Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 6. júla 2010 - Štrasburg
Pristúpenie členských štátov k Dohovoru o medzinárodných výstavách podpísanému 22. novembra 1928 v Paríži ***
 Uzavretie Protokolu o integrovanom riadení pobrežných zón v Stredozemí k Dohovoru o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora ***
 Dohoda medzi EÚ a Islandom a Nórskom o uplatňovaní určitých ustanovení rozhodnutí Rady 2008/615/SVV a 2008/616/SVV ***
 Účasť Švajčiarska a Lichtenštajnska na činnosti agentúry Frontex ***
 Žiadosť o ochranu parlamentnej imunity Valdemara Tomaševského
 Kvalita štatistických údajov v kontexte postupu pri nadmernom deficite *
 Stratégia Európskej únie pre región Baltického mora a úloha makroregiónov v budúcej politike súdržnosti
 Prínos regionálnej politiky EÚ v boji proti finančnej a hospodárskej kríze s osobitným ohľadom na cieľ 2
 Práva cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave ***II
 Práva cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave ***II
 Inteligentné dopravné systémy v oblasti cestnej dopravy a rozhrania s inými druhmi dopravy ***II
 Ohlasovacie formality lodí plávajúcich do prístavov a/alebo z prístavov ***I
 Udržateľná budúcnosť dopravy
 Výročná správa Výboru pre petície za rok 2009
 Podpora prístupu mládeže na trh práce a posilnenie postavenia účastníkov odbornej prípravy, odborných stáží a učňovského vzdelávania
 Atypické zmluvy, zabezpečené profesionálne dráhy a nové formy sociálneho dialógu
 Zelená kniha Komisie o nakladaní s biologickým odpadom v Európskej únii

Pristúpenie členských štátov k Dohovoru o medzinárodných výstavách podpísanému 22. novembra 1928 v Paríži ***
PDF 196kWORD 32k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2010 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa členským štátom povoľuje pristúpiť k Dohovoru o medzinárodných výstavách podpísanému 22. novembra 1928 v Paríži, doplnenému protokolmi z 10. mája 1948, 16. novembra 1966, 30. novembra 1972, zmenou a doplnením z 24. júna 1982 a zmenou a doplnením z 31. mája 1988 (08100/2010 – C7-0105/2010 – 2010/0015(NLE))
P7_TA(2010)0248A7-0201/2010

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (08100/2010),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom a článkom 218 ods. 6 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0105/2010),

–  so zreteľom na články 81 a 90 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0201/2010),

1.  udeľuje súhlas s návrhom rozhodnutia Rady;

2.  poveruje svojho pre predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


Uzavretie Protokolu o integrovanom riadení pobrežných zón v Stredozemí k Dohovoru o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora ***
PDF 195kWORD 33k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2010 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu o integrovanom riadení pobrežných zón v Stredozemí k Dohovoru o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora v mene Európskej únie (09132/2010 – C7-0128/2010 – 2010/0016(NLE))
P7_TA(2010)0249A7-0191/2010

(Súhlas)

Európsky parlament,

  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (09132/2010),

  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 192 ods. 1 a článkom 218 ods. 6 druhý pododsek písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

  so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 8 rokovacieho poriadku,

  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0191/2010),

1.  udeľuje súhlas s uzavretím protokolu;

2.  poveruje svojho pre predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


Dohoda medzi EÚ a Islandom a Nórskom o uplatňovaní určitých ustanovení rozhodnutí Rady 2008/615/SVV a 2008/616/SVV ***
PDF 199kWORD 35k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2010 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Islandom a Nórskom na účely uplatňovania určitých ustanovení rozhodnutia Rady 2008/615/SVV o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti, a rozhodnutia Rady 2008/616/SVV o vykonávaní rozhodnutia 2008/615/SVV o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti, vrátane jeho prílohy (05309/2010 – C7-0031/2010 – 2009/0191(NLE))
P7_TA(2010)0250A7-0173/2010

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh dohody medzi Európskou úniou a Islandom a Nórskom na účely uplatňovania určitých ustanovení rozhodnutia Rady 2008/615/SVV o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti, a rozhodnutia Rady 2008/616/SVV o vykonávaní rozhodnutia 2008/615/SVV o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti, vrátane jeho prílohy (05060/2009),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05309/2010),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) v spojení s článkom 82 ods. 1 druhým pododsekom písm. d) a článkom 87 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0031/2010),

–  so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 8 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0173/2010),

1.  udeľuje súhlas s uzavretím dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov, Islandu a Nórska.


Účasť Švajčiarska a Lichtenštajnska na činnosti agentúry Frontex ***
PDF 202kWORD 35k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2010 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Dohody medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom na strane druhej o dojednaní foriem účasti týchto štátov na činnosti Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (05707/2010 – C7-0217/2009 – 2009/0073(NLE))
P7_TA(2010)0251A7-0172/2010

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Dohody medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom na strane druhej o dojednaní foriem účasti týchto štátov na činnosti Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (10701/2009),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady predložený Komisiou (KOM(2009)0255),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05707/2010),

–  so zreteľom na článok 62 ods. 2 písm. a) a článok 66 v spojení s článkom 300 ods. 2, prvou vetou prvého pododseku, a článkom 300 ods. 3 prvým pododsekom Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Rada konzultovala Európsky parlament (C7-0217/2009),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 77 ods. 2 písm. b) a článok 74 v spojení s článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom (v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 8 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0172/2010),

1.  udeľuje súhlas s uzavretím dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov, Švajčiarskej konfederácie a Lichtenštajnského kniežatstva.


Žiadosť o ochranu parlamentnej imunity Valdemara Tomaševského
PDF 203kWORD 37k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2010 o žiadosti o ochranu imunity a výsad Valdemara Tomaševského (2010/2047(IMM))
P7_TA(2010)0252A7-0214/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o ochranu imunity Valdemara Tomaševského, ktorá bola zaslaná predsedovi Európskeho parlamentu 2. februára 2010 a predložená na plenárnej schôdzi 24. marca 2010,

–  po vypočutí Valdemara Tomaševského v súlade s článkom 7 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu (č. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie pripojeného k zmluvám, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na štatút európskych poslancov prijatý 28. septembra 2005,

–  so zreteľom na článok 6 ods. 2 a článok 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A7-0214/2010),

A.  keďže Valdemar Tomaševski je poslancom Európskeho parlamentu,

B.  keďže pán Valdemar Tomaševski nie je trestne stíhaný v zmysle článku 8 protokolu, a preto nejde o otázku poslaneckej imunity,

C.  keďže „Etický kódex politických predstaviteľov“ (ďalej len „etický kódex“) ustanovený zákonom z 19. septembra 2006 (N.X-816), ktorého dodržiavanie zaručuje Ústredný etický výbor Litovskej republiky, politický orgán zriadený zákonom z 1. júla 2008 (N.X-1777), sa v súlade so svojimi ustanoveniami uplatňuje aj na európskych poslancov zvolených v Litve,

D.  keďže 22. januára 2010 Ústredný etický výbor Litovskej republiky prijal na základe uvedeného etického kódexu rozhodnutie o verejnom napomenutí Valdemara Tomaševského vo vzťahu k jeho politickým aktivitám, ktoré vykonáva vo funkcii poslanca Európskeho parlamentu,

E.  keďže v súlade so znením článku 2 štatútu poslancov Európskeho parlamentu(1)sú poslanci slobodní a nezávislí“,

F.  so zreteľom na zásadu nadradenosti práva Únie,

G.  keďže predmetné rozhodnutie a právne predpisy Litovskej republiky, ktoré sú jeho základom, porušujú právo Únie, pretože nedodržujú zásadu slobody a nezávislosti európskeho poslanca stanovenú v článku 2 štatútu poslancov,

H.  keďže Európska komisia má ako strážkyňa zmlúv začať konanie o porušení právnych predpisov voči Litovskej republike na základe článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

1.  žiada Európsku komisiu, aby sa obrátila na litovské orgány s cieľom zaručiť dodržiavanie práva Európskej únie a aby v prípade potreby začala konanie o porušení práva Spoločenstva podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

2.  poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie a správu gestorského výboru ihneď postúpil Európskej komisii a príslušným orgánom Litovskej republiky.

(1) Ú. v. EÚ L 262, 7.10.2005, s. 1.


Kvalita štatistických údajov v kontexte postupu pri nadmernom deficite *
PDF 559kWORD 127k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2010 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 479/2009, pokiaľ ide o kvalitu štatistických údajov v kontexte postupu pri nadmernom deficite (KOM(2010)0053 – C7-0064/2010 – 2010/0035(NLE))
P7_TA(2010)0253A7-0220/2010

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2010)0053),

–  so zreteľom na článok 126 ods. 14 tretí pododsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0064/2010),

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 31. marca 2010(1),

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0220/2010),

1.  schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1
Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt
Odôvodnenie 1 a (nové)
(1a)  Nanešťastie upozornenie Komisie (Eurostatu) vydané už v roku 2004, ani iniciatívy Komisie v tejto oblasti, uvedené v jej oznámení z 22. decembra 2004 s názvom K európskej stratégii riadenia pre fiškálnu štatistiku1, neviedli v Rade k prijatiu už v tom čase oneskorených reforiem riadiaceho rámca pre fiškálnu štatistiku. Ak by sa prijali včasné opatrenia, chyby pri vykazovaní príslušných údajov o deficite verejných financií by sa dali odhaliť už omnoho skôr a kríza, ktorá z tejto situácie vyplynula, sa dala prinajmenšom obmedziť. Preto je mimoriadne dôležité, aby Komisia (Eurostat) získala zodpovedajúci rámec právomocí, mala dostatočný počet zamestnancov a čo najväčšiu nezávislosť.
__________
1KOM(2004)0832.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2
Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt
Odôvodnenie 1 b (nové)
(1b)  Komisia by mala zhodnotiť doterajšie postupy uplatňované pri zhromažďovaní finančných štatistík od členských štátov a  ich vyhodnocovanie, a vyvodiť príslušné závery. Tieto závery by mali byť predložené Európskemu parlamentu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3
Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt
Odôvodnenie 3
(3)  Revidovaný riadiaci rámec pre fiškálnu štatistiku celkove dobre fungoval a vo všeobecnosti poskytol uspokojivý výsledok z hľadiska vykazovania príslušných fiškálnych údajov o deficite verejných financií a verejnom dlhu. Predovšetkým, členské štáty väčšinou preukázali spoľahlivú spoluprácu v dobrej viere a prevádzkovú spôsobilosť vykazovať fiškálne údaje vysokej kvality.
(3)  Zatiaľ čo revidovaný riadiaci rámec pre fiškálnu štatistiku celkove dobre fungoval a vo všeobecnosti poskytol uspokojivý výsledok z hľadiska vykazovania príslušných fiškálnych údajov o deficite verejných financií a verejnom dlhu a väčšina členských štátov preukazovala spoľahlivú spoluprácu v dobrej viere a spôsobilosť operatívne vykazovať fiškálne údaje vysokej kvality, mali sa predchádzajúce príležitosti využiť na zvýšenie kvality a rozšírenie rozsahu údajov poskytovaných Komisii (Eurostatu).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4
Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt
Odôvodnenie 4
(4)  Najnovší vývoj však takisto jednoznačne preukázal, že súčasný riadiaci rámec pre fiškálnu štatistiku ešte vždy v potrebnom rozsahu neznižuje riziko zámerného oznamovania nesprávnych alebo nepresných údajov Komisii.
(4)  Najnovší vývoj v Únii však takisto jednoznačne preukázal, že súčasný riadiaci rámec pre fiškálnu štatistiku ešte stále v potrebnom rozsahu neznižuje riziko zámerného oznamovania nesprávnych alebo nepresných údajov Komisii.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5
Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt
Odôvodnenie 4 a (nové)
(4a)  Spoľahlivosť štatistík poskytovaných Komisii (Eurostatu) na úrovni Únie priamo závisí od spoľahlivosti štatistických údajov zozbieraných členskými štátmi na vnútroštátnej úrovni.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6
Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt
Odôvodnenie 4 b (nové)
(4b)  Zabezpečenie inštitucionálnej nezávislosti všetkých národných verejnoprávnych štatistických úradov je nevyhnutné na to, aby sa predišlo neprimeranému tlaku, ktorý by na ne mohli vyvíjať ich jednotlivé vlády.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7
Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt
Odôvodnenie 5
(5)  V tejto súvislosti by Komisia (Eurostat) mala mať ďalšie práva na prístup k rozšírenému rozsahu informácií pre potreby posúdenia kvality údajov.
(5)  V tejto súvislosti by Komisia (Eurostat) mala mať ďalšie práva na prístup k rozšírenému rozsahu informácií pre potreby posúdenia kvality údajov. Je nevyhnutné, aby sa údaje získané od členských štátov včas poskytovali Generálnemu riaditeľstvu pre štatistiku Európskej centrálnej banky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8
Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt
Odôvodnenie 5 a (nové)
(5a)  Porovnateľnosť ekonomických údajov si vyžaduje jednotnú metodiku. Komisia by preto mala podporovať harmonizáciu zhromažďovania štatistických údajov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9
Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt
Odôvodnenie 6
(6)  Komisia (Eurostat) by na účely uskutočňovania monitorovacích návštev v členskom štáte, ktorého štatistické informácie sú predmetom kontroly, mala mať právo prístupu k účtom subjektov verejnej správy na ústrednej a regionálnej úrovni, na úrovni miestnej samosprávy a na úrovni sociálneho zabezpečenia vrátane poskytovania podrobných základných účtovných informácií, relevantných štatistických zisťovaní a dotazníkov a ďalších s tým spojených informácií, pričom sa rešpektujú právne predpisy o ochrane údajov, ako aj o štatistickej dôvernosti.
(6)  Komisia (Eurostat) by na účely uskutočňovania monitorovacích návštev v členskom štáte, ktorého štatistické informácie sú predmetom kontroly, mala mať právo prístupu k účtom subjektov verejnej správy na ústrednej a regionálnej úrovni, na úrovni miestnej samosprávy a na úrovni sociálneho zabezpečenia vrátane poskytovania podrobných základných účtovných informácií, relevantných štatistických zisťovaní a dotazníkov a ďalších súvisiacich informácií vrátane informácií o podsúvahových operáciách, pričom sa rešpektujú právne predpisy o ochrane údajov, ako aj o štatistickej dôvernosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10
Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt
Odôvodnenie 6 a (nové)
(6a)  Aby mohla Komisia (Eurostat) zodpovedne plniť svoje rozšírené kontrolné funkcie, treba zvýšiť počet kvalifikovaných pracovníkov na príslušných oddeleniach. Tieto dodatočné výdavky na pracovníkov a náklady by sa mali pokryť presunom rozpočtových prostriedkov a reorganizáciou pracovných miest v rámci Komisie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11
Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt
Odôvodnenie 7
(7)  Verejné účty jednotlivých orgánov verejnej správy, ako aj verejných orgánov zaradených mimo sektora verejnej správy by mali byť hlavným predmetom kontrol a verejné účty by sa mali posudzovať z hľadiska ich štatistického použitia.
(7)  Verejné účty jednotlivých orgánov verejnej správy, ako aj verejných orgánov zaradených mimo sektora verejnej správy by mali byť hlavným predmetom kontrol a verejné účty by sa mali posudzovať z hľadiska ich štatistického použitia. Pri rozpočtovom hodnotení by sa mala využívať strednodobá analýza aj viacročné rámce.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12
Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt
Odôvodnenie 8 a (nové)
(8a)  Členské štáty by mali Komisii (Eurostatu) poskytnúť všetky štatistické a rozpočtové informácie na základe štandardizovanej a medzinárodne uznávanej účtovnej metódy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13
Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt
Odôvodnenie 8 b (nové)
(8b)  Komisia by mala zvážiť zavedenie sankcií v rámci Paktu stability a rastu, pokiaľ ide o predkladanie skreslených makroekonomických štatistík členskými štátmi. Komisia by mala zvážiť uplatňovanie takýchto sankcií voči členským štátom, ktoré falšujú makroekonomické štatistické údaje týkajúce sa ich rozpočtového deficitu a verejného dlhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14
Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt
Článok 1 – bod -1 (nový)
Nariadenie (ES) č. 479/2009
Článok 2 – odsek 1
-1.  V článku 2 sa odsek 1 nahrádza takto:
'1.  Údaje o úrovni plánovaného schodku a dlhu sektora verejnej správy znamenajú údaje, ktoré pre bežný rok stanovili členské štáty. Sú to najnovšie úradné prognózy, pri zohľadnení najnovších rozpočtových rozhodnutí a hospodárskych trendov a perspektív a mesačných a štvrťročných výnosov. Vytvoria sa čo najskôr pred termínom vykazovania.„
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15
Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt
Článok 1 – bod 2
Nariadenie (ES) č. 479/2009
Článok 8 – odsek 2 – pododsek 1
2.  Členské štáty čo najskôr poskytnú Komisii (Eurostatu) prístup ku všetkým informáciám požadovaným na potreby posúdenia kvality údajov, vrátane štatistických informácií, ako sú údaje z národných účtov, opisy zdrojov a metód, notifikačné tabuľky v súvislosti s oznamovaním postupu pri nadmernom deficite a dodatočné dotazníky a vysvetlenia k notifikačným tabuľkám.
2.  Členské štáty čo najskôr poskytnú Komisii (Eurostatu) prístup ku všetkým štatistickým a rozpočtovým informáciám požadovaným na potreby posúdenia kvality údajov.Tieto informácie vychádzajú zo štandardizovaných a medzinárodne akceptovaných účtovných metód odsúhlasených Komisiou (Eurostatom). Štatistické a rozpočtové informácie zahŕňajú najmä:
a) údaje z národných účtov;
b) opisy zdrojov a metód;
c) notifikačné tabuľky v súvislosti s oznamovaním postupu pri nadmernom deficite;
d) dodatočné dotazníky a vysvetlenia k notifikačným tabuľkám v súvislosti s postupom pri nadmernom deficite;
e) informácie od hlavného audítorského úradu, ministerstva financií alebo príslušného regionálneho orgánu o plnení národného rozpočtu členského štátu a regionálnych rozpočtov;
f) účty mimorozpočtových subjektov alebo neziskových organizácií a podobných orgánov, ktoré sú súčasťou sektora verejnej správy vo vnútroštátnych účtoch;
g) kompletné informácie o všetkých typoch podsúvahových subjektov;
h) účty fondov sociálneho zabezpečenia; a
i) prieskumy miestnych samospráv.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16
Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt
Článok 1 – bod 3
Nariadenie (ES) č. 479/2009
Článok 11 – odsek 3 – pododsek 1
3.  Metodické návštevy sú navrhnuté s cieľom monitorovať postupy a overovať účty, ktoré dokladujú vykázané aktuálne údaje, a vyvodiť podrobné závery v súvislosti s kvalitou vykazovaných údajov, ako je definované v článku 8 ods. 1.
3.  Metodické návštevy môžu byť neohlásené a sú navrhnuté s cieľom monitorovať postupy, vrátane nezávislosti národného štatistického úradu od vlády, a overovať účty, ktoré dokladujú vykázané aktuálne údaje, a vyvodiť podrobné závery v súvislosti s kvalitou vykazovaných údajov, ako je definované v článku 8 ods. 1.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17
Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt
Článok 1 – bod 3
Nariadenie (ES) č. 479/2009
Článok 11 – odsek 3 – pododsek 2
Metodické návštevy sa uskutočnia len vo výnimočných prípadoch vtedy, ak sa jasne preukázali výrazné riziká alebo problémy s kvalitou údajov.
Ohlásené alebo neohlásené metodické návštevy sa uskutočnia len v prípadoch, ak existuje podozrenie na vážne riziká alebo problémy s kvalitou údajov. Komisia vypracuje zoznam prípadov, ktoré sa budú považovať za závažné riziko alebo problém súvisiaci s kvalitou údajov. Tento zoznam sa vypracuje po konzultácii s VMFB.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18
Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt
Článok 1 – bod 4
Nariadenie (ES) č. 479/2009
Článok 12 – odsek 1 – pododsek 1
1.  Členské štáty poskytnú na žiadosť Komisie (Eurostatu) pomoc expertov v oblasti národných účtov vrátane pomoci pri príprave a uskutočňovaní metodických návštev. Pri výkone svojich úloh poskytnú títo experti nezávislú expertízu. Zoznam týchto expertov v oblasti národných účtov sa vytvorí na základe návrhov, ktoré Komisii (Eurostatu) zašlú národné úrady zodpovedné za vykazovanie nadmerného deficitu.
1.  Členské štáty poskytnú na žiadosť Komisie (Eurostatu) pomoc expertov v oblasti národných účtov vrátane pomoci pri príprave a uskutočňovaní metodických návštev, ktoré môžu byť aj neohlásené. Pri výkone svojich úloh poskytnú títo experti nezávislú expertízu a musia absolvovať osobitnú odbornú prípravu s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň expertízy a nestrannosť. Zoznam týchto expertov v oblasti národných účtov sa vytvorí na základe návrhov, ktoré Komisii (Eurostatu) zašlú národné úrady zodpovedné za vykazovanie nadmerného deficitu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19
Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt
Článok 1 – bod 5
Nariadenie (ES) č. 479/2009
Článok 12 – odsek 2 – pododsek 1
2.  V rámci metodických návštev má Komisia (Eurostat) právo na prístup k účtom všetkých subjektov verejnej správy na ústrednej, regionálnej, miestnej úrovni a na úrovni sociálneho zabezpečenia vrátane poskytnutia základných podrobných účtovných informácií, ako sú transakcie a súvahy, príslušné štatistické zisťovania a dotazníky a ďalšie s tým spojené informácie ako napríklad analytické dokumenty a účtovné údaje ostatných verejných orgánov.
2.  V rámci metodických návštev, ktoré môžu byť aj neohlásené, má Komisia (Eurostat) právo na prístup k účtom všetkých subjektov verejnej správy na ústrednej, regionálnej, miestnej úrovni a na úrovni sociálneho zabezpečenia (aj štátneho systému dôchodkového zabezpečenia) vrátane poskytnutia základných podrobných účtovných informácií, ako sú transakcie a súvahy, príslušné štatistické zisťovania a dotazníky a ďalšie súvisiace informácie, ako napríklad analytické dokumenty a účtovné údaje ostatných verejných orgánov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20
Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt
Článok 1 – bod 5
Nariadenie (ES) č. 479/2009
Článok 12 – odsek 2 – pododsek 1 a (nový)
Zástupcovia Európskej centrálnej banky sa môžu zúčastňovať na metodických návštevách a pomáhať úradníkom Komisie (Eurostat).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21
Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt
Článok 1 – bod 5
Nariadenie (ES) č. 479/2009
Článok 12 – odsek 2 – pododsek 1 b (nový)
Komisia (Eurostat) môže uskutočňovať kontroly priamo na mieste a môže viesť rozhovory s akoukoľvek organizáciou, ktorú pre svoju činnosť považuje za dôležitú.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22
Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt
Článok 1 – bod 5
Nariadenie (ES) č. 479/2009
Článok 12 – odsek 2 – pododsek 2
Členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na uľahčenie metodických návštev. Tieto návštevy sa môžu vykonávať vo vnútroštátnych orgánoch zapojených do podávania správ o postupe pri nadmernom deficite a vo všetkých útvaroch, ktoré sa priamo alebo nepriamo zúčastňujú na zostavovaní účtov a dlhu verejnej správy Členské štáty zabezpečia, aby tieto vnútroštátne orgány a útvary a, ak je to potrebné, ich vnútroštátne orgány, ktoré majú úradnú zodpovednosť za kontrolu verejných účtov, poskytli úradníkom Komisie alebo ostatným expertom uvedeným v odseku 1 pomoc potrebnú na vykonávanie ich povinností vrátane sprístupnenia dokumentov na odôvodnenie vykázaných údajov o skutočnom deficite a dlhu a základných účtov verejnej správy. Dôverné záznamy národného štatistického systému sa poskytnú len Komisii (Eurostatu).
Členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na uľahčenie metodických návštev, ktoré môžu byť aj neohlásené. Tieto návštevy sa môžu vykonávať vo vnútroštátnych orgánoch zapojených do podávania správ o postupe pri nadmernom deficite a vo všetkých útvaroch, ktoré sa priamo alebo nepriamo zúčastňujú na zostavovaní účtov a dlhu verejnej správy Členské štáty zabezpečia, aby tieto vnútroštátne orgány a útvary a, ak je to potrebné, ich vnútroštátne orgány, ktoré majú úradnú zodpovednosť za kontrolu verejných účtov, poskytli úradníkom Komisie alebo ostatným expertom uvedeným v odseku 1 pomoc potrebnú na vykonávanie ich povinností vrátane sprístupnenia dokumentov na odôvodnenie vykázaných údajov o skutočnom deficite a dlhu a základných účtov verejnej správy. Dôverné záznamy národného štatistického systému sa poskytnú len Komisii (Eurostatu).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23
Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt
Článok 1 – bod 5 a (nový)
Nariadenie (ES) č. 479/2009
Článok 16 – odsek 1
5a.  V článku 16 sa odsek 1 nahrádza takto:
'1.  Členské štáty zabezpečia, aby aktuálne údaje vykázané Komisii (Eurostatu) boli poskytované v súlade so zásadami stanovenými v článkoch 2 a 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike1.V tomto ohľade zodpovednosťou národných štatistických úradov je zabezpečiť súlad vykazovaných údajov s článkom  1 tohto nariadenia  a so základnými účtovnými pravidlami ESA 95.Členské štáty zabezpečia, aby národné štatistické úrady mali prístup ku všetkým príslušným informáciám potrebným na plnenie tejto úlohy.„
________________
1 Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164.

(1) Ú. v. EÚ C 103, 22. 4. 2010, s. 1.


Stratégia Európskej únie pre región Baltického mora a úloha makroregiónov v budúcej politike súdržnosti
PDF 325kWORD 94k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2010 o Stratégii Európskej únie pre región Baltického mora a o úlohe makroregiónov v budúcej politike súdržnosti (2009/2230(INI))
P7_TA(2010)0254A7-0202/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov týkajúce sa stratégie Európskej únie pre región Baltického mora (KOM(2009)0248) a na orientačný plán činnosti súvisiaci so stratégiou,

–  so zreteľom na závery Rady o stratégii Európskej únie pre región Baltického mora prijaté 26. októbra 2009,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2008 o environmentálnom vplyve plánovaného plynovodu v Baltickom mori, ktorý má prepojiť Rusko a Nemecko(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2006 o stratégii pre región Baltického mora v rámci severnej dimenzie(2),

–  so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k oznámeniu Komisie týkajúcemu sa stratégie Európskej únie pre región Baltického mora (ECO/261) a na tému „Spolupráca makroregiónov: Rozšírenie stratégie pre Pobaltie na ďalšie makroregióny v Európe“ (ECO/251),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov na tému „Úloha miestnych a regionálnych orgánov v novej stratégii pre Pobaltie“ z 21. – 22. apríla 2009,

–  so zreteľom na stanovisko z vlastnej iniciatívy Výboru regiónov k Bielej knihe Výboru regiónov o viacúrovňovom riadení (CdR 89/2009 fin),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0202/2010),

A.  keďže od rozšírenia Európskej únie v roku 2004 sa Baltické more stalo jej vnútorným morom, ktoré spája krajiny, ale predstavuje aj istú výzvu, a keďže štáty v regióne Baltického mora vykazujú značnú mieru vzájomnej závislosti a musia sa postaviť podobným výzvam,

B.  keďže stratégia pre región Baltického mora je pilotná pre budúce stratégie makroregiónov a jej úspech môže slúžiť ako vzor v súvislosti so spôsobom realizácie budúcich stratégií,

C.  keďže myšlienka tvorby funkčných regiónov sústredených okolo spoločných cieľov a rozvojových problémov môže prispieť k zvýšeniu efektívnosti regionálnej politiky Európskej únie,

D.  keďže na účel zvýšenia efektívnosti regionálnej politiky, obzvlášť v perspektíve jej reformy po roku 2013, treba rozhodne podporiť a rozvíjať myšlienku integrovaného prístupu a tvorby stratégií pre makroregióny, ktoré budú stratégiami pre celú Európsku úniu, avšak ich zavedenie nesmie viesť k renacionalizácii politiky súdržnosti,

E.  keďže Baltické more je naďalej najviac znečisteným morom Európskej únie a jeho environmentálny stav by sa nemal zhoršiť kvôli vykonávaniu rozsiahlych projektov energetickej infraštruktúry v Baltickom mori a v okolitých oblastiach (vrátane nečlenských krajín EÚ),

1.  s potešením prijíma schválenie stratégie pre región Baltického mora Európskou komisiou a jej podporu Radou, o ktoré Parlament žiadal od roku 2006;

2.  s osobitným potešením víta skutočnosť, že stratégia je výsledkom široko koncipovaných konzultácií so zúčastnenými stranami v členských štátoch, a to nielen s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, ale aj s akademickou a podnikateľskou obcou a mimovládnymi organizáciami, čo ukazuje, že proces konzultácií a prizývania partnerov od samého počiatku práce na stratégii je dôležitým činiteľom rozhodujúcim o jej úspechu; v tomto ohľade víta vytvorenie fóra občianskej spoločnosti v regióne, ako je samit akčnej skupiny pre Baltické more, a požaduje podobné iniciatívy pre budúce makroregióny, ktoré spoja verejné a súkromné subjekty a umožnia im zapojiť sa do vytvárania makroregionálnych stratégií;

3.  odporúča v tejto súvislosti, aby sa zvýšila angažovanosť miestnych spoločenstiev vytvorením širších a cielenejších komunikačných a konzultačných nástrojov vrátane použitia miestnych médií (miestnej televízie, rozhlasu a tlačených a on-line novín); vyzýva Komisiu, aby vytvorila osobitný internetový portál venovaný stratégii pre región Baltického mora, ktorý by fungoval ako fórum na výmenu skúseností týkajúcich sa súčasných a budúcich projektov realizovaných vládami, samosprávami, MVO a inými subjektmi aktívne pôsobiacimi v regióne Baltického mora;

4.  víta stratégiu EÚ do roku 2020, ktorá je v súlade s cieľmi stanovenými v stratégii pre región Baltického mora, a poznamenáva, že stratégia EÚ do roku 2020 môže predstavovať efektívny rámec na vykonávanie a posilňovanie stratégie pre región Baltického mora;

5.  domnieva sa, že nový rámec spolupráce na zásade integrovaného prístupu vytýčený stratégiou otvára možnosti pre racionálnejšie a efektívnejšie využitie finančných prostriedkov určených na ochranu životného prostredia a rozvoj regiónu Baltického mora, ktoré pochádzajú zo zdrojov EÚ a z vnútroštátnych fondov, ako aj od rôznych finančných inštitúcií;

6.  upozorňuje na rozdiely z hľadiska hospodárskeho rozvoja a inovácií, ktoré existujú v regióne Baltického mora, a na potrebu zvyšovania potenciálu všetkých oblastí vrátane vysoko rozvinutých oblastí, pretože tieto môžu napomôcť napredovanie najviac znevýhodnených regiónov; poukazuje na to, že treba podporovať nové oblasti s rozvojovým a inovačným potenciálom a chopiť sa príležitosti využitia pridanej hodnoty stratégie pre región Baltického mora a iných budúcich makroregionálnych stratégií na dosiahnutie nového stupňa súčinnosti, ktorá môže znížiť jestvujúce rozdiely, s cieľom vytvorenia trvalej oblasti spoločnej prosperity s vysokou mierou konkurencieschopnosti, čo má kľúčový význam pri vyrovnávaní sa so starnutím obyvateľstva a s novými modelmi v globalizácii;

7.  zdôrazňuje, že na zvýšenie atraktivity regiónu Baltického mora ako hospodárskeho priestoru je potrebné začať rýchlo a dôsledne vykonávať právne akty Európskej únie zamerané na posilnenie vnútorného trhu, ako je smernica o službách;

8.  vyzýva členské štáty a regióny, aby využívali štrukturálne fondy dostupné pre roky 2007 – 2013 s cieľom zabezpečiť čo najväčšiu podporu stratégie, najmä v záujme pomáhania tvorby pracovných príležitostí a hospodárskeho rastu v oblastiach najviac postihnutých hospodárskou krízou, a súčasne odporúča, aby sa v odôvodnených prípadoch prijali ustanovenia týkajúce sa zmien v operačných programoch počas súčasného programového obdobia; zdôrazňuje, že využívanie osobitných vlastností regiónov by mohlo viesť k oveľa efektívnejšiemu využívaniu štrukturálnych fondov a k vytváraniu pridanej hodnoty na regionálnej úrovni;

9.  pripomína rozsiahly vplyv, ktorý mala celosvetová finančná a hospodárska kríza na všetky krajiny v tomto regióne, najmä na pobaltské štáty; žiada všetky zúčastnené strany, aby pre krízu nepoľavili vo svojich záväzkoch voči stratégii EÚ pre oblasť Baltického mora;

10.  je presvedčený, že podmienkou úspechu stratégie a dosiahnutia ambicióznych cieľov ďalších makroregionálnych stratégií sú aktivity vykonané v kontexte politík všetkých sektorov územného charakteru vrátane spoločnej poľnohospodárskej politiky, politiky rybného hospodárstva a politiky v oblasti dopravy, priemyslu či výskumu a koherentnej politiky v oblasti infraštruktúry, ako aj spojenie dostupných finančných prostriedkov nasmerovaných na spoločne vymedzené ciele na danom území; v tomto kontexte je namieste preskúmať politiky z hľadiska týchto nových výziev, ustanoviť náležitý rámec na úrovni EÚ a rozhodnúť o tom, v akom vzťahu by mal byť tento rámec k jestvujúcim vnútroštátnym a miestnym štruktúram;

11.  je presvedčený, že územný charakter stratégie sa pričiní o rozvoj a konkretizáciu myšlienky územnej súdržnosti, ktorú Lisabonská zmluva stavia na úroveň hospodárskej a spoločenskej súdržnosti, a so zreteľom na tento fakt vyzýva Komisiu, aby vstúpila do aktívneho dialógu o úlohe a vplyve makroregionálnej politiky EÚ po roku 2013;

12.  podporuje vytvorenie osobitných ustanovení v rámci nadchádzajúceho všeobecného nariadenia o štrukturálnych fondoch na základe ustanovení o územnej spolupráci, ktoré sú jasné a zohľadňujú rôznu administratívnu kultúru a nekladú dodatočnú administratívnu záťaž na príjemcov s cieľom zintenzívniť spoluprácu medzi štátmi a regiónmi a prípravu ďalších spoločných akčných stratégií, ktoré môžu posilniť atraktivitu regiónu na európskej a medzinárodnej úrovni a následne môžu byť modelom pre cezhraničnú spoluprácu;

13.  upozorňuje na fakt, že stratégiu pre región Baltického mora treba chápať ako proces, v ktorom zásady činnosti a spolupráce podliehajú neustálej evolúcii, v dôsledku čoho treba aktualizovať stratégiu, a že nadradeným cieľom je nájsť optimálne mechanizmy, ktoré by bolo možné uplatniť pri nasledovných makroregionálnych stratégiách; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zbierania, zosumarizovania a presadzovania úspešných iniciatív a ich výsledkov; podporuje plán Komisie vytvoriť databázu najlepších postupov, aby sa tieto postupy využívali pri vytváraní budúcich makroregionálnych stratégií;

14.  je presvedčený, že územná spolupráca rozvíjaná v rámci stratégie pre makroregióny môže do značnej miery prispieť k posilňovaniu procesu integrácie prostredníctvom väčšieho angažovania občianskej spoločnosti v rozhodovacom procese a pri realizácii konkrétnych činností; v tomto kontexte poukazuje na opodstatnenosť zavedenia makroregionálnych stratégií na spoločenskej, hospodárskej, kultúrnej a vzdelávacej úrovni a na úrovni cestovného ruchu; rovnako považuje za dôležité presadzovať makroregionálne stratégie prostredníctvom zriadenia Európskeho zoskupenia územnej spolupráce s cieľom posilniť účasť miestnej občianskej spoločnosti a subsidiaritu;

15.  zdôrazňuje význam presadzovania rozvoja v oblasti kultúry, vzdelávania, výskumu a inovácií a nabáda štáty na užšiu spoluprácu predovšetkým v poslednej z týchto oblastí; uznáva, že v oblasti vzdelávania môže byť spolupráca určite veľmi cenná, ale právomoci by mali aj naďalej ostať členským štátom; odporúča, aby sa posilnil strategický prístup a dlhodobé plánovanie týkajúce sa makroregiónov;

16.  berúc do úvahy zásadu subsidiarity a uvedomujúc si obrovský potenciál spolupráce na miestnej a regionálnej úrovni zdôrazňuje značný význam vytvorenia efektívnej štruktúry spolupráce na viacerých úrovniach prostredníctvom podpory sektorových partnerstiev zahŕňajúcich pravidelné stretnutia príslušných politických činiteľov, ktoré posilnia spoločnú zodpovednosť rôznych partnerských subjektov a zároveň zabezpečia organizačnú zvrchovanosť členských štátov a regiónov; v tejto súvislosti vyzýva na zlepšenie, rozvíjanie a posilňovanie mechanizmov cezhraničnej spolupráce vytvorených na miestnej a regionálnej úrovni;

17.  zdôrazňuje skutočnosť, že nový „makroregionálny“ rámec spolupráce predstavuje v členských štátoch dôrazný prístup „zhora-nadol“, pričom členské štáty zohrávajú ústrednú úlohu pri jeho rozvoji, a vytvára novú úroveň riadenia; v rámci tohto nového modelu spolupráce treba zabezpečiť, aby sa znevýhodnené prírodné podmienky okrajových regiónov zmenili na výhody a príležitosti a aby sa podporoval rozvoj týchto regiónov;

18.  je presvedčený, že makroregióny v sebe zahŕňajú potenciál optimalizácie odpovedí na výzvy vyskytujúce sa na danom regióne, ako aj efektívneho a účinného využívania osobitných príležitostí a zdrojov každého regiónu;

19.  vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala analýzy prvých výsledkov a skúseností spojených so zavádzaním stratégie pre región Baltického mora, ktoré pomôžu naplánovať možné zdroje a metodológie financovania makroregionálnych stratégií a prispejú k tomu, aby sa táto pilotná stratégia používala ako vzor pre ostatné makroregionálne stratégie na preukázanie ich funkčnosti; zdôrazňuje však, že rozvoj makroregiónov je v podstate doplňujúce opatrenie a jeho cieľom by nemalo byť nahradenie financovania individuálnych miestnych alebo regionálnych programov zo zdrojov EÚ ako priority financovania;

20.  konštatuje, že vykonávanie stratégie pre oblasť Baltického mora bolo doteraz veľmi pomalé; domnieva sa, že rozpočtové prostriedky vyčlenené v rozpočte EÚ na rok 2010 by sa mohli použiť na zlepšenie vykonávania tejto stratégie; vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že tieto rozpočtové prostriedky stále neboli vyplatené, a pripomína Komisii, že je dôležité, aby sa tieto finančné prostriedky vyčlenili čo najskôr na účely, ktoré sú v súlade s cieľmi stratégie pre oblasť Baltického mora;

21.  upozorňuje, že pre úspech prípadných budúcich makroregionálnych stratégií je potrebné, aby sa Európska komisia zaoberala otázkou vlastných zdrojov, čo jej umožní predvídať takéto stratégie na základe územných špecifík daných regiónov, pričom sa predpokladá zapojenie členských štátov s novými nápadmi týkajúcimi sa tém európskeho záujmu a ich podporenie pri vypracúvaní stratégie; vyzýva Európsku komisiu, aby dohliadala na vykonávanie týchto stratégií v úlohe koordinátorky, opätovne zvážila nové priority a presunula zdroje podľa špeciálnych potrieb a odborných požiadaviek pri predchádzaní zdvojeniu práce;

22.  vyzýva Európsku komisiu, aby v kontexte potreby uskutočniť predbežnú analýzu vykonávania stratégie pre región Baltického mora pripravila konkrétne nástroje a kritériá hodnotenia projektov vychádzajúce z ukazovateľov, ktoré umožnia porovnanie;

23.  vyzýva Európsku komisiu, členské štáty a vlastných členov, aby hľadali odpovede na otázky o povahe makroregionálnych politík a o tom, ako by sa dali spravodlivo riešiť (oddelene alebo ako súčasť politiky súdržnosti), kto a akým spôsobom ich má zavádzať a z akých zdrojov majú pochádzať prostriedky na ich financovanie, aby nevytvárali zbytočné množenie a fragmentáciu finančných zdrojov EÚ, najmä v súvislosti so stratégiou EÚ do roku 2020, s preskúmaním rozpočtu EÚ a diskusiou o budúcej politike súdržnosti;

24.  zdôrazňuje, že pridaná hodnota makroregiónov pre Európu spočíva v posilnení medzištátnej a medziregionálnej spolupráce, preto programy európskej územnej spolupráce na cezhraničnú, medzinárodnú a medziregionálnu spoluprácu predstavujú dôležitý prvok pri plnení cieľov makroregiónov; okrem navrhuje, aby bola stratégia pre rozvoj regiónu Baltického mora uznaná za stratégiu Európskej únie vychádzajúcu z mnohých politík EÚ, ktorá by mala mať vymedzené časové rámce a ciele; vzhľadom na svoj horizontálny charakter by sa mohla táto stratégia chápať ako makroregionálna a jej koordinácia prejsť pod regionálnu politiku;

25.  domnieva sa, že rozvoj stratégií vo veľkom meradle, ako sú makroregióny, by mal prispievať k posilňovaniu úlohy miestnej a regionálnej úrovne pri vykonávaní politík EÚ so širším zameraním;

Vonkajší rozmer

26.  v súvislosti so stratégiou pre región Baltického mora a s budúcimi makroregionálnymi stratégiami požaduje zlepšenie vzťahov medzi Európskou úniou a nečlenskými štátmi EÚ, najmä pri vykonávaní rozsiahlych projektov so značným vplyvom na životné prostredie; okrem toho požaduje spoluprácu medzi EÚ a nečlenskými štátmi EÚ na posilnenie bezpečnosti v regióne a na podporu boja proti cezhraničnej trestnej činnosti;

27.  upozorňuje na potrebu usilovať sa o prehĺbenie spolupráce, najmä medzi Ruskom a Bieloruskom a pobaltskými štátmi pri výstavbe energetických sietí, a na potrebu výraznejšieho využívania dialógu o energetických otázkach medzi EÚ a Ruskom v tomto smere, ktorý by sa súčasne mohol stať príležitosťou na zapojenie Ruska do stratégie pre región Baltického mora; očakáva, že sa všetky subjekty v oblasti Baltického mora pripoja k medzinárodným dohodám, ako sú Dohovor z Espoo a Helsinský dohovor, budú dodržiavať usmernenia Helsinskej komisie (HELCOM) a budú v tomto rámci spolupracovať;

28.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila efektívnu spoluprácu a koordináciu s Helsinskou komisiou a členskými štátmi regiónu Baltického mora s cieľom zaistiť jasné vytýčenie úloh a zodpovedností, čo sa týka vykonávania akčného plánu Helsinskej komisie pre Baltické more na rok 2007, ako aj uvedenej stratégie EÚ a uvedeného akčného plánu, a tým zaručila efektívnu celkovú stratégiu pre daný región;

29.  osobitne poukazuje na status enklávy Kaliningradská oblasť, ktorá je obklopená členskými štátmi EÚ; zdôrazňuje potrebu stimulovať sociálny a hospodársky rozvoj v tomto regióne, ktorý je „vstupnou bránou“ alebo „pilotným“ regiónom pre užšie vzťahy EÚ a Ruska, pričom sa zapoja MVO, vzdelávacie a kultúrne inštitúcie a miestne a regionálne orgány;

30.  je presvedčený o tom, že nová dohoda o partnerstve a spolupráci s Ruskom by mala zohľadniť spoluprácu v oblasti Baltického mora; víta úsilie Komisie a členských štátov nachádzajúcich sa v regióne o spoluprácu s Ruskom v mnohých oblastiach, akými sú dopravné spojenia, cestovný ruch, cezhraničné zdravotné hrozby, ochrana životného prostredia a prispôsobenie sa zmene klímy, životné prostredie, colné a hraničné kontroly a najmä otázky energetiky; domnieva sa, že spoločné priestory EÚ a Ruska poskytnú v tomto ohľade hodnotný rámec, a vyzýva Rusko, aby sa na tejto spolupráci podieľalo rovnocenným spôsobom;

31.  zdôrazňuje, že treba znížiť závislosť tohto regiónu od energie pochádzajúcej z Ruska; víta vyhlásenie Európskej komisie o potrebe lepších prepojení medzi členskými štátmi nachádzajúcimi sa v tomto regióne a väčšou diverzifikáciou dodávok energie; v tejto súvislosti vyzýva na väčšiu podporu vytvorenia terminálov pre skvapalnený zemný plyn;

32.  vyjadruje presvedčenie, že na dosiahnutie efektívnej ochrany životného prostredia a biodiverzity by sa mali dosiahnuť dohody s nečlenskými štátmi EÚ, ktoré sú súčasťou funkčných oblastí zahrnutých v stratégiách tak, aby uznávali rovnaké hodnoty, práva a povinnosti obsiahnuté v príslušných právnych predpisoch Európskej únie;

33.  domnieva sa, že spolupráca v regióne Baltického mora by mala získať prvoradý význam a mala by sa uskutočňovať na najvyššej politickej úrovni hláv štátov a vlád, pretože je nevyhnutná z hľadiska napredovania spolupráce medzi krajinami v oblasti Baltického mora a zabezpečenia uskutočňovania politických cieľov; očakáva, že sa budú konať pravidelné zasadnutia hláv štátov a vlád v regióne Baltického mora zamerané na dosiahnutie týchto cieľov;

Environmentálne a energetické hľadiská

34.  zdôrazňuje potrebu vyhodnotiť vplyv projektov v oblasti energetickej infraštruktúry na životné prostredie (v súčasnosti budovaných alebo budúcich projektov) s prihliadnutím najmä na medzinárodného dohovory; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh vhodného plánu reakcie pre prípad technických havárií a akýchkoľvek ďalších katastrof, ako aj spôsob na riešenie týchto udalostí z hospodárskeho hľadiska; zdôrazňuje potrebu zaujať rovnaký prístup v prípade akýchkoľvek budúcich projektov, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti krajín v oblasti Baltického mora zapojených do akýchkoľvek budúcich makroregionálnych stratégií, životného prostredia a podmienok námornej dopravy; v záujme trvalo udržateľného rozvoja a ekologického rastu považuje za dôležité presadzovanie dôraznej ochrany životného prostredia vo všetkých makroregiónoch a rovnocenné zohľadňovanie aspektov ochrany životného prostredia a dopravných a iných hľadísk;

35.  zdôrazňuje potrebu zriadiť environmentálne monitorovacie stredisko pre Baltické more, systém včasného varovania v prípade nehôd a závažných cezhraničných znečistení, ako aj spoločné zásahové jednotky pre tieto situácie;

36.  upozorňuje na strategický význam regiónu Baltického mora z hľadiska vypracovania spoločných projektov týkajúcich sa energetickej infraštruktúry, ktoré zlepšia diverzifikáciu výroby a dodávok energie, s osobitným zameraním na projekty využívania energie z obnoviteľných zdrojov, ako sú veterné elektrárne (na pevnine alebo mori), geotermálna energia alebo zariadenia na výrobu bioplynu využívajúce biopalivá dostupné v regióne;

37.  upriamuje pozornosť na predchádzajúcu efektívnu spoluprácu Rady pobaltských štátov a Severskej rady v oblasti energetiky a klímy v súvislosti so severnou dimenziou;

38.  zdôrazňuje, že vzhľadom na plánované šírenie jadrovej energie v regióne Baltského mora sa musia krajiny EÚ riadiť najprísnejšími bezpečnostnými a environmentálnymi normami a že Európska komisia musí sledovať a monitorovať, či sa rovnaký prístup a medzinárodné dohovory dodržiavajú v susedných krajinách, najmä v tých, ktoré plánujú vybudovať jadrové elektrárne v blízkosti vonkajších hraníc EÚ;

39.  zdôrazňuje potrebu, aby sa EÚ a jej členské štáty obklopujúce región Baltického mora naliehavo zaoberali vážnymi environmentálnymi problémami postihujúcimi región, pričom medzi hlavné problémy patria eutrofizácia, účinky nebezpečných látok uskladnených na morskom dne a ohrozenie biodiverzity vodného prostredia, s osobitným zreteľom na ohrozené populácie rýb; pripomína, že Baltické more je jednou z najznečistenejších morských oblastí na svete;

40.  zdôrazňuje potrebu zaviesť pre všetky členské štáty spoločnú metódu na vypracovanie zoznamu zdrojov znečistenia a plánu na ich postupné odstránenie;

41.  víta začlenenie environmentálnej udržateľnosti ako ústredného piliera do stratégie EÚ pre región Baltického mora a do sprievodného akčného plánu;

42.  domnieva sa, že jednou z najvážnejších prekážok dosiahnutia cieľov stratégie pre región Baltického mora je nedostatočná konzistentnosť s ostatnými politickými oblasťami v rámci EÚ, ako je spoločná poľnohospodárska politika (SPP), ktorá zhoršuje eutrofizáciu, a spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva (SPRH), čo nie je z environmentálneho hľadiska udržateľné; je presvedčený, že reforma SPP a SPRH sa musí uskutočniť takým spôsobom, aby tieto politiky prispievali k plneniu cieľov environmentálne udržateľnej oblasti Baltického mora;

Hľadiská týkajúce sa dopravy a cestovného ruchu

43.  upozorňuje, že prioritou je vytvorenie efektívnej a ekologickej námornej, suchozemskej a riečnej komunikačno-prepravnej siete (námorná sieť prisudzujúca rozhodujúcu úlohu nákladnej doprave), ktorá dokáže predvídať a včas reagovať na súčasné a budúce problémy, pričom sa zohľadnia ustanovenia aktualizovanej verzie dokumentu Natura 2000 a osobitný dôraz sa položí na prepojenia medzi regiónom Baltického mora a inými európskymi regiónmi prostredníctvom balticko-jadranského koridoru a stredoeurópskeho dopravného koridoru;

44.  domnieva sa, že zlepšenie spojenia, ktoré zahŕňa všetky druhy dopravy, výrazným spôsobom prispeje k vytvoreniu silnejšieho a súdržnejšieho hospodárstva v regióne Baltického mora;

45.  zdôrazňuje osobitnú situáciu štátov regiónu Baltického mora, ktoré sú v súčasnosti do veľkej miery izolované od európskej dopravnej siete, a domnieva sa, že táto stratégia by okrem iného mala pomôcť riešiť nedostatok vhodnej infraštruktúry a dostupnosti, ako aj nízku interoperabilitu medzi rôznymi vnútroštátnymi dopravnými sieťami spôsobenú rôznorodosťou technologických systémov a administratívnymi prekážkami s cieľom vybudovať komplexný multimodálny dopravný systém v regióne Baltického mora;

46.  zdôrazňuje, že je dôležité užšie začleniť región Baltického mora do prednostných osí v rámci TEN-T, hlavne čo sa týka námorných diaľnic (TEN-T 21), rozšírenia železničnej osi z Berlína k baltickému pobrežiu (TEN-T 1), skvalitnenia železničnej osi z Berlína k baltickému pobrežiu v kombinácii s námorným spojením Rostock – Dánsko a rýchlejšieho rozvoja železničnej osi Rail Baltica (TEN-T 27); zdôrazňuje tiež potrebu dokončiť prepojenie medzi regiónom Baltického mora a inými európskymi regiónmi prostredníctvom balticko-jadranského koridoru;

47.  zdôrazňuje, že treba rozšíriť kapacity v regióne Baltického mora pre dopravu smerom na východ, najmä s cieľom podporiť interoperabilitu dopravy, predovšetkým v oblasti železničnej dopravy, a urýchliť prepravu tovaru na hraniciach Európskej únie;

48.  domnieva sa, že osobitnou prioritou by mali byť spojenia medzi prístavmi a vnútrozemskými regiónmi, a to aj prostredníctvom vnútrozemských vodných ciest, aby sa pre všetky oblasti regiónu zabezpečila možnosť využívať rast námornej nákladnej dopravy;

49.  zdôrazňuje v tejto súvislosti, že je potrebná účinná cezhraničná koordinácia a spolupráca medzi železničnými spoločnosťami, námornými prístavmi, riečnymi prístavmi, vnútrozemskými terminálmi a logistickými parkmi s cieľom rozvinúť udržateľnejší kombinovaný dopravný systém;

50.  zdôrazňuje význam námornej príbrežnej dopravy v Baltickom mori a jej prínos k efektívnej dopravnej sieti ohľaduplnej voči životnému prostrediu; upozorňuje, že konkurencia liniek námornej príbrežnej dopravy sa musí podporovať, aby sa zabezpečilo účinné využitie námornej dopravy; z tohto dôvodu sa domnieva, že Komisia musí čo najrýchlejšie, najneskôr však do konca roku 2010, Európskemu parlamentu poskytnúť hodnotenie vplyvu účinkov revidovanej prílohy VI k dohovoru MARPOL, ktorým sa od roku 2015 obmedzuje množstvo síry v námornom palivovom oleji na 0,1 % v oblastiach Severného mora a Baltického mora, kde sa zaznamenávajú emisie síry;

51.  víta skutočnosť, že Komisia do svojho akčného plánu zahrnula cieľ vytvoriť z Baltického mora príkladný región pre čistú námornú dopravu a svetového lídra v námornej bezpečnosti; považuje tieto ciele za dôležité pre udržanie a posilnenie potenciálu regiónu v oblasti cestovného ruchu;

52.  uznáva, že na podporu tohto cieľa treba prijať osobitné opatrenia vrátane náležitého využívania námorných pilotov alebo dokázateľne skúsených námorníkov v najproblematickejších prielivoch a prístavoch a zavedenia spoľahlivých systémov financovania výskumu a rozvoja udržateľnej prevádzky lodí;

53.  uznáva, že geografická poloha regiónu Baltického mora je výnimočná a že poskytuje príležitosti na aktívnejší rozvoj prepojení s EÚ a so susediacimi krajinami, a zdôrazňuje aj význam cestovného ruchu pre regionálne hospodárstvo a možnosti jeho rozvoja; víta vyhlásenie prijaté na druhom pobaltskom fóre cestovného ruchu, ktoré sa zmieňuje o spoločných reklamných aktivitách, úsilí nájsť nové medzinárodné trhy a rozvoji infraštruktúry;

54.  zdôrazňuje jedinečnú príležitosť na rozvoj udržateľného cestovného ruchu, ktorú poskytuje atraktivita hanzových miest v regióne Baltického mora; podporuje okrem iného propagáciu cezhraničného cyklistického cestovného ruchu, ktorého rozvoj prospieva tak životnému prostrediu, ako aj malým a stredným podnikom;

55.  domnieva sa, že cestovný ruch zameraný na vodné športy, wellness, kúpele, kultúrne dedičstvo a krajinu ponúka veľký potenciál v rámci rozvoja tohto regiónu ako turistickej destinácie; zdôrazňuje preto potrebu ochraňovať prírodné pobrežné oblasti, krajinné oblasti a kultúrne dedičstvo, ktoré sú zdrojmi udržateľného hospodárstva v regióne Baltického mora v budúcnosti;

56.  domnieva sa, že skvalitnenie dopravných prepojení a odstránenie prekážok je rovnako dôležité, a konštatuje, že ťažkosti na hraničných prechodoch na východnej hranici EÚ s Ruskou federáciou, ktoré vedú k tvorbe kolón kamiónov a predstavujú nebezpečenstvo pre životné prostredie, spoločenský súlad, bezpečnosť cestnej premávky a vodičov, by sa mohli vyriešiť prostredníctvom tejto stratégie s cieľom zabezpečiť plynulý tok tovaru cez región Baltického mora;

o
o   o

57.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, národným parlamentom a vládam Ruskej federácie, Bieloruska a Nórska.

(1) Ú. v. EÚ C 294 E, 3.12.2009, s. 3.
(2) Ú. v. EÚ C 314 E, 21.12.2006, s. 330.


Prínos regionálnej politiky EÚ v boji proti finančnej a hospodárskej kríze s osobitným ohľadom na cieľ 2
PDF 244kWORD 77k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2010 o prínose regionálnej politiky EÚ v boji proti finančnej a hospodárskej kríze s osobitným ohľadom na cieľ 2 (2009/2234(INI))
P7_TA(2010)0255A7-0206/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pracovný dokument Komisie nazvaný Konzultácia o budúcej stratégii EÚ do roku 2020 (KOM(2009)0647),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané Politika súdržnosti: Strategická správa 2010 o vykonávaní programov 2007 – 2013 (KOM(2010)0110),

–  so zreteľom na šiestu správu Komisie o pokroku v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti (KOM(2009)0295),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe (KOM(2009)0114),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané Politika súdržnosti: investície do reálnej ekonomiky (KOM(2008)0876),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané Nové zručnosti pre nové pracovné miesta: Predvídanie a zosúlaďovanie potrieb trhu práce a zručností (KOM(2008)0868),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané Plán hospodárskej obnovy Európy (KOM(2008)0800),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané Od finančnej krízy k ozdraveniu: európsky rámec pre činnosť (KOM(2008)0706),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady týkajúce sa aktualizácie všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Spoločenstva na rok 2009 a vykonávania politík zamestnanosti členských štátov (KOM(2009)0034),

–  so zreteľom na národné strategické správy členských štátov za rok 2009,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999(1),

–  so zreteľom na svoj návrh uznesenia z 11. marca 2009 o politike súdržnosti: investíciách do reálnej ekonomiky(2),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov k šiestej správe Komisie o pokroku v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti (COTER-IV-027),

–  so zreteľom na Európsku hospodársku prognózu, jeseň 2009/EUROPEAN ECONOMY 10/2009, Európska komisia, GR pre hospodárske a finančné záležitosti,

–  so zreteľom na štvrťročnú správu o eurozóne, zväzok 8 č. 4 (2009) – Európska komisia, GR pre hospodárske a finančné záležitosti,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0206/2010),

A.  keďže v rokoch 2000 až 2006 žilo v oblastiach spadajúcich pod cieľ 2 15,2 % (69,8 miliónov) Európanov, ktorí využili finančné prostriedky vo výške 22,5 miliardy EUR (9,6 % z celkového objemu zdrojov), pričom sa v hrubom vyjadrení vytvorilo 730 000 pracovných miest, a väčšina ukazovateľov je dôkazom vysokej miery výkonnosti (v oblasti zamestnanosti, inovácií, výskumu a vývoja, intenzity využívania ľudského kapitálu, vzdelávania a odbornej prípravy, celoživotného vzdelávania), zatiaľ čo na druhej strane iné ukazovatele (priame zahraničné investície (PZI), produktivita) poukazujú na nižšiu mieru výkonnosti ako v prípade konvergenčných regiónov, a keďže pokiaľ ide o rast HDP na obyvateľa v porovnaní s priemerom EÚ, dané regióny sú výrazne nad priemerom (122 %) konvergenčných regiónov (59 %), napriek tomu však v uvedenom období zaznamenali pokles o 4,4 %,

B.  keďže po reforme v roku 2006 sa cieľ 2 v súčasnosti týka posilňovania regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti celkom v 168 regiónoch v 19 členských štátoch, tzn. 314 miliónov obyvateľov, na čo sú v rokoch 2007 – 2013 určené finančné prostriedky v celkovej výške 54,7 miliardy EUR (tesne pod úrovňou 16 % celkových zdrojov), a je vhodné poukázať na to, že približne 74 % tejto sumy je vyčlenených na zlepšovanie poznatkov a inovácií (33,7 %) a na zvyšovanie počtu a kvality pracovných miest (40 %),

C.  keďže na základe najnovších prognóz Komisie (2009 – 2011) bude situácia na trhu práce naďalej nepriaznivá a miera nezamestnanosti v EÚ dosiahne 10,25 %, pričom počet pracovných miest klesne v roku 2009 o 2,25 % a v roku 2010 o 1,25 %, čo okrem iného povedie k zvýšeniu sociálnych rozdielov v členských štátoch; keďže kľúčové odvetvia v EÚ vykazujú: a) nárast nových objednávok a dôvery súčasne so zlepšením celkového obrazu priemyslu EÚ, aj keď došlo k poklesu vo výrobe o 20 % oproti začiatku roku 2008, b) pokračujúci pokles činností vo výrobnom sektore a c) neustále problematický prístup MSP k mikroúverom/finančným prostriedkom,

D.  keďže je zrejmé, že aj keď kríza spočiatku zasiahla mužov vo väčšej miere, v súčasnosti je tempo straty zamestnania podobné v prípade mužov a žien, ktoré sú na trhu práce vo väčšine členských štátov EÚ menej zastúpené ako muži; keďže z ostatných kríz sme sa poučili, že ženy sú väčšmi vystavené riziku, že si po strate zamestnania nenájdu inú prácu; keďže rovnosť medzi mužmi a ženami má pozitívny vplyv na produktivitu a hospodársky rast a keďže účasť žien na trhu práce má množstvo sociálnych a hospodárskych výhod,

E.  zdôrazňujúc skutočnosť, že podľa národných strategických správ za rok 2009 a strategickej správy Komisie za rok 2010 týkajúcej sa politiky súdržnosti a vykonávania programov na roky 2007 – 2013 sa zdá, členské štáty zjavne využívali nástroje, prostriedky a metódy na uľahčenie politiky súdržnosti, ktoré navrhla Komisia na boj proti kríze a zvýšenie aktuálnych výdavkov, veľmi odlišnými spôsobmi, ako sú napríklad zmeny strategických usmernení, osí a financovania operačných programov a reakcie na zjednodušenie vykonávacích postupov,

F.  zdôrazňujúc, že od októbra 2008 Komisia navrhla rad opatrení zameraných na urýchlenie vykonávania programov v rámci politiky súdržnosti v období 2007 – 2013 s cieľom mobilizovať všetky svoje zdroje a prostriedky, aby bolo možné okamžite a účinne podporiť úsilie o oživenie na národnej a regionálnej úrovni,

G.  keďže stratégia Komisie na urýchlenie investícií a zjednodušenie programov politiky súdržnosti prostredníctvom odporúčaní členským štátom, ako aj legislatívnych alebo nelegislatívnych opatrení sa opiera o tri hlavné osi: a) väčšia flexibilita programov súdržnosti , b) poskytnutie náskoku regiónom a c) rozumné investície pre programy súdržnosti; keďže v roku 2010 sa zo sumy 64,3 miliardy EUR vyčlenených na zamestnanosť a konkurencieschopnosť má použiť 49,4 miliardy EUR na súdržnosť (zvýšenie o 2% v porovnaní s rokom 2009) a 14,9 miliardy EUR na konkurencieschopnosť (zvýšenie o 7,9 % oproti roku 2009),

1.  zdôrazňuje, že v kontexte svetovej finančnej a hospodárskej krízy a súčasného spomalenia hospodárskeho rastu predstavuje regionálna politika EÚ kľúčový nástroj, ktorý sa rozhodujúcou mierou podieľa na pláne hospodárskej obnovy Európy, predstavuje najobjemnejší zdroj investícií Spoločenstva do reálnej ekonomiky a zabezpečuje dôležitú podporu verejných investícií, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni; konštatuje, že je nevyhnutné zabezpečiť úspešné vykročenie z krízy s cieľom dosiahnuť dlhodobý trvalo udržateľný rozvoj posilnením konkurencieschopnosti, zamestnanosti a príťažlivosti európskych regiónov;

2.  poznamenáva, že štrukturálne fondy sú mocné nástroje, ktorých cieľom je pomáhať regiónom pri ich hospodárskej a sociálnej reštrukturalizácii a pri presadzovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, plniť plán hospodárskej obnovy Európy, a najmä rozvíjať konkurencieschopnosť a vytváranie pracovných miest a zároveň podporovať ich systematické a efektívne využívanie; zdôrazňuje, že cieľ konkurencieschopnosti nemožno realizovať na úkor spolupráce a solidarity medzi regiónmi;

3.  s potešením berie na vedomie pozitívne výsledky, ktoré bolo možné pozorovať v období pred hospodárskou krízou v prípade väčšiny ukazovateľov týkajúcich sa regiónov v rámci cieľa 2, najmä vysokú mieru výkonnosti v oblasti zamestnanosti, inovácií, výskumu a vývoja, intenzity využívania ľudského kapitálu, vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj celoživotného vzdelávania; zdôrazňuje, že dosah krízy na hospodárstvo nesmie viesť k poklesu podpory určenej na zvyšovanie počtu a kvality pracovných miest, a žiada, aby sa tieto komparatívne výhody zachovali posilnením nástrojov cieľa 2;

4.  vrelo podporuje kľúčové priority stratégie EÚ 2020, najmä inteligentný, trvalo udržateľný a inkluzívny rast, ktorý možno dosiahnuť okrem iného využívaním nových spôsobov na zabezpečenie rastu prostredníctvom digitálneho hospodárstva, zlepšením regulačného rámca na posilňovanie územnej a sociálnej súdržnosti a podporovaním lepších podmienok a lepšieho podnikateľského prostredia so zreteľom na spravodlivú hospodársku súťaž, tvorbu pracovných miest, podnikateľské činnosti a inovácie vo všetkých regiónoch, rozvoj MSP a podporu ich rastového potenciálu; zároveň podporuje snahy o zvýšenie počtu a kvality pracovných miest s primeranými pracovnými podmienkami pre mužov a ženy, pričom sa musí zaručiť aj prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave; žiada, aby sa tieto politiky ďalej posilňovali v rámci plánovaného prehĺbenia stratégie EÚ 2020, okrem iného prostredníctvom využívania výhod jednotného európskeho trhu, a aby sa súčasne zabezpečilo, že cieľ 2 bude naďalej zameraný na uskutočňovanie územnej súdržnosti EÚ;

5.  so znepokojením zaznamenáva negatívne sociálne dôsledky, ktoré priniesla kríza v regiónoch cieľa 2, vedúce k zvýšeniu nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia a postihujúce najzraniteľnejšie spoločenské skupiny (nezamestnaní, ženy, starší ľudia), a vyzýva Komisiu, aby podnikla iniciatívy na podporu MSP v zachovávaní existujúcich pracovných miest a vytváraní čo najväčšieho počtu nových pracovných miest;

6.  zdôrazňuje, že hospodárska, sociálna a územná súdržnosť tvorí jadro stratégie EÚ na rok 2020: politika súdržnosti a štrukturálne fondy sú kľúčovým nástrojom na dosiahnutie priorít inteligentného, trvalo udržateľného a inkluzívneho rastu v členských štátoch a regiónoch;

7.  kladie dôraz na závažný problém, ktorý predstavuje zníženie podielu národného spolufinancovania na programoch, čo má tiež dôsledky na cieľ 2 z dôvodu vážnych finančných problémov mnohých členských štátov, a podporuje politiku Komisie týkajúcu sa využitia príspevku Spoločenstva; považuje preto za potrebné, aby sa urýchlene začala vykonávať zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 1083/2006 v znení schválenom Parlamentom; považuje financovanie v 100-percentnej výške za prehnané, pretože tým členské štáty strácajú podnet, aby prostredníctvom národného spolufinancovania zaistili účinnosť a efektívnosť prijatých opatrení, a pripája sa k názoru Rady, ktorá takéto predbežné vyčlenenie prostriedkov (frontloading) v jeho súčasnej podobe odmieta;

8.  poznamenáva, že z celkového počtu 117 operačných programov financovaných z ESF bolo 13 pozmenených (pre Rakúsko, Nemecko, Maďarsko, Írsko, Lotyšsko, Litvu, Holandsko, Poľsko, Portugalsko a Spojené Kráľovstvo a dva pre Španielsko) s cieľom riešiť osobitné potreby vyplývajúce z krízy, a vyzýva Komisiu, aby členským štátom pomohla využiť túto možnosť flexibility na zmenu zamerania ich operačných programov a na dôkladné a čo najrýchlejšie informovanie príslušných regionálnych a miestnych subjektov s cieľom poskytnúť krátkodobú pomoc obzvlášť ohrozeným skupinám a kategóriám;

9.  poznamenáva, že šiesta správa o pokroku v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti odráža odlišnú sociálno-ekonomickú situáciu troch typov regiónov, najmä pokiaľ ide o ich tvorivý, inovačný a podnikateľský potenciál. Súčasná hospodárska kríza, ako aj rôzne faktory ovplyvňujúce možnosti regionálneho rastu (demografia, dostupnosť, schopnosť inovácií atď.) zdôrazňujú existenciu dôležitých údajov, ktoré je nutné zohľadniť pri hodnotení situácie v miestnych a regionálnych hospodárstvach a pri vypracúvaní účinnej politiky súdržnosti;

10.  podporuje návrh Rady na zvýšenie záloh na rok 2010 o 4 % pre ESF a o 2 % pre Kohézny fond, ale iba pre členské štáty, ktoré zaznamenali viac ako dvojciferný pokles HDP alebo ktoré dostali pomoc od MMF v oblasti platobnej bilancie; vyzýva Komisiu, aby preskúmala dôvody neskorého čerpania prostriedkov a našla flexibilné riešenia pravidiel n+2/n+3, aby členským štátom nezanikol nárok na tieto prostriedky;

11.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že šiesta správa Komisie o pokroku v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti neobsahuje konkrétne kvalitatívne ani kvantitatívne údaje o krátkodobom a dlhodobom dosahu finančnej a hospodárskej krízy v regiónoch EÚ, najmä pokiaľ ide o najvýznamnejšie hospodárske a sociálne ukazovatele; preto vyzýva Komisiu, aby predložila osobitnú správu / štúdiu o dôsledkoch finančnej a hospodárskej krízy v regiónoch EÚ, najmä v regiónoch cieľa 2 a v regiónoch, v ktorých sa postupne zastavuje poskytovanie pomoci, ako aj o možnom zväčšení či zmenšení regionálnych rozdielov v súvislosti s krízou; konštatuje, že tieto hodnotenia sa musia vypracovať bezodkladne, aby bolo možné zabrániť nežiaducemu vývoju, a že ich možno využiť ako základ pre návrh na pokračovanie cieľa 2 v tých regiónoch, kde to môže priniesť pridanú hodnotu z hľadiska vnútroštátnych prostriedkov;

12.  víta opatrenia na podporu podnikov v rámci politiky súdržnosti (približne 55 miliárd EUR v rokoch 2007 až 2013), ktorých väčšina sa týka posilnenia inovácií, prenosu technológií a modernizácie MSP, zdôrazňuje význam podporovania úspešných modelov v tejto oblasti a uvedomuje si, že cieľom navrhovaných opatrení v prospech podnikov musia byť ich dlhodobé reštrukturalizačné výsledky a prechod k trvalo udržateľnejšej ekonomike, a nie zachraňovanie ich hospodárskeho prežitia, čo je v mnohých prípadoch nezlučiteľné s politikami štátnej pomoci;

13.  zdôrazňuje, že s cieľom čeliť kríze je potrebné investovať do výskumu a vývoja, ako aj do inovácií, vzdelávania a technológií, ktoré efektívne využívajú zdroje; takéto investície budú mať prínos pre tradičné odvetvia, vidiecke oblasti a hospodárstva s vysokou úrovňou služieb, a tak posilnia hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť; konštatuje, že je potrebné zabezpečiť dostupný mechanizmus financovania, v rámci ktorého budú dôležitú úlohu zohrávať štrukturálne fondy;

14.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nepretržite sledovali dosah krízy v rôznych štrukturálnych a rozvojových oblastiach a využívanie príležitostí, ktoré poskytujú nástroje financovania vyhradené pre cieľ 2, predovšetkým na podporu podnikania, MSP a subjektov pôsobiacich v prospech sociálneho, inkluzívneho hospodárstva s cieľom zvýšiť ich konkurencieschopnosť, a tým aj potenciál pre rast zamestnanosti, a uľahčiť ich prístup k využívaniu nástrojov finančného inžinierstva (Jaspers, Jeremie, Jessica a Jasmine); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tieto poznatky použili pri príprave budúceho cieľa 2 v oblasti súdržnosti EÚ a pri jeho zameraní na tie oblasti na regionálnej a miestnej úrovni, kde je možné dokázať pridanú hodnotu intervencií EÚ (najmä v oblasti inovácií v cestovnom ruchu, službách, informačných technológiách a v priemyselných odvetviach, spolu s ochranou a zlepšovaním životného prostredia a potenciálnym rozvojom obnoviteľných zdrojov energie alebo technológií, ktoré by významne zlepšili bežné energetické podniky, smerovali by k nízkym emisiám a minimalizovali by produkciu odpadu, a tiež inovácie v primárnom sektore);

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili a podporili všetky možnosti súčinnosti nástrojov politiky súdržnosti a konkurencieschopnosti na regionálnej, národnej, cezhraničnej a európskej úrovni;

16.  víta politiku Komisie, pokiaľ ide o a) predĺženie obdobia spôsobilosti v rámci operačných programov na roky 2000 až 2006, aby sa umožnilo čo najširšie využitie všetkých zdrojov politiky súdržnosti, b) zjednodušenie administratívnych požiadaviek a postupov a finančného riadenia programov, pričom zaručí kontrola potrebná na zistenie akýchkoľvek chýb alebo podvodov; v tejto súvislosti sa domnieva, že by sa mali vytvoriť podmienky na podporu vhodných projektov a zabránenie protiprávnemu konaniu už od počiatku;

17.  podporuje politiku predbežného financovania programov v rámci politiky súdržnosti v rokoch 2007 až 2013, ktorou sa na rok 2009 zabezpečila okamžitá likvidita vo výške 6,25 miliardy EUR na investície v rámci finančných balíkov dohodnutých pre každý členský štát;

18.  poznamenáva, že z povahy mestských regiónov a mestských celkov vyplývajú osobitné a závažné sociálne problémy (vysoká nezamestnanosť, marginalizácia, sociálne vylúčenie atď.), ktoré vzrástli v dôsledku krízy a ktoré je nevyhnutné dôkladne preskúmať, aby mohli byť prijaté primerané krátkodobé aj dlhodobé opatrenia;

19.  podporuje politiku pomoci a nové nástroje financovania v prípade veľkých projektov v regiónoch (s celkovými plánovanými nákladmi 50 miliónov EUR a viac), ktoré Komisia zaviedla v roku 2009, uznáva význam nástrojov finančného inžinierstva a spolupráce EIB a EIF, najmä programov Jaspers, Jeremie, Jessica a Jasmine, a žiada ďalšie zvýšenie finančných prostriedkov poskytovaných prostredníctvom programu JASPERS (Spoločná pomoc na podporu projektov v európskych regiónoch) o viac ako 25 %, ktoré sú konkrétne určené pre regióny spadajúce pod cieľ 2, s cieľom podnietiť plnú prípravu projektov a ich urýchlenú realizáciu, aj keď v súčasnosti je počet týchto projektov stále nízky; dúfa, že predchádzajúce zvýšenie finančných prostriedkov určených na program JASPERS bude mať strednodobý aj dlhodobý vplyv na zvýšenie hospodárskej konkurencieschopnosti európskych regiónov, a vyslovuje sa za pravidelné vykonávanie porovnateľnej analýzy získaných výsledkov a sledovaných cieľov, ako aj poskytnutých finančných prostriedkov a finančných prostriedkov potrebných na dosiahnutie príslušných cieľov;

20.  zdôrazňuje, že len pri skutočne integrovanej viacúrovňovej verejnej správe medzi miestnymi, regionálnymi, vnútroštátnymi, cezhraničnými verejnými orgánmi a verejnými orgánmi EÚ môže byť politika EÚ, vnútroštátna a regionálna politika efektívna a účinná; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila možnosti územnej spolupráce týkajúcej sa inovácií, a to na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni, v rámci každého cieľa politiky súdržnosti, a aby zanalyzovala možnosti posilnenia cieľa európskej územnej spolupráce so zreteľom na podporu spolupráce týkajúcej sa inovácií medzi regiónmi; súbežne s posilnením cieľa územnej spolupráce (cieľ 3) by sa mala posilniť i možnosť rozvoja opatrení v oblasti nadnárodnej územnej spolupráce v rámci cieľa 2; konštatuje, že takúto možnosť dnes umožňuje článok 37 ods. 6 písm. b) nariadenia (ES) č. 1083/2006; domnieva sa, že bez toho, aby sa zmenil celkový rozpočet na ciele súdržnosti, by posilnenie územnej spolupráce malo byť sprevádzané zvýšením rozpočtu na túto rozšírenú územnú spoluprácu;

21.  podporuje navrhované zmeny vykonávacích pravidiel, ktorých cieľom je posilnenie flexibility štrukturálnych fondov a ich prispôsobenie s cieľom vyhovieť potrebe, vyplývajúcej z výnimočných hospodárskych podmienok, bezodkladne realizovať 455 programov v rámci politiky súdržnosti, najmä pokiaľ ide o programy cieľa 2, pričom sa však zohľadní potreba, aby sa národné a regionálne inštitúcie a riadiace orgány prispôsobili tejto novej situácii s cieľom predísť prípadnému nesprávnemu riadeniu prostriedkov či ich zneužitiu a zabezpečiť možnosť presmerovania zostávajúcich prostriedkov na iné prebiehajúce alebo pripravované projekty; vyzýva riadiace orgány, aby navrhli spôsoby na zvýšenie efektívnosti realizácie operačných programov v rámci cieľa 2;

22.  trvá na tom, že za osobitných okolností (ako je hospodárska kríza) môže byť výnimočne potrebná vyššia pružnosť v prípade pravidla N+2 so zreteľom na ciele politiky súdržnosti a na dôsledky cyklických hospodárskych zmien na verejné financie a súkromné investície;

23.  odporúča, aby sa všetky prostriedky nevyužité v regiónoch podľa pravidiel N+2 a N+3 opätovne pridelili na regionálne projekty a iniciatívy Spoločenstva;

24.  vyzýva Komisiu, aby zhodnotila akčný plán / iniciatívu týkajúcu sa legislatívnych návrhov Small Business Act po roku plnenia (december 2008), najmä pokiaľ ide o výsledky dosiahnuté pri zvyšovaní konkurencieschopnosti malých podnikov a zlepšovaní ich prístupu k financovaniu a prevádzkovému kapitálu, ako aj pri podporovaní začínajúcich inovatívnych podnikov, znižovaní administratívnej záťaže atď.;

25.  poukazuje na pozitívny vplyv, ktorý má rovnosť mužov a žien na hospodársky rast; v tejto súvislosti poznamenáva, že z niektorých štúdií vyplýva, že ak by miera zamestnanosti, práce na čiastočný úväzok a produktivity žien bola podobná ako v prípade mužov, HDP by sa v programovom období po roku 2013 zvýšil o 30 %; žiada preto, aby sa osobitná pozornosť venovala tým projektom financovaným prostredníctvom štrukturálnych fondov, ktoré podporujú rovnosť žien a ich začlenenie do trhu práce;

26.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25.
(2) Prijaté texty, P6_TA(2009)0124.


Práva cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave ***II
PDF 490kWORD 236k
Uznesenie
Zjednotený text
Príloha
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2010 o pozícii Rady v druhom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (05218/3/2010 – C7-0077/2010 – 2008/0237(COD))
P7_TA(2010)0256A7-0174/2010

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (05218/3/2010 – C7-0077/2010),

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0817),

–  so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 71 ods. 1 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0469/2008),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 a článok 91 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. júla 2009(2),

–  po konzultovaní Výboru regiónov,

–  so zreteľom na článok 66 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre dopravu a cestovný ruch do druhého čítania (A7-0174/2010),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v druhom čítaní;

2.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v druhom čítaní 6. júla 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2010 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 2006/2004

P7_TC2-COD(2008)0237


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 91 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),

keďže:

(1)  Činnosť Únie v oblasti autobusovej a autokarovej dopravy by sa mala okrem iného zamerať na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany cestujúcich porovnateľnej s úrovňou ochrany v iných druhoch dopravy bez ohľadu na cieľ ich cesty. Okrem toho by sa mali v plnej miere zohľadniť požiadavky ochrany spotrebiteľov vo všeobecnosti.

(2)  Keďže cestujúci v autobusovej a autokarovej doprave je slabšou stranou prepravnej zmluvy, všetkým cestujúcim by sa mala zaručiť minimálna úroveň ochrany.

(3)  Opatrenia Únie na zlepšenie práv cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave by mali zohľadňovať osobitosti tohto sektora dopravy, ktorý pozostáva prevažne z malých a stredných podnikov.

(4)  Vzhľadom na osobitosti osobitnej pravidelnej dopravy a dopravy pre vlastnú potrebu by sa tieto druhy dopravy mali vyňať z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Osobitná pravidelná doprava by mala zahŕňať osobitné dopravné služby určené pre prepravu zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou, prepravu pracovníkov z domu do práce a späť a prepravu žiakov a študentov do vzdelávacích zariadení a z nich.

(5)  Vzhľadom na osobitosti mestskej, prímestskej a pravidelnej regionálnej dopravy, ktorá tvorí súčasť služieb mestskej a prímestskej dopravy, by sa malo členským štátom udeliť právo vyňať tieto druhy dopravy z pôsobnosti časti tohto nariadenia. Členské štáty by na účely určenia tejto mestskej, prímestskej a pravidelnej regionálnej dopravy mali zohľadniť kritériá, ako sú napr. administratívne členenie, zemepisná poloha, vzdialenosť, frekvencia služieb, počet plánovaných zastávok, typ používaných autobusov alebo autokarov, systémy predaja lístkov, výkyvy v počte cestujúcich medzi časom dopravnej špičky a mimo dopravnej špičky, autobusové prepravné poriadky a cestovné poriadky.

(6)  Cestujúci by mali mať možnosť využívať pravidlá zodpovednosti prevádzkovateľov porovnateľné s pravidlami platnými pre iné druhy dopravy v prípade nehôd s následkom smrti alebo zranenia.

(7)  Dopravcovia by mali byť zodpovední za stratu alebo poškodenie batožiny cestujúcich za podmienok porovnateľných s podmienkami platnými pre iné druhy dopravy.

(8)  Cestujúci by okrem náhrady v prípade smrti alebo zranenia, alebo straty alebo poškodenia batožiny v prípade nehôd v dôsledku prevádzky autobusu alebo autokaru, na ktorú by mali nárok v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom, mali mať právo na pomoc v súvislosti s okamžitými praktickými a ekonomickými potrebami po nehode. Takáto pomoc by mala v prípade potreby zahŕňať prvú pomoc, ubytovanie, potraviny, oblečenie, dopravu a výdavky na pohreb. V prípade smrti alebo úrazu dopravca okrem toho vyplatí zálohy na pokrytie bezprostredných finančných potrieb, a to úmerne k utrpenej škode, ak existuje evidentný dôkaz, že za príčiny zodpovedá dopravca.

(9)  Z autobusových a autokarových služieb pre cestujúcich by mali mať prospech všetci občania. Zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou, či už v dôsledku zdravotného postihnutia, veku alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, by preto mali mať možnosti využívať služby autobusovej a autokarovej dopravy porovnateľné s možnosťami, ktoré majú ostatní obyvatelia. Zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou majú rovnako ako všetci ostatní občania právo na voľný pohyb, slobodu výberu a nediskrimináciu.

(10)  Na základe článku 9 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím a s cieľom poskytnúť zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou možnosti cestovať autobusom a autokarom porovnateľné s možnosťami ostatných občanov by sa mali ustanoviť pravidlá pre nediskrimináciu a pomoc počas cesty. Týmto osobám by sa preto mala doprava umožňovať, a nie odmietať na základe ich postihnutia alebo zníženej pohyblivosti s výnimkou dôvodov, ktoré sú opodstatnené z hľadiska bezpečnosti, konštrukcie vozidiel alebo infraštruktúry. V rámci príslušných právnych predpisov na ochranu pracovníkov by zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou mali mať právo na pomoc na autobusových staniciach a vo vozidlách. V záujme sociálneho začlenenia by sa dotknutým osobám mala táto pomoc poskytovať bezplatne. Dopravcovia by mali ustanoviť podmienky prístupu, pokiaľ možno pomocou európskeho normalizačného systému.

(11)  Pri rozhodovaní o podobe nových autobusových staníc a v rámci zásadnej rekonštrukcie by riadiace orgány mali bez výnimky a ako základnú podmienku zohľadniť potreby zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v súlade s požiadavkami „návrhu prispôsobeného požiadavkám všetkých“. Správcovia autobusových staníc by mali v každom prípade určiť miesta, na ktorých môžu takéto osoby oznámiť svoj príchod a potrebu pomoci.

(12)  Dopravcovia by tiež mali zohľadniť uvedené potreby pri rozhodovaní o návrhoch nových a modernizovaných vozidiel.

(13)  Členské štáty by mali zlepšiť existujúcu infraštruktúru tam, kde je to potrebné na to, aby sa umožnilo dopravcom zaistiť prístup pre zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou, ako aj poskytnúť primeranú pomoc.

(14)  S cieľom reagovať na potreby zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou by mal byť personál dostatočne odborne pripravený. Na účely uľahčenia vzájomného uznávania vnútroštátnych odborných kvalifikácií vodičov by sa v rámci základnej kvalifikácie alebo pravidelného výcviku mohla zabezpečiť odborná príprava v oblasti informovanosti o problematike zdravotného postihnutia, ako sa uvádza v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy(5). S cieľom zabezpečiť jednotnosť medzi zavedením požiadaviek na odbornú prípravu a lehôt uvedených v uvedenej smernici by mala existovať možnosť udeliť výnimku na obmedzený čas.

(15)  Pri príprave odbornej prípravy v oblasti zdravotného postihnutia by mali byť konzultované alebo do nej zapojené organizácie zastupujúce zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou.

(16)  Práva cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave by mali zahŕňať sprístupnenie informácií o poskytovanej službe pred cestou, ako aj počas cesty. Všetky základné informácie poskytované cestujúcim v autobusovej a autokarovej doprave by sa mali poskytovať aj v alternatívnych formách dostupných pre zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou, akými sú napríklad veľká tlač, jednoduchý jazyk, Braillovo písmo, elektronické komunikačné zariadenia, ku ktorým je možný prístup pomocou prispôsobiteľných technológií, a audio nahrávok.

(17)  Týmto nariadením by sa nemali obmedziť práva dopravcov žiadať náhradu od akejkoľvek osoby vrátane tretích strán v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom.

(18)  Mali by sa obmedziť ťažkosti, ktorým čelia cestujúci z dôvodu zrušenia alebo značného meškania svojho spojenia. Na tento účel by sa cestujúcim pri odchode z autobusových staníc mala poskytovať primeraná starostlivosť a informácie spôsobom, ktorý je dostupný pre každého. Cestujúci by tiež mali mať možnosť zrušiť svoju cestu a nechať si preplatiť cestovné lístky alebo v ceste pokračovať alebo dosiahnuť presmerovanie trasy za uspokojivých podmienok. Ak dopravcovia neposkytnú cestujúcim nevyhnutnú pomoc, cestujúci by mali mať právo získať finančnú náhradu.

(19)  Dopravcovia by prostredníctvom svojich profesijných združení mali spolupracovať v záujme prijatia opatrení na regionálnej, vnútroštátnej alebo európskej úrovni so zapojením zainteresovaných strán, záujmových združení a združení zákazníkov, cestujúcich a zdravotne postihnutých osôb s cieľom zlepšiť poskytovanie informácií a starostlivosť o cestujúcich, a to najmä v prípade zrušenia cesty a veľkého meškania.

(20)  Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na práva cestujúcich ustanovené smernicou Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb(6). Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na prípady, ak sa turistický zájazd zruší z iných dôvodov, ako je zrušenie služby autobusovej alebo autokarovej dopravy.

(21)  Cestujúci by mali byť plne informovaní o svojich právach podľa tohto nariadenia, aby mohli tieto práva účinne využívať.

(22)  Cestujúci by mali mať možnosť využívať svoje práva prostredníctvom vhodných postupov podávania sťažností zavedených dopravcami alebo prípadne podaním sťažností orgánu alebo orgánom, ktoré na tento účel určí príslušný členský štát.

(23)  Členské štáty by mali zabezpečiť súlad s týmto nariadením a určiť príslušný orgán alebo orgány na vykonávanie dohľadu a úloh súvisiacich s presadzovaním. Toto nemá vplyv na právo cestujúcich žiadať súdy o nápravu podľa vnútroštátneho práva.

(24)  Sťažnosť týkajúca sa pomoci by sa mala pokiaľ možno adresovať orgánu alebo orgánom, ktoré určí na presadzovanie tohto nariadenia členský štát, v ktorom sa nachádza miesto nástupu alebo výstupu, pričom sa zohľadňujú postupy určené členskými štátmi na predkladanie sťažností.

(25)  Členské štáty by mali stanoviť sankcie uplatniteľné na porušenia tohto nariadenia a zabezpečiť, aby sa tieto sankcie uplatňovali. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odradzujúce.

(26)  Keďže ciele tohto nariadenia, a to zabezpečiť rovnocennú úroveň ochrany a pomoci cestujúcim v autobusovej a autokarovej doprave vo všetkých členských štátoch, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, a z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti je preto možné ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(27)  Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(7).

(28)  Presadzovanie tohto nariadenia by malo vychádzať z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa)(8). Toto nariadenie by sa malo preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(29)  Členské štáty by mali podporovať používanie verejnej dopravy a zaviesť interoperabilné, intermodálne informačné systémy, čím by umožnili poskytnutie informácií o cestovnom poriadku a výpočet ceny a vydanie lístka, aby sa dosiahla optimalizácia využívania a interoperability rôznych druhov dopravy. K týmto službám musia mať prístup zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou.

(30)  Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané predovšetkým Chartou základných práv Európskej únie uvedené v článku 6 Zmluvy o Európskej únii, berúc pritom do úvahy aj smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(9), a smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu(10),

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa ustanovujú pravidlá pre autobusovú a autokarovú dopravu, ktoré sa týkajú:

   a) nediskriminácie medzi cestujúcimi, pokiaľ ide o prepravné podmienky ponúkané dopravcami;
   b) práv cestujúcich v prípade nehôd v dôsledku prevádzky autobusu alebo autokaru s následkom smrti alebo zranenia cestujúcich alebo straty alebo poškodenia ich batožiny;
   c) nediskriminácie a povinnej pomoci zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou;
   d) práv cestujúcich v prípade zrušenia alebo meškania spojenia;
   e) minimálnych informácií, ktoré sa majú poskytnúť cestujúcim;
   f) vybavovania sťažností a reklamácií;
   g) všeobecných pravidiel presadzovania.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Toto nariadenie sa uplatňuje vo vzťahu k cestujúcim využívajúcim pravidelnú dopravu:

   a) ak sa miesto nástupu cestujúceho nachádza na území členského štátu; alebo
   b) ak sa miesto nástupu cestujúceho nachádza mimo územia členského štátu a miesto výstupu cestujúceho sa nachádza na území členského štátu.

2.  Toto nariadenie sa s výnimkou článkov 11 až 18 a kapitol IV až VI vzťahuje tiež na cestujúcich využívajúcich príležitostné služby, ak sa pôvodné miesto nástupu alebo konečné miesto výstupu cestujúceho nachádza na území členského štátu.

3.  Toto nariadenie sa nevzťahuje na osobitnú pravidelnú dopravu a dopravu pre vlastnú potrebu.

4.  S výnimkou článku 4 ods. 2, článkov 7, 9, 11, článku 12 ods. 1, článku 13 ods. 1, článku 15 ods. 1, článku 18, článku 19 ods. 1 a 2, článkov 21, 25, 27, 28 a 29 členské štáty môžu vyňať z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia mestskú a prímestskú pravidelnú dopravu ako aj pravidelnú regionálnu dopravu, ak je integrálnou súčasťou služieb mestskej a prímestskej dopravy vrátane cezhraničnej pravidelnej dopravy uvedeného typu.

5.  Členské štáty informujú Komisiu o výnimkách udelených jednotlivým druhom služieb podľa odseku 4 do ...(11). Komisia prijme primerané opatrenia, ak je názoru, že výnimka nie je v súlade s ustanoveniami tohto článku. Komisia do...(12)* predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o výnimkách udelených podľa odseku 4.

6.  Žiadne z ustanovení tohto nariadenia sa nesmie vykladať v tom zmysle, že by bolo v rozpore s existujúcimi právnymi predpismi o technických požiadavkách na autobusy alebo autokary alebo infraštruktúru ▌ na autobusových zastávkach a staniciach.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

   a) „pravidelná doprava“ je doprava, ktorou sa zabezpečuje preprava cestujúcich autobusom alebo autokarom v presne určených intervaloch po presne určených trasách, pričom cestujúci nastupujú a vystupujú na vopred určených zastávkach;
   b) „osobitná pravidelná doprava“ je pravidelná doprava, bez ohľadu na to, kto ju organizuje, ktorá zabezpečuje autobusovú alebo autokarovú prepravu špecifikovaných kategórií cestujúcich s vylúčením ostatných cestujúcich;
  c) „doprava pre vlastnú potrebu“ je doprava, ktorá sa uskutočňuje autobusom alebo autokarom na nekomerčné a neziskové účely fyzickou alebo právnickou osobou, pričom platí, že
   dopravná činnosť je len vedľajšou činnosťou tejto fyzickej osoby alebo právnickej osoby a
   používané vozidlá sú vlastníctvom tejto fyzickej osoby alebo právnickej osoby, alebo boli touto osobou nadobudnuté na splátky, alebo boli predmetom dlhodobej lízingovej zmluvy a riadia ich členovia personálu tejto fyzickej osoby alebo právnickej osoby alebo samotná fyzická osoba, alebo personál, ktorý je v podniku zamestnaný alebo ktorý je podniku k dispozícii na základe zmluvného záväzku;
   d) „príležitostná doprava“ je doprava, ktorá nespadá pod definíciu pravidelnej dopravy a ktorej hlavnou vlastnosťou je, že autobusom alebo autokarom prepravuje skupiny cestujúcich vytvorené z podnetu zákazníka alebo samotného dopravcu;
   e) „prepravná zmluva“ je zmluva o preprave medzi dopravcom a cestujúcim na účely poskytnutia jednej alebo viacerých služieb pravidelnej alebo príležitostnej dopravy;
   f) „cestovný lístok“ je platný doklad alebo iný dôkaz o prepravnej zmluve;
   g) „dopravca“ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje pravidelnú alebo príležitostnú dopravu širokej verejnosti a ktorá nie je cestovnou agentúrou, cestovnou kanceláriou ani predajcom cestovných lístkov;
   h) „vykonávajúci dopravca“ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je dopravcom, ale ktorá v skutočnosti vykonáva celú prepravu alebo jej časť;
   i) „predajca cestovných lístkov“ je akýkoľvek sprostredkovateľ, ktorý uzatvára prepravné zmluvy v mene dopravcu;
   j) „dopravný agent“ je akýkoľvek sprostredkovateľ, ktorý koná v mene cestujúceho pri uzatváraní prepravných zmlúv;
   k) „prevádzkovateľ zájazdu“ je organizátor ▌, ktorý nie je dopravcom v zmysle článku 2 ods. 2 smernice ▌ 90/314/EHS;
   l) „zdravotne postihnutá osoba“ alebo „osoba so zníženou pohyblivosťou“ je akákoľvek osoba, ktorej pohyblivosť pri využívaní dopravy je znížená v dôsledku akéhokoľvek telesného postihnutia (zmyslového alebo pohybového, trvalého alebo dočasného), duševného postihnutia alebo poruchy alebo akejkoľvek inej príčiny zdravotného postihnutia alebo v dôsledku veku a ktorej stav si vyžaduje primeranú pozornosť a prispôsobenie služieb, ktoré sú k dispozícii všetkým cestujúcim, jej osobitným potrebám;
   m) „podmienky prístupu“ sú príslušné normy, usmernenia a informácie o prístupnosti autobusov a/alebo určených autobusových staníc vrátane ich zariadení pre zdravotne postihnuté osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou a informácie o nej;
   n) „rezervácia“ je rezervovanie miesta v autobuse alebo autokare pravidelnej dopravy pre konkrétny čas odchodu;
   o) „autobusová stanica“ je stanica s personálom, na ktorej má v závislosti od konkrétnej trasy má zastaviť spoj pravidelnej dopravy na nástup alebo výstup cestujúcich, vybavená zariadením, ako je odbavovací pult, čakáreň alebo pult na predaj cestovných lístkov;
   p) „autobusová zastávka“ je akékoľvek miesto, ktoré nie je autobusovou stanicou a na ktorom má v závislosti od konkrétnej trasy zastaviť spoj pravidelnej dopravy na nástup alebo výstup cestujúcich;
   q) „správca autobusovej stanice“ je organizačný subjekt v členskom štáte, ktorý je zodpovedný za správu príslušnej autobusovej stanice;
   r) „zrušenie“ je neuskutočnenie služby pravidelnej dopravy, ktorá bola pôvodne naplánovaná;
   s) „meškanie“ je časový rozdiel medzi časom plánovaného odchodu spoja pravidelnej dopravy podľa zverejneného cestovného poriadku a skutočným časom jeho odchodu.

Článok 4

Cestovné lístky a nediskriminačné zmluvné podmienky

1.  Dopravcovia poskytnú cestujúcemu cestovný lístok, pokiaľ na prepravu neoprávňujú iné doklady. Cestovný lístok sa môže vydať v elektronickej forme.

2.  Bez toho, aby boli dotknuté sociálne tarify, sa zmluvné podmienky a tarify, ktoré uplatňujú dopravcovia , poskytujú širokej verejnosti bez akejkoľvek priamej alebo nepriamej diskriminácie na základe štátnej príslušnosti konečného zákazníka alebo miesta usadenia dopravcov alebo predajcov cestovných lístkov v rámci Únie.

Článok 5

Ďalšie vykonávajúce strany

1.  Ak sa vykonávanie povinností podľa tohto nariadenia zverilo vykonávajúcemu dopravcovi, predajcovi cestovných lístkov alebo akejkoľvek inej osobe, dopravca, cestovná kancelária, cestovná agentúra alebo správca autobusovej stanice, ktorí vykonávanie týchto povinností zverili, aj tak zodpovedajú za činy a opomenutia tejto vykonávajúcej strany.

2.  Strana, ktorej dopravca, cestovná kancelária, cestovná agentúra alebo správca autobusovej stanice zverili výkon určitej povinnosti, okrem toho podlieha ustanoveniam tohto nariadenia, pokiaľ ide o povinnosť, ktorá jej bola zverená.

Článok 6

Vylúčenie vzdania sa práv a povinností

1.  Práv a povinností podľa tohto nariadenia sa nemožno vzdať ani ich nemožno obmedziť, najmä prostredníctvom výnimky alebo doložky o obmedzení v prepravnej zmluve.

2.  Dopravcovia môžu ponúknuť zmluvné podmienky, ktoré sú pre cestujúcich výhodnejšie ako podmienky ustanovené v tomto nariadení.

Kapitola II

Náhrada škôd a pomoc v prípade nehôd

Článok 7

Zodpovednosť za smrť a zranenie cestujúcich

1.  V súlade s touto kapitolou sú dopravcovia zodpovední za stratu alebo škodu, ktorá vznikla v dôsledku smrti alebo úrazu cestujúceho na základe nehody, ku ktorej došlo počas prevádzky autobusových a autokarových dopravných služieb, a to v čase, keď sa cestujúci zdržiaval vo vozidle, nastupoval do vozidla, alebo z neho vystupoval.

2.  Mimozmluvná zodpovednosť dopravcov za škody nepodlieha žiadnemu finančnému obmedzeniu, a to bez ohľadu na to, či je určené zákonom, dohovorom alebo zmluvou.

3.  V prípade akejkoľvek pohľadávky do výšky 220 000 EUR na cestujúceho sa nevylučuje ani neobmedzuje zodpovednosť dopravcu na základe preukázania skutočnosti, že tento podnik vynaložil starostlivosť vyžadovanú podľa odseku 4 písm. a), pokiaľ celková suma výslednej požadovanej náhrady škody nepresiahne sumu, na ktorú sa v súlade so  smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti(13), vyžaduje povinné poistenie podľa vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu, v ktorom má autobus alebo autokar zvyčajný východiskový bod. V takomto prípade sa zodpovednosť obmedzuje na túto sumu.

4.  Dopravca nenesie zodpovednosť podľa odseku 1:

   a) ak nehodu spôsobili okolnosti, ktoré nie sú spojené s prevádzkovaním služieb autobusovej a autokarovej dopravy alebo ktorým nemohol prepravca zabrániť napriek vynaloženiu starostlivosti, aká sa v danom prípade vyžaduje, alebo ktorých následky nemohol odvrátiť;
   b) ak k nehode došlo v dôsledku zavinenia alebo zanedbania zo strany cestujúceho.

   a) sa nenaznačuje, že dopravca je jedinou stranou, ktorá je povinná znášať náhradu škody; alebo
   b) sa neobmedzujú žiadne práva dopravcu žiadať od akejkoľvek inej strany odškodnenie v súlade s platnými právnymi predpismi daného členského štátu.

Článok 8

Náhrada škody

1.  V prípade smrti cestujúceho náhrada škody, pokiaľ ide o zodpovednosť ustanovenú v článku 7, zahŕňa:

   a) akékoľvek nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v dôsledku smrti cestujúceho, a to najmä náklady na prevoz tela a výdavky na pohreb;
   b) ak smrť nenastala bezprostredne, náhradu škôd uvedených v odseku 2.

2.  V prípade úrazu alebo akéhokoľvek poškodenia fyzického alebo duševného zdravia cestujúceho náhrada škody zahŕňa:

   a) akékoľvek nevyhnutné výdavky, a to najmä výdavky na liečenie a prepravu;
   b) náhradu finančnej straty vzniknutej v dôsledku úplnej alebo čiastočnej práceneschopnosti alebo zvýšených potrieb.

3.  Ak v dôsledku smrti cestujúceho príde osoba, voči ktorej mal alebo by mal mať cestujúci právne stanovenú vyživovaciu povinnosť, o podporu, za uvedenú stratu sa takisto odškodní aj takáto osoba.

Článok 9

Okamžité praktické a finančné potreby cestujúcich

V prípade nehody v dôsledku prevádzky autobusu alebo autokaru dopravca zabezpečí ▌pomoc v súvislosti s okamžitými praktickými potrebami cestujúcich po nehode. Takáto pomoc zahŕňa v prípade potreby prvú pomoc, ubytovanie, jedlo, oblečenie, dopravu a výdavky na pohreb. V prípade smrti alebo úrazu dopravca okrem toho vyplatí zálohy na pokrytie bezprostredných finančných potrieb, a to úmerne k utrpenej škode, ak existuje evidentný dôkaz, že za príčiny zodpovedá dopravca. Uskutočnenie akýchkoľvek platieb či poskytnutie akejkoľvek pomoci sa nepovažuje za uznanie zodpovednosti.

Článok 10

Zodpovednosť za stratu a poškodenie batožiny

1.  Dopravca nesie zodpovednosť za stratu alebo poškodenie batožiny, za ktorú mu bola zverená zodpovednosť. Maximálna výška náhrady škody je 1 800 EUR na osobu.

2.  V prípade nehôd v dôsledku prevádzky služieb autobusovej a autokarovej dopravy nesie dopravca zodpovednosť za stratu alebo poškodenie osobného majetku, ktorý mal cestujúci pri sebe alebo so sebou v príručnej batožine. Maximálna výška náhrady škody je 1 300 EUR na osobu.

3.  Dopravca nenesie zodpovednosť za škodu podľa odsekov 1 a 2:

   a) ak stratu alebo škodu spôsobili okolnosti, ktoré nesúvisia s prevádzkovaním služieb autobusovej a autokarovej dopravy, alebo ktorým nemohol dopravca zabrániť napriek opatrnosti, aká sa v danom prípade vyžaduje, a ktorých následky nemohol odvrátiť;
   b) ak strata alebo škoda vznikli v dôsledku zavinenia alebo nedbanlivosti cestujúceho.

Kapitola III

Práva zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou

Článok 11

Právo na dopravu

1.  Dopravcovia, dopravní agenti a prevádzkovatelia zájazdov neodmietnu prijať rezerváciu, vydať alebo inak poskytnúť cestovný lístok, alebo nastúpiť osobe z dôvodu zdravotného postihnutia alebo zníženej pohyblivosti.

2.  Rezervácie a cestovné lístky sa zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou ponúkajú bez dodatočných príplatkov.

Článok 12

Výnimky a osobitné podmienky

1.  Bez ohľadu na ustanovenia článku 11 ods. 1 môžu dopravcovia, dopravní agenti a prevádzkovatelia zájazdov odmietnuť prijať rezerváciu, vydať alebo inak poskytnúť cestovný lístok alebo nastúpiť osobe z dôvodu zdravotného postihnutia alebo zníženej pohyblivosti:

   a) aby splnili príslušné bezpečnostné požiadavky ustanovené medzinárodným právom, právom Únie alebo vnútroštátnym právom alebo aby splnili zdravotné a bezpečnostné požiadavky ustanovené príslušnými orgánmi;
   b) ak konštrukcia vozidla alebo infraštruktúra vrátane vybavenia autobusových zastávok a staníc fyzicky znemožňujú nástup, výstup alebo prepravu zdravotne postihnutej osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou bezpečným alebo z hľadiska prevádzky uskutočniteľným spôsobom.

2.  V prípade odmietnutia prijať rezerváciu alebo vydať alebo inak poskytnúť cestovný lístok z dôvodov uvedených v odseku 1 dopravcovia, dopravní agenti a prevádzkovatelia zájazdov informujú dotknutú osobu o prijateľnej alternatívnej doprave prevádzkovanej dopravcom.

3.  Ak sa zdravotne postihnutej osobe alebo osobe so zníženou pohyblivosťou odmietne nástup z dôvodov jej zdravotného postihnutia alebo zníženej pohyblivosti napriek tomu, že je držiteľom rezervácie alebo má cestovný lístok a splnila požiadavky uvedené v článku 16 ods. 1 písm. a), tejto osobe a každej osobe, ktorá ju sprevádza podľa odseku 4 tohto článku, sa ponúkne na výber medzi:

   a) právom na náhradu cestovného a v relevantných prípadoch bezplatnou dopravou naspäť do prvého miesta odchodu stanoveného v prepravnej zmluve pri najbližšej možnej príležitosti a
   b) s výnimkou prípadov, ak to nebude uskutočniteľné, pokračovaním v ceste alebo presmerovaním trasy primeranými alternatívnym dopravnými službami do miesta určenia uvedeného v prepravnej zmluve.

Nesprostredkovanie informácií v súlade s článkom 16 ods. 1 písm. a) nemá vplyv na právo na náhradu sumy zaplatenej za cestovný lístok.

4.  Ak dopravca, dopravný agent alebo prevádzkovateľ zájazdov odmietne prijať rezerváciu, vydať alebo inak poskytnúť cestovný lístok alebo nastúpiť osobe z dôvodu zdravotného postihnutia alebo zníženej pohyblivosti na základe dôvodov uvedených v odseku 1 tohto článku, alebo ak posádku príslušného vozidla tvorí iba jedna osoba, ktorá riadi vozidlo a ktorá nemôže zdravotne postihnutej osobe alebo osobe so zníženou pohyblivosťou poskytovať pomoc uvedenú v prílohe I časť b), zdravotne postihnuté osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou môžu požiadať, aby ich sprevádzali iné osoby, ktoré sú schopné poskytnúť pomoc, ktorú si zdravotne postihnuté osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou vyžadujú ▌. Takáto sprevádzajúca osoba sa prepravuje bezplatne a podľa možností sa usadí vedľa zdravotne postihnutej osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou.

5.  Ak dopravcovia, dopravní agenti alebo prevádzkovatelia zájazdov uplatňujú odsek 1, bezodkladne informujú zdravotne postihnutú osobu alebo osobu so zníženou pohyblivosťou o dôvodoch jeho uplatnenia a na základe žiadosti písomne informujú dotknutú osobu do piatich pracovných dní odo dňa požiadania.

Článok 13

Prístupnosť a informovanie

1.  Dopravcovia a správcovia autobusových staníc v spolupráci s organizáciami zastupujúcimi zdravotne postihnuté osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou, v prípade potreby prostredníctvom svojich organizácií, ustanovia alebo zavedú nediskriminačné podmienky prístupu vo vzťahu k preprave zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou.

2.  Podmienky prístupu stanovené v odseku 1 dopravcovia a správcovia autobusových staníc zverejnia v dostupnej forme a v tých istých jazykoch, v ktorých sa informácie zvyčajne sprístupňujú všetkým cestujúcim. Pri poskytovaní týchto informácií sa osobitná pozornosť venuje potrebám zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou.

3.  Na požiadanie dopravcovia bezodkladne sprístupnia kópie medzinárodných právnych predpisov, právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov ustanovujúcich bezpečnostné požiadavky, z ktorých vychádzajú nediskriminačné pravidlá prístupu. Tieto predpisy sa musia poskytovať v dostupnej forme.

4.  Cestovné agentúry sprístupnia podmienky prístupu ustanovené v odseku 1, ktoré sa vzťahujú na cesty zahrnuté do balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb, ktoré organizujú, predávajú alebo ponúkajú na predaj.

5.  Informácie o podmienkach prístupu uvedených v odsekoch 2 a 4 sa cestujúcemu fyzicky sprístupnia na jeho žiadosť.

6.  Dopravcovia, dopravní agenti a prevádzkovatelia zájazdov zabezpečia, aby boli zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou k dispozícii všetky relevantné všeobecné informácie o ceste a podmienkach prepravy vo vhodných a prístupných formátoch a podľa možnosti vrátane rezervácie a informácií on-line. Informácie sa cestujúcemu fyzicky sprístupnia na jeho žiadosť.

Článok 14

Určenie autobusových staníc

Členské štáty určia autobusové a autokarové stanice, kde sa poskytuje pomoc zdravotne postihnutým osobám alebo osobám so zníženou pohyblivosťou. Členské štáty o tom informujú Komisiu. Komisia na internete sprístupní zoznam určených autobusových a autokarových staníc.

Článok 15

Právo na pomoc na určených autobusových staniciach a v autobusoch a autokaroch

1.  Dopravcovia a správcovia autobusových staníc ▌ v rámci svojich príslušných právomocí zabezpečia na určených autobusových staniciach členských štátov zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou bezplatnú pomoc prinajmenšom v rozsahu stanovenom v časti a) prílohy I.

2.  Dopravcovia ▌ zabezpečia v autobusoch a autokaroch zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou bezplatnú pomoc prinajmenšom v rozsahu stanovenom v časti b) prílohy I.

Článok 16

Podmienky poskytovania pomoci

1.  Dopravcovia a správcovia autobusových staníc spolupracujú, aby zabezpečili zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou pomoc za týchto podmienok:

   a) dopravcovi, správcovi autobusovej stanice, dopravným agentom alebo prevádzkovateľom zájazdov sa oznámi, že daná osoba potrebuje takúto pomoc, a to najneskôr 24 hodín pred tým, ako je pomoc potrebná; ako aj
  b) dotknuté osoby sa dostavia na určené miesto:
   i) v čase, ktorý vopred stanovil dopravca a ktorý nepresiahne 60 minút pred uverejneným časom odchodu, pokiaľ sa dopravca a cestujúci nedohodnú na kratšej lehote, alebo
   ii) ak čas nie je stanovený, najneskôr 30 minút pred uverejneným časom odchodu.

2.  Okrem ustanovení odseku 1 oznámia zdravotne postihnuté osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou v čase rezervácie alebo zakúpenia cestovného lístka vopred dopravcovi, dopravnému agentovi alebo prevádzkovateľovi zájazdov svoje osobitné potreby týkajúce sa sedenia za predpokladu, že je táto potreba v tomto čase známa.

3.  Dopravcovia, správcovia autobusových staníc, dopravní agenti alebo prevádzkovatelia zájazdov prijmú všetky opatrenia potrebné na uľahčenie prijatia oznámení o potrebe poskytnutia pomoci predložených zdravotne postihnutými osobami alebo osobami so zníženou pohyblivosťou. Táto povinnosť sa uplatňuje na všetkých určených autobusových staniciach a predajných miestach vrátane telefonického a internetového predaja.

4.  Ak sa nepredloží oznámenie v súlade s odsekom 1 písm. a) a odsekom 2, dopravcovia, správcovia autobusových staníc, dopravní agenti alebo prevádzkovatelia zájazdov vynaložia všetko primerané úsilie, aby zabezpečili poskytnutie pomoci takým spôsobom, aby zdravotne postihnutá osoba alebo osoba so zníženou pohyblivosťou mohla nastúpiť do odchádzajúceho spoja, zmeniť príslušný spoj alebo vystúpiť z prichádzajúceho spoja, na ktorý si zakúpila lístok.

5.  Správca autobusovej stanice určí miesto v priestoroch alebo mimo priestorov autobusovej stanice, kde môžu zdravotne postihnuté osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou oznámiť svoj príchod a požiadať o pomoc. Toto miesto je jasne označené a v prístupných formátoch poskytuje základné informácie o autobusovej stanici a poskytovanej pomoci.

Článok 17

Postupovanie informácií tretím stranám

Ak sa dopravným agentom alebo prevádzkovateľom zájazdov doručí oznámenie uvedené v článku 16 ods. 1 písm. a), túto informáciu čo najskôr v rámci svojich bežných úradných hodín odovzdajú dopravcovi alebo správcovi autobusovej stanice.

Článok 18

Odborná príprava

1.  Dopravcovia a v príslušných prípadoch správcovia autobusových staníc ustanovia postupy odbornej prípravy v oblasti problematiky zdravotného postihnutia, vrátane pokynov, a zabezpečia, aby:

   a) ich zamestnanci, ktorí nie sú vodičmi, vrátane osôb zamestnaných inou vykonávajúcou stranou, a ktorí poskytujú priamu pomoc zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou, absolvovali odbornú prípravu prípadne boli poučení, ako sa opisuje v časti a) a b) prílohy II; a
   b) ich zamestnanci vrátane vodičov, ktorí prichádzajú do priameho kontaktu s cestujúcou verejnosťou alebo otázkami s ňou súvisiacimi, absolvovali odbornú prípravu prípadne boli poučení, ako sa opisuje v časti a) prílohy II.

2.  Členský štát môže na obdobie najviac dvoch rokov od ...(14) udeliť výnimku z uplatňovania odseku 1 písm. b), pokiaľ ide o odbornú prípravu vodičov.

Článok 19

Náhrada škody, pokiaľ ide o invalidné vozíky a iné vybavenie na zabezpečenie pohyblivosti

1.  Dopravcovia a správcovia autobusových staníc zodpovedajú za stratu alebo poškodenie invalidných vozíkov, iného vybavenia na zabezpečenie pohyblivosti alebo asistenčných zariadení ▌. Škodu za stratu alebo poškodenie nahradí dopravca alebo správca autobusovej stanice zodpovedný za danú stratu alebo poškodenie.

2.  Výška náhrady uvedenej v odseku 1 je rovná nákladom na nahradenie alebo opravu stratenej alebo poškodenej pomôcky alebo zariadenia.

3.  V prípade potreby sa vynaloží maximálne úsilie na rýchle poskytnutie dočasnej náhradnej pomôcky alebo zariadenia. Technické a funkčné vlastnosti invalidných vozíkov, iného vybavenia na zabezpečenie pohyblivosti alebo asistenčných zariadení sú podľa možností podobné tým, ktoré sa stratili alebo poškodili.

Kapitola IV

Práva cestujúcich v prípade zrušenia alebo meškania

Článok 20

Pokračovanie, presmerovanie a náhrada

1.  Ak dopravca odôvodnene očakáva zrušenie alebo meškanie odchodu pravidelnej dopravy z autobusovej stanice o viac ako 120 minút, alebo v prípade prekročenia kapacity rezervácií, cestujúcim sa bezodkladne ponúkne na výber medzi:

   a) pokračovaním alebo presmerovaním do miesta určenia stanoveného v prepravnej zmluve pri najbližšej možnej príležitosti, bez dodatočných príplatkov a za porovnateľných podmienok;
   b) náhradou ceny cestovného lístka a v relevantných prípadoch bezplatnou dopravou autobusom alebo autokarom späť do prvého miesta odchodu stanoveného v prepravnej zmluve pri najbližšej možnej príležitosti;
   c) okrem náhrady uvedenej v písmene b) právo na náhradu škody vo výške 50 % ceny cestovného lístka, ak dopravca neponúkne pokračovanie alebo presmerovanie do miesta určenia, ako je uvedené v písmene a). Náhrada škody sa vyplatí do jedného mesiaca od predloženia žiadosti o náhradu škody.

2.  Ak je autobus alebo autokar nefunkčný, cestujúcim sa poskytne aspoň doprava z miesta nefunkčného vozidla na vhodné miesto na čakanie alebo autobusovú stanicu, odkiaľ možno pokračovať v ceste.

3.  Ak sa pravidelná doprava zruší alebo pri odchode z autobusovej zastávky omešká o viac ako 120 minút, cestujúci má právo na takéto pokračovanie, presmerovanie alebo náhradu ceny cestovného lístka od dopravcu.

4.  Náhrada ustanovená v odseku 1 písm. b) a odseku 3 sa vyplatí do 14 dní odo dňa predloženia ponuky alebo doručenia žiadosti o vyplatenie takejto náhrady. Vyplatená náhrada je vo výške celej ceny cestovného lístka, za ktorú bol tento zakúpený, za nevykonanú časť alebo časti cesty a za vykonanú časť alebo časti cesty, ak už cesta nespĺňa svoj účel v súvislosti s pôvodným cestovným plánom cestujúceho. U cestujúcich s predplatenými alebo časovými cestovnými lístkami sa výška náhrady rovná proporčnej časti plnej ceny takéhoto lístka. Vyplatenie náhrady sa uskutoční v hotovosti, pokiaľ cestujúci neprijme inú formu vyplatenia náhrady.

Článok 21

Informácie

1.  V prípade zrušenia alebo meškania odchodu pravidelnej dopravy informuje dopravca alebo, ak je to vhodné, správca autobusovej stanice cestujúcich, ktorí odchádzajú na cestu z autobusových staníc, o vzniknutej situácii čo najskôr a v každom prípade najneskôr 30 minút po plánovanom čase odchodu, ako aj o odhadovanom čase odchodu, akonáhle sú tieto informácie k dispozícii.

2.  Ak cestujúci zmeškajú podľa cestovného poriadku nadväzné dopravné spojenie z dôvodu zrušenia alebo meškania, dopravca alebo, ak je to vhodné, správca autobusovej stanice vynaloží primerané úsilie na to, aby dotknutých cestujúcich informoval o alternatívnych spojeniach.

3.  Dopravca prípadne správca autobusovej stanice zabezpečí, aby zdravotne postihnuté osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou dostali povinné informácie stanovené v odsekoch 1 a 2 v prístupných formátoch.

Článok 22

Poskytovanie pomoci v prípade zrušenia alebo omeškania odchodu

1.  Pri ceste, ktorej plánovaná dĺžka je viac ako tri hodiny, dopravca v prípade zrušenia alebo meškania odchodu z autobusovej stanice presahujúceho viac ako hodinu cestujúcemu bezplatne ponúkne:

   a) menšie občerstvenie, jedlo alebo občerstvenie primerané času čakania alebo meškania, ak je k dispozícii v autobuse alebo na autobusovej stanici alebo ho možno primeraným spôsobom dodať;
   b) hotelovú izbu alebo iné ubytovanie, ako aj pomoc pri zabezpečovaní dopravy medzi autobusovou stanicou a miestom ubytovania v prípadoch, keď sa cestujúci musí ubytovať na jednu alebo viac nocí.

2.  Pri uplatňovaní tohto článku venuje dopravca osobitnú pozornosť potrebám zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou a všetkým sprevádzajúcim osobám.

Článok 23

Ďalšie nároky

Žiadne ustanovenie v tejto kapitole nebráni cestujúcim, aby na vnútroštátnych súdoch v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi požadovali náhradu škôd, ktoré vznikli v dôsledku zrušenia alebo meškania pravidelnej dopravy.

Článok 24

Ďalšie opatrenia v prospech cestujúcich

Dopravcovia spolupracujú v záujme prijatia opatrení na vnútroštátnej alebo európskej úrovni za účasti zainteresovaných strán, profesijných združení a združení zákazníkov, cestujúcich a zdravotne postihnutých osôb. Tieto opatrenia sú zamerané na zlepšenie starostlivosti o cestujúcich, najmä v prípade dlhých meškaní a prerušenia alebo zrušenia cesty s osobitným zreteľom na cestujúcich s osobitnými potrebami súvisiacimi so zdravotným postihnutím, zníženou pohyblivosťou, chorobou, vyšším vekom a tehotenstvom, ako aj na sprevádzajúcich cestujúcich a osoby cestujúce s malými deťmi.

Kapitola V

Všeobecné pravidlá informovania a podávania sťažností

Článok 25

Právo na cestovné informácie

Dopravcovia a správcovia autobusových staníc poskytujú v rámci svojich právomocí cestujúcim od momentu rezervácie a počas celej cesty primerané informácie v dostupnej forme a v súlade s bežným koncepčným modelom pre údaje a systémy verejnej dopravy.

Článok 26

Informácie o právach cestujúcich

1.  Dopravcovia a správcovia autobusových staníc v rámci svojich právomocí zabezpečia, aby sa cestujúcim poskytli náležité a zrozumiteľné informácie o ich právach vyplývajúcich z tohto nariadenia a to pri rezervácii a najneskôr pri odchode. Informácie sa poskytujú v prístupnom formáte a v súlade s bežným koncepčným modelom pre údaje a systémy verejnej dopravy, na autobusových staniciach a prípadne na internete. Tieto informácie obsahujú kontaktné údaje orgánu alebo orgánov zodpovedných za presadzovanie, ktoré určili členské štáty podľa článku 29 ods. 1.

2.  Na splnenie informačnej požiadavky uvedenej v odseku 1 môžu dopravcovia a správcovia autobusových staníc použiť zhrnutie ustanovení tohto nariadenia pripravené Komisiou vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Európskej únie, ktoré sa im poskytne.

Článok 27

Sťažnosti

Dopravcovia vytvoria alebo zavedú mechanizmus vybavovania sťažností, ktoré sa týkajú práv a povinností uvedených v tomto nariadení.

Článok 28

Predkladanie sťažností

Ak cestujúci, na ktorého sa vzťahuje toto nariadenie, chce dopravcovi predložiť sťažnosť ▌, musí tak urobiť do troch mesiacov odo dňa, v ktorý sa pravidelná služba poskytla alebo mala poskytnúť. Dopravca do jedného mesiaca od doručenia sťažnosti oznámi cestujúcemu, či je jeho sťažnosť opodstatnená, zamietnutá alebo sa stále posudzuje. Čas vymedzený na poskytnutie konečnej odpovede nepresiahne dva mesiace od doručenia sťažnosti.

Kapitola VI

Presadzovanie a vnútroštátne orgány zodpovedné za presadzovanie

Článok 29

Vnútroštátne orgány zodpovedné za presadzovanie

1.  Každý členský štát určí ▌existujúci orgán alebo orgány, alebo v prípade, že žiaden orgán neexistuje, nový orgán, ktorý bude zodpovedný za presadzovanie tohto nariadenia ▌. Každý orgán prijme opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto nariadením.

Každý orgán je nezávislý od dopravcov, prevádzkovateľov zájazdov a správcov autobusových staníc, pokiaľ ide o organizáciu, rozhodnutia o financovaní, právnu štruktúru a rozhodovanie.

2.  Členské štáty informujú Komisiu o orgáne alebo orgánoch určených v súlade s týmto článkom.

3.  Každý cestujúci môže ▌ predložiť sťažnosť v súvislosti s údajným porušením tohto nariadenia príslušnému orgánu určenému podľa odseku 1 alebo akémukoľvek inému príslušnému orgánu, ktorý určí členský štát.

Členský štát môže rozhodnúť o tom, že ▌cestujúci predloží sťažnosť ▌najprv dopravcovi, pričom v takom prípade vnútroštátny orgán zodpovedný za presadzovanie alebo akýkoľvek iný príslušný orgán, ktorý určí členský štát, koná ako odvolací orgán pre sťažnosti, ktoré sa nevyriešia podľa článku 28.

Článok 30

Správa o presadzovaní

Orgány zodpovedné za presadzovanie určené podľa článku 29 ods. 1 uverejnia do 1. júna ...(15) a potom každé dva roky správu o svojej činnosti v predchádzajúcich dvoch kalendárnych rokoch, ktorá bude obsahovať predovšetkým opis opatrení, ktoré sa prijali na vykonávanie tohto nariadenia, a štatistiky o sťažnostiach a uplatnených sankciách.

Článok 31

Spolupráca medzi orgánmi zodpovednými za presadzovanie

Vnútroštátne orgány zodpovedné za presadzovanie uvedené v článku 29 ods. 1 si vždy, ak je to vhodné, vymieňajú informácie o svojej činnosti a zásadách a postupoch rozhodovania. Komisia ich v tejto úlohe podporuje.

Článok 32

Sankcie

Členské štáty ustanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných na porušenia ustanovení tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Ustanovené sankcie sú účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia tieto pravidlá a opatrenia Komisii do ...(16) a bezodkladne ju informujú o každej následnej zmene a doplnení, ktoré na ne majú vplyv.

Kapitola VII

Záverečné ustanovenia

Článok 33

Správa

Komisia podá Európskemu parlamentu a Rade do...* správu o uplatňovaní a účinkoch tohto nariadenia. K správe sa v prípade potreby priložia legislatívne návrhy na podrobnejšie vykonávanie ustanovení tohto nariadenia alebo na jeho zmenu a doplnenie.

Článok 34

Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 2006/2004

V prílohe k nariadeniu (ES) č. 2006/2004 sa dopĺňa tento bod:"

18.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2010 z ... o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave(17)(18).

––––––––––––––––––––––––––-

* Ú. v. EÚ.....(19)+

"

Článok 35

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od ....(20).

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Pomoc poskytovaná zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou

a)  Pomoc poskytovaná na určených autobusových staniciach

Pomoc a opatrenia potrebné na to, aby zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou mohli:

   oznámiť svoj príchod na autobusovú stanicu a svoju žiadosť o pomoc na určených miestach,
   presunúť sa z určeného miesta k odbavovaciemu pultu, do čakárne a na nástupište,
   nastúpiť do vozidla pomocou výťahov, invalidných vozíkov, prípadne s inou potrebnou pomocou,
   naložiť svoju batožinu,
   vyzdvihnúť si svoju batožinu,
   vystúpiť z vozidla,
   vziať so sebou do autobusu alebo autokaru asistenčného psa s osvedčením,
   prejsť k sedadlu.

b)  Pomoc vo vozidle

Pomoc a opatrenia potrebné na to, aby zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou mohli:

   získať základné informácie o ceste v prístupných formátoch, ak o to cestujúci požiada,
   presunúť na toalety vo vozidle, ak je vo vozidle prítomný aj iný personál okrem vodiča,
   nastúpiť/vystúpiť počas prestávok v ceste, ak je vo vozidle okrem vodiča prítomný aj iný personál.

PRÍLOHA II

Odborná príprava v oblasti problematiky zdravotného postihnutia

a)  Odborná príprava v oblasti informovanosti o problematike zdravotného postihnutia

Súčasťou odbornej prípravy personálu, ktorý je v priamom kontakte s cestujúcou verejnosťou, je:

   informovanosť a primerané reagovanie vo vzťahu k cestujúcim s fyzickým, zmyslovým (sluchovým a zrakovým) alebo skrytým postihnutím alebo s poruchou učenia vrátane toho, ako rozlišovať medzi rôznymi schopnosťami osôb, ktorých pohyblivosť, orientácia alebo komunikácia je zhoršená,
   prekážky, ktorým čelia zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou vrátane prekážok súvisiacich s postojom ostatných, prostredím/fyzickými a organizačnými faktormi,
   asistenčné psy s osvedčením vrátane úlohy a potrieb asistenčného psa,
   riešenie neočakávaných udalostí,
   medziľudské zručnosti a metódy komunikácie s nepočujúcimi a sluchovo postihnutými ľuďmi, zrakovo postihnutými ľuďmi, rečovo postihnutými ľuďmi a ľuďmi s poruchou učenia,
   informácie o opatrnom zaobchádzaní s invalidnými vozíkmi a iným vybavením na zabezpečenie pohyblivosti s cieľom vyhnúť sa ich poškodeniu (a to pre všetkých zamestnancov zodpovedných za manipuláciu s prípadnou batožinou).

b)  Odborná príprava v oblasti pomoci zdravotne postihnutým osobám

Súčasťou odbornej prípravy personálu, ktorý priamo pomáha zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou, je:

   ako pomáhať používateľom invalidných vozíkov nastúpiť a vystúpiť z vozíka,
   zručnosti pri poskytovaní pomoci zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou, ktoré cestujú s asistenčným psom s osvedčením, vrátane úlohy a potrieb týchto psov,
   techniky sprevádzania zrakovo postihnutých cestujúcich, ako aj manipulácie s asistenčnými psami s osvedčením a ich prepravy,
   znalosť rôznych druhov pomôcok, ktoré môžu pomôcť zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou, a znalosť manipulácie s takýmito pomôckami,
   používanie vybavenia na pomoc pri nástupe a výstupe a znalosť vhodných postupov pomoci pri nástupe a výstupe, ktoré zaisťujú bezpečnosť a dôstojnosť zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou,
   chápanie potreby spoľahlivej a profesionálnej pomoci. Tiež uvedomenie si toho, že niektorí zdravotne postihnutí cestujúci môžu počas cesty zažívať pocity zraniteľnosti z dôvodu ich závislosti od poskytovanej pomoci,
   znalosť prvej pomoci.

(1) Prijaté texty, 23.4.2009, P6_TA(2009)0281.
(2) Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 99.
(3) Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 99.
(4) Pozícia Európskeho parlamentu z 23. apríla 2009 (Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 312), pozícia Rady z 11. marca 2010 (Ú. v. EÚ C 122 E, 11.5.2010, s. 1) a pozícia Európskeho parlamentu zo 6. júla 2010.
(5) Ú. v. EÚ L 226, 10.9.2003, s. 4.
(6) Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 59.
(7) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.
(8) Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1.
(9) Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.
(10) Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37.
(11)* Ú. v. : vložte dátum tri mesiace od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia.
(12)** Ú. v. : vložte dátum päť rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia.
(13) Ú. v. EÚ L 263, 7.10.2009, s. 11.
(14)* Ú. v.: prosím vložte dátum začiatku uplatňovania tohto nariadenia.
(15)* Ú. v.: vložte prosím dátum dva roky odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia.
(16)* Ú. v.: vložte prosím dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia.
(17)* Ú. v.: vložte prosím dátum tri roky odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia.
(18)+ Ú. v.: prosím vložte číslo a dátum prijatia tohto nariadenia.
(19)++ Ú. v.: prosím vložte odkaz na uverejnenie tohto nariadenia.
(20)* Ú. v.: prosím vložte dátum dva roky odo dňa uverejnenia.


Práva cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave ***II
PDF 281kWORD 31k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2010 o pozícii Rady v prvom čítaní k prijatiu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o právach cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (14849/3/2009 – C7-0076/2010 – 2008/0246(COD))
P7_TA(2010)0257A7-0177/2010

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (14849/3/2009 – C7-0076/2010),

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0816),

–  so zreteľom na článok 251 ods. 2, článok 71 ods. 1 a článok 80 ods. 2 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0476/2008),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7, článok 91 ods. 1 a článok 100 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. júla 2009(2),

–  po konzultácii s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na článok 66 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre dopravu a cestovný ruch do druhého čítania (A7-0177/2010),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v druhom čítaní;

2.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v druhom čítaní 6. júla 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2010 o právach cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004

P7_TC2-COD(2008)0246


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 1177/2010.)

(1) Prijaté texty, 23.4.2009, P6_TA(2009)0280.
(2) Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 89.


Inteligentné dopravné systémy v oblasti cestnej dopravy a rozhrania s inými druhmi dopravy ***II
PDF 223kWORD 56k
Uznesenie
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2010 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy (06103/4/2010 – C7-0119/2010 – 2008/0263(COD))
P7_TA(2010)0258A7-0211/2010

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (06103/4/2010-C7-0119/2010),

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0887),

–  so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 71 ods. 1 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0512/2008),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 a článok 91 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ,

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 13. mája 2009(2),

–  po konzultácii s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na články 70 a 72 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0211/2010),

1.  schvaľuje pozíciu Rady;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  berie na vedomie vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

5.  poveruje svojho predsedu, aby akt podpísal spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

6.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby akt podpísal potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby so súhlasom generálneho tajomníka Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

7.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

PRÍLOHA

Vyhlásenia

týkajúce sa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010 o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy

Vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k článku 290 ZFEÚ

„Európsky parlament, Rada a Komisia vyhlasujú, že ustanovenia tejto smernice nemajú vplyv na žiadnu budúcu pozíciu inštitúcií týkajúcu sa vykonávania článku 290 Zmluvy o fungovaní EÚ alebo jednotlivých legislatívnych aktov, ktoré takéto ustanovenia obsahujú.“

Vyhlásenie Komisie o realizácii prioritných opatrení v oblasti inteligentných dopravných systémov (IDS)

„1.  Článok 6 ods. 2 znenia pozície Rady v prvom čítaní znie takto:

2.  Cieľom Komisie je prijať špecifikácie pre jedno alebo viaceré prioritné opatrenia najneskôr ...(3).

Komisia najneskôr 12 mesiacov po prijatí potrebných špecifikácií pre prioritné opatrenie a po vykonaní posúdenia vplyvu vrátane analýzy nákladov a prínosov predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na realizáciu tohto prioritného opatrenia v súlade s článkom 294 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

2.  Na základe v súčasnosti dostupných informácií sa Komisia domnieva, že na prijatie potrebných špecifikácií pre prioritné opatrenia uvedené v článku 3 možno predpokladať nasledujúci orientačný harmonogram:

Špecifikácie pre:

Najneskôr koncom roku:

poskytovanie informačných služieb o multimodálnom cestovaní na celom území EÚ, ako sa uvádza v článku 3 písm. a);

2014

poskytovanie informačných služieb o premávke v reálnom čase na celom území EÚ, ako sa uvádza v článku 3 písm. b);

2013

údaje a postupy na poskytovanie, pokiaľ je to možné, minimálnych univerzálnych bezplatných dopravných informácií týkajúcich sa bezpečnosti cestnej premávky používateľom, ako sa uvádza v článku 3 písm. c);

2012

harmonizované zabezpečenie interoperabilného systému eCall na celom území EÚ, ako sa uvádza v článku 3 písm. d);

2012

poskytovanie informačných služieb týkajúcich sa bezpečných a chránených parkovacích miest pre nákladné a úžitkové vozidlá, ako sa uvádza v článku 3 písm. e);

2012

poskytovanie rezervačných služieb týkajúcich sa bezpečných a chránených parkovacích miest pre nákladné a úžitkové vozidlá, ako sa uvádza v článku 3 písm. f);

2013

Tabuľka č. 1: Orientačný harmonogram na prijatie špecifikácií pre prioritné opatrenia

Tento orientačný harmonogram vychádza z predpokladu, že dohoda v druhom čítaní o smernici o inteligentných dopravných systémoch medzi EP a Radou sa dosiahne rýchlo na začiatku roku 2010.„

Vyhlásenie Komisie o zodpovednosti

„Pri zavedení a používaní aplikácií a služieb IDS môže vzniknúť niekoľko problémov súvisiacich so zodpovednosťou, ktoré môžu byť veľkou prekážkou širšieho preniknutia niektorých služieb IDS na trh. Riešenie týchto problémov predstavuje jednu z prioritných činností, ktoré Komisia predložila v akčnom pláne IDS.

Komisia bude v členských štátoch pozorne sledovať vývoj, pokiaľ ide o zavedenie a používanie aplikácií a služieb IDS, pričom bude brať do úvahy existujúce vnútroštátne právne predpisy a právne predpisy Spoločenstva týkajúce sa otázok zodpovednosti, a predovšetkým smernicu 1999/34/ES. Ak to bude potrebné a vhodné, Komisia vypracuje usmernenia k otázkam zodpovednosti, pokiaľ ide o určenie povinností zainteresovaných strán vo vzťahu k uplatňovaniu a používaniu aplikácií a služieb IDS.„

Vyhlásenie Komisie o oznamovaní delegovaných aktov

„Európska komisia berie na vedomie, že s výnimkou prípadov, keď sa v legislatívnom akte ustanovuje postup pre naliehavé prípady, Európsky parlament a Rada usudzujú, že sa pri oznamovaní delegovaných aktov zohľadňujú obdobia prázdnin v inštitúciách (zima, leto a európske voľby) tak, aby si Európsky parlament a Rada mohli uplatňovať svoje právomoci v lehotách stanovených v príslušných legislatívnych aktoch, a je pripravená podľa toho konať.“

(1) Prijaté texty, 23.4.2009, P6_TA(2009)0283.
(2) Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 85.
(3)* Vložte prosím dátum: 30 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.


Ohlasovacie formality lodí plávajúcich do prístavov a/alebo z prístavov ***I
PDF 292kWORD 35k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2010 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o ohlasovacích formalitách lodí plávajúcich do prístavov a/alebo z prístavov Spoločenstva a ktorou sa zrušuje smernica 2002/6/ES (KOM(2009)0011 – C6-0030/2009 – 2009/0005(COD))
P7_TA(2010)0259A7-0064/2010

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2009)0011),

–  so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 80 ods. 2 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0030/2009),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 100 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 4. novembra 2009(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 17. júna 2009(2),

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0064/2010),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

5.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 6. júla 2010 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/.../EÚ o ohlasovacích formalitách lodí plávajúcich do prístavov a/alebo z prístavov členských štátov, ktorou sa zrušuje smernica 2002/6/ES

P7_TC1-COD(2009)0005


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, smernici 2010/65/EÚ).

PRÍLOHA

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o udelení osvedčení o oslobodení od povinnosti poskytovať služby lodivoda

S cieľom uľahčiť námornú príbrežnú dopravu a so zreteľom na normy týkajúce sa služieb lodivoda, ktoré už existujú v mnohých členských štátoch, ako aj na úlohu lodivodov pri podporovaní námornej bezpečnosti a ochranu morského prostredia Európsky parlament, Rada a Komisia považujú za potrebné preskúmať jednoznačný rámec udeľovania osvedčení o oslobodení od povinnosti poskytovať služby lodivoda v európskych námorných prístavoch v súlade s cieľom uvedeným v oznámení Komisie, ktorý je zameraný na vytvorenie priestoru námornej dopravy bez prekážok, ako aj v súlade s oznámením Komisie o európskej prístavnej politike (KOM(2007)0616) a vzhľadom na to, že každá oblasť služieb lodivoda si vyžaduje veľmi špecializované skúsenosti a miestne znalosti. Komisia v krátkom čase túto otázku preskúma a posúdi význam bezpečnosti na mori a ochranu morského prostredia v spolupráci so zúčastnenými stranami, najmä vzhľadom na uplatňovanie podmienok, ktoré sú relevantné, transparentné a primerané. Výsledky svojho hodnotenia oznámi ostatnými inštitúciám a v prípade potreby navrhne ďalšie kroky.

Vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k článku 290 ZFEÚ

Európsky parlament, Rada a Komisia vyhlasujú, že ustanoveniami tejto smernice nie sú dotknuté žiadne budúce pozície inštitúcií v súvislosti s vykonávaním článku 290 ZFEÚ alebo individuálnymi legislatívnymi aktmi, ktoré obsahujú takéto ustanovenia.

Vyhlásenie Komisie o oznamovaní delegovaných aktov

Európska komisia berie na vedomie, že okrem prípadov, keď je v legislatívnom akte ustanovený naliehavý postup, sa Európsky parlament a Rada domnievajú, že pri oznamovaní delegovaných aktov sa musia zohľadniť obdobia prázdnin inštitúcií (v zime, v lete a počas európskych volieb), aby sa zaručilo, že Európsky parlament a Rada sú schopné vykonávať svoje právomoci v rámci lehôt stanovených v príslušných legislatívnych aktoch, a je pripravená podľa toho konať.

(1) Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 131.
(2) Ú. v. EÚ C 211, 4.9.2009, s. 65.


Udržateľná budúcnosť dopravy
PDF 422kWORD 119k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2010 o udržateľnej budúcnosti dopravy (2009/2096(INI))
P7_TA(2010)0260A7-0189/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Udržateľná budúcnosť dopravy: smerom k integrovanému a používateľsky prístupnému systému založenému na technológiách (KOM(2009)0279),

–  so zreteľom na závery predsedníctva Rady zo 17. a z 18. decembra 2009 týkajúce sa oznámenia Komisie s názvom Udržateľná budúcnosť dopravy: smerom k integrovanému a používateľsky prístupnému systému založenému na technológiách (17456/2009),

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie s názvom Európska dopravná politika do roku 2010: čas rozhodnúť sa (KOM(2001)0370),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom Udržujte Európu v pohybe – Trvalo udržateľná pohyblivosť pre náš kontinent – Strednodobé preskúmanie bielej knihy Európskej komisie o doprave z roku 2001 (KOM(2006)0314),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie o trhovo orientovaných nástrojoch na účely environmentálnej politiky a súvisiacich politík (KOM(2007)0140),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia implementácie internalizácie externých nákladov (KOM(2008)0435),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Doprava šetrnejšia k životnému prostrediu (KOM(2008)0433),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom Obmedzenie globálnej klimatickej zmeny na 2 stupne Celzia – Postup do roku 2020 a neskôr (KOM(2007)0002),

–  so zreteľom na Komisiou predloženú zelenú knihu s názvom TEN-T: Preskúmanie politiky – Na ceste k lepšie integrovanej transeurópskej dopravnej sieti v záujme spoločnej dopravnej politiky (KOM(2009)0044),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán zavádzania inteligentných dopravných systémov v Európe (KOM(2008)0886),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom Program EÚ v oblasti nákladnej dopravy: Zvýšenie efektívnosti, integrácie a udržateľnosti nákladnej dopravy v Európe (KOM(2007)0606),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom Akčný plán pre logistiku nákladnej dopravy (KOM(2007)0607),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Logistika prepravy nákladov v Európe – kľúč k udržateľnej mobilite (KOM(2006)0336),

–  so zreteľom na druhú správu Komisie o monitorovaní vývoja železničného trhu (KOM(2009)0676),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Strategické ciele a odporúčania pre politiku EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2018 (KOM(2009)0008),

–  so zreteľom na oznámenie a akčný plán Komisie so zreteľom na vytvorenie európskeho priestoru námornej dopravy bez prekážok (KOM(2009)0010),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o námornej príbrežnej doprave (KOM(2004)0453),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o európskej prístavnej politike (KOM(2007)0616),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Cesta k bezpečnejšej, ekologickejšej a účinnejšej mobilite v celej Európe: Prvá správa o iniciatíve „Inteligentné vozidlo“ (KOM(2007)0541),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európsky akčný program bezpečnosti na cestách – zníženie počtu obetí dopravných nehôd v Európskej únii do roku 2010 na polovicu: spoločná zodpovednosť (KOM(2003)0311),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európsky akčný program bezpečnosti na cestách – strednodobé preskúmanie (KOM(2006)0074),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Za novú kultúru mestskej mobility (KOM(2007)0551),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán mestskej mobility (KOM(2009)0490),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o EÚ 2020(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2005 o námornej príbrežnej doprave(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2005 o Európskom akčnom programe bezpečnosti na cestách: zníženie počtu obetí dopravných nehôd v Európskej únii do roku 2010 na polovicu: spoločná zodpovednosť(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2007 o európskom akčnom programe bezpečnosti na cestách – strednodobé preskúmanie(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2007 o Európe v pohybe – trvalo udržateľná mobilita pre náš kontinent(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2007 o vykonávaní prvého železničného balíka(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. septembra 2007 o logistike prepravy nákladov v Európe – kľúč k udržateľnej mobilite(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2008 o trvalo udržateľnej európskej dopravnej politike z hľadiska európskej energetickej a environmentálnej politiky(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2008 o oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Cesta k bezpečnejšej, ekologickejšej a účinnejšej mobilite v celej Európe: prvá správa o iniciatíve Inteligentné vozidlo(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2008 o nákladnej doprave v Európe(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2008 o nákladnej doprave v Európe(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2009 o doprave šetrnejšej k životnému prostrediu a o internalizácii externých nákladov(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2009 o Zelenej knihe o budúcnosti politiky TEN-T(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. apríla 2009 o akčnom pláne pre inteligentné dopravné systémy(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. apríla 2009 o akčnom pláne pre mestskú mobilitu(15),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1070/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 549/2004, (ES) č. 550/2004, (ES) č. 551/2004 a (ES) č. 552/2004 s cieľom zlepšiť výkonnosť a udržateľnosť európskeho systému leteckej dopravy(16),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre regionálny rozvoj(A7-0189/2010),

A.  keďže odvetvie dopravy predstavuje dôležitý prvok rozvoja Európske únie a jej regiónov a miest, ktorý bezprostredne ovplyvňuje konkurencieschopnosť a sociálnu súdržnosť týchto regiónov a miest, a tým významne prispieva k vybudovaniu európskeho vnútorného trhu,

B.  keďže doprava spĺňa trojakú funkciu: hospodársku, sociálnu funkciu a funkciu v oblasti územnej súdržnosti, a keďže všetky tieto funkcie sú základom európskej integrácie,

C.  keďže odvetvie dopravy má kľúčový význam pre hospodárstvo a zamestnanosť, pretože z hľadiska hrubého domáceho produktu predstavuje 10 % bohatstva EÚ a zaisťuje viac ako 10 miliónov pracovných miest, a preto bude zohrávať dôležitú úlohu pri vykonávaní stratégie EÚ 2020,

D.  keďže doprava je podstatným prvkom európskej politiky a keďže preto EÚ potrebuje taký finančný rámec, prostredníctvom ktorého sa zvládnu budúce úlohy v dopravnej politike, ktorý v krátkom časovom horizonte stimuluje hospodárstvo a v strednodobom a dlhodobom horizonte posilňuje Európu ako oblasť výskumu,

E.  keďže odvetvie dopravy má významný dosah na životné prostredie a na zdravie a kvalitu života ľudí a hoci umožňuje ich pracovnú a súkromnú mobilitu, v roku 2008 ako celok zapríčinilo 27 % celkových emisií CO2, pričom odvtedy sa tieto emisie naďalej zvyšujú, cestná doprava zodpovedala za 70,9 %, letecká doprava za 12,5 %, námorná a vnútrozemská lodná doprava za 15,3 % a železnice za 0,6 % celkových emisií CO2 z odvetvia dopravy v roku 2007,

F.  keďže v Európe sa v rámci všetkých druhov dopravy vyvíja úsilie na zlepšenie bezpečnosti; keďže však v roku 2008 približne 39 000 osôb zahynulo pri dopravných nehodách a 300 000 osôb utrpelo vážne zranenia, čo znamená, že je potrebné ďalej zlepšovať všetky aspekty týkajúce sa bezpečnosti, najmä bezpečnosti na cestách,

G.  keďže EÚ sa v rámci balíčka opatrení v oblasti zmeny klímy zaviazala, že do roku 2020 zníži emisie skleníkových plynov v porovnaní s ich úrovňou v roku 1990 o 20 % a tento záväzný cieľ naďalej platí,

H.  keďže ciele stanovené v bielej knihe z roku 2001 sa podarilo splniť len čiastočne, preto pretrváva potreba preskúmať, či by sa tieto ciele mali zachovať alebo nanovo sformulovať, a, ak sa to ukáže byť potrebné, treba na dosiahnutie týchto cieľov vynaložiť viac úsilia,

I.  keďže problémy pri transpozícii, napríklad oneskorená alebo chybná transpozícia, podstatným spôsobom ovplyvňujú účinnosť európskych právnych predpisov; a keďže preto je v tejto súvislosti naliehavo potrebné konať,

J.  keďže činnosť Parlamentu sa musí rozvíjať uceleným spôsobom, najmä v oblastiach, ktoré sa priamo dotýkajú dopravnej politiky, ako napríklad politika v oblasti životného prostredia a sociálna politika, mestské a územné plánovanie, politika zamestnanosti a hospodárska politika,

K.  keďže finančná a hospodárska kríza ťažko postihla odvetvie dopravy, čo by sa však malo využiť ako príležitosť napomáhať alebo podporovať dopravný priemysel so zameraním na budúcnosť, a to najmä podporou udržateľných spôsobov dopravy a investícií o. i. do železničnej a lodnej dopravy; keďže tým sa zaistia spravodlivejšie podmienky na trhu,

L.  keďže ako súčasť budúceho preskúmania agentúr treba uskutočniť analýzu pridanej hodnoty, ktorú produkujú agentúry, ako aj analýzu toho, či je potrebné zriadiť európsku dopravnú agentúru,

M.  keďže je mimoriadne dôležité, aby sa pre odvetvie dopravy stanovili merateľné ciele, ktoré budú slúžiť tak na účinnejšie monitorovanie dopravnej politiky ako aj na zavedenie smerníc pre spoločenské a hospodárske plánovanie a prostredníctvom ktorých sa zároveň ukáže, že navrhnuté opatrenia sú nutné pre uvedenie plánovanej dopravnej politiky do praxe,

N.  keďže podstatný rozvoj v oblasti výskumu, infraštruktúry a technológií si vyžaduje prispôsobenie finančných zdrojov a nástrojov,

O.  keďže rozvoj spoločnosti a mnohých hospodárskych odvetví vedie k zvýšenému dopytu v rámci odvetvia dopravy, výsledkom čoho je, že všetky druhy dopravy sú dôležité; keďže sa však musia posudzovať na základe svojej účinnosti z hľadiska hospodárskej a sociálnej politiky a politiky životného prostredia a zamestnanosti,

P.  keďže v budúcnosti sa bude vyžadovať udržateľná spolupráca všetkých spôsobov dopravy – tak osobnej, ako aj nákladnej dopravy, aby sa vytvorili bezpečné, udržateľné, logisticky prepracované dopravné reťazce vrátane multimodálnych riešení a prepojenia miestnej a diaľkovej dopravy,

Spoločenské, hospodárske a environmentálne výzvy

1.  je presvedčený, že politika EÚ vo všeobecnosti potrebuje jasnú a ucelenú víziu budúcnosti dopravy ako odvetvia, ktoré leží v srdci jednotného trhu a ktoré zabezpečuje voľný pohyb tovarov a služieb a zaručuje územnú súdržnosť v celej Európe; domnieva sa, že odvetvie dopravy musí naďalej vytvárať významnú časť trvalo udržateľného rastu a konkurencieschopnosti Európy, a súčasne musí zaručovať hospodársku efektívnosť a rozvíjať sa v rámci trvale prísnych sociálnych a environmentálnych noriem;

2.  je presvedčený, že demografické zmeny – najmä v mestských oblastiach, budú z hľadiska bezpečnosti a kapacity výzvou pre dopravu a mobilitu a že v tomto smere treba základné právo na mobilitu, ktoré sa realizuje i prostredníctvom lepšej prístupnosti a vytvárania chýbajúcich infraštruktúrnych prepojení, a uplatňovanie tohto práva považovať za podstatné, zdôrazňuje, že v tejto súvislosti sú pre mestské oblasti perspektívne dobre integrované multimodálne reťazce dopravy vrátane chôdze, jazdy na bicykli a verejnej dopravy; poznamenáva, že práve existujúca infraštruktúra v mestských oblastiach určí, ktorý spôsob dopravy je najvhodnejší; domnieva sa, že dobré spojenia verejnej dopravy vo vidieckych oblastiach povedú k zníženiu používania súkromných motorových vozidiel; v záujme vytvorenia ucelenej mestskej a prímestskej dopravy a udržania vidieckeho obyvateľstva vyzýva na vytvorenie funkčných mestských regiónov;

3.  žiada Komisiu, aby zaviedla plány udržateľnej mestskej mobility pre mestá, ktoré majú viac ako 100 000 obyvateľov a aby s náležitým ohľadom na zásadu subsidiarity podnietila mestá k vypracovaniu plánov mobility, ktoré by navrhli koncepciu integrovanej dopravy s cieľom znížiť škody na životnom prostredí a dosiahnuť zdravšiu a efektívnejšiu mobilitu;

4.  domnieva sa, že stúpajúci dopyt aj po nákladnej doprave prinesie okrem iného výzvu v oblasti kapacity, resp. zníženie účinnosti v dôsledku problémov s infraštruktúrou, a preto treba posilniť najmä komodálne využívanie a bezpečnosť účastníkov dopravy, ako aj prepravovaného tovaru, a že podstatný význam má zásadné zlepšenie infraštruktúry, najmä odstránenie problematických miest, o ktorých sa vie už roky;

5.  zdôrazňuje, že dekarbonizácia dopravy znamená jednu z najvýznamnejších úloh pre budúcu dopravnú politiku EÚ a na tento účel by sa mali využívať všetky dostupné a udržateľné prostriedky, napríklad využívanie rôznych druhov energie, podpora výskumu a vývoja technológií a spôsobov, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu, opatrenia tvorby cien a internalizácia externých nákladov všetkých spôsobov dopravy, za predpokladu, že takto vniknuté tržby na úrovni EÚ sa použijú na zlepšenie udržateľnosti mobility, a súčasne sa prijmú opatrenia na prispôsobenie správania používateľov a profesionálov v doprave (zvyšovanie informovanosti, ekologické správanie atď.); zdôrazňuje, že zároveň by sa mali v prvom rade vytvárať finančné stimuly (s vylúčením prípadného narušenia hospodárskej súťaže medzi spôsobmi dopravy a členskými štátmi);

6.  uznáva, že podľa Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) emituje námorná doprava 3 až 5 krát menej CO2 ako pozemná doprava, ale vyjadruje znepokojenie v súvislosti s očakávanými emisiami SOx a NOx z námornej dopravy, ktoré môžu mať do roku 2020 približne rovnaký objem ako emisie z pozemnej dopravy, ako aj s bezvýsledným pokusom Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) zaviesť systém znižovania emisií CO2;

7.  zdôrazňuje potrebu lepšej informovanosti širokej verejnosti o dôsledkoch voľnočasovej dopravy a vyzýva Komisiu, aby vo svojom politickom prístupe túto dopravu zohľadnila;

Bezpečnosť

8.  zdôrazňuje, že bezpečnosť musí byť aj naďalej jednou z hlavných priorít budúcej dopravnej politiky a že sa musí zaručiť bezpečnosť aktívnych aj pasívnych účastníkov dopravy v rámci všetkých spôsobov dopravy; domnieva sa, že je nanajvýš dôležité znížiť škodlivý vplyv dopravy na zdravie najmä využitím moderných technológií, a že prostredníctvom jasných a transparentných predpisov treba zaručiť práva cestujúcich v rámci všetkých spôsobov dopravy, najmä cestujúcich so zníženou mobilitou; podporuje vytvorenie charty práv cestujúcich v rámci Európskej únie;

9.  žiada Komisiu, aby bezodkladne predložila štúdiu o vplyve obmedzenia rýchlosti pre všetky typy vozidiel a ciest, mestských aj medzimestských, ktorá bude zahŕňať osvedčené postupy členských štátov, s cieľom predložiť legislatívne opatrenia na zníženie emisií a zvýšenie bezpečnosti na cestách;

10.  zdôrazňuje nevyhnutnosť zaručenia tak osobnej bezpečnosti, ako aj právnej istoty pracovníkov v odvetví dopravy, o. i. vytvorením dostatočného počtu bezpečných a zabezpečených parkovísk a harmonizáciou presadzovania pravidiel cestnej premávky a z nich vyplývajúcich sankcií; zdôrazňuje tiež, že zavedenie cezhraničného vymáhania sankcií zlepší bezpečnosť na cestách pre všetkých účastníkov;

11.  poukazuje na to, že v súlade s nárastom cestnej nákladnej dopravy sa v rámci transeurópskej cestnej siete (TERN) nebudovali odpočívadlá pre nákladné vozidlá, na základe čoho vodiči z povolania nemohli dodržiavať čas riadenia a čas odpočinku predovšetkým v nočných hodinách, čo vo všeobecnosti vážne ohrozuje bezpečnosť dopravy, ak sa v členských štátoch EÚ nezlepšia možnosti oddychu z kvalitatívneho aj kvantitatívneho hľadiska;

Efektívna komodalita

12.  domnieva sa, že rozvoj osobnej a nákladnej dopravy je celkovo v značnej miere závislý od účinného využívania rôznych spôsobov dopravy, a že z tohto dôvodu by si európska dopravná politika mala stanoviť za cieľ efektívnu komodalitu úzko prepojenú s dekarbonalizáciou, bezpečnosťou a hospodárskymi hľadiskami dopravy; je presvedčený, že toto povedie k optimálnemu prerozdeleniu medzi rôznymi spôsobmi dopravy a k posunu smerom k udržateľnejším spôsobom dopravy, a že sa tým zabezpečí interoperabilita v rámci jednotlivých spôsobov dopravy, ako aj medzi nimi, podporia udržateľnejšie dopravné a logistické reťazce a výbery spôsobu dopravy a zlepšia súvislé dopravné toky medzi spôsobmi dopravy a dopravnými uzlami;

13.  zdôrazňuje, že efektívna komodalita by sa mala merať nielen podľa kritéria hospodárnosti nákladov, ale tiež na základe kritérií týkajúcich sa ochrany životného prostredia, sociálnych a pracovných podmienok, bezpečnostných hľadísk a územnej súdržnosti, pričom by sa mala venovať pozornosť aj rozličným technickým možnostiam a východiskovým situáciám tak v prípade rôznych spôsobov dopravy, ako aj jednotlivých krajín, regiónov a miest v Európe;

14.  zdôrazňuje, že efektívna komodalita znamená zlepšenie infraštruktúry – o. i. vytváraním zelených koridorov, odstraňovaním problematických miest a zlepšovaním železničnej a lodnej dopravy – zvýšenie bezpečnosti prostredníctvom nových technológií a zlepšenie pracovných podmienok;

Vybudovanie vnútorného trhu

15.  požaduje pravidelné kontroly európskych právnych predpisov a ich transpozície a vykonávania, aby sa zabezpečila ich účinnosť; žiada Komisiu, aby dôsledne odstraňovala prekážky, ktoré vznikli chybnou alebo oneskorenou transpozíciou európskych právnych predpisov v členských štátoch;

16.  navrhuje, aby sa v novom rámci Lisabonskej zmluvy a so súhlasom Komisie usporiadala minimálne jedna schôdza ročne s predstaviteľmi dopravného sektora národných parlamentov s cieľom dohodnúť sa na spoločnom, lepšom a účinnejšom vykonávaní právnych predpisov EÚ v oblasti dopravy;

17.  domnieva sa, že doprava plní dôležitú funkciu pri dobudovaní európskeho vnútorného trhu a v oblasti voľného pohybu osôb a tovaru a že predovšetkým v železničnej doprave vo všetkých členských štátoch EÚ by sa malo dosiahnuť regulované otvorenie trhu; zastáva názor, že toto úplné otvorenie trhu by malo prospievať zákazníkom a mali by ho sprevádzať opatrenia na ochranu kvality verejných služieb, ako aj plán dlhodobého investovania do infraštruktúry a technickej interoperability s cieľom zlepšiť efektívnosť a bezpečnosť, a ďalšie opatrenia zamerané na to, aby sa predišlo narušeniu intramodálnej a intermodálnej hospodárskej súťaže okrem iného v sociálnej, daňovej, bezpečnostnej a environmentálnej oblasti; internalizácia vonkajších sociálnych a environmentálnych nákladov by sa mala realizovať postupne, a začať by sa malo viac znečisťujúcou cestnou a leteckou dopravou;

18.  žiada Komisiu a orgány členských štátov, aby pomohli dokončiť proces liberalizácie kabotážnej dopravy v záujme obmedzenia čoraz vyššieho počtu neproduktívnych kilometrov a aby zabezpečili udržateľnejšie cestné a železničné siete vo forme väčšieho počtu uzlov nákladnej dopravy;

19.  je presvedčený, že je podstatné, aby sa na dosiahnutie efektívnej námornej dopravy dopĺňajúcej ostatné druhy dopravy znovu začal rozhodujúci proces liberalizácie, ktorý by umožnil, aby sa tento spôsob dopravy stal skutočne konkurencieschopným;

20.  zdôrazňuje dôležitosť skutočne európskej správy dopravnej infraštruktúry vo vzťahu k hospodárskym potrebám (nákladné a vysokorýchlostné železničné koridory, Jednotné európske nebo, prístavy a ich prepojenia s dopravnou sieťou, námorný priestor bez hraníc, vnútrozemská lodná doprava) na odstránenie tzv. pohraničného účinku v prípade všetkých spôsobov dopravy a posilnenie konkurencieschopnosti a príťažlivosti EÚ;

21.  vyzýva na zriadenie spoločného európskeho rezervačného systému s cieľom zvýšiť efektivitu jednotlivých druhov dopravy a zjednodušiť a zlepšiť ich interoperabilitu;

22.  zdôrazňuje, že doprava má vplyv na sociálnu, zdravotnú a bezpečnostnú politiku a že v rámci vytvorenia jednotného dopravného priestoru sa musia na vysokej úrovni harmonizovať podmienky zamestnania a pracovné podmienky a vzdelávanie a odborná príprava, a trvalo skvalitňovať na základe účinného sociálneho dialógu na európskej úrovni; prízvukuje, že medzi iným môže vytvorenie európskych vzdelávacích centier a centier EÚ pre excelentnosť v jednotlivých členských štátoch prispieť k podpore merateľnej kvality vzdelávania a posilneniu postavenia osôb zamestnaných v doprave, ako aj napomôcť vzájomné uznávanie vzdelania;

23.  zastáva názor, že na dosiahnutie vyššia účinnosti dopravnej politiky je potrebné vyhodnotiť programy (ako Galileo a inteligentné dopravné systémy – ITS – pre všetky spôsoby dopravy) a, v závislosti od výsledkov hodnotenia, treba v prípade potreby preorientovať stratégiu a plánovanie; ako potrebu vyplývajúcu z uvedeného vidí o. i. nový program pre bezpečnosť cestnej premávky, ďalšiu obnovu dynamiky projektu TEN-T, priebežné posudzovanie programu NAIADES, naliehavé a úplné vykonanie programu Jednotné európske nebo, SESAR a 8. rámcový výskumný program, ako aj pokračovanie programu Marco Polo v zjednodušenej podobe;

Európske agentúry

24.  domnieva sa, že technická interoperabilita a jej financovanie, ako aj európske osvedčenia a vzájomné uznávanie predstavujú zásadné prvky dobre fungujúceho jednotného trhu a že presadzovanie týchto prvkov by malo byť výraznou súčasťou právomocí rôznych agentúr; zdôrazňuje, že všetky agentúry by sa mali usilovať o podobne vysokú úroveň zodpovednosti a právomocí, a mali by ju v krátkom čase dosiahnuť, pričom by mali byť pravidelne hodnotené; podporuje najmä rozvoj celého potenciálu Európskej železničnej agentúry vrátane postupného preberania zodpovednosti za osvedčovanie všetkých nových vagónov a železničnej infraštruktúry a za pravidelný audit vnútroštátnych bezpečnostných orgánov alebo rovnocenných orgánov členských štátov, ako sú vymedzené v smernici 2004/49/ES z 29. apríla 2004;

25.  zdôrazňuje, že 75 % celkovej dopravy predstavuje doprava cestná a žiada o zváženie potreby založenia agentúry pre cestnú dopravu, najmä s cieľom skvalitniť cestnú bezpečnosť, ako aj zabezpečiť základné ľudské právo na bezpečnú dopravu prostredníctvom podpory nových aplikácií (akými sú systém Galileo alebo rovnako primerané technológie inteligentnej dopravy) a vedenia výskumných programov; okrem toho sa domnieva, že táto agentúra by mala byť schopná regulačnej činnosti, ak by bolo potrebné odstrániť prekážky trvalo udržateľného jednotného trhu;

26.  pripomína, že vnútrozemská lodná doprava ešte stále čelí rôznorodému inštitucionálnemu rámcu a požaduje vytvorenie stálej a štruktúrovanej spolupráce medzi príslušnými inštitúciami na úplné využitie potenciálu tohto spôsobu dopravy;

Výskum a technológie

27.  vyzýva na vypracovanie programu pre výskum a technológie v odvetví dopravy; domnieva sa, že tento program by mal byť vypracovaný v spolupráci so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom spoznať potreby tohto odvetvia a príslušne skvalitniť rozdeľovanie finančných prostriedkov EÚ; domnieva sa, že prioritou by mali byť projekty na dekarbonizáciu dopravy, zvýšenie transparentnosti dodávateľského reťazca a bezpečnosti dopravy, zlepšenie správy dopravy a zníženie administratívnej záťaže;

28.  zdôrazňuje, že výskum a vývoj a inovácie sa musia podporovať, pretože znížením množstva výfukových plynov a hluku v doprave sa dosiahnu významné zlepšenia v oblasti životného prostredia v oblasti všetkých druhov dopravy, zvýši sa bezpečnosť prostredníctvom riešení zabezpečujúcich lepšie využívanie existujúcej kapacity infraštruktúry a zredukovanie kritických miest v doprave a povedie to aj k zvýšenej miere energetickej nezávislosti všetkých druhov dopravy v celej dopravnej sieti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že inteligentná, interoperabilná a prepojená organizácia dopravy a bezpečnostných systémov, akými sú ERTMS, Galileo, SESAR, ITS a rovnako primeraných technológií vyžaduje podporu, pokiaľ ide o výskum a vývoj, ako aj ich využívanie v praxi; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že všetci občania v Európe čerpajú výhody týchto inteligentných dopravných systémov; konštatuje, že v súvislosti so sľubnými technológiami je nutné vytvoriť potrebné rámcové podmienky a otvorené normy, bez akéhokoľvek neopodstatneného zvýhodňovania akejkoľvek špecifickej technológie;

29.  zdôrazňuje, že v rámci ochrany klímy a energetickej nezávislosti EÚ by každý druh dopravy mal znížiť objem svojich emisií CO2 a mal by ho podporovať výskum a vývoj inovatívnych, energeticky účinných a ekologických technológií a obnoviteľných zdrojov energie, ktoré okrem iného vyúsťujú do udržateľnejších vozidiel vo všetkých druhoch dopravy; domnieva sa, že by to zároveň posilnilo konkurencieschopnosť európskych podnikov;

30.  zdôrazňuje potrebu jednotnej definície relevantných pojmov bezpečnosti cestnej premávky a výskumu nehôd s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť výsledkov a prípadných prijatých opatrení;

31.  zdôrazňuje, že harmonizácia prepravných dokumentov podľa najnovších noriem komunikácie a ich multimodálna a medzinárodná použiteľnosť môže viesť k výraznému zlepšeniu bezpečnosti a logistiky, ako aj k radikálnemu zníženiu administratívnej záťaže;

Fond dopravy a európska dopravná sieť

32.  zdôrazňuje, že účinná dopravná politika si vyžaduje vhodný finančný rámec so zreteľom na súčasné výzvy a že z tohto dôvodu je potrebné zvýšiť výšku súčasných dotácií určených pre dopravu a mobilitu; preto považuje za nevyhnutné:

   a) vytvoriť nástroj na koordináciu využívania rôznych zdrojov financovania dopravy, prostriedkov v rámci politiky súdržnosti, ako aj verejno-súkromných partnerstiev alebo iných finančných nástrojov; tieto koordinované zdroje financovania by sa mali na všetkých úrovniach správy využívať na zlepšenie infraštruktúry, podporu projektov siete TEN-T, zabezpečenie technickej a operačnej interoperability, podporu výskumu a napomáhanie využívania inteligentných dopravných systémov v rámci všetkých spôsobov dopravy; financovanie by malo byť riadené transparentnými kritériami zadávania, ktoré zohľadňujú efektívnu komodalitu, ako sa uvádza v ods. 5, sociálnu politiku, bezpečnosť a sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť;
   b) prijať rozpočtové záväzky pre dopravnú politiku v rámci viacročného finančného výhľadu;
   c) umožniť zohľadniť dlhodobosť investícií do dopravnej infraštruktúry, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosť hospodárstva z výpočtu štátneho deficitu v rámci Paktu stability a rastu a s cieľom podporiť trvalú udržateľnosť v strednodobom a dlhodobom horizonte, za predpokladu, že ich Európska komisia vopred schválila;
   d) využiť prostriedky na vyžadovanie, okrem iného, spolufinancovania z príjmu získaného z internalizácie externých nákladov;

33.  požaduje, aby sa prostredníctvom finančnej pomoci, ktorá sa nebude merať na základe kritérií hospodárskej súťaže v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci, umožnilo koherentnej a integrovanej dopravnej politike podporovať okrem iného železničnú a lodnú dopravu, prístavnú politiku a verejnú osobnú dopravu;

34.  domnieva sa, že finančná a hospodárska kríza by sa mala využiť ako príležitosť na to, aby sa oblasť dopravy cielene podporovala a aby sa v prvom rade prostredníctvom finančnej pomoci umožnili investície do bezpečnej a tým udržateľnej dopravy, ktorá bude šetrná voči životnému prostrediu; domnieva sa, že investície EÚ do dopravných projektov by sa mali zohľadniť v kontexte stratégie EÚ 2020, keďže systémy dopravy a mobility poskytujú jedinečné príležitosti na vytváranie stabilných pracovných miest;

35.  je presvedčený, že treba prehodnotiť vymedzenie pojmu európska základná sieť vnútri celkovej siete TEN, ktorá je prioritou dopravnej politiky EÚ, podľa kritérií trvalo udržateľného rozvoja na európskej, ako aj regionálnej a miestnej úrovni a že multimodálne platformy a suchozemské prístavy zostanú podstatnou súčasťou ponuky infraštruktúry, pretože umožňujú účinné prepojenie rôznych druhov dopravy;

36.  domnieva sa, že projekty TEN-T by mali zostať prioritou dopravnej politiky EÚ a že existuje naliehavá potreba riešiť problém nedostatku infraštruktúry a prekonať historické a geografické prekážky, ktoré sa nachádzajú na hraniciach; zdôrazňuje, že sieť TEN-T by mala byť zaintegrovaná do celoeurópskej siete s prepojeniami zasahujúcimi mimo EÚ a domnieva sa, že tento proces možno urýchliť zvýšením financovania;

37.  požaduje, aby vnútrozemská lodná dopravná infraštruktúra, vnútrozemské prístavy a multimodálne napojenie námorných prístavov na vnútrozemie zohrávali väčšiu úlohu v európskej dopravnej politike a aby mali väčšiu podporu pri znižovaní environmentálnych vplyvov a zvyšovaní bezpečnosti dopravy v EÚ; domnieva sa, že environmentálna výkonnosť vnútrozemských plavidiel môže byť radikálne zvýšená, ak sa na vnútrozemské plavidlá nainštalujú nové motory s najnovšou dostupnou technológiou kontroly emisií;

38.  zdôrazňuje, že o projektoch námornej dopravy na krátke vzdialenosti a námorných diaľnic treba uvažovať v širších súvislostiach zahŕňajúc krajiny v bezprostrednej geografickej blízkosti Európy; poukazuje na to, že si to bude vyžadovať dosiahnutie lepších synergií medzi regionálnou politikou, politikou rozvoja a politikou dopravy;

39.  uznáva, že regionálne letiská majú pre rozvoj okrajových a najodľahlejších oblastí kľúčový význam, keďže zvyšujú ich prepojenosť s dopravnými uzlami; považuje za obzvlášť výhodné využiť prípade možnosti intermodálne riešenia; domnieva sa, že (vysokorýchlostné) železničné spojenia medzi letiskami ponúkajú ideálnu príležitosť na udržateľné prepojenie rôznych druhov dopravy.

Doprava v globálnom kontexte

40.  zdôrazňuje, že vytvorenie európskeho dopravného priestoru predstavuje dôležitú prioritu a predovšetkým v leteckej a lodnej doprave stále závisí od medzinárodnej akceptácie v rámci dohôd, o ktorých sa má rokovať, a to v prípade všetkých spôsobov dopravy, pričom EÚ by mala v príslušných medzinárodných fórach v rastúcej miere plniť formujúcu úlohu;

Merateľné ciele na rok 2020

41.  požaduje splnenie jasnejších a merateľnejších cieľov do roku 2020 v porovnaní s úrovňou v roku 2010, a preto navrhuje, aby:

   sa o 40 % znížil počet mŕtvych a ťažko zranených osôb, či už ide o pasívnych alebo o aktívnych účastníkov dopravy, pričom sa tento cieľ stanoví v budúcej bielej knihe o doprave, ako aj v akčnom pláne bezpečnosti na cestách;
   sa počet odpočívadiel pre nákladné vozidlá v rámci siete TEN-T v každom členskom štáte zvýšil o 40 % s cieľom zlepšiť bezpečnosť dopravy a dodržiavanie času odpočinku pre vodičov z povolania;
   sa zdvojnásobil počet cestujúcich autobusmi, električkami a vlakmi (a prípadne aj loďou) a aby sa financovanie dopravných koncepcií zameraných na chodcov a cyklistov zvýšilo o 20 % pri zabezpečení dodržiavania práv stanovených v právnych predpisoch Spoločenstva, najmä práv cestujúcich so zdravotným postihnutím a zníženou pohyblivosťou;
   sa podiel CO2 vo výfukových plynoch v cestnej premávke na prepravu osôb a tovaru znížil prostredníctvom zodpovedajúcich inovácií, podpory alternatívnych zdrojov energií a prostredníctvom logistickej optimalizácie dopravy osôb a tovaru o 20 %;
   sa prostredníctvom cielených investícií do elektrifikácie železničnej infraštruktúry dosiahol 20 % zníženia energie využívanej koľajovými vozidlami v porovnaní s úrovňou a kapacitou v roku 2010 a 40 % zníženie využívania nafty v odvetví železníc;
   sa v železničnej doprave od roku 2011 všetok nový vozový park vybavil systémom kompatibilným s ERTMS a systémom automatického ovládania rýchlosti vlakov a aby boli všetky nové spojovacie trasy a opravy od roku 2011 vybavené týmito systémami; aby sa zvýšilo finančné úsilie EÚ o realizáciu a rozšírenie plánu zavádzania ERTMS;
   sa do roku 2020 znížili emisie CO2 z leteckej dopravy v celom leteckom priestore EÚ o 30 %; aby bol ďalší rast leteckej dopravy musí byť uhlíkovo neutrálny;
   sa finančne podporili optimalizácia, rozvoj a v prípade potreby vytvorenie multimodálnych prepojení (platforiem) v oblasti vnútrozemskej lodnej dopravy, prístavov a železničnej dopravy a aby sa ich počet zvýšil o 20 %;
   sa aspoň 10 % prostriedkov na projekt TEN-T venovalo na projekty vnútrozemskej lodnej dopravy;

42.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala pokrok pri dosahovaní týchto cieľov a aby o tom každoročne podávala správu Parlamentu;

o
o   o

43.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0053.
(2) Ú. v. EÚ C 33 E, 9.2.2006, s. 142.
(3) Ú. v. EÚ C 227 E, 21.9.2006, s. 609.
(4) Ú. v. EÚ C 244 E, 18.10.2007, s. 220.
(5) Prijaté texty, P6_TA(2007)0345.
(6) Prijaté texty, P6_TA(2007)0344.
(7) Ú. v. EÚ C 187 E, 24.7.2008, s. 154.
(8) Ú. v. EÚ C 66 E, 20.3.2009, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ C 286 E, 27.11.2009, s.45.
(10) Ú. v. EÚ C 295 E, 4.12.2009, s. 79.
(11) Ú. v. EÚ C 295 E, 4.12.2009, s. 74.
(12) Prijaté texty, P6_TA(2009)0119.
(13) Prijaté texty, P6_TA(2009)0258.
(14) Prijaté texty, P6_TA(2009)0308.
(15) Prijaté texty, P6_TA(2009)0307.
(16) Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 34.


Výročná správa Výboru pre petície za rok 2009
PDF 308kWORD 78k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2010 o výsledku rokovaní Výboru pre petície počas roku 2009 (2009/2139(INI))
P7_TA(2010)0261A7-0186/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na predchádzajúce uznesenia o výsledku rokovaní Výboru pre petície,

–  so zreteľom na články 24 a 227 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 10 a 11 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na článok 48 a článok 202 ods. 8 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre petície (A7-0186/2010),

A.  keďže činnosť Výboru pre petície v roku 2009 bola poznačená prechodom zo šiesteho do siedmeho volebného obdobia a zloženie výboru sa výrazne zmenilo, pretože dve tretiny predstavovali členovia, ktorí boli členmi výboru po prvý raz,

B.  keďže v roku 2009 sa skončilo funkčné obdobie Európskeho ombudsmana a Výbor pre petície sa priamo podieľal na vypočutiach kandidátov na tento úrad,

C.  keďže Lisabonská zmluva nadobudla platnosť 1. decembra 2009, čím vytvorila potrebné predpoklady zvýšenej účasti občanov na postupoch prijímania rozhodnutí EÚ v úsilí o posilnenie jej legitímnosti a zodpovednosti,

D.  keďže občania EÚ sú priamo zastúpení Parlamentom a právo na petície, zakotvené v zmluve, je pre nich prostriedkom, vďaka ktorému sa môžu obracať na svojich zástupcov vždy, keď sa domnievajú, že ich práva boli porušené,

E.  keďže uplatňovanie európskych právnych predpisov má priamy dosah na občanov, ktorí dokážu najlepšie posúdiť ich účinnosť a nedostatky a upozorňovať na medzery, ktoré treba vyplniť, aby sa zaručil súlad s cieľmi Únie,

F.  so zreteľom na to, že európski občania, ako jednotlivci aj ako celok, sa na Parlament obracajú, aby dosiahli nápravu v prípade porušenia európskeho práva,

G.  keďže Parlament je povinný prostredníctvom svojho Výboru pre petície vyšetrovať takéto problematické otázky a čo najviac sa snažiť o odstránenie týchto prípadov porušenia práva; keďže Výbor pre petície, s cieľom poskytnúť občanom čo najprimeranejšiu a najrýchlejšiu nápravu, naďalej posilňuje svoju spoluprácu s Komisiou, ostatnými parlamentnými výbormi, európskymi orgánmi, agentúrami a sieťami a členskými štátmi,

H.  keďže počet petícií, ktoré Parlament dostal v roku 2009, sa oproti roku 2008 mierne zvýšil (t.j. 1924 v porovnaní s 1849) a potvrdila sa tendencia stúpajúceho počtu petícií, ktoré boli predložené elektronicky (približne 65 % takto podaných petícií v roku 2009 oproti 60 % v roku 2008),

I.  keďže počet neprípustných petícií doručených v roku 2009 svedčí o tom, že sa treba ešte viac zamerať na lepšie informovanie občanov o právomociach Únie a úlohách jej jednotlivých inštitúcií,

J.  keďže v mnohých prípadoch sa sťažnosti občanov, ktoré sú predmetom petícií adresovaných Parlamentu, týkajú rozhodnutí, ktoré prijali príslušné správne alebo súdne orgány v členských štátoch, a keďže občania potrebujú mechanizmy, prostredníctvom ktorých môžu brať vnútroštátne orgány na zodpovednosť za ich účasť v európskom legislatívnom procese a pri presadzovaní právnych predpisov,

K.  keďže občania by mali byť oboznámení predovšetkým s tým, že – ako uznal Európsky ombudsman v rozhodnutí z decembra 2009, ktorým sa uzatvorilo vyšetrovanie vo veci 822/2009/BU vs. Komisia – vnútroštátne súdne konania sú súčasťou vykonávania európskych právnych predpisov v členských štátoch a že Výbor pre petície sa nemôže zaoberať záležitosťami, ktoré sú predmetom vnútroštátnych súdnych konaní, ani preskúmavať výsledok takýchto konaní,

L.  keďže vysoké náklady na súdne konania, najmä v niektorých členských štátoch, môžu predstavovať prekážku pre občanov a mohli by im skutočne brániť v podávaní žalôb na príslušné vnútroštátne súdy, ak si myslia, že vnútroštátne orgány nerešpektovali ich práva vyplývajúce z práva EÚ,

M.  keďže Parlament sa stretáva s osobitným problémom pri petíciách, ktoré sa týkajú údajného pochybenia vnútroštátnych súdov, ktoré nepostupujú v súlade s článkom 267 ZFEÚ a nepožiadajú Súdny dvor o začatie prejudiciálneho konania, a to najmä ak Komisia nevyužíva svoje právomoci podľa článku 258, ktoré jej umožňujú prijať proti príslušnému členskému štátu opatrenia,

N.  keďže postup podávania petícií sa od ostatných opravných prostriedkov, ktoré sú občanom k dispozícii na úrovni EÚ, napríklad od predkladania sťažností Európskemu ombudsmanovi alebo Komisii, líši svojimi pracovnými mechanizmami a aj tým, že petičné právo je všetkým občanom a osobám s pobytom v EÚ zaručené v ustanoveniach zmluvy,

O.  keďže občania majú právo na rýchly opravný prostriedok prinášajúci riešenie a na vysokú mieru transparentnosti zo strany všetkých európskych inštitúcií a keďže Parlament opakovane žiada Komisiu, aby využívala svoje výsady ako strážkyňa zmlúv s cieľom konať proti porušeniu európskych právnych predpisov, na ktoré sťažovatelia poukazujú, najmä ak má transpozícia právnych predpisov EÚ na vnútroštátnej úrovni za následok ich porušenie,

P.  keďže mnohé petície naďalej vyvolávajú obavy týkajúce sa transpozície a vykonávania európskych právnych predpisov o vnútornom trhu a životnom prostredí, a so zreteľom na predchádzajúcu výzvu, ktorou Výbor pre petície žiada Komisiu, aby zaručila posilnenie a zefektívnenie kontroly presadzovania vykonávania predpisov v týchto oblastiach,

Q.  keďže napriek tomu, že Komisia môže v plnej miere kontrolovať súlad s právnymi predpismi EÚ len vtedy, keď vnútroštátne orgány prijmú konečné rozhodnutie, je dôležité, najmä vo vzťahu k otázkam životného prostredia a všetkým prípadom, v ktorých je mimoriadne dôležité časové hľadisko, overovať už v počiatočnom štádiu, či miestne, regionálne a vnútroštátne orgány správne uplatňujú všetky príslušné procedurálne požiadavky v súlade s právom EÚ, a v prípade potreby podrobne analyzovať uplatňovanie platných právnych predpisov a ich dosah s cieľom získavať všetky potrebné informácie,

R.  keďže je dôležité predchádzať ďalším nenapraviteľným stratám biodiverzity, najmä v oblastiach vymedzených ako Natura 2000, a so zreteľom na to, že členské štáty sa zaviazali, že zaručia ochranu osobitných chránených oblastí v súlade so smernicou o biotopoch (92/43/EHS) a smernicou o vtákoch (79/409/EHS),

S.  keďže petície zdôrazňujú vplyv európskych právnych predpisov na každodenný život občanov EÚ a berúc na vedomie potrebu vykonať všetky kroky potrebné na upevnenie pokroku, ktorý bol dosiahnutý v súvislosti s posilnením práv občanov EÚ,

T.  keďže Výbor pre petície vo svojej predchádzajúcej správe o činnostiach a vo svojom stanovisku k výročnej správe Komisie týkajúcej sa monitorovania uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva požiadal, aby bol pravidelne informovaný o stave konaní o porušení právnych predpisov vo veciach, na ktoré sa vzťahujú aj petície,

U.  so zreteľom na to, že členské štáty majú primárnu zodpovednosť za správne transponovanie a presadzovanie európskych právnych predpisov, a so zreteľom na to, že mnohé z nich sa v roku 2009 stále viac zapájali do práce Výboru pre petície,

1.  víta hladký prechod do nového volebného obdobia a poznamenáva, že veľká časť práce Výboru pre petície bola na rozdiel od ostatných parlamentných výborov prenesená do nového volebného obdobia, pretože preskúmanie obrovského počtu petícií nebolo ukončené;

2.  víta nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy a je presvedčený, že Parlament sa bude dôsledne podieľať na rozvoji novej iniciatívy občanov, aby tento nástroj mohol v plnej miere plniť svoj účel a zaručiť vyššiu transparentnosť a zodpovednosť v procese prijímania rozhodnutí EÚ a zároveň umožnil občanom navrhovať zlepšenia alebo doplnenia právnych predpisov EÚ;

3.  víta zelenú knihu o európskej iniciatíve občanov(1), ktorú Komisia zverejnila na konci roka 2009 ako prvý krok smerom k prevedeniu koncepcie do praxe;

4.  poukazuje na to, že Parlamentu boli doručené hromadné petície s viac ako miliónom podpisov, a zdôrazňuje potrebu zaručiť, aby občania boli plne oboznámení s tým, že medzi týmto druhom petície a iniciatívou občanov je rozdiel;

5.  pripomína svoje uznesenie o iniciatíve občanov(2), na ktorom sa Výbor pre petície podieľal svojím stanoviskom; naliehavo vyzýva Komisiu, aby stanovila zrozumiteľné vykonávacie pravidlá, v ktorých budú jasne vymedzené úlohy a povinnosti inštitúcií zapojených do preskúmania a prijímania rozhodnutí;

6.  víta právne záväzný charakter, ktorý nadobudla Charta základných práv nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, a zdôrazňuje jej význam pri objasňovaní a zviditeľňovaní základných práv vo vzťahu ku všetkým občanom;

7.  domnieva sa, že aj Únia aj jej členské štáty sú povinné zaručiť, aby základné práva obsiahnuté v charte boli dodržiavané v plnom rozsahu, a verí, že charta pomôže rozvíjať koncepciu občianstva Únie;

8.  verí, že budú podniknuté všetky procedurálne kroky potrebné na zabezpečenie toho, aby sa urýchlene objasnili inštitucionálne aspekty pristúpenia EÚ k Európskemu dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd, a berie na vedomie zámer Výboru pre petície prispieť k činnosti Parlamentu v tejto oblasti;

9.  pripomína svoju predchádzajúcu výzvu, že úplnú revíziu opravných prostriedkov, ktoré môžu občania EÚ uplatniť, by mali vykonať príslušné útvary Parlamentu a Komisie, a vyzdvihuje význam uskutočňovania rokovaní o revidovanej rámcovej dohode medzi Európskym parlamentom a Komisiou, aby sa plne zohľadnili rozšírené práva občanov EÚ najmä so zreteľom na európsku iniciatívu občanov;

10.  víta kroky, ktoré podnikla Komisia s cieľom zefektívniť existujúce asistenčné služby pre verejnosť, aby boli občania informovaní o svojich právach v rámci EÚ a možnostiach opravných prostriedkov, ktoré majú k dispozícii v prípade porušenia, tým, že rôzne súvisiace internetové stránky (napríklad SOLVIT a ECC-Net) zoskupila v oddiele Vaše práva v EÚ na hlavnej internetovej stránke EÚ;

11.  zdôrazňuje, že Parlament opakovane vyzýval Komisiu, aby vypracovala systém jasného zviditeľňovania rôznych mechanizmov podávania sťažností, ktoré sú občanom k dispozícii, a domnieva sa, že sú potrebné ďalšie opatrenia, aby sa podarilo splniť konečný cieľ, ktorým je to, aby sa stránka Vaše práva v EÚ stala jednoducho použiteľným jednotným kontaktným miestom na internete; očakáva prvé hodnotenia vykonávania jej akčného plánu za rok 2008(3), ktoré by mali byť vypracované v roku 2010;

12.  pripomína svoje uznesenie o činnostiach Európskeho ombudsmana v roku 2008 a nabáda nového ombudsmana, aby sa naďalej usiloval posilňovať otvorenosť a zodpovednosť európskej administratívy a zaručiť, aby sa rozhodnutia prijímali čo najotvorenejším spôsobom a na úrovni, ktorá je čo najbližšie k občanom;

13.  potvrdzuje odhodlanie podporovať úrad ombudsmana v jeho úsilí zvyšovať povedomie verejnosti o svojej práci a odhaľovať prípady nesprávneho úradného postupu európskych inštitúcií a konať proti nim; domnieva sa, že ombudsman predstavuje cenný zdroj informácií v celkovom úsilí o skvalitnenie európskej administratívy;

14.  poznamenáva, že petície doručené v roku 2009, z ktorých takmer 40 % bolo označených za neprípustné, sa naďalej zameriavali na životné prostredie, základné práva, spravodlivosť a vnútorný trh; pokiaľ ide o geografické rozloženie, väčšina petícií sa týkala Únie ako celku, hneď za ňou nasledovalo Nemecko, Španielsko, Taliansko a Rumunsko, čo dokazuje, že občania bedlivo sledujú prácu Únie a žiadajú od nej činy;

15.  uznáva význam práce predkladateľov petícií a Výboru pre petície vo vzťahu k ochrane prostredia v Únii; víta iniciatívu výboru objednať pred nadchádzajúcim medzinárodným rokom biodiverzity vypracovanie štúdie týkajúcej sa uplatňovania smernice o biotopoch, ktorú považuje za užitočný nástroj hodnotenia doterajšej stratégie EÚ týkajúcej sa biodiverzity a vypracúvanie novej;

16.  konštatuje, že čoraz viac petícií poukazuje na problémy, s ktorými sa občania stretávajú pri výkone svojho práva na slobodu pohybu; tieto petície upozorňujú na príliš dlhé lehoty, ktoré prijímajúce členské štáty potrebujú na vydávanie povolení na pobyt rodinným príslušníkom z tretích krajín, ako aj na problémy s uplatňovaním hlasovacích práv a uznávaním kvalifikácií;

17.  pripomína svoje predchádzajúce výzvy Komisii, aby predložila praktické návrhy na rozšírenie ochrany spotrebiteľov pred nespravodlivými obchodnými postupmi na malé podniky, ako to žiadal vo svojom uznesení o klamlivých adresárových spoločnostiach(4), keďže výbor naďalej prijíma petície od obetí podvodov zo strany adresárových spoločností;

18.  je si vedomý kľúčovej úlohy, ktorú Komisia zohráva v súvislosti s činnosťou Výboru pre petície, ktorý sa pri posudzovaní petícií naďalej opiera o jej odborné poradenstvo, pričom zisťuje prípady porušenia európskych právnych predpisov a snaží sa o nápravu, a berie na vedomie úsilie Komisie o skrátenie celkovej lehoty, v ktorej reaguje na žiadosti výboru o vyšetrovanie, aby sa prípady, ktoré oznámia občania, vyriešili čo najskôr;

19.  nabáda Komisiu, aby zakročila vždy v začiatočnom štádiu, keď petície signalizujú potenciálne poškodenie osobitne chránených území, a pripomenula príslušným vnútroštátnym orgánom ich záväzky týkajúce sa zaručenia celistvosti oblastí, ktoré sa podľa smernice 92/43/EHS (smernica o biotopoch) označujú ako oblasti Natura 2000, a aby v prípade potreby prijala preventívne opatrenia na zabezpečenie súladu s európskymi právnymi predpismi;

20.  víta novozvolených komisárov, a najmä nového člena Komisie zodpovedného za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu, a verí, že budú s Výborom pre petície čo najužšie a najúčinnejšie spolupracovať a budú ho rešpektovať ako jeden z najdôležitejších komunikačných kanálov medzi občanmi a európskymi inštitúciami;

21.  ľutuje, že Komisia sa stále musí zaoberať opakovanými výzvami výboru o úradné a pravidelné aktualizovanie informácií o tom, ako  napredujú konania o porušení týkajúce sa otvorených petícií; poznamenáva, že z pohľadu transparentnosti je chvályhodné, že rozhodnutia Komisie o konaniach o porušení v súlade s článkami 258 a 260 zmluvy sú zverejňované raz za mesiac, ale nepredstavuje to primeranú reakciu na takéto žiadosti;

22.  verí, že sledovaním konaní o porušení na základe tlačových oznámení Komisie a ich priraďovaním k príslušným petíciám by sa zbytočne mrhalo časom a prostriedkami výboru, najmä v prípade horizontálnych porušení, a žiada, aby Komisia informovala Výbor pre petície o všetkých relevantných konaniach týkajúcich sa porušenia predpisov;

23.  zdôrazňuje svoje presvedčenie, že Komisia by mala občanom EÚ poskytovať tú istú mieru transparentnosti, či už podávajú formálnu sťažnosť alebo predkladajú Parlamentu petíciu, a opäť raz vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšie uznanie petičných postupov a ich úlohy pri odhaľovaní prípadov porušenia európskych právnych predpisov, v súvislosti s ktorými sa neskôr otvárajú konania o porušení;

24.  pripomína, že petície v mnohých prípadoch odhaľujú problémy súvisiace s transpozíciou a presadzovaním európskych právnych predpisov, a uznáva, že začatie konania o porušení nemusí občanom vždy priniesť okamžité riešenie ich problémov vzhľadom na priemernú dĺžku trvania konaní;

25.  víta úsilie Komisie vypracovať alternatívne prostriedky na podporu lepšieho vykonávania európskych právnych predpisov, ako aj pozitívny prístup niektorých členských štátov, ktoré prijímajú opatrenia potrebné na nápravu porušenia už v počiatočnom štádiu implementácie;

26.  víta väčšie zapojenie členských štátov do činnosti Výboru pre petície a prítomnosť ich zástupcov na jeho schôdzach; verí, že takáto spolupráca by sa mala posilniť, keďže prvoradou úlohou vnútroštátnych orgánov je presadzovať európske právne predpisy, ktoré už transponovali do svojho právneho poriadku;

27.  zdôrazňuje, že užšia spolupráca s členskými štátmi je pre prácu Výboru pre petície nesmierne dôležitá; je presvedčený, že jedným zo spôsobov ako to dosiahnuť by mohlo byť zintenzívnenie spolupráce s národnými parlamentmi, a to najmä v kontexte Lisabonskej zmluvy;

28.  pobáda členské štáty, aby boli pripravené zohrávať transparentnejšiu a aktívnejšiu úlohu pri reagovaní na petície týkajúce sa vykonávania a presadzovania európskych právnych predpisov;

29.  domnieva sa, že v súvislosti s Lisabonskou zmluvou by mal Výbor pre petície EP nadviazať užšie pracovné vzťahy s podobnými výbormi národných a regionálnych parlamentov členských štátov s cieľom podporovať spoločné chápanie petícií týkajúcich sa európskych otázok a zabezpečiť čo najrýchlejšiu odpoveď občanom na najvhodnejšej úrovni;

30.  upozorňuje na závery svojho uznesenia o vplyve rozsiahlej urbanizácie v Španielsku a žiada španielske orgány, aby ďalej poskytovali hodnotenia prijatých opatrení, ako to robili doposiaľ;

31.  berie na vedomie rastúci počet predkladateľov petícií, ktorí sa na Parlament obracajú so žiadosťou o nápravu vo veciach, ktoré nepatria do rozsahu pôsobností EÚ, napríklad výpočet dôchodkových nárokov, zabezpečovanie vykonania rozhodnutí vnútroštátnych súdov a nečinnosť vnútroštátnych správnych orgánov; Výbor pre petície sa všemožne snaží postupovať takéto sťažnosti príslušným vnútroštátnym orgánom;

32.  domnieva sa, že hoci by sa malo podporovať čo najširšie používanie internetu, pretože uľahčuje komunikáciu s občanmi, treba nájsť riešenie ako zabrániť tomu, aby bol výbor zaťažovaný sťažnosťami, ktoré nie sú petíciami; domnieva sa, že jedným z riešení by mohla byť revízia postupu registrácie v Parlamente, a zodpovedných zamestnancov vyzýva, aby postupovali príslušné zložky Oddeleniu korešpondencie s občanmi, a neposielali ich Výboru pre petície;

33.  zdôrazňuje potrebu naďalej pracovať na zvyšovaní transparentnosti riadenia petičnej agendy: na internej úrovni nepretržitou aktualizáciou aplikácie na podávanie elektronických petícií, ktorá poslancom umožňuje priamy prístup k súborom petícií, a na externej úrovni vytvorením užívateľsky jednoduchého, interaktívneho portálu petícií, ktorý by Parlamentu umožnil účinnejšie oslovovanie občanov a taktiež by verejnosti priblížil hlasovacie postupy a úlohy výboru;

34.  podporuje myšlienku vytvoriť portál poskytujúci viacúrovňový interaktívny vzor petícií, ktorý by občanov informoval o tom, čo sa dá dosiahnuť predkladaním petícií Parlamentu, a o právomociach Parlamentu a ktorý by obsahoval odkazy na alternatívne opravné prostriedky na európskej a na národnej úrovni; žiada čo najpodrobnejší opis kompetencií Európskej únie v rôznych oblastiach, aby sa zabránilo zamieňaniu kompetencií Únie s vnútroštátnymi kompetenciami;

35.  berie na vedomie, že realizácia takejto iniciatívy by si vyžiadala určité náklady, naliehavo však vyzýva príslušné správne útvary, aby sa spolu s Výborom pre petície pokúsili nájsť čo najvhodnejšie riešenie, pretože takýto portál bude mať rozhodujúci význam nielen pre zlepšenie vzťahov medzi Parlamentom a občanmi EÚ, ale aj pre zníženie počtu neprípustných petícií;

36.  zdôrazňuje, že kým sa nájde uspokojujúce riešenie týkajúce sa zdrojov, je potrebné okamžite vylepšiť súčasnú internetovú stránku;

37.  víta skutočnosť, že Parlament schválil nový rokovací poriadok a že boli zrevidované ustanovenia týkajúce sa riadenia petičnej agendy; podporuje prácu sekretariátu a zástupcov politických skupín na revidovanej príručke pre poslancov týkajúcej sa pravidiel a interných postupov Výboru pre petície, pretože takýto dokument bude nielen pomáhať poslancom pri ich práci, ale aj zvýši transparentnosť petičného postupu;

38.  pripomína svoju výzvu adresovanú príslušným správnym oddeleniam, aby prijali opatrenia potrebné na vytvorenie elektronického registra, prostredníctvom ktorého môžu občania vyjadriť určitej petícii svoju podporu alebo od podpory odstúpiť v súlade s článkom 202 rokovacieho poriadku;

39.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a správu Výboru pre petície Rade, Komisii, Európskemu ombudsmanovi, vládam členských štátov, ich výborom pre petície a ombudsmanom alebo obdobným kompetentným orgánom.

(1) KOM(2009)0622, 11.11.2009.
(2) Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009, ktorým sa Komisia žiada, aby predložila návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vykonávaní iniciatívy občanov (Prijaté texty, 7.5.2009, P6_TA(2009)0389).
(3) Akčný plán integrovaného prístupu k poskytovaniu asistenčných služieb občanom a podnikom – pracovný dokument Komisie SEK (2008)1882.
(4) Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2008 o klamlivých adresárových spoločnostiach (Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2010, s. 17).


Podpora prístupu mládeže na trh práce a posilnenie postavenia účastníkov odbornej prípravy, odborných stáží a učňovského vzdelávania
PDF 343kWORD 111k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2010 o podpore prístupu mládeže na trh práce, posilnení postavenia stážistov, stáží a odbornej prípravy (2009/2221(INI))
P7_TA(2010)0262A7-0197/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na hodnotiaci dokument lisabonskej stratégie (SEK(2010)0114),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o nových zručnostiach pre nové pracovné miesta – predvídanie a zosúlaďovanie potrieb trhu práce a zručností (KOM(2008)0868),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie – príloha k oznámeniu Komisie o nových zručnostiach pre nové pracovné miesta (SEK(2008)3058),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o spoločnom záväzku pre zamestnanosť (KOM(2009)0257),

–  so zreteľom na návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (KOM(2008) 0426),

–  so zreteľom na závery Rady o nových zručnostiach pre nové pracovné miesta – predvídanie a zosúlaďovanie potrieb trhu práce a zručností, ktoré boli prijaté v Bruseli 9. marca 2009,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o podpore plnohodnotnej účasti mladých ľudí na vzdelávaní, zamestnanosti a dianí v spoločnosti (KOM(2007)0498), doplnené pracovným dokumentom útvarov Komisie o zamestnanosti mladých v EÚ (SEK(2007)1093),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2008 o dosiahnutom pokroku v oblasti rovnakých príležitostí a nediskriminácie v EÚ (transpozícia smerníc 2000/43/ES a 2000/78/ES(2)),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o stratégii EÚ pre mládež: investovanie a posilnenie postavenia mládeže – Obnovená otvorená metóda koordinácie s cieľom riešiť výzvy a príležitosti týkajúce sa mládeže (KOM(2009)0200),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 2. apríla 2009 o návrhu smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu(3),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie o podpore vzdelávacej mobility mladých ľudí, (KOM(2009)0329),

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Zamestnanosť v Európe 2009, november 2009,

–  so zreteľom na nezávislú správu s názvom Nové zručnosti pre nové pracovné miesta: Čas na činy, vypracovanú pre Komisiu, ktorá poskytuje rady a hlavné odporúčania pre ďalší rozvoj iniciatívy v súvislosti s budúcou stratégiou EÚ 2020 pre rast a zamestnanosť, február 2010,

–  so zreteľom na nezávislú správu s názvom Cesty k práci: Súčasné postupy a budúce potreby pre integráciu mladých ľudí na trhu práce, Mladí v zamestnaní a nezamestnanosť: uvažovanie o ich lepšej integrácii na trhu práce, vypracovanú Komisiou v súvislosti s projektom mládeže (Záverečná správa o mládeži, september 2008),

–  so zreteľom na štúdiu Eurofoundu o mládeži a práci, marec 2007,

–  so zreteľom na štúdiu Cedefopu o profesionalizácii profesijného poradenstva: Cesty týkajúce sa spôsobilostí a kvalifikácie odborníkov v Európe, marec 2009,

–  so zreteľom na štúdiu Cedefopu o zručnostiach pre budúcnosť Európy: predvídanie profesijných zručností, máj 2009,

–  so zreteľom na štvrtú správu Cedefopu o odbornom vzdelávaní a príprave v Európe: súhrnná správa s názvom Modernizácia odborného vzdelávania a prípravy, december 2009,

–  so zreteľom na Výhľad OECD v oblasti zamestnanosti 2008 s názvom Dobrý začiatok? Zmeny na trhu práce mládeže v krajinách OECD, november 2008,

–  so zreteľom na Európsky pakt mládeže zameraný na podporu účasti všetkých mladých ľudí na vzdelávaní, zamestnanosti a spoločnosti, marec 2005,

–  so zreteľom na petíciu 1452/2008 Anne-Charlotte Bailly (Nemecko), v mene Génération Précaire, o spravodlivej praxi a riadnom prístupe mladých ľudí na európsky trh práce,

–  so zreteľom na rozsudok (C-555/07) Európskeho súdneho dvora o zásade zákazu diskriminácie na základe veku, január 2010,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o dialógu medzi univerzitami a podnikmi: nové partnerstvo pre modernizáciu európskych univerzít(4),

–  so zreteľom na článok 156 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A7-0197/2010),

A.  keďže hospodárska kríza spôsobila masívny nárast miery nezamestnanosti v členských štátoch EÚ; keďže tento trend nadmerne postihol mladých ľudí; keďže miera nezamestnanosti mladých ľudí stúpa výraznejšie než priemerná miera nezamestnanosti a keďže viac ako 5,5 milióna mladých ľudí v EÚ mladších ako 25 rokov bolo v decembri 2009 nezamestnaných, čo zodpovedá 21,4 % všetkých mladých ľudí, vzniká paradoxná situácia, že mladí ľudia, ktorí majú byť vzhľadom na starnutie obyvateľstva základnou oporou systému dôchodkového zabezpečenia, zostávajú namiesto toho na hospodárskej periférii,

B.  keďže pre mladých ľudí existuje iba niekoľko možností nájsť si trvalé, pravidelné zamestnanie; keďže mladí ľudia vstupujú na trh práce prevažne cez atypické, veľmi flexibilné, neisté a nestabilné formy zamestnania (okrajové zamestnanie na polovičný úväzok alebo na určitý čas atď.) a pravdepodobnosť, že tieto formy zamestnania sú základom k trvalému zamestnaniu, je malá,

C.  keďže sa zdá, že zamestnávatelia využívajú odbornú prípravu a stáže čoraz častejšie ako náhradu za riadne zamestnanie, zneužívaním prekážok, ktorým musia mladí ľudia čeliť pri vstupe na pracovný trh; keďže takéto formy zneužívania mladých ľudí musia členské štáty vyriešiť a efektívne odstrániť,

D.  keďže štyri z desiatich opatrení prijatých na mimoriadnom samite EÚ o zamestnanosti, ktorý sa konal v roku 2009 v Prahe, sa týkajú vzdelávania, odbornej prípravy, celoživotného vzdelávania, učňovského vzdelávania, uľahčovania mobility a lepšieho predvídania potrieb trhu práce a zodpovedajúcich schopností,

E.  keďže nezamestnanosť mladých a nedostatočná zamestnanosť spôsobujú spoločnosti vysoké sociálne a hospodárske náklady vedúce k strate príležitostí pre hospodársky rast, znižovanie základu dane, čo ohrozuje investovanie do infraštruktúry a verejných služieb, zvyšovanie sociálnych nákladov, nedostatočné investovanie do vzdelávania a prípravy, a riziko dlhodobej nezamestnanosti a sociálneho vylúčenia,

F.  keďže mladšie generácie budú musieť znižovať obrovské štátne dlhy, ktoré spôsobila súčasná generácia,

G.  keďže z hospodárskych a demografických prognóz vyplýva, že v nasledujúcom desaťročí sa vytvorí 80 miliónov pracovných príležitostí v EÚ, z ktorých väčšina bude vyžadovať vysoko kvalifikovanú pracovnú silu; keďže miera nezamestnanosti u ľudí s vysokou úrovňou kvalifikácie v celej EÚ je približne 85 %, u stredne kvalifikovaných 70 % a u nízko kvalifikovaných 50 %,

H.  keďže hospodársky rast je kľúčom k vytváraniu pracovných miest, keďže vyšší hospodársky rast prináša viac možností zamestnať sa; keďže viac ako 50 % nových pracovných miest v Európe vytvárajú malé a stredné podniky,

I.  keďže prechod od vzdelávania k práci a medzi zamestnaniami predstavuje pre mladých ľudí v celej EÚ štrukturálnu výzvu; keďže odborná príprava má do značnej miery pozitívny vplyv na prístup mladých ľudí k zamestnaniu, najmä ak im umožní získať pracovné zručnosti a špecifické poznatky priamo v podnikoch,

J.  keďže by sa mali značne zlepšiť vzdelávacie programy a zamestnávatelia by mali zároveň podporovať partnerstvá medzi univerzitami a podnikmi, efektívne systémy učňovského vzdelávania, úvery pre kariérny rast a investície do odborného vzdelávania,

K.  keďže mladí ľudia často čelia diskriminácii na základe veku pri vstupe na trh práce a pri znižovaní počtu pracovných miest; keďže u mladých žien je vyššia pravdepodobnosť ako u mladých mužov, že budú ohrozené nezamestnanosťou a chudobou, alebo budú zamestnané v neformálnych či tieňových zamestnaniach; keďže na druhej strane boli mladí muži počas súčasnej hospodárskej krízy najviac zasiahnutí nezamestnanosťou, keďže mladí ľudia so zdravotným postihnutím čelia ešte väčším prekážkam pri svojej integrácii na pracovný trh,

L.  keďže dôstojná práca posúva mladých ľudí od sociálnej závislosti k sebestačnosti, pomáha im uniknúť chudobe a umožňuje im aktívne sa podieľať na budovaní spoločnosti z hospodárskeho a sociálneho hľadiska, keďže právne predpisy v niektorých členských štátoch zavádzajú vekovú diskrimináciu prostredníctvom obmedzení práv mladých ľudí, ktoré sa zakladajú len na veku, ako je minimálna mzda pre mladých ľudí v Spojenom kráľovstve, minimálny príjem vo Francúzsku a znížené nezamestnanecké výhody pre mladých ľudí v Dánsku, ktoré – hoci ich zámerom je priviesť mladých ľudí k práci – sú všetky neprijateľné a môžu byť kontraproduktívne a brániť mladým ľuďom, aby začali ekonomický nezávislý život, najmä v čase krízy s vysokou nezamestnanosťou mladých ľudí,

M.  keďže neboli celkom naplnené kritéria lisabonskej stratégie pre mládež a modernizáciu odbornej prípravy,

N.  keďže flexiistota bola celkovou stratégiou pracovných trhov EÚ zameriavajúcou sa na flexibilné a spoľahlivé zmluvy, celoživotné vzdelávanie, aktívnu politiku pracovného trhu a sociálne zabezpečenie; keďže nanešťastie bola táto stratégia v mnohých krajinách úzko interpretovaná ako „flexibilita“, čím stráca zo zreteľa holistický prístup a istotu zamestnanosti a sociálne zabezpečenie,

O.  keďže po demografických zmenách po roku 2020 Európsky hospodársky priestor značne zaťaží výrazný nedostatok odborných pracovných síl a tento vývoj sa môže dať zvládnuť iba náležitým vzdelávaním, odbornou prípravou a rekvalifikáciou,

P.  keďže malé a stredné podniky zohrávajú dôležitú úlohu v európskom hospodárskom prostredí, či už s ohľadom na ich veľké množstvo alebo pre ich strategickú funkciu v boji proti nezamestnanosti,

1.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby k mládeži a nezamestnaným uplatňovali prístup, ktorý je založený na právach; nesmie sa upúšťať od kvalitatívneho aspektu dôstojnej práce pre mladých ľudí a treba, aby sa v rámci vynakladaného úsilia zohľadňovali najmä základné pracovné normy a iné normy týkajúce sa kvality práce, ako je pracovný čas, minimálna mzda, sociálne zabezpečenie a bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci;

Vytvorenie väčšieho množstva lepších pracovných miest a začleňovanie na trh práce

2.  vyzýva Radu a Komisiu, aby stanovili stratégiu pre zamestnanosť v EÚ, ktorá by spájala finančné nástroje a politiky zamestnanosti s cieľom zabrániť „rastu bez práce“, a ktorá by znamenala stanovenie ambicióznych kritérií pre zamestnanosť mladých ľudí; dôrazne nabáda, aby sa v rámci stratégie týkajúcej sa pracovných miest kládol osobitný dôraz na vytváranie takzvaných zelených pracovných miest v sociálnom hospodárstve, pričom zároveň treba zabezpečiť, aby bol do rozhodovacieho procesu zapojený aj Parlament;

3.  zdôrazňuje, že pre členské štáty je dôležité, aby vytvárali takzvané zelené pracovné miesta, napríklad poskytovaním školení v oblasti environmentálnych technológií;

4.  vyzýva členské štáty, aby vytvárali účinné stimuly, ako sú dotácie na zamestnanosť alebo príspevky na poistenie pre mladých ľudí, ktoré zaručia slušné životné a pracovné podmienky, s cieľom podnietiť verejných a súkromných zamestnávateľov, aby zamestnávali mladých ľudí, investovali do vytvárania kvalitných pracovných miest pre mladých ľudí i do ich ďalšieho vzdelávania a zvyšovania ich kvalifikácie počas zamestnania a podporovali podnikanie medzi mládežou; poukazuje na osobitnú úlohu a význam malých podnikov z hľadiska odborných znalostí a tradičného know-how; povzbudzuje k tomu, aby sa zabezpečil prístup mladých ľudí k nedávno vytvorenému európskemu nástroju mikrofinancovania;

5.  zdôrazňuje význam vzdelávania v oblasti podnikania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou procesu nadobúdania zručností potrebných pre nové druhy zamestnania;

6.  vyzýva členské štáty na ambicióznu politiku v oblasti odborného vzdelávania mladých ľudí;

7.  vyzýva Komisiu, aby s prihliadnutím na dobré vnútroštátne skúsenosti s partnerstvami medzi školami, univerzitami, podnikmi a sociálnymi partnermi podnecovala a podporovala pilotné projekty v nových strategických odvetviach rozvoja, ktoré poskytujú zodpovedajúcu prípravu na vedeckej a technologickej úrovni zameranú na zamestnávanie mladých ľudí, najmä žien, v záujme podpory inovácií a konkurencieschopnosti podnikov s využitím dotácií, pracovných stáží na úrovni vyššieho vzdelávania a iných než atypických pracovných zmlúv;

8.  vyzýva univerzity, aby v ranom štádiu nadviazali kontakt so zamestnávateľmi a dali tak študentom možnosť osvojiť si zručnosti potrebné na trhu práce;

9.  vyzýva členské štáty, aby podnecovali rozsiahle opatrenia zamerané na stimulovanie hospodárstva, ako napríklad zníženie daní a zmenšenie administratívneho zaťaženia malých a stredných podnikov, aby sa zabezpečil rast a vytváranie nových pracovných miest, obzvlášť pre mladých ľudí;

10.  dúfa, že mladí ľudia budú úspešní pri žiadostiach o mikroúvery; zakladateľky a zakladatelia začínajúcich podnikov musia mať k dispozícii dôsledné a profesionálne poradenstvo;

11.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli politiky začleňovania a cielené politiky trhu práce, ktorými sa zabezpečí ohľaduplné začleňovanie a zmysluplné zamestnávanie mladých ľudí, napríklad prostredníctvom vytvárania podnetných sietí, opatrení týkajúcich sa stážistov, ktoré zahŕňajú finančnú podporu a umožňujú stážistovi presťahovať sa a žiť v blízkosti miesta stáže, medzinárodných profesijných centier a mládežníckych centier pre individuálne usmernenie, najmä v súvislosti s kolektívnou organizáciou a znalosťou právnych hľadísk týkajúcich sa ich stáže;

12.  uznáva zložitosť prístupu mladých ľudí k financovaniu, ktorí chcú založiť a vybudovať svoj vlastný podnik; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali opatrenia zamerané na zjednodušenie prístupu mladých ľudí k financovaniu, a aby spolu s podnikateľskou obcou zriadili poradné programy zamerané na poskytovanie informácií o založení a rozvoji podnikov, ktoré budú určené pre mladých ľudí;

13.  vyzýva členské štáty, aby pomocou inovačných projektov podporovali zručnosti osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, a pripravili ich na trh práce;

14.  vyzýva členské štáty, aby do svojich plánov prepracúvania vzdelávacích programov včas zaradili aj spoluprácu medzi školami a zamestnávateľmi; domnieva sa, že do plánovania v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy musia byť zapojené aj miestne a regionálne orgány, ktoré majú kontakty so zamestnávateľmi a poznajú ich potreby;

15.  vyzýva Komisiu, aby rozšírila finančné možnosti Európskeho sociálneho fondu a zabezpečila jeho lepšie využívanie, vyčlenila minimálne 10 % týchto finančných prostriedkov na projekty zamerané na mladých ľudí a uľahčila prístup k finančným prostriedkom; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby neohrozovali malé a inovačné projekty prehnanou kontrolou a byrokraciou a aby preskúmali účinnosť a pridanú hodnotu programov zamestnanosti mladých ľudí, ako je program Mládež v akcii; vyzýva členské štáty, aby sa viac zamerali na mládež;

16.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby za prioritu v boji proti štrukturálnej nezamestnanosti stanovili ako správny nástroj spoluprácu medzi podnikmi a poskytovateľmi vzdelávania;

Vzdelávanie a prechod od vzdelávania k zamestnaniu

17.  vyzýva členské štáty, aby zvýšili úsilie zamerané na zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky s cieľom dosiahnuť ciele stanovené v stratégii EÚ 2020 na maximálne 10 % osôb, ktoré predčasne ukončia školskú dochádzku; vyzýva členské štáty, aby využili širokú škálu opatrení v boji proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a negramotnosti, napríklad znížením počtu študentov v každej triede, poskytovaním pomoci žiakom, ktorí si nemôžu dovoliť dokončiť povinné vzdelanie, kladením väčšieho dôrazu na praktickú stránku školských osnov, zavedením mentorov na všetkých školách, uskutočňovaním okamžitých následných opatrení v súvislosti s osobami, ktoré predčasne ukončia školskú dochádzku; poukazuje na Fínsko, ktorému sa podarilo znížiť počet osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku spoločným preskúmaním možnosti nového smerovania; vyzýva Komisiu, aby koordinovala projekt na základe osvedčených postupov;

18.  vyzýva členské štáty, aby zlepšili väzby systému vzdelávania na svet práce a vytvorili prostriedky predvídania dopytu po potrebných zručnostiach a schopnostiach;

19.  požaduje, aby sa vyvinulo úsilie s cieľom zabezpečiť, aby všetky deti dostávali podporu už od začiatku, predovšetkým zaistiť cielenú podporu detí s rečovými chybami alebo iným znevýhodnením, aby mali čo najširšie možnosti na vzdelávanie a kariérne možnosti;

20.  požaduje viac učňovskej prípravy a zvýšenie jej kvality; odvoláva sa na pozitívne skúsenosti s duálnym systémom v rámci odborného vzdelávania a prípravy v krajinách, ako sú Nemecko, Rakúsko a Dánsko, kde je systém vnímaný ako dôležitá súčasť prechodu mladých ľudí do zamestnania po ukončení vzdelávania; vyzýva členské štáty na podporu systémov učňovského vzdelávania a k podnecovaniu podnikov poskytovať mladým ľuďom príležitosti na odborné vzdelávanie, a to aj v čase krízy; zdôrazňuje dôležitosť primeraného odborného vzdelávania na zabezpečenie vysokokvalifikovanej pracovnej sily, ktorú budú podniky v budúcnosti potrebovať; zdôrazňuje, že učňovské vzdelávanie by nemalo nahrádzať bežné pracovné miesta;

21.  požaduje viac stáží a zvýšenie ich zabezpečenia; vyzýva Komisiu a Radu, aby v nadväznosti na záväzok stanovený v oznámení KOM(2007)0498 navrhnúť „iniciatívu Európskej charty kvality stáží“ ustanovili Európsku chartu kvality stáží obsahujúcu minimálne štandardy stáží s cieľom zabezpečiť ich vzdelávaciu hodnotu a zabrániť zneužívaniu, a aby zároveň zohľadnili skutočnosť, že stáže sú súčasťou vzdelávania a nemôžu nahrádzať súčasné pracovné miesta; tie by mali obsahovať náčrt popisu práce alebo kvalifikácie, ktoré sa majú získať, časové obmedzenia stáží, minimálnu odmenu na základe štandardných životných nákladov v mieste, kde sa stáž vykonáva v súlade s národnými tradíciami, poistenie v oblasti práce, ktorú vykonávajú, výhody sociálneho zabezpečenia v súlade s miestnymi normami a jasné prepojenie na vzdelávací program, ktorého sa to týka;

22.  vyzýva Komisiu, aby poskytla štatistiky týkajúce sa stáží v každom členskom štáte, ktoré budú obsahovať:

   počet stáží
   dĺžku stáží
   sociálne výhody pre stážistov
   príspevky vyplatené stážistom
   vekové skupiny stážistov
  

a aby vypracovala porovnávaciu štúdiu týkajúcu sa rôznych schém stáží v rámci členských štátov EÚ;

23.  vyzýva, aby každý štát kontroloval dodržiavanie tohto ustanovenia;

24.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili európsky systém akreditácie a uznávania znalostí a zručností získaných na základe vzdelávania a stáží, ktorý bude napomáhať zvýšenie mobility mladých pracovných síl;

25.  vyzýva na ochranu mladých ľudí pred týmito zamestnávateľmi, verejnými i súkromnými, ktorí si môžu veľmi lacno alebo úplne bezplatne pokryť prostredníctvom programov získavania pracovných skúseností, učňovského vzdelania alebo praxe svoje vlastné kľúčové a základné potreby a využiť ochotu mladých ľudí učiť sa aj bez vyhliadky na to, že by sa v budúcnosti stali ich plne integrovanou pracovnou silou;

26.  zdôrazňuje význam podpory pracovnej mobility a vzdelávania mladých ľudí v členských štátoch, ako aj potrebu zlepšenia uznávania a transparentnosti kvalifikácií, vedomostí a diplomov v EÚ; žiada, aby sa zdvojnásobilo úsilie zamerané na rozvoj európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie a európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy, a aby sa posilnil program Leonardo da Vinci;

27.  vyzýva členské štáty, aby urýchlili harmonizáciu národných kvalifikačných rámcov a európskych kvalifikačných rámcov tak, aby sa naďalej zvyšovala mobilita mladých ľudí v oblasti vzdelávania a práce;

28.  zdôrazňuje úlohu súkromných poskytovateľov vzdelávania, keďže súkromný sektor je zvyčajne inovačnejší pri zostavovaní kurzov a flexibilnejší pri ich poskytovaní;

29.  vyzýva členské štáty, aby mladým ľuďom poskytli po dobu ich stáže, praxe a učenia plné zamestnanecké práva a právo na sociálne zabezpečenie a za určitých podmienok im určitým dielom prispievali na ich sociálne zabezpečenie;

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby previazali programy učňovského vzdelania, stáží a získavania odbornej praxe so systémom sociálneho zabezpečenia;

31.  vyzýva členské štáty, aby posilnili systém usmerňovania na úrovni základného a stredného školstva, pokiaľ ide o výber ďalšieho štúdia, aby pomohli mladým ľuďom a rodinám zvoliť si vzdelávanie, ktoré bude zodpovedať skutočným schopnostiam, možnostiam a túžbam a ktoré zníži riziko predčasného odchodu zo školy alebo neúspechu;

32.  uznáva, že v čase krízy mladí ľudia vyhľadávajú vzdelávanie a bolo by vhodné ich v tom podporiť; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rovnaký prístup k vzdelávaniu pre všetkých tým, že zaistia právo na bezplatné vzdelávanie od predškolskej výchovy až po štúdium na univerzite a zabezpečia finančnú podporu mladým študentom; vyzýva členské štáty, aby aj naďalej investovali do vzdelávania a prípravy, a to aj napriek existencii finančných obmedzení, a aby prijali európsky rámec kvalifikácií a v prípade potreby zriadili vnútroštátne rámce kvalifikácií;

33.  pripomína, že cieľom kodanského procesu je podporiť jednotlivcov, aby využili širokú škálu možností odborného vzdelávania, ktoré sú k dispozícii (napríklad na školách, vo vyššom vzdelávaní, na pracovisku alebo prostredníctvom súkromných kurzov);

34.  vyzýva Komisiu, aby rozšírila programy EÚ, ktoré podporujú vzdelávanie a zvyšovanie zručností, ako sú celoživotné vzdelávanie, Európsky sociálny fond, programy Marie Curie, Erasmus Mundus a Iniciatíva vedeckého vzdelávania;

35.  vyzýva členské štáty, aby ustanovili národné pracovné skupiny pre mládež na zabezpečenie silnejšej súdržnosti medzi vzdelávacími systémami a pracovným trhom a aby podporovali väčšiu zodpovednosť za investovanie do zručností, ktorú spoločne nesú vláda, zamestnávatelia a jednotlivci; vyzýva členské štáty, aby zostavili na školách konzultačné orgány, ktoré uľahčia prechod od vzdelávania na pracovný trh a aby podporovali spoluprácu medzi verejnými a súkromnými subjektmi;

36.  domnieva sa, že je mimoriadne dôležité prispôsobiť systém vzdelávania a odbornej prípravy rýchlo sa meniacemu trhu práce a dopytu po nových povolaniach;

37.  domnieva sa, že jazykové vzdelávanie má kľúčový význam pre uľahčenie prístupu mladých ľudí na trh práce a pre podporu ich mobility a rovnakých príležitostí;

Prispôsobenie sa potrebám jednotlivca a trhu práce

38.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby mladým ľuďom poskytovali informácie o dopyte na trhu práce, pokiaľ sa zavedú vhodné kontrolné mechanizmy na sledovanie vývoja profesií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali politiky a stratégie na základe životného cyklu, do ktorých budú vzdelávanie a zamestnanosť lepšie začlenené, ktorých hlavným bodom bude bezpečný prechod do zamestnania a trvalé zvyšovanie odborných zručností pracovnej sily umožňujúce získanie kľúčových zručností zodpovedajúcich potrebám trhu práce;

39.  vyzýva Komisiu na zintenzívnenie práce v oblasti uznávania odbornej kvalifikácie vrátane neformálnej vzdelávacej a pracovnej skúsenosti s cieľom podporovať mobilitu mladých ľudí;

40.  vyzýva členské štáty, aby podporovali uznávanie študijných výsledkov nadobudnutých v rámci neformálneho a informálneho vzdelávania tak, aby mladí ľudia mohli pri hľadaní práce na trhu práce preukázať, že majú požadované vzdelanie a schopnosti;

41.  požaduje väčšiu podporu a prestíž odborného vzdelávania;

42.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby spoločne so sociálnymi partnermi prehodnotila stratégiu flexiistoty s cieľom dosiahnuť, aby sa bezpečnosť prechodu do zamestnania dostala do popredia a aby sa zároveň vytvorila mobilita a ľahší prístup pre mladých ľudí; zdôrazňuje, že flexibilita bez sociálnej istoty nie je udržateľný spôsob, ako riešiť problémy, ktorým mladí ľudia čelia na trhu práce, naopak, je to spôsob obchádzania zamestnaneckých práv a práva na sociálne zabezpečenie mladých ľudí;

43.  vyzýva členské štáty, aby zahrnuli všetky štyri súčasti flexiistoty do vnútroštátnych návrhov stratégií týkajúcich sa zamestnanosti mládeže, konkrétne tieto:

   a) flexibilné a spoľahlivé zmluvné dohody,
   b) komplexné programy odborného vzdelávania, stáží alebo celoživotného vzdelávania na zabezpečenie neustáleho rozvoja zručností,
   c) účinné aktívne politiky na trhu práce a politiky týkajúce sa systému podpory v nezamestnanosti, v ktorom sú príjemcovia podpory povinní vykonávať pridelenú prácu, ktoré sa zameriavajú na zručnosti, kvalitné zamestnanie a začlenenie,
   d) účinné mechanizmy pracovnej mobility,
   e) systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré poskytujú mladým ľuďom istotu pri prechode medzi rôznymi zamestnaniami, od nezamestnanosti do zamestnania, či od odborného vzdelávania do zamestnania, a nenútia ich, aby boli flexibilní,
   f) účinné kontrolné mechanizmy na ochranu zamestnaneckých práv;

44.  vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby zabezpečili kvalitné pracovné miesta s cieľom zabrániť, aby mladí ľudia upadli do pasce neistoty; vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby na základe platných vnútroštátnych právnych predpisov a v spolupráci s Komisiou zaviedli a uplatňovali lepšie normy na ochranu tých, ktorí pracujú na neistých alebo nízko kvalitných pracovných miestach;

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili dlhodobé dôsledky nezamestnanosti mladých a medzigeneračnej spravodlivosti;

46.  zdôrazňuje potrebu intenzívnejšieho štruktúrovaného sociálneho dialógu na všetkých pracoviskách s cieľom chrániť mladých pracovníkov pred zneužívaním a často neistotou povahou dočasnej práce; zdôrazňuje potrebu, aby sa sociálni partneri venovali mladým pracovníkom a ich špecifickým potrebám;

47.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urobili viac pre zabezpečenie správnej transpozície a účinného vykonania smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní, ktorá trestá diskrimináciu v zamestnaní na základe veku; domnieva sa, že je potrebné urobiť viac na zabezpečenie toho, aby si boli zamestnanci a zamestnávatelia vedomí svojich práv a povinností na základe týchto právnych predpisov;

48.  vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby pristúpili k uplatňovaniu informačných a vzdelávacích stratégií zameraných na zoznamovanie mladých ľudí s ich právami v práci a s rôznymi alternatívnymi spôsobmi ich zapojenia do trhu práce;

49.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali zblíženie sveta práce a vzdelávania, aby boli študijné odbory, ako napríklad duálne odbory, štruktúrované spôsobom, aby v sebe spájali teoretické pojmoslovie a praktickú skúsenosť, aby mladým ľuďom poskytli potrebný balík všeobecných, ako aj špecifických vedomostí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby investovali do kampane na zvýšenie povedomia v súvislosti s odborným vzdelávaním a štúdiom technických a podnikateľských odborov, aby tieto odbory prestali byť vnímané ako diskvalifikujúca voľba a boli chápané ako príležitosť na zaplnenie prázdnych pracovných miest v technických odboroch, po ktorých výrazne rastie dopyt, a na opätovné naštartovanie európskeho hospodárstva;

50.  vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby pristúpili k vytváraniu a vykonávaniu programov pomáhajúcich mladým ľuďom v hľadaní prístupu na trh práce prostredníctvom aktívnej politiky zamestnanosti predovšetkým v určitých oblastiach a odvetviach, kde je vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí;

51.  vyzýva členské štáty, aby zmiernili vplyv nezamestnanosti mladých na nárok na dôchodok pre túto generáciu, a aby podnietili mladých ľudí k dlhému štúdiu tým, že sa obdobie štúdia bude takisto započítavať;

52.  vyzýva sociálnych partnerov, aby zvýšili úsilie zamerané na informovaniu mladých ľudí o ich práve zúčastňovať sa na sociálnom dialógu a posilňovali zapojenie tejto významnej skupiny produktívnej populácie do štruktúr zastupiteľských orgánov;

Znevýhodnenie a diskriminácia

53.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa mládeže a obzvlášť vnútroštátne právne predpisy, ktoré sú založené na smernici o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní (2000/78/ES), neboli zneužívané na diskrimináciu mladých ľudí, pokiaľ ide o prístup k sociálnym výhodám; domnieva sa, že je potrebné urobiť viac na zabezpečenie toho, aby si boli zamestnanci a zamestnávatelia vedomí svojich práv a povinností na základe týchto právnych predpisov;

54.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali iniciatívy, ktorými by sa dalo zabezpečiť, aby sa mladí prisťahovalci mohli učiť jazyk svojej hostiteľskej krajiny, aby sa vzdelanie, ktoré získali vo svojej krajine pôvodu uznávalo a aby mali prístup ku kľúčovým zručnostiam, čo im umožní integrovať sa do spoločnosti a zúčastňovať sa na trhu práce;

55.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby a prijateľných finančných podmienok poskytovali mladým rodičom primerané a lepšie zariadenia starostlivosti o deti, ako sú celodenné školy, čo mladým rodičom, najmä matkám, umožní zúčastňovať sa na trhu práce;

56.  žiada, aby pomoc poskytovaná členskými štátmi mladým rodičom, či už vo forme starostlivosti o deti, alebo ich umiestnenia do jaslí, bola dostatočná, aby ich neodradila od zúčastňovania sa na trhu práce;

57.  požaduje, aby členské štáty vyvinuli krátkodobé úsilie zamerané na mladých nezamestnaných mužov v odvetviach postihnutých krízou, bez toho, aby strácali zo zreteľa dlhodobé problémy, s ktorými sa pri vstupe na trh práce stretávajú mladé ženy;

58.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli pozitívne podporné opatrenia pre mladých ľudí v tých oblastiach trhu práce, kde je mládež málo zastúpená, a ktoré by pomohli prekonať dôsledky predchádzajúcej diskriminácie na základe veku a dosiahnuť skutočnú rozmanitosť pracovnej sily, v prípade potreby s úpravou s ohľadom na mladých ľudí so zdravotným postihnutím; poukazuje na dobré skúsenosti týkajúce sa pozitívnych opatrení v boji proti diskriminácii;

59.  zdôrazňuje potrebu vytvoriť osobitné programy pre osoby so zdravotným postihnutím zamerané na zvýšenie ich možností prístupu na trh práce;

60.  zdôrazňuje význam podpory odborných stáží a mobility pre mladých ľudí, ktorí sú na školách alebo v rámci odbornej prípravy zapojení do umeleckých činností, ako sú kinematografia, hudba, tanec, divadlo alebo cirkus;

61.  domnieva sa, že by sa mali viac podporovať dobrovoľnícke programy v rôznych oblastiach, ako sú okrem iného sociálna oblasť a oblasti kultúry a športu;

62.  vyzýva rôzne priemyselné odvetvia, aby v podnikoch a organizáciách vytvárali partnerstvá medzi generáciami, ktoré umožnia aktívnu výmenu poznatkov a budú prínosne spájať skúsenosti rôznych generácií;

63.  uznáva význam finančnej nezávislosti mladých ľudí a žiada, aby členské štáty zabezpečili, aby všetci mladí ľudia mali nárok na dôstojný príjem, ktorý im zabezpečí možnosť viesť ekonomicky nezávislý život;

64.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby mladí ľudia mohli v prípade záujmu získavať účinnú pomoc pri voľbe profesie, pri oboznamovaní sa so svojimi právami a v záležitostiach súvisiacich s ich minimálnym príjmom;

Stratégie a nástroje riadenia na úrovni EÚ

65.  navrhuje, aby Rada a Komisia predložili iniciatívu na ochranu európskej mládeže, ktorá by zabezpečila právo, aby každej mladej osobe v EÚ bola ponúknutá práca, odborná príprava, dodatočné školenie alebo kombinácia zamestnania a školenia po uplynutí maximálne 4-mesačného obdobia nezamestnanosti;

66.  víta pokrok pri určovaní stratégie EÚ do roku 2020, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že neobsahuje verejné a transparentné hodnotenie lisabonskej stratégie, a najmä Európskeho paktu mládeže, vrátane kritérií pre mladých, a ľutuje, že sociálni partneri, občianska spoločnosť a mládežnícke organizácie nemali možnosť dostatočne sa vyjadriť v procese vypracúvania stratégie EÚ do roku 2020;

67.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli a zhodnotili nové záväzné kritéria pre mládež; vyzýva Komisiu, aby každý rok vyhodnotila existujúce kritériá pre mládež a iniciatívu na ochranu mládeže s cieľom dosiahnuť výsledky a pokrok na základe lepšie rozčlenených štatistických informácií, zoradených najmä podľa pohlavia a vekových skupín;

68.  vyzýva Radu a Komisiu, aby schválili a zaviedli nové zdokonalené nástroje riadenia a poskytovania informácií on-line týkajúce sa zamestnanosti mládeže;

69.  navrhuje zriadiť stálu pracovnú skupinu pre mládež EÚ, do ktorej budú zapojené mládežnícke organizácie, členské štáty, Komisia, Parlament a sociálni partneri, s cieľom monitorovať rozvoj v oblasti zamestnanosti mládeže, umožniť prierezové politiky, vymieňať si príklady osvedčených postupov a zavádzať nové politiky;

70.  zdôrazňuje význam zapojenia mladých ľudí do tvorby politík v oblasti výchovy a odbornej prípravy, aby sa lepšie zohľadnili ich potreby; v tejto súvislosti odporúča, aby Komisia konzultovala priority mladých ľudí so zástupcami národných rád mládeže;

71.  vyzýva členské štáty, aby posúdili vplyv politiky na mládež, zahrnuli mládež do všetkých postupov a zriadili Radu mládeže s cieľom monitorovať politiky týkajúce sa mládeže;

72.  vyzýva európske inštitúcie, aby išli príkladom tým, že zo svojich príslušných webových stránok odstránia oznamy propagujúce neplatené stáže, a aby vyplácali

o
o   o

   minimálnu odmenu na základe štandardných životných nákladov v mieste, kde sa stáž vykonáva,
   výhody sociálneho zabezpečenia pre stážistov;

73.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.
(2) Ú. v. EÚ C 279 E, 19.11.2009, s. 23.
(3) Ú. v. EÚ C 137 E, 27.5.2010, s. 68.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2010)0187.


Atypické zmluvy, zabezpečené profesionálne dráhy a nové formy sociálneho dialógu
PDF 359kWORD 113k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2010 o atypických zmluvách, zabezpečených profesionálnych dráhach, flexiistote a nových formách sociálneho dialógu (2009/2220(INI))
P7_TA(2010)0263A7-0193/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Spoločný záväzok pre zamestnanosť (KOM(2009)0257),

–  so zreteľom na Chartu základných práv, najmä na článok 30 o ochrane v prípade bezdôvodného prepustenia, článok 31 o spravodlivých a primeraných pracovných podmienkach a článok 33 o rodine a pracovnom živote,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Plán hospodárskej obnovy Európy (KOM(2008)0800) a na uznesenie Parlamentu z 11. marca 2009 na rovnakú tému ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o zintenzívnení boja proti nelegálnej práci ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe (KOM(2009)0114),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Partnerstvo na zvládanie zmien v rozšírenej Európe – zlepšovanie príspevku európskeho sociálneho dialógu (KOM(2004)0557),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom K spoločným zásadám flexiistoty: Flexibilitou a istotou k zvýšeniu počtu pracovných miest a zlepšeniu ich kvality (KOM(2007)0359) a na uznesenie Parlamentu z 29. novembra 2007 na rovnakú tému ,

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Modernizácia pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21. storočia (KOM(2006)0708) a s tým súvisiace uznesenie Európskeho parlamentu z 11. júla 2007 ,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/618/ES z 15. júla 2008 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov na roky 2008 – 2010,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce (KOM(2008)0639) a na uznesenie Parlamentu z 8. apríla 2009 na rovnakú tému ,

–  so zreteľom na závery Rady z 8. júna 2009 (flexiistota v období krízy),

–  so zreteľom na správu misie pre flexiistotu s názvom Vykonávanie spoločných zásad flexiistoty v rámci cyklu 2008 – 2010 lisabonskej stratégie z 12. decembra 2008,

–  so zreteľom na závery Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO) z 5. a 6. decembra 2007,

–  so zreteľom na odporúčania európskych sociálnych partnerov obsiahnuté v správe s názvom Kľúčové výzvy, ktorým čelia európske trhy práce: spoločná analýza európskych sociálnych partnerov z 18. októbra 2007,

–  so zreteľom na závery neformálneho zasadnutia ministrov práce a sociálnych vecí v Berlíne na tému dobrej práce, ktoré sa konalo od 18. do 20. januára 2007 v Berlíne,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7 0193/2010),

A.  keďže neštandardné formy zamestnania zaznamenali od roku 1990 podstatný nárast a z tejto kategórie je aj väčšina pracovných miest zaniknutých z dôvodu súčasnej hospodárskej krízy, keďže za atypické formy zamestnania sa označujú nové druhy zmlúv, ktoré vykazujú jeden alebo viaceré z týchto znakov: zamestnanie na čiastočný pracovný úväzok, príležitostná práca, dočasná práca, práca na dobu určitú, práca doma a práca na diaľku, práca na čiastočný úväzok do 20 hodín týždenne,

B.  keďže potreba pružného zamestnania bola zdôraznená pri viacerých príležitostiach,

C.  keďže globalizácia a rýchly technologický rozvoj prinášajú ďalekosiahlu hospodársku reštrukturalizáciu, ktorá spôsobuje zmeny v pracovných vzťahoch a pracovnej náplni, spolu s postupnými vlnami novo vznikajúcich firiem jedného človeka vo všetkých sektoroch a vekových skupinách, a vytvára potrebu opätovného vymedzenia pracovných vzťahov s cieľom vyhnúť sa deformáciám (ako napríklad falošným samostatne zárobkovo činným osobám),

D.  so zreteľom na finančnú a hospodársku krízu, ktorá sa vyvinula do závažnej krízy zamestnania s obrovskou stratou pracovných miest, a viedla k nestabilite na trhoch práce a k zvyšovaniu chudoby a sociálneho vylúčenia, a to najmä v prípade už zraniteľných jednotlivcov a znevýhodnených skupín,

E.  keďže počet zamestnaných, ktorí žijú v chudobe, sa zvyšuje a dosiahol 8 % európskej pracovnej sily, pričom miera pracujúcich s nízkymi zárobkami sa v súčasnosti pohybuje na úrovni približne 17 %,

F.  keďže treba vyvinúť pevný, komplementárny prístup EÚ s výrazným zameraním na účinnú správu a vzájomne sa podporujúci súbor politických opatrení v oblasti hospodárstva, životného prostredia, zamestnanosti a sociálnych politík a podnikania, v súlade so zásadami Európskej stratégie zamestnanosti, ktorej cieľom je docieliť, aby členské štáty plnili spoločné ciele vychádzajúce zo štyroch zásad: zamestnateľnosti, podnikania, schopnosti prispôsobiť sa a rovnakých príležitostí,

G.  keďže miera nezamestnanosti v EÚ 27 stúpla na 10 % (v roku 2009) a nezamestnanosť pravdepodobne nebude kulminovať skôr ako v prvej polovici roku 2011,

H.  keďže analýza zmien v oblasti zamestnanosti v závislosti od úrovne vzdelania ukazuje, že počet zamestnaných osôb s nízkou kvalifikáciou v posledných rokoch klesol,

I.  keďže v priemere každý rok zmení zamestnanie pätina až štvrtina všetkých európskych pracovníkov,

J.  keďže miera prechodu zo stavu nezamestnanosti do stavu zamestnanosti je vysoká, pričom tretina nezamestnaných osôb a 10 % neaktívneho obyvateľstva si nájde prácu v priebehu jedného roka, avšak keďže veľký počet pracovníkov, najmä v prípade atypických typov zamestnania, stratí prácu a nové zamestnanie si nenájde,

K.  keďže v EÚ 27 je 45 % všetkých období nezamestnanosti dlhších ako rok v porovnaní s približne 10 % v USA,

L.  keďže fluktuácia pracovných síl je vyššia medzi ženami ako medzi mužmi (rozdiel piatich percentuálnych bodov) a medzi mladšími pracovníkmi (do 24 rokov) a klesá s vyššou úrovňou vzdelania, čo naznačuje, že fluktuácia je skôr nutnosťou než voľbou a súvisí s krátkodobými a nestabilnými zmluvami a mladí ľudia si často nenájdu prácu primeranú ich vysokoškolskému vzdelaniu,

M.  keďže podľa odhadov jeden zo šiestich pracovníkov sa stará o staršieho alebo závislého príbuzného alebo priateľa,

N.  keďže niektoré členské štáty zaznamenali zvýšený výskyt nelegálnej práce, čo by mohlo vyvolať vážne hospodárske (najmä fiškálne), sociálne a politické problémy,

O.  keďže hodnotenie flexiistoty je komplikované a vyžaduje si celostný prístup, a to najmä vzhľadom na zmeny, ktoré môže súčasná kríza priniesť v správaní spoločností tým, že ich podnecuje nadväzovať stále menej chránené a veľmi neisté zamestnanecké vzťahy,

P.  keďže v rámci politík zamestnanosti treba aktívne presadzovať rovnaké príležitosti pre ženy a mužov, zosúladenie pracovného života, vzdelávania a rodinného života a zásady nediskriminácie,

Q.  keďže napriek tomu, že sociálny dialóg sa v Európe vyvinul rôznymi spôsobmi, z celkového hľadiska viedli narastajúce hospodárske a finančné ťažkosti k intenzívnejšiemu trojstrannému dialógu,

R.  keďže kolektívne vyjednávanie je v Európe najčastejším spôsobom určovania výšky miezd – na dve tretiny pracovníkov sa vzťahuje kolektívna zmluva o mzdách, či už na úrovni podniku alebo na vyššej úrovni,

S.  keďže ministri práce a sociálnych vecí členských štátov EÚ na svojom neformálnom zasadnutí 19. januára 2007 v Berlíne prišli k záveru, že Európa potrebuje väčšie a spoločné úsilie na presadzovanie dobrej práce; dobrá práca znamená práva a účasť zamestnancov, spravodlivé mzdy, ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci, ako aj takú organizáciu práce, ktorá je priaznivá pre rodinný život; dobré a spravodlivé pracovné podmienky spolu s primeranou sociálnou ochranou sú nevyhnutné na to, aby Európska únia bola zo strany svojich občanov akceptovaná,

T.  keďže koncepcia dobrej práce by mala poskytnúť základné usmernenie pre ďalšiu fázu ESZ,

A.Atypické zmluvy

1.  vyzýva Európsku radu, aby na svojom jarnom zasadnutí v roku 2010 stanovila jasné usmernenia a konkrétne opatrenia zamerané na zachovanie dôstojnej práce a kvalitného zamestnania a vytvorenie udržateľných pracovných príležitostí v rámci ambicióznej stratégie EÚ 2020, ktorá zohľadní dôsledky krízy na hospodárstvo, spoločnosť a pracovný trh;

2.  vyzýva Komisiu, aby posúdila úsilie vyvinuté v rámci misie pre flexiistotu; vyzýva členské štáty, aby zásady flexiistoty presadzovali vyváženejším a spravodlivejším spôsobom a poukazuje na to, že vzájomné učenie sa a výmeny najlepších postupov, ako aj otvorená metóda koordinácie (OMK) sú základnými nástrojmi koordinácie rozdielnych politických prístupov členských štátov; konštatuje však, že OMK by sa dala skvalitniť a na zvýšenie jej účinnosti je potrebné upevniť jej správu;

3.  berie na vedomie široké spektrum pracovných tradícií, zmluvných foriem a modelov podnikania na trhoch práce a upozorňuje, že v kontexte takejto rôznorodosti je potrebné uprednostniť ochranu európskych modelov a zavedených pracovných práv; pri vypracovaní nových pracovných stratégií odporúča uplatniť prístup zdola nahor, ktorý by umožnil dialóg a účasť politických a sociálnych orgánov na všetkých úrovniach;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali a podporili osobitné postavenie nezávislých samostatne zárobkovo činných pracovníkov, ktorí predstavujú veľmi dôležitú silu pri oživovaní hospodárstva, spôsob prístupu na pracovný trh alebo alternatívu k nemu; konštatuje, že samostatná zárobková činnosť je stále populárnejšia, predovšetkým medzi mladými pracovníkmi a ženami, a tiež v čase prechodu z pracovného života do dôchodku; domnieva sa, že k nezávislým pracovníkom treba pristupovať ako k jedinečnej podskupine mikropodnikov, a požaduje prijatie opatrení na minimalizáciu regulačnej záťaže a podporu nezávislých pracovníkov pri začatí a rozvíjaní svojho nezávislého podnikania a podporu celoživotného vzdelávania pre túto skupinu;

5.  zdôrazňuje význam samostatnej zárobkovej činnosti, najmä pre mikropodniky a malé podniky, a zdôrazňuje význam slobodných povolaní a ich osobitný charakter; zdôrazňuje, že termín slobodné povolanie jednoducho označuje konkrétne kvalifikované povolanie, ktoré sa môže vykonávať aj samostatne;

6.  domnieva sa, že všetkým zamestnancom, bez ohľadu na ich pracovnoprávne postavenie by sa mal garantovať súbor základných práv; odporúča, aby sa priority reformy pracovného práva zameriavali v prípade potreby na: urgentné rozšírenie ochrany pracovníkov v atypických pracovných pomeroch; zoskupenie atypických zmlúv v záujme zjednodušenia; trvalo udržateľnú tvorbu normálnych pracovných pomerov; objasnenie štatútu závislej zárobkovej činnosti vrátane preventívnych opatrení týkajúcich sa ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov v atypických pracovných pomeroch; prijatie opatrení proti nelegálnej práci; podporu vytvárania nových pracovných miest, vrátane tých, ku ktorým sa viažu atypické zmluvy, a uľahčenie prechodu medzi jednotlivými stavmi zamestnanosti a nezamestnanosti prostredníctvom podpory politík ako sú zvláštne pracovné príspevky, celoživotné vzdelávanie, rekvalifikačné školenia a vzdelávanie v práci; podporuje kroky na objasnenie stavu závislej pracovnej činnosti a vyzýva Komisiu, aby vypracovala jasné usmernenia o rozsahu pracovných pomerov v súlade s odporúčaniami MOP z roku 2006;

7.  víta, že niektoré členské štáty zaviedli opatrenia, ktoré umožňujú zamestnancom starajúcim sa o rodinu zlúčiť svoje povinnosti s pracovnými záväzkami prostredníctvom pružnejšej úpravy pracovného času; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na pracoviskách aktívne podporovali tých, ktorí majú povinnosť starostlivosti, tým že im poskytnú pružné pracovné podmienky vrátane nároku na dovolenku, pružného pracovného času, práce na skrátený úväzok a práce z domu, ktoré by viacerým takýmto pracovníkom vo všetkých členských štátoch umožnili zostať v platenom zamestnaní alebo sa do neho vrátiť;

8.  poukazuje na to, že Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok rozlišuje medzi atypickými a veľmi atypickými pracovnými pomermi; domnieva sa, že mnohé druhy atypických pracovných pomerov sú dôležité pre ľudí s povinnosťou starostlivosti o niekoho, študentov a ostatných, ktorí sú závislí od krátkodobých zmlúv a práce na čiastočný úväzok, napríklad z hľadiska možnosti privyrobiť si; zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby pracovníci v atypických pracovných pomeroch mali minimálne práva a boli chránení pred zneužívaním;

9.  nabáda členské štáty, aby podporovali prechádzanie na produktívne a uspokojujúce kvalitné pracovné miesta a aby navrhli opatrenia pracovného práva, ktoré účinne ochránia práva tých osôb, ktoré sú zamestnané v atypických formách pracovného pomeru, čím zabezpečia rovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi so štandardnými zmluvami na plný pracovný úväzok na základe maximálnej úrovne ochrany pracovníkov;

10.  odporúča, aby sa na pracovníkov s atypickými pracovnými zmluvami vzťahovali už platné smernice EÚ, ktoré sa uplatňujú na kategórie pracovníkov v EÚ, vrátane smernice o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (93/104/ES), smernice o dočasnej agentúrnej práci (2008/104/ES), smernice týkajúcej sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas (97/81/ES) a Smernice Rady o rámcovej dohode o práci na dobu určitú (1999/70/ES);

11.  konštatuje, že trend zvyšovania podielu neštandardných alebo atypických zmlúv má výrazný rodový a medzigeneračný rozmer, keďže ženy, starší a mladší pracovníci sú nepomerne častejšie zamestnávaní neštandardnou formou; konštatuje, že v niektorých sektoroch boli zaznamenané rýchle štrukturálne zmeny; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby dôvody tohto vývoja preskúmali, aby v príslušných oblastiach prijali vhodné cielené opatrenia na boj proti tejto nerovnováhe, a to uľahčením prechodu k trvalému zamestnaniu a najmä presadzovaním opatrení, ktoré umožnia mužom, ako aj ženám zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života väčším zameraním na sociálny dialóg so zástupcami pracovníkov v spoločnostiach, a aby tieto opatrenia monitorovali a informovali o ich úspechu; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že za využívaním neštandardných alebo atypických zmlúv sa nebude skrývať neohlásená práca, ale aby sa týmito zmluvami prostredníctvom výmeny zručností podporilo smerovanie mladých a nezamestnaných k účinnej integrácii do pracovného trhu, a to tak, že sa zamestnancom a spoločnostiam poskytne prostredie istoty a flexibility, ktorá posilní ich zamestnateľnosť a konkurencieschopnosť;

12.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinnejšie vykonávanie smernice 97/81/ES o práci na kratší pracovný čas a smernice 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, so zreteľom najmä na základný princíp nediskriminácie; zdôrazňuje význam odborného a celoživotného vzdelávania pre uľahčenie zmien zamestnania, čo je obzvlášť dôležité pre pracovníkov so zmluvami na dobu určitú;

13.  zdôrazňuje, že využitie možnosti atypického pracovného pomeru by malo byť osobnou voľbou a nie požiadavkou, ktorá bola nadiktovaná stále väčšími prekážkami prístupu na trh práce pre niektoré skupiny alebo nedostatkom dostupných vysokokvalitných pracovných miest; konštatuje, že predovšetkým pre viacnásobne znevýhodnených pracovníkov môžu byť voľbou atypické, na mieru šité zmluvy poskytované sociálnymi podnikmi zameranými na pracovnú integráciu, keďže predstavujú odrazový mostík k zamestnaniu;

14.  víta prijatie smernice 2008/104/ES o agentúrnej práci a vyzýva na jej urýchlené vykonávanie;

15.  poukazuje na skutočnosť, že pracovníkom v atypických formách zamestnania sa musí zmluvne poskytnúť kurz odbornej prípravy a zdôrazňuje, že neštandardné formy práce môžu, ak sú riadne chránené a zahŕňajú podporu v oblasti sociálnej istoty, pracovných práv a prechodu k stabilnému a chránenému zamestnaniu, byť jednou z možností, avšak musia byť úzko spojené s podporou pracovníkov, ktorí sa nachádzajú v situácii, keď prechádzajú z jedného pracovného miesta alebo pracovnoprávneho postavenia do druhého, prostredníctvom cielených politík aktívnej zamestnanosti; vyjadruje ľútosť nad tým, že táto skutočnosť sa často zanedbávala;

16.  povzbudzuje členské štáty, aby vyvinuli politiky včasnej a aktívnej intervencie, ktoré by pracovníkom, predovšetkým ženám, ktorí znovu vstupujú na trh práce, poskytovali nárok na individuálnu podporu počas obdobia potrebného na absolvovanie odbornej prípravy a/alebo (re)kvalifikácie; nezamestnané osoby by sa mali podporovať pevným systémom sociálneho zabezpečenia a účinným systémom aktívnych politík, aby mohli urýchlene znovu vstúpiť na trh práce, aj keď ich predchádzajúce zmluvy boli atypické, pretože je dôležité udržať ľudí na trhu práce a podporiť ich prechod k dôstojným, stabilným, chráneným, vysokokvalitným formám zamestnania; ak k opätovnému vstupu na pracovný trh dochádza na základe atypických zmlúv, tieto zmluvy musia zaistiť riadne a bezpečné pracovné podmienky;

17.  vyzýva Komisiu, aby s prispením sociálnych partnerov analyzovala a monitorovala rôzne typy nástrojov vyvinutých v rámci vnútroštátnych aktivačných politík;

18.  vyzýva Úniu a členské štáty, aby s pomocou sociálnych partnerov účinne bojovali proti nelegálnemu zamestnávaniu, predovšetkým prevenciou a sankciami s odrádzajúcim účinkom, a verí, že stanovením stratégií zameraných proti nelegálnemu zamestnávaniu, a to aj na európskej úrovni, sa môže pomôcť v boji proti nelegálnemu zamestnávaniu a v obmedzovaní nechránených, obzvlášť atypických pracovných pomerov; domnieva sa, že súčasťou boja proti nelegálnej práci by mali byť opatrenia zamerané na vytvorenie realizovateľných a trvalo udržateľných alternatív zamestnania a na podporu ľudí pri získavaní prístupu na otvorený trh práce;

19.  zdôrazňuje potrebu vytvárať vysokokvalitné, udržateľné a isté pracovné miesta, v prípade potreby po období odbornej prípravy zameranej na udržateľné zamestnanie na plný úväzok vrátane zelených a bielych (zdravotníctvo) pracovných miest a zabezpečiť sociálnu súdržnosť;

20.  zdôrazňuje, že nie všetky formy atypických pracovných pomerov nevyhnutne vedú k nestabilnej, neistej, príležitostnej pracovnej sile s nižšou úrovňou ochrany sociálneho zabezpečenia, nižšími mzdami a obmedzenému prístupu k ďalšiemu odbornému a celoživotnému vzdelávaniu; konštatuje však, že takéto neisté formy zamestnávania často súvisia s atypickými zmluvnými vzťahmi;

21.  poukazuje na to, že vysoká miera nezamestnanosti a segmentácia trhu práce sa musia prekonať poskytnutím rovnakých práv všetkým pracovníkom a investovaním do vytvárania pracovných miest, dopĺňania kvalifikácie a celoživotného vzdelávania; vyzýva preto členské štáty, aby upustili od všetkých foriem neistých pracovných vzťahov;

22.  poukazuje na to, že upustenie od rizikových foriem pracovných vzťahov si vyžaduje silný záväzok zo strany členských štátov zabezpečiť pomocou svojich politík pracovného trhu primerané „odrazové mostíky“ na prechod z rizikového pracovného pomeru na riadny, trvalý pracovný pomer s lepšími právami pracovníkov a väčšou sociálnou ochranou;

23.  zdôrazňuje skutočnosť, že Európska únia sa zaviazala splniť cieľ umožniť ľuďom zosúladenie pracovného a súkromného života; kritizuje však skutočnosť, že Komisia ani členské štáty nevyvinuli žiadne zmysluplné, ani účinné kroky na to, aby tento záväzok uviedli do praxe;

24.  konštatuje, že hlbšie zosúladenie pracovného a súkromného života sa dá najlepšie dosiahnuť aktualizáciou modelu štandardného pracovného pomeru: trvalými zmluvami s kratším plným úväzkom ako všeobecná norma a stanovením noriem pre prácu na čiastočný úväzok tak, aby sa len odôvodnená a sociálne chránená práca na čiastočný úväzok (15 – 25 hodín týždenne) ponúkla tým, ktorí chcú pracovať na čiastočný úväzok; zdôrazňuje potrebu zrovnoprávniť pracovný pomer na plný a pracovný pomer na čiastočný úväzok, pokiaľ ide o hodinovú mzdu, nárok na vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie, kariérne príležitosti a sociálnu ochranu;

B.  Flexiistota a zabezpečené profesionálne dráhy

25.  verí, že je nevyhnutné aktualizovať aktuálne vnímanie flexiistoty na európskej úrovni so zreteľom na súčasnú krízu, aby sa podporil rast produktivity a kvalita pracovných miest tým, že sa zaručí istota a ochrana zamestnania, ako aj práv pracovníkov, pričom sa osobitná podpora poskytne osobám, ktoré sú na pracovnom trhu znevýhodnené, a zároveň sa firmám poskytne potrebná organizačná flexibilita na vytvorenie alebo zrušenie pracovných miest v súlade s meniacimi sa potrebami na trhu; domnieva sa, že spravodlivé a vyvážené zavedenie zásad flexiistoty môže prispieť k tomu, aby sa trhy práce stali odolnejšími v prípade štrukturálnych zmien; ďalej sa domnieva, že požiadavky na flexibilitu a istotu a aktívne politiky na trhu práce si nemusia vzájomne odporovať, ale môžu sa navzájom dopĺňať a podporovať, ak sú vytýčené na základe spravodlivého porovnania názorov sociálnych partnerov, vlád a európskych inštitúcií, spolu s recipročným vzdelávaním a výmenou najlepších postupov; domnieva sa, že tieto požiadavky sa nebrali v dostatočnej miere do úvahy vo výsledkoch európskeho rastu zamestnanosti za posledné roky;

26.  zdôrazňuje, že čoraz častejšie sa vyskytuje problém s falošnými samostatne zárobkovo činnými osobami, ktoré sú zamestnávateľmi často donútené pracovať za ťažkých podmienok; voči zamestnávateľom, ktorí využívajú pracovnú kapacitu „nepravých“ samostatne zárobkovo činných osôb, sa musia uplatňovať aj sankcie;

27.  domnieva sa, že flexiistota nemôže riadne fungovať bez silnej sociálnej ochrany a podpory pre osoby opätovne vstupujúce na trh práce, čo sú zásadné prvky v období prechodu zo vzdelávacieho procesu do zamestnania, z jedného zamestnania do druhého a zo zamestnania do dôchodku;

28.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v úsilí dospieť k vyváženej realizácii politík v rámci flexiistoty prostredníctvom vypracovania analýzy aktuálnej situácie v členských štátoch, pričom je potrebné skontrolovať, či boli adekvátne použité bezpečnostné pracovné postupy, a aby podporila členské štáty a sociálnych partnerov pri zavádzaní zásad flexiistoty s cieľom uplatňovať tieto zásady so zreteľom na získané sociálne práva na európskej úrovni a v súlade s osobitnou povahou pracovných trhov, rôznymi tradíciami v rámci pracovnej politiky a kolektívneho vyjednávania a so štruktúrou sociálneho zabezpečenia; poznamenáva, že vzájomné učenie a výmeny najlepších postupov a metóda otvorenej koordinácie sú základnými nástrojmi koordinácie rôznych stratégií v rámci členských štátov;

29.  konštatuje, že najmä v kontexte súčasnej hospodárskej situácie je ešte potrebnejšia kontrola výsledkov aplikácie flexiistoty v členských štátoch a že sociálni partneri budú podporovať reformy v oblasti pracovného práva a trhu práce len vtedy, ak je ich cieľom aj účinné znižovanie rozdielov v zaobchádzaní z pohľadu rozdielnych druhov zmlúv; konštatuje, že uplatňovanie zásad flexibility si vyžaduje primeranú sociálnu ochranu, ktorá zabezpečí, aby ľudia mohli žiť a skvalitňovať svoje schopnosti, spolu s osobitnou podporou pre osoby hľadajúce zamestnanie a solídnymi zákonmi v pracovnej oblasti pre všetky druhy zamestnaní na základe zrozumiteľného inštitucionálneho rámca, a potrebuje byť doplnené silnejšími ochrannými mechanizmami, aby sa zabránilo vzniku situácií núdze;

30.  zdôrazňuje, že požiadavka väčšej flexibility v pracovnom živote by nemala dosiahnuť bod, kedy by príliš obmedzovala životy a vývoj osôb a veľmi by im sťažovala zakladanie rodín a starostlivosť o ne, poskytovanie starostlivosti o príbuzných a účasť na spoločenskom živote;

31.  zdôrazňuje význam aspektu istoty vo flexiistote, ktorý musí pracovníkom pri hľadaní zamestnania poskytovať podporu v prechodných situáciách a garantovať im dôstojné životné podmienky; súčasťou tejto podpory musia byť primerané vzdelávacie opatrenia, ktoré ľuďom umožnia prispôsobiť sa potrebám trhu práce;

32.  je presvedčený, že spoločnosti sa obávajú trvalého nesúladu medzi svojimi potrebami a kompetenciami, ktoré uchádzači o zamestnanie ponúkajú, chýba im prístup k úverom, ktoré by im umožnili pristúpiť k najímaniu ľudí a investovaniu a neinvestujú adekvátne do trhu práce; so zreteľom na súčasnú hospodársku krízu zdôrazňuje význam vytvorenia dlhodobej vízie zo strany európskeho výrobného systému; priaznivého podnikateľského prostredia a primeraných finančných zdrojov a zabezpečenia dobrých pracovných podmienok; a zvýšenia právnej istoty a transparentnosti pre zamestnávateľov, ako aj pracovníkov, pokiaľ ide o rozsah, pokrytie a presadzovanie pracovného práva;

33.  zdôrazňuje význam prevencie, odhaľovania a sankcionovania nelegálneho zamestnávania; vyzýva Komisiu, aby vypracovala súbor konkrétnych iniciatív vrátane osobitných pravidiel na riešenie problému tzv. schránkových firiem, opatrení v oblasti spoločného a nerozdielneho ručenia v subdodávateľských reťazcoch a vytvorenia agentúry EÚ na prevenciu a odhaľovanie nelegálneho zamestnávania;

34.  je presvedčený, že v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy v niektorých členských štátoch nedokážu spoločnosti nájsť na pracovnom trhu také zmluvné formy, ktoré by im najlepšie umožnili splniť požiadavky v rámci flexibility, ktoré sú potrebné ako reakcia na nepredvídateľné fluktuácie dopytu na trhu, obmedzovanie výdavkov a ochranu istoty pracovníkov;

35.  v súvislosti s modernou organizáciou práce požaduje vytvorenie pružných a bezpečných zmluvných podmienok zaisťujúcich rovnaké zaobchádzanie; je pevne presvedčený, že pracovné zmluvy na dobu neurčitú musia ostať hlavnou formou zamestnávania a nazdáva sa, že v rámci modernej organizácie práce je potrebné zabezpečiť zmluvy, ktoré by boli flexibilné, pokiaľ ide o pracovné podmienky, a bezpečné, pokiaľ ide ochranu pracovných miest a práva; berie na vedomie, že vytvorenie právneho rámca pre pracovné zmluvy na dobu neurčitú a to, ako sú tieto zmluvy prispôsobené koncepcii flexiistoty vo vnútroštátnom pracovnom práve, má rozhodujúci význam pre ich akceptovanie zo strany spoločností a zamestnancov;

36.  ostro odsudzuje nahrádzanie riadneho pracovného pomeru formami atypických zmlúv, ktoré vedú k horším a menej istým pracovným podmienkam než v prípade riadneho zamestnaneckého pomeru a fungujú na úkor širokej verejnosti, zamestnancov a konkurencie; zdôrazňuje, že protiprávnou praxou sa porušuje a destabilizuje európsky sociálny model, a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby všetkými dostupnými prostriedkami proti protiprávnej praxi dlhodobo bojovali, napríklad udeľovaním prísnejších sankcií;

37.  je pevne presvedčený, že pri zohľadnení rôznych tradícií v členských štátoch by každú formu zamestnania mal sprevádzať základný súbor práv, ktorý by mal zahŕňať: mzdy zodpovedajúce vysokým životným nákladom a odstránenie rozdielov v platení príslušníkov rozdielnych pohlaví a etnických skupín; primeranú sociálnu ochranu; nediskrimináciu a rovnaké zaobchádzanie pri hľadaní zamestnania a počas zamestnania, vzdelávania a rozvoji kariéry; ochranu bezpečnosti a zdravia pracovníkov a opatrenia týkajúce sa času na prácu a na odpočinok, dôchodkové práva, slobodu združovania a zastupovania, kolektívne vyjednávanie, kolektívne kroky, prístup k odbornej príprave a rozvoju kariéry a ochranu v prípade straty zamestnania;

38.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie investovať do zručností a odbornej prípravy s cieľom podporiť stabilnú a udržateľnú zamestnanosť; vyzýva preto členské štáty, aby investovali do ľudí prostredníctvom dôrazného vykonávania a financovania stratégií vzdelávania zameraných na požiadavky trhu a uznávania neformálnych zručností a schopností pri rešpektovaní prístupu životného cyklu; ďalej žiada členské štáty, aby zaviedli opatrenia na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, ktorými sa zabezpečí, aby každý mladý človek mal po skončení školy prístup k pracovnému miestu alebo vyššiemu vzdelaniu, alebo získal odborné vzdelanie;

39.  vyzýva členské štáty, aby realizovali politiky, ktoré všetkým osobám, vrátane najslabších a znevýhodnených skupín, poskytnú účinný prístup na pracovný trh a umožnia lepšie zosúladiť pružnú prácu a súkromný a rodinný život, zabezpečia silnú podporu rovnakých príležitostí a všetkých na to potrebných služieb, napríklad prostredníctvom presadzovania sprievodných opatrení, napríklad materskou, otcovskou a rodičovskou dovolenkou, pružným pracovným časom a finančne dostupnými a prístupnými zariadeniami starostlivosti o deti;

40.  vyzýva členské štáty, aby navrhli politiky zamerané na vytváranie nových pracovných príležitostí; uvedomuje si zodpovednosť a riziká, ktorým čelia tí, ktorí takéto pracovné miesta vytvárajú, vrátane tých, ktorí majú atypické zmluvy;

41.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia umožňujúce návrat pracovníkov po rodičovskej dovolenke do práce, v prípade potreby po absolvovaní kurzu na obnovenie potrebných vedomostí;

42.  dôrazne odporúča, aby iniciatíva EÚ v oblasti zamestnanosti zahŕňala včasnú podporu nezamestnaných osôb už v okamihu, keď dochádza k skutočným stratám pracovných miest, v neposlednom rade v záujme zníženia rizika vylúčenia týchto osôb z trhu práce a straty ľudského kapitálu, ktorý predstavujú;

43.  vyzýva členské štáty, aby posilnili podporné systémy, najmä pre osoby s nízkou kvalifikáciou a osoby s postihnutiami, a to formou zaužívaných prístupov, osobného poradenstva, intenzívnej rekvalifikácie pracovníkov, dotovaných pracovných miest a poskytovaním grantov pre začínajúce samostatne zárobkovo činné osoby a podnikateľov; nástojí však na tom, že táto pomoc musí byť štruktúrovaná tak, aby sa úplne zamedzilo vytláčaniu bežných pracovných miest;

44.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby odstránili administratívnu záťaž v prípade, že neslúži na ochranu záujmov pracujúcich, a podporili tým podnikateľské prostredie, najmä v prípade malých a stredných podnikov; zdôrazňuje však, že je dôležité zabezpečiť, aby zmeny nemali žiaden vplyv na bezpečnosť alebo zdravie zamestnancov; poukazuje na to, že MSP sú z dôvodu veľkého počtu hlavnými prvkami boja proti nezamestnanosti v EÚ; zdôrazňuje, že sa musia pri vypracúvaní politík v oblasti zamestnanosti zohľadniť ich osobitné požiadavky, ako aj požiadavky súvisiace s územím, na ktorom sa nachádzajú;

45.  vyzýva členské štáty, aby informovali o aktuálnom stave reflexie o možnostiach flexiistoty a ich implementácii;

46.  vyjadruje nesúhlas s príliš úzkym vnímaním flexiistoty zo strany Rady a Komisie; vyzýva Komisiu a Radu, aby sa zaviazali k programu pre dobrú prácu a začlenili ho do ďalšej generácie integrovaných usmernení a európskej stratégie zamestnanosti: podporovanie istoty pracovných miest a zamestnania pre pracovníkov, prístup k aktívnym politikám trhu práce a k celoživotnému vzdelávaniu, ktorý je založený na právach, komplexná bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, univerzálne a rovnocenné sociálne práva a práva pracovníkov pre všetkých, rovnováha medzi prácou a súkromným životom a zosúladenie pracovného a súkromného života a zlepšenie kvality zamestnania a celkovej pohody pri práci;

47.  vyzýva členské štáty, aby nedopustili prepúšťanie výhradne z hospodárskych dôvodov, kým nie sú zavŕšené všetky snahy o preškolenie, či vyškolenie pracovníkov;

C.  Nové formy sociálneho dialógu

48.  domnieva sa, že formálne uznanie úlohy sociálnych partnerov v novej zmluve je pokrokom, pretože uznáva ich autonómiu a potvrdzuje význam ich úlohy pri presadzovaní sociálneho dialógu, a v tejto súvislosti vyzdvihuje osobitný význam sektorového sociálneho dialógu, v ktorom je zatiaľ zastúpených 40 odvetví;

49.  obáva sa však dôsledkov nedávneho rozsudku ESD vo veci Laval, Rüffert, Viking a Luxembursko o slobode združovania a o slobode konať s cieľom zlepšiť pracovné podmienky;

50.  domnieva sa, že uznanie trojstranného samitu pre rast a zamestnanosť ako inštitucionálneho orgánu prispieva k zapojeniu sociálnych partnerov do hospodárskych politík EÚ;

51.  domnieva sa, že prínos európskych a národných sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o napĺňanie stratégie EÚ 2020 je mimoriadne dôležitý so zreteľom na plnenie cieľov v oblasti zamestnanosti a aktualizácie a vykonávania projektu flexiistoty;

52.  vyzýva Komisiu a národné vlády, aby cítili zodpovednosť za situáciu „outsiderov“ (zamestnancov s atypickými alebo veľmi atypickými zmluvami) a zabezpečili vyváženie ich práv a požiadaviek na sociálnu ochranu s právami a požiadavkami tých ostatných;

53.  vyzýva sociálnych partnerov na európskej a vnútroštátnej úrovni, aby podporovali investície do stratégií vzdelávania zameraných na požiadavky trhu a víta dokument s názvom Rámec akcií pre rozvoj celoživotného vzdelávania v oblasti schopností a kvalifikácie, na ktorom sa už sociálni partneri dohodli;

54.  domnieva sa, že osoby zapojené do opatrení na začleňovanie do trhu práce alebo opatrení na ich prípravu na (opätovný) vstup na trh práce, ako aj organizácie občianskej spoločnosti, ktoré im tieto služby poskytujú alebo ich zastupujú, by mali byť súčasťou navrhovania, uvádzania do praxe a realizácie politík, ktoré ich ovplyvňujú;

55.  konštatuje, že účasť sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti na tvorbe a vykonávaní politiky sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne odlišuje, vo všeobecnosti je však trendom využívať širšiu kombináciu nástrojov na uskutočňovanie politických cieľov; domnieva sa, že kvalita spoločenského a inštitucionálneho uznania sociálnych partnerov by sa mala na vnútroštátnej úrovni ďalej zvyšovať a mala by mať významnejší charakter, pretože je dôležitým determinantom kvality ich prínosu; osobitne však zdôrazňuje, že kvalita sociálneho dialógu sa v závislosti od krajiny a odvetvia výrazne líši, a sociálnych partnerov dôrazne vyzýva na vytvorenie skutočného sociálneho partnerstva na všetkých úrovniach;

56.  verí, že kolektívne vyjednávanie sa ukázalo ako účinný nástroj na udržanie zamestnanosti a zamestnávateľom a zamestnancom umožňuje nájsť účinné riešenia pri zvládaní hospodárskeho poklesu; v tejto súvislosti poukazuje na význam pevnej dohody medzi sociálnymi partnermi vo vnútroštátnych systémoch, kde je ochrana pracovného práva nastavená na minimum;

57.  je presvedčený, že úspešný sociálny dialóg na pracovisku je zväčša podmienený možnosťami, ktoré majú zástupcovia zamestnancov v súvislosti s poskytovaním kvalitných informácií, pravidelným vzdelávaním a dostatkom času;

58.  je presvedčený, že vlády majú rozhodujúcu úlohu pri vytváraní podmienok pre inkluzívne a účinné kolektívne vyjednávanie a využívaní trojstranných štruktúr s cieľom zahrnúť sociálnych partnerov do inštitucionálne formalizovanej a konkrétnej tvorby verejnej politiky založenej na rovnocennom základe, a to v súlade s vnútroštátnymi postupmi a tradíciami;

o
o   o

59.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru pre sociálnu ochranu, Európskemu výboru pre zamestnanosť a vládam, ako aj parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín.


Zelená kniha Komisie o nakladaní s biologickým odpadom v Európskej únii
PDF 237kWORD 90k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2010 o Zelenej knihe Komisie o nakladaní s biologickým odpadom v Európskej únii (2009/2153(INI))
P7_TA(2010)0264A7-0203/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 191 a 192 Zmluvy o fungovaní Európskej únii, ktorých cieľom je podporovať vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia,

–  so zreteľom na Zelenú knihu Komisie o nakladaní s biologickým odpadom v Európskej únii (KOM(2008)0811),

–  so zreteľom na závery prijaté Radou Európskej únie 25. júna 2009 (11462/09 z 26. júna 2009),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/12/ES z 5. apríla 2006 o odpadoch(1),

–  so zreteľom na smernicu Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov(2),

–  so zreteľom na svoju pozíciu zo 17. januára 2002 o konečnej spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje šiesty akčný program Spoločenstva pre životné prostredie(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2008 o trvalo udržateľnom poľnohospodárstve a bioplyne: potreba revízie právnych predpisov EÚ(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2009 s názvom 2050: budúcnosť sa začína dnes – odporúčania pre budúcu integrovanú politiku EÚ v oblasti boja proti zmene klímy(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o priebežnom hodnotení šiesteho environmentálneho akčného programu Spoločenstva(6),

–  so zreteľom na svoju pozíciu zo 14. novembra 2007 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pre ochranu pôdy a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2007 o tematickej stratégii na ochranu pôdy(8),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 25. októbra 2005 o spoločnej pozícii Rady na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o preprave odpadu(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2005 o podiele obnoviteľnej energie v EÚ a návrhoch konkrétnych opatrení(10),

–  so zreteľom na svoju pozíciu zo 17. júna 2008 o spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o odpade a o zrušení určitých smerníc(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. februára 2007 o tematickej stratégii pre recyklovanie odpadu(12),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0203/2010),

A.  keďže iniciatíva Komisie, predstavená v zelenej knihe, poskytuje príležitosť na prijatie opatrení Spoločenstva v oblasti nakladania s biologickým odpadom,

B.  keďže náležité nakladanie s biologickým odpadom je prínosné nielen z environmentálneho ale aj sociálneho a hospodárskeho hľadiska,

C.  keďže podľa článku 2 ods. 4 rámcovej smernice o odpadoch sa môžu osobitné alebo doplňujúce ustanovenia týkajúce sa pravidiel nakladania s určitými kategóriami odpadov stanoviť v jednotlivých smerniciach,

D.  keďže smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov neposkytuje dostatočné nástroje na trvalo udržateľné nakladanie s organickým odpadom,

E.  keďže pravidlá týkajúce sa nakladania s biologickým odpadom sú rozdrobené a keďže súčasné legislatívne nástroje nie sú dostatočné na dosiahnutie stanovených cieľov účinného nakladania s biologickým odpadom; keďže je preto potrebná osobitná smernica týkajúca sa nakladania s biologickým odpadom; keďže sústredenie všetkých čiastkových pravidiel týkajúcich sa nakladania s biologickým odpadom do jedného legislatívneho aktu by samo o sebe bolo prejavom prvotriednej legislatívnej práce a lepšej tvorby práva, pričom by sa zároveň dosiahlo zjednodušenie, vyššia zrozumiteľnosť, lepšie monitorovanie a presadzovanie uplatňovania právnych predpisov a právna istota, čím by sa zaručila dlhodobá dôvera verejných a súkromných investorov,

F.  keďže v záveroch konferencie o recyklovaní biologického odpadu v Európe, ktorá sa uskutočnila v Barcelone 15. februára 2010 za účasti Rady, Komisie a Európskeho parlamentu(13), sa uvádza, že je potrebné konať s cieľom vytvoriť európsky legislatívny rámec pre biologický odpad, keďže toto je kľúčový moment na podporu takýchto právnych predpisov,

G.  keďže osobitná smernica o biologickom odpade by mala byť dostatočne flexibilná, aby mohla zahrnúť rôzne dostupné možnosti nakladania s odpadom, pričom treba zohľadniť veľký počet premenných a miestnych faktorov,

H.  keďže potenciál biologického odpadu, s ktorým sa v jednotlivých členských štátoch nakladá podľa veľmi odlišných politík, je nepreskúmaný; keďže efektívne a udržateľné využívanie zdrojov si vyžaduje lepšie nakladanie s týmto odpadom; keďže v záujme splnenia cieľov v oblasti recyklácie a obnoviteľných zdrojov energie je dôležité zvýšiť separovaný zber biologického odpadu, čo prispeje k plneniu cieľov stratégie EÚ 2020, najmä v rámci hlavnej iniciatívy týkajúcej sa efektívnosti využívania zdrojov,

I.  keďže separovaný zber umožňuje najmä optimálne nakladanie s určitými typmi odpadu, t. j. s kuchynským odpadom a biologicky odbúrateľným a kompostovateľným odpadom z reštaurácií využívajúcich riad na jedno použitie,

J.  keďže kompostovanie organického odpadu umožňuje recykláciu biologicky odbúrateľných a kompostovateľných produktov, ktoré sú už predmetom iniciatívy Spoločenstva (iniciatíva vedúcich trhov),

K.  keďže treba vymedziť kvalitatívne normy EÚ pre spracovanie biologického odpadu a kvalitu kompostu; keďže regulácia parametrov kvality kompostu, vrátane integrovaného prístupu zabezpečujúceho sledovateľnosť, kvalitu a bezpečné využívanie, umožní vybudovať dôveru spotrebiteľov v tento produkt; keďže kompost by sa mal klasifikovať podľa kvality tak, aby jeho využívanie nemalo nepriaznivý účinok na pôdu a podzemné vody, a predovšetkým na poľnohospodárske produkty pochádzajúce z tejto pôdy,

L.  keďže vzhľadom na nedostatočné plnenie si stanovené ciele, pokiaľ ide o obmedzenie ukladania biologického odpadu na skládkach, vyžadujú dodatočné legislatívne usmernenia, ak sa majú dosiahnuť,

M.  keďže môže byť potrebné prijať ochranné opatrenia na to, aby sa predišlo znečisteniu pôdy alebo podzemných vôd následkom používania kompostu,

N.  keďže by sa mali zvážiť a posúdiť aj možnosti využívania kompostu nízkej kvality takým spôsobom, aby sa predišlo negatívnym vplyvom na životné prostredie alebo ľudské zdravie, a keďže ak by sa na úrovni EÚ riadne stanovili možnosti využívania kompostu nízkej kvality a ak by určilo, kedy sa kompost považuje za produkt a kedy za odpad, uľahčila by sa tým orientácia členských štátov pri rozhodovaní o otázkach týkajúcich sa využívania odpadu,

O.  keďže iniciatíva „Európa efektívne využívajúca zdroje“ je jednou z hlavných iniciatív stratégie Európa 2020, a preto by sa mala efektívnosť využívania zdrojov podporovať; keďže recyklácia biologického odpadu prispieva k zvyšovaniu efektívnosti využívania zdrojov,

P.  keďže vlhký biologický odpad znižuje účinnosť spaľovania; keďže spaľovanie biologického odpadu nepriamo podporuje smernica o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov; keďže recykláciou biologického odpadu kompostovaním možno prispieť k účinnejšiemu boju proti zmene klímy, pretože sa zlepšuje kvalita pôdy a dosahuje sa sekvestrácia oxidu uhličitého, ktorú smernica o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov v súčasnosti nepodporuje,

Q.  keďže anaeróbna digescia pri výrobe bioplynu je efektívnym spôsobom získavania energie, zatiaľ čo digestáty z tohto procesu možno využiť na výrobu kompostu,

R.  keďže hlavným cieľom náležitého nakladania s biologickým odpadom musí byť výsledok, ktorý umožní ponechať otvorené všetky technologické možnosti nakladania s biologickým odpadom v záujme podpory inovácií, vedeckého výskumu a konkurencieschopnosti,

S.  keďže existuje významný synergický účinok medzi prechodom na recyklujúcu spoločnosť, v ktorej sa rozvíja nízkouhlíkové hospodárstvo, a potenciálom pre tvorbu ekologických (zelených) pracovných miest v tejto oblasti, a preto je potrebné prideliť finančnú podporu výskumu vplyvu zberu biologického odpadu a nakladania s ním na pracovné prostredie,

T.  keďže Komisia a členské štáty by mali podporovať programy na zvyšovanie environmentálneho povedomia v tejto oblasti, a to najmä na školách, s cieľom napomáhať udržateľné nakladanie s pevným komunálnym odpadom a zvyšovať informovanosť verejnosti o výhodách separovaného zberu; keďže v tejto súvislosti zohrávajú pri poradenstve a poskytovaní informácií občanom v oblasti predchádzania vzniku odpadov významnú úlohu mestá a komunálne podniky,

U.  keďže biologický odpad predstavuje viac ako 30 % pevného komunálneho odpadu; keďže objem biologického odpadu v Európskej únii rastie a je významným zdrojom emisií skleníkových plynov a ďalších negatívnych vplyvov na životné prostredie v prípade, keď sa uskladňuje na skládkach v podmienkach, pre ktoré je toto odvetvie štvrtým najväčším zdrojom emisií skleníkových plynov,

V.  keďže v praxi sa trvalo udržateľným spôsobom nakladá nielen s biologickým odpadom z domácností,

W.  keďže nakladanie s týmto odpadom by sa malo nastaviť podľa hierarchie nakladania s odpadom: predchádzanie vzniku a znižovanie tvorby, recyklácia, iné druhy zhodnocovania odpadu, a to najmä na energetické účely, a ako posledná možnosť skládkovanie (v súlade s článkom 4 rámcovej smernice o odpadoch), podľa ktorej je recyklácia biologického odpadu prijateľnejšia ako jeho spaľovaním, pretože sa pri nej nielen netvorí metán, ale prispieva tiež k boju proti zmene klímy prostredníctvom sekvestrácie oxidu a zvyšovaním kvality pôdy; keďže predchádzanie vzniku umožňuje najmä zabrániť plytvaniu potravinami a tvorbe zeleného odpadu napríklad prostredníctvom lepšieho plánovania verejných parkov s využitím rastlín a stromov, ktoré si vyžadujú nízku údržbu,

X.  keďže, ak máme v oblasti environmentálne účinného nakladania s biologickým odpadom postúpiť vpred, je potrebné sa na túto otázku pozrieť z integrovanej perspektívy politík ochrany energie a pôdy, v súlade s cieľmi zmierňovania zmeny klímy, keďže ďalšou výhodou je zachovanie biodiverzity v prípade využívania biologického odpadu namiesto rašeliny, pretože sa tým ochraňujú ekosystémy mokradí,

Y.  keďže výroba bioplynu anaeróbnou digesciou z biologického odpadu môže byť hodnotným prínosom pre trvalo udržateľné hospodárenie so zdrojmi v EÚ a pre splnenie cieľov EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie trvalo udržateľným spôsobom,

Z.  keďže biologický odpad treba považovať za hodnotný prírodný zdroj, ktorý sa môže používať na výrobu kompostu vysokej kvality, čo prispieva k boju proti degradácii európskych pôd, zachováva produktivitu pôdy, znižuje používanie chemických hnojív v poľnohospodárstve, predovšetkým tých, ktoré sú založené na fosfore, a zvyšuje schopnosť pôdy zadržiavať vodu,

AA.  keďže v jednotlivých členských štátoch existujú rozdielne systémy nakladania s odpadom a skládkovanie naďalej predstavuje najrozšírenejší spôsob likvidácie pevného komunálneho odpadu v Európskej únii, a to napriek tomu, že pre životné prostredie je to tá najhoršia možnosť,

AB.  keďže výroba pohonných hmôt z biologického odpadu predstavuje veľký prínos pre životné prostredie,

AC.  keďže v oblasti nakladania s biologickým odpadom treba podporovať vedecký výskum a technologické inovácie,

AD.  keďže separovaný zber odpadu v súčasnosti umožňuje zabrániť znečisťovaniu a napomôcť dosiahnutie cieľa získavania vysokokvalitného kompostu, ale poskytuje tiež kvalitné suroviny na recyklovanie biologického odpadu a zvyšuje účinnosť energetického zhodnocovania,

AE.  keďže dostupné štúdie a skúsenosti v členských štátoch ukazujú, že je dôležité mať separovaný zber odpadu, ktorý je uskutočniteľný a zároveň trvalo udržateľný z hľadiska životného prostredia a hospodárstva a ktorý by mal byť povinný; keďže separovaný zber by mal byť nevyhnutným predpokladom výroby vysokokvalitného kompostu,

Právne predpisy

1.  nalieha na Komisiu, aby preskúmala súčasné platné právne predpisy týkajúce sa biologického odpadu s cieľom vypracovať do konca roku 2010 v súlade so zásadou subsidiarity návrh osobitnej smernice, ktorá by okrem iného zahŕňala:

   zavedenie povinného systému separovaného zberu odpadu pre členské štáty s výnimkou prípadov, keď by takýto systém nebol vhodným riešením z environmentálneho a hospodárskeho hľadiska,
   recykláciu biologického odpadu,
   klasifikáciu rôznych typov kompostu z biologického odpadu podľa kvality;

2.  vyzýva Komisiu, aby poskytla podľa národných programov znižovania emisií kvantitatívne údaje o znížení emisií CO2, ktoré sa dosiahlo vďaka recyklácii a kompostovaniu;

3.  pripomína, že budúci právny rámec Európskej únie by mnohým členským štátom poskytol právne usmernenie a objasnenie a podnietil by ich, aby investovali do oblasti nakladania s biologickým odpadom; žiada Komisiu, aby podporovala členské štáty pri zavádzaní systémov separovania odpadu a aby prijala záväzné a ambiciózne ciele týkajúce sa recyklácie tohto odpadu;

4.  pripomína, že šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva na roky 2001 – 2010 prijatý 22. júla 2002 zaviazal v článku 8 ods. 2 bod iv) Komisiu, aby vypracovala právne predpisy pre biologicky rozložiteľný odpad ako prioritné opatrenie na dosiahnutie cieľa trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov a odpadu a nakladania s nimi, avšak ani po uplynutí ôsmych rokov sa stále nepripravuje žiaden legislatívny návrh, čo je neprijateľné,

5.  vyzýva Komisiu, aby vo svojom hodnotení vplyvu navrhla zdokonalený systém nakladania s biologickým odpadom, pokiaľ ide o recykláciu separovane zbieraného biologického odpadu, využívanie kompostovania na poľnohospodárske a na ekologické účely, možnosti mechanického/biologického spracovania a využitie biologického odpadu ako zdroja na výrobu energie; domnieva sa, že z tohto hodnotenia vplyvu by mala vychádzať príprava nového právneho rámca Európskej únie pre biologicky rozložiteľný odpad;

Využitie

6.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi stanovila kritériá pre výrobu a využívanie vysokokvalitného kompostu a aby prijala minimálne požiadavky pre koncové produkty v súlade s článkom 6 rámcovej smernice o odpadoch, čo umožní klasifikovať kvalitu rôznych druhov kompostu získaného zo spracovania biologického odpadu, a to v rámci stratégie založenej na integrovanom prístupe, čím sa okrem kvality zaručí sledovateľnosť produktu a jeho bezpečné používanie;

Energia

7.  považuje anaeróbnu digesciu za obzvlášť užitočnú pre biologický odpad, pretože jej produktom je pôdny meliorátor bohatý na živiny, digestát a tiež bioplyn, ktorý je obnoviteľným zdrojom energie premeniteľným na biometán alebo použiteľným na produkciu elektrickej energie v pásme základného zaťaženia;

8.  za nevyhnutný predpoklad toho, aby sa spaľovanie biologického odpadu stalo možnou alternatívou v hierarchii úpravy odpadu, je jeho spojenie s energetickým zhodnotením;

9.  zdôrazňuje, že pri zhodnocovaní biologického odpadu na energetické účely treba brať ohľad na energetickú účinnosť a trvalú udržateľnosť rozvoja a že tieto výrobky sa musia preto používať čo najefektívnejším spôsobom; zdôrazňuje preto, že separovaný zber odpadu je veľmi dôležitý na zabezpečenie súladu so smernicou o skládkach odpadov(14), poskytovanie kvalitných surovín na recykláciu biologického odpadu a zvyšovanie účinnosti energetického zhodnocovania;

10.  konštatuje, že s cieľom zvýšiť rôznorodosť, mieru recyklácie a produkcie bioplynu by mali zostať otvorené možnosti všetkých technologických nástrojov a alternatív maximalizujúcich recykláciu zdrojov alebo výrobu bioplynu;

11.  zastáva názor, že biologický odpad predstavuje hodnotný obnoviteľný zdroj na výrobu elektriny a biopalív pre dopravu a na dodávanie bioplynu do plynárenskej sústavy prostredníctvom premeny bioplynu na biometán (najmä metán, 50 až 70 %, a oxid uhličitý), a vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala a presadzovala spôsoby využívania biologického odpadu na výrobu bioplynu;

12.  zdôrazňuje, že je potrebné znížiť ukladanie biologického odpadu v skládkach; v tejto súvislosti konštatuje, že biologický odpad môže prispieť k splneniu cieľa EÚ vyrábať do roku 2020 aspoň 20 % energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj cieľa stanoveného v smernici EÚ o kvalite palív; pripomína, že smernica o obnoviteľných zdrojoch energie podporuje využívanie všetkých druhov biomasy (vrátane biologického odpadu na energetické účely) ako obnoviteľného zdroja energie a že biopalivá získané z odpadu majú v rámci cieľa, ktorým je 10-percentný podiel obnoviteľných energií v doprave, dvojnásobnú hodnotu; preto vyzýva členské štáty, aby posúdili otázku energetického zhodnocovania biologicky rozložiteľných súčastí odpadu vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch ako súčasť integrovanej politiky v oblasti hierarchie nakladania s odpadom, a nalieha na ne, aby sa podelili o skúsenosti z najlepších postupov;

Výskum a inovácie

13.  nalieha na Komisiu a členské štáty, aby podnecovali a podporovali vedecký výskum a technologické inovácie v oblasti nakladania s biologickým odpadom;

14.  vyzýva Komisiu, aby sa ďalej venovala výskumu metód úpravy biologického odpadu s cieľom lepšie vyčísliť prínosy v súvislosti s pôdou, energetickým zhodnocovaním a vplyvom na životné prostredie;

Povedomie a informovanosť

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali programy na zvyšovanie environmentálneho povedomia v oblasti biologického odpadu, a to najmä na školách a v inštitúciách vyššieho vzdelávania, s cieľom podporovať lepšie vzorce správania pri predchádzaní vzniku odpadu, napomáhať udržateľné nakladanie s biologickým odpadom a s pevným komunálnym odpadom a zvyšovať informovanosť verejnosti o predchádzaní vzniku odpadu a recyklácii, ako aj o výhodách separovaného zberu a biologickej úpravy biologického odpadu; zdôrazňuje v tejto súvislosti významnú úlohu miest, obcí a komunálnych podnikov pri poradenstve a poskytovaní informácií občanom v oblasti predchádzania vzniku odpadov;

Environmentálne hľadiská

16.  domnieva sa, že spracovaný biologický odpad by sa mal používať na zachovanie organických látok a zabezpečenie kolobehu živín, najmä fosfátov, na základe jeho premeny na pôdu prostredníctvom recyklácie, a vyzýva preto Komisiu, aby uznala, že by sa malo preverovať, či politiky prispievajú k spomaľovaniu neprijateľne rýchleho vyčerpávania svetových zdrojov fosfátov;

17.  vyzdvihuje nutnosť považovať biologický odpad bez škodlivín za hodnotný prírodný zdroj na výrobu kvalitného kompostu;

18.  zastáva názor, že budúcnosť poľnohospodárstva závisí tiež od zachovania a obnovovania úrodnosti pôdy; konštatuje, že využívanie kvalitného kompostu v poľnohospodárstve môže prispieť k zachovaniu produktivity pôdy, k zvyšovaniu schopnosti pôdy zadržiavať vodu a viazať uhlíka a k obmedzeniu využívania chemických hnojív; zdôrazňuje úlohu členských štátov pri zaručení využívania kvalitného kompostu, pokiaľ ide o poľnohospodársku pôdu;

19.  poukazuje na to, že plyny, ktoré pri kompostovaní unikajú zo skladovaných látok, sa zrejme dajú len ťažko kontrolovať, čo môže predstavovať vážnu hrozbu pre životné prostredie a atmosféru; pripomína, že k správnemu kompostovaniu predovšetkým komunálneho biologického odpadu patrí aj ochrana podzemných vôd pred výluhom z kompostovaného materiálu;

20.  zdôrazňuje, že vzhľadom na dosiahnutie cieľov na rôznych úrovniach (boj proti globálnemu otepľovaniu, degradácii a erózii pôdy, dosiahnutie cieľov v oblasti obnoviteľných energií) je spájanie kompostovania a fermentácie triedeného biologického odpadu bezpochyby výhodné, ak je realizovateľné, a malo by sa podporovať;

21.  vyzýva preto Komisiu, aby navrhla vnútroštátne ciele v oblasti recyklácie biologického odpadu s cieľom obmedziť objem biologického odpadu, s ktorým sa nakladá najmenej žiaducim spôsobom, napríklad skládkovaním a spaľovaním;

Súlad so smernicou o skládkach odpadov

22.  pripomína, že nakladanie s biologickým odpadom sa musí uskutočňovať podľa hierarchie metód všeobecného nakladania s odpadom, konkrétne: prevencia, recyklovanie, iné druhy zhodnocovania odpadu, okrem iného na energetické účely, a ako posledná možnosť skládkovanie (článok 5 smernice 1999/31/ES a smernica 2008/98/ES(15)); žiada Komisiu, aby ešte prísnejšie dohliadala nad presadzovaním a uplatňovaním ustanovení o skládkach odpadov v celej Únii;

23.  berie na vedomie rozdiely, ktoré existujú medzi rôznymi vnútroštátnymi legislatívnymi opatreniami i rozdielnymi systémami nakladania s odpadom v jednotlivých členských štátoch, ako aj skutočnosť, že skládkovanie naďalej predstavuje najrozšírenejší spôsob likvidácie pevného komunálneho odpadu v Európskej únii; vyzýva členské štáty, aby posilnili svoju spoluprácu s cieľom vymieňať si osvedčené postupy týkajúce sa nakladania s biologickým odpadom;

24.  nazdáva sa, že mechanicko-biologické nakladanie s odpadom je účinným spôsobom, ako predchádzať vyvážaniu veľkého množstva odpadu podliehajúceho hnilobe na skládky a použiť ho namiesto toho na kompostovanie, anaeróbnu digesciu a energetické zhodnotenie;

Ekonomické hľadiská

25.  domnieva sa, že na rozšírenie takéhoto separovaného zberu a iných systémov nakladania s biologickým odpadom, ktoré maximálne zvyšujú obnovu zdrojov, sú potrebné finančné stimuly;

26.  zdôrazňuje, že je nutné zlepšiť nakladanie s biologickým odpadom a zosúladiť kvalitatívne normy v súvislosti s kompostom, aby sa podporil rozvoj európskeho trhu s kompostom;

27.  nazdáva sa, že zásada „znečisťovateľ platí“ by mala platiť ako základ pre úhradu dodatočných nákladov zo znečistenia, aby negatívne vonkajšie dôsledky hnojenia biologickým odpadom neznášali poľnohospodári;

28.  zdôrazňuje skutočnosť, že v mnohých členských štátoch je už vytvorená určitá infraštruktúra, sú však potrebné finančné stimuly na vytvorenie a zavedenie potenciálnych trhov s kompostom a digestátom, bioenergiou a biopalivami získanými z biologického odpadu;

29.  zdôrazňuje prínos pre životné prostredie, ktoré predstavuje výroba pohonných hmôt z biologického odpadu; vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na hierarchiu nakladania s odpadom vzali túto skutočnosť do úvahy pri uplatňovaní revidovanej rámcovej smernice o odpadoch, a vyzýva Komisiu , aby toto zohľadnila vo svojich vykonávacích usmerneniach;

30.  naliehavo žiada Komisiu, aby do všetkých súčasných, ako aj budúcich štúdií vplyvu v tejto oblasti začlenila otázku o tom, aký typ ekonomických stimulov, finančných prostriedkov alebo pomoci by sa dal využiť alebo vytvoriť na účely rozvoja a uplatnenia technológií umožňujúcich riadne nakladanie s biologickým odpadom;

o
o   o

31.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 9.
(2) Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1.
(3) Ú. v. ES C 271 E, 7.11.2002, s. 154.
(4) Ú. v. EÚ C 66 E, 20.3.2009, s. 29.
(5) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 44.
(6) Ú. v. EÚ C 247 E, 15.10.2009, s. 18.
(7) Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 281.
(8) Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 138.
(9) Ú. v. EÚ C 272 E, 9.11.2006, s. 59.
(10) Ú. v. EÚ C 227 E, 21.9.2006, s. 599.
(11) Ú. v. ES C 286 E, 27.11.2009, s. 81.
(12) Ú. v. ES C 287 E, 29.11.2007, s. 135.
(13) Oznámenie sekretariátu Rady, 9. marca 2010, dokument Rady 7307/10.
(14) Smernica 1999/31/ES, odôvodnenie 17.
(15) Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia