Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi a Srbskou republikou, ktorá sa práve nachádza v procese ratifikácie členskými štátmi a Európskym parlamentom, a Dočasnú dohodu o obchode a obchodných záležitostiach medzi Európskym spoločenstvom a Srbskou republikou, ktorá nadobudla platnosť 1. februára 2010,

–  so zreteľom na závery Rady z 25. októbra 2010, v ktorých sa Komisia vyzýva, aby pripravila svoje stanovisko k žiadosti Srbska o členstvo v Európskej únii, ako aj na závery Rady zo 14. júna 2010,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 (1999), poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora z 22. júla 2010 k otázke súladu jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova s medzinárodným právom a rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 9. septembra 2010, v ktorej sa schválil obsah stanoviska a privítala pripravenosť EÚ na sprostredkovanie dialógu medzi Belehradom a Prištinou(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/213/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v európskom partnerstve so Srbskom a o zrušení rozhodnutia 2006/56/ES(2),

–  so zreteľom na správu Komisie o pokroku Srbska za rok 2010(3) a na oznámenie Komisie zo 9. novembra 2010 s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2010 – 2011(4),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Medziparlamentného zhromaždenia EÚ – Srbsko zo 4. – 5. októbra 2010,

–  so zreteľom na dohodu o readmisii medzi EÚ a Srbskom z 8. novembra 2007(5) a na nariadenie Rady (ES) č. 1244/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú od tejto povinnosti oslobodení(6),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 25. októbra 2007 o vzťahoch medzi Európskou úniou a Srbskom(7) a na svoje uznesenie z 26. novembra 2009 o strategickom dokumente Komisie o rozšírení z roku 2009, ktorý sa týka krajín západného Balkánu, Islandu a Turecka(8),

–  so zreteľom na správy, ktoré Bezpečnostnej rade OSN predložil hlavný žalobca ICTY 18. júna 2010 a 6. decembra 2010,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky/vysokej predstaviteľky Komisie Catherine Ashtonovej z 8. septembra 2010 o ďalších krokoch OSN týkajúcich sa poradného stanoviska ku Kosovu,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v záveroch predsedníctva vydaných po zasadnutí Európskej rady v Solúne 19. a 20. júna 2003 dostali všetky štáty západného Balkánu prísľub, že sa stanú členmi Európskej únie, keď splnia stanovené kritériá, a tento prísľub bol zopakovaný v obnovenom konsenze v otázke rozširovania, ktorý schválila Európska rada 14. a 15. decembra 2006, a v záveroch Rady z 25. októbra 2010 o Srbsku,

B.  keďže tempo integrácie štátov západného Balkánu do EÚ je individuálne a závisí od výsledkov každého z nich, najmä pokiaľ ide o odhodlanie splniť všetky požiadavky, dodržať všetky záväzky, uskutočniť reformy a prijať potrebné opatrenia, ktoré si členstvo v EÚ vyžaduje,

C.  keďže konštruktívny prístup k regionálnej spolupráci a dobré susedské vzťahy sú kľúčovými prvkami procesu stabilizácie a pridruženia; keďže zohrávajú rozhodujúcu úlohu v procese transformácie štátov západného Balkánu na oblasť dlhodobej stability a trvalo udržateľného rozvoja,

D.  keďže Srbsko má možnosť stať sa dôležitým aktérom pri zaisťovaní bezpečnosti a stability v tomto regióne,

E.  keďže samotná EÚ je založená na zásadách, akými sú zmierenie, kompromis a mierové spolunažívanie; keďže politika EÚ v štátoch západného Balkánu sleduje rovnaké ciele, ktorých úlohou je zlepšiť vzťahy medzi národmi tohto regiónu; keďže v súlade s touto politikou EÚ odsudzuje všetky vojnové zločiny spáchané v bývalej Juhoslávii a podporuje prácu Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu a miestnych komôr pre vojnové zločiny s cieľom zabezpečiť spravodlivosť a prijatie zodpovednosti,

1.  opätovne potvrdzuje, že budúcnosť Srbska je v EÚ, a povzbudzuje krajinu, aby pokračovala v úsilí dosiahnuť tento cieľ; vyjadruje Srbsku uznanie za pokrok, ktorý dosiahlo v reformnom procese; víta rozhodnutie začať s ratifikáciou Dohody o stabilizácii a pridružení so Srbskom, ktoré Rada prijala 14. júna 2010, a skutočnosť, že túto dohodu už ratifikovalo 11 členských štátov; vyzýva zostávajúce členské štáty, aby k ratifikácii prikročili čo najskôr;

2.  víta žiadosť Srbska o členstvo v Európskej únii predloženú 22. decembra 2009 a rozhodnutie Rady ministrov z 25. októbra 2010, v ktorom žiada Komisiu o preskúmanie žiadosti Srbska; zastáva názov, že rozhodnutie Rady vysiela pozitívny signál Srbsku a povzbudzuje ho, aby urýchlilo reformy potrebné na splnenie kodanských kritérií; zdôrazňuje, že rozhodnutie Rady je významným prínosom k stabilite na západnom Balkáne; vyzýva Komisiu, aby predložila svoje stanovisko k tejto veci podľa postupu stanoveného v článku 49 Zmluvy o Európskej únii;

3.  víta rozhodnutie Rady týkajúce sa uvoľnenia vízového režimu, ktoré srbským občanom od 19. decembra 2009 umožňuje cestovať do schengenského priestoru bez víz; víta rozhodnutie srbskej vlády umožniť občanom EÚ cestovať do Srbska s preukazom totožnosti a vyzýva k ďalším iniciatívam, ktoré by uľahčili kontakty medzi ľuďmi a mobilitu osôb v oblasti západného Balkánu; vyzýva srbské orgány, aby prijali primerané opatrenia a vynaložili maximálne úsilie na obmedzenie možností zneužitia režimu bezvízového styku, a najmä aby zabezpečili, že srbskí občania budú riadne informovaní o svojich právach a povinnostiach vyplývajúcich z režimu bezvízového styku;

4.  s uspokojením konštatuje, že nástroj predvstupovej pomoci funguje v Srbsku dobre; povzbudzuje vládu aj EÚ, aby zjednodušili administratívne postupy financovania nástroja predvstupovej pomoci s cieľom viac ho sprístupniť menším a necentralizovaným príjemcom; zdôrazňuje potrebu udržania primeranej úrovne predvstupovej pomoci pri budúcom preskúmaní finančného rámca EÚ;

5.  víta spoločné uznesenie EÚ a Srbska o poradnom stanovisku Medzinárodného súdneho dvora týkajúcom sa súladu jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova s medzinárodným právom, ktoré Valné zhromaždenie OSN prijalo aklamáciou 9. septembra 2010; víta ochotu srbskej vlády zapojiť sa do obnoveného dialógu s Kosovom prebiehajúcom v rámci EÚ a vyzýva k bezodkladnému začatiu rozhovorov; vyzýva Srbsko, aby začalo dialóg s Kosovom bez toho, aby naďalej nastoľovalo otázku nových rokovaní o jeho statuse, vyjadruje svoje presvedčenie, že uplatnenie postupného prístupu môže prospieť všetkým občanom Kosova; zdôrazňuje, že k tomu, aby bol tento dialóg úspešný, bude potrebné odhodlanie a pripravenosť robiť kompromisy na obidvoch stranách so zreteľom na ich spoločnú európsku budúcnosť a ich spoločný záujem o dosiahnutie dlhodobého mieru a stability v regióne a zlepšenie kvality života ľudí; zdôrazňuje, že schopnosť uľahčiť tento proces predstavuje skúšku dôveryhodnosti EÚ a jej politickej vízie v celom regióne; pripomína, že dobré susedské vzťahy sú jednou z najdôležitejších podmienok, ktoré umožnia všetkým krajinám západného Balkánu pokročiť smerom k členstvu v EÚ;

6.  víta zlepšenie spolupráce s misiou EULEX, zdôrazňuje však, že v tomto smere treba vyvinúť ďalšie úsilie, najmä pokiaľ ide o zlepšenie výmeny informácií; vyzýva srbské orgány, aby uľahčili spoluprácu medzi misiou EULEX a kosovskými Srbmi pri ich úsilí o uplatňovanie zásad právneho štátu na severe Kosova;

7.  naliehavo vyzýva srbskú vládu, aby rozpustila paralelné srbské štruktúry v Kosove, ktoré oslabujú proces decentralizácie a zabraňujú úplnej integrácii srbskej komunity do kosovských inštitúcií; v tejto súvislosti vyzýva srbské orgány, aby pri zakladaní a fungovaní miestnych inštitúcií v srbských multietnických obciach na sever, ako aj na juh od rieky Ibar zohrávali konštruktívnu úlohu;

8.  vyzýva srbské úrady na prijatie konštruktívneho prístupu k budúcim všeobecným voľbám v Kosove; poukazuje na to, že stabilné a multietnické inštitúcie v Kosove sú v záujme Srbska, ako aj ostatných susediacich krajín, a domnieva sa, že v tejto súvislosti je účasť kosovských Srbov na volebnom procese nevyhnutným prvkom na to, aby sa predišlo marginalizácii komunity kosovských Srbov;

9.  berie na vedomie úsilie Srbska a Kosova o nájdenie osôb, ktoré sú nezvestné od konfliktu v rokoch 1998 – 1999, prostredníctvom Pracovnej skupiny pre prípady zmiznutia osôb v súvislosti s udalosťami v Kosove; zdôrazňuje, že vyriešenie tejto otázky je dôležité, aby sa umožnil posun vpred od konfliktu v rokoch 1998 – 1999; ďalej poznamenáva, že v súčasnosti je stále nezvestných približne 1 862 osôb, a vyzýva Srbsko aj Kosovo, aby rozšírili všetku vzájomnú spoluprácu, spoluprácu s Medzinárodným výborom Červeného kríža, misiou EULEX a inými subjektmi pri hľadaní týchto osôb;

10.  zdôrazňuje, že rozvoj regionálnej spolupráce zostáva pre EÚ kľúčovou prioritou a považuje sa za katalyzátor zmierenia, dobrých susedských vzťahov a zlepšenia medziľudských vzťahov v krajinách západného Balkánu; vyzýva preto Srbsko, aby postupovalo konštruktívnym prístupom k otvorenejšej regionálnej spolupráci a umožnilo tak nájsť praktické a udržateľné riešenie zastupovania Kosova na regionálnych fórach; víta preto, že 2. júna 2010 sa v Sarajeve konalo stretnutie EÚ a krajín západného Balkánu na vysokej úrovni;

11.  pripomína, že základnou podmienkou toho, aby Srbsko pokročilo na ceste k členstvu v EÚ, je úplná spolupráca s ICTY; berie na vedomie, že Srbsko naďalej primerane reaguje na žiadosti ICTY o pomoc, a vyzýva srbskú vládu, aby pokračovala v úzkej spolupráci so súdom, a to vrátane rýchleho odovzdávania všetkých požadovaných dokumentov a včasného uzatvárania prípadov vrátených z ICTY; upozorňuje však na najnovší posudok hlavného žalobcu ICTY, podľa ktorého sú snahy Srbska zadržať zostávajúce dve stíhané osoby na úteku naďalej problematické; zdôrazňuje, že za najpresvedčivejší dôkaz o úplnej spolupráci možno považovať len zatknutie stíhaných osôb na úteku a ich vydanie do Haagu, a požaduje, aby úsilie o ich zatknutie bolo systematickejšie, aby sa tak konečne mohol naplniť mandát súdu; naliehavo požaduje predovšetkým prehodnotenie súčasného prístupu v súlade s odporúčaniami ICTY; zdôrazňuje, že Srbsko môže získať status kandidátskej krajiny a/alebo začať prístupové rokovania s EÚ len vtedy, ak úrad prokurátora ICTY dospeje k záveru, že ponúklo plnú spoluprácu;

12.  víta uznesenie o Srebrenici, ktoré prijal srbský parlament, ako významný krok v procese zvyšovania informovanosti o zverstvách spáchaných v nedávnej minulosti a k uzmiereniu v tomto regióne; oceňuje rozhodnutie prezidenta Tadića zúčastniť sa na spomienkovom podujatí pri príležitosti 15. výročia genocídy v Srebrenici ako ďalší krok týmto smerom, ako aj jeho návštevu vo Vukovare, kde sa ospravedlnil obetiam masakru v Ovčare v roku 1991, čím dal nový impulz na rozvoj dobrých susedských vzťahov medzi Srbskom a Chorvátskom; víta odhodlanie a profesionálny prístup úradu osobitného žalobcu pre vojnové zločiny vrátane jeho pohotovej reakcie, pokiaľ ide o vyšetrovanie v súvislosti s jazerom Peručac;

13.  berie na vedomie reformu súdnictva a vyzýva na ďalšie intenzívne úsilie, ktoré zabezpečí nezávislosť a nestrannosť sudcov a zlepší efektivitu práce súdov; víta politické rozhodnutie začať opätovné menovanie sudcov, ale zdôrazňuje, že by sa malo uskutočňovať transparentným spôsobom, ktorý by zabezpečoval, aby sa sudcovia, ktorí neboli opätovne menovaní, mohli voči takýmto rozhodnutiam účinne odvolať, a varuje pred politizáciou tohto postupu; upozorňuje na oneskorené prijímanie príslušných právnych predpisov a vyzýva vládu, aby zostávajúce návrhy zákonov predložila čo najskôr parlamentu; žiada úplnú transparentnosť v oblasti výkonu justície; okrem toho žiada o ďalšie finančné a administratívne zdroje pre súdy vrátane ústavného súdu, ktoré by mali napomôcť zlepšiť ich fungovanie a zbaviť sa nevybavených prípadov; v tejto súvislosti sa domnieva, že reštitúcia majetku predchádzajúcim vlastníkom by mala byť veľkou prioritou; zdôrazňuje, že prezumpcia neviny je jedným z hlavných právnych nástrojov zaručujúcich právny štát; vyzýva orgány a najmä výkonnú moc, aby túto zásadu prísne dodržiavali;

14.  pripomína, že najvyššou prioritou orgánov by mala byť snaha dodržiavať zásady právneho štátu; víta pokrok dosiahnutý v oblasti boja proti korupcii, ktorý sa, okrem iného, prejavil v nedávnych prípadoch trestného stíhania vysoko postavených osôb a vytvorením zodpovedajúceho právneho rámca, ako aj začatím činností protikorupčného úradu v januári 2010, zdôrazňuje však, že korupcia je v krajine stále rozšírená, a požaduje zintenzívnenie úsilia na jej odstránenie; upozorňuje najmä na úlohu, ktorú zohráva nelegálne obchodovanie, a na jeho negatívne dôsledky, ako aj na iné formy nezákonných činností pri udržiavaní zločineckých sietí; upozorňuje na prípady úradníkov zastávajúcich dvojitú funkciu, pričom táto skutočnosť predstavuje vážne riziko konfliktu záujmov a mala by sa riešiť čo najskôr; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi zmenami v zákone o protikorupčnom úrade, ktoré mieria opačným smerom, a berie na vedomie skutočnosť, že úrad podal na ústavný súd žiadosť vo veci ústavnosti tohto ustanovenia; vyzýva orgány, aby činnosť protikorupčného úradu všemožne podporovali, a to po politickej i administratívnej stránke, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa prípady korupcie, ktoré úrad nahlási, čo najskôr vyšetrili; žiada prijatie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zákona o financovaní politických strán s cieľom zabezpečiť úplnú transparentnosť a efektívny systém monitorujúci financovanie strán; podporuje orgány pri prijímaní právnych predpisov zabezpečujúcich účinnú ochranu informátorov; zdôrazňuje význam majetkových reštitúcií ako dôležitého kroku pri vykonávaní spravodlivosti; zdôrazňuje dôležitosť dôsledného dodržiavania zavedených postupov s cieľom posilniť dôveru spoločnosti v nestrannosť výkonu justície;

15.  víta pokrok, ktorý sa dosiahol v oblasti reformy verejnej správy; zdôrazňuje, že by sa malo vynaložiť viac úsilia na vytvorenie nezávislej verejnej služby, a s týmto cieľom žiada zavedenie systému služobného zaradenia založeného na zásluhách vrátane profesionálneho a transparentného postupu náboru zamestnancov a účinné riadenie ľudských zdrojov, pričom v tejto súvislosti upozorňuje na nežiaducu prax náboru zamestnancov spôsobmi, ktoré sú v rozpore so zákonom o štátnych zamestnancoch, často na základe politických kontaktov; upozorňuje na nedostatočné zastúpenie národnostných menšín vo verejnej správe a na súdoch, ako aj v štátnych spoločnostiach; upozorňuje na sústavnú potrebu budovania správnych kapacít, a to na štátnej aj miestnej úrovni, žiada ďalšie posilnenie kapacít a koordináciu verejnej správy v oblasti integrácie do EÚ a vyzýva Komisiu, aby aj naďalej pomáhala orgánom v tomto smere a koordinovala túto činnosť s inými darcami;

16.  víta pokrok dosiahnutý v oblasti reformy polície, ako aj zlepšujúcu sa spoluprácu v policajnej oblasti so susednými krajinami a s krajinami EÚ; víta obzvlášť dohodu o policajnej spolupráci s Chorvátskom, Čiernou Horou a Bosnou a Hercegovinou; víta podpísanie plánu spolupráce s Europolom so zreteľom na uzatvorenie operačnej dohody s týmto orgánom EÚ na presadzovanie práva; zdôrazňuje však, že na splnenie úloh vyplývajúcich z tohto plánu je potrebné vynaložiť väčšie úsilie, a to najmä v oblastiach súvisiacich s ochranou osobných údajov a dôverných údajov, čo sú kľúčové prvky aj pre uzatvorenie dohody o spolupráci s Eurojustom;

17.  upozorňuje na prípady nevhodného konania polície vrátane prípadov, v ktorých došlo k prekročeniu právomocí, a používania násilia policajných úradníkov voči občanom a žiada ďalšie intenzívne úsilie s cieľom potrestať previnilcov; s týmto cieľom víta spoluprácu polície s nezávislými orgánmi dohľadu a realizáciu ich zistení; domnieva sa, že neutralita policajných síl a ďalších orgánov na presadzovanie práva pri zaobchádzaní s členmi všetkých menšín je najvyššou prioritu, a vyzýva orgány na zlepšenie primeraných školení v tejto oblasti; víta snahy zvýšiť účasť žien na činnosti policajných síl;

18.  víta úsilie, ktoré bolo doposiaľ vynaložené na odstránenie dedičstva činnosti bezpečnostných služieb v minulosti; poukazuje v tejto súvislosti na nutnosť ďalšej reformy v oblasti bezpečnosti, predovšetkým lustrácie a zvýšenia parlamentného dohľadu a kontroly nad bezpečnostnými službami; pripomína orgánom, že sprístupnenie archívov tajných služieb verejnosti je nevyhnutné na úspešné dosiahnutie uzmierenia v regióne, a to predovšetkým pokiaľ ide o brutálne činy, ktoré sa udiali počas druhej svetovej vojny a po nej; upozorňuje na nedostatočnú ochranu práv na súkromie a žiada ďalšie reformy v tomto smere;

19.  víta zlepšenie koordinácie medzi políciou a prokuratúrou, ktorá prináša výsledky v oblasti boja proti organizovanému zločinu a obchodovaniu s drogami, ktoré predstavujú spoločné výzvy pre EÚ i Srbsko; poukazuje na podpis memoránd o spolupráci s krajinami Latinskej Ameriky, ktorých cieľom je účinnejší boj proti obchodu s drogami na oboch stranách oceána; žiada ďalšie úsilie na zlepšenie interných policajných a súdnych kapacít, pričom zdôrazňuje, že obchod s drogami smerujúci zo Srbska aj cez Srbsko zostáva predmetom záujmu EÚ;

20.  pripomína význam riadne fungujúceho parlamentu ako zásadnej inštitúcie v demokratickom systéme a víta procesné inovácie vyplývajúce z prijatia nového zákona o národnom zhromaždení; žiada okamžité zrušenie protiústavnej praxe tzv. prázdnych mandátov, ktorá politickým stranám umožňuje kontrolu činností poslancov parlamentu; požaduje ďalej zastavenie svojvoľného prideľovania miest v parlamente; vyzýva politické strany, aby čo najskôr – určite však ešte v súčasnom funkčnom období parlamentu – zaviedli primerané ustanovenia v súlade s európskymi demokratickými normami; víta prijatie nového rokovacieho poriadku parlamentu, žiada o posilnenie dohľadu nad činnosťami vlády a v tejto súvislosti vyjadruje uznanie za formálne začlenenie verejných vypočutí do rokovacieho poriadku; víta skutočnosť, že prvýkrát boli do rokovacieho poriadku začlenené ustanovenia, ktoré umožňujú dohľad nad nezávislými orgánmi, ale poukazuje na obavy týkajúce sa možného zasahovania parlamentu do práce týchto orgánov; požaduje vypracovanie nových ustanovení v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie, v ktorých sa stanoví právny rámec pre tieto orgány, aby mohli svoju prácu vykonávať nezávisle;

21.  vyjadruje uznanie práci ombudsmana pri ochrane práv občanov, pokiaľ ide o riadne fungovanie štátnych inštitúcií, vrátane činností na podporu práv detí a menšín na štátnej úrovni aj na úrovni provincií; vyzýva štátne orgány, aby tieto snahy uľahčili a zabezpečili primerané kroky nadväzujúce na odporúčania ombudsmana; víta zriadenie troch miestnych kancelárií ombudsmana v obciach Preševo, Bujanovac a Medvedja;

22.  pripomína prvoradý význam silných a nezávislých médií pre demokraciu a požaduje prijatie opatrení, ktoré zabezpečia ich nezávislosť od politických a iných vplyvov; víta snahy srbskej vlády o zavedenie právneho rámca zabezpečujúceho slobodu slova, ale vyjadruje obavy týkajúce sa pokusov o kontrolu a zásahy v mediálnom sektore; je znepokojený spormi, ktoré obklopujú privatizáciu denníka Večernje novosti, a vyzýva vládu, aby zabezpečila rovnaké zaobchádzanie so všetkými zahraničnými, ako aj domácimi investormi; odsudzuje útoky a hrozby namierené voči srbským novinárom a vyzýva orgány, aby ich riadne vyšetrili a páchateľov odovzdali spravodlivosti; upozorňuje na koncentráciu vlastníctva a nedostatok transparentnosti v mediálnom sektore; upozorňuje na prípady zverejňovania osobných údajov a zdôrazňuje potrebu samoregulácie novinárov a dodržiavania etického kódexu; poznamenáva, že úroveň prístupu k internetu je stále nízka, uznáva dôležitosť internetu pre slobodu médií a naliehavo vyzýva orgány, aby v tomto smere podnikli konštruktívne kroky;

23.  zdôrazňuje význam procesu decentralizácie pri zlepšovaní fungovania štátu tým, že sa štát priblíži občanom, pričom bude zároveň rešpektovať ich právo na provinčnú autonómiu a miestnu samosprávu; v tejto súvislosti víta schválenie zákona o národných radách menšín, ktorým sa upravujú kompetencie a voľby národných rád menšín tak, aby boli v súlade s medzinárodnými normami; uznáva pokrok pri vykonávaní ústavy z novembra 2006 prostredníctvom prijatia štatútu a zákona o právomociach Vojvodiny; žiada, aby sa v procese prenosu právomocí pokračovalo prijatím zákona o verejných príjmoch a zákona o verejnom majetku Vojvodiny a miestnych samospráv, ktoré Vojvodine podľa nového štatútu umožnia začať využívať svoje orgány; okrem toho požaduje ďalšie politické úsilie, ktoré by sa zaoberalo túžbou albánskej menšiny z údolia Preševo po miestnej samospráve rýchlym poskytnutím primeraných finančných prostriedkov, ktoré sa rozdelia po konzultácii s koordinačným orgánom samospráv Preševo, Bujanovac a Medvedja; zároveň zdôrazňuje kľúčovú zodpovednosť zástupcov albánskej menšiny a naliehavo ich vyzýva, aby marili agresívnu nacionalistickú a odštiepeneckú rétoriku, ktorá je v ostrom protiklade so základnými európskymi hodnotami; rovnako zdôrazňuje význam integrácie Srbov do týchto orgánov miestnych samospráv;

24.  víta snahy Srbska v oblasti ochrany menšín; zdôrazňuje však, že prístup k informáciám a vzdelávaniu v menšinových jazykoch sa musí ďalej zlepšovať, a to najmä v prípade bosnianskej, bulharskej, bunjevskej a rumunskej menšiny;

25.  víta vytvorenie väčšiny národných rád menšín, ktoré im umožňujú prijímať rozhodnutia v oblasti vzdelávania, kultúry, používania jazykov menšín a informovania verejnosti; poukazuje na dôležitosť úplného vykonávania kompetencií týchto samosprávnych orgánov menšín a na potrebu primeraných rozpočtových dotácií podľa zákona o národných menšinových radách; berie na vedomie sťažnosti týkajúce sa nezrovnalostí v procese prípravy a právnych požiadaviek na zriadenie rád, ako aj sťažnosti týkajúce sa porušovania zaručených kompetencií národných rád niektorými ministerstvami a miestnymi samosprávami, a žiada orgány, aby na ne odpovedali; vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o zriadenie národnej rady Bosniakov, a žiada o rýchle uzavretie postupu v súlade s pravidlami, ktoré umožní legitímne zastúpenie Bosniakov v rade; je znepokojený narastajúcim napätím v Sandžaku, ktoré sa, okrem iného, prejavilo nedávnymi násilnosťami, a dôrazne žiada, aby sa všetky politické nedorozumenia riešili prostredníctvom dialógu v rámci demokratických inštitúcií;

26.  víta pokrok v súvislosti s podporou rodovej rovnosti, najmä prijatie zákona o rodovej rovnosti a prijatie národného akčného plánu na zlepšenie postavenia žien a podporu rodovej rovnosti; pripomína však, že realizácia týchto opatrení ešte stále nie je ukončená a že ženy sú naďalej diskriminované, a to najmä na pracovnom trhu; preto žiada srbské úrady, aby rýchlo zaviedli do praxe nový právny rámec o rodovej rovnosti a riešili problematiku diskriminácie na základe pohlavia, ako aj zvyšujúci sa počet prípadov domáceho násilia v Srbsku;

27.  žiada, aby sa prijali ďalšie opatrenia, ktorými sa zabezpečí plné uplatňovanie protidiskriminačného zákona, a víta pokrok, ktorý sa dosiahol v tejto oblasti, najmä zriadenie úradu komisára na ochranu rovnosti, ktorý je dôležitým krokom zabezpečujúcim rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi Srbska;

28.  pripomína, že sloboda prejavu a zhromažďovania patrí k základným európskym hodnotám, a víta skutočnosť, že v Belehrade sa 10. októbra 2010 uskutočnil pochod homosexuálov; považuje túto udalosť za významný krok smerom k vytvoreniu otvorenej, tolerantnej a rôznorodej spoločnosti a za záväzok vlády dodržiavať normy EÚ týkajúce sa tolerancie a ochrany zraniteľných menšín v spoločnosti; vyjadruje spokojnosť s primeranými bezpečnostnými opatreniami prijatými na ochranu účastníkov pochodu;

29.  odsudzuje však násilné potýčky, ktoré pochod sprevádzali a ktoré mali za následok vysoký počet zranených, najmä medzi policajnými zložkami; upozorňuje na skutočnosť, že títo extrémisti boli nepriamo podporovaní určitými politickými stranami a poprednými náboženskými predstaviteľmi; žiada orgány, aby zabezpečili dodržiavanie zásad právneho štátu tým, že budú trestne stíhať páchateľov násilia, ktorí marili pochod, a v konečnom dôsledku zakážu extrémistické organizácie, ku ktorým patria; poznamenáva, že tieto organizácie boli zodpovedné za prípady vážneho násilia už v minulosti, osobitne 17. februára 2008 a počas niekoľkých športových podujatí; v tejto súvislosti poznamenáva, že množstvo týchto prípadov leží nevyriešených na ústavnom súde; žiada prijatie primeraných opatrení na účinný boj so všetkými formami extrémizmu a radikalizmu v spoločnosti;

30.  zdôrazňuje, že mnohí Rómovia stále žijú v krajnej chudobe, čo má mimoriadne negatívny vplyv na životné šance mladých Rómov; okrem toho poukazuje na to, že trpia diskrimináciou na pracovnom trhu a iba 5 % z nich má stálu prácu; žiada orgány, aby čo najskôr prijali opatrenia na vyriešenie ich situácie tým, že všetkým Rómom zabezpečia občianske preukazy, ako aj na zlepšenie ich prístupu k bývaniu, trhu práce, vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti; upozorňuje na sústavnú diskrimináciu rómskeho obyvateľstva a nedávne prípady násilia voči nemu, ako aj na prípady násilného premiestnenia Rómov srbskými úradmi;

31.  poukazuje na skutočnosť, že v rámci Európy je Srbsko krajinou s najvyšším počtom utečencov a osôb vysídlených v rámci štátu; upozorňuje na ich zložitú situáciu v oblasti bývania a chudoby a žiada srbské orgány, aby preskúmali národnú stratégiu pre utečencov; víta iniciatívy Srbska týkajúce sa revitalizácie regionálneho procesu s cieľom dospieť k dlhotrvajúcemu riešeniu problémov utečencov a vyzýva signatárske krajiny Sarajevskej deklarácie, aby dosahovali výraznejší pokrok v tejto oblasti; v tejto súvislosti poukazuje na spoločný záväzok srbského a chorvátskeho prezidenta vyšetriť osud nezvestných osôb a nájsť riešenia, pokiaľ ide o otázky utečencov a návratu; vyzýva Komisiu, aby využila svoj politický vplyv na kandidátsku krajinu EÚ a potenciálne kandidátske krajiny v regióne s cieľom zabezpečiť, aby sa odstránili prekážky brániace návratu utečencov; navyše pripomína, že sa v dôsledku dohody o readmisii s krajinami EÚ očakáva takmer 150 000 navrátilcov a ich úspešné opätovné začlenenie do spoločnosti si bude vyžadovať dôkladnú prípravu, najmä miestnych samospráv; zdôrazňuje význam úlohy, ktorú v tomto procese zohrávajú organizácie občianskej spoločnosti;

32.  víta reformy vojska a najmä profesionalizáciu srbskej armády, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2011, ako dôležitý krok k modernizácii armády a k ďalšiemu posilneniu civilnej kontroly armády;

33.  zdôrazňuje význam úlohy, ktorú občianska spoločnosť zohráva pri určovaní politických priorít; zdôrazňuje význam dialógu s občianskou spoločnosťou a významnú úlohu subjektov občianskej spoločnosti pri rozvíjaní regionálnej spolupráce zo spoločenského aj politického hľadiska; víta zákon o združeniach prijatý v roku 2009, v ktorom sa objasnilo právne postavenie mimovládnych organizácií, a zlepšenia v oblasti spolupráce medzi srbskou vládou a občianskou spoločnosťou; uznáva snahy vlády o konzultácie so subjektmi občianskej spoločnosti; vyzýva orgány, aby podnikli ďalšie kroky na formalizovanie a zvýšenie účasti subjektov občianskej spoločnosti na procese tvorby politiky a na monitorovaní činností orgánov; zdôrazňuje potrebu podpory a ochrany obhajcov ľudských práv, a to najmä aktivistov za práva homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov, ako aj tých, ktorí sa zaoberajú vojnovými zločinmi, a tých, ktorí sa snažia zlepšiť vzťahy medzi Srbskom a Kosovom;

34.  v tejto súvislosti vyjadruje svoju podporu iniciatíve RECOM (Regionálna komisia pre hľadanie a hovorenie pravdy o vojnových zločinoch a ďalších závažných porušovaniach ľudských práv v bývalej Juhoslávii) s cieľom pokročiť ďalej v procese informovanosti a zmierenia v krajinách západného Balkánu a žiada o jej podporu zo strany orgánov Srbska a ďalších zainteresovaných krajín;

35.  zdôrazňuje prvoradý význam systému vzdelávania pre mládež krajiny a hospodárske vyhliadky do budúcnosti; zdôrazňuje, že moderný systém vzdelávania na vysokej úrovni, ktorý produkuje generácie vysoko kvalifikovaných pracovníkov, je jednou zo základných podmienok sociálneho a hospodárskeho rozvoja; vyjadruje poľutovanie nad vysokou mierou nezamestnanosti v krajine, najmä medzi mladými ľuďmi, a nízkym percentom vysokoškolských absolventov; žiada orgány, aby plne vykonali ustanovenia Bolonského procesu a zosúladili srbský vzdelávací systém s európskymi normami; víta pokrok v oblasti vedy a výskumu, ale zdôrazňuje, že ak má Srbsko vstúpiť do európskeho výskumného priestoru, je potrebné ďalšie úsilie; ďalej vyzýva úrady, aby zvýšili investície do národných výskumných kapacít, aby tak srbské výskumné normy a kapacity nezaostávali za európskymi;

36.  uznáva rozšírenú všeobecnú kolektívnu dohodu, ktorú podpísala srbská vláda s odbormi a združením zamestnancov v novembri 2008; povzbudzuje srbskú vládu, aby ukončila súčasné pozastavenie vykonávania dohody; zdôrazňuje, že práva odborov sú aj napriek ústavným zárukám stále obmedzené, a žiada Srbsko, aby ešte viac posilnilo práva pracovných a odborových zväzov; je znepokojený nedostatočným sociálnym dialógom a nepravidelnými konzultáciami so sociálnymi partnermi; uznáva, že Hospodárska a sociálna rada sa stretáva pravidelnejšie a že fungujú všetky špecializované orgány, ale je znepokojený jej nedostatočnou kapacitou; žiada o vykonanie ďalších krokov na posilnenie Hospodárskej a sociálnej rady s cieľom zabezpečiť jej aktívnu úlohu pri posilňovaní sociálneho dialógu a aktívnejšiu konzultačnú úlohu pri tvorbe zákonov;

37.  upozorňuje na zložitú situáciu v systéme väzenských zariadení a žiada, aby sa prijali opatrenia, ktoré by znížili preplnenosť väzníc, zlepšili odsúdeniahodné podmienky zadržiavania a zabezpečili primerané rehabilitačné programy a primeranú odbornú prípravu pre väzňov;

38.  zdôrazňuje škodlivé následky, ktoré krajine priniesla finančná kríza; berie na vedomie nedávnu revíziu dohody o pohotovostnom úvere s MMF doplnenú o pozitívne hodnotenie makroekonomických politík krajiny a víta zavedenie investičného rámca pre krajiny západného Balkánu na zlepšenie integrácie a hospodárskej obnovy regiónu s cieľom sprístupniť dostupné pôžičky pre prioritné projekty infraštruktúry; žiada rozšírenie rámca v záujme začlenenia podpory malým a stredným podnikom a vyzýva Srbsko, aby využívalo tieto nové finančné zdroje, ako aj príležitosti v rámci nástroja predvstupovej pomoci, a to aj s cieľom účinnejšie chrániť zraniteľné skupiny spoločnosti pred následkami krízy;

39.  pripomína, že existencia monopolov závažne brzdí rozvoj plne fungujúceho trhového hospodárstva; žiada preto vládu o prijatie aktívnych opatrení na ich zrušenie, aby sa zabezpečilo presadzovanie účinnej politiky hospodárskej súťaže; zdôrazňuje, že prekážky, ktorým čelia malé a stredné podniky pri vstupe do hospodárskej oblasti, sú naďalej závažnejšie, než je želateľné; víta zriadenie trhových regulátorov v rôznych oblastiach a dúfa, že úrady zabezpečia nezávislosť týchto orgánov s cieľom uchrániť ich pred „ovládnutím“;

40.  ďalej poznamenáva, že národné a hospodárske štatistiky krajiny si vyžadujú ďalšie zlepšenie, a žiada úrady o ich inováciu;

41.  žiada srbské úrady a politické hnutia, aby prijali silnejší záväzok v oblasti politík zamestnanosti a sociálnej súdržnosti a aby vytvorili prostredie podporujúce rozvoj demokracie, právneho štátu, hospodárstva voľného trhu a dodržiavania ľudských práv;

42.  vyzýva k ďalšiemu úsiliu s cieľom rozviť trvalo udržateľnú sieť verejnej dopravy v Srbsku a v celom regióne západného Balkánu a s cieľom zlepšiť cestnú infraštruktúru vrátane rýchleho dokončenia koridoru X, ale aj rovnako dôležité železničné a vnútrozemské vodné dopravné cesty; zdôrazňuje význam integrovaného dopravného systému jednak pre hospodársky rozvoj srbských regiónov, ako aj pre zvýšenie objemu regionálneho obchodu; vyjadruje osobitný záujem o rozvoj Dunajskej stratégie, s cieľom zlepšiť spájacie a komunikačné systémy (čo sa najmä týka dopravy, energetiky a informačnej spoločnosti), chrániť životné prostredie, predchádzať prírodným hrozbám a posilniť sociálno-hospodársky rozvoj;

43.  v tejto súvislosti s poľutovaním upozorňuje na zlý stav verejnej dopravy, najmä železníc; žiada srbskú vládu, aby plne využívala prostriedky nástroja predvstupovej pomoci s cieľom pripraviť, inovovať a modernizovať sieť železníc a zlepšiť prepojenie s okolitými krajinami, a to pre osobnú, ako aj nákladnú dopravu;

44.  poukazuje na pokrok Srbska v oblasti životného prostredia; povzbudzuje však k intenzívnejším snahám v oblasti obnoviteľných energií a energetickej efektívnosti a poznamenáva, že hlavné prvky acquis o obnoviteľnej energie je ešte potrebné transponovať a že legislatívny rámec týkajúci sa energetickej efektívnosti sa ešte neprijal;

45.  víta skutočnosť, že chemická agentúra prijala súbor pravidiel, ktoré obsahujú obmedzenia alebo zákazy výroby chemických látok predstavujúcich riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie, čím sa chemický priemysel približuje k regulácii na úrovni EÚ; s poľutovaním však konštatuje, že uplatňovanie určitých ustanovení vyžadujúcich modernú technológiu a s tým súvisiace investície sa odložilo, pretože podľa vyjadrenia zástupcov priemyslu by to viedlo k finančným stratám a prerušeniu činnosti priemyselných podnikov v Srbsku; žiada rýchle a úplné vykonávanie ekologického legislatívneho balíčka z roku 2009;

46.  víta dohody s Čiernou Horou a Chorvátskom, ktoré umožňujú vydávanie občanov týchto krajín podozrivých z účasti na organizovaných zločinoch, ako aj plánované rozhovory o označení hraníc medzi Srbskom a Chorvátskom; nabáda srbskú vládu, aby podobné dohody uzavrela aj s ďalšími susednými krajinami, a v tejto súvislosti víta kroky, ktoré v tomto smere podniklo Srbsko a Čierna hora; nabáda Srbsko, aby so susednými krajinami pokračovalo vo výmene spravodajských informácií a dôkazov o cezhraničných zločineckých sieťach, a to najmä o tých, ktoré sú zapojené do obchodu s drogami, s cieľom účinne bojovať proti medzinárodnému organizovanému zločinu v regióne Balkánu;

47.  zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú Srbsko zohráva z hľadiska stability v regióne celého západného Balkánu a najmä z hľadiska stability a súdržnosti Bosny a Hercegoviny; v tomto smere vyzýva srbské orgány, aby aktívne podporovali všetky ústavné zmeny, ktoré by štátnym inštitúciám Bosny a Hercegoviny umožnili vykonať náročné reformy v rámci procesu integrácie do EÚ; vyzýva Belehrad, aby podporil najmä konsolidáciu, zefektívňovanie a posilňovanie bosnianskych štátnych inštitúcií;

48.  vyzýva srbské orgány, aby pokračovali v aproximácii environmentálnych právnych predpisov a noriem EÚ a aby vykonávali a presadzovali prijaté právne predpisy;

49.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde a parlamentu Srbska.

(1) A/RES/64/298. (2) Ú. v. EÚ L 80, 19.3.2008, s. 46. (3) SEK(2010)1330. (4) KOM(2010)0660. (5) Ú. v. EÚ L 334, 19.12.2007, s. 46. (6) Ú. v. EÚ L 336, 18.12.2009, s. 1. (7) Ú. v. EÚ C 263 E, 16.10.2008, s. 626. (8) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 47.