Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 21. októbra 2010 - Štrasburg
Zmena a doplnenie nástroja stability ***I
 Nástroj financovania rozvojovej spolupráce ***I
 Nástroj financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete ***I
 Nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami ***I
 Nástroj financovania rozvojovej spolupráce ***I
 Označovanie krajiny pôvodu určitých výrobkov dovážaných z tretích krajín ***I
 Budúcnosť európskej normalizácie
 Realizované reformy a vývoj v Moldavskej republike
 Integrovaná námorná politika
 Obchodné vzťahy s Latinskou Amerikou
 Prípady núteného vysťahovania v Zimbabwe
 Kambodža, najmä prípad Sama Rainsyho
 Predkaukazko, najmä prípad Olega Orlova

Zmena a doplnenie nástroja stability ***I
PDF 394kWORD 84k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 21. októbra 2010 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1717/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj stability (KOM(2009)0195–C7-0042/2009–2009/0058(COD))
P7_TA(2010)0378A7-0066/2009

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2009)0195),

–  so zreteľom na článok 251 ods. 2, článok 179 ods. 1 a článok 181a Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0042/2009),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3, článok 209 ods. 1 a článok 212 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 20. mája 2008 vo veci C-91/05, Komisia/Rada, ktorým sa ruší rozhodnutie Rady 2004/833/SZBP z 2. decembra 2004, ktorým sa vykonáva jednotná akcia 2002/589/SZBP ohľadom príspevku Európskej únie ECOWAS v rámci moratória na ručné zbrane a ľahké zbrane,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0066/2009),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 21. októbra 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1717/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj stability

P7_TC1-COD(2009)0058


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 209 ods. 1 a článok 212,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(1),

keďže:

(1)  Cieľom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1717/2006 z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj stability(2), bolo umožniť Spoločenstvu konzistentne a integrovane reagovať na krízové situácie alebo situácie vznikajúcej krízy prostredníctvom jediného právneho nástroja so zjednodušenými rozhodovacími postupmi.

(2)  Po preskúmaní podľa článku 25 nariadenia (ES) č. 1717/2006 sa dospelo k záveru, že je vhodné navrhnúť určité zmeny a doplnenia tohto nariadenia.

(3)  Nariadenie (ES) č. 1717/2006 je potrebné uviesť do súladu s rozsudkom Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 20. mája 2008(3), podľa ktorého opatrenia zamerané proti šíreniu a nezákonnému používaniu ručných zbraní a ľahkých zbraní a na riešenie prístupu k nim môže Spoločenstvo vykonávať v rámci svojej rozvojovej politiky, čiže v rámci nariadenia (ES) č. 1717/2006.

(4)  Sledovanie cieľov stanovených v článku 4 bod 3 nariadenia (ES) č. 1717/2006 a konzistentnosť by sa mali zlepšiť umožnením účasti na obstarávaní alebo prideľovaní grantových dohôd podľa článku 4 bod 3 uvedeného nariadenia na globálnom základe, ako to už je možné pri opatreniach podľa článku 3, čím by sa zosúladili ustanovenia o účasti a o pravidlách pôvodu pre pomoc pri reakcii na krízu s ustanoveniami týkajúcimi sa pripravenosti na krízu.

(5)  Komisia by mala byť splnomocnená na prijatie delegovaných aktov v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o strategické dokumenty týkajúce sa viacerých krajín, tematické strategické dokumenty a viacročné indikatívne programy, keďže dopĺňajú nariadenie (ES) č. 1717/2006 a majú všeobecnú platnosť. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočňovala náležité konzultácie vrátane konzultácií na úrovni expertov.

(6)  Ukázalo sa, že finančné krytie ustanovené v článku 24 nariadenia (ES) č. 1717/2006 určené pre opatrenia podľa článku 4 bod 1 uvedeného nariadenia nie je dostatočné a malo by sa zvýšiť. Zahŕňa totiž početné oblasti a dokonca aj pri využití viacúčelových programov je s obmedzenými zdrojmi, ktoré sú k dispozícii, možné účinne riešiť len málo z týchto oblastí. Vývoj účinných opatrení v oblasti kritickej infraštruktúry, ohrozenia verejného zdravia či v oblasti globálnych reakcií na nadregionálne hrozby si vyžaduje zásadnejšie opatrenia, ktorých dosah bude reálny, viditeľný a dôveryhodný. Okrem toho vývoj nadregionálnych opatrení, ktoré dopĺňajú národné a regionálne súbory opatrení, si vyžaduje primerané financovanie, lebo len vtedy je možné dosiahnuť kritickú masu. S cieľom naďalej dosahovať ciele stanovené v článku 4 bod 1 nariadenia (ES) č. 1717/2006 by sa malo zvýšiť maximálne percento pridelené z celkového finančného krytia vyčlenené na opatrenia podľa článku 4 bod. 1 uvedeného nariadenia zo 7 na 10 %.

(7)  Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(8)  Nariadenie (ES) č. 1717/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 1717/2006 sa mení a dopĺňa takto:

1.  v článku 3 ods. 2 sa písmeno i) nahrádza takto:"

   i) podpora opatrení zameraných, v rámci politík spolupráce Únie a ich cieľov, na boj proti nezákonnému používaniu ručných zbraní a ľahkých zbraní a na riešenie prístupu k nim; táto podpora by mohla zahŕňať aj prieskumy, pomoc obetiam, zvyšovanie povedomia verejnosti a rozvíjanie odbornosti a osvedčených postupov v právnej a administratívnej oblasti;
"

2.  článok 4 sa mení a dopĺňa takto:

a)  v bode 1 písm. a) sa prvý odsek nahrádza takto:"

   a) posilnenie kapacity orgánov vynucovania práva a justičných a civilných orgánov zapojených do boja proti terorizmu a organizovanému zločinu vrátane nezákonného obchodovania s ľuďmi, drogami, strelnými zbraňami, ručnými zbraňami a ľahkými zbraňami a s výbušnými materiálmi, ako aj do účinnej kontroly nezákonného obchodu a tranzitu.
"

  b) v bode 3 sa v prvom odseku dopĺňa toto písmeno:"

   c) rozvoj a organizácia občianskej spoločnosti a jej účasť na politickom procese vrátane opatrení na posilnenie úlohy žien v týchto procesoch a opatrení na podporu nezávislých, pluralitných a profesionálnych médií.
"

  c) v bode 3 sa dopĺňa tento odsek:"

Opatrenia podľa tohto bodu možno v prípade potreby vykonávať prostredníctvom Partnerstva EÚ na budovanie mieru.

"

3.  v článku 6 sa odseky 3 a 4 nahrádzajú takto:"

3.  Ak sú náklady na opatrenie výnimočnej pomoci vyššie ako 20 000 000 EUR, toto opatrenie prijme Komisia s prihliadnutím na stanoviská Európskeho parlamentu a Rady.

4.  Komisia môže prijať programy dočasnej reakcie na účely vytvorenia alebo obnovenia základných podmienok potrebných na účinné vykonanie politík Únie v oblasti vonkajšej spolupráce. Programy dočasnej reakcie vychádzajú z opatrení výnimočnej pomoci. Prijme ich Komisia s prihliadnutím na stanoviská Európskeho parlamentu a Rady.

"

4.  článok 7 sa mení a dopĺňa takto:

a)  odsek 3 sa nahrádza takto:"

3.  Strategické dokumenty týkajúce sa viacerých krajín a tematické strategické dokumenty a ich akúkoľvek revíziu alebo rozšírenie prijme Komisia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s postupom stanoveným v článku 22 a za podmienok uvedených v článkoch 22a a 22b. Vzťahujú sa na počiatočné obdobie, ktoré nie je dlhšie ako doba uplatňovania tohto nariadenia, a budú predmetom strednodobého preskúmania.

"

  b) odsek 7 sa nahrádza takto:"

7.  Viacročné indikatívne programy a ich akúkoľvek revíziu alebo rozšírenie prijme Komisia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s postupom stanoveným v článku 22 a za podmienok uvedených v článkoch 22a a 22b. Tam, kde je to vhodné, sa vytvoria na základe konzultácií s dotknutými partnerskými krajinami alebo regiónmi.

"

5.  v článku 8 sa odsek 3 nahrádza takto:"

3.  Ročné akčné programy a ich akúkoľvek revíziu alebo rozšírenie prijme Komisia s prihliadnutím na stanoviská Európskeho parlamentu a Rady.

"

  6. v článku 9 sa odseky 3 a 4 nahrádzajú takto:"

3.  Osobitné opatrenia, náklady na ktoré sú vyššie ako 5 000 000 EUR, prijme Komisia s prihliadnutím na stanoviská Európskeho parlamentu a Rady.

4.  O prijatí osobitných opatrení, náklady na ktoré sú najviac 5 000 000 EUR, Komisia informuje Európsky parlament a Radu do jedného mesiaca.

"

7.  v článku 17 sa odseky 4 a 5 nahrádzajú takto:"

4.  V prípade opatrení výnimočnej pomoci a programov dočasnej reakcie uvedených v článku 6 a v prípade opatrení prijatých na účely dosiahnutia cieľov uvedených v článku 4 bod 3 je účasť na obstarávaní alebo prideľovaní grantových dohôd otvorená na globálnom základe.

5.  V prípade opatrení prijatých na účely dosiahnutia cieľov uvedených v článku 4 body 1 a 2 je účasť na obstarávaní alebo prideľovaní grantových dohôd otvorená a pravidlá pôvodu sa rozširujú na všetky fyzické alebo právnické osoby rozvojovej krajiny alebo krajiny v procese transformácie, v zmysle vymedzenia zo strany OECD, a ba fyzické alebo právnické osoby akejkoľvek inej krajiny oprávnenej na základe príslušnej stratégie.

"

  8. článok 21 sa nahrádza takto:"

Článok 21

Hodnotenie

Komisia pravidelne zhodnotí výsledky a účinnosť politík a programov a účinnosť programovania s cieľom uistiť sa, či boli ciele dosiahnuté, a umožniť navrhnutie odporúčaní na účely zlepšenia operácií v budúcnosti. Komisia zašle dôležité hodnotiace správy na prerokovanie Európskemu parlamentu a Rade. Tieto výsledky sa prejavia pri navrhovaní programu a rozdeľovaní zdrojov.

"

  9. článok 22 sa nahrádza takto:

Článok 22

Výkon delegovania právomocí

1.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 3 a článku 7 ods. 7 sa udeľuje Komisii na obdobie uplatňovania tohto nariadenia.

2.  Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

3.  Právomoc prijímať delegované akty udelená Komisii podlieha podmienkam stanoveným v článkoch 22b a 22c.

Článok 22a

Odvolanie delegovania právomoci

1.  Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článku 7 ods. 3 a článku 7 ods. 7 kedykoľvek odvolať.

2.  Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť, či delegovanie právomoci odvolať, vyvinie úsilie na účely informovania druhej inštitúcie a Komisie v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia , pričom uvedie delegované právomoci, ktorých by sa odvolanie mohlo týkať, a možné dôvody odvolania.

3.  Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí v ňom uvedených. Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 22b

Námietky voči delegovaným aktom

1.  Európsky parlament alebo Rada môžu voči delegovanému aktu vzniesť námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa jeho oznámenia.

Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

2.  Ak do uplynutia lehoty uvedenej v odseku 1 Európsky parlament ani Rada nevzniesli námietku voči delegovanému aktu, tento akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je v ňom stanovený.

Delegovaný akt sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím uvedenej lehoty, ak Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietku.

3.  Delegovaný akt nenadobudne účinnosť v prípade, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu vzniesli námietku v lehote uvedenej v odseku 1. Inštitúcia, ktorá vznesie námietku voči delegovanému aktu, uvedie dôvody jej vznesenia.

10.  článok 24 sa nahrádza takto:"

Článok 24

Finančné krytie

Finančné krytie na vykonávanie tohto nariadenia v období rokov 2007 – 2013 je 2 062 000 000 EUR. Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v rámci limitov finančného rámca.

V období rokov 2007 – 2013:

   a) najviac 10 percent finančného krytia sa vyčlení na opatrenia, na ktoré sa vzťahuje článok 4 bod 1;
   b) najviac 15 percent finančného krytia sa vyčlení na opatrenia, na ktoré sa vzťahuje článok 4 bod 2;
   c) najviac 10 percent finančného krytia sa vyčlení na opatrenia, na ktoré sa vzťahuje článok 4 bod 3, ak je príslušná suma v súlade so súčasnou revíziou Partnerstva EÚ na budovanie mieru a vnútornými zdrojmi.

"

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Pozícia Európskeho parlamentu z 21. októbra 2010.
(2) Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 1.
(3) Vec C-91/05, Komisia/Rada, Zb. 2008, s. I-3651.


Nástroj financovania rozvojovej spolupráce ***I
PDF 329kWORD 75k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 21. októbra 2010 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce, a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1889/2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (KOM(2009)0194 – C7-0043/2009 – 2009/0060A(COD))
P7_TA(2010)0379A7-0078/2009

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2009)0194),

–  so zreteľom na článok 251 ods. 2, článok 179 ods. 1 a článok 181a, prvý odsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0043/2009),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 209 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A7-0078/2009),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 21. októbra 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce ▌

P7_TC1-COD(2009)0060A


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 209 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(1),

keďže:

(1)  S cieľom zlepšiť efektívnosť a transparentnosť vonkajšej pomoci Spoločenstva bol v roku 2006 ustanovený nový rámec, ktorý upravuje plánovanie a poskytovanie pomoci. Zahŕňa nariadenie Rady (ES) č. 1085/2006 zo 17. júla 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA)(2), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1638/2006 z 24. októbra 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva a partnerstva(3), nariadenie Rady (ES) č. 1934/2006 z 21. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami(4), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1717/2006 z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj stability(5), nariadenie Rady (Euratom) č. 300/2007 z 19. februára 2007, ktorým sa ustanovuje nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti(6), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2006 z 20. decembra 2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete(7) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce(8).

(2)  Pri vykonávaní nariadenia (ES) č. 1905/2006 sa vyskytli nezrovnalosti, pokiaľ ide o výnimky zo zásady neoprávnenosti daní, ciel a iných poplatkov na financovanie Únie. Navrhuje sa preto zmeniť a doplniť príslušné ustanovenia uvedeného nariadenia na účely jeho zosúladenia s ostatnými nástrojmi.

(3)  Komisia by mala byť splnomocnená na prijatie delegovaných aktov v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o geografické strategické dokumenty, viacročné orientačné programy a strategické dokumenty pre tematické programy, pretože dopĺňajú nariadenie (ES) č. 1905/2006 a majú všeobecnú platnosť. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila konzultácie aj na expertnej úrovni.

(4)  V súlade s článkom 5 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie stanoveného cieľa.

(5)  Nariadenie (ES) č. 1905/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 1905/2006 sa mení a dopĺňa takto:

1.   v článku 17 ods. 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

Ďalšie pokyny pre rozdelenie celkovej sumy medzi príjemcov stanoví Komisia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 35 a za podmienok ustanovených v článkoch 35a a 35b .

"

2.   článok 21 sa nahrádza takto:"

Článok 21

Prijatie strategických plánov a viacročných orientačných programov

Strategické plány a viacročné orientačné programy uvedené v článkoch 19 a 20 a všetky ich revízie uvedené v článku 19 ods. 2 a v článku 20 ods. 1, ako aj sprievodné opatrenia uvedené v článku 17, prijme Komisia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 35 a za podmienok ustanovených v článkoch 35a a 35b.

"

3.   v článku 22 sa odsek 3 nahrádza takto:"

3.   Ročné akčné programy prijíma Komisia s prihliadnutím na stanoviská Európskeho parlamentu a Rady.

"

4.   v článku 23 sa odseky 3 a 4 nahrádzajú takto:"

3.   Ak náklady na takéto opatrenia prekročia sumu 10 miliónov EUR, Komisia ich prijíma s prihliadnutím na stanoviská Európskeho parlamentu a Rady. Pokiaľ ide o osobitné opatrenia s nákladmi nižšími ako 10 miliónov EUR, Komisia ich zašle pre informáciu Európskemu parlamentu a Rade do jedného mesiaca od prijatia rozhodnutia.

4.   Zmeny a doplnenia osobitných opatrení, ako sú technické úpravy, predĺženie doby vykonávania, prerozdelenie finančných prostriedkov v rámci predpokladaného rozpočtu či zvýšenie alebo zníženie rozpočtu o menej ako 20 % pôvodného rozpočtu, ak tieto zmeny a doplnenia neovplyvnia pôvodné ciele stanovené rozhodnutím Komisie, sa oznámia do jedného mesiaca Európskemu parlamentu a Rade.

"

5.   v článku 25 sa odsek 2 nahrádza takto:"

2.  Pomoc Únie sa v zásade nepoužije na platenie daní, odvodov alebo poplatkov v prijímajúcich krajinách.

"

6.   v článku 33 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:"

1.   Komisia pravidelne monitoruje a reviduje svoje programy a hodnotí výsledky vykonávania geografických a tematických politík a programov, ako aj odvetvových politík a účinnosť plánovania, v prípade potreby prostredníctvom nezávislých vonkajších hodnotení, aby sa uistila, či splnili ciele, a aby mohla sformulovať odporúčania na účely skvalitnenia budúcich operácií. Náležite sa zohľadnia návrhy Európskeho parlamentu, národných parlamentov alebo Rady na nezávislé vonkajšie hodnotenie. Osobitná pozornosť sa venuje sociálnym sektorom a pokroku v dosahovaní RCM.

2.   Komisia zasiela svoje hodnotiace správy pre informáciu Európskemu parlamentu a Rade. Tieto výsledky sa využijú pri tvorbe programu a rozdeľovaní zdrojov.

"

  7. v článku 34 sa odsek 1 nahrádza takto:"

1.   Komisia preskúma pokrok dosiahnutý pri vykonávaní opatrení prijatých podľa tohto nariadenia a predloží Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o vykonávaní a výsledkoch a podľa možnosti hlavných výsledkoch a dosahu pomoci. Túto správu predloží aj národným parlamentom, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

"

8.   článok 35 sa nahrádza takto:"

Článok 35

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 17 ods. 2 a článku 21 sa Komisii udeľuje na obdobie uplatňovania tohto nariadenia.

2.   Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

3.   Právomoc prijímať delegované akty udelená Komisii podlieha podmienkam stanoveným v článkoch 35a a 35b.

Článok 35a

Odvolanie delegovania právomoci

1.   Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článku 17 ods. 2 a  článku 21 kedykoľvek odvolať.

2.   Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť, či delegovanie právomocí odvolať, vyvinie úsilie na účely informovania druhej inštitúcie a Komisie v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie delegované právomoci, ktorých by sa mohlo odvolanie týkať, a možné dôvody odvolania.

3.   Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí v ňom uvedených. Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 35b

Námietky voči delegovaným aktom

1.   Európsky parlament alebo Rada môžu voči delegovanému aktu vzniesť námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa jeho oznámenia.

Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

2.   Ak do uplynutia lehoty uvedenej v odseku 1 Európsky parlament ani Rada nevzniesli námietku voči delegovanému aktu, tento akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je v ňom stanovený.

Delegovaný akt sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím uvedenej lehoty, ak Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietku.

3.   Delegovaný akt nenadobudne účinnosť v prípade, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu vzniesli námietku v lehote uvedenej v odseku 1. Inštitúcia, ktorá vznesie námietku voči delegovanému aktu, uvedie dôvody jej vznesenia.

"

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Pozícia Európskeho parlamentu z 21. októbra 2010.
(2) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 82.
(3) Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 405, 30.12.2006, s. 41.
(5) Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 81, 22.3.2007, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41.


Nástroj financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete ***I
PDF 323kWORD 69k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 21. októbra 2010 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1889/2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (KOM(2009)0194 – C7-0158/2009 – 2009/0060B(COD))
P7_TA(2010)0380A7-0188/2010

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2009)0194),

–  so zreteľom na článok 251 ods. 2, článok 179 ods. 1 a článok 181a Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0158/2009),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3, článok 209 ods. 1 a článok 212 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0188/2010),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Euróspkeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 21. októbra 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2010, ▌ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1889/2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete

P7_TC1-COD(2009)0060B


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 209 ods. 1 a článok 212,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(1),

keďže:

(1)  S cieľom zlepšiť efektívnosť a transparentnosť vonkajšej pomoci Spoločenstva bol v roku 2006 ustanovený nový rámec, ktorý upravuje plánovanie a poskytovanie príslušných činností. Zahŕňa nariadenie Rady (ES) č. 1085/2006 zo 17. júla 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA)(2), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1638/2006 z 24. októbra 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva a partnerstva(3), nariadenie Rady (ES) č. 1934/2006 z 21. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami(4), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1717/2006 z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj stability(5), nariadenie Rady (Euratom) č. 300/2007 z 19. februára 2007, ktorým sa ustanovuje nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti(6), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2006 z 20. decembra 2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete(7) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce(8).

(2)  Z implementácie týchto nariadení vyplynul nesúlad, pokiaľ ide o výnimku zo zásady neoprávnenosti daní, ciel a iných daňových poplatkov na financovanie Úniou. Z tohto dôvodu sa navrhuje zmeniť a doplniť príslušné ustanovenia nariadenia (ES) ▌ č. 1889/2006 na účely jeho zosúladenia s ostatnými nástrojmi.

(3)   Komisia by mala mať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o strategické dokumenty, pretože tieto strategické dokumenty dopĺňajú nariadenie (ES) č. 1889/2006 a majú všeobecnú pôsobnosť. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie aj na expertnej úrovni.

(4)  V súlade s článkom 5 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie stanoveného cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 1889/2006 sa mení a dopĺňa takto:

(1)  V článku 5 sa odsek 3 nahrádza takto:"

3.   Strategické dokumenty a ich preskúmania alebo predĺženie ich platnosti prijíma Komisia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 17 a za podmienok ustanovených v článkoch 17a a 17b.

"

(2)  V článku 6 sa odsek 3 nahrádza takto:"

3.   Ročné akčné programy, ako aj ich preskúmania alebo predĺženie ich platnosti prijíma Komisia so zohľadnením stanovísk Európskeho parlamentu a Rady.

"

(3)  V článku 7 sa odseky 3 a 4 nahrádzajú takto:"

Ak sa náklady na takého opatrenia rovnajú alebo prekročia hodnotu 3 000 000 EUR, Komisia ich prijme so zohľadnením stanovísk Európskeho parlamentu a Rady.

4.   V prípade osobitných opatrení, ktorých náklady nepresiahnu hodnotu 3 000 000 EUR, Komisia zašle takéto opatrenia do 10 pracovných dní po prijatí svojho rozhodnutia pre informáciu Európskemu parlamentu a Rade.

"

(4)  V článku 9 sa odsek 2 nahrádza takto:"

Komisia pravidelne informuje Európsky parlament a Radu o vykonaných ad hoc opatreniach.

"

(  5) V článku 13 sa odsek 6 nahrádza takto:"

6.  Pomoc Únie sa v zásade nevyužíva na platbu daní, ciel ani poplatkov v prijímajúcich krajinách.

"

(6)  V článku 16 sa odsek 2 nahrádza takto:"

2.   Komisia zašle svoje hodnotiace správy pre informáciu Európskemu parlamentu a Rade. Výsledky sa spätne premietnu do návrhu programu a do rozdelenia finančných prostriedkov.

"

(7)  Článok 17 sa nahrádza takto:"

Článok 17

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 3 sa Komisii udeľuje na obdobie uplatňovania tohto nariadenia.

2.   Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

3.   Právomoc prijímať delegované akty udelená Komisii podlieha podmienkam stanoveným v článkoch 17a a 17b.

Článok 17a

Odvolanie delegovania právomoci

1.   Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článku 5 kedykoľvek odvolať.

2.   Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť, či delegovanie právomoci odvolať, vyvinie úsilie na účely informovania druhej inštitúcie a Komisie v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie delegované právomoci, ktorých by sa odvolanie mohlo týkať, a možné dôvody odvolania.

3.   Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí v ňom uvedených. Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 17b

Námietky voči delegovaným aktom

1.   Európsky parlament alebo Rada môžu voči delegovanému aktu vzniesť námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa jeho oznámenia.

Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

2.   Ak do uplynutia lehoty uvedenej v odseku 1 Európsky parlament ani Rada nevzniesli námietku voči delegovanému aktu, tento akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je v ňom stanovený.

Delegovaný akt sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím uvedenej lehoty, ak Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietku.

3.  Delegovaný akt nenadobudne účinnosť v prípade, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu vzniesli námietku v lehote uvedenej v odseku 1. Inštitúcia, ktorá vznesie námietku voči delegovanému aktu, uvedie dôvody jej vznesenia.

"

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Pozícia Európskeho parlamentu z 21.októbra 2010.
(2) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 82.
(3) Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 405, 30.12.2006, s. 41.
(5) Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 81, 22.3.2007, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41.


Nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami ***I
PDF 456kWORD 136k
Uznesenie
Zjednotený text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 21. októbra 2010 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1934/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami (KOM(2009)0197 – C7-0101/2009 – 2009/0059(COD))
P7_TA(2010)0381A7-0052/2010

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2009)0197),

–  so zreteľom na článok 181a Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0101/2009),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3, článok 207 ods. 2 a článok 209 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj a Výboru pre rozpočet (A7-0052/2010),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  považuje návrh za zlučiteľný s viacročným finančným rámcom na obdobie 2007 – 2013; pripomína však, že o ročných rozpočtových prostriedkoch na obdobie 2010 – 2013 rozhodne rozpočtový orgán v rámci ročného rozpočtového postupu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

4.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 21. októbra 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1934/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami

P7_TC1-COD(2009)0059


[Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3, pokiaľ nie je uvedené inak]

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 ods. 2 a článok 209 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(1),

keďže:

(1)  Od roku 2007 Spoločenstvo racionalizuje svoju geografickú spoluprácu s rozvojovými krajinami v Ázii, Strednej Ázii a Latinskej Amerike a s Irakom, Iránom, Jemenom a Južnou Afrikou v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce(2).

(2)  Hlavným a preklenujúcim cieľom nariadenia (ES) č. 1905/2006 je odstránenie chudoby prostredníctvom plnenia rozvojových cieľov tisícročia. Rozsah spolupráce v prípade geografických programov s rozvojovými krajinami, územiami a regiónmi stanovený v nariadení je navyše konkrétne obmedzený len na financovanie opatrení spĺňajúcich kritéria pre oficiálnu rozvojovú pomoc (kritériá ODA) stanovené Výborom pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD/DAC).

(3)  Je v záujme Únie ďalej prehlbovať vzťahy s príslušnými rozvojovými krajinami, ktoré sú významnými partnermi dvojstrannej spolupráce a aktérmi na viacstranných fórach a v celosvetovom riadení, v prípade ktorých má Únia strategický záujem na posilňovaní rôznorodých väzieb, najmä v oblasti hospodárskej, obchodnej, akademickej a vedeckej výmeny. Únia preto potrebuje finančný nástroj umožňujúci financovanie takýchto opatrení, ktoré v zásade nespĺňajú podmienky oficiálnej rozvojovej pomoci podľa kritérií ODA, majú však rozhodujúci význam pre upevňovanie vzťahov a významne prispievajú k pokroku a rozvoju príslušných rozvojových krajín.

(4)  Na tento účel boli v rámci rozpočtových postupov v rokoch 2007 a 2008 s cieľom posilniť spoluprácu v súlade s článkom 49 ods. 6 písm. b) nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(3) (nariadenie o rozpočtových pravidlách), vytvorené štyri prípravné akcie: prípravná akcia obchodných a vedeckých výmen s Indiou; prípravná akcia obchodných a vedeckých výmen s Čínou; spolupráca s krajinami strednej príjmovej skupiny v Ázii a spolupráca s krajinami strednej príjmovej skupiny v Latinskej Amerike. Podľa uvedeného článku musí byť legislatívny postup nadväzujúci na prípravné akcie ukončený pred koncom tretieho rozpočtového roka.

(5)  Ciele a ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 1934/2006(4) umožňujú pokračovať v intenzívnej spolupráci s krajinami, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1905/2006. Na tento účel je potrebné rozšíriť geografický rozsah pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1934/2006 a stanoviť finančné krytie spolupráce s týmito rozvojovými krajinami.

(6)  Geografickým rozšírením pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1934/2006 sa príslušné rozvojové krajiny stávajú predmetom dvoch odlišných finančných nástrojov pre vonkajšiu činnosť. Malo by sa zabezpečiť, aby oba tieto finančné nástroje zostali od seba prísne oddelené. V rámci nariadenia (ES) č. 1905/2006 sa budú financovať opatrenia, ktoré spĺňajú kritériá ODA, zatiaľ čo nariadenie (ES) č. 1934/2006 sa bude vzťahovať výlučne na opatrenia, ktoré v zásade tieto kritériá nespĺňajú. Okrem toho treba zabezpečiť, aby sa geografickým rozšírením pôsobnosti tohto nariadenia na krajiny, na ktoré sa dosiaľ vzťahovalo nariadenie (ES) č. 1934/2006, t. j. industrializované krajiny a územia a iné krajiny a územia s vysokými príjmami, neocitli v horšom postavení, zvlášť pokiaľ ide o finančnú stránku.

(7)  Keďže hospodárska kríza vyvolala napätú rozpočtovú situáciu v celej Únii a navrhované rozšírenie sa týka krajín, ktoré v niektorých prípadoch dosiahli konkurencieschopnosť porovnateľnú s Úniou a priemernú životnú úroveň podobnú ako v niektorých členských štátoch, spolupráca EÚ by mala zohľadniť úsilie, ktoré tieto krajiny, ktoré sú príjemcami pomoci, vyvíjajú na dodržiavanie medzinárodných dohôd v rámci Medzinárodnej organizácie práce, a úsilie podieľať sa na svetových cieľoch znižovania emisií skleníkových plynov.

(8)  Pri preskúmaní implementácie finančných nástrojov pre vonkajšiu činnosť sa zistila nejednotnosť v ustanoveniach, ktorými sa náklady týkajúce sa daní, cla alebo iných poplatkov vylučujú ako neoprávnené. V záujme jednotnosti sa navrhuje uviesť tieto ustanovenia do súladu s ostatnými nástrojmi.

(9)  Komisia by mala byť splnomocnená na prijímanie delegovaných aktov v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o viacročné programy spolupráce, pretože tieto programy dopĺňajú nariadenie (ES) č. 1934/2006 a sú všeobecne uplatniteľné. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočňovala náležité konzultácie vrátane konzultácií s expertmi.

(10)  Nariadenie (ES) č. 1934/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 1934/2006 sa mení a dopĺňa takto:

1.  názov nariadenia sa nahrádza takto:"

Nariadenie Rady (ES) č. 1934/2006 z 21. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami a s rozvojovými krajinami, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1905/2006, pre činnosti mimo oficiálnej rozvojovej pomoci‚;

"

2.  články 1 až 3 sa nahrádzajú takto:"

‚Článok 1

Cieľ

1.  Na účely tohto nariadenia industrializované krajiny a územia a iné krajiny a územia s vysokými príjmami sú krajiny a územia uvedené v prílohe I tohto nariadenia a rozvojové krajiny sú krajiny, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce*, a ktoré sú uvedené v prílohe II tohto nariadenia. Na tieto krajiny sa ďalej odkazuje ako na ‚partnerské krajiny‘.

Financovanie Únie podľa tohto nariadenia podporuje hospodársku, finančnú, technickú, kultúrnu a akademickú spoluprácu v oblastiach stanovených v článku 4, ktoré patria do rozsahu jej právomoci, s partnerskými krajinami. Cieľom nariadenia je financovanie opatrení, ktoré v zásade nespĺňajú kritéria pre oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) ustanovené Výborom pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD/DAC).

2.  Hlavným cieľom spolupráce s partnerskými krajinami ▌je konkrétnym spôsobom reagovať na potrebu posilnenia väzieb a užšie s nimi spolupracovať na dvojstrannom, regionálnom alebo viacstrannom základe, aby sa vytvorilo priaznivejšie a transparentnejšie prostredie na rozvoj vzťahov medzi Úniou a partnerskými krajinami v súlade so zásadami, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť Únie, ako sú stanovené v zmluve. Týka sa to okrem iného podpory demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, zásad právneho štátu, ako aj dôstojnej práce, dobrej správy vecí verejných a ochrany životného prostredia, aby sa tak prispelo k pokroku a účasti na procesoch trvaloudržateľného rozvoja v partnerských krajinách.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  ▌ Spolupráca je zameraná na partnerské krajiny s cieľom posilniť dialóg a zblíženie a vymieňať si a podporovať podobné politické, hospodárske a inštitucionálne štruktúry a hodnoty. Únia sa zameriava aj na zintenzívnenie spolupráce a výmen so stálymi alebo s čoraz dôležitejšími partnermi dvojstrannej spolupráce a aktérmi na viacstranných fórach a v celosvetovom riadení. Spolupráca sa týka aj partnerov, pri ktorých má Únia strategický záujem o posilňovanie väzieb a šírenie svojich hodnôt, ako sú stanovené v zmluve.

2.  ▌ V plne opodstatnených prípadoch a v záujme zabezpečenia harmonizácie a účinnosti financovania Únie a podpory regionálnej spolupráce môže Komisia pri prijímaní ročných akčných programov uvedených v článku 6 rozhodnúť, že na poskytnutie podpory pre opatrenia v rámci tohto nariadenia sú oprávnené aj krajiny neuvedené v prílohách, ak má projekt alebo program, ktorý sa má realizovať, regionálnu alebo cezhraničnú povahu. Ustanovenia v tomto zmysle sa uvádzajú vo viacročných programoch spolupráce uvedených v článku 5.

3.  Komisia mení a dopĺňa zoznamy v prílohách I a II v súlade s pravidelnými revíziami zoznamu rozvojových krajín vykonanými Výborom pre rozvojovú pomoc OECD a informuje o tom Európsky parlament a Radu.

4.  Pokiaľ ide o financovanie Únie podľa tohto nariadenia, treba v prípade potreby venovať osobitnú pozornosť dodržiavaniu základných pracovných noriem Medzinárodnej organizácie práce partnerskými krajinami a ich úsiliu o zníženie emisií skleníkových plynov.

5.  Pokiaľ ide o krajiny uvedené v prílohe II tohto nariadenia, prísne sa dodržiava súlad politík s opatreniami financovanými podľa nariadenia (ES) č. 1905/2006 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1337/2008 zo 16. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje nástroj rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravínv rozvojových krajinách**.

Článok 3

Všeobecné zásady

1.  Únia sa zakladá na zásadách, ako je sloboda, demokracia, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd a právny štát, a prostredníctvom dialógu a spolupráce sa usiluje posilňovať, rozvíjať a upevňovať oddanosť týmto zásadám v partnerských krajinách.

2.  Pri vykonávaní tohto nariadenia sa pri formovaní spolupráce s partnerskými krajinami uplatňuje diferencovaný prístup, aby sa vo vhodných prípadoch zohľadňovali ich hospodárske, sociálne a politické situácie, ako aj špecifické záujmy, stratégie a priority Únie.

3.  Opatrenia financované podľa tohto nariadenia zahŕňajú oblasti spolupráce stanovené najmä v nástrojoch, dohodách, vyhláseniach a akčných plánoch Únie a partnerských krajín, ako aj oblasti súvisiace so osobitnými záujmami a prioritami Únie a musia byť s nimi v súlade.

4.  Pri opatreniach financovaných podľa tohto nariadenia sa Únia snaží zabezpečiť súlad s ostatnými oblasťami svojej vonkajšej činnosti, ako aj s ostatnými príslušnými politikami Únie, predovšetkým v oblasti rozvojovej spolupráce. Tento súlad sa zabezpečí pri formulovaní politík, strategickom plánovaní a pri programovaní a vykonávaní opatrení.

5.  Opatrenia financované podľa tohto nariadenia dopĺňajú a podporujú snahy členských štátov a iných verejných orgánov Únie v oblasti obchodných vzťahov a kultúrnych, akademických a vedeckých výmen.

6.  Komisia informuje Európsky parlament a má s ním pravidelnú výmenu názorov.

_________________

* Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41.

** Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 62.

"

  3. článok 4 sa mení a dopĺňa takto:

   a) úvodná časť sa nahrádza takto:"
Financovanie zo strany Únie podporuje akcie spolupráce v súlade s článkom 1 a je v súlade s celkovým účelom, rozsahom pôsobnosti, cieľmi a všeobecnými zásadami tohto nariadenia. Financovanie Únie sa vzťahuje na akcie, ktoré v zásade nespĺňajú kritériá ODA a ktoré môžu zahŕňať regionálny rozmer, v týchto oblastiach spolupráce:"
   b) body 1 až 5 sa nahrádzajú takto:"
   1. podpora spolupráce, partnerstiev a spoločných podnikov hospodárskych, sociálnych, kultúrnych, akademických a vedeckých subjektov v Únii a partnerských krajinách;
   2. stimulácia dvojstranného obchodu, investičných tokov a hospodárskych partnerstiev vrátane zamerania na malé a stredné podniky;
   3. podpora dialógu medzi politickými, hospodárskymi, sociálnymi a kultúrnymi subjektmi a inými mimovládnymi organizáciami v príslušných odvetviach v Únii a partnerských krajinách;
   4. podpora väzieb medzi jednotlivcami, programov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj intelektuálnych výmen a posilnenie vzájomného porozumenia medzi kultúrami, najmä na úrovni rodiny, vrátane opatrení na zabezpečenie a posilnenie účasti Únie v programe Erasmus Mundus a účasti na európskych vzdelávacích veľtrhoch;
     5. podpora projektov spolupráce v oblastiach, ako je napríklad výskum, veda a technika, šport a kultúra, energia (najmä energia z obnoviteľných zdrojov), doprava a životné prostredie (vrátane zmeny klímy), colných, finančných, právnych otázok a otázok týkajúcich sa oblasti ľudských práv a iných oblastí spoločného záujmu Únie a partnerských krajín;
"
   c) bod 7 sa nahrádza takto:"
   7. podpora osobitných iniciatív vrátane výskumnej práce, štúdií, pilotných programov alebo spoločných projektov zameraných na účinné a pružné plnenie úloh v oblasti spolupráce, ktoré vyplývajú z vývoja dvojstranných vzťahov Únie s partnerskými krajinami alebo ktoré sú zamerané na stimuláciu ďalšieho prehlbovania a rozširovania dvojstranných vzťahov s nimi.
"

4.   v článku 5 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:"

2.  Viacročné programy spolupráce sa vzťahujú na obdobie, ktorého dĺžka nepresiahne dobu platnosti tohto nariadenia. Stanovia sa v nich osobitné záujmy a priority Únie, všeobecné ciele a očakávané výsledky. Najmä v súvislosti s  programom Erasmus Mundus sa programy zameriavajú na čo najvyváženejšie geografické pokrytie. Taktiež sa v nich stanovia oblasti vybrané na finančnú pomoc Únie a uvedie sa v nich orientačné rozdelenie finančných prostriedkov na dotknuté obdobie, a to celkové, medzi jednotlivé prioritné oblasti a jednotlivé partnerské krajiny alebo skupiny partnerských krajín. V prípade potreby sa toto rozdelenie môže uviesť vo forme rozmedzia. Viacročné programy spolupráce sa revidujú v polovici trvania alebo v prípade potreby ad hoc.

3.  Viacročné programy spolupráce, ako aj všetky ich revízie, prijíma Komisia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 14a a za podmienok ustanovených v článkoch 14b a 14c.

"

5.  článku 6 sa mení a dopĺňa takto:

   a) odsek 1 sa nahrádza takto:"
1.  Komisia prijíma ročné akčné programy vypracované na základe viacročných programov spolupráce uvedených v článku 5 a súbežne ich postupuje Európskemu parlamentu a Rade."
   b) odsek 3 sa nahrádza takto:"
3.  Ročné programy akcií prijíma Komisia s prihliadnutím na stanoviská Európskeho parlamentu a Rady. Tento postup sa nemusí použiť pri zmenách a doplneniach akčných programov, ako sú technické úpravy, predĺženie doby vykonávania, prerozdelenie finančných prostriedkov medzi plánované operácie v rámci predpokladaného rozpočtu či zvýšenie alebo zníženie rozpočtu o menej ako 20 % pôvodného rozpočtu, ak sú tieto zmeny a doplnenia v súlade s pôvodnými cieľmi stanovenými v akčných programoch.‚."
  

[Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4]

6.   článok 7 sa mení a dopĺňa takto:

   a) písmená e) a f) sa nahrádzajú takto:"
   'e) spoločné orgány vytvorené partnerskými krajinami, regiónmi a Úniou;
   f) inštitúcie a orgány Únie, pokiaľ vykonávajú podporné opatrenia uvedené v článku 9;
"
   b) dopĺňajú sa tieto odseky:"
1a.  Opatrenia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci*, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1717/2006 z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj stability** alebo nariadenie (ES) č. 1905/2006, a ktoré sú oprávnené na financovanie podľa uvedených nariadení, sa nefinancujú podľa tohto nariadenia.
1b.  Finančné prostriedky Únie sa podľa tohto nariadenia nepoužívajú na financovanie obstarávania zbraní alebo streliva ani na operácie vojenského alebo obranného charakteru.
_____________
* Ú. v. ES L 163, 2.7.1996, s. 1.
** Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 1."

7.  v článku 8 sa odsek 3 nahrádza takto:"

3.  Financovanie Únie sa v žiadnom prípade nepoužije na platenie daní, cla alebo poplatkov v partnerských krajinách.

"

8.   článok 9 sa mení a dopĺňa takto:

   a) odsek 1 sa nahrádza takto:"
1.  Z finančnej pomoci Únie sa môžu hradiť výdavky spojené s prípravou, plnením, monitorovaním, auditom a hodnotením priamo potrebným na vykonávanie nariadenia a dosiahnutie jeho cieľov, ako aj všetky ostatné výdavky na administratívu alebo technickú pomoc, ktoré Komisia vrátane jej delegácií v partnerských krajinách môže vynaložiť na riadenie operácií financovaných podľa tohto nariadenia."
   b) odsek 3 sa nahrádza takto:"
3.  Komisia prijíma podporné opatrenia, ktoré nie sú súčasťou viacročných programov spolupráce, a súbežne ich postupuje Európskemu parlamentu a Rade."

9.   článok 12 sa mení a dopĺňa takto:

   a) názov sa nahrádza takto:"
Ochrana finančných záujmov Únie"
   b) odsek 1 sa nahrádza takto:"
1.  Všetky dohody vyplývajúce z tohto nariadenia musia obsahovať ustanovenia, ktoré v súlade s nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Spoločenstva* a (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou za účelom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi** a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)*** zabezpečujú ochranu finančných záujmov Únie, najmä pokiaľ ide o nezrovnalosti, podvody, korupciu a akúkoľvek inú nezákonnú činnosť.
_________________________
* Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.
** Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.
*** Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1."
   c) odsek 2 sa nahrádza takto:"
2.  Dohody výslovne oprávňujú Komisiu a Dvor audítorov vykonávať audity vrátane auditov dokladov alebo auditov na mieste u akéhokoľvek zmluvného dodávateľa alebo subdodávateľa, ktorý prijal finančné prostriedky Únie. Tiež výslovne oprávňujú Komisiu vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste v súlade s nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96."

10.  článok 13 sa nahrádza takto:"

Článok 13

Hodnotenie

1.  Komisia pravidelne hodnotí akcie a programy financované podľa tohto nariadenia, v prípade potreby alebo na žiadosť Európskeho parlamentu alebo Rady prostredníctvom nezávislých vonkajších hodnotení, aby sa uistila, či sa splnili ciele, a aby mohla sformulovať odporúčania na účely zlepšenia budúcich operácií. Tieto výsledky poskytnú spätnú väzbu pri tvorbe programu a rozdeľovaní zdrojov.

2.  Komisia zasiela hodnotiace správy uvedené v odseku 1 pre informáciu Európskemu parlamentu a Rade.

3.  Komisia zapojí príslušné zainteresované strany vrátane neštátnych subjektov do etapy hodnotenia spolupráce Únie ustanovenej podľa tohto nariadenia.

"

[Odsek 2 zodpovedá pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 5]

11.  článok 14 sa nahrádza takto:"

Článok 14

Výročná správa

Komisia skúma pokrok dosiahnutý pri vykonávaní opatrení prijatých podľa tohto nariadenia a predkladá Európskemu parlamentu a Rade podrobnú výročnú správu o vykonávaní tohto nariadenia. V správe sa uvedú výsledky plnenia rozpočtu a predstavia všetky financované akcie a programy, a pokiaľ je to možné, hlavné výsledky a vplyvy činností a programov spolupráce.

"

12.  vkladajú sa tieto články:"

Článok 14a

Výkon delegovania právomoci

1.  Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 5 sa udeľuje Komisii na obdobie platnosti tohto nariadenia.

2.  Komisia o delegovanom akte ihneď po jeho prijatí informuje Európsky parlament a Radu.

3.  Právomoc na prijímanie delegovaných aktov sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v článkoch 14b a 14c.

Článok 14b

Odvolanie delegovania právomoci

1.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 5 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať.

2.  Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť o odvolaní delegovanej právomoci sa snaží informovať ostatné inštitúcie a Komisiu v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia a uvedie, ktoré delegované právomoci majú byť odvolané a možné dôvody na ich odvolanie.

3.   Rozhodnutie o odvolaní ukončí delegovanie právomocí vymedzených v tomto rozhodnutí. Účinnosť nadobúda ihneď alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nemá vplyv na platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 14c

Námietky voči delegovaným aktom

1.  Európsky parlament alebo Rada môžu voči delegovanému aktu vzniesť námietky v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia.

Na základe podnetu Európskeho parlamentu alebo Rady môže byť táto lehota predĺžená o dva mesiace.

2.  Ak pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 1 Európsky parlament ani Rada nepredložia námietku voči delegovanému aktu, akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je v ňom stanovený.

Delegovaný akt sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím uvedenej lehoty, ak Európsky parlament, ako aj Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietky.

3.   Ak Európsky parlament alebo Rada vznesú námietku voči delegovanému aktu v lehote uvedenej v odseku 1, tento akt nenadobudne účinnosť. Inštitúcia, ktorá námietku vzniesla, uvedie dôvody vznesenia námietky voči delegovanému aktu.

"

13.  článok 15 sa vypúšťa;

14.  článok 16 sa nahrádza takto:"

Článok 16

Finančné rezervy

Finančná referenčná suma na vykonávanie tohto nariadenia v období rokov 2007 až 2013 je 172 miliónov EUR pre krajiny uvedené v prílohe I a 176 miliónov EUR pre krajiny uvedené v prílohe II. Ročné rozpočtové prostriedky na obdobie 2010 – 2013 schvaľuje rozpočtový orgán v rámci ročného rozpočtového postupu. Komisia poskytne rozpočtovému orgánu podrobné informácie o všetkých rozpočtových riadkoch a ročných rozpočtových prostriedkoch, ktoré sa majú použiť na financovanie opatrení podľa tohto nariadenia. Tieto rozpočtové prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v rámci obmedzení finančného rámca. Pritom treba zabezpečiť, aby sa industrializované krajiny a územia a iné krajiny a územia s vysokými príjmami uvedené v prílohe I neznevýhodňovali pri uplatňovaní tohto nariadenia na partnerské krajiny uvedené v prílohe II.

Rozpočtové prostriedky plánované na použitie podľa nariadenia (ES) č. 1905/2006 sa na tento účel nepoužijú.

"

[Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1CP]

15.  v prílohe sa názov nahrádza takto:"

PRÍLOHA I – Zoznam industrializovaných a iných krajín a území s vysokými príjmami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie

"

16.  dopĺňa sa nová príloha II, ktorej text sa uvádza v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po dni jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

Za Európsky parlament Za Radu

Predseda Predseda

Príloha

"

‚PRÍLOHA II

Zoznam rozvojových krajín, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie

Latinská Amerika

1.  Argentína

2.  Bolívia

3.  Brazília

4.  Čile

5.  Kolumbia

6.  Kostarika

7.  Kuba

8.  Ekvádor

9.  Salvádor

10.  Guatemala

11.  Honduras

12.  Mexiko

13.  Nikaragua

14.  Panama

15.  Paraguaj

16.  Peru

17.  Uruguaj

18.  Venezuela

Ázia

19.  Afganistan

20.  Bangladéš

21.  Bhután

22.  Kambodža

23.  Čína

24.  India

25.  Indonézia

26.  Kórejská ľudovodemokratická republika

27.  Laos

28.  Malajzia

29.  Maldivy

30.  Mongolsko

31.  Mjanmarsko/Barma

32.  Nepál

33.  Pakistan

34.  Filipíny

35.  Srí Lanka

36.  Thajsko

37.  Vietnam

Stredná Ázia

38.  Kazachstan

39.  Kirgizská republika

40.  Tadžikistan

41.  Turkménsko

42.  Uzbekistan

Stredný východ

43.  Irán

44.  Irak

45.  Jemen

Južná Afrika

46.  Južná Afrika‚.

"

(1) Pozícia Európskeho parlamentu z 21. októbra 2010.
(2) Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41.
(3) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 405, 30.12.2006, s. 41.


Nástroj financovania rozvojovej spolupráce ***I
PDF 360kWORD 131k
Uznesenie
Zjednotený text
Príloha
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 21. októbra 2010 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (KOM(2010)0102 – C7-0079/2010 – 2010/0059(COD))
P7_TA(2010)0382A7-0285/2010

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2010)0102),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 209 odsek 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0079/2010),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská národných parlamentov adresované predsedovi Európskeho parlamentu týkajúce sa súladu návrhu aktu so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre rozpočet (A7-0285/2010),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  domnieva sa, že návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady neposkytuje v dôsledku drastického zníženia rezervy v rámci stropu okruhu 4 viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013 dostatočný manévrovací priestor na to, aby sa dalo riadne čeliť prípadnej blížiacej sa kríze a reagovať na ňu;

3.  domnieva sa, že vzhľadom na to, že obchod s banánmi je dlhodobou témou, navrhované opatrenia mohli byť do viacročného finančného rámca začlenené skôr;

4.  opakuje svoj názor, že žiaden nový nástroj by sa nemal financovať prostredníctvom presunov, pretože by sa tým ohrozili aktuálne priority;

5.  pripomína, že nástroj flexibility uvedený v bode 27 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(1) (MID) umožňuje financovanie „jednoznačne špecifikovaného výdavku (...), ktorý by nebolo možné financovať v rámci stropov, ktoré sú k dispozícii“, a domnieva sa, že opatrenia týkajúce sa obchodu s banánmi sú sprievodnými opatreniami, ktoré patria do tejto kategórie;

6.  domnieva sa preto, že návrh nie je v súlade so stropom pre okruh 4 viacročného finančného rámca a vyzýva na jeho revíziu všetkými prostriedkami ustanovenými v bodoch 21 až 23 MID alebo inými spôsobmi, napríklad podľa bodov 25 a 27 MID;

7.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 21. októbra 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce

P7_TC1-COD(2010)0059


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 209 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(2),

keďže:

(1)  Rozvojová politika Únie má za cieľ zníženie a v budúcnosti aj odstránenie chudoby.

(2)  Únia, ako zmluvná strana Svetovej obchodnej organizácie (WTO), sa zaviazala začleniť otázky týkajúce sa obchodu do rozvojových stratégií a podporovať medzinárodný obchod s cieľom napredovať v rozvoji a znížiť a v dlhodobom výhľade odstrániť chudobu na celom svete.

(3)  Únia podporuje skupinu afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na ich ceste k znižovaniu miery chudoby a trvalo udržateľnému hospodárstvu a sociálnemu rozvoju, a uznáva význam ich komoditných odvetví.

(4)  Únia sa zaviazala podporovať hladkú a postupnú integráciu rozvojových krajín do svetového hospodárstva so zreteľom na trvalo udržateľný rozvoj. Krajiny AKT, ktoré sú hlavnými vývozcami banánov, môžu čeliť problémom v súvislosti s meniacimi sa obchodnými dojednaniami, najmä v dôsledku liberalizácie cla v rámci doložky najvyšších výhod (DNV) v rámci WTO a dvojstranných alebo regionálnych dohôd, ktoré už boli uzavreté alebo sa uzatvárajú medzi Úniou a krajinami Latinskej Ameriky. Preto by sa malo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce(3), doplniť o program sprievodných opatrení týkajúcich sa banánov z krajín AKT.

(5)  Opatrenia finančnej pomoci, ktoré sa majú prijať v rámci tohto programu, by sa mali zameriavať na zlepšovanie životnej úrovne obyvateľstva, ktoré žije v oblastiach, kde sa pestujú banány a podieľajúceho sa na banánovom hodnotovom reťazci, konkrétne malých farmárov a malých subjektov, ako aj na dodržiavanie noriem v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ako aj environmentálnych noriem, najmä tých, ktoré sa týkajú používania pesticídov a vystavenia voči nim, podporu adaptácie a v prípade, ak je to vhodné, aj reorganizácie oblastí závislých od vývozu banánov prostredníctvom odvetvovo špecifickej podpory rozpočtu alebo projektovo špecifických intervencií. Tieto opatrenia by sa mali zameriavať na zabezpečenie politík na zlepšenie sociálnej odolnosti, hospodárskej diverzifikácie alebo investícií do zvýšenia konkurencieschopnosti, ak je to realizovateľné, berúc do úvahy výsledky a skúsenosti získané prostredníctvom osobitného systému pomoci tradičným dodávateľom banánov z krajín AKT zriadeného v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2686/94(4) a osobitného rámca pomoci tradičným dodávateľom banánov z krajín AKT zriadeného v súlade s nariadením Rady (ES) č. 856/1999(5) a nariadením Komisie (ES) č. 1609/1999(6). Únia uznáva význam podpory spravodlivejšieho rozdelenia príjmov z banánov.

(6)  Program by mal sprevádzať adaptačný proces v krajinách AKT, ktoré v posledných rokoch vyviezli významný objem banánov do Únie a ktorých sa dotkne liberalizácia v rámci WTO(7)a dvojstranné alebo regionálne dohody, ktoré sa uzatvorili alebo sa uzatvárajú medzi Úniou a niektorými krajinami Latinskej a Strednej Ameriky. Program vychádza zo správy, ktorá sa vypracúva každé dva roky a týka sa osobitného rámca pomoci pre tradičných dodávateľov banánov z krajín AKT. Program je v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie v rámci WTO a je zameraný na reštrukturalizáciu a zlepšenie konkurencieschopnosti je teda dočasného charakteru, s ▌dobou trvania štyri roky (2010 – 2013).

(7)  Podľa vyhlásenia Komisie zo 17. marca 2010 s názvom „Dvojročná správa týkajúca sa osobitného rámca pomoci pre tradičných dodávateľov banánov z krajín AKT“, predchádzajúce programy pomoci významne prispeli k zlepšeniu schopností na úspešnú hospodársku diverzifikáciu, hoci ich celkový vplyv zatiaľ nie je možné vyčísliť a udržateľnosť vývozu banánov z krajín AKT zostáva neistá.

(8)  Komisia vykonala hodnotenie osobitného rámca pomoci a nevykonala hodnotenie vplyvu doplňujúcich opatrení pre banány (BAM).

(9)  Komisia by mala zabezpečiť účinnú koordináciu tohto programu s orientačnými regionálnymi a vnútroštátnymi programami, ktoré sa vykonávajú v prijímajúcich krajinách, najmä pokiaľ ide o realizáciu cieľov v hospodárskej, poľnohospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti.

(10)  Takmer 2 % svetového obchodu s banánmi certifikujú organizácie výrobcov ako výrobky spĺňajúce pravidlá spravodlivého obchodu. Minimálne ceny spravodlivého obchodu sú stanovené na základe výpočtu „udržateľných výrobných nákladov“, vypracovaných na základe konzultácií so zúčastnenými stranami, s cieľom internalizácie nákladov na  splnenie primeraných sociálnych a environmentálnych noriem a s cieľom vytvorenia primeraného zisku, vďaka ktorému by výrobcovia mohli investovať do dlhodobej stability ich činnosti.

(11)  S cieľom vyhnúť sa vykorisťovaniu miestnych pracovníkov, jednotlivé články výrobného reťazca v odvetví banánov by sa mali dohodnúť na spravodlivom rozdelení príjmov získaných v tomto sektore.

(12)  Komisia by mala byť splnomocnená na prijatie delegovaných aktov v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o geografické strategické dokumenty, viacročné orientačné programy, strategické dokumenty pre tematické programy a sprievodné opatrenia, pretože dopĺňajú nariadenie (ES) č. 1905/2006 a majú všeobecnú pôsobnosť. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie aj na expertnej úrovni.

(13)  Nariadenie (ES) č. 1905/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 1905/2006 sa mení a dopĺňa takto:

1.  Článok 4 sa nahrádza takto:"

Článok 4

Vykonávanie pomoci Únie

V súlade s celkovým účelom a rozsahom pôsobnosti, cieľmi a všeobecnými zásadami tohto nariadenia sa pomoc Únie vykonáva prostredníctvom geografických a tematických programov uvedených v článkoch 5 až 16 a programov uvedených v článkoch 17 a 17a.

"

2.  Vkladá sa tento článok:"

Článok 17a

Krajiny AKT, ktoré sú hlavnými dodávateľmi banánov

1.  Na krajiny AKT dodávajúce banány, ktoré sú uvedené v prílohe IIIa, sa vzťahujú výhody vyplývajúce zo sprievodných opatrení týkajúcich sa banánov. Pomoc Únie v prospech týchto krajín je zameraná na podporu procesu prispôsobenia sa vyplývajúceho z liberalizácie trhu Únie s banánmi v rámci Svetovej obchodnej organizácie. Pomoc Únie sa použije najmä na boj proti chudobe prostredníctvom zlepšovania životnej úrovne a podmienok farmárov a dotknutých osôb, v prípade potreby malých subjektov, vrátane dodržiavania noriem v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ako aj environmentálnych noriem, vrátane tých, ktoré sa týkajú používania pesticídov a vystavenia voči nim. Pomoc Únie zohľadňuje politiky a adaptačné stratégie týchto krajín, ako aj ich regionálne prostredie (ich blízkosť k najvzdialenejším regiónom Únie a zámorským krajinám a územiam) a osobitnú pozornosť venuje týmto oblastiam spolupráce:

   a) zvýšenie konkurencieschopnosti v sektore vývozu banánov, ak je to trvalo udržateľné, pri zohľadnení situácie rôznych zložiek reťazca;
   b) podpora hospodárskej diverzifikácie oblastí závislých od produkcie banánov v prípade, že takáto stratégia bude realizovateľná;
   c) riešenie širších vplyvov adaptačného procesu, ktoré môžu okrem iného súvisieť so zamestnanosťou a sociálnymi službami, využívaním pôdy a obnovou životného prostredia a makroekonomickou stabilitou.

2.  Komisia stanoví v rámci sumy uvedenej v prílohe IV maximálnu dostupnú sumu pre jednotlivú oprávnenú krajinu AKT dodávajúcu banány uvedenú v odseku 1 na základe týchto objektívnych a vážených ukazovateľov:

   a) v prvom rade obchod s banánmi s Úniou;
   b) v druhom rade význam vývozu banánov pre hospodárstvo príslušnej krajiny AKT a súčasne úroveň rozvoja príslušnej krajiny.

Stanovenie kritérií prideľovania vychádza z údajov za obdobie pred rokom 2010 týkajúcich sa obdobia, ktoré nesmie byť dlhšie ako päť rokov, a zo štúdie Komisie, ktorá vyhodnocuje vplyv dohôd uzatvorených v rámci WTO a dvojstranných alebo regionálnych dohôd, ktoré už boli uzavreté alebo sa uzatvárajú medzi Úniou a krajinami Latinskej Ameriky, ktoré sú hlavnými vývozcami banánov, na krajiny AKT.

3.  Komisia prijme viacročné stratégie podpory analogicky k článku 19 a v súlade s článkom 21. Zabezpečí, aby tieto stratégie dopĺňali geograficky zamerané strategické dokumenty príslušných krajín a aby tieto sprievodné opatrenia týkajúce sa banánov boli dočasného charakteru.

Viacročné stratégie podpory pre sprievodné opatrenia týkajúce sa banánov zahŕňajú:

   a) aktualizovaný environmentálny profil krajiny, v ktorom sa venuje osobitná pozornosť odvetviu banánov a ktorý sa sústreďuje okrem iného na pesticídy;
   b) informácie o dosiahnutých cieľoch minulých programov na podporu banánov;
   c) ukazovatele hodnotenia pokroku v oblasti podmienok vyplácania v prípade, že ako forma financovania je stanovená rozpočtová pomoc;
   d) očakávané výsledky pomoci;
   e) časový rozvrh podporných činností a rozvrh predpokladaného vyplácania pre každú prijímajúcu krajinu;
   f) spôsob, akým sa bude realizovať a monitorovať pokrok pri dodržiavaní hlavných medzinárodne uznávaných noriem Medzinárodnej organizácie práce a náležitých dohovorov v oblasti bezpečnosti a zdravia pri práci, ako aj príslušných základných environmentálnych noriem dohodnutých na medzinárodnej úrovni.

Osemnásť mesiacov pred skončením programu sa uskutoční hodnotenie programu a pokroku krajín obsahujúce odporúčania k prípadným potrebným opatreniam a ich povahe.

"

3.  Článok 21 sa nahrádza takto:"

Článok 21

Prijatie strategických plánov a viacročných orientačných programov

Strategické plány a viacročné orientačné programy uvedené v článkoch 19 a 20 a všetky ich revízie uvedené v článku 19 ods. 2 a v článku 20 ods. 1, ako aj sprievodné opatrenia uvedené v článkoch 17 a 17a, prijme Komisia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 35 a za podmienok ustanovených v článkoch 35a a 35b.

"

4.  V článku 22 sa odsek 3 nahrádza takto:"

3.   Komisia prijíma ročné akčné programy s prihliadnutím na stanoviská Európskeho parlamentu a Rady.

"

5.  V článku 23 sa odseky 3 a 4 nahrádzajú takto:"

3.   Ak náklady na takéto opatrenia prekročia sumu 10 miliónov EUR, Komisia ich prijíma s prihliadnutím na stanoviská Európskeho parlamentu a Rady. Pokiaľ ide o osobitné opatrenia s nákladmi nižšími ako 10 miliónov EUR, Komisia ich zašle pre informáciu Európskemu parlamentu a Rade do jedného mesiaca od prijatia rozhodnutia.

4.   Zmeny a doplnenia osobitných opatrení, ako sú technické úpravy, predĺženie doby vykonávania, prerozdelenie finančných prostriedkov v rámci predpokladaného rozpočtu či zvýšenie alebo zníženie rozpočtu o menej ako 20 % pôvodného rozpočtu, ak tieto zmeny a doplnenia neovplyvnia pôvodné ciele stanovené rozhodnutím Komisie, sa oznámia do jedného mesiaca Európskemu parlamentu a Rade.

"

6.  V článku 25 sa odsek 2 nahrádza takto:"

2.   Pomoc Únie sa v zásade nepoužije na platenie daní, odvodov alebo poplatkov v prijímajúcich krajinách.

"

7.  V článku 29 sa odsek 1 nahrádza takto:"

1.  Rozpočtové záväzky sa urobia na základe rozhodnutí Komisie v súlade s článkom 17a ods. 3, článkom 22 ods. 1, článkom 23 ods. 1 a s článkom 26 ods. 1.

"

8.  V článku 31 ods. 1 sa tretí pododsek nahrádza takto:"

Účasť na postupe uzatvárania zmlúv uzavretých v rámci verejného obstarávania alebo dohôd o udelení grantu financovaných v rámci tematického programu vymedzeného v článkoch 11 až 16 a programov ustanovených v článkoch 17 a 17a je otvorená pre všetky fyzické osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi rozvojovej krajiny podľa OECD/DAC a prílohy II, pre právnické osoby, ktoré majú v takejto krajine sídlo, ako aj pre fyzické a právnické osoby oprávnené na základe daného tematického programu alebo programov ustanovených v článkoch 17 a 17a. Komisia prílohu II uverejňuje a aktualizuje v súlade s pravidelnými revíziami zoznamu prijímateľov pomoci vykonanými OECD/DAC a informuje o tom Radu.

"

9.  V článku 33 sa odsek 2 nahrádza takto:"

2.   Komisia zasiela svoje hodnotiace správy pre informáciu Európskemu parlamentu a Rade. Tieto výsledky sa využijú pri tvorbe programu a rozdeľovaní zdrojov.

"

10.  Článok 35 sa nahrádza takto:"

Článok 35

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 17 ods. 2 a článkoch 17a a  21 sa Komisii udeľuje na obdobie uplatňovania tohto nariadenia.

2.   Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

3.   Právomoc prijímať delegované akty udelená Komisii podlieha podmienkam stanoveným v článkoch 35a a 35b.

Článok 35a

Odvolanie delegovania právomoci

1.   Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článku 17 ods. 2 a článkoch 17a a  21 kedykoľvek odvolať.

2.   Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť, či delegovanie právomocí odvolať, vyvinie úsilie na účely informovania druhej inštitúcie a Komisie v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie delegované právomoci, ktorých by sa mohlo odvolanie týkať, a možné dôvody odvolania.

3.   Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí v ňom uvedených. Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 35b

Námietky voči delegovaným aktom

1.   Európsky parlament alebo Rada môžu voči delegovanému aktu vzniesť námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa jeho oznámenia.

Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

2.   Ak do uplynutia lehoty uvedenej v odseku 1 Európsky parlament ani Rada nevzniesli námietku voči delegovanému aktu, tento akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je v ňom stanovený.

Delegovaný akt sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím uvedenej lehoty, ak Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietku.

3.   Delegovaný akt nenadobudne účinnosť v prípade, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu vzniesli námietku v lehote uvedenej v odseku 1. Inštitúcia, ktorá vznesie námietku voči delegovanému aktu, uvedie dôvody jej vznesenia.

"

11.  V článku 38 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:"

1.  Finančná referenčná suma na vykonávanie tohto nariadenia v období rokov 2007 – 2013 je 17 087 miliónov EUR.

2.  Orientačné výšky súm určených na jednotlivé programy uvedené v článkoch 5 až 10, 11 až 16, 17 a 17a sú ustanovené v prílohe IV. Tieto sumy sú ustanovené na obdobie rokov 2007 – 2013.

"

12.  Vkladá sa príloha IIIa, ako je obsiahnutá v prílohe I k tomuto nariadeniu.

13.  Príloha IV sa nahrádza znením uvedeným v prílohe II k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

„PRÍLOHA IIIa

Krajiny AKT, ktoré sú hlavnými dodávateľmi banánov

1.  Belize

2.  Kamerun

3.  Pobrežie Slonoviny

4.  Dominika

5.  Dominikánska republika

6.  Ghana

7.  Jamajka

8.  Svätá Lucia

9.  Svätý Vincent a Grenadíny

10.  Surinam„

PRÍLOHA II

„PRÍLOHA IV

Orientačné rozdelenie finančných prostriedkov na obdobie rokov 2007 – 2013 (v miliónoch EUR)

Spolu

17 087

Geografické programy:

10 057

Latinská Amerika

2 690

Ázia

5 187

Stredná Ázia

719

Blízky východ

481

Južná Afrika

980

Tematické programy:

5 596

Investovanie do ľudí

1 060

Životné prostredie a trvalo udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi

804

Neštátne subjekty a miestne orgány v rozvoji

1 639

Potravinová bezpečnosť

1 709

Migrácia a azyl

384

Krajiny AKT, ktoré sú krajinami protokolu o cukre

1 244

Krajiny AKT, ktoré sú hlavnými dodávateľmi banánov

190„

(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.
(2) Pozícia Európskeho parlamentu z 21. októbra 2010.
(3) Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41.
(4) Ú. v. EÚ L 286, 5.11.1994, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 108, 27.4.1999, s. 2.
(6) Ú. v. EÚ L 190, 23.7.1999, s. 14.
(7) Ženevská dohoda o obchode s banánmi, Ú. v. EÚ L 141, 9.6.2010, s. 3.


Označovanie krajiny pôvodu určitých výrobkov dovážaných z tretích krajín ***I
PDF 389kWORD 136k
Uznesenie
Zjednotený text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 21. októbra 2010 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o označovaní krajiny pôvodu určitých výrobkov dovážaných z tretích krajín (KOM(2005)0661 – C7-0048/2010 – 2005/0254(COD))
P7_TA(2010)0383A7-0273/2010

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2005)0661),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0048/2010),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0273/2010),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 21. októbra 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2011 o označovaní krajiny pôvodu určitých výrobkov dovážaných z tretích krajín

P7_TC1-COD(2005)0254


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(1),

keďže:

(1)  Únia nemá harmonizované ustanovenia ani jednotné postupy na označovanie pôvodu v Únii okrem niekoľkých konkrétnych prípadov v poľnohospodárskom sektore.

(2)  Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na dovážané priemyselné výrobky okrem výrobkov rybolovu a akvakultúry, ako sú vymedzené v článku 1 nariadenia Rady (ES) č. 104/2000 zo 17. decembra 1999 o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry(2), a takisto okrem potravín, ako sú vymedzené v článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín(3).

(3)  Mnohé podniky v Únii už dnes dobrovoľne uvádzajú označenie pôvodu.

(4)  Neexistencia pravidiel Únie a rozdiely medzi platnými systémami v členských štátoch, pokiaľ ide o uvedenie krajiny pôvodu na určitých výrobkoch, spôsobili situáciu, že v niektorých sektoroch väčšina výrobkov, ktoré sa dovážajú z tretích krajín a distribuujú v rámci trhu Únie, nie je označená vôbec alebo je označená zavádzajúcimi informáciami, pokiaľ ide o ich krajinu pôvodu. Tieto rozdiely vedú tiež k situáciám, keď je dovoz z tretích krajín nasmerovaný do niektorých špecifických vstupných miest do Únie, ktoré najviac vyhovujú vyvážajúcim krajinám.

(5)  Výsledky všeobecných konzultácií Komisie so zúčastnenými stranami (medzi ktoré patrili priemysel, dovozcovia, združenia spotrebiteľov, odbory) o možnom vypracovaní nariadenia Únie o označovaní pôvodu poukazujú na to, že spotrebitelia v Únii vo všeobecnosti veľmi dobre chápu význam označovania pôvodu, pokiaľ ide o ich informovanosť v súvislosti s bezpečnosťou a sociálnymi a environmentálnymi otázkami.

(6)  Občania Únie vnímajú právnu úpravu označovania pôvodu na úrovni Únie ako úzko prepojenú s ochranou svojho zdravia a bezpečnosti.

(7)  V rámci lisabonskej agendy si Únia stanovila za cieľ posilniť hospodárstvo Únie, okrem iného prostredníctvom zlepšenia konkurencieschopnosti priemyslu Únie v rámci svetového hospodárstva, a stratégia EÚ 2020 vychádza z tejto potreby zlepšiť konkurencieschopnosť. V prípade niektorých kategórií spotrebného tovaru sa konkurencieschopnosť môže viazať na skutočnosť, že ich výroba je v Únii spojená s dobrou povesťou, pokiaľ ide o kvalitu a prísne výrobné normy.

(8)  Pravidlá Únie pre označovanie pôvodu by posilnili konkurencieschopnosť podnikov Únie a  hospodárstva Únie ako celku, pretože by občanom a spotrebiteľom umožnili prijímať informované rozhodnutia.

(9)  Hospodársky význam označovania pôvodu v súvislosti s rozhodnutím spotrebiteľa a obchodom uznávajú vo svojich praktikách iní dôležití obchodní partneri, ktorí zaviedli požiadavky na povinné označovanie pôvodu. Vývozcovia v Únii musia spĺňať tieto požiadavky a musia označovať pôvod výrobkov, ktoré majú v úmysle vyvážať na tieto trhy.

(10)  V prípade výrobkov dovezených do Únie z tretích krajín došlo k niekoľkým zdravotným a bezpečnostným problémom. Jasné označenie pôvodu poskytne občanom Únie pri výbere viac informácií a lepšiu kontrolu, čím im poskytne ochranu pred neuváženým nákupom výrobkov eventuálne pochybnej kvality.

(11)  Colné orgány členských štátov by mali vykonávať hraničné kontroly a kontroly vykonávania tohto nariadenia prostredníctvom jednotného harmonizovaného postupu, aby sa tak znížila administratívna záťaž.

(12)  S cieľom zaručiť, aby toto nariadenie bolo účinné a vytváralo len nepatrnú administratívnu záťaž a zároveň poskytovalo podnikom Únie čo najväčšiu flexibilitu, malo by byť v súlade so systémami uvádzania výrazu „vyrobené v“, ktoré existujú na celom svete.

(13)  Únia by mala byť postavená na rovnakú úroveň ako obchodní partneri, a to zavedením rovnocenných právnych predpisov, čo takisto prispeje k predchádzaniu nepravdivým alebo zavádzajúcim tvrdeniam o pôvode určitého dovážaného tovaru.

(14)  Podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu(4) môžu spotrebitelia prisudzovať informáciám o geografickom pôvode tovaru obchodnú hodnotu. Podľa uvedenej smernice, ak nepravdivé alebo zavádzajúce informácie o geografickom pôvode vedú spotrebiteľa k tomu, aby si kúpil výrobok, ktorý by si inak nekúpil, môže to predstavovať nekalú obchodnú praktiku. V uvedenej smernici sa nestanovuje povinné uvádzanie informácií o geografickom pôvode tovaru, nie je v nej vymedzená ani koncepcia pôvodu.

(15)  Systém označovania pôvodu by umožnil spotrebiteľom identifikovať výrobky so sociálnymi, environmentálnymi a bezpečnostnými normami obvykle spojenými s krajinou pôvodu.

(16)  Vypracovaním spoločnej definície pôvodu na účely označovania, pravidiel označovania a spoločných pravidiel kontrol by sa teda vytvorili rovnaké podmienky, spotrebiteľom by sa zjednodušil výber v zahrnutých sektoroch a prispelo by sa k zníženiu úrovne zavádzajúcich tvrdení o pôvode.

(17)  Zavedenie označovania pôvodu môže prispieť k tomu, aby boli náročné normy Únie prospešné pre priemysel Únie, najmä pre malé a stredné podniky, ktoré často vyvíjajú skutočné úsilie v oblasti kvality svojich výrobkov a ktoré tiež zachovávajú tradičné a remeselné pracovné miesta a výrobné metódy, ale ktoré sú tiež výrazne vystavené celosvetovej konkurencii, ktorá nemá pravidlá na rozlišovanie medzi výrobnými metódami. Takisto to pomôže zlepšiť reputáciu priemyslu Únie, ktorá je poškodená nepresnými tvrdeniami o pôvode. Zlepšená transparentnosť a informovanosť spotrebiteľa o pôvode tovaru tak prispeje k cieľom lisabonskej agendy a stratégie EÚ 2020.

(18)  V článku IX Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (GATT) sa ustanovuje, že členovia WTO môžu prijať a presadzovať zákony a právne predpisy týkajúce sa označení pôvodu dovozu, najmä s cieľom ochrániť spotrebiteľov pred podvodnými a zavádzajúcimi označeniami.

(19)  Pravidlá označovania pôvodu tiež zabezpečujú účinnú ochranu pred falšovaním a nekalou hospodárskou súťažou, čím posilňujú účinnosť nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 z 22. júla 2003, ktoré sa týka colného konania pri tovare podozrivom z porušovania niektorých práv duševného vlastníctva a opatrení, ktoré sa majú prijať pri tovare, v prípade ktorého sa zistilo, že sa takéto práva porušili(5), a predstavujú ďalší dôležitý nástroj na ochranu a podporu výroby v Únii.

(20)  Na základe dohôd medzi Európskym spoločenstvom a ▌ Tureckom a zmluvnými stranami Dohody o EHP je potrebné vylúčiť výrobky s pôvodom v týchto krajinách z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(21)  Nepreferenčné pravidlá pôvodu Únie sú stanovené v nariadení Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva(6), a ich vykonávacie ustanovenia sú stanovené v nariadení Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993 zavádzajúcom ustanovenia pre vykonávanie nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 ustanovujúceho Colný kódex Spoločenstva(7). S cieľom určiť pôvod dovážaného tovaru na účely tohto nariadenia je vhodnejšie spoliehať sa na tieto pravidlá pôvodu. Použitím koncepcie, s ktorou sú obchodné subjekty a správne orgány dobre oboznámené, by sa malo zjednodušiť jej zavádzanie a implementácia. Nepreferenčné pravidlá pôvodu by sa mali uplatňovať na všetky účely nepreferenčnej obchodnej politiky. Malo by sa vyhnúť duplicite deklarácií a dokumentácie.

(22)  S cieľom obmedziť zaťaženie priemyslu, obchodu a správnych orgánov by označovanie malo byť povinné pre tie sektory, v prípade ktorých Komisia na základe predchádzajúcej konzultácie zistila existujúcu pridanú hodnotu. Malo by sa zabezpečiť oslobodenie určitých výrobkov z technických ▌ dôvodov, alebo ak označenie pôvodu nie je inak potrebné na účely tohto nariadenia. Môže tomu byť najmä v prípade, keď by označenie pôvodu poškodilo príslušný tovar, alebo v prípade určitých surovín.

(23)  Malo by sa zabezpečiť, aby sa údaje o pôvode tovaru, ktoré boli zistené a/alebo overené počas kontrol príslušnými orgánmi, mohli vymieňať, a to aj s orgánmi a inými osobami a organizáciami, o ktorých členské štáty predpokladajú, že budú mať úlohu presadzovania podľa smernice 2005/29/ES. Mala by sa zohľadniť ochrana osobných údajov, obchodné a priemyselné tajomstvo a odborná a administratívna dôvernosť informácií.

(24)  Podľa článku 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa pravidlá a všeobecné zásady týkajúce sa mechanizmov kontroly, ktorými členské štáty uskutočňujú kontrolu nad výkonom vykonávacích právomocí Komisie, stanovia vopred nariadením prijatým v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Do prijatia tohto nového nariadenia sa naďalej uplatňuje rozhodnutie Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(8), s výnimkou regulačného postupu s kontrolou, ktorý nie je možné uplatniť.

(25)  Komisia by mala byť splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom stanoviť prípady, v ktorých môže byť prípustné označovanie na obale namiesto označovania samotného tovaru, alebo v ktorých nie je tovar možné alebo potrebné označovať z technických dôvodov, ako aj opatrenia na stanovenie ďalších pravidiel, ktoré sa môžu vyžadovať, ak sa zistí, že tovar nie je v súlade s týmto nariadením, alebo na aktualizáciu prílohy tohto nariadenia v prípade zmeny posudzovania toho, či je označovanie pôvodu v konkrétnom sektore potrebné.

(26)  Tovar v osobnej batožine cestujúcich na osobné použitie by mal byť oslobodený od uplatňovania tohto nariadenia v rámci obmedzení stanovených v súvislosti s oslobodením od cla, a ak neexistuje žiadny náznak, že tovar je súčasťou obchodnej prepravy. Malo by sa zabezpečiť, aby mohli byť aj iné prípady, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 1186/2009 zo 16. novembra 2009 ustanovujúce systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla (kodifikované znenie)(9), vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia prostredníctvom vykonávacích ustanovení,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.  Toto nariadenie sa uplatňuje na konečné spotrebné výrobky okrem výrobkov rybolovu a akvakultúry, ako sú vymedzené v článku 1 nariadenia (ES) č. 104/2000, a okrem potravín, ako sú vymedzené v článku 2 nariadenia (ES) č. 178/2002.

2.  Konečné spotrebné výrobky, ktoré musia byť označené, sú tie, ktoré sú určené pre konečného spotrebiteľa a sú uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu, a ktoré sa dovážajú z tretích krajín, okrem výrobkov pochádzajúcich z územia Únie, Turecka a zmluvných strán Dohody o EHP.

Konečné spotrebné výrobky môžu byť oslobodené od označenia pôvodu, ak sa z technických ▌ dôvodov zdá byť ich označenie nemožné.

Výrobky, na ktoré sa má vzťahovať toto nariadenie, sa obmedzujú len na konečné spotrebné výrobky. Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia môže Komisia rozšíriť, ak s tým súhlasí Európsky parlament a Rada.

Pokiaľ ide o textílie a textilné výrobky (kapitoly 50 až 63), obuv, gamaše a podobné výrobky (kapitola 64), odevy a odevné doplnky a iné výrobky z prírodnej a umelej kožušiny (kódy KN 4303/4304), výrobky z kože, sedlárske a remenárske výrobky, cestovné potreby, kabelky a podobné obaly, výrobky z čriev zvierat (iné ako mesinský vlas) (kódy KN 4104 41 / 4104 49 / 4105 30 / 4106 22 / 4106 32 / 4106 40 / 4106 92 / 4107 až 4114 / 4302 13 / ex 4302 19 (35, 80)), pod pojmom „konečné spotrebné výrobky“ sa rozumie hotový výrobok alebo polotovar, ktorý musí pred uvedením na trh prejsť ďalšími fázami spracovania v Únii.

3.  Pojmy „pôvod“ a „s pôvodom v“ odkazujú na nepreferenčný pôvod v súlade s článkami 22 až 26 Colného kódexu Spoločenstva.

4.  Pojem „umiestniť na trh“ znamená sprístupniť na trh Únie individuálny výrobok určený na konečné použitie, pokiaľ ide o distribúciu a/alebo používanie, buď za úhradu alebo bezplatne.

5.  Pojem „príslušné orgány“ znamená akékoľvek orgány zapojené do kontroly tovaru buď v čase dovozu alebo v čase umiestnenia na trh tohto tovaru.

6.  Toto nariadenie sa neuplatňuje na tovar, ktorý nemá obchodný charakter a ktorý sa nachádza v osobnej batožine cestujúcich, v rámci obmedzení stanovených v súvislosti s oslobodením od cla, a ak neexistuje žiadny skutočný náznak, že tovar je súčasťou obchodnej prepravy.

Ak sa na dovážaný tovar môže udeliť oslobodenie od dovozného cla podľa nariadenia (ES) č. 1186/2009, a ak neexistuje žiadny skutočný náznak, že tovar je súčasťou obchodnej prepravy, tento tovar sa takisto vylúči z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

7.  Toto nariadenie musí byť v súlade s postupmi uvádzania výrazu „vyrobené v“ existujúcimi na celom svete, aby sa podnikom v Únii zaručila účinná regulácia s nepatrným administratívnym zaťažením a väčšia flexibilita.

Článok 2

Dovoz alebo umiestnenie tovaru na trh podlieha označovaniu pôvodu za podmienok stanovených v tomto nariadení.

Článok 3

1.  Na tomto tovare sa označuje krajina pôvodu. Ak je tovar zabalený, označenie sa uvádza tiež osobitne na obale.

Komisia môže prostredníctvom delegovaných aktov prijať opatrenia ▌ s cieľom určiť prípady, keď je namiesto označenia samotného tovaru prípustné označenie na obale. Malo by tomu tak byť najmä v prípade, keď sa tovar za normálnych okolností dostáva ku konečnému spotrebiteľovi alebo používateľovi vo svojom bežnom balení. Tieto opatrenia, ako aj všetky ich revízie, prijíma Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 7.

2.  Pôvod tovaru označujú slová „vyrobené v“ spolu s názvom krajiny pôvodu. Označenie môže byť uvedené v akomkoľvek úradnom jazyku Únie, ktorému ľahko porozumejú koneční spotrebitelia v tom členskom štáte, kde sa má tovar umiestniť na trh, alebo v anglickom jazyku s použitím výrazu „made in“ a anglickým názvom krajiny pôvodu.

3.  Označenie pôvodu sa uvádza jasne čitateľnými a nezmazateľnými znakmi, je viditeľné počas bežnej manipulácie, výrazne odlíšené od ostatných informácií, a je uvedené spôsobom, ktorý nie je zavádzajúci, ani nie je pravdepodobné, že bude vytvárať klamlivý dojem, pokiaľ ide o pôvod výrobku.

V prípade výrobkov uvádzaných na trh v krajinách, kde sa píše latinkou, sa označenie nesmie uviesť inak ako v latinke.

4.  Tovar je pri dovoze opatrený požadovaným označením. Bez toho, aby boli dotknuté opatrenia prijaté podľa článku 5 ods. 3, označenie sa nesmie odstrániť, ani sa s ním nesmie manipulovať, kým sa tovar nepredá konečnému spotrebiteľovi alebo používateľovi.

Článok 4

1.   Komisia môže prijať vykonávacie opatrenia v súlade s postupom uvedeným v článku 6 ods. 2, najmä s cieľom:

   určiť podrobnú formu a spôsoby označenia pôvodu;
   vypracovať zoznam pojmov vo všetkých úradných jazykoch Únie, ktoré jasne vyjadrujú, že tovar má pôvod v tej krajine, ktorá je uvedená v označení;
   určiť prípady, keď spoločne používané skratky jasne vyjadrujú krajinu pôvodu a môžu sa použiť na účely tohto nariadenia.

2.   Komisia môže prostredníctvom delegovaných aktov prijať opatrenia, ktorých cieľom je:

   určiť prípady, keď tovar nie je možné alebo potrebné označiť z technických ▌ dôvodov;
   stanoviť iné pravidlá, ktoré sa môžu vyžadovať, ak sa zistí, že tovar nie je v súlade s týmto nariadením;
   aktualizovať prílohu k tomuto nariadeniu, ak sa zmenilo posúdenie toho, či je označovanie pôvodu pre určitý sektor nevyhnutné.

Tieto opatrenia, ako aj všetky ich revízie, prijme Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 7.

Článok 5

1.  Tovar nie je v súlade s týmto nariadením, ak:

   nie je opatrený označením pôvodu;
   označenie pôvodu nezodpovedá pôvodu tovaru;
   sa označenie pôvodu zmenilo alebo odstránilo alebo ak sa s ním iným spôsobom manipulovalo, okrem prípadov, keď sa podľa odseku 3 tohto článku vyžadovala úprava.

2.  Komisia môže prijať ďalšie vykonávacie opatrenia v súlade s postupom uvedeným v článku 6 ods. 2, pokiaľ ide o vyhlásenia a podporné dokumenty, ktoré sa môžu prijať s cieľom preukázať súlad s týmto nariadením.

3.  Komisia navrhne minimálne spoločné normy pre sankcie uplatniteľné v prípade porušenia ustanovení tohto nariadenia.

4.  Členské štáty stanovia pravidlá o sankciách uplatniteľných v prípade porušenia ustanovení tohto nariadenia na základe minimálnych spoločných noriem navrhnutých Komisiou a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich implementácie. Uvedené sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce. Členské štáty oznámia Komisii tieto ustanovenia najneskôr do deviatich mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a bezodkladne oznámia Komisii akékoľvek následné zmeny a doplnenia, ktoré sa týchto ustanovení týkajú. Komisia musí zabezpečiť aspoň minimálnu úroveň harmonizácie sankčných systémov členských štátov, aby rozdiely medzi nimi nespôsobili, že vývozcovia budú nútení využívať určité vstupné miesta do Únie viac než iné.

5.  Ak tovar nie je v súlade s týmto nariadením, členské štáty okrem toho prijmú opatrenia potrebné na to, aby sa od vlastníka tovaru alebo ktorejkoľvek inej osoby, ktorá je za tovar zodpovedná, vyžadovalo, aby tento tovar označili v súlade s týmto nariadením a na vlastné náklady. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii najneskôr do ...(10) a bezodkladne jej oznámia akékoľvek následné zmeny a doplnenia, ktoré sa ich týkajú.

6.  Ak je to nevyhnutné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, príslušné orgány si môžu vymieňať údaje, ktoré získali pri kontrole súladu s týmto nariadením, a to aj s orgánmi a inými osobami alebo organizáciami, ktorých členské štáty poverili podľa článku 11 smernice 2005/29/ES.

Článok 6

1.  Komisii pomáha Výbor pre označovanie pôvodu (ďalej len „výbor“). Výbor je zložený zo zástupcov členských štátov, príslušných priemyselných odvetví a združení.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

3.  Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 7

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 a článku 4 ods. 2 sa Komisii udeľuje na obdobie uplatňovania tohto nariadenia.

2.   Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

3.   Právomoc prijímať delegované akty udelená Komisii podlieha podmienkam stanoveným v článkoch 8 a 9.

Článok 8

Odvolanie delegovania právomoci

1.   Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článku 3 a v článku 4 ods. 2 kedykoľvek odvolať.

2.   Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť, či delegovanie právomoci odvolať, vyvinie úsilie na účely informovania druhej inštitúcie a Komisie v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie delegované právomoci, ktorých by sa odvolanie mohlo týkať, a možné dôvody odvolania.

3.   Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí v ňom uvedených. Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 9

Námietky voči delegovaným aktom

1.   Európsky parlament alebo Rada môžu voči delegovanému aktu vzniesť námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa jeho oznámenia.

Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

2.   Ak do uplynutia lehoty uvedenej v odseku 1 Európsky parlament ani Rada nevzniesli námietku voči delegovanému aktu, tento akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť v deň, ktorý je v ňom stanovený.

Delegovaný akt sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím uvedenej lehoty, ak Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietku.

3.   Delegovaný akt nenadobudne účinnosť v prípade, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu vzniesli námietku v lehote uvedenej v odseku 1. Inštitúcia, ktorá vznesie námietku voči delegovanému aktu, uvedie dôvody jej vznesenia.

Článok 10

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej Únie. Články 2, 3 a 5 sa uplatňujú 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. V súlade s postupom uvedeným v článku 6 ods. 2 môže Komisia toto obdobie predĺžiť o čas, ktorý subjekty potrebujú na zavedenie požiadaviek na označovanie pôvodu stanovených vo vykonávacích ustanoveniach do praxe, v žiadnom prípade nie o menej ako šesť mesiacov.

Komisia uskutoční najneskôr ...(11)štúdiu o  účinkoch tohto nariadenia.

Účinnosť tohto nariadenia uplynie ...(12)*. Rok pred uplynutím tejto lehoty Európsky parlament a Rada rozhodnú na základe návrhu Komisie o predĺžení jeho účinnosti alebo o jeho zmene a doplnení.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ,

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA

Výrobky, na ktoré sa má uplatňovať toto nariadenie, sú označené ich kódmi KN.

Kód KN

Opis

4011 92 00

Nové pneumatiky z gumy, druhov používaných na poľnohospodárskych alebo lesných vozidlách a strojoch (okrem pneumatík so vzorom „rybia kosť“ alebo podobným dezénom)

4013 90 00

Duše pneumatík z gumy (okrem druhov používaných  v prípade motorových vozidiel vrátane osobných dodávkových a pretekárskych vozidiel, autobusov, nákladných vozidiel a bicyklov)

4104 41 / 4104 49 / 4105 30 / 4106 22 / 4106 32 / 4106 40 / 4106 92 / 4107 až 4114 / 4302 13 / ex 4302 19 (35, 80)

Krusta a hotová koža

4008 21 / 4008 11 / 4005 99 / 4204 / 4302 30 (25, 31)

8308 10(00) / 8308 90(00) /

9401 90 / 9403 90

Podpätky, podrážky, pásy, časti, syntetické materiály, iné

4201 / 4202 / 4203 / 4204 / 4205 / 4206

Sedlárske a remenárske výrobky, cestovné potreby, kabelky a podobné schránky, výrobky z čriev zvierat (iné ako mesinský vlas)

4303 / 4304

Odevy a odevné doplnky a iné výrobky z prírodnej a umelej kožušiny

Kapitoly 50 – 63

Textílie a textilné výrobky

6401 / 6402 / 6403 / 6404 / 6405 / 6406

Obuv, gamaše a podobné výrobky

6904 / 6905 / 6907 / 6908 / 6911 / 6912 / 6913 / 6914 90 100

Keramické výrobky

7013 21 11 / 7013 21 19 / 7013 21 91 /

7013 21 99 /

7013 22 10 / 7013 31 10 / 7013 31 90 /

7013 91 10 / 7013 91 90

Stolové sklo a sklo do domácnosti, kuchynské sklo, sklenený tovar toaletný, kancelársky, na výzdobu miestností alebo na podobné účely (iné ako položky 7010 alebo 7018) z olovnatého krištáľu, vyrábané ručne

7113 / 7114 / 7115 / 7116

Klenotnícke predmety a ich časti, z drahých kovov alebo kovov plátovaných drahými kovmi, zlatnícky a striebornícky tovar a ich časti, z drahých kovov alebo kovov plátovaných drahými kovmi, ostatné predmety z drahých kovov alebo z kovov plátovaných drahými kovmi, predmety z perál prírodných alebo umelo pestovaných, drahokamov alebo polodrahokamov (prírodných, umelých alebo rekonštituovaných)

7318

Skrutky, svorníky, matice, vrtule (do podvalov), skrutky s hákom, nity, priečne kliny, závlačky, podložky (vrátane pružných) a podobné výrobky zo železa alebo z ocele

8201 / 8202 / 8203 / 8205 / 8207 / 8208 / 8209 / 8211 / 8212 / 8213 / 8214 / 8215

Nástroje, náradie

8302 20 00

Riadiace kolieska s úchytkami zo základných kovov

8481

Kohútiky, ventily a podobné zariadenia na potrubia, kotly, nádrže, vane alebo podobné nádoby vrátane redukčných tlakových ventilov a termostatom riadených ventilov

9307

Meče, tesáky, bodáky, kopije a podobné sečné a bodné zbrane, ich časti, súčasti a ich pošvy

Kapitola 94

Nábytok, posteľoviny, matrace, vankúše, svietidlá a ich príslušenstvo, svetelné znaky a značky a podobné výrobky, montované stavby

9603

Metly, kefy ▌, ručné mechanické metly bez motora, mopy a oprašovače z peria; pripravené kefárske zväzočky na výrobu metiel, štetcov a kief; maliarske vankúšiky a valčeky; stierky (iné ako valčekové stierky)

(1) Pozícia Európskeho parlamentu z 21. októbra 2010.
(2) Ú. v. ES L 17, 21.1.2000, s. 22.
(3) Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22.
(5) Ú. v. EÚ L 196, 2.8.2003, s. 7.
(6) Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1.
(7) Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1.
(8) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.
(9) Ú. v. ES L 324, 10.12.2009, s. 23.
(10)* Deväť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(11)* Tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(12)** Päť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.


Budúcnosť európskej normalizácie
PDF 434kWORD 144k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. októbra 2010 o budúcnosti európskej normalizácie (2010/2051(INI))
P7_TA(2010)0384A7-0276/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na verejné vypočutie o budúcnosti európskej normalizácie, ktoré 23. júna 2010 uskutočnil Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa,

–  so zreteľom na reakcie na verejnú konzultáciu Komisie o prieskume európskeho systému normalizácie, ktorá sa uskutočnila od 23. marca do 21. mája 2010,

–  so zreteľom na štúdiu hodnotenia vplyvu „normalizačného balíčka“, ktorá bola vypracovaná pre GR Komisie pre podniky a priemysel (9. marca 2010),

–  so zreteľom na správu panelu odborníkov pre prieskum európskeho systému normalizácie (EXPRESS) s názvom Normalizácia pre konkurencieschopnú a inovatívnu Európu: vízia pre rok 2020 (február 2010),

–  so zreteľom na správu profesora Maria Montiho z 9. mája 2010 pre predsedu Komisie s názvom Nová stratégia pre jednotný trh,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

–  so zreteľom na štúdiu o prístupe MSP k európskej normalizácii s názvom Umožniť malým a stredným podnikom lepšie využívať prínosy vyplývajúce z noriem a zapojenia sa do normalizácie, ktorú zadali Európsky výbor pre normalizáciu ČEN) a Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike (CENELEC) (august 2009),

–  so zreteľom na štúdiu o prístupe k normalizácii, ktorá bola vypracovaná pre GR Komisie pre podniky a priemysel (10. marca 2009),

–  so zreteľom na správu Komisie z 21. decembra 2009 o uplatňovaní smernice 98/34/ES v období od roku 2006 do roku 2008 (KOM(2009)0690) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SEC(2009)1704),

–  so zreteľom na bielu knihu z 3. júla 2009 o Modernizácii normalizácie v oblasti informačných a komunikačných technológií v EÚ – cesta vpred (KOM(2009)0324),

–  so zreteľom na závery Rady z 25. septembra 2008 o normalizácii a inovácii,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. júna 2008 s názvom „Najskôr myslieť v malom“ Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu (KOM(2008)0394),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2008 s názvom Smerom k zvýšeniu prínosu normalizácie pre inovácie v Európe (KOM(2008)0133),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. októbra 2004 o úlohe európskej normalizácie v rámci európskej politiky a právnych predpisov (KOM(2004)0674) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Výzvy pre európsku normalizáciu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2004 s názvom „Začlenenie environmentálnych aspektov do európskej normalizácie“ (KOM(2004)0130),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 26. júla 2001 o európskych politických zásadách v oblasti medzinárodnej normalizácie (SEK(2001)1296),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 1999 o správe Komisie o účinnosti a zodpovednosti v európskej normalizácii podľa nového prístupu(1),

–  so zreteľom na správu Komisie z 13. mája 1998 o účinnosti a zodpovednosti v európskej normalizácii podľa nového prístupu (KOM(1998)0291),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES z 24. októbra 2006 o financovaní európskej normalizácie(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady č. 87/95/EHS z 22. decembra 1986 o normalizácii v oblasti informačnej technológie a telekomunikácií(4),

–  so zreteľom na viedenskú dohodu z júna 1991 o technickej spolupráci medzi ISO a CEN a drážďanskú dohodu zo septembra 1996 o výmene technických údajov medzi CENELEC a IEC,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0276/2010),

A.  keďže európsky systém normalizácie je ústredným prvkom pri vytváraní jednotného trhu, a to najmä vďaka využívaniu noriem v kľúčových legislatívnych oblastiach v rámci „nového prístupu“, ktorý bol začlenený do nového legislatívneho rámca,

B.  keďže súčasný právny rámec prispel k úspechu európskej normalizácie tým, že umožnil rozvoj európskych noriem, ktoré všetky hospodárske subjekty potrebujú k zabezpečeniu hladkého fungovania vnútorného trhu, zjednodušeniu svetového obchodu a prístupu na trh a k posilneniu udržateľného rastu a konkurencieschopnosti,

C.  keďže európsky systém normalizácie zohráva kľúčovú úlohu pri poskytovaní noriem, ktoré sú schopné zaistiť bezpečnosť, dostupnosť, inováciu a interoperabilitiu produktov a ochranu životného prostredia, pretože takéto normy sú pre európsku politiku a právne predpisy čoraz potrebnejšie,

D.  keďže zásada č. VII Iniciatívy „Small Business Act“ zdôrazňuje význam podpory účasti MSP na procese prípravy noriem a význam ochrany ich záujmov v tomto procese,

E.  keďže tvorba európskych noriem prispieva k rozvoju globálnych noriem,

F.  keďže moderný a pružný systém tvorby európskych noriem je základnou súčasťou ambicióznej a obnovenej európskej priemyselnej politiky,

G.  keďže proces tvorby európskych noriem funguje v rámci globálneho ekosystému a zároveň v rôznych vzťahoch s ním, pričom sa opiera o osobitné štruktúry a špecializovaný súbor postupov na tvorbu noriem, ako ich uplatňujú CEN a CENELEC na základe vnútroštátneho delegovania právomocí a organizácia ETSI na základe priameho členstva,

H.  keďže Montiho správa o novej stratégii pre jednotný trh potvrdzuje, že normalizácia je kľúčová pre riadenie jednotného trhu a zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať európsky proces normalizácie, zachovať prínosy existujúceho systému a nájsť správnu rovnováhu medzi európskym hľadiskom a národnými hľadiskami,

I.  keďže v záujme uspokojovania budúcich potrieb podnikov a spotrebiteľov a poskytovania všetkých potenciálnych výhod na podporu verejných a spoločenských cieľov sa európska normalizácia musí prispôsobiť výzvam vyplývajúcim z globalizácie, zmeny klímy, vzniku nových hospodárskych veľmocí a technologického rozvoja,

J.  keďže je potrebné vypracovať strategický prístup k európskej normalizácii a preskúmať súčasný systém, aby mohol byť aj naďalej úspešný a zodpovedal potrebám nadchádzajúceho desaťročia, čím by si Európa ponechala vedúcu úlohu v rámci globálneho systému normalizácie,

Úvod

1.  víta zámer Komisie preskúmať systém európskej normalizácie s cieľom zachovať jeho početné úspešné prvky, vylepšiť jeho nedostatky a nastoliť správnu rovnováhu medzi európskym, národným a medzinárodným rozmerom; zdôrazňuje, že navrhovaný prieskum by malo vychádzať zo silných stránok existujúceho systému, ktorý predstavuje stabilnú základňu, na ktorej je možné stavať, a že by sa malo zdržať radikálnych zmien, ktoré by podkopali základné hodnoty systému;

2.  naliehavo žiada Komisiu, aby bez omeškania prijala a predložila návrh modernej, integrovanej politiky normalizácie, vrátane revízie smernice 98/34/ES o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, rozhodnutia 87/95/EHS o normalizácii v oblasti informačnej technológie a telekomunikácií a rozhodnutia 1673/2006/ES o financovaní európskej normalizácie, ako sa uvádza v pracovnom programe Komisie na rok 2010;

3.  zdôrazňuje, že prieskum systému európskej normalizácie musí prispieť k európskej inovácii a trvalo udržateľnému rozvoju, zvýšiť konkurencieschopnosť Únie, posilniť jej postavenie v medzinárodnom obchode a zlepšiť životné podmienky jej občanov;

4.  oceňuje správu panelu odborníkov pre prieskum európskeho systému normalizácie (EXPRESS); vyzýva európske a vnútroštátne organizácie pre normalizáciu, členské štáty a Komisiu, aby jeho strategické odporúčania uplatnili s cieľom vytvoriť európsky systém normalizácie, ktorý bude schopný reagovať na spoločenské a hospodárske potreby a zachovať svoju vedúcu úlohu v globálnom systéme normalizácie;

5.  žiada Komisiu, aby k návrhu týkajúcemu sa prieskumu súčasného právneho rámca v oblasti európskej normalizácie priložila strategický dokument, ktorým sa stanoví komplexný akčný rámec na európskej a národnej úrovni vrátane konkrétnych návrhov na zlepšenie, ktoré nemožno uskutočniť prostredníctvom prieskumu právnych predpisov; zdôrazňuje, že takýto strategický dokument by sa nemal obmedzovať na odporúčania obsiahnuté v správe EXPRESS;

6.  víta bielu knihu Komisie o modernizácii normalizácie v oblasti informačných a komunikačných technológií v EÚ – Cesta vpred; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uplatňovali základné odporúčania obsiahnuté v bielej knihe, s cieľom zabezpečiť v rámci európskeho a medzinárodného systému normalizácie vypracovanie príslušných globálnych noriem v oblasti informačných a komunikačných technológií, ktoré sa budú zavádzať a používať v politikách a verejnom obstarávaní EÚ;

7.  podporuje zámer Komisie začleniť do právneho rámca európskej normalizácie zásady dohody Svetovej obchodnej organizácie o technických prekážkach obchodu (transparentnosť, otvorenosť, nestrannosť, konsenzus, účinnosť, relevantnosť a dôslednosť), aby sa tak posilnilo ich uplatňovanie v rámci európskeho systému normalizácie; zastáva názor, že integrácia týchto zásad by nemala viesť k rozšíreniu počtu uznávaných európskych organizácií pre normalizáciu nad tri existujúce, t.j. CEN, CENELEC a Európsky inštitút pre normalizáciu v telekomunikáciách (ETSI);

8.  domnieva sa, že tieto zásady by mohli byť doplnené o dodatočné charakteristiky, ako údržba, dostupnosť, kvalita, neutralita a zodpovednosť; je presvedčený, že všetky tieto zásady treba spresniť a vymedziť, a že je nutné zaviesť osobitný monitorovací systém, aby sa zabezpečilo ich uplatňovanie pri vytváraní noriem na podporu politík a legislatívy EÚ na vnútroštátnej a európskej úrovni;

9.  zdôrazňuje však, že tieto zásady sami osebe nie sú postačujúce na zabezpečenie primeraného zastúpenia všetkých zúčastnených strán – najmä tých, ktoré sa angažujú v oblasti zdravia a bezpečnosti, spotrebiteľských a ekologických záujmov – v procese tvorby noriem v rámci európskeho systému normalizácie; domnieva sa preto, že je nevyhnutné doplniť ich o zásadu „primeraného zastúpenia“, keďže vždy, keď sa jedná o verejný záujem, je nanajvýš dôležité primeraným spôsobom zohľadniť stanoviská všetkých zúčastnených strán, a to najmä pri príprave noriem na podporu právnych predpisov a politík EÚ, a zároveň uznať potrebu zapojiť do jednotlivých projektov normalizácie tých najrelevantnejších technických odborníkov;

10.  zdôrazňuje, že napriek tomu, že MSP sú základnou súčasťou európskeho trhu, nie sú primerane zastúpené v systéme normalizácie, a preto nemôžu plne využívať výhody, ktoré z nej vyplývajú; je presvedčený, že je nevyhnutné zlepšiť ich zastúpenie a účasť v systéme, najmä prostredníctvom technických výborov na vnútroštátnej úrovni; žiada Komisiu, aby prostredníctvom hodnotenia vplyvu v rámci revízie európskeho systému normalizácie našla najlepší spôsob, ako tento cieľ dosiahnuť a odhadla výšku finančných prostriedkov potrebných na pomoc MSP;

11.  zdôrazňuje, že hoci normy prispeli ku značnému zlepšeniu kvality a bezpečnosti tovaru, ich použiteľnosť v oblasti služieb zďaleka nezodpovedá hospodárskemu významu a potenciálu tohto odvetvia; pripomína najmä, že počet vnútroštátnych noriem v oblasti služieb, ktoré boli v Európe v poslednej dobe vypracované, zďaleka prekračuje počet európskych noriem vytvorených v tomto odvetví;

12.  berie na vedomie, že normy v oblasti služieb často zodpovedajú národným osobitostiam a že ich tvorba súvisí s potrebami trhu, záujmami spotrebiteľov a verejným záujmom; zdôrazňuje, že tvorba európskych noriem v oblasti služieb a vypracúvanie vlastných zásad kvality alebo značiek kvality na úrovni Únie odbornými organizáciami tak, ako je uvedené v smernici 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, by mali byť prínosom pre ďalšiu harmonizáciu v odvetví služieb, mali by zvýšiť transparentnosť, kvalitu a konkurencieschopnosť európskych služieb a podporiť hospodársku súťaž, inovácie, zníženie obchodných prekážok a ochranu spotrebiteľa;

13.  podporuje preto zámer Komisie začleniť normy v oblasti služieb do právneho rámca európskej normalizácie, pretože tento krok nielenže zabezpečí oznamovanie všetkých vnútroštátnych noriem v oblasti služieb, ktoré by mohli potenciálne predstavovať technické prekážky pre obchodovanie na vnútornom trhu, ale tiež poskytne Komisii riadny právny základ, na základe ktorého bude môcť požiadať európske organizácie pre normalizáciu o vytvorenie noriem v presne vymedzených a náležite posúdených oblastiach odvetvia služieb; navrhuje, aby Komisia podnecovala poskytovateľov služieb, aby vypracovali normy v rámci európskych organizácií pre normalizáciu, s cieľom vyhnúť sa v najväčšej možnej miere fragmentácii medzi rôznymi vnútroštátnymi normami a zároveň zabezpečiť, aby boli tieto normy v súlade s potrebami trhu a spotrebiteľov a s verejným záujmom; podporuje činnosti, ktoré boli uskutočnené s cieľom zabezpečiť kvalitu poskytovania služieb, napríklad zásady kvality alebo značky kvality vypracované odbornými organizáciami a nabáda všetkých príslušných aktérov, aby sa zúčastnili procesu európskeho systému normalizácie;

Posilnenie európskeho systému normalizácie

a)  Všeobecné pripomienky

14.  opätovne potvrdzuje, že európska normalizácia na podporu právnych predpisov „nového prístupu“ sa ukázala byť úspešným a významným nástrojom pre dobudovanie jednotného trhu; konštatuje, že počet normalizačných mandátov na podporu právnych predpisov v iných oblastiach než v tých, na ktoré sa vzťahuje „nový prístup“ sa v posledných rokoch zvýšil, čo naznačuje, že tento model bol prijatý v celej rade právnych predpisov a politík EÚ; je presvedčený, že je vhodné rozšíriť používanie noriem aj na iné oblasti právnych predpisov a politík Únie než je jednotný trh, s ohľadom na osobitosť dotknutých oblastí a v súlade so zásadami lepšej právnej regulácie;

15.  je presvedčený, že je nanajvýš dôležité oddeliť právne predpisy od normalizácie, aby nedochádzalo k nesprávnej interpretácii, pokiaľ ide o ciele právnych predpisov a požadovanú úroveň ochrany; zdôrazňuje, že európsky zákonodarca musí byť pri stanovovaní zásadných požiadaviek regulácie veľmi obozretný a presný, zatiaľ čo Komisia musí v mandátoch jasne a presne stanoviť ciele normalizačnej činnosti; zdôrazňuje, že úloha tvorcov noriem by mala byť obmedzená na stanovovanie technických prostriedkov na dosiahnutie cieľov stanovených zákonodarcom, ako aj zabezpečenie vysokej úrovne ochrany;

16.  opakuje, že je nevyhnutné, aby európske normy boli vypracúvané v primeranej lehote, najmä v tých oblastiach, v ktorých sa normy požadujú rýchlo v záujme splnenia požiadaviek verejných politík a rýchlo sa meniacich podmienok trhu; vyzýva preto európske a vnútroštátne organizácie pre normalizáciu, aby pokračovali v zlepšovaní svojej efektívnosti a účinnosti, majúc na pamäti, že urýchlenie procesu normalizácie sa nesmie uskutočniť na úkor zásad otvorenosti, kvality, transparentnosti a konsenzu medzi všetkými zúčastnenými stranami;

17.  uznáva, že je dôležité zjednodušiť postup vytvárania noriem; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci so zúčastnenými stranami našla nové spôsoby optimalizácie účinného prijímania európskych noriem;

18.  je presvedčený, že proces normalizácie sa čiastočne urýchli skvalitnením konzultácií medzi Komisiou a európskymi organizáciami pre normalizáciu pred vydaním mandátu, čo organizáciám umožní rýchlejšie odpovedať, pokiaľ možno v rámci dvojmesačnej lehoty, či sú schopné realizovať normalizačný projekt;

19.  upozorňuje na význam výboru podľa smernice 98/34/ES ako fóra na prediskutovanie otázok súvisiacich s technickými predpismi a normalizáciou medzi Komisiou a členskými štátmi; domnieva sa, že zástupcovia Európskeho parlamentu by mali byť pozývaní na zasadnutia tohto výboru (alebo jeho nástupníckeho orgánu), ktorý by mal byť podľa potreby otvorený aj organizáciám zúčastnených strán na európskej úrovni, najmä počas diskusií o mandátoch na vypracovanie noriem, a zároveň aj pozorovateľom z európskych a vnútroštátnych organizácií pre normalizáciu;

20.  naliehavo žiada Komisiu, aby v spolupráci s európskymi organizáciami pre normalizáciu vytvorila a uplatňovala skvalitnený a koherentný systém koordinácie politiky normalizácie a normalizačných činností, ktorý by sa mal vzťahovať na všetky aspekty procesu normalizácie od prípravy a poskytnutia mandátu, cez monitorovanie činnosti technického výboru a zabezpečovania, aby vytvorené normy boli v súlade s politikami EÚ a spĺňali základné požiadavky súvisiacich právnych predpisov, až po formálne schvaľovanie, zverejňovanie a používanie noriem; zdôrazňuje úlohu, ktorú by mohli príslušné kategórie zúčastnených strán zohrávať ako poradná skupina Komisie pri vytváraní harmonizovanej platformy európskej politiky normalizácie;

21.  vyzýva členské štáty, aby v oblasti normalizácie uplatňovali koordinovanú politiku a prijali koherentný prístup k využívaniu noriem na podporu právnych predpisov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že splnenie politických cieľov EÚ nebude ohrozené nekoordinovanými snahami o normalizáciu, vzájomne si konkurujúcimi alebo nepotrebnými normami, či prebytkom certifikačných schém;

22.  vyzýva Komisiu, aby prepracovala a racionalizovala postup udeľovania mandátov na vypracovanie noriem európskym organizáciám pre normalizáciu tak, aby zahŕňal aj konzultačnú fázu s príslušnými zúčastnenými stranami a dôkladnú analýzu, ktorá by odôvodňovala potrebu stanovenia novej normy, čím by sa zabezpečila relevantnosť stanovovaných noriem a zamedzilo by sa duplicite a nárastu počtu rôznych noriem a špecifikácií;

23.  vyzýva tiež Komisiu, aby predložila akčný plán zameraný na dosiahnutie integrovanejšieho systému normalizácie EÚ, efektívnejšie a účinnejšie vytváranie noriem, lepší prístup k normalizácii, najmä pre MSP, posilnenie úlohy EÚ pri vytváraní noriem na medzinárodnej úrovni a udržateľnejší systém financovania vývoja noriem;

24.  zdôrazňuje významnú úlohu „konzultantov nového prístupu“ pri overovaní toho, či sú harmonizované normy v súlade so súvisiacimi právnymi predpismi EÚ; zdôrazňuje skutočnosť, že týchto konzultantov v súčasnosti vyberajú európske organizácie pre normalizáciu a že konzultanti pôsobia v ich rámci, čo pre tieto organizácie predstavuje značnú administratívnu záťaž a v niektorých prípadoch to u zúčastnených strán vzbudzuje obavy ohľadom nestrannosti a nezávislosti príslušného procesu; vyzýva preto Komisiu, aby zhodnotila, či je potrebné existujúce postupy preskúmať; je ďalej presvedčený, že Komisia by mala stanoviť postupy na zabezpečenie toho, aby zverené normy boli v súlade s ostatnými politikami a právnymi predpismi EÚ, ktoré nepodliehajú „novému prístupu“; domnieva sa, že by sa tak malo stať počas procesu tvorby noriem, s cieľom zamedziť prieťahom a neefektívnosti z dôvodu následného zamietnutia;

25.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôslednejšie porovnávali normy s výsledkami, s cieľom zabezpečiť, aby normy spĺňali požiadavky stanovené v mandáte, najmä ak sa normy používajú na účely právnych predpisov „nového prístupu“, a aby zároveň zabezpečili, aby do procesu schvaľovania noriem neboli včlenené žiadne závažné dodatočné oneskorenia; má v úmysle preskúmať – v rámci nadchádzajúceho preskúmania európskeho systému normalizácie – možnosť rozšíriť na Parlament právo, v súčasnosti priznané Komisii a členským štátom, namietať voči harmonizovanej norme, ktorá podľa všetkého plne nespĺňa základné požiadavky príslušných právnych noriem;

26.  žiada Komisiu, aby v záujme transparentnosti zverejňovala rozhodnutia o formálnych námietkach voči normám konsolidovaným spôsobom a sprístupnila aktualizovanú tabuľku všetkých opatrení týkajúcich sa formálnych námietok; rovnako Komisiu vyzýva, aby predložila výročnú správu o mandátoch na vypracovanie noriem a o stave ich plnenia;

27.  vyzýva európske organizácie pre normalizáciu, aby posilnili existujúce mechanizmy odvolania, ktoré by sa mali použiť v prípade nezhôd týkajúcich sa noriem; poznamenáva, že súčasné mechanizmy nemusia byť vždy účinné, keďže ich zloženie odzrkadľuje v skutočnosti stanovisko tých, ktorí normu schválili; preto navrhuje, aby sa ich zloženie rozšírilo a aby sa umožnila účasť externým nezávislým odborníkom a/alebo európskym spoločenským subjektom, ktoré sú pridruženými členmi alebo spolupracujúcimi partnermi európskych organizácií pre normalizáciu;

28.  vyjadruje svoju podporu značke Keymark, dobrovoľnej európskej certifikačnej značke vo vlastníctve organizácií CEN/CENELEC, ktorá preukazuje súlad s európskymi normami; zdôrazňuje, že značka Keymark je cennou alternatívou rozličných vnútroštátnych certifikačných systémov, ktoré si vyžadujú niekoľkonásobné skúšanie a označovanie výrobkov vo viacerých členských štátoch, a preto sa môžu stať prekážkou obchodu na vnútornom trhu a spôsobiť malým spoločnostiam vysoké náklady, ktoré sa môžu odraziť vo vyšších cenách pre spotrebiteľa; nabáda preto vnútroštátne organizácie pre normalizáciu ako aj ďalšie vnútroštátne certifikačné orgány, aby podporovali značku Keymark ako alternatívu k vnútroštátnym certifikačným systémom; vyzýva tiež na celoeurópsku informačnú kampaň s cieľom zvýšiť informovanosť medzi podnikateľskými subjektmi a spotrebiteľmi o výhodách značky Keymark;

29.  je si vedomý toho, že súčasný systém financovania podpory európskej normalizácie zo strany EÚ vedie často k nespokojnosti z dôvodu zmien pravidiel, vysokých nákladov na audit a oneskorení pri schvaľovaní platieb; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné znížiť tieto náklady a vysoké administratívne zaťaženie, ktoré niekedy prevažujú nad výhodami z poskytnutej finančnej podpory, pričom je potrebné rešpektovať finančné predpisy EÚ; vyzýva Komisiu a všetky zúčastnené strany, aby zabezpečili finančnú udržateľnosť systému, a to aj prostredníctvom verejno–súkromných partnerstiev a viacročného finančného plánovania, ktoré je nevyhnutné na zabezpečenie jeho účinnosti a efektívnosti v celosvetovej hospodárskej súťaži; domnieva sa, že Komisia a európske organizácie pre normalizáciu by mohli svoju spoluprácu zlepšiť s cieľom zaručiť stabilný a užívateľsky prijateľný rámec pre finančný príspevok EÚ na európsku normalizáciu, čo významne zvýši efektívnosť systému;

b)  Zlepšenie prístupu k postupu normalizácie

30.  považuje zásadu vnútroštátneho delegovania právomocí za základný kameň európskeho systému normalizácie, najmä pokiaľ ide o tvorbu noriem organizáciami CEN a CENELEC; konštatuje však – ako to potvrdzuje aj štúdia o prístupe k normalizácii –, že vo veľkej väčšine európskych krajín sa spoločenské subjekty tvorby noriem nezúčastňujú vôbec, alebo len veľmi málo;

31.  nabáda preto európske a vnútroštátne organizácie pre normalizáciu, aby podporovali a uľahčovali efektívnu účasť na postupoch normalizácie všetkých zúčastnených strán, najmä zástupcov malých a stredných podnikov (MSP), všetkých strán zastupujúcich verejný záujem, ako sú spotrebitelia (vrátane zdravotne postihnutých osôb a zraniteľných spotrebiteľov), ekológov, pracovníkov a organizácie zastupujúce iné spoločenské záujmy;

32.  vyzýva tiež Komisiu, aby preskúmala príčiny nízkej účasti spoločenských subjektov a MSP na vnútroštátnej úrovni a prípadne presadzovala také opatrenia pre členské štáty, ktoré spoločenským subjektom a MSP poskytnú lepší prístup k tvorbe noriem na vnútroštátnej úrovni; víta úsilie CEN/CENELEC a vnútroštátnych organizácií pre normalizáciu pri uplatňovaní „Súboru nástrojov 58 odporúčaní“ zo štúdie prístupu MSP k normalizácii a odporúčaní zo správy EXPRESS, s cieľom zlepšiť prístup pre všetky zúčastnené strany;

33.  zdôrazňuje potrebu, ktorá už existuje od 90. rokov 20. storočia, zabezpečiť priamu účasť spoločenských subjektov na európskej úrovni s cieľom účinnejšie odrážať ich názory, vzhľadom na to, že ich zastúpenie v národných technických výboroch vo väčšine členských štátov zostáva aj naďalej slabé; potvrdzuje, že v oblasti zlepšenia účasti spoločenských subjektov na vnútroštátnej úrovni sa podarilo dosiahnuť len veľmi obmedzený úspech a preto sa musí finančná a politická podpora európskych organizácií založených na účely zastupovania takýchto subjektov zachovať a posilňovať prinajmenšom do roku 2020; vyzýva tieto organizácie, aby zohrávali významnú úlohu v oblasti poskytovania poradenstva členským štátom a národným združeniam zo zúčastnených strán a tým zvýšili účasť príslušných zúčastnených strán na vnútroštátnej úrovni;

34.  zastáva názor, že tieto európske organizácie zastupujúce záujmy spoločnosti musia získať výraznejšie miesto v rámci európskych organizácií pre normalizáciu; vyzýva preto Komisiu a európske organizácie pre normalizáciu, aby presadzovali rôzne opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa vrátane vytvorenia možnosti pre tieto organizácie, bez toho, aby tým bola dotknutá zásada vnútroštátneho delegovania právomocí, aby získali reálne členstvo v rámci európskych organizácií pre normalizáciu, avšak bez možnosti hlasovania, pod podmienkou, že sú pridružení členovia alebo spolupracujúci partneri; domnieva sa, že vnútroštátne organizácie pre normalizáciu musia zohrávať kľúčovú úlohu pri presadzovaní a upevňovaní účasti zúčastnených strán zo spoločnosti v rámci procesu normalizácie, vzhľadom na nadradenosť zásady vnútroštátneho delegovania právomocí;

35.  berie na vedomie najnovší vývoj v Medzinárodnej organizácii pre normalizáciu (ISO), najmä model, ktorý bol použitý na tvorbu normy ISO 26000 pre sociálnu zodpovednosť, v ktorom vnútroštátne orgány pre normalizáciu mohli do príslušnej pracovnej skupiny menovať iba jedného zástupcu z každej zo šiestich určených kategórií zúčastnených strán (priemysel, spotrebitelia, správa, zamestnanci, mimovládne organizácie a ostatné – služby, podpora, výskum a iné); zastáva názor, že použitie takéhoto modelu by mali európske organizácie pre normalizáciu hĺbkovo preskúmať v spolupráci so všetkými zúčastnenými stranami ako alternatívu k tvorbe noriem v oblastiach výnimočného verejného záujmu a výsledky tohto skúmania by sa mali oznámiť Európskemu parlamentu; vyzýva Komisiu, aby navrhla finančné prostriedky na podporu takéhoto alternatívneho modelu;

c)  Posilnenie zásady vnútroštátneho delegovania právomocí

36.  zdôrazňuje, že hoci vnútroštátne organizácie pre normalizáciu predstavujú základný stavebný prvok európskeho systému normalizácie, existujú medzi nimi významné rozdiely, pokiaľ ide o zdroje, technické odborné znalosti a zapojenie zúčastnených strán do postupu normalizácie; zdôrazňuje, že existujúce nerovnosti vytvárajú výraznú nerovnováhu, pokiaľ ide o ich účinné zapojenie do európskeho systému normalizácie, pričom obmedzené zdroje niektorých vnútroštátnych organizácií pre normalizáciu môžu byť prekážkou ich účinného zapojenia do normalizačného procesu;

37.  žiada Komisiu a európske organizácie pre normalizáciu, aby podporovali vzdelávacie programy a prijali všetky potrebné opatrenia, ktorými by umožnili slabším vnútroštátnym organizáciám pre normalizáciu, ktoré v súčasnosti neprevádzkujú sekretariáty technických výborov, a ani sa nezúčastňujú na normalizačnej činnosti na úrovni, ktorá by zodpovedala ich ekonomickej štruktúre, aby prevzali aktívnejšiu úlohu v procese tvorby noriem a tým zvýšili dôveru vo vnútorný trh a zabezpečili rovnaké podmienky pre všetkých; domnieva sa, že vzdelávacie programy sú potrebné pre MSP aj z toho dôvodu, aby zvýšili svoju účasť v normalizačnom procese a posilnili význam normalizácie ako strategického podnikateľského nástroja;

38.  oceňuje iniciatívu organizácií CEN a CENELEC zaviesť postup partnerského hodnotenia s cieľom ohodnotiť správne uplatňovanie zásad (a dodatočných charakteristík) Svetovej obchodnej organizácie vnútroštátnymi organizáciami pre normalizáciu a nabádať k sústavnému zdokonaľovaniu a výmene osvedčených postupov; zdôrazňuje, že tento projekt by mal slúžiť ako účinný nástroj na posilnenie vnútroštátnych organizácií pre normalizáciu a zlepšenie účasti všetkých príslušných zúčastnených strán na národnej úrovni; je presvedčený, že do projektu by mali byť zahrnuté všetky vnútroštátne organizácie pre normalizáciu a že by mal byť podporený nezávislým auditom; vyzýva organizácie CEN a CENELEC, aby pripravili a zverejnili správu o výsledkoch postupu partnerského hodnotenia;

39.  naliehavo žiada členské štáty, aby zabezpečili účinné zastúpenie všetkých príslušných zúčastnených strán v národných výboroch vytvorením mechanizmov na monitorovanie a podávanie správ a poskytli možnosť vzdelávania a finančnú podporu slabším spoločenským subjektom, a v prípade potreby federáciám MSP a remeselníkom, s cieľom zabezpečiť ich efektívnu účasť; zdôrazňuje význam poskytnutia digitálneho prístupu užívateľom k informáciám o normám;

40.  vyzýva európske organizácie pre normalizáciu a členské štáty, aby Komisii pravidelne poskytovali správy o pokroku o svojich činnostiach, s cieľom zabezpečiť adekvátne zastúpenie všetkých zúčastnených strán v technických orgánoch zodpovedných za vypracúvanie noriem na základe mandátu, pričom tieto správy by mali vychádzať z príslušných osobitných požiadaviek na podávanie správ; zdôrazňuje, že tieto správy by mali byť následne začlenené do správy Komisie o úsilí vynaloženom zo strany európskych a vnútroštátnych organizácií pre normalizáciu a dosiahnutých výsledkoch;

41.  vyzýva vnútroštátne organizácie pre normalizáciu, aby slabším subjektom poskytli bezplatný prístup do výborov pre tvorbu noriem a aby vytvorili nástroje na zlepšenie účasti zúčastnených strán vrátane bezplatných a ľahko použiteľných mechanizmov na on-line konzultácie pre všetky nové návrhy noriem; nabáda tieto organizácie, aby v plnej miere využívali informačné a komunikačné technológie s cieľom zvýšiť zapojenie zúčastnených strán prostredníctvom internetových stretnutí a online diskusií; nabáda tiež vnútroštátne organizácie pre normalizáciu, aby komunikovali aj nad rámec systému, najmä pokiaľ ide o verejné otázky ohľadne nových noriem, keďže verejné otázky sú zvyčajne smerované na aktuálnych účastníkov systému;

42.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že verejné orgány vo väčšine členských štátov preukazujú len veľmi malý záujem o účasť na tvorbe noriem, napriek významu normalizácie ako nástroja na podporu právnych predpisov a verejných politík; naliehavo žiada členské štáty – ako zástupcov záujmov občanov – a najmä orgány dohľadu nad trhom, aby vyslali zástupcov do všetkých národných technických výborov sledujúcich tvorbu noriem na podporu politiky a právnych predpisov EÚ; zdôrazňuje, že účasť vnútroštátnych orgánov na diskusii o tvorbe noriem je základom riadneho fungovania právnych predpisov v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje „nový prístup“, a tiež zabraňuje tomu, aby proti harmonizovaným normám boli následne vznesené formálne námietky;

43.  v záujme spravodlivej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu vyzýva vnútroštátne organizácie pre normalizáciu, aby dodržiavali etický kódex ISO s cieľom zabezpečiť, aby nestrannosť noriem neohrozovali iné činnosti ako napríklad certifikáciu alebo akreditáciu; zdôrazňuje tiež význam tvorby noriem a usmernení pre posudzovanie zhody a presadzovania ich prijímania a spravodlivého používania, predovšetkým pokiaľ ide o požiadavky v oblasti integrity, objektívnosti a nestrannosti;

d)  Uľahčenie prístupu k normalizácii

44.  uznáva, že európska normalizácia pomáha vytvárať pre všetkých účastníkov trhu rovnaké podmienky, a to najmä pre malé a stredné podniky, ktoré tvoria chrbtovú kosť európskeho hospodárstva a sú veľmi významnými prispievateľmi do systému; uznáva však, že miera ich účasti na normalizácii vždy nezodpovedá ich hospodárskemu významu, keďže zložitosť noriem a náklady z nich vyplývajúce, môžu pre ne predstavovať prekážku;

45.  zdôrazňuje, že normy by sa mali tvoriť a prijímať tak, aby zohľadňovali charakteristické znaky a prostredie MSP, najmä malých podnikov, mikropodnikov a remeselníkov; víta nedávne iniciatívy európskych a vnútroštátnych organizácií pre normalizáciu, ktorých cieľom je realizovať odporúčania štúdie o prístupe MSP k európskej normalizácii a je presvedčený, že ich treba považovať za najlepšiu prax; víta a podporuje tiež opatrenia navrhované v programoch pre malé a stredné podniky v rámci Európskeho výboru pre normalizáciu a Európskeho výboru pre normalizáciu v elektrotechnike s cieľom uľahčiť im používanie noriem; zdôrazňuje, že by sa mali prijať ďalšie opatrenia na zabezpečenie plnej účasti MSP na tvorbe noriem a lepšieho a lacnejšieho prístupu k nim;

46.  predovšetkým zdôrazňuje, že Únia a členské štáty by mali umožniť, aby sa pri vypracúvaní noriem viac zohľadňovali záujmy MSP a remeselníkov, a to prostredníctvom realizácie strategických opatrení uvedených v Iniciatíve „Small Business Act“ v súlade s jej siedmou zásadou: poskytovaním finančnej podpory EÚ, znížením nákladov na prístup k normám, systematickým zverejňovaním súhrnných prehľadov európskych noriem a spravodlivým zložením normalizačných výborov;

47.  vyzýva tiež Komisiu, aby v čo najvyššej možnej miere zjednodušila postupy a aby pri zmenách, ku ktorým pristúpi v budúcnosti, zohľadnila zásadu „najskôr myslieť v malom“; odporúča, aby Komisia zaradila tému normalizácie do programu najbližšieho týždňa malých a stredných podnikov;

48.  je presvedčený, že prístup užívateľov k európskym normám vytvoreným na podporu politík a právnych predpisov EÚ je významnou otázkou, ktorú je potrebné aj naďalej riešiť; zastáva názor, že by sa mali zvážiť rôzne systémy stanovovania cien pre súkromné/priemyselné normy a pre harmonizované normy/normy vypracované na základe mandátu; žiada najmä vnútroštátne organizácie pre normalizáciu, aby znížili náklady prostredníctvom osobitných sadzieb a prostredníctvom ponúkania súborov noriem za zníženú cenu a aby hľadali ďalšie možnosti ako zlepšiť prístup k normám, najmä pre MSP;

49.  pripomína však, že nákupná cena normy zodpovedá len malej časti celkových nákladov, ktoré vznikli užívateľovi normy, ktorý zvyčajne musí vynaložiť podstatne viac zdrojov na transpozíciu požadovanej normy do svojho obchodného postupu;

50.  zdôrazňuje, že normy by mali byť zrozumiteľné, jednoduché a ľahko použiteľné, aby ich užívatelia mohli lepšie uplatňovať; považuje za nevyhnutné vo vhodných prípadoch znížiť nadmerný počet krížových odkazov medzi normami a zamerať sa na riešenie súčasných ťažkostí pri určovaní skupiny noriem príslušných pre určitý výrobok alebo postup; vyzýva vnútroštátne a európske organizácie pre normalizáciu a obchodné združenia, aby poskytovali zrozumiteľné pokyny pre užívateľov noriem, bezplatný on-line prehľad noriem, lepší on-line prístup ku konzultačným návrhom a jednoduché funkcie elektronického vyhľadávania;

51.  víta prebiehajúcu iniciatívu európskych organizácií pre normalizáciu, ktorej cieľom je vypracovať a zverejniť on-line, bez akéhokoľvek obmedzenia prístupu, súhrnný prehľad všetkých ich noriem, a žiada, aby bol tento projekt ukončený čo najskôr; zdôrazňuje však, že tento projekt by sa mal tiež uskutočniť na národnej úrovni, s cieľom umožniť užívateľom noriem získať informácie o oblastiach, ktorých sa jednotlivé normy týkajú, vo svojom vlastnom jazyku prostredníctvom internetových stránok vnútroštátnej organizácie pre normalizáciu;

52.  zdôrazňuje význam poskytovania noriem vo všetkých úradných jazykoch EÚ v záujme zabezpečenia ich riadneho porozumenia zo strany užívateľov; vyzýva Komisiu, aby ešte viac podporila a zjednodušila finančné pravidlá pre preklad harmonizovaných noriem;

Normalizácia na podporu inovácií a udržateľnej hospodárskej súťaže v globalizovanom prostredí

53.  uznáva, že európska normalizácia je dôležitým nástrojom podpory inovácií, výskumu a vývoja a prispieva ku konkurencieschopnosti Únie a k zavŕšeniu budovania jednotného trhu; zdôrazňuje jej významné hospodárske prínosy, ktoré spoločnostiam umožňujú urýchliť prenos znalostí, znížiť náklady a riziká, skrátiť čas potrebný na vstup na trh a zvýšiť hodnotu inovácií;

54.  uznáva, že hoci normalizácia môže výrazne uľahčiť využívanie nových technológií, pri prenose výsledkov výskumu a vývoja do tvorby noriem existujú veľké nedostatky; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť vzájomné povedomie a spoluprácu medzi tvorcami noriem, zlepšovateľmi, akademikmi a výskumníkmi; zdôrazňuje, že zahrnutie nových znalostí do oblasti noriem, najmä z verejne financovaných výskumných a inovačných programov, podporí inovácie a konkurencieschopnosť;

55.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s vnútroštátnymi organizáciami pre normalizáciu podporovali začlenenie normalizácie do akademických školských osnov, vzdelávania (tzn. ekonomických a technických škôl), programov celoživotného vzdelávania a informačných kampaní s cieľom zlepšiť informovanosť medzi súčasnými a potenciálnymi hospodárskymi aktérmi a tvorcami politiky o význame a výhodách noriem; vyzýva vnútroštátne organizácie pre normalizáciu, aby zlepšili svoju spoluprácu s obchodnými združeniami a poskytli MSP hodnoverné informácie o hospodárskych výhodách vyplývajúcich z noriem; vyzýva tiež Komisiu, aby zabezpečila, že o otázke normalizácie sa bude diskutovať v rámci programu Erasmus pre mladých podnikateľov; podporuje činnosti hodnotenia, kvantifikácie a komunikácie hospodárskych a sociálnych výhod vyplývajúcich z normalizácie;

56.  je presvedčený, že európske rámcové programy pre výskum, konkurencieschopnosť a inovácie môžu významne prispieť k procesu normalizácie tým, že pre túto oblasť vyhradia kapitolu; domnieva sa, že takýmto opatrením by sa zvýšilo porozumenie prínosov noriem a pomohol by sa podporiť systematický prístup na vyššom mieste reťazca, medzi výskumom, inováciou a normalizáciou; vyzýva Komisiu, aby zahrnula „relevantnosť pre normalizáciu“ medzi kritériá hodnotenia projektov výskumu a vývoja financovaných EÚ, aby podporila projekty týkajúce sa normalizácie a zvýšila povedomie o týchto projektov novátorskými metódami;

57.  vyzýva tiež Komisiu, aby vyvinula aktivity v oblasti sledovania technologického vývoja s cieľom identifikovať budúce výstupy výskumu a rozvoja, pre ktoré by mohla byť normalizácia prínosná, uľahčiť tok a transparentnosť informácií, ktoré sú potrebné na preniknutie na trh a činnosti v oblasti výskumu a vývoja a v tejto súvislosti presadzovala ľahko prístupné a užívateľsky jednoduché mechanizmy hodnotenia prostredníctvom internetu;

58.  vyzýva členské štáty, aby pri verejnom obstarávaní používali európske normy s cieľom zlepšiť kvalitu verejných služieb a podporiť inovatívne technológie; zdôrazňuje však, že používanie noriem by nemalo mať za následok ďalšie prekážky, najmä pre malé podniky, ktoré sa chcú zúčastniť postupov verejného obstarávania;

59.  opätovne potvrdzuje, že riešenie otázky zmeny klímy a ďalších budúcich globálnych energetických a environmentálnych problémov si vyžaduje vývoj a podporu čistých technológií a ekologických výrobkov; domnieva sa preto, že existuje naliehavá potreba zahrnúť environmentálne hľadisko do všetkých príslušných výrobkov a služieb a že európsky systém normalizácie musí vytvoriť zdokonalený systém, aby sa otázka environmentálneho hľadiska riadne riešila ešte v rámci procesu vypracúvania noriem; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať aktívnu účasť environmentálnych organizácií a verejných orgánov zodpovedných za ochranu životného prostredia v normalizačných výboroch, ako na vnútroštátnej, tak na európskej úrovni; zdôrazňuje, že potreba zamerať európske úsilie v oblasti inovácie na celosvetové stratégie boja proti zmene klímy a reakcie na energetické, spoločenské a environmentálne otázky sa musí prejaviť aj pri vytváraní nových usmernení pre modely normalizácie;

60.  zdôrazňuje, že podmienkou zlepšenia ľudského zdravia a životných podmienok je výroba takých produktov, ktoré môžu prispieť k zdravému vývoju obyvateľstva, a zlepšenie prístupu predovšetkým pre deti a zraniteľné osoby; domnieva sa preto, že existuje naliehavá potreba zahrnúť hľadisko zdravia do všetkých príslušných výrobkov a služieb a že európsky systém normalizácie musí vytvoriť zdokonalený systém, aby sa otázka environmentálneho hľadiska riadne riešila ešte v rámci procesu vypracúvania noriem; vyzýva v tejto súvislosti na zavedenie európskych noriem pre ortopedicky vhodnú obuv pre deti; zdôrazňuje potrebu presadzovať aktívnu účasť zdravotných odborníkov a verejných orgánov zodpovedných na zdravotné otázky vo výboroch v oblasti normalizácie;

61.  zdôrazňuje, že normalizácia má veľký potenciál odstrániť prekážky, ktoré bránia osobám so zdravotným postihnutím a starším osobám využívať svoje schopnosti a zúčastňovať sa za rovnakých podmienok na všetkých oblastiach života; vyzýva preto k vytvoreniu noriem, ktoré zohľadnia rôzne potreby obyvateľstva a vytvoria nové možnosti pre podniky, aby mohli poskytovať inovačné riešenia s cieľom podporiť vývoj výrobkov, služieb a infraštruktúr prístupných pre všetkých; zdôrazňuje význam konceptu Návrhy pre všetkých (Design for All), ktorý predstavuje kreatívnu a etickú výzvu pre tvorcov noriem, dizajnérov, podnikateľov, verejné orgány a tvorcov politiky, keďže jeho cieľom je umožniť všetkým ľuďom rovnaký prístup okrem iného k zastavanému prostrediu, doprave, vzdelávaniu, zamestnaniu, bývaniu, zdravotníckym zariadeniam, informáciám a komunikáciám, kultúre, aktivitám voľného času a k spotrebiteľským výrobkom a službám;

62.  vyzýva preto Komisiu a európske organizácie pre normalizáciu, aby vytvorili a podporovali systematický prístup k svojej normalizačnej činnosti, aby sa zabezpečilo, že normy obsahujú požiadavky primeranej dostupnosti v súlade so zásadami konceptu Návrhy pre všetkých vrátane vhodného kontrolného mechanizmu, ktorým sa zabezpečí, aby príslušné normy skutočne odrážali potreby osôb so zdravotným postihnutím a starších osôb; ďalej vyzýva Komisiu, členské štáty a európske a vnútroštátne organizácie pre normalizáciu, aby vytvorili a podporovali vzdelávacie kurzy pre osoby so zdravotným postihnutí, aby sa zvýšila ich skutočná účasť na procese tvorby noriem, a vzdelávacie kurzy pre tvorcov noriem, aby sa oboznámili s otázkami postihnutia a zabezpečenia prístupu;

63.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby bezodkladne ratifikovali dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a účinne vykonávali jeho ustanovenia z pohľadu presadzovania zásad univerzálneho dizajnu v procese tvorby noriem; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sprísnili existujúce pravidlá verejného obstarávania s cieľom presadiť zaradenie doložiek o zabezpečení prístupu do postupov zadávania verejných zákaziek, a tak podporili zabezpečovanie prístupu a motivovali výrobcov k vytváraniu a ponúkaniu výrobkov a služieb vyhovujúcich tejto požiadavke; vyzýva k podpore projektov výskumu a vývoja financovaných EÚ, aby vznikali inovačné výrobky využívajúce podporné technológie, a k tomu, aby sa ustanovenia o zabezpečení prístupu stali kritériom prideľovania prostriedkov zo štrukturálnych fondov na vnútroštátnej a regionálnej úrovni;

64.  zdôrazňuje, že s cieľom zlepšiť ochranu spotrebiteľa by sa mal uprednostňovať postup tvorby noriem týkajúcich sa smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov;

65.  upriamuje pozornosť na svoje uznesenie zo 6. mája 2010 o vozidlách na elektrický pohon, v ktorom zdôrazňuje potrebu účinných postupov normalizácie v rôznych oblastiach s cieľom urýchliť uvádzanie vozidiel na elektrický pohon na trh v záujme konkurencieschopnosti a životného prostredia;

66.  zdôrazňuje, že rovnako ako normalizácia, aj práva duševného vlastníctva (ďalej len „PDV“) podnecujú inovácie a uľahčujú šírenie technológií; zdôrazňuje, že by sa mala nastoliť správna rovnováha medzi záujmami používateľov noriem a právami majiteľov duševného vlastníctva; vyzýva európske a vnútroštátne organizácie pre normalizáciu, aby boli obzvlášť opatrné pri tvorbe noriem vychádzajúcich z technológií v osobnom vlastníctve, s cieľom umožniť široký prístup pre všetkých užívateľov; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby boli licencie na všetky základné práva duševného vlastníctva použité v normách poskytnuté na základe spravodlivých, prijateľných a nediskriminačných podmienok;

67.  uznáva, že fóra a konzorciá značne prispievajú k systému normalizácie tým, že poskytujú špecifikácie s globálnym dosahom, ktoré sú často otvorenejšie voči inovačným technológiám; zdôrazňuje, že najmä v odvetví IKT sa mnoho fór a konzorcií premenilo na globálne organizácie, ktoré vytvárajú široko uplatňované špecifikácie na základe otvorených, transparentných a konsenzuálnych postupov; je presvedčený, že európske organizácie pre normalizáciu a fóra/konzorciá musia nájsť spôsoby, ako spolupracovať pri plánovaní svojich činností tým, že prenesú normy na najvhodnejšiu úroveň, medzinárodnú alebo európsku, s cieľom zabezpečiť súlad a zabrániť fragmentácii alebo duplicite;

68.  vyzýva tiež európske organizácie pre normalizáciu, aby vytvorili a uplatňovali lepší mechanizmus prijímania špecifikácií vypracovaných fórami/konzorciami ako európske normy, pričom sa musí zaručiť konsenzus všetkých zúčastnených strán, a to prostredníctvom zavedených postupov konzultácií so všetkými príslušnými stranami v súlade so zásadou vnútroštátneho delegovania právomocí; zdôrazňuje, že by sa tým nemala obmedzovať možnosť predložiť špecifikácie vypracované fórami/konzorciami priamo medzinárodným organizáciám pre normalizáciu v záujme získania globálnejšieho postavenia, ak je to v súlade so zásadami stanovenými v dohode Svetovej obchodnej organizácie o technických prekážkach obchodu: (transparentnosť, otvorenosť, nestrannosť, konsenzus, účinnosť, relevantnosť a dôslednosť);

69.  uznáva, že interoperabilita je kľúčom k inováciám a konkurencieschopnosti, najmä v odvetví IKT, v ktorom zohrávajú svoju úlohu fóra a konzorciá; zdôrazňuje, že interoperabilita nezávisí len od tvorby špecifikácií/noriem, ale aj od ich uplatňovania používateľmi; uznáva významnú úlohu, ktorú pri dosahovaní interoperability zohrávajú fóra a konzorciá zamerané na používateľov; vyzýva Komisiu, aby zlepšila koordináciu medzi fórami a konzorciami v oblasti informačných a telekomunikačných technológií a formálnymi orgánmi vytvárajúcimi normy, čo by mohlo zvýšiť interoperabilitu a minimalizovať riziko zdvojenia a rozporov medzi normami v oblasti informačných a telekomunikačných technológií;

70.  zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné prispôsobiť politiku normalizácie v oblasti informačných a telekomunikačných technológií trhovému a politickému vývoju, čo povedie k dosiahnutiu významných európskych politických cieľov, ktoré si vyžadujú interoperabilitu, ako napr. elektronické zdravotníctvo, prístupnosť, bezpečnosť, elektronický obchod, elektronická správa, doprava atď., a prispeje k vývoju noriem na podporu ochrany osobných údajov;

71.  vyzýva Komisiu, aby s cieľom podporiť ďalšie politiky EÚ zaviedla modernizovanú a rozšírenú politiku EÚ týkajúcu sa normalizácie v oblasti informačných technológií, ktorá by okrem iného mala zabezpečiť interoperabilitu, právnu istotu a uplatňovanie náležitých záruk, pričom by sa malo minimalizovať dodatočné zaťaženie podnikov, riziká pre používateľov a prekážky voľného pohybu informačných technológií;

72.  vyzýva Komisiu, aby účinným spôsobom využila existujúce právne základy umožňujúce normalizáciu v oblasti informačných technológií a aby určila ďalšie odvetvia, oblasti alebo aplikácie informačných technológií, kde by sa mohla normalizácia EÚ účinne využiť na podporu politík EÚ, a aby v súlade s tým predložila náležité návrhy; vyzýva Komisiu, aby vo vhodných prípadoch zvážila využitie „nového prístupu“ a „nového legislatívneho rámca“ ako model modernizovanej politiky normalizácie v oblasti informačných a komunikačných technológií na podporu politík EÚ;

73.  zdôrazňuje, že medzinárodné normy vytvárajú priaznivé podmienky pre svetový trh tým, že sa identická norma, zameraná na prístup založený na výkone, používa v mnohých krajinách a tiež podporou zrozumiteľnosti pre spotrebiteľa a zvyšovaním dôvery v trh;

74.  zdôrazňuje, že regulačný dialóg je dôležitou stránkou vonkajšej dimenzie vnútorného trhu, a že je preto potrebné chrániť a posilniť postavenie európskeho systému normalizácie v medzinárodnom prostredí normalizácie, aby sa podporila tvorba medzinárodných noriem so skutočným globálnym dosahom, poskytli sa výhodné podmienky pre obchod a zvýšila sa konkurencieschopnosť Európy, pričom by sa zohľadnili legitímne záujmy rozvojových krajín a vyvinulo by sa úsilie zamedziť nepotrebnej duplicite práce, ktorá už bola vykonaná na medzinárodnej úrovni;

75.  vyjadruje podporu vyslaniu dvoch európskych odborníkov na normalizáciu do Číny a Indie s cieľom podporiť európske organizácie pre normalizáciu, presadzovať európske normy a poskytnúť odozvu na normalizačné systémy týchto krajín; žiada Komisiu, aby preskúmala, či je potrebné vyslať odborníkov na normalizáciu do ďalších regiónov sveta s cieľom ďalej propagovať európsky systém normalizácie;

76.  vyzýva Komisiu, aby skoordinovala svoje aktivity v oblasti normalizácie s našimi medzinárodnými partnermi, napríklad v rámci transatlantického dialógu; nabáda Komisiu, aby v tejto súvislosti zvážila nevyhnutné opatrenia na posilnenie vplyvu európskej normalizácie na svetovej úrovni a aby takéto opatrenia prijala s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť európskych výrobkov a služieb v medzinárodnom obchode;

77.  vyzýva európske zúčastnené strany a vnútroštátne organizácie pre normalizáciu, aby sa opätovne oddali myšlienke medzinárodnej normalizácie, s cieľom zúročiť európske vedúce postavenie a získať výhody spojené s prvenstvom na globálnych trhoch; zdôrazňuje, že v oblasti medzinárodnej normalizácie je nevyhnutná lepšia koordinácia medzi európskymi zúčastnenými stranami a vnútroštátnymi organizáciami pre normalizáciu na technickej a politickej úrovni;

o
o   o

78.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES C 150, 28.5.1999, s. 624.
(2) Ú. v. EÚ L 315, 15.11.2006, s. 9.
(3) Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37.
(4) Ú. v. ES L 36, 7.2.1987, s. 31.


Realizované reformy a vývoj v Moldavskej republike
PDF 126kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. októbra 2010 o realizovaných reformách a vývoji v Moldavskej republike
P7_TA(2010)0385RC-B7-0572/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Moldavskou republikou a Európskou úniou, ktorá bola podpísaná 28. novembra 1994 a nadobudla platnosť 1. júla 1998,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady pre spoluprácu EÚ a Moldavska z 21. decembra 2009,

–  so zreteľom na prebiehajúce rokovania o uzavretí dohody o pridružení medzi Moldavskou republikou a Európskou úniou a rokovania o liberalizácii vízového režimu medzi Úniou a Moldavskou republikou,

–  so zreteľom na správu Komisie o pokroku v Moldavskej republike z 12. mája 2010 (KOM(2010)0207),

–  so zreteľom na vyhlásenia vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Moldavsku/Podnestersku zo 17. mája 2010, o reštriktívnych opatreniach voči vedeniu podnesterskej oblasti z 27. septembra 2010 a o ratifikácii Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu Moldavskou republikou zo 14. októbra 2010,

–  so zreteľom na výsledok parlamentných volieb z 29. júla 2009 a výsledky referenda o ústavnej reforme, ktoré sa uskutočnilo 5. septembra 2010, a na rozhodnutie uskutočniť predčasné parlamentné voľby 28. novembra 2010,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Moldavskej republike a podnesterskej oblasti,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže európska susedská politika (ESP) a Východné partnerstvo, ktoré sa začalo realizovať v máji 2009, uznáva európske ambície Moldavskej republiky a význam Moldavska ako krajiny s hlbokými historickými, kultúrnymi a hospodárskymi väzbami s členskými štátmi Európskej únie,

B.  keďže dohoda o pridružení, o ktorej v súčasnosti prebiehajú rokovania medzi EÚ a Moldavskou republikou, by mala v značnej miere rozšíriť spoločný inštitucionálny rámec medzi EÚ a Moldavskou republikou, uľahčiť prehĺbenie vzťahov vo všetkých oblastiach a posilniť politické pridruženie a hospodársku integráciu, pričom by zahŕňala recipročné práva a povinnosti,

C.  keďže vzťahy medzi EÚ a Moldavskom zaznamenali v ostatnom roku výrazný pokrok, čo zohľadnila aj správa Európskej komisie z 12. mája 2010 o pokroku, v ktorej sa uvádza, že sa dosiahol pokrok vo väčšine sektorových oblastí obsiahnutých v akčnom pláne Európskej susedskej politiky,

D.  keďže nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy, zriadenie služby pre vonkajšiu činnosť a vymenovanie podpredsedníčky/vysokej predstaviteľky poskytuje Európskej únii nový impulz na to, aby zohrávala aktívnejšiu úlohu pri riešení zmrazených konfliktov vo svojom susedstve vrátane podnesterskej otázky,

1.  víta pokrok, ktorý dosiahla Moldavská republika v minulom roku, a dúfa, že volebný proces môže ďalej posilniť demokratické inštitúcie a dodržiavanie zásad právneho štátu a ľudských práv v Moldavsku; očakáva, že moldavské orgány budú uskutočňovať nutné reformy a plniť si svoje záväzky tak, aby Moldavská republika mohla pokračovať v trvalej európskej integrácii;

2.  víta začatie rokovaní o dohode o pridružení medzi Európskou úniou a Moldavskou republikou 12. januára 2010 a s uspokojením berie na vedomie veľmi dobré výsledky, ktoré podľa Komisie dosiahla Moldavská republika v tomto procese;

3.  žiada Radu, aby na svojom nasledujúcom zasadnutí 25. októbra 2010 vyzvala Komisiu na urýchlené vypracovanie akčného plánu liberalizácie vízovej povinnosti, aby tak dialóg o vízach vstúpil do plne funkčnej fázy na základe pokroku Moldavskej republiky po prieskumných rozhovoroch o štyroch blokoch vízového dialógu;

4.  víta poskytnutie makrofinančnej pomoci Moldavskej republike vo forme grantu v maximálnej výške 90 miliónov EUR s cieľom podporiť stabilizáciu hospodárstva a zmierniť jej potreby spojené s platobnou bilanciou a rozpočtom, ktoré boli zistené v prebiehajúcom programe MMF; zdôrazňuje, že Moldavská republika musí zintenzívniť svoje úsilie o účinnú realizáciu štrukturálnych reforiem, najmä v oblasti právneho štátu, boja proti korupcii a podnikateľského a investičného prostredia;

5.  domnieva sa, že kľúčovým opatrením na prilákanie investícií je zlepšenie podnikateľského prostredia a regulačného rámca podnikateľskej činnosti, a je presvedčený, že rokovania o zóne voľného obchodu s EÚ v rámci dohody o pridružení budú rýchlo pokračovať;

6.  podporuje iniciatívu „Priatelia Moldavska“, ku ktorej patrí niekoľko ministrov zahraničných vecí z členských štátov a komisár EÚ zodpovedný za rozšírenie a susedskú politiku Štefan Füle a ktorej cieľom je vyjadriť jasnú podporu a solidaritu EÚ vo vzťahu k Moldavskej republike, pričom je jasným znamením veľkého odhodlania podporovať túto krajinu pri riešení problémov, s ktorými sa stretáva; je presvedčený, že táto iniciatíva účinne pomôže Moldavskej republike pri realizácii vnútorných reforiem a priblíži túto krajinu k Európskej únii;

7.  zastáva názor, že EÚ môže prispieť k vyriešeniu problému Podnesterska tým, že posilní budovanie dôvery, najmä podporovaním realizácie spoločných projektov zameraných na plnenie bežných potrieb obyvateľstva v spolupráci s miestnymi spoločenstvami a občianskou spoločnosťou a poskytovaním pomoci pri zmierňovaní hospodárskej krízy na oboch stranách rieky Dnester;

8.  zdôrazňuje, že uznesenie o podnesterskej otázke je kľúčovým prvkom na podporu politickej stability a hospodárskej prosperity v Moldavskej republike a v danom regióne; opäť zdôrazňuje svoju podporu územnej celistvosti Moldavskej republiky a upozorňuje, že treba posilniť úlohu EÚ pri hľadaní riešenia v otázke Podnesterska, keďže ďalšia existencia tohto problému by nemala brániť integrácii Moldavska do EÚ;

9.  vyjadruje potešenie nad neoficiálnymi stretnutiami v rámci úsilia o urovnanie konfliktu v Podnestersku, ktoré sa v podobe rozhovorov 5+2 konajú už od júna 2009; vyzýva zúčastnené strany, aby sa v tomto zložení čo najskôr vrátili k oficiálnym rokovaniam; víta iniciatívu z Mesebergu na podnet nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva, zameranú na vyriešenie podnesterského konfliktu, a je presvedčený, že fórum o bezpečnosti na úrovni ministrov zahraničných vecí by spolu s partnermi mohlo prispieť k trvalému vyriešeniu tohto konfliktu;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť dôveru ľudí v inštitúcie štátu a súdne orgány, najmä po tom, ako sa niektorí úradníci a príslušníci orgánov činných v trestnom konaní zapojili do násilností, ku ktorým došlo počas udalostí v apríli 2009, a očakáva, že všetky osoby, ktoré boli uznané za zodpovedné za tieto násilné činy, budú postavené pred súd;

11.  žiada všetky demokratické politické sily a etnické a kultúrne spoločenstvá, aby sa vyhýbali zbytočným konfrontáciám a aby sa sústredili na budovanie širšej vízie Moldavskej republiky s cieľom doviesť túto krajinu k splneniu európskych cieľov;

12.  vyjadruje nádej, že nadchádzajúce voľby, ktoré sa majú uskutočniť 28. novembra 2010, prebehnú v úplnom súlade s medzinárodnými normami, a pripomína všetkým dotknutým stranám, že v predvolebnej kampani musia byť poskytnuté rovnaké príležitosti všetkým politickým silám; očakáva, že sa prijmú opatrenia, ktoré moldavským občanom žijúcim v zahraničí zabezpečia možnosť uplatniť svoje hlasovacie právo, a uvádza, že faktické orgány odtrhnutého regiónu Podnesterska nemajú právo brániť moldavským občanom zúčastniť sa na volebnom procese;

13.  vyzýva parlament Moldavskej republiky, aby sa zapojil do Parlamentného zhromaždenia EURONEST v súlade s ustanovujúcim aktom tohto zhromaždenia;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vláde a parlamentu Moldavska.


Integrovaná námorná politika
PDF 389kWORD 115k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. októbra 2010 o integrovanej námornej politike – hodnotenie dosiahnutého pokroku a nové výzvy (2010/2040(INI))
P7_TA(2010)0386A7-0266/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky(1),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Integrovaná námorná politika Európskej únie (KOM(2007)0575),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Správa o pokroku v oblasti integrovanej námornej politiky EÚ (KOM(2009)0540),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Európskej komisie priložený k správe o pokroku v oblasti integrovanej námornej politiky EÚ (SEK(2009)1343),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Integrovanou námornou politikou k zlepšeniu spravovania Stredozemia (KOM(2009)0466),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Rozvoj medzinárodného rozmeru integrovanej námornej politiky Európskej únie (KOM(2009)0536),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Smerom k integrácii námorného dozoru: Spoločné prostredie na zdieľanie informácií pre námornú oblasť EÚ (KOM(2009)0538),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Preskúmanie vytvorenia Európskeho systému hraničného dozoru (EUROSUR) (KOM(2008)0068),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Pracovný program Komisie na rok 2010 – Je čas konať (KOM(2010)0135),

–  so zreteľom na Bielu knihu Európskej komisie: Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení (KOM(2009)0147),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Návod na námorné priestorové plánovanie: dosiahnutie spoločných zásad v EÚ (KOM(2008)0791),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Usmernenia pre integrovaný prístup k námornej politike: smerom k uplatňovaniu najlepšej praxe v integrovanom riadení námorných záležitostí a konzultáciách so zainteresovanými stranami (KOM(2008)0395),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Stratégia Európskej únie pre región Baltického mora (KOM(2009)0248),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Európska únia a arktický región (KOM(2008)0763),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Európskej komisie s názvom Budovanie európskej námornej znalostnej infraštruktúry: plán pre európsku námornú monitorovaciu a dátovú sieť (SEK(2009)0499),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Európskej komisie s názvom Infraštruktúra námorných údajov, výsledok verejnej konzultácie (SEK(2010)0073),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Európskej komisie s názvom Neformálny dokument o námornom dozore (SEK(2008)2337),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Európska stratégia pre morský a námorný výskum: Ucelený rámec európskeho výskumného priestoru na podporu trvalo udržateľného využívania oceánov a morí (KOM(2008)0534),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Strategické ciele a odporúčania pre politiku EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2018 (KOM(2009)0008),

–  so zreteľom na závery Rady k integrovanej námornej politike zo 16. novembra 2009,

–  so zreteľom na závery Rady k integrovanom námornom dozore zo 17.novembra 2009,

–  so zreteľom na závery Rady k integrovanej námornej politike zo 14. júna 2010,

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane Stredozemného mora proti znečisťovaniu a jeho protokoly(2),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov k balíku predpisov v oblasti námornej a príbrežnej dopravy zo 17. – 18. júna 2009,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 12. júla 2007 o budúcnosti námornej politiky Európskej únie: Európska vízia pre oceány a moria(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2008 o integrovanej námornej politike Európskej únie(4),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre rybné hospodárstvo a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0266/2010),

A.  keďže oceány a moria sú mimoriadne komplexné a majú na ne vplyv mnohé činnosti, záujmy a politiky; keďže odborné znalosti potrebné na riešenie mnohorakých výziev v námornej oblasti a právomoc zaoberať sa nimi sú rozptýlené medzi mnohými verejnými a súkromnými aktérmi na rôznych úrovniach riadenia,

B.  keďže svetové oceány a moria sú vzájomne prepojené a závislé a navyše ich intenzívnejšie využívanie v odvetviach ako lodná preprava, rybné hospodárstvo, energetika, cestovný ruch, výskum v kombinácii so zmenou klímy zvyšujú tlak na morské prostredie,

C.  keďže loďstvo a lodiarenský priemysel výrazne prispievajú k hospodárskemu blahobytu krajín EÚ a poskytujú cenné služby európskemu a svetovému priemyslu a spotrebiteľom,

D.  keďže prístup integrovanej námornej politiky predstavuje jasnú odpoveď na otázku, ako dosiahnuť väčšiu súdržnosť medzi opatreniami vykonávanými v rámci rozličných politík, ktoré ovplyvňujú moria a pobrežné oblasti, a potrebou využívať tieto ekosystémové zdroje spôsobom, ktorý bude šetrný k životnému prostrediu,

E. keďže rámcová smernica o námornej stratégii tvorí environmentálny pilier integrovanej námornej politiky (INP); keďže tento prístup by mal byť lepšie prepojený s ďalšími odvetvovými politikami,

F.  keďže úspešná integrovaná námorná politika by sa mala opierať o špičkový morský výskum, technológie a inovácie a v rozhodovacom procese by mala by viesť k prístupu jedného kontaktného miesta, a teda odbúraniu zdvojených regulačných právomocí, pričom sa zároveň zohľadnia regionálne a miestne danosti,

G.  keďže štruktúry integrovanej námornej správy by mali posilniť koordinované plánovanie konkurenčných námorných činností, strategickú správu námorných oblastí, kvalitu činností dohľadu a vymáhanie právnych predpisov; keďže takýto cieľ si vyžaduje opatrenia na správne vymedzenie súhrnu týchto štruktúr, zabezpečenie ich zviditeľnenia a zlepšenie ich spolupráce v transparentnom a koherentnom rámci,

H.  keďže Európska únia má medzi námornými mocnosťami vo svete vedúce postavenie a mala by INP a jej výsledky využívať nato, aby na medzinárodnej scéne vystupovala ako hybná sila pri zlepšovaní plánovania námorných činností, environmentálnej ochrany a podpory osvedčených postupov na medzinárodných fórach,

I.  keďže najvzdialenejšie pobrežné a ostrovné regióny Európy zohrávajú osobitnú úlohu v oblasti bezpečnosti a ochrany proti environmentálnym hrozbám a zločineckému konaniu,

Všeobecný úvod

1.  víta balík Európskej komisie o integrovanej námornej politike z októbra 2009 ako dobre načasované a povzbudivé zhodnotenie vykonávania akčného plánu navrhnutého v modrej knihe z roku 2009 a súčasne uznáva, že nové iniciatívy, či už prijaté alebo plánované, sú v plnom súlade s cieľmi modrej knihy a zároveň sú jej logickým dôsledkom; celkovo potvrdzuje správnosť integrovaného prístupu k námorným veciam;

2.  súhlasí s Komisiou, že naša pevná námorná tradícia je jednou zo silných stránok Európy; vyzýva preto Európsku komisiu a členské štáty, aby ďalej rozvíjali potenciál rôznych námorných odvetví vypracovaním ambicióznej stratégie „modrého rastu“; domnieva sa, že integrovaná námorná politika by mala prispievať k vytvoreniu konkurencieschopnej, sociálnej a udržateľnej Únie; v tejto súvislosti sa domnieva, že rozvoj integrovanej námornej politiky musí harmonickým spôsobom zahrňovať ciele stanovené v oblasti hospodárskeho rozvoja, vysokej úrovne zamestnanosti – najmä zvýšením ich príťažlivosti v očiach mladých ľudí vďaka vzdelávacej činnosti a začatím programu Morský Erazmus – a ochrany životného prostredia; tvrdí preto, že INP by mala byť lepšie prepojená s cieľmi a iniciatívami stratégie EÚ 2020;

3.  žiada preto Komisiu, aby do roku 2013 predložila všeobecnú medzisektorovú stratégiu udržateľného rastu v pobrežných regiónoch a námorných odvetviach, ktorá by vychádzala z rozsiahleho preskúmania potenciálu a politických možností a opierala by sa o široké konzultácie so zainteresovanými stranami; domnieva sa, že jedným z prvkov tejto stratégie by mal byť nový, integrovaný prístup k posilneniu vedúcej pozície Európy vo výskume v morskej a námornej oblasti, technickom rozvoji a námornom inžinierstve v sektoroch ako lodiarstvo, udržateľný rozvoj morských zdrojov, čistá lodná doprava, rozvoj využívania výroby a technológií energie na mori; tvrdí, že treba nájsť riešenia na medzinárodnej úrovni na odstránenie niektorých nečestných konkurenčných praktík v lodiarstve;

4.  vyzýva Komisiu, aby po katastrofe spôsobenej únikom ropy v Mexickom zálive prijala opatrenia a zabezpečila právnu istotu v oblasti námornej ťažby ropy v Európe tým, že predloží koordinovanú stratégiu európskych opatrení v oblasti predchádzania katastrofám a boja proti nehodám spôsobeným ťažobnými plošinami a ropnými tankermi, a to na medzinárodnej úrovni najmä v prípadoch cezhraničnej kontaminácie; žiada Komisiu, aby nabádala členské štáty, aby v plnej miere realizovali existujúci medzinárodný právny rámec, tak ako je definovaný v príslušných medzinárodných dohovoroch IMO, a súčasne aby identifikovala všetky možne opatrenia na predchádzanie takýmto katastrofám a všetky legislatívne medzery na úrovni EÚ a členských štátov a čo najrýchlejšie primerane upravila všetky príslušné opatrenia a právne predpisy EÚ, pričom zohľadní odlišné podmienky Mexického zálivu a európskych pobrežných a námorných regiónov;

5.  dôrazne vyzýva Komisiu, aby pri revízii nariadenia o EMSA rozšírila mandát Európskej námornej bezpečnostnej agentúry (EMSA) v oblasti bezpečnostných inšpekcií námorných zariadení a odstraňovania ropných škvŕn;

6.  domnieva sa, že v tejto súvislosti je naliehavo potrebné zrevidovať smernicu 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd, pretože nezahŕňa zodpovednosť v duchu zásady znečisťovateľ platí v prípade námornej ťažby ropy;

7.  v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či by sa mala rozšíriť právomoc EMSA a či by mala mať zodpovednosť za monitorovanie dodržiavania bezpečnostných noriem pri námornej ťažbe ropy a preskúmanie pohotovostných plánov v tomto smere;

8.  víta štúdiu Komisie s názvom Databáza projektov, ktoré EÚ financuje v morských regiónoch(5), a vyzýva Komisiu, aby v ďalšej správe o pokroku integrovanej námornej politiky poskytla plný a systematický prehľad všetkých finančných prostriedkov uvoľnených vo všetkých rozpočtových riadkoch na činnosti týkajúce sa námorných odvetví, pobrežných regiónov a morí;

9.  žiada Komisiu, aby trvala na tom, že integrovaná námorná politika dostane v ďalšom finančnom výhľade primerané finančné prostriedky, a aby na tento účel preštudovala všetky možnosti financovania vrátane návrhu Výboru regiónov na fond pre pobrežné regióny aj účinnej koordinácie rôznych systémov financovania;

10.  podporuje zámer Komisie vyčleniť v nasledujúcich dvoch rokoch na integrovanú námornú politiku finančné prostriedky vo výške 50 miliónov EUR s cieľom nadviazať na predchádzajúce projekty v oblasti politiky, správy, udržateľnosti a dozoru;

Námorná správa

11.  blahoželá tým členským štátom a regiónom, ktoré už zriadili politiky a štruktúry integrovanej námornej správy; vyzýva členské štáty, ktoré stále majú roztrieštené administratívne štruktúry integrovanej námornej politiky, aby bezodkladne vytvorili jednotné integrované štruktúry námornej správy;

12.  súhlasí s usmerneniami Komisie pre námornú správu a jej analýzou sľubného, ale stále neuspokojivého pokroku dosiahnutého v posledných rokoch;

13.  vyzýva Komisiu, členské štáty a pobrežné regióny, aby zintenzívnili úsilie o vymedzenie integrovaných námorných politík a vybudovanie primeraných štruktúr námornej správy, čo umožní prijímať rozhodnutia na základe najlepších dostupných informácií za účasti všetkých zainteresovaných strán, a tým aj lepšie plniť rôzne politické ciele;

14.  kladie dôraz na potrebu podporovať stratégie miestneho rozvoja prispôsobené konkrétnym podmienkam a podporované konzultačným procesom s prístupom zdola nahor a odradiť od paušálneho prístupu; zastáva preto názor, že integrovaná námorná správa je nevyhnutná na to, aby sa predišlo akémukoľvek prekrývaniu kompetencií medzi rôznymi úrovňami riadenia a podporila sa spolupráca a dialóg s miestnymi a regionálnymi orgánmi, pobrežnými spoločenstvami, subjektmi občianskej spoločnosti a ďalšími zainteresovanými námornými stranami; navrhuje vytvorenie a rozvoj stratégií pre prímorské makroregióny EÚ v kontexte strategických prístupov k regionálnym prímorským oblastiam;

15.  vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie zhodnotila na základe výsledkov kvalitu štruktúr námornej správy na úrovni členských štátov a regiónov a aby sa viac vymieňali najlepšie postupy s cieľom dosiahnuť ciele integrovanej námornej politiky; zastáva názor, že integrovaná a transparentná námorná správa zabezpečuje optimálne plánovanie, vytvára vzájomné interakcie a podporuje vytváranie európskeho námorného priestoru bez prekážok;

16.  súhlasí s Komisiou, že v riadiacich štruktúrach by sa tiež mala trvalejšie zakotviť účasť zainteresovaných strán na procese tvorby námornej politiky; na tento účel vyzýva pobrežné členské štáty, ktoré tak zatiaľ neurobili, aby urýchlene stanovili národné kontaktné miesta pre integrovanú námornú politiku, čím by sa splnila požiadavka Komisie; zdôrazňuje potrebu čo najskoršej aktivácie tejto operačnej siete; podporuje vytvorenie medzisektorovej platformy pre dialóg zainteresovaných strán o námorných veciach; žiada začlenenie ustanovení o konkrétnom partnerstve medzi Komisiou a regiónmi a opätovne vyjadruje svoju podporu Európskemu námornému dňu a žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť ustanoveniam o informovaní občanov EÚ a verejnej účasti, pokiaľ ide o všetky aspekty integrovanej námornej politiky;

17.  víta európsku sieť námorných zoskupení a žiada Komisiu, členské štáty a regióny, aby tieto rozvíjajúce sa organizácie podporovali na všetkých úrovniach, najmä podporovaním ich inovačnej kapacity, ich integrácie do vnútroštátnych politík a programov a politík a programov Spoločenstva, posilňovaním nadnárodnej spolupráce, vyvíjaním snahy o väčšiu otvorenosť voči MSP a ich lepším zviditeľňovaním;

18.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby na príslušných fórach na medzinárodnej úrovni zintenzívnili dialóg o integrovanej námornej politike a iných námorných otázkach vrátane ratifikácie a vykonávania dohovoru UNCLOS; navrhuje, aby sa na ministerskej úrovni členských štátov Únie pre Stredozemie konali aspoň raz do roka stretnutia na tému integrovanej námornej politiky;

19.  vyzýva Európsku úniu, aby sa v rámci Únie za Stredozemie zasadzovala za to, aby sa projekt spoločného kódexu osvedčených postupov v odvetviach rybného hospodárstva a akvakultúry začlenil do programu tejto novej medzinárodnej organizácie;

20.  vyzýva Komisiu, aby posilnila medzinárodný rozmer INP a upriamuje pozornosť Komisie a členských štátov na skutočnosť, že zlepšenie pracovných podmienok na mori, bezpečnosti a environmentálnej výkonnosti plavidiel by malo byť zaradené do programu medzinárodných fór a ratifikované prístavnými, vlajkovými a pobrežnými štátmi ako súčasť medzinárodných dohôd, aby sa tak mohlo dosiahnuť celosvetové zlepšenie v oblasti lodnej dopravy;

21.  vyzýva Komisiu a Radu, aby podporovali začlenenie INP do nástrojov finančného vplyvu a cieľov vonkajšej politiky EÚ prostredníctvom rozvoja vhodných iniciatív zameraných na riešenie problémov ako znečistenie, nezákonný rybolov a pirátstvo;

Iniciatívy a stratégie pre morské oblasti

22.  víta regionálne iniciatívy a stratégie pre morské oblasti, ktoré doteraz navrhla Komisia, a makroregionálne stratégie, ktoré sa týkajú mora; uvedomuje si, že vykonávanie zásad integrovanej námornej politiky si vyžaduje, aby sa pretransformovali na cielené stratégie a osobitné opatrenia prispôsobené špecifikám jednotlivých oblastí a v prípade Stredozemného mora rôznym subregiónom v tejto oblasti; žiada ďalší dialóg a spoluprácu s cieľom zlepšiť riadenie námorného priestoru a pobrežných oblastí v rámci viacúrovňového prístupu v rôznych morských oblastiach vrátane Severného mora, Baltského mora, Atlantiku, Čierneho mora a Stredozemného mora a žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi podnikla urýchlené kroky na vypracovanie a predloženie opatrení v týchto regiónoch;

23.  vyzýva Komisiu, aby zvlášť prihliadala na osobitné charakteristiky najvzdialenejších regiónov EÚ, ktorých výsostné vody zabezpečujú, že EÚ má najrozsiahlejšiu výlučnú hospodársku zónu; domnieva sa preto, že tieto územia by mohli zohrávať prioritnú úlohu v medzinárodnom rozmere integrovanej námornej politiky, a žiada Komisiu, aby začlenila námorný rozmer do svojich medzinárodných dohôd s regionálnymi podskupinami;

24.  konštatuje, že veľká časť vôd Stredozemného mora a Čierneho mora nepatrí do oblastí, na ktoré sa vzťahuje jurisdikcia alebo výsostné práva pobrežných štátov, v dôsledku čoho tieto štáty nemajú normatívne ani presadzovacie právomoci na integrovanú reguláciu ľudskej činnosti mimo týchto oblastí;

25.  žiada preto príslušné pobrežné štáty, aby otázky delimitácie vyriešili na základe dohovoru UNCLOS a dohodli sa na svojich námorných zónach;

Námorné priestorové plánovanie

26.  uvedomuje si, že stabilita, predvídateľnosť a transparentnosť správy morských oblastí je kľúčom k zabezpečeniu optimálneho a udržateľného rozvoja hospodárskych činností a nového rastu a zamestnanosti na moriach, čo zahŕňa aj ďalší rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov, napríklad veternej energie a energie z morských vĺn, bez toho, aby boli dotknuté tradičnejšie činnosti;

27.  zastáva názor, že riadenie zintenzívňujúceho sa a čoraz konkurenčnejšieho využívania morí na ekosystémovom základe si vyžaduje koordinované, efektívne a cezhraničné námorné priestorové plánovanie, ktoré je neutrálnym nástrojom s potenciálom výrazne prispievať k vykonávaniu rámcovej smernice o morskej stratégii a ktoré by mohlo uľahčiť symbiózu rôznorodých spôsobov využívania mora;

28.  víta plán námorného priestorového plánovania, ktorý vychádza z ekosystémového prístupu a rozvoja desiatich zásad plánovania, a domnieva sa, že tento nástroj medzisektorovej politiky má zásadný význam pre vykonávanie integrovanej námornej politiky; žiada Komisiu, aby v roku 2011 predložila návrh smernice o námornom priestorovom plánovaní, alebo aby navrhla druh najprimeranejšieho nástroja na zabezpečenie súladu medzi integrovanou námornou politikou a ostatnými existujúcimi iniciatívami (integrované riadenie pobrežných zón, Natura 2000, rámcová smernica o morskej stratégii);

29.  navrhuje, aby sa vyhodnotili príležitosti na spoločné využívanie morského priestoru rôznymi odvetviami (napr. lodná doprava, obnoviteľná/veterná energia a akvakultúra);

30.  poukazuje na zásadný význam plánovania európskeho námorného priestoru a jeho využitie pre pobrežné regióny, predovšetkým najvzdialenejšie regióny, a zdôrazňuje potrebu chrániť morské biogeografické regióny, ktoré sú z ekologického hľadiska najcitlivejšie, a zaručiť odvetviu rybného hospodárstva udržateľné využívanie zdrojov;

Námorný dozor

31.  očakáva, že dobre koordinovaný a integrovaný medzipilierový, medzisektorový a cezhraničný prístup v oblasti námorného dozoru zlepší ochranu záujmov členských štátov a Európskej únie, ako aj predchádzanie znečisťovaniu morí a nelegálnemu konaniu, pretože orgánom pôsobiacim na mori sprístupní informácie týkajúce sa monitorovania a dozoru z rôznych príslušných oblastí činnosti, čím zabezpečí vyššiu efektívnosť;

32.  vyzýva preto Komisiu, členské štáty, agentúry EÚ, a najmä EMSA, ako aj príslušné organizácie, aby zintenzívnili úsilie z hľadiska spolupráce a koordinácie a so zreteľom na potrebné legislatívne úpravy;

33.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi identifikovala v právnych predpisoch EÚ a jednotlivých štátov a v mandátoch agentúr prekážky, ktoré bránia výmene údajov, aby sa poučila zo skúseností získaných z regionálnych a štátnych iniciatív, výskumných a pilotných projektov a operácií SBOP v oblasti námorného dozoru tak, aby v roku 2010 predložila podrobný plán integrovaného námorného dozoru a aby preskúmala oblasti spolupráce s tretími krajinami, najmä zo Stredozemia, ktoré ratifikovali Dohovor OSN o morskom práve, a s príslušnými organizáciami;

34.  žiada Komisiu, aby v prospech EÚ a členských štátov identifikovala ďalšie finančné potreby v súvislosti s vytvorením spoločného prostredia pre výmenu informácií v rámci integrovaného námorného dozoru, a to dostatočne včas pred zostavením ďalšieho finančného výhľadu;

35.  vyzýva Komisiu, aby navrhla legislatívny rámec na integráciu námorného dozoru s cieľom vytvoriť spoločné prostredie pre výmenu informácií;

36.  znovu opakuje svoju požiadavku na zlepšenie spolupráce národných inšpektorátov, pobrežných stráží a námorných síl členských štátov a pripomína Komisii, aby vykonala štúdiu uskutočniteľnosti ďalšej spolupráce alebo integrácie rôznych pobrežných stráží, o ktorú už skôr žiadal Európsky parlament v roku 2005 prostredníctvom smernice 2005/35/ES, vzhľadom na lepšiu interoperabilitu rôznych systémov dozoru a na zriadenie európskej pobrežnej stráže v blízkej budúcnosti; domnieva sa, že existuje väčší potenciál zapojiť v širšej miere Európsku námornú bezpečnostnú agentúru do monitorovania pobrežných orgánov a poskytnúť členským štátom väčšiu podporu pri odhaľovaní znečisťovateľov morí;

Ďalšie

37.  opätovne pripomína svoju pozíciu a požiadavky vyjadrené v uznesení o strategických cieľoch a odporúčaniach pre námornú dopravnú politiku EÚ do roku 2018;

38.  žiada Komisiu, aby vzhľadom na očakávanú bielu knihu o budúcnosti dopravy zohľadnila rozhodujúcu úlohu námornej nákladnej dopravy v súčasnom obchode, aby podporovala rozvoj sekundárnych a menej preplnených prístavov a aby sa náležite postavila k otázke bezpečnostných opatrení pre námornú dopravu v EÚ a zahraničí tým, že bude investovať do posilnenia viacúrovňových systémov riadenia rizika v súvislosti so zameriavaním a s kontrolou nebezpečného nákladu;

39.  zdôrazňuje význam námorného priestoru bez prekážok a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby:

   vyhodnotili a zachovali malé prístavy;
   rozšírili sieť kabotáže s cieľom znížiť vzdialenosti v pozemnej doprave;
   podporovali výskum a inováciu v oblasti spôsobov nakladania, manipulácie s nákladom a logistických riešení s cieľom nájsť spôsoby, ktoré skrátia prepravu a znížia manipulačné náklady;
   podporovali rozvoj prístavných infraštruktúr;

40.  žiada Komisiu, aby zjednotila európsku námornú politiku a politiky v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy s cieľom maximálne využiť potenciál vodnej dopravy a vytvoriť účinné a diverzifikované spôsoby dopravy;

41.  vyzýva Komisiu, členské štáty a priemysel, aby zintenzívnili výskumno-vývojové úsilie v oblasti využívania a aplikovania zdrojov obnoviteľnej energie určených na pohon lodí aj na zásobovanie elektrickou energiou na palube;

42.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby primeranými prostriedkami zlepšila pracovné podmienky námorníkov, aby v rámci práva Spoločenstva vykonávala Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o pracovných normách v námornej doprave a aby navrhla program kvalifikácie a odbornej prípravy námorníkov, a najmä náboru mladých ľudí vrátane osôb z tretích krajín;

43.  žiada Komisiu, aby zvážila koordinovanú iniciatívu európskej priemyselnej politiky zameranú na zvýšenie konkurencieschopnosti, podporu špičkovej úrovne európskeho lodiarstva a bezpečnosť, ekologickú výkonnosť a konkurencieschopnosť loďstva v spoločnom námornom priestore bez hraníc a zároveň na tento účel naplno využila konkurenčnú lodiarenskú kapacitu Európy pri súčasnom využívaní technológií šetrných voči životnému prostrediu a alternatívnych palív používaných na lodiach v súlade s ekologickou lodnou dopravou; žiada členské štáty, aby ratifikovali medzinárodný dohovor z Hongkongu (2009) v prospech recyklovania lodí, ktoré je bezpečné a zároveň šetrné voči životnému prostrediu;

44.  domnieva sa, že vychádzajúc z odkazu na územnú súdržnosť uvedeného v ZFEÚ a s cieľom zlepšiť dostupnosť považuje za nevyhnutné pokračovať v úsilí o dosiahnutie začlenenia mobility cestujúcich a tovaru do politiky vnútorného trhu pomocou podpory príbrežnej námornej dopravy a námornej kabotáže medzi územiami a zároveň zabezpečiť lepšie spojenia medzi okrajovými prímorskými regiónmi, najvzdialenejšími regiónmi, ostrovmi, pevninou a hospodárskymi strediskami; v tej istej súvislosti zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité riešiť ťažkosti v súvislosti s dopravou osôb a tovaru, ktorým sú vystavené ostrovné oblasti v EÚ, predovšetkým malé ostrovné spoločenstvá, podporovaním námorných spojení, ktoré nie sú dostatočne zabezpečené trhom, a zaručením rovnakých nákladov na kilometer tak pre dopravu tovaru, ako aj pre dopravu osôb nezávisle od ich polohy; vyzýva na prijatie konkrétnych opatrení pre najvzdialenejšie regióny, ktoré budú zohľadňovať ich charakteristické znaky;

45.  upriamuje pozornosť na mimoriadny význam námorného hospodárstva pre členské štáty a regióny s rozsiahlymi výlučnými hospodárskymi zónami a na potrebu podporiť rozvoj prímorských hospodárskych centier a zvýšiť ich prínos k rastu a zamestnanosti v rámci stratégie EÚ 2020;

46.  zdôrazňuje, že rybné hospodárstvo aj akvakultúra majú svoje miesto v námornom hospodárstve a v rozvoji pobrežných regiónov, ktorých rast by mala INP posilňovať aj na hospodárskej, sociálnej a environmentálnej úrovni;

47.  trvá na tom, aby sa v INP zohľadnili prekážky a osobitosti typické pre odvetvie rybného hospodárstva a akvakultúry, pokiaľ ide o využívanie morských oblastí, predovšetkým pokiaľ ide o dostupnosť oblastí nevyhnutných na vykonávanie týchto činností a o potrebu zachovať morské biotopy prostredníctvom vytvorenia morských rezerv a ďalších opatrení na tento účel s osobitným dôrazom na lepšie plánovaný výskum a plné zohľadnenie geografickej a klimatologickej rozmanitosti každej morskej oblasti;

48.  pripomína osobitnú zraniteľnosť pobrežných regiónov a ostrovov, pokiaľ ide o vplyv zmeny klímy; zdôrazňuje, že plánovanie rozvoja pozdĺž rozsiahleho pobrežia Spoločenstva vrátane jeho okolia musí zohľadňovať dôsledky zmeny klímy; navrhuje, aby sa zraniteľnosť voči zmene klímy zohľadňovala pri vytváraní budúcej regionálnej politiky, aby sa neohrozilo vykonávanie integrovanej námornej politiky;

49.  vyzýva Komisiu, aby koherentným spôsobom integrovala do námorného sektora ciele zníženia CO2, a aby v tomto sektore zaviedla ekonomické trhové nástroje, ako sú systémy obchodovania s emisiami; v súvislosti s výsledkami dosiahnutými na 61. zasadnutí Výboru IMO pre ochranu morského prostredia (27. septemba až 1. októbra 2010) a pri zachovaní svojej výzvy na ďalší významný pokrok v rámci IMO pripomína záväzok Komisie, ktorý prijala v smernici o systéme obchodovania s emisiami (2009/29/EC); a žiada Komisiu, aby rozvinula stratégiu na zmiernenie špecifických dôsledkov zmeny klímy na pobrežné a ostrovné regióny v nadväznosti na odporúčania v bielej knihe o zmene klímy;

50.  opätovne zdôrazňuje naliehavú potrebu zmierniť tlak, ktorému je vystavené morské prostredie a ktorý pochádza z pevniny, napríklad znečisťovanie priemyselných a poľnohospodárskych odpadových vôd a nedostatočná správa pobrežných oblastí, v rámci integrovaného prístupu založeného na ekosystéme;

51.  vyzýva členské štáty, aby si plnili povinnosti vyplývajúce z rámcovej smernice o morskej stratégii a aby do 15. júla 2012 uskutočnili hodnotenie environmentálneho stavu svojich morských vôd a vypracovali environmentálne ciele a monitorovacie programy; vyzýva tiež členské štáty, aby prijali ambiciózne programy s opatreniami, ktoré im umožnia dosiahnuť cieľ dobrého ekologického stavu vôd;

52.  vyzýva členské štáty, aby splnili povinnosť vyplývajúcu z článku 13 rámcovej smernice o morskej stratégii, ktorá im ukladá stanovenie chránených morských oblastí; vyzýva tiež členské štáty, aby účinne monitorovali dodržiavanie ochranných opatrení;

53.  všíma si, že od 1. júla 2010 platia nové hraničné hodnoty pre obsah SO2 v lodných palivách v oblastiach Lamanšského prielivu, Severného mora a Baltského mora, ktoré boli podľa rozhodnutia IMO vyhlásené za oblasti kontroly emisií síry; domnieva sa preto, že podobne chránené by mali byť všetky európske pobrežné oblasti a že uplatňovanie nových hraničných hodnôt pre úrovne SO2 iba v niektorých oblastiach by mohlo viesť k narušeniu hospodárskej súťaže; domnieva sa, že vhodnejšie by boli jednotné pravidlá pre celú EÚ a že za každú cenu sa treba vyhnúť presunu prepravy z námornej dopravy na pozemnú;

54.  uznáva, že moria sa stali skládkou nesmierneho, rýchlo rastúceho množstva odpadových materiálov, poväčšine plastov, ako aj stratených námorných kontajnerov; vyzýva Komisiu, aby podporila európsku a medzinárodnú diskusiu s cieľom preskúmať prostriedky, pomocou ktorých sa môže tento jav obmedziť;

55.  žiada Komisiu, aby vypracovala stratégiu udržateľného cestovného ruchu v pobrežných, ostrovných a morských oblastiach s cieľom posilniť ich udržateľnosť a príťažlivosť pre obyvateľov a turistov, čo je jedným z cieľov ochrany prírody v morských oblastiach, ako je Waddenské more, a aby pritom v plnej miere využila ustanovenia o cestovnom ruchu v Lisabonskej zmluve a podporovala iniciatívy, ako je sieť EDEN;

56.  poukazuje na to, že vzhľadom na nesmierny potenciál rozvoja a nezanedbateľný zdroj rastu, ktorý predstavuje morský a pobrežný cestovný ruch a súvisiace odvetvia, predstavujú pobrežné regióny hlavnú turistickú destináciu v Európe, a žiada Komisiu, aby túto problematiku zahrnula do svojej stratégie udržateľného pobrežného a morského cestovného ruchu;

57.  zdôrazňuje význam pridanej hodnoty námornej politiky pre posilňovanie spolupráce susedných krajín, a najmä členských krajín a kandidátskych krajín;

58.  víta európsku morskú a námornú výskumnú stratégiu, ako aj spoločné výzvy „Oceány zajtrajška“ v rámci rámcového výskumného programu ako konkrétne prejavy integrovaného prístupu k vykonávaniu integrovanej námornej stratégie; navrhuje, aby vedecké disciplíny zaoberajúce sa morom boli v 8. rámcovom programe pre výskum považované za prioritnú tému a aby sa zriadil európsky inštitút pre morský výskum;

59.  súhlasí s tým, že vybudovanie interdisciplinárnej vedeckej a technologickej znalostnej základne pre európske moria a pobrežia má zásadný význam; žiada Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s regionálnymi a miestnymi subjektmi vyhodnotili existujúce databázy a pozorovateľské programy a zrýchlili úsilie o čo najskoršie uvedenie európskej námornej monitorovacej a dátovej siete (EMODNET) do činnosti;

60.  nalieha na Komisiu, aby pomohla členským štátom začať realizovať plán prieskumu a mapovania stroskotaných lodí a podmorských archeologických nálezísk, keďže tvoria súčasť historického a kultúrneho dedičstva Spoločenstva, a tak umožniť poznávanie a štúdium týchto nálezísk a pomôcť zabrániť ich vykrádaniu, čím sa umožní ich riadne zachovanie;

61.  víta európsky atlas morí, ktorý nedávno vypracovala Komisia, a odporúča zainteresovaným stranám, aby z námorného fóra urobili nový nástroj spolupráce a aby účinnejšie zapojili širokú verejnosť;

o
o   o

62.  poveruje svojho pre predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0128.
(3) Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 531.
(4) Ú. v. EÚ C 279 E, 19.11.2009, s. 30.
(5) Záverečná správa. Rámcová zmluva FISH/2007/04, špecifická zmluva č. 4, december 2009.


Obchodné vzťahy s Latinskou Amerikou
PDF 263kWORD 106k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. októbra 2010 o obchodných vzťahoch Európskej únie s Latinskou Amerikou (2010/2026(INI))
P7_TA(2010)0387A7-0277/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 1. decembra 2005 o prípravách na šiestu ministerskú konferenciu Svetovej obchodnej organizácie v Hongkongu(1), zo 4. apríla 2006 o hodnotení rokovaní z Dauhy po ministerskej konferencii Svetovej obchodnej organizácie v Hongkongu(2), z 1. júna 2006 o obchode a chudobe: navrhovanie obchodných politík pre čo najväčší prínos obchodu v boji proti chudobe(3), z 27. apríla 2006 o posilnení partnerstva medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou(4), z 12. októbra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch medzi Európskou úniou a združením Mercosur s ohľadom na uzavretie medziregionálnej dohody o pridružení(5), z 23. mája 2007 o pomoci poskytovanej Európskou úniou v oblasti obchodu(6), z 12. júla 2007 o dohode TRIPS a prístupe k liekom(7), z 29. novembra 2007 o obchode a klimatických zmenách(8), z 24. apríla 2008 o 5. samite Latinská Amerika a Karibik – Európska únia v Lime(9) a z 24. apríla 2008 o reforme Svetovej obchodnej organizácie(10), z 20. mája 2008 o obchode so surovinami a komoditami(11), z 25. marca 2010 o následkoch celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy pre rozvojové krajiny a rozvojovú spoluprácu(12) a z 5. mája 2010 o stratégii EÚ pre vzťahy s Latinskou Amerikou(13),

–  so zreteľom na uznesenia Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia, najmä tie z 19. decembra 2007 o výzvach a príležitostiach pre hospodárske a obchodné vzťahy medzi Európskou úniou a krajinami Latinskej Ameriky vyplývajúcich z globalizácie, z 1. mája 2008 o výzvach a príležitostiach súvisiacich s dauhaským kolom rokovaní, z 8. apríla 2009 o obchode a zmene klímy a zo 14. mája 2010 o reforme Svetovej obchodnej organizácie,

–  so zreteľom na záverečné vyhlásenia zo zasadnutí parlamentnej konferencie o Svetovej obchodnej organizácii (WTO), ktoré boli prijaté 18. februára 2003 v Ženeve, 12. septembra 2003 v Cancúne, 26. novembra 2004 v Bruseli, 15. decembra 2005 v Hongkongu a 2. decembra 2006 a 12. septembra 2008 v Ženeve,

–  so zreteľom na vyhlásenia zo šiestich samitov vedúcich predstaviteľov štátov a vlád krajín Európskej únie a Latinskej Ameriky a Karibiku, ktoré sa doposiaľ konali v Riu de Janeiro (28. a 29. júna 1999), Madride (17. a 18. mája 2002), Guadalajare (28. a 29. mája 2004), vo Viedni (12. a 13. mája 2006), v Lime (16. a 17. mája 2008) a Madride (18. mája 2010),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenia z 5. samitu EÚ – Mexiko (16. mája 2010), zo 4. samitu EÚ – Mercosur (17. mája 2010), zo 4. samitu EÚ – Čile (17. mája 2010), zo 4. samitu EÚ – CARIFORUM (17. mája 2010), zo 4. samitu EÚ – Stredná Amerika (19. mája 2010) a zo samitu EÚ– Andské spoločenstvo (19. mája 2010),

–  so zreteľom na Ženevskú dohodu o obchode s banánmi medzi Európskou úniou a Brazíliou, Kolumbiou, Kostarikou, Ekvádorom, Guatemalou, Hondurasom, Mexikom, Nikaraguou, Panamou, Peru a Venezuelou a Dohodu o obchode s banánmi medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými,

–  so zreteľom na Dohodu, ktorou sa ustanovuje pridruženie medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Čílskou republikou na druhej strane, a pridruženie pre rozvoj a inováciu medzi EÚ a Čile,

–  so zreteľom na Dohodu o hospodárskom partnerstve, politickej koordinácii a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Spojenými štátmi mexickými na druhej strane a na strategické partnerstvo medzi Mexikom a EÚ,

–  so zreteľom na záver rokovaní o Dohode o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou,

–  so zreteľom na záver rokovaní medzi EÚ a Kolumbiou a Peru o viacstrannej obchodnej dohode,

–  so zreteľom na opätovné začatie rokovaní medzi EÚ a združením Mercosur týkajúcich sa ambicióznej a vyváženej dohody o pridružení medzi oboma regiónmi, ktorá by mohla posilniť vzťahy medzi stranami a bola by pre ne veľmi užitočná z politického i hospodárskeho hľadiska,

–  so zreteľom na vyhlásenie o dohode o banánoch medzi EÚ a Latinskou Amerikou a jej vplyve na pestovateľov banánov v EÚ a krajinách AKT, ktoré prijalo Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ 1. apríla 2010,

–  so zreteľom na spoločné komuniké zo 14. stretnutia ministrov krajín Európskej únie a skupiny Rio, ktoré sa konalo 11. – 14. mája 2009 v Prahe,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2009 s názvom Európska únia a Latinská Amerika: partnerstvo globálnych hráčov (KOM(2009)0495),

–  so zreteľom na tematický dokument z 2. júna 2010, prostredníctvom ktorého Komisia začala verejné konzultácie o budúcom smerovaní obchodnej politiky EÚ,

–  so zreteľom na závery Rady Európskej únie z 8. decembra 2009, pokiaľ ide o vzťahy medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou,

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 5. júna 2008 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2011 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 552/97, (ES) č. 1933/2006 a nariadenia Komisie (ES) č. 964/2007 a (ES) č. 1100/2006(14),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 732/2008 z 22. júla 2008, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2011 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 552/97, (ES) č. 1933/2006 a nariadenia Komisie (ES) č. 1100/2006 a (ES) č. 964/2007(15),

–  so zreteľom na Dohodu z Marakešu o založení Svetovej obchodnej organizácie,

–  so zreteľom na vyhlásenia konferencie ministrov WTO prijaté 14. novembra 2001 v Dauhe a 18. decembra 2005 v Hongkongu a súhrnné vyhlásenie predsedu prijaté 2. decembra 2009 v Ženeve,

–  so zreteľom na správu poradného výboru pod vedením Petra Sutherlanda z januára 2005 o budúcnosti WTO(16),

–  so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000, v ktorej sú stanovené rozvojové ciele tisícročia ako kritériá na odstránenie chudoby spoločne určené medzinárodným spoločenstvom,

–  so zreteľom na správu o rozvojových cieľoch tisícročia za rok 2009 a správu generálneho tajomníka OSN z 12. februára 2010 o vykonávaní Miléniovej deklarácie s názvom Keeping the promise: a forward-looking review to promote an agreed action agenda to achieve the Millennium Development Goals by 2015 (Splnenie prísľubu: perspektívne preskúmanie na podporu dohodnutej akčnej agendy na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015),

–  so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), Kjótsky protokol k tomuto dohovoru a na výsledok 15. konferencie strán dohovoru UNFCCC v Kodani(17),

–  so zreteľom na 16. konferenciu strán dohovoru UNFCCC, ktorá sa má konať v Mexiku,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov, Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, medzinárodné dohovory o ľudských právach, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (IOCPR) a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR),

–  so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, najmä jej články 3 a 21, a Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na doložky o ľudských právach vo vonkajších dohodách EÚ,

–  so zreteľom na program dôstojnej práce Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a Globálny pakt k zachovaniu pracovných miest Medzinárodnej organizácie práce, ktoré boli prijaté všeobecným konsenzom 19. júna 2009 na zasadnutí Medzinárodnej konferencie práce,

–  so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), ktorý bol prijatý Valným zhromaždením OSN v roku 1979, a na jeho opčný protokol,

–  so zreteľom na Stiglitzovu správu a záverečný dokument Konferencie o svetovej finančnej a hospodárskej kríze a jej dôsledkoch pre rozvoj (24. – 26. júna 2009),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0277/2010),

A.  keďže Latinská Amerika a Európska únia nielen zdieľajú spoločné hodnoty, spoločnú históriu a kultúru, ale tvoria aj strategické partnerstvo,

B.  keďže za uplynulé tri desaťročia Latinská Amerika prešla významným procesom diverzifikácie vo svojich medzinárodných obchodných vzťahoch, pričom sa usilovala znížiť úroveň svojej závislosti,

C.  keďže Európska únia posilnila svoje hospodárske a obchodné vzťahy s Latinskou Amerikou a stala sa jej druhým najdôležitejším obchodným partnerom a hlavným obchodným partnerom združenia Mercosur a Čile, keďže podľa Eurostatu sa v rokoch 1999 a 2008 zdvojnásobil objem obchodu, pričom dovoz z Latinskej Ameriky do EÚ vzrástol na 96,14 miliárd eur a vývoz do tejto oblasti sa zvýšil na 76,81 miliárd eur a zároveň sa neustále zvyšoval objem obchodu so službami; keďže tento objem sa v dôsledku dramatického vplyvu finančnej a hospodárskej krízy v roku 2009 znížil na 70,11 miliardy EUR (dovoz), resp. 61,57 miliardy EUR (vývoz), avšak v roku 2010 začal opäť rásť; keďže európske krajiny predstavujú najväčší zdroj priamych zahraničných investícií v Latinskej Amerike,

D.  keďže napriek bohatstvu svojich prírodných zdrojov patrí Latinská Amerika medzi regióny, ktoré nedokážu zvýšiť svoj podiel na medzinárodnom obchode, a nedokáže konkurovať otvorenejším, konkurencieschopnejším a dynamickejším ázijským ekonomikám,

E.  keďže viaceré krajiny Latinskej Ameriky boli zaradené medzi tri krajiny sveta najviac ohrozené zmenou klímy a s prihliadnutím na významný vplyv dezertifikácie a odlesňovania a na nárast výskytu javov, ako sú cyklóny a vyhynutie živočíšnych druhov, ktoré do veľkej miery postihujú Latinskú Ameriku, ako aj konkrétne znepokojujúce významné príklady globálnej hrozby spôsobenej zmenou klímy, ako je napríklad stav dažďových pralesov v okolí rieky Amazon a riziko, ktoré predstavujú andské ľadovce,

F.  keďže podľa organizácie ECLAC by sa mohli v oblasti znižovania chudoby – ktorej miera klesla v Latinskej Amerike zo 44,4 % v roku 2003 na 33 % v roku 2010 – dosiahnuť významné úspechy, pričom problém chudoby a prisťahovalectva sa stále viac stáva problémom žien, a keďže podľa organizácií ECLAC a UNICEF sa takmer 63 % detí a dospelých v Latinskej Amerike nachádza v stave chudoby,

G.  keďže rozdiel v úrovni rozvoja vysvetľuje, prečo obchod medzi niektorými krajinami EÚ a regiónom Latinskej Ameriky a Karibiku (LAK) je asymetrický z hľadiska druhu tovaru, ktorý sa vyváža; keďže obchodná výmena medzi týmito dvoma regiónmi je veľmi intenzívna, a hoci jej objem od roku 1990 viac než zdvojnásobil, rozvíja sa pomalším tempom ako výmena medzi týmito regiónmi a ďalšími oblasťami sveta,

H.  keďže výsledkom samitu EÚ – LAK, ktorý sa konal v roku 2008 v Lime, bolo definovanie hlavných línií dvojregionálneho strategického partnerstva s cieľom vytvoriť sieť dohôd o pridružení medzi EÚ a rôznymi podregionálnymi integračnými skupinami; keďže samit EÚ – LAK, ktorý sa uskutočnil v máji 2010 v Madride, znamenal v tomto prístupe veľký pokrok a viedol k obnoveniu všetkých obchodných rokovaní EÚ – LAK, ktoré boli niekoľko predchádzajúcich rokov pozastavené,

I.  keďže cieľom vytvorenia siete komplexných dohôd s rôznymi skupinami latinskoamerických krajín, ktoré už nadobudli platnosť, sú finalizované alebo sa o nich rokuje, je posilnenie spolupráce medzi obidvomi kontinentmi a zároveň umožnenie realizácie regionálnych integračných procesov rôznymi rýchlosťami,

J.  keďže HDP na obyvateľa v tomto regióne sa pohybuje v rozmedzí od 1 211 USD v Haiti a 2 635 USD v Nikarague až po 11 225 USD v Brazílii alebo približne 15 000 v Argentíne, Čile a Mexiku,

K.  keďže napriek výraznému pokroku v riadení štátnych financií, bremeno dlhu, ktoré je často dedičstvom z predchádzajúceho obdobia, zostáva v mnohých krajinách Latinskej Ameriky jednou z najvážnejších prekážok investícií v oblasti obchodu, rozvoja a solídnych štátnych financií,

L.  keďže v Latinskej Amerike možno konštatovať všeobecný záujem zvýšiť hospodársky význam regiónu vo svetovom hospodárstve a keďže Latinská Amerika znížila mieru svojej hospodárskej závislosti aktívnou diverzifikáciou svojich hospodárskych vzťahov; keďže Európa by mala postupovať rozumne s cieľom posilniť svoju úlohu veľmi významného obchodného partnera v tomto smere a keďže Európa a Latinská Amerika zostávajú odhodlané naďalej posilňovať svoje strategické partnerstvo stojace na základoch spoločných zásad, hodnôt a záujmov,

M.  keďže nová obchodná politika EÚ prispôsobená stratégii Európa 2020 by mala zohľadňovať konkrétnu situáciu v regióne Latinskej Ameriky,

N.  keďže vývoz inteligentných a vysoko kvalitných výrobkov podporovaných v rámci stratégie Európa 2020 si vyžaduje solventných zákazníkov; keďže dohody medzi Latinskou Amerikou a EÚ musia naďalej prinášať konkrétny úžitok spoločnostiam obidvoch regiónov , čo je v záujme oboch strán,

O.  keďže v roku 2004 sa rokovania o vytvorení zóny voľného obchodu pre 750 miliónov spotrebiteľov zastavili v dôsledku sporu, ktorý sa týkal hlavne prístupu vývozcov združenia Mercosur na európske poľnohospodárske trhy,

1.  zdôrazňuje, že v Lisabonskej zmluve sa obchodná politika EÚ definuje ako neoddeliteľná a dôležitá súčasť celkovej vonkajšej činnosti Únie a že obchodná politika môže zohrávať rozhodujúcu a pozitívnu úlohu pri vytváraní bohatstva, posilňovaní hospodárskych a politických vzťahov medzi národmi a krajinami, zabezpečovaní mieru a riešení rozvojových, environmentálnych a sociálnych cieľov, a že tieto politiky sa musia vzájomne dopĺňať, aby sa splnili ciele stanovené v Zmluve o Európskej únii; zastáva názor, že moderná európska obchodná politika môže zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia OSN a plnení medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv, potravinovej bezpečnosti a trvalej udržateľnosti životného prostredia;

2.  víta skutočnosť, že obchodné vzťahy s partnermi v Latinskej Amerike sa stali pre Európsku úniu prioritou;

3.  poukazuje na to, že obchodná politika je dôležitým nástrojom na dosiahnutie cieľa strategického partnerstva oboch regiónov – Európskej únie a Latinskej Ameriky; v tejto súvislosti podporuje vytvorenie zóny európsko-latinskoamerického medziregionálneho partnerstva založeného na modeli regionalizmu kompatibilnom s WTO;

4.  poznamenáva, že cieľom užšej integrácie európskych a latinskoamerických hospodárskych oblastí je vytvoriť situáciu prospešnú pre obdive strany; zdôrazňuje, že intenzívnejšie a spravodlivé obchodné vzťahy by mali viesť k vytvoreniu väčšieho množstva a kvalitnejších pracovných miest v oboch regiónoch a musia podporovať cieľ, ktorým sú ekologickejšie a z hľadiska zdrojov efektívnejšie ekonomiky; pripomína však, že nárast obchodu by nemal viesť k odlesňovaniu a k zvyšovaniu emisií skleníkových plynov;

5.  vyzýva Komisiu, aby aktívne podporovala rozvoj systémov spravodlivého obchodu a obchodu so zdrojmi riadenými udržateľným spôsobom;

6.  víta skutočnosť, že v Madridskej deklarácii je jasne uznaná zásada zvrchovaného práva štátov na riadenie a regulovanie svojich prírodných zdrojov, pričom zdôrazňuje, že primeranú pozornosť treba venovať kritériám trvalej udržateľnosti;

7.  trvá na tom, že všetky krajiny majú právo stanoviť si potrebné mechanizmy na ochranu svojej potravinovej bezpečnosti a na zabezpečenie ďalšej existencie a rozvoja malých a stredných výrobcov potravín;

8.  domnieva sa však, že na to, aby mohli viac využiť prínosy zo svojich obchodných vzťahov a vhodne rozdeliť zisky z obchodu medzi svoje obyvateľstvo, vlády v oboch regiónoch by mali tieto uvoľnené finančné prostriedky použiť na zvyšovanie sociálneho blahobytu a obchodnú politiku by mali doplniť prijatím vhodných vnútorných a štrukturálnych reforiem, predovšetkým v sociálnej a daňovej oblasti a zároveň by mali presadzovať zodpovednosť obchodných reforiem a zvyšovať inštitucionálnu kapacitu spojenú s obchodom;

9.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať vykonávanie doplňujúcich politík špecifických pre danú krajinu s cieľom zvýšiť možnosti obchodnej výmeny medzi partnermi v súlade so špecifickými rozvojovými cieľmi; je presvedčený, že mobilizácia iniciatívy na pomoc obchodu a využitie intenzifikácie obchodu na rozvoj má kľúčový význam;

10.  víta pozitívny vývoj vo väčšine latinskoamerických krajín, kde nové obchodné politiky a politiky využívania zdrojov spoločne s vnútornými reformami prispeli k zníženiu chudoby a nerovnosti, o čom svedčí zvýšenie ich Giniho koeficientov, a domnieva sa, že tento vývoj názorne ukazuje podmienky, za ktorých môžu mať obchodné politiky progresívne distribučné účinky;

11.  víta skutočnosť, že v Latinskej Amerike sa skúmajú nové a ambiciózne formy hospodárskej spolupráce, ktoré sa spájajú so sociálno-hospodárskou politikou; vyzýva Komisiu, aby podporovala takýto prístup k integrácii juh – juh a aby sa v obchodných dohodách EÚ vyhýbala podmienkam, ktoré by oslabili pozitívne účinky jednotlivých integračných prístupov;

12.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné mobilizovať zdroje a technickú pomoc s cieľom určiť a financovať programy, ktoré poskytujú výrobné možnosti na miestnej a regionálnej úrovni, aby tak zaručili potravinovú bezpečnosť, a trvalo udržateľný prístup na trhy pre vylúčené spoločenstvá, ktoré sa nachádzajú na najnižšej úrovni spoločensko-hospodárskej pyramídy, a pre malé a stredné podniky;

13.  domnieva sa, že pomoc v oblasti obchodu by mala pomôcť výrobcom pri znižovaní nákladov na transakcie spojených s dodržiavaním regulačných a kvalitatívnych noriem a že by sa mali vyvinúť programy na poskytnutie pomoci firmám v oblasti inšpekcií, testovania a úradnej certifikácie;

14.  zdôrazňuje, že v kontexte dohôd o spolupráci medzi EÚ a krajinami Latinskej Ameriky je na dovážané poľnohospodárske výrobky potrebné uplatňovať normy z oblasti životného prostredia a sledovateľnosti a bezpečnosti potravín;

15.  považuje za nevyhnutné, aby Latinská Amerika ďalej diverzifikovala svoj obchod, ktorý je predovšetkým založený na surovinách, a aby naďalej smerovala k udržateľnému obchodu s výrobkami a službami s vyššou udržateľnou hodnotou, čo by jej umožnilo obstáť v celosvetovej hospodárskej súťaži; domnieva sa, že v rámci globálnej dopravy v oblasti súčasných dodávateľských reťazcov a medzinárodnej deľby práce by sa mali zohľadňovať otázky životného prostredia;

16.  vyzýva na užšiu spoluprácu medzi krajinami EÚ a Latinskej Ameriky s cieľom spoločne sa snažiť rýchlo uzavrieť spravodlivú, ambicióznu a komplexnú dohodu WTO z Dauhy v súlade so záväzkami prijatými v Madridskej deklarácii, zdôrazňuje, že otvorený multilaterálny obchodný systém, ktorý je založený na spravodlivých pravidlách, prispeje k tomu, aby sa svetové ekonomiky zotavili z účinkov hospodárskej krízy a ďalej k podpore rastu a rozvoja a vo vhodných prípadoch a v súlade so zásadou osobitného a diferencovaného zaobchádzania aj k uplatneniu progresívneho a vyváženého zníženia colných a necolných prekážok, pričom účinne prispeje k zníženiu chudoby;

17.  vyjadruje hlboký nesúhlas s ochrannými opatreniami, ktoré počas finančnej krízy prijali niektoré krajiny Latinskej Ameriky, najmä Argentína; naliehavo vyzýva Komisiu, aby s krajinami Latinskej Ameriky pravidelne riešila otázku prístupu na trh;

18.  zdôrazňuje, že dosiahnutie všetkých ôsmich rozvojových cieľov tisícročia OSN by sa malo v rámci súčasných viacstranných a dvojstranných obchodných rokovaní považovať za kľúčovú úlohu; zdôrazňuje, že dodržanie sľubov zopakovaných v Madridskej deklarácii o splnení rozvojových cieľov tisícročia a odstránení celosvetovej chudoby si bude vyžadovať obchodné prostredie, v ktorom budú mať rozvojové krajiny v Latinskej Amerike skutočný prístup na trhy rozvinutých krajín a budú si môcť zachovať a rozvíjať vlastné konkurencieschopné výrobné a potravinárske priemyselné odvetvia – prostredie, v ktorom sa uplatňujú spravodlivejšie obchodné postupy a pevné a zákonné pravidlá ochrany životného prostredia a sociálnych práv;

19.  domnieva sa, že Európska únia by sa mala snažiť predložiť svojim partnerom príťažlivejšiu ponuku, zameranú v prospech záujmov ich hospodárskeho rozvoja, aby si popri USA a Číne zabezpečila svoju prítomnosť v regióne; je presvedčený, že by sa tam mali zahrnúť doplňujúce ponuky, napríklad z oblasti vytvárania kapacít a prenosu technológií; zdôrazňuje tiež, že je potrebné pristupovať k našim partnerom s rešpektom a uznať, že potreby nie sú symetrické;

20.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa do všetkých dohôd uzavretých medzi EÚ a tretími krajinami vrátane krajín Latinskej Ameriky začlenila otázka ľudských práv a environmentálnych a sociálnych noriem s cieľom dosiahnuť súdržnú vonkajšiu činnosť, ktorá bude vyjadrovať hospodárske záujmy EÚ a presadzovať jej základné hodnoty;

21.  zdôrazňuje, že pozitívny vývoj na trhoch v celom hodnotovom reťazci musí priniesť primeranú úroveň príjmov a zo ziskového rozpätia by mali mať úžitok všetci zapojení aktéri v rámci celého hodnotového reťazca;

22.  domnieva sa, že je nevyhnutné dať nášmu obchodnému partnerstvu skutočne európsku dimenziu tým, že sa zvýši výmena medzi krajinami Latinskej Ameriky a všetkými krajinami vrátane strednej a východnej Európy; domnieva sa, že je potrebné zahrnúť do výmen širší okruh hospodárskych činností;

23.  zdôrazňuje konštruktívnu úlohu, ktorú by mali zohrávať spoločnosti so sídlom v EÚ a pôsobiace v Latinskej Amerike tým, že uplatňujú prísne environmentálne normy a normy v oblasti sociálnej ochrany a riadenia kvality a poskytujú dôstojnú mzdu a istotu zamestnania;

24.  je si vedomý toho, že v minulosti sa vyskytli prípady nesprávneho postupu spoločností pôsobiacich v Latinskej Amerike, ktoré zahŕňali degradáciu životného prostredia, prípady vykorisťovania práce a závažné porušovanie ľudských práv; poukazuje na to, že EÚ ako celok a spoločnosti so sídlom v EÚ pôsobiace v Latinskej Amerike by mali byť príkladom, pokiaľ ide o otázky súvisiace so životným prostredím, sociálnou a pracovnou oblasťou v širšom rámci, ktorý sa vyznačuje transparentnosťou, dodržiavaním ľudských práv a ktorý zabezpečuje ochranu všetkých zúčastnených; zdôrazňuje, že príslušníci rôznych európskych krajín do veľkej miery zodpovedajú za obraz EÚ v danom regióne a musia podporovať jej hodnoty, pričom dodržiavajú zásady sociálnej zodpovednosti podnikov;

25.  uznáva, že uzatvorenie dohôd WTO o obchode s banánmi ukončilo dlhodobý spor s dodávateľmi banánov z partnerských krajín v Latinskej Amerike a AKT, prispelo k pokroku v rokovaniach v Dauhá a k uzatvoreniu rokovaní o rôznych dohodách so Strednou Amerikou, Kolumbiou a Peru; napriek tomu žiada, aby sa brali do úvahy záväzky prijaté voči partnerom AKT a záujmy výrobcov z EÚ; v záujme toho, aby sa zabránilo ďalším sporom, žiada záruku spravodlivého prístupu ku všetkým obchodným partnerom v Latinskej Amerike vrátane tých, ktorí neuzavreli obchodné dohody s EÚ;

26.  upozorňuje na to, že dohody prijaté v rámci WTO a bilaterálne dohody, o ktorých sa v súčasnosti rokuje s niektorými krajinami Latinskej Ameriky, majú vplyv na zraniteľné ekonomiky najodľahlejších regiónov, pretože ich a latinskoamerické poľnohospodárske odvetvie sú si podobné; podporuje preto prístup, v rámci ktorého sa v obchodných vzťahoch medzi EÚ a Latinskou Amerikou zachovajú strategické a tradičné odvetvia najodľahlejších regiónov a prizná sa im primeraná kompenzácia a náležitá pozornosť, aby sa neoslabili záväzky, ktoré EÚ v roku 2009 prijala voči týmto regiónom vo svojej európskej stratégii pre najvzdialenejšie regióny;

27.  upozorňuje, že vykonávanie všetkých dohôd o pridružení musí zohľadňovať záujmy dotknutého obyvateľstva a musí podliehať ratifikácii v parlamentoch, pokiaľ ide o všetky ich piliere, najmä politický dialóg, spoluprácu a obchod;

28.  berie na vedomie pozitívne závery rokovania o dohode o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou, ktorá by mala ako prvá dohoda medzi regiónmi prispieť spoločne s príslušnými sprievodnými politikami nielen k zvýšeniu bohatstva, ale aj k ďalšej integrácii krajín Strednej Ameriky; berie na vedomie rozhodnutie Panamy, že začne proces pristúpenia do subsystému hospodárskej integrácie Strednej Ameriky;

29.  pripomína, že rokovania o viacstrannej obchodnej dohode medzi EÚ, Kolumbiou a Peru dospeli k pozitívnym záverom; berie na vedomie rozhodnutie Bolívie stiahnuť na súdnom dvore Andského spoločenstva požiadavku v súvislosti s viacstrannou obchodnou dohodou, vyzýva preto príslušné strany, aby pokročili k budúcej dohode o pridružení rokovaním so všetkými krajinami Andského spoločenstva;

30.  podporuje obnovenie rokovaní o dohode o pridružení medzi EÚ a združením Mercosur – vzhľadom na to, že dohoda o pridružení tohto druhu, ktorá má mimoriadny význam a bude sa týkať 700 miliónov ľudí, by bola v prípade rýchleho uzavretia najambicióznejšou dohodou dvoch regiónov na svete – a preto zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal byť úzko zapojený do všetkých etáp rokovania; uvedomuje si, že otázky poľnohospodárstva budú v rokovaniach jednou z citlivých tém; žiada, aby sa dovoz poľnohospodárskych výrobkov do EÚ povolil len vtedy, keď spĺňa európske normy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, dobrých životných podmienok zvierat a životného prostredia, ako aj minimálne sociálne normy; zdôrazňuje, že v závere je potrebné dosiahnuť pre obe strany vyvážený výsledok tým, že sa zabezpečí, aby sa plne zohľadnil najnovší vývoj vo svetovom hospodárstve, celosvetové výzvy v oblasti životného prostredia, ako je zmena klímy, a požiadavky a záležitosti, ktoré predložil Parlament;

31.  vyzýva Komisiu, aby intenzívne zapojila Parlament do rokovaní v súvislosti s potrebnou aktualizáciou dohôd s Čile a Mexikom;

32.  jednoznačne podporuje schválenie spoločného akčného plánu pre strategické partnerstvo medzi Mexikom a EÚ a rokovania, ktorých cieľom je podstatná modernizácia obchodných vzťahov, aby sa uvoľnili všetky možnosti dohody o pridružení medzi EÚ a Mexikom, vďaka ktorej sa od jej nadobudnutia platnosti zvýšili obchodné toky o 122 %;

33.  jednoznačne podporuje plán a pracovný program pridruženia pre rozvoj a inováciu Čile – EÚ a obojstranne výhodný nárast obchodu s tovarom a službami, ktorý umožnila dohoda o pridružení, čo dokazuje skutočnosť, že obchod medzi Čile a EÚ sa od roku 2003 viac než zdvojnásobil;

34.  zdôrazňuje potrebu predbežného vyhodnotenia vplyvu dohody so združením Mercosur vzhľadom na predpokladané zvýšenie vývozu mäsa do Európy – o 70 % hovädzieho mäsa a o 25 % hydiny – ktoré je lacnejšie v dôsledku menej prísnych hygienických, environmentálnych a sociálnych noriem platných pri jeho výrobe;

35.  vyzýva Komisiu a jej latinskoamerických partnerov, aby zapojili občiansku spoločnosť do posúdenia dodržiavania pracovných noriem a noriem v oblasti ľudských práv a životného prostredia, ktoré sú súčasťou obchodných dohôd, a aby podporovali pravidelný dialóg s občianskou spoločnosťou, ustanovený v dohodách o pridružení;

36.  je vážne znepokojený nedávnymi reštriktívnymi opatreniami, ktoré prijali argentínske orgány v súvislosti s potravinami dovážanými z tretích krajín vrátane Európskej únie; domnieva sa, že tieto opatrenia vytvárajú necolnú prekážku, ktorá je nezlučiteľná so záväzkami WTO; vyzýva preto argentínske orgány, aby odstránili toto nezákonné zaťaženie potravín, ktoré by mohlo vyslať zlý signál a byť vážnou prekážkou pre prebiehajúce rokovania medzi EÚ a združením Mercosur;

37.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu transparentnosť obchodných rokovaní tým, že včas sprístupní kľúčové dokumenty a návrhy dohôd všetkým sociálnym partnerom z odvetví, ktorých sa potenciálne týka výsledok obchodných dohôd, pričom uplatní štandardné postupy pri dokumentoch, na ktoré sa vzťahujú požiadavky o utajení, a aby ustanovila nepretržitý a formálne upravený konzultačný postup s týmito partnermi;

38.  upozorňuje na dôležitú úlohu, ktorú zohráva Únia juhoamerických národov (UNASUR);

39.  vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť úzkej spolupráce medzi oboma kontinentmi s cieľom vytvoriť novú latinskoamerickú železničnú sieť;

40.  berie na vedomie rozhodnutie založiť Spoločenstvo štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC); zdôrazňuje, že regionálna integrácia je základný proces, ktorý pomôže Latinskej Amerike prispôsobiť sa novým globálnym výzvam;

41.  vyjadruje presvedčenie, že rámce týkajúce sa obchodu, energetiky a zmeny klímy by sa mali vzájomne podporovať;

42.  vyzýva Komisiu, aby podporovala partnerov v Latinskej Amerike vo výstavbe konkurencieschopných výrobných zariadení s pridanou hodnotou; navrhuje zriadenie regionálnych obchodných odborných škôl v regiónoch Latinskej Ameriky a vo všetkých členských štátoch EÚ so zameraním na prípravu kapacít pre MSP tým, že by zabezpečovali školenie s prípravou na obchodovanie s poľnohospodárskymi výrobkami, tovarom a službami s partnerským regiónom;

43.  naliehavo vyzýva krajiny Latinskej Ameriky, aby vyvinuli skutočné úsilie na boj proti zmene klímy, najmä na zastavenie odlesňovania;

44.  nabáda EÚ, aby podporovala obchodné trhy medzi EÚ a Latinskou Amerikou v rôznych európskych a latinsko-amerických krajinách s cieľom zabezpečiť platformu pre kontakty a dohody o partnerstve, najmä medzi MSP;

45.  domnieva sa, že vďaka budúcej reforme musí byť všeobecný systém preferencií (GSP) účinnejší a stabilnejší, aby zabezpečil, že výrobcovia z Latinskej Ameriky budú využívať potenciálne výhody tohto preferenčného systému; domnieva sa, že rokovania o obchodných dohodách s krajinami, ktoré už využívajú systém GSP+, by mali počítať s určitou mierou asymetrie, ktorá do značnej miery zohľadní úroveň preferencií využívaných v rámci systému GSP+; zdôrazňuje, že každá krajina sa môže slobodne rozhodnúť nezačať rokovania, a teda pokračovať vo využívaní systému GSP+, pokiaľ naďalej spĺňa príslušné podmienky;

46.  berie na vedomie skutočnosť, že EÚ vytvorila nový latinskoamerický investičný nástroj, ktorého hlavným cieľom by mala byť mobilizácia dodatočného financovania diverzifikácie investícií v Latinskej Amerike, ktoré majú pomôcť pri napredovaní v prioritných oblastiach, akými sú zdravá verejná doprava a systémy mobility, šetrenie energiou, obnoviteľné zdroje, vzdelanie a výskum;

47.  víta rozhodnutie zriadiť nadáciu EÚ – LAK, ktorá podporí obchod a prispeje k posilneniu partnerstva oboch regiónov, zvýšeniu informovanosti o ňom a využitiu jeho plného potenciálu;

48.  je presvedčený, že znenie kapitol o ochrane investícií v obchodných dohodách musí prispieť k právnej istote v oblasti investícií bez vplyvu na schopnosť vlád reagovať na environmentálne, zdravotné a sociálne požiadavky svojho obyvateľstva;

49.  uznáva dôležitosť auditu zahraničného zadlženia Ekvádoru, ktorý uskutoční medzinárodná komisia, a nabáda ďalšie krajiny, aby prijali podobný postup; vyzýva Komisiu a Radu, aby urýchlili riešenie problému zahraničného dlhu niektorých krajín Latinskej Ameriky a Karibiku bilaterálne i v medzinárodných finančných inštitúciách;

50.  vyzýva Európsku úniu, aby podporila novú koncepciu podpory ochrany životného prostredia formou kompenzácií za straty potenciálnych príjmov z obchodu a aby spolufinancovala vytvorenie trustového fondu Yasuni-ITT pod záštitou rozvojového programu OSN (UNDP), ktorý navrhuje ekvádorská vláda a ktorého cieľom je poskytnúť Ekvádorčanom kompenzáciu za to, že sa ropa nebude ťažiť na poliach v Národnom parku Yasuni;

51.  opätovne zdôrazňuje, že EÚ by mala aktívne a konkrétne podporovať tie rozvojové krajiny, ktoré využívajú tzv. flexibility zapracované do dohody TRIPS, aby mohli v rámci svojich domácich programov verejného zdravia poskytovať lieky za prijateľné ceny;

52.  vyzýva Komisiu, aby realizovala odporúčania z tejto správy vo svojej novej obchodnej stratégii EÚ, najmä pokiaľ ide o budúci obchod EÚ – Latinská Amerika a Karibik;

53.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 285 E, 22.11.2006, s. 126.
(2) Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 155.
(3) Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 261.
(4) Ú. v. EÚ C 296 E, 6.12.2006, s. 123.
(5) Ú. v. EÚ C 308 E, 16.12.2006, s. 182.
(6) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 291.
(7) Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 591.
(8) Ú. v. EÚ C 297 E, 20.11.2008, s. 193.
(9) Ú. v. EÚ C 259 E, 29.10.2009, s. 64.
(10) Ú. v. EÚ C 259 E, 29.10.2009, s. 77.
(11) Ú. v. EÚ C 279 E, 19.11.2009, s. 5.
(12) Prijaté texty, P7_TA(2010)0089.
(13) Prijaté texty, P7_TA(2010)0141.
(14) Ú. v. EÚ C 285 E, 26.11.2009, s. 126.
(15) Ú. v. EÚ L 211, 6.8.2008, s. 1.
(16) Budúcnosť WTO – Riešenie inštitucionálnych výziev v novom miléniu. Správa poradného výboru pre generálneho riaditeľa Supachaia Panitschpakdiho (WTO, január 2005).
(17) Návrh rozhodnutia UNFCCC -/CP.15, Kodanská dohoda, FCCC/CP/2009/L.7.


Prípady núteného vysťahovania v Zimbabwe
PDF 214kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. októbra 2010 o prípadoch násilného vysťahovania v Zimbabwe
P7_TA(2010)0388RC-B7-0583/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje početné predchádzajúce uznesenia o Zimbabwe, z ktorých posledné bolo prijaté 8. júla 2010(1),

–  so zreteľom na článok 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, článok 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, článok 27 ods. 3 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, článok 14 ods. 2 Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a článok 7 ods. 1 písm. d) a článok 7 ods. 2 písm. d) Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/92/SZBP(2) z 15. februára 2010, ktorým sa do 20. februára 2011 obnovujú reštriktívne opatrenia, ktoré boli voči Zimbabwe zavedené podľa spoločnej pozície 2004/161/SZBP(3), a na nariadenie Komisie (ES) č. 1226/2008(4) z 8. decembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 314/2004 o určitých reštriktívnych opatreniach voči Zimbabwe,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci týkajúce sa Zimbabwe z 22. februára 2010 a na závery 10. politického dialógu ministrov EÚ a Južnej Afriky týkajúceho sa Zimbabwe z 11. mája 2010,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov, ktorú Zimbabwe ratifikovalo,

–  so zreteľom na správu osobitnej vyslankyne generálneho tajomníka OSN Anny Tibajukaovej o ľudských sídlach z júla 2005,

–  so zreteľom na dohodu o partnerstve medzi EÚ a krajinami AKT (Dohoda z Cotonou) podpísanú 23. júna 2000,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže až 20 000 ľudí žijúcich v chudobných štvrtiach známych ako Hatcliffe Extension na okraji Harare je ohrozených násilným vysťahovaním, pretože nie sú schopní zaplatiť neúmerne vysoké poplatky za obnovenie nájomnej zmluvy, ktoré orgány ukladajú,

B.  keďže vláda Zimbabwe od miestnych obyvateľov požaduje, aby za obnovenie nájomnej zmluvy zaplatili poplatok vo výške až 140 USD, a to bez toho, aby s nimi o týchto poplatkoch alebo o postupe obnovenia nájomnej zmluvy konzultovala, pričom tento postup stanovuje príliš krátku lehotu na obnovenie zmluvy a v prípade jej nedodržania sú obyvatelia násilne vysťahovaní; keďže nedostatok bytov dostupných pre ľudí s nízkymi príjmami vedie k tomu, že vo dvoroch domov sú stavané chatrče alebo prístavby, čo je v očividnom rozpore so stavebnými právnymi predpismi,

C.  keďže obyvatelia štvrte Hatcliffe Extension patria k najchudobnejším vrstvám v Zimbabwe, ktoré je krajinou s príjmom nižším ako 100 USD na obyvateľa a dlhotrvajúcou nezamestnanosťou na úrovni okolo 90 %; keďže v dôsledku násilných vysťahovaní dochádza aj k ničeniu sektora neformálneho zamestnávania a tým aj k strate stabilného príjmu rodín,

D.  keďže väčšine miestnych obyvateľov boli pridelené pozemky po tom, ako boli orgánmi násilne vysťahovaní v rámci programu hromadného vysťahovania z roku 2005 nazvaného operácia Murambatsvina, počas ktorého prišlo o strechu nad hlavou a o živobytie približne 700 000 ľudí,

E.  keďže operácia Garikai, ktorá bola zameraná na zaistenie potrieb obetí vysťahovania, bola absolútne neprimeraná a nepostačovala na nápravu vážneho porušenia práva na primerané bývanie, ku ktorému došlo v rámci operácie Murambatsvina,

F.  keďže obyvatelia osád vybudovaných v rámci operácie Garikai bývajú päť rokov po hromadnom násilnom vysťahovaní v úbohých podmienkach bez prístupu k základným a nevyhnutným službám,

G.  keďže problém prehnane vysokých nájomných poplatkov sa netýka len obyvateľov štvrte Hatcliffe a keďže obyvateľom ostatných chudobných štvrtí po celej krajine takisto hrozí štátom odsúhlasené násilné vysťahovanie,

H.  keďže táto desivá humanitárna, politická a hospodárska situácia v Zimbabwe sa naďalej zhoršuje a miliónom obyvateľov tejto krajiny neustále hrozí, že umrú od hladu, pričom sú odkázaní na potravinovú pomoc v krajine, ktorá má štvrtú najvyššiu mieru výskytu HIV na svete, nedostatok pohonných látok a najvyšší nárast úmrtnosti detí,

1.  požaduje, aby sa v Zimbabwe okamžite ukončili hrozby hromadného násilného vysťahovania, a trvá na tom, aby sa humanitárnym agentúram a agentúram pomoci poskytol neobmedzený prístup a mohli tak pomáhať osobám v ohrození a ďalším osobám vysídleným v rámci krajiny;

2.  vyzýva vládu Zimbabwe, aby okamžite zrušila svojvoľne ukladané poplatky za obnovenie nájomných zmlúv, ktoré miestni obyvatelia jednoducho nemajú z čoho zaplatiť; v tejto súvislosti trvá na tom, aby orgány Zimbabwe prestali uplatňovať zákony o zonácii územia, s ktorými sú prípady násilného vysťahovania spojené a ktorých cieľom je stranícko-politický zisk, ako to bolo počas kampane k operácii Murambatsvina v roku 2005; vyzýva preto vládu Zimbabwe, aby v spolupráci so všetkými obeťami násilného vysťahovania vypracovala politiku bývania, ktorá bude reagovať na potreby miestnych obyvateľov;

3.  pripomína vláde Zimbabwe jej povinnosť vyplývajúcu z medzinárodných dohovorov, podľa ktorej má zabezpečiť primerané bývanie pre všetkých ľudí s nízkymi príjmami, ktorí boli násilne vysťahovaní zo svojich domovov, a zaistiť právo na život, bezpečie a potraviny a súčasne svojim občanom poskytnúť ochranu pred neistotami a ďalším porušovaním ich práv, a to tak, že im poskytne právo užívať byt a prijateľný harmonogram splátok nájomného, okrem iného využitím príjmov z ťažobného priemyslu, aby uspokojila potreby svojho obyvateľstva;

4.  navrhuje, aby vláda Zimbabwe posúdila materiálne a sociálne straty, ku ktorým došlo v dôsledku operácie Murambatsvina a ďalších násilných vysťahovaní, a nahradila tak škodu všetkým osobám, ktoré prišli o svoj domov, živobytie a spoločenské vzťahy, vrátane tých osôb, ktoré žijú na diamantových poliach v Marange alebo v ich blízkosti, a vyzýva ju, aby pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia konzultovala s miestnymi spoločenstvami;

5.  trvá na tom, aby vláda Zimbabwe preskúmala a zmenila podmienky operácie Garikai, a to v skutočnej konzultácii s tými, ktorí prežili operáciu Murambatsvina, s cieľom vyriešiť otázku bývania všetkých týchto osôb;

6.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že pokusy Zimbabwe o splnenie rozvojových cieľov tisícročia, v ktorých táto krajina už aj tak vážne zaostáva, budú v dôsledku hromadných vysťahovaní ešte viac ohrozené;

7.  pripomína, že boj proti HIV-AIDS a úmrtnosti matiek je oslabovaný nekorektnými praktikami vlády, ako je program vysťahovania, ktorý narušil prístup k základnej zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu;

8.  vyzýva Južnú Afriku a Juhoafrické rozvojové spoločenstvo (SADC), aby vo vlastnom záujme, ako aj v záujme Zimbabwe a širšieho juhoafrického regiónu prijali ďalšie opatrenia na podporu návratu k úplnej demokracii v Zimbabwe a dodržiavania zásady právneho štátu a ľudských práv zimbabwianskeho obyvateľstva; je si vedomý toho, že Robert Mugabe a jeho blízki prívrženci, ktorí v záujme vlastného zisku drancujú hospodárske zdroje Zimbabwe, sú stále vážnou prekážku procesu politickej a hospodárskej obnovy a zmierenia v krajine;

9.  zdôrazňuje význam dialógu medzi Európskou úniou a Zimbabwe a víta pokrok, ktorý bol v tejto súvislosti dosiahnutý;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov a kandidátskych krajín, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom Zimbabwe a Južnej Afriky, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ, Africkej únii vrátane Panafrického parlamentu, generálnemu tajomníkovi OSN, generálnemu tajomníkovi SADC a generálnemu tajomníkovi Britského spoločenstva národov.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0288.
(2) Ú. v. EÚ L 41, 16.2.2010, s. 6.
(3) Ú. v. EÚ L 50, 20.2.2004, s. 66.
(4) Ú. v. EÚ L 331, 10.12.2008, s. 11.


Kambodža, najmä prípad Sama Rainsyho
PDF 220kWORD 59k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. októbra 2010 o Kambodži, najmä o prípade Sama Rainsyho
P7_TA(2010)0389RC-B7-0550/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 13. januára 2005 o obchodovaní so ženami a deťmi v Kambodži(1), z 10. marca 2005 o Kambodži(2), z 1. decembra 2005 o situácii v oblasti ľudských práv v Kambodži, Laose a vo Vietname(3), z 19. januára 2006 o politickej represii v Kambodži(4) a z 15. marca 2007 o Kambodži(5),

–  so zreteľom na dohodu o spolupráci uzatvorenú v roku 1997 medzi Európskym spoločenstvom a Kambodžským kráľovstvom(6), najmä na jej článok 1 (dodržiavanie ľudských práv) a článok 19 (pozastavenie platnosti dohody, ak jedna zo zmluvných strán poruší článok 1) a na prílohu I (týkajúcu sa článku 19) k tejto dohode,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o ochrancoch ľudských práv z roku 1998,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv, ktoré Rada schválila 14. júna 2004 a ktoré boli aktualizované v roku 2008,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu Organizácie Spojených národov zo 17. júna 2010 o situácii v oblasti ľudských práv v Kambodži, v ktorej je vyjadrené poľutovanie nad vonkajším zasahovaním do práce súdnictva(7),

–  so zreteľom na rozhodnutie, ktoré prijal Výbor Medziparlamentnej únie pre ľudské práva poslancov na svojej schôdzi 12. až 15. júla 2010,

–  so zreteľom na uznesenie Riadiacej rady Medziparlamentnej únie zo 6. októbra 2010,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v Kambodži možno v posledných rokoch pozorovať znepokojujúce autoritárske tendencie; keďže sa to prejavuje v zhoršení situácie v oblasti ľudských práv, v obmedzení základných slobôd, v brutálnej politike konfiškácie pôdy, ktorá postihuje najmä chudobných, v potláčaní všetkých foriem kritiky a protestu, v prenasledovaní parlamentnej opozície a aktivistov občianskej spoločnosti, vo využívaní súdov na politické ciele a v posune k systému jedinej strany,

B.  keďže poslanca kambodžského parlamentu a vodcu druhej najväčšej politickej strany v krajine Sama Rainsyho prenasleduje autoritárska vládnuca strana a vláda Kambodže,

C.  keďže mestský súd v Phnom Penhi odsúdil 23. septembra 2010 Sama Rainsyho in absentia na 10 rokov väzenia z dôvodu dezinformácie a falšovania verejných dokumentov; keďže jeho odsúdenie sa zakladalo na akte občianskej neposlušnosti, pretože vytrhol šesť dočasných drevených hraničných označení na vietnamsko-kambodžskej hranici, ktorá je medzi týmito dvomi krajinami aj naďalej kontroverzná; keďže tak urobil s cieľom podporiť dedinčanov, ktorí tvrdili, že sa stali obeťami konfiškácie pôdy, a uviedli, že Vietnamci protizákonne umiestnili označenia na kambodžskej pôde v ich ryžových poliach a že ich sťažnosti predložené miestnym orgánom boli bezvýsledné,

D.  keďže odvolací súd v Phnom Penhi 13. októbra 2010 rozhodol ponechať v platnosti rozsudok vydaný 27. januára 2010 provinčným súdom vo Svay Rieng, ktorým bol Sam Rainsy in absentia odsúdený na dva roky väzenia v súvislosti s protestom proti neoprávnenému preniknutiu Vietnamcov na kambodžské územie, ale rozhodol, že prepustí dvoch dedinčanov odsúdených spolu so Samom Rainsym po tom, ako strávili deväť mesiacov a 20 dní vo väzení,

E.  keďže stratégia kambodžskej vládnucej strany spočíva vo využívaní politicky podriadeného súdnictva na potláčanie akejkoľvek kritiky vlády,

F.  keďže v Kambodži väznia alarmujúco vysoký počet ľudí kvôli rôznym nedostatkom v systéme trestných súdov a keďže aj naďalej nie je zaručená nezávislosť a nestrannosť súdnictva,

G.  keďže podľa MVO pôsobiacich v oblasti ľudských práv vláda využíva súdy na umlčanie ľudí kritizujúcich reakcie vlády na zaberanie pôdy, korupciu a hraničné spory,

H.  keďže 30. augusta 2010 bol zamestnanec MVO Licadho, Leang Sokchoeun, odsúdený provinčným súdom v Takeo na dva roky odňatia slobody za to, že údajne v januári 2010 distribuoval protivládne letáky; keďže však tento súdny proces sprevádzali viaceré procesné nezrovnalosti,

I.  keďže opozičný poslanec parlamentu Mu Sochua bol odsúdený za hanobenie predsedu vlády,

J.  keďže novinár Hang Chakra strávil vo väzení deväť mesiacov po tom, ako kritizoval korupciu v okolí viceprezidenta Soka Ana,

K.  keďže v roku 1995 Sama Rainsyho protiústavným spôsobom vylúčili z národného zhromaždenia, ale po ďalších voľbách sa mu podarilo získať späť svoje parlamentné kreslo; keďže unikol viacerým pokusom o atentát, ako bol útok granátom v roku 1997, ktorý si vyžiadal obete na životoch, ale keďže približne 80 jeho prívržencov bolo zavraždených,

L.  keďže vládnuca strana ho trikrát zbavila poslaneckej imunity na základe pochybných dôvodov, aby ho mohli odsúdiť na odňatie slobody,

M.  keďže EÚ je ďaleko najvýznamnejším poskytovateľom pomoci pre Kambodžu,

1.  odsudzuje všetky politicky motivované rozsudky voči predstaviteľom opozície a MVO, najmä rozsudky z 23. septembra 2010, 13. októbra 2010 a 27. januára 2010 voči Samovi Rainsymu, ako aj rozsudok z 30. augusta 2010 voči Leangovi Sokchoeunovi a rozsudky, ktorými boli odsúdení Mu Sochua a novinár Hang Chakra;

2.  upozorňuje vládu Kambodže, že je povinná plniť svoje úlohy a záväzky týkajúce sa zásad demokracie a základných ľudských práv, ktoré sú základným prvkom vyššie uvedenej dohody o spolupráci, ako stanovuje článok1 tejto dohody;

3.  vyzýva kambodžské orgány, aby zabezpečili, že zákony týkajúce sa MVO, ktoré sa v súčasnosti pripravujú, neobmedzia činnosť kambodžských organizácií občianskej spoločnosti na základe svojvoľného výkladu a nebudú sa uplatňovať takým spôsobom, aby znevýhodnili občiansku spoločnosť a opozíciu;

4.  vyzýva politické subjekty, aby podporovali politiku dobrých susedských vzťahov v regióne, ako aj politiku zmierenia medzi etnickými a kultúrnymi skupinami v Kambodži;

5.  berie na vedomie, že osobitný spravodajca OSN upriamuje pozornosť na pokrok a úsilie kambodžskej vlády, a želá si, aby boli prijaté konkrétne opatrenia s cieľom dosiahnuť zreteľné a trvalé zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv a nezávislosti súdov;

6.  vyzýva kambodžské orgány, aby

   zaviedli politické a inštitucionálne reformy s cieľom vybudovať demokratický štát na základe zásad právneho štátu a dodržiavania základných slobôd,
   prejavili vôľu účinne bojovať proti zakoreneným negatívnym javom týkajúcim sa korupcie, masívneho odlesňovania a následného presídľovania ľudí, ako aj odvetvia sexuálnej turistiky, odmietli súčasnú kultúru beztrestnosti a postavili pred súd všetkých, ktorí sú zapojení do takýchto aktivít,
   zaručili možnosť slobodného a spravodlivého prejavu politickej vôle bez zastrašovania a prenasledovania,
   vypracovali akčný program a časový plán na realizáciu odporúčaní, ktoré sú uvedené v správe osobitného spravodajcu;

7.  je znepokojený trestným stíhaním a odsúdením opozičného vodcu Sama Rainsyho na dvanásť rokov odňatia slobody kvôli gestu, ktoré považuje za symbolické a jasne politicky motivované;

8.  je znepokojený najmä tým, že tento rozsudok by v prípade, že sa potvrdí, zabránil Samovi Rainsymu kandidovať v parlamentných voľbách v roku 2013 a mal by následky ďaleko presahujúce jeho prípad, pretože by postihoval opozíciu ako celok, o to väčšmi, že nedávne prenasledovanie viacerých členov opozície, ktorí sa otvorene vyjadrovali, už zúžilo politické spektrum, a teda by bezpochyby poškodil demokratický proces v Kambodži;

9.  vyzýva preto príslušné orgány, aby preskúmali spôsoby a prostriedky, ktoré by umožnili vyriešiť dané problémy prostredníctvom politického dialógu, a aby Samovi Rainsymu čo najskôr umožnili pokračovať v jeho parlamentnej činnosti;

10.  vyzýva kambodžské orgány, aby zohľadnili odporúčania osobitného spravodajcu Organizácie Spojených národov týkajúce sa situácie v oblasti ľudských práv v Kambodži; vyzýva kambodžský parlament, aby o tejto správe diskutoval v pléne a aby prijal opatrenia potrebné na zabezpečenie realizácie jej odporúčaní;

11.  vyzýva Európsku úniu, aby podnikla kroky s cieľom zabezpečiť, aby sa dodržiavali základné slobody uvedené v článku 1 vyššie spomínanej dohody o spolupráci a aby sa postihovali útoky na občianske slobody; ďalej žiada Európsku úniu, aby ďalšie poskytovanie svojej finančnej pomoci podmienila zlepšením situácie v oblasti ľudských práv v Kambodži;

12.  požaduje vypracovanie núdzového plánu humanitárnej pomoci, na ktorom by sa podieľala EÚ a ktorý by koordinovala OSN, s cieľom pomôcť Kambodžanom najviac postihnutým krízou, najmä zamestnancom v textilnom odvetví a stavebníctve, ktorí prišli o prácu;

13.  poveruje svoju Delegáciu pre vzťahy s krajinami juhovýchodnej Ázie a so Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) a svoj Výbor pre zahraničné veci, aby monitorovali vývoj situácie;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vládam členských krajín združenia ASEAN a združenia ASEM, sekretariátu združenia ASEM, generálnemu tajomníkovi OSN, Vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a vláde a národnému zhromaždeniu Kambodžského kráľovstva.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2005)0012.
(2) Prijaté texty, P6_TA(2005)0081.
(3) Prijaté texty, P6_TA(2005)0462.
(4) Prijaté texty, P6_TA(2006)0032.
(5) Prijaté texty, P6_TA(2007)0085.
(6) Ú. v. ES L 269, 19.10.1999, s. 18.
(7) http://www.un.org.kh/index.php?option=com_content&view=article&id=330:united-nations-special-rapporteur-on-the-situation-of-human-rights-in-cambodia-statement&catid=44:un-speeches-and-statements&Itemid=77


Predkaukazko, najmä prípad Olega Orlova
PDF 303kWORD 64k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. októbra 2010 o situácii v oblasti ľudských práv v Severnom Kaukazku (Ruská federácia) a o trestnom stíhaní Olega Orlovova
P7_TA(2010)0390RC-B7-0549/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2009 o vraždách aktivistov za dodržiavanie ľudských práv v Rusku(1),

–  so zreteľom na udelenie Sacharovovej ceny Olegovi Orlovovi, Sergejovi Kovalevovi a Ľudmile Alexejevovej, zastupujúcim centrum pre ľudské práva Memorial a všetkých ďalších ochrancov ľudských práv v Rusku, dňa 16. decembra 2009,

–  so zreteľom na dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou, ktorá nadobudla platnosť v roku 1997, pričom platnosť sa predlžuje dovtedy, kým ju nenahradí nová dohoda,

–  so zreteľom na prebiehajúce rokovania o novej dohode, ktorou sa vytvára nový, komplexný rámec pre vzťahy medzi EÚ a Ruskom,

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklaráciu Organizácie Spojených národov o ochrancoch ľudských práv a Deklaráciu Organizácie Spojených národov o právach a povinnostiach jednotlivcov, skupín a orgánov spoločnosti podporovať a ochraňovať všeobecne uznávané ľudské práva a základné slobody,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Rusko sa ako člen Rady Európy, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a zmluvná strana deklarácií OSN zaviazalo, že bude chrániť a presadzovať ľudské práva, základné slobody a zásady právneho štátu,

B.  keďže na Európskom súde pre ľudské práva je ešte stále asi 20 000 otvorených prípadov z Ruskej federácie, najmä z regiónu Predkaukazska; keďže Európsky súd pre ľudské práva odsúdil Ruskú federáciu za závažné porušovanie ľudských práv v tomto regióne v rámci viac než 150 rozsudkov, pričom zdôrazňuje dôležitosť včasného a úplného vykonávania týchto rozsudkov,

Situácia v oblasti ľudských práv v Predkaukazsku

C.  keďže situácia ochrancov ľudských práv v regióne Predkaukazska, najmä v Čečenskej republike, Ingušsku a Dagestane, je znepokojujúca; keďže nezávislí novinári, aktivisti občianskej spoločnosti, právnici a ochrancovia ľudských práv v regióne sú často obeťami hrozieb a násilných činov, prenasledovania a zastrašovania a ich aktivity sú často obmedzované členmi orgánov presadzovania práva; keďže osoby, ktoré porušujú ľudské práva, stále využívajú beztrestnosť a naďalej sa ignorujú zásady právneho štátu; keďže civilné obyvateľstvo je naďalej vystavené násiliu ozbrojených opozičných skupín, ako aj orgánov presadzovania práva; keďže mučenie a zlé zaobchádzanie, ako aj svojvoľné zadržiavanie sú bežným javom a keďže mimovládne organizácie, ktoré sú nezávislé od národných vlád, sú dôležité pre rozvoj občianskej spoločnosti,

D.  keďže v Čečensku vládne všeobecná atmosféra strachu, a to napriek nepopierateľným úspechom v oblasti obnovy a zreteľnému pokroku, pokiaľ ide o budovanie infraštruktúry v tomto regióne; keďže situácia v oblasti ľudských práv a fungovanie systému súdnictva a demokratických inštitúcií sú naďalej dôvodom na vážne obavy,

E.  keďže niekoľko po sebe idúcich prípadov zmiznutia odporcov vlády a ochrancov ľudských práv zostalo vo všeobecnosti bez potrestania a v súvislosti s nimi neprebieha žiadne primerané vyšetrovanie,

F.  keďže napriek konštruktívnemu dialógu, ktorý sa rozvinul medzi orgánmi a občianskou spoločnosťou v Ingušsku od nástupu nového prezidenta k moci, možno konštatovať znepokojujúce obnovenie násilia od roku 2009, ktoré vyústilo do niekoľkých prípadov vrážd a zmiznutia odporcov vlády a novinárov, pričom v súčasnosti neprebieha žiadne trestné stíhanie,

G.  keďže možno pozorovať narastajúci počet zmiznutých obyvateľov predkaukazských republík, pričom je zrejmé, že títo boli unesení do iných ruských regiónov; keďže stále nie je známe, kde sa nachádzajú Ali Džaniev, Jusup Dobriev, Junus Dobriev a Magomed Adžiev, a to približne od polnoci 28. decembra 2009 v Petrohrade, podobne ako ani päť osôb, Zelimchan Achmetovič Čibiev, Magomed Chajbulaevič Israpilov, Džamal Zijanidovič Magomedov, Akil Džavatchanovič Abdullaev a Dovar Nazimovič Asadov, z ktorých traja sú obyvateľmi Predkaukazska a ktorí sú naďalej nezvestní od noci z 24. na 25. septembra 2010, keď odišli do Historickej mešity v Moskve,

H.  keďže v Predkaukazsku zostáva asi 80 000 vnútorne vysídlených osôb, a to viac než 18 rokov potom, ako boli nútení opustiť svoje domovy v dôsledku série vojen, ktoré vypukli medzi Ingušskom a Severným Osetskom v roku 1992 a v Čečensku v rokoch 1994 a 1999; keďže tieto osoby majú problémy s nájdením ubytovania, predĺžením svojich povolení na pobyt, čo obmedzuje ich prístup k sociálnym službám, s obnovovaním vnútroštátnych pasov a so získaním štatútu „núteného migranta“, ktorý potrebujú na to, aby mali prístup k pracovným miestam, sociálnym službám a príslušným výhodám,

I.  keďže predseda Buzek 3. septembra 2010 vyjadril svoju hlbokú solidaritu s rodinami obetí beslanskej tragédie a naliehavo vyzval prezidenta Ruskej federácie, aby zabezpečil, aby sa v plnej miere rešpektovali ich práva a konečne sa objasnili pravdivé okolnosti udalostí, ku ktorým došlo v septembri 2004,

J.  keďže nijako nemožno zdôvodniť akty bezmedzného násilia proti civilnému obyvateľstvu,

K.  berie na vedomie iniciatívu predstaviteľov ruskej a medzinárodnej občianskej spoločnosti na založenie dokumentačného centra Natalie Estemirovovej pre potenciálne vojnové zločiny a iné prípady závažného porušovania ľudských práv, ku ktorým došlo počas vojen v Čečensku,

Vyšetrovanie trestného činu proti Olegovi Orlovovi

L.  keďže činnosť organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv, ako je Memorial, je nevyhnutná na vytvorenie stabilnej a slobodnej spoločnosti v Rusku a na nastolenie skutočnej a trvalej stability obzvlášť v regióne Predkaukazska; keďže ruská vláda a vlády predkaukazských republík preto môžu byť hrdé na dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú tieto organizácie,

M.  keďže Natalia Estemirovová, riaditeľka centra Memorial v Čečensku, bola unesená 15. júla 2009 v Groznom a nájdená mŕtva v susednom Ingušsku; keďže v rámci vyšetrovania jej vraždy nebol dosiahnutý žiadny pokrok, pokiaľ ide o nájdenie vrahov a  osôb zodpovedných za tento čin,

N.  keďže dňa 21. januára 2010 moskovský mestský civilný súd nariadil Olegovi Orlovovi a centru pre ľudské práva Memorial, aby zaplatili odškodné Ramzanovi Kadyrovovi, čečenskému prezidentovi,

O.  keďže Ramzan Kadyrov 9. februára 2010 verejne vyhlásil, že zastaví trestné konanie, ktoré inicioval proti Olegovi Orlovovi, predsedovi výkonnej rady centra pre ľudské práva Memorial, a Ľudmile Alexejevovej, predsedníčke Moskovskej helsinskej skupiny, za ohováranie,

P.  keďže Oleg Orlov bol 6. júla 2010 obvinený na základe článku 129 ruského trestného poriadku a v prípade, že bude uznaný vinným, mu hrozí až trojročný trest odňatia slobody,

Q.  keďže v rámci vyšetrovania trestného činu proti Olegovi Orlovovi došlo k závažnému porušeniu trestného poriadku Ruskej federácie (najmä jeho článku 72),

R.  keďže v dňoch 13. – 16. septembra 2010 boli prehľadané kancelárie niekoľkých hlavných organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv, okrem iného aj centra Memorial, pričom organizáciám bolo nariadené, aby v krátkom čase poskytli viaceré dokumenty týkajúce sa ich činnosti,

1.  odsudzuje akýkoľvek akt terorizmu a zdôrazňuje, že nie je možné nijako odôvodniť bezmedzné násilné činy proti civilnému obyvateľstvu; vyjadruje súcit a solidaritu priateľom a rodinám všetkých obetí násilia vrátane obetí nedávnych bombových útokov v moskovskom metre a nedávneho útoku na čečenský parlament, ako aj nespočetných útokov na obyvateľstvo kaukazských republík, ku ktorým dochádza nepretržite;

2.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad obnovením násilia a teroristických činov v Predkaukazsku; vyzýva na jednej strane na zastavenie terorizmu a na druhej strane žiada ruské orgány, aby ukončili všeobecnú atmosféru beztrestnosti pri porušovaní ľudských práv a absenciu zásad právneho štátu v regióne;

3.  uznáva právo Ruska na boj proti skutočnému terorizmu a ozbrojené povstanie v Predkaukazsku, ale naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby tak urobili a súčasne pritom dodržiavali medzinárodné právo v oblasti ľudských práv; upozorňuje, že pokračujúce zneužívanie a protizákonné metódy potlačovania povstania povedú k ďalšiemu znepriateleniu obyvateľstva a namiesto nastolenia stability spôsobia ďalšie vyhrotenie násilia v regióne;

4.  naliehavo vyzýva ruské orgány, aby urobili všetko, čo bude v ich silách, na zabezpečenie ochrany obhajcov ľudských práv tak, ako sa uvádza v Deklarácii OSN o právach a povinnostiach jednotlivcov, skupín a orgánov spoločnosti podporovať a chrániť všeobecne uznávané ľudské práva a základné slobody;

5.  zdôrazňuje, že pretrvávajúca beztrestnosť v Čečensku prispieva k destabilizácii v celom regióne Predkaukazska;

6.  dôrazne odsudzuje akúkoľvek formu kolektívneho trestu pre jednotlivcov, ktorí sú podozriví z prepojenia na povstalcov, vrátane praxe pálenia domov patriacich rodinám aktívnych alebo údajných členov ozbrojenej opozície; žiada orgány, aby prijali konkrétne opatrenia na zamedzenie opätovného výskytu podobného porušovania práv a aby potrestali úradníkov, ktorí sú za nich zodpovední na všetkých úrovniach;

7.  naliehavo vyzýva Rusko, aby medzinárodným organizáciám pôsobiacim v oblasti ľudských práv, masmédiám a medzinárodným vládnym inštitúciám, ako je Rada Európy, Medzinárodný výbor Červeného kríža, OBSE a OSN, poskytlo slobodný vstup do Predkaukazska; ďalej vyzýva najmä príslušné orgány, aby vytvorili také podmienky, ktoré organizácii Memorial a ostatným organizáciám pôsobiacim v oblasti ľudských práv umožnia v plnej miere obnoviť ich aktivity v Predkaukazsku v bezpečnom prostredí;

8.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcim počtom zmiznutých obyvateľov predkaukazských republík, ktorí boli očividne unesení do iných regiónov Ruska, a očakáva, že kancelária hlavného prokurátora Ruskej federácie objasní a potvrdí, kde sa títo občania nachádzajú;

9.  naliehavo vyzýva ruské federálne orgány, aby zabezpečili, že dlhodobé riešenia pre osoby vysídlené v rámci krajiny vyústia do konkrétnych krokov; žiada posilnenie opatrení národnej vlády na podporu operácií UNHCR s cieľom pokračovať v realizácii programov ubytovania pre osoby vysídlené v rámci krajiny a uľahčiť opatrenia na zlepšenie prístupu týchto osôb k službám a príslušným výhodám; zdôrazňuje, že je potrebné neustále monitorovať situáciu vnútorne vysídlených osôb s cieľom zabezpečiť, aby sa už neporušovali ich práva; naliehavo vyzýva ruskú vládu, aby oficiálne uznala pojem osôb vysídlených v rámci krajiny a náležite upravila svoje právne predpisy;

10.  vyzýva ruské federálne orgány, aby urýchlene, dôkladne a efektívne vyšetrili vraždu Natalie Estemirovovej a aby postavili pred súd tak zodpovedné osoby, ako aj všetkých, ktorí boli zapojení do tejto brutálnej vraždy;

11.  odmieta a odsudzuje cynické a nezmyselné pokusy zapliesť centrum Memorial do zločinu pomoci teroristickým organizáciám;

12.  odsudzuje začatie vyšetrovania trestného činu proti Olegovi Orlovovi a naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby opätovne preskúmali rozhodnutie začať súdny proces; upozorňuje, že vyhlásenia, akým je i vyhlásenie Olega Orlovova, sú v demokracii legitímne a nemali by podliehať žiadnym občianskoprávnym ani trestnoprávnym sankciám;

13.  vyzýva ruské orgány, aby v prípade, že proces bude pokračovať, zabezpečili, aby už nedochádzalo k ďalšiemu porušovaniu práva pri vyšetrovaní a v rámci súdneho konania proti Olegovi Orlovovi a aby za každých okolností dodržiavali Deklaráciu OSN o ochrancoch ľudských práv, Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a medzinárodné a regionálne nástroje v oblasti ľudských práv ratifikované Ruskou federáciou;

14.  pripomína, že Oleg Orlov je laureátom Sacharovovej ceny Európskeho parlamentu za rok 2009, a je teda pod osobitnou morálnou a politickou ochranou Európskeho parlamentu; naliehavo vyzýva ruskú vládu, aby Olegovi Orlovovi umožnila slobodne sa zúčastniť na slávnostnom odovzdaní Sacharovovej ceny 2010 v Štrasburgu;

15.  odsudzuje zastrašujúcu prehliadku kancelárií organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv a očakáva objasnenie zákonnosti a cieľa týchto opatrení;

16.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že pokračujúce porušovanie ľudských práv má veľmi negatívny vplyv na obraz a dôveryhodnosť Ruska vo svete a vrhá tieň na vzťahy medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou, ktoré sú dôležité a mali by sa rozvinúť do strategického partnerstva, vzhľadom na vzájomnú závislosť oboch strán a rôzne spoločné záujmy, najmä pokiaľ ide o politickú, bezpečnostnú, hospodársku a energetickú spoluprácu, ale aj o dodržiavanie demokratických zásad a postupov a základných ľudských práv;

17.  dôrazne podporuje odporúčania z uznesenia prijatého parlamentným zhromaždením Rady Európy 22. júna 2010 o opravných prostriedkoch pri porušovaní ľudských práv v Predkaukazsku, ktoré by mohli výrazne prispieť k ukončeniu beztrestnosti, ktorú využívajú páchatelia pri porušovaní ľudských práv, a k obnoveniu dôvery ľudí v orgány presadzovania práva;

18.  vyzýva ruské orgány, aby dodržiavali všetky rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a aby realizovali opatrenia na nápravu jednotlivých prípadov porušenia, a to aj tým, že zabezpečia, aby prebiehalo účinné vyšetrovanie a aby páchatelia niesli zodpovednosť, a žiada tieto orgány, aby prijali všeobecné opatrenia na vykonávanie uvedených rozhodnutí vrátane politických a zákonných zmien s cieľom zamedziť opakovaným prípadom porušenia;

19.  odporúča, aby štátne orgány na federálnej, regionálnej a miestnej úrovni začali konštruktívny dialóg s aktivistami občianskej spoločnosti tak, aby sa mohli rozvíjať fungujúce demokratické štruktúry;

20.  žiada posilnenie konzultácií medzi EÚ a Ruskom o otázke dodržiavania ľudských práv a naliehavo vyzýva, aby do tohto procesu konzultácií mohli účinne prispievať Európsky parlament, Štátna duma, ruské súdne orgány, občianska spoločnosť a organizácie pôsobiace v oblasti ľudských práv; vyzýva Rusko, aby v plnej miere dodržiavalo svoje povinnosti člena OBSE a Rady Európy;

21.  osobitne upozorňuje na situáciu tisícov utečencov z Predkaukazska v členských štátoch EÚ, s osobitným odkazom na čečenskú diaspóru žijúcu v Rakúsku, ktorú tvorí minimálne 20 000 osôb vrátane mnohých maloletých; v tejto súvislosti vyjadruje vážne znepokojenie nad vraždou čečenského utečenca vo Viedni v máji 2010 a nad závažnými tvrdeniami o zapojení čečenského prezidenta do tohto zločinu; vyzýva členské štáty EÚ, aby vykonávali koordinovanejšiu, súdržnejšiu a viditeľnejšiu politiku ochrany predkaukazských utečencov na európskej pôde, v súlade so svojimi humanitárnymi záväzkami a záväzkami v oblasti ľudských práv;

o
o   o

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Ruskej federácie, OBSE a Rade Európy.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2009)0022.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia