Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. marca 2011 o vzťahoch medzi Európskou úniou a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (2010/2233(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na dohodu o spolupráci medzi Európskou úniou a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) z 25. februára 1989,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 24. apríla 2008 o dohode o voľnom obchode medzi ES a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive(1),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13 júla 1990 o význame dohody o voľnom obchode, ktorá sa má uzavrieť medzi EHS a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive(2),
– so zreteľom na správu o vykonávaní Európskej bezpečnostnej stratégie – zabezpečenie bezpečnosti v meniacom sa svete, ktorú schválila Rada v decembri 2008,
– so zreteľom na strategické partnerstvo Európskej únie so Stredozemím a Blízkym východom, ktoré Rada schválila v júni 2004,
– so zreteľom na spoločné oznámenie z 20. zasadnutia Rady ministrov, ktoré sa konalo 14. júna 2010 v Luxemburgu,
– so zreteľom na svoju správu z 10. mája 2010 o Únii pre Stredozemie,
– so zreteľom na spoločné oznámenie z 19. zasadnutia Rady ministrov, ktoré sa konalo 29. apríla 2009 v Maskate,
– so zreteľom na spoločný akčný program (2010 – 2013) o vykonávaní dohody o spolupráci medzi EÚ a GCC z roku 1988,
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o posilnení spolupráce s tretími krajinami v oblasti vysokoškolského vzdelávania (KOM(2001)0385),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2007 o reformách v arabskom svete: aká bude stratégia Európskej únie?(3),
– so zreteľom na hospodársku dohodu štátov GCC prijatú 31. decembra 2001 v Maskate (Ománsky sultanát) a na vyhlásenie GCC z Dauhy k vytvoreniu colnej únie Rady pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu z 21. decembra 2002,
– so zreteľom na články 207 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorých musí Rada požiadať Európsky parlament o súhlas pred uzavretím medzinárodných dohôd vzťahujúcich sa na oblasti, na ktoré sa uplatňuje riadny legislatívny postup,
– so zreteľom na svoje výročné správy o ľudských právach,
– so zreteľom na deklaráciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov o právach a povinnostiach jednotlivcov, skupín a orgánov spoločnosti podporovať a ochraňovať všeobecne uznávané ľudské práva a základné slobody z roku 1998 (známu tiež pod názvom Deklarácia o ochrancoch ľudských práv),
– so zreteľom na vyhlásenia vysokej predstaviteľky z 10., 15. a 17. marca 2011 a na závery Rady z 21. marca 2011 o Bahrajne a zdôrazňujúc v tejto súvislosti svoju plnú podporu slobode vyjadrovania a právu občanov na pokojné demonštrovanie,
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0042/2011),
A. keďže súčasné vzťahy medzi EÚ a GCC vyžadujú neustále prehodnocovanie a aktualizovanie vzhľadom na dôležitý a rýchlo sa meniaci vývoj v ostatnom čase, pričom základom a srdcom týchto vzťahov musí byť snaha o presadenie ľudských práv a demokracie,
B. keďže vo viacerých štátoch GCC vyjadrili demonštranti legitímne demokratické očakávania; keďže násilná reakcia orgánov na protesty v Bahrajne mala za následok obete na životoch, zranených a uväznených; keďže vojská Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov a Kuvajtu vošli do krajiny pod záštitou GCC a zúčastnili sa na represiách proti demonštrantom,
C. keďže k oblasti Perzského zálivu treba v súčasnosti pristupovať so zreteľom na vznikajúce celosvetové hospodárske prostredie, ktoré tvoria členské štáty GCC, poznamenáva, že EÚ je druhým najvýznamnejším obchodným partnerom GCC a GCC predstavuje piaty najvýznamnejší vývozný trh pre EÚ,
D. keďže s geopolitickým prostredím v Perzskom zálive úzko súvisia bezpečnostné otázky s celosvetovými a regionálnymi dôsledkami (mierový proces na Blízkom východe, iránsky jadrový program, stabilizácia Iraku, Jemenu a Dárfúru, terorizmus a pirátstvo) a keďže v súčasnosti je GCC naďalej jedinou stabilnou regionálnou organizáciou, ktorá je založená na multilateralizme a spolupráci,
E. keďže členské štáty GCC vlastnia viac ako tretinu všetkých štátnych investičných fondov na svete a keďže tieto fondy prispeli k záchrane svetového a európskeho finančného systému počas krízy,
F. keďže oblasť Perzského zálivu je pre EÚ oblasťou so zásadným významom a keďže v multipolárnom a vzájomne prepojenom svete tento druh spolupráce umožňuje reagovať na politické a bezpečnostné výzvy,
G. keďže výsledkom procesu liberalizácie a diverzifikácie hospodárskych štruktúr, ktorý sa začal vo viacerých členských štátoch GCC, je nová dynamika na vnútroštátnej úrovni, v oblasti politiky (ústavné reformy, politická účasť, posilňovanie inštitúcií) a v sociálnej oblasti (vznik sietí združení, organizácií zamestnávateľov, prístup žien k zodpovedným funkciám), ktorú treba povzbudzovať a podporovať,
H. keďže životné a pracovné podmienky pracujúcich migrantov, najmä žien, ktoré pracujú a ako pracovníčky v domácnosti, sú napriek úlohe, ktorú zohrávajú vo viacerých odvetviach hospodárskej činnosti členských štátov GCC, a skutočnosti, že predstavujú 40 % obyvateľstva GCC a približne 80 % obyvateľstva v niektorých emirátoch, znepokojivé a poľutovaniahodné,
I. keďže všetkých šesť členských štátov GCC sú bez výnimky dedičnými monarchiami, v ktorých je politické zastúpenie, najmä čo sa týka žien, obmedzené a v ktorých vo väčšine prípadov nejestvuje volený parlament,
J. keďže význam investícií a spoločných výziev krajín GCC v južnom susedstve s EÚ si vyžaduje súčinnosť spolupráce medzi Európou, Stredozemím a Perzským zálivom,
K. keďže zmena geoekonomického zamerania štátov GCC na Áziu, ktorú vyvolal rastúci dopyt po uhľovodíkoch na ázijských trhoch (v Číne, Indii, Singapure, Japonsku, na Filipínach, v Kórejskej republike), v súčasnosti spôsobuje diverzifikáciu obchodných a hospodárskych vzťahov, ktorú upevňujú dohody o voľnom obchode a rozvíjanie politického dialógu,
L. keďže krajiny GCC zohrávajú na svetovej scéne kľúčovú úlohu, v dôsledku ktorej má táto oblasť spoločné záujmy s EÚ v oblasti medzinárodnej stability a svetového hospodárskeho riadenia,
M. keďže rastúci vplyv krajín GCC v arabsko-moslimskom svete rastie a môžu zohrávať kľúčovú úlohu v rámci medzikultúrneho dialógu,
N. keďže rokovania o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a GCC, ktoré sa začali pred 20 rokmi, predstavujú v súčasnosti najstaršie rokovania, ktoré EÚ začala a neuzatvorila,
O. keďže je potrebná jasná pozícia a trvalý záväzok EÚ v oblasti Perzského zálivu, ktoré by EÚ zaručili lepšie zviditeľnenie a strategickú prítomnosť v tejto oblasti,
P. keďže zaradenie politických doložiek, konkrétne doložky o dodržiavaní ľudských práv, je neoddeliteľnou súčasťou každej obchodnej dohody, ktorú uzatvára EÚ s tretími stranami,
Q. keďže EÚ je v tejto oblasti nedostatočne zastúpená a Európu si ľudia čoraz častejšie zamieňajú s Európou niekoľkých štátov, ktoré spájajú vyzreté a dlhoročné väzby,
R. keďže EÚ má skúsenosti v oblasti posilňovania inštitucionálnych kapacít, vzdelávania a výskumu, rozvoja energií z obnoviteľných zdrojov a životného prostredia, technickej pomoci a regulácie, ako aj politického a diplomatického dialógu o otázkach stability susedstva a celosvetovej bezpečnosti,
1. pripomína, že uzavretie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a GCC zostáva naďalej prioritou a že prípadný neúspech by poškodil záujmy obidvoch strán; zdôrazňuje, že uzavretie tejto dohody bude predstavovať vzájomné uznanie dôveryhodnosti obidvoch celkov, ktoré si zvolili multilateralizmus a integráciu;
2. vzhľadom na obmedzené pôsobenie EÚ v oblasti Perzského zálivu by jednotná komunikačná politika v rámci nových štruktúr vonkajších vzťahov EÚ mala prispievať k rozvoju cieleného a efektívneho informovania o EÚ v jednotlivých krajinách tejto oblasti;
3. domnieva sa, že EÚ musí v regióne rozvíjať stratégiu, ktorá sa zameriava na posilňovanie vzťahov s GCC, propagovanie procesu regionálnej integrácie a podporovanie bilaterálnych vzťahov so štátmi GCC;
4. zdôrazňuje, že cieľom je vytvorenie strategického partnerstva s GCC a jej členskými štátmi, ktoré by zodpovedalo úlohám obidvoch celkov na medzinárodnej scéne; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa na tento účel zaviedli pravidelné samity na úrovni hláv štátov a vlád, a to bez ohľadu na vývoj prebiehajúcich rokovaní;
5. zdôrazňuje aj význam rovnocenného partnerstva v oblasti spolupráce a dialógu, pričom zohľadňuje rozdiely medzi oboma subjektmi, a potenciál rozvoja spolupráce a dialógu v rôznych odvetviach;
6. žiada, aby sa v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) vyčlenilo viac ľudských zdrojov pre tento región a aby sa otvorili nové diplomatické misie EÚ v členských štátoch GCC, čím sa prispeje k väčšiemu zviditeľneniu EÚ, uľahčeniu politického dialógu a posilneniu efektívnosti činnosti EÚ; trvá na tom, aby sa tieto zdroje získali predovšetkým presunom zdrojov v rámci ESVČ; žiada členské štáty EÚ, ktoré majú v tejto oblasti svoje diplomatické zastúpenia, aby konali v súlade s politikou EÚ; zdôrazňuje, že diferencovaný bilaterálny prístup k štátom GCC, ktoré chcú svoju spoluprácu s EÚ posilniť, môže tento multilaterálny rámec len doplniť a posilniť; preto vyzýva Komisiu a vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby preskúmali možnosti takejto bilaterálnej spolupráce;
7. pripomína sociálny a politický vývoj zaznamenaný v posledných rokoch vo väčšine členských štátov GCC; nabáda všetky krajiny, aby pokračovali vo svojom úsilí, a vyzýva ich na ďalší pokrok, pokiaľ ide o presadzovanie ľudských práv, boj proti diskriminácii vrátane diskriminácie na základe pohlavia, sexuálnej orientácie, či náboženstva; vyzýva členské štáty GCC, aby zabezpečili a propagovali práva menšín vrátane náboženských práv, rovnosť medzi mužmi a ženami, právo na prácu vrátane práva na prácu pre migrujúcich pracovníkov, ako aj slobodu svedomia, prejavu a názoru; v týchto otázkach podporuje nepretržitý dialóg medzi EÚ a GCC; vyzýva členské štáty GCC, aby udržiavali efektívnejšie vzťahy s občianskou spoločnosťou a aby podporovali vznik miestnych štruktúr a združení; žiada členské štáty GCC, aby najmä:
–
zabezpečili rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd, s osobitným dôrazom na slobodu slova a zhromažďovania a právo pokojne demonštrovať, aby venovali pozornosť a vzali do úvahy legitímne požiadavky protestujúcich, a aby zaistili ich bezpečnosť,
–
prijali opatrenia stimulujúce prístup žien na trh práce a k vzdelávaniu znemožnením akejkoľvek formy diskriminácie na základe pohlavia či iných zvykových alebo právnych ustanovení vrátane tých, ktoré sa týkajú osobného postavenia,
–
odstránili systém patronátu nad migrujúcimi pracovníkmi tam, kde sa ešte uplatňuje, a presadzovali reformy v oblasti pracovného práva s cieľom zabezpečiť pracovníkom, a to aj migrujúcim a pracujúcim v domácnostiach, možnosť požívať plnú právnu a sociálnu ochranu,
–
vytvorili súčinnosť s Úniou a jej členskými štátmi na podporu dohovoru MOP o právach pracovníkov v domácnostiach,
–
bojovali proti všetkým formám beztrestnosti, zabezpečili nezávislosť súdnictva, právo na spravodlivé a rýchle súdne konanie a posilnili úlohu odborných pracovníkov v oblasti justície,
–
prijali opatrenia s cieľom zabezpečiť, že o všetkých normách súvisiacich s ľudskými právami sa bude informovať v širokej miere a že sa tieto normy budú využívať v rámci odbornej prípravy orgánov na presadzovanie práva, advokátov a členov justičného systému;
8. vyzýva všetky členské štáty GCC, aby uznali pokračujúce ľudové hnutie za demokratickú reformu v širokom regióne, a žiada o plné zapojenie rodiacich sa skupín občianskej spoločnosti na podporu procesu skutočného pokojného prechodu k demokracii v ich vlastných krajinách, s partnermi v regióne a s plnou podporou EÚ;
9. vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad násilnou odpoveďou bahrajnských orgánov a nad použitím sily proti protestujúcim, ako aj nad účasťou zahraničných vojsk pod záštitou GCC na represiách proti demonštrantom; chápe toto konanie ako nesúladné s podporou, ktorú GCC prejavuje ochrane občanov požadujúcich slobodu a demokraciu v Líbyi, žiada o okamžité ukončenie násilností proti pokojným demonštrantom a o politický dialóg, ktorý môže viesť k ďalším potrebným politickým reformám v krajine;
10. vyzýva vlády štátov GCC, aby spolupracovali a aby spoločne riešili problémy v oblasti ľudských práv v regióne, najmä v súvislosti s rovnosťou pohlaví, so situáciou skupiny osôb bez štátnej príslušnosti (arab. bidun), s obmedzeniami týkajúcimi sa slobody prejavu a zhromažďovania sa vrátane práv odborových zväzov a s potrebou zabezpečiť nezávislosť súdnictva a právo na spravodlivé a rýchle súdne konanie; vyzýva, aby navrhované zintenzívnenie politického dialógu s krajinami GCC zahŕňalo aj dialóg o ľudských právach na technickej a politickej úrovni;
11. vyzýva štáty GCC, aby stiahli námietky voči Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a voči Medzinárodnému dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie tam, kde tieto námietky ešte pretrvávajú, a vyzýva všetky štáty GCC, aby ratifikovali opčné protokoly k Dohovoru o právach dieťaťa a k Medzinárodnému dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie; rovnako zdôrazňuje význam ratifikácie a vykonávania Dohovoru OSN o migrujúcich pracovníkoch a dohovorov MOP č. 97 a č. 143;
12. nabáda EÚ, aby spolu s GCC prediskutovali a určili riešenia na odstránenie prekážok, ktoré bránia úplnému a efektívnemu uplatňovaniu základného práva na slobodu vierovyznania pre náboženské menšiny v tejto časti sveta, a to na individuálnej aj kolektívnej úrovni, vo verejnej aj súkromnej sfére;
13. zdôrazňuje význam dialógu medzi kultúrami a medzi náboženstvami; pripomína, že EÚ a GCC prijali spoločný záväzok zabezpečiť podporu a ochranu hodnôt tolerancie, umiernenosti a spolunažívania;
14. nabáda vlády a existujúce parlamentné zhromaždenia, aby podnikli okamžité kroky na ratifikáciu Medzinárodného dohovoru o občianskych a politických právach, Medzinárodného dohovoru o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach bez akýchkoľvek námietok, ako aj na to, aby spolupracovali s tematickými mechanizmami Komisie OSN pre ľudské práva a aby ich pozvali na návštevu krajiny, najmä osobitného spravodajcu pre nezávislosť sudcov a právnikov;
15. pripomína odmietavý postoj EÚ k trestu smrti a výzvu Európskeho parlamentu na celosvetové moratórium na trest smrti; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že trest smrti sa stále uplatňuje vo všetkých členských štátoch GCC; vyzýva členské štáty GCC, aby zaviedli moratórium na popravy; vyzýva najmä tie štáty, ktoré používajú metódy, ako sťatie, ukameňovanie, ukrižovanie alebo amputáciu, aby zrušili tieto praktiky;
16. berie na vedomie spoločný akčný program, ktorý prijala Rada ministrov 14. júna 2010 s cieľom posilniť spoluprácu v mnohých strategických oblastiach spoločného záujmu, a to aj vďaka vytvoreniu siete spájajúcej výskumných pracovníkov, akademických pracovníkov a podnikateľov; ľutuje však, že neobsahuje časť vymedzenú pre otvorený, pravidelný a konštruktívny politický dialóg;
17. domnieva sa, že s vykonávaním tohto spoločného akčného programu by sa mal spájať presný a podrobný plán financovania, ktorý by mali riadiť pracovníci osobitne určení na túto úlohu tak v Bruseli, ako aj v členských štátoch GCC; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť viditeľnosť tohto programu a poskytovanie rozsiahlych a dostupných informácií príslušným orgánom a inštitúciám; žiada, aby sa po uplynutí troch rokov vypracovalo hodnotenie výsledkov programu a aby sa v prípade, že bude toto hodnotenie uspokojivé, zvážilo zriadenie agentúry pre spoluprácu medzi EÚ a GCC;
18. vyzýva EÚ, aby svoje programy spolupráce so štátmi GCC sústredila viac na organizácie občianskej spoločnosti a na podporu posilňovania postavenia žien a mládeže;
19. vyjadruje veľké obavy z toho, aby sa oblasť Perzského zálivu nebola zatiahnutá do pretekov v zbrojení; vyzýva EÚ, aby zaviedla strategický dialóg s krajinami GCC o otázkach spoločného záujmu v oblasti regionálnej bezpečnosti (mierový proces na Blízkom východe, iránsky jadrový program, stabilizácia Iraku, Jemenu a Dárfúru, terorizmus a pirátstvo) a prispela tým k vybudovaniu regionálnej bezpečnostnej štruktúry na Blízkom východe v partnerstve so štátmi Perzského zálivu;
20. pripomína, že členské štáty GCC zohrávajú dôležitú úlohu ako regionálni aktéri; zdôrazňuje, že EÚ a GCC majú spoločný záujem na presadzovaní mieru a zachovaní stability na Blízkom východe, v severnej Afrike a v oblasti Afrického rohu, ako aj na celom svete; naliehavo vyzýva partnerov na posilnenie spolupráce v oblasti týchto spoločných záujmov;
21. berie na vedomie vyhlásenie GCC z Abú Dhabí zo 7. marca 2011, v ktorej sa uvádza, že „ministerská rada žiada, aby Bezpečnostná rada OSN prijala potrebné opatrenia na ochranu civilistov vrátane bezletovej zóny v Líbyi“, pričom toto vyhlásenie prispelo k rozhodnutiu Ligy arabských štátov a potom aj Bezpečnostnej rady OSN vysloviť sa za vytvorenie takejto zóny;
22. opätovne vyjadruje svoju podporu Arabskej mierovej iniciatíve, na ktorej vznik dal podnet jeden z členských štátov GCC a ktorú podporili všetky krajiny Ligy arabských štátov a Organizácie islamskej konferencie; vyzýva štáty GCC, aby pokračovali vo svojom úsilí sprostredkúvať a podporovať izraelsko-palestínsky mierový proces; vyzýva na spoločné obnovenie úsilia EÚ a GCC o dosiahnutie úspechu rokovaní v podobe ukončenia okupácie palestínskych území a o poskytnutie plnej podpory riešeniu izraelsko-palestínskeho konfliktu pozostávajúceho s existencie oboch štátov; zdôrazňuje spoločný záujem EÚ a GCC spolupracovať na budovaní regionálneho, spravodlivého a trvalého mieru na Blízkom východe; odporúča v tejto súvislosti väčší súlad medzi blízkovýchodným kvartetom a monitorovacím výborom Ligy arabských štátov; pripomína, že EÚ je najvýznamnejším poskytovateľom pomoci palestínskemu ľudu; uznáva podporu krajín GCC pre palestínskych a ich podporu Úradu OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRAWA); vyzýva členské štáty GCC, aby vo väčšej miere podporovali posilňovanie palestínskych inštitúcií a hospodársky rozvoj v rámci vládneho programu Palestínskej samosprávy a aby v prípade potreby zvážili možnosť poskytovať svoje finančné príspevky prostredníctvom existujúcich mechanizmov medzinárodnej pomoci;
23. víta pokračovanie procesu integrácie GCC (colná únia, spoločný trh a napokon jednotná mena); nabáda Komisiu, aby sekretariátu GCC navrhla spoločné vymedzenie rámca spolupráce s cieľom podeliť sa o skúsenosti v oblasti posilňovania inštitúcií, administratívnych kapacít, regulačných mechanizmov a urovnávania sporov; zdôrazňuje, že tento prístup môže prispieť k vytvoreniu nových impulzov pre proces preberania zodpovednosti;
24. víta rozhodnutie predsedov parlamentov členských štátov GCC, ktorí sa stretli 23. novembra 2010 v Abú Dhabí, začať monitorovanie aktivít a rozhodnutí prijatých na úrovni výkonnej moci v rámci GCC a zaviesť každoročnú konferenciu parlamentných inštitúcií členských štátov GCC; víta plánované vytvorenie medziparlamentnej delegácie pre vzťahy s Európskym parlamentom; je presvedčený, že užšia spolupráca na parlamentnej úrovni bude vo veľkej miere prispievať k budovaniu strategického partnerstva medzi týmito dvoma zhromaždeniami;
Obchodné vzťahy
25. pripomína svoje uznesenie z 24. apríla 2008 o dohode o voľnom obchode medzi ES a GCC, ktorú podporilo 96 % poslancov Európskeho parlamentu; poznamenáva, že otázky nastolené týmto uznesením, ako napríklad potreba reciprocity v oblasti prístupu na trh, účinná ochrana práv duševného vlastníctva, odstránenie necolných prekážok v oblasti poskytovania služieb, podpora udržateľného rozvoja a dodržiavanie medzinárodných dohovorov, sú stále aktuálne;
26. vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že rokovania o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a GCC sa značne a opakovane omeškali a vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím pozastaviť tieto rokovania, ktoré GCC prijala v roku 2008; je presvedčený, že je najvyšší čas tieto rokovania odblokovať, aby bolo možné nájsť konečné riešenie a aby z toho mali maximálny prospech spoločnosť a podnikateľské komunity na obidvoch stranách;
27. vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ tomuto regiónu nevenovala dostatočnú pozornosť, a to napriek jeho strategickému významu z hľadiska dodávok ropy, obchodných príležitosti a regionálnej stability;
28. poznamenáva, že dohoda o voľnom obchode nie je uzavretá ani po 20 rokoch rokovaní; uvedomuje si, že niektoré štáty GCC odmietajú ustanovenia o ľudských právach a nelegálnej migrácii;
29. domnieva sa, že so zreteľom na strategický význam regiónu by dohoda o voľnom obchode nemala byť vnímaná len ako nástroj na zvýšenie blahobytu prostredníctvom obchodu, ale aj ako nástroj na podporu geopolitickej stability;
30. poznamenáva, že krajiny GCC sú v súčasnosti šiestym najväčším exportným trhom EÚ a že EÚ je v súčasnosti hlavným obchodným partnerom GCC; poznamenáva, že bez ohľadu na už intenzívne obchodné vzťahy stále existuje priestor na ich prehĺbenie, ako aj na ich väčšiu diverzifikáciu na obidvoch stranách – vzhľadom na veľkosť trhu Únie a snahu štátov GCC diverzifikovať svoj vývoz; poznamenáva, že dohoda o voľnom obchode by tiež priniesla nové príležitosti v oblasti technickej spolupráce a pomoci; domnieva sa, že uzavretie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a GCC by výrazne prispelo k nadviazaniu užších vzťahov a k ďalšej diverzifikácii;
31. upozorňuje, že vzhľadom na to, že krajiny GCC napredujú smerom k hospodárskej diverzifikácii zameranej na zníženie závislosti od ropy, zvýšenie objemu obchodu a investícií v oblasti služieb by podporilo rozvoj hospodárstiev krajín GCC;
32. víta skutočnosť, že za posledné dve desaťročia sa hospodárske vzťahy medzi EÚ a GCC zintenzívnili a že objem obchodu medzi obidvoma stranami výrazne vzrástol, a to aj napriek tomu, že sa nepodarilo uzavrieť dohodu o voľnom obchode; považuje to za znak toho, že dohoda o voľnom obchode by ešte viac posilnila prirodzený rast a vytvorila by preň otvorenejšie, predvídateľnejšie a bezpečnejšie prostredie;
33. poznamenáva, že podstatná časť práce na dohode o voľnom obchode už bola vykonaná a domnieva sa, že rozsah dohody o voľnom obchode v jej súčasnej podobe sľubuje veľké výhody pre obidve strany; vyzýva preto obidve strany, aby dohodu o voľnom obchode chápali ako významný čin v prospech obdivoch regiónov a ich obyvateľov; domnieva sa, že EÚ a GCC majú spoločné záujmy a potreby a že skúsenosť EÚ v oblasti regionálnej integrácie môže byť zdrojom inšpirácií pre krajiny Perzského zálivu; v tejto súvislosti sa domnieva, že EÚ môže poskytnúť cennú technickú pomoc;
34. zdôrazňuje, že pokiaľ nedôjde k náprave, nedostatočná transparentnosť vo verejnom obstarávaní a prekážky brániace vstupu zahraničných investorov do odvetvia služieb by mohli ohroziť uzatvorenie dohody;
35. je pevne presvedčený, že dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a GCC by bola veľmi výhodná pre obidve strany; je presvedčený, že dohoda o voľnom obchode s EÚ by prispela k ďalšej hospodárskej integrácii GCC a že po vytvorení colnej únie v rámci krajín GCC by mohla byť tiež významným impulzom pre dôležité projekty, ako je spoločný trh GCC a dokončenie menovej únie GCC s jednotnou menou; domnieva sa, že GCC by mohli prospieť poznatky, ktoré EÚ získala počas formovania jednotného trhu a prijímania jednotnej meny;
36. rozhodne podporuje odkaz, ktorý počas zasadnutia spoločnej rady EÚ – GCC a zasadnutia ministrov EÚ – GCC v júni 2010 a najnovšie 22. septembra 2010 počas schôdze EÚ – GCC pri príležitosti ministerskej konferencie Valného zhromaždenia OSN vyslala vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie Catherine Ashtonová a v ktorom naznačuje, že EÚ je pripravená tieto rokovania dokončiť; víta taktiež reakciu GCC, ktorá rovnako potvrdila záujem tieto rokovania dokončiť;
37. pripúšťa, že niektoré krajiny GCC reagujú citlivo na otázku vývozných ciel, ale vyjadruje poľutovanie nad nedávnym rozhodnutím vyjednávačov GCC vrátiť sa v tejto súvislosti k svojmu postoju z roku 2008, t. j. vynechať sankcie týkajúce sa tejto otázky z dohody o voľnom obchode; je pevne presvedčený, že žiadna súčasná dohoda o voľnom obchode nemôže vynechať otázku vývozných ciel a že pravidlá WTO stanovujú, že dohody o voľnom obchode musia zabezpečovať podstatnú liberalizáciu dovozu, ako aj vývozu;
38. odporúča, aby EÚ vyčlenila pre GCC viac prostriedkov, a to prostredníctvom finančného nástroja spolupráce s industrializovanými krajinami a inými krajinami s vysokými príjmami, ktorý by sa mal viac zviditeľniť a mal by sa zamerať na programy odbornej prípravy určené pre úradníkov miestnej správy, ktoré budú venované aj obchodným záležitostiam;
39. pripomína, že po prijatí Lisabonskej zmluvy je medzinárodná obchodná politika jedným z nástrojov zahraničnej politiky EÚ a z toho dôvodu by EÚ mala vo všetkých svojich medzinárodných dohodách venovať najvyššiu prioritu dodržiavaniu zásad demokracie a základných ľudských práv, ako aj sociálnemu a ekologickému rozmeru; žiada preto, aby všetky budúce dohody o voľnom obchode obsahovali účinnú a záväznú doložku o ľudských právach;
40. konštatuje, že v šiestich krajinách GCC je celkovo 15 miliónov migrujúcich pracovníkov a že títo pracovníci tvoria 40 % celkového počtu obyvateľov; pripomína neľahkú situáciu migrujúcich pracovníkov v štátoch Perzského zálivu, na ktorú poukázala Medzinárodná organizácia práce (ILO), a podporuje jej žiadosť o ustanovenie minimálnej mzdy v regióne, aby sa ešte viac nezhoršovalo postavenie domácich a migrujúcich pracovníkov; podporuje tiež právo všetkých pracovníkov zakladať odbory a združovať sa v nich na obranu svojich záujmov;
41. trvá na rešpektovaní demokratických zásad a základných práv ustanovených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv; naliehavo žiada členské štáty GCC, aby bojovali proti diskriminácii žien a zneužívaniu detí, najmä na trhu práce, a aby účinne uplatňovali Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a Dohovor OSN o právach dieťaťa;
42. domnieva sa, že v rámci rokovaní o dohode o voľnom obchode by mala zásadnú úlohu zohrávať ratifikácia a úplné uplatňovanie rámca vytvoreného Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, Dohovorom OSN proti korupcii a Medzinárodným dohovorom o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín zo strany členských štátov GCC;
43. je presvedčený, že uzavretie dohody o voľnom obchode by výrazne prehĺbilo existujúce vzťahy medzi členskými štátmi EÚ a krajinami GCC a bolo by prínosom pre spoločný akčný program, najmä vytvorením ďalšej kapacity a budovaním inštitucionálneho rámca, a to aj v rámci sekretariátu GCC; vyjadruje poľutovanie nad tým, že diplomatické zastúpenie EÚ v krajinách GCC je aj naďalej minimálne, a trvá na tom, že po vytvorení ESVČ by EÚ mala posilniť svoju diplomatické pôsobenie v tomto regióne, najmä formou zriadenia delegácie EÚ v každej zo šiestich štátov GCC, ktoré by úzko spolupracovali s národnými diplomatickými službami členských štátov EÚ prítomnými v štátoch GCC, aby sa čo najlepšie využili svoje spoločné odborné znalosti týkajúce sa regiónu; je presvedčený, že výraznejšie diplomatické pôsobenie by významne zvýšilo šance na urýchlené uzavretie dohody o voľnom obchode a jej následné uplatňovanie;
44. navrhuje zavedenie pravidelných samitov hláv štátov a vlád EÚ a GCC; zdôrazňuje, že tieto samity by mohli výrazne prehĺbiť politické, finančné, hospodárske, obchodné a kultúrne väzby medzi EÚ a GCC; rozhodne nabáda vedúcich politických činiteľov EÚ a GCC, aby sa pravidelne stretávali s cieľom spoločne vymedziť a obhajovať spoločné záujmy, a tým zvýšiť pravdepodobnosť uzatvorenia a podpísania dohody o voľnom obchode čo možno najskôr; zastáva názor, že vedúci politickí činitelia EÚ a GCC by k takémuto samitu mali pristúpiť bez ohľadu na to, či bude dohoda o voľnom obchode uzavretá a podpísaná;
45. víta skutočnosť, že EÚ a GCC sa v priebehu uplynulých rokov stali hlavnými investičnými partnermi a že GCC bola spolu s Irakom a Jemenom vyhodnotená ako hlavný investor v EÚ v roku 2008; zastáva názor, že uzatvorenie dohody o voľnom obchode, alebo aspoň oficiálne znovuotvorenie rokovaní, bezpochyby otvorí cestu pre ďalšie dohody, ktoré podporia a uľahčia vzájomné priame zahraničné investície s cieľom odstrániť prekážky stojace v ceste ochrane zahraničného vlastníctva a investícií; pripomína, že po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy patria priame zahraničné investície do pôsobnosti EÚ, a preto poskytuje zmluva väčší priestor na rýchle uzavretie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a GCC; poznamenáva, že akákoľvek budúca dohoda o voľnom obchode otvorí nové investičné možnosti pre obidve strany, pričom posilní možnosti GCC splniť kritériá na kandidáta na investičnú dohodu s EÚ v rámci budúcej investičnej politiky EÚ;
46. upozorňuje na to, že znížením ciel GCC v dôsledku dohody o voľnom obchode by sa zvýšila atraktívnosť zahraničných investícií pre nadnárodné podniky; je presvedčený, že dohoda o voľnom obchode vyústi do zvýšenia investícií týkajúcich sa služieb, ktoré podporia rozvoj krajín GCC a členských štátov EÚ;
47. navrhuje, aby sa vo všetkých typoch obchodných výmen medzi EÚ a GCC používalo euro; víta skutočnosť, že GCC od svojho zriadenia vyjadruje vôľu vytvoriť colnú a menovú úniu; konštatuje, že zatiaľ čo colná únia bola vytvorená v roku 2009, v súčasnosti sa uskutočňujú rokovania o spoločnej mene;
48. poznamenáva, že všetkých šesť štátov GCC v súčasnosti využíva preferenčný prístup na trh EÚ v rámci všeobecného systému preferencií EÚ; zdôrazňuje, že všetky štáty GCC by v súlade s článkom 15 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 732/2008 z 22. júla 2008 mali nielen ratifikovať, ale aj účinne vykonávať všetkých 27 dohovorov ILO a OSN, ktoré sú uvedené v prílohe III k tomuto nariadeniu; domnieva sa, že vzhľadom na hospodársky pokrok regiónu by dohoda o voľnom obchode bola vhodnejším nástrojom na rozloženie obchodných výhod po celom regióne;
49. opätovne potvrdzuje, že základným cieľom vzťahov EÚ s GCC by malo byť uzavretie dohody o voľnom obchode, ktorá sa stane najdôležitejšou medziregionálnou dohodou o voľnom obchode; avšak pokým sa tak stane a vzhľadom na to, čo už niektorí z hlavných obchodných partnerov GCC urobili, nabáda vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie a komisára pre obchod, aby posúdili alternatívne prístupy k budúcim obchodným vzťahom so štátmi GCC, a to v podobe dvojstranných dohôd medzi EÚ a tými štátmi Perzského zálivu, ktoré sa už cítia pripravené na prehĺbenie svojich vzťahov s EÚ, berúc do úvahy heterogénnosť hospodárstiev krajín Perzského zálivu, ich odlišnú reakciu na finančnú krízu a ich vzťahy s ďalšími obchodnými partnermi.
Energetika
50. víta významnú spoluprácu medzi EÚ a jej partnerskými stredomorskými štátmi v oblasti energetiky, ktorá sa v súčasnosti rozšírila o energie z obnoviteľných zdrojov; domnieva sa, že synergie v tomto odvetví medzi týmito tromi geografickými zónami sa musia podporovať z dôvodu spoločných záujmov, know-how v oblasti technológií, financovania a bohatstva zdrojov (slnko, vietor); víta vytvorenie odbornej siete EÚ – GCC v oblasti čistej energie, ktorá sa pre štáty GCC stala prioritou;
51. domnieva sa, že vzhľadom na strategické, hospodárske, politické a kultúrne vzťahy medzi krajinami Perzského zálivu a krajinami na južnom brehu Stredozemného mora, ale aj vzhľadom na rastúci vplyv krajín Perzského zálivu na uvedené krajiny Stredozemia, by sa mohlo zvážiť posilnené a štruktúrované partnerstvo medzi GCC a EÚ pre Stredozemie a EÚ by mala tento projekt, ktorý je prospešný pre všetky zúčastnené strany, aktívne podporovať;
52. vyzdvihuje prácu, ktorú vykonala skupina odborníkov na energetiku EÚ – GCC, najmä pokiaľ ide o zemný plyn, energetickú efektívnosť a jadrovú bezpečnosť;
53. vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s výzvou, ktorú predstavuje zmena klímy a rastúca spotreba energie v oboch regiónoch, pristupovala k energetickej efektívnosti ako k jednej z hlavných oblastí rozvoja a aby posilnila spoluprácu v otázkach energetickej efektívnosti;
54. uznáva, že fosílne palivá v súčasnosti pokrývajú väčšinu energetických potrieb EÚ; poznamenáva však, že budúci dopyt EÚ po rope ovplyvní viacero faktorov, akými sú politiky EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy, dodávateľské náklady, cenové výkyvy a priemyselný rozvoj (napríklad v súvislosti s energetickou efektívnosťou a elektrickou mobilitou), ktoré spoločne spôsobujú trvalú neistotu v súvislosti s budúcim dopytom a investíciami do geologického prieskumu a výroby (upstream) a povýrobných činností (downstream) vzhľadom na výrobnú kapacitu;
55. vyzýva na väčšiu transparentnosť údajov o budúcom vývoji dopytu po rope a plyne a žiada, aby sa v spoločnom záujme vypracoval scenár zásobovania na trhoch s ropou, ktoré sa dajú predvídať; víta preto význam iniciatívy Spoločné údaje o rope (Joint Oil Data Initiative);
56. víta odhodlanie spoločnej ministerskej rady usilovať sa o užšiu spoluprácu v oblasti životného prostredia a zmeny klímy;
57. uznáva, že snaha GCC zvýšiť možné zásoby zemného plynu a skvapalneného zemného plynu (LNG) zodpovedá vôli EÚ diverzifikovať energetické zdroje a zásobovacie trasy; zdôrazňuje preto význam nárastu vývozu LNG do EÚ prostredníctvom vybudovania terminálov LNG naprieč južným koridorom, ako aj vybudovania siete plynovodov s GCC, či už priamo alebo prostredníctvom napojenia sa na existujúce alebo plánované plynovody, ako sú AGP, Nabucco a ITGI;
58. nabáda členské štáty GCC, aby koordinovali ďalší vývoj technológie skvapalňovania plynu s ich európskymi partnermi s cieľom lepšie začleniť túto technológiu do európskeho energetického mixu; zdôrazňuje, že štáty GCC by tiež mohli využívať skvapalňovanie plynu ako alternatívnu metódu k uvoľňovaniu spáleného plynu do atmosféry;
59. zdôrazňuje, že EÚ má možnosť investovať do kapacít na výrobu energie v krajinách GCC s využitím najnovších technológií výroby, prenosu a vzájomného prepojenia; v tejto súvislosti podporuje budúcu spoluprácu, najmä integráciu elektrických sietí a technológií inteligentných sietí;
Priemysel a nerastné suroviny
60. zdôrazňuje význam vytvorenia spoľahlivého partnerstva medzi EÚ a GCC v oblasti využitia surovín a prístupu k nim; podporuje vytvorenie otvorených trhov pre tovar a zrušenie necolných prekážok; víta všetky predchádzajúce snahy uskutočnené v rámci rokovaní o voľnom obchode s cieľom zaistiť bezpečné a udržateľné zásobovanie surovinami;
61. požaduje uskutočniť spoločné kroky na zamedzenie špekuláciám a cenovej nestabilite surovín prostredníctvom zvýšenej transparentnosti a dohľadu nad obchodovaním s OTC derivátmi; v tejto súvislosti víta nedávnu výzvu organizácie OPEC na prísnejšie kontroly obchodovania s OTC derivátmi, ako aj snahu Francúzska riešiť problém špekulácií s komoditami v rámci skupiny G20;
Výskum, vývoj a inovácie
62. zdôrazňuje význam prehĺbenia bilaterálnej spolupráce s GCC na programoch výskumu a technologických programoch, s osobitným zameraním na nové priemyselné odvetvia založené na vedomostiach v oblastiach, ako sú obnoviteľné zdroje, zachytávanie a skladovanie oxidu uhličitého, ropné a plynové deriváty a energetická efektívnosť a biomasa; vyzýva na začatie spolupráce týkajúcej sa transferu technológií v kombinácii s bezpečnou a trvalou dodávkou surovín;
63. vyzýva Európsku radu pre výskum (ERC) a Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT), aby posilnili spoluprácu s GCC s cieľom podporiť vedecký dialóg a spoluprácu regiónov v tejto oblasti a presadzovať ich;
Vzdelávanie
64. pripomína, že členské štáty GCC si stanovili vzdelávanie za svoju národnú prioritu, pričom vzrástli potreby v oblasti ľudských zdrojov (nedostatočný počet pedagógov), obsahu vzdelávania (nezodpovedá vývoju na pracovnom trhu), kvality programov (metodika a zastarané didaktické materiály) a využívania nových technológií; vyzýva na aktívnu podporu úsilia, ktoré vyvíjajú orgány, s cieľom riešiť uvedené nedostatky a navrhnúť ambicióznu spoluprácu v oblasti vysokoškolského stredoškolského a základného vzdelávania v záujme podpory väčšieho prístupu k vzdelávaniu pre mužov aj pre ženy;
65. zdôrazňuje, že táto spolupráca by mala zahŕňať zvýšenie podpory výmenných programov pre študentov, akademických pracovníkov a odborníkov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že program Erasmus Mundus zostáva predovšetkým z dôvodu nedostatočnej informovanosti v celom regióne takmer neznámy; víta iniciatívy nadviazať univerzitné partnerstvá a zaviesť výmenné programy, ktoré predstavili francúzske, nemecké a britské univerzity; pripomína však, že Európa v tejto oblasti ešte stále zaostáva za Spojenými štátmi americkými a Áziou; žiada Komisiu, aby v danej oblasti naplánovala informačné dni a propagáciu európskeho vzdelávania a vedeckého výskumu; trvá na tom, aby sa uvedené výmenné programy zameriavali na študentov, pedagogických i výskumných pracovníkov, ako aj na administratívnych pracovníkov, pričom sa zabezpečí vyvážené rodové zastúpenie; domnieva sa, že by sa mali zavádzať výmenné programy aj pre mladšie vekové skupiny, ktoré by sa zameriavali na študentov gymnázií a stredných škôl;
66. víta projekt Al-Džisr týkajúci sa činností verejnej diplomacie a podporných činností podporovaný Európskou komisiou, ktorý preukázal svoj široký prínos; v tomto smere nabáda, aby útvary vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie naplánovali rozšírenie činností verejnej diplomacie v tomto regióne, kde EÚ stále nie je jasne pochopená a kde sú mechanizmy na prekonanie tohto nedostatku obmedzené; zdôrazňuje význam rozvoja lepšej komunikačnej stratégie vrátane potreby vysvetlenia politík a stanovísk EÚ v arabčine, aby mohli v tomto regióne osloviť väčšie publikum;
67. zdôrazňuje, že absencia programov spolupráce medzi EÚ a GCC v oblasti prostriedkov masovej komunikácie sa prejavuje v nedostatočnej informovanosti; vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia, ktoré by zapojili štáty GCC do užšej spolupráce, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľa zvýšiť všeobecnú informovanosť o EÚ v danej oblasti a podporovať vzájomné porozumenie;
68. domnieva sa predovšetkým, že v Európe treba v súvislosti s vedeckým bádaním a štúdiom krajín Perzského zálivu odstraňovať nedostatky; nabáda k zavádzaniu študijných programov reálií na univerzitách, ktoré by sa zaoberali touto časťou arabského sveta; na druhej strane by sa aj na univerzitách v danom regióne mali ponúkať študijné programy o EÚ;
o o o
69. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Rady Európskej únie, predsedovi Komisie, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, sekretariátu GCC, ako aj vládam a parlamentom členských štátov GCC.