Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o účasti Spoločenstva na Spoločnom programe výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora (BONUS–169) vykonávanom niekoľkými členskými štátmi (KOM(2009)0610 – C7-0263/2009 – 2009/0169(COD))

P7_TA(2010)0212 A7-0164/2010

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2009)0610),

–  so zreteľom na článok 251 ods. 2, článok 169 a článok 172 ods. 2 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0263/2009),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a články 185 a 188 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 29. apríla 2010(1),

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0164/2010),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. júna 2010 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. .../2010/EÚ o účasti Únie v spoločnom programe výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora (BONUS) vykonávanom niekoľkými členskými štátmi

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu č. 862/2010/EÚ.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1321/2004 o štruktúrach riadenia európskych programov satelitnej rádiovej navigácie (KOM(2009)0139 – C7-0103/2009 – 2009/0047(COD))

P7_TA(2010)0213 A7-0160/2010

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie predložený Parlamentu a Rade (KOM(2009)0139),

–  so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 156 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0103/2009),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 172 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. júla 2009(1),

–  po konzultácii s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre rozpočet (A7-0160/2010),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. júna 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1321/2004 o štruktúrach riadenia európskych programov satelitnej rádiovej navigácie a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 912/2010.)

(1) Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 103.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskom programe pozorovania Zeme (GMES) a jeho počiatočnej prevádzke (2011 – 2013) (KOM(2009)0223 – C7-0037/2009 – 2009/0070(COD))

P7_TA(2010)0214 A7-0161/2010

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2009)0223),

–  so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 157 ods. 3 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0037/2009),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 189 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 20. januára 2010(1),

–  po konzultácii s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady daný v liste z 5. mája 2010 schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fingovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0161/2010),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. júna 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2010 o európskom programe monitorovania Zeme (GMES) a jeho počiatočnej prevádzke (2011 - 2013)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 911/2010.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v uradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí štatútu Medzinárodnej agentúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov (IRENA) Európskou úniou (08612/2010 – C7-0109/2010 – 2009/0085(NLE))

P7_TA(2010)0215 A7-0176/2010

(Súhlas – opätovné predloženie veci)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o uzavretí štatútu Medzinárodnej agentúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov (IRENA) Európskou úniou (08612/2010),

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2009)0326),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 20. októbra 2009(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665 a KOM(2010)0147),

–  so zreteľom na článok 194 ods. 2 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Rada požiadala Európsky parlament o súhlas (C7-0109/2010),

–  so zreteľom na článok 59 ods. 3, článok 81 a článok 90 ods. 8 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0176/2010),

1.  udeľuje súhlas s uzavretím štatútu;

2.  poveruje svojho pre predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2009)0030.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 k návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku (09898/2/2010 – C7-0145/2010– 2010/0066(NLE))

P7_TA(2010)0216 A7-0194/2010

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku (09898/2/2010),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 329 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0145/2010),

–  so zreteľom na článok 74g a článok 81 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre právne veci (A7-0194/2010),

A.  keďže Komisia 17. júla 2006 schválila návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2201/2003, pokiaľ ide o súdnu právomoc, a ktorým sa zavádzajú pravidlá týkajúce sa rozhodného práva v manželských veciach (tzv. nariadenie Rím III) (KOM(2006)0399),

B.  keďže návrh vychádzal z článku 61 písm. c) a článku 67 ods. 1 Zmluvy o ES, na základe ktorých sa vyžadovalo jednomyseľné schválenie v Rade,

C.  keďže Európsky parlament, postupujúc na základe konzultačného postupu, schválil 21. októbra 2008 návrh Komisie v znení zmien a doplnení(1),

D.  keďže už v polovici roku 2008 bolo jasné, že niektoré členské štáty majú osobitné problémy, ktoré im bránili v schválení navrhovanej právnej úpravy; keďže najmä jeden členský štát nedokázal akceptovať, že jeho súdy by mohli mať povinnosť uplatňovať cudzie rozvodové právo, ktoré považuje za reštriktívnejšie než vlastné rozvodové právo, a praje si i naďalej uplatňovať vlastné hmotné právo na každý návrh na rozvod podaný na jeho súdy; keďže na druhej strane veľká väčšina členských štátov zastávala názor, že pravidlá o rozhodnom práve sú podstatným prvkom navrhovaného nariadenia a že v dôsledku uplatňovania týchto pravidiel by v niektorých prípadoch museli súdy uplatňovať cudzie právo,

E.  keďže Rada na svojom zasadnutí 5. a 6. júna 2008 dospela k záveru, že ’neexistuje jednomyseľnosť, pokiaľ ide o pokračovanie v prijímaní navrhnutého nariadenia, a že existujú neprekonateľné problémy, ktoré teraz i v dohľadnej budúcnosti znemožňujú prijať rozhodnutie, ktoré si vyžaduje jednomyseľnosť’, a že ’ciele navrhovaného nariadenia nie je možné dosiahnuť v rámci primeraného obdobia uplatnením príslušných ustanovení zmlúv’,

F.  keďže podľa článku 20 Zmluvy o Európskej únii môže minimálne deväť členských štátov medzi sebou nadviazať posilnenú spoluprácu v rámci iných ako výlučných právomocí Únie, pričom budú využívať jej inštitúcie a vykonávať tieto právomoci uplatňovaním príslušných ustanovení zmlúv, v medziach a podľa postupov ustanovených v tomto článku a v článkoch 326 až 334 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

G.  keďže doposiaľ štrnásť členských štátov(2) prejavilo záujem nadviazať medzi sebou posilnenú spoluprácu v oblasti rozhodného práva v manželských veciach,

H.  keďže Európsky parlament preveril súlad s článkom 20 Zmluvy o Európskej únii a článkami 326 až 334 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

I.  keďže takáto posilnená spolupráca sa môže považovať za spoluprácu rozširujúcu ciele Únie, ochraňujúcu jej záujmy a posilňujúcu jej integračný proces v zmysle článku 20 Zmluvy o Európskej únii, so zreteľom na široké konzultácie so zainteresovanými stranami, ktoré Komisia uskutočnila v rámci posudzovania vplyvu v súvislosti so zelenou knihou (KOM(2005)0082), vysokým počtom ’medzinárodných’ manželstiev a približne 140 000 ’medzinárodnými’ rozvodmi v Únii v roku 2007, pričom netreba zabúdať, že dve z krajín, ktoré sa mienia zapojiť do posilnenej spolupráce, Nemecko a Francúzsko, majú najvyšší podiel v celkovom množstve ’medzinárodných rozvodov’ v uvedenom roku,

J.  keďže harmonizácia kolíznych noriem uľahčí vzájomné uznávanie rozsudkov v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, pretože sa posilní vzájomná dôvera; keďže v súčasnosti existuje v členských štátoch zúčastňujúcich sa justičnej spolupráce v občianskych veciach 26 rozličných súborov kolíznych noriem v oblasti rozvodov a nadviazaním posilnenej spolupráce v tejto oblasti by sa tento počet znížil na 13, čím by sa umožnila väčšia harmonizácia pravidiel medzinárodného práva súkromného a posilnil by sa integračný proces,

K.  keďže z predchádzajúcich iniciatív v tejto oblasti jasne vyplýva, že navrhované riešenie sa predkladá ako posledná možnosť a že ciele takejto spolupráce nie je možné splniť v primeranom čase; keďže najmenej deväť členských štátov sa mieni tejto spolupráce zúčastniť; keďže teda požiadavky obsiahnuté v článku 20 Zmluvy o Európskej únii sú splnené,

L.  keďže sú splnené aj požiadavky článkov 326 až 334 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

M.  keďže najmä posilnená spolupráca v tejto oblasti je v súlade so zmluvami a právom Únie, keďže nemá vplyv na acquis, pretože jediné pravidlá Únie v tejto oblasti sa týkajú jurisdikcie a uznávania a vykonávania rozsudkov a nie rozhodného práva; keďže to nespôsobí žiadnu diskrimináciu z dôvodov štátnej príslušnosti v rozpore s článkom 18 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pretože navrhované kolízne normy sa budú uplatňovať na všetky strany pred súdmi v zúčastnených členských štátoch bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo bydlisko,

N.  keďže posilnená spolupráca nenaruší vnútorný trh, ani sociálnu a územnú súdržnosť a nebude predstavovať prekážku alebo diskrimináciu v obchode medzi členskými štátmi, ani nenaruší hospodársku súťaž; keďže, práve naopak, podporí správne fungovanie vnútorného trhu odstránením všetkých prekážok voľného pohybu osôb a jednotlivcom a odborníkom z praxe v zúčastnených členských štátoch uľahčí situáciu bez toho, aby spôsobila akúkoľvek diskrimináciu medzi občanmi,

O.  keďže posilnená spolupráca bude v súlade s právami, právomocami a povinnosťami nezúčastnených členských štátov, pretože tie si ponechajú v platnosti predpisy medzinárodného súkromného práva v tejto oblasti, keďže neexistujú žiadne medzinárodné dohody medzi zúčastnenými a nezúčastnenými členskými štátmi, ktoré by boli v dôsledku posilnenej spolupráce porušené; a keďže táto spolupráca nebude v rozpore s Haagskymi dohovormi o rodičovských právach a povinnostiach a vyživovacej povinnosti,

P.  keďže článok 328 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie stanovuje, že posilnená spolupráca je otvorená všetkým členským štátom, ktoré sa na jej chcú zúčastniť,

Q.  keďže článok 333 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie umožňuje Rade (alebo, presnejšie, členom Rady zastupujúcim členské štáty, ktoré sa zúčastňujú posilnenej spolupráce) prijať rozhodnutie ustanovujúce, že sa bude uznášať podľa riadneho legislatívneho postupu, namiesto mimoriadneho legislatívneho postupu stanoveného v článku 81 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, na základe ktorého sa Rada s Európskym parlamentom len poradí,

1.  udeľuje súhlas s návrhom rozhodnutia Rady;

2.  vyzýva Radu, aby prijala rozhodnutie podľa článku 333 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom uvedie, že pokiaľ ide o návrh nariadenia Rady, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku, bude postupovať v súlade s riadnym legislatívnym postupom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 15 E, 21.1.2010, s. 128. (2) Belgicko, Bulharsko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Rakúsko, Portugalsko, Rumunsko a Slovinsko.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 o návrhu rozhodnutia Rady o prijatí eura Estónskom od 1. januára 2011 (KOM(2010)0239 – C7-0131/2010 – 2010/0135(NLE))

P7_TA(2010)0217 A7-0182/2010

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2010)0239),

–  so zreteľom na časť správy Komisie o konvergencii za rok 2010 (KOM(2010)0238) týkajúcu sa Estónska a na správu Európskej centrálnej banky (ECB) o konvergencii z mája 2010,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o rozširovaní eurozóny(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2010 o výročnej správe ECB za rok 2008(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca. 2010 o správe o výročnom vyhlásení o eurozóne za rok 2009 a verejných financiách(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. novembra 2008 o EMU@10: prvých desať rokov existencie Hospodárskej a menovej únie a výzvy do budúcnosti(4) (uznesenie o EMU@10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. júna 2007 o zlepšení spôsobu konzultácie s Parlamentom v postupoch týkajúcich sa rozšírenia eurozóny(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2003 o odporúčaní Európskej centrálnej banky k návrhu rozhodnutia Rady o zmene článku 10.2 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky(6),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2003/223/ES z 21. marca 2003 o zmene a doplnení článku 10.2 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky(7),

–  so zreteľom na článok 140 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0131/2010),

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0182/2010),

A.  keďže v článku 140 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa dosiahnutie vysokého stupňa udržateľnej konvergencie definuje vzhľadom na plnenia nasledujúcich kritérií členskými štátmi: dosiahnutie vysokého stupňa cenovej stability, udržanie stability stavu štátnych finančných prostriedkov; sledovanie normálneho fluktuačného rozpätia stanoveného mechanizmom výmenných kurzov; a stálosť konvergencie dosiahnutej členským štátom a jeho účasti v mechanizme výmenných kurzov Európskeho menového systému, ktorá sa odráža v dlhodobých úrovniach úrokovej miery,

B.  keďže Estónsko splnilo maastrichtské kritériá v súlade s článkom 140 ods. 1 ZFEÚ a v súlade s Protokolom (č. 13) o konvergenčných kritériách, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o Európskej únii a ZFEÚ,

C.  keďže spravodajca navštívil Estónsko, aby posúdil jeho pripravenosť na vstup do eurozóny,

D.  keďže Komisia uviedla, že EUROSTAT v úzkej spolupráci s estónskym štatistickým úradom preskúmal kvalitu všetkých príslušných údajov predložených estónskymi orgánmi,

1.  schvaľuje návrh Komisie;

2.  súhlasí s tým, aby Estónsko prijalo euro k 1. januáru 2011;

3.  konštatuje, že hodnotenie Komisie a Európskej centrálnej banky (ECB) sa uskutočnilo v podmienkach globálnej finančnej, hospodárskej a sociálnej krízy, ktorá ovplyvnila vyhliadky na nominálnu konvergenciu mnohých ostatných členských štátov;

4.  konštatuje, že Estónsko splnilo kritériá vďaka rozhodnému, dôveryhodnému a trvalému úsiliu estónskej vlády a estónskeho ľudu;

5.  vyjadruje znepokojenie nad rozpormi medzi správami Komisie a ECB o konvergencii v otázke udržateľnosti cenovej stability;

6.  konštatuje, že v správe ECB o konvergencii na rok 2010 sa udržanie inflačnej konvergencie po skončení súčasného ekonomického prispôsobenia označuje za veľmi problematické;

7.  vyzýva estónsku vládu, aby vzhľadom na budúcu makroekonomickú nerovnováhu a riziká týkajúce sa cenovej stability zachovala svoj opatrný postoj vo fiškálnej politike;

8.  vyzýva členské štáty, aby Komisii umožnili posúdiť súlad s maastrichtskými kritériami na základe jasných, nezávislých, aktuálnych, spoľahlivých a vysoko kvalitných údajov;

9.  žiada Komisiu, aby vykonala simuláciu účinku záchranného balíka eurozóny na estónsky rozpočet, keď Estónsko vstúpi do eurozóny a stane sa členom skupiny, ktorá ručí za záchranné fondy;

10.  vyzýva Komisiu a ECB, aby pri odporúčaní konečného výmenného kurzu estónskej koruny zvážili všetky aspekty;

11.  vyzýva estónske orgány, aby urýchlili praktické prípravy na zabezpečenie hladkého procesu prechodu; vyzýva vládu Estónska, aby zabezpečila, že prijatie eura nebude použité na skryté zvyšovanie cien;

12.  vyzýva Komisiu a ECB, aby informovali Európsky parlament o krokoch, ktoré zvažujú prijať s cieľom minimalizovať nadhodnotenie aktív ako následok nízkych úrokových sadzieb;

13.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

14.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

15.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii, Európskej centrálnej banke, euroskupine a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 249. (2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0090. (3) Prijaté texty, P7_TA(2010)0072. (4) Ú. v. EÚ C 16 E, 22.1.2010, s. 8. (5) Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 251. (6) Ú. v. EÚ C 61 E, 10.3.2004, s. 374. (7) Ú. v. EÚ L 83, 1.4.2003, s. 66.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 4/2010 na rozpočtový rok 2010, oddiel III – Komisia (10930/2010 – C7-0153/2010 – 2010/2056(BUD))

P7_TA(2010)0218 A7-0200/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 310 a 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 106a Zmluvy o Euratome,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(1) (ďalej len ’nariadenie o rozpočtových pravidlách’), a najmä na jeho článok 15 ods. 3 a články 37 a 38,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2010 prijatý s konečnou platnosťou 17. decembra 2009(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(3),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 4 k všeobecnému rozpočtu na rok 2010, ktorý Komisia predložila 16. apríla 2010 (KOM(2010)0169),

–  so zreteľom na pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 4/2010, ktorú Rada prijala 11. júna 2010 (10930/2010 – C7-0153/2010),

–  so zreteľom na články 75b a 75e rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0200/2010),

A.  keďže cieľom návrhu opravného rozpočtu č. 4/2010 je zahrnúť do rozpočtu na rok 2010 prebytok z rozpočtového roka 2009 vo výške 2 253 591 199,37 EUR,

B.  keďže hlavnými zložkami tohto prebytku sú príjmy vyššie o 400 703 258 EUR, nevyčerpané výdavkové rozpočtové prostriedky vo výške 1 667 346 181 EUR a kladné kurzové rozdiely vo výške 185 541 760 EUR,

C.  keďže v okruhu 1 dosiahli nevyčerpané výdavkové rozpočtové prostriedky v roku 2009 sumu 451 miliónov EUR, v okruhu 2 sumu 244 miliónov EUR, v okruhu 3 sumu 106 miliónov EUR, v okruhu 4 sumu 603 miliónov EUR a v okruhu 5 sumu 263 miliónov EUR,

D.  keďže v dôsledku spolupôsobenia veľmi tesných rozpočtových rezerv a nových rozpočtových potrieb môže dôjsť k ohrozeniu súčasných politických priorít, zatiaľ čo značná výška nevyčerpaných prostriedkov súčasne znižuje účinnosť politík EÚ,

E.  keďže pri výpočte miery nedostatočného plnenia rozpočtu na rok 2009 by sa mali vziať do úvahy ako návrh opravného rozpočtu č. 4/2010, tak opravný rozpočet č. 10/2009,

1.  berie na vedomie návrh opravného rozpočtu č. 4/2010, ktorého výhradným cieľom je zahrnúť do rozpočtu prebytok z roku 2009 v súlade s článkom 15 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

2.  zdôrazňuje, že skutočná miera nedostatočného plnenia rozpočtu na rok 2009 nie je vyjadrená len prebytkom uvedeným v návrhu opravného rozpočtu č. 4/2010, ale predstavuje viac ako 5 000 000 000 EUR, ak sa do úvahy vezme aj opravný rozpočet č. 10/2009; preto varuje, že koncoročné opravné rozpočty, ktorými sa znižuje výška výdavkových rozpočtových prostriedkov a zároveň zodpovedajúco znižuje aj celkový príspevok členských štátov na financovanie rozpočtu EÚ, poskytujú skreslený obraz o plnení rozpočtu;

3.  schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 4/2010 bez zmien a doplnení a poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil opravný rozpočet č. 2/2010 za schválený s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

4.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 64, 12.3.2010. (3) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2008, oddiel II – Rada(1) (C7-0174/2009 – 2009/2070(DEC))

P7_TA(2010)0219 A7-0096/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2008(2),

–  so zreteľom na konečnú ročnú účtovnú závierku Európskych spoločenstiev za rozpočtový rok 2008 – zväzok I (C7-0174/2009)(3),

–  so zreteľom na výročnú správu Rady pre orgán udeľujúci absolutórium o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2008,

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2008 spolu s odpoveďami kontrolovaných inštitúcií(4),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti týkajúce sa spoľahlivosti účtovnej závierky a zákonnosti a správnosti príslušných transakcií, ktoré vydal Dvor audítorov v súlade s článkom 248 Zmluvy o ES(5),

–  so zreteľom na článok 272 ods. 10 a články 274, 275 a 276 Zmluvy o ES a na článok 314 ods. 10 a články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(6), a najmä na jeho články 50, 86, 145, 146 a 147,

–  so zreteľom na rozhodnutie generálneho tajomníka Rady/vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku č. 190/2003 o náhrade cestovných výdavkov zástupcov členov Rady(7),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(8) (MID),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2009 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2007, oddiel II – Rada(9),

–  so zreteľom na článok 77 a prílohu VI rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0096/2010),

A.  keďže Rada zastúpená španielskym predsedníctvom súhlasila s prehodnotením údajnej džentlmenskej dohody pochádzajúcej z roku 1970,

B.  keďže ’občania majú právo vedieť, na čo sa vynakladajú ich dane a ako sa zaobchádza s právomocou zverenou politickým orgánom’(10),

C.  keďže závery Európskej rady z Kolína z 3. a 4. júna 1999 predpokladajú udelenie operačných právomocí v oblasti posilnenej spoločnej európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP) Rade,

D.  keďže rozhodnutím Rady 2004/197/SZBP(11) z 23. februára 2004 sa ustanovil mechanizmus správy financovania spoločných nákladov na operácie Európskej únie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami, ktorý sa nazýva ATHENA, a toto rozhodnutie spolu s rozhodnutím 2004/582/ES zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady dňa 28. apríla 2004, o privilégiách a imunitách udelených ATHENA(12), udeľuje mechanizmu ATENA výsady a imunity a Rade operačné právomoci,

E.  keďže rozhodnutie Rady 2000/178/SZBP z 28. februára 2000 o pravidlách vzťahujúcich sa na národných expertov na vojenskú problematiku, ktorí sú pridelení ku Generálnemu sekretariátu Rady na prechodné obdobie(13), a rozhodnutie Rady 2001/80/SZBP z 22. januára 2001 o zriadení Vojenského štábu Európskej únie(14) špecifikujú, že výdavky na vyslanie vojenských expertov sa hradia z rozpočtu Rady,

1.  konštatuje, že v roku 2008 mala Rada k dispozícii viazané rozpočtové prostriedky v celkovej výške 743 miliónov EUR (v roku 2007: 650 miliónov EUR), pričom miera využitia bola 93,31 %, čo je výrazne vyššie ako v roku 2007 (81,89 %), stále však menej ako priemer ostatných inštitúcií (95,67 %);

2.  vzhľadom na problémy zaznamenané v rámci postupov udeľovania absolutória za roky 2007 a 2008 opätovne potvrdzuje svoje stanovisko z rozhodnutia z 25. apríla 2002 o absolutóriu za rozpočtový rok 2000(15), že ’[...] Európsky parlament a Rada v minulosti nepreskúmavali plnenie svojich oddielov rozpočtu; domnieva sa, že vzhľadom na to, že výdavky vynakladané v rámci administratívneho rozpočtu Rady v oblasti zahraničných vecí, bezpečnosti a obrannej politiky a v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí majú čoraz výraznejší prevádzkový charakter, mal by sa rozsah tohto ustanovenia objasniť s cieľom odčleniť tradičné administratívne výdavky od činností v týchto nových politických oblastiach’;

3.  domnieva sa, že vzhľadom na zvýšenie administratívnych výdavkov, a najmä vzhľadom na možnú prítomnosť prevádzkových výdavkov, by sa náklady Rady mali preskúmavať rovnakým spôsobom ako výdavky ostatných inštitúcií EÚ v rámci postupu udeľovania absolutória podľa článku 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  domnieva sa, že takáto kontrola by mala vychádzať z týchto písomných dokumentov predložených všetkými inštitúciami:

5.  očakáva, že v budúcnosti sa všetky inštitúcie, zastúpené na primeranej úrovni, zúčastnia na plenárnej rozprave o absolutóriu;

6.  odmieta domnienku Rady, že skutočnosť, že Európsky parlament a Rada v minulosti nepreskúmavali plnenie svojich oddielov rozpočtu, bola dôsledkom ’džentlmenskej dohody’ (uznesenie zaznamenané v zápisnici zo zasadnutia Rady z 22. apríla 1970); domnieva sa, že džentlmenská dohoda nie je záväzný dokument, a že jej interpretácia Radou je príliš široká;

7.  domnieva sa, že vypracovávanie rozpočtu a absolutória za plnenie rozpočtu sú dva samostatné postupy a že džentlmenská dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou týkajúca sa vypracovania ich príslušných oddielov rozpočtu nesmie znamenať, že Rada nie je pred verejnosťou plne zodpovedná za prostriedky, ktoré má k dispozícii;

8.  domnieva sa, že udeľovanie absolutória za rok 2008 sa uskutočňuje v kľúčovom čase, v ktorom sa v záujme zaistenia plnej dôvery prostredníctvom úplnej transparentnosti musí prijať jasná formálna dohoda o postupe udeľovania absolutória novej Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), a vyzýva Radu, aby zaistila, že pred skončením postupu udeľovania absolutória za rok 2008 predloží Európskemu parlamentu konkrétne, podrobné a komplexné plány na personálne obsadenie a organizačnú a kontrolnú štruktúru ESVČ vrátane Vojenského štábu EÚ, Spoločného situačného centra EÚ, riaditeľstva pre krízové riadenie a plánovanie generálneho sekretariátu Rady, štábu pre spôsobilosť civilného plánovania a realizácie, ako aj všetkých zamestnancov generálneho sekretariátu, ktorí sa zaoberajú zahraničnou a bezpečnostnou politikou, pričom v plánoch uvedie predovšetkým nárast a rozmiestenie personálu a predpokladané rozpočtové dôsledky, a aby na základe predložených návrhov bezodkladne začala rokovania s rozpočtovým orgánom;

9.  zdôrazňuje, že tohtoročné udelenie absolutória nemožno zohľadniť pri udeľovaní absolutória v nadchádzajúcich rokoch, kým Rada významne nepokročí v príslušných oblastiach uvedených v odseku 5 uznesenia Európskeho parlamentu z 25. novembra 2009;

10.  znova zdôrazňuje, že Rada by mala byť prítomná v Európskom parlamente pri každoročnej prezentácii výročnej správy Dvora audítorov a pri každoročnej rozprave týkajúcej sa absolutória za plnenie rozpočtu;

11.  vyzýva Radu, aby spolu s Európskym parlamentom ako spoločné rozpočtové orgány stanovili v záujme zlepšenia výmeny informácií o svojich rozpočtoch ročný postup v rámci postupu udeľovania absolutória; v rámci tohto postupu by sa predseda Rady v sprievode generálneho tajomníka Rady oficiálne stretol s Výborom pre kontrolu rozpočtu alebo jeho delegáciou zloženou z jeho predsedu, koordinátorov a spravodajcu s cieľom poskytnúť všetky potrebné informácie, pokiaľ ide o plnenie rozpočtu Rady; tiež navrhuje, aby predseda príslušného výboru pravidelne a vhodnou formou poskytoval výboru informácie o týchto diskusiách;

12.  nabáda španielske predsedníctvo, aby prikročilo k revízii neformálnej dohody o absolutóriu za plnenie rozpočtu Rady, a žiada, aby sa príslušný záväzok zahrnul do revízie nariadení o rozpočtových pravidlách a bol v platnosti k začiatku nového finančného rámca po roku 2013 a aby sa diskusie dokončili pred 15. októbrom 2010;

13.  pripomína Rade svoje stanovisko vyjadrené v odseku 12 uznesenia z 24. apríla 2007(16) o absolutóriu za rozpočtový rok 2005 takto: 'požaduje maximálnu transparentnosť v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP); žiada Radu, aby zabezpečila, že v súlade s bodom 42 Medziinštitucionálnej dohody [...] sa v rozpočte Rady neobjavia žiadne prevádzkové výdavky na SZBP; vyhradzuje si právo prípadne prijať potrebné kroky, ak sa dohoda poruší’;

14.  uznáva skutočnosť, že Rada zaviedla viaceré formy konzultácie a informovania Európskeho parlamentu o vývoji SZBP; domnieva sa však, že výročná správa Rady o hlavných aspektoch a základných možnostiach SZBP, ktorú predkladá Európskemu parlamentu v súlade s bodom 43 MID, je rozsahom obmedzená len na opis spoločných stanovísk, spoločných akcií a vykonávacích rozhodnutí SZBP a že v budúcich rokoch by sa mali poskytovať rozsiahlejšie informácie pre postup udeľovania absolutória;

15.  opakovane zdôrazňuje, že žiada Radu, aby poskytla Európskemu parlamentu podrobné informácie o povahe výdavkov v rámci hlavy 3 (Výdavky spojené s výkonom osobitných úloh inštitúcie), a umožnila mu tak overiť, že všetky výdavky sú v súlade s MID a že žiadne výdavky nie sú prevádzkovej povahy;

16.  je znepokojený nedostatočnou transparentnosťou nákladov na činnosti, najmä služobné cesty uskutočnené osobitnými zástupcami, a žiada, aby sa podrobný rozpis výdavkov osobitných zástupcov a ich rozpočtu na služobné cesty uverejnil na internete;

17.  pýta sa Dvora audítorov, prečo sa vo svojej výročnej správe za rok 2008 vo vzťahu k Rade vôbec nezmieňuje o nevyriešených problémoch, na ktoré Európsky parlament poukázal v uvedenom uznesení z 25. novembra 2009;

18.  berie na vedomie poznámku Dvora audítorov v odseku 11.10 jeho výročnej správy za rok 2008 o nedostatočnom súlade s ustanoveniami článku 5 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách v prípade pretrvávajúceho (2005 – 2008) nadmerného vyčleňovania zdrojov na Zabezpečený európsky systém pre automatické správy (SESAME); berie na vedomie odpoveď Rady a jej úmysel zlepšiť koordináciu štruktúr riadenia dôležitých projektov IT;

19.  víta audity uskutočnené útvarom interného auditu Rady v roku 2008 (osem finančných auditov a jeden zmiešaný audit), ako aj významný podiel jeho odporúčaní, ktoré boli prijaté; zdôrazňuje však, že vysvetlenie k tejto otázke, ktoré bolo predložená orgánu udeľujúcemu absolutórium, bolo skôr všeobecnej povahy, a žiada podrobnejšie informácie o vykonávaní odporúčaní auditu;

20.  víta nový integrovaný systém riadenia a finančnej kontroly (SAP), ktorý je v prevádzke od 1. januára 2008 a vedie k úsporám v rozpočte a k vyššej efektívnosti troch zainteresovaných inštitúcií (Rady, Dvora audítorov a Súdneho dvora);

21.  víta dosiahnuté výsledky v oblasti konsolidácie organizácie po rozšíreniach EÚ v roku 2004 a 2007, najmä centralizáciu prekladateľských oddelení a prijímania úradníkov z nových členských štátov; zároveň víta zavedenie flexibilného systému pracovnej doby, ktorý prispieva k lepšej kombinácii pracovného a súkromného života; konštatuje však nízku mieru obsadenia pracovných miest uvedených v pláne pracovných miest (v priemere 90 %; v roku 2007 – 86 %);

22.  berie na vedomie, že významné zvýšenie zálohových platieb za budovu Residence Palace (70 miliónov EUR namiesto predpokladaných 15 miliónov EUR s cieľom následného zníženia celkových nákladov na obstaranie) bolo možné vďaka všeobecne nízkemu využitiu rozpočtu (miera plnenia 85,7 %), a žiada, aby sa politika v oblasti budov podrobne uvádzala v ďalších výročných správach, a umožnila sa tak riadna kontrola v priebehu udeľovania absolutória;

23.  zastáva názor, že ročný rozpočet stáleho predsedu Európskej rady by sa mal oddeliť od rozpočtu Rady a vykazovať ako nový rozpočtový oddiel od roku 2012;

24.  víta kroky španielskeho predsedníctva v súvislosti s objasňovaním postupu udeľovania absolutória s cieľom poukázať na to, že administratívny rozpočet Rady podlieha plnej zodpovednosti voči Európskemu parlamentu, a žiada od nasledujúcich predsedníctiev pevný záväzok, aby pokračovali v tejto práci v rovnakom duchu.

(1) Prijaté texty z 19.5.2010, P7_TA(2010)0180. (2) Ú. v. EÚ L 71, 14.3.2008. (3) Ú. v. EÚ C 273, 13.11.2009, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 269, 10.11.2009, s. 1. (5) Ú. v. EÚ C 273, 13.11.2009, s. 122. (6) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (7) Rozhodnutie vyplývajúce z rokovacieho poriadku Rady z 22. júla 2002 (Ú. v. ES L 230, 28.8.2002, s. 7). (8) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1. (9) Ú. v. EÚ L 19, 23.1.2010, s. 9. (10) Európska iniciatíva týkajúca sa transparentnosti. (11) Ú. v. EÚ L 63, 28.2.2004, s. 68. (12) Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 125. (13) Ú. v. ES L 57, 2.3.2000, s. 1. (14) Ú. v. ES L 27, 30.1.2001, s. 7. (15) Ú. v. ES L 158, 17.6.2002, s. 66. (16) Ú. v. EÚ L 187, 15.7.2008, s. 21.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o právach na tlmočenie a preklad v trestnom konaní (00001/2010 – C7-0005/2010 – 2010/0801(COD))

P7_TA(2010)0220 A7-0198/2010

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na iniciatívu skupiny členských štátov (00001/2010),

–  so zreteľom na článok 76 písm. b) a článok 82 ods. 2 druhý pododsek písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými bola iniciatíva predložená Európskemu parlamentu (C7-0005/2010),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na návrh Komisie (KOM(2010)0082), ktorý má rovnaký legislatívny cieľ,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská, ktoré predsedovi Európskeho parlamentu zaslali národné parlamenty, týkajúce sa toho, či je táto iniciatíva v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na články 44 a 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0198/2010),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. júna 2010 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/.../EÚ o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, smernici 2010/64/EÚ.)

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/15/ES o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave (KOM(2008)0650 – C6-0354/2008 – 2008/0195(COD))

P7_TA(2010)0221 A7-0137/2010

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0650),

–  so zreteľom na článok 251 ods. 2, článok 71 a článok 137 ods. 2 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0354/2008),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3, článok 91 a článok 153 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. marca 2009(1),

–  po konzultácii s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0137/2010),

1.  zamieta návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby návrh vzala späť a aby spolu s Európskym parlamentom prijala náležité opatrenia s cieľom predložiť nový návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 228, 22.9.2009, s. 78.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (KOM(2008)0040 – C6-0052/2008 – 2008/0028(COD))

P7_TA(2010)0222 A7-0109/2010

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0040),

–  so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 95 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0052/2008),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. septembra 2008(1),

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0109/2010),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. júna 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2010 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, o zmene a doplnení nariadení (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a o zrušení smernice Komisie 87/250/EHS, smernice Rady 90/496/EHS, smerníc Komisie 94/54/ES a 1999/10/ES, smernice 2000/13/ES, smerníc Komisie 2002/67/ES a 2004/77/ES a nariadenia Komisie (ES) č. 608/2004

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  V článku 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že Únia má prispievať k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa opatreniami, ktoré prijíma podľa jej článku 114.

(2)  Voľný pohyb bezpečných ▌ potravín je zásadným aspektom vnútorného trhu a výrazne prispieva k zdraviu a dobrým životným podmienkam občanov a k ich sociálnym a hospodárskym záujmom. Toto nariadenie slúži jednak záujmom vnútorného trhu tým, že zjednodušuje právne predpisy, zabezpečuje právnu istotu a odbúrava byrokracie, ako aj záujmom občanov, a to tým, že požaduje jasné, zrozumiteľné a čitateľné povinné označovanie potravín.

(3)  Na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany zdravia spotrebiteľov a na zaručenie ich práva na informácie by sa malo zabezpečiť, aby boli spotrebitelia vhodne informovaní o potravinách, ktoré konzumujú. Rozhodnutie o kúpe môžu okrem iného ovplyvňovať zdravotné, ekonomické, environmentálne, sociálne a etické úvahy.

(4)  V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín(4), sa uvádza, že všeobecnou zásadou potravinového práva je poskytnúť spotrebiteľom podklady pre informovaný výber potravín, ktoré konzumujú, a zabrániť akýmkoľvek postupom, ktoré môžu spotrebiteľa uviesť do omylu.

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu(5) sa zaoberá určitými aspektmi poskytovania informácií spotrebiteľom predovšetkým na zamedzenie klamlivých činností a opomenutie informácií. Všeobecné zásady o nekalých obchodných praktikách by mali dopĺňať osobitné pravidlá týkajúce sa poskytovania informácií o potravinách spotrebiteľom.

(6)  Pravidlá Únie o označovaní potravín uplatniteľné na všetky potraviny sú ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín(6). Väčšina ustanovení uvedených v uvedenej smernici pochádza z roku 1978, a preto by sa mali zaktualizovať.

(7)  Smernicou Rady 90/496/EHS z 24. septembra 1990 o nutričnom označovaní potravín(7) sa ustanovujú pravidlá, pokiaľ ide o obsah a prezentáciu informácií o výživovej hodnote na spotrebiteľsky balených potravinách. Zaraďovanie informácií o výživovej hodnote je dobrovoľné, pokiaľ nie je vznesená požiadavka na výživové vyhlásenie o potravine. Väčšina ustanovení uvedených v tejto smernici pochádza z roku 1990, a preto by mali byť zaktualizované.

(8)  Všeobecné požiadavky na označovanie dopĺňa viacero ustanovení uplatniteľných za určitých okolností na všetky potraviny alebo na určité kategórie potravín. Okrem toho existuje viacero osobitných pravidiel, ktoré sú uplatniteľné na určité potraviny.

(9)  Hoci sú pôvodné ciele a základné zložky súčasných právnych predpisov o označovaní stále platné, treba ich zjednodušiť s cieľom zabezpečiť ich ľahšie uplatňovanie a väčšiu právnu istotu pre zainteresované strany a zmodernizovať ich so zreteľom na nový vývoj v oblasti informácií o potravinách.

(10)  Široká verejnosť sa zaujíma o vzťah medzi stravovaním a zdravím a o výber vhodnej stravy tak, aby vyhovovala individuálnym potrebám. V Bielej knihe Komisie z 30. mája 2007 o stratégii riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou v Európe sa poznamenalo, že nutričné označovanie je jedným zo spôsobov informovania spotrebiteľov o zložení potravín a pomáha im informovane si vyberať. Vzdelávacie a informačné kampane sú významným mechanizmom na zlepšovanie porozumenia informácií o potravinách zo strany spotrebiteľov. V stratégii spotrebiteľskej politiky Únie na roky 2007 – 2013 sa zdôraznilo, že umožnenie spotrebiteľom rozhodovať sa o výbere na základe informácií je podstatné pre účinnú hospodársku súťaž, ako aj pre blaho spotrebiteľov. Poznanie základných zásad výživy a vhodné informácie o výživovej hodnote potravín by výrazne prispeli k tomu, aby sa spotrebitelia mohli rozhodovať na základe informácií. Okrem toho je rozumné a správne, aby spotrebitelia v členských štátoch mohli využívať neutrálny zdroj informácií na objasnenie individuálnych otázok o výžive. Preto by mali členské štáty zriadiť zodpovedajúce telefonické horúce linky, na prevádzku ktorých by mohol prispievať potravinársky sektor.

(11)  Na zvýšenie právnej istoty a zabezpečenie racionálneho a dôsledného presadzovania je vhodné zrušiť smernice 90/496/EHS a 2000/13/ES a nahradiť ich jediným nariadením, ktoré by spotrebiteľom aj priemyselnému odvetviu poskytlo istotu a znížilo administratívne zaťaženie.

(12)  V záujme jasnosti je vhodné zrušiť a zahrnúť do tohto nariadenia ďalšie horizontálne akty, a to smernicu Komisie 87/250/EHS z 15. apríla 1987 o uvádzaní objemovej koncentrácie alkoholu v označení alkoholických nápojov určených na predaj konečnému spotrebiteľovi(8), smernicu Komisie 94/54/ES z 18. novembra 1994, ktorá sa týka povinného uvádzania podrobných údajov v označení určitých potravín okrem tých, ktoré ustanovuje smernica Rady 79/112/EHS(9), smernicu Komisie 1999/10/ES z 8. marca 1999 umožňujúcu výnimky z ustanovení článku 7 smernice Rady 79/112/EHS, ktoré sa týkajú označovania potravín(10), smernicu Komisie 2002/67/ES z 18. júla 2002 o označovaní potravín, ktoré obsahujú chinín a kofeín(11), nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 z 31. marca 2004, ktoré sa týka označovania potravín a potravinových prísad s pridanými fytosterolmi, fytosterolovými estermi, fytostanolmi a/alebo fytostanolovými estermi(12), a smernicu Komisie 2004/77/ES z 29. apríla 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/54/ES v súvislosti s označovaním určitých potravín obsahujúcich kyselinu glycyrhizinovú a jej amónnu soľ(13).

(13)  Treba ustanoviť spoločné definície, zásady, požiadavky a postupy tak, aby sa vytvoril jasný rámec a spoločný základ pre opatrenia Únie a vnútroštátne opatrenia, ktorými sa riadia informácie o potravinách.

(14)  Na dodržanie komplexného a evolučného prístupu k informáciám poskytovaným spotrebiteľom o potravinách, ktoré konzumujú, by mala existovať široká definícia potravinového informačného práva zahŕňajúca pravidlá všeobecnej a osobitnej povahy, ako aj široká definícia informácií o potravinách a vzdelávanie zahŕňajúce informácie poskytované aj inými prostriedkami než označením.

(15)  Pravidlá Únie by sa mali uplatňovať iba v prípade podnikov, koncept ktorých znamená určitú kontinuitu činností a určitý stupeň organizácie. Činnosti, ako je príležitostné dodávanie potravín tretím stranám, podávanie jedál a predaj potravín súkromnými osobami, napríklad pri charitatívnych akciách alebo miestnych trhoch a stretnutiach, ako aj na predaj potravín rôznymi formami priameho poľnohospodárskeho predaja, nespadajú do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Na to, aby najmä malé a stredné podniky (MSP) v odvetví ručnej výroby potravín a potravinárskom maloobchode, medzi ktoré patria aj zariadenia hromadného stravovania, neboli príliš zaťažené, mali by sa výrobky, ktoré nie sú spotrebiteľsky zabalené, vyňať z požiadaviek na označovanie.

(16)  Cateringové služby zabezpečované dopravnými spoločnosťami by mali spadať do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia len v prípade, ak sú poskytované na trase medzi dvomi miestami na území Únie.

(17)  Cateringové služby poskytované v kinách – okrem MSP – by mali spadať do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ak sa potravina balí na mieste predaja do štandardizovaných obalov, ktorých kapacita je vopred stanovená a konečné množstvo a obsah potraviny alebo nápoja sú tak vymedzené a merateľné.

(18)  Právne predpisy týkajúce sa informácií o potravinách by mali vychádzať aj z požiadaviek spotrebiteľov na informácie a zabezpečovať, aby sa nepotláčali inovácie v potravinárskom priemysle. Mala by existovať možnosť dobrovoľného uvádzania dodatočných informácií zo strany potravinárskych podnikov, čo by umožnilo väčšiu flexibilitu.

(19)  Cieľom vyžadovania povinných informácií o potravinách je umožniť spotrebiteľom robiť informované rozhodnutia o kúpe, ktoré vyhovujú ich individuálnym stravovacím želaniam a potrebám.

(20)  Na to, aby sa právne predpisy týkajúce sa informácií o potravinách dali upravovať podľa meniacich sa informačných potrieb spotrebiteľov a aby sa zabránilo zbytočnému odpadu z obalov, malo by sa povinné označovanie potravín obmedziť na základné informácie, ktoré majú preukázateľne veľký význam pre väčšinu spotrebiteľov.

(21)  Nové povinné požiadavky na informácie o potravinách alebo nové formy zobrazovania informácií o potravinách by sa však mali stanoviť len vtedy, ak a pokiaľ je to potrebné v súlade so zásadami subsidiarity, proporcionality, transparentnosti a trvalej udržateľnosti.

(22)  Popri existujúcich predpisoch zameraných na boj proti klamlivej reklame by mali predpisy týkajúce sa informácií o potravinách zakazovať uvádzanie akýchkoľvek údajov, ktoré môžu uviesť spotrebiteľa do omylu, najmä pokiaľ ide o energetický obsah, pôvod alebo zloženie potravín. Na to, aby bol tento zákaz účinný, mal by sa uplatňovať aj na reklamu a prezentáciu potravín.

(23)  V prípade určitých výrobkov sa tvrdí, že výsledkom ich používania je prínos pre zdravie. Tieto tvrdenia by sa mali uvádzať spôsobom zabezpečujúcim merateľnosť alebo overiteľnosť účinkov používania takýchto výrobkov.

(24)  V snahe zabrániť dezintegrácii pravidiel týkajúcich sa zodpovednosti prevádzkovateľov potravinárskych podnikov v súvislosti s nesprávnymi, klamlivými alebo chýbajúcimi informáciami o potravinách je nevyhnutné jasne stanoviť zodpovednosti prevádzkovateľov potravinárskych podnikov v tejto oblasti. Bez toho, aby bol dotknutý článok 19 nariadenia (ES) č. 178/2002, by prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zodpovední za predajné alebo distribučné činnosti, ktoré nemajú vplyv na informácie o potravinách, mali urýchlene konať, ak zistia, že takéto informácie nie sú v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

(25)  Mal by sa vypracovať zoznam všetkých povinných informácií, ktoré by sa mali poskytovať o všetkých potravinách určených pre konečného spotrebiteľa a zariadenia hromadného stravovania. Tento zoznam by mal zachovať informácie, ktoré sa podľa existujúcich právnych predpisov už vyžadujú, keďže sa všeobecne považujú za cenné acquis pre informovanosť spotrebiteľov.

(26)  Nové informačné a komunikačné technológie môžu zohrávať dôležitú úlohu pri poskytovaní doplnkových informácií spotrebiteľom, keďže umožňujú rýchlu a lacnú výmenu informácií. Dá sa uvažovať o tom, že spotrebitelia by mohli získať doplnkové informácie prostredníctvom terminálov umiestnených v supermarketoch. Tieto terminály by po načítaní čiarových kódov poskytli informácie o príslušnom výrobku. Rovnako je možné uvažovať, že spotrebitelia by mohli mať prístup k doplnkovým informáciám prostredníctvom internetových stránok.

▌

(27)  Určité zložky alebo iné látky môžu byť príčinou alergií alebo neznášanlivosti, keď sa použijú pri výrobe potravín, ktoré ich stále obsahujú, a v niektorých prípadoch môžu dokonca ohroziť zdravie určitých ľudí. Je preto dôležité poskytovať spotrebiteľom informácie o prítomnosti potravinových prísad, konzervačných pomôcok a iných látok s vedecky preukázaným alergickým účinkom alebo látok, ktoré môžu zvyšovať riziko ochorenia, aby si mohli najmä tí, ktorí trpia na alergiu alebo neznášanlivosť potravín, cielene vyberať tie potraviny, ktoré sú pre nich bezpečné. Uvádzať by sa mali už samotné stopy takýchto látok, aby sa osoby so silnými alergiami mohli bezpečne rozhodnúť. Na tento účel by sa mali vypracovať spoločné pravidlá

(28)  Etikety na potravinách by mali byť jasné a zrozumiteľné a pomáhať spotrebiteľom, ktorí sa chcú cielene rozhodovať pri výbere potravín a stravy. Štúdie ukazujú, že dôležitým prvkom maximalizácie možností ovplyvňovania čitateľov informáciami v označení je dobrá čitateľnosť, a že nečitateľné informácie o výrobku sú jednou z hlavných príčin nespokojnosti spotrebiteľov s etiketami na potravinách. Mali by sa preto spoločne zohľadňovať prvky ako typ písma, jeho farba a kontrast.

(29)  Na zabezpečenie poskytovania informácií o potravinách je nutné zahrnúť predaj potravín pomocou komunikácie na diaľku. Hoci je jasné, že akékoľvek potraviny dodávané prostredníctvom predaja na diaľku by mali spĺňať rovnaké požiadavky na informácie ako potraviny predávané v obchodoch, treba si vyjasniť, že v týchto prípadoch musia byť príslušné povinné informácie o potravinách k dispozícii aj pred kúpou.

(30)  S cieľom poskytnúť spotrebiteľom informácie o potravinách potrebné na rozhodovanie sa na základe informácií by sa mali aj v prípade alkoholických miešaných nápojov uvádzať informácie o ich zložkách.

(31)  Podľa uznesenia Európskeho parlamentu z 5. septembra 2007 o stratégii Európskej únie na podporu členských štátov pri znižovaní dôsledkov požívania alkoholu(14)a stanoviska Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. septembra 2008 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, v súvislosti s prácou Komisie a obavami verejnosti týkajúcimi sa poškodenia spôsobeného alkoholom, najmä u mladých a zraniteľných spotrebiteľov, by Komisia mala spolu s členskými štátmi určiť definíciu nápojov ako sú tzv. alcopops, ktorých cieľovou skupinou sú najmä mladí ľudia. V dôsledku toho, že majú charakter alkoholického nápoja, by pre ne mali platiť prísnejšie požiadavky označovania a v obchodoch by mali byť jasne oddelené od nealkoholických nápojov.

(32)  Je tiež dôležité poskytnúť spotrebiteľom informácie o ostatných alkoholických nápojoch. Osobitné pravidlá Únie už existujú v prípade označovania vína. V nariadení Rady (ES) č. 1493/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom(15) sa stanovuje kompletný súbor technických noriem, ktoré úplne pokrývajú všetky vinárske pracovné postupy, výrobné metódy a spôsoby prezentácie a označovania vín, čím sa zabezpečuje pokrytie všetkých etáp reťazca a ochrana a správna informovanosť spotrebiteľov. Uvedené nariadenie opisuje presným a komplexným spôsobom látky, ktoré môžu byť použité vo výrobnom procese spolu s podmienkami ich použitia prostredníctvom pozitívneho zoznamu vinárskych pracovných postupov a ošetrení, akýkoľvek postup, ktorý nie je zahrnutý do tohto zoznamu je zakázaný. Preto je v tejto etape vhodné vyňať víno z povinnosti uvádzať zoznam zložiek a výživové vyhlásenie. Pokiaľ ide o pivo a liehoviny vymedzené v článku 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín(16) a s cieľom zabezpečiť konzistentný prístup a súlad s podmienkami ustanovenými v prípade vína by sa mal uplatňovať rovnaký typ výnimiek. Päť rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia Komisia vydá správu a v prípade potreby môže v kontexte tohto nariadenia navrhnúť osobitné požiadavky.

(33)  Uvedenie krajiny alebo miesta pôvodu potraviny by sa malo v súlade s článkom 9 ods. 1 písm. k) poskytovať povinne a vždy, keď by jeho absencia mohla uviesť spotrebiteľov do omylu, pokiaľ ide o skutočnú krajinu ▌ alebo miesto pôvodu daného výrobku V iných prípadoch by sa uvedenie krajiny ▌ alebo miesta pôvodu ▌ malo poskytnúť spôsobom, ktorý neklame spotrebiteľa, a na základe jasne definovaných kritérií, ktoré zaistia rovnaké podmienky pre priemyselné odvetvie a zlepšia zrozumiteľnosť informácií o krajine ▌ alebo miest pôvodu potravín pre spotrebiteľov. Takéto kritériá sa neuplatňujú na údaje súvisiace s názvom alebo adresou prevádzkovateľa potravinárskeho podniku.

(34)  Ak prevádzkovatelia potravinárskych podnikov uvedú, že pôvod potraviny je v Únii, aby upriamili pozornosť spotrebiteľov na kvality svojich výrobkov a na výrobné normy Únie, musia byť takéto označenia ▌v súlade s harmonizovanými kritériami. To isté sa vzťahuje prípadne aj na údaj o členskom štáte.

(35)  Nepreferenčné pravidlá Únie týkajúce sa pôvodu sú ustanovené v nariadení Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva(17), a jeho vykonávacích predpisoch v nariadení Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993(18). Určenie krajiny pôvodu potravín sa bude zakladať na týchto pravidlách, ktoré sú dobre známe obchodným prevádzkovateľom a správnym orgánom, a ktoré by mali uľahčiť jeho vykonávanie.

(36)  Nutričné označenie  potraviny sa týka informácií o energetickej hodnote a prítomnosti určitých živín a zložiek v potravinách. Povinné poskytovanie informácií o výživovej hodnote na prednej a zadnej strane obalu by malo mať oporu v opatreniach členských štátov, ako sú výživové akčné plány ako súčasť ich politiky v oblasti verejného zdravia, ktoré poskytnú konkrétne odporúčania pre nutričné vzdelávanie verejnosti a podporia informovaný výber potravín.

(37)  Vo vyššie uvedenej Bielej knihe Komisie z 30. mája 2007 sa vyzdvihli určité živiny dôležité pre ľudské zdravie. Preto je vhodné, aby požiadavky na povinné poskytovanie informácií o výživovej hodnote boli v súlade s odporúčaniami uvedenej bielej knihy.

(38)  Spotrebitelia si zvyčajne neuvedomujú potenciálny príspevok alkoholických nápojov k svojmu celkovému príjmu živín. Preto by bolo prínosom, ak by výrobcovia museli poskytovať informácie o energetickej hodnote alkoholických nápojov.

(39)  V záujme právnej istoty a súdržnosti právnych predpisov Únie by malo byť dobrovoľné zaraďovanie výživových alebo zdravotných tvrdení na etikety na potravinách v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách(19).

(40)  Aby nedochádzalo k zbytočnému zaťažovaniu výrobcov potravín a obchodníkov s potravinami, je vhodné oslobodiť určité kategórie potravín, ktoré sú nespracované alebo v prípade ktorých nie je informácia o výživovej hodnote určujúcim faktorom pre rozhodnutie spotrebiteľa o kúpe, alebo potravín, ktorých vonkajší obal alebo etiketa sú príliš malé a neumožňujú vykonať povinné označenie, od povinného nutričného označovania, pokiaľ povinnosť poskytovať takéto informácie nie je uvedená v iných právnych predpisoch Únie.

(41)  Ak majú ▌ informácie apelovať na priemerného spotrebiteľa a slúžiť na informačný účel, na ktorý sa uvádzajú, mali by byť pre priemerného spotrebiteľa ľahko zrozumiteľné. Je preto vhodné uvádzať tieto informácie v jednom zornom poli, aby spotrebitelia mohli ▌ vidieť základné informácie o výživovej hodnote pri nakupovaní potravín ▌.

(42)  Nedávny vývoj týkajúci sa vyjadrovania výživovej hodnoty iného ako na 100g/100ml/porciu v niektorých členských štátoch a organizáciách v potravinárskom odvetví naznačuje, že spotrebitelia obľubujú tieto systémy, lebo im pomáhajú vyberať si rýchlo. V celej Únii však neexistuje žiadny vedecký dôkaz o tom, ako priemerný spotrebiteľ chápe a používa alternatívne vyjadrovanie informácií. Z dôvodu porovnateľnosti výrobkov v rôznych veľkostiach balenia je preto vhodné zachovať povinnosť uvádzať údaje o výživovej hodnote na množstvá 100g/100ml a prípadne umožniť doplnkové údaje na jednu porciu. Ak je potravina balená vopred ako jednotlivá porcia, mal by byť dodatočný údaj o výživovej hodnote na jednu porciu povinný. S cieľom zabrániť uvádzaniu klamlivých údajov v súvislosti s údajmi o porciách, by sa mali prostredníctvom konzultačného postupu štandardizovať veľkosti porcií v celej Únii.

(43)  Vyhlásenie o množstvách živín a porovnateľných ukazovateľoch v hlavnom zornom poli v ľahko rozoznateľnej forme umožňujúcej hodnotenie výživových vlastností potravín by sa ako celok malo považovať za súčasť výživového vyhlásenia, a nie za skupinu jednotlivých vyhlásení.

(44)  Skúsenosti ukazujú, že v mnohých prípadoch je dobrovoľné uvádzanie informácií o potravinách na škodu jasnosti povinných informácií o potravinách. Preto treba poskytnúť kritériá, ktoré pomôžu prevádzkovateľom potravinárskych podnikov a orgánom na presadzovanie právnych predpisov dosiahnuť vyváženosť medzi poskytovaním povinných a dobrovoľných informácií o potravinách.

(45)  ▌Informácie o možných alergénoch sú pre alergikov veľmi dôležité aj v prípade potravín, ktoré nie sú balené vopred, a výrobkov ponúkaných cateringovými službami. Preto by tieto informácie mali byť spotrebiteľovi vždy dostupné.

(46)  Členské štáty by nemali mať možnosť prijímať iné ustanovenia než tie, ktoré sú uvedené v tomto nariadení v oblasti, ktorú harmonizuje, pokiaľ to tu nie je osobitne uvedené. Keďže vnútroštátne požiadavky na označovanie by okrem toho mohli spôsobovať prekážky voľnému pohybu tovaru na vnútornom trhu, členské štáty by mali preukázať, prečo sú tieto opatrenia potrebné, a vymedziť kroky, ktoré podniknú na zabezpečenie ich uplatňovania spôsobom, ktorý bude čo najmenej obmedzovať obchod.

(47)  Pravidlá týkajúce sa informácií o potravinách by sa mali dať prispôsobovať rýchlo sa meniacemu sociálnemu, hospodárskemu a technologickému prostrediu.

(48)  So zreteľom na určité aspekty informácií o potravinách, ktoré podnecujú vývoj inovačných a moderných obchodných postupov, treba povoliť dostatok experimentov a prieskum medzi spotrebiteľmi a poskytnúť solídne dôkazy o najlepších systémoch. Preto by sa v týchto prípadoch mali právne predpisy Únie týkajúce sa informácií o potravinách obmedziť na ustanovenie povinných zásadných požiadaviek určujúcich úroveň ochrany a informovanosti spotrebiteľa a ponechať pružnosť na plnenie týchto požiadaviek spôsobom, ktorý je v súlade s ustanoveniami vnútorného trhu.

(49)  Na zabezpečenie navrhovania a stanovovania podrobnejších požiadaviek na informácie o potravinách dialektickým spôsobom a aby tieto požiadavky pochádzali z osvedčených postupov, by mali na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni existovať pružné mechanizmy založené na otvorenej a transparentnej konzultácii s verejnosťou a udržateľnej interakcii medzi celým radom reprezentatívnych zainteresovaných strán. Takéto mechanizmy môžu vyústiť do vývoja vnútroštátnych nezáväzných systémov na základe solídneho spotrebiteľského prieskumu a rozsiahlej konzultácie so zainteresovanými stranami. Spotrebitelia by mali mať k dispozícii také mechanizmy, aby vedeli identifikovať potraviny označené v súlade s vnútroštátnymi systémami napr. prostredníctvom identifikačného čísla alebo symbolu.

(50)  Na zabezpečenie úrovne súdržnosti výsledkov dosiahnutých v rôznych členských štátoch treba podporovať neustálu výmenu a zdieľanie osvedčených postupov a skúseností medzi členskými štátmi a s Komisiou a podporovať účasť zainteresovaných strán na takýchto výmenách.

(51)  Členské štáty by mali vykonávať úradné kontroly na zabezpečenie dodržiavania tohto nariadenia v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. Apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá(20).

(52)  Odkazy na smernicu 90/496/EHS v nariadení (ES) č. 1924/2006 a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1925/2006 z 20. decembra 2006 o pridávaní vitamínov a minerálnych látok a niektorých ďalších látok do potravín(21) by sa mali zaktualizovať tak, aby zohľadňovali toto nariadenie. Nariadenia (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(53)  Na to, aby mohli zainteresované strany, najmä MSP, poskytovať informácie o výživovej hodnote svojich výrobkov, malo by sa postupne zavádzať uplatňovanie opatrení, ktoré urobia uvádzanie informácií o výživovej hodnote povinným v rámci predĺžených prechodných období s poskytnutím dodatočného prechodného obdobia pre mikropodniky.

(54)  Výrobky tradičnej potravinárskej výroby a čerstvé potravinárske výrobky maloobchodného predaja, ktoré sa vyrábajú priamo na mieste predaja môžu samozrejme obsahovať látky vyvolávajúce u citlivých osôb alergické reakcie alebo neznášanlivosť. Keďže sa ale práve výrobky, ktoré nie sú spotrebiteľsky zabalené, predávajú v priamom kontakte so zákazníkom, tento by mal mať možnosť získať príslušné informácie, napr. v rozhovore pri predaji alebo prostredníctvom viditeľnej informačnej tabule na mieste predaja, alebo prostredníctvom vystaveného informačného materiálu.

(55)  Keďže ciele tohto nariadenia nemôžu členské štáty dostatočne dosiahnuť, a preto ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality uvedenou v tomto článku nepresahuje toto nariadenie rozsah nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

▌

(56)  Komisia by mala byť splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie aj na úrovni odborníkov.

(57)  Aby sa zabezpečili jednotné podmienky vykonávania, mali by sa na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na prijatie technických usmernení na výklad zoznamu zložiek spôsobujúcich alergie alebo neznášanlivosť s cieľom určiť spôsob, akým sa uvedie dátumu minimálnej trvanlivosti, a v súlade s prijatím pozície k vnútroštátnym ustanoveniam prijatým členským štátom.V súlade s článkom 291 ZFEÚ sa pravidlá a všeobecné zásady týkajúce sa mechanizmov kontroly, ktorými členské štáty uskutočňujú kontrolu nad výkonom vykonávacích právomocí Komisie, stanovia vopred v nariadení, ktoré sa prijme v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Do prijatia tohto nového nariadenia a z dôvodu potreby prijať dané nariadenie čo najskôr, by sa kontrola členskými štátmi mala uskutočňovať v súlade s ustanoveniami rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(22), s výnimkou regulačného postupu s kontrolou, ktorý sa neuplatňuje, pokiaľ sú tieto ustanovenia v súlade so zmenenými a doplnenými zmluvami. Odkazy na tieto ustanovenia by sa napriek tomu mali nahradiť odkazmi na pravidlá a zásady stanovené v novom nariadení hneď po nadobudnutí účinnosti uvedeného nariadenia,

▌

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet a rozsah pôsobnosti

▌

1.  Týmto nariadením sa ustanovujú všeobecné zásady, požiadavky a zodpovednosti, ktorými sa riadia informácie o potravinách, a najmä označovanie potravín. Ustanovujú sa ním prostriedky, ktoré zaručujú právo spotrebiteľov na informácie, a postupy o poskytovaní informácií o potravinách, so zreteľom na potrebu zabezpečiť dostatočne pružné reagovanie na budúci vývoj a nové informačné požiadavky.

2.  Toto nariadenie sa uplatňuje na všetky etapy potravinového reťazca, pokiaľ sa týkajú poskytovania informácií o potravinách konečnému spotrebiteľovi.

Uplatňuje sa na všetky spotrebiteľsky zabalené potraviny určené na dodanie konečnému spotrebiteľovi a na potraviny určené na zásobovanie zariadení hromadného stravovania.

Neuplatňuje sa na potraviny, ktoré sa balia priamo na mieste predaja pred dodaním konečnému spotrebiteľovi.

Na služby stravovacích zariadení zabezpečované dopravnými spoločnosťami sa toto nariadenie vzťahuje iba v prípade, ak sa služby poskytujú na trase medzi dvomi miestami na území Únie.

3.  Toto nariadenie sa uplatňuje len na potraviny vyrobené v podnikateľskom procese, pri ktorom sa predpokladá určitá kontinuita činností a určitý stupeň organizácie. Na činnosti, ako je príležitostné spracovanie, podávanie a predaj potravín súkromnými osobami na udalostiach, ako sú charitatívne akcie či miestne trhy a stretnutia, sa toto nariadenie nevzťahuje.

4.  Potraviny pochádzajúce z tretích krajín možno v rámci Únie distribuovať len po tom, čo splnia požiadavky tohto nariadenia.

5.  Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté požiadavky na označovanie stanovené v osobitných právnych predpisoch Únie, uplatniteľných na určité potraviny. Komisia predloží do ...(23)aktualizovaný zoznam všetkých požiadaviek na označovanie stanovených v osobitných právnych predpisoch Únie a týkajúcich sa určitých potravín a zverejní ho na internete.

Komisia predloží najneskôr do …(24)* správu Európskemu parlamentu a Rade o súlade týchto osobitných požiadaviek na označovanie s týmto nariadením. Komisia v prípade potreby pripojí k správe príslušný návrh na zmenu tohto nariadenia.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.  Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

2.  Uplatňujú sa aj tieto vymedzenia pojmov:

3.  Na účely tohto nariadenia krajina pôvodu potraviny odkazuje na pôvod potraviny, ako sa vymedzuje v súlade s článkami 23 až 26 nariadenia (EHS) č. 2913/92.

4.  Používajú sa aj osobitné definície uvedené v prílohe I.

KAPITOLA II

VŠEOBECNÉ ZÁSADY INFORMÁCIÍ O POTRAVINÁCH

Článok 3

Všeobecné ciele

1.  Poskytovanie informácií o potravinách sa usiluje o vysokú úroveň ochrany zdravia, transparentnosť a porovnateľnosť výrobkov v záujme spotrebiteľov a poskytuje základ pre rozhodovanie o výbere na základe informácií a bezpečné používanie potravín.

2.  Označovanie potravín musí byť pre priemerného spotrebiteľa ľahko rozpoznateľné, čitateľné a zrozumiteľné.

3.  Cieľom potravinového informačného práva je dosiahnuť v Únii voľný pohyb legálne vyrábaných a predávaných potravín. ▌

4.  Keď sa potravinovým informačným právom ustanovia nové požiadavky, za predpokladu, že sa tieto požiadavky netýkajú ochrany ľudského zdravia, sa po nadobudnutí účinnosti nových požiadaviek poskytne prechodné obdobie, počas ktorého možno potraviny s etiketami, ktoré nevyhovujú novým požiadavkám, umiestňovať na trh a pokračovať v predaji týchto potravín, ktoré boli umiestnené na trh pred koncom prechodného obdobia, až do vyčerpania zásob. Nové pravidlá označovania potravín sa zavedú v súlade s jednotným dátumom začiatku uplatňovania, ktorý stanoví Komisia po konzultácii s členskými štátmi a so záujmovými skupinami.

Článok 4

Zásady, ktorými sa riadia povinné informácie o potravinách

1.  Ak právne predpisy vyžadujú povinné informácie o potravinách, týka sa to informácií, ktoré patria najmä do jednej z týchto kategórií:

2.  Pri zvažovaní potreby povinných informácií o potravinách sa berú do úvahy potenciálne náklady a prínosy poskytovania určitých informácií zúčastneným stranám vrátane spotrebiteľov, výrobcov a iných.

Článok 5

Konzultácia s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín

Akékoľvek opatrenia potravinového informačného práva, ktoré môžu mať vplyv na verejné zdravie, sa prijímajú po konzultácii s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (úrad).

KAPITOLA III

VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY NA INFORMÁCIE O POTRAVINÁCH A ZODPOVEDNOSTI PREVÁDZKOVATEĽOV POTRAVINÁRSKYCH PODNIKOV

Článok 6

Základná požiadavka

Akúkoľvek potravinu určenú na zásobovanie konečného spotrebiteľa alebo zariadení hromadného stravovania sprevádzajú informácie o potravine v súlade s týmto nariadením.

Článok 7

Primerané informačné postupy

1.  Informácie o potravinách nesmú byť také, aby uvádzali do omylu ▌, najmä:

2.  Informácie o potravinách musia byť presné, jasné a ľahko zrozumiteľné pre spotrebiteľa.

3.  Podľa výnimiek uvedených v právnych predpisoch Únie platných pre prírodné minerálne vody a potraviny určené na osobitné výživové účely nesmú informácie o potravinách pripisovať žiadnej potravine vlastnosť uvádzajúcu, že pomáha predchádzať u ľudí určitej chorobe, liečiť ju alebo vyliečiť, ani sa odvolávať na takéto vlastnosti.

4.  Odseky 1 a 3 sa uplatňujú aj na:

Článok 8

Zodpovednosti

1.  Osoba zodpovedná za informácie o potravinách zabezpečí uvedenie a správnosť daných údajov.

2.  Osobou zodpovednou za informácie o potravinách je prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, ktorý potravinu prvýkrát uvádza na trh Únie, alebo prípadne prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, pod ktorého menom alebo obchodným menom sa potravina uvádza na trh.

3.  Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zabezpečia v miere, v akej ich činnosť ovplyvňuje informácie o potravinách v rámci nimi riadeného podniku, aby poskytované informácie spĺňali požiadavky tohto nariadenia.

4.  Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zodpovední za maloobchodné alebo distribučné činnosti, ktoré neovplyvňujú informácie o potravine, konajú s náležitou pozornosťou, aby v rámci svojich príslušných činností pomohli zabezpečiť splnenie požiadaviek na informácie o potravinách, najmä tým, že nebudú dodávať potraviny, o ktorých na základe svojich informácií a ako odborníci vedia alebo predpokladajú, že tieto požiadavky nespĺňajú.

5.  Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov v rámci nimi riadených podnikov zabezpečia, aby informácie týkajúce sa potravín, ktoré nie sú spotrebiteľsky zabalené, boli k dispozícii prevádzkovateľovi, ktorý s potravinami zaobchádza s cieľom ďalšieho predaja alebo spracovania, aby tento mohol na požiadanie poskytnúť konečnému spotrebiteľovi povinné informácie o potravinách vymedzené v článku 9 ods. 1 písm. a) až c), f) a h).

6.  V nasledujúcich prípadoch prevádzkovatelia potravinárskych podnikov v rámci nimi riadených podnikov zabezpečia, aby sa povinné údaje vyžadované podľa článku 9 objavili na vonkajšom obale, v ktorom sú potraviny predložené na predaj, alebo v obchodných dokladoch k potravinám, ak možno zaručiť, že takéto doklady buď sprevádzajú potraviny, ktorých sa týkajú, alebo boli zaslané vopred alebo zároveň s dodávkou:

Bez ohľadu na prvý pododsek prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zabezpečia, aby sa údaje uvedené v článku 9 ods. 1 písm. a), e), f), h) a j) objavili aj na vonkajšom obale, v ktorom sa potraviny predložené na predaj.

KAPITOLA IV

POVINNÉ INFORMÁCIE O POTRAVINÁCH

ODDIEL 1

OBSAH A PREZENTÁCIA

Článok 9

Zoznam povinných údajov

1.  V súlade s článkami 11 až 33 a na základe výnimiek obsiahnutých v tejto kapitole je povinné uvádzanie týchto údajov:

Pokiaľ ide o mäso a hydinu, krajina alebo miesto pôvodu sa môžu uviesť ako jedno miesto v prípade zvierat iba vtedy, ak sa zvieratá narodili, chovali a zabili v rovnakej krajine alebo na rovnakom mieste. V ostatných prípadoch sa poskytnú informácie o každom z rôznych miest narodenia, chovu a zabitia.

Ak existujú dôvody, pre ktoré by bolo nepraktické označiť krajinu pôvodu, môže sa miesto toho uviesť tento údaj: „Pôvod neurčený“.

Pri všetkých ostatných potravinách krajina alebo miesto pôvodu v prípade, keď by ich neuvedenie mohlo uviesť spotrebiteľa do hrubého omylu, pokiaľ ide o skutočnú krajinu alebo miesto pôvodu potraviny, najmä ak informácia sprevádzajúca potravinu alebo označenie ako také by inak znamenalo, že potravina má odlišnú krajinu alebo miesto pôvodu; v takýchto prípadoch musí byť označenie prijaté prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s pravidlami uvedenými v článku 42 a podľa podmienok stanovených v článkoch 43 a 44;

▌

2.  Údaje uvedené v odseku 1 sa uvedú slovami a číslami. ▌

▌

Článok 10

Výnimky pre mikropodniky

Ručne vyrobené výrobky z mikropodnikov sú vyňaté z požiadavky stanovenej v článku 9 ods. 1 písm. m). Tieto výrobky môžu byť vyňaté aj z požiadaviek poskytovania informácií stanovených v článku 9 ods. 1 písm. a) až l), ak sa predávajú v mieste výroby a predajcovia sú schopní poskytnúť informácie na požiadanie. Informácie sa môžu takisto poskytovať na etiketách umiestnených na regáloch.

Článok 11

Dodatočné povinné údaje pre osobitné druhy alebo kategórie potravín

1.  Okrem údajov uvedených v článku 9 ods. 1 sú v prílohe III ustanovené dodatočné povinné údaje pre osobitné druhy alebo kategórie potravín.

2.  Komisia môže prílohu III zmeniť a doplniť prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 42 a podľa podmienok stanovených v článkoch 43 a 44.

▌

Článok 12

Hmotnosť a rozmery

Článok 9 sa nedotýka presnejších ustanovení Únie týkajúcich sa hmotnosti a rozmerov. Dodržiavajú sa ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/45/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa stanovujú pravidlá pre menovité množstvá spotrebiteľsky balených výrobkov(30).

Článok13

Dostupnosť a umiestnenie povinných informácií o potravinách

1.  Povinné informácie o potravinách musia byť v súlade s týmto nariadením v prípade všetkých potravín k dispozícii a ľahko prístupné.

2.  V prípade potravín, ktoré nie sú spotrebiteľsky zabalené, sa povinné informácie o potravinách uvedú na obale ▌.

▌

Článok 14

Prezentácia povinných údajov

1.  Bez toho, aby boli dotknuté osobitné právne predpisy Únie uplatniteľné na konkrétne potraviny, pokiaľ ide o požiadavky uvedené v článku 9 ods. 1 písm. a) až l), ak sú uvedené na obale alebo na etikete prilepenej na obal, povinné údaje uvedené v článku 9 ods. 1 sú vytlačené na obale alebo etikete tak, aby sa zabezpečilo, že budú ľahko čitateľné. Pritom treba zohľadniť kritériá, ako sú veľkosť a typ písma, kontrast medzi písmom a pozadím, bodová vzdialenosť a šírka znakov.

V súvislosti s postupom konzultácie Komisia vypracuje prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 42 a podľa podmienok stanovených v článkoch 43 a 44 spolu s ostatnými zúčastnenými stranami vrátane organizácií spotrebiteľov záväznú koncepciu, v ktorej sa vymedzia usmernenia týkajúce sa čitateľnosti spotrebiteľských informácií o potravinách.

2.  V prípade výrobkov určených na určité nutričné využitie, ako sú vymedzené v smernici Komisie 1999/21/ES z 25. marca 1999 o dietetických potravinách na osobitné lekárske účely(31), a na dojčenskú výživu, následnú dojčenskú výživu a výživu pri prechode na normálnu stravu určenú dojčatám a malým deťom, ktoré patria do pôsobnosti smernice Komisie 2006/141/ES z 22. decembra 2006 o počiatočnej dojčenskej výžive a následnej dojčenskej výžive(32) a smernice Komisie 2006/125/ES z 5. decembra 2006 o potravinách spracovaných na báze obilnín a detskej potrave určených pre dojčatá a malé deti(33), ktoré podľa právnych predpisov Únie podliehajú povinnému označovaniu ako doplnok k údajom uvedeným v článku 9 ods. 1 tohto nariadenia, by veľkosť písma mala spĺňať požiadavku čitateľnosti informácií pre spotrebiteľov a tiež požiadavku uvádzania doplnkových informácií súvisiacich s konkrétnym využívaním týchto potravín.

3.  Údaje uvedené v článku 9 ods. 1 písm. a), e) a l) sa uvedú v rovnakom zornom poli.

▌

4.  Odsek 3 sa neuplatňuje v prípade potravín vymedzených v článku 17 ods. 1 a 2. Pre takéto obaly alebo nádoby sa môžu v prípade členských štátov, kde je viac než jeden úradný jazyk, prijať osobitné vnútroštátne ustanovenia.

5.  Skratky vrátane iniciál nie je možné použiť, ak by mohli spotrebiteľov uviesť do omylu.

6.  Povinné informácie o potravinách sú vyznačené na nápadnom mieste tak, aby boli ľahko viditeľné, jasne čitateľné a v príslušných prípadoch nezmazateľné. V žiadnom prípade nesmú byť skryté, nezreteľné alebo prerušené iným písomným alebo obrázkovým materiálom, iným zásahom alebo vlastným obalom potraviny, napr. v mieste zvaru.

7.  Uvádzanie povinných údajov nesmie viesť k zvýšeniu veľkosti a/alebo objemu obalového materiálu alebo nádoby na potravinu a nesmie ani iným spôsobom zvýšiť záťaž pre životné prostredie.

Článok 15

Predaj na diaľku

Článok 16

Jazykové požiadavky

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 9 ods. 2, povinné informácie o potravinách sa uvádzajú v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný pre spotrebiteľov v členských štátoch, v ktorých sa potraviny uvádzajú na trh.

2.  Na svojom území môžu členské štáty, kde sa potravina predáva, stanoviť, aby sa takéto údaje poskytovali v jednom alebo viacerých jazykoch spomedzi úradných jazykov Únie.

3.  Potraviny, ktoré sa predávajú v bezcolných zónach, sa môžu uviesť na trh aj výlučne v angličtine.

4.  Odseky 1 a 2 nebránia tomu, aby sa údaje uvádzali v niekoľkých jazykoch.

Článok 17

Výnimky z požiadavky poskytovaťurčité povinné údaje

1.  V prípade sklených fliaš určených na opätovné použitie, ktoré sú nezmazateľne označené a z toho dôvodu nemajú žiadnu etiketu, kruhovú alebo prstencovú, sú povinné iba údaje uvedené v článku 9 ods. 1 písm. a), c), e) a f).

2.  V prípade obalov alebo nádob, ktorých najväčšia potlačiteľná plocha má veľkosť menšiu ako 80 cm2, sú na obale alebo etikete povinné iba údaje uvedené v článku 9 ods. 1 písm. a), c), e) a f) a v článku 29 ods. 1 písm. a). Na obale je možné dobrovoľne uvádzať ďalšie údaje. Údaje uvedené v článku 9 ods. 1 písm. b) sa uvádzajú inými spôsobmi, alebo sú spotrebiteľovi k dispozícii na požiadanie.

3.  Bez toho, aby boli dotknuté iné právne predpisy Únie vyžadujúce povinné nutričné označenie, sa v prípade potravín uvedených v prílohe IV nevyžaduje uvádzať výživovú hodnotu, ako je uvedené v článku 9 ods. 1 písm. m).

V prípade tovaru, ktorý nie je spotrebiteľsky zabalený, ako aj tovaru zo zariadení hromadného stravovania podľa článku 2 ods. 2 písm. b), nie sú údaje uvedené v článkoch 9 a 29 povinné.

ODDIEL 2

PODROBNÉ USTANOVENIA O POVINNÝCH ÚDAJOCH

Článok 18

Názov potraviny

1.  Názvom potraviny je jej ▌názov stanovený v príslušných právnych predpisoch. Ak takýto názov neexistuje, názov potraviny je jej obvyklý názov, alebo ak neexistuje obvyklý názov alebo sa obvyklý názov nepoužíva, uvádza sa opisný názov potraviny.

2.  Osobitné ustanovenia o používaní názvu potraviny a o údajoch, ktoré ho sprevádzajú, sú ustanovené v prílohe V.

Článok 19

Zoznam zložiek

1.  Zoznam zložiek sa uvádza pod vhodným nadpisom alebo za vhodným nadpisom, ktorý tvorí alebo obsahuje slovo „zložky“. Zahŕňa všetky zložky potraviny v zostupnom poradí na základe hmotnosti, ako sú zaznamenané v čase ich použitia pri výrobe potraviny.

2.  Ak výrobok obsahuje nanomateriály, musí sa táto skutočnosť jasne uviesť v zozname zložiek použitím slova „nano“.

3.  Zložky sa označia ich špecifickým názvom, kde je to vhodné, v súlade s pravidlami stanovenými v článku 18 a v prílohe V.

4.  Technické pravidlá pre používanie odsekov 1 a 3 sú ustanovené prílohe VI.

Článok 20

Všeobecné výnimky z požiadavky uvádzať zložky

Článok 21

▌

Článok 22

Označovanie určitých látok spôsobujúcich alergie alebo neznášanlivosť

1.  Akákoľvek zložka uvedená v prílohe II alebo látka pochádzajúca zo zložky uvedenej v tejto prílohe, ktorá podlieha výnimkám uvedeným v tejto prílohe, sa uvádza v zozname zložiek vždy tak, aby bolo riziko vyvolania alergie alebo neznášanlivosti ihneď jasne rozpoznateľné.

2.  Zoznam v prílohe II Komisia systematicky preskúmava a v prípade potreby aktualizuje na základe najnovších vedecko-technických poznatkov prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 42 a podľa podmienok stanovených v článkoch 43 a 44.

3.  V prípade potreby možno vydať technické usmernenia na výklad zoznamu v prílohe II v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 41 ods. 2.

Článok 23

Uvádzanie množstva zložiek

1.  Uvádzanie množstva zložky alebo kategórie zložiek použitých pri výrobe alebo príprave potraviny sa vyžaduje v prípade:

2.  Technické pravidlá uplatňovania odseku 1 vrátane osobitných prípadov, v ktorých sa nevyžaduje uvádzať množstvo určitých zložiek, sú ustanovené v prílohe VII.

Článok 24

Netto množstvo

1.  Netto množstvo potraviny sa v príslušných prípadoch vyjadruje v litroch, centilitroch, mililitroch, kilogramoch alebo gramoch:

2.  Komisia môže ustanoviť vyjadrenie netto množstva určitých potravín iným spôsobom, než je spôsob uvedený v odseku 1, prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 42 a podľa podmienok stanovených v článkoch 43 a 44.

3.  Technické pravidlá uplatňovania odseku 1 vrátane osobitných prípadov, v ktorých sa nevyžaduje uvádzať netto množstvo, sú ustanovené v prílohe VIII.

Článok 25

Dátum minimálnej trvanlivosti,dátum spotrebya dátum výroby

1.  V prípade potravín, ktoré z mikrobiologického hľadiska rýchlo podliehajú skaze, a z tohto dôvodu môžu po krátkom čase predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo pre zdravie ľudí, sa dátum minimálnej trvanlivosti nahrádza dátumom spotreby.

2.  Príslušný dátum sa musí dať ľahko nájsť a nesmie byť skrytý. Uvádza sa takto:

Ak je to potrebné, po týchto údajoch sa uvedie opis podmienok skladovania, ktoré je nutné dodržať, ak sa má výrobok uchovať počas určeného obdobia;

Podrobné pravidlá pre uvádzanie dátumu minimálnej trvanlivosti uvedeného v bode iii) sa môžu prijať v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 41 ods. 2;