Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 8. septembra 2010 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov, časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12 januára 2011 o ročnom prieskume rastu: ďalší pokrok v rámci komplexnej reakcie EÚ na krízu (KOM(2011)0011), a na návrh spoločnej správy o zamestnanosti priloženej k tomuto oznámeniu,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov predložený Komisiou 12. januára 2011 (KOM(2011)0006),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/707/EÚ z 21. októbra 2010 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov(2),

–  so zreteľom na článok 148 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže po prijatí ročného prieskumu rastu Komisia navrhla, aby boli usmernenia o politike zamestnanosti prijaté v roku 2010 odložené na rok 2011,

B.  keďže súčasná hospodárska kríza naďalej predstavuje výzvy v podobe zvyšujúcej sa nezamestnanosti a sociálneho vylúčenia,

C.  keďže medzi hospodárskou obnovou a rastom, zamestnanosťou, bojom proti chudobe a sociálnym začlenením existuje silný vzájomný vzťah,

D.  keďže európska stratégia zamestnanosti a usmernenia pre politiky zamestnanosti v členských štátoch patria medzi nástroje určené na podporu politík EÚ a členských štátov pri úsilí o dosiahnutie cieľov a stanovených kritérií stratégie Európa 2020,

E.  keďže existuje naliehavá potreba zvýšiť úsilie na všetkých úrovniach s účasťou sociálnych partnerov a iných zúčastnených strán s cieľom zabezpečiť, že usmernenia o zamestnanosti sa riadne vykonávajú na účely zvýšenia účasti na trhu práce, rozvoja zručnej pracovnej sily a zlepšenia kvality a výkonnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy,

Posilnenie správy a ambícií pri plnení cieľov stratégie Európa 2020

1.  domnieva sa, že vzhľadom na návrh Komisie presunúť usmernenia politiky zamestnanosti prijaté v roku 2010 na rok 2011, sa z odporúčaní pre národné programy reforiem stal hlavný nástroj makroekonomického dohľadu a usmernenia; odsudzuje neschopnosť Parlamentu zapojiť sa do tohto procesu a nedostatočné diskusie týkajúce sa tejto problematiky;

2.  domnieva sa, že hlavné výzvy, ktorým čelia EÚ a členské štáty, pokiaľ ide o zamestnanosť a nezamestnanosť, by sa mali riadne odzrkadliť v budúcom procese týkajúcom sa makroekonomických nerovností v politickom rámci európskych usmernení pre zamestnanosť;

3.  domnieva sa, že ročný prieskum rastu a rámec, ktorý poskytol európsky semester sú kľúčovými nástrojmi posilnenej koordinácie hospodárskych politík, a preto sú dôležitou súčasťou reakcie Únie na krízu; poznamenáva však, že tieto nástroje by sa mali využívať spôsobom, ktorý je v súlade s potrebou demokratických procesov a podpory a nemajú nahradiť alebo oslabiť význam existujúcich nástrojov ustanovených v Zmluve, najmä všeobecných hospodárskych usmernení a usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov, do ktorých sa Parlament musí zapájať a v prípade druhých musí byť aj konzultovaný; žiada, aby boli tieto nástroje začlenené do rámca európskeho semestra a žiada, aby sa zabezpečeniu, že ich význam nebude oslabený, venovala osobitná pozornosť s cieľom splniť ciele zvýšenej zodpovednosti a demokratickej zodpovednosti, ktoré stanovila Komisia a Rada;

4.  vyzýva Radu a Komisiu, aby pri poskytovaní politického poradenstva členským štátom dodržiavali zásady subsidiarity a sociálneho dialógu v oblasti miezd a dôchodkov v súlade s článkom 153 ods. 5 ZFEÚ a aby rešpektovali právomoci členských štátov a sociálnych partnerov v súlade s vnútroštátnymi postupmi v týchto oblastiach;

5.  naliehavo žiada Európsku radu, Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že stratégia Európa 2020 a posilnený európsky systém hospodárskej správy budú účinné a demokraticky legitímne; zdôrazňuje, že táto skutočnosť robí účasť Parlamentu na postupoch dohľadu a koordinácie politiky kľúčovou; odsudzuje skutočnosť, že v ročnom prieskume rastu sa v časovom harmonograme na úlohu Parlamentu v tomto procese neodkazuje;

6.  vyzýva členské štáty, aby vo väčšej miere a pravidelne konzultovali s národnými parlamentmi, sociálnymi partnermi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou; domnieva sa, že by sa mal riešiť súčasný nedostatok informácií o postupoch konzultácií v rámci národných programov reforiem;

7.  berie na vedomie predbežné návrhy národných cieľov v oblasti zamestnanosti členských štátov; vyjadruje v tejto súvislosti veľké obavy z nedostatku ambícií, a najmä zo skutočnosti, že v prípade najlepšieho priebehu udalostí odhadovaný spoločný výsledok bude o viac ako 2 percentuálne body nižší ako hlavný cieľ EÚ, čím sa nesplní záväzok dosiahnuť 75 % mieru zamestnanosti do roku 2020;

8.  vyzýva členské štáty, aby prehodnotili svoje národné ciele v oblasti zamestnanosti, aby mohol byť cieľ EÚ splnený a aby tieto ciele zobrali ako ciele daňovej konsolidácie;

9.  ďalej žiada členské štáty, aby osobitnú pozornosť venovali špecifickým podskupinám, akými sú mladí ľudia, ženy, zdravotne postihnutí a starší pracovníci a aby si pre tieto skupiny stanovili ciele;

10.  vyzýva tie členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby stanovili svoje národné ciele v oblasti sociálneho začlenenia a boja proti chudobe a riešili rastúci problém chudobných pracujúcich; žiada členské štáty, aby pri tom zabezpečili splnenie ambicióznych cieľov stanovených Európskou radou a náležité zohľadnenie interakcie medzi cieľmi, najmä tými v oblasti zamestnanosti a vzdelávania a odbornej prípravy a tými v oblasti sociálneho začlenenia a chudoby;

Zabezpečenie vykonávania usmernení pre zamestnanosť

11.  konštatuje, že perspektíva slabého hospodárskeho rastu obmedzuje možnosti tvorby pracovných miest a zamestnanosti;

12.  vyzýva Európsku radu, aby problematiku zamestnanosti nekládla na druhé miesto pri zvažovaní odporúčania Komisie na to, aby bola na obdobie 2011/2012 prioritou v rámci ročného prieskumu rastu prísna daňová konsolidácia;

13.  zdôrazňuje naliehavú potrebu, aby sa členské štáty viac usilovali plniť ciele vo všetkých prioritných oblastiach vrátane zvyšovania úrovne zamestnanosti a znižovania nezamestnanosti, využívania potenciálu pracovných miest v nízkouhlíkovom hospodárstve, rozvíjania zručnej pracovnej sily, podpory kvality pracovných miest a celoživotného vzdelávania a uľahčenia rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom; domnieva sa, že toto úsilie by sa malo odzrkadliť v konečných národných programoch reforiem;

14.  zdôrazňuje, že v tomto kontexte zohrávajú v rámci pôsobenia proti dôsledkom krízy na zamestnanosť mimoriadnu úlohu štrukturálne fondy, predovšetkým Európsky sociálny fond. domnieva sa, že využitie týchto fondov by malo byť vypracované na podporu skupín stretávajúcich sa s najvážnejšími ťažkosťami pri vstupe na trh práce a zotrvaní na ňom;

15.  domnieva sa tiež, že okrem vykonávania efektívnejších opatrení pre pracovný trh, je pre splnenie cieľov stratégie Európa 2020 kľúčový užší vzťah medzi politikou zamestnanosti, sociálnou politikou a politikami v iných oblastiach, najmä makroekonomickou politikou, výskumom a vývojom a inováciami, politikou vzdelávania a odbornej prípravy;

Posilnenie činnosti na splnenie cieľov v oblasti väčšieho počtu kvalitnejších pracovných miest

16.  vyzýva členské štáty, aby vo svojich národných programoch reforiem výrazne uprednostnili zvyšovanie účasti na trhu práce, riešenie problému nezamestnanosti a prevenciu dlhodobého vylúčenia z trhu práce;

17.  domnieva sa, že by sa mal klásť oveľa väčší dôraz na kvalitu pracovných miest a dôstojnú prácu a na hospodárske politiky zamerané na ponuku v snahe zvýšiť dopyt na trhu práce;

18.  domnieva sa, že v tejto súvislosti je potrebné úsilie na lepšie využitie potenciálu mladších ľudí vrátane absolventov, žien, starších ľudí, znevýhodnených a zdravotne postihnutých ľudí, migrantov a príslušníkov etnických menšín vrátane Rómov; vyzýva členské štáty, aby svoj trh práce prispôsobili potrebám a zručnostiam týchto skupín v každej fáze ich života;

19.  zdôrazňuje význam politík uľahčujúcich prechod mladých ľudí zo školy do práce; zdôrazňuje, že riziko, ktoré pre mladých ľudí predstavuje skorý odchod zo školy, po ktorom následne čelia chudobe, je vysoké; zdôrazňuje, že akékoľvek formy pružných alebo dočasných pracovných zmlúv v tomto kontexte by mali zahŕňať právo na odbornú prípravu a prístup k sociálnemu zabezpečeniu a mali by pomôcť malým ľuďom pri prechode k istejšiemu zamestnaniu;

20.  vyzýva členské štáty, aby naďalej rozvíjali politiky potrebné na prilákanie väčšieho počtu žien na pracovný trh a na to, aby na tomto trhu zotrvali, napríklad prostredníctvom zlepšenia poskytovania finančne dostupných a vysoko kvalitných zariadení starostlivosti a flexibilných pracovných zmlúv zameraných a splnenie potrieb ľudí starajúcich sa o rodinných príslušníkov;

21.  zdôrazňuje význam cielenej aktivácie a politík zameraných na zručnosti pri podpore ľudí s nízkou alebo žiadnou kvalifikáciou, ktorí boli najviac zasiahnutí krízou a čelia najväčšiemu riziku dlhodobej nezamestnanosti;

22.  naliehavo žiada členské štáty, aby pripísali skutočný význam poskytovaniu vysoko kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, ako aj uznávaniu kvalifikácií;

23.  vyzýva členské štáty, aby investovali viac do uľahčenia pracovnej a geografickej mobility, posilnenia nástrojov potrebných na analýzu potrieb trhu práce a do reformy systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré môžu pomôcť pri prekonávaní danému miestu nezodpovedajúcich zručností;

24.  zdôrazňuje význam politík zamestnanosti, ktoré prispievajú k tvorbe pracovných miest, napríklad prostredníctvom podpory MSP a samostatnej zárobkovej činnosti a k podpore podnikania;

Rozhodná činnosť na splnenie cieľov v oblasti boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu

25.  považuje za kľúčové, aby členské štáty začali už teraz vyvíjať činnosť, aby splnili záväzky zvýšenia miery zamestnanosti, zlepšenia zručností ľudí, vytvárania pracovných príležitostí, zníženia chudoby a posilnenia sociálneho začlenenia;

26.  zdôrazňuje, že systémy sociálneho zabezpečenia zohrávajú evidentnú úlohu v stabilizácii hospodárstva a tlmení dôsledkov krízy; vyzýva preto členské štáty, najmä v prípadoch, keď je nutná daňová konsolidácia, aby zabezpečili, že systémy sociálneho zabezpečenia budú naďalej poskytovať primeranú podporu a zohrávať svoju úlohu pri ochrane a zlepšovaní zručností a zamestnateľnosti, aby sa zachoval a posilnil ľudský kapitál, ktorý môže naplno využiť výhody hospodárskej obnovy;

27.  zdôrazňuje. že účinnejšie výmeny osvedčených postupov a skúseností medzi členskými štátmi v oblasti boja proti sociálnemu vylúčeniu a zníženia chudoby sú kľúčové a pomôžu uľahčiť dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti znižovania chudoby;

o
o   o

28.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0309. (2) Ú. v. ES L 308, 24.11.2010, s. 46.