Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2010 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 28 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2009/021 IE/SR Technics, Írsko) (KOM(2010)0489 – C7-0280/2010 – 2010/2214(BUD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2010)0489 – C7-0280/2010),
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(1) (MID zo 17. mája 2006), a najmä na jej bod 28,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii(2) (nariadenie o EGF),
– so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,
– so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0297/2010),
A. keďže Európska únia ustanovila príslušné legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, a pomôcť pri ich opätovnom vstupe na trh práce,
B. keďže rozsah pôsobnosti Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol rozšírený pre žiadosti podané od 1. mája 2009 s cieľom zahrnúť podporu pre pracovníkov prepustených priamo v dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy,
C. keďže finančná pomoc Únie prepusteným pracovníkom by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a mala by riadne zohľadňovať MID zo 17. mája 2006 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii EGF,
D. keďže Írsko požiadalo o pomoc v súvislosti s prepustením 850 pracovníkov z podniku SR Technics Ireland Ltd pôsobiaceho v odvetví leteckej dopravy v regióne na úrovni NUTS III Dublin,
E. keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené nariadením o EGF,
1. žiada zúčastnené inštitúcie, aby vyvinuli potrebné úsilie na urýchlenie mobilizácie EGF;
2. pripomína záväzok inštitúcií zabezpečiť hladký a rýchly postup prijímania rozhodnutí o mobilizácii EGF a poskytnúť jednorazovú, časovo obmedzenú individuálnu podporu zameranú na pomoc pracovníkom, ktorí boli prepustení v dôsledku globalizácie a finančnej a hospodárskej krízy; zdôrazňuje úlohu, ktorú EGF môže zohrávať pri opätovnom vstupe prepustených pracovníkov na trh práce;
3. zdôrazňuje, že v súlade s článkom 6 nariadenia o EGF by sa malo zaistiť, aby EGF podporoval opätovný vstup jednotlivých prepustených pracovníkov do zamestnania; opakovane zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré sú podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedné podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví;
4. berie na vedomie, že informácie poskytované o koordinovanom balíčku personalizovaných služieb, ktoré sa majú financovať z EGF, obsahujú podrobné informácie o komplementárnosti s akciami financovanými zo štrukturálnych fondov; pripomína svoju požiadavku, aby sa predložilo komparatívne zhodnotenie týchto údajov aj v príslušných výročných správach;
5. v súvislosti s mobilizáciou EGF víta skutočnosť, že Komisia navrhla alternatívny zdroj platobných rozpočtových prostriedkov k nevyužitým prostriedkom Európskeho sociálneho fondu po tom, čo jej Európsky parlament často pripomínal, že EGF bol zriadený ako samostatný, osobitný nástroj s vlastnými cieľmi a lehotami, a že je preto potrebné určiť rozpočtové riadky vhodné na presuny;
6. poznamenáva však, že s cieľom mobilizovať EGF pre tento prípad sa platobné rozpočtové prostriedky presunú z rozpočtového riadka určeného na podporu MSP a inovácie; vyjadruje poľutovanie nad vážnymi nedostatkami Európskej komisie pri plnení rámcových programov pre konkurencieschopnosť a inovácie, najmä počas hospodárskej krízy, ktorá by mala výrazne zvýšiť potrebu takejto podpory;
7. pripomína, že fungovanie a pridaná hodnota EGF by sa mali posúdiť v kontexte všeobecného hodnotenia programov a rozličných iných nástrojov vytvorených na základe MID zo 17. mája 2006, a to v rámci postupu preskúmania viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013 v polovici jeho trvania;
8. víta nový formát návrhu Komisie, ktorý v dôvodovej správe uvádza jasné a podrobné informácie o žiadosti, analyzuje kritériá oprávnenosti a vysvetľuje dôvody, ktoré viedli k jej schváleniu, čo je v súlade s požiadavkami Európskeho parlamentu;
9. schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;
10. poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;
11. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.
PRÍLOHA
ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
z
o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 28 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2009/021 IE/SR Technics, Írsko)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(3), a najmä na jej bod 28,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii(4), a najmä na jeho článok 12 ods. 3,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
keďže:
(1) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol zriadený s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom prepusteným v dôsledku veľkých zmien v štruktúre svetového obchodu spôsobených globalizáciou a pomôcť im pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce.
(2) Rozsah pôsobnosti EGF bol rozšírený pre žiadosti podané od 1. mája 2009 s cieľom zahrnúť podporu pre pracovníkov prepustených v priamom dôsledku celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy.
(3) Medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 umožňuje mobilizáciu EGF s ročným stropom vo výške 500 miliónov EUR.
(4) Írsko podalo 9. októbra 2009 žiadosť o mobilizáciu EGF v súvislosti s prepúšťaním v SR Technics a do 18. mája 2010 ju doplnilo o ďalšie informácie. Táto žiadosť spĺňa požiadavky na stanovenie finančných príspevkov podľa článku 10 nariadenia (ES) č. 1927/2006. Komisia preto navrhuje uvoľniť prostriedky vo výške 7 445 863 EUR.
(5) EGF by sa mal preto mobilizovať s cieľom poskytnúť finančný príspevok v súvislosti so žiadosťou Írska,
PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
V rámci všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2010 sa mobilizuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii s cieľom poskytnúť sumu 7 445 863 EUR vo forme viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov.
Článok 2
Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.
– so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Krzysztofa Liseka, ktorú podali poľské súdne orgány 5. novembra 2009 a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 14. decembra 2009,
– po vypočutí Krzysztofa Liseka v súlade s článkom 7 ods. 3 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu (č. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie priloženého k zmluvám,
– so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964 a z 10. júla 1986(1),
– so zreteľom na článok 151 ústavy Poľskej republiky,
– so zreteľom na článok 6 ods. 2 a článok 7 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A7-0301/2010),
A. keďže poľské justičné orgány začali trestné konanie voči Krzysztofovi Lisekovi, poslancovi Európskeho parlamentu, ktorý je obvinený z trestného činu podľa článku 296 ods. 1 a 3 trestného zákonníka zo 6. júna 1997 uverejneného v zbierke zákonov z roku 1997, č. 88, bod 553 v znení zmien a doplnení; článku 586 zákona o obchodných spoločnostiach z 15. septembra 2000 uverejneného v zbierke zákonov z roku 2000, č. 94, bod 1037 v znení zmien a doplnení; článku 77 ods. 1 a 2 zákona o účtovníctve z 29. septembra 1994 (konsolidované znenie uverejnené v zbierke zákonov z roku 2002, č. 76, bod 694), v znení zmien a doplnení),
B. keďže podľa článku 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie poslanci počas zasadnutia Európskeho parlamentu požívajú na území ich vlastného štátu imunitu priznanú poslancom ich parlamentu; keďže imunity sa nemožno dovolávať, ak je poslanec pristihnutý pri páchaní trestného činu; a keďže to nebráni Európskemu parlamentu, aby uplatnil svoje právo zbaviť imunity niektorého zo svojich poslancov;
C. keďže obvinenia vznesené voči pánovi Lisekovi sa netýkajú vyjadrených názorov alebo hlasovaní počas jeho výkonu funkcie poslanca Európskeho parlamentu,
D. keďže podľa článku 105 Ústavy Poľskej republiky nemôže byť poslanec národného parlamentu (Sejmu) trestne stíhaný bez súhlasu parlamentu,
E. keďže v článku 105 sa ďalej uvádza, že poslanec národného parlamentu nie je trestne zodpovedný za činnosti vykonávané v rámci poslaneckého mandátu ani počas jeho trvania, ani po jeho skončení,
F. keďže pán Lisek je v zásade obvinený z trestných činov týkajúcich sa jeho manažérskej a účtovníckej činnosti vo funkcii predsedu správnej rady poľského združenia Karty mládeže a spoločnosti Campus Sp. v období pred jeho zvolením do Európskeho parlamentu; a keďže obvinenia vznesené proti pánovi Lisekovi nemajú nič spoločné s činnosťou poslanca Európskeho parlamentu,
G. keďže neboli uvedené žiadne pádne dôkazy o existencii fumus persecutionis,
H. keďže je preto vhodné zbaviť ho imunity,
1. zbavuje Krzysztofa Liseka imunity;
2. poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušnému orgánu Poľskej republiky.
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2010 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o správcoch alternatívnych investičných fondov, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2004/39/ES a 2009/…/ES (KOM(2009)0207 – C7-0040/2009 – 2009/0064(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2009)0207),
– so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 47 ods. 2 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0040/2009),
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 53 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A7-0171/2010),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;
3. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. novembra 2010 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/.../EÚ o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, smernici 2011/61/EÚ).
Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 539/2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2010 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (KOM(2010)0358 – C7-0162/2010 – 2010/0192(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2010)0358),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 77 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0162/2010),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 3. novembra 2010, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7-0294/2010),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. novembra 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 1211/2010.)
Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 663/2009, ktorým sa ustanovuje program na podporu oživenia hospodárstva udelením finančnej pomoci Spoločenstva na projekty v oblasti energetiky ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2010 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 663/2009, ktorým sa ustanovuje program na podporu oživenia hospodárstva udelením finančnej pomoci Spoločenstva na projekty v oblasti energetiky (KOM(2010)0283 – C7-0139/2010 – 2010/0150(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2010)0283),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 194 ods. 1 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0139/2010),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. septembra 2010(1),
– po porade s Výborom regiónov,
– so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 22. októbra 2010, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre rozpočet (A7-0246/2010),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. novembra 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 663/2009, ktorým sa ustanovuje program na podporu oživenia hospodárstva udelením finančnej pomoci Spoločenstva na projekty v oblasti energetiky
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 1233/2010.)
– so zreteľom na svoje uznesenie z 26. marca 2009 o stave transatlantických vzťahov po voľbách v Spojených štátoch amerických(1),
– so zreteľom na svoje uznesenia o Transatlantickej hospodárskej rade a na svoje uznesenie z 22. októbra 2009 o nadchádzajúcom samite EÚ – USA a zasadnutí Transatlantickej hospodárskej rady(2),
– so zreteľom na výsledky samitu EÚ – USA, ktorý sa konal 3. novembra 2009 vo Washingtone,
– so zreteľom na správu o pokroku prijatú na štvrtom zasadnutí Transatlantickej hospodárskej rady 27. októbra 2009, na spoločné vyhlásenie prijaté na Transatlantickom dialógu zákonodarcov (TLD) a na zasadania, ktoré sa konali 4. – 9. decembra 2009 v New Yorku a 4. – 6. júna 2010 v Madride,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ a USA posilnení transatlantickej spolupráce v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti z 28. októbra 2009,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ a USA o boji proti terorizmu z 3. júna 2010,
– so zreteľom na závery samitu G20, ktorý sa konal 26. až 27. júna 2010 v Toronte a 21. až 23. októbra 2010 v Soule,
– so zreteľom na plenárne zasadnutie OSN na vysokej úrovni o rozvojových cieľoch tisícročia z 20. – 22. septembra 2010 a na jeho závery,
– so zreteľom na článok 110 ods.4 rokovacieho poriadku,
A. keďže transatlantické vzťahy sú jedinečné a široké vrátane spoločných záväzkov k demokracii, zásadám právneho štátu, ľudským právam, boju proti terorizmu a nešíreniu zbraní hromadného ničenia; konštatujúc so zreteľom na spoločné záujmy a hodnoty vzájomnú potrebu spolupráce EÚ a USA a na pripravenosť Európskeho parlamentu vypočuť si prezidenta USA a Kongres USA,
B. keďže Európska únia a Spojené štáty americké celosvetovo spolupracujú na presadzovaní spoločného programu, ktorý sa zakladá na spoločnej histórii, kultúre, záujmoch a hodnotách, a keďže vzťahy EÚ – USA musia hrať kľúčovú úlohu v zabezpečení toho, aby sa k celosvetovým otázkam a novým výzvam pristupovalo v rámci medzinárodného práva a existujúcich multilaterálnych inštitúcií, najmä OSN, OBSE a NATO,
C. keďže spolu predstavujú títo dvaja transatlantickí partneri polovicu celosvetového hospodárstva s partnerstvom v hodnote 4,28 miliárd USD, ktoré je najväčším, najintegrovanejším a najdlhšie fungujúcim ekonomickým vzťahom na svete a kľúčovým lídrom prosperity celosvetového hospodárstva, a keďže sila transatlantického vzťahu a záväzok k nemu sú z hľadiska súčasnej celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy ešte významnejšie, keďže koordinované menové politiky by mali mať v transatlantickom partnerstve vyššiu prioritu,
D. keďže sa títo dvaja partneri zaviazali k spolupráci, aby podporovali rast a zamestnanosť vo svojich hospodárstvach, a keďže Európsky parlament aj naďalej podporuje dokončenie transatlantického trhu do roku 2015 na základe zásady sociálneho trhového hospodárstva, ktorého dosiahnutie bude spolu s dokončením vlastného jednotného trhu EÚ základným prvkom v opätovnom naštartovaní celosvetového hospodárskeho rastu a oživenia,
E. keďže rozvojové krajiny prispievali k vplyvom zmeny klímy v dôsledku ľudskej činnosti najmenej, pričom však čelia ich najvážnejším dôsledkom, a keďže negatívne externality zmeny klímy vystavujú medzinárodné investície na znižovanie chudoby riziku, čím ohrozujú dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia; konštatujúc tiež potrebu pokračovať v dialógu o iniciatíve týkajúcej sa transatlantického partnerstva pre rozvoj,
Samit EÚ – USA
1. trvá na dôležitosti zintenzívnenia strategického dialógu EÚ a vlády USA, ich spolupráce a koordinácie pri riešení celosvetových výziev a regionálnych konfliktov;
2. vyzýva oboch partnerov, aby podporovali dodržiavanie demokracie a ľudských práv vo svete ako kľúčový prvok svojej politiky; zdôrazňuje potrebu intenzívnej koordinácie v oblasti preventívnej a krízovej diplomacie; opätovne vyzýva vládu USA, aby ratifikovala Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu a pristúpila k nemu; opakuje svoju výzvu na všeobecné zrušenie trestu smrti;
3. považuje za kľúčové, aby na samite EÚ – USA obaja partneri prevzali vedúcu úlohu, pokiaľ ide o plnenie záväzkov skupiny krajín G20;
4. zdôrazňuje význam spolupráce EÚ a USA pri dosahovaní dohody o konkrétnych záväzkoch s cieľom dosiahnuť medzinárodnú dohodu na konferencii OSN o zmene klímy (COP-16) v Kankúne na základe vedeckých dôkazov, do ktorej by bola zahrnutá aj primeraná medzinárodná pomoc a financovanie zmierňovania dôsledkov zmeny klímy a prispôsobovania sa zmene klímy v rozvojových krajinách;
5. víta nový prístup vlády USA k Izraelu a vyzýva na opätovné oživenie európsko-amerického partnerstva v súvislosti s izraelsko-palestínskym konfliktom; v tejto súvislosti víta začatie priamych rokovaní medzi Izraelom a palestínskou samosprávou, ktoré boli oznámené 2. septembra 2010 vo Washingtone; poukazuje na to, že sú potrebné ďalšie rokovania, ktoré v dohodnutom časovom rámci povedú k riešeniu v podobe existencie dvoch štátov spolunažívajúcich v mieri a bezpečí: štátu Izrael a nezávislého, demokratického a životaschopného Palestínskeho štátu; zdôrazňuje, že úplný mier, ktorý je základným záujmom strán v regióne a EÚ, sa musí dosiahnuť na základe príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN, madridských zásad vrátane mierového územia, plánu a dohôd, ktoré zainteresované strany dosiahli v minulosti, a zdôrazňuje, že je potrebné aktívne zapojenie blízkovýchodného kvarteta do mierového procesu, pričom uznáva význam arabskej mierovej iniciatívy a pokračujúcu spoluprácu s arabskými partnermi; naliehavo vyzýva izraelskú vládu, aby obnovila moratórium na výstavbu osád; požaduje aktívnejšie zapojenie Európy, čo sa týka Sýrie a Libanonu;
6. zdôrazňuje, že nejasnosti o povahe iránskeho jadrového programu ohrozujú systém nešírenia jadrových zbraní a stabilitu v regióne a vo svete; vyjadruje sklamanie nad tým, že Irán naďalej odmieta neobmedzenú spoluprácu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE), pričom jej bráni v práci tým, že odmieta poskytnúť prístup ku kľúčovým jadrovým zariadeniam a stavia sa proti príchodu inšpektorov; vyzýva vedúcich činiteľov Iránu, aby zabezpečili, aby si Irán plnil povinnosti, ktoré vyplývajú zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní; vyzýva Teherán, aby ratifikoval a plnil dodatkový protokol k dohode o zárukách a vyzýva USA a EÚ, aby na dosiahnutie tohto cieľa skoordinovali svoje zahraničné politiky;
7. vyzýva na zlepšenie spolupráce medzi EÚ a USA, čo sa týka Afganistanu a Pakistanu s cieľom prispieť k mieru a stabilite, demokracii, ľudským právam a rozvoju v regióne; zdôrazňuje význam účasti susedných krajín a ostatných kľúčových aktérov v regióne na tomto procese, čo môže výraznou mierou prispieť k stabilizácii regiónu;
8. hoci si uvedomuje, že únik tajných vojenských dokumentov predstavuje riziko, že vojenský personál bude vystavený nebezpečenstvu, je hlboko znepokojený nedávnymi vážnymi obvineniami, že v Iraku sa tolerovalo mučenie; vyzýva, aby sa tejto otázke venovala pozornosť na samite EÚ – USA s úmyslom začať nezávislé transatlantické vyšetrovanie;
9. naliehavo vyzýva Kórejskú ľudovodemokratickú republiku (KĽDR), aby splnila svoje záväzky vyplývajúce zo šesťstranných rozhovorov vrátane úplného a overiteľného zanechania všetkých jadrových zbraní a jestvujúcich jadrových programov; vyzýva KĽDR, aby plne uplatňovala všetky svoje príslušné záväzky v oblasti nešírenia jadrových zbraní a odzbrojovania; opätovne potvrdzuje svoju rozhodnú podporu šesťstranným rokovaniam a je aj naďalej presvedčený o dosiahnutí uspokojivého a úplného vyriešenia týchto problémov diplomatickou cestou;
10. víta výsledky samitu o jadrovej bezpečnosti z apríla 2010, na ktorom sa zdôraznil celosvetový význam predchádzania jadrovému terorizmu a zabezpečenia všetkého citlivého jadrového materiálu do štyroch rokov a dohodol pracovný plán na zlepšenie a zovšeobecnenie jestvujúcich dohôd a programov o jadrovej bezpečnosti; vyjadruje podporu iniciatívam, ktoré prijali jednotlivé krajiny na zlepšenie vnútornej bezpečnosti a nabáda ostatné štáty, aby sa k tomuto procesu pridali;
11. zdôrazňuje význam NATO ako základného kameňa transatlantickej bezpečnosti a vyzýva na strategickú spoluprácu medzi USA a členskými štátmi EÚ s cieľom čeliť celosvetovým výzvam v oblasti bezpečnosti; berie na vedomie prácu vykonanú na dosiahnutí dohody o novej strategickej koncepcii; domnieva sa, že príslušné zmeny v tejto širokej bezpečnostnej štruktúre by sa mali riešiť aj v dialógu s Ruskom a členskými štátmi OBSE, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ; zdôrazňuje význam SBOP a hodnotu posilnenej európskej obrannej spôsobilosti pri zvyšovaní transatlantickej bezpečnosti;
12. poukazuje na nárast rôznych výziev, ktoré sa ukazujú ako spoločné výzvy pre EÚ aj USA; vyzýva partnerov, aby iniciovali preklenujúci spoločný proces, v ktorom sa zhodnotia a rozvinú všetky opatrenia transatlantickej politiky, aby vznikol jednotná, súvislá a rozsiahla stratégia na účinné riešenie týchto problémov;
13. zdôrazňuje význam spravodlivého a demokratického referenda o nezávislosti južného Sudánu pre stabilitu v regióne; naliehavo žiada EÚ a USA, aby úzko spolupracovali so sudánskymi orgánmi na zabezpečení pokojného, spravodlivého a transparentného priebehu referenda o budúcnosti Sudánu, ktoré sa bude konať v januári 2011;
14. víta podpísanie novej zmluvy START americkým prezidentom Barackom Obamom a ruským prezidentom Dmitrijom Medvedevom 8. apríla 2010 v Prahe a očakáva jej urýchlenú ratifikáciu oboma stranami;
15. uznáva prekrývajúce sa obchodné a politické záujmy EÚ a USA v Latinskej Amerike, kde má EÚ strategické partnerstvá s Mexikom a Brazíliou a dohody o voľnom obchode s Čile a Mexikom a rokuje o takejto dohode s Kolumbiou;
Zasadnutie Transatlantickej hospodárskej rady (TEC) a jej posilnenie
16. je presvedčený, že TEC je najvhodnejším mechanizmom riadenia transatlantického hospodárskeho partnerstva; naliehavo vyzýva partnerov, aby využívali plný potenciál TEC s cieľom prekonať existujúce prekážky hospodárskej integrácie a do roku 2015 dosiahnuť bezbariérový transatlantický trh založený na zásade sociálneho trhového hospodárstva, čo bude pozitívnou odpoveďou na súčasnú hospodársku a sociálnu krízu;
17. naliehavo vyzýva TEC, aby pri riešení obáv všetkých zúčastnených strán konala strategickejšie; opakovane žiada, aby sa rozvrhy schôdzí, programov, plánov a správ o pokroku TEC rozposielali včas tak, aby boli dostupné zúčastneným stranám v dostatočnom predstihu pred schôdzami a aby sa potom zverejnili v záujme zvýšenia transparentnosti;
18. víta skutočnosť, že Transatlantickej hospodárskej rade poskytujú poradenstvo viaceré zúčastnené strany vrátane zástupcov podnikov, a opätovne žiada, aby sa porovnateľná úloha zverila aj zástupcom odborového hnutia na oboch stranách Atlantiku s cieľom plne začleniť sociálny rozmer; žiada, aby vedúci predstavitelia Transatlantického dialógu o práci a Transatlantického dialógu pre energetiku boli začlenení do skupiny poradcov;
19. vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s blížiacou sa schôdzou TEC vyvíjala úsilie na formálne prijatie postupov vzájomného uznávania vyhlásení o zhode výrobkov, ktoré podliehajú povinnému testovaniu tretími stranami, najmä informačných a komunikačných technológií a elektrických zariadení, aby trvala na vzájomnom uznávaní zákonných meracích jednotiek, najmä na akceptovaní výhradne metrického označovania výrobkov pochádzajúcich z EÚ v USA, aby s orgánmi USA preskúmala možnosti štandardizácie a vytvorila okrúhle stoly pre normy, ktoré by sa zameriavali na inovačné riešenia, a aby koordinovala tieto činnosti na medzinárodnej úrovni; je presvedčený, že akčné partnerstvo pre inováciu by malo prekročiť rámec presadzovania partnerstva pre inováciu a malo by sa venovať strategickému dialógu o politike hospodárskej súťaže, prenose technológií a zbližovaní noriem;
20. považuje za mimoriadne dôležité otvoriť v rámci TEC dialóg o nových potravinách a používaní nových technológií vo výrobe potravín; zdôrazňuje obavy v súvislosti s klonovaním v chove zvierat;
21. požaduje, aby sa v rámci TEC spolupracovalo vo všetkých otázkach, ktoré majú vplyv na regulačné prostredie pre priemysel, a najmä MSP, a aby sa pri úvahách o právnych predpisoch s transatlantickým dosahom postupovalo v súlade s koncepciou iniciatívy EÚ „Small Business Act“ – „najprv rozmýšľať v malom“;
22. víta podpísanie druhej etapy dohody Open Skies medzi EÚ a USA v júni 2010 ako základný kameň účinnej spolupráce a uzavretie najnovšej dohody Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) z 8. októbra 2010 ako dôležitý krok pre transatlantický trh leteckej dopravy; vyzýva však úrady USA a Komisiu, aby pracovali na väčšej slobode investícií a a vlastníctva leteckých dopravcov cez Atlantický oceán bez predpojatosti voči zahraničnej príslušnosti;
23. konštatuje, že EÚ a USA čelia podobným výzvam ako najväčší celosvetoví výrobcovia, vývozcovia a dovozcovia poľnohospodárskych produktov a zohrávajú dôležitú úlohu pri zaručovaní potravinovej bezpečnosti vo svete; vyzýva na väčšiu spoluprácu medzi Európskym parlamentom a Kongresom USA pri súbežnom procese reformy ich príslušných poľnohospodárskych politík;
24. zdôrazňuje aj význam využívania TEC ako rámca pre makroekonomickú spoluprácu medzi partnermi, pričom berie do úvahy ich bezprecedentnú spoluprácu počas krízy a podnecuje príslušné monetárne inštitúcie, aby posilnili vzájomnú spoluprácu, najmä v oblasti dohľadu a predchádzania systémovému riziku; uznáva dôležitú úlohu EÚ a USA vo svetových finančných inštitúciách vrátane MMF, Svetovej banky a Banky pre medzinárodné zúčtovanie;
Úloha Transatlantického dialógu zákonodarcov v TEC
25. opätovne vyzýva vedúcich predstaviteľov EÚ a USA a spolupredsedov TEC, aby zohľadnili kľúčovú úlohu zákonodarcov pre úspech TEC; obe strany dôrazne žiada, aby do TEC v plnej miere a priamo zapojili zástupcov Transatlantického dialógu zákonodarcov, keďže zákonodarcovia nesú so svojimi príslušnými výkonnými zložkami spoluzodpovednosť za uzákonenie a dohľad nad mnohými rozhodnutiami TEC;
26. domnieva sa, že je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa najdôležitejší členovia Kongresu a poslanci Európskeho parlamentu zúčastňovali na dialógu zákonodarcov a činnosti TEC, s cieľom zabezpečiť, aby právne predpisy nemali neželateľný vplyv na transatlantický obchod a investície; dúfa, že súčasný Transatlantický dialóg sa rozvinie do transatlantického medziparlamentného zhromaždenia na základe odporúčaní Európskeho parlamentu v jeho uznesení z 26. marca 2009;
Dvojstranný a medzinárodný obchod
27. je odhodlaný naďalej vyzývať zákonodarcov USA – a žiada Komisiu o rovnakú výzvu v rámci TEC – aby znova zvážili 100 % povinnosť kontroly kontajnerov, a rozvíjať spoluprácu s USA založenú na riadení rizík vrátane vzájomného uznávania programov obchodného partnerstva medzi EÚ a USA v súlade s rámcom noriem SAFE Svetovej colnej organizácie;
28. zdôrazňuje naliehavú potrebu čo najskôr uzatvoriť dauhaské kolo rokovaní o rozvojovej agende; vyzýva na spoločný postup zapojením rozvíjajúcich sa ekonomík, napríklad Číny, Indie a Brazílie, do rozvoja mnohostranných obchodných pravidiel a rokovaní;
29. je presvedčený že TEC môže zohrávať dôležitú úlohu pri posilňovaní spoločného prístupu EÚ a USA v oblasti ich obchodných vzťahov s tretími krajinami a súčasne zohľadňovať obavy z prístupu k trhu;
Rozvojová pomoc
30. pripomína, že medzinárodné záväzky v oblasti rozvojových cieľov tisícročia, z ktorých viaceré zaostávajú za plánom, sa môžu dosiahnuť do roku 2015 len ak budú industrializované krajiny dodržiavať svoje záväzky a poskytovať 0,7 % zo svojich HDP na zahraničnú rozvojovú pomoc; vyzýva preto EÚ a USA, ako aj ostatných medzinárodných darcov, aby dodržiavali svoje záväzky a prijali opatrenia na urýchlenie pokroku s cieľom dosiahnuť RCM do roku 2015;
Hospodárska a finančná kríza
31. pripomína, že dohoda Bazilej II a jej blížiaca sa revidovaná verzia má byť celosvetovou normou a vyzýva USA, aby urýchlene implementovali dohodu Bazilej II; je preto veľmi znepokojený tým, že obmedzenia stanovené v rozličných vnútroštátnych právnych predpisoch prijatých v reakcii na krízu (najmä reforma Wall Street a zákon o ochrane spotrebiteľa v USA, ktoré obmedzujú platnosť externých ratingov) by vyústili do závažného rozdrobenia pri uplatňovaní tejto celosvetovej normy; ďalej poznamenáva, že dôsledné všeobecné účtovné pravidlá sú pre uplatňovanie rovnakých podmienok nevyhnutné a vyzýva USA, aby prijali medzinárodné normy finančného výkazníctva (IFRS);
32. poznamenáva, že táto kríza bola najhoršou celosvetovou recesiou od veľkej hospodárskej krízy a že pri jej riešení spolupracovali vlády celého sveta, najmä EÚ a USA, nevídaným spôsobom, aby zreformovali finančné trhy a inštitúcie; naliehavo vyzýva dialóg EÚ a USA o regulácii finančných trhov, aby vo svojej úlohe koordinátora medzi regulátormi určil nedostatky a pracoval na zlepšovaní zbližovania;
33. domnieva sa, že hospodárske a finančné správne štruktúry zavedené na začiatku krízy, či už na celosvetovej úrovni, v USA alebo v rámci Európskej únie, nepriniesli do celosvetového finančného systému dostatočnú stabilitu; domnieva sa, že s narastajúcou vzájomnou závislosťou ekonomického a finančného trhu sa musí spolupráca v oblasti makroekonomických politík a dohľadu nad najdôležitejšími ekonomikami posilniť; berie ďalej do úvahy, že EÚ musí riešiť problém svojho zastúpenia v MMF;
34. vyzýva EÚ a USA, aby spolupracovali s Čínou pri riešení globálneho sporu týkajúceho sa výmenných kurzov zahraničných mien bez toho, aby uplatňovali protekcionistické alebo odvetné opatrenia; domnieva sa, že členské štáty EÚ sú v porovnaní s USA pod rôznymi tlakmi trhu, najmä pokiaľ ide o štátne dlhopisy a existenciu menovej únie; vyzýva USA, aby pri vykonávaní svojej domácej menovej politiky nezhoršovali problém svetovej rovnováhy výmenných kurzov;
35. poznamenáva, že návrh zákona Frank-Dodd a program regulačnej reformy v EÚ sú v súlade s iniciatívami G20 a považuje za dôležité, aby táto spolupráca pokračovala počas celého postupu tvorby predpisov; poznamenáva, že je to osobitne zrejmé v legislatívnom postupe týkajúcom sa trhov mimoburzových derivátov; zdôrazňuje, že viaceré rozdiely sú spôsobené odlišnosťami v charaktere zákonodarstva a úloh orgánov dohľadu pri tvorbe predpisov;
Energetika, životné prostredie, doprava, hospodárstvo, výskum a veda
36. víta vytvorenie energetickej rady EÚ – USA ako nového rámca na prehĺbenie transatlantického dialógu o strategických energetických otázkach, akými sú bezpečnosť dodávok alebo politiky na prechod k energetickým zdrojom s nízkym obsahom uhlíka, pričom sa posilňuje súčasná vedecká spolupráca v oblasti energetických technológií; víta podpísanie novej energetickej dohody STAR medzi EÚ a USA o spolupráci v programoch označovania energeticky účinného kancelárskeho zariadenia a spoluprácu v oblasti vývoja energetických technológií;
37. podporuje TEC v rozvoji spolupráce smerom k spoločnej stratégii v oblasti externej energie a surovín, ktorá podporuje diverzifikáciu zdrojov, dodávkových ciest a infraštruktúry a propaguje energeticky účinné hospodárstvo, s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávok energie a zlepšiť energetickú nezávislosť; podnecuje ďalej TEC, aby pomáhala pri hľadaní jednotných kritérií udržateľnosti pre energetický mix a aby vystupňovala výskum a vývoj vrátane oblasti biopalív; považuje primeranú politiku surovín a vzácnych zemín zameranú na zníženie závislosti na týchto materiáloch za kľúčovú;
38. konštatuje, že zmena klímy je celosvetovým problémom, pre ktorý neexistuje jedno politické a technologické riešenie, ale že kombináciou súčasných možností a výrazným zvýšením efektívnosti vo všetkých oblastiach hospodárstva a spoločnosti v rozvinutých a rozvojových krajinách by sa prispelo k vyriešeniu problému zdrojov a distribúcie a pripravila by sa pôda pre tretiu priemyselnú revolúciu;
39. naliehavo vyzýva predsedníctvo EÚ, aby sa na nadchádzajúcom samite v Kankúne usilovalo dosiahnuť odvážny záväzok USA a spoluprácu USA, pokiaľ ide o podporu väzieb medzi ETS EÚ a regionálnymi alebo federálnymi systémami obchodovania s emisiami v USA; v tomto kontexte poznamenáva, že je dôležité zabezpečiť spoločné normy a kritériá na všetkých vznikajúcich trhoch ETS, aby sa predišlo zbytočným regulačným prekážkam na týchto vznikajúcich trhoch;
40. vyzýva USA, aby umožnili úplnú a účinnú implementáciu dohody o leteckej doprave medzi EÚ a USA z prvej etapy a dohody o bezpečnosti leteckej dopravy medzi EÚ a USA; pripomína Komisii a úradom USA, že neuzatvorenie druhej etapy dohody by mohlo viesť k odstúpeniu od dohody z prvej etapy zo strany niektorých členských štátov;
41. naliehavo žiada TEC, aby podporoval spoluprácu v oblasti výskumu s cieľom účinnejšie využívať potenciál nedávno rozšírenej dohody medzi EÚ a USA v oblasti vedy a technológií, najmä rozšírením prístupu koordinovaných výziev na návrhy v oblastiach vzájomného strategického záujmu a zintenzívnením spolupráce v energetickom výskume;
Duševné vlastníctvo a ochrana spotrebiteľa
42. zdôrazňuje význam úzkej transatlantickej spolupráce s ohľadom na digitálny program, napr. digitálny trh, internetová sloboda vo svete, neutralita internetu, právo na súkromie, spoločné normy, transparentnosť a zásady právneho štátu v súvislosti s ACTA;
43. považuje za podstatné rozvíjať spoločnú akčnú stratégiu EÚ – USA na posilnenie práv duševného vlastníctva s cieľom bojovať proti rozrastaniu sa celosvetového obchodu s falšovaným a pirátskym tovarom; vyzýva na vytvorenie transatlantickej pracovnej skupiny na boj proti falšovaniu ako veľmi potrebného signálu politického odhodlania bojovať proti nelegálnym činnostiam, ktoré narúšajú hospodársku súťaž inovatívnych a kreatívnych hospodárstiev, pričom sa budú dodržiavať občianske slobody, sloboda prejavu, právo na súkromie a riadny proces;
Justičná a policajná spolupráca, víza
44. trvá na tom, že EÚ musí rokovať ako jeden subjekt o prístupe k programu bezvízového styku USA, aby zabezpečila, že štyri členské štáty – Bulharsko, Cyprus, Poľsko a Rumunsko – na ktoré sa nevzťahuje bezvízový styk, nepodpíšu s USA dvojstranné dohody s cieľom získať bezvízový styk; opätovne zdôrazňuje, že Komisia musí aj naďalej vo vzťahu s USA na politickej i technickej úrovni zdôrazňovať význam čo najrýchlejšieho pristúpenia štyroch zostávajúcich členských štátov EÚ k bezvízovému styku;
45. zdôrazňuje ducha spolupráce medzi EÚ a USA v boji proti celosvetovému terorizmu a naliehavo vyzýva EÚ a USA, aby naďalej spolupracovali v záujme ďalšieho boja proti obnovenej hrozbe terorizmu; pripomína svoje odhodlanie v tejto oblasti a svoje pevné presvedčenie, že treba zaručiť, aby bezpečnostné opatrenia nenarúšali ochranu občianskych slobôd a základných práv a aby sa v čo najväčšej miere dodržiavalo súkromie a ochrana údajov; opätovne potvrdzuje, že nevyhnutnosť a primeranosť sú kľúčovými zásadami, bez ktorých nebude boj proti terorizmu nikdy účinný;
46. víta skutočnosť, že dohoda medzi EÚ a USA o zasielaní bankových údajov odráža vôľu USA pozitívne odpovedať na požiadavky týkajúce sa ochrany údajov, ktoré predložil Európsky parlament v správe SWIFT;
47. vyzýva Radu, aby urýchlene schválila ambiciózny rokovací mandát pre dohodu medzi EÚ a USA o ochrane údajov; naliehavo vyzýva vyjednávača EÚ, aby posunul rokovania vpred s cieľom zaručiť plnú ochranu základných práv; podporuje prístup Komisie, aby sa takáto rámcová dohoda uplatňovala na všetky budúce a všetky jestvujúce dohody medzi EÚ alebo členskými štátmi a USA o prenose a spracovaní osobných údajov v rámci justičnej a policajnej spolupráce;
48. vyzýva USA aj EÚ, aby obmedzili zber a spracovanie údajov na absolútne minimum skutočne nevyhnutné na naplnenie bezpečnostných cieľov, aby sa minimalizovalo ohrozenie slobody a občianskych slobôd, a naliehavo žiada, aby sa žiadosti o prenos údajov, ako aj iné dohody v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, spracúvali vo všeobecnosti v multilaterálnom rámci USA – EÚ, a nie bilaterálne s jednotlivými členskými štátmi;
49. zdôrazňuje svoje vážne obavy v súvislosti s tzv. aktom na podporu cestovania a jeho diskriminačným účinkom, keďže sa uplatňuje len na cestujúcich v rámci programu bezvízového styku USA, ako aj obavy týkajúce sa ochrany údajov, keďže poplatky sa môžu platiť len jednou zo štyroch hlavných kreditných kariet, ktorých správcovské spoločnosti sídlia všetky v USA; žiada, aby sa na nadchádzajúcom stretnutí ministrov SVV EÚ – USA v decembri venovala pozornosť poplatku elektronického systému cestovania (ESTA),
50. s ohľadom na nedávny vývoj na oboch stranách atlantického oceánu, ktorý nastoľuje výzvy harmonickým, rozmanitým spoločnostiam, vyzýva na otvorený dialóg medzi našimi vládami a spoločnosťami o tom, ako sa môžeme všetci usilovať o väčšiu toleranciu a rešpektovanie diverzity v našich spoločenstvách v rámci všeobecného dodržiavania základných ľudských práv;
o o o
51. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Kongresu Spojených štátov amerických, spolupredsedom Transatlantického dialógu zákonodarcov a spolupredsedom a sekretariátu Transatlantickej hospodárskej rady.
Vonkajšia stratégia EÚ týkajúca sa osobného záznamu o cestujúcom (PNR)
222k
57k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2010 o všeobecnom prístupe k prenosu údajov z osobných záznamov o cestujúcich (PNR) do tretích krajín a o odporúčaniach Komisie adresovaných Rade, aby povolila začatie rokovaní medzi Európskou úniou a Austráliou, Kanadou a Spojenými štátmi
– so zreteľom na články 16 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, článok 6 Zmluvy o Európskej únie, Chartu základných práv Európskej únie, najmä jej článok 8, a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, najmä jeho články 6, 8 a 13,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 o všeobecnom prístupe k prenosu osobných záznamov o cestujúcich do tretích krajín (KOM(2010)0492),
– so zreteľom na odporúčanie Komisie adresované Rade, aby povolila začatie rokovaní o dohode medzi Európskou úniou a Austráliou na prenos a použitie údajov z osobných záznamov o cestujúcich v záujme predchádzania terorizmu a inej závažnej medzinárodnej trestnej činnosti a boja proti nim,
– so zreteľom na odporúčanie Komisie adresované Rade, aby povolila začatie rokovaní o dohode medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi na prenos a použitie údajov z osobných záznamov o cestujúcich v záujme predchádzania terorizmu a inej závažnej medzinárodnej trestnej činnosti a boja proti nim,
– so zreteľom na odporúčanie Komisie adresované Rade, aby povolila začatie rokovaní o dohode medzi Európskou úniou a Kanadou na prenos a použitie osobných záznamov o cestujúcich v záujme predchádzania terorizmu a inej závažnej medzinárodnej trestnej činnosti a boja proti nim,
– so zreteľom na odporúčanie Komisie adresované Rade, aby povolila začatie rokovaní o dohode medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o ochrane osobných údajov pri ich prenose a spracovaní na účely predchádzania trestných činom vrátane terorizmu, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania v rámci policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o otázke údajov z osobných záznamov o cestujúcich medzi EÚ a USA, najmä na uznesenia z 5. mája 2010 o začatí rokovaní o dohodách o osobných záznamoch o cestujúcich so Spojenými štátmi, Austráliou a Kanadou(1), z 13. marca 2003 o prenose osobných údajov leteckými spoločnosťami v prípade transatlantických letov(2), z 9. októbra 2003 o prenose údajov leteckými spoločnosťami v prípade transatlantických letov: stav rokovaní s USA(3), z 31. marca 2004 o návrhu rozhodnutia Komisie, v ktorom sa poukazuje na primeranú úroveň ochrany poskytovanej pre osobné údaje obsiahnuté v osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) odovzdaných úradu USA pre colnú správu a ochranu hraníc(4), svoje odporúčanie Rade zo 7. septembra 2006 o rokovaniach o dohode so Spojenými štátmi americkými o použití údajov z osobných záznamov o cestujúcich na predchádzanie terorizmu a medzinárodnému zločinu vrátane organizovaného zločinu a boj proti nim(5), uznesenie zo 14. februára 2007 o SWIFT-e, dohode o osobných záznamoch o cestujúcich a transatlantickom dialógu o týchto otázkach(6) a uznesenie z 12. júla 2007 o dohode so Spojenými štátmi americkými o osobných záznamoch o cestujúcich(7),
– so zreteľom na žiadosť o súhlas s uzavretím dohody medzi EÚ a USA o spracovaní a prenose údajov z osobných záznamov o cestujúcich leteckými dopravcami ministerstvu vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických(8) a s uzatvorením dohody medzi EÚ a Austráliou o spracovaní a prenose údajov z osobných záznamov o cestujúcich s pôvodom v EÚ leteckými dopravcami austrálskej colnej správe(9),
– so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k oznámeniu Komisie o všeobecnom prístupe k prenosu osobných záznamov o cestujúcich do tretích krajín,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže Lisabonská zmluva, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, nadobudla platnosť 1. decembra 2009,
B. keďže Charta základných práv Európskej únie sa vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti 1. decembra 2009 stala záväznou,
C. keďže Komisia 26. mája 2010 predložila Rade svoje odporúčanie, aby povolila začatie rokovaní o dohode medzi EÚ a USA o ochrane osobných údajov pri ich prenose a spracovaní na účely predchádzania trestným činom vrátane terorizmu, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania v rámci policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach,
D. keďže po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti sa od Parlamentu vyžaduje udelenie súhlasu s dohodami medzi EÚ a USA, resp. Austráliou o prenose údajov z osobných záznamov o cestujúcich (PNR), ak sa majú tieto dohody uzavrieť,
E. keďže Parlament 5. mája 2010 rozhodol o odložení hlasovania o žiadosti o súhlas s dohodami s USA a Austráliou,
F. keďže v oznámení Komisie o všeobecnom prístupe k prenosu osobných záznamov o cestujúcich do tretích krajín a odporúčaniach Komisie adresovaných Rade, aby povolila začatie rokovaní medzi EÚ a Austráliou, Kanadou a Spojenými štátmi, sa odrážajú dôležité prvky obsiahnuté v príslušných uzneseniach Európskeho parlamentu o tejto otázke,
G. keďže dohoda medzi EÚ a Kanadou o prenose osobných záznamov o cestujúcich už nie je platná, a to v dôsledku toho, že v septembri 2009 uplynula platnosť rozhodnutia o adekvátnej ochrane, a keďže prenos údajov z osobných záznamov o cestujúcich odvtedy prebieha na základe jednostranných záväzkov Kanady voči členským štátom,
H. keďže ďalšie tretie krajiny už žiadajú o prenos osobných záznamov o cestujúcich alebo oznámili svoj zámer urobiť tak v blízkej budúcnosti,
I. keďže v našom digitálnom veku sa ochrana údajov, právo na informačné sebaurčenie, osobné práva a právo na súkromie stali hodnotami, ktoré zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu, a preto ich treba s osobitnou starostlivosťou chrániť,
J. keďže vo svete, ktorého základnou charakteristickou črtou je mobilita, musí byť väčšia bezpečnosť a intenzívnejší boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu sprevádzaný účinnejšími, cielenejšími a rýchlejšími výmenami údajov v Európe i na celom svete,
1. pripomína svoje odhodlanie bojovať proti terorizmu a organizovanému a medzinárodnému zločinu a zároveň svoje pevné presvedčenie, že treba chrániť občianske slobody a základné práva vrátane práva na súkromie, informačné sebaurčenie a ochranu údajov; opätovne potvrdzuje, že nevyhnutnosť a proporcionalita, ako sa uvádza v článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článkoch 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie, sú kľúčovými zásadami pri zabezpečovaní účinnosti v oblasti boja proti terorizmu;
2. víta oznámenie Komisie o všeobecnom prístupe k prenosu osobných záznamov o cestujúcich do tretích krajín;
3. víta odporúčanie Komisie adresované Rade, aby povolila začatie rokovaní o dohodách medzi EÚ a Austráliou, Kanadou a USA na prenos a použitie údajov z osobných záznamov o cestujúcich v záujme predchádzania terorizmu a inej závažnej medzinárodnej trestnej činnosti a boja proti nim; víta rozhodnutie Rady o súbežnom začatí všetkých rokovaní a uznáva, že dĺžka rokovaní môže byť rozdielna;
4. zdôrazňuje dôležitosť ducha spolupráce medzi EÚ a USA, Kanadou a Austráliou v oblasti boja proti celosvetovému terorizmu a naliehavo vyzýva EÚ a USA, Kanadu a Austráliu, aby naďalej spolupracovali v záujme ďalšieho boja proti hrozbe terorizmu;
5. pripomína, že účelom dohôd je zabezpečiť, aby prenos údajov prebiehal v súlade s európskymi normami na ochranu údajov; preto zdôrazňuje, že právny základ musí zahŕňať článok 16 ZFEÚ;
6. pripomína, že proporcionalita zostáva kľúčovou zásadou v rámci politík na ochranu údajov a že každá dohoda alebo politické opatrenie musí byť vyhovujúce, aj pokiaľ ide o právnu proporcionalitu, čím sa preukáže, že jeho cieľom je dosiahnutie cieľov zmluvy a že nepresahuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov; opakuje svoju výzvu Komisii, aby mu poskytla konkrétne dôkazy o tom, že zhromažďovanie, uchovávanie a spracúvanie údajov z osobných záznamov o cestujúcich je potrebné na každý z uvedených účelov; rovnako opakuje svoju výzvu Komisii, aby hľadala aj alternatívy, ktoré znamenajú menší zásah do súkromia;
7. opakuje svoju pozíciu, že údaje z osobných záznamov o cestujúcich sa v žiadnom prípade nevyužívajú na analýzu údajov ani profilovanie; v tejto súvislosti opakuje svoju požiadavku Komisii, aby objasnila rozdiely medzi pojmami „posúdenie rizika“ a „profilovanie“ v súvislosti s osobnými záznamami o cestujúcich;
8. zdôrazňuje, že by mal byť plne informovaný o vývoji v oblasti osobných záznamov o cestujúcich a súvisiacich otázkach, aby mohol zvážiť udelenie súhlasu s dohodami, ktoré sú predmetom rokovaní; preto naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby v plnej miere objasnili súčasný stav v súvislosti s dvojstrannými dohodami a memorandami o porozumení medzi členskými štátmi a USA o výmene údajov týkajúcich sa presadzovania práva a účasti na programe bezvízového styku USA, ako aj o programe jednorazovej bezpečnostnej kontroly;
9. zdôrazňuje, že dvojstranné memorandá o porozumení medzi členskými štátmi a USA prijímané súbežne s rokovaniami medzi EÚ a USA sú v rozpore so zásadou lojálnej spolupráce medzi inštitúciami EÚ; naliehavo vyzýva Radu, aby poskytla ďalšie informácie a zaistila právnu zrozumiteľnosť, pokiaľ ide o stav právneho základu a pôsobnosť dvojstranných memoránd o porozumení medzi členskými štátmi a USA o výmenách informácií týkajúcich sa údajov z osobných záznamov o cestujúcich;
10. víta a jednoznačne podporuje odporúčanie Komisie adresované Rade, aby povolila začatie rokovaní o dohode medzi EÚ a USA o ochrane osobných údajov pri ich prenose a spracovaní na účely predchádzania trestných činom vrátane terorizmu, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach; podporuje postoj Komisie, aby sa takáto rámcová dohoda vzťahovala na všetky budúce a všetky súčasné dohody EÚ alebo členských štátov s USA o prenose a spracovaní osobných údajov na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach;
11. zdôrazňuje, že pevné ciele stanovené v odporúčaní Komisie adresovanom Rade, aby povolila začatie rokovaní o dohode medzi EÚ a USA o ochrane osobných údajov pri ich prenose alebo spracovaní na účely predchádzania trestným činom vrátane terorizmu, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, sú nevyhnutné pre všetky dohody s USA o spoločnom prístupe k údajom, podobne ako aj skorý začiatok rokovaní o vymáhateľných právach na ochranu údajov v súlade s Chartou základných práv Európskej únie a so smernicou 95/46/ES;
12. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov, vládam a parlamentom členských štátov, kanadskej vláde, austrálskej vláde, kongresu USA a vláde USA.
Návrh rozhodnutia Rady o uzatvorení Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o spracovaní a postupovaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom (PNR) leteckými dopravcami Ministerstvu vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických (DHS) (Dohoda PNR z roku 2007) (KOM(2009)0702).
Návrh rozhodnutia Rady o uzatvorení Dohody medzi Európskou úniou a Austráliou o spracúvaní a prenose údajov zo záznamu o cestujúcom (PNR) s pôvodom v Európskej únii leteckými dopravcami Austrálskej colnej správe (KOM(2009)0701).
Partnerstvá v oblasti inovácií
115k
41k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2010 o európskych partnerstvách v oblasti inovácií v rámci hlavnej iniciatívy s názvom Únia inovácií
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020 Únia inovácií (KOM (2010)0546),
– so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže Únia inovácií je doposiaľ najvýznamnejším a najkonkrétnejším pokusom o integrovanú európsku politiku v oblasti inovácií, ktorej úspech závisí od dobre koordinovanej spolupráce na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni, do ktorej sa na každej úrovni v maximálnej miere zapoja všetky relevantné subjekty,
B. keďže európske partnerstvá v oblasti inovácií predstavujú inovatívny koncept zameraný na vytvorenie súčinnosti medzi existujúcimi, prípadne novými európskymi iniciatívami a iniciatívami členských štátov v oblasti inovácií a na maximalizáciu a urýchlenie dosahovania výsledkov a prínosov pre spoločnosť,
1. víta prvú predloženú tému európskeho partnerstva v oblasti inovácií s názvom Aktívne a zdravé starnutie, ako aj prístup, ktorý navrhla Komisia, podľa ktorého sa najprv spustí pilotný projekt a ním sa otestuje najvhodnejší formát pre tieto partnerstvá skôr, než sa otvoria ďalšie;
2. vyzýva Komisiu, aby pri uskutočňovaní prvého pilotného projektu o aktívnom a zdravom starnutí zapojila aj inovácie, ktoré vedú k vyššej kvalite života, predchádzajú chorobám, zlepšujú sociálne siete v rámci verejných sektorov a medzi sociálnymi partnermi a podporujú zavedenie nových technológií zlepšujúcich kvalitu života;
3. zdôrazňuje, že úspech tejto novátorskej koncepcie spočíva v tom, že jasne vymedzuje rozsah a rozdeľuje zodpovednosť medzi jednotlivých zapojených partnerov, určuje presné časové rámce na realizáciu jednotlivých projektov, merateľné a dosiahnuteľné ciele zamerané čo najviac na trh, ako aj zjednodušené administratívne postupy spojené s implementáciou a optimálnym šírením a prístupom k zisteniam výskumu; v tomto zmysle ďalej zdôrazňuje ústrednú úlohu Komisie pri zabezpečovaní správneho operačného rámca a usmernenia v jednotlivých projektoch v rámci jedného partnerstva;
4. vyzýva Komisiu, aby pri ustanovovaní rámci spravovania týchto partnerstiev zmapovala existujúce európske a vnútroštátne štruktúry a aby preskúmala, do akej miery ich účinne začleniť do partnerstiev tak, aby sa nemuseli zbytočne vytvárať nové; a aby zabezpečila primeranú účasť malých inovatívnych podnikov, univerzít a výskumných ústavov;
5. naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila riadne a účinné financovanie partnerstiev prostredníctvom účinného spojenia zdrojov Európskej únie, členských štátov, regiónov a ostatných verejných a súkromných subjektov pri zohľadnení jasných kritérií a zásad transparentnosti, otvorenosti a rovných príležitostí vo vzťahu k prideleniu prostriedkov; v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie o revízii rozpočtu EÚ, ktorá bude zameraná predovšetkým na výskum, inovácie a vzdelávanie;
6. podporuje oblasti, ktoré Komisia určila pre navrhované partnerstvá; vyzýva Komisiu, aby pri zavádzaní partnerstva prehodnotila úroveň a rozsah prebiehajúcich prác a potenciál partnerstva pre dosiahnutie najrýchlejších a najrozsiahlejších výsledkov a výhod pre konkurencieschopnosť a spoločnosť;
7. nazdáva sa, že nasledujúce partnerstvá by mali mať čo najbezprostrednejší úžitok z vytvorenej pridanej hodnoty a že zastrešujúcou zásadou týchto partnerstiev by mal byť inteligentný prístup k zdrojom, čím by sa presadzovala účinnosť zdrojov a zároveň prostredníctvom celého dodávateľského reťazca účinná výroba, ako aj rozumná spotreba:
a)
inteligentné mestá – so zameraním na zlepšenie účinnosti a riadenia v oblasti energie, dopravy a infraštruktúr, ako aj na poskytnutie základu pre rýchly pokrok smerom k cieľom EÚ v oblasti energetickej efektívnosti, obnoviteľnej energie a klímy na miestnej úrovni a
b)
suroviny – bezpečnosť dodávok surovín vrátane trvalo udržateľnej ťažby a spracovania, recyklácie a alternatív, pričom intenzívne preskúmanie si vyžiadajú prípadné otázky územného plánovania;
8. vyzýva Komisiu, aby náležite informovala Parlament o pokroku a výsledkoch pilotného projektu a aby jasne určila zapojenie Parlamentu do určovania strategického smerovania budúcich partnerstiev v súlade s naliehavosťou hlavných spoločenských výziev; navrhuje, aby bol plán činností partnerstiev každé dva roky prehodnotený, a žiada Komisiu, aby odpovedajúcim spôsobom podala správu o zmenách a doplneniach plánu činností;
9. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
Posilnenie OBSE – úloha EÚ
316k
87k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2010 o posilnení OBSE – úlohe EÚ
– so zreteľom na Helsinský záverečný akt z roku 1975, Parížsku chartu a Kodanský dokument z roku 1990, Chartu pre európsku bezpečnosť a Viedenský dokument z roku 1990, ako aj na ďalšie významné dokumenty Konferencie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe/Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (KBSE/OBSE),
– so zreteľom na svoje uznesenie o OBSE z 15. decembra 1999(1),
– so zreteľom na Európsku bezpečnostnú stratégiu (EBS) s názvom Bezpečná Európa v lepšom svete, prijatú Európskou radou 12. decembra 2003,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2005 o európskej bezpečnostnej stratégii(2),
– so zreteľom na záverečnú správu a odporúčania grémia uznávaných osobností s názvom Spoločný cieľ – na ceste k výkonnejšej OBSE z 27. júna 2005,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2007 o vonkajšom rozmere boja proti medzinárodnému terorizmu(3),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. mája 2008 o volebných pozorovateľských misiách EÚ: ciele, postupy a budúce výzvy(4),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2009 k prípadu Jevgenija Žovtisa v Kazachstane(5),
– so zreteľom na rozhodnutie ministerskej rady č. 4/08 z 5. decembra 2008 nazvané Posilnenie právneho rámca OBSE a na predchádzajúce rozhodnutia týkajúce sa právneho postavenia, výsad a imunít OBSE,
– so zreteľom na prejav ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva, ktorý predniesol 5. júna 2008 v Berlíne o tom, že je potrebné zorganizovať celoeurópsku konferenciu o európskej bezpečnosti, a na jeho návrh zmluvy o európskej bezpečnosti z 29. novembra 2009,
– so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 11. – 12. decembra 2008 schvaľujúce správu generálneho tajomníka Rady/vysokého predstaviteľa EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku z 11. decembra 2008 o vykonávaní európskej bezpečnostnej stratégie – zabezpečenie bezpečnosti v meniacom sa svete,
– so zreteľom na vyhlásenie ministerskej rady OBSE o korfskom procese s názvom Potvrdiť – preskúmať – posilniť bezpečnosť a spoluprácu od Vancouveru po Vladivostok a na rozhodnutie č. 1/09 o rozširovaní korfského procesu z 2. decembra 2009,
– so zreteľom na analýzu a odporúčania skupiny odborníkov o novej strategickej koncepcii NATO s názvom NATO 2020: zaistená bezpečnosť, dynamické zapojenie zo 17. mája 2010,
– so zreteľom na predbežnú správu úradujúceho predsedu OBSE, v ktorej zhŕňa návrhy predložené krajinami zúčastnenými na korfskom procese z 21. júna 2010,
– so zreteľom na rozhodnutie Stálej rady OBSE v nadväznosti na dohodu, ktorá bola dosiahnutá na neformálnom zasadnutí ministerskej rady v dňoch 16. – 17. júla v Alma-Ate, o konaní samitu v Astane v decembri 2010 a o konaní revíznej konferencie v rámci príprav tohto samitu,
– so zreteľom na prejav podpredsedníčky Európskej komisie a vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej na neformálnej schôdzi v Almaty (SPEECH /10/393) o prioritách EÚ pre samit v Astane,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže OBSE je integrálnou súčasťou euroatlantickej a eurázijskej bezpečnostnej štruktúry a vyznačuje sa svojou komplexnou bezpečnostnou koncepciou zahŕňajúcou politicko-vojenský, hospodársky, environmentálny a ľudský rozmer; svojou širokou členskou základňou, ktorá spája krajiny rozprestierajúce sa od Vancouveru po Vladivostok a rôznorodosťou a pružnosťou svojich mechanizmov;
B. keďže EÚ a OBSE majú rovnaké zásady a hodnoty, hoci ich povaha a štruktúry sa odlišujú; keďže všetky členské štáty EÚ sú tiež účastníckymi štátmi OBSE; keďže obe organizácie nesú zodpovednosť v oblasti budovania inštitúcií, presadzovania demokracie a ľudských práv a predchádzania konfliktom a ich riadenia pri plnom uznaní prvoradej úlohy Bezpečnostnej rady OSN v otázkach medzinárodného mieru a bezpečnosti,
C. keďže Helsinský záverečný akt, ktorý tento rok slávi 35. výročie svojho vzniku, slúžil ako základ pre helsinský proces, ktorý bol impulzom k významnej demokratickej zmene v Európe,
D. keďže posledný samit OBSE sa konal v roku 1999 v Istanbule a jeho výsledkom bolo prijatie Charty o európskej bezpečnosti; keďže odvtedy došlo v regióne OBSE k významným zmenám a význam OBSE sa znížil,
E. keďže OBSE je jedinou organizáciou, ktorá na rozdiel od ostatných organizácií zaoberajúcich sa bezpečnostnými otázkami v európskom regióne nemá medzinárodnú právnu subjektivitu; keďže táto situácia má mnohé politické a praktické právne dôsledky; keďže dohovor stanovujúci právne postavenie, výsady a imunity OBSE bol dokončený v októbri 2007 a účastnícke štáty odvtedy nevzniesli voči textu jeho článkov žiadne námietky,
F. keďže na počiatku korfského procesu stál návrh ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva z 5. júna 2008 o potrebe diskutovať o otázke európskej bezpečnosti s cieľom vypracovať právne záväznú zmluvu o európskej bezpečnosti; keďže OBSE je významným fórom na prediskutovanie tohto návrhu,
G. keďže korfský proces vniesol do OBSE novú energiu a keďže samit by mal opätovne potvrdiť záväzok k zásadám a duchu Helsinského záverečného aktu a vymedziť jasnú strategickú predstavu pre budúcnosť vrátane zlepšenia a aktualizácie existujúcich nástrojov,
H. keďže úsilie by sa malo zamerať na zreformovanie mechanizmu prijímania rozhodnutí, ktorý nie vždy umožnil OBSE včas reagovať na krízy; keďže by sa mali vyvinúť účinnejšie nástroje krízového riadenia a mal by sa klásť väčší dôraz na sprostredkovanie v prípade konfliktov a na ich riešenie,
I. keďže OBSE ako najširšie fórum na konzultácie v euroatlantickom a eurázijskom regióne má stále zohrávať zásadnú úlohu v mnohých otázkach vrátane nešírenia jadrových zbraní, odzbrojenia, hospodárskej spolupráce, ochrany a presadzovania ľudských práv a zásad právneho štátu,
J. keďže Lisabonská zmluva zabezpečuje pre EÚ jasnejší a silnejší hlas vo svete a podporuje všetky druhy vzájomne prospešnej spolupráce EÚ s relevantnými medzinárodnými a regionálnymi organizáciami vrátane OBSE,
1. zdôrazňuje dôležitosť súčasných intenzívnych diskusií o európskej bezpečnosti v rámci OBSE NATO a EÚ, pretože ak sa opätovne potvrdia spoločné hodnoty a posilnia mechanizmy, mohlo by to upevniť vzájomnú dôveru v euroatlantickom a eurázijskom regióne a viesť k pevnejšej európskej bezpečnostnej štruktúre;
Prínos OBSE Prierezové otázky
2. zdôrazňuje, že je potrebné medzi týmito troma rozmermi OBSE udržať rovnováhu, rozvíjať ich súladne a komplexne a stavať na tom, čo sa už dosiahlo; zdôrazňuje, že žiaden z týchto rozmerov nemožno posilňovať na úkor iného; ďalej zdôrazňuje, že bezpečnostné hrozby a výzvy vrátane súčasných, ako sú organizovaný zločin, terorizmus, internetové hrozby, obchodovanie s ľuďmi a drogami, energetická bezpečnosť, ako aj činnosti týkajúce sa mechanizmov včasného varovania, predchádzanie konfliktom a ich riešenie, by sa mali riešiť vo všetkých troch rozmeroch, aby bolo riešenie skutočne účinné;
3. zdôrazňuje, že posilnenie OBSE by sa nemalo uskutočniť za cenu oslabenia súčasných inštitúcií a mechanizmov, najmä práce Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), a na úkor ich nezávislého postavenia, ak ešte neprešli reformou alebo zatiaľ neboli dohodnuté alternatívy;
4. vyzýva OBSE, aby naďalej posilňovala svoju kapacitu v záujme zabezpečenia dodržiavania a plnenia zásad a záväzkov, ktoré na seba prevzali jej členské štáty vo všetkých troch rozmeroch, medzi iným posilnením mechanizmu následných opatrení;
5. verí, že práci OBSE len prospeje posilnenie interakcie a presadzovanie súčinnosti s ostatnými relevantnými regionálnymi organizáciami, a požaduje vytvorenie jasnejších a pružnejších rámcov spolupráce, ktoré túto súčinnosť uľahčia a urýchlia;
Politicko-vojenský rozmer
6. nazdáva sa, že OBSE zohrala významnú úlohu pri zvyšovaní bezpečnosti, pričom vychádzala z jedinečnej siete zmlúv, záväzkov, noriem a opatrení vrátane Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe, Zmluvy o otvorenom nebi a Viedenského dokumentu o opatreniach na budovanie dôvery a zaisťovanie bezpečnosti z roku 1999; uznáva však, že politicko-vojenský rozmer v posledných rokoch nepokročil, najmä po konflikte v Gruzínsku v roku 2008, v dôsledku neschopnosti náležite riešiť pretrvávajúce konflikty na Kaukaze a v Podnestersku, po tom, ako Rusko pozastavilo plnenie Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách a preto, že nové členské štáty NATO naďalej odmietajú ratifikovať upravenú Zmluvu o konvenčných ozbrojených silách; vyzýva členské štáty NATO a Ruskú federáciu, aby ratifikovali a uplatnili existujúce zmluvy a dodržiavali svoje záväzky vrátane vykonávania záväzkov z Istanbulu z roku 1999;
7. domnieva sa, že OBSE vo svojej oblasti pôsobnosti predstavuje vhodný rámec na rokovania o regionálnych konfliktoch; vyslovuje poľutovanie nad nedostatkom vôle EÚ a členských štátov efektívnejšie využívať potenciál OBSE v tejto oblasti; vyslovuje sa za posilnenie nástrojov OBSE na predchádzanie konfliktom; vyjadruje poľutovanie nad neinovatívnymi prístupmi k mierovému procesu a poznamenáva, že pokrok pri riešení pretrvávajúcich konfliktov by významnou mierou prispel k zvýšeniu dôveryhodnosti OBSE a nemalo by sa naň v korfskom procese zabúdať; domnieva sa, že týmto cieľom by sa mali zaoberať závery samitu;
8. berie na vedomie misiu OBSE v Podnestersku (Moldavsko); vyjadruje poľutovanie nad degradovaním misie a prerušením odzbrojovacích aktivít v skladisku v Colbasne od roku 2004; pripomína pevné odhodlanie EÚ snažiť sa o urovnanie konfliktu v Podnestersku na základe rešpektovania územnej celistvosti a zvrchovanosti Moldavskej republiky; požaduje, aby sa čo najskôr a bezpodmienečne obnovili rokovania v zložení 5 + 2; žiada skoordinované úsilie EÚ o zladenie nemecko-ruskej iniciatívy z Mesebergu so snahou misie OBSE v Podnestersku;
9. pripomína významné angažovanie EÚ pri ukončovaní nepriateľských akcií a pri rokovaniach o prímerí počas konfliktu v Gruzínsku v roku 2008 a v tejto súvislosti sa domnieva, že EÚ musí spolu s OBSE zohrávať úlohu pri prevencii a zmierňovaní konfliktov a napätia medzi etnikami v oblasti OBSE; zdôrazňuje, že nielenže sú tieto konflikty mimoriadne závažné z miestneho a regionálneho hľadiska, ale majú tiež priamy vplyv na bezpečnostnú štruktúru EÚ; požaduje novú dohodu, ktorá by obnovila mierovú pozorovateľskú misiu OBSE v Gruzínsku s cieľom predchádzať ďalšiemu násiliu, chrániť menšiny a podporovať rokovania zaisťujúce bezpečnosť a stabilitu v regióne Zakaukazska;
10. berie na vedomie úlohu, ktorú OBSE zohráva v konflikte v Náhornom Karabachu, najmä pokiaľ ide o prímerie a prebiehajúce rokovania; poznamenáva, že hoci EÚ nie je priamo zapojená do mierových rokovaní Minskej skupiny OBSE týkajúcich sa konfliktu v Náhornom Karabachu, môže významne prakticky a politicky prispieť k podpore jej úsilia vrátane ponúknutia mandátu EÚ jej francúzskemu spolupredsedovi, ako sa uvádza v uznesení EP o potrebe stratégie EÚ pre Zakaukazsko;
11. vyzýva na obnovenie procesu obmedzenia konvenčného zbrojenia a odzbrojenia v rámci OBSE; vyslovuje sa v prospech začatia rokovaní o ďalších krokoch na obmedzenie ozbrojených síl a zbraní (CFE II) a žiada EÚ a jej členské štáty, aby v rámci OBSE podnikli primerané iniciatívy;
12. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v rámci OBSE poskytli svoje skúsenosti a spôsobilosti z oblasti prezbrojovania a aby sa aktívne zasadzovali o príslušné dohody OBSE;
13. zdôrazňuje, že je veľmi dôležité obnoviť vzájomnú dôveru a zmysel pre spoločný cieľ; poznamenáva, že je potrebné ďalej rozvíjať opatrenia na budovanie dôvery a bezpečnosti a silný a efektívny režim kontroly konvenčných zbraní, a v tomto zmysle zdôrazňuje zásadný význam, ktorý má nájdenie riešenia krízy Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách (CFE) v Európe a modernizácia Viedenského dokumentu; víta výroky obsiahnuté vo vyhlásení prezidentov Obamu a Medvedeva v júni 2010 o budúcnosti kontroly konvenčných zbraní a zmluve CFE; víta rozhodnutie vlády USA z januára 2010 vymenovať osobitného vyslanca pre zmluvu CFE; podporuje cenné aktivity OBSE v oblasti boja proti terorizmu, riadenia hraníc a policajnej práce; zdôrazňuje, že tieto aktivity majú v neposlednom rade rozhodujúci význam v strednej Ázii, kde prispievajú k stabilizovaniu bezpečnostnej situácie v celom regióne;
14. poznamenáva, že ak EÚ vyvíja svoje kapacity, nemalo by sa to vnímať ako zníženie úlohy OBSE, ale skôr ako nevyhnutný krok k zlepšeniu spolupráce aj v radoch členských štátov OBSE, a zdôrazňuje, že pre takéto chápanie by boli prospešné pravidelné stretnutia na najvyššej úrovni, ako aj trvalé vzájomné informovanie, výmeny informácií a konzultácie medzi EÚ a OBSE;
Hospodársko-environmentálny rozmer
15. zdôrazňuje závery ministerskej rady OBSE v súvislosti so strategickým dokumentom pre hospodársky a environmentálny rozmer, v ktorom sa uznáva, že účinnejšia spolupráca členských štátov OBSE v boji proti hrozbám a výzvam spôsobeným hospodárskymi a environmentálnymi faktormi môže zásadným spôsobom prispieť k bezpečnosti, stabilite, demokracii a prosperite v regióne, a kladie dôraz na to, že hospodárske a environmentálne faktory môžu byť hnacou silou súčasných konfliktov;
16. pevne verí, že spolupráca a podpora systému včasného varovania v hospodárskych a environmentálnych otázkach, ako sú energia, obchod, zmena klímy alebo bezpečnosť dodávok vody, môžu slúžiť ako nástroje na zníženie napätia, predchádzanie konfliktom, budovanie dôvery a podporovanie dobrých susedských vzťahov a mnohostrannej regionálnej spolupráce v oblasti OBSE; preto povzbudzuje ekonomické fórum OBSE, aby tieto otázky riešilo tým, že posilní svoje kapacity s cieľom poskytovať poradenstvo a pomoc, a bude účinne mobilizovať a uľahčovať šírenie odborných znalostí a zdrojov iných medzinárodných organizácií; vyzýva Radu EÚ, aby toto zohľadnila počas korfského procesu a samitu;
17. zastáva názor, že keďže z hľadiska dovozu a vývozu energie a energetických surovín sú nielen EÚ a Ruská federácia, ale aj všetky členské štáty OBSE navzájom závislé a vzhľadom na to, že v minulých rokoch pribudli konflikty v oblasti zásobovania energiou na úkor civilného obyvateľstva, dialóg o energetickej politike by mal zohrávať centrálnu úlohu pre celú oblasť;
18. domnieva sa, že problémy spôsobené zmenou klímy vo všetkých aspektoch života budú pretrvávať dlho a budú ťažkým bremenom, čo sa v niektorých regiónoch prejaví oveľa viac ako v iných; vyzýva OBSE, aby zintenzívnila snahy zmierniť prispievanie ľudí ku globálnemu otepľovaniu a presadzovala stabilitu a udržateľnú bezpečnosť na miestach, kde sa prejavy zmeny klímy najpravdepodobnejšie vyskytnú;
Ľudský rozmer
19. zdôrazňuje, že ľudské práva, práva menšín a základné slobody sú pre OBSE základom jej komplexnej koncepcie bezpečnosti, čo dokazuje široké spektrum existujúcich záväzkov a mechanizmov, ktoré by sa mali plne implementovať; zdôrazňuje, že korfský proces a samit by sa mali zamerať na ďalšie posilňovanie realizácie týchto záväzkov a mechanizmov a činnosti vykonávanej v nadväznosti na ne;
20. uznáva významnú úlohu úradu ODIHR pri pozorovaní volieb, presadzovaní ľudských práv a demokratizácie, podporovaní práv menšín, ako Rómov a Sintov; zdôrazňuje úlohu a povinnosti vysokého komisára pre národnostné menšiny pri posilňovaní mierového spolužitia menšinových komunít a predchádzaní etnickým konfliktom pomocou všetkých potrebných mechanizmov včasného varovania; víta činnosť zástupcu pre slobodu médií a osobitného zástupcu a koordinátora pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi; žiada aktívnu účasť Európskeho parlamentu na aktivitách ODIHR;
21. vyzýva OBSE, s osobitným zreteľom na pozorovanie volieb, ktoré si vyžaduje posilnenie a uznanie ako prejav dôvery v každom členskom štáte OBSE, aby znovu potvrdila a zachovala nezávislosť ODIHR a aby ďalej posilňovala svoju úlohu a schopnosti ako vedúca inštitúcia OBSE zodpovedná za pozorovanie volieb, s ktorou Európsky parlament rozvinul intenzívnu a účinnú spoluprácu v tejto oblasti; požaduje posilnenie tejto spolupráce a koordinácie medzi OBSE/ODIHR a Európskym parlamentom tak pri príprave medzinárodných volebných pozorovateľských misií v krajinách OBSE, ako aj počas a po nich;
22. vyzýva Radu EÚ, aby zabezpečila, že OBSE bude ďalej rozširovať a diverzifikovať činnosť v rámci tohto rozmeru, a aby vzala na zreteľ aj ďalšie otázky, ktoré možno riešiť s využitím súčasných poznatkov, ako boj proti terorizmu a vplyv presunov obyvateľstva vrátane osôb vysídlených v rámci krajiny a utečencov;
Poľné misie
23. vyzýva členské štáty, aby zdôraznili význam poľných misií OBSE, v ktorých boli dosiahnuté významné odborné poznatky a ktoré zohrávajú rozhodujúcu úlohu v úsilí o pokrok vo všetkých troch rozmeroch tým, že dopĺňajú činnosť delegácií EÚ pri presadzovaní demokratizácie a reformných procesov prostredníctvom monitorovania súdnych konaní týkajúcich sa vojnových zločinov a podporovania národného zmierenia a rozvoja občianskej spoločnosti, a ktoré sú základným nástrojom systému včasného varovania a predchádzania konfliktom, a aby zabezpečili, že nedôjde k obmedzeniu financovania poľných misií; naliehavo žiada EÚ, aby uvedené odborné poznatky využila vo svojich vlastných poľných misiách;
24. berie na vedomie úsilie OBSE v Kirgizsku, ktorým dokázala svoju schopnosť rýchlo reagovať na krízové situácie na mieste, kde práve pôsobí; v tomto zmysle víta rozhodnutie Stálej rady OBSE z 22. júla 2010 o vyslaní policajnej poradenskej misie; zdôrazňuje, že pretrvávajúca nestabilita tejto krajiny vyžaduje silnejšiu a väčšiu medzinárodnú prítomnosť zameranú na pomoc a podporu pre miestne sily a posilnenie policajnej činnosti; nazdáva sa, že OBSE by mohla zohrávať v strednej Ázii vedúcu úlohu a znovu zaujať svoje miesto v Gruzínsku; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že policajná poradenská misia nezačala kvôli prekážkam zo strany kirgizskej vlády svoju činnosť začiatkom septembra 2010, ako bolo plánované; naliehavo žiada členské štáty OBSE a kirgizskú vládu, aby umožnili okamžité rozmiestnenie neutrálnych a medzinárodných policajných síl v krajine, výrazne zvýšili počet rozmiestneného personálu a zabezpečili, že jeho mandát bude výkonný, a nie čisto poradný;
Korfský proces
25. víta korfský proces, ktorý otvorilo grécke predsedníctvo OBSE a v ktorom bezodkladne pokračovalo kazašské predsedníctvo OBSE, pretože tento proces sa zameriava na obnovenie dôvery a oživenie záväzkov voči zásadám OBSE, ako aj na riešenie bezpečnostných výziev prostredníctvom mnohostranného dialógu a spolupráce a prostredníctvom riešenia citlivých otázok a záujmov všetkých členských štátov OBSE;
26. pripomína, že proces začal po výzve na obnovenie dialógu o celoeurópskej bezpečnosti z júna 2008 a po výzve z 8. októbra 2008 na modernizáciu európskej bezpečnosti v rámci OBSE a že OBSE je dôležité fórum na diskusiu o otázkach, ktoré sú súčasťou návrhu novej bezpečnostnej zmluvy; domnieva sa, že je potrebná väčšia koordinácia a lepšia spolupráca s Ruskom, pretože v oblasti európskej bezpečnosti zohráva rozhodujúcu úlohu;
27. nazdáva sa, že konečným cieľom korfského procesu by malo byť posilnenie OBSE na základe existujúcich záväzkov a zásad a v duchu Helsinského záverečného aktu, čím by sa zabezpečilo, že OBSE bude zohrávať významnú úlohu pri riešení súčasných a budúcich problémov vrátane pružnejšieho rozhodovacieho postupu a v rozsiahlych diskusiách o bezpečnostných otázkach v euroatlantickej a eurázijskej oblasti a konkrétne prispievať k ich riešeniu a že sa tým zvýši jej viditeľnosť;
28. víta iniciatívu Kazašska, ktoré vykonáva predsedníctvo OBSE, na usporiadanie samitu OBSE, ktorý by bol spôsobom, ako dodať politický impulz prebiehajúcim diskusiám o bezpečnosti v rámci OBSE a o posilnení tejto organizácie; vyzýva Komisiu a členské štáty OBSE, aby od Kazachstanu ešte pred samitom naliehavo požadovali prijatie konkrétnych krokov na zaistenie a rešpektovanie základných hodnôt OBSE, ako sú ľudské práva, zásady právneho štátu, sloboda prejavu vrátane dekriminalizácie slobôd, a na zaručenie prístupu k spravodlivosti; zdôrazňuje, že kľúčovými prioritami na programe samitu by malo byť posilnenie rámca na kontrolu konvenčných zbraní, plnenia záväzkov s ľudským aspektom a kapacít OBSE vo všetkých troch rozmeroch na podporu predchádzania konfliktom, krízového riadenia a obnovy po skončení konfliktu, najmä pokiaľ ide o pretrvávajúce konflikty;
29. vyzýva členské štáty EÚ, Komisiu a vysokú predstaviteľku pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby na samite v decembri 2010 spolupracovali s členmi OBSE s cieľom sformulovať akčný plán, v ktorom bude uvedený prehľad krokov vedúcich k charte pre bezpečnostné spoločenstvo v oblasti OBSE, a dať mandát na prípravy nadväzného samitu o dva až štyri roky;
30. vyzýva členské štáty OBSE a EÚ, aby návrh mechanizmu OBSE na predchádzanie krízam, ktorý predložil viceprezident USA Biden, pridali do programu samitu; podporuje myšlienku budovať v rámci korfského procesu na iniciatíve USA s cieľom posilniť úlohu generálneho tajomníka OBSE a predsedov OBSE, ktorých tvorí trojica pozostávajúca zo súčasného, predchádzajúceho a budúceho predsedu, pri krízovom manažmente OBSE;
Úloha EÚ
31. považuje prácu OBSE za veľmi cennú, a preto vyzýva na vážne zamyslenie sa nad tým, ako by mohla EÚ na seba prevziať väčšiu zodpovednosť a účinnejšie sa podieľať na dosahovaní spoločných cieľov, pričom na tento účel môžu byť vhodnými nástrojmi v kontexte formálnej dohody medzi OBSE a EÚ uplatňovanie systému trvalého dialógu, odsúhlasenie spoločných iniciatív, ako aj koordinácia činností na mieste; vyzýva Radu ministrov zahraničných vecí EÚ, vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Stálu radu OBSE, aby pracovali na mechanizme zameranom na posilnenie spolupráce, koordinácie a konzultácií medzi oboma organizáciami; vyzýva členské štáty EÚ, Európsku komisiu a vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby predložili návrhy týkajúce sa ochoty a schopnosti EÚ podieľať sa na misiách s poverením OBSE;
32. vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku, aby zvážila, ako by budúca ESVČ mohla zaviesť vhodné postupy spolupráce s ODIHR s cieľom posilniť úlohu EÚ, čo sa týka pozorovania volieb v oblasti OBSE bez toho, aby sa ich činnosť prekrývala;
33. nazdáva sa, že EÚ by mala prostredníctvom svojej vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, svojich členských štátov a predsedu Európskej rady a včasným prijatím spoločnej pozície EÚ k reformám OBSE zabezpečiť, že výsledkom samitu bude akčný plán ďalšieho úsilia o posilnenie OBSE, najmä pokiaľ ide o predchádzanie konfliktom, krízové riadenie a obnovu po skončení konfliktu, pričom okrem iného treba zabezpečiť, aby sa samity na vysokej úrovni konali v pravidelných intervaloch, čo činnosti OBSE dodá politický impulz; víta nový zvyk organizovať neformálne ministerské schôdze;
34. víta a schvaľuje rozdelenie a vymedzenie priorít EÚ v OBSE a považuje zameranie na kľúčové oblasti za rozhodujúce, aby sa potenciál samitu mohol v plnej miere využiť;
35. nabáda členské štáty EÚ a delegáciu EÚ vo Viedni, aby naďalej podstatne prispievali ku korfskému procesu; vyzýva Litvu, ktorá prevezme ďalšie predsedníctvo OBSE, aby prispela ku kontinuite a pokroku v procese posilňovania OBSE;
36. vyzýva EÚ, jej členské štáty a súčasné a budúce úradujúce predsedníctvo OBSE, aby pokračovali v dialógu o právnom rámci OBSE a znovu zdôraznili, že je nutné okamžite prijať návrh dohovoru o medzinárodnej právnej subjektivite, právnom postavení a výsadách a imunitách, čo je opatrenie, ktoré neovplyvní súčasnú povahu záväzkov OBSE, ale posilní jej identitu a profil, pričom zároveň vyrieši mnoho praktických problémov pre jej personál, najmä ak pôsobí v krízových oblastiach;
37. nazdáva sa, že predseda by mal byť pozvaný na samit, a žiada Európsku radu, aby pozvanie zabezpečila;
38. domnieva sa, že v záujme posilnenia vzťahov s OBSE by mal Parlament posúdiť svoju účasť v parlamentnom zhromaždení OBSE a preskúmať možnosť vytvorenia stálej delegácie v tomto zhromaždení s cieľom užšie sledovať činnosť OBSE a jej zhromaždenia;
o o o
39. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Komisie, Rade a Komisii, členským štátom OBSE a generálnemu tajomníkovi OBSE.
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 1997 o správe Komisie Rade a Európskemu parlamentu o demografickej situácii v Európskej únii (1995)(1),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 1998 o demografickej správe Komisie za rok 1997(2),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2000 o oznámení Komisie s názvom Na ceste k Európe pre každý vek – podpora prosperity a solidarity medzi generáciami(3),
– so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Ako čeliť demografickým zmenám, nová solidarita medzi generáciami (KOM(2005)0094),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o demokratických výzvach a solidarite medzi generáciami(4),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2006 o európskom sociálnom modeli budúcnosti(5),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2008 o dosiahnutom pokroku v oblasti rovnakých príležitostí a nediskriminácie v Európskej únii (transpozícia smerníc 2000/43/ES a 2000/78/ES)(6),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 21. februára 2008 o demografickej budúcnosti Európy(7),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o podpore sociálneho začlenenia a boji proti chudobe, najmä chudobe detí, v Európskej únii(8),
– so zreteľom na svoju pozíciu z 2. apríla 2009 o návrhu smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu(9),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Demografická budúcnosť Európy – pretvorme výzvu na príležitosť (KOM(2006)0571),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Podporovať solidaritu medzi generáciami (KOM(2007)0244),
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Rodina a demografické zmeny(10) zo 14. marca 2007 a na jeho ústredný návrh na podpísanie Európskeho rodinného paktu členskými štátmi,
– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Demografická budúcnosť Európy: fakty a čísla (SEK(2007)0638),
– so zreteľom na publikácie Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop) s názvom Inovačné opatrenia pre starších pracovníkov(11) v oblasti vzdelávania (Innovative learning measures for older workers), Práca a starnutie. Vznikajúce teórie a empirické perspektívy(12) (Emerging theories and empirical perspectives), Modernizovanie odborného vzdelávania a prípravy. Štvrtá správa o výskume v oblasti odborného vzdelávania a prípravy v Európe: súhrnná správa (Modernising vocational education and training. Fourth report on vocational education and training research in Europe: Synthesis report)(13) a Ponuka a dopyt po zručnostiach v Európe. Strednodobá predpoveď do roku 2020 (Skills supply and demand in Europe. Medium-term forecast up to 2020)(14),
– so zreteľom na demografickú správu Komisie za rok 2008: uspokojovanie sociálnych potrieb v starnúcej spoločnosti (SEK(2008)2911),
– so zreteľom na spoločnú správu, ktorú pripravila Komisia a pracovná skupina pre starnutie obyvateľstva Výboru pre hospodársku politiku, k správe o starnutí obyvateľstva za rok 2009: hospodárske a rozpočtové prognózy za členské štáty EÚ-27 (2008 – 2060),
– so zreteľom na články 25 a 34 Charty základných práv Európskej únie, v ktorých sa výslovne vymedzuje právo starších osôb na dôstojný a nezávislý život a na účasť na spoločenskom a kultúrnom živote, a právo na dávky sociálneho zabezpečenia a sociálne služby, ktorými sa zabezpečuje ochrana v prípade vysokého veku,
– so zreteľom na článok 21 Charty základných práv Európskej únie, ktorým sa výslovne zakazuje akákoľvek diskrimináciu z dôvodu veku,
– so zreteľom na Komisiou predložený návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (KOM(2008)0426) a na pozíciu Parlamentu k nemu,
– so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(15),
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0268/2010),
A. v presvedčení, že dôstojná spoločnosť sa zakladá na zásade rovnosti medzi generáciami,
B. keďže treba zohľadniť osobitný rodový rozmer vzťahov medzi generáciami,
C. keďže na ukončenie všeobecne rozšírenej a nespravodlivej diskriminácie, ktorej sú starší ľudia často vystavení len na základe svojho veku, a to v zamestnaní i v prístupe k tovaru, zariadeniam a službám, je nutné vykonať omnoho viac,
D. keďže existuje výrazné prepojenie medzi diskrimináciou starších ľudí na základe veku, sociálnym vylúčením a chudobou starších ľudí,
E. keďže mnohí starší ľudia majú často aj nejaké postihnutie, a tak môžu byť vystavení viacnásobnej diskriminácii,
F. keďže demografická zmena má silný dosah na osobný a pracovný život, predovšetkým v prípade žien, pričom nedostatočné služby, neprimerané sociálne dávky, pomalá a náročná integrácia do samotného trhu práce, dlhé obdobia strávené v neistom alebo dočasnom zamestnaní a nedostatočná podpora pre mladé páry patria medzi dôvody, pre ktoré si mladí ľudia čoraz neskôr zakladajú rodiny a majú deti,
G. keďže hospodárstvo a spoločnosť potrebujú na dosiahnutie svojich cieľov životné skúsenosti, nasadenie a myšlienkové bohatstvo všetkých generácií,
H. keďže demografické zmeny by podľa odhadov Komisie mohli od základov zmeniť štruktúru populácie a vekovú pyramídu; keďže počet mladých ľudí vo veku 0 až 14 rokov by sa tak do roku 2050 znížil zo 100 miliónov (údaj z roka 1975) na 66 miliónov, okolo roku 2010 by počet obyvateľov v produktívnom veku kulminoval na úrovni 331 miliónov a potom by sa rovnomerne znižoval (okolo 268 miliónov v roku 2050), zatiaľ čo očakávaná dĺžka života by sa v rokoch 2004 až 2050 zvýšila o 6 rokov u mužov a o 5 rokov u žien, takže počet osôb vo veku nad 80 rokov by stúpol zo 4,1 % v roku 2005 na 11,4 % v roku 2050,
I. keďže sa v rámci ambicióznych cieľov týkajúcich sa miery zamestnanosti v rámci stratégie EÚ 2020 má miera zamestnanosti žien a mužov vo veku od 20 do 64 rokov do roku 2020 zvýšiť na 75 % , pričom je zároveň nutné riešiť demografický problém,
J. keďže demografická zmena je zvládnuteľná a udržateľná, ak na ňu budeme dostatočne pripravení a budeme ju brať vážne; keďže demografické otázky by sa mali riešiť so zmyslom pre dlhodobý strategický zámer a mali by sa prijať opatrenia na boj proti nespravodlivej diskriminácii na základe veku,
K. keďže v čase demografickej zmeny je úloha rodičov obzvlášť významná, pretože sú potrební ako zamestnanci i ako matky a otcovia; keďže treba predísť riziku toho, aby táto dvojitá záťaž spočívala výlučne na pleciach žien,
L. keďže dnes čelíme dvojnásobnej kríze, ktorá zahŕňa vysokú mieru nezamestnanosti mládeže a spochybnenie dôchodkových systémov, a keďže tieto dva javy je nutné posudzovať spoločne, a to tak, aby sme sa snažili o posilnenie sociálnych práv a o lepšie zapojenie mladých ľudí do vytvárania bohatstva a oživenia hospodárstva; keďže, ako pripomenul Výbor regiónov (CdR 97/2009), v našej starnúcej spoločnosti treba považovať mladých ľudí za vzácny a zásadný zdroj pre spoločnosť, ktorý je možné a nutné využívať na dosiahnutie sociálnych a hospodárskych cieľov,
M. keďže hlavné nástroje na presadzovanie rovnosti medzi generáciami (ako systémy dôchodkového zabezpečenia, rozpočet, zadlžovanie, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a komplexná rehabilitácia) a nástroje na ukončenie nespravodlivej diskriminácie sú v právomoci členských štátov, ale EÚ môže vyvinúť dôležité iniciatívy na základe sledovania, výmeny najlepších postupov a akčných programov a monitorovaním vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti boja proti diskriminácii na základe veku a dohodou o dôležitých nových návrhoch antidiskriminačných právnych predpisov, ktoré postavia mimo zákon vekovú diskrimináciu, pokiaľ ide o prístup k tovaru, zariadeniam a službám,
N. keďže podiel osôb vo veku nad 60 rokov bude v EÚ narastať rýchlejšie než kedykoľvek predtým, pričom k najvyššiemu nárastu by malo dôjsť v období rokov 2015 – 2035, ak každý rok sa táto skupina obyvateľstva rozšíri o 2 milióny ľudí,
O. keďže veková diskriminácia narúša medzigeneračnú solidaritu, podľa zmluvy je zakázaná, ale zostáva veľmi rozšírená a výrazne obmedzuje prístup starších a mladších pracovníkov na trh práce, k sociálnemu zabezpečeniu a niektorým službám,
Východiská a ciele
1. považuje rovnosť a solidaritu medzi generáciami za synonymá, vymedzuje rovnosť medzi generáciami ako rovnomerné, racionálne a vedomé rozdelenie úžitku a záťaže medzi generáciami a pokladá solidaritu vo všeobecnosti za jednu zo základných hodnôt európskej spolupráce;
2. zastáva názor, že fungujúce spolunažívanie generácií sa zakladá na základných hodnotách slobody, práv a solidarity, spravodlivosti a nezištnej podpory budúcich generácií a že sa musí vyznačovať vzájomným rešpektom, spoločnou zodpovednosťou a ochotou prijať základné práva, ktoré si ľudia zasluhujú ako ľudské bytosti a občania EÚ, a poskytovať vzájomnú podporu, ako aj individuálnym plánovaním do budúcnosti, a to vrátane výraznejšej angažovanosti smerujúcej k správaniu s dosahom na zdravotnú prevenciu;
3. domnieva sa, že perspektíva zníženia počtu obyvateľov do roku 2050 môže prispieť k zníženiu tlaku na životné prostredie a môže byť príležitosťou pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorý zase potrebuje proaktívne politiky, aby primerane prispôsobil územné plánovanie, bývanie, dopravu a všetky ostatné druhy infraštruktúry;
4. konštatuje, že ľudia sa našťastie dožívajú stále dlhšieho veku, sú dlhšie aktívni a zúčastňujú sa na spoločenskom živote samostatným a angažovaným spôsobom; domnieva sa, že zvýšenie očakávanej dĺžky života je pozitívny pokrok, ktorý sa nesmie prejaviť zhoršením práv pracujúcich; uznáva tiež, že miera pôrodnosti v členských štátoch zostáva už desaťročia na nízkej úrovni, čo je situácia, ktorá, ak nebude včas riešená, veľmi pravdepodobne povedie k vysokému zaťaženiu budúcich generácií a ku konfliktom týkajúcim sa prerozdeľovania; poukazuje na to, že tieto úlohy môžu byť kľúčovým impulzom k spravodlivejšiemu rozdeľovaniu záťaže a k vytvoreniu systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré budú viac začleňujúce a kvalitnejšie;
5. zastáva názor, že cieľom politiky rovnosti medzi generáciami musí byť vytvorenie základov, práv a nástrojov potrebných na otvorený a čestný dialóg medzi generáciami, ktorým sa dosiahne situácia výhodná pre všetky strany a teda aj opatrenia vedúce k spravodlivej medzigeneračnej spolupráci;
6. považuje za dôležité jasne stanoviť, že starší ľudia s postihnutím alebo bez neho a pracujúci približujúci sa dôchodkovému veku nie sú príťažou pre hospodárstvo a spoločnosť ani nepredstavujú prekážku modernizácie pracovného procesu, ale že vďaka svojim skúsenostiam, celoživotnej práci, vedomostiam a väčšej lojalite skôr faktor stability a významnú pridanú hodnotu; domnieva sa, že je dôležité bojovať proti predsudkom a diskriminácii vo všetkých jej formách, ktoré sú namierené proti akejkoľvek spoločenskej vrstve, a vytvárať spoločnosť, v ktorej sa so staršími ľuďmi zaobchádza rovnocenne ako s ľudskými bytosťami požívajúcimi základné práva; poznamenáva, že politika EÚ voči starším osobám sa zakladá na zásade „jedna spoločnosť pre všetkých“ a že všetky naplánované politické opatrenia musia všemožným spôsobom podporovať túto koncepciu; je presvedčený, že všetky členské štáty by mali rozličným skupinám starších osôb zaručiť plnohodnotnú možnosť aktívne sa zapájať do života spoločnosti, a to bez ohľadu na ich vek; upozorňuje, že budúcnosť záleží na mladých ľuďoch, to znamená, že zodpovední politici musia zohľadniť modernizáciu spoločnosti a angažovanosť všetkých;
7. žiada, aby sa pri posudzovaní demografického problému a solidarity venovala osobitná pozornosť rodovému hľadisku, pretože vzťahy medzi mužmi a ženami sú súčasťou celého životného cyklu od narodenia po starobu, ovplyvňujú prístup k zdrojom a príležitostiam a formujú životné stratégie každej životnej etapy;
8. zdôrazňuje, že európske hospodárstva čeliace demografickým výzvam potrebujú konkurencieschopné podniky, ktoré sú výsledkom nízkej daňovej a byrokratickej záťaže a reformovaného štátneho sektora; domnieva sa, že konkurencieschopný a inovatívny súkromný sektor je kľúčovým prvkom vytvárania nových pracovných príležitostí pre všetky generácie;
9. so zreteľom na skutočnosť, že občianska spoločnosť, cirkvi a neziskové organizácie sa doteraz vždy zasadzovali o to, aby podporné opatrenia a opatrenia sociálneho rozvoja boli zaručené tak rodinám, ako aj všetkým kategóriám ľudí v núdzi, sa domnieva, že ich účasť na plánovaní a realizácii takýchto podporných opatrení prispeje k posilneniu politík v oblasti sociálnej a medzigeneračnej solidarity, a to v súlade so zásadou subsidiarity;
10. berie na vedomie, že z dôvodu demografickej zmeny existuje mnoho starších potenciálnych dobrovoľníkov, čo je obrovský nedotknutý zdroj v našich komunitách; vyzýva Komisiu, aby podporovala príležitosti pre starších dobrovoľníkov a pre rastúci počet mimoriadne skúsených starších občanov ochotných venovať sa dobrovoľníckej činnosti pripravila program Seniori v akcii, ktorý by bol súbežným a doplnkovým programom k programu Mládež v akcii, a tiež aby podporovala konkrétne programy v oblasti medzigeneračnej dobrovoľníckej činnosti a mentorstva;
Iniciatíva transparentnosť
11. vyzýva Komisiu a Radu, aby vo všetkých členských štátoch a na úrovni EÚ zaviedli medzigeneračné bilancie ako informačné nástroje a ďalší vývoj ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja Eurostatu s cieľom spoľahlivo znázorňovať a predpovedať platobné toky, dávky a zaťaženie jednotlivých generácií;
12. zasadzuje sa o hodnotenie vplyvu (previerka generácií), ktoré by na európskej a vnútroštátnej úrovni záväzne znázornilo dôsledky zákonov na rovnosť medzi generáciami a umožnilo dlhodobé hodnotenie nákladov a prínosov;
13. vyzýva Komisiu, aby kvôli možnosti naplánovania životných stratégií súčasných generácií oddelene prezentovala v súčasnosti pozorované tendencie v oblasti miery závislosti, dramatického znižovania plodnosti občanov členských štátov, ktorí majú ťažký prístup k oplodneniu in vitro z dôvodu jeho vysokej ceny (ako aj pre súvisiace pracovnoprávne predpisy), a finančné dôsledky všetkých týchto procesov;
14. žiada Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, aby na základe ukazovateľov príslušností k pohlaviu a vekovej skupine sledoval a analyzoval vzťahy medzi generáciami;
Politická oblasť vzdelávanie a práca
15. je presvedčený, že otvorený a spravodlivý prístup k vzdelávaniu a práci pre všetky vekové skupiny je jadrom politiky rovnosti medzi generáciami a tvorí základ blahobytu, samostatnosti a udržateľnosti;
16. domnieva sa, že so zreteľom na starnutie spoločnosti v EÚ je potrebné aktívne sa usilovať o začlenenie ľudí do trhu práce a o ich zachovanie na tomto trhu, a to bez ohľadu na ich vekovú skupinu, teda vrátane najstarších ľudí; považuje za mimoriadne dôležité nájsť rovnováhu medzi ponukou dostatočnej bezpečnosti pre jednotlivcov a zachovaním ich motivácie pracovať za mzdu; domnieva sa, že na dosiahnutie vyššej úrovne schopností je potrebné zaručiť všetkým sociálnym kategóriám základné vzdelanie na čo najvyššej úrovni, ako aj lepšie možnosti celoživotného vzdelávania ako doposiaľ;
17. domnieva sa, že politika zamestnanosti, ktorá zohľadňuje situáciu starších pracovníkov, zahŕňa reflektovanie nových spôsobov organizácie práce v podnikoch, uľahčovanie pružných vzorcov postupne vedúcich k odchodu do dôchodku, znižovanie stresu, zlepšovanie pracovných podmienok a podporu antidiskriminačných praktík v oblasti prijímania pracovníkov a odbornej prípravy;
18. zdôrazňuje, že demografické zmeny vystavujú Európsku úniu výzve v oblasti riadenia ľudských zdrojov, čo predpokladá realizáciu aktívnej politiky vedúcej k plnej zamestnanosti;
19. uznáva, že zmyslom práce nie je iba odmena a že mladí a starší ľudia vo veľkej miere prispievajú k ľudskému stvárneniu našej spoločnosti a k stabilizácii služieb a pracovných miest prostredníctvom rodinných a spoločenských prác, a vyzýva vlády, aby uľahčili a uznali dobrovoľnú prácu, tvorbu miestnych komunít a opateru v komunite a rodine a urýchlene vyjasnili otázky právnej zodpovednosti v tomto smere;
20. vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na uznanie neviditeľnej a neformálnej práce v oblasti medzigeneračnej solidarity, ktorú vykonávajú rodinní príslušníci (najmä ženy) všetkých vekových skupín v rámci opatery starších a mladších rodinných príslušníkov, ktorí služby opatery potrebujú, na právnej, sociálnej a hospodárskej úrovni (najmä v oblasti sociálneho zabezpečenia, pracovného postavenia, príjmov a rovnakých príležitostí pre mužov a ženy), ako je načrtnuté v správe prijatej Výborom pre práva žien a rodovú rovnosť 8. decembra 2008;
21. je pevne presvedčený, že nespravodlivá diskriminácia na pracovisku na základe veku je veľmi rozšírená a že je potrebné v boji proti nej prioritne urobiť oveľa viac, a to najmä účinným vykonávaním smernice 2000/78/ES (európskej smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní v Európe) vo všetkých členských štátoch a prostredníctvom ďalších nelegislatívnych opatrení, ktoré zabezpečia, aby si starší ľudia svoje práva uvedomovali a mali v prípade potreby prístup k podpore a právnemu poradenstvu;
22. uznáva, že staršie ženy na trhu práce sú často terčom priamej, nepriamej či viacnásobnej diskriminácie, čo je situácia, ktorú treba náležite riešiť;
23. poznamenáva, že na to, aby mali prístup k pracovným príležitostiam, sa im musí najskôr umožniť dostať na pracovisko, a preto sa domnieva, že je dôležité, aby sa čo najskôr prijala a začala vykonávať navrhovaná antidiskriminačná smernica, ktorá má postaviť mimo zákon diskrimináciu na základe veku pri prístupe k tovaru, zariadeniam a službám;
24. domnieva sa, že nie je správne, aby bol ktorýkoľvek starší pracovník nútený proti svojej vôli prestať pracovať z dôvodu svojvoľne vymedzeného veku povinného odchodu do dôchodku; vyzýva preto členské štáty, aby opäť preskúmali vhodnosť zrušenia veku povinného odchodu do dôchodku, ktorý bráni ľuďom, ktorí chcú ďalej pracovať, v tom, aby pracovali, a pritom zachovali vek možného odchodu do dôchodku, aby tí, čo chcú, mohli odísť do dôchodku a dostávali dôchodok a iné dôchodkové príspevky;
25. domnieva sa, že jednostranné omladzovanie radov zamestnancov nevedie k vyššej úrovni inovácií, ako sa často tvrdí, ale v skutočnosti je spôsobom na znižovanie nákladov prostredníctvom prepúšťania skúsených a často vysoko odmeňovaných pracovníkov a je plytvaním so skúsenosťami, vedomosťami a spôsobilosťou, a to najmä ak odborná príprava starších ľudí prináša väčší úžitok, lebo títo zostávajú najdlhšie v jednom zamestnaní;
26. domnieva sa, že akékoľvek opatrenia týkajúce sa veku odchodu do dôchodku by mali vychádzať z potrieb dotknutých osôb; domnieva sa, že sú potrebné pružnejšie ustanovenia o odchode do dôchodku, ktoré budú rešpektovať potreby jednotlivcov v rámci starnúcej pracovnej sily a reagovať na požiadavky trhu práce; vyzýva členské štáty, aby sa pre ne stal prioritou rozvoj a zlepšovanie systémov sociálneho zabezpečenia, a to tak, aby týmto potrebám zodpovedali;
27. vyjadruje poľutovanie nad tým, že profesijné životopisy niektorých ľudí sa stávajú čoraz neprehľadnejšími a neistejšími v dôsledku pracovných pomerov na určitý čas a zvyšujúceho sa počtu pracovných pomerov na krátky čas, v niektorých členských štátoch bez dôstojných miezd a práv sociálneho zabezpečenia, ako aj dôsledkom nenahlásenej práce, neistého zamestnania malého rozsahu alebo nezamestnanosti, a že väčšina pracovných miest je pre starších ľudí ťažko prístupná; uznáva, že obdobia strávené prácou, učením sa, poskytovaním služieb opatery alebo dobrovoľníckou činnosťou sa navzájom dopĺňajú a v každom veku sú zdrojom cenných skúseností; poznamenáva, že zvyšujúci sa počet neistých pracovných miest má tiež dôsledky v oblasti finančného zabezpečenia dnešných generácií a bude ešte väčšou záťažou pre ďalšie generácie; poukazuje však na to, že mnohé formy nezávislej práce, samostatnej zárobkovej činnosti, pružnej práce, práce na čiastočný úväzok a rôzne typy pracovných pomerov na určitý čas môžu mať mimoriadne dôležitú úlohu pri pomoci starším ľuďom so zvýšením ich príjmov alebo so zabezpečením nejakého príjmu, napríklad ak majú povinnosti v oblasti opatery svojej najbližšej rodiny alebo priateľov;
28. je presvedčený, že flexiistota môže prispievať k väčšej otvorenosti trhov práce, ich lepším reakciám a inkluzívnemu charakteru, a môže teda uľahčiť prechod medzi rôznymi obdobiami pracovného života, najmä pokiaľ sa flexiistota bude zakladať na solidarite a spoločnej zodpovednosti medzi generáciami a zohľadní rozdielne požiadavky a potreby všetkých a príjmových vekových skupín; upozorňuje, že sa musia prijať opatrenia, ktoré zabezpečia zavedenie správe regulovaných mechanizmov umožňujúcich primeranú odbornú prípravu, kontrolu práv pracovníkov a rešpektovanie rodinného života; poznamenáva, že flexiistota zahŕňa aj komplexné stratégie celoživotného vzdelávania a aktualizované, primerané a udržateľné systémy sociálneho zabezpečenia;
29. zdôrazňuje, že zabezpečenie pracovného smerovania a odbornej prípravy musí byť v plnej miere zaručené; každý musí mať po celý svoj život možnosť aktívne pracovať, čo otvára právo na plnohodnotný dôchodok;
30. zdôrazňuje, že celoživotné vzdelávanie musí byť stredobodom všetkých opatrení v oblasti vzdelávania a že v tomto smere nesú zodpovednosť aj všetky generácie, verejné orgány a podniky; vyzýva preto členské štáty, aby podporovali tie systémy odbornej prípravy, ktorých súčasťou je praktická odborná príprava, predovšetkým vo forme učňovského vzdelávania;
31. vyzýva EÚ, aby realizovala účinnú politiku, ktorá zabezpečí, že starší pracujúci budú môcť zostať na trhu práce a nebudú diskriminovaní na základe svojho veku;
32. požaduje, aby sa podporovala kultúra, ktorá zabezpečí riadenie otázok týkajúcich sa veku v podnikoch, a to v oblasti príchodu mladých ľudí i odchodu starších pracovníkov a prispôsobí rôzne jej aspekty, a to najmä cestou možného postupného odchodu do dôchodku, a súčasne zohľadní náročnosť zastávaného pracovného miesta a podmienky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;
33. je presvedčený, že optimálna správa ľudských zdrojov formou základného a celoživotného odborného vzdelávania je zodpovednosťou hospodárskych subjektov, najmä profesijných zväzov, ktoré musia predvídať svoje potreby v oblasti zamestnanosti a odbornej prípravy;
34. upozorňuje, že na to, aby bolo celoživotné vzdelávanie pre zamestnancov čo najprospešnejší, musia ho potvrdzovať diplomy a certifikáty; upozorňuje, že treba zovšeobecniť prax potvrdzovania nadobudnutých vedomostí;
35. navrhuje, aby sa na zapojenie starších pracovníkov do štruktúr celoživotného vzdelávania systematicky dohliadalo a aby sa štatisticky zaznamenávalo;
36. navrhuje, aby sa starším pracovníkom a nezamestnaným ponúkli ďalšie stimuly, ktoré by im umožnili zúčastniť sa na programoch celoživotného vzdelávania s cieľom posilniť ich postavenie alebo zabezpečiť ich úspešný návrat na trh práce;
37. žiada o väčšie zapojenie žien všetkých vekových skupín do programov celoživotného vzdelávania;
38. berie ne vedomie, že v dôsledku demografických zmien sa odhaduje, že do roku 2030 bude pomer medzi aktívnymi a neaktívnymi ľuďmi 2:1; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali budúcu úlohu služieb opatery v rámci rodiny prípravou politických iniciatív, ktoré umožnia ženám a mužom dosiahnuť rovnováhu medzi pracovnými povinnosťami a povinnosťami v oblasti opatery;
39. zdôrazňuje, že demografická zmena sa nesmie používať ako zdôvodnenie všeobecného obmedzovania sociálnych práv a znižovania sociálnych dávok, pričom však tieto dávky a práva musia byť vyvážené, pokiaľ ide o generácie v produktívnom i neproduktívnom veku, a naopak pre súčasnú spoločnosť predstavujú výzvu; vyzýva členské štáty, aby zjednodušili právne predpisy v sociálnej oblasti tak, aby boli pružnejšie, prístupnejšie a zrozumiteľnejšie pre zamestnávateľov i pre pracovníkov;
40. domnieva sa, že Komisia by mala podporovať vykonávanie nových iniciatív podporujúcich aktívne, zdravé a dôstojné starnutie prostredníctvom existujúcich politických nástrojov a programov EÚ;
Iniciatíva na ochranu európskej mládeže
41. zdôrazňuje, že nezamestnanosť mládeže je jedným z najpálčivejších problémov, pretože vedie k strate možností, sociálnemu vylúčeniu, stúpajúcim sociálnym nákladom a mrhaniu cennými ľudskými zdrojmi, pričom toto všetko sú dôležité sociálne dôvody poklesu pôrodnosti a prispievajú k špirále nespravodlivosti medzi generáciami; zdôrazňuje, že je potrebné zmenšiť časové medzery vznikajúce pri prechode mladých ľudí z jednej vzdelávacej inštitúcie na inú alebo pred ich zamestnaním po doštudovaní, a konštatuje, že je veľmi dôležité zabezpečiť sociálne začlenenie mladých ľudí, dať im možnosť získať vhodnú prácu a podporovať podnikanie mladých ľudí;
42. zdôrazňuje potrebu poskytnúť mladým ľuďom dlhodobú perspektívu a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na podporu mobility mladých ľudí počas štúdia a na podporu kvalitných stáží, na vytváranie väčšieho počtu pracovných miest pre mladých ľudí a na zabezpečenie ich plnohodnotného zapojenia do spoločnosti, ako aj s cieľom investovať do mládeže a mobilizovať ju, aby ďalšie generácie mohli naplno využívať svoje práva a zachovali si dôstojnosť;
43. zdôrazňuje, že nezamestnanosť mladých ľudí a najmä nerovnosti v rozvoji jednotlivých regiónov sú prekážkami v dosiahnutí územnej súdržnosti;
44. zdôrazňuje, že demografická zmena prinesie hrozbu nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, ktorú bode možné z veľkej časti kompenzovať kvalifikovanou ženskou pracovnou silou; z tohto hľadiska je nevyhnutné, aby vlády a zamestnávatelia zmenili svoj prístup a prijali opatrenia, ktoré vo väčšej miere prispôsobia rámec a podmienky v zamestnaní potrebám žien;
45. zdôrazňuje, že osobitná pozornosť sa musí venovať začiatku pracovnej kariéry mladých ľudí a že treba v plnej miere podporovať ich úspešný vstup na trh práce, lebo neúspešný začiatok pracovnej kariéry by mohol mať dôsledky na celý život mladých ľudí a na ich činnosť na trhu práce;
46. vyzýva Radu a Komisiu, aby vyvinuli osobitné úsilie a vypracovali konkrétne opatrenia – jedno z nich by mala tvoriť ochrana európskej mládeže –, prostredníctvom ktorých by sa mládeži najviac po štyroch mesiacoch nezamestnanosti ponúklo pracovné miesto, učňovské miesto, dodatočný odborná príprava alebo kombinácia práce a odbornej prípravy pod podmienkou, že dané osoby vlastným pričinením proces opätovného pracovného začleňovania podporia;
47. domnieva sa, že nezamestnaným pracovníkom treba poskytnúť poradenstvo, usmernenia a pomoc, ktoré potrebujú na to, aby sa dostali späť do práce (alebo po prvý raz do práce), a rovnako aj študentom a budúcim študentom, aby si mohli zvoliť pracovné smerovanie s plným vedomím potenciálnych pracovných príležitostí;
Iniciatíva Európsky pakt pre osoby staršie ako 50 rokov
48. vyzýva členské štáty a Európsku komisiu, aby zabezpečili, že sa pri rozširovaní stratégie EÚ 2020 dosiahnu tieto ciele:
i)
zabezpečenie plnej zamestnanosti osôb vo veku od 50 rokov do zákonného veku odchodu do dôchodku a dosiahnutie aspoň 55 % zamestnanosti;
ii)
odstránenie stimulov, napr. pre predčasný odchod do dôchodku, ktoré poškodzujú systémy sociálneho zabezpečenia, nerovnomerne rozdeľujú záťaž, a preto nie sú udržateľné;
iii)
boj proti diskriminácii z dôvodu veku;
iv)
určenie cieľov v oblasti prístupu k odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu starších pracovníkov podľa vekových skupín a pohlavia pre jednotlivé krajiny, čo znamená zvýšenie miery základného a ďalšieho odborného vzdelávania všetkých generácií; a uľahčenie prístupu k odbornej príprave pre starších pracovníkov vymedzením stimulov/bonusov zamestnávateľov pre starších pracovníkov, ktorí sa rozhodnú naďalej sa vzdelávať po dosiahnutí veku 50 rokov;
v)
boj proti diskriminácii z dôvodu veku na pracovisku a v rámci odbornej prípravy a tvorba stimulov pre zamestnancov starších ako 60 rokov, aby boli aj naďalej k dispozícii na trhu práce, aby mohli odovzdávať svoje poznatky a skúsenosti ďalším generáciám, čo si bude vyžadovať, aby členské štáty prijali príslušné právne predpisy zamerané na podporu zamestnávania týchto pracovníkov spoločnosťami;
vi)
podpora (opätovnej) integrácie starších osôb, ktoré trpia nejakým postihnutím, na základe nového prístupu komplexnej rehabilitácie, ktorý rovnako zohľadňuje biologické a fyzické prostredie, namiesto klasifikácie týchto ľudí ako „trpiaci postihnutím“;
Iniciatíva AGE-Management
49. zastáva názor, že schopnosť pracovať vo vyššom veku závisí od iniciatív v oblastiach zdravia, úrovne príjmov a hotovostných príspevkov a príspevkov v naturáliách v porovnaní s dôchodkami a inými dôchodkovými dávkami, ďalšej odbornej prípravy, organizácie práce, samostatnosti a možnosti individuálneho výberu pre pracovníkov, lepšieho zosúladenia rodinného a pracovného života, spokojnosti v práci a riadiaceho konania, ako aj v oblasti dostupnosti, aby sa zabezpečili rozumné úpravy – v súlade s ustanoveniami smernice 2000/78/ES –, pričom ide o iniciatívy, ktoré by prípadne mali vyvinúť sociálni partneri spoločne pre všetkých zamestnancov a ktoré by mali podporovať Komisia a členské štáty;
50. domnieva sa, že členské štáty by mali podporovať spoločnosti v tom, aby zavádzali stratégie pre otázky týkajúce sa veku, ktoré zvýšia ich konkurencieschopnosť tým, že využijú skúsenosti a osobitné kvality starších pracovníkov;
51. navrhuje sociálnym partnerom, zamestnávateľom a členským štátom, aby pracovníkom vo veku nad 50 rokov zabezpečili možnosť kariérneho postupu až do konca ich pracovného života;
Iniciatíva Generačný tandem
52. žiada konkrétne iniciatívy na podporu vekovo zmiešaných tímov v pracovnom procese a vyzýva na podporu podnikov, ktoré takéto iniciatívy vyvíjajú, a na odmeňovanie vynikajúcich projektov s cieľom ukázať, že zmes generácií zvyšuje konkurencieschopnosť a umožňuje harmonickejší rast;
53. navrhuje, aby sa podnikli konkrétne iniciatívy na vytvorenie novej podnikovej kultúry v oblasti riadenia ľudských zdrojov s cieľom zamerať sa na zamestnávanie starších pracovníkov a vytvoriť väzbu medzi týmto prístupom a sociálnou zodpovednosťou podnikov;
54. je presvedčený o tom, že členské štáty by mohli zvýšiť efektivitu verejných agentúr v oblasti zamestnanosti v prípade starších nezamestnaných vrátane možností, ktoré sa týkajú sociálnych pracovných miest a verejnoprospešných prác;
Iniciatíva Za slušný dôchodok
55. je presvedčený, že právo na dôchodok je právo, ktoré môže využívať každý zamestnanec po dosiahnutí veku odchodu do dôchodku stanoveného v každom členskom štáte zákonom v spolupráci so sociálnymi partnermi a pri dodržiavaní vnútroštátnych postupov; domnieva sa, že ich prípadné rozhodnutie o nepredĺžení pracovného života nad rámec vnútroštátnych vekových hraníc odchodu do dôchodku nesmie mať vplyv na právo poberať starobný dôchodok ani na žiadne iné sociálne právo;
56. vyzýva Radu a členské štáty, aby do roku 2012 nechali nestranne preveriť a zrušili vekové hranice pri výkone určitých povolaní a mandátov a z hľadiska oprávnenosti na financovanie a uzatvorenie poistiek; vyzýva Radu a členské štáty, aby preskúmali ťažkosti v prístupe starších ľudí k úverom;
Iniciatíva Aktívne starnutie
57. vyzýva Komisiu, aby preverila činnosti v oblasti zdravého starnutia a aby v roku 2011 vypracovala akčný plán, ktorý:
–
podporí dôstojnosť, zdravie a kvalitu života a samostatnosť starších ľudí,
–
umožní im rovnaký prístup k službám opatery bez ohľadu na príjmy,
–
poukáže najmä na zdravotné riziká v prípade ľudí, ktorí náhle ukončia akúkoľvek činnosť, a
–
zdôrazní prevenciu zdravotných problémov, ktorá si vyžaduje, aby členské štáty podporovali zdravý životný štýl a prijímali vhodné opatrenia na zníženie miery fajčenia, prehnaného užívania alkoholu, obezity a iných významných zdravotných rizík;
58. víta skutočnosť, že mnohé organizácie občianskej spoločnosti ustanovili 29. apríl za Deň solidarity medzi generáciami, a vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrh, ktorým by sa rok 2012 ustanovil za Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami, čím by sa zvýraznil prínos starších ľudí v spoločnosti a podporili kroky smerujúce k spolupráci mládeže a starších ľudí;
59. domnieva sa, že pre členské štáty by malo byť aktívne starnutie jednou z priorít na nadchádzajúce roky; pripomína, že to konkrétne zahŕňa vytvorenie vhodných rámcových podmienok na mobilizáciu potenciálu starších osôb a rozvoj inovatívnych prístupov k aktivitám, ako aj vhodnú odbornú prípravu pracovníkov podporných služieb;
60. domnieva sa, že aktívne starnutie by sa malo posudzovať zo širšieho hľadiska udržateľnej schopnosti žien a mužov pracovať počas celého pracovného života a že podnecovanie starších pracovníkov, aby ostali v zamestnaní, vyžaduje najmä zlepšenie pracovných podmienok na ochranu ich zdravia a zaistenie bezpečnosti alebo prispôsobenie pracovísk ich zdravotnému stavu a potrebám, boj proti diskriminácii z dôvodu veku a pohlavia, aktualizáciu ich schopností poskytovaním vhodného prístupu k celoživotnému vzdelávaniu a odbornej príprave a v prípade potreby revíziu daňových a systémov a systémov dávok, aby sa zabezpečilo, že budú existovať účinné stimuly na to, aby ľudia pracovali dlhšie;
61. domnieva sa, že členské štáty a Európska komisia by mali využiť všetky možnosti, ktoré ponúka otvorená metóda koordinácie, stratégia v oblasti zamestnanosti a ďalšie nástroje a programy Spoločenstva vrátane finančnej podpory zo štrukturálnych fondov, najmä z Európskeho sociálneho fondu, na podporu aktívneho starnutia;
62. domnieva sa, že členské štáty a Európska komisia by mali využiť jestvujúce poradné a politické výbory vrátane výboru pre sociálnu ochranu, výboru pre zamestnanosť, výboru pre hospodársku politiku a skupiny odborníkov pre demografické otázky na udržanie aktívneho starnutia na významnom mieste v rámci politického programu EÚ a členských štátov;
63. vyzýva Radu a členské štáty, aby urýchlene prijali opatrenia, ktoré všetkým zabezpečili slušné dôchodky a ktoré v žiadnom prípade nesmú byť pod hranicou chudoby;
64. vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o efektivite a výhodách aktívneho zapojenia starších pracovníkov do trhu práce so zreteľom na udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia, podporu produktivity a rastu, ako aj opatrenia na boj proti sociálnemu vylúčeniu;
Politiky v oblasti zosúladenia
65. zdôrazňuje, že na to, aby sa predišlo uvaľovaniu neprimerane veľkého bremena na ženy kvôli rastúcemu dopytu po službách opatery v starnúcej spoločnosti, mali by byť práca a služby opatery zladené v prípade mužov a žien vo všetkých členských štátoch a mali by byť rovnomerne rozdelené medzi ženy a mužov; zdôrazňuje tiež, že si to vyžaduje poskytovanie dostupných a kvalitných služieb opatery, lepšie školstvo a starostlivosť o deti, otcovskú dovolenku a podporu práce mužov na čiastočný úväzok;
66. zdôrazňuje skutočnosť, že starší ľudia majú často v rodine významnú úlohu, pretože sa starajú o deti, a to aj počas školských prázdnin a po škole, čo je vo všeobecnosti vysoká hodnota a má aj značný hospodársky význam;
67. uznáva potrebu zaviesť opatrenia na zlepšenie ustanovení, ktorými sa riadi nielen materská, ale aj otcovská a rodičovská dovolenka pracujúcich otcov;
68. poznamenáva, že v celej EÚ je potrebné prijať opatrenia na zvýšenie pôrodnosti, bez čoho nemožno problém starnutia v Európe vyriešiť;
69. podnecuje členské štáty, aby prijímali trvalé dlhodobé záväzky v prospech rodín vrátane nároku na dodatočný príspevok pre rodičov, najmä ďalšie opatrenia na podporu slobodných matiek a daňové alebo sociálne úľavy pre jasle, dobrovoľnícke, nápomocné a charitatívne organizácie; zároveň podporuje výmeny osvedčených postupov v rámci Európskej aliancie pre rodiny a iných príslušných platforiem a organizácií; vyzýva členské štáty, aby v prospech pracovníkov zaviedli systémy stimulov plnohodnotných alebo čiastočných dovoleniek určených na to, aby sa rodičia mohli venovať svojim deťom, a pritom si pri návrate do podniku zachovali svoje práva;
70. vyzýva členské štáty, aby v záujme zmiernenia bremena osôb, ktoré sa starajú o staré či postihnuté osoby, a s cieľom umožniť im pracovať vytvorili integrované systémy opatery;
71. podporuje právo na prácu na čiastočný úväzok, flexibilitu pracovísk, pracovný čas prispôsobený potrebám pracovníkov a primerané opatrenia v oblasti materstva, tehotenstva, rodičovskej dovolenky, detských dávok, spoločného využívania úväzkov a domácej práce pri zachovaní vysokej úrovne sociálneho zabezpečenia ako opatrení, ktoré prispievajú k zladeniu povinností v oblasti opatery a pracovného života;
72. považuje za rozhodujúce podporovať medzigeneračnú solidaritu, predovšetkým v súvislosti s rodovým hľadiskom, prostredníctvom cielených daňových politík, opatrení na podporu aktívneho starnutia, politiky bývania a vytvorením integrovaných sietí služieb pre deti, starších ľudí, zdravotne postihnutých ľudí a závislé osoby, a to v záujme priaznivého dosahu na rovnováhu medzi prácou a osobným životom;
73. zdôrazňuje skutočnosť, že zosúladenie pracovného a rodinného života je možné iba vtedy, ak sa neplatené opatrovateľské povinnosti rozdelia rovnakou mierou medzi ženy a mužov a ak sú rodinám poskytnuté prístupné a cenovo dostupné kvalitné opatrovateľské služby; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístupné, cenovo dostupné, flexibilné a vysokokvalitné služby, najmä prístup k zariadeniam starostlivosti o deti, tým, že sa zamerajú na zabezpečenie podmienok na potrebnú starostlivosť pre 50 % detí vo veku do 3 rokov a pre 100 % detí vo veku od 3 do 6 rokov, a aby zabezpečili lepšiu dostupnosť starostlivosti o iné závislé osoby, ako aj patričné opatrenia v oblasti dovoleniek pre matky i otcov;
74. upozorňuje, že mnoho starých ľudí nemá takmer žiadnu alebo vôbec žiadnu rodinu, o ktorú by sa mohli oprieť, a vyzýva členské štáty, aby sa viac snažili o výmenu najlepších postupov v oblasti politík na zabezpečenie toho, aby starší ľudia mohli zostať nezávislí tak dlho, ako to len bude možné, a na zabezpečenie toho, aby v prípade potreby podporných služieb boli tieto služby dostupné a prispôsobené individuálnym potrebám;
75. poznamenáva, že, ak sa na trhu práce nevytvoria podmienky na zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života, nebude sa podporovať rozvoj jednotlivých služieb pre rodiny a zníži sa pôrodnosť, čo ešte viac zintenzívni starnutie európskej spoločnosti;
76. vyzýva podniky a vlády, aby pripravili kvalitné poradenstvo a podporu pre rodinných príslušníkov, ktorí sa starajú o svojich starších príbuzných, a aby im ponúkali možnosť zohľadniť túto činnosť pri výpočte ich dôchodkových nárokov a získať primeranú finančnú kompenzáciu; domnieva sa, že opatera poskytovaná rodinnými príslušníkmi sa nesmie zneužívať ako úsporné opatrenie;
Politická oblasť hospodárstvo a rast
77. zastáva názor, že prenikanie na nové trhy v oblasti strieborného hospodárstva ponúka veľkú príležitosť na zlepšenie konkurencieschopnosti a inovačnej schopnosti a na zvýšenie rastu a zamestnanosti, ako aj na propagáciu dobrovoľníctva; je presvedčený, že odpor proti navrhovaným právnym predpisom v oblasti zákazu diskriminácie na základe veku ukázal, že mnohé zastrešujúce podnikateľské organizácie si túto príležitosť nevšimli;
78. domnieva sa, že jedným z prostriedkov riešenia otázky tzv. digitálnej priepasti – javu, ktorý sa týka predovšetkým žien, a to najmä starších, a vedie k profesionálnemu a sociálnemu vylúčeniu – by mohlo byť organizovanie experimentálnych iniciatív zameraných na počítačovú gramotnosť na školách;
79. domnieva sa, že prijatie silných nových antidiskriminačných právnych predpisov v oblasti prístupu k tovaru a službám bude veľkou príležitosťou pre hospodársky rast a zamestnanosť, pretože sa odstránia prekážky, ktorým čelia starší ľudia pri získavaní niektorých služieb a tovaru; vyzýva na odstránenie akýchkoľvek nerozumných či nespravodlivých plošných zákazov tovaru a služieb výhradne z dôvodu veku, s ktorými sa starší ľudia stretávajú, keď chcú napríklad získať poistenie, kúpiť si dovolenku či prenajať si auto;
80. vyzýva členské štáty, aby vytvorili rámcové podmienky a najmä aby prijali inovatívne opatrenia bez prekážok, ktoré by zohľadňovali rôzne regionálne podmienky v tomto ohľade;
81. domnieva sa, že treba konať bližšie k ľuďom, napríklad vytvorením regionálnych, územných či miestnych výborov zamestnanosti, ktoré by spájali politických činiteľov a sociálnych partnerov;
82. domnieva sa, že členské štáty by mali prijať dôrazné opatrenia s cieľom odradiť oblasti čierneho a šedého hospodárstva od využívania tzv. neregulovanej pracovnej sily, čo negatívne vplýva na trh práce EÚ, a nie len podporovať opatrenia zamerané na ochranu svojej vnútornej pracovnej sily; poukazuje na to, že opatrenia/sankcie v rámci boja proti neohlásenej práci, ktoré sa zameriavajú na zamestnávateľov a/alebo sprostredkovateľov, skutočne majú odstrašujúci účinok;
83. požaduje kroky na zlepšenie boja proti nelegálnej práci, najmä zvýšením objemu ľudských a iných zdrojov, ktorými disponujú kontrolné orgány (služby podnikových inšpektorátov, pracovné súdy atď.);
Politická oblasť dôchodky a rozpočty
84. upozorňuje na to, že systémy sociálneho zabezpečenia stoja pred veľkými výzvami a že členské štáty by mali pristúpiť k ambicióznym štrukturálnym reformám a mali by hľadať nové spôsoby udržateľného financovania zdravotnej starostlivosti a dôchodkov;
85. domnieva sa, že, keďže sa zrýchlené starnutie obyvateľstva stáva problémom celej planéty, čo v nadchádzajúcich rokoch vystaví systémy sociálnej starostlivosti a zdravotné systémy členských štátov novým výzvam, Komisia by mala prevziať úlohu koordinátora a vypracovať riešenia v oblasti sociálnych a zdravotných služieb pre staršie osoby a zovšeobecniť najlepšie postupy medzi členskými štátmi;
86. žiada, aby sa vykonalo viac na zabezpečenie toho, aby starší ľudia vedeli, aké sú ich práva a povinnosti z hľadiska systémov sociálneho zabezpečenia a dôchodkov, a aby sa tieto informácie poskytovali jednoduchou a prístupnou formou;
87. zdôrazňuje, že právo na slušný život je ľudské právo a osoby, ktoré celý život pracovali, sa nesmú stať obeťami hospodárskej krízy;
88. zdôrazňuje, že je potrebné riešiť rozdiely v odmeňovaní mužov a žien, ktoré v súčasnosti predstavujú 17 % v 27 členských štátoch EÚ, pretože ich následkom sú nižšie príjmy po narodení prvého dieťaťa a v konečnom dôsledku vedú k nižším dôchodkom a vyššej miere chudoby starších žien;
89. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby opätovne preskúmali systémy sociálneho zabezpečenia v prípade, že z nich ešte stále vyplývajú značné rozdiely medzi výškou dôchodkov mužov a žien, a aby zvážili možnosť zavedenia nápravných ukazovateľov s ohľadom na rozdiely v odvodoch, ktoré vznikajú pri dočasnom zamestnaní alebo plnení materských povinností;
90. zdôrazňuje, že v oblasti sociálnej politiky treba zohľadniť prax všetkých členských štátov, pretože dôchodkové systémy v členských štátoch sa líšia;
91. zdôrazňuje, že zníženie očakávaného a stále rastúceho zaťaženia budúcich generácií je zásadnou prioritou, a to aj so zreteľom na pozoruhodné zvýšenie podielu osôb vo veku nad 80 rokov (veľmi staré osoby);
92. berie na vedomie dosah globálnej recesie na verejné financie a hospodárstvo v širšom zmysle; okrem toho sa domnieva, že starnutie obyvateľstva spolu s klesajúcou pôrodnosťou v Európe predstavuje podstatnú demografickú zmenu, ktorá si bude vyžadovať reformu systémov sociálnej starostlivosti a daňových systémov v Európe vrátane dôchodkových systémov poskytujúcich dobrú starostlivosť starším generáciám, pričom sa treba vyhnúť hromadeniu dlhového zaťaženia pre mladšie generácie; podporuje reformu Paktu o stabilite a raste, aby členské štáty mohli splniť svoj záväzok dosiahnuť vyššiu udržateľnosť svojich dôchodkových systémov;
93. berie na vedomie, že mnohé otázky súvisiace s demografickou zmenou v spoločnosti patria výlučne do právomoci členských štátov a že neexistuje všeobecná právomoc Spoločenstva na stanovenie európskych pravidiel týkajúcich sa riešenia otázky demografickej zmeny; uznáva, že je potrebné, aby každý členský štát prijal opatrenia na zabezpečenie udržateľnosti svojich verejných financií, ktoré umožnia primeraným spôsobom riešiť demografickú zmenu;
94. konštatuje, že v posledných rokoch sa využívali rozličné spôsoby medzigeneračného účtovníctva, odhadovania vývoja verejného dlhu v ďalších desaťročiach a nepriamych nákladov pre budúce generácie, ktoré zdôrazňujú ukazovatele medzier udržateľnosti, napríklad požadované primárne saldo, ktoré predstavuje štrukturálne rozpočtové saldo potrebné na zaistenie udržateľnosti verejných financií;
95. vyzýva Komisiu, aby uskutočňovala priebežné medzigeneračné účtovníctvo vrátane odhadov budúceho zadlženia a medzier v udržateľnosti verejných financií členských štátov a aby výsledky sprístupnila verejnosti ľahko dostupným a zrozumiteľným spôsobom;
96. poznamenáva, že aktuálne prognózy vývoja dlhu sú znepokojujúce a spôsobia nahromadenie obrovského zadlženia budúcich generácií, a vyzýva preto členské štáty, aby znížili svoje primárne štrukturálne deficity a priblížili sa k udržateľnej miere zadlženosti;
97. odporúča, aby členské štáty predložili opatrenia na zvýšenie všeobecnej produktivity a najmä produktivity pri poskytovaní služieb sociálnej starostlivosti vrátane zdravotníckych služieb a starostlivosti o staršie osoby;
98. konštatuje, že ak by všetky roky predĺženého života boli strávené v zdraví a nie v chorobe, rozdiel v udržateľnosti verejných financií by bol podľa niektorých výpočtov o 1,5 % HDP nižší, a preto je nanajvýš dôležité, aby sa zdravotným problémom predchádzalo a aby sa tieto problémy liečili v skoršom štádiu;
99. je znepokojený skutočnosťou, že mnohým členským štátom sa nepodarilo zreformovať svoje dôchodkové systémy; vyzýva Komisiu, aby predložila analýzu situácie vo všetkých členských štátoch s dôrazom na dlhodobé riziká týkajúce sa každého členského štátu;
100. zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty zvýšili účasť na trhu práce prostredníctvom pružného pracovného času, podporovaním práce na čiastočný úväzok a práce z domu;
101. vyzýva členské štáty, aby podporovali všetky typy rodiny v rámci svojich daňových systémov a systémov sociálnych dávok a presadzovali poskytovanie služieb v oblasti starostlivosti o deti rodinám s malými deťmi;
102. nabáda členské štáty, aby odstránili všetky prekážky, najmä pokiaľ ide o dane a dôchodky, ktoré odrádzajú starších ľudí od pokračovania v práci po dovŕšení dôchodkového veku, a podporuje účinné podporné mechanizmy a stimuly, keďže dosah starnutia závisí od miery zamestnanosti a priemerného pracovného času;
103. domnieva sa, že vzhľadom na demografický vývoj existuje v oblasti sociálnych a zdravotníckych služieb výrazný potenciál rozvoja udržateľných a dôstojných pracovných miest.
Politická oblasť migrácia
104. nazdáva sa, že migrácia v kombinácii s úspešnou integráciou vrátane hospodárskej integrácie môže byť jedným zo spôsobov riešenia demografickej zmeny a že priveľa ľudí z prisťahovaleckého prostredia ešte stále nepociťuje príslušnosť k členskému štátu, v ktorom žijú, a to čiastočne z dôvodu diskriminácie, ktorej sú vystavení;
105. je presvedčený, že otvorená a úprimná debata je základom diskusie o rozličných politikách v oblasti prisťahovalectva, o podmienkach prijatia pre prisťahovalcov a o ich hospodárskych výhľadoch, o problémoch s protiprávnym prisťahovalectvom, o rastúcej nezamestnanosti prisťahovalcov spôsobenej súčasnou hospodárskou krízou a o účinných opatreniach na predchádzanie sociálnej a kultúrnej izolácií prišelcov;
106. upozorňuje na skutočnosť, že starší ľudia majú prirodzenie nižšiu sociálnu mobilitu a ťažšie sa prispôsobujú novému prostrediu, hoci majú vyššie integračné schopnosti;
107. je presvedčený, že predpokladom úspešnej integrácie je zmysel pre identifikáciu v súlade s demokratickými tradíciami a základnými ústavnými hodnotami, účasť založená na rovnakých príležitostiach a zodpovednosť a že integrácia môže byť úspešná iba v prípade, že prisťahovalci budú ochotní sa prispôsobiť a domáce obyvateľstvo bude ochotné ich prijať, a domnieva sa, že solidaritu medzi generáciami obohacuje solidarita medzi kultúrami, ktorá predpokladá opustenie akýchkoľvek predsudkov voči iným kultúram;
108. domnieva sa, že vytvorenie priaznivého prostredia na prijatie legálnych prisťahovalcov zo strany obyvateľov prijímajúceho štátu priamo závisí od poskytovania presných a globálnych informácií a od vytvorenia kultúry odporujúcej xenofóbii;
109. je presvedčený, že aktívne starnutie by malo zahŕňať plnohodnotné zapojenie do spoločnosti a začlenenie do rozhodovacích procesov participatívnej demokracie;
Politická oblasť zdravotníctvo a sociálna starostlivosť
110. poukazuje na to, že demografická zmena vykazuje výrazné regionálne rozdiely a vedie k vysťahovalectvu z vidieckych a okrajových regiónov, a preto je potrebné vyvinúť koncepcie štrukturálnej transformácie systémov sociálnej a zdravotnej starostlivosti, vyčleniť prostriedky z rozpočtu na tento účel a začať intenzívnu výmenu najlepších postupov v oblasti podpory vývoja a služieb na základe moderných informačných a komunikačných technológií;
111. nazdáva sa, že služby v domácnosti pre starších občanov by bolo možné podporovať a organizovať prostredníctvom autonómnych foriem činnosti vychádzajúcej zo spolupráce na základe dohôd s miestnymi orgánmi a zavedením rodinných poukážok;
112. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v oblasti nevyhnutného starnutia obyvateľstva úzko spolupracovali, najmä pri zavádzaní trvalých mechanizmov financovania systémov zabezpečujúcich starostlivosť, aby sa zaistilo poskytovanie nevyhnutných služieb opatery;
113. poznamenáva, že jestvuje významné množstvo dôkazov o diskriminácii starších ľudí v rámci zdravotnej starostlivosti; upozorňuje, že v prípade starších pacientov je menej pravdepodobné ako u mladších pacientov, že dostanú všetku potrebnú liečbu, a to výhradne z dôvodu diskriminácie na základe ich veku; domnieva sa, že takáto rozdielna zdravotná starostlivosť a liečba môžu mať výrazný vplyv na zdravie starších ľudí;
114. upozorňuje, že krajín na západe a východe EÚ sa demografická zmena a jej dôsledky dotýkajú odlišne a že je potrebná spoločná politika zabezpečujúca vyvážený rast a udržateľný regionálny rozvoj;
115. vyzýva členské štáty, aby pomohli regiónom s čistou emigráciou tým, že v nich zabezpečia vysokú úroveň verejnoprospešných služieb (napríklad vzdelávacie služby vrátane predškolskej starostlivosti a starostlivosti o deti, sociálnych a zdravotníckych služieb a poštových služieb), dostupnosť (napríklad prostredníctvom verejnej dopravy, dopravnej infraštruktúry a telekomunikačných sietí) a zaručia hospodárske zapojenie a schopnosti (napríklad prostredníctvom odbornej prípravy vrátane metód celoživotného vzdelávania a prostredníctvom investícií do nových technológií a ich využívania); požaduje, aby sa praktické podmienky plnenia týchto základných úloh prispôsobili miestnym potrebám a subjektom a aby sa zvýšila ich schopnosť prispôsobiť sa; predovšetkým upozorňuje na situáciu ostrovných, pohraničných, horských a iných okrajových oblastí vzdialených od zaľudnených centier;
116. vyzýva členské štáty, aby sa zamysleli nad regulovaným prisťahovalectvom pracovných síl (prisťahovalectvo z tretích krajín do EÚ);
117. zdôrazňuje, že bez ohľadu na príjem, vek, spoločenské postavenie alebo zdravotné riziko musia mať ľudia prístup k dostupnej a ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti a opatere, a ak sa to má dosiahnuť, musia sa navrhované nové antidiskriminačné právne predpisy EÚ čo najskôr prispôsobiť, a to aj v oblasti prístupu k zdravotníckym službám;
118. víta projekt Predict (zvyšovanie zapojenia starších ľudí do klinických testov) financovaný z prostriedkov EÚ, ktorého cieľom je zistiť, prečo pretrváva diskriminácia starších ľudí pri klinických testoch; domnieva sa, že starším ľuďom by sa mali podávať lieky, ktorých účinnosť a bezpečnosť bola testovaná na ich vekovej skupine;
119. uznáva úspechy, ktoré členské štáty dosiahli v oblasti opatery starších ľudí, vyzýva ich však, aby venovali väčšiu pozornosť než doposiaľ vytváraniu kvalitatívnych kritérií týkajúcich sa poskytovania služieb a ich uplatňovaniu; je presvedčený, že členské štáty a Komisia by mali zlepšiť svoju spoluprácu v oblasti dohľadu nad službami opatery, pričom v rámci tejto spolupráce by členské štáty mohli v oblasti vnútroštátnych služieb opatery zvážiť vytvorenie siete kontaktných miest pre celoštátnu opateru, prostredníctvom ktorej by bolo na vnútroštátnej i európskej úrovni možné získať informácie o ponúkaných službách opatery a ich kvalitatívnej úrovni, ako aj podávať sťažnosti na kvalitu týchto služieb;
120. žiada Komisiu, aby vypracovala zelenú knihu o zneužívaní starších ľudí a o ich ochrane v spoločnosti a v opatrovateľských ústavoch;
121. vyzýva členské štáty, aby si prostredníctvom otvorenej metódy komunikácie vymieňali informácie a najlepšie postupy v oblasti poskytovania dlhodobej opatery o starších ľudí a najmä v oblasti opatrení na ochranu starších ľudí v spoločnosti a v opatrovateľských ústavoch, ako aj opatrení na boj proti zneužívaniu starších ľudí;
122. uznáva, že veľký počet prisťahovalkýň pracuje v odvetvi opatery starších ľudí, a navrhuje jednak zintenzívniť kontroly členských štátov smerujúce k obmedzeniu nenahlásenej práce v tomto odvetví a jednak zaviesť opatrenia, ktoré pracovníkom v tomto odvetví zjednodušia prístup k príslušnej odbornej príprave v rámci celoživotného vzdelávania, aby sa zabezpečilo poskytovanie kvalitnej opatery;
123. vyzýva členské štáty, aby sa venovali otázkam, s ktorými sa stretávajú opatrovníci v rámci rodiny – vrátane práva slobodne sa rozhodnúť, či chcú opateru poskytovať, možnosti skombinovať opateru s plateným zamestnaním a prístupu k systémom sociálneho zabezpečenia a starobným dôchodkom –, aby sa zabránilo ochudobneniu ako priamemu dôsledku opatery;
124. zdôrazňuje význam individuálne vnímaných práv sociálneho a dôchodkového zabezpečenia, v rámci ktorých sa uznáva neplatená opatrovateľská práca;
125. zastáva názor, že je nevyhnutné vytvoriť kódex správania EÚ, ktorým sa vymedzia minimálne normy a výkony poskytovania dlhodobej opatery a ktorý schváli Parlament a Rada;
Politická oblasť sociálna angažovanosť
126. domnieva sa, že každý jednotlivec by mal mať možnosť angažovať sa v spoločnosti; zdôrazňuje však, že vždy sa musí zachovať dobrovoľný charakter angažovanosti;
127. zdôrazňuje, že súbežne s demografickým vývojom sa čoraz viac zvyšuje dôležitosť ústrednej myšlienky aktívneho občianstva a v tejto súvislosti si prevzatie sociálnych povinností vyžaduje opätovné vymedzenie vzťahu medzi občanom a štátom;
128. domnieva sa, že poskytovaná opatera si zo strany opatrovateľov vyžaduje vyššiu úroveň kvalifikácie a osobitnú mieru zodpovednosti, čo musí byť náležite uznané zo spoločenského a z finančného hľadiska; domnieva sa, že len týmto spôsobom možno dlhodobo udržať úroveň kvality a prijať dostatočný počet kvalifikovaného a motivovaného opatrovateľského personálu;
o o o
129. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.
– so zreteľom na oznámenie Komisie o zjednodušení realizácie rámcových programov pre výskum (KOM(2010)0187),
– so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 23. júna 2009 o kritériách prijateľnosti pre metodiky výpočtu priemerných osobných nákladov (C(2009)4705),
– so zreteľom na správu skupiny expertov o následnom hodnotení šiesteho rámcového programu (2002 – 2006) (Rietschelova správa) a nadväzné oznámenie Komisie (KOM(2009)0210),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. mája 2010 s názvom Viac alebo menej kontrol? Vytváranie správnej rovnováhy medzi administratívnymi nákladmi kontroly a rizikom chyby (KOM(2010)0261),
– so zreteľom na závery Rady o usmernení k budúcim prioritám európskeho výskumu a inovácie založenej na výskume v Lisabonskej stratégii po roku 2010 prijaté 3. decembra 2009 a závery Rady pre konkurencieschopnosť o zjednodušených a efektívnejších programoch, ktorými sa podporuje európsky výskum a inovácie, prijaté 26. mája 2010,
– so zreteľom na Berlínske vyhlásenie o otvorenom prístupe k znalostiam v prírodných a humanitných vedách,
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0274/2010),
A. keďže siedmy rámcový program (7. RP) je najväčším nadnárodným programom na svete v oblasti výskumu a vývoja a je rozhodujúcim prvkom v procese vytvárania európskeho výskumného priestoru a dosahovaní cieľov stratégie EÚ 2020,
B. keďže výskum významne prispieva k hospodárskemu rastu, tvorbe pracovných miest a rozvoju ekologickej a trvalo udržateľnej energie,
C. keďže rámcový program si vyžaduje najvyššie normy vynikajúcej kvality, účinnosti a efektívnosti vo výskume, aby bolo možné prilákať najlepších vedcov a udržať ich v Európe a podporiť inovatívnejšiu znalostnú ekonomiku EÚ, ktorá bude konkurencieschopná v globálnej ekonomike,
D. keďže koordinácia medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a európskymi politikami pre výskum je stále obmedzená, čo predstavuje veľké prekážky pri dosahovaní nákladovo efektívnych riešení,
E. keďže pre súčasný manažment 7. RP je napriek zlepšeniam v porovnaní so 6. RP stále príznačná nadmerná byrokracia, nízka tolerancia rizika, nedostatočná účinnosť a neprimerané omeškania, ktoré pôsobia ako jednoznačné prekážky pre zapájanie sa výskumníkov, akademickej obce, organizácií občianskej spoločnosti, subjektov z podnikateľskej a priemyselnej oblasti (najmä menších výskumných subjektov vrátane MSP),
F. keďže všetky zúčastnené strany žiadajú väčšie zjednodušenie a zosúladenie pravidiel a postupov a zároveň ich zjednodušenie, ktoré nebude iba cieľom samým osebe, ale prostriedkom na zabezpečenie príťažlivosti a prístupnosti financovania výskumu Európskou úniou a na skrátenie času, ktorý musia výskumníci venovať samotnému procesu,
G. keďže financovanie založené na dosahovaní výsledkov môže spôsobiť, že sa zameranie výskumných projektov zúži na menej rizikové projekty a trhovo orientovaný výskum, čo by bolo prekážkou toho, aby EÚ napredovala vo vynikajúcej kvalite výskumu a inovácií na hranici poznania,
H. keďže výskum a inováciu treba jasne rozlišovať ako dva rôzne procesy (výskumom sa investície pretvárajú do znalostí a inováciou sa znalosti pretvárajú do investícií),
I. keďže súčasný proces zjednodušovania prichádza v kľúčovej chvíli a poskytuje impulz na preskúmanie 7. RP v polovici obdobia a prípravu nasledujúceho 8. RP,
J. keďže forma a uplatňovanie súčasného 7. RP a budúcich rámcových programov musí vychádzať zo zásad jednoduchosti, stability, právnej istoty, jednotnosti, vynikajúcej kvality a dôvery,
1. podporuje iniciatívu Komisie, ktorá je súčasťou oznámenia, na zjednodušenie vykonávania rámcových programov pre výskum, v ktorej sa navrhujú dôsledné a tvorivé opatrenia na odstránenie prekážok, ktorým čelia účastníci RP;
2. poukazuje na skutočnosť, že napriek významu, ktorý má proces zjednodušovania, je to iba jedna z potrebných reforiem, ktoré sa vyžadujú na zvýšenie financovania výskumu Európskou úniou;
3. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v prípade každého jednotlivého opatrenia na zjednodušenie stanovilo, či toto opatrenie vstúpi do platnosti podľa súčasného právneho rámca, alebo či sa vyžadujú zmeny pravidiel nariadenia o rozpočtových pravidlách, pravidiel účasti alebo osobitných pravidiel, ktoré platia pre rámcové programy;
4. vyzýva Komisiu, aby prispela k prebiehajúcej reforme rozpočtových pravidiel, ktorá sleduje tieto ciele: väčšia súdržnosť v súčasnom právnom rámci, obmedzenie počtu ustanovení, jasný zmysel, jednoznačnosť a riaditeľnosť. Na tento účel žiada, aby sa pravidlá účasti zapracovali do znenia rozpočtových pravidiel;
5. zdôrazňuje skutočnosť, že Komisia by mala okrem zjednodušení, ktoré navrhla, vypracovať podrobný plán na rozvoj výskumnej infraštruktúry v nových členských štátoch s cieľom vytvoriť rovnaké možnosti prístupu k financovaniu v rámci 7. RP a budúceho 8. RP pre všetky členské štáty;
6. konštatuje, že účasť súkromného sektoru v RP je naďalej nízka z dôvodu komplikovaných a časovo náročných pravidiel, ktoré určujú účasť, ako aj z dôvodu vysokých osobných nákladov a nadmernej byrokracie;
Pragmatický posun smerom k administratívnemu a finančnému zjednodušeniu
7. víta skutočnosť, že sa stupňuje úsilie zamerané na administratívne a finančne zjednodušenie pravidiel pre rámcové programy v rámci celého životného cyklu programov a projektov (podanie žiadosti, vyhodnotenie a manažment), čo by malo prinášať najväčší prínos zúčastneným stranám;
8. zdôrazňuje, že akýkoľvek postup zjednodušovania by sa mal v rámci súčasného 7. RP zavádzať opatrne, aby sa pre účastníkov zabezpečilo zachovanie stability, jednotnosti a právnej istoty, čím sa vytvorí vzájomná dôvera medzi všetkými zúčastnenými stranami; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že by bolo potrebné čo najskôr sa zamerať na jednotný výklad platných pravidiel, by sa pri platných zmluvách nemali uplatňovať dodatočné „usmernenia“;
9. vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že súčasný systém a postup manažmentu 7. RP sú nadmerne zamerané na kontrolu, čo vedie k plytvaniu so zdrojmi, menšiemu zapájaniu a menej príťažlivým výskumným oblastiam; so znepokojením konštatuje, že súčasný systém manažmentu s tzv. nulovou toleranciou rizika sa javí ako systém, ktorý sa skôr vyhýba riziku, namiesto toho, aby ho riadil; žiada preto, aby sa prehodnotila a/alebo rozšírila interpretácia služobného poriadku EÚ v otázke osobnej zodpovednosti a aby sa predložili konkrétne návrhy v rámci prebiehajúcej reformy rozpočtových pravidiel (napr. poistenie alebo systém združených rizík);
10. domnieva sa, že monitorovanie a finančná kontrola EÚ, ktoré vykonávajú Komisia a OLAF, by sa mali v prvom rade zameriavať na zabezpečenie verejných finančných prostriedkov a boj proti podvodom, pričom by sa malo jednoznačne rozlišovať medzi podvodom a chybami; v tejto súvislosti považuje za potrebné vytvoriť jasnejšiu definíciu „chýb“ vo všetkých právne záväzných dokumentoch vrátane mechanizmov, prostredníctvom ktorých bude možné rozlišovať chyby od odlišného výkladu; žiada preto, aby sa uskutočnila dôkladná analýza chýb, aby sa tieto chyby oznámili a aby sa prijali príslušné nápravné opatrenia;
11. domnieva sa, že pri riadení financovania európskeho výskumu by sa malo viac vychádzať z prístupu založeného na dôvere, toto riadenie by malo vo väčšej miere tolerovať riziko vo vzťahu k účastníkom vo všetkých fázach projektov pri zaručení zodpovednosti a malo by mať pružné pravidlá, ktoré by boli podľa možností vo väčšom súlade s rôznymi platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a uznávanými účtovnými postupmi;
12. plne podporuje prijatie vyššej úrovne prípustného rizika chyby (PRC), ktorou sa obmedzí zložitosť, ako aj dodatočné audity a zabezpečí náležitá rovnováha medzi riadnym finančným hospodárením a primeranými kontrolami; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa pravidlá účasti interpretovali a uplatňovali jednotným spôsobom, ktorý by viedol k zníženiu miery chybovosti;
13. žiada, aby tí, ktorí v rámci RP prijímajú granty, boli lepšie informovaní o príslušných stratégiách auditov Komisie; odporúča, aby sa informácie o týchto stratégiách šírili prostredníctvom vnútroštátnych kontaktných stredísk a aby boli súčasťou služby Cordis;
14. súhlasí so širším prijatím bežných účtovných postupov pre oprávnené náklady účastníkov (po tom, ako budú jasne vymedzené a odsúhlasené), najmä v súvislosti s metodikou priemerných osobných nákladov, a odporúča ho, za predpokladu, že sú tieto postupy v súlade s vnútroštátnymi pravidlami a sú schválené príslušnými orgánmi, pričom sa každému príjemcovi ponecháva dostatočná miera flexibility na použitie či už metodiky skutočných osobných nákladoch, alebo metodiky priemerných osobných nákladov;
15. naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa aktívne zaoberala žiadosťami Parlamentu, ktoré sú uvedené v jeho rozhodnutiach o udelení absolutória za roky 2007 a 2008, a to najmä čo sa týka konkrétnych návrhov na zjednodušenie výpočtu priemerných osobných nákladov, a aby tieto návrhy uplatňovala;
16. domnieva sa, že pri uskutočňovaní auditov celej metodiky nákladov by európske inštitúcie mali v prípade verejných subjektov akceptovať vyhlásenie o vierohodnosti týkajúce sa spoľahlivosti ročnej účtovnej závierky organizácie a zákonnosti a správnosti uskutočnených transakcií vydaných Dvorom audítorov a/alebo vnútroštátnymi verejnými kontrolnými orgánmi;
17. podporuje ďalšie zníženie kombinácií mier financovania a metód na určenie nepriamych nákladov v rámci jednotlivých nástrojov a medzi činnosťami (riadenie, výskum, demonštrácia a šírenie) bez toho, aby bola ohrozená súčasná úroveň mier financovania; uznáva však, že by sa malo zachovať súčasné rozlišovanie medzi univerzitami/výskumnými centrami, priemyslom, neziskovými organizáciami a MSP; vyzýva Komisiu, aby zachovala využívanie skutočných nákladov ako jednu z metód spojenia miery financovania s vymedzením nepriamych nákladov;
18. domnieva sa, že jednorazové a paušálne sumy by mali byť dobrovoľné a mali by sa používať iba v odôvodnených prípadoch; vyzýva Komisiu, aby bližšie objasnila terminológiu, ktorá sa používa pre jednorazové a paušálne sumy;
19. uprednostňuje zavedenie paušálnych súm pre iné priame náklady za predpokladu, že sa zachová možnosť skutočných nákladov; vyzýva Komisiu, aby dôkladne zhodnotila používanie paušálnych súm pre osobné náklady; zdôrazňuje, že paušálne sumy sú najúčinnejšou alternatívou pre medzinárodnú spoluprácu partnerských krajín v rámci RP;
20. uznáva, že zmenšenie na malé konzorciá, pokiaľ je to možné, prispieva k zjednodušeniu procesu, skráteniu harmonogramu projektov a zníženiu administratívnych nákladov;
21. domnieva sa, že z dôvodu multidisciplinárnej povahy práce, ktorá sa má vykonávať, by väčšie tímy mali byť opodstatnené;
22. navrhuje napríklad, aby sa prostredníctvom tichého schvaľovacieho postupu uľahčila úprava dohody o udelení grantu s cieľom zohľadniť zmeny v zložení konzorcií alebo v ich administratívnej a finančnej štruktúre;
23. uprednostňuje úplne zrušenie mechanizmov zaznamenávania času, ako napr. pracovných výkazov (toto zrušenie by sa nemalo obmedziť iba na používanie paušálnych súm);
24. víta okamžité upustenie od povinnosti vymáhania úrokov z predbežného financovania;
25. súhlasí s tým, že je vhodné podporovať udeľovanie cien, ktoré ale nemá byť náhradou riadne štruktúrovaného financovania;
26. vyzýva Komisiu, aby povolila úhradu nákladov vzniknutých po predstavení návrhu, po úspešnom výbere, v záujme toho, aby sa uľahčila účasť priemyselných partnerov a najmä MSP;
27. požaduje jednoduchšie vysvetliť a širšie objasniť vymedzenie oprávnených nákladov (napríklad daní a odvodov v rámci osobných nákladov, práceneschopnosti a materskej dovolenky), ako aj otázky, či DPH spadá pod spôsobilé náklady; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zaradenia neodpočítateľnej DPH medzi oprávnené náklady; požaduje širšie objasniť postupy týkajúce sa výmenných kurzov pre partnerov, ktorí používajú rozdielne meny;
28. vyjadruje poľutovanie nad tým, že po zavedení identifikačného kódu účastníka (PIC) sa neznížil počet opakovaných žiadostí o právne a finančné informácie (a podkladov) a že po prijatí PIC počas spracovania žiadosti nenasleduje vždy validačný proces; preto od príslušných subjektov žiada, aby zlepšili PIC a zefektívnili jeho využívanie;
29. žiada Komisiu, aby predložila presnejšie, ucelenejšie a transparentnejšie pravidlá postupov auditu vrátane pravidiel a zásad, ktorými sa zabezpečí, že sa budú dodržiavať práva kontrolovaného subjektu a že budú vypočuté všetky strany, a aby predložila správu o pomere nákladov a prínosov auditov;
30. naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaviedla tzv. koncepciu jednotného auditu a prešla na audity v reálnom čase vykonávane jediným subjektom, čím sa príjemcom umožní opraviť akékoľvek systematické chyby a prispieť ku kvalitnejším vyhláseniam o nákladoch v nasledujúcom roku; domnieva sa, že takáto koncepcia jednotného auditu by mala ďalej zabezpečiť, aby ukončené projekty neboli podrobené auditu viacerých audítorov a aby Komisia dôverovala stanovisku prvého stanoveného (nezávislého) audítora a aby sa podklady poskytovali iba raz bez ohľadu na počet vykonávaných auditov;
31. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila právnu istotu tým, že nebude spätne uplatňovať prísnejšie vymedzenie pravidiel účasti a žiadať prijímateľov o prepočítanie finančných výkazov, ktoré už boli schválené útvarmi Komisie, čím sa zníži potreba dodatočných auditov a spätných opráv; žiada Komisiu, aby urýchlene riešila tieto situácie z minulosti vyplývajúce z prebiehajúcich kontrol a aby pritom konala s rozvahou a dodržiavala zásady riadneho finančného hospodárenia; odporúča, aby sa takéto sporné situácie z minulosti riešili dohodou medzi všetkými stranami napr. na základe nezávislého opätovného auditu a/alebo zásahu nezávislého ad hoc sprostredkovateľa;
32. navrhuje zaviesť postup, podľa ktorého sa v prípade, ak Komisia nebude reagovať na prijaté informácie v rámci určenej lehoty, budú tieto informácie považovať za informácie schválené Komisiou;
33. žiada Komisiu, aby Parlamentu pravidelne predkladala správy o administratívnych nákladoch 7. RP7 vrátane nákladov na riadenie pre Komisiu a účastníkov, ako aj prijatých alebo plánovaných opatreniach na zníženie týchto nákladov;
Radikálny posun smerom k zlepšovaniu kvality, prístupnosti a transparentnosti Posun smerom k vedeckému prístupu
34. pripomína Komisii, že od príjemcov programov EÚ sa očakáva, že financované aktivity vykonávajú v dobrej viere a vyvíjajú všetko úsilie na dosiahnutie očakávaných výsledkov;
35. je preto znepokojený súčasným všeobecným trendom Komisie smerom k financovaniu založenému na výsledkoch (odôvodnené najmä zásadami rozumnej zodpovednosti), a vyjadruje hlboké znepokojenie nad možnými dôsledkami financovania založeného na výsledkoch na kvalitu a povahu výskumu s možným obmedzením vedeckého výskumu a nepriaznivými dôsledkami na projekty, ktoré nemajú merateľné ciele alebo majú cieľ, ktorý nie je merateľný podľa kritéria bezprostredného uplatnenia; rovnako je znepokojený potenciálnym výsledkom, pokiaľ ide o ex-ante a ex-post vyhodnocovanie výstupov/výsledkov projektov, a stanovovaním kritérií pre ich vymedzenie;
36. považuje všeobecné využívanie paušálnych súm ako napríklad dohodnutých osobitných paušálnych súm na jednotlivé projekty alebo vopred stanovených paušálnych súm na jednotlivé projekty za neprimerané, okrem výnimočných a riadne odôvodnených prípadov; uprednostňuje namiesto toho prístup založený na veľkej dôvere a prispôsobený požiadavkám hraničného výskumu; odporúča začať pilotné skúšky financovania založeného na výsledkoch s osobitnými paušálnymi sumami na jednotlivé projekty vyplácanými za dohodnuté výstupy/výsledky pri výskumných a demonštračných projektoch v mimoriadne náročných oblastiach;
37. uprednostňuje namiesto toho systém financovania založený na vede, s dôrazom na vedecké/technické kritériá a partnerské hodnotenie kvality, relevantnosti a dôsledkov so zjednodušenou a efektívnou finančnou kontrolou, ktorý rešpektuje právo každej strany na to, aby bola vypočutá; domnieva sa, že tento systém založený na vede bude znamenať podstatný posun kontrolných mechanizmov od finančnej k vedeckej/technickej stránke problematiky; domnieva sa, že tento prístup umožní zainteresovaným stranám, aby sústredili svoje úsilie na kľúčové kompetencie, na vedecké/technické otázky a na budovanie ERA;
Optimalizácia času
38. víta celkový trend smerujúci ku skracovaniu priemerného času medzi podaním žiadosti a udelením grantu a času do prevzatia platieb, ale vyjadruje určité výhrady v súvislosti s všeobecným používaním výziev so širšími tematickými okruhmi a výziev s dátumom uzávierky prihlášok; uznáva však, že takéto výzvy sú primerané pre MSP ako prostriedok znižovania neistoty v súvislosti s možnosťami financovania a podpory ďalšej účasti;
39. vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že súčasný čas od uzávierky návrhu do podpísania zmluvy (čas na uzavretie zmluvy) je stále príliš dlhý, pričom situácia je nejednotná v jednotlivých útvaroch Komisie; vyzýva Komisiu, aby skrátila čas od uzávierky návrhu do podpísania zmluvy na maximálne 6 mesiacov a stanovila primerané termíny na vyhodnocovanie a rokovanie o zmluvách na základe systému referenčných hodnôt;
40. vyzýva Komisiu, aby predĺžila priemerný čas trvania medzi uverejnením výziev na predloženie návrhov a konečným termínom na predloženie žiadosti;
41. vyjadruje vážne výhrady v súvislosti so zrušením právnej povinnosti výborov zložených so zástupcov členských štátov vydávať stanoviská k rozhodnutiam o výbere jednotlivých projektov, najmä projektov s dosahom na etiku, bezpečnosť a obranu;
42. domnieva sa, že prístup, ktorý je zameraný na uľahčenie stanovenia spoločných základných zásad by sa nemal dotýkať vnútroštátnych etických alternatív a osobitostí v oblasti výskumu;
43. podporuje všeobecný trend smerom k dvojfázovému postupu predkladania žiadostí, a to najmä v prípadoch, kde sa očakáva nadmerný počet predkladaných návrhov, pod podmienkou, že podrobné hodnotenie sa uskutoční v prvej fáze (ciele, vedecký prístup, kompetencie účastníkov, pridaná hodnota vedeckej spolupráce a celkový rozpočet); zdôrazňuje, že toto zvyšuje šance na úspech v druhej fáze, pod podmienkou, že sa tak nestane za cenu dlhšieho času do podpísania zmluvy alebo grantového obdobia; domnieva sa, že tento postup znižuje náklady na žiadosti;
Prechod k systému zameranému na užívateľa v súvislosti s prístupom
44. zdôrazňuje, že manažment RP musí svoju činnosť zameriavať na príjemcov a poskytovať lepší prístup k RP;
45. žiada podstatne zlepšiť jednoznačnosť a prístupnosť dokumentov s usmerneniami, ktoré by mali byť zhrnuté v príručke a preložené do úradných jazykov EÚ;
46. zdôrazňuje, že treba zvýšiť účasť nových členských štátov na projektoch RP prostredníctvom zjednodušenia postupov pri podávaní žiadostí a zmluvných postupov, ktoré sú vážnou prekážkou pre účasť vo fáze návrhov, najmä pre tých, ktorí sa o účasť uchádzajú prvýkrát;
47. odporúča posilniť stabilitu pre zúčastnené strany tým, že v prípade, že je to možné, bude za projekt zodpovedný iba jeden úradník Komisie, ktorý bude poskytovať individuálnu podporu počas celého životného cyklu projektu, a že sa pravidlá budú uplatňovať jednotne, ako aj tým, že sa zavedie prístup k zákazníkovi cez jediné kontaktné miesto, kde je možné získať rady týkajúce sa viacerých programov;
48. žiada, aby každý dokument poskytnutý Komisiou a jej útvarmi mal jasne stanovený právny štatút s presným uvedením pre koho a akým spôsobom je jeho obsah záväzný;
49. podporuje zavedenie intenzívnejšej elektronickej správy a nástrojov IT a najmä rozvoj portálu účastníkov výskumu a zavedenie elektronického podpisu; žiada Komisiu, aby zaviedla integrovaný online systém s jednoduchým používateľským rozhraním; podporuje sprístupnenie všetkých elektronických informácií o správe programu (identifikácia, podávanie žiadostí, vyjednávanie a správy); podporuje, aby bol tento online systém dostupný od prvého dňa existencie programu a prístupný vo všetkých jeho fázach; domnieva sa, že by sa mali podporovať videokonferencie ako náhrada osobných stretnutí; odporúča, aby služby elektronickej správy používali pri komunikácii otvorené protokoly a formáty, aby sa zabezpečila transparentnosť, prístupnosť a interoperabilita;
50. odporúča, aby Komisia začala informačnú kampaň na zvyšovanie informovanosti o nástrojoch informačných technológií, ktoré sú k dispozícii v rámci programu;
51. víta pilotný projekt Komisie Open Access, ktorý je zameraný na zlepšenie prístupu k výsledkom výskumu prostredníctvom systému Cordis, a povzbudzovanie vedeckých pracovníkov, aby svoj výskum registrovali v archíve;
52. zdôrazňuje, že prístup príjemcov k projektom v oblasti výskumu inovácií si vyžaduje veľkú technickú kapacitu a dobrú znalosť administratívnych a finančných postupov, a z tohto dôvodu je tento prístup mimoriadne zložitý pre menších kandidátov, ako sú malé a stredné podniky a menšie výskumné ústavy vo vzdialených regiónoch; pripomína, že približne 90 % podnikov v Európe sú malé a stredné podniky a že je potrebné zabezpečiť ich plnú a efektívnu účasť na čerpaní prostriedkov 7. rámcového programu;
53. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa zvýšila transparentnosť, pokiaľ ide o proces výberu tém na výzvy, čím by sa mala zabezpečiť náležitá účasť zúčastnených strán;
54. odporúča vytvoriť súdržnejší, transparentnejší a harmonizovanejší systém partnerského hodnotenia založený na prínosoch;
Súčinnosť programov a nástrojov
55. naliehavo vyzýva, aby sa zjednodušili programy EÚ (napr. RP, programy pre konkurencieschopnosť a inovácie a štrukturálne fondy) a pridružené nástroje (spoločné technologické iniciatívy, iniciatívy podľa článku 187, projekty podľa článku 185, znalostné a inovačné spoločenstvá, ERA-NET atď.); zdôrazňuje, že to povedie k plnému využívaniu súčinností, ktoré sú výsledkom ich kombinovanej činnosti;
56. vyjadruje poľutovanie nad výrazným zvýšením počtu výskumných inštitúcií, spôsobov spolupráce a mechanizmov riadenia, ako aj z toho vyplývajúcou zložitou situáciou, ktorá spôsobuje problémy v oblasti transparentnosti vo vzťahu k rozpočtovému orgánu a rozdielnemu zaobchádzaniu s príjemcami;
57. odporúča obmedzený súbor pravidiel a spoločné zásady financovania pre financovanie výskumu a vývoja EÚ a vyzýva na jednotnosť a zosúladenie pri uplatňovaní a interpretácii pravidiel a postupov; zdôrazňuje potrebu uplatňovať tento spoločný súbor pravidiel v rámci celého RP a pridružených nástrojov, ako aj v rámci Komisie bez ohľadu na to, ktorý subjekt alebo agentúra zodpovedá za vykonávanie;
58. odporúča zaviesť mechanizmy s cieľom poskytnúť spoločné usmernenia v rámci Komisie a začať odbornú prípravu pre vedúcich projektov a interných audítorov; naliehavo žiada zaviesť mechanizmus opravného prostriedku, ako napr. tzv. RP sprostredkovateľa, pre účastníkov pre prípady nesúvislej a nejednotnej interpretácie pravidiel a postupov; domnieva sa, že rozhodnutia prijaté týmto sprostredkovateľom by mali byť konečné a záväzné;
59. domnieva sa, že najvhodnejšou úrovňou na stimulovanie inovácií je regionálna úroveň vzhľadom na to, ako blízko majú k sebe univerzity, verejné výskumné inštitúcie, veľké podniky, malé a stredné podniky a miestne verejné orgány, najmä v rámci zoskupení; zároveň poznamenáva, že stimulovaním inovácií na regionálnej úrovni možno prispieť k zníženiu sociálnych a územných rozdielov; odporúča však, aby sa na rôznych úrovniach (regionálnej, vnútroštátnej a na úrovni Spoločenstva) lepšie koordinovalo ich úsilie v rámci programovania výskumných a rozvojových činností na európskej úrovni; takisto zdôrazňuje potrebu lepších prepojení medzi akademickou obcou a priemyslom;
Poučenia pre budúci 8. RP
60. domnieva sa, že radikálna reorganizácia správy RP je jednou z najvyšších priorít, ktorým sa treba venovať pri príprave nasledujúceho RP;
61. domnieva sa, že prehodnotenie nariadenia o rozpočtových pravidlách, služobného poriadku a zavedenie prípustného rizika chyby spojeného s výskumom sú kľúčové pri reštrukturalizácii rámca na financovanie výskumu a na umožnenie ďalšieho pokroku pri zjednodušovaní financovania výskumu;
62. žiada Komisiu, aby zhodnotila účinnosť každého jednotlivého nástroja v rámci každého programu, pokiaľ ide o dosiahnutie konkrétnych politických cieľov, a žiada, aby sa obmedzila rôznorodosť nástrojov tam, kde sa jednoznačne nepreukáže účinnosť alebo osobitný prínos, a aby súčasne zachovala dostatočnú flexibilitu, aby bolo možné prispôsobiť osobitosti projektu;
63. podporuje systém financovania zameraný na vedu a vhodne vyvážené rozdelenie na výskum vedený na základe postupu smerom nadol zameraný na výsledky a výskum vedený na základe postupu smerom nahor vychádzajúci z vedeckého prístupu ako základ pre 8. RP;
64. domnieva sa, že 8. RP by sa mal zamerať na hraničný výskum, pričom by mal zohľadňovať celý inovačný reťazec prostredníctvom hraničného výskumu, technologického rozvoja, demonštrácie, šírenia, zhodnocovania výsledkov a rýchleho uvádzania výsledkov výskumu na trh;
65. domnieva sa, že 8. RP by mal podporovať spoluprácu medzi európskymi výskumnými pracovníkmi zavedením systému poukazov pre výskumných pracovníkov, prostredníctvom ktorých sa budú poskytovať financie na výskum výskumným pracovníkom, ktorí prichádzajú na univerzity vo všetkých členských štátoch, čím sa podporia centrá špičkových technológií, nezávislé univerzity a zvýšená mobilita medzi výskumnými pracovníkmi;
66. žiada Komisiu, aby zverejnila analýzu o úrovniach účasti jednotlivých členských štátov v 7. RP a aby zohľadnila jej závery s cieľom zabezpečiť vyvážený rozvoj výskumu v členských štátoch v 8. RP;
67. domnieva sa, že pri stanovení priorít pre 8. RP by sa mali zohľadniť širšie možnosti financovania inovácií, ktoré nie sú založené na grantoch, vrátane investícií z verejného a súkromného rizikového kapitálu a cudzieho kapitálu;
68. odporúča, aby sa 8. RP naďalej internacionalizoval prostredníctvom spolupráce s tretími krajinami vrátane rozvojových krajín, ktorým budú poskytnuté jednoduché a konkrétne pravidlá riadenia; očakávajúc najbližší 8. RP podporuje výmenu osvedčených postupov a noriem s ostatnými medzinárodnými partnermi;
69. podporuje úlohu Komisie ako kontrolného orgánu v prípade, ak sa vyžaduje financovanie od vnútroštátnych alebo regionálnych orgánov;
70. víta zriadenie podskupiny Komisie pre inovácie a jej rokovania o tom, ako sa má merať účinnosť politiky EÚ v oblasti výskumu a rozvoja a s tým spojené výdavky na projekty v rámci výskumu a rozvoja;
o o o
71. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
Kríza v sektore chovu hospodárskych zvierat EÚ
135k
59k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2010 o kríze v odvetví chovu hospodárskych zvierat v EÚ
– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2010 o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013(1),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o spravodlivých príjmoch pre poľnohospodárov: lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe(2),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o hodnotení akčného plánu na ochranu a dobré životné podmienky zvierat na roky 2006 – 2010(3),
– so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže životaschopnosť mnohých chovateľských podnikov v EÚ je v súčasnosti vážne ohrozená kombináciou faktorov, ktoré zahŕňajú:
–
zvyšujúce sa náklady vstupov, akými sú napríklad palivá a hnojivá,
–
vysoké náklady na dodržiavanie nariadení EÚ,
–
väčšia konkurencia dovozu z tretích krajín,
–
závislosť na tretích krajinách, čo sa týka kŕmnych surovín,
–
nedávny prudký nárast cien obilnín čiastočne v dôsledku nepredvídateľných klimatických podmienok a negatívneho vplyvu špekulácií a cenových výkyvov,
–
nízke ceny, ktoré poľnohospodári dostávajú za mäsové výrobky,
B. keďže európski výrobcovia musia spĺňať najprísnejšie nariadenia na svete týkajúce sa bezpečnosti a kvality potravín, životného prostredia a zdravia a dobrých životných a pracovných podmienok zvierat; keďže plnenie týchto extrémne prísnych noriem výrazným spôsobom zvyšuje výrobné náklady európskych výrobcov, čím sa dostávajú do konkurenčnej nevýhody v porovnaní s výrobcami z tretích krajín,
C. keďže súčasná kríza v odvetví chovu hospodárskych zvierat môže viesť k významnému poklesu produkcie mäsa v celej Európskej únii, čo bude mať vážne dôsledky nielen na ceny, ale aj na potravinovú bezpečnosť v EÚ a vyústi do väčšej závislosti od dovozu,
D. keďže Európska únia je vo vysokej miere závislá od dovozu sójových bôbov a kukurice z tretích krajín a keďže akékoľvek prerušenie dodávok týchto produktov v dôsledku nepatrného výskytu nepovolených geneticky modifikovaných organizmov spôsobí vysoké náklady európskemu priemyslu výroby krmív a chovateľom hospodárskych zvierat (napríklad prerušenie dodávok na šesť mesiacov bude znamenať náklady vo výške 1 miliardy EUR),
E. keďže podiel dovozov z tretích krajín na trhoch v Európskej únii sa zvyšoval, čím sa vytváral ďalší tlak na trhové ceny výrobkov z hospodárskych zvierat,
F. keďže svetový dopyt po mäse a ďalších výrobkoch z hospodárskych zvierat v nasledujúcich desaťročiach porastie v dôsledku kombinácie rastu svetovej populácie a zvyšujúcej sa kúpnej sily v rozvojových krajinách, čo bude viesť k prechodu na západný spôsob stravovania,
G. keďže rozsiahle investície, ktoré potrebuje odvetvie chovu hospodárskych zvierat, ho robia zvlášť zraniteľným voči krízam na trhu,
H. keďže v niektorých nových členských štátoch malo z priamych platieb prospech veľmi málo poľnohospodárov v odvetví chovu hospodárskych zvierat, a preto mali veľké ťažkosti dodržať prísne európske normy, ktoré si vyžadujú nákladné investície,
I. keďže odvetvia chovu ošípaných a hydiny nedostávajú žiadnu priamu podporu zo SPP, nemajú záchrannú sieť, ktorá by zmiernila dosah kolísavosti trhov, a musia dodržiavať najprísnejšie nariadenia EÚ týkajúce sa životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat,
J. keďže sa výrazne zvýšili rozdiely medzi cenami, ktoré platia spotrebitelia, a cenami, ktoré dostávajú výrobcovia,
K. keďže prvovýrobcovia sú v zovretí nadnárodných spracovateľov a maloobchodníkov, ktorí odkupujú ich výrobky, a veľkých nadnárodných dodávateľov, ktorí im poskytujú vstupy,
L. keďže malé chovateľské podniky v EÚ sú neoddeliteľne prepojené s ekonomikami vidieckych oblastí Európy a poskytujú značné environmentálne výhody a keďže mnohé z nich sa nachádzajú v znevýhodnených oblastiach, v ktorých nemajú žiadne uskutočniteľné alternatívy výroby,
M. keďže situácia na trhu s hovädzím mäsom úzko súvisí s vývojom v mliekarenskom odvetví, pretože 60 % produkcie červeného mäsa v EÚ pochádza z dojníc,
N. keďže od roku 2007 bolo mliekarenské odvetvie v EÚ vystavené extrémnej kolísavosti trhu, čo malo škodlivé účinky na príjmy poľnohospodárov v mliekarenskom odvetví a na ich schopnosť udržateľne vyrábať kvalitné potraviny pre európskych spotrebiteľov,
O. keďže údaje Komisie o fungovaní potravinového dodávateľského reťazca ukazujú, že treba zvýšiť transparentnosť a objem informácií o výrobe a vývoji trhu,
1. vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, aby SPP po roku 2013 bola primerane financovaná, čím sa zabezpečí životaschopnosť všetkých poľnohospodárov EÚ vrátane poľnohospodárov v odvetví chovu hospodárskych zvierat; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sa musí zaručiť spravodlivá konkurencia medzi poľnohospodármi v členských štátoch;
2. vyzýva Komisiu, aby urýchlene zaviedla efektívne a flexibilné trhové mechanizmy v odvetví chovu hospodárskych zvierat, a aby zaviedla nevyhnutné opatrenia, ktoré v celom poľnohospodárskom odvetví obmedzia účinky nestálosti cien a špekulácií;
3. vyzýva Komisiu, aby využívala dostupné trhové mechanizmy na zmiernenie súčasnej krízy v odvetví bravčového mäsa a ďalších odvetviach chovu hospodárskych zvierat;
4. berie na vedomie zámer Komisie uvoľniť do konca novembra prostredníctvom verejného výberového konania 2,8 milióna ton obilnín, ktoré sú v súčasnosti uskladnené v rámci intervencie;
5. vyzýva Komisiu, aby navrhla trhové nástroje, ktorými sa zaručia primerané dodávky obilia na kŕmenie zvierat; je presvedčený, že v celom sektore obilnín by sa mala uplatňovať bezpečnostná sieť s minimálnou intervenčnou cenou pre systém výberového konania;
6. vyzýva Komisiu, aby prijala nevyhnutné opatrenia na boj proti nadmerným špekuláciám na trhoch Spoločenstva, ako aj na svetových trhoch, najmä v rámci novej smernice o trhoch s finančnými nástrojmi;
7. žiada Komisiu, aby navrhla flexibilné trhové mechanizmy, ktoré by Únii umožnili rýchlejšiu reakciu na kritické situácie v rámci jednotnej organizácie spoločného trhu (článok 186);
8. je zástancom urýchleného zavedenia bielkovinového plánu pre Európsku úniu na podporu pestovania bielkovinových plodín a strukovín, ktoré by mohli zohrávať dôležitú úlohu aj pri znižovaní emisií skleníkových plynov;
9. vyjadruje vážne obavy v súvislosti s nedávnou konsolidáciou na trhu s hnojivami, ktorá viedla na mnohých vnútroštátnych trhoch k vzniku situácií, keď v skutočnosti existuje iba jeden dodávateľ a žiadna konkurencia; vyzýva preto Komisiu, aby požiadala orgány na ochranu hospodárskej súťaže, aby vyšetrili túto situáciu a prijali potrebné opatrenia na zamedzenie určovania cien a zneužívania dominantného postavenia;
10. žiada Komisiu, aby v súvislosti so zvýšenou konsolidáciou zabezpečila, aby v odvetví vstupov vrátane odvetvia hnojív existoval slobodne fungujúci trh vzhľadom na skutočnosť, že energia a hnojivá sú základnými komoditami na poľnohospodársku výrobu a potravinovú bezpečnosť;
11. žiada Komisiu, aby v rámci budúcej reformy SPP zohľadnila osobitnú zraniteľnosť určitých odvetví chovu hospodárskych zvierat, napríklad chovu hovädzieho dobytka na pastvinách, a nespravodlivé podmienky, v akých čelia konkurencii z tretích krajín;
12. žiada Komisiu, aby v rámci budúcej reformy SPP zvážila osobitné opatrenia, na základe ktorých sa predíde značným stratám podpory EÚ v prípade poľnohospodárov venujúcich sa chovu hospodárskych zvierat, ktorí uplatňujú udržateľné podmienky výroby;
13. vyzýva Komisiu, aby posilnila opatrenia na podporu odvetvia chovu hospodárskych zvierat v znevýhodnených oblastiach;
14. vyzýva Komisiu, aby sa aktívne snažila zjednodušiť a obmedziť byrokratickú záťaž poľnohospodárov v odvetví chovu hospodárskych zvierat;
15. považuje za potrebné, aby Európska únia mala k dispozícii nástroj na predpovedanie trendov na svetových trhoch;
16. žiada Komisiu a členské štáty, aby zohľadňovali vysoké náklady na dodržiavanie právnych predpisov o dobrých životných podmienkach zvierat, najmä z dôvodu, že tieto náklady sa nepremietajú do predajných cien; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila súlad výrobkov dovážaných z tretích krajín s normami EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, aby sa tým zabránilo nekalej hospodárskej súťaži; zdôrazňuje, že v nasledujúcich rokoch budú musieť odvetvia bravčového mäsa a hydiny plniť čoraz prísnejšie požiadavky, a to bez akejkoľvek finančnej pomoci Európskej únie;
17. vyzýva Komisiu, aby posúdila hospodársky dosah zavedenia nových pravidiel o dobrých životných podmienkach zvierat a zdôrazňuje, že pred návrhom nových právnych predpisov by sa malo zaručiť riadne presadzovanie jestvujúcich všeobecných alebo konkrétnych právnych predpisov;
18. nazdáva sa, že prvovýrobcovia sú v zovretí vysokých vstupných cien a nízkych spotrebiteľských cien v dôsledku silnej pozície spracovateľov, maloobchodníkov a podnikov zabezpečujúcich vstupy v potravinovom dodávateľskom reťazci, a preto nemôžu mať plný úžitok z vyšších cien výstupov;
19. vyzýva Komisiu, aby navrhla posilnenie organizácií výrobcov vo všetkých odvetviach chovu hospodárskych zvierat, a tým im umožnila dohodnúť lepšie ceny za svoje produkty, v ktorých sa zohľadnia výrobné náklady;
20. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že opatrenia, ktoré prijíma v oblasti obchodu a poľnohospodárstva, si nebudú navzájom odporovať, a aby uznala, že je potrebný vyvážený súbor cieľov, ktoré zabezpečia pokrok v obchode a zároveň poskytnú európskemu odvetviu chovu hospodárskych zvierat udržateľnú budúcnosť;
21. vyzýva Komisiu, aby pri dvojstranných obchodných rokovaniach so združením Mercosur a s inými tretími krajinami plne chránila záujmy európskych výrobcov tým, že sa vyhne ústupkom, ktoré by mohli ohroziť živočíšnu výrobu v EÚ;
22. vyzýva Komisiu, aby poskytla právnu istotu pre dovoz sóje a kukurice z tretích krajín tým, že zavedie pragmatickú hranicu v prípade náhodne sa vyskytujúcich geneticky modifikovaných organizmov, ktoré ešte neboli v Európskej únii povolené, ale sú predmetom vedeckého skúmania;
23. žiada Komisiu, aby preskúmala súčasný zákaz mäsových a kostných múčok pre neprežúvavce a aby prehodnotila možnosť zrušenia obmedzení za podmienok, ktoré by zaistili maximálnu mieru potravinovej bezpečnosti;
24. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.