Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2010/2105(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0036/2011

Predkladané texty :

A7-0036/2011

Rozpravy :

PV 07/03/2011 - 17
CRE 07/03/2011 - 17

Hlasovanie :

PV 08/03/2011 - 9.6
CRE 08/03/2011 - 9.6
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0080

Prijaté texty
PDF 343kWORD 126k
Utorok, 8. marca 2011 - Štrasburg
Inovačné financovanie na celosvetovej a európskej úrovni
P7_TA(2011)0080A7-0036/2011

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. marca 2011 o inovačnom financovaní na celosvetovej a európskej úrovni (2010/2105(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady zo 17. júna 2010 a na závery zasadnutia Európskej rady z 11. decembra 2009,

–  so zreteľom na zápisnicu zo zasadnutia Rady ECOFIN z 19. októbra 2010 a na správu Európskej rade, citovanú v tejto zápisnici,

–  so zreteľom na program belgického predsedníctva, najmä na návrhy týkajúce sa inovačného financovania,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o daniach z finančných transakcií – umožniť ich fungovanie(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. septembra 2010 o európskych orgánoch dohľadu(3), konkrétne na uznesenie z 22. septembra 2010 o Európskom orgáne pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov(4), uznesenie z 22. septembra 2010 o Európskom orgáne pre bankovníctvo(5), uznesenie z 22. septembra 2010 o Európskom orgáne pre cenné papiere a trhy(6) a uznesenie z 22. septembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade nad finančným systémom na úrovni Spoločenstva a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká(7),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o inovačnom financovaní na celosvetovej a európskej úrovni (SEK(2010)0409) a na oznámenie Komisie o zdaňovaní finančného sektora (KOM(2010)0549/5) spolu so sprievodným pracovným dokumentom útvarov Komisie (SEK(2010)1166),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mimoburzových derivátoch, centrálnych zmluvných stranách a archívoch obchodných údajov (KOM(2010)0484),

–  so zreteľom oznámenie Komisie o fondoch na riešenie krízovej situácie bánk (KOM(2010)0254),

–  so zreteľom na vyhlásenie krajín G20 vydané 15. novembra 2008 vo Washingtone, na vyhlásenie krajín G20 vydané 2. apríla 2009 v Londýne a na vyhlásenie vedúcich činiteľov vydané 25. septembra 2009 na samite krajín G20 v Pittsburghu,

–  so zreteľom na správu MMF krajinám G20 o zdaňovaní finančného sektora,

–  so zreteľom na štúdiu poradného výboru odborovej organizácie OECD s názvom The parameters of a financial transaction tax and the OECD global public good resource gap, 2010-2020 (Parametre globálnej dane z finančných transakcií a medzera OECD v zdrojoch určených pre globálne verejné blaho v období rokov 2010 – 2020) z 15. februára 2010,

–  so zreteľom na správu OECD z roku 2010 s názvom The elephant in the room: the need to deal with what banks do (Slon v miestnosti: potreba zaoberať sa tým, čo robia banky),

–  so zreteľom na štúdiu Rakúskeho inštitútu pre ekonomický výskum (WIFO) s názvom A General Financial Transaction Tax: Motives, Revenues, Feasibility and Effects (Všeobecná daň z finančných transakcií: motívy, príjmy, uskutočniteľnosť a účinky) z marca 2008,

–  so zreteľom na štúdiu Nadácie pre európske pokrokové štúdie s názvom Financial Transaction Taxes: Necessary, Feasible and Desirable (Dane z finančných transakcií: nevyhnutné, uskutočniteľné a žiaduce) z marca 2010,

–  so zreteľom na štúdiu Centra pre výskum hospodárskej politiky s názvom Benefits of a Financial Transactions Tax (Výhody dane z finančných transakcií) z decembra 2008,

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Hodnotiaca tabuľka štátnej pomoci – Správa o najnovšom vývoji krízovej pomoci pre finančný sektor (KOM(2010)0255),

–  so zreteľom na štúdiu organizácie Naša Európa s názvom An ever less carbonated Union? Towards a better European Taxation against climate change (Európa s čoraz nižšími úrovňami emisií oxidu uhličitého? Smerom k lepšiemu zdaňovaniu v Európe proti zmene klímy),

–  so zreteľom na výsledný dokument plenárnej schôdze Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov na vysokej úrovni s názvom Keeping the promise: united to achieve the Millennium Development Goals (Plnenie sľubu: zjednotení s cieľom dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia) zo septembra 2010,

–  so zreteľom na vyhlásenie vydané na siedmej plenárnej schôdzi vedúcej skupiny o inovačnom financovaní rozvoja, ktorá sa konala v Santiagu v januári 2010,

–  so zreteľom na správu výboru odborníkov v pracovnej skupine o medzinárodných finančných transakciách pre rozvoj z roku 2010 s názvom Globalising Solidarity: The Case for Financial Levies (Globalizácia solidarity: dôvod pre finančné poplatky),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0036/2011),

A.  keďže nebývalá celosvetová finančná a hospodárska kríza v roku 2007 odhalila vážne nedostatky v regulačnom a kontrolnom rámci globálneho finančného systému, ktorý možno opísať ako kombináciu neregulovaných finančných trhov, príliš komplexných produktov a netransparentných jurisdikcií; keďže Európa potrebuje transparentnejšie a efektívnejšie finančné trhy,

B.  keďže voľný trh je základom pre vytváranie bohatstva na celom svete a keďže trhové hospodárstva a voľný obchod vytvárajú bohatstvo a pomáhajú ľuďom vymaniť sa z chudoby,

C.  keďže pozoruhodný nárast objemu finančných transakcií v celosvetovom hospodárstve za posledných desať rokov – objem, ktorý v roku 2007 dosahoval 73,5-krát vyššiu úroveň ako nominálny svetový HDP, najmä vďaka výraznému rastu na trhu s derivátmi – svedčí o tom, že finančné transakcie a potreby reálnej ekonomiky sú čoraz menej prepojené,

D.  keďže finančný sektor je vo veľkej miere závislý od obchodných schém, ako je vysokofrekvenčné obchodovanie (HFT), ktoré sú zamerané predovšetkým na krátkodobé zisky a sú vystavené vysokej miere zadlženia, ktoré bolo jednou z hlavných príčin finančnej krízy; keďže toto spôsobilo nadmernú nestálosť cien a neustále odklony cien akcií a komodít od ich základných úrovní,

E.  keďže schopnosť podnikov, vlád a jednotlivcov požičiavať a požičiavať si navzájom je ďalším kľúčovým faktorom pre celosvetové hospodárstvo; keďže finančná kríza bola príkladom zlých vlastností medzinárodného kapitálového trhu; keďže z tohto dôvodu je potrebné nájsť rovnováhu medzi potrebou prijímať kroky, ktoré pomáhajú zachovať finančnú stabilitu, a potrebou udržiavať schopnosť bánk poskytovať úvery ekonomike,

F.  keďže na samitoch krajín G20, ktoré sa konali vo Washingtone v roku 2008 a v Pittsburghu v roku 2009, sa dosiahla dohoda uskutočniť reformy na posilnenie regulačných systémov finančných trhov a dohľadu s cieľom primäť finančné inštitúcie k tomu, aby prevzali svoj spravodlivý podiel zodpovednosti za otrasy,

G.  keďže hlavné náklady krízy doteraz znášali daňoví poplatníci, ktorých finančné prostriedky využili vlády v mnohých krajinách na poskytnutie pomoci súkromným bankám a iným finančným inštitúciám; keďže čoraz častejšie zaznievajú výzvy, aby na pokrytie nákladov prispeli primeraným podielom finančné inštitúcie a akcionári, ktorí roky profitovali z nadmerných výnosov z akcií a každoročného vyplácania nadmerných bonusov a ktorí získali väčšinu svetových podnikových ziskov,

H.  keďže najmä v EÚ náklady na poskytnutie pomoci bankám zhoršili a urýchlili nástup fiškálnej a dlhovej krízy, ktorá nečakane zaťažila verejné rozpočty a vážne ohrozila vytváranie pracovných miest, poskytovanie sociálnej starostlivosti zo strany štátu a dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a životného prostredia,

I.  keďže zameriavanie sa na krátkodobé ciele a špekulácie na európskom štátnom trhu s dlhopismi boli významnými priťažujúcimi faktormi počas krízy súvisiacej s deficitom verejných financií jednotlivých štátov v eurozóne v rokoch 2009 a 2010 a odhalili úzke prepojenie medzi nedostatkami finančného sektora a problémami pri zaručovaní udržateľnosti verejných financií v čase nadmerného rozpočtového deficitu a rastúceho verejného a súkromného zadlženia,

J.  keďže neúčinnosť Paktu o stabilite a raste v jeho súčasnej podobe a rozdiely v konkurencieschopnosti medzi členskými štátmi podnietili súčasnú diskusiu o správe ekonomických záležitostí EÚ, ktorej kľúčovými zložkami by mali byť opatrenia na posilnenie Paktu o stabilite a raste, najmä jeho preventívnych ustanovení, spustenie nevyhnutných štrukturálnych reforiem bez ďalšieho zdržania a koordináciu daňových politík a boja proti daňovým únikom, podvodom a vyhýbaniu sa plateniu daní s cieľom zabezpečiť daňovú spravodlivosť, pričom sa postupne presunie daňové zaťaženie z pracovnej sily na kapitál a aktivity s výraznými negatívnymi externalitami,

K.  keďže kríza upozornila na potrebu dosiahnuť nové, spravodlivé a udržateľné príjmy so širokým základom a presadzovať existujúce právne predpisy v oblasti vyhýbania sa plateniu daní a zlepšiť ich účinnosť s cieľom zabezpečiť, aby sa fiškálna konsolidácia účinne spájala s dlhodobým oživením hospodárstva a udržateľnosťou verejných financií, vytváraním pracovných miest a sociálnym začleňovaním, ktoré sú kľúčovými prioritami programu stratégie Európa 2020,

L.  keďže vážne rozpočtové obmedzenia v dôsledku nedávnej krízy prichádzajú v čase, keď EÚ prijala veľmi dôležité záväzky na celosvetovej úrovni, najmä záväzky súvisiace s cieľmi v oblasti zmeny klímy, rozvojovými cieľmi tisícročia a rozvojovou pomocou, najmä na prispôsobenie sa zmene klímy a zmiernenie jej následkov na rozvojové krajiny,

M.  keďže Európska rada 17. júna 2010 vyhlásila, že EÚ by mala stáť na čele úsilia o stanovenie globálneho prístupu k zavedeniu systémov poplatkov a daní z finančných inštitúcií a vyzvala na preskúmanie a ďalšie rozpracovanie otázky zavedenia globálnej dane z finančných transakcií (DFT),

N.  keďže Európsky parlament už požiadal Komisiu, aby vykonala posúdenie vplyvu a poskytla analýzu pozitívnych prínosov DFT; keďže sa preto rozhodol počkať na túto analýzu, kým prijme ďalšie opatrenia,

1.  berie na vedomie prácu, ktorú doteraz vykonala Komisia v reakcii na výzvu Parlamentu obsiahnutú v jeho uznesení z 10. marca 2010, aby vykonala štúdiu uskutočniteľnosti o daniach z finančných transakcií na celosvetovej úrovni a na úrovni EÚ; zdôrazňuje potrebu komplexného hodnotenia vplyvu a žiada o predloženie výsledkov posúdenia vplyvu a prípadné konkrétne návrhy do leta 2011, ako je to uvedené v oznámení Komisie o zdaňovaní finančného sektora; zdôrazňuje, že vyvážená a dôkladná štúdia uskutočniteľnosti o DFT v EÚ by mala byť základom pre postup na zavedenie takejto dane;

2.  zdôrazňuje, že zvýšenie sadzieb a rozsahu existujúcich daňových nástrojov a ďalšie znižovanie verejných výdavkov nemôžu byť dostatočným ani udržateľným riešením hlavných problémov v budúcnosti na európskej a celosvetovej úrovni; zdôrazňuje však, že pri riešení týchto problémov a diskutovaní o nových systémoch financovania by jednou z hlavných priorít malo byť vytváranie prostriedkov na posilnenie európskej konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu;

3.  zdôrazňuje, že riadne fungujúci jednotný trh je najcennejším nástrojom EÚ v globálnom a konkurenčnom svete a hlavnou hnacou silou európskeho rastu; zdôrazňuje, že je potrebné zamerať sa na posilnenie vnútorného trhu a hľadanie spôsobu, ako inteligentnejším spôsobom vynakladať vnútroštátne a európske zdroje na základe holistického prístupu k rozpočtovej reforme so zreteľom na rozpočtové výdavky aj príjmy; poukazuje na to, že výdavky sa musia realizovať takým spôsobom, ktorý prinesie výsledky, a nové finančné nástroje na plnenie rozpočtu musia byť inteligentné, integrované a pružné;

4.  zdôrazňuje, že odstránenie zostávajúcich prekážok v rámci vnútorného trhu je najlepším spôsobom, ako podporiť skutočné politiky rastu, ktoré prinášajú výsledky; poznamenáva, že zo štúdií vyplýva, že keby sa odstránili všetky prekážky pre štyri slobody, ročne by sa mohlo ušetriť 200 až 300 miliárd EUR;

5.  zdôrazňuje význam oživenia jednotného trhu a zdôrazňuje, že EÚ musí vypracovať a účinne vykonávať spoločné pravidlá, na základe ktorých bude môcť vnútorný trh slúžiť ako podpora pre štrukturálny rast; zdôrazňuje, že je potrebné zamerať úsilie na hnaciu silu európskeho hospodárstva: 20 miliónov európskych podnikov, najmä malých a stredných podnikov vedených podnikateľmi a inými tvorivými ľuďmi;

6.  zdôrazňuje, že jednou z najväčších výhod Európskej únie je jej veľkosť a že z tejto výhody treba v plnej miere ťažiť využívaním potenciálu jednotného trhu a používaním finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ s cieľom priniesť pridanú hodnotu k úsiliu verejného sektora stimulovať hnacie sily rastu;

7.  zdôrazňuje, že Komisia by mala prijať spoločný strategický rámec, v ktorom navrhne komplexnú investičnú stratégiu, ktorá premietne ciele stratégie Európa 2020 do investičných priorít a určí investičné potreby v súvislosti s hlavnými cieľmi a pilotnými projektmi a reformami potrebnými na maximalizáciu vplyvu investície pomocou podpory politiky súdržnosti;

8.  zdôrazňuje, že jedna z hlavných výhod inovačných finančných nástrojov spočíva v tom, že môžu priniesť dvojaký úžitok, pretože môžu prispieť k dosiahnutiu dôležitých politických cieľov, ako je stabilita a transparentnosť finančného trhu, a zároveň ponúknuť značný potenciál tvorby príjmov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že účinok týchto nástrojov na negatívne externality spôsobený finančným sektorom by sa mal takisto zohľadniť;

Zdaňovanie finančného sektora

9.  pripomína, že finančné škody spôsobené daňovými únikmi a daňovými podvodmi v Európe sa odhadujú na 200 až 250 miliárd EUR ročne; domnieva sa preto, že zníženie miery daňových podvodov by pomohlo znížiť štátny deficit bez zvýšenia daní; v tejto súvislosti poukazuje na to, že inovačné financovanie by malo posilniť úsilie členských štátov, EÚ a medzinárodného spoločenstva v oblasti boja proti daňovým únikom a podvodom, ako aj ostatným formám nezákonného úniku kapitálu, ktoré majú značný vplyv na rozpočet;

10.  zdôrazňuje, že v dôsledku krízy musí EÚ presvedčiť svojich občanov, že má vôľu a nástroje na presadenie sa pomocou vyváženej kombinácie stratégie fiškálnej konsolidácie a stimulačných politík s cieľom zabezpečiť dlhodobé oživenie hospodárstva;

11.  domnieva sa, že zatiaľ čo sa nedávno dosiahol výrazný pokrok v oblasti regulácie a dohľadu, chýbajúcim rozmerom v prístupe EÚ k finančnému sektoru je daňová politika;

12.  víta skutočnosť, že Komisia uznala, že finančný sektor je nedostatočne zdaňovaný, najmä preto, že z väčšiny finančných služieb sa nevyberá DPH, a vyzýva na inovačné finančné opatrenia s cieľom získať viac z tohto sektora a prispieť k prenosu daňovej záťaže z pracujúceho ľudu;

13.  domnieva sa, že zavedenie DFT by mohlo pomôcť pri zastavení mimoriadne škodlivých obchodných modelov na finančných trhoch, akými sú krátkodobé a automatizované transakcie HFT, a pri obmedzení špekulácií; zdôrazňuje, že DFT by tak mala potenciál zlepšiť trhovú efektívnosť, zvýšiť transparentnosť, znížiť nadmernú nestálosť cien a vytvoriť pre finančný sektor stimuly, aby uskutočňoval dlhodobé investície s pridanou hodnotou pre reálnu ekonomiku;

14.  zdôrazňuje súčasný príjmový odhad DFT s nízkymi sadzbami, ktorá by so svojím širokým základom dane mohla priniesť takmer 200 miliárd EUR ročne na úrovni EÚ a 650 miliárd USD na celosvetovej úrovni; domnieva sa, že týmto by finančný sektor mohol značne prispieť k pokrytiu nákladov na riešenie krízy a k udržateľnosti verejných financií;

15.  berie na vedomie vývoj v diskusii o DFT a rozdielne názory o uskutočniteľnosti, efektívnosti a účinnosti takejto dane, ako aj rozvoj diskusie o dani z finančných aktivít (DFA); poznamenáva však, že krajiny G20 doposiaľ neboli schopné presadiť zmysluplné spoločné iniciatívy v tejto oblasti; vyzýva vedúcich predstaviteľov krajín G20, aby zrýchlili rokovania o dohode o minimálnych spoločných prvkoch globálnej DFT a poskytli usmernenia o želanej budúcnosti týchto rôznych druhov daní;

16.  súhlasí so zavedením dane z finančných transakcií, ktorá by zlepšila fungovanie trhu prostredníctvom zníženia špekulácie, pomohla by financovať globálne verejné statky a znížila by verejné deficity; domnieva sa, že zavedenie dane z finančných transakcií by malo byť čo najširšie a že EÚ by mala podporovať zavedenie DFT na globálnej úrovni; ak sa to nepodarí, EÚ by mala ako prvý krok zaviesť DFT na európskej úrovni; vyzýva Komisiu, aby urýchlene vypracovala štúdiu uskutočniteľnosti, pričom zohľadní potrebu zabezpečiť rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni, a aby predložila konkrétne legislatívne návrhy;

17.  poukazuje na to, že pri skúmaní možností zdaňovania finančného sektora na celosvetovej úrovni a na úrovni EÚ by sa mali zohľadniť skúsenosti zo zavedenia sektorových daní z transakcií na úrovni členských štátov;

18.  zdôrazňuje ďalej, že prílev čisto špekulatívnych transakcií do iných jurisdikcií by mal isté škodlivé účinky, ale mohol by mať zároveň potenciál prispieť k zvýšenej trhovej efektívnosti; takisto zdôrazňuje, že nie všetky činnosti, ktoré sú považované za špekulatívne, sa musia odsúdiť, pretože niektoré formy rizika môžu posilniť stabilitu finančných trhov EÚ;

19.  zdôrazňuje, že na centralizovanom európskom trhu by služby zúčtovania a vyrovnania mohli uľahčiť zavedenie DFT EÚ, ktorá by bola lacnou z administratívneho hľadiska a jednoducho uplatniteľnou; pripomína však, že pri navrhovaní technických aspektov DFT sa musí zohľadniť globálny a prepojený charakter finančného sektora;

20.  berie na vedomie nedávne oznámenie Komisie ako prvý krok smerom k vyriešeniu tejto problematiky; domnieva sa, že dôkazné bremeno týkajúce sa možných výhod a/alebo úskalí zavedenia DFT na úrovni EÚ spočíva na Komisii a jej hodnotení vplyvu;

21.  berie na vedomie, že Komisia vo svojom nedávnom oznámení ohlásila hodnotenie vplyvu pre rôzne možnosti zdaňovania finančného sektora, a vyzýva Komisiu, aby sa vo svojej štúdii uskutočniteľnosti zaoberala tiež geografickou asymetriou transakcií a príjmov a možnosťou odstupňovanej alebo diferencovanej sadzby na základe kategórie aktív, daňovej záťaže, povahy zúčastňujúceho sa subjektu alebo krátkodobého a špekulatívneho charakteru niektorých typov transakcií; žiada Komisiu, aby využila všetok dostupný výskum;

22.  vyzýva Komisiu, aby vo svojej štúdii uskutočniteľnosti analyzovala rôzne možné alternatívny pre DFT EÚ a ich vplyvy vrátane výhod pre hospodárstvo a spoločnosť, pokiaľ ide o zníženie rozsahu špekulatívnych finančných transakcií, ktoré v súčasnosti viedli k vážnemu narušeniu trhu;

23.  zdôrazňuje, že DFT by mala mať čo najširší možný základ, aby sa zaručili rovnaké podmienky na finančných trhoch a aby sa nepodporoval presun transakcií do menej transparentných nástrojov; domnieva sa preto, že štúdia uskutočniteľnosti Komisie by sa mala zamerať na všetky transakcie s finančnými aktívami, ako sú spotové transakcie obchodované na burze a transakcie s derivátmi obchodované na trhoch a mimo burzy; poukazuje na to, že odstupňovanie DFT rôznymi sadzbami v obchodných systémoch by mohlo ešte zlepšiť stabilitu trhu tým, že pre finančné subjekty vytvorí pozitívne stimuly na presun transakcií z mimoburzových nástrojov na transparentnejšie a lepšie regulované systémy;

24.  v tejto súvislosti víta nedávne návrhy Komisie týkajúce sa mimoburzových derivátov a predaja nakrátko, ktoré ukladajú explicitné požiadavky, aby sa v prípade všetkých transakcií s mimoburzovými derivátmi používalo ústredné zúčtovanie a archivácia transakcií, čím sa zavedenie DFT EÚ so širokým základom stáva technicky uskutočniteľné;

25.  trvá na tom, aby sa určilo, kto bude v konečnom dôsledku túto daň platiť, keďže záťaž zvyčajne znášajú spotrebitelia, pričom v tomto prípade by išlo o maloobchodných investorov a jednotlivcov; zdôrazňuje potrebu komplexných pravidiel o výnimkách a prahoch, aby sa tomuto zabránilo;

26.  víta nedávne návrhy MMF, ktoré podporila Komisia a ktoré sa týkajú dane z aktív bánk, aby sa všetkým krajinám umožnilo vyberať poplatok vo výške 2 až 4 % HDP na financovanie mechanizmov na riešenie kríz v budúcnosti; domnieva sa, že bankové poplatky by mali byť úmerné systémovému významu príslušnej úverovej inštitúcie a úrovni rizika, ktoré aktivita predstavuje;

27.  poznamenáva, že bankové poplatky, DFA a DFT slúžia na rôzne ekonomické ciele a majú odlišný potenciál zvyšovania príjmov; zdôrazňuje, že bankové poplatky nemôžu vzhľadom na to, že sa zakladajú na súvahách, prevziať úlohu zamedzovania finančným špekuláciám a ďalšej regulácie tieňových bankových aktivít; v tejto súvislosti ďalej zdôrazňuje význam mechanizmu finančného dohľadu a transparentnosti pri zvyšovaní pružnosti a stability finančného systému;

28.  berie na vedomie návrh MMF na zavedenie DFA a nedávny záväzok Komisie uskutočniť komplexné hodnotenie vplyvu potenciálu tejto dane; zdôrazňuje, že DFA je predovšetkým daňovým nástrojom orientovaným na príjmy, ktorý sa zameriava na finančný sektor, pričom umožňuje zdaňovať ekonomické renty a zisky z nadmerného rizika a ako taká by mohla poskytnúť riešenie súčasného oslobodenia finančného sektora od platby DPH;

29.  je si vedomý rozličných možností správy dodatočných príjmov zo zdaňovania finančného sektora tak na vnútroštátnej, ako aj na európskej úrovni; zdôrazňuje, že je potrebné zodpovedať otázku, na aký účel sa majú využiť príjmy získané z DFT, a že s cieľom poskytnúť daňovým poplatníkom primeraný obraz o dôvodoch ďalšieho zdaňovania finančného sektora, by sa posúdenie rôznych možností a stanovenie priorít spomedzi nich mali považovať za základný prvok celkovej diskusie o nových spôsoboch financovania; zdôrazňuje, že vzhľadom na svoj celosvetový charakter by sa príjmy získané z globálnej DFT mali použiť na zabezpečenie financovania pre ciele globálnej politiky, ako je rozvoj a zníženie chudoby v rozvojových krajinách a boj proti zmene klímy; berie na vedomie zámer Komisie zvýšiť objem prostriedkov z rozpočtu EÚ prostredníctvom využívania inovačných finančných nástrojov; je presvedčený, že na zabezpečenie európskej pridanej hodnoty spomenutých inovačných finančných nástrojov by časť týchto príjmov mohla byť vyčlenená na financovanie projektov a politík EÚ; pripomína, že v nedávnom oznámení Komisie o revízii rozpočtu EÚ sa zdaňovanie finančného sektora v EÚ považuje za možný zdroj vlastných finančných prostriedkov; vyzýva na rozsiahlu diskusiu inštitúcií EÚ, národných parlamentov, zúčastnených strán EÚ a zástupcov občianskej spoločnosti o dostupných možnostiach, pokiaľ ide o tieto politiky, o častiach príjmu, ktoré sa vyčlenia na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, a o rôznych spôsoboch, ako to dosiahnuť; v súvislosti so správou podielu príjmov vyčlenených na vnútroštátnej úrovni poznamenáva, že by sa mali vyhodnotiť všetky dostupné možnosti vrátane vyčlenenia príjmov na konsolidáciu verejných financií;

30.  zdôrazňuje, že prípadné zavedenie týchto nových daňových nástrojov vo finančnom sektore by sa malo analyzovať v kontexte súčasného daňového prostredia v tomto sektore so zreteľom na sekundárne dôsledky a s osobitným zameraním na identifikovanie súčinnosti medzi starými a novými daňami;

31.  berie na vedomie zámer Komisie zvýšiť objem prostriedkov z rozpočtu EÚ využívaním inovačných finančných nástrojov a uznáva potenciálne výhody plynúce z využívania financovania súkromného sektora pomocou verejných financií; uvedomuje si však, že využívanie nástrojov určených na špeciálne účely na financovanie projektov môže viesť k zvýšeniu podmienených záväzkov; z tohto dôvodu sa domnieva, že takéto opatrenia by mali sprevádzať plne transparentné informácie spolu s príslušnými investičnými usmerneniami, riadením rizika, expozičnými limitmi a postupmi kontroly a dohľadu, ktoré je potrebné zaviesť demokraticky zodpovedným spôsobom;

Eurobondy a európske projektové dlhopisy

32.  poznamenáva, že eurobondy sa čoraz väčšmi označujú za spoločný nástroj na spravovanie dlhu; berie na vedomie všetky nedávne návrhy a iniciatívy v tomto zmysle; vyzýva Európsku radu a Komisiu, aby bezodkladne reagovali na výzvu Parlamentu uvedenú v jeho uznesení zo 16. decembra 2010 o stálom krízovom mechanizme(8) aby bol vyslaný potrebný politický signál na preskúmanie budúceho systému eurobondov zo strany Komisie s cieľom určiť podmienky, za akých by bol takýto systém prínosný pre všetky zúčastnené členské štáty a pre eurozónu ako celok;

33.  podporuje myšlienku vydávania spoločných európskych projektových dlhopisov na financovanie významných potrieb v oblasti infraštruktúry v Európe a štrukturálnych projektov v rámci programu stratégie Európa 2020, očakávaných nových stratégií EÚ, ako je nová stratégia rozvoja energetickej infraštruktúry, a ďalších veľkých projektov; domnieva sa, že projektové dlhopisy EÚ by zabezpečili potrebné investície a vytvorili dostatočnú dôveru, ktorá by väčším investičným projektom umožnila získať potrebnú podporu, a stali by sa tak dôležitým nástrojom pre maximálny účinok verejnej podpory; pripomína, že ak má Európa stáť na udržateľnom základe, tieto projekty musia takisto prispieť k ekologickej transformácii našich ekonomík a vytvoriť podmienky pre hospodárstvo s nulovými emisiami uhlíka;

34.  zdôrazňuje, že rozpočet EÚ by sa mal väčšmi využívať na podporu investícií; zdôrazňuje, že normou pre projekty s dlhodobým komerčným potenciálom by malo byť využívanie fondov EÚ v rámci partnerstva so súkromným bankovým sektorom, najmä prostredníctvom Európskej investičnej banky (EIB) a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR);

35.  vyzýva Komisiu a Európsku centrálnu banku, aby vyšetrila, aké dôsledky týkajúce sa morálneho rizika môže mať pre členské štáty financovanie dôležitých projektov v oblasti infraštruktúry prostredníctvom dlhopisov na projekty EÚ alebo eurobondov, najmä ak tieto projekty v oblasti infraštruktúry majú nadnárodný rozsah pôsobnosti;

Uhlíková daň

36.  zdôrazňuje, že súčasný model zdaňovania by mal plne zodpovedať zásade znečisťovateľ platí s využitím primeraných inovačných finančných nástrojov na to, aby sa daňové zaťaženie postupne presunulo na tie činnosti, ktoré znečisťujú životné prostredie, vytvárajú množstvo skleníkových plynov alebo využívajú veľké množstvo zdrojov;

37.  podporuje preto posilnenie systému obchodovania s emisiami (ETS) a komplexnú revíziu smernice o zdaňovaní energie tak, aby sa kritériá emisií CO2 a obsahu energie stali základnými kritériami zdaňovania energetických výrobkov;

38.  zdôrazňuje, že oba nástroje majú výrazný dvojaký úžitok, pretože poskytujú na jednej strane motiváciu na presun k bezuhlíkovým, udržateľným a obnoviteľným zdrojom energie a na druhej strane podstatné dodatočné príjmy; pripomína však, že hlavným účelom zavedenia dane z uhlíka je zmeniť štruktúry správania a výroby, pretože pri prechode výrobných modelov na udržateľné a obnoviteľné zdroje energie dôjde k poklesu očakávaných príjmov;

39.  je presvedčený, že daň z uhlíka a revízia smernice o dani z energií by mali pre všetky členské štáty stanoviť minimálne povinné požiadavky, pričom by sa malo ponechať na každý členský štát, či pokročí ďalej, ak to bude považovať za vhodné;

40.  zdôrazňuje, že by sa mali stanoviť primerané prechodné obdobia, aby sa zabránilo úniku uhlíka a predišlo sa presunutiu nadmernej záťaže na spotrebiteľov s nízkymi príjmami; okrem toho považuje za užitočné stanoviť konkrétne cielené opatrenia v prospech domácností s nízkymi príjmami a zvýšiť investície do infraštruktúry verejného sektora a energetickej účinnosti domácností;

41.  domnieva sa však, že rozsah pôsobnosti globálnej dohody na úrovni krajín G20 alebo v rámci WTO by sa mal plne preskúmať pred zavedením takejto dane na dovoz do EÚ zo zahraničia s cieľom zabezpečiť, aby tento nástroj na úpravu hraničnej dane neviedol na jednej strane k nedostatku surovín a na druhej strane k odvetným opatreniam tretích krajín proti vývozu EÚ;

42.  vzhľadom na rastúci dopyt po energii v rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách upriamuje pozornosť na nevyhnutnosť toho, aby EÚ zodpovedajúcim spôsobom investovala do oblasti dodávok energií a do energetickej efektívnosti, čím posilní svoju energetickú infraštruktúru a v čo najväčšej možnej miere zníži svoju zraniteľnosť voči výkyvom na trhoch, ktoré by mohli mať negatívny účinok na hospodárstvo EÚ a na plnenie cieľov EÚ do roku 2020;

43.  vyzýva členské štáty, aby zvážili vyčlenenie príjmov zo zdaňovania vplyvu na zmenu klímy na financovanie výskumu a vývoja a opatrení zameraných na znižovanie emisií uhlíka, boj proti globálnemu otepľovaniu, podporu energetickej efektívnosti, riešenie problému energetickej chudoby a zlepšenie energetickej infraštruktúry v EÚ a v rozvojových krajinách; v tejto súvislosti pripomína, že podľa smernice o ETS by sa malo aspoň 50 % príjmov z obchodovania s emisnými kvótami na oxid uhličitý formou aukcií v rámci systému EÚ ETS vyčleniť na opatrenia proti zmene klímy, a to aj v rozvojových krajinách;

44.  poznamenáva, že revolvingové finančné nástroje určené na opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti predstavujú inovačný spôsob financovania projektov, ktoré sú šetrné z hľadiska klímy; víta vytvorenie vyhradeného finančného nástroja, ktorý by mohol prilákať aj súkromných investorov (v rámci verejno-súkromných partnerstiev (PPP)) a ktorý by využíval neviazané finančné prostriedky z nariadenia o európskom energetickom programe pre obnovu (EEPO) na podporu energetickej efektívnosti a iniciatív v oblasti obnoviteľných zdrojov energie; žiada Komisiu, aby dôkladne posúdila účinnosť tohto nástroja a preskúmala možnosti uplatňovania podobného prístupu vrátane iniciatív v oblasti energie, energetickej efektívnosti a surovín v prípade budúcich nevyčerpaných finančných prostriedkov v rozpočte EÚ;

45.  berie na vedomie význam energetickej efektívnosti, a preto naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby efektívne využívali štrukturálne fondy na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov, najmä obytných budov; žiada, aby sa finančné prostriedky poskytnuté od EIB a ostatných subjektov verejného financovania využívali efektívne a aby sa uskutočňovala koordinácia medzi EÚ, vnútroštátnymi fondmi a inými formami pomoci, ktoré by mohli podporiť investície do energetickej efektívnosti v záujme toho, aby sa dosiahli ciele EÚ;

46.  pripomína členským štátom možnosť uplatňovať znížené sadzby DPH na služby v oblasti obnovy bývania a zvyšovania energetickej efektívnosti;

47.  takisto sa domnieva, že z hľadiska konkurencieschopnosti má veľký význam hospodárne využívanie zdrojov a inovácie v oblasti ekologických technológií;

48.  vzhľadom na rozvoj a zavedenie novej a inovačnej dane zdôrazňuje potrebu celkového, cezhraničného a medzisektorového hodnotenia rôznych typov existujúceho a plánovaného financovania, zdaňovania a dotácií pre činnosti v oblasti životného prostredia a klímy, ktoré možno nazvať de Larosièrovým procesom pre financovanie v oblasti životného prostredia, s cieľom účinnejšie zamerať tieto nové nástroje a vylúčiť možnosť prekrývania politík a/alebo konfliktov medzi nimi;

49.  uznáva, že daň z uhlíka by bola účinnejším nástrojom na zníženie emisií než dlhodobým zdrojom príjmov, pretože tento zdroj by sa v prípade účinnosti tohto nástroja mohol raz vyčerpať;

Financovanie rozvoja

50.  žiada, aby členské štáty opätovne potvrdili svoj prísľub vyčleniť 0,7 % svojho hrubého národného dôchodku (HND) na oficiálnu rozvojovú pomoc; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že zatiaľ čo tento cieľ výdavkov vo výške 0,7 % HND akceptovali všetky členské štáty, v roku 2008 dosiahli tento cieľ len Švédsko, Luxembursko, Dánsko a Holandsko;

51.  pripomína, že napriek celosvetovej kríze je Európska únia ako celok vrátane svojich členských štátov naďalej hlavným poskytovateľom rozvojovej pomoci, ktorá v roku 2009 predstavovala 56 % celosvetového objemu v hodnote 49 miliárd EUR, čo potvrdzuje aj kolektívny prísľub vlád EÚ vyčleniť do roku 2010 a 2015 na oficiálnu rozvojovú pomoc 0,56 % a 0,70 % HND;

52.  zdôrazňuje zásadný význam riadneho finančného hospodárenia so zreteľom na všetku rozvojovú a humanitárnu pomoc EÚ, najmä preto, lebo európske inštitúcie, ktoré sa podieľajú na rozhodovaní a realizácii tejto pomoci, musia niesť voči európskym občanom a daňovým poplatníkom plnú zodpovednosť;

53.  zdôrazňuje, že inovačné financovanie rozvoja môže doplniť tradičné mechanizmy rozvojovej pomoci, a pomôcť im tak pri včasnom plnení cieľov; pripomína, že inovačné nástroje financovania by mali byť doplnením cieľa OSN, ktorým je 0,7 % HDP na rozvojovú spoluprácu; zdôrazňuje, že inovačné financovanie rozvoja by mala charakterizovať rôznorodosť financovania, aby sa dosiahol maximálny potenciál príjmov, malo by však byť tiež prispôsobené prioritám každej krajiny s veľkou vlastnou zodpovednosťou jednotlivých krajín; zároveň zdôrazňuje, že je potrebné, aby rozvojové krajiny urýchlili svoje úsilie v daňovej oblasti, najmä pokiaľ ide o vyberanie daní a boj proti daňovým únikom, ktoré sú kľúčové v záujme dosiahnutia jednotnej fiškálnej politiky;

54.  zdôrazňuje, že účinná rozvojová pomoc vysokej kvality si vyžaduje osobitné úsilie, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa koordinácie darcov a vlád; je presvedčený, že riešenie problému fragmentácie európskej rozvojovej pomoci, ktorá spôsobuje nedostatky s finančnými a politickými dôsledkami, by členským štátom prinieslo zvýšenie efektivity s odhadom až do výšky 6 miliárd EUR ročne a takisto by sa uľahčila práca správnych orgánov partnerských krajín;

55.  pripomína, že dosiahnutie RCT do roku 2015 si bude vyžadovať 300 miliárd USD; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že väčšina rozvinutých krajín napriek nedávnemu vyhláseniu na samite OSN na vysokej úrovni o RCT v septembri 2010 zatiaľ nesplnila svoj záväzok z roku 2005 o zvýšení rozvojovej pomoci, a poukazuje na to, že treba vynaložiť oveľa viac spoločného úsilia; zdôrazňuje, že je neprijateľné, aby niektoré krajiny vnímali mechanizmy inovačného financovania ako povzbudenie k tomu, aby upustili od oficiálnej rozvojovej pomoci; zdôrazňuje, že záväzky v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci a mechanizmov inovačného financovania treba chápať ako základné a navzájom sa dopĺňajúce súčasti boja proti chudobe;

56.  zdôrazňuje, že verejný dohľad nad inovačnými systémami financovania a ich transparentnosť sú nevyhnutnými podmienkami na ich zavedenie, ako to vyplýva z ponaučenia z nedávnej finančnej a potravinovej krízy;

57.  kladie dôraz na naliehavú potrebu zlepšiť koordináciu EÚ v oblasti opatrení na tvorbu bohatstva na miestnych trhoch a zdôrazňuje, že presadzovanie inovačného financovania pre rozvoj by sa nemalo zameriavať iba na zvyšovanie daní, ale mali by sa skúmať aj iné možnosti, napríklad rozširovanie tvorby domáceho kapitálu, čo sa dá najlepšie dosiahnuť prostredníctvom uznania a ochrany vlastníckych práv, katastrálneho mapovania a zlepšenia podnikateľského a investičného prostredia rozvojových krajín;

58.  pripomína, že hlavné pandemické choroby (AIDS, tuberkulóza a malária), ktoré postihujú rozvojové krajiny, a najmä subsaharskú Afriku, sú veľkou prekážkou dosiahnutia rozvojových cieľov tisícročia; v tejto súvislosti pripomína, že príspevok solidarity vyberaný z leteniek je významným finančným nástrojom na riešenie zdravotných problémov, ktorý je potrebné ďalej rozvinúť; vyzýva predovšetkým Komisiu, aby podrobnejšie preskúmala mechanizmy financovania na riešenie otázok svetového zdravotníctva a na uľahčenie prístupu k liekom v chudobných krajinách;

59.  poukazuje na skutočnosť, že zmena klímy ovplyvní najmä rozvojové krajiny, a zastáva názor, že financovanie opatrení na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy a zníženie energetickej chudoby prispeje k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia;

60.  víta skutočnosť, že záverečná deklarácia samitu OSN o rozvojových cieľoch tisícročia, prijatá 22. septembra 2010, po prvý raz výslovne poukazuje na úlohu inovačného financovania pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia;

61.  zdôrazňuje úspech dosiahnutý doteraz zavedenými inovačnými spôsobmi financovania, najmä úspech Medzinárodného nástroja na nákup liekov (UNITAID), Medzinárodného nástroja pre financovanie imunizácie (IFFIm) a záruky za budúci nákup očkovacej látky proti pneumokokovej chorobe (AMC), ktoré do dnešného dňa umožnili získať takmer dve miliardy USD; konštatuje, že aj iné inovačné mechanizmy financovania preukázali svoju účinnosť, napríklad splácanie dlhov v naturáliách či v poskytovaní zdravotníckych služieb alebo dane z palivových olejov;

62.  pripomína, že pri príležitosti samitu OSN o rozvojových cieľoch tisícročia, ktorý sa konal v septembri 2010, vyslovilo viacero vedúcich predstaviteľov európskych štátov alebo vlád pevnú podporu zavedeniu dane z finančných transakcií, a v súčasnosti od týchto predstaviteľov očakáva rozhodné kroky v súlade s týmto záväzkom;

63.  vyzýva členské štáty, ktoré tak dosiaľ neurobili, aby sa pripojili k vedúcej skupine pre inovačné mechanizmy financovania vytvorenej v roku 2006 a aby sa zapojili do všetkých existujúcich mechanizmov vrátane príspevku solidarity vyberaného z leteniek;

64.  naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla zavedenie mechanizmov inovačného financovania rozvoja na úrovni EÚ;

65.  žiada inštitúcie a vlády krajín EÚ, aby dôkladne preskúmali, či by bolo možné vytvoriť celosvetovú lotériu určenú na financovanie činností v oblasti boja proti hladu, ako to navrhuje Svetový potravinový program v súlade s potravinovým projektom;

66.  zastáva názor, že oficiálnej rozvojovej pomoci sa nepodarí prispieť k odstráneniu chudoby, pokiaľ krajiny G20, EÚ a finančné inštitúcie nezaujmú proti skorumpovaným vládam prijímajúcich krajín pevný postoj; zdôrazňuje preto potrebu zlepšiť pomoc EÚ v oblasti posilňovania daňových orgánov, súdnictva a protikorupčných agentúr v rozvojových krajinách; naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby bojovali proti úplatkárstvu páchanému podnikmi, ktoré majú sídlo v ich jurisdikcii, ale pôsobia v rozvojových krajinách;

67.  pripomína, že podľa odhadov zmizne každoročne v rozvojových krajinách prostredníctvom nezákonných postupov, ako napríklad tokov kapitálu a daňových únikov, 800 miliárd EUR, teda desaťnásobok oficiálnej rozvojovej pomoci, a pokiaľ by sa tomu predišlo a znížil sa rozsah, malo by to rozhodujúci význam pre dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia; naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby sa boj proti daňovým rajom, korupcii a škodlivým daňovým štruktúram stal hlavnou prioritou agendy na všetkých medzinárodných fórach, a to s cieľom umožniť rozvojovým krajinám zvyšovať svoje domáce príjmy;

68.  pripomína kolektívnu zodpovednosť skupiny G20 za zmierňovanie vplyvu krízy na rozvojové krajiny, ktoré boli jej nepriamymi účinkami tvrdo postihnuté;

69.  zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia transparentnosti v oficiálnej rozvojovej pomoci by sa určovanie zodpovednosti malo presadzovať prostredníctvom vnútroštátnych kontrolných mechanizmov a parlamentného dohľadu nad pomocou; vyzýva EÚ a krajiny G20, aby presadzovali svoj program obmedzovania daňových rajov a daňového tajomstva a podporovali podávanie správ podľa jednotlivých krajín;

70.  vyzýva Radu a Komisiu, aby presadzovali tieto inovačné finančné nástroje rozvoja a pracovali na ich zavedení, ako napríklad daň z medzinárodných finančných transakcií, dopravné poplatky, opatrenia na boj proti nezákonným kapitálovým tokom a zníženie alebo zrušenie poplatkov za remitencie;

71.  konštatuje, že hospodárska a finančná kríza uvrhne mnohé rozvojové krajiny do novej dlhovej krízy, a vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby obnovili svoje úsilie o zníženie dlhového zaťaženia rozvojových krajín;

72.  pripomína, že rozvojové krajiny sú zo všetkých krajín najhoršie vybavené na to, aby riešili problémy súvisiace so zmenou klímy, pričom sa vo všeobecnosti zdá, že sú hlavnými obeťami tohto javu; vyzýva na naplnenie finančného prísľubu, ku ktorému sa EÚ zaviazala v rámci Kodanskej dohody a v kontexte globálnej aliancie proti zmene klímy; naliehavo vyzýva EÚ, aby prijala kľúčovú úlohu v spoločných iniciatívach rozvinutých štátov, ktorá by viedla k väčším a konkrétnejším príspevkom na podporu procesu rozvoja v krajinách tretieho sveta, voči ktorému majú historickú zodpovednosť;

o
o   o

73.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Výboru Európskeho parlamentu pre politické výzvy, Komisii, Európskej rade, EIB, ECB, MMF a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ.

(1) Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 40.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0376.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2010)0336.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2010)0334.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2010)0337.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2010)0339.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2010)0335.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2010)0491.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia