Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2010 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje iniciatíva Európskej únie na podporu značky „Európske dedičstvo“ (KOM(2010)0076 – C7-0071/2010 – 2010/0044(COD))

P7_TA(2010)0486 A7-0311/2010

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2010)0076),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0071/2010),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko francúzskeho Senátu predložené v rámci protokolu (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, v ktorom sa uvádza, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 9. júna 2010(1),

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A7-0311/2010),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. decembra 2010 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. …/2011/EÚ, ktorým sa ustanovuje iniciatíva Európskej únie na podporu značky „Európske dedičstvo“

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 167,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(2),

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  Cieľom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) je čoraz užšie spojenectvo medzi národmi Európy a najmä v článku 167 ZFEÚ sa Únii ukladá úloha prispievať k rozkvetu kultúr členských štátov, pritom rešpektovať ich národnú a regionálnu rozmanitosť a zároveň zdôrazňovať spoločné kultúrne dedičstvo. V článku 167 ods. 2 ZFEÚ sa ďalej uvádza, že v súlade so zásadou proporcionality má Únia prispievať k zlepšovaniu vedomostí a šíreniu kultúry a histórie európskych národov.

(2)  Lepšie pochopenie a ocenenie, najmä medzi mladými ľuďmi, ich spoločného, ale rozmanitého dedičstva by prispelo k upevneniu pocitu spolupatričnosti k Únii a posilneniu medzikultúrneho dialógu. Preto je dôležité podporovať lepší prístup ku kultúrnemu dedičstvu a rozširovať jeho európsky rozmer.

(3)  ZFEÚ taktiež zavádza občianstvo Únie, ktoré dopĺňa štátne občianstvo príslušného členského štátu a ktoré je dôležitým prvkom pri zabezpečovaní a upevňovaní procesu európskej integrácie. Ak majú občania plne podporovať európsku integráciu, mal by sa klásť väčší dôraz na ich spoločné hodnoty, históriu a kultúru ako kľúčové prvky ich príslušnosti k spoločnosti, ktorá sa zakladá na zásadách slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, tolerancie a solidarity.

(4)  V apríli 2006 v Granade zaviedlo niekoľko členských štátov a Švajčiarsko medzivládny systém priznávania značky „Európske dedičstvo“.

(5)  Rada Európskej únie prijala 20. novembra 2008 závery(4), ktoré si kládli za cieľ premeniť medzivládne priznávanie značky „Európske dedičstvo“ na iniciatívu Únie, a vyzvala v nich Komisiu, aby jej predložila vhodný návrh na vytvorenie značky „Európske dedičstvo“ Európskou úniou, v ktorom by sa upresnili praktické podrobnosti realizácie tohto projektu.

(6)  V rámci verejných konzultácií a počas posudzovania vplyvu, ktoré uskutočnila Komisia, sa potvrdilo, že medzivládne priznávanie značky „Európske dedičstvo“ bolo cennou iniciatívou, ale túto činnosť je potrebné ďalej rozvinúť tak, aby dosiahla svoj plný potenciál, a potvrdilo sa aj to, že účasť Únie by pre značku „Európske dedičstvo“ znamenala jednoznačnú pridanú hodnotu a pomohla by tejto iniciatíve urobiť kvalitatívny krok vpred.

(7)  Značka „Európske dedičstvo“ by mala využiť skúsenosti doteraz získané pri realizácii medzivládnej iniciatívy.

(8)  Značka „Európske dedičstvo“ by mala dopĺňať, ale nezdvojovať iniciatívy, ako sú Zoznam svetového dedičstva UNESCO, Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO a „Európske kultúrne trasy“ Rady Európy ▌. Pridaná hodnota novej značky „Európske dedičstvo“ by mala byť založená na príspevku vybraných pamiatok k európskej histórii a kultúre vrátane založenia Únie, jasným vzdelávacím rozmerom by mala oslovovať občanov, najmä mladých ľudí, a mala by spočívať v rozvíjaní kontaktov medzi pamiatkami s cieľom vymieňať si skúsenosti a najlepšie postupy. Iniciatíva by sa mala zameriavať skôr na propagáciu pamiatok a prístup k nim, čím by prispievala k spoločnému historickému a kultúrnemu dedičstvu v Únii, a na kvalitu poskytovaných informácií a navrhovaných činností, než na ochranu pamiatok, ktorú by mali zabezpečovať existujúce režimy ochrany.

(9)  Okrem podpory občanov Únie pri upevňovaní pocitu príslušnosti k Únii a posilňovaní medzikultúrneho dialógu by iniciatíva Únie týkajúca sa značky „Európske dedičstvo“ mohla prispieť k zvýšeniu hodnoty a profilu kultúrneho dedičstva, k nárastu významu úlohy dedičstva pri hospodárskom a udržateľnom rozvoji regiónov, najmä prostredníctvom cestovného ruchu za kultúrou, k rozvoju synergií medzi kultúrnym dedičstvom a súčasnou tvorbou a tvorivosťou, k uľahčeniu výmeny skúseností a najlepšých postupov v rámci Európy a všeobecnejšie k presadzovaniu demokratických hodnôt a ľudských práv, ktoré sú základom európskej integrácie.

(10)  Tieto ciele sú plne v súlade s cieľmi európskej stratégie pre kultúru, ktorá zahŕňa podporu kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu a podporu kultúry ako katalyzátora tvorivosti(5).

(11)  Je rozhodujúce, aby sa nová značka „Európske dedičstvo“ priznávala na základe spoločných, jasných a transparentných kritérií a postupov.

(12)  Členské štáty by mali mať možnosť predbežného výberu pamiatok, ktorým sa už udelila značka „Európske dedičstvo“ v rámci medzivládneho systému priznávania značky „Európske dedičstvo“. Tieto pamiatky by sa mali posúdiť na základe nových kritérií a postupov.

(13)  V rámci budúcich hodnotení značky „Európske dedičstvo“ by sa mohla zvážiť možnosť rozšírenia iniciatívy na tretie krajiny zapojené do programu Kultúra.

(14)  Administratívne dojednania týkajúce sa značky „Európske dedičstvo“ by mali byť jednoduché a flexibilné v súlade so zásadou subsidiarity.

(15)  Keďže ciele tohto rozhodnutia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov a z dôvodu potreby najmä nových, spoločných, jasných a transparentných kritérií a postupov na priznávanie značky „Európske dedičstvo“, ako aj z dôvodu lepšej koordinácie medzi členskými štátmi ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Predmet úpravy

V tomto rozhodnutí sa ustanovuje iniciatíva Európskej únie pod názvom „značka Európske dedičstvo“.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rozhodnutia „pamiatky“ znamenajú pamätníky, prírodné, podmorské, archeologické, priemyselné alebo mestské lokality, typy kultúrnej krajiny, pamätné miesta, kultúrny tovar a predmety a nehmotné dedičstvo spojené s nejakým miestom vrátane súčasného dedičstva.

Článok 3

Ciele

1.  Všeobecné ciele tejto iniciatívy sú:

2.  Na tento účel sa iniciatíva usiluje o dosiahnutie týchto medzicieľov:

–  zdôrazniť symbolickú hodnotu a vyzdvihnúť profil pamiatok, ktoré zohrávali významnú úlohu v histórii a kultúre Európy a/alebo pri ▌budovaní Únie;

3.  Konkrétne ciele, pokiaľ ide o samotné pamiatky:

Článok 4

Účasť na iniciatíve

Táto iniciatíva je otvorená účasti členských štátov Únie. Táto účasť je dobrovoľná.

Článok 5

Komplementárnosť s ostatnými iniciatívami

Komisia a členské štáty zabezpečia, aby značka „Európske dedičstvo“ dopĺňala, ale nezdvojovala ostatné iniciatívy v oblasti kultúrneho dedičstva, ako sú Zoznam svetového dedičstva UNESCO, Reprezentatívny zoznam UNESCO nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva a „Európske kultúrne trasy“ Rady Európy.

Článok 6

Dostupnosť iniciatívy

Na priznanie značky „Európske dedičstvo“ sú oprávnené pamiatky v zmysle vymedzenia v článku 2.

Článok 7

Kritériá

Značka „Európske dedičstvo“ sa priznáva na základe týchto kritérií:

1.  pamiatky, ktoré sa uchádzajú o značku 'Európske dedičstvo„, majú symbolickú európsku hodnotu a zohrávajú významnú úlohu v histórii ▌a kultúre Európy a/alebo pri ▌budovaní Únie. ▌Preto zdôvodňujú:

2.  pamiatky, ktoré sa uchádzajú o značku „Európske dedičstvo“, predložia projekt, ktorého realizácia sa začne najneskôr do konca roka udelenia značky, pričom projekt bude obsahovať všetky tieto prvky:

organizovanie umeleckých a kultúrnych aktivít (napríklad podujatí, festivalov, stáží a pod.), ktoré podporujú mobilitu európskych kultúrnych agentov, umelcov a zbierok, povzbudzujú medzikultúrny dialóg a stimulujú prepojenie medzi dedičstvom a súčasnou tvorbou a tvorivosťou, je vítané, kedykoľvek to umožní špecifickosť pamiatky;

3.  pamiatky, ktoré sa uchádzajú o značku, predložia plán správy, v ktorom sa zaväzujú k všetkým týmto prvkom:

Článok 8

Európska skupina nezávislých odborníkov

1.  Zriadi sa európska skupina nezávislých odborníkov (ďalej len „európska skupina“), ktorá vykonáva výber a monitorovanie na európskej úrovni. Európska skupina zabezpečuje, aby zúčastnené členské štáty uplatňovali kritériá na priznanie značky jednotne.

2.  Európska skupina pozostáva z 13 členov. Štyroch členov nominuje Európsky parlament, štyroch Rada, štyroch Komisia a jedného Výbor regiónov, a to v súlade s príslušnými postupmi. Európska skupina si vymenuje svojho predsedu.

3.  Členmi európskej skupiny sú nezávislí odborníci. Majú dostatočnú prax a skúsenosti v ▌ oblastiach relevantných pre ciele značky „Európske dedičstvo“. Inštitúcie nominujúce odborníkov sa snažia v čo najväčšom rozsahu zabezpečiť komplementaritu ich príslušných odborných oblastí a geograficky vyvážené zastúpenie.

4.  Členovia európskej skupiny sú nominovaní na tri roky. Odchylne od uvedeného, v prvom roku účinnosti tohto rozhodnutia Komisia nominuje štyroch odborníkov na jeden rok, Európsky parlament štyroch a Výbor regiónov jedného na dva roky a Rada štyroch na tri roky.

5.  Členovia európskej skupiny oznámia každý konflikt záujmov alebo prípadný konflikt záujmov v súvislosti s konkrétnou pamiatkou. V prípade takéhoto oznámenia, alebo ak vyjde najavo takýto konflikt záujmov, príslušný člen ▌ sa na hodnotení tejto pamiatky alebo akejkoľvek inej pamiatky v tom istom členskom štáte nezúčastní.

6.  Všetky správy, odporúčania a oznámenia európskej skupiny sa zverejňujú.

Článok 9

Formulár žiadosti

▌Komisia vypracuje na základe kritérií výberu stanovených v článku 7 spoločný formulár žiadosti, ktorý platí pre všetky uchádzajúce sa pamiatky. Pri výbere sa berú do úvahy len žiadosti predložené na oficiálnom formulári žiadosti.

Článok 10

Predbežný výber na vnútroštátnej úrovni

1.  Za predbežný výber pamiatok na priznanie značky „Európske dedičstvo“ sú zodpovedné členské štáty, ktoré úzko spolupracujú s miestnymi a regionálnymi orgánmi.

2.  Každý členský štát môže predbežne vybrať maximálne dve pamiatky každé dva roky v súlade s harmonogramom stanoveným v prílohe. ▌

3.  Každý členský štát si pre predbežný výber zavádza svoje vlastné postupy a svoj vlastný harmonogram v súlade so zásadou subsidiarity, pričom zabezpečí, aby administratívne dojednania zostali čo najjednoduchšie a najflexibilnejšie. Výsledky predbežného výberu však oznamuje Komisii najneskôr do 1. marca roka, v ktorom prebieha predbežný výber.

4.  Predbežný výber sa uskutočňuje v súlade s kritériami ustanovenými v článku 7 a používa sa naň formulár žiadosti uvedený v článku 9.

5.  Komisia zverejní úplný zoznam predbežne vybraných pamiatok a informuje o ňom Európsky parlament, Radu a Výbor regiónov.

Článok 11

Záverečný výber na úrovni Únie

1.  Za záverečný výber pamiatok na priznanie značky „Európske dedičstvo“ je zodpovedná Komisia a vykoná ho európska skupina.

2.  Európska skupina vyhodnotí žiadosti predbežne vybraných pamiatok a vyberie maximálne jednu pamiatku na členský štát. V prípade potreby si môže vyžiadať ďalšie informácie a zorganizovať návštevy pamiatok.

3.  Záverečný výber sa uskutočňuje v súlade s kritériami stanovenými v článku 7 a používa sa naň formulár žiadosti uvedený v článku 9.

4.  Európska skupina vydáva správu o predbežne vybraných pamiatkach najneskôr 15. decembra roku, v ktorom prebieha predbežný výber. Táto správa obsahuje odporúčanie na priznanie značky „Európske dedičstvo“ a uvedenie dôvodov nezaradenia pamiatok na záverečný zoznam.

5.  Uchádzači, ktorí neboli zahrnutí do záverečného zoznamu, môžu v nasledujúcich rokoch podať novú žiadosť do predbežného výberu na národnej úrovni.

Článok 12

Nadnárodné pamiatky

1.  Na účely tohto rozhodnutia sa za „nadnárodné pamiatky“ považuje:

2.  Žiadosti o uznanie za nadnárodnú pamiatku sa riadia tým istým postupom ako ostatné žiadosti. Takáto pamiatka je predbežne vybraná všetkými príslušnými členskými štátmi v rámci ich limitu maximálne dvoch pamiatok v zmysle článku 10. Nadnárodné pamiatky určia jednu zo zúčastnených pamiatok za svojho koordinátora, ktorý bude predstavovať jediné kontaktné miesto pre Komisiu. Koordinátor poskytuje včas vo všetkých členských štátoch informácie o nadnárodnej kandidatúre, aby sa zaručila účasť príslušných pamiatok v celej Únii. Všetky pamiatky tvoriace súčasť nadnárodnej pamiatky musia splniť kritériá stanovené v článku 7 a vyplniť žiadosť uvedenú v článku 9.

Osobitná pozornosť sa venuje nadnárodným pamiatkam, ktoré podporujú podstatu cezhraničného európskeho dedičstva, pretože reprezentujú hmotnú i nehmotnú symboliku.

3.  Ak nadnárodná pamiatka spĺňa všetky kritériá ustanovené v článku 7, táto pamiatka má v záverečnom výbere prednosť.

4.  Ak jedna z pamiatok tvoriaca súčasť nadnárodnej pamiatky prestane plniť kritériá stanovené v článku 7 alebo záväzky vyplývajúce zo žiadosti, uplatní sa postup stanovený v článku 15.

Článok 13

Vyhlásenie pamiatok

1.  Komisia oficiálne vyhlási pamiatky, ktorým sa má priznať značka „Európske dedičstvo“, počas roka, ktorý nasleduje po výberovom konaní, s náležitým zreteľom na odporúčanie európskej skupiny. Komisia ▌informuje o prijatých rozhodnutiach Európsky parlament, Radu a Výbor regiónov.

2.  Značka „Európske dedičstvo“ sa prizná pamiatkam ▌ natrvalo za podmienok ustanovených v článkoch 14 a 15 a pod podmienkou, že pamiatka pokračuje v iniciatíve.

3.  Pridelenie značky „Európske dedičstvo“ sa nespája so žiadnou povinnosťou mestského plánovania ani s právnymi záväzkami, či povinnosťami v oblasti úpravy krajiny, mobility alebo architektúry. Uplatňujú sa výhradne miestne právne predpisy.

Článok 14

Monitorovanie

1.  Každá pamiatka, ktorej sa prizná značka „Európske dedičstvo“, sa pravidelne monitoruje s cieľom zabezpečiť, že naďalej spĺňa kritériá stanovené v článku 7 a dodržiava záväzky uvedené vo svojej žiadosti.

2.  Za monitorovanie všetkých pamiatok nachádzajúcich sa na území členského štátu je zodpovedný príslušný členský štát. Členský štát zhromaždí všetky potrebné informácie a každé štyri roky vypracuje podrobnú správu v súlade s harmonogramom uvedeným v prílohe.

3.  Správu posiela Komisii a predkladá európskej skupine na preskúmanie najneskôr do 1. marca roka monitorovania.

4.  Európska skupina vydáva správu o stave pamiatok so značkou v príslušnom členskom štáte najneskôr 15. decembra roka monitorovania, v prípade potreby vrátane odporúčaní, ktoré je potrebné vziať do úvahy v nasledujúcom období monitorovania.

5.  Komisia po konzultácii s európskou skupinou stanovuje spoločné ukazovatele pre členské štáty s cieľom zabezpečiť koherentný prístup k postupu monitorovania.

Článok 15

Odňatie značky

1.  Ak si európska skupina všimne, že určitá pamiatka už nespĺňa kritériá stanovené v článku 7 alebo už nedodržiava záväzky uvedené vo svojej žiadosti, začne prostredníctvom Komisie dialóg s príslušným členským štátom s cieľom pomôcť vykonať potrebné úpravy lokality pamiatky.

2.  Ak sa počas obdobia 18 mesiacov od začatia dialógu nevykonajú v lokalite pamiatky potrebné úpravy, európska skupina to oznámi Komisii. V oznámení sa musí uviesť odôvodnenie, ako aj odporúčania, ako danú situáciu zlepšiť.

3.  Ak sa po uplynutí nového obdobia 18 mesiacov odporúčania nevykonajú, európska skupina vydá odporúčanie na odňatie značky „Európske dedičstvo“ príslušnej pamiatke.

4.  Záverečné rozhodnutie o odňatí značky „Európske dedičstvo“ prijíma Komisia s náležitým zreteľom na odporúčanie európskej skupiny. Komisia o tom informuje Európsky parlament, Radu a Výbor regiónov.

5.  Oznámenia a odporúčania európskej skupiny sa zverejňujú.

6.  Pamiatky sa môžu kedykoľvek rozhodnúť vzdať sa značky „Európske dedičstvo“. V tom prípade upovedomia príslušný členský štát, ktorý to oznámi Komisii. Komisia prijme rozhodnutie o odňatí značky „Európske dedičstvo“ a informuje o tom Európsky parlament, Radu a Výbor regiónov.

Článok 16

Praktické ustanovenia

1.  Iniciatívu Únie na podporu značky „Európske dedičstvo“ vykonáva Komisia, ktorá najmä:

2.  Komisia je zodpovedná za komunikáciu a zviditeľnenie značky „Európske dedičstvo“ na úrovni Únie, najmä prostredníctvom vytvorenia a udržiavania osobitnej internetovej stránky a nového loga, zvyšujúc povedomie o pamiatke a jej príťažlivosť v európskom meradle, napríklad využívaním možností, ktoré ponúkajú nové technológie a digitálne a interaktívne prostriedky, a snahou o synergie s ostatnými európskymi iniciatívami. Všetky oznámenia a odporúčania európskej skupiny uvedené v článku 8 ods. 6, článku 10 ods. 5 a článku 15 ods. 5 sa zverejňujú na tejto internetovej stránke.

3.  Komisia podporuje aktivity súvisiace s budovaním kontaktov medzi pamiatkami označenými značkou.

4.  Činnosti podľa odsekov 2 a 3, ako aj náklady európskej skupiny sa hradia z finančných prostriedkov uvedených v článku 18.

Článok 17

Hodnotenie

1.  Komisia zabezpečuje externé a nezávislé hodnotenie iniciatívy na podporu značky „Európske dedičstvo“. Toto hodnotenie sa uskutočňuje každých šesť rokov v súlade s harmonogramom uvedeným v prílohe a obsahuje aj preskúmanie všetkých prvkov vrátane efektívnosti postupov súvisiacich s výkonom iniciatívy, počtu pamiatok, geografického rozsahu a vplyvu iniciatívy, toho, ako by sa dala zlepšiť, a aj toho, či má pokračovať.

2.  Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o tomto hodnotení do šiestich mesiacov od skončenia hodnotenia a prípadne k nej pripojí príslušné návrhy.

▌

Článok 18

Finančné ustanovenia

1.  Finančné krytie na vykonávanie iniciatívy v období od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013 sa stanovuje na 1 350 000 EUR.

2.  Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v medziach viacročného finančného rámca.

Článok 19

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA

HARMONOGRAM

Harmonogram priznávania značky „Európske dedičstvo“

(1) Ú. v. EÚ C 267, 1.10.2010, s. 52. (2) Ú. v. EÚ C 267, 1.10.2010, s. 52. (3) Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2010. (4) Ú. v. EÚ C 319, 13.12.2008, s. 11. (5) KOM(2007)0242.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2010 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou, ktorou sa ustanovujú podmienky účasti Švajčiarskej konfederácie na programe Mládež v akcii a na akčnom programe v oblasti celoživotného vzdelávania (2007 – 2013) (12818/2010 – C7-0277/2010 – 2010/0231(NLE))

P7_TA(2010)0487 A7-0334/2010

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12818/2010),

–  so zreteľom na návrh dohody medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou, ktorou sa ustanovujú podmienky účasti Švajčiarskej konfederácie na programe Mládež v akcii a na akčnom programe v oblasti celoživotného vzdelávania (2007 – 2013) (13104/2009),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 165 ods. 4, článkom 166 ods. 4 a článkom 218 ods. 6 druhý pododsek písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0277/2010),

–  so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 8 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A7-0334/2010),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Švajčiarskej konfederácie.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2010 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú uplatňovanie vykonávacích právomocí Komisie (KOM(2010)0083 – C7-0073/2010 – 2010/0051(COD))

P7_TA(2010)0488 A7-0355/2010

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2010)0083),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 291 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Parlamentu (C7-0073/2010),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 1. decembra 2010, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre rybné hospodárstvo, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre ústavné veci (A7-0355/2010),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, priložené k tomuto uzneseniu;

3.  berie na vedomie vyhlásenia Komisie priložené k tomuto uzneseniu;

4.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

5.  poveruje svojho pre predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. decembra 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 182/2011.)

PRÍLOHA

VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU, RADY A KOMISIE

V článku 5 ods. 2 tohto nariadenia sa ustanovuje, že ak výbor vydá kladné stanovisko, Komisia prijme návrh vykonávacieho aktu. Týmto ustanovením sa nevylučuje, že Komisia môže vo veľmi výnimočných prípadoch – čo je súčasný postup – zohľadniť nové okolnosti, ktoré nastali po hlasovaní, a po tom, čo náležite informuje výbor a zákonodarcu, rozhodnúť, že návrh vykonávacieho aktu neprijme.

VYHLÁSENIE KOMISIE

Komisia preskúma všetky platné legislatívne akty, ktoré neboli pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy prispôsobené regulačnému postupu s kontrolou, s cieľom zhodnotiť, či tieto nástroje treba prispôsobiť režimu delegovaných aktov stanovenému v článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Komisia predloží príslušné návrhy čo najskôr, a to najneskôr v lehotách uvedených v orientačnom harmonograme priloženom k tomuto vyhláseniu.

V priebehu uvedeného prispôsobovania bude Komisia pravidelne Európsky parlament informovať o návrhoch vykonávacích opatrení súvisiacich s týmito nástrojmi, z ktorých by sa v budúcnosti mali stať delegované akty.

Pokiaľ ide o platné legislatívne akty, ktoré už obsahujú odkazy na regulačný postup s kontrolou, Komisia pri každom nástroji, ktorý má v úmysle pozmeniť, preskúma jeho ustanovenia súvisiace s týmto postupom, aby ich vo vhodnom čase prispôsobila kritériám stanoveným v zmluve. Európsky parlament a Rada budú mať okrem toho právo uviesť tie základné akty, ktoré si vzhľadom na ich dôležitosť vyžadujú, aby sa prikročilo k ich úprave prednostne.

Komisia vyhodnotí výsledky tohto procesu do konca roka 2012, aby odhadla, koľko legislatívnych aktov s odkazmi na regulačný postup s kontrolou je stále platných. Komisia následne pripraví príslušné legislatívne návrhy v záujme dokončenia procesu prispôsobovania. Celkovým cieľom Komisie je, aby všetky ustanovenia odkazujúce na regulačný postup s kontrolou boli zo všetkých legislatívnych nástrojov vypustené do skončenia siedmeho volebného obdobia Európskeho parlamentu.

Komisia poznamenáva, že nedávno iniciovala štúdiu, ktorá bude úplným a objektívnym preskúmaním všetkých aspektov politiky a praxe EÚ v oblasti ochrany obchodu. Táto štúdia sa okrem iného zameria na hodnotenie existujúceho systému nástrojov na ochranu obchodu vrátane jeho výkonnosti, metód, uplatňovania a účinnosti, pokiaľ ide o dosahovanie cieľov obchodnej politiky, ako aj na účinnosť rozhodnutí, ktoré v rámci realizácie tejto politiky prijíma EÚ (napr. testovanie záujmu Únie, pravidlo nižšieho cla, systém výberu cla) v porovnaní s rozhodnutiami niektorých obchodných partnerov. Preskúmajú sa v nej aj základné antidumpingové a antisubvenčné nariadenia, a to v kontexte administratívnej praxe inštitúcií EÚ, rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie a odporúčaní a rozhodnutí orgánu WTO na urovnávanie sporov.

Na základe výsledkov uvedenej štúdie a vývoja v rámci rokovaní o rozvojovej agende z Dauhy má Komisia v úmysle preskúmať či, a ak áno, akým spôsobom, je potrebné pokračovať v aktualizácii a modernizácii nástrojov EÚ v oblasti ochrany obchodu.

Komisia taktiež pripomína svoje nedávne iniciatívy zamerané na posilnenie transparentnosti uplatňovania nástrojov v oblasti ochrany obchodu (napr. vymenovanie úradníka pre vypočutie), ako aj spoluprácu s členskými štátmi v záujme ozrejmenia hlavných prvkov praxe v oblasti ochrany obchodu. Komisia pripisuje týmto krokom mimoriadny význam a bude sa usilovať na základe konzultácií s členskými štátmi určiť ďalšie iniciatívy, ktoré by sa mohli v tejto súvislosti realizovať.

Podľa komitologických pravidiel založených na rozhodnutí Rady 1999/468/ES platí, že ak riadiaci výbor pre Spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) vydal k návrhu opatrenia záporné stanovisko, Komisia je povinná predložiť návrh predmetného opatrenia Rade, ktorá môže v lehote jedného mesiaca prijať rozdielne rozhodnutie. Komisia tým však nie je zbavená možnosti konať: má právo rozhodnúť, či opatrenie uplatní, alebo či jeho uplatňovanie odloží. Komisia tak môže prijať opatrenie, ak sa po zvážení všetkých okolností domnieva, že odklad jeho uplatňovania by mohol mať nezvratné negatívne účinky na trh. Ak Rada následne rozhodne inak, stane sa opatrenie uplatnené Komisiou samozrejme redundantným. Platné pravidlá tak dávajú Komisii nástroj, ktorý jej umožňuje chrániť spoločný záujem celej Únie prostredníctvom prijatia opatrenia aspoň na dočasnom základe.

Cieľom článku 7 tohto nariadenia je, aby bol v nových komitologických ustanoveniach tento prístup zachovaný, ale aby sa zároveň jeho uplatňovanie obmedzovalo len na výnimočné situácie a bolo podmienené jasne stanovenými a reštriktívnymi kritériami. To by Komisii umožňovalo prijať navrhované opatrenie aj napriek zápornému stanovisku výboru preskúmavajúceho návrh opatrenia, ak „by [jeho] bezodkladné neprijatie viedlo k vážnemu narušeniu trhov alebo k ohrozeniu [...] finančných záujmov Únie.“ Toto ustanovenie sa týka situácií, keď nie je možné počkať do ďalšieho hlasovania výboru o predmetnom, resp. inom návrhu opatrenia, pretože by medzičasom došlo k vážnemu narušeniu trhu, napr. v dôsledku špekulatívneho správania hospodárskych subjektov. S cieľom zabezpečiť schopnosť Únie konať by to členským štátom a Komisii poskytlo príležitosť na ďalšiu kvalifikovanú rozpravu o návrhu opatrenia, a to bez toho, aby veci zostali nedoriešené a dávali priestor na špekulácie s negatívnymi dosahmi na trhy a rozpočet.

K takýmto situáciám môže predovšetkým dochádzať v kontexte každodenného riadenia SPP (napr. stanovovanie vývozných náhrad, riadenie licencií, osobitná ochranná doložka), kedy sa rozhodnutia musia často prijímať rýchlo a môžu mať značné hospodárske účinky na trhy, a teda na poľnohospodárov a hospodárske subjekty, ale aj na rozpočet Únie.

V prípadoch, keď Európsky parlament alebo Rada oznámia Komisii, že sa domnievajú, že návrh vykonávacieho aktu prekračuje vykonávacie právomoci vyplývajúce zo základného aktu, Komisia ho okamžite preskúma, pričom zohľadní stanoviská Európskeho parlamentu a Rady.

Komisia bude konať spôsobom, ktorý riadne zohľadní naliehavosť danej záležitosti.

Komisia pred tým, ako rozhodne o prijatí, zmene a doplnení alebo stiahnutí návrhu vykonávacieho aktu, bude informovať Európsky parlament alebo Radu o tom, ako chce rozhodnúť, pričom uvedie aj dôvody svojho rozhodnutia.

Dodatok

Príloha k vyhláseniu Komisie

(1) Miera pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov závisí od výsledku stretnutia s členskými štátmi, ktoré je naplánované na december roku 2010. Treba upozorniť, že toto nariadenie bolo prijaté na základe spolurozhodovacieho postupu. (2) Ako súčasť balíka, ktorý okrem iného obsahoval návrh právnych predpisov EÚ týkajúcich sa zdravia zvierat a návrh preskúmania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 o úradných kontrolách. (3) Tento akt patrí do spoločnej právomoci GR SANCO/GR AGRI. (4) Preskúmanie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat (presný harmonogram ešte nie je stanovený) – s ohľadom na uznesenie Európskeho parlamentu z 5. mája 2010 o hodnotení akčného plánu na ochranu a dobré životné podmienky zvierat na roky 2006 – 2010 (2009/2202(INI)), v rámci ktorého bola vyzvaná Komisia, aby zmenila štruktúru všetkých týchto aktov na všeobecný horizontálny nástroj. (5) Súčasť prebiehajúceho preskúmavania právnych predpisov EÚ týkajúcich sa zdravia rastlín. (6) Pokiaľ ide o prebiehajúce preskúmavanie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa zdravia rastlín, ešte nie je rozhodnuté, či bude revízia obmedzená iba na zosúladenie. (7) Z dôvodu politickej zložitosti tejto otázky nemožno termín bližšie spresniť. (8) Toto nariadenie bolo zaradené do pôvodného zoznamu chybne, keďže sa naň už pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy vzťahoval spolurozhodovací postup a bolo zahrnuté do úpravy regulačného postupu s kontrolou. (9) * Bude zrušené nariadením (ES) č. 1224/2009, nie je potrebná žiadna osobitná úprava. (10) Právne posudzovanie, či sa tieto nariadenia týkajú článku 290 alebo článku 291 ZFEÚ, práve prebieha. (11) Posudzovanie, či sú podmienky článku 290 ZFEÚ splnené, práve prebieha. (12) Rozhodnutie Rady o uzavretí Kjótskeho protokolu v mene Spoločenstva, ktoré nebude revidované ani inak zmenené či doplnené. Požadovalo sa v ňom prijatie iba jedného vykonávacieho opatrenia, rozhodnutia 2006/944/ES, ako je uvedené v nasledujúcom riadku.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2010 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politike Európskej únie v tejto oblasti (2010/2202(INI))

P7_TA(2010)0489 A7-0339/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na jedenástu správu Európskej únie o ľudských právach a demokracii vo svete, ktorá sa vzťahuje na obdobie od júla 2008 do decembra 2009,

–  so zreteľom na články 6 a 21 Lisabonskej zmluvy,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na všetky príslušné medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na všetky dohovory OSN o ľudských právach a na príslušné opčné protokoly(1),

–  so zreteľom na regionálne nástroje v oblasti ľudských práv, najmä na Africkú chartu ľudských práv a práv národov, opčný protokol o právach žien v Afrike, Americký dohovor o ľudských právach, Arabskú chartu ľudských práv a na medzivládnu komisiu združenia ASEAN pre ľudské práva,

–  so zreteľom na nadobudnutie platnosti Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (MTS) 1. júla 2002 a na svoje uznesenia v súvislosti s MTS(2),

–  so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2003/444/SZBP zo 16. júna 2003 o Medzinárodnom trestnom súde a akčný plán Rady nadväzujúci na spoločnú pozíciu; pripomínajúc kľúčovú úlohu Medzinárodného trestného súdu (MTS) pri predchádzaní vážnym trestným činom v rámci jeho súdnej právomoci,

–  so zreteľom na záväzok Európskej únie podporovať efektívne fungovanie MTS,

–  so zreteľom na to, že je povinnosťou každého štátu vykonávať svoju trestnoprávnu súdnu právomoc nad osobami, ktoré sú zodpovedné za medzinárodné trestné činy,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a na prebiehajúce rokovania o pristúpení EÚ k tomuto dohovoru,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve AKT – EÚ a jej revíziu(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2006 z 20. decembra 2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete(4) (európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, EIDHR),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o ľudských právach vo svete,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2009(5) o vývoji v Rade OSN pre ľudské práva a najmä úlohe Európskej únie a na svoje uznesenie z 25. februára 2010(6) o trinástom zasadnutí Rady Organizácie spojených národov pre ľudské práva,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 1. februára 2007(7) a 26. apríla 2007(8) o iniciatíve za všeobecné moratórium na trest smrti a na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 62/149 o moratóriu na využívanie trestu smrti prijatú 18. decembra 2007, ako aj na svoje uznesenie zo 7. októbra 2010 o Svetovom dni proti trestu smrti,

–  so zreteľom na Protokol č. 13 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), ktorý sa týka zrušenia trestu smrti za všetkých okolností,

–  so zreteľom na deklaráciu OSN o obhajcoch ľudských práv, činnosť osobitných zástupcov generálneho tajomníka OSN pre situáciu obhajcov ľudských práv, ako aj na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv a na svoje uznesenie o obhajcoch ľudských práv zo 17. júna 2010(9),

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery,

–  so zreteľom na usmernenia Európskej únie o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva(10), treste smrti, mučení alebo inom krutom, neľudskom alebo ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní, obhajcoch ľudských práv, ako aj o dialógu v oblasti ľudských práv s nečlenskými krajinami EÚ, podpore a ochrane práv dieťaťa, násilí voči ženám a dievčatám a boji proti všetkým formám ich diskriminácie,

–  so zreteľom na súbor nástrojov Rady Európskej únie na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv homosexuálov, bisexuálov a transrodových osôb(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2009 o budovaní demokracie vo vonkajších vzťahoch(12),

–  so zreteľom na všetky uznesenia, ktoré prijal v súvislosti s naliehavými prípadmi porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2010 o porušovaní ľudských práv v Číne, najmä v prípade Lioua Siao-poa(13),

–  so zreteľom na článok 48 a článok 119 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0339/2010),

A.  keďže Všeobecná deklarácia ľudských práv je i naďalej svetovým referenčným dokumentom, ktorý do stredu diania stavia všetky ľudské bytosti,

B.  keďže jedenásta výročná správa Európskej únie o ľudských právach (2008/2009) poskytuje všeobecný prehľad činností EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie vo svete,

C.  keďže cieľom tohto uznesenia je preskúmať, zhodnotiť a v osobitných prípadoch podrobiť konštruktívnej kritike činnosť EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie,

D.  keďže situácia v oblasti ľudských práv v rámci EÚ má priamy vplyv na dôveryhodnosť EÚ a jej schopnosť vykonávať účinnú vonkajšiu politiku ľudských práv,

E.  keďže Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, zásadách právneho štátu a dodržiavaní ľudských práv vrátane slobody náboženského vyznania alebo viery a práv osôb patriacich k menšinám,

F.  keďže spravodlivosť, demokracia a zásady právneho štátu sú piliere udržateľného mieru tým, že zaručujú základné slobody a ľudské práva, a keďže ochranou osôb zodpovedných za systematické porušovanie ľudských práv a medzinárodného trestného práva nemožno zachovať trvalý mier,

G.  keďže Lisabonská zmluva posilnila právomoci EÚ v oblasti zahraničnej politiky spôsobom, ktorý upevní jej hodnoty a ciele; keďže hlavné inovácie týkajúce sa vonkajšej činnosti EÚ, napr. vytvorenie postu vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedu Komisie a zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), by mali viesť k ďalšej konsolidácii vonkajších činností EÚ v oblasti ľudských práv a mali by poskytnúť lepšie príležitosti, pokiaľ ide o uplatňovanie hľadiska ľudských práv vo všetkých príslušných oblastiach politiky,

H.  keďže zmluva Únii udeľuje jedinú právnu subjektivitu, ktorá jej umožňuje pristúpiť k Európskemu dohovoru o ľudských právach, pričom Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu umožňuje overovať súlad právnych aktov EÚ s týmto dohovorom,

I.  keďže Charta základných práv EÚ sa nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy stala právne záväznou, čím je posilnená ochrana ľudských práv v Európe,

J.  keďže EÚ je rozhodným zástancom MTS, podporuje všeobecnosť a háji jednotnosť Rímskeho štatútu s cieľom ochrany súdu a zvyšovania jeho nezávislosti,

K.  keďže spoločná pozícia Rady zo 16. júna 2003 a akčný plán z roku 2004 treba aktualizovať vo svetle vývoja v medzinárodnom trestnom práve od roku 2004; keďže účinná pomoc a spolupráca EÚ sa musí zintenzívniť a zlepšiť ako záruka toho, že sa zvýši počet zatknutí a súdnych procesov na MTS,

L.  keďže úsilie vynakladané na boj proti terorizmu vo svete vedie k potrebe nájdenia rovnováhy medzi bezpečnosťou a dodržiavaním ľudských práv,

M.  keďže globálna hospodárska a finančná kríza mala negatívny vplyv na práva v hospodárskej, sociálnej a kultúrnej oblasti; keďže najviac boli zasiahnuté práva najchudobnejších ľudí; keďže milióny ľudí v rôznych krajinách Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky sa z dôvodu rastúcich a pohyblivých cien a špekulácií s komoditami musia vyrovnávať s problémami pri uspokojovaní svojich základných potrieb; keďže mnoho ľudí žije v neistote a nedôstojnej situácii a v niektorých krajinách sa protesty stretli s útlakom a násilím,

N.  keďže právam v hospodárskej, sociálnej a kultúrnej oblasti sa musí venovať rovnaká pozornosť a prisudzovať rovnaká dôležitosť ako občianskym a politickým právam, keďže sa musia dodržiavať a vykonávať doložky o ľudských právach v dohodách podpísaných EÚ a krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ,

O.  keďže zmena klímy má stály a dlhodobý vplyv na ľudské práva; keďže negatívne dôsledky sa pravdepodobne prejavia najmä u zraniteľných skupín v rozvojovom svete a na ďalekom severe, ako je pôvodné obyvateľstvo, ale mohli by sa prejaviť aj v širšom rozsahu,

P.  keďže boj proti beztrestnosti má kľúčový význam, pretože je zameraný na predchádzanie najzávažnejším trestným činom a trestanie ich páchateľov; keďže beztrestnosť je prierezovou záležitosťou, ktorá sa týka širokého spektra otázok ľudských práv, ako je napríklad mučenie, trest smrti, násilie páchané na ženách, prenasledovanie obhajcov ľudských práv a boj proti terorizmu,

Q.  keďže podľa OSN dávny ľudskoprávny problém dekolonizácie stále nie je vyriešený v celom bezprostrednom susedstve EÚ, najmä v prípade Západnej Sahary,

R.  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o situácii v Západnej Sahare(14),

S.  so zreteľom na to, že zavedenie a presadzovanie základných zásad uzákonených v Európskom dohovore o ľudských právach má pre existenciu európskych inštitúcií prvoradý význam,

T.  keďže vo svete dochádza k novým spôsobom porušovania ľudských práv, a to predovšetkým v oblasti nových informačných technológií, napríklad zneužívanie a cenzúra v internetu, a porušovania súkromia prostredníctvom využívania osobných údajov,

U.  keďže sloboda náboženského vyznania alebo viery je čoraz viac ohrozovaná, najmä zo strany autoritárskych vlád, ktoré sa zameriavajú na náboženské menšiny, alebo vlád, ktoré nie sú schopné zabrániť útokom, prenasledovaniu alebo iným škodlivým skutkom voči niektorým jednotlivcom alebo náboženským skupinám,

V.  keďže ľudské práva sú porušované v krajinách, ktoré uznali súdnu právomoc vyplývajúcu z medzinárodných nástrojov týkajúcich sa ľudských práv, a v krajinách, ktoré tieto historicky nadobudnuté práva ignorujú,

1.  znovu opakuje svoje pevné odhodlanie a pripomína svoje dlhodobé úsilie o obhajobu ľudských práv a demokracie vo svete prostredníctvom rozvoja silnej a účinnej politiky EÚ v oblasti ľudských práv, ktorá zaručí väčšiu súdržnosť a dôslednosť vo všetkých politických oblastiach a prostredníctvom bilaterálnych vzťahov s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, aktívnej účasti na medzinárodných fórach, ako aj podpory medzinárodných a miestnych organizácií občianskej spoločnosti;

2.  domnieva sa, že nadobudnutie účinnosti Lisabonskej zmluvy je historickou príležitosťou na riešenie zostávajúcich medzier v politike EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie; v tejto súvislosti vyzýva ESVČ, aby riadne dodržiavala zásadu a duch Lisabonskej zmluvy, ktorej cieľom je zaručiť, aby dodržiavanie a presadzovanie ľudských práv bolo ústredným prvkom rôznych oblastí vonkajšej politiky Únie tak, ako je to zakotvené v článkoch 2, 3 a 21 ZEÚ;

3.  poukazuje na to, že podľa hlavy V, kapitoly 1 Zmluvy o EÚ sa konanie na medzinárodnom poli riadi zásadami demokracie, právneho štátu a univerzálnosti, neodňateľnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd; zdôrazňuje, že tieto zásady predstavujú spoločný elementárny základ pre vzťahy s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ;

4.  nazdáva sa preto, že rozhodnutie začleniť ľudské práva do štruktúry ESVČ má veľký význam; požaduje preto zriadenie riaditeľstva pre ľudské práva a demokraciu s úlohami rozvoja priamočiarej stratégie EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie a poskytovania celkovej koordinácie s multilaterálnymi fórami, zdôrazňujúc nevyhnutnosť zvážiť, aby sa odborné znalosti v oblasti ľudských práv a demokracie zakotvili ako kľúčová zodpovednosť pre každú zemepisnú alebo politickú sekciu ESVČ, je pevne presvedčený, že tento prístup zabráni izolácii ľudských práv a je jedinou cestou ak zabezpečiť plné dodržiavanie ustanovení Lisabonskej zmluvy;

5.  uznáva odhodlanie vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie podporovať aktívnu úlohu EÚ vo svete s cieľom globálne zlepšiť dodržiavanie ľudských práv a demokracie; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby podnikla kroky potrebné na zriadenie skupiny COHOM v Bruseli s cieľom efektívneho začlenenia a včasného vstupu do ostatných oblastí inštitúcií a politiky EÚ; v rovnakom duchu vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby zvážila význam povinných odborných školení zamestnancov EÚ o ľudských právach vrátane vedúcich delegácií a riaditeľov ESVČ;

6.  žiada vytvorenie osobitného zástupcu pre ľudské práva; zdôrazňuje, že vymenovanie osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, najmä pre obhajcov ľudských práv, medzinárodné humanitárne právo a medzinárodnú spravodlivosť, ako aj pre práva žien a detí, by mohlo pomôcť nastoliť väčšiu súdržnosť a viditeľnosť vonkajších činností EÚ v tejto oblasti; zdôrazňuje, že títo osobitní zástupcovia EÚ by mali byť kandidátmi z radov odborníkov s overenými skúsenosťami v oblasti ľudských práv;

7.  nazdáva sa, že je naliehavo potrebný súdržnejší rámec, aby sa zvýšila účinnosť podpory EÚ budovania demokracie na celom svete; zastáva názor, že absolútnou prioritou dôslednej zahraničnej politiky EÚ musí byť podpora demokracie a ľudských práv, pretože demokratická spoločnosť, zásady právneho štátu a záruky základných slobôd sú základom dodržiavania ľudských práv, ktoré treba zahrnúť do všetkých dohôd o spolupráci a strategickom partnerstve medzi EÚ a krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ; domnieva sa, že nová inštitucionálna štruktúra EÚ, a najmä ESVČ, ponúka príležitosť posilniť súdržnosť a účinnosť EÚ v tejto oblasti;

8.  vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby splnila svoj záväzok uplatňovať hľadisko ľudských práv vo všetkých oblastiach vonkajšej činnosti EÚ, tak aby sa tieto otázky odzrkadlili v štruktúre ESVČ a v objeme prostriedkov, ktoré sa tejto službe poskytujú, aby nová služba mohla zaručiť, aby sa otázky ľudských práv zohľadnili vo všetkých oblastiach vonkajšej činnosti vrátane SBOP, rozvoja a obchodu;

9.  domnieva sa, že počet osobitných zástupcov EÚ by sa mal naďalej zvyšovať a nie postupne znižovať, najmä v prípade krajín a regiónov, v ktorých EÚ nemá diplomatickú misiu; považuje vzhľadom na význam otázok ľudských práv počas konfliktov a v situáciách po konfliktoch za nevyhnutné, aby osobitní zástupcovia EÚ mali mandát zahŕňajúci občianske a politické práva, hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ako aj práva žien a detí, medzinárodné humanitárne právo a medzinárodnú spravodlivosť, v ktorom by bola konkrétne uvedená podpora ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu a zabezpečenie ich dodržiavania; zdôrazňuje, že osobitní zástupcovia EÚ sú koordinátormi vnútornej pomoci, odbornosti a podpory, ako aj účastníkmi dialógu s tretími krajinami a inými aktérmi mimo EÚ; víta vymenovanie najmenej jednej kontaktnej osoby v každej delegácii EÚ, ktorá bude viesť koordináciu politiky v oblasti ľudských práv a ich zavádzanie a monitorovanie;

10.  víta pripravenosť vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie podrobne preskúmať účinnosť všetkých nástrojov EÚ v tejto oblasti, a to od dialógov v oblasti ľudských práv cez usmernenia EÚ, európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva až po dvojstrannú pomoc a činnosť EÚ na mnohostranných fórach, a začať proces konzultácií o vypracovaní národných stratégií v oblasti ľudských práv, ktoré budú zahŕňať všetky ľudské práva uzákonené medzinárodnými paktmi a dohovormi OSN, a ktoré budú zahŕňať aj hospodárske, sociálne a kultúrne práva; zdôrazňuje odhodlanie zabezpečiť v plnej miere účasť EP na tejto konzultácii a význam jeho účasti; zdôrazňuje potrebu, aby do konzultácie boli zapojené organizácie občianskej spoločnosti;

11.  zdieľa názor, že takáto národná stratégia v oblasti ľudských práv, ktorú Parlament opakovane požadoval, môže podstatne posilniť súdržnosť a efektívnosť vonkajšej činnosti EÚ, keď sa národná stratégia stáva referenčným dokumentom vytvárajúcim priority a ciele pre jednotlivé krajiny, ktoré sa majú zavádzať do všetkých relevantných vonkajších politík a nástrojov EÚ;

12.  v súvislosti s preskúmaním trvá najmä na význame vypracovania dôkladného hodnotenia aspektov ľudských práv európskej susedskej politiky (ESP), ktoré by sa malo najmä zameriavať na súdržnosť a efektívnosť jestvujúcich mechanizmov, akými sú napríklad akčné plány, správy o pokroku, dialógy o ľudských právach a postupy rozhodovania o prehlbovaní vzťahov s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ;

13.  považuje revidovanú rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou za prelomový bod pre Parlament pri jeho spolupráci s Komisiou, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že zmluvnou stranou dohody nie je aj Rada; trvá na nevyhnutnosti zvyšovať transparentnosť a uľahčovať neobmedzený prístup k dokumentom medzi všetkými inštitúciami EÚ, aby sa dosiahla účinnejšia medziinštitucionálna spolupráca a súdržnosť;

14.  pripomína, že je nevyhnutný rozvoj súdržnej zahraničnej politiky EU, ak má Únia zohrávať výraznú a konštruktívnu úlohu pri presadzovaní ľudských práv vo svete; vyzýva členské štáty, aby pri sledovaní tohto cieľa preukázali neochvejné odhodlanie a politickú vôľu;

15.  zdôrazňuje, že väčší dôraz sa musí klásť na zvyšovanie schopnosti EÚ pohotovo reagovať na prípady porušenia ľudských práv krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, najmä pokiaľ ide o poskytnutie jej pomoci obhajcom ľudských práv v ohrození, ako aj na porušenia ľudských práv spoločnosťami, ktoré majú sídlo v EÚ, na území krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, vypracúvaním strategických akčných programov;

16.  uznáva, že mimovládne organizácie sú nevyhnutné na rozvoj a úspech demokratických spoločností, podporu vzájomného porozumenia a tolerancie, ako aj zavedenie a udržanie akcieschopných politických priorít a spoločných riešení výziev demokratického rozvoja;

Výročná správa EÚ o ľudských právach vo svete

17.  zdôrazňuje dôležitosť výročnej správy EÚ o ľudských právach pri analyzovaní a vyhodnocovaní politiky EÚ v oblasti ľudských práv, najmä so zreteľom na zviditeľňovanie otázky ľudských práv vo všeobecnosti; zdôrazňuje právo Európskeho parlamentu preskúmať činnosť Komisie a Rady v oblasti ľudských práv; žiada, aby do návrhu častí budúcich výročných správ bol plne zapojený aj Európsky parlament s ohľadom na vlastné činnosti Parlamentu týkajúce sa ľudských práv, ktoré odrážajú praktické skúsenosti z niektorých uplynulých predsedníctiev;

18.  víta prezentáciu výročnej správy EÚ, ktorú Parlamentu predniesla vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie; víta aj stanovenie nového obdobia, na ktoré sa bude správa vzťahovať, zodpovedajúceho kalendárnemu roku, čo Parlamentu poskytne príležitosť venovať sa ľudským právam na decembrovej plenárnej schôdzi, kde bude odovzdaná výročná Sacharovova cena za slobodu myslenia a kde prebehne diskusia o výročnej správe EP o ľudských právach vo svete a politike EÚ v tejto oblasti;

19.  vyzýva Európsky parlament, Radu a Komisiu, aby vyvinuli viac úsilia na šírenie výročných správ EÚ o ľudských právach a demokracii a zabezpečili, aby boli prístupné čo najširšiemu okruhu čitateľov, najmä tým, ktorí sú zapojení do presadzovania ľudských práv a demokracie na celom svete; požaduje verejné informačné kampane zamerané na zlepšenie viditeľnosti EÚ v tejto oblasti; uznáva, že v súčasnom vydaní sa dosiahlo zlepšenie, pokiaľ ide o jasnejšiu prezentáciu;

20.  znovu opakuje svoju požiadavku, že Rada, Komisia a delegácie a veľvyslanectvá EÚ na mieste mali poskytovať na hodnotenie politík viac informácií vyššej kvality a že by sa mali určiť a navrhnúť konkrétne usmernenia na zlepšenie celkového prístupu, minimalizovanie prípadných rozporov, ako aj na prispôsobenie politických priorít v závislosti od jednotlivých krajín s cieľom prijať stratégie v oblasti ľudských práv pre príslušnú krajinu, ako je stanovené v programe ESVČ; domnieva sa, že problém transparentnosti musí zastávať popredné miesto v EÚ pri jej činnosti so zvýšeným prístupom k agende a dokumentom, v ktorých sa ľudské práva konkrétne prerokúvajú s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ;

21.  znovu opakuje svoju požiadavku pravidelne hodnotiť uplatňovanie a výsledky politík, nástrojov, iniciatív a dialógov Európskej únie v oblasti ľudských práv v krajinách, ktoré nie sú členmi EÚ, a výsledky plne oznamovať Parlamentu; vyzýva Radu a Komisiu, aby vytvorili osobitné merateľné ukazovatele a referenčné hodnoty na meranie účinnosti uvedených politík;

Pôsobenie EÚ v oblasti ľudských práv na medzinárodných fórach

22.  zdôrazňuje budúce pristúpenie EÚ k Európskemu dohovoru o ľudských právach ako príležitosť preukázať, že plní svoje odhodlanie obhajovať ľudské práva v rámci EÚ i mimo nej; vyzýva členské štáty EÚ, aby tento krok podporili a nabádali svojich občanov k angažovanosti v tejto oblasti;

23.  naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby v rámci Únie a mimo nej v širokej miere podporovali Európsky dohovor o ľudských právach s cieľom, okrem iného, vzdelávania verejnosti o jestvovaní súdnej právomoci Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú možno uviesť do činnosti, aby riešila a napravila porušenia, ktoré utrpel členský štát Rady Európy alebo jeho občania;

24.  naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku, aby zabezpečila, aby ESČV bola riadne začlenená a koordinovaná s ostatnými medzinárodnými orgánmi, regionálnymi organizáciami a ich prácou pri presadzovaní ľudských práv; vyzýva vysokú predstaviteľku, aby zabezpečila, aby odporúčania, obavy a priority vyjadrené v rámci systému OSN, Rady Európy, OBSE a iných medzinárodných inštitúcií boli plne a systematicky začlenené do všetkých oblastí politiky EÚ a osobitne do oblasti ľudských práv;

25.  s poľutovaním konštatuje pomalosť procesu vyšetrovania prípadov na Európskom súde pre ľudské práva, ktoré trvajú až sedem rokov; konštatuje, že na súde je približne 100 000 nevyriešených prípadov; zdôrazňuje, že súd musí byť príkladnou inštitúciou na ochranu práva na spravodlivosť a spravodlivý proces; naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ a jej členské štáty, aby sa všemožne snažili súdu pomôcť; víta skutočnosť, že Rusko, ktoré bolo poslednou zo 47 zmluvných krajín v Rade Európy, ktoré odmietli ratifikovať protokol 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach, tento protokol o efektívnosti súdu ratifikovalo, pričom týmto protokolom sa umožňuje zjednodušenie postupov súdu, jeho cieľom má byť napomáhanie vyriešenia nevybavených prípadov a môže nadobudnúť účinnosť iba po ratifikácii všetkými členmi Rady Európy;

26.  požaduje užšiu spoluprácu medzi Radou Európy a Európskou úniou v oblasti podpory a presadzovania dodržiavania ľudských práv vrátane hospodárskych a sociálnych práv a práv ľudí patriacich k menšinám, podpory práv homosexuálov, bisexuálov a transrodových osôb a obhajcov ich práv, a zaručovania, aby si obete diskriminácie boli vedomé účinných právnych prostriedkov nápravy pred vnútroštátnymi orgánmi na boj proti diskriminácii a aby mali k nim prístup, ako aj podpory v oblasti ochrany regionálnych a menšinových jazykov, a to za využitia právnych nástrojov nediskriminácie a jestvujúcich organizácií pre sociálne práva s cieľom presadzovať rozmanitosť a toleranciu;

27.  vyzýva členské štáty EÚ, aby podpísali a ratifikovali všetky kľúčové dohovory OSN a Rady Európy o ľudských právach a ich opčné protokoly, predovšetkým Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín z roku 1990, Medzinárodný dohovor na ochranu všetkých osôb pred núteným zmiznutím, Deklaráciu OSN o právach pôvodných obyvateľov z 13. septembra 2007, Vyhlásenie MOP o základných princípoch a právach pri práci z roku 1998, Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín, Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov, opčný protokol k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, opčné protokoly k Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutí; trvá na tom, že opčný protokol k dohovoru by sa mal považovať za jeho neoddeliteľnú súčasť, a žiada, aby sa k dohovoru a protokolu pristúpilo súčasne(15);

28.  zdôrazňuje skutočnosť, že vymedzenia ľudských práv, ktoré prijalo medzinárodné spoločenstvo od konca druhej svetovej vojny, sa preukázali ako dostatočne flexibilné, aby zohľadnili nový vývoj pokroku ľudstva, ale zdôrazňuje potrebu uzákoniť nové práva, aby sa zohľadnili nové ohrozenia slobody, ako sú napríklad ohrozenia slobody vedy, svedomia a poznatkov, rodovej identity alebo sexuálnej orientácie a všetky práva súvisiace s digitálnou sférou počnúc všeobecným prístupom k internetu;

29.  zdôrazňuje význam posilňovania racionalizácie a, ak je to možné, koordinácie medzinárodných orgánov s jurisdikciou nad ľudskými právami a koordinácie ich procesov, s cieľom stále lepšieho zaručenia efektívneho presadzovania a ochrany základných práv tak, ako sú zakotvené v súvisiacich medzinárodných nástrojoch;

30.  zdôrazňuje, že sa treba pozornejšie venovať rôznym monitorovacím mechanizmom Rady Európy a OSN a užšie spolupracovať s ich rôznymi zmluvnými orgánmi v záujme lepšieho šírenia ich zistení a využívania ich skúseností v tejto oblasti;

31.  víta úsilie EÚ v treťom výbore Valného zhromaždenia OSN (výbor zaoberajúci sa sociálnymi, humanitárnymi a kultúrnymi vecami), pokiaľ ide o veľké množstvo rezolúcií, predovšetkým o výzve na moratórium na uplatňovanie trestu smrti, ktorú podporilo viac krajín, o právach dieťaťa, náboženskej netolerancii a ľudských právach v Barme/Mjanmarsku a Kórejskej ľudovodemokratickej republike (KĽDR);

32.  víta otvorenie prvej Európskej regionálnej kancelárie Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva v Bruseli v októbri 2009; navrhuje nadviazať efektívnu spoluprácu s vysokým komisárom s cieľom podporovať formulovanie a vykonávanie noriem a politík v oblasti ľudských práv a nadväzovať na ne, a to tak v EÚ, ako aj vo zvyšku Európy;

33.  vyzýva Radu a Komisiu, aby vymedzili stratégiu voči krajinám, ktoré odmietajú plnej miere spolupracovať s mechanizmami OSN a umožniť nezávislým expertom OSN a osobitným spravodajcom neobmedzený prístup na svoje územie a nebrániť im v práci;

34.  vyjadruje poľutovanie nad oslabením politiky a počínania EÚ voči barmskej chunte a zdôrazňuje, že súčasný postoj nepomáha pri boji proti tragickej politickej, sociálnej a humanitárnej situácii, v ktorej sú obyvatelia Barmy nútení žiť od začiatku vojenskej vlády, a že existuje riziko, že tento postoj bude vnímaný ako určité zmierenie sa s diktatúrou;

35.  víta podporu, ktorú Európska únia venuje iniciatívam OSN a iných medzinárodných fór, ktoré presadzujú dekriminalizáciu homosexuality; vyzýva Európsku úniu, aby pokračovala v podpore iniciatív odsudzujúcich porušovanie ľudských práv v súvislosti so sexuálnou orientáciou a rodovou identitou na všetkých medzinárodných fórach v koordinácii s rovnako zmýšľajúcimi štátmi; poukazuje na to, že politika väčšiny štátov vo svete vrátane Únie, čo sa týka lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, transsexuálnych a transrodových osôb, je diskriminačná a porušuje ľudské práva; vyzýva preto členské štáty a Úniu, aby vykonali nápravu tejto situácie a zabezpečili týmto osobám rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti a ošetreniu vrátane chirurgických zákrokov; vyzýva Úniu a členské štáty, aby najmä prostredníctvom svojich admisných politík venovali osobitnú pozornosť štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami diskriminácie z dôvodu ich sexuálnej orientácie a pohlavia;

36.  vyzýva Komisiu a Radu, aby podporovali oficiálne, súdne uzákonenie pojmu klimatického utečenca (o ktorom sa uvažuje na označenie ľudí nútených utiecť zo svojich domovov a hľadať útočisko v zahraničí v dôsledku zmeny klímy), ktorý zatiaľ v medzinárodnom práve ani v akejkoľvek inej právne záväznej medzinárodnej dohode nie je uznaný;

37.  vyzýva na zlepšenú spoluprácu medzi OSN, jej stálym fórom pre pôvodné obyvateľstvo a Európskou úniou v oblasti ochrany práv pôvodného obyvateľstva, pretože pôvodné obyvateľstvo patrí k najzraniteľnejším skupinám na celom svete;

Rada OSN pre ľudské práva (UNHRC)

38.  zdôrazňuje úlohu UNHRC v rámci celkovej štruktúry OSN a jej potenciál vytvoriť hodnotný rámec pre mnohostranné úsilie Európskej únie v oblasti ľudských práv; upozorňuje, že tento nový orgán sa musí aj naďalej snažiť fungovať podľa najprísnejších noriem a čo najefektívnejším spôsobom, aby získal väčšiu dôveryhodnosť;

39.  zdôrazňuje, že aktívna účasť organizácií občianskej spoločnosti má zásadný význam pre efektívnosť UNHRC;

40.  s veľkým potešením víta skutočnosť, že súčasná vláda Spojených štátov amerických sa usiluje o väčšiu angažovanosť v OSN a na obdobie 2009 – 2012 obsadila jedno z miest v rámci UNHRC; uznáva, že členstvo Spojených štátov amerických posilňuje dôveryhodnosť a schopnosti UNHRC; vyzýva EÚ, aby prehĺbila spoluprácu s USA, najmä pokiaľ ide o výmenu skúseností o dialógoch o ľudských právach;

41.  pripomína, že UNHRC v roku 2011 prejde zásadnou revíziou činností, a preto vyzýva EÚ, aby sa na túto revíziu aktívne pripravila a podieľala sa na nej;

42.  zdôrazňuje významnú úlohu všeobecného pravidelného preskúmania (UPR) a vyzýva Radu, Komisiu a najmä novú ESVČ, aby podrobne sledovali a monitorovali uskutočňovanie tohto všeobecného pravidelného preskúmania a aby v kontexte revízie UNHCR zefektívnili všeobecné pravidelné preskúmania a zvýšili váhu, ktorá sa pripisuje nezávislým odborným posudkom;

43.  dôrazne podporuje úsilie EÚ predísť akejkoľvek zaujatosti a manipulácii v rámci všeobecného pravidelného preskúmania; v tejto súvislosti vyjadruje hlboké poľutovanie nad výsledkami schôdze vo februári 2009, ktorá bola vo veľmi veľkej miere poznačená procedurálnymi prekážkami a snahou manipulovať proces počas revízie;

44.  vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby pravidelne navštevovala UNHRC a osobne zabezpečila, že na všetkých úrovniach budú medzi UNHRC a ESVČ čo najužšie prepojenia; nabáda budúce oddelenie pre ľudské práva v rámci ESVČ, aby nadviazalo úzky kontakt s UNHRC; požaduje koordinovaný dialóg s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, o pozíciách, ktoré zaujala Rada OSN pre ľudské práva nielen v Ženeve a v konkrétnych dialógoch o ľudských právach, ale aj ako neoddeliteľnú súčasť všetkých bilaterálnych politických, obchodných a rozvojových diskusiách EÚ o spolupráci s týmito krajinami;

45.  konštatuje, že členské štáty EÚ majú v UNHRC menšinové zastúpenie; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby podnikli spoločné kroky a nadviazali vhodné spojenectvá s týmito krajinami a neštátnymi subjektmi, ktoré naďalej obraňujú univerzálny a nedeliteľný charakter ľudských práv;

46.  vyzýva vysokú predstaviteľku a ministrov zahraničných vecí EÚ, aby schvaľovali závery Rady pre zahraničné veci, v ktorých sa stanovujú priority a stratégie EÚ, pred každým zasadnutím Rady OSN pre ľudské práva a Valným zhromaždením OSN;

47.  vyzýva Radu, Komisiu a ESVČ, aby posilnili svoju spoluprácu s demokratickými vládami alebo vládami na ceste k demokracii ostatných regionálnych skupín v rámci UNHRC s cieľom zabezpečiť, aby sa zlepšili vyhliadky na úspech, pokiaľ ide o iniciatívy zamerané na dodržiavanie zásad obsiahnutých vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv; na tento účel žiada Komisiu a členské štáty, aby efektívnejšie koordinovali svoju činnosť a žiada Komisiu, aby predložila výročnú správu o postupoch hlasovania o ľudských právach v rámci OSN, v ktorej zanalyzuje, ako boli tieto postupy ovplyvnené politikami EÚ, jej členskými štátmi a politikami iných blokov; opakuje, že delegácie EÚ a členské štáty EÚ v Ženeve by mali viac uprednostňovať aktívnu pomoci krajinám, ktoré nie sú členmi EÚ, v skoršej fáze diskusií a vyhnúť sa preceňovaniu vnútorných diskusií určených na dosiahnutie jednotnosti EÚ na úkor prístupu „najmenšieho spoločného menovateľa“;

48.  znovu potvrdzuje rozhodujúci význam osobitných postupov a mandátov pre jednotlivé krajiny v rámci UNHRC; víta novo zriadený tematický mandát v oblasti kultúrnych práv a víta rozšírenie tematických mandátov na právo na výživu, slobodu náboženského vyznania alebo viery a osoby vysídlené v rámci krajiny; ďalej víta rozšírenie mandátov krajín na Burundi, Haiti, Kambodžu, Somálsko, Kórejskú ľudovodemokratickú republiku (KĽDR), Mjanmarsko a Sudán; vyjadruje poľutovanie nad tým, že mandáty Libérie a Konžskej demokratickej republiky (KDR) neboli rozšírené;

49.  s potešením víta rozhodnutie UNHCR z roku 2008 rozšíriť mandát osobitného zástupcu Generálneho tajomníka OSN pre obchodné a ľudské práva a závery Rady schválené v decembri 2009 počas švédskeho predsedníctva, v ktorých sa víta práca osobitného zástupcu; vyzýva členské štáty EÚ, aby pokračovali v práci na uvádzaní záverečných odporúčaní mandátu a rámca „ochrany, dodržiavania a nápravy“ do praxe, ktoré sa majú predstaviť na zasadnutí UNHCR v roku 2011;

50.  víta osobitné zasadnutia UNHRC týkajúce sa situácie v oblasti ľudských práv na východe Konžskej demokratickej republiky, vplyvu globálnej hospodárskej a finančnej krízy na všeobecné dodržiavanie a účinné uplatňovanie ľudských práv, situácie v oblasti ľudských práv na Srí Lanke a na okupovaných palestínskych územiach a vo východnom Jeruzaleme; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že počas 12. zasadnutia UNHRC 16. októbra 2009 členské štáty EÚ neboli schopné predložiť spoločnú pozíciu, pokiaľ ide o hlasovanie o Goldstonovej správe, keď 4 členské štáty hlasovali proti, 2 sa zdržali hlasovania a 2 štáty neboli na hlasovaní prítomné; vyzýva členské štáty a všetky relevantné inštitúcie EÚ, aby dospeli k užšej politickej koordinácii v Rade pre ľudské práva a v iných orgánoch OSN; zdôrazňuje, že dodržiavanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva všetkými stranami a za každých okolností zostáva nevyhnutnou podmienkou dosiahnutia spravodlivého a dlhodobého mieru na Blízkom východe; naliehavo preto vyzýva všetky strany, aby splnili rezolúcie VZ OSN schválené 5. novembra 2009 a 26. februára 2010 tým, že podniknú vyšetrovania, ktoré budú v súlade s medzinárodným normami; vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby zaručila, aby sa osoby, ktoré porušili medzinárodné právo, zodpovedali v súlade so záväzkom EÚ v rámci Ženevského dohovoru a prioritou EÚ bojovať proti beztrestnosti;

51.  podporuje nezávislosť Úradu vysokého komisára pre ľudské práva (OHCHR); vyjadruje poľutovanie nad tým, že počas desiateho pravidelného zasadnutia v marci 2009 bola aj napriek postoju EÚ prijatá rezolúcia zameraná na obmedzenie nezávislosti OHCHR; vyzýva inštitúcie EÚ, aby systému osobitných postupov OHCHR ako celku poskytli dodatočné finančné prostriedky, aby sa zaručilo, aby všetci držitelia mandátu osobitných postupov mali dostatok zdrojov na primeraný výkon svojich funkcií;

Spolupráca EÚ s Medzinárodným trestným súdom

52.  opakovane vyjadruje silnú podporu Medzinárodnému trestnému súdu a jeho prvoradému cieľu bojovať proti beztrestnosti genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti; víta skutočnosť, že Bangladéš, Seychely, Svätá Lucia a Moldavsko v marci, auguste a októbri 2010 ratifikovali Rímsky štatút, čím sa zvýšil celkový počet zmluvných štátov na 114; zdôrazňuje, že Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu ratifikovali všetky členské štáty EÚ ako hlavnú zložku demokratických zásad a hodnôt Únie, a vyzýva preto členské štáty, aby plne dodržiavali štatút ako súčasť acquis EÚ; zdôrazňuje význam zásady univerzálnosti a vyzýva ESVČ, členské štáty EÚ a Komisiu, aby pokračovali vo svojom energickom úsilí o podporu všeobecnej ratifikácie Rímskeho štatútu, dohody o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu a o prijatie potrebných vnútroštátnych vykonávacích právnych predpisov a aby preskúmali spoločnú pozíciu Rady 2003/444/SZBP zo 16. júna 2003 o Medzinárodnom trestnom súde a akčným plánom z roku 2004 nadväzujúcim na spoločnú pozíciu; požaduje, aby sa toto úsilie rozšírilo aj na Dohodu o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu, ktorá je pre súd významným prevádzkovým nástrojom; ďalej žiada členské štáty EÚ, aby revidovali a aktualizovali spoločnú pozíciu a akčný plán o MTS s cieľom posilniť účinnú pomoc EÚ pre MTS v súvislosti so súčasným vývojom, výzvami a potrebami súdu vzhľadom na to, že počet zatýkacích rozkazov MTS a konaní pred ním sa naďalej zvyšuje, a aby začali diskusie o možnom prispôsobení smerníc EÚ o medzinárodnom súdnictve/MTS;

53.  rozhodne nabáda ESVČ, Komisiu a členské štáty EÚ, aby podporovali vykonávanie rozhodnutí MTS a spoluprácu so súdom počas rokovaní o rozšírení a počas prístupového procesu, ako aj na všetkých samitoch EÚ a pri všetkých dialógoch s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, vrátane Spojených štátov amerických, Číny, Ruska, Africkej únie a Izraela; naliehavo vyzýva najmä Radu a Komisiu, aby zaručili, aby spravodlivosť bola neodlučiteľným prvkom všetkých rokovaní o mieri; vyzýva ESVČ, aby systematicky sledovala zaraďovanie doložky o MTS do súvisiacich dohôd s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, vyzýva vysokú predstaviteľku, aby zaručila, aby bol MTS primerane začlenený medzi priority zahraničnej politiky EÚ a zahrnutý do mandátu osobitných zástupcov EÚ a ďalej aby zaručila, aby zamestnanci ESVČ pravidelne absolvovali odborné školenia o MTS tak v ústrediach, ako aj v delegáciách EÚ; vyzýva vysokú predstaviteľku, aby vymenovala osobitného vyslanca pre medzinárodnú spravodlivosť s mandátom podporovať, realizovať a reprezentovať záväzok EÚ k boju proti beztrestnosti a k MTS v zahraničných politikách EÚ;

54.  víta, že Belgicko vykonalo zatýkací rozkaz vydaný predbežnou procesnou komorou III MTS na Jeana Pierra Bembu 3. júla 2008; berie však s veľkým znepokojením na vedomie, že osem zatýkacích rozkazov, ktoré vydal MTS, vrátane zatýkacích rozkazov na vysokých veliteľov Božej armády odporu v Ugande, na Bosca Ntagandu v KDR, Ahmada Hárúna, Aliho Kušajbu a sudánskeho prezidenta Umara Hassana Ahmada al-Bašíra, nebolo vykonaných; vyjadruje sklamanie nad pretrvávajúcou neschopnosťou Sudánu zatknúť a previesť podozrivých pred MTS, čím Sudán neustále porušuje svoje záväzky vyplývajúce z rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1593 (2005); konštatuje, že 26. mája 2010 predbežná procesná komora I MTS informovala Bezpečnostnú radu OSN o nedostatku spolupráce Sudánskej republiky v prípade Hárúna a Kušajbu; vyjadruje hlboké znepokojenie, že dve zmluvné strany MTS, Čad a Keňa, nedávno pozvali prezidenta Omara al-Bašíra a privítali ho na svojich územiach, napriek svojmu záväzku v rámci Rímskeho štatútu zatknúť ho, a nevykonali príslušný zatýkací rozkaz; požaduje, aby sa naďalej pokračovalo v hľadaní zvyšných obžalovaných a berie na vedomie úlohu, ktorú by EÚ a MTS mohli zohrávať pri zaručovaní, aby sa vyšetrili možné vojnové zločiny na Srí Lanke a v Konžskej demokratickej republike;

55.  víta angažovanosť USA a ich obnovený záväzok k MTS, ktorý sa v neposlednom rade prejavil ich účasťou ako pozorovateľa na ôsmom zhromaždení štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, v Haagu v novembri 2009, ako aj na prvej konferencie o preskúmaní Rímskeho štatútu v júni 2010; s uspokojením berie na vedomie prvé sľubné vyjadrenia vlády USA o MTS a prísľuby spolupráce so súdom, ktoré boli prednesené počas konferencie o preskúmaní; vyzýva USA, aby obnovila svoj podpis a naďalej sa angažovala v MTS, najmä plnou spoluprácou v situáciách, ktoré sú predmetom vyšetrovania MTS alebo predbežných analýz, a doplnením komplexnej politiky MTS;

56.  podnecuje nadchádzajúce parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ, aby rokovalo o boji proti beztrestnosti v medzinárodnej rozvojovej spolupráci a príslušnom politickom dialógu tak, ako bol schválený v niekoľkých uzneseniach a v článku 11.6 revidovanej Dohody z Cotonou, s cieľom začleniť boj proti beztrestnosti a posilňovanie zásad právneho štátu do jestvujúcich programov a činností rozvojovej spolupráce; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pokračovali v dialógu s Africkou úniou o týchto otázkach a aby podporili africké zmluvné strany, aby naďalej dodržiavali svoje záväzky v rámci Rímskeho štatútu; vyjadruje podporu žiadosti súdu zriadiť kontaktný úrad s Africkou úniou v Addis Abebe;

57.  konštatuje, že spolupráca medzi zmluvnými stranami, signatárskymi štátmi a súdom je aj naďalej podľa článku 86 Rímskeho štatútu zásadná z hľadiska účinnosti a úspechu systému medzinárodnej trestnej spravodlivosti, najmä z hľadiska kapacity presaditeľnosti práva a v záujme účinných a nezávislých súdnych činností súdu; okrem toho potvrdzuje dohodu o spolupráci a pomoci medzi MTS a EÚ a na základe tejto dohody vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby v súvislosti s prebiehajúcimi konaniami súdu poskytli všetku nevyhnutnú pomoc vrátane tzv. podpory na mieste, najmä čo sa týka vykonávania zvyšných zatýkacích rozkazov; naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby schválili vnútroštátne právne predpisy o spolupráci v súlade s časťou IX Rímskeho štatútu, pokiaľ tak ešte neurobili, a aby uzavreli ad hoc dohody so súdom v oblasti presadzovania rozsudkov súdu a ochrany a presťahovania obetí a svedkov; vyzýva členské štáty EÚ, aby zahrnuli spoluprácu ako trvalú položku do programu zhromaždenia štátov, ktoré sú zmluvnými stranami MTS, s cieľom zaručiť, aby sa vymieňali osvedčené postupy, a zabezpečiť, aby sa diskutovalo o prípadoch odmietnutia spolupráce a aby toto zhromaždenie prijalo primerané opatrenia;

58.  zdôrazňuje potrebu posilniť systém medzinárodnej trestnej spravodlivosti vo všeobecnosti a v tomto ohľade berie so znepokojením na vedomie, že Ratko Mladić a Goran Hadžić ostávajú na slobode a neboli postavení pred tribunál ICTY; v tejto súvislosti vyzýva srbské orgány, aby zaistili plnú spoluprácu s ICTY, na základe ktorej by mali byť zatknutí a vydaní všetci zvyšní obžalovaní, aby sa otvorila cesta k ratifikácii dohody o stabilizácii a pridružení; konštatuje potrebu nepretržitej podpory vrátane finančnej podpory pre osobitný tribunál pre Sierru Leone, aby sa ukončili prebiehajúce konania vrátane všetkých odvolacích konaní; berie tiež na vedomie pokrok v medzinárodnej spolupráci pre poskytovanie odborných znalostí a pomoci, pri ktorých by identifikácia, zber a uchovávanie informácií pomohli širokému spektru medzinárodných a prechodných mechanizmov spravodlivosti, najmä prostredníctvom rýchlej reakcie v oblasti spravodlivosti, ktorého zmluvnými stranami je viac než polovica členských štátov EÚ, a podporuje pretrvávajúcu a zvýšenú podporu rýchlej reakcie v oblasti spravodlivosti;

Usmernenia EÚ pre oblasť ľudských práv
Trest smrti

59.  pripomína rezolúciu vyzývajúcu na všeobecné moratórium na uplatňovanie trestu smrti (rezolúcia 63/168), ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 18. decembra 2008; zdôrazňuje, že za rezolúciu doteraz hlasovalo 106 krajín, čo potvrdzuje, že postoj proti trestu smrti sa na celosvetovej úrovni postupne zjednocuje;

60.  víta rozhodnutia o zrušení trestu smrti, ktoré v roku 2009 prijali Burundi a Togo, ako aj štát Nové Mexiko v USA; naliehavo vyzýva USA, aby zrušili trest smrti a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že trest smrti sa stále uplatňuje v 35 z 50 štátov USA;

61.  vyzýva Radu a Komisiu, aby podnietili k podpísaniu, ratifikácii a vykonávaniu druhého opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach (ICCPR) alebo podobného regionálneho nástroja tie krajiny, ktoré tak dosiaľ neurobili;

62.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že spoločnosti so sídlom v EÚ budú mať povolenie vyrábať a predávať thiopental sodný len na lekárske účely a že na získanie každého povolenia na výrobu tohto lieku bude nutné splniť požiadavky na označenie tak, aby sa na obale uvádzalo, že v súlade s národnými a európskymi právnymi predpismi zakazujúcimi trest smrti, mučenie alebo akékoľvek iné kruté a neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie sa tento výrobok nesmie využívať na podávanie smrtiacich injekcií;

63.  znovu opakuje, že EÚ je za každých okolností proti trestu smrti vrátane mimosúdnych popráv; pripomína, že EÚ zohráva vedúcu úlohu pri podpore organizácií občianskej spoločnosti, ktoré bojujú proti trestu smrti; žiada Komisiu, aby boj proti tomuto krutému a neľudskému trestu naďalej považovala za prioritu a aby túto problematiku v rámci EIDHR a geografických nástrojov zachovala ako tematickú prioritu; nepovažuje doživotný trest odňatia slobody bez podmienečného prepustenia na slobodu za prijateľnú alternatívu k trestu smrti;

64.  naliehavo vyzýva krajiny, ktoré sa stále uchyľujú k trestu smrti ukameňovaním, aby zrušili právne predpisy umožňujúce tento neľudský trest; naliehavo vyzýva iránskych vodcov, aby prijali zákon jednoznačne zakazujúci kameňovanie ako zákonný trest, pretože je to najbarbarskejší z trestov smrti; odsudzuje skutočnosť, že mnohé krajiny ešte stále vynášajú rozsudok smrti a odsudzujú mladistvé osoby; odsudzuje skutočnosť, že iránsky režim uplatňuje trest smrti, čo Irán radí na druhé miesto hneď za Čínou v tabuľke krajín s najvyšším počtom popráv; dôrazne odsudzuje zvýšený počet popráv, ku ktorým dochádza po pokojných demonštráciách v súvislosti s prezidentskými voľbami v Iráne v júni 2009; je znepokojený tým, že najvyšší počet popráv v celosvetovom meradle sa naďalej vykonáva v Číne a vyzýva Čínu, aby zverejnila svoje štátne údaje o popravách, aby bola možná transparentná analýza a diskusia o treste smrti; víta pozitívny krok bieloruských orgánov, ktoré zriadili pracovnú skupinu, ktorej úlohou je vypracovať návrhy na zavedenie moratória na trest smrti; zostáva znepokojený tým, že v Bielorusku, ktoré je jedinou európskou krajinou naďalej uplatňujúcou trest smrti, sa stále vykonávajú popravy a rodiny popravených sú bez informácií o dátume vykonania popravy a mieste pochovania popraveného;

65.  konštatuje, že na svete je 32 jurisdikcií s právnymi predpismi, ktoré umožňujú trest smrti v prípade drogovej trestnej činnosti; berie na vedomie, že Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC), Európska komisia a jednotlivé európske vlády sa aktívne podieľajú na financovaní a/alebo poskytovaní technickej pomoci, legislatívnej podpory a finančnej pomoci určenej na posilnenie protidrogových opatrení v štátoch, ktoré si ponechávajú trest smrti za drogovú trestnú činnosť; vyjadruje znepokojenie nad tým, že takáto pomoc by mohla viesť k nárastu uplatňovania trestu smrti a popráv; vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia týkajúce sa medzinárodného financovania protidrogových opatrení na vnútroštátnej a regionálnej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby tieto programy nemali za následok porušovanie ľudských práv vrátane uplatňovania trestu smrti; zdôrazňuje, že zrušenie trestu smrti za trestnú činnosť súvisiacu s drogami by malo byť podmienkou poskytnutia finančnej a technickej pomoci, pomoci na budovanie kapacít a inej podpory súvisiacej s protidrogovými opatreniami;

66.  je znepokojený tým, že v Bielorusku sa stále vykonávajú popravy, a táto krajina je jedinou európskou krajinou, v ktorej sa naďalej uplatňuje trest smrti; podporuje orgány v zriadení pracovnej skupiny, ktorej úlohou bude vypracovať návrhy na zavedenie moratória na trest smrti;

67.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zákonom proti homosexualite z roku 2009, ktorý v súčasnosti pripomienkuje ugandský parlament, v ktorom sa trestajú homosexuálne alebo bisexuálne osoby pokutami a odňatím slobody a v ktorom sa trestá dobrovoľný homosexuálny styk pokutami, uväznením a trestom smrti; vyzýva ugandský parlament, aby tento a každý podobný zákon zamietol; odsudzuje kriminalizáciu homosexuality na celom svete;

Práva lesbických žien, homosexuálnych mužov, bisexuálov a transsexuálov

68.  vzhľadom na to, že v roku 2009 došlo na celom svete k početným porušeniam ľudských práv lesbických, homosexuálnych, bisexuálnych a transrodových osôb, víta skutočnosť, že pracovná skupina pre ľudské práva Rady Európskej únie schválila súbor nástrojov na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesbických žien, homosexuálnych mužov, bisexuálov a transsexuálov; vyzýva delegácie EÚ a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby plne vykonávali usmernenia obsiahnuté v súbore nástrojov;

Násilie páchané na ženách

69.  poznamenáva, že v rámci programu trojice predsedníctiev – Francúzska, Českej republiky a Švédska – (od júla 2008 do decembra 2009) bola prioritou otázka násilia páchaného na ženách a dievčatách, a požaduje súdržnosť pri uplatňovaní zásad a politík v rámci EÚ i mimo nej vrátane zohľadnenia podpory zákazu mrzačenia ženských pohlavných orgánov ako porušenia ľudských práv; berie na vedomie nedávne prijatie nového súboru usmernení v tejto oblasti a očakáva, že mu Komisia predloží výsledky ich vykonávania;

70.  berie na vedomie novú stratégiu Európskej Komisie v oblasti rodovej rovnosti, ktorá sa vzťahuje osobitne na problém mrzačenia ženských pohlavných orgánov; opakuje potrebu súdržnosti vnútorných a vonkajších politík EÚ, čo sa týka tejto konkrétnej otázky; naliehavo vyzýva Európsku komisiu a členské štáty EÚ, aby riešili problém mrzačenia ženských pohlavných orgánov v rámci politických dialógov s partnerskými krajinami a zúčastnenými stranami, ktoré sú relevantné k tejto citlivej otázke na vnútroštátnej úrovni, použitím participatívneho prístupu a zapojením postihnutých komunít; vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby oživili všetky politické a inštitucionálne prostriedky s cieľom podporiť iniciatívy zamerané na čo najskoršie prijatie rezolúcie VZ OSN, ktorá bude požadovať celosvetové moratórium na mrzačenie ženských pohlavných orgánov;

71.  nazdáva sa, že násilie páchané na ženách sa prejavuje aj v psychike; poznamenáva, že v oblasti práce sú ženy naďalej menej odmeňované v porovnaní s mužmi a že viac žien je zamestnaných v nebezpečných zamestnaniach alebo na čiastočný úväzok; zdôrazňuje preto, že úloha Komisie a členských štátov v tejto oblasti, tak v rámci Európskej únie, ako aj mimo nej, sa nemôže obmedziť na boj proti násiliu v užšom slova zmysle, vzhľadom na potrebu boja proti násiliu voči ženám vo všetkých jeho formách – fyzickej, psychickej, sociálnej a hospodárskej – a že by sa malo uprednostniť vzdelávanie bez rodovej zaujatosti medzi chlapcami a dievčatami od najútlejšieho veku a boj proti rodovým stereotypom;

72.  zdôrazňuje význam komplexného vykonávania rezolúcií Bezpečnostnej Rady OSN 1325, 1820, 888 a 1889, v ktorých sa požaduje účasť žien vo všetkých fázach a na všetkých úrovniach riešenia konfliktov a ochrany žien a dievčat pred sexuálnym násilím a diskrimináciou; vyzýva členské štáty, ktoré ešte nemajú národný akčný plán na vykonanie rezolúcie BR OSN 1325, aby takýto plán urýchlene prijali; dôrazne odsudzuje znásilnenie používané ako vojenský nástroj a opakujúce sa masové znásilnenia v KDR; požaduje úplné odhalenie neschopnosti mierových síl MONUSCO ukončiť masové znásilnenia; naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku EÚ/podpredsedníčku Komisie, aby prostredníctvom EUSECU a EUPOLU v KDR vykonala prieskum a podala správu EP o všetkých konžských a medzinárodných spoločnostiach alebo entitách zapojených do ťažobného priemyslu v KDR, ktoré platia ozbrojené skupiny a bezpečnostný personál zapojené do takýchto masových znásilnení a iných systematických zločinov proti civilnému obyvateľstvu;

73.  vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby zvýšila počet pracovníkov zaoberajúcich sa rodovými otázkami vo vonkajšej činnosti a vytvorila príslušné štruktúry; uznáva pokrok dosiahnutý v rámci SBOP tak v misiách, ako aj v odbornej príprave pracovníkov;

74.  vyjadruje hlboké obavy z pevne zakorenenej rodovej diskriminácie a domáceho násilia v niektorých krajinách a poukazuje na to, že ženy žijúce vo vidieckych oblastiach sú osobitne zraniteľnou skupinou; obdobne je hlboko znepokojený prípadmi sexuálneho násilia a vysokou mierou znásilnení žien a dievčat v Južnej Afrike, ako aj tým, že vyšetrovanie je často neprimerané a marené rodovou zaujatosťou a obete čelia mnohým prekážkam v prístupe k zdravotnej starostlivosti a prieťahom v poskytovaní lekárskeho ošetrenia; dôrazne odsudzuje násilie voči ženám a deťom ako chronický problém v Guatemale a Mexiku;

75.  je hlboko znepokojený situáciou žien a dievčat v Iráne, KDR a Afganistane; odsudzuje brutálne porušenia práv žien v KDR, naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby výrazne zvýšilo finančné prostriedky zamerané na úsilie na ochranu žien pred znásilnením a zdôrazňuje, že situácii žien a dievčat v KDR treba venovať výraznú pozornosť na medzinárodnej úrovni; odsudzuje šiitský zákon o osobnom postavení prijatý v marci 2009, ktorý závažným spôsobom porušuje práva afganských žien a odporuje afganskej ústave aj medzinárodným normám v oblasti ľudských práv; víta úpravu zákona o osobných záležitostiach osôb podliehajúcich šiitskému právu, je však naďalej hlboko znepokojený určitými článkami zákona, ktoré odporujú záväzkom Afganistanu podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a Dohovoru o právach dieťaťa; naliehavo vyzýva afganské orgány, aby bezodkladne prijali kroky na zlepšenie situácie žien v krajine;

76.  trvá na tom, aby sa všetky dialógy o ľudských právach otvorene zaoberali otázkou práv žien, a najmä otázkou boja proti všetkým podobám diskriminácie a násilia proti ženám a dievčatám a ich odstraňovania, predovšetkým vrátane potratov na základe pohlavia plodu, všetkých podôb škodlivých tradičných alebo zvykových praktík, napríklad mrzačenie ženských pohlavných orgánov, manželstvá medzi maloletými alebo nútené manželstvá, otázkou všetkých podôb obchodovania s ľuďmi, domáceho násilia a vyvražďovania žien, zneužívania v práci a hospodárskeho zneužívania, a podobne trvá na tom, že treba odmietnuť akékoľvek úvahy týkajúce sa zvykov, tradícií alebo náboženstva zo strany štátov s cieľom vyhnúť sa svojej povinnosti odstrániť túto brutalitu; zdôrazňuje, že snahy o odstránenie všetkých foriem mrzačenia ženských pohlavných orgánov by sa mali zintenzívniť tak na miestnej, ako aj na politickej úrovni, aby sa vyzdvihla skutočnosť, že takéto mrzačenie je tak problémom rodovej rovnosti, ako aj porušovaním ľudských práv, pokiaľ ide o telesnú integritu; zdôrazňuje situáciu prisťahovaleckých mladých dievčat, ktoré vzhľadom na zásady niektorých komunít, náboženstiev alebo rodinnej cti musia čeliť týraniu, zabitiu v mene cti alebo mrzačeniu pohlavných orgánov a sú zbavené slobody;

77.  pripomína rozvojové ciele tisícročia a zdôrazňuje, že prístup k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti je základným ľudským právom; domnieva sa, že v politike EÚ týkajúcej sa rozvoja a ľudských práv by mali dominovať zdravotné programy vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia, podpory rodovej rovnosti, posilnenia postavenia žien a práv dieťaťa, najmä ak pretrváva rodovo založené násilie a ak sú deti a ženy ohrozené HIV/AIDS alebo nemajú prístup k informáciám, prevencii a/alebo liečbe; vyzýva Komisiu, aby do svojej rozvojovej politiky, najmä do programov na podporu obchodu, zahrnula základné práva pracujúcich a program dôstojnej práce;

78.  víta rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva zo 16. júna 2009 o úmrtnosti a chorobnosti matiek, ktorým sa dá predchádzať, a o ľudských právach, v ktorej sa požadujú naliehavé kroky v súlade s rozvojovými cieľmi tisícročia s cieľom zabrániť zbytočným úmrtiam žien počas tehotenstva a pôrodu; konštatuje, že členské štáty EÚ túto rezolúciu podporili, a vyzýva ich, aby účinne presadzovali ochranu ľudských práv žien a dievčat, najmä ich právo na život, právo na rovnosť v dôstojnosti, právo na vzdelávanie, právo na slobodu hľadať, dostávať a poskytovať informácie, právo využívať výhody vedeckého pokroku, právo na nediskrimináciu a na maximálnu možnú úroveň telesného a duševného zdravia vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia;

79.  vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby podporovali najmä ratifikáciu a vykonávanie protokolu Africkej únie o právach žien v Afrike zo strany členských štátov Africkej únie;

Mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie

80.  požaduje, aby poškodzovanie zdravia pacientov a ďalších osôb, najmä tých, ktoré nie sú schopné sa brániť, bolo uznané ako kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, pričom uznáva, že určité úkony je ťažké preukázať, a preto žiada o najvyšší stupeň ostražitosti;

81.  žiada, aby sa uznalo, že menšiny, ako sú napríklad pôvodné skupiny a obyvatelia diskriminovaní na kastovom základe, sú neúmerne zraniteľné a vystavené súženiu;

82.  vyzýva všetky štáty, ktoré ešte nepristúpili k Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a jeho opčnému protokolu (OPCAT), aby tak urobili; naliehavo vyzýva štáty, aby stiahli všetky výhrady, ktoré vyjadrili k týmto nástrojom; nabáda štáty, ktoré podpísali protokol OPCAT, aby lepšie a rýchlejšie vykonali národný prevenčný mechanizmus;

83.  nabáda štáty na celom svete, aby prijali a efektívne vykonali manuál o účinnom vyšetrovaní a dokumentácii mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, všeobecne známy pod názvom Istanbulský protokol; považuje tento protokol za kľúčový nástroj zberu dôkazov a predchádzania beztrestnosti; je presvedčený, že beztrestnosť mučiteľov je aj naďalej výraznou prekážkou účinného predchádzania mučeniu, pretože implicitne podnecuje mučiteľov, aby naďalej vykonávali svoje ohavné praktiky;

84.  zdôrazňuje význam účinného vykonávania usmernení EÚ na boj proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu; vyzýva Radu a Komisiu, aby predložili výsledky vykonávania týchto usmernení, pričom treba osobitnú pozornosť venovať výsledkom z hľadiska rehabilitácie obetí mučenia v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva;

85.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia nadväzujúce na požiadavky uvedené v jeho uznesení zo 17. júna 2010 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie(16); vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila revíziu niekoľkých ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005 z 27. júna 2005;

86.  je osobitne znepokojený vysokou úrovňou korupcie, kriminality, politického prenasledovania, beztrestnosti, mučenia a väznenia príslušníkov opozície vo Venezuele v dôsledku politizácie policajných síl, nedostatku politík a neschopnosti vlády riešiť tieto závažné ohrozenia ľudských práv;

87.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad výskytom porušení ľudských práv vo svete voči osobám na základe ich sexuálnej orientácie a odsudzuje všetky násilné kroky voči týmto osobám; poukazuje na zvýšený počet vrážd transrodových osôb na celom svete; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v mnohých krajinách sa homosexualita stále považuje za trestný čin, ktorý sa trestá odňatím slobody a v niektorých prípadoch dokonca smrťou; víta v tomto ohľade rozhodnutie najvyššieho súdu v Dílí z 2. júla 2009, ktorým sa dekriminalizovala homosexualita v Indii a vyzýva ostatné krajiny, aby tento príklad nasledovali;

Práva detí

88.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že podľa odhadov je približne 215 miliónov detí zneužívaných na detskú prácu, pričom tri štvrtiny z nich vykonávajú najhoršie formy detskej práce (údaje ILO, 2009); víta závery Rady EÚ zo 14. júna 2010 o detskej práci a súvisiacu štúdiu Komisie (SEC(2010)0037), v ktorej Komisia žiada komplexnú politiku EÚ, ktorá by sa zameriavala na rozvoj a odstraňovanie chudoby; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila efektívne monitorovanie pokroku v tejto oblasti a podnecovala spolu s členskými štátmi vykonávanie v dialógu s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ;

89.  pripomína úspešné jedenáste fórum MVO EÚ  ľudských právach na tému boja proti násiliu na deťoch, ako aj činnosť švédskeho predsedníctva (Štokholm, júl 2009) a jeho výzvy, aby sa pokračovalo v legislatívnej činnosti zameranej na zavedenie zákazu všetkých foriem telesných trestov v akomkoľvek prostredí vrátane domáceho prostredia, stanovili sa najlepšie postupy a ponaučenia v rámci boja proti násilia na deťoch v konfliktoch a v situáciách po konfliktoch a zvýšila sa súdržnosť medzi vonkajšou činnosťou EÚ a vnútornými politikami jej členských štátov v oblasti práv dieťaťa;

90.  vyjadruje vážne obavy zo skutočnosti, že milióny detí sú stále obeťami znásilnení, domáceho násilia a fyzického, emocionálneho a sexuálneho zneužívania vrátane sexuálneho a hospodárskeho vykorisťovania; zdôrazňuje, že všetky práva, ktoré sú uznané v Dohovore o právach dieťaťa a v jeho opčných protokoloch, majú rovnaký význam, požaduje plnú ratifikáciu a splnenie záväzkov a žiada, aby sa novým formám komerčného sexuálneho vykorisťovania detí venovala osobitná pozornosť;

91.  je vážne znepokojený skutočnosťou, že vo východnej Európe a Strednej Ázii sa medzi mužmi, ženami i deťmi naďalej rýchlo zvyšuje nákaza HIV; so znepokojením konštatuje, že prístup k antiretrovirálnej liečbe tam patrí stále medzi najnižšie na svete; so znepokojením konštatuje, že stigmatizácia a diskriminácia, ktoré porušujú základné práva detí postihnuté ochorením HIV a ohrozujú ich dôstojnosť, prekážajú ďalšiemu pokroku v prevencii, starostlivosti a podpore; vyzýva Komisiu, aby zvážila politické reformy, zmeny programov a prerozdelenie zdrojov s cieľom chrániť práva a dôstojnosť detí a mladých ľudí, ktorí sú zraniteľní, ohrození a žijú s chorými na HIV alebo sú týmto ochorením postihnutí;

92.  naliehavo požaduje prijatie dodatočných opatrení EÚ na boj proti detskej práci a vyzýva EÚ, aby efektívnejšie uplatňovala nástroje, ktoré má k dispozícii, a to tak, že ich začlení do dialógov a konzultácií o ľudských právach; vyzýva EÚ, aby účinne vykonávala usmernenia EÚ o právach dieťaťa a aby preskúmala možnosti prijatia usmernení o boji proti detskej práci; pripomína, že aj obchodná politika EÚ môže zohrávať užitočnú úlohu v boji proti detskej práci, predovšetkým prostredníctvom uplatnenia stimulov VSP+; dúfa, že v budúcnosti sa tento nástroj lepšie posúdi a bude predmetom ročného hodnotenia, ktoré sa predkladá Európskemu parlamentu pri príležitosti výročnej diskusie o ľudských právach;

93.  poznamenáva, že v roku 2009 sme si pripomenuli 20. výročie Dohovoru o právach dieťaťa; s uspokojením konštatuje, že k dohovoru už pristúpili takmer všetky krajiny, a naliehavo vyzýva krajiny, ktoré k nemu nepristúpili, aby tak bezodkladne urobili; zostáva hlboko znepokojený tým, že úplné uplatňovanie práv, ktoré zahŕňa, sa v širokej miere porušuje; požaduje zvýšenie pozornosti venovanej potrebám detí, čo sa týka osobitnej ochrany a starostlivosti vrátane primeranej právnej ochrany pred narodením, ako aj po ňom tak, ako sa predpokladá v Dohovore o právach dieťaťa a v Deklarácii práv dieťaťa; víta vymenovanie osobitného zástupcu generálneho tajomníka pre násilie páchané na deťoch a zdôrazňuje význam tohto mandátu;

94.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou detí zatiahnutých do ozbrojených konfliktov alebo inak nimi ovplyvnených, či dokonca detí nútených aktívne sa týchto konfliktov zúčastňovať; naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby posilnili vykonávanie usmernení EÚ o deťoch v ozbrojených konfliktoch; víta novú rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1882 (2009), ktorá ďalej posilňuje ochranu detí zatiahnutých do ozbrojených konfliktov alebo inak nimi zasiahnutých;

95.  vyjadruje hlboké obavy z používania detí ako vojakov; vyzýva EÚ a OSN, aby podnikli okamžité kroky na odzbrojenie, rehabilitáciu a opätovnú integráciu detí;

Obhajcovia ľudských práv

96.  víta podniknuté kroky na vykonanie revízie a aktualizácie usmernení EÚ o obhajcoch ľudských práv po ich revízii v roku 2008; berie na vedomie vypracovanie viac ako 60 miestnych vykonávacích stratégií a vymenovanie príslušných styčných úradníkov; je však naďalej osobitne znepokojený zlyhaním vykonania týchto usmernení delegáciami EÚ, vyzýva ESVČ, aby vypracovala plán vykonávania s jasnými ukazovateľmi a konečnými termínmi s cieľom pokračovať v pokroku smerom k účinnému vykonávaniu usmernení a žiada o zoznam dostupných miestnych stratégií; vyzýva ESVČ, Radu, Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné kroky na zvýšenie povedomia o smerniciach medzi obhajcami ľudských práv a diplomatmi EÚ pracujúcimi v krajinách, ktoré nie sú členmi EÚ; vyzýva misie EÚ, aby udržiavali pravidelné kontakty s obhajcami ľudských práv predtým, ako podniknú vlastné kroky, a aby im poskytovali spätnú väzbu; zdôrazňuje, že počas procesu návrhu miestnych vykonávacích stratégií, by sa malo konzultovať so širokým spektrom obhajcov ľudských práv pracujúcich tak v mestských, ako aj vo vidieckych oblastiach na hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj na občianskych a politických právach; konštatuje, že miestne vykonávacie stratégie by mali obsahovať konkrétne programy opatrení, ktoré by sa mali prijať na zlepšenia ochrany obhajcov ľudských práv, a že dosah týchto stratégií by sa mal po primeranom čase vyhodnocovať; v tejto súvislosti vyzýva na hodnotenie vykonávania pomoci a opatrení zo strany organizácií občianskej spoločnosti na podporu obhajcov ľudských práv v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva;

97.  vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby uprednostňovala efektívnejšie plnenie existujúcich nástrojov a mechanizmov na jednotnú a systematickú ochranu obhajcov ľudských práv, vyzýva vysokú predstaviteľku Európskej únie a všetkých komisárov s právomocami v oblasti vonkajších vzťahov, aby zaviedli politiku pravidelných stretnutí s obhajcami ľudských práv v rámci oficiálnych návštev v krajinách, ktoré nie sú členmi EÚ, a zdôrazňuje, že toto podporovanie obhajcov ľudských práv by sa taktiež malo povinne zahrnúť do mandátu osobitných zástupcov EÚ; zdôrazňuje, že tak vysoká predstaviteľka, ako aj osobitní zástupcovia sa budú zodpovedať Európskemu parlamentu za svoju činnosť v tejto oblasti;

98.  naliehavo vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby vykonali opatrenia navrhnuté v uznesení Parlamentu z júna 2010 o politikách EÚ na podporu obhajcov ľudských práv s dôrazom na opatrenia zamerané na rýchle poskytnutie pomoci obhajcom ľudských práv v ohrození, ako sú napríklad núdzové víza a ochrana, a opatrenia, ktoré prinášajú verejnú podporu a viditeľné uznanie práce obhajcov ľudských práv s rodovým hľadiskom pri vykonávaní usmernení v prospech obhajkýň ľudských práv a iných osobitne zraniteľných skupín, akými sú napríklad obhajcovia pracujúci na podpore hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv a osoby pracujúce s právami menšín a pôvodných obyvateľov; žiada vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby presadzovala vykonávanie programu Mesto – útočisko, ktorý poskytuje útočisko obhajcom ľudských práv v európskych mestách;

99.  žiada, aby inštitúcie EÚ v súvislosti s vykonávaním Lisabonskej zmluvy a zriadením ESVČ vytvorili mechanizmus medziinštitucionálnej spolupráce zameranej na obhajcov ľudských práv; je si vedomý skutočnosti, že vytvorenie takéhoto mechanizmu by sa mohlo uľahčiť, ak by sa vo všetkých inštitúciách a orgánoch EÚ zriadili kontaktné miesta a vypracovali jasné usmernenia pre obhajcov ľudských práv a ak by sa rozvíjala užšia spolupráca, a to so zameraním na obhajcov ľudských práv a členov misií a delegácií EÚ zodpovedných za oblasť ľudských práv a demokracie; vyzýva ESVČ, aby zriadila štatistickú databázu o prípadoch, v ktorých delegácie EÚ poskytli pomoc obhajcom ľudských práv, aby sa mohla vyhodnotiť efektívnosť usmernení a aby EP podala správu o výsledkoch týchto hodnotení;

100.  uznáva závery uvedené v mnohých správach o ľudských právach, podľa ktorých sú obhajcovia ľudských práv, hoci neoceniteľne prispievajú k ochrane a presadzovaniu ľudských práv za cenu ohrozenia osobnej bezpečnosti, čoraz častejšie vystavení rôznym formám ostrých útokov, ako sú útoky na slobodu svedomia, vierovyznania, prejavu alebo združovania, útoky na relevantné osoby a ich vraždy, svojvoľné zatýkanie, nespravodlivé súdne procesy a zatváranie úradov organizácií občianskej spoločnosti; vyzýva delegácie EÚ, aby zohrávali aktívnejšiu úlohu pri predchádzaní takýmto útokom v spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti príslušných krajín, pričom by mali byť obozretné a nevystaviť zamestnancov a podporovateľov týchto organizácií nebezpečenstvu;

101.  je naďalej opatrný voči vládam krajín EÚ, ktoré nie sú členmi EÚ a ktoré využívajú prijímanie kontroverzných zákonov o MVO ako pokus o umlčanie hnutí v oblasti ľudských práv, ako napríklad v prípade zákona o charitatívnych organizáciách a spolkoch, ktorý schválil etiópsky parlament v januári 2009, podľa ktorého sa prakticky zakazujú všetky činnosti v oblasti ľudských práv;

102.  odsudzuje skutočnosť, že v niektorých krajinách sú bežné útoky a anonymné hrozby voči obhajcom ľudských práv a novinári, najmä tí, ktorí sa venujú korupcii a pašovaniu drog, čelia za svoju prácu hrozbám a útokom;

103.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad vraždami Stanislava Markelova, Anastázie Baburovej a Natálie Estemirovej v Rusku a nad vraždami André Rwisereka a Jeana Leonarda Rugambageho v Rwande, nad svojvoľným zadržiavaním Roxany Saberiovej a Abdolfattaha Soltaniho v Iráne a nad pokračujúcim väznením a nedostatkom primeraného prístupu k zdravotnej starostlivosti, ktorému v Číne čelil držiteľ Sacharovovej ceny za rok 2008 Chu Ťia, ku ktorým došlo počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa; naliehavo vyzýva čínske úrady, aby bezodkladne objasnili situáciu význačného právnika v oblasti ľudských práv Kaa Č´šenga, ktorý zmizol 4. februára 2009 a aby začali úplne nezávislé a transparentné vyšetrovanie jeho zmiznutia;

104.  odsudzuje zadržiavanie a prenasledovanie saharawských obhajcov ľudských práv na Marokom kontrolovanom území Západnej Sahary a naliehavo vyzýva OSN, aby začlenila monitorovanie situácie v oblasti ľudských práv do misie OSN pre Západnú Saharu (misia MINURSO);

105.  berie na vedomie prepustenie miestnych obhajcov ľudských práv na Kube; vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že kubánska vláda odmieta uznať monitorovanie ľudských práv ako legitímnu činnosť a odmieta miestnym skupinám pre ľudské práva zákonný štatút; so znepokojením konštatuje, že zadržiavanie obhajcov ľudských práv v krajine je tiež závažných porušením ľudských práv; žiada vládu Kuby, aby neposielala politických väzňov do vyhnanstva a aby im umožnila slobodne vycestovať a vrátiť sa späť na Kubu bez toho, aby ich zatýkala;

106.  víta rozhodnutie výboru pre Nobelovu cenu za mier udeliť Liouovi Siao-poovi Nobelovu cenu za mier za rok 2010 za jeho dlhý a nenásilný boj za základné ľudské práva a slobody v Číne; naliehavo vyzýva pekinskú vládu, aby okamžite a bezpodmienečne prepustila Lioua Siao-poa na slobodu a zrušila všetky reštrikcie uvalené na jeho manželku Liu Siao;

107.  vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že Irán v roku 2008 a 2009 naďalej obmedzoval nezávislých obhajcov ľudských práv a členov občianskej spoločnosti a stále dochádzalo k závažnému porušovaniu ľudských práv, ba dokonca toto porušovanie sa stupňovalo; odsudzuje svojvoľné zadržiavanie, mučenie a väznenie obhajcov ľudských práv pre ich pôsobenie na základe obvinení z „aktivít v rozpore s národnou bezpečnosťou“; s poľutovaním si všíma súčasnú vládnu politiku zameranú proti učiteľom a akademikom a odsudzuje bránenie študentom v prístupe k vyššiemu vzdelávaniu a prenasledovanie a väznenie študentských aktivistov; vyjadruje poľutovanie nad zmätkom po prezidentských voľbách 12 júna 2009 a po násilnostiach, ku ktorým sa uchýlili iránske úrady, čo vyústilo do svojvoľného zadržiavania najmenej 400 ľudí, oznámených najmenej 40 zabití, masových procesov s osobami obvinenými z trestných činov proti národnej bezpečnosti, zlého zaobchádzania a mučenia, ako aj do vydania rozsudkov smrti;

Doložky o ľudských právach

108.  zdôrazňuje dôležitosť a nevyhnutnosť doložiek o ľudských právach a demokracii a účinných mechanizmov urovnávania sporov v obchodných dohodách vrátane dohôd o rybolove, medzi EÚ a krajinami, ktoré nie sú jej členmi; opätovne však žiada, aby túto doložku sprevádzal mechanizmus na presadzovanie, aby sa zaručilo jej vykonávanie v praxi; zdôrazňuje význam dôsledného monitorovania stavu ľudských práv krajín, ktoré nie sú členmi EÚ a vstupujú do obchodných vzťahov s EÚ; zdôrazňuje, že takéto monitorovanie a hodnotenie by malo obsahovať formálne konzultácie s občianskou spoločnosťou o dosahu týchto dohôd; požaduje vytvorenie jasného súboru hodnotiacich kritérií v oblasti ľudských práv v rámci dohôd o individuálnom obchode o aby sa zabezpečilo, že bude jestvovať jasná norma a porozumenie oboch strán o tom, aké situácie a kroky môžu aktivovať takéto doložky o ľudských právach;

109.  opätovne potvrdzuje zásadu nedeliteľnosti ľudských práv a odsudzuje pokusy považovať akékoľvek právo alebo príčinu diskriminácie za menej významnú ako iné; vyzýva Komisiu a Radu, aby pri rokovaniach o doložkách o ľudských právach s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, dodržiavali zásadu nedeliteľnosti;

110.  zdôrazňuje, že EÚ by v záujme plnenia svojich medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv mala vzhľadom na charakter dohôd a konkrétnu situáciu každej partnerskej krajiny zahrnúť systematické doložky týkajúce sa demokracie, zásad právneho štátu a ľudských práv, ako aj sociálne a environmentálne normy; domnieva sa, že tieto doložky by mali umožniť Komisii, aby aspoň dočasne pozastavila obchodné výhody vrátane tých výhod, ktoré vyplývajú z dohôd o voľnom obchode, ak sa nájdu dostatočné dôkazy o porušovaní ľudských práv vrátane pracovných práv, a to buď na základe vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť členského štátu alebo Európskeho parlamentu; domnieva sa, že EÚ by mala v každom prípade jasne uviesť primerané sankcie, ktoré by sa mohli vzťahovať na krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ a dopúšťajú sa závažného porušovania ľudských práv, a mala by ich uplatňovať; opakuje svoju výzvu Komisii, Rade a najmä vysokej predstaviteľke/podpredsedníčke Komisie, aby zabezpečila platnosť doložiek o ľudských právach v platných medzinárodných dohodách, a teda aby vytvorila postup účinného vykonávania týchto doložiek v zmysle článkov 8, 9 a 96 Dohody z Cotonou;

111.  víta využívanie hodnotení vplyvu týkajúcich sa udržateľného rozvoja, ale domnieva sa, že v záujme zabezpečenia neustáleho hodnotenia by sa mali vykonávať bezprostredne po zavedení dohody, a nielen ex ante;

112.  berie na vedomie fungovanie všeobecného systému preferencií plus (VSP+); domnieva sa však, že tento systém, v rámci ktorého sa odmeňujú krajiny so značnými obchodnými výhodami za dodržiavanie medzinárodných dohovorov a noriem týkajúcich sa ľudských práv a pracovných práv, sa musí podrobnejšie a transparentnejšie monitorovať, a to aj prostredníctvom podrobných hodnotení vplyvu zameraných na ľudské práva, jednotného a spravodlivého systému referenčných hodnôt a otvorených konzultácií pri udeľovaní preferencie, a že obchodné preferencie sa musia poskytovať iba krajinám, ktoré ratifikovali a účinne vykonávajú kľúčové medzinárodné dohovory o udržateľnom rozvoji, ľudských právach – najmä o detskej práci – a dobrej správe verejných vecí; vyzýva na intenzívnejšie monitorovanie vykonávania s občianskou spoločnosťou, odbormi a spoločenstvami s prihliadnutím na úspechy, ako aj prekážky pri rozvoji ľudských práv vrátane sociálnych, hospodárskych, kultúrnych a environmentálnych práv; zdôrazňuje, že je dôležité dôkladne monitorovať vykonávanie ICCPR zo strany Pakistanu, ktorý je vyzvaný na účasť na systéme VSP+;

113.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila návrh nariadenia, ktorým sa do EÚ zakáže dovoz tovaru vyrobeného prostredníctvom nútenej práce, a najmä detskej práce, pri porušovaní základných noriem v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje, že takéto nariadenie by malo EÚ umožniť, aby preskúmala špecifické nároky;

114.  víta, že doložka o ľudských právach bola začlenená do dohody o partnerstve medzi EÚ a Indonéziou a do stabilizačnej a asociačnej dohody s Albánskom, ktoré vstúpili do platnosti počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje táto správa, na základe čoho sa počet krajín, ktoré súhlasili so začlenením tejto doložky do dohôd s EÚ, zvýšil na viac ako 120;

115.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatočnými opatreniami v nadväznosti na doložky o ľudských právach vložené do Dohody z Cotonou a naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, Komisiu, Radu a členské štáty, aby v plnej miere uplatňovali tieto doložky a v rámci dvojstranných a regionálnych rozhovorov s partnerskými krajinami AKT venovali rozsiahlu pozornosť problémom v oblasti ľudských práv a podpore ľudských práv;

Podpora demokracie a zásad právneho štátu vo vonkajších vzťahoch

116.  víta závery Rady o podpore demokracie vo vonkajších vzťahoch EÚ(17), ako aj prijatie programu činnosti EÚ na podporu procesu budovania demokracie vo vonkajších vzťahoch EÚ, ktorý je prostriedkom zlepšenia súdržnosti a účinnosti podpory demokracie EÚ;

117.  naliehavo žiada Komisiu, aby potrebnými iniciatívami a finančnými záväzkami napokon bezodkladne nadviazala na správu o ľudských právach z roku 2007, v ktorej Parlament uviedol. že považuje „nenásilie za najvhodnejší prostriedok, ktorým sa zabezpečí, že sa budú využívať, zachovávať, presadzovať a dodržiavať základné ľudské práva“ s vierou, že „jeho podpora by mala predstavovať prioritný cieľ v politike EÚ pre ľudské práva a demokraciu“;

118.  vyzýva Komisiu, aby do ročných akčných programov svojich vonkajších nástrojov, najmä EIDHR, ako aj do dokumentov o stratégii regiónov a krajín výraznejšie začleňovala program podpory demokracie a aby pritom dôsledne zohľadňovala osobitnú situáciu v príslušných krajinách a regionálnu stratégiu EÚ;

119.  berie na vedomie správu organizácie Amnesty International za rok 2010, v ktorej sa poukazuje na prebiehajúci proces proti bývalému riaditeľovi ropnej spoločnosti JUKOS Michailovi Chodorkovskému a jeho obchodnému spoločníkovi Platonovi Lebedevovi ako na príklad nespravodlivých procesov v Rusku; vyzýva Ruskú federáciu, aby zaručila, aby sa pri stíhaní týchto a všetkých iných obžalovaných v rámci ruského systému súdnictva dodržiavali základné normy riadneho procesu a ľudské práva;

120.  naliehavo vyzýva ruské súdne orgány, aby urýchlili vyšetrovanie smrti ruského právnika Sergeja Magnického zo 16. novembra 2009; vyjadruje poľutovanie, že tento prípad je stále osobitným príkladom vážnych nedostatkov systému súdnictva v tejto krajine; vyjadruje poľutovanie nad tým, že kým ochrancovia ľudských práv sú často obeťou surového zaobchádzania a súdnych procesov, ktoré odporujú trestnému poriadku Ruskej federácie (napr. článku 72 v prípade obvinenia Olega Orlova z organizácie Memorial za ohováranie), tí, ktorí sú vinní z napadnutia alebo dokonca vraždy ochrancov ľudských práv, nezávislých novinárov a právnikov, majú až príliš často zabezpečenú beztrestnosť; vyzýva Radu, aby v prípade, že zo strany ruských orgánov nenastane obrat k lepšiemu v spolupráci a vyšetrovaní prípadu Sergeja Magnického, naliehala na ruské orgány, aby postavili zodpovedné osoby pred súd, a aby zvážila zavedenie zákazu vstupu do EÚ pre ruských úradníkov zapojených do tohto prípadu, a nabáda orgány EÚ činné v trestnom konaní, aby spolupracovali pri zmrazovaní bankových účtov a ostatných aktív týchto ruských úradníkov vo všetkých členských štátoch EÚ;

121.  vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby zabezpečila, že hľadisko ľudských práv a budovania demokracie „sa bude vinúť ako strieborná niť“ všetkými oblasťami vonkajšej politiky; so znepokojením však konštatuje, že Rada formálne neprijala žiadnu správu o následných opatreniach v súvislosti so závermi Rady z novembra 2009 o podpore demokracie vo vonkajších vzťahoch EÚ a s programom činnosti EÚ na podporu demokracie, čo je v rozpore s vyjadrením uvedeným v týchto záveroch;

Medzinárodné humanitárne právo

122.  víta závery o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva, ktoré prijala Rada v decembri 2009, teda v roku, keď sme si pripomenuli 60. výročie Ženevského dohovoru;

123.  konštatuje, že v roku 2009 boli prijaté aktualizované usmernenia EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva; vyzýva Radu, aby vykonávanie usmernení v oblasti medzinárodného humanitárneho práva účinnejšie zosúladila s ďalšími usmerneniami EÚ v oblasti ľudských práv a aby zlepšila uplatňovanie hľadiska medzinárodného humanitárneho práva v rámci celej vonkajšej činnosti EÚ;

124.  víta správu nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej misie o konflikte v Gruzínsku (Tagliaviniho správa), ktorá bola vydaná 30. septembra 2009, a vyjadruje podporu jej hlavným zisteniam a záverom v rámci medzinárodného trestného práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, najmä potrebe zaručiť zodpovednosť a náhrady za všetky porušenia, ku ktorým došlo v auguste 2008, a očakáva, že rozsiahle podkladové informácie, ktoré sa nachádzajú v správe, možno využiť na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni na konečné zaručenie zodpovednosti za zločiny spáchané počas konfliktu medzi Ruskom a Gruzínskom v auguste 2008;

125.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že počas ozbrojeného konfliktu medzi Ruskom a Gruzínskom o Južné Osetsko a Abcházsko v auguste 2008 si porušovanie medzinárodného humanitárneho práva vyžiadalo stovky obetí a prinieslo desaťtisíce vysídlených osôb; pripomína, že do dnešného dňa Rusko splnilo iba prvý bod zo svojej šesťbodovej dohody o prímerí s Gruzínskom; vyjadruje hlboký nesúhlas so zámernou likvidáciou etnických gruzínskych dedín v Južnom Osetsku a Abcházsku počas konfliktu a po jeho skončení; zdôrazňuje, že beztrestnosť v prípade tohto porušovania práva pretrváva doposiaľ;

Sloboda náboženského vyznania alebo viery

126.  zdôrazňuje, že sloboda náboženského vyznania alebo viery predstavuje spomedzi všetkých ľudských práv hlavné a základné právo, ktoré sa musí dodržiavať, a že podmienenosť spojená s dodržiavaním ľudských práv, ktoré sú súčasťou bilaterálnych dohôd s krajinami, ktoré nie sú členmi ÉÚ, sa musí presadzovať dôraznejšie a účinnejšie;

127.  víta závery Rady o slobode náboženského vyznania alebo viery prijaté v novembri 2009; uznáva dôležitosť slobody náboženského vyznania alebo viery pre identitu jednotlivcov, a to tých, ktorí praktizujú svoje náboženské vyznanie, ako aj tých, ktorí ho nepraktizujú, keďže viera – v akejkoľvek podobe – je kľúčovou zložkou osobných a spoločenských hodnôt; vyzýva Radu a Komisiu, aby prijali a vykonávali praktické opatrenia na boj proti náboženskej netolerancii a diskriminácii a podporu slobody náboženského vyznania alebo viery na celom svete, ako sa uvádza v uvedených záveroch; vyzýva Radu a Komisiu, aby do tohto procesu zapojili EP, organizácie občianskej spoločnosti a ostatných relevantných aktérov;

128.  vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby zaviedla slobodu náboženského vyznania alebo viery do politík EÚ v oblasti ľudských práv a aby dôkladne zhodnotila situáciu v oblasti slobody náboženského vyznania alebo viery vo výročnej správe EÚ o ľudských právach;

129.  vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby zvýšila počet zamestnancov, ktorí sa zaoberajú otázkami dodržiavania slobody náboženského vyznania alebo viery v rámci vonkajšej činnosti a aby vytvorila špecializované štruktúry, najmä vzhľadom na zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ); podporuje označenie problému dodržiavania slobody náboženského vyznania alebo viery vo svete ako jednej z priorít ESVČ, s prihliadnutím na hrubé porušovanie tejto slobody vo svete a na očividnú potrebu pomoci prenasledovaným náboženským menšinám v mnohých oblastiach sveta;

130.  vyzýva Radu a Komisiu, aby pri predchádzaní konfliktom, urovnávaní konfliktov a zmierovaní vzali do úvahy náboženstvo a dialóg s náboženskými orgánmi a subjektmi zapojenými do dialógu medzi jednotlivými náboženstvami;

131.  je naďalej hlboko znepokojený tým, že diskriminácia na základe náboženského vyznania alebo viery ešte stále existuje vo všetkých oblastiach sveta a že v mnohých krajinách, ako sú Severná Kórea, Irán, Saudská Arábia, Somálsko, Maldivy, Afganistan, Jemen, Mauritánia, Laos, Uzbekistan, Eritrea, Irak, Pakistan a Egypt, sa osobám patriacim k istým náboženským spoločenstvám vrátane náboženských menšín naďalej upierajú ich ľudské práva. odsudzuje, že čínske orgány prenasledujú osoby vyznávajúce náboženstvo mimo oficiálne povoleného rámca, ako sú kresťania, moslimovia, budhisti a prívrženci hnutia Falun kung; naliehavo vyzýva Čínu, aby v súlade so svojím prísľubom ratifikovala ICCPR; naliehavo vyzýva čínske orgány, aby upustili od represívnej politiky v Tibete, ktorej ďalšie uplatňovanie by mohlo viesť k zničeniu tibetského náboženstva a kultúry; odsudzuje iránske orgány za prenasledovanie jednotlivcov, ktorí patria k náboženským menšinám, vrátane kresťanov, bahaistov a moslimov, ktorí prestúpili na iné náboženské vyznanie alebo sa zriekli svojho náboženského vyznania; naliehavo vyzýva iránske orgány, aby chránili náboženské menšiny v súlade so svojimi záväzkami vyplývajúcimi z ICCPR; naliehavo vyzýva orgány Ruskej federácie, aby uložili moratórium na vykonávanie zákona o boji proti extrémistickým aktivitám z roku 2002, ktorý sa v rozsiahlej miere zneužíva na prenasledovanie mierumilovných náboženských menšín; vyjadruje znepokojenie nad situáciou menšiny tzv. montagnardských kresťanov žijúcou vo vietnamskej Centrálnej vysočine; pripomína vietnamským orgánom, že práva menšín zahŕňajú slobodu neobmedzeného praktizovania náboženského vyznania, slobodu združovania a prejavu, právo na pokojné zhromažďovanie, rovnaké právo na vlastníctvo a užívanie pôdy a právo na úplnú a účinnú účasť na rozhodovaní o otázkach, ktoré sa ich dotýkajú, a to aj pokiaľ ide o projekty hospodárskeho rozvoja a otázky presídlenia;

132.  naliehavo vyzýva EÚ, aby v rámci svojej vonkajšej politiky vypracovala súbor nástrojov na podporu práva na slobodu náboženského vyznania alebo viery, aby považovala slobodu náboženského vyznania alebo viery za zásadnú, aby zahrnula zoznam nevyhnutných slobôd týkajúcich sa práva na slobodu náboženského vyznania alebo viery s cieľom posúdiť, či sa dodržiavajú, a aby začlenila mechanizmy na identifikáciu porušovania slobody náboženského vyznania alebo viery, s cieľom zlepšiť presadzovanie slobody náboženského vyznania alebo viery v rámci činnosti štátnych zamestnancov, najmä v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, a aby zapojila organizácie občianskej spoločnosti do prípravy uvedeného súboru nástrojov;

133.  víta sústavný zásadový postoj EÚ k rezolúciám VZ OSN a UNHRC o boji proti hanobeniu náboženstiev; víta rezolúciu o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženského vyznania alebo viery, ktorú predložila EÚ; nabáda EÚ, aby sa naďalej usilovala o vyvážený prístup medzi slobodou prejavu a zákazom podnecovania k náboženskej nenávisti; nabáda EÚ, aby začala konštruktívny dialóg s Organizáciou islamskej konferencie a ďalšími zástancami zásady hanobenia náboženstiev;

134.  zdôrazňuje, že medzinárodné právo v oblasti ľudských práv uznáva slobodu náboženského vyznania alebo viery bez ohľadu na stav registrácie, preto by registrácia nemala byť nutným predpokladom vyznávania náboženstva; okrem toho so znepokojením upozorňuje na skutočnosť, že v Azerbajdžane, Kazachstane, Kirgizsku, Tadžikistane, Turkménsku, Uzbekistane a vo Vietname sa náboženské skupiny musia úradne zaregistrovať a pôsobia pod kontrolou správnych rád ovládaných vládou, čo je zásahom do ich náboženskej nezávislosti a obmedzuje ich činnosť;

135.  vyzýva Rusko, aby vyhlásilo moratórium na vykonávanie zákona z roku 2002 o boji proti extrémistickej činnosti, pretože tento zákon sa využíva a zneužíva na obmedzovanie náboženskej slobody, a aby potlačila nenásilné náboženské skupiny a usilovala sa o ich zákaz; okrem toho s veľkým znepokojením konštatuje, že 265 náboženských organizácií a organizácií založených na náboženskom presvedčení sa nachádza na čiernom zozname takzvaných extrémistických organizácií;

136.  naliehavo tiež vyzýva tieto krajiny, aby zastavili obmedzovanie slobody združovania a zhromažďovania náboženských skupín a dodržiavali slobodu náboženského vyznania alebo viery: Saudská Arábia, Egypt, Eritrea, Irán, Somálsko, Jemen, Bielorusko, Severná Kórea a Laos;

137.  zdôrazňuje prekážky, ktoré stále existujú v rôznych častiach sveta, napríklad v Saudskej Arábii, Indonézii, Pakistane, Iraku, Somálsku a Sudáne, pokiaľ ide o slobodné vyznávanie viery na individuálnej i kolektívnej úrovni a rastúcu neznášanlivosť voči náboženským menšinám v krajinách so zakorenenými demokratickými tradíciami, akou je India, a vyzýva Komisiu, aby kládla dôraz na tieto otázky v rámci príslušných politických dialógov;

138.  ostro odsudzuje akúkoľvek kriminalizáciu alebo trestanie, pokiaľ ide o „odpadlíctvo“ v súvislosti s prípadmi prestúpenia z jedného náboženského vyznania na iné alebo z jednej náboženskej denominácie (podskupiny) do druhej, ku ktorým dochádza vo väčšine krajín Blízkeho východu a Severnej Afriky; vyzýva inštitúcie EÚ, aby vyvíjali tlak na tieto krajiny, aby odmietli tieto postupy, najmä v tých prípadoch, keď je stanoveným trestom trest smrti; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že v krajinách ako Saudská Arábia a Egypt ešte stále existujú praktiky núteného prestúpenia na inú vieru a žiada, aby inštitúcie EÚ prijali jasný záväzok, že budú bojovať proti podobným porušeniam ľudských práv;

139.  pripomína, že v mnohých krajinách vo svete je stále bežnou praxou zákaz, konfiškácia a ničenie modlitební i náboženských publikácií, ako aj zákaz odbornej prípravy duchovných; naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby v rámci svojich kontaktov s príslušnými vládami potláčali takéto porušovanie práv a nabádali krajiny, v ktorých sú zákony o rúhaní využívané ako nástroj na prenasledovanie členov náboženských menšín, aby takéto ustanovenia zmenili alebo zrušili;

140.  zdôrazňuje, že pre EÚ je sloboda svedomia základnou hodnotou, ktorá zahŕňa slobodu veriť alebo neveriť a slobodu vyznávať náboženstvo, pre ktoré sa jednotlivec rozhodol;

Sloboda prejavu

141.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že sloboda prejavu bola napádaná rôznymi novými spôsobmi, predovšetkým použitím moderných technológií, ako je internet; znovu opakuje, že súčasťou práva na slobodu prejavu je právo vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie a myšlienky prostredníctvom akéhokoľvek média;

142.  uznáva, že nové technológie poskytujú jedinečnú možnosť podieľať sa na verejnom živote, vyjadrovať názory, získavať prístup k informáciám o ľudských právach a podávať zvyšku sveta správy o prípadoch porušenia ľudských práv; je znepokojený tým, že štáty používajú stále premyslenejšie techniky, napr. technológie s dvojakým využitím, na cenzúru informácií a monitorovanie činností na internete a že v niekoľkých krajín dochádza k obťažovaniu, prenasledovaniu a dokonca i zadržiavaniu a väzneniu osôb využívajúcich internet na uplatnenie svojho práva na slobodu presvedčenia a prejavu;

143.  nabáda vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby sa ujala vedenia tým, že zaujme stanovisko a vytvorí konkrétne politiky, aby EÚ mohla pôsobiť ako globálny hráč v oblasti slobody internetu, vzťahujúce sa nielen na spôsoby riešenia hrozieb, ktorú pre ľudské práva predstavuje používanie nových technológií, ale aby ich mohla použiť aj ako prostriedok na posilňovanie príležitostí chrániť a podporovať ľudské práva;

144.  naliehavo vyzýva krajiny, ktoré obmedzujú prístup k internetu, aby toto obmedzovanie slobodného toku informácií ukončili; poznamenáva, že podľa organizácie Reportéri bez hraníc sa na zozname krajín, ktoré sú odporcami internetu, nachádzajú tieto krajiny uplatňujúce rozsiahlu cenzúru internetu: Bielorusko, Čína, Kuba, Egypt, Irán, Mjanmarsko/Barma, Severná Kórea, Saudská Arábia, Sýria, Tunisko, Turkménsko, Uzbekistan a Vietnam;

145.  naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala zoznam jednotlivcov zodpovedných za hrubé porušovanie ľudských práv, napríklad za mučenie, cenzúru, znásilňovanie a mimosúdne popravy, ku ktorým došlo v Iráne, a to najmä po voľbách v roku 2009, a aby zvážila uloženie postihov týmto osobám vo forme zmrazenia majetku a zákazu cestovania;

146.  podporuje právo na slobodu prejavu a pokojné zhromažďovanie v Rusku, ako ho formálne, ale nie v skutočnosti zaručuje článok 31 ruskej ústavy; vyjadruje solidaritu s organizátormi a účastníkmi hnutia Stratégia-31, radu občianskych protestov na podporu tohto práva, ktoré svoju činnosť začalo 31. júla 2009 a koná sa vždy 31. deň každého 31-dňového mesiaca na Víťaznom námestí v Moskve ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že orgány doposiaľ nepovolili ani jednu demonštráciu hnutia Stratégia-31, okrem poslednej z 31. októbra 2010, z dôvodu, že na Víťaznom námestí sa mali v tom istom čase konať iné podujatia; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že ruská polícia 31. decembra 2009 popri desiatkach pokojných protestantov zadržala aj predsedníčku Helsinskej skupiny v Moskve Ľudmilu Alexejevovú, ktorej Parlament len pár týždňov predtým udelil Sacharovovu cenu; podporuje výzvu komisára Ruska pre ľudské práva, Vladimíra Lukina, na začatie vyšetrovania tvrdých policajných akcií v súvislosti s protestmi z 31. mája 2010;

147.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedostatkom slobody prejavu vo Venezuele a na Kube, nad kontrolou spravodajských médií, obmedzeným a kontrolovaným používaním internetu a pokusmi potláčať disent;

Ľudské práva a boj proti terorizmu

148.  odsudzuje terorizmus vo všetkých jeho formách; pripomína, že terorizmus priniesol smrť tisícom nevinných civilistov a zničil životy mnohých rodín na celom svete; domnieva sa, že v prípade teroristických útokov je nevyhnutné hovoriť predovšetkým a hlavne o právach obetí, a nie o právach páchateľov; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť, aby boli teroristi postavení pred súd;

149.  poznamenáva, že opatrenia na boj proti terorizmu mali v niekoľkých krajinách na celom svete za následok porušovanie základných ľudských práv, a to vo forme uplatňovania neprimeraných kontrolných opatrení, nezákonného zadržiavania a využívania mučenia ako prostriedku na získanie informácií od podozrivých teroristov; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že niektoré krajiny využívajú boj proti terorizmu na zastieranie tvrdých zásahov proti etnickým menšinám a miestnym obhajcom ľudských práv a zdôrazňuje, že boj proti terorizmu nesmie byť využívaný ako argument na obmedzenie alebo zákaz zákonnej a legitímnej činnosti obhajcov ľudských práv; odsudzuje toto porušovanie ľudských práv, zdôrazňuje stanovisko EÚ, že pri boji proti terorizmu sa musia v plnej miere dodržiavať základné práva a zásady právneho štátu a je presvedčený, že občianske slobody by nemali byť ohrozené z dôvodu boja proti terorizmu;

150.  vyzýva Komisiu a Radu, aby využili príležitosť dvojstranných politických dialógov a dialógov v oblasti ľudských práv s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, aby pripomínali, že ľudské práva sa v boji proti terorizmu musia dodržiavať a že protiteroristická politika nesmie byť za žiadnych okolností používaná ako nástroj proti obhajcom ľudských práv alebo politickým oponentom; vyzýva predovšetkým vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby verejne odsúdila porušovania ľudských práv v protiteroristických politikách a operáciách;

151.  žiada väčšiu koordináciu a interakciu medzi COTER a COHOM v tejto otázke s cieľom odsúdiť prípady zneužívania protiteroristickej politiky proti obhajcom ľudských práv, a to tým, že budú systematicky a v súlade s usmerneniami EÚ o obhajcoch ľudských práv iniciovať demarše a aby postupovali rovnakým spôsobom a v súlade s usmerneniami EÚ o mučení v prípadoch mučenia a zlého zaobchádzania spojeného s bojom proti terorizmu;

152.  pripomína rozhodnutie prezidenta USA Baracka Obamu uzavrieť v januári 2009 internačný tábor v zálive Guantánamo; vyjadruje poľutovanie nad tým, že toto rozhodnutie ešte nebolo možné vykonať v plnej miere; pripomína svoje uznesenie z 13. júna 2006 o situácii väzňov v Guantanáme, v ktorom trvá na tom, aby sa s každým väzňom zaobchádzalo v súlade s medzinárodnými humanitárnymi právnymi predpismi a aby sa v prípade jeho obvinenia uskutočnilo súdne konanie formou spravodlivého verejného vypočutia; pripomína spoločné vyhlásenie EÚ a USA z 15. júna 2009 o zatvorení internačného zariadenia v zálive Guantanámo a o budúcej spolupráci v oblasti boja proti terorizmu, ktoré uvítalo odhodlanie USA zrušiť tajné internačné zariadenia; žiada vládu USA, aby v plnom rozsahu dodržala svoje záväzky; vyzýva členské štáty EÚ, aby sa dohodli na koordinovanom akčnom pláne pomoci USA pri zatvorení internačných zariadení na Guantanáme tým, že sa udelí postavenie utečenca bývalým väzňom, ktorí neboli obvinení zo zločinov a ktorí sa nemôžu vrátiť do vlasti alebo sa znovu usadiť v USA; víta konštruktívnu angažovanosť niekoľkých členských štátov EÚ, pokiaľ ide o úsilie pomôcť s prijímaním určitých bývalých väzňov z Guantánama a nájsť ubytovanie pre niektoré osoby, ktorým bolo povolené prepustenie z tohto internačného tábora; konštatuje však, že do dnešného dňa súhlasili s prevzatím väzňov len tieto členské štáty EÚ: Nemecko, Írsko, Slovensko, Dánsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Portugalsko, Belgicko, Francúzsko, Maďarsko a Taliansko; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že USA naďalej zadržiavajú väzňov bez súdneho konania, napr. na leteckej základni v Bagrame v Afganistane;

153.  berie na vedomie, že počas francúzskeho predsedníctva bol 16. septembra 2008 zvolaný samit o Rómoch a že druhý takýto samit sa konal počas španielskeho predsedníctva v dňoch 9. až 10. apríla 2010; s najväčším znepokojením konštatuje nútené vyhosťovanie spoločenstiev Rómov v Európe a vzostup xenofóbnych a nenávistných prejavov vo vzťahu menšinovým a migrujúcim spoločenstvám; znovu opakuje požiadavku Európskeho parlamentu, aby členské štáty v plnej miere plnili svoje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov EÚ; a v prípadoch, keď členské štáty neplnia svoje povinnosti, žiada Európsku komisiu, aby formálne a ráznym spôsobom uskutočnila konanie o porušení;

154.  konštatuje, že vzhľadom na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy sa spolurozhodovací postup uplatňuje na smernice a iné druhy právnych predpisov o boji proti terorizmu a organizovanému zločinu, zatiaľ čo medzinárodné dohody týkajúce sa tejto oblasti musia byť odsúhlasené Parlamentom; poznamenáva, že tieto zmeny poskytnú Parlamentu dodatočný vplyv, pokiaľ ide o dosiahnutie rovnováhy medzi bezpečnosťou a ľudskými právami; zaväzuje sa preto konať v súlade so svojimi novými výhradnými právami tak, že bude sústavne požadovať dodržiavanie a podporovanie ľudských práv, občianskych a politických slobôd a demokracie vo všetkých oblastiach vzťahov EÚ s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, a regionálnymi organizáciami;

155.  znovu opakuje, že každý členský štát má pozitívnu povinnosť chrániť identifikovateľné potenciálne obete, ktoré sú vystavené reálnej a bezprostrednej hrozbe teroristických činov a dodáva, že všetky členské štáty musia prijať všetky primerané opatrenia, ktorými sa zavedú postupy na zabránenie teroristickej činnosti a na minimalizovanie vedľajšieho vplyvu protiteroristickej činnosti;

156.  pripomína rámcové rozhodnutie Rady EÚ z marca 2001 o obetiach terorizmu: pomoc v núdzi, nepretržitá pomoc, vyšetrovanie a stíhanie, účinný prístup k právu a spravodlivosti, výkon spravodlivosti, kompenzácia, zabezpečenie ochrany súkromného a rodinného života obetí, zaistenie ochrany dôstojnosti a bezpečnosti obetí, informovanie obetí a špecifická odborná príprava pre osoby, ktoré majú na starosti pomoc obetiam;

Dialógy a konzultácie o ľudských právach s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ

157.  vyjadruje sklamanie nad tým, že sa nepodarilo dosiahnuť dostatočný pokrok v rámci početných dialógov a konzultácií o ľudských právach; konštatuje, že zapojenie občianskej spoločnosti do týchto dialógov a konzultácií nie je systematicky zaručované a niekedy je obmedzované krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že vlády si neplnia svoj záväzok podať správu EÚ o individuálnych a štrukturálnych otázkach diskutovaných v rámci dialógu, a to dokonca ani po upozornení;

158.  vyzýva na skutočnú účasť Európskeho parlamentu na prebiehajúcom hodnotení dialógov a konzultácií o ľudských právach; požaduje neobmedzený prístup k výsledným dokumentom a ďalším relevantným zdrojom; očakáva, že ako výsledok týchto hodnotení sa vypracujú jasné ukazovatele, ktoré umožnia merať vplyv dialógov, a jasne vymedzené návrhy založené na individuálnom prístupe ku každej krajine ako zlepšiť tieto výsledky a zabrániť tomu, aby sa opakovali akékoľvek neúspechy konzultácií EÚ o ľudských právach;

159.  žiada európske inštitúcie, aby v tejto oblasti zabezpečili medzi sebou transparentnosť a súdržnosť cieľov, hodnôt a postojov;

160.  poukazuje na potrebu prerokovať závery dialógov a konzultácií o ľudských právach na samitoch EÚ s jej partnermi;

161.  zastáva názor, že dialógy a konzultácie v oblasti ľudských práv sa musia plánovať a prebiehať transparentne a že pred začatím dialógu by mali byť stanovené ciele, ktoré musia byť vyhodnotené bezodkladne po jeho skončení; vyzýva Radu a Komisiu, aby naliehali na orgány krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, s cieľom zapojiť ich intenzívne a rozsiahlo do dialógov a konzultácií na ministerskej úrovni;

162.  žiada štáty pristupujúce k EÚ, aby na svojom území zlepšili úroveň ochrany ľudských práv, tak ako to stanovuje Charta základných práv a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd;

163.  žiada Komisiu a Radu, aby vo svojich konzultáciách a dialógu o ľudských právach s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, venovali veľkú pozornosť situácii etnických a náboženských menšín a častému porušovaniu ich práv;

164.  víta užšiu koordináciu a spoluprácu medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou v oblasti ľudských práv;

165.  víta zavedenie dialógu v oblasti ľudských práv so všetkými štátmi v oblasti Strednej Ázii – Tadžikistanom, Kazachstanom, Kirgizskom, Turkménskom a Uzbekistanom – a uskutočnenie druhého dialógu v každom prípade do novembra 2009; okrem toho víta prvý seminár občianskej spoločnosti EÚ a Uzbekistanu o dialógu v oblasti ľudských práv, ktorý sa uskutočnil v októbri 2008; vyjadruje poľutovanie nad tým, že dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Čínou stále neviedol k žiadnym zlepšeniam v súvislosti s konkrétnymi prípadmi porušenia ľudských práv v Číne; upozorňuje na skutočnosť, že napriek niektorým krokom, ktoré čínske orgány podnikli v správnom smere (reforma v oblasti práce, prehodnotenie rozsudkov trestu smrti Najvyšším ľudovým súdom), sa situácia v oblasti ľudských práv naďalej zhoršuje a vyznačuje sa rozšírením sociálnych nepokojov a zosilnením kontroly a prenasledovania obhajcov ľudských práv, právnikov, bloggerov a sociálnych aktivistov, ako i cielenými politikami zameranými na marginalizovanie Tibeťanov a ich kultúrnej identity; je hlboko znepokojený nedostatkom pokroku v čínsko-tibetskom dialógu; vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršovaním ľudskoprávnej situácie ujgurského obyvateľstva v Číne, odsudzuje jeho dlhodobý útlak vo východnom Turkestane a vyjadruje poľutovanie nad tým, že čínske orgány nedodržiavajú záruky slobôd vrátane slobody prejavu, práva na demonštráciu, slobody zhromažďovania, náboženského vyznania a slobody osôb, ktoré obsahuje ústava Čínskej ľudovej republiky; vyjadruje tiež poľutovanie nad politikou premiestňovania obyvateľstva, ktorú uplatňuje Čínska ľudová republika a ktorej zámerom je oslabiť kultúru ujgurského obyvateľstva a narušiť jeho jednotu; vyjadruje sklamanie nad tým, že konzultácie v oblasti ľudských práv medzi EÚ a Ruskom doposiaľ nepriniesli žiadne podstatné výsledky; víta spustenie dialógu v oblasti ľudských práv v roku 2009 s Indonéziou a uskutočnenie prvého stretnutia v rámci dialógu s Gruzínskom a Arménskom; domnieva sa, že dialóg o ľudských právach síce prináša vo vonkajších vzťahoch EÚ vítaný dôraz na otázky ľudských práv, nemôže byť ale samoúčelný a musí byť zameraný na zabezpečenie toho, aby v prípade otázok, ktoré sú v dialógu nastolené a prerokúvané, boli prijaté nadväzné opatrenia; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom výsledkov dialógu o ľudských právach s Indiou a vyjadruje sklamanie zo skutočnosti, že počas posledného dialógu o ľudských právach sa neprerokovala otázka diskriminácie z dôvodu príslušnosti ku kaste;

166.  požaduje, aby každému dialógu o ľudských právach medzi EÚ a krajinami, ktoré nie sú jej členmi, predchádzala úzka koordinácia medzi členskými štátmi EÚ, Európskou komisiou a agentúrou EÚ pre základné práva; upozorňuje na to, že pre EÚ je nutné, aby dokázala riešiť otázku porušení ľudských práv v samotnej Únii, ak má vo svete slúžiť ako vzor v oblasti ľudských práv;

167.  víta prvý dialóg v oblasti ľudských práv medzi EÚ a Bieloruskom, ktorý sa uskutočnil v júni 2009, a zároveň vyjadruje poľutovanie nad tým, že situácia v oblasti ľudských práv v tejto krajine je naďalej katastrofálna a vyznačuje sa pokračujúcimi obmedzovaniami slobody združovania, zhromažďovania a prejavu a represiami namierenými proti obhajcom ľudských práv a žurnalistom;

168.  víta úsilie vlády Mexika v boji proti obchodovaniu s drogami a organizovanému zločinu a to, že bol do Kongresu predložený návrh zákona, ktorého cieľom je reformovanie vojenského trestného zákonníka; zdôrazňuje, že strategické partnerstvo medzi EÚ a Mexikom by malo byť považované za príležitosť na posilnenie ľudských práv a demokracie;

169.  konštatuje, že v apríli 2009 parlament Kórejskej ľudovodemokratickej republiky zmenil ústavu krajiny začlenením, okrem iného, ustanovenia, že Kórejská ľudovodemokratická republika „dodržiava a chráni ľudské práva“ naliehavo vyzýva orgány Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, aby vykonali konkrétne a jasné kroky smerom k zlepšeniu situácie v oblasti ľudských práv, v tejto súvislosti vyzýva orgány, aby umožnili nezávislým medzinárodným expertom uskutočniť inšpekciu všetkých väzenských zariadení a aby dovolili osobitným spravodajcom OSN navštíviť krajinu; zdôrazňuje, že pri hodnotení situácie v oblasti ľudských práv v tejto krajine sa musia zohľadňovať nielen ustanovenia v ústave, ale predovšetkým uplatňovanie konkrétnych opatrení; vyzýva orgány Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, aby zrušili obmedzenia, ktoré medzinárodným pracovníkom znemožňujú monitorovať rozdeľovanie pomoci a aby zabezpečili, aby sa medzinárodná pomoc dostala k tým, ktorí ju potrebujú; naliehavo vyzýva vedenie Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, aby sa konštruktívne zapojilo do dialógu v oblasti ľudských práv s EÚ;

170.  je naďalej znepokojený v súvislosti s tým, že v roku 2004 sa prerušil dialóg o ľudských právach s Iránom z dôvodu nedostatku spolupráce zo strany Iránu a domnieva sa, že nastal čas, aby medzinárodné spoločenstvo vystúpilo na podporu iránskej občianskej spoločnosti v tomto kritickom období v dejinách demokratického hnutia krajiny; vyzýva iránske orgány, aby obnovili tento dialóg, s cieľom podporiť všetky zúčastnené strany občianskej spoločnosti angažujúce sa za demokraciu, posilniť pokojnou a nenásilnou cestou súčasné procesy, ktoré môžu podporiť demokratické, inštitucionálne a ústavné reformy, zabezpečiť ich udržateľnosť a posilniť zapojenie všetkých obhajcov ľudských práv a predstaviteľov občianskej spoločnosti do procesov tvorby politiky, čím sa posilní úloha, ktorú zohrávajú vo všeobecnom politickom dialógu; vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby podporili a posilnili tieto procesy; je hlboko znepokojený tým, že situácia v oblasti ľudských práv v Iráne sa v rokoch 2008 a 2009 zhoršila a naďalej pretrvávajú obmedzenia slobody prejavu a zhromažďovania; v tejto súvislosti vyjadruje hlboké znepokojenie nad obmedzovaním novinárov, spisovateľov, vzdelancov a aktivistov v oblasti práv žien a ľudských práv; je naďalej znepokojený utláčaním etnických a náboženských menšín v Iráne;

171.  berie na vedomie znepokojujúci autoritársky vývoj v Kambodži, zvýraznený dlhodobou beztrestnosťou, pokiaľ ide o porušenia ľudských práv, ako i zúženie politického priestoru a obmedzenie slobody prejavu osôb patriacich k opozičným politickým stranám a ďalších politických aktivistov; vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky na reaktiváciu parížskej dohody o Kambodži z roku 1991;

Hospodárske, sociálne a kultúrne práva

172.  uznáva, že hospodárskym, sociálnym a kultúrnym právam by sa mal pripisovať rovnaký význam ako občianskym a politickým právam vzhľadom na univerzálnosť, nedeliteľnosť, vzájomnú závislosť a vzájomné prepojenie všetkých ľudských práv tak, ako to potvrdila Svetová konferencia o ľudských právach, ktorá sa konala vo Viedni v roku 1993; naliehavo vyzýva všetky krajiny vo svete, aby podpísali opčný protokol Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (Optional Protocol to the International Covenant on Economic, Social and Cultural Rights – OP-ICESCR), ktorý bol otvorený na podpis 24. septembra 2009;

173.  zdôrazňuje, že ľudské práva okrem iného zahŕňajú právo na potraviny, vodu a hygienu, vzdelanie, primerané bývanie, pôdu, dôstojnú prácu a sociálnu bezpečnosť; tieto práva by sa mali udržateľným spôsobom zaručovať ako spravodlivý prístup k prírodným zdrojom aj budúcim generáciám; uznáva, že dôležitými faktormi za mnohými situáciami, v ktorých dochádza k nedodržiavaniu týchto práv, sú chudoba a nedostatok dobrého riadenia; vyzýva EÚ, aby venovala zvýšené úsilie dosahovaniu rozvojových cieľov tisícročia (RCT), pretože je zrejmé, že svet výrazne zaostáva za plnením cieľov stanovených na rok 2015; v tejto súvislosti opakovane zdôrazňuje, že pre realizáciu RCT je dôležité zabezpečiť vykonávanie politík založených na ľudských právach;

174.  uznáva význam systému dohľadu Medzinárodnej organizácie práce nad obhajovaním práv v oblastiach obchodu a zamestnávania, štatistických systémov, politík sociálneho zabezpečenia a zamestnanosti, ako aj bezpečnosti a zdravia pri práci;

175.  žiada Komisiu a členské štáty, aby dohliadali na to, aby podniky, ktoré spadajú do vnútroštátneho alebo európskeho práva, nezanedbávali dodržiavanie ľudských práv a zdravotných a environmentálnych noriem, ktoré sa na ne vzťahujú pri usadení alebo vykonávaní svojej činnosti v krajine, ktorá nie je členom EÚ, najmä v rozvojových krajinách;

176.  žiada Komisiu a členské štáty, aby si voči rozvojovým krajinám splnili svoje záväzky týkajúce sa oficiálnej rozvojovej pomoci, s cieľom bojovať proti globálnej hospodárskej a finančnej kríze a znižovať tak negatívny vplyv, ktorý mala táto kríza na situáciu v oblasti ľudských práv vo svete; víta 10. osobitné zasadnutie Rady pre ľudské práva s názvom Vplyv globálnej hospodárskej a finančnej krízy na všeobecné uplatňovanie a účinné využívanie ľudských práv, ktoré sa uskutočnilo 20. februára 2009; žiada členské štáty EÚ, aby pokračovali v spolupráci s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, týkajúcej sa ľudských práv v situácii krízy a nástojí na tom, že nedostatok zdrojov sa nikdy nemôže využívať na ospravedlnenie porušovania ľudských práv;

Programy vonkajšej pomoci Komisie a EIDHR

177.  víta skutočnosť, že priority Európskeho parlamentu sa zohľadnili v programových dokumentoch EIDHR na roky 2008 a 2009;

178.  podporuje príspevky EIDHR, najmä prostredníctvom projektov občianskej spoločnosti miestnych a medzinárodných organizácií občianskej spoločnosti (90 % príspevkov), ako aj prostredníctvom regionálnych a medzinárodných organizácií v tejto oblasti, ako napríklad Rady Európy, OBSE a Úradu vysokého komisára pre ľudské práva (10 % príspevkov);

179.  konštatuje, že v rokoch 2008 – 2009 predstavovali zdroje pre oblasť ľudských práv a demokracie vyše 235 miliónov EUR, čo umožnilo financovať 900 projektov v približne 100 krajinách, a že obzvlášť veľký počet projektov bol financovaný v krajinách, ktoré pokrýva európska susedská politika, zatiaľ čo najvyššiu celkovú sumu dostali krajiny AKT; so znepokojením si všíma nevyváženosť v neprospech iných projektov na podporu demokracie, než sú projekty na pozorovanie volieb; domnieva sa, že financovanie EIDHR by malo byť významne zvýšené, aby zahŕňalo primerané financovanie európskej nadácie pre demokraciu, podporovalo budovanie ľudských práv a presadzovanie demokracie v spoločnostiach, ktoré to najviac potrebujú;

180.  zdôrazňuje, že kľúčovou výhodou EIDHR je skutočnosť, že nie je závislý na súhlase hostiteľskej krajiny a môže sa tak zameriavať na citlivé politické otázky a inovatívne prístupy a spolupracovať priamo s miestnymi organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré si potrebujú zachovať svoju nezávislosť od verejných orgánov;

181.  zdôrazňuje význam využívania EIDHR ako spôsobu reagovania na nové ohrozenia ľudských práv a spôsobu poskytovania väčšej podpory obhajcom ľudských práv alebo obetiam porušovania ľudských práv; podporuje sieť jedenástich organizácií financovaných zo zdrojov EIDHR, ktoré sa zameriavajú na ochranu obhajcov ľudských práv a rýchlo reagujú v núdzových situáciách; nabáda na vytvorenie osobitných stratégií, s cieľom reagovať na potreby rôznych kategórií obhajcov ľudských práv vrátane obhajcov práv homosexuálov, bisexuálov a transrodových osôb a obhajcov, ktorí sa podieľajú na vyšetrovaní porušení ľudských práv a humanitárneho práva;

182.  vyzýva Komisiu, aby zaistila súlad medzi politickými prioritami Únie, jej dohodami o partnerstve a spolupráci a projektmi a programami, ktoré podporuje, predovšetkým v súvislosti s dvojstranným programovaním s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ;

183.  uvedomuje si stále znepokojujúcu situáciu v oblasti ľudských práv na africkom svetadiele a je presvedčený, že vďaka prijatiu Africkej charty ľudských práv a práv národov (známej tiež ako Banjulská charta) africké štáty urobili dôležité kroky smerom k presadzovaniu zásad právneho štátu na úrovni celého svetadielu, a preto zvažuje možnosť vytvorenia rozpočtového riadku ad hoc, s cieľom podporiť Africký súd pre ľudské práva a práva národov;

184.  vyzýva zamestnancov Komisie, aby sa pravidelne stretávali so zástupcami občianskej spoločnosti v Bruseli s cieľom zintenzívniť dialóg s tými partnermi, ktorí v súčasnosti zavádzajú projekty na mieste;

185.  víta šírenie finančných prostriedkov určených pre oblasť ľudských práv prostredníctvom geografických programov a uplatňovanie politiky na vnútroštátnej a regionálnej úrovni podporované Európskym rozvojovým fondom (v afrických, karibských a tichomorských štátov), nástrojom financovania rozvojovej spolupráce (v Latinskej Amerike, Ázii a Južnej Afrike) a nástrojom európskeho susedstva a partnerstva (v susediacich regiónoch), ako aj prostredníctvom tematických nástrojov, ako je EIDHR, nástroj stability, nástroj rozvojovej spolupráce a ICI Plus;

Pomoc pri voľbách a pozorovanie volieb

186.  s uspokojením konštatuje, že EÚ využíva pomoc pri voľbách a pozorovanie volieb čoraz viac na podporu demokracie v krajinách, ktoré nie sú členmi EÚ, čím zlepšuje dodržiavanie ľudských práv, základných slobôd a zásady právneho štátu, a že sa všeobecne uznáva kvalita a nezávislosť týchto misií;

187.  žiada vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisiu, aby monitorovala vykonávanie odporúčaní uvedených v záverečných správach volebných pozorovateľských misií (VPM) EÚ, aby zaručila nadväznú pomoc a aby pravidelne podávala správu EP;

188.  znovu opakuje svoju požiadavku, aby sa volebný proces vrátane predvolebnej aj povolebnej fázy stal súčasťou jednotlivých úrovní politického dialógu s príslušnými krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, doplneného – tam, kde je to vhodné – osobitnými opatreniami, s cieľom zaistiť súdržnosť politík EÚ a potvrdiť zásadnú úlohu ľudských práv a demokracie;

189.  vyzýva na zvýšenie ostražitosti v súvislosti s kritériami výberu krajín, v ktorých sa má uskutočniť pomoc pri voľbách/pozorovanie volieb, a dodržiavaním metodiky a predpisov stanovených na medzinárodnej úrovni týkajúcich sa predovšetkým nezávislosti a účinnosti misie;

190.  víta objem finančných prostriedkov, ktoré celkovo predstavovali ďalších 50 miliónov EUR v priebehu 18 mesiacov, na ktoré sa vzťahuje táto správa;

Využívanie aktivít Európskeho parlamentu v oblasti ľudských práv

191.  vyzýva Radu a Komisiu, aby dôkladne zohľadňovali uznesenia a iné oznámenia Parlamentu, a náležitým spôsobom reagovali na vyjadrené znepokojenia a očakávania, najmä s ohľadom na naliehavé uznesenia;

192.  znovu opakuje, že treba viac zviditeľniť Sacharovovu cenu za slobodu myslenia, ktorú každý rok udeľuje EP; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že sa riadne nesleduje situácia, v ktorej sa nachádzajú kandidáti a laureáti, ani situácia v ich krajinách; žiada tiež Radu a Komisiu, aby zviditeľnili túto cenu okrem iného aj tým, že ju zahrnú do výročnej správy o ľudských právach; ďalej žiada Radu a Komisiu, aby udržiavali kontakt s kandidátmi a laureátmi Sacharovovej ceny s cieľom zaistiť sústavný dialóg a monitorovanie situácie v oblasti ľudských práv v ich príslušných krajinách a ponúknuť ochranu tým, ktorí sú vážne prenasledovaní;

193.  pripomína delegáciám Parlamentu, aby systematicky začleňovali rozpravy o ľudských právach do programov medziparlamentných schôdzí, začleňovali do svojich návštev projekty a inštitúcie usilujúce sa o zlepšenie dodržiavania ľudských práv, ako aj aby sa stretávali s obhajcami ľudských práv a v prípade potreby im poskytovali medzinárodné zviditeľnenie a ochranu;

194.  víta vytvorenie siete laureátov Sacharovovej ceny; naliehavo vyzýva, aby sa bezodkladne našli zdroje potrebné na dosiahnutie jej cieľov a na uľahčenie komunikácie medzi laureátmi Sacharovovej ceny a Parlamentom tak, že sa laureátom ceny zabezpečí osobitné postavenie, ktoré im umožní vstupovať do budov Parlamentu na základe zjednodušených postupov pre vstup;

o
o   o

195.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, Organizácii Spojených národov, Rade Európy a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a vládam krajín a území uvedených v tomto uznesení.

(1) Dohovor OSN proti mučeniu; Dohovor OSN o právach dieťaťa; Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien; Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; Medzinárodný dohovor na ochranu všetkých osôb pred núteným zmiznutím. (2) Ú. v. ES C 379, 7.12.1998, s. 265; Ú. v. ES C 262, 18.9.2001, s. 262; Ú. v. ES C 293 E, 28.11.2002, s. 88; Ú. v. EÚ C 271 E, 12.11.2003, s. 576; Ú. v. EÚ C 279 E, 19.11.2009, s. 109; Ú. v. EÚ C 15 E, 21.1.2010, s. 33; Ú. v. EÚ C 15 E, 21.1.2010, s. 86; Ú. v. EÚ C 87 E, 1.4.2010, s. 183; Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 198; Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 60; Ú. v. EÚ C 265 E, 30.9.2010, s. 15; Ú. v. EÚ C 286 E, 22.10.2010, s. 25. (3) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3; Ú. v. EÚ C 303 E, 14.12.2007, s. 1; Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 27. (4) Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 1. (5) Ú. v. EÚ C 46 E, 24.2.2010, s. 71. (6) Prijaté texty, P7_TA(2010)0036. (7) Ú. v. EÚ C 250 E, 25.10.2007, s. 91. (8) Ú. v. EÚ, C 74 E, 20.3.2008, s.775. (9) Prijaté texty, P7_TA(2010)0226. (10) Ú. v. EÚ C 327, 23.12. 2005, s. 4. (11) Dokument Rady 11179/10. (12) Ú. v. EÚ C 265 E, 30.9. 2010, s. 3. (13) Ú. v. EÚ C 305 E, 11.11. 2010, s. 9. (14) Prijaté texty, P7_TA(2010)0443. (15) Do decembra 2009 ratifikovalo dohovor a zároveň aj opčný protokol Belgicko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko a Taliansko; všetky členské štáty podpísali dohovor, 15 členských štátov ho však doteraz neratifikovalo (Bulharsko, Cyprus, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxemburg, Malta, Poľsko, Rumunsko a Slovensko); 19 členských štátov podpísalo aj protokol, 10 ho však doteraz neratifikovalo (Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Fínsko, Francúzsko, Litva, Luxemburg, Malta, Rumunsko a Slovensko). (16) Prijaté texty, P7_TA(2010)0236. (17) Rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy, 17.11.2009.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2010 o novej stratégii pre Afganistan (2009/2217(INI))

P7_TA(2010)0490 A7-0333/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Afganistane, najmä na uznesenie z 8. júla 2008 o stabilizácii Afganistanu(1), uznesenie z 15. januára 2009 o rozpočtovej kontrole finančných prostriedkov Európskej únie pre Afganistan(2) a uznesenie z 24. apríla 2009 o právach žien v Afganistane(3),

–  so zreteľom na spoločné politické vyhlásenie EÚ – Afganistan podpísané 16. novembra 2005, ktoré vychádza zo spoločných priorít pre Afganistan, ako je vytvorenie stabilných a zodpovedných inštitúcií, reforma systému bezpečnosti a spravodlivosti, boj proti narkotikám, rozvoj a obnova,

–  so zreteľom na dohodu s Afganistanom (Afghanistan Compact) z roku 2006, v ktorej sú stanovené tri hlavné oblasti činnosti afganskej vlády na nasledujúcich päť rokov: bezpečnosť; správa vecí verejných, právny štát, ľudské práva; a hospodársky a sociálny rozvoj, ako aj záväzok odstrániť výrobu narkotík,

–  so zreteľom na londýnsku konferenciu o Afganistane, ktorá sa konala v januári 2010, na ktorej medzinárodné spoločenstvo obnovilo svoj záväzok voči Afganistanu a na ktorej boli položené základy medzinárodnej dohody o stratégii smerujúcej k nevojenskému riešeniu afganskej krízy, ako aj k zabezpečeniu, že presun zodpovednosti za bezpečnosť na afganské sily začne v roku 2011 a z veľkej časti bude ukončený do roku 2014,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1890 (2009), ktorou sa rozširuje oprávnenie misie medzinárodných bezpečnostných pomocných síl (ISAF) v Afganistane podľa kapitoly VII Charty OSN, ako je vymedzená v rezolúciách č. 1386 (2001) a 1510 (2003), o obdobie 12 mesiacov po 13. októbri 2009 a v ktorej sa vyzývajú členské štáty OSN zapojené do misie ISAF, „aby prijali všetky potrebné opatrenia na splnenie jej mandátu“,

–  so zreteľom na navrhovaný spoločný fond pre mier a reintegráciu, do ktorého účastníci londýnskej konferencie prisľúbili prvotný vklad vo výške 140 miliónov USD na účely integrácie hnutia Taliban a iných povstaleckých skupín,

–  so zreteľom na afganské národné poradné mierové zhromaždenie (džirga), ktoré sa konalo v Kábule na začiatku júna 2010 a na ktorom bolo vyjadrené odhodlanie dosiahnuť celonárodnú dohodu v otázke zmierenia s nepriateľmi,

–  so zreteľom na kábulskú konferenciu, ktorá sa konala 20. júla 2010, na ktorej sa posudzoval pokrok vo vykonávaní rozhodnutí prijatých na londýnskej konferencii a ktorá poskytla afganskej vláde novú príležitosť, aby v spolupráci s medzinárodným spoločenstvom preukázala vedúce postavenie a zodpovednosť v tomto procese vďaka posilneniu bezpečnosti, zlepšeniu schopnosti afganských bezpečnostných síl a zdokonaleniu dobrej správy vecí verejných a právneho štátu a aby naplánovala ďalší postup, napríklad pokiaľ ide o boj proti výrobe drog a obchodovaniu s nimi a boj proti korupcii, ako aj o zaistenie mieru a bezpečnosti, hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ľudských práv a rodovej rovnosti; so zreteľom na závery kábulskej konferencie, ktoré stanovujú presun velenia vojenských operácií do rúk afganských síl vo všetkých provinciách do konca roku 2014,

–  so zreteľom na prezidentský dekrét zo 17. augusta 2010, ktorý stanovil súkromným bezpečnostným spoločnostiam prítomným v Afganistane štvormesačnú lehotu na rozpustenie svojich síl, s výnimkou súkromných bezpečnostných firiem pracujúcich v rámci priestorov používaných zahraničnými zastupiteľskými úradmi, podnikmi a mimovládnymi organizáciami,

–  so zreteľom na prezidentské voľby, ktoré sa konali v Afganistane v auguste 2009, na kritickú záverečnú správu volebnej pozorovateľskej misie EÚ uverejnenú v decembri 2009 a na parlamentné voľby, ktoré sa konali 18. septembra 2010,

–  so zreteľom na všetky príslušné závery Rady, najmä na závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 27. októbra 2009 a na akčný plán Rady o posilnenom angažovaní EÚ v Afganistane a Pakistane, ako aj na závery Rady pre zahraničné veci z 22. marca 2010,

–  so zreteľom na obsadenie zdvojenej funkcie osobitného zástupcu EÚ/vedúceho delegácie EÚ v Afganistane od 1. apríla 2010 a so zreteľom na rozhodnutie Rady z 11. augusta 2010, ktorým sa rozširuje mandát osobitného zástupcu Vygaudasa Usackasa do 31. augusta 2011,

–  so zreteľom na vyhlásenie Rady z 18. mája 2010, ktorým sa predlžuje mandát policajnej misie Európskej únie v Afganistane (EUPOL Afganistan) o tri roky, a to od 31. mája 2010 do 31. mája 2013,

–  so zreteľom na dokument o stratégii krajiny na obdobie 2007 – 2013, v ktorom sa stanovuje záväzok Komisie voči Afganistanu do roku 2013,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2010,

–  so zreteľom na správu OSN za rok 2009 o ľudskom rozvoji, v ktorej je Afganistan zaradený na 181. miesto spomedzi 182 krajín,

–  so zreteľom na vlastné posúdenie Afganistanu, pokiaľ ide o riziká a zraniteľnosť krajiny v období 2007 – 2008, a na jeho odhady, že odstránenie chudoby v Afganistane takým spôsobom, aby sa všetci, ktorí žijú pod hranicou chudoby, dostali na jej hranicu, by si vyžiadalo náklady vo výške asi 570 miliónov USD,

–  so zreteľom na správu Agentúry pre koordináciu obnovy Afganistanu (ACBAR) z roku 2008 nazvanú Neuspokojivé výsledky – účinnosť pomoci Afganistanu, v ktorej sa zdôrazňuje, že obrovské sumy z pomoci končia ako zisky spoločností zmluvných partnerov (až 50 % na zmluvu), poukazuje sa na minimálnu transparentnosť pri zadávaní verejných a iných zákaziek a na vysoké náklady na platy a príspevky vyslaných pracovníkov,

–  so zreteľom na správu Misie OSN pre pomoc v Afganistane (UNAMA) z augusta 2010 o ochrane civilistov v ozbrojených konfliktoch,

–  so zreteľom na odporúčania organizácie Peace Dividend Trust, ktorá presadzuje politiku uprednostňujúcu Afgancov a podporuje obstarávanie miestneho afganského tovaru a služieb namiesto ich dovozu, aby z nich mali prospech najmä Afganci,

–  so zreteľom na protipovstaleckú stratégiu síl NATO/ISAF pre Afganistan a jej realizáciu pod velením generála Davida Petraeusa a na revíziu stratégie ohlásenú prezidentom Obamom na december 2010,

–  so zreteľom na správu amerického Kongresu nazvanú Warlord, Inc: Extortion and Corruption Along the US Supply Chain in Afghanistan (Výbor pre dohľad a vládnu reformu, Snemovňa reprezentantov Kongresu USA, jún 2010),

–  so zreteľom na činnosť Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC), a najmä na jeho správu z októbra 2009 s názvom Addiction, Crime and Insurgency – the transnational threat of Afghanistan opium (Závislosť, trestná činnosť a povstanie – nadnárodná hrozba spojená s afganským ópiom), ako aj na jeho správu o stave drogovej problematiky vo svete za rok 2010,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0333/2010),

A.  keďže medzinárodné spoločenstvo opakovane potvrdilo svoju podporu príslušným rezolúciám Bezpečnostnej rady OSN, ktoré zaručujú bezpečnosť, prosperitu a ľudské práva pre všetkých občanov Afganistanu; keďže však medzinárodné spoločenstvo nepriamo uznalo, že za deväť rokov vojny a medzinárodnej účasti sa nepodarilo zlikvidovať povstalecké hnutie Taliban a zaviesť v krajine mier a stabilitu; a keďže od roku 2009 je zavedená nová protipovstalecká politika a ako posily bolo do krajiny vyslaných 45 000 vojakov,

B.  keďže koniec tejto situácie v Afganistane je zjavne v nedohľadne, pričom na mieste je koalícia medzinárodných síl, ktorá však nie je schopná poraziť Taliban a ostatné povstalecké skupiny, a povstalecké hnutie a Taliban nie sú schopní presadiť sa proti týmto ozbrojeným silám,

C.  keďže v roku 2009 generál Stanley McChrystal vyhlásil, že nevidí náznaky žiadnej väčšej prítomnosti al-Káidy v Afganistane, a vyšší americkí hodnostári potvrdzujú, že al-Káida v súčasnosti v Afganistane takmer nie je prítomná,

D.  keďže sa zhoršili bezpečnostné a životné podmienky a zároveň klesá verejná podpora prítomnosti koalície a keďže obyvateľstvo čoraz väčšmi vníma koalíciu ako okupačné sily; keďže v rámci mierového a zmierovacieho procesu je potrebné nové, širšie partnerstvo s obyvateľmi Afganistanu vrátane nezastúpených skupín a občianskej spoločnosti,

E.  keďže EÚ je jedným z hlavných darcov rozvojovej a humanitárnej pomoci Afganistanu; keďže EÚ je odhodlaným partnerom v úsilí o obnovu a stabilizáciu,

F.  keďže podľa dohody s Afganistanom (Afghanistan Compact) z roku 2006 a na kábulskej konferencii súhlasili darcovia s tým, že podľa možnosti budú poskytovať vyšší podiel svojej pomoci – až 50 % – prostredníctvom hlavného rozpočtu afganskej vlády, a to buď priamo, alebo prostredníctvom mechanizmov poručníckych fondov, ale keďže sa v súčasnosti prostredníctvom vládneho rozpočtu poskytuje len 20 % percent rozvojovej pomoci,

G.  keďže nedostatočná koordinácia podkopáva efektívnosť príspevkov EÚ na pomoc Afganistanu,

H.  keďže v období od roku 2002 do roku 2009 bola na medzinárodnú pomoc Afganistanu poskytnutá suma vyššia ako 40 miliárd USD; keďže počet detí, ktoré chodia do školy, sa za toto obdobie zvýšil, ale keďže podľa odhadov fondu UNICEF 59 % afganských detí vo veku do 5 rokov stále nemá dostatok jedla a 5 miliónov detí nemôže chodiť do školy,

I.  keďže situácia žien v krajine naďalej vzbudzuje veľké obavy; keďže podľa správ OSN je materská úmrtnosť v Afganistane druhá najvyššia na svete s takmer 25 000 úmrtiami za rok a keďže len 12,6 % žien vo veku nad 15 rokov vie čítať a písať a 57 % dievčat sa vydáva pred dosiahnutím zákonom stanoveného veku 16 rokov; keďže násilie voči ženám je naďalej veľmi rozšíreným javom; keďže diskriminačný šiitský zákon o osobnom stave stále platí a okrem iného kriminalizuje ženy za odmietanie pohlavného styku so svojím manželom a zakazuje ženám opustiť dom bez súhlasu svojho manžela,

J.  keďže Afganistan je zmluvnou stranou niekoľkých medzinárodných dohovorov o ochrane práv žien a detí, najmä Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979 a Dohovoru OSN o právach dieťaťa z roku 1989, a keďže v afganskej ústave sa v článku 22 uvádza, že „občania Afganistanu, muži a ženy, majú pred zákonom rovnaké práva a povinnosti“; keďže afganský rodinný zákonník sa v súčasnosti reviduje, aby bol zharmonizovaný s ústavou,

K.  keďže v júli 2010 požadoval americký Kongres audit miliárd dolárov, ktoré boli v minulosti poskytnuté Afganistanu, a odhlasoval dočasné zníženie pomoci vláde Afganistanu o takmer 4 miliardy USD,

L.  keďže minister financií Afganistanu Omar Zakhilwal kritizoval na jednej strane zmluvné praktiky jednotiek NATO/ISAF za to, že neprinášajú prospech miestnemu afganskému hospodárstvu, a na druhej strane skutočnosť, že ISAF jednostranne interpretuje pravidlá pre dodávky oslobodené od dane v dohode medzi ISAF a afganskou vládou, a keďže minister obvinil zahraničných zmluvných partnerov z toho, že získali väčšinu zo zmlúv financovaných z prostriedkov ISAF v hodnote až 4 miliardy USD, a tým údajne zapríčinili trvalý odlev peňazí z krajiny; keďže afganská vláda požaduje medzinárodné vyšetrenie tejto záležitosti,

M.  keďže je už zjavné, že v Afganistane nie je možné žiadne vojenské riešenie, a keďže Spojené štáty ohlásili, že v lete 2011 začnú sťahovať svoje jednotky z Afganistanu, a iné krajiny už svoje jednotky buď stiahli, alebo majú v pláne tak urobiť, zatiaľ čo ďalšie krajiny stále nevyjadrili zámer stiahnuť svoje jednotky; keďže však stiahnutie vojska musí byť postupným a koordinovaným procesom v rámci politického projektu, ktorý zabezpečí hladký prechod zodpovednosti na afganské bezpečnostné sily,

N.  keďže na kábulskej konferencii bolo dohodnuté, že do októbra 2011 by afganská národná armáda mala dosiahnuť stav 171 600 príslušníkov a afganská národná polícia stav 134 000 príslušníkov, a to s potrebnou finančnou a technickou podporou medzinárodného spoločenstva,

O.  keďže hlavným cieľom misie EUPOL Afganistan je prispieť k vytvoreniu afganského policajného systému v súlade s medzinárodnými normami,

P.  keďže Afganistan je nielen najväčším producentom ópia na svete a hlavným dodávateľom trhov s heroínom v EÚ a Ruskej federácii, ale podľa nedávnej správy úradu UNODC je v celosvetovom meradle aj jedným z hlavných producentov konope; keďže však výroba ópia v Afganistane klesla za posledné dva roky o 23 % a od svojho vrcholu v roku 2007 o tretinu; keďže úrad UNODC zistil, že existuje zrejmá súvislosť medzi pestovaním ópia a územiami, ktoré ovládajú povstalci, a že v tých častiach Afganistanu, kde je vláda schopnejšia presadzovať právo, takmer dve tretiny poľnohospodárov uviedli, že ópium nepestujú, pretože je to zakázané – zatiaľ čo na juhovýchode, kde je dosah verejných orgánov slabší, uviedlo zákaz ako dôvod nepestovania maku sotva 40 % poľnohospodárov,

Q.  keďže počet drogovo závislých občanov Afganistanu sa podľa nedávnej správy úradu UNODC v posledných rokoch dramaticky zvýšil, čo je trend, ktorý v budúcnosti bude mať v tejto krajine nemalé spoločenské dôsledky,

R.  keďže EÚ od začiatku procesu obnovy zohráva aktívnu úlohu v podpore úsilia vynakladaného na boj proti drogám, bez toho, aby sa podarilo dosiahnuť významný pokrok pri potláčaní prenikania drogového priemyslu do hospodárstva, politického systému, štátnych inštitúcií a spoločnosti,

S.  keďže v Afganistane už došlo k čiastočnej likvidácii ópiového maku, pričom boli použité chemické herbicídy, a keďže tento postup spôsobuje vážne škody ľuďom a životnému prostrediu v dôsledku znečistenia pôdy a vôd; keďže však v súčasnosti existuje konsenzus v otázke potreby sústrediť represívne opatrenia na obchod s drogami a laboratóriá na výrobu heroínu, a nie na poľnohospodárov; keďže hlavné úsilie sa v súčasnosti zameriava na poskytovanie alternatívneho živobytia poľnohospodárom,

T.  keďže Afganistan má pozoruhodné prírodné zdroje vrátane bohatých zásob nerastného bohatstva, napríklad plynu a ropy, ktorých hodnota sa odhaduje na tri bilióny USD, a keďže afganská vláda sa spolieha na tieto zdroje, pokiaľ ide o podporu hospodárskeho rozvoja po dosiahnutí mieru a bezpečnosti v krajine,

Nová stratégia EÚ

1.  uvedomuje si množstvo faktorov, ktoré zabraňujú pokroku v Afganistane, ale rozhodol sa zamerať sa v tejto správe na štyri hlavné oblasti, v ktorých by – ako je presvedčený – vynaložené úsilie mohlo viesť k zlepšeniam: medzinárodná pomoc a koordinácia, dôsledky mierového procesu, účinok policajného výcviku a odstránenie produkcie ópia prostredníctvom alternatívneho rozvoja;

2.  vyjadruje podporu novej koncepcii protipovstaleckej stratégie zameranej na ochranu miestneho obyvateľstva a prestavbu oblastí, kde je zaistená bezpečnosť, a podporu akčnému plánu EÚ pre Afganistan a Pakistan;

3.  vyjadruje preto presvedčenie, že stratégia EÚ pre Afganistan bude musieť vychádzať z dvoch predpokladov: uznanie nepretržitého zhoršovania sa bezpečnostných a socioekonomických ukazovateľov v Afganistane napriek takmer desaťročnej medzinárodnej účasti a investíciám, ako aj potreba väčšmi podporiť posun v postoji medzinárodného spoločenstva – ktoré v minulosti, najmä pred prijatím protipovstaleckej stratégie, príliš často formovalo plány a rozhodnutia, pričom dostatočne nezohľadňovalo účasť Afganistanu – aby v budúcnosti formovalo plány a rozhodnutia v úzkej spolupráci s Afganistanom; poznamenáva, že dôležitým krokom v tomto smere boli konferencie v Londýne a Kábule;

4.  víta a podporuje závery Rady z októbra 2009 nazvané Posilnenie činnosti EÚ v Afganistane a Pakistane, v ktorých je načrtnutý jednotnejší a koordinovanejší prístup EÚ k tomuto regiónu a zdôraznený význam regionálnej spolupráce a civilnejšieho zamerania politiky voči Afganistanu;

5.  zdôrazňuje, že akékoľvek dlhodobé riešenie afganskej krízy musí vychádzať zo záujmu obyvateľov Afganistanu na ich vnútornej bezpečnosti, civilnej ochrane a hospodárskom a sociálnom rozvoji a jeho súčasťou by mali byť konkrétne opatrenia na odstránenie chudoby, zaostalosti a diskriminácie žien, na lepšie dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu, posilnenie mechanizmov zmierenia, ukončenie produkcie ópia, pevné úsilie o vybudovanie štátu a plnú integráciu Afganistanu do medzinárodného spoločenstva, ako aj na vyhnanie al-Káidy z krajiny;

6.  víta závery kábulskej medzinárodnej konferencie o Afganistane; zdôrazňuje, že je potrebné dodržať záväzky afganskej vlády zlepšiť bezpečnosť, správu vecí verejných a hospodárske príležitosti pre afganských občanov, ako aj záväzky medzinárodného spoločenstva podporovať proces prechodu a spoločné ciele;

7.  opätovne zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty by mali podporovať Afganistan pri obnove vlastného štátu so silnejšími demokratickými inštitúciami schopnými zabezpečiť národnú suverenitu, bezpečnosť založenú na demokraticky zodpovednej armáde a polícii, kompetentné a nezávislé súdnictvo, štátnu jednotu, územnú integritu, rovnosť medzi mužmi a ženami, slobodu médií, dôraz na vzdelanie a zdravotníctvo, udržateľný hospodársky rozvoj a prosperitu obyvateľov Afganistanu a rešpektovanie historických, náboženských, duchovných a kultúrnych tradícií a práv všetkých etnických a náboženských spoločenstiev na afganskom území, pričom by uznávali potrebu zásadnej zmeny postoja voči ženám; žiada väčšiu podporu rozvojových projektov miestnych orgánov v provinciách, v ktorých existujú dôkazy poukazujúce na dobrú správu vecí verejných;

8.  konštatuje, že 80 % obyvateľov žije vo vidieckych oblastiach a že plocha ornej pôdy na obyvateľa sa zmenšila z 0,55 ha v roku 1980 na 0,25 ha v roku 2007; upozorňuje na skutočnosť, že Afganistan je naďalej veľmi zraniteľný, pokiaľ ide o nepriaznivé klimatické podmienky a rastúce ceny potravín na svetovom trhu, a že rozšírené a bezohľadné používanie nášľapných mín predstavuje vážne riziko pre úspešný rozvoj vidieka; v tejto súvislosti sa domnieva, že je predovšetkým dôležité, aby sa v záujme dosiahnutia potravinovej bezpečnosti pokračovalo vo financovaní rozvoja vidieka a miestnej výroby potravín a aby sa toto financovanie zvýšilo;

9.  berie na vedomie záväzok afganskej vlády počas nasledujúcich 12 mesiacov na etapy a rozpočtovo udržateľným spôsobom vykonávať politiku verejnej správy na regionálnej úrovni, ktorá má posilniť miestne orgány a ich inštitucionálne kapacity a pripraviť regulačný, finančný a rozpočtový rámec na regionálnej úrovni;

10.  berie na vedomie, že výraznejšie zapojenie Afgancov do procesu obnovy môže brzdiť slabá kapacita verejnej správy a civilných služieb; je preto presvedčený, že týmto dôležitým oblastiam je potrebné venovať väčšiu pozornosť; víta myšlienku, že Komisia a členské štáty by mali pripraviť osobitný dlhodobý hlavný program na riešenie problému posilnenia verejnej správy prostredníctvom prípravy plánu, pomoci pri budovaní či využívaní existujúcich priestorov, vytvárania väzieb so sieťou inštitútov verejnej správy v EÚ, ako aj dohľadu nad inštitútmi civilných služieb vo viacerých veľkomestách v Afganistane, ako je Kábul, Herat a Mazar i Šarif;

11.  pripomína, že rozvojové úsilie sa musí sústrediť na zlepšenie spôsobilosti afganských vládnych štruktúr a že Afganci musia byť výrazne zapojení tak do stanovovania priorít, ako aj do realizačných fáz s cieľom posilniť proces osvojovania a zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni i na úrovni Spoločenstva; upozorňuje preto na zásadnú úlohu organizácií občianskej spoločnosti pri zabezpečení toho, aby afganskí občania boli zapojení do procesu demokratizácie, obnovy a ochrany pred rizikom korupcie;

12.  napriek určitým zlepšeniam v živote žien od konca vlády Talibanu v roku 2001 je aj naďalej znepokojený celkovým stavom v oblasti ľudských práv v Afganistane, a najmä zhoršením situácie v oblasti základných politických, občianskych a sociálnych práv žien za posledné roky, a vyjadruje znepokojenie nad negatívnymi zmenami, napríklad nad tým, že väčšina väzňov v afganských väzniciach sú ženy, ktoré utiekli od príbuzných, ktorí ich utláčali, a nad nedávnymi zmenami volebného zákona, ktorými sa znižujú kvóty na obsadenie parlamentných kresiel ženami;

13.  je pevne presvedčený, že práva žien sú súčasťou bezpečnostného riešenia a že nie je možné, aby bola v Afganistane dosiahnutá stabilita bez toho, aby ženy v plnej miere disponovali právami v politickom, spoločenskom a hospodárskom živote; vyzýva preto afganské orgány a predstaviteľov medzinárodného spoločenstva, aby v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1325 zapojili ženy do všetkých fáz mierových rokovaní a do úsilia o zmierenie a reintegráciu; žiada zabezpečiť osobitnú ochranu žien, ktoré sú verejne či politicky aktívne, a preto ohrozované fundamentalistami; upozorňuje, že pokrok v mierových rokovaniach nesmie v žiadnom prípade viesť k strate práv, ktoré ženy získali v posledných rokoch; žiada afganskú vládu o zlepšenie ochrany práv žien úpravou platných právnych predpisov vrátane trestného práva s cieľom predísť diskriminačným praktikám;

14.  žiada Komisiu, Radu a členské štáty EÚ, aby v dvojstranných vzťahoch s Afganistanom naďalej nastoľovali otázky týkajúce sa diskriminácie žien a detí a ľudských práv vo všeobecnosti, a to v súlade s dlhodobým záväzkom Únie pomáhať Afganistanu v úsilí o mier a obnovu;

15.  vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby zvýšili úroveň financovania a politickej a technickej podpory pre politiky na zlepšenie situácie afganských žien a pre mimovládne ženské organizácie vrátane tých, ktoré bránia práva žien;

16.  poznamenáva, že napriek pozitívnym výsledkom po páde režimu Talibanu sa sloboda prejavu a tlače v posledných rokoch zhoršila; poukazuje na útoky a hrozby ozbrojených skupín a Talibanu, aby novinári nemohli informovať o nimi kontrolovanom území; žiada o prijatie opatrení v tejto oblasti, ktoré by umožnili novinárom vykonávať svoju profesiu so zárukou bezpečnosti;

17.  so znepokojením berie na vedomie, že napriek bezpečnostným podmienkam v krajine boli parlamentné voľby, ktoré sa konali 18. septembra 2010 s účasťou okolo 40 %, opäť poznačené podvodmi a násilím, pri ktorom podľa NATO zahynulo 25 ľudí; vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohým Afgancom bolo zabránené využiť ich základné právo voliť;

18.  poukazuje na problematické javy v súdnych procesoch štátu, ktoré nespĺňajú medzinárodné právne normy; odsudzuje popravu 16 osôb odsúdených na smrť v roku 2008; vyzýva EÚ, aby podporila schválenie moratória na trest smrti v súlade s rezolúciou OSN č. 62/149 z roku 2007 s cieľom jeho následného zrušenia;

Medzinárodná pomoc – využívanie a zneužívanie

19.  pripomína, že kombinovaný rozpočet EÚ (Európskeho spoločenstva a členských štátov) na pomoc Afganistanu na obdobie 2002 – 2010 predstavoval okolo 8 miliárd EUR;

20.  zdôrazňuje význam posilnenia slobody médií a občianskej spoločnosti v Afganistane pre výraznejšiu demokratizáciu krajiny; vyzdvihuje takisto závery volebnej pozorovateľskej misie EÚ z roku 2009;

21.  poznamenáva, že napriek obrovskej pomoci zo zahraničia je situácia v Afganistane naďalej neutešená, keď najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva nemajú prístup k humanitárnej a zdravotnej pomoci, že na následky chudoby umiera viac Afgancov ako v priamom dôsledku ozbrojeného konfliktu, že od roku 2002 vzrástla detská úmrtnosť a výrazne sa znížila očakávaná dĺžka života pri narodení a miera gramotnosti, čo sú šokujúce skutočnosti, a že od roku 2004 sa počet obyvateľov žijúcich pod hranicou chudoby zvýšil o 130 %;

22.  zdôrazňuje význam dosiahnutia rozvojových cieľov tisícročia a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek pokroku, ktorý sa dosiahol v niektorých oblastiach, kleslo umiestnenie Afganistanu v rebríčku podľa indexu ľudského rozvoja Rozvojového programu OSN zo 173. miesta v roku 2003 na 181. miesto (spomedzi 182 krajín), zatiaľ čo miera úmrtnosti detí do päť rokov a miera úmrtnosti matiek sú naďalej jedny z najvyšších na svete; domnieva sa, že by sa nemali zanedbať špecifické ciele v týchto oblastiach a v súvislosti s prístupom k zdravotníckej starostlivosti a vzdelaniu, a to najmä pre ženy, naliehavo však vyzýva, aby sa osobitná pozornosť venovala zlepšeniu tvorby príjmov a vybudovaniu fungujúceho súdneho systému;

23.  zdôrazňuje, že v štúdii UNODC z januára 2010 sa uvádza, že obyvateľstvo najviac znepokojuje korupcia a že príjmy vytvorené úplatkárstvom predstavujú takmer štvrtinu (23 %) HDP Afganistanu;

24.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť v súvislosti s finančnou pomocou poskytovanou afganskej vláde, medzinárodným organizáciám a miestnym mimovládnym organizáciám, aby bolo možné zaistiť jednotnosť pomoci a úspech pri obnove a rozvoji Afganistanu;

25.  žiada geograficky homogénnejšie poskytovanie humanitárnej pomoci, ktoré by bolo založené na analýze potrieb a bolo by v súlade s požiadavkou naliehavosti;

26.  berie však na vedomie obmedzený pokrok dosiahnutý v oblastiach infraštruktúry, telekomunikácií a základného vzdelania, o ktorých darcovia a afganská vláda obyčajne hovoria ako o oblastiach, v ktorých sa dosiahli úspechy;

27.  upozorňuje na obrovský objem finančných prostriedkov vynaložených na vojnu v Afganistane v období 2001 až 2009, ktorých výška sa odhaduje na viac ako 300 miliárd USD, čo zodpovedá viac než dvadsaťnásobku afganského HDP, a ktoré spolu s ďalším predpokladaným posilnením vojenských jednotiek majú vzrásť na viac než 50 miliárd USD ročne;

28.  uznáva, že podľa prevládajúceho dojmu je za nedostatočné poskytovanie základných služieb občanom zodpovedná iba korupcia afganskej vlády, ale takisto konštatuje, že väčšina zdrojov na sociálno-ekonomický rozvoj sa poskytuje prostredníctvom medzinárodných organizácií, regionálnych rozvojových bánk, mimovládnych organizácií, medzinárodných zmluvných partnerov atď., a nie prostredníctvom centrálnej vlády; naliehavo vyzýva afganskú vládu a medzinárodné spoločenstvo, aby vykonávali dôkladnejšie kontroly s cieľom odstrániť korupciu a zabezpečiť, aby pomoc dosiahla svoj cieľ;

29.  domnieva sa, že boj proti korupcii by mal byť jadrom procesu budovania mieru v Afganistane, pretože úplatkárstvo spôsobuje nesprávne prideľovanie zdrojov, predstavuje prekážku v súvislosti s prístupom k základným verejným službám, akými sú zdravotníctvo a vzdelanie, a výrazne bráni sociálno-ekonomickému rozvoju krajiny; zdôrazňuje takisto, že korupcia podkopáva dôveru vo verejný sektor i vládu, a predstavuje tak závažnú hrozbu pre národnú stabilitu; naliehavo preto vyzýva EÚ, aby pri poskytovaní pomoci Afganistanu venovala osobitnú pozornosť boju proti korupcii;

30.  konštatuje, že podľa afganského ministra financií – ako dosvedčujú iné nezávislé zdroje – sa v období 2002 až 2009 z pomoci v celkovej výške 40 miliárd USD dostalo k afganskej vláde v skutočnosti len 6 miliárd USD (t. j. 15 %) a že zo zostávajúcich 34 miliárd USD, ktoré boli poskytnuté prostredníctvom medzinárodných organizácií, regionálnych rozvojových bánk, mimovládnych organizácií, medzinárodných zmluvných partnerov atď., sa 70 % až 80 % nikdy nedostalo k zamýšľaným príjemcom, teda k obyvateľom Afganistanu; berie na vedomie rozhodnutie prijaté na kábulskej konferencii, podľa ktorého má v súlade s afganskou požiadavkou 50 % medzinárodnej pomoci do roku 2012 prechádzať afganským vnútroštátnym rozpočtom;

31.  poukazuje na naliehavú potrebu vytvoriť mechanizmy koordinácie medzi medzinárodnými darcovskými štátmi a poskytnúť podrobné hodnotenia európskej a medzinárodnej pomoci s cieľom bojovať proti nedostatočnej transparentnosti a obmedzeným mechanizmom pre zodpovednosť darcov;

32.  odsudzuje skutočnosť, že významná časť európskej a inej medzinárodnej finančnej pomoci sa stráca v distribučnom reťazci – čo je situácia, ktorá vyšla na svetlo pri nedávnom škandále v súvislosti s Kábulskou bankou (Kabul Bank) – a upozorňuje na štyri hlavné spôsoby, ktorými k týmto stratám dochádza: plytvanie, príliš vysoké náklady na sprostredkovanie a bezpečnosť, neprimerané poplatky a korupcia;

33.  konštatuje však, že straty EÚ sú nižšie vďaka tomu, že 50 % pomoci Únie (v porovnaní s 10 % pomoci USA) sa prideľuje prostredníctvom viacstranných poručníckych fondov, ktorých miera účinnosti je veľmi vysoká (okolo 80 %);

34.  vyzýva EÚ, aby zriadila centralizovanú databázu nákladov a vplyvov celkovej pomoci EÚ poskytovanej Afganistanu a aby tieto náklady a vplyvy zanalyzovala, pretože nedostatok úplných, aktuálnych a transparentných údajov podrýva účinnosť pomoci;

35.  vyzýva aj všetky hlavné humanitárne a rozvojové subjekty aktívne v Afganistane vrátane EÚ a jej členských štátov, USA, UNAMA, agentúr OSN, hlavných mimovládnych organizácií a Svetovej banky, aby drasticky obmedzili svoje prevádzkové náklady tým, že budú prideľovať finančné prostriedky konkrétnym projektom realizovaným v reálnom a vyváženom partnerstve s afganskými inštitúciami, a zabezpečili, že pomoc skutočne dosiahne svoj cieľ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že afganské inštitúcie musia mať právo rozhodovať o využívaní týchto finančných prostriedkov, pričom treba zabezpečiť transparentnosť a zodpovednosť;

36.  zdôrazňuje, že je dôležité koordinovať úsilie o obnovu a rozvoj na regionálnej úrovni, aby sa podporil cezhraničný rozvoj v regióne, v ktorom etnické a kmeňové väzby často prekračujú štátne hranice;

37.  konštatuje, že by sa malo podporovať intenzívnejšie zapojenie afganských miestnych a regionálnych vlád, a zdôrazňuje, že lojalita, právny štát a demokracia sú na tejto úrovni v záujme riadneho využitia prostriedkov nevyhnutné; pripomína, že pridelenie prostriedkov na miestnej a regionálnej úrovni si musí vyžadovať schválenie centrálnou vládou, aby sa tak zvýraznila jej úloha a zodpovednosť;

38.  vyzýva vysokú predstaviteľku pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, Radu a Komisiu, aby vytvorili spoločný tím výskumníkov s cieľom raz za rok vyhodnotiť všetky opatrenia a misie EÚ a členských štátov v Afganistane pomocou explicitných kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov, najmä so zreteľom na rozvojovú pomoc (vrátane verejného zdravotníctva a poľnohospodárstva), dobrú správu vecí verejných (vrátane justície a rešpektovania ľudských práv) a bezpečnosť (najmä výcvik afganskej polície); v tejto súvislosti žiada aj vyhodnotenie relatívneho vplyvu opatrení EÚ na celkovú situáciu v krajine a vyhodnotenie úrovne koordinácie a spolupráce medzi subjektmi EÚ a inými medzinárodnými misiami a opatreniami, ako aj zverejnenie zistení a odporúčaní takéhoto vyhodnotenia;

39.  zdôrazňuje, že bezpečnostná situácia a geografické rozdelenie pomoci sa navzájom podmieňujú, a preto žiada, aby pomoc prichádzala priamou cestou k bezprostredne postihnutému obyvateľstvu v Afganistane;

40.  zdôrazňuje, že prioritou musí byť boj proti korupcii v Afganistane; uznáva, že existuje miestna korupcia, dúfa však, že jej protiváhou bude posilnená legitimita, ktorú získajú afganské štátne inštitúcie tým, že sa stanú zodpovednými za schvaľovanie prideľovania prostriedkov a za zabezpečenie účinnosti pomoci;

41.  presadzuje politiku, ktorá bude podľa možnosti presadzovať intenzívnejšie obstarávanie v rámci Afganistanu, a nie dovoz tovaru a služieb;

42.  domnieva sa, že za distribúciu pomoci v krajine by mali zodpovedať nestranné humanitárne subjekty a že vojenský personál by sa do nej mal zapájať len za celkom výnimočných okolností a mal by pritom uznávať neutrálnu, nestrannú a nezávislú povahu činnosti humanitárnych subjektov a v plnej miere dodržiavať príslušné medzinárodné normy, ako sú kodifikované v usmerneniach o využívaní vojenských a civilných ochranných prostriedkov v prípade humanitárnych katastrof (MCDA) a ako ich presadzuje európsky konsenzus o humanitárnej pomoci;

43.  pripomína, že akékoľvek zrejmé porušenie zásady neutrality, nestrannosti a nezávislosti takýmito subjektmi pri ich činnosti spôsobuje ich väčšiu zraniteľnosť na danom mieste, najmä preto, že tam budú naďalej prítomné i dlho po stiahnutí jednotiek;

44.  konštatuje, že – ako opakovane informuje tlač a správa Snemovne reprezentantov amerického Kongresu „Warlord, Inc.“ – ozbrojené sily USA v Afganistane poverili realizovaním väčšiny svojej logistiky súkromných zmluvných partnerov, ktorí zase ochranu vojenských konvojov zadávajú miestnym afganským bezpečnostným službám, čo má katastrofálne následky;

45.  konštatuje, že rozhodnutie zveriť vojenský dodávateľský reťazec USA do rúk súkromných subjektov bez akýchkoľvek spoľahlivých kritérií na zaistenie zodpovednosti, transparentnosti a zákonnosti vedie k vydieraniu a korupcii, pretože z podstatnej časti z 2,2 – 3 miliárd USD, ktoré predstavuje odvetvie vojenskej logistiky v Afganistane, nakoniec ťažia vojenskí vodcovia, miestni šéfovia mafie a dokonca aj velitelia Talibanu;

46.  je zdesený skutočnosťou, že prostriedky získané z poskytovania ochrany a z vydierania na každej úrovni vojenského dodávateľského reťazca predstavujú najvýznamnejší zdroj financovania povstania, ako v decembri 2009 pripustila ministerka zahraničných vecí USA Hillary Clintonová vo svojej výpovedi pred senátnym výborom pre vonkajšie vzťahy;

47.  je rovnako zdesený skutočnosťou, že vzhľadom na to, že vojenská logistika USA a NATO/ISAF funguje podľa rovnakých zásad, plnohodnotnú možnosť vystopovať finančné príspevky EÚ nemusí byť možné vo všetkých prípadoch zaručiť;

48.  v celom rozsahu víta nové usmernenia vydané v septembri 2010 vojenským velením NATO v Afganistane, ktoré sa týkajú uzatvárania zmlúv – odhaduje sa, že v súčasnosti majú hodnotu asi 14 miliárd USD za rok – a ktoré sa zameriavajú na zredukovanie korupcie a znižovanie objemu prostriedkov, ktoré nepriamo plynú povstalcom a Talibanu; dúfa, že táto zmena orientácie v politike uzatvárania zmlúv bude rýchlo uvedená do praxe;

49.  víta v tejto súvislosti nedávny dekrét prezidenta Karzaja, ktorým stanovuje štvormesačnú lehotu pre všetky miestne a zahraničné súkromné bezpečnostné firmy v Afganistane, aby ukončili činnosť;

Mierový proces

50.  zdôrazňuje, že dobrá správa vecí verejných, právny štát a ľudské práva sú základmi stabilného a prosperujúceho Afganistanu; zdôrazňuje preto, že dôveryhodný justičný proces je základným aspektom mierového procesu a že rešpektovanie ľudských práv a prevencia rozšírenej beztrestnosti by mali byť vo všetkých etapách mierového procesu nespochybniteľnými aspektmi; v tejto súvislosti vyzýva afganskú vládu, aby prioritne zrealizovala stratégiu reformy súdnictva;

51.  je presvedčený, že veľkú časť viny za súčasnú patovú situáciu v Afganistane nesie počiatočný zlý odhad predchádzajúci novej protipovstaleckej stratégii koaličných síl, ktoré počítali s rýchlym vojenským víťazstvom nad Talibanom a s jednoduchým prechodom k stabilnej krajine, v ktorej bude vládnuť legitímna vláda podporovaná vo veľkej miere Západom;

52.  vyjadruje preto presvedčenie, že prítomnosť Talibanu bola podceňovaná a schopnosť Karzajovej vlády riadiť preceňovaná a že v dôsledku toho sa prestavbe a rozvoju krajiny venovala len malá pozornosť;

53.  obáva sa, že tieto chyby boli živnou pôdou pre opätovné rozšírenie vplyvu Talibanu na viac ako polovici územia tohto štátu, čo viedlo v celom tomto regióne k zhoršovaniu situácie v oblasti bezpečnosti a v oblasti dodržiavania ľudských práv, najmä práv žien;

54.  upozorňuje, že vojenské zameranie v minulosti neviedlo k želaným výsledkom, a preto dôrazne podporuje civilnejší prístup;

55.  uznáva, že jediným možným riešením je politické riešenie zahŕňajúce rokovania – ktoré by sa mali napokon konať v situácii prímeria – s Talibanom a ďalšími bojujúcimi skupinami, ako aj s ostatnými politickými činiteľmi v krajine, ktorí sú pripravení podieľať sa na vláde národnej jednoty schopnej ukončiť občiansku vojnu, ktorá zúri v tejto krajine už takmer tridsať rokov, a zabezpečiť plné dodržiavanie zásad právneho štátu a základných ľudských práv; domnieva sa, že v záujme dosiahnutia politického riešenia musí nová protipovstalecká politika dostať čas na to, aby dosiahla výsledky podľa časového plánu ohláseného prezidentom Obamom;

56.  je pevne presvedčený, že tromi hlavnými podmienkami EÚ pre takýto mierový proces a zapojenie skupín príslušníkov Talibanu musí byť záväzok všetkých strán zúčastnených na rokovaniach vyhnať z krajiny hnutie al-Káida a jej podporu medzinárodného terorizmu, ako aj akúkoľvek inú teroristickú skupinu, prijať kroky na ukončenie pestovania ópiového maku a nastoliť politiku podpory a dodržiavania základných ľudských práv a afganskej ústavy;

57.  rovnako sa domnieva, že všetky ostatné otázky by mali byť ponechané na vôli a možnostiach samotných obyvateľov Afganistanu;

58.  uznáva, že príslušníci hnutia Taliban netvoria jeden homogénny celok a že existuje prinajmenšom 33 hlavných vodcov, 820 vodcov na strednej a nižšej úrovni a 25 000 – 36 000 „pešiakov“ rozdelených do 220 komunít, z ktorých niektorí bojujú z ideologických a iní z finančných dôvodov; domnieva sa preto, že by sa odteraz mali podporovať rokovania na miestnej úrovni medzi demokraticky zvolenou miestnou vládou a tými príslušníkmi ozbrojenej opozície, „ktorí sa vzdajú násilia, nemajú žiadne väzby na medzinárodné teroristické organizácie, dodržiavajú ústavu a chcú sa pridať k budovaniu mierového Afganistanu“, v súlade s odsekmi 13 a 14 kábulského komuniké z 20. júla 2010;

59.  víta mierový a reintegračný program afganskej vlády, ktorý je na základe vyššie uvedených odsekov 13 a 14 kábulského komuniké otvorený všetkým afganským príslušníkom ozbrojenej opozície a ich komunitám;

60.  pripomína, že akákoľvek stratégia odzbrojenia a opätovnej integrácie musí dôsledne zohľadňovať problém návratu bývalých bojovníkov a utečencov do dedín, z ktorých pochádzajú;

61.  zdôrazňuje, že je dôležité zvyšovať dôveryhodnosť, zodpovednosť a kompetentnosť afganskej vlády a administratívy, aby sa zlepšila jej povesť medzi vlastnými občanmi;

62.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu Pakistanu, keďže Taliban nebude motivovaný k akýmkoľvek serióznym rokovaniam, pokým bude mať otvorenú pakistanskú hranicu; odporúča širšiu medzinárodnú koordináciu a zapojenie väčšieho počtu subjektov do tohto procesu vrátane ostatných susedných štátov a vedúcich regionálnych aktérov – najmä Iránu, Turecka, Číny, Indie a Ruskej federácie;

63.  vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila strategické a politické dôsledky nedávnych katastrofálnych záplav v Pakistane pre Afganistan a širší región a aby prijala všetky potrebné kroky na pomoc postihnutému obyvateľstvu krajiny a afganským utečencom, ktorých tábory zaplavila povodeň;

64.  podčiarkuje význam dobrého vodného hospodárstva v Afganistane a jeho okolí a zdôrazňuje výhody regionálnej a cezhraničnej spolupráce v tejto oblasti, aj pokiaľ ide o budovanie dôvery medzi susedmi v juhozápadnej Ázii;

65.  pripomína účasť pakistanskej spravodajskej služby (ISI) s cieľom zabezpečiť, aby mal aj Pakistan dostatočný prospech z akýchkoľvek mierových dohôd;

66.  zdôrazňuje však, že ak majú v Afganistane existovať podmienky na nastolenie mieru, bude si to vyžadovať politickú dohodu medzi kľúčovými regionálnymi mocnosťami vrátane Indie, Pakistanu, Iránu a stredoázijských štátov, Ruska, Číny a Turecka, ako aj spoločnú politiku nezasahovania a podpory nezávislého Afganistanu; vyzýva takisto na normalizáciu vzťahov medzi Afganistanom a Pakistanom, a to konkrétne prostredníctvom konečného urovnania sporu o medzinárodnú hranicu medzi oboma krajinami;

67.  vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala mierový a zmierovací proces v Afganistane, ako aj úsilie Afganistanu o opätovné začlenenie tých, čo sú pripravení vzdať sa násilia, pričom by umožnila Karzajovej vláde dostatočne pružné rozhodovanie o voľbe partnerov pre dialóg, ale trvá na tom, aby afganská ústava a dodržiavanie základných ľudských práv tvorili všeobecný právny a politický rámec mierového procesu;

68.  víta národné prioritné programy, ktoré v súlade s národnou rozvojovou stratégiou Afganistanu pripravila afganská vláda a podporila kábulská konferencia, a požaduje ich úplnú a účinnú realizáciu;

69.  čo najdôraznejšie pripomína potrebu oveľa aktívnejšej úlohy EÚ v procese obnovy a rozvoja Afganistanu, keďže trvalý mier v tejto krajine a v regióne ako celku nie je možný bez výrazného zníženia chudoby a bez udržateľného rozvoja; uznáva, že neexistuje rozvoj bez bezpečnosti, ani bezpečnosť bez rozvoja;

70.  naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spolu so Spojenými štátmi umožnili poskytovať väčší objem medzinárodnej pomoci prostredníctvom miestnych úradov a vlády v Kábule a aby zabezpečili, aby použitie diaľkovo riadených lietadiel, špeciálnych jednotiek a miestnych milícií proti vodcom Talibanu bolo v súlade s príkazom generála Petraeusa o nulovej tolerancii obetí na životoch nevinných civilistov;

71.  vzdáva hold všetkým príslušníkom a príslušníčkam spojeneckých síl, ktorí položili život pri obrane slobody, a vyjadruje sústrasť ich rodinám, ako aj rodinám všetkých nevinných afganských obetí;

72.  zdôrazňuje, že vojenská prítomnosť niektorých členských štátov EÚ a ich spojencov v Afganistane je súčasťou operácie NATO/ISAF a jej cieľov, ktorými sú boj proti hrozbe medzinárodného terorizmu a proti produkcii a pašovaniu drog;

73.  zdôrazňuje, že táto prítomnosť môže pomôcť pri vytváraní podmienok bezpečnosti, ktoré by umožnili, aby sa zrealizovali nedávne plány afganskej vlády na využitie potenciálne veľkého ťažobného odvetvia a nerastného bohatstva tejto krajiny, čo by jej poskytlo veľmi potrebné vlastné prostriedky pre vnútroštátny rozpočet;

74.  zdôrazňuje, že potenciálne obrovské ťažobné a nerastné zdroje na afganskom území patria výlučne obyvateľom Afganistanu a že ochrana tohto bohatstva sa nesmie nikdy využiť ako zámienka na stálu prítomnosť zahraničných vojenských jednotiek na afganskom území;

Polícia a právny štát

75.  poznamenáva, že pokiaľ nebude bezpečnosť obyvateľov Afganistanu zaručená predovšetkým vlastnou zodpovednosťou štátu, nemožno v tejto krajine dosiahnuť stabilitu ani mier;

76.  víta cieľ prezidenta Karzaja, aby do konca roku 2014 vo všetkých provinciách viedli a vykonávali vojenské operácie len afganské národné bezpečnostné sily, ako aj záväzok afganskej vlády postupne získať plnú zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť;

77.  zdôrazňuje, že Afganistan musí mať k dispozícii efektívne policajné jednotky a samostatnú armádu, ktoré budú schopné zaistiť bezpečnosť, ktorá umožní následné stiahnutie zahraničných vojenských jednotiek z krajiny;

78.  víta myšlienku generála Petraeusa, aby miestnym demokraticky zvoleným orgánom mohli byť poskytnuté miestne policajné zložky na udržiavanie zákonnosti a poriadku a na ochranu miestneho obyvateľstva;

79.  uznáva však, že samostatné bezpečnostné sily sú skôr dlhodobým cieľom, a preto osobitne upozorňuje na potrebu koordinovanejšieho a integrovanejšieho prístupu pri výcviku polície, ako aj – oddelene od toho – pri výcviku armádnych dôstojníkov a upozorňuje na finančné prostriedky investované do policajného výcviku, ktorých výsledky sú obmedzené; vyzýva všetky zapojené subjekty, aby úzko koordinovali svoju činnosť s cieľom predísť zbytočnému zdvojovaniu a splniť doplnkové úlohy na strategickej a operačnej úrovni;

80.  zdôrazňuje potrebu rozsiahlej reformy ministerstva vnútra, bez ktorej by mohli stroskotať snahy o reformu a obnovu polície, a v tejto súvislosti poukazuje na význam monitorovania, podpory, poradenstva a odborného vzdelávania na ministerstve vnútra a na úrovni regiónov a provincií v súlade s ďalším cieľom misie EUPOL;

81.  domnieva sa, že nesporne nejasná úloha misie EUPOL a jej obmedzené výsledky, ktoré zatiaľ dosiahla, jej zabraňujú v získaní zaslúženého vedúceho postavenia v rámci EÚ; ľutuje skutočnosť, že tri roky po rozmiestnení nedosiahla misia EUPOL ani tri štvrtiny svojho povoleného stavu, a opakuje svoju výzvu Rade a členským štátom EÚ, aby v plnej miere splnili svoje záväzky voči tejto misii;

82.  víta skutočnosť, že misia EUPOL Afganistan zriadila úrad protikorupčného prokurátora s cieľom viesť vyšetrovanie proti vysokopostaveným verejným predstaviteľom a iným úradníkom podozrivým z korupcie;

83.  je znepokojený údajmi misie ISAF, podľa ktorých je medzi 94 000 príslušníkmi afganskej štátnej polície takmer 90 % negramotných osôb, 20 % užívateľov drog a viac ako 30 % je po roku nezvestných, nehovoriac o približne 1 000 osobách, ktoré každoročne zahynú pri výkone služby;

84.  domnieva sa, že hlavnými faktormi neefektívnosti celkovej prípravy sú nedostatočná koordinácia rôznych aspektov policajného výcviku a skutočnosť, že úlohy vzdelávania sa ponechávajú na súkromných vojenských a bezpečnostných spoločnostiach (PMSC);

85.  konštatuje, že záväzok EÚ a jej členských štátov týkajúci sa vytvorenia profesionálnych afganských policajných síl by mohol byť ohrozený, ak by prevážili také postupy, akými sú tzv. zrýchlené konanie (nedostatočné preverovanie pri nábore, šesťtýždňové školenie bez učebníc vzhľadom na negramotnosť školených osôb, minimálny výcvik v teréne, po ktorého absolvovaní získavajú noví príslušníci odznak, uniformu a zbraň a sú posielaní na hliadkovanie), ktoré zavádza niekoľko veľkých amerických bezpečnostných spoločností; zdôrazňuje potrebu jednotnejšieho a udržateľnejšieho policajného výcviku, ktorý by rozličným afganským policajným jednotkám umožnil spolupracovať; zdôrazňuje, že misie, ktoré sa venujú policajnému výcviku, by sa nemali zameriavať len na technické aspekty, ale musia zabezpečiť aj gramotnosť školených osôb a poskytnúť im základnú znalosť vnútroštátneho a medzinárodného práva;

86.  je znepokojený správami o nedostatočných finančných kontrolách týchto súkromných spoločností a pripomína spoločnú správu ministerstva obrany a ministerstva zahraničných vecí USA za rok 2006, ktorej zistenia platia dodnes a v ktorej sa uvádza, že policajné sily v Afganistane nie sú schopné vykonávať bežnú prácu spojenú s vynucovaním práva a že neexistuje žiadny program účinného výcviku v teréne; uznáva snahy generálneho štábu v rámci protipovstaleckej politiky o získanie určitej miery kontroly nad súkromnými ozbrojenými silami zo zahraničia, ktoré beztrestne operujú v Afganistane;

87.  odporúča, aby policajný výcvik čo najskôr prestali vykonávať súkromní zmluvní partneri;

88.  žiada lepšiu medzinárodnú spoluprácu a koordináciu s cieľom výrazne zvýšiť kapacity policajného výcviku ďalej zlepšiť účinnosť výcvikových programov; navrhuje, aby misia EUPOL a sily NATO/ISAF začali realizovať rozsiahly výcvikový program, ktorý by zahŕňal vnútroštátne policajné jednotky podľa dohody s afganskou vládou, čím sa zabráni duplicite, plytvaniu a roztrieštenosti;

89.  naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku a členské štáty EÚ, aby zintenzívnili policajný výcvik v Afganistane a aby výrazne zvýšili počet policajných školiteľov v teréne tak, aby sa cieľ londýnskej konferencie dosiahnuť 134 000 vycvičených afganských príslušníkov polície do konca roku 2011 stal realistickým scenárom; naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, aby upravila misiu EUPOL Afganistan tak, že bude poskytovať výcvik aj príslušníkom polície v nižších hodnostiach vo všetkých provinciách, že zvýši počet týždňov venovaných základnému výcviku a že zabezpečí spoločné vykonávanie hliadok a ďalších policajných činností v teréne; naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby nielen zlúčili svoje dvojstranné policajné výcvikové misie s misiou EUPOL, ale tiež aby nemali námietky voči využívaniu vnútroštátnej polície v rámci misie EUPOL;

90.  odporúča, aby sa v afganskej polícii zvýšili platy a aby sa celý postup náboru preskúmal tak, aby boli uprednostňovaní uchádzači, ktorí majú základnú úroveň gramotnosti, nepatria medzi užívateľov drog a sú po psychickej a fyzickej stránke kvalifikovanejší než súčasný policajný zbor;

91.  zdôrazňuje, že policajný výcvik nemôže uspieť bez dobre fungujúceho súdnictva, a preto vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby poskytlo väčšiu finančnú a technickú podporu na posilnenie systému súdnictva, a to aj zvýšením platov sudcov na všetkých úrovniach; ďalej žiada Radu, aby v koordinácii s OSN zaviedla špecializovanú misiu na školenie sudcov a úradníkov na ministerstve spravodlivosti a v trestnom systéme Afganistanu;

92.  víta skutočnosť, že afganská vláda na kábulskej konferencii prisľúbila s podporou medzinárodných partnerov zlepšiť prístup k zabezpečovaniu spravodlivosti v celej krajine prostredníctvom realizácie konkrétnych opatrení počas nasledujúcich 12 mesiacov, ako aj kapacitu justičných inštitúcií, a to aj prostredníctvom navrhnutia a realizácie komplexnej stratégie v oblasti ľudských zdrojov;

Drogy

93.  upozorňuje, že z Afganistanu pochádza 90 % nelegálneho ópia na celom svete a že v čase príchodu koaličných síl do Kábulu v roku 2001 sa v Afganistane ešte nepestoval žiadny ópiový mak, a to vďaka OSN, ktorej sa podarilo dosiahnuť zákaz jeho pestovania;

94.  domnieva sa teda, že pre početné, finančne dobre zabezpečené ozbrojené sily by malo byť jednoduché dosiahnuť, aby sa v Afganistane ani naďalej nepestoval ópiový mak, a to prostredníctvom projektov miestneho poľnohospodárskeho rozvoja, ktoré by pred Talibanom a miestnymi vojenskými vodcami chránili ich jednotky;

95.  poznamenáva však, že produkcia ópia je stále kľúčovou sociálnou, hospodárskou a bezpečnostnou otázkou, a vyzýva EÚ, aby to v rámci svojich politík voči Afganistanu považovala za strategickú prioritu;

96.  pripomína, že viac ako 90 % heroínu v Európe pochádza z Afganistanu a že náklady na verejné zdravie v európskych krajinách predstavujú miliardy dolárov; zdôrazňuje, že výzvy, ktoré prináša drogové hospodárstvo v Afganistane, sa musia riešiť nielen na vnútroštátnej, ale aj na medzinárodnej úrovni zameraním sa na všetky články drogového reťazca, čo si vyžaduje najmä pomoc poľnohospodárom, aby obmedzili dodávky, ako aj protidrogovú prevenciu a liečbu, aby sa obmedzil dopyt, a presadzovanie práva zamerané proti sprostredkovateľom; navrhuje predovšetkým, aby sa vo veľkom rozsahu investovalo do zavedenia komplexnej poľnohospodárskej politiky a politiky v oblasti vidieka s cieľom poskytnúť výrobcom ópia dôveryhodnú a udržateľnú alternatívu; trvá tiež na potrebe začleniť životné prostredie do poľnohospodárskej a vidieckej stratégie, pretože zhoršovanie životného prostredia, ktoré je spôsobené napríklad nesprávnym riadením vodných zdrojov alebo ničením prírodných lesov, je jednou z hlavných prekážok rozvoja ekonomiky v oblasti poľnohospodárstva;

97.  konštatuje, že v dôsledku beztrestnosti pestovateľov a obchodníkov dosiahlo pestovanie ópiového maku počas dvoch rokov úroveň z obdobia pred rokom 2001, pričom tento obrovský kartel ovláda niekoľko mocných vojenských vodcov;

98.  je hlboko znepokojený dramaticky narastajúcim počtom Afgancov závislých od drog, ktorý uvádza nedávna správa úradu UNODC; žiada bezodkladné prijatie cielených opatrení, ktoré povedú k zníženiu počtu drogovo závislých a k zabezpečeniu lekárskej starostlivosti pre nich; zdôrazňuje v tomto smere potrebu financovať projekty na vytváranie stredísk na liečbu drogových závislostí v krajine, najmä v regiónoch, kde nie je dostupná lekárska starostlivosť;

99.  poukazuje na to, že napriek predchádzajúcemu poklesu cien spôsobeného nadmernou produkciou dosiahol v roku 2009 obchod s drogami hodnotu 3,4 miliárd USD a potenciálna brutto hodnota vývozu ópia predstavovala 26 % HDP Afganistanu, pričom sa do tohto nezákonného obchodovania s drogami údajne zapojilo približne 3,4 milióna Afgancov (12 % populácie);

100.  upozorňuje však na zistenia nedávnej správy Úradu OSN pre drogy a kriminalitu, podľa ktorej Taliban si prisvojuje len 4 % ročných ziskov z obchodu s drogami a miestni poľnohospodári 21 %, pričom zo 75 % tohto zisku profitujú vládni úradníci, polícia, miestni a regionálni makléri a obchodníci; konštatuje teda, že obrovský podiel na ziskoch z obchodovania s drogami v skutočnosti získavajú afganskí spojenci NATO;

101.  konštatuje, že v rokoch 2001 až 2009 vynaložili USA a medzinárodné spoločenstvo na opatrenia súvisiace s bojom proti obchodovaniu s drogami 1,61 miliardy USD, bez toho, aby sa to výrazne odzrkadlilo na produkcii a obchodovaní, a pripomína slová osobitného zástupcu USA pre Afganistan a Pakistan Richarda Holbrooka, ktorý označil doterajšie úsilie USA o boj proti drogám v Afganistane za „najplytvajúcejší a najneefektívnejší program, ktorý som kedy videl v rámci vlády i mimo nej“;

102.  upozorňuje, že kým hospodárstvo Afganistanu nebude definitívne zbavené závislosti od drog a kým sa nepodarí nájsť životaschopný alternatívny model hospodárskeho rastu, nebude možné dosiahnuť ciele opätovného nastolenia bezpečnosti a stability v regióne;

103.  zdôrazňuje význam – doteraz iba málo úspešného – úsilia o postupné obmedzovanie produkcie ópia v Afganistane a v tejto súvislosti žiada, aby 3,4 miliónu Afgancov zarábajúcich si na život prostredníctvom ópia boli ponúknuté realizovateľné alternatívne možnosti živobytia a aby sa zlepšila situácia zvyšného vidieckeho obyvateľstva Afganistanu;

104.  poukazuje na úspešné snahy o postupné obmedzovanie produkcie ópia a jej nahradzovanie pestovaním iných plodín realizované v Pakistane, Laose a Thajsku; poznamenáva, že aj v Afganistane sa začínajú pestovať nové sľubné plodiny, ako je šafran, ktoré môžu krajine priniesť oveľa väčší zisk než ópiový mak;

105.  konštatuje, že pre Afganistan by sa mohol naplánovať podobný proces postupného obmedzovania pestovania ópiového maku, a to s nákladmi 100 miliónov EUR ročne, ktoré by boli počas piatich rokov špecificky vyčleňované ako 10 % pomoci, ktorú tejto krajine každoročne poskytuje EÚ;

106.  konštatuje, že nedávno podpísaná dohoda o obchode a tranzite medzi Afganistanom a Pakistanom otvorí cestu pestovateľom granátových jabĺk, najznámejšej legálnej plodiny v tejto oblasti, ktorú zahraniční rozvojoví pracovníci často uvádzajú ako kľúčovú plodinu na vytvorenie slušného alternatívneho živobytia pre pestovateľov maku na juhu Afganistanu;

107.  vyjadruje uznanie úradu UNODC za jeho aktívnu prácu na podporu vlády Afganistanu v boji proti nelegálnym drogám a žiada posilnenie úradu UNODC a jeho programov v Afganistane;

108.  žiada prijatie päťročného národného plánu na odstránenie nezákonnej produkcie ópia, v ktorom budú stanovené konkrétne lehoty a kritériá a ktorý bude realizovať úrad zriadený na tento účel s vlastným rozpočtom a personálom;

109.  zdôrazňuje, že tento plán by mal byť podporovaný prostredníctvom spolupráce medzi EÚ a Ruskou federáciou, ktorá je hlavným odbytiskom heroínu pochádzajúceho z Afganistanu a druhým najväčším trhom s opiátmi na svete po EÚ;

110.  vyzýva vládu a parlament Afganistanu, aby prijali osobitné právne predpisy zakazujúce všetky postupy eradikácie plodín, pri ktorých by mohli byť použité iné ako manuálne či mechanické prostriedky;

111.  vyzýva Radu a Komisiu, aby túto navrhovanú stratégiu v plnej miere začlenili do svojich jestvujúcich stratégií, a naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby tento návrh plne zohľadnili vo svojich vnútroštátnych plánoch;

112.  naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby v plnej miere zohľadnili všetky rozpočtové dôsledky návrhov, ktoré obsahuje táto správa;

o
o   o

113.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, generálnemu tajomníkovi OSN, generálnemu tajomníkovi NATO a vládam a parlamentom členských štátov a Afganskej islamskej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 294 E, 3.12.2009, s. 11. (2) Ú. v. EÚ C 46 E, 24.2.2010, s. 87. (3) Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 57.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2010 o zavedení stáleho krízového mechanizmu na ochranu finančnej stability eurozóny

P7_TA(2010)0491 B7-0733/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 121, 122, 126, 136 a 148 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len ZFEÚ),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2010 s odporúčaniami pre Komisiu o cezhraničnom krízovom riadení v bankovom sektore(1) (ďalej len Ferreirova správa),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2010 o Európskom nástroji finančnej stability a európskom finančnom stabilizačnom mechanizme a budúcich opatreniach(2),

–  so zreteľom na otázku pre Komisiu z 24. júna 2010 o európskom nástroji finančnej stability, európskom finančnom stabilizačnom mechanizme a budúcich opatreniach(3),

–  so zreteľom na svoju pozíciu zo 6. júla 2010 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 479/2009, pokiaľ ide o kvalitu štatistických údajov v kontexte postupu pri nadmernom deficite(4),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 22. septembra 2010 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo(5), (ďalej len Garcia – Margallova správa),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o zlepšení hospodárskeho riadenia a rámca stability Únie, najmä v eurozóne (6)(ďalej len Feiova správa),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať (správa v polovici obdobia) (7)(ďalej len Berèsovej správa),

–  so zreteľom na vyhlásenie hláv štátov a predsedov vlád krajín eurozóny z 25. marca 2010,

–  so zreteľom na závery mimoriadneho zasadnutia Rady ECOFIN z 9. – 10. mája 2010,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 407/2010 z 11. mája 2010, ktorým sa zriaďuje európsky finančný stabilizačný mechanizmus(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. mája 2010 o posilnení koordinácie hospodárskej politiky (KOM(2010)0250),

–  so zreteľom na dokument Európskej centrálnej banky(ďalej len ECB) z 10. júna 2010 o posilnení správy ekonomických záležitostí v Eurozóne,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. júna 2010 s názvom Prehlbovanie koordinácie hospodárskej politiky pre stabilitu, rast a pracovné miesta – nástroje silnejšej správy ekonomických záležitostí EÚ, (KOM(2010)0367),

–  so zreteľom na šesť legislatívnych návrhov Komisie o správe ekonomických záležitostí EÚ z 29. septembra 2010 (ďalej len legislatívny balík o správe ekonomických záležitostí – KOM(2010)0522, KOM(2010)0523, KOM(2010)0524, KOM(2010)0525, KOM(2010)0526 a KOM(2010)0527),

–  so zreteľom na rozhodnutie 2010/624/EÚ Európskej centrálnej banky zo 14. októbra 2010 o správe operácií prijímania a poskytovania úveru uskutočňovaných Úniou v rámci európskeho finančného stabilizačného mechanizmu(9),

–  so zreteľom na správu osobitnej skupiny o správe ekonomických záležitostí pre Európsku radu z 21. októbra 2010 o posilnení správy ekonomických záležitostí v EÚ,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 28. – 29. októbra 2010,

–  so zreteľom na vyhlásenie Euroskupiny z 28. novembra 2010,

–  so zreteľom na otázku pre Komisiu B7-0199/2010 o zavedení stáleho krízového mechanizmu na ochranu finančnej stability eurozóny,

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže vzhľadom na skutočnosť, že prístup založený na postupných krokoch doteraz nezabral, je potrebné komplexné a ucelené riešenie dlhovej krízy eurozóny,

B.  keďže na mimoriadnom zasadnutí Rady ECOFIN 9. a 10. mája 2010 Rada a členské štáty schválili dočasný mechanizmus na udržanie finančnej stability v celkovej výške 750 miliárd EUR vrátane stabilizačného fondu rýchlej reakcie (Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM)) v celkovom objeme 60 miliárd EUR a Európskeho nástroja finančnej stability (EFSF) v celkovom objeme 440 miliárd EUR, ktorý má byť doplnený o prostriedky z MMF vo výške do 250 miliárd EUR,

C.  keďže EFSM vychádza z článku 122 ods. 2 ZFEÚ a medzivládnej dohody medzi členskými štátmi ; keďže jeho aktivácia je prísne podmienená v kontexte spoločnej pomoci EÚ/MMF a vzťahujú sa na ňu podmienky podobné tým, ktoré sa uplatňujú v rámci MMF, a prispôsobené sociálnym a hospodárskym špecifikám krajín, v ktorých sa uplatňuje, ako aj ich rozvojovým programom,

D.  keďže EFSF je vytvorený ako nástroj osobitného určenia, za ktorý na pomernom základe ručia zúčastnené členské štáty, a to koordinovaným spôsobom v súlade s ich podielom na splatenom kapitále ECB a podľa ich vnútroštátnych ústavných požiadaviek, a ktorého jeho platnosť uplynie po troch rokoch,

E.  keďže Komisia v oznámení z 12. mája 2010 uviedla, že kríza preukázala, že pevný rámec na krízové riadenie je nevyhnutný ako doplnok k plneniu Paktu stability a rastu a novému mechanizmu makroekonomického dohľadu určenému na predchádzanie nepriaznivému vývoju z hľadiska rozpočtu a konkurencieschopnosti,

F.  keďže ECB vo svojom dokumente z 10. júna 2010 uviedla návrhy na rámec riadenia dlhovej krízy poskytujúce finančnú podporu členským štátom eurozóny, ktoré majú sťažený prístup k súkromným úverom,

G.  keďže na zasadnutí Európskej rady 28. a 29. októbra 2010 sa hlavy štátov a predsedovia vlád dohodli, že je nevyhnutné, aby členské štáty zaviedli mechanizmus na ochranu finančnej stability eurozóny ako celku (európsky stabilizačný mechanizmus (ESM)),

H.  keďže ESM je určený na doplnenie nového rámca posilnenej správy ekonomických záležitostí, ktorého cieľom je účinný a prísny ekonomický dohľad a koordinácia so zameraním na prevenciu, a zásadným spôsobom sa ním zníži pravdepodobnosť vzniku krízy v budúcnosti,

I.  keďže Parlament je presvedčený o potrebe stáleho krízového mechanizmu na zabezpečenie finančnej stability eura a keďže vo Feiovej správe vyzval na vytvorenie Európskeho menového fondu (EMF),

J.  keďže Parlament vo Ferreirovej a Garcia – Margallovej správe tiež označil mechanizmus na riešenie krízy pre bankový sektor za potrebný doplnok, pokiaľ ide o právomoci dohľadu udelené novým orgánom (ESA), s cieľom zabezpečiť dohľad nad finančným systémom Únie,

K.  keďže na stretnutí Euroskupiny 6. decembra 2010 jej predseda navrhol vytvorenie európskych dlhopisov na podporu krajín, ktoré sa dostanú do finančných problémov, ale tento návrh nebol prediskutovaný, keďže niektoré krajiny vyjadrili proti tejto myšlienke námietky,

L.  keďže odkedy Komisia 29. septembra 2010 predložila legislatívne návrhy o správe ekonomických záležitostí Parlamentu a Rade, trhy postihli viaceré krízy, okrem iných írska dlhová kríza, a tie musia Parlament a Rada zohľadniť,

M.  keďže je veľmi dôležité zjednodušiť súčasné procesy koordinácie hospodárskej politiky a odstrániť presahy s cieľom zabezpečiť, aby stratégia EÚ bola zrozumiteľná pre subjekty pôsobiace na trhoch a občanov, ak aj prikročiť k ucelenejším prístupom a dosiahnuť zmenu v rozhodovacom procese,

N.  keďže Európsky výbor pre systémové riziká (ďalej len ESRB) je zodpovedný za makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom, aby prispieval k predchádzaniu systémovým rizikám, pokiaľ ide o finančnú stabilitu v EÚ s cieľom zabrániť obdobiam rozsiahlych finančných ťažkostí, ako aj k hladkému fungovaniu vnútorného trhu, a aby tým zabezpečoval udržateľné prispievanie finančného sektora k hospodárskemu rastu,

1.  vyzýva Európsku radu, aby čo najskôr vymedzila zmeny v Zmluve, ktoré budú nevyhnuté na zriadenie stáleho ESM;

2.  zdôrazňuje, že z racionálneho, praktického a demokratického hľadiska nemôže byť úvaha o legislatívnom balíku o správe ekonomických záležitostí odpojená od rozhodnutia Európskej rady vytvoriť stály mechanizmus;

3.  rád by ako spoluzákonodarca zdôraznil potrebu vytvoriť stály krízový mechanizmus, ktorý bude vierohodný, silný, trvácny a bude sa opierať o základné odborné skutočnosti, ktorý by sa mal prijať v rámci riadneho legislatívneho postupu a mal by sa riadiť metódou Spoločenstva, aby sa tak na jednej strane posilnilo zapojenie Parlamentu a zlepšila demokratická zodpovednosť a na druhej strane sa vychádzalo z odborných poznatkov, nezávislosti a nestrannosti Komisie; dôrazne preto vyzýva Európsku radu, aby v rámci revízie ZFEÚ zabezpečila na tento účel vhodný právny základ;

4.  konštatuje, že ESM/EMF by mal byť v každom prípade založený na solidarite, mal by podliehať prísnym pravidlám podmienenosti a okrem iného by sa mal financovať z inovačných finančných nástrojov a/alebo pokút ukladaných členským štátom v dôsledku postupu na riešenie nadmerných deficitov alebo opatrení súvisiacich s nadmernými deficitmi či príliš veľkou nerovnováhou, ak bude príslušné ustanovenie súčasťou práve prerokúvaného legislatívneho balíka o správe ekonomických záležitostí a bude mať podobu, ktorá sa vyžaduje v súlade s takýmto ustanovením;

5.  vyzýva Komisiu, aby predložila oznámenie, v ktorom by spojila všeobecné usmernenia o hospodárskych politikách (článok 121 ods. 2 ZFEÚ), ako aj usmernenia o politikách zamestnanosti (článok 148 ods. 2 ZFEÚ), a ktoré by bolo určené na zváženie počas diskusie o európskom semestri s cieľom obmedziť zbytočné a nekonečné diskusie; nalieha na Komisiu, aby zabezpečila širšiu účasť Európskeho parlamentu na každej etape tejto diskusie na posilnenie demokratickej zodpovednosti a jeho zviditeľnenie v očiach verejnosti;

6.  domnieva sa, že politická odpoveď na konkrétne odporúčania adresované členským štátom v rámci európskeho semestra by sa mala osobitne zohľadniť pri vykonávaní legislatívnych návrhov o správe ekonomických záležitostí v súčasnosti prerokúvaných v Parlamente a v Rade;

7.  konštatuje, že ESRB by mala úzko spolupracovať s Komisiou, Radou a Parlamentom pri určovaní systémových rizík a zabezpečovaní riadneho fungovania ESM, a to najmä pokiaľ ide o hodnotenie solventnosti príslušnej krajiny;

8.  vyzýva Komisiu, aby po konzultácii s ECB predložila oznámenie, ktoré bude obsahovať podrobný popis ESM, ktoré objasní pozíciu investorov, sporiteľov a účastníkov trhu, a v ktorom bude explicitne uvedené, že ESM bude plne v súlade s politikou a postupmi MMF, pokiaľ ide o účasť súkromného sektora, aby sa rozptýlili obavy trhov;

9.  konštatuje, že stály krízový mechanizmus by sa mal realizovať čo najskôr s cieľom zabezpečiť stabilitu na trhoch a posilniť istotu, pokiaľ ide o dlhopisy, ktoré boli vydané pred vytvorením stáleho krízového mechanizmu;

10.  uznáva, že zatiaľ čo vytvorenie krízového mechanizmu je v záujme všetkých členských štátov, nie všetky členské štáty budú členmi eurozóny alebo kandidátmi na vstup do nej v čase jeho vytvorenia, a konštatuje, že ich osobitná situácia by sa mala ozrejmiť, a to najmä v prípade štátov, ktoré smerujú k členstvu v eurozóne, a štátov, ktorých verejný dlh je v eurách; pripomína, že členské štáty, ktoré nie sú členmi eurozóny, využívajú nástroj platobnej bilancie podľa článku 143 ZFEÚ;

11.  konštatuje preto, že členské štáty, ktoré nie sú členmi eurozóny, by sa mali zúčastniť na vytvorení takéhoto mechanizmu, a že tie členské štáty, ktoré sa na ňom zúčastniť chcú, by takúto možnosť mali mať;

12.  vyzýva Európsku radu, aby vyslala potrebný politický signál na preskúmanie budúceho systému európskych dlhopisov zo strany Komisie s jasným vymedzením podmienok, za akých by bol tento systém prínosný pre všetky zúčastnené členské štáty a pre eurozónu ako celok;

13.  zdôrazňuje, že táto prísna a odstupňovaná podmienenosť by mala slúžiť na obnovenie trvalo udržateľného rastu a nemala by sa dosahovať na úkor tých najzraniteľnejších, t. j. nemala by znamenať znižovanie minimálnych príjmov a zhoršovanie chudoby a zväčšovanie rozdielov;

14.  nalieha na Komisiu, aby urýchlila predloženie legislatívneho návrhu vymedzujúceho spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb (CCCTB);

15.  trvá na tom, aby sa pravidlá upravili tak, aby v jednotlivých prípadoch stanovovali účasť veriteľov zo súkromného sektora plne v súlade s politikami MMF;

16.  zdôrazňuje potrebu vyššieho stupňa transparentnosti v informáciách týkajúcich sa vnútroštátnych účtov vrátane všetkých mimosúvahových aktivít; konštatuje, že toto sa musí opierať o vonkajšie audity, spoľahlivé štatistiky a údaje a o zodpovednosť; víta rozšírené právomoci Eurostatu a pripomína, že Parlament v minulosti žiadal, aby Eurostat mohol vykonávať neohlásené kontroly účtov členských štátov ako opatrenie na posilnenie fiškálneho dohľadu;

17.  vyzýva Komisiu, aby predložila oznámenie obsahujúce podrobný popis doložiek a podmienok pripojených k EFSM, ako aj k iným nástrojom finančnej pomoci EÚ a balíkom vytvoreným v reakcii na krízu;

18.  žiada Komisiu, aby Európsky parlament informovala o očakávanom vplyve a) vytvorenia finančného stabilizačného mechanizmu a b) využitia plnej úverovej linky na úverový rating EÚ;

19.  žiada Komisiu, aby určila priority výdavkov z rozpočtu EÚ na každý rok existencie EFSM a stanovila tým poradie, v akom sa budú musieť rozpočtové položky škrtať v prípade, že bude treba splatiť až 60 miliárd EUR;

20.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, Rade, predsedovi Euroskupiny, Komisii, ECB a parlamentom a vládam členských štátov.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0276. (2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0277. (3) Otázka na ústne zodpovedanie 0095/2010. (4) Prijaté texty, P7_TA(2010)0253. (5) Prijaté texty, P7_TA(2010)0337. (6) Prijaté texty, P7_TA(2010)0377. (7) Prijaté texty, P7_TA(2010)0376. (8) Ú. v. EÚ L 118, 12.5.2010, s. 1. (9) Ú. v. EÚ L 275, 20.10.2010, s. 10.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2010 o situácii v Pobreží Slonoviny

P7_TA(2010)0492 RC-B7-0707/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Pobreží Slonoviny,

–  so zreteľom na ustanovenia volebného zákonníka Pobrežia Slonoviny, najmä zákon 2001-303 a rozhodnutie 2008-133, najmä jeho článok 64,

–  so zreteľom na predbežnú správu volebnej pozorovateľskej misie Európskej únie,

–  so zreteľom na komuniké predsedu Africkej únie, vyhlásenie Mierovej a bezpečnostnej rady Africkej únie a záverečné komuniké z mimoriadneho zasadnutia čelných predstaviteľov štátov a vlád komisie Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS) zo 7. decembra 2010 o Pobreží Slonoviny, ktoré sa konalo v nigérijskej Abuji,

–  so zreteľom na vyhlásenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ, ktoré bolo prijaté 3. decembra 2010 v Kinshase,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej o volebnom procese a najmä na vyhlásenia z 3. decembra 2010 o výsledkoch volieb v Pobreží Slonoviny a z 1. decembra 2010 o druhom kole prezidentských volieb v Pobreží Slonoviny,

–  so zreteľom na vyhlásenie osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN v Pobreží Slonoviny Jounga Jina Čchoia z 3. decembra 2010 o osvedčení výsledkov druhého kola prezidentských volieb, ktoré sa konali 28. novembra 2010,

–  so zreteľom na deklaráciu Bezpečnostnej rady OSN z 8. decembra 2010,

–  so zreteľom na závery o Pobreží Slonoviny, ktoré 13. decembra 2010 prijala Rada pre zahraničné veci EÚ na svojej 3058. schôdzi,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  so zreteľom na konanie prezidentských volieb v Pobreží Slonoviny a vážnu politickú a inštitucionálnu krízu, ktorá postihla krajinu po druhom kole volieb 28. novembra 2010; keďže volebná kampaň pre druhé kolo volieb sa niesla v atmosfére napätia a násilností, ktoré viedli k zraneniam a vyžiadali si viaceré ľudské životy,

B.  keďže na základe správ nezávislých pozorovateľov, ktoré vypracovala najmä OSN a Európska únia, mali voľby, ktorých organizácia stála 400 miliónov USD, celkovo uspokojivý priebeh,

C.  keďže nezávislá volebná komisia Pobrežia Slonoviny oznámila, že víťazom volieb je Alassane Ouattara, zatiaľ čo ústavná rada krajiny anulovala výsledok s tvrdením, že v niektorých oblastiach došlo k podvodom, a za víťaza vyhlásila Laurenta Gbagba,

D.  keďže ústavná rada má voči občanom Pobrežia Slonoviny povinnosť uplatňovať zákon nestranným spôsobom a keďže ústavou, zákonom 2001-303 a článkom 64 rozhodnutia z roku 2008 je jej priznaná len právomoc anulovať prezidentské voľby, nie však vyhlasovať výsledky odlišné od výsledkov nezávislej volebnej komisie,

E.  keďže dvoma rezolúciami OSN prijatými po mierovej dohode z roku 2005 sa Organizácii Spojených národov priznáva zodpovednosť za potvrdenie výsledkov, pričom v Afrike sa tak stalo po prvý raz,

F.  keďže osobitný zástupca generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov potvrdil kvalitu volebného procesu v Pobreží Slonoviny a to, že výsledky zverejnené nezávislou volebnou komisiou vyjadrujú vôľu občanov Pobrežia Slonoviny, a keďže za víťaza volieb vyhlásil Alassana Ouattaru,

G.  keďže Bezpečnostná rada OSN privítala oznámenie predbežných výsledkov nezávislej volebnej komisie Pobrežia Slonoviny a zopakovala, že je pripravená prijať primerané opatrenia proti tým, ktorí blokujú mierový proces, najmä činnosť nezávislej volebnej komisie, ako sa uvádza v odseku 6 rezolúcie č. 1946 (2010),

H.  keďže jediným zdrojom demokratickej legitímnosti sú všeobecné voľby, ktorých výsledky potvrdila OSN,

I.  keďže Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) na svojom mimoriadnom samite 7. decembra 2010 vyzvalo L. Gbagba, aby „sa okamžite vzdal moci“, a „až do odvolania“ dočasne vylúčilo Pobrežie Slonoviny „zo všetkých svojich aktivít“,

J.  keďže predseda Africkej únie Bingu Wa Mutharika vyjadril vo svojom oficiálnom vyhlásení z 8. decembra 2010 názor, že „pán Gbagbo musí rešpektovať vôľu občanov, ktorú prejavili pri volebných urnách, a pokojným spôsobom sa vzdať moci, aby sa predišlo ďalšiemu krviprelievaniu v Afrike,“ a že Africká únia „stojí bok po boku s Hospodárskym spoločenstvom západoafrických štátov a medzinárodnými pozorovateľmi, ktorí potvrdili, že víťazom volieb je A. Outtara“,

K.  so zreteľom na znepokojenie hospodárskych subjektov, keďže súčasná situácia by mohla krajinu a jej obyvateľstvo, ako aj celú západnú Afriku priviesť do chudoby vzhľadom na to, že podiel Pobrežia Slonoviny na HDP Západoafrickej hospodárskej a menovej únie (WAEMU) predstavuje 40 %,

L.  keďže odchádzajúci prezident je zodpovedný za vytvorenie podmienok na mierový prechod, vďaka čomu sa zachová civilný mier, ktorý je nevyhnutný pre budúcnosť Pobrežia Slonoviny, a to tým, že odstúpi, a teda zabráni ďalšiemu utrpeniu jeho ľudu a regiónu,

1.  domnieva sa, že jediným zdrojom demokratickej legitímnosti sú všeobecné voľby, ktorých výsledky potvrdila OSN, a preto vyzýva L. Gbagba, aby odstúpil a odovzdal moc Alassanovi Ouattarovi;

2.  naliehavo žiada všetky politické a ozbrojené sily na Pobreží Slonoviny, aby rešpektovali vôľu ľudu, ktorá sa prejavila v podobe výsledkov volieb z 28. novembra 2010, ako ich oznámila nezávislá volebná komisia a potvrdil osobitný zástupca generálneho tajomníka OSN;

3.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad násilným konfliktami, ktoré predchádzali vyhláseniu výsledkov druhého kola prezidentských volieb v Pobreží Slonoviny, a vyjadruje najhlbšiu solidaritu s obeťami a ich rodinami; vyjadruje poľutovanie aj nad politickými prekážkami a snahami o zastrašovanie členov nezávislej volebnej komisie, ktorá napokon oznámila predbežné výsledky s oneskorením, čo sťažilo riadny priebeh demokratického volebného procesu;

4.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad rozhodnutím ústavnej rady Pobrežia Slonoviny, ktorej členov vymenoval odchádzajúci prezident, zmeniť výsledky oznámené volebnou komisiou, čím porušila zákon, ktorý mala presadzovať, a domnieva sa, že toto rozhodnutie bolo v rozpore s vôľou ľudu Pobrežia Slonoviny, ktorú prejavil pri volebných urnách;

5.  zdôrazňuje dôležitosť rozhodnutia Africkej únie dočasne zbaviť Pobrežie Slonoviny možnosti „akejkoľvek účasti na činnosti organizácie až dovtedy, kým bude demokraticky zvolený prezident Alassane Ouattara skutočne vykonávať moc“;

6.  víta vyhlásenia rôznych aktérov medzinárodného spoločenstva, ktorí vyjadrili podporu volebnému procesu v Pobreží Slonoviny a uznali pána Ouattaru za legitímneho víťaza volieb;

7.  dôrazne podporuje úsilie Africkej únie a Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov zamedziť násiliu a zabezpečiť uznanie legitímnej vlády;

8.  vyjadruje svoju plnú dôveru osobitnému zástupcovi generálneho tajomníka OSN zodpovednému za potvrdenie výsledkov;

9.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti so súčasnou povolebnou patovou politickou situáciou v krajine, ako aj s hlásenými násilnými činmi, na ktorých sa v niektorých prípadoch podieľali aj bezpečnostné sily Pobrežia Slonoviny; zdôrazňuje potrebu dôkladného monitorovania situácie v krajine a hlásených násilných činov;

10.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad násilím, ku ktorému došlo, a domnieva sa, že prioritou je ochrana civilného obyvateľstva; vyzýva všetky dotknuté strany v Pobreží Slonoviny, aby zamedzili každému riziku vyhrotenia napätia a zabránili akejkoľvek konfrontácii; preto vyzýva na prijatie opatrení na obnovu demokratického fungovania inštitúcií vo výlučnom záujme ľudu Pobrežia Slonoviny a na ochranu mieru;

11.  víta úsilie o sprostredkovanie a vyzýva všetky politické sily v Pobreží Slonoviny, aby aktívne podporovali mierový prechod a aby tak zabránili rozdeleniu krajiny;

12.  dôrazne odsudzuje akty zastrašovania namierené proti pozorovateľom Európskej únie v Pobreží Slonoviny, v dôsledku ktorých sa musela misia z bezpečnostných dôvodov stiahnuť;

13.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad pozastavením činnosti mimovládnych médií v Pobreží Slonoviny; pripomína, že je nevyhnutné, aby všetci obyvatelia Pobrežia Slonoviny mali úplný prístup k pluralitným a rôznym informáciám v médiách, a vyzýva orgány Pobrežia Slonoviny, aby okamžite obnovili vyvážený prístup k štátnym médiám;

14.  podporuje rozhodnutie EÚ uložiť voči Laurentovi Gbagboovi sankcie a víta rozhodnutie Rady EÚ prijať cielené opatrenia zamerané proti tým, ktorí bránia mierovému procesu a národnému zmiereniu, a najmä tým, ktorí ohrozujú výsledok volebného procesu; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Catherine Ashtonovú, aby čo najskôr predstavila nové iniciatívy na podporu demokraticky zvolených orgánov v Pobreží Slonoviny;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Catherine Ashtonovej, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, operácii OSN v Pobreží Slonoviny (ONUCI), inštitúciám Africkej únie, Hospodárskemu spoločenstvu západoafrických štátov (ECOWAS), Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ a členským štátom EÚ.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2010 o odvetví chovu nosníc v EÚ: zákaz používania batériových klietok od roku 2012

P7_TA(2010)0493 RC-B7-0705/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na smernicu Rady 1999/74/ES ustanovujúcu minimálne normy na ochranu nosníc(1), ktorá nadobudla účinnosť 3. augusta 1999 a ktorou sa zaviedol zákaz používania batériových klietok na chov nosníc, pričom sa zároveň stanovilo prechodné obdobie v dĺžke viac ako 12 rokov na to, aby mohli chovatelia upraviť svoje chovné systémy,

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 589/2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 o obchodných normách pre vajcia(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov)(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie KOM(2007)0865 z 8. januára 2008 o rôznych systémoch chovu nosníc a najmä o tých, na ktoré sa vzťahuje smernica 1999/74/ES (SEC(2007)1750),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 798/2008 zmenené a doplnené nariadeniami (ES) č. 1291/2008, (ES) č. 411/2009, (EÚ) č. 215/2010, (EÚ) č. 241/2010, (EÚ) č. 254/2010, (EÚ) č. 332/2010, (EÚ) č. 925/2010 a (EÚ) č. 955/2010, ktorým ustanovuje zoznam tretích krajín, území, oblastí alebo jednotiek, z ktorých možno do Spoločenstva dovážať alebo cez jeho územie prevážať hydinu a výrobky z hydiny, a podmienky veterinárneho osvedčovania (a ktorým sa od 1. januára 2009 nahradilo rozhodnutie Komisie 2006/696/ES)(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2010 o kríze v sektore chovu hospodárskych zvierat EÚ(5),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže na schôdzach Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka EP z 30. augusta a 29. septembra 2010 poskytla Komisia informácie k tejto veci, ale nedokázala uspokojivo odpovedať na otázky členov výboru, napríklad preto, že nebol vypracovaný žiaden akčný plán,

B.  keďže v smernici o dobrých životných podmienkach nosníc (1999/74/ES) sa od 1. januára 2012 zakazuje chov nosníc v neprispôsobených klietkových systémoch, a keďže členské štáty a chovatelia v EÚ–15 budú mať dovtedy viac ako 12 rokov na to, aby zabezpečili, že budú dodržiavať ustanovenia tohto právneho predpisu, a keďže v EÚ–10 a EÚ–2 bude toto obdobie predstavovať 8 a 5 rokov od pristúpenia,

C.  keďže počas posledných rokov bol sektor zasiahnutý vážnymi nákazlivými chorobami a významnou trhovou krízou, ktorú čiastočne spôsobili vysoké výrobné náklady zapríčinené nárastom cien krmív –ktoré predstavujú až 50 % celkových nákladov výrobcov – v dôsledku špekulácií na trhu s obilninami,

D.  keďže mnohí chovatelia v Únii začali meniť svoje chovné systémy, aby spĺňali požiadavky smernice Rady 1999/74/ES, ale niektorí tento proces do 1. januára 2012 nedokončia,

E.  keďže Komisia prijala v roku 2008 oznámenie o rôznych systémoch chovu nosníc, najmä o tých, ktorých sa týka smernica Rady 1999/74/ES, v ktorom potvrdila, že rozhodnutie o vyradení  batériových klietok do 1. januára 2012 je odôvodnené a nie je nutná žiadna zmena ani doplnenie, keďže Komisia tento svoj názor potvrdila na Rade pre poľnohospodárstvo 22. februára 2010,

F.  keďže vajcia, ktoré nie sú vyrobená v súlade so smernicou 1999/74/ES, nie je možné zákonne uvádzať na trh v EÚ,

G.  keďže členské štáty zodpovedajú za zavedenie primeraných, účinných a odradzujúcich systémov sankcií na zabezpečenie vykonávania smernice, zatiaľ čo Komisia je ako strážkyňa zmluvy povinná dohliadať na stav jej vykonávania v celej EÚ a v prípade potreby prijať vhodné opatrenia,

H.  keďže podľa správ GR AGRI o súčasnej situácii a podľa odhadov samotného odvetvia na nasledujúce roky sa očakáva, že významný počet členských štátov a 30 % kapacít na výrobu vajec nebude vyhovovať zákazu batériových klietok do 1. januára 2012,

I.  keďže smernica 1999/74/ES neustanovuje konkrétny mechanizmus umožňujúci členskému štátu zabrániť uvedeniu na trh na jeho území vajec alebo výrobkov z vajec z iného členského štátu, ktorý neprijíma dostatočné opatrenia na zastavenie uvádzania na trh vajec zo zariadení, ktoré nespĺňajú smernicu 1999/74/ES,

J.  keďže odvetvie chovu hydiny a výroby vajec nedostáva dotácie EÚ v rámci prvého piliera SPP a niekoľko rokov čelí vážnej trhovej kríze vrátane nedávneho zvýšenia cien krmív, pričom musí spĺňať normy EÚ v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ktoré patria medzi najprísnejšie vo svete,

K.  keďže výrobné náklady výrobcov vajec, ktorí používajú prispôsobené klietky, sú o 8 – 13 % vyššie ako u výrobcov používajúcich bežné klietky, a výsledný rozdiel príjmov sa odhaduje na 3 – 4 %,

1.  vyzýva Komisiu, aby zachovala požiadavku zákazu batériových klietok od 1. januára 2012 v zmysle smernice o dobrých životných podmienkach nosníc (1999/74/ES) a dôrazne odmietla akékoľvek pokusy členských štátov o odklad stanoveného termínu;

2.  principiálne zdôrazňuje, že odklad zákazu alebo výnimky z neho by vážne poškodili životné podmienky nosníc, skreslili trh a penalizovali tých výrobcov, ktorí už investovali do bezklietkových systémov alebo systémov s prispôsobenými klietkami; domnieva sa však, že by sa v súlade s jednoznačne určenými podmienkami malo nájsť riešenie pre tých výrobcov, ktorí už síce začali meniť chovné systémy buď zavádzaním nových klietkových systémov alebo alternatívnych chovných metód, no ktorí tento proces do 1. januára 2012 nedokončia;

3.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad veľkým počtom členských štátov a výrobcov vajec, ktorí nestíhajú splniť termín do roku 2012;

4.  víta zámer Komisie stretnúť sa s hlavnými zainteresovanými stranami a príslušnými orgánmi v januári 2011 s cieľom zhodnotiť situáciu v oblasti vykonávania smernice, podčiarkuje však, že toto úsilie sa malo uskutočniť už dávno;

5.  vyzýva Komisiu, aby objasnila situáciu v členských štátoch a najneskôr do 1. marca 2011 informovala o opatreniach, ktoré zamýšľa prijať na zabezpečenie dodržiavania smernice;

6.  zdôrazňuje, že takéto opatrenia by mali predovšetkým zachovávať spravodlivú hospodársku súťaž a chrániť výrobcov spĺňajúcich požiadavky do 1. januára 2012 pred nespravodlivou konkurenciou tých výrobcov z EÚ a mimo nej, ktorí aj naďalej nezákonne využívajú batériové klietky aj po tomto termíne;

7.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne v krátkych intervaloch monitorovala pokrok a ihneď prijala opatrenia voči členským štátom, aby zabezpečila, že ich výrobcovia vajec budú spĺňať zákaz do 1. januára 2012, a aby žiadala členské štáty o vypracovanie vnútroštátnych akčných plánov vrátane odradzovacích opatrení navrhnutých s cieľom zabezpečiť, že do 1. januára 2012 bude na ich území ukončené používanie batériových klietok;

8.  vyjadruje presvedčenie, že výrobcovia vajec a členské štáty, ktorí sa usilovali o splnenie požiadaviek smernice 1999/74/ES, by nemali byť penalizovaní nekalou a nezákonnou hospodárskou súťažou, najmä pokiaľ ide o vajcia a výrobky z vajec dovážané z tretích krajín; zdôrazňuje, že vajcia, ktoré neboli vyrobené v súlade so smernicou 1999/74/ES, nemôžu byť ani zákonne uvádzané na trh, ani súčasťou vnútorného trhu v EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby prijala opatrenia, ktoré zabránia skresleniu trhu a nedovolia výrobcom, ktorí nespĺňajú požiadavky, aby vyvážali mimo územia svojho štátu;

9.  trvá na tom, že Komisia by nemala konať proti členským štátom, ktoré bránia uvádzaniu na trh a dovozu vajec, ktoré neboli vyrobené v súlade s právnymi predpismi EÚ;

10.  konštatuje, že niektoré, no nie všetky členské štáty využili možnosť poskytnutia finančných prostriedkov výrobcom na podporu prechodu na prispôsobené klietky; zdôrazňuje však, že súčasné obmedzenia finančných prostriedkov niektorých členských štátov a ťažkosti, ktorým čelia poľnohospodári EÚ pri získavaní bankových úverov na financovanie investícií do poľnohospodárskych podnikov môžu skomplikovať proces zmeny na prispôsobené klietky pred 1. januárom 2012;

11.  naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby do svojich programov rozvoja vidieka zahrnuli opatrenia, ktoré pomôžu odvetviu chovu hydiny dosiahnuť súlad s touto smernicou;

12.  zdôrazňuje potrebu zvýšiť povedomie spotrebiteľov o tejto otázke a o vplyvoch nedodržiavania smernice na dobré životné podmienky nosníc a o nespravodlivú hospodársku súťaž medzi poľnohospodármi;

13.  konštatuje, že vajcia by sa mali považovať za základnú potravinu, a zdôrazňuje, že nedodržiavanie smernice 1999/74/ES môže spôsobiť riziko nedostatku vajec a podstatného zvýšenia cien pre spotrebiteľov; ďalej zdôrazňuje, že takéto nedostatky a zvýšenie cien by mohli mať za následok zvýšenie dovozu vajec alebo výrobkov z vajec z tretích krajín, ktoré nedodržiavajú normy EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat;

14.  žiada Komisiu, aby posilnila monitorovanie vykonávania smernice prostredníctvom zvýšenia počtu kontrol vykonávaných Potravinovým a veterinárnym úradom;

15.  žiada Komisiu, aby najneskôr do 31. decembra 2011 predložila zoznam výrobcov vajec a výrobkov z vajec, spracovateľov a obchodníkov, ktorí nespĺňajú ustanovenia smernice 1999/74/ES;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 203, 3.8.1999, s. 53. (2) Ú. v. EÚ L 163, 24.6.2008, s. 6. (3) Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 226, 23.8.2008, s. 1. (5) Prijaté texty, P7_TA(2010)0402.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2010 o Malajzii: používanie palicovania

P7_TA(2010)0494 RC-B7-0708/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na absolútny zákaz mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, ktorý sa uplatňuje za všetkých okolností a ako absolútna norma medzinárodného práva pre všetky štáty,

–  so zreteľom na konkrétne vyjadrenie tohto zákazu v mnohých medzinárodných a regionálnych nástrojoch a dokumentoch týkajúcich sa ľudských práv vrátane Všeobecnej deklarácie o ľudských právach, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (Dohovor proti mučeniu),

–  so zreteľom na Štandardné minimálne pravidlá OSN pre zaobchádzanie s väzňami,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právnom postavení utečencov,

–  so zreteľom na chartu Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) o podpore a ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorá vstúpila do platnosti 15. decembra 2008, ako aj na vytvorenie Medzivládnej komisie ASEAN pre ľudské práva 23. októbra 2009,

–  so zreteľom na Vyhlásenie združenia ASEAN o ochrane a podpore práv migrujúcich pracovníkov z 13. januára 2007,

–  so zreteľom na Usmernenia politiky EÚ vo vzťahu k tretím krajinám týkajúce sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, prijaté v roku 2001 a revidované v roku 2008,

–  so zreteľom na strategický dokument EÚ – Malajzia na obdobie 2007 až 2013,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže medzinárodné právo zakazuje telesné tresty bez ohľadu na ich podobu a okolnosti,

B.  keďže malajzijský právny poriadok ustanovuje trest palicovania pre prinajmenšom 66 trestných činov a priestupkov a keďže až 10 000 Malajzijčanov a stúpajúci počet utečencov a migrantov je podľa odhadov Amnesty International každoročne v malajzijských väzniciach trestaných palicovaním,

C.  keďže malajzijské orgány za posledné roky rozšírili zoznam trestných činov a priestupkov, ktoré sa trestajú palicovaním, pričom do zoznamu zahrnuli aj nelegálny vstup do krajiny a zneužívanie drog,

D.  keďže Rada OSN pre ľudské práva, ktorej je Malajzia členom, prijala rezolúciu č. 8/8, v ktorej sa uvádza, že telesné tresty sa v podstate rovnajú mučeniu, a keďže používanie palicovania spôsobuje prudkú bolesť a utrpenie, ako aj dlhodobé následky na telesnom a duševnom zdraví,

E.  keďže hoci sa palicovanie ako pozostatok koloniálnej vlády ešte stále používa v niekoľkých krajinách, Malajzia si ako jediná krajina s výrazným počtom obyvateľov a vysokou úrovňou ľudského rozvoja naďalej zachováva túto formu trestania,

F.  keďže zahraničné obete palicovania často ani nevedia, aké obvinenia boli proti nim vznesené, a je im uprené právo na tlmočníka a právneho zástupcu, čím sa porušuje ich právo na objektívny a nestranný súdny proces,

G.  keďže lekári zapojení do takéhoto procesu, ktorých úloha spočíva len v potvrdení, že väzeň je schopný palicovania, a v jeho oživovaní v prípade, že upadne do bezvedomia, porušujú lekársku etiku,

H.  keďže malajzijská advokátska komora, ktorá zastupuje 8 000 právnikov, vyzvala na zrušenie tejto formy trestu tvrdiac, že je v rozpore so všetkými medzinárodnými normami pre ľudské práva a rôznymi dohovormi proti mučeniu,

1.  dôrazne odsudzuje palicovanie a všetky formy telesných trestov a zlé zaobchádzanie s väzňami; je presvedčený, že Malajzia sa nemôže odvolávať na svoje zákony z dôvodu, aby odôvodnila praktiky, ktoré sa rovnajú mučeniu, a ktoré sú podľa medzinárodného práva jasne protizákonné;

2.  naliehavo žiada Malajziu, aby prijala moratórium o palicovaní a všetkých formách telesných trestov vo všetkých prípadoch s cieľom zrušiť ich v zákonoch i praxi;

3.  vyzýva malajzijské orgány, aby okamžite skoncovali so súčasnou praxou nátlaku na väzenských zamestnancov a lekárov byť spoluúčastníkmi zlého zaobchádzania s väzňami v prípadoch, kedy je nariadené palicovanie;

4.  vyzýva malajzijský parlament, aby ratifikoval Dohovor OSN proti mučeniu a jeho opčný protokol, ako aj Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach s protokolmi a aby zmenil a doplnil malajzijské zákony tak, aby sa prečin prisťahovalectva hodnotil ako administratívny prečin, a nie trestný čin, ktorý sa trestá uväznením alebo telesným trestom, a aby sa drogové zločiny netrestali palicovaním;

5.  vyzýva Komisiu pre ľudské práva v Malajzii (SUHAKAM) a Výbor pre právnu reformu v Malajzii, aby prijali vhodné odporúčania vláde, čo sa týka zákonného zrušenia telesných trestov;

6.  žiada malajzijské orgány, aby uplatňovali medzinárodné normy o ochrane migrantov, utečencov a uchádzačov o azyl, a to aj počas trestnoprávneho konania voči nim, v záujme zabezpečenia ich účinnej ochrany proti mučeniu a zlému zaobchádzaniu;

7.  vyzýva vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisiu a Radu, aby v rámci politických kontaktov s touto krajinou systematicky nastoľovali otázku ľudských práv v Malajzii, a najmä obvinení zo zneužívania a zlého zaobchádzania s migrantmi a uchádzačmi o azyl;

8.  žiada vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Radu a Komisiu, aby naliehali na všetkých medzinárodných partnerov Európskej únie s požiadavkou ratifikovať a plniť medzinárodné dohovory zakazujúce používanie mučenia a zlé zaobchádzanie; vyzýva Európsku úniu, aby zaradila boj proti mučeniu a zlému zaobchádzaniu k najvyšším prioritám svojej politiky v oblasti ľudských práv, a to predovšetkým prostredníctvom rozšírenej implementácie usmernení Európskej únie a všetkých jej ostatných nástrojov, ako je okrem iného európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva;

9.  považuje zriadenie medzivládnej komisie pre ľudské práva združenia ASEAN za vítaný krok ku komplexnejšiemu prístupu a účinnejšej implementácii noriem pre ľudské práva v tomto regióne; myslí si, že tento orgán by sa mohol zaoberať problematikou palicovania v Malajzii, ktorá často sužuje migrantov a uchádzačov o azyl z ostatných členských štátov ASEAN;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Malajzie, vládam členských štátov združenia ASEAN, osobitnému spravodajcovi OSN pre mučenie a generálnemu tajomníkovi OSN.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2010 o Ugande: tzv. Bahatiho zákon a diskriminácia obyvateľov, ktorí patria medzi lesbičky, gejov, transrodové osoby a bisexuálov (LGTB)

P7_TA(2010)0495 RC-B7-0709/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na medzinárodné záväzky a nástroje v oblasti ľudských práv vrátane záväzkov a nástrojov obsiahnutých v dohovoroch OSN o ľudských právach a v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré zaručujú ľudské práva a základné slobody a zakazujú diskrimináciu,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (dohoda z Cotonou), a jej ustanovenia o ľudských právach, najmä článok 9,

–  so zreteľom na články 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a článok 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktoré zaväzujú EÚ, ako aj členské štáty k presadzovaniu ľudských práv a základných slobôd a ktoré poskytujú prostriedky na boj proti diskriminácii a porušovaniu ľudských práv na úrovni EÚ,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 21, ktorý zakazuje diskriminácia na základe sexuálnej orientácie,

–  so zreteľom na všetky opatrenia EÚ zamerané na boj proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie,

–  so zreteľom na predchádzajúce uznesenia o homofóbii, ochrane menšín a antidiskriminačných politikách,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2009 o Ugande: návrh zákona zameraný proti homosexualite(1),

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Catherine Ashton k medzinárodnému dňu boja proti homofóbii 17. mája 2010,

–  so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 3. decembra 2009 o sociálnej a kultúrnej integrácii a zapojení mladých ľudí,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v návrhu zákona namiereného proti homosexualite, ktorý predložil poslanec David Bahati v ugandskom parlamente 25. septembra 2009, sa počíta s trestaním homosexuálnych činov vzatím do väzby na obdobie od siedmich rokov po doživotie, ako aj trestom smrti; keďže v tomto návrhu sa hovorí o potrestaní neodhalenia homosexuality dieťaťa alebo pacienta väzením až do troch rokov; keďže o zákone sa stále rokuje,

B.  keďže široké medzinárodné spoločenstvo ostro odsúdilo navrhovaný zákon, pričom niekoľko členských štátov pohrozilo v prípade uzákonenia tohto návrhu zastavením rozvojovej pomoci Ugande,

C.  keďže 9. októbra a 15. novembra 2010 miestne noviny Rolling Stone uviedli mená a osobné údaje ľudí obvinených z homosexuality a nabádali čitateľov, aby im ublížili alebo ich obesili; keďže najvyšší ugandský súd dočasne nariadil zastavenie vydávania týchto novín,

D.  keďže v Afrike je homosexualita zákonná iba v 13 krajinách a v 38 krajinách sa považuje za trestný čin; keďže v Mauritánii, Sudáne a severnej Nigérii sa homosexualita trestá smrťou,

1.  pripomína skutočnosť, že sexuálna orientácia je otázka, ktorá je súčasťou individuálneho práva na súkromie zaručeného medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, podľa ktorého by sa mala ochraňovať rovnosť a nediskriminácia a zaručiť sloboda prejavu;

2.  pripomína ugandským orgánom ich záväzky v rámci medzinárodného práva a dohody z Cotonou, ktoré požadujú dodržiavanie univerzálnych ľudských práv;

3.  pripomína svoje odhodlanie dodržiavať všeobecné ľudské práva, v tomto smere konštatuje, že ochranu základných práv lesbičiek, gejov, transrodových osôb a bisexuálov nemožno kvalifikovať ako vnucovanie európskych hodnôt, ale skôr ako ochranu a presadzovanie spoločných všeobecných ľudských práv, čo je jedným z cieľov EÚ vo všetkých jej vonkajších činnostiach;

4.  odsudzuje každý pokus o vyvolávanie nenávisti a podporovanie násilia voči ktorejkoľvek menšinovej skupine, a to aj na základe pohlavia alebo sexuálnej orientácie; v tejto súvislosti odsudzuje, že v parlamente bol predložený návrh zákona proti homosexualite, a dôrazne vyzýva ugandské orgány, aby návrh zákona neschválili a aby preskúmali svoje právne predpisy s cieľom prestať stíhať homosexualitu a marginalizované skupiny vrátane aktivistov z radov LGTB; zdôrazňuje, že zákon proti homosexualite by mal nesmierne škodlivý dosah na boj proti HIV/AIDS;

5.  opätovne ostro odsudzuje akékoľvek pokusy o zavedenie trestu smrti za akýchkoľvek okolností a postupy vydávania ugandských občanov, ktorí sú homosexuálne aktívni v zahraničí;

6.  víta skutočnosť, že najvyšší ugandský súd nariadil zastavenie vydávania novín Rolling Stone; naďalej ho však znepokojuje, že v priamom dôsledku novinového článku boli napadnutí mnohí Uganďania, pričom mnohí z nich sa stále obávajú útokov, a žiada, aby ich ugandské orgány ochraňovali;

7.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke/podpredsedníčke pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, prezidentovi Ugandskej republiky, predsedovi ugandského parlamentu, Východoafrickému zákonodarnému zhromaždeniu a Komisii Africkej únie a jej inštitúciám.

(1) Ú. v. EÚ C 286 E, 22.10.2010, s. 25.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2010 o eritrejských utečencoch držaných ako rukojemníkov v Sinaji

P7_TA(2010)0496 B7-0728/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na barcelonskú deklaráciu z novembra 1995;

–  so zreteľom na prvú konferenciu o euro-stredozemskej sieti pre ľudské práva v Káhire z 26. a 27. januára 2006,

A.  keďže egyptské bezpečnostné orgány hľadajú stovky eritrejských utečencov, ktorí sú podľa UNHCR držaní ako rukojemníci beduínskymi pašerákmi v Sinaji po tom, čo nezaplatili poplatok požadovaný pašerákmi za pomoc pri preniknutí do Izraela;

B.  keďže v utorok 7. decembra 2010 Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov vyjadril svoje znepokojenie v súvislosti s 250 eritrejskými migrantmi, o ktorých sa predpokladá, že boli zadržaní ako rukojemníci v Sinajskej púšti;

C.  keďže sa predpokladá, že obchodníci s ľuďmi žiadajú zaplatiť za prepustenie približne 8 000 USD na osobu, že ľudia sú držaní v kontejneroch a že sú zneužívaní;

D.  keďže 1. decembra 2010 vydali mimovládne organizácie spoločné vyhlásenie, v ktorom sa uvádza že stovky nelegálnych utečencov z Afrického rohu je držaných niekoľko mesiacov na okraji mesta v Sinaji;

E.  keďže rukojemníci už podľa mimovládnych organizácií zaplatili 2 000 USD za prechod do Izraela, pričom mimovládne organizácie uvádzajú, že pašeráci zaobchádzajú s utečencami veľmi ponižujúcim a neľudským spôsobom;

F.  keďže miestni úradníci zo severného Sinaja uviedli, že bezpečnostné orgány aktívne pátrajú po Eritrejčanoch, ktorí sú pravdepodobne zadržiavaní v oddelených skupinách,

1.  nalieha na egyptské orgány, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie prepustenia zadržiavaných Eritrejčanov, aby predišli použitiu smrtiacej sily proti nelegálnym migrantom, ktorí prechádzajú hranice krajiny, aby chránili ich dôstojnosť a ich psychickú a fyzickú integritu a aby zabezpečili zadržiavaným migrantom možnosť kontaktovať sa s UNHCR a umožnili UNHCR prístup ku všetkým žiadateľom o azyl a utečencom zadržiavaným štátom;

2.  oceňuje prebiehajúce úsilie egyptských orgánov pri overovaní informácií uvádzaných v správach UNHCR týkajúcich sa skupiny asi 250 Eritrejčanov držaných ako rukojemníkov v Sinaji priekupníkmi, ktorí porušujú vnútroštátne právo a zásady ľudských práv;

3.  zdôrazňuje, že Sinajská púšť sa stala únikovou trasou pre afrických migrantov hľadajúcich prácu; tisícky Eritrejčanov každoročne opúšťa krajinu, pričom mnohí smerujú do Izraela;

4.  pripomína, že v auguste bolo v stretoch s pašerákmi blízko hranice s Izraelom zabitých sedem ľudí po tom, ako sa africkí migranti zadržiavaní obchodníkmi s ľuďmi zmocnili ich zbraní a pokúsili sa o útek;

5.  berie na vedomie, že Izrael začal v novembri so stavbou 250 km plota pozdĺž hranice s cieľom zastaviť nelegálnych migrantov;

6.  víta úsilie Egypta v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä vytvorenie národného koordinačného výboru pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi v roku 2007, a vyzýva všetky krajiny, aby vyvinuli úsilie v boji s celosvetovými zločinmi obchodovania s ľuďmi a aby dodržiavali príslušné vnútroštátne právne predpisy;

7.  oceňuje pretrvávajúci záväzok Egypta pri plnení svojich povinností v rámci medzinárodných zmlúv, najmä v rámci dohovoru o utečencoch z roku 1951;

8.  uznáva, že každý utečenec, ktorý sa zúčastňuje činov priamo či nepriamo ohrozujúcich bezpečnosť a nezávislosť hostiteľskej krajiny, by sa mal považovať za hrozbu pre národnú bezpečnosť podľa podmienok UNHCR;

9.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie, Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, egyptskej vláde, generálnemu tajomníkovi OSN a Rade OSN pre ľudské práva.

Vyhlásenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2010 o podpore sprísnenia zákazu Európskej únie týkajúceho sa odstraňovania žraločích plutiev

P7_TA(2010)0497 P7_DCL(2010)0071

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 123 rokovacieho poriadku,

A.  keďže odstraňovanie žraločích plutiev, pri ktorom sa odrezávajú žraločie plutvy a telo sa odhadzuje do mora a ktoré sa vykonáva z dôvodu vysokého dopytu po delikatese, polievke zo žraločích plutiev, je zbytočné a škodlivé,

B.  keďže odstraňovanie žraločích plutiev prispieva k mimoriadnemu úbytku pomaly rastúcich populácií žralokov,

C.  keďže tretine európskych druhov žralokov hrozí vyhynutie,

D.  keďže zákaz odstraňovania žraločích plutiev EÚ je najmiernejším na svete, pričom udeľuje výnimky k oddelenej vykládke plutiev a tiel a stanovuje neprimeraný podiel hmotnosti plutiev k hmotnosti tiel,

E.  keďže Komisia zvažuje škálu možností zmien a doplnení zákazu odstraňovania žraločích plutiev (nariadenie (ES) č. 1185/2003),

F.  keďže Európsky parlament požiadal v roku 2006 Komisiu, aby odstránila medzery v tomto zákaze,

G.  keďže väčšina vedcov a Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) odporúčajú, aby mali žraloky pri vykladaní plutvy prirodzene pripojené,

H.  keďže Kostarika už určitý čas presadzuje na pôde OSN metódu „prirodzene pripojených plutiev“, ktorá sa používa vo viacerých stredoamerických a severoamerických rybolovoch,

1.  vyzýva Komisiu, aby do druhého výročia akčného plánu Spoločenstva pre žraloky (február 2011) predložila návrh na zákaz odstraňovania žraločích plutiev na palube lodí;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto vyhlásenie spolu so zoznamom podpísaných poslancov(1) Komisii.

(1) Zoznam podpísaných poslancov je uvedený v prílohe 1 k zápisnici zo 16. decembra 2010 (P7_PV(2010)12-16(ANN1)).

Vyhlásenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2010 o väčšej podpore Európskej únie pre športy vykonávané na amatérskej úrovni

P7_TA(2010)0498 P7_DCL(2010)0062

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 165 ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 123 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ získala novú právomoc v oblasti športu,

B.  keďže šport je dôležitým faktorom sociálnej súdržnosti a prispieva k dosiahnutiu mnohých politických cieľov, akými sú podpora zdravia, vzdelávanie, sociálne začlenenie, boj proti diskriminácii, kultúra, ako i znižovanie trestnej činnosti a boj proti drogovej závislosti,

C.  keďže veľká väčšina Európanov, ktorí sa venujú športu a rekreačnej fyzickej aktivite, športuje na amatérskej úrovni,

D.  keďže hospodárska kríza a tlak na obmedzenie výdavkov vlád by mohli mať vážne následky na financovanie športov vykonávaných na amatérskej úrovni,

1.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali šport pre všetkých, posilňujúc jeho vzdelávaciu a integračnú úlohu, a aby venovali osobitnú pozornosť nedostatočne zastúpeným skupinám, akými sú ženy, starší ľudia a osoby so zdravotným postihnutím;

2.  vyzýva členské štáty, aby zaistili, že v období krízy športy vykonávané na amatérskej úrovni nebudú trpieť výraznými rozpočtovými škrtmi;

3.  vyzýva Komisiu, aby v pripravovanom oznámení o športe venovala potrebnú pozornosť športom vykonávaným na amatérskej úrovni a aby zabezpečila dostatočné financovanie pre program EÚ, ktorý sa týka športu po roku 2012;

4.  vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila výsledky štúdie o financovaní športov vykonávaných na amatérskej úrovni s ohľadom na možnú iniciatívu EÚ týkajúcu sa stávkovania;

5.  poveruje svojho predsedu, aby toto vyhlásenie spolu so zoznamom podpísaných poslancov(1) postúpil Komisii a parlamentom členských štátov.

(1) Zoznam podpísaných poslancov je uvedený v prílohe 2 k zápisnici zo 16. decembra 2010 (P7_PV(2010)12-16(ANN2)).

Vyhlásenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2010 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva

P7_TA(2010)0499 P7_DCL(2010)0061

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje vyhlásenie z 22. apríla 2008 o riešení problému pouličného bezdomovstva(1),

–  so zreteľom na článok 123 rokovacieho poriadku,

A.  keďže bezdomovstvo naďalej postihuje ľudí vo všetkých členských štátoch EÚ a predstavuje neprijateľné porušovanie základných ľudských práv,

B.  keďže rok 2010 je Európskym rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu,

1.  opäť vyzýva Radu, aby sa do konca roku 2010 zaviazala, že do roku 2015 vyrieši problém pouličného bezdomovstva;

2.  vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala ambicióznu stratégiu EÚ na boj proti bezdomovstvu a aby podporovala členské štáty pri vypracovávaní účinných národných stratégií podľa usmernení uvedených v spoločnej správe o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení prijatej v marci 2010, ako aj v rámci stratégie EÚ 2020;

3.  vyzýva Eurostat, aby zhromažďoval údaje o bezdomovstve v EÚ;

4.  podporuje tieto prioritné ciele: nikto nesmie prespávať na uliciach; nikto nesmie využívať núdzové ubytovanie dlhšie, než si to vyžaduje núdzová situácia; nikto nesmie mať prechodné ubytovanie dlhšie, než je potrebné na úspešné presťahovanie; nikto sa nesmie odsťahovať bez toho, aby mal možnosti ďalšieho ubytovania; žiaden mladý človek sa nesmie stať bezdomovcom z dôvodu prechodu na nezávislý život;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto vyhlásenie spolu so zoznamom podpísaných poslancov(2) Rade, Komisii a parlamentom členským štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 259 E, 29.10.2009, s. 19. (2) Zoznam podpísaných poslancov je uvedený v prílohe 3 k zápisnici zo 16. decembra 2010 (P7_PV(2010)12-16(ANN3)).