Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 20. januára 2011 o prebiehajúcich rokovaniach o rámcovej dohode medzi EÚ a Líbyou (2010/2268(INI))

P7_TA(2011)0020 A7-0368/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh odporúčania pre Radu, ktorý predložila Ana Gomes v mene skupiny S&D, o prebiehajúcich rokovaniach o rámcovej dohode medzi EÚ a Líbyou (B7-0615/2010),

–  so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 15. októbra 2007 o otvorení diskusie týkajúcej sa rámcovej dohody medzi EÚ a Líbyou, ako aj na závery Európskej rady z 18. – 19. júna a 29. – 30. októbra 2009 o politikách súvisiacich s migráciou,

–  so zreteľom na memorandum o porozumení, ktoré spoločne podpísali komisárka Ferrerová-Waldnerová a minister pre európske záležitosti El Obeidí 23. júla 2007,

–  so zreteľom na prebiehajúce rokovania medzi EÚ a Líbyou o rámcovej dohode,

–  so zreteľom na akčný plán pre Benghází zameraný na HIV, spustený v novembri 2004,

–  so zreteľom na súčasnú praktickú spoluprácu EÚ a Líbye týkajúcu sa migrácie a na program spolupráce v oblasti migrácie, ktorý Komisia a Líbya podpísali 4. októbra 2010,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z 10. decembra 1948,

–  so zreteľom na Ženevský dohovor z 28. júla 1951 a na Protokol o štatúte utečencov z 31. januára 1967,

–  so zreteľom na viaceré nástroje v oblasti ľudských práv, ktoré Líbya podpísala, ako Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1970), Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1970), Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (1968), Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (1989), Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (1989), Dohovor o právach dieťaťa (1993) a Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín (2004),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 62/149 z 18. decembra 2007, v ktorej sa vyzýva na moratórium na trest smrti, a rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 63/168 z 18. decembra 2008, v ktorej sa vyzýva na uplatňovanie rezolúcie Valného zhromaždenia 62/149 z roku 2007,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov a jej protokol o zriadení Afrického súdu pre ľudské práva a práva národov, ktoré Líbya ratifikovala 26. marca 1987 a 19. novembra 2003,

–  so zreteľom na Dohovor Africkej únie, ktorým sa riadia osobitné aspekty problémov utečencov v Afrike zo septembra 1969, ktorého je Líbya zmluvnou stranou od 17. júla 1981,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2007 o odsúdení zdravotníckeho personálu v Líbyi na trest smrti(1) a na uznesenie zo 17. júna 2010 o popravách v Líbyi(2),

–  so zreteľom na článok 121 ods. 3 a článok 97 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0368/2010),

A.  keďže napriek pretrvávajúcej autoritárskej vláde a systematickému porušovaniu medzinárodných dohôd o základných právach a slobodách Líbya prehĺbila obchodné a politické vzťahy s členskými štátmi EÚ a ako partner EÚ zohráva úlohu v stredozemskom regióne a Afrike v širokej škále otázok majúcich vplyv na bezpečnosť a stabilitu, najmä pokiaľ ide o migráciu, verejné zdravie, rozvoj, obchodné a hospodárske vzťahy, zmenu klímy, energetiku a kultúrne dedičstvo,

B.  keďže viacero členských štátov EÚ má úzke vzťahy s Líbyou, pričom spoločnosti a banky v jednotlivých štátoch slúžia ako prostriedok na finančné investície Líbye v Európe, a keďže 30. augusta 2008 Taliansko podpísalo s Líbyou zmluvu o priateľstve upravujúcu vzťahy v rôznych oblastiach vrátane spolupráce v oblasti riadenia migrácie a finančného odškodnenia za vojnu a koloniálnu nadvládu; keďže 9. novembra 2010 taliansky parlament požiadal vládu o revíziu tejto zmluvy,

C.  keďže rámcová dohoda medzi EÚ a Líbyou, o ktorej sa v súčasnosti rokuje, sa vzťahuje na celý rad oblastí, a to od posilnenia politického dialógu až po riadenie migrácie, rozvíjanie obchodných a hospodárskych vzťahov, energetickú bezpečnosť a zlepšovanie spolupráce v rôznych odvetviach, keďže sa očakáva, že rámcová dohoda poskytne príležitosť zintenzívniť politický dialóg medzi Líbyou a EÚ,

D.  keďže dodržiavanie ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu, ako aj nesúhlas s trestom smrti sú základné zásady EÚ; keďže Parlament sa výrazne angažuje za všeobecné zrušenie trestu smrti a opakovane naliehavo vyzval na zrušenie rozsudkov smrti a prepustenie z väzenia piatich bulharských zdravotných sestier a palestínskeho lekára, ktorí boli väznení v Líbyi niekoľko rokov, a zároveň odmieta popravy líbyjských občanov a občanov iných krajín, ktoré boli v Líbyi vykonané,

E.  keďže Líbya ratifikovala Dohovor Africkej únie, ktorým sa riadia osobitné aspekty problémov utečencov v Afrike a v ktorom sa v článku 8 zdôrazňuje, že tento dohovor je v Afrike účinným doplnkom Dohovoru OSN o utečencoch z roku 1951 a že jeho členské štáty by mali spolupracovať s Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR); keďže však Líbya neratifikovala Dohovor OSN o utečencoch z roku 1951, ktorý ako jediný medzinárodný dohovor poskytuje dôsledné vymedzenie pojmu utečenec a ktorý sa má doplniť o právne záväzné ochranné opatrenia a osobitný mechanizmus monitorovania zo strany Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov,

F.  keďže existuje množstvo dôkazov o tom, že v Líbyi je rozšírená diskriminácia migrujúcich pracovníkov na základe ich národnosti alebo etnického pôvodu, a osobitne prenasledovanie afrických migrujúcich pracovníkov na základe rasového pôvodu, a keďže Európsky parlament je vážne znepokojený správami o sexuálnom násilí voči ženám,

G.  keďže článok 19 ods. 2 Charty základných práv EÚ zakazuje akýkoľvek odsun, vyhostenie alebo vydanie do štátu, v ktorom existuje vážna hrozba, že príslušná osoba bude vystavená trestu smrti, mučeniu alebo inému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

H.  keďže Líbya bola 13. mája 2010 zvolená za člena Rady OSN pre ľudské práva a ratifikovala niekoľko nástrojov v oblasti ľudských práv a keďže v dôsledku toho má konkrétne medzinárodné právne záväzky týkajúce sa dodržiavania ľudských práv, ale doteraz sa jej nepodarilo prijať konkrétne opatrenia, ktorými by zlepšila svoje výsledky v oblasti ľudských práv a začala skutočnú spoluprácu s orgánmi OSN pre osobitné postupy a zmluvy; keďže ľudské práva sú nedeliteľné a aj napriek tomu, že vďaka rozdeľovaniu národného dôchodku štátom sa občania Líbye a cudzinci žijúci v Líbyi tešia z viacerých hospodárskych a sociálnych výhod, nepožívajú väčšinu občianskych a politických práv, konkrétne slobodu prejavu, zhromažďovania a združovania, právo na spravodlivý proces, pracovné práva, práva žien a právo na slobodné voľby, a keďže sa často objavujú prípady svojvoľného zadržiavania, mučenia, nedobrovoľného zmiznutia a diskriminácie, ktoré osobitne postihujú migrantov,

I.  keďže výkon štátnej moci v Líbyi sa nezakladá na zásadách právneho štátu alebo demokratickej zodpovednosti a viedol k svojvoľnému a nepredvídateľnému správaniu voči cudzincom a zahraničným záujmom, ako ukázal nedávny prípad švajčiarskych obchodníkov a cudzincov odsúdených za bežnú trestnú činnosť, ktorých totožnosť nebola zverejnená,

1.  v súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami o rámcovej dohode sa obracia na Radu s týmito odporúčaniami:

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade a pre informáciu aj Komisii a vládam členských štátov Európskej únie.

(1) Ú. v. EÚ C 244E, 18.10.2007, s. 208. (2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0246.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. januára 2011 o situácii kresťanov, pokiaľ ide o slobodu náboženského vyznania

P7_TA(2011)0021 RC-B7-0039/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä uznesenie z 15. novembra 2007 o závažných udalostiach, ktoré ohrozujú existenciu kresťanských a iných náboženských komunít(1), uznesenie z 21. januára 2010 o útokoch na kresťanské komunity(2), uznesenie zo 6. mája 2010 o masových zverstvách v Jos v Nigérii(3), uznesenie z 20. mája 2010 o náboženskej slobode v Pakistane(4) a uznesenie z 25. novembra 2010 o Iraku: Trest smrti (najmä prípad Tárika Azíza) a útoky proti kresťanským komunitám(5),

–  so zreteľom na výročné správy o situácii v oblasti ľudských práv vo svete, a najmä na svoje uznesenie zo 16. decembra 2010 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politike Európskej únie v tejto oblasti(6),

–  so zreteľom na článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na článok 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženského vyznania alebo viery z roku 1981,

–  so zreteľom na správy osobitnej spravodajkyne OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery, a najmä na jej správy z 29. decembra 2009, 16. februára 2010 a 29. júla 2010,

–  so zreteľom na článok 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach z roku 1950,

–  so zreteľom na článok 10 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 3 ods. 5 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na článok 17 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Catherine Ashtonovej, vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčky Komisie, po útoku na veriacich 1. januára 2011 v koptskom kostole v Alexandrii v Egypte,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Európskeho parlamentu Jerzyho Buzeka o smrtiacom výbuchu v egyptskom kostole 1. januára 2011,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska únia opakovane vyjadrila svoj záväzok týkajúci sa slobody náboženského vyznania, slobody svedomia a slobody myslenia a zdôraznila, že vlády sú povinné zaručiť tieto slobody na celom svete, keďže rozvoj ľudských práv, demokracie a občianskych slobôd je spoločným základom, na ktorom Európska únia buduje svoje vzťahy s tretími krajinami, a je vyjadrený v doložke o demokracii v dohodách medzi EÚ a tretími krajinami,

B.  keďže podľa článku 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach má každý právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania; keďže toto právo zahŕňa slobodu mať alebo prijať náboženstvo alebo presvedčenie podľa vlastného rozhodnutia, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru individuálne alebo spoločne s inými, verejne alebo súkromne, bohoslužbou, zachovávaním obradov, vykonávaním úkonov a vyučovaním,

C.  keďže sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania platí pre stúpencov náboženstiev, ale aj pre ateistov, agnostikov a osôb bez presvedčenia,

D.  keďže v roku 2010 sa vo svete vyskytlo viacero útokov proti kresťanským komunitám, ako aj viacero procesov a trestov smrti za rúhačstvo, čo často postihuje ženy; keďže zo štatistík o náboženskej slobode v posledných rokoch vyplýva, že väčšina násilných protináboženských činov je namierená proti kresťanom, ako sa uvádza v Správe o náboženskej slobode vo svete, ktorú v roku 2009 vypracovala organizácia Pomoc cirkvi v núdzi (Aid to the Church in Need); keďže v niektorých prípadoch sú kresťanské komunity v takej situácii, že je ohrozená ich budúca existencia, a ich zánik by znamenal stratu významnej časti náboženského dedičstva príslušných krajín,

E.  keďže 11. januára 2011 v Nigérii pri brutálnych útokoch zameraných proti kresťanskej komunite opäť vyhasli nevinné životy; keďže 24. decembra 2010 došlo k útoku na viacero kostolov v Maiduguri a 25. decembra 2010 k bombovým útokom v nigérijskom meste Jos, pri ktorých zahynulo 38 civilistov a desiatky ďalších bolo zranených, keďže muži ozbrojení mečmi a mačetami napadli 21. decembra 2010 v nigérijskom Turu skupinu miestnych dedinčanov kresťanského vyznania; keďže po útoku v nigérijskom Jose 3. decembra 2010 boli nájdené telá siedmich mŕtvych kresťanov vrátane žien a detí, pričom štyria ďalší boli zranení,

F.  keďže atentát na guvernéra Pandžábu Salmana Tasíra zo 4. januára 2011, ako aj prípad Asie Norínovej v Pakistane vyvolali protesty medzinárodného spoločenstva,

G.  keďže počas teroristického útoku na koptských kresťanov v Alexandrii boli 1. januára 2011 zabití a zranení nevinní civilisti,

H.  keďže 25. decembra 2010 boli medzi 11 zranenými osobami kňaz a deväťročné dievčatko, keď v kaplnke vo filipínskom Sulu bola na 1. sviatok vianočný odpálená bombová nálož,

I.  keďže celebrovanie kresťanskej omše 25. decembra 2010 v dedinách Rizokarpaso a Ayia Triada v severnej časti Cypru bolo násilne prerušené,

J.  keďže teroristické útoky mudžáhidov proti asýrskym kresťanským rodinám, ku ktorým došlo 30. decembra 2010, si vyžiadali minimálne dva ľudské životy a 14 zranených po sérii koordinovaných bombových útokov na kresťanské domovy v irackom Bagdade, keďže v irackom Dudžaile bomba nastražená pri ceste spôsobila 27. decembra 2010 smrť asýrskej kresťanky a zranila jej manžela; keďže 22. novembra 2010 boli v Mosule zabití dvaja irackí kresťania; keďže 10. novembra 2010 prišli v Bagdade o život pri sérii útokov namierených proti kresťanom nevinní civilisti; keďže 1. novembra 2010 zahynulo v masakre v sýrskom katolíckom kostole Panny Márie Vykupiteľky v Bagdade 52 ľudí, medzi ktorými boli ženy a deti,

K.  keďže iránska vláda vystupňovala kampaň proti kresťanom v Islamskej republike, kde bolo za uplynulý mesiac zatknutých viac než sto osôb, mnohí boli prinútení utiecť z krajiny, alebo čelili obvineniam z trestných činov a možnému trestu smrti,

L.  keďže aj vo Vietname sú aktivity katolíckej cirkvi a iných náboženských komunít tvrdo potláčané, o čom svedčí aj vážna situácia komunít vietnamských Montagnardov; keďže však na druhej strane možno privítať zmenu postoja vietnamského režimu v prípade kňaza Nguyen Van Lya, ktorý bol prepustený,

M.  keďže útoky násilných islamských extrémistov sú aj útokmi na súčasný režim týchto štátov a ich cieľom je vyvolať nepokoje a začať občiansku vojnu medzi jednotlivými náboženskými skupinami,

N.  keďže tak ako iné časti sveta ani Európu neobchádzajú prípady porušovania slobody náboženského vyznania, útokov na príslušníkov náboženských menšín na základe ich viery, ani prípady nábožensky motivovanej diskriminácie,

O.  keďže dialóg medzi komunitami je rozhodujúci z hľadiska presadzovania mieru a vzájomného porozumenia medzi národmi,

1.  odsudzuje nedávne útoky na kresťanské komunity v jednotlivých krajinách a vyjadruje solidaritu s rodinami obetí; vyjadruje hlboké znepokojenie nad množiacimi sa prípadmi neznášanlivosti, utláčania a násilných udalostí, ktoré sú namierené proti kresťanským komunitám, najmä v krajinách Afriky, Ázie a Blízkeho východu;

2.  víta snahu orgánov príslušných krajín o identifikáciu iniciátorov a páchateľov útokov na kresťanské komunity; naliehavo vyzýva vlády, aby zabezpečili, že páchatelia týchto zločinov a všetky osoby zodpovedné za útoky a iné násilné činy namierené proti kresťanom alebo ďalším náboženským či iným menšinám budú postavené pred súd a náležite stíhané;

3.  dôrazne odsudzuje všetky násilné činy proti kresťanom a iným náboženským komunitám, ako aj všetky druhy diskriminácie a netolerancie na základe náboženstva a viery namierené proti veriacim, odpadlíkom i neveriacim; opätovne zdôrazňuje, že právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania je základným ľudským právom;

4.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v posledných rokoch možno zaznamenať hromadný odchod kresťanov z niektorých krajín, najmä z Blízkeho východu;

5.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že pakistanský zákon o rúhačstve, voči ktorému sa verejne postavil zosnulý guvernér Salman Tasír, sa stále využíva na prenasledovanie náboženských skupín vrátane kresťanov, napr. Asie Norínovej, ženy kresťanského vierovyznania a matky piatich detí odsúdenej na smrť, a že vraha guvernéra Salmana Tasíra vníma veľká časť pakistanskej spoločnosti ako hrdinu;

6.  víta reakciu egyptskej verejnosti, ktorá tento teroristický čin dôrazne odsúdila a rýchlo pochopila, že útok bol zorganizovaný s cieľom oslabiť hlboko zakorenené tradičné väzby medzi kresťanmi a moslimami v Egypte; víta spoločné demonštrácie koptských kresťanov a moslimov v Egypte na protest proti útoku; víta zároveň skutočnosť, že útok verejne odsúdili egyptský prezident Husní Mubarak, veľký šejk z univerzity Al-Azhar a veľký muftí z Egypta;

7.  odsudzuje násilné prerušenie vianočnej omše na 1. sviatok vianočný, na ktorej sa zúčastnilo zvyšných 300 kresťanov žijúcich v severnej časti Cypru okupovanej tureckými orgánmi;

8.  vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že náboženstvo zneužívajú páchatelia teroristických činov vo viacerých častiach sveta; odsudzuje využívanie náboženstva v rôznych politických konfliktoch;

9.  naliehavo vyzýva štáty s alarmujúco vysokou mierou útokov proti náboženským skupinám, aby prevzali zodpovednosť za zabezpečenie obvyklých a verejných náboženských zvykov všetkých náboženských skupín, zintenzívnili úsilie o poskytovanie spoľahlivej a účinnej ochrany náboženských skupín vo svojich krajinách, zaistili osobnú bezpečnosť a fyzickú nedotknuteľnosť príslušníkov náboženských skupín v krajine, a tým si splnili povinnosti, ku ktorým sa zaviazali na medzinárodnej scéne;

10.  opäť zdôrazňuje, že dodržiavanie ľudských práv a občianskych slobôd vrátane slobody náboženského vyznania alebo viery patrí medzi základné zásady a ciele Európskej únie a predstavuje spoločný základ jej vzťahov s tretími krajinami;

11.  vyzýva Radu, Komisiu a vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčku Európskej komisie, aby venovali zvýšenú pozornosť otázke slobody náboženského vyznania alebo viery a situácii náboženských komunít vrátane kresťanov v dohodách a pri spolupráci s tretími krajinami, ako aj v správach o ľudských právach;

12.  žiada, aby sa na nadchádzajúcom zasadnutí Rady pre vonkajšie vzťahy 31. januára 2011 prediskutovala otázka prenasledovania kresťanov a dodržiavania slobody náboženského vyznania alebo viery; táto diskusia by mala priniesť konkrétne výsledky, najmä pokiaľ ide o nástroje, ktoré možno použiť na zaistenie bezpečnosti a ochrany ohrozených kresťanských komunít kdekoľvek na svete;

13.  vyzýva vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčku Európskej komisie, aby bezodkladne stanovila stratégiu EÚ v oblasti posilnenia ľudského práva na slobodu náboženského vyznania vrátane opatrení voči štátom, ktoré vedome nezabezpečujú ochranu náboženských skupín;

14.  žiada vysokú predstaviteľku, aby vzhľadom na nedávne udalosti a rastúcu potrebu analýzy a pochopenia kultúrneho a náboženského vývoja v medzinárodných vzťahoch a súčasnej spoločnosti vytvorila v rámci riaditeľstva pre ľudské práva Európskej služby pre vonkajšiu činnosť trvalú kapacitu na monitorovanie situácie vládneho a spoločenského obmedzovania náboženskej slobody a súvisiacich práv a aby o tom každoročne podávala správu Parlamentu;

15.  vyzýva Radu, Komisiu, vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčku Európskej komisie a Parlament, aby do svojej výročnej správy o ľudských právach zahrnuli kapitolu o náboženskej slobode;

16.  naliehavo žiada inštitúcie EÚ na plnenie záväzku uvedeného v článku 17 ZFEÚ, t. j. udržiavať otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s cirkvami a náboženskými, filozofickými a nekonfesionálnymi organizáciami, s cieľom zaistiť, aby otázka prenasledovania kresťanov a iných náboženských komunít bola prioritou, o ktorej sa bude systematicky diskutovať;

17.  vyzýva vedúcich predstaviteľov všetkých náboženských komunít v Európe, aby na základe rešpektovania všetkých náboženských smerov odsúdili útoky na kresťanské komunity a iné náboženské skupiny;

18.  opätovne potvrdzuje svoju podporu všetkým iniciatívam zameraným na presadzovanie dialógu a vzájomného rešpektovania medzi náboženskými a inými komunitami; vyzýva všetky cirkevné orgány, aby podporovali toleranciu a vyvíjali iniciatívy na boj proti nenávisti a násilnej a extrémistickej radikalizácii;

19.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Európskej komisie, parlamentom a vládam členských štátov, parlamentu a vláde Egypta, parlamentu a vláde Iránu, parlamentu a vláde Iraku, parlamentu a vláde Nigérie, parlamentu a vláde Pakistanu, parlamentu a vláde Filipín, parlamentu a vláde Vietnamu a Organizácii islamskej konferencie.

(1) Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 474. (2) Ú. v. EÚ C 305 E, 11.11.2010, s. 7. (3) Prijaté texty, P7_TA(2010)0157. (4) Prijaté texty, P7_TA(2010)0194. (5) Prijaté texty, P7_TA(2010)0448. (6) Prijaté texty, P7_TA(2010)0489.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. januára 2011 o situácii v Bielorusku

P7_TA(2011)0022 RC-B7-0044/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Bielorusku, najmä na uznesenie o Bielorusku zo 17. decembra 2009(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/639/SZBP z 25. októbra 2010 o reštriktívnych opatreniach proti niektorým predstaviteľom Bieloruska(2), ktorým sa predlžujú reštriktívne opatrenia aj pozastavenie uplatňovania obmedzení do 31. októbra 2011,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 25. októbra 2010,

–  so zreteľom na vyhlásenie o predbežných zisteniach a záveroch týkajúcich sa prezidentských volieb v Bielorusku, ktoré 20. decembra 2010 prijali Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) a Parlamentné zhromaždenie OBSE (PZ OBSE),

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže pražské vyhlásenie zo samitu o Východnom partnerstve opätovne potvrdilo oddanosť (okrem iných Bieloruska) zásadám medzinárodného práva a základným hodnotám vrátane demokracie, zásad právneho štátu a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd,

B.  keďže Rada 25. októbra 2010 vyzvala bieloruské orgány, aby zabezpečili, že (prezidentské) voľby sa uskutočnia v súlade s medzinárodnými normami a štandardmi pre demokratické voľby a so záväzkami Bieloruska v rámci OBSE a OSN,

C.  keďže Bielorusko sa zaviazalo oboznámiť sa s odporúčaniami OBSE a jej Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), ktoré sa týkajú zlepšenia jeho volebného práva s cieľom zosúladiť ho s medzinárodnými normami pre demokratické voľby a prekonzultovať navrhované úpravy s OBSE; keďže bieloruské národné zhromaždenie schválilo reformu volebných právnych predpisov bez predchádzajúcej konzultácie s OBSE,

D.  keďže Rada „potvrdila pripravenosť prehĺbiť svoje vzťahy s Bieloruskom v závislosti od ďalšieho pokroku tejto krajiny na ceste k demokracii, ľudským právam a právnemu štátu a pomáhať jej pri dosahovaní týchto cieľov. Pokiaľ Bielorusko dosiahne pokrok v týchto oblastiach, Rada je pripravená prijať opatrenia na rozšírenie zmluvných vzťahov s Bieloruskom“,

E.  keďže po vyhodnotení vývoja v Bielorusku sa Rada rozhodla predĺžiť reštriktívne opatrenia proti niektorým predstaviteľom Bieloruska, ale pozastaviť uplatňovanie obmedzení cestovať do EÚ, v oboch prípadoch do 31. októbra 2011,

F.  keďže podľa vyhlásenia PZ OBSE a ODIHR o predbežných zisteniach a záveroch týkajúcich sa prezidentských volieb v Bielorusku nastali v príprave na voľby určité zlepšenia, ale tie boli zatienené vážnymi nezrovnalosťami v deň volieb a násilím, ktoré vypuklo v noci 19. decembra 2010,

G.  keďže viac ako 700 osôb bolo zadržaných za účasť na demonštrácii 19. decembra 2010 v Minsku a väčšina z nich bola prepustená po odpykaní si krátkeho správneho trestu, zatiaľ čo 24 opozičných aktivistov a novinárov vrátane 6 prezidentských kandidátov bolo obvinených z organizovania masových nepokojov sprevádzaných násilnými útokmi a ozbrojeným odporom, za čo im by im mohol hroziť trest odňatia slobody až na 15 rokov; keďže čoskoro môže byť obvinených ďalších 14 osôb,

H.  keďže predseda Európskeho parlamentu, vysoká predstaviteľka EÚ aj generálny tajomník OSN odsúdili policajný zásah proti demonštrácii 19. decembra 2010 a ďalšie opatrenia prijaté orgánmi presadzovania práva proti demokratickej opozícii, slobodným médiám a aktivistom občianskej spoločnosti,

I.  keďže obhajcovia zastupujúci protestantov, politickú opozíciu alebo ich rodiny sú vystavení hrozbám straty licencie, resp. bránenia vo výkone povolania,

1.  domnieva sa, vzhľadom na zistenia predbežných záverov PZ OBSE a ODIHR týkajúcich sa prezidentských volieb, že prezidentské voľby z 19. decembra 2010 nesplnili medzinárodné normy pre slobodné, spravodlivé a transparentné voľby; považuje tieto voľby za ďalšiu stratenú príležitosť na demokratické zmeny v Bielorusku a vzhľadom na mnohé a vážne nezrovnalosti, o ktorých informoval ODIHR, vyzýva na uskutočnenie nových volieb v slobodných a demokratických podmienkach podľa noriem OBSE;

2.  odsudzuje použitie hrubej sily zo strany polície a útvarov KGB voči protestantom v deň volieb, predovšetkým vyjadruje svoje rozhorčenie nad brutálnym útokom na pána Njakljajeva, obidva prípady sú príkladom vážneho porušenia základných demokratických zásad, ako sú sloboda zhromažďovania a sloboda prejavu, ako aj ľudských práv, a vyjadruje znepokojenie nad pokusmi bieloruských orgánov uväzniť Danila Sannikova, trojročného syna prezidentského kandidáta Andreja Sannikova, a investigatívnu novinárku Irinu Chalipovú, ktorí sú obaja vo väzení od konania volieb 19. decembra 2010; je obzvlášť znepokojený zdravotným stavom Mikolaja Statkeviča, ktorý drží hladovku už 31 dní;

3.  dôrazne odsudzuje zatknutie a zadržiavanie pokojných protestantov a väčšiny prezidentských kandidátov (napr. Uladzimira Ňakľajeva, Andreja Sannikova, Mikolaja Statkeviča a Alexeja Michaleviča), vedúcich predstaviteľov demokratickej opozície (napr. Pavla Sevjarineca, Anatolija Lebedka) ako aj veľkého počtu občianskych aktivistov, novinárov, učiteľov a študentov, ktorým hrozia tresty odňatia slobody až do 15 rokov; požaduje nezávislé a nestranné medzinárodné vyšetrenie týchto udalostí pod dohľadom OBSE; žiada, aby boli okamžite zrušené politicky motivované obvinenia;

4.  odsudzuje represívne korky a naliehavo vyzýva bieloruské orgány, aby bezodkladne skončili so všetkými formami obťažovania, zastrašovania alebo vyhrážok voči aktivistom občianskej spoločnosti vrátane razií, prehliadok a zabavovania materiálov v súkromných bytoch, priestoroch nezávislých médií a kanceláriách organizácií občianskej spoločnosti, ako aj s vyhadzovaním z univerzít a pracovísk;

5.  žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých osôb zadržaných počas dňa volieb a po ich konaní vrátane väzňov svedomia uznaných organizáciou Amnesty International; vyzýva bieloruské orgány, aby zadržiavaným osobám zabezpečili neobmedzený prístup k príbuzným, právnej pomoci a zdravotnej starostlivosti;

6.  vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím bieloruských orgánov ukončiť misiu kancelárie OBSE v Bielorusku a vyzýva bieloruské orgány, aby toto rozhodnutie okamžite stiahli;

7.  odsudzuje blokovanie prístupu k viacerým hlavným webovým stránkam vrátane sietí sociálnych kontaktov a opozičných webových stránok v deň volieb v Bielorusku; zdôrazňuje, že platné mediálne právne predpisy v Bielorusku nie sú v súlade s medzinárodnými normami, a preto vyzýva bieloruské orgány, aby ich zrevidovali a pozmenili;

8.  vyzýva Radu, Komisiu a vysokú predstaviteľku EÚ, aby prehodnotili politiku EÚ voči Bielorusku a zvážili zavedenie cielených hospodárskych sankcií a zmrazenia akejkoľvek mikrofinančnej pomoci poskytovanej prostredníctvom úverov z MMF, ako aj pôžičiek v rámci programov EIB a EBRD; zdôrazňuje, že ESP a národná pomoc Bielorusku by sa mali presmerovať, aby sa zabezpečila náležitá podporu občianskej spoločnosti; znovu opakuje dôležitosť účinného využívania európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva;

9.  vyzýva Komisiu, aby všetkými finančnými a politickými prostriedkami podporila úsilie bieloruskej občianskej spoločnosti, nezávislých médií (vrátane televízie TV Belsat a rozhlasových staníc European Radio for Belarus a Radio Racyja) a mimovládnych organizácií (MVO) v Bielorusku o podporu demokracie a odpor voči režimu; považuje za potrebné zintenzívniť a uľahčiť vzťahy bieloruských MVO s medzinárodným mimovládnym sektorom; zároveň Komisiu vyzýva, aby pozastavila prebiehajúcu spoluprácu a zrušila pomoc poskytovanú štátnym médiám v Bielorusku; Komisia by mala súčasne financovať tlač a distribúciu kníh poézie Uladzimira Ňakľajeva, ktoré bieloruské úrady nedávno zhabali a spálili;

10.  vyzýva Európsku komisiu, aby vytvorila mechanizmus registrácie mimovládnych organizácií, ktorým je registrácia v Bielorusku zamietnutá z politických dôvodov, s cieľom umožniť im využívať programy EÚ;

11.  nalieha na Komisiu, aby ďalej poskytovala a zvýšila finančnú pomoc Európskej univerzite humanitných vied v litovskom Vilniuse, zvýšila počet štipendií pre bieloruských študentov prenasledovaných za ich občianske aktivity a vyhodených z vysokých škôl a aby prispela na konferenciu darcov „Solidarita s Bieloruskom“ vo Varšave (2. februára 2011) následnú konferenciu vo Vilniuse (3. a 4. februára 2011);

12.  vyzýva Radu, Komisiu a vysokú predstaviteľku EÚ, aby bezodkladne začali opäť uplatňovať zákaz vydávania víz predstaviteľom hlavných bieloruských orgánov a rozšírili ho na štátnych úradníkov, členov súdnictva a príslušníkov bezpečnostných síl, ktorých možno považovať za zodpovedných za manipuláciu volieb, brutálne povolebné represálie a zatýkanie členov opozície, a aby zmrazili ich aktíva; upozorňuje, že sankcie by mali ostať v účinnosti aspoň dovtedy, kým nebudú prepustení všetci politickí väzni a zadržané osoby a kým nebudú zbavení obvinení; víta dobrý príklad poľskej vlády, ktorá uvalila vlastné cestovné obmedzenia na zástupcov minského režimu a súčasne zjednodušila vstup bieloruským občanom do EÚ;

13.  vyzýva Radu, aby sa zamyslela nad možnosťou pozastaviť účasť Bieloruska na činnostiach Východného partnerstva nie neskôr ako na budapeštianskom samite Východného partnerstva, ak nebude poskytnuté prijateľné vysvetlenie a nedôjde k výraznému zlepšeniu situácie v Bielorusku; toto pozastavenie účasti sa netýka MVO a  občianskej spoločnosti;

14.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zintenzívnili prácu na rokovaniach o smerniciach o dohode o readmisii a o zjednodušení vízového režimu, ktoré by zahŕňali dostupné vízové poplatky s cieľom umožniť medziľudské kontakty;

15.  očakáva, že členské štáty EÚ neoslabia kroky EÚ svojimi dvojstrannými iniciatívami s bieloruským režimom, ktoré podkopávajú dôveryhodnosť a účinnosť európskej zahraničnej politiky;

16.  zastáva názor, že športové udalosti, ako sú majstrovstvá sveta v hokeji v roku 2014, by sa nemali konať v Bielorusku, pokiaľ v tejto krajine budú politickí väzni;

17.  vyjadruje poľutovanie nad postojom Ruskej federácie, ktorá voľby uznala a represie označila za „vnútornú záležitosť“; odporúča Európskej komisii, aby sa zapojila do dialógu, konzultácií a politickej koordinácie so susednými krajinami Bieloruska, ktoré nie sú členmi EÚ, majú tradične osobitné vzťahy s touto krajinou a sú tiež partnermi EÚ, konkrétne Ruskom a Ukrajinou, s cieľom maximálne zvýšiť efektívnosť politiky EÚ vo vzťahu k Bielorusku a spolupracovať na vhodnom vyvážení reakcie na nedostatok demokracie a porušovanie ľudských práv v Bielorusku s potrebou predchádzať jeho medzinárodnej izolácii;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke EÚ, členským štátom EÚ, prezidentovi, vláde a parlamentu Bieloruska a parlamentným zhromaždeniam Rady Európy a OBSE.

(1) Ú. v. EÚ C 286 E, 22.10.2010, s. 16. (2) Ú. v. EÚ L 280, 26.10.2010, s. 18.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. januára 2011 o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2009 (2010/2137(INI))

P7_TA(2011)0023 A7-0374/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2009 (KOM(2010)0282) a na pracovný dokument útvarov Komisie k správe Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2009 (SEK(2010)0666),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách)(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. októbra 2008 o uplatnení pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou(3) (oznámenie o bankovníctve),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. decembra 2008 o rekapitalizácii finančných inštitúcií v súčasnej finančnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže(4) (oznámenie o rekapitalizácii),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2009 o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami v bankovom sektore Spoločenstva(5) (oznámenie o znehodnotených aktívach),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. júla 2009 o návrate k životaschopnosti a hodnotení reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej krízy podľa pravidiel štátnej pomoci(6) (oznámenie o reštrukturalizácii), pričom na tieto štyri posledné uvedené oznámenia sa ďalej súhrnne odkazuje ako na „štyri oznámenia pre finančný sektor“,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. decembra 2008 o dočasnom rámci Spoločenstva pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy(7) (dočasný rámec),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. februára 2009 s názvom Usmernenie o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva pri uplatňovaní článku 82 Zmluvy o ES na prípady zneužívania dominantného postavenia podnikov na vylúčenie konkurentov z trhu(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o kódexe najlepšej praxe pre uskutočňovanie konaní vo veci kontroly štátnej pomoci(9), oznámenie Komisie o zjednodušenom postupe vybavovania určitých druhov štátnej pomoci(10) a oznámenie Komisie o vymáhaní práva štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi(11) (balík zjednodušení),

–  so zreteľom na usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia(12),

–  so zreteľom na hodnotiace tabuľky štátnej pomoci za jar 2009 (KOM(2009)0164), jeseň 2009 (KOM(2009)0661) a jar 2010 (KOM(2010)0255),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 10. marca 2009 o správach o politike hospodárskej súťaže za roky 2006 a 2007(13) a z 9. marca 2010 o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2008(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. marca 2009 o cenách potravín v Európe(15),

–  so zreteľom na vyhlásenie Parlamentu z 19. februára 2008 o vyšetrovaní a náprave zneužitia postavenia veľkých supermarketov, ktoré pôsobia v Európskej únii(16),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0374/2010),

A.  keďže výnimočné okolnosti počas uplynulých dvoch rokov finančnej a hospodárskej krízy si vyžiadali výnimočné opatrenia; keďže úsilie Komisie pomohlo stabilizovať finančné trhy a zároveň chrániť integritu jednotného trhu,

B.  keďže v čase krízy je nevyhnutné zabezpečiť finančnú stabilitu, obnoviť úverové toky a zreformovať finančný systém tak, aby trhy fungovali dobre, a keďže pravidlá hospodárskej súťaže by sa preto mali uplatňovať pružne, ale prísne,

C.  keďže protekcionizmus a absencia presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže by viedli len k prehĺbeniu a predĺženiu krízy,

D.  keďže politika hospodárskej súťaže je nevyhnutným nástrojom pri zabezpečovaní dynamického, efektívneho a inovatívneho vnútorného trhu a konkurencieschopnosti EÚ na globálnej úrovni, ako aj na prekonanie finančnej krízy,

E.  keďže rastúci rozpočtový deficit a zvyšujúca sa úroveň verejného dlhu v mnohých členských štátoch môže na ďalšie roky spomaliť hospodársku obnovu a hospodársky rast,

F.  keďže vlády členských štátov poskytli v reakcii na finančnú krízu značnú sumu štátnej pomoci, napríklad v podobe systémov záruk, systémov rekapitalizácie a doplnkových foriem podpory likvidity na financovanie bánk; keďže v rámci týchto opatrení sa bankám poskytli značné zdroje financovania a poistenia proti rizikám, ktorým finančný sektor obvykle čelí,

G.  keďže z empirických analýz vyplýva, že táto štátna pomoc mala celý rad dôsledkov a viedla k narušeniam trhu, ako je obmedzené šírenie súkromných dlhopisov, na čo treba prihliadať v rámci úvah o rozšírení pomoci alebo predĺžení v súčasnosti platných výnimočných pravidiel,

H.  keďže daňová správa je dôležitým faktorom pri udržiavaní priaznivých podmienok hospodárskej súťaže a zlepšovaní fungovania vnútorného trhu,

I.  keďže hospodárska súťaž v energetike, poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach je stále nedokonalá,

J.  keďže úspešný rozvoj MSP v podmienkach voľnej hospodárskej súťaže je jedným z najzákladnejších predpokladov účinného prekonania finančnej krízy,

Všeobecné poznámky

1.  víta správu o politike hospodárskej súťaže za rok 2009;

2.  s potešením konštatuje, že Komisia reagovala na krízu pohotovo; blahoželá Komisii, že za výnimočných okolností účinne uplatňovala opatrenia v oblasti politiky hospodárskej súťaže;

3.  naďalej podporuje aktívnejšiu úlohu Parlamentu pri vytváraní politiky hospodárskej súťaže zavedením spoluzákonodarnej úlohy; žiada, aby bol Parlament pravidelne informovaný o všetkých iniciatívach v tejto oblasti;

4.  opätovne vyzýva Komisiu, aby ako jediný kompetentný orgán v oblasti hospodárskej súťaže na úrovni celej EÚ každoročne podrobne informovala Parlament o ďalšom postupe v súvislosti s jeho odporúčaniami a aby mu podala vysvetlenie, ak sa od nich v akomkoľvek smere odchýli; konštatuje, že odpoveď Komisie na správu Parlamentu o politike hospodárskej súťaže za rok 2008 je len zhrnutím prijatých opatrení a neobsahuje žiaden hlbší pohľad, pokiaľ ide o ich účinnosť;

5.  zdôrazňuje, že politika EÚ v oblasti hospodárskej súťaže založená na zásadách otvorených trhov a rovnakých podmienok vo všetkých odvetviach je základom úspešného vnútorného trhu a predpokladom vytvárania udržateľných pracovných miest založených na znalostiach;

6.  zdôrazňuje svoju výzvu na zosúladenie všetkých politík EÚ a priorít stanovených v stratégii EÚ 2020 pre rast a zamestnanosť; podčiarkuje, že to má osobitný význam v súvislosti s politikou hospodárskej súťaže;

7.  zdôrazňuje význam služieb všeobecného záujmu pri zabezpečovaní základných potrieb verejnosti; žiada Komisiu, aby pri dokončovaní práce v súvislosti s uplatňovaním pravidiel hospodárskej súťaže EÚ v prípade služieb všeobecného záujmu zohľadnila rámec, ktorý poskytuje Lisabonská zmluva, a žiada, aby bol aktívne zapojený do činností Európskej komisie nadväzujúcich na otvorenú konzultáciu o pravidlách štátnej pomoci pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu;

8.  zdôrazňuje potrebu vypracovať jasné pravidlá hospodárskej súťaže, ktoré sú pre MSP nápomocné a užitočné;

9.  poukazuje na to, že MSP majú osobitný význam pre celú európsku ekonomiku; okrem toho zdôrazňuje veľký inovatívny potenciál MSP a opakuje svoju predchádzajúcu žiadosť adresovanú Komisii, aby vypracovala samostatnú kapitolu zameranú na spravodlivé a nediskriminačné podmienky hospodárskej súťaže pre MSP;

10.  vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s hodnoteniami a štúdiami potrebnými pre vývoj politiky hospodárskej súťaže využívala nezávislé a spoľahlivé odborné poznatky; nalieha na ňu, aby výsledky zverejňovala;

11.  žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby sa v rámci budúcich právnych predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu uplatňoval článok 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa uvádza, že „požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie“;

12.  vyzýva Komisiu, aby vo svojej výročnej správe o politike hospodárskej súťaže kládla väčší dôraz na výhody hospodárskej súťaže pre spotrebiteľov;

13.  so záujmom víta Správu o vykonávaní nariadenia Rady (ES) č. 1/2003, ktorú Komisia predložila päť rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, a aj keď súhlasí s tým, že má zásadný význam v procese modernizácie pravidiel hospodárskej súťaže a koordinácie opatrení zo strany EÚ a vnútroštátnych orgánov, konštatuje, že v záujme zabezpečenia účinnejšieho vykonávania treba prekonať rozdiely v názoroch na určovanie priorít, na dôležité aspekty vývoja politiky hospodárskej súťaže a na fungovanie systémov spolupráce;

14.  zdôrazňuje, že je potrebné rozvíjať súčinnosť medzi politikou hospodárskej súťaže a politikou ochrany spotrebiteľa vrátane vytvorenia európskej podoby kolektívneho uplatňovania nápravy pre jednotlivcov, ktorí sa stali obeťou porušenia právnych predpisov o hospodárskej súťaži, a to na základe zásady predchádzajúceho súhlasu (tzv. zásada opt-in) a v súlade s kritériami stanovenými v uznesení Parlamentu z 26. marca 2009, podľa ktorých by vymedzenému okruhu osôb alebo ich splnomocnenému zástupcovi mala byť vyplatená len náhrada skutočne vzniknutej škody; vyzýva Komisiu, aby zvážila spôsoby, akými by sa tieto mechanizmy mohli začleniť do existujúcich vnútroštátnych právnych systémov;

15.  pripomína svoje uznesenie z 25. apríla 2007 o Zelenej knihe o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES(17) a zdôrazňuje, že legislatívny návrh prerokúvaný v tejto súvislosti by mal zahŕňať obsah uznesenia Parlamentu z 26. marca 2009 o Bielej knihe o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES(18); zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia navrhla právny predpis bez toho, aby ho zbytočne oslabila, s cieľom uľahčiť podávanie individuálnych a kolektívnych žiadostí o účinnú náhradu škody spôsobenej porušením antitrustových zákonov EÚ; takýto právny predpis musí byť svojou povahou prierezový, nemal by mať nadbytočné črty severoamerického systému a musí sa prijať riadnym legislatívnym postupom (spolurozhodovanie);

16.  zdôrazňuje, že podporil žiadosť Komisie o pridelenie väčšieho množstva prostriedkov zamestnancom Komisie v oblasti hospodárskej súťaže v rámci rozpočtu na rok 2011; žiada o informácie o spôsobe, akým boli dodatočné prostriedky použité; opätovne pripomína svoju žiadosť, aby súčasní zamestnanci Komisie boli preradení na prácu v oblasti hlavnej pôsobnosti Komisie;

17.  zdôrazňuje, že uplatňovanie úspešnej politiky hospodárskej súťaže a neobmedzené fungovanie vnútorného trhu sú základnými predpokladmi trvalo udržateľného hospodárskeho rastu Európskej únie;

18.  zdôrazňuje, že členské štáty by mali využiť súčasné úsilie o fiškálnu konsolidáciu a trvalo udržateľnú obnovu s cieľom pokročiť smerom k vyrovnanejším fiškálnym podmienkam;

19.  domnieva sa, že politika hospodárskej súťaže by mala prispieť k podpore a posilňovaniu otvorených noriem a interoperability s cieľom predísť tomu, aby menšia skupina účastníkov trhu blokovala prístup spotrebiteľov a zákazníkov k technológiám;

Osobitná kapitola: Politika hospodárskej súťaže a finančná a hospodárska kríza

20.  víta dočasné pravidlá štátnej pomoci vypracované v reakcii na finančnú a hospodársku krízu, a to štyri oznámenia pre finančný sektor a dočasný rámec zameraný na ostatné sektory; berie na vedomie predĺženie uplatňovania dočasných opatrení štátnej pomoci o ďalší rok;

21.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že tieto opatrenia, ktoré majú dočasný charakter, by napokon nemuseli byť dočasné; zdôrazňuje, že dočasné opatrenia a výnimky je potrebné čo najskôr zrušiť, najmä v automobilovom priemysle; naliehavo vyzýva Komisiu, aby objasnila, podľa akých kritérií postupného rušenia opatrení sa bude rozhodovať o prípadnom predĺžení týchto opatrení;

22.  vyzýva Komisiu, aby znovu posúdila, či súčasný dočasný rámec účinne prispieva k zabezpečeniu rovnakých podmienok v celej EÚ a či uplatňovanie tohto rámca na dobrovoľnej báze v tejto súvislosti vedie k optimálnym výsledkom;

23.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby pripravila podrobné hodnotenie rozhodnutí prijatých v rámci uplatňovania dočasných opatrení štátnej pomoci v reakcii na hospodársku a finančnú krízu, aby pritom zohľadnila rozsah, stupeň transparentnosti a súladu rozličných opatrení, ktoré vychádzajú z rámca, a aby toto hodnotenie priložila do nadchádzajúcej výročnej správy;

24.  opätovne žiada Komisiu, aby v priebehu roka 2010 zverejnila komplexnú správu o účinnosti štátnej pomoci poskytnutej na ekologickú obnovu a štátnej pomoci poskytnutej na ochranu životného prostredia;

25.  zdôrazňuje potrebu obnovenia konkurenčného postavenia finančných inštitúcií, ktoré nevyužili dočasné pravidlá štátnej pomoci;

26.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby banky preplatili štátnu pomoc, len čo sa finančný sektor spamätá, aby sa tým zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž v rámci vnútorného trhu a rovnaké podmienky odchodu z trhu;

27.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby objasnila záväzné reštrukturalizačné opatrenia týkajúce sa možných rušivých účinkov vedúcich k rozdielom v podmienkach splácania medzi členskými štátmi;

28.  zdôrazňuje však, že v dôsledku prebiehajúcej konsolidácie bankového sektora sa v skutočnosti zvýšil trhový podiel niektorých veľkých finančných inštitúcií, a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby na tento sektor naďalej dôsledne dohliadala s cieľom posilniť hospodársku súťaž na európskych bankových trhoch vrátane plánov reštrukturalizácie, ktoré so sebou prinášajú rozdelenie bankových činností v prípadoch, že retailové vklady sa použili na krížové dotovanie rizikových činností investičného bankovníctva;

Preskúmanie dočasných pravidiel štátnej pomoci prijatých v reakcii na krízu

29.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu poukazujúcu na vplyv opatrení štátnej pomoci na hospodárstvo;

30.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby Parlamentu predložila podrobnú analýzu vplyvu štátnej pomoci na hospodársku súťaž počas krízy;

31.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby v nadväznosti na toto komplexné posúdenie vplyvu v prípade potreby vykonala nápravné opatrenia s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky v rámci jednotného trhu;

32.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala podrobnú analýzu dôsledkov revidovaných mechanizmov štátnej pomoci prijatých v súvislosti s krízou so zreteľom na hospodársku súťaž a zabezpečenie rovnakých podmienok v EÚ, finančnú reformu a tvorbu pracovných miest;

33.  vyzýva členské štáty, aby aktívne spolupracovali s Komisiou pri stanovovaní a hodnotení dočasných pravidiel v reakcii na finančnú a hospodársku krízu tým, že jej budú včas poskytovať podrobné správy o ich vykonávaní a účinnosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zhodnotila ich fungovanie a vypracovala štúdiu o vplyve opatrení prijatých tretími krajinami na Európsku úniu;

34.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila maximálnu transparentnosť a prísne dodržiavala zásadu nediskriminácie pri schvaľovaní štátnej pomoci a stanovovaní opatrení týkajúcich sa odpredaja;

35.  žiada Komisiu, aby vypracovala štúdiu o možnom vplyve podpory likvidity zo strany ECB na narušenie hospodárskej súťaže;

36.  vyzýva Komisiu, aby podrobne sledovala menový agregát M3, pokiaľ ide o schválenú štátnu pomoc, s cieľom predísť neúmyselnej prekapitalizácii podnikov, čo by mohlo následne viesť k narušeniu hospodárskej súťaže;

Kontrola štátnej pomoci

37.  poznamenáva, že politika v oblasti štátnej pomoci je neoddeliteľnou súčasťou politiky hospodárskej súťaže a že kontrola štátnej pomoci odráža potrebu zachovať rovnosť podmienok pre všetky podniky vykonávajúce činnosť na jednotnom trhu;

38.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia dôsledne monitorovala využívanie štátnej pomoci s cieľom predísť tomu, aby sa tieto dohody o podpore používali na ochranu národného priemyslu spôsobom, ktorý by poškodzoval vnútorný trh a európskych spotrebiteľov;

39.  považuje za mimoriadne dôležité, aby sa pri posudzovaní toho, či je štátna pomoc v súlade so zmluvou, našla skutočná rovnováha medzi negatívnymi účinkami štátnej pomoci na hospodársku súťaž a verejné financie a jej pozitívnymi účinkami z hľadiska spoločných záujmov;

40.  vyzýva na vypracovanie jednoznačných kritérií odpredaja, pričom je potrebné zohľadniť strednodobý vplyv odpredajov na dotknuté firmy, a to na rast, inováciu a zamestnanosť, ako aj obmedzenie ich úlohy na globálnom trhu;

41.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonala dôslednú kontrolu platných fiškálnych systémov štátnej pomoci v určitých členských štátoch s cieľom preveriť ich nediskriminačnú a transparentnú povahu;

42.  vyzýva Komisiu, aby reorganizovala a posilnila svoj útvar pre štátnu fiškálnu pomoc;

43.  domnieva sa, že s cieľom umožniť Komisii lepšie identifikovať daňové systémy škodiace hospodárskej súťaži je nevyhnutné, aby členské štáty v plnej miere vykonávali rozhodnutie o automatickom oznamovaní daňových predpisov, ktoré prijala pracovná skupina pre vypracovanie kódexu správania EÚ pri zdaňovaní podnikov v roku 2002 (dokument Rady 11077/02);

44.  so znepokojením konštatuje, že spätné získanie nelegálnej štátnej pomoci naďalej predstavuje zdĺhavý a ťažkopádny proces; nabáda Komisiu, aby ešte viac sprísnila postupy a udržala tlak na členské štáty, najmä na tie, ktoré opakovane porušujú pravidlá;

45.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala rozsah, v akom môže príliš štedré prideľovanie voľných povolení na príspevky Európskej únie v určitých odvetviach narúšať hospodársku súťaž, keďže tieto povolenia, ktorých efektívnosť sa od poklesu hospodárskej aktivity znížila, priniesli niektorým podnikom neočakávané zisky, čo oslabilo ich motiváciu podieľať sa na prechode na ekologicky účinné hospodárstvo;

46.  zdôrazňuje, že štátna pomoc by mala byť primárne nasmerovaná na podporu spoločných záujmov Únie, ako je zavedenie širokopásmového pripojenia a energetickej infraštruktúry;

47.  víta prijatie usmernení pre štátnu pomoc v oblasti základných širokopásmových sietí (ADSL, káblové, mobilné, bezdrôtové alebo satelitné širokopásmové služby) a podporu vysokorýchlostných sietí novej generácie (na základe optických vlákien alebo moderné zdokonalené káblové siete v súčasnej etape) a žiada Komisiu a členské štáty, aby šírili a podporovali najlepšie postupy a posilňovali hospodársku súťaž;

48.  so zreteľom na to, že je potrebné dokončiť vnútorný trh pre všetky druhy dopravy, vyzýva Komisiu, aby uverejnila správu s celkovým prehľadom všetkej štátnej pomoci poskytovanej sektoru verejnej dopravy;

49.  opätovne vyjadruje podporu usmerneniam Komisie pre štátnu pomoc určenú na environmentálnu ochranu v oblasti dopravy s cieľom podporiť udržateľnosť európskeho odvetvia dopravy; nabáda Komisiu, aby posilnila stimulačný charakter povolenej štátnej pomoci v oblasti dopravy;

Antitrustová politika

50.  víta pevný postoj, ktorý Komisia v uplynulých rokoch zaujala k správaniu, ktorým dochádza k narúšaniu hospodárskej súťaže;

51.  víta rozšírenie vertikálneho nariadenia o blokových výnimkách, pretože zabezpečuje rovnováhu medzi výrobcami a distribútormi; poukazuje však na to, že Komisia nedokázala dostatočne zohľadniť špecifické podmienky internetového predaja, predovšetkým pokiaľ ide o digitálnu agendu a vzhľadom na jej súčasné úsilie o dobudovanie vnútorného trhu v oblasti elektronického obchodu;

52.  v súvislosti s opatreniami na sledovanie trhu, ktorými sa Komisia v súčasnosti riadi, poukazuje predovšetkým na to, že prípustnosť spoločných nákupov veľkými distribútormi pôsobiacimi na medzinárodnej úrovni je z hľadiska antimonopolných právnych predpisov diskutabilná;

53.  poukazuje však na to, že nedodržanie záväzného časového obmedzenia ustanovení o hospodárskej súťaži v praxi nie je vôbec neobvyklé, a vyzýva Komisiu, aby takýmto neprípustným postupom venovala osobitnú pozornosť;

54.  vyzýva Komisiu, aby v rámci integrovaného regulačného rámca pre ochranu práv duševného vlastníctva zvážila využívanie právnych predpisov pre hospodársku súťaž ako nástroja na prevenciu zneužívania práv duševného vlastníctva;

55.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby v záujme fungovania jednotného trhu a zabezpečenia jednotného uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže v EÚ venovala pozornosť rozsudkom národných súdov pri uplatňovaní právnych predpisov o hospodárskej súťaži a aby v tomto smere prijala potrebné opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa;

56.  pripomína, že kartely predstavujú jeden z najvážnejších spôsobov porušovania právnych predpisov o hospodárskej súťaži; vyjadruje presvedčenie, že takéto porušovanie právnych predpisov o hospodárskej súťaži je v rozpore so záujmami občanov EÚ, keďže znemožňuje spotrebiteľom, aby profitovali z nižších cien;

57.  opätovne vyzýva Komisiu, aby vo svojich iniciatívach zlepšila koordináciu medzi prístupom vychádzajúcim z právnych predpisov o hospodárskej súťaži a prístupom založeným na spotrebiteľskom práve;

58.  vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila vplyv opatrení zameraných na zmenu správania subjektov na hospodársku súťaž a dôsledky týchto opatrení pre zákazníkov a spotrebiteľov;

59.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa pri analýze možného zneužívania dominantného postavenia bližšie zamerala na tzv. ekonomiky trickle-down, ak zistí, že dominantné postavenie nebolo zneužité;

60.  domnieva sa, že uplatňovanie ešte vyšších sankcií ako jediného protimonopolného nástroja je možno príliš necitlivé, v neposlednom rade z hľadiska možnej straty pracovných miest v dôsledku platobnej neschopnosti, a navrhuje vytvoriť viac komplexnejších nástrojov, ktoré by zahŕňali otázky, ako sú individuálna zodpovednosť, transparentnosť a zodpovednosť spoločností, kratšie postupy, právo na obhajobu a riadny proces, mechanizmy na zabezpečenie účinného uplatňovania miernejšieho režimu (najmä na prekonanie zásahov spôsobených postupmi zisťovania v USA), programy dodržiavania právnych predpisov podnikmi a vývoj európskych noriem; uprednostňuje prístup „cukríka a biča“, v rámci ktorého by pokuty slúžili ako účinný odstrašujúci prostriedok, a to najmä pokuty pre podniky, ktoré opakovane porušovali predpisy, pričom by sa podporovalo dodržiavanie pravidiel;

61.  znovu vyzýva Komisiu, aby do nariadenia (ES) č. 1/2003 prípadne začlenila základ výpočtu sankcií a nové zásady sankcionovania;

62.  vyzýva Komisiu, aby začala všeobecné vyšetrovanie týkajúce sa stanovovania cien železnej rudy;

Kontrola fúzií

63.  po uplynutí viac než 5 rokov od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi vyzdvihuje význam určenia oblastí, v ktorých je možné obmedziť byrokraciu a viac zladiť platné vnútroštátne predpisy s predpismi EÚ;

64.  zdôrazňuje, že súčasná hospodárska kríza neospravedlňuje uvoľňovanie politík EÚ v oblasti kontroly fúzií;

65.  zdôrazňuje, že uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže na fúzie sa musí hodnotiť z pohľadu celého vnútorného trhu;

Vývoj jednotlivých sektorov

66.  vyzýva Komisiu, aby sledovala vývoj na komoditných trhoch v nadväznosti na závery zasadnutia Európskej rady z júna 2008 (odsek 40) a aby riešila prípadné špekulácie;

67.  uznáva, že vysoká koncentrácia na trhu a nedostatočná transparentnosť komoditných trhov môžu výrazne narušiť hospodársku súťaž a mať negatívny dosah na európsky priemysel; vyzýva preto Komisiu, aby uskutočnila analýzu komoditných trhov, napríklad trhu so železnou rudou a najmä trhov so 14 surovinami, ktoré Komisia označila za kľúčové, s cieľom určiť, do akej miery je potrebné zlepšiť transparentnosť a hospodársku súťaž na týchto trhoch, pretože niektoré z týchto komodít majú zásadný význam pre zavádzanie ekologicky efektívnych technológií (ako sú fotovoltaické panely a lítiovo-iónové batérie);

68.  potvrdzuje, že transparentnosť je základným predpokladom riadneho fungovania finančných trhov; vyzýva Komisiu, aby urobila, čo je v jej silách na zabezpečenie toho, aby údaje o finančných trhoch boli zverejňované v plnom súlade s ustanoveniami právnych predpisov EÚ o hospodárskej súťaži, a v tejto súvislosti víta iniciatívy na prevenciu zneužívania identifikačných kódov cenných papierov ISIN a RIC;

69.  dôrazne žiada Komisiu, aby dozerala na jednotnú oblasť platieb v eurách (SEPA) a zabezpečila tak, aby platobný systém bol prístupný, nediskriminačný, transparentný a efektívny a aby v žiadnom prípade neprekážal hospodárskej súťaži; požaduje dôkladné sledovanie aspektov systému ovplyvňujúceho politiku hospodárskej súťaže EÚ;

70.  žiada Komisiu, aby pokračovala v snahách o zabezpečenie účinnej hospodárskej súťaže na trhoch s platobnými kartami v súlade so zásadami SEPA v záujme zjednodušenia medzinárodných platieb a maximálneho využitia potenciálu jednotného trhu; vyzýva na systematické sledovanie vývoja na týchto trhoch a na prípravu výročných správ o hospodárskej súťaži obsahujúcich ukazovatele pokroku v tejto oblasti;

71.  domnieva sa, že porušovanie právnych predpisov o hospodárskej súťaži na trhu platobných kariet má nepriaznivé dôsledky pre spotrebiteľov; podporuje Komisiu v jej úsilí bojovať proti mimoriadne vysokým mnohostranným cezhraničným výmenným poplatkom, ktoré vedú k zvýšeniu spotrebiteľských cien výrobkov;

72.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že spotrebitelia v EÚ sú naďalej nútení znášať dôsledky narušeného trhu s energiou; zdôrazňuje, že účinná hospodárska súťaž na trhoch s energiou vedie k väčšej inovácii, bezpečnejším a cenovo dostupnejším dodávkam energie a zníženiu dosahu na životné prostredie; konštatuje, že v energetickom odvetví naďalej pretrvávajú prekážky, ako sú nedostatočné prepojenie, netransparentné postupy, ktoré využívajú prevádzkovatelia prenosovej sústavy pri prideľovaní právomocí výrobcom, ako aj rozdielne určovanie kategórií prijímateľov služieb v jednotlivých štátoch;

73.  vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala implementáciu tretieho balíka na liberalizáciu trhu s energiou a aby zhodnotila jeho účinnosť, čo sa týka vytvárania fungujúceho vnútorného trhu; nabáda Komisiu, aby v prípade, keď budú závery tohto hodnotenia negatívne, iniciovala ďalšie skúmanie v odvetví energetiky;

74.  vyzdvihuje osobitný význam informačných a komunikačných technológií pre inováciu, maximalizáciu potenciálu digitálneho hospodárstva a rozvoj znalostnej spoločnosti; domnieva sa, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť interoperabilitu, uľahčovať rozvoj sietí a udržiavať otvorenosť trhov tak, aby hospodárske subjekty dokázali konkurovať na základe výhod svojich výrobkov;

75.  pripomína, že v čoraz prepojenejšom globálnom prostredí sú pre IKT kľúčovými otázkami digitálna konvergencia a rastúci význam interoperability a noriem; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité nepretržite zabezpečovať voľnú hospodársku súťaž v oblasti IKT, keď na trh prichádzajú nové digitálne produkty a služby; žiada preto Komisiu, aby sa týmto otázkam venovala v pripravovaných usmerneniach k dohodám o horizontálnej spolupráci;

76.  podporuje opatrenia Komisie zamerané na poskytovanie širokopásmového pripojenia za dostupné ceny pre všetkých európskych občanov a vyzýva ju, aby zdvojnásobila úsilie, pokiaľ ide o udržanie roamingových poplatkov za elektronickú komunikáciu pod kontrolou, a aby zahrňovala podrobnosti o pokroku v tejto oblasti do svojich výročných správ o hospodárskej súťaži;

77.  zdôrazňuje novú a dôležitú úlohu politiky hospodárskej súťaže v digitálnom hospodárstve; žiada Komisiu, aby dôkladne sledovala technologický vývoj na digitálnom trhu a aby v prípade potreby pružne reagovala s cieľom zachovať digitálne platformy čo najotvorenejšie na základe striktného uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže;

78.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať vnútorný digitálny trh; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité podporovať dôveru a prístup spotrebiteľov k internetovým službám, najmä zlepšením práv spotrebiteľov a ochrany súkromných informácií a odstránením všetkých zostávajúcich prekážok cezhraničného internetového obchodu a transakcií;

79.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa vnútroštátne regulačné orgány v odvetví telekomunikácií riadili jej odporúčaním o poplatkoch za prepojenie hlasových hovorov do inej siete s cieľom odstrániť narúšanie hospodárskej súťaže; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila ďalšie opatrenia, ak sa nedosiahnu očakávané výsledky, t. j. nižšie spotrebiteľské ceny;

80.  berie na vedomie nariadenie (ES) č. 544/2009 o roamingu vo verejných mobilných telefónnych sieťach v rámci Spoločenstva, ktoré nadobudlo účinnosť 1. júla 2010 a prinieslo spotrebiteľom zníženie cien za roamingové hlasové služby a roamingovú službu SMS; poukazuje však na to, že hospodárska súťaž na roamingových trhoch sa ešte dostatočne nerozvinula a že pretrvávajú štrukturálne problémy; žiada Komisiu, aby pri svojom preskúmaní v roku 2011 posúdila možnosť úplného zrušenia roamingových poplatkov v rámci EÚ;

81.  vyjadruje poľutovanie nad prípadmi netransparentných aukcií nových mobilných frekvencií štvrtej generácie v niektorých členských štátoch; nabáda Komisiu, aby v tejto súvislosti naďalej veľmi dôsledne monitorovala činnosť členských štátov a požadovala od nich, aby vykonávali dôkladné analýzy dosahu celého radu rozhodnutí na hospodársku súťaž a aby prijali náležité opatrenia s cieľom zabrániť v súlade so zmenenou a doplnenou smernicou GSM protisúťažným postupom, čím sa zaručia rovnaké podmienky pre účastníkov trhu a nové subjekty na trhu;

82.  berie na vedomie zrevidované oznámenie o vysielaní z júla 2009, v ktorom sa opätovne potvrdzuje právomoc členských štátov vymedziť rozsah, financovanie a organizáciu verejnoprávneho vysielania a uznáva sa zodpovednosť Komisie za kontrolu zjavných chýb, a vyzýva členské štáty, aby zachovali rovnováhu medzi ponúkanými digitálnymi mediálnymi službami, zabezpečili spravodlivú hospodársku súťaž, a tak zachovali živý mediálny priestor v online prostredí;

83.  vyzýva Komisiu, aby informovala o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci v poštovom sektore a urýchlila pokrok v oblasti preskúmania tohto uplatňovania;

84.  zdôrazňuje potrebu užšej spolupráce medzi Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže s cieľom prijať spoločný prístup k otázkam hospodárskej súťaže na trhu s potravinami, a to na základe nepretržitej výmeny informácií, včasného určenia problematických oblastí a účinného rozdeľovania úloh medzi členmi Európskej siete pre hospodársku súťaž, pretože trhy s potravinami majú skôr vnútroštátny charakter a fungujú v rôznych právnych, hospodárskych a kultúrnych podmienkach;

85.  zdôrazňuje, že táto užšia spolupráca by mala byť zameraná na zaujatie jednotného prístupu, pokiaľ ide o ochranu, monitorovanie a presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže, a činnosti zamerané na zabezpečenie rovnakých podmienok hospodárskej súťaže na trhoch s potravinami a optimálne fungovanie potravinového dodávateľského reťazca v prospech spotrebiteľov;

86.  v súvislosti so súčasným prieskumom trhu zastáva názor, že Komisia by mala podrobiť dôslednej kontrole operácie medzinárodných nákupných zoskupení, pretože cenové výhody, ktoré z nich vyplývajú na základe nákupnej sily, sa neprenášajú ďalej na spotrebiteľov v podobe nižších maloobchodných cien;

87.  pripomína, že skupina na vysokej úrovni, vytvorená v októbri 2009 na začiatku krízy, ktorá otriasla výrobcami mlieka, predložila odporúčania, ktoré sa týkajú najmä zmluvných vzťahov a vyjednávacej právomoci výrobcov; dôrazne žiada Komisiu, aby okamžite konala v záujme posilnenia pokroku spôsobom zlučiteľným s ustanoveniami zákona EÚ o hospodárskej súťaži;

88.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže podrobnejšie venovala hospodárskej súťaži v agropriemyselnom sektore z hľadiska transparentnosti a vývoja spotrebiteľských cien; žiada Komisiu, aby vypracovala štúdiu, v ktorej sa zameria predovšetkým na účinky trhovej sily, ktorú majú hlavní dodávatelia potravín a veľkoobchodníci a ktorá im umožňuje ovplyvňovať fungovanie trhu s potravinami;

89.  v tejto súvislosti opakuje svoje výzvy na prieskum internetovej reklamy, vyhľadávacích nástrojov a potravinárskeho priemyslu; vyzýva na prešetrenie koncentrácie médií vrátane všetkých kanálov na šírenie obsahu, ako je tlač, televízia a rádio a internet; žiada Komisiu, aby predložila analýzu hospodárskej súťaže v telekomunikačnom a automobilovom odvetví;

90.  zastáva názor, že konkurencia v poľnohospodárskej výrobe je predpokladom nižších cien v krajinách EÚ, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa podrobnejšie venovala hospodárskej súťaži v agropriemyselnom sektore z hľadiska podpory, transparentnosti a vývoja spotrebiteľských cien;

91.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom v zlepšovaní hospodárskej súťaže vo farmaceutickom priemysle a žiada Komisiu, aby urýchlila dobudovanie vnútorného trhu s liečivami, napríklad tým, že Európskej agentúre pre lieky (EMA) prisúdi dôležitejšiu úlohu v oblasti centrálne registrovaných liekov; žiada Komisiu, aby bojovala proti zneužívaniu, ku ktorému môže dochádzať systematickým uplatňovaním postupov patentových zoskupení, ktoré brzdia vstup generických liekov na trh a obmedzujú prístup pacientov k cenovo dostupným liekom; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala represívne opatrenia v prípade zavádzajúcich informačných kampaní proti generickým liekom;

92.  zastáva názor, že hospodárska súťaž v zdravotníctve by mohla zlepšiť kvalitu zdravotníckych služieb v prospech európskych pacientov; vyzýva Komisiu, aby dohliadala na zdravotníctvo a najmä hospodársku súťaž medzi štátnymi a súkromnými nemocnicami; žiada Komisiu, aby dôkladnejšie preskúmala prípady, keď sa súkromné nemocnice sťažujú na krížové dotácie v prospech štátnych nemocníc v krajinách, v ktorých sa liberalizovalo zdravotníctvo;

93.  zdôrazňuje potrebu vytvoriť a kontrolovať spravodlivú hospodársku súťaž medzi jednotlivými druhmi dopravy a v rámci nich s cieľom vytvoriť transparentné a jednoznačné cenové štruktúry a politiky;

94.  vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala dosah značnej podpory poskytnutej v ostatných rokoch o. i. aj automobilovému priemyslu na hospodársku súťaž medzi rôznymi druhmi dopravy;

95.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila transparentnosť, pokiaľ ide o prideľovanie a účinné využívanie prevádzkových intervalov, a tak zaručila skutočnú hospodársku súťaž v odvetví leteckej dopravy;

96.  vyzýva Komisiu, aby poskytla prehľad minulých aj aktuálnych prípadov zvýhodnenia nízkonákladových leteckých prepravcov voči ostatným prepravcom prijímaním štátnej podpory prostredníctvom osobitných podmienok, ktoré im boli poskytnuté pri vyžívaní určitých letísk nad rámec trojročného obdobia stanoveného pre počiatočnú pomoc leteckým spoločnostiam;

97.  zdôrazňuje, že v náležitých prípadoch je nevyhnutné obmedziť podiel námorných konzorcií kontajnerových dopravcov na trhu a spoločne využívať prevádzkové výhody služieb tak na mori, ako aj na pevnine, v súlade so všeobecnými predpismi EÚ pre spravodlivú hospodársku súťaž a podľa podmienok nariadenia (ES) č. 906/2009, ktoré sa týka uplatňovania článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; zdôrazňuje ďalej, že je potrebné zabezpečiť prevádzkovú spoluprácu medzi námornými spoločnosťami na účely poskytovania linkových prepravných služieb, aby sa zabezpečila efektívnosť a kvalita prepravných služieb v námornej doprave;

98.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dokončenie vnútorného trhu v oblasti dopravy a spravodlivú hospodársku súťaž v tejto oblasti a aby zároveň náležite prihliadali na ďalšie politické ciele Európskej únie, napríklad riadne fungovanie služieb v oblasti dopravy a mobility, ciele politík v oblasti verejných služieb, bezpečnosti a ochrany životného prostredia a ciele stratégie EÚ 2020 týkajúce sa znižovania emisií CO2 a závislosti od ropy;

99.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili rovnaké podmienky tak pre rôzne druhy dopravy, ako aj pre verejné a súkromné spoločnosti v rámci jedného druhu dopravy;

100.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu transparentnosť vo vzťahu medzi štátom a železničnými spoločnosťami vo verejnom vlastníctve vrátane ich dcérskych spoločností v cestnej doprave, ako aj pri prevode finančných prostriedkov;

101.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala prehľad daňového zaťaženia, odvodov, financovania a zaťaženia infraštruktúry a systémov DPH za rôzne druhy dopravy a za jednotlivé členské štáty, ako aj ich vplyvov na hospodársku súťaž v rámci rôznych druhov dopravy a medzi nimi a aby v tomto prehľade uviedla aj vplyv povinných a neobmedzených poplatkov za používanie železníc v porovnaní s nepovinnými a obmedzenými poplatkami za používanie cestnej infraštruktúry;

102.  vyzýva Komisiu, aby pri preskúmaní právnych predpisov v oblasti práv cestujúcich a odškodňovania za meškajúce spoje zaručila vo všetkých druhoch dopravy spravodlivé a rovnocenné systémy odškodnenia za meškanie a zriadenie nezávislých orgánov pre rozhodovanie o sporoch medzi prevádzkovateľmi a zákazníkmi;

103.  zdôrazňuje potrebu zamedziť nekalej hospodárskej súťaži v sektore liberalizovanej cestnej dopravy garantovaním riadneho uplatňovania sociálnych, bezpečnostných a environmentálnych predpisov, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať otvoreniu tohto trhu pre kabotáž a dumpingovým praktikám;

104.  vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o dobudovanie jednotného trhu železničnej dopravy prostredníctvom otvorenia vnútroštátnych trhov osobnej dopravy; ďalej vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v prechodnom období navrhli doložku o vzájomnosti pre členské štáty, ktoré sa rozhodnú, že otvoria svoje trhy skôr;

105.  upozorňuje Komisiu na nepriame prekážky, ktoré stoja v ceste hospodárskej súťaži a vyplývajú z rozdielov v pravidlách pre bezpečnosť, interoperabilitu a typové schvaľovanie v odvetví dopravy;

106.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa usilovali o zabezpečenie súdržného a harmonizovaného vykonávania pravidiel hospodárskej súťaže v odvetví železničnej dopravy prostredníctvom rozhodnutí prijatých na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni; zdôrazňuje najmä potrebu súdržnosti medzi orgánmi dohľadu v železničnej doprave (regulačnými orgánmi) a vnútroštátnymi a európskymi orgánmi pôsobiacimi v oblasti hospodárskej súťaže;

107.  dôrazne podporuje vytvorenie patentu EÚ a mechanizmu EÚ určeného na urovnávanie sporov o patenty s cieľom riešiť narušenie hospodárskej súťaže spôsobené súčasnými ustanoveniami o patentoch;

108.  zdôrazňuje, že na konkurencieschopnosti európskej ekonomiky sa vo vysokej miere podieľajú vedecké a technické inovácie, patenty a kultúrny priemysel; naliehavo žiada členské štáty, aby urýchlene našli riešenie dosiaľ otvorených otázok týkajúcich sa jednotného patentového systému EÚ; z tohto dôvodu víta cieľ vydať prvé patenty EÚ v roku 2014, ako sa uvádza v hlavnej iniciatíve stratégie Európa 2020 „Inovácia v Únii“;

109.  pripomína, že konkurencieschopnosť EÚ do veľkej miery závisí od inovačných kapacít, od zariadení pre výskum a vývoj a od prepojenia medzi inováciami a výrobným procesom;

110.  zdôrazňuje zásadnú úlohu výskumu vo zvyšovaní európskej konkurencieschopnosti; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dosiahnutie cieľa venovať na výskum a vývoj 3 % investícií;

o
o   o

111.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 270, 25.10.2008, s. 8. (4) Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2009, s. 2. (5) Ú. v. EÚ C 72, 26.3.2009, s. 1. (6) Ú. v. EÚ C 195, 19.8.2009, s. 9. (7) Ú. v. EÚ C 16, 22.1.2009, s. 1. (8) Ú. v. EÚ C 45, 24.2.2009, s. 7. (9) Ú. v. EÚ C 136, 16.6.2009, s. 13. (10) Ú. v. EÚ C 136, 16.6.2009, s. 3. (11) Ú. v. EÚ C 85, 9.4.2009, s. 1. (12) Ú. v. EÚ C 82, 1.4.2008, s. 1. (13) Ú. v. EÚ C 87 E, 1.4.2010, s. 43. (14) Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 16. (15) Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 180. (16) Ú. v. EÚ C 184 E, 6.8.2009, s. 23. (17) Ú. v. EÚ C 74 E, 20.3.2008, s. 653. (18) Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 161.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. januára 2011 o udržateľnej politike EÚ na ďalekom severe (2009/2214(INI))

P7_TA(2011)0024 A7-0377/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS), ktorý bol uzavretý 10. decembra 1982 a nadobudol platnosť 16. novembra 1994,

–  so zreteľom na Komisiu OSN pre hranice kontinentálneho šelfu,

–  so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a Dohovor o biologickej diverzite,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodných obyvateľov z 13. septembra 2007,

–  so zreteľom na Vyhlásenie o založení Arktickej rady podpísané 19. septembra 1996,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej štvrtú časť, a na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (EHP),

–  so zreteľom na Deklaráciu o spolupráci v Barentskom euro-arktickom regióne podpísanú 11. januára 1993 v Kirkenes,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o Európskej únii a arktickom regióne (KOM(2008)0763) z 20. novembra 2008,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o správe Arktídy(1),

–  so zreteľom na závery Rady o arktických otázkach z 8. decembra 2009(2) a o Európskej únii a arktickom regióne z 8. decembra 2008(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie z Ilulissatu prijaté 28. mája 2008 na konferencii o Severnom ľadovom oceáne,

–  so zreteľom na Zmluvu medzi Nórskom, Spojenými štátmi americkými, Dánskom, Francúzskom, Talianskom, Holandskom, Veľkou Britániou, Írskom, britskými zámorskými domíniami a Švédskom vzťahujúcu sa na Špicbergy/Svalbard z 9. februára 1920,

–  so zreteľom na politiku Severnej dimenzie a jej partnerstvá, ako aj na spoločný priestor EÚ a Ruska,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve EÚ – Grónsko na roky 2007 – 2012,

–  so zreteľom na 5., 6. a 7. rámcový program EÚ pre výskum a technický rozvoj,

–  so zreteľom na Dohovor medzinárodnej organizácie práce č. 169 prijatý 27. júna 1989,

–  so zreteľom na Dohovor o severských Samioch z novembra 2005,

–  so zreteľom na Deklaráciu prijatú Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 61/295 z 13. septembra 2007 o právach pôvodných obyvateľov,

–  so zreteľom na uznesenia Rady Organizácie spojených národov pre ľudské práva 6/12 z 28. septembra 2007, 6/36 zo 14. decembra 2007, 9/7 z 24. septembra 2008, 12/13 z 1. októbra 2009 a 15/7 z 5. októbra 2010,

–  so zreteľom na stratégiu Fínska pre arktický región prijatú 4. júna 2010,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru Švédskeho parlamentu pre zahraničné veci k oznámeniu Komisie KOM(2008)0763(4),

–  so zreteľom na spoločnú stratégiu Dánska a Grónska pre Arktídu v čase zmien z mája 2008,

–  so zreteľom na stratégiu nórskej vlády pre ďaleký sever z roku 2007 a na jej pokračovanie z marca 2009,

–  so zreteľom na správu Nordregio za rok 2009:2 Silné, špecifické a sľubné – smerom k vízii pre severské riedko osídlené oblasti v roku 2020,

–  so zreteľom na program Severnej rady ministrov v oblasti arktickej spolupráce na roky 2009 – 2011, na program Barentsovej euro-arktickej rady (BEAC) a program predsedníctva Arktickej rady,

–  so zreteľom na kanadskú severnú stratégiu z augusta 2009 a na nadväzujúce vyhlásenie o arktickej zahraničnej politike Kanady z 20. augusta 2010,

–  so zreteľom na kanadský zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o predchádzaní znečisťovaniu arktických vôd z augusta 2009,

–  so zreteľom na Základy štátnej politiky Ruskej federácie v Arktíde na obdobie do roku 2020 a ďalej, ktoré boli prijaté 18. septembra 2008, a na národnú bezpečnostnú stratégiu Ruska na obdobie do roku 2020 z mája 2009,

–  so zreteľom na smernicu prezidenta o národnej bezpečnosti USA a na smernicu prezidenta o domácej bezpečnosti z 9. januára 2009,

–  so zreteľom na zákon USA o zodpovednom arktickom energetickom rozvoji z roku 2010,

–  so zreteľom na zákon USA o výskume a prevencii únikov ropy v Arktíde z roku 2009,

–  so zreteľom na zákon USA o vykonávaní hodnotenia námornej dopravy v Arktíde z roku 2009,

–  so zreteľom na monacké vyhlásenie z novembra 2008,

–  so zreteľom na záverečné vyhlásenie prijaté na prvom parlamentnom fóre pre severný rozmer v Bruseli dňa 26. septembra 2009,

–  so zreteľom na vyhlásenie prijaté na deviatej konferencii poslancov parlamentov v arktickej oblasti dňa 15. septembra 2010,

–  so zreteľom na novú strategickú koncepciu NATO, ktorú prijali hlavy štátov a vlád na lisabonskom summite v novembri 2010, a na jej dosah vzhľadom na bezpečnostné vyhliadky v arktickom regióne, najmä na vojenské aspekty na ďalekom severe,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0377/2010),

A.  keďže oznámenie Komisie je prvým formálnym krokom k odpovedi na výzvu Európskeho parlamentu na vypracovanie politiky EÚ pre Arktídu; keďže závery Rady o arktických otázkach by sa mali chápať ako ďalší krok pri určovaní politiky EÚ pre Arktídu,

B.  keďže Európsky parlament sa už približne dve desaťročia aktívne zúčastňuje na práci Stáleho výboru poslancov parlamentu z arktických krajín prostredníctvom svojej delegácie pre vzťahy so Švajčiarskom, Islandom a Nórskom, ktorá vyvrcholila zorganizovaním plnej konferencie poslancov parlamentov z arktických krajín v septembri 2010 v Bruseli,

C.  keďže Dánsko, Fínsko a Švédsko sú arktické krajiny a Fínsko i Švédsko sa čiastočne rozprestierajú za severným polárnym kruhom; keďže jediní pôvodní obyvatelia EÚ, Samiovia, žijú v arktických regiónoch Fínska a Švédska, ako aj Nórska a Ruska,

D.  keďže v dôsledku žiadosti Islandu o pristúpenie k EÚ sa zvýši potreba, aby EÚ zohľadnila arktický región vo svojom geopolitickom výhľade,

E.  keďže Nórsko je ako spoľahlivý partner spojené s EÚ prostredníctvom Dohody o EHP,

F.  keďže EÚ sa dlhodobo angažuje v Arktíde prostredníctvom svojho zapojenia do spoločnej politiky Severnej dimenzie spoločne s Ruskom, Nórskom a Islandom vrátane jej „arktickej vetvy“, do spolupráce v oblasti Barentsovho mora a najmä do Barentsovej euro-arktickej rady, ako aj prostredníctvom dôsledkov strategického partnerstva s Kanadou, USA a Ruskom a svojej účasti ako aktívny ad hoc pozorovateľ v Arktickej rade,

G.  keďže postupné vypracovanie politiky EÚ pre Arktídu by sa malo zakladať na uznaní existujúcich medzinárodných, mnohostranných a dvojstranných právnych rámcov, ako je komplexný súbor pravidiel stanovený v dohovore UNCLOS a niekoľko odvetvových, dvojstranných a mnohostranných dohôd, ktoré už upravujú niektoré otázky dôležité pre Arktídu,

H.  keďže EÚ a jej členské štáty vo veľkej miere prispievajú k výskumu Arktídy a keďže programy Spoločenstva, ako napríklad aj súčasný 7. rámcový program, podporujú dôležité projekty súvisiace s výskumom v tomto regióne,

I.  keďže sa odhaduje, že približne pätina neobjavených svetových zásob uhľovodíkov sa nachádza v regióne Arktídy, aj keď je potrebný dôkladnejší výskum, aby sa s väčšou presnosťou dalo určiť, koľko plynu a ropy sa v regióne nachádza a aká je hospodárska realizovateľnosť ich ťažby,

J.  keďže existuje silný globálny záujem o ostatné arktické obnoviteľné a neobnoviteľné zdroje, ako napríklad minerály, lesy, ryby a nedotknutú krajinu pre cestovný ruch,

K.  keďže zvyšujúci sa záujem o arktický región zo strany ďalších nearktických aktérov, ako je Čína, čoho dôkazom je skutočnosť, že Čína sprevádzkovala prvý ľadoborec, že títo aktéri vyčleňujú finančné prostriedky na polárny výskum a v neposlednom rade, že Južná Kórea, Čína, Taliansko, EÚ, Japonsko a Singapur požiadali o štatút stálych pozorovateľov v Arktickej rade, ukazuje, že Arktída vo väčšom meradle získava odlišný geopolitický význam,

L.  keďže nedávno vzniknutá samospráva v Grónsku viedla s ohľadom na príslušné oblasti politiky vrátane právnych predpisov v oblasti životného prostredia a zdrojov a nedávnu aktualizáciu partnerstva EÚ a Grónska k zvýšenému záujmu o prieskum a využívanie zdrojov v Grónsku a na jeho kontinentálnom šelfe,

M.  keďže región Arktídy postihnú účinky zmeny klímy, ktorá je vyvolaná hlavne faktormi mimo Arktídy a globalizáciou svetovej ekonomiky; keďže najmä ústup morského ľadu, ako aj potenciál v oblasti zdrojov a možného použitia nových technológií bude mať pravdepodobne nepredvídateľné environmentálne následky a dosah na ostatné časti planéty, ako zintenzívnenie lodnej dopravy, predovšetkým medzi Európou, Áziou a Severnou Amerikou, prieskumu a ťažby prírodných zdrojov, najmä plynu, ropy a ďalších nerastov, ale tiež väčšie využívanie prírodných zdrojov, ako sú ryby, a morských genetických zdrojov, nárast ťažobného a drevárskeho priemyslu, ako aj cestovného ruchu a výskumných činností; keďže tieto vplyvy vytvoria v Arktíde a inde nové výzvy, ale aj nové príležitosti,

N.  keďže zmena klímy sa riadi metódami sledovania, zmierňovania a prispôsobovania; keďže podpora trvalo udržateľného rozvoja vo využívaní prírodných zdrojov a v budovaní nových infraštruktúr sa riadi procesmi strategického plánovania,

EÚ a Arktída

1.  pripomína, že tri členské štáty – EÚ, Dánsko, Fínsko a Švédsko – sú arktické štáty; uznáva, že EÚ zatiaľ nemá pobrežie Severného ľadového oceánu; opätovne potvrdzuje, že zainteresovanosť EÚ a ostatných tretích krajín je opodstatnená a vyplýva z ich práv a povinností podľa medzinárodného práva, z ich angažovanosti v politike týkajúcej sa životného prostredia a klímy a v iných politikách a ich financovania, výskumných činností a hospodárskych záujmov vrátane lodnej dopravy a využívania prírodných zdrojov; okrem toho pripomína, že EÚ má obrovské územia pevniny Arktídy vo Fínsku a Švédsku, ktoré sú obývané jedinou pôvodnou skupinou obyvateľstva Európy, ktorou sú Samiovia;

2.  berie do úvahy, že prostredníctvom svojich severských členských štátov a kandidátskych krajín majú arktické politiky na EÚ vplyv, a uznáva prebiehajúcu prácu niekoľkých partnerstiev Severnej dimenzie, spoločnej politiky EÚ s Ruskom, Nórskom a Islandom;

3.  zdôrazňuje, že niektoré politiky, ktoré súvisia s Arktídou, sú vo výlučnej právomoci Únie, napríklad zachovanie morských biologických zdrojov v rámci spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, v prípade iných sa EÚ delí o právomoci s členskými štátmi;

4.  zdôrazňuje, že EÚ sa zaviazala navrhovať svoje politiky v Arktíde na základe najlepších dostupných vedeckých poznatkov a pochopenia procesov, ktoré majú na Arktídu vplyv, a v súlade s tým už venuje značné úsilie v oblasti výskumu na získanie dôkladných vedeckých dôkazov na podporu vytvárania politík;

5.  uvedomuje si, že je potrebné chrániť krehké životné prostredie Arktídy, zdôrazňuje význam celkovej stability a mieru v regióne; zdôrazňuje, že EÚ by mala pri ochrane a rozvoji regiónu uplatňovať politiku, ktorá zaručí, že opatrenia na riešenie environmentálnych problémov berú do úvahy záujmy obyvateľstva arktickej oblasti vrátane jej pôvodných obyvateľov; zdôrazňuje podobnosť medzi oznámením Komisie a politickými dokumentmi v arktických štátoch, čo sa týka prístupu, analýzy a priorít; zdôrazňuje, že sa treba zapájať do politík, ktoré berú do úvahy záujmy týkajúce sa udržateľného riadenia a využívania pozemných a morských neobnoviteľných a obnoviteľných prírodných zdrojov v arktickej oblasti, ktoré sú zase dôležitými zdrojmi pre Európu a predstavujú hlavný prameň príjmov obyvateľov v oblasti;

6.  zdôrazňuje skutočnosť, že budúce pristúpenie Islandu k EÚ by z Únie urobilo pobrežný štát Arktídy, pričom poznamenáva, že postavenie Islandu ako kandidátskej krajiny na vstup do EÚ zdôrazňuje potrebu koordinovanej arktickej politiky na úrovni EÚ a pre EÚ predstavuje strategickú príležitosť na získanie aktívnejšej úlohy a prispievanie k mnohostrannej správe arktického regiónu; domnieva sa, že pristúpenie Islandu k EÚ by ďalej upevnilo európsku prítomnosť v Arktickej rade;

7.  zdôrazňuje význam interakcie s arktickými spoločenstvami a podporovania programov budovania kapacít s cieľom zlepšovať kvalitu života pôvodného a miestneho obyvateľstva v regióne a lepšie pochopiť životné podmienky a kultúru týchto spoločenstiev; vyzýva EÚ, aby podporovala intenzívnejší dialóg s pôvodnými a miestnymi obyvateľmi Arktídy;

8. zdôrazňuje potrebu jednotnej, koordinovanej politiky EÚ pre arktický región, v ktorej sa jasne vymedzia priority EÚ a potenciálne výzvy a zároveň aj stratégia;
Nové svetové dopravné trasy

9.  zdôrazňuje, že je veľmi dôležité chrániť a zabezpečiť nové svetové dopravné trasy vedúce morom v Arktíde, najmä pre EÚ a hospodárstva jej členských štátov, pretože tieto krajiny kontrolujú 40 % svetovej obchodnej lodnej dopravy; víta prácu Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) na povinnom polárnom kódexe pre lodnú dopravu a prácu pracovných skupín Arktickej rady, hlavne pracovnej skupiny pre pátracie a záchranné činnosti (SAR); zdôrazňuje, že EÚ a členské štáty by mali aktívne presadzovať slobodu morí a právo slobodného prechodu medzinárodnými plavebnými trasami;

10.  zdôrazňuje význam vybudovania nových železničných a dopravných koridorov v Barentskej euro-arktickej dopravnej oblasti (Beata) na podporu rastúcej potreby medzinárodného obchodu, ťažby a ďalšieho hospodárskeho rozvoja, ako aj leteckých spojení na ďalekom severe; upriamuje v tejto súvislosti pozornosť na nové Partnerstvo Severnej dimenzie v oblasti dopravy a logistiky;

11.  domnieva sa, že dôležité nearktické námorné národy, ktoré používajú Severný ľadový oceán, by mali byť zahrnuté do výsledkov Iniciatívy pátracích a záchranných prác Arktickej rady; preto odporúča Komisii a Rade, aby spolu s Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou (EMSA) koordinovali politiky EÚ a členských štátov v tejto konkrétnej oblasti v Medzinárodnej námornej organizácii (IMO), Arktickej rade a ďalších organizáciách;

12.  poukazuje na to, že napriek úsiliu vzťahujúcemu sa na povinný polárny kódex pre lodnú dopravu sa musí nájsť rýchlejšie riešenie na problém bezpečnosti lodnej prepravy v Arktíde prostredníctvom koordinácie a harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov a vyzýva agentúru EMSA, aby sa čo najintenzívnejšie venovala otázke lodnej prepravy v Arktíde;

13.  víta ďalšie iniciatívy týkajúce sa spolupráce v oblasti bezpečnej lodnej dopravy v Arktíde a zlepšenia prístupu k rôznym severomorským trasám; zdôrazňuje, že sa to týka nielen obchodnej dopravy, ale aj veľkého a zvyšujúceho sa objemu turistickej dopravy občanov EÚ; vyzýva, aby sa uskutočňovalo viac výskumu účinkov zmeny klímy na plavby Arktídou a jej lodné trasy; požaduje tiež hodnotenia účinkov zvýšenia plavebných a obchodných činností vrátane činností na mori na životné prostredie Arktídy a jej obyvateľov;

14.  vyzýva štáty v regióne, aby zabezpečili, že všetky súčasné dopravné trasy, ako aj tie, ktoré vzniknú v budúcnosti, sú otvorené pre medzinárodnú lodnú dopravu, a aby sa vyhli zavádzaniu akýchkoľvek jednostranných nepodložených zaťažujúcich požiadaviek, či už finančných alebo administratívnych, ktoré by mohli brániť lodnej doprave v Arktíde a ktoré sú iné než medzinárodne dohodnuté opatrenia zamerané na zvýšenie bezpečnosti alebo ochrany životného prostredia;

Prírodné zdroje

15.  uvedomuje si, že rastúca svetová populácia potrebuje zdroje a že o ne rastie záujem, pričom uznáva zvrchované práva arktických štátov podľa medzinárodného práva; odporúča všetkým zainteresovaným stranám, aby prijali opatrenia na zabezpečenie čo najvyššej úrovne v oblasti bezpečnosti, sociálnej ochrany a ochrany životného prostredia pri prieskume a využívaní prírodných zdrojov;

16.  zdôrazňuje skutočnosť, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA), ako aj procesy posudzovania strategického a sociálneho vplyvu budú hlavnými nástrojmi správy, pokiaľ ide o konkrétne projekty a programy v Arktíde; upriamuje pozornosť na smernicu 2001/42/ES(5)o strategickom environmentálnom posudzovaní (SEA) a na skutočnosť, že Fínsko, Švédsko a Nórsko ratifikovali Dohovor EHK OSN o posudzovaní vplyvov na životné prostredie presahujúcom hranice štátov (dohovor z Espoo), ktorý poskytne dobrý základ na aktívne presadzovanie procesov posudzovania vplyvu v Arktíde; v tejto súvislosti sa odvoláva aj na vyhlásenie z Bergenu vydané na zasadnutí ministrov komisie OSPAR z 23. a 24. septembra 2010;

17.  vyzýva štáty v regióne, aby vyriešili všetky súčasné alebo budúce konflikty týkajúce sa prístupu k prírodným zdrojom v Arktíde konštruktívnym dialógom, podľa možnosti v rámci Arktickej rady, ktorá predstavuje dobré fórum na takéto diskusie; vyzdvihuje úlohu Komisie OSN pre hranice kontinentálneho šelfu pri hľadaní riešení konfliktov medzi arktickými štátmi pri vymedzovaní ich výhradných hospodárskych zón;

18.  poukazuje predovšetkým na povinnosť arktických štátov zabezpečiť, aby ropné spoločnosti, ktoré sa plánujú zúčastňovať na pobrežných ropných vrtoch v rámci svojich vlastných námorných hraníc, využívali potrebnú bezpečnostnú technológiu a odborné poznatky a aby boli finančne pripravené zabrániť katastrofám na ropných plošinách a ropným škvrnám a reagovať na ne; domnieva sa, že vzhľadom na extrémne výkyvy počasia a vysokú ekologickú zraniteľnosť arktického regiónu je pre ropné spoločnosti nevyhnutné, aby vyvinuli osobitné odborné poznatky na zabránenie vzniku ropných škvŕn v regióne a jeho zvládnutie;

19.  víta novú dohodu vytyčujúcu hranice medzi Nórskom a Ruskom(6), predovšetkým vyslovenú vôľu nadviazať užšiu spoluprácu týkajúcu sa spoločného riadenia zdrojov a nepretržitého spoločného riadenia zásob rýb v Barentsovom mori, a to aj z hľadiska udržateľnosti; domnieva sa, že najmä dvojstranná spolupráca medzi Nórskom a Ruskom je ukážkovým príkladom spoločného uplatňovania najvyšších dostupných technických noriem v oblasti ochrany životného prostredia pri pátraní po ložiskách plynu a ropy v Barentsovom mori; zdôrazňuje najmä význam kontroverzného vývoja nových technológií vyvinutých osobitne pre oblasť Arktídy, ako napríklad ponornú inštalačnú technológiu pre morskú dno;

20.  uvedomuje si rozdielne výklady Svalbardskej zmluvy so zreteľom na jej uplatniteľnosť na kontinentálny šelf a morské zóny Svalbard – Špicbergy a vzhľadom na pomerne dobrú dostupnosť zdrojov v kontinentálnom šelfe by privítal dohodu o právnom postavení šelfu, ktorou by sa uznali zákonné práva a povinnosti pobrežných šelfových štátov; verí o tom, že prípadné nezhody sa budú riešiť konštruktívnym spôsobom;

21.  pripomína postavenie EÚ, ktorá je hlavným spotrebiteľov arktických prírodných zdrojov, ako aj zapojenie európskych hospodárskych aktérov; žiada Komisiu, aby sa ďalej angažovala pri posilňovaní spolupráce a prenosu technológií s cieľom zabezpečiť najvyššie normy a primerané administratívne postupy, vytvoriť hodnovernú vedeckú základňu pre budúce trendy a potreby riadenia arktických zdrojov, napríklad v oblasti rybného hospodárstva, ťažby, lesného hospodárstva a cestovného ruchu a v plnom rozsahu využívať právomoci EÚ na reguláciu v tomto smere; vzhľadom na zintenzívňovanie hospodárskych činností v Arktíde vyzýva EÚ, aby podporovala zásady trvalo udržateľného rozvoja pri týchto činnostiach;

22.  trvá na tom, že pred začatím akéhokoľvek nového komerčného rybolovu v arktickom regióne sa musí uskutočniť spoľahlivé a preventívne vedecké posúdenia populácií s cieľom určiť mieru rybolovu, ktorou sa zachovajú cielené populácie rýb a nepovedú k spotrebovaniu iných druhov alebo k vážnemu poškodeniu morského životného prostredia, a že každý rybolov v oceáne musí regulovať regionálna organizácia pre riadenie rybného hospodárstva, ktorá rešpektuje vedecké poradenstvo a má rozsiahle riadiace a dozorné programy na zabezpečenie súladu s opatreniami riadenia, pričom rybolov v rámci výhradných hospodárskych zón (EEZ) musí spĺňať rovnaké normy;

23.  domnieva sa, že vytvorenie a presadzovanie chránených morských oblastí dostatočnej veľkosti a rozmanitosti sú dôležitými nástrojmi ochrany morského prostredia;

Vplyvy zmeny klímy a znečistenia na Arktídu

24.  uznáva, že EÚ podobne ako ďalšie rozvinuté oblasti sveta značne prispieva k zmene klímy, a preto nesie osobitnú zodpovednosť, v dôsledku čoho musí zohrávať vedúcu úlohu v boji proti tomuto javu;

25.  uznáva, že najlepšia ochrana Arktídy je dlhodobá a ambiciózna globálna dohoda o klíme, uvedomuje si však, že rýchle otepľovanie Arktídy má za následok, že je okrem toho nutné pracovať na prípadných ďalších krátkodobých opatreniach na obmedzenie otepľovania Arktídy;

26.  považuje Arktídu za citlivú oblasť, kde sú dosahy zmeny klímy obzvlášť viditeľné, čo sa závažným spôsobom prejavuje v ďalších regiónoch sveta; podporuje preto závery Rady týkajúce sa posilnenej spolupráce s UNFCCC a so Sieťami pre udržateľné pozorovanie Arktídy (SAON) a úsilie o realizáciu Svalbardského integrovaného systému na pozorovanie (SIOS) a arktických prvkov Európskeho multidisciplinárneho observatória morského dna (EMSO), pretože tieto iniciatívy zaručujú jedinečný európsky príspevok k porozumeniu zmeny klímy a životného prostredia v arktickom regióne;

27.  uznáva neprimerane veľký účinok arktického otepľovania spôsobený emisiami čierneho uhlíka z EÚ a ostatných regiónov na severnej pologuli a zdôrazňuje potrebu začleniť emisie čierneho uhlíka do príslušného regulačného rámca EHK OSN a EÚ, akým je napríklad Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov a smernica o národných emisných stropoch;

28.  víta zákaz používania a prepravy ťažkého palivového oleja na plavidlách operujúcich na území Antarktídy schválený Výborom IMO pre ochranu morského prostredia (MEPC), ktorý má vstúpiť do platnosti 1. augusta 2011; zdôrazňuje, že podobný zákaz by mohol byť vhodný v arktických vodách na zníženie environmentálnych rizík v prípade nehôd;

29.  podporuje intenzívnejšiu spoluprácu s arktickými a nearktickými štátmi pri zriaďovaní Siete pre udržateľné pozorovanie Arktídy (SAON) a podporuje Európsku environmentálnu agentúru, aby pokračovala vo svojej hodnotnej činnosti a podporovala spoluprácu prostredníctvom Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej siete (Eionet) používaním základných zásad spoločného systému environmentálnych informácií (SEIS);

30.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú musia EÚ a národy žijúce na polárnom kruhu zohrávať pri znižovaní znečistenia, ktoré sa dostáva do arktickej oblasti prostredníctvom diaľkovej prepravy, napríklad lodnými trasami; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité vykonávať európske právne predpisy, napríklad nariadenie (ES) č. 1907/2006(7); upozorňuje, že zmena klímy v Arktíde bude výrazne vplývať na pobrežné regióny v Európe a inde, ako aj na odvetvia v Európe, ktoré sú závislé od klímy, ako je poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo, energia z obnoviteľných zdrojov, chov sobov, lov, cestovný ruch a doprava;

Udržateľný sociálno-ekonomický rozvoj

31.  uznáva, že dôsledkom roztápania ľadu a miernejších teplôt je nielen vytláčanie pôvodných obyvateľov, a tým ohrozovanie pôvodného spôsobu života, ale aj to, že vznikajú príležitosti na hospodársky rozvoj v arktickej oblasti; uznáva želanie obyvateľov a vlád arktického regiónu so suverénnymi právami a povinnosťami, aby pokračoval udržateľný hospodársky rozvoj a súčasne boli chránené tradičné zdroje obživy pôvodného obyvateľstva a veľmi citlivá povaha arktických ekosystémov s prihliadnutím na ich skúsenosti s využívaním a rozvíjaním rôznych zdrojov oblasti udržateľným spôsobom; odporúča uplatňovanie zásad riadenia založeného na ekosystémoch s cieľom konsolidovať ekologické vedecké poznatky so sociálnymi hodnotami a potrebami;

32.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ spolu so zástupcami regiónov v danej oblasti diskutovala o dôležitosti štrukturálnych fondov pre rozvoj a spoluprácu s cieľom čeliť budúcim globálnym výzvam na pokrok a mať schopnosť chopiť sa potenciálu rozvoja tejto oblasti;

33.  zastáva názor, že na identifikovanie osobitného potenciálu každej lokality a na rozvoj primeraných stratégií riešenia s ohľadom na regionálne rozdiely je potrebný inkluzívny proces s pomocou na úrovni jednotlivých štátov a na úrovni EÚ; domnieva sa, že partnerstvo a dialóg medzi príslušnými úrovňami právomocí zabezpečuje, že sa politiky budú môcť realizovať na najefektívnejšej úrovni;

34.  berie na vedomie osobitné postavenie pôvodných obyvateľov Arktídy, uznáva ich práva a poukazuje najmä na právnu a politickú situáciu domorodého obyvateľstva v arktických štátoch a na jeho zastúpenie v Arktickej rade; vyzýva na väčšie zapojenie pôvodného obyvateľstva do vytvárania politík; zdôrazňuje význam prijatia osobitných opatrení na ochranu kultúry, jazyka a územných práv pôvodného obyvateľstva tak, ako sa to vymedzuje v dohovore MOP č. 169; vyzýva na pravidelný dialóg medzi zástupcami pôvodných obyvateľov a inštitúciami EÚ a ďalej vyzýva EÚ, aby vzala do úvahy osobitné potreby riedko obývaných okrajových oblastí, pokiaľ ide o regionálny rozvoj, živobytie a vzdelávanie; zdôrazňuje význam podpory činností podnecujúcich kultúru, jazyk a zvyky pôvodných obyvateľov;

35.  poznamenáva, že hospodárstvo pôvodného obyvateľstva vo veľkej miere spočíva na udržateľnom využívaní prírodných zdrojov, a preto sú zmiernenie zmeny klímy a jej dôsledkov a právo pôvodného obyvateľstva na neznečistené prírodné prostredie takisto otázkami ľudských práv;

36.  víta prácu osobitného spravodajcu OSN pre situáciu ľudských práv a základných slobôd pôvodného obyvateľstva a prácu Expertného mechanizmu OSN pre práva pôvodného obyvateľstva;

37.  víta úspešné ukončenie správy o pokroku o štúdii pôvodného obyvateľstva vykonanú expertným mechanizmom a právo zúčastňovať sa na rozhodovaní;

38.  podporuje arktické členské štáty, aby sa zapojili do rokovaní, ktoré povedú k novému ratifikovanému dohovoru o severských Samioch;

39.  nalieha na EÚ, aby aktívne podporovala kultúrne a jazykové práva ugrofínskeho obyvateľstva žijúceho v severnom Rusku;

40.  berie na vedomie nedávny právny vývoj týkajúci sa zákazu výrobkov z tuleňov, ktorý zaviedla EÚ, najmä podanú žalobu na zrušenie účinnosti nariadenia (ES) č. 1007/2009(8) (vec T-18/10 Inuit, Tapiriit Kanatami/Parlament a Rada), o ktorej súd ešte nerozhodol; berie na vedomie konzultačný postup pod záštitou Svetovej obchodnej organizácie (WTO), o ktorý požiadali Kanada a Nórsko; vyjadruje nádej, že v nadväznosti na rozsudky Európskeho súdneho dvora a výsledok konaní WTO bude možné prekonať nezhody medzi jednotlivými stranami;

41.  uvedomuje si vzrastajúci záujem o využívanie zdrojov; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu širokého prístupu založeného na všetko zahŕňajúcom ekosystéme, ktorý má najväčšiu šancu poradiť si s mnohopočetnými výzvami, ktorým čelí Arktída v súvislosti so zmenou klímy, lodnou dopravou, environmentálnymi rizikami a kontaminantmi, rybným hospodárstvom a ďalšími činnosťami človeka, po vzore integrovanej námornej politiky EÚ alebo nórskeho Integrovaného plánu riadenia pre Barentsovo more a morské oblasti súostrovia Lofoty; odporúča, aby členské štáty schválili revidované usmernenia Arktickej rady pre ťažbu ropy a zemného plynu na mori z roku 2009;

Riadenie

42.  berie na vedomie inštitúcie a široký rámec medzinárodného práva a dohôd, ktoré upravujú oblasti dôležité pre Arktídu, ako sú UNCLOS (vrátane základných zásad slobody plavby a práva na nerušenú plavbu), IMO, dohovor OSPAR(9), Komisia pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (NEAFC), CITES(10) a Štokholmský dohovor, ako aj viacero existujúcich dvojstranných dohôd a rámcov okrem vnútroštátnych nariadení platných v arktických štátoch; z toho vyplýva, že oblasť Arktídy nemožno považovať za právne vákuum, ale za oblasť s veľmi dobre rozvinutými nástrojmi riadenia; pripomína však, že vzhľadom na výzvy spojené so zmenou klímy a na zvyšujúci sa hospodársky rozvoj je potrebné, aby tieto pravidlá ďalej rozvíjali, posilňovali a vykonávali všetky zúčastnené strany;

43.  zdôrazňuje, že hoci členské štáty zohrávajú kľúčovú úlohu pri riadení Arktídy, ostatné subjekty, ako napríklad medzinárodné organizácie, pôvodné a miestne obyvateľstvo alebo vládne orgány na nižšej štátnej úrovni sú tiež veľmi dôležité; poukazuje na význam zvýšenia dôvery medzi subjektmi, ktoré majú v regióne legitímne záujmy, prostredníctvom participatívnych prístupov a používania dialógu ako nástroja na vypracovanie spoločnej vízie Arktídy;

44.  domnieva sa, že dojem sprostredkovaný niektorými pozorovateľmi tzv. honby za Arktídou, neprispieva ku konštruktívnemu porozumeniu a k spolupráci v regióne; zdôrazňuje, že arktické štáty pri viacerých príležitostiach oznámili odhodlanie vyriešiť a v niektorých prípadoch pracovať na riešení prípadných konfliktov záujmov v súlade so zásadami medzinárodného práva;

45.  uznáva významnú úlohu Arktickej rady ako popredného regionálneho fóra pre spoluprácu v celej arktickej oblasti; pripomína, že členmi Arktickej rady sú nielen členské štáty EÚ Dánsko, Švédsko a Fínsko a kandidátska krajina Island, ale jej aktívnymi stálymi pozorovateľmi sú aj členské štáty EÚ Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Holandsko, Španielsko a Poľsko; potvrdzuje svoj záväzok nepodporovať žiadne dohody, ktoré vyčleňujú ktorýkoľvek z arktických členských štátov EÚ, kandidátske krajiny alebo arktické štáty EHP/EZVO; uznáva konkrétnu prácu, ktorú vykonala pracovná skupina Arktickej rady za účasti pozorovateľov, a vyzýva Komisiu a agentúry EÚ, aby sa, keď je to možné, naďalej aktívne zapájali do činnosti všetkých príslušných pracovných skupín; podporuje posilnenie právneho a ekonomického základu Arktickej rady;

46.  uznáva, že výzvy, ktorým čelí Arktída, sú globálne, a mali by sa preto týkať všetkých relevantných aktérov;

47.  víta výsledky dôležitých správ, ktoré vypracovali pracovné skupiny Arktickej rady v posledných rokoch na témy ropa a zemný plyn v Arktíde, následky otepľovania a potreba naliehavej reakcie;

48.  víta stupeň politickej organizácie pôvodných záujmov v samijskom parlamente a aj v Rade Samiov v severnej Európe a spoluprácu medzi mnohými pôvodnými organizáciami v oblasti polárneho kruhu a uznáva jedinečnú úlohu Arktickej rady so zreteľom na zapojenie pôvodného obyvateľstva; uznáva práva pôvodného obyvateľstva Arktídy, ako sú ustanovené v Deklarácii OSN o právach pôvodného obyvateľstva a podporuje Komisiu v tom, aby použila európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) v prospech posilnenia postavenia pôvodného obyvateľstva Arktídy;

49.  víta širokú spoluprácu v otázkach, ako je ochrana arktického morského prostredia (pracovná skupina PAME), a to nielen na regionálnej úrovni, ale aj dvojstranne a v medzinárodnom meradle; v tejto súvislosti vníma prácu vykonanú v rámci Arktickej rady, ktorá sa týka pracovnej skupiny pre pátracie a záchranné činnosti, ako prvý krok smerom k mechanizmu, na základe ktorého sa budú môcť prijímať aj záväzné rozhodnutia;

50.  víta nepretržité hodnotenie rozsahu a štruktúry práce Arktickej rady a je presvedčený, že bude aj naďalej rozširovať základ rozhodovacích postupov, aby sa do nich mohli začleniť aj aktéri, ktorí nie sú členmi Arktickej rady;

51.  vyjadruje nádej, že Arktická rada bude naďalej rozvíjať svoju dôležitú prácu a rozšíri základ na rozhodovacie postupy s cieľom zahrnúť iných arktických aktérov, ktorí posilňujú svoju prítomnosť v arktickej oblasti, a tým zapojiť ich poznatky a kapacity a zobrať do úvahy ich legitímne záujmy podľa medzinárodného práva, pričom zároveň je potrebné zdôrazniť zreteľne väčší význam záujmov arktických štátov; víta vnútorný postup v rámci Arktickej rady týkajúci sa prehodnotenia postavenia pozorovateľov a možného budúceho rozsahu úloh Arktickej rady;

52.  domnieva sa, že posilnená Arktická rada by mala zohrávať vedúcu úlohu v spolupráci týkajúcej sa Arktídy, a preto by privítal politicky a administratívne posilnené kapacity Arktickej rady, napríklad zriadenie stálej kancelárie, o ktorom sa diskutuje, spravodlivejšie delenie nákladov, častejšie ministerské stretnutia a výročný arktický samit na najvyššej úrovni tak, ako ho navrhuje minister zahraničných vecí členského štátu EÚ Fínska, ktoré je tiež členom Arktickej rady; ďalej by privítal väčšie zapojenie členov parlamentov v oblasti Arktídy na zdôraznenie parlamentného rozmeru, a zabezpečenie zapojenia príslušných nearktických subjektov; ďalej trvá na tom, že pokračujúce zasadnutia na vysokej úrovni výhradne vnútorného jadra štátov len oslabia postavenie a úlohu Arktickej rady ako celku; želá si, aby si Arktická rada ponechala otvorený a inkluzívny prístup, a ostala tak otvorená pre všetky zúčastnené strany;

53.  vníma Severnú dimenziu ako ohnisko regionálnej spolupráce v severnej Európe; poznamenáva, že štyria partneri, menovite EÚ, Island, Nórsko a Ruská federácia, ako aj Arktická rada, Barentsova euro-arktická rada, Rada štátov Baltského mora, Severská rada ministrov, Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD), Európska investičná banka (EIB), Nordická investičná banka (NIB) a Svetová banka (IBRD), sú účastníkmi Severnej dimenzie a že Kanada spolu so Spojenými štátmi americkými majú v Severnej dimenzii štatút pozorovateľa; zdôrazňuje potrebu užšieho prepojenia politiky Severnej dimenzie a vyvíjajúcej sa politiky EÚ pre Arktídu; berie na vedomie arktickú vetvu Severnej dimenzie; poukazuje na cennú skúsenosť partnerstiev Severnej dimenzie, najmä Partnerstva severnej dimenzie v oblasti dopravy a logistiky a jeho výhody pre spoluprácu v Arktíde;

54.  potvrdzuje svoju podporu štatútu trvalého pozorovateľa, ktorý EÚ požíva v Arktickej rade; uznáva, že členské štáty EÚ sa zapájajú do činnosti Arktickej rady prostredníctvom rôznych medzinárodných organizácií (ako napríklad IMO, OSPAR, NEAFC a Štokholmský dohovor) a zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky politiky EÚ týkajúce sa Arktídy boli koherentné; žiada Komisiu, aby Parlament ďalej náležite informovala o schôdzach a práci v rámci Arktickej rady a jej pracovných skupín; zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty sa už medzitým stali členmi alebo pozorovateľmi v iných medzinárodných organizáciách, ktoré sú významné pre Arktídu, ako sú IMO, dohovor OSPAR, NEAFC a Štokholmský dohovor, a preto by sa mali koherentnejšie zameriavať na prácu v týchto organizáciách; v tejto súvislosti zdôrazňuje najmä potrebu súdržnosti všetkých politík EÚ vo vzťahu k Arktíde; podporuje Arktickú radu v tom, aby ako pozorovateľov ad hoc intenzívnejšie zapojila občiansku spoločnosť a mimovládne organizácie;

55.  vníma Barentsovu euro-arktickú radu (BEAC) ako dôležité centrum spolupráce medzi Dánskom, Fínskom, Nórskom, Ruskom, Švédskom a Európskou komisiou; berie na vedomie prácu rady BEAC v oblastiach zdravia a sociálnych otázok, vzdelávania a výskumu, energie, kultúry a cestovného ruchu; berie na vedomie poradnú úlohu Pracovnej skupiny pôvodného obyvateľstva (WGIP) v rámci rady BEAC;

Závery a požiadavky

56.  žiada Komisiu, aby premenila existujúcu skupinu medzi útvarmi na trvalú štruktúru v rámci útvarov, ktorá zabezpečí ucelený, koordinovaný a integrovaný politický prístup naprieč kľúčovými oblasťami politiky, ktoré sú podstatné pre Arktídu, ako je životné prostredie, energetika, doprava a rybné hospodárstvo; odporúča poveriť ESVČ a GR MARE spoločným vedením tejto štruktúry, pričom GR MARE bude pôsobiť ako medziodvetvový koordinátor v rámci Komisie; v súlade s tým odporúča tiež zriadenie arktickej jednotky v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť;

57.  požaduje, aby Komisia pri rokovaní o bilaterálnych dohodách zobrala do úvahy, že sa musí ochraňovať citlivý ekosystém Arktídy, že sa musia zachovať záujmy arktického obyvateľstva vrátane pôvodných skupín obyvateľstva a že prírodné zdroje Arktídy sa musia využívať udržateľným spôsobom, a aby pri všetkých činnostiach konala v súlade s týmito zásadami;

58.  konštatuje, že z vedeckých údajov jednoznačne vyplýva, že arktický ekosystém prechádza v súčasnosti výraznými zmenami súvisiacimi s klímou, čo si vyžaduje prijatie obozretného a vedecky podloženého prístupu k akémukoľvek budúcemu vývoju v Arktíde; požaduje, aby sa v rámci mnohostranných dohôd vykonali ďalšie vedecké štúdie, ktoré poskytnú informácie pre zvyšovanie medzinárodného povedomia o arktickom ekosystéme a pre rozhodovanie o ňom, skôr ako sa podniknú akékoľvek ďalšie opatrenia významného rozsahu;

59.  zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ a jej členské štáty hlavnou mierou prispievajú k výskumu súvisiacemu s Arktídou, k regionálnej spolupráci a technologickému rozvoju, čo je dôležité pre túto oblasť a iné regióny, a žiada Komisiu, aby preskúmala možnosti vytvorenia iniciatív na spoločné financovanie a plánovanie v subarktickej oblasti, ktoré umožnia plynulejšiu a účinnejšiu spoluprácu medzi odborníkmi zo zainteresovaných krajín; žiada, aby EÚ podporovala spoluprácu s USA, Kanadou, Nórsko, Islandom, Grónskom a Ruskom v oblasti mnohoodborového výskumu Arktídy, a vytvorila tým koordinované mechanizmy financovania; žiada ďalej Komisiu, aby vytvorila prostriedok priameho podieľania sa na práci spolu s arktickými členskými štátmi, pôvodnými organizáciami a arktickými výskumnými inštitútmi s cieľom pomáhať informovať EÚ o relevantných otázkach, dôležitých témach výskumu a záležitostiach, ktoré sa týkajú ľudí žijúcich a pracujúcich v Arktíde s cieľom pomôcť položiť základ budúcich výskumných činností;

60.  zastáva názor, že EÚ by mala ďalej rozvíjať svoje kapacity, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala zavedenie, ako aj pokračovanie činností EÚ v Arktíde a podávala o nich správy, ako je program financovania spoločného mnohostranného výskumu v subarktickej oblasti na zabezpečenie jednoduchšej a menej byrokratickej spolupráce a spoločných projektov výskumnej obce; žiada Komisiu, aby ako kľúčovú prioritu preskúmala zriadenie Informačného strediska EÚ pre Arktídu ako spoločnú aktivitu, ktorá je súčasťou siete, s prihliadnutím na vhodné návrhy; berie na vedomie návrh Laponskej univerzity v tomto ohľade; domnieva sa, že takéto stredisko musí byť schopné organizovať trvalý dosah EÚ na hlavných aktérov relevantných pre Arktídu a distribuovať informácie a služby o Arktíde inštitúciám EÚ a zúčastneným stranám;

61.  zdôrazňuje, že na to, aby sa objektívne určili charakter a miera zmien vyskytujúcich sa v prírodnom prostredí Arktídy, je dôležité, aby medzinárodný tím vedcov dostal plný prístup na uskutočnenie výskumu v tejto mimoriadne citlivej oblasti našej planéty; zdôrazňuje, že EÚ posilňuje svoju prítomnosť a angažovanosť tým, že najmä v európskej oblasti Arktídy buduje spoločnú infraštruktúru na účely výskumu a zvyšuje počet výskumných programov vykonávaných v Arktíde; podporuje najmä výskumné tímy pozostávajúce z vedcov z rozličných oblastí zastupujúcich všetky zúčastnené krajiny; víta často dobrú a otvorenú spoluprácu pri výskume a zastáva názor, že tento výskum by mal byť otvorený a mal by sa sprístupniť na používanie celému medzinárodnému spoločenstvu, pretože je to v jeho záujme;

62.  zdôrazňuje prínos cieľa európskej územnej spolupráce ako jasnú európsku pridanú hodnotu, najmä programy cezhraničnej spolupráce (CBC) Kolartic a Karelia, ako aj program CBC pre oblasť Baltského mora, ktorý zahŕňa Barentsov región; žiada Komisiu, aby preskúmala, ako by vhodne posilnený program Northern Periphery mohol mať podobný vplyv na stratégiu pre Arktídu v ďalšom programovom období;

63.  žiada Komisiu, aby podporila úsilie o rýchle a efektívne zrealizovanie pozorovacích staníc SIOS a EMSO vzhľadom na ich jedinečný príspevok k lepšiemu porozumeniu a ochrane arktického životného prostredia;

64.  žiada Komisiu, aby predložila návrhy, ako by sa projekt Galileo alebo projekty, ako napríklad Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť, ktoré by mohli vplývať na Arktídu, mohli rozvinúť s cieľom umožniť bezpečnejšiu a rýchlejšiu navigáciu v arktických vodách, čím by sa predovšetkým investovalo do bezpečnosti a prístupnosti severovýchodnej cesty, prispelo k lepšej predvídateľnosti pohybu ľadu a k zdokonaleniu zmapovania arktického morského dna a chápania hlavných geodynamických procesov v oblasti, ktoré majú zásadný význam pre geodynamiku Zeme a vodný cyklus v polárnych regiónoch, a s cieľom zlepšiť naše poznatky o jedinečných ekosystémoch;

65.  vyzýva všetky vlády v arktickom regióne, najmä vládu Ruska, aby prijali a schválili Deklaráciu Organizácie Spojených národov o právach pôvodného obyvateľstva, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 13. septembra 2007;

66.  nalieha na členské štáty, aby ratifikovali všetky kľúčové dohody týkajúce sa práv pôvodných obyvateľov, akou je dohovor MOP č. 169;

67.  žiada EÚ a jej členské štáty, aby ako súčasť prebiehajúcej práce IMO na povinnom polárnom kódexe pre lodnú dopravu, navrhli, aby emisie sadzí a ťažký palivový olej podliehali špecifickej regulácii; v prípade, že takéto rokovania neprinesú výsledky, žiada Komisiu, aby predložila návrhy pravidiel pre plavidlá, ktoré zastavujú v prístavoch EÚ pred alebo po ceste cez vody Arktídy, s cieľom uvaliť prísny režim, ktorý obmedzuje emisie sadzí a používanie a prepravovanie ťažkého palivového oleja;

o
o   o

68.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj vládam a parlamentom štátov arktickej oblasti.

(1) Ú. v. EÚ C 9 E, 15.1.2010, s. 41. (2) 2985. zasadnutie Rady pre zahraničné veci. (3) 2914. zasadnutie Rady. (4) 2009/10:UU4. (5) Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30 (6) Podpísaná 15. septembra 2010. (7) Ú. v. EÚ L 136, 29.5.2007, s. 3. (8) Ú. v. EÚ L 286, 31.10.2009, s. 36. (9) Dohovor o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku. (10) Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. januára 2011 o stratégii EÚ pre oblasť Čierneho mora (2010/2087(INI))

P7_TA(2011)0025 A7-0378/2010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Čiernomorská synergia – nová iniciatíva regionálnej spolupráce (KOM(2007)0160),

–  so zreteľom na závery Rady zo 14. mája 2007 o iniciatíve Čiernomorská synergia,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2008 o koncepcii čiernomorskej regionálnej politiky(1),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov zahraničných vecí krajín Európskej únie a širšej čiernomorskej oblasti prijaté v Kyjeve 14. februára 2008,

–  so zreteľom na správu Komisie o prvom roku implementácie Čiernomorskej synergie prijatú 19. júna 2008 (KOM(2008)0391),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie, ktorým sa začalo partnerstvo Čiernomorskej synergie v oblasti životného prostredia (Brusel 16. marca 2010),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o posilňovaní európskej susedskej politiky (KOM(2006)0726) a zámer Komisie poskytnúť prehľad európskej susedskej politiky (ESP) na rok 2011,

–  so zreteľom na prístupové partnerstvo s Tureckom,

–  so zreteľom na dohody o partnerstve a spolupráci uzavreté s Arménskom, Azerbajdžanom, Gruzínskom, Moldavskou republikou a Ukrajinou a na prebiehajúce rokovania o nových dohodách o pridružení, ako aj na príslušné akčné plány ESP,

–  so zreteľom na správy o pokroku ESP, pokiaľ ide o Arménsko, Azerbajdžan, Moldavskú republiku, Gruzínsko a Ukrajinu, ktoré prijala Komisia 12. mája 2010,

–  so zreteľom na dohodu o partnerstve a spolupráci uzavretú s Ruskou federáciou a na prebiehajúce rokovania o novej dohode medzi EÚ a Ruskom,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 3. decembra 2008 s názvom Východné partnerstvo (KOM(2008)0823),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie pražského samitu Východného partnerstva zo 7. mája 2009,

–  so zreteľom na nedávny pokrok rokovaní o zjednodušení vízového režimu s krajinami tohto regiónu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2007 o posilňovaní európskej susedskej politiky(2),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Moldavskej republike, Ruskej federácii, Turecku, Ukrajine a krajinách južného Kaukazu, ako aj o integrovanej námornej politike,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0378/2010),

A.  keďže čiernomorský región je strategický most spájajúci Európu s oblasťou Kaspického mora, strednej Ázie a Blízkeho východu a ďalej s juhovýchodnou Ázie a Čínou a vyznačuje sa úzkymi väzbami a veľkým potenciálom, ale aj rôznorodosťou a súperením; keďže región zahŕňa členské štáty EÚ Bulharsko, Grécko a Rumunsko, kandidátsku krajinu Turecko a partnerov v rámci ESP Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Moldavskú republiku a Ukrajinu, ako aj Ruskú federáciu ako strategického partnera,

B.  keďže čiernomorský región má pre EÚ strategický význam; keďže oblasť Čierneho mora leží čiastočne vnútri EÚ a zo zemepisného hľadiska ide väčšinou o európske more, z čoho pre EÚ a krajiny tohto regiónu vyplývajú spoločné výzvy a príležitosti, ako aj spoločná potreba zabezpečiť, aby územie okolo Čierneho mora bolo oblasťou mieru, demokracie, bezpečnosti, stability, regionálnej spolupráce a udržateľnej prosperity, keďže v čiernomorskom regióne je nevyhnutne potrebný jednotnejší, trvalo udržateľnejší a strategickejší prístup,

C.  keďže čiernomorský región predstavuje sociálne, kultúrne i nábožensky bohaté prostredie, v ktorom by mal ústrednú úlohu zohrávať dialóg medzi kultúrami a vierovyznaniami,

D.  keďže prínosom Čiernomorskej synergie je skutočnosť, že bol uznaný strategický význam čiernomorského regiónu pre EÚ, ako aj potreba výraznejšieho angažovania sa EÚ v tomto regióne; keďže výsledky Čiernomorskej synergie sú doposiaľ skôr obmedzené a neexistuje jasný a ucelený obraz o súčasných výsledkoch jej implementácie, v dôsledku čoho je EÚ kritizovaná, že nemá strategickú víziu pre tento región a že pri implementácii uplatňuje nejednotný prístup,

E.  keďže nebol vypracovaný akčný plán, ktorý by stanovoval konkrétne ciele a kritériá, ani mechanizmy podávania správ, monitorovania, hodnotenia a nadväzných opatrení, ako požadoval Parlament vo svojom úplne prvom uznesení o čiernomorskom regióne,

F.  keďže bola vydaná iba jedna správa o pokroku, a to v roku 2008, po ktorej nenasledoval žiadny mechanizmus pravidelného informovania; keďže sa nerealizovalo veľa projektov a doteraz sa zaviedlo iba partnerstvo v oblasti životného prostredia,

G.  keďže sa od roku 2008 nekonala žiadna ministerská konferencia, čo len zvýraznilo nedostatok viditeľnosti, strategickej vízie a politického vedenia Čiernomorskej synergie,

H.  keďže doterajšie – hoci chvályhodné – úsilie vážne narušuje slabá administratívna organizácia, nedostatočné inštitucionálne a politické odhodlanie, ako aj nedostatok ľudských a vyčlenených finančných zdrojov,

I.  keďže v čiernomorskom regióne nastali od roku 2008 mnohé zmeny a kým regionálna spolupráca zrejme zaznamenala pokrok v niektorých technických oblastiach, ako je životné prostredie, vzdelávanie, výskum a technológie, ako aj aproximácia noriem, mnohé problémy – napríklad dlhotrvajúce konflikty na Kaukaze a v Podnestersku, námorné bezpečnostné, pátracie a záchranné operácie, militarizácia, vysídlené obyvateľstvo a oslabovanie demokratického poriadku – pretrvávajú a dokonca sa vyostrili,

J.  keďže francúzska prezidentská misia spoločne s činnosťou členských štátov vyjadrili odhodlanie EÚ upokojiť a vyriešiť konflikt v Gruzínsku,

K.  keďže čiernomorský región má geostrategický význam pre energetickú bezpečnosť EÚ, najmä z hľadiska diverzifikácie dodávok energie,

L.  keďže ostatné iniciatívy EÚ, ktoré sa týkajú aj krajín čiernomorského regiónu, by sa nemali považovať za konkurenčné, ale skôr za doplnkové vo vzťahu k Čiernomorskej synergii,

M.  keďže Komisia bola požiadaná, aby vypracovala stratégiu EÚ pre podunajskú oblasť, ktorá by mala zohľadniť jej úzke prepojenie s čiernomorským regiónom,

1.  domnieva sa, že vzhľadom na strategický význam čiernomorského regiónu pre EÚ a pomerne obmedzené výsledky Čiernomorskej synergie by sa mala zaviesť stratégia, ktorá by umožnila prehĺbenie súladu a zviditeľnenie činnosti EÚ v tomto regióne, a že stratégia EÚ pre oblasť Čierneho mora by mala byť neoddeliteľnou súčasťou širšej vízie zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ;

2.  vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby vypracovali stratégiu pre oblasť Čierneho mora súbežne s prehodnotením európskej susedskej politiky, a vymedzila tak integrovaný a komplexný prístup EÚ k riešeniu problémov a využívaniu príležitostí tohto regiónu, ktorý by zahŕňal podrobný akčný plán, jasné ciele, hlavné iniciatívy a kritériá; vyjadruje presvedčenie, že táto stratégia prispeje k účinnej koordinácii činností a rozdeleniu úloh;

3.  opakuje svoju výzvu Komisii a ESVČ, aby pravidelne kontrolovali implementáciu stratégie tým, že vytvoria konkrétne mechanizmy monitorovania, hodnotenia, nadväzných opatrení a podávania správ; naliehavo vyzýva, aby sa v kľúčových etapách tohto postupu konzultovalo s príslušnými výbormi Európskeho parlamentu;

4.  odporúča zabezpečiť súlad medzi politikou na úrovni EÚ a vnútroštátnymi stratégiami členských štátov EÚ v čiernomorskom regióne;

5.  zdôrazňuje, že členské štáty EÚ sa musia dohodnúť na jasných prioritách s cieľom následne vypracovať realistický a finančne zdravý akčný plán spoločne s príslušným systémom hodnotenia jeho účinnosti;

6.  zdôrazňuje, že na plnenie cieľov novej stratégie sa musia vyčleniť primerané ľudské zdroje, najmä tým, že sa táto stratégia dôsledne zohľadní v rámci organizačnej štruktúry a personálneho obsadenia ESVČ;

7.  víta zavedenie spoločného operačného programu cezhraničnej spolupráce v úmorí Čierneho mora v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva a vyjadruje presvedčenie, že veľký počet prijatých žiadostí odráža vysokú mieru záujmu o spoločné projekty spolupráce v čiernomorskom regióne; s potešením víta schválenie 16 nových projektov spoločným monitorovacím výborom v novembri 2010; domnieva sa však, že pomalé tempo fungovania programu je prejavom nedostatkov v súčasných mechanizmoch financovania; poukazuje predovšetkým na právne nedostatky týkajúce sa potreby financovať účastníkov z rôznych finančných nástrojov a vyzýva Komisiu, aby pripravila riešenia na odstránenie týchto prekážok; zastáva názor, že program by sa mohol vzťahovať aj na investičné projekty;

8.  žiada, aby sa na nasledujúce programové obdobie vypracoval spoločný operačný program pre úmorie Čierneho mora s cieľom dosiahnuť všetky ciele stanovené v strategickom dokumente o cezhraničnej spolupráci v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI CBC) na roky 2007 – 2013 a pokračovať v úsilí o ich plnenie; zdôrazňuje, že by sa mali stanoviť jednotné podmienky týkajúce sa žiadostí, čím sa každému právnemu subjektu v ktoromkoľvek zo zúčastnených štátov v programovej oblasti umožní podať žiadosť ako hlavnému účastníkovi; domnieva sa, že treba začleniť všetky krajiny zapojené do operačného programu úmoria Čierneho mora a povzbudiť ich, aby sa aktívne podieľali na nasledujúcom programovom období;

9.  vyjadruje preto presvedčenie, že úspech stratégie závisí od poskytovania primeraných a identifikovateľných finančných prostriedkov; žiada vytvorenie osobitného rozpočtového riadku pre čiernomorskú stratégiu a vypracovanie účinných metód uhrádzania prostriedkov prispôsobených osobitným charakteristikám tohto regiónu, ako aj kontrolu využívania finančných prostriedkov; nabáda, aby sa prednostne financovali menšie rozvojové projekty; vyzýva Komisiu a regióny, aby v rámci cezhraničnej spolupráce podporovali projekty medzi obyvateľmi a zabezpečovali a rozširovali finančný nástroj fondu pre malé projekty;

10.  zdôrazňuje potrebu prístupu založeného na projektoch s cieľom zapojiť miestne orgány, podnikateľské komunity, mimovládne organizácie a ďalšie organizácie občianskej spoločnosti do prípravy, spoločnej zodpovednosti a realizácie, pokiaľ ide o činnosti v rámci stratégie pre oblasť Čierneho mora; zdôrazňuje význam monitorovania činností v rámci stratégie pre oblasť Čierneho mora, a to vymedzením kritérií alebo iných vhodných ukazovateľov;

11.  nabáda na rozvoj súčinnosti medzi rôznymi politikami Únie, ktoré zasahujú do pôsobnosti tejto stratégie, najmä medzi politikami v oblasti štrukturálnych fondov, rámcového programu pre výskum a vývoj a transeurópskych dopravných sietí, aby sa zabezpečila udržateľnosť financovaných opatrení; takto by v možnostiach vytvorených jednou iniciatívou v oblasti hospodárskeho rozvoja mohla pokračovať iná doplňujúca iniciatíva;

12.  považuje inkluzívnosť a regionálnu zodpovednosť za dôležité zásady prístupu EÚ k tomuto regiónu a pokladá Turecko a Rusko za partnerov, ktorí by v ideálnom prípade mali byť riadne zapojení do regionálnej spolupráce v čiernomorskej oblasti; vyjadruje presvedčenie, že dvojaká úloha, ktorú zohrávajú Bulharsko, Rumunsko a Grécko ako štáty ležiace na pobreží Čierneho mora a zároveň ako členské štáty EÚ, je pre úspech politiky EÚ v čiernomorskom regióne kľúčová;

13.  domnieva sa, že v záujme zabezpečenia viditeľnosti, strategického vedenia a koordinácie na vysokej úrovni by sa medzi EÚ a krajinami širšieho čiernomorského regiónu mali pravidelne organizovať ministerské stretnutia, na ktorých by sa zúčastňovali všetci aktéri a krajiny v tomto regióne vrátane Organizácie pre hospodársku spoluprácu v oblasti Čierneho mora (BSEC), Komisie na ochranu Čierneho mora pred znečistením, EBRD a EIB; vyjadruje presvedčenie, že inštitucionálny dialóg spájajúci EÚ a BSEC by mohol predstavovať krok smerujúci k nadviazaniu skutočného partnerstva v regióne; poznamenáva však, že BSEC má zrejme v súčasnosti štrukturálne problémy a potrebuje omladenie a reformu, aby sa mohla stať účinným regionálnym partnerom;

14.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že na Čiernomorské fórum pre dialóg a partnerstvo negatívne vplývajú regionálne napätia, a preto dodnes nevzniklo; domnieva sa, že takéto fórum by mohlo zohrávať dôležitú úlohu ako zdroj nápadov a slúžiť na posilnenie dialógu medzi regionálnymi aktérmi;

15.  vyjadruje presvedčenie, že stratégia pre oblasť Čierneho mora by sa mala rozvíjať na všetkých úrovniach regionálnej spolupráce; víta parlamentnú spoluprácu zavedenú medzi EÚ a krajinami čiernomorskej oblasti;

16.  uznáva dôležitosť regionálnych a miestnych orgánov a zúčastnených strán pre plánovanie a vykonávanie stratégie vzhľadom na ich úzke väzby s daným územím a s miestnymi obyvateľmi; žiada preto, aby sa zistili ich potreby a aby sa do stratégie plnohodnotne zapojili;

17.  víta vytvorenie čiernomorského fóra občianskej spoločnosti a nabáda na posilnenie spolupráce medzi miestnymi orgánmi, občianskou spoločnosťou a podnikmi; vyzýva Komisiu, aby prehĺbila podporu občianskej spoločnosti vrátane sietí organizácií občianskej spoločnosti; zdôrazňuje úlohu mimovládneho sektora pri zabezpečovaní účinnej realizácie činností v rámci stratégie pre oblasť Čierneho mora a úspechu opatrení na budovanie dôvery;

18.  zdôrazňuje komplementárnu povahu Čiernomorskej synergie a Východného partnerstva a vyzýva Komisiu, aby prospešným spôsobom využívala rozdielne prístupy týchto dvoch iniciatív a aby na všetkých úrovniach vysvetlila, ako by sa mala využívať táto výrazná komplementárnosť; vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby zabezpečila, že ESVČ bude účinne koordinovať rôzne iniciatívy a nástroje, ktoré EÚ zaviedla v širšom čiernomorskom regióne;

19.  víta vypracovanie stratégie EÚ pre podunajskú oblasť, ktoré sa má ukončiť do konca tohto roka, a žiada jej schválenie a začatie jej realizácie v prvej časti roku 2011; zdôrazňuje potrebu rozšírenia stratégie EÚ pre podunajskú oblasť smerom k čiernomorskému regiónu; poukazuje na to, že trvalo udržateľný rozvoj podunajskej oblasti ešte viac prehĺbi geostrategický význam čiernomorského regiónu; uznávajúc rôznorodú povahu týchto regiónov a odlišné geografické zameranie oboch stratégií sa teda domnieva, že by sa mali dopĺňať a vzájomne posilňovať;

20.  zdôrazňuje, že hlavným cieľom stratégie EÚ pre oblasť Čierneho mora, o splnenie ktorého sa usiluje EÚ a členské štáty, by malo byť vytvorenie oblasti mieru, demokracie, prosperity a stability založenej na dodržiavaní ľudských práv a základných slobôd a zaisťujúcej energetickú bezpečnosť v EÚ; domnieva sa, že dobrá správa vecí verejných, právny štát, podpora dodržiavania ľudských práv, riadenie migrácie, energetika, doprava, životné prostredie a hospodársky a sociálny rozvoj by mali byť prioritnými oblasťami;

Bezpečnosť a dobrá správa vecí verejných

21.  pripomína, že čiernomorský región potrebuje aktívne politiky a dlhodobé riešenia, aby dokázal čeliť značným regionálnym a nadnárodným problémom, s ktorými sa stretáva, ako sú dlhotrvajúce konflikty, vysídlené obyvateľstvo, dvojstranné spory, uzavreté hranice a strategické súperenie vedúce k militarizácii a šíreniu zbraní, slabé inštitúcie a nedostatočná správa vecí verejných, oslabovanie demokratického poriadku, cezhraničný zločin a nezákonné obchodovanie, riadenie hraníc a pohybu ľudí, ako aj nedostatočná ochrana námornej dopravy a námorná bezpečnosť;

22.  zdôrazňuje, že je nesmierne dôležité nadviazať, podporovať a rozvíjať dobré susedské vzťahy medzi krajinami čiernomorskej oblasti ako predpoklad úspešnej spolupráce, a považuje za neprijateľné, že región stále čelí problému uzavretých hraníc medzi susedmi;

23.  vyjadruje presvedčenie, že EÚ môže a mala by zohrávať aktívnejšiu úlohu pri utváraní bezpečnostného prostredia v oblasti Čierneho mora; žiada väčšie angažovanie EÚ v regionálnom strategickom dialógu a spoluprácu EÚ s jej strategickými partnermi v otázkach bezpečnosti, ako aj v oblasti predchádzania konfliktom a ich riešenia, a to v súlade s medzinárodným právom; zdôrazňuje, že úplný rozvoj stratégie pre oblasť Čierneho mora súvisí aj s konkrétnym pokrokom v rámci mierového riešenia nevyriešených konfliktov; vyzýva preto EÚ, aby sa priamejšie zapojila do rokovaní a mierových procesov, aby v nich prevzala vedúcu úlohu a aby posilnila opatrenia na budovanie dôvery a programy pomoci s cieľom položiť základy trvalého celkového urovnania a zmierniť následky konfliktov pre miestne obyvateľstvo; chváli činnosť pomocnej pohraničnej misie EÚ (EUBAM) a pozorovateľskej misie Európskej únie (EUMM);

24.  vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby zvýšila úsilie s cieľom povzbudiť Rusko, aby splnilo šesťbodový Sarkozyho plán na stabilizáciu a vyriešenie konfliktu v Gruzínsku;

25.  upozorňuje na potrebu posilniť monitorovacie systémy a vyzýva EÚ, aby vybudovala systém včasného varovania ako nástroj prevencie konfliktov a budovania dôvery v čiernomorskom regióne s cieľom predchádzať destabilizácii a stupňovaniu konfliktov; žiada, aby sa úsilie zameralo namiesto všeobecných vyjadrení znepokojenia na konkrétne prípady; žiada o zváženie opatrení na budovanie dôvery, ako je napríklad zverejnenie predaja zbraní a aktivít vojenského námorníctva; vyjadruje osobitné znepokojenie nad predĺžením dohody týkajúcej sa prístavov pre ruskú čiernomorskú flotilu na Kryme a jej možnými dôsledkami, pokiaľ ide o stabilitu v regióne;

26.  vyzýva EÚ, aby podnikla kroky na vytvorenie regionálneho právneho rámca a mechanizmov s cieľom riešiť otázku šírenia zbraní v čiernomorskom regióne;

27.  žiada, aby sa cezhraničný zločin a nezákonné obchodovanie, najmä s drogami a ľuďmi, ako aj nelegálna migrácia riešili v rámci stratégie pre oblasť Čierneho mora, a žiada takisto, aby sa ďalej posilňovala spolupráca pri riadení hraníc a pohybu ľudí;

28.  zdôrazňuje potrebu lepšieho riadenia migrácie v čiernomorskom regióne a z tohto regiónu prostredníctvom posilnenia politickej, hospodárskej a sociálnej integrácie prisťahovalcov na základe zásad globálneho prístupu EÚ k migrácii;

29.  berie na vedomie si rastúci počet nehôd na mori v ostatných rokoch, pri ktorých umierajú ľudia a sú spôsobené škody na životnom prostredí, ako aj neschopnosť pobrežných štátov uskutočniť koordinované a úspešné záchranné operácie; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby využila integrovanú námornú politiku na koordináciu pátracích a záchranných činností a činností na prevenciu nehôd v čiernomorskom regióne; žiada vytvorenie stratégie dohľadu pre oblasť Čierneho mora;

30.  vyjadruje presvedčenie, že bezpečnostná stratégia pre oblasť Čierneho mora by mala zahŕňať aj ciele týkajúce sa zlepšenia správy vecí verejných, demokratického poriadku, dodržiavania ľudských práv a schopností štátov; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zaviedli iniciatívy v oblasti budovania inštitúcií a demokratickej správy vecí verejných, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre úspešný rozvoj akéhokoľvek štátu; zdôrazňuje, že cieľ zlepšenia správy vecí verejných, právneho štátu a štátnych štruktúr v bývalých sovietskych štátoch tohto regiónu sám osebe predstavuje bezpečnostnú stratégiu, keďže úplné alebo čiastočné zlyhanie štátu či politická stagnácia vytvárajú podmienky pre vonkajšie zásahy a nadnárodné hrozby;

31.  zdôrazňuje, že stratégia EÚ pre oblasť Čierneho mora musí prisudzovať kľúčový význam obrane ľudských práv a prehĺbeniu demokracie v celom regióne, čo by malo zahŕňať podporu úspešnej spolupráce medzi mimovládnymi organizáciami a obrancami ľudských práv pôsobiacimi v regióne;

32.  poznamenáva, že väčšia úcta k ľudským právam a demokracii vo svete patrí k prioritám EÚ; poukazuje na to, že ľudské práva sa každodenne porušujú v okupovanom Južnom Osetsku a Abcházsku; vyzýva preto EÚ, a najmä ESVČ, aby aktívne reagovali na akékoľvek porušovanie ľudských práv v čiernomorskom regióne;

33.  zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú zohráva v regióne Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu (OBSE), a domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby EÚ spolupracovala s OBSE v oblasti budovania inštitúcií, právneho štátu, pozorovania volieb, slobody médií, demokracie a ľudských práv;

Energetika, doprava a životné prostredie

34.  na jednej strane považuje región Čierneho mora za strategicky významný pre energetickú bezpečnosť EÚ a diverzifikáciu dodávok energie EÚ a v tejto súvislosti pripomína naliehavý význam súdržnej stratégie pre čiernomorský región; na druhej strane sa domnieva, že spolupráca v oblasti energetiky, dopravy a životného prostredia je pre harmonický a trvalo udržateľný rozvoj tohto regiónu kľúčová; víta začatie fungovania partnerstva v oblasti životného prostredia a nedočkavo očakáva spustenie dvoch ďalších partnerstiev v oblasti dopravy a energetiky; žiada ich rýchlu a účinnú implementáciu; zastáva názor, že vytvorenie spoločného právneho rámca na regionálnej úrovni by bolo veľkým prínosom, pokiaľ ide o účinnejšiu spoluprácu a synergie v týchto oblastiach; vyjadruje presvedčenie, že vytvorenie a podporovanie profesionálnych a inštitucionálnych sietí by mohlo posilniť schopnosť kooperatívneho a účinného rozhodovania;

35.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť multilaterálnu energetickú spoluprácu v čiernomorskom regióne, ktorej hlavné zásady stanovujú WTO a Zmluva o energetickej charte; podporuje úplnú integráciu trhov a predpisov na základe právnych predpisov EÚ v oblasti energetiky a životného prostredia a nabáda krajiny ležiace v širšom čiernomorskom regióne, aby sa pripojili k Zmluve o Energetickom spoločenstve, a EÚ, EIB a EBRD, aby poskytli pomoc pri modernizácii energetickej infraštruktúry v čiernomorskom regióne;

36.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty zaujali k čiernomorskému regiónu spoločný postoj v záujme dosiahnutia dlhodobého cieľa EÚ, ktorým je bezpečnosť dodávok energie a stabilita v jej susedstve;

37.  pripomína, že v záujme podpory transparentného a konkurenčného trhu s plynom založeného na rešpektovaní pravidiel je potrebné, aby Komisia dôraznejšie podporila opatrenia na diverzifikáciu dodávok plynu a vytvorenie spoločného právneho rámca; zároveň vyzýva EÚ, aby aktívne rozvíjala spoluprácu so štátmi čiernomorského regiónu a ponúkla im lepšie príležitosti podporovať energetické projekty, ktoré sú v záujme EÚ; v tejto súvislosti víta pristúpenie Moldavskej republiky a Ukrajiny do energetického spoločenstva;

38.  zdôrazňuje, že je naliehavé zriadiť Parlamentné zhromaždenie Euronest, ktoré prispeje k plneniu cieľov Východného partnerstva, a tým bude mať pozitívny vplyv na otázky spojené s energetickou bezpečnosťou;

39.  pripomína cieľ EÚ diverzifikovať dodávateľské trasy a zdroje, ako aj pripraviť návrh spoločnej energetickej politiky EÚ; opätovne zdôrazňuje význam projektov južného koridoru, najmä zásadný význam strategického prioritného projektu EÚ – projektu Nabucco – a jeho urýchlenej realizácie pre energetickú bezpečnosť Európy; berie na vedomie projekt South Stream; ďalej zdôrazňuje význam prepravy skvapalneného zemného plynu (LNG) do Európy na základe projektu výboru AGRI, ako aj význam rozvoja terminálov LNG v čiernomorských prístavoch a celoeurópskeho ropovodu Konstanca – Terst;

40.  naliehavo žiada Komisiu, aby do konca roku 2011 uzavrela dohody s potenciálnymi dodávateľskými krajinami pre plynovod Nabucco;

41.  domnieva sa, že balík v oblasti energetickej infraštruktúry, ktorý má Komisia v krátkom čase predložiť, musí klásť silný dôraz na navrhované energetické projekty v oblasti Čierneho mora; upozorňuje na skutočnosť, že tranzitné trasy, ktoré vedú územím štátov tejto oblasti, môžu výrazne zlepšiť bezpečnosť dodávok energie do EÚ;

42.  zdôrazňuje potenciál obnoviteľných zdrojov energie v oblasti Čierneho mora, ktorý by mohol významne prispieť k bezpečnej energetickej budúcnosti na celosvetovej úrovni a k udržateľnému hospodárskemu rastu, a vyzýva Komisiu a pobrežné krajiny Čierneho mora, aby tento potenciál sprístupnili;

43.  vyzýva, aby súčasťou partnerstva EÚ – oblasť Čierneho mora bol aj prenos poznatkov a technológií v oblasti energií z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti, ako aj technická podpora navrhovania sietí, a poukazuje na to, že úspory energie sú kľúčom k zvýšeniu bezpečnosti dodávok; podporuje výskum alternatívnych zdrojov energie, najmä energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a úspor energie, ktoré sú nevyhnutným predpokladom riešenia problémov zmeny klímy a prínosom k celosvetovému úsiliu zameranému na zníženie emisií skleníkových plynov;

44.  podporuje ďalší rozvoj iniciatív v rámci programov TRACECA a INOGATE; vyzýva EÚ, aby ďalej zintenzívnila svoju podporu projektom v oblasti infraštruktúry v tomto regióne, a to priamo, ako aj prostredníctvom koordinácie ostatných prispievateľov a investorov;

45.  domnieva sa, že na účely medzinárodného obchodu a prepravy uhľovodíkov v tomto regióne je nevyhnutne potrebný rozvoj prístavov EÚ na pobreží Čierneho mora a námorných prístavov EÚ na Dunaji vrátane ropných a plynových terminálov a infraštruktúry intermodálnej dopravy; považuje za nevyhnutné zmodernizovať infraštruktúru v oblasti Čierneho mora a vytvoriť prepojenia s európskymi dopravnými koridormi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili dokončenie prioritných projektov týkajúcich sa transeurópskej dopravy pozdĺž osí 7, 18, 21 a 22, ako sa stanovuje v prílohe II k rozhodnutiu Európskeho parlamentu a Rady 884/2004/ES z 29. apríla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 1692/96/ES o základných usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete, a ich postupné prispôsobenie koridoru TRACECA, centrálnej osi, juhovýchodnej osi a medzinárodným morským prepravným trasám, ktoré sú vymedzené v oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu nazvanom Rozšírenie hlavných transeurópskych dopravných osí do susedných krajín – usmernenia o doprave v Európe a susedných regiónoch (KOM(2007)0032), ako aj celoeurópskych dopravných koridorov 8 a 9;

46.  vyzýva pobrežné štáty Čierneho mora, aby uzavreli memorandum o porozumení týkajúce sa rozvoja námorných koridorov v Čiernom mori, a žiada Komisiu, aby vytvorila rozpočtový riadok TEN-T pre financovanie podobných morských koridorov v Čiernom mori, ako sú morské koridory, ktoré už existujú v Baltskom, Severnom a Stredozemnom mori;

47.  víta opatrenia zamerané na rozšírenie Spoločného európskeho leteckého priestoru o krajiny v oblasti Čierneho mora; vyzýva Komisiu, aby viedla dialóg s Moldavskou republikou o liberalizácii jej odvetvia leteckej dopravy a aby urýchlene začala rokovania o pristúpení Moldavskej republiky k Spoločnému európskemu leteckému priestoru;

48.  zdôrazňuje význam Čierneho mora ako prírodného zdroja a vyjadruje veľké znepokojenie nad stavom životného prostredia v tomto regióne; vyzdvihuje potrebu nájsť rovnováhu medzi hospodárskym rozvojom a ochranou životného prostredia, ako aj potrebu spoločného prístupu k tejto výzve, a preto zdôrazňuje, že je nevyhnutné v plnej miere implementovať dohovor o ochrane Čierneho mora pred znečistením;

49.  vyzýva Komisiu, aby sa pri financovaní projektov týkajúcich sa infraštruktúry, ktoré by mali vychádzať z pozitívneho environmentálneho posúdenia, prioritne zaoberala požiadavkami na energetickú efektívnosť a ochranu životného prostredia a klímy; pripomína výzvy vyplývajúce z vplyvov zmeny klímy na čiernomorský región, a preto nalieha na vyššiu mieru spolupráce medzi krajinami na pobreží Čierneho mora, najmä v oblasti predchádzania núdzovým situáciám;

50.  vyzýva EÚ, aby zahrnula región Čierneho mora do integrovanej námornej politiky, najmä do spoločnej rybárskej politiky (SRP) za rovnakých podmienok ako ostatné európske úmoria; EÚ by mala vyvinúť maximálne potrebné diplomatické úsilie, aby presvedčila čiernomorské štáty mimo EÚ, aby čo najdôslednejšie dodržiavali zásady SRP; zdôrazňuje význam vytvorenia samostatného orgánu riadenia spoločných zásob pre Čierne more a uplatnenia mechanizmu viacročných plánov riadenia;

Hospodársky, sociálny a ľudský rozvoj

51.  vyjadruje presvedčenie, že by sa mal podporovať hospodársky, sociálny a ľudský rozvoj v tomto regióne ako celku; kladie mimoriadny dôraz na dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd v tomto regióne; poukazuje na skutočnosť, že región má mimoriadne prírodné zdroje, ktoré môžu podporiť rýchly hospodársky rast; zdôrazňuje, že správne riadenie týchto prírodných zdrojov je nesmierne dôležité na podporu takéhoto rozvoja;

52.  zdôrazňuje, že ďalšia liberalizácia obchodu a zintenzívnenie vnútroregionálneho obchodu má rozhodujúci význam pre hospodársky rozvoj regiónu; zdôrazňuje význam, aký má pre miestnych obyvateľov a pre obchodných partnerov v tomto regióne vytvorenie oblasti hospodárskych príležitostí a prosperity v čiernomorskom regióne; zdôrazňuje potrebu bojovať proti podvodom a korupcii s cieľom zvýšiť príťažlivosť regiónu pre investorov; zdôrazňuje význam spolupráce v oblasti cestovného ruchu a rozvoja prístavov a pobrežia; podporuje integrovanú námornú politiku EÚ, ktorej cieľom je sociálno-ekonomický rozvoj prímorských regiónov, ale vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že jej čiernomorská dimenzia je len slabo rozvinutá; víta dosiahnuté výsledky týkajúce sa spolupráce v oblasti vzdelávania, výskumu a technológií; znova schvaľuje cieľ týkajúci sa podpory sociálneho rozvoja a silnej občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že EÚ by mala ďalej pokračovať v dialógu s krajinami tohto regiónu o zjednodušení vízového režimu;

53.  je presvedčený, že EÚ by mala zohrávať významnejšiu úlohu v čiernomorskom regióne a ponúknuť krajinám v regióne širšiu perspektívu väčšej integrácie do politík EÚ; zdôrazňuje, že treba pozorne zvážiť, dôkladne preskúmať a podporiť príležitosti na liberalizáciu obchodu a vytvorenie zóny voľného obchodu v súlade so zásadami WTO;

54.  upriamuje pozornosť na dlhodobé strategické partnerstvo EÚ a Ruska a ich spoločné záujmy, pokiaľ ide o rozširovanie dvojstranného obchodu a objemu investícií a uľahčovanie a liberalizáciu obchodu v rámci celosvetového hospodárstva, ako aj posilňovanie a rozvoj hospodárskej súťaže, a to aj v regióne Čierneho mora;

55.  uznáva, že celosvetová finančná kríza vážne zasiahla región Čierneho mora, čím spôsobila prudké prerušenie obdobia rastu s priemerom 6 % ročne, ako aj prísunu zahraničného kapitálu potrebného na ďalší hospodársky rozvoj štátov v oblasti Čierneho mora, a vystavila finančný systém tohto regiónu extrémnemu tlaku; zdôrazňuje, že tento problém sa musí riešiť posilnením finančných a bankových predpisov, zlepšením fiškálnej dôveryhodnosti a transparentnosti, bojom proti daňovým podvodom, daňovým únikom a korupcii, zintenzívnením regionálnej spolupráce a zlepšením koordinácie medzi regionálnymi organizáciami, akou je BSEC;

56.  v rámci stratégie nabáda na vypracovanie uceleného prístupu a využívanie osvedčených zásad politiky súdržnosti a susedskej politiky EÚ, čo môže pomôcť pri dosahovaní efektívnych výsledkov a súčasne uľahčiť proces budovania kapacít v regiónoch, ktoré zaostávajú; vyjadruje najmä presvedčenie, že by sa mala rozšíriť cezhraničná spolupráca medzi regiónmi, aby sa spoločné problémy riešili koordinovane; poukazuje na to, že Európske zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS) ponúka vhodný rámec spolupráce na zaistenie štruktúrovanej a viacúrovňovej verejnej správy; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti lepšej koordinácie rôznych európskych nástrojov, ktoré umožňujú cezhraničnú spoluprácu na vonkajších hraniciach Únie;

57.  poukazuje na to, že výmena osvedčených postupov medzi regiónmi je mimoriadne dôležitá pre všetky oblasti spolupráce, keďže regióny, ktoré majú dlhodobé skúsenosti s prípravou a realizáciou projektov, by mohli pomôcť iným regiónom zlepšiť ich výkonnosť;

58.  považuje za zásadne dôležité, aby sa zlepšila administratívna kapacita všetkých miestnych a regionálnych zúčastnených strán v oblasti Čierneho mora, a to s cieľom zaistiť efektívne uplatňovanie a dobrú finančnú správu projektov EÚ, lepšiu transparentnosť a zodpovednosť a vyvážený územný rozvoj v celej oblasti;

59.  zdôrazňuje význam zjednodušenia vízového režimu a mobility osôb v regióne a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie preferenčných vízových režimov pre podnikateľov, akademických pracovníkov, mladých ľudí, úradníkov miestnej samosprávy a ďalších skupín s cieľom posilniť kontakty v celom regióne, najmä pokiaľ ide o budovanie dôvery; povzbudzuje prípravu spoločných projektov pod záštitou EÚ týkajúcich sa podpory kultúrneho dedičstva a cestovného ruchu v regióne;

60.  je presvedčený o potrebe trvalej podpory programov podporujúcich dialóg medzi kultúrami a vierovyznaniami s cieľom povzbudiť spoluprácu v regióne, o zásadnej potrebe spoločných iniciatív v oblasti vzdelávania a médií s cieľom vytvoriť a ustáliť zmysluplné spojenia medzi ľuďmi a mienkotvornými činiteľmi tohto regiónu, ako aj o tom, že iniciatívy, ako je napríklad sieť čiernomorských univerzít, poskytujú dobrý príklad toho, ako môžu akademické vzťahy vyvolať pozitívne synergie v regióne; žiada posilnenie akademických a študentských sietí, elektronickej infraštruktúry a spoločných výskumných projektov; víta iniciatívu na zriadenie a podporu Čiernomorskej vysokej školy s cieľom podporiť vytváranie regionálnej elity, ktorá by vnímala spoluprácu ako prirodzený spôsob riešenia spoločných problémov;

61.  uznáva výsledky projektu prepojenia oblasti Čierneho mora (Black Sea Interconnection), ktorého cieľom je vytvoriť regionálnu sieť pre výskum a vzdelávanie v širšej čiernomorskej oblasti a napojiť ju na sieť GEANT, a vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala výskumné projekty v oblasti Čierneho mora, ako sú HP-SEE, SEE-GRID, SCENE, CAREN a BSRN;

o
o   o

62.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vládam a parlamentom členských štátov a všetkých krajín v oblasti Čierneho mora.

(1) Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s. 64. (2) Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 443.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. januára 2011 o Pakistane, najmä o vražde guvernéra Salmana Tasíra

P7_TA(2011)0026 RC-B7-0041/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o ľudských právach a demokracii v Pakistane, najmä na uznesenia z 20. mája 2010(1) a 12. júla 2007(2), 25. októbra 2007(3) a 15. novembra 2007(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2010 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politike Európskej únie v tejto oblasti(5),

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. novembra 2009 o slobode náboženského vyznania alebo presvedčenia, v ktorých Rada zdôrazňuje strategický význam tejto slobody a boja proti náboženskej neznášanlivosti,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ – Pakistan zo 4. júna 2010, v ktorom obe strany opätovne potvrdili svoje odhodlanie spoločne riešiť regionálne a globálne bezpečnostné problémy, podporovať rešpektovanie ľudských práv a ďalej spolupracovať v záujme posilnenia demokratickej vlády a inštitúcií Pakistanu,

–  so zreteľom na vyhlásenie svojho predsedu z 19. novembra 2010 o treste smrti, ktorý bol uvalený na Asiu Bibi,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej zo 4. januára 2011 o vražde guvernéra Salmana Tasíra a na jej vyhlásenie z 12. novembra 2010 o prípade trestu smrti v Pakistane,

–  so zreteľom na článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a presvedčenia z roku 1981,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Salman Tasír, guvernér provincie Pandžáb, bol jedným z najhlasnejších a najviditeľnejších kritikov pakistanských zákonov o rúhaní a ich zneužívania extrémistickými skupinami v prípadoch, akým bol i prípad Asie Bibi, kresťanky odsúdenej na trest smrti za rúhanie podľa časti 295-C pakistanského trestného zákonníka,

B.  keďže Salman Tasír bol 4. januára 2011 v Islamabade zavraždený Malikom Mumtazom Husseinom Qadrim, jedným z členov svojej osobnej stráže, ktorý nesúhlasil s Tasírovým odporom voči pakistanským zákonom o rúhaní,

C.  keďže nikto z ďalších členov osobnej stráže, ktorí boli svedkami vraždy guvernéra Tasíra, nepodnikol žiaden krok na zastavenie atentátnika; keďže vraha pri príchode na súd povzbudzovali a podporovali stovky právnikov a v uliciach Karáči pochodovali desaťtisíce demonštrantov, aby vyjadrili súhlas s jeho konaním; a keďže jeden z čelných imámov údajne vyniesol fatvu nad Sherry Rehmanovou, bývalou pakistanskou ministerkou, reformistickou političkou a známou novinárkou, ktorá samu seba označila za najbližší cieľ atentátnikov,

D.  keďže po tejto tragickej udalosti vydala široká skupina duchovných v krajine reprezentovaná organizáciou Jamaate Ahle Sunnat Pakistan, ktorá vystupuje v mene umiernenej sekty Barelvi, vyhlásenie, v ktorom toleruje atentát na guvernéra Tasíra a vyzdvihuje jeho vraha, so slovami, že „žiadny moslim by sa nemal zúčastniť na pohrebe ani sa pokúsiť o modlitbu za Salmana Tasíra, ba ani prejaviť ľútosť či súcit v súvislosti s touto udalosťou“, a s výzvou, aby žiadny moslim pri príležitosti pohrebu neprednášal pohrebné modlitby a žiadny náboženský duchovný neviedol pohreb zavraždeného guvernéra,

E.  keďže kapitola pakistanskej ústavy z roku 1973 o základných právach zaručuje slobodu prejavu vierovyznania a spravovania náboženských inštitúcií (článok 20), rovnosť všetkých občanov (článok 25) a legitímne práva a záujmy menšín (článok 26),

F.  keďže 25. decembra 2009 zopakoval prezident Asif Alí Zardárí prísľub Pakistanskej ľudovej strany, že bude podporovať právo všetkých menšín na zaobchádzanie s nimi ako s rovnocennými občanmi,

G.  keďže právne ustanovenia známe ako „zákony o rúhaní“, zavedené v rokoch 1982 a 1986, oslabujú základné náboženské práva a práva menšín udelené ústavou, sú zneužívané extrémistickými skupinami a tými, ktorí si chcú vyrovnať svoje osobné účty, a viedli k nárastu násilia proti príslušníkom náboženských menšín a občanom, ktorí majú odvahu ozvať sa v kritike nespravodlivosti,

H.  keďže veľká väčšina osôb obvinených podľa zákonov o rúhaní sú moslimovia, ale obvinenia proti jednotlivcom z menšinových vierovyznaní môžu spustiť neprimerané násilie voči celej ich komunite,

I.  keďže pakistanská vláda 30. decembra 2010 verejne porušila záväzok zo svojho slávnostného verejného vyhlásenia, že preskúma diskriminačné zákony, pričom v policajnom vyhlásení uviedla, že nehodlá zákony o rúhaní rušiť ani meniť,

J.  keďže vražda guvernéra Tasíra zvyšuje bezpečnostné riziko pre sudcov, ktorí rozhodujú v prípadoch rúhania, vzhľadom na to, že na sudcov nižšieho pakistanského súdu už bol vyvíjaný nátlak zo strany moslimských extrémistov, pričom aj sudcovia vyššieho súdu môžu váhať pri vynášaní nezaujatých rozsudkov v prípadoch náboženského prenasledovania zo strachu pred teroristickým útokom na ich život,

K.  keďže umiernené hlasy, náboženské menšiny a ochrancovia ľudských práv cítia po vražde guvernéra Tasíra čoraz väčšie nebezpečenstvo,

L.  keďže v článku 3 ods. 5 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje, že presadzovanie demokracie a dodržiavanie ľudských práv a občianskych slobôd sú základnými zásadami a cieľmi Európskej únie a predstavujú spoločný základ jej vzťahov s tretími krajinami; keďže obchod s EÚ a rozvojová pomoc závisia od rešpektovania ľudských práv a práv menšín,

1.  rozhodne odsudzuje brutálnu vraždu Salmana Tasíra, guvernéra pakistanskej provincie Pandžáb, ku ktorej došlo 4. januára 2011 na tržnici v Islamabáde, oceňuje jeho odvahu a morálnu silu, keď sa napriek polarizovanej politickej klíme v Pakistane zasadil za náboženskú toleranciu a ľudské zaobchádzanie s bezbrannými, a vyslovuje sústrasť rodine obete a pakistanskému ľudu;

2.  nalieha na pakistanské úrady, aby uskutočnili dôkladné vyšetrovanie všetkých aspektov vraždy a rýchlo odovzdali všetkých páchateľov tohto zločinu spravodlivosti, pričom budú prísne dodržiavať zásady právneho štátu;

3.  konštatuje, že veľa skupín v oblasti ľudských práv kritizovalo nedostatok podpory pakistanských vodcov pre odvážny postoj guvernéra Tasíra – či už z radov politikov alebo vojska – a vyjadruje svoje zdesenie a veľké znepokojenie z miery, akou národ, a to aj zástupcovia z radov právnikov, podporujú náboženskú netoleranciu a priame vraždenie, čo sa prejavilo demonštráciami a verejnou podporou vraha; vyzýva pakistanskú vládu, aby nedovolila umlčanie umiernených hlasov v krajine extrémistami;

4.  je hlboko znepokojený tým, že skupiny z oblasti vojenstva, súdnictva a politiky priamo alebo dokonca otvorene podporujú uzmierenie s politickými a náboženskými extrémistami v Pakistane;

5.  vyjadruje svoje znepokojenie nad skutočnosťou, že vrahom guvernéra Tasíra bol policajt z jednotky určenej na jeho ochranu; vyzýva pakistanskú vládu, aby zbavila pakistanské bezpečnostné sily islamských extrémistických prvkov a zabezpečila dodržiavanie ústavy a zákonov právneho štátu bezpečnostnými silami;

6.  vyjadruje podporu všetkým opatreniam, ktoré prijala pakistanská vláda v boji proti rozširovaniu násilného extrémizmu;

7.  je znepokojený, že sa naďalej využívajú pakistanské zákony o rúhaní, proti ktorým sa verejne staval guvernér Tasír, na perzekúciu náboženských skupín vrátane kresťanov, napríklad Asie Bibi, matky piatich detí odsúdenej na smrť;

8.  vyzýva pakistanské úrady, aby okamžite prepustili Asiu Bibi a prijali opatrenia na zaručenie bezpečnosti jej rodiny, ktorá sa musela ukryť; vyzýva prezidenta Zadárího, aby využil svoju ústavnú moc a omilostil ju po skončení odvolacieho konania;

9.  odsudzuje skutočnosť, že dve najväčšie náboženské politické strany v Pakistane vyhlásili, že Salman Tasír si zaslúžil smrť za svoje názory, čím ďalej podnietili strach a politiku zmierenia s politickým a náboženským terorizmom a zločinom;

10.  je znepokojený skutočnosťou, že sloboda prejavu vrátane slobody prostredníctvom internetu, sa môže po vražde guvernéra Tasíra obmedziť, keďže náboženskí učenci z pakistanskej náboženskej organizácie Džamá´at-al e-sunat otvorene vyhlasujú, že zástancovia sú rovnako vinní ako tí, ktorí sa dopustili rúhania, a dodávajú, že „politici, médiá a ďalší by sa mali poučiť z tejto exemplárnej smrti“;

11.  víta, že značné skupiny pakistanskej tlače odsúdili vraždu, a berie na vedomie opatrenia, ktoré prijali orgány na reguláciu pakistanských médií proti niektorým televíznym staniciam po ich reportážach o udalosti;

12.  podporuje výzvu popredných pakistanských novinárov na preskúmanie úlohy médií pri poskytovaní platformy pre hlásateľov krajných názorov a iných extrémistov, ktorí otvorene ohrozovali Tasíra a iné podobne zmýšľajúce verejné osobnosti;

13.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že zákony o rúhaní, ktoré v Pakistane môžu viesť k rozsudkom smrti a ktoré sa často využívajú na odôvodnenie cenzúry, kriminalizovania, prenasledovania a v niektorých prípadoch vraždenia príslušníkov politických, rasových a náboženských menšín, sa dajú ľahko zneužiť na úkor ľudí každého vierovyznania v Pakistane;

14.  opätovne vyzýva pakistanskú vládu, aby uskutočnila komplexnú revíziu zákonov o rúhaní a ich uplatňovania v súčasnosti, vrátane povinného trestu smrti alebo doživotného väzenia vyžadovaného v časti 295 C trestného zákonníka pre každého, kto bol uznaný za vinného z rúhania proti prorokovi Mohamedovi, s cieľom uskutočniť zmeny;

15.  vyzdvihuje najmä úsilie ministra pre menšiny Šabhaza Bhattiho, ktorý zaviedol zákon požadujúci zrušenie trestu smrti pre zločin rúhania; očakáva, že pakistanské orgány vyvinú maximálne úsilie na ochranu životov všetkých tých, ktorí sú ohrozovaní islamskými radikálmi pre ich sekulárne alebo rozdielne názory, najmä právnikov, sudcov a aktivistov v oblasti ľudských práv ochraňujúcich právny štát;

16.  očakáva, že pakistanská vláda prijme všetky opatrenia potrebné na zaručenie bezpečnosti všetkých sudcov v Pakistane, čím im umožní plniť si svoju ústavnú úlohu bez toho, aby sa museli obávať zastrašovania, násilia alebo obťažovania;

17.  pozitívne hodnotí skutočnosť, že Pakistan podpísal nástroje ratifikácie Medzinárodného paktu OSN o občianskych a politických právach a dohovoru proti mučeniu; vyzýva pakistanskú vládu, aby odvolala výhrady k týmto dvom dohodám a zaručila slobodu presvedčenia zakotvenú v dohovore OSN, čím sa poskytne ochrana občanom pri slobodnom praktizovaní ich vierovyznania;

18.  vyzýva pakistanskú vládu, aby zaručila ľudské práva menšín stanovené v ústave a vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, najmä v jej článku 18, v ktorom sa stanovuje, že „každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva“;

19.  podporuje všetky iniciatívy zamerané na presadzovanie dialógu a vzájomného rešpektovania medzi komunitami; vyzýva politické a náboženské orgány v Pakistane, aby podporovali toleranciu a prijali iniciatívy na boj proti nenávisti a násilnému extrémizmu;

20.  naliehavo vyzýva pakistanskú vládu, aby uskutočnila navrhované reformy vzdelávacieho systému a riadila madrasy a vykonávala v nich kontroly; vyzýva pakistanské orgány, aby odstránili akúkoľvek propagandu nenávisti, náboženskej nadradenosti a hanobenia náboženstva z učebníc schválených oddelením pre celoštátne školské osnovy ministerstva školstva;

21.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby začlenila otázky náboženskej tolerancie v spoločnosti do svojho politického dialógu s Pakistanom, pretože tento problém má kľúčový význam pre dlhodobý boj proti náboženskému extrémizmu;

22.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pokračovali v poskytovaní finančnej podpory organizáciám pre ľudské práva a ich ochrancom a načrtli praktické opatrenia na podporu hnutia občianskej spoločnosti v Pakistane proti zákonom o rúhaní a iným diskriminačným právnym predpisom;

23.  naliehavo vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby trvala na tom, že pakistanská vláda bude podporovať doložku o demokracii a ľudských právach zakotvenú v Dohode o spolupráci medzi Európskou úniou a Pakistanskou islamskou republikou; vyzýva Komisiu, aby predložila správu o vykonávaní dohody o spolupráci a doložky o demokracii a ľudských právach;

24.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby podporovala pakistanskú vládu pri budovaní svojho ministerstva pre ľudské práva a vytváraní zmysluplnej, nezávislej a autoritatívnej národnej komisie pre ľudské práva;

25.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Pakistanu.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0194. (2) Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 583. (3) Ú. v. EÚ C 263 E, 16.10.2008, s. 666. (4) Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 434. (5) Prijaté texty, P7_TA(2010)0489.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. januára 2011 o Brazílii: vydanie Cesareho Battistiho

P7_TA(2011)0027 RC-B7-0042/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2009 o odmietnutí Brazílie vydať Cesareho Battistiho(1),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 12. marca 2009 o strategickom partnerstve EÚ a Brazílie(2), najmä na jeho ods. 1(n), v ktorom sa osobitne uvádza vzájomné uznávanie konečných rozsudkov,

–  so zreteľom na rámcovú dohodu o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Brazílskou federatívnou republikou,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a na zásady demokracie a právneho štátu, ktoré sú v nej zakotvené a na ktorých je EÚ založená,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže partnerstvo medzi EÚ a Brazíliou je založené na vzájomnej dôvere a rešpektovaní demokracie, právneho štátu a základných práv,

B.  keďže hospodárske, obchodné a politické vzťahy medzi Brazíliou a EÚ sú veľmi dobré a čulé a vychádzajú okrem iného zo spoločných princípov, ako je dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu,

C.  keďže taliansky občan Cesare Battisti bol v siedmich procesoch uznaný za vinného a v neprítomnosti bol konečnými rozsudkami talianskych súdov odsúdený za štyri vraždy, účasť v ozbrojenej skupine, krádež a prechovávanie strelných zbraní na dva doživotné tresty odňatia slobody,

D.  keďže Cesare Battisti sa skrýval až do zatknutia v marci 2007 v Brazílii,

E.  keďže Cesare Battisti podal na Európskom súde pre ľudské práva žiadosť o vydanie do Talianska a keďže táto žiadosť bola v decembri 2006 vyhlásená za neprípustnú,

F.  keďže ustanovenia a pravidlá dohody o vydávaní osôb medzi Talianskom a Brazílskou federatívnou republikou z roku 1989 vymedzujú podmienky spolupráce medzi orgánmi oboch štátov v oblasti vydávania osôb v úplnom súlade so zárukami podľa ich príslušných právnych poriadkov,

G.  keďže brazílsky Najvyšší súd 18. novembra 2009 rozhodol, že povolí vydanie Cesareho Battistiho, a dal úradujúcemu prezidentovi Brazílskej federatívnej republiky súhlas na prepustenie väzňa do Talianska v súlade s ustanoveniami dohody o vydávaní osôb medzi Talianskom a Brazíliou,

H.  keďže 31. decembra 2010 vtedajší úradujúci prezident rozhodol o zamietnutí vydania Cesareho Battistiho,

I.  keďže talianska vláda vzniesla proti tomuto rozhodnutiu námietku pred brazílskym Najvyšším súdom,

J.  keďže právni zástupcovia Cesareho Battistiho ten istý súd formálne požiadali o jeho okamžité prepustenie,

K. keďže predseda brazílskeho Najvyššieho súdu 6. januára 2011 zamietol okamžité prepustenie Cesareho Battistiho a prípad znovu úradne otvoril, pričom súd sa ním bude zaoberať vo februári, keď začne opäť pracovať,

1.  uznáva, že rešpektovanie zákonnosti a nezávislosti súdnictva vrátane spravodlivého prístupu k tým, ktorí boli odsúdení, je jednou zo základných zásad EÚ a jej členských štátov, ako aj Brazílie;

2.  poukazuje na to, že partnerstvo medzi EÚ a Brazílskou federatívnou republikou vychádza zo vzájomnej dohody, že obe strany dodržia zásady právneho štátu a základné práva vrátane práva na obhajobu a práva na spravodlivý a nestranný proces;

3.  vyjadruje presvedčenie, že vzhľadom na tieto okolnosti budú príslušné brazílske orgány vykonávať svoje právo – a plniť svoju povinnosť – zaoberať sa novou žiadosťou talianskej vlády o opätovné posúdenie rozhodnutia o vydaní Cesareho Battistiho a preskúmajú možnosti, ako zabezpečiť správny výklad dvojstrannej dohody o vydávaní osôb;

4.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby viedla politický dialóg s Brazíliou a zabezpečila, že všetky prijaté rozhodnutia budú v úplnom súlade so základnými zásadami EÚ a budú prispievať k dobrým vzťahom s členskými štátmi;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Európskej komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, brazílskej vláde, prezidentovi Brazílskej federatívnej republiky, predsedovi brazílskeho Kongresu a predsedovi Delegácie pre vzťahy s krajinami Mercosuru.

(1) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 146. (2) Ú. v. EÚ C 87 E, 1.4.2010, s. 168.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. januára 2011 o Iráne –  prípad Nasrín Sutúdeovej

P7_TA(2011)0028 RC-B7-0043/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iráne, najmä tie, ktoré sa týkajú ľudských práv, a predovšetkým uznesenia prijaté 10. februára 2010(1) a 8. septembra 2010(2),

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navy Pillayovej z 23. novembra 2010, v ktorom vyjadrila znepokojenie nad prípadom Nasrín Sutúdeovej a uviedla, že ide o časť oveľa širšieho zásahu a že situácia ochrancov ľudských práv v Iráne je stále ťažšia,

–  so zreteľom na Deklaráciu Organizácie spojených národov o obhajcoch ľudských práv, ktorú Valné zhromaždenie OSN prijalo konsenzom v roku 1998, v ktorej sa hovorí, že zodpovedné orgány štátov prijmú kroky potrebné na zabezpečenie ochrany obhajcov ľudských práv pred násilím, hrozbami, represiami, de facto či de jure negatívnou diskrimináciou, nátlakom či inými svojvoľnými akciami v dôsledku ich zákonného úsilia o ochranu ľudských práv,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach , Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Dohovor o právach dieťaťa, ktorých zmluvnou stranou je aj Irán,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 21. decembra 2010 o situácii v oblasti dodržiavania ľudských práv v Iránskej islamskej republike,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Nasrín Sutúdeová, prominentná iránska právnička v oblasti ľudských práv, bola odsúdená na 11 rokov väzenia po obvineniach z „konania proti národnej bezpečnosti“ „členstva v Centre obhajcov ľudských práv“, nenosenia hidžábu (islamského oblečenia) na nahrávanom odkaze a „propagandy proti režimu“; keďže jej bolo tiež zakázané vykonávať právnickú činnosť a cestovať na 20 rokov po odpykaní trestu,

B.  keďže Nasrín Sutúdeová, matka dvoch detí, bola zatknutá 4. septembra 2010, držaná dlhé obdobia v samoväzbe, údajne mučená, bol jej znemožnený kontakt s rodinou a právnikom a keďže takmer prišla o život po hladovke na protest proti podmienkam svojho väznenia a porušovaniu zásad spravodlivého procesu,

C.  keďže jej manžel, Rega Kandán, bol predvolaný na políciu 15. januára 2011, počas noci zadržiavaný a prepustený na záruku tretej osoby a je stíhaný za obhajobu v mene svojej manželky,

D.  keďže Nasrín Sutúdeová bola právničkou Zahry Bahrámiovej, holandskej občianky zatknutej po protestoch v Ašure 27. decembra 2009 a nedávno odsúdenej na smrť,

E.  keďže odsúdenie Nasrín Sutúdeovej je súčasťou systematického útoku na advokátov a aktivistov bojujúcich za ľudské práva v Iráne, ktorého súčasťou je aj odsúdenie Šivi Nazaháriovej, spoluzakladateľky výboru reportérov pre ľudské práva a prominentnej aktivistky, 7. januára 2011 na štyri roky väzenia a 74 úderov bičom, a odsúdenie prominentného právnika Mohamáda Seifzada 30. októbra 2010 na deväť rokov väzenia a 10 rokov zákazu vykonávania právnického povolania; keďže advokát ľudských práv Mohamád Olijafar si odpykáva ročný trest za advokáciu v mene svojich klientov; keďže ďalší aktivisti, ktorým v Iráne hrozí v krátkom čase trestné stíhanie, sú Mohamád Ali Dadka, Abdulfattáh Soltáni a Hután Kian,

F.  keďže vyše rok po demonštráciách v Ašure z decembra 2009 sú stovky zadržaných iránskych občanov stále vo väzení a orgány naďalej pokračovali v zatýkaní počas roka, najmä pri príležitosti dňa študentov 7. decembra 2010, a keďže podľa správ Amnesty International je stále zadržiavaných vyše 70 študentov,

G.  keďže novinári a blogeri sú takisto cieľom, pričom v súčasnosti sa podľa správ nachádza za mrežami vyše 30 novinárov, a sloboda prejavu je odnímaná aj uznávaným predstaviteľom iránskej kultúry ako napríklad filmovému režisérovi Džafarovi Panáhimu, ktorému bolo v decembri 2010 zakázané filmovať a zároveň bol odsúdený na 6 rokov väzenia,

H.  keďže nútené priznania, mučenie a zlé zaobchádzanie s väzňami, bránenie v spánku, samoväzba, tajné väznenie, kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, fyzické zneužívanie vrátane sexuálneho násilia a beztrestnosť štátnych úradníkov je aj naďalej v Iráne veľmi rozšírené, z čoho vyplývajú silné pochybnosti o spravodlivosti a transparentnosti súdneho konania v tejto krajine,

I.  keďže namiesto vyšetrovania prípadov mimosúdneho zabitia môžu pozostalí po obetiach čeliť väzneniu, ako je tom v prípade Mahdího Ramazániho, ktorý bol zadržaný nad hrobom svojho syna v decembri 2010 a konfrontovaný s tvrdými podmienkami kaucie, ktorú nedokáže zaplatiť,

J.  keďže Irán prisľúbil medzinárodnému spoločenstvu, že bude dodržiavať Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

1.  vyzýva vládu Iránskej islamskej republiky, aby okamžite a bezpodmienečne prepustila Nasrín Sutúdeovú a všetkých ostatných väzňov svedomia, a domnieva sa, že trest pre Nasrín Sutúdeovej je politickej povahy a jeho cieľom je odstaviť jednu z popredných ochrankýň ľudských práv v Iráne;

2.  dôrazne odsudzuje mimoriadne tvrdý trest pre Nasrín Sutúdeovú a zastrašovanie jej manžela, a chváli ju za jej odvahu a angažovanosť;

3.  vyzýva Iránsku islamskú republiku, aby dodržiavala normy ustanovené v základných zásadách OSN o úlohe právnikov, ktoré uvádzajú, že právnikom musí byť umožnené vykonávať prácu „bez zastrašovania, obmedzovania, obťažovania alebo nevhodného zasahovania“, a uznáva, že právnici majú nárok na slobodu prejavu vrátane „práva zúčastniť sa na verejnej diskusii o otázkach práva, administratívy spravodlivosti a podpory a ochrany ľudských práv“;

4.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatkom spravodlivosti a transparentnosti súdnych procesov v Iráne a vyzýva iránske orgány, aby zaručili riadny postup v zákone aj v praxi; apeluje na vedúceho iránskeho súdnictva, ajatoláha Sadega Amoliho Laridžániho, aby ustanovil nezávislú komisiu na vyšetrenie prenasledovania advokátov ľudských práv, a aby vzal na zodpovednosť všetkých úradníkov, ktorí sa zúčastnili na nezákonných postupoch;

5.  vyzýva orgány, aby bojovali proti beztrestnosti porušovateľov ľudských práv v radoch bezpečnostných síl; pripomína svoju žiadosť o nezávislé prešetrenie obvinení z mimosúdnych popráv po sporných júlových prezidentských voľbách a o postavenie údajných porušovateľov pred súd;

6.  vyzýva iránsku vládu, aby v plnom rozsahu spolupracovala so  všetkými medzinárodnými mechanizmami ľudských práv, aby pokračovala v posudzovaní možností spolupráce s OSN v oblasti ľudských práv a reformy súdnictva, a na to, aby v plnom rozsahu vykonala odporúčania všeobecného pravidelného preskúmania;

7.  vyzýva na opätovné vytvorenie mandátu OSN pre mimoriadneho spravodajcu, ktorý by vyšetril porušovanie ľudských práv a bude nabádať k tomu, aby sa porušovatelia ľudských práv v Iráne zodpovedali za svoje činy;

8.  naliehavo žiada iránske orgány, aby organizácii Červeného polmesiaca umožnili prístup ku všetkým väzňom a aby organizáciám pôsobiacim v oblasti ľudských práv umožnili sledovať situáciu v krajine;

9.  vyzýva iránske orgány, aby opäť posúdili trest uvalený na Zahru Bahrámíovú, aby jej umožnili spravodlivý proces a, vzhľadom na jej holandské občianstvo, prístup k holandským orgánom podľa medzinárodných noriem;

10.  vyzýva Európsku službu útvar pre vonkajšiu činnosť, aby vypracovala dodatočné opatrenia v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva s cieľom aktívne podporovať bezpečnosť iránskych obhajcov ľudských práv, a povzbudzuje členské štáty a miestne orgány k podpore programu European Shelter City a International Cities of Refugee;

11.  žiada, aby sa súčasný zoznam súkromných osôb a organizácií, ktoré podliehajú zákazu cestovania do EÚ a zmrazeniu majetku, rozšíril o tých iránskych predstaviteľov, ktorí sú zodpovední za porušovanie ľudských práv, represie a obmedzovanie slobody v Iráne;

12.  vyzýva predstaviteľov EÚ a podpredsedníčku Komisie/ vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci, aby sa znovu angažovali v rozhovoroch o ľudských právach s Iránskou islamskou republikou;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Rade OSN pre ľudské práva, predsedovi Najvyššieho súdu v Iráne a vláde a parlamentu Iránskej islamskej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 9. (2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0310.