Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2011 o zákone o médiách v Maďarsku
Európsky parlament,
– so zreteľom na články 2, 3, 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), články 49, 56, 114, 167 a 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), článok 11 Charty základných práv Európskej únie a článok 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP), týkajúce sa dodržiavania, podpory a ochrany základných práv, a najmä slobody prejavu a práva na informácie a pluralitu médií,
– so zreteľom na smernicu Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch, týkajúcich sa ustanovenia o audiovizuálnych mediálnych službách (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách),
– so zreteľom na Európsku chartu slobody tlače z 25. mája 2009 a pracovný dokument Komisie o pluralite médií v členských štátoch EÚ (SEK(2007)0032), trojstupňový prístup k pluralite médií, ktorý vymedzila Komisia, a na nezávislú štúdiu vypracovanú v mene Komisie a dokončenú v roku 2009,
– so zreteľom na svoje uznesenia z 22. apríla 2004 o nebezpečenstve porušovania slobody prejavu a práva na informácie v Európskej únii, a najmä v Taliansku(1), z 25. septembra 2008 o koncentrácii a pluralite médií v Európskej únii(2) a zo 7. septembra 2010 o žurnalistike a nových médiách – vytváranie verejnej sféry v Európe(3),
– so zreteľom na vyhlásenia Komisie, na predložené parlamentné otázky a rozpravy v Európskom parlamente, ktoré sa uskutočnili 8. októbra 2009 – o práve na informácie v Taliansku a 8. septembra 2010, ako aj na diskusie v rámci spoločnej schôdze Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (CULT) 17. januára 2011 – o maďarskom zákone o médiách,
– so zreteľom na rozhodnutie výboru LIBE požiadať Agentúru pre základné práva, aby vydala výročnú komparatívnu správu o situácii v oblasti slobody, plurality a nezávislého riadenia médií v členských štátoch EÚ, vrátane ukazovateľov použitých v tejto správe,
– so zreteľom na Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rôznorodosti kultúrneho prejavu, najmä na jeho článok 5 ods. 2 a články 7 a 11,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže EÚ je založená na hodnotách demokracie a právneho štátu, ako sa uvádza v článku 2 ZEÚ, a preto zaručuje a presadzuje slobodu prejavu a právo na informácie, ktoré sú zakotvené v článku 11 Charty základných práv EÚ a článku 10 EDĽP, a keďže zákonnú hodnotu práv, slobôd a zásad ustanovených v Charte základných práv EÚ, čoho dôkazom je aj pristúpenie k Európskemu dohovoru o ľudských právach, pre ktoré sú sloboda a pluralizmus médií základnou premisou, a keďže tieto práva zahŕňajú slobodu na vyjadrenie názorov a právo na získavanie a odovzdávanie informácií bez kontroly, zasahovania alebo tlaku zo strany verejných orgánov,
B. keďže pluralita a sloboda médií vyvoláva v EÚ a jej členských štátoch, najmä v Taliansku, Bulharsku, Rumunsku, Českej republike a Estónsku naďalej vážne obavy, ako bolo zdôraznené v nedávnej kritike maďarského zákona o médiách a ústavných zmien zavedených od júna do decembra 2010, ktorú vyjadrili medzinárodné organizácie, ako napríklad OBSE, komisár Rady Európy pre ľudské práva, veľký počet medzinárodných a vnútroštátnych organizácií novinárov, redaktori a vydavatelia, mimovládne organizácie pre ľudské práva a občianske slobody, ako aj členské štáty a Európska komisia,
C. keďže Komisia vyjadrila obavy a požiadala maďarskú vládu o informácie, čo sa týka súladu maďarského zákona o médiách so smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách a acquis Spoločenstva vo všeobecnosti, konkrétne v súvislosti s povinnosťou všetkých poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb poskytovať vyvážené spravodajstvo, a vyjadrila tiež pochybnosti o tom, či zákon dodržiava zásadu proporcionality a základné práva na slobodu prejavu a práva na informácie zakotvené v článku 11 Charty základných práv EÚ, zásadu krajiny pôvodu a registračné požiadavky, a keďže maďarská vláda zareagovala poskytnutím ďalších informácií a začatím procesu zameraného na zmenu a doplnenie tohto zákona v zmysle bodov, ktoré vyzdvihla Komisia,
D. keďže OBSE vyjadrila vážne výhrady v súvislosti s rozsahom pôsobnosti maďarských právnych predpisov (vecnou a územnou pôsobnosťou), slobodou prejavu a reguláciou obsahu, vymenúvaním jednej a tej istej osoby zodpovednej za vnútroštátne médiá a úrad pre telekomunikácie a súladom so zásadami, ktorými sa riadi verejnoprávne vysielanie(4), a poukázala na to, že nový zákon narušuje pluralitu médií, odstraňuje politickú a finančnú nezávislosť verejnoprávnych médií a dlhodobo upevňuje negatívne prvky slobodných médií, a že úrad a rada pre médiá sú politicky homogénne(5) a vykonávajú všestrannú a centralizovanú vládnu a politickú kontrolu všetkých médií; keďže ďalšie javy vzbudzujúce obavy sú okrem iného neprimerané a extrémne sankcie z dôvodov, o ktorých by sa dalo diskutovať a ktoré neboli vopred stanovené, chýbajúce automatické pozastavenie sankcií v prípade súdneho odvolania proti sankcii uvalenej úradom pre médiá, porušenia zásady dôvernosti žurnalistických zdrojov a ochrany rodinných hodnôt,
E. stotožňujúc sa s vážnymi výhradami, ktoré OBSE vyjadrila v súvislosti s politicky homogénnym zložením úradu a rady pre médiá, časovým rámcom, vykonávaním všestrannej a centralizovanej vládnej, politickej a súdnej kontroly všetkých médií, skutočnosťou, že najproblematickejšie aspekty zákona sú v rozpore s normami OBSE a medzinárodnými normami týkajúcimi sa slobody prejavu, ako je napríklad odstránenie politickej a finančnej nezávislosti verejnoprávnych médií, rozsahom pôsobnosti právneho predpisu (vecná a územná pôsobnosť) a s rozhodnutím nevymedziť kľúčové pojmy, v dôsledku čoho nemôžu novinári vedieť, kedy sa potenciálne dopúšťajú porušenia zákona,
F. keďže komisár Rady Európy pre ľudské práva vyzval maďarské orgány, aby pri prehodnocovaní svojho zákona o médiách zohľadnili normy Rady Európy týkajúce sa slobody prejavu a plurality médií, príslušné odporúčania Výboru ministrov a Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, a najmä záväzné normy EDĽP a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva; keďže poukázal na používanie nejasných definícií, ktoré sa môžu nesprávne vykladať, zriadenie politicky nevyváženého regulačného systému s neprimeranými právomocami, ktorý nepodlieha plnohodnotnej súdnej kontrole, ohrozenie nezávislosti verejnoprávnych médií a narušenie ochrany novinárskych zdrojov; keďže zároveň zdôraznil potrebu, aby všetky zúčastnené strany vrátane opozičných strán a občianskej spoločnosti boli schopné podieľať sa zmysluplným spôsobom na prehodnocovaní tohto zákona, ktorým sa reguluje zásadný prvok fungovania demokratickej spoločnosti(6),
G. keďže vo svojom druhom stanovisku z 25. februára 2011 komisár pre ľudské práva odporučil komplexne prehodnotiť maďarský legislatívny balík o médiách s cieľom okrem iného obnoviť podrobný zákon podporujúci pluralistické a nezávislé médiá a posilniť záruky, že regulačné mechanizmy médií nebudú spadať pod žiaden politický vplyv(7); keďže ďalej konštatuje, že médiá v Maďarsku musia byť schopné vykonávať svoju úlohu strážcu v pluralistickej demokratickej spoločnosti, a aby tento cieľ dosiahli, musí Maďarsko plniť svoje záväzky členského štátu Rady Európy a čo najviac využívať skúsenosti tejto organizácie v oblasti slobody prejavu a nezávislosti a plurality médií,
H. keďže platnosť maďarského zákona o médiách by sa preto mala naliehavo pozastaviť a celý by sa mal prehodnotiť na základe poznámok a návrhov Komisie, OBSE a Rady Európy s cieľom zabezpečiť jeho úplný súlad s právnymi predpismi EÚ a európskymi hodnotami a normami pre slobodu, pluralitu a nezávislé riadenie médií,
I. keďže napriek opakovaným výzvam Parlamentu na prijatie smernice o slobode, pluralite a nezávislom riadení médií Komisia doteraz odkladala predloženie návrhu, ktorého význam a naliehavosť vzrástli,
J. keďže kodanské kritériá na členstvo v EÚ, ktoré boli ustanovené v júni 1993 na zasadaní Európskej rady v Kodani, týkajúce sa slobody tlače a slobody prejavu, by všetky členské štáty EÚ mali dodržiavať a presadzovať prostredníctvom príslušných právnych predpisov EÚ,
K. keďže Súdny dvor rozhodol v spoločnej veci C-39/05 P a C-52/05 P, v odsekoch 45 a 46, že prístup k informáciám umožňuje občanom zúčastňovať sa vo väčšej miere na rozhodovacom procese a zaručuje, že správa je legitímnejšia, účinnejšia a zodpovednejšia voči občanovi v demokratickom systéme a že je to „predpoklad účinného využívania demokratických práv občanmi“,
1. vyzýva maďarské orgány, aby obnovili nezávislosť riadenia médií a aby zastavili zasahovanie štátu do slobody prejavu a vyváženého spravodajstva, a je presvedčený, že nadmerná regulácia médií je kontraproduktívna a narušuje účinný pluralizmus vo verejnej sfére;
2. víta spoluprácu Komisie s maďarskými orgánmi, ktorej cieľom je zosúladiť maďarský zákon o médiách so Zmluvami o EÚ a právnym poriadkom EÚ, ako aj začatie procesu zmeny a doplnenia tohto zákona na vnútroštátnej úrovni;
3. vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Komisie zamerať sa pri vykonávaní acquis Spoločenstva Maďarskom len na tri oblasti, a najmä nad skutočnosťou, že chýba odkaz na článok 30 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, čo znamená obmedzenie svojich vlastných možností kontroly dodržiavania Charty základných práv EÚ pri implementácii práva EÚ Maďarskom; naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala, ako Maďarsko dodržiava ustanovenia o zodpovednosti stanovené v smernici 2000/31/ES o elektronickom obchode a ako transponovalo rámcové rozhodnutia EÚ o boji proti istým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (2008/913/JHA) a o boji proti terorizmu (2008/919/JHA), v ktorých sú obsiahnuté odkazy na slobodu prejavu a obchádzanie pravidiel o slobode médií;
4. vyzýva Komisiu, aby aj naďalej podrobne sledovala a hodnotila súlad maďarského zákona o médiách v znení jeho zmien a doplnení s európskymi zákonmi, najmä s Chartou základných práv;
5. vyzýva maďarské orgány, aby do procesu revízie zákona o médiách a ústavy zapojili všetky zainteresované strany, pretože ich zapojenie je základom demokratickej spoločnosti založenej na právnom štáte a náležitej kontrole a vyváženosti, ktorej cieľom je chrániť základné práva menšín pred rizikom tyranie zo strany väčšinovej spoločnosti;
6. žiada Komisiu, aby konala na základe článku 265 ZFEÚ a do konca roka predložila na základe článku 225 ZFEÚ legislatívnu iniciatívu o slobode, pluralite a nezávislom riadení médií, čím by sa prekonal neprimeraný legislatívny rámec EÚ v oblasti médií, a aby pri tom využila svoje právomoci v oblastiach vnútorného trhu, audiovizuálnej politiky, hospodárskej súťaže, telekomunikácií, štátnych dotácií, povinností verejnej služby a základných práv každého človeka žijúceho na území EÚ, aby sa vymedzili aspoň minimálne základné normy, ktoré budú musieť dodržiavať a uplatňovať v rámci vnútroštátnych právnych predpisov všetky členské štáty s cieľom zabezpečiť, zaručiť a podporovať právo na informácie a náležitú úroveň plurality médií, ako aj ich nezávislé riadenie;
7. vyzýva maďarské orgány, aby ďalej prehodnocovali zákon o médiách na základe pripomienok a návrhov Európskeho parlamentu, Komisie, OBSE a komisára pre ľudské práva Rady Európy, odporúčaní Rady ministrov a Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a judikatúry Európskeho súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva a v prípade zistenia, že zákon o médiách je v rozpore s podstatou zmlúv o EÚ, Chartou základných práv EÚ alebo európskym dohovorom pre ľudské práva zrušili a neuplatňovali tento zákon alebo tie jeho časti, v prípade ktorých sa zistil nesúlad;
8. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Rade Európy, vládam a parlamentom členských štátov, Agentúre pre základné práva, OBSE a Rade Európy.