Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2010 o lepšej tvorbe právnych predpisov – 15. výročná správa Európskej komisie podľa článku 9 Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality (2009/2142(INI))

P7_TA(2010)0311 A7-0215/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe právnych predpisov(1),

–  so zreteľom na spoločný medziinštitucionálny prístup k posúdeniu vplyvu z novembra 2005,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. februára 2010 o revidovanej rámcovej dohode medzi Európskym parlamentom a Komisiou na ďalšie volebné obdobie(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2008 s názvom „Kvalitnejšia legislatíva v roku 2006“ podľa článku 9 Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality (14. výročná správa)(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 21. októbra 2008 a z 24. apríla 2009 o 24. a 25. výročnej správe Komisie o monitorovaní uplatňovania práva Spoločenstva(4),

–  so zreteľom na správu Komisie o subsidiarite a proporcionalite (15. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov, 2007) (KOM(2008)0586),

–  so zreteľom na správu Komisie o subsidiarite a proporcionalite (16. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2008) (KOM(2009)0504),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Tretie strategické hodnotenie programu Lepšia právna regulácia v Európskej únii (KOM(2009)0015),

–  so zreteľom na pracovný dokument Komisie s názvom Znižovanie administratívneho zaťaženia v Európskej únii – Správa o pokroku za rok 2008 a výhľad na rok 2009 (KOM(2009)0016),

–  so zreteľom na pracovný dokument Komisie s názvom Tretia správa o pokroku dosiahnutom v stratégii na zjednodušenie regulačného prostredia (KOM(2009)0017),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný program na zníženie administratívneho zaťaženia v EÚ – Plány na zníženie zaťaženia v jednotlivých odvetviach a opatrenia na rok 2009 (KOM(2009)0544),

–  so zreteľom na usmernenia Komisie týkajúce sa vykonávania posúdení vplyvu (SEK(2009)0092),

–  so zreteľom na správu výboru pre posudzovanie vplyvu za rok 2008 (SEK(2009)0055),

–  so zreteľom na správu výboru pre posudzovanie vplyvu za rok 2009 (SEK(2010)1728),

–  so zreteľom na správu Skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže zo 17. septembra 2009,

–  so zreteľom na závery Rady pre konkurencieschopnosť zo 4. decembra 2009,

–  so zreteľom na záverečnú správu pracovnej skupiny pre parlamentnú reformu 2007 – 2009,

–  so zreteľom na pracovný dokument Konferencie predsedov výborov s názvom Posúdenie vplyvu: skúsenosti Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie o iniciatíve občanov (KOM(2010)0119),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre ústavné veci (A7-0215/2010),

A.  keďže správne uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality je nevyhnutné na riadne fungovanie EÚ a na náležité prispôsobenie opatrení európskych inštitúcii očakávaniam jej občanov, podnikateľov pôsobiacich na vnútornom trhu, ako aj vnútroštátnych a miestnych orgánov a na zabezpečenie toho, aby sa rozhodnutia prijímali čo najbližšie k občanovi,

B.  keďže lepšia tvorba právnych predpisov sa stala podmienkou účinného fungovania EÚ, ktorá môže podstatným spôsobom prispieť k ukončeniu hospodárskej krízy a dosiahnutiu hospodárskeho rastu,

C.  keďže problematiku lepšej tvorby právnych predpisov je potrebné posudzovať nielen v súvislosti s programom Komisie, ktorý sa týka zlepšenia regulačného prostredia, ale tiež v širšom kontexte súvisiacim s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy,

D.  keďže Lisabonská zmluva stavia Európsky parlament v procese tvorby právnych predpisov podľa riadneho legislatívneho postupu na rovnakú úroveň s Radou,

E.  keďže v Lisabonskej zmluve sa stanovuje formálne zapojenie národných parlamentov do kontroly uplatňovania zásady subsidiarity,

F.  keďže lepšia tvorba právnych predpisov bola prioritou predchádzajúcej Komisie a mala by byť takisto prvoradou úlohou novej Komisie,

G.  keďže zlepšenie regulačného prostredia v EÚ zahŕňa celý rad opatrení, ako napríklad vykonávanie posúdení vplyvu, zníženie administratívneho zaťaženia a zjednodušenie a zjednotenie súčasných právnych predpisov,

H.  keďže konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami, a najmä so sociálnymi partnermi majú zásadný význam pri príprave návrhov právnych predpisov (vrátane posúdenia ich vplyvu),

I.  keďže článok 225 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) umožňuje Európskemu parlamentu požiadať Komisiu o predloženie vhodného návrhu vo veciach, o ktorých sa domnieva, že na plnenie zmlúv je potrebné vydať akt EÚ,

J.  keďže cieľom programu zameraného na znižovanie administratívneho zaťaženia vyplývajúceho z právnych predpisov EÚ, ktorý sa začal realizovať v roku 2005, je znížiť toto zaťaženie o 25 % do roku 2012,

K.  keďže jedným z kľúčových prvkov tohto programu je referenčné meranie administratívnych nákladov založené na štandardnom nákladovom modeli,

L.  keďže postupy prepracovania a kodifikácie slúžiace na zjednodušenie a zjednotenie existujúcich právnych predpisov zabezpečujú väčšiu zrozumiteľnosť vykonaných zmien a ich konzistentnosť,

M.  keďže je nesmierne dôležité, aby členské štáty vykonávali smernice EÚ správne a včas, a keďže neustále dochádza k tzv. pozlacovaniu (gold-plating) právnych predpisov, t. j. k začleňovaniu povinností, ktoré presahujú požiadavky európskych právnych predpisov,

N.  keďže Lisabonská zmluva nahradila komitologický postup novým rozdelením na delegované a vykonávacie akty,

O.  keďže Lisabonskou zmluvou sa zaviedla európska občianska iniciatíva, ktorá je novým nástrojom umožňujúcim občanom ovplyvňovať právne predpisy v EÚ,

P.  keďže občianske práva stanovené v Charte základných práv Európskej únie zahŕňajú právo na dobrú správu verejných vecí, ktorú nemožno dosiahnuť bez jasných a širokej verejnosti zrozumiteľných zákonov,

Základné poznámky

1.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité vypracovať jednoduché a jasné právne predpisy, ktorým budú občania EÚ rozumieť;

2.  zdôrazňuje, že európske inštitúcie musia pri príprave návrhov dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality a dodržiavať kritériá stanovené v Protokole o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality pripojenom k ZFEÚ;

3.  zdôrazňuje, že všetky návrhy právnych predpisov musia obsahovať dôvody vedúce k záveru, že cieľ možno lepšie dosiahnuť opatrením EÚ, pričom tieto dôvody sa podložia kvalitatívnymi a podľa možností kvantitatívnymi ukazovateľmi v súlade s uvedeným protokolom;

4.  rozhodne podporuje proces zdokonaľovania regulačného prostredia, ktorého cieľom je väčšia transparentnosť, účinnosť a jednotnosť právnych predpisov EÚ; zdôrazňuje kľúčovú úlohu Komisie ako inštitúcie, ktorá má právo legislatívnej iniciatívy, pri príprave vysokokvalitných legislatívnych návrhov; zaväzuje sa vynakladať všetko úsilie o rýchle preskúmanie týchto návrhov v súlade s príslušným legislatívnym postupom; zdôrazňuje tiež význam spolupráce s členskými štátmi, aby sa zabezpečilo správne vykonávanie týchto právnych predpisov;

5.  berie na vedomie zaangažovanosť Komisie v uvedenom procese, ktorá sa prejavuje v celom rade dokumentov, najmä v Treťom strategickom hodnotení programu Lepšia právna regulácia v Európskej únii, ako aj v súvisiacich činnostiach; zároveň konštatuje, že program zostáva širšiemu okruhu príjemcov neznámy, a vyzýva Komisiu, aby ho účinnejšie propagovala;

6.  súhlasí s vyjadreniami v bodoch 3 a 15 záverov Rady zo 4. decembra 2009, ktoré sa týkajú spoločnej zodpovednosti za zlepšenie regulačného prostredia a posilnenia zodpovednosti všetkých zainteresovaných orgánov a osôb v tomto procese;

7.  berie na vedomie účasť Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov v diskusii o zlepšení regulačného prostredia a znížení administratívneho zaťaženia a počíta s plodnou spoluprácou v tejto oblasti;

8.  domnieva sa, že zlepšenie medziinštitucionálnej spolupráce v takejto rozsiahlej oblasti si vyžaduje revíziu Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z roku 2003; v tejto súvislosti upozorňuje na príslušné odseky uznesenia z 9. februára 2010 o rámcovej dohode, ktorá sa týka vzťahov medzi Európskym parlamentom a Komisiou, najmä na  spoločný záväzok oboch inštitúcií dohodnúť sa na kľúčových zmenách v príprave budúcich rokovaní s Radou ministrov týkajúcich sa úpravy Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva podľa nových ustanovení Lisabonskej zmluvy;

9.  naliehavo žiada Komisiu, aby na základe politickej dohody obsiahnutej v uznesení z 9. februára 2010 o revidovanej rámcovej dohode medzi Európskym parlamentom a Komisiou vyvinula maximálne úsilie o zabezpečenie toho, aby sa Európsky parlament a Rada stali v procese tvorby právnych predpisov rovnocennými partnermi, a uplatnila tak zásadu rovnakého zaobchádzania voči Európskemu parlamentu a Rade zakotvenú v Lisabonskej zmluve, najmä tým, že obe inštitúcie bude súčasne a podrobne informovať o všetkých udalostiach a vývoji, ktoré majú vplyv na tento proces, a že im zabezpečí rovnaký prístup na schôdze, k návrhom alebo iným informáciám;

10.  zdôrazňuje, že proces zjednodušovania právnych predpisov nesmie viesť k znižovaniu štandardov stanovených v súčasnej legislatíve, a preto jeho neoddeliteľnou súčasťou musia byť konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami vrátane sociálnych partnerov;

11.  víta užšie zapojenie národných parlamentov do európskeho legislatívneho procesu, a najmä do procesu kontroly súladu legislatívnych návrhov so zásadou subsidiarity; zdôrazňuje, že je nutné, aby národné parlamenty dodržiavali osemtýždňovú lehotu na doručenie svojich stanovísk;

12.  víta opatrenia Komisie, ktorých cieľom je zabezpečiť účinnú výmenu informácií s národnými parlamentmi a informovať o nej Európsky parlament a Radu; nabáda národné parlamenty, aby jasne rozlišovali medzi stanoviskami týkajúcimi sa zásady subsidiarity a stanoviskami k obsahu návrhov Komisie;

Posúdenie vplyvu

13.  zdôrazňuje hlavnú zodpovednosť Komisie za vykonávanie posúdení vplyvu; požaduje, aby sa vytvorili mechanizmy, ktoré zaručia nezávislosť a hodnovernosť vykonávaných analýz; súčasne sa zaväzuje pokračovať v posudzovaní vplyvu všetkých zásadných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré predkladá k návrhom Komisie;

14.  v tomto zmysle vyzýva Komisiu, aby systematicky poskytovala zhrnutie posúdenia vplyvu (v rozsahu 2 až 4 strán) Európskemu parlamentu a Rade spolu s úplným posúdením vplyvu pri predkladaní legislatívneho návrhu;

15.  nabáda všetky parlamentné výbory, aby akejkoľvek diskusii o legislatívnom návrhu Komisie predchádzala výmena názorov s Komisiou o posúdení vplyvu;

16.  na základe doterajších skúseností uznáva potrebu zrevidovať spoločný medziinštitucionálny prístup k posúdeniu vplyvu a povzbudzuje všetky inštitúcie, aby plnili svoje záväzky týkajúce sa posúdení vplyvu; upozorňuje na závery pracovného dokumentu Konferencie predsedov výborov v tejto oblasti; podporuje iniciatívy parlamentných výborov vyzvať Komisiu na predkladanie všetkých posúdení vplyvu, aby ich mohli príslušné výbory v plnom rozsahu preskúmať už na začiatku a pred prvou výmenou názorov;

17.  zároveň pripomína Komisii, že všetky nové návrhy by sa mali posúdiť s ohľadom na celkový rozsah ich vplyvu v súlade so zásadou integrovaného postupu, podľa ktorej je nutné vykonať analýzu ich hospodárskych, sociálnych a environmentálnych dôsledkov;

18.  osobitne zdôrazňuje nevyhnutnosť preskúmať sociálne vplyvy legislatívnych návrhov vrátane ich vplyvu na európsky pracovný trh a životnú úroveň; opätovne kladie dôraz na nutnosť dôkladne preskúmať vplyv právnych predpisov na podniky;

19.  nabáda Komisiu, aby vykonávala posúdenie vplyvu všetkých návrhov na zníženie administratívneho zaťaženia, čo umožní preskúmanie akýchkoľvek vedľajších účinkov týchto návrhov;

20.  pripomína, že v záujme toho, aby bolo posúdenie vplyvu objektívne, musí Komisia systematicky konzultovať so všetkými zainteresovanými stranami vrátane malých a stredných podnikov; uznáva nevyhnutnosť zabezpečiť, aby zainteresované strany boli lepšie informované o možnosti účasti na konzultáciách a požaduje predĺženie osemtýždňovej lehoty na konzultácie; vyzýva Komisiu, aby vypracovala a zverejnila jasný zoznam posúdení vplyvu plánovaných na nasledujúci rok, a tak umožnila zainteresovaným stranám náležite sa na ne pripraviť;

21.  je presvedčený, že objektívne posúdenia vplyvu sú nanajvýš dôležitým nástrojom na posudzovanie návrhov Komisie, a požaduje preto kontrolu vykonávania posúdení vplyvu nezávislým orgánom, ktorý by sa však mal zodpovedať Parlamentu;

22.  zdôrazňuje, že kvalita posúdení vplyvu by mala podliehať neustálej kontrole; víta stanovisko výboru na posudzovanie vplyvu k celkovému zlepšeniu kvality posudzovania; berie na vedomie, že výbor uplatňuje prísnejšie kritériá posudzovania; súčasne pripomína, že vysoké percento posúdení vplyvu (viac ako 30 %), ktoré výbor spočiatku zamietol, svedčí o tom, že príslušné útvary Komisie musia ďalej zlepšovať ich kvalitu; vyzýva na zvýšenie počtu pracovníkov, ktorými tento výbor disponuje;

23.  víta nové usmernenia Komisie, pokiaľ ide o vykonávanie posúdení vplyvu, a najmä to, že do nich bol začlenený súbor otázok týkajúcich sa zásady subsidiarity a proporcionality; dúfa, že nové usmernenia prispejú k výraznému zlepšeniu vykonávania posúdení vplyvu a následnému zvýšeniu kvality legislatívnych návrhov;

24.  víta predovšetkým skutočnosť, že nové usmernenia Komisie na posúdenie vplyvu požadujú analýzu vplyvu budúcich právnych predpisov a administratívnych iniciatív týkajúcich sa MSP (test MSP) a tiež to, aby sa výsledky tejto analýzy zohľadnili pri vypracovávaní návrhov; zdôrazňuje, že systematické využívanie testu MSP pri posúdeniach vplyvu Komisie je dôležitým prvkom vykonávania iniciatívy „Small Business Act“, ktorý významne prispieva k regulačnému prostrediu priaznivému pre MSP; vyzýva členské štáty, aby test MSP uplatňovali na vnútroštátnej úrovni;

25.  vyzýva Komisiu, aby objasnila agendu „inteligentná regulácia“ načrtnutú v politických usmerneniach predsedu Barrosa, najmä s ohľadom na zvýšenie úsilia týkajúceho sa posúdení ex-post, a aby zároveň do tejto agendy začlenila kvantitatívne ukazovatele, predovšetkým tie, ktoré súvisia so zámerom znížiť administratívne zaťaženie;

26.  vyzýva Komisiu, aby systematicky vykonávala posúdenia ex-post prijatých právnych predpisov, okrem iného s cieľom overiť v rámci možností správnosť príslušných posúdení vplyvu;

27.  berie na vedomie hodnotenie systému posudzovania vplyvu zo strany Dvora audítorov a so záujmom očakáva jeho výsledky;

Zníženie administratívneho zaťaženia

28.  zdôrazňuje význam znižovania nákladov pre podniky pôsobiace v EÚ s cieľom umožniť im účinne podnikať v ťažkých hospodárskych podmienkach a konkurovať na celosvetovej úrovni, zdôrazňuje nutnosť zjednodušiť verejné administratívne postupy; zdôrazňuje, že zníženie administratívneho zaťaženia sa musí zamerať na zbytočné požiadavky na informácie, a teda plne podporovať zásadu „len raz“ stanovenú v iniciatíve „Small Business Act“; zdôrazňuje, že zníženie administratívneho zaťaženia pre podniky nesmie mať žiadne negatívne sociálne ani environmentálne dôsledky;

29.  víta výsledky doterajšej práce Komisie vo forme prípravy návrhov, ktoré po ich schválení umožnia znížiť administratívne zaťaženie do roku 2012 až o 33 %, čo predstavuje zlepšenie predchádzajúceho záväzku znížiť zaťaženie o 25 %; pripomína, že takto dosiahnuté úspory by sa mohli vyšplhať na viac ako 40 miliárd EUR(5);

30.  zvlášť upriamuje pozornosť na pokrok dosiahnutý pri práci na tých návrhoch Komisie, ktoré majú najväčší potenciál na úspory (napr. vyňatie mikropodnikov z požiadaviek Únie týkajúcich sa účtovníctva a zmena smernice o DPH, ktorej úlohou je uľahčiť elektronickú fakturáciu); vyzýva členské štáty, aby konštruktívne spolupracovali v Rade a zabezpečili účinnú transpozíciu prijatých právnych predpisov do vnútroštátneho práva;

31.  pripomína, že referenčný program na meranie administratívneho zaťaženia sa ukázal byť prospešnou, ale nákladnou metódou; vyzýva Komisiu, aby zvážila alternatívne metódy merania administratívneho zaťaženia, ako sú konzultácie so zainteresovanými stranami, čo by umožnilo rýchle odstraňovanie zaťaženia v konkrétnych prípadoch;

32.  zdôrazňuje, že model normovaných nákladov na meranie administratívneho zaťaženia nebol nezávisle vyhodnotený;

33.  súčasne pripomína pomerne malý počet návrhov (148 v roku 2008) predložených elektronicky prostredníctvom na to určenej internetovej stránky; domnieva sa, že Komisia by mala zverejniť skutočnosť, že rôzne subjekty môžu poukazovať na nadmerné administratívne náklady, ktoré vyplývajú z európskych alebo vnútroštátnych právnych predpisov;

34.  súhlasí so stanoviskom Komisie, že elektronická komunikácia predstavuje výborný nástroj na zníženie administratívneho zaťaženia, a vyzýva ju, aby realizovala myšlienky uvedené v oznámení o e-Komisii 2006 – 2010 a o stratégii i2010, ktorej cieľom je modernizácia administratívy v Európe;

35.  naliehavo žiada Komisiu o to, aby pokračovala v realizovaní opatrení v rámci odvetvových plánov na znižovanie administratívneho zaťaženia; zaväzuje sa k urýchlenému posúdeniu príslušných legislatívnych návrhov;

36.  berie na vedomie pozitívny prínos Skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže k programu na znižovanie zaťaženia, ktorý realizuje Komisia; zdôrazňuje však, že zloženie skupiny by malo byť vyváženejšie, pričom by malo zahŕňať viac odborníkov zastupujúcich občiansku spoločnosť a odborníkov z ďalších členských štátov; požaduje, aby sa mandát skupiny, ktorý sa tým pádom rozšíri, predĺžil do roku 2013;

37.  upozorňuje, že občania nevidia rozdiel medzi administratívnym zaťažením, ktoré vyplýva z európskych právnych predpisov, a zaťažením, ktoré je dôsledkom vnútroštátnych právnych predpisov, a že administratívne zaťaženie v dôsledku vnútroštátnych predpisov prispieva k vytváraniu negatívneho obrazu o EÚ;

38.  upozorňuje, že pre úspešnosť programu na zníženie zaťaženia je nevyhnutná aktívna spolupráca Komisie s členskými štátmi, aby sa tak zabránilo rozličným interpretáciám a tzv. pozlacovaniu právnych predpisov;

39.  vyzýva členské štáty, aby sa dôsledne usilovali plniť svoje vlastné vnútroštátne ciele v oblasti znižovania administratívneho zaťaženia, a dúfa v plodnú spoluprácu s národnými parlamentmi v tejto oblasti;

40.  nabáda Komisiu, aby Akčný program na zníženie administratívneho zaťaženia v EÚ rozšírila na nové prioritné oblasti a ďalšie legislatívne akty na základe konzultácií so všetkými dotknutými zainteresovanými stranami, vrátane sociálnych partnerov, a dodatočného posúdenia jestvujúcich právnych predpisov; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v tomto akčnom programe aj po roku 2012;

Inštitucionálne a procedurálne pripomienky

41.  víta doterajšie úsilie Komisie o stanovenie a vypracovanie návrhov na zjednodušenie a zjednotenie európskych právnych predpisov; zdôrazňuje nevyhnutnosť zachovať dobrú medziinštitucionálnu spoluprácu v tejto oblasti, najmä v prípadoch, že Komisia stiahne legislatívne návrhy, ktoré sa nepovažujú za podstatné;

42.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v kodifikácii legislatívnych aktov a predložila správu ohlásenú na rok 2009, v ktorej budú podrobne opísané výsledky celého programu harmonizácie práva(6);

43.  zdôrazňuje, že zmena právnych predpisov by sa vždy mala vykonávať prostredníctvom prepracovania; súčasne uznáva a rešpektuje práva Komisie v oblasti legislatívneho procesu;

44.  pripomína, že ostatné iniciatívy týkajúce sa zjednodušenia právnych predpisov podliehajú riadnemu legislatívnemu postupu a zodpovedajúcim lehotám; ubezpečuje, že vynakladá všetko úsilie o to, aby návrhy Komisie preskúmal v čo najkratšej lehote;

45.  upozorňuje na to, že v ZFEÚ(7) sa jednoznačne zakazuje, aby Európsky parlament a Rada prijímali legislatívne akty, s ktorými sa v ustanoveniach zmluvy týkajúcich sa danej oblasti nepočíta;

46.  varuje pred upúšťaním od nevyhnutných právnych predpisov v prospech samoregulácie alebo spoločnej regulácie či iných nelegislatívnych opatrení; zastáva názor, že v každom prípade by sa mali dôkladne preskúmať dôsledky takejto voľby s prihliadnutím na zmluvné právo a úlohy jednotlivých inštitúcií;

47.  súčasne kladie dôraz na to, že nástroje tzv. soft law by sa mali používať s najväčšou opatrnosťou a na riadne odôvodnenom základe, aby nedošlo k narušeniu právnej istoty a zrozumiteľnosti existujúcich právnych predpisov, a po konzultácii s Parlamentom, ako zdôraznil vo svojom uznesení o revidovanej rámcovej dohode;

48.  s uspokojením berie na vedomie zjednodušenie výmeny informácií a dokumentov súvisiacich s vykonávacími aktmi (komitológia), a najmä fungovanie nového regulačného postupu s kontrolou; dúfa, že prechod na nový systém zavedený Lisabonskou zmluvou sa uskutoční hladko a bez zbytočného odkladu;

49.  pripomína okrem toho celý rad ďalších inštitucionálnych úprav zavedených Lisabonskou zmluvou, ktoré ovplyvnia tvorbu právnych predpisov Európskej únie; osobitne zdôrazňuje význam európskej občianskej iniciatívy, ktorá ma potenciál stať sa podstatným prvkom európskej verejnej diskusie, a víta návrh nariadenia o tejto iniciatíve vypracovaný Komisiou; zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce medzi Európskym parlamentom a Komisiou v záujme vytvorenia účinného a zrozumiteľného nástroja s jasnými kritériami prípustnosti, ktorý bude v súlade s osvedčeným postupom procesu tvorby právnych predpisov EÚ;

50.  podporuje návrh Komisie, aby sa preskúmala prípustnosť navrhovanej občianskej iniciatívy ex-ante už vo chvíli, keď získa tretinu požadovaných vyhlásení o podpore, čo umožní vyhnúť sa sklamaniu občanov v prípade iniciatív, ktoré boli vyhlásené za neprípustné;

51.  vyzýva Komisiu, aby stanovila časový limit nielen na preskúmanie oficiálne podanej iniciatívy, ale aj na predloženie legislatívneho návrhu v prípade prijateľnosti iniciatívy;

52.  naliehavo žiada Komisiu, aby sa zaviazala k tomu, že stanoví lehoty, do ktorých vyhovie žiadostiam Európskeho parlamentu predloženým na základe článku 225 ZFEÚ, s osobitným odkazom na záväzok stanovený v rámcovej dohode, že do troch mesiacov po prijatí legislatívnej iniciatívnej správy vypracuje správu o následných opatreniach pre všetky žiadosti o legislatívne iniciatívy a najneskôr do jedného roka predloží legislatívny návrh;

53.  vyzýva Komisiu, aby na základe doterajších uznesení Európskeho parlamentu týkajúcich sa kontroly uplatňovania právnych predpisov EÚ v plnej miere využívala svoje práva vyplývajúce z článkov 258 a 260 ZFEÚ, najmä pokiaľ ide o absenciu oznamovania opatrení na transpozíciu smernice zo strany členských štátov;

54.  poukazuje na to, že problematika lepšej tvorby právnych predpisov priamo súvisí s otázkou sledovania vykonávania práva EÚ;

55.  pozorne sleduje vykonávanie pilotného projektu EÚ zameraného na takéto sledovanie; je znepokojený tým, že navrhovaná metóda preskúmavania sťažností by mohla viesť k prílišnej závislosti Komisie od členských štátov;

o
o   o

56.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1. (2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0009. (3) Ú. v. EÚ C 15 E, 21.1.2010, s. 16. (4) Ú. v. EÚ C 15 E, 21.1.2010, s. 21 a Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 114. (5) Pozri stranu 6 Akčného programu na zníženie administratívneho zaťaženia v EÚ – Plány na zníženie zaťaženia v jednotlivých odvetviach a opatrenia na rok 2009 (KOM(2009)0544). (6) Pozri sekciu 5 Tretej správy o pokroku dosiahnutom v stratégii na zjednodušenie regulačného prostredia (KOM(2009)0017). (7) Článok 296 ods. 3 ZFEÚ.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2010 o situácii Rómov a slobode pohybu v Európskej únii

P7_TA(2010)0312 RC-B7-0493/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Chartu základných práv EÚ, najmä na jej články 1, 8, 20, 21, 19, 24, 25, 35 a 45,

–  so zreteľom na medzinárodné právo v oblasti ľudských práv, najmä na Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a Dohovor Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na európske dohovory chrániace ľudské práva a základné slobody, najmä Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) a s ním súvisiacu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Európsku sociálnu chartu a s ňou súvisiace odporúčania Európskeho výboru sociálnych práv a Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín,

–  so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii, v ktorých sú ustanovené základné práva a princípy Európskej únie vrátane zásad nediskriminácie a slobody pohybu,

–  so zreteľom na články 8, 9, 10, 16, 18, 19, 20, 21, 151, 153 a 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 28. apríla 2005 o situácii Rómov v Európskej únii(1), z 1. júna 2006 o situácii rómskych žien v Európskej únii(2), z 15. novembra 2007 o uplatňovaní smernice 2004/38/ES o práve občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov(3), z 31. januára 2008 o európskej stratégii riešenia rómskej otázky(4), z 10. júla 2008 o sčítaní Rómov v Taliansku na základe ich etnickej príslušnosti(5), z 11. marca 2009 o sociálnej situácii Rómov a zlepšení ich prístupu na pracovný trh v Európskej únii(6) a z 25. marca 2010 o druhom európskom samite o Rómoch(7),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(8), smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(9), rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva(10), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov(11) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(12),

–  so zreteľom na správy o Rómoch, rasizme a xenofóbii v členských štátoch EÚ za rok 2009, ktoré zverejnila Agentúra pre základné práva(13), a na správy komisára Rady Európy pre ľudské práva Thomasa Hammarberga,

–  so zreteľom na závery zo zasadnutí Európskej rady z decembra 2007 a júna 2008, závery Rady pre všeobecné záležitosti z decembra 2008 a závery Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti o začleňovaní Rómov prijaté 8. júna 2009 v Luxemburgu,

–  so zreteľom na vyhlásenie Desaťročia integrácie Rómov v roku 2005 a vytvorenie Fondu na vzdelávanie Rómov z iniciatívy viacerých členských štátov EÚ, kandidátskych krajín a iných krajín, v ktorých majú inštitúcie Únie významne zastúpenie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2006 o prisťahovalectve žien: úloha a miesto prisťahovalkýň v Európskej únii(14),

–  so zreteľom na závery prvého európskeho samitu o Rómoch (ktorý sa konal 16. septembra 2008 v Bruseli) a druhého európskeho samitu o Rómoch (ktorý sa konal 8. apríla 2010  v Córdobe),

–  so zreteľom na pripravovanú správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov, ktorá má byť predložená koncom roka 2010,

–  so zreteľom na odporúčania Výboru OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie z jeho 77. zasadnutia (2. – 27. augusta 2010),

–  so zreteľom na správu Rady Európy s názvom Štvrtá správa Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii (ECRI) o Francúzsku, uverejnenú 15. júna 2010,

–  so zreteľom na desať spoločných základných zásad integrácie Rómov,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ sa zakladá na zásadách zakotvených v Charte základných práv EÚ a v zmluvách EÚ, medzi ktoré patrí zásada nediskriminácie, osobitné práva vymedzujúce občianstvo EÚ a právo na ochranu osobných údajov,

B.  keďže tieto zásady sa uplatňujú prostredníctvom uvedených smerníc 2000/43/ES, 2000/78/ES, 2004/38/ES a 95/46/ES,

C.  keďže 10 až 12 miliónov európskych Rómov je neustále tvrdo a systematicky diskriminovaných v oblasti vzdelávania (najmä segregáciou), bývania (predovšetkým núteným súdnym vysťahovaním a podpriemernými životnými podmienkami, často v getách), zamestnania (osobitne nízkou mierou zamestnanosti) a rovnakého prístupu k zdravotnej starostlivosti a iným verejným službám, a keďže majú aj zarážajúco nízku mieru politickej účasti,

D.  keďže väčšina európskych Rómov sa po rozšíreniach v rokoch 2004 a 2007 stala občanmi EÚ, takže môžu aj so svojimi rodinami využívať právo voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov,

E.  keďže mnohí rómski jednotlivci a spoločenstvá, ktorí sa rozhodli usadiť v inom členskom štáte EÚ než v tom, ktorého sú štátnymi občanmi, sú vo výnimočne zraniteľnej situácii,

F.  keďže ku repatriácii a navracaniu Rómov dochádza vo viacerých členských štátoch a v poslednom čase aj vo Francúzsku, kde vláda od marca do augusta 2010 vyhostila alebo „dobrovoľne“ navrátila stovky rómskych občanov EÚ,

G.  keďže francúzske orgány pozvali ministrov vnútra Talianska, Nemecka, Spojeného kráľovstva, Španielska, Grécka, Kanady a USA a neskôr aj Belgicka a zástupcov Komisie na stretnutie, ktoré sa má konať v septembri v Paríži, s cieľom prerokovať otázky „prisťahovalectva“ a voľného pohybu patriace do právomoci EÚ, pričom ostatné členské štáty na toto stretnutie prizvané neboli, a keďže taliansky minister vnútra vyjadril svoj úmysel presadzovať prísnejšie pravidlá EÚ pre prisťahovalectvo a voľný pohyb, a to najmä pre Rómov,

H.  keďže takéto opatrenia sú sprevádzané stigmatizáciou Rómov a všeobecnými protirómskymi postojmi v politických prejavoch,

I.  keďže správny súd v Lille potvrdil skoršie rozhodnutie súdu z 27. augusta 2010 proti príkazu na deportáciu siedmich Rómov na základe toho, že orgány nepredložili dôkaz o tom, že by boli „hrozbou pre verejný poriadok“,

J.  keďže Európsky parlament opakovane vyzýval Komisiu, aby vypracovala stratégiu EÚ zameranú na riešenie rómskej otázky, ktorá by v celej Európe presadzovala zásadu rovnakých príležitostí a sociálneho začleňovania,

K.  keďže EÚ disponuje rôznymi nástrojmi, ktoré možno použiť na boj proti vylúčeniu Rómov; takýmto nástrojom je nová možnosť v rámci štrukturálneho fondu, ktorou je poskytnutie až 2 % z celkových prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) na výdavky na bývanie v prospech marginalizovaných spoločenstiev, ktorá nadobudne účinnosť v priebehu roka 2010, alebo existujúce možnosti v rámci Európskeho sociálneho fondu,

L.  keďže pokrok v boji proti diskriminácii Rómov, ktorý spočíva v zaručení ich práva na vzdelanie, zamestnanie, zdravotnú starostlivosť, bývanie a slobodu pohybu, bol v členských štátoch nerovnomerný a pomalý a keďže zastúpenie Rómov vo vládnych štruktúrach a verejnej správe členských štátov by sa malo zvýšiť,

1.  pripomína, že EÚ je predovšetkým spoločenstvom zakladajúcim sa na hodnotách a zásadách, ktorých cieľom je zachovať a podporovať otvorenú a inkluzívnu spoločnosť a občianstvo EÚ, a to najmä prostredníctvom zákazu všetkých foriem diskriminácie;

2.  zdôrazňuje právo všetkých občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať na území celej EÚ, ktoré je jedným z pilierov občianstva EÚ, ako sa vymedzuje v zmluvách a vykonáva na základe smernice 2004/38/ES, ktorú majú všetky členské štáty uplatňovať a dodržiavať;

3.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad opatreniami prijatými francúzskymi orgánmi, ako aj orgánmi iných členských štátov, ktoré sú namierené proti Rómom a kočovníkom a ktorých cieľom je zabezpečenie ich vyhostenia; nalieha na tieto orgány, aby okamžite prerušili akékoľvek vyhosťovanie Rómov, a zároveň vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby na ne s rovnakou požiadavkou apelovali;

4.  upozorňuje, že Charta základných práv a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd zakazujú hromadné vyhostenie a že takéto opatrenia sú porušením zmlúv a právnych predpisov EÚ, keďže predstavujú diskrimináciu na rasovom a etnickom základe, a porušením smernice 2004/38/ES o práve občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov;

5.  vyjadruje vážne znepokojenie predovšetkým nad poburujúcou a otvorene diskriminujúcou rétorikou, ktorá poznačila politické diskusie počas repatriácie Rómov a je živnou pôdou pre rasistické výroky a konanie extrémne pravicových zoskupení; pripomína preto politickým činiteľom ich zodpovednosti a odmieta akékoľvek vyhlásenia, ktoré spájajú menšiny a prisťahovalectvo s kriminalitou a vytvárajú diskriminačné stereotypy;

6.  v tejto súvislosti pripomína, že v smernici 2004/38/ES sa obmedzovanie slobody pohybu a vyhosťovanie občanov EÚ umožňuje len vo výnimočných prípadoch a ustanovujú sa konkrétne a jasné hranice týchto opatrení; predovšetkým sa rozhodnutia o vyhostení musia posudzovať a prijímať jednotlivo, pričom treba zohľadniť okolnosti príslušných individuálnych prípadov a zabezpečiť procedurálnu ochranu a opravné prostriedky (články 28, 30, 31);

7.  zdôrazňuje zároveň, že podľa smernice 2004/38/ES nemôže byť nedostatok finančných prostriedkov za žiadnych okolností dôvodom na automatické vyhostenie občanov EÚ (odôvodnenie 16, článok 14) a že obmedzenia slobody pohybu a pobytu z dôvodu verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia možno zaviesť len na základe správania príslušných jednotlivcov, a nie na základe všeobecných úvah o prevencii alebo príslušnosti k určitému etniku alebo národnosti;

8.  ďalej zdôrazňuje, že odoberanie odtlačkov prstov vyhostených Rómov je nezákonné a je v rozpore s Chartou základných práv EÚ (článok 21 ods. 1 a 2), zmluvami a právnymi predpismi EÚ, najmä smernicami 2004/38/ES a 2000/43/ES, pričom predstavuje diskrimináciu na základe etnického a národnostného pôvodu;

9.  naliehavo žiada členské štáty, aby prísne plnili svoje záväzky vyplývajúce z právnych predpisov EÚ a odstránili nejednotnosť v uplatňovaní požiadaviek smernice o voľnom pohybe; opakuje svoje predchádzajúce výzvy, aby členské štáty prehodnotili a zrušili právne predpisy a politiky, ktoré priamo či nepriamo diskriminujú Rómov na základe rasovej príslušnosti a etnického pôvodu, a aby Rada a Komisia sledovali uplatňovanie zmlúv a smerníc o opatreniach proti diskriminácii a o slobode pohybu zo strany členských štátov, najmä v súvislosti s Rómami, a prijali nevyhnutné opatrenia v prípade, keď ich členské štáty neuplatňujú, najmä začatím konania o porušení;

10.  domnieva sa, že situácia Rómov v Európe nemôže nijako ovplyvniť blížiace sa pristúpenie Rumunska a Bulharska do schengenskej zóny, ako ani práva ich občanov;

11.  s hlbokým poľutovaním berie na vedomie neskorú a obmedzenú reakciu Komisie ako strážkyne zmlúv, pokiaľ ide o overenie súladu opatrení členských štátov s primárnym právom a právnymi predpismi EÚ, predovšetkým uvedenými smernicami o nediskriminácii, slobode pohybu a práva na ochranu osobných údajov; znovu opakuje svoje obavy v súvislosti s dosahom súčasného prerozdelenia zodpovednosti medzi členmi Komisie, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa Rómov, a požaduje dôslednú horizontálnu koordináciu s cieľom v budúcnosti zaručiť včasnú a účinnú reakciu;

12.  vyzýva Komisiu, aby pevne stála za hodnotami a zásadami zakotvenými v Charte základných práv EÚ a v zmluvách EÚ a aby urýchlene zareagovala a dôkladne preskúmala situáciu vo Francúzsku a všetkých členských štátoch v oblasti súladu politík prístupu k Rómom s právnymi predpismi EÚ, a to aj na základe informácií poskytnutých mimovládnymi organizáciami a zástupcami Rómov;

13.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že napriek naliehavosti tejto otázky Komisia doteraz nereagovala na požiadavky Európskeho parlamentu z januára 2008 a marca 2010 vypracovať v spolupráci s členskými štátmi európsku stratégiu riešenia rómskej otázky; opätovne vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú európsku stratégiu začleňovania Rómov;

14.  domnieva sa, že EÚ a všetky členské štáty spoločne zodpovedajú za podporu začleňovania Rómov, čo si vyžaduje komplexný prístup na úrovni EÚ spočívajúci v stratégii EÚ zameranej na riešenie rómskej otázky, a to na základe záväzkov prijatých na druhom samite o Rómoch v Córdobe:

15.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatočnou politickou vôľou členských štátov, ktorú prejavili na druhom európskom samite o Rómoch, na ktorom sa zúčastnili len traja ministri, a vyzýva členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia, ktorými splnia svoje záväzky uvedené v spoločnom vyhlásení predsedníckej trojky k samitu o Rómoch;

16.  považuje za nevyhnutné, aby sa vypracoval komplexný program rozvoja, ktorý sa zameria súčasne na všetky súvisiace oblasti politiky a umožní okamžitý zásah v getách, ktoré zápasia s vážnymi štrukturálnymi prekážkami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že pri vykonávaní operačných programov sa budú prísne uplatňovať ustanovenia týkajúce sa rovnakých príležitostí, aby sa prostredníctvom projektov priamo ani nepriamo neposilňovala segregácia a vylúčenie Rómov; zdôrazňuje, že 10. februára 2010 prijal správu o oprávnenosti zásahov v oblasti bývania v prospech marginalizovaných spoločenstiev, ktorou sa zabezpečujú zásahy v oblasti bývania v záujme zraniteľných skupín v rámci EFRR, a vyzýva na urýchlené vykonávanie revidovaného nariadenia, aby členské štáty mohli využiť túto príležitosť;

17.  požaduje účinné vykonávanie politík zameraných na rómske ženy, ktoré sú obeťami dvojnásobnej diskriminácie: ako Rómky a ako ženy; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s mimovládnymi organizáciami viedli kampane na zvýšenie povedomia zamerané na rómske ženy, ako aj na širokú verejnosť, aby zabezpečili úplné uplatňovanie príslušných ustanovení s cieľom bojovať proti diskriminačným kultúrnym zvykom a patriarchálnym vzorom, predchádzať polarizácii a potlačovať prevládajúce rodové stereotypy a spoločenskú stigmatizáciu, ktoré podporujú páchanie násilia na ženách, a zabezpečili, aby nebolo možné ospravedlňovať násilie zvykmi, tradíciami alebo náboženskými dôvodmi;

18.  vyjadruje znepokojenie nad nútenou repatriáciou Rómov do krajín západného Balkánu, kde by sa mohli ocitnúť bez domova a byť vystavení diskriminácii; vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby zabezpečili dodržiavanie základných práv Rómov, napríklad prostredníctvom poskytnutia náležitej pomoci a monitorovania situácie;

19.  naliehavo vyzýva Radu, aby prijala spoločnú pozíciu k politike financovania zo štrukturálnych a z predvstupových fondov, ktorá by odrážala európsky politický záväzok podporovať začleňovanie Rómov, a aby zabezpečila, že pri každej revízii príslušných operačných programov sa v plnej miere zohľadnia spoločné základné zásady začleňovania Rómov, a to aj so zreteľom na ďalšie programové obdobie; nalieha na Komisiu, aby zanalyzovala a zhodnotila sociálne účinky dosiaľ vynaložených investícií z predvstupových a zo štrukturálnych fondov zameraných na zraniteľné skupiny a aby vyvodila dôsledky a vypracovala nové stratégie a pravidlá pre túto oblasť, ak to bude považovať za potrebné;

20.  žiada, aby EÚ a členské štáty zmobilizovali primerané finančné prostriedky na projekty týkajúce sa integrácie Rómov a aby sa monitorovalo rozdelenie týchto prostriedkov medzi členské štáty, využitie týchto prostriedkov a riadne vykonávanie projektov s cieľom zhodnotiť ich účinnosť, a vyzýva Komisiu a Radu, aby vydali správu o tejto veci spolu s vhodnými návrhmi;

21.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby zapájali rómske komunity od najnižšej úrovne až po úroveň medzinárodných MVO do procesu rozvoja komplexnej politiky EÚ týkajúcej sa rómskych otázok, a to vo všetkých aspektoch plánovania, plnenia a dohľadu, a aby využili skúsenosti z programu Desaťročie začleňovania rómskeho obyvateľstva 2005 – 2015 a akčného plánu OBSE, ako aj odporúčania Rady Európy, OSN a samotného Parlamentu;

22.  vyzýva svoj príslušný výbor, aby sa v spolupráci s národnými parlamentmi a po konzultácii s Agentúrou pre základné práva, ktorá by mala vypracovať správu, a MVO a orgánmi pôsobiacimi v oblasti ľudských práv a rómskych otázok ďalej zaoberal touto otázkou a vypracoval správu o situácii Rómov v Európe, ktorá nadviaže na predchádzajúce správy a uznesenia EP; mal by sa vypracovať vzájomný hodnotiaci mechanizmus na úrovni EÚ, aby sa monitoroval a zabezpečil súlad v rámci členských štátov;

23.  naliehavo žiada členské štáty, aby prísne plnili svoje záväzky vyplývajúce z Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie tým, že bezodkladne podporia odporúčania Výboru OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie z jeho 77. zasadnutia;

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, Európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov, Rade Európy a OBSE.

(1) Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2006, s. 129. (2) Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 283. (3) Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 428. (4) Ú. v. EÚ C 68 E, 21.3.2009, s. 31. (5) Ú. v. EÚ C 294 E, 3.12.2009, s. 54. (6) Ú. v. EÚ C 87 E, 1.4.2010, s. 60. (7) Prijaté texty, P7_TA(2010)0085. (8) Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22. (9) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16. (10) Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 55. (11) Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77. (12) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. (13) Report on Racism and Xenophobia in the Member States of the EU in 2009 (správa o rasizme a xenofóbii v členských štátoch EÚ za rok 2009); European Union Minorities and Discrimination Survey, Data in Focus Report: The Roma in 2009 (správa o prieskume v oblasti menšín a diskriminácie v Európskej únii; správa o Rómoch v roku 2009); The Situation of Roma EU Citizens Moving to and Settling in Other EU Member States (správa o situácii rómskych občanov EÚ, ktorí sa sťahujú do iných členských štátov EÚ a usadia sa tam); a Housing Conditions of Roma and Travellers in the European Union: Comparative Report (správa o podmienkach bývania Rómov a kočovníkov v Európskej únii: porovnávacia správa). (14) Ú. v. EÚ C 313 E, 20.12.2006, s. 118.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2010 o dlhodobej starostlivosti o starších ľudí

P7_TA(2010)0313 B7-0491/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na navrhovanú smernicu o rovnakom zaobchádzaní s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (KOM(2008)0426),

–  so zreteľom na otázku Komisii z 30. júna 2010 o dlhodobej starostlivosti o starších ľudí (O-0102/2010 – B7-0457/2010),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

1.  vyzýva členské štáty, aby sa zamysleli nad demografickým vývojom v ostatných rokoch, najmä nad problémom starnutia populácie, ktorý vedie k zvýšenému tlaku na rozpočet a vysokému dopytu po lepšej infraštruktúre v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti; nabáda členské štáty, aby bojovali proti sociálnemu vylúčeniu starších ľudí a akejkoľvek diskriminácii na základe veku;

2.  pripomína členským štátom, že zabezpečovanie prístupu k primeraným zdravotníckym a opatrovateľským službám je základnou zásadou európskeho modelu solidarity;

3.  uznávajúc význam kvality a kontinuity opatery vyzýva členské štáty, aby zlepšili, uľahčili a podporili špecializovanú odbornú prípravu, vzdelávanie a opatrenia na opätovné zaradenie do pracovného života pre všetkých, ktorí dlhodobo opatrujú starších ľudí, a to aj pre dobrovoľných opatrovateľov a pre tých, ktorí potrebujú odbornú kvalifikáciu; takáto odborná príprava môže tiež napomôcť zvyšovanie spoločenskej prestíže tejto dôležitej práce; naliehavo vyzýva členské štáty, aby riešili problémy veľmi nízkeho platového ohodnotenia opatrovateľskej práce, nedostatku personálu, nedostatočnej alebo neprimeranej odbornej prípravy, ktoré sú všetky veľkou záťažou pre poskytovanie opatery; pripomína dôležitý príspevok občianskej spoločnosti, cirkvi a charitatívnych organizácií pri poskytovaní starostlivosti;

4.  poukazuje na význam ďalšieho rozvoja „elektronického zdravia“ pre zlepšovanie produktivity a efektívnosti poskytovania opatery a tiež pre podporu dobrovoľných opatrovateľov a samotných starších ľudí;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohľadnili potreby dobrovoľných opatrovateľov, ktorí zabezpečujú značnú časť opatery starších ľudí, a aby prijali konkrétne opatrenia na podporu a ochranu tohto zdroja prostredníctvom odbornej prípravy, úľav a opatrení na zladenie pracovného a rodinného života;

6.  trvá na tom, že vo všetkých členských štátoch by mali existovať záruky ochraňujúce základné práva osôb, ktorým sa poskytuje dlhodobá opatera, a na tento účel vyzýva členské štáty, aby venovali viac pozornosti ako doposiaľ presadzovaniu kvalitatívnych kritérií poskytovania služieb a ich dodržiavaniu;

7.  vyzýva členské štáty, aby podporovali starších ľudí v každom potrebnom ohľade, aby samostatne zvládali každodenný život vo vlastných domácnostiach, a aby im poskytli prostriedky pomoci, ktoré im umožnia lepšie sa vyrovnať s týmto prostredím, ktoré je najlepšou alternatívou k ústavnej opatere;

8.  vyzýva členské štáty, aby v rámci svojich vnútroštátnych právnych predpisov upravili kvalifikačné požiadavky pre sociálnych pracovníkov opatrujúcich starších ľudí a aby navrhli a zaviedli pokročilé systémy odbornej prípravy, ktoré prispejú k tomu, aby sa zvýšila vzdelanostná úroveň ľudí pracujúcich v systéme opatery starších, a tak i kvalita poskytovaných služieb;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že financovanie a poskytovanie špecializovanej geriatrickej starostlivosti sa v mnohých členských štátoch v priebehu rokov znížilo, a že odborníkom v oblasti problematiky starších ľudí sa nedostalo postačujúcej odbornej prípravy; konštatuje, že v mnohých prípadoch to viedlo k zníženiu kvality opatery poskytovanej starším ľuďom, čo ich niekedy nespravodlivo diskriminuje; vyzýva členské štáty, aby túto situáciu aj naďalej skúmali, s cieľom zvýšiť v prípade potreby objem prostriedkov v tejto oblasti;

10.  vyzýva členské štáty, aby prednostne podporovali zriaďovanie jednotiek domácej paliatívnej opatery;

11.  žiada Komisiu, aby zozbierala údaje o opatere starších ľudí v zariadeniach sociálnej starostlivosti, komunitách a v domácnostiach v každom členskom štáte a aby o tom vypracovala súhrnnú správu;

12.  požaduje minimálne normy pre všetky zmluvy v odvetví opatrovateľských služieb vrátane minimálnych miezd;

13.  žiada, aby sa Komisia viac zaoberala skúmaním zameraným na zistenie počtu úmrtí starších ľudí v dlhodobej starostlivosti, ktoré možno pripísať podvýžive a dehydratácii;

14.  vyzýva členské štáty, aby uskutočňovali politiku informovania a prevencie zameranú na starších ľudí, ktorá sa sústredí najmä na otázky výživy a predchádzanie riziku dehydratácie;

15.  konštatuje, že politika EÚ pre starších ľudí je založená na zásade „spoločnosť pre všetkých“, podľa ktorej členské štáty majú povinnosť zaručiť, aby ľudia rôznych vekových skupín mali všetky možnosti aktívne sa zúčastňovať na spoločenskom živote bez ohľadu na svoj vek;

16.  je zástancom zavedenia programov, ktoré by zabezpečovali domácu sociálnu pomoc a zdravotnú starostlivosť pre starších ľudí alebo, v štátoch, v ktorých už takéto služby jestvujú, ďalšie poskytovanie týchto služieb, pričom tieto programy by boli riadené komunálnymi a miestnymi úradmi v rámci ich referenčného rámca;

17.  žiada, aby Komisia vypracovala zelenú knihu o zneužívaní starších ľudí a o ochrane starších ľudí v rámci komunity a vo všetkých druhoch zariadení sociálnej starostlivosti vrátane zamerania sa na mobilitu pacientov a na najlepšie postupy uplatňované v 27 členských štátoch;

18.  vyzýva Komisiu, aby pripravila štúdiu, v ktorej ozrejmí rast požiadaviek v oblasti opatery starších ľudí a odhadne predpokladanú ponuku špecializovaných služieb na obdobie do roku 2020;

19.  prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie požaduje výmenu informácií, politických myšlienok a najlepších postupov medzi členskými štátmi o poskytovaní dlhodobej opatery starším ľuďom a najmä opatrení a minimálnych profesionálnych štandardov, s cieľom:

20.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa všemožne snažila zabezpečiť prijateľné normy zdravotnej starostlivosti pre všetkých európskych občanov bez ohľadu na ich finančné možnosti;

21.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vzhľadom na to, že populácia EÚ vo všeobecnosti starne, využili každú formu spolupráce, s cieľom navrhnúť udržateľné finančné systémy na poskytovanie dlhodobej opatery, aby sa do budúcnosti zabezpečilo fungovanie udržateľného systému financovania opatery starších ľudí a aby boli dostupné potrebné opatrovateľské služby;

22.  vyzýva na výmenu najlepších postupov pri hľadaní najefektívnejších spôsobov rozvoja vzťahov medzi generáciami, a to v záujme intenzívnejšieho zapájania rodinných príslušníkov do poskytovania opatery starším, čo prinesie veľa úžitku a umožní lepšie splniť individuálne potreby ľudí, ktorí potrebujú opateru;

23.  vyzýva na rozvoj jednotnej stratégie aktívneho starnutia, s cieľom zapájať starších ľudí do spoločenských a kultúrnych aktivít;

24.  vzhľadom na značný nárast počtu starších ľudí vyzýva na prijatie opatrení, ktorými by sa týmto ľudom zabezpečil rovnaký prístup k službám sociálnej starostlivosti;

25.  vyzýva členské štáty, aby znížili záťaž opatrovateľov starších alebo zdravotne postihnutých ľudí a aby vytvorili jednotné systémy opatery, ktoré by umožnili opatrovateľom nájsť si prácu;

26.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2010 o stave rieky Jordán s osobitným zreteľom na oblasť dolného toku rieky Jordán

P7_TA(2010)0314 RC-B7-0484/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Blízkom východe,

–  so zreteľom na dohodu o mieri medzi Izraelským štátom a Jordánskym hášimovským kráľovstvom z roku 1994,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie účastníkov parížskeho samitu o Stredozemí z 13. júla 2008,

–  so zreteľom na dočasnú dohodu medzi Izraelom a Palestínou o Predjordánsku a o pásme Gazy z roku 1995 (dohoda z Oslo II), najmä na články 12 a 40 jej prílohy III,

–  so zreteľom na štvrtú Ženevskú konvenciu z roku 1949,

–  so zreteľom na Dohovor UNESCO o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva podpísaný 16. novembra 1972,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru ad hoc pre energiu, životné prostredie a vodu Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie o situácii v údolí rieky Jordán, ktoré toto zhromaždenie prijalo na svojom šiestom plenárnom zasadnutí 12. – 14. marca 2010 v Ammáne,

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže rieka Jordán, a najmä jej dolný tok, je kultúrna scenéria svetového významu, ktorá má obrovský historický, symbolický, náboženský, environmentálny, poľnohospodársky a hospodársky význam pre Blízky východ i mimo neho,

B.  keďže rieku Jordán ničí jej nadmerné využívanie, znečisťovanie, zlé hospodárenie a nedostatočná spolupráca na regionálnej úrovni; keďže sa odhaduje, že 98 % sladkovodných zdrojov rieky Jordán odklonili Izrael, Jordánsko a Sýria, čo spôsobilo 50 % úbytok biodiverzity,

C.  keďže spustenie prevádzky nových čističiek odpadových vôd, ktoré majú odstraňovať znečisťujúce odpadové vody nachádzajúce sa v súčasnosti na dolnom toku rieky Jordán, je naplánované na koniec roka 2011; keďže v prípade, že sa nezavedú riadne a udržateľné postupy vodného hospodárstva a že sa do dolného toku rieky Jordán neprivedú sladkovodné zdroje zároveň s prevádzkou týchto čistiacich stredísk, veľké časti rieky pravdepodobne vyschnú do konca roka 2011,

D.  keďže obnova rieky Jordán, a najmä jej dolného toku, má mimoriadny význam pre miestne izraelské, jordánske a palestínske komunity, ktoré čelia podobným problémom týkajúcim sa vody, a ponúka nesmierny hospodársky prínos i prínos v oblasti budovania dôvery; keďže aktívna spolupráca medzi príslušnými vládami, organizáciami občianskej spoločnosti a miestnymi komunitami môže významnou mierou prispieť k úsiliu o budovanie mieru v regióne,

E.  keďže palestínske obyvateľstvo Predjordánska čelí vážnemu nedostatku vody; keďže palestínskych poľnohospodárov vážne postihuje nedostatok vody na zavlažovanie, čo je spôsobené tým, že väčšinu tejto vody využíva Izrael a izraelskí osadníci v Predjordánsku; keďže dostupnosť postačujúcich vodných zdrojov má zásadný význam pre životaschopnosť budúceho palestínskeho štátu,

F.  keďže finančné zdroje EÚ prispievajú k snahám o zmiernenie environmentálnych problémov v oblasti dolného toku rieky Jordán,

1.  upozorňuje na devastáciu rieky Jordán, a to najmä jej dolného toku, a vyjadruje nad tým znepokojenie;

2.  vyzýva orgány všetkých krajín na brehu rieky, aby spolupracovali a obnovili rieku Jordán prostredníctvom vypracovania a zavedenia politík, ktoré sa zameriavajú na dosiahnutie hmatateľných výsledkov v oblasti riadenia dopytu po vode pre potreby domácností a poľnohospodárstva, ochrany vody a hospodárenia s odpadovou vodou z kanalizácií, poľnohospodárstva a priemyslu, a na zabezpečenie prítoku primeraného množstva sladkej vody do dolného toku rieky Jordán;

3.  víta spoluprácu medzi izraelskými, jordánskymi a palestínskymi miestnymi komunitami, ktoré čelia podobným problémom s vodou v oblasti dolného toku rieky Jordán; vyzýva Izrael a Jordánsko, aby v plnej miere plnili svoje záväzky týkajúce sa obnovy rieky Jordán, ktoré prijali v mierovej dohode;

4.  víta iniciatívu Ministerstva životného prostredia Izraela na vypracovanie celkového plánu rozvoja krajiny v oblasti dolného toku rieky Jordán; naliehavo žiada vládu Jordánska a Palestínsku samosprávu, aby vyvinuli podobné iniciatívy s cieľom prijať celkové plány na obnovu úsekov rieky, ktoré tečú cez ich územia; zdôrazňuje význam prístupu k rieke pre všetky príslušné strany a poznamenáva, že takéto plány by mohli tvoriť základ komplexného regionálneho plánu na obnovu a ochranu oblasti dolného toku rieky Jordán;

5.  víta skutočnosť, že v Izraeli sa uplatňujú moderné metódy a technológie hospodárenia s vodou, a naliehavo vyzýva na spravodlivé využívanie týchto metód a prenos uvedených technológií do všetkých krajín v regióne; vyzýva medzinárodné spoločenstvo vrátane Európskej únie, aby zintenzívnilo úsilie zamerané na poskytovanie ďalšej finančnej a technickej podpory projektom spolupráce v tejto oblasti;

6.  vyzýva vlády Izraela a Jordánska a Palestínsku samosprávu, aby sa v duchu spolupráce snažili o záchranu dolného toku rieky Jordán, a naliehavo ich žiada, aby s podporou Európskej únie zriadili komisiu pre povodie Jordánu, ktorá by bola otvorená aj pre ďalšie krajiny na jeho brehu;

7.  vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty EÚ, aby povzbudili a podporili komplexný plán na nápravu devastácie rieky Jordán a aby pokračovali v poskytovaní finančnej a technickej pomoci s cieľom obnovy rieky Jordán, predovšetkým jej dolného toku, a to aj v rámci Únie pre Stredozemie;

8.  opätovne zdôrazňuje, že vodné hospodárstvo a najmä spravodlivá distribúcia vody, ktorá je v súlade s potrebami všetkých ľudí žijúcich v regióne, má pre trvalý mier a stabilitu na Blízkom východe zásadný význam;

9.  domnieva sa zároveň, že do akčných plánov európskej susedskej politiky vypracovaných s Izraelom, Jordánskom a Palestínskou samosprávou by sa mala zahrnúť jasná a konkrétna zmienka o procese obnovy tejto oblasti; naliehavo žiada Komisiu, aby iniciovala spoločnú štúdiu o rieke Jordán;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vyslancovi Kvarteta pre Blízky východ, Knessetu a izraelskej vláde, parlamentu a vláde Jordánska, parlamentu a vláde Libanonu, predsedovi Palestínskej národnej samosprávy, Palestínskej zákonodarnej rade a parlamentu a vláde Sýrie.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2010 o Keni: nezadržanie sudánskeho prezidenta Umara al-Bašíra

P7_TA(2010)0315 RC-B7-0505/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o kríze v sudánskom Dárfúre,

–  so zreteľom na zatýkacie rozkazy, ktoré vydal Medzinárodný trestný súd (MTS) na sudánskeho prezidenta Umara al-Bašíra za zločiny proti ľudskosti a za genocídu,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1593/2005,

–  so zreteľom na vyhlásenia vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej z 22. júla 2010 a 20. augusta 2010, v ktorých naliehavo vyzvala Čad, respektíve Keňu, aby spolupracovali s MTS,

–  so zreteľom na rozhodnutie č. ICC-02/05-01/09 komory pre prípravné konanie MTS z 27. augusta 2010, v ktorom súd informuje Bezpečnostnú radu OSN a zhromaždenie štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, o prítomnosti Umara al-Bašíra na území Kenskej republiky,

–  so zreteľom na Rímsky štatút,

–  so zreteľom na rôzne partnerské dohody, napríklad Dohodu z Cotonou, uzatvorené medzi EÚ a africkými štátmi, v ktorých sa stanovuje, že obchod a pomoc podliehajú dodržovaniu podmienok právneho štátu,

–  so zreteľom na článok 4 Ustanovujúceho aktu Africkej únie odmietajúci beztrestnosť,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže kenská vláda pozvala prezidenta Sudánu Umara al-Bašíra, aby sa 27. augusta 2010 zúčastnil na slávnostnom vyhlásení kenskej ústavy, a uvítala jeho účasť, a to s vedomím, že prezident bol obvinený Medzinárodným trestným súdom,

B.  keďže 4. marca 2009 MTS vydal na prezidenta al-Bašíra medzinárodný zatýkací rozkaz za zločiny proti ľudskosti (vraždy, vyhladzovanie, deportácie, mučenia a znásilnenia) a vojnové zločiny (plánovanie útokov proti civilistom a plienenie) a keďže sa na prezidenta al-Bašíra tiež vzťahuje zatýkací rozkaz z 12. júla 2010, ktorým sa obviňuje z „genocídy páchanej vraždením, genocídy v podobe vážnej psychologickej alebo fyzickej ujmy na zdraví a genocídy páchanej tým, že každej cieľovej skupine úmyselne nanútili také životné podmienky, ktoré ju mali fyzicky zničiť“,

C.  keďže Keňa, ako i 31 ďalších afrických krajín je signatárom Rímskeho štatútu, ktorý im ukladá povinnosť zadržať akúkoľvek osobu, ktorú stíha MTS, a vydať ju súdu alebo odmietnuť takejto osobe vstup na ich územie,

D.  keďže krajiny, ktoré ratifikovali Dohovor OSN o genocíde z roku 1948, majú povinnosť spolupracovať s MTS i v prípade, že nie sú signatármi Rímskeho štatútu,

E.  keďže Sudán napriek tomu, že je členským štátom OSN, opakovane odmietol spolupracovať s MTS a tým upiera pravdu a spravodlivosť miliónom obetí vojnových ukrutností v Sudáne a predovšetkým v oblasti Dárfúru,

F.  keďže predseda kenskej vlády pripustil, že bolo chybou pozvať prezidenta al-Bašíra a že jeho nezadržanie kenskými orgánmi predstavuje vážne porušenie medzinárodných záväzkov Kene nielen v zmysle Rímskeho štatútu, ale i v zmysle kenských vnútroštátnych právnych predpisov vrátane novej ústavy, ktorá uznáva priamu uplatniteľnosť medzinárodného práva,

G.  keďže bývalý generálny tajomník OSN a súčasný mediátor v kenskej kríze Kofi Annan požiadal Keňu, aby objasnila svoju pozíciu vo vzťahu k MTS a znovu potvrdila svoj záväzok voči MTS,

H.  keďže Keňa má jasnú povinnosť spolupracovať s MTS pri uplatňovaní týchto zatýkacích rozkazov, ktoré boli vydané na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1593, ktorou Bezpečnostná rada OSN naliehavo vyzýva všetky štáty a príslušné regionálne a ďalšie medzinárodné organizácie, aby v plnej miere spolupracovali s MTS, ako i na základe článku 87 štatútu súdneho dvora, ktorého je Keňa zmluvnou stranou,

I.  keďže prezident al-Bašír navštívil Čad, ktorý je taktiež signatárom zmluvy ustanovujúcej MTS, hoci nedodržiava svoje povinnosti voči MTS,

J.  keďže potom, čo bol prezident Sudánu obvinený, navštívil tiež Egypt, Líbyu, Saudskú Arábiu, Eritreu, Katar, Zimbabwe a Etiópiu,

K.  keďže v júli 2009 Africká únia (AÚ) jasne oznámila, že jej členské štáty v súlade s článkom 98 štatútu odmietajú spolupracovať a keďže toto stanovisko zopakovala po obvinení Umara al-Bašíra z genocídy, a potom prostredníctvom uznesenia prijatého konsenzuálne 27. júla 2010 na svojom samite v Kampale vyzvala Bezpečnostnú radu OSN, aby v súlade s článkom 16 štatútu pozastavila stíhanie sudánskeho prezidenta,

L.  vyjadruje poľutovanie nad odmietnutím AÚ povoliť zriadenie úradu MTS v AÚ, ako i nad skutočnosťou, že AÚ hrozí sankciami tým africkým štátom, ktoré by nerešpektovali jej rozhodnutie,

M.  keďže sa nesmie pripustiť, aby genocída, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny zostali nepotrestané, a keďže postup v prípade prezidenta al-Bašíra predstavuje dôležitý precedens v boji proti beztrestnosti úradujúcej hlavy štátu,

1.  vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Kene pozvať prezidenta Umara al-Bašíra na podpísanie novej ústavy, ktorá predznamenáva éru novej demokratickej správy krajiny;

2.  vyzýva členov medzinárodného spoločenstva vrátane všetkých afrických krajín, aby zaistili plnú zodpovednosť za zločiny spáchané proti medzinárodnému právu a najmä za zločiny spáchané v Sudáne;

3.  vyzýva vedúcich predstaviteľov afrických štátov a vlád, ktorí sú signatármi Rímskeho štatútu, aby dodržali svoje záväzky a spolupracovali s MTS pri jeho vyšetrovaní vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti alebo genocídy;

4.  zdôrazňuje, že je povinnosťou MTS vykonávať svoju súdnu právomoc nestranne a univerzálne, a to i v krajinách Západu, a že dodržiavanie jeho rozhodnutí je nevyhnutné pre jeho dôveryhodnosť a budúcu činnosť;

5.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektorí členovia Bezpečnostnej rady OSN nepodpísali Rímsky štatút, ktorým bol zriadený Medzinárodný trestný súd;

6.  vyjadruje poľutovanie nad stanoviskami prijatými Africkou úniou a Ligou arabských štátov, ktoré odmietli spoluprácu s MTS, a vyzýva vysokú predstaviteľku EÚ, aby prijala potrebné kroky, ktorými sa zabezpečí zaradenie tejto otázky do programu najbližšieho samitu AÚ a EÚ;

7.  vyzýva AÚ, aby prehodnotila svoju pozíciu a postavila sa proti beztrestnosti, nespravodlivosti, vojnovým zločinom, zločinom proti ľudskosti a genocíde;

8.  požaduje, aby sa skoncovalo s beztrestnosťou v súvislosti so všetkými zločinmi spáchanými počas vojny v Sudáne, a vyjadruje nádej, že v rámci potrebného opätovného nastolenia spravodlivosti, právneho štátu a úcty voči obetiam týchto zločinov bude prezident Umar al-Bašír čoskoro postavený pred MTS v Haagu, kde mu budú medzinárodným právom zaručené práva;

9.  vyzýva prezidenta a vládu Kene, aby znovu potvrdili svoj záväzok voči MTS a svoju spoluprácu s ním, a to tiež v súvislosti s prejavmi násilia, ktoré nasledovali po voľbách v rokoch 2007 a 2008;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, inštitúciám Africkej únie, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, Medzinárodnému trestnému súdu, vláde Kene a všetkým parlamentom a vládam Medzivládneho úradu pre rozvoj.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2010 o ľudských právach v Sýrii, najmä o prípade Haisama al-Máliha

P7_TA(2010)0316 RC-B7-0511/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sýrii, najmä uznesenia z 8. septembra 2005 o situácii politických väzňov v Sýrii(1), z 15. júna 2006 o ľudských právach v Sýrii(2), z 24. mája 2007 o ľudských právach v Sýrii(3) a zo 17. septembra 2009 o Sýrii: prípad Muhammada al-Hasaního(4),

–  so zreteľom na svoju správu, ktorá obsahuje odporúčanie Európskeho parlamentu Rade o uzatvorení euro-stredozemskej dohody o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Sýrskou arabskou republikou na druhej strane, prijatú 10. októbra 2006,

–  so zreteľom na svoju správu o politikách EÚ v prospech ochrancov ľudských práv, prijatú 17. júna 2010,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) z roku 1966, ktorého je Sýria zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1975, ktorý Sýria ratifikovala 18. septembra 2004,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o ochrancoch ľudských práv z roku 1998,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie z parížskeho samitu o Stredozemí z 13. júla 2008,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej o sýrskych prípadoch týkajúcich sa ľudských práv z 27. júla 2010,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže medzi EÚ a Sýriou existujú významné politické, hospodárske a kultúrne väzby,

B.  keďže Haisam al-Málih, 80-ročný sýrsky právnik pôsobiaci v oblasti ľudských práv, bol 14. októbra 2009 zatknutý pracovníkmi ústrednej tajnej spravodajskej služby, držaný v samoväzbe až do vypočúvania vojenským prokurátorom 20. októbra 2009 a 4. júla 2010 odsúdený druhým vojenským súdom v Damasku na tri roky odňatia slobody na základe „šírenia lživých a zveličených správ, ktoré oslabujú národnú mienku“ podľa článkov 285 a 286 sýrskeho trestného zákonníka, a to i napriek tomu, že vojenské súdy by nemali mať právomoc viesť súdny proces proti civilistom,

C.  keďže podľa správ misií monitorujúcich súdne procesy, zriadených medzinárodnými organizáciami občianskej spoločnosti, súdny proces al-Máliha nespĺňa medzinárodné normy spravodlivosti vrátane práva na prezumpciu neviny a práva na obhajobu,

D.  keďže al-Málih, ktorý trpí na artritídu, cukrovku a problémy so štítnou žľazou, je zbavený pravidelného prístupu k liekom; keďže jeho zdravotný stav sa v priebehu leta 2010 vážne zhoršil,

E.  keďže ďalší poprední sýrski ochrancovia ľudských práv, napríklad Muhammad al-Hasaní a Alí al-Abdulláh, sú naďalej väznení v krajine,

F.  keďže trestné stíhanie a odsúdenie al-Máliha za obvinenia v súvislosti s jeho verejnými vyhláseniami o právnych a politických systémoch v Sýrii a Muhammada al-Hasaního na základe obvinení týkajúcich sa jeho profesionálnych aktivít ako právnika vrátane jeho monitorovania verejných vypočutí na súde pre štátnu bezpečnosť a informovania o nich sa rovnajú forme trestu za uplatňovanie svojho legitímneho práva na slobodu prejavu stanoveného Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach (ICCPR), ktorého je Sýria zmluvnou stranou,

G.  keďže sýrske orgány voči ochrancom ľudských práv v krajine pravidelne používajú také praktiky, ako je obťažovanie, obmedzovanie slobody pohybu a svojvoľné zatýkanie; keďže tieto postupy sú v rozpore s významnou úlohou, ktorú Sýria zohráva v tomto regióne,

H.  keďže pokračujúce uplatňovanie zákona o výnimočnom stave reálne obmedzuje občanov pri využívaní práva na slobodu prejavu, združovania a zhromažďovania,

I.  keďže Dohoda o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Sýrskou arabskou republikou na druhej strane ešte stále nebola podpísaná; keďže podpísanie tejto dohody sa na žiadosť Sýrie odkladá už od októbra 2009; keďže dodržiavanie ľudských práv je nevyhnutnou súčasťou tejto dohody,

J.  keďže partnerstvo medzi účastníckymi krajinami Únie pre Stredozemie je založené na záväzku v plnej miere rešpektovať demokratické zásady, ľudské práva a základné slobody, ako je zakotvené v medzinárodnom práve v oblasti ľudských práv,

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou Haisama al-Máliha a vyzýva sýrske orgány, aby ho okamžite a bezpodmienečne prepustili a aby za každých okolností zaručili jeho fyzické a psychické zdravie;

2.  vyzýva sýrsku vládu, aby opätovne posúdila všetky prípady väzňov svedomia v súlade so štátnou  ústavou a medzinárodnými záväzkami krajiny a aby okamžite prepustila všetkých väzňov svedomia vrátane Muhammada al-Hasaního, Alího al-Abdulláha, Anvara al-Bunního a Kamála al-Labváního;

3.  vyzýva sýrske orgány, aby skončili akékoľvek prenasledovanie alebo obťažovanie ochrancov ľudských práv a ich rodín a zabezpečili, aby ochrancovia ľudských práv mohli slobodne vykonávať svoju činnosť bez akýchkoľvek prekážok alebo zastrašovania;

4.  vyzýva sýrske orgány, aby dodržiavali medzinárodné normy v oblasti ľudských práv a medzinárodné záväzky, ktoré krajina slobodne prijala a ktoré sú zárukou slobody názoru a prejavu a práva na spravodlivý súdny proces, a zabezpečili, aby sa so zadržanými osobami zaobchádzalo primeraným spôsobom, aby tieto osoby neboli podrobované žiadnemu týraniu ani iným formám zlého zaobchádzania a aby im bol umožnený okamžitý, pravidelný a neobmedzený prístup k svojim rodinám, právnikom a lekárom;

5.  vyzýva sýrske orgány, aby zaistili transparentné fungovanie súdneho systému s osobitným zreteľom na Najvyšší súd štátnej bezpečnosti;

6.  opakuje svoju výzvu na zrušenie výnimočného stavu v Sýrii, ktorý bol vyhlásený pred viac ako 40 rokmi;

7.  považuje vyhliadku na podpísanie dohody o pridružení za poskytnutie významnej príležitosti na riešenie prípadov nepretržitého porušovania ľudských práv a posilnenie reformného procesu v Sýrii; vyzýva Radu a Komisiu, aby v plnej miere využili tento kľúčový nástroj tým, že prijmú dvojstranný akčný plán v oblasti ľudských práv a demokracie, v ktorom jasne stanovia konkrétne zlepšenia týkajúce sa ľudských práv, ktoré očakávajú od sýrskych orgánov;

8.  zdôrazňuje, že v súlade s článkom 218 ZFEÚ by mal byť Európsky parlament plne informovaný vo všetkých etapách rokovaní o medzinárodných dohodách; preto vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o stave rokovaní so sýrskymi orgánmi, pokiaľ ide o podpísanie dohody o pridružení;

9.  víta pokračujúci dialóg medzi EÚ a Sýriou a vyjadruje nádej, že nepretržité úsilie povedie nielen k zlepšeniu hospodárskej a sociálnej situácie v Sýrii, ktoré sa už stáva skutočnosťou, ale aj k zlepšeniu v politickej oblasti, ako aj v oblasti ľudských práv;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/ vysokej predstaviteľke EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vláde a parlamentu Sýrskej arabskej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 193 E, 17.8.2006, s. 349. (2) Ú. v. EÚ C 300 E, 9.12.2006, s. 519. (3) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 485. (4) Ú. v. EÚ C 224 E, 19.8.2010, s. 32.

Vyhlásenie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2010 o nedostatočnej transparentnosti procesu a potenciálne spornom obsahu obchodnej dohody o boji proti falšovaniu (ACTA)

P7_TA(2010)0317 P7_DCL(2010)0012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 123 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v súčasnosti prebiehajú rokovania o obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA),

B.  keďže v Lisabonskej zmluve sa zaručuje spolurozhodovacia úloha Európskeho parlamentu v obchodných veciach a jeho prístup k dokumentom z rokovaní,

1.  domnieva sa, že navrhovaná dohoda by nemala nepriamo ukladať povinnosť harmonizovať predpisy EÚ v oblasti autorského a patentového práva a práva ochranných známok a že by sa mala dodržiavať zásada subsidiarity;

2.  vyhlasuje, že Komisia by mala okamžite sprístupniť verejnosti všetky dokumenty týkajúce sa prebiehajúcich rokovaní;

3.  usudzuje, že navrhovaná dohoda by nemala ukladať obmedzenia na riadny súdny proces alebo oslabovať základné práva, ako je sloboda prejavu a právo na súkromie;

4.  zdôrazňuje, že hospodárske a inovačné riziká sa musia posúdiť pred zavedením trestných sankcií tam, kde už existujú občianskoprávne opatrenia;

5.  domnieva sa, že poskytovatelia internetových služieb by nemali byť zodpovední za údaje prenášané alebo zhromažďované prostredníctvom ich služieb do takej miery, že by bol nutný predbežný dohľad alebo filtrovanie takýchto údajov;

6.  zdôrazňuje, že žiadne opatrenie, ktorého cieľom je posilnenie právomocí týkajúcich sa cezhraničnej kontroly a zadržania tovaru, by nemalo narušiť celosvetový prístup k legálnym, cenovo dostupným a bezpečným liekom;

7.  poveruje svojho predsedu, aby toto vyhlásenie spolu so zoznamom podpísaných poslancov(1) postúpil Komisii, Rade a parlamentom členským štátov.

(1) Zoznam podpísaných poslancov je uvedený v prílohe 1 k zápisnici z 9. septembra 2010 (P7_PV(2010)09-09(ANN1)).

Vyhlásenie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2010 o vytvorení európskeho roka boja proti násiliu voči ženám

P7_TA(2010)0318 P7_DCL(2010)0020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 123 rokovacieho poriadku,

A.  keďže výraz „násilie voči ženám“ označuje všetky akty násilia založeného na pohlaví, ktoré ženám spôsobujú alebo môžu spôsobovať ujmu alebo fyzické, sexuálne či psychické utrpenie, vrátane vyhrážania sa spáchaním takýchto činov, donucovanie alebo svojvoľné obmedzovanie slobody, či už k nemu dochádza vo verejnom alebo súkromnom živote,

B.  keďže násilie proti ženám je veľkou prekážkou rovnosti žien a mužov a je najrozšírenejšou formou porušovania ľudských práv, ktoré nepozná geografické, ekonomické, kultúrne alebo sociálne hranice,

C.  keďže predstavuje vážny problém v EÚ, kde 20 až 25 % žien zažije fyzické násilie počas svojho života v dospelosti a kde viac než 10 % z nich je obeťou sexuálneho násilia,

D.  keďže Európsky parlament niekoľkokrát žiadal, aby sa vytvoril európsky rok boja proti násiliu páchanému na ženách, najmä pri prijímaní svojho uznesenia o rovnosti žien a mužov v roku 2009,

1.  trvá na skutočnosti, že je dôležité bojovať proti násiliu páchanému na ženách, aby bolo možné dosiahnuť rovnosť žien a mužov;

2.  žiada Komisiu, aby v najbližších piatich rokoch vytvorila európsky rok boja proti násiliu voči ženám;

3.  poveruje svojho predsedu, aby toto vyhlásenie spolu so zoznamom podpísaných poslancov(1) postúpil Komisii.

(1) Zoznam podpísaných poslancov je uvedený v prílohe 2 k zápisnici z 9. septembra 2010 (P7_PV(2010)09-09(ANN2)).