Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2010/2233(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0042/2011

Predkladané texty :

A7-0042/2011

Rozpravy :

PV 23/03/2011 - 24
CRE 23/03/2011 - 24

Hlasovanie :

PV 24/03/2011 - 6.6
CRE 24/03/2011 - 6.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0109

Prijaté texty
PDF 344kWORD 122k
Štvrtok, 24. marca 2011 - Brusel Finálna verzia
Vzťahy EÚ s Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive
P7_TA(2011)0109A7-0042/2011

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. marca 2011 o vzťahoch medzi Európskou úniou a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (2010/2233(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na dohodu o spolupráci medzi Európskou úniou a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) z 25. februára 1989,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. apríla 2008 o dohode o voľnom obchode medzi ES a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13 júla 1990 o význame dohody o voľnom obchode, ktorá sa má uzavrieť medzi EHS a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive(2),

–  so zreteľom na správu o vykonávaní Európskej bezpečnostnej stratégie – zabezpečenie bezpečnosti v meniacom sa svete, ktorú schválila Rada v decembri 2008,

–  so zreteľom na strategické partnerstvo Európskej únie so Stredozemím a Blízkym východom, ktoré Rada schválila v júni 2004,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie z 20. zasadnutia Rady ministrov, ktoré sa konalo 14. júna 2010 v Luxemburgu,

–  so zreteľom na svoju správu z 10. mája 2010 o Únii pre Stredozemie,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie z 19. zasadnutia Rady ministrov, ktoré sa konalo 29. apríla 2009 v Maskate,

–  so zreteľom na spoločný akčný program (2010 – 2013) o vykonávaní dohody o spolupráci medzi EÚ a GCC z roku 1988,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o posilnení spolupráce s tretími krajinami v oblasti vysokoškolského vzdelávania (KOM(2001)0385),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2007 o reformách v arabskom svete: aká bude stratégia Európskej únie?(3),

–  so zreteľom na hospodársku dohodu štátov GCC prijatú 31. decembra 2001 v Maskate (Ománsky sultanát) a na vyhlásenie GCC z Dauhy k vytvoreniu colnej únie Rady pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu z 21. decembra 2002,

–  so zreteľom na články 207 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorých musí Rada požiadať Európsky parlament o súhlas pred uzavretím medzinárodných dohôd vzťahujúcich sa na oblasti, na ktoré sa uplatňuje riadny legislatívny postup,

–  so zreteľom na svoje výročné správy o ľudských právach,

–  so zreteľom na deklaráciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov o právach a povinnostiach jednotlivcov, skupín a orgánov spoločnosti podporovať a ochraňovať všeobecne uznávané ľudské práva a základné slobody z roku 1998 (známu tiež pod názvom Deklarácia o ochrancoch ľudských práv),

–  so zreteľom na vyhlásenia vysokej predstaviteľky z 10., 15. a 17. marca 2011 a na závery Rady z 21. marca 2011 o Bahrajne a zdôrazňujúc v tejto súvislosti svoju plnú podporu slobode vyjadrovania a právu občanov na pokojné demonštrovanie,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0042/2011),

A.  keďže súčasné vzťahy medzi EÚ a GCC vyžadujú neustále prehodnocovanie a aktualizovanie vzhľadom na dôležitý a rýchlo sa meniaci vývoj v ostatnom čase, pričom základom a srdcom týchto vzťahov musí byť snaha o presadenie ľudských práv a demokracie,

B.  keďže vo viacerých štátoch GCC vyjadrili demonštranti legitímne demokratické očakávania; keďže násilná reakcia orgánov na protesty v Bahrajne mala za následok obete na životoch, zranených a uväznených; keďže vojská Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov a Kuvajtu vošli do krajiny pod záštitou GCC a zúčastnili sa na represiách proti demonštrantom,

C.  keďže k oblasti Perzského zálivu treba v súčasnosti pristupovať so zreteľom na vznikajúce celosvetové hospodárske prostredie, ktoré tvoria členské štáty GCC, poznamenáva, že EÚ je druhým najvýznamnejším obchodným partnerom GCC a GCC predstavuje piaty najvýznamnejší vývozný trh pre EÚ,

D.  keďže s geopolitickým prostredím v Perzskom zálive úzko súvisia bezpečnostné otázky s celosvetovými a regionálnymi dôsledkami (mierový proces na Blízkom východe, iránsky jadrový program, stabilizácia Iraku, Jemenu a Dárfúru, terorizmus a pirátstvo) a keďže v súčasnosti je GCC naďalej jedinou stabilnou regionálnou organizáciou, ktorá je založená na multilateralizme a spolupráci,

E.  keďže členské štáty GCC vlastnia viac ako tretinu všetkých štátnych investičných fondov na svete a keďže tieto fondy prispeli k záchrane svetového a európskeho finančného systému počas krízy,

F.  keďže oblasť Perzského zálivu je pre EÚ oblasťou so zásadným významom a keďže v multipolárnom a vzájomne prepojenom svete tento druh spolupráce umožňuje reagovať na politické a bezpečnostné výzvy,

G.  keďže výsledkom procesu liberalizácie a diverzifikácie hospodárskych štruktúr, ktorý sa začal vo viacerých členských štátoch GCC, je nová dynamika na vnútroštátnej úrovni, v oblasti politiky (ústavné reformy, politická účasť, posilňovanie inštitúcií) a v sociálnej oblasti (vznik sietí združení, organizácií zamestnávateľov, prístup žien k zodpovedným funkciám), ktorú treba povzbudzovať a podporovať,

H.  keďže životné a pracovné podmienky pracujúcich migrantov, najmä žien, ktoré pracujú a ako pracovníčky v domácnosti, sú napriek úlohe, ktorú zohrávajú vo viacerých odvetviach hospodárskej činnosti členských štátov GCC, a skutočnosti, že predstavujú 40 % obyvateľstva GCC a približne 80 % obyvateľstva v niektorých emirátoch, znepokojivé a poľutovaniahodné,

I.  keďže všetkých šesť členských štátov GCC sú bez výnimky dedičnými monarchiami, v ktorých je politické zastúpenie, najmä čo sa týka žien, obmedzené a v ktorých vo väčšine prípadov nejestvuje volený parlament,

J.  keďže význam investícií a spoločných výziev krajín GCC v južnom susedstve s EÚ si vyžaduje súčinnosť spolupráce medzi Európou, Stredozemím a Perzským zálivom,

K.  keďže zmena geoekonomického zamerania štátov GCC na Áziu, ktorú vyvolal rastúci dopyt po uhľovodíkoch na ázijských trhoch (v Číne, Indii, Singapure, Japonsku, na Filipínach, v Kórejskej republike), v súčasnosti spôsobuje diverzifikáciu obchodných a hospodárskych vzťahov, ktorú upevňujú dohody o voľnom obchode a rozvíjanie politického dialógu,

L.  keďže krajiny GCC zohrávajú na svetovej scéne kľúčovú úlohu, v dôsledku ktorej má táto oblasť spoločné záujmy s EÚ v oblasti medzinárodnej stability a svetového hospodárskeho riadenia,

M.  keďže rastúci vplyv krajín GCC v arabsko-moslimskom svete rastie a môžu zohrávať kľúčovú úlohu v rámci medzikultúrneho dialógu,

N.  keďže rokovania o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a GCC, ktoré sa začali pred 20 rokmi, predstavujú v súčasnosti najstaršie rokovania, ktoré EÚ začala a neuzatvorila,

O.  keďže je potrebná jasná pozícia a trvalý záväzok EÚ v oblasti Perzského zálivu, ktoré by EÚ zaručili lepšie zviditeľnenie a strategickú prítomnosť v tejto oblasti,

P.  keďže zaradenie politických doložiek, konkrétne doložky o dodržiavaní ľudských práv, je neoddeliteľnou súčasťou každej obchodnej dohody, ktorú uzatvára EÚ s tretími stranami,

Q.  keďže EÚ je v tejto oblasti nedostatočne zastúpená a Európu si ľudia čoraz častejšie zamieňajú s Európou niekoľkých štátov, ktoré spájajú vyzreté a dlhoročné väzby,

R.  keďže EÚ má skúsenosti v oblasti posilňovania inštitucionálnych kapacít, vzdelávania a výskumu, rozvoja energií z obnoviteľných zdrojov a životného prostredia, technickej pomoci a regulácie, ako aj politického a diplomatického dialógu o otázkach stability susedstva a celosvetovej bezpečnosti,

1.  pripomína, že uzavretie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a GCC zostáva naďalej prioritou a že prípadný neúspech by poškodil záujmy obidvoch strán; zdôrazňuje, že uzavretie tejto dohody bude predstavovať vzájomné uznanie dôveryhodnosti obidvoch celkov, ktoré si zvolili multilateralizmus a integráciu;

2.  vzhľadom na obmedzené pôsobenie EÚ v oblasti Perzského zálivu by jednotná komunikačná politika v rámci nových štruktúr vonkajších vzťahov EÚ mala prispievať k rozvoju cieleného a efektívneho informovania o EÚ v jednotlivých krajinách tejto oblasti;

3.  domnieva sa, že EÚ musí v regióne rozvíjať stratégiu, ktorá sa zameriava na posilňovanie vzťahov s GCC, propagovanie procesu regionálnej integrácie a podporovanie bilaterálnych vzťahov so štátmi GCC;

4.  zdôrazňuje, že cieľom je vytvorenie strategického partnerstva s GCC a jej členskými štátmi, ktoré by zodpovedalo úlohám obidvoch celkov na medzinárodnej scéne; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa na tento účel zaviedli pravidelné samity na úrovni hláv štátov a vlád, a to bez ohľadu na vývoj prebiehajúcich rokovaní;

5.  zdôrazňuje aj význam rovnocenného partnerstva v oblasti spolupráce a dialógu, pričom zohľadňuje rozdiely medzi oboma subjektmi, a potenciál rozvoja spolupráce a dialógu v rôznych odvetviach;

6.  žiada, aby sa v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) vyčlenilo viac ľudských zdrojov pre tento región a aby sa otvorili nové diplomatické misie EÚ v členských štátoch GCC, čím sa prispeje k väčšiemu zviditeľneniu EÚ, uľahčeniu politického dialógu a posilneniu efektívnosti činnosti EÚ; trvá na tom, aby sa tieto zdroje získali predovšetkým presunom zdrojov v rámci ESVČ; žiada členské štáty EÚ, ktoré majú v tejto oblasti svoje diplomatické zastúpenia, aby konali v súlade s politikou EÚ; zdôrazňuje, že diferencovaný bilaterálny prístup k štátom GCC, ktoré chcú svoju spoluprácu s EÚ posilniť, môže tento multilaterálny rámec len doplniť a posilniť; preto vyzýva Komisiu a vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby preskúmali možnosti takejto bilaterálnej spolupráce;

7.  pripomína sociálny a politický vývoj zaznamenaný v posledných rokoch vo väčšine členských štátov GCC; nabáda všetky krajiny, aby pokračovali vo svojom úsilí, a vyzýva ich na ďalší pokrok, pokiaľ ide o presadzovanie ľudských práv, boj proti diskriminácii vrátane diskriminácie na základe pohlavia, sexuálnej orientácie, či náboženstva; vyzýva členské štáty GCC, aby zabezpečili a propagovali práva menšín vrátane náboženských práv, rovnosť medzi mužmi a ženami, právo na prácu vrátane práva na prácu pre migrujúcich pracovníkov, ako aj slobodu svedomia, prejavu a názoru; v týchto otázkach podporuje nepretržitý dialóg medzi EÚ a GCC; vyzýva členské štáty GCC, aby udržiavali efektívnejšie vzťahy s občianskou spoločnosťou a aby podporovali vznik miestnych štruktúr a združení; žiada členské štáty GCC, aby najmä:

   zabezpečili rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd, s osobitným dôrazom na slobodu slova a zhromažďovania a právo pokojne demonštrovať, aby venovali pozornosť a vzali do úvahy legitímne požiadavky protestujúcich, a aby zaistili ich bezpečnosť,
   prijali opatrenia stimulujúce prístup žien na trh práce a k vzdelávaniu znemožnením akejkoľvek formy diskriminácie na základe pohlavia či iných zvykových alebo právnych ustanovení vrátane tých, ktoré sa týkajú osobného postavenia,
   odstránili systém patronátu nad migrujúcimi pracovníkmi tam, kde sa ešte uplatňuje, a presadzovali reformy v oblasti pracovného práva s cieľom zabezpečiť pracovníkom, a to aj migrujúcim a pracujúcim v domácnostiach, možnosť požívať plnú právnu a sociálnu ochranu,
   vytvorili súčinnosť s Úniou a jej členskými štátmi na podporu dohovoru MOP o právach pracovníkov v domácnostiach,
   bojovali proti všetkým formám beztrestnosti, zabezpečili nezávislosť súdnictva, právo na spravodlivé a rýchle súdne konanie a posilnili úlohu odborných pracovníkov v oblasti justície,
   prijali opatrenia s cieľom zabezpečiť, že o všetkých normách súvisiacich s ľudskými právami sa bude informovať v širokej miere a že sa tieto normy budú využívať v rámci odbornej prípravy orgánov na presadzovanie práva, advokátov a členov justičného systému;

8.  vyzýva všetky členské štáty GCC, aby uznali pokračujúce ľudové hnutie za demokratickú reformu v širokom regióne, a žiada o plné zapojenie rodiacich sa skupín občianskej spoločnosti na podporu procesu skutočného pokojného prechodu k demokracii v ich vlastných krajinách, s partnermi v regióne a s plnou podporou EÚ;

9.  vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad násilnou odpoveďou bahrajnských orgánov a nad použitím sily proti protestujúcim, ako aj nad účasťou zahraničných vojsk pod záštitou GCC na represiách proti demonštrantom; chápe toto konanie ako nesúladné s podporou, ktorú GCC prejavuje ochrane občanov požadujúcich slobodu a demokraciu v Líbyi, žiada o okamžité ukončenie násilností proti pokojným demonštrantom a o politický dialóg, ktorý môže viesť k ďalším potrebným politickým reformám v krajine;

10.  vyzýva vlády štátov GCC, aby spolupracovali a aby spoločne riešili problémy v oblasti ľudských práv v regióne, najmä v súvislosti s rovnosťou pohlaví, so situáciou skupiny osôb bez štátnej príslušnosti (arab. bidun), s obmedzeniami týkajúcimi sa slobody prejavu a zhromažďovania sa vrátane práv odborových zväzov a s potrebou zabezpečiť nezávislosť súdnictva a právo na spravodlivé a rýchle súdne konanie; vyzýva, aby navrhované zintenzívnenie politického dialógu s krajinami GCC zahŕňalo aj dialóg o ľudských právach na technickej a politickej úrovni;

11.  vyzýva štáty GCC, aby stiahli námietky voči Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a voči Medzinárodnému dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie tam, kde tieto námietky ešte pretrvávajú, a vyzýva všetky štáty GCC, aby ratifikovali opčné protokoly k Dohovoru o právach dieťaťa a k Medzinárodnému dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie; rovnako zdôrazňuje význam ratifikácie a vykonávania Dohovoru OSN o migrujúcich pracovníkoch a dohovorov MOP č. 97 a č. 143;

12.  nabáda EÚ, aby spolu s GCC prediskutovali a určili riešenia na odstránenie prekážok, ktoré bránia úplnému a efektívnemu uplatňovaniu základného práva na slobodu vierovyznania pre náboženské menšiny v tejto časti sveta, a to na individuálnej aj kolektívnej úrovni, vo verejnej aj súkromnej sfére;

13.  zdôrazňuje význam dialógu medzi kultúrami a medzi náboženstvami; pripomína, že EÚ a GCC prijali spoločný záväzok zabezpečiť podporu a ochranu hodnôt tolerancie, umiernenosti a spolunažívania;

14.  nabáda vlády a existujúce parlamentné zhromaždenia, aby podnikli okamžité kroky na ratifikáciu Medzinárodného dohovoru o občianskych a politických právach, Medzinárodného dohovoru o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach bez akýchkoľvek námietok, ako aj na to, aby spolupracovali s tematickými mechanizmami Komisie OSN pre ľudské práva a aby ich pozvali na návštevu krajiny, najmä osobitného spravodajcu pre nezávislosť sudcov a právnikov;

15.  pripomína odmietavý postoj EÚ k trestu smrti a výzvu Európskeho parlamentu na celosvetové moratórium na trest smrti; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že trest smrti sa stále uplatňuje vo všetkých členských štátoch GCC; vyzýva členské štáty GCC, aby zaviedli moratórium na popravy; vyzýva najmä tie štáty, ktoré používajú metódy, ako sťatie, ukameňovanie, ukrižovanie alebo amputáciu, aby zrušili tieto praktiky;

16.  berie na vedomie spoločný akčný program, ktorý prijala Rada ministrov 14. júna 2010 s cieľom posilniť spoluprácu v mnohých strategických oblastiach spoločného záujmu, a to aj vďaka vytvoreniu siete spájajúcej výskumných pracovníkov, akademických pracovníkov a podnikateľov; ľutuje však, že neobsahuje časť vymedzenú pre otvorený, pravidelný a konštruktívny politický dialóg;

17.  domnieva sa, že s vykonávaním tohto spoločného akčného programu by sa mal spájať presný a podrobný plán financovania, ktorý by mali riadiť pracovníci osobitne určení na túto úlohu tak v Bruseli, ako aj v členských štátoch GCC; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť viditeľnosť tohto programu a poskytovanie rozsiahlych a dostupných informácií príslušným orgánom a inštitúciám; žiada, aby sa po uplynutí troch rokov vypracovalo hodnotenie výsledkov programu a aby sa v prípade, že bude toto hodnotenie uspokojivé, zvážilo zriadenie agentúry pre spoluprácu medzi EÚ a GCC;

18.  vyzýva EÚ, aby svoje programy spolupráce so štátmi GCC sústredila viac na organizácie občianskej spoločnosti a na podporu posilňovania postavenia žien a mládeže;

19.  vyjadruje veľké obavy z toho, aby sa oblasť Perzského zálivu nebola zatiahnutá do pretekov v zbrojení; vyzýva EÚ, aby zaviedla strategický dialóg s krajinami GCC o otázkach spoločného záujmu v oblasti regionálnej bezpečnosti (mierový proces na Blízkom východe, iránsky jadrový program, stabilizácia Iraku, Jemenu a Dárfúru, terorizmus a pirátstvo) a prispela tým k vybudovaniu regionálnej bezpečnostnej štruktúry na Blízkom východe v partnerstve so štátmi Perzského zálivu;

20.  pripomína, že členské štáty GCC zohrávajú dôležitú úlohu ako regionálni aktéri; zdôrazňuje, že EÚ a GCC majú spoločný záujem na presadzovaní mieru a zachovaní stability na Blízkom východe, v severnej Afrike a v oblasti Afrického rohu, ako aj na celom svete; naliehavo vyzýva partnerov na posilnenie spolupráce v oblasti týchto spoločných záujmov;

21.  berie na vedomie vyhlásenie GCC z Abú Dhabí zo 7. marca 2011, v ktorej sa uvádza, že „ministerská rada žiada, aby Bezpečnostná rada OSN prijala potrebné opatrenia na ochranu civilistov vrátane bezletovej zóny v Líbyi“, pričom toto vyhlásenie prispelo k rozhodnutiu Ligy arabských štátov a potom aj Bezpečnostnej rady OSN vysloviť sa za vytvorenie takejto zóny;

22.  opätovne vyjadruje svoju podporu Arabskej mierovej iniciatíve, na ktorej vznik dal podnet jeden z členských štátov GCC a ktorú podporili všetky krajiny Ligy arabských štátov a Organizácie islamskej konferencie; vyzýva štáty GCC, aby pokračovali vo svojom úsilí sprostredkúvať a podporovať izraelsko-palestínsky mierový proces; vyzýva na spoločné obnovenie úsilia EÚ a GCC o dosiahnutie úspechu rokovaní v podobe ukončenia okupácie palestínskych území a o poskytnutie plnej podpory riešeniu izraelsko-palestínskeho konfliktu pozostávajúceho s existencie oboch štátov; zdôrazňuje spoločný záujem EÚ a GCC spolupracovať na budovaní regionálneho, spravodlivého a trvalého mieru na Blízkom východe; odporúča v tejto súvislosti väčší súlad medzi blízkovýchodným kvartetom a monitorovacím výborom Ligy arabských štátov; pripomína, že EÚ je najvýznamnejším poskytovateľom pomoci palestínskemu ľudu; uznáva podporu krajín GCC pre palestínskych a ich podporu Úradu OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRAWA); vyzýva členské štáty GCC, aby vo väčšej miere podporovali posilňovanie palestínskych inštitúcií a hospodársky rozvoj v rámci vládneho programu Palestínskej samosprávy a aby v prípade potreby zvážili možnosť poskytovať svoje finančné príspevky prostredníctvom existujúcich mechanizmov medzinárodnej pomoci;

23.  víta pokračovanie procesu integrácie GCC (colná únia, spoločný trh a napokon jednotná mena); nabáda Komisiu, aby sekretariátu GCC navrhla spoločné vymedzenie rámca spolupráce s cieľom podeliť sa o skúsenosti v oblasti posilňovania inštitúcií, administratívnych kapacít, regulačných mechanizmov a urovnávania sporov; zdôrazňuje, že tento prístup môže prispieť k vytvoreniu nových impulzov pre proces preberania zodpovednosti;

24.  víta rozhodnutie predsedov parlamentov členských štátov GCC, ktorí sa stretli 23. novembra 2010 v Abú Dhabí, začať monitorovanie aktivít a rozhodnutí prijatých na úrovni výkonnej moci v rámci GCC a zaviesť každoročnú konferenciu parlamentných inštitúcií členských štátov GCC; víta plánované vytvorenie medziparlamentnej delegácie pre vzťahy s Európskym parlamentom; je presvedčený, že užšia spolupráca na parlamentnej úrovni bude vo veľkej miere prispievať k budovaniu strategického partnerstva medzi týmito dvoma zhromaždeniami;

Obchodné vzťahy

25.  pripomína svoje uznesenie z 24. apríla 2008 o dohode o voľnom obchode medzi ES a GCC, ktorú podporilo 96 % poslancov Európskeho parlamentu; poznamenáva, že otázky nastolené týmto uznesením, ako napríklad potreba reciprocity v oblasti prístupu na trh, účinná ochrana práv duševného vlastníctva, odstránenie necolných prekážok v oblasti poskytovania služieb, podpora udržateľného rozvoja a dodržiavanie medzinárodných dohovorov, sú stále aktuálne;

26.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že rokovania o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a GCC sa značne a opakovane omeškali a vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím pozastaviť tieto rokovania, ktoré GCC prijala v roku 2008; je presvedčený, že je najvyšší čas tieto rokovania odblokovať, aby bolo možné nájsť konečné riešenie a aby z toho mali maximálny prospech spoločnosť a podnikateľské komunity na obidvoch stranách;

27.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ tomuto regiónu nevenovala dostatočnú pozornosť, a to napriek jeho strategickému významu z hľadiska dodávok ropy, obchodných príležitosti a regionálnej stability;

28.  poznamenáva, že dohoda o voľnom obchode nie je uzavretá ani po 20 rokoch rokovaní; uvedomuje si, že niektoré štáty GCC odmietajú ustanovenia o ľudských právach a nelegálnej migrácii;

29.  domnieva sa, že so zreteľom na strategický význam regiónu by dohoda o voľnom obchode nemala byť vnímaná len ako nástroj na zvýšenie blahobytu prostredníctvom obchodu, ale aj ako nástroj na podporu geopolitickej stability;

30.  poznamenáva, že krajiny GCC sú v súčasnosti šiestym najväčším exportným trhom EÚ a že EÚ je v súčasnosti hlavným obchodným partnerom GCC; poznamenáva, že bez ohľadu na už intenzívne obchodné vzťahy stále existuje priestor na ich prehĺbenie, ako aj na ich väčšiu diverzifikáciu na obidvoch stranách – vzhľadom na veľkosť trhu Únie a snahu štátov GCC diverzifikovať svoj vývoz; poznamenáva, že dohoda o voľnom obchode by tiež priniesla nové príležitosti v oblasti technickej spolupráce a pomoci; domnieva sa, že uzavretie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a GCC by výrazne prispelo k nadviazaniu užších vzťahov a k ďalšej diverzifikácii;

31.  upozorňuje, že vzhľadom na to, že krajiny GCC napredujú smerom k hospodárskej diverzifikácii zameranej na zníženie závislosti od ropy, zvýšenie objemu obchodu a investícií v oblasti služieb by podporilo rozvoj hospodárstiev krajín GCC;

32.  víta skutočnosť, že za posledné dve desaťročia sa hospodárske vzťahy medzi EÚ a GCC zintenzívnili a že objem obchodu medzi obidvoma stranami výrazne vzrástol, a to aj napriek tomu, že sa nepodarilo uzavrieť dohodu o voľnom obchode; považuje to za znak toho, že dohoda o voľnom obchode by ešte viac posilnila prirodzený rast a vytvorila by preň otvorenejšie, predvídateľnejšie a bezpečnejšie prostredie;

33.  poznamenáva, že podstatná časť práce na dohode o voľnom obchode už bola vykonaná a domnieva sa, že rozsah dohody o voľnom obchode v jej súčasnej podobe sľubuje veľké výhody pre obidve strany; vyzýva preto obidve strany, aby dohodu o voľnom obchode chápali ako významný čin v prospech obdivoch regiónov a ich obyvateľov; domnieva sa, že EÚ a GCC majú spoločné záujmy a potreby a že skúsenosť EÚ v oblasti regionálnej integrácie môže byť zdrojom inšpirácií pre krajiny Perzského zálivu; v tejto súvislosti sa domnieva, že EÚ môže poskytnúť cennú technickú pomoc;

34.  zdôrazňuje, že pokiaľ nedôjde k náprave, nedostatočná transparentnosť vo verejnom obstarávaní a prekážky brániace vstupu zahraničných investorov do odvetvia služieb by mohli ohroziť uzatvorenie dohody;

35.  je pevne presvedčený, že dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a GCC by bola veľmi výhodná pre obidve strany; je presvedčený, že dohoda o voľnom obchode s EÚ by prispela k ďalšej hospodárskej integrácii GCC a že po vytvorení colnej únie v rámci krajín GCC by mohla byť tiež významným impulzom pre dôležité projekty, ako je spoločný trh GCC a dokončenie menovej únie GCC s jednotnou menou; domnieva sa, že GCC by mohli prospieť poznatky, ktoré EÚ získala počas formovania jednotného trhu a prijímania jednotnej meny;

36.  rozhodne podporuje odkaz, ktorý počas zasadnutia spoločnej rady EÚ – GCC a zasadnutia ministrov EÚ – GCC v júni 2010 a najnovšie 22. septembra 2010 počas schôdze EÚ – GCC pri príležitosti ministerskej konferencie Valného zhromaždenia OSN vyslala vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie Catherine Ashtonová a v ktorom naznačuje, že EÚ je pripravená tieto rokovania dokončiť; víta taktiež reakciu GCC, ktorá rovnako potvrdila záujem tieto rokovania dokončiť;

37.  pripúšťa, že niektoré krajiny GCC reagujú citlivo na otázku vývozných ciel, ale vyjadruje poľutovanie nad nedávnym rozhodnutím vyjednávačov GCC vrátiť sa v tejto súvislosti k svojmu postoju z roku 2008, t. j. vynechať sankcie týkajúce sa tejto otázky z dohody o voľnom obchode; je pevne presvedčený, že žiadna súčasná dohoda o voľnom obchode nemôže vynechať otázku vývozných ciel a že pravidlá WTO stanovujú, že dohody o voľnom obchode musia zabezpečovať podstatnú liberalizáciu dovozu, ako aj vývozu;

38.  odporúča, aby EÚ vyčlenila pre GCC viac prostriedkov, a to prostredníctvom finančného nástroja spolupráce s industrializovanými krajinami a inými krajinami s vysokými príjmami, ktorý by sa mal viac zviditeľniť a mal by sa zamerať na programy odbornej prípravy určené pre úradníkov miestnej správy, ktoré budú venované aj obchodným záležitostiam;

39.  pripomína, že po prijatí Lisabonskej zmluvy je medzinárodná obchodná politika jedným z nástrojov zahraničnej politiky EÚ a z toho dôvodu by EÚ mala vo všetkých svojich medzinárodných dohodách venovať najvyššiu prioritu dodržiavaniu zásad demokracie a základných ľudských práv, ako aj sociálnemu a ekologickému rozmeru; žiada preto, aby všetky budúce dohody o voľnom obchode obsahovali účinnú a záväznú doložku o ľudských právach;

40.  konštatuje, že v šiestich krajinách GCC je celkovo 15 miliónov migrujúcich pracovníkov a že títo pracovníci tvoria 40 % celkového počtu obyvateľov; pripomína neľahkú situáciu migrujúcich pracovníkov v štátoch Perzského zálivu, na ktorú poukázala Medzinárodná organizácia práce (ILO), a podporuje jej žiadosť o ustanovenie minimálnej mzdy v regióne, aby sa ešte viac nezhoršovalo postavenie domácich a migrujúcich pracovníkov; podporuje tiež právo všetkých pracovníkov zakladať odbory a združovať sa v nich na obranu svojich záujmov;

41.  trvá na rešpektovaní demokratických zásad a základných práv ustanovených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv; naliehavo žiada členské štáty GCC, aby bojovali proti diskriminácii žien a zneužívaniu detí, najmä na trhu práce, a aby účinne uplatňovali Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a Dohovor OSN o právach dieťaťa;

42.  domnieva sa, že v rámci rokovaní o dohode o voľnom obchode by mala zásadnú úlohu zohrávať ratifikácia a úplné uplatňovanie rámca vytvoreného Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, Dohovorom OSN proti korupcii a Medzinárodným dohovorom o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín zo strany členských štátov GCC;

43.  je presvedčený, že uzavretie dohody o voľnom obchode by výrazne prehĺbilo existujúce vzťahy medzi členskými štátmi EÚ a krajinami GCC a bolo by prínosom pre spoločný akčný program, najmä vytvorením ďalšej kapacity a budovaním inštitucionálneho rámca, a to aj v rámci sekretariátu GCC; vyjadruje poľutovanie nad tým, že diplomatické zastúpenie EÚ v krajinách GCC je aj naďalej minimálne, a trvá na tom, že po vytvorení ESVČ by EÚ mala posilniť svoju diplomatické pôsobenie v tomto regióne, najmä formou zriadenia delegácie EÚ v každej zo šiestich štátov GCC, ktoré by úzko spolupracovali s národnými diplomatickými službami členských štátov EÚ prítomnými v štátoch GCC, aby sa čo najlepšie využili svoje spoločné odborné znalosti týkajúce sa regiónu; je presvedčený, že výraznejšie diplomatické pôsobenie by významne zvýšilo šance na urýchlené uzavretie dohody o voľnom obchode a jej následné uplatňovanie;

44.  navrhuje zavedenie pravidelných samitov hláv štátov a vlád EÚ a GCC; zdôrazňuje, že tieto samity by mohli výrazne prehĺbiť politické, finančné, hospodárske, obchodné a kultúrne väzby medzi EÚ a GCC; rozhodne nabáda vedúcich politických činiteľov EÚ a GCC, aby sa pravidelne stretávali s cieľom spoločne vymedziť a obhajovať spoločné záujmy, a tým zvýšiť pravdepodobnosť uzatvorenia a podpísania dohody o voľnom obchode čo možno najskôr; zastáva názor, že vedúci politickí činitelia EÚ a GCC by k takémuto samitu mali pristúpiť bez ohľadu na to, či bude dohoda o voľnom obchode uzavretá a podpísaná;

45.  víta skutočnosť, že EÚ a GCC sa v priebehu uplynulých rokov stali hlavnými investičnými partnermi a že GCC bola spolu s Irakom a Jemenom vyhodnotená ako hlavný investor v EÚ v roku 2008; zastáva názor, že uzatvorenie dohody o voľnom obchode, alebo aspoň oficiálne znovuotvorenie rokovaní, bezpochyby otvorí cestu pre ďalšie dohody, ktoré podporia a uľahčia vzájomné priame zahraničné investície s cieľom odstrániť prekážky stojace v ceste ochrane zahraničného vlastníctva a investícií; pripomína, že po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy patria priame zahraničné investície do pôsobnosti EÚ, a preto poskytuje zmluva väčší priestor na rýchle uzavretie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a GCC; poznamenáva, že akákoľvek budúca dohoda o voľnom obchode otvorí nové investičné možnosti pre obidve strany, pričom posilní možnosti GCC splniť kritériá na kandidáta na investičnú dohodu s EÚ v rámci budúcej investičnej politiky EÚ;

46.  upozorňuje na to, že znížením ciel GCC v dôsledku dohody o voľnom obchode by sa zvýšila atraktívnosť zahraničných investícií pre nadnárodné podniky; je presvedčený, že dohoda o voľnom obchode vyústi do zvýšenia investícií týkajúcich sa služieb, ktoré podporia rozvoj krajín GCC a členských štátov EÚ;

47.  navrhuje, aby sa vo všetkých typoch obchodných výmen medzi EÚ a GCC používalo euro; víta skutočnosť, že GCC od svojho zriadenia vyjadruje vôľu vytvoriť colnú a menovú úniu; konštatuje, že zatiaľ čo colná únia bola vytvorená v roku 2009, v súčasnosti sa uskutočňujú rokovania o spoločnej mene;

48.  poznamenáva, že všetkých šesť štátov GCC v súčasnosti využíva preferenčný prístup na trh EÚ v rámci všeobecného systému preferencií EÚ; zdôrazňuje, že všetky štáty GCC by v súlade s článkom 15 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 732/2008 z 22. júla 2008 mali nielen ratifikovať, ale aj účinne vykonávať všetkých 27 dohovorov ILO a OSN, ktoré sú uvedené v prílohe III k tomuto nariadeniu; domnieva sa, že vzhľadom na hospodársky pokrok regiónu by dohoda o voľnom obchode bola vhodnejším nástrojom na rozloženie obchodných výhod po celom regióne;

49.  opätovne potvrdzuje, že základným cieľom vzťahov EÚ s GCC by malo byť uzavretie dohody o voľnom obchode, ktorá sa stane najdôležitejšou medziregionálnou dohodou o voľnom obchode; avšak pokým sa tak stane a vzhľadom na to, čo už niektorí z hlavných obchodných partnerov GCC urobili, nabáda vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie a komisára pre obchod, aby posúdili alternatívne prístupy k budúcim obchodným vzťahom so štátmi GCC, a to v podobe dvojstranných dohôd medzi EÚ a tými štátmi Perzského zálivu, ktoré sa už cítia pripravené na prehĺbenie svojich vzťahov s EÚ, berúc do úvahy heterogénnosť hospodárstiev krajín Perzského zálivu, ich odlišnú reakciu na finančnú krízu a ich vzťahy s ďalšími obchodnými partnermi.

Energetika

50.  víta významnú spoluprácu medzi EÚ a jej partnerskými stredomorskými štátmi v oblasti energetiky, ktorá sa v súčasnosti rozšírila o energie z obnoviteľných zdrojov; domnieva sa, že synergie v tomto odvetví medzi týmito tromi geografickými zónami sa musia podporovať z dôvodu spoločných záujmov, know-how v oblasti technológií, financovania a bohatstva zdrojov (slnko, vietor); víta vytvorenie odbornej siete EÚ – GCC v oblasti čistej energie, ktorá sa pre štáty GCC stala prioritou;

51.  domnieva sa, že vzhľadom na strategické, hospodárske, politické a kultúrne vzťahy medzi krajinami Perzského zálivu a krajinami na južnom brehu Stredozemného mora, ale aj vzhľadom na rastúci vplyv krajín Perzského zálivu na uvedené krajiny Stredozemia, by sa mohlo zvážiť posilnené a štruktúrované partnerstvo medzi GCC a EÚ pre Stredozemie a EÚ by mala tento projekt, ktorý je prospešný pre všetky zúčastnené strany, aktívne podporovať;

52.  vyzdvihuje prácu, ktorú vykonala skupina odborníkov na energetiku EÚ – GCC, najmä pokiaľ ide o zemný plyn, energetickú efektívnosť a jadrovú bezpečnosť;

53.  vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s výzvou, ktorú predstavuje zmena klímy a rastúca spotreba energie v oboch regiónoch, pristupovala k energetickej efektívnosti ako k jednej z hlavných oblastí rozvoja a aby posilnila spoluprácu v otázkach energetickej efektívnosti;

54.  uznáva, že fosílne palivá v súčasnosti pokrývajú väčšinu energetických potrieb EÚ; poznamenáva však, že budúci dopyt EÚ po rope ovplyvní viacero faktorov, akými sú politiky EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy, dodávateľské náklady, cenové výkyvy a priemyselný rozvoj (napríklad v súvislosti s energetickou efektívnosťou a elektrickou mobilitou), ktoré spoločne spôsobujú trvalú neistotu v súvislosti s budúcim dopytom a investíciami do geologického prieskumu a výroby (upstream) a povýrobných činností (downstream) vzhľadom na výrobnú kapacitu;

55.  vyzýva na väčšiu transparentnosť údajov o budúcom vývoji dopytu po rope a plyne a žiada, aby sa v spoločnom záujme vypracoval scenár zásobovania na trhoch s ropou, ktoré sa dajú predvídať; víta preto význam iniciatívy Spoločné údaje o rope (Joint Oil Data Initiative);

56.  víta odhodlanie spoločnej ministerskej rady usilovať sa o užšiu spoluprácu v oblasti životného prostredia a zmeny klímy;

57.  uznáva, že snaha GCC zvýšiť možné zásoby zemného plynu a skvapalneného zemného plynu (LNG) zodpovedá vôli EÚ diverzifikovať energetické zdroje a zásobovacie trasy; zdôrazňuje preto význam nárastu vývozu LNG do EÚ prostredníctvom vybudovania terminálov LNG naprieč južným koridorom, ako aj vybudovania siete plynovodov s GCC, či už priamo alebo prostredníctvom napojenia sa na existujúce alebo plánované plynovody, ako sú AGP, Nabucco a ITGI;

58.  nabáda členské štáty GCC, aby koordinovali ďalší vývoj technológie skvapalňovania plynu s ich európskymi partnermi s cieľom lepšie začleniť túto technológiu do európskeho energetického mixu; zdôrazňuje, že štáty GCC by tiež mohli využívať skvapalňovanie plynu ako alternatívnu metódu k uvoľňovaniu spáleného plynu do atmosféry;

59.  zdôrazňuje, že EÚ má možnosť investovať do kapacít na výrobu energie v krajinách GCC s využitím najnovších technológií výroby, prenosu a vzájomného prepojenia; v tejto súvislosti podporuje budúcu spoluprácu, najmä integráciu elektrických sietí a technológií inteligentných sietí;

Priemysel a nerastné suroviny

60.  zdôrazňuje význam vytvorenia spoľahlivého partnerstva medzi EÚ a GCC v oblasti využitia surovín a prístupu k nim; podporuje vytvorenie otvorených trhov pre tovar a zrušenie necolných prekážok; víta všetky predchádzajúce snahy uskutočnené v rámci rokovaní o voľnom obchode s cieľom zaistiť bezpečné a udržateľné zásobovanie surovinami;

61.  požaduje uskutočniť spoločné kroky na zamedzenie špekuláciám a cenovej nestabilite surovín prostredníctvom zvýšenej transparentnosti a dohľadu nad obchodovaním s OTC derivátmi; v tejto súvislosti víta nedávnu výzvu organizácie OPEC na prísnejšie kontroly obchodovania s OTC derivátmi, ako aj snahu Francúzska riešiť problém špekulácií s komoditami v rámci skupiny G20;

Výskum, vývoj a inovácie

62.  zdôrazňuje význam prehĺbenia bilaterálnej spolupráce s GCC na programoch výskumu a technologických programoch, s osobitným zameraním na nové priemyselné odvetvia založené na vedomostiach v oblastiach, ako sú obnoviteľné zdroje, zachytávanie a skladovanie oxidu uhličitého, ropné a plynové deriváty a energetická efektívnosť a biomasa; vyzýva na začatie spolupráce týkajúcej sa transferu technológií v kombinácii s bezpečnou a trvalou dodávkou surovín;

63.  vyzýva Európsku radu pre výskum (ERC) a Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT), aby posilnili spoluprácu s GCC s cieľom podporiť vedecký dialóg a spoluprácu regiónov v tejto oblasti a presadzovať ich;

Vzdelávanie

64.  pripomína, že členské štáty GCC si stanovili vzdelávanie za svoju národnú prioritu, pričom vzrástli potreby v oblasti ľudských zdrojov (nedostatočný počet pedagógov), obsahu vzdelávania (nezodpovedá vývoju na pracovnom trhu), kvality programov (metodika a zastarané didaktické materiály) a využívania nových technológií; vyzýva na aktívnu podporu úsilia, ktoré vyvíjajú orgány, s cieľom riešiť uvedené nedostatky a navrhnúť ambicióznu spoluprácu v oblasti vysokoškolského stredoškolského a základného vzdelávania v záujme podpory väčšieho prístupu k vzdelávaniu pre mužov aj pre ženy;

65.  zdôrazňuje, že táto spolupráca by mala zahŕňať zvýšenie podpory výmenných programov pre študentov, akademických pracovníkov a odborníkov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že program Erasmus Mundus zostáva predovšetkým z dôvodu nedostatočnej informovanosti v celom regióne takmer neznámy; víta iniciatívy nadviazať univerzitné partnerstvá a zaviesť výmenné programy, ktoré predstavili francúzske, nemecké a britské univerzity; pripomína však, že Európa v tejto oblasti ešte stále zaostáva za Spojenými štátmi americkými a Áziou; žiada Komisiu, aby v danej oblasti naplánovala informačné dni a propagáciu európskeho vzdelávania a vedeckého výskumu; trvá na tom, aby sa uvedené výmenné programy zameriavali na študentov, pedagogických i výskumných pracovníkov, ako aj na administratívnych pracovníkov, pričom sa zabezpečí vyvážené rodové zastúpenie; domnieva sa, že by sa mali zavádzať výmenné programy aj pre mladšie vekové skupiny, ktoré by sa zameriavali na študentov gymnázií a stredných škôl;

66.  víta projekt Al-Džisr týkajúci sa činností verejnej diplomacie a podporných činností podporovaný Európskou komisiou, ktorý preukázal svoj široký prínos; v tomto smere nabáda, aby útvary vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie naplánovali rozšírenie činností verejnej diplomacie v tomto regióne, kde EÚ stále nie je jasne pochopená a kde sú mechanizmy na prekonanie tohto nedostatku obmedzené; zdôrazňuje význam rozvoja lepšej komunikačnej stratégie vrátane potreby vysvetlenia politík a stanovísk EÚ v arabčine, aby mohli v tomto regióne osloviť väčšie publikum;

67.  zdôrazňuje, že absencia programov spolupráce medzi EÚ a GCC v oblasti prostriedkov masovej komunikácie sa prejavuje v nedostatočnej informovanosti; vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia, ktoré by zapojili štáty GCC do užšej spolupráce, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľa zvýšiť všeobecnú informovanosť o EÚ v danej oblasti a podporovať vzájomné porozumenie;

68.  domnieva sa predovšetkým, že v Európe treba v súvislosti s vedeckým bádaním a štúdiom krajín Perzského zálivu odstraňovať nedostatky; nabáda k zavádzaniu študijných programov reálií na univerzitách, ktoré by sa zaoberali touto časťou arabského sveta; na druhej strane by sa aj na univerzitách v danom regióne mali ponúkať študijné programy o EÚ;

o
o   o

69.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Rady Európskej únie, predsedovi Komisie, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, sekretariátu GCC, ako aj vládam a parlamentom členských štátov GCC.

(1) Ú. v. EÚ C 259 E, 29.10.2009, s. 83.
(2) Ú. v. ES C 231, 17.9.1990, s. 216.
(3) Ú. v. EÚ C 76 E, 27.3.2008, s. 100.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia