Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. septembra 2010 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 5/2010 na rozpočtový rok 2010, oddiel III – Komisia (13473/2010 – C7-0260/2010 – 2010/2091(BUD))

P7_TA(2010)0319 A7-0249/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 314, a na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 106a,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(1), a najmä na jeho články 37 a 38,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2010 prijatý s konečnou platnosťou 17. decembra 2009(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(3),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu Európskej únie č. 5/2010 na rozpočtový rok 2010, ktorý Komisia predložila 15. júna 2010 (KOM(2010)0320),

–  so zreteľom na pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 5/2010, ktorú Rada zostavila 13. septembra 2010 (13473/2010 – C7-0260/2010),

–  so zreteľom na články 75b a 75e rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0249/2010),

A.  keďže pozícia Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 5/2010 sa týka zmeny plánu pracovných miest úradu OLAF bez dodatočných finančných prostriedkov, ako aj revízie odhadov tradičných vlastných zdrojov (TVZ, t.j. colné poplatky a odvody z produkcie cukru), základov DPH a HND, zahrnutia príslušných korekcií pre Spojené kráľovstvo do rozpočtu a ich financovania, ako aj revízie financovania znížení príspevkov Holandska a Švédska na rok 2010 založených na HND, čo má za následok zmenu v rozdelení príspevkov členských štátov z vlastných zdrojov do rozpočtu EÚ,

B.  keďže účelom návrhu opravného rozpočtu č. 5/2010 je formálne zahrnúť túto rozpočtovú úpravu do rozpočtu na rok 2010,

C.  keďže Rada prijala svoju pozíciu 13. septembra 2010,

1.  berie na vedomie návrh opravného rozpočtu č. 5/2010;

2.  schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 5/2010 bez zmien a doplnení a poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil opravný rozpočet č. 4/2010 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 64, 12.3.2010. (3) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. septembra 2010 o dobudovaní vnútorného trhu v oblasti elektronického obchodu (2010/2012(INI))

P7_TA(2010)0320 A7-0226/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozsudky ESD v prípadoch Google (spojené veci C-236/08 až C-238/08, rozsudok z 23. marca 2010) a BergSpechte (vec C 278/08, rozsudok z 25. marca 2010), ktoré vymedzujú pojem „bežne informovaného a primerane pozorného užívateľa internetu“ ako štandardného internetového spotrebiteľa,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2010 o ochrane spotrebiteľa(1),

–  so zreteľom na výročnú správu siete SOLVIT za rok 2008 o vývoji a výsledkoch siete SOLVIT (SEK(2009)0142), na pracovný dokument útvarov Komisie z 8. mája 2008 o akčnom pláne integrovaného prístupu k poskytovaniu asistenčných služieb občanom a podnikom na jednotnom trhu (SEK(2008)1882) a na uznesenie Parlamentu z 9. marca 2010 o sieti SOLVIT(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2009 s názvom Poučenie o implementácii/vykonávaní smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách (SEK(2009)1666),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. októbra 2009 o cezhraničnom elektronickom obchode medzi podnikmi a spotrebiteľmi v EÚ (KOM(2009)0557),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Hodnotenie fiktívnych nákupov v cezhraničnom elektronickom obchode v EÚ, ktorá bola vypracovaná v mene Európskej komisie, GR SANCO, spoločnosťou YouGovPsychonomics a ktorá bola zverejnená 20. októbra 2009,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 22. septembra 2009 o opatreniach v oblasti maloobchodných finančných služieb v nadväznosti na hodnotiacu tabuľku spotrebiteľských trhov (SEK(2009)1251),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júla 2009 o harmonizovanej metodike klasifikácie a ohlasovania sťažností a otázok spotrebiteľov (KOM(2009)0346) a na priložený návrh odporúčania Komisie (SEK(2009)0949),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2009 o presadzovaní spotrebiteľského acquis (KOM(2009)0330),

–  so zreteľom na správu Komisie z 2. júla 2009 o uplatňovaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa) (KOM(2009)0336),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 5. marca 2009 s názvom Správa o cezhraničnom elektronickom obchode v EÚ (SEK(2009)0283),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2009 o medzinárodnom obchode a internete(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. januára 2009 s názvom Monitorovanie spotrebiteľských výsledkov na jednotnom trhu: Druhé vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov (KOM(2009)0025) a na priložený pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Druhé vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov (SEK(2009)0076),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. júna 2007 o dôvere spotrebiteľov v digitálnom prostredí(4),

–  so zreteľom na článok 20 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (kodifikované znenie)(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o európskom zmluvnom práve a revízii acquis: ďalší postup(7) a na uznesenie zo 7. septembra 2006 o európskom zmluvnom práve(8),

–  so zreteľom na platné právne predpisy Spoločenstva v oblasti ochrany spotrebiteľa, elektronického obchodovania a rozvoja informačnej spoločnosti,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o preskúmaní regulačného rámca EÚ pre elektronické komunikačné siete a služby (KOM(2006)0334),

–  so zreteľom na prvú správu o vykonávaní smernice o elektronickom obchode (KOM(2003)0702) z 21. novembra 2003,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES(9),

–  so zreteľom na vzorové právne predpisy Komisie OSN pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL) pre elektronický obchod z roku 1996, na vzorové právne predpisy UNCITRAL pre elektronický podpis z roku 2001 a na dohovor UNCITRAL o používaní elektronickej komunikácie pri uzatváraní medzinárodných zmlúv z roku 2005(10),

–  so zreteľom na článok 11 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „požiadavky ochrany životného prostredia musia byť začlenené do vymedzenia a uskutočňovania politík Únie a činností, a to predovšetkým s ohľadom na podporu trvalo udržateľného rozvoja“,

–  so zreteľom na článok 12 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie“,

–  so zreteľom na článok 14 ZFEÚ a jej protokol 26 o službách všeobecného (hospodárskeho) záujmu,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a na stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre právne veci (A7-0226/2010),

A.  keďže Európa by mala nielen hľadať spôsoby, ako usilovať o rozvoj vnútorného trhu v oblasti elektronického obchodu, ale zaoberať sa aj otázkou, ako by bolo možné elektronickým obchodom udržateľným spôsobom vnútorný trh oživiť,

B.  keďže v správe Maria Montiho z 9. mája 2010 s názvom Nová stratégia pre jednotný trh sa zdôrazňuje, že „jednotný trh nikdy nebol tak málo populárny, a pritom nikdy nebol taký potrebný“; keďže v správe sa tiež konštatuje, že elektronický obchod spolu s inovatívnymi službami a ekologickými podnikmi má najväčšie dividendy v oblasti rastu a zamestnanosti do budúcnosti, a preto predstavuje pre jednotný trh nový smer expanzie,

C.  keďže elektronický obchod je podstatnou hybnou silou internetu a dôležitým nástrojom urýchlenia dosiahnutia cieľov stratégie EÚ 2020 pre vnútorný trh; keďže v záujme prekonania zostávajúcich prekážok je dôležité, aby všetky zainteresované strany spolupracovali,

D.  keďže elektronický obchod uľahčuje a podporuje rozvoj nových trhov pre malé a stredné podniky, ktoré by inak neexistovali,

E.  keďže na dosiahnutie úplného potenciálu jednotného trhu EÚ by sa obchodníci v oblasti elektronického obchodu mali podnecovať k tomu, aby svoje výrobky propagovali vo všetkých členských štátoch EÚ pomocou priameho marketingu alebo iných komunikačných nástrojov,

F.  keďže elektronický obchod je pre Európsku úniu kľúčovou trhovou sférou 21. storočia, ktorá má potenciál zmeniť európsky vnútorný trh, prispieť k znalostnej ekonomike, poskytnúť európskym spotrebiteľom a podnikom v dnešných časoch finančného napätia hodnotu a príležitosti, ako aj výraznou mierou pozitívne prispieť k zamestnanosti a rastu, keďže rozvoj elektronického obchodu môže v rámci stratégie Komisie EÚ 2020 zlepšiť konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ vrátane rozvoja a podpory nových foriem podnikania pre malé a stredné podniky,

G.  keďže na dosiahnutie účinného fungovania vnútorného trhu je nevyhnutné, aby sa splnili ciele lisabonského programu ako zvýšenie rastu, konkurencieschopnosti a vytvorenie začleňujúcich a konkurencieschopných pracovných miest v záujme 500 miliónov spotrebiteľov v EÚ a ich blahobytu; keďže cezhraničný elektronický obchod má pre európskych spotrebiteľov významný sociálno-ekonomický prínos, ako je zvýšenie pohodlia a zlepšenie postavenia spotrebiteľa, posilnenie spotrebiteľských práv, zvýšenie transparentnosti a nárast hospodárskej súťaže, prístup k širšej škále ponúkaných produktov a služieb s možnosťou ich porovnania a výberu, ako aj značný potenciál úspor,

H.  keďže vývoj digitálnej spoločnosti a dobudovanie vnútorného trhu v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) umožnili počas nedávnej hospodárskej krízy ďalší rast odvetvia elektronického obchodu a vytváranie pracovných miest v tomto odvetví, pričom pomohli on-line podnikom zostať ekonomicky aktívnymi a poskytli spotrebiteľom možnosť využívať väčší výber a lepšie ceny; keďže cezhraničný elektronický obchod má významný prínos pre podniky v EÚ, predovšetkým MSP, ktoré môžu na celom európskom vnútornom on-line trhu poskytovať inovačné a vysokokvalitné služby a produkty orientované na spotrebiteľov, posilňuje ich pozíciu a umožňuje im zachovať si konkurencieschopnosť v celosvetovom hospodárstve,

I.  keďže elektronický obchod prináša spotrebiteľom širšiu ponuku, najmä občanom s obmedzeným prístupom, vo vzdialených alebo v okrajových oblastiach, ako aj občanom so zníženou mobilitou, ktorí by inak nemali prístup k širšiemu výberu; keďže elektronický obchod je obzvlášť prínosný pre občanov vo vidieckych, v odľahlých a okrajových oblastiach, ktorí by inak možno nemali prístup k širokému výberu tovaru s takými vyhovujúcimi podmienkami a v takej hodnote,

J.  keďže druhá správa o vykonávaní smernice o elektronickom obchode mešká už od roku 2005, t. j. päť rokov (článok 21 smernice 2000/31/ES),

K.  keďže v Digitálnej agende pre Európu sa vymedzujú rozumné ciele v oblasti výkonnosti pre pokrytie vysokorýchlostným a ultrarýchlym širokopásmovým pripojením a pre nástup elektronického obchodu,

L.  keďže dôvera európskych spotrebiteľov a podnikateľov v digitálne prostredie je nízka z dôvodu zbytočných prekážok elektronickému obchodu, ako sú rozdrobenosť trhu EÚ, neistota spotrebiteľov v súvislosti s dôvernosťou údajov, bezpečnosťou transakcií a právami spotrebiteľov v prípade problémov, a keďže v niektorých aspektoch elektronického obchodu Európa zaostáva za USA aj Áziou; keďže vytvorenie jednotného digitálneho trhu uľahčujúceho cezhraničné transakcie v on-line prostredí pre všetkých spotrebiteľov v Európskej únii je dôležitou súčasťou oživenia jednotného trhu, pretože občanom poskytuje možnosť širšieho výberu výrobkov a služieb, keďže na dosiahnutie atraktívneho a integrovaného digitálneho jednotného trhu v Európe a na povzbudenie spotrebiteľských trhov a širšej ekonomiky je nevyhnutné, aby sa odstránili prekážky v cezhraničnom elektronickom obchode a podporila dôvera spotrebiteľov,

M.  keďže v oznámení Komisie o digitálnej agende sa uznáva, že spotrebitelia v EÚ veľmi často volia transakcie s firmami sídliacimi mimo EÚ, napríklad v USA, čo je faktor, ktorý poukazuje na potrebu vypracovať politiku, ktorá podporí globálne formy elektronického obchodu, a to spolu s potrebou pripomínať dôležitosť internacionalizácie správy internetu v súlade s tuniskou agendou; keďže ani spotrebitelia ani podniky nemôžu využívať výhody digitálneho jednotného trhu, lebo veľmi málo predajcov na internete predáva svoje výrobky a služby do iných členských štátov a väčšina z nich predáva len do obmedzeného počtu členských štátov; keďže treba riešiť otázku diskriminácie spotrebiteľov aj pri platbe, a to tým, že sa zabezpečí, aby sa prijali ustanovenia umožňujúce realizovať a prijímať platby a dodávky tovaru; keďže elektronický obchod je v súčasnosti významnou súčasťou oficiálnej ekonomiky a podniky a spotrebitelia čoraz viac v plnej miere využívajú internetové i tradičné obchodné postupy,

N.  keďže elektronický obchod je medzinárodný a nemožno ho obmedziť hranicami EÚ,

O.  keďže v Digitálnej agende pre Európu sa vymedzujú rozumné ciele v oblasti výkonnosti pre pokrytie vysokorýchlostným a ultrarýchlym širokopásmovým pripojením a pre nástup elektronického obchodu,

P.  keďže rozdrobenosť časti elektronického trhu v rámci EÚ ohrozuje práva stanovené v acquis communautaire,

Q.  keďže európski spotrebitelia a podniky majú nízku právnu istotu v oblasti cezhraničného elektronického obchodu a jedna elektronická transakcia podlieha mnohým právnym ustanoveniam ukladajúcim rôzne požiadavky, ktoré neposkytujú obchodným prevádzkovateľom alebo spotrebiteľom jasné a ľahko vynútiteľné pravidlá,

R.  keďže to isté platí pre mimoeurópsky elektronický obchod, pretože európski spotrebitelia často nerozlišujú medzi európskymi a tretími štátmi pri nakupovaní a predaji na internete; keďže preto treba zapojiť aj tretie krajiny do úsilia o zvýšenie transparentnosti, spoľahlivosti a zodpovednosti elektronického obchodu,

S.  keďže silnejúci cezhraničný rozmer spotrebiteľských trhov prináša nové výzvy pre orgány presadzovania práva, ktorých možnosti sú ohraničené hranicami jurisdikcie a rozdrobenosťou regulačného rámca,

T.  keďže existencia nelegálnych internetových služieb vážne brzdí rozvoj legitímnych trhov s niektorými digitálnymi službami, a to najmä v oblasti hudby, filmov a čoraz viac i kníh a časopisov, keďže duševné vlastníctvo zohráva rozhodujúcu úlohu v digitálnom svete a keďže jeho ochrana, najmä na internete, je naďalej veľkou výzvou,

U.  keďže používatelia elektronického obchodu majú v prípade ujmy z dôvodu uplatnenia nezákonných postupov právo na náhradu, ale v praxi musia pri snahe o súdne riešenie takýchto prípadov čeliť značným prekážkam v dôsledku neznalosti právnych predpisov platných v rôznych členských štátoch, dlhých a zložitých postupov a rizika spojeného so súdnym sporom, najmä v cezhraničných prípadoch, ako aj vysokých cien,

V.  keďže výkon základného práva na súkromný život a ochranu osobných údajov predstavuje dôležitú podmienku pre elektronický obchod,

W.  keďže napriek potenciálu alternatívneho riešenia sporov len 5 % maloobchodníkov používa pravidelne tieto systémy a 40 % maloobchodníkov nevie o možnostiach používať tieto nástroje,

X.  keďže zjednotenie najzákladnejších spotrebiteľských práv, ako aj poštových a bankových poplatkov, poplatkov za autorské práva, postupov DPH a ochrany údajov by bolo pre obchod a spotrebiteľov zásadným krokom k vytvoreniu skutočného jednotného trhu; zdôrazňuje, že členské štáty si musia ponechať právomoc v oblasti postupov DPH,

Y.  keďže rozdielne systémy vyberania poplatkov za autorské práva v členských štátoch sa musia zjednodušiť a spresniť, aby on-line poskytovatelia tovaru a služieb mohli ľahšie sprístupniť výrobky a služby pre spotrebiteľov z rôznych členských štátov; keďže toto prepracovanie systémov vyberania poplatkov za autorské práva by on-line poskytovateľom tovarov a služieb poskytlo väčšiu právnu istotu pri ponúkaní produktov a služieb spotrebiteľom; keďže je nevyhnutné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov s cieľom posilniť dôveru v nákup tovaru a služieb poskytovaných on-line a zaručiť pritom, aby sa na on-line trhu sa dodržiavali obchodné postupy; keďže úplnému fungovaniu európskeho vnútorného trhu v oblasti elektronického obchodu neustále bráni niekoľko vážnych štrukturálnych a regulačných prekážok ako nejednotnosť vnútroštátnych predpisov na ochranu spotrebiteľov a predpisov o DPH, recyklačné poplatky a odvody, ako aj zneužívanie predpisov upravujúcich dohody o výhradnej a selektívnej distribúcii,

Z.  keďže prístup k dostupným, spoľahlivým a vysoko kvalitným poštovým službám v celej Európskej únii je prioritou na realizáciu účinného vnútorného trhu pre elektronický obchod; keďže jestvujúce vertikálne dohody o distribúcii sa často používajú na zabránenie alebo obmedzenie online predaja, a teda neumožňujú maloobchodníkom prístup na väčšie trhy a popierajú právo spotrebiteľov na širší výber a lepšie ceny, čím sa stávajú prekážkou rastu obchodu; keďže cezhraničný elektronický obchod medzi podnikmi môže posilniť konkurencieschopnosť európskych spoločností, pričom im umožní jednoducho nájsť komponenty, služby a know-how od dodávateľov na celom vnútornom trhu (čím sa zároveň dosiahnu nové úspory z rozsahu), a okrem toho je príležitosťou pre firmy, najmä MSP, vytvoriť si medzinárodnú zákaznícku základňu bez toho, aby museli investovať do fyzickej prítomnosti v inom členskom štáte,

AA.  keďže elektronický obchod podporuje rozvoj ekologického jednotného trhu prostredníctvom využívania nízkouhlíkových environmentálnych technológií, noriem, označení, výrobkov a služieb,

AB.  keďže sa musí zlepšiť právna ochrana a posilniť dôvera nakupujúcich v elektronický obchod, pričom sa však nesmie zabudnúť, že právnu ochranu potrebujú aj predajcovia a obchodníci,

AC.  keďže flexibilita na trhoch je najúčinnejším spôsobom podpory rastu; vyzýva európske inštitúcie, aby zabezpečili, že internetové trhy budú čo najflexibilnejšie, čo by umožnilo väčší rozsah podnikania a rozšírenie tohto odvetvia; keďže jednotný digitálny trh sa môže dobudovať, len ak sa vo všetkých členských štátoch EÚ správne uplatňujú dôležité právne predpisy pre jednotný trh vrátane smernice o poskytovaní služieb; keďže je nevyhnutné zabezpečiť právnu istotu a transparentnosť v procese vyrovnávania práv, keď elektronický predajca umiestni obsah chránený autorskými právami na internetovú stránku; keďže, zatiaľ čo sa internet stal najrýchlejšie rastúcim maloobchodným kanálom a elektronický obchod sa na vnútroštátnej úrovni stále zintenzívňuje, prehlbujú sa rozdiely medzi vnútroštátnym a cezhraničným elektronickým obchodom v EÚ a európski spotrebitelia v niektorých členských štátoch EÚ sa pri výbere stretávajú s obmedzeniami geografického, technického a organizačného charakteru,

AD.  keďže tzv. hodnotenie spotrebiteľských trhov Komisie je dobrým nástrojom na monitorovanie stavu cezhraničného elektronického obchodu v EÚ, a to tým, že ukazuje, do akej miery môžu spotrebitelia využívať tovar a služby na jednotnom trhu,

AE.  keďže rozšírenie internetových širokopásmových služieb vo všetkých členských štátoch EÚ v rámci cieľov stanovených na rok 2013 je životne dôležité na to, aby spotrebitelia i podniky mali prístup k digitálnemu hospodárstvu,

Úvod

1.  víta oznámenie Komisie z 22. októbra 2009 o cezhraničnom elektronickom obchode medzi podnikmi a spotrebiteľmi v EÚ;

2.  víta oznámenie Komisie z 19. mája 2010 s názvom Digitálna agenda pre Európu, v ktorom sa vymedzuje stratégia Komisie zameraná okrem iného na to, aby internetové transakcie boli zreteľnejšie, a na budovanie digitálnej dôvery;

3.  vyzýva Komisiu, aby reagovala na naliehavú výzvu uvedenú v Montiho správe s názvom Nová stratégia pre jednotný trh, v ktorej sa dospelo k záveru, že, keďže ide o životne dôležitý nástroj pre budúcnosť vnútorného trhu, mala by EÚ naliehavo vyriešiť zostávajúce prekážky brániace vytvoreniu celoeurópskeho maloobchodného internetového trhu do roku 2012;

4.  víta skutočnosť, že v stratégii EÚ 2020 sa podporuje vedomostné hospodárstvo, a vyzýva Komisiu, aby prijala rázne kroky na zvýšenie rýchlosti širokopásmových služieb, ako aj na úpravu poplatkov za takéto služby v celej Únii s cieľom účinnejšie dosiahnuť jednotný trh pre elektronický obchod;

5.  vyzýva Komisiu, aby v rozumnej lehote harmonizovala všetky hlavné vymedzenia v tejto oblasti, hoci uznáva náročnú prácu, ktorá bola doposiaľ vykonaná v oblastiach súvisiacich s elektronickým obchodom;

6.  zdôrazňuje, že dokončenie jednotného trhu pre elektronický obchod si vyžaduje zo strany Komisie horizontálny prístup vrátane efektívnej koordinácie medzi generálnymi riaditeľstvami; víta preto nedávny záväzok Komisie (v jej správe o Digitálnej agende pre Európu) vytvoriť skupinu komisárov na zabezpečenie skutočne jednotnej politiky;

7.  pripomína, že elektronický obchod treba považovať za osobitný nástroj pre MSP pri zvyšovaní ich konkurencieschopnosti, a nie za samostatný cieľ;

8.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sme naplno využili potenciál elektronického obchodu ako súčasť zvyšovania konkurencieschopnosti EÚ na celosvetovej úrovni;

9.  vyzýva Komisiu, aby sa naliehavo venovala podpore dobre fungujúceho digitálneho jednotného trhu s tovarom a so službami s cieľom mať prospech z jeho obrovského bezmedzného potenciálu pre rast a pracovné miesta;

10.  zdôrazňuje potrebu aktívnej politiky, ktorá občanom a podnikom umožní naplno využívať vnútorný trh a ponúkne kvalitný tovar a služby za konkurenčné ceny; domnieva sa, že to všetko má ešte zásadnejší význam počas súčasnej hospodárskej krízy v rámci boja proti prehlbujúcim sa rozdielom a ochrany zraniteľných spotrebiteľov v okrajových oblastiach alebo s obmedzenou mobilitou, skupín s nízkymi príjmami a malých a stredných podnikov, ktoré majú osobitný záujem o vstup do elektronického obchodu;

Predchádzanie rozdrobovaniu internetového vnútorného trhu

11.  požaduje lepšiu aproximáciu predzmluvných informácií v elektronickom obchode v záujme vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov, pokiaľ sa táto harmonizácia dá prispôsobiť, aby sa zabezpečila väčšia miera transparentnosti a dôvery medzi spotrebiteľmi a predajcami pri zachovaní minimálnej harmonizácie týkajúcej sa zmlúv v konkrétnych odvetviach;

12.  pripomína existenciu významných rozdielov v rámci pravidiel a postupov obchodníkov predávajúcich na diaľku, a to v oblasti záruky a zodpovednosti, ktoré poskytujú v rámci hraníc svojho štátu a mimo nich, ako aj výhody, ktoré by im z tejto harmonizácie vyplynuli; požaduje, aby sa dôkladne posúdil vplyv dôsledkov prípadnej harmonizácie pravidiel, ktoré sa týkajú právneho ručenia za súlad s jestvujúcimi vnútroštátnymi predpismi, na elektronický obchod;

13.  požaduje zjednotenie pravidiel a postupov, ktoré umožňujú obchodníkom predávajúcim na diaľku prekročiť hranice svojho štátu pri ponúkaných zárukách a ručení;

14.  podporuje rozvoj vhodného, účinného, bezpečného a inovatívneho platobného režimu online, ktorý bude spotrebiteľom poskytovať slobodu a možnosť výberu, čo sa týka spôsobu platby, nebude ukladať poplatky, ktoré by mohli ohroziť alebo obmedziť tento výber, a zabezpečí ochranu údajov o spotrebiteľoch;

15.  zdôrazňuje význam posilnenia dôvery v systémy cezhraničných internetových platieb (napr. kreditné alebo debetné karty a elektronické peňaženky) tým, že sa podporí škála spôsobov platby, posilní sa interoperabilita a spoločné normy, prekonajú sa technické prekážky, podporia sa najbezpečnejšie technológie elektronických transakcií, zosúladia a posilnia sa právne predpisy o otázkach súkromia a bezpečnosti a podporí sa boj proti podvodným aktivitám, ako aj informovanosť a vzdelávanie verejnosti;

16.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na vytvorenie európskeho finančného nástroja pre kreditné a debetné karty s cieľom uľahčiť on-line spracovávanie transakcií uskutočňovaných prostredníctvom kariet;

17.  opätovne potvrdzuje význam cezhraničného elektronického obchodu medzi podnikmi ako prostriedku, vďaka ktorému môžu európske spoločnosti, najmä MSP, rásť, dosahovať väčšiu konkurencieschopnosť a vytvárať inovačnejšie produkty a služby; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili pevný a spoľahlivý právny a regulačný rámec s cieľom poskytnúť spoločnostiam záruky, ktoré potrebujú na to, aby mohli bez obáv vykonávať cezhraničné transakcie elektronického obchodu medzi podnikmi;

18.  víta návrh Komisie na podporu elektronickej fakturácie a vyzýva Radu, aby urýchlene dosiahla dohodu s Parlamentom; vyzýva tiež Komisiu a členské štáty, aby navrhli opatrenia a dosiahli dohody, čo sa týka zjednodušenia a zefektívnenia povinnosti vykazovania DPH v oblasti cezhraničného elektronického obchodu, ako aj zjednodušenia postupov pri registrácii subjektov do systému DPH;

19.  víta návrh Komisie na zjednodušenie povinného vykazovania dane z pridanej hodnoty a na „zjednodušenú fakturáciu“ pri predaji na diaľku a zdôrazňuje, že v oblasti daňových právnych predpisov vrátane DPH by sa mala dodržiavať zásada subsidiarity;

20.  vyzýva Komisiu, aby sprístupnila jednotný plán výberu DPH s cieľom podporiť cezhraničný obchod MSP s nižšími administratívnymi nákladmi;

21.  zdôrazňuje, že treba objasniť vplyv balíka DPH na cezhraničné poštové služby, aby sa zabránilo právnej neistote a zvýšeniu cien; zastáva názor, že na oslobodenie univerzálnych poštových služieb od DPH podľa smernice EÚ o DPH nesmie mať vplyv nové pravidlo zdaňovania v mieste poskytovania služieb;

22.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala hodnotenie vplyvu týkajúce sa zriadenia alebo ustanovenia vnútroštátnych orgánov, ktoré by sa zaoberali žiadosťami o registráciu pre cezhraničný elektronický on-line obchod podávanými spoločnosťami alebo podnikateľmi z príslušného členského štátu, a európskeho orgánu, ktorý by prepojil vnútroštátne orgány s cieľom umožniť rýchle dobudovanie vnútorného trhu;

23.  zdôrazňuje potrebu zjednodušiť a zefektívniť opatrenia týkajúce sa elektrického a elektronického odpadu, cezhraničného riadenia poplatkov za autorské práva na nenahraté médiá a nahrávacie zariadenia, udeľovania licencií na obsahy v rámci EÚ, ako aj pravidlá EÚ upravujúce cezhraničnú elektronickú fakturáciu za diaľkové predaje;

24.  podporuje zjednodušenie súčasného systému vyberania poplatkov za autorské práva, pretože súčasný systém v závažnej miere obmedzuje spotrebiteľov a kladie prekážky pri fungovaní jednotného trhu;

25.  vyzýva Komisiu, aby predložila opatrenia na podporu iniciatívy presadzujúcej elektronické faktúry s cieľom zabezpečiť celoeurópske používanie elektronických faktúr do roku 2020;

26.  navrhuje vytvorenie systému tzv. jednotného kontaktného miesta na európskej úrovni, ktorý umožní nájdenie cezhraničných riešení na administratívne riadenie rôznych pravidiel a noriem členských štátov ako daňové priznanie a platba DPH alebo iné platné dane;

27.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti ako presadzovať lepší prístup ku kreatívnemu obsahu typu hudby a audiovizuálnych diel na internete a ako reagovať na požiadavky občanov na cezhraničné služby priaznivé pre spotrebiteľov;

28.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby viac zjednotili centrá jednotného trhu zahŕňajúce sieť SOLVIT, jednotné kontaktné miesta (ako vyžaduje smernica o službách), strediská výrobkov (ako sa uvádza v nariadení o vzájomnom uznávaní) a ďalšie informácie vrátane právnych požiadaviek podnikov na cezhraničný a internetový predaj ich výrobkov; zdôrazňuje, že fungovanie tohto jednotného kontaktného miesta je na dokončenie jednotného trhu v oblasti elektronického obchodu kľúčové;

29.  pripomína Komisii, že naďalej existujú medzery v právnom rámci pre služby poskytované on-line, a vyzýva Komisiu, aby predložila cielené legislatívne návrhy s cieľom zlepšiť prístup spotrebiteľov k on-line výrobkom a službám a ponúknuť im jednoduchú koncepciu jednotného kontaktného miesta;

30.  poukazuje na význam zjednodušenia cezhraničných pravidiel a zníženia nákladov maloobchodníkov a podnikateľov vynakladaných na zabezpečenie súladu s predpismi, a to tým, že sa poskytnú praktické riešenia v oblastiach ako účtovanie a vykazovanie DPH, poplatky za elektronický odpad a recyklačné poplatky, poplatky za autorské práva, ochrana spotrebiteľa, označovanie etiketami a osobitné odvetvové pravidlá; na tento účel požaduje vytvorenie systému tzv. jedného kontaktného miesta a podporu cezhraničných riešení elektronickej správy, ako je elektronická fakturácia a elektronické verejné obstarávanie;

31.  vyjadruje poľutovanie, že smernica o službách sa v niektorých členských štátoch ešte neuplatňuje v plnej miere; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ukončili diskrimináciu spotrebiteľov na základe elektronickej adresy alebo bydliska a zaručili efektívne uplatňovanie článku 20 ods. 2 smernice o službách, ako aj náležité presadzovanie vnútroštátnych ustanovení zavádzajúcich toto pravidlo o zákaze diskriminácie v právnych systémoch členských štátov zo strany vnútroštátnych orgánov a súdov;

32.  zdôrazňuje význam voľného pohybu tovaru a služieb pre ďalší rozvoj elektronického obchodu s osobitným zameraním sa na zásadu nediskriminácie v rámci vnútorného trhu na základe štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska príjemcu; znova pripomína, že táto zásada nediskriminácie je nezlučiteľná s uvalením ďalších právnych a administratívnych požiadaviek na štátnych príslušníkov iných členských štátov, ktorí chcú využiť službu alebo výhodnejšie podmienky či ceny; vyzýva preto Komisiu, aby proti takejto diskriminácii prijala opatrenia na základe článku 20 ods. 2 smernice o službách;

33.  zdôrazňuje, že je dôležité odstrániť diskrimináciu on-line spotrebiteľov z dôvodu ich on-line krajiny pôvodu vypracovaním ustanovení pre platby uskutočňované on-line zo všetkých 27 členských štátov EÚ vrátane možnosti výberu z rôznych foriem platieb uskutočňovaných on-line pre zákazníkov;

34.  požaduje jednotný politický prístup k dobudovaniu jednotného trhu s dopravou pre všetky spôsoby dopravy (vrátane cestnej nákladnej dopravy a železničnej nákladnej dopravy), ako aj k environmentálnym právnym predpisom, aby sa predišlo neefektívnosti dodávateľského reťazca alebo zbytočnému zvyšovaniu nákladov pre predajcov na diaľku a zákazníkov elektronického obchodu;

35.  domnieva sa, že reforma odvetvia poštových služieb a podpora interoperability a spolupráce medzi poštovými systémami a službami môžu mať významný vplyv na rozvoj cezhraničného elektronického obchodu, ktorý si vyžaduje nenákladnú a efektívnu distribúciu a sledovanie výrobkov; zdôrazňuje preto potrebu rýchleho vykonania tretej smernice o poštových službách (2008/6/ES);

Dobudovanie vnútorného trhu prostredníctvom elektronického obchodu

36.  požaduje prijatie opatrení s cieľom prispieť k zvýšeniu počtu používateľov internetu a k zlepšeniu kvality, ceny a rýchlosti internetu v tých štátoch a regiónoch Únie, ktoré nemajú kvalitné pripojenie, aby sa zabezpečilo, že do roku 2013 bude v celej EÚ dostupné širokopásmové pripojenie; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť každému občanovi dostupnosť širokopásmového pripojenia a podčiarkuje, že prístup k rýchlemu pripojeniu na internet by sa mal umožniť aj vo vidieckych, v odľahlých a okrajových oblastiach s prihliadnutím najmä na spotrebiteľov a podnikateľov s bydliskom v horských oblastiach alebo na ostrovoch, kde okrem toho, že prístup k internetu je obmedzenejší, sú veľmi vysoké poštovné poplatky a čas doručenia zakúpeného alebo predaného tovaru je veľmi dlhý;

37.  konštatuje, že v súvislosti s revíziou smernice o univerzálnej službe je pre rozvoj elektronického obchodu nevyhnutný ďalší rozvoj rýchleho a cenovo dostupného širokopásmového prístupu, ktorý sa musí stať prioritou, keďže jednou z najzávažnejších prekážok využívania elektronického obchodu je naďalej to, že európski občania nemajú prístup k internetu;

38.  podporuje ciele Komisie v oblasti širokopásmového pripojenia umožniť do roku 2013 všetkým občanom EÚ prístup k základnému širokopásmovému pripojeniu a umožniť do roku 2020 všetkým občanom prístup k širokopásmovému pripojeniu s rýchlosťou minimálne 30 Mb/s, pričom polovica občanov EÚ by mala mať prístup k širokopásmovému pripojeniu s rýchlosťou 100 Mb/s, a požaduje konkrétne opatrenia na zabezpečenie naplnenia týchto cieľov; zdôrazňuje, že by sa mali zaviesť osobitné opatrenia na ochranu detí a mladých ľudí, predovšetkým prostredníctvom vytvorenia systémov overovania veku a zákazu internetových marketingových praktík, ktoré majú negatívny vplyv na správanie detí;

39.  vyzýva Komisiu, aby začala vypracúvať európske normy na uľahčenie cezhraničného elektronického obchodu, preklenula rozdiely medzi uplatniteľnými právnymi predpismi v rôznych členských štátoch a aby v rámci selektívnej distribučnej siete odstránila povinnosť prevádzkovať fyzickú predajňu pred predávaním na internete, ak sa preukáže, že takáto povinnosť je v rozpore s právnymi predpismi o hospodárskej súťaž alebo nie je odôvodnená povahou predávaných výrobkov alebo služieb tvoriacich predmet zmluvy, aby spotrebitelia i malé a stredné podniky mohli naplno využívať potenciál vnútorného trhu v elektronickom prostredí; vyjadruje znepokojenie nad rozhodnutím Komisie o povinnosti prevádzkovať fyzickú predajňu pred predávaním na internete, keďže táto požiadavka zásadne obmedzuje internetový predaj;

40.  domnieva sa, že internetové platformy hrajú významnú úlohu pri rýchlom rozširovaní (najmä cezhraničného) elektronického obchodu v Európe, umožňujú prístup na trh pre státisíce MSP a ponúkajú spotrebiteľom širší výber, pričom súčasne zavádzajú mnohé príklady osvedčených postupov na zvyšovanie dôvery a transparentné informovanie o právach a povinnostiach a v prípade potreby na uľahčovanie urovnávania sporov medzi účastníkmi internetových transakcií; žiada internetové platformy, aby tovar a služby poskytovali všetkým európskym spotrebiteľom bez akejkoľvek územnej diskriminácie podľa členských štátov;

41.  zdôrazňuje dôležitosť otvoreného formátu na výmenu dokumentov v záujme elektronického prepojenia podnikov a vyzýva Komisiu, aby prijala konkrétne kroky na podporu vytvorenia a rozšírenia takéhoto formátu;

42.  zdôrazňuje dôležitosť lepších usmernení a prístupných finančných nástrojov, ktoré MSP pomôžu vytvoriť okrem fyzickej predajne aj elektronický obchod;

43.  zdôrazňuje dôležitosť otvoreného a neutrálneho prístupu k vysokorýchlostnému internetu, bez ktorého by elektronický obchod nebol možný;

44.  zdôrazňuje, že dokončenie jednotného trhu s elektronickým obchodom sa nesmie obmedzovať na legislatívne opatrenia a kontroly, ale musí ho navyše sprevádzať posilnenie iných oblastí internetu, konkrétne elektronickej verejnej správy a elektronického vzdelávania;

45.  zdôrazňuje potrebu monitorovať uplatňovanie pravidiel nedávno prijatého nariadenia Komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20. apríla 2010 o výhradnej a selektívnej distribúcii na základe trhových informácií od zainteresovaných strán o trhu a vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž a v prípade potreby prehodnotiť tieto pravidlá s cieľom obmedziť prekážky internetových predajov; vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2011 prišla s návrhmi na riešenie týchto problémov;

46.  vyzýva Komisiu, aby posilnila súkromie spotrebiteľov a zabezpečila, že všetky údaje spotrebiteľov vrátane údajov o nákupe a prezeraní budú spotrebiteľom na požiadanie k dispozícii a že ich dodávatelia budú uchovávať počas obdobia akceptovaného podľa práva EÚ;

47.  žiada tiež Komisiu o vypracovanie takých pravidiel a noriem, aby vzájomná neprepojiteľnosť softvéru na komerčných stránkach a stránkach sociálnych sietí nebránila spotrebiteľom pri zmene ich nákupných možností;

48.  zdôrazňuje dôležitosť elektronických podpisov a infraštruktúry verejných kľúčov (public key infrastructure – PKI) pre bezpečné služby elektronickej verejnej správy na celoeurópskej úrovni a vyzýva Komisiu, aby vytvorila portál európskych overovacích orgánov s cieľom zabezpečiť cezhraničnú interoperabilitu elektronických podpisov;

49.  vyzýva Komisiu a členské štáty, uvedomujúc si dôležitosť využívania celkového potenciálu jednotného trhu, aby zabezpečili, že do roku 2015 sa najmenej 50 % všetkých postupov verejného obstarávania bude realizovať elektronickým spôsobom, v súlade s akčným plánom dohodnutým na ministerskej konferencii o elektronickej štátnej správe, ktorá sa konala v Manchestri v roku 2005;

50.  domnieva sa, že mobilný obchod (m-obchod) môže byť dôležitou súčasťou elektronického obchodu, pretože môže osloviť milióny európskych občanov, ktorí využívajú mobilné telefóny a nepoužívajú osobné počítače, a tým napomôcť zbližovanie internetu a mobilných technológií a podporiť vedúce postavenie EÚ na trhu mobilných komunikácií;

51.  domnieva sa, že vytvorenie a podpora spoločných otvorených technických a operačných špecifikácií a noriem (pokiaľ ide o zlučiteľnosť, interoperabilitu, dostupnosť, bezpečnosť, logistiku, dodávku atď.) uľahčí cezhraničný elektronický obchod tým, že spotrebiteľom, najmä ľahko zraniteľným a neskúseným počítačovým používateľom, poskytne podporu a prekoná operačné, technické, kultúrne a jazykové prekážky existujúce medzi jednotlivými členskými štátmi;

52.  uznáva špecifické právne problémy spojené s rozvojom vnútorného trhu pre mobilný obchod schopný zabezpečiť rešpektovanie práv spotrebiteľov a súkromia, ako aj ochranu neplnoletých spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby túto otázku podrobne preskúmala;

53.  zdôrazňuje potrebu väčšej transparentnosti dodávateľského reťazca elektronického obchodu, aby mal spotrebiteľ vždy možnosť identifikovať dodávateľa podľa obchodného mena, ako aj zemepisnej adresy, kontaktných údajov a daňového identifikačného čísla a zistiť, či je dodávateľ sprostredkovateľom alebo konečným dodávateľom, čo je mimoriadne dôležité v súvislosti s on-line aukčnými obchodmi;

54.  vyzýva Komisiu, aby stanovila jasný súbor noriem nevyhnutných pre cezhraničný elektronický obchod na úrovni EÚ, ako napríklad povinnosť obchodníkov poskytovať svojim zákazníkom a orgánom verejnej správy jednoduchý, priamy, trvalý a bezplatný prístup k informáciám o mene a registračnom čísle obchodníka alebo poskytovateľa služby, o cenách ponúkaného tovaru a služieb a akýchkoľvek dodatočných dopravných nákladoch, ktoré by mohli zvýšiť účet;

55.  vyzýva Komisiu, aby pre podnikateľov, ktorí dobrovoľne využívajú štandardizované zmluvy a štandardizované všeobecné obchodné podmienky, stanovila požiadavku zvýraznenia tých ustanovení, ktoré sú od nich odlišné;

56.  domnieva sa, že pravidlá upravujúce zmluvy uzatvárané na diaľku by sa mali vzťahovať aj na zmluvy uzavreté medzi spotrebiteľom a profesionálnym obchodníkom pri on-line aukčných obchodoch, a vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie preskúmala a vyhodnotila pravidlá upravujúce osobitné zmluvy uzatvárané na diaľku o turistických službách (letenky, ubytovanie v hoteli, prenájom vozidiel, služby v oblasti voľného času atď.) objednávaných individuálne cez internet, a to najmä s cieľom zvýšiť zodpovednosť on-line aukčných obchodov za lepšiu ochranu práv spotrebiteľov;

57.  vyzýva Komisiu, aby vyjasnila pravidlá reklamy (priamej alebo nepriamej) na internete v ostatných členských štátoch;

Zlepšenie právnej ochrany používateľov cezhraničného elektronického obchodu

58.  vyzýva na zavedenie povinnosti vykonávať externé audity v prípade niektorých osobitných typov elektronických služieb, kde je zvýšená potreba zabezpečiť ich úplnú bezpečnosť a ochrániť osobné informácie a údaje (napríklad v prípade internetového bankovníctva);

59.  zdôrazňuje, že používatelia (spotrebitelia a predávajúci) potrebujú mať právnu istotu pri on-line operáciách, a víta návrh Komisie v oznámení nazvanom Digitálna agenda pre Európu na aktualizáciu ustanovení o obmedzenom ručení služieb informačnej spoločnosti v súlade s technologickým pokrokom v rámci smernice o elektronickom obchode (pozri poznámku pod čiarou č. 13 oznámenia);

60.  naliehavo žiada Komisiu, aby podnikla kroky na vytvorenie právnej istoty a zastavila vážne trieštenie, ku ktorému dochádza v súvislosti s postupom vyrovnávania práv a rôznymi jurisdikciami členských štátov pri vkladaní mediálneho obsahu na internetové stránky;

61.  domnieva sa, že prioritou by malo byť odstránenie administratívnych a regulačných prekážok v cezhraničnom elektronickom obchode do roku 2013 tým, že sa pre spotrebiteľov a podniky vo všetkých dvadsiatich siedmich členských štátoch EÚ zavedie jednotný súbor pravidiel, ktoré vytvoria priaznivé digitálne prostredie, podnikom i spotrebiteľom poskytnú právnu istotu, zjednodušia postupy, znížia náklady na zabezpečenie súladu s predpismi, obmedzia nekalú hospodársku súťaž a uvoľnia potenciál trhu EÚ v oblasti elektronického obchodu; zdôrazňuje, že na tento účel môže významnú úlohu zohrať jednotná interpretácia a vykonávanie legislatívnych nástrojov, ako je smernica o právach spotrebiteľov, smernica o elektronickom obchode (2000/31/ES), článok 20 ods. 2 smernice o službách (2006/123/ES) a smernica o nekalých obchodných praktikách (2005/29/ES); vyzýva preto Komisiu, aby pokračovala v prebiehajúcom hodnotení acquis Spoločenstva, ktoré má vplyv na jednotný digitálny trh, a aby navrhla cielený legislatívny postup, pokiaľ ide o kľúčové prekážky;

62.  domnieva sa, že posilnenie dohľadu nad trhom, transparentnosti pravidiel a mechanizmov presadzovania práva v záujme povzbudenia dôvery používateľov má kľúčový význam, pretože výdavky spotrebiteľov budú dôležitým faktorom v rámci hospodárskej obnovy; zastáva názor, že orgány verejnej správy by mali dostať viac zdrojov na vyšetrovanie a v konečnom dôsledku aj zastavenie nezákonných obchodných praktík; vyzýva Komisiu, aby vytvorila európsky systém včasného varovania vrátane databázy na boj proti podvodným aktivitám na digitálnom trhu; vyzýva Komisiu, aby podľa potreby aktualizovala systém rýchleho varovania RAPEX; zdôrazňuje, že takéto iniciatívy musia dodržiavať pravidlá na ochranu údajov;

63.  vyzýva orgány verejnej správy, aby urýchlene podnikli kroky proti škodiacim internetovým stránkam tým, že budú viac dbať na práva spotrebiteľov vrátane prijatia opatrení na zavedenie klasifikácie bezpečných a istých internetových stránok a zabezpečenia toho, že spoločnosti poskytujúce sponzorované reklamné služby nebudú propagovať nezákonné internetové stránky;

64.  vyjadruje presvedčenie, že dôveru spotrebiteľa je možné získať prostredníctvom noriem a etického kódexu, ktoré umožnia, aby sa on-line poskytovatelia služieb mohli prispôsobiť rýchlo sa meniacemu technickému rozvoju;

65.  zdôrazňuje, že internetové cielenie a profilovanie by mali v plnej miere dodržiavať pravidlá na ochranu údajov;

66.  zdôrazňuje, že treba zabezpečiť konzistentný výklad právnych predpisov EÚ o ochrane údajov s cieľom zabezpečiť zvýšenú ochranu údajov a zvýšiť dôveru spotrebiteľa v systémy platieb uskutočňovaných on-line;

67.  domnieva sa, že zlepšením systémov ochrany spotrebiteľov v EÚ sa môže zaistiť dôvera spotrebiteľa v cezhraničné transakcie uskutočňované on-line vrátane ochrany proti podvodom s kreditnými kartami;

68.  vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby sa v oblasti elektronického obchodu neobchádzalo dôsledné presadzovanie autorských práv;

69.  je presvedčený, že cezhraničné vyhľadávanie a reklama na internete by malo poskytovať spotrebiteľom a obchodníkom lepšie informácie a zvýšiť ich schopnosť porovnávať a rozlišovať ponuky; v tejto súvislosti vyjadruje obavy v súvislosti s možnými narušeniami hospodárskej súťaže, s ktorými by sa mohli stretnúť spotrebitelia a podnikatelia v niektorých členských štátoch EÚ; vyzýva Komisiu, aby sa v spolupráci s odvetvím zaoberala nedostatkami platforiem vyhľadávania a reklamy na internete a aby podporovala ich cezhraničné fungovanie, napríklad prostredníctvom podpory domén .eu;

70.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom monitorovania zabezpečila, aby sa v elektronickom obchode neobchádzalo dôsledné uplatňovanie právnych predpisov o autorských právach;

71.  žiada Komisiu, aby urýchlene iniciovala a vypracovala hodnotenie vplyvu najvhodnejšej metódy na vyberanie poplatkov za autorské práva vrátane možnosti vyberať poplatok v čase a na mieste, kde je produkt prvýkrát umiestnený na trh v Európskej únii, keďže zainteresované strany sa nedokážu dohodnúť;

72.  zhoduje sa s Komisiou v názore, že mechanizmy alternatívneho riešenia sporov, napríklad mediácia a rozhodcovské konanie alebo mimosúdne vyrovnanie, môžu byť vhodným a atraktívnym prostriedkom pre spotrebiteľov; poznamenáva, že niektoré súkromné subjekty, napríklad internetové platformy, zaviedli úspešné iniciatívy na podporu dôvery spotrebiteľov, ktoré používajú vnútorné nástroje na riešenie sporov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporili rozvoj alternatívneho riešenia sporov v záujme zlepšenia úrovne ochrany spotrebiteľa a maximalizácie dodržiavania právnych predpisov; pripomína pozitívne skúsenosti so sieťou SOLVIT a sieťou európskych spotrebiteľských stredísk; vyzýva na vytvorenie európskeho informačného systému pre spotrebiteľov v elektronickom prostredí, ktorý by ponúkal podrobné usmernenia a informácie o právach a povinnostiach na digitálnom trhu; zdôrazňuje však, že takéto mechanizmy by mali iba dopĺňať a nie nahrádzať súdne alebo administratívne prostriedky presadzovania;

73.  poukazuje na význam zvýšenia v súčasnosti nízkej úrovne dôvery spotrebiteľov v cezhraničné transakcie posilnením presadzovania súčasných pravidiel v on-line prostredí a v cezhraničnom rozsahu, zvýšením právomocí orgánov na ochranu práv spotrebiteľa, podporou spolupráce medzi orgánmi verejnej moci a vytvorením efektívnych mechanizmov na úrovni celej EÚ zameraných na monitorovanie a audit trhu, spracúvanie sťažností a riešenie sporov;

74.  podporuje uplatňovanie alternatívnych mechanizmov riešenia sporov s možnosťou využiť ich prostredníctvom on-line postupu, ktorý bude okamžite prístupný cez európsky portál elektronickej justície, hneď ako bude k dispozícii;

75.  zdôrazňuje potrebu vypracovať a štandardizovať pravidlá ponuky vysokokvalitnej právnej ochrany neplnoletých a podporuje spustenie informačných a vzdelávacích kampaní pre rodičov, učiteľov a právnych zástupcov, ktoré by ich upovedomili o ich zodpovednosti oboznámiť deti s rizikami spojenými s využívaním elektronického obchodu a o dôležitosti ostražitosti, čo sa týka využívania internetu deťmi;

76.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali rýchle kroky na boj proti nelegálnym internetovým službám, ktoré nedodržiavajú pravidlá o ochrane spotrebiteľov, ochrane mladistvých, autorských právach, daniach a väčšinu iných platných zákonov;

77.  zdôrazňuje, že sa treba vyhnúť rizikám, ktoré predstavujú ponuky ilegálnych produktov na internete, najmä falšovaných liekov a zdravotníckych výrobkov, podporovaním zdravotnej gramotnosti a používaním osobitných internetových stránok s doménami .eu, ktoré by upozorňovali na zavádzajúce informácie;

78.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh obsahujúci vhodné opatrenia alebo sankcie týkajúce sa elektronického obchodu s falšovanými výrobkami a liekmi vrátane klasifikácie bezpečných a istých internetových stránok, napr. systémy osvedčení pre schválené lekárne;

79.  zdôrazňuje, že štátnym zamestnancom a súdnym orgánom treba poskytovať riadnu odbornú prípravu a vzdelávanie v oblasti pravidiel ochrany spotrebiteľa v EÚ;

Stratégia elektronickej dôvery zameraná na pozdvihnutie dôvery využívateľov elektronického obchodu

80.  žiada vypracovanie jednotného právneho nástroja, ktorým by sa zlúčili rozličné platné texty, aby sa vyjasnili pravidlá platné pre elektronický obchod; víta návrh smernice o právach spotrebiteľov predložený Komisiou a požaduje, kde je to vhodné, primeranú úroveň harmonizácie niektorých aspektov spotrebiteľského zmluvného práva, najmä v oblasti riešenia určitých typov reklamácií v záručnej dobe; nazdáva sa, že by to malo zahŕňať ostatné smernice, napríklad smernice o diaľkovom predaji finančných služieb a elektronickom obchode;

81.  vyzýva Komisiu, aby posúdila, či by vytvorenie portálu elektronického obchodu, ktorý by bol spravovaný Komisiou a na ktorom by sa podieľali zainteresované strany a členské štáty, mohlo prispieť k rozšíreniu najlepších postupov a informácií, a tým posilniť dôveru spotrebiteľov a podporiť cezhraničný elektronický obchod;

82.  vyzýva Komisiu, aby naďalej študovala dôvody odmietania elektronického obchodu zo strany spotrebiteľov s cieľom vytvoriť účinné usmernenia pre príslušné právne predpisy, a navrhuje vytvoriť hodnotiacu tabuľku („scoreboard“) zameranú na elektronický obchod s cieľom získať obraz o správaní sa spotrebiteľa v elektronickom obchode a poznať faktory, ktoré určujú jeho výber;

83.  uznáva, že občania prestanú reagovať, vyjadrovať slobodne svoje názory a vstupovať do transakcií, ak nebudú mať dostatočnú dôveru v právny rámec nového digitálneho priestoru; keďže zaručenie a presadzovanie základných práv v tomto kontexte je zásadnou podmienkou dôvery zo strany občanov; keďže zabezpečenie ochrany práv duševného vlastníctva a iných práv je zásadnou podmienkou dôvery zo strany podnikateľov;

84.  vyzýva Komisiu, aby zrušila povinnosť mať fyzickú predajňu pred predávaním na internete, pretože takáto požiadavka je pre internetový predaj výraznou prekážkou;

85.  zdôrazňuje, že pre ďalší rozvoj cezhraničného elektronického obchodu je dôležité, aby sa v rámci acquis communautaire vytvoril ucelený celoeurópsky rámec na ochranu a presadzovanie práv duševného vlastníctva, zintenzívnenie boja proti nelegálnemu a falšovanému tovaru a na zvyšovanie informovanosti európskych spotrebiteľov o týchto otázkach;

86.  poukazuje na to, že je nevyhnutné zaviesť právne predpisy platné pre všetky elektronické transakcie, čo má zásadný význam z hľadiska ochrany práv užívateľov služieb elektronického obchodu;

87.  požaduje, aby sa v rámci výskumných programov vytvorili inovačné výskumné projekty zamerané na podporu a zjednotenie trhu EÚ v oblasti elektronického obchodu tým, že sa zvýši dôvera spotrebiteľov, posilní sa ich postavenie a rozšíri sa škála výberu v digitálnom prostredí;

88.  požaduje efektívne monitorovanie vývoja v oblasti elektronického obchodu z právneho, technického a hospodárskeho hľadiska a poukazuje na potrebu posúdenia vplyvu všetkých rozhodnutí s dosahom na jednotný digitálny trh a informačnú spoločnosť; užitočným nástrojom na tento účel by bola „výsledková tabuľka elektronického obchodu“ na hodnotenie prostredia európskeho internetového trhu;

89.  nazdáva sa, že dôveru spotrebiteľov možno rozvíjať odstraňovaním prekážok pre cezhraničný elektronický obchod pri súčasnom zachovaní najvyššej úrovne ochrany spotrebiteľa a že ju možno budovať prostredníctvom európskych certifikačných orgánov alebo značiek dôvery, ktoré by zaručovali spoľahlivosť a kvalitu tovaru uvádzaného na cezhraničný elektronický trh; domnieva sa, že treba vytvoriť udržateľnú európsku značku dôvery s jasnými a transparentnými pravidlami kontrolovanými Komisiou; takýto systém európskej značky dôvery sa musí opierať o kontrolu noriem alebo mechanizmus ich presadzovania, ako to už je na vnútroštátnej úrovni v niektorých členských štátoch; uznáva, že systém cezhraničnej európskej značky dôvery môže fungovať len v kontexte práva EÚ, na ktorom môže byť európska značka dôvery založená; je presvedčený, že akýkoľvek systém európskej značky dôvery musí podliehať podrobnému hodnoteniu vplyvu a musí sa realizovať v spolupráci s existujúcimi značkami dôvery v európskych štátoch;

90.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa podporovali a presadzovali celoeurópske logá a značky dôvery a kvality, ktoré spotrebiteľom pomôžu rozpoznať uznávaných on-line obchodníkov, ocenia najlepšie postupy a podnietia inováciu, čo podporí podniky EÚ v ich snahách prekročiť svoj domáci trh;

91.  zdôrazňuje, že v on-line prostredí, kde sú kupujúci a predajca od seba vzdialení a kupujúci má len obmedzenú možnosť hodnotiť fyzickú kvalitu výrobkov, má z hľadiska transparentnosti rozhodujúci význam prístup k presným a jasným informáciám;

92.  zdôrazňuje úsilie Komisie a vnútroštátnych poštových regulačných úradov o správne a včasné vykonávanie tretej smernice o poštových službách (2008/6/ES) vo všetkých 27 členských štátoch s cieľom dosiahnuť zvýšenie hospodárskej súťaže, nižšie ceny a lepšie služby, ako aj zlepšiť podmienky doručovania tovaru zakúpeného v rámci cezhraničného elektronického obchodu; zdôrazňuje tiež dôležitosť zabezpečenia dostupnosti poisťovacích služieb pre doručovanie balíkov;

93.  vyzýva na vytvorenie programu a využívanie existujúcich finančných nástrojov pre projekty zamerané na zvyšovanie dôvery spotrebiteľov v elektronický obchod vrátane vzdelávacích a informačných kampaní na európskej aj vnútroštátnej úrovni a projektov zabezpečujúcich kvalitu on-line služieb v praxi (napr. tzv. fiktívne nákupy); zdôrazňuje potrebu rozvinúť internetové nástroje na vzdelávanie spotrebiteľov týkajúce sa elektronického obchodu a nových digitálnych technológií (hlavné práva spotrebiteľov na internete, elektronický obchod, pravidlá o ochrane údajov a pod.), napríklad projekt Dolceta (Rozvoj on-line vzdelávacích nástrojov pre dospelých spotrebiteľov); tým sa občanom umožní zdokonaliť svoju digitálnu gramotnosť a zlepšiť svoje znalosti v oblasti práv a povinností, ako aj využívať výhody elektronického obchodu v digitálnej spoločnosti;

94.  je presvedčený, že dôveru spotrebiteľov možno ďalej podporiť zabezpečením dôvery verejnosti v on-line prostredie, odstránením obáv týkajúcich sa ochrany osobných údajov, správy zhromažďovaných údajov, identifikácie cieľovej skupiny na základe správania spotrebiteľov, ako aj profilácie a reklamy a zvyšovaním informovanosti spotrebiteľov prostredníctvom vzdelávacích a informačných kampaní; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na prispôsobenie smernice o ochrane údajov súčasnému digitálnemu prostrediu;

95.  zdôrazňuje potrebu zjednodušenia dodávateľského reťazca a podmienok cezhraničného internetového obchodu a zaistenia vyššej transparentnosti tým, že sa stanovia predpisy o zavádzajúcich alebo neúplných informáciách o právach spotrebiteľov, celkových nákladoch a kontaktných údajoch obchodníkov a podporia najlepšie a spravodlivé postupy, odporúčania a usmernenia pre elektronické obchody; uznáva úsilie, ktoré v tejto oblasti vynaložila EÚ s cieľom objasniť podmienky a ceny leteckého cestovného ako pozitívny príklad hodný nasledovania;

96.  zdôrazňuje význam rýchleho a účinného uplatňovania európskeho nástroja mikrofinancovania Progress, ktorý bol zavedený v júni 2010 a ktorý by mohol poskytnúť nový impulz týkajúci sa podpory on-line podnikov, najmä pre osoby, ktoré sa nedávno stali nezamestnanými;

97.  je presvedčený, že na rozvoj európskeho digitálneho prostredia je nevyhnutná mediálna a počítačová gramotnosť a informovanosť; vyzýva preto, aby sa na úrovni EÚ a členských štátov začal akčný plán v oblasti digitálnej gramotnosti a začlenenia, ktorý by zahŕňal najmä: možnosti osobitnej odbornej prípravy v oblasti digitálnej gramotnosti pre nezamestnané osoby a skupiny, ktoré sú ohrozené vylúčením, stimuly pre iniciatívy súkromného sektora s cieľom poskytnúť všetkým zamestnancom odbornú prípravu zameranú na získavanie digitálnych zručností, celoeurópsku iniciatívu „Be smart on-line!“ (Na internet s rozumom), ktorá by umožnila všetkým študentom, a to aj tým, ktorí sú zapojení do celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy, oboznámiť sa s bezpečným používaním IKT a služieb on-line a spoločný systém certifikácie IKT na úrovni EÚ;

98.  víta záväzok Komisie vydať do roku 2012 kódex internetových práv EÚ, ktorý by jasným a prístupným spôsobom zhrnul jestvujúce digitálne práva a povinnosti používateľov v EÚ a ktorý by sprevádzali každoročné kontroly jednotlivých odvetví práva na ochranu internetových spotrebiteľov a príslušné opatrenia na presadenie práva, a to v koordinácii s Európskou sieťou agentúr na ochranu spotrebiteľov;

99.  domnieva sa, že vytvorenie samoregulačných kódexov správania obchodnými, profesijnými a spotrebiteľskými združeniami a uplatňovanie ustanovení obsiahnutých v správe Parlamentu o novej digitálnej agende pre Európu: 2015.eu požadujúcej vytvorenie európskej charty práv občanov a spotrebiteľov v digitálnom prostredí a vytvorenie tzv. piatej slobody, ktorá umožní voľné šírenie obsahu a znalostí, by zvýšilo dôveru spotrebiteľov v elektronický obchod objasnením práv a povinností všetkých subjektov informačnej spoločnosti;

100.  vyzýva Komisiu, aby rýchlo konala a v roku 2012 podala správu o pokroku dosiahnutom pri prekonávaní desiatich prekážok pre cezhraničný elektronický obchod, ako sú uvedené v jej oznámení z 22. októbra 2009 o cezhraničnom elektronickom obchode medzi podnikmi a spotrebiteľmi v EÚ (KOM(2009)0557); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa v rámci elektronického obchodu a odstránenie prekážok rozvoja elektronického obchodu, ktoré sú uvedené v oznámeniach Komisie z roku 2010 o digitálnej agende a z roku 2009 o cezhraničnom elektronickom obchode medzi podnikmi a spotrebiteľmi v EÚ, a to prostredníctvom legislatívnych i nelegislatívnych opatrení; vyzýva Komisiu, aby nadviazala dialóg so zainteresovanými stranami a s USA s cieľom preskúmať spôsoby rozvoja transatlantického elektronického trhu;

o
o   o

101.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0046. (2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0047. (3) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 112. (4) Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 370. (5) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36. (6) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21. (7) Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s. 109. (8) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 247. (9) Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16. (10) http://www.un.or.at/unictral.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 21. septembra 2010 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vyšetrovaní a prevencii nehôd a incidentov v civilnom letectve (KOM(2009)0611 – C7-0259/2009 – 2009/0170(COD))

P7_TA(2010)0321 A7-0195/2010

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2009)0611),

–  so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 80 ods. 2 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0259/2009),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 100 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. mája 2010(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov zo 4. februára 2010(2),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 30. júna 2010, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0195/2010),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 21. septembra 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2010 o vyšetrovaní a prevencii nehôd a incidentov v civilnom letectve a o zrušení smernice 94/56/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 996/2010.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (2) Ú. v. EÚ C 132, 21.5.2010, s. 1.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 21. septembra 2010 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu, ktorým sa zrušuje smernica 2004/67/ES (KOM(2009)0363 – C7-0097/2009 – 2009/0108(COD))

P7_TA(2010)0322 A7-0112/2010

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2009)0363),

–  so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 95 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0097/2009),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom „Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy“ (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 20. januára 2010(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 25. júna 2010, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0112/2010),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 21. septembra 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu, ktorým sa zrušuje smernica Rady 2004/67/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 994/2010.)

PRÍLOHA

Vyhlásenie Komisie o opatreniach na zaistenie dlhodobej bezpečnosti dodávok vrátane diverzifikácie zdrojov dodávok plynu a trás plynovodov, regionálnej spolupráce a medzinárodnej spolupráce v oblasti energetickej efektívnosti

Komisia zdôrazňuje, že diverzifikácia zdrojov dodávok plynu a trás plynovodov má pre Úniu kľúčový význam z hľadiska zvyšovania bezpečnosti dodávok plynu v jednotlivých členských štátoch a v Únii ako celku.

Uznávajúc potrebu vypracovať stratégiu na zaistenie dlhodobej bezpečnosti dodávok prijme Komisia do konca roku 2010 komplexný balík energetickej infraštruktúry, v ktorom posúdi priority budovania plynárenských infraštruktúr v nasledujúcich desaťročiach, ako aj pokrok dosiahnutý v prioritných oblastiach stanovených v rámci druhého strategického prieskumu energetickej politiky. V balíku energetickej infraštruktúry sa určia nástroje a opatrenia na stimulovanie investícií do plynárenských infraštruktúr, okrem iného najmä na diverzifikáciu trás plynovodov, začlenenie „plynových ostrovov“, zariadení pre skvapalnený zemný plyn (LNG) a zásobníkov.

Komisia v rámci regionálnych iniciatív podporuje aj úzku spoluprácu všetkých zainteresovaných strán na všetkých úrovniach – členských štátov, nezávislých regulačných orgánov, plynárenského priemyslu a spotrebiteľov. V roku 2010 Komisia vydá oznámenie o regionálnych iniciatívach s cieľom poskytnúť usmernenia, ako čo najlepšie dosiahnuť pokrok a ďalej rozvíjať existujúce iniciatívy v oblasti regionálnej spolupráce. Úzka regionálna spolupráca má rozhodujúci význam z hľadiska plného fungovania vnútorného trhu s energiou. V oznámení o regionálnych iniciatívach sa navrhnú spoločné ciele a najlepšie postupy.

Napokon Komisia uznáva významnú úlohu, ktorú energetická efektívnosť zohráva pri zaisťovaní dlhodobej bezpečnosti dodávok energie. Komisia bude aj naďalej rozvíjať úzku spoluprácu s tretími krajinami s cieľom podporovať energetickú efektívnosť prostredníctvom výmeny informácií o stratégiách zameraných na úspory energie, výsledkov výskumu v oblasti energeticky efektívnych technológií a spoločného využívania najlepších postupov, a to v rámci medzinárodného partnerstva pre spoluprácu v oblasti energetickej efektívnosti a na základe bilaterálnych dohôd.

Vyhlásenie Komisie o hospodárskej súťaži v súvislosti s odôvodnením 45

Komisia sa domnieva, že odkaz na narušenia hospodárskej súťaže v odôvodnení 45 sa vzťahuje na všetky formy obmedzenia hospodárskej súťaže, a to najmä vrátane reštriktívnych ustanovení zmlúv (napríklad ustanovení o miestach určenia).

Komisia takisto potvrdzuje, že uplatňovanie článku 101 ZFEÚ na podmienky uvedené v odôvodnení 45 bude v prípade potreby vykonávať Komisia alebo jeden či viaceré príslušné orgány pre hospodársku súťaž v členských štátoch v súlade s ustanoveniami nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy(2).

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (2) Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 21. septembra 2010 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení dohody medzi Európskou úniou a Pakistanskou islamskou republikou o readmisii osôb bez povolenia na pobyt (05942/2010 – C7-0264/2009 – 2009/0036(NLE))

P7_TA(2010)0323 A7-0231/2010

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh dohody medzi Európskym spoločenstvom a Pakistanskou islamskou republikou o readmisii osôb bez povolenia na pobyt (08793/2009),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (KOM(2009)0106),

–  so zreteľom na článok 63 prvý odsek bod 3 písm. b), na článok 300 ods. 2 prvý pododsek prvá veta a článok 300 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0264/2009),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05942/2010),

–  so zreteľom na článok 79 ods. 3 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. a) bod v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 8 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7-0231/2010),

1.  udeľuje súhlas s uzavretím dohody;

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe tohto uznesenia;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Pakistanskej islamskej republiky.

PRÍLOHA

VYHLÁSENIE KOMISIE

Komisia vyhlasuje, že právne predpisy EÚ od členských štátov vyžadujú, aby štátnym príslušníkom tretích krajín na území členských štátov v prípade ich želania zabezpečili možnosť žiadať o medzinárodnú ochranu, a že najmä zmluva, podmienky pre priznanie postavenia utečenca a smernica o návrate jasne stanovujú, že členské štáty musia rešpektovať zásadu nenavracania v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami.

Komisia zároveň pripomína, že členské štáty EÚ sú predovšetkým povinné v každom prípade zabezpečiť, aby sa žiadne vrátenie nevykonalo v rozpore s článkom 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článkom 19 Charty základných práv EÚ, ktoré zaväzujú štáty, aby zabezpečili, že nevrátia osobu, ktorej po návrate do krajiny pôvodu alebo prechodu hrozí vážna ujma.

Pakistan poskytol útočisko 3 miliónom utečencom z Afganistanu, čím pri prijímaní utečencov prispel viac než mnohé iné štáty OSN. Hoci Komisia uznáva úspechy Pakistanu v tejto oblasti, naďalej vyzýva Pakistan, aby ratifikoval Ženevský dohovor o utečencoch (Dohovor OSN týkajúci sa štatútu utečencov z roku 1951 a protokol z roku 1967).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. septembra 2010 o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Tureckom (2009/2200(INI))

P7_TA(2010)0324 A7-0238/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu Komisie o pokroku Turecka za rok 2009 (SEK(2009)1334),

–  so zreteľom na Dohodu z 12. septembra 1963, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom,

–  so zreteľom na Dodatkový protokol k tejto dohode z 23. novembra 1970, a najmä jeho článok 41 ods. 1 („doložka o zachovaní status quo“),

–  so zreteľom na rozhodnutie Asociačnej rady ES – Turecko č. 1/80 z 19. septembra 1980,

–  so zreteľom na rozhodnutie Asociačnej Rady ES – Turecko č. 1/95 z 22. decembra 1995 o vykonávaní záverečnej etapy colnej únie (96/142/ES),

–  so zreteľom na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci štyroch fundamentalistických hnutí, najmä prípady Demirel, Sevince, Savas, Abatay–Sahin, Tum–Dari a Soysal,

–  so zreteľom na posledné hodnotenie obchodnej politiky Turecka, zverejnené Svetovou obchodnou organizáciou v roku 2007,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Turecku,

–  so zreteľom na analýzu ročného programu pre Turecko na rok 2009 v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA) v súvislosti s balíkom týkajúcim sa rozširovania v roku 2009, ktorú vykonalo tematické oddelenie,

–  so zreteľom na závery Rady z 11. decembra 2006,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0238/2010),

A.  keďže colná únia s Tureckom predstavuje aj naďalej jeden z najpokrokovejších a najužších obchodných vzťahov, ktoré EÚ doteraz mala s akoukoľvek inou treťou krajinou,

B.  keďže Turecko je podľa štatistík Svetovej banky krajinou so 17. najvýznamnejším hospodárstvom na svete a šiestym najvýznamnejším hospodárstvom v rámci Európy, pričom viac ako 90 % jeho exportu tvorí priemyselný tovar; keďže Turecko je 20. najväčším príjemcom priamych zahraničných investícií, ktoré v roku 2008 dosiahli 18 miliárd,

C.  keďže Turecko sa stalo siedmym najväčším obchodným partnerom EÚ a EÚ je najväčším obchodným partnerom Turecka,

D.  keďže v roku 2009 Turecko vyviezlo do EÚ výrobky v hodnote 33,6 miliárd EUR a z EÚ doviezlo výrobky v hodnote 40,4 miliárd EUR,

E.  keďže priemerná miera nezamestnanosti v Turecku dosiahla v roku 2009 alarmujúcich 12,5 % a podľa údajov OECD v apríli 2010 klesla na 10,8 %, nezamestnanosť mladých ľudí predstavuje 25 % a v správe o rozvojových cieľoch tisícročia pre Turecko na rok 2010 sa uvádza, že podiel ľudí žijúcich v extrémnej chudobe je 17,1 %,

1.  víta skutočnosť, že obchodné vzťahy medzi EÚ a Tureckom sú na pokročilej úrovni; vyzýva Turecko, aby zjednodušilo postupy a byrokraciu a odstránilo zostávajúce tarifné a netarifné prekážky; zdôrazňuje význam konštruktívneho dialógu medzi obidvoma stranami v záujme ďalšieho zlepšenia týchto vzťahov;

2.  pripomína, že vychádzajúc zo znenia článku 205 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 21 Zmluvy o EÚ je cieľom vonkajšej činnosti Únie vrátane spoločnej obchodnej politiky podporovať „(...) demokraciu, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidaritu a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva“, ako aj budovať partnerstvá s tretími krajinami, ktoré uznávajú uvedené zásady;

3.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom nasadení, ako aj v dialógu s Tureckom o obchode, najmä v rámci Spoločného poradného výboru a Spoločného výboru colnej únie EÚ – Turecko; nabáda obidve strany, aby tieto platformy využívali účinnejšie, a to rýchlym vyriešením zostávajúcich problémov, ako je zákaz dovozu hovädzieho mäsa, živého hovädzieho dobytka a odvodených produktov do Turecka a otázka cestných kvót niektorých členských štátov uplatňovaných na vozidlá zaregistrované v Turecku;

4.  berie na vedomie potenciál Turecka v oblasti dlhodobého rastu a jeho demografické osobitosti; nabáda EÚ a Turecko, aby venovali náležitú pozornosť vzájomnému prepojeniu svojich hospodárstiev, aby zachovali otvorený obchod a investičné režimy, ako aj svoju schopnosť odolávať domácim protekcionistickým tlakom v súlade so svojimi záväzkami v rámci rôznych medzinárodných platforiem a aby využívali nástroje na ochranu obchodu v súlade s pravidlami WTO;

5.  je znepokojený nízkou úrovňou účasti žien na pracovnom trhu a ich zamestnanosti v neformálnom sektore; vyzýva Turecko, aby ako stredobod svojich politík v oblasti hospodárstva, sociálnych vecí a zamestnanosti stanovilo zamestnanosť žien;

6.  zdôrazňuje vážnosť situácie zamestnanosti mladých ľudí a nedostatok osobitných opatrení na riešenie tohto problému; odkazuje na nedávnu štúdiu MOP, v ktorej sa opisuje vytváranie pracovných miest vo všeobecnosti, a konkrétne zamestnanosť žien a mladých ľudí ako kľúčová výzva pracovného trhu pre rozvoj Turecka; žiada preto, aby sa vypracovala stratégia zamestnanosti zameraná na zamestnanosť mladých ľudí vo všeobecnosti, a najmä na situáciu mladých žien;

7.  víta zriadenie colnej únie v roku 1996, ktorá umožnila lepší prístup na trh a na základe ktorej objem obchodu medzi EÚ a Tureckom dosiahol výšku 100 miliárd EUR ročne, pričom najvyšší objem sa dosiahol v roku 2008;

8.  zdôrazňuje skutočnosť, že colná únia zahŕňa priemyselný tovar a spracované poľnohospodárske produkty; teší sa zo skutočnosti, že colná únia sa bude čo najskôr vzťahovať aj na poľnohospodárske produkty; domnieva sa, že colná únia sa môže rozšíriť tak, aby pokrývala aj ďalšie oblasti, ako sú služby a verejné obstarávanie;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa posledného hodnotenia WTO je priemerná colná sadzba, ktorú Turecko uplatňuje na poľnohospodárske produkty, relatívne vysoká a v niektorých prípadoch extrémne vysoká (napríklad clo na kukuricu vo výške 130 %); vyzýva tureckú vládu, aby podstatne obmedzila tieto prekážky;

10.  víta zosúladenie tureckých colných právnych predpisov s colnými právnymi predpismi EÚ, a najmä prijatie všeobecného systému preferencií; žiada väčšie zosúladenie tureckých právnych predpisov s acquis Spoločenstva, pokiaľ ide o voľný obchod, boj proti falšovaniu a kontroly po colnom konaní a povolenia obchodov bez colnej prirážky;

11.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že už piaty rok sa v Turecku neimplementoval Dodatkový protokol k Dohode o pridružení, ani sa neodstránili všetky prekážky voľného pohybu tovaru; vyzýva Turecko, aby plne, urýchlene a nediskriminačným spôsobom vykonalo svoje povinnosti vyplývajúce z tohto protokolu, čo prispeje k ďalšiemu rozvoju jeho obchodných vzťahov so všetkými členskými štátmi EÚ, a pripomína, že nesplnenie tejto povinnosti môže neskôr vážne ovplyvniť proces rokovaní;

12.  opätovne zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby Turecko plne dodržiavalo svoje záväzky v rámci colnej únie; domnieva sa tiež, že je potrebná ďalšia harmonizácia s acquis Spoločenstva v určitých odvetviach, ako sú zóny voľného obchodu a oslobodenie od cla;

13.  zdôrazňuje, že colnej únii by výrazne prospela revízia mechanizmu urovnávania sporov, ktorá by umožnila rýchle a spravodlivé vyriešenie zostávajúcich problémov;

14.  žiada, aby sa v súlade s pravidlami WTO odstránili všetky nepotrebné prekážky obchodu medzi EÚ a Tureckom vrátane technických prekážok ako neuznávanie osvedčení, duplicitné skúšky, duplicitné kontroly alebo povinné technické predpisy a normy; vyzýva Komisiu, aby sa podelila o osvedčené postupy v tejto oblasti;

15.  berie na vedomie ťažkosti, ktorým Turecko čelí pri uzatváraní dohôd o voľnom obchode s tretími krajinami, čo negatívne ovplyvňuje turecké hospodárstvo, keďže sa partnerom dohôd EÚ o voľnom obchode, s ktorými Turecko ešte nemohlo takúto dohodu podpísať, umožňuje jednostranný preferenčný prístup na turecký trh; vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili zahrnutie Turecka do štúdií o hodnotení vplyvu budúcich dohôd o voľnom obchode medzi EÚ a tretími krajinami a ďalej posilňovali prenos informácií o stanovisku EÚ a stave rokovaní o dohodách o voľnom obchode; nabáda Komisiu, aby v dohodách o voľnom obchode zohľadnila colnú úniu medzi EÚ a Tureckom;

16. vyzýva Turecko, aby odstránilo tie zostávajúce dovozné povolenia na tovar, ktoré porušujú záväzky vyplývajúce z colnej únie, a aby súhlasilo s aktualizáciou rozhodnutia Asociačnej rady ES – Turecko č. 2/97 o odstránení technických prekážok obchodu;

17.  víta právne predpisy v oblasti štandardizácie v zahraničnom obchode, ktoré turecká vláda prijala v roku 2009; poznamenáva však zavedenie postupov hodnotenia súladu a fyzických colných kontrol; vyzýva EÚ a Turecko, aby plne uplatňovali zásadu vzájomného uznávania;

18.  vyzýva Turecko, aby zrušilo komplikované dovozné postupy a zosúladilo svoj systém bezcolných kvót na spracované poľnohospodárske výrobky, ktoré nie sú v súlade s colnou úniou;

19.  víta pozitívne závery posledného hodnotenia Turecka Svetovou obchodnou organizáciou; naliehavo však žiada tureckú vládu, aby prijala potrebné opatrenia na splnenie odporúčaní, ktoré hodnotenie obsahuje, a urýchlila štrukturálne a legislatívne reformy;

20. vyzýva Turecko, aby pozastavilo nové požiadavky na osvedčené výrobné postupy, pretože de facto zakazujú dovoz niektorých farmaceutických výrobkov, a aby sa zúčastňovalo na medzinárodných iniciatívach na zosúladenie osvedčených výrobných postupov a noriem, ako sú iniciatívy WTO a EÚ, a pristúpilo k nim;

21.  berie na vedomie dynamickú medzinárodnú obchodnú stratégiu Turecka a skutočnosť, že Turecko do dnešného dňa uzatvorilo 16 dohôd o voľnom obchode; nabáda EÚ a Turecko, aby spolupracovali na prehlbovaní obchodných vzťahov so strednou Áziou;

22.  berie na vedomie skutočnosť, že 88 % celkových priamych zahraničných investícií v Turecku tvoria investície z EÚ; poukazuje však na skutočnosť, že podiel priamych zahraničných investícií na HDP Turecka je relatívne nízky;

23.  berie na vedomie úlohu Turecka v rámci regionálnych platforiem, ako sú Organizácia pre hospodársku spoluprácu v oblasti Čierneho mora, Čiernomorská obchodná a rozvojová banka a Proces spolupráce v juhovýchodnej Európe; nabáda Turecko, aby prevzalo vedúcu úlohu pri podpore otvoreného a spravodlivého obchodu s tým, že bude brať patričný ohľad na spoločenské, hospodárske a environmentálne blaho;

24.  berie na vedomie významnú úlohu Turecka v regióne Stredozemia ako zakladajúceho člena barcelonského procesu a vyzýva Turecko, aby plne rešpektovalo všetky partnerské štáty tohto procesu; zdôrazňuje, že existujú obrovské rezervy, pokiaľ ide o zlepšenie obchodu Turecka v oblasti Stredozemia;

25.  poznamenáva, že zatiaľ čo EÚ zostáva najväčším obchodným partnerom Turecka, v roku 2009 boli jeho hlavnými obchodnými partnermi Rusko, Čína, Spojené štáty a Irán; zdôrazňuje, že objem obchodu medzi Tureckom a EÚ v roku 2009 poklesol, zatiaľ čo v prvom polroku 2010 sa zaznamenalo jeho zvýšenie; poznamenáva tiež, že Turecko diverzifikuje svojich obchodných partnerov; žiada Komisiu, aby vypracovala štúdiu o príčinách relatívneho poklesu podielu EÚ na objeme zahraničného obchodu Turecka, čo môže zahŕňať finančnú krízu, a jeho hospodárskych dôsledkoch;

26.  poznamenáva, že Turecko a EÚ čelia podobným výzvam v oblasti dodávok energie; zdôrazňuje význam projektu Nabucco pre bezpečnosť dodávok energie v EÚ, a preto vyzýva Turecko, aby urýchlene začalo implementovať medzivládnu dohodu o plynovode Nabucco; zdôrazňuje potrebu vymedziť spoločnú vonkajšiu stratégiu v oblasti energetiky a otvoriť kapitolu o energetike, čo by viedlo k ďalšiemu zvýšeniu spolupráce v oblasti energetiky; naliehavo vyzýva Turecko, aby ratifikovalo zmeny obchodných ustanovení Zmluvy o energetickej charte a aby investovalo do nesmierneho potenciálu svojich obnoviteľných zdrojov energie;

27.  berie na vedomie skutočnosť, že opakujúce sa problémy s vízami podľa režimu 4 Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS) podstatne obmedzujú pohyb tureckých obchodníkov a vodičov nákladných vozidiel smerom do EÚ; zdôrazňuje niekoľko následných rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie v tejto otázke a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty dodržiavajú tieto rozhodnutia; vyzýva Komisiu a Radu, aby opäť preskúmali postupy udeľovania víz s cieľom odstrániť prekážky obchodu;

28.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že ešte neboli dokončené právne predpisy zabezpečujúce plné dodržiavanie práv odborov v súlade s normami EÚ a príslušných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, najmä pokiaľ ide o práva odborových organizácií, právo na kolektívne vyjednávanie a právo na štrajk;

29.  nalieha na Turecko, aby neuplatňovalo diskriminačné postupy voči zahraničným podnikom tým, že poskytuje 15 % cenového zvýhodnenia tureckým uchádzačom v oblasti verejného obstarávania; vyzýva Turecko, aby pristúpilo k Dohode WTO o vládnom obstarávaní;

30.  zdôrazňuje, že falšovaný tovar vrátane farmaceutických a kozmetických výrobkov je zásadným problémom obchodných vzťahov medzi EÚ a Tureckom a znižuje príťažlivosť Turecka pre priame zahraničné investície; vyzýva Turecko na účinné presadzovanie nových právnych predpisov v oblasti práv duševného vlastníctva a následné posilnenie obchodných vzťahov s EÚ; zdôrazňuje potrebu dosiahnuť väčšiu rovnováhu medzi medzinárodnými požiadavkami v oblasti práva duševného vlastníctva a potrebami domáceho hospodárskeho rozvoja pri rozvíjaní systému ochrany duševného vlastníctva;

31.  poznamenáva, že MSP tvoria 99 % tureckých podnikov a poskytujú 70 % pracovných príležitostí v Turecku; nabáda Turecko, aby zlepšilo prístup MSP k financiám; víta 9. rozvojový plán Turecka, ktorý sa zameriava na výdavky na výskum a vývoj, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska zlepšenia konkurencieschopnosti MSP;

32.  víta výsledok referenda o podpore ústavnej reformy;

33.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde Turecka.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. septembra 2010 o vykonávaní právnych predpisov EÚ zameraných na ochranu biodiverzity (2009/2108(INI))

P7_TA(2010)0325 A7-0241/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zastavenie poklesu biodiverzity do roku 2010 a v nasledujúcich rokoch: Trvalo udržateľné ekosystémové služby v prospech ľudstva (KOM(2006)0216),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o strednodobom hodnotení implementácie akčného plánu ES pre biodiverzitu (KOM(2008)0864),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Alternatívy vízie EÚ a cieľ týkajúci sa biodiverzity po roku 2010 (KOM(2010)0004),

–  so zreteľom na správu Komisie o stave ochrany typov prirodzených biotopov a druhov, ako sa vyžaduje v článku 17 smernice o biotopoch (KOM(2009)0358),

–  so zreteľom na smernicu Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúcich vtákov(1) (smernica o vtákoch) a na uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2001(2) o vykonávaní smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín(3) (smernica o biotopoch),

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady pre životné prostredie z 25. júna 2009 o priebežnom hodnotení vykonávania akčného plánu EÚ pre biodiverzitu a stratégii EÚ v oblasti invazívnych cudzích druhov,

–  so zreteľom na neformálne zasadnutie Rady, ktoré sa konalo 26. – 27. januára 2010 v Madride a na ktorom sa prijali tzv. priority Cibeles, a na závery zasadnutia Rady pre životné prostredie z 15. marca 2010 o biodiverzite na obdobie po roku 2010 – EÚ a globálna vízia, ciele, medzinárodný prístup a režim rozdelenia zaťaženia,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 25. a 26. marca 2010, najmä na odsek 14,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2007 o zastavení poklesu biologickej diverzity do roku 2010(4),

–  so zreteľom na európsky samit v Göteborgu v roku 2001, na ktorom sa dohodlo o zastavení straty biodiverzity do roku 2010 ako súčasti stratégie trvalo udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Ekonómia ekosystémov a biodiverzity (http://www.teebweb.org),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o stratégii EÚ v oblasti invazívnych druhov (KOM(2008)0789),

–  so zreteľom na modrú knihu o integrovanej námornej politike Európskej únie (KOM(2007)0575 a SEC(2007)1278) a na prebiehajúce prípravy reformy spoločnej rybárskej politiky,

–  so zreteľom na opatrenia zamerané na zlepšenie ochrany prírody a biodiverzity, ktoré sú súčasťou preskúmania stavu SPP, a možnosti, ktoré ponúka reforma SPP, o ktorej sa v súčasnosti rokuje,

–  so zreteľom na zistenia nezávislých odborníkov v štúdii PE 410.698 tematického oddelenia C z roku 2009 s názvom National implementation of Council Directive Habitats (Vykonávanie smernice Rady o biotopoch na národnej úrovni), ktorá sa týka vykonávania smernice o biotopoch, najmä pokiaľ ide o nedostatočné posudzovanie alternatív k projektom a ich kumulatívnych účinkov, ako aj nevhodnú správu lokalít, a v prípade prijatia rozhodnutí o kompenzačných opatreniach, neoverovanie týchto opatrení a skutočnosť, že sa často, ak vôbec, vykonávajú príliš neskoro,

–  so zreteľom na skutočnosť, že Organizácia Spojených národov vyhlásila rok 2010 za rok biodiverzity,

–  so zreteľom na výsledky 15. schôdze konferencie zmluvných strán (COP 15) dohovoru o medzinárodnom obchodovaní s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES), ktorá sa konala v Dauhe (Katar) od 13. do 25. marca 2010,

–  so zreteľom na nadchádzajúcu piatu schôdzu konferencie zmluvných strán, ktorá zohráva úlohu stretnutia zmluvných strán Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti (COP-MOP 5), a na konferenciu zmluvných strán (COP 10) Dohovoru OSN o biodiverzite (CBD),

–  so zreteľom na správu EEA č. 4/2009 s názvom Pokrok pri dosahovaní európskeho cieľa v oblasti biodiverzity na rok 2010, najmä na jej prílohu s názvom Zjednodušenie európskych ukazovateľov biodiverzity v roku 2010 (SEBI 2010),

–  so zreteľom na usmerňovací dokument Komisie s názvom Usmernenia pre vytvorenie siete Natura 2000 v morskom prostredí – Uplatňovanie smerníc o biotopoch a vtáctve (máj 2007),

–  so zreteľom na stratégiu EÚ 2020,

–  so zreteľom na tretí výhľad Organizácie Spojených národov pre oblasť globálnej biodiverzity,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre rybné hospodárstvo a Výboru pre petície (A7-0241/2010),

A.  keďže európske právne predpisy musia mať vplyv na biodiverzitu, ako to bolo v prípade rámcovej smernice o vodnom hospodárstve (2000/60/ES) a rámcovej smernice o morskej stratégii (2008/56/ES),

B.  keďže z oznámení Komisie je jasné, že EÚ dosiaľ nesplnila svoj cieľ v oblasti biodiverzity stanovený na rok 2010,

C.  keďže preskúmanie stavu druhov a biotopov, ktoré sú chránené podľa smernice o biotopoch, poukazuje na to, že stav ochrany väčšiny druhov a biotopov je nepriaznivý, miera úhynu je znepokojivo vysoká – podľa niektorých odhadov klesol index biodiverzity za posledných 40 rokov o 30 % – a že hnacie sily nadmernej straty biodiverzity nevykazujú známky oslabovania, keďže biotopy a druhy, ktoré sú v centre záujmu EÚ, sú potenciálne ohrozené zmenou klímy spôsobenou človekom; keďže vedci odhadujú, že existuje veľa neregistrovaných druhov a že v dôsledku toho nemožno posúdiť plný rozsah straty biodiverzity,

D.  keďže v dosiahnutí svojho cieľa na rok 2010 zabránilo EÚ niekoľko faktorov, ako je neúspešné určenie a riešenie príčin znižovania biodiverzity, neúplné vykonávanie právnych predpisov, neúplná alebo slabá integrácia do odvetvových politík, nedostatočné vedecké poznatky a medzery v údajoch, nedostatočná politická vôľa, nedostatočné financovanie, nedostatok doplnkových nástrojov, ktoré by boli účinne zamerané na riešenie konkrétnych problémov ako napríklad invazívne cudzie druhy,

E.  keďže biodiverzita je ako svetový prírodný kapitál nevyhnutná pre existenciu ľudského života na Zemi a blahobyt spoločností, a to tak priamo, ako aj nepriamo prostredníctvom ekosystémových služieb, ktoré poskytuje; keďže biodiverzita zohráva ústrednú úlohu v globálnom boji proti hladu a v boji za potravinovú bezpečnosť; keďže ochrana a udržateľné využívanie biodiverzity je predpokladom zmiernenia zmeny klímy a prispôsobenia sa jej vplyvom,

F.  keďže biodiverzita je nenahraditeľným základom, na ktorom sa vyvíjalo ľudstvo, pričom jej strata a strata prírodného dedičstva, ktorá je s tým spojená, vedie k nerovnováhe a je príčinou značných hospodárskych strát a zníženia úrovne blahobytu, a to v rovnakom rozsahu ako náklady, ktoré by vyplynuli z nečinnosti v oblasti zmeny klímy,

G.  keďže štúdia Ekonómia ekosystémov a biodiverzity (TEEB) tiež potvrdzuje, že strata biodiverzity je príčinou značných hospodárskych strát a zníženia úrovne blahobytu,

H.  keďže podľa nedávnej štúdie Eurobarometra občania EÚ do veľkej miery nepoznajú pojem biodiverzita a nie sú si vedomí dôsledkov straty biodiverzity,

I.  keďže zánik druhov môže viesť k prerušeniu trofického reťazca nevyhnutného pre život iných druhov rastlín a zvierat, ktoré sú zásadne dôležité pre výrobu potravín, prispôsobenie sa klimatickým zmenám, odolnosť proti vonkajším vplyvom a zachovanie genetického bohatstva,

Všeobecné poznámky

1.  je hlboko znepokojený veľmi rýchlym tempom straty biodiverzity v dôsledku ľudskej činnosti, ktorá – ak bude pokračovať tak ako v ostatných desaťročiach – spôsobí do roku 2050 značné ochudobnenie a nezvratné poškodenie prírody, a zdôrazňuje, že fungujúce ekosystémy sú nevyhnutným predpokladom nášho prežitia;

2.  zdôrazňuje skutočnosť, že biodiverzita je najvýznamnejší ukazovateľ dobrého stavu životného prostredia;

3.  je si vedomý, že neúspech pri zastavovaní straty biodiverzity je neprijateľný nielen z etického hľadiska, ale aj z hľadiska ekologického a hospodárskeho, pretože pripravuje budúce generácie o ekosystémové služby a hľadiská blahobytu súvisiace s bohatou prírodnou biodiverzitou; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zlepšili správu biodiverzity a dodržiavanie právnych predpisov v oblasti biodiverzity vo vnútorných i vonkajších vzťahoch;

4.  uvedomuje si okrem toho, že úspešné riešenie trojnásobnej krízy v oblasti potravinovej bezpečnosti, straty biodiverzity a zmeny klímy si vyžaduje súdržný prístup a takú budúcu stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity, ktorá bude plnohodnotne začlenená do stratégií boja proti chudobe a hladu a zmierňovania a prispôsobovania sa zmene klímy;

5.  uznáva, že mimovládne organizácie zohrávajú významnú úlohu pri ochrane biodiverzity tým, že prispievajú k rozhodovaciemu procesu, a pri zvyšovaní povedomia verejnosti ako aktéri pôsobiaci priamo v teréne;

6.  zdôrazňuje, že prebiehajúce štúdie, napríklad štúdia Ekonómia ekosystémov a biodiverzity, odhadujú, že zníženie úrovne blahobytu v dôsledku straty biodiverzity je v súčasnosti na úrovni 50 miliárd EUR ročne (necelé 1 % HDP) a do roku 2050 sa zvýši na 14 biliónov EUR alebo 7 % odhadovaného HDP;

7.  súhlasí však s tvrdením uvedeným v správe o štúdii TEEB, že meranie hospodárskej hodnoty biodiverzity podlieha metodickým obmedzeniam a nemalo by zatieniť etické a medzigeneračné aspekty zachovania biodiverzity;

8.  je hlboko znepokojený tým, že zastavenie straty biodiverzity sa v medzinárodnej politickej agende zďaleka nepovažuje za naliehavý problém;

EÚ a biodiverzita

9.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že nebol splnený cieľ EÚ zastaviť stratu biodiverzity do roku 2010 tak, ako bol schválený na európskom samite v Göteborgu v roku 2001, a pripája sa k obavám, ktoré vo svojich petíciách Európskemu parlamentu vyjadrili mnohí ich predkladatelia;

10.  víta oznámenie Komisie s názvom Alternatívy vízie EÚ a cieľ týkajúci sa biodiverzity po roku 2010;

11.  víta ďalej závery zasadnutia Rady pre životné prostredie z 15. marca 2010 o biodiverzite vrátane nového hlavného cieľa zastaviť stratu biodiverzity a úpadok ekosystémových služieb v EÚ do roku 2020 a obnoviť ich v čo najväčšej možnej miere, a to bez toho, aby boli dotknuté prirodzené zmeny biodiverzity, a závery Európskej rady z 25. a 26. marca 2010, ktoré potvrdzujú naliehavú potrebu zvrátiť pretrvávajúci trend straty biodiverzity a degradácie ekosystémov;

12.  je presvedčený, že zastavenie straty biodiverzity je absolútne najnižšou úrovňou ambícií, ktoré treba do roku 2020 splniť;

13.  poukazuje na cenné iniciatívy zamerané na obnovenie biodiverzity a ekosystémových služieb, ktoré sú už zavedené, a nazdáva sa, že takéto obnovovacie činnosti musia byť aj súčasťou hlavného cieľa na rok 2020;

14.  domnieva sa, že v prípadoch, keď chýbajú údaje, je potrebné dôkladné posúdenie vplyvu na environmentálnu, ekonomickú a sociálnu oblasť;

15.  vzhľadom na globálny charakter biodiverzity a ekosystémových služieb a na ich kľúčovú úlohu pre celosvetové ciele trvalo udržateľného rozvoja, znižovania chudoby a hladu a zlepšovania zdravia a blahobytu ľudí je presvedčený, že v budúcej stratégii EÚ by sa malo zintenzívniť tiež medzinárodné úsilie EÚ zamerané na zvrátenie straty biodiverzity, keďže štúdie ako TEEB priniesli dostatok dôkazov, že je to nákladovo efektívne a realizovateľné, a účinnejšie tak prispieť k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015;

16.  okrem toho zdôrazňuje, že súčasťou politiky zameranej na ochranu a posilňovanie biodiverzity musí byť spoločná politika EÚ zameraná na riešenie problému invazívnych cudzích druhov, a poukazuje na mimoriadne úzke prepojenie medzi dopravnými a prepravnými koridormi a masívnym šírením cudzích druhov;

Natura 2000

17.  uznáva, že úplné a riadne vykonávanie právnych predpisov Natura 2000 zohráva ústrednú úlohu pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti biodiverzity, zmeny klímy a trvalo udržateľného rozvoja; v tomto zmysle považuje za nevyhnutné dôkladne posilniť budúcu spoluprácu s užívateľmi pôdy pri realizácii programu Natura 2000; zdôrazňuje, že prístup v rámci programu Natura 2000 už priniesol niekoľko pozoruhodných úspechov;

18.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere vykonávali článok 6 smernice o biotopoch;

19.  napriek pozitívnym a hmatateľným výsledkom, ktoré dosiahli niektoré členské štáty pri ochrane niektorých druhov, sa naďalej obáva o úplné a dôkladné vykonanie právnych predpisov týkajúcich sa siete Natura 2000; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvýšili prioritu vykonávania právnych predpisov Natura 2000;

20.  víta skutočnosť, že sieť Natura 2000 predstavuje 18 % (suchozemského) územia EÚ, a ďalej víta rýchly pokrok dosiahnutý pri tvorbe ochranných opatrení alebo riadiacich plánov; je rozhorčený tým, že niektoré členské štáty nedodržali termíny stanovené v smerniciach; preto členské štáty naliehavo vyzýva, aby urýchlene prijali kroky na dosiahnutie úplného vykonávania smerníc o vtákoch a o biotopoch;

21.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom pokroku pri vytváraní siete Natura 2000 v morskom prostredí a žiada Komisiu a členské štáty, aby urýchlili nevyhnutné postupy;

22.  vyzýva Komisiu, aby prijala model siete chránených morských oblastí, ktorý umožní zladiť ochranu životného prostredia a udržateľný rybolov; žiada ju, aby pravidelne podávala správy o dosiahnutom pokroku členských štátov pri vykonávaní smernice o biotopoch a smernice vtákoch, najmä v súvislosti s realizáciou siete Natura 2000 v morskom prostredí, keďže v súčasnosti tvoria morské oblasti menej ako 10 % chránených oblastí, ako aj správy o povinnostiach členských štátov v oblasti podávania správ a monitorovania;

23.  konštatuje, že v rámci právnych predpisov EÚ o biodiverzite sa morským druhom a biotopom dostáva menšej ochrany ako suchozemským druhom a biotopom, a preto vyzýva Komisiu, aby zhodnotila slabé stránky právnych predpisov a ich vykonávania a aby stanovila chránené morské oblasti, v ktorých sú hospodárske aktivity vrátane rybolovu predmetom posilneného ekosystémového riadenia;

24.  ďalej konštatuje, že rôzne dohovory pre regionálne moria okolo EÚ, ako sú OSPAR, HELCOM a dohovor z Barcelony, poskytujú dôležitý rámec na ochranu morských ekosystémov;

25.  domnieva sa, že členským štátom sa musí umožniť, aby v záujme ochrany morskej biodiverzity prijímali iniciatívy prekračujúce rámec opatrení stanovených v právnych predpisoch EÚ;

26.  pripomína, že vytvorenie súdržnej siete Natura 2000 si vyžaduje zachovanie tých prvkov krajiny, ktoré sú pre voľne rastúce rastliny a voľne žijúce živočíchy najdôležitejšie; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby sa aktívne zapojili do zachovávania a rozvoja prepojenosti chránených oblastí, či už vo vnútrozemí alebo na mori, ako aj poľnohospodárskych oblastí s vysokou prírodnou hodnotou;

27.  podporuje zistenia Európskej environmentálnej agentúry, ktorá uvádza, že „stav ochrany druhov a biotopov chránených podľa smernice EÚ o biotopoch je dôvodom na obavy“ a že by sme nemali „zamerať všetko úsilie na zachovanie ostrovov biodiverzity, zatiaľ čo dochádza k miznutiu prírody všade inde“, pretože tieto výroky odrážajú názory, ktoré veľmi často vyjadrujú európski občania vo svojich petíciách predkladaných Európskemu parlamentu;

28.  pripomína Komisii a členským štátom, že smernica o morskej stratégii neobmedzuje využívanie chránených morských oblastí iba na sústavu Natura 2000, a preto žiada členské štáty a Komisiu, aby zohľadnili všetky chránené morské oblasti vrátane oblastí vymedzených podľa regionálnych morských dohovorov a navzájom ich prepojili, s cieľom vytvoriť súdržnú a komplexnú sieť;

29.  berie na vedomie určitú nevyhnutnú mieru subsidiarity pri vykonávaní právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, obáva sa však, že táto miera flexibility môže viesť k zneužívaniu členskými štátmi pri ich vykonávaní; vyjadruje poľutovanie nad výraznými rozdielmi medzi členskými štátmi, čo sa týka napríklad externalít lokalít Natura 2000, blokových výnimiek pre niektoré zavedené činnosti alebo uplatňovania zásady predbežnej opatrnosti; žiada, aby sa v prípade takýchto výrazných rozdielov preskúmalo, či príslušné členské štáty nevykonávajú predpisy spôsobom, ktorý by narúšal účinné dosahovanie plánovaných cieľov v oblasti biodiverzity;

30.  vzhľadom na tieto rozdiely medzi členskými štátmi nabáda Komisiu, aby bližšie objasnila smernice alebo prípadne poskytla usmernenia, pričom by sa takéto objasnenie alebo usmernenia v ideálnom prípade zakladali na osvedčených postupoch a/alebo by sa na takýchto postupoch ilustrovali;

31.  zdôrazňuje dôležitosť uplatňovania zásady predbežnej opatrnosti v záležitostiach týkajúcich sa prírody a s ňou spojenej biodiverzity, a to v súlade s rozhodnutiami Súdneho dvora;

32.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dostatočnú kvalitu posúdení vplyvov na životné prostredie a strategických environmentálnych hodnotení z hľadiska biodiverzity, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie právnych predpisov Natura 2000;

33.  požaduje posilnenie smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a omnoho prísnejší výklad jej cieľov, aby výsledkom bola nulová strata, a, ak to bude možné, zisk v  oblasti biodiverzity, a aby sa zaviedli konkrétne požiadavky na prebiehajúce monitorovanie vplyvov projektov na biodiverzitu a účinnosti zmierňovacích opatrení, s vhodnými ustanoveniami týkajúcimi sa prístupu k týmto informáciám a ich presadzovania;

34.  domnieva sa, že lepšia cezhraničná spolupráca by mohla výrazne prispieť k dosiahnutiu cieľov Natura 2000;

35.  okrem toho vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom cezhraničnej spolupráce, čo môže viesť k rôznemu prístupu k rovnakým oblastiam, a zdôrazňuje, že je v tomto smere vhodné využiť jestvujúce nástroje, ako napríklad právny nástroj Európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS);

36.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa vo svojej budúcej stratégii v oblasti biodiverzity a v rámci siete Natura 2000 viac zamerala na ekosystémové služby a súčasne aby rozvíjala a zintenzívňovala úsilie na dosiahnutie priaznivého stavu zachovania živočíšnych druhov a ich biotopov;

Začlenenie do ostatných oblastí politiky

37.  je presvedčený, že pozemná a námorná sieť Natura 2000 nie je jediným nástrojom EÚ na ochranu biodiverzity, ale že na to, aby bola politika biodiverzity EÚ úspešná, je potrebný integrovanejší prístup;

38.  vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila výraznejšie začlenenie biodiverzity do ostatných oblastí politiky EÚ, napríklad poľnohospodárstva, lesného a rybného hospodárstva, regionálnej politiky a politiky súdržnosti, energetiky, priemyslu, dopravy, cestovného ruchu, rozvojovej spolupráce, výskumu a inovácie, a to tak, aby sa vzájomne posilňovali a dosiahol sa lepší súlad odvetvových a rozpočtových politík Európskej únie; zdôrazňuje, že najmä spoločná poľnohospodárska politika, regionálna politika a spoločná rybárska politika môže ponúknuť veľmi veľa príležitostí na zaradenie činností v oblasti biodiverzity medzi priority;

39.  zdôrazňuje súvislosť medzi vodným hospodárstvom a biodiverzitou ako základný prvok pre zachovanie života a udržateľný rozvoj;

40.  domnieva sa, že poľnohospodári zohrávajú pri dosahovaní cieľa EÚ v oblasti biodiverzity veľmi významnú úlohu; pripomína, že v roku 1992 bol vyslaný východzí stimul na začlenenie ochrany biodiverzity do spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a že následne sa reformou z roku 2003 zaviedli opatrenia ako krížové plnenie, režim jednotnej platby pre poľnohospodársky podnik (oddelenie platieb, tzv. decoupling) a rozvoj vidieka, ktoré sú prospešné pre zachovanie biodiverzity;

41.  vyjadruje však obavy o schopnosť poľnohospodárov EÚ naďalej vyrábať kvalitné potraviny konkurencieschopným spôsobom; domnieva sa, že reforma SPP by mala náležitým spôsobom odmeňovať poľnohospodárov EÚ za ich úsilie o dosiahnutie cieľa EÚ v oblasti biodiverzity;

42.  poukazuje na skutočnosť, že poľnohospodárske a lesnícke činnosti v Európe významne podporujú diverzitu druhov a biotopov a mnohotvárnosť poľnohospodárskej krajiny, ktorá by sa mala chrániť; z tohto dôvodu zdôrazňuje, že len poľnohospodárskymi a lesníckymi činnosťami sa môže z dlhodobého hľadiska zabezpečiť zachovanie poľnohospodárskej krajiny a ochrana biodiverzity v EÚ;

43.  víta predošlé pokusy o súhrnné začlenenie environmentálnych hľadísk do spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), akými bolo napríklad zavedenie agroenvironmentálnych opatrení a dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok; vyzýva Komisiu, aby využila reformu SPP ako príležitosť na ďalšie zlepšenie tohto trendu a usilovala sa o dosiahnutie trvalo udržateľného poľnohospodárstva v EÚ, pričom hlavnou zásadou musí byť prínos pre prírodu, napríklad zavedením odmien za ekoslužby alebo poskytovanie jasne vymedzených verejných tovarov vrátane trvalo udržateľného poľnohospodárstva v ekologicky citlivých oblastiach, akými sú lokality siete Natura 2000, s cieľom zabezpečiť, aby sa v budúcnosti finančne podporovali trvalo udržateľné spôsoby poľnohospodárstva, náležite sa odmeňovalo a podporovalo uplatňovanie osvedčených postupov, a aby sa zaistilo, že poľnohospodári nebudú finančne ani inak znevýhodňovaní, čím sa vytvoria podmienky, ktoré poľnohospodárskym podnikom umožnia ďalej prispievať k zachovaniu biodiverzity v budúcnosti;

44.  vyzýva Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť zabezpečeniu dodržiavania všetkých európskych nariadení a smerníc, ktoré sú zamerané najmä na zachovanie biodiverzity;

45.  uznáva, že Európska únia vo svojej poľnohospodárskej politike stanovila v rámci krížového plnenia (cross compliance) pravidlá, ktoré slúžia na zachovanie biodiverzity, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v mnohých prípadoch sa tieto pravidlá v rámci EÚ neuplatňujú a nemonitorujú jednotne;

46.  uvedomuje si, že politika využívania pôdy je ďalším kľúčovým prvkom ochrany prírody a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej zlepšovali začleňovanie kritérií biodiverzity do rozhodovacích procesov na miestnej a regionálnej úrovni v oblastiach, ktoré sa týkajú využívania pôdy a územnej politiky vrátane regionálnej politiky a politiky súdržnosti;

47.  zdôrazňuje, že obhospodarovanie pôdy a zachovanie biodiverzity nie sú v protiklade a že integrované obhospodarovanie vytvára vhodný priestor pre biodiverzitu;

48.  zdôrazňuje význam zastavenia a zvrátenia poklesu biodiverzity rastlín a pestovateľských odrôd vedúceho k narušeniu genetického základu, od ktorého závisí výživa ľudí a zvierat; obhajuje potrebu podporovať využívanie tradičných odrôd plodín špecifických pre určité regióny;

49.  so zreteľom na hospodársku, sociálnu a environmentálnu hodnotu poľnohospodárskej genetickej diverzity a genetickej diverzity poľnohospodárskych zvierat naliehavo vyzýva Komisiu, aby vymedzila osobitné prioritné ciele na zastavenie straty genetickej diverzity a zastavenie úbytku domácich druhov; ďalej žiada, aby sa prijalo vymedzenie pojmu domácich/nedomácich plemien, ako aj opatrenia na ich ochranu;

50.  domnieva sa, že SPP musí odmeňovať poľnohospodárov, ktorí poskytujú doplnkové ekosystémové služby na podporu zachovania biodiverzity, a to dodatočnou priamou platbou na základe plošnej výmery poskytovanou Európskou úniou; opakuje svoju žiadosť o tzv. bonusové krížové plnenie, na základe ktorého by sa poľnohospodárom prideľovali tzv. bonusové body za kroky v prospech biodiverzity vykonané nad rámec ich povinností vyplývajúcich z dobrých agroenvironmentálnych krížových plnení;

51.  konštatuje, že v rámci právnych predpisov o životnom prostredí sa dosiahlo mnoho pozitívneho, ako napr. zavedenie integrovanej ochrany rastlín a nové právne predpisy EÚ o pesticídoch, ktoré umožnia špeciálnu ochranu rastlín cielene pôsobiacu na škodlivé organizmy a zároveň chrániacu užitočné organizmy;

52.  víta reformu spoločnej rybárskej politiky (SRP), ktorá sa v súčasnosti pripravuje, a vyzýva Komisiu, aby začlenila kritériá biodiverzity do svojich budúcich legislatívnych návrhov; okrem toho trvá na tom, že by sa mali vypracovať udržateľné modely akvakultúry ako možná alternatíva k rybolovu, a to podľa návrhov Komisie uvedených v jej oznámení o vytvorení udržateľnej budúcnosti pre akvakultúru (KOM(2009)0162), pričom by sa mal zohľadniť postoj Európskeho parlamentu vyjadrený v jeho uznesení zo 17. júla 2010;

53.  konštatuje, že hlavnými nástrojmi na dosiahnutie cieľov v oblasti biodiverzity v morskom prostredí je okrem smernice o biotopoch a smernice o vtáctve aj rámcová smernica o vode pre pobrežné vody a rámcová smernica o morskej stratégii pre všetky morské vody;

54.  domnieva sa, že hlavným cieľom spoločnej rybárskej politiky musí byť zníženie odpadu z výlovu, a vyzýva Komisiu, aby zistila jeho príčiny a vypracovala riešenia špecifické pre jednotlivé oblasti rybolovu, najmä prostredníctvom zavedenia kvót v oblasti rybolovu viacerých druhov rýb a kvót týkajúcich sa biomasy, prostredníctvom výberu náčinia, ako je všeobecné využívanie sietí so štvorcovými okami, a priestorového riadenia populácií rýb;

55.  domnieva sa, že regionálne organizácie pre riadenie rybného hospodárstva sú zodpovedné za riadenie rybolovu a ručiteľmi zodpovedného rybolovu na otvorenom mori; domnieva sa, že je preto rozhodujúce posilniť ich právomoci, najmä čo sa týka kontrol a odradzujúcich sankcií, a že riadenie zásob určitých morských druhov, ktoré sú dôležité z obchodného hľadiska, a požadovanie používania osvedčení o úlovku prináleží v prvom rade regionálnym organizáciám pre riadenie rybného hospodárstva;

56.  zdôrazňuje, že je potrebné uskutočniť ďalšie kroky v oblasti integrovaného manažmentu pobrežnej zóny (ICZM) a námorného územného plánovania, keďže by mohli byť významnými zložkami participatívneho ekosystémového prístupu, a súčasne zabezpečiť zachovanie a udržateľné riadenie morských a pobrežných zdrojov a rešpektovanie prírodných procesov a únosnosti zaťaženia ekosystému;

57.  so zreteľom na výrazný úpadok vodnej biodiverzity a degradáciu sladkovodných ekosystémov zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť úplné vykonávanie rámcovej smernice o vodnom hospodárstve, a zdôrazňuje, že je potrebné venovať sa úpadku biodiverzity v rámci plánovania riadenia povodí;

58.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby navrhli svoje politiky lesného hospodárstva takým spôsobom, aby sa v plnej miere zohľadnila úloha lesov ako mechanizmu podpory biodiverzity, zadržiavania a vytvárania pôdy, sekvestrácie uhlíka a prostriedkov čistenia vzduchu, ako aj na účely rekreácie našich občanov;

59.  víta oznámenie Komisie týkajúce sa výziev súvisiacich s odlesňovaním a zhoršovaním kvality lesa pri zvládaní zmeny klímy a straty biodiverzity (KOM(2008)0645), v ktorom sa vyzýva na zastavenie celosvetového znižovania rozlohy lesa najneskôr do roku 2030;

60.  upozorňuje na skutočnosť, že zvýšenie dopytu po agropalivách a následné zvýšenie tlaku na ich výrobu ohrozuje biodiverzitu najmä v rozvojových krajinách, a to prostredníctvom degradácie a premeny biotopov a ekosystémov, ako sú okrem iného mokrade a lesy;

61.  zdôrazňuje, že treba zvýšiť objem rozpočtových prostriedkov vyčlenených na životné prostredie a biodiverzitu v rámci ôsmeho rámcového programu, a to úmerne k enormným potrebám a výzvam v súvislosti s bojom proti strate biodiverzity a zmene klímy;

62.  berie na vedomie, že v odseku 8 záverov Rady z 21. októbra 2009 je Komisia vyzvaná, aby v jednotlivých odvetviach zrealizovala naliehavú revíziu dotácií, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie; vyzýva Komisiu, aby podľa týchto záverov okamžite konala s cieľom zabrániť poskytovaniu dotácií politikám, ktoré majú negatívny vplyv na európsku biodiverzitu;

63.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili prípravnú fázu tvorby 7. environmentálneho akčného programu na to, aby posunuli a podporili diskusiu a konkrétne kroky v oblasti biodiverzity v EÚ;

Biodiverzita a zmena klímy

64.  zdôrazňuje rozhodujúci význam, ktorý majú biodiverzita a odolné ekosystémy pre zmierňovanie zmeny klímy a pre prispôsobovanie sa jej vplyvom vzhľadom na skutočnosť, že suchozemské a morské ekosystémy v súčasnosti pohlcujú približne polovicu emisií CO2 spôsobených človekom;

65.  víta rastúcu podporu opatrení na zníženie vplyvu zmeny klímy, z ktorých môže mať osoh aj biodiverzita, ale ktoré by nemali mať negatívny vplyv na financovanie samotnej biodiverzity;

66.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že kroky prijaté v rámci prispôsobovania sa zmene klímy a jej zmierňovania nebudú mať negatívny vplyv na morskú a suchozemskú biodiverzitu;

67.  zdôrazňuje, že pôda zohráva pri plnení cieľa EÚ v oblasti biodiverzity životne dôležitú úlohu; uznáva, že degradácia pôdy má predovšetkým miestne a regionálne príčiny a dôsledky a že by sa preto mala rešpektovať zásada subsidiarity; vyzýva členské štáty, aby si plnili svoju povinnosť týkajúcu sa zabezpečenia a zachovania kvality pôdy, a naliehavo žiada tie členské štáty, ktoré nezaviedli právne predpisy na ochranu pôdy, aby zodpovedne pristupovali k svojim povinnostiam;

Ekonomická hodnota biodiverzity

68.  pripomína kľúčovú úlohu rybolovu z hospodárskeho i sociálneho hľadiska pre rozvoj pobrežných oblastí a z environmentálneho hľadiska pre morské ekosystémy; domnieva sa, že SRP nesmie členským štátom brániť v dodržiavaní právnych predpisov o biodiverzite, ale skôr uľahčovať ich dodržiavanie, najmä pokiaľ ide o zavádzanie primeraných ochranných opatrení v morských oblastiach sústavy Natura 2000;

69.  uznáva značný potenciál tvorby pracovných miest súvisiaci s rozvojom udržateľného hospodárstva a zelenej infraštruktúry, ktoré by vďaka svojmu charakteru prinášali pracovné miesta na miestnej úrovni, ktoré nemožno presunúť do tretích krajín, a značne by tak prispievali k stratégii EÚ 2020;

70.  okrem toho sa jednoznačne domnieva, že efektivita zdrojov, udržateľný hospodársky rozvoj a ochrana prírody môžu a mali by ísť ruka v ruke; osobitne upozorňuje na rozvoj ekoturistiky a agroturistiky, v rámci ktorých sa rekreácia a ochrana navzájom dopĺňajú;

71.  zdôrazňuje dôležitosť ochrany biodiverzity pri realizácii stratégie Európa 2020, a to nielen so zreteľom na potenciál pracovných miest, ktoré môže vytvoriť, ale aj preto, že prispieva k efektívnemu a trvalo udržateľnému využívaniu zdrojov; uznáva, že rastúca úroveň produkcie materiálov, obchodovania s nimi a ich spotreby je významnou hnacou silou straty biodiverzity, a preto žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na podporu a rozvoj efektivity zdrojov a politík v oblasti udržateľnej spotreby a výroby;

Financovanie

72.  berie na vedomie odhady Komisie z roku 2004, že ročné náklady na správu siete Natura 2000 budú vo výške 6,1 miliardy EUR; pripomína však, že podľa správy TEEB sú výnosy z investícií do ochrany biodiverzity až stokrát vyššie;

73.  vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že Európska komisia neposkytla žiadne dodatočné finančné zdroje pre uplatňovanie právnych predpisov Natura 2000 a že nie je k dispozícii jasné rozčlenenie skutočných súm vynaložených ročne na ochranu biodiverzity v EÚ, a trvá na tom, že členské štáty a Komisia musia spolupracovať a poskytnúť jasnejší obraz;

74.  domnieva sa, že Spoločenstvo by malo prevziať väčšiu zodpovednosť za ochranu prírodných hodnôt v rámci siete Natura 2000, najmä pokiaľ ide o financovanie;

75.  víta zvýšenie výdavkov na program LIFE+ (o 8 % v návrhu rozpočtu na rok 2011), ale zdôrazňuje, že tento nástroj aj naďalej predstavuje iba veľmi malú časť rozpočtu EÚ (0,2 %); okrem toho konštatuje, že opatrenia na ochranu financované z prostriedkov EÚ sa nie vždy zachovajú po zastavení financovania zo strany Spoločenstva; vyzýva Komisiu, aby viac zohľadňovala rozličné faktory dôležité pre udržateľnosť projektov a aby zaviedla systematické sledovanie projektov po poslednej platbe;

76.  je si vedomý skutočnosti, že dodatočné financovanie ochrany biodiverzity je dostupné prostredníctvom iných nástrojov, napríklad štrukturálnych fondov a fondu pre rozvoj vidieka, ale vyjadruje poľutovanie nad obmedzeným využívaním tejto možnosti zo strany väčšiny členských štátov; pripomína, že najväčší príspevok k financovaniu biodiverzity je v súčasnosti k dispozícii prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV);

77.  očakáva, bez predurčovania výsledkov budúcich diskusií a rozhodnutí o novom viacročnom finančnom rámci (od roku 2014) a o preskúmaní súčasného rozpočtového rámca (na obdobie 2007 – 2013) v polovici obdobia, že rozpočtové obmedzenia spôsobia, že bude viac než kedykoľvek predtým potrebné dosiahnuť vysokú pridanú hodnotu a vyššiu účinnosť európskych výdavkov vrátane výdavkov na biodiverzitu;

78.  preto zdôrazňuje, že je potrebné získať viac informácií o účinnosti výdavkov na biodiverzitu, a žiada Komisiu, aby uviedla príklady osvedčených postupov, pokiaľ ide o účinnosť a pridanú hodnotu;

79.  víta odporúčanie Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN), aby sa 0,3 % HDP venovalo vnútroštátnym opatreniam na ochranu biodiverzity;

80.  so znepokojením konštatuje, že vo viacerých členských štátoch je počet projektov financovaných každý rok z programu LIFE+ nižší ako určené dotácie; vyzýva Komisiu, aby posúdila príčiny tohto stavu a v prípade potreby navrhla zmeny pravidiel programu, najmä vzhľadom na výšku úrovne spolufinancovania;

81.  je presvedčený, že samotné verejné výdavky nebudú postačovať na dosiahnutie hlavného cieľa EÚ, a zdôrazňuje, že je dôležité, aby zodpovednosť podnikov zohľadňovala aj biodiverzitu; žiada Komisiu, aby preskúmala možnosti realizácie politík, ktoré podporujú pozitívne investície do zachovania biodiverzity a odrádzajú od investícií vo verejnom aj súkromnom sektore, ktoré majú vplyv na biodiverzitu; víta v tejto súvislosti skutočnosť, že Komisia vytvorila platformu pre podnikanie a biodiverzitu, aby do agendy biodiverzity zapojila súkromný sektor;

82.  odporúča väčšiu flexibilitu pre predpisy o oprávnenosti na využívanie finančných prostriedkov na projekty týkajúce sa biodiverzity, aby sa o ne zvýšil záujem u všetkých subjektov;

83.  ďalej zdôrazňuje, že do konečnej ceny výrobkov na trhu treba premietnuť externality, riziká a dôsledky, napríklad zachovanie kultúrneho prostredia, poškodenie biodiverzity alebo náklady na podporu biodiverzity; a to najmä preto, že je to z dlhodobého hľadiska v záujme podnikov, ak si chcú naďalej udržať prístup k prírodným zdrojom; naliehavo žiada Európsku komisiu, aby čo najskôr a v každom prípade ešte v priebehu roku 2010 uverejnila avizované oznámenie o budúcom financovaní siete Natura 2000 tak, aby bolo možné preskúmať tento aspekt spolu s novou stratégiou pre biodiverzitu na obdobie do roku 2020;

Údaje a vedomostná základňa

84.  zdôrazňuje dôležitosť integrovaného environmentálneho účtovníctva, ktoré umožňuje analyzovať väzbu medzi životným prostredím a hospodárstvom na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni s cieľom posúdiť dôsledky výrobných a spotrebných vzorcov na prírodné zdroje, a vyzýva členské štáty, aby pravidelne poskytovali Eurostatu a Európskej environmentálnej agentúre potrebné údaje;

85.  zdôrazňuje, že výskum a vývoj majú kľúčový význam pre odstránenie súčasných medzier v poznatkoch a zabezpečenie pravidelného monitorovania vývoja biodiverzity, ako aj pre rozvoj politických nástrojov na zastavenie straty biodiverzity;

86.  víta komplexnú správu Komisie za obdobie rokov 2001 – 2006, v ktorej sa hodnotí stav ochrany chránených biotopov a druhov v EÚ a pokrok dosiahnutý členskými štátmi pri uplatňovaní právnych predpisov Natura 2000, ľutuje však vysoký počet tzv. neznámych kvalifikácií; vyzýva členské štáty, aby zlepšili svoje informovanie, a vyzýva EEA a Komisiu, aby zabezpečili vyššiu spoľahlivosť a porovnateľnosť údajov vo svojich budúcich správach;

87.  zdôrazňuje potrebu vypracovať jasné východiská, na základe ktorých musí Komisia hodnotiť pokrok pri dosahovaní cieľov a podcieľov; v tejto súvislosti víta činnosť Európskej environmentálnej agentúry vo vzťahu k informačnému systému pre biodiverzitu (BISE) a k východiskám pre biodiverzitu, čo budú užitočné nástroje na zlepšenie a vyladenie tvorby politiky v oblasti biodiverzity, a to najmä v súvislosti so strategickým plánom, ktorý pripravuje Komisia; zdôrazňuje, že by sa mali skôr využiť jestvujúce údaje, než trvať na zbere nových údajov;

88.  vzhľadom na súčasný nedostatok poznatkov širokej verejnosti o dôležitosti biodiverzity víta informačnú kampaň Komisie a vyzýva členské štáty, aby výrazne zvýšili svoje úsilie pri zvyšovaní povedomia a výmene najlepších postupov;

Medzinárodné hľadiská

89.  vyjadruje obavy v súvislosti s tým, že globálny cieľ zníženia straty biodiverzity do roku 2010 tak, ako bol stanovený na svetovom samite o udržateľnom rozvoji v roku 2002, nebol dosiahnutý, a to dokonca ani len sčasti, a rovnako je znepokojený vplyvom trvalej straty biodiverzity a degradácie ekosystémov na rozvojové ciele tisícročia a cieľ na rok 2015 v oblasti znižovania chudoby a hladu a zlepšovania zdravia a ľudského blaha a žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali presadzovanie biodiverzity v rámci celosvetových procesov, ako sú rozvojové ciele tisícročia;

90.  víta usporiadanie konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite v Nagoji v októbri 2010 a naliehavo vyzýva EÚ, aby na túto konferenciu vyslala početnú, dobre pripravenú a koordinovanú delegáciu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby si EÚ vymedzila silnú a jednotnú pozíciu; je však znepokojený tým, že na konferencii sa zúčastnia len ministri životného prostredia, pričom zabezpečenie pokroku v celosvetovej agende v oblasti biodiverzity si vyžaduje medziodvetvový prístup;

91.  naliehavo žiada Komisiu, aby podporila zriadenie medzivládnej platformy na politiky v oblasti biodiverzity a vedy o ekosystémových službách pod záštitou Programu OSN pre životné prostredie a aby prispela k vytváraniu takejto platformy;

92.  podporuje myšlienku, o ktorej sa diskutovalo v júli 2008 na schôdzi v rámci francúzskeho predsedníctva, aby sa v zámorských krajinách a územiach a najvzdialenejších regiónoch EÚ, kde sa nachádzajú jedny z najbohatších lokalít na planéte z hľadiska biodiverzity, vytvorili siete typu Natura 2000, a zdôrazňuje, že je potrebné podporovať tento vývoj prostredníctvom politických nástrojov EÚ, napríklad prostredníctvom rozvojovej politiky;

93.  pripomína, že odlesňovanie zodpovedá za viac emisií CO2 než celé odvetvie dopravy a že ochrana lesov patrí medzi kľúčové prvky celosvetovej ochrany biodiverzity a ekosystémových služieb;

94.  podnecuje Komisiu a členské štáty, aby účinne začlenili do svojich vzťahov s tretími krajinami environmentálnu udržateľnosť spolu s dodržiavaním sociálnych práv a záruk týkajúcich sa ochrany a účasti miestnych komunít a domorodých obyvateľov v procese rozhodovania, najmä s ohľadom na využívanie pôdy a ochrany lesov, a aby pokračovali v „zelenej diplomacii“; vyzýva členské štáty a Európsku komisiu, aby zabezpečili, že v tzv. dvanásťbodovom akčnom pláne EÚ na podporu rozvojových cieľov tisícročia sa uzná naliehavá dôležitosť toho, aby sa trvalá udržateľnosť životného prostredia presadzovala prostredníctvom jej rozvojovej spolupráce a vonkajších činností, a že sa umožnia cielené finančné zásahy v prospech biodiverzity a služieb ekosystémov;

95.  zdôrazňuje, že na podporu uznávania hospodárskej hodnoty biodiverzity sú potrebné inovačné finančné systémy; podnecuje členské štáty a Komisiu k tomu, aby sa zapojili do  celosvetovej diskusie o potrebe a možných podobách inovačných systémov pre platby za ekosystémové služby;

96.  trvá na tom, že kľúčovým prvkom medzinárodných obchodných dohôd je udržateľnosť obchodovaných výrobkov; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu začleniť do akejkoľvek budúcej dohody WTO neobchodné otázky vrátane výrobných metód a ochrany biodiverzity;

97.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad neuspokojivým výsledkom konferencie CITES, na ktorej sa nezrealizovali hlavné prvky mandátu EÚ, napríklad ochrana morských druhov vysokého obchodného záujmu;

98.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili rýchlosť a účinnosť svojich postupov rozhodovania a venovali viac zdrojov a času svojim diplomatickým snahám voči tretím krajinám a aby posilnili kapacity a synergie medzi dohovormi; domnieva sa, že vzhľadom na to, že mnohé chránené oblasti siete Natura 2000 sú priamo alebo nepriamo postihnuté znečistením a že škody na životnom prostredí sú spôsobované aj činiteľmi mimo Európy, treba zdôrazniť potrebu zahrnutia európskych environmentálnych noriem do našich dohôd o partnerstve so susednými krajinami;

o
o   o

99.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2006/105/ES (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 368). (2) Ú. v. ES C 262, 18.9.2001, s. 132. (3) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2006/105/ES. (4) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 117.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. septembra 2010 o oznámení Komisie: Prístup Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof (2009/2151(INI))

P7_TA(2010)0326 A7-0227/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. februára 2009 s názvom Prístup Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof(1) a príslušné posúdenie vplyvu(2) a na pracovný dokument Komisie zo 14. decembra 2007 o posilnení systémov včasného varovania v Európe(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 16. septembra 2009 o lesných požiaroch v lete 2009(4), zo 4. septembra 2007 o živelných pohromách(5), zo 7. septembra 2006 o lesných požiaroch a povodniach(6), z 5. septembra 2002 o povodniach v Európe(7), zo 14. apríla 2005 o suchu v Portugalsku(8), z 12. mája 2005 o suchu v Španielsku(9), z 8. septembra 2005 o živelných pohromách (požiaroch a záplavách) v Európe(10), svoje uznesenia z 18. mája 2006 o živelných pohromách (požiaroch, suchu a povodniach) – poľnohospodárske aspekty(11), aspekty regionálneho rozvoja(12) a aspekty životného prostredia(13), svoje uznesenie z 11. marca 2010 o veľkých prírodných katastrofách v autonómnej oblasti Madeira a následkoch búrky Xynthia v Európe(14) a svoju pozíciu z 18. mája 2006 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie(15),

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. júna 2008 o posilnení kapacít Únie v oblasti reakcie na katastrofy(16) a na body 12 a 15 záverov predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady 15. a 16. júna 2006 v Bruseli o schopnosti Únie reagovať v núdzových a krízových situáciách a pri pohromách(17),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/162/ES, Euratom, z 5. marca 2007, ktorým sa ustanovuje finančný nástroj civilnej ochrany(18),

–  so zreteľom na smernicu Rady 96/82/ES z 9. decembra 1996 o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok(19) (smernica Seveso II),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík(20) (smernica o povodniach),

–  so zreteľom na smernicu Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie(21) (smernica EIA),

–  so zreteľom na rámec činnosti na obdobie 2005 – 2015: Budovanie odolnosti národov a spoločenstiev voči katastrofám, prijatý 22. januára 2005 v Kóbe, Hjógó(22),

–  so zreteľom na Dohovor o biologickej diverzite prijatý 5. júna 1992 v Riu de Janeiro,

–  so zreteľom na článok 196 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0227/2010),

A.  keďže prevencia by mala byť čoraz dôležitejšou fázou cyklu riadenia katastrof a mala by nadobudnúť väčšiu spoločenskú dôležitosť,

B.  keďže prírodné katastrofy poškodzujú ekosystémy a biodiverzitu, ovplyvňujú udržateľný rozvoj a ohrozujú sociálnu súdržnosť,

C.  keďže v dôsledku faktorov, ako je napríklad intenzívne využívanie pôdy, nekontrolovaný rast priemyslu a miest, vyľudňovanie vidieka, dezertifikácia a zvyšujúci sa výskyt extrémnych klimatických javov, sú členské štáty, a najmä konvergenčné regióny menej odolné proti katastrofám, či už prírodným, alebo spôsobeným človekom,

D.  keďže zmena klímy spôsobuje stále častejšie prírodné katastrofy (záplavy, nadmerné suchá a požiare), ktoré spôsobujú straty na ľudských životoch a vážne environmentálne, hospodárske a spoločenské škody,

E.  keďže katastrofy majú vo všeobecnosti veľa príčin, pričom ich nemožno vždy pripisovať len extrémnym prírodným javom, ale pravdepodobnosť ich vzniku často zvyšuje neprimeraný vzťah ľudí k okolitému fyzickému prostrediu,

F.  keďže katastrofy môžu byť zapríčinené technologickými a priemyselnými haváriami, ktoré môžu mať za následok únik nebezpečných chemických, biologických, rádiologických alebo jadrových (CBRN) látok so zásadným vplyvom na zdravie, plodiny, infraštruktúru alebo hospodárske zvieratá,

G.  keďže škodám spôsobeným prírodnými katastrofami a človekom by sa často dalo do veľkej miery zabrániť; keďže okrem toho aj politiky EÚ musia zabezpečiť konzistentné stimuly pre vnútroštátne, regionálne a miestne orgány s cieľom rozvíjať, financovať a vykonávať účinnejšie politiky prevencie a ochrany,

H.  keďže holistický, proaktívny, informáciami podložený a dôsledný prístup k prevencii katastrof musí zahŕňať rôzne úrovne spolupráce medzi miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi a zároveň aj ďalšími subjektmi na danom území, ktoré toto územie poznajú,

I.  keďže sa ukázalo, že platné opatrenia na prevenciu katastrof chýbajú a predchádzajúce návrhy Európskeho parlamentu sa ešte nevykonávajú v plnej miere, čo bráni vykonávaniu jednotnej stratégie pre prevenciu prírodných a človekom spôsobených katastrof na úrovni EÚ,

J.  keďže pretrvávajúce suchá a požiare urýchľujú okrem iného proces dezertifikácie, najmä v južnej Európe, čo ovplyvňuje predovšetkým stredomorské lesné štruktúry a oblasti s veľkými plochami lesov jedného druhu, ktoré nemajú miestny pôvod a sú vysoko horľavé, čo ohrozuje život obyvateľov a kvalitu života v postihnutých oblastiach,

K.  keďže vyvážené obsadenie/využívanie územia, hospodársky a sociálny rozvoj v súlade s prírodou, rešpektovanie energie, prírodných zdrojov a životného prostredia, posilnenie súdržnosti v EÚ, boj proti vyľudňovaniu vidieka, dezertifikácii a erózii pôdy a zachovanie environmentálne udržateľnej poľnohospodárskej činnosti sú niektoré zo základných prvkov prevencie katastrof,

L.  keďže lesy zohrávajú zásadnú úlohu pri ochrane životného prostredia prostredníctvom rovnováhy vytváranej pri kolobehu uhlíka a pri obehu vody,

1.  poznamenáva, že prírodné a človekom spôsobené katastrofy majú veľmi závažné dôsledky pre hospodársky a sociálny rozvoj regiónov a členských štátov; zdôrazňuje, že hlavným cieľom prevencie katastrof je chrániť ľudské životy, bezpečnosť a fyzickú integritu osôb, základné ľudské práva, životné prostredie, hospodárske a spoločenské infraštruktúry vrátane základných služieb, obydlí, komunikácií, dopravy a kultúrneho dedičstva;

2.  zdôrazňuje, že proaktívny prístup je účinnejší a menej finančne náročný ako reaktívny prístup ku katastrofám; domnieva sa, že znalosť miestneho zemepisného, ekonomického a sociálneho kontextu je mimoriadne dôležitá pri prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof;

3.  víta záväzok Komisie zabezpečiť súdržnejšie zohľadňovanie otázok týkajúcich sa prevencie katastrof v politikách a programoch EÚ a zdôrazňuje význam holistického prístupu k prevencii katastrof; pripomína, že treba zohľadniť všetky typy prírodných a človekom spôsobených katastrof a že medzi ne patria, okrem iných rizík(23), povodne, búrky, suchá, cunami, zemetrasenia, lesné požiare, extrémne výkyvy teplôt, sopečná činnosť, lavíny, zosuvy pôdy, technologické a priemyselné havárie, erózie pôdy, kontaminácia spodných pôd a podzemných vôd a znečistenie morí, jazier a riek;

4.  vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu osvedčených postupov v oblasti prevencie človekom spôsobených katastrof medzi členskými štátmi, a vyzýva členské štáty, aby pre regionálne orgány zabezpečili školenia v oblasti zvládania katastrof;

5.  domnieva sa, že vzhľadom na rozmery a/alebo cezhraničnú povahu, ktorú môžu katastrofy nadobudnúť, je vhodné a potrebné posilniť spoluprácu na regionálnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ, založenú na vzájomnom dopĺňaní činností, šírení osvedčených postupov a na princípe solidarity medzi členskými štátmi;

6.  berie na vedomie návrh na vytvorenie siete zloženej z predstaviteľov rôznych kompetentných vnútroštátnych služieb zo všetkých členských štátov; zdôrazňuje, že táto sieť by mala fungovať v rámci spolupráce medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi úradmi zodpovednými za zvládanie katastrof, priestorové plánovanie a mapovanie a riadenie rizík; zdôrazňuje úlohu tejto siete pri výmene skúseností a preventívnych opatrení a pri stanovení spoločnej metodiky a minimálnych požiadaviek v oblasti mapovania nebezpečenstva a rizika na úrovni EÚ; vyzýva zástupcov z odvetvia poľnohospodárstva, aby sa zapojili do tejto siete, a žiada, aby sa zvážilo aj vypočutie v rámci programu UNEP, sociálnych a mimovládnych organizácií aktívnych v tejto oblasti, ako aj ďalších subjektov na danom území, ktoré toto územie poznajú;

7.  považuje za nevyhnutné spolupracovať pri šírení informácií a skúseností, pri technických a vedeckých využitiach, ako aj pri koordinácií stratégií rozvoja možností zásahu;

8.  vyzýva regióny, aby stavali na existujúcich sieťach územnej a cezhraničnej koordinácie, s cieľom rozvinúť spoluprácu s osobitným zameraním na prevenciu katastrof; domnieva sa, že štruktúry cezhraničnej spolupráce, akými sú makroregióny, ktorých spolupráca je orientovaná na funkčnosť, sa môžu stať účinnými platformami spolupráce v oblasti prevencie katastrof; podporuje využívanie cenných skúseností získaných v tejto oblasti prostredníctvom projektov realizovaných v minulosti v rámci iniciatívy Spoločenstva INTERREG;

9.  domnieva sa, že skutočný pokrok v oblasti prevencie katastrof možno dosiahnuť prostredníctvom koordinovaných činností a stratégií členských štátov, rôznych sektorov a subjektov zapojených do cyklu zvládania katastrof; poukazuje na úlohu, ktorú môže zohrávať dobrovoľnícka práca v rámci týchto stratégií, a vyzýva členské štáty, aby na tento účel posilnili spoluprácu na národnej, regionálnej a miestnej úrovni; navrhuje, aby sa v kontexte Európskeho roka dobrovoľníckej práce 2011 posúdila možnosť organizácie spolupráce v oblasti dobrovoľníckej práce na úrovni členských štátov so zreteľom na prevenciu katastrof;

10.  vyzýva na spoluprácu medzi členskými štátmi, štátmi susediacimi s EÚ a rozvojovými krajinami v rámci cezhraničných projektov spojených s výmenou najlepších postupov a šírením praktických vedomostí prostredníctvom programov susedskej politiky EÚ a rozvojových programov;

11.  zdôrazňuje, že pri poskytovaní pomoci sa musí uplatňovať zásada nediskriminácie; poznamenáva, že pomoc treba poskytovať na základe potreby, bez diskriminácie na základe rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženského vyznania, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia príjemcov;

12.  zdôrazňuje, že problémy životného prostredia zapríčinené a zvýraznené zmenou klímy sú v súčasnosti zodpovedné za nárast nútenej migrácie, a preto si želá poukázať na čoraz silnejšie prepojenie medzi uchádzačmi o azyl a oblasťami v environmentálnom úpadku; vyzýva na lepšiu ochranu a presídľovanie tzv. klimatických utečencov;

13.  zdôrazňuje, že záťaž prírodných katastrof znášajú regióny a miestne spoločenstvá a že s určitou mierou zovšeobecnenia môžeme povedať, že na ich zvládnutie iba na národnej a/alebo regionálnej úrovni nepostačujú ich materiálne a ľudské zdroje, a ani ich znalosti či finančné prostriedky, ale vyžaduje si to účinnú a solidárnu reakciu na európskej úrovni;

14.  zdôrazňuje dôležitosť zmiernenia nerovnosti medzi regiónmi a členskými štátmi, pokiaľ ide o schopnosť chrániť svoje obyvateľstvo a majetok vrátane kultúrneho dedičstva, a to prostredníctvom podpory ich úsilia o zlepšovanie prevencie, najmä v regiónoch a členských štátoch s vysokou mierou rizika katastrof; naliehavo žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť najviac izolovaným, riedko osídleným, horským a pohraničným regiónom Európy, ako aj najviac hospodársky znevýhodneným európskym regiónom;

15.  zdôrazňuje, že treba uznať a riadne zohľadniť prírodné charakteristiky a obmedzenia izolovaných, horských, riedko zaľudnených a vyľudňovaných regiónov, ako aj odľahlých a najvzdialenejších regiónov, ostrovov, prirodzene znevýhodnených regiónov a regiónov vystavených kumulovaným rizikám; upozorňuje na ďalšie problémy, s ktorými sa tieto regióny musia vyrovnať, aby mohli čeliť katastrofám; žiada, aby sa týmto oblastiam venovala osobitná pozornosť prostredníctvom rôznych dostupných finančných nástrojov, a žiada o zmiernenie podmienok na uvoľnenie prostriedkov z Fondu solidarity v prospech týchto oblastí;

16.  zdôrazňuje potrebu revízie nariadenia o Fonde solidarity prispôsobením kvalifikačných kritérií charakteristikám každej oblasti a každému typu katastrofy vrátane postupne vznikajúcich katastrof, ako sú suchá, pričom treba venovať osobitnú pozornosť výrobným odvetviam, najzraniteľnejším oblastiam a postihnutému obyvateľstvu a umožniť flexibilnejšiu a včasnejšiu mobilizáciu fondu; domnieva sa, že oprávnené opatrenia uvedené v článku 4 Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ) sú príliš reštriktívne; domnieva sa že pri stanovovaní limitov pre oprávnenosť je nevyhnutné zohľadniť regionálny rozmer, keďže v opačnom prípade môže dôjsť k vylúčeniu regiónov postihnutých mimoriadne závažnými katastrofami z dôvodu nesplnenia limitu, ktorý je určený pre členský štát ako celok;

17.  zdôrazňuje potrebu vytvoriť vhodný finančný rámec na predchádzanie katastrofám s adekvátnymi finančnými zdrojmi na prevenciu a boj proti katastrofám, ktorý posilní a zosúladí existujúce nástroje, ako je politika súdržnosti, politika rozvoja vidieka, regionálna politika, Fond solidarity, 7. rámcový program a programy Life+; žiada, aby sa prevencia v tomto rámci brala do úvahy aj vo finančnom výhľade na obdobie 2014 – 2020; vyzýva Európsku komisiu, aby posúdila možnosť navrhnúť systematickejšie spoločné využívanie dostupných zdrojov s cieľom posilniť účinnosť mechanizmov prevencie v celej EÚ;

18.  vyzýva Komisiu, aby zabránila tomu, že súčasný rozpočtový tlak, ktorý vznikol v dôsledku krízy, bude mať za následok obmedzenie zdrojov pridelených súčasným politikám zameraným na prevenciu katastrof, a aby v rámci prebiehajúceho preskúmania rozpočtu dôkladne analyzovala všetky nedostatky v oblasti prevencie a stanovila, či dostupné nástroje pokrývajú všetky druhy katastrof;

19.  pripomína, že politika súdržnosti je základným nástrojom na prevenciu rizika prírodných katastrof; domnieva sa, že rôzne fondy a nástroje treba využívať flexibilným a koordinovaným spôsobom s cieľom zlepšiť funkčnosť a účinnosť tejto politiky; zdôrazňuje, že prevenciu rizika treba koordinovať spolu s ostatnými politikami, ktoré sa vykonávajú v oblasti prevencie, aby sa zabránilo rozdrobovaniu opatrení a zvýšila ich účinnosť a pridaná hodnota;

20.  znovu potvrdzuje potrebu overiť, že prostriedky EÚ sa využívajú primeraným spôsobom, a potrebu náhrady prostriedkov v prípade ich zneužitia;

21.  zdôrazňuje, že prevencia katastrof je v prvom rade v kompetencii členských štátov a že je v tejto oblasti potrebné aj naďalej zohľadňovať zásadu subsidiarity;

22.  vyzýva členské štáty, ktoré sú zodpovedné za priestorový manažment, aby zaviedli kritériá a právne predpisy zamerané na prevenciu katastrof v oblastiach ohrozovaných záplavami, zosuvmi pôdy a ostatnými geologickými rizikami pri zohľadnení problémov spôsobených nerozvážnym odlesňovaním, ako aj na prevenciu výstavby v týchto oblastiach;

23.  vyzýva členské štáty, aby vyhodnotili možnosti lepšieho začlenenia prevencie katastrof do operačných programov finančnej pomoci EÚ na vnútroštátnej úrovni, ako aj do vnútroštátnych, regionálnych a miestnych operačných programov; domnieva sa, že všetky verejné subjekty podieľajúce sa na ochrane životného prostredia by sa na tomto procese mali zúčastňovať a mali by sa doň aktívne zapájať; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s prepracovaním operačných programov podporila potreby, na ktoré v tejto oblasti poukázali členské štáty; s cieľom umožniť výmenu skúseností žiada Komisiu, aby vyzvala členské štáty na poskytnutie podrobností o ich zavedených operačných programoch pre prípad prírodných a človekom spôsobených katastrof;

24.  domnieva sa, že okrem iného sa podpora EÚ členským štátom musí prednostne zamerať na tieto preventívne opatrenia:

25.  vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty v propagácii informačných kampaní na prevenciu a v prijímaní osvedčených postupov, pričom prostriedkami, ktoré sú ľahko dostupné všetkým občanom, sa budú poskytovať príslušné aktuálne informácie a bude sa zabezpečovať vzdelávanie všeobecnej verejnosti o identifikovaných rizikách a postupoch, ktoré bude treba prijať na zvládnutie prírodných alebo človekom spôsobených katastrof; nalieha, aby sa vo vzdelávacích systémoch kládla osobitná pozornosť na mladých ľudí už od školského veku a na vidiecke spoločenstvá; v súvislosti so zvyšovaním povedomia občanov zdôrazňuje aj úlohu jednotnej európskej tiesňovej telefonickej linky 112 a potrebu lepšej informovanosti o nej;

26.  pripomína, že voda sa často podieľa na prírodných katastrofách, a to nielen vo forme povodní – ktoré sú často dôsledkom nevhodného plánovania – mrazu, krupobitia a znečistenia povodí, ale aj keď je jej nedostatok, čo môže viesť k významným zmenám, ako je dezertifikácia rozľahlých oblastí v južnej a juhovýchodnej Európe;

27.  zdôrazňuje skutočnosť, že trvalé suchá mali v posledných rokoch za následok nárast lesných požiarov v Európe, v dôsledku čoho sa zároveň zhoršila dezertifikácia veľkého množstva regiónov;

28.  vzhľadom na vzájomnú súvislosť medzi javmi sucha, lesných požiarov a dezertifikácie vyzýva Komisiu, aby predložila návrh smernice, ktorý bude podobný ako smernica o záplavách a ktorý by podporil prijatie politiky EÚ zameranej na riešenie problematiky nedostatku vody, sucha a prispôsobenia sa zmene klímy;

29.  znovu opakuje svoju výzvu Komisii, aby podporila spustenie činnosti európskeho observatória pre sledovanie sucha, ktoré by bolo centrom poznatkov týkajúcich sa účinkov sucha a dezertifikácie a ich zmierňovania a kontroly s cieľom posilniť jednotné strategické rozhodovanie a zlepšiť koordináciu medzi členskými štátmi; domnieva sa, že by sa mala zohľadniť vzájomná súvislosť medzi suchom, lesnými požiarmi a dezertifikáciou a že by sa v rámci politiky na prevenciu a riadenie rizika sucha mali stanoviť skutočné ciele založené na solidarite;

30.  keďže lesy sú dôležité pre výrobu dreva, zachovanie biodiverzity, predchádzanie povodniam, lavínam a erózii a pre riadenie podzemných vodných zdrojov a viazanie uhlíka, mali by sa skutočnosťou, že sú ohrozované požiarmi, zaoberať všetky členské štáty; vyzýva preto Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi predložila a uskutočnila legislatívne návrhy a iniciatívy v oblasti ochrany lesov a prevencie vzniku lesných požiarov; domnieva sa, že by sa mali podporiť projekty zalesnenia a opätovného zalesňovania s uprednostnením domácich druhov a zmiešaných lesov v prospech biodiverzity a väčšej odolnosti proti požiarom, búrkam a škodcom, ako aj udržateľný zber a využitie zvyškovej lesnej biomasy, ktorá je obnoviteľným zdrojom energie; domnieva sa, že v rámci skutočnej spolupráce v tejto oblasti by sa mal vykonávať pravidelný zber údajov, príprava plánov rizík, príprava plánov na riadenie rizika požiaru, identifikácia potrebných zdrojov a zdrojov dostupných v 27 členských štátoch a koordinácia na rozličných úrovniach;

31.  vzhľadom na to, že zakladanie požiarov a zvyšovanie ich frekvencie sú vo svojej podstate trestnými činmi páchanými na životnom prostredí, vyzýva Komisiu, aby posúdila a predložila Rade a Európskemu parlamentu formy uplatňovania donucovacích opatrení, ktoré zamedzia prípadom požiaru z nedbanlivosti a úmyselnému zakladaniu požiarov;

32.  zdôrazňuje, že je dôležité vnímať prevenciu z komplexného pohľadu a začleňovať ju do príslušných sektorových politík na podporu vyváženého využívania pôdy a súdržného hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý je v súlade s prírodou;

33.  uznáva, že niektoré sektorové politiky vedú k tomu, že určité regióny sú viac vystavené riziku z dôvodu podpory vyľudňovania vidieka a nadmernej koncentrácie obyvateľstva v mestských oblastiach;

34.  domnieva sa, že poľnohospodárska a lesnícka výroba je citlivá na klimatické javy, ako sú suchá, mráz, ľad, krupobitie, lesné požiare, povodne, prívalový dážď a búrky, je vystavená zdravotným rizikám, ako sú zamorenia škodcami, nákazy zvierat a epidémie a epizootie, škodám spôsobeným voľne žijúcimi zvieratami, dôsledkom ľudskej činnosti, ako je zmena klímy, znečistenie, kyslý dážď či neúmyselné a úmyselné genetické znečistenie, zosuvom pôdy v súvislosti s územným a priestorovým plánovaním, hrozbám súvisiacim s technológiami a dopravou, dezertifikácii horských oblastí a lesným požiarom, predovšetkým v dôsledku nedostatočného udržiavania lesa a trestnej činnosti, a znečisťovaniu riek v dôsledku chemického odpadu z tovární, úniku živín a ľahostajnosti návštevníkov lesa;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vykonávanie osvedčených poľnohospodárskych postupov, ktoré v niektorých členských štátoch umožnili znížiť o polovicu množstvo použitých dusíkatých hnojív bez toho, aby to malo negatívny vplyv na množstvo úrody;

36.  zasadzuje sa o environmentálne a sociálne vyrovnanú poľnohospodársku politiku, ktorá zohľadňuje potrebu podporovať a stimulovať udržateľnú poľnohospodársku výrobu a rozvoj vidieka v rozličných krajinách a regiónoch a ktorá je základným prvkom účinnej prevencie prírodných katastrof; obhajuje účinné posilňovanie stimulov pre agro-environmentálne a agro-vidiecke pracovné miesta na podporu usadenia ľudí vo vidieckych oblastiach ako kľúčový faktor na zachovanie ekosystémov, čo by riešilo súčasnú tendenciu vyľudňovania a ochudobňovania týchto miest a zníženie tlaku na mestské oblasti; ďalej zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú poľnohospodári ako správcovia krajiny, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie Komisie neobsahuje dostatok kľúčových prvkov týkajúcich sa poľnohospodárskeho odvetvia;

37.  podporuje vytvorenie európskeho systému verejného poľnohospodárskeho poistenia; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila návrh európskeho systému verejného poistenia na lepšie zvládanie rizík a nestability príjmov poľnohospodárov v dôsledku prírodných a človekom spôsobených katastrof; zdôrazňuje, že tento systém musí byť ambicióznejší než jestvujúci model, keďže sa treba vyhnúť veľkému počtu rôznych systémov poistenia v EÚ, čo by zapríčinilo obrovský nepomer medzi príjmami poľnohospodárov; domnieva sa, že je naliehavo potrebné, aby systém minimálneho odškodnenia v súvislosti s prírodnými a človekom spôsobenými katastrofami bol dostupný pre poľnohospodárov vo všetkých členských štátoch;

38.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do výpočtu poľnohospodárskeho poistného zahrnuli dodatočné náklady, ktoré poľnohospodárom vznikajú pri prijímaní opatrení zameraných na prevenciu požiarov (ako je čistenie protipožiarnych pásov, odstraňovanie odumretých drevín, ukladanie zeminy pozdĺž pozemkov atď.) a odstraňovanie vôd (čistenie priekop a kanálov);

39.  zdôrazňuje dôležitosť štúdia opatrení na prispôsobovanie sa vidieckych i mestských oblastí narastajúcemu výskytu a rozmeru extrémnych klimatických javov v rôznych geografických oblastiach; domnieva sa, že predvídateľné negatívne účinky zmeny klímy spôsobia ďalšie obmedzenie poľnohospodárskej výroby a potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti, a zdôrazňuje, že v rámci prispôsobenia sa zmene klímy a zmiernenia jej negatívnych vplyvov je potrebné reagovať na túto skutočnosť a na iné výzvy;

40.  zdôrazňuje dôležitosť verejného výskumu a vývoja pri prevencii a riadení katastrof a vyzýva na väčšiu koordináciu a spoluprácu medzi inštitúciami výskumu a vývoja členských štátov, najmä tých, ktoré čelia podobným rizikám; vyzýva na posilnenie systémov včasného varovania v členských štátoch a na vytvorenie a posilnenie už existujúceho prepojenia medzi jednotlivými systémami včasného varovania; odporúča Komisii, aby venovala náležitú pozornosť týmto potrebám a zabezpečila ich primerané financovanie;

41.  zdôrazňuje potrebu pripraviť systémy zdravotníctva členských štátov z hľadiska štruktúry ľudských zdrojov, osvedčených postupov a informovanosti o rizikách, aby dokázali zvládať situácie v prípade katastrof;

42.  zdôrazňuje, že je dôležité mať k dispozícii obsiahly súbor údajov a informácií o rizikách a nákladoch súvisiacich s katastrofami a sprístupniť ich na úrovni EÚ s cieľom uskutočniť porovnávacie štúdie a vymedziť pravdepodobný cezhraničný vplyv katastrof, čím sa členským štátom umožní zhromažďovať informácie o vnútroštátnych civilných kapacitách a zdravotníckych zdrojoch, a že by sa mali skôr využívať a rozvíjať existujúce štruktúry, napríklad Monitorovacie a informačné centrum (MIC), než vytvárať nové;

43.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia stále neuskutočnila štúdiu o postupoch mapovania nebezpečenstiev a rizík v členských štátoch, ako sa ustanovilo v oznámení Komisie z 23. februára 2009 s názvom Prístup Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof; nalieha na Komisiu, aby účinne napravila tento záväzok počas prvej polovice roka 2010;

44.  domnieva sa, že na úrovni EÚ je potrebné stanoviť spoločnú metodiku a minimálne požiadavky v oblasti mapovania nebezpečenstiev a rizík;

45.  zdôrazňuje dôležitosť vypracovania noriem na analýzu a vyjadrenie sociálno-hospodárskeho vplyvu katastrof na spoločenstvá;

46.  odporúča, aby preskúmanie smernice EIA obsahovalo ucelenejší súbor otázok týkajúcich sa prevencie katastrof, najmä pokiaľ ide o hodnotenie, komunikáciu a zverejnenie rizík;

47.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1) KOM(2009)0082. (2) SEK(2009)0202. (3) SEK(2007)1721. (4) Ú. v. EÚ C 224 E, 19.8.2010, s. 1. (5) Ú. v. EÚ C 187 E, 24.7.2008, s. 55. (6) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 240. (7) Ú. v. EÚ C 272 E, 13.11.2003, s. 471. (8) Ú. v. EÚ C 33 E, 9.2.2006, s. 599. (9) Ú. v. EÚ C 92 E, 20.4.2006, s. 414. (10) Ú. v. EÚ C 193 E, 17.8.2006, s. 322. (11) Ú. v. EÚ C 297 E, 7.12.2006, s. 363. (12) Ú. v. EÚ C 297 E, 7.12.2006, s. 369. (13) Ú. v. EÚ C 297 E, 7.12.2006, s. 375. (14) Prijaté texty, P7_TA(2010)0065. (15) Ú. v. EÚ C 297 E, 7.12.2006, s. 331. (16) 10128/08. (17) 10633/1/06. (18) Ú. v. EÚ L 71, 10.3.2007, s. 9. (19) Ú. v. ES L 10, 14.1.1997, s. 13. (20) Ú. v. EÚ L 288, 6.11.2007, s. 27. (21) Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40. (22) A/CONF.206/6. (23) Toto nie je úplný zoznam prírodných a človekom spôsobených katastrof; do tohto zoznamu môžu byť preto zaradené iné typy prírodných a človekom spôsobených katastrof, ktoré nie sú uvedené v tejto správe.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. septembra 2010 o znižovaní chudoby a tvorbe pracovných miest v rozvojových krajinách: ďalší postup (2009/2171(INI))

P7_TA(2010)0327 A7-0192/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000, ktorá určuje rozvojové ciele milénia (RCM) ako kritériá na odstránenie chudoby spoločne stanovené medzinárodným spoločenstvom,

–  so zreteľom na záväzky krajín G8 prijaté na samite v Gleneagles v roku 2005, týkajúce sa objemu pomoci, pomoci subsaharskej Afrike a kvality pomoci,

–  so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci z 2. marca 2005 a závery fóra na vysokej úrovni, ktoré sa konalo 2. – 4. septembra 2008 v Accre a ktoré sa týkalo opatrení nadväzujúcich na túto deklaráciu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Pomoc EÚ: Dávať viac, lepšie a rýchlejšie (KOM(2006)0087),

–  so zreteľom na správu OSN o prehodnotení chudoby: správa o sociálnej situácii vo svete v roku 2010,

–  so zreteľom na výročné správy generálneho tajomníka OSN o vykonávaní Miléniovej deklarácie,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: „Európsky konsenzus“(1), podpísané 20. decembra 2005,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce(2) (nástroj rozvojovej spolupráce),

–  so zreteľom na deklaráciu o HIV/AIDS, tuberkulóze a iných súvisiacich infekčných chorobách, ktorú 27. apríla 2001 v Abuji prijali najvyšší predstavitelia afrických štátov a vlád,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2006 z 20. decembra 2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete(3),

–  so zreteľom na závery Rady z 21. júna 2007 o podpore zamestnanosti prostredníctvom rozvojovej spolupráce Únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Úloha Európskej únie pri podpore ľudských práv a demokratizácie v tretích krajinách (KOM(2001)0252),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Vzdelávanie a odborná príprava v kontexte znižovania chudoby v rozvojových krajinách (KOM(2002)0116),

–  so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 3. decembra 2009 o globálnom riadení a reforme medzinárodných inštitúcií,

–  so zreteľom na program Medzinárodnej organizácie práce o dôstojnej práci pre všetkých a Globálny pakt k zachovaniu pracovných miest Medzinárodnej organizácie práce, ktoré boli prijaté všeobecným konsenzom 19. júna 2009 na zasadnutí Medzinárodnej konferencie práce,

–  so zreteľom na správu Medzinárodnej organizácie práce s názvom Správa o svete práce v roku 2009: globálna kríza pracovných miest a ako ďalej, uverejnenú v decembri 2009,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o zmluvách súvisiacich s rozvojovými cieľmi tisícročia(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2006 o účinnosti pomoci a korupcii v rozvojových krajinách(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2009 o prístupe k rozvojovej pomoci ES pre zdravotnícke služby v subsaharskej Afrike(7),

–  so zreteľom na súčasnú reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej politiky rybného hospodárstva,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0192/2010),

A.  keďže silný a udržateľný hospodársky rast v stabilnom, priaznivom podnikateľskom prostredí prispieva k vytvoreniu blahobytu a pracovných miest, a preto je najistejšou a udržateľnou cestou k odstráneniu chudoby,

B.  keďže bezpečné, bezkorupčné právne prostredie je nevyhnutné pre rozvoj podnikania,

C.  keďže krajiny EU15 sa zaviazali do roku 2015 poskytnúť 0,7 % svojho HND na oficiálnu rozvojovú pomoc; keďže súčasná úroveň rozvojovej pomoci je približne 0,4 %,

D.  keďže znižovanie chudoby a súdržnosť politík v záujme rozvoja sú povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o EÚ,

E.  keďže treba podporovať rozvojové krajiny v ich úsilí vytvoriť čo najväčšiu pridanú hodnotu, čo si vyžaduje stratégiu priemyselného rozvoja, ktorá však musí byť v súlade s potrebami udržateľného rozvoja a najmä zachovaním životného prostredia,

F.  keďže darcovia z EÚ a vlády rozvojových krajín nespĺňajú kritériá týkajúce sa ich výdavkov v oblasti zdravotníctva a vzdelávania,

G.  keďže rozvojové krajiny čelia naliehavému nedostatku kvalifikovaného zdravotníckeho personálu; keďže nedostatok kvalifikovaného zdravotníckeho personálu v rozvinutých krajinách je jedným z faktorov, ktoré zhoršujú krehký zdravotný systém v rozvojových krajinách, a keďže mnoho kvalifikovaných pracovníkov v zdravotníctve a iných odvetviach sa z rôznych dôvodov nevracia domov, aby prispeli k rozvoju svojich komunít,

H.  keďže súčasná kríza týkajúca sa cien potravín zdôraznila pretrvávajúci význam poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti pre chudobné krajiny,

I.  keďže 90 % občanov EÚ podporuje rozvojovú spoluprácu, aj keď hospodársky pokles môže túto podporu oslabiť,

J.  keďže krajiny G20 prisľúbili, že zakročia proti takzvaným daňovým rajom,

K.  keďže daňové úniky a nezákonné úniky kapitálu z rozvojových krajín predstavujú mnohonásobok hodnoty rozvojovej pomoci,

L.  keďže prevod finančných prostriedkov predstavuje pre rozvojové krajiny väčší kapitálový tok ako oficiálna rozvojová pomoc,

M.  keďže 2,7 miliardy ľudí v súčasnosti nemá prístup k úveru,

N.  keďže na zníženie chudoby je nevyhnutné vytvoriť nielen pracovné príležitosti, ale aj kvalitné pracovné miesta,

O.  keďže najchudobnejšie krajiny sú veľmi málo zastúpené v medzinárodných inštitúciách a na svetových fórach,

P.  keďže sa ukázalo, že systémy sociálnej ochrany sú významnými nástrojmi znižovania chudoby a sociálnej súdržnosti a keďže väčšina svetového obyvateľstva nemá žiadnu primeranú sociálnu ochranu,

Výzvy pre rozvojové krajiny
V oblasti hospodárstva

1.  naliehavo vyzýva vlády rozvojových krajín, aby diverzifikovali svoje hospodárstva prostredníctvom rozvoja výrobného sektora a aby zabránili nadmernému zaťaženiu podnikov zbytočnou byrokraciou, najmä pokiaľ ide o malé a stredné podniky, ktoré sú hnacou silou tvorby pracovných miest a rastu;

2.  vyzýva všetky rozvojové krajiny, aby prijali program dôstojnej práce Medzinárodnej organizácie práce a iniciatívu OSN o základnej úrovni sociálnej ochrany, a tak zaručili uspokojivé pracovné normy, vysokú úroveň komplexnej sociálnej ochrany, ktorá pokryje aj najchudobnejšie a na okraj odsunuté osoby, a skutočný sociálny dialóg, a najmä uskutočňovanie projektov s vysokým podielom ľudskej práce;

3.  zdôrazňuje dôležitosť rovnocenného prijímania a uplatňovania rôznych dohovorov MOP o medzinárodných pracovných normách a odporúča uplatňovanie ustanovení uznesenia MOP s názvom Recovering from the crisis: A Global Jobs Pact (Obnova po kríze: globálny pakt k zachovaniu pracovných miest);

4.  vyzýva na uplatňovanie zákazu nútenej práce a najmä detskej práce bez výnimky, keďže bez vzdelania sú deti odsúdené na život v chudobe;

5.  žiada, aby sa kládol osobitný dôraz na boj proti detskej práci s cieľom vytvoriť namiesto nej pracovné miesta pre dospelých a umožniť deťom primerané vzdelanie;

6.  požaduje, aby vlády uprednostnili podporu základných sociálnych potrieb, podnecovali ochranu detí a zraniteľných žien, ktoré sú kruto zasiahnuté krízou, ako aj rizikovej mládeže, nekvalifikovaných a migrujúcich pracovníkov a pracovníkov s nízkym príjmom, poľnohospodárskych pracovníkov a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou;

7.  pripomína, že malé podniky a mikropodniky, najmä v poľnohospodárskom odvetví, potrebujú primerané financovanie na zachovanie existujúcich a vytváranie nových pracovných miest; odporúča rozvojovým krajinám, aby podporovali prístup k sporeniu a úverom prostredníctvom mikroúverov, mikropoistenia a inovačných úverových sprostredkovateľov, ako sú napríklad vidiecke pošty alebo služby m-banking;

8.  vyzýva EÚ, aby uznala prínos sociálneho hospodárstva (napr. družstiev) k vytváraniu pracovných miest a podpore dôstojnej práce v rozvojových krajinách a aby začlenila sociálne hospodárstvo do rozvojových programov a stratégií spolupráce EÚ;

9.  vyzýva rozvojové krajiny, aby rozšírili vlastníctvo pôdy medzi chudobnými ľuďmi a ľuďmi zbavenými majetku, napríklad tak, že neoprávneným nájomníkom v bedárskych štvrtiach udelia právo na pôdu, na ktorej žijú;

10.  odporúča rozvojovým krajinám, aby v čo najväčšej miere diverzifikovali svoje hospodárstva a znížili závislosť výlučne od veľmi obmedzeného počtu druhov výrobkov, najmä poľnohospodárskych výrobkov určených na vývoz;

11.  pripomína rozvojovým krajinám, aby rešpektovali miestne tradície spoločného využívania pôdy na poľnohospodárstvo, a tak uľahčili a chránili jestvujúce malé poľnohospodárske podniky;

12.  vyzýva rozvojové krajiny, aby pri formulácii strategických dokumentov a národných orientačných programov považovali za prioritu rozvoj poľnohospodárskeho sektora a potravinovej bezpečnosti;

13.  pripomína, že správa je obsiahnutá v myšlienke „spravodlivého štátu“, t. j. štátu, ktorý zaručuje demokraciu a práva občanov; spravodlivý štát je taký, ktorý plní svoje zásadné funkcie, ako je zabezpečenie prístupu k spravodlivosti, zdraviu, vzdelávaniu a správe, a zároveň podporuje a ochraňuje práva jednotlivcov a ich základné slobody;

V oblasti občianstva a správy

14.  naliehavo vyzýva rozvojové krajiny, aby podpísali dohovor OSN proti korupcii a účinne vykonávali jeho ustanovenia; takisto nalieha na členské štáty a spoločnosti v EÚ, aby dodržiavali dohovor OSN;

15.  domnieva sa, že členské štáty EÚ by mali byť vzormi pre rozvojové krajiny, pokiaľ ide rozpočtovú disciplínu, výber daní a dobrú verejnú správu;

16.  domnieva sa, že protikorupčná činnosť by sa mala zamerať takisto na súkromný sektor, ako aj na rozšírenie medzinárodnej spolupráce, napríklad prostredníctvom výmeny informácií a programov na náhradu majetku;

17.  naliehavo vyzýva všetky rozvojové krajiny, aby podporili nezávislé parlamenty, ktoré budú môcť účinne prispieť k prehĺbeniu demokracie prostredníctvom slobodného vykonávania svojich legislatívnych, rozpočtových a kontrolných funkcií; poukazuje zároveň na nesmierny význam nezávislého a náležite rozvinutého súdnictva;

18.  podporuje vlády rozvojových krajín, aby zabezpečili maximálnu účasť organizácií občianskej spoločnosti na formulovaní a monitorovaní verejnej politiky;

19.  zdôrazňuje, že sociálni partneri môžu zohrávajú v rámci hospodárskeho rozvoja dôležitú úlohu a môžu posilniť sociálnu súdržnosť, a preto treba podporovať vytváranie a konsolidáciu príslušných zastupiteľských organizácií;

20.  vyzýva na uplatňovanie slobody združovania pre odborové zväzy a práva na kolektívne vyjednávanie bez výnimky v záujme presadzovania, zlepšovania a obrany dôstojných pracovných podmienok;

21.  vyzýva všetky štáty, ktoré zaviedli zákony obmedzujúce slobodu organizácií občianskej spoločnosti, aby také právne predpisy zrušili;

22.  vyzýva na uplatňovanie práva na nediskriminačné zaobchádzanie, t. j. práva na prácu a práva na rovnaké zaobchádzanie bez ohľadu na pohlavie, etnický pôvod, vek, zdravotné postihnutie alebo sexuálnu orientáciu, ako základnej zásady v boji proti chudobe;

23.  žiada, aby sa významne posilnila právna a sociálna situácia žien s cieľom predchádzať diskriminácii a využiť potenciál žien na hospodársky a spoločenský rozvoj;

24.  podporuje rozvojové krajiny v ich úsilí o posilnenie a prehĺbenie regionálnej integrácie prostredníctvom oblastí voľného obchodu, regionálnych hospodárskych spoločenstiev, regionálnych rozvojových bánk atď.;

Spoločné výzvy

25.  znovu opakuje svoju výzvu, aby vnútroštátny rozpočet rozvojových krajín a rozvojová pomoc EÚ vyčlenili minimálne 20 % svojich výdajov na zdravotníctvo a základné vzdelávanie;

26.  vyzýva na prehodnotenie politík privatizácie najmä vo vzťahu k verejným službám ako voda, zdravotnícke služby a služby všeobecného záujmu, a na opätovné posúdenie sociálnej úlohy štátov pri riadení rozvoja vrátane úlohy štátnych podnikov ako zamestnávateľov a poskytovateľov sociálnych služieb;

27.  poukazuje na rozhodujúcu úlohu systémov sociálnej ochrany, ako sa uvádza v Globálnom pakte k zachovaniu pracovných miest Medzinárodnej organizácie práce a iniciatíve Organizácie Spojených národov o minimálnej úrovni sociálnej ochrany; žiada preto, aby sa kládol väčší dôraz na systémy sociálnej ochrany s cieľom predchádzať prehlbovaniu chudoby a riešiť sociálnu núdzu, pričom sa zároveň prispeje k stabilizácii hospodárstva a zachová a podporí sa schopnosť zamestnať sa;

28.  požaduje voľný a plnohodnotný prístup ku vzdelávacím systémom pre všetkých, t. j. k základnému a vyššiemu, ako aj k odbornému vzdelávaniu, aby sa miestni obyvatelia stali kvalifikovanými pracovníkmi;

29.  trvá na tom, že darcovské i rozvojové krajiny musia splniť svoje záväzky týkajúce sa naplnenia rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015;

30.  podporuje opatrenia, ako napríklad dotácie na mzdy a možnosti zamestnania a odbornej prípravy, ktoré podporia miestnych vedcov i iných kvalifikovaných pracovníkov, aby ostali vo svojich komunitách a vykonávali v nich prax, a ktoré posilnia zdravotné systémy prístupné pre všetkých;

31.  podporuje vytváranie nových pracovných miest v rozvojových krajinách;

32.  podporuje opatrenia, ktoré s cieľom vytvárať pracovné miesta a posilniť schopnosti, možnosti a sociálnu súdržnosť štátu investujú do verejných služieb ako takých a rozvíjajú ich, ako sa uvádza v správe OSN o prehodnotení chudoby;

33.  žiada, aby sa praktickej zdravotnej starostlivosti a zvyšovaniu informovanosti obyvateľstva o prínose liečebnej starostlivosti venovalo viac pozornosti, napr. prostredníctvom distribúcie prístrojov na analýzu krvi a školenia miestnych obyvateľov, aby ich vedeli používať;

34.  zdôrazňuje, že rozvoj ľudských zdrojov je nevyhnutný vo všetkých rozvojových stratégiách a kľúčový pre vytváranie pracovných miest; vyzýva EÚ a rozvojové krajiny, aby preskúmali potreby v oblasti zamestnanosti a pracovný trh a aby pripravili prognózy a predvídali hlavné výzvy, ktoré sú súčasťou prispôsobovania odbornej prípravy potrebám zamestnanosti;

35.  domnieva sa, že všetky rozvojové stratégie by mali venovať osobitnú pozornosť najzraniteľnejším skupinám a skupinám odsunutým na okraj, najmä ženám, deťom, starším osobám a osobám so zdravotným postihnutím;

36.  domnieva sa, že je nevyhnutné pokryť základné potreby, a preto považuje za mimoriadne dôležité opatrenia na podporu potravinovej bezpečnosti a prístupu k pitnej vode;

37.  upozorňuje na problém detskej práce a uznáva, že je jednou z hlavných prekážok, ktoré bránia tomu, aby všetky deti mali ukončené základné vzdelanie a aby sa znížila chudoba, a že prekáža zdravej výchove a potrebnému vzdelávaniu týchto detí; preto žiada o podporu medzirezortnej koordinácie a zlaďovania vzdelávacej pomoci a politiky v oblasti detskej práce prostredníctvom posilnenia jestvujúcich mechanizmov vrátane celosvetovej odbornej skupiny pre detskú prácu a vzdelávanie (Global Task Force for Child Labour and Education); nakoniec žiada medzinárodné spoločenstvo, všetky príslušné štáty a EÚ, aby sa zaviazali, že urýchlene a cielenými krokmi urobia čo najviac v záujme odstránenia detskej práce;

38.  zdôrazňuje význam rodovej rovnosti pre hospodársky úspech štátov, a preto požaduje väčšie úsilie na zabezpečenie rodovej rovnosti aj v oblasti hospodárstva;

39.  trvá na tom, aby darcovia a partnerské krajiny zabezpečili, aby poľnohospodárstvo, hlavne malí poľnohospodári a malé a stredné agropodniky získali väčšiu prioritu v rozvojovom programe;

40.  zdôrazňuje, že malé poľnohospodárske podniky, ktoré sú zamerané na decentralizované, ekologické a udržateľné výrobné prostriedky, napomáhajú tvorbu pracovných miest a trvalo udržateľný rozvoj, pretože na jeden hektár zamestnávajú viac ľudí než veľké poľnohospodárske podniky, pričom poľnohospodári a zamestnanci míňajú pomerne viac peňazí na vidiecke nepoľnohospodárske produkty s vysokým podielom ľudskej práce;

41.  vyzýva na účinnejšiu podporu pracovných miest a vytvárania zamestnanosti prostredníctvom koordinácie politík v oblasti zamestnanosti a makroekonomiky, pričom by sa politiky v oblasti makroekonomiky nemali obmedzovať len na kontrolu inflácie a obchodných a daňových deficitov, ale mali by sa zameriavať aj na stabilitu reálneho výstupu, príjmov a zamestnanosti;

42.  podporuje investície do ekologických pracovných miest a ekologických odvetví, napríklad prostredníctvom rozvoja systémov v oblasti obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti v chudobných krajinách, vrátane slnečnej energie pre miestne spoločenstvá ako spôsobu poskytovania trvalo udržateľných zdrojov energie a zároveň vytvorenia pracovných miest, pričom sa bude chrániť životné prostredie;

43.  požaduje zvýšenie miery uplatňovania rovnakých príležitostí a prístupu k rozvoju kvalifikácie, ku kvalitnému vzdelávaniu a k odbornej príprave; požaduje, aby sa zlepšila prístupnosť úverov (vrátane mikrofinancovania) a podporila sa tak tvorba pracovných miest;

44.  s potešením víta intenzívnejšiu spoluprácu medzi Parlamentom a príslušnými orgánmi na regionálnej úrovni v rozvojových krajinách;

45.  zdôrazňuje význam podpory alternatívnych ukazovateľov, iných, ako je HDP, na meranie sociálneho pokroku v rozvojových krajinách, najmä pokiaľ ide o návrhy Komisie pre meranie hospodárskej výkonnosti a sociálneho pokroku, ktorej predsedá Joseph Stiglitz;

46.  požaduje, aby opatrenia na riešenie globálnej hospodárskej krízy vypracovali krajiny a regióny a aby sa pritom zohľadnili opatrenia uvedené v politickom nástroji Medzinárodnej organizácie práce (ILO) nazvanom Globálny pakt k zachovaniu pracovných miest s cieľom napomôcť investície do odvetví s vysokou koncentráciou zamestnanosti a šetrných voči životnému prostrediu a do systémov sociálnej ochrany;

Výzvy pre darcov
V oblasti pomoci

47.  nalieha na všetky bohaté krajiny, najmä na krajiny EÚ, aby dodržali svoje záväzky týkajúce sa výdavkov na pomoc, t. j. minimálne 0,7 % HND do roku 2015;

48.  žiada, aby v spoločnej definícii pojmu chudoba členské štáty vymedzili príslušné pracovné oblasti a oprávnených príjemcov, pokiaľ ide o rozvojovú pomoc EÚ;

49.  domnieva sa, že súdržnosť politík môže priniesť plodné výsledky v oblasti vytvárania pracovných miest v rozvojových krajinách; preto žiada zmenu vonkajších politík EÚ, keďže tieto majú priamy vplyv na hospodárstva rozvojových krajín, a mali by podporovať trvalo udržateľné potreby rozvojových krajín s cieľom bojovať proti chudobe a zabezpečiť dôstojný príjem a živobytie, ako aj dodržiavanie základných ľudských práv vrátane sociálnych a hospodárskych práv a ochrany životného prostredia;

50.  vyzýva k výraznému doplnkovému financovaniu boja proti následkom zmeny klímy a svetovej hospodárskej krízy v rozvojových krajinách;

51.  požaduje, aby základné vzdelávanie a verejné zdravie boli základom rozvojových politík, a zdôrazňuje, že súčasná situácia nemôže ospravedlňovať žiadne znižovanie domácich výdavkov a medzinárodnej pomoci v týchto odvetviach;

52.  vyzýva EÚ, aby dodržala svoje záväzky týkajúce sa pomoci obchodu;

53.  zdôrazňuje, že EÚ musí zrevidovať svoje dotačné politiky, a to najmä v oblasti poľnohospodárstva a v súlade s potrebami malých a stredných poľnohospodárov v EÚ, aby sa uľahčili podmienky spravodlivého obchodu týkajúceho sa rozvojových krajín;

54.  opakovane žiada všetkých darcov, aby dôslednejšie dodržiavali program účinnosti pomoci, najmä pokiaľ ide o koordináciu darcov a ich zodpovednosť;

55.  trvá na tom, aby Komisia zabezpečila, že vonkajší rozmer súčasnej reformy spoločných politík v oblasti rybného hospodárstva sa včlení do rozvojovej politiky EÚ, keďže bezprostredne súvisí so živobytím obyvateľov rozvojových krajín;

56.  zdôrazňuje, že pokiaľ ide o zamestnanosť a potravinovú bezpečnosť, je odvetvie rybného hospodárstva v mnohých krajinách kľúčové, a všetky rozvojové krajiny by mali mať nárok na podporu EÚ v tomto sektore, aby mohli rozvíjať svoj vlastný udržateľný rybný priemysel, výskum, kontrolu a posilniť boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, nezávisle od akýchkoľvek dohôd o rybolove s Európskou úniou;

57.  zdôrazňuje, že podpora EÚ odvetviam rybného priemyslu v tretích krajinách je zameraná na rozvoj prístavov týchto krajín s primeranou infraštruktúrou na uľahčenie miestneho vykladania a spracúvania rýb s cieľom vytvoriť nové pracovné miesta; vyzýva Komisiu, aby monitorovala a overovala dosahovanie týchto cieľov a aby poskytovala finančnú a technickú podporu na zlepšenie schopnosti tretích krajín monitorovať rybolov vo svojich vodách a zadržať plavidlá porušujúce predpisy;

58. trvá na tom, aby EÚ zjednodušila svoju štruktúru pomoci a príslušné postupy;

59.  požaduje posilnenie koordinácie rozvojovej politiky medzi Komisiou a členskými štátmi EÚ, aby sa predchádzalo negatívnemu vplyvu rôznych politických opatrení na plnenie rozvojových cieľov tisícročia;

60.  očakáva, že vzhľadom na to, že súdržnosť politík v záujme rozvoja je teraz požiadavkou vyplývajúcou zo zmluvy, politiky EÚ v oblastiach ako poľnohospodárstvo, obchod, migrácia a rybné hospodárstvo v žiadnom prípade neoslabia rozvojové úsilie; plánuje dôkladne monitorovať plnenie tejto povinnosti zo strany EÚ;

61.  vyzýva darcov, aby rozumne investovali do rozvojového vzdelávania pre svojich občanov;

62.  vyzýva darcovské krajiny, aby využili túto krízu a podrobne preskúmali ďalšie možnosti, pokiaľ ide o doplnkové a inovačné zdroje financovania rozvoja, a aby našli nové možnosti, ktoré by umožnili rozvojovým krajinám diverzifikovať vlastné zdroje príjmov a realizovať účinné, konkrétne a funkčné výdavkové programy;

63.  žiada Komisiu a členské štáty EÚ, aby podporovali udržateľné podniky s tvorbou dôstojných pracovných miest ako špecifický sektor rozvojovej spolupráce v súlade s Európskym konsenzom o rozvoji z roku 2005 a aby posilňovali jeho začleňovanie do tradičnejších sektorov rozvojovej spolupráce, ako sú napríklad infraštruktúra, rozvoj vidieka, riadenie a pomoc súvisiaca s obchodom;

V oblasti nových zdrojov financovania

64.  naliehavo vyzýva krajiny G20, aby dodržali svoje záväzky, že odstránia daňové raje, sprísnia dohľad nad finančnými trhmi a zavedú výmenu daňových informácií; krajiny G20 by navyše mali poveriť Radu pre medzinárodné účtovné štandardy, aby prijala nový štandard zahŕňajúci poskytovanie správ v jednotlivých krajinách;

65.  vyzýva krajiny G20 a štáty EÚ, aby prijali opatrenia na zabezpečenie lacnejších a jednoduchších peňažných prevodov;

66.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v záujme boja proti chudobe a nezamestnanosti zvýšili verejnú finančnú podporu pre malé podniky, mikropodniky a poľnohospodárov v rozvojových krajinách vrátane neformálneho sektora, ako to vyžaduje Globálny pakt k zachovaniu pracovných miest Medzinárodnej organizácie práce;

V oblasti budovania kapacít a globálneho riadenia

67.  naliehavo vyzýva EÚ, aby svoju pomoc zamerala na podporu budovania kapacít v oblastiach, ktoré budú mať priamy osoh z hospodárskej štruktúry partnerských krajín a vytvoria pracovné miesta, t. j. na rozvoj ich výrobnej kapacity, vytvorenie účinných daňových systémov, boj proti korupcii, posilnenie inštitúcií a občianskej spoločnosti, zjednodušenie prístupu k mikroúverom a iným zdrojom financovania atď.;

68.  požaduje, aby sa všetky rozvojové politiky EÚ majúce vplyv na tvorbu pracovných miest a zmiernenie chudoby zamerali na opatrenia, ktoré zaväzujú vlády, občiansku spoločnosť, podniky, nadácie a miestne komunity k splneniu rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015, ktoré prijala OSN;

69.  vyzýva EÚ, aby zamerala svoju pomoc aj na vybudovanie systémov sociálnej ochrany v rozvojových krajinách ako významného a účinného prostriedku na zníženie chudoby;

70.  požaduje, aby sa prioritná pozornosť venovala vzdelávaniu, pomoci mladým po opustení školského systému, odbornej príprave, technickému vzdelaniu, príprave zameranej na rozvoj zručností, celoživotnému vzdelávaniu, prístupu k finančným prostriedkom, organizovaniu vysokokvalitných školení, ktoré zvýšia vyhliadky ich absolventov, zdraviu a bezpečnosti a aby sa prednostne podporovali modely podnikateľských iniciatív pre malé podniky a mikropodniky s cieľom vytvoriť udržateľnú pracovnú silu, so zameraním najmä na mladých a starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím a vysídlené osoby, ženy a ostatné marginalizované skupiny;

71.  domnieva sa, že je potrebné, aby EÚ pri vypracovaní obchodných dohôd s rozvojovými krajinami brala do úvahy kritériá týkajúce sa ľudských práv a riadenia a bez váhania uplatňovala sankcie, pokiaľ krajiny nedodržia svoje povinnosti v oblasti riadenia; pripomína, že kritériá podmienenosti platia pre Európsky rozvojový fond, ako aj nástroj financovania rozvojovej spolupráce;

72.  vyzýva EÚ, aby prísne sledovala dodržiavanie podmienenosti, ako je uvedené v Dohode z Cotonou;

73.  zdôrazňuje, že na Európsky rozvojoví fond a nástroj financovania rozvojovej spolupráce musia platiť rovnaké kritériá uplatňovania podmienenosti;

74.  vyzýva Komisiu, aby podporila vhodné metódy a časový rozvrh monitorovania výrobných reťazcov európskych podnikov, ktoré pôsobia v zahraničí, čím by sa zabezpečilo odstránenie zneužívania detskej práce a dodržiavanie pracovných noriem stanovených v dohovoroch MOP, a aby podporila prístup k vzdelaniu, ktoré je zásadné v boji proti chudobe;

75.  naliehavo požaduje vytvorenie spoľahlivej siete úzkych vzťahov medzi významnými vládnymi a mimovládnymi inštitúciami a organizáciami, ktoré sa zaoberajú znižovaním chudoby vo všetkých rozvojových krajinách, s cieľom vymieňať si názory a skúsenosti v oblasti formulovania, realizácie a monitorovania pomoci EÚ;

76.  podporuje vytvorenie databáz na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ s cieľom zhromažďovať a porovnávať základné údaje týkajúce sa chudoby v rozvojových krajinách ako spôsobu zameraného na uľahčenie a zintenzívnenie úsilia o zníženie chudoby;

77.  zdôrazňuje potrebu posilnenia jestvujúcej koordinácie medzi medzinárodnými a regionálnymi organizáciami ako ďalšieho úsilia o poskytovanie technickej podpory na realizáciu a monitorovanie akčného plánu EÚ na znižovanie chudoby;

78.  konštatuje potrebu vytvorenia tzv. poradných skupín pre osobitné otázky ako konkrétneho kroku a spoľahlivého postupu zameraného na poskytovanie technickej podpory pri realizácii cieľov uvedených v akčnom pláne EÚ na znižovanie chudoby v rozvojových krajinách;

79.  súhlasí s použitím rozpočtovej podpory iba v prípade, keď existuje pevná záruka, že finančné prostriedky sa dostanú na plánované miesto určenia a splnia svoj pôvodný účel a že príjemcovia spĺňajú kritériá týkajúce sa ľudských práv a demokratického riadenia; požaduje účinnejšie posúdenie a audit rozpočtovej podpory s cieľom preskúmať, či sa dosahujú stanovené ciele a či vlády krajín, ktoré sú príjemcami podpory, spĺňajú uvedené kritériá; vyzýva Komisiu, aby pod kontrolou Európskeho parlamentu a s využitím IT vypracovala hodnotenie účinnosti pomoci Spoločenstva v oblasti znižovania chudoby, vzdelávania a vytvárania pracovných miest, pričom toto hodnotenie bude založené na stupni dosahovania očakávaných finančných pomerov a cieľov;

80.  vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu predložila ucelený a presvedčivý návrh povolebnej politiky EÚ, ktorý bude rešpektovať slobodnú voľbu obyvateľov danej krajiny, a vyjadruje obavy, že dnešná neexistencia súdržnej povolebnej politiky narúša dôveryhodnosť volebných pozorovateľských misií EÚ;

81.  podporuje demokratickejšie zastúpenie rozvojových krajín v svetových inštitúciách;

82.  vyzýva medzinárodné finančné inštitúcie, aby prehodnotili svoje úverové politiky s cieľom podporiť v rozvojových krajinách voľbu demokratického a udržateľného hospodárskeho rozvoja;

83.  vyzýva EÚ a skupinu G-20, aby prijali konkrétne kroky na odstránenie zneužívania daňových rajov, daňových únikov a nezákonných únikov kapitálu z rozvojových krajín a podporili investovanie týchto prostriedkov do rozvojových krajín;

84.  požaduje novú záväznú celosvetovú finančnú dohodu, ktorá prinúti nadnárodné obchodné spoločnosti v každej krajine automaticky zverejňovať dosiahnuté zisky a zaplatené dane v jednotlivých krajinách;

85.  vyzýva EÚ, aby podporovala iniciatívu OSN pre základnú úroveň sociálnej ochrany, ktorá má za cieľ rozšíriť či zrealizovať udržateľné systémy sociálnej ochrany v rozvojových krajinách tým, že zabezpečí lepší súlad medzi politikami vonkajších vzťahov a vypracuje oznámenie o sociálnej ochrane v rozvojovej spolupráci, ako sa navrhuje v záveroch Rady o podpore zamestnanosti v rámci rozvojovej spolupráce Únie;

V oblasti vzdelávania

86.  súhlasí s Komisiou, že mať prácu je najlepší spôsob predchádzania chudobe a sociálnemu vylúčeniu, domnieva sa, že riešenie nedostatkov v oblasti vzdelávania v rozvojových krajinách je jednou z najúčinnejších stratégií na prelomenie začarovaného kruhu chudoby a nezamestnanosti;

87.  v zásade víta zrýchlenú iniciatívu Vzdelávanie pre všetkých a zásadnú podporu, ktorú má od Komisie; naliehavo žiada Komisiu, aby ozrejmila, aké prostriedky na aké účely v súčasnosti poskytuje krajinám, na ktoré sa táto iniciatíva vzťahuje, a to najmä v týchto oblastiach:

88.  naliehavo žiada členské štáty, aby zaviedli programy pomoci pre rodičov v rôznych oblastiach, v rámci ktorých chudoba vedie k nedostatku vedomostí o výchove detí, aby sa zabezpečilo, že deti v rozvojových krajinách dostanú skutočnú šancu;

89.  konštatuje, že kvalita duševného a fyzického zdravia nie je len otázkou vzdelávania, odbornej prípravy a nových informačných technológií, ale aj otázkou prístupu k vode, potravinám a liekom, a EÚ by teda mala venovať viac pozornosti sústredeniu bezplatných učebných pomôcok, bezplatných jedál, bezplatných školských autobusov a bezplatných vyšetrení do projektov komplexnej pomoci; považuje za nevyhnutné vyzvať na vytvorenie jasných vzťahov medzi školskými projektmi financovanými EÚ a potravinovými a zdravotníckymi programami v rozvojových krajinách;

90.  vyzýva EÚ, aby svoje úsilie sústredila na určenie oblastí, kde majú rozvojové krajiny konkurenčnú výhodu, pričom jednou z hlavných priorít rozvojovej pomoci EÚ v týchto odvetviach bude učňovské vzdelávanie;

91.  vyzýva EÚ, aby poskytla možnosti vzdelávania pre študentov z rozvojových krajín, aby ich však pritom podnecovala k tomu, aby sa po štúdiu vrátili domov, aby boli prospešní pre svoje vlastné komunity;

Prístup na trh

92.  pripomína, že rozvojovým krajinám sa odporúča zabezpečiť, aby ich výrobky boli konkurencieschopné na otvorenom trhu, pričom rovnaká zásada často neplatí pre vyspelý svet;

93.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaujali súdržný prístup, ktorý bude rešpektovať základné podmienky slobodného trhu a zabezpečí reciprocitu v oblasti obchodu;

94.  zdôrazňuje, že mnohé rozvojové krajiny, najmä pokiaľ ide o poľnohospodárske odvetvie, charakterizuje samozásobiteľské hospodárstvo a tento druh hospodárstva je často jediným zdrojom príjmu a živobytia;

o
o   o

95.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov a Medzinárodnej organizácii práce.

(1) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41. (3) Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 15. (5) Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 316. (6) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 321. (7) Ú. v. EÚ C 87 E, 1.4.2010, s. 162.