Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na závery Rady zo 14. júna 2010, v ktorých vyzvala Komisiu, aby do júna 2011 vypracovala európsku stratégiu pre atlantickú oblasť,

–  so zreteľom na verejné konzultácie, ktoré začala Komisia s cieľom vydať oznámenie o európskej stratégii pre atlantickú oblasť,

–  so zreteľom na stratégiu EÚ pre región Baltského mora a stratégiu EÚ pre podunajskú oblasť,

–  so zreteľom na závery 5. správy o súdržnosti,

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v článku 3 Zmluvy o Európskej únii a v hlave XVIII Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa územná súdržnosť stanovuje ako cieľ EÚ,

B.  keďže päť členských štátov EÚ leží na pobreží Atlantického oceánu: Francúzsko, Írsko, Portugalsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo,

C.  keďže atlantická oblasť má svoje vlastné špecifické charakteristiky, ktorými sú:

D.  keďže tieto špecifické charakteristiky pramenia z faktorov, ktoré presahujú národné hranice a pre ktoré treba nájsť politické odpovede na európskej úrovni,

E.  keďže v júni 2010 Rada požiadala Komisiu, aby do júna 2011 vypracovala stratégiu pre atlantickú oblasť, a keďže zverejnenie oznámenia Komisie je naplánované na rok 2011,

1.  žiada Komisiu, aby čo najskôr sformovala stratégiu EÚ pre atlantickú oblasť ako integrovanú stratégiu, ktorá sa bude zaoberať námornými a územnými otázkami;

2.  zastáva názor, že táto stratégia by sa mala stanoviť v rámci cieľa politiky súdržnosti týkajúceho sa územnej spolupráce (cieľ 3) a opierať sa o zjednotený, medziodborový a územný prístup zameraný na lepšie koordinovanie politík medzi rôznymi úrovňami správy na danom území, a to s dôrazom na dôležité otázky; je presvedčený, že európska územná spolupráca môže výrazne prispieť k zintenzívneniu integračného procesu v rámci atlantickej oblasti prostredníctvom väčšej účasti občianskej spoločnosti na rozhodovaní a vykonávaní konkrétnych opatrení;

3.  zdôrazňuje, že za hlavný prínos makroregionálnych politík EÚ sa považuje viacúrovňová spolupráca, koordinácia a lepšie strategické investovanie dostupných finančných prostriedkov, a nie dodatočné prideľovanie zdrojov; vyzdvihuje závery švédskeho predsedníctva, podľa ktorých sa neplánujú žiadne nové inštitúcie, nové právne predpisy ani nové rozpočty;

4.  žiada, aby táto stratégia bola otvorená pre všetky regióny EÚ na atlantickom pobreží vrátane najvzdialenejších regiónov Makaronézie;

5.  vyjadruje presvedčenie, že vonkajší rozmer tejto stratégie možno posilniť vďaka geostrategickej polohe atlantických regiónov, najmä v oblasti námornej bezpečnosti a dohľadu a vo sfére medzinárodných obchodných vzťahov; zastáva názor, že je nutné zaoberať sa aj iniciatívami v oblasti medzinárodnej spolupráce a trojstrannej spolupráce;

6.  domnieva sa, že táto stratégia by mala uplatňovať lepšiu koordináciu cieľov a prostriedkov so silnými väzbami na stratégiu EÚ 2020 a na politiky EÚ na obdobie po roku 2013; v tejto súvislosti pripomína, že cieľom tejto stratégie je lepšie vynakladanie finančných prostriedkov EÚ a nie zvyšovanie výdavkov;

7.  žiada, aby táto stratégia bola dobre prepojená s regionálnou politikou a integrovanou námornou politikou EÚ, a zastáva názor, že by tiež mala uľahčovať synergie s ďalšími politikami EÚ, ako sú napríklad transeurópske dopravné siete, spoločná rybárska politika, opatrenia v oblasti klímy a životného prostredia, rámcový program pre výskum a vývoj, energetická politika atď.;

8.  domnieva sa, že územný rozmer tejto stratégie má zásadný význam a prispeje k územnej súdržnosti EÚ; zastáva názor, že v rámci tohto územného rozmeru sa bude treba zaoberať najmä otvorením a prepojením dopravných a energetických sietí, rozvojom morskej energie a mestských a vidieckych oblastí a zintenzívnením väzieb medzi pevninou a morom a medzi morom a vnútrozemskými vodami;

9.  pripomína, že je dôležité zlepšiť dostupnosť atlantických prímorských regiónov a zvýšiť pohyb osôb, tovaru a služieb v týchto regiónoch, aby sa dosiahli ciele vnútorného trhu a politiky súdržnosti, najmä prostredníctvom rozvoja príbrežnej námornej dopravy a námorných diaľnic;

10.  pripomína, že námorný rozmer je prioritou tejto stratégie, predovšetkým prostredníctvom prístupu založeného na morských oblastiach;

11.  dôrazne odporúča Komisii, aby presadzovala a podporovala plánovanie a vytváranie námorných ciest v atlantickej oblasti, ako je námorná cesta medzi Gijonom a Nantes, čo je inovatívny spôsob zlepšovania a diverzifikovania transeurópskych dopravných sietí, ovplyvňovania medzinárodných obchodných vzťahov, stimulovania hospodárskej činnosti v prístavoch a posilňovania cestovného ruchu a prispievania k znižovaniu emisií CO2;

12.  zastáva názor, že táto stratégia by sa mala zaoberať týmito otázkami spoločného záujmu: morská energia, životné prostredie a zmena klímy vrátane prevencie a boja proti znečisťovaniu morí loďami, doprava a prístupnosť, bezpečnosť, ochrana a dohľad, výskum, inovácie, tvorivé odvetvia, kultúra, voľný čas a cestovný ruch, námorné služby a odborná príprava, rybolov a odvetvie produkcie plodov mora;

13.  domnieva sa, že táto stratégia musí vytvoriť synergie medzi príslušnými politikami EÚ a vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi politikami, a preto zastáva názor, že je potrebná obnovená viacúrovňová správa založená na užšom zapojení orgánov EÚ a vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov;

14.  privítal by, keby sa v rámci tejto stratégie uplatňoval prístup zdola nahor počnúc miestnymi orgánmi a zahŕňajúc všetky zainteresované strany; trvá na tom, že je nutné, aby sa do navrhovania a vykonávania tejto stratégie zapojili regionálne a miestne verejné orgány, členské štáty, EÚ, súkromné subjekty a organizácie občianskej spoločnosti (vrátane príslušných medziregionálnych sietí a organizácií);

15.  nástojí na tom, aby spolupráca v rámci tejto stratégie bola založená v prvom rade na potrebách príslušných zainteresovaných strán, takže zastáva názor, že o zvolených politických prioritách sa musí rozhodovať konsenzom;

16.  zastáva názor, že Európske zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS) by mohlo byť zaujímavým nástrojom na uľahčenie spolupráce v rámci stratégie EÚ pre atlantickú oblasť;

17.  domnieva sa, že táto stratégia by sa mala vykonávať od roku 2014 a koordinovať s nasledujúcim viacročným finančným rámcom a že by ju mal sprevádzať akčný plán stanovený na európskej úrovni a zahŕňajúci zoznam štrukturálnych projektov;

18.  zastáva názor, že vnútorný i vonkajší rozmer tejto stratégie si vyžiadajú rozdelenie existujúcich finančných prostriedkov Spoločenstva pre atlantickú oblasť na základe spoločných priorít;

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili zjednodušené pravidlá na uľahčenie vykonávania tejto stratégie a zníženie súvisiaceho administratívneho zaťaženia;

20.  vyzýva Komisiu, aby pri stanovovaní priorít vývoja stratégie EÚ pre atlantickú oblasť úzko spolupracovala s Európskym parlamentom, a žiada ju, aby pravidelne informovala Európsky parlament o stave vykonávania tejto stratégie a konzultovala s ním túto otázku;

21.  vyjadrí svoje názory na budúce oznámenie Komisie prostredníctvom iniciatívnej správy;

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov a ďalším príslušným inštitúciám.