytuje najviac výrazných sociálnych rozdielov, by prispela k udržateľnému hospodárskemu rastu; vyzýva preto, aby sa mestský rozmer zahrnul do budúcej politiky súdržnosti;

Súčinnosť medzi štrukturálnymi fondmi, 7. rámcovým programom a PKI

7.  uznáva, že prostredníctvom vyčlenenia finančných prostriedkov na obdobie 2007 – 2013 je politika súdržnosti lepšie prispôsobená na vytváranie súčinnosti s politikami pre výskum a inováciu a že zároveň je v 7. rámcovom programe a PKI čoraz dôležitejší územný rozmer; žiada, aby sa bral do úvahy mechanizmus vyčlenenia prostriedkov na základe na výkonnosti s výraznejším tematickým dôrazom, čo umožňuje primerané politické reakcie na nové výzvy;

8.  konštatuje, že výdavky na rámcový program na výskum, rozvoj a inovácie sa prerozdeľujú na základe kritéria excelentnosti a zahŕňajú prístup pre účastníkov s väčšou konkurencieschopnosťou, čo si vyžaduje veľkú technickú kapacitu a dobré znalosti o administratívnych a finančných postupoch; zdôrazňuje, že táto situácia vedie k vysokej koncentrácii hospodárskych centier a najrozvinutejších regiónov EÚ, čím obmedzuje pozitívnu súčinnosť v skupine regiónov a členských štátov, ktoré idú správnym smerom, ale ešte nedosiahli cieľ; poukazuje na to, že nárast rozdielov medzi regiónmi v súvislosti s možnosťami výskumu a inovácie a zabezpečenie skutočnej súdržnosti politík predstavuje problémy, ktoré je potrebné riešiť na úrovni politiky súdržnosti, ako aj politiky výskumu a rozvoja, a to bez ohľadu na skutočnosť, že vykonávacie orgány pôsobia na rôznych úrovniach (na nadnárodnej, národnej a nižšej než národnej úrovni) a riadia sa odlišným princípom (súdržnosť proti excelentnosti);

9.  trvá na tom, že účinnosť inovácií závisí od intenzity dosiahnutej súčinnosti, a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že existujúce možnosti takejto súčinnosti vo financovaní stále nie sú dosť známe; vyzýva regióny ako hlavných aktérov, pokiaľ ide o informácie a schopnosť analýzy, ako aj členské štáty, aby zvýšili snahy na zlepšenie komunikácie; zdôrazňuje, že účinná súčinnosť si vyžaduje komplexný súbor vzťahov medzi subjektmi, ktoré vytvárajú, šíria, podporujú a uplatňujú rôzne druhy vedomostí; takisto zdôrazňuje, že rôzne vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, ktoré riadia siedmy rámcový program, PKI a štrukturálne fondy, musia mať na zreteli možnosti, ktoré ponúka každý z týchto nástrojov, a požaduje lepšiu koordináciu medzi týmito aktérmi a politikami;

10.  zdôrazňuje, že zásahy zamerané na výskum a inováciu by mali využívať regionálne výhody a kapacity a mali by tvoriť súčasť regionálnej stratégie inovácie založenej na inteligentnej inovácii; domnieva sa, že tieto stratégie vyžadujú posilnenie úlohy regiónov a miest pri stanovení a realizácii priorít v rámci EÚ a jednotlivých štátov; vyzýva preto na posúdenie možnosti opätovného stanovenia inovačných činností v rámci štrukturálnych fondov s cieľom podporiť regionálne inovačné stratégie;

11.  všíma si existujúce možnosti kombinovaného financovania; zdôrazňuje však, že zmiešané financovanie nie je povolené medzi štrukturálnymi fondmi a rámcovými programami; zdôrazňuje, že nástroje možno kombinovať, aby pokryli doplnkové, ale samostatné činnosti, ako v prípade výskumnej infraštruktúry, alebo následné súčasti súvisiacich projektov, ako je rozvoj a ďalší postup novej výskumnej myšlienky, ako aj projektov v rámci rovnakej siete alebo skupiny;

12.  je presvedčený, že skutočnosť, že miešané financovanie medzi štrukturálnymi fondmi a rámcovými programami nie je povolené, bráni regiónom využívať finančné prostriedky súčasne z oboch nástrojov, a že účinné vzostupné strategické procesy na regionálnej, ako aj vnútroštátnej úrovni by mohli pomôcť odstrániť medzery alebo prekrývanie pri financovaní zo zdrojov štrukturálnych fondov, z FP7 a CIP;

13.  zdôrazňuje, že súčinnosť je účinná najmä pri budovaní kapacít; v tejto súvislosti pripomína riadenie projektového financovania v rámci Európskeho strategického fóra pre výskumné infraštruktúry (ESFRI) a potrebu koordinovať priority EÚ pri financovaní výskumu na regionálnej a vnútroštátnej úrovni;

14.  zdôrazňuje, že súčinnosť ide nad rámec doplnkového financovania projektu; berie do úvahy, že tvorba kapacít, vytváranie sietí a prenos vedomostí je dôležitou formou súčinnosti a poznamenáva, že všetky nástroje ponúkajú príležitosti na takéto výmeny;

15.  konštatuje, že skutočné synergie z hľadiska priameho príjemcu finančných prostriedkov závisia od organizačnej a strategickej schopnosti príjemcu skombinovať podporu z rôznych nástrojov EÚ; vyzýva regionálnych aktérov, aby vypracovali regionálne stratégie, ktoré môžu uľahčiť kombinovanie financovania;

16.  odporúča, aby členské štáty a Komisia vyčlenili dostatočné finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov na výskum a inovácie, predovšetkým udržateľné inovácie, a aby posilnili výskumné kapacity; zdôrazňuje potrebu podporovať a uplatňovať úspešné modely vo vedomostnom trojuholníku a zabezpečiť udržateľný rozvoj regionálnych výskumných a strategických rámcov zameraných na inovácie v spolupráci s podnikmi, výskumnými strediskami, univerzitami a verejnými orgánmi; zdôrazňuje potenciál znalostných regionálnych inovačných zoskupení v mobilizovaní regionálnej konkurencieschopnosti a víta zahrnutie rozvoja zoskupení do PKI aj 7. rámcového programu (opatrenie Regióny znalostí v 7. rámcovom programe); poukazuje na nové vedomostné a inovačné spoločenstvá (KIC), vytvorené v rámci Európskeho inovačného a technologického inštitútu (ETI), ktoré prepájajú hlavné európske regionálne zoskupenia vedomostí; poznamenáva, že výmena vedomostí v regionálnych zoskupeniach sa môže zjednodušiť aj štrukturálnymi fondmi; zdôrazňuje, že takéto zoskupenia predstavujú veľkú príležitosť najmä pre znevýhodnené regióny;

17.  vyzýva regionálne a miestne orgány, aby lepšie využívali štrukturálne fondy na budovanie výskumných, vedomostných a inovačných kapacít vo svojich regiónoch, napríklad prostredníctvom vytvorenia výskumnej infraštruktúry, čím im umožnia podieľať sa na výskumných a inovačných aktivitách EÚ; povzbudzuje regióny, aby si stanovili priority štrukturálnych fondov v oblasti výskumu a vývoja, ktoré budú dopĺňať priority stanovené v rámci FP7, a žiada o dlhodobé plánovanie na regionálnej úrovni s cieľom dosiahnuť súčinnosť vyplývajúcu zo vzájomného tematického dopĺňania sa medzi nástrojmi financovania;

18.  zdôrazňuje význam analyzovania, spoločného využívania a integrovania osvedčených postupov týkajúcich sa súčinnosti medzi politickými nástrojmi; v tejto súvislosti víta snahy Komisie o zlepšenie spolupráce medzi útvarmi a vyzýva ju na intenzívnejšie analyzovanie potrieb a potenciálu výskumu a inovácií na regionálnej úrovni, najmä vo vzťahu k získavaniu dostupných kvalitatívnych údajov, ako aj na analyzovanie vzájomných vzťahov s inými nástrojmi v rámci hodnotiacich štúdií týkajúcich sa ktoréhokoľvek z troch nástrojov financovania s cieľom poskytnúť spoločné usmernenia;

19.  berie s uspokojením do úvahy Praktického sprievodcu možnosťami financovania výskumu a inovácie zo zdrojov EÚ; odporúča, aby v budúcnosti boli takéto usmerňujúce poznámky poskytnuté ihneď po nadobudnutí účinnosti právnych rámcov; očakáva pracovný dokument útvarov Komisie obsahujúci príklady súčinnosti v praxi; vyzýva Komisiu, aby tento proces uľahčovala, presadzovala výmenu osvedčených postupov a posúdila možnosť poskytnúť dodatočnú odbornú podporu v oblasti programov finančnej podpory Spoločenstva prostredníctvom metodických pokynov poskytnutých vopred a „príručky“ pre praktické riadenie a správu výskumných a inovačných projektov s cieľom dosiahnuť plánované výsledky;

20.  vyzýva Komisiu, aby zjednodušila byrokraciu v súvislosti so 7. rámcovým programom a PKI s cieľom zvýšiť účinky súčinnosti so štrukturálnymi fondmi;

21.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o možnosti zjednodušenia podávania žiadostí z rôznych programov podpory v rámci počítačových programov pomocou jednotných príručiek;

22.  povzbudzuje Komisiu, aby pokračovala vo svojich činnostiach zameraných na posilnenie súčinnosti a na pravidelné informovanie Európskeho parlamentu o ich vývoji, najmä o situácii vertikálnej spolupráce medzi EÚ a vnútroštátnymi a regionálnymi subjektmi;

23.  podporuje užšiu spoluprácu medzi kontaktnými miestami pre FP7, manažérmi programov výskumu a vývoja a agentúrami pre inovácie, čím sa umožní financovanie rôznych aspektov alebo fáz projektov výskumu a vývoja z rozličných zdrojov;

Odporúčania so zreteľom na ďalšie programové obdobie

24.  víta dôraz v návrhu stratégie EÚ do roku 2020 na vzájomnú závislosť medzi politikami, význam politickej integrácie a potreby lepšej súčinnosti a silnejšieho partnerstva pri tvorbe a uskutočňovaní verejných politík; žiada zohľadniť potrebu vyjadrenú mestami a regiónmi, ktorá sa týka komplexnejšieho rámca v troch politických oblastiach, ako aj v štruktúre technického prepojenia v rámci Komisie, vďaka čomu môže monitorovať a koordinovať súčinnosť v oblasti programov inovácií a výskumu a vývoja, a zohľadnenie tejto potreby pri tvorbe a vykonávaní nástrojov financovania EÚ a nariadení o štátnej pomoci; takisto žiada, aby územná súdržnosť zohrávala v tejto súvislosti osobitnú úlohu;

25.  domnieva sa, že budúce programy v oblasti výskumu, vývoja a inovácií musia dopĺňať úsilie členských štátov, posilniť ich orientáciu a dynamiku so zameraním na obnovenie vedúcej úlohy a šírenie vedomostí, inovácií, rozvoja a vnútroštátnych investícií do výskumu, vývoja a inovácií;

26.  poznamenáva, že na upevnenie vedomostí a inovácie ako hnacej sily budúceho hospodárskeho rastu je potrebné zlepšiť kvalitu vzdelávania, posilniť výsledky výskumu, podporiť inováciu a prenos vedomostí v celej Únii, plne využívať informačné a komunikačné technológie, zabezpečiť, aby sa inovačné myšlienky stali novými produktmi a službami, ktoré vytvárajú rast a kvalitné pracovné miesta a pomáhajú čeliť výzvam vyplývajúcim zo spoločenských zmien v Európe a vo svete, podporiť podnikanie, venovať prioritnú pozornosť potrebám používateľov a príležitostiam trhu a zabezpečiť dostupné a dostatočné financovanie, v rámci ktorého budú kľúčovú úlohu zohrávať štrukturálne fondy;

27.  podporuje tri vzorové iniciatívy stratégie EÚ do roku 2020 s cieľom dosiahnuť inteligentný rast, ako sú „Únia pre inováciu“, „Mládež v pohybe“ a „Digitálna agenda pre Európu“, pričom pri ich vykonávaní budú veľmi dôležitú úlohu zohrávať štrukturálne fondy;

28.  berie do úvahy, že silná a dobre financovaná regionálna politika EÚ v prospech všetkých regiónov Európskej únie je predpokladom pre dosahovanie cieľov stratégie EÚ do roku 2020 s cieľom zabezpečiť inteligentný, udržateľný a integračný rast, ktorý sa bude vyznačovať vysokou mierou zamestnanosti a produktivity, ako aj pre dosahovanie sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam, ktorý stratégia EÚ do roku 2020 prikladá oblasti výskumu a inovácií;

29.  zdôrazňuje, že je potrebné zrevidovať a skonsolidovať úlohu nástrojov EÚ zameraných na podporu inovácie (štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, rámcový program pre výskum a vývoj, PKI a Európsky strategický plán energetickej technológie – plán SET), a to s cieľom zracionalizovať administratívne postupy, uľahčiť prístup k finančným prostriedkom, najmä pre MSP, zaviesť mechanizmy inovačných stimulov zameraných na dosiahnutie cieľov týkajúcich sa inteligentného, udržateľného a integračného rastu a na podporu väčšej spolupráce s EIB;

30.domnieva sa, že štrukturálne fondy sú vhodným nástrojom na pomoc miestnym a regionálnym orgánom v ich snahe podporovať tvorivosť a inováciu; zdôrazňuje potrebu väčšej flexibility, aby sa zabezpečilo rýchle využívanie týchto finančných prostriedkov na podporu inovačných podnikateľských iniciatív; v tejto súvislosti zdôrazňuje pridanú hodnotu politiky súdržnosti, v širokom rozsahu predovšetkým pre malé a stredné podniky, ktorým poskytuje ľahko dostupnú podporu a lepší prístup k výskumu a prenosu technológií a inovácií, zameraným na praktické využitie;

31.  odporúča, aby sa všetky nepoužité prostriedky z daného regiónu na základe ustanovení N+2 a N+3 opätovne presmerovali do regionálnych projektov a iniciatív Spoločenstva;

32.  pripomína, že územná súdržnosť má horizontálny mnohoodvetvový charakter, a preto politiky Únie musia prispievať k jej dosiahnutiu; opakuje, že táto koncepcia nie je obmedzená na účinky regionálnej politiky, ale zameriava sa aj na koordináciu s ďalšími politikami Únie, ktoré sú zacielené na trvalo udržateľný rozvoj a poskytujú hmatateľné výsledky na regionálnej úrovni, s cieľom rozvíjať a plne využívať osobitné formy regionálneho potenciálu a zvýšiť ich dosah na konkrétne územie, čo podporí konkurencieschopnosť a atraktívnosť regiónov a povedie k územnej súdržnosti; zastáva názor, že koncentrácia, spolupráca a prepojenie sú kľúčovými prvkami územnej súdržnosti v záujme dosiahnutia vyváženejšieho územného rozvoja v EÚ;

33.  zdôrazňuje potrebu politík, ktoré sú založené na konkrétnom mieste, a zastáva názor, že mestá a regióny by mali podporovať inteligentnú a udržateľnú špecializáciu vymedzením niekoľkých priorít inovácie na základe cieľov EÚ a ich potrieb stanovených v ich regionálnych inovačných stratégiách a zamerať účelové zdroje EÚ na tieto vymedzené priority; zastáva názor, že schopnosť regionálnych politických činiteľov a podnikateľov priťahovať a premieňať vedomosti na udržateľnú konkurenčnú výhodu je rozhodujúca pre hospodársky výkon regiónu s pridanou hodnotou aj pre okolité regióny vrátane častí susediacich členských štátov;

34.  zdôrazňuje, že výskum a inovácie, najmä v oblasti rozvoja nízkouhlíkových alebo bezuhlíkových emisií a úspor energie, majú kľúčový význam pri riešení globálnych výziev, ako je napríklad zmena klímy, bezpečnosť dodávok energie a zlepšovanie konkurencieschopnosti na regionálnej a miestnej úrovni;

35.  podporuje návrh Výboru regiónov na vytvorenie „virtuálnej siete tvorivosti“ dostupnej pre všetkých (podniky, miestne a regionálne subjekty, ústredné orgány štátnej správy, súkromný sektor a občanov), ktorá by poskytovala poradenstvo, podporu a prístup k rizikovému kapitálu a technickým službám; poznamenáva, že skutočnosť, že ide o virtuálnu sieť, má tú výhodu, že by obyvateľom žijúcich na ostrovoch, najvzdialenejším regiónom, vidieckym, horským a riedko osídleným oblastiam umožnila ľahší prístup k odbornému poradenstvu, vzdelávaniu a vedomostiam, k podpore podnikania a k finančnému poradenstvu;

36.  poznamenáva, že nadnárodná spolupráca je základom 7. rámcového programu a PKI a že územná spolupráca (prostredníctvom nadnárodných, medziregionálnych a cezhraničných programov) je zameraná najmä na štrukturálne fondy; žiada Komisiu, aby v budúcnosti posilnila cieľ európskej územnej spolupráce jeho ďalším presadzovaním; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosti zvýšenia územnej spolupráce v oblasti inovácie v rámci každého cieľa politiky súdržnosti; poukazuje na to, že viac vedomostí o výsledkoch siedmeho rámcového programu a PKI na regionálnej úrovni by uľahčilo praktickú koordináciu medzi regionálnou politikou EÚ a týmito programami; naliehavo žiada Komisiu, aby tejto koordinácii venovala náležitú pozornosť; pobáda členské štáty, aby prijali ďalšie opatrenia zamerané na účinnú nadnárodnú spoluprácu prostredníctvom vyvíjania ucelených regionálnych alebo národných stratégií na dosiahnutie súčinnosti; takisto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zjednodušili prípravu a dostupnosť údajov o tejto problematike;

37.  zdôrazňuje, že v rámci siedmeho rámcového programu sa udeľuje podpora nadnárodnej spolupráci v jej rôznych formách v rámci EÚ, ako aj mimo nej v mnohých tematických oblastiach, ktoré zodpovedajú hlavným oblastiam poznatkov a technológie, v rámci ktorých je dôležitá podpora a posilnenie kvality výskumu s cieľom riešiť sociálne, hospodárske, environmentálne a priemyselné výzvy, ktorým čelí Európa;

38.  žiada Komisiu, aby analyzovala dosah už prijatých opatrení zameraných na zjednodušenie riadenia štrukturálnych fondov s cieľom pripraviť budúci legislatívny rámec;

39.  uznáva, že zdieľané aj centralizované riadenie si vyžadujú špecifické pravidlá a že prístup zhora nadol uplatňovaný v rámci siedmeho rámcového programu a PKI a prístup zdola nahor v rámci štrukturálnych fondov majú každý svoje opodstatnenie; zdôrazňuje však potrebu harmonizovať pravidlá, postupy a procesy (pravidlá oprávnenosti, štandardné jednotkové náklady, paušálne sumy atď.) riadiace rôzne nástroje a zabezpečiť lepšiu koordináciu (harmonogramov výziev na predkladanie návrhov, predmetov a typov výziev atď.); vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti v tomto smere, bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov a regiónov v rámci spoločného riadenia, pričom bude podporovať administratívnu kultúru, ktorá presadzuje multidisciplinárny prístup prostredníctvom spoločných medziodvetvových stratégií vo viacerých tematických oblastiach a prostredníctvom nepretržitého dialógu medzi rôznymi politickými spoločenstvami s cieľom posilniť politickú súdržnosť; vyzýva Komisiu, aby zjednodušila administratívu príslušných fondov, a žiada, aby sa zároveň s využívaním súčinností a súčasným zvyšovaním ich dosahu podporovali aj špecifické výhody oboch pilierov podpory;

40.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že pripravovaný výskumný a inovačný plán sa vypracuje s cieľom posilniť synergie medzi štrukturálnymi fondmi a rámcovými programami pre výskum a inovácie (FP7, CIP);

41.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby vyvinula špecifické hodnotiace kritériá na posúdenie inovačných projektov a aby zvážila navrhnutie budúcich regulačných stimulov na realizáciu inovačných opatrení;

42.  uvedomuje si jasnú potrebu väčšieho množstva odborných znalostí na regionálnej úrovni, pokiaľ ide o podávanie žiadostí o financovanie, administratívne a finančné postupy, správu fondov a finančné inžinierstvo; vyzýva Komisiu, aby zvážila uskutočniteľnosť poskytnutia ďalšej odbornej podpory a zabezpečenia užšej spolupráce medzi európskou sieťou podnikov (Enterprise Europe Network) a riadiacimi orgánmi štrukturálnych fondov a užšieho prepojenia medzi iniciatívou vedúcich trhov, technologickými platformami a regionálnymi technologickými plánmi;

43.zdôrazňuje význam zohľadnenia rovnakých príležitostí pri posudzovaní vhodnosti projektov a určovaní prístupu k financovaniu zo štrukturálnych fondov a ostatných nástrojov Spoločenstva;

44.  zdôrazňuje význam lepšej pomoci pri vykonávaní politík a programov, ktoré zlepšujú súčinnosť v rámci reťazca infraštruktúry výskumu a vývoja – inovácia – tvorba pracovných miest;

45.  domnieva sa, že veľké infraštruktúry zamerané na výskum a spolufinancované prostredníctvom štrukturálnych fondov by mali podliehať vyššej miere hodnotenia medzinárodnou radou partnerských orgánov, čo bude mať priaznivý účinok na efektívne využívanie prostriedkov vyčlenených zo štrukturálnych fondov;

46.  je presvedčený, že záväzok zo strany politického vedenia je nevyhnutným predpokladom pre súdržnosť výskumnej a inovačnej politiky a zároveň nástrojom na jej posilnenie; so zreteľom na túto skutočnosť vyzýva k vytvoreniu strategického politického rámca pre výskum a inovácie, ktorý by zohľadňoval pokrok, nové informácie a meniace sa okolnosti a ktorý by bol v súlade s národnými cieľmi a prioritami pre hospodársky a sociálny rozvoj;

47.  pripomína, že neformálne mechanizmy v Rade, ktorými sa upravuje územná súdržnosť a územné plánovanie, by sa mali nahradiť formálnejšími štruktúrami; zastáva názor, že tento vývoj spolu s vytvorením a posilnením integrovaných štruktúr pre všetky témy bude viesť k lepšiemu koordinovaniu politík;

o
o   o

48.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25.
(2) Ú. v. EÚ L 291, 21.10.2006, s. 11.
(3) Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15.
(5) Prijaté texty, P6_TA(2007)0184.
(6) Prijaté texty, P6_TA(2007)0212.
(7) Prijaté texty, P6_TA(2009)0163.
(8) Prijaté texty, P6_TA(2009)0156.
(9) Prijaté texty, P6_TA(2009)0165.


Dlhodobá udržateľnosť verejných financií v súvislosti s hospodárskou obnovou
PDF 340kWORD 105k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. mája 2010 o dlhodobej udržateľnosti verejných financií v súvislosti s hospodárskou obnovou (2010/2038(INI))
P7_TA(2010)0190A7-0147/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 12. augusta 2009 o verejných financiách v HMÚ – 2009 (SEK(2009)1120),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2009 s názvom Dlhodobá udržateľnosť verejných financií pre oživenie hospodárstva (KOM(2009)0545),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 28. januára 2009 o odporúčaní Rady týkajúcom sa aktualizácie všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Spoločenstva na rok 2009 a vykonávania politík zamestnanosti členských štátov (KOM(2009)0034),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. novembra 2008 o EMU@10: prvých desať rokov existencie Hospodárskej a menovej únie a výzvy do budúcnosti(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2009 o Pláne hospodárskej obnovy Európy(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. januára 2009 o verejných financiách v HMÚ 2007 – 2008(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2008 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2007(4),

–  so zreteľom na odporúčania pittsburského samitu obsahujúce výzvu pokračovať v úsilí o podporu rastu, pokiaľ sa oživenie nepotvrdí,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre rozpočet (A7-0147/2010),

A.  keďže Komisia vo svojom oznámení vyjadrila obavy o dlhodobú udržateľnosť verejných financií vo vzťahu k vysokým úrovniam schodkov a zadlženosti, a to najmä vzhľadom na starnutie obyvateľstva, a keďže vo väčšine členských štátov sa vypočítalo, že vplyv starnutia obyvateľstva na stabilizačný interval bude päť až dvadsaťnásobný v porovnaní s vplyvom súčasnej hospodárskej krízy,

B.  keďže Pakt stability a rastu napriek revízii v roku 2005 nestačil na to, aby sa zabránilo súčasnej kríze,

C.  keďže existuje naliehavá potreba hlbšie preskúmať klesajúcu mieru pôrodnosti v Európskej únii, ako aj jej príčiny a dôsledky s cieľom zvrátiť tento znepokojujúci trend,

D.  keďže fiškálna politika nie je udržateľná, ak znamená nadmernú akumuláciu dlhu verejných financií,

E.  keďže vzhľadom na prognózy, o ktoré sa oznámenie opiera, ako aj skutočnosť, že starnutie obyvateľstva bude mať závažný vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií európskych krajín, je časový horizont politiky do roku 2060 primeraný,

F.  keďže v dôsledku zvýšenia dlhu a schodku členských štátov počas krízy a predpokladaného demografického vývoja sa z fiškálnej udržateľnosti stane akútny problém,

G.  keďže dlhodobé demografické zmeny vo všetkých členských štátoch EÚ, najmä starnutie obyvateľstva, majú dosah na financovanie vnútroštátnych programov dôchodkového zabezpečenia,

H.  keďže niektoré členské štáty neprijali dostatočné opatrenia na zníženie administratívnych výdavkov, získanie kontroly nad výdavkami na zdravotnú starostlivosť a uskutočnenie reformy zdravotníckych a dôchodkových systémov a keďže všetky ostatné členské štáty by mali prijať najlepšie postupy v tejto oblasti,

I.  keďže schodky a miera zadlženosti všetkých členských štátov sa v priebehu roka 2009 zvýšili z dôvodu poklesu daňových príjmov zapríčineného krízou, ako aj realizácie mimoriadnych opatrení na oživenie,

J.  keďže Európska rada v reakcii na prvé známky oživenia v septembri 2009 odporučila, aby sa fiškálne politiky „preorientovali smerom k dlhodobej udržateľnosti verejných financií“, a zdôraznila, že „stratégie ukončenia krízy je potrebné vypracovať koordinovaným spôsobom hneď, ako sa oživenie potvrdí, a zohľadniť pritom špecifickú situáciu jednotlivých krajín“,

K.  keďže v tomto období bolo možné pozorovať priamoúmerný vzťah medzi vhodnou politikou verejných financií a odolnosťou hospodárstva danej krajiny,

L.  keďže zvyšovanie verejného dlhu kladie veľkú záťaž na budúce generácie,

M.  keďže verejný dlh v niektorých členských štátoch sa zvýšil v takej miere, že podkopáva stabilitu a jeho výsledkom sú vysoké verejné výdavky na splácanie úrokov na úkor čoraz dôležitejších výdavkov na zdravotnícke a dôchodkového systémy,

N.  keďže vyššie verejné zadlžovanie narúša finančné trhy tým, že sa zvyšujú úrokové sadzby, čo má nepriaznivé následky na domácnosti a na investície do nových pracovných miest,

O.  keďže nedostatok účinného riadenia v oblasti štatistiky alebo nezávislých štatistických inštitúcií v členských štátoch podkopáva integritu a udržateľnosť verejných financií,

P.  keďže iné časti sveta, ktoré donedávna konkurovali produkciou tovaru s nízkou kvalitou, teraz vstupujú do segmentov s vysokou kvalitou; keďže títo konkurenti používajú vyspelé technológie, pričom stále vyplácajú pomerne nízke hodinové mzdy, nemusia zápasiť s nepriaznivým demografickým vývojom a jednotliví zamestnanci za život celkovo odpracujú veľké množstvo hodín; keďže plná zamestnanosť bola v Európe naposledy dosiahnutá pred ropnou krízou z roku 1973, ale napriek tomu zostáva cieľom, o ktorého dosiahnutie sa EÚ musí snažiť v súlade s duchom zmlúv a bez toho, aby sa vzdala vysokej úrovne sociálnej ochrany a ľudského rozvoja,

Q.  keďže existuje viacero prostriedkov na skrátenie stabilizačného intervalu, napríklad zvýšenie všeobecnej produktivity a predovšetkým zvýšenie produktivity služieb sociálneho zabezpečenia, zvýšenie veku odchodu do dôchodku, zvýšenie miery pôrodnosti alebo zvýšenie počtu prisťahovalcov,

R.  keďže demografický vývoj je ovplyvňovaný zmenami miery plodnosti, ktoré do veľkej miery závisia od stimulov a príspevkov pre matky, ako aj migračných tokov,

S.  keďže súčasná miera zadlženosti a úroveň schodku ohrozuje samotnú existenciu sociálneho štátu,

T.  keďže nedostatočné uplatňovanie štrukturálnych reforiem a nedostatočná konsolidácia verejných financií budú mať nepriaznivý vplyv na výdavky na zdravotníctvo, dôchodkový systém a zamestnanosť,

U.  keďže mnoho členských štátov porušuje Pakt stability a rastu a keďže jeho riadne dodržiavanie by zmiernilo negatívne dôsledky krízy,

V.  keďže udržateľnosť verejných financií má kľúčový význam nielen pre Európu ako celok, ale konkrétne aj pre rozpočet Európskej únie,

W.  keďže všeobecné zásady a základné predpoklady udržateľnosti by sa mali uplatňovať aj na rozpočet Európskej únie, hoci je v súčasnosti obmedzený na približne 1 % z celkového európskeho HND,

1.  vyjadruje hlboké obavy o dlhodobú udržateľnosť verejných financií v dôsledku finančných a hospodárskych kríz; pripomína, že úsilie vyvinuté v rámci Paktu stability a rastu pred vypuknutím kríz bolo vo veľmi veľkej miere zamerané na riešenie čoraz väčšieho demografického problému; uznáva, že toto úsilie bolo z veľkej časti zmarené v dôsledku toho, že bolo potrebné dramaticky zvýšiť verejné výdavky s cieľom zabrániť celosvetovému kolapsu finančného systému a zmierniť sociálne dôsledky týchto problémov;

2.  vyslovuje poľutovanie nad tým, že ešte pred tým, ako kríza vôbec začala, boli výsledky viacerých členských štátov v oblasti konsolidácie verejných financií neuspokojivé napriek tomu, že hospodárske podmienky boli priaznivé; zdôrazňuje, že tým došlo k porušeniu preventívnej časti Paktu stability a rastu, najmä po jeho reforme z roku 2005, a k podstatnému oslabeniu schopnosti členských štátov vykonávať proticyklické opatrenia po vypuknutí krízy, čo viedlo k ďalšej neistote, vyššej nezamestnanosti a väčším sociálnym problémom;

3.  uvedomuje si, že súčasnú úroveň verejných výdavkov nemožno udržať navždy; víta rozhodnutie Európskej rady, že o balíku nadväzujúcich podporných opatrení rozhodne až po dôkladnej analýze výsledkov súčasného balíka opatrení a až keď sa jasne preukáže, že je potrebné prijať ďalšie opatrenia;

4.  uznáva, že kroky zamerané na zabránenie kolapsu finančného systému boli úspešné, hoci aj naďalej je veľmi potrebné zachovať obozretnosť; očakáva zníženie finančnej záťaže súvisiacej so záchranou bankového sektora; oceňuje koordinovaný prístup centrálnych bánk, ktorý umožnil dosiahnuť tento cieľ; v plnej miere podporuje reformu systému obozretného dohľadu a reformu rámca finančnej architektúry;

5.  zdôrazňuje, že cieľom Paktu stability a rastu z dlhodobého hľadiska musí byť rovnováha alebo prebytok, čo si vyžaduje hospodárenie s prebytkom v priaznivých hospodárskych obdobiach a transparentné financovanie systémov dôchodkového zabezpečenia v rámci verejných rozpočtov alebo prostredníctvom súkromných systémov;

6.  zdôrazňuje, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií je nevyhnutná pre stabilitu a rast, ako aj pre zachovanie vhodnej úrovne verejných výdavkov; zdôrazňuje, že vysoká miera zadlženosti a úroveň schodkov ohrozujú udržateľnosť a budú mať nepriaznivý vplyv na výdavky na zdravotníctvo, dôchodkový systém a zamestnanosť;

7.  vyjadruje hlboké znepokojenie, pokiaľ ide o vysokú mieru zadlženosti a úroveň schodkov v členských štátoch; varuje pred využívaním krízy ako zámienky na to, aby sa neuskutočnila konsolidácia verejných financií, neznížili sa verejné výdavky a nezaviedli sa štrukturálne reformy, pretože všetko uvedené je nevyhnutné na to, aby sa opäť dosiahol rast a zamestnanosť;

8.  zdôrazňuje, že konsolidácia verejných financií a zníženie úrovne schodku a miery zadlženosti sú nevyhnutné na zachovanie moderného sociálneho štátu a systému prerozdelenia, ktorý dbá o spoločnosť ako celok, no podporuje predovšetkým jej menej privilegované vrstvy;

9.  zdôrazňuje, že ak bude verejný dlh a úrokové miery aj naďalej rásť, náklady v podobe splátok úrokov už súčasné i budúce generácie nebudú schopné niesť bez toho, aby došlo k ohrozeniu modelov sociálneho štátu;

10.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že mnoho členských štátov porušuje Pakt stability a rastu; vyslovuje hlboké poľutovanie nad tým, že členské štáty neskonsolidovali svoje verejné financie v časoch pred krízou, keď boli hospodárske podmienky priaznivé; súhlasí s vyhlásením Komisie, že udržateľnosť dlhu mala mať veľmi významné miesto a jednoznačnú úlohu pri postupoch dohľadu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila prísne dodržiavanie Paktu stability a rastu;

11.  varuje pred náhlym ukončením podpory reálnemu hospodárstvu, aby sa predišlo vzniku ďalšieho hospodárskeho poklesu; upozorňuje na neželané negatívne účinky buď predčasného zrušenia podporných opatrení, alebo pridlhého otáľania s prijatím nápravných opatrení v oblasti udržateľnosti verejných financií; pripomína, že tieto opatrenia mali výslovne byť včasné, cielené a dočasné; víta prácu Komisie na stratégii ukončenia súčasných núdzových opatrení; podporuje Komisiu v diferencovanom prístupe k stratégiám ukončenia v jednotlivých krajinách z hľadiska rozsahu a času; usudzuje, že ukončovanie opatrení v prvej skupine krajín sa začne v roku 2011; nabáda členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie s cieľom zaviesť stratégie ukončenia čo najskôr a čo najdôraznejšie;

12.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala zelenú knihu o miere pôrodnosti v Európskej únii s cieľom odhaliť príčiny a dôsledky jej klesajúceho trendu, ako aj riešenia a alternatívy v súvislosti s týmto problémom;

13.  domnieva sa, že fiškálna stratégia ukončenia by mala začať pred menovou stratégiou ukončenia, aby sa mohla menová stratégia ukončenia správne uplatňovať, čím sa zaistí, že ECB, ktorá úspešne zabránila nástupu deflácie, rovnako dobre zabezpečí, aby inflácia nezničila proces obnovy; chápe, že ECB naznačila, že ak včas nedôjde k fiškálnym obmedzeniam, bude, žiaľ, nútená uplatňovať prísnejšiu menovú politiku, ako sa očakávalo;

14.  zdôrazňuje, že zníženie finančných stimulov musí byť spojené s úsilím o vytvorenie dynamickejšieho a konkurencieschopnejšieho vnútorného trhu, ktorý bude príťažlivejší pre investície;

15.  zdôrazňuje, že postupné a kontrolované ukončenie vytvárania schodkov má kľúčový význam pre udržanie nízkych úrokových sadzieb a obmedzeného dlhového zaťaženia, čím sa zabezpečí schopnosť zachovať výdavky na sociálne zabezpečenie a životnú úroveň domácností;

16.  zdôrazňuje, že nízke úrokové sadzby podporujú investície a obnovu; uvedomuje si dôsledky intenzívneho zadlžovania vlád na úrokové sadzby; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že to viedlo k veľkým rozpätiam v úrokových sadzbách v rámci EÚ; upozorňuje členské štáty, aby zohľadňovali vplyv svojich rozhodnutí o rozpočtových otázkach na trhové úrokové sadzby; zastáva názor, že zdravé verejné financie sú nevyhnutným predpokladom bezpečných pracovných miest; zdôrazňuje, že zvyšovaním nákladov na požičiavanie vlády zvyšujú aj zaťaženie svojich vlastných rozpočtov;

17.  poukazuje na skutočnosť, že proticyklické účinky Paktu stability a rastu môžu fungovať, len ak členské štáty účinne dosahujú rozpočtové prebytky v priaznivých hospodárskych obdobiach; v tejto súvislosti vyzýva aj na lepšie uplatňovanie preventívnej časti Paktu stability a rastu; žiada, aby došlo k zmene prístupu, keď sa finančné prostriedky najprv minú a až neskôr splácajú, na zásadu, že treba šetriť, pretože v budúcnosti môže nastať núdzová situácia; pripomína, že Pakt stability a rastu od členských štátov vyžaduje, aby ich rozpočet bol zo strednodobého hľadiska vyrovnaný alebo v prebytku, čo znamená že schodok na úrovni 3 % nie je cieľ, ale najväčšia povolená odchýlka, čo platí aj po reforme Paktu stability a rastu;

18.  žiada, aby sa súčasne s uplatňovaním podporných balíkov vykonávali štrukturálne reformy s cieľom zabrániť vzniku ďalších kríz, zvýšiť konkurencieschopnosť európskych podnikov, zintenzívniť rast a zvýšiť zamestnanosť;

19.  zdôrazňuje, že v situácii, keď je potrebné dosiahnuť stabilné verejné financie, by najneskôr v roku 2011 mali všetky členské štáty začať so znižovaním stabilizačného intervalu;

20.  uznáva, že fiškálne stimuly a neobmedzené automatické stabilizátory sa ukázali ako úspešné, a navrhuje, aby Komisia od členských štátov požadovala, aby sa snažili o vyrovnaný rozpočet vyčlenením prebytkov štátneho rozpočtu na vyrovnanie dlhu, keď hospodárstvo začne smerovať k udržateľnému oživeniu;

21.  zdôrazňuje osobitný význam opatrení na podporu zamestnanosti a dlhodobých investícií zameraných na zvyšovanie potenciálu pre hospodársky rast a vyššiu konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva;

22.  zdôrazňuje, že vzhľadom na demografické výzvy, ktorým EÚ v súčasnosti čelí, by protikrízové opatrenia nemali mať dlhodobý vplyv na verejné financie, pretože ich náklady budú musieť splatiť súčasné i budúce generácie;

23.  podporuje myšlienku, že väčšia koordinácia hospodárskych politík v Európskej únii je nevyhnutná a vedie k ďalším synergiám;

24.  uznáva, že Pakt stability a rastu nie je postačujúcim nástrojom na harmonizáciu fiškálnych a hospodárskych politík členských štátov;

25.  podporuje preto revíziu mechanizmov potrebných na to, aby sa ekonomiky členských štátov EÚ vrátili späť na cestu konvergencie;

26.  navrhuje, aby Komisia vypracovala vhodný mechanizmus spolupráce s MMF v osobitných prípadoch, keď členské štáty získavajú od MMF úver na podporu platobnej bilancie;

27.  zdôrazňuje, že vysoká inflácia nie je odpoveďou na potrebu fiškálnych opatrení, pretože by viedla k vysokým ekonomickým nákladom a ohrozila by udržateľný a inkluzívny rast;

28.  súhlasí s Komisiou v tom, že „úspešná fiškálna expanzia na odvrátenie recesie a dlhodobejšia fiškálna udržateľnosť nie sú nezlučiteľné“, ale varuje pred rizikom nadmernej a umelej expanzie založenej na vyšších verejných výdavkoch, ktoré by tento prístup mohli ľahko ohroziť;

29.  zastáva názor, že riadenie verejných financií na základe radu špecifických krátkodobých rozhodnutí zaručí dlhodobú udržateľnosť verejných financií a že práve v kontexte týchto postupných krátkodobých rozhodnutí treba prostredníctvom zabezpečenia štruktúry na najbližšie obdobie riešiť otázku udržateľnosti verejného dlhu;

30.  domnieva sa, že rozpočtová politika musí predovšetkým formou prerozdeľovania premeniť dostupné úspory na investície, ktoré zvyšujú rast, napríklad investície do výskumu a vývoja, modernizácie priemyselnej základne, rozvoja ekologickejšieho, inteligentnejšieho, inovatívnejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva EÚ a do riešenie výzvy v oblasti vzdelávania;

31.  zdôrazňuje, že významná časť verejných a sociálnych výdavkov môže byť produktívna, ak sa vynakladajú na projekty, ktoré majú pozitívny dosah na akumuláciu hmotného a ľudského kapitálu a na podporu inovácií; zdôrazňuje, že je potrebné kontrolovať nárast dlhového zaťaženia, aby sa zabezpečilo, že narastajúce náklady na úroky nepôjdu na úkor kľúčových výdavkov na sociálne zabezpečenie; zdôrazňuje, že vzhľadom na čoraz obmedzenejšie zdroje je nevyhnutné zvyšovať kvalitu verejných výdavkov;

32.  zdôrazňuje, že úloha systémov sociálnej ochrany ako sociálnych záchytných sietí sa prejavila ako obzvlášť účinná v časoch krízy; zdôrazňuje, že stabilita verejných financií je základnou podmienkou na to, aby to tak bolo aj v budúcnosti;

33.  zdôrazňuje, že dlhodobá udržateľnosť povinných dôchodkových systémov závisí nielen od demografického vývoja, ale aj od produktivity aktívneho obyvateľstva (ktorá ovplyvňuje potenciálnu mieru rastu), od skutočného veku odchodu do dôchodku a od podielu HDP vyčleneného na financovanie týchto systémov; ďalej zdôrazňuje, že konsolidácia verejných financií a zníženie miery zadlženosti a úrovne schodkov sú významnými faktormi udržateľnosti;

34.  pripomína, že meniaca sa demografická situácia, najmä starnúce obyvateľstvo, znamená, že v mnohých členských štátoch je občas potrebné vykonať reformu verejných systémov dôchodkového zabezpečenia, najmä čo sa týka príspevkovej základne, ak majú tieto systémy byť aj naďalej finančne udržateľné;

35.  zdôrazňuje, že dlhové zaťaženie rastie, ak je reálna úroková miera vyššia ako miera rastu HDP, a že keď dlhové zaťaženie rastie, riziká sú podľa hodnotenia trhov vyššie;

36.  domnieva sa, že výška úrokových sadzieb spojená so zadlžovaním štátov je odrazom trhového hodnotenia udržateľnosti dlhu daného členského štátu;

37.  poukazuje na to, že v dôsledku narastajúcich schodkov je zadlžovanie drahšie, čo je sčasti spôsobené skutočnosťou, že keď dlhové zaťaženie rastie rýchlejšie ako hospodársky rast a schopnosť splácať dlhy, riziká sú podľa hodnotenia trhov vyššie;

38.  zdôrazňuje, že súčasná finančná kríza najjasnejším možným spôsobom zvýraznila priamu súvislosť medzi stabilitou finančných trhov a udržateľnosťou verejných financií; v tomto kontexte zdôrazňuje, že je potrebné prijať prísnejšie a integrované právne predpisy v oblasti dohľadu nad finančnými trhmi, ktoré by mali zahŕňať silné mechanizmy na ochranu spotrebiteľov a investorov;

39.  vyzýva Komisiu, aby vykonala štúdie na posúdenie kvality dlhu členských štátov;

40.  poznamenáva, že ak majú byť verejné financie členských štátov dôveryhodné, vyžaduje si to účinnú a skutočne nezávislú správu štatistiky a riadny dohľad Komisie;

41.  navrhuje predovšetkým, aby Komisia vyhodnotila účinky fiškálnych výdavkov, ktoré vynaložili členské štáty s cieľom oživiť svoje hospodárstva, a to z hľadiska vplyvu na výrobu, stav verejných financií a tiež z hľadiska stimulovania a ochrany zamestnanosti v krátko- i dlhodobom horizonte;

42.  poznamenáva, že Pakt stability a rastu je stále základom pravidiel potrebných na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií a že v priaznivých hospodárskych obdobiach by mali členské štáty hospodáriť s prebytkom verejných financií a ku schodku by sa mali uchyľovať len v nepriaznivých časoch;

43.  zdôrazňuje, že prvoradým cieľom nedávnych špekulatívnych útokov na niektoré európske hospodárstva bolo samotné euro a európska hospodárska konvergencia; v tomto zmysle vyslovuje presvedčenie, že európske problémy si vyžadujú európske riešenia, ktoré by mali spočívať vo vnútorných prostriedkoch na zabránenie vzniku akéhokoľvek rizika platobnej neschopnosti spojením vnútroštátnej fiškálnej disciplíny a finančných podporných mechanizmov poslednej inštancie;

44.  žiada, aby sa štrukturálny deficit používal ako jeden z ukazovateľov na zisťovanie dlhodobej udržateľnosti verejných financií;

45.  považuje obnovenú stratégiu rastu a zamestnanosti za kľúčový faktor prispievajúci k udržateľným verejným financiám v Európskej únii; vyslovuje presvedčenie, že je potrebné modernizovať hospodárstvo Európskej únie, a predovšetkým jej priemyselnú základňu; vyzýva na prerozdelenie rozpočtových výdavkov EÚ a členských štátov tak, aby bolo viac investícií vyčlenených na výskum a inovácie; poukazuje na to, že ak má byť nová stratégia EÚ do roku 2020 úspešná, potrebuje záväzné nástroje;

46.  zdôrazňuje, že dlhodobú udržateľnosť verejných financií v členských štátoch EÚ treba neprestajne monitorovať, aby sa dal hodnotiť rozsah dlhodobých výziev; tiež zdôrazňuje, že treba pravidelne zverejňovať informácie o otvorených záväzkoch verejného sektora a sociálnych systémov, napr. systémov dôchodkového zabezpečenia;

47.  žiada Komisiu, aby zvážila zaradenie zníženia dlhodobých stabilizačných intervalov verejných financií medzi kľúčové prvky stratégie EÚ do roku 2020;

48.  vyzýva členské štáty, aby po prekonaní stabilizačného intervalu znížili pomer štátneho dlhu k HDP na maximálne 60 %;

49.  zdôrazňuje, že rozpätia úrokových sadzieb na kapitálových trhoch sú hlavnými indikátormi solventnosti členských štátov;

50.  je mimoriadne znepokojený rozdielnou kvalitou štatistík, ktorú možno pozorovať všeobecne v rámci EÚ a osobitne v rámci eurozóny;

51.  zdôrazňuje, že dlhodobá trvalá udržateľnosť verejných financií je v podstatnej miere spojená aj s rozpočtom EÚ a jeho financovaním;

52.  v tejto súvislosti zdôrazňuje veľmi pozitívnu úlohu rozpočtu EÚ – hoci výrazne obmedzovanú viacročným finančným rámcom – pri zmierňovaní účinkov krízy prostredníctvom financovania Európskeho plánu obnovy a prerozdelenia finančných prostriedkov smerom k prioritným oblastiam; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatočnou koordináciou hospodárskych a fiškálnych politík členských štátov zameraných na boj proti hospodárskej a finančnej kríze a zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií;

Sociálny rozmer a rozmer zamestnanosti v rámci stratégie vyslobodenia sa z krízy

53.  konštatuje, že nárast nezamestnanosti a vládneho dlhu, ako aj spomalenie rastu v dôsledku hospodárskej krízy sú v rozpore s cieľom udržateľnosti verejných financií; konštatuje, že je nevyhnutné, aby členské štáty pristúpili ku konsolidácii svojich financií a zlepšili likviditu verejných financií s cieľom znížiť náklady dlhu, a že je tiež potrebné urobiť to vyváženým spôsobom, v primeranom časovom horizonte a so zreteľom na konkrétne podmienky v členských štátoch; zdôrazňuje však, že nerozvážne znižovanie prostriedkov v oblasti verejných investícií, výskumu, vzdelávania a rozvoja bude mať negatívny dosah na vyhliadky rastu, zamestnanosti a sociálneho začlenenia, a preto sa domnieva, že je potrebné naďalej podporovať dlhodobé investície do týchto oblastí a rozširovať ich tam, kde je to potrebné;

54.  zdôrazňuje, že súčasné oživenie je stále krehké a že vo väčšine členských štátov nezamestnanosť ďalej stúpa, pričom najviac sú postihnutí mladí ľudia; je pevne presvedčený, že o konci hospodárskej krízy nemožno hovoriť, pokiaľ výrazne a trvalo neklesne nezamestnanosť, a upozorňuje na skutočnosť, že európske sociálne štáty preukazujú svoju hodnotu tým, že zabezpečujú stabilitu a prispievajú k obnove;

55.  považuje za nevyhnutné náležite zhodnotiť sociálny dosah krízy a jej vplyv na zamestnanosť a stanoviť na úrovni EÚ stratégiu obnovy založenú na podpore zamestnanosti, odbornej príprave, investíciách vedúcich k vyššej hospodárskej aktivite, zvýšení konkurencieschopnosti a produktivity podnikov, najmä MSP, a oživení priemyslu, pričom sa zabezpečí prechod na konkurencieschopné, trvalo udržateľné hospodárstvo; domnieva sa, že tieto ciele musia byť jadrom stratégie EÚ do roku 2020;

56.  zastáva názor, že stratégia na oživenie hospodárstva by za žiadnych okolností nemala spôsobiť ďalšie štrukturálne nerovnováhy a výrazné rozdiely v príjmoch, ktoré sú prekážkou produktivity a konkurencieschopnosti hospodárstva, ale skôr by mala zaviesť reformy potrebné na odstránenie týchto nerovnováh; domnieva sa, že finančnými a daňovými opatreniami členských štátov sa musia chrániť mzdy, dôchodky, príspevky v nezamestnanosti a kúpna sila domácností bez toho, aby došlo k ohrozeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií alebo schopnosti členských štátov poskytovať v budúcnosti základné verejné služby;

57.  konštatuje, že predpokladané starnutie populácie v najbližších desaťročiach predstavuje bezprecedentnú výzvu pre krajiny EÚ; preto sa domnieva, že protikrízové opatrenia by v zásade nemali mať dlhodobý vplyv na verejné financie a nadmerne zaťažovať budúce generácie splácaním súčasných dlhov;

58.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby oživenie hospodárstva bolo spojené s cielenými politikami zameranými na riešenie štrukturálnej nezamestnanosti, najmä nezamestnanosti mladých a starších ľudí, osôb so zdravotným postihnutím a žien, pričom cieľom by bol nárast počtu kvalitných pracovných miest, a teda aj zvýšenie produktivity práce a investícií; v tomto ohľade sa domnieva, že dôležité sú politiky na zlepšenie kvality ľudského kapitálu, napr. politiky v oblasti vzdelávania alebo zdravotnej starostlivosti zamerané na rozvoj produktívnejšej a dlhšie aktívnej pracovnej sily a politiky zamerané na predĺženie obdobia pracovnej činnosti; žiada členské štáty a Komisiu, aby posilnili politiky a opatrenia zamerané na zamestnanosť a trh práce tak, aby sa stali základom stratégie EÚ do roku 2020;

Dôsledky demografických zmien a stratégia zamestnanosti

59.  domnieva sa, že udržateľnosť verejných financií vo veľkej miere závisí od schopnosti zvýšiť mieru zamestnanosti s cieľom reagovať na demografické výzvy a výzvy súvisiace s rozpočtom s osobitným ohľadom na udržateľnosť dôchodkových systémov; domnieva sa, že existujúci európsky ľudský kapitál možno v strednodobom horizonte podporiť vhodnými migračnými politikami vedúcimi k integrácii migrantov na pracovnom trhu a k udeleniu občianstva;

60.  zdôrazňuje, že vyššie úrovne zamestnanosti sú nevyhnutné, ak sa má EÚ vyrovnať so starnutím obyvateľstva, a zdôrazňuje, že vysoká účasť na pracovnom trhu je predpokladom pre hospodársky rast, sociálnu integráciu a trvalo udržateľné a konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo;

61.  zastáva názor, že stratégia EÚ do roku 2020 by sa mala prijať vo forme dohovoru o hospodárskej a sociálnej politike a o politike v oblasti zamestnanosti, ktorého cieľom bude udržať konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a ktorý bude zameraný na integráciu všetkých osôb do trhu práce, ktorá najlepšie chráni občanov pred sociálnym vylúčením; zdôrazňuje, že všetky politiky by sa mali vzájomne podporovať s cieľom dosiahnuť pozitívnu súčinnosť; domnieva sa, že táto stratégia by sa mala zakladať na usmerneniach a podľa možností na ukazovateľoch a porovnávacích kritériách, ktoré budú merateľné a porovnateľné na vnútroštátnej i európskej úrovni;

Trvalá udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia

62.  domnieva sa, že politika v oblasti verejných financií koordinovaná na úrovni EÚ a zameraná na udržateľný rast a kvalitné pracovné miesta, ako aj prijatie reforiem potrebných na zaručenie udržateľnosti systémov sociálneho zabezpečenia sú jednou z potrebných odpovedí na dôsledky finančnej, hospodárskej a sociálnej krízy a na výzvy súvisiace s demografickými zmenami a s globalizáciou;

63.  zdôrazňuje, že dlhodobá rovnováha povinných dôchodkových systémov nezávisí len od demografického vývoja, ale aj od produktivity ekonomicky aktívneho obyvateľstva, ktorá ovplyvňuje potenciálnu mieru rastu, a od podielu HDP vyhradeného na financovanie uvedených systémov;

64.  zdôrazňuje význam očakávanej zelenej knihy o reforme dôchodkových systémov a považuje za nevyhnutné vypracovať a zmluvne i daňovo podporovať rozvoj trvalo udržateľných, bezpečných, dostatočne diverzifikovaných dôchodkových systémov financovaných z rôznych zdrojov, ktoré budú súvisieť s výkonnosťou pracovných trhov alebo s finančnými trhmi a ktoré by mohli mať formu podnikových systémov, pričom budú zahŕňať verejný, doplnkový zamestnávateľský a individuálny systém; z tohto dôvodu považuje za dôležitú „dôchodkovú gramotnosť“ občanov EÚ;

65.  zdôrazňuje, že v dlhodobom meradle tvoria implicitné dôchodkové záväzky jednu z najväčších častí celkového verejného dlhu a že členské štáty by mali pravidelne zverejňovať informácie o svojich implicitných dôchodkových záväzkoch podľa spoločne dohodnutej metodiky;

66.  zastáva názor, že potreba udržateľných verejných financií a vhodných systémov sociálneho zabezpečenia a začlenenia si vyžaduje zvýšenie kvality a efektívnosti správy a verejných výdavkov a že je potrebné podnietiť členské štáty, aby zvážili opatrenia na rovnomernejšie rozloženie daňového zaťaženia prostredníctvom postupného výrazného znižovania daňového zaťaženia pracovnej sily a malých a stredných podnikov; domnieva sa, že by to mohlo pomôcť obmedziť chudobu, zaručiť sociálnu súdržnosť a podporiť hospodársky rast a produktivitu, ktoré sú hlavnými faktormi konkurencieschopnosti a udržateľnosti európskeho hospodárskeho a sociálneho modelu;

o
o   o

67.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, ECB a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 16 E, 22.1.2010, s. 8.
(2) Prijaté texty, P6_TA(2009)0123.
(3) Prijaté texty, P6_TA(2009)0013.
(4) Prijaté texty, P6_TA(2008)0357.


Prínos politiky súdržnosti k dosahovaniu lisabonských cieľov
PDF 309kWORD 81k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. mája 2010 o prínose politiky súdržnosti k dosahovaniu lisabonských cieľov a cieľov stratégie EÚ do roku 2020 (2009/2235(INI))
P7_TA(2010)0191A7-0129/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 174 až 178,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/702/ES zo 6. októbra 2006 o strategických usmerneniach Spoločenstva o súdržnosti(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o uplatňovaní pravidiel týkajúcich sa štrukturálnych fondov na obdobie 2007 – 2013: výsledky rokovaní o národných stratégiách súdržnosti a operačných programoch(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. augusta 2007 s názvom Konkurencieschopné európske regióny vďaka výskumu a inovácii – Príspevok k väčšiemu hospodárskemu rastu a k zvýšeniu počtu a kvality pracovných miest (KOM(2007)0474),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 14. novembra 2007 s názvom Regióny, ktoré inovujú prostredníctvom kohéznej politiky (SEK(2007)1547),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Spoločne pracujeme na hospodárskom raste a zamestnanosti – Nový začiatok lisabonskej stratégie (KOM(2005)0024),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Hodnotenie lisabonskej stratégie (SEK(2010)0114),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2007 s názvom Členské štáty a regióny uskutočňujúce lisabonskú stratégiu pre rast a zamestnanosť prostredníctvom politiky súdržnosti EÚ na obdobie 2007 – 2013 (KOM(2007)0798),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. mája 2008 o výsledkoch rokovaní týkajúcich sa stratégií a programov kohéznej politiky na programové obdobie 2007 – 2013 (KOM(2008)0301),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. decembra 2009 s názvom 20. výročná správa o implementácii štrukturálnych fondov (2008) (KOM(2009)0617),

–  so zreteľom na následné hodnotenia programového obdobia 2000 – 2006,

–  so zreteľom na pracovný dokument Komisie z 24. novembra 2009 s názvom Konzultácia o budúcej stratégii EÚ do roku 2020 (KOM(2009)0647),

–  so zreteľom na závery neformálneho stretnutia Európskej rady z 11. februára 2010,

–  so zreteľom na verejnú konzultáciu o stratégii EÚ do roku 2020, ktorú otvorila Komisia, a so zreteľom na výsledky tejto konzultácie (SEK(2010)0116),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

–  so zreteľom na strategickú správu Komisie z 31. marca 2010 na podporu diskusie v EÚ týkajúcej sa súdržnosti,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0129/2010),

A.  keďže so zreteľom na to, že politika súdržnosti sa v konečnom dôsledku zameriava na znižovanie rozdielov v úrovni rozvoja rôznych regiónov a miery zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov a ostrovov vrátane vidieckych oblastí, je od roku 2007 súčasťou pravidiel týkajúcich sa štrukturálnych fondov povinné vyčleňovanie prostriedkov na lisabonské ciele pre štáty EÚ 15 a keďže podobný nepovinný mechanizmus na vyčleňovanie prostriedkov dobrovoľne uplatňujú štáty EÚ 12, pričom zdroje politiky súdržnosti sa zameriavajú na atraktívnosť členských štátov a regiónov, hospodársky rast a zamestnanosť,

B.  keďže predovšetkým počas súčasnej recesie je politika súdržnosti jedným z hlavných nástrojov na podporu hospodárskeho rastu, konkurencieschopnosti a zamestnanosti v EÚ, okrem iného vzhľadom na stabilný objem finančných prostriedkov na dlhodobé rozvojové programy a politiky, ktorými disponuje, decentralizovaný systém riadenia a začlenenie priorít Spoločenstva týkajúcich sa udržateľného rozvoja medzi jeho prvoradé ciele,

C.  keďže dve tretiny verejných investícií v rámci EÚ pochádzajú z regionálnej a miestnej úrovne, regionálne a miestne orgány často disponujú významnými politickými právomocami a zohrávajú kľúčovú úlohu pri plnení súčasnej lisabonskej stratégie, ako aj budúcej stratégie EÚ do roku 2020,

D.  keďže v záujme podpory rastu, konkurencieschopnosti a zamestnanosti, ktoré predstavujú kľúčové ciele stratégie EÚ do roku 2020, by sa mala zjednotiť politika súdržnosti a stratégia EÚ do roku 2020, pretože politika súdržnosti je súčasťou Lisabonskej zmluvy,

E.  keďže navrhovaná stratégia EÚ do roku 2020, ktorá je podobná lisabonskej stratégii, neodráža v dostatočnej miere rôzne úrovne rozvoja regiónov a členských štátov, a preto nekladie dostatočný dôraz na hospodársku súdržnosť v rozšírenej EÚ,

Politika súdržnosti a lisabonská stratégia

1.  poznamenáva, že v rámci programových finančných prostriedkov vyčlenených na roky 2007 – 2013 bolo na lisabonské priority na obdobie siedmich rokov vyčlenených približne 228 miliárd EUR; zdôrazňuje, že celkový objem vyčlenených finančných prostriedkov, aj v štátoch EÚ 12, prekročil navrhované percentuálne podiely;

2.  poznamenáva, že čo sa týka pridelených prostriedkov, existujú výrazné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi a medzi jednotlivými cieľmi; zdôrazňuje, že neexistuje univerzálna politika, ktorú by bolo možné uplatniť na všetky oblasti, a že takéto úsilie by viedlo k nedostatku zodpovednosti a stotožnenia sa s akoukoľvek stratégiou pre rast a vyústilo by do jej neuspokojujúceho vykonávania;

3.  pripomína, že už v období 2000 – 2006, aj napriek tomu, že sa neuplatňoval mechanizmus vyčleňovania, existovala silná väzba medzi programami politiky súdržnosti a lisabonskou stratégiou, pričom do oblasti výskumu a inovácií bolo investovaných 10,2 miliárd EUR;

4.  zastáva názor, že pôvodná lisabonská stratégia, založená len na otvorenej metóde koordinácie, nedokázala štrukturálne splniť svoje stanovené ciele a že skutočné výsledky sa dosiahli len vtedy, keď bola spojená s politikou súdržnosti; zdôrazňuje, že je potrebné predísť tejto chybe v navrhovanej stratégii EÚ do roku 2020;

5.  s poľutovaním konštatuje, že vzhľadom na oneskorené začatie programov a následný nedostatok údajov o výdavkoch nemožno v tejto fáze overiť súlad medzi programovými pridelenými prostriedkami a skutočnými výdavkami, ani zhodnotiť spoľahlivosť investícií do lisabonskej stratégie, najmä pokiaľ ide o programovanie v menej rozvinutých krajinách; víta zverejnenie strategickej správy Komisie a žiada, aby sa na tomto základe uskutočnila medziinštitucionálna diskusia na vysokej úrovni s cieľom analyzovať prínos politiky súdržnosti k lisabonským cieľom a tiež posúdiť budúce vzájomné vzťahy;

6.  kritizuje nedostatok celkového posúdenia vplyvu výdavkov vyčlenených v rámci politiky súdržnosti na regionálny rozvoj; vyzýva Komisiu, aby posúdila územný dosah vyčleňovania prostriedkov zo štrukturálnych fondov na lisabonskú stratégiu a aby zhodnotila, či tento systém skutočne prispieva k vyváženému a súdržnému regionálnemu rozvoju;

7.  uznáva, že účinné hodnotenie sa musí zakladať na ukazovateľoch, ktoré umožňujú porovnávanie a zhromažďovanie údajov medzi regiónmi; naliehavo vyzýva Komisiu, aby do roku 2012 vypracovala návrh hodnotiacich ukazovateľov, aby bolo možné poskytnúť prostriedky na zhodnotenie dosiahnutého vplyvu, aj vzhľadom na kvantitu a kvalitu, a tiež vykonať potrebné úpravy pre nasledujúce programové obdobie;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci medzi hlavné ciele lisabonskej agendy patril pôvodne aj hospodársky rast, zamestnanosť a sociálna súdržnosť, v rámci opätovného začatia stratégie v roku 2005 bol predložený menej ambiciózny program;

9.  považuje slabé viacúrovňové riadenie za jedno z hlavných obmedzení lisabonskej stratégie, pričom regionálne a miestne orgány a občianska spoločnosť sú nedostatočne zahrnuté do vypracúvania, uplatňovania, šírenia a hodnotenia stratégie; do budúcnosti odporúča ich silnejšie začlenenie vo všetkých fázach;

10.  zdôrazňuje, že v dôsledku uplatnenia zásady partnerstva v lisabonskej stratégii sa na úrovni miestnych a regionálnych orgánov, ako aj v prípade hospodárskych a sociálnych subjektov zvýšil zmysel pre zodpovednosť za dané ciele, čím sa zabezpečila lepšia udržateľnosť zásahov; žiada Európsku komisiu o účinnejšiu kontrolu uplatňovania zásady partnerstva v členských štátoch;

11.  poznamenáva, že európske regióny a mestá zohrávajú zásadnú úlohu pri vykonávaní lisabonskej stratégie, pričom sú kľúčovými aktérmi v oblasti politiky inovácie, výskumu a vzdelávania; upozorňuje, že uskutočňujú viac než jednu tretinu všetkých verejných investícií v EÚ a v čoraz väčšej miere sústreďujú čerpanie prostriedkov zo štrukturálneho fondu na ciele v oblasti rastu a zamestnanosti;

12.  poukazuje na to, že kľúčovú úlohu musí zohrávať regionálna a miestna úroveň ako nástroj na oslovenie nespočetného množstva hospodárskych a sociálnych subjektov, ktoré pôsobia a produkujú v Európe, najmä malé a stredné podniky, a tiež ako prostriedok na podporu vzdelávania a odbornej prípravy, výskumu, inovácií a rozvoja;

13.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou súčinnosťou medzi národnými strategickými referenčnými rámcami a národnými reformnými programami v rámci stratégie; odporúča živší a pravidelný dialóg na všetkých úrovniach vrátane úrovne Spoločenstva medzi administratívami zodpovednými za politiku súdržnosti a lisabonskú stratégiu, resp. stratégiu EÚ do roku 2020 a príslušnými partnermi z monitorovacieho výboru;

14.  oceňuje doterajšie výsledky dosiahnuté prostredníctvom nástrojov finančného inžinierstva a spoluprácou s Európskou investičnou bankou pri podpore inovácií a výskumu obnoviteľnými formami financovania a trvá na potrebe posilnenia prepojení medzi nástrojmi financovania EÚ a nástrojmi EIB, uznáva ich potenciál pákového efektu na investície a žiada o ich posilnenie, predovšetkým pokiaľ ide o nástroje JEREMIE a JESSICA, s cieľom zabezpečiť väčšiu podporu pre podnikanie a malé a stredné podniky; odporúča zjednodušiť pravidlá upravujúce tieto nástroje, aby ich mohli príjemcovia viac využívať;

Politika súdržnosti a stratégia EÚ do roku 2020

15.  víta diskusiu o stratégii EÚ do roku 2020; zdôrazňuje dlhodobý charakter tejto stratégie, ktorá sa zameriava na vytvorenie rámcových podmienok pre stabilný rast a vytváranie pracovných miest v Európe a prechod k udržateľnému hospodárstvu, a vyjadruje súhlas so stanovenými prioritami; zdôrazňuje, že je potrebné následne rozvíjať viacúrovňový riadiaci prístup k územnej súdržnosti, ktorý je v Európe taký potrebný;

16.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že táto stratégia bola navrhnutá pred ukončením preskúmania súčasnej lisabonskej stratégie; dôrazne odporúča Komisii, aby pripravila otvorené hodnotenie nedostatkov vykonávania lisabonskej stratégie; zdôrazňuje, že odporúčania tejto parlamentnej správy by sa mali zahrnúť do konečného znenia novej stratégie;

17.  vyzýva na potrebu zabezpečiť efektívnu a rozsiahlu infraštruktúru modernizáciou dopravných systémov, zavedením dojednaní o neznečisťujúcej doprave, zlepšením prístupu k pitnej vode a kanalizácii a systémov nakladania s odpadom, zavedením účinnejšieho environmentálneho manažérstva a zabezpečením udržateľného využívania prírodných zdrojov a energie z obnoviteľných zdrojov, a to v záujme hospodárskeho rozvoja a lepšej súdržnosti;

18.  naliehavo vyzýva EÚ, aby prijala konkrétne ustanovenia a uskutočnila primerané opatrenia na uspokojenie osobitných potrieb regiónov vyznačujúcich sa prírodnými alebo demografickými znevýhodneniami závažného a trvalého rázu, ako sú pobrežné oblasti, ostrovy, horské oblasti, cezhraničné a najvzdialenejšie regióny, so zreteľom na právny základ územnej súdržnosti stanovený v novej Lisabonskej zmluve;

19.  oceňuje, že v návrhu sa zohľadňuje sociálny rozmer, ale zdôrazňuje, že hospodársky pilier zohráva ústrednú úlohu, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, a preto je veľmi dôležité doplniť voľný, otvorený a funkčný vnútorný trh, ktorý by umožnil podnikom flexibilne reagovať na makroekonomické trendy; zdôrazňuje, že nedávna kríza preukázala, že stratégie hospodárskeho rastu nesmú zanedbávať ciele sociálnej ochrany, prístup k službám, boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a tvorbu kvalitných pracovných miest;

20.  víta výzvu na vyšší počet udržateľnejších, inteligentných pracovných miest, ale uznáva, že nový hospodársky model by mohol viesť k nerovnomernému rozdeleniu nákladov a prínosov medzi jednotlivými členskými štátmi a regiónmi, a preto s cieľom zabrániť vzniku takejto situácie vyzýva Úniu, aby prevzala zodpovednosť a stanovila kľúčové oblasti činnosti, kde podľa zásady subsidiarity je zasahovanie na európskej úrovni najvhodnejším prostriedkom na dosiahnutie najlepších výsledkov pre všetkých;

21.  zdôrazňuje, že výskum a inovácie sú kľúčovými nástrojmi na rozvoj EÚ a na dosiahnutie väčšej konkurencieschopnosti EÚ pri riešení celosvetových úloh; nazdáva sa, že je potrebné pravidelne investovať do týchto oblastí, ako aj na základe dosiahnutých výsledkov pravidelne posudzovať uskutočnený pokrok; v tejto súvislosti vyzýva na lepšiu koordináciu štrukturálnych fondov a rámcového programu s cieľom maximalizovať prospech plynúci z financovania výskumu a inovácií v budúcnosti a na rozvoj regionálnych inovačných zoskupení v členských štátoch a medzi nimi;

22.  vyjadruje presvedčenie, že vzdelávanie a odborná príprava sú základnými predpokladmi na rozvoj EÚ a na dosiahnutie väčšej konkurencieschopnosti EÚ pri riešení celosvetových úloh; vyjadruje presvedčenie, že treba pravidelne zabezpečiť investície do tejto oblasti a pravidelne hodnotiť dosiahnutý pokrok;

23.  uznáva, že vytvorená štruktúra cieľov v štrukturálnych politikách sa počas svojich prvých rokov osvedčila; v záujme spoľahlivosti plánovania vyzýva, aby sa zachovala táto štruktúra, ako aj zásada spoločného riadenia; uznáva, že môže byť potrebné upraviť obsah cieľov a prispôsobiť ho cieľom do roku 2020;

24.  poznamenáva, že v celej Európe ešte stále existujú veľké rozdiely, pokiaľ ide o nedostatočnú infraštruktúru, v dôsledku čoho dochádza k obmedzovaniu rastového potenciálu a hladkého fungovania vnútorného trhu; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam cezhraničnej spolupráce a vyjadruje presvedčenie, že je potrebné vytvoriť skutočne rovnaké podmienky pre všetkých v oblasti dopravy, energetiky, telekomunikácií a infraštruktúry informačných technológií, ktoré by mali byť zahrnuté do stratégie a aj naďalej tvoriť veľmi dôležitú súčasť politiky súdržnosti;

25.  uznáva, že rozpočet EÚ musí zohrávať ústrednú úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie EÚ do roku 2020; domnieva sa, že politika súdržnosti je pre svoje strategické zameranie, silnú a záväznú podmienenosť, individuálne zásahy a monitorovanie a technickú pomoc účinným a efektívnym mechanizmom na uskutočňovanie stratégie EÚ do roku 2020;

26.  poznamenáva, že práve v oblasti širokopásmového pokrytia sú na vidieku veľké nedostatky, ktoré sa v súlade s cieľom uvedeným v digitálnom programe musia odstrániť, aby sa podporil trvalo udržateľný hospodársky rozvoj týchto regiónov;

27.  víta uznanie úlohy štrukturálnych fondov pri dosahovaní cieľov stratégie EÚ do roku 2020; zdôrazňuje však, že politika súdržnosti nie je len zdrojom stabilne prideľovaných finančných prostriedkov, ale aj dôležitým nástrojom hospodárskeho rozvoja všetkých európskych regiónov; jej hlavné ciele, t. j. prekonanie rozdielov medzi regiónmi a zavedenie skutočnej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Európe, a zásady, t. j. integrovaný prístup, viacúrovňové riadenie a skutočné partnerstvo, predstavujú kľúčové doplnkové prvky na dosiahnutie úspechu tejto stratégie a mali by sa s ňou koordinovať;

28.  zdôrazňuje, že silná a dobre financovaná politika súdržnosti, ktorá zahŕňa všetky európske regióny, musí tvoriť kľúčový prvok stratégie EÚ do roku 2020; vyjadruje presvedčenie, že táto politika aj so svojím horizontálnym prístupom je predpokladom úspešného splnenia cieľov stratégie EÚ do roku 2020, ako aj dosiahnutia sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti v EÚ; odmieta všetky pokusy o racionalizáciu politiky súdržnosti a žiada, aby bol pri preskúmaní rozpočtu EÚ v plnej miere podporený regionálny rozmer;

29.  zdôrazňuje, že včasná definícia mechanizmov plnenia má kľúčový význam pre úspešné uskutočňovanie stratégie EÚ do roku 2020;

30.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti nie je podriadená stratégii EÚ do roku 2020; zdôrazňuje, že zatiaľ čo priority politiky súdržnosti by mali byť v súlade s cieľmi stratégie EÚ do roku 2020, mal by sa ponechať priestor na dostatočnú flexibilitu, aby bolo možné zapracovať regionálne špecifiká a podporiť slabšie a najchudobnejšie regióny s cieľom prekonať sociálno-hospodárske ťažkosti, prírodne znevýhodnené podmienky a znížiť rozdiely;

31.  žiada o zlepšenie systému riadenia v rámci stratégie EÚ do roku 2020 v porovnaní s lisabonskou stratégiou; pokiaľ ide o návrh a vykonávanie, odporúča pri čerpaní prostriedkov z Kohézneho fondu a zo štrukturálnych fondov, postupovať v súlade so zásadou viacúrovňového riadenia s cieľom zabezpečiť väčšie zapojenie miestnych a regionálnych orgánov a zúčastnených strán občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že toto zapojenie by malo zahŕňať prijatie dohôd o viacúrovňovom systéme riadenia;

32.  domnieva sa, že stratégia EÚ do roku 2020 musí tvoriť neoddeliteľnú súčasť pri dosahovaní cieľa územnej súdržnosti, ktorý je v Lisabonskej zmluve obsiahnutý ako nový cieľ; domnieva sa, že miestne iniciatívy v oblasti cezhraničnej spolupráce majú potenciál pre územnú súdržnosť, ktorý zatiaľ nie je dostatočne využitý; vyzýva Komisiu, aby vo svojich návrhoch budúcich dohôd o územnej spolupráci podrobnejšie stanovila úlohu stratégií týkajúcich sa makroregiónov;

33.  poukazuje na skutočnosť, že silnejší územný rozmer stratégie, zohľadňujúci špecifiká a rôzne úrovne rozvoja európskych regiónov s priamym zapojením regionálnych a miestnych orgánov a partnerov v zmysle nariadenia o štrukturálnych fondoch do plánovania a vykonávania príslušných programov, bude viesť k dokonalejšiemu zmyslu pre zodpovednosť za svoje ciele na všetkých úrovniach a zaručí väčšie povedomie o daných cieľoch a výstupoch priamo na mieste; okrem toho sa domnieva, že regióny treba neustále podporovať rozvíjaním inovatívnych finančných nástrojov, aby sa zachovala ich úloha pri plnení cieľov lisabonskej stratégie;

34.  zdôrazňuje význam znalostí pomerov na miestnej a regionálnej úrovni v rámci cieľov stratégie EÚ do roku 2020; na tento účel považuje za potrebné zabezpečiť vzájomné poskytovanie štatistických informácií a dosiahnuť schopnosť interpretovať ukazovatele na miestnej i regionálnej úrovni;

35.  poukazuje na kľúčovú úlohu miest pri dosahovaní cieľov stratégie EÚ do roku 2020; naliehavo vyzýva, aby sa v rámci vykonávania priorít stratégie EÚ do roku 2020 zohľadnili ich skúsenosti a prínos, najmä čo sa týka zmeny klímy, sociálnej integrácie, demografickej zmeny a investícií do trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja, energetiky, dopravy, vodného hospodárstva, zdravotnej starostlivosti, verejnej bezpečnosti atď.; súhlasí s návrhom záverov Rady, aby boli regióny zapojené do budúcej stratégie rastu a zamestnanosti; keďže akákoľvek stratégia v tejto oblasti sa má vykonávať v spolupráci s regiónmi a mestami, navrhuje, aby Komisia a Rada zohľadnili odporúčanie Výboru regiónov týkajúce sa stratégie EÚ do roku 2020;

36.  očakáva, že Komisia predloží konkrétne návrhy na vytvorenie súčinnosti politiky súdržnosti a existujúcich odvetvových politík v súlade s integrovaným prístupom; odporúča racionalizovať ciele, nástroje a administratívne postupy programov a zosúladiť trvanie programu týchto politík;

37.  domnieva sa však, že EÚ by mala aj naďalej používať ako svoje hlavné mechanizmy financovania Kohézny fond a štrukturálne fondy, ktoré majú osvedčené a funkčné metódy poskytovania prostriedkov; domnieva sa, že nie je potrebné vytvoriť nové samostatné tematické fondy, ktoré by boli určené na dosiahnutie cieľov stratégie EÚ do roku 2020, a namiesto toho usudzuje, že by sa mali zahrnúť do politiky súdržnosti a rozvoja vidieka;

38.  odporúča prijať v budúcom regulačnom rámci zjednodušený prístup na čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov; zdôrazňuje, že harmonizácia predpisov a postupov, ako aj zohľadnenie modelov najlepších postupov môže viesť k zjednodušeným systémom poskytovania prostriedkov a zároveň môže podnietiť zapojenie potenciálnych príjemcov do programov spolufinancovaných EÚ;

39.  odporúča, aby Komisia vykonala ročné preskúmanie priorít stratégie EÚ do roku 2020 na základe výsledkov získaných pri jej vykonávaní, pričom sa zohľadnia všetky zmeny týkajúce sa podmienok oproti pôvodnému zámeru, a aby určila nové priority úzko prepojené s trvalými zmenami na miestnej, regionálnej a globálnej úrovni;

40.  vyzýva Komisiu, aby čím skôr predložila Európskemu parlamentu štruktúrovaný pracovný program na vykonávanie stratégie a v budúcnosti aj jasné posúdenia jej uplatňovania; ďalej vyzýva na vypracovanie jasného pracovného dokumentu, v ktorom sa stanoví vzťah medzi stratégiou a kohéznou politikou;

41.  domnieva sa, že Výbor regiónov by mal aj naďalej prostredníctvom platformy na monitorovanie lisabonskej stratégie monitorovať pokrok budúcej stratégie EÚ do roku 2020 a od členských štátov by sa malo požadovať, aby každoročne štruktúrovaným spôsobom predkladali správu o dosiahnutom pokroku;

o
o   o

42.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25.
(2) Ú. v. EÚ L 291, 21.10.2006, s. 11.
(3) Prijaté texty, P6_TA(2009)0165.


Únia pre Stredozemie
PDF 199kWORD 119k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. mája 2010 o Únii pre Stredozemie (2009/2215(INI))
P7_TA(2010)0192A7-0133/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na barcelonské vyhlásenie prijaté na euro-stredozemskej konferencii ministrov zahraničných vecí, ktorá sa konala 27. a 28. novembra 1995 v Barcelone, ktorým sa zriadilo euro-stredozemské partnerstvo,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Barcelonský proces: Únia pre Stredozemie (KOM(2008)0319),

–  so zreteľom na schválenie Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie na zasadnutí Európskej rady v Bruseli, ktoré sa konalo 13. a 14. marca 2008,

–  so zreteľom na vyhlásenie zo samitu o Stredozemí, ktorý sa konal 13. júla 2008 v Paríži,

–  so zreteľom na záverečné vyhlásenie zo stretnutia ministrov zahraničných vecí Únie pre Stredozemie, ktoré sa konalo v Marseille 3. a 4. novembra 2008,

–  so zreteľom na vyhlásenia predsedníctva Euro-stredozemského parlamentného zhromaždenia (EMPA) z Paríža (12. júla 2008), Káhiry (22. novembra 2009) a Rabatu (22. januára 2010),

–  so zreteľom na závery z inauguračnej schôdze Euro-stredozemského zhromaždenia regionálnych a miestnych samospráv (ARLEM), ktorá sa konala 21. januára 2010 v Barcelone,

–  so zreteľom na záverečné vyhlásenie z euro-stredozemského samitu hospodárskych a sociálnych rád a obdobných inštitúcií, ktorý sa konal 19. októbra 2009 v Alexandrii,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o stredozemskej politike Európskej únie, najmä uznesenia z 15. marca 2007(1) a 5. júna 2008(2), a na svoje uznesenie o Barcelonskom procese: Únii pre Stredozemie z 19. februára 2009(3),

–  so zreteľom na závery druhej euro-stredozemskej ministerskej konferencie o posilnení úlohy žien v spoločnosti, ktorá sa konala 11. a 12. novembra 2009 v Marakéši,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2007 o posilňovaní Európskej susedskej politiky(4),

–  so zreteľom na odporúčania výborov Euro-stredozemského parlamentného zhromaždenia (EMPA) prijaté na šiestej plenárnej schôdzi, ktorá sa konala 13. a 14. marca 2010 v Ammáne,

–  so zreteľom na odporúčanie EMPA prijaté 13. októbra 2008 v Jordánsku a postúpené prvej schôdzi ministrov zahraničných vecí barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie v Marseille,

–  so zreteľom na štatút generálneho sekretariátu Únie pre Stredozemie prijatý 3. marca 2010,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0133/2010),

A.  keďže oblasť Stredozemia má kľúčový význam pre EÚ a keďže v multipolárnom a vzájomne závislom svete budú veľké regionálne integrované celky schopnejšie reagovať na sociálne, kultúrne, hospodárske, environmentálne, demografické, politické a bezpečnostné výzvy,

B.  keďže Európska únia musí prijať strategickú víziu, ktorá v rámci jej vzťahov so stredozemskými susedmi zohľadní všetky tieto výzvy s dôrazom na sociálny, hospodársky a demokratický rozvoj regiónu,

C.  keďže v súlade s článkom 8 Zmluvy o EÚ Únia rozvíja osobitné vzťahy so susednými krajinami s cieľom vytvoriť priestor prosperity a dobrého susedstva, ktorý je založený na hodnotách Únie a charakterizovaný blízkymi a mierovými vzťahmi založenými na spolupráci,

D.  keďže Únia pre Stredozemie umožňuje ešte viac posilniť regionálny a mnohostranný rozmer euro-stredozemských vzťahov a obnoviť vyhliadky pre vytvorenie priestoru mieru, bezpečnosti a prosperity pre 800 miliónov obyvateľov a predstavuje ideálny rámec pre riešenie sociálno-ekonomických výziev, podporu regionálnej integrácie a zabezpečenie spoločného rozvoja partnerských štátov,

E.  keďže susedská politika, ktorá uprednostňuje prehlbovanie diferencovaných bilaterálnych vzťahov, neumožňuje sama osebe prispieť k spoločnému procesu významných reforiem v regióne; so zreteľom na túto príležitosť, ktorú ponúka vytvorenie Únie pre Stredozemie, posilniť komplementaritu bilaterálnych politík na jednej strane a regionálnych politík na druhej strane, aby sa účinnejšie plnili ciele euro-stredozemskej spolupráce, ktoré vychádzajú zo vzájomného uznávania spoločných hodnôt, ako sú demokracia, princíp právneho štátu, dobrá správa vecí verejných a rešpektovane ľudských práv; keďže je potrebné trvať na tom, aby sa členské štáty zaviazali vykonávať európsku susedskú politiku koherentným a dôveryhodným spôsobom v súlade s článkom 8 Zmluvy o EÚ,

F.  keďže je nevyhnutné vychádzať z už dosiahnutých výsledkov barcelonského procesu, ktorého ciele a realizáciu musí Únia pre Stredozemie podporiť v súlade s vyhlásením z parížskeho samitu z 13. júla 2008, a nenásobiť ani neprekrývať už existujúce politické nástroje a inštitucionálne úrovne, aby sa zabezpečila účinnosť a súlad rôznych nástrojov v oblasti euro-stredozemskej spolupráce,

G.  keďže stredozemské krajiny prežívajú už asi pätnásť rokov rýchlu diverzifikáciu svojich obchodných a hospodárskych vzťahov (napr. s Ruskom, Čínou, Indiou, Brazíliou a štátmi Perzského zálivu) a keďže ich spoločnosti prechádzajú výraznými premenami (modely spotreby, mobilita, demografické zmeny atď.), ktoré ovplyvňujú ich vnútornú, najmä územnú rovnováhu,

H.  keďže obmedzené kultúrne výmeny nemôžu samé osebe priblížiť národy Stredozemia a keďže Európa postupne stráca svoj kultúrny význam pre stredozemských partnerov,

I.  vzhľadom na závažnosť rastúcich rozdielov medzi členskými štátmi Európskej únie a tretími krajinami Stredozemia a na štrukturálne ťažkosti sociálno-hospodárskeho a inštitucionálneho charakteru, ktoré vyvolávajú obavy a vyžadujú rázne spoločné riešenia v spoločnom záujme všetkých členských štátov Únie pre Stredozemie; keďže potenciál hospodárskeho rastu tretích krajín zo Stredozemia túto perspektívu podporuje; vzhľadom na potrebu lepšej regionálnej integrácie juh-juh,

J.  keďže regionálny kontext, v ktorom vzniká Únia pre Stredozemie, je poznamenaný politickými konfliktami a napätím, ktoré od parížskeho samitu z júla 2008 narušili a spomalili jej fungovanie; keďže mierový proces na Blízkom východe sa zastavil,

K.  keďže k dôsledkom hospodárskej a finančnej krízy sa pridala aj politická, hospodárska a sociálna kríza, ktorá už existuje v partnerských krajinách, najmä pokiaľ ide o problém nezamestnanosti; keďže spoločným záujmom týchto krajín a EÚ je znížiť mieru nezamestnanosti v regióne a dať obyvateľstvu, najmä ženám, mladým ľuďom a vidieckemu obyvateľstvu, nádej do budúcnosti,

L.  keďže obnovenie mierového procesu na Blízkom východe a konkrétne vyhliadky na trvalé komplexné riešenie sú pre rozvoj euro-stredozemských vzťahov a fungovanie a realizáciu projektov Únie pre Stredozemie mimoriadne dôležité,

M.  keďže dve hlavné inovácie Únie pre Stredozemie – inštitucionálna (spolupredsedníctvo, stály spoločný výbor, sekretariát Únie pre Stredozemie) a operačná (integračné projekty) – musia fungovať účinne a transparentne s cieľom zlepšiť životné podmienky občanov, ktorí sú hlavnými príjemcami tohto projektu,

N.  keďže generálny sekretariát je vyzvaný, aby sa stal hybnou pákou tohto opatrenia, keďže jeho efektivita bude závisieť od schopnosti jeho zamestnancov pracovať nezávisle a keďže prítomnosť vysokého izraelského úradníka a vysokého palestínskeho úradníka, ktorí budú spolupracovať v medzinárodnej organizácii na regionálnej úrovni, nemá obdobu a prináša nádej,

O.  keďže stredozemských regiónov sa priamo týkajú nadnárodné otázky, ako sú trvalo udržateľný rozvoj, bezpečnosť dodávok energie, migračné toky, obchod v oblasti kultúry a cestovného ruchu, a keďže musia tiež riešiť cezhraničné problémy, ako sú vodné hospodárstvo a prístup k vode, znečistenie, rozvoj dopravných sietí, a keďže miestne a regionálne orgány preto zohrávajú kľúčovú úlohu pri vytváraní udržateľných územných politík prispôsobených miestnym osobitostiam a pri realizácii konkrétnych a inkluzívnych projektov,

P.  keďže poľnohospodárstvo má v stredozemských krajinách veľký význam vzhľadom na svoju sociálno-ekonomickú váhu, vplyv na životné prostredie a dôsledky v oblasti územnej rovnováhy,

Q.  keďže 60 % obyvateľov sveta s nedostatočnými zdrojmi vody je sústredených na juhu oblasti Stredozemia a na Blízkom východe a keďže podľa správ UNDP o arabskom svete a tzv. modrého plánu by sa do roku 2025 mohlo 63 miliónov ľudí ocitnúť v situácii veľkého nedostatku vody,

R.  pripomína rozhodnutie znížiť digitálny rozpor medzi oboma brehmi Stredozemného mora, ktoré sa prijalo na ministerskej konferencii Únie pre Stredozemie 4. novembra 2008 v Marseille a ktoré viedlo k návrhu širokopásmového pripojenia pre Stredozemie (BB-MED),

S.  keďže od parížskeho samitu projekty oznámené v rámci Únie pre Stredozemie trpia globálnym nedostatkom finančných prostriedkov, ktorý by mohol oneskoriť ich realizáciu,

T.  vzhľadom na význam migračných tokov a rôzne výzvy v humanitárnej, sociálnej, kultúrnej a hospodárskej oblasti, ktoré so sebou prinášajú na oboch stranách Stredozemia,

U.  vzhľadom na veľký význam kapitálového toku v podobe prostriedkov, ktoré prisťahovalci zasielajú obyvateľom žijúcim v krajinách južného Stredozemia,

V.  vzhľadom na nedávne nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy a inštitucionálne zmeny, ktoré priniesla, a na pretrvávajúce otázky v súvislosti s fungovaním a financovaním Únie pre Stredozemie, ktoré nútia Európsky parlament, aby úzko sledoval vývoj Únie pre Stredozemie s cieľom prispieť k jednoznačnému úspechu samitu v Barcelone,

1.  žiada hlavy štátov a predsedov vlád krajín Únie pre Stredozemie, ktorí sa 7. júna 2010 zídu v Barcelone, aby spravili všetko preto, aby bola táto schôdza po dvoch ťažkých rokoch úspešným začiatkom činnosti inštitúcií Únie pre Stredozemie a realizácie veľkých projektov a pokroku vo všetkých oblastiach euro-stredozemskej spolupráce;

2.  napriek vytvoreniu Únie pre Stredozemie je naďalej znepokojený tým, že chýba jasné vymedzenie stredozemskej politiky EÚ a dlhodobá strategická vízia pre rozvoj a stabilizáciu regiónu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa proces euro-stredozemskej integrácie stal opäť politickou prioritou v rámci pracovného programu EÚ;

3.  vyzýva vlády členských štátov Únie pre Stredozemie, aby dôkladne prehodnotili a posilnili politický dialóg; zdôrazňuje, že vzájomný rešpekt a vzájomné porozumenie sú základnými prvkami tohto dialógu, a pripomína, že podpora a dodržiavanie demokracie, právneho štátu a ľudských práv, či už občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych alebo kultúrnych, ako aj kolektívnych práv sa musia jasne zahrnúť medzi ciele tejto novej iniciatívy, najmä prostredníctvom posilnenia súčasných mechanizmov; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam dodržiavania slobody prejavu, myslenia a vierovyznania a potrebu zaručiť práva menšín vrátane náboženských menšín; zdôrazňuje, že práva žien, rodová rovnosť a boj proti diskriminácii založenej na sexuálnej orientácii si vyžadujú osobitnú pozornosť; opäť potvrdzuje svoju podporu demokratickým politickým organizáciám a organizáciám občianskej spoločnosti na južnom brehu Stredozemného mora a oceňuje hodnotnú prácu vykonávanú ženskými organizáciami;

4.  domnieva sa, že politické napätie a regionálne konflikty v oblasti Stredozemia nesmú obmedzovať možnosť pristúpiť konkrétne k odvetvovej a viacstrannej spolupráci a že iba podstatným politickým dialógom a prostredníctvom realizácie významných integračných projektov prispeje Únia pre Stredozemie k vytvoreniu dôvery potrebnej na dosiahnutie cieľov spravodlivosti a spoločnej bezpečnosti v duchu solidarity a mieru; zdôrazňuje však, že Únia pre Stredozemie nebude môcť byť plne úspešná, ak sa nevyriešia rôzne regionálne konflikty pri dodržaní medzinárodného práva, čím by sa Stredozemie stalo územím, kde vládne mier;

5.  zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné dospieť k spravodlivému a udržateľnému riešeniu konfliktu na Blízkom východe, a v tejto súvislosti žiada od EÚ a všetkých členských štátov Únie pre Stredozemie rozhodný záväzok; opakuje svoju žiadosť o obnovu zmysluplných rokovaní v rámci mierového procesu s cieľom dospieť ku koexistencii dvoch štátov, nezávislého, demokratického a životaschopného palestínskeho štátu a štátu Izrael, ktoré budú žiť vedľa seba v mieri a bezpečí a ktorých hranice budú medzinárodne uznané; zdôrazňuje, ako výrazne môže Únia pre Stredozemie prispieť k zlepšeniu vzťahov medzi Izraelom a Palestínskou samosprávou, a to okrem iného napríklad spoluprácou medzi izraelskými a palestínskymi predstaviteľmi v rámci Únie pre Stredozemie;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že proces dekolonizácie Západnej Sahary sa ešte neskončil;

7.  víta vymenovanie generálneho tajomníka a prijatie štatútu sekretariátu únie a v súvislosti s barcelonským samitom odporúča, aby sa pri vytváraní inštitucionálnej a funkčnej štruktúry Únie pre Stredozemie zohľadnili tieto prvky:

   poskytnúť sekretariátu primerané finančné i štatutárne prostriedky, ktoré mu umožnia fungovať účinne a nezávisle; zdôrazniť, že je naliehavo potrebné, aby bol sekretariát plne funkčný a aby si svojich zamestnancov vyberal podľa zásluh s náležitým zohľadnením zemepisného rozčlenenia a rodovej rovnosti;
   objasniť kritériá pre rozhodovanie o významných integračných projektoch, ich financovanie a realizáciu, najmä stanovenie priorít na nasledujúce tri roky;
   zabezpečiť spoločné zastúpenie európskych účastníkov (členských štátov, Rady a Komisie) v súlade s Lisabonskou zmluvou a súčasne podporiť aktívnu účasť všetkých tretích krajín Stredozemia;
   dbať o demokratickú legitimitu Únie pre Stredozemie a potvrdiť EMPA ako neoddeliteľnú súčasť inštitucionálnej štruktúry,
   posilniť koordináciu s projektmi a programami Spoločenstva schválenými osobitnými ministerskými konferenciami pri osobitnom zohľadnení možností dosiahnutia súčinnosti;
   umožniť spoluprácu s premenlivým usporiadaním otvorenú krajinám a multilaterálnym inštitúciám, ktoré si želajú spolupracovať na projektoch spoločného záujmu;
   zaručiť riadnu spoluprácu medzi sekretariátom a Európskou komisiou, ako aj jednoznačné rozdelenie ich právomocí; vyzvať Komisiu, aby aktívne spolupracovala v rámci Únie pre Stredozemie a žiadať o väčšie objasnenie jej účasti v rámci tejto novej inštitucionálnej štruktúry;
   pripraviť komunikačné kroky na zabezpečenie viditeľnosti aktivít Únie pre Stredozemie; informovať občanov o veľkých projektoch a pokroku Únie pre Stredozemie predovšetkým prostredníctvom ucelenej a bohatej internetovej stránky;
   dbať na demokratickú legitimitu Únie pre Stredozemie tak, aby sa rozhodnutia prijímali transparentným spôsobom za účasti Európskeho parlamentu, EMPA a národných parlamentov; zdôrazniť, že EMPA musí byť uznané za neoddeliteľnú súčasť Únie pre Stredozemie ako jej parlamentná časť;
   zabezpečiť dialóg so všetkými zainteresovanými stranami (miestnymi orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti) a ich zapojenie do rozhodovania o významných projektoch;

8.  pripomína, že na parížskom samite sa stanovilo šesť významných strategických horizontálnych odvetví (civilná ochrana, námorné a pozemné diaľnice, odstránenie znečistenia Stredozemného mora, stredozemský solárny plán, iniciatíva rozvoja podnikania v oblasti Stredozemia a euro-stredozemská univerzita), pričom väčšina z nich už je predmetom projektov realizovaných v rámci euro-stredozemského partnerstva; zdôrazňuje preto význam dôkladného zhodnotenia regionálnych projektov a prostriedkov už použitých v rámci euro-stredozemského partnerstva a želá si, aby sa pri výbere projektov financovaných v rámci Únie pre Stredozemie postupovalo podľa kritériá pridanej hodnoty tak na regionálnej, ako aj miestnej úrovni; podporuje preto rýchlu realizáciu týchto prioritných projektov;

9.  domnieva sa, že je nevyhnutné, aby sa zabezpečili, zvýšili a mobilizovali finančné prostriedky na projekty poskytované z verejných a súkromných prostriedkov; v tejto súvislosti:

   vyzýva členov Únie pre Stredozemie, aby na projekty vyčlenili prostriedky primerané aktuálnym výzvam, a očakáva, že účastníci barcelonského samitu prijmú historický záväzok;
   trvá na tom, aby sa v období pred dokončením finančného výhľadu na obdobie 2007 – 2013 poskytovala akákoľvek finančná pomoc Únie bez toho, aby boli dotknuté prebiehajúce alebo plánované regionálne euro-stredozemské programy; zdôrazňuje, že je potrebné výrazne zvýšiť prostriedky určené na stredozemskú časť európskej susedskej politiky, ako aj príspevky EÚ na projekty Únie pre Stredozemie v rámci nového finančného výhľadu EÚ na obdobie 2014 – 2020, pričom treba zohľadniť vplyv hospodárskej a finančnej krízy;
   víta činnosť vnútroštátnych, európskych (EIB – FEMIP, EBRD) a medzinárodných (Svetová banka) finančných inštitúcií, ktoré už v regióne pôsobia; trvá na potrebe dosiahnuť súčinnosť v súvislosti s významnými projektmi a navrhuje vytvorenie euro-stredozemskej banky pre investície a rozvoj, ktorá by posilnila paritný charakter vzťahov medzi severnou a južnou časťou Únie pre Stredozemie;
   trvá na úlohe Európskej investičnej banky (EIB), ktorá zabezpečuje koordináciu troch zo šiestich partnerských projektov (odstránenie znečistenia Stredozemného mora, solárny plán a námorné a pozemné diaľnice);
   zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť podmienky pre väčšiu spoluprácu a lepšiu finančnú a hospodársku integráciu medzi členskými krajinami Únie pre Stredozemie a najmä medzi krajinami na juhu Stredozemia;
   víta nedávne vytvorenie investičných fondov určených na financovanie projektov Únie pre Stredozemie, ku ktorým patrí i fond InfraMed zameraný na projekty v oblasti infraštruktúry, a vyzýva jednotlivých aktérov, aby podporovali rozvoj podobných iniciatív a spoluprácu medzi investormi, najmä dlhodobými investormi;
   vyjadruje želanie vytvoriť investičné fondy určené na financovanie projektov miestnych a regionálnych združení v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

10.  podporuje snahy o zlepšenie hospodárskeho a právneho prostredia tretích krajín s dôrazom na vytvorenie životaschopných a dôveryhodných subregionálnych finančných inštitúcií, ako aj snahy prilákať zahraničných investorov; vyzýva tiež na:

   vypracovanie spoločnej charty o ochrane investícií pre tretie krajiny Stredozemia, ktorá by umožnila zharmonizovať a zlepšiť ochranu investícií a zabezpečila ich podporovanie;
   vytvorenie systému poistenia a finančnej záruky pre investorov, inšpirovaného systémom Multilaterálnej agentúry pre investičné záruky (MIGA) a prispôsobeného euro-stredozemskému kontextu;
   reformy smerujúce k zníženiu administratívnej záťaže a najmä k zlepšeniu a zjednodušeniu realizácie zmlúv;
   podporu postupnej a účinnej harmonizácie pracovných právnych predpisov dodržiavajúcich práva zamestnancov v členských krajinách Únie pre Stredozemie;
   zlepšenie prístupu k úverom pre malé a stredné podniky, ako aj ponuky v oblasti foriem úverov a mikroúverov;

11.  želá si, aby sa zlepšilo hospodárske a právne prostredie regiónu, ktoré je nevyhnutné na zabezpečenie budúcich investícií; trvá na cieli uprednostňovať rozvoj ľudských zdrojov a zamestnanosti v súlade s rozvojovými cieľmi tisícročia týkajúcimi sa boja proti chudobe; zdôrazňuje, že zachovanie a rozvoj silných prevádzkovaných verejných služieb je ďalšou dôležitou podmienkou na zaručenie trvalo udržateľného rozvoja v regióne;

12.  domnieva sa, že intenzívnejšia bilaterálna a mnohostranná hospodárska spolupráca juh –juh by viedla k skutočným prínosom pre občanov a zlepšila by aj politickú klímu v regióne;

13.  zdôrazňuje, že je nevyhnutne potrebné rozvíjať obchodné vzťahy juh – juh, ktoré predstavujú len 6 % obchodných výmen, a vyvinúť úsilie na rozšírenie Agadirskej dohody; pripomína záujem týchto krajín na posilňovaní svojich vzťahov a obchodu tak, aby tvorili zjednotenú silnú hospodársku oblasť, ktorá bude príťažlivá pre investorov a schopná brániť záujmy regiónu a podporovať jeho rozvoj; zdôrazňuje, že Únia pre Stredozemie musí uľahčiť vybavovanie žiadostí o technickú a finančnú pomoc s cieľom podporovať hospodársku integráciu juh – juh; domnieva sa, že rozšírenie a zjednodušenie kumulácie pan-euro-stredozemského pôvodu by mohlo prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa;

14.  zdôrazňuje význam súčasných rokovaní o euro-stredozemskej zóne voľného obchodu a nabáda členské krajiny Únie pre Stredozemie, aby sa snažili zladiť svoje postoje v kontexte rokovaní WTO;

15.  žiada Komisiu, aby pri rokovaniach o obchodných dohodách zohľadnila výsledky existujúcich hodnotení vplyvu a vyhodnotila sociálny a environmentálny vplyv procesu liberalizácie so zreteľom na zmenu klímy a hospodársku a sociálnu krízu a umožnila jeho postupné a asymetrické uplatňovanie, pričom bude zároveň chrániť porovnateľné výrobné odvetvia na oboch brehoch Stredozemného mora, v prípade ktorých je väčšia pravdepodobnosť, že budú v dôsledku väčšej liberalizácie čeliť konkurencii; vyzýva Úniu pre Stredozemie, aby vyberala projekty predovšetkým podľa sociálnych a hospodárskych potrieb a podľa potreby zmierniť vplyv na životné prostredie;

16.  vyjadruje želanie, aby sa dohody o pridružení preskúmali so zreteľom na nové potreby spojené s finančnou, hospodárskou a sociálnou krízou, ako aj s potravinovou a energetickou krízou; pripomína, že jedným z hlavných cieľov vytvorenia euro-stredozemskej zóny voľného obchodu musí zostať podporovanie obchodu v prospech rozvoja a zmierňovania chudoby, a dúfa, že plán prijatý 9. decembra 2009 na ministerskom samite pomôže dosiahnuť tento cieľ;

17.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v parížskom vyhlásení sa nevenovala dostatočná pozornosť sociálno-ekonomickým, obchodným a energetickým aspektom, ako sú priame zahraničné investície, zamestnanosť, energetická účinnosť, neformálne hospodárstvo či znižovanie chudoby, a žiada, aby sa situácia napravila počas barcelonského samitu;

18.  pripomína, že migračné politiky tvoria jednu z priorít euro-stredozemského partnerstva, a vyzýva členské štáty a inštitúcie Únie pre Stredozemie, aby venovali osobitnú pozornosť koordinovanému riadeniu migračných tokov; zdôrazňuje, že vytvorenie Únie pre Stredozemie je neoddeliteľnou súčasťou zhodnotenia ľudských zdrojov a obchodu medzi obyvateľstvom v oblasti Stredozemia, a podporuje, okrem regulácie migračných tokov a boja proti skrytému prisťahovalectvu, uľahčenie voľného pohybu medzi oboma brehmi, posilnenie prostriedkov integrácie prisťahovalcov, vytváranie aktívnych politík na podporu zamestnanosti a zlepšenie podmienok vykonávania práva na azyl; domnieva sa, že je potrebné zabezpečiť kontinuitu ministerskej konferencie Euromed o prisťahovalectve, ktorá sa konala v meste Albufeira 18. a 19. novembra 2007;

19.  vyzýva členov Únie pre Stredozemie, aby uľahčili prevody finančných prostriedkov, ktoré prisťahovalci zasielajú obyvateľom svojich rodných krajín, najmä znížením nákladov spojených s týmito transakciami;

20.  pripomína význam štvrtej kapitoly euro-stredozemského partnerstva (v oblasti migrácie, sociálneho začlenenia, spravodlivosti a bezpečnosti) a zdôrazňuje, že je potrebné, aby Únia pre Stredozemie podporila spoluprácu v rámci tejto kapitoly;

21.  zdôrazňuje strategický význam otázok poľnohospodárstva, rozvoja vidieka, prispôsobenia sa zmene klímy, racionálneho využívania vody a energie v stredozemských krajinách a žiada, aby sa spolupráca v oblasti poľnohospodárstva stala politickou prioritou; nabáda štáty Únie pre Stredozemie, aby sa čo najviac snažili zosúladiť svoje postoje v rámci rokovaní s WTO a aby sa pokúsili lepšie zosúladiť euro-stredozemské politiky v oblasti poľnohospodárstva, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie primeraných sociálnych noriem, bezpečnosti potravín, fytosanitárnej a environmentálnej bezpečnosti a kvality produktov; domnieva sa, že tieto politiky budú musieť obsahovať požiadavky trvalo udržateľného rozvoja (vrátane zachovania prírodných zdrojov) umožňujúce v konečnom dôsledku vznik regionálnych trhov, pričom sa zohľadní osobitná a konkurenčná situácia stredozemských poľnohospodárov, ako aj potrebné zachovanie silného poľnohospodárskeho odvetvia;

22.  zdôrazňuje potrebu zaviesť regionálnu poľnohospodársku politiku podľa euro-stredozemského plánu pre poľnohospodárstvo, ktorá zachová miestnu produkciu potravín a potravinovú bezpečnosť a podporí výrobu, distribúciu a diverzifikáciu typických stredozemských výrobkov, rozvoj malých a stredných podnikov a ktorá bude prispôsobená trvalo udržateľnému rozvoju; vzhľadom na rastúcu potravinovú neistotu v mnohých stredozemských partnerských krajinách vyzýva Komisiu, aby prijala požiadavky partnerov týkajúce sa širších záruk a rýchlych postupov na ich realizáciu v čase potravinových kríz;

23.  opätovne potvrdzuje svoju podporu environmentálneho rozmeru Únie pre Stredozemie a pripomína význam euro-stredozemskej iniciatívy na odstránenie znečistenia Stredozemného mora; víta v tomto smere začatie druhej etapy Investičného programu pre stredozemské centrá znečistenia – nástroja na prípravu a realizáciu projektov (MeHSIP PPIF); domnieva sa, že je naliehavé dosiahnuť pokrok v oblasti predchádzania znečisteniu mora a že Stredozemnému moru ako uzavretému moru sa musí venovať osobitná pozornosť; upresňuje, že všetky projekty Únie pre Stredozemie by sa mali plánovať a realizovať v súlade s existujúcimi programami, najmä so zreteľom na Stredozemský akčný plán UNEP pre barcelonský dohovor;

24.  vyzýva partnerské štáty, aby v rámci veľkých projektov Únie pre Stredozemie v oblasti pozemnej a námornej dopravy zlepšili infraštruktúru s cieľom zabezpečiť lepší pohyb osôb a tovaru v Stredozemí a podporiť dopravnú politiku, pričom zohľadnia požiadavky trvalo udržateľného rozvoja, znižovania emisií skleníkových plynov, energetickej účinnosti a intermodality; zdôrazňuje, že takéto úsilie sa musí vynaložiť predovšetkým v súvislosti s politikou v oblasti životného prostredia, priemyslu, verejného zdravia a územného plánovania; trvá na tom, že je potrebné vypracovať projekty námorných diaľnic na podporu presúvania dopravy a na vytvorenie bezpečných, náležitých a udržateľných obchodných ciest;

25.  domnieva sa, že posilňovanie prístavnej a pozemnej dopravnej infraštruktúry môže pomôcť pri podpore hospodárskeho rastu a obchodu medzi euro-stredozemskými krajinami;

26.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť spoluprácu v oblasti energetiky, a vyzýva k priamej podpore plánov na rozvoj, ktoré podporia diverzifikáciu zdrojov a spôsobov energetického zásobovania, a tak prispejú rozhodujúcou mierou k energetickej bezpečnosti v oblasti Stredozemia;

27.  pripomína vysoký potenciál zdrojov obnoviteľnej energie, najmä veternej a slnečnej, v euro-stredozemskom regióne; podporuje rýchlu a koordinovanú realizáciu plánu pre odvetvie slnečnej energie v Stredozemí, ktorého hlavným cieľom je do roku 2020 vytvoriť 20 GW novej kapacity výroby obnoviteľnej energie v Stredozemí, a realizáciu priemyselných iniciatív ako DESERTEC a prijatie euro-stredozemskej stratégie pre energetickú účinnosť; vyjadruje želanie, aby projekty zodpovedali v prvom rade potrebám dodávateľských krajín, a zdôrazňuje v tejto súvislosti vplyv posilnenia infraštruktúr siete, najmä v južnom Stredozemí, postupného zavádzania nezávislého regionálneho trhu a vytvorenia nového priemyselného odvetvia spojeného napríklad s výrobou solárnych súčiastok na hospodársky rozvoj partnerských krajín;

28.  požaduje ďalšie presadzovanie a podporu iniciatívy Slnečná energia pre mier v rámci Projektu integrácie trhu s energiami EÚ a Stredozemia (MED-EMIP);

29.  odporúča, aby sa krajiny zúčastňujúce sa na euro-stredozemskom procese zapojili do iniciatívy „inteligentné mestá“, ktorá je naplánovaná v strategickom pláne pre energetické technológie;

30.  podporuje presadzovanie trans-euro-stredozemských elektrických, plynových a ropných prepojení s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávok energie; zdôrazňuje, že je dôležité dokončiť sústavu elektrických sietí v Stredozemí, a podporuje rozvoj južného koridoru na prepravu plynu; nabáda na využívanie spätných tokov všade tam, kde je to odôvodnené z hľadiska bezpečnosti, nákladovej efektívnosti a životaschopnosti;

31.  zdôrazňuje, že klimatické ciele 20-20-20 výrazne ovplyvnia dopyt po plyne, a preto by vypracovanie akčného plánu v oblasti zemného plynu pre členské krajiny Únie pre Stredozemie zvýšilo rôznorodosť a bezpečnosť dodávok, najmä v krajinách, ktoré sú závislé od jediného dodávateľa;

32.  kladie dôraz na dôležitosť pokroku v oblasti technológií LNG a investovania do kapacít prepravných plavidiel pre LNG a terminálov na spätné splyňovanie LNG; poukazuje na to, že okrem rozvoja infraštruktúr je nevyhnutná aj námorná bezpečnosť;

33.  trvá na tom, že je naliehavo dôležité rozvinúť rozšírenú spoluprácu v oblasti civilnej ochrany v oblasti Stredozemného mora s cieľom bojovať proti prírodným katastrofám, najmä proti zemetraseniam, záplavám a lesným požiarom; podporuje vytvorenie euro-stredozemského inštitútu pre lesné požiare;

34.  trvá na tom, že je dôležité vypracovať v rámci Únie pre Stredozemie nové projekty venované vzdelávaniu, školským a univerzitným výmenným pobytom a výskumu, ktoré sú faktormi približovania a rozvoja národov na oboch brehoch Stredozemného mora; domnieva sa, že vytvorenie skutočného euro-stredozemského priestoru vyššieho vzdelávania, vedy a výskumu s aktívnym zapojením občianskej spoločnosti je prioritou, a preto v tejto súvislosti:

   víta vytvorenie euro-stredozemskej univerzity EMUNI a vyzýva partnerské inštitúcie, aby prehĺbili svoju podporu v rozvoji jej činností;
   žiada, aby sa zvýšilo financovanie programov univerzitných výmen typu Erasmus Mundus a zlepšila informovanosť o existujúcich výmenných programoch; vyzýva najmä na to, aby inšpiráciou bola skúsenosť s európskym programom Averroès;
   pripomína svoje želanie zaviesť ambiciózny euro-stredozemský program Erasmus junior, ktorý umožní zintenzívniť školské výmeny medzi členskými štátmi Únie pre Stredozemie;
   žiada štruktúrovanejšiu spoluprácu sprevádzanú opatreniami na boj proti úniku mozgov v oblasti vyššieho vzdelávania a výskumu, aby sa podporilo vzájomné uznávanie diplomov, zavedenie spoločných diplomov a spoločných škôl poskytujúcich doktorandské štúdium s cieľom zvýšiť najmä mobilitu výskumníkov;
   želá si, aby sa osobitná pozornosť venovala zblíženiu činností v oblasti odbornej prípravy, výskumu a inovácii s dôrazom na dialóg medzi univerzitami a podnikmi a na verejno-súkromné partnerstvá v oblasti výskumu;

35.  žiada, aby sa do programu Únie pre Stredozemie urýchlene zaradili nové projekty zamerané na podporu kultúrnych výmen a vzájomného porozumenia medzi spoločnosťami, najmä prijatím euro-stredozemskej stratégie v oblasti kultúry a rozvojom dialógu medzi rôznymi kultúrami a náboženstvami; podporuje realizáciu projektov Stálej konferencie pre audiovizuálne diela v oblasti Stredozemia (COPEAM) a najmä projektu euro-stredozemskej televíznej stanice, ako aj obnovenie úspešných iniciatív, ako sú Arabský týždeň a EuroMedScola; víta činnosť Alexandrijskej knižnice, Inštitútu arabského sveta a Nadácie Anny Lindhovej a najmä usporiadanie dní Fóra pre medzikultúrny dialóg, ktoré táto nadácia usporiadala v marci 2010 v Barcelone; žiada členské krajiny a inštitúcie Únie pre Stredozemie, aby zachovali svoj záväzok v rámci Aliancie civilizácií OSN;

36.  víta výber kandidatúry mesta Marseille-Provence za Európske hlavné mesto kultúry v roku 2013, ktorého projekt je rázne nasmerovaný na euro-stredozemský rozmer usilujúci sa o vzájomné priblíženie národov na oboch brehoch Stredozemného mora; zdôrazňuje poslanie tohto veľmi symbolického kultúrneho projektu prijať konkrétne a novátorské kroky na podporu dialógu kultúr Európy a Stredozemia;

37.  zdôrazňuje význam zavedenia priemyselných politík s cieľom zvýšiť úspory z veľkovýroby za súčasnej podpory malých a stredných podnikov a posilňovania odvetví zameraných na najmodernejšie technológie; vyzýva členské krajiny a inštitúcie Únie pre Stredozemie, aby zohrávali aktívnu úlohu pri podporovaní malých a stredných podnikov s osobitným dôrazom na účinné finančné služby a technickú a správnu pomoc, a tak vytvorili silnú podnikateľskú základňu, najmä v odvetviach, ktoré prispievajú k hospodárskemu rastu v krajinách Stredozemia;

38.  zdôrazňuje, že EMPA má poslanie stať sa parlamentným zhromaždením Únie pre Stredozemie a garantom demokratickej legitimity, a podporuje návrh zo šiestej plenárnej schôdze EMPA, ktorá sa konala v Ammáne 13. a 14. marca 2010, aby sa EMPA premenovalo na Parlamentné zhromaždenie – Únia pre Stredozemie;

39.  pripomína svoje právomoci v rámci rozpočtového postupu Európskej únie a trvá na tom, že je dôležité, aby sa EMPA odteraz zverila väčšia zodpovednosť tým, že bude vykonávať konzultačnú úlohu a demokratickú kontrolu, pokiaľ ide o vymedzovanie hlavných línií práce, kontrolu realizovaných projektov a plnenie rozpočtu; vyzýva rôzne príslušné výbory EMPA, aby pravidelne organizovali vypočutia generálneho tajomníka a jeho zástupcov; domnieva sa, že toto posilnenie zodpovednosti však musí byť spojené so zlepšením fungovania a pracovných metód EMPA vrátane pridelenia potrebných ľudských a finančných zdrojov, ako aj s lepším zosúladením činností EMPA s činnosťami ostatných inštitúcií Únie pre Stredozemie; víta rozhodnutia prijaté v tomto smere na šiestej plenárnej schôdzi EMPA, ktorá sa konala v Ammáne 13. a 14. marca 2010;

40.  víta nedávne vytvorenie Euro-stredozemského zhromaždenia regionálnych a miestnych samospráv (ARLEM) a vyzýva na zaručenie riadnej koordinácie jeho činnosti s činnosťou EMPA, najmä prostredníctvom usporadúvania spoločných schôdzí alebo tým, že sa členovia predsedníctiev oboch zhromaždení budú vzájomne pozývať na pracovné schôdze; zdôrazňuje význam týchto zhromaždení volených zástupcov z oboch brehov Stredozemného mora, ktoré napomáhajú výmene osvedčených demokratických postupov;

41.  trvá na tom, aby sa pri vykonávaní činností a projektov Únie pre Stredozemie pravidelne konzultovali a do týchto činností a projektov zapájali občianska spoločnosť, sociálni partneri a početné profesionálne a sociálno-profesionálne siete vytvorené v rámci euro-stredozemského partnerstva; a nabáda:

   valné zhromaždenie hospodárskych a sociálnych rád a obdobných inštitúcií, aby zvážilo vytvorenie euro-stredozemskej hospodárskej a sociálnej rady;
   na rozvoj projektov uľahčujúcich obchodné vzťahy, investície a partnerstvá podnikov medzi oboma brehmi Stredozemného mora, akým je napríklad projekt Invest in Med;
   na vytvorenie siete euro-stredozemských obchodných komôr a euro-stredozemských združení odborových zväzov a priemyselných združení;
   na rozšírenie skupiny pre priemyselnú spoluprácu poverenej realizáciou Euro-stredozemskej charty pre podniky o organizácie reprezentujúce MSP, aby sa charta stala nástrojom umožňujúcim odstrániť prekážky rastu a rozvoja MSP;

42.  víta záväzok euro-stredozemských partnerov, opätovne potvrdený počas druhej euro-stredozemskej ministerskej konferencie o posilňovaní úlohy žien v spoločnosti (Marakéš, 11. – 12. novembra 2009), v súvislosti s podporou rovnosti medzi ženami a mužmi de jure a de facto, boja proti násiliu páchanom na ženách a dodržiavania občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv žien i mužov; naliehavo žiada, aby sa v tejto súvislosti prijali konkrétne opatrenia, a odporúča prijatie projektu Únie pre Stredozemie v oblasti podnikania žien a zvýšenia ich účasti na verejnom živote; pripomína, že úcta k tradíciám a zvykom nesmie byť zámienkou na porušovanie základných práv žien;

43.  vyzýva Radu, podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku EÚ, Komisiu a nedávno založenú Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby vyvinuli potrebné úsilie na to, aby EÚ pri svojej účasti na činnosti Únie pre Stredozemie vystupovala jednotne a aby do definovania európskej politiky zapojili Európsky parlament;

44.  víta nedávne začlenenie krajín západného Balkánu, ktoré sú kandidátmi na pristúpenie k EÚ, do Únie pre Stredozemie;

45.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, predsedovi Komisie, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke EÚ, vládam a parlamentom členských štátov, spolupredsedníctvu a generálnemu tajomníkovi Únie pre Stredozemie, ako aj vládam a parlamentom partnerských krajín.

(1) Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 210.
(2) Ú. v. EÚ C 285 E, 26.11.2009, s. 39.
(3) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2010, s. 76.
(4) Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 443.


Potreba stratégie EÚ pre Zakaukazko
PDF 359kWORD 154k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. mája 2010 o potrebe stratégie EÚ pre Zakaukazsko (2009/2216(INI))
P7_TA(2010)0193A7-0123/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predošlé uznesenia o Zakaukazsku vrátane svojho unesenia z 15. novembra 2007 o posilňovaní európskej susedskej politiky (ESP)(1) a svoje uznesenia zo 17. januára 2008 o účinnejšej politike Európskej únie pre južný Kaukaz(2) a o koncepcii čiernomorskej regionálnej politiky(3),

–  so zreteľom na svoje nedávne uznesenia zo 17. decembra 2009 o Azerbajdžane: slobode prejavu(4), z 3. septembra 2008 o Gruzínsku(5), z 5. júna 2008 o zhoršení situácie v Gruzínsku(6) a z 13. marca 2008 o Arménsku(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 3. decembra 2008 s názvom Východné partnerstvo (KOM(2008)0823),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 7. mája 2009 v Prahe,

–  so zreteľom na akčné plány ESP prijaté s Arménskom, Azerbajdžanom a Gruzínskom v novembri 2006 a na európsky nástroj susedstva a partnerstva (ENPI), ktorý je úzko spojený s implementáciou akčných plánov ESP,

–  so zreteľom na správy o pokroku ESP, pokiaľ ide o Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko, ktoré prijala Komisia 23. apríla 2009,

–  so zreteľom na dokumenty o národnej stratégii na roky 2007 – 2013 a národné indikatívne programy 2007 – 2010 v rámci ENPI pre Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko,

–  so zreteľom na preskúmanie programových dokumentov ENPI pre Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko v polovici obdobia,

–  so zreteľom na dohody o partnerstve a spolupráci uzavreté s Arménskom, Azerbajdžanom a Gruzínskom v roku 1996,

–  so zreteľom na príslušné monitorovacie správy parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PACE),

–  so zreteľom na správu medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre konflikt v Gruzínsku uverejnenej 30. septembra 2009 ( Tagliaviniovej správa),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0123/2010),

A.  keďže na zasadnutí Rady pre zahraničné záležitosti, ktoré sa konalo 8. decembra 2009, EÚ opätovne potvrdila svoj úmysel podporovať stabilitu, spoluprácu, prosperitu a dobrú správu vecí verejných v celom Zakaukazsku, a to i prostredníctvom programov technickej pomoci,

B.  keďže v dôsledku vojny v Gruzínsku z augusta 2008, na základe úspešného zásahu EÚ, z ktorého vzišla dohoda o prímerí, a na základe veľkej potreby ďalšieho pôsobenia s cieľom zabezpečiť jej plné vykonávanie, sa EÚ stala významným bezpečnostným aktérom v regióne, dôkazom čoho bolo vyslanie pozorovateľskej misie EÚ, otvorenie programu významnej povojnovej pomoci a začatie vyšetrovacej misie o príčinách a priebehu vojny,

C.  keďže rok 2009 bol rokom intenzívnejších rokovaní zameraných na urovnanie konfliktu v Náhornom Karabachu, ktoré sprostredkovali spolupredsedovia Minskej skupiny OBSE,

D.  keďže osoby násilne vysídlené z oblastí konfliktov v Zakaukazsku majú naďalej odopreté právo na návrat do svojich domovov, keďže tieto tri krajiny začali programy miestnej integrácie utečencov a osôb vysídlených v rámci krajiny, stále však čelia mnohým problémom, ktoré bránia v ich úspechu; keďže utečencov a osoby vysídlené v rámci krajiny by príslušné orgány nemali zneužívať ako politický nástroj v konfliktoch,

E.  keďže podpis protokolov o nadviazaní a rozvíjaní diplomatických vzťahov medzi Tureckom a Arménskom a otvorení spoločnej hranice z októbra 2009 sú sľubné kroky, aj keď k ratifikácii dohody nedošlo,

F.  keďže zmrazené konflikty bránia hospodárskemu a sociálnemu rozvoju a spomaľujú zlepšovanie životnej úrovne regiónu Zakaukazska, ako aj plnému rozvoju Východného partnerstva ESP; keďže mierové urovnanie konfliktov je nutné pre stabilitu v susedstve EÚ; keďže y sa malo vynaložiť ďalšie úsilie na identifikáciu spoločných oblastí záujmov, ktoré pomôžu prekonať rozdiely, uľahčiť dialóg a podporiť regionálnu spoluprácu a príležitosti hospodárskeho rozvoja,

G.  keďže EÚ rešpektuje zásady zvrchovanosti a územnej celistvosti vo svojich vzťahoch so štátmi Zakaukazska,

H.  keďže Východné partnerstvo vytvára nové možnosti pre prehĺbenie dvojstranných vzťahov a zároveň zavádza mnohostrannú spoluprácu,

I.  keďže Východné partnerstvo sa zameriava na urýchlenie reforiem, aproximáciu právnych predpisov a hospodársku integráciu, a prináša hmatateľnú podporu pre konsolidáciu štátnosti a územnej celistvosti partnerských krajín, opiera sa o zásady podmienenosti, diferenciácie a spoločnej angažovanosti a predpokladá rokovanie o nových dohodách o pridružení, ktoré budú vyžadovať súhlas Európskeho parlamentu,

J.  keďže Parlamentné zhromaždenie východného susedstva EÚ (EURONEST) sa oficiálne vytvorí ako kľúčový mnohostranný mechanizmus pre zintenzívnenie medziparlamentného dialógu medzi Európskym parlamentom a šiestimi východnými partnermi EÚ vrátane Arménska, Azerbajdžanu a Gruzínska s cieľom priblížiť tieto krajiny EÚ,

K.  keďže situácia v regióne Zakaukazska si žiada iniciatívnejšiu politiku v oblasti pôsobenia EÚ v tomto regióne, a keďže uvedením Východného partnerstva do činnosti a nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy vzniká vhodná príležitosť na vytvorenie stratégie EÚ pre Zakaukazsko,

1.  opätovne potvrdzuje, že hlavný cieľ EÚ v tomto regióne je podpora vývoja Arménska, Azerbajdžanu a Gruzínska smerom k otvoreným, mierovým, stabilným krajinám, ktoré budú pripravené budovať dobré susedské vzťahy a zmeniť Zakaukazsko na región s trvalo udržateľným mierom, stabilitou a prosperitou s cieľom integrácie týchto krajín do európskych politík; domnieva sa, že EÚ musí zohrávať stále aktívnejšiu politickú úlohu, aby dosiahla tieto ciele, a to vypracovaním stratégie kombinujúcej tzv. mäkké prostriedky s pevným prístupom, po dohode s krajinami regiónu a s doplnením bilaterálnymi politikami;

Bezpečnostné otázky a mierové riešenie konfliktov

2.  zdôrazňuje, že zachovanie status quo konfliktov v regióne je neprijateľné a neudržateľné, pretože zachováva neustále riziko stupňovania napätia a obnovenia ozbrojených konfliktov; domnieva sa, že všetky strany by sa mali aktívne usilovať o dosiahnutie stability a mieru; zasadzuje sa za využívanie cezhraničných programov a dialógu medzi občianskymi spoločnosťami ako nástroja na premenu konfliktu a vytvorenie dôvery medzi hranicami, zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ musí zohrávať dôležitú úlohu, pokiaľ ide o prínos v rámci kultúry dialógu a porozumenie v regióne a zabezpečenie vykonávania príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN vrátane rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000);

3.  poznamenáva, že riadenie a riešenie konfliktov, ako aj základný dialóg si medzi iným vyžaduje uznanie práv a legitímnych záujmov všetkých príslušných strán a komunít, otvorenosť pri prehodnotení vnímania uplynulých udalostí, ochotu prekonať nenávisť a strach, prijímať kompromisy a nepripustenie revanšistických postojov a pripravenosť diskutovať o skutočných ústupkoch, aby bolo možné konsolidovať stabilitu a prosperitu;

4.  poukazuje na dôležitosť prevencie konfliktov, a to i prostredníctvom dodržiavania práv všetkých príslušníkov národných menšín, náboženskej tolerancie a snáh posilniť sociálnu a hospodársku súdržnosť;

5.  zdôrazňuje, že vonkajší aktéri musia konať pri využívaní svojej moci a vplyvu zodpovedne, a to spôsobom, ktorý budú v plnom súlade s medzinárodným právom vrátane práva v oblasti ľudských práv; domnieva sa, že by sa malo usilovať o ďalšiu a vyváženú spoluprácu medzi vonkajšími aktérmi v regióne, aby sa prispelo k mierovému urovnaniu konfliktov; považuje za neprijateľné, aby akíkoľvek vonkajší aktéri zavádzali podmienky pre dodržiavanie zvrchovanosti a územnej celistvosti štátov Zakaukazska;

Konflikt v Náhornom Karabachu

6.  víta dynamický priebeh rokovaní o konflikte v Náhornom Karabachu, o ktorom svedčí šesť schôdzí medzi prezidentmi Arménska a Azerbajdžanu v roku 2009 v duchu moskovskej deklarácie; vyzýva zainteresované strany, aby zintenzívnili svoje úsilie týkajúce sa mierových rozhovorov na účely urovnania konfliktu v nasledujúcich mesiacoch, aby prejavili konštruktívnejší prístup a aby upustili od tendencie uprednostňovať status quo vytvorený prostredníctvom vojenských konfrontácií bez medzinárodnej legitímnosti, čo vytvára nestabilitu a podporuje utrpenie vojnou poznačeného obyvateľstva; odsudzuje myšlienku vojenského riešenia a vážne dôsledky použitej vojenskej sily a vyzýva obe strany, aby sa vyhli ďalšiemu porušovaniu prímeria z roku 1994;

7.  plne podporuje snahu o mediáciu Minskej skupiny OBSE, základné zásady uvedené v madridskom dokumente a vyhlásenie spolupredsedajúcich krajín Minskej skupiny OBSE z 10. júla 2009 zo samitu krajín G8 v L'Aquile; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby prejavilo odvahu a politickú vôľu pri pomoci s prekonávaním zvyšných boľavých miest, ktoré brzdia podpísanie dohody;

8.  vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že státisíce utečencov a osôb vysídlených v rámci krajiny, ktorí utiekli zo svojich domovov počas vojny v Náhornom Karabachu, sú naďalej vysídlení a sú im odopierané práva vrátane práva na návrat, majetkových práv a práva na osobnú bezpečnosť; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby jednoznačne a bezpodmienečne uznali toto právo a potrebu urýchleného riešenia tohto problému pri dodržaní zásad medzinárodného práva; v tejto súvislosti žiada stiahnutie arménskych vojsk zo všetkých okupovaných území Azerbajdžanu, ako aj rozmiestnenie medzinárodných síl zorganizovaných s ohľadom na chartu OSN, ktorých cieľom bude poskytnutie nutných bezpečnostných záruk počas prechodného obdobia, ktoré obyvateľom Náhorného Karabachu zaistia bezpečnosť a osobám vysídleným v rámci krajiny umožnia vrátiť sa do svojich domovov a prostredníctvom ktorých sa  zabráni ďalším konfliktom zapríčineným týmto stavom; vyzýva arménske a azerbajdžanské orgány a predstaviteľov príslušných komunít, aby prejavili svoje odhodlanie vytvoriť mierové vzťahy medzi etnikami prostredníctvom praktických príprav pre návrat vysídlených osôb; nazdáva sa, že situácia osôb vysídlených v rámci krajiny by sa mala riešiť v súlade s medzinárodnými štandardmi, medziiným so zreteľom na nedávne odporúčanie PACE 1877 (2009) s názvom Zabudnutí ľudia Európy: ochrana ľudských práv dlhodobo vysídlených osôb;

9.  zdôrazňuje, že je potrebné skutočné úsilie na dosiahnutie dlhotrvajúceho mieru; žiada všetky príslušné orgány, aby sa vyhli provokačným politikám a rétorike, nenávistným vyhláseniam a manipulácii dejín; vyzýva vedúcich predstaviteľov Arménska a Azerbajdžanu, aby sa správali zodpovedne, zmiernili rétoriku a pripravili pôdu na to, aby verejná mienka prijala a pochopila prínosy komplexného urovnania konfliktov;

10.  nazdáva sa, že od stanoviska, že Náhorný Karabach zahŕňa všetky okupované azerbajdžanské územia, ktoré ho obklopujú, by sa malo rýchlo upustiť; poznamenáva, že dočasný štatút Náhorného Karabachu by mohol ponúknuť riešenie, kým sa neurčí konečný štatút, a že by mohol vytvoriť dočasný rámec pre mierové spolunažívanie a spoluprácu arménskych a azerbajdžanských komunít v tomto regióne;

11.  zdôrazňuje, že bezpečnosť zaručená všetkým je nevyhnutnou podmienkou pre každé urovnanie; uznáva dôležitosť primeraných opatrení zameraných na zachovanie mieru v súlade s medzinárodnými normami týkajúcimi sa ľudských práv, ktoré zahŕňajú vojenské aj civilné aspekty; vyzýva Radu, aby preskúmala možnosť podpory mierového procesu v rámci misií EÚ, vrátane vyslania rozsiahlej monitorovacej misie, ktorá by mohla uľahčiť vytvorenie medzinárodných mierových síl po vstupe dohody do platnosti;

Zblíženie Arménska a Turecka

12.  víta protokoly o vytvorení a rozvoji diplomatických vzťahov medzi Arménskom a Tureckom, vrátane otvorenia spoločnej hranice; vyzýva obe strany, aby sa chopili tejto príležitosti a napravili svoje vzťahy prostredníctvom ratifikácie a implementácie bez predbežných podmienok a v primeranom časovom rámci; zdôrazňuje, že zblíženie medzi Arménskom a Tureckom a rokovania Minskej skupiny sú samostatnými procesmi, ktoré by mali napredovať podľa svojej vlastnej logiky; poznamenáva však, že pokrok v jednom z oboch procesov by mal mať ďalekosiahle, možno celkovo veľmi pozitívne dôsledky pre región ako celok;

Konflikty v Gruzínsku

13.  opätovne zdôrazňuje svoju bezpodmienečnú podporu suverenity, územnej celistvosti a neporušiteľnosti medzinárodne uznaných hraníc Gruzínska, a vyzýva Rusko, aby ich rešpektovalo; nabáda gruzínske orgány, aby vyvinuli ďalšie úsilie o dosiahnutie urovnania svojich vnútorných konfliktov Gruzínska v Abcházsku a Južnom Osetsku; víta Tagliaviniovej správu a vyjadruje podporu jej hlavným pozorovaniam a záverom; očakáva, že rozsiahle základné informácie uvedené v tejto správe sa môžu využiť v súdnych konaniach na Medzinárodnom trestnom súde aj v prípade jednotlivých občanov v súvislosti s porušovaním Európskeho dohovoru o ľudských právach; podporuje mandát pozorovateľskej misie EÚ a vyzýva na jeho ďalšie rozšírenie; vyzýva Rusko a de facto orgány odtrhnutých území Abcházska a Južného Osetska, aby prestali blokovať vykonávanie časti tohto mandátu;

14.  s uspokojením poznamenáva, že medzinárodné spoločenstvo naďalej jednotne zamieta jednostranné vyhlásenie nezávislosti Južného Osetska a Abcházska; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Ruská federácia uznala nezávislosť Abcházska a Južného Osetska, čo je v rozpore s medzinárodnými právnym právom; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby rešpektovali dohodu o prímerí z roku 2008 a zaručili bezpečnosť a voľný vstup personálu pozorovateľskej misie EÚ na toto územie, a vyzýva Rusko, aby splnilo svoj záväzok vyplývajúci z dohody o prímerí a stiahlo svoje vojská na pozície, na ktorých sa nachádzali pred vypuknutím vojny v auguste 2008; s obavami berie na vedomie dohodu medzi Ruskou federáciou a de facto orgánmi Abcházska zo 17. februára 2010 o zriadení ruskej vojenskej základne v Abcházsku bez súhlasu gruzínskej vlády a poznamenáva, že takáto dohoda je v rozpore s dohodami o prímerí z 12. augusta a 8. septembra 2008;

15.  zdôrazňuje, že je dôležité ochraňovať bezpečnosť a práva všetkých ľudí, ktorí žijú v separatistických územiach, presadzovať dodržiavanie práva etnických Gruzíncov na návrat za bezpečných a dôstojných podmienok, ukončiť proces nútenej pasportizácie, dosiahnuť čiastočné otvorenie de facto uzatvorených hraníc, a získať pre EÚ a iných medzinárodných aktérov možnosť pomôcť ľuďom v oboch regiónoch; zdôrazňuje potrebu jasnejšie identifikovaných krátkodobých a strednodobých cieľov v tejto súvislosti; podnecuje Gruzínsko, aby pokračovalo v realizácii svojho akčného plánu pre osoby vysídlené v rámci krajiny a pomáhalo týmto osobám na svojom území;

16.  zdôrazňuje potrebu vyriešiť rozmer konfliktov medzi Gruzínskom a Abcházskom a medzi Gruzínskom a Južným Osetskom a zabezpečiť, aby boli práva a obavy všetkých dotknutých obyvateľov rovnako zohľadnené; zdôrazňuje, že izolácia Abcházska a Južného Osetska je kontraproduktívna pre urovnanie konfliktu, a víta štátnu stratégiu, ktorá predpokladá zapojenie prostredníctvom spolupráce a ktorá bola prijatá 27. januára 2010; podnecuje gruzínske orgány, aby konzultovali so všetkými zainteresovanými o príprave akčného plánu na vykonávanie tejto stratégie; zdôrazňuje význam opatrení zameraných na budovanie dôvery a medziľudských kontaktov v konflikte; ďalej podnecuje EÚ, aby podporovala projekty slobody pohybu spolu s administratívnymi hraničnými čiarami medzi dotknutými obyvateľmi;

17.  považuje ženevské rokovania za veľmi dôležité, pretože sú jediným fórom, na ktorom sú zúčastnené všetky strany konfliktu, a kde traja hlavní medzinárodní aktéri – EÚ, OBSE a OSN – úzko spolupracujú s cieľom dosiahnuť bezpečnosť a stabilitu tohto regiónu; ľutuje, že potenciál tohto fóra doteraz nepriniesol žiadne podstatné výsledky, a že na hranici často dochádza k incidentom napriek vítanému zriadeniu mechanizmu na predchádzanie a riešenie incidentov; vyzýva strany, aby plne využívali tento mechanizmus a jeho potenciál na zlepšenie vzájomnej dôvery; vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PP/VP), aby vynaložila všetko úsilie na zabezpečenie nového stimulu pre tieto rokovania s cieľom dosiahnuť uspokojivú stabilizáciu situácie a plné vykonávanie dohody o prímerí z augusta 2008;

Pokrok na ceste k demokratizácii a dodržiavanie ľudských práv a zásady právneho štátu

18.  zdôrazňuje, že rešpektovanie demokratizácie, dobrej správy vecí verejných, politickej plurality, právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd má mimoriadny význam pre určenie budúcich vzťahov Arménska, Azerbajdžanu a Gruzínska s EÚ; vyzýva tieto krajiny na obnovenie úsilia, pokiaľ ide o plné vykonávanie akčného plánu ESP, a Komisiu, aby im naďalej pomáhala v tomto úsilí; vyjadruje znepokojenie nad obmedzeným pokrokom týchto krajín v regióne Zakaukazska v tejto oblasti, ako to vyplýva zo správ Komisie o pokroku z roku 2009 a odporúčaní Rady Európy; víta iniciovanie dialógu o ľudských právach medzi EÚ, Gruzínskom a Arménskom a vyzýva, Azerbajdžan a EÚ, aby dokončili diskusie o štruktúre ekvivalentnej spolupráce;

19.  zdôrazňuje dôležitosť ďalšieho presadzovania demokratických reforiem a významnú úlohu politického dialógu a spolupráce, ktoré sú kľúčom k rozvoju vnútroštátneho konsenzu; zdôrazňuje význam posilnenia nezávislejších, transparentnejších a demokratickejších inštitúcií vrátane nezávislosti súdnictva, posilnenia parlamentnej kontroly nad výkonnou mocou a zabezpečenia demokratickej zmeny moci, podpory a posilnenia občianskej spoločnosti a rozvoja medziľudských kontaktov v rámci podpory demokracie a právneho štátu; konštatuje pomalý pokrok pri demokratizácii napriek vysloveným záväzkom;

20.  poukazuje na stále vysoko rozšírenú korupciu v regióne a vyzýva orgány, aby posilnili opatrenia zamerané na boj proti nej, pretože ohrozuje hospodársky rast a sociálny a politický rozvoj príslušných krajín; väčšia pozornosť by sa mala venovať boju proti monopolom, ako aj náboru v rámci verejných služieb; víta pokrok Gruzínska v boji proti korupcii;

21.  berie na vedomie voľby, ktoré sa nedávno konali v krajinách tohto regiónu; vyzdvihuje dôležitosť slobodných a spravodlivých volieb, ktoré sa majú konať v súlade s medzinárodnými záväzkami a normami, a že je potrebné, aby sa tieto krajiny ďalej snažili o prijímanie a vykonávanie reforiem na dosiahnutie týchto noriem, vrátane posilnenia povolebných kontrolných mechanizmov a zabezpečenia riadneho vyšetrovania a zodpovednosti za akékoľvek povolebné násilie; zdôrazňuje úlohu EÚ pri poskytovaní technickej pomoci a zabezpečení medzinárodného a nezávislého pozorovania volieb; potvrdzuje stanovisko, že EÚ neuznáva ústavný a právny rámec, v ktorom sa konajú voľby odtrhnutých území, a obhajuje politické práva vysídlených osôb;

22.  považuje slobodu prejavu považuje za základné právo a zásadu, pričom úlohu médií vníma ako rozhodujúcu, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli médiá slobodné a nezávislé; je znepokojený obmedzeniami slobody prejavu a nedostatočnou pluralitou médií v krajinách Zakaukazska a vyzýva orgány, aby ich zabezpečili; odsudzuje pokračujúce obťažovanie a zastrašovanie zamestnancov médií, útoky, mučenie a zlé zaobchádzanie s novinármi; domnieva sa, že zásady a mechanizmy samoregulácie, ktoré sú dôležitým prvkom slobody slova, je nutné zlepšiť a posilniť príslušnými odbornými orgánmi;

   je znepokojený útokmi na novinárov v Arménsku a predovšetkým doposiaľ trvajúcim väznením opozičného aktivistu a novinára Nikola Pašiniana, a to napriek vítanej amnestii z 18. júna 2009;
   vyjadruje svoje znepokojenie nad zhoršením atmosféry v médiách v Azerbajdžane; víta prezidentskú milosť udelenú 99 väzňom 25. decembra 2009 a 62 väzňom 17. marca 2010, avšak vyjadruje poľutovanie nad zadržaním a odsúdením dvoch mládežníckych aktivistov a blogerov Emina Milliho a Adnana Hadžizadeho;
   žiada o ich prepustenie; vyzýva gruzínske orgány, aby objasnili situáciu týkajúcu sa vlastníctva médií a poskytovania mediálnych licencií; víta iniciatívu gruzínskeho parlamentu rozšíriť radu pre verejnoprávne vysielanie tak, aby zahŕňala viac zástupcov opozície a občianskej spoločnosti, a očakáva, že sa v tejto súvislosti dosiahnu výsledky;

23.  zastáva názor, že treba zaručiť slobodu zhromažďovania, pretože je dôležitá pre rozvoj slobodnej, demokratickej a živej spoločnosti; s obavami zaznamenáva priame a nepriame problémy, ktoré musí prekonávať občianska spoločnosť pri svojom zriaďovaní, a je znepokojený prijatím právnych predpisov a praktikami, ktoré by mohli nepriamo obmedziť právo na zhromažďovanie, vrátane administratívneho obťažovania v daňových otázkach; zdôrazňuje dôležitú úlohu občianskej spoločnosti pre demokratizačné, mierové a zmierovacie procesy v regióne;

24.  vyzýva krajiny v regióne, aby sa aktívne zúčastnili na práci Parlamentného zhromaždenia EURONEST a aby využili možnosti, ktoré ponúka v oblasti mnohostrannej a dvojstrannej výmeny názorov, ako aj v oblasti legislatívnej aproximácie k normám EÚ a parlamentnej kontroly demokratických reforiem; v tejto súvislosti poznamenáva, že je rozhodujúce zintenzívniť dialóg medzi poslancami parlamentov krajín tohto regiónu; dúfa, že takto by sa mohol vytvoriť rámec pre bilaterálne zasadnutia medzi arménskymi a azerbajdžanskými poslancami parlamentu s cieľom začať parlamentný dialóg, ktorý by mohol prebiehať za prítomnosti poslancov Európskeho parlamentu; vyzýva záujemcov spomedzi národných parlamentov členských štátov EÚ a Európsky parlament, aby posilnili parlamentnú spoluprácu s parlamentmi daného regiónu s cieľom posilniť svoju úlohu a rozhodovacie schopnosti;

Hospodárske otázky a sociálny rozvoj

25.  zastáva názor, že širšia spolupráca na regionálnej úrovni a s EÚ v sektoroch, ako napr. hospodárstvo, doprava, energetika a životné prostredie, má zásadnú úlohu pre optimálny rozvoj samotných sektorov a pre zabezpečenie stability v regióne, ale že táto spolupráca by mala zároveň zahŕňať budovanie ľudského kapitálu v celom regióne ako dlhodobej investície; víta skutočnosť, že všetky tri krajiny čerpajú výhody všeobecného systému preferencií EÚ (GSP), a zároveň poznamenáva, že všetky z nich sú oprávnené pre systém GSP+ pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných; poznamenáva, že regionálna spolupráca v súdnej a policajnej oblasti a zriadenie integrovaného riadenia hraníc sú základným predpokladom pre ďalšie presadzovanie mobility v regióne a vo vzťahu k EÚ; ľutuje skutočnosť, že realizácii regionálnych projektov s účasťou všetkých troch krajín stále bránia nevyriešené konflikty;

26.  podčiarkuje dôležitosť budovania priaznivej podnikovej atmosféry a rozvoja súkromného sektora; poznamenáva, že pozoruhodný hospodársky rast Azerbajdžanu je založený prevažne na príjmoch z ropy a plynu; podporuje reformný proces, ktorý by mohol ekonomiku zatraktívniť pre zahraničných investorov; nabáda azerbajdžanské orgány, aby urýchlili svoje rokovania o vstupe do WTO a vyzýva Komisiu, aby väčšmi podporila Azerbajdžan v tomto procese; víta pokrok dosiahnutý v oblasti hospodárskych reforiem v Arménsku a Gruzínsku; poznamenáva však, že hospodársky vývoj v Arménsku a Gruzínsku bol ovplyvnený globálnou hospodárskou krízou, a víta rozhodnutie prijaté koncom roku 2009 o poskytnutí makrofinančnej pomoci obom uvedeným krajinám;

27.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti rapídnym nárastom vojenských a obranných výdavkov v Zakaukazsku a budovaním vojenských arzenálov; zdôrazňuje, že touto významnou časťou domáceho rozpočtu sa odčerpávajú veľké finančné zdroje z naliehavejších oblastí, ako je zníženie chudoby, sociálne zabezpečenie a hospodársky rozvoj; v tejto súvislosti vyzýva Radu a Komisiu, aby zabránili tomu, aby makrofinančná pomoc EÚ nepriamo financovala vojenské vyzbrojovanie regiónu;

28.  poznamenáva strategickú geopolitickú polohu Zakaukazska a jeho rastúci význam ako energetického, dopravného a komunikačného koridoru, ktorý spája región Kaspického mora a strednú Áziu s Európou; z tohto dôvodu považuje za mimoriadne dôležité, aby mala spolupráca EÚ so Zakaukazskom najvyššiu prioritu, a to nielen v záležitostiach súvisiacich s energetikou; zdôrazňuje úlohu týchto troch krajín pre tranzit zdrojov energie, ako aj pre diverzifikáciu energetických dodávok a ciest EÚ; v tejto súvislosti znovu pripomína, že Únia by mala prijať konkrétne opatrenia na zabezpečenie politickej stability tohto regiónu; víta pripravenosť azerbajdžanskej a gruzínskej vlády zohrávať aj naďalej aktívnu úlohu pri podpore energetických dodávok vychádzajúcich z podmienok trhu a diverzifikácie tranzitu v regióne; dôrazne odporúča zúčastneným krajinám a Komisii, aby zahrnuli Arménsko do relevantných projektov v oblasti dopravy a energetiky v regióne;

29.  uznáva význam regiónu pre spoluprácu v oblasti energetiky a energetickej bezpečnosti s EÚ, najmä v kontexte rozvoja južného koridoru (Nabucco a White Stream); zdôrazňuje význam prehlbovania energetického partnerstva EÚ – Azerbajdžan a berie na vedomie vysokú hodnotu energetických zdrojov Azerbajdžanu a zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú v hospodárskom rozvoji krajiny; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa zisky pochádzajúce z využívania prírodných zdrojov rozdelili rovnako a investovali do rozvoja krajiny ako celku, čo jej umožní poistiť sa proti negatívnym dosahom prípadného poklesu v produkcii ropy; berie na vedomie zintenzívnenie partnerstva Azerbajdžanu a Ruska najmä v sektore energetiky, a v tomto kontexte víta zámer Azerbajdžanu diverzifikovať svoju ekonomiku; zdôrazňuje význam transparentnosti v odvetví energetiky v tomto regióne ako kľúčového predpokladu pre dôveru investorov, a chváli Azerbajdžan za účasť na iniciatíve pre transparentnosť v ťažobnom priemysle;

30.  uznáva kľúčovú úlohu rozvoja nových infraštruktúr a dopravných koridorov, projektov spájajúcich regióny Kaspického a Čierneho mora cez Zakaukazsko alebo z neho, ako sa tiež uvádza v oznámení o druhom strategickom prieskume energetickej politik; v tejto súvislosti podporuje všetky iniciatívy, ktoré prispejú k nadviazaniu hlbšieho dialógu medzi krajinami výroby, spotreby a tranzitu, v ktorom by sa vymieňali odborné znalosti v oblasti energetických regulačných systémov a právnych predpisov týkajúcich sa bezpečnosti dodávok, najlepšie postupy vrátane mechanizmov transparentnosti a solidarity a rozvoja mechanizmov včasného varovania pri narušení dodávok energie; je presvedčený, že tento dialóg ide ruka v ruke so zbližovaním regulačných rámcov, integráciou trhu a nediskriminačným režimom v súvislosti s cezhraničnými prepravnými infraštruktúrami;

31.  zdôrazňuje dôležitosť podpory opatrení energetickej účinnosti, investícií do obnoviteľných zdrojov energie a toho, aby sa zabezpečilo riešenie otázok spojených so životným prostredím; uznáva, že zabezpečenie diverzity dodávok je veľmi dôležité a môže sa docieliť prostredníctvom užšej spolupráce so susednými štátmi; zastáva názor, že Regionálne environmentálne centrum pre Kaukaz by malo byť primerane financované a podporované, aby sa mohli realizovať aj dôveryhodné cezhraničné projekty; považuje plány Azerbajdžanu na stanovenie rozvoja alternatívnych zdrojov energie za prioritu vlády za chvályhodné a nabáda k sledovaní podobných cieľov; víta rozhodnutie Arménska odstaviť jadrovú elektráreň v Medzamore a podnecuje arménske orgány, aby sa usilovali nájsť reálne alternatívne riešenia pre dodávky energií, ako to žiada EÚ; víta úsilie gruzínskej vlády o rozvoj hydroenergetiky a v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu podpory zo strany EÚ;

32.  nazdáva sa, že podpora sociálnej súdržnosti a sociálneho dialógu prostredníctvom zapojenia všetkých sociálnych aktérov, podpora rodovej rovnosti a práv žien, investície do vzdelania a zdravotníctva a budovanie ľudského kapitálu a zabezpečenie primeraného životného štandardu sú nevyhnutné pre vybudovanie živých demokratických spoločností; berie na vedomie ako pozitívum, že všetky tri krajiny prijali svoje vlastné programy na zníženie chudoby, a povzbudzuje k ich dôkladnému vykonávaniu;

Na ceste k stratégii EÚ

33.  víta Východné partnerstvo a berie na vedomie s ním súvisiace iniciatívy, ktoré boli podniknuté, ako aj schôdze, ktoré sa konali; zdôrazňuje, že by ho mali sprevádzať konkrétne projekty a primerané stimuly, aby sa stalo dôveryhodným; má v úmysle ďalej vyvíjať parlamentný rozmer partnerstva;

34.  víta príležitosť, ktorú poskytuje Východné partnerstvo na prehĺbenie bilaterálnych vzťahov s krajinami Zakaukazska a EÚ prostredníctvom vytvorenia nových zmluvných vzťahov vo forme dohôd o pridružení; zdôrazňuje význam začlenenia cieľov a referenčných kritérií do dokumentov, ktoré nadviažu na súčasné akčné plány; pripomína, že k podmienkam pre začatie rokovaní patrí dostatočná úroveň demokracie, právneho štátu a ľudských práv, a vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby poskytla technickú pomoc, aby mohli krajiny splniť predbežné podmienky; víta najmä komplexný program budovania inštitúcií, ktorý ponúka Východné partnerstvo ako inovačný nástroj priamo zameraný na pomoc krajinám, aby mohli splniť tieto predbežné podmienky; opätovne zdôrazňuje, že Európsky parlament má výsadné právo byť okamžite a v plnej miere informovaný vo všetkých fázach procesu rokovaní o dohodách o pridružení, pretože bude musieť vyjadriť súhlas s ich uzatvorením; očakáva vykonávanie dohôd o pridružení všetkými krajinami Zakaukazska s cieľom urýchliť proces hospodárskej integrácie a politickej spolupráce s EÚ;

35.  nazdáva sa, že akčné plány ESP a ich vykonávanie predstavujú hlavný základ pre hodnotenie dodržiavania záväzkov a pokroku v dvojstranných vzťahoch s EÚ a pre prehodnotenie vylepšenia dohôd s príslušnými krajinami; berie na vedomie pevný záväzok Arménska a Gruzínska v oblasti vykonávania akčného plánu ENP a vyzýva Azerbajdžan, aby v tejto súvislosti zintenzívnil svoje úsilie; zastáva názor, že do tohto procesu by mal byť zapojený Európsky parlament; berie na vedomie rozličný pokrok, ktorý jednotlivé tri krajiny dosiahli pri vykonávaní príslušných akčných plánov ESP; nazdáva sa, že rokovania o nových dohodách o pridružení by mali zohľadňovať tieto rozdiely a odlišné ciele, ako aj regionálny rozmer, a to, že ku všetkým krajinám je potrebné pristupovať rovnako;

36.  zastáva názor, že regionálny rozmer stratégie EÚ pre Zakaukazsko by sa mal náležite posilniť; v tejto súvislosti víta vyčlenenie ďalších finančných zdrojov na ENPI v rámci Východného partnerstva pre programy regionálneho rozvoja a viacstrannej spolupráce; vyzýva Komisiu, aby definovala súbor regionálnych a cezhraničných projektov a programov pre všetky tri krajiny Zakaukazska v oblastiach, ako je doprava, životné prostredie, kultúra a občianska spoločnosť s cieľom poskytnúť konkrétne stimuly na zvýšenie spolupráce a vybudovanie dôvery medzi zúčastnenými stranami;

37.  pripomína, že všetky krajiny Zakaukazska sú zároveň súčasťou iniciatívy Čiernomorská synergia, ktorá posilňuje vzájomnú dôveru prostredníctvom podnecovania regionálnej spolupráce v istých oblastiach vrátane cezhraničnej spolupráce; zdôrazňuje význam čiernomorského regiónu pre EÚ a vyzýva Radu a Komisiu, a najmä podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby rozvinuli myšlienky a stratégie zamerané na užšiu spoluprácu medzi všetkými krajinami v oblasti Čierneho mora a na zintenzívnenie vzťahov s Európskou úniou; v tejto súvislosti odporúča vytvoriť inštitucionalizovanú štruktúru vo forme čiernomorskej únie;

38.  opätovne potvrdzuje, že pozície Ruskej federácie, Turecka a USA zohrávajú dôležitú úlohu pri urovnaní konfliktu na území Zakaukazska; zdôrazňuje, že cieľom rozvíjania Východného partnerstva nie je izolácia Ruska, práve naopak, je ním nastolenie mieru, stability a hospodárskeho pokroku pre všetky zúčastnené strany s prínosom pre celý región a susedné krajiny;

Bezpečnostné otázky a mierové riešenie konfliktov

39.  nazdáva sa, že poskytovanie podpory v procesoch riešenia konfliktov je rozhodujúce a že EÚ je v dobrej pozícii, pokiaľ ide o podporu budovania, obnovy a nápravy dôvery, a má možnosť pomôcť zapojiť postihnuté komunity; v tejto súvislosti je veľmi dôležité vytvoriť priestor pre občiansku angažovanosť nielen medzi vedúcimi predstaviteľmi, ale aj medzi občianskymi organizáciami; ďalej sa nazdáva, že je podstatné, aby sa zachovala vysoká úroveň medzinárodnej pozornosti voči všetkým konfliktom v regióne, a tým zabezpečilo ich rýchle riešenie; uznáva regionálnu spoluprácu ako podmienku potrebnú na vybudovanie dôvery a posilnenie bezpečnosti v súlade s prioritami európskej susedskej politiky; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby sa plne angažovali vo viacstrannej spolupráci v rámci Východného partnerstva bez toho, aby ju spájali s konečným riešením konfliktov;

40.  zdôrazňuje nebezpečný potenciál prerastania zmrazených konfliktov v danom regióne; v tejto súvislosti odporúča ustanoviť konferenciu o bezpečnosti a spolupráci v Zakaukazsku so zapojením príslušných krajín a príslušných regionálnych a globálnych aktérov s cieľom vypracovať pakt stability pre Zakaukazsko;

41.  berie na vedomie súčasnú účasť EÚ v procesoch riešenia konfliktov v regióne a verí, že nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy sa EÚ zabezpečí poprednejšia úlohu; plne podporuje osobitného predstaviteľa EÚ pre Zakaukazsko, ktorým je pán Peter Semneby; víta prácu pozorovacej misie EÚ v Gruzínsku a vyzýva k vyššiemu pôsobeniu EÚ v snahe presvedčiť Rusko a príslušné de facto orgány, aby prestali blokovať vstup pozorovacej misie EÚ do Južného Osetska a Abcházska; nazdáva sa, že EÚ má teraz príležitosť podporiť vyriešenie konfliktu v Náhornom Karabachu, a zdôrazňuje význam príspevku EÚ tejto oblasti; považuje preto za neodvratné, aby sa posilnila úloha EÚ v Minskej skupine prostredníctvom zriadenia mandátu EÚ pre francúzskeho spolupredsedu Minskej skupiny, žiada Komisiu, aby posúdila možnosť poskytovania humanitárnej pomoci a podpory obyvateľom Náhorného Karabachu a osobám vysídleným v rámci krajiny, ktoré utiekli z regiónu; vyzýva Komisiu a OPEÚ Semnebyho, aby uvažovali o rozšírení pomoci a programov šírenia informácií na Náhorný Karabach, ako aj do Abcházska a Osetska;

42.  vyzýva PP/VP, aby podrobne sledovala vývoj situácie v regióne a aby sa aktívne podieľala na procesoch riešenia konfliktov; s uznaním hodnotí prácu osobitného predstaviteľa pre Zakaukazsko a vyjadruje nádej, že predstaviteľ zabezpečí kontinuitu a súlad vo svojej činnosti; nabáda Radu k tomu, aby zvážila možné použitie nástrojov SBOP s cieľom zintenzívnenia svojej účasti v procesoch budovania mieru a riadenia konfliktov;

43.  vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť poskytnúť podstatnú finančnú a technickú podporu opatreniam na budovanie a podporu dôvery medzi obyvateľstvom krajín a v rámci nich, a podieľať sa na projektoch nápravy a obnovy v regióne postihnutom konfliktom, ako napr. zárobkové projekty a projekty v oblasti sociálno-ekonomickej integrácie osôb vysídlených v rámci krajiny a osôb po návrate, v oblasti nápravy bývania a projekty zamerané na dialóg a sprostredkovanie; ako aj pokračovať vo vypracúvaní a podporovaní projektov občianskej spoločnosti, ktoré sa zameriavajú na podporu zmierenia a kontaktov medzi miestnymi spoločenstvami a jednotlivcami;

Demokratizácia, ľudské práva a právny štát

44.  podporuje financovanie a pomoc, ktorú EÚ regiónu poskytuje s cieľom presadzovať tieto zásady a procesy, a nazdáva sa, že táto pomoc EÚ by sa mala poskytovať na základe politických podmienok, ako napr. pokrok v politickom dialógu a reforme a demokratizačných procesoch; varuje pred možnosťou, že vlády zneužijú konflikty na odpútanie záujmu medzinárodného spoločenstva od domácich záležitostí;

45.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, že záväzky zahrnuté do balíka politických podmienok budú dodržiavané, ako napr. osobitný záväzok gruzínskej vlády, že poskytne nový podnet pre demokratické reformy zahrnuté do pomoci EÚ na riešenie situácie po konflikte, na ktorej sa Komisia a Gruzínsko dohodli v januári 2009, a že bude Európskemu parlamentu poskytovať pravidelne správy o pokroku;

46.  víta prácu poradnej skupiny EÚ na vysokej úrovni pre Arménsko; víta možnosť zvýšenej finančnej pomoci v rámci Východného partnerstva, a to aj na pomoc pri príprave na rokovania o nových dohodách o pridružení má EÚ príležitosť ponúknuť technickú pomoc, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť ponúknuť cielenú pomoc aj Azerbajdžanu a Gruzínsku;

47.  zastáva názor, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť právam menšín a zraniteľných skupín, a povzbudzuje Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko, aby uskutočňovali programy verejného vzdelávania v oblasti ľudských práv, ktoré propagujú hodnoty tolerancie, pluralizmu a diverzity vrátane rešpektovania sexuálnych menšín a ostatných marginalizovaných a stigmatizovaných skupín;

48.  vyjadruje svoje obavy z odmietnutia spoločnosti Eutelsat vysielať vysielanie gruzínskej verejnoprávnej televíznej spoločnosti v ruskom jazyku, keďže sa zdá, že toto odmietnutie je politicky motivované; zdôrazňuje, že toto odmietnutie prenecháva de facto monopol pre satelitný prenos pre poslucháčov žijúcich v rusky hovoriacich regiónoch spoločnosti Intersputnik a jej hlavnému klientovi, ktorým je Gazprom Media Group; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby v demokratickej a pluralistickej spoločnosti neboli kladené prekážky vysielaniu nezávislých médií;

49.  uznáva možnú úlohu fóra občianskej spoločnosti Východného partnerstva ako fóra na podporu rozvoja skutočnej občianskej spoločnosti a na posilnenie svojej pozície v štátoch regiónu a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že fórum získa dostatočnú finančnú podporu; poukazuje na dôležitosť financovania projektov občianskej spoločnosti a na úlohu, ktorú delegácie EÚ v danom regióne zohrávajú pri ich výbere, ako aj na význam, ktorý tieto projekty môžu mať pre podporu kontaktov na regionálnej úrovni;

Hospodárska spolupráca a sociálny rozvoj

50.  nazdáva sa, že EÚ by mala naďalej podporovať hospodársky rozvoj, obchod a investície v regióne; nazdáva sa, že obchodná politika je základným činiteľom politickej stability a hospodárskeho rozvoja a prispeje k odstráneniu chudoby na Zakaukazsku; verí, že rokovanie o podrobných a komplexných dohodách o voľnom obchode a ich ustanovenie by mohlo zohrať v tejto súvislosti veľmi dôležitú úlohu; vyzýva Komisiu, aby zvážila možné spôsoby pomoci krajinám v regióne s cieľom pripraviť ich a umožniť im rokovať a v budúcnosti vykonávať a dodržiavať záväzky stanovené v budúcich podrobných a komplexných dohodách o voľnom obchode a poskytnúť v primeranom čase komplexné hodnotenie sociálneho a environmentálneho vplyvu týchto dohôd; okrem toho podporuje krajiny Zakaukazska, aby posúdili vytvorenie zóny voľného obchodu medzi sebou;

51.  upozorňuje na geopolitickú situáciu Arménska, Gruzínska a Azerbajdžanu vo vzťahu k EÚ, Turecku ako kandidátskej krajiny na pristúpenie k EÚ, Rusku a Iránu,; domnieva sa, že obchod je jednou z kľúčových zložiek všeobecnej politiky EÚ na podporu politickej stability, rešpektovania ľudských práv, trvalo udržateľného rastu a prosperity; domnieva sa, že regionálny rozmer stratégie EÚ pre Zakaukazsko si vyžaduje regionálny prístup k rokovaniam o obchodných dohodách; vyzýva Komisiu, aby určila spoločné oblasti hospodárskeho záujmu, ktoré môžu prekonať rozpory, uľahčiť dialóg a podporiť regionálnu spoluprácu; vyzýva EÚ, aby sa vo väčšej miere zaangažovala a zapojila do integrácie tohto regiónu vzhľadom na to, že Spoločenstvo má v súčasnosti výlučnú právomoc v oblasti obchodnej politiky;

52.  víta dokončenie štúdií uskutočniteľnosti pre Gruzínsko a Arménsko v máji 2008, z ktorých vyplýva, že rozsiahle a komplexné dohody o voľnom obchode (DCDTA) by týmto krajinám a EÚ priniesli významné hospodárske výhody, čím by umožnili Komisii vstúpiť do prípravnej fázy pre budúce rokovania o rozsiahlych a komplexných dohodách o voľnom obchode; nabáda Gruzínsko, Arménsko a Azerbajdžan, aby zlepšili pokrok pri plnení svojich akčných plánov európskej susedskej politiky a dodržiavaní odporúčaní Komisie, najmä z hľadiska zlepšenia ich administratívnej a inštitucionálnej kapacity a vykonávania regulačných reforiem (predovšetkým v súvislosti s veľmi nízkou úrovňou ochrany duševného vlastníctva vo všetkých troch krajinách), čo je jednou z podmienok potrebných pre účinné vykonávanie a zachovanie účinkov takýchto ambicióznych dohôd o voľnom obchode; je presvedčený, že uzavretie dohôd o voľnom obchode s Gruzínskom, Arménskom a Azerbajdžanom by mohlo nielen viesť k hospodárskemu rastu, ale aj zvýšiť objem zahraničných investícií, vytvoriť nové pracovné miesta a odstrániť chudobu;

53.  pripomína, že energetická bezpečnosť je otázkou, ktorá trápi všetkých; naliehavo preto žiada EÚ, aby poskytla pevnejšiu podporu projektom v oblasti energetiky v regióne v súlade s európskymi normami vrátane projektov podporujúcich energetickú účinnosť a rozvoj alternatívnych zdrojov energie, aby posilnila svoju spoluprácu v otázkach energie a aby vyvíjala úsilie smerom k čo najskoršiemu dokončeniu južného energetického koridoru vrátane plynovodu Nabucco; zároveň vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že projekty v oblasti energetiky a dopravy v Zakaukazsku posilnia vzťahy medzi všetkými troma krajinami a nebudú dôvodom pre vylúčenie istých komunít; opätovne potvrdzuje dôležitosť iniciatívy z Baku a jej príslušných podporných programov INOGATE a TRACECA;

54.  zdôrazňuje, že politická stabilita je kľúčová pre spoľahlivé a neprerušované dodávky energetických zdrojov, aby sa zabezpečil riadne podmienky rozvoja infraštruktúry; v tejto súvislosti pripomína, že dvojitý energetický koridor, ktorý tvoria ropovody Baku–Tbilisi–Ceyhan (BTC) a Baku–Tbilisi–Erzerum (BTE), podporuje zbližovanie EÚ a regiónu Kaspického mora; vyzýva na zmladenie existujúcich bilaterálnych dohôd alebo memoránd o porozumení uzatvorených s troma zakaukazskými krajinami v oblasti energetiky, so zahrnutím doložky o energetickej bezpečnosti stanovujúcej kódex správania a konkrétne opatrenia v prípade narušení dodávok energie; domnieva sa, že ustanovenia o dodávkach energie a tranzite by mali byť prvkom v rokovaniach o širokých dohodách o pridružení s týmito krajinami;

55.  opakuje význam kontaktov medzi ľuďmi a mobilitných programov, najmä tých, ktoré sú zamerané na mládež, a partnerských programov s regiónmi EÚ a miestnymi komunitami národnostných menšín s vysokým stupňom autonómie; je presvedčený, že je potrebné zvýšiť počet študentov, učiteľov a výskumných pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú na programoch mobility; víta uzatvorenie dohody o zjednodušení vízového režimu a readmisných dohôd s Gruzínskom a vyzýva Radu a Komisiu, aby postúpili ďalej v zjednodušení vízového režimu a readmisných dohodách s Arménskom a Azerbajdžanom;

56.  opätovne potvrdzuje, že vzhľadom na dôležitosť Zakaukazska pre EÚ a možnú úlohu, ktorú EÚ zohráva v podnecovaní jeho rozvoja a riešení jeho konfliktov, je potrebné, aby EÚ vyvinula stratégiu pre tento región;

o
o   o

57.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii a vládam a parlamentom Arménska, Azerbajdžanu a Gruzínska.

(1) Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 443.
(2) Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s. 53.
(3) Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s. 64.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2009)0120.
(5) Ú. v. EÚ C 295 E, 4.12.2009, s. 26.
(6) Ú. v. EÚ C 285 E, 26.11. 2009, s. 7.
(7) Ú. v. EÚ C 66 E, 20.3.2009, s. 67.


Náboženská sloboda v Pakistane
PDF 222kWORD 62k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. mája 2010 o náboženskej slobode v Pakistane
P7_TA(2010)0194RC-B7-0271/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o ľudských právach a demokracii v Pakistane, najmä na uznesenia z 12. júla(1), 25. októbra(2) a 15. novembra 2007(3),

–  so zreteľom na závery Rady prijaté 16. novembra 2009 o slobode náboženstva alebo presvedčenia, v ktorých zdôrazňuje strategický význam tejto slobody a boja proti náboženskej neznášanlivosti,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ – Pakistan zo 17. júna 2009, v ktorom obidve strany podčiarkli dôležitosť spoločnej dlhodobej stratégie vrátane spoločenského a hospodárskeho rozvoja a právneho štátu, a uznávajúc význam nevojenských prostriedkov v rámci boja proti terorizmu,

–  so zreteľom na druhý samit EÚ – Pakistan, ktorý sa má konať 4. júna 2010,

–  so zreteľom na uznesenie o boji proti hanobeniu náboženstiev, ktoré bolo prijaté tesnou väčšinou v Rade OSN pre ľudské práva dňa 26. marca 2009 a ktoré Pakistan každoročne navrhuje v mene Organizácie islamskej konferencie,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej o útokoch v Pakistane zo 4. apríla 2010, ako aj na uznesenie z 20. apríla 2010 o prijatí 18. novely ústavy,

–  so zreteľom na článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN z roku 1948,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a presvedčenia z roku 1981,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v článku 3 ods. 5 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje, že presadzovanie demokracie a dodržiavanie ľudských práv a občianskych slobôd sú základnými zásadami a cieľmi Európskej únie a predstavujú spoločný základ jej vzťahov s tretími krajinami,

B.  keďže väčšinovým a štátnym náboženstvom v Pakistane je sunitský islam a k menšinovým náboženským a konfesionálnym skupinám patria kresťania, hinduisti, sikhovia, šiiti, ahmadíjci, budhisti, parsovia, bahaisti a iní,

C.  keďže Pakistan je jednou z kľúčových krajín v boji proti terorizmu a šíreniu násilného extrémizmu,

D.  keďže jeho vnútorná stabilita a demokratické inštitúcie sú podrobené ťažkej skúške v dôsledku narastajúceho počtu násilných útokov zo strany extrémistov, ku ktorým dochádza takmer každý deň,

E.  keďže v dôsledku neutíchajúcej hrozby zo strany radikálnych moslimských síl pôsobiacich na obidvoch stranách pakistansko-afganskej hranice sa spoločné medzinárodné úsilie o podporu a oživenie hospodárskeho a spoločenského rozvoja v Pakistane stáva čoraz väčšou nevyhnutnosťou,

F.  keďže rovnaké práva pre menšiny boli dôležitou súčasťou vízie zakladateľa Pakistanu, Muhammada Alího Džinnáha, ako to vyjadril i vo svojom prejave, ktorý predniesol pred ustanovujúcim zhromaždením v roku 1947: „Nech patríte k akémukoľvek náboženstvu, kaste alebo vierovyznaniu – nemá to nič spoločné s fungovaním štátu... Začíname touto základnou zásadou, že všetci sme občanmi a občanmi jedného štátu.,

G.  keďže kapitola pakistanskej ústavy z roku 1973 o základných právach zaručuje slobodu vierovyznania a spravovania náboženských inštitúcií (článok 20), rovnosť všetkých občanov (článok 25) a legitímne práva a záujmy menšín (článok 26),

H.  keďže na druhej strane sa v článku 260 ústavy rozlišuje medzi moslimami a nemoslimami, čím sa vytvárajú podmienky na diskrimináciu na základe náboženstva,

I.  keďže zo správ a z prieskumov, ktoré vykonali nezávislé agentúry, vyplýva, že menšiny v Pakistane sú zbavené základných náboženských slobôd a rovnakých príležitostí v oblasti zamestnania, vzdelávania a politického zastúpenia,

J.  keďže podľa odhadov je viac než 85 % žien v Pakistane vystavených domácemu násiliu, ktoré zahŕňa telesné a psychologické zneužívanie; keďže násilie na ženách a dievčatách vrátane znásilnenia, domáceho násilia a nútených sobášov je naďalej vážnym problémom, pričom niektoré z týchto javov možno prisúdiť uplatňovaniu práva šaría,

K.  keďže pakistanská vláda v novembri 2008 vymenovala hovorcu pre menšiny a poslanca pakistanského parlamentu Šahbaza Bhattiho za federálneho ministra pre záležitosti menšín, pričom túto pozíciu po prvý raz povýšila na úroveň kabinetu,

L.  keďže v období od novembra 2008 vytvorila pakistanská vláda 5-percentnú kvótu pre menšiny na federálnych pozíciách, uznala nemoslimské štátne sviatky, vyhlásila 11. august za Národný deň menšín a vyhradila v senáte kreslá pre zástupcov menšín,

M.  keďže 25. decembra 2009 zopakoval prezident Asif Alí Zardárí prísľub Pakistanskej ľudovej strany podporovať právo všetkých menšín na zaobchádzanie s nimi ako s rovnocennými občanmi,

N.  keďže existuje rozpor medzi záväzkom pakistanskej vlády k náboženskej slobode a jej vedúcou úlohou v Organizácii islamskej konferencie pri podpore agendy OSN Boj proti hanobeniu náboženstva,

O.  keďže právne ustanovenia známe ako „zákony o rúhaní“, ktoré boli zavedené v rokoch 1982 a 1986, oslabujú základné náboženské a menšinové práva vyplývajúce z ústavy; keďže v prípadoch rúhania sa v odseku 295 C pakistanského trestného zákonníka stanovuje trest smrti alebo doživotného odňatia slobody,

P.  keďže zákony o rúhaní zneužívajú extrémistické skupiny a osoby, ktoré sa snažia vyrovnať si osobné účty, a keďže tieto zákony viedli k nárastu násilia voči príslušníkom náboženských menšín, najmä ahmadíjcom, ale takisto kresťanom, hinduistom, sikhom, šiitom, budhistom, parsom, bahaistom, ako aj kritickým občanom, ktorí majú odvahu upozorniť na nespravodlivosť,

Q.  keďže veľká väčšina osôb obvinených podľa zákonov o rúhaní sú moslimovia, ale obvinenia proti jednotlivcom z menšinových vierovyznaní môžu spustiť neprimerané násilie voči celej ich komunite; keďže práve obvinenia z rúhania vyvolali v lete 2009 davové násilie proti kresťanom v mestách Gojra a Korian, ktoré si vyžiadali osem ľudských životov a počas ktorých bolo zničených minimálne sto domov,

R.  keďže v roku 2009 bolo v 25 zaznamenaných prípadoch obvinených 76 osôb z rúhania vrátane 17 osôb obvinených podľa ustanovení odseku 295 C pakistanského trestného zákonníka,

S.  keďže právnici a aktivisti v oblasti ľudských práv v Pakistane sú vystavení častým hrozbám smrti a prenasledovaniu a právnici, ktorí obhajujú prípady rúhania, sú voči týmto hrozbám osobitne zraniteľní a keďže dokonca mnohí z tých, ktorí boli úspešne oslobodení, sú po zvyšok života nútení skrývať sa,

T.  keďže pakistanský predseda vlády Gilani v auguste 2009 oznámil vytvorenie výboru na preskúmanie a zlepšenie „zákonov so škodlivým vplyvom na náboženskú harmóniu“, pričom vo svojom vyhlásení poukazoval na zákony o rúhaní z rokov 1982 a 1986; keďže doposiaľ však neboli navrhnuté žiadne takéto úpravy,

U.  keďže moslimovia z hnutia Ahmadíja v Pakistane sú vystavení častej diskriminácii a prenasledovaniu, ktoré je podporené ustanoveniami v odseku 298 pakistanského trestného zákonníka namierenými proti hnutiu Ahmadíja, pričom nedávnym príkladom je vražda penzionovaného profesora Ahmadiho, ktorého 5. januára 2010 zabil maskovaný ozbrojenec,

V.  keďže pakistanská vláda v súčasnosti ratifikuje Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984,

1.  víta opatrenia, ktoré od novembra 2008 prijala pakistanská vláda v záujme náboženských menšín, napríklad stanovenie 5-percentnej kvóty pre menšiny na federálnych pozíciách, uznanie nemoslimských štátnych sviatkov a vyhlásenie Národného dňa menšín;

2.  plne podporuje úsilie federálneho ministra pre záležitosti menšín pri vytváraní siete miestnych výborov pre harmonické spolunažívanie jednotlivých vierovyznaní, s cieľom podporiť dialóg a uvoľniť náboženské napätie; vyzýva všetky ostatné úrovne vlády vrátane štátov, aby plne podporovali tieto opatrenia;

3.  víta sľuby predsedu vlády Pakistanu o udelení majetkových práv obyvateľom slumov z radov menšín v Islamabade;

4.  víta záväzok vlády Pakistanu, podľa ktorého poskytne menšinám kreslá v senáte vrátane kresiel pre zástupkyne menšín, a verí, že tieto sľuby splní;

5.  vyzýva vládu Pakistanu, aby preskúmala uvádzanie príslušnosti občanov k náboženskej skupine vo všetkých nových pasoch, ktorého cieľom je predchádzanie všetkým diskriminujúcim praktikám;

6.  vyjadruje solidaritu s vládou Pakistanu v jej boji proti terorizmu a šíreniu násilného extrémizmu;

7.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že zákony o rúhaní, ktoré v Pakistane môžu viesť k rozsudkom smrti a ktoré sa často využívajú na odôvodnenie cenzúry, kriminalizovania, prenasledovania a v niektorých prípadoch vraždenia príslušníkov politických, rasových a náboženských menšín, sa dajú ľahko zneužiť na úkor ľudí každého vierovyznania v Pakistane;

8.  vyzýva vládu Pakistanu, aby uskutočnila komplexnú revíziu zákonov o rúhaní a ich uplatňovania v súčasnosti a okrem iného aj odseku 295 C trestného zákonníka, ktorý predpisuje povinný trest smrti pre každého, komu sa dokáže rúhanie, a aby dovtedy prijala jeho novelu podľa návrhu federálneho ministra pre záležitosti menšín;

9.  vyzýva vládu, aby dodržala svoj sľub z roku 2008, že zmierni všetky rozsudky smrti na rozsudky odňatia slobody, čo má byť prvým krokom k zrušeniu trestu smrti;

10.  pripomína opakované vyjadrenia Komisie, ktoré uviedla v odpovediach na písomné otázky Parlamentu, že detailne sleduje reakciu pakistanskej vlády na davové násilie, ktoré vyvolali obvinenia z rúhania v mestách Gojra a Korian; vyzýva tiež Komisiu, aby žiadala podrobnosti o skutočnom pokroku, ktorý sa dosiahol, najmä pokiaľ ide o odovzdanie vinníkov spravodlivosti;

11.  vyjadruje osobitné znepokojenie nad pokračujúcou diskrimináciou a prenasledovaním ahmadíjskej komunity v Pakistane a vyzýva vládu Pakistanu, aby zrušila odsek 298 pakistanského trestného zákonníka, ktorý veľmi sťažuje každodenný život tejto skupiny, a aby sa snažila obmedzovať podujatia, akými sú napríklad konferencie o konci úradu proroka v Lahore, ktoré roznecujú vášne;

12.  žiada pakistanské orgány, aby v plnej miere vykonali rozsudok Najvyššieho súdu Pakistanu a tým zaručili zaregistrovanie všetkých oprávnených voličov do nových zoznamov voličov vrátane ahmadíjskych moslimov;

13.  je znepokojený možným zneužitím kampane OSN „Boj proti hanobeniu náboženstva“, pričom zdôrazňuje závery Rady zo 16. novembra 2009;

14.  vyzýva vládu Pakistanu, aby plne a bez výhrad ratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966 a Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984; domnieva sa, že sloboda vierovyznania, ako je zakotvená v dohovore OSN, poskytuje vhodný rámec a referenčný prvok, ktorý by mali všetci signatári dodržiavať a tým poskytovať ochranu občanom pri slobodných prejavoch ich viery;

15.  vyzýva vládu, aby zaručila ľudské práva menšín stanovené v ústave a vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, predovšetkým v jej článku 18, ktorý stanovuje, že „každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania“;

16.  podporuje všetky podnety zamerané na presadzovanie dialógu a vzájomného rešpektovania medzi komunitami; vyzýva politické a náboženské autority, aby podporovali toleranciu a ujali sa iniciatívy v boji proti nenávisti a násilnému extrémizmu;

17.  nalieha na pakistanskú vládu, aby uskutočnila navrhnuté reformy vzdelávacieho systému a riadila madrasy a vykonávala v nich kontroly; vyzýva pakistanské úrady, aby odstránili akúkoľvek propagandu nenávisti, náboženskej nadradenosti a hanobenia náboženstva z učebníc schválených oddelením pre celoštátne školské osnovy ministerstva školstva;

18.  vyzýva vládu Pakistanu, aby pomohla zorganizovať návštevu osobitnej spravodajkyne OSN pre slobodu náboženského prejavu alebo viery , pani Asmy Jahangirovej, v Pakistane;

19.  pobáda Radu a Komisiu, aby otázky práv menšín v Pakistane začlenila do programu nadchádzajúceho samitu s cieľom začať včasnú reformu diskriminačných právnych predpisov o rúhaní;

20.  vyzýva Radu, aby začlenila otázky náboženskej tolerancie v spoločnosti do svojho dialógu s Pakistanom o boji proti terorizmu, pretože tento problém má veľký význam pre dlhodobý boj proti náboženskému extrémizmu;

21.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pokračovali vo finančnej podpore organizáciám pre ľudské práva a ich obhajcom a načrtli praktické opatrenia na podporu rastúceho občianskeho hnutia v Pakistane zameraného na boj proti zákonom o rúhaní a iným diskriminačným právnym predpisom;

22.  pripomína opakované vyjadrenia Komisie, ktoré uviedla v odpovediach na písomné otázky Parlamentu, že detailne sleduje reakciu pakistanskej vlády na protikresťanské násilie v mestách Gojra a Korian, a vyzýva Komisiu, aby žiadala podrobnosti o skutočnom pokroku, ktorý sa dosiahol, najmä pokiaľ ide o odovzdanie vinníkov spravodlivosti;

23.  vyzýva Radu a Komisiu, aby trvali na tom, že vláda Pakistanu bude dodržiavať doložku o demokracii a ľudských právach zakotvenú v Dohode o spolupráci medzi Európskou úniou a Pakistanskou islamskou republikou; vyzýva Komisiu, aby predložila správu o vykonávaní dohody o spolupráci a doložky o demokracii a ľudských právach;

24.  vyzýva Radu, aby podporila vládu Pakistanu pri budovaní ministerstva pre ľudské práva a pri zriaďovaní zmysluplnej, nezávislej a autoritatívnej národnej komisie pre ľudské práva;

25.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Pakistanu.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2007)0351.
(2) Ú. v. EÚ C 263 E, 16.10.2008, s. 666.
(3) Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 434.


Thajsko
PDF 122kWORD 42k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. mája 2010 o Thajsku
P7_TA(2010)0195RC-B7-0278/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) z roku 1966,

–  so zreteľom na základné zásady OSN pre použitie sily a strelných zbraní príslušníkmi orgánov presadzovania práva z roku 1990,

–  so zreteľom na vyhlásenia vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej z 8. a 13. apríla 2010 o politickej situácii v Thajsku,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka združenia ASEAN z 12. apríla 2010 o situácii v Thajsku,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v Thajsku dochádza k násilným zrážkam medzi demonštrantami hnutia tzv. červených košieľ a vládou spoločne s armádou podporovanou hnutím tzv. žltých košieľ, ktoré si už vyžiadali životy viac ako 60 ľudí a pri ktorých bolo zranených viac ako 1700 ľudí,

B.  keďže vo viac než 20 provinciách po celej krajine bol vyhlásený výnimočný stav,

C.  keďže 10. apríla 2010 sa v Bangkoku medzi demonštrantami a bezpečnostnými silami rozpútala vlna násilia,

D.  keďže premiér Abhisit Vedžadživa 3. mája 2010 predstavil program obsahujúci päťbodový plán, ktorý by mal krajinu priviesť k všeobecným voľbám 14. novembra 2010,

E.  keďže 13. mája 2010 sa v Bangkoku medzi militantnými demonštrantami a bezpečnostnými silami rozpútala ďalšia vlna násilia,

F.  keďže vyhlásenie výnimočného stavu thajskou vládou viedlo k cenzúre satelitnej televíznej stanice, niekoľkých rozhlasových a televíznych staníc a internetových stránok; keďže Európska únia vyjadrila vážne znepokojenie nad ohrozením slobody médií a znovu zdôraznila, že sloboda prejavu je základným právom, zakotveným vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv,

G.  keďže zásah armády, ktorý sa začal 19. mája 2010 s cieľom obmedziť bezpečnostný koridor okolo hlavného tábora demonštrantov, za sebou zanechal niekoľko mŕtvych, medzi nimi aj talianskeho novinára, a mnoho zranených,

H.  keďže generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vyjadril obavy v súvislosti s násilím a požiadal protestujúcich aj thajské orgány, aby urobili všetko v rámci svojich právomocí s cieľom zabrániť ďalšiemu násiliu a stratám na životoch; keďže Vietnam, ktorý je predsedajúcou krajinou združenia ASEAN, vyjadril obavy v súvislosti so zhoršujúcou sa situáciou v Thajsku a vyzval všetky strany, aby sa vyhli násiliu a snažili sa o zmierenie,

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad násilnými konfliktami medzi demonštrantami a bezpečnostnými silami v Thajsku, ktoré sú vážnym ohrozením demokracie v krajine, a vyjadruje solidaritu s thajským ľudom a všetkými rodinami, ktoré v posledných týždňoch stratili svojich blízkych;

2.  pripomína, že základné zásady OSN pre použitie sily a strelných zbraní príslušníkmi orgánov presadzovania práva stanovujú, že orgány musia, pokiaľ je to možné, použiť nenásilné prostriedky pred tým, ako sa uchýlia k použitiu sily a strelných zbraní, a že pokiaľ je použitie sily a strelných zbraní neodvratné, musia postupovať umiernene a konať primerane k závažnosti priestupku;

3.  vyzýva všetky strany, aby preukázali čo najviac sebakontroly a zastavili politické násilie;

4.  víta rozhodnutie thajskej vlády zriadiť výbor pozostávajúci zo súdnych expertov a zástupcov akademických inštitúcií, ktorého úlohou bude preskúmať smrteľné udalosti z 10. apríla 2010, a vyzýva vládu, aby do týchto vyšetrovaní zahrnula nedávne smrteľné udalosti; podporuje iniciatívu ministerstva sociálneho rozvoja a bezpečnosti ľudí, podľa ktorej by sa malo zriadiť stredisko, ktoré bude pomáhať zraneným a pozostalým obetí zrážok medzi príslušníkmi vládnych síl a stúpencami Spojeného frontu za demokraciu proti diktatúre;

5.  uznáva program, ktorý 3. mája 2010 predstavil premiér Abhisit Vedžadživa;

6.  vyzýva thajskú vládu na zabezpečenie toho, aby vyhlásenie výnimočného stavu neviedlo k žiadnemu neprimeranému obmedzeniu základných práv a osobných slobôd; vyzýva thajskú vládu, aby ukončila cenzúru a obmedzovanie práv slobody prejavu;

7.  naliehavo vyzýva všetky strany, aby okamžite nadviazali konštruktívny dialóg s cieľom nájsť rýchle urovnanie situácie a vyriešiť súčasnú krízu mierovým a demokratickým spôsobom;

8.  víta výzvu Národného výboru pre ľudské práva zvolať poradnú schôdzu, na ktorej sa zúčastnia intelektuáli, zástupcovia spoločenských hnutí, náboženskí predstavitelia a štyria bývalí premiéri Anand Panyarachun, Banharn Silapa-acha, Chavalit Yongchaiyudh a Chuan Leekpai s cieľom navrhnúť riešenie tejto krízy;

9.  zdôrazňuje svoju vôľu podporovať demokraciu v Thajsku, pričom má na zreteli vynikajúce vzťahy EÚ a Thajska, ako aj úlohu Thajska ako zdroja prosperity a stability v regióne;

10.  naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby vynaložilo všetko úsilie na zastavenie násilia; naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby podrobne sledovala vývoj politickej situácie a koordinovala opatrenia so združením ASEAN s cieľom podporiť dialóg a posilniť demokraciu v Thajsku;

11.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, členským štátom, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vláde Thajska, generálnemu tajomníkovi združenia ASEAN a generálnemu tajomníkovi OSN.


Barma
PDF 139kWORD 59k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. mája 2010 o situácii v Barme/Mjanmarsku
P7_TA(2010)0196RC-B7-0283/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Barme/Mjanmarsku,

–  so zreteľom na články 18 až 21 Všeobecnej deklarácie ľudských práv (UDHR) z roku 1948,

–  so zreteľom na článok 25 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR) z roku 1966,

–  so zreteľom na vyhlásenie osobitného spravodajcu OSN, ktorým je Tomás Ojea Quintana, z 5. mája 2010,

–  so zreteľom na závery Rady týkajúce sa Barmy/Mjanmarska prijaté na 3009. zasadnutí Rady pre zahraničné veci, ktoré sa konalo v Luxemburgu 26. apríla 2010,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej z 1. marca 2010 k zamietnutiu odvolania Aung San Suu Kyiovej zo strany Najvyššieho súdu Barmy/Mjanmarska,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu vydané na 16. samite združenia ASEAN, ktorý sa konal v Hanoji 9. apríla 2010,

–  so zreteľom na závery Európskej rady – vyhlásenie o Barme/Mjanmarsku z 19. júna 2009,

–  so zreteľom na závery Rady týkajúce sa Barmy/Mjanmarska prijaté na 2938. zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti, ktoré sa konalo v Luxemburgu 27. apríla 2009,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva EÚ z 23. februára 2009 vyzývajúce na všestranný dialóg orgánov a demokratických síl v Barme/Mjanmarsku,

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 28. augusta 2009 o situácii v oblasti ľudských práv v Barme/Mjanmarsku,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 26. marca 2010 o situácii v oblasti ľudských práv v Barme/Mjanmarsku,

–  so zreteľom na vyhlásenie vydané predsedníctvom v mene Európskej únie zo 14. mája 2009 o zatknutí Daw Aung San Suu Kyiovej,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  so zreteľom na oznámenie barmských orgánov o všeobecných voľbách v roku 2010, prvých od roku 1990,

B.  keďže päť volebných zákonov a štyri výnosy, tak ako boli uverejnené, porušujú všetky demokratické zásady a znemožňujú konanie slobodných volieb, najmä tým, že z nich vylúčili 2200 známych politických väzňov v tejto krajine; keďže členovia náboženských rádov v Barme/Mjanmarsku, vrátane odhadom 400 000 budhistických mníchov, majú vyslovene zakázané voliť, čo zvýrazňuje neustálu diskrimináciu na základe náboženstva alebo stavu zo strany vojenskej chunty,

C.  keďže tieto zákony porušujú základné zásady slobody prejavu a právo na zhromažďovanie; keďže barmským spravodajským médiám so sídlom v zahraničí, ktoré tvoria hlavný zdroj správ pre barmské obyvateľstvo, sa stále zakazuje pôsobiť v Barme/Mjanmarsku,

D.  keďže tieto zákony vychádzajú z ústavy z roku 2010, ktorá zaručuje beztrestnosť za zločiny spáchané súčasným režimom a umožňuje úplné pozastavenie základných práv počas výnimočného stavu na neurčité obdobie; keďže nová ústava Barmy/Mjanmarska je navrhnutá tak, aby zachovala diktátorstvo v civilnom prestrojení, a nezaručuje žiadne ľudské práva ani neposkytuje vyhliadku na skutočnú zmenu,

E.  keďže akékoľvek vyjadrenie disidentských politických názorov je systematicky a brutálne potláčané (napríklad prostredníctvom vykonštruovaných zatýkaní, nespravodlivých konaní, väznenia, mučenia a popráv bez súdneho procesu),

F.  keďže voľby nemožno považovať sa slobodné a demokratické, ak sa do nich nezapojí opozícia,

G.  keďže Národná liga za demokraciu (NLD), jasný víťaz ostatných demokratických volieb, sa rozhodla bojkotovať voľby ohlásené na rok 2010 z dôvodu stanovených podmienok účasti; keďže NLD bola 6. mája 2010 zákonom rozpustená po tom, čo sa nezúčastnila volieb,

H.  keďže vyhlásenie vydané na 16. samite združenia ASEAN zdôrazňuje význam zmierenia a uskutočnenia slobodných, spravodlivých, všeobecných volieb prístupných pre každého,

I.  keďže osobitný spravodajca OSN pre Barmu/Mjanmarsko odsúdil „hrubé a systematické“ porušovanie ľudských práv páchané diktátorským režimom Barmy/Mjanmarska, pričom konštatoval, že vytvárajú „štátnu politiku, ktorá zahrňuje orgány exekutívy, vojenské orgány a súdnictvo na všetkých úrovniach“, a vyzval vytvoreniu komisie OSN pre vyšetrovanie vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti spáchaných diktátorským režimom,

J.  keďže vláda Barmy/Mjanmarska naďalej odmieta udeliť osobitnému vyslancovi EÚ pre Barmu povolenie k návšteve krajiny a k zapojeniu sa do dialógu, a to napriek opakovaným požiadavkám počas mnohých mesiacov,

K.  keďže od roku 2003 vláda Barmy/Mjanmarska odmietla každý jeden návrh OSN a medzinárodného spoločenstva na preskúmanie sedemstupňového plánu k demokracii,

L.  keďže momentálne je známych 2200 politických väzňov, ktorí sú zadržiavaní za účasť na mierových aktivitách v Barme/Mjanmarsku, a keďže viac než 140 politickým väzňom sa zámerne odopiera zdravotnícka starostlivosť, vrátane vedúceho predstaviteľa skupiny študentov generácie 88 Ko Mya Aye, ktorý má život ohrozujúce ťažkosti zo srdcom,

M.  keďže armádne jednotky neprestajne porušujú ľudské práva civilistov v oblastiach etnického konfliktu vrátane popráv bez súdneho procesu, nútenej práce a sexuálneho násilia,

N.  keďže útoky proti príslušníkom etnickej menšiny na východe Barmy/Mjanmarska pokračujú, dôsledkom čoho sú státisíce vysídlených osôb, z ktorých sú mnohé z dôvodu obmedzení humanitárnej pomoci zo strany diktátorského režimu dostihnuteľné len prostredníctvom cezhraničnej pomoci zo susedných krajín,

O.  keďže Aung San Suu Kyiová, vedúca predstaviteľka opozičnej NLD, je v domácom väzení od roku 2003; keďže 14. mája 2009 ju orgány zajali na základe obvinenia, že porušila podmienky domáceho väzenia tým, že umožnila návštevu Američana Johna Yettawa; keďže 11. augusta 2009 odsúdil trestný súd vo väznici Insein v Rangúne Daw Aung San Suu Kyiovú na tri roky väzenia za porušenie domáceho väzenia, pričom tento trest bol neskôr zmiernený na 18 mesiacov domáceho väzenia; keďže 1. marca 2010 Najvyšší súd Barmy/Mjanmarska zamietol odvolanie Aung San Suu Kyiovej voči nespravodlivému rozsudku, ktorý jej bol udelený v roku 2009,

P.  keďže EÚ je aj naďalej jedným z najväčších darcov Barmy/Mjanmarska a je pripravená zvýšiť pomoc, ktorú poskytuje jej obyvateľom, aby sa zlepšili ich sociálne a ekonomické podmienky,

Q.  keďže Úrad humanitárnej pomoci Európskeho spoločenstva (ECHO) znížil finančné prostriedky určené utečencom na thajsko-barmskej hranici napriek tomu, že ich počet ostáva takmer nezmenený, a ukončil financovanie internátnych škôl v utečeneckých táboroch,

R.  keďže Bezpečnostná rada, Valné zhromaždenie a Rada pre ľudské práva Organizácie Spojených národov, Európska únia a mnohé vlády sa vyjadrili, že riešenie barmských problémov spočíva v riadnom trojstrannom dialógu medzi Aung San Suu Kyiovou a NLD, skutočnými zástupcami etnických skupín a vládou Barmy/Mjanmarska, a keďže vláda Barmy/Mjanmarska stále odmieta vstúpiť do takéhoto dialógu,

1.  opätovne potvrdzuje svoj neochvejný záväzok voči obyvateľom Barmy/Mjanmarska;

2.  odsudzuje uskutočnenie volieb za úplne nedemokratických podmienok a na základe pravidiel, ktoré vylučujú hlavnú demokratickú opozičnú stranu a upierajú státisícom barmských občanov ich právo voliť a kandidovať vo voľbách, čo je jasný pokus o vylúčenie celej opozície v krajine z volieb;

3.  odsudzuje skutočnosť, že podľa novej ústavy bude mať armáda zaručených najmenej 25 % kresiel v parlamente a bude mať moc prerušiť občianske slobody a legislatívnu právomoc kedykoľvek to bude považovať za potrebné v záujme národnej bezpečnosti;

4.  dôrazne vyzýva vládu Barmy/Mjanmarska, aby bezodkladne uskutočnila nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie slobodného, čestného a transparentného volebného procesu, umožnila účasť všetkých voličov, všetkých politických strán a všetkých ostatných zainteresovaných strán na ňom a súhlasila s prítomnosťou medzinárodných pozorovateľov; požaduje zrušenie volebných zákonov uverejnených v marci 2010, ktoré znemožňujú uskutočnenie slobodných a transparentných volieb;

5.  vyzýva barmské/mjanmarské orgány, aby zohľadnili výzvy medzinárodného spoločenstva a umožnili Aung San Suu Kyiovej a všetkým ostatným politickým väzňom zúčastniť sa na politickom procese;

6.  nalieha na medzinárodné spoločenstvo, aby vynaložilo všetko úsilie s cieľom zabezpečiť, že sa uskutočnia slobodné a demokratické voľby;

7.  dôrazne vyzýva vládu Barmy/Mjanmarska, aby zrušila obmedzenia týkajúce sa slobody zhromažďovania, združovania, pohybu a slobody prejavu vrátane slobody a nezávislosti pre médiá, a to aj tým, že internetové služby a služby mobilnej telefónnej siete budú voľne dostupné a prístupné a ukončí sa cenzúra;

8.  dôrazne odsudzuje pokračujúce systematické porušovanie ľudských práv, základných slobôd a demokratických práv obyvateľstva v Barme/Mjanmarsku; vyzýva orgány Barmy/Mjanmarska, aby ukončili porušovanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva;

9.  nalieha na barmskú/mjanmarskú vládu, aby bezodkladne prepustila všetkých politických väzňov, a to bezpodmienečne a s plným obnovením ich politických práv, a aby upustila od ďalšieho politicky motivovaného zatýkania;

10.  vyzýva vysokú predstaviteľku a členské štáty, aby verejne podporili odporúčanie osobitného spravodajcu OSN pre Barmu/Mjanmarsko, podľa ktorého by OSN mala zriadiť komisiu na vyšetrenie vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti v Barme/Mjanmarsku, a aby bola táto požiadavka zahrnutá do návrhu rezolúcie, o ktorom sa bude rokovať na Valnom zhromaždení OSN v roku 2010;

11.  zdôrazňuje, že politické a sociálno-ekonomické výzvy, ktorým Barma/Mjanmarsko čelí, možno riešiť len prostredníctvom skutočného dialógu so všetkými zainteresovanými stranami vrátane etnických skupín a opozície;

12.  opätovne potvrdzuje zásadný význam skutočného procesu dialógu a národného zmierenia pre prechod na demokratický systém; vyzýva vládu Barmy/Mjanmarska, aby bezodkladne nadviazala skutočný dialóg so všetkými stranami a etnickými skupinami; v tejto súvislosti víta sprostredkovateľské úsilie generálneho tajomníka OSN a osobitného spravodajcu OSN pre Barmu/Mjanmarsko;

13.  nalieha na vlády Číny, Indie a Ruska, aby využili svoj významný hospodársky a politický vplyv na barmské orgány v záujme dosiahnutia zásadného zlepšenia situácie v Barme/Mjanmarsku a aby zastavili dodávky zbraní a iných strategických zdrojov do krajiny; vyzýva vlády krajín združenia ASEAN a vládu Číny, ktoré majú privilegovaný vzťah s Barmou/Mjanmarskom, aby využili svoje dobré služby najmä v snahe pokúsiť sa zvrátiť barmskú politiku etnických čistiek namierenú proti rohingyaskému obyvateľstvu, ktorá vedie k úteku stoviek tisícov osôb za hranicu do Bangladéša a zhoršeniu ťažkých podmienok najchudobnejších vrstiev žijúcich v oblasti Cox Bazaar;

14.  vyjadruje silnú podporu pokračujúcej práci osobitného vyslanca EÚ a vyzýva barmské/mjanmarské orgány, aby s ním plne spolupracovali;

15.  víta rozhodnutie Rady predĺžiť reštriktívne opatrenia stanovené v platnom rozhodnutí EÚ o ďalší rok a zdôrazňuje svoju pripravenosť preskúmať, pozmeniť a doplniť alebo posilniť už prijaté opatrenia v závislosti od vývoja na mieste;

16.  vyzýva Komisiu, aby zvrátila rozhodnutie obmedziť financovanie utečencov na thajsko-barmskej hranici a aby urýchlene začala financovať cezhraničnú pomoc, a to najmä lekársku pomoc;

17.  opakuje svoju výzvu na nájdenie riešenia problému rohingyaských utečencov v Bangladéši; nalieha na bangladéšsku vládu, aby povolila ich úradnú registráciu ako utečencov, a na barmské/mjanmarské úrady, aby prestali akýmkoľvek spôsobom prenasledovať rohingyaské obyvateľstvo a aby začali plne rešpektovať ich základné práva náboženskej a etnickej menšiny;

18.  víta podporu Európskej únie celosvetovému embargu na obchod so zbraňami a nalieha na európske vlády a Komisiu, aby začali aktívne pracovať na dosiahnutí celosvetového konsenzu v záujme takéhoto zákazu;

19.  podporuje sprostredkovateľskú misiu generálneho tajomníka OSN a víta jeho záväzok k vyriešeniu tohto problému;

20.  poveruje svoje delegácie pre vzťahy so združením ASEAN, Čínou, Ruskom, USA, Indiou, krajinami južnej Ázie a Japonska, aby otázku Barmy/Mjanmarska zaradili do programu schôdzok so svojimi náprotivkami a partnermi v dialógu z týchto krajín;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, osobitnému vyslancovi EÚ pre Barmu, barmskej Štátnej rade pre mier a rozvoj, vládam členských krajín združenia ASEAN a členských krajín združenia ASEM, sekretariátu ASEM, Medziparlamentnému výboru združenia ASEAN pre Mjanmarsko, pani Daw Aung San Suu Kyiovej, generálnemu tajomníkovi OSN, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a osobitnému spravodajcovi OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Barme/Mjanmarsku.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia