Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2011/2521(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

RC-B7-0039/2011

Rozpravy :

PV 19/01/2011 - 10
CRE 19/01/2011 - 10

Hlasovanie :

PV 20/01/2011 - 7.2
CRE 20/01/2011 - 7.2

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0021

Prijaté texty
PDF 220kWORD 62k
Štvrtok, 20. januára 2011 - Štrasburg
Situácia kresťanov v súvislosti so slobodou náboženského vyznania
P7_TA(2011)0021RC-B7-0039/2011

Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. januára 2011 o situácii kresťanov, pokiaľ ide o slobodu náboženského vyznania

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä uznesenie z 15. novembra 2007 o závažných udalostiach, ktoré ohrozujú existenciu kresťanských a iných náboženských komunít(1), uznesenie z 21. januára 2010 o útokoch na kresťanské komunity(2), uznesenie zo 6. mája 2010 o masových zverstvách v Jos v Nigérii(3), uznesenie z 20. mája 2010 o náboženskej slobode v Pakistane(4) a uznesenie z 25. novembra 2010 o Iraku: Trest smrti (najmä prípad Tárika Azíza) a útoky proti kresťanským komunitám(5),

–  so zreteľom na výročné správy o situácii v oblasti ľudských práv vo svete, a najmä na svoje uznesenie zo 16. decembra 2010 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politike Európskej únie v tejto oblasti(6),

–  so zreteľom na článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na článok 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženského vyznania alebo viery z roku 1981,

–  so zreteľom na správy osobitnej spravodajkyne OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery, a najmä na jej správy z 29. decembra 2009, 16. februára 2010 a 29. júla 2010,

–  so zreteľom na článok 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach z roku 1950,

–  so zreteľom na článok 10 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 3 ods. 5 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na článok 17 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Catherine Ashtonovej, vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčky Komisie, po útoku na veriacich 1. januára 2011 v koptskom kostole v Alexandrii v Egypte,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Európskeho parlamentu Jerzyho Buzeka o smrtiacom výbuchu v egyptskom kostole 1. januára 2011,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska únia opakovane vyjadrila svoj záväzok týkajúci sa slobody náboženského vyznania, slobody svedomia a slobody myslenia a zdôraznila, že vlády sú povinné zaručiť tieto slobody na celom svete, keďže rozvoj ľudských práv, demokracie a občianskych slobôd je spoločným základom, na ktorom Európska únia buduje svoje vzťahy s tretími krajinami, a je vyjadrený v doložke o demokracii v dohodách medzi EÚ a tretími krajinami,

B.  keďže podľa článku 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach má každý právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania; keďže toto právo zahŕňa slobodu mať alebo prijať náboženstvo alebo presvedčenie podľa vlastného rozhodnutia, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru individuálne alebo spoločne s inými, verejne alebo súkromne, bohoslužbou, zachovávaním obradov, vykonávaním úkonov a vyučovaním,

C.  keďže sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania platí pre stúpencov náboženstiev, ale aj pre ateistov, agnostikov a osôb bez presvedčenia,

D.  keďže v roku 2010 sa vo svete vyskytlo viacero útokov proti kresťanským komunitám, ako aj viacero procesov a trestov smrti za rúhačstvo, čo často postihuje ženy; keďže zo štatistík o náboženskej slobode v posledných rokoch vyplýva, že väčšina násilných protináboženských činov je namierená proti kresťanom, ako sa uvádza v Správe o náboženskej slobode vo svete, ktorú v roku 2009 vypracovala organizácia Pomoc cirkvi v núdzi (Aid to the Church in Need); keďže v niektorých prípadoch sú kresťanské komunity v takej situácii, že je ohrozená ich budúca existencia, a ich zánik by znamenal stratu významnej časti náboženského dedičstva príslušných krajín,

E.  keďže 11. januára 2011 v Nigérii pri brutálnych útokoch zameraných proti kresťanskej komunite opäť vyhasli nevinné životy; keďže 24. decembra 2010 došlo k útoku na viacero kostolov v Maiduguri a 25. decembra 2010 k bombovým útokom v nigérijskom meste Jos, pri ktorých zahynulo 38 civilistov a desiatky ďalších bolo zranených, keďže muži ozbrojení mečmi a mačetami napadli 21. decembra 2010 v nigérijskom Turu skupinu miestnych dedinčanov kresťanského vyznania; keďže po útoku v nigérijskom Jose 3. decembra 2010 boli nájdené telá siedmich mŕtvych kresťanov vrátane žien a detí, pričom štyria ďalší boli zranení,

F.  keďže atentát na guvernéra Pandžábu Salmana Tasíra zo 4. januára 2011, ako aj prípad Asie Norínovej v Pakistane vyvolali protesty medzinárodného spoločenstva,

G.  keďže počas teroristického útoku na koptských kresťanov v Alexandrii boli 1. januára 2011 zabití a zranení nevinní civilisti,

H.  keďže 25. decembra 2010 boli medzi 11 zranenými osobami kňaz a deväťročné dievčatko, keď v kaplnke vo filipínskom Sulu bola na 1. sviatok vianočný odpálená bombová nálož,

I.  keďže celebrovanie kresťanskej omše 25. decembra 2010 v dedinách Rizokarpaso a Ayia Triada v severnej časti Cypru bolo násilne prerušené,

J.  keďže teroristické útoky mudžáhidov proti asýrskym kresťanským rodinám, ku ktorým došlo 30. decembra 2010, si vyžiadali minimálne dva ľudské životy a 14 zranených po sérii koordinovaných bombových útokov na kresťanské domovy v irackom Bagdade, keďže v irackom Dudžaile bomba nastražená pri ceste spôsobila 27. decembra 2010 smrť asýrskej kresťanky a zranila jej manžela; keďže 22. novembra 2010 boli v Mosule zabití dvaja irackí kresťania; keďže 10. novembra 2010 prišli v Bagdade o život pri sérii útokov namierených proti kresťanom nevinní civilisti; keďže 1. novembra 2010 zahynulo v masakre v sýrskom katolíckom kostole Panny Márie Vykupiteľky v Bagdade 52 ľudí, medzi ktorými boli ženy a deti,

K.  keďže iránska vláda vystupňovala kampaň proti kresťanom v Islamskej republike, kde bolo za uplynulý mesiac zatknutých viac než sto osôb, mnohí boli prinútení utiecť z krajiny, alebo čelili obvineniam z trestných činov a možnému trestu smrti,

L.  keďže aj vo Vietname sú aktivity katolíckej cirkvi a iných náboženských komunít tvrdo potláčané, o čom svedčí aj vážna situácia komunít vietnamských Montagnardov; keďže však na druhej strane možno privítať zmenu postoja vietnamského režimu v prípade kňaza Nguyen Van Lya, ktorý bol prepustený,

M.  keďže útoky násilných islamských extrémistov sú aj útokmi na súčasný režim týchto štátov a ich cieľom je vyvolať nepokoje a začať občiansku vojnu medzi jednotlivými náboženskými skupinami,

N.  keďže tak ako iné časti sveta ani Európu neobchádzajú prípady porušovania slobody náboženského vyznania, útokov na príslušníkov náboženských menšín na základe ich viery, ani prípady nábožensky motivovanej diskriminácie,

O.  keďže dialóg medzi komunitami je rozhodujúci z hľadiska presadzovania mieru a vzájomného porozumenia medzi národmi,

1.  odsudzuje nedávne útoky na kresťanské komunity v jednotlivých krajinách a vyjadruje solidaritu s rodinami obetí; vyjadruje hlboké znepokojenie nad množiacimi sa prípadmi neznášanlivosti, utláčania a násilných udalostí, ktoré sú namierené proti kresťanským komunitám, najmä v krajinách Afriky, Ázie a Blízkeho východu;

2.  víta snahu orgánov príslušných krajín o identifikáciu iniciátorov a páchateľov útokov na kresťanské komunity; naliehavo vyzýva vlády, aby zabezpečili, že páchatelia týchto zločinov a všetky osoby zodpovedné za útoky a iné násilné činy namierené proti kresťanom alebo ďalším náboženským či iným menšinám budú postavené pred súd a náležite stíhané;

3.  dôrazne odsudzuje všetky násilné činy proti kresťanom a iným náboženským komunitám, ako aj všetky druhy diskriminácie a netolerancie na základe náboženstva a viery namierené proti veriacim, odpadlíkom i neveriacim; opätovne zdôrazňuje, že právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania je základným ľudským právom;

4.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v posledných rokoch možno zaznamenať hromadný odchod kresťanov z niektorých krajín, najmä z Blízkeho východu;

5.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že pakistanský zákon o rúhačstve, voči ktorému sa verejne postavil zosnulý guvernér Salman Tasír, sa stále využíva na prenasledovanie náboženských skupín vrátane kresťanov, napr. Asie Norínovej, ženy kresťanského vierovyznania a matky piatich detí odsúdenej na smrť, a že vraha guvernéra Salmana Tasíra vníma veľká časť pakistanskej spoločnosti ako hrdinu;

6.  víta reakciu egyptskej verejnosti, ktorá tento teroristický čin dôrazne odsúdila a rýchlo pochopila, že útok bol zorganizovaný s cieľom oslabiť hlboko zakorenené tradičné väzby medzi kresťanmi a moslimami v Egypte; víta spoločné demonštrácie koptských kresťanov a moslimov v Egypte na protest proti útoku; víta zároveň skutočnosť, že útok verejne odsúdili egyptský prezident Husní Mubarak, veľký šejk z univerzity Al-Azhar a veľký muftí z Egypta;

7.  odsudzuje násilné prerušenie vianočnej omše na 1. sviatok vianočný, na ktorej sa zúčastnilo zvyšných 300 kresťanov žijúcich v severnej časti Cypru okupovanej tureckými orgánmi;

8.  vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že náboženstvo zneužívajú páchatelia teroristických činov vo viacerých častiach sveta; odsudzuje využívanie náboženstva v rôznych politických konfliktoch;

9.  naliehavo vyzýva štáty s alarmujúco vysokou mierou útokov proti náboženským skupinám, aby prevzali zodpovednosť za zabezpečenie obvyklých a verejných náboženských zvykov všetkých náboženských skupín, zintenzívnili úsilie o poskytovanie spoľahlivej a účinnej ochrany náboženských skupín vo svojich krajinách, zaistili osobnú bezpečnosť a fyzickú nedotknuteľnosť príslušníkov náboženských skupín v krajine, a tým si splnili povinnosti, ku ktorým sa zaviazali na medzinárodnej scéne;

10.  opäť zdôrazňuje, že dodržiavanie ľudských práv a občianskych slobôd vrátane slobody náboženského vyznania alebo viery patrí medzi základné zásady a ciele Európskej únie a predstavuje spoločný základ jej vzťahov s tretími krajinami;

11.  vyzýva Radu, Komisiu a vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčku Európskej komisie, aby venovali zvýšenú pozornosť otázke slobody náboženského vyznania alebo viery a situácii náboženských komunít vrátane kresťanov v dohodách a pri spolupráci s tretími krajinami, ako aj v správach o ľudských právach;

12.  žiada, aby sa na nadchádzajúcom zasadnutí Rady pre vonkajšie vzťahy 31. januára 2011 prediskutovala otázka prenasledovania kresťanov a dodržiavania slobody náboženského vyznania alebo viery; táto diskusia by mala priniesť konkrétne výsledky, najmä pokiaľ ide o nástroje, ktoré možno použiť na zaistenie bezpečnosti a ochrany ohrozených kresťanských komunít kdekoľvek na svete;

13.  vyzýva vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčku Európskej komisie, aby bezodkladne stanovila stratégiu EÚ v oblasti posilnenia ľudského práva na slobodu náboženského vyznania vrátane opatrení voči štátom, ktoré vedome nezabezpečujú ochranu náboženských skupín;

14.  žiada vysokú predstaviteľku, aby vzhľadom na nedávne udalosti a rastúcu potrebu analýzy a pochopenia kultúrneho a náboženského vývoja v medzinárodných vzťahoch a súčasnej spoločnosti vytvorila v rámci riaditeľstva pre ľudské práva Európskej služby pre vonkajšiu činnosť trvalú kapacitu na monitorovanie situácie vládneho a spoločenského obmedzovania náboženskej slobody a súvisiacich práv a aby o tom každoročne podávala správu Parlamentu;

15.  vyzýva Radu, Komisiu, vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčku Európskej komisie a Parlament, aby do svojej výročnej správy o ľudských právach zahrnuli kapitolu o náboženskej slobode;

16.  naliehavo žiada inštitúcie EÚ na plnenie záväzku uvedeného v článku 17 ZFEÚ, t. j. udržiavať otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s cirkvami a náboženskými, filozofickými a nekonfesionálnymi organizáciami, s cieľom zaistiť, aby otázka prenasledovania kresťanov a iných náboženských komunít bola prioritou, o ktorej sa bude systematicky diskutovať;

17.  vyzýva vedúcich predstaviteľov všetkých náboženských komunít v Európe, aby na základe rešpektovania všetkých náboženských smerov odsúdili útoky na kresťanské komunity a iné náboženské skupiny;

18.  opätovne potvrdzuje svoju podporu všetkým iniciatívam zameraným na presadzovanie dialógu a vzájomného rešpektovania medzi náboženskými a inými komunitami; vyzýva všetky cirkevné orgány, aby podporovali toleranciu a vyvíjali iniciatívy na boj proti nenávisti a násilnej a extrémistickej radikalizácii;

19.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Európskej komisie, parlamentom a vládam členských štátov, parlamentu a vláde Egypta, parlamentu a vláde Iránu, parlamentu a vláde Iraku, parlamentu a vláde Nigérie, parlamentu a vláde Pakistanu, parlamentu a vláde Filipín, parlamentu a vláde Vietnamu a Organizácii islamskej konferencie.

(1) Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 474.
(2) Ú. v. EÚ C 305 E, 11.11.2010, s. 7.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2010)0157.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2010)0194.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2010)0448.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2010)0489.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia