Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o politikách EÚ na podporu obhajcov ľudských práv (2009/2199(INI))

P7_TA(2010)0226 A7-0157/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Chartu OSN, Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, medzinárodné dohovory o ľudských právach, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR),

–  so zreteľom na deklaráciu OSN o obhajcoch ľudských práv a na činnosti osobitného spravodajcu OSN v súvislosti so situáciou obhajcov ľudských práv,

–  so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, najmä jej články 3 a 21 a Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na usmernenia Európskej únie týkajúce sa ľudských práv, a najmä usmernenia Európskej únie v oblasti obhajcov ľudských práv, ktoré boli prijaté v júni 2004 a revidované v roku 2008; taktiež so zreteľom na usmernenia pre dialógy o ľudských právach prijaté v decembri 2001 a revidované v roku 2009,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2007 o fungovaní dialógov a konzultácií s tretími krajinami o ľudských právach(1),

–  so zreteľom na doložky o ľudských právach vo vonkajších dohodách EÚ,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2006 z 20. decembra 2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, EIDHR)(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. apríla 2002 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o úlohe Európskej únie pri podpore ľudských práv a demokratizácie v tretích krajinách(3),

–  so zreteľom na svoje špecifické usmernenia pre poslancov Európskeho parlamentu pri ich návštevách tretích krajín týkajúce sa ľudských práv a demokratických činností,

–  so zreteľom na štatút Sacharovovej ceny za slobodu myslenia, ktorý schválila Konferencia predsedov Európskeho parlamentu 15. mája 2003 a ktorý bol zmenený 14. júna 2006,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v súvislosti s ľudskými právami na svete, najmä ich prílohy k jednotlivým prípadom,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce rozpravy a naliehavé uznesenia o prípadoch porušenia ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu,

–  so zreteľom na vyhlásenie Výboru ministrov o činnosti Rady Európy na zlepšenie ochrany obhajcov ľudských práv a podporu ich činností prijaté 6. februára 2008,

–  so zreteľom na rezolúciu o situácii obhajcov ľudských práv v členských štátoch Rady Európy, ktorú prijalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy 24. februára 2009(4),

–  so zreteľom na odporúčanie o právnom postavení mimovládnych organizácií v Európe(5), ktoré prijal Výbor ministrov Rady Európy 10. októbra 2007,

–  so zreteľom na regionálne nástroje v oblasti ľudských práv, ku ktorým patria konkrétne Európsky dohovor o ľudských právach, Africká charta ľudských práv a práv národov a uznesenia Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov o obhajcoch ľudských práv (ACHPR), Americký dohovor o ľudských právach a Arabská charta ľudských práv,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex)(6),

–  so zreteľom na programy ochrany a poskytovania útočiska pre obhajcov ľudských práv v ohrození, ktoré sa realizujú v niektorých členských štátoch EÚ,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0157/2010),

A.  keďže podľa Charty OSN je každý členský štát povinný presadzovať všeobecné rešpektovanie a dodržiavanie ľudských práv a slobôd,

B.  keďže podľa Deklarácie OSN prijatej v roku 1998 je obhajca ľudských práv výraz opisujúci osobu, ktorá ako jednotlivec alebo spoločne s inými koná s cieľom nenásilným spôsobom podporovať alebo ochraňovať ľudské práva,

C.  keďže obhajcovia ľudských práv na celom svete zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane a podporovaní základných ľudských práv, pričom často riskujú vlastné životy, a zároveň sú kľúčovými aktérmi pri posilňovaní demokratických zásad vo vlastnej krajine, zachovávajú vo svojej práci nestrannosť a transparentnosť a budujú si dôveryhodnosť podávaním presných správ, čím vytvárajú ľudské väzby medzi demokraciou a dodržiavaním ľudských práv,

D.  keďže podpora obhajcov ľudských práv je dlhodobou súčasťou zahraničnej politiky Európskej únie v oblasti ľudských práv; keďže však táto podpora EÚ je v jednotlivých štátoch rôzna,

E.  keďže najmä Európska únia sa konkrétne zameriava na posilnenie ochrany ľudských práv v súlade s Lisabonskou zmluvou prostredníctvom pristúpenia Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ECHR),

F.  keďže Európsky parlament zohráva dôležitú úlohu pri podporovaní ľudských práv a demokracie vrátane ochrany ich obhajcov, a to prostredníctvom delegácií vysielaných do tretích krajín, vypočutí, uznesení, listov a v neposlednom rade Sacharovovej ceny, ako aj svojich správ o ľudských právach vo svete,

G.  keďže Európska únia v čoraz vyššej miere koordinuje svoje činnosti s inými regionálnymi a medzinárodnými subjektmi, ktoré boli zriadené v Afrike, Európe a Amerike, s cieľom dôsledne sledovať situáciu obhajcov ľudských práv a naliehavo vyzýva štáty, aby zabezpečili prostredie umožňujúce ich činnosť v súlade s medzinárodnými a regionálnymi povinnosťami v oblasti ľudských práv,

H.  keďže dôveryhodnosť Európskej únie ako ochrancu obhajcov ľudských práv vo svete je úzko spätá s rešpektovaním ľudských práv a základných slobôd v rámci Únie,

I.  keďže samotní obhajcovia ľudských práv sa pri svojej práci stretávajú s porušovaním ľudských práv a keďže k týmto prípadom porušovania patrí zabíjanie, hrozba smrti, únosy a zavlečenia, svojvoľné zatýkanie a väznenie, ako aj ďalšie prejavy obťažovania a zastrašovania, napríklad ohováračské kampane, a všetky tieto prípady porušenia sa môžu týkať aj najbližších členov rodín obhajcov ľudských práv (vrátane ich detí) a ich ostatných príbuzných, čo ich môže odradiť od pokračovania v činnosti; keďže kampane zamerané na ochranu ľudských práv sú v mnohých regiónoch vystavené zákazom činnosti a prenasledovaniu obhajcov ľudských práv,

J.  keďže ochrana jednotlivých obhajcov ľudských práv si vyžaduje presadzovanie politík EÚ v oblasti ľudských práv všeobecne,

K.  keďže osobitne ohrozené sú obhajkyne práv a k ďalším skupinám a kategóriám obhajcov, ktorí sú obzvlášť vystavení útokom a porušovaniu ľudských práv v dôsledku svojej práce, patria obhajcovia, ktorí podporujú občianske a politické práva, konkrétne slobodu prejavu a slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania vrátane práv náboženských menšín, ako aj sociálne a kultúrne práva, konkrétne kolektívne práva ako právo na výživu a prístup k prírodným zdrojom vrátane členov odborov, a tí, ktorí sa zaoberajú právami menšín a právami komunít, detí, pôvodných obyvateľov, lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov, ako aj ľudia bojujúci proti korupcii,

L.  keďže na prenasledovanie obhajcov ľudských práv sa používajú čoraz dômyselnejšie prostriedky, a to prostredníctvom nových technológií, ale aj reštriktívnych právnych predpisov a administratívnych prekážok pre MVO, ktoré výrazne obmedzujú priestor a možnosti činnosti nezávislej občianskej spoločnosti; v tejto súvislosti treba osobitne zdôrazniť, že niektoré vlády kladú obhajcom ľudských práv do cesty prekážky alebo im bránia v tom, aby oficiálne registrovali organizácie, a neskôr ich prenasledujú za to, že protiprávne uplatňujú svoje právo na slobodu zhromažďovania,

M.  keďže tieto kroky sú zjavným porušením medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a súboru všeobecne uznávaných základných slobôd,

N.  keďže obhajcov ľudských práv taktiež obmedzuje polícia a niekedy sú dokonca jej priamym terčom, pričom právne predpisy a postupy sú označované za tzv. bezpečnostné opatrenia, často v spojení so stigmatizáciou a obviňovaním z terorizmu,

O.  keďže medzi osobitné ťažkosti, ktorým čelia združenia a zhromaždenia obhajcov ľudských práv, patrí i naďalej zabavovanie nábytku, uzatváranie objektov a dôkladné, ukladanie veľmi vysokých pokút a puntičkárske a subjektívne preverovanie bankových účtov,

P.  keďže prostredníctvom dohôd o obchode, ktoré zahŕňajú doložku o ľudských právach, môže EÚ vyžadovať rešpektovanie ľudských práv ako podmienku pre obchodovanie,

1.  vzdáva poctu neoceniteľnému prínosu obhajcov ľudských práv k ochrane a presadzovaniu ľudských práv, zásad právneho štátu, demokracie a k predchádzaniu konfliktov s ohrozením vlastnej bezpečnosti, ako aj bezpečnosti ich rodín a rodičov; víta skutočnosť, že deklarácia OSN prijatá v roku 1998 neobsahuje striktné vymedzenie pojmu obhajcovia ľudských práv, a v tomto smere vyzýva Radu a Komisiu, aby tento prístup pevne podporovali;

2.  vyzýva EÚ, aby uprednostňovala účinnejšie plnenie existujúcich nástrojov a mechanizmov na jednotnú a systematickú ochranu obhajcov ľudských práv v Európskej únii; odporúča vysokej predstaviteľke Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby rozvíjala účinnejšie opatrenia a metódy, ktoré by boli viac zamerané na výsledky, vrátane vyhodnotenia jestvujúcich politík a dialógov v oblasti ľudských práv;

3.  naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby prejavili politickú vôľu podporovať činnosť obhajcov ľudských práv, a tým lepšie využívať všetky existujúce nástroje a rozvíjať nové doplnkové mechanizmy na podporu a presadzovanie ich práce prostredníctvom skutočne participatívnej stratégie, ktorá by mala pomôcť vytvoriť pre obhajcov prostredie, v ktorom by mohli plniť svoje úlohy a podliehať ochrane; zdôrazňuje, že toto sa musí spojiť s politikou zameranou na predchádzanie útokom a hrozbám namierených proti obhajcom ľudských práv, ako aj ochranu pred nimi prostredníctvom bezodkladných a dlhodobých opatrení;

Inštitucionálne posilnenie a inovácie podľa Lisabonskej zmluvy

4.  pripomína, že v súlade s ustanoveniami článkov 3 a 21 Lisabonskej zmluvy stojí v centre vonkajších činností Únie presadzovanie a ochrana ľudských práv; zdôrazňuje, že je potrebné prednostne zaručiť, že presadzovanie ľudských práv ako základnej hodnoty a taktiež cieľa zahraničnej politiky Únie sa riadne odrazí vo vytváraní a výstavbe Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, a to aj zriaďovaním dostatočných ľudských zdrojov; preto žiada, aby sa v rámci ESVČ vytvorilo centrálne miesto s osobitnou zodpovednosťou za obhajcov ľudských práv;

5.  zdôrazňuje, že misie EÚ doteraz nevykonávali usmernenia týkajúce sa obhajcov ľudských práv uspokojivým spôsobom, a vyzýva Komisiu, aby pristúpila k hĺbkovej analýze, ktorá by zabezpečila riešenie tejto problematiky; v tejto súvislosti poznamenáva, že delegácie Komisie v tretích krajinách musia teraz v dôsledku prijatia Lisabonskej zmluvy naplno využiť nové príležitosti, dostali však aj nové právomoci, aby mohli lepšie riešiť tento problém, pretože sa z nich stanú delegácie Únie s ešte dôležitejšou úlohou, pokiaľ ide o zastupovanie EÚ a plnenie politiky v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje preto svoju výzvu, aby sa v každej krajine systematicky menovali vysoko kvalifikovaní politickí úradníci s osobitnou zodpovednosťou za ľudské práva a demokraciu a aby sa usmernenia a rozvoj osvedčených postupov týkajúcich sa ľudských práv a ich plnenia stali súčasťou programov odbornej prípravy členov misií EÚ, opisov pracovných miest a postupov hodnotenia;

6.  zdôrazňuje dôležitosť doložiek o ľudských právach v obchodných politikách, dohodách o partnerstve a dohodách o obchode medzi EÚ a tretími krajinami; navrhuje hodnotenie tretích krajín, ktoré vstupujú do obchodných vzťahov s EÚ, z hľadiska ľudských práv;

7.  očakáva, že menovanie vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorá je zároveň podpredsedníčkou Komisie, a vytvorenie spoločnej služby pre vonkajšiu činnosť by mohlo výraznou mierou posilniť ucelenosť a účinnosť práce EÚ v tejto oblasti, a jednoznačne odporúča, aby vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka inštitucionálne zastrešila vypracovanie miestnych stratégií v úzkej spolupráci s miestnou nezávislou občianskou spoločnosťou vrátane ich pravidelného hodnotenia s cieľom reálne vykonávať ochranné opatrenia stanovené v usmerneniach EÚ týkajúcich sa obhajcov ľudských práv;

8.  pokladá za nevyhnutné zlepšiť a systematicky rozvíjať kontakty s nezávislou občianskou spoločnosťou, ako aj prístup obhajcov ľudských práv k delegáciám EÚ a misiám pôsobiacim v teréne; víta v tejto súvislosti požiadavku španielskeho predsedníctva vymenovať spomedzi členov misií EÚ spoločného styčného dôstojníka na miestnej úrovni pre obhajcov ľudských práv, úlohou ktorého bude koordinácia činností Európskej únie na základe podpory lepšieho prístupu k informáciám o porušovaní ľudských práv a spolupráce s občianskou spoločnosťou, ktorá zároveň zabezpečí transparentnosť spôsobu, akým vykonávajú svoje povinnosti, a možnosť rýchlej reakcie v naliehavých prípadoch; žiada, aby bol Parlament informovaný o týchto menovaniach;

Smerom k ucelenejšiemu a systematickejšiemu prístupu v rámci politiky EÚ v oblasti ľudských práv

9.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným plnením usmernení EÚ týkajúcich sa obhajcov ľudských práv; zdôrazňuje, že všetky delegácie EÚ musia tieto usmernenia riadne a úplne plniť a že je potrebné zvýšené úsilie s cieľom zabezpečiť, aby všetky delegácie vypracovali svoje stratégie plnenia na miestnej úrovni do konca roku 2010 alebo, ak také stratégie už majú, aby ich do tohto termínu podrobili revízii; žiada, aby sa zoznam týchto stratégií na miestnej úrovni poskytol Európskemu parlamentu a uverejnil vo výročnej správe EÚ o ľudských právach;

10.  vyzýva Radu, Komisiu a delegácie EÚ, aby obhajcov ľudských práv a ich organizácie aktívne zapojili do navrhovania, monitorovania a revidovania stratégií na miestnej úrovni, keďže to ovplyvní skutočnú hodnotu týchto stratégií;

11.  domnieva sa, že stretnutia obhajcov ľudských práv a diplomatov, ktoré by sa konali aspoň raz za rok a vyžadujú sa v usmerneniach EÚ, môžu jednoznačne prispieť k budovaniu týchto stratégií, a vyzýva na pravidelnejšie a systematickejšie stretnutia v budúcnosti; vyzýva, aby sa na týchto stretnutiach zabezpečila účasť rôznych obhajcov ľudských práv, ktorí sú aktívni v danej krajine, a účasť regionálnych obhajcov práv;

12.  žiada preto vysokú predstaviteľku pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby sa zamyslela nad možnosťou zorganizovať medzinárodné stretnutie obhajcov ľudských práv s účasťou príslušných orgánov OSN, sekretariátov regionálnych dohovorov o ľudských právach a medzinárodných a regionálnych mimovládnych organizácií s cieľom zlepšiť ochranu obhajcov ľudských práv a presadzovanie ľudských práv vo svete;

13.  zdôrazňuje potrebu rodového rozmeru vo vykonávaní usmernení a spolu s nimi cielených opatrení na podporu obhajkýň ľudských práv a iných osobitne zraniteľných skupín, akými sú novinári a obhajcovia podporujúci hospodárske, sociálne a kultúrne práva, práva detí, ako aj ľudia zaoberajúci sa právami menšín – konkrétne právami náboženských a jazykových menšín – právami pôvodných obyvateľov, lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov;

14.  zdôrazňuje dôležitosť slobody slova a úlohu on-line a off-line médií ako prostriedkov, ktoré umožňujú činnosť obhajcov ľudských práv;

15.  domnieva sa, že rozvoj nových technológií a ich vplyv na obhajcov ľudských práv je potrebné vyhodnotiť a výsledky tohto hodnotenia začleniť do jestvujúcich programov EÚ týkajúcich sa ľudských práv a obhajcov ľudských práv;

16.  zastáva názor, že hlavné aspekty stratégií plnenia usmernení EÚ týkajúcich sa obhajcov ľudských práv na miestnej úrovni by sa mali odraziť v národných strategických dokumentoch/národných indikatívnych programoch, akčných plánoch ESP, ročných akčných plánoch v rámci EIDHR a v nástroji stability (IfS);

17.  pripomína, že podporovanie, ochrana a bezpečnosť obhajcov ľudských práv prostredníctvom Lisabonskej zmluvy musia byť vo vzťahoch medzi EÚ a tretími krajinami prioritou a musia byť začlenené do všetkých úrovní a do všetkých aspektov a nástrojov zahraničnej politiky Únie s cieľom zvýšiť koherentnosť, účinnosť a dôveryhodnosť podpory obhajcov ľudských práv zo strany EÚ; domnieva sa, že rozvoj, účinné plnenie a pravidelné sledovanie osobitných národných stratégií v oblasti ľudských práv a demokracie by mohli zásadne prispieť k uplatňovaniu tohto cieleného prístupu;

18.  domnieva sa, že ochrana obhajcov ľudských práv v tretích krajinách sa zlepší, ak budú dialógy EÚ o ľudských právach účinnejšie; zdôrazňuje, že je potrebné systematicky zaraďovať situáciu obhajcov ľudských práv do všetkých politických dialógov, dialógov o ľudských právach a obchodných rokovaniach s tretími krajinami a všeobecnejšie situáciu a zlepšovanie práva na slobodu zhromažďovať sa do vnútroštátnych právnych predpisov, nariadení a praxe, pričom partnerom treba pripomenúť úlohu štátov, ktoré majú zaručiť, aby sa práva a povinnosti zakotvené v Deklarácii OSN o obhajcoch ľudských práv stali súčasťou vnútroštátnych právnych predpisov, vrátane slobody združovať sa a slobody zhromažďovať sa a práva na vnútroštátne a zahraničné finančné prostriedky pri zachovaní úplnej transparentnosti a rešpektovaní ich autonómie rozhodovania, ako aj slobody prejavu, ktorá je dôležitým prvkom v práci obhajcov ľudských práv; zdôrazňuje, že partnerské štáty by taktiež nemali zabúdať na povinnosť a úlohu chrániť a presadzovať rešpektovanie obhajcov ľudských práv a ich práce, a to vytvorením takých podmienok, ktoré v plnej miere umožňujú výkon obhajoby a monitorovania ľudských práv a podávania správ o nich;

19.  pokiaľ ide o získanie domácich a zahraničných finančných prostriedkov, domnieva sa, že by sa mali prijať konkrétne kritériá, ktoré budú v primeranom rozsahu transparentné a v potrebnom rozsahu dôveryhodné; žiada opatrenia na zohľadnenie akéhokoľvek ďalšieho kritéria, na ktoré sa môžu odvolávať obhajcovia ľudských práv, ak sa považuje za potrebné na vykonávanie ich práce;

20.  pripomína, že delegácie Európskeho parlamentu, ako orgány zodpovedné za vzťahy EP s tretími krajinami, by mohli podľa osobitných usmernení pre činnosti poslancov EP v oblasti ľudských práv a demokracie pri ich návštevách tretích krajín zohrávať v úsilí o pomoc obhajcom ľudských práv ešte významnejšiu úlohu;

21.  žiada, aby sa venoval väčší význam úlohe Európskeho parlamentu v rámci dialógov EÚ s tretími krajinami na tému ľudských práv;

22.  podporuje začlenenie podnikateľského spoločenstva do dialógov o ľudských právach;

23.  domnieva sa, že je potrebný jednak súdržný a koordinovaný prístup EÚ, jednak určitý priestor pre doplnkovú úlohu členských štátov pri ochrane obhajcov ľudských práv;

24.  odsudzuje prostredie beztrestnosti sprevádzajúce prípady násilia páchaného na obhajcoch v mnohých krajinách sveta; vyzýva Radu a Komisiu, aby sa tejto otázke venovali v rámci svojich bilaterálnych kontaktov, pričom naliehavo vyzýva všetky krajiny na zabezpečenie toho, že páchatelia budú postavení pred súd bez ohľadu na svoje postavenie alebo funkciu v rámci nezávislého a účinného disciplinárneho a trestného konania, majúc neustále na pamäti možnosť konečného odvolania sa na Európsky súd pre ľudské práva po vyčerpaní všetkých možností na vnútroštátnych súdoch;

25.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa odvolávanie sa na národnú a verejnú bezpečnosť vrátane protiteroristických opatrení nepoužívalo svojvoľne proti obhajcom ľudských práv;

26.  poukazuje na to, že aj poslanci zohrávajú kľúčovú úlohu tým, že zaručujú, aby vnútroštátna legislatíva, ktorá by sa mohla potenciálne týkať obhajcov ľudských práv a ich činností, bola v súlade s medzinárodne uznávanými normami v oblasti ľudských práv; preto zdôrazňuje význam systematického riešenia týchto otázok na bilaterálnych a multilaterálnych stretnutiach poslancov Európskeho parlamentu s miestnymi odborníkmi, ako aj s poslancami iných parlamentov v súlade s osobitnými usmerneniami pre činnosti poslancov EP v oblasti ľudských práv a demokracie pri ich návštevách v tretích krajinách;

27.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa nezávislá občianska spoločnosť úplne zapojila do prípravy všetkých dialógov o ľudských právach, či už formou seminárov na tému občianska spoločnosť, alebo inými prostriedkami; domnieva sa, že prepojenie medzi seminármi o občianskej spoločnosti a formálnym dialógom sa musí posilniť prostredníctvom zverejňovania odporúčaní a zlepšenia následných opatrení a spätnej väzby pre občiansku spoločnosť po uskutočnení dialógu; zdôrazňuje, že je dôležité venovať sa aj naďalej v priebehu dialógov jednotlivým prípadom, a domnieva sa, že zverejnenie zoznamu mien by posilnilo dosah činností EÚ a zvýšilo by pozornosť verejnosti voči týmto prípadom, ak toto zverejnenie obhajcov ľudských práv nevystaví riziku; zdôrazňuje dôležitosť spolupráce s inými obhajcami ľudských práv a občianskou spoločnosťou pri vyhodnocovaní tohto rizika;

28.  domnieva sa, že Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), ktorý sa už osvedčil ako nástroj podpory a presadzovania dodržiavania ľudských práv a upevňovania zásad právneho štátu, by mal naďalej posilňovať priame podporovanie obhajcov ľudských práv, aby sa tak splnili krátkodobé aj dlhodobé potreby a zároveň sa zaručilo, že bude mať dosah aj na osobitne zraniteľné skupiny a obhajcov žijúcich v odľahlých a okrajových oblastiach;

29.  vyzýva Radu a vysokú predstaviteľku, aby systematicky kritizovali a napomínali medzinárodné spoločnosti, keď utlačovateľským režimom poskytujú technológie na dohľad nad obyvateľstvom, a tým uľahčujú prenasledovanie a zatýkanie obhajcov ľudských práv;

Vyššia transparentnosť a viditeľnosť ako opatrenie ochrany obhajcov

30.  vyzýva Radu a Komisiu, aby v radoch obhajcov ľudských práv, v rámci ESVČ, vyslanectiev v EÚ a ministerstiev zahraničných vecí v EÚ zvýšili povedomie o existencii usmernení prostredníctvom cielených opatrení na účely ich plnohodnotného podporovania a uplatňovania; domnieva sa, že každoročné stretnutia ustanovené v usmerneniach by mohli zásadným spôsobom podporiť obhajcov ľudských práv a taktiež zvýšiť dôveryhodnosť a viditeľnosť činnosti EÚ a jasne tak zdôrazniť význam ochrany ľudských práv pre EÚ;

31.  zdôrazňuje, že uznanie zo strany verejnosti a zviditeľnenie obhajcov ľudských práv a ich práce môžu taktiež prispieť k ich ochrane v ťažkých situáciách, keďže môžu páchateľov odradiť od činov, keď porušovanie práv neostane bez povšimnutia; vyzýva členské štáty EÚ a delegácie EÚ, aby v rámci možnosti zverejňovali demarše a iné kroky, ktoré uskutočnia v jednotlivých prípadoch, a to vždy po konzultácii s konkrétnym obhajcom ľudských práv alebo jeho rodinou; vyzýva misie EÚ, aby obhajcom ľudských práv a/alebo ich rodinám, ako aj tým MVO, ktoré EÚ na daný prípad upozornili, poskytovali systematickú spätnú väzbu o každom kroku, ktorý uskutočnili v ich mene, bez ohľadu na jeho formu, ako je stanovené v usmerneniach;

32.  vyzýva vysokú predstaviteľku Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a všetkých komisárov s právomocami v oblasti vonkajších vzťahov, aby sa pravidelne stretávali s obhajcami ľudských práv v rámci oficiálnych návštev v tretích krajinách, a zdôrazňuje, že toto podporovanie obhajcov ľudských práv by sa taktiež malo povinne zahrnúť do mandátu osobitných zástupcov EÚ; zdôrazňuje, že tak vysoká predstaviteľka, ako aj osobitní zástupcovia sa budú zodpovedať Európskemu parlamentu za svoju činnosť v tejto oblasti;

33.  zdôrazňuje potrebu aktívne podporovať a rozvíjať návrhy, ako by sa sieť nositeľov Sacharovovej ceny, vytvorená v decembri 2008 pri príležitosti 20. výročia Sacharovovej ceny, mohla uplatniť ako súčasť trvalého podporovania obhajcov ľudských práv, ako aj potrebu lepšie zhodnotiť možný prínos nositeľov ceny k rôznym činnostiam Európskeho parlamentu, aby tak táto sieť plnila svoju úlohu; opätovne zdôrazňuje svoje obavy týkajúce sa porušovania ľudských práv niektorých nositeľov Sacharovovej ceny;

Úsilie zamerané na činnosť na podporu obhajcov ľudských práv vyznačujúcu sa lepšou koordináciou a dosahovaním výsledkov

34.  domnieva sa, že EÚ musí vypracovať holistický prístup k obhajcom ľudských práv, aby sa zvýšila dôveryhodnosť a účinnosť politiky EÚ v členských štátoch EÚ a vo vzťahu k tretím krajinám, a zároveň sa podporili opatrenia na zaistenie ich činností, ako aj preventívne a ochranné opatrenia, ktorý zohľadní krátkodobé, aj dlhodobé potreby obhajcov ľudských práv; zdôrazňuje, že tento prístup by sa mal odraziť v prepracovanej stratégii EIDHR a v prepracovaných usmerneniach EÚ týkajúcich sa obhajcov ľudských práv;

35.  domnieva sa, že EÚ by mala jasne informovať o prípadných sankciách, ktoré by sa mohli uplatniť na tretie krajiny, ktoré vážne porušujú ľudské práva, a v prípade potreby ich uplatniť; ešte raz pripomína svoju žiadosť adresovanú Komisii a Rade, a najmä podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie, aby účinne využívali doložku o ľudských právach začlenenú v medzinárodných dohodách, a tým vytvorili skutočný mechanizmus na presadzovanie tejto doložky v zmysle článkov 8, 9 a 96 Dohody z Cotonou;

36.  domnieva sa, že na to, aby sa posilnili činnosti prinášajúce výsledky, by mala vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pravidelne hodnotiť plnenie usmernení EÚ týkajúce sa obhajcov ľudských práv jednotlivými delegáciami EÚ v tretích krajinách a uprednostniť túto prácu, pozorne sledovať jej vývoj a predkladať týmto misiám odporúčania zamerané na zlepšenie činnosti, v prípade ktorých bolo plnenie citeľne nedostatočné;

37.  vyzýva Radu, aby viac sprístupnila Európu pre obhajcov ľudských práv, ktorí nemôžu zostať vo svojich domovských krajinách; vyzýva Radu a Komisiu, aby pripravili a zrealizovali osobitné opatrenia na uľahčenie prístupu takýchto obhajcov ľudských práv do Európy;

38.  pripomína, že je potrebné prekonať chýbajúcu súdržnú stratégiu v oblasti ochrany a azylu systematickým uplatňovaním mimoriadnych opatrení a iniciatív krátkodobého a dlhodobého charakteru; žiada vysokú predstaviteľku, aby do konca roku 2010 podala Európskemu parlamentu správu o prijatých opatreniach v tomto smere;

39.  pripomína svoju žiadosť členským štátom, aby prednostne rozvíjali koordinovanú politiku vydávania mimoriadnych víz obhajcom ľudských práv a členom ich rodín, pričom ako príklad môžu slúžiť osobitné systémy v Španielsku a Írsku; je pevne presvedčený, že ak by sa novým delegáciám Európskej únie priznala právomoc predkladať členským štátom odporúčania v oblasti vydávania mimoriadnych víz, bol by to pre politiku Únie v oblasti ľudských práv veľký krok vpred; zastáva názor, že dosiahnutiu tohto prístupu by v mnohom pomohol jasný odkaz na túto možnosť v návrhu príručky pre spracovanie žiadostí o víza a zmenu už udelených víz, ako to Európsky parlament už vyjadril v priebehu právneho preskúmania uvedeného opatrenia;

40.  naliehavo vyzýva 27 členských štátov, aby dodržiavali rovnaké kritériá pre vydávanie víz obhajcom ľudských práv;

41.  zdôrazňuje potrebu doplniť tieto mimoriadne víza o opatrenia na poskytnutie dočasnej ochrany a útočiska obhajcom ľudských práv v Európe, prípadného zabezpečenia finančných zdrojov a ubytovania na prípadné prichýlenie obhajcov ľudských práv, ako aj doplnkové programy (činnosti v oblasti ľudských práv, prednášky na európskych univerzitách, jazykové kurzy atď.); víta iniciatívu Mesto – útočisko, ktorú presadilo české predsedníctvo, ako aj program ochrany a útočiska, ktorý začala realizovať španielska vláda od roku 2008, a žiada podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby sa európsky program ochrany a útočiska dokončil v rámci ESVČ do konca roku 2010 a uplatňoval v roku 2011 avšak bez toho, aby mestá neprišli o svoje právomoci; vyzýva preto vysokú predstaviteľku, aby Európskemu parlamentu predložila príručku, ako vytvoriť mesto – útočisko, ako aj rámcový návrh podporujúci prepojenia medzi takýmito mestami; žiada ďalšiu podporu ostatných iniciatív, ktoré existujú v tejto oblasti;

42.  ďalej zdôrazňuje, že v situáciách, keď môže byť ohrozený život, fyzické alebo duševné zdravie obhajcu ľudských práv, by členské štáty a delegácie EÚ mali podporiť a vypracovať aj ďalšie nástroje ochrany a mechanizmy núdzového riešenia; domnieva sa, že by sa tak malo stať v úzkej spolupráci s miestnymi obhajcami ľudských práv a občianskou spoločnosťou;

43.  víta prebiehajúcu súčinnosť existujúcich mechanizmov ochrany na európskej a medzinárodnej úrovni, ktorá by sa dala viac posilniť prostredníctvom systematickej výmeny informácií a stratégií, aby sa tak zabezpečilo, že všetky tieto mechanizmy sa budú navzájom lepšie dopĺňať v oblasti výmeny informácií o mimoriadnych prípadoch, ako aj koordinácie činností dlhodobej podpory, napríklad prostredníctvom využitia bezpečnej on-line platformy prístupnej všetkým zainteresovaným subjektom; víta v tejto súvislosti každoročné stretnutia, ktoré organizuje Rada Európy, ako aj každoročné stretnutia medzi rôznymi mechanizmami, ktoré organizuje Monitorovacie stredisko pre ochranu obhajcov ľudských práv (Observatory for the Protection of Human Rights Defenders), spoločný program Medzinárodnej federácie pre ľudské práva (FIDH) a Svetovej organizácie proti mučeniu (OMCT) s cieľom posilniť vzájomné prepojenie medzi medzinárodnými a regionálnymi mechanizmami a inštitúciami v oblasti ochrany obhajcov ľudských práv; vyzýva existujúce pracovné skupiny pre obhajcov ľudských práv v Európe, aby v rámci pracovnej skupiny pre ľudské práva v Rade a v Rade Európy, ktorá je iniciatívou komisára Rady Európy pre ľudské práva, preskúmali možnosti užšej spolupráce;

44.  žiada, aby v súvislosti s vykonávaním Lisabonskej zmluvy inštitúcie EÚ vytvorili nástroj medziinštitucionálnej spolupráce zameranej na obhajcov ľudských práv; chápe, že vytvorenie takéhoto nástroja by sa mohlo uľahčiť, ak by sa vo všetkých inštitúciách a orgánoch EÚ zriadili kontaktné miesta pre obhajcov ľudských práv, pričom tieto kontaktné miesta by úzko spolupracovali s členmi misií a delegácií EÚ zodpovednými za oblasť ľudských práv a demokracie;

45.  vyzýva Radu a Komisiu, aby preskúmali možnosti vytvoriť mechanizmus rýchleho varovania, ktorý by spoločne využívali inštitúcie EÚ, a ďalšie mechanizmy ochrany;

46.  domnieva sa, že výmenu informácií by uľahčilo aj vytvorenie databáz alebo záznamov, ktoré by umožnili sledovanie uskutočnených činností, najmä v súvislosti s jednotlivcami, to všetko pri zabezpečení plnohodnotného rešpektovania dôvernosti týchto informácií;

47.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne sledovala a monitorovala krátkodobé a dlhodobé vykonávanie usmernení EÚ týkajúcich sa obhajcov ľudských práv a aby o tom podávala správy Podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva;

o
o   o

48.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a členským štátom EÚ.

(1) Ú. v. EÚ C 187 E, 24.7.2008, s. 214. (2) Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 131 E, 5.6.2003, s. 147. (4) RES/1660(2009). (5) CM/Rec(2007)14. (6) Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (KOM(2009)0491 – C7-0170/2009 – 2009/0132(COD))

P7_TA(2010)0227 A7-0102/2010

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2009)0491),

–  so zreteľom na článok 251 ods. 2 a články 44 a 95 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0170/2009),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a články 50 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. februára 2010(2),

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0102/2010),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. júna 2010 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/.../EÚ, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, smernici 2010/73/EÚ.)

(1) Ú. v. EÚ C 19, 26.1.2010, s. 1. (2) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program dokumentácie úlovkov tuniaka modroplutvého (Thunnus thynnus) a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1984/2003 (KOM(2009)0406 – C7-0124/2009 – 2009/0116(COD))

P7_TA(2010)0228 A7-0119/2010

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2009)0406),

–  so zreteľom na článok 37 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0124/2009),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. marca 2010(1),

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo (A7-0119/2010),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. júna 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2010, ktorým sa zriaďuje program dokumentácie úlovkov tuniaka modroplutvého (Thunnus thynnus) a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1984/2003

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 640/2010.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o návrhu rozhodnutia Rady o uplatňovaní ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v Bulharskej republike a Rumunsku (06714/2010 – C7-0067/2010 – 2010/0814(NLE))

P7_TA(2010)0229 A7-0199/2010

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (06714/2010),

–  so zreteľom na článok 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z 25. apríla 2005, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0067/2010),

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0199/2010),

1.  schvaľuje zmenený a doplnený návrh rozhodnutia Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť text predložený na konzultáciu;

4.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Radou   Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 3 (3)  Rada XXXX 2010 dospela k záveru, že Bulharská republika a Rumunsko splnili podmienky v tejto oblasti. Je preto možné stanoviť dátum, od ktorého sa schengenské acquis týkajúce sa Schengenského informačného systému (SIS) môže uplatňovať v uvedených členských štátoch. (3)  Rada XXXX 2010 dospela k záveru, že Bulharská republika a Rumunsko splnili podmienky v tejto oblasti. Je preto možné stanoviť dátum, od ktorého sa schengenské acquis týkajúce sa Schengenského informačného systému (SIS) môže uplatňovať v uvedených členských štátoch. Každý dotknutý členský štát by mal do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia písomne informovať Európsky parlament a Radu o opatreniach, ktoré zamýšľa prijať v súvislosti s odporúčaniami obsiahnutými v hodnotiacich správach a uvedenými v následných opatreniach, ktoré ešte treba vykonať.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o kvalite štatistických údajov v Únii a posilnených kontrolných právomociach Komisie (Eurostatu)

P7_TA(2010)0230 B7-0375/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie predložený Rade (KOM(2010)0053),

–  so zreteľom na návrh Komisie (KOM(2005)0071 – 2005/0013(CNS)),

–  so zreteľom na stanovisko vydané Európskou centrálnou bankou dňa 31. marca 2010 (CON/2010/28),

–  so zreteľom na správu Komisie o štatistike gréckeho deficitu verejných financií a dlhu (KOM(2010)0001),

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0227/2009),

–  so zreteľom na otázku zo 4. júna 2010 adresovanú Komisii o kvalite štatistických údajov v Únii a posilnených kontrolných právomociach Komisie (Eurostatu) (O-0080/2010 – B7-0314/2010),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Komisia (Eurostat) doteraz nemala potrebné vyšetrovacie právomoci na zlepšenie kvality európskej štatistiky,

B.  keďže nedávne udalosti ukázali, že riadne fungujúci štatistický systém je predpokladom pre spoľahlivé údaje; keďže chýbala politická vôľa dodržiavať spoločné pravidlá a vytvárať skutočný pokrok smerom k dôraznejšej štatistickej správe,

C.  keďže prípad Grécka je jasnou ilustráciou chýbajúcej kvality fiškálnej štatistiky v Únii: tento prípad naznačuje, že pokrok od roku 2005 nebol dostačujúci na to, aby sa kvalita gréckych fiškálnych údajov dostala na úroveň dosahovanú inými členskými štátmi,

D.  keďže už návrh Komisie z roku 2005 požadoval viac právomocí vo forme auditu pre Komisiu (Eurostat) a spoločne odsúhlasené minimálne štandardy pre štatistické údaje,

E.  keďže v roku 2005 niektoré kľúčové členské štáty vyjadrili nesúhlas s posilnením právomocí Eurostatu napriek už jasným dôkazom, že pravidlá a ich presadzovanie boli neprimerané,

F.  keďže sa všeobecne uznáva, že súčasná situácia sa musí zlepšiť a že Komisii (Eurostatu) sa musí zveriť väčšia vyšetrovacia právomoc; keďže sa zdá, že chýba politická vôľa, najmä v Rade, aby sa podnikli potrebné kroky na posilnenie právomocí Komisie (Eurostatu),

G.  keďže evidentne chýbajú ľudské zdroje potrebné na uskutočňovanie komplexného a podrobného preskúmavania národných štatistických údajov, čo predstavuje problém, ktorý sa musí riešiť na úrovni EÚ i na vnútroštátnej úrovni,

H.  keďže sa ukázalo, že spoľahlivé údaje o prostriedkoch sociálneho zabezpečenia, nedoplatkoch v súvislosti s nemocnicami a transakciách medzi vládami a verejnými podnikmi majú kľúčový význam,

1.  vyzýva Radu, aby zabezpečila, že politické kroky v oblasti štatistiky sa budú zachovávať, a aby v plnej miere prijala návrh Komisie (KOM(2010)0053) a príslušné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené ECB a Parlamentom;

2.  vyzýva Radu, aby posilnila úlohu a nezávislosť Komisie (Eurostatu);

3.  vyzýva Radu a členské štáty, aby súhlasili s tým, že by sa Komisii (Eurostatu) mali prideliť právomoci na vykonávanie neohlásených inšpekcií v členských štátoch na preverovanie štatistických údajov;

4.  zdôrazňuje, pokiaľ ide o návrh Komisie v súvislosti s potrebným minimom z dôvodu prípadu Grécka, že povinnosti vykazovania údajov sa musia posilniť vo všetkých členských štátoch a že vykazovanie musí obsahovať podrobnosti o akýchkoľvek predošlých mimosúvahových aktivitách;

5.  vyzýva členské štáty, aby prestali používať mimosúvahové dlhové štruktúry akéhokoľvek druhu; vyzýva Komisiu, aby navrhla záväzné právne opatrenia, aby mali členské štáty povinnosť ukončiť prax používania mimosúvahových dlhových štruktúr akéhokoľvek druhu;

6.  vyzýva Komisiu, aby stanovila, aké právomoci a ľudské zdroje potrebuje na uskutočňovanie účinného a skutočného monitorovania národných štatistík zo strednodobého a dlhodobého hľadiska;

7.  upozorňuje, že členské štáty majú tendenciu uchovávať určité záväzky mimo svojich súvah, najmä pokiaľ ide o budúce platby vyžadované v súvislosti s dôchodkami pre verejný sektor a dlhodobými zmluvami so súkromným sektorom na lízing alebo poskytovanie služieb verejných zariadení; požaduje riešenie, ktoré zabezpečí ucelené a dostupné zverejňovanie týchto záväzkov v národných štatistikách;

8.  vyzýva ECB, aby úzko spolupracovala s Komisiou (Eurostatom) s cieľom zabezpečiť konzistentnosť štatistík členských štátov;

9.  vyzýva Komisiu (Eurostat), aby vyvinula všetko úsilie na zabránenie tomu, aby sa opäť ako v prípade Grécka objavili metodické nedostatky a neuspokojujúce administratívne problémy v akomkoľvek členskom štáte;

10.  vyzýva Radu a členské štáty, aby poskytovali Komisii (Eurostatu) údaje o verejných financiách vychádzajúce zo štandardizovaných a medzinárodne uznávaných účtovných metód;

11.  vyzýva členské štáty, aby Komisii (Eurostatu) a vnútroštátnym štatistickým inštitúciám umožnili prístup a poskytli zdroje na uskutočňovanie skutočných kontrol príslušných podkladových údajov;

12.  vyzýva členské štáty, ktoré sú členmi eurozóny alebo žiadajú o členstvo v eurozóne, aby umožnili ECB zúčastňovať sa neohlásených previerok a udelili jej personálu právomoc prístupu k akýmkoľvek svojim štatistikám;

13.  vyzýva členské štáty, aby vymedzili jasné oblasti zodpovednosti, pokiaľ ide tvorbu a zostavovanie štatistických údajov; konštatuje, že jasné oblasti zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni, vrátane personálnej zodpovednosti, sú potrebným predpokladom pre prácu Komisie (Eurostatu);

14.  vyzýva Komisiu, aby sprísnila uplatňovanie Kódexu európskej štatistiky, ktorý posilňuje nezávislosť, integritu a zodpovednosť národných štatistických úradov a Komisie (Eurostatu), s cieľom podporovať uplatňovanie najlepších medzinárodných štatistických zásad, metód a postupov všetkými tvorcami európskej štatistiky, aby sa tak optimalizovala jej kvalita;

15.  vyzýva Radu a členské štáty, aby bezvýhradne uznali potrebu pravidelného dialógu a hĺbkových monitorovacích návštev zo strany Komisie (Eurostatu), aby sa posilnilo monitorovanie vykazovaných údajov a poskytla trvalá záruka kvality údajov;

16.  vyzýva Radu, aby zvýšila podporu činnosti úradu OLAF, ktorý Parlament považuje za nevyhnutne dôležitý pre ochranu finančných záujmov Európskej únie, a tým aj jej občanov, a zároveň vyzdvihuje jeho významnú úlohu pre udržiavanie dobrého mena európskych inštitúcií; domnieva sa preto, že by sa mala vypracovať stratégia ľudských zdrojov, na základe ktorej sa zvýši počet zamestnancov a zabezpečí zachovanie aktuálnej vysokej úrovne kvality ľudských zdrojov;

17.  vyzýva Komisiu a Radu, aby užšie zapojila Európske poradné grémium pre riadenie v oblasti štatistiky ako nezávislého poradcu; poradné grémium môže pomáhať Komisii (Eurostatu) počas návštev v členských štátoch;

18.  zdôrazňuje, že presná štatistika a zlepšené overovanie spoľahlivosti súhrnných údajov poskytovaných Eurostatu sú nevyhnutným predpokladom na to, aby bol akýkoľvek zlepšený dohľad účinný;

19.  zdôrazňuje, že by sa mali posilniť právomoci Eurostatu;

20.  domnieva sa, že dostupné a transparentné štatistické informácie by mali byť predpokladom pre prístup k podpore zo štrukturálnych fondov;

21.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskej rade, predsedovi Euroskupiny a prezidentovi Európskej centrálnej banky.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o rodových aspektoch hospodárskeho poklesu a finančnej krízy (2009/2204(INI))

P7_TA(2010)0231 A7-0155/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2008 s názvom Lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom: väčšia podpora zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života (KOM(2008)0635),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2008 s názvom Plán hospodárskej obnovy Európy (KOM(2008)0800),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. marca 2009 pre jarné zasadnutie Európskej rady s názvom Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe (KOM(2009)0114),

–  so zreteľom na pracovný dokument Komisie z 24. novembra 2009 s názvom Konzultácia o budúcej stratégii EÚ do roku 2020 (KOM(2009)0647),

–  so zreteľom na správu Komisie z 3. októbra 2008 nazvanú Realizácia barcelonských cieľov týkajúcich sa zariadení starostlivosti o deti v predškolskom veku (KOM(2008)0638),

–  so zreteľom na správu Komisie z 27. februára 2009 o rovnosti žien a mužov – 2009 (KOM(2009)0077),

–  so zreteľom na správu Komisie z 18. decembra 2009 o rovnosti žien a mužov – 2010 (KOM(2009)0694),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júna 2000 nazvané Smerom k rámcovej stratégii Spoločenstva v oblasti rovnosti mužov a žien (2001 – 2005) (KOM(2000)0335) a na výročné správy Komisie o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2000, 2001, 2002, 2004, 2005, 2006, 2007 a 2008 (t. j. KOM(2001)0179, KOM(2002)0258, KOM(2003)0098, KOM(2004)0115, KOM(2005)0044, KOM(2006)0071, KOM(2007)0049 a KOM(2008)0010),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie)(1),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice 86/613/EHS (KOM(2008)0636), ktorý 3. októbra 2008 predložila Komisia,

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (KOM(2008)0637), ktorý 3. októbra 2008 predložila Komisia,

–  so zreteľom na stav ratifikácie Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (CETS č. 197),

–  so zreteľom na rámec činností týkajúcich sa rodovej rovnosti, ktorý prijali európski sociálni partneri 22. marca 2005,

–  so zreteľom na návrh odporúčania Rady Európy o vplyve hospodárskej a finančnej krízy na ženy, dokument č. 11891 zo 4. mája 2009,

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť schválený Európskou radou 23. a 24. marca 2006,

–  so zreteľom na Poradný výbor pre rovnosť príležitostí pre ženy a mužov a jeho stanovisko k rozdielom v odmeňovaní práce žien a mužov prijaté 22. marca 2007,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2006 o prisťahovalectve žien: úloha a miesto prisťahovalkýň v Európskej únii(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2007 o pláne uplatňovania rovnosti žien a mužov (2006 – 2010)(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. septembra 2008 o rovnosti medzi ženami a mužmi – 2008(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. novembra 2008 obsahujúce odporúčania pre Komisiu, týkajúce sa uplatňovania zásady rovnakého odmeňovania žien a mužov(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2009 o následkoch celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy pre rozvojové krajiny a rozvojovú spoluprácu(7),

–  so zreteľom na publikáciu Eurostatu Štatistika v kocke č. 53/2009 o prudkom náraste nezamestnanosti v EÚ (Sharp increase in unemployment in the EU),

–  so zreteľom na publikáciu Eurostatu Štatistika v kocke č. 97/2009 o odlišnom rozsahu a hĺbke recesie jednotlivých činností a krajín v EÚ 27,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0155/2010),

A.  keďže svetové hospodárstvo stojí pred najzávažnejšou recesiou od čias veľkej hospodárskej krízy, ktorej spoločenské následky zasahujú celú EÚ a siahajú aj ďaleko za jej hranice; keďže hospodárska a finančná kríza v Európe má neblahý vplyv najmä na ženy – ktoré častejšie obsadzujú neisté pracovné miesta, miesta náchylné na prepúšťanie a miesta menej pokryté sociálnym zabezpečením – pričom Rada, Komisia ani členské štáty tejto skutočnosti dosiaľ nevenovali dostatočnú pozornosť,

B.  keďže prvá vlna krízy zasiahla najmä finančný sektor, ako aj odvetvie výstavby a automobilový priemysel, v ktorých sú prevažne zastúpení muži, a preto sa jej venovala zvýšená pozornosť, zatiaľ čo druhá vlna krízy rovnako negatívne zasiahla odvetvia ako maloobchodný predaj, služby vo všeobecnosti a cestovný ruch, v ktorých sú prevažne zastúpené ženy; z toho dôvodu je nevyhnutné zaoberať sa v národných a európskych plánoch obnovy rodovým aspektom vplyvu hospodárskej a spoločenskej krízy, ako aj jej riešením,

C.  keďže hlavní ekonómovia poukázali na skutočnosť, že úverová kríza, ktorá odštartovala recesiu, bola doslova katastrofa, ktorú spôsobili muži; keďže reakcie na štátnej a medzinárodnej úrovni – ktoré dostatočne nezohľadňujú rodové hľadisko – boli tiež výsledkom rozhodovania najmä mužov; keďže je dôležité, aby sa ženy, ktoré majú vo všeobecnosti lepšiu kvalifikáciu ako muži, v plnej miere zúčastňovali na rozhodovacom procese v politických, ekonomických a finančných otázkach, ako aj na dohodách so sociálnymi partnermi,

D.  keďže nedávne štúdie ukazujú, že len 5 % žien zastupuje rozhodovacie miesto vo finančných inštitúciách EÚ, že všetci guvernéri centrálnych bánk všetkých 27 členských štátov sú muži, a keďže rodové štúdie poukázali na to, že správanie žien sa vyznačuje odlišným spôsobom riadenia, pre ktorý je typické vyhýbanie sa riziku a zameranie na dlhodobé ciele,

E.  keďže účasť žien v rozhodovacích procesoch je presvedčivým ukazovateľom rovnosti žien a mužov; keďže množstvo žien v riadiacich funkciách v podnikoch a na univerzitách zostáva nízke a počet žien v politike alebo vo výskume sa zvyšuje len veľmi pomaly,

F.  keďže v roku 2006 bol podiel žien medzi absolventmi prvého stupňa vysokoškolského štúdia 59 %; keďže podiel žien medzi absolventmi tretieho stupňa vysokoškolského štúdia (PhD.) sa znižuje na 43 % a na úrovni riadnych profesúr je najnižší; keďže iba 15 % spomedzi riadnych profesorov najvyššej úrovne tvoria ženy,

G.  keďže počet žien na ekonomických fakultách, fakultách manažmentu a právnických fakultách je vyšší ako počet mužov, ale ich počet na zodpovedných pozíciách v podnikoch a politických orgánoch je nižší; keďže počet žien s vysokoškolským vzdelaním v oblasti informatiky, v inžinierskych odvetviach a v oblasti fyziky je nízky, čoho následkom je slabé zastúpenie žien v súkromnom sektore, ktorý je pre hospodárske oživenie určujúci,

H.  keďže hospodársky pokles postihne pravdepodobne viac ženy než mužov; keďže hrozí, že súčasná recesia spomalí alebo dokonca zvráti pokrok, čo bude mať dlhodobé následky na systémy sociálnej ochrany, sociálne začlenenie a demografiu,

I.  keďže opatrenia na zabezpečenie rodovej rovnosti boli odvolané alebo odložené a možné obmedzenie prostriedkov vo verejných rozpočtoch v budúcnosti negatívne ovplyvní zamestnanosť žien a presadzovanie rodovej rovnosti; keďže riadne vykonávanie vyššie uvedenej smernice 2006/54/ES má čoraz väčší význam,

J.  keďže rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami má pozitívny vplyv na produktivitu a hospodársky rast a keďže účasť žien na trhu práce má množstvo sociálnych a ekonomických prínosov,

K.  keďže rozdiely v odmeňovaní mužov a žien v rámci EÚ 27 zostali aj počas posledných 35 rokov, od vykonávania smernice Rady 75/117/EHS(8), stále veľmi vysoké, pričom v roku 2010 sa v rámci EÚ tento rozdiel zvýšil v priemere na 18 % a v niektorých členských štátoch až na 30 %; keďže rozdiely v odmeňovaní sú väčšie v súkromnom sektore než vo verejnom, čo svedčí o pokračujúcej nerovnosti na trhu práce, ktorá je v skutočnosti vo väčšine prípadov v neprospech žien,

L.  keďže v dôsledku hospodárskeho poklesu by nemalo dôjsť k spomaleniu vývoja, pokiaľ ide o politiky na zosúladenie pracovného a rodinného života, a k zníženiu rozpočtu vyčleneného na služby starostlivosti a opatrenia týkajúce sa dovoleniek, čo ovplyvňuje najmä prístup žien na trh práce; keďže je potrebné venovať zvláštnu pozornosť potrebe zosúladenia rodinných a pracovných záväzkov v rodinách s jedným rodičom a v rodinách s viacerými deťmi,

M.  keďže podľa Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok venujú ženy trikrát viac času ako muži starostlivosti o deti, o domácnosť a opatere závislých členov rodiny; keďže rozdelenie rodinných povinností a úloh v domácnosti medzi mužmi a ženami, ktoré je možné dosahovať v neposlednom rade čoraz častejším využívaním rodičovskej a otcovskej dovolenky, je nevyhnutnou podmienkou podpory a zabezpečenia rodovej rovnosti; a keďže nezahrnutie materskej a rodičovskej dovolenky do celkovej odpracovanej doby je diskriminačné a zhoršuje postavenie ženy na trhu práce,

N.  keďže v záveroch Rady z 30. novembra 2009(9) počas švédskeho predsedníctva boli členské štáty a Komisia vyzvané, aby v stratégii EÚ 2020 posilnili rodový rozmer; keďže Komisia vo svojom konzultačnom dokumente o EÚ 2020 túto otázku nezohľadnila a vôbec sa nezmieňuje o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti; keďže je nevyhnutné, aby sa rodové hľadisko zahrnulo do nového finančného a hospodárskeho modelu a politiky, a keďže je tiež potrebné zabezpečiť, aby sa plány obnovy a programy štrukturálnych zmien posúdili na základe rodového vplyvu a zahŕňali toto hľadisko,

O.  keďže je nevyhnutné posilniť úsilie zamerané na začlenenie rodového hľadiska do verejnej politiky,

P.  keďže v dobe hospodárskej recesie sa ešte viac zvyšuje zraniteľnosť ľudí, ktorí sú už aj tak vystavení riziku chudoby, pričom väčšinu tvoria ženy, najmä pracovníčky z radov prisťahovalkýň a príslušníčok menšín; keďže úsilie na odstránenie chudoby a komplexné riešenie tohto problému, ako odsúhlasila Európska rada na svojom zasadnutí v Lisabone ešte v roku 2000, sa stalo naliehavým; keďže osobitná pozornosť by sa mala venovať ochrane tých skupín, ktoré čelia viacnásobnému znevýhodneniu, najmä Rómov, a malo by sa zabezpečiť ich začlenenie do spoločnosti,

Q.  keďže kvalitné zamestnanie na plný úväzok zabezpečujúce práva je zárukou proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ako aj odrazovým mostíkom k finančnej a psychologickej nezávislosti; keďže je veľmi dôležité vytvoriť a realizovať politiky, ktoré reagujú osobitne na potreby žien a mužov, a to riešením všeobecného prístupu ku kvalitným verejným službám vrátane prístupu k cenovo dostupným, prístupným a kvalitným službám starostlivosti o deti, starších ľudí a iné závislé osoby,

R.  keďže rozvoj politík uľahčujúcich prístup žien patriacich do špecifických kultúrnych či menšinových skupín na trh práce znižuje popri zohľadnení odlišností a kultúrnej rozmanitosti ich sociálne vylúčenie v záujme sociálnej súdržnosti, ktorá sa následne stáva stimulom hospodárskeho rozvoja,

S.  keďže domáce násilie, ktorého obeťami sa stávajú prevažne ženy, predstavuje rozšírený jav, ku ktorému dochádza vo všetkých krajinách a spoločenských triedach; keďže štúdie ukázali, že násilie voči ženám zosilnie, keď sú muži v dôsledku hospodárskej krízy prepustení alebo prídu o majetok; keďže hmotná núdza je často príčinou častejšieho, násilnejšieho a nebezpečnejšieho týrania; keďže domáce násilie stojí EÚ približne 16 miliónov EUR ročne,

T.  keďže zamestnanie je kľúčovým faktorom pre sociálne začlenenie; keďže je potrebné začať so sústredeným a všeobecným úsilím, aby sa v kontexte zväčšujúcej sa nerovnosti príjmov, chudoby a hospodárskej a finančnej krízy odstraňovala chudoba,

1.  poukazuje na to, že rovnosť zaobchádzania so ženami a mužmi je jedným z cieľov EÚ, a preto zároveň aj jednou z hlavných zásad akéhokoľvek politického opatrenia v súvislosti s hospodárskou a finančnou krízou a predstavuje prechod k obdobiu po kríze;

2.  zdôrazňuje, že podľa zistení Komisie vzbudila súčasná kríza obavy, že výsledky dosiahnuté v oblasti rodovej rovnosti by mohli byť ohrozené a že vplyvom recesie by mohli byť vystavené nebezpečenstvu predovšetkým ženy;

3.  zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť tomu, aby súčasná finančná a hospodárska kríza a budúce hospodárske otázky ohrozili dosiahnuté výsledky v oblasti rodovej rovnosti a aby sa predišlo tomu, že úpadok sa stane zámienkou, ako je to už v prípade niektorých členských štátov, na zníženie opatrení v oblasti rodovej rovnosti;

4.  zdôrazňuje, že politiku rodovej rovnosti treba považovať za súčasť riešenia ukončenia krízy, používania a speňaženia talentu a schopností celej populácie Európy a vytvorenia konkurencieschopnejšej ekonomiky v budúcnosti;

5.  poukazuje na to, že integrácia žien na pracovisku za posledné desaťročia znamená, že kríza bude mať väčší priamy vplyv nielen na samotné ženy, ale aj na domácnosti, ktorých príjmy budú výrazne zasiahnuté prepúšťaním žien; vyzýva inštitúcie Európskej únie a členské štáty, aby brali do úvahy skryté náklady, ktoré súvisia s krízou, vrátane rôznych, často nepovšimnutých rodových následkov;

6.  poukazuje na skúsenosti z predchádzajúcich krízových situácií, podľa ktorých sa vo všeobecnosti rýchlejšie zotaví zamestnanosť mužov než žien;

7.  poukazuje na to, že makroekonomické politiky sa spájajú prevažne so zvýšenou rodovou segregáciou v práci, narušením zamestnanosti žien prostredníctvom subdodávateľských zmlúv, čoraz väčším rozdielom v odmeňovaní žien a mužov, obmedzeným prístupom žien k zdravotným službám a vzdelaniu, zvýšenou nerovnosťou v dostupnosti úverov, pozemkov a majetku a prehlbujúcou sa feminizáciou chudoby;

8.  pripomína, že rozdiely v odmeňovaní práce žien a mužov pretrvávajú a v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy sa môžu ešte zvýšiť; vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby si v súvislosti s bojom proti rozdielom v odmeňovaní stanovili jasné ciele a aby navrhli záväzné opatrenia;

9.  žiada Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na revíziu platných právnych predpisov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy (vyššie uvedená smernica 75/117/EHS), ako už žiadal Parlament v roku 2008; víta nedávnu iniciatívu Komisie týkajúcu sa zlepšenia ustanovení o pokutách v prípade porušenia práva na rovnakú odmenu s cieľom zabezpečiť, aby boli preventívne a primerané (napríklad vyššie pokuty v prípade opakovaného previnenia);

10.  poukazuje na to, že za verejné výdavky v oblasti zdravia sú zodpovedné jednotlivé členské štáty a ich národné parlamenty a/alebo miestne orgány;

11.  s poľutovaním konštatuje, že mnoho žien už stratilo zamestnanie alebo očakávajú stratu zamestnania, najmä pokiaľ ide o ženy pracujúce v maloobchodnom predaji, službách a cestovnom ruchu, ako aj ženy pracujúce na čiastočný úväzok alebo na neistých pracovných miestach; poukazuje na skutočnosť, že sa zároveň očakáva zníženie ponuky mikroúverov, čo bude mať za následok nižší príjem samostatne zárobkovo činných žien, predovšetkým tých, ktoré pracujú v poľnohospodárstve alebo na vidieku; zdôrazňuje, že môžeme očakávať neúmerný nárast nezamestnanosti žien, keďže boli ohlásené obmedzenia prostriedkov vo verejných rozpočtoch, pretože pracujúce ženy sú významne zastúpené v školstve, zdravotníctve a sociálnych službách;

12.  zdôrazňuje, že rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami má pozitívny vplyv na hospodársky rast; v tejto súvislosti poznamenáva, že podľa niektorých štúdií by HDP vzrástlo o 30 %, ak by zamestnanosť, zamestnanosť na čiastočný úväzok a produktivita žien bola podobná ako u mužov;

13.  uvedomuje si, že mnoho žien viedlo nedávne prepúšťanie k tomu, aby začali svoje vlastné podnikateľské aktivity; vyzýva Komisiu na predloženie právnych predpisov zameraných osobitne na malé a stredné podniky, aby splnila svoj cieľ znížiť do roku 2012 administratívne náklady na podnikanie o 25 %, čím by pomohla podporiť tohto podnikateľského ducha;

14.  víta štatistický prieskum Eurostatu diferencovaný z hľadiska rodovej príslušnosti; je však presvedčený, že viac pozornosti by sa malo venovať nezamestnanosti v prípade pracujúcich na čiastočný úväzok (keďže táto oblasť často nebýva zahrnutá do štatistík nezamestnanosti); poukazuje na skutočnosť, že dlhodobá nezamestnanosť, nižšie mzdy a kratšia priemerná pracovná doba môžu mať silný vplyv predovšetkým na príjmy žien, príspevky v rámci sociálneho zabezpečenia a z dlhodobého hľadiska aj na ich dôchodky;

15.  vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala štúdiu na úrovni Únie o vzťahu medzi počtom žien v správnych radách a na finančných postoch spoločností s ohľadom na štúdiu, ktorú vypracovala spoločnosť Catalyst Inc. v roku 2007, podľa ktorej spoločnosti so zastúpením troch alebo viac žien v správnych radách mali o 83 % vyššie výnosy z akcií a o 73 % väčšie výnosy z predaja;

16.  zdôrazňuje, že kríza bude mať najsilnejší negatívny vplyv na znevýhodnené skupiny žien: zdravotne postihnuté ženy, prisťahovalkyne, ženy patriace k etnickým menšinám, ženy s nízkou kvalifikáciou, dlhodobo nezamestnané ženy, osamelé ženy bez prostriedkov, ženy, ktoré sa starajú o závislé osoby, atď.;

17.  poukazuje na to, že migrujúcich pracovníkov postihla kríza rovnako ako ich rodiny doma; odvoláva sa na skutočnosť, že často nie je dostatočne zdokumentovaný rozsah migrácie žien, ako aj vplyv na rodiny, ktorých prežitie závisí od príjmov týchto žien, čo môže mať za následok ešte zraniteľnejšie postavenie žien, ktoré po návrate domov neprijme ich komunita ani rodina;

18.  zdôrazňuje a víta skutočnosť, že zásahy a riešenia si vyžadujú pochopenie kontextu krízy, pričom treba pochopiť, že neexistuje len jedna univerzálna odpoveď; pripomína, že recesia nám zároveň poskytuje jedinečnú príležitosť na úpravu hospodárskych a sociálnych politík tak, aby viac zohľadňovali rodové hľadisko, a vytvorili tak spoločnosť, v ktorej majú ženy a muži rovnocennejšie postavenie;

19.  zdôrazňuje potrebu bojovať proti stereotypom vo všetkých oblastiach a vo všetkých etapách života, keďže tieto stereotypy sú jednou z najdlhšie pretrvávajúcich príčin nerovnosti medzi mužmi a ženami pri výbere oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnania, pri delení domácich a rodinných povinností, v rámci účasti na verejnom živote a na zastúpení v rozhodovacích pozíciách a v rámci ich voľby zamestnania;

20.  s poľutovaním konštatuje, že politické reakcie na krízu vrátane opatrení na obnovu neuznali, nepreskúmali a nenapravili vplyv krízy na rodové hľadisko; ľutuje skutočnosť, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v podstate nie je zahrnuté do obdobia po lisabonskej stratégii; vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby do usmernení o zamestnanosti a makroekonomických usmernení, ako aj do stratégie EÚ 2020 zahrnuli aj rodovú rovnosť s osobitnými cieľmi a vo všetkých politikách zaviedli rodové rozpočtovanie;

21.  domnieva sa, že napriek zisteniu, že zamestnanosť žien v EÚ sa priblížila k cieľovej hodnote 60 % v roku 2010, je potrebné stanoviť ambicióznejšie ciele a dosiahnuť až 75 % do roku 2020; zdôrazňuje tiež, že do roku 2020 je potrebné znížiť rozdiel v mzdách;

22.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby prijali opatrenia potrebné na integrovanie rodového hľadiska do všetkých politík EÚ a aby preskúmali platné právne predpisy s cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie rodovej rovnosti a umožniť uplatňovanie opatrení pozitívnej diskriminácie tam, kde je to potrebné;

23.  vyzýva Radu, Komisiu, členské štáty a obzvlášť osobitný výbor Parlamentu pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu (CRIS), aby zabezpečili, že sa posúdi vplyv plánov obnovy a programov štrukturálnych zmien na rodové otázky (v prípadoch, keď nebolo posúdenie vykonané predbežne, bude vykonané následne) a že sa zohľadní rodové hľadisko vrátane údajov a štatistík diferencovaných podľa rodovej príslušnosti;

24.  naliehavo vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že ústupky a finančné obmedzenia nebudú mať vplyv na politiky a fungovanie štruktúr zameraných na dosiahnutie rovnocenného postavenia žien a mužov na všetkých úrovniach vo vládnom, ako aj mimovládnom sektore; vyjadruje poľutovanie nad tým, že takéto finančné obmedzenia už boli vykonané v niektorých krajinách;

25.  vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby preskúmali a potláčali negatívne účinky krátenia verejných výdavkov a sociálnych dávok, najmä v súvislosti so znižovaním verejných výdavkov na miestnej úrovni, a predchádzali tak neprimeranému zaťaženiu žien, pokiaľ ide o starostlivosť (o deti, starších ľudí a závislé osoby);

26.  upozorňuje na nedostatok politík starostlivosti a príslušnej infraštruktúry, ktorý viedol k zvýšenému počtu prisťahovalkýň pracujúcich v domácnostiach, ktoré zapĺňajú tieto prázdne miesta bez toho, aby mali prístup k sociálnej ochrane a výhodám súvisiacim s pracovným pomerom; vyzýva členské štáty, aby naliehavo bojovali proti nelegálnemu zamestnávaniu a začlenili legálnych migrujúcich pracovníkov do systémov sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti;

27.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili cenovo a miestne dostupné, ako aj kvalitné služby starostlivosti o deti a iné závislé osoby v súlade s európskymi cieľmi a aby zaručili, že dostupnosť týchto služieb bude v súlade s pracovnou dobou žien a mužov pracujúcich na plný úväzok; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere využili potenciál štrukturálnych fondov a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a aby uľahčovali prístup k financovaniu kvalitných služieb; naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla smernicu o otcovskej dovolenke, dovolenke z dôvodu adopcie a rodinnej dovolenke na opateru rodičov;

28.  poukazuje na zvýšenú mieru násilia voči ženám i mužom v dobe poznačenej vážnymi hospodárskymi otrasmi; vyzýva preto členské štáty, aby využili vnútroštátne právne predpisy na boj proti všetkým formám násilia na základe rodovej príslušnosti, a víta iniciatívu španielskeho predsedníctva na zriadenie strediska pre monitorovanie násilia voči ženám; rovnako víta iniciatívu skupiny členských štátov týkajúcu sa zastrešujúceho nástroja na ochranu obetí (európsky ochranný príkaz);

29.  vyzýva členské štáty, aby zvyšovali, predovšetkým prostredníctvom kampaní na informovanie verejnosti, všeobecné povedomie o fenoméne násilia páchaného na ženách; pripomína, že kľúčom k boju proti tomuto fenoménu sú vzdelávanie a opatrenia na informovanie mládeže;

30.  žiada európske inštitúcie, členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby prijali účinné opatrenia, najmä prostredníctvom právnych predpisov, ktoré budú zamerané na podporu vyváženého zastúpenia žien a mužov na zodpovedných pozíciách v podnikoch, v politických orgánoch, a to aj v správnych radách a v miestnych, regionálnych, vnútroštátnych a európskych verejných inštitúciách, správnych orgánoch a organizáciách, ktoré by mali slúžiť ako príklad; vyzýva preto na stanovenie záväzných cieľov na zabezpečenie rovnakého zastúpenia žien a mužov;

31.  zdôrazňuje, že ženy sú málo zastúpené v oblasti finančného rozhodovania, pričom v skutočnosti patria do jednej zo skupín v súčasnej dobe vylúčených z finančného rozhodovania, ktoré sú nepriaznivo ovplyvnené finančným rizikom; vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby zvýšili účasť žien na všetkých úrovniach rozhodovania, predovšetkým v oblasti rozpočtovania a mechanizmov riadenia v rámci európskych finančných systémov vrátane Európskej centrálnej banky; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zvyšovať finančnú gramotnosť u dievčat a žien;

32.  víta rozhodnutie nórskej vlády zvýšiť počet žien v správnych radách akciových spoločností aspoň na 40 %, čo umožnilo zvýšiť počet žien v podnikovom manažmente na aktuálnych 41 %; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby si z nórskej iniciatívy vzali príklad a uberali sa tým istým smerom v prípade spoločností, ktoré sú kótované na burze;

33.  víta požiadavku zvýšenia počtu žien v správnych radách verejných akciových spoločností, ale zdôrazňuje, že vlády jednotlivých členských štátov by mali prijať opatrenia, ktoré zodpovedajú ich vlastným potrebám;

34.  poukazuje na investície do sociálnej infraštruktúry, ktoré považuje za príležitosť na modernizáciu Európy a podporu rovnosti žien a mužov a ktoré sa dajú vnímať ako stratégia paralelná s investovaním do ekologických technológií určených na modernizáciu fyzickej infraštruktúry; domnieva sa, že rodová rovnosť by preto mala byť politickou prioritou a hlavným nástrojom;

35.  poznamenáva, že so zreteľom na stratégiu EÚ 2020 má ekologické hospodárstvo zásadný význam; zdôrazňuje, že ekologické pracovné miesta majú potenciál stať sa v budúcnosti kľúčovým segmentom rastu európskeho trhu práce, že viac ako 20 miliónov pracovných miest v Európskej únii sa dá v súčasnosti považovať za ekologických a že podľa najnovších údajov existuje v samotnom odvetví energie z obnoviteľných zdrojov možnosť, že do roku 2020 sa počet pracovných miest v tomto sektore zdvojnásobí na 2,8 milióna;

36.  poukazuje na to, že ekologická transformácia hospodárstva a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo podnietia vysoký dopyt po kvalifikovaných pracovníkoch; odvoláva sa na skutočnosť, že ženy sú oveľa menej zastúpené v odvetví obnoviteľných zdrojov, najmä pokiaľ ide o zamestnania v oblasti vedy a špičkovej technológie; žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že ženy budú vo väčšej miere zapojené do projektov a programov odbornej prípravy týkajúcich sa ekologickej transformácie, t. j. v odvetví obnoviteľných zdrojov a zamestnaniach v oblasti vedy a špičkovej technológie; vyzýva členské štáty, aby podporovali ženy v miestnych podnikateľských iniciatívach v týchto oblastiach, a to tým, že im prostredníctvom poskytovania informácií a vzdelávacích školení umožnia prístup k dostupným európskym štrukturálnym fondom;

37.  vyzýva zamestnávateľov v členských štátoch, aby pre pracujúce ženy vytvárali viac príležitostí v oblasti nových technológií s cieľom posilniť odvetvie špičkových technológií, a to v súlade s cieľmi stratégie EÚ 2020;

38.  vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby podporovali vynaloženie všetkých prostriedkov z európskych štrukturálnych fondov na národnej úrovni na riešenie následkov recesie prostredníctvom rekvalifikačných iniciatív a ďalšieho zvyšovania kvalifikácie podľa článku 16 všeobecného nariadenia(10) a článku 6 nariadenia o Európskom sociálnom fonde(11) a nariadenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja(12);

39.  žiada o zmenu a doplnenie nariadenia o Európskom poľnohospodárskom fonde na rozvoj vidieka (EPFRV), aby bolo možné uskutočniť pozitívne činnosti pre ženy v budúcom programovom období 2014 – 2020, čo bolo možné v predchádzajúcich obdobiach, ale nie v tomto, rovnako ako mnoho pozitívnych účinkov na zamestnanosť žien vo vidieckych oblastiach;

40.  vyzýva členské štáty, aby vyvinuli mechanizmy riadenia orientované na rodovú rovnosť, ktoré budú v rámci rezortov vlády zahŕňať odborné znalosti v oblasti rodovej rovnosti, a aby zriadili ďalšie agentúry na vykonávanie opatrení v rámci Kohézneho fondu a štrukturálnych fondov a podporovali ženské organizácie a siete;

41.  nabáda Európsky inštitút pre rodovú rovnosť na vypracovanie analýzy vplyvu hospodárskej a finančnej krízy z hľadiska rodovej rovnosti; domnieva sa, že toto hodnotenie vplyvu treba vykonať pomocou presných ukazovateľov, ktoré berú do úvahy osobitný kontext krízy; vyzýva ostatné európske inštitúcie, ako napríklad Európsku nadáciu pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok, aby vo svojich súčasných činnostiach navrhli riešenia rodovej problematiky;

42.  zdôrazňuje potrebu rozvíjať programy a finančné nástroje s cieľom podnecovať a podporovať účasť žien v malých a stredných podnikoch;

43.  vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby uznali a podporili prínos občianskej spoločnosti pri riešení finančnej a hospodárskej krízy, najmä vzhľadom na Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

44.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov, sociálnym partnerom a príslušným mimovládnym organizáciám.

(1) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23. (2) Ú. v. EÚ C 313 E, 20.12.2006, s. 118. (3) Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 56. (4) Ú. v. EÚ C 295 E, 4.12.2009, s. 35. (5) Ú. v. EÚ C 16 E, 22.1.2010, s. 21. (6) Prijaté texty, P6_TA(2009)0371. (7) Prijaté texty, P7_TA(2009)0029. (8) Smernica Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy (Ú. v. ES L 45, 19.2.1975, s. 19). (9) Závery Rady o rodovej rovnosti: posilňovanie rastu a zamestnanosti – príspevok k lisabonskej stratégii po roku 2010, Schôdza Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti 30. novembra 2009 v Bruseli. (10) Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25). (11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 12). (12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 1).

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o hodnotení výsledkov plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov na roky 2006 – 2010 a o odporúčaniach do budúcnosti (2009/2242(INI))

P7_TA(2010)0232 A7-0156/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a článok 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006-2010 (KOM(2006)0092),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2008 s názvom Priebežná správa o plnení plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov (2006 – 2010) (KOM(2008)0760),

–  so zreteľom na správu Komisie z 18. decembra 2009 s názvom Rovnosť žien a mužov – 2010 (KOM(2009)0694),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júna 2000 nazvané Smerom k rámcovej stratégii Spoločenstva v oblasti rovnosti mužov a žien (2001 – 2005) (KOM(2000)0335) a na výročné správy Komisie o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2000, 2001, 2002, 2004, 2005, 2006, 2007 a 2008 (t. j. KOM(2001)0179, KOM(2002)0258, KOM(2003)0098, KOM(2004)0115, KOM(2005)0044, KOM(2006)0071, KOM(2007)0049, KOM(2008)0010) a KOM(2009)0077),

–  so zreteľom na právne nástroje OSN v oblasti ľudských práv a najmä práv žien, zvlášť na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ako aj na ďalšie nástroje OSN v oblasti násilia páchaného na ženách, akými sú Viedenská deklarácia a akčný plán, prijaté Svetovou konferenciou o ľudských právach, rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 48/104 z 20. decembra 1993 o odstránení násilia páchaného na ženách, rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 58/147 z 19. februára 2004 o odstránení domáceho násilia páchaného na ženách, rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 57/179 z 30. januára 2003 o opatreniach na odstránenie zločinov páchaných na ženách v mene cti a rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 52/86 z 2. februára 1998 o opatreniach na prevenciu proti zločinom a súdnych opatreniach na odstránenie násilia páchaného na ženách,

–  so zreteľom na akčnú platformu prijatú na Štvrtej svetovej konferencii o ženách, ktorá sa konala 4. – 15. septembra 1995 v Pekingu, a tiež so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2000 o opatreniach v súvislosti s Pekinskou akčnou platformou(1) a z 10. marca 2005 o opatreniach v súvislosti s akčnou platformou Štvrtej svetovej konferencie o ženách (Peking + 10)(2),

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 9. októbra 2006 týkajúcu sa všetkých foriem násilia páchaného na ženách,

–  so zreteľom na záverečnú správu prijatú v marci 2005 na 49. zasadnutí Valného zhromaždenia Komisie OSN pre postavenie žien,

–  so zreteľom na Protokol o právach žien v Afrike, známy tiež pod názvom Maputský protokol, ktorý nadobudol platnosť 26. októbra 2005 a ktorý výslovne zakazuje všetky formy zmrzačovania pohlavných orgánov,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) z 31. októbra 2000 o ženách, mieri a bezpečnosti, ktorá vyzýva k väčšej účasti žien na predchádzaní ozbrojeným konfliktom a na nastoľovaní mieru,

–  so zreteľom na činnosť Rady Európy v tejto oblasti a najmä na revidovanú Európsku sociálnu chartu,

–  so zreteľom na rezolúciu konferencie ministrov Rady Európy zodpovedných za otázky rodovej rovnosti s názvom Prekonávanie rozdielov medzi rovnosťou de jure a de facto s cieľom dosiahnuť skutočnú rovnosť (2010),

–  so zreteľom na správu komisára pre ľudské práva Rady Európy s názvom Rodová identita a ľudské práva (2009), odporúčanie CM/Rec (2010) Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o opatreniach na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity a rezolúciu 1728 (2010) a odporúčanie 1915 (2010) Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie)(3),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice 86/613/EHS (KOM(2008)0636), ktorý 3. októbra 2008 predložila Komisia,

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (KOM(2008)0637), ktorý 3. októbra 2008 predložila Komisia,

–  so zreteľom na správu Komisie z 3. októbra 2008 nazvanú Realizácia barcelonských cieľov týkajúcich sa zariadení starostlivosti o deti v predškolskom veku (KOM(2008)0638),

–  so zreteľom na správu Spoločného výboru Komisie pre rovnosť príležitostí žien a mužov z mája 2003 o začlenení rozmeru rodovej rovnosti do národných rozpočtov,

–  so zreteľom na Poradný výbor pre rovnosť príležitostí žien a mužov a jeho stanovisko k rozdielom v odmeňovaní práce žien a mužov, ktoré bolo prijaté 22. marca 2007,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2006 o stratégiách na zabránenie obchodovania so ženami a deťmi vystavenými nebezpečenstvu sexuálneho vykorisťovania(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2006 o prisťahovalectve žien: úlohe a mieste prisťahovalkýň v Európskej únii(5),

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť schválený Európskou radou 23. a 24. marca 2006,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2007 o pláne uplatňovania rovnosti žien a mužov (2006 – 2010)(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2008 o úlohe žien v priemysle(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2008 o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. septembra 2008 o rovnosti medzi ženami a mužmi – 2008(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. novembra 2008 obsahujúce odporúčania pre Komisiu, týkajúce sa uplatňovania zásady rovnakého odmeňovania žien a mužov(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 24. februára 1994(11) a 13. októbra 2005(12) o chudobe žien v Európe a svoje uznesenie z 3. februára 2009 o nediskriminácii z dôvodu pohlavia a medzigeneračnej solidarite(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2009 o odstránení násilia páchaného na ženách(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o zabránení obchodovaniu s ľuďmi(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009(17),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0156/2010),

A.  keďže v politickej realite a v živote žien ešte stále existujú veľké rozdiely napriek tomu, že rovnosť žien a mužov predstavuje podmienku, ktorá je potrebná na to, aby sme v plnej miere mohli požívať všeobecné ľudské práva, a jednu zo základných zásad Európskej únie, ktorá je už dlhé roky uznaná v zmluvách,

B.  keďže politiky rodovej rovnosti sú nástrojom hospodárskeho rozvoja a sociálnej súdržnosti,

C.  keďže rodová rovnosť musí byť výrazom európskej kultúrnej a politickej identity,

D.  keďže násilie páchané na ženách je závažnou prekážkou rodovej rovnosti a patrí k najrozšírenejšiemu porušovaniu ľudských práv bez rozdielu v geografickej, hospodárskej, kultúrnej alebo sociálnej príslušnosti; keďže počet žien, ktoré sú jeho obeťami, je alarmujúci,

E.  keďže nemôžeme zostať spojení s prekonanými, environmentálne neudržateľnými hospodárskymi modelmi, založenými na zastaranej deľbe práce podľa pohlavia, prekonanej tým, že sa ženy začlenili do pracovného trhu; keďže potrebujeme nový, sociálne udržateľný model, založený na vedomostiach a inovácii, ktorý začleňuje všetky zručnosti žien do hospodárstva, obnovuje vyrovnaný podiel zodpovednosti mužov a žien vo verejnej a súkromnej oblasti a vytvára rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom,

F.  keďže celkový pokrok je nedostatočný, hoci v pláne uplatňovania rovnosti žien a mužov na roky 2006 – 2010 sú zvýraznené nedostatky pri dosahovaní úplnej rodovej rovnosti a v niektorých prípadoch to viedlo k pokroku v oblasti rodovej rovnosti,

G.  keďže treba zintenzívniť úsilie o integráciu rodového rozmeru do verejnej politiky,

H.  keďže, hoci je ešte stále zložité posúdiť celkový vplyv finančnej krízy, je jasné, že súčasná hospodárska a sociálna kríza má osobitne vážne následky pre ženy a z dlhodobého hľadiska pre pokrok politík zameraných na dosiahnutie rovnosti medzi ženami a mužmi, pretože zdôrazňuje nerovnosti a diskrimináciu,

I.  keďže rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami má pozitívny vplyv na produktivitu a hospodársky rast a keďže účasť žien na trhu práce má množstvo sociálnych a ekonomických výhod,

J.  keďže v našej starnúcej spoločnosti sa bude zvyšovať požiadavka na starostlivosť o staršie osoby a ženy budú nenahraditeľné na trhu práce, čo najpravdepodobnejšie povedie k dvojitej záťaži žien,

K.  keďže ženy tvoria väčšinu z viac než 85 miliónov osôb žijúcich v chudobe, v situácii, ktorú zapríčiňuje nezamestnanosť, neistá práca, nízke platy, dôchodky pod úrovňou životného minima a problematický prístup ku kvalitným verejným službám; keďže navyše v posledných desiatich rokoch počet chudobných žien vzrástol nepomerne k počtu mužov,

L.  keďže rozdiely medzi priemernými platmi žien a mužov dosahujú viac než 17%, čo vedie k rozdielom v dôchodkoch a feminizácii chudoby v starobe a keďže nepriame formy diskriminácie majú tendenciu rásť, keď stúpa miera nezamestnanosti, čo postihuje ženy a dievčatá,

M.  keďže pretrvávajú rodové rozdiely, pretože ženy poskytujú dvojnásobne až trojnásobne viac hodín neplatenej starostlivosti o deti a iné závislé osoby ako muži,

N.  keďže ženy sú často vystavené viacnásobnej diskriminácii z dôvodu pohlavia, veku (najmä v prípade starších žien), zdravotného postihnutia, etnického/rasového pôvodu, náboženstva, štátnej príslušnosti, migračného postavenia a sociálno-ekonomického postavenia vrátane žien žijúcich v jednočlenných domácnostiach, sexuálnej orientácie a/alebo rodovej identity a keďže táto zložitá diskriminácia vytvára mnohé prekážky posilňovaniu postavenia žien a sociálnemu pokroku,

O.  keďže je dôležité zaručiť rovnaký prístup k zdrojom, právam a moci, čo znamená štrukturálne a kultúrne zmeny, odstránenie stereotypov a presadzovanie rovnosti,

P.  keďže tradičné predstavy, pokiaľ ide o výber vzdelania a povolania dostupného ženám, prispievajú k zachovávaniu nerovnosti,

Q.  keďže rodová segregácia v odvetviach a zamestnaniach sa nezmenšuje a v niektorých krajinách sa dokonca zvyšuje,

R.  keďže rodinné právo (predovšetkým právne predpisy upravujúce manželstvo a rozvody) často stavia ženy z právneho a finančného hľadiska do nevýhodnejšieho postavenia a keďže niekedy súdy zväčšujú nerovnosti medzi mužmi a ženami uplatňovaním rodinného práva podľa vzoru tradičného postavenia, a nie podľa rovnakých práv,

S.  keďže právo na výhradu svedomia často zneužívajú (náboženské) skupiny na obmedzenie práv žien v takých oblastiach, ako sú zdravotná starostlivosť a rodinné právo,

T.  keďže účasť žien na rozhodovaní je dôležitý ukazovateľ rodovej rovnosti, keďže je stále málo žien na manažérskych pozíciách v podnikateľskej sfére a na univerzitách a keďže počet političiek a výskumných pracovníčok rastie len veľmi pomaly,

U.  keďže existujúce problémy a získané skúsenosti poukazujú na to, že chýbajúca súdržnosť politiky medzi jednotlivými oblasťami bránila dosiahnutiu rovnosti žien a mužov a že je potrebné dostatočné financovanie, lepšia koordinácia, šírenie a účinnejšie presadzovanie práv žien so zreteľom na rozdiely v jednotlivých situáciách,

V.  keďže pozitívne opatrenia prijaté v prospech žien sa podstatným spôsobom podieľali na ich plnom začlenení do pracovného trhu a do spoločnosti vo všeobecnosti,

W.  keďže, bez ohľadu na rozhodnutia prijaté pri príležitosti osláv 15. výročia Pekinskej akčnej platformy, ešte stále treba vykonať veľa práce, aby sa platforma uviedla do praxe,

X.  keďže údaje vyčlenené podľa rodovej príslušnosti sú základným nástrojom na dosiahnutie skutočného pokroku a účinného hodnotenia výsledkov,

Y.  keďže rok 2010 je Európskym rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, skutočnosť, ktorá sa musí odrážať v politikách a koordinovaných činnostiach, ktoré skutočne prispievajú k zlepšeniu súčasnej situácie,

Z.  keďže uplynulo 100 rokov odvtedy, čo bol 8. marec vyhlásený za Medzinárodný deň žien a toto výročie sa pripomína; keďže pre ženy a organizácie, ktoré ich zastupujú, je dôležité zapájať sa do činností na podporu rovnosti a do boja proti diskriminácii a nerovnostiam,

AA.  keďže súlad medzi pracovným, rodinným a súkromným životom žien a mužov zostáva nevyriešenou otázkou,

AB.  keďže prístup k starostlivosti o deti a k službám starostlivosti o staršie a iné závislé osoby je základom na to, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky účasti mužov a žien na pracovnom trhu, vzdelávaní a odbornej príprave,

AC.  keďže vo väčšine členských štátov systémy sociálneho zabezpečenia nedostatočne zohľadňujú osobitné podmienky žien, ktoré žijú v chudobe; keďže riziko upadnutia do chudoby je väčšie pre ženy; keďže rozdelenie rodinných povinností a úloh v domácnosti medzi mužmi a ženami, v neposlednom rade vytváraním rovnakých podmienok pre využívanie rodičovskej dovolenky obidvoma partnermi ako aj otcovskej dovolenky, je nevyhnutnou podmienkou podpory a zabezpečenia rovnosti žien a mužov; a keďže nezahrnutie materskej a rodičovskej dovolenky do celkovej odpracovanej doby je diskriminačné a zhoršuje postavenie ženy na trhu práce,

Hodnotenie plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov na roky 2006 – 2010

1.  poznamenáva, že pokiaľ ide o rovnakú ekonomickú nezávislosť žien a mužov, miera zamestnanosti žien dosiahla takmer 60%, čiže úroveň stanovenú v lisabonských cieľoch zamestnanosti; s poľutovaním však konštatuje, že neexistuje dostatok záväzných opatrení zameraných na pretrvávajúce rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, a poukazuje na potrebu naliehavých opatrení na zlepšenie situácie žien pracujúcich v neistých pracovných podmienkach, a to najmä migrantiek a príslušníčok etnických menšín, ktoré sú v období hospodárskej a sociálnej krízy ešte zraniteľnejšie; ďalej vyzýva na zníženie miery rodovej nerovnosti v systéme verejného zdravotníctva a zabezpečenie rovnakého prístupu k nemu;

2.  víta legislatívne návrhy Komisie zamerané na lepšie zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života; poznamenáva však, že sa nezaoberajú otázkami otcovskej dovolenky, dovolenky z dôvodu adopcie ani voľna na opatrovanie člena rodiny, a s poľutovaním konštatuje, že iba menšia časť členských štátov dosiahla barcelonské ciele spočívajúce v sprístupnení cenovo dostupnej a kvalitnej starostlivosti o dieťa; preto vyzýva členské štáty, aby obnovili svoje záväzky týkajúce sa týchto cieľov;

3.  s poľutovaním konštatuje, že zastúpenie žien v politickom a hospodárskom rozhodovacom procese je vo väčšine členských štátov stále nedostatočné; vyzýva Komisiu, aby naďalej prijímala konkrétne opatrenia na podporu rovnakej účasti žien a mužov na rozhodovacom procese;

4.  berie na vedomie činnosti v rámci programu DAPHNE III na prevenciu a boj proti násiliu páchanému na ženách; zdôrazňuje však potrebu legislatívnych opatrení na európskej úrovni s cieľom odstrániť násilie založené na rodovej nerovnosti;

5.  víta začlenenie otázky rodovej rovnosti ako prioritnej témy do programov vzdelávania a odbornej prípravy Spoločenstva s cieľom obmedziť výskyt stereotypov v spoločnosti; s poľutovaním konštatuje, že pretrvávanie rodových stereotypov je ešte stále základom mnohých nerovností; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby začali kampane na zvyšovanie informovanosti s cieľom odstrániť stereotypy a tradičné rodové rozdelenie úloh, a to najmä kampane zamerané na mužov, v ktorých sa bude zdôrazňovať potreba rozdeľovania rodinných povinností medzi ženami a mužmi;

6.  víta záväzok Komisie týkajúci sa zásad Miléniového vyhlásenia o rozvoji a Pekinskej akčnej platformy v oblasti presadzovania rodovej rovnosti mimo EÚ; vyzýva na ďalšie posilňovanie uplatňovania rodového hľadiska pri rozvoji a externých, ako aj interných obchodných politikách EÚ;

Na inštitucionálnej úrovni

7.  navrhuje, aby sa nová stratégia pre rovnosť žien a mužov v Európskej únii považovala za akčný program a politický záväzok, ktorý vychádza z Pekinskej akčnej platformy a jej prínosov, keďže ľudské práva žien a dievčat predstavujú neodcudziteľnú, neoddeliteľnú a nedeliteľnú súčasť všeobecných ľudských práv;

8.  poukazuje na to, že je dôležité, aby sa naďalej vyvíjala činnosť v šiestich prioritných oblastiach súčasného plánu, vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie konkrétne opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa silné stránky súčasného plánu mohli naďalej rozvíjať a tým zreteľne vplývať na nástroje na vnútroštátnej a regionálnej úrovni určené na dosiahnutie rovnosti a posilnenia postavenia žien;

9.  navrhuje, aby sa novej stratégii pre rovnosť žien a mužov pridelili európske rozpočtové prostriedky s cieľom uľahčiť jej vykonávanie na európskej úrovni,

10.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby Rada po predložení pozície Parlamentu schválila nový návrh Európskej komisie o stratégii rovnosti, aby tak získala väčšiu politickú váhu a politika v oblasti rovnosti zaznamenala nový podnet;

11.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným spôsobom, akým bola rodová otázka riešená v návrhoch stratégie Komisie EÚ 2020 a vyzýva preto Radu a Komisiu, aby zabezpečili systematické zastúpenie rozmeru rodovej rovnosti v celej stratégii EÚ 2020 vrátane osobitnej kapitoly o rodovej rovnosti, mechanizmov začleňovania rodového hľadiska a cieľov zamestnanosti žien s ukazovateľmi, ktoré odrážajú hospodársku nezávislosť a zohľadňujú vplyv súčasnej hospodárskej a sociálnej krízy na ženy, ako aj úlohu žien v starnúcej spoločnosti;

12.  navrhuje, aby Rada, Komisia a Parlament usporiadali trilaterálne stretnutie, na ktorom by zhodnotili pokrok dosiahnutý pri uplatňovaní stratégie rodovej rovnosti EÚ;

13.  zdôrazňuje, že by sa každé dva roky mala organizovať konferencia o rovnosti žien a mužov, na ktorej by sa zúčastnili organizácie žien, iné organizácie vyvíjajúce činnosť v oblasti rodovej rovnosti, napríklad organizácie lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov, a odborové organizácie z rôznych členských štátov, európski poslanci, členovia Európskej komisie, Rady a poslanci národných parlamentov a ktorá sa by sa zakaždým osobitne venovala vopred stanovenej téme;

14.  zdôrazňuje, že je potrebný štruktúrovaný dialóg s občianskou spoločnosťou s cieľom zaručiť zásadu rovnosti žien a mužov;

15.  navrhuje, aby sa inštitucionálna spolupráca v tejto oblasti neobmedzovala iba na ženské združenia, ale aby sa aktívne vyhľadávala spolupráca so združeniami, ktoré zastupujú mužov a vyvíjajú činnosť v oblasti rodovej rovnosti;

16.  naliehavo žiada, aby v plnej miere začal fungovať Európsky inštitút pre rovnosť mužov a žien a aby sa vypracovali všetky ukazovatele umožňujúce zaoberať sa otázkami rovnosti mužov a žien vo všetkých oblastiach; trvá na tom, aby sa tieto ukazovatele pravidelne aktualizovali s cieľom zosúladiť ich s výsledkami, ktoré sa v skutočnosti dosiahli;

17.  zastáva názor, že v prípade hodnotenia sociálneho vplyvu návrhov politík Komisie a Rady, by sa tieto hodnotenia mali zaoberať aj rodovou rovnosťou;

18.  trvá na tom, že Komisia by mala začať metódu „gender mainstreaming“ uplatňovať počas prípravy všetkých svojich návrhov;

19.  vyzýva Komisiu, aby zlepšovala a pravidelne aktualizovala internetové stánky venované rodovej rovnosti a aby sa skupina pre rovnosť príležitostí venovala aspoň na jednej schôdzi ročne plne rodovej rovnosti a aby sa vytvorila informačná služba pre ženy;

20.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby generálne riaditeľstvá Európskej komisie zaviedli do svojho vnútorného fungovania mechanizmus posilnenej koordinácie s cieľom neustále monitorovať politiky v oblasti rovnosti práv a príležitostí mužov a žien v najrozmanitejších oblastiach; žiada, aby každé generálne riaditeľstvo prispelo do výročnej správy o rovnosti jednou kapitolou, v ktorej podá správu o rovnosti v oblasti svojej pôsobnosti;

21.  vyzýva vysokú predstaviteľku, aby zabezpečila vyvážené zastúpenie mužov a žien pri vytváraní ESVČ a aby vypracovala akčný plán na ďalšie zabezpečenie vyváženého zastúpenia mužov a žien v delegáciách EÚ vrátane na najvyššej úrovni; vyzýva Radu a Komisiu, aby vytvorili pracovné miesto pre vyslanca európskych žien, ako to Európsky parlament požadoval v marci 2008, s cieľom venovať osobitnú pozornosť postaveniu žien vo vonkajších politikách EÚ a aby sa rodové hľadisko štruktúrovaným spôsobom zapracovalo do ESVČ; vyzýva Európsku komisiu, Radu a členské štáty, aby aktívne presadzovali a podporovali posilnenie účasti žien na svojich dvojstranných a viacstranných vzťahoch so štátmi a organizáciami mimo Únie;

22.  vyzýva vysokú predstaviteľku, aby zabezpečila začlenenie rodového hľadiska do všetkých politík, programov a projektov rozvojovej spolupráce, a zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa uplatňovanie rezolúcie BR OSN č. 1325 začlenilo do vonkajšej činnosti EÚ;

23.  zdôrazňuje, že politiky rodovej rovnosti v rôznych oblastiach činnosti vrátane hospodárskej, finančnej, obchodnej a sociálnej oblasti, by mali vychádzať z integrovaného prístupu, a že rozpočet by sa mal analyzovať z hľadiska rovnosti žien a mužov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali šírenie a výmenu osvedčených postupov s cieľom podporiť ich zohľadňovanie pri vypracovávaní politík;

24.  považuje za potrebné, aby Komisia a členské štáty vyvinuli školiace a vykonávacie nástroje, ktoré umožnia všetkým zainteresovaným stranám vychádzať vo svojich príslušných oblastiach právomocí z hľadiska založeného na rovnosti príležitostí pre ženy a mužov vrátane posudzovania konkrétneho vplyvu politík na ženy a mužov;

25.  zdôrazňuje, že v súvislosti so stratégiami a plánmi na hospodársku obnovu je dôležité prijať sektorové opatrenia zásadného charakteru na podporu vzdelávania a odbornej prípravy žien vrátane mladých žien, zamerané na ich integráciu do pracovného trhu v odvetviach, ktoré sú strategické pre rozvoj, a na základe pozícií a zručností v oblasti špičkových technológií a vedy;

26.  zdôrazňuje, že je dôležité stanoviť kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele a vypracovať štatistiky z hľadiska pohlavia, ktoré sú spoľahlivé, porovnateľné a v prípade potreby prístupné, a ktoré sa použijú na monitorovanie uplatňovania rodového hľadiska vo všetkých politikách;

27.  vyzýva Eurostat, aby vypracoval ukazovatele na vyhodnotenie zapojenia žien a mužov do dobrovoľníckych činností, aby sa takto preukázal prínos žien a mužov k sociálnej súdržnosti;

28.  zdôrazňuje, že lepšia koordinácia je dôležitá pre vypracovanie cieľov politiky rovnosti vo všetkých inštitúciách EÚ a členských štátoch a že sú potrebné jednotné metódy konkrétnej integrácie, ako je rozpočet z rodového hľadiska alebo začlenenie analýz z rodového hľadiska do tvorby, plánovania, uplatňovania a monitorovania verejných politík;

29.  dôrazne pripomína Komisii a členským štátom, že je potrebná dvojaká stratégia, ktorá je založená na integrovanom prístupe k rovnosti žien a mužov a prostredníctvom ktorej sa realizujú osobitné opatrenia vrátane opatrení v legislatívnej oblasti a v oblasti rozpočtových prostriedkov, monitorovania a kontroly s cieľom zaručiť konkrétne plnenie týchto opatrení; zdôrazňuje, že do akčného programu by mali byť zahrnuté krátkodobé a dlhodobé kvalitatívne a kvantitatívne ciele na európskej a vnútroštátnej úrovni;

30.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby prijali opatrenia potrebné pri integrovaní rodového hľadiska do všetkých politík Spoločenstva a aby preskúmali platné právne predpisy s cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie rodovej rovnosti a umožniť uplatňovanie opatrení v rámci pozitívnej diskriminácie tam, kde je to potrebné;

31.  víta záväzok Komisie uplatňovať zásady Pekinskej akčnej platformy v oblasti podpory rozpočtov, ktoré zohľadňujú rodovú rovnosť; vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa snažili systematicky skúmať, ako sa verejné výdavky využívajú v prospech žien, aby upravili rozpočty na zabezpečenie rovnosti v prístupe k výdavkom vo verejnom sektore s cieľom zvýšiť výrobné kapacity a uspokojovať sociálne potreby; žiada tiež, aby boli pridelené dostatočné zdroje vrátane zdrojov na uskutočňovanie analýz vplyvu na oblasť rodovej rovnosti;

32.  vyzýva Európsku komisiu, aby monitorovala uplatňovanie smerníc o nediskriminácii a opatrení v rodovej oblasti členskými štátmi a aby prijala aktívne opatrenia vrátane konania vo veci porušovania predpisov v prípade ich neuplatňovania;

33.  žiada o zmenu a doplnenie nariadenia o EPFRV, ako to bolo v prípade ESF, aby sa dali prijať proaktívne opatrenia v prospech žien v programovom období 2014 – 2020, ktoré bolo možné uskutočniť v predchádzajúcich obdobiach, ale nie v súčasnom, pričom tieto opatrenia budú mať priaznivý účinok na zamestnanosť žien vo vidieckych oblastiach;

34.  zdôrazňuje, že je potrebné klásť osobitný dôraz na otázky rovnosti, a to aj v Európskom parlamente a v jeho rôznych výboroch a delegáciách, a zabezpečiť, aby ženy boli vyváženým spôsobom zastúpené na zodpovedných pozíciách v týchto výboroch a delegáciách a upozorňuje na význam práce, ktorú uskutočňuje Skupina na vysokej úrovni pre rovnosť Európskeho parlamentu;

35.  v tejto súvislosti víta činnosti, ktoré v súčasnosti uskutočňujú poslanci Európskeho parlamentu zodpovední za uplatňovanie rodového hľadiska, ktorí sa usilujú zabezpečiť, aby sa rodový aspekt zohľadnil pri formulovaní a rozvoji všetkých politík v ich príslušných výboroch;

36.  vyzýva Predsedníctvo Európskeho parlamentu a Komisiu, aby zintenzívnili úsilie o zvýšenie počtu žien na vysokých pozíciách medzi svojimi zamestnancami; vyzýva Komisiu, aby vypracovala mechanizmus, ktorý zabezpečí paritu Európskej komisie v budúcom volebnom období;

37.  zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť tomu, aby súčasná finančná a hospodárska kríza a budúce hospodárske otázky ohrozili dosiahnuté výsledky v oblasti rodovej rovnosti a aby sa predišlo tomu, že úpadok sa stane zámienkou, ako je to už v prípade niektorých členských štátov, na zníženie opatrení v oblasti rodovej rovnosti, čo by z dlhodobého hľadiska poškodilo rast zamestnanosti a hospodársky rast v EÚ, zvyšovanie príjmov z daní, zvyšovanie pôrodnosti a presadzovanie rodovej rovnosti;

38.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a sociálnymi partnermi začala revíziu politík na zosúladenie rodinného a pracovného života a zabezpečila, aby náklady na materstvo a otcovstvo neznášal podnik, ale spoločnosť s cieľom odstrániť diskriminačné správanie v podniku a podporiť demografickú budúcnosť;

39.  pripomína Komisii a členským štátom, že je potrebné prijať pozitívne opatrenia v prospech žien a mužov, konkrétne s cieľom uľahčiť ich návrat do zamestnania po období, v ktorom sa venovali rodinným povinnostiam (výchove detí a/alebo starostlivosti o chorého či postihnutého rodiča), a to prostredníctvom podpory politík (opätovného) zaradenia sa do pracovného trhu s cieľom umožniť takýmto ľuďom znovu získať finančnú nezávislosť;

40.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v uplatňovaní iniciatív zameraných na uznanie sektora neformálneho hospodárstva a vyčíslila hodnotu „hospodárstva života“ na základe prístupov vyšpecifikovaných podľa pohlavia v súlade s projektom Nad rámec HDP, ktorý naštartovala Komisia;

41.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané sociálne poistenie ženám a mužom, ktorí sa starajú o chorých, starších alebo zdravotne postihnutých rodičov, ako aj ženám, ktoré majú veľmi nízky dôchodok;

Tematické oblasti – ciele

42.  zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v analýze Pekinskej platformy (Peking + 15), ktorú uskutočnilo švédske predsedníctvo, aby bolo možné na jej základe nielen vypracovať vhodné ukazovatele, ale aj stanoviť ciele a prispôsobiť potrebné politiky v 12 stanovených oblastiach;

43.  vyzýva Komisiu, aby zverejnila štúdiu analýzy vplyvu vrátane rozpočtových dôsledkov zavedenia procesu „gender mainstreaming“, s cieľom vyhodnotiť vhodnosť, účinnosť, trvácnosť a užitočnosť vyjadrenú v pomere náklady/pridaná hodnota, ako je pravidlom pre všetky ostatné európske politiky;

44.  poukazuje na to, že treba zlepšiť systém spolupráce a účasti ženských organizácií a občianskej spoločnosti vo všeobecnosti na procese integrácie z rodového hľadiska;

45.  domnieva sa, že jednou z priorít by mal byť boj proti chudobe, a to prostredníctvom politík v makroekonomickej, peňažnej, sociálnej a pracovnej oblasti, ktoré sú jej príčinou, aby sa ženám zaručila hospodárska a sociálna spravodlivosť prehodnotením spôsobov, ktorými sa určuje miera chudoby a podporovaním stratégií, ktoré podporia spravodlivé rozdelenie príjmov, zaručia minimálne mzdy, dôstojné platy a dôchodky, vytvoria pre ženy viac kvalitných pracovných miest spojených s právami, zlepšia prístup ku kvalitným verejným službám pre všetky ženy a dievčatá, zlepšia sociálnu ochranu a miestne služby vrátane jaslí, družín, materských škôl, centier celodennej starostlivosti, komunálnych centier voľného času a služieb na podporu rodiny a „medzigeneračných centier“ a zaručia k nim prístup pre všetky ženy, mužov, deti a staršie osoby s osobitným zameraním na pomoc starším ženám žijúcim osamotene;

46.  zdôrazňuje, že najchudobnejšie ženy by mali byť prvoradými partnermi pri navrhovaní, uplatňovaní a hodnotení politík rovnosti príležitostí, preto vyzýva Úniu, aby z tohto pohľadu venovala osobitnú pozornosť príprave a uskutočňovaniu európskeho roka proti chudobe, európskeho roka dobrovoľníckej činnosti a vo všeobecnosti stratégie EÚ 2020;

47.  zdôrazňuje, že rodová rovnosť má pozitívny vplyv na hospodársky rast; v tejto súvislosti poznamenáva, že podľa niektorých štúdií v prípade, že by miera zamestnanosti, práce na znížený úväzok a produktivity žien bola na podobnej úrovni ako u mužov, HDP by vzrástlo o 30 %;

48.  vyzýva členské štáty, aby analyzovali účinky protikrízových opatrení a budúcich stratégií na prekonanie krízy z hľadiska rovnosti mužov a žien;

49.  vyzýva Komisiu, aby odstránila nedostatky v stanovených oblastiach na zabezpečenie rovnakej úrovne právnej ochrany proti diskriminácii z dôvodu pohlavia ako v prípade rasovej diskriminácie a aby zlepšila právnu ochranu a prístup k právnym opravným prostriedkom pre obete viacnásobnej diskriminácie;

50.  zdôrazňuje potrebu naliehavých opatrení zameraných na boj proti diskriminácii v oblasti odmeňovania, a to revíziou existujúcej smernice, vypracovaním postupných sektorových plánov s presne vymedzenými cieľmi – ako zníženie rozdielu v odmeňovaní na 0 – 5% do roku 2020 –, aby sa odstránili priame aj nepriame formy diskriminácie, alebo podporovaním kolektívneho vyjednávania, odbornou prípravou poradcov (poradkýň) pre oblasť rovnosti prostredníctvom vyrovnávania nerovnakého podielu mužov a žien na neplatenej práci a vypracovania plánov v tejto oblasti pre podniky a iné pracoviská; domnieva sa, že transparentnosť pri stanovovaní výšky platu by mala byť štandardným postupom na posilnenie pozície pracujúcich žien pri rokovaní o platoch;

51.  víta skutočnosť, že zamestnanosť žien v EÚ sa blíži k cieľu 60 % do roku 2010, ale trvá na tom, že teraz treba vytýčiť ambicióznejší cieľ 75 % do roku 2020;

52.  vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty EÚ, aby prijali osobitné opatrenia na zlepšenie situácie mimoriadne zraniteľných skupín, ako je nezávislý štatút pre prisťahovalkyne, ktoré čelia domácemu násiliu, individualizované právo na dôchodok a iné výhody pre ženy s malou účasťou na pracovnom trhu alebo bez tejto účasti a kampaň na zlepšenie informovanosti o diskriminácii transvestitov, a zlepšenie ich prístupu k právnym opravným prostriedkom;

53.  zdôrazňuje význam rokovaní a kolektívnych zmlúv v boji za odstránenie diskriminácie žien, najmä pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, mzdy, pracovné podmienky, kariéru a odbornú prípravu;

54.  vyzýva verejné a súkromné ustanovizne, aby do svojho vnútorného poriadku zapracovali tieto plány na rovnosť a aby ich doplnili o presné krátkodobé, strednodobé a dlhodobé ciele a aby každoročne vyhodnocovali skutočné plnenie týchto cieľov;

55.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ženy sa v nedostatočnom počte zúčastňujú na rozhodovaní v podnikateľských kruhoch a v demokratických procesoch, a trvá na tom, že sú potrebné náročnejšie opatrenia na zvýšenie počtu žien vo vedení podnikov a vo verejných inštitúciách na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni;

56.  žiada ďalšie opatrenia, zvyšovanie informovanosti a väčšiu kontrolu pracovísk, aby sa ženám zaručili lepšie pracovné podmienky pri zohľadnení pracovného času, dodržiavanie práva na materskú a rodičovskú dovolenku a zosúladenie pracovného a rodinného života, a žiada, aby sa predĺžila materská dovolenka, zaviedla rodičovská dovolenka a platená otcovská dovolenka, aby sa zaviedla platená dovolenka z rodinných dôvodov okrem iného určená najmä na opatrovanie závislých príbuzných a aby sa bojovalo proti rodovým stereotypom v rozdelení práce a starostlivosti a opatrenia, v prípade že budú uvedené práva spochybnené;

57.  preto zdôrazňuje, že je potrebné posudzovať, potvrdzovať a odmeňovať postupy podnikovej sociálnej zodpovednosti na základe toho, že požiadavky musia povinne zahrnovať rodovú rovnosť; trvá na tom, že by sa to malo dosiahnuť prostredníctvom prijímania pružných organizačných modelov založených na práci orientovanej na výsledok, a nie na fyzickú prítomnosť, ktoré umožňujú všetkým pracovníkom, či už mužom alebo ženám, profesionálne sa rozvíjať a stúpať v kariérnom a platovom rebríčku v súlade s ich schopnosťami a zručnosťami pri zohľadnení sociálnych požiadaviek vychádzajúcich z potreby starostlivosti o deti a príbuzných v kontexte služieb zohľadňujúcich potreby rodiny a organizácie práce;

58.  trvá na tom, že je potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi rodinným a pracovným životom uplatňovaním opatrení, ktoré sú rovnako zamerané na mužov a ženy a ktoré podporujú rovnaké rozdelenie povinností a zohľadňujú skutočnosť, že muži doteraz menej využívali výhody rodičovskej dovolenky alebo príslušných stimulov;

59.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať opatrenia na rozvoj a uplatňovanie programov zameraných na pozitívne činnosti a politiky v oblasti ľudských zdrojov na úrovni podnikov s cieľom presadzovať rodovú rovnosť s dôrazom na zvyšovanie informovanosti a vzdelávacie činnosti na podporu, výmenu a využívanie úspešných postupov v organizáciách a podnikoch;

60.  domnieva sa, že je dôležité, aby sa hlbšie preskúmala otázka rozvoja metódy na analýzu funkcií, ktoré môžu zaručiť právo žien na rovnaký plat, rozvinúť plný potenciál jednotlivcov a povolaní a zároveň posilniť dôstojnosť práce ako nosného prvku z hľadiska zvýšenia produktivity, konkurencieschopnosti a kvality podnikov a zlepšenia životných podmienok pracujúcich mužov a žien;

61.  zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť disponibilitu, kvalitu a prístupnosť služieb starostlivosti o deti a závislé osoby a zabezpečiť, aby disponibilita týchto služieb bola v súlade s pracovnou dobou mužov a žien v rámci plného pracovného úväzku;

62.  poukazuje na to, že takéto služby starostlivosti o deti a závislé osoby sú potenciálne dôležitým zdrojom pracovných miest pre staršie ženy, ktorých miera zamestnanosti je v súčasnosti jednou z najnižších;

63.  domnieva sa, že je potrebné zabezpečiť cenovo prístupnú kvalitnú starostlivosť pre najmenej 50% detí vo veku od 0 do 3 rokov a vzdelávanie pre všetky deti od 3 rokov do veku povinnej školskej dochádzky;

64.  obhajuje politiky a kroky, ktoré odstraňujú násilie páchané na ženách vo všetkých oblastiach života, prostredníctvom podpory ľudských práv žien, boja proti rodovým stereotypom a všetkým formám diskriminácie v spoločnosti a rodine vrátane vzdelávania, odbornej prípravy, médií a politického života; trvá na tom, že by sa mali vypracovať konkrétne politiky na podporu rodovej rovnosti, posilnenie postavenia žien a lepšie vzdelávanie jednotlivcov aj prostredníctvom kampaní na šírenie informovanosti a podpory stratégií celoživotného vzdelávania a osobitných opatrení pre ženy;

65.  podporuje závery Rady pre zamestnanosť a sociálnu politiku o odstránení násilia páchaného na ženách a zdôrazňuje význam existujúceho záväzku Komisie uplatňovať aktívnejšiu politiku v oblasti predchádzania násiliu voči ženám; vyzýva Komisiu, aby začala s konzultáciami o smernici na boj proti násiliu páchanému na ženách, v ktorej sa okrem iného určí, aké úsilie musia členské štáty vyvíjať v oblasti boja proti násiliu páchanému na ženách;

66.  zdôrazňuje potrebu uskutočniť široký prieskum vo všetkých krajinách EÚ prostredníctvom spoločnej metódy na stanovenie skutočného rozsahu problému; upriamuje pozornosť na dôležitú prácu, ktorú v tejto oblasti vykoná Európske stredisko pre monitorovanie násilia páchaného na ženách, ktoré bude poskytovať kvalitné štatistiky na podporu politických opatrení v boji proti tejto pliage spoločnosti;

67.  trvá na tom, že v záujme nových opatrení na ochranu materstva, odstránenie nepriamej diskriminácie, zabezpečenie ochrany a sociálneho zabezpečenia, ako aj iných práv žien vrátane samostatne zárobkovo činných žien je potrebné venovať plnú pozornosť situácii žien, ktoré pracujú so svojím partnerom v oblasti poľnohospodárstva, remeselníckej výroby, obchodu a rybolovu a v malých rodinných podnikoch, kde je situácia žien zraniteľnejšia ako situácia mužov; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam rozvoja právneho modelu spoločného vlastníctva s cieľom zabezpečiť plné uznanie práv žien v poľnohospodárskom sektore, aby získali primerané sociálne zabezpečenie a aby ich práca bola uznaná;

68.  zdôrazňuje potrebu bojovať proti tradičným predstavám vo všetkých oblastiach a vo všetkých etapách života, keďže sú jednou z pretrvávajúcich príčin nerovnosti medzi mužmi a ženami pri výbere oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnania, pri podieľaní sa na domácich a rodinných povinnostiach, v účasti na verejnom živote, v zastúpení na rozhodovacích pozíciách a v možnostiach výberu na trhu práce;

69.  vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby kládli väčší dôraz na boj proti viacnásobnej diskriminácii, chudobe, sociálnemu vylúčeniu a nerovnostiam v oblasti zdravia;

70.  domnieva sa, že treba opätovne preskúmať daňové systémy a systémy sociálneho zabezpečenia s cieľom individualizovať práva, zaručiť rovnaké dôchodkové práva a odstrániť opatrenia, ktoré bránia účasti žien na pracovnom a spoločenskom živote, ako je spoločné zdanenie a príspevky na starostlivosť o závislé osoby, a ktoré súvisia s tým, že ženy nie sú aktívne na pracovnom trhu;

71.  pripomína svoje uznesenie z 10. februára 2010 a zdôrazňuje význam toho, aby o svojich sexuálnych a reprodukčných právach rozhodovali ženy;

72.  zdôrazňuje význam preventívnych opatrení na zabezpečenie sexuálneho a reprodukčného zdravia žien;

73.  zdôrazňuje potrebu sprístupniť postupy konverzie pohlavia transsexuálom a zabezpečiť, aby boli hradené z verejných systémov zdravotného poistenia;

74.  zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť situácii žien z národnostných menšín vrátane prisťahovalkýň, a prijať primerané opatrenia na ich podporu pokiaľ ide o rodovú rovnosť;

75.  trvá na tom, aby Európska komisia konzultovala s Parlamentom, najmä s Výborom pre práva žien a rodovú rovnosť, pokiaľ ide o vypracovanie budúcej európskej charty práv žien;

76.  domnieva sa, že osobitnú pozornosť treba venovať rozvoju, mieru a solidarite so ženami na celom svete, najmä ženami, ktoré sú obeťami nespravodlivosti, diskriminácie, hladu, chudoby, obchodovania s ľuďmi a akejkoľvek formy násilia; domnieva sa, že prebiehajúce konzultácie so ženskými organizáciami a v širšom meradle s občianskou spoločnosťou a spolupráca s mimovládnymi organizáciami v oblasti politík, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na rodovú rovnosť, sú zárukou širšieho sociálneho konsenzu;

77.  zdôrazňuje, že rodové hľadisko a boj proti rodovo založenému násiliu musia byť začlenené do vonkajších politík a politík rozvojovej spolupráce EÚ;

78.  zdôrazňuje, že nová stratégia EÚ v oblasti rodovej rovnosti a sprievodné inštitucionálne mechanizmy musia byť úzko napojené na celkový program v oblasti práv žien; poznamenáva, že to znamená byť v spojení s novým subjektom OSN v oblasti rodovej rovnosti, ktorý by mal spájať politiku a operačné činnosti, a podporovať ho, a vyzýva EÚ, aby pre nový subjekt zabezpečila dostatok finančných a ľudských zdrojov, ktorému umožnia uskutočňovať operácie v teréne a aby subjekt viedol zástupca generálneho tajomníka OSN zodpovedný za rodovú rovnosť;

79.  dopĺňa, že nová stratégia EÚ v oblasti rodovej rovnosti a sprievodné inštitucionálne mechanizmy by sa mali explicitne vzťahovať na rodovú identitu a zaoberať sa potláčaním diskriminácie súvisiacej s konverziou pohlavia;

80.  vyzýva k dodržiavaniu nedávnych uznesení EP z 10. februára 2010 o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi a o rovnosti žien a mužov v Európskej únii;

o
o   o

81.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. ES C 59, 23.2.2001, s. 258. (2) Ú. v. EÚ C 320, 15.12.2005, s. 247. (3) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23. (4) Ú. v. EÚ C 287, 24.11.2006, s.75. (5) Ú. v. EÚ C 313 E, 20.12.2006, s.118. (6) Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s.56. (7) Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s.73. (8) Ú. v. EÚ C 66 E, 20.3.2009, s.57. (9) Ú. v. EÚ C 295 E, 4.12.2009, s.35. (10) Ú. v. EÚ C 16 E, 22.1.2010, s.21. (11) Ú. v. ES C 77, 14.3.1994, s.43. (12) Ú. v. EÚ C 233 E, 28.9.2006, s.130. (13) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s.31. (14) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2010, s.16. (15) Prijaté texty, P7_TA(2009)0098. (16) Prijaté texty, P7_TA(2010)0018. (17) Prijaté texty, P7_TA(2010)0021.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o športových agentoch hráčov

P7_TA(2010)0233 B7-0343/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2007 o budúcnosti profesionálneho futbalu v Európe(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 8. mája 2008 o Bielej knihe o európskej komunikačnej politike(2),

–  so zreteľom na Bielu knihu o športe (KOM(2007)0391),

–  so zreteľom na článok 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 26. januára 2005(3),

–  so zreteľom na otázku Komisii z 10. marca 2010 o športe, najmä v súvislosti s agentmi hráčov (O-0032/2010 – B7-0308/2010),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

1.  pripomína že Parlament vo svojom uznesení z 29. marca 2007 o budúcnosti profesionálneho futbalu v Európe vyzval Komisiu, aby podporila úsilie riadiacich futbalových orgánov o úpravu postavenia agentov hráčov, v prípade potreby predložením návrhu smernice o týchto agentoch;

2.  víta štúdiu o športových agentoch v Európskej únii, ktorej vypracovanie zadala Európska komisia a ktorej výsledky sú teraz k dispozícii;

3.  je mimoriadne znepokojený zisteniami štúdie, pokiaľ ide o trestnú činnosť, ku ktorej dochádza v súvislosti s udalosťami týkajúcimi sa športu, keď je šport ovplyvnený organizovaným zločinom vďaka prepojeniam na aktivity agentov hráčov; je presvedčený, že tento vývoj poškodzuje dobré meno športu, jeho bezúhonnosť a napokon aj jeho úlohu v spoločnosti;

4.  berie na vedomie zistenie štúdie, že športoví agenti sú ústredným prvkom finančných tokov, ktoré sú často netransparentné a zvádzajú k nezákonným činnostiam; víta iniciatívy niektorých klubov a riadiacich orgánov na zvýšenie transparentnosti finančných transakcií;

5.  všíma si, že štúdia poukazuje na netransparentnosť typickú pre prestupové systémy najmä v kolektívnych športoch, ktoré podporujú nezákonnú činnosť, do ktorej sú zapojení tak agenti, ako aj hráči;

6.  zdôrazňuje, že najmä mladí hráči sú mimoriadne zraniteľní a hrozí im, že sa stanú obeťami obchodovania s ľuďmi;

7.  zdôrazňuje osobitnú zodpovednosť agentov hráčov a klubov najmä voči mladým hráčom, a preto vyzýva obe strany, aby prevzali zodpovednosť predovšetkým z hľadiska vzdelávania a odbornej prípravy mladých hráčov;

8.  podčiarkuje zistenie štúdie, že úprava postavenia agentov zo strany športových federácií sa v zásade zameriava na kontrolu prístupu k profesii a úpravu jej výkonu, ale že tieto orgány majú len obmedzené kontrolné a sankčné právomoci, pretože im chýbajú akékoľvek prostriedky kontroly alebo priamej akcie voči športovým agentom, ktorí u nich nie sú zaregistrovaní; rovnako nemajú právo ukladať občianskoprávne ani trestné sankcie;

9.  súhlasí s riadiacimi športovými orgánmi a zainteresovanými stranami, že treba prijať opatrenia na riešenie problémov týkajúcich sa bezúhonnosti a hodnovernosti športu a športových aktérov;

10.  je presvedčený, že odstránenie existujúceho systému licencií FIFA pre agentov hráčov bez vytvorenia pevného alternatívneho systému by nebolo vhodným spôsobom riešenia problémov, ktoré sa týkajú agentov hráčov vo futbale;

11.  vyslovuje uznanie riadiacim športovým orgánom za ich úsilie o nastolenie väčšej transparentnosti a kontroly finančných tokov;

12.  žiada Radu, aby vystupňovala koordinačné úsilie v boji proti trestnej činnosti spojenej s aktivitami agentov vrátane prania špinavých peňazí, manipulovania so zápasmi a obchodovania s ľuďmi;

13.  odkazuje na uvedený rozsudok vo veci T-193/02, v ktorom súd uviedol, že úprava činnosti agentov hráčov, ktorá sa vzťahuje na oblasť hospodárskej činnosti a týka sa základných slobôd, patrí v zásade do právomoci orgánov verejnej moci;

14.  pripomína, že súd v tomto rozsudku uznal, že federácie ako FIFA majú právo upravovať profesiu agentov, pokiaľ je cieľom tejto úpravy profesionalizácia a bezúhonnosť činnosti agenta hráča v záujme ochrany hráčov a pokiaľ táto úprava nenarúša hospodársku súťaž; pripomína, že z kolektívneho hľadiska agenti nie sú organizovaní na profesionálnej úrovni a na úrovni členských štátov podlieha toto povolanie veľmi obmedzeným úpravám;

15.  je presvedčený, že v súvislosti s cezhraničnými aktivitami a rôznymi vnútroštátnymi úpravami uplatniteľnými v oblasti športu možno účinnosť kontroly a vymáhanie sankcií riešiť iba spoločným úsilím riadiacich športových orgánov a orgánov verejnej moci;

16.  konštatuje, že hoci činnosti agentov v niektorých odvetviach vo veľkej miere regulujú na medzinárodnej a vnútroštátnej úrovni riadiace športové orgány, veľmi málo členských štátov prijalo konkrétne právne predpisy týkajúce sa agentov hráčov;

17.  je presvedčený, že vzhľadom na mätúcu rôznorodosť úprav uplatniteľných na činnosti agentov hráčov je potrebný koherentný prístup na úrovni EÚ, aby sa predišlo medzerám v zákone v dôsledku nejasných právnych úprav a zabezpečilo sa riadne monitorovanie a kontrola činnosti agentov;

18.  opätovne pripomína svoju žiadosť o iniciatívu týkajúcu sa činnosti agentov hráčov, ktorá by sa mala zameriavať na:

19.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 27 E, 31.1.2008, s. 232. (2) Ú. v. EÚ C 271 E, 12.11.2009, s. 51. (3) Rozsudok vo veci T-193/02, Laurent Piau/Komisia (Zbierka 2005, s. I-00209).

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o záveroch zo samitu EÚ – Rusko (31. mája – 1. júna 2010)

P7_TA(2010)0234 RC-B7-0296/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na platnú Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej(1) a na rokovania o novej dohode medzi EÚ a Ruskom, ktoré sa začali v roku 2008,

–  so zreteľom na cieľ EÚ a Ruska stanovený v spoločnom vyhlásení po 11. samite EÚ – Rusko, konanom 31. mája 2003 v Petrohrade, ktorým je vytvorenie spoločného hospodárskeho priestoru, spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, spoločného priestoru spolupráce v oblasti vonkajšej bezpečnosti a spoločného priestoru výskumu a vzdelávania vrátane kultúrnych aspektov (štyri spoločné priestory),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce správy a uznesenia o Rusku a vzťahoch medzi EÚ a Ruskom, najmä na uznesenie z 12. novembra 2009(2) prijaté pred samitom EÚ – Rusko, ktorý sa uskutočnil 18. novembra 2009 v Štokholme, uznesenie zo 17. septembra 2009 o vraždách aktivistov za dodržiavanie ľudských práv v Rusku(3) a uznesenie zo 17. septembra 2009 o vonkajších aspektoch energetickej bezpečnosti(4),

–  so zreteľom na konzultácie medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach,

–  so zreteľom dohody a spoločné vyhlásenia, ktoré boli podpísané, resp. vydané na samite EÚ – Rusko v dňoch 31. mája a 1. júna 2010 v Rostove na Done,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ sa naďalej zasadzuje o ďalšie prehlbovanie a rozvoj vzťahov medzi Európskou úniou a Ruskom, čoho dokladom je odhodlanie EÚ seriózne rokovať o novej rámcovej dohode pre ďalší rozvoj vzťahov medzi EÚ a Ruskom,

B.  keďže EÚ a Rusko, ktoré je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, nesú spoločnú zodpovednosť za udržanie svetovej stability, a keďže posilnená spolupráca a dobré susedské vzťahy medzi EÚ a Ruskom majú osobitný význam pre stabilitu, bezpečnosť a prosperitu v Európe,

C.  keďže uzavretie dohody o strategickom partnerstve medzi EÚ a Ruskou federáciou má naďalej zásadný význam pre ďalší vývoj a zintenzívňovanie spolupráce medzi oboma partnermi,

D.  keďže je dôležité, aby EÚ vystupovala ako celok, preukazovala solidaritu a jednotnosť vo vzťahoch s Ruskom a aby tieto vzťahy boli založené na vzájomných záujmoch a spoločných hodnotách,

E.  keďže hospodárske a obchodné vzťahy medzi EÚ a Ruskom sú dôkazom rastúcej vzájomnej závislosti, ktorá si vyžaduje spoločné úsilie a odhodlanie v záujme zaručenia trvalo udržateľného rastu,

F.  keďže Rusko sa ako členský štát Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zaviazalo, že bude chrániť a podporovať ľudské práva, základné slobody a zásady právneho štátu a rešpektovať suverenitu svojich európskych susedov, keďže vzťahy EÚ a Ruska čelia v posledných rokoch mnohým vážnym problémom, najmä pokiaľ ide o znepokojenie nad úrovňou demokracie a dodržiavaním ľudských práv v Rusku,

G.  keďže vstup Ruskej federácie do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) by pod podmienkou povinného dodržiavania a plného uplatňovania záväzkov a povinností WTO predstavoval výrazný prínos k ďalšiemu zlepšeniu hospodárskych vzťahov medzi EÚ a Ruskom a pripravil by cestu k dohode o rozsiahlej a všestrannej hospodárskej integrácii medzi oboma partnermi založenej na skutočnej reciprocite; a keďže Rusko 1. januára 2010 vytvorilo colnú úniu s Kazachstanom a Bieloruskom,

H.  keďže podpísanie novej Zmluvy o obmedzení strategických zbraní (START) medzi Ruskou federáciou a USA 8. apríla 2010, zblíženie postojov o nešírení jadrových zbraní a v otázke Iránu, mierového procesu na Blízkom východe a v otázke Afganistan/Pakistan dokazuje zlepšenie situácie v oblasti dialógu s Ruskom o jednotlivých aspektoch zahraničných a bezpečnostných vzťahov,

I.  keďže existujú jasné a objektívne kritéria na zavedenie bezvízového režimu; keďže európski a ruskí občania prejavujú legitímny záujem o získanie práva voľného pohybu jednak v rámci svojich krajín a jednak poza hranice,

1.  opätovne potvrdzuje svoje presvedčenie, že Rusko zostáva jedným z najdôležitejších partnerov EÚ pri budovaní dlhodobej spolupráce, s ktorým má EÚ spoločné nielen hospodárske a obchodné záujmy, ale aj cieľ úzkej spolupráce v celosvetovom meradle i v rámci spoločného susedstva na základe medzinárodného práva, a že spoločne sú odhodlaní spolupracovať pri riešení spoločných výziev v rámci vyrovnaného a na výsledky orientovaného prístupu vychádzajúceho z demokracie a zásady právneho štátu;

2.  vyzýva EÚ a Rusko, aby zintenzívnili rokovania o novej dohode o partnerstve a spolupráci, a opakovane vyjadruje silnú podporu obsiahlej, všestrannej a právne záväznej dohode, ktorá prekročí rámec čisto hospodárskej spolupráce a zahrnie aj oblasti demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských a základných práv; berie na vedomie dohodu o partnerstve pre modernizáciu, ktorá by sa mala týkať ako hospodárstva, tak aj spoločnosti;  podporuje diverzifikáciu ruského hospodárstva a obchodných vzťahov medzi EÚ a Ruskom; vyzýva Komisiu a ruskú vládu, aby podrobnejšie rozpracovali program Partnerstvo pre modernizáciu; zdôrazňuje potrebu rýchleho vypracovania konkrétneho pracovného plánu v súlade s doteraz dosiahnutými výsledkami v kontexte štyroch spoločných priestorov medzi Európskou úniou a Ruskom; zdôrazňuje význam zabezpečenia účinného fungovania súdnictva a zintenzívnenia boja proti korupcii;

3.  víta podpísanie protokolu o ochrane utajovaných informácií a spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/ vysokej predstaviteľky Catherine Asthonovej a ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Sergeja Lavrova o Gaze;

4.  vyjadruje spokojnosť v súvislosti s tým, že prvý samit EÚ – Rusko konaný od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy bol vedený konštruktívne a priniesol čiastočný pokrok;

5.  opakovane vyjadruje podporu cieľu, ktorým je vstup Ruska do WTO, aby sa pomohlo Rusku pritiahnuť viac zahraničných investícií a diverzifikovať hospodárstvo; domnieva sa, že vytvorenie colnej únie Ruska s Bieloruskom a Kazachstanom môže vytvoriť dodatočné prekážky v smerovaní Ruskej federácie k členstvu vo WTO; zdôrazňuje, že zdržanie sa akýchkoľvek protekcionistických opatrení je predpokladom vstupu do WTO;

6.  víta ratifikáciu Protokolu č. 14 k Európskemu dohovoru o ľudských právach a legislatívne úpravy na rozšírenie súdnych procesov za účasti poroty v celoštátnom meradle , ale navrhuje, aby sa tento formát využíval aj v prípade procesov týkajúcich sa obvinení z terorizmu; ako ďalší pozitívny krok vo vývoji víta moratória na trest smrti, a dúfa, že ide o prvý krok v deklarovanom úmysle Ruska zlepšiť dodržiavanie ľudských práv; opäť pripomína ruským orgánom, aby dodržiavali všetky rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva;

7.  víta podpísanie dohody o ochrane utajovaných informácií, ktorá uľahčí spoluprácu v oblasti krízového riadenia, požaduje však, aby bol Parlament v plnom rozsahu informovaný o obsahu a rozsahu pôsobnosti tejto dohody, a aby sa urýchlene posúdilo, do akej miery sa jej plnenie zakladá na obojstrannosti; žiada Radu, aby na tento účel plne využila osobitný výbor pre EBOP vytvorený na základe MID z roku 2002;

8.  vyzýva Radu a Komisiu, aby zdvojnásobili snahu o vyriešenie problémov pri prechádzaní hraníc EÚ s Ruskom, aby sa zapojili do konkrétnych projektov, aby plne využívali nový nástroj susedstva a partnerstva a fondy z programu INTERREG určené na cezhraničnú spoluprácu a aby plne vykonávali predchádzajúcu dohodu o preletoch nad Sibírou;

9.  víta podpísanie dohody o vytvorení mechanizmu včasného varovania v oblasti energetickej bezpečnosti medzi EÚ a Ruskom, ktorá sa týka oznamovania, konzultácie a realizácie, a vyzýva Radu a Komisiu, aby spolupracovali s ruskými úradmi a energetickými podnikmi s cieľom zabrániť tomu, aby sa opakovali prerušenia dodávok, ku ktorým došlo v uplynulých rokoch;

10.  opakovane zdôrazňuje, že spolupráca EÚ a Ruska v oblasti energetiky sa musí zakladať na zásadách energetickej charty a tranzitného protokolu, ktoré musia byť súčasťou novej rámcovej dohody medzi EÚ a Ruskom, aby sa zabezpečili transparentné a spravodlivé podmienky vzájomného investovania, rovnosť prístupu a trh založený na rešpektovaní pravidiel; vylučuje používanie energie ako nástroja zahraničnej politiky;

11.  so záujmom berie na vedomie rokovania o zmene klímy a možných formách konkrétnej spolupráci v opatreniach na zníženie skleníkových plynov, energetickej účinnosti a  rozvoji trvalo udržateľnej energetiky; zdôrazňuje potrebu dohody o ďalšom postupe v medzinárodných rokovaniach o zmene klímy v rámci prípravy konferencie v Cancùne v decembri 2010;

12.  zdôrazňuje význam Monitorovacej misie Európskej únie (EUMM), ktorá preukázala ochotu a schopnosť EÚ rozhodne konať v záujme podpory mieru a stability a ktorá prispela k vytvoreniu podmienok potrebných na vykonávanie dohôd z 12. augusta a 8. septembra 2008; znovu pripomína svoj záväzok voči územnej celistvosti Gruzínska v rámci jeho medzinárodne uznaných hraníc a vyzýva všetky zúčastnené strany, aby plne dodržiavali svoje záväzky; pripomína, že EUMM má mandát pre celé územie krajiny, a požaduje bez ďalšieho odkladu voľný prístup EUMM do Abcházska a Južného Osetska, ktorý bol tejto misii doteraz odopieraný; opätovne potvrdzuje svoju plnú podporu ženevským rozhovorom a pokračujúcemu spoločnému vedeniu tohto fóra, na ktorom sa podieľajú EÚ, OSN a OBSE; vyjadruje sklamanie nad rozhodnutím, ktoré oznámilo pohraničné riaditeľstvo FBS, t. j. vybudovať modernú pohraničnú infraštruktúru a vybudovať medzi Južným Osetskom a Gruzínskom;

13.  zdôrazňuje, že je potrebné zapojiť Rusko do stratégie EÚ pre oblasť Baltského mora a urýchlene sa s Ruskom dohodnúť na zlepšení námornej bezpečnosti a vysokej úrovni ochrany životného prostredia v citlivom Baltskom mori;

14.  víta podpísanie novej Zmluvy o obmedzení strategických zbraní (START) medzi Ruskou federáciou a USA z 8. apríla 2010; s uspokojením berie na vedomie pokrok dosiahnutý v pokračujúcich rozhovoroch medzi Ruskou federáciou a USA o bezpečnostných otázkach vrátane protiraketového obranného štítu;

15.  pripomína výzvu na posilnenie dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Ruskom a na otvorenie tohto procesu príspevkom zo strany Európskeho parlamentu a ruskej Štátnej dumy, za účasti príslušných generálnych riaditeľstiev a ministerstiev zodpovedných za spravodlivosť, vnútorné veci a zahraničné veci v Bruseli aj v Moskve; požaduje, aby občianska spoločnosť, MVO a organizácie pre ľudské práva boli vo väčšej miere zapojené do samitov medzi EÚ a Ruskom usporadúvaných každé dva roky;

16.  vyzýva ruské orgány, aby ukončili pretrvávajúcu a rozsiahlu beztrestnosť násilia voči zástancom ľudských práv, a najmä, aby sa prioritou stalo odstránenie atmosféry teroru a bezprávia na severnom Kaukaze, a ochránili a zabezpečili fyzickú integritu zástancov ľudských práv v súlade s príslušnými medzinárodnými a regionálnymi nástrojmi v oblasti ľudských práv;

17.  opakuje svoj záväzok k dlhodobému cieľu v oblasti bezvízového styku medzi EÚ a Ruskom, založenému na prístupe jednotlivých krokov, ktorý sa zameriava na podstatné javy a praktický pokrok; zdôrazňuje, že tento dialóg by mal prebiehať v súlade s postupom uvoľňovania vízového režimu týkajúcim sa krajín východného partnerstva;

18.  vyzýva Radu a Komisiu, aby s ruskou vládou zrealizovali spoločné iniciatívy zamerané na posilnenie bezpečnosti a stability vo svete, a najmä v oblasti spoločného susedstva, ako aj na to, aby sa v rámci medzinárodného práva dosiahlo mierové urovnanie konfliktov v Moldavsku a Zakaukazsku;

19.  berie na vedomie návrh dohody o európskej bezpečnosti predložený Ruskom 29. novembra 2009, no upozorňuje na skutočnosť, že nový návrh nesmie ohrozovať súčasné záväzky členských štátov EÚ v oblasti bezpečnosti, a vyzýva Európsku radu, aby vypracovala spoločnú pozíciu k tomuto návrhu;

20.  berie s uspokojením na vedomie dohodu pred samitom G20 v Toronte medzi EÚ a Ruskom o reforme finančného systému a očakáva, že na samite sa bude diskutovať o možnostiach znižovania systémových rizík a dospeje sa k dohode na zásade, podľa ktorej by mali finančné inštitúcie prispievať na náklady v prípade každej budúcej finančnej krízy;

21.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Ruskej federácie.

(1) Ú. v. ES L 327, 28.11.1997, s. 1. (2) Prijaté texty, P7_TA(2009)0064. (3) Prijaté texty, P7_TA(2009)0022. (4) Prijaté texty, P7_TA(2009)0021.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o izraelskej vojenskej operácii proti humanitárnej flotile a o blokáde Gazy

P7_TA(2010)0235 RC-B7-0360/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Gaze, najmä na uznesenie z 15. januára 2009 o situácii v pásme Gazy(1) a z 18. februára 2009 o humanitárnej pomoci pásmu Gazy(2),

–  so zreteľom na Benátske vyhlásenie z roku 1980,

–  so zreteľom na predchádzajúce vyhlásenia blízkovýchodného kvarteta, najmä vyhlásenie z 19. marca 2010, ktorým sa opätovne potvrdzujú základné zásady stanovené v Trieste 26. júna 2009 a vyhlásenie z 11. mája 2010 o obnovení nepriamych rokovaní medzi izraelskou a palestínskou stranou,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1860 z 8. januára 2009 (S/RES/1860(2009) a č. 1850 zo 16. decembra 2008 (S/RES/1850(2008)),

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky / podpredsedníčky Komisie Catherine Ashtonovej v mene EÚ o izraelskej vojenskej operácii proti flotile z 31. mája 2010,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov (S/9940) z 31. mája 2010,

–  so zreteľom na závery Rady o mierovom procese na Blízkom východe prijaté 8. decembra 2009,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Európskeho parlamentu Jerzyho Buzeka z 31. mája 2010,

–  so zreteľom na rezolúciu prijatú Radou pre ľudské práva OSN o vážnych útokoch izraelských ozbrojených síl na konvoj lodí s humanitárnou pomocou z 2. júna 2010,

–  so zreteľom na rezolúciu, ktorú prijalo Valné zhromaždenie WHO 18. mája 2010,

–  so zreteľom na správu Svetového potravinového programu a Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) o situácii v Gaze uverejnenú v novembri 2009,

–  so zreteľom na článok 110 ods.4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v dôsledku izraelskej vojenskej operácie v medzinárodných vodách 31. mája 2010 proti flotile s humanitárnou pomocou smerujúcej do Gazy zomrelo deväť civilistov a 38 civilistov a sedem izraelských vojakov bolo zranených,

B.  keďže hraničné prechody do a z Gazy sú od júna 2007 zatvorené, potom čo sa k moci vojenskými prostriedkami dostalo hnutie Hamas, a blokáda pohybu osôb a tovaru zvyšuje chudobu, paralyzuje obnovu a decimuje hospodárstvo v pásme Gazy, v dôsledku čoho sa vytvoril rozbujnený čierny trh, ktorý je okrem iných kontrolovaný Hamasom; keďže táto blokáda neviedla k prepusteniu Gilada Šalita, ako to očakávali izraelské orgány a čo opakovane žiadal Európsky parlament; keďže táto blokáda nedosiahla cieľ, ktorým bolo oslabenie extrémistov, keďže vplýva najmä na najzraniteľnejšie súčasti obyvateľstva, ale naopak viedla k zvýšeniu radikalizácie,

C.  keďže podľa predchádzajúcich vyhlásení orgánov OSN blokáda pásma Gazy predstavuje kolektívny trest, čo je v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom,

D.  keďže 80 % obyvateľstva Gazy je závislých od potravinovej pomoci, viac ako 60 % žije v potravinovej neistote, nezamestnanosť dosahuje okolo 50 % a životné podmienky sa výrazne zhoršili,

E.  keďže počas prvých troch mesiacov tohto roku sa do Gazy dostalo len 3600 nákladných automobilov s potravinovou pomocou v porovnaní s 36 000 počas prvých troch mesiacov roku 2007 a keďže do Gazy je povolené dovážať len 81 typov výrobkov, pričom agentúra OSN na pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNWRA) odhaduje, že na splnenie základných humanitárnych potrieb je potrebných 6 000 typov výrobkov,

F.  keďže palestínske územia sú najväčším príjemcom finančných prostriedkov EÚ spomedzi tretích krajín a táto pomoc zohráva významnú úlohu v pokuse zmierniť humanitárnu katastrofu v pásme Gazy; keďže EÚ naďalej poskytuje, aj prostredníctvom agentúry UNWRA, základnú humanitárnu pomoc v pásme Gazy,

G.  keďže riešenie v podobe existencie dvoch štátov zostáva základom pre dlhotrvajúci mier medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, a preto je potrebné vyhnúť sa všetkým jednostranným krokom, ktoré by tento cieľ mohli ohroziť; keďže nepriame rokovania môžu viesť k obnoveniu priamych mierových rokovaní s cieľom vytvoriť palestínsky štát, ktorý bude existovať v mieri a bezpečnosti vedľa štátu Izrael,

H.  keďže hnutie Hamas naďalej bráni vstupu nákladu z humanitárnej flotily do Gazy,

1.  vyjadruje sústrasť rodinám obetí;

2.  odsudzuje izraelský útok na flotilu v medzinárodných vodách, čo je krok, ktorý predstavuje porušenie medzinárodného práva;

3.  vyzýva na urýchlené medzinárodné a nestranné vyšetrovanie tohto útoku a nástojí na tom, aby sa dodržiavali zásady zodpovednosti a ručenia a naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku / podpredsedníčku Komisie a členské štáty EÚ, aby vykonali opatrenia na zabezpečenie prijatia všetkých príslušných krokov na to, aby táto požiadavka bola splnená;

4.  naliehavo vyzýva Izrael, aby okamžite ukončil blokádu Gazy, ktorá viedla k humanitárnej katastrofe a zvýšenej radikalizácii, čo je zdrojom neistoty pre Izrael a celý región;

5.  žiada o okamžité zastavenie všetkých útokov proti Izraelu a varuje, že ich páchatelia ponesú v plnej miere zodpovednosť;

6.  naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku / podpredsedníčku Komisie a členské štáty EÚ, aby prijali opatrenia na zabezpečenie udržateľného otvorenia všetkých hraničných prechodov do Gazy a z Gazy vrátane prístavu v Gaze s vhodným medzinárodným monitorovaním na mieste, na umožnenie neprerušeného prísunu humanitárneho a obchodného tovaru, ktorý je potrebný na obnovu a pre samostatné hospodárstvo, ako aj na zabezpečenie prísunu peňažných prostriedkov a slobodného pohybu osôb;

7.  naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku / podpredsedníčku Komisie, aby okamžite prebrala iniciatívu prostredníctvom predloženia plánu EÚ blízkovýchodnému Kvartetu na ukončenie blokády Gazy a riešenie bezpečnostných obáv Izraela prostredníctvom medzinárodného monitorovania hraničných prechodov vrátane prehodnotenia a obnovenia mandátu pomocnej hraničnej misie EÚ (PHM EÚ), pričom by bolo možné do neho zahrnúť námorný rozmer, a vyslania medzinárodných námorných síl na účel sledovania pobrežia Gazy;

8.  pripomína, že aj keď je EÚ pripravená rozšíriť svoj balík pomoci pre Palestínčanov, jej ochota nie je nekonečná, a trvá na tom, že hoci musí humanitárna pomoc zostať nepodmienená, EÚ musí mať politickú úlohu, ktorá zabezpečuje hmatateľné výsledky v pokroku pri budovaní trvalého palestínskeho štátu, ktoré zodpovedajú významnému rozsahu finančnej pomoci a ekonomickému vplyvu v regióne;

9.  vyjadruje podporu nepriamym rokovaniam medzi Izraelom a Palestínskou samosprávou a zdôrazňuje, že je potrebné, aby pokračovali s cieľom obnoviť priame rokovanie;

10.  je presvedčený, že je naliehavo nutné komplexne zreformovať politiku EÚ zameranú na Blízky východ s pomocou účinných diplomatických nástrojov, aby mohla zohrávať rozhodujúcu a ucelenú politickú úlohu doplnenú o účinné diplomatické nástroje v záujme mieru a bezpečnosti v tomto susednom regióne, ktorý má pre EÚ strategický význam; domnieva sa, že by sa táto zásada mala rozšíriť na všetky politiky EÚ vrátane, okrem iných, na obchodnú a rozvojovú politiku;

11.  vyjadruje uznanie práci, ktorú vykonáva UNRWA a uvedomujúc si nedostatok financií, ktorému bude čeliť do konca tohto roku, vyzýva medzinárodné spoločenstvo darcov, aby dodržalo svoje prijaté záväzky a aby ďalej zvýšilo svoje príspevky;

12.  konštatuje, že nedávne udalosti výrazne poškodili vzťahy medzi Tureckom a Izraelom; vyzýva tureckú vládu, aby zamerala svoje politické a diplomatické úsilie na zlepšenie ťažkej situácie palestínskych obyvateľov a aby prispela k mierovému procesu na Blízkom východe;

13.  víta nedávne otvorenie prechodu Rafah egyptskými úradmi;

14.  vyzýva na okamžité prepustenie izraelského seržanta Gilada Šalita, ktorého unieslo hnutie Hamas z izraelského územia 25. júna 2006 a ktorý bol odvtedy zadržiavaný v Gaze bez možnosti akéhokoľvek styku s vonkajším svetom;

15.  naliehavo vyzýva Radu, aby prijala opatrenia na bezodkladné zvolanie Asociačnej rady EÚ – Izrael s cieľom diskutovať o súčasnej situácii;

16.  naliehavo žiada Radu, aby prijala kroky potrebné na zvolanie Spoločného výboru EÚ – Palestínska samospráva;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, vyslancovi blízkovýchodného Kvarteta, generálnemu tajomníkovi Ligy arabských štátov, izraelskej vláde, Knesetu, predsedovi Palestínskej samosprávy a Palestínskej zákonodarnej rade, vláde a parlamentu Turecka a vláde a parlamentu Egypta.

(1) Ú. v. EÚ C 46 E, 24.2.2010, s. 100. (2) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2010, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o vykonávaní nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie

P7_TA(2010)0236 B7-0358/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na absolútny zákaz mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, ktorý sa uplatňuje za všetkých okolností a ako absolútna norma medzinárodného práva na všetky štáty,

–  so zreteľom na vyjadrenie tohto zákazu vo viacerých medzinárodných a regionálnych nástrojoch a dokumentoch týkajúcich sa ľudských práv vrátane Všeobecnej deklarácie o ľudských právach, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR), Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (Dohovor proti mučeniu), Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 3. októbra 2001(1), v ktorom nalieha na Európsku komisiu, aby urýchlene navrhla vhodný nástroj Spoločenstva, ktorý zakáže propagáciu, obchod a vývoz týkajúci sa policajných a bezpečnostných zariadení, ktorých použitie je vo svojej podstate kruté, neľudské alebo ponižujúce,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 z 27. júna 2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie(2), ktoré nadobudlo účinnosť 30. júla 2006,

–  so zreteľom na Usmernenia politiky EÚ vo vzťahu k tretím krajinám týkajúce sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, prijaté v roku 2001 a revidované v roku 2008,

–  so zreteľom na správu generálneho sekretariátu Rady z roka 2008 o vykonávaní usmernení EÚ o mučení a inom krutom, neľudskom alebo ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní,

–  so zreteľom na konanie iných krajín v nadväznosti na vypracovanie nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005, najmä na zmeny a doplnenia právnych predpisov o kontrole vývozu USA navrhnuté Úradom pre priemysel a bezpečnosť USA z augusta 2009, ktoré odrážajú zmeny a doplnenia obsiahnuté v nariadení Rady (ES) č. 1236/2005 a v niektorých prípadoch ich aj prekračujú,

–  so zreteľom na memorandum o porozumení medzi Radou Európy a Európskou úniou, ktorým sa vyzýva Výbor Rady Európy pre zabránenie mučeniu, aby posilnil spoluprácu s príslušnými inštitúciami Únie, a na 17. všeobecnú správu o činnosti Výboru pre zabránenie mučeniu (CPT), v ktorej vyzýva Radu Európy, aby zvážila úlohu, ktorú by mohol mať CPT pri vykonávaní nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005,

–  so zreteľom na správy vydané organizáciou Amnesty International a nadáciou Omega Research Foundation v rokoch 2007 a 2010, v ktorých sa poukazuje najmä na nedostatky v nariadení Rady (ES) č. 1236/2005 a vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným vykonávaním nariadenia v niektorých členských štátoch Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Dohovor proti mučeniu stanovuje štátom konkrétne povinnosti s cieľom zabrániť mučeniu a iným formám zlého zaobchádzania, vyšetriť jeho konkrétne prípady, postaviť páchateľov pred súd a odškodniť obete,

B.  keďže napriek takýmto záväzkom sa mučenie a iné formy zlého zaobchádzania naďalej páchajú na celom svete a na tieto praktiky sa uplatňuje široké spektrum policajných a bezpečnostných zariadení,

C.  keďže osobitný spravodajca OSN pre mučenie tvrdí, že kontrolovanie obchodu s takýmito zariadeniami tvorí súčasť povinností každého štátu v rámci Dohovoru OSN proti mučeniu,

D.  keďže v usmerneniach politiky EÚ vo vzťahu k tretím krajinám týkajúcich sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania sa stanovuje, že EÚ bude naliehať na tretie krajiny, aby zabránili používaniu, výrobe a obchodu so zariadeniami, ktoré sú určené na mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie, a zabránili zneužívaniu iných zariadení na tieto účely,

E.  keďže v správe generálneho sekretariátu Rady z roka 2008 o činnosti EÚ v prospech záväzku bojovať proti mučeniu a iným formám zlého zaobchádzania v tretích krajinách sa konštatuje, že „prijatie nariadenia o obchode so zariadením na mučenie je prvým príkladom nariadenia EÚ prijatého v súlade s usmerneniami o ľudských právach. Osobitný spravodajca OSN pre mučenie privítal tento krok a domnieva sa, že by mohol slúžiť ako model globálnej regulácie v tejto oblasti. Z toho pre EÚ vyplýva potreba zhodnotiť vykonávanie nariadenia“,

F.  keďže od nadobudnutia účinnosti nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005 niektoré členské štáty Európskej únie povolili vývoz tovaru vrátane zariadení na pripútanie nôh, dráždivých chemických látok a elektrošokových omračujúcich zariadení, ktoré sú kontrolované v rámci nariadenia, do krajín so zlou situáciou v oblasti ľudských práv,

G.  keďže len dvanásť členských štátov zaviedlo penalizačné právne predpisy do 29. augusta 2006, ako to vyžadoval článok 17 nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005,

H.  keďže len sedem členských štátov vypracovalo jednu alebo viaceré verejné výročné správy o činnosti s podrobnými informáciami týkajúcimi sa ich rozhodnutí o povoleniach, ako sa vyžaduje podľa článku 13 nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005,

I.  keďže nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 umožňuje do členských štátov Európskej únie dovážať elektrošokové zariadenia na pripútanie nosené na tele, s ktorými nie je zakázané obchodovať, hoci sú účinkom prevažne podobné elektrošokovým omračujúcim pásom, ktorých dovoz do Európskej únie je zakázaný nariadením Rady (ES) č. 1236/2005, a keďže ich podľa správ organizácie Amnesty International, nadácie Omega Research Foundation a Inter-Press Service firmy sídliace v Európe údajne dovážali do niektorých členských štátov,

J.  keďže zoznam predmetov a zariadení, obchodovanie s ktorými je podľa nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005 zakázané, nezahŕňa niektoré policajné a bezpečnostné zariadenia, s ktorými sa v súčasnosti medzinárodne obchoduje a ktoré nemajú žiadne praktické využitie okrem mučenia alebo iných foriem zlého zaobchádzania, vrátane špicatých obuškov, určitých zariadení na pripútanie o stenu alebo zem, určitých zariadení na pripútanie nôh, pút na prsty, pút na palce, mučiacich nástrojov na palce a elektrošokových omračujúcich zariadení nosených na tele okrem omračujúcich pásov,

K.  keďže zoznam predmetov a zariadení, obchodovanie s ktorými je podľa nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005 kontrolované, nezahŕňa niektoré policajné a bezpečnostné zariadenia, s ktorými sa v súčasnosti medzinárodne obchoduje, ktoré môžu mať legitímne využitie na presadzovanie práva alebo trestanie v prípade, ak je ich použitie regulované v súlade s medzinárodnými povinnosťami v oblasti ľudských práv a najlepšou praxou v oblasti presadzovania práva, ktoré sú však bežne zneužívané na mučenie alebo iné formy zlého zaobchádzania vrátane pút, obuškov a iných ručných zásahových zariadení, zbraní na omráčenie elektrickým šokom vysokého napätia používaných do 10 000 voltov, ako aj osobitne určených prvkov a príslušenstva pre kontrolované a zakázané zariadenia,

L.  keďže Výbor pre spoločné pravidlá vývozu výrobkov sa má opäť stretnúť 29. júna 2010,

1.  vyzýva všetky členské štáty, aby okamžite informovali Komisiu o príslušnej penalizácii, ktorú zaviedli za porušenie nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005, ako sa od nich vyžaduje podľa článku 17 nariadenia;

2.  vyzýva Komisiu a Výbor pre spoločné pravidlá vývozu výrobkov, aby poskytli usmernenie a pomoc členským štátom s cieľom posilniť takéto penalizácie v prípade, keď nie sú dostatočné alebo neboli zavedené;

3.  pripomína povinnosť všetkých členských štátov podľa článku 13 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005, aby včas zostavili verejné výročné správy o činnosti, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby písomne vyzvala členské štáty, ktoré nedodali Komisii takéto správy, aby dodržali svoje povinnosti;

4.  naliehavo žiada členské štáty, aby s cieľom poskytnúť vo výročných správach informácie o činnosti, ktoré by boli dostatočné pre zmysluplný verejný dohľad, zahrnuli v takýchto správach aspoň: počet prijatých žiadostí, zahrnutý tovar a cieľové krajiny v prípade každej žiadosti, ako aj rozhodnutie prijaté v prípade každej z týchto žiadostí a prípadne správy o „nulovej aktivite“;

5.  naliehavo žiada Komisiu, aby vyvinula pre členské štáty vzorový formát výročných správ o činnosti s cieľom uľahčiť zostavovanie takýchto správ všetkými členskými štátmi a zabezpečiť ich jednotnosť;

6.  naliehavo žiada Komisiu, aby za pomoci Výboru pre spoločné pravidlá vývozu výrobkov (podľa právomoci na základe článkov 15 a 16 nariadenia) uskutočnila formálnu revíziu vykonávacej a povoľovacej činnosti členských štátov podľa nariadenia vrátane skúmania výročných správ o činnosti všetkých členských štátov a aby zverejnila túto revíziu spolu s výročnými správami o činnosti prijatými každoročne od každého členského štátu, odkedy nariadenie nadobudlo účinnosť;

7.  naliehavo žiada členské štáty, aby zabezpečili, že sa budú riadne vykonávať postupy zdôraznené v článku 13 nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005, ktoré sa týkajú výmeny informácií medzi členskými štátmi a Komisiou týkajúcich sa rozhodnutí o povoleniach a vykonávacích opatreniach, a to buď prostredníctvom mechanizmu oznámenia o zamietnutí, zavedeného už pri zamietnutí vývozu vojenského charakteru v COARM, alebo prostredníctvom iných účinných postupov;

8.  nalieha na Komisiu, aby Parlament informovala o činnostiach, ktoré doteraz vykonala s cieľom uľahčiť členským štátom plnenie článku 13;

9.  žiada Komisiu, aby poskytla Parlamentu a aby zverejnila informácie prijaté každoročne od každého členského štátu, odkedy nariadenie nadobudlo účinnosť: najmä oznámenia o zamietnutí žiadostí o povolenie podľa článku 11 nariadenia, podrobné informácie o príslušnej penalizácii, ktorú jednotlivé členské štáty zaviedli za porušenie nariadenia, a celý obsah výročných správ o činnosti jednotlivých členských štátov;

10.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že Výbor pre spoločné pravidlá vývozu výrobkov sa bude pravidelne stretávať, vypracuje prehľadný harmonogram formálnych revízií nariadenia a stanoví postup včasného vyšetrenia prípadných porušení nariadenia;

11.  vyzýva všetky členské štáty, aby s cieľom prispieť k zabráneniu mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu monitorovali technickú pomoc tretím krajinám, aby sa táto technická pomoc nezneužila na výrobu tovaru na vykonávanie trestu smrti, mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania;

12.  dôrazne odsudzuje akékoľvek pokusy členských štátov alebo spoločností v rámci Európskej únie dovážať elektrošokové omračujúce pásy, ktorých dovoz je podľa nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005 zakázaný, alebo iné elektrošokové zariadenia na pripútanie nosené na tele s prevažne podobným účinkom, aj keď sú legálne, a nalieha na Komisiu, aby viedla naliehavé vyšetrovanie s cieľom zistiť, či elektrošokové omračujúce pásy alebo súvisiace súčasti, ďalšie elektrošokové zariadenia na pripútanie nosené na tele, technická pomoc alebo školenia boli dodané do ktoréhokoľvek členského štátu pred prijatím nariadenia alebo po jeho prijatí, aby zistila, či v uvedených krajinách donucovacie alebo väzenské orgány zaviedli používanie takýchto zariadení, a aby svoje zistenia oznámila Parlamentu;

13.  vyzýva Komisiu, aby prehodnotila a aktualizovala zoznam druhov tovaru zakázaných podľa prílohy II nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005 tak, aby zahŕňal špicaté obušky, pevné zariadenia na pripútanie o stenu alebo zem, putá na nohy, reťaze a okovy, putá na palce, putá na prsty a mučidlá na palce, omračujúce putá a iné elektrošokové omračujúce zariadenia nosené na tele;

14.  žiada Komisiu, aby prehodnotila a aktualizovala zoznam položiek v prílohe III nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005 tak, aby zahŕňal putá, obušky a iné ručné zásahové nástroje a prenosné elektrošokové zariadenia využívajúce napätie nižšie ako 10 000 voltov;

15.  ďalej žiada Komisiu, aby vypracovala osobitný postup pravidelného prehodnocovania zoznamov položiek uvedených v prílohe II a v prílohe III, ako sa požaduje v článku 23 nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005;

16.  nalieha na Komisiu, aby predložila návrh, ktorým by sa do nariadenia čo najskôr zaviedla „doložka o konečnom využití na mučenie“, čo by na základe predchádzajúcich informácií umožnilo členským štátom podrobiť povoleniu, a teda zamietnuť vývoz všetkých položiek, pri ktorých existuje vážne riziko, že ich koneční používatelia ich budú využívať na vykonávanie trestov smrti, mučenia alebo iného zlého zaobchádzania;

17.  nalieha na Komisiu, aby predložila návrh, ktorým by sa do nariadenia čo najskôr zaviedol zákaz sprostredkúvania transakcií každou fyzickou alebo právnickou osobou z Európskej únie z akéhokoľvek miesta vrátane medzinárodných prevodov, ktorých cieľom je financovanie obchodovania s nástrojmi mučenia vrátane predaja a vývozu druhov tovaru, ktoré nemajú iné praktické využitie než vykonávanie trestu smrti, mučenie alebo iné zlé zaobchádzanie, ako je uvedené v prílohe II nariadenia, a žiada členské štáty, aby zaviedli účinné mechanizmy na kontrolu sprostredkúvania transakcií, ktoré zahŕňajú transfer akéhokoľvek tovaru uvedeného v prílohe III nariadenia;

18.  nalieha na Komisiu, aby predložila návrh, ktorým by sa do nariadenia čo najskôr zaviedla povinnosť dovozcov získať povolenie na dovoz položiek uvedených v prílohe III nariadenia do Európskej únie a povinnosť členských štátov zamietnuť takéto povolenia na dovoz, ak existujú dostatočné dôvody na to, aby sa domnievali, že takéto zariadenia by mohli byť použité na mučenie alebo iné zlé zaobchádzanie buď v Európskej únii alebo – ak sa tovar predal ďalej – mimo Európskej únie;

19.  naliehavo žiada Komisiu, aby zvážila možnosti zrušenia výnimky z požiadavky na povolenie dovozu alebo vývozu tovaru uvedeného v prílohe III pri prevoze cez Európsku úniu;

20.  pripomína aktualizáciu Usmernení politiky EÚ vo vzťahu k tretím krajinám týkajúcich sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania a vyzýva Radu a Komisiu, aby v súlade s týmito usmerneniami podporili nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 ako príklad najlepšieho postupu pri stretnutiach s tretími krajinami a aby nabádali tretie krajiny vyvážajúce zariadenia, ktorých dovoz je zakázaný nariadením Rady (ES) č. 1236/2005, aby obchodníkov vo svojich krajinách upozornili na tieto zákazy;

21.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby v medzinárodnom obchode podporovali kontroly zariadení, ktoré by sa mohli používať na trest smrti, mučenie alebo iné zlé zaobchádzanie, a aby sa predovšetkým snažili o rozšírenie každoročnej výzvy Valného zhromaždenia OSN „na predchádzanie a zákaz výroby, predávania, vývozu a používania zariadení, ktoré sú špeciálne určené na mučenie“, a to aj s cieľom vyzvať všetky štáty, aby regulovali výrobu, predaj, vývoz a používanie zariadení, ktoré nie sú špecificky na to určené, ale sa často zneužívajú na mučenie alebo iné zlé zaobchádzanie;

22.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. ES C 87 E, 11.4.2002, s. 136. (2) Ú. v. EÚ L 200, 30.7.2005, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o situácii na Kórejskom polostrove

P7_TA(2010)0237 RC-B7-0358/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o záležitostiach týkajúcich sa Kórejského polostrova,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/1002/SVV z 22. decembra 2009,

–  so zreteľom na vyhlásenie z 20. mája 2010 vysokej predstaviteľky / podpredsedníčky Catherine Ashtonovej k uverejneniu správy o potopení lode Kórejskej republiky Cheonan,

–  so zreteľom na správu s názvom Výsledky vyšetrovania v prípade potopenia lode Kórejskej republiky Cheonan,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1718 (2006) a 1874 (2009),

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže na Kórejskom polostrove sa dramaticky zvýšilo napätie v nadväznosti na tragické potopenie lode Cheonan 26. marca 2010, ktoré si vyžiadalo 46 ľudských životov,

B.  keďže z morského dna boli 15. mája 2010 odobraté časti torpéda CHT-02D,

C.  keďže vysoká predstaviteľka / podpredsedníčka Catherine Ashtonová odsúdila potopenie lode Cheonan ako ohavný a hlboko nezodpovedný skutok,

D.  keďže vyšetrovanie vedené medzinárodným tímom spoločnej civilno-vojenskej vyšetrovacej skupiny prostredníctvom šetrenia a preverovania objektívnym vedeckým prístupom, ako aj nezávislé hodnotenie dozorného výboru neutrálnych štátov, priniesli jasné a nesporné dôkazy o tom, že loď Kórejskej republiky Cheonan bola potopená následkom vonkajšieho podmorského výbuchu spôsobeného torpédom vyrobeným v Kórejskej ľudovodemokratickej republike (KĽDR),

E.  keďže všetky ponorky ostatných susedných krajín boli v čase incidentu buď na svojich základniach, alebo neďaleko nich,

F.  keďže generálny tajomník OSN Ban Ki Moon označil zistenia správy za značne znepokojujúce,

G.  keďže vláda Kórejskej republiky požaduje od orgánov KĽDR verejné ospravedlnenie a sľub, že už nebudú žiadne ďalšie provokácie z ich strany,

H.  keďže vláda KĽDR poprela akékoľvek zapojenie do potopenia lode Cheonan, obvinila Kórejskú republiku z výmyslov a pohrozila otvoreným vojenským konfliktom v prípade uplatnenia ďalších sankcií zo strany Kórejskej republiky,

I.  keďže ozbrojené sily KĽDR naďalej vyvíjali provokatívne a bezohľadné ozbrojené aktivity – jednou z nich bolo napríklad zabitie troch občanov Číny na hranici medzi Čínskou ľudovou republikou a KĽDR 4. júna 2010,

J.  keďže v dôsledku incidentu Kórejská republika oznámila, že prerušuje všetky vzťahy s KĽDR s výnimkou humanitárnej pomoci a prevádzky spojenej s priemyselným komplexom Kaesong,

K.  keďže vláda Kórejskej republiky vyhlásila, že sa nevráti k šesťstranným rokovaniam, kým sa vo vzťahu ku KĽDR neprijmú príslušné opatrenia,

L.  keďže EÚ dôrazne podporuje odstránenie jadrových zbraní z Kórejského polostrova a považuje obnovenie šesťstranných rokovaní za nevyhnutný proces vedúci k dosiahnutiu mieru a stability v regióne,

M.  keďže vlády Čínskej ľudovej republiky a Ruskej federácie doteraz nezaujali jednoznačné stanovisko k záverečnej správe a k záverom spoločnej vyšetrovacej skupiny,

N.  keďže Kórejská republika túto vec formálne postúpila na diskusiu Bezpečnostnej rade OSN, zatiaľ čo KĽDR zaslala predsedovi Bezpečnostnej rady OSN list, v ktorom odmietla akúkoľvek zodpovednosť za útok a radu vyzvala, aby pomohla KĽDR uskutočniť vlastné vyšetrovanie,

1.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tragickou stratou životov na palube juhokórejskej korvety Cheonan a v duchu solidarity a priateľstva vyslovuje sústrasť vláde Kórejskej republiky, rodinám zosnulých a kórejskému ľudu;

2.  pripája sa k odsúdeniu útoku vyjadrenému vysokou predstaviteľkou / podpredsedníčkou a oceňuje zdržanlivosť, ktorú prejavila Kórejská republika;

3.  berie na vedomie závery uvedené v záverečnej správe spoločnej vyšetrovacej skupiny, podľa ktorých bolo plavidlo potopené torpédom severokórejskej výroby, a potopenie dôrazne odsudzuje ako provokatívny čin namierený proti mieru a stabilite na Kórejskom polostrove;

4.  vyjadruje sklamanie, že vlády Čínskej ľudovej republiky a Ruskej federácie ešte stále nezaujali jednoznačné stanovisko k záverom uvedeným v záverečnej správe spoločnej vyšetrovacej skupiny;

5.  vyzýva obe strany, aby zachovali zdržanlivosť, aby využili všetky možné prostriedky na zlepšenie vzťahov medzi oboma Kóreami a zvýšili úsilie o podporu trvalého mieru a bezpečnosti na Kórejskom polostrove;

6.  vyzýva vlády Čínskej ľudovej republiky a Ruskej federácie, ako stálych členov Bezpečnostnej rady OSN, aby záverečnú správu a závery spoločnej vyšetrovacej skupiny podrobne preskúmali;

7.  vyzýva Čínsku ľudovú republiku, ako stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN a hlavného obchodného spojenca Severnej Kórey, aby uplatnila vhodný pozitívny vplyv na KĽDR a pokúsila sa zabezpečiť, aby sa konflikt ďalej nevyhrocoval;

8.  vyjadruje podporu postúpeniu tejto veci Bezpečnostnej rade OSN zo strany vlády Kórejskej republiky;

9.  vyzýva krajiny zapojené do šesťstranných rokovaní, aby pokračovali v spolupráci s cieľom zabezpečiť obnovenie rokovaní o ukončení jadrového programu KĽDR;

10.  vyzýva Komisiu, aby zachovala súčasné programy humanitárnej pomoci a komunikačné kanály s KĽDR, pretože tieto programy pomoci majú priamy vplyv na životné podmienky jej obyvateľov;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Komisie, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, predsedovi Rady, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, generálnemu tajomníkovi OSN a vládam Kórejskej republiky a KĽDR.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o situácii v Bosne a Hercegovine

P7_TA(2010)0238 B7-0342/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej, ktorá bola podpísaná 16 júna 2008,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1244/2009(1) z 30. novembra 2009 o liberalizácii vízového režimu,

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. júna 2003 o západnom Balkáne, ako aj z 30. novembra 2009 o Bosne a Hercegovine,

–  so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy zo 16. júna 2003 o západnom Balkáne a na ich prílohu s názvom Solúnska agenda pre západný Balkán: smerovanie k Európskej integrácii, ktorá bola schválená na zasadnutí Európskej rady v Solúne 19. a 20. júna 2003,

–  so zreteľom na rozhodnutie veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Sejdič a Finci proti Bosne a Hercegovine (žiadosti č. 27996/06 a 34836/06) z 22. decembra 2009,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. apríla 2009 o situácii v Bosne a Hercegovine(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 15. januára 2009 o Srebrenici(3),

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ opakovane potvrdila svoj záväzok prijať za svojich členov krajiny západného Balkánu vrátane Bosny a Hercegoviny; keďže však hlavná zodpovednosť za pristúpenie spočíva na týchto krajinách samotných a na ich schopnosti a odhodlaní splniť kodanské kritériá,

B.  keďže Bosna a Hercegovina prechádza dlhým obdobím politickej, hospodárskej a sociálnej stagnácie charakterizovaným rozsiahlym a pretrvávajúcim politickým ochromením, zhoršením vzťahov medzi etnikami spôsobeným politickou rétorikou a neochotou a neschopnosťou politickej elity robiť kompromisy a dohodnúť sa na spoločnej vízii riešenia naliehavých politických, hospodárskych a sociálnych problémov krajiny,

C.  keďže stále hlasnejšia nacionalistická a secesionistická rétorika je v príkrom rozpore so základnými európskymi hodnotami, sociálnym a hospodárskym rozvojom a politickou stabilitou, škodí všeobecným záujmom krajiny, bráni zmiereniu medzi etnickými spoločenstvami a je prekážkou pre ambície krajiny stať sa členom EÚ; keďže Bosne a Hercegovine hrozí, že ešte viac zaostane za ostatnými krajinami západného Balkánu a premešká príležitosti vyplývajúce z európskej integrácie,

D.  keďže daytonské dohody boli potrebné na zastavenie krviprelievania, ale nepodarilo sa im vytvoriť sebestačný a funkčný štát Bosna a Hercegovina; keďže hlavnou prekážkou účinného fungovania vlády, čo obmedzuje aj schopnosť krajiny dosahovať rýchly pokrok v reformách potrebných na vstup do EÚ, je roztrieštenosť procesu tvorby politík medzi štátom a entitami, ktoré vznikli na základe týchto dohôd, ako aj prekrývajúce sa právomoci a nedostatočná harmonizácia zákonodarnej činnosti medzi rôznymi úrovňami riadenia,

E.  keďže ústavná reforma je naďalej kľúčovou reformou potrebnou na transformáciu Bosny a Hercegoviny na účinný a plne funkčný štát; keďže zložitá štruktúra súdneho systému, chýbajúci ústredný rozpočet, neexistencia najvyššieho súdu Bosny a Hercegoviny, ktorý by mohol podporiť harmonizáciu štyroch interných jurisdikcií, politické zasahovanie do súdnictva a neustále spochybňovanie jurisdikcie a právomocí súdnych orgánov na úrovni štátu vládou Republiky srbskej (RS) podkopávajú fungovanie súdneho systému a brzdia snahy o reformu; keďže štruktúry entít, ktoré sú výsledkom medzinárodných rozhodnutí, by sa mali zmeniť, aby sa zvýšila ich účinnosť a aby boli v súlade s inštitucionálnym rámcom štátu,

F.  keďže európska budúcnosť všetkých občanov krajiny spočíva v Európskej únii; keďže vyhliadka na členstvo v EÚ je jedným z faktorov, ktoré najviac zjednocujú občanov Bosny a Hercegoviny; keďže Bosna a Hercegovina má nádej na členstvo v EÚ len ako jednotný štát a každý pokus o podkopanie a oslabenie štátnych inštitúcií a manipuláciu spoločnosti nezodpovednou nacionalistickou a secesionistickou politikou oberie všetkých občanov o výhody, ktoré by mohli mať z európskej integrácie; keďže Bosna a Hercegovina dosiahla obmedzený pokrok v reformách súvisiacich s procesom integrácie do EÚ; keďže agenda s prevládajúcim zameraním na etniká a entity môže byť prekážkou plnenia podmienok členstva v EÚ a NATO,

G.  keďže Rada a Komisia musia preukázať väčšiu schopnosť viesť a byť hybnou silou iniciovania a realizácie ďalších reforiem,

H.  keďže predčasné uzavretie Úradu vysokého predstaviteľa (OHR) s legitímnym cieľom podporiť lokálnu spoluzodpovednosť za politický proces by mohlo mať vplyv na stabilitu krajiny a na tempo a výsledok veľmi potrebných reforiem; keďže nevyhnutným krokom vytvárajúcim podmienky pre status kandidátskej krajiny zostáva prechod od OHR k osobitnému zástupcovi EÚ s posilnenými právomocami,

I.  keďže Bosne a Hercegovine treba zablahoželať k tomu, že sa stala nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN na obdobie 2010 – 2011, čo dokazuje, že krajina je schopná zaujať plnohodnotné a zodpovedné miesto v medzinárodných vzťahoch,

J.  keďže tí, ktorí nesú v Bosne a Hercegovine politickú zodpovednosť, nezabezpečili primeraným spôsobom spravodlivosť a odškodnenie pre tisíce žien a dievčat, ktoré boli počas vojny v rokoch 1992 – 1995 znásilnené, pretože počet prípadov vojnových zločinov sexuálneho násilia, ktoré vyústili do stíhania, je naďalej výnimočne nízky, a keďže s obeťami sa často nezaobchádzalo dôstojne a s rešpektom alebo sa im neposkytla dostatočná ochrana a psychologická a materiálna podpora, aby mohli znovu vybudovať svoje životy,

K.  keďže 11. júl 2010 bude 15. výročím genocídy v Srebrenici-Potočari,

L.  keďže príloha VII Daytonskej mierovej dohody ešte stále nebola plne implementovaná; keďže je naďalej potrebné zabezpečiť spravodlivé, komplexné a trvalé riešenia pre niektoré zo 115 000 vnútorne vysídlených osôb, utečencov a ďalších osôb postihnutých konfliktom, a tiež dosiahnuť pokrok v zlepšovaní sociálno-ekonomického začlenenia tých, ktorí sa vrátili; keďže podľa Medzinárodného výboru Červeného kríža je po skončení vojny stále nezvestných 10 000 osôb, ktorých osud je neznámy,

M.  keďže Komisia 27. mája 2010 predložila legislatívny návrh o liberalizácii vízového režimu pre Bosnu a Hercegovinu (KOM(2010)0256), ktorý formálne otvára cestu k možnej liberalizácii v roku 2010,

N.  keďže Francúzsko, Taliansko a Luxembursko ešte stále neratifikovali dohodu o stabilizácii a pridružení, čím odďaľujú proces európskej integrácie tejto krajiny,

O.  keďže pretrvávajúce výrazné deliace čiary medzi etnikami by sa mali prekonať zavedením integrovanejšieho, nesegregačného a moderného systému vzdelávania v krajine,

P.  keďže nedostatok skutočnej snahy orgánov Bosny a Hercegoviny o účinné potlačenie korupcie v krajine vážne narúša jej hospodársky, sociálny a politický rozvoj,

Q.  keďže obchodovanie s ľuďmi je vážnym zločinom a hrubým porušením ľudských práv; keďže v rámci obchodovania s ľuďmi, najmä ženami a dievčatami, je Bosna a Hercegovina krajinou pôvodu a v menšej miere aj tranzitnou krajinou a krajinou určenia,

R.  keďže ústavy štátu a entít zaručujú rovnaké zaobchádzanie so všetkými ľuďmi; keďže Rómovia naďalej čelia veľmi ťažkým životným podmienkam a diskriminácii; keďže je naďalej veľmi rozšírená diskriminácia a sociálne vylúčenie založené na rodovej identite a sexuálnej orientácii; keďže tieto skupiny sú naďalej vystavované fyzickým útokom, zlému zaobchádzaniu a zastrašovaniu,

S.  keďže nezamestnanosť zostáva veľmi vysoká a v dôsledku hospodárskej krízy sa ešte zvýšila; keďže chýbajúce vyhliadky na prácu, najmä medzi mladými ľuďmi, brzdia pokrok krajiny a prispievajú k politickému napätiu; keďže hospodárska prosperita je kľúčová pre ďalší rozvoj krajiny a zmierenie v Bosne a Hercegovine,

Európska perspektíva

1.  vyjadruje nespokojnosť s obmedzeným pokrokom, ktorý dosiahla Bosna a Hercegovina ako potenciálna kandidátska krajina na svojej ceste k stabilizácii a rozvoju a ako potenciálna kandidátska krajina na členstvo v EÚ; s rastúcim znepokojením sleduje nestabilnú politickú klímu a absenciu jednotnej vízie, ktorá by bola spoločná pre všetky politické sily, a dôrazne odsudzuje používanie poburujúcej rétoriky, ktorá narúša proces zmierenia medzi etnikami a fungovanie štátnych štruktúr; považuje vyhlásenie vedúcich predstaviteľov Republiky srbskej týkajúce sa referenda o pokojnom rozdelení za provokáciu a ohrozenie stability, zvrchovanosti a územnej celistvosti Bosny a Hercegoviny;

2.  naliehavo vyzýva na ukončenie nacionalistickej a secesionistickej rétoriky, ktorá polarizuje spoločnosť a narúša základy Daytonskej mierovej dohody, a na skutočné angažovanie sa a uzavretie trvalých dohôd, ktoré vytvoria riadne fungujúci štát, pripravia inštitúcie Bosny a Hercegoviny na integráciu do EÚ a zlepšia celkovú situáciu krajiny;

3.  pripomína, že vstúpiť do Európskej únie znamená prijať hodnoty a pravidlá, z ktorých EÚ vychádza a medzi ktoré patrí predovšetkým dodržiavanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k národnostným menšinám, solidarita, tolerancia, demokracia a právny štát vrátane dodržiavania nezávislosti súdnictva;

4.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a komisára pre rozšírenie a susedskú politiku, aby uplatnili všetok vplyv EÚ na politikov Bosny a Hercegoviny s cieľom priviesť ich k tomu, aby vyvinuli sústredenejšie úsilie splniť požiadavky európskeho partnerstva a všetky záväzky vyplývajúce z Dohody o stabilizácii a pridružení; pripomína všetkým politickým aktérom, že tieto dva dokumenty sú plánom integrácie do EÚ a že je ich povinnosťou voči vlastným občanom dosiahnuť kompromisy a dohodnúť sa na reformách; nabáda podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisiu k dôslednejšiemu a na výsledky orientovanému využívaniu podmienok stanovených EÚ s cieľom naplniť skutočné potreby národov Bosny a Hercegoviny;

5.  vyjadruje rozhodnú podporu Úradu vysokého predstaviteľa a zdôrazňuje, že prechod možno dokončiť len vtedy, ak orgány Bosny a Hercegoviny v plnej miere splnia 5 cieľov a 2 podmienky; naliehavo žiada orgány RS, aby splnili zostávajúci záväzok (zákon RS o elektrickej energii) s cieľom umožniť inšpektorovi okresu Brčko, aby odporučil ukončenie režimu dohľadu v tejto oblasti;

6.  naliehavo žiada vládu RS, aby sa naďalej aktívne zúčastňovala na rokovaniach o rozdelení štátneho majetku, ktorý je uvedený na zozname Úradu vysokého predstaviteľa, a vyzýva ju, aby neprijímala právne predpisy o verejnom majetku v RS, pretože by išlo o závažné porušenie rozhodnutia vysokého predstaviteľa zakázať predaj verejného majetku, čím by sa oddialilo ukončenie činnosti jeho úradu;

7.  víta prijatie dodatku k ústave, ktorým sa vytvára okres Brčko ako subjekt miestnej samosprávy, čím sa splnila ďalšia podmienka zatvorenia Úradu vysokého predstaviteľa v budúcnosti stanovená Radou pre nastolenie mieru (PIC);

8.  vyzýva obe entity všetky politické sily, a najmä vládu Republiky srbskej, aby dodržiavali Daytonskú mierovú dohodu ako celok a aby nespochybňovali opatrenia uskutočnené na jej základe a na základe rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN; domnieva sa, že vysoký predstaviteľ je najvyššou autoritou, pokiaľ ide o výklad civilného uplatňovania mierovej dohody; vyzýva všetkých politických aktérov, aby náležite rešpektovali vysokého predstaviteľa a všetkých medzinárodných pracovníkov v krajine a zdržali sa akýchkoľvek osobných útokov;

9.  s uspokojením vníma významný prínos policajnej misie Európskej únie (EUPM) a operácie Althea EUFOR k stabilite a bezpečnosti Bosny a Hercegoviny; víta rozhodnutie Rady poskytnúť podporu bez výkonných právomocí zameranú na budovanie kapacít a odbornú prípravu; víta predĺženie mandátu EUFOR na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1895; víta skutočnosť, že NATO vyzvalo Bosnu a Hercegovinu, aby pristúpila k akčnému plánu členstva;

10.  zdôrazňuje výsledky misie EUPM, ktorá prispela k boju orgánov presadzovania práva a justície Bosny a Hercegoviny proti organizovanému zločinu a korupcii; víta predĺženie misie o ďalšie dva roky a zmenu zamerania jej mandátu, ako aj prácu Komisie na príprave projektu nadväzujúceho na EUPM v rámci nástroja predvstupovej pomoci na rok 2010;

11.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby nezáujem veľkej väčšiny zložiek politického života vyvážili vytvorením privilegovaných partnerstiev a poskytovaním podpory občianskej spoločnosti, nezávislým médiám a podnikateľskej sfére a aby vytvorili projekty na stimuláciu aktívnej účasti na politickom živote, najmä pre mladých Bosniakov;

12.  zdôrazňuje, že sloboda a nezávislosť médií, tak súkromných, ako aj verejných, sú základnými demokratickými požiadavkami; vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny , aby posilňovali nezávislé a rôznorodé médiá, ktoré nie sú pod politickým vplyvom, a aby médiám umožnili podávať slobodne správy zo všetkých častí krajiny tým, že im zaručia prístup k informáciám; ostro odsudzuje útoky na novinárov a vyzýva príslušné orgány, aby prijali primerané opatrenia na zabránenie týmto útokom v budúcnosti; žiada od médií vrátane služieb verejnoprávneho vysielania nulovú toleranciu nenávistných prejavov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby regulačné orgány v komunikačnej oblasti boli politicky nezávislé; naliehavo žiada Radu ministrov, aby vymenovala stáleho riaditeľa úradu pre komunikácie;

Ústavná reforma a reforma súdnictva

13.  opakuje svoje stanovisko k požiadavkám, ktoré by sa mali splniť prostredníctvom ústavnej reformy:

14.  pripomína, že posilnenie centrálneho štátu neznamená oslabenie entít, ale vytvorenie podmienok založených na zásade subsidiarity pre efektívnu administratívu, ktorá je schopná presadiť národné reformné úsilie, udržiavať účinné medzinárodné vzťahy a pripraviť tak celú krajinu na pristúpenie k EÚ;

15.  vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby v rámci obsiahlej ústavnej reformy čo najskôr zmenili a doplnili príslušné ustanovenia ústavy a volebného zákona Bosny a Hercegoviny s cieľom dosiahnuť súlad s rozhodnutím ESĽP vo veci Sejdič a Finci, v ktorom sa jasne hovorí, že súčasná ústava Bosny a Hercegoviny diskriminuje ľudí označených ako „iní“; poznamenáva, že prijatie týchto reforiem je kľúčovým krokom smerom k fungovaniu multietnickej spoločnosti;

16.  nabáda občanov Bosny a Hercegoviny, aby sa zúčastnili na nadchádzajúcich všeobecných voľbách v októbri 2010; domnieva sa, že v týchto voľbách pôjde aj o tempo, ktorým sa Bosna a Hercegovina približuje k Európe, a každý, kto sa rozhodne nevoliť, v podstate umožní ostatným, aby rozhodli o jeho budúcnosti; zdôrazňuje, že treba vyvinúť maximálne úsilie na stanovenie podmienok pre nadchádzajúce voľby, aby sa uskutočnili v plnom súlade s európskymi normami a aby kampaň prebehla pokojne a demokraticky;

17.  pripomína potrebu ustanoviť najvyšší súd na úrovni štátu a začleniť ho do ústavného rámca, aby pôsobil ako integrujúci faktor súdneho systému krajiny a zabezpečil postupnú harmonizáciu štyroch rôznych právnych systémov Bosny a Hercegoviny;

18.  vyzýva všetkých politických aktérov, aby uzákonili 69 činností naplánovaných v podpornom akčnom pláne k reformnej stratégii sektoru spravodlivosti;

Boj proti vojnovým zločinom, organizovanému zločinu a korupcii

19.  víta skutočnosť, že spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) je naďalej uspokojivá a že spolupráca medzi tribunálom a orgánmi štátu a entít bola adekvátna; zdôrazňuje potrebu pokračovať v plnení záväzkov a umožniť zadržanie všetkých osôb obvinených ICTY a rozložiť ich podporné siete; vyzýva na účinnejšiu spoluprácu medzi policajnými orgánmi v Srbsku a v Bosne a Hercegovine s cieľom nájsť a zadržať Ratka Mladiča a Gorana Hadžiča; naliehavo žiada orgány Bosny a Hercegoviny, aby urýchlili vykonávanie národnej stratégie pre vojnové zločiny a začali sa zaoberať nevyriešenými prípadmi približne 10 000 vojnových zločinov v celej krajine a aby zároveň špecifikovali materiálne a technické zdroje, ktoré si vyžaduje úsilie postaviť pred súd všetkých páchateľov vrátane tých, ktorí sú zodpovední za znásilňovanie a sexuálne násilie;

20.  pripomína, že 11. júl sa v celej EÚ uznáva ako deň pamiatky na genocídu v Srebrenici, a vyzýva na takéto opatrenie všetky krajiny v regióne; víta skutočnosť, že parlamenty štyroch krajín západného Balkánu, najmä Národné zhromaždenie Srbskej republiky, prijali rôzne uznesenia o Srebrenici, a vyzýva bosniansky štátny parlament a parlamenty oboch entít, aby v blízkej budúcnosti prijali podobné uznesenia; považuje tieto vyhlásenia za dôležité kroky zamerané na vyrovnanie sa s tragickou nedávnou minulosťou regiónu a dúfa, že pripravujú pôdu pre chápanie spoločných dejín s cieľom podporovať skutočné zmierenie v celom regióne; zdôrazňuje, že postavenie zodpovedných osôb za genocídu v Srebrenici a jej okolí pred súd je dôležitým krokom smerom k stabilite a mieru v regióne;

21.  vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby začlenili definíciu sexuálneho násilia do trestného zákonníka v súlade s medzinárodnými normami, aby obetiam priamo poskytli primerané odškodnenie a ekonomickú, sociálnu a psychologickú podporu vrátane čo najlepších služieb na podporu telesného a duševného zdravia, ktoré sa dajú zabezpečiť, a aby vypracovali programy dlhodobej ochrany svedkov a vyčlenili na ne primerané zdroje; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zlepšiť koordináciu rozličných justičných orgánov a urýchliť postupy súvisiace so stíhaním prípadov vojnových zločinov sexuálneho násilia spáchaných počas vojny; vyzýva Komisiu a ďalších medzinárodných darcov, aby podporili orgány Bosny a Hercegoviny v tomto úsilí poskytnutím finančných zdrojov a odborných znalostí zameraných na obete vojnových zločinov sexuálneho násilia; vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby prijali a implementovali stratégiu zameranú na obete vojnových zločinov sexuálneho násilia ako najvyššiu prioritu;

22.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby začali vyšetrovať vojnových sexuálnych delikventov, ktorí sa prisťahovali a získali trvalý pobyt vrátane občianstva členského štátu, a aby uznali, že takéto zločiny sú v skutočnosti vojnovými zločinmi a že by sa nemali považovať za všeobecné trestné činy sexuálneho násilia a nemali by podliehať premlčacím lehotám;

23.  vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby podporovali a zavŕšili trvalý návrat utečencov a osôb vysídlených v rámci krajiny a taktiež prijali príslušnú stratégiu, ako sa vyžaduje v prílohe VII Daytonskej mierovej dohody; nabáda, aby sa na jednej strane riešili potreby tých, ktorí stále žijú v zberných strediskách, a prijali sa opatrenia na ich sociálne integráciu a aby sa na druhej strane presadzoval návrat tých, ktorí sa nemôžu vrátiť do svojej vlasti, napríklad do zničenej oblasti Posavina; vyzýva Komisiu a ďalších medzinárodných darcov, aby orgány Bosny a Hercegoviny v tomto úsilí podporili poskytnutím finančnej pomoci a odborných znalostí;

24.  pripomína, že je naliehavo potrebné vybudovať štátne väznice s vysokým stupňom bezpečnosti a zrekonštruovať existujúce zariadenia aj v záujme bezpečného uväznenia všetkých obžalovaných a odsúdených zločincov;

25.  s poľutovaním vníma obmedzený pokrok v boji proti korupcii spôsobený slabou koordináciou protikorupčných opatrení na úrovni štátu a nedostatočne účinné vyšetrovanie a stíhanie podozrivých osôb v prípadoch korupcie na vysokej úrovni najmä vo vládnych a iných štruktúrach štátu a entít, v postupoch verejného obstarávania, pri poskytovaní podnikateľských licencií a v odvetviach zdravotníctva, energetiky, dopravy a stavebníctva; v tejto súvislosti vyzýva na bezodkladné vytvorenie nestranného a právne zodpovedného protikorupčného orgánu s cieľom obnoviť dôveru občanov Bosny a Hercegoviny v ich inštitúcie, ako aj na koordinované uplatňovanie novej stratégie boja proti korupcii (2009 – 2014) a súvisiaceho akčného plánu;

26.  vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby účinne bojovali proti obchodovaniu s ľuďmi, účinne stíhali páchateľov v spolupráci s medzinárodným spoločenstvom, poskytovali ochranu a odškodnenie obetiam a zvyšovali povedomie s cieľom predchádzať tomu, aby z nich úrady a spoločnosť opäť vytvorili obete;

Liberalizácia vízového režimu

27.  s uspokojením konštatuje, že orgány Bosny a Hercegoviny zrýchlili svoje reformy a dosiahli významný pokrok pri plnení všetkých ostávajúcich kritérií, ktoré sú súčasťou plánu bezvízového režimu (roadmap), čo je dôkazom toho, že s potrebnou vôľou možno dosiahnuť významný pokrok v reformách; dôrazne nabáda orgány Bosny a Hercegoviny k tomu, aby prijali zostávajúce príslušné právne predpisy;

28.  víta vyššie uvedený legislatívny návrh Komisie o liberalizácii vízového režimu z 27. mája 2010 a vyzýva Komisiu, aby v nadchádzajúcich mesiacov overovala plnenie zvyšných kritérií s cieľom pripraviť podmienky na to, aby Rada a Parlament mohli schváliť zavedenie bezvízového styku pre občanov Bosny do konca roku 2010;

29.  uznáva význam liberalizácie víz pre to, aby všetci občania Bosny a Hercegoviny mohli cestovať v rámci EÚ, a považuje ju za významný prvok hlbšej integrácie do EÚ a zmierenia medzi etnikami, keďže zabraňuje izolácii a ponúka občanom možnosť rozšíriť si horizonty, predstaviť si potenciálne členstvo v EÚ a vyjadriť svoju vôľu pred politickými predstaviteľmi, s cieľom podporovať integráciu do EÚ;

Situácia v systéme vzdelávania

30.  všíma si pokrok na inštitucionálnej úrovni a zároveň nalieha na orgány Bosny a Hercegoviny, aby prijali zákon o vyššom vzdelávaní na úrovni štátu a aby sa sústredili na plnú implementáciu rámcových zákonov v oblasti vzdelávania, a znížili tým roztrieštenosť vzdelávacieho systému; ďalej nalieha, aby za plného využitia európskeho partnerstva prijali opatrenia na zlepšenie celkovej kvality vzdelávania, čím sa splnia potreby trhu práce a normy Bolonského procesu, a aby s pomocou EÚ zaviedli programy odbornej prípravy a rekvalifikácie osôb, ktoré sú dlhodobo nezamestnané; nabáda na realizáciu medzinárodných výmenných programov medzi všetkými univerzitami v Bosne a Hercegovine a v členských štátoch EÚ, využívaním existujúcich programov a sietí EÚ; zdôrazňuje potrebu výrazne zvýšiť počet študentov, učiteľov a výskumných pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú na programoch mobility EÚ;

31.  konštatuje, že vzdelávanie je základným prostriedkom dosiahnutia skutočného zmierenia medzi etnikami; domnieva sa, že v rámci podpory EÚ by sa zvýšená pozornosť mala venovať podpore integrujúceho, nediskriminačného systému vzdelávania založeného na tolerancii a rešpektovaní rôznorodosti, snahám o dosiahnutie porozumenia spoločných dejín a odstraňovaniu segregácie rôznych etnických skupín (dve školy pod jednou strechou) vytvorením spoločných vzdelávacích programov a integrovaných tried v oboch entitách; v tejto súvislosti víta vytvorenie študentskej rady s pôsobnosťou pre celú Bosnu a Hercegovinu;

32.  vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby preskúmali súčasné prísne a nákladné postupy nostrifikácie diplomov a zriadili agentúru pre uznávanie diplomov na úrovni štátu; pripomína orgánom Bosny a Hercegoviny, že kvalifikovaná pracovná sila by sa mala skôr podporovať ako odrádzať od toho, aby si hľadala zamestnanie v krajine;

Hospodárska situácia, sociálna politika

33.  víta posledné kolo hodnotenia, ktoré uskutočnil MONEYVAL(4); vyzýva všetkých aktérov, aby nepoľavovali v úsilí o reformu hospodárstva, koordinovali prijímanie opatrení medzi jurisdikciami a podporovali ekonomickú činnosť vrátane odstraňovania byrokratických prekážok, vytvorili dlhodobú stratégiu udržateľného rozvoja tým, že sa budú zaoberať okrem iného vzdelávaním, výskumom a vývojom, infraštruktúrou, poľnohospodárstvom, životným prostredím a energetikou; s cieľom prilákať zahraničné investície nabáda predstaviteľov štátu a podnikateľskej sféry, aby vynaložili maximálne úsilie na obnovenie dôvery investorov a vytvorenie priaznivého podnikateľského prostredia v záujme zabezpečenia, aby Bosna a Hercegovina ešte viac nezaostala za ostatnými krajinami v regióne;

34.  pripomína, že dohoda o stabilizácii a pridružení si vyžaduje posilnenie koordinácie hospodárskej politiky vlád oboch entít a vytvorenie jednotného hospodárskeho priestoru zameraného na hlbšiu vnútornú integráciu, ako aj skvalitnenie trhu s pôdou a pracovného trhu ako nevyhnutnej súčasti ekonomickej reformy; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že hlavnou prekážkou voľného pohybu osôb v rámci krajiny zostáva rozdrobenosť vnútorných systémov pracovnoprávnej legislatívy a systémov sociálneho zabezpečenia; konštatuje, že hospodárska prosperita a šance na zamestnanie, najmä pre mladých obyvateľov Bosny a Hercegoviny, sú kľúčové pre ďalší rozvoj krajiny a môžu podporiť zmierenie medzi etnikami;

35.  podporuje posilnenie fiškálnej koordinácie zabezpečením riadneho fungovania úradu pre nepriame zdaňovanie a národného daňového úradu; naliehavo žiada Radu ministrov, aby po dlhom oneskorení vymenovala stáleho riaditeľa úradu pre nepriame zdaňovanie;

36.  naliehavo vyzýva parlament Bosny a Hercegoviny, aby bezodkladne prijal zákon o sčítaní ľudu, ktorý umožní uskutočniť všeobecné sčítanie ľudu v roku 2011, ktoré je jasným predpokladom pre možnosť vstupu do EÚ a je nevyhnutné pre hospodársky a sociálny rozvoj krajiny, ako aj pokračovanie poskytovania pomoci EÚ; zdôrazňuje, že z dôvodu citlivosti tejto problematiky by nemalo byť povinné odpovedať na akúkoľvek otázku týkajúcu sa etnického pôvodu;

37.  vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby zaviedli opatrenia zamerané na zmierenie chudoby a vytvorenie siete sociálneho zabezpečenia, ktorá bude lepšie zameraná na chudobné, sociálne vylúčené a zraniteľné skupiny, najmä Rómov, a aby vytvorili účinný a udržateľný systém sociálnej ochrany a integrácie; vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby sa viac angažovali v oblasti politík zamestnanosti, sociálnej súdržnosti a rodovej rovnosti;

38.  víta iniciatívy orgánov Bosny a Hercegoviny zamerané na zlepšenie situácie Rómov a znova potvrdzuje význam prijatia stratégie zameranej na bývanie, zdravotnú starostlivosť, zamestnanosť a vzdelávanie Rómov; vyzýva orgány, aby poskytli primerané prostriedky na vykonávanie tejto stratégie v spolupráci s občianskou spoločnosťou vrátane rómskej komunity, aby bojovali proti diskriminácii a podporovali zastúpenie Rómov vo verejných úradoch;

39.  víta najnovšie zmeny a doplnenia právnych predpisov, ktoré prijal federálny parlament a ktoré prinášajú zásadu sociálnej podpory vyplácanej v hotovosti na základe potrieb, ako aj rozpočtové obmedzenia týkajúce sa všetkých, ktorí čerpajú príspevky z rozpočtu, vrátane veteránov; víta skutočnosť, že bol vyplatený úver Svetovej banky určený na rozvojovú politiku a druhá a tretia časť pohotovostného úveru Medzinárodného menového fondu; nabáda federálny parlament, aby prijal ďalšie opatrenia na zvýšenie fiškálnej disciplíny;

40.  naliehavo žiada orgány Bosny a Hercegoviny, aby vypracovali národnú energetickú stratégiu založenú na obnoviteľných zdrojoch energie, úspore energie a energetickej účinnosti, ako aj na modernizácii elektrickej prenosovej sústavy; pripomína úradom Bosny a Hercegoviny aj Komisii, aby pri plánovaní a realizácii projektov vodných elektrární zabezpečili súlad s kritériami EÚ v oblasti hodnotenia vplyvu na životné prostredie a celkovými normami udržateľnosti;

41.  ľutuje, že administratívna kapacita v oblasti životného prostredia je naďalej slabá a obmedzená; v tejto súvislosti vyzýva na prijatie komplexného zákona o životnom prostredí na úrovni štátu, ktorým sa zabezpečí harmonizovaná ochrana životného prostredia a zriadenie štátnej agentúry pre životné prostredie;

42.  vyzýva úrady Bosny a Hercegoviny, aby prijali zákon o zdravotnom poistení na úrovni štátu s cieľom harmonizovať a zlepšiť kvalitu verejného zdravotníctva a umožniť občanom vyhľadávať primerané lekárske ošetrenie na celom území Bosny a Hercegoviny bez ohľadu na miesto bydliska a zamestnania;

Regionálna spolupráca

43.  zdôrazňuje význam regionálnej spolupráce a dobrých susedských vzťahov a považuje ich za nevyhnutnú súčasť procesu zmierenia v tom, že zintenzívňujú kontakty medzi občanmi; zdôrazňuje kľúčovú úlohu aktérov občianskej spoločnosti v podpore posilnenej regionálnej spolupráce týkajúcej sa sociálnych a politických aspektov; vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby našli riešenie, ktoré zabezpečí regionálnu mobilitu občanov Kosova a možnosť cestovať do Bosny a Hercegoviny;

44.  víta nedávne vyhlásenia chorvátskeho prezidenta, ktorý sa ospravedlnil za chorvátsku politiku v Bosne a Hercegovine v deväťdesiatych rokoch minulého storočia a uctil si obete všetkých komunít; považuje toto gesto za dôležitý krok v podpore etnického zmierenia medzi národmi Balkánu; vyzýva ostatné štáty susediace s Bosnou a Hercegovinou, aby tento príklad nasledovali;

45.  vyzýva Chorvátsko a Bosnu a Hercegovinu, aby spoločne našli riešenie, čo sa týka plánov Chorvátska na výstavbu mostu na polostrove Pelješac, ktoré Bosna a Hercegovina odmieta; je znepokojený nedávnymi vyhláseniami chorvátskeho premiéra o možnej chorvátskej žiadosti o využitie európskych fondov na urýchlenie kontroverznej výstavby tohto mostu; poukazuje na to, že tento projekt by mohol narušiť budúci rozvoj bosnianskeho prístavu Neum a je zdrojom ekologických obáv v oboch štátoch;

46.  poznamenáva, že trvalú stabilitu a regionálnu spoluprácu na západnom Balkáne a v celej EÚ si nemožno predstaviť, pokiaľ pretrváva politická patová situácia v Bosne a Hercegovine;

47.  oceňuje aktívne zapojenie Bosny a Hercegoviny do regionálnej spolupráce, najmä v súvislosti s podpísaním dohôd o medzinárodnej právnej pomoci v trestných a občianskych veciach, ktorých cieľom je uplatniť trestné sankcie proti osobám obvineným v jednom signatárskom štáte dohody, ktoré následne ušli do iného signatárskeho štátu;

o
o   o

48.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii a vládam a parlamentom Bosny a Hercegoviny a jej entít.

(1) Ú. v. EÚ L 336, 18.12.2009, s. 1. (2) Prijaté texty, P6_TA(2009)0332. (3) Ú. v. EÚ C 46 E, 24.2.2010, s. 111. (4) Výbor odborníkov na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (Rada Európy).

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o dohode o leteckej doprave medzi EÚ a USA

P7_TA(2010)0239 RC-B7-0370/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na znenie protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa dohoda o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Spojenými štátmi americkými na strane druhej, parafovaná 25. marca 2010 („dohoda v rámci druhej etapy“),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o začatí rokovaní o dohodách o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) so Spojenými štátmi, s Austráliou a Kanadou(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. januára 2009 o spolupráci v riadení bezpečnosti civilného letectva(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. marca a 11. októbra 2007 o dohode o leteckej doprave medzi ES a USA(3) („dohoda v rámci prvej etapy“),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2006 o rozvoji programu vonkajšej politiky Spoločenstva v oblasti letectva(4),

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže dohoda v rámci prvej etapy, ktorá sa začala predbežne vykonávať 30. marca 2008, obsahovala ustanovenie o prerušení vykonávania, ktoré by sa mohlo uplatniť, keby sa do novembra 2010 nedosiahla dohoda v rámci druhej etapy,

B.  keďže dohoda v rámci prvej etapy bola iba prvým krokom pri otvorení leteckých trhov EÚ a USA, pričom pevne zaviazala obe strany k pokračovaniu v rokovaniach o ďalšom otváraní prístupu na trhy a k maximalizácii výhod pre spotrebiteľov, letecké spoločnosti, pracovníkov a verejnosť, ako aj k riešeniu príslušných otázok vrátane uľahčovania investícií s cieľom lepšie odzrkadliť realitu svetového leteckého priemyslu, posilniť systém transatlantickej leteckej dopravy a vytvoriť rámec, ktorý podnieti ďalšie krajiny k tomu, aby otvorili svoj trh s leteckými službami,

C.  keďže rokovania, ktoré sa začali v máji 2008 viedli k predbežnej dohode uzavretej 25. marca 2010,

D.  keďže z otvorenia trhov s leteckou dopravou v EÚ a USA, ktoré spolu predstavujú približne 60 % svetovej leteckej dopravy, by mali prospech spotrebitelia na oboch stranách Atlantiku a znamenalo by podstatný hospodársky prínos a tvorbu pracovných miest,

Všeobecné zásady

1.  berie na vedomie predbežnú dohodu z 25. marca 2010, ktorá by mohla konsolidovať pokrok v prístupe na trh zahrnutý v dohode v rámci prvej etapy a ponúknuť širšiu spoluprácu v oblasti regulácie;

2.  pripomína, že o rôznych hľadiskách nariadení týkajúcich sa leteckej dopravy vrátane obmedzení hluku a nočných letov by sa malo rozhodovať na miestnej úrovni a za úplného dodržiavania zásady subsidiarity, žiada Komisiu, aby tieto otázky koordinovala na európskej úrovni s prihliadnutím na vnútroštátne právne predpisy členských štátov s cieľom pokračovať v rokovaniach s USA a vyriešiť aj otázky spojené s týmito problémami, napríklad kabotáž;

Otváranie trhov

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nedosiahol výrazný pokrok pri odstraňovaní zastaraných regulačných obmedzení v oblasti zahraničných investícií, a domnieva sa, že sa tým zachovajú súčasné nevyvážené obmedzenia zahraničného vlastníctva a kontroly v USA;

4.  pripomína, že konečným cieľom dohody o leteckej doprave medzi EÚ a USA je úplné otvorenie trhu bez akýchkoľvek obmedzení z ktorejkoľvek strany;

5.  konštatuje, že leteckí prepravcovia z EÚ získajú len obmedzený prístup k doprave financovanej vládou USA (program „Fly America“), a pripomína, že vlády členských štátov EÚ nemajú podobné opatrenia;

Konvergencia právnych predpisov a bezpečnosť

6.  nabáda spoločný výbor, aby vypracoval dodatočné návrhy na vzájomné uznávanie regulačných rozhodnutí v súlade so zásadami lepšej právnej regulácie;

7.  pripisuje veľkú prioritu spolupráci pri budovaní systémov riadenia letovej prevádzky EÚ a USA („SESAR“ a „Next Gen“) v záujme dosiahnutia interoperability a kompatibility, ako aj prispievania k znižovaniu vplyvov na životné prostredie;

8.  víta spoluprácu medzi orgánmi EÚ a USA zodpovednými za oblasť bezpečnosti leteckej dopravy na všetkých úrovniach;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súvislosti s problematikou zahraničných opravovní sa neuskutočnili žiadne ďalšie kroky;

10.  pripomína význam európskej čiernej listiny leteckých prepravcov nespĺňajúcich normy a systému USA na kontrolu noriem leteckých prepravcov a vyzýva obe strany, aby si v tejto oblasti vymieňali informácie;

11.  zdôrazňuje, že pri výmene osobných údajov pasažierov medzi EÚ a USA by sa malo rešpektovať súkromie občanov EÚ a USA v súlade s kritériami, ktoré Európsky parlament požadoval vo svojom uznesení z 5. mája 2010; v tejto súvislosti kladie dôraz na naliehavú potrebu vymedziť na celosvetovej úrovni normy o ochrane údajov a súkromia;

12.  zdôrazňuje, že Európska únia vychádza zo zásad právneho štátu a že všetky prípady postúpenia osobných údajov z EÚ a jej členských štátov z bezpečnostných dôvodov by mali byť v súlade s medzinárodnými dohodami majúcimi štatút legislatívnych aktov, aby sa občanom EÚ zabezpečili potrebné záruky, dodržiavali procedurálne záruky a práva na obhajobu a rešpektovali právne predpisy o ochrane údajov na vnútroštátnej a európskej úrovni;

13.  zdôrazňuje význam právnej istoty pre občanov a letecké spoločnosti EÚ a USA, ako aj potrebu harmonizovaných noriem pre letecké spoločnosti;

14.  upozorňuje na význam konzultácií a spolupráce v súvislosti s bezpečnostnými opatreniami, ale varuje pred neúmernými alebo nekoordinovanými opatreniami, ktoré sa nezakladajú na primeranom hodnotení rizika;

15.  opätovne vyzýva Komisiu a USA, aby preskúmali účinnosť dodatočných bezpečnostných opatrení prijatých od roku 2001, aby sa odstránila ich duplicita a slabé miesta v bezpečnostnom reťazci;

16.  uprednostňuje skôr koncepciu bezpečnostnej kontroly na jednom mieste než opakovanú kontrolu pasažierov a batožiny pri každom prestupe;

Životné prostredie

17.  uznáva, že letecká doprava má viacero negatívnych vplyvov na životné prostredie, najmä ako zdroj hluku a tým, že prispieva k zmene klímy, a uznáva, že nárast leteckej dopravy tieto vplyvy zosilní;

18.  konštatuje, že spoločné vyhlásenie o environmentálnej spolupráci má mimoriadny význam z hľadiska riešenia vplyvu medzinárodnej leteckej dopravy na životné prostredie, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že nariadenie o systéme obchodovania s emisiami nie je súčasťou predbežnej dohody, upozorňuje, že v súvislosti s nadobudnutím účinnosti systému obchodovania s emisiami do roku 2012 bude potrebné uskutočniť ďalšie rokovania s USA;

19.  víta dohodu o spolupráci v rámci Medzinárodnej organizácie civilného letectva zameranej na zníženie hluku a emisií z lietadiel, ako aj zámer posilniť technickú spoluprácu medzi EÚ a USA v oblasti klimatológie, výskumu a technologického vývoja, palivovej účinnosti a zníženia emisií v leteckej doprave, ako aj výmenu najlepších postupov v oblasti znižovania hluku pri zohľadnení miestnych rozdielov;

Sociálna politika

20.  víta skutočnosť, že v dohode sa uznáva význam sociálneho rozmeru a že spoločnému výboru sa udeľuje zodpovednosť za sledovanie sociálneho dosahu dohody a v prípade potreby za vypracovanie primeranej reakcie;

21.  vyzýva Komisiu, aby využila dohodu na presadzovanie súladu s príslušnými medzinárodnými právnymi predpismi v oblasti sociálnych práv, a to najmä čo sa týka pracovných noriem obsiahnutých v základných dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce (MOP 1930 – 1999), usmerneniach Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre nadnárodné podniky (1976, zrevidované v roku 2000) a v Rímskom dohovore o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (1980);

22.  trvá na tom, že na zamestnancov prijímaných do zamestnania a/alebo pracujúcich v členských štátoch by sa mali vzťahovať právne predpisy EÚ v sociálnej oblasti, najmä smernice týkajúce sa porád so zamestnancami a ich informovania (2002/14/ES, 98/59/ES a 80/987/EHS), smernica o organizácii pracovného času mobilných pracovníkov civilného letectva (2000/79/ES) a smernica o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (96/71/ES);

Pôsobenie dohody

23.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že Európsky parlament, ako aj všetky príslušné zúčastnené strany, budú v plnom rozsahu informovaní a konzultovaní, pokiaľ ide o činnosť spoločného výboru;

24.  pripomína, že po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy sa súhlas Európskeho parlamentu vyžaduje pred uzavretím medzinárodnej zmluvy v oblasti riadneho postupu (článok 218 ods. 6);

25.  víta myšlienku pravidelných stretnutí poslancov Európskeho parlamentu a Kongresu USA, na ktorých sa prediskutujú všetky podstatné otázky týkajúce sa politiky EÚ a USA v oblasti leteckej dopravy;

26.  žiada Európsku komisiu, aby začala postup tretej etapy rokovaní s cieľom zahrnúť do dohody do 31. decembra 2013 tieto body:

o
o   o

27.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Kongresu USA.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0144. (2) Prijaté texty, P6_TA(2009)0001. (3) Prijaté texty, P6_TA(2007)0071 a P6_TA(2007)0428. (4) Ú. v. EÚ C 287 E, 24.11.2006, s. 84.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o vykonávaní smerníc prvého železničného balíka (2001/12/ES, 2001/13/ES a 2001/14/ES)

P7_TA(2010)0240 B7-0344/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na druhú správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu o monitorovaní vývoja železničného trhu (KOM(2009)0676) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SEK(2009)1687),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/12/ES z 26. februára 2001, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/440/EHS o rozvoji železníc Spoločenstva(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/13/ES z 26. februára 2001, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 95/18/ES o udeľovaní licencií železničným podnikom(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/14/ES z 26. februára 2001 o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2007 o vykonávaní prvého železničného balíka(4),

–  so zreteľom na otázku Komisii z 9. marca 2010 o vykonávaní prvého balíka smerníc o železniciach (2001/12/ES, 2001/13/ES a 2001/14/ES) (O-0030/2010 – B7-0204/2010),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže prvý železničný balík, ktorý bol prijatý v roku 2001 a obsahuje tri smernice o rozvoji železníc Spoločenstva, o udeľovaní licencií železničným podnikom a o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii, mal oživiť železničný priemysel, pričom mal predstavovať prvý krok pri vytváraní integrovaného európskeho železničného priestoru a zabezpečiť riadnu finančnú štruktúru na dosiahnutie tohto cieľa,

B.  keďže smernice prvého železničného balíka mali byť do 15. marca 2003 transponované do vnútroštátnych právnych predpisov, ale keďže Komisia čakala až do júna 2008, kým začala konania o porušení proti členským štátom v súvislosti s nesprávnym alebo neúplným vykonávaním prvého železničného balíka,

C.  keďže podľa druhej správy Komisie o monitorovaní vývoja železničného trhu sa podiel železničnej dopravy v roku 2002 nezvýšil, ale iba ustálil na nízkej úrovni približne 10 % v rámci trhu nákladnej železničnej dopravy a menej ako 7 % v oblasti osobnej dopravy,

1.  vyslovuje poľutovanie nad tým, že väčšina z 22 členských štátov riadne nevykonala tri smernice prvého železničného balíka; domnieva sa, že táto skutočnosť zabránila ďalšiemu zvyšovaniu podielu železničnej dopravy vo všeobecnosti;

2.  pripomína, že Parlament už vo svojom uznesení z 12. júla 2007 zdôraznil, že plné vykonanie prvého železničného balíka má absolútnu prednosť; je preto veľmi nespokojný s tým, že túto prioritu nerešpektovala veľká väčšina členských štátov, napríklad Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Nemecko, Dánsko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Maďarsko, Írsko, Taliansko, Litva, Luxembursko, Lotyšsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Švédsko, Slovinsko a Slovensko;

3.  ľutuje, že Komisia päť rokov nepodnikala žiadne kroky proti nevykonávaniu tohto balíka a až v júni 2008 zaslala listy s formálnym oznámením a v októbri 2009 odôvodnené stanoviská týkajúce sa nesprávneho alebo neúplného vykonávaniu prvého železničného balíka; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Európska komisia dostatočne nezamerala svoju monitorovaciu činnosť na finančné základy železničného systému; naliehavo preto žiada Komisiu, aby bez meškania iniciovala súdne konania proti 22 členským štátom, ktoré nevykonali prvý železničný balík;

4.  naliehavo žiada týchto 22 členských štátov, aby bezodkladne začali dodržiavať európske právne predpisy; je presvedčený, že tieto členské štáty doposiaľ bránia spravodlivej hospodárskej súťaži na železničnom trhu tým, že nevykonávajú smernice prvého železničného balíka;

5.  požaduje, aby Komisia zverejnila konkrétne informácie o prvkoch, ktoré v jednotlivých členských štátoch neboli plne vykonané a ktoré sa týkajú predovšetkým nedostatkov pri vytváraní nezávislého regulačného orgánu a nedostatočného vykonávania ustanovení o spoplatnení prístupu ku koľajam; ďalej žiada Komisiu, aby informovala Parlament o rozdielnych právnych výkladoch Komisie a členských štátov týkajúcich sa nezávislosti manažérov infraštruktúry (článok 4 ods. 2 a článok 14 ods. 2 smernice 2001/14/ES);

Nezávislosť manažérov infraštruktúry

6.  zdôrazňuje, že treba zaručiť dostatočnú nezávislosť manažérov infraštruktúry, keďže podľa smernice 2001/14/ES títo manažéri zohrávajú ústrednú úlohu pri poskytovaní spravodlivého prístupu ku kapacite infraštruktúry všetkým žiadateľom prostredníctvom prideľovania kapacity železničnej infraštruktúry, vyberania poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácie;

7.  domnieva sa, že nezávislosť manažérov infraštruktúry je predpokladom pre zabezpečenie spravodlivého, transparentného a nediskriminačného zaobchádzania so všetkými prevádzkovateľmi; zdôrazňuje, že osobitne znepokojujúca je skutočnosť, že sa neposkytli dostatočné praktické a právne záruky nezávislosti manažérov infraštruktúry, najmä v prípadoch, ak sú súčasťou železničnej holdingovej spoločnosti pôsobiacej aj v oblasti železničnej dopravy;

8.  požaduje, aby členské štáty, ktoré toto ustanovenie nedodržiavajú, prostredníctvom všetkých nevyhnutných právnych a praktických opatrení jasne oddelili zásadnú úlohu prideľovania kapacity vo vnútroštátnej železničnej sieti od všetkých etablovaných prevádzkovateľov železničnej dopravy, keďže táto nedostatočná nezávislosť by mohla brániť manažérom infraštruktúry v tom, aby skutočne určovali využívanie infraštruktúry;

Nedostatočné právomoci regulačných orgánov

9.  je znepokojený skutočnosťou, že regulačným orgánom neboli v postačujúcej miere priznané právomoci a pridelené zdroje a že tieto nedostatky vedú k nedostatočnej kontrole problémov hospodárskej súťaže na jednotlivých vnútroštátnych trhoch;

10.  žiada Komisiu, aby informovala Parlament o právomociach regulačných orgánov, ktoré musia členské štáty posilniť, aby sa zabezpečilo, že tieto orgány budú mať skutočné právomoci na monitorovanie príslušných železničných trhov;

11.  domnieva sa, že skutočnosť, že v členských štátoch neboli vytvorené naozaj nezávislé regulačné orgány, ohrozuje riadne vykonávanie prvého železničného balíka;

Rámec financovania a spoplatňovania infraštruktúry

12.  poznamenáva, že do prvého železničného balíka (článok 9 smernice 2001/12/ES) boli zahrnuté osobitné ustanovenia týkajúce sa financovania infraštruktúry a riešenia otázky železničného dlhu;

13.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že výška investícií do rozvoja a údržby železničnej infraštruktúry je v mnohých členských štátoch naďalej veľmi nedostatočná, pričom sa kvalita existujúcej infraštruktúry vo viacerých prípadoch znižuje; naliehavo vyzýva členské štáty, aby mobilizovali nevyhnutné prostriedky s cieľom zabezpečiť rozvoj projektov železničnej dopravy a primeranú údržbu existujúcej infraštruktúry;

Spoplatnenie prístupu ku koľajam

14.  konštatuje, že nezávislosť manažérov infraštruktúry a záruka právomocí a zdrojov pre regulačné orgány sú predpokladmi pre uspokojivé spoplatnenie prístupu ku koľajam; pripomína, že tieto poplatky za infraštruktúru sa musia vypočítavať spravodlivým, transparentným a konzistentným spôsobom a musia zabezpečiť dostatočnú viditeľnosť pre železničné podniky;

15.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným vykonávaním ustanovení o poplatkoch za infraštruktúru, najmä nad neexistenciou systémov výkonnosti, ktorých cieľom je zvýšiť výkonnosť železničnej siete, a neexistenciou tarifných systémov založených na priamych nákladoch na železničné služby, ako aj nad tým, že manažéri infraštruktúry neurčujú poplatky za infraštruktúru nezávislým spôsobom;

16.  ľutuje, že v dôsledku tohto nedostatočného vykonávania sa zdá, že poplatky za infraštruktúru priamo nesúvisia s nákladmi na železničné služby a že železničný trh možno nebude schopný znášať tieto vysoké poplatky; konštatuje, že tieto vysoké poplatky za infraštruktúru môžu byť prekážkou vstupu neetablovaných prevádzkovateľov na trh a že Komisia dostala niekoľko sťažností prevádzkovateľov týkajúcich sa prístupu k terminálom a k železničným službám;

17.  domnieva sa, že by sa malo dosiahnuť zblíženie zásad spoplatňovania prístupu ku koľajam, ktoré sa uplatňujú na železničnú a cestnú dopravu, aby sa vytvorili skutočne rovnaké podmienky pre jednotlivé druhy dopravy; zdôrazňuje, že takéto rovnaké podmienky by umožnili, aby sa dopravný systém EÚ stal udržateľnejším a efektívnejším, a v maximálnej miere by posilnili environmentálnu konkurencieschopnosť železníc;

Revízia prvého železničného balíka

18.  zdôrazňuje, že riadne a plné vykonávanie prvého železničného balíka je základnou podmienkou vytvorenia európskej železničnej siete a že absolútnou prioritou Európskej komisie musí byť sledovanie tohto vykonávania prostredníctvom všetkých právnych postupov, ktoré má k dispozícii;

19.  naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla revíziu prvého železničného balíka do septembra 2010; žiada Komisiu, aby sa v rámci tejto revízie prednostne zaoberala problémami týkajúcimi sa nezávislosti manažérov infraštruktúry, nedostatočných zdrojov a právomocí regulačných orgánov a aby navrhla primerané zásady stanovovania poplatkov za prístup k infraštruktúre, ktoré podporia verejné a súkromné investície do odvetvia železničnej dopravy;

20.  domnieva sa, že úspešné otvorenie trhov v odvetví železničnej dopravy závisí od plného vykonávania ustanovení stanovených v prvom železničnom balíku; že ďalšou liberalizáciou trhu v železničnej doprave by sa nemala znížiť kvalita služieb v železničnej doprave a mali by sa zaručiť záväzky služieb vo verejnom záujme; a že zásada reciprocity by sa mala uplatňovať až do úplného otvorenia trhov;

21.  žiada Komisiu, aby reagovala alebo poskytla informácie v súvislosti s požiadavkami uvedenými v odsekoch 3, 5, 10 a 16 v rámci prepracovaného znenia prvého železničného balíka alebo najneskôr do konca roka 2010;

o
o   o

22.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 75, 15.3.2001, s. 1. (2) Ú. v. ES L 75, 15.3.2001, s. 26. (3) Ú. v. ES L 75, 15.3.2001, s. 29. (4) Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 551.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o povodniach v stredoeurópskych krajinách, najmä v Poľsku, Českej republike, na Slovensku, v Maďarsku a Rumunsku, a vo Francúzsku

P7_TA(2010)0241 RC-B7-0346/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o EÚ a články 191 a 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady predložený Komisiou, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie (FSEÚ) (KOM(2005)0108), a na stanovisko Parlamentu z 18. mája 2006,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 5. septembra 2002 o povodniach v Európe(1), z 8. septembra 2005 o prírodných katastrofách (požiare a povodne) v Európe(2), z 18. mája 2006 o prírodných katastrofách (lesné požiare a suchá a povodne) – poľnohospodárske aspekty, aspekty regionálneho rozvoja a životného prostredia(3), zo 7. septembra 2006 o lesných požiaroch a povodniach(4),

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie s názvom Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení (KOM(2009)0147) a na oznámenie Komisie o prístupe Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof (KOM(2009)0082),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Regióny 2020 – hodnotenie budúcich výziev pre regióny EÚ (SEK(2008)2868),

–  so zreteľom na vyhlásenie Komisie z 24. februára 2010 o veľkej prírodnej katastrofe v autonómnej oblasti Madeira a na uznesenie EP z 11. marca 2010 o veľkých prírodných katastrofách v autonómnej oblasti Madeira a následkoch búrky Xynthia v Európe(5),

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže došlo k veľkým prírodným katastrofám v podobe záplav, ktoré sa vyskytli v rôznych členských štátoch Európskej únie, najmä v Poľsku, Českej republike, na Slovensku, v Maďarsku a Rumunsku, ako aj v Nemecku a Rakúsku, a nedávno aj vo Francúzsku, a ktoré viedli k úmrtiam a zraneniam a k nutnosti evakuovať tisíce ľudí,

B.  keďže tieto katastrofy spôsobili vážne škody vrátane škôd na infraštruktúre, podnikoch a ornej pôde, poškodili tiež prvky prírodného a kultúrneho dedičstva a pravdepodobne vytvorili riziká pre verejné zdravie,

C.  keďže je nutné uskutočniť udržateľnú obnovu katastrofami zničených alebo poškodených oblastí, aby sa kompenzovali ich hospodárske a sociálne straty,

D.  keďže frekvencia, sila, komplexnosť a dôsledky prírodných a človekom spôsobených katastrof v Európe v ostatných rokoch výrazne vzrástli,

1.  vyjadruje svoj súcit a solidaritu s regiónmi, ktoré postihli katastrofy, dôsledne si uvedomuje možné vážne vplyvy na hospodárstvo a vyjadruje svoju úctu a úprimnú sústrasť rodinám obetí;

2.  vyjadruje uznanie vytrvalému úsiliu pátracích a záchranných jednotiek pri záchrane životov a znižovaní škôd v postihnutých oblastiach;

3.  vyzdvihuje kroky členských štátov, ktoré poskytli pomoc postihnutým oblastiam, pretože európska solidarita sa prejavuje vzájomnou pomocou v nepriaznivých situáciách;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prehodnotili plánovanie, politiky udržateľného využívania pôdy, absorpčné kapacity ekosystému a osvedčené postupy v súvislosti so zvýšeným rizikom záplav zapríčinených v dôsledku spôsobu, akým sa spravuje pôda, biotopy a odvodňovacie systémy, a aby zvýšili kapacitu infraštruktúry na riadenie povodní a odvodňovania s cieľom obmedziť škody zapríčinené extrémnymi dažďami;

5.  vyzýva členské štáty a regióny postihnuté katastrofami, aby venovali osobitnú pozornosť svojim udržateľným plánom obnovy a aby posúdili vhodnosť realizácie dlhodobých investícií do politík na predchádzanie katastrofám a schopnosti reagovať na ne;

6.  vyzýva členské štáty, aby splnili požiadavky stanovené v smernici EÚ o povodniach a realizovali ich; požaduje, aby sa pri riadení územného plánovania prihliadalo na povodňové rizikové mapy; zdôrazňuje, že účinné predchádzanie povodniam musí vychádzať z cezhraničných stratégií; nabáda susedné členské štáty, aby posilnili spoluprácu pri predchádzaní prírodným katastrofám a týmto spôsobom zaistili čo najlepšie využitie finančných prostriedkov EÚ vyčlenených na tento účel;

7.  vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby čo najskôr podporili oblasti postihnuté hospodárskymi a sociálnymi dôsledkami katastrof;

8.  pripomína, že nové nariadenie o Fonde solidarity EÚ (FSEÚ) vychádzajúce z návrhu Komisie (KOM(2005)0108) je absolútne potrebné na pružnejšie a účinnejšie riešenie problémov spôsobovaných prírodnými katastrofami; kritizuje skutočnosť, že Rada zablokovala návrh, hoci Parlament prijal svoju pozíciu veľkou väčšinou v prvom čítaní v máji 2006; naliehavo žiada belgické predsedníctvo a Komisiu, aby bezodkladne hľadali riešenie s cieľom obnoviť revíziu tohto nariadenia a vytvoriť silnejší a pružnejší nástroj schopný účinne reagovať na nové výzvy, ktoré prináša zmena klímy;

9.  vyzýva Komisiu, aby po tom, čo vnútroštátne a regionálne orgány predložia svoje plány obnovy, bezodkladne prijala kroky na zabezpečenie toho, že požadované finančné zdroje sa prostredníctvom FSEÚ sprístupnia čo najrýchlejšie, najúčinnejšie a najpružnejšie;

10.  nalieha na Komisiu, aby okrem toho, že zmobilizuje FSEÚ, bola prístupná a pružná pri rokovaniach s vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi o revízii regionálnych operačných programov na roky 2007 – 2013 financovaných z EFRR, ESF a Kohézneho fondu; vyzýva Komisiu, aby k tejto revízii pristúpila čo najskôr;

11.  vyzýva Komisiu, aby zohľadnila rozdiely medzi postihnutými regiónmi, ktoré pozostávajú z horských oblastí a oblastí na brehu riek, s cieľom pomôcť ich obetiam najlepším možným spôsobom;

12.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov a regionálnym a miestnym orgánom v postihnutých oblastiach.

(1) Ú. v. EÚ C 272 E, 13.11.2003, s. 471. (2) Prijaté texty, P6_TA(2005)0334. (3) Prijaté texty, P6_TA(2006)0222, 0223 a 0224. (4) Prijaté texty, P6_TA(2006)0349. (5) Prijaté texty, P7_TA(2010)0065.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o justičnom vzdelávaní – Štokholmský program

P7_TA(2010)0242 B7-0294/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 81 a 82 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o akčnom pláne na implementáciu Štokholmského programu(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2008 o úlohe vnútroštátnych sudcov v európskom súdnom systéme(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2009 o Štokholmskom programe(3),

–  so zreteľom na otázku Komisii z 10. mája 2010 o justičnom vzdelávaní – akčný plán na implementáciu Štokholmského programu (O-0063/2010 – B7-0306/2010),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v článkoch 81 a 82 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa ustanovuje prijatie opatrení zameraných na zabezpečenie „podpory vzdelávania sudcov a justičných pracovníkov“ v rámci riadneho legislatívneho postupu,

B.  keďže Komisia vo svojom akčnom pláne na implementáciu Štokholmského programu uviedla, že v roku 2011 predloží oznámenie o akčnom pláne európskej odbornej prípravy pre všetky právnické profesie a v rokoch 2010 – 2012 spustí pilotné projekty výmenných programov typu Erasmus pre súdne orgány a právnické povolania,

C.  keďže je potrebné zohľadniť osobitné potreby súdnictva v súvislosti s odbornou prípravou vo forme kurzov informujúcich o vnútroštátnom, porovnávacom a európskom práve, a pokiaľ ide o citlivosť, ktorú je potrebné preukázať pri organizovaní týchto kurzov,

D.  keďže je zvlášť ťažké organizovať odbornú prípravu pre justičných pracovníkov vzhľadom na ich časové obmedzenia a dostupnosť, ich nezávislosť a potrebu kurzov prispôsobených ich osobitným potrebám, pokiaľ ide o súčasné právne problémy,

E.  keďže takéto kurzy sa musia zameriavať aj na vytvorenie komunikačných kanálov medzi účastníkmi a podporovať tak európsku justičnú kultúru založenú na vzájomnom porozumení, čím sa posilní vzájomná dôvera, na ktorej sa zakladá systém vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí,

F.  keďže napriek tlaku na vnútroštátne rozpočty majú členské štáty aj naďalej primárnu zodpovednosť za justičné vzdelávanie a musia ju prijať,

G.  keďže je napriek tomu nevyhnutné zabezpečiť finančné prostriedky z rozpočtu EÚ na takéto kurzy justičného vzdelávania, ktoré sú určené na podporu európskej justičnej kultúry,

H.  keďže náležité justičné vzdelávanie a vytvorenie európskej justičnej kultúry môže urýchliť súdne konania v cezhraničných prípadoch a výrazne tak prispieť k zlepšeniu fungovania vnútorného trhu pre podniky, ako aj občanov a k uľahčeniu občanom, ktorí uplatnili svoje právo na voľný pohyb, získať prístup k spravodlivosti,

I.  keďže Komisia by mala pristúpiť k inventarizácii vnútroštátnych programov odbornej prípravy a škôl pre justičných pracovníkov s cieľom identifikovať najlepšie postupy v tomto odvetví,

J.  keďže je nevyhnutné stavať na existujúcich štruktúrach a sieťach, najmä Európskej sieti odbornej justičnej prípravy a Akadémii európskeho práva, a zapojiť Sieť predsedov najvyšších súdov, Európsku sieť rád pre súdnictvo, Združenie štátnych rád a najvyšších správnych súdov a sieť Eurojustice európskych generálnych prokurátorov do vytvárania pilotných projektov pre justičné vzdelávanie,

1.  víta rýchlu odpoveď Komisie na návrhy uvedené v uznesení Parlamentu z 25. novembra 2009;

2.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, že Parlament bude plne zapojený do prípravy a schvaľovania ustanovení týkajúcich sa justičného vzdelávania, najmä do pilotných projektov stanovených v akčnom pláne Komisie, v súlade s článkami 81 a 82 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  domnieva sa, že navrhované pilotné projekty by sa nemali obmedzovať na výmenné programy typu Erasmus, pokiaľ ide o justičných pracovníkov;

4.  vyzýva Komisiu, aby začala svoje konzultácie, najmä s Parlamentom, s cieľom čo najskôr navrhnúť a pripraviť budúce pilotné projekty;

5.  naliehavo žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi v Rade čo najskôr vypracovala návrhy na vytvorenie siete subjektov zameraných na odbornú prípravu v oblasti práva v celej Únii, ktoré budú mať akreditáciu na stabilné a trvalé poskytovanie kurzov pre justičných pracovníkov informujúcich o vnútroštátnom, porovnávacom a európskom práve;

6.  vyzýva Komisiu, aby konzultovala s Parlamentom otázku samostatných plánov na vytvorenie inštitúcie na základe existujúcich štruktúr a sietí, najmä Európskej siete justičného vzdelávania a Akadémii európskeho práva;

7.  vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy na financovanie budúceho akčného plánu v oblasti justičného vzdelávania;

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a Rade.

(1) KOM(2010)0171. (2) Prijaté texty, P6_TA(2008)0352. (3) Prijaté texty, P7_TA(2009)0090.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o novom podnete pre stratégiu udržateľného rozvoja európskej akvakultúry (2009/2107(INI))

P7_TA(2010)0243 A7-0150/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Vytvoriť udržateľnú budúcnosť pre akvakultúru – Nový podnet pre stratégiu udržateľného rozvoja európskej akvakultúry (KOM(2009)0162),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č 710/2009 z 5. augusta 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 889/2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007, pokiaľ ide o ustanovenie podrobných pravidiel v oblasti ekologickej akvakultúry živočíchov a produkcie morských rias(1),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 708/2007 o využívaní cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre (KOM(2009)0541),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 257/2009 z 24. marca 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 794/2004, pokiaľ ide o formulár doplňujúcich informácií na oznámenie pomoci rybnému hospodárstvu a akvakultúre(2),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 248/2009 z 19. marca 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 104/2000 ohľadne oznamovania týkajúceho sa uznávania výrobných organizácií, určovania cien a intervencie v rámci spoločnej organizácie trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry (prepracované znenie)(3),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2006/88/ES z 24. októbra 2006 o zdravotných požiadavkách na živočíchy a produkty akvakultúry a o prevencii a kontrole niektorých chorôb vodných živočíchov(4) a na rozhodnutie Komisie 2008/946/ES z 12. decembra 2008, ktorým sa vykonáva smernica Rady 2006/88/ES, pokiaľ ide o požiadavky na karanténu živočíchov akvakultúry(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000 ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 z 25. novembra 2009 o environmentálnej značke EÚ(7),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov(8),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 271/2010 z 24. marca 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 889/2008, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 so zreteľom na logo ekologickej výroby Európskej únie(9),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1251/2008 z 12. decembra 2008 , ktorým sa vykonáva smernica Rady 2006/88/ES, pokiaľ ide o podmienky a požiadavky na certifikáciu na uvádzanie živočíchov a produktov akvakultúry na trh a ich dovoz do Spoločenstva a ktorým sa stanovuje zoznam druhov prenášačov(10),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Usmernenia pre integrovaný prístup k námornej politike: smerom k uplatňovaniu najlepšej praxe v integrovanom riadení námorných záležitostí a konzultáciách so zainteresovanými stranami (KOM(2008)0395), oznámenie s názvom Návod na námorné priestorové plánovanie: dosiahnutie spoločných zásad v EÚ (KOM(2008)0791), oznámenie s názvom Budovanie medzinárodného rozmeru integrovanej námornej politiky Európskej únie (KOM(2009)0536) a na nedávnu správu o pokroku v integrovanej námornej politike EÚ (KOM(2009)0540),

–  so zreteľom na vedecké správy a posudky vypracované Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) v roku 2008 o dobrých životných podmienkach šiestich hlavných druhov rýb chovaných v EÚ a na vedecké posudky vypracované úradom EFSA v roku 2009 o dobrých životných podmienkach počas usmrcovania ôsmich chovaných druhov rýb,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 25. februára 2010(11) o zelenej knihe Komisie o reforme spoločnej rybárskej politiky (KOM(2009)0163),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. decembra 2008(12) o vypracovaní európskeho plánu regulácie populácie kormoránov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. septembra 2008(13) o rybolove a akvakultúre v kontexte integrovaného riadenia pobrežných oblastí v Európe,

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 31. januára 2008(14) k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o predkladaní štatistiky akvakultúry členskými štátmi,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2007(15) o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2006(16) o otvorení diskusie o prístupe Spoločenstva k schémam udeľovania environmentálnej značky produktom rybných hospodárstiev,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2003(17) o akvakultúre v Európskej únii: súčasnosť a budúcnosť,

–  so zreteľom na usmernenia na preskúmanie štátnej pomoci rybnému hospodárstvu a akvakultúre(18) a na prijatie týchto usmernení členskými štátmi(19),

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o novej úlohe a kompetenciách Európskeho parlamentu pri vykonávaní Lisabonskej zmluvy(20),

–  so zreteľom na správu zo 4. schôdze podvýboru FAO pre akvakultúru(21),

–  so zreteľom na Kódex správania pre zodpovedný rybolov FAO(22),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0150/2010),

A.  keďže v súčasnosti neexistuje na úrovni EÚ konkrétny a harmonizovaný legislatívny rámec pre odvetvie akvakultúry; keďže toto odvetvie je upravované množstvom rôznych právnych predpisov Spoločenstva v rozličných oblastiach (životné prostredie, verejné zdravie atď.) a vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré sa môžu v jednotlivých členských štátoch značne líšiť, čo prispieva k zneisteniu subjektov v tomto odvetví a vedie k prípadom diskriminácie a narušenia trhu,

B.  keďže v tejto súvislosti najvhodnejším krokom z hľadiska Komisie je predložiť nariadenie, ktorým sa stanovia pravidlá pre odvetvie akvakultúry, a tým sa zavedie potrebná legislatívna zrozumiteľnosť,

C.  keďže odvetvie akvakultúry je inovačné a potenciálne technologicky náročné hospodárske odvetvie vyžadujúce si značné investície do štruktúr a výskumu, s náročnými operačnými a finančnými plánmi, ktoré si vyžadujú právnu istotu a jasný a stabilný právny rámec,

D.  keďže odvetvie akvakultúry má priamy vplyv na oblasti, ktoré majú pre našu spoločnosť prvoradý význam, ako je životné prostredie, cestovný ruch, mestské plánovanie a regionálny rozvoj, verejné zdravie a ochrana spotrebiteľov; keďže je preto nevyhnutné, aby sa zohľadnili aj záujmy týchto odvetví a zabezpečilo sa rovnaké zaobchádzanie s nimi,

E.  keďže všetky formy akvakultúry musia byť trvalo udržateľné a sociálne spravodlivé, a preto nesmie dochádzať k poškodzovaniu ekosystémov zvyšovaním koncentrácií prírodných látok a látok vytvorených človekom, ako sú nerozložiteľné chemické látky a oxid uhličitý, ani fyzikálnym narušovaním,

F.  keďže oznámenie Komisie z 19. septembra 2002 (KOM(2002)0511) sa ukázalo ako zreteľne nedostatočné na povzbudenie členských štátov k tomu, aby významne podnietili rozvoj odvetvia akvakultúry EÚ, zatiaľ čo v uplynulom desaťročí bol zaznamenaný značný rozmach tohto odvetvia na celosvetovej úrovni a prudký nárast dopytu po rybích výrobkoch získaných tak z rybolovu, ako aj chovu, čo sa prejavilo podstatným zvýšením dovozu z tretích krajín,

G.  keďže EÚ je čistým dovozcom produktov rybného hospodárstva a akvakultúry a dopyt po týchto produktoch sa zvyšuje tak z globálneho hľadiska, v dôsledku rastu svetového obyvateľstva, ako aj na úrovni Spoločenstva kvôli predchádzajúcemu a budúcemu pristúpeniu krajín do EÚ, kde je takýto vývoj dopytu ešte výraznejší, a taktiež z dôvodu toho, že sa menia modely spotreby v prospech potravín založených na zdravších produktoch,

H.  keďže okrem iného treba zaviesť spoľahlivý systém osvedčovania výrobkov akvakultúry,

I.  keďže odvetvie udržateľnej akvakultúry Spoločenstva môže rozhodujúcim spôsobom prispieť k zabezpečeniu zásobovania vysokokvalitnými rybími výrobkami, a tým aj k zníženiu tlaku na voľne žijúce druhy prostredníctvom diverzifikácie dodávok produktov rybného hospodárstva a akvakultúry, a zohrávať významnú úlohu z hľadiska potravinovej bezpečnosti, hospodárskych činností a zamestnanosti, najmä vo vidieckych a v pobrežných oblastiach,

J.  keďže EÚ by preto mala priznať väčší strategický význam odvetviu akvakultúry a jeho rozvoju na úrovni EÚ a poskytnúť mu potrebnú finančnú pomoc s prihliadnutím na to, že vyspelé technológie vyžadované činnosťami akvakultúry často znamenajú značné investície zo strany spoločností, a to bez ohľadu na ich veľkosť,

K.  keďže Komisii je adresovaná naliehavá výzva, aby vzhľadom na dôležitosť rozvoja odvetvia akvakultúry vyhradila časť prostriedkov z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo na tento účel; keďže bude potrebné, aby príslušné nástroje boli dostatočne pružné a účinné na zabezpečenie rozvoja odvetvia vrátane vedeckého výskumu,

L.  keďže výrazná potreba výskumu a technologickej inovácie, ktoré sú potrebné na zaručenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti akvakultúry, aby subjekty mohli v tomto odvetví úspešne pôsobiť, často presahuje možnosti mnohých podnikov, bez ohľadu na to, či ide o malé a stredné podniky alebo veľké spoločnosti,

M.  keďže na to, aby politika udržateľnej akvakultúry bola účinná, musí byť štruktúrovaná tak, aby došlo k multidisciplinárnemu a koordinovanému zapojeniu všetkých sektorov súvisiacich s danou činnosťou a k jeho podporovaniu,

N.  keďže EÚ už uplatňuje politiku podpory výrobkov ekologického poľnohospodárstva a akvakultúry prostredníctvom vykonávania nariadení (ES) č. 834/2007, 889/2008 a 710/2009, ako kľúčový nástroj udržateľnosti v európskej akvakultúre, ktorá úzko súvisí so zvyšovaním hodnoty vlastného výrobku, s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť tohto odvetvia, ochranu spotrebiteľa, ako aj informovanosť a slobodu výberu spotrebiteľov,

O.  keďže v rámci každej politiky v prospech udržateľnej akvakultúry, či už na úrovni Spoločenstva alebo na vnútroštátnej úrovni, sa budú musieť zohľadňovať rôzne spôsoby akvakultúrnej výroby (morské ryby, sladkovodné ryby, mäkkýše, kôrovce, morské riasy a ostnatokožce) a opatrenia, ktoré budú prispôsobené ich trhom a štruktúram a otázkam súvisiacim s hospodárskou súťažou,

P.  keďže opatrenia na podporu udržateľnej akvakultúry musia v niektorých prípadoch zohľadniť potrebu čo najväčšieho zníženia hladiny stresu spôsobeného hustotou rýb pri chove alebo preprave a usilovať sa o humánnejšie metódy zabíjania a o dobré životné podmienky rýb vo všeobecnosti,

Q.  keďže v článku 13 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uznávajú ryby ako cítiace bytosti a stanovuje sa, že Únia a členské štáty pri formulovaní a vykonávaní svojej politiky v oblasti rybného hospodárstva berú maximálny ohľad na požiadavky dobrých životných podmienok zvierat,

R.  keďže v mnohých štátoch Únie subjektom v tomto odvetví prekážajú nadmerné byrokratické prekážky a administratívne zaťaženie vyplývajúce z existujúceho právneho rámca, ktoré obmedzujú výrobu a konkurencieschopnosť ich firiem a nemalou mierou odrádzajú investorov,

S.  keďže ryby sú prirodzenou potravou mnohých druhov chovaných rýb a väčšina rybích fariem je závislá od krmív, ktoré obsahujú určité množstvo rybej múčky a rybieho oleja,

T.  keďže zároveň v mnohých štátoch EÚ chýba osobitný plán rozvoja krajiny alebo regiónu, ktorý by stanovil predpisy pre zakladanie podnikov v kontinentálnych, pobrežných a prímorských oblastiach a tiež transparentne definoval povolené oblasti pre zakladanie podnikov v odvetví akvakultúry s cieľom vyhnúť sa ľahko predvídateľným konfliktom záujmov s inými politikami ochrany životného prostredia a hospodárskymi odvetviami, ako je cestovný ruch, poľnohospodárstvo či pobrežný rybolov,

U.  keďže politika pre udržateľnú akvakultúru môže existovať popri územiach v rámci projektu Natura 2000 a môže dokonca pozitívne prispieť k ich spravovaniu a dobrým životným podmienkam príslušných populácií, či už ide o tradičné činnosti spojené s lovom mäkkýšov alebo o stanovenie zodpovedajúcej veľkosti podnikov v oblasti akvakultúry, pre ktoré neexistujú alternatívne umiestenia, ktoré sú v súlade s pravidlami Spoločenstva o hodnotení vplyvu na životné prostredie a dodržiavajú ustanovenia o ochrane biotopov,

V.  keďže výrobky Spoločenstva v súčasnosti čelia silnej konkurencii výrobkov z tretích krajín (najmä Turecka, Čile, Vietnamu a Číny), ktorých výrobné náklady sú omnoho nižšie, nepodliehajú rovnakým právnym obmedzeniam, normy pre životné prostredie a fytosanitárne normy sú podstatne menej prísne a môžu vyplácať nižšie mzdy (sociálny dumping), čo vytvára ďalší tlak na odvetvie akvakultúry EÚ, ovplyvňuje kvalitu potravín a ohrozuje zdravie spotrebiteľov,

W.  keďže činnosti v oblasti akvakultúry majú menší dosah na životné prostredie než iné primárne odvetvia, a preto sú produkty akvakultúry udržateľnejšie; keďže časť európskej občianskej spoločnosti si túto skutočnosť neuvedomuje, čo môže vo vzťahu k týmto produktom vyvolávať neodôvodnené predsudky,

X.  keďže v dôsledku škôd spôsobených kormoránmi hrozí v mnohých oblastiach, že tradičné prírodné rybnikárstvo prestane fungovať,

Všeobecné poznámky

1.  víta iniciatívu Komisie predložiť uvedené oznámenie KOM(2009)0162, ktoré je známkou toho, že odvetviu udržateľnej akvakultúry sa venuje väčšia pozornosť, s ohľadom na želané prepracovanie právnych predpisov, ktoré bude viac zodpovedať potrebám a problémom tohto odvetvia tak, aby sa posilnila jeho pozícia na celosvetovej úrovni;

2.  poukazuje na to, že nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy Európsky parlament prestal byť konzultačným orgánom v odvetví rybného hospodárstva a stal sa spolutvorcom právnych predpisov aj v odvetví akvakultúry;

3.  domnieva sa, že akákoľvek legislatívna reforma odvetvia akvakultúry sa musí vykonať harmonickým a doplnkovým spôsobom v rámci prebiehajúceho procesu reformy spoločnej politiky rybného hospodárstva;

4.  konštatuje, že Parlament už v minulosti upozornil na to, že sú potrebné právne predpisy v oblasti akvakultúry, ktoré by boli stručnejšie, dôslednejšie a transparentnejšie;

5.  vyjadruje presvedčenie, že silné odvetvie udržateľnej akvakultúry by mohlo urýchliť rozvoj mnohých vzdialených pobrežných a vidieckych oblastí v členských štátoch a prispieť k rozvoju miestnej výroby, čo by prinieslo značné výhody aj spotrebiteľom vo forme vysokokvalitných a zdravých potravín vyrobených udržateľným spôsobom;

6.  domnieva sa, že konkurencieschopnosť akvakultúry Spoločenstva by sa mala posilniť prostredníctvom rozhodnej, účinnej, cielenej a trvalej podpory výskumu a technologického rozvoja, čo je nevyhnutným predpokladom rozvoja udržateľnej, modernej, účinnej a ekonomicky výhodnej akvakultúry, v rámci ktorej sa bude rešpektovať životné prostredie; poukazuje tiež na to, že výskumné siete, multidisciplinárne výskumné skupiny, prenos technológií a koordinácia medzi týmto odvetvím a vedeckými pracovníkmi prostredníctvom technologických platforiem sú nevyhnutné na zabezpečenie dobrej návratnosti investícií do výskumu a vývoja;

7.  víta vytvorenie Európskej platformy pre technológie a inovácie v oblasti akvakultúry berúc do úvahy skutočnosť, že odvetvie akvakultúry potrebuje podporu špičkových pracovísk v oblasti výskumu a inovácií, aby mohlo reagovať na vznikajúce naliehavé problémy;

8.  domnieva sa, že úspech európskej udržateľnej akvakultúry bude rozhodujúcim spôsobom závisieť od vytvorenia prostredia, ktoré bude priaznivejšie pre podniky, a to tak na vnútroštátnej, ako aj miestnej úrovni, a preto vyzýva členské štáty, aby v tomto smere bezodkladne zintenzívnili úsilie a aby podporovali výmenu skúseností a najlepšej praxe na úrovni EÚ;

9.  zdôrazňuje, že zníženie byrokracie povzbudí investície do tohto odvetvia, a považuje za nevyhnutné, aby členské štáty v úzkej spolupráci s miestnymi orgánmi čo najskôr zaviedli postupy administratívneho zjednodušenia, ktoré povedú k sprehľadneniu a zjednoteniu procesov spracúvania žiadostí o povolenie založiť nový podnik v oblasti akvakultúry;

10.  domnieva sa, že odvetvie udržateľnej a ekologickej akvakultúry Spoločenstva je schopné zásobovať spotrebiteľov vysokokvalitnými potravinami pre zdravú a vyváženú stravu;

11.  domnieva sa, že systémy akvakultúry, ktoré spôsobujú vyčerpávania voľne žijúcej populácie rýb alebo znečisťovanie pobrežných vôd, sa musia považovať za neudržateľné a že európska akvakultúra by sa mala prednostne zamerať na bylinožravé druhy a tie mäsožravé druhy, ktorým sa darí aj pri zníženej spotrebe rybej múčky a rybieho oleja;

12.  zdôrazňuje, že pri rozšírení odvetvia akvakultúry v Európe sa toto odvetvie spolieha na trvalý vývoj smerujúci k poklesu kŕmneho podielu bielkovín vyskytujúcich sa vo voľnej prírode na produkt; poukazuje na to, že počet voľne žijúcich rybích populácií, ktoré sú vhodné na výrobu krmiva, je obmedzený a v mnohým prípadoch trpí nadmerným lovom, a preto by sa rozvoj akvakultúry mal viac zameriavať na bylinožravé druhy a druhy živiace sa rybami, ktoré môžu ďalej významne znížiť kŕmny podiel;

13.  považuje za naliehavé a nevyhnutné zaviesť a posilniť prísne a transparentné kritériá kvality a vystopovateľnosti výrobkov akvakultúry EÚ aj tým, že sa zlepší vykrmovanie a zavedú a posilnia sa kritéria označovania vysokokvalitných výrobkov akvakultúry a výrobkov ekologickej akvakultúry;

14.  domnieva sa, že prvoradým cieľom certifikácie ekologickej kvality výrobkov akvakultúry je podpora ekologického využívania živých vodných zdrojov v rámci trvalo udržateľného rozvoja, pri ktorom sa náležite zohľadňujú environmentálne, ekonomické a sociálne aspekty a súčasne sa dodržiavajú zásady Kódexu správania pre zodpovedný rybolov(23) a budúce pokyny presadzované FAO;

15.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla európsky program pre udeľovanie environmentálnej značky produktom rybolovu a akvakultúry, ktorý by dodržiaval usmernenia Spoločenstva týkajúce sa environmentálneho označovania; zdôrazňuje, že udeľovanie environmentálnej značky nielen zabezpečí produktom európskej akvakultúry konkurenčnú výhodu, ale tiež prinesie transparentnosť v rámci trhu, na ktorom môže spotrebiteľov zmiasť rozširovanie súkromných osvedčení;

16.  vyzýva Komisiu, aby vykonala kroky na zabezpečenie toho, že zásobovanie fariem venujúcich sa akvakultúre negatívne neovplyvní prírodný stav alebo životaschopnosť voľne žijúcich populácií, morských ekosystémov a vo všeobecnosti biologickú rozmanitosť;

17.  považuje finančnú pomoc určenú na náhradu škôd spôsobených zákonom chránenými zvieratami za nevyhnutný predpoklad rozvoja udržateľného, moderného a efektívneho odvetvia akvakultúry;

18.  domnieva sa, že hoci by akékoľvek navrhované právne predpisy EÚ mali upravovať všeobecné aspekty, ako sú hodnotenie vplyvu na životné prostredie, využívanie a ochrana vôd alebo vystopovateľnosť výrobku, žiaden navrhovaný právny predpis nemôže byť všeobecný či univerzálny;

19.  pripomína, že je potrebné, aby sa EÚ dôraznejšie zasadzovala za podporu investícií do udržateľnej akvakultúry prostredníctvom dodatočného financovania fondu Spoločenstva pre rybné hospodárstvo a uprednostňovala najlepšie environmentálne postupy; poukazuje však, že budúce financovanie činností súvisiacich s akvakultúrou by sa však malo umožniť iba na základe efektívneho vykonávania smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie(24) (smernica EIA), aby sa zabezpečilo, že financované projekty nepovedú k zhoršovaniu stavu životného prostredia alebo ohrozeniu populácií voľne žijúcich rýb alebo mäkkýšov;

20.  zdôrazňuje, že ako základná zásada politiky EÚ v oblasti akvakultúry by sa malo stanoviť zachovávanie biodiverzity, a to tak v prípade domácich vôd, ako aj v prípade vonkajšieho rozmeru stratégie v oblasti akvakultúry, pričom by sa mal podporovať len taký chov rýb, kde druhy rýb sú miestne alebo ide o druhy, ktoré sa už dobre uchytili; požaduje vedecké posúdenie rizika akéhokoľvek vysadzovania nepôvodných druhov a opatrenia na zabránenie šírenia a na monitorovanie druhov rizikových pre životné prostredie;

21.  opätovne pripomína, že tradičné činnosti spojené s lovom mäkkýšov spolu so zvyškom odvetvia akvakultúry treba začleniť do spoločnej politiky rybného hospodárstva, aby sa zabezpečila hospodárska, sociálna a environmentálna udržateľnosť a aby sa im zaručil nediskriminačný prístup k financovaniu z európskych zdrojov;

22.  považuje za nevyhnuté prijať všetky opatrenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie toho, aby všetky výrobky akvakultúry dovážané do Únie z tretích krajín, či už na účely spotreby alebo spracovania, v plnej miere zodpovedali rovnakým normám v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti potravín ako výrobky Spoločenstva, aby sa v tomto zmysle účinne vykonávali na príslušných miestach dôsledné kontroly, ktoré však nebudú vytvárať nové obchodné prekážky, a aby sa podnecovala výmena najlepších postupov s rozvojovými krajinami;

23.  zdôrazňuje, že akvakultúra by sa mala považovať za doplnkovú činnosť k odvetviu rybolovu, najmä čo sa týka zásobovania trhu a zamestnanosti;

Osobitné poznámky
Legislatívny, správny a finančný rámec

24.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila návrh nariadenia, ktoré v jednom texte skonsoliduje právne predpisy EÚ upravujúce odvetvie akvakultúry, a aby podporovala koordináciu medzi rozličnými generálnymi riaditeľstvami, ktoré majú v tejto oblasti zodpovednosť;

25.  vyzýva Komisiu, aby v tomto nariadení definovala konkrétne kritériá a všeobecné základné pravidlá pre rôzne kategórie výroby, ktoré budú musieť spĺňať všetky podniky v oblasti akvakultúry v Spoločenstve, spolu s ustanoveniami na maximálnu harmonizáciu kritérií environmentálnych dôsledkov na úrovni Spoločenstva zameranými na predchádzanie akéhokoľvek narušenia hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi, a aby delegovala príslušným orgánom členských štátov zodpovednosť za vykonávaciu fázu a kontroly prevádzky zariadení nariadenia pri plnom dodržaní zásady subsidiarity: k takýmto kritériám a normám patria napríklad parametre týkajúce sa vplyvu na životné prostredie, využívania vodných zdrojov, kŕmenia chovaných rýb, mäkkýšov a kôrovcov v produkčných jednotkách, vystopovateľnosti a označovania výrobkov, zdravia rýb a noriem týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat atď.;

26.  je presvedčený, že odvetvie akvakultúry by malo byť dôkladne kontrolované a malo by zahŕňať širší rozsah morských aktivít, ako napríklad námornú prepravu, námorný cestovný ruch, veterné parky v pobrežných vodách, rybárstvo atď.;

27.  vyzýva Komisiu, aby sa zasadila za to, aby sa členské štáty oficiálne zaviazali k tomu, že budú na svojom území dokladať a uplatňovať plnenie existujúcich právnych predpisov v oblasti životného prostredia a udržania cestovného ruchu, a že pre ostatné oblasti, ktoré nepodliehajú žiadnym obmedzeniam, prijmú plány územného rozvoja nevyhnutné na správu morských a pobrežných oblastí a vnútrozemských vôd s cieľom umožniť zakladanie odvetvových plánov v odvetví akvakultúry, jasne vymedziť oblasti, ktoré sú k dispozícii na zriaďovanie zariadení z tejto oblasti;

28.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili plány morského hospodárenia a integrované riadenie pobrežných oblastí tak, ako sa predpokladá v rámci novej politiky EÚ, a v súlade s hodnoteniami vplyvu na životné prostredie, ktoré budú zahŕňať všetky navzájom odlišné druhy odvetvia, ako je chov mäkkýšov, pobrežná akvakultúra, akvakultúra na otvorenom mori (offshore) a sladkovodná akvakultúra, a aby sa zaviazali odbúrať existujúce byrokratické prekážky nadobúdania povolení a koncesií potrebných na začatie podnikania v odvetví udržateľnej akvakultúry, podľa možnosti prostredníctvom jednotných kontaktných miest, ktoré budú centrálne vybavovať všetky potrebné administratívne náležitosti na jednom mieste; vyzýva tiež členské štáty, aby vypracovali dlhodobé strategické plány na podporu udržateľného rozvoja tejto činnosti, a Komisiu, aby predložila návrhy všetkých opatrení potrebných na podporu konkurencieschopnosti v tomto odvetví a zohľadnila pritom osobitnú situáciu v každom členskom štáte;

29.  želá si, aby do budúceho Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo na podporu reformovanej spoločnej politiky rybného hospodárstva boli zahrnuté rozpočtové riadky určené na trvalo udržateľný rozvoj akvakultúry a na podporu investícií do odvetvia podľa osvedčených environmentálnych postupov, a aby podporovalo hospodársku činnosť a zamestnanosť s osobitným dôrazom na zakladanie technologicky inovatívnych podnikov s miernejším vplyvom na životné prostredie (napríklad systémy čistenia vôd, ktoré umožňujú odstraňovať odpad a znečisťujúce látky), chov podporujúci zdravie a dobré životné podmienky rýb, ako aj udržateľné formy akvakultúry;

30.  dúfa, že v tomto fonde sa náležite zohľadní potreba finančnej podpory podnikov v odvetví, najmä MSP a rodinných podnikov, pričom podpora bude vychádzať z ich príspevku k sociálnemu a hospodárskemu rozvoju pobrežných oblastí s dôrazom na vzdialené a hraničné oblasti;

31.  podporuje členské štáty v zjednodušovaní postupov udeľovania licencií, ktoré by podporili prístup k novým miestam a uľahčili dlhodobý prístup k existujúcim miestam, najmä k tým, kde pôsobia MSP a rodinné podniky;

32.  okrem toho trvá na tom, že je nevyhnutné zaručiť väčší objem finančných prostriedkov na vedecký výskum, inováciu a prenos technológií v oblasti udržateľnej akvakultúry, ekologickej akvakultúry, akvakultúry na otvorenom mori a sladkovodnej akvakultúry a pre podniky, ktoré sa chystajú zmeniť časť alebo celú tradičnú produkciu na ekologickú produkciu, a to prostredníctvom sektorových politík, ktorá zahŕňajú všetky najdôležitejšie oblasti – počnúc zásobovaním cez zvyšovanie hodnoty výrobkov až po propagáciu výrobkov na trhu, a lepším začlenením týchto aspektov do tematických okruhov v rámci štrukturálnych fondov a programov Spoločenstva;

33.  nalieha na Komisiu, aby poskytla odvetviu akvakultúry skutočné nástroje proti hospodárskej kríze a aby navrhla podporné systémy na riešenie biologických prírodných katastrof (ako napríklad šírenie toxických rias), katastrof spôsobených človekom (ako napríklad Erika alebo Prestige) alebo následkov extrémneho počasia (cyklóny, záplavy atď.);

34.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali experimentovanie v chove pôvodných druhov, technológie na produkciu zdravých rýb a úsilie v boji proti chorobám vyskytujúcim sa v akvakultúre s cieľom diverzifikovať výrobu akvakultúry Spoločenstva a ponúknuť kvalitnejšie výrobky s väčšou pridanou hodnotou, a aby podporovali výskum a výmenu najlepších postupov, pokiaľ ide o tieto druhy a príslušné výrobné metódy, s cieľom umožniť, aby výrobky akvakultúry mohli lepšie obstáť v konkurencii s inými inovačnými potravinami;

35.  zdôrazňuje potrebu prijať opatrenia na zabezpečenie doplnenia stavu živočíšnych druhov, ktoré sa v riekach stávajú zriedkavejšími, najmä tradičné sťahovavé druhy s výrazným hospodárskym dosahom na miestne obyvateľstvo (jeseter, alóza, losos atď.), a určité morské druhy, a žiada, aby sa pozornosť Komisie a členských štátov zamerala na zabezpečenie potrebných prostriedkov na realizáciu týchto iniciatív;

36.  vyzýva Komisiu, aby zvážila trend smerom k rozvoju podnikov v oblasti akvakultúry na otvorenom mori ako potenciálne riešenie problému disponibility miest na európskych pobrežiach a aby zohľadnila náročné environmentálne a klimatické podmienky, v ktorých sa tento typ akvakultúry vykonáva;

37.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili primeranú odbornú prípravu v oblasti akvakultúry, podnietili konkurencieschopnosť odvetvia a podporili prípadné preškolenie pracovníkov profesionálneho rybolovu na iné formy správy vodného prostredia, čím by zároveň pomohli k vytváraniu istých pracovných miest pre mladých ľudí vo vidieckych, pobrežných a najvzdialenejších oblastiach, a najmä v oblastiach, ktoré sú vo veľkej miere závislé od rybárstva a akvakultúry;

38.  vyzýva členské štáty, aby zvážili vytvorenie špecializovaných organizácií na propagáciu výrobkov akvakultúry; zároveň vyzýva Komisiu, aby rozšírila pravidlá o spoločnej organizácii trhu aj na odvetvie udržateľnej akvakultúry a aby podporovala a podnecovala propagačnú činnosť na úrovni EÚ a na zahraničných trhoch;

Politika kvality a ochrany spotrebiteľa

39.  zastáva názor, že trvalo udržateľný rozvoj akvakultúry si vyžaduje veľmi prísnu politiku kvality, výrobné metódy šetrné z hľadiska životného prostredia a zohľadňujúce dobré životné podmienky zvierat s ohľadom na prepravu akvakultúrnych druhov, metód usmrcovania a predaja živých rýb, ako aj nekompromisné zdravotné normy a zvýšenú úroveň ochrany spotrebiteľov;

40.  vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila značku kvality EÚ pre výrobky akvakultúry a osobitnú značku pre výrobky ekologickej akvakultúry, a to vypracovaním prísnych kritérií, ktoré zodpovedajú pravidlám EÚ pre kvalitnú a ekologickú výrobu a ktoré spotrebiteľovi zaručia dôveryhodnosť systému výroby a kontroly a úplnú vysledovateľnosť výrobkov akvakultúry; podnecuje Komisiu, aby zvážila využitie už existujúcich štruktúr pre značky pre vysokokvalitné ekologické produkty akvakultúry;

41.  domnieva sa, že zodpovedná produkcia zložiek na kŕmenie rýb vrátane morských zložiek, je nevyhnutným predpokladom udržateľnosti akvakultúry;

42.  vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi zorganizovala a podnecovala inštitucionálne informačné kampane na propagáciu výrobkov pochádzajúcich z akvakultúry vrátane výrobkov ekologickej akvakultúry;

43.  opätovne sa hlási k tomu, čo už vyjadril vo svojom uznesení zo 4. decembra 2008(25) o prijatí európskeho plánu na reguláciu populácie kormoránov, a pripomína, že zmierňovanie škôd, ktoré podnikom v oblasti akvakultúry spôsobujú kormorány a iné druhy dravého vtáctva, je dôležitým faktorom pri výrobných nákladoch, a tým aj pre zabezpečenie zachovania a konkurencieschopnosti týchto podnikov; poukazuje na potrebu zhodnotiť straty spôsobené kormoránmi a inými dravými vtákmi v oblasti akvakultúry a vypracovať nápravné opatrenia v odvetví;

44.  vyzýva Komisiu, aby prijala kroky uvedené v uznesení Európskeho parlamentu zo 4. decembra 2008, najmä pokiaľ ide o zavedenie viacstupňového európskeho koordinovaného plánu na reguláciu populácie kormoránov a o podporu získavania vedeckých údajov o veľkosti populácií kormoránov; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na komplexné právne predpisy v tejto oblasti;

45.  vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi a po zohľadnení rôznych geografických a klimatických podmienok, používaných výrobných spôsobov a osobitného charakteru chovaných druhov navrhla osobitné udržateľné kritériá pre dobré životné podmienky chovaných rýb, ako sú maximálne úrovne hustoty rýb pri chove, množstvo rastlinných a živočíšnych bielkovín v používaných krmivách v rôznych druhoch chovov, ktoré by zohľadňovali osobitné stránky chovu jednotlivých druhov, nutričné potreby chovaných druhov rýb, fázy ich životného cyklu a podmienky dané životným prostredím, a aby podporovala spôsoby prepravy a metódy zabíjania rýb, ktoré minimalizujú zdroje stresu, a náležitú výmenu vody v chovných nádržiach tak, aby sa nenarušili dobré životné podmienky takto chovaných druhov rýb; je si vedomý toho, že dlhodobým cieľom musí byť náhrada živočíšnych bielkovín rastlinnými pri všetkých druhoch rýb, kde je to možné, vzhľadom na ich nutričné potreby, a že strategický výskum náhrad za podstatné zložky by mal mať najvyššiu prioritu, keďže výskum základných živín a spôsobu ich výroby z alternatívnych zdrojov, napríklad mikrorias a kvasiniek, by v dlhodobom horizonte znížil potrebu rybej múčky;

46.  vyzýva Komisiu, aby rozšírila rozsah pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 1/2005 o ochrane zvierat počas prepravy(26) s cieľom obmedziť prepravu rýb na dlhé vzdialenosti, čím sa podporia miestne prevádzky chovu ikier a mladých rýb a zabíjanie v blízkosti rybích fariem;

47.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že zaisťovanie zdrojov surovín využívaných ako krmivo rýb podlieha environmentálne prijateľným postupom a nemá negatívny dosah na ekosystémy, z ktorých sa tieto zložky získavajú;

48.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa zamedzia postupy pred zabíjaním rýb, ktoré Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) označil ako škodlivé pre dobré životné podmienky rýb; mali by sa zakázať metódy zabíjania, ktoré podľa EFSA vedú k tomu, že ryby dlho ostávajú v bezvedomí pred tým, než nastane smrť, ako napríklad udusenie rýb v ľadovej triešti;

49.  nalieha na Komisiu, aby vydala osobitné technické usmernenia o certifikácii udržateľného krmiva pre ryby;

Vonkajšie vzťahy

50.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zasadili o dôsledné uplatňovanie právnych prepisov Spoločenstva na všetky výrobky v celom reťazci akvakultúry dovážané z tretích krajín vrátane krmív a surovín pre krmivá;

51.  vyzýva Komisiu, aby priamo prešetrila výrobné metódy na rybích farmách mimo Európskej únie a informovala o všetkých zdravotných rizikách;

52.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby produkty z rýb a vodných živočíchov, ktoré sa vyrábajú v EÚ alebo sa do EÚ dovážajú, spĺňali prísne normy ochrany životného prostredia a zdravia spotrebiteľov a bezpečnostné normy;

53.  vyzýva Komisiu, aby vynaložila úsilie o zabezpečenie uplatňovania zásady vzájomného uznávania a voľného obehu tovaru na liečebné a preventívne lieky používané v akvakultúre, aby podporila recipročné dohody s tretími krajinami, ktoré disponujú špecializovaným know-how v tejto oblasti, a aby podporila zavedenie osvedčených postupov v prípade ostatných krajín a medzinárodných orgánov;

54.  zdôrazňuje význam systematických kontrol na miestach, ktoré sú vstupom na vnútorný trh a hlavné dovozné miesta, aby sa spotrebiteľom mohli poskytnúť plné záruky toho, že výrobky akvakultúry dovážané z tretích krajín systematicky prechádzajú prísnymi kontrolami kvality, a že teda v plnej miere vyhovujú normám EÚ v oblasti hygieny a verejného zdravia;

55.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tieto zásady podporovali tak v rámci WTO, ako aj vo všetkých príslušných organizáciách;

56.  vyzýva Komisiu, aby v rámci politiky EÚ týkajúcej sa spolupráce s rozvojovými krajinami presadzovala podporné a zaškoľovacie opatrenia, ktoré prispievajú k podpore udržateľnej akvakultúry a k zvýšeniu informovanosti výrobcov v odvetví akvakultúry v týchto krajinách o politike kvality a prísnejších výrobných normách, najmä pokiaľ ide o parametre týkajúce sa životného prostredia, hygieny a sociálnych noriem v odvetví;

57.  vyzýva Komisiu, aby predložila správu o environmentálnych a sociálnych normách v odvetví akvakultúry mimo EÚ a aby preskúmala, ako sa dá zlepšiť poskytovanie informácií spotrebiteľom;

58.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdie o hodnotení vplyvu v súvislosti s možnými účinkami, ktoré môžu mať obchodné dohody Spoločenstva na odvetvie akvakultúry;

o
o   o

59.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 204, 6.8.2009, s. 15. (2) Ú. v. EÚ L 81, 27.3.2009, s. 15. (3) Ú. v. EÚ L 79, 25.3.2009, s. 7. (4) Ú. v. EÚ L 328, 24.11.2006, s. 14. (5) Ú. v. EÚ L 337, 16.12.2008, s. 94. (6) Ú. v. EÚ L 327, 22.12.2000, s. 1. (7) Ú. v. EÚ L 27, 31.1.2010, s. 1. (8) Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1. (9) Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010, s. 19. (10) Ú. v. EÚ L 337, 16.12.2008, s. 41. (11) Prijaté texty, P7_TA(2010)0039. (12) Ú. v. EÚ C 21 E, 28.1.2010, s. 11. (13) Ú. v. EÚ C 295 E, 4.12.2009, s. 1. (14) Ú. v. EÚ C 68 E, 21.3.2009, s. 39. (15) Ú. v. EÚ C 323 E, 18.12.2008, s. 271. (16) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 233.. (17) Ú. v. EÚ C 38 E, 12.2.2004, s. 318. (18) Ú. v. EÚ C 84, 3.4.2008, s. 10. (19) Ú. v. EÚ C 115, 20.5.2009, s. 15. (20) Prijaté texty, P6_TA(2009)0373. (21) Schôdza sa konala v dňoch 6. – 10. októbra 2008 v Puerto Varas (Čile), http://www.fao.org/fishery/nems/36393/en. (22) Kódex správania FAO prijatý 31. októbra 1995. (23) Prijatý FAO 31. októbra 1995. (24) Smernica 85/337/EHS (Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40) zmenená a doplnená smernicami 97/11/ES a 2003/35/ES (smernica EIA). (25) Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. decembra 2008 o vypracovaní európskeho plánu regulácie populácie kormoránov s cieľom zníženia škôd, ktoré kormorány spôsobujú populáciám rýb, rybnému hospodárstvu a akvakultúre (Prijaté texty, P6_TA(2008)0583). (26) Ú. v. EÚ L 3, 5.1.2005, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o Konžskej demokratickej republike: prípad Floriberta Chebeyu Bahizira

P7_TA(2010)0244 RC-B7-0376/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Konžskej demokratickej republike (KDR),

–  so zreteľom na dohodu o partnerstve z Cotonou podpísanú v júni 2000,

–  so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 22. novembra 2007 o situácii v Konžskej demokratickej republike, najmä na východe krajiny, a jej dôsledkoch v regióne,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 60/1 z 24. októbra 2005 o výsledkoch svetového samitu z roku 2005, a najmä na jej odseky 138 až 140 týkajúce sa zodpovednosti za ochranu obyvateľstva,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej z 3. júna 2010 o násilnej brutálnej smrti Floriberta Chebeyu Bahizireho,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ na ochranu obhajcov ľudských práv z roku 2004 a miestnu stratégiu vykonávania týchto usmernení v KDR, ktorú prijali vedúci misií 20. marca 2010,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1856(2008) o mandáte misie OSN v KDR (MONUC),

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Floriberta Chebeyu Bahizireho, výkonného riaditeľa organizácie pre ľudské práva La Voix des Sans Voix (VSV), našli mŕtveho v jeho aute v Kinshase v stredu 2. júna 2010 po tom, ako bol predvolaný na políciu,

B.  keďže podľa správ médií Floribert Chebeya Bahizire popoludní 1. júna 2010 dostal telefonát z centrálnej policajnej stanice, v ktorom ho žiadali, aby prišiel na stretnutie s prezidentom policajného zboru KDR inšpektorom generálom Johnom Numbi Banza Tambom; keďže po príchode na policajnú stanicu sa pán Chebeya Bahizire nemohol skontaktovať s inšpektorom generálom a informoval svoju rodinu prostredníctvom SMS správy, že sa vracia do mesta,

C.  keďže práca pána Chebeyu Bahizireho v prospech demokracie a ľudských práv v KDR od 90. rokov – týkajúca sa otázok korupcie v ozbrojených silách, prepojenia medzi milíciou a zahraničnými politickými silami, dodržiavania ústavy, nezákonného zadržiavania, svojvoľného väznenia a zlepšenia podmienok vo väzniciach – mu vyslúžila rešpekt a obdiv jeho spoluobčanov a medzinárodného spoločenstva,

D.  keďže Fidèle Bazana Edadi, šofér pána Chebeyu Bahizireho, je naďalej nezvestný,

E.  keďže rodina pána Chebeyu Bahizireho nemala povolenie na plný prístup k jeho pozostatkom a existujú protichodné vyhlásenia o stave jeho pozostatkov v čase ich objavenia,

F.  keďže osobitný spravodajca OSN pre mimosúdne, sumárne alebo svojvoľné popravy Philip Alston sa vyjadril, že okolnosti zabitia „silno nasvedčujú oficiálnej zodpovednosti“,

G.  keďže inšpektor generál Numbi Banza Tambo bol suspendovaný až do odvolania a zároveň boli v súvislosti so zabitím zadržaní traja ďalší policajní dôstojníci; keďže zástupca prezidenta policajného zboru plukovník Daniel Mukalayi sa údajne priznal k zabitiu pána Chebeyu Bahizireho na príkaz svojho nadriadeného, generála Numbiho Banzu Tamba,

H.  keďže pán Chebeya Bahizire pri viacerých príležitostiach pre organizáciu Amnesty International uviedol, že sa cítil prenasledovaný a že bol pod dohľadom bezpečnostných služieb,

I.  keďže podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonová, generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, vysoký predstaviteľ OSN pre ľudské práva Navi Pillay, osobitný spravodajca OSN pre mimosúdne, sumárne alebo svojvoľné popravy Philip Alston a vedúci mierových síl OSN v KDR Alan Dos vydali vyhlásenia, v ktorých odsúdili vraždu pána Chebeyu Bahizireho a žiadali nezávislé vyšetrovanie,

J.  keďže toto zabitie je súčasťou rastúceho trendu zastrašovania a obťažovania obhajcov ľudských práv, novinárov, politických oponentov, obetí a svedkov v KDR; keďže za posledných päť rokov bolo v KDR za podozrivých okolností zabitých viacero novinárov a aktivistov za ľudské práva,

K.  keďže viaceré mimovládne organizácie za posledný rok v KDR zaznamenali zvýšený útlak obhajcov ľudských práv vrátane nezákonných zadržaní, stíhaní, telefonických vyhrážok a opakovaných predvolaní na pracoviská spravodajských služieb,

L.  keďže vyšetrovanie zabití obhajcu ľudských práv Pascala Kabungulu Kibembiho v roku 2005 a novinárov vrátane Francka Ngykeho Kangundu a jeho manželky Hélène Mpakovej, Sergeho Mahesheho v júni 2007 a Didaceho Namujimba v novembri 2008 bolo vedené konžskými vojenskými útvarmi a vyznačovalo sa vážnymi nedostatkami,

M.  keďže v súvislosti so zatykačom Medzinárodného trestného súdu (MTS) z apríla 2008 na Bosca Ntagandu za vojnové zločiny vrátane verbovania detí za vojakov KDR ako signatár Rímskeho štatútu porušuje svoje právne záväzky spolupracovať s MTS okrem iného tým, že zadrží osobu, na ktorú je vydaný zatykač; keďže KDR namiesto toho povýšila Bosca Ntagandu do vysokej funkcie v konžskej armáde, čím zvýšila zdanlivú beztrestnosť v súvislosti s porušeniami ľudských práv a tým prispela k zvýšeniu výskytu takýchto zločinov,

N.  keďže stav občianskej vojny, ktorý už roky vládne v niektorých častiach krajiny, prináša masakry, hromadné znásilňovanie a všeobecné verbovanie detí za vojakov,

O.  keďže tieto masakry, najmä masakry páchané polovojenskou skupinou Božia armáda odporu (LRA) pochádzajúcou z Ugandy, dnes postihujú všetky krajiny susediace s KDR,

P.  keďže toto prenasledovanie civilného obyvateľstva postihuje aj členov MVO a spôsobuje tak obmedzenie humanitárnej pomoci v KDR,

Q.  keďže sa blížia oslavy 50. výročia nezávislosti KDR a keďže ľudské práva a demokracia predstavujú základné prvky pre rozvoj KDR,

1.  rozhodne odsudzuje vraždu pána Floriberta Chebeyu Bahizireho a skutočnosť, že pán Fidèle Bazana Edadi, šofér pána Chebeyu Bahizireho, je nezvestný; vyjadruje svoju plnú podporu ich rodinám;

2.  vyzýva na vytvorenie nezávislej, dôveryhodnej, dôkladnej a transparentnej vyšetrovacej komisie, ktorá vyšetrí smrť pána Chebeyu Bahizireho a miesto pobytu pána Bazanu Edadiho, a na prijatie opatrení na zaistenie ochrany rodín oboch mužov;

3.  žiada, aby boli páchatelia odhalení, postavení pred súd a potrestaní v súlade s konžským právom a medzinárodným právom v oblasti ochrany ľudských práv;

4.  víta skutočnosť, že úrady reagovali na žiadosť rodiny pána Chebeyu Bahizireho, aby sa vykonala nezávislá súdna pitva skupinou holandských forenzných odborníkov pod vedením Dr. Franklina Van de Groota s cieľom zistiť príčinu smrti;

5.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad všeobecným zhoršením situácie obhajcov ľudských práv v KDR; vyzýva úrady KDR, aby plne dodržiavali Deklaráciu OSN o ochrancoch ľudských práv prijatú Valným zhromaždením OSN v roku 1998 a vykonali odporúčania všeobecného pravidelného preskúmania OSN z roku 2009 ako opatrenia na ochranu práv ochrancov ľudských práv; zdôrazňuje, že potrestanie tých, ktorí sú zodpovední za atentáty na ochrancov ľudských práv a novinárov, ktoré sa udiali za posledné roky, je zásadným prvkom demokratizácie krajiny;

6.  odsudzuje pretrvávajúci útlak aktivistov za ľudské práva, novinárov, politických oponentov, obetí a svedkov v KDR; žiada členské štáty, aby zaistili ich ochranu a poskytli na tento účel logistickú a technickú podporu v súlade s usmerneniami na ochranu obhajcov ľudských práv;

7.  odsudzuje zverstvá spáchané Božou armádou odporu (LRA) a ďalšími ozbrojenými skupinami v KDR;

8.  zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti korupcii a postaviť pred súd páchateľov porušovania ľudských práv v rámci konžskej armády a policajných síl, a zdôrazňuje kľúčovú úlohu misie MONUC v tejto oblasti prostredníctvom spoločného plánovania a vykonávania operácií a riadnych mechanizmov zodpovednosti za zneužitia; predovšetkým naliehavo žiada KDR, aby splnila svoje medzinárodné právne záväzky a zadržala Bosca Ntagandu a vydala ho MTS;

9.  žiada všetky zúčastnené strany, aby posilnili boj proti beztrestnosti a dodržiavali zásady právneho štátu; vyzýva vládu KDR, aby zabezpečila, že tí, ktorí sú zodpovední za porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, sú braní na zodpovednosť, a aby plne spolupracovala s MTS;

10.  zdôrazňuje, že EÚ a KDR sú signatármi dohody z Cotonou, ktorá sa vyslovene zmieňuje o povinnostiach všetkých strán v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu; žiada, aby sa týmto otázkam venovala osobitná pozornosť pri hodnotení uvedenej dohody;

11.  pri príležitosti osláv 50. výročia nezávislosti žiada vládu KDR, aby sa rozhodne zasadila za presadzovanie politickej praxe, ktorá podporuje ľudské práva a posilňuje právny štát;

12.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, inštitúciám Africkej únie, generálnemu tajomníkovi OSN, Bezpečnostnej rade OSN, Rade OSN pre ľudské práva a vládam a parlamentom regiónu Veľkých jazier.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o Nepále

P7_TA(2010)0245 RC-B7-0383/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) z roku 1966,

–  so zreteľom na základné zásady OSN pre použitie sily a strelných zbraní príslušníkmi orgánov presadzovania práva z roku 1990,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Ban-Ki Moona z 29. mája 2010 o politickej situácii v Nepále,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej z 30. apríla 2010 o situácii v Nepále,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 21. novembra 2006 bola podpísaná všeobecná mierová dohoda (VMD) medzi tzv. alianciou siedmich strán a maoistami (UCPN), ktorí kontrolovali veľké časti územia Nepálu, čím sa ukončila 10 rokov trvajúci ozbrojený konflikt, ktorý si vyžiadal približne 13 000 obetí,

B.  keďže táto historická dohoda ukázala čo je možné dosiahnuť, ak politické sily rokujú v dobrej viere a vydláždila cestu voľbám do ústavodarného zhromaždenia, vytvoreniu dočasnej vlády, v ktorej mali zastúpenie aj maoisti, odzbrojeniu maoistických bojovníkov a ich ubytovaniu v táboroch, ako aj návratu nepálskej armády do kasární,

C.  keďže mnohé podmienky mierovej dohody z roku 2006 uzavretej po desaťročie trvajúceho ozbrojeného konfliktu medzi maoistami a vládou zostávajú nesplnené,

D.  keďže po voľbách do ústavodarného zhromaždenia, ktoré sa uskutočnili 10. apríla 2008, pri ktorých volebná pozorovateľská misia EÚ (VPM EÚ) potvrdila splnenie mnohých, aj keď nie všetkých medzinárodných noriem, a v ktorých strana UCPN (maoisti) získala takmer 40% všetkých hlasov, sa ústavodarné zhromaždenie rozhodlo zrušiť 240 rokov trvajúcu monarchiu a premeniť Nepál na federatívnu demokratickú republiku,

E.  keďže Nepál v ostatných rokoch, najmä v roku 2009 a 2010, klesol v rebríčku podľa globálneho mierového indexu (GPI),

F.  keďže predseda vlády Nepálu Pushpa Kamal Dahal (Prachanda) odstúpil z funkcie a jeho strana, UCPN (maoisti) sa stiahla z vlády v súvislosti s rozchádzajúcimi sa názormi s prezidentom (Nepálska kongresová strana) na odvolanie vrchného veliteľa armády, ktorý mal spor s maoistami v otázke reintegrácie bývalých bojovníkov Ľudovej oslobodeneckej armády (PLA) do nepálskej armády,

G.  keďže počas nasledujúceho obdobia politickej nestability, ktoré ešte viac komplikovali akcie maoistov zamerané na narušenie občianskeho a parlamentného života, krehká protimaoistická aliancia 22 strán pod vedením predsedu vlády Madhava Kumara Nepala (CPN-UML) nedokázala splniť dve očakávania: v rámci predpokladaného časového horizontu dvoch rokov zaviesť do 28. mája 2010 novú ústavu pre federálnu republiku a dosiahnuť dohodu o reintegrácii resp. rehabilitácii približne 20 000 bývalých bojovníkov PLA,

H.  keďže oficiálne rokovania medzi šéfmi strán aliancie a CPN-UML o vytvorení novej vlády sa obnovili potom, ako sa v poslednej chvíli podarilo uzavrieť dohodu v troch bodoch, ktorá predpokladá predĺženie funkčného obdobia ústavodarného zhromaždenia o jeden rok, vytvorenie vlády národného konsenzu a „čo najskoršie“ odstúpenie predsedu vlády Madhava Kumara Nepala, spolu s dosiahnutím pokroku pokiaľ ide o mierovú dohodu,

I.  keďže tzv. video zo Shaktikhoru, ktoré podľa všetkého svedčilo o využití klamlivých údajov pokiaľ ide o počet bojovníkov a plány na využitie „demokratizácie“ na spolitizovanie národnej armády, vyvoláva legitímne otázky, ktoré UCPN (maoisti) doposiaľ nevysvetlili,

J.  keďže pretrvávajúca politická nestabilita má zásadný vplyv na sociálny, hospodársky a turistický rozvoj Nepálu, ktorý ako krajina medzi dvomi najrýchlejšie rastúcimi svetovými ekonomikami Indiou a Čínou potrebuje politickú stabilitu, aby mohol využiť svoju strategickú polohu,

K.  keďže Nepál naďalej trpí vážnym problémom, ktorým je nedostatočný hospodársky a sociálny rozvoj; keďže takmer 30 % obyvateľstva žije pod úrovňou absolútnej chudoby, 16 % trpí vážnou podvýživou, úroveň negramotnosti je jednou z najvyšších v Južnej Ázii a brzdou rozvoja je celoštátny nedostatok základných palív, ktorý spôsobuje výpadky elektrickej energie, dopravné obmedzenia a zvyšovanie cien potravín,

L.  keďže situácia mnohých utečencov v Nepále, predovšetkým Tibeťanov, vzbudzuje znepokojenie,

M.  keďže nepálske úrady treba pochváliť za dodržiavanie džentlmenskej dohody o utečencoch z Tibetu,

N.  keďže žiaden člen bezpečnostných síl, ani bývalí maoistickí bojovníci neboli doteraz trestne stíhaní za vážne a systematické porušovanie pravidiel vedenia vojny počas ozbrojeného konfliktu v Nepále,

O.  keďže Delegácia Európskeho parlamentu pre vzťahy s krajinami južnej Ázie uskutočnila v rozhodujúcom období od 23. do 29. mája 2010 misiu v Káthmandu,

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad neexistenciou stálej ústavy, ktorá by bola založená na demokratických hodnotách a ľudských právach a vyjadruje solidaritu s obyvateľmi Nepálu a všetkými rodinami, ktoré počas násilia v posledných rokoch stratili svojich príbuzných;

2.  víta rozhodnutie prijať potrebné kroky a predĺžiť funkčné obdobie ústavodarného zhromaždenia, ktoré 28. mája 2010 v poslednej chvíli prijali politické strany, a vyslovuje pochvalu predovšetkým dôležitému vplyvu poslaneckého klubu žien;

3.  naliehavo žiada ústavodarné zhromaždenie a všetkých politických aktérov, aby rokovali bez kladenia predbežných podmienok, aby preukázali pružnosť, aby sa vyvarovali provokatívnych činov a spolu sa pokúsili dosiahnuť národnú jednotu v záujme vytvorenia jasnej štruktúry pre novú ústavu, zriadenia fungujúcej demokracie a dodržania nového časového horizontu, ktorý bol 28. mája 2010 predĺžený o jeden rok;

4.  vyzýva všetky strany, aby po predĺžení funkčného obdobia ústavodarného zhromaždenia uľahčovali a podporovali činnosť ústavných výborov pokiaľ ide o budúci plán činnosti;

5.  zdôrazňuje potrebu jasne a verejne informovať o všetkých dohodnutých bodoch a preto víta sľubovanú bielu knihu, ktorá má obyvateľstvu vysvetliť pokrok, ktorý sa doposiaľ podarilo dosiahnuť pri navrhovaní znenia ústavy federálnej republiky; vyslovuje pochvalu trom tematickým výborom, ktoré spomedzi celkového počtu jedenástich výborov už ukončili svoj pracovný program;

6.  víta rozhodnutie Nepálskej kongresovej strany (NC) z 31. mája 2010 zapojiť sa do vlády národnej jednoty otvorenej všetkým politickým stranám vrátane hlavnej opozičnej strany UCPN (maoisti);

7.  vyzýva UCPN (maoisti), aby sa zapojili do konštruktívneho plánovania a aby našli spôsob, ako integrovať bývalých maoistických bojovníkov do spoločnosti, vrátane skupín pôsobiacich v táboroch, ktoré monitoruje misia OSN v Nepále (UNMIN);

8.  vyzýva EÚ a ďalšie členské štáty, aby podporili úsilie nepálskej vlády a strán nájsť riešenie integrácie bývalých maoistických bojovníkov do národných ozbrojených síl alebo iných bezpečnostných jednotiek a realizovateľné alternatívne riešenia pre tých, ktorí do nich integrovaní byť nemôžu;

9.  vyzýva politické strany, a predovšetkým UCPN (maoisti), aby vyvinuli väčšiu kontrolu nad svojou militantnou mládežou a aby prestali s náborom detí; vyzýva UCPN (maoisti), aby poskytli nerušený prístup k rehabilitačným balíčkom pre maloletých, ktorí boli nedávno prepustení zo svojich táborov;

10.  priamo vyzýva OSN, aby v ideálnom prípade spolu s vládou vytvorili postupy preverovania potenciálnych členov bezpečnostných jednotiek, aby bolo možné vylúčiť zo všetkých mierových misií OSN tie osoby, ktoré sú jednoznačne vinné z porušovania ľudských práv; pripomína nepálskej armáde, že jej profesionalita a dobré meno sú v súčasnosti ohrozené, pričom táto situácia sa nezmení k lepšiemu, ak sa nebudú objektívne, t.j. súdnou cestou, riešiť dlhodobé a dobre zdokumentované prípady osôb, ktoré majú byť trestne stíhané;

11.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti so správami o nových náboroch do nepálskej armády; pripomína, že najvyšší súd vyhlásil, že len vtedy sú v súlade so všeobecnou mierovou dohodou, pokiaľ sa týkajú technického personálu; konštatuje však, že takýto nábor môže ešte viac skomplikovať transformačný proces;

12.  je naďalej hlboko presvedčený o tom, že dva roky po zrušení monarchie by sa mal zaviesť plný demokratický dohľad nad armádou, vrátane kontroly z rozpočtového hľadiska; potvrdzuje svoju solidaritu s ústavnými výbormi vo vzťahu k akýmkoľvek krokom, ktoré môžu v tejto súvislosti podniknúť;

13.  pripomína členským štátom EÚ, že dovoz smrtiacich zbraní do Nepálu je podľa všeobecnej mierovej dohody zakázaný a vyzýva ich, aby poskytli finančnú a technickú podporu kreatívnym riešeniam reštrukturalizácie nepálskej armády;

14.  vyjadruje plnú podporu kľúčovej úlohe, ktorú zohráva UNMIN a domnieva sa, že jej mandát by sa mal predĺžiť aspoň dovtedy, kým mierový proces dospeje do konsolidovanej fázy;

15.  vyjadruje svoje znepokojenie nad správami o stále častejších prípadoch mučenia a násilných agresívnych činov; v tejto súvislosti chváli prácu nepálskeho národného výboru pre ľudské práva;

16.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že nepálska vláda predĺžila mandát UNOHCR o jeden rok a obmedzila jeho mandát, pričom pomaly ruší jeho fungovanie v regiónoch, čo nevzbudzuje nádej, že je možné zintenzívniť jeho funkciu vo vzťahu k monitorovaniu ľudských práv;

17.  vyzýva na vytvorenie Výboru pre zmiznutých, Výboru pravdy a zmierenia a Výboru pre mier a rehabilitáciu, tak ako to predpokladá všeobecná mierová dohoda;

18.  vyslovuje hlboké poľutovanie nad tým, že doteraz nebol na civilných súdoch stíhaný ani jeden prípad vážnych zločinov spáchaných počas konfliktu na oboch stranách;

19.  naliehavo žiada strany a vládu, aby prestali politicky zasahovať do trestnoprávnych konaní, aby v rámci ústavného procesu vytvorili politicky nezávislý súdny sektor a aby zároveň pripravili plán ratifikácie štatútu Medzinárodného trestného súdu;

20.  chváli vyhlásenie z roku 2009 o tom, že Nepál bude podporovať návrhy zásad a usmernení OSN na elimináciu diskriminácie na základe príslušenstva ku kastám, ale vyslovuje znepokojenie nad pokračovaním praxe nútených prác, predovšetkým v Kamaiyi, Haruwe a Charuwe, ako aj nad situáciou miliónov ľudí bez pôdy, ktorá sa môže ešte zhoršovať v súvislosti so zmenou klímy, a vyzýva vládu a strany, aby podporili fungovanie Výboru pre reformu pozemkového vlastníctva;

21.  vyzýva vládu Nepálu, aby sa zamerala na riešenie problému 800 000 Nepálčanov bez štátnej príslušnosti a zjednodušila úradné postupy a znížila náklady spojené s predkladaním žiadostí o vydanie certifikátu štátneho občianstva; považuje za nevyhnutné, aby sa aj tieto osoby brali do úvahy počas rokovaní v rámci mierového procesu;

22.  naliehavo žiada nepálsku vládu, aby zabezpečila dodržiavanie noriem ochrany všetkých utečencov a aby pokračovala v úsilí predchádzať problému chýbajúcej štátnej príslušnosti a výskyt tohto problému obmedzovať, predovšetkým v súvislosti s obyvateľmi Bhutánu a v súlade s medzinárodnými normami, aby podpísala dohovor o utečencoch z roku 1951 alebo jeho protokol z roku 1976 a aby postupovala v súlade s normami stanovenými UNHCR;

23.  domnieva sa, že pokračovanie bezpodmienečného uplatňovania džentlmenskej dohody o tibetských utečencoch zo strany nepálskych úradov má zásadný význam pre udržanie kontaktu medzi UNHCR a tibetskými komunitami; v tejto súvislosti víta možnosti poskytnúť prístup na územie Nepálu v rámci džentlmenskej dohody s UNHCR a umožniť trvalejšie riešenia;

24.  prostredníctvom svojej delegácie v Káthmandu vyzýva vysokú predstaviteľku EÚ, aby podrobne sledovala politickú situáciu v Nepále a aby využila svoj vplyv a apelovala na susedné veľmoci v regióne, predovšetkým na Čínu a Indiu, aby podporovali rokovania zamerané na vytvorenie vlády národnej jednoty;

25.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, členským štátom, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vláde Nepálu, vládam a parlamentom Indie a Čínskej ľudovej republiky a generálnemu tajomníkovi OSN.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o popravách v Líbyi

P7_TA(2010)0246 RC-B7-0391/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o zrušení trestu smrti a svoje predchádzajúce uznesenia o výročných správach o ľudských právach vo svete, najmä na tie z roku 2008, ako aj na potrebu okamžitého moratória na popravy v krajinách, v ktorých sa trest smrti stále uplatňuje,

–  so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov 62/149 z 18. decembra 2007 a 63/168 z 18. decembra 2008, v ktorých sa vyzýva na zavedenie moratória na uplatňovanie trestu smrti (o správe tretieho výboru (A/62/439/Add.2)),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o treste smrti zo 16. júna 1998 a ich revidovanú a aktualizovanú verziu z roku 2008,

–  so zreteľom na záverečné vyhlásenie požadujúce všeobecné zrušenie trestu smrti prijaté na 4. Svetovom kongrese proti trestu smrti, ktorý sa konal v Ženeve od 24. do 26. februára 2010,

–  so zreteľom na medzinárodné dohovory o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

–  so zreteľom na migračnú a azylovú politiku EÚ a Ženevský dohovor z 28. júla 1951 a Protokol z 31. januára 1967 o štatúte utečencov,

–  so zreteľom na neformálny dialóg prebiehajúci medzi EÚ a Líbyou v záujme posilnenia vzťahov a na súčasnú spoluprácu medzi EÚ a Líbyou v oblasti migrácie (dva projekty realizované v rámci programu Aeneas a nástroja pre prisťahovalectvo a azyl) a HIV-AIDS (akčný plán pre Bengází),

–  so zreteľom na článok 122 ods.5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže zrušenie trestu smrti je neoddeliteľnou súčasťou základných hodnôt Európskej únie; keďže Európsky parlament je pevne oddaný zrušeniu trestu smrti, a snaží sa dosiahnuť všeobecný súhlas s touto zásadou,

B.  keďže líbyjská vláda odoláva snahám o zrušenie trestu smrti; keďže v decembri 2007 a 2008 bola Líbya jednou z mála krajín, ktoré hlasovali proti prijatiu rezolúcií Valného zhromaždenia OSN volajúcich po celosvetovom moratóriu na popravy,

C.  keďže Líbya bola nedávno zvolená do Rady OSN pre ľudské práva, čo si vyžaduje zodpovednosť v oblasti ľudských práv,

D.  keďže noviny Cerene, ktoré sa úzko spájajú s osobou Sajfa al-Islám al-Kaddáfího, synom líbyjského vodcu Muammara al-Kaddáfího, uviedli správu, že v Tripolise a Bengází bolo 30. mája po usvedčení z úkladnej vraždy popravených 18 osôb vrátane občanov Čadu, Egypta a Nigérie; keďže líbyjské orgány nezverejnili ich totožnosť,

E.  keďže prevláda strach, že tresty smrti sú vynesené na konci procesov, ktoré nespĺňajú medzinárodné normy pre spravodlivé súdne procesy,

F.  keďže Medzinárodný dohovor o ľudských a občianskych právach, ktorého signatárom je aj Líbya, a najmä jeho článok 6.2 vyžadujú od štátov, ktoré sú stranami dohovoru a ktoré trest smrti nezrušili, aby ho uplatňovali len v prípade najvážnejších trestných činov,

G.  keďže líbyjské súdy aj naďalej vynášajú trest smrti, a to najmä za vraždy a trestné činy spojené s drogami, aj keď tento trest môže byť vynesený aj v celej škále iných trestných činov vrátane pokojného uplatňovania práva na slobodu prejavu a združovania sa,

H.  keďže neexistujú úradné štatistiky o počte osôb odsúdených na trest smrti a každoročne popravených v Líbyi; keďže podľa rôznych zdrojov v súčasnosti čaká na trest smrti viac než 200 osôb, a to vrátane občanov cudzích štátov,

I.  keďže cudzí štátni príslušníci často nemajú prístup k vlastným konzulárnym zástupcom a k tlmočníckej alebo prekladateľskej pomoci počas súdnych procesov,

J.  keďže článok 19 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie zakazuje akýkoľvek odsun, vyhostenie alebo vydanie do štátu, v ktorom existuje vážna hrozba, že príslušná osoba bude vystavená trestu smrti, mučeniu alebo inému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

K.  keďže od zrušenia medzinárodných sankcií, ktoré boli uvalené na Líbyu, v roku 2003, Európska únia vyvíja politiku postupného zbližovania s Líbyou a na konci roku 2007 začala proces rokovaní o rámcovej dohode s ňou,

L.  keďže EÚ vedie neformálny dialóg a sériu konzultácií s Líbyou s cieľom podpísať rámcovú dohodu, ktorá bude zahŕňať aj otázky týkajúce sa migrácie; keďže prebiehajúce rokovania sa dodnes vyznačujú najmenej siedmimi kolami rokovaní medzi dvoma stranami, ktoré neviedli k žiadnemu významnému pokroku alebo jasným záväzkom zo strany Líbye, pokiaľ ide o medzinárodné dohovory o ľudských právach,

M.  keďže hlavnou prekážkou vo vzťahoch medzi EÚ a Líbyou je nedostatočný pokrok v dialógu o ľudských právach, základných slobodách a demokracii, najmä chýbajúca ratifikácia Ženevského dohovoru, ako aj agresívna vonkajšia politika líbyjského režimu, a to nielen voči európskym štátom; keďže Líbya nemá vnútorný azylový systém zahŕňajúci kontrolu a registráciu utečencov, ktorý by im priznal štatút utečencov a umožnil návštevy vo väzenských zariadeniach a poskytovanie zdravotníckej a humanitárnej pomoci, čo bola práca, ktorú vykonával úrad UNCHR,

N.  keďže podľa úradu UNHCR bolo v Líbyi registrovaných 9 000 utečencov, najmä Palestínčanov, Iračanov, Sudáncov a Somálčanov, z ktorých 3 700 je žiadateľov o azyl pochádzajúcich najmä z Eritrey; keďže utečenci neustále riskujú deportáciu do krajín ich pôvodu a presun bez dodržiavania kritérií Ženevského dohovoru, pričom im hrozí prenasledovanie a smrť; keďže z väzenských zariadení pre utečencov boli hlásené prípady zlého zaobchádzania, mučenia a vraždenia a objavili sa aj správy o zanechaní utečencov v púštnych hraničných oblastiach medzi Líbyou a inými africkými krajinami,

O.  keďže 8. júna 2010 líbyjské orgány nariadili uzavretie úradu UNHCR s 26 pracovníkmi, ktorý v Tripolise pôsobil od roku 1991, pričom ako dôvod uviedli údajné vykonávanie nezákonných činností,

P.  keďže Líbyi, podobne ako krajinám, ktoré podpísali asociačné dohody, boli v rámci národného indikatívneho programu vyčlenené prostriedky vo výške 60 miliónov EUR na roky 2011 – 2013, ktoré by jej mali umožniť poskytovať ďalšiu zdravotnícku pomoc a bojovať proti nezákonnému prisťahovalectvu,

1.  opätovne pripomína svoju dlhodobú pozíciu voči trestu smrti vo všetkých prípadoch a za akýchkoľvek okolností; pripomína, že EÚ prijala pevný záväzok, že sa bude usilovať o zrušenie trestu smrti všade, a opäť zdôrazňuje, že zrušenie trestu smrti prispieva k posilneniu ľudskej dôstojnosti a postupnému rozvoju ľudských práv;

2.  dôrazne odsudzuje popravu 18 osôb 30. mája 2010 a vyjadruje sústrasť a solidaritu rodinám zosnulých;

3.  žiada Líbyu, aby zverejnila mená 18 popravených osôb vrátane cudzích štátnych príslušníkov;

4.  vyzýva líbyjské úrady, aby zabezpečili, že osoby zadržiavané v súvislosti s uvedenými udalosťami budú mať počas väzby zaručené humánne zaobchádzanie a spravodlivé súdne procesy podľa medzinárodného práva vrátane možnosti zastúpenia právnikom podľa vlastného výberu a dodržiavania zásady prezumpcie neviny;

5.  nalieha na líbyjské orgány, aby pokročili smerom k moratóriu na popravy;

6.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad uzavretím úradu UNHCR v Líbyi;

7.  nalieha na líbyjské orgány, aby bezodkladne ratifikovali Ženevský dohovor o utečencoch a aby umožnili a uľahčili priebeh činností UNHCR v Líbyi, vrátane vytvorenia vnútroštátneho azylového systému;

8.  vyzýva členské štáty, ktoré deportujú migrantov do Líbye, aby to v spolupráci s agentúrou Frontex (Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie) bezodkladne ukončili, ak existuje vážna hrozba, že príslušná osoba bude vystavená trestu smrti, mučeniu alebo inému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu;

9.  vyzýva Komisiu a Radu, aby podnikli kroky v zmysle článkov 265 a 218 ods. 10 ZFEÚ, ktoré stanovujú, že „Európsky parlament je ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania“ rokovaní s Líbyou; pripomína svoju výzvu, aby bol plne informovaný v súvislosti s rokovacím mandátom Komisie v tejto oblasti;

10.  potvrdzuje, že akákoľvek spolupráca alebo dohoda medzi EÚ a Líbyou musí byť podmienená ratifikáciou a vykonávaním Ženevského dohovoru o utečencoch a ostatných hlavných dohovorov o ľudských právach zo strany Líbye;

11.  víta skutočnosť, že výbor pod vedením bývalého predsedu najvyššieho súdu Dr. Abdulrahama Abu Tuta uskutočňuje reformu trestného zákonníku, a dúfa, že skoro bude môcť predložiť správu; vyzýva líbyjské orgány, aby začali slobodnú a demokratickú národnú rozpravu o treste smrti s cieľom pripojiť sa k celosvetovému prúdu smerujúcemu k jeho zrušeniu;

12.  víta prepustenie švajčiarskeho občana Maxa Goeldiho;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom, UNHCR, Valnému zhromaždeniu OSN, Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov a líbyjským orgánom.