Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2010 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa rozširuje nariadenie (ES) č. 883/2004 a nariadenie (ES) č. 987/2009 na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa tieto nariadenia doteraz nevzťahovali výhradne z dôvodu ich štátnej príslušnosti (11160/4/2010 – C7-0208/2010 – 2007/0152(COD))

P7_TA(2010)0342 A7-0261/2010

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (11160/4/2010 – C7-0208/2010),

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2007)0439),

–  so zreteľom na článok 63 ods. 4 a článok 67 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0289/2007),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 9. júla 2008(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 a článok 79 ods. 2 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o dôsledkoch nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665) - „omnibus“(2),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. januára 2008(3),

–  so zreteľom na článok 72 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0261/2010),

1.  schvaľuje pozíciu Rady;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby po dohode s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 294 E, 3.12.2009, s. 259. (2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0126. (3) Ú. v. EÚ C 151, 17.6.2008, s. 50.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2010 o návrhu na vymenovanie Lazarosa Stavroua Lazaroua za člena Dvora audítorov (C7-0188/2010 – 2010/0818(NLE))

P7_TA(2010)0343 A7-0254/2010

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 286 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0188/2010),

–  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu na svojej schôdzi, ktorá sa konala 27. septembra 2010, vypočul kandidáta Rady na člena Dvora audítorov,

–  so zreteľom na článok 108 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0254/2010),

A.  keďže Lazaros Stavrou Lazarou spĺňa podmienky stanovené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

1.  súhlasí s návrhom Rady vymenovať Lazarosa Stavroua Lazaroua za člena Dvora audítorov;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a pre informáciu Dvoru audítorov, ako aj ostatným inštitúciám Európskej únie a kontrolným orgánom členských štátov.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2010 o návrhu na vymenovanie Gijsa M. de Vriesa za člena Dvora audítorov (C7-0191/2010 – 2010/0819(NLE))

P7_TA(2010)0344 A7-0255/2010

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 286 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0191/2010),

–  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu na svojej schôdzi, ktorá sa konala 27. septembra 2010, vypočul kandidáta Rady na člena Dvora audítorov,

–  so zreteľom na článok 108 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0255/2010),

A.  keďže Gijs M. de Vries spĺňa podmienky stanovené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

1.  súhlasí s návrhom Rady vymenovať Gijsa M. de Vriesa za člena Dvora audítorov;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a pre informáciu Dvoru audítorov, ako aj ostatným inštitúciám Európskej únie a kontrolným orgánom členských štátov.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2010 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 28 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2010/003 ES/Galicia Textiles, Španielsko) (KOM(2010)0437 – C7-0205/2010 – 2010/2136(BUD))

P7_TA(2010)0345 A7-0259/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2010)0437 – C7-0205/2010),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(1) (MID zo 17. mája 2006), a najmä na jej bod 28,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii(2),

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0259/2010),

A.  keďže Európska únia ustanovila príslušné legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce,

B.  keďže rozsah pôsobnosti Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii bol rozšírený pre žiadosti podané po 1. máji 2009 s cieľom zahrnúť podporu pre pracovníkov prepustených priamo v dôsledku globálnej hospodárskej a finančnej krízy,

C.  keďže finančná pomoc Európskej únie prepusteným pracovníkom by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a mala by riadne zohľadňovať MID zo 17. mája 2006 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii,

D.  keďže Španielsko požiadalo o pomoc v súvislosti s prepustením 703 pracovníkov v 82 podnikoch zaradených do divízie 14 (výroba odevov) klasifikácie NACE rev. 2 pôsobiacich v regióne na úrovni NUTS II Galícia,

E.  keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené nariadením, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii,

1.  žiada zúčastnené inštitúcie, aby vyvinuli potrebné úsilie na urýchlenie mobilizácie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii;

2.  pripomína záväzok inštitúcií zabezpečiť hladký a rýchly postup prijímania rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii a poskytnúť jednorazovú, časovo obmedzenú individuálnu podporu zameranú na pomoc pracovníkom, ktorí boli prepustení v dôsledku globalizácie a finančnej a hospodárskej krízy; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu, ktorú Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii môže zohrávať pri opätovnom začleňovaní prepustených pracovníkov do trhu práce;

3.  zdôrazňuje, že v súlade s článkom 6 nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, by sa malo zaistiť, aby Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii podporoval opätovné začlenenie jednotlivých prepustených pracovníkov do zamestnania; opakovane zdôrazňuje, že pomoc z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré sú podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedné podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví;

4.  berie na vedomie, že informácie poskytované o koordinovanom balíčku personalizovaných služieb, ktoré sa majú financovať z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, obsahujú podrobné informácie o komplementárnosti s akciami financovanými zo štrukturálnych fondov; pripomína svoju požiadavku, aby sa predložilo komparatívne zhodnotenie týchto údajov aj v príslušných výročných správach;

5.  v súvislosti s mobilizáciou Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii víta skutočnosť, že Komisia navrhla alternatívny zdroj platobných rozpočtových prostriedkov pre nevyužité prostriedky ESF po tom, čo jej Európsky parlament často pripomínal, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii bol zriadený ako samostatný, osobitný nástroj s vlastnými cieľmi a lehotami a že je preto potrebné určiť rozpočtové riadky vhodné na presuny;

6.  berie na vedomie, že s cieľom mobilizovať Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii pre tento prípad sa platobné rozpočtové prostriedky presunú z rozpočtového riadka určeného na podporu malých a stredných podnikov a inovácie; vyjadruje poľutovanie nad vážnymi nedostatkami Komisie pri plnení rámcových programov pre konkurencieschopnosť a inovácie, najmä počas hospodárskej krízy, ktorá by mala výrazne zvýšiť potrebu takejto podpory;

7.  pripomína, že fungovanie a pridaná hodnota Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii by sa mali posúdiť v kontexte všeobecného hodnotenia programov a rozličných iných nástrojov vytvorených na základe MID zo 17. mája 2006, a to v rámci postupu preskúmania viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013 v polovici jeho trvania;

8.  víta nový formát návrhu Komisie, ktorý v dôvodovej správe uvádza jasné a podrobné informácie o žiadosti, analyzuje kritériá oprávnenosti a vysvetľuje dôvody, ktoré viedli k jej schváleniu, čo je v súlade s požiadavkami Európskeho parlamentu;

9.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

10.  poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie podpísal spoločne s predsedom Rady a zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 28 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2010/003 ES/Galicia Textiles, Španielsko)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(3), a najmä na jej bod 28,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii(4), a najmä na jeho článok 12 ods. 3,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)  Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii bol zriadený s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom prepusteným v dôsledku veľkých zmien v štruktúre svetového obchodu spôsobených globalizáciou a pomôcť im pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce.

(2)  Rozsah pôsobnosti Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii bol rozšírený pre žiadosti podané od 1. mája 2009, aby bola zahrnutá podpora pracovníkov prepustených v priamom dôsledku celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy.

(3)  Medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 umožňuje mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii s ročným stropom vo výške 500 miliónov EUR.

(4)  Španielsko predložilo 5. februára 2010 žiadosť o mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii z dôvodu prepúšťania v 82 podnikoch zaradených do divízie 14 (výroba odevov) klasifikácie NACE rev. 2 pôsobiacich v jednom regióne na úrovni NUTS II, Galícia (ES11), a do 11. mája 2010 ju doplnilo o dodatočné informácie. Táto žiadosť je v súlade s požiadavkami na stanovenie finančného príspevku, ako sa uvádza v článku 10 nariadenia (ES) č. 1927/2006. Komisia preto navrhuje uvoľniť prostriedky vo výške 1 844 700 EUR.

(5)  Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii by sa preto mal mobilizovať s cieľom poskytnúť finančný príspevok v súvislosti so žiadosťou Španielska,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

V rámci všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2010 sa mobilizuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii s cieľom poskytnúť sumu 1 844 700 EUR vo forme viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov.

Článok 2

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 406, 30.12.2006, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 406, 30.12.2006, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2010 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 28 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2009/015 DK/Danfoss Group, Dánsko) (KOM(2010)0416 – C7-0200/2010 – 2010/2134(BUD))

P7_TA(2010)0346 A7-0258/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2010)0416 – C7-0200/2010),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(1) (MID zo 17. mája 2006), a najmä na jej bod 28,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii(2),

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0258/2010),

A.  keďže Európska únia ustanovila príslušné legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce,

B.  keďže rozsah pôsobnosti Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii bol rozšírený pre žiadosti podané po 1. máji 2009 s cieľom zahrnúť podporu pre pracovníkov prepustených priamo v dôsledku globálnej hospodárskej a finančnej krízy,

C.  keďže finančná pomoc Európskej únie prepusteným pracovníkom by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a mala by riadne zohľadňovať MID zo 17. mája 2006 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii,

D.  keďže Dánsko požiadalo o pomoc v súvislosti s prepustením 1443 pracovníkov v troch podnikoch skupiny Danfoss Group zaradených do divízií 27 a 28 klasifikácie NACE rev. 2 pôsobiacich v regióne na úrovni NUTS II Syddanmark,

E.  keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené nariadením, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii,

1.  žiada zúčastnené inštitúcie, aby vyvinuli potrebné úsilie na urýchlenie mobilizácie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii;

2.  pripomína záväzok inštitúcií zabezpečiť hladký a rýchly postup prijímania rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii a poskytnúť jednorazovú, časovo obmedzenú individuálnu podporu zameranú na pomoc pracovníkom, ktorí boli prepustení v dôsledku globalizácie a finančnej a hospodárskej krízy; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu, ktorú Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii môže zohrávať pri opätovnom začleňovaní prepustených pracovníkov do trhu práce;

3.  zdôrazňuje, že v súlade s článkom 6 nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, by sa malo zaistiť, aby Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii podporoval opätovné začlenenie jednotlivých prepustených pracovníkov do zamestnania; opakovane zdôrazňuje, že pomoc z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré sú podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedné podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví;

4.  berie na vedomie, že informácie poskytované o koordinovanom balíčku personalizovaných služieb, ktoré sa majú financovať z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, obsahujú podrobné informácie o komplementárnosti s akciami financovanými zo štrukturálnych fondov; pripomína svoju požiadavku, aby sa predložilo komparatívne zhodnotenie týchto údajov aj v príslušných výročných správach;

5.  v súvislosti s mobilizáciou Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii víta skutočnosť, že Komisia navrhla alternatívny zdroj platobných rozpočtových prostriedkov pre nevyužité prostriedky ESF po tom, čo jej Európsky parlament často pripomínal, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii bol zriadený ako samostatný, osobitný nástroj s vlastnými cieľmi a lehotami a že je preto potrebné určiť rozpočtové riadky vhodné na presuny;

6.  berie na vedomie, že s cieľom mobilizovať Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii pre tento prípad sa platobné rozpočtové prostriedky presunú z rozpočtového riadka určeného na podporu malých a stredných podnikov a inovácie; vyjadruje poľutovanie nad vážnymi nedostatkami Komisie pri plnení rámcových programov pre konkurencieschopnosť a inovácie, najmä počas hospodárskej krízy, ktorá by mala výrazne zvýšiť potrebu takejto podpory;

7.  pripomína, že fungovanie a pridaná hodnota Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii by sa mali posúdiť v kontexte všeobecného hodnotenia programov a rozličných iných nástrojov vytvorených na základe MID zo 17. mája 2006, a to v rámci postupu preskúmania viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013 v polovici jeho trvania;

8.  víta nový formát návrhu Komisie, ktorý v dôvodovej správe uvádza jasné a podrobné informácie o žiadosti, analyzuje kritériá oprávnenosti a vysvetľuje dôvody, ktoré viedli k jej schváleniu, čo je v súlade s požiadavkami Európskeho parlamentu;

9.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

10.  poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie podpísal spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 28 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2009/015 DK/Danfoss Group, Dánsko)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(3), a najmä na jej bod 28,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii(4), a najmä na jeho článok 12 ods. 3,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)  Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii bol zriadený s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom prepusteným v dôsledku veľkých zmien v štruktúre svetového obchodu spôsobených globalizáciou, a pomôcť im pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce.

(2)  Rozsah pôsobnosti Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii bol rozšírený pre žiadosti podané od 1. mája 2009 s cieľom zahrnúť podporu pre pracovníkov prepustených priamo v dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy.

(3)  Medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 umožňuje mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v rámci ročného stropu vo výške 500 miliónov EUR.

(4)  Dánsko predložilo žiadosť o mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v súvislosti s prepúšťaním pracovníkov v skupine Danfoss Group. Táto žiadosť je v súlade s požiadavkami na stanovenie finančného príspevku, ako sa uvádza v článku 10 nariadenia (ES) č. 1927/2006. Komisia preto navrhuje uvoľniť prostriedky vo výške 8 893 336 EUR.

(5)  Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii by sa preto mal mobilizovať s cieľom poskytnúť finančný príspevok pre žiadosť Dánska,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

V rámci všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2010 sa mobilizuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii s cieľom poskytnúť sumu vo výške 8 893 336 EUR vo forme viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov.

Článok 2

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 406, 30.12.2006, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 406, 30.12.2006, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2010 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 28 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2009/031 DK/Linak, Dánsko) (KOM(2010)0417 – C7-0199/2010 – 2010/2133(BUD))

P7_TA(2010)0347 A7-0257/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2010)0417 – C7-0199/2010),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(1) (MID zo 17. mája 2006), a najmä na jej bod 28,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii(2),

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0257/2010),

A.  keďže EÚ ustanovila príslušné legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce,

B.  keďže rozsah pôsobnosti Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii bol rozšírený pre žiadosti podané po 1. máji 2009 s cieľom zahrnúť podporu pre pracovníkov prepustených priamo v dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy,

C.  keďže finančná pomoc EÚ prepusteným pracovníkom by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a mala by riadne zohľadňovať MID zo 17. mája 2006 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii,

D.  keďže Dánsko požiadalo o pomoc v súvislosti s prepustením 198 pracovníkov z podniku Linak pôsobiaceho v odvetví elektroniky a strojárenstva v regióne Syddanmark na úrovni NUTS II,

E.  keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené nariadením, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii,

1.  žiada zúčastnené inštitúcie, aby vyvinuli potrebné úsilie na urýchlenie mobilizácie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii;

2.  pripomína záväzok inštitúcií zabezpečiť hladký a rýchly postup prijímania rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii a poskytnúť jednorazovú, časovo obmedzenú individuálnu podporu zameranú na pomoc pracovníkom, ktorí boli prepustení v dôsledku globalizácie a finančnej a hospodárskej krízy; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu, ktorú Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii môže zohrávať pri opätovnom začleňovaní prepustených pracovníkov do trhu práce;

3.  zdôrazňuje, že v súlade s článkom 6 nariadenia o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii by sa malo zaistiť, aby Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii podporoval opätovné začlenenie jednotlivých prepustených pracovníkov do zamestnania; opakovane zdôrazňuje, že pomoc z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré sú podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedné podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví;

4.  berie na vedomie, že informácie poskytované o koordinovanom balíčku personalizovaných služieb, ktoré sa majú financovať z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, obsahujú podrobné informácie o komplementárnosti s akciami financovanými zo štrukturálnych fondov; pripomína svoju požiadavku, aby sa predložilo komparatívne zhodnotenie týchto údajov aj v príslušných výročných správach;

5.  v súvislosti s mobilizáciou Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii víta skutočnosť, že Komisia navrhla alternatívny zdroj platobných rozpočtových prostriedkov pre nevyužité prostriedky ESF po tom, čo jej Európsky parlament často pripomínal, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii bol zriadený ako samostatný, osobitný nástroj s vlastnými cieľmi a lehotami a že je preto potrebné určiť rozpočtové riadky vhodné na presuny;

6.  poznamenáva, že s cieľom mobilizovať Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii pre tento prípad sa platobné rozpočtové prostriedky presunú z rozpočtového riadku určeného na podporu malých a stredných podnikov a inovácie; vyjadruje poľutovanie nad vážnymi nedostatkami Komisie pri plnení rámcových programov pre konkurencieschopnosť a inovácie, najmä počas hospodárskej krízy, ktorá by mala výrazne zvýšiť potrebu takejto podpory;

7.  pripomína, že fungovanie a pridaná hodnota Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii by sa mali posúdiť v kontexte všeobecného hodnotenia programov a rozličných iných nástrojov vytvorených na základe MID zo 17. mája 2006, a to v rámci postupu strednodobého preskúmania viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013;

8.  víta nový formát návrhu Komisie, ktorý v dôvodovej správe uvádza jasné a podrobné informácie o žiadosti, analyzuje kritériá oprávnenosti a vysvetľuje dôvody, ktoré viedli k jej schváleniu, čo je v súlade s požiadavkami Európskeho parlamentu;

9.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

10.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s jeho prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 28 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2009/031 DK/Linak, Dánsko)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(3), a najmä na jej bod 28,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii(4), a najmä na jeho článok 12 ods. 3,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)  Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii bol zriadený s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom prepusteným v dôsledku veľkých zmien v štruktúre svetového obchodu spôsobených globalizáciou, a pomôcť im pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce.

(2)  Rozsah pôsobnosti Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii bol rozšírený na žiadosti podané od 1. mája 2009 s cieľom zahrnúť podporu pre pracovníkov prepustených priamo v dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy.

(3)  Medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 umožňuje mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v rámci ročného stropu vo výške 500 miliónov EUR.

(4)  Dánsko predložilo žiadosť o mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v súvislosti s prepúšťaním pracovníkov v podniku Linak A/S. Táto žiadosť je v súlade s požiadavkami na stanovenie finančného príspevku, ako sa uvádza v článku 10 nariadenia (ES) č. 1927/2006. Komisia preto navrhuje uvoľniť prostriedky vo výške 1 213 508 EUR.

(5)  Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii by sa mal teda mobilizovať s cieľom poskytnúť finančný príspevok pre žiadosť Dánska,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

V rámci všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2010 sa mobilizuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii s cieľom poskytnúť sumu vo výške 1 213 508 EUR vo forme viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov.

Článok 2

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 406, 30.12.2006, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 406, 30.12.2006, s. 1.

1.Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2010 o absolutóriu za plnenie rozpočtu Európskej policajnej akadémie za rozpočtový rok 2008 (C7-0198/2009 – 2009/2127(DEC))

P7_TA(2010)0348 A7-0253/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na konečnú ročnú účtovnú závierku Európskej policajnej akadémie za rozpočtový rok 2008,

–  so zreteľom na správu Dvora audítorov o overení ročnej účtovnej závierky Európskej policajnej akadémie za rozpočtový rok 2008 spolu s odpoveďami akadémie(1),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady zo 16. februára 2010 (5827/2010 – C7-0061/2010),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 5. mája 2010(2), ktorým odkladá udelenie absolutória za rozpočtový rok 2008, a na odpovede riaditeľa Európskej policajnej akadémie,

–  so zreteľom na článok 276 Zmluvy o ES a článok 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(3), a najmä na jeho článok 185,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2005/681/SVV z 20. septembra 2005 o zriadení Európskej policajnej akadémie (EPA)(4), a najmä na jeho článok 16,

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002 z 19. novembra 2002 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre subjekty uvedené v článku 185 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002(5), a najmä na jeho článok 94,

–  so zreteľom na článok 77 a prílohu VI rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na druhú správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0253/2010),

1.  neudeľuje riaditeľovi Európskej policajnej akadémie absolutórium za plnenie rozpočtu akadémie za rozpočtový rok 2008(6);

2.  uvádza svoje poznámky v priloženom uznesení;

3.  poveruje svojho pre predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, riaditeľovi Európskej policajnej akadémie, Rade, Komisii a Dvoru audítorov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

2.Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2010 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie rozpočtu Európskej policajnej akadémie za rozpočtový rok 2008 (C7-0198/2009 – 2009/2127(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na konečnú ročnú účtovnú závierku Európskej policajnej akadémie za rozpočtový rok 2008,

–  so zreteľom na správu Dvora audítorov o overení ročnej účtovnej závierky Európskej policajnej akadémie za rozpočtový rok 2008 spolu s odpoveďami akadémie(7),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady zo 16. februára 2010 (5827/2010 – C7-0061/2010),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 5. mája 2010(8), ktorým odkladá udelenie absolutória za rozpočtový rok 2008, a na odpovede riaditeľa Európskej policajnej akadémie,

–  so zreteľom na článok 276 Zmluvy o ES a článok 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(9), a najmä na jeho článok 185,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2005/681/SVV z 20. septembra 2005 o zriadení Európskej policajnej akadémie (EPA)(10), a najmä na jeho článok 16,

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002 z 19. novembra 2002 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre subjekty uvedené v článku 185 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002(11), a najmä na jeho článok 94,

–  so zreteľom na článok 77 a prílohu VI rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na druhú správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0253/2010),

A.  keďže akadémia bola zriadená v roku 2001 a s účinnosťou od 1. januára 2006 sa stala orgánom Spoločenstva v zmysle článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách, čím sa na ňu začali vzťahovať ustanovenia rámcového rozpočtového nariadenia pre agentúry,

B.  keďže Dvor audítorov vo svojej správe o overení ročnej účtovnej závierky akadémie za rozpočtový rok 2006 vzniesol výhrady voči zákonnosti a správnosti príslušných transakcií z dôvodu, že postupy verejného obstarávania neboli v súlade s ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách,

C.  keďže Dvor audítorov vo svojej správe o overení ročnej účtovnej závierky akadémie za rozpočtový rok 2007 vzniesol výhrady voči spoľahlivosti ročnej závierky, zákonnosti a správnosti príslušných transakcií,

D.  keďže Dvor audítorov vo svoje správe o overení ročnej účtovnej závierky akadémie za rozpočtový rok 2008 pripojil k svojmu stanovisku zdôraznenie skutočnosti týkajúce sa spoľahlivosti účtovnej závierky, avšak bez toho, aby voči nej výslovne vzniesol výhrady, a vzniesol výhrady voči zákonnosti a správnosti príslušných transakcií,

E.  keďže vo svojom vyššie uvedenom rozhodnutí z 5. mája 2010 sa Európsky parlament rozhodol odložiť udelenie absolutória za rozpočtový rok 2008,

Všeobecné poznámky
Opakovaný výskyt hlavných nedostatkov akadémie

1.  považuje za neprijateľné, že odkedy sa akadémia stala agentúrou (2006), má problémy s dodržiavaním noriem dobrej správy, ktorá sa od regulačnej agentúry očakáva; zdôrazňuje, že od roku 2006 sa v auditoch opakovane poukazuje na problémy s dodržiavaním nariadenia o rozpočtových pravidlách a služobného poriadku úradníkov EÚ zo strany akadémie, na problémy s účtovným systémom, ako aj na nedostatky v riadení rozpočtu, ľudských zdrojov, v postupoch verejného obstarávania a na problémy s dodržiavaním pravidiel upravujúcich výdavky na kurzy; uvedomuje si, že úplné zlepšenie v akadémii sa očakáva až od roku 2014, kedy musí byť v plnej miere zrealizovaný viacročný plán akadémie (schválený správnou radou v máji 2010); nie je preto ochotný akceptovať, že akadémia potrebuje najmenej deväť rokov (2006 – 2014) na to, aby dosiahla prijateľný štandard dobrej správy, ktorý sa očakáva od regulačnej agentúry;

Riadenie akadémie v rokoch 2006 – 2009

2.  považuje za neprijateľný nedostatok zodpovednosti a profesionality bývalého riaditeľa, ktorý je voči Európskemu parlamentu zodpovedný za plnenie rozpočtu na rok 2008; zdôrazňuje tieto zistenia, ktoré vo svojej správe z 18. mája 2009 uviedlo české predsedníctvo:

3.  ľutuje, že správna rada akadémie nereagovala vhodným spôsobom na manažérske zlyhania bývalého riaditeľa z obavy, aby nepoškodila povesť akadémie;

4.  považuje za neprijateľné, že sa správna rada rozhodla neprijať disciplinárne postihy najmä preto, že bývalý riaditeľ by mohol podniknúť právne kroky;

5.  preto trvá na tom, že zodpovedná je správna rada akadémie, a navrhuje vykonať zmeny, aby sa táto situácia v budúcnosti nezopakovala; žiada prehodnotiť postavenie Komisie tak, aby mala hlasovacie právo a blokujúcu menšinu pri rozhodnutiach týkajúcich sa rozpočtového a finančného hospodárenia a administratívneho riadenia agentúry v rámci správnej rady akadémie a ostatných agentúr Únie;

Štrukturálne nedostatky

6.  okrem toho spochybňuje schopnosť akadémie v plnej miere prekonať svoje štrukturálne problémy vzhľadom na:

7.  navrhuje preto preskúmať, či je ako konkrétne riešenie štrukturálnych a chronických problémov akadémie možné jej pripojenie k Europolu; navrhuje tiež, aby Dvor audítorov vykonal súhrnné hodnotenie regulačných agentúr s cieľom preskúmať okrem iného podiel prevádzkových, správnych a operačných nákladov a posúdiť možnosti riešenia štrukturálnych alebo iných problémov a doplniť tak vlastné hodnotenie Komisie týkajúce sa regulačných agentúr;

Postoj Dvora audítorov

8.  konštatuje, že Dvor audítorov nie je pripravený rýchlo predložiť stanovisko vo forme listu, v ktorom by sa hodnotilo vypracovanie akčného plánu akadémie, ako požaduje Európsky parlament v odseku 23 svojho uznesenia(12), ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia z 5. mája 2010 o absolutóriu za rozpočtový rok 2008; napriek tomu však náležite berie do úvahy vyhlásenie Dvora audítorov, že vo svojich špecifických ročných správach z rokov 2006 až 2008 sa už podrobne venoval problémom, ktoré zistil v akadémii;

Akčný plán akadémie na roky 2010 – 2014

9.  konštatuje, že nový riaditeľ akadémie včas predložil akčný plán, ako sa požadovalo v odseku 22 vyššie uvedeného uznesenia Európskeho parlamentu z 5. mája 2010; napriek tomu však vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným opisom konkrétnych opatrení, ktoré má akadémia prijať; ľutuje tiež, že väčšina ukazovateľov, ktoré akadémia navrhuje, je nejasných a nie vždy jednoznačne pomáhajú pri hodnotení plnenia cieľov;

10.  konštatuje, že na žiadosť Európskeho parlamentu, aby bol prijatý akčný plán, riaditeľ akadémie a jej správna rada stanovili realistické štvorročné obdobie (od roku 2010 do roku 2014) na splnenie cieľov uvedených v prílohe k vyššie uvedenému uzneseniu Európskeho parlamentu z 5. mája 2010; nie je preto ochotný akceptovať, že akadémia potrebuje ďalšie štyri roky na to, aby dosiahla prijateľný štandard dobrej správy, aký sa očakáva od regulačnej agentúry;

11.  žiada, aby riaditeľ akadémie každých šesť mesiacov informoval orgán udeľujúci absolutórium o napredovaní v plnení akčného plánu;

Konkrétne poznámky
Validácia finančných postupov a nového účtovného systému (článok 43 rámcového rozpočtového nariadenia)

12.  vyjadruje obavy v súvislosti s ťažkosťami, ktoré sa vyskytli v roku 2008 pri prechode zo starého účtovného systému na systém ABAC, a s neskorou implementáciou riadneho účtovného systému, čo naďalej ohrozovalo kvalitu finančných údajov týkajúcich sa prenosov finančných prostriedkov z predchádzajúceho roka, použitia pripísaných príjmov a prepojenia s niektorými číselnými údajmi v súvahe za rok 2007; vyjadruje veľké znepokojenie nad tým, že opatrenia akadémie sú posunuté až na rok 2011 z dôvodu odstúpenia dvoch kľúčových aktérov finančného okruhu: účtovníka a referenta pre financie a rozpočet;

13.  zdôrazňuje, že z auditu vzorky záväzkov vykonaného Dvorom audítorov (pozri bod 15 správy Dvora audítorov o ročnej účtovnej závierke akadémie) vyplynulo, že v troch prípadoch neexistoval kontrolný záznam (audit trail), s pomocou ktorého by bolo možné spätne vysledovať finančnú realizáciu, čo znemožnilo odsúhlasiť konečný zostatok týchto záväzkov v účtovnej závierke zostavenej k 31. decembru 2008;

14.  zdôrazňuje, že Dvor audítorov už vo svojej osobitnej ročnej správe za rok 2006 uviedol, že akadémia nezaviedla potrebné systémy a postupy na prípravu finančných výkazov v súlade s požiadavkami rámcového rozpočtového nariadenia uplatniteľného na agentúry;

Plánovanie a monitorovanie rozpočtu

15.  vyjadruje obavy v súvislosti s nedostatkami akadémie v plánovaní rozpočtu a monitorovaní jeho plnenia; poukazuje predovšetkým na to, že 31 % celkového rozpočtu akadémie sa muselo v roku 2008 preniesť; opatrenia, ktoré v tejto súvislosti navrhla akadémia, považuje za nedostatočné a nekonkrétne;

16.  konštatuje, že už v rozpočtovom roku 2007 bolo zrušených viac ako 20 % (0,5 milióna EUR) rozpočtových prostriedkov akadémie prenesených z predchádzajúceho roka;

Finančné riadenie činnosti akadémie

17.  vyjadruje obavy nad finančným riadením činnosti akadémie; konštatuje predovšetkým, že čo sa týka roka 2008, Dvor audítorov poukázal na:

Oblasť kontroly verejného obstarávania

18.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že akadémia neustále porušuje nariadenie o rozpočtových pravidlách, pokiaľ ide o pravidlá verejného obstarávania; poukazuje predovšetkým na nezrovnalosti v postupe použitom pri verejnej zákazke na dodávku tovaru vo výške zodpovedajúcej približne 2 % operačných výdavkov v roku 2008;

19.  zdôrazňuje, že Dvor audítorov už vo svojich osobitných ročných správach za roky 2006 a 2007 kritizoval akadémiu za to, že nemá k dispozícii dokumentáciu, ktorou by odôvodnila potrebu nákupu konkrétnych položiek a vysvetlila výber konkrétneho dodávateľa;

Oblasť overovania výdavkov

20.  zdôrazňuje skutočnosť, že Dvor audítorov zistil v roku 2008 vysoký počet prípadov porušenia administratívnych a finančných pravidiel týkajúcich sa výdavkov na organizáciu kurzov a seminárov, ktoré predstavujú podstatnú časť (64 %) operačných výdavkov akadémie; konštatuje, že nezrovnalosti sa týkali predovšetkým nepredloženia podkladových dokumentov k vzniknutým nákladom, chýbajúcich potvrdení o účasti a nedodania originálov faktúr a dokumentov potrebných na uhradenie nákladov na ubytovanie, ako aj neoverovania cestovných nákladov odborníkov; vyzýva akadémiu, aby prijala opatrenia na zabezpečenie dostatočných kapacít na overovanie ex-ante aj ex-post;

21.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že Dvor audítorov už vo svojich osobitných ročných správach za roky 2006 a 2007 uviedol, že rozpočtové prostriedky neboli použité v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia (článok 25 rozpočtového nariadenia vzťahujúceho sa na akadémiu);

Použitie rozpočtových prostriedkov na financovanie súkromných výdavkov

22.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa dosiaľ nezačal externý audit používania rozpočtových prostriedkov na financovanie súkromných výdavkov, ktorý akadémia ohlásila a ktorý mala vykonať externá spoločnosť; vyjadruje preto znepokojenie nad týmto oneskorením, ktoré prácu externej spoločnosti rozhodne neuľahčí;

23.  konštatuje, že vtedajší riaditeľ vo svojej odpovedi v nadväznosti na vypočutie z 25. januára 2010 členom Výboru pre kontrolu rozpočtu oznámil, že prostriedky boli získané späť; poznamenáva však, že zatiaľ zrejme neboli získané späť prostriedky vo výške 2 320,77 GBP vynaložené na dopravu a taxíky za rok 2007;

24.  konštatuje tiež, že zatiaľ nie je jasná výška výdavkov na používanie mobilných telefónov a vozidiel zamestnancami;

25.  zdôrazňuje skutočnosť, že Dvor audítorov už vo svojej osobitnej ročnej správe za rok 2007 upozornil, že audítori nemohli preskúmať všetky platby uskutočnené počas roka 2007, keďže nebolo možné ani vyčísliť výšku prostriedkov neoprávnene použitých na súkromné účely, ani určiť všetky druhy uskutočnených súkromných výdavkov;

Riadenie ľudských zdrojov: využívanie dočasných zamestnancov na citlivých pozíciách

26.  je znepokojený skutočnosťou, že prácu v oblasti financií doposiaľ vykonávajú dočasní zamestnanci; poznamenáva, že akadémia až v roku 2009 uverejnila oznámenie o výberovom konaní s cieľom zamestnať koordinátora noriem vnútornej kontroly a že pohovory s kandidátmi na toto miesto sa vtedy plánovali na začiatok roku 2010; vyjadruje znepokojenie nad tým, že nedávno odstúpili dvaja kľúčoví zamestnanci v rámci finančného okruhu (účtovník a referent pre financie a rozpočet);

o
o   o

27.  pokiaľ ide o ďalšie poznámky horizontálnej povahy, ktoré sú súčasťou rozhodnutia o absolutóriu, odvoláva sa na svoje uznesenie z 5. mája 2010(13) o výkonnosti, finančnom hospodárení a kontrole agentúr.

(1) Ú. v. EÚ C 304, 15.12.2009, s. 124. (2) Ú. v. EÚ L 252, 25.9.2010, s. 232. (3) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 256, 1.10.2005, s. 63. (5) Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 72. (6) Rozhodnutie o účtovnej závierke Európskej policajnej akadémie za rozpočtový rok 2008 sa prijme na nasledujúcej schôdzi, v súlade s článkom 5 ods. 2 písm. b) prvý pododsek prílohy VI k rokovaciemu poriadku. (7) Ú. v. EÚ C 304, 15.12.2009, s. 124. (8) Ú. v. EÚ L 252, 25.9.2010, s. 232. (9) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (10) Ú. v. EÚ L 256, 1.10.2005, s. 63. (11) Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 72. (12) Ú. v. EÚ L 252, 25.9.2010, s. 233. (13) Ú. v. EÚ L 252, 25.9.2010, s. 241.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2010 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (KOM(2010)0256 – C7-0134/2010 – 2010/0137(COD))

P7_TA(2010)0349 A7-0256/2010

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2010)0256),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 77 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0134/2010),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7-0256/2010),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 7. októbra 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 1091/2010.)

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2010 o zlyhaniach v oblasti ochrany ľudských práv a spravodlivosti v Konžskej demokratickej republike

P7_TA(2010)0350 RC-B7-0524/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Konžskej demokratickej republike, najmä na uznesenie zo 17. januára 2008 o situácii v Konžskej demokratickej republike a systematickom znásilňovaní ako vojnovom zločine(1) a zo 17. decembra 2009 o násilí v Konžskej demokratickej republike(2), ktoré sa týkajú sexuálneho násilia páchaného ozbrojenými skupinami a pretrvávajúceho porušovania ľudských práv v Konžskej demokratickej republike, so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o uplatňovaní rodového hľadiska vo vonkajších vzťahoch EÚ a pri budovaní mieru/obnove krajín(3),

–  so zreteľom na Predbežnú správu vyšetrovacej misie spoločného úradu Organizácie Spojených národov pre ľudské práva o rozsiahlom znásilňovaní a inom porušovaní ľudských práv koalíciou ozbrojených skupín na osi Kibua – Mpofi na území Walikale v provincii Severného Kivu od 30. júla do 2. augusta 2010, ktorá bola uverejnená 24. septembra 2010,

–  so zreteľom na dohodu o partnerstve z Cotonou podpísanú v júni 2000,

–  so zreteľom na závery Rady z 27. októbra 2009 o regióne Veľkých jazier,

–  so zreteľom na vyhlásenie Rady z 10. októbra 2008 o situácii na východe Konžskej demokratickej republiky,

–  so zreteľom na jednotnú akciu Rady 2009/769/SZBP z 19. októbra 2009, ktorou sa mení dopĺňa jednotná akcia Rady 2007/405/SZBP o policajnej misii Európskej únie v rámci reformy sektora bezpečnosti a jeho vzťahu k zložkám justície v Konžskej demokratickej republike (EUPOL RD Kongo),

–  so zreteľom na misiu pre reformu sektora bezpečnosti EUSEC RD Congo, zriadenú v júni 2005 (jednotná akcia Rady 2005/355/SZBP z 2. mája 2005 o poradnej a pomocnej misii Európskej únie v oblasti reformy sektora bezpečnosti v Konžskej demokratickej republike (KDR)),

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1856 (2008) o mandáte misie OSN v KDR (MONUC),

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1925 (2010), ktorá stanovuje mandát misie OSN v KDR (MONUSCO) (predtým MONUC),

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) a 1820 (2008) o ženách, mieri a bezpečnosti a na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1888 (2009) o sexuálnom násilí páchanom na ženách a deťoch v ozbrojených konfliktoch, ktorá zdôrazňuje zodpovednosť všetkých štátov za skoncovanie s beztrestnosťou a trestné stíhanie páchateľov zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov vrátane zločinov súvisiacich so sexuálnym a iným násilím páchanom na ženách a dievčatách,

–  so zreteľom na nový zákon o sexuálnom násilí, ktorý prijal parlament Konžskej demokratickej republiky v roku 2006 a ktorého cieľom bolo urýchlenie trestného stíhania za prípady znásilnenia a ukladanie prísnejších trestov,

–  so zreteľom na Akčný plán Rady EÚ pre rodovú rovnosť v rámci rozvojovej spolupráce, ktorý by mal zaručiť uplatňovanie rodovej rovnosti na všetkých úrovniach spolupráce EÚ s partnerskými štátmi,

–  so zreteľom na vymenovanie osobitných predstaviteľov generálneho tajomníka OSN pre sexuálne násilie v ozbrojených konfliktoch v marci 2010,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Catheriny Ashtonovej, vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, a pána Andrisa Piebalgsa, komisára pre rozvoj EÚ, z 27. augusta 2010 o opätovnom prepuknutí násilností v Severnom Kivu (KDR),

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN o nedávnom masovom znásilňovaní civilných obyvateľov členmi ozbrojených skupín vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky z 23. augusta 2010,

–  so zreteľom na úlohu krízového manažmentu EÚ pri vykonávaní rezolúcií BR OSN č. 1325 a 1820 v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, ktorá spočíva v prideľovaní špecializovaných poradcov pre rodové otázky alebo zriaďovaní kontaktných miest v každej misii v oblasti krízového manažmentu na celom svete,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Atul Khare, zástupca generálneho tajomníka OSN pre mierové operácie, informoval Bezpečnostnú radu OSN o tom, že viac než 500 osôb, medzi ktorými boli mladé dievčatá, ženy vo veku až 75 rokov a bábätká oboch pohlaví, sa stalo od 30. júla 2010 do 4. augusta 2010 obeťami masového skupinového znásilnenia v baníckej oblasti východného Konga, pričom z týchto útokov boli obvinené skupiny povstalcov a ozbrojené skupiny,

B.  keďže tieto sexuálne útoky boli spáchané v blízkosti tábora mierových síl OSN, ktorý sa nachádza len 30 kilometrov od mesta Luvungi, keďže pracovníci OSN podľa všetkého vedeli o tom, že vzbúrenci obsadili Luvungi a okolité obce vo východnom Kongu deň po začiatku útokov 30. júla 2010, pričom vedenie OSN v New Yorku sa o útokoch dozvedelo až dva týždne neskôr,

C.  keďže misia OSN v KDR (MONUSCO) má podľa kapitoly VII charty OSN mandát na použitie všetkých prostriedkov nevyhnutných na uskutočnenie svojho ochranného mandátu vrátane účinnej ochrany civilných osôb, humanitárnych pracovníkov a ochrancov ľudských práv, ktorým hrozí bezprostredné riziko fyzického násilia zo strany ktorejkoľvek zahraničnej alebo konžskej ozbrojenej skupiny, a na podporu vlády v jej úsilí bojovať proti beztrestnosti a zabezpečiť ochranu civilných osôb pred porušeniami medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva vrátane všetkých foriem sexuálneho a rodovo podmieneného násilia,

D.  keďže boje medzi konžskou armádou, ozbrojenou skupinou Mai-Mai, bojovníkmi Demokratických síl za oslobodenie Rwandy (FDLR), Ľudovým frontom za spravodlivosť v Kongu (FPJC) a Božou armádou odporu (LRA) si od roku 1998 napriek prítomnosti misie MONUSCO vyžiadali životy 6 miliónov osôb a aj v súčasnosti každý mesiac priamo či nepriamo zapríčiňujú úmrtie tisícok osôb, neznesiteľnú mieru utrpenia a biedy, či vnútorné vysídľovanie, zatiaľ čo dochádza k neustálemu zhoršovaniu situácie v utečeneckých táboroch,

E.  keďže jestvuje podozrenie o zapojení vojakov konžskej armády do zabíjania a znásilňovania stoviek civilných osôb, keďže znásilnenia, násilný nábor civilných osôb a detí do armády a závažné porušenia ľudských práv vo východnej časti KDR, za ktoré sú zodpovedné povstalecké jednotky LRA, bojovníci FDLR, ako aj samotná konžská armáda, naďalej pokračujú,

F.  keďže znásilňovanie ako spôsob vedenia vojny je vo východnom Kongu šokujúco na dennom poriadku, pričom minulý rok bolo, podľa OSN, ohlásených 8300 prípadov znásilnení a mnoho prípadov nebolo nahlásených; keďže podľa Vysokého komisára OSN pre utečencov bolo v prvom štvrťroku 2010 ohlásených 1244 znásilnení žien, čo predstavuje priemer 14 znásilnení za deň, keďže sexuálne a rodovo podmienené násilie sa za každých okolností považujú za vojnový zločin a zločin proti ľudskosti,

G.  keďže systematické znásilňovanie využívajú mnohé ozbrojené skupiny vrátane oficiálnej armády KDR ako súčasť taktickej vojny teroru a ako prostriedok na splnenie vojenských a hospodárskych cieľov, keďže ženy sú cielene napádané pred očami svojich rodinných príslušníkov alebo všetkých obyvateľov ich obce, s cieľom šíriť v spoločnosti pocit strachu, keďže na základe týchto násilných činov strácajú ženy často svoje miesto v spoločnosti, nie sú schopné sa starať o svoje deti a často krát sú dokonca nakazené vírusom AIDS,

H.  keďže civilní ani vojenskí prokurátori nevedú nestranné vyšetrovania voči osobám zodpovedným za porušovanie ľudských práv, čo vedie k tomu, že skupinové znásilnenia a sexuálne útoky sa stali pre obyvateľov Konga bežnou realitou, čím sa vytvorilo akési ovzdušie „zmierenia sa“ s porušovaním ľudských práv v tejto oblasti,

I.  keďže konžská armáda naďalej nemá k dispozícii dostatočné ľudské, technické a finančné zdroje potrebné na plnenie svojich úloh vo východných provinciách KDR, čo spolu s nedostatočnou disciplínou a výcvikom v jej radoch ďalej oslabuje jej pozíciu pri ochrane obyvateľstva a pri opätovnom nastoľovaní mieru,

J.  keďže mnohé mimovládne organizácie za posledný rok v KDR zaznamenali zvýšený útlak obhajcov ľudských práv, novinárov, vedúcich predstaviteľov opozície, obetí a svedkov vrátane nezákonných zadržaní, stíhaní, telefonických vyhrážok a opakovaných predvolaní na pracoviská spravodajských služieb,

K.  keďže doposiaľ nebol zatknutý vojnový zločinec Bosco Ntaganda, ktorý bol naopak menovaný do vedúcej funkcie v rámci spoločných vojenských operácií konžských a rwandských ozbrojených síl vo východnej KDR, keďže bývalý konžský vodca Jean-Pierre Bemba Gombo bol postavený pred Medzinárodný trestný súd za vojnové zločiny vrátane znásilnenia,

L.  keďže nezákonné obchodovanie s nerastnými surovinami v KDR umožňuje mnohým aktérom pokračovať v kupovaní nerastných surovín z oblastí ovládaných skupinami rebelov, a tým financovať tieto povstalecké skupiny, čo je jeden z faktorov podnecujúcich a prehlbujúcich konflikt,

M.  keďže podstatou zákona o „nerastoch z konfliktných oblastí“, ktorý bol nedávno prijatý v USA, je zabrániť spotrebiteľom v USA kupovať mobilné telefóny, počítače a ďalšie špičkové technológie, ktoré vyrábajú americké spoločnosti s využitím nerastov pochádzajúcich z baní kontrolovaných rebelmi; keďže zákon tiež žiada americké firmy vrátane značkových výrobcov spotrebnej elektroniky, spracovateľov nerastov a klenotníckych spoločností, aby každoročne informovali Komisiu pre burzu a cenné papiere v prípade, že sa na ich výrobu využíva zlato, tantal, coltan alebo cínovec, ktorý bol priamo dovezený z Konžskej demokratickej republiky alebo bol prepašovaný cez niektorý z jej deviatich susediacich štátov,

1.  dôrazne odsudzuje masové znásilňovanie a ďalšie porušovania ľudských práv najmenej 500 žien v provincii Severné Kivu od 30. júla 2010 do 4. augusta 2010, za ktoré nesú zodpovednosť Demokratické sily za oslobodenie Rwandy (FDLR), vzbúrenci z kmeňa Hutuov a ozbrojenci Mai-Mai, ako aj v iných regiónoch Severného a Južného Kivu;

2.  vyzýva všetky zúčastnené strany, aby zintenzívnili boj proti beztrestnosti, a na okamžité zastavenie násilia a porušovania ľudských práv na východe KDR; zdôrazňuje potrebu vyvinúť ďalšie úsilie na zastavenie pôsobenia miestnych a zahraničných ozbrojených skupín na východe KDR;

3.  vyzýva OSN a vládu KDR, aby vykonali nestranné a podrobné vyšetrovania udalostí, aby zabezpečili, že osoby zodpovedné za porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva budú zodpovedné a trestne stíhané podľa konžského a medzinárodného práva;

4.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že misia OSN MONUSCO nemohla využiť svoj mandát a pravidlá svojho pôsobenia na poskytnutie ochrany pri tomto rozsiahlom znásilňovaní a inom porušovaní ľudských práv pri ozbrojených pohyboch v blízkosti svojej mierovej základne; uznáva však, že prítomnosť misie je naďalej potrebná, a žiada, aby sa podnikli všetky možné kroky na to, aby mohla v plnej miere vykonávať svoj mandát, t. j. chrániť osoby nachádzajúce sa v ohrození;

5.  vyzýva Bezpečnostnú Radu OSN, aby urýchlene prijala všetky možné opatrenia s cieľom reálne zabrániť všetkým ďalším útokom na civilné obyvateľstvo vo východných provinciách KDR a poskytnúť obetiam lekársku, právnu, sociálnu, humanitárnu a ďalšiu pomoc; žiada účinné zavedenie nového „kódexu správania“ misie MONUSCO a vytvorenie skupiny na následné monitorovanie ľudských práv;

6.  zdôrazňuje naliehavú potrebu politického riešenia ozbrojeného konfliktu; vyzýva vládu KDR, aby v úzkej spolupráci s medzinárodným spoločenstvom a AÚ poskytla ľuďom vo východnom Kongu bezpečnosť a stabilitu, a zároveň vyzýva všetky ozbrojené skupiny v KDR, aby skončili so všetkými útokmi, dodržiavali ľudské práva a okamžite sa vrátili k dialógu o mierovom procese;

7.  vyzýva na okamžitú zvýšenú účasť žien na všetkých iniciatívach zameraných na nájdenie riešení konfliktu v KDR vrátane mediácie, rokovaní a vykonávania opatrení na riešenie konfliktu;

8.  zdôrazňuje, že ťažiskom financovaných programov pomoci musia byť obnova a reforma súdnictva (ktorých súčasťou budú hľadiská prevencie a ochrany a boj proti beztrestnosti v prípade sexuálneho násilia), ako aj pomoc obetiam a ich reintegrácia; v tejto súvislosti požaduje, aby boli prípady hromadného znásilňovania na východe KDR predložené Medzinárodnému trestnému súdu;

9.  zdôrazňuje, že kľúčovou prioritou v humanitárnej oblasti v KDR je vytvorenie skutočnej národnej armády; opäť pripomína, že podmienkou reformy konžskej armády a zlepšenia jej disciplíny je výcvik a poskytnutie slušných miezd;

10.  žiada parlament KDR, aby vytvoril národnú komisiu pre ľudské práva, ktorej existencia sa predpokladá v ústave, ako krok predchádzajúci prijatiu zákona o ochrane obetí a svedkov porušení ľudských práv, aktivistov za ľudské práva a humanitárnych pracovníkov a novinárov;

11.  vyzýva krajiny regiónu Veľkých jazier, aby sa naďalej rovnako intenzívne usilovali o spoločnú podporu mieru a stability v regióne prostredníctvom existujúcich regionálnych mechanizmov a aby zintenzívnili svoje úsilie v oblasti regionálneho hospodárskeho rozvoja, pričom by mali osobitnú pozornosť venovať zmiereniu, bezpečnosti osôb, väčšej súdnej zodpovednosti, utečencom a návratu a integrácii utečencov a vnútorne vysídlených osôb;

12.  žiada Európsku úniu a členské štáty, aby podporovali činnosti misií EUSEC RD a EUPOL RD; vyzýva na úplné začlenenie rodového hľadiska do operácií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky; v tomto smere požaduje obohatiť civilné a vojenské misie o výrazný rodový aspekt s cieľom zvýšiť ich operačnú účinnosť, keďže EÚ môže priniesť významnú „pridanú hodnotu“, ako kľúčový faktor riešenia ženských otázok v ozbrojených konfliktoch, ako aj v rámci ich prevencie;

13.  odsudzuje stále častejšie akty násilia voči humanitárnym pracovníkom a vzdáva hold veľmi ťažkej práci, ktorú humanitárne organizácie vykonali na tomto území vo veľmi nebezpečných podmienkach;

14.  víta prijatie nového zákona o „nerastoch z konfliktných oblastí“ v USA a žiada Komisiu a Radu, aby preskúmali legislatívnu iniciatívu v tomto zmysle; žiada vládu KDR, aby v plnom rozsahu uplatňovala iniciatívu pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI) a tým zvýšila transparentnosť a podporila dobrú správu v odvetví ťažobného priemyslu; vyzýva Radu a Komisiu, aby zintenzívnili boj proti korupcii v KDR, pretože korupcia ešte väčšmi oslabuje ľudské práva a prispieva k ich porušovaniu;

15.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/Vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, inštitúciám Africkej únie, SADC, vládam štátov regiónu Veľkých jazier vrátane KDR a Rwandy, generálnemu tajomníkovi OSN, osobitnej zástupkyni generálneho tajomníka OSN pre sexuálne násilie v ozbrojených konfliktoch, zástupcovi generálneho tajomníka OSN pre humanitárne veci a koordinátorovi núdzovej pomoci OSN, Bezpečnostnej rade OSN a Rade OSN pre ľudské práva.

(1) Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s. 83. (2) Prijaté texty, P7_TA(2009)0118. (3) Prijaté texty, P6_TA(2009)0372.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2010 o Svetovom dni proti trestu smrti

P7_TA(2010)0351 RC-B7-0541/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Protokol č. 6 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) z 28. apríla 1983, ktorý sa týka zrušenia trestu smrti,

–  so zreteľom na druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach z 15. decembra 1989, ktorého cieľom je zrušenie trestu smrti,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o zrušení trestu smrti, najmä na uznesenie z 26. apríla 2007 o iniciatíve za všeobecné moratórium na trest smrti(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 26. novembra 2009 o Číne: o právach menšín a uplatňovaní trestu smrti(2), o treste smrti v Nigérii z 20. novembra 2008(3), o popravách v Líbyi zo 17. júna 2010(4), o situácii na kórejskom polostrove z 8. júla 2010(5), o Iráne z 22. októbra 2009(6), z 10. februára 2010 o Iráne(7) a z 8. septembra 2010 o ľudských právach v Iráne, najmä o prípadoch Sakíne Muhammadíovej Áštíáníovej a Zahráy Bahrámíovej(8),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 62/149 z 18. decembra 2007, v ktorej sa vyzýva na moratórium na trest smrti, a rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 63/168 prijatú Valným zhromaždením OSN 18. decembra 2008, v ktorej sa vyzýva na uplatňovanie rezolúcie Valného zhromaždenia 62/149 z roku 2007,

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 11. augusta 2010 adresovanú Valnému zhromaždeniu o moratóriách na vykonávanie trestu smrti (A/65/280),

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN zo 16. júla 2010 určenú na 15. schôdzu Rady pre ľudské práva o otázke trestu smrti (A/HRC/15/19),

–  so zreteľom na prejav vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie, ktorý predniesla na plenárnej schôdzi 16. júna 2010 o politike ľudských práv a v ktorom pripomenula, že celosvetové zrušenie trestu smrti je tak prioritou pre EÚ, ako aj pre ňu osobne,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu EP Jerzyho Buzeka z 19. októbra 2009, v ktorom vyjadril naliehavú výzvu na zrušenie trestu smrti,

–  so zreteľom na záverečné vyhlásenie požadujúce všeobecné zrušenie trestu smrti prijaté na 4. Svetovom kongrese proti trestu smrti, ktorý sa konal v Ženeve od 24. do 26. februára 2010,

–  so zreteľom na rezolúciu Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov z roku 2008, na rezolúciu parlamentného zhromaždenia OBSE o moratóriu na trest smrti a ďalšie regionálne iniciatívy, ako sú iniciatívy Medziamerickej komisie pre ľudské práva,

–  so zreteľom na aktualizované a revidované znenie usmernení EÚ o treste smrti, prijaté Radou 16. júna 2008,

–  so zreteľom na Svetový deň proti trestu smrti a stanovenie každoročného Európskeho dňa proti trestu smrti na 10. októbra,

–  so zreteľom na článok 2 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska únia je silne odhodlaná presadzovať celkové zrušenie trestu smrti a snaží sa dosiahnuť všeobecný súhlas s touto zásadou,

B.  keďže EÚ je vedúcim inštitucionálnym aktérom v celosvetovom boji proti trestu smrti a jej kroky v tejto oblasti predstavujú kľúčovú prioritu jej vonkajšej politiky v oblasti ľudských práv, keďže EÚ je zároveň hlavným prispievateľom k úsiliu o zrušenie trestu smrti, ktoré vynakladajú organizácie občianskej spoločnosti na celom svete,

C.  keďže trest smrti je hraničnou formou krutého, neľudského a ponižujúceho trestu, ktorý porušuje právo na život zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, a podmienky väznenia vyplývajúce z rozhodnutia o treste smrti vedú k mučeniu, ktoré je neprijateľné pre štáty dodržujúce ľudské práva,

D.  keďže rôzne štúdie ukázali, že trest smrti nemá žiadny vplyv na tendencie v oblasti násilných trestných činov,

E.  keďže je jasné, že trest smrti postihuje najmä a v prvom rade sociálne slabých ľudí,

F.  keďže v ustanoveniach protokolu č. 6 a č. 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa členským štátom Rady Európy zakazuje uplatňovať trest smrti,

G.  keďže EÚ sa snaží o zavedenie moratórií na uplatňovanie trestu smrti tretími krajinami a v príhodnom čase aj o jeho zrušenie a o ratifikáciu príslušných medzinárodných nástrojov OSN a ďalších nástrojov, najmä Druhého opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, ktorý stanovuje zrušenie trestu smrti,

H.  keďže zrušenie trestu smrti je jednou z tematických priorít pomoci v rámci Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), z ktorého sa od roku 1994 financovalo viac ako 30 projektov na celom svete s celkovým rozpočtom viac ako 15 miliónov EUR,

I.  keďže v dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy sa vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu na uzatvorenie obchodných dohôd a vo všeobecnosti medzinárodných dohôd s tretími krajinami,

J.  keďže štatút Medzinárodného trestného súdu, ako aj štatúty Medzinárodného súdneho tribunálu pre bývalú Juhosláviu, Medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu, Špeciálneho súdu pre Sierru Leone, špeciálnych porôt pre závažné trestné činy v Dili, Východný Timor, a mimoriadnych komôr na kambodžských súdoch, vylučujú trest smrti za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídy, ktoré sú najzávažnejšími trestnými činmi znepokojujúcimi medzinárodné spoločenstvo a ktoré patria do ich právomoci,

K.  keďže v rokoch 2007 a 2008 prijalo Valné zhromaždenie OSN historické rezolúcie č. 62/149 a 63/168 , ktoré vyzývajú k uvaleniu moratória na vykonávanie popráv na celom svete a ktorých konečným cieľom je zrušiť trest smrti, a v tomto ohľade zdôrazňuje, že počet krajín, ktoré tieto rezolúcie podporujú, sa zvýšil, a že v dôsledku toho bola rezolúcia č. 63/168 prijatá drvivou väčšinou – 106 členov bolo za, 46 proti a 34 sa zdržalo hlasovania,

L.  keďže Štvrtý svetový kongres proti trestu smrti, ktorý sa konal vo februári 2010 v Ženeve, vyzval štáty, ktoré trest smrti fakticky neuplatňujú, aby ho zrušili zákonom, štáty, ktoré trest smrti zrušili, aby začlenili tému všeobecného zrušenia trestu smrti do svojich medzinárodných vzťahov, a medzinárodné a regionálne organizácie, aby podporili všeobecné zrušenie trestu smrtí prijatím uznesenia o moratóriu na vykonávanie popráv,

M.  keďže 154 štátov sveta zrušilo trest smrti vo svojich právnych predpisoch alebo ho nevykonáva, z čoho 96 štátov zrušilo trest smrti za akýkoľvek trestný čin, 8 ho zachovalo len pre výnimočné trestné činy, napríklad spáchané počas vojny, 6 uvalilo moratórium na vykonávanie popráv a 44 ho zrušilo de facto (napr. krajiny, ktoré najmenej za posledných 10 rokov nevykonali žiadne popravy alebo krajiny, ktoré sa zaviazali trest smrti neuplatňovať),

N.  keďže viac ako 100 štátov, ktoré doteraz zachovali trest smrti, zakázalo popravy mladistvých páchateľov; zdôrazňuje však, že malý počet krajín pokračuje v popravách detských páchateľov, čo je hrubé porušovanie medzinárodného práva, a najmä článku 6 ods. 5 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; zdôrazňuje najmä, že v Iráne je najvyššia miera väznenia mladistvých,

O.  keďže v súčasnosti sú po celom svete desiatky potvrdených prípadov európskych štátnych príslušníkov, ktorí sú v cele smrti alebo im hrozí poprava, a v tomto ohľade zdôrazňuje naliehavú potrebu upevniť a posilniť európsku reakciu na možné popravy európskych štátnych príslušníkov,

P.  keďže 23. marca 2010 predseda Štátnej dumy Ruskej federácie Boris Gryzlov na stretnutí s členmi monitorovacej komisie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v Moskve vyhlásil, že Rusko nepodpísalo protokol č. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach, týkajúci sa zrušenia trestu smrti, s ohľadom na teroristické hrozby v krajine,

Q.  keďže víta skutočnosť, že 11. februára 2010 parlament Kirgizska ratifikoval druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach zameraný na zrušenie trestu smrti a že 21. mája 2010 zverejnila dočasná vláda Kirgizska konečný návrh ústavy, ktorý okrem iného zakazuje trest smrti a ktorý bol teraz schválený,

R.  keďže 43 krajín na celom svete zachovalo trest smrti, pričom najvyšší počet popráv sa vykonal v Číne, Iráne a Iraku; keďže v samotnej Číne sa vykonalo 5 000 popráv, čo predstavuje 88 % všetkých popráv na svete; v Iráne bolo popravených najmenej 402 osôb, v Iraku najmenej 77 a v Saudskej Arábii aspoň 69,

S.  keďže v Iráne sa aj naďalej vykonáva trest smrti ukameňovaním a keďže toto je v rozpore s druhým opčným protokolom k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach,

T.  keďže vládne orgány Severnej Kórey systematicky zabíjajú v mene štátu a justičný systém je podriadený štátu a keďže trest smrti sa uplatňuje na širokú paletu trestných činov namierených proti štátu a trestný zákonník ju pravidelne rozširuje, zatiaľ čo občania vrátane detí sa musia zúčastňovať verejných popráv,

U.  keďže v Japonsku sú väzni a ich príbuzní a advokáti držaní v neistote, pokiaľ ide o ich posledný deň života, až kým tento deň nenastane,

V.  keďže Rada prezidentov Iraku nedávno schválila trest smrti najmenej 900 väzňov vrátane žien a detí,

W.  zdôrazňuje, že Bielorusko je naďalej jediná európska krajina, ktorá ešte stále uplatňuje trest smrti v praxi; berúc na vedomie, že Parlamentné zhromaždenie Rady Európy a Európska únia opakovane vyzývali Bielorusko, aby zrušilo trest smrti; keďže podrobnosti týkajúce sa trestu smrti v Bielorusku sú tajné, existujú vážne obavy, pokiaľ ide o spravodlivosť súdnych procesov, a keďže podľa trestného zákonníka sa trest smrti vykonáva zastrelením s vylúčením verejnosti, správa väzenského zariadenia o popravách informuje sudcu a ten ďalej informuje príbuzných; keďže telo popraveného nie je vydané pozostalým, ani im nie je oznámené miesto, kde bolo pochované,

X.  keďže trest smrti existuje v 35 z 50 štátov, ktoré tvoria Spojené štáty americké, aj keď v 4 z nich neboli od roku 1976 popravy vykonané; keďže počet popráv v roku 2009 stúpol na 52 po uplynutí de facto moratória, ktoré bolo v platnosti od septembra 2007 do mája 2008, hoci počet trestov smrti v Spojených štátoch amerických klesol siedmy rok po sebe na 106,

Y.  víta skutočnosť, že niektoré štáty, medzi nimi Montana, Nové Mexiko, New Jersey, New York, Severná Karolína a Kentucky, prijali opatrenia proti trestu smrti vrátane moratória na popravy alebo zrušenie trestu smrti, a zároveň odsudzuje popravy Teresy Lewisovej z Virginie a Hollyho Wooda z Alabamy, ktoré boli uskutočnené aj napriek dôkazom o tom, že boli duševne zaostalí, a pripomína prípady Mumie Abu-Jamala v Pensylvánii a Troya Davisa v Georgii, ktorí na popravu čakajú,

1.  opätovne zdôrazňuje svoje dlhodobé odmietavé stanovisko k trestu smrti vo všetkých prípadoch a za každých okolností a opätovne prízvukuje svoje presvedčenie, že zrušenie trestu smrti prispieva k pozdvihnutiu ľudskej dôstojnosti a postupnému rozvoju ľudských práv;

2.  odsudzuje všetky popravy bez ohľadu na to, kde k nim dochádza; dôrazne vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby presadzovali vykonávanie rezolúcie OSN o všeobecnom moratóriu na popravy s cieľom dosiahnuť úplné zrušenie trestu smrti vo všetkých štátoch, ktoré ho stále uplatňujú; vyzýva Radu a Komisiu, aby prijali kroky s cieľom postupne obmedziť používanie trestov smrti, a zároveň trvá na tom, aby sa uskutočňovali v súlade s minimálnymi medzinárodnými normami; vyjadruje hlboké znepokojenie týkajúce sa ukladania trestu smrti neplnoletým a osobám s mentálnym alebo duševným postihnutím a vyzýva na jeho okamžité a definitívne ukončenie;

3.  naliehavo žiada, aby EÚ pri vynakladaní úsilia o zrušenie trestu smrti využila všetky dostupné nástroje diplomacie, pomoci a spolupráce;

4.  vyzýva štáty, v ktorých sa uplatňuje trest smrti, aby vyhlásili okamžité moratórium na popravy; ďalej nabáda krajiny ako Čína, Egypt, Irán, Malajzia, Sudán, Thajsko a Vietnam, aby poskytli oficiálne štatistiky týkajúce sa uplatňovania trestu smrti na svojom území; zároveň naliehavo žiada Severnú Kóreu, aby okamžite a natrvalo prestala vykonávať verejné popravy;

5.  vyzýva Japonsko, aby objasnilo svoj systém trestu smrti;

6.  povzbudzuje krajiny, ktoré ešte nezrušili trest smrti, aby dodržiavali právo na ochranu tých, ktorým hrozí trest smrti, ako sa stanovuje v ochranných doložkách Hospodárskej a sociálnej rady OSN; vyzýva Radu a Komisiu, aby podporili ďalšie krajiny, ktoré nepodpísali druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach a neratifikovali ho, aby tak urobili, a vyzýva tie členské štáty, ktoré nepodpísali Protokol č. 13 o treste smrti k Európskemu dohovoru o ľudských právach, aby tak urobili;

7.  vyzýva členské štáty OBSE, konkrétne USA a Bielorusko, aby prijali okamžité moratórium na popravy;

8.  vyzýva Kazachstan a Lotyšsko, aby zmenili a doplnili ustanovenia svojich právnych predpisov, ktoré stále umožňujú uloženie trestu smrti za niektoré trestné činy za výnimočných okolností;

9.  dôrazne nabáda členské štáty EÚ a všetkých spolupredkladateľov rezolúcií Valného zhromaždenia z rokov 2007 a 2008, aby v rámci posilnenej medziregionálnej aliancie na 65. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN predložili tretiu rezolúciu o treste smrti, ktorá by sa prednostne mala týkať:

10.  vyzýva účastnícke štáty OBSE, aby povzbudzovali Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva a misie OBSE, aby v spolupráci s Radou Európy realizovali osvetové aktivity proti uplatňovaniu trestu smrti, najmä za účasti médií, pracovníkov orgánov činných v trestnom konaní, politikov a širokej verejnosti;

11.  vyzýva štáty OBSE, ktoré využívajú trest smrti, aby informácie týkajúce sa trestu smrti spracovávali transparentným spôsobom a poskytovali pritom verejné informácie o totožnosti osôb odsúdených na smrť alebo popravených osôb, ako aj štatistiky o uplatňovaní trestu smrti, a to v súlade so záväzkami OBSE;

12.  naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, najmä v súvislosti so zriadením ESVČ, aby poskytli usmernenie na komplexnú a účinnú európsku politiku v oblasti trestu smrti v súvislosti s desiatkami potvrdených prípadov európskych občanov, ktorým hrozí trest smrti v tretích krajinách, ktorá by mala zahŕňať silné a posilnené mechanizmy, pokiaľ ide o systém identifikácie, poskytnutie právnej pomoci, právne zásahy EÚ a diplomatické zastúpenia;

13.  okrem toho podporuje aktivity mimovládnych organizácií, ktoré sa zasadzujú za zrušenie trestu smrti, vrátane Hands Off Cain, Amnesty International, Penal Reform International, Svetová koalícia proti trestu smrti a Medzinárodná helsinská federácia pre ľudské práva, Sant'Egidio a Reprieve; víta a podporuje odporúčania o nástrojoch EÚ v boji proti trestu smrti prijaté na 12. Fóre EÚ – MVO o ľudských právach;

14.  zaväzuje sa k monitorovaniu otázky trestu smrti, k upozorňovaniu vnútroštátnych orgánov na konkrétne prípady a ku zváženiu možných iniciatív a misií ad hoc do krajín, ktoré doteraz využívajú trest smrti s cieľom naliehať na vládne orgány, aby prijali moratórium na popravy a neskôr ich úplne zrušili;

15.  žiada Radu a Komisiu, aby pri uzatváraní dohôd s krajinami, ktoré ešte stále uplatňujú trest smrti, alebo s krajinami, ktoré ešte nepodpísali moratórium s cieľom zrušiť trest smrti, tieto krajiny k tomuto kroku dôrazne povzbudili;

16.  žiada vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčku Komisie a členské štáty, aby naďalej hovorili jedným hlasom a mali na zreteli, že hlavným politickým obsahom uznesenia musí byť prijatie celosvetového moratória, ako kľúčový krok k zrušeniu trestu smrti;

17.  vyzýva najmä predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčku Komisie, aby politickú prioritu, za ktorú považuje zrušenie trestu smrti, dokázala tým, že sa bude tejto otázke systematicky venovať v politickom styku s krajinami, ktoré doteraz využívajú trest smrti, ako aj svojimi pravidelnými osobnými vystúpeniami v mene tých, ktorým hrozí okamžitá poprava;

18.  pripomína, že úplné zrušenie trestu smrti zostáva jedným z hlavných cieľov politiky EÚ v oblasti ľudských práv; domnieva sa, že tento cieľ sa dosiahne len prostredníctvom úzkej spolupráce medzi štátmi, súčinnosti, vzdelávania, zvyšovania povedomia, efektívnosti a účinnosti;

19.  nabáda na tento účel k regionálnej spolupráci; upozorňuje, že napríklad Mongolsko formálne stanovilo moratórium na popravy v januári 2010 a že pozitívnym dôsledkom je, že viaceré krajiny doteraz využívajúce trest smrti zvažujú ústavnú zmenu v súvislosti s touto formou trestu;

20.  vyzýva Radu a Komisiu, aby v rámci súčasného preskúmania politiky EÚ v oblasti ľudských práv určili spôsoby ako zlepšiť vykonávanie a účinnosť usmernení EÚ o treste smrti, najmä s ohľadom na revíziu týchto usmernení, ktorá je naplánovaná na rok 2011;

21.  vyzýva Radu a Komisiu, aby využili Svetový a Európsky deň proti trestu smrti na zdôraznenie okrem iného prípadov Sakíne Muhammadí Áštíáníovej, Zahry Bahrámíovej, Mumiu Abu-Jamala, Troya Davisa, Olega Griškovstovova, Andreja Burdyka a Ibráhíma Hamídího, Suliamona Olyfemiho a Siti Zainab Binti Duhri Rupaovej;

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi Valného zhromaždenia OSN a vládam členských krajín OSN.

(1) Ú. v. EÚ C 74 E, 20.3.2008, s. 775. (2) Prijaté texty, P7_TA(2009)0105. (3) Ú. v. EÚ C 16 E, 22.1.2010, s. 71. (4) Prijaté texty, P7_TA(2010)0246. (5) Prijaté texty, P7_TA(2010)0290. (6) Prijaté texty, P7_TA(2009)0060. (7) Prijaté texty, P7_TA(2010)0016. (8) Prijaté texty, P7_TA(2010)0310.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2010 o činnosti EÚ v oblasti prieskumu ložísk ropy a ťažby ropy v Európe

P7_TA(2010)0352 B7-0540/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 11 a 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na dohovor OSN o biologickej diverzite,

–  so zreteľom na sieť Natura 2000, ktorá sa vytvorila na základe Smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (smernica o biotopoch)(1), a na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii)(2) ako na základné prostriedky ochrany európskej morskej biodiverzity,

–  so zreteľom na ciele a potreby dosiahnuť priaznivý a dobrý environmentálny stav európskych pobrežných a morských vôd, ako sa stanovuje v Smernici 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (rámcová smernica o vode)(3) a v rámcovej smernici o morskej stratégii,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre biodiverzitu(4),

–  so zreteľom na únik ropy z vrtnej plošiny Deepwater Horizon v Mexickom zálive,

–  so zreteľom na vrtné plošiny vo vodách EÚ,

–  so zreteľom na otázky Rade a Komisii zo 7. septembra 2010 o dôsledkoch úniku ropy z vrtnej plošiny Deepwater Horizon na EÚ a činnosti EÚ v oblasti prieskumu ložísk ropy a ťažby ropy v EÚ (O-0122/2010 – B7-0470/2010, O-0123/2010 – B7-0551/2010),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v dôsledku úniku ropy z vrtnej plošiny Deepwater Horizon v Mexickom zálive je nevyhnutné, aby EÚ a jej členské štáty okamžite preskúmali všetky aspekty prieskumu ložísk ropy a ťažby ropy v Európskej únii a prijali všetky kroky nevyhnutné na to, aby k takejto ekologickej katastrofe vo vodách EÚ nedošlo,

B.  keďže dodržiavanie najvyššieho stupňa prevencie, ochrany životného prostredia a bezpečnosti ropných operácií v Európe predstavuje kľúčovú zásadu, ktorá musí byť základom pre všetky činnosti EÚ v tejto oblasti,

C.  keďže sa väčšina ťažby ropy a prieskum jej ložísk sústredí vo vodách Severného mora,

D.  keďže vody EÚ hraničia aj s krajinami, ktoré nie sú súčasťou Európskej únie a v prípade ktorých sa podľa práva EÚ nevyžaduje dodržiavanie príslušných ustanovení upravujúcich zodpovednosť za škody a ich nápravu,

E.  keďže prebieha úsilie o rozšírenie ropných vrtov a prieskumu ložísk ropy v hlbších a vzdialenejších oblastiach mora, čo znamená väčšie riziko z hľadiska riadiacich a monitorovacích operácií,

1.  vyjadruje solidaritu s obeťami katastrofy spojenej s únikom ropy z vrtnej plošiny Deepwater Horizon a vyzýva EÚ, aby v reakcii na túto haváriu poskytla technickú pomoc a podporu;

2.  uznáva dôležitý prínos, ktorý môže mať naďalej európska ťažba ropy a zemného plynu na mori pre bezpečnosť dodávok v EÚ, ako aj pre priaznivú bezpečnostnú bilanciu európskeho priemyslu;

3.  uznáva, že je naliehavo potrebné prijať spoločný európsky, cezhraničný systém reakcie na úniky ropy a predchádzania takýmto únikom;

4.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby na konci roka predložila správu, v ktorej zhodnotí úroveň znečistenia životného prostredia v Mexickom zálive a  stav zálivu z biologického hľadiska;

5.  vyzýva Komisiu, aby sa dôkladne riadila výsledkami vyšetrovania amerických úradov týkajúcich sa ľudských, prírodných a technologických faktorov, ktoré túto katastrofu v Mexickom zálive spôsobili, s cieľom dospieť k záverom nevyhnutným na to, aby sa takýmto udalostiam na vrtných plošinách v morských a pobrežných vodách EÚ zabránilo;

6.  vyzýva Komisiu, aby na úrovni celej EÚ vypracovala dôsledné politiky na predchádzanie nehodám na ropných plošinách a aby rozšírila rozsah pôsobnosti smernice SEVESO II(5) na ropné vrtné plošiny;

7.  vyzýva Komisiu, aby predovšetkým preskúmala schopnosti EÚ okamžite reagovať na havárie týkajúce sa zariadení na mori a v spolupráci s členskými štátmi vypracovala európsky akčný plán; poznamenáva, že osobitnú pozornosť treba venovať arktickému pásmu, vzhľadom na jeho krehkosť a dôležitosť pri zmierňovaní zmeny klímy; ďalej poznamenáva, že sa musí zohľadniť oblasť Stredozemného, Baltského a Severného mora;

8.  víta stresový test ťažby ropy vo vodách EÚ, ktorý uskutočnila Komisia; vyzýva ju, aby určila nedostatky a slabosti právneho rámca na úrovni EÚ a aby svoju analýzu čo najskôr sprístupnila Parlamentu;

9.  vyzýva Komisiu najmä, aby preskúmala súčasné právne predpisy, v rámci ktorých držitelia licencie na námornú ťažbu ropy môžu prenajímať zariadenie tretím stranám, tak aby zodpovednosť za škody na ľudských životoch a životnom prostredí, ktoré boli spôsobené haváriami a katastrofami na námorných vrtných plošinách, mohla byť jednoduchšie stanovená v následných občianskoprávnych sporoch;

10.  naliehavo žiada Komisiu, aby po revízii regulačného rámca čo najskôr Parlamentu predložila akékoľvek legislatívne návrhy, ktoré pokladá za potrebné na riešenie zistených nedostatkov – napríklad v smernici o environmentálnej zodpovednosti(6) , smernici SEVESO II a v iných právnych predpisoch EÚ – v regulačnom režime, ktorý sa vzťahuje na ťažbu ropy a prieskum jej ložísk v EÚ;

11.  domnieva sa, že súčasné právne predpisy o zodpovednosti za životné prostredie obsahujú niekoľko významných bielych miest, vyzýva preto Komisiu, aby zvážila preskúmanie obsahu a rozšírenie rozsahu pôsobnosti súčasných právnych predpisov EÚ (vrátane smernice o environmentálnej zodpovednosti a smernice SEVESO II a opatrení zahŕňajúcich balík Erika a tretie balíky pre námornú bezpečnosť) a/alebo zavedenie akýchkoľvek potrebných nových právnych predpisov s cieľom zohľadniť riziká spojené s ťažbou ropy na mori a posilniť pravidlá, ktoré určujú zodpovednosť v prípade ropných havárií;

12.  berie na vedomie absenciu kompenzačného fondu pre prípady ropných havárií a vyzýva Komisiu, aby do smernice o environmentálnej zodpovednosti zahrnula záväzné ustanovenia o finančnom zabezpečení;

13.  naliehavo žiada Komisiu, aby v rámci smernice o environmentálnej zodpovednosti znížila hranicu škôd a aby do rozsahu pôsobnosti tejto smernice zahrnula škody spôsobené v morských vodách;

14.  vyzýva Komisiu, aby pri súčasnom preskúmaní smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie(7) zabezpečila, aby všetky činnosti vykonávané na morskom dne podliehali povinnému posudzovaniu, zaručila sa kvalita posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) a zamedzilo sa ďalšiemu vykonávaniu mimoriadne nebezpečných činností, ako je ťažba na morskom dne prostredníctvom vrtov, ak z posudzovaní EIA vyplýva, že súvisiace riziká nemožno dostatočne zmierniť;

15.  ďalej sa domnieva, že všetky návrhy právnych predpisov musia zabezpečovať komplexný právny rámec, ktorý:

16.  vyzýva Komisiu, aby predložila právne predpisy s cieľom zabezpečiť, aby sa na všetky vrtné plošiny EÚ a ťažobné operácie EÚ a tretích krajín, od pobrežia Atlantiku po Čierne more uplatňovali rovnako prísne bezpečnostné normy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO) na posilnení medzinárodných pravidiel a noriem v oblasti bezpečnosti a kontroly;

17.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala zavedenie účinného systému dohľadu, ktorý umožní „kontrolovať kontrolné orgány“, a vyzýva na skoré posilnenie kontrolných metód a povinných minimálnych bezpečnostných pravidiel na úrovni EÚ;

18.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa všetky ustanovenia o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, strategickom environmentálnom hodnotení(8) a smerniciach o biotopoch týkajúce sa posudzovania vplyvu ropných plošín na životné prostredie uplatňovali jednotne vo všetkých členských štátoch;

19.  domnieva sa, že mandát Európskej agentúry pre námornú bezpečnosť (EMSA) týkajúci sa plavidiel by mal byť rozšírený aj na zariadenia na mori; žiada, aby sa všetky takéto nové úlohy zohľadnili pri plánovaní rozpočtu agentúry EMSA, ako aj v počte jej zamestnancov;

20.  vyzýva Komisiu, aby uverejnila výročnú správu, ktorú pripraví v spolupráci s orgánmi členských štátov a nezávislými odborníkmi a v ktorej by sa mala posúdiť technická bezpečnosť zariadení a námorných vrtných plošín, ktoré vykonávajú svoju činnosť v morských a pobrežných vodách EÚ;

21.  domnieva sa, že preskúmanie všetkých otázok týkajúcich sa financií a zodpovednosti spojených s ťažbou na mori v EÚ Komisiou je kľúčové, ak to bude nevyhnutné s cieľom zaviesť povinné poistenie v celej EÚ alebo ďalšie vhodné nástroje, napríklad založenie osobitného európskeho fondu, ktorý by sa udržiaval prostredníctvom povinných príspevkov od prevádzkovateľov zariadení umiestnených na mori; domnieva sa, že takýto nástroj musí v plnej miere zohľadniť zodpovednosť týchto prevádzkovateľov, zabezpečiť, aby prevádzkovatelia disponovali dostatočným poistením alebo inými finančnými zárukami, aby sa mohla zaistiť obnova a odškodnenie v súvislosti so spôsobenou škodou na životnom prostredí a poskytnúť dodatočné finančné záruky, napríklad v podobe fondov, na obnovu a odškodnenie v prípadoch, keď finančné záruky prevádzkovateľov nie sú dostatočné;

22.  naliehavo žiada Komisiu, aby zvážila najmä zavedenie povinných systémov poistenia v celej EÚ určených na odškodnenie spoločností, ktoré boli poškodené prípadným únikom ropy;

23.  naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala vyradzovanie existujúcich vrtných zariadení, pričom náležite zohľadní platné medzinárodné a vnútroštátne právne predpisy v tejto oblasti, a aby objasnila, v prípade potreby prostredníctvom právnych predpisov, zodpovednosť prevádzkovateľov za zaistenie bezpečného odstránenia zariadení a za akúkoľvek škodu na životnom prostredí spôsobenú vyradením zariadení umiestnených na mori a akúkoľvek škodu na životnom prostredí zapríčinenú zariadením alebo vrtnou plošinou umiestnenými na mori po ich vyradení z prevádzky;

24.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla prísny a záväzný rámec týkajúci sa uverejňovania informácií o činnostiach spoločnosti v oblasti životného prostredia, v sociálnej a správnej oblasti a aby zvážila opatrenia na posilnenie záväzku inštitucionálnych investorov voči spoločnostiam v súvislosti s investičnými rizikami nedostatočných environmentálnych postupov;

25.  berie na vedomie správu britského Úradu pre ochranu zdravia a bezpečnosť (UK Health and Safety Executive) o pracovných podmienkach v Severnom mori, z ktorej vyplýva, že miera smrteľných úrazov a ťažkých zranení sa za uplynulý rok zdvojnásobila; vyzýva Komisiu, aby preskúmala tieto tvrdenia a prijala opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne zdravia a bezpečnosti pre tých, ktorí pracujú pri vrtných operáciách na mori;

26.  vyzýva Komisiu, aby zohrávala aktívnu úlohu pri zabezpečení toho, aby činnosti vykonávané tretími krajinami a projekty v oblasti ťažby ropy boli čo najviac v súlade s prísnymi environmentálnymi normami, a aby zabezpečila konkrétne mechanizmy na náhradu akýchkoľvek škôd spôsobených operáciami ťažby ropy na mori vykonávanými tretími krajinami, ktoré hraničia s EÚ;

27.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. (2) Ú. v. ES L 164, 25.6.2008, s. 19. (3) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. (4) SEK(2006)0607 a (2006)0621. (5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES zo 16. decembra 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 97). (6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56). (7) Smernica 85/337/EHS v znení zmien a doplnení. (8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30).

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2010 o strategických cieľoch EÚ na 10. schôdzu konferencie zmluvných strán dohovoru OSN o biologickej diverzite (CBD), ktorá sa má konať v Nagoji (Japonsko) od 18. do 29. októbra 2010

P7_TA(2010)0353 B7-0536/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na 10. schôdzu konferencie zmluvných strán (COP 10) dohovoru OSN o biologickej diverzite (CBD), ktorá sa má konať v Nagoji (Japonsko) od 18. do 29. októbra 2010,

–  so zreteľom na otázku Komisii a Rade, ktorá sa týka kľúčových cieľov EÚ na 10. konferenciu zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (CBD), ktorá sa má konať v Nagoji (Japonsko) od 18. do 29. októbra 2010 (O-0111/2010 – B7-0467/2010, O-0112/2010 - B7-0468/2010),

–  so zreteľom na európsky samit v Göteborgu v roku 2001, na ktorom sa schválilo zastavenie straty biodiverzity do roku 2010 ako súčasť stratégie EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 25. a 26. marca 2010, najmä na odsek 14,

–  so zreteľom na správu otvorenej pracovnej skupiny ad hoc pre preskúmanie vykonávania Dohovoru o biologickej diverzite o činnosti v rámci jej tretej schôdze od 24. do 28. mája 2010 a na návrh strategického plánu na obdobie po roku 2010,

–  so zreteľom na správy z deviatej schôdze otvorenej pracovnej skupiny ad hoc o prístupe a spoločnom využívaní prínosov, ktorá sa konala 22. až 28. marca 2010 a na návrh protokolu o ABS (prílohy z Cali a Montrealu),

–  so zreteľom na články 115 ods. 5 a 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže CBD je najrozsiahlejšia globálna dohoda o ochrane biodiverzity; keďže ju podpísalo 193 strán vrátane 27 členských štátov EÚ spolu s Európskou úniou,

B.  keďže rok biodiverzity Organizácie Spojených národov by mal poskytnúť politický impulz na zintenzívnenie plnenia všetkých troch cieľov CBD: ochrany biodiverzity, udržateľného využívania biodiverzity a spravodlivého a rovnocenného spoločného využívania prínosov vyplývajúcich z využívania genetických zdrojov,

C.  keďže podľa odhadov Svetovej banky je 60 miliónov pôvodných obyvateľov úplne závislých od lesov; keďže odlesňovanie je obrovskou prekážkou pri plnení rozvojových cieľov tisícročia, pretože v jeho dôsledku dochádza okrem iného k strate ekosystémových služieb, ktoré zabezpečujú lesy (napr. dažďové zrážky, predchádzanie pôdnej erózii, čistenie vôd),

D.  správa o tzv. modrom uhlíku (vydaná FAO, UNEP, IUCN v októbri 2009) poukazuje na to, že degradácia pobrežných oblastí (nadmerný rybolov, ničenie mangrovov a eutrofizácia) a ničenie morských ekosystémov sú vážnym ohrozením schopnosti oceánov absorbovať uhlík a preto vyvolávajú veľké znepokojenie, pokiaľ ide o  politiku týkajúcu sa klímy,

E.  keďže je potrebné vyplniť významné medzery vo vykonávaní pracovných programov CBD,

F.  keďže ochrana biodiverzity je kľúčovým prvkom pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia a keďže biodiverzita ako cieľ na rok 2010 bola v roku 2006 zahrnutá ako nový cieľ v rámci siedmeho rozvojového cieľa tisícročia (Zabezpečenie environmentálnej udržateľnosti),

G.  keďže Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo rok 2010 za Medzinárodný rok biodiverzity; keďže témou Medzinárodného dňa biodiverzity v roku 2010 je biodiverzita pre rozvoj a pre zmierňovanie chudoby,

H.  keďže 70 % chudobných obyvateľov planéty žije vo vidieckych oblastiach a ich prežitie a blaho priamo závisí od biodiverzity a keďže chudobní obyvatelia miest sú takisto závislí od biodiverzity v oblasti ekosystémových služieb, ako je zachovanie kvality ovzdušia a vody a rozklad odpadu,

Naliehavá potreba konať

1.  vyjadruje veľké znepokojenie nad tým, že celosvetový cieľ v oblasti biodiverzity na rok 2010 spočívajúci vo výraznom obmedzení straty biodiverzity, ani cieľ EÚ zastaviť stratu biodiverzity neboli splnené;

2.  je hlboko znepokojený tým, že zastavenie straty biodiverzity sa v medzinárodnej politickej agende nepovažuje za naliehavý problém;

3.  vyjadruje znepokojenie nad stále rastúcou mierou nezákonného využívania genetických zdrojov a rozsiahlym biopirátstvom prebiehajúcim na celosvetovej úrovni;

4.  zdôrazňuje, že pomocou primeraných zdrojov a politickej vôle sa dajú nájsť nástroje pre oblasť straty biodiverzity, ktorú treba obmedziť v čo najširšej miere; je presvedčený, že pri ochrane klímy, plnení rozvojových cieľov tisícročia a zastavovaní straty biodiverzity jestvuje mnoho synergií;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci COP 10 zaujali vedúce postavenie s cieľom presvedčiť všetky zúčastnené strany o aktuálnej a naliehavej potrebe konať; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zverejnili svoje stanoviská čo najskôr pred konaním COP 10;

6.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa v záujme plnenia takejto vedúcej úlohy vyjadrovali jednotne a zvýšili tempo a zlepšili účinnosť svojich interných rozhodovacích postupov tak, aby boli schopné rýchlo sa dohodnúť na internej pozícii EÚ v súvislosti s COP 10 a venovať viac zdrojov a času diplomatickému úsiliu vyvíjanému vo vzťahu k tretím krajinám;

7.  považuje za nedôsledné a poľutovaniahodné, že Japonsko ako usporiadateľská krajina zabraňovalo na ostatných fórach, akými sú CITES a Medzinárodná veľrybárska komisia (IWC), významnému pokroku v oblasti ochrany ohrozených morských druhov, napríklad tuniaka modroplutvého a veľrýb;

Ekonómia

8.  zdôrazňuje, že v prebiehajúcich štúdiách, napríklad v štúdii Ekonómia ekosystémov a biodiverzity (The Economics of Ecosystems and Biodiversity, TEEB), sa odhaduje, že zníženie úrovne blahobytu v dôsledku straty biodiverzity je v súčasnosti na úrovni približne 50 miliárd EUR ročne (necelé 1 % HDP) a do roku 2050 sa zvýši na 14 biliónov EUR alebo 7 % odhadovaného ročného HDP; zdôrazňuje, že podľa štúdie TEEB je návratnosť investícií do ochrany biodiverzity až stokrát vyššia;

9.  zastáva názor, že rozhodnutia, ktoré sa majú prijať na COP 10, musia predovšetkým zohľadniť zistenia štúdie TEEB a byť založené na jej odporúčaniach, t. j. že náklady súvisiace so stratou biodiverzity a hodnota biodiverzity sa musia premietnuť do národných účtov; zdôrazňuje, že v opačnom prípade nebude možné monitorovať finančné a hospodárske následky, ktoré bude mať súčasná kríza biodiverzity na hospodárstvo; zdôrazňuje, že by sa mal brať väčší zreteľ na vyšetrovanie a schvaľovanie trhových nástrojov, ako sú bankovníctvo v oblasti ekosystémov a spoplatnenie ekosystémových služieb, aby sa pre biodiverzitu zaručili náležité finančné zdroje;

10.  zdôrazňuje dôležitosť vypracovania a zdokonalenia metód na presné posúdenie finančnej hodnoty ekologických služieb, a teda na určenie nákladov súvisiacich so stratou biodiverzity; domnieva sa, že by sa tým poskytli cenné údaje na informovanie tvorcov politiky, rozvoj kampaní na zvýšenie informovanosti a prispelo by to k širšej verejnej diskusii;

11.  zdôrazňuje, že biodiverzita a ekosystémy poskytujú spoločné prínosy a musia sa chápať ako spoločné hodnoty; so znepokojením však konštatuje, že miestne spoločenstvá sú často odmeňované nedostatočne alebo nie sú odmeňované vôbec za služby, ktoré pomáhajú vytvárať, napriek tomu, že sú stratou biodiverzity a kolapsom ekosystémových služieb zasiahnuté najviac; vyzýva politických činiteľov v Nagoji, aby vymedzili politické nástroje, ktoré umožnia riešiť otázku tohto nerovného rozdelenia prínosov prírody, a aby navrhli spôsoby, ako zabezpečiť finančnú a technickú podporu spoločenstvám a jednotlivcom, ktorí sa zasadzujú za dobré hospodárenie s prírodnými zdrojmi;

Strategický plán CBD
Celková úloha do roku 2020 a vízia do roku 2050

12.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili ambicióznu celkovú úlohu CBD na rok 2020: zastaviť stratu biodiverzity a spoločne a rovnocenným spôsobom využívať hodnoty a prínosy biodiverzity a ekosystémových služieb; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali záväzok týkajúci sa vízie do roku 2050, a zaručili tak ochranu, zhodnotenie a obnovovanie ekosystémov;

Strategické ciele a hlavné ciele na rok 2020

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali merateľné, ambiciózne, realistické a časovo záväzné čiastkové ciele, najmä v snahe zaručiť, že do roku 2020:

Ukazovatele

14.  zdôrazňuje potrebu schváliť konkrétne ukazovatele založené na vedeckých údajoch s cieľom merať pokrok v oblasti plnenia strategických cieľov;

15.  víta vykonávanie nástrojov, ako sú Európsky informačný systém pre biodiverzitu (BISE) a východiská pre biodiverzitu vytvorené Európskou environmentálnou agentúrou, v EÚ; zastáva názor, že ide o porovnateľné nástroje, ktoré by mohli zvýšiť účinnosť medzinárodných dohôd a opatrení prijatých v rámci dohovoru;

Prístup ku genetickým zdrojom a spoločné využívanie prínosov (ABS)

16.  poznamenáva, že bez úspešného uzatvorenia rokovaní o medzinárodnom režime ABS v rámci COP 10, ktorých výsledkom by bol protokol k dohode CBD s právne záväznými, ako aj nezáväznými ustanoveniami, nemožno dosiahnuť širšiu dohodu o strategickom pláne dohovoru na obdobie po roku 2010;

17.  opätovne potvrdzuje zásadu, že formy života a životné procesy nesmú byť predmetom patentov; preto zdôrazňuje potrebu zachovať „pestovateľskú výnimku“ v súlade s dohovorom Medzinárodnej organizácie pre ochranu nových druhov rastlín (UPOV);

18.  zdôrazňuje, že protokolom o ABS sa musí zabezpečiť transparentnosť, právna istota a predvídateľnosť, pokiaľ ide o prístup ku genetických zdrojom, spravodlivé a rovnocenné spoločné využívanie prínosov vyplývajúcich z používania genetických zdrojov a ich derivátov, ako aj z tradičných znalostí súvisiacich s genetickými zdrojmi;

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali začlenenie zásady slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu pôvodných a miestnych komunít týkajúcej sa prístupu k tradičným poznatkom súvisiacim s genetickými zdrojmi do protokolu;

20.  uznáva, že tradičné poznatky súvisiace s genetickými zdrojmi sú relevantné pre ochranu a udržateľné využívanie biodiverzity, ako aj pre spravodlivé a rovnocenné spoločné využívanie prínosov vyplývajúcich z využívania genetických zdrojov, a preto sa im musí v protokole o ABS venovať primeraná pozornosť, v súlade s Deklaráciou OSN o právach pôvodného obyvateľstva;

21.  preto vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali návrh textu z Cali o spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z verejne dostupných tradičných poznatkov, o spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z využívania derivátov genetických zdrojov, o monitorovaní a sledovaní využívania genetických zdrojov a o informovaní o ňom, ako aj ustanovenia o podmienkach vzájomne dohodnutých medzi používateľmi a poskytovateľmi genetických zdrojov;

22.  uznáva vzájomnú závislosť krajín, pokiaľ ide o genetické zdroje pre výživu a poľnohospodárstvo, ako aj ich význam pre celosvetovú potravinovú bezpečnosť a z toho vyplývajúcu potrebu vziať tieto genetické zdroje do úvahy v rámci rokovaní o medzinárodnom režime ABS;

23.  uznáva rozdielne názory, pokiaľ ide o spätné uplatňovanie budúceho protokolu o ABS, a naliehavo vyzýva strany, aby našli realizovateľné a spravodlivé riešenia s cieľom reagovať na oprávnené obavy;

Tematický pracovný program – morská a pobrežná biodiverzita

24.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôrazne presadzovali význam ďalšieho napredovania pri identifikácii a ochrane ekologicky alebo biologicky dôležitých oblastí a druhov v morských oblastiach v rámci vnútroštátnej jurisdikcie, ako aj mimo nej;

Tematický pracovný program – chránené oblasti

25.  uznáva výrazný pokrok v plnení pracovného programu pre chránené oblasti (PoWPA); zdôrazňuje však, že úplné vykonanie tohto programu si vyžaduje ešte veľa práce;

26.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili, aby prioritou konferencie COP 10 bolo posilňovanie primeranej podpory a správy chránených oblastí, ako aj informovanie kľúčových tvorcov rozhodnutí o prínosoch chránených oblastí a v prípade potreby žiadosť o zvýšenie finančných prostriedkov;

27.  zdôrazňuje, že v súlade so zásadou zahrnutou vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv Európska komisia, OSN a štáty zúčastnené na právnych protokoloch o stanovení prírodných parkov a chránených oblastí by mali zahrnúť právne ustanovenie, ktorým sa zaručí súdna a právna ochrana práv pôvodného obyvateľstva ako tradičných vlastníkov pôdy na vlastníctvo pôdy, ochrana ich spoločenských aktivít a tradičné využívanie ich pôdy a ktorým sa formálne uznajú ich práva v súčasných modeloch riadenia;

28.  zdôrazňuje, že vo vyhláseniach týkajúcich sa chránených oblastí a v stratégiách ochrany je potrebné vytvoriť protokol, ktorý by zahŕňal definíciu súhrnných tropických systémov vrátane vody;

Biodiverzita a zmena klímy

29.  zdôrazňuje potrebu začleniť záruky týkajúce sa biodiverzity do politík v oblasti klímy a maximalizovať spoločné prínosy týchto dvoch cieľov; ďalej zdôrazňuje, že finančné príspevky na ochranu biodiverzity majú v praxi pozitívny vplyv na stratégie na prispôsobenie sa zmene klímy a zmiernenie tejto zmeny, najmä vzhľadom na skutočnosť, že vo väčšine vnútroštátnych plánov týkajúcich sa prispôsobenia sa zmene klímy a predložených v súvislosti s Rámcovým dohovorom Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), predovšetkým plánov rozvojových krajín, sa kladie dôraz na odolnosť ekosystému; preto žiada o vyvinutie ďalšieho úsilia zameraného na posilnenie súčinnosti a prepojení medzi politikou biodiverzity a politikou v oblasti klímy, najmä medzi dohovorom UNFCCC a dohodou CBD; v tejto súvislosti vyzýva, aby sa sekretariátu CBD udelil mandát prispievať k činnosti vykonávanej podľa dohovoru UNFCCC;

30.  potvrdzuje rozhodujúci význam biodiverzity a odolných ekosystémov pre zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobenie sa tejto zmene vzhľadom na skutočnosť, že suchozemské a morské ekosystémy v súčasnosti pohlcujú približne polovicu emisií CO2 spôsobených ľudskou činnosťou;

31.  zdôrazňuje, že je potrebné chrániť odolnosť ekosystémov tým, že sa prijmú opatrenia na zamedzenie rozsiahlemu uvoľňovaniu geneticky modifikovaných organizmov, pričom sa v plnej miere zohľadnia ustanovenia Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti;

Začlenenie biodiverzity do rozvojovej politiky

32.  víta zriadenie Medzivládnej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES), ktorá by mala vychádzať z modelu ustanoveného Medzivládnym panelom o zmene klímy (IPCC);

33.  zdôrazňuje, že programy zamerané na ochranu biodiverzity a znižovanie chudoby musia byť zacielené na priority chudobného obyvateľstva a musí sa v nich klásť väčší dôraz na riadenie životného prostredia na miestnej úrovni, zaručený prístup k zdrojom biodiverzity, pozemkovú reformu a uznanie zvykového práva držby;

34.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby poskytli nový impulz globálnej aliancii pre zmenu klímy a jej podpornému nástroju s cieľom posilniť budovanie kapacít a vedomostnú základňu rozvojových krajín v oblasti očakávaných dôsledkov straty biodiverzity a efektívne tieto prvky začleniť do rozvojových plánov a rozpočtov; vyzýva EÚ, aby vo svojej stratégii rozvojovej spolupráce v plnej miere využívala miléniové hodnotenie ekosystémov;

35.  pripomína, že 80 % obyvateľov planéty sa spolieha na tradičné lieky na rastlinnej báze a že biodiverzita môže napomôcť zmierňovanie vnútroštátnych nákladov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v mnohých rozvojových krajinách, keďže poskytuje potrebný základ pre tradičné lieky a mnohé syntetické lieky; preto naliehavo vyzýva COP 10, aby prijala opatrenia na boj proti biologickému pirátstvu; zdôrazňuje, že ochrana biodiverzity priamo súvisí s dosiahnutím šiesteho rozvojového cieľa tisícročia;

36.  žiada, aby sa do regionálnych a vnútroštátnych strategických dokumentov Komisie začlenili konkrétne opatrenia zamerané na formálne uznanie práva vidieckych a pôvodných obyvateľov na riadenie a využívanie prírodných zdrojov;

37.  vyjadruje presvedčenie, že reforma dotácií v EÚ (v odvetviach poľnohospodárstva, rybolovu a energetiky) má ústredný význam pre súdržnosť rozvojovej politiky, aby sa zabránilo narušeniu biodiverzity a ekosystémových služieb; súčasne pripomína, že potenciál na odstránenie škodlivých dotácií v rozvojových krajinách (najmä v sektoroch palív, potravín a vodných zdrojov) treba spojiť s kompenzačnými mechanizmami pre chudobných obyvateľov, ktorých môže okamžité zrušenie týchto dotácií nepriaznivo ovplyvniť;

38.  podporuje využívanie vnútroštátnych stratégií a akčných plánov v oblasti biodiverzity s cieľom začleniť prínos biodiverzity do rozvoja a zmierňovania chudoby;

39.  zdôrazňuje význam biodiverzity pri znižovaní výskytu chorôb ako napríklad malária, ktorá je dokázateľne menej rozšírená v stále zalesnených oblastiach, v ktorých je väčšia rozmanitosť vtáctva;

40.  zdôrazňuje, že ekologická výroba prispieva k ochrane pôdy, vody a biodiverzity a zároveň zabezpečuje diverzitu nevyhnutnú pre zdravú výživu; žiada preto o zvýšenie investícií do trvalo udržateľného poľnohospodárstva s cieľom zlepšiť potravinovú bezpečnosť a znížiť chudobu;

Biopalivá

41.  zdôrazňuje, že na konferencii COP 10 sa musí prijať odporúčanie o biopalivách; pripomína, že je nesmierne dôležité vyhodnotiť priamy a nepriamy vplyv biopalív na biodiverzitu; ďalej zdôrazňuje, že treba stanoviť kritériá certifikácie a udržateľnosti biopalív;

Invázne nepôvodné druhy

42.  pokiaľ ide o naliehavé opatrenia, upozorňuje na potrebu uprednostňovať opatrenia namierené proti inváznym druhom, ktoré už spôsobujú výraznú nerovnováhu v ekosystémoch, s extrémne negatívnymi dôsledkami pre biodiverzitu ako celok;

Financovanie

43.  podčiarkuje potrebu radikálne zvýšiť objem celosvetového financovania biodiverzity, najmä prostredníctvom existujúcich finančných zdrojov, ako aj nových a inovatívnych zdrojov vrátane nových a inovatívnych trhovo orientovaných nástrojov;

44.  preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby verejne informovali o svojich finančných záväzkoch k vykonávaniu cieľov CBD v dostatočnom predstihu pred konaním konferencie COP10;

45.  vyjadruje presvedčenie, že samotné verejné výdavky nebudú postačovať na dosiahnutie cieľa CBD v oblasti biodiverzity, a zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v rámci sociálnej zodpovednosti podnikov zohľadňovala aj biodiverzita;

46.  vzhľadom na závery štúdie TEEB vyzýva, aby sa konferencia COP10 takisto využila ako príležitosť na vyslanie signálu súkromnému sektoru o hospodárskych prínosoch pripojenia k boju za ochranu biodiverzity;

47.  zdôrazňuje však, že rozhodnutie o účasti podnikov by malo zahŕňať nielen dobrovoľné záväzky, ale aj povinnosti, najmä pokiaľ ide o poskytovanie informácií a prístup k nim a zohľadnenie pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít pri nadväzovaní trvalého dialógu;

48.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali inovatívne systémy spoplatnenia ekosystémových služieb a zároveň mobilizovali súkromné financovanie a aby vykonávali tieto systémy pri zabezpečení maximálnej úrovne ochrany dotknutých ekosystémov;

49.  zdôrazňuje však, že v prípade týchto systémov sa treba poučiť z nedávnej finančnej krízy, ako aj z nedostatkov systémov obchodovania s emisiami uhlíka; ďalej zdôrazňuje, že zohľadnenie týchto obmedzení by sa malo jasne uviesť v mandáte osobitnej pracovnej skupiny pre finančné inovácie;

50.  zastáva názor, že nástroje na financovanie v oblasti klímy, ako sú REDD+, financovanie urýchleného začatia činností, mechanizmus čistého rozvoja a spoločného plnenia (MČR a SP), by sa mali prepracovať tak, aby do nich boli začlenené záruky týkajúce sa biodiverzity a ľudských práv a práv pôvodného obyvateľstva a aby v rámci možnosti zabezpečovali spoločné prínosy biodiverzity;

51.  ďalej zdôrazňuje, že reformy musia zahŕňať nové definície OSN pre lesy na základe biómov, ktoré budú odrážať rozsiahle rozdiely v rámci biodiverzity, ako aj uhlíkové hodnoty jednotlivých biómov, pričom treba jednoznačne rozlišovať medzi pôvodnými lesmi a lesmi s prevahou stromových monokultúr a nepôvodných druhov; preto naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tomto smere pôsobili v Podpornom orgáne pre vedecké a technické poradenstvo (SBSTA);

52.  zdôrazňuje potrebu nájsť riešenia na začlenenie externých nákladov, napríklad nákladov na poškodenie biodiverzity alebo podporu biodiverzity, do konečnej ceny výrobkov na trhu;

Súčinnosť medzi tromi dohovormi z Ria

53.  zastáva názor, že by sa mala posilniť súčinnosť medzi tromi dohovormi z Ria – o biologickej diverzite (CBD), o zmene klímy (UNFCCC) a o boji proti dezertifikácii (UNCCD);

54.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne podporovali myšlienku usporiadať v roku 2012 v rámci samitu Rio+20 stretnutie na najvyššej úrovni týkajúce sa troch dohovorov z Ria;

Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) a spoločné využívanie znalostí

55.  víta dohodu, ktorú dosiahli vlády v júni 2010 v Pusane, o vytvorení Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili účinné zriadenie IPBES čo najskôr v priebehu roku 2011; domnieva sa, že je nanajvýš dôležité, aby EÚ a členské štáty zabezpečili pre výskum v oblasti biodiverzity dostatočné zdroje, pretože prínos IPBES bude závisieť od kvality výskumu, ktorý sa robí v EÚ a na medzinárodnej úrovni;

56.  žiada zdokonalenie a lepšie spoločné využívanie znalostí a technológií súvisiacich s biodiverzitou, jej hodnotami a fungovaním;

Koordinovaný prístup

57.  trvá na tom, že kľúčovým prvkom medzinárodných obchodných dohôd je udržateľnosť výrobkov, s ktorými sa obchoduje; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu začleniť do každej budúcej dohody WTO neobchodné otázky vrátane výrobných metód a ochrany biodiverzity;

58.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby začlenili do svojich vzťahov s tretími krajinami environmentálny prvok a aby pokračovali v tzv. zelenej diplomacii;

59.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa aktualizovaný hlavný cieľ na rok 2010 zo strategického plánu CBD prijal na konferencii COP 10 o CBD v Nagoji, aby sa ďalej začlenil ako aktualizovaný cieľ pre rozvojový cieľ tisícročia 7 a aby sa podporoval ako neodlučiteľná súčasť na dosiahnutie týchto kľúčových cieľov do roku 2015, ktorý je stanovený ako lehota pre tieto ciele; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby Komisia a členské štáty uznali rozmanité formy súčinnosti a vzájomnej prepojenosti medzi všetkými rozvojovými cieľmi tisícročia a aby k nim pristupovali ako k jednému celku;

o
o   o

60.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom zmluvných strán CBD a sekretariátu CBD.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2010 o Bazileji II a revízii smernice o kapitálových požiadavkách (CRD 4) (2010/2074(INI))

P7_TA(2010)0354 A7-0251/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na smernice o kapitálových požiadavkách(1) a na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/111/ES zo 16. septembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2007/64/ES, pokiaľ ide o banky pridružené k ústredným inštitúciám, niektoré položky vlastných zdrojov, veľkú majetkovú angažovanosť, mechanizmy dohľadu a krízové riadenie(2),

–  so zreteľom na návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky na obchodnú knihu a na resekuritizácie a preverovanie politík odmeňovania orgánmi dohľadu (KOM(2009)0362),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 26. apríla 2010 o ďalších možných zmenách smernice o kapitálových požiadavkách,

–  so zreteľom na dohodu Bazilej II(3),

–  so zreteľom na konzultačné dokumenty Bazilejského výboru pre bankový dohľad o posilnení odolnosti bankového sektora(4) a o medzinárodnom rámci pre meranie, štandardy a monitorovanie rizika likvidity(5),

–  so zreteľom na dokumenty Rady pre finančnú stabilitu,

–  so zreteľom na komuniké vydané skupinou G20 na jej samitoch vo Washingtone, Londýne a Pittsburghu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 o mimoburzových (OTC) derivátoch(6),

–  so zreteľom na oznámenie o vyšších celosvetových minimálnych kapitálových štandardoch, ktoré predstavila skupina guvernérov a riaditeľov bankového dozoru 12. septembra 2010,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Európskemu súdnemu dvoru a Európskej centrálnej banke o rámci EÚ pre cezhraničné krízové riadenie v bankovom sektore (KOM(2009)0561) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SEK(2009)1407),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Európskej centrálnej banke s názvom Fondy na riešenie krízovej situácie bánk (KOM(2010)0254),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy(7),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0251/2010),

A.  keďže silné, stabilné a efektívne finančné trhy a inštitúcie sú nevyhnutné pre uspokojenie finančných potrieb rôznych hospodárskych subjektov v EÚ a podporu rastu a zamestnanosti, inovácií a konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva; keďže funkcia financovania je osobitne dôležitá pre obnovu hospodárstva; keďže cieľom reformy regulácie vo finančnom sektore by mala byť finančná stabilita a udržateľný rast,

B.  keďže revidované, prísnejšie kapitálové požiadavky by sa mali prijať s ohľadom na hospodársky cyklus a pokračujúcu hospodársku obnovu,

C.  keďže Bazilejský výbor neumožňuje zohľadnenie všetkých zainteresovaných strán alebo zásady reciprocity,

D.  keďže treba vykonávať dohľad nad všetkými finančnými trhmi, subjektmi a nástrojmi a regulovať ich, rovnako ako všetky systémovo dôležité finančné infraštruktúry, ako sú platobné, clearingové a zúčtovacie systémy, mechanizmy a platformy, a súvisiace poskytovanie správcovských služieb, s cieľom zachovať finančnú stabilitu, ktorá je rozhodujúcim verejným statkom; keďže kríza zdôraznila skutočnosť, že bankový kapitál je jednoznačne nedostatočný, pokiaľ ide o solventnosť a platobnú schopnosť,

E.  keďže sa musia posilniť a riadne presadzovať štandardy obozretnosti a je nevyhnutné zaoberať sa nedostatkami v súvislosti s kvalitou a množstvom kapitálu, riadením likvidity, slabinami interných modelov a procyklickým charakterom dohody Bazilej II a smerníc o kapitálových požiadavkách (SKP), ktoré odhalila kríza,

F.  keďže je potrebné rozšíriť minimálne nástroje na intervenciu v rámci krízového riadenia, ktoré budú k dispozícii orgánom dohľadu,

G.  keďže je potrebné usilovať o jasné oddelenie alebo odlúčenie retailového a investičného bankovníctva s cieľom ubezpečiť sa, že poistené vklady sa nepoužívajú ako zábezpeka pre obchodné činnosti,

H.  keďže nové štandardy by mali zohľadňovať veľkosť a rizikový profil banky, ako aj jej obchodný model,

I.  keďže treba dôkladne zohľadniť kumulatívny dosah príslušných prvkov revidovaného rámca dohody Bazilej II a ostatných regulačných iniciatív na reálnu ekonomiku a hospodársky rast,

J.  keďže nebývalé trhové a regulačné zlyhania primäli skupinu G20 rozhodnúť na svojich stretnutiach v Londýne, Pittsburghu a Toronte o zvýšení kvality kapitálu, posilnení krytia rizík, zmiernení procyklickosti, zavedení predbežnej tvorby opravných položiek na straty z úverov, odrádzaní od nadmerného využívania pákového efektu a zavedení podielu cudzích zdrojov ako doplnku k rámcu rizika podľa dohody Bazilej II s cieľom prejsť na hodnotenie podľa piliera 1 a o posilnení štandardov likvidity,

K.  keďže Európa uplatňuje SKP na všetky úverové inštitúcie a investičné spoločnosti fungujúce podľa rozličných obchodných modelov; keďže ostatné krajiny obmedzujú platnosť pravidiel Bazilej II na určitý počet bánk so špecifickým obchodným modelom; keďže takéto rozdiely v rozsahu uplatňovania vzbudzujú obavy, pokiaľ ide o kompatibilitu, rovnaké podmienky a riziko potenciálnej regulačnej arbitráže,

L.  keďže existujú dôležité európske špecifiká, napríklad skutočnosť, že podnikový sektor v Európe je primárne financovaný prostredníctvom bankových úverov; keďže revidované bazilejské pravidlá musia dôkladne zohľadniť tieto špecifiká; keďže by bolo žiaduce, aby financovanie prostredníctvom bankových úverov bolo viac zamerané na špecializované oblasti, ako je poskytovanie úverov malým a stredným podnikom, a aby sa väčšie spoločnosti povzbudzovali k vydávaniu dlhopisov priamo investorom,

M.  keďže prístup univerzálneho riešenia, ktorý nezohľadňuje konkrétne rizikové profily bánk a rozmanitosť európskeho bankového sektora má na toto odvetvie neblahý vplyv a následne môže narúšať hospodársky rast a obnovu hospodárstva,

N.  keďže EÚ v súčasnosti prechádza rozsiahlou reformou finančnej regulácie, musí existovať súlad medzi reformami a navyše by sa v realizačných harmonogramoch mali zohľadniť kumulatívne dôsledky opatrení na reálnu ekonomiku a nemali by obmedzovať obnovu hospodárstva,

O.  keďže konvergencia k jednotnému súboru vysokokvalitných globálnych účtovných štandardov je nevyhnutná pre zachovanie rovnakých podmienok a zabezpečenie porovnateľnosti údajov na globálnej úrovni; keďže takéto štandardy sa musia primerane sprísniť, aby sa zohľadnili poznatky nadobudnuté v súvislosti s krízou,

P.  keďže všetky príslušné orgány by s cieľom vyhnúť sa nevhodným výsledkom mali brať do úvahy potrebu striktne dodržiavať zásadu nadradenosti podstaty nad formou,

Q.  keďže medzinárodná konvergencia medzi vykazovaním na účely účtovania a vykazovaním na účely regulácie a zdaňovania je nevyhnutná pre to, aby sa zabezpečilo, že subjekty dohľadu a investori dostanú rovnaké transparentné a jasné informácie, a keďže sa musí minimalizovať dvojité vykazovanie; keďže to nevylučuje filtre obozretnosti za predpokladu, že budú uvedené pri všetkých účtoch,

R.  keďže banky by sa mali viac zamerať na hlavné činnosti slúžiace reálnemu hospodárstvu; keďže Bazilejský výbor a Komisia by to mali podporovať,

S.  keďže reformy v rámci revízie dohody Bazilej II musia ísť ruka v ruke so štrukturálnymi reformami bankového dohľadu, ako to presadzuje Európsky parlament, a nakoniec aj plánom na vypracovanie a konzistentné uplatňovanie opatrení typu piliera 2,

Všeobecné otázky

1.  víta záväzok skupiny G20 zvýšiť kvalitu a kvantitu kapitálu, zaviesť štandardy riadenia likvidity, riešiť procyklickosť a sprísniť celkové štandardy obozretnosti v reakcii na finančnú krízu;

2.  víta úsilie Bazilejského výboru a Komisie; zdôrazňuje však, že nové pravidlá kapitálových požiadaviek by mali byť navrhnuté a implementované starostlivo a ich vplyv by sa mal analyzovať v širšom prepracovanom regulačnom rámci;

3.  vyjadruje obavy nad štrukturálnymi nedostatkami a nerovnováhami v súčasnom návrhu, ako aj nad rizikom narušenia obnovy hospodárstva a hospodárskeho rastu; zastáva názor, že vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu bude potrebné sledovať, či banky neprenášajú náklady súvisiace s pripravovaným návrhom na koncových používateľov finančných služieb;

4.  zdôrazňuje potrebu posilniť interakciu medzi procesom kontroly orgánom dohľadu (pilier 2) a vykazovaním výsledkov (pilier 3) tým, že výsledky stresových testov a zvýšenia kapitálu sa sprístupnia verejnosti;

5.  pripomína významné špecifiká európskeho bankového sektora, ktorými sú napríklad rozmanitosť obchodných modelov fungujúcich v rozličných právnych formách a skutočnosť, že európsky podnikový sektor je primárne financovaný prostredníctvom bankových úverov, a preto vyzýva na rozsiahle preskúmanie mikro- a makroekonomického vplyvu, ktoré prinášajú navrhované nové pravidlá;

6.  naliehavo vyzýva Bazilejský výbor, ako aj Komisiu, aby dôkladne zohľadnili tieto špecifiká a rozličné typy rizík, ktoré ovplyvňujú bankové odvetvie; zdôrazňuje, že v revidovaných pravidlách dohody Bazilej II je potrebné jasne rozlíšiť medzi investičnými a tradičnými retailovými bankovými službami, ako aj transakčnými službami;

7.  žiada Komisiu, aby zohrávala aktívnejšiu úlohu v procese reformovania pravidiel dohody Bazilej II, aktívne podporovala a chránila európske záujmy, koordinovala prístupy členských štátov v záujme dosiahnutia najlepšieho výsledku pre európske hospodárstvo a poskytovala Parlamentu pravidelné správy o stave prebiehajúcich rokovaní a aktívne ho zapájala do procesov rokovania;

8.  uznáva význam medzinárodnej spolupráce a koordinácie s cieľom dosiahnuť rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni a zabrániť regulačnej arbitráži; zdôrazňuje však, že tento cieľ by nemal zhoršovať konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a európskeho bankovníctva, a domnieva sa, že rozmanitosť bankového sektora by sa mala zachovať;

9.  zdôrazňuje, že oživenie európskeho hospodárstva si vyžaduje dynamické finančné trhy schopné financovať investície a inovácie; varuje pred pravidlami a požiadavkami, ktoré by mohli vytvoriť novú úverovú krízu, čo by destabilizovalo hospodársky rozvoj a európske trhy práce;

10.  zdôrazňuje, že plný záväzok všetkých strán zapojených do bazilejského procesu a procesu v rámci G20 k jasnému a ucelenému realizačnému harmonogramu je predpokladom úspešnej reformy zabezpečujúcej rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni a predchádzanie regulačnej arbitráži; nalieha na Bazilejský výbor a Komisiu, aby zabezpečili synchronizované vykonávanie dohodnutých štandardov;

11.  pripomína, že dohoda Bazilej II a jej nadchádzajúca revízia majú byť celosvetovou normou; je preto veľmi znepokojený tým, že obmedzenia stanovené v rozličných vnútroštátnych právnych predpisoch prijatých v reakcii na krízu (najmä reforma Wall Street a zákon o ochrane spotrebiteľa v USA, ktoré obmedzujú platnosť externých ratingov) by vyústili do závažného rozdrobenia v uplatňovaní tejto globálnej normy; preto nalieha na Bazilejský výbor a Komisiu, aby dôkladne zhodnotili takéto právne predpisy a vyvodili dôsledky pre implementáciu dohody Bazilej II a rokovania o jej revízii, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby Parlament informovala o výsledkoch;

12.  naliehavo žiada Komisiu, aby objasnila úlohu externých ratingov rezerv likvidity a aby zabezpečila, že všetky alternatívne kritériá, ktoré by prichádzali do úvahy, neobmedzia rozsah aktív, ktoré môžu byť súčasťou rezervy; okrem toho naliehavo žiada, aby v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok na medzinárodnej úrovni alternatívne kritériá, ktoré sa môžu odsúhlasiť, nahradili externé ratingy, a nevyužívali by sa tak len doplnkovo;

13.  naliehavo žiada Komisiu, aby zintenzívnila transatlantický dialóg s USA o finančnej regulácii;

14.  zdôrazňuje, že realizačný harmonogram musí odrážať celkový dosah revidovaných štandardov na odvetvie, jeho schopnosť poskytovať úvery reálnemu hospodárstvu a na proces obnovy v Európe; berie na vedomie revíziu harmonogramu, ktorú oznámil Bazilejský výbor a ktorá lepšie zaručí hladký prechod na nové štandardy;

15.  pripomína potrebu zapojiť Parlament ako demokraticky zvolený európsky orgán do rokovaní a nalieha na Komisiu a Bazilejský výbor, aby prijali potrebné kroky na zapojenie Parlamentu na trvalom základe;

16.  pripomína svoje obavy z obmedzovania domnienok týkajúcich sa korelácie, ktoré podliehajú aspektom metodiky na výpočet regulačného kapitálu, zo strany bánk; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam riadneho dohľadu a monitorovania internalizovaných hodnotení bánk, pričom sa využije prístup IRB; ďalej konštatuje, že je potrebné dbať na to, aby sa nezavádzali nesprávne stimuly;

17.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v ďalšom integrovaní dohľadu EÚ nad bankovým sektorom vytvorením nového európskeho systému finančného dohľadu a Európskeho výboru pre systémové riziká;

18.  vyzýva Komisiu, aby sa pred zavedením revidovaných pravidiel Bazilej II uskutočnilo dôkladné posúdenie ich pravdepodobného dosahu na reálne hospodárstvo s osobitným dôrazom na financovanie MSP a odolnosť bankového sektora v stresových situáciách;

19.  pokladá za potrebné rozšíriť minimálne nástroje na intervenciu v rámci krízového riadenia, ktoré sú k dispozícii orgánom dohľadu nad rámec článku 136 smernice 2006/48/ES tak, aby zahŕňali aspoň tieto právomoci: vyžadovať úpravu kapitálu, likvidity, škály obchodných činností a vnútorných procesov; odporučiť alebo nariadiť zmeny v riadení; obmedziť dĺžku trvania bankových licencií; nariadiť prípravu plánov riešenia krízy (tzv. living wills); nariadiť úplný alebo čiastočný predaj; vytvoriť tzv. preklenovaciu banku alebo rozdelenie na banku s dobrými/zlými aktívami, vyžadovať výmenu dlhu za kmeňové akcie s primeranými zrážkami; uplatniť požiadavky na zadržanie a obmedzenie zisku a dividend s cieľom konsolidovať kapitálové požiadavky a zabezpečiť, aby najskôr zaplatili akcionári a až potom daňoví poplatníci; reštrukturalizovať a previesť majetok a záväzky na iné inštitúcie s cieľom zabezpečiť kontinuitu systémovo dôležitých operácií; určiť kritériá na hodnotenie aktív so zníženou hodnotou; prevzatie do dočasnej verejnej správy; likvidovať skrachované banky;

20.  vyzýva Komisiu, aby pre bankový sektor vytvorila stimuly na riadenie rizika a zisku s cieľom dosahovať dlhodobé výsledky a aby povzbudzovala banky k tomu, aby sa aktívne a trvalo zaujímali o úvery vo svojom portfóliu bez toho, aby sa nadmerne spoliehali na sekuritizáciu alebo štruktúry podsúvahových účtov, a aby plne konsolidovali subjekty podsúvahových účtov, ako napríklad účelové spoločnosti (SPV);

21.  konštatuje, že dlhodobé investície, napríklad do infraštruktúry na distribúciu energie, sa opierajú o sekuritizáciu;

22.  navrhuje, aby sa Bazilejský výbor, Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (IOSCO), Medzinárodná rada pre účtovné normy (IASB) atď. zlúčili do globálnej štruktúry, ktorou by mohol byť MMF, s cieľom vytvoriť skutočnú organizáciu pre svet financií a zabezpečiť účasť všetkých zúčastnených strán na vypracovaní pravidiel, ako aj dostatočnú schopnosť kontrolovať ich uplatňovanie;

23.  zastáva názor, že treba riešiť otázku finančných inštitúcií, ktoré sú príliš veľké na vyhlásenie úpadku, a že by preto mali byť kapitálové požiadavky a proticyklické kapitálové rezervy primerané veľkosti, úrovni rizika a obchodnému modelu finančnej inštitúcie;

Kvalita kapitálu

24.  podporuje iniciatívu na zvýšenie kvality a úrovne kapitálu v reakcii na krízu a berie na vedomie rozhodnutie Bazilejského výboru z 12. septembra 2010 o zvýšení minimálnych kapitálových požiadaviek, zavedení systému pevnej kapitálovej rezervy a o podstatnom zvýšení vlastného imania; pripomína, že táto otázka je úzko spojená s účtovnými pravidlami, a teda vyžaduje jednotný prístup aj so zreteľom na celosvetovú konvergenciu;

25.  berie na vedomie rozhodnutie Bazilejského výboru z konca júla 2010, že sa umožní určité obozretné uznanie menšinových účastí, odložených daňových pohľadávok a investícií do iných finančných inštitúcií; zastáva názor, že možno budú potrebné ďalšie úpravy;

26.  zdôrazňuje, že v záujme toho, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky a neznevýhodňovali žiadne obchodné modely neakciových spoločností, najmä družstevných a vzájomných bánk a sporiteľní, sa kapitál musí bez ohľadu na právnu formu vymedziť vyváženým spôsobom na základe kvality kapitálových nástrojov (napríklad trvácnosť, strata absorpčnej schopnosti, pružnosť platieb);

27.  nalieha na Bazilejský výbor a Komisiu, aby pri definovaní prípustných kapitálových nástrojov dôsledne zohľadnili potreby a osobitosti neakciových spoločností (t. j. družstevných a vzájomných bánk a sporiteľní), ktoré tvoria veľkú časť európskeho bankového sektora;

28.  naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala navrhované kritériá prípustnosti pre vlastný kapitál prvého poradia (Tier 1) a obmedzila katalóg na tie kritériá, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie kvality kapitálu (t. j. trvácnosť, schopnosť absorbovať straty, pružnosť platieb);

29.  nalieha na Bazilejský výbor a Komisiu, aby zabezpečili, že pri výpočtoch konsolidovaného kapitálu sa vyváženým a obozretným spôsobom zohľadní riziko i kapitál, že sa náležite uzná najmä kapitál prijatý od menšinových účastí a poskytnutý priamo úverovým inštitúciám v rámci tej istej bankovej skupiny (t. j. menšinové účasti) a že finančné podiely regionálnych družstevných bánk a sporiteľní v ich centrálnej inštitúcii nebudú obmedzené (t. j. neodpočítajú sa z vlastného kapitálu);

30.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú počas krízy zohral podmienený kapitál; vyzýva Komisiu a Bazilejský výbor, aby uznali úlohu flexibilného podmieneného kapitálu v krízových situáciách a monitorovali prijatie konvertibilných nástrojov na trhu;

31.  vyzýva Komisiu, aby dôsledne zohľadnila existujúce rozdiely medzi daňovými a účtovnými súvahami s cieľom predísť prípadným konkurenčným nevýhodám;

32.  žiada Bazilejský výbor a Komisiu, aby jasnejšie vymedzili zaobchádzanie s recipročnými finančnými dohodami o vzájomnej držbe akcií;

33.  žiada Komisiu, aby zvážila vyvážené zaobchádzanie s nerealizovanými ziskami a stratami s cieľom znížiť nestálosť a procyklickosť;

34.  vyzýva Komisiu, aby vykonala komplexný prieskum kapitálových nástrojov pred a po kríze s cieľom posúdiť dôležitosť konkrétnych kapitálových nástrojov a ich význam v krízovej situácii;

Štandardy likvidity

35.  považuje vytváranie vysokokvalitných štandardov likvidity za kľúčovú súčasť reakcie na krízu; zastáva názor, že štandardy likvidity by mali byť dostatočne rozlíšené, aby zohľadňovali osobitosti obchodného modelu a rizikového profilu banky; zastáva názor, že by sa mala uznať skutočnosť, že riziko určitého aktíva sa môže v čase meniť, a že by mali existovať mechanizmy na riešenie tejto otázky;

36.  konštatuje, že zmena lehoty splatnosti priamo vystavuje banky dlhodobému/krátkodobému riziku likvidity;

37.  zastáva názor, že aby nedošlo k znevýhodneniu bánk uznaných ako finančné konglomeráty, ktoré majú účasť v poisťovacích spoločnostiach, je v rámci súčasného režimu smernice o finančných konglomerátoch potrebné riešiť dvojité započítavanie vlastných prostriedkov medzi bankami a poisťovňami;

38.  naliehavo žiada Bazilejský výbor a Komisiu, aby prehodnotili kalibráciu pomerov likvidity a financovania;

39.  zastáva názor, že pomer krytia likvidity by mal viac zohľadňovať riziko koncentrácie prípustných aktív v ochranných rezervách likvidity a mal by povzbudzovať diverzifikáciu a odrádzať od nadmernej koncentrácie do konkrétnej triedy aktív vrátane štátneho dlhu; zastáva názor, že ochranné rezervy likvidity by mali pozostávať pokiaľ možno z aktív, ktoré si v obdobiach vysokého tlaku zachovávajú likviditu, a že ak je tento pomer navrhnutý správne, zlepší sa odolnosť inštitúcií voči riziku likvidity;

40.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že v pripravovanom návrhu revízie SKP 4 sa štandardy likvidity budú vzťahovať aj na podsúvahové záväzky;

41.  v prípade, že sa stanovia štrukturálne štandardy likvidity (t. j. pomer čistého stabilného financovania), žiada dôsledné uznávanie stabilných zdrojov financovania špecifických pre Európu (t. j. Pfandbriefe – kryté bankové dlhopisy); domnieva sa, že vnútroštátne orgány hostiteľských členských štátov by mali mať v každom prípade prístup k informáciám o likviditnej situácii pobočky;

42.  naliehavo žiada Komisiu, aby určila kritériá pre vysokokvalitné likvidné aktíva, pričom zohľadní existujúce vymedzenie prípustných aktív na operácie menovej politiky (repo operácie) podľa Európskej centrálnej banky;

43.  naliehavo žiada Komisiu, aby zahrnula všetky štátne dlhy v eurozóne medzi vysokokvalitné likvidné aktíva bez ohľadu na konkrétne hodnotenie, čím sa zníži neprimeraný vplyv činnosti ratingových agentúr;

44.  upozorňuje však na nebezpečenstvo, že vysokokvalitné likvidné aktíva sa v čase vysokého tlaku na trhu môžu rýchlo stať nelikvidné, a preto vyzýva úverové inštitúcie, aby vykonávali stresové testy, ktoré pôjdu nad rámec pomeru krytia likvidity a pomeru čistého stabilného financovania;

45.  vyzýva Komisiu a Bazilejský výbor, aby v súvislosti s požiadavkami na likviditu riadne zohľadnili právne subjekty v rámci skupín alebo sietí bánk; žiada, aby sa s transakciami a záväzkami v rámci týchto skupín alebo sietí zaobchádzalo spôsobom, pri ktorom sa riadne zohľadňuje riziko, prípadne, aby sa s nimi zaobchádzalo odlišne od transakcií a záväzkov medzi tretími stranami;

Proticyklické opatrenia

46.  víta úsilie o obmedzenie nadmerného rastu úverov a rizika úverových bublín;

47.  vyjadruje obavy nad tým, že systém pevnej kapitálovej rezervy pre konkrétne banky má v navrhovanej podobe potenciálne procyklický charakter; domnieva sa, že systém kapitálových rezerv aj proticyklické rezervy by mali byť schopné absorbovať straty v období zvýšeného tlaku; zastáva názor, že aby mali tieto rezervy účinok, mal by sa navrhnúť a rozvíjať spoločne;

48.  víta snahu vymedziť súbor harmonizovaných makroekonomických faktorov s cieľom vybudovať efektívne proticyklické rezervy;

49.  uznáva prínosy predbežnej tvorby opravných položiek (prístup očakávanej straty) ako možného dodatočného opatrenia na zníženie procyklickosti a povzbudenie uznávania očakávaných strát z úverov vzhľadom na hospodársky cyklus;

50.  domnieva sa, že pripravovaný Európsky orgán pre bankovníctvo by mal zohrávať vedúcu úlohu pri vymedzovaní a vykonávaní opatrení týkajúcich sa kapitálových požiadaviek a štandardov proticyklických kapitálových rezerv na úrovni EÚ;

51.  požaduje medzinárodnú konvergenciu medzi vykazovaním na účely účtovania a vykazovaním na účely regulácie, najmä pokiaľ ide o prístup očakávanej straty pri zverejňovaní zisku, aby sa zohľadnili skúsenosti z krízy a zabezpečilo sa, že sa využije rovnaký súbor jasných a transparentných pravidiel pri zostavovaní informácií pre subjekty dohľadu a investorov, upozorňuje na potrebu minimalizovať dvojité vykazovanie; domnieva sa, že toto úsilie by malo vychádzať z inovácií účtov, ako sú regulačné strany alebo filtre na posúdenie kapitálu, a ďalej ich skúmať;

52.  poukazuje na to, že proticyklická regulácia si vyžaduje harmonizované kritériá s cieľom zabezpečiť komplexné a pozorné sledovanie finančných trhov a trhového prostredia orgánmi dohľadu, čo zahŕňa okrem iného úplnú výmenu informácií, synchronizáciu regulačných činností a monitorovanie angažovanosti a rizika v reálnom čase, a to aj prostredníctvom požiadavky na kontrolné protokoly (audit trail) o všetkých transakciách na finančnom trhu;

Podiel cudzích zdrojov (LR)

53.  vzhľadom na komplexnosť finančného systému berie na vedomie koncept LR ako užitočného, jednoduchého a ťažko manipulovateľného ochranného mechanizmu proti vytváraniu nadmerne veľkého podielu cudzích zdrojov a podstupovaniu nadmerného rizika; varuje, že na to, aby bol jednotný paušálny podiel cudzích zdrojov účinný, musí sa vážiť takým spôsobom, aby zachytil rozdiely v obchodných modeloch a rizikových profiloch úverových inštitúcií;

54.  zastáva názor, že aby mal tento podiel účinok, musí obsahovať všetky podsúvahové položky a deriváty, musí byť jasne definovaný, jednoduchý a medzinárodne porovnateľný a mal by zohľadňovať regulačné vzájomné započítavanie (netting) a rozdielne účtovné štandardy, ktoré existujú na medzinárodnej úrovni;

55.  vyjadruje však obavy, že samotný hrubý LR nebude dostatočne zohľadňovať riziko a bude penalizovať subjekty poskytujúce tradičné nízkorizikové bankové služby (ako je financovanie jednotlivcov, podnikov a nehnuteľností a transakčné bankové služby) alebo hospodárstva, kde je podnikový sektor financovaný najmä prostredníctvom úverov; preto zdôrazňuje význam monitorovania zmien podielu cudzích zdrojov a tiež celkovej úrovne podielu cudzích zdrojov orgánmi dohľadu, keďže výrazné zmeny môžu znamenať narastajúce riziko; vyjadruje tiež obavy, že samotný hrubý (bližšie nešpecifikovaný) LR môže vytvárať nevhodné stimuly na presúvanie finančných aktív do rizikovejších obchodov;

56.  žiada Bazilejský výbor a Komisiu, aby riadne zhodnotili možnosti stanovenia podielu cudzích zdrojov, ktorý sa má uplatňovať na kapitál prvého a druhého poradia (Tier 1 a 2), a riadne pritom prihliadli na osobitosti odvetvia bankovníctva v EÚ;

57.  žiada Bazilejský výbor a Komisiu, aby preskúmali aj možnosť stanovenia ochranných limitov pre obchodné línie, rizikovo vážené aktíva a portfóliá; je presvedčený, že v tomto kontexte by sa malo zvážiť meranie aktív buď v čistých alebo hrubých hodnotách;

58.  ďalej žiada Bazilejský výbor a Komisiu, aby preskúmali proporcionálnosť v rámci hrubého LR prostredníctvom využitia prahových hodnôt pre regulačné zásahy;

59.  berie na vedomie rozhodnutie Bazilejského výboru, aby sa so zreteľom na prechod k postupu podľa piliera 1 zaviedlo do piliera 2 monitorovacie obdobie; naliehavo žiada Komisiu, aby do legislatívneho návrhu smernice o kapitálových požiadavkách CRD 4 zahrnula doložku o preskúmaní;

60.  berie na vedomie, že podiel cudzích zdrojov je potrebný nástroj na meranie celkovej expozície banky, ale naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla regulačné nástroje s cieľom účinne obmedziť nadmernú zadlženosť (najmä nadmerné spoliehanie sa na krátkodobé a veľkoobchodné financovanie);

61.  žiada, aby sa podrobnejšie posúdili alternatívne formy podielu cudzích zdrojov v pilieri 2; poukazuje na to, že podiel cudzích zdrojov by mohol mať napríklad flexibilné rozpätie a orgány dohľadu by mohli rozhodnúť, či budú pri porušení limitu konať;

62.  nalieha na Komisiu, aby zabezpečila, že podiel cudzích zdrojov nepovedie k nevhodnej sekuritizácii podobného typu, na aký poukázala finančná kríza, alebo jej náhradám a menšiemu úverovaniu, najmä pri úverovaní v reálnom hospodárstve (čo sú pravdepodobné spôsoby, ako by banky znižovali svoj podiel cudzích zdrojov);

Úverové riziko zmluvnej strany (CCR)

63.  požaduje sprísnené štandardy, pokiaľ ide o stresové a spätné testovanie a riešenie rizika nesprávnej voľby, ako aj o hodnotenie dlhodobých sociálnych a environmentálnych rizík vyplývajúcich zo spoločností a projektov, ktoré prijímajú bankové pôžičky;

64.  naliehavo žiada Bazilejský výbor a Komisiu, aby preskúmali alternatívy, ktoré by lepšie riešili riziko jednostrannej úpravy ocenenia pohľadávky vyplývajúce zo zhoršenia úverovej kvality protistrán bánk;

65.  domnieva sa, že swapy na úverové zlyhanie (CDS) by sa nemali používať na obchádzanie kapitálových požiadaviek;

66.  požaduje, aby sa úverové riziko protistrany posudzovalo primerane a aby boli kapitálové požiadavky vyššie pri transakciách, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, v porovnaní s transakciami zúčtovanými prostredníctvom ústrednej zmluvnej strany (CCP) za predpokladu, že táto CCP splní náročné požiadavky, ktoré sa vymedzia v európskych právnych predpisoch, pričom sa vezmú do úvahy účtovné štandardy schválené na medzinárodnej úrovni a riadne zohľadnia prípadné náklady podnikateľského sektora na využívanie derivátov na zaisťovanie obchodných aktivít; žiada, aby v prípade bilaterálneho zúčtovania existovala motivácia k uplatňovaniu najvyšších štandardov;

67.  zdôrazňuje skutočnosť, že kríza ukázala, že vzájomné prepojenie medzi finančnými inštitúciami je väčšie než vzájomné prepojenie medzi finančnými inštitúciami a podnikateľským sektorom, a nazdáva sa, že kapitálové požiadavky v prípade CCR by mali byť prísnejšie v prípade vystavenia finančných inštitúcií rizikám iných finančných inštitúcií a tiež by mali odrážať dynamickú povahu rizika v čase; zdôrazňuje, že dôkladné monitorovanie prepojenia je potrebné na zistenie akejkoľvek koncentrácie transakcií medzi veľkými aktérmi a na prijatie následných regulačných opatrení týkajúcich sa CCR;

o
o   o

68.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, euroskupine a Európskej centrálnej banke.

(1) Smernica 2006/48/ES (Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1) a smernica 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 201). (2) Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 97. (3) Bazilej II: Medzinárodná konvergencia merania kapitálu a kapitálových požiadaviek: revidovaný rámec – komplexná verzia z júna 2006, http://www.bis.org/publ/bcbs128.htm. (4) Konzultačné návrhy Bazilejského výboru na posilnenie odolnosti bankového sektora, 17. december 2009, http://www.bis.org/press/p091217.htm. (5) Konzultačné návrhy Bazilejského výboru o medzinárodnom rámci pre meranie, štandardy a monitorovanie rizika likvidity zo 16. decembra 2009, http://www.biz.org/publ/bcbs165.htm. (6) Prijaté texty, P7_TA(2010)0206. (7) Ú. v. EÚ L 320, 29.11.2008, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2010 o systémoch zdravotnej starostlivosti v subsaharskej Afrike a o celosvetovom zdraví (2010/2070(INI))

P7_TA(2010)0355 A7-0245/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorá uznáva zdravie ako jedno zo základných práv,

–  so zreteľom na právo každého jedinca na čo najlepší fyzický a duševný zdravotný stav, aký je možné dosiahnuť,

–  so zreteľom na iniciatívu z Bamaka z roku 1987 a jej cieľ „zdravia pre všetkých v roku 2000“,

–  so zreteľom na deklaráciu z Alma-Aty z roku 1978, ktorá vymedzila pojem základnej zdravotnej starostlivosti,

–  so zreteľom na Ottawskú chartu z roku 1986 na podporu zdravia,

–  so zreteľom na návrh Medzinárodného fondu na záchranu detí, ktorý bol prijatý Svetovou zdravotníckou organizáciou v roku 1987 a ktorý má za cieľ obnoviť politiku základnej zdravotnej starostlivosti a bojovať proti detskej úmrtnosti,

–  so zreteľom na platformu z Abidjanu z roku 1998 na tému Stratégie na podporu vzájomných zdravotných poisťovní v Afrike,

–  so zreteľom na rozvojové ciele tisícročia OSN z roku 2000 týkajúce sa predovšetkým ľudského rozvoja (v oblasti zdravia a školstva), vody a energie, rozvoja videka, poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti, najmä ciele 1, 4, 5, 6 a 8,

–  so zreteľom na dohody z Cotonou z 23. júna 2000, prepracované 25. júna 2005,

–  so zreteľom na priority Európskej únie, stanovené v decembri 2005 vo vyhlásení s názvom Európsky konsenzus o rozvoji,

–  so zreteľom na medzinárodnú konferenciu v Ouagadougou v roku 2008 o základnej zdravotnej starostlivosti a systémoch zdravotnej starostlivosti v Afrike a so zreteľom na záväzok prítomných hláv štátov, že finančné zdroje pre zdravotníctvo zvýšia na minimálne 15 % národných rozpočtov,

–  so zreteľom na vyhlásenia Západoafrickej hospodárskej a menovej únie (ZAHM) týkajúce sa zavedenia všeobecného zdravotného poistenia pre občanov a so zreteľom na nariadenie ZAHM č. 7/2009 z 26. júna 2009, ktorým sa upravuje štatút vzájomného sociálneho zabezpečenia v rámci ZAHM,

–  so zreteľom na 10. Európsky rozvojový fond na obdobie 2008 – 2013 a na rozhodnutie Rady z decembra 2005,

–  so zreteľom na parížsku deklaráciu z marca 2007, ktorá nadviazala na konferenciu Konzorcia (G8, Medzinárodný úrad práce, WHO, WB, MMF, OECD) o krytí rizika ochorenia,

–  so zreteľom na priority Trustového fondu EÚ – Afrika, stanovené v apríli 2007, a najmä so zreteľom na časť venovanú rozvoju sietí infraštruktúr v Afrike,

–  so zreteľom na celosvetovú zdravotnú iniciatívu International Health Partnership prijatú v Londýne 5. septembra 2007, ktorá je zameraná na zlepšenie koordinácie vonkajšej pomoci v bilaterálnej a multilaterálnej oblasti,

–  so zreteľom na samit G8 z júna 2007 a začatie realizácie iniciatívy Providing for health, ktorej cieľom je rozvíjať systémy financovania zdravotnej starostlivosti založených na udržateľnosti, spravodlivosti, orientácii na potreby chudobných a všeobecnom pokrytí potrieb,

–  so zreteľom na nástroj financovania rozvojovej spolupráce Európskej únie (DCI),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov (10/2008) o európskej pomoci zdravotníckym službám v subsaharskej Afrike,

–  so zreteľom na spoločnú stratégiu Africkej únie a Európskej únie v oblasti zdravotníctva, prijatú v Lisabone v decembri 2007,

–  so zreteľom na spoločný neoficiálny dokument predsedníctva a Komisie, ktorý bol prijatý na neformálnom stretnutí ministrov pre rozvoj v septembri 2008 v Bordeaux a týka sa krytia rizika ochorenia a financovania systémov zdravotnej starostlivosti v rozvojových krajinách,

–  so zreteľom na vyhlásenie z Alžíru z roku 2008 o výskume v oblasti zdravotníctva,

–  so zreteľom na vyhlásenie z Ethekwini z roku 2008 o hygiene a sanitácii,

–  so zreteľom na vyhlásenie z Libreville z augusta 2008 o zdraví a životnom prostredí v Afrike,

–  so zreteľom na vyhlásenie z Bali z roku 2008 o nakladaní s odpadom v záujme ľudského zdravia,

–  so zreteľom na závery konferencie v Oslo v októbri 2008 o hlavných zásadách ako nástrojoch, ktoré umožňujú rešpektovanie práv vnútorne vysídlených osôb, t. j. osôb vysídlených proti ich vôli v dôsledku konfliktov, prenasledovania, prírodných katastrof a rozvojových projektov, či už prekročili alebo neprekročili hranicu,

–  so zreteľom na ciele stanovené úradom EuropeAID na obdobie 2009 – 2013,

–  so zreteľom na štúdiu o zvykovom práve, ktorú vykonal Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK), v ktorej sa najmä zdravie považuje za zvykové pravidlo medzinárodného humanitárneho práva, ktoré treba dodržiavať,

–  so zreteľom na vyhlásenie Medzinárodného združenia vzájomných poisťovní (jún 2009) o úlohe vzájomného poistenia vo všeobecných systémoch ochrany zdravia,

–  so zreteľom na činnosti realizované v rámci programov STEP I a II (Stratégie a techniky proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe) Medzinárodného úradu práce, ktoré sú zamerané na boj proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe a na podporu dôstojnej práce prostredníctvom novátorských stratégií rozširovania sociálneho zabezpečenia,

–  so zreteľom na vyhlásenie z Yaoundé zo septembra 2009 schválené konzorciom zástupcov vzájomných zdravotných poisťovní v Afrike, ktoré považuje vzájomné zdravotné poisťovne za primerané riešenie ako dosiahnuť všeobecnú zdravotnú starostlivosť v krajinách s nízkymi a priemernými príjmami,

–  so zreteľom na Celosvetovú iniciatívu za všeobecnú minimálnu hranicu sociálneho zabezpečenia, ktorú v apríli 2009 prijala rada vedúcich sekretariátu OSN, zastrešujúca všetky orgány OSN, a ktorá je založená na úplnom a jasne vymedzenom súbore základných sociálnych služieb, ku ktorým musia mať prístup všetci občania,

–  so zreteľom na prácu Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 3. decembra 2009, a predovšetkým jeho uznesenie o problémoch v poľnohospodárstve a zmene klímy, ktoré môžu mať negatívny vplyv na verejné zdravie, a so zreteľom na iniciatívu s názvom Klíma pre rozvoj Afriky,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. marca 2010 (KOM(2010)0128) týkajúce sa podpory úlohy Európskej únie v oblasti celosvetového zdravia,

–  so zreteľom na závery 3011. zasadnutia Rady pre zahraničné veci z 10. mája 2010 týkajúce sa úlohy Európskej únie v oblasti celosvetového zdravia,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A7-0245/2010),

A.  keďže vertikálne fondy v oblasti zdravia dokázali znížiť úmrtnosť v dôsledku závažných chorôb, ako je napríklad tuberkulóza alebo malária, a keďže v tomto smere je naďalej potrebné vyvíjať úsilie,

B.  keďže medzinárodné spoločenstvo vrátane Európskej únie musí podporovať štáty pri uplatňovaní ich vnútroštátnej politiky, pričom poskytovanie zdravotnej starostlivosti financované verejnými orgánmi a prístupné pre všetkých sa musí stať jadrom týchto opatrení,

C.  keďže základná zdravotná starostlivosť musí pokrývať liečbu všetkých závažných chorôb a keďže sú v tejto súvislosti potrebné dva navzájom sa dopĺňajúce prístupy, horizontálny aj vertikálny,

D.  keďže vhodne rozvrhnutý horizontálny prístup umožňuje zahrnúť rôzne systémy poistenia (vzájomné zdravotné poistenie, zdravotné mikropoistenie atď.), v ktorých príjemcovia služieb aktívne zodpovedajú za svoje vlastné zdravie,

E.  keďže v Afrike, tak ako inde platí, že zdravie nie je tovar, a je potrebné preskúmať nekomerčné typy zdravotného poistenia, ktoré sú založené na hodnotách solidarity a demokracie,

F.  keďže v Afrike vzniklo v 90. rokoch množstvo iniciatív s cieľom zaviesť systémy zabezpečenia pre prípad rizika ochorenia a keďže je potrebné udržať sociálnu dynamiku, ktorú tieto iniciatívy vyvolali,

G.  keďže terminológia používaná v anglofónnych a frankofónnych krajinách alebo krajinách, kde sa hovorí africkými jazykmi, sa líši a nepokrýva vždy ten istý pojem, keďže niektorí hovoria o „vzájomných zdravotných poisťovniach“ (mutual health organisations), iní o „Community Based Health insurance“ (zdravotné poistenie na úrovni komunity) alebo aj o „zdravotnom mikropoistení“ a keďže tieto termíny pokrývajú široké spektrum solidárnych nástrojov založených na vzájomnom nesení rizík s cieľom pokryť časť nákladov alebo všetky náklady na zdravotné služby,

H.  keďže termínom „vzájomnosť“ sa kladie dôraz na sociálne úsilie a spoločný postup skupiny členov a keďže termín „poistenie“ je založený na 1. platbe príspevkov vopred, t. j. pred nastúpením rizík, 2. spoločnom znášaní rizík a 3. pojme záruky; keďže vzájomnú poisťovňu možno podľa platformy z Abidjanu (1998) definovať ako neziskové nezávislé združenie založené na solidarite a demokratickej účasti, ktorého cieľom – najmä vďaka príspevkom jeho členov – je zlepšiť prístup týchto členov a ich rodín ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti a zároveň vykonávať opatrenia v oblasti zabezpečenia a vzájomnej pomoci,

I.  keďže vzhľadom na sociálne a humanitárne podmienky, v akých žijú niektoré skupiny obyvateľstva, občania vždy nechápu pojem zabezpečenia, a teda prospešnosť platenia príspevkov na poistenie sa proti riziku choroby, ktorá možno ani nenastane, a to tým skôr, že mimovládne organizácie všetkých typov môžu súbežne a bezplatne poskytovať zdravotnú starostlivosť a lieky,

J.  keďže v africkej subsaharskej diaspóre prebehli opatrenia na zvýšenie informovanosti o prospešnosti a význame vzájomných zdravotných poisťovní v rôznych prijímajúcich krajinách, v ktorých sú tieto poisťovne dobre rozvinuté, a keďže táto diaspóra často udržiava privilegované styky s krajinami pôvodu,

K.  keďže v Afrike nie je možné zaviesť jednotný systém zdravotnej starostlivosti tak, ako je to v Európe, kde existujú rozdiely medzi všeobecnými systémami sociálneho zabezpečenia na jednej strane a povinnými systémami sociálneho poistenia na druhej strane,

1.  pripomína, že zdravie odráža spoločensko-ekonomickú úroveň, demokraciu a úroveň správy vecí verejných daného štátu;

2.  pripomína vplyv vonkajších rozhodujúcich faktorov v subsaharských krajinách, ako sú pravidlá medzinárodného trhu, politiky spolupráce, finančná kríza, zmena klímy, politika veľkých farmaceutických spoločností, politika veľkých medzinárodných finančných inštitúcií;

3.  zdôrazňuje, že tieto vonkajšie rozhodujúce faktory môžu drasticky obmedziť pole pôsobenia štátov, ktoré sa snažia zaručiť dobrú správu vecí verejných, a zároveň sa negatívne podpísať na zdraví občanov;

4.  pripomína, že všeobecné právo na zdravie je prierezovým právom, ktoré zasahuje do ďalších oblastí práva, ako je sanitárne a sociálne právo, pracovné alebo občianske právo;

5.  pripomína medzinárodnému spoločenstvu jeho záväzky v prospech cieľov tisícročia a Európskej únii jej záväzok k zlepšeniu pomoci, ktorú poskytuje v oblasti zdravotných služieb v subsaharskej Afrike;

6.  pripomína právo žien slobodne sa rozhodovať vo veciach reprodukčného zdravia, nech už ide o počatie dieťaťa, antikoncepciu, prerušenie tehotenstva alebo pohlavne prenosné choroby; odsudzuje mrzačenie pohlavných orgánov a kruté násilie, ktoré je na ženách ešte stále páchané, pričom znásilnenie sa naďalej využíva ako vojnová zbraň; preto obhajuje právo žien na prístup k zdravotnej starostlivosti v týchto oblastiach prostredníctvom horizontálnemu prístupu a vyzýva na diagonálny prístup, ktorý by umožňoval prednostne podporovať túto oblasť zdravotníctva;

7.  pripomína, že každé dieťa má právo na prístup k programom očkovania a imunizácie; takisto pripomína, že každoročne naďalej umiera 8,8 milióna detí mladších než päť rokov (z toho polovica v subsaharskej Afrike) na následky chorôb, ktorým možno predchádzať a ktoré možno liečiť;

8.  pripomína, že hlavnými príčinami úmrtnosti detí v subsaharskej Afrike sú zápal pľúc a hnačka;

9.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že súkromné organizácie, ktoré sú príjemcami financií z európskych fondov a ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť africkým obyvateľom, môžu pod vplyvom náboženských hnutí obmedziť určité formy zdravotnej starostlivosti alebo prevencie v oblasti reprodukčného zdravia;

10.  zdôrazňuje, že súkromné organizácie, ktoré sú príjemcami prostriedkov z európskych fondov, musia poskytovať služby v oblasti reprodukčného zdravia tak, že budú rešpektovať základné práva, dôstojnosť a slobodu ľudí;

11.  odsudzuje rozmáhanie sa sektárskych organizácií, ktoré zneužívajú dôverčivosť najzraniteľnejších obyvateľov a poskytujú im amatérsku liečbu bez akéhokoľvek zásahu miestnych orgánov;

12.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že zdravie sa čoraz častejšie stáva predmetom obchodu, a nad zdravotníctvom založeným na dvojakom prístupe v krajinách so zložitou politickou situáciou a nedostatočnou správou vecí verejných;

13.  podporuje často obdivuhodnú prácu mimovládnych organizácií, ktoré pôsobia v oblastiach postihnutých konfliktami, ale pripomína, že táto pohotovostná činnosť nemôže mať trvalý charakter, ani nahradiť stálu zdravotnú starostlivosť a zdravotné poistenie;

14.  zdôrazňuje veľmi dôležitú úlohu, ktorú pri zlepšovaní zdravia obyvateľstva a podpore vzdelávania v oblasti zdravia zohrávajú neštátne subjekty vrátane náboženských organizácií, ako sú neziskové súkromné nemocnice;

15.  vyzýva Komisiu, aby podporovala posilnenie vnútroštátnych systémov zdravotníctva, a to pomocou metódy, ktorou sa verejný záujem presunie do centra záujmu a uzná sa, že verejno-súkromné partnerstvo je pre zdravotníctvo dôležité vrátane neziskovej oblasti, na základe kritérií účinnosti a spravodlivosti, ak je cieľom dosiahnutie solídnych a trvalých výsledkov;

16.  konštatuje, že veľká časť obyvateľstva subsaharskej Afriky, predovšetkým vo vidieckych oblastiach, si nemôže dovoliť platiť náklady na zdravotnú starostlivosť, a dokonca ani generické lieky;

17.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad obehom liekov, v prípade ktorých uplynula doba trvanlivosti, falšovaných alebo nepravých liekov na africkom trhu a nad chabou reakciou vnútroštátnych orgánov a medzinárodného spoločenstva;

18.  vyjadruje znepokojenie nad drastickým nedostatkom primerane vzdelaného zdravotného personálu a nad tým, že množstvo lekárov nezostáva vo svojej krajine; navrhuje, aby sa im poskytli možnosti na získanie víz s viacnásobným vstupom, aby mohli pokračovať vo svojom vzdelávaní v Európe a zároveň zostali usadení v Afrike;

19.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom kvalifikovaného zdravotného personálu – lekárov, zdravotných sestier, lekárnikov – v mnohých afrických krajinách a nad tým, že množstvo týchto pracovníkov prijímajú európske štáty, ktoré tieto krajiny pripravujú o vzácne zdroje pre ich rozvoj;

20.  zdôrazňuje, že v rozvojových krajinách sa neprestávajú šíriť ničivé choroby, akou je rakovina detí, a vyzýva Komisiu, aby podporovala informačné kampane zamerané na podporu ranej diagnostiky a účinnej starostlivosti;

21.  víta skutočnosť, že napriek problémom v sociálnej, hospodárskej či politickej oblasti sa mnoho subsaharských krajín snaží zavádzať politiky, ktorými by sa dal zlepšiť alebo umožniť prístup ich občanov aspoň k základnej zdravotnej starostlivosti; žiada Európsku komisiu, aby v oblasti zdravia podrobne zhodnotila dosiahnuté výsledky z hľadiska zlepšenia zdravia (úmrtnosť matiek a detí), prostredníctvom mechanizmu financovania pomoci určenej pre všeobecný rozpočet štátov; navyše žiada, aby sa zohľadnili aj ostatné mechanizmy financovania;

22.  pripomína dôležitosť vzdelávania v oblasti zdravia a hygieny v rámci politík týkajúcich sa zdravia;

23.  konštatuje, že je nevyhnutné, aby štáty zabezpečili fungujúce zdravotné služby, ktoré by boli sociálne účinné a finančne prístupné, a aby sa venovali otázke riešenia dopytu po zdravotných službách, a teda úlohe vzájomných poisťovní v oblasti zdravotnej starostlivosti; zastáva názor, že tento postup predpokladá zavedenie registra osobných údajov;

24.  zdôrazňuje základnú úlohu miestnych orgánov pri zlepšovaní prevencie a prístupu k zdravotnej starostlivosti;

25.  víta úspechy dosiahnuté prostredníctvom vertikálnych fondov, čo sa týka ich atraktivity pre darcov a pokroku dosiahnutého v boji proti závažným chorobám, ako sú AIDS, tuberkulóza, malária, detská obrna a iné; trvá však na tom, že v oblasti základnej zdravotnej starostlivosti nemôže vertikálny prístup v žiadnom prípade nahradiť trvalý horizontálny prístup;

26.  pripomína, že horizontálny prístup v oblasti základnej zdravotnej starostlivosti, spoločne s účasťou verejných orgánov, ale aj ďalších aktérov, je jediným spôsobom ako trvalo zlepšiť životné podmienky a zdravie obyvateľstva;

27.  zdôrazňuje, že je len málo pravdepodobné, aby štáty v krátkodobom horizonte na základe daňových príjmov mohli financovať národné zdravotníctvo, a že je potrebné hľadať zmiešanú formu financovania; pripomína, že spolufinancovanie predstavuje vhodný nástroj na posilnenie zodpovednosti partnerských krajín za projekty;

28.  víta diagonálny prístup určitých vertikálnych fondov, ktoré sa rozhodli vyčleniť časť svojich zdrojov na konsolidáciu zdravotníctva v krajinách, v ktorých sa vyskytujú uvedené choroby; zdôrazňuje však potrebu podporovať spoluprácu v oblasti zdravia, ktorú predstavuje neustále rozvíjanie vzájomných vzťahov a výmen medzi nemocnicami a štátnymi a neštátnymi odbornými pracovníkmi z oblasti zdravotníctva, ako zo severnej, tak i z južnej pologule, a to najmä prostredníctvom telemedicíny, pričom sa uprednostní vzdelávanie miestnych odborných zdravotných pracovníkov;

29.  domnieva sa, že treba vytvoriť strategické partnerstvá medzi hlavnými aktérmi na miestnej, národnej a medzinárodnej úrovni a že je nevyhnutné viesť inštitucionálny dialóg medzi vládou, poskytovateľmi starostlivosti a subjektmi vzájomného poistenia s cieľom definovať a viesť zavádzanie politiky v oblasti zdravotníctva;

30.  tak ako WHO sa domnieva, že rozšírenie zdravotnej starostlivosti musí byť spojené so sociálnym zabezpečením založeným na platbách vopred a rozdeľovaní skôr než na priamych platbách užívateľov a že reformy zamerané na zabezpečenie všeobecného pokrytia sú podmienkou potrebnou na posilnenie spravodlivosti v zdravotníctve;

31.  domnieva sa, že systém zdravotného poistenia môže prispieť k finančnej konsolidácii zdravotníctva a že je potrebné zamerať všetko úsilie na jeho efektívne rozvrhnutie na miestnej úrovni;

32.  poznamenáva, že v zásade existujú dva systémy, ktoré umožňujú poskytovať bezplatnú zdravotnú starostlivosť tam, kde sa to ukáže ako potrebné, a to všeobecné systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré sa financujú z daní, a povinné systémy sociálneho poistenia;

33.  konštatuje, že systém zdravotného poistenia musí byť solidárny a musí sa prispôsobiť kultúrnemu, spoločenskému a politickému kontextu, v ktorom sa uplatňuje; nemôže preto ísť ani o jednoduché prenesenie cudzieho modelu, ani o nezmenené dedičstvo koloniálnej minulosti;

34.  konštatuje, že systém zdravotného poistenia musí umožniť prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých, musí byť nekomerčnej povahy so spoluúčasťou poistencov;

35.  konštatuje, že systém zdravotného poistenia môže pomôcť riadiť a ovplyvňovať politiku zdravotníctva štátu, v ktorom pôsobí, a to v prospech svojich poistencov;

36.  domnieva sa, že vzájomné poisťovne dokážu najlepšie vytvoriť sociálnu dynamiku, vychádzajúc z hodnôt solidarity a poskytovať prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých;

37.  domnieva sa, že vzájomné poisťovne hrajú dôležitú úlohu pri zlepšovaní sociálnej súdržnosti, schopnosti bojovať za prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti a skutočnú účasť občanov pri navrhovaní a vykonávaní zdravotných politík, v spolupráci s formálnymi systémami sociálneho zabezpečenia;

38.  potvrdzuje, že vzájomné poisťovne dokázali prispôsobiť povolania v oblasti poistenia spoločensko-ekonomickým podmienkam účastníkov neformálneho hospodárstva, ktorí nemajú prístup k formálnym systémom a ku komerčnému poisteniu, a že sú vhodným spôsobom ako zaistiť všeobecné zdravotné zabezpečenie v krajinách s nízkymi a priemernými príjmami;

39.  potvrdzuje, že vzájomné poisťovne nemajú v prvom rade nahrádzať štát, ale že sú alternatívou, ktorá má slúžiť na prekonanie prekážok v prístupe k zdravotnej starostlivosti a poskytnúť lepší prístup ku kvalitným službám pre všetkých občanov bez ohľadu na ich príjmy a zároveň prinútiť štát k obnoveniu investícií v tejto oblasti;

40.  povzbudzuje úsilie niektorých štátov, ktoré vzhľadom na situáciu a miestne potreby podporujú iniciatívy na úrovni odvetvia (poľnohospodári, pestovatelia kávy, skupiny žien, obyvatelia rovnakých štvrtí), etnika, komunity alebo iniciatívy tradičnej formy, ako sú tontiny;

41.  konštatuje, že rôzne krajiny, napríklad Burundi, Burkina Faso, Kapverdy, Senegal, Benin, Rwanda, Tanzánia, Ghana, Nigéria, Guinea alebo Kamerun zavádzajú systémy, ktoré sú síce niekedy veľmi odlišné, prinášajú však plody;

42.  trvá na tom, že tieto systémy sa musia prispôsobiť hodnotám solidarity a africkej kultúre, keďže pojem rodiny je v Afrike veľmi široký, čím vzniká otázka počtu príjemcov podpory zo vzájomného zabezpečenia, ak je toto zabezpečenie koncipované podľa západného vzoru;

43.  zdôrazňuje úlohu sprostredkovateľa, ktorú by africká subsaharská diaspóra mohla zohrávať pri zvyšovaní informovanosti svojich obyvateľov o význame a zavedení vzájomných zdravotných poisťovní v ich krajinách;

44.  zdôrazňuje prepojenie medzi systémami poistenia a výstavbou horizontálnych služieb zdravotnej starostlivosti, keďže obyvateľstvo nevidí zmysel v prispievaní, ak nie je zaručený prístup k starostlivosti a liekom;

45.  je presvedčený o tom, že prístup v oblasti poistenia si vyžaduje výrazné zvyšovanie povedomia obyvateľov prostredníctvom prispôsobených programov;

46.  žiada Komisiu, aby naďalej kládla vo svojich programoch dôraz na konkrétne projekty, ktorých cieľom sú sociálno-hospodárske faktory, ktoré majú na zdravie rozhodujúci vplyv: pitná voda, cestná infraštruktúra, potravinová bezpečnosť, dôstojné bývanie a práca, ochrana životného prostredia, boj proti zmene klímy;

47.  vyzýva členské štáty a európske laboratóriá, aby v súlade s ustanoveniami Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) rokovali o „partnerskom prístupe“, ktorým by sa rešpektovala ochrana patentov na rozvinutých trhoch a ktorý by zahŕňal dobrovoľné licenčné dohody, podporu pre programy v oblasti zdravia, prenos technológií a zvýšenie kapacít miestnej výroby, s cieľom umožniť zníženie cien liekov (odstupňované alebo diferencované ceny ) pre krajiny s nízkymi príjmami;

48.  vyzýva EÚ, aby do dohôd o hospodárskom partnerstve nezahŕňala ustanovenia týkajúce sa práv duševného vlastníctva, ktoré predstavujú dodatočné prekážky pre prístup k základným liekom; v tejto súvislosti pripomína, že na základe vyhlásenia z Dauhy z roku 2001 o dohode TRIPS a verejnom zdraví sa EÚ zaviazala, že uprednostní verejné zdravie pred svojimi obchodnými záujmami, a vyzýva EÚ, aby využila rámec dohôd o hospodárskom partnerstve na pomoc krajinám AKT pri uplatňovaní flexibilných opatrení stanovených vo vyhlásení z Dauhy;

49.  žiada od Komisie transparentné ukazovatele financovania v oblasti zdravia za jednotlivé krajiny: náklady na choroby vyjadrené na základe poskytnutej zdravotnej starostlivosti, pracovnej neschopnosti, miery úmrtnosti detí a matiek, počte obyvateľstva, úrovne príjmov krajiny atď.;

50.  žiada Komisiu, aby podporila horizontálny model v oblasti zdravia a vo svojich zásadách politiky zdravia zohľadnila to, že vzájomné zdravotné poisťovne zohrávajú v spojení s ostatnými formami dôležitú úlohu ako nástroj ochrany zdravia, a to s cieľom podieľať sa na rozšírení zdravotného zabezpečenia;

51.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby niektoré skupiny, ktoré majú ťažkosti s prístupom k zdravotnej starostlivosti, ako sú pastieri dobytka, mohli využívať systémy zdravotnej starostlivosti;

52.  žiada Komisiu, aby počas stretnutia Svetového fondu na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii, ktoré sa uskutoční v októbri 2010 v New Yorku, zaujala rázne stanovisko a zaviazala sa zapojiť sa do konkrétnych projektov na roky 2011 až 2013;

53.  žiada Komisiu, aby svoju pomoc pre vertikálne fondy spojila s odporúčaniami v záujme tzv. diagonálneho úsilia zameraného na podporu základnej starostlivosti v príslušných krajinách; zároveň vyzýva Komisiu, aby zostavila odporúčania pre vertikálne fondy na vypracovanie výstupných stratégií určených pre partnerské krajiny v strednodobom horizonte tak, aby dosiahli stanovené ciele;

54.  žiada Komisiu, aby zabezpečila vyššiu mieru súdržnosti na úrovni politík vykonávaných v oblasti vonkajších vzťahov tým, že vypracuje oznámenie o sociálnej ochrane v rámci rozvojovej spolupráce, ako navrhla Rada vo svojich záveroch o Ochrane zamestnanosti v rámci rozvojovej spolupráce EÚ (21. júna 2007); domnieva sa, že toto oznámenie musí byť sprevádzané konkrétnym akčným plánom, ktorý bude časovo ohraničený a dotovaný z primeraných zdrojov;

55.  vyzýva Komisiu, aby podporovala zavedenie správ o stave zdravotníctva a nemocničného sektora (cartes sanitaires) v partnerských krajinách Európskej únie a aby spolu s dotknutými krajinami – podľa potreby aj na regionálnej úrovni – primeraným spôsobom riadila potreby a prostriedky v tejto oblasti;

56.  vyzýva Komisiu, aby zahrnula opatrenia vykonávané v rámci humanitárnej činnosti v oblasti zdravotnej starostlivosti do posilňovania horizontálneho zdravotného systému, pričom zohľadní prístup LRRD (prepojenie medzi pomocou v núdzových situáciách, obnovou a rozvojom);

57.  žiada Európsku úniu, aby využila potenciál, ktorý predstavujú vzájomné zdravotné poisťovne v riadení dopytu v oblasti zdravia, a podporila mnohé existujúce iniciatívy, ktoré sa týkajú vzájomnosti a ktorých cieľom je podporiť prístup k zdravotnej starostlivosti;

58.  žiada členské štáty, aby v závislosti od svojich rôznych oblastí odborných poznatkov poskytovali väčšiu technickú a finančnú podporu vládam rozvojových krajín s cieľom zaviesť a rozšíriť systémy sociálnej ochrany;

59.  naliehavo vyzýva Komisiu a medzinárodné finančné inštitúcie ako EIB, aby podporovali rozvoj systémov vzájomného sociálneho poistenia a ich financovanie, napríklad prostredníctvom úverových záruk, (spolu)financovaním investícií na klinikách a zabezpečením celej odmeny odborných zdravotných pracovníkov alebo jej časti;

60.  vyzýva európske poisťovacie spoločnosti, banky a vzájomné poisťovne, aby prijali príslušné opatrenia a poskytli svoje rozsiahle poznatky a know-how získané v priebehu viac než dvoch storočí histórie poisťovníctva novým poisťovacím systémom v rozvojových krajinách; žiada Komisiu, aby aktívne podporovala a uľahčovala takéto iniciatívy;

61.  vyzýva Európsku úniu, aby aktívne podporovala rozvoj trvalých infraštruktúr v oblasti základnej zdravotnej starostlivosti – nemocníc, zdravotných stredísk a lekární, vzdelávanie kvalifikovaného zdravotného personálu a prístup k liekom;

62.  žiada Komisiu, aby zabezpečila, že všetky združenia, ktoré sú príjemcami európskych finančných prostriedkov, budú náležite podporovať európske politiky v oblasti reprodukčného zdravia;

63.  žiada Radu, aby vyvíjala nátlak na členské štáty, aby dodržiavali svoje finančné záväzky týkajúce sa pomoci v oblasti spolupráce; osobitne vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty neposkytujú 0,56 % svojho HDP na medzinárodnú spoluprácu;

64.  vyzýva všetky členské štáty a Komisiu, aby vyčlenili minimálne 20 % celkových rozvojových nákladov na základné zdravotníctvo a vzdelávanie, zvýšili svoje príspevky do Svetového fondu na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii a zvýšili financovanie ďalších programov zameraných na posilnenie systémov zdravotníctva, a aby zdravie matiek a boj proti úmrtnosti dojčiat určili ako prioritu;

65.  žiada Komisiu, aby sa v rámci svojich záväzkov riadila pripomienkami a odporúčaniami, ktoré jej predložil Európsky dvor audítorov (dokument č. 10/2008) v súvislosti s jej rozvojovou pomocou, ktorú poskytuje zdravotníckym službám v subsaharskej Afrike, s cieľom splniť ciele tisícročia, ktoré treba bezpodmienečne uskutočniť do roku 2015;

66.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2010 o politike súdržnosti a regionálnej politike EÚ po roku 2013

P7_TA(2010)0356 B7-0539/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 25. – 26. marca 2010,

–  so zreteľom na závery Európskej rady zo 17. júna 2010 (EUCO 13/10), a najmä na skutočnosť, že prijala stratégiu Európa 2020,

–  so zreteľom na pozičný dokument, ktorý Výbor pre regionálny rozvoj podporil na svojej schôdzi 13. júla 2010,

–  so zreteľom na závery Rady o strategickej správe Komisie z roku 2010 o vykonávaní programov politiky súdržnosti, ktoré boli prijaté na 3023. zasadnutí Rady pre zahraničné veci 14. júna 2010 v Luxemburgu,

–  so zreteľom na otázku zo 14. júla 2010 adresovanú Komisii, ktorá sa týkala politiky súdržnosti a regionálnej politiky EÚ po roku 2013 (O-0110/2010 – B7-0466/2010),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

1.  trvá na tom, že politika súdržnosti, ktorej cieľom je zníženie rozdielov medzi jednotlivými úrovňami rozvoja európskych regiónov a podnietenie potenciálu rastu v záujme dosiahnutia hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, sa ukázala byť zásadným prvkom procesu európskej integrácie, že je to politika s európskou pridanou hodnotou, ktorá uľahčuje snahu o modernizáciu a trvalo udržateľný rast a je tiež prejavom európskej solidarity, a že v súlade s duchom zmlúv si tieto charakteristické znaky vyžadujú celoeurópsku regionálnu politiku, ktorá by sa uplatňovala na celom území EÚ a ktorá by zahŕňala všetky európske regióny;

2.  konštatuje, že súčasné nahromadenie dlhodobých a krátkodobých problémov(1), ktorým Európska únia čelí, si vyžaduje prijatie upravenej stratégie EÚ 2020 schopnej vytvoriť taký rámec, ktorý by bol priaznivý pre stabilný a trvalo udržateľný hospodársky rast a vytváranie pracovných miest v Európe; zdôrazňuje skutočnosť, že vykonávanie politiky súdržnosti je pre úspech tejto stratégie nevyhnutné, pričom táto politika aj naďalej ostáva nezávislou politikou zabezpečujúcou rámec pre vytvorenie silných synergií medzi všetkými európskymi politikami;

3.  odmieta akékoľvek pokusy o vrátenie tejto politiky na vnútroštátnu úroveň; okrem toho sa domnieva, že so zreteľom na to, že súčasný finančný rámec má dôležitý vplyv na regionálny rozvoj, je nevyhnutné, aby sa regionálny rozmer v plnej miere zohľadnil v navrhovanom preskúmaní rozpočtu EÚ a v budúcom finančnom rámci, a že silná a dobre financovaná regionálna politika EÚ je nevyhnutnou podmienkou na dosiahnutie sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti;

4.  upozorňuje na skutočnosť, že v súlade s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy zahŕňa územná súdržnosť cielený prístup k územnému rozvoju, ktorý je zárukou polycentrického rozvoja, a to vytvorením synergií a zamedzením tomu, aby sa zdroje regionálnej politiky rozptýlili do rozličných sektorov, a na to je nevyhnutná aj dostatočná pružnosť na zohľadnenie regionálnych osobitostí a na podporu zaostávajúcich regiónov v ich úsilí o prekonanie sociálno-hospodárskych ťažkostí; domnieva sa, že pre najodľahlejšie regióny, pohraničné regióny, regióny s osobitnými zemepisnými vlastnosťami a ostatné regióny, ktoré stoja pred osobitnými problémami v oblasti rozvoja, musia aj existovať osobitné ustanovenia;

5.  zdôrazňuje potrebu využiť skúsenosti z minulosti, príklady osvedčených postupov a úspešných predchádzajúcich iniciatív Spoločenstva, aby sa tak dosiahol cielenejší prístup k mestskému rozmeru politiky súdržnosti; ďalej zdôrazňuje skutočnosť, že mestá zohrávajú v rámci regionálneho hospodárskeho rozvoja dynamickú úlohu, a to tak, že poskytujú hospodársky stimul okolitým vidieckym oblastiam, a preto sa domnieva, že v nasledujúcom plánovacom období by sa mali vyčleniť finančné zdroje na investície do mestských, ako aj prímestských projektov, a zastáva názor, že na účely dosiahnutia týchto cieľov by sa malo zvážiť uplatňovanie primeraného nástroja;

6.  zdôrazňuje, že viacúrovňová správa je jednou z hlavných zásad politiky súdržnosti a má zásadný význam pre zaistenie kvality rozhodovacieho procesu, strategického plánovania a realizácie cieľov; domnieva sa preto, že v budúcnosti by mal byť integrovaný prístup k vykonávaniu politiky záväzný; ďalej sa domnieva, že zásada subsidiarity vo svojej posilnenej a rozšírenej koncepcii vymedzenej v Zmluve o fungovaní EÚ, ako aj lepšie definovaná zásada partnerstva a transparentnosť predstavujú základné prvky správneho vykonávania všetkých politík EÚ a mali by byť zodpovedajúcim spôsobom posilnené;

7.  domnieva sa, že základný návrh existujúcich cieľov by sa mal zachovať a územná spolupráca, ktorá má jednoznačnú pridanú európsku hodnotu, by mala byť posilnená, zatiaľ čo by mali by byť posúdené ďalšie opatrenia vrátane vyčleňovania prostriedkov a osvedčených postupov a mali by sa vymedziť spoločné problémy a ich riešenie; domnieva sa, že tieto opatrenia by mali zahŕňať stanovenie spoločných cieľov a racionálne využívanie spoločných zdrojov a že vynakladanie prostriedkov by sa malo sústrediť na základné priority, ktoré predstavujú pridanú európsku hodnotu;

8.  vyzýva, aby štruktúra politiky súdržnosti na obdobie po roku 2013 zabezpečila jednoduchý, spravodlivý a transparentný prechodný režim zohľadňujúci skúsenosti z minulosti a najnovší vývoj v sociálnej a hospodárskej situácii dotknutých regiónov a aby im umožnila pokračovať na ich ceste k rastu a rozvoju;

9.  domnieva sa, že aj keď HDP musí naďalej zostať hlavným kritériom určovania oprávnenosti pomoci v rámci regionálnej politiky, mohli by sa použiť aj iné merateľné ukazovatele, ktoré sa preukážu ako relevantné, pričom sa vnútroštátnym orgánom ponechá priestor, aby mohli na príslušnej rozhodovacej úrovni uplatňovať ďalšie ukazovatele zohľadňujúce špecifické rysy regiónov a miest;

10.  trvá na tom, že Európsky sociálny fond by mal aj naďalej zostať v rámci nariadenia, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o fondoch politiky súdržnosti, je však potrebné, aby mal svoje vlastné pravidlá;

11.  vyzýva, aby bol rozvoj vidieka v rámci druhého piliera SPP koordinovaný s rozvojovými cieľmi v oblasti súdržnosti a riadený na regionálnej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby zodpovedal daným potrebám;

12.  požaduje, aby politika súdržnosti a jej systém realizácie boli viac zamerané na výsledky a sústredili sa na väčšiu účinnosť a efektívnosť a vytvorili optimálnu rovnováhu medzi kvalitou výsledkov a finančnou kontrolou; zdôrazňuje, že toto si vyžaduje výrazné zlepšenia v oblasti systémov monitorovania a hodnotenia, väčšiu účinnosť v oblasti administratívnej kapacity a obmedzenie výskytu chýb, ako aj určenie cieľov a merateľných ukazovateľov, ktoré sú porovnateľné v celej EÚ;

13.  domnieva sa, že je potrebné aj naďalej zjednodušovať vykonávanie politík, čo musí byť doplnené zjednodušovaním vnútroštátnych a regionálnych postupov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu dosiahnuť správnu rovnováhu medzi jednoduchosťou, účinnosťou a riadnym finančným hospodárením, pričom vyjadruje nádej, že politika súdržnosti sa tak stane užívateľsky priateľskou politikou so zvýšenou viditeľnosťou;

14.  podporuje využitie nástrojov finančného inžinierstva, revolvingových fondov a globálnych grantov a vyzýva, aby sa zjednodušil prístup k rizikovému kapitálu a mikrofinancovaniu; je presvedčený o tom, že členské štáty by mali vo väčšej miere využívať dostupné zdroje technickej pomoci s cieľom posilniť kapacity miestnych a regionálnych orgánov a ďalších zúčastnených strán, najmä mimovládnych organizácií a malých a stredných podnikov;

15.  domnieva sa, že politika regionálneho rozvoja je ústredným prvkom hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja Únie, a preto si zasluhuje, aby jej politickú platformu predstavovala formálna vládna štruktúra, a že rovnako by mala byť posilnená úloha Európskej komisie, pokiaľ ide o riadenie a tvorbu politiky;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Pozri Regióny 2020 – hodnotenie budúcich výziev pre regióny EÚ, pracovný dokument Komisie, november 2008.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2010 o budúcnosti Európskeho sociálneho fondu

P7_TA(2010)0357 B7-0535/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 25. a 26. marca 2010,

–  so zreteľom na závery Európskej rady zo 17. júna 2010 (EUCO 13/10) a najmä na skutočnosť, že prijala stratégiu Európa 2020,

–  so zreteľom na správu OECD o úlohe vzdelávania v období krízy,

–  so zreteľom na závery Rady o strategickej správe Komisie z roku 2010 o vykonávaní programov politiky súdržnosti, ktoré boli prijaté na 3023. zasadnutí Rady pre zahraničné veci 14. júna 2010 v Luxemburgu,

–  so zreteľom na článok 6 písm. e) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 156 ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 162 ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

1.  konštatuje, že Európsky sociálny fond (ESF) má zásadný význam pre zlepšovanie zamestnanosti a zvyšovanie pracovný príležitostí, podporu pri prispôsobovaní zručnosti pracovníkov požiadavkám trhu práce a zaradení pracovníkov na pracovný trh a podporu sociálneho začlenenia;

2.  upriamuje pozornosť na štyri usmernenia týkajúce sa politík zamestnanosti, ktoré prijal Európsky parlament, a víta skutočnosť, že ich ciele zahŕňajú podporu zamestnanosti a boj proti chudobe v rámci začlenenia a opätovného začlenenia do pracovného života prostredníctvom odbornej prípravy;

3.  zdôrazňuje, že významný pokrok, ktorý sa dosiahol pri plnení cieľov stratégie Európa 2020, najmä v oblasti zamestnanosti a sociálnych otázok, má zásadný význam, pokiaľ ide o dôveryhodnosť tejto stratégie;

4.  verí, že ciele stratégie Európa 2020 sa môžu dosiahnuť využívaním tohto nástroja s cieľom podporiť malé a stredné podniky a prispôsobiť vzdelávací systém a odborné vzdelávanie potrebám malých a stredných podnikov;

5.  domnieva sa, že väčšie zameranie na riadne fungovanie pracovného trhu a na sociálne podmienky je životne dôležité v záujme toho, aby sa oživil rast a produktivita a zlepšil sa stav zamestnanosti v Európe;

6.  takisto sa domnieva, že v záujme toho, aby sa dosiahli ciele stratégie Európa 2020, musí sa klásť veľký dôraz na modernizáciu vzdelávacieho systému a odborného vzdelávania, na dôstojnú prácu vrátane boja proti neistej a nelegálnej práci, na rodovú rovnosť, na vytváranie podmienok na zosúladenie pracovného a súkromné života a na zabezpečenie toho, aby ľudia, ktorí sú v súčasnosti vylúčení z trhu práce, mohli mať k nemu prístup;

7.  domnieva sa, že ESF sa musí posilniť ako hlavný nástroj na podporu stratégie Európa 2020; zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty využívali ESF na investovanie do činností súvisiacich so zručnosťami, zamestnanosťou, odbornou prípravou a rekvalifikáciou s cieľom zvýšiť počet a kvalitu pracovných miest;

8.  domnieva sa, že účinnosť ESF je podmienená jeho schopnosťou prispôsobiť sa rôznym problémom vyplývajúcim z miestnych a územných osobitostí; preto pri zisťovaní jeho cieľov podporuje prístup smerom zdola nahor;

9.  domnieva sa, že trvalo udržateľný hospodársky rast a vytváranie pracovných miest v Európe sú predpokladom na dosiahnutie sociálnej a územnej súdržnosti;

10.  upozorňuje na skutočnosť, že aj keď je územná súdržnosť dôležitá, ešte väčší význam má vyvíjať ďalšie úsilie na dosiahnutie sociálnej súdržnosti v súlade s literou a duchom zmlúv, a najmä s článkom 9 ZFEÚ;

11.  zdôrazňuje, že regionálna a sociálna politika EÚ sú vzájomne prepojené a že obidve sú životne dôležité pre úspech stratégie Európa 2020, a vyzýva Komisiu, aby vypracovala jasný rámec na vytvorenie silnej súčinnosti medzi všetkými európskymi politikami a štrukturálnymi fondmi;

12.  zdôrazňuje, že hospodárska, sociálna a územná súdržnosť by sa mali posilniť prostredníctvom zlepšenia zamestnateľnosti a zvýšenia pracovných príležitostí, podporovaním vysokej miery zamestnanosti a zabezpečením väčšieho množstva lepších pracovných miest;

13.  preto zdôrazňuje, že je potrebné urobiť všetko preto, aby sa zabezpečilo, že politiky a nástroje EÚ budú fungovať spoločne koordinovaným spôsobom a že sa budú vzájomne podporovať, v záujme toho, aby pomáhali ľuďom nájsť si kvalitné pracovné miesto, rozvíjať ich pracovnú kariéru, dostať sa z chudoby začlenením sa do pracovného života prostredníctvom odbornej prípravy, zabrániť akýmkoľvek formám sociálneho vylúčenia a vo všeobecnosti mať prospech z budúceho rastu;

14.  uznáva, že štrukturálne fondy z veľkej časti zostávajú hlavným nástrojom financovania na plnenie sociálnych cieľov, a žiada Komisiu, aby presadzovala súčinnosť s inými programami a podporovala súdržnosť viacročných rámcových programov, napríklad programov Daphne a Progress, programu verejného zdravia a programu Európa pre občanov;

15.  vyzýva Komisiu, aby posilnila potenciál štrukturálnych fondov predovšetkým zjednodušením kontrol, spružnením a zlepšením postupov a nadväzujúcich opatrení a zdôraznila rozmer sociálnej integrácie s cieľom pomôcť členským štátom optimalizovať výsledky sociálnej politiky a politiky zamestnanosti a vytvárať trvalo udržateľný rast; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa ESF stal transparentnejším, pokiaľ ide o prideľovanie finančných prostriedkov, s cieľom skutočne zviditeľniť činnosť Európskej únie pri vytváraní pracovných miest;

16.  zdôrazňuje význam ESF ako kľúčového nástroja na boj proti nezamestnanosti a zlepšovanie vzdelávania a celoživotnej odbornej prípravy zamestnancov (najmä počas súčasnej krízy v oblasti zamestnanosti), ako aj na boj proti chudobe a vylúčeniu;

17.  zastáva názor, že sa musí posilniť úloha ESF pri zlepšovaní zamestnateľnosti a adaptability pracovníkov; vyzýva Komisiu, aby posúdila všetky politické možnosti, pokiaľ ide o zvýšenie prínosu ESF v súvislosti s budúcou podobou štrukturálnych fondov, s cieľom posilniť sociálny model Európskej únie; verí, že ďalšie fungovanie ESF v rámci základného nariadenia o všeobecných ustanoveniach pre fondy, ale na základe uplatňovania vlastných pravidiel, prináša veľké výhody;

18.  domnieva sa, že v dôsledku slobody pohybu osôb na vnútornom trhu vznikajú v niektorých častiach EÚ, a najmä vo väčších mestách, nové problémy súvisiace so zabezpečením sociálnej ochrany v núdzi pre ľudí, ktorí sa nedokážu sami uživiť, čím sa vytvára ďalší tlak na súkromné (charitatívne) a verejné služby, ktoré poskytujú pomoc v núdzi napríklad bezdomovcom alebo marginalizovaným skupinám obyvateľstva v spoločnosti;

19.  zdôrazňuje, že zásada partnerstva prispieva k transparentnosti a zjednodušovaniu a že partnerom sa preto musia poskytnúť právomoci, aby mohli riadne plniť svoju úlohu; zdôrazňuje, že je potrebné ďalej posilňovať partnerský prístup pri poskytovaní pomoci z ESF na budovanie kapacít a odborného vzdelávania partnerov;

20.  domnieva sa, že ESF hrá kľúčovú úlohu pri podpore sociálneho rozmeru hospodárskeho rastu a aktívnej účasti občanov v spoločnosti a na trhu práce, v dôsledku čoho presadzuje rovnaké príležitosti pre všetkých ako vektor sociálnej a medzigeneračnej solidarity a vytvárania inkluzívnejšej spoločnosti s cieľom znižovať chudobu;

21.  domnieva sa, že výsledky Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, za aký bol vyhlásený rok 2010, by mohli Komisii pomôcť účinnejšie zamerať podporu ESF na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu v EÚ, a to podporou lepšieho vzdelávania pre budúce pracovné miesta;

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.