Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Čiernomorská synergia – nová iniciatíva regionálnej spolupráce (KOM(2007)0160),

–  so zreteľom na závery Rady zo 14. mája 2007 o iniciatíve Čiernomorská synergia,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2008 o koncepcii čiernomorskej regionálnej politiky(1),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov zahraničných vecí krajín Európskej únie a širšej čiernomorskej oblasti prijaté v Kyjeve 14. februára 2008,

–  so zreteľom na správu Komisie o prvom roku implementácie Čiernomorskej synergie prijatú 19. júna 2008 (KOM(2008)0391),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie, ktorým sa začalo partnerstvo Čiernomorskej synergie v oblasti životného prostredia (Brusel 16. marca 2010),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o posilňovaní európskej susedskej politiky (KOM(2006)0726) a zámer Komisie poskytnúť prehľad európskej susedskej politiky (ESP) na rok 2011,

–  so zreteľom na prístupové partnerstvo s Tureckom,

–  so zreteľom na dohody o partnerstve a spolupráci uzavreté s Arménskom, Azerbajdžanom, Gruzínskom, Moldavskou republikou a Ukrajinou a na prebiehajúce rokovania o nových dohodách o pridružení, ako aj na príslušné akčné plány ESP,

–  so zreteľom na správy o pokroku ESP, pokiaľ ide o Arménsko, Azerbajdžan, Moldavskú republiku, Gruzínsko a Ukrajinu, ktoré prijala Komisia 12. mája 2010,

–  so zreteľom na dohodu o partnerstve a spolupráci uzavretú s Ruskou federáciou a na prebiehajúce rokovania o novej dohode medzi EÚ a Ruskom,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 3. decembra 2008 s názvom Východné partnerstvo (KOM(2008)0823),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie pražského samitu Východného partnerstva zo 7. mája 2009,

–  so zreteľom na nedávny pokrok rokovaní o zjednodušení vízového režimu s krajinami tohto regiónu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2007 o posilňovaní európskej susedskej politiky(2),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Moldavskej republike, Ruskej federácii, Turecku, Ukrajine a krajinách južného Kaukazu, ako aj o integrovanej námornej politike,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0378/2010),

A.  keďže čiernomorský región je strategický most spájajúci Európu s oblasťou Kaspického mora, strednej Ázie a Blízkeho východu a ďalej s juhovýchodnou Ázie a Čínou a vyznačuje sa úzkymi väzbami a veľkým potenciálom, ale aj rôznorodosťou a súperením; keďže región zahŕňa členské štáty EÚ Bulharsko, Grécko a Rumunsko, kandidátsku krajinu Turecko a partnerov v rámci ESP Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Moldavskú republiku a Ukrajinu, ako aj Ruskú federáciu ako strategického partnera,

B.  keďže čiernomorský región má pre EÚ strategický význam; keďže oblasť Čierneho mora leží čiastočne vnútri EÚ a zo zemepisného hľadiska ide väčšinou o európske more, z čoho pre EÚ a krajiny tohto regiónu vyplývajú spoločné výzvy a príležitosti, ako aj spoločná potreba zabezpečiť, aby územie okolo Čierneho mora bolo oblasťou mieru, demokracie, bezpečnosti, stability, regionálnej spolupráce a udržateľnej prosperity, keďže v čiernomorskom regióne je nevyhnutne potrebný jednotnejší, trvalo udržateľnejší a strategickejší prístup,

C.  keďže čiernomorský región predstavuje sociálne, kultúrne i nábožensky bohaté prostredie, v ktorom by mal ústrednú úlohu zohrávať dialóg medzi kultúrami a vierovyznaniami,

D.  keďže prínosom Čiernomorskej synergie je skutočnosť, že bol uznaný strategický význam čiernomorského regiónu pre EÚ, ako aj potreba výraznejšieho angažovania sa EÚ v tomto regióne; keďže výsledky Čiernomorskej synergie sú doposiaľ skôr obmedzené a neexistuje jasný a ucelený obraz o súčasných výsledkoch jej implementácie, v dôsledku čoho je EÚ kritizovaná, že nemá strategickú víziu pre tento región a že pri implementácii uplatňuje nejednotný prístup,

E.  keďže nebol vypracovaný akčný plán, ktorý by stanovoval konkrétne ciele a kritériá, ani mechanizmy podávania správ, monitorovania, hodnotenia a nadväzných opatrení, ako požadoval Parlament vo svojom úplne prvom uznesení o čiernomorskom regióne,

F.  keďže bola vydaná iba jedna správa o pokroku, a to v roku 2008, po ktorej nenasledoval žiadny mechanizmus pravidelného informovania; keďže sa nerealizovalo veľa projektov a doteraz sa zaviedlo iba partnerstvo v oblasti životného prostredia,

G.  keďže sa od roku 2008 nekonala žiadna ministerská konferencia, čo len zvýraznilo nedostatok viditeľnosti, strategickej vízie a politického vedenia Čiernomorskej synergie,

H.  keďže doterajšie – hoci chvályhodné – úsilie vážne narušuje slabá administratívna organizácia, nedostatočné inštitucionálne a politické odhodlanie, ako aj nedostatok ľudských a vyčlenených finančných zdrojov,

I.  keďže v čiernomorskom regióne nastali od roku 2008 mnohé zmeny a kým regionálna spolupráca zrejme zaznamenala pokrok v niektorých technických oblastiach, ako je životné prostredie, vzdelávanie, výskum a technológie, ako aj aproximácia noriem, mnohé problémy – napríklad dlhotrvajúce konflikty na Kaukaze a v Podnestersku, námorné bezpečnostné, pátracie a záchranné operácie, militarizácia, vysídlené obyvateľstvo a oslabovanie demokratického poriadku – pretrvávajú a dokonca sa vyostrili,

J.  keďže francúzska prezidentská misia spoločne s činnosťou členských štátov vyjadrili odhodlanie EÚ upokojiť a vyriešiť konflikt v Gruzínsku,

K.  keďže čiernomorský región má geostrategický význam pre energetickú bezpečnosť EÚ, najmä z hľadiska diverzifikácie dodávok energie,

L.  keďže ostatné iniciatívy EÚ, ktoré sa týkajú aj krajín čiernomorského regiónu, by sa nemali považovať za konkurenčné, ale skôr za doplnkové vo vzťahu k Čiernomorskej synergii,

M.  keďže Komisia bola požiadaná, aby vypracovala stratégiu EÚ pre podunajskú oblasť, ktorá by mala zohľadniť jej úzke prepojenie s čiernomorským regiónom,

1.  domnieva sa, že vzhľadom na strategický význam čiernomorského regiónu pre EÚ a pomerne obmedzené výsledky Čiernomorskej synergie by sa mala zaviesť stratégia, ktorá by umožnila prehĺbenie súladu a zviditeľnenie činnosti EÚ v tomto regióne, a že stratégia EÚ pre oblasť Čierneho mora by mala byť neoddeliteľnou súčasťou širšej vízie zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ;

2.  vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby vypracovali stratégiu pre oblasť Čierneho mora súbežne s prehodnotením európskej susedskej politiky, a vymedzila tak integrovaný a komplexný prístup EÚ k riešeniu problémov a využívaniu príležitostí tohto regiónu, ktorý by zahŕňal podrobný akčný plán, jasné ciele, hlavné iniciatívy a kritériá; vyjadruje presvedčenie, že táto stratégia prispeje k účinnej koordinácii činností a rozdeleniu úloh;

3.  opakuje svoju výzvu Komisii a ESVČ, aby pravidelne kontrolovali implementáciu stratégie tým, že vytvoria konkrétne mechanizmy monitorovania, hodnotenia, nadväzných opatrení a podávania správ; naliehavo vyzýva, aby sa v kľúčových etapách tohto postupu konzultovalo s príslušnými výbormi Európskeho parlamentu;

4.  odporúča zabezpečiť súlad medzi politikou na úrovni EÚ a vnútroštátnymi stratégiami členských štátov EÚ v čiernomorskom regióne;

5.  zdôrazňuje, že členské štáty EÚ sa musia dohodnúť na jasných prioritách s cieľom následne vypracovať realistický a finančne zdravý akčný plán spoločne s príslušným systémom hodnotenia jeho účinnosti;

6.  zdôrazňuje, že na plnenie cieľov novej stratégie sa musia vyčleniť primerané ľudské zdroje, najmä tým, že sa táto stratégia dôsledne zohľadní v rámci organizačnej štruktúry a personálneho obsadenia ESVČ;

7.  víta zavedenie spoločného operačného programu cezhraničnej spolupráce v úmorí Čierneho mora v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva a vyjadruje presvedčenie, že veľký počet prijatých žiadostí odráža vysokú mieru záujmu o spoločné projekty spolupráce v čiernomorskom regióne; s potešením víta schválenie 16 nových projektov spoločným monitorovacím výborom v novembri 2010; domnieva sa však, že pomalé tempo fungovania programu je prejavom nedostatkov v súčasných mechanizmoch financovania; poukazuje predovšetkým na právne nedostatky týkajúce sa potreby financovať účastníkov z rôznych finančných nástrojov a vyzýva Komisiu, aby pripravila riešenia na odstránenie týchto prekážok; zastáva názor, že program by sa mohol vzťahovať aj na investičné projekty;

8.  žiada, aby sa na nasledujúce programové obdobie vypracoval spoločný operačný program pre úmorie Čierneho mora s cieľom dosiahnuť všetky ciele stanovené v strategickom dokumente o cezhraničnej spolupráci v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI CBC) na roky 2007 – 2013 a pokračovať v úsilí o ich plnenie; zdôrazňuje, že by sa mali stanoviť jednotné podmienky týkajúce sa žiadostí, čím sa každému právnemu subjektu v ktoromkoľvek zo zúčastnených štátov v programovej oblasti umožní podať žiadosť ako hlavnému účastníkovi; domnieva sa, že treba začleniť všetky krajiny zapojené do operačného programu úmoria Čierneho mora a povzbudiť ich, aby sa aktívne podieľali na nasledujúcom programovom období;

9.  vyjadruje preto presvedčenie, že úspech stratégie závisí od poskytovania primeraných a identifikovateľných finančných prostriedkov; žiada vytvorenie osobitného rozpočtového riadku pre čiernomorskú stratégiu a vypracovanie účinných metód uhrádzania prostriedkov prispôsobených osobitným charakteristikám tohto regiónu, ako aj kontrolu využívania finančných prostriedkov; nabáda, aby sa prednostne financovali menšie rozvojové projekty; vyzýva Komisiu a regióny, aby v rámci cezhraničnej spolupráce podporovali projekty medzi obyvateľmi a zabezpečovali a rozširovali finančný nástroj fondu pre malé projekty;

10.  zdôrazňuje potrebu prístupu založeného na projektoch s cieľom zapojiť miestne orgány, podnikateľské komunity, mimovládne organizácie a ďalšie organizácie občianskej spoločnosti do prípravy, spoločnej zodpovednosti a realizácie, pokiaľ ide o činnosti v rámci stratégie pre oblasť Čierneho mora; zdôrazňuje význam monitorovania činností v rámci stratégie pre oblasť Čierneho mora, a to vymedzením kritérií alebo iných vhodných ukazovateľov;

11.  nabáda na rozvoj súčinnosti medzi rôznymi politikami Únie, ktoré zasahujú do pôsobnosti tejto stratégie, najmä medzi politikami v oblasti štrukturálnych fondov, rámcového programu pre výskum a vývoj a transeurópskych dopravných sietí, aby sa zabezpečila udržateľnosť financovaných opatrení; takto by v možnostiach vytvorených jednou iniciatívou v oblasti hospodárskeho rozvoja mohla pokračovať iná doplňujúca iniciatíva;

12.  považuje inkluzívnosť a regionálnu zodpovednosť za dôležité zásady prístupu EÚ k tomuto regiónu a pokladá Turecko a Rusko za partnerov, ktorí by v ideálnom prípade mali byť riadne zapojení do regionálnej spolupráce v čiernomorskej oblasti; vyjadruje presvedčenie, že dvojaká úloha, ktorú zohrávajú Bulharsko, Rumunsko a Grécko ako štáty ležiace na pobreží Čierneho mora a zároveň ako členské štáty EÚ, je pre úspech politiky EÚ v čiernomorskom regióne kľúčová;

13.  domnieva sa, že v záujme zabezpečenia viditeľnosti, strategického vedenia a koordinácie na vysokej úrovni by sa medzi EÚ a krajinami širšieho čiernomorského regiónu mali pravidelne organizovať ministerské stretnutia, na ktorých by sa zúčastňovali všetci aktéri a krajiny v tomto regióne vrátane Organizácie pre hospodársku spoluprácu v oblasti Čierneho mora (BSEC), Komisie na ochranu Čierneho mora pred znečistením, EBRD a EIB; vyjadruje presvedčenie, že inštitucionálny dialóg spájajúci EÚ a BSEC by mohol predstavovať krok smerujúci k nadviazaniu skutočného partnerstva v regióne; poznamenáva však, že BSEC má zrejme v súčasnosti štrukturálne problémy a potrebuje omladenie a reformu, aby sa mohla stať účinným regionálnym partnerom;

14.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že na Čiernomorské fórum pre dialóg a partnerstvo negatívne vplývajú regionálne napätia, a preto dodnes nevzniklo; domnieva sa, že takéto fórum by mohlo zohrávať dôležitú úlohu ako zdroj nápadov a slúžiť na posilnenie dialógu medzi regionálnymi aktérmi;

15.  vyjadruje presvedčenie, že stratégia pre oblasť Čierneho mora by sa mala rozvíjať na všetkých úrovniach regionálnej spolupráce; víta parlamentnú spoluprácu zavedenú medzi EÚ a krajinami čiernomorskej oblasti;

16.  uznáva dôležitosť regionálnych a miestnych orgánov a zúčastnených strán pre plánovanie a vykonávanie stratégie vzhľadom na ich úzke väzby s daným územím a s miestnymi obyvateľmi; žiada preto, aby sa zistili ich potreby a aby sa do stratégie plnohodnotne zapojili;

17.  víta vytvorenie čiernomorského fóra občianskej spoločnosti a nabáda na posilnenie spolupráce medzi miestnymi orgánmi, občianskou spoločnosťou a podnikmi; vyzýva Komisiu, aby prehĺbila podporu občianskej spoločnosti vrátane sietí organizácií občianskej spoločnosti; zdôrazňuje úlohu mimovládneho sektora pri zabezpečovaní účinnej realizácie činností v rámci stratégie pre oblasť Čierneho mora a úspechu opatrení na budovanie dôvery;

18.  zdôrazňuje komplementárnu povahu Čiernomorskej synergie a Východného partnerstva a vyzýva Komisiu, aby prospešným spôsobom využívala rozdielne prístupy týchto dvoch iniciatív a aby na všetkých úrovniach vysvetlila, ako by sa mala využívať táto výrazná komplementárnosť; vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby zabezpečila, že ESVČ bude účinne koordinovať rôzne iniciatívy a nástroje, ktoré EÚ zaviedla v širšom čiernomorskom regióne;

19.  víta vypracovanie stratégie EÚ pre podunajskú oblasť, ktoré sa má ukončiť do konca tohto roka, a žiada jej schválenie a začatie jej realizácie v prvej časti roku 2011; zdôrazňuje potrebu rozšírenia stratégie EÚ pre podunajskú oblasť smerom k čiernomorskému regiónu; poukazuje na to, že trvalo udržateľný rozvoj podunajskej oblasti ešte viac prehĺbi geostrategický význam čiernomorského regiónu; uznávajúc rôznorodú povahu týchto regiónov a odlišné geografické zameranie oboch stratégií sa teda domnieva, že by sa mali dopĺňať a vzájomne posilňovať;

20.  zdôrazňuje, že hlavným cieľom stratégie EÚ pre oblasť Čierneho mora, o splnenie ktorého sa usiluje EÚ a členské štáty, by malo byť vytvorenie oblasti mieru, demokracie, prosperity a stability založenej na dodržiavaní ľudských práv a základných slobôd a zaisťujúcej energetickú bezpečnosť v EÚ; domnieva sa, že dobrá správa vecí verejných, právny štát, podpora dodržiavania ľudských práv, riadenie migrácie, energetika, doprava, životné prostredie a hospodársky a sociálny rozvoj by mali byť prioritnými oblasťami;

Bezpečnosť a dobrá správa vecí verejných

21.  pripomína, že čiernomorský región potrebuje aktívne politiky a dlhodobé riešenia, aby dokázal čeliť značným regionálnym a nadnárodným problémom, s ktorými sa stretáva, ako sú dlhotrvajúce konflikty, vysídlené obyvateľstvo, dvojstranné spory, uzavreté hranice a strategické súperenie vedúce k militarizácii a šíreniu zbraní, slabé inštitúcie a nedostatočná správa vecí verejných, oslabovanie demokratického poriadku, cezhraničný zločin a nezákonné obchodovanie, riadenie hraníc a pohybu ľudí, ako aj nedostatočná ochrana námornej dopravy a námorná bezpečnosť;

22.  zdôrazňuje, že je nesmierne dôležité nadviazať, podporovať a rozvíjať dobré susedské vzťahy medzi krajinami čiernomorskej oblasti ako predpoklad úspešnej spolupráce, a považuje za neprijateľné, že región stále čelí problému uzavretých hraníc medzi susedmi;

23.  vyjadruje presvedčenie, že EÚ môže a mala by zohrávať aktívnejšiu úlohu pri utváraní bezpečnostného prostredia v oblasti Čierneho mora; žiada väčšie angažovanie EÚ v regionálnom strategickom dialógu a spoluprácu EÚ s jej strategickými partnermi v otázkach bezpečnosti, ako aj v oblasti predchádzania konfliktom a ich riešenia, a to v súlade s medzinárodným právom; zdôrazňuje, že úplný rozvoj stratégie pre oblasť Čierneho mora súvisí aj s konkrétnym pokrokom v rámci mierového riešenia nevyriešených konfliktov; vyzýva preto EÚ, aby sa priamejšie zapojila do rokovaní a mierových procesov, aby v nich prevzala vedúcu úlohu a aby posilnila opatrenia na budovanie dôvery a programy pomoci s cieľom položiť základy trvalého celkového urovnania a zmierniť následky konfliktov pre miestne obyvateľstvo; chváli činnosť pomocnej pohraničnej misie EÚ (EUBAM) a pozorovateľskej misie Európskej únie (EUMM);

24.  vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby zvýšila úsilie s cieľom povzbudiť Rusko, aby splnilo šesťbodový Sarkozyho plán na stabilizáciu a vyriešenie konfliktu v Gruzínsku;

25.  upozorňuje na potrebu posilniť monitorovacie systémy a vyzýva EÚ, aby vybudovala systém včasného varovania ako nástroj prevencie konfliktov a budovania dôvery v čiernomorskom regióne s cieľom predchádzať destabilizácii a stupňovaniu konfliktov; žiada, aby sa úsilie zameralo namiesto všeobecných vyjadrení znepokojenia na konkrétne prípady; žiada o zváženie opatrení na budovanie dôvery, ako je napríklad zverejnenie predaja zbraní a aktivít vojenského námorníctva; vyjadruje osobitné znepokojenie nad predĺžením dohody týkajúcej sa prístavov pre ruskú čiernomorskú flotilu na Kryme a jej možnými dôsledkami, pokiaľ ide o stabilitu v regióne;

26.  vyzýva EÚ, aby podnikla kroky na vytvorenie regionálneho právneho rámca a mechanizmov s cieľom riešiť otázku šírenia zbraní v čiernomorskom regióne;

27.  žiada, aby sa cezhraničný zločin a nezákonné obchodovanie, najmä s drogami a ľuďmi, ako aj nelegálna migrácia riešili v rámci stratégie pre oblasť Čierneho mora, a žiada takisto, aby sa ďalej posilňovala spolupráca pri riadení hraníc a pohybu ľudí;

28.  zdôrazňuje potrebu lepšieho riadenia migrácie v čiernomorskom regióne a z tohto regiónu prostredníctvom posilnenia politickej, hospodárskej a sociálnej integrácie prisťahovalcov na základe zásad globálneho prístupu EÚ k migrácii;

29.  berie na vedomie si rastúci počet nehôd na mori v ostatných rokoch, pri ktorých umierajú ľudia a sú spôsobené škody na životnom prostredí, ako aj neschopnosť pobrežných štátov uskutočniť koordinované a úspešné záchranné operácie; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby využila integrovanú námornú politiku na koordináciu pátracích a záchranných činností a činností na prevenciu nehôd v čiernomorskom regióne; žiada vytvorenie stratégie dohľadu pre oblasť Čierneho mora;

30.  vyjadruje presvedčenie, že bezpečnostná stratégia pre oblasť Čierneho mora by mala zahŕňať aj ciele týkajúce sa zlepšenia správy vecí verejných, demokratického poriadku, dodržiavania ľudských práv a schopností štátov; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zaviedli iniciatívy v oblasti budovania inštitúcií a demokratickej správy vecí verejných, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre úspešný rozvoj akéhokoľvek štátu; zdôrazňuje, že cieľ zlepšenia správy vecí verejných, právneho štátu a štátnych štruktúr v bývalých sovietskych štátoch tohto regiónu sám osebe predstavuje bezpečnostnú stratégiu, keďže úplné alebo čiastočné zlyhanie štátu či politická stagnácia vytvárajú podmienky pre vonkajšie zásahy a nadnárodné hrozby;

31.  zdôrazňuje, že stratégia EÚ pre oblasť Čierneho mora musí prisudzovať kľúčový význam obrane ľudských práv a prehĺbeniu demokracie v celom regióne, čo by malo zahŕňať podporu úspešnej spolupráce medzi mimovládnymi organizáciami a obrancami ľudských práv pôsobiacimi v regióne;

32.  poznamenáva, že väčšia úcta k ľudským právam a demokracii vo svete patrí k prioritám EÚ; poukazuje na to, že ľudské práva sa každodenne porušujú v okupovanom Južnom Osetsku a Abcházsku; vyzýva preto EÚ, a najmä ESVČ, aby aktívne reagovali na akékoľvek porušovanie ľudských práv v čiernomorskom regióne;

33.  zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú zohráva v regióne Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu (OBSE), a domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby EÚ spolupracovala s OBSE v oblasti budovania inštitúcií, právneho štátu, pozorovania volieb, slobody médií, demokracie a ľudských práv;

Energetika, doprava a životné prostredie

34.  na jednej strane považuje región Čierneho mora za strategicky významný pre energetickú bezpečnosť EÚ a diverzifikáciu dodávok energie EÚ a v tejto súvislosti pripomína naliehavý význam súdržnej stratégie pre čiernomorský región; na druhej strane sa domnieva, že spolupráca v oblasti energetiky, dopravy a životného prostredia je pre harmonický a trvalo udržateľný rozvoj tohto regiónu kľúčová; víta začatie fungovania partnerstva v oblasti životného prostredia a nedočkavo očakáva spustenie dvoch ďalších partnerstiev v oblasti dopravy a energetiky; žiada ich rýchlu a účinnú implementáciu; zastáva názor, že vytvorenie spoločného právneho rámca na regionálnej úrovni by bolo veľkým prínosom, pokiaľ ide o účinnejšiu spoluprácu a synergie v týchto oblastiach; vyjadruje presvedčenie, že vytvorenie a podporovanie profesionálnych a inštitucionálnych sietí by mohlo posilniť schopnosť kooperatívneho a účinného rozhodovania;

35.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť multilaterálnu energetickú spoluprácu v čiernomorskom regióne, ktorej hlavné zásady stanovujú WTO a Zmluva o energetickej charte; podporuje úplnú integráciu trhov a predpisov na základe právnych predpisov EÚ v oblasti energetiky a životného prostredia a nabáda krajiny ležiace v širšom čiernomorskom regióne, aby sa pripojili k Zmluve o Energetickom spoločenstve, a EÚ, EIB a EBRD, aby poskytli pomoc pri modernizácii energetickej infraštruktúry v čiernomorskom regióne;

36.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty zaujali k čiernomorskému regiónu spoločný postoj v záujme dosiahnutia dlhodobého cieľa EÚ, ktorým je bezpečnosť dodávok energie a stabilita v jej susedstve;

37.  pripomína, že v záujme podpory transparentného a konkurenčného trhu s plynom založeného na rešpektovaní pravidiel je potrebné, aby Komisia dôraznejšie podporila opatrenia na diverzifikáciu dodávok plynu a vytvorenie spoločného právneho rámca; zároveň vyzýva EÚ, aby aktívne rozvíjala spoluprácu so štátmi čiernomorského regiónu a ponúkla im lepšie príležitosti podporovať energetické projekty, ktoré sú v záujme EÚ; v tejto súvislosti víta pristúpenie Moldavskej republiky a Ukrajiny do energetického spoločenstva;

38.  zdôrazňuje, že je naliehavé zriadiť Parlamentné zhromaždenie Euronest, ktoré prispeje k plneniu cieľov Východného partnerstva, a tým bude mať pozitívny vplyv na otázky spojené s energetickou bezpečnosťou;

39.  pripomína cieľ EÚ diverzifikovať dodávateľské trasy a zdroje, ako aj pripraviť návrh spoločnej energetickej politiky EÚ; opätovne zdôrazňuje význam projektov južného koridoru, najmä zásadný význam strategického prioritného projektu EÚ – projektu Nabucco – a jeho urýchlenej realizácie pre energetickú bezpečnosť Európy; berie na vedomie projekt South Stream; ďalej zdôrazňuje význam prepravy skvapalneného zemného plynu (LNG) do Európy na základe projektu výboru AGRI, ako aj význam rozvoja terminálov LNG v čiernomorských prístavoch a celoeurópskeho ropovodu Konstanca – Terst;

40.  naliehavo žiada Komisiu, aby do konca roku 2011 uzavrela dohody s potenciálnymi dodávateľskými krajinami pre plynovod Nabucco;

41.  domnieva sa, že balík v oblasti energetickej infraštruktúry, ktorý má Komisia v krátkom čase predložiť, musí klásť silný dôraz na navrhované energetické projekty v oblasti Čierneho mora; upozorňuje na skutočnosť, že tranzitné trasy, ktoré vedú územím štátov tejto oblasti, môžu výrazne zlepšiť bezpečnosť dodávok energie do EÚ;

42.  zdôrazňuje potenciál obnoviteľných zdrojov energie v oblasti Čierneho mora, ktorý by mohol významne prispieť k bezpečnej energetickej budúcnosti na celosvetovej úrovni a k udržateľnému hospodárskemu rastu, a vyzýva Komisiu a pobrežné krajiny Čierneho mora, aby tento potenciál sprístupnili;

43.  vyzýva, aby súčasťou partnerstva EÚ – oblasť Čierneho mora bol aj prenos poznatkov a technológií v oblasti energií z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti, ako aj technická podpora navrhovania sietí, a poukazuje na to, že úspory energie sú kľúčom k zvýšeniu bezpečnosti dodávok; podporuje výskum alternatívnych zdrojov energie, najmä energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a úspor energie, ktoré sú nevyhnutným predpokladom riešenia problémov zmeny klímy a prínosom k celosvetovému úsiliu zameranému na zníženie emisií skleníkových plynov;

44.  podporuje ďalší rozvoj iniciatív v rámci programov TRACECA a INOGATE; vyzýva EÚ, aby ďalej zintenzívnila svoju podporu projektom v oblasti infraštruktúry v tomto regióne, a to priamo, ako aj prostredníctvom koordinácie ostatných prispievateľov a investorov;

45.  domnieva sa, že na účely medzinárodného obchodu a prepravy uhľovodíkov v tomto regióne je nevyhnutne potrebný rozvoj prístavov EÚ na pobreží Čierneho mora a námorných prístavov EÚ na Dunaji vrátane ropných a plynových terminálov a infraštruktúry intermodálnej dopravy; považuje za nevyhnutné zmodernizovať infraštruktúru v oblasti Čierneho mora a vytvoriť prepojenia s európskymi dopravnými koridormi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili dokončenie prioritných projektov týkajúcich sa transeurópskej dopravy pozdĺž osí 7, 18, 21 a 22, ako sa stanovuje v prílohe II k rozhodnutiu Európskeho parlamentu a Rady 884/2004/ES z 29. apríla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 1692/96/ES o základných usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete, a ich postupné prispôsobenie koridoru TRACECA, centrálnej osi, juhovýchodnej osi a medzinárodným morským prepravným trasám, ktoré sú vymedzené v oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu nazvanom Rozšírenie hlavných transeurópskych dopravných osí do susedných krajín – usmernenia o doprave v Európe a susedných regiónoch (KOM(2007)0032), ako aj celoeurópskych dopravných koridorov 8 a 9;

46.  vyzýva pobrežné štáty Čierneho mora, aby uzavreli memorandum o porozumení týkajúce sa rozvoja námorných koridorov v Čiernom mori, a žiada Komisiu, aby vytvorila rozpočtový riadok TEN-T pre financovanie podobných morských koridorov v Čiernom mori, ako sú morské koridory, ktoré už existujú v Baltskom, Severnom a Stredozemnom mori;

47.  víta opatrenia zamerané na rozšírenie Spoločného európskeho leteckého priestoru o krajiny v oblasti Čierneho mora; vyzýva Komisiu, aby viedla dialóg s Moldavskou republikou o liberalizácii jej odvetvia leteckej dopravy a aby urýchlene začala rokovania o pristúpení Moldavskej republiky k Spoločnému európskemu leteckému priestoru;

48.  zdôrazňuje význam Čierneho mora ako prírodného zdroja a vyjadruje veľké znepokojenie nad stavom životného prostredia v tomto regióne; vyzdvihuje potrebu nájsť rovnováhu medzi hospodárskym rozvojom a ochranou životného prostredia, ako aj potrebu spoločného prístupu k tejto výzve, a preto zdôrazňuje, že je nevyhnutné v plnej miere implementovať dohovor o ochrane Čierneho mora pred znečistením;

49.  vyzýva Komisiu, aby sa pri financovaní projektov týkajúcich sa infraštruktúry, ktoré by mali vychádzať z pozitívneho environmentálneho posúdenia, prioritne zaoberala požiadavkami na energetickú efektívnosť a ochranu životného prostredia a klímy; pripomína výzvy vyplývajúce z vplyvov zmeny klímy na čiernomorský región, a preto nalieha na vyššiu mieru spolupráce medzi krajinami na pobreží Čierneho mora, najmä v oblasti predchádzania núdzovým situáciám;

50.  vyzýva EÚ, aby zahrnula región Čierneho mora do integrovanej námornej politiky, najmä do spoločnej rybárskej politiky (SRP) za rovnakých podmienok ako ostatné európske úmoria; EÚ by mala vyvinúť maximálne potrebné diplomatické úsilie, aby presvedčila čiernomorské štáty mimo EÚ, aby čo najdôslednejšie dodržiavali zásady SRP; zdôrazňuje význam vytvorenia samostatného orgánu riadenia spoločných zásob pre Čierne more a uplatnenia mechanizmu viacročných plánov riadenia;

Hospodársky, sociálny a ľudský rozvoj

51.  vyjadruje presvedčenie, že by sa mal podporovať hospodársky, sociálny a ľudský rozvoj v tomto regióne ako celku; kladie mimoriadny dôraz na dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd v tomto regióne; poukazuje na skutočnosť, že región má mimoriadne prírodné zdroje, ktoré môžu podporiť rýchly hospodársky rast; zdôrazňuje, že správne riadenie týchto prírodných zdrojov je nesmierne dôležité na podporu takéhoto rozvoja;

52.  zdôrazňuje, že ďalšia liberalizácia obchodu a zintenzívnenie vnútroregionálneho obchodu má rozhodujúci význam pre hospodársky rozvoj regiónu; zdôrazňuje význam, aký má pre miestnych obyvateľov a pre obchodných partnerov v tomto regióne vytvorenie oblasti hospodárskych príležitostí a prosperity v čiernomorskom regióne; zdôrazňuje potrebu bojovať proti podvodom a korupcii s cieľom zvýšiť príťažlivosť regiónu pre investorov; zdôrazňuje význam spolupráce v oblasti cestovného ruchu a rozvoja prístavov a pobrežia; podporuje integrovanú námornú politiku EÚ, ktorej cieľom je sociálno-ekonomický rozvoj prímorských regiónov, ale vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že jej čiernomorská dimenzia je len slabo rozvinutá; víta dosiahnuté výsledky týkajúce sa spolupráce v oblasti vzdelávania, výskumu a technológií; znova schvaľuje cieľ týkajúci sa podpory sociálneho rozvoja a silnej občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že EÚ by mala ďalej pokračovať v dialógu s krajinami tohto regiónu o zjednodušení vízového režimu;

53.  je presvedčený, že EÚ by mala zohrávať významnejšiu úlohu v čiernomorskom regióne a ponúknuť krajinám v regióne širšiu perspektívu väčšej integrácie do politík EÚ; zdôrazňuje, že treba pozorne zvážiť, dôkladne preskúmať a podporiť príležitosti na liberalizáciu obchodu a vytvorenie zóny voľného obchodu v súlade so zásadami WTO;

54.  upriamuje pozornosť na dlhodobé strategické partnerstvo EÚ a Ruska a ich spoločné záujmy, pokiaľ ide o rozširovanie dvojstranného obchodu a objemu investícií a uľahčovanie a liberalizáciu obchodu v rámci celosvetového hospodárstva, ako aj posilňovanie a rozvoj hospodárskej súťaže, a to aj v regióne Čierneho mora;

55.  uznáva, že celosvetová finančná kríza vážne zasiahla región Čierneho mora, čím spôsobila prudké prerušenie obdobia rastu s priemerom 6 % ročne, ako aj prísunu zahraničného kapitálu potrebného na ďalší hospodársky rozvoj štátov v oblasti Čierneho mora, a vystavila finančný systém tohto regiónu extrémnemu tlaku; zdôrazňuje, že tento problém sa musí riešiť posilnením finančných a bankových predpisov, zlepšením fiškálnej dôveryhodnosti a transparentnosti, bojom proti daňovým podvodom, daňovým únikom a korupcii, zintenzívnením regionálnej spolupráce a zlepšením koordinácie medzi regionálnymi organizáciami, akou je BSEC;

56.  v rámci stratégie nabáda na vypracovanie uceleného prístupu a využívanie osvedčených zásad politiky súdržnosti a susedskej politiky EÚ, čo môže pomôcť pri dosahovaní efektívnych výsledkov a súčasne uľahčiť proces budovania kapacít v regiónoch, ktoré zaostávajú; vyjadruje najmä presvedčenie, že by sa mala rozšíriť cezhraničná spolupráca medzi regiónmi, aby sa spoločné problémy riešili koordinovane; poukazuje na to, že Európske zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS) ponúka vhodný rámec spolupráce na zaistenie štruktúrovanej a viacúrovňovej verejnej správy; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti lepšej koordinácie rôznych európskych nástrojov, ktoré umožňujú cezhraničnú spoluprácu na vonkajších hraniciach Únie;

57.  poukazuje na to, že výmena osvedčených postupov medzi regiónmi je mimoriadne dôležitá pre všetky oblasti spolupráce, keďže regióny, ktoré majú dlhodobé skúsenosti s prípravou a realizáciou projektov, by mohli pomôcť iným regiónom zlepšiť ich výkonnosť;

58.  považuje za zásadne dôležité, aby sa zlepšila administratívna kapacita všetkých miestnych a regionálnych zúčastnených strán v oblasti Čierneho mora, a to s cieľom zaistiť efektívne uplatňovanie a dobrú finančnú správu projektov EÚ, lepšiu transparentnosť a zodpovednosť a vyvážený územný rozvoj v celej oblasti;

59.  zdôrazňuje význam zjednodušenia vízového režimu a mobility osôb v regióne a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie preferenčných vízových režimov pre podnikateľov, akademických pracovníkov, mladých ľudí, úradníkov miestnej samosprávy a ďalších skupín s cieľom posilniť kontakty v celom regióne, najmä pokiaľ ide o budovanie dôvery; povzbudzuje prípravu spoločných projektov pod záštitou EÚ týkajúcich sa podpory kultúrneho dedičstva a cestovného ruchu v regióne;

60.  je presvedčený o potrebe trvalej podpory programov podporujúcich dialóg medzi kultúrami a vierovyznaniami s cieľom povzbudiť spoluprácu v regióne, o zásadnej potrebe spoločných iniciatív v oblasti vzdelávania a médií s cieľom vytvoriť a ustáliť zmysluplné spojenia medzi ľuďmi a mienkotvornými činiteľmi tohto regiónu, ako aj o tom, že iniciatívy, ako je napríklad sieť čiernomorských univerzít, poskytujú dobrý príklad toho, ako môžu akademické vzťahy vyvolať pozitívne synergie v regióne; žiada posilnenie akademických a študentských sietí, elektronickej infraštruktúry a spoločných výskumných projektov; víta iniciatívu na zriadenie a podporu Čiernomorskej vysokej školy s cieľom podporiť vytváranie regionálnej elity, ktorá by vnímala spoluprácu ako prirodzený spôsob riešenia spoločných problémov;

61.  uznáva výsledky projektu prepojenia oblasti Čierneho mora (Black Sea Interconnection), ktorého cieľom je vytvoriť regionálnu sieť pre výskum a vzdelávanie v širšej čiernomorskej oblasti a napojiť ju na sieť GEANT, a vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala výskumné projekty v oblasti Čierneho mora, ako sú HP-SEE, SEE-GRID, SCENE, CAREN a BSRN;

o
o   o

62.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vládam a parlamentom členských štátov a všetkých krajín v oblasti Čierneho mora.

(1) Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s. 64. (2) Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 443.