Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 313 a 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2011 o stratégii Európa 2020(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2010 o oznámení Komisie o pracovnom programe Komisie na rok 2011(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať (správa v polovici obdobia)(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie o riadení hospodárstva zo 16. júna 2010(5),

–  so zreteľom na aktualizovaný finančný plán Komisie na roky 2007 – 2013, ktorý bol predložený v súlade s bodom 46 uvedenej medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2011,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady z 15. februára 2011 o usmerneniach pre rozpočet na rok 2012,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0058/2011),

Rozpočet na rok 2012 pod záštitou posilnenej európskej správy ekonomických záležitostí, mechanizmus európskeho semestra a ciele stratégie Európa 2020 na podporu rastu a zamestnanosti

1.  zastáva názor, že stratégia Európa 2020 by mala Európe pomôcť zotaviť sa z krízy a posilniť ju prostredníctvom inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu vychádzajúceho z piatich hlavných cieľov EÚ, a to najmä podporovaním zamestnanosti, zlepšovaním podmienok a zvyšovaním verejných výdavkov pre inovácie, výskum a rozvoj, plnením našich cieľov v oblasti zmeny klímy a energetiky, zvyšovaním úrovne vzdelania a podporovaním sociálneho začleňovania, predovšetkým prostredníctvom znižovania miery chudoby a zvyšovaním verejných výdavkov na tieto ciele; pripomína, že aj samotné členské štáty schválili týchto päť cieľov;

2.  upozorňuje, že je potrebné zabezpečiť určitý súlad medzi týmito cieľmi a zdrojmi, ktoré sa na ne pridelia na európskej a vnútroštátnej úrovni; trvá na tom, že rozpočtová politika EÚ musí byť v súlade s touto zásadou; zastáva názor, že európsky semester – ako nový mechanizmus na posilnenie európskej správy ekonomických záležitostí – by mal umožniť zvážiť, ako týchto päť cieľov splniť čo najlepšie;

3.  je rozhodne presvedčený, že európsky semester by sa mal zamerať na zlepšenie koordinácie a súladu hospodárskych a rozpočtových politík na vnútroštátnej a európskej úrovni; zastáva názor, že by sa mal zamerať na zlepšenie súčinnosti medzi verejnými investíciami na európskej a vnútroštátnej úrovni s cieľom lepšie dosiahnuť celkové politické ciele EÚ; berie na vedomie podstatné rozdiely medzi štruktúrou rozpočtu EÚ a štruktúrou vnútroštátnych rozpočtov; vyjadruje však presvedčenie, že celková suma verejných výdavkov, ktorá sa má na spoločné politické ciele vynaložiť na úrovni EÚ, ako aj vnútroštátnej úrovni, by sa mala vymedziť čo najskôr;

4.  berie na vedomie obavy, ktoré má Rada ohľadne hospodárskych a rozpočtových obmedzení na vnútroštátnej úrovni, ale predovšetkým pripomína, že podľa ustanovení zmluvy rozpočet EÚ nesmie byť deficitný; pripomína, že v roku 2009 dosiahol akumulovaný verejný deficit v celej EÚ výšku 801 miliárd EUR, a taktiež, že rozpočet EÚ predstavuje len 2 % celkových verejných výdavkov v EÚ;

5.  domnieva sa však, že vzhľadom na ťažkú hospodársku situáciu v EÚ je zabezpečenie správnej realizácie a kvality výdavkov z rozpočtu EÚ a optimálneho využívania existujúcich finančných prostriedkov Spoločenstva dôležitejšie než kedykoľvek predtým; navrhuje, aby sa uskutočnilo dôkladné preskúmanie tých rozpočtových riadkov, ktoré v minulosti vykázali slabé plnenie alebo v ktorých sa vyskytli problémy pri realizácii;

6.  zastáva názor, že rozpočet EÚ predstavuje pre vnútroštátne verejné výdavky pridanú hodnotu pri iniciovaní, podpore a dopĺňaní investícií do tých oblastí politík, ktoré sú jadrom stratégie Európa 2020; je navyše presvedčený, že rozpočet EÚ je nástrojom, ktorý EÚ pomáha dostať sa zo súčasnej hospodárskej a finančnej krízy svojou schopnosťou urýchliť podporu investícií, rastu a pracovných miest v Európe; zastáva názor, že rozpočet EÚ by mohol prinajmenšom zmierniť dôsledky súčasných reštriktívnych rozpočtových politík na vnútroštátnej úrovni a zároveň podporiť úsilie národných vlád; zdôrazňuje taktiež, že vzhľadom na svoju prerozdeľovaciu povahu môže obmedzenie výšky rozpočtu EÚ narušiť európsku solidaritu a negatívne ovplyvniť tempo hospodárskeho rozvoja v mnohých členských štátoch; domnieva sa, že prístup založený len na zásade „čistý prispievateľ/čistý príjemca“ nezohľadňuje vedľajšie následky, ktoré má pre krajiny EÚ, a preto podkopáva spoločné ciele politiky EÚ;

7.  pripomína, že splnenie siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020 si bude vyžadovať obrovské množstvo investícií orientovaných do budúcnosti, ktorých výšku do roku 2020 odhaduje Komisia vo svojom oznámení s názvom Preskúmanie rozpočtu EÚ (KOM(2010)0700) na najmenej 1 800 miliárd EUR; zdôrazňuje, že jeden z hlavných cieľov stratégie Európa 2020, ktorým je podpora zamestnanosti a pracovných miest vysokej kvality pre všetkých Európanov, bude možné dosiahnuť len v prípade, že sa potrebné investície do vzdelávania, podpory znalostnej spoločnosti, výskumu a vývoja, inovácií, MSP a zelených a nových technológií vynaložia teraz a nebudú sa už ďalej odkladať; žiada o opätovný politický kompromis, ktorý by spájal zníženie verejného deficitu a dlhu s podporou takýchto investícií; s úmyslom zvýšiť vplyv rozpočtu EÚ a prispieť k reakcii EÚ na hospodársku krízu vyjadruje svoju ochotu preskúmať možné spôsoby rozšírenia súčasných nástrojov podporujúcich súčinnosť medzi rozpočtom EÚ a činnosťami EIB s cieľom podporiť dlhodobé investície; víta navyše skutočnosť, že Komisia začala verejné konzultácie o iniciatíve týkajúcej sa dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020;

8.  je preto proti snahám obmedziť alebo znížiť rozpočtové prostriedky, ktoré sa viažu na plnenie hlavných cieľov a siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020; poznamenáva, že akékoľvek takéto úsilie by mohlo byť kontraproduktívne a veľmi pravdepodobne by viedlo k neúspechu stratégie Európa 2020, tak ako to bolo v prípade lisabonskej stratégie; je toho názoru, že stratégia Európa 2020 môže byť vierohodná len v prípade, že bude primerane financovaná, a pripomína, že EP vyjadril toto vážne politické znepokojenie pri viacerých príležitostiach; opätovne pripomína svoju dôraznú výzvu Komisii, aby objasnila rozpočtový rozmer hlavných iniciatív a informovala Európsky parlament o tom, aké rozpočtové prostriedky sú potrebné na vykonávanie stratégie Európa 2020;

9.  zdôrazňuje skutočnosť, že rozpočtové opatrenia nie sú jediným faktorom pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 a úsilie v súvislosti s rozpočtom musia dopĺňať konkrétne návrhy na zjednodušenie s cieľom vytvoriť prostredie potrebné na dosiahnutie našich cieľov v oblasti zamestnanosti, výskumu a inovácií vrátane zelených a energetických technológií; rovnako je presvedčený o tom, že dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 vrátane vytvorenia nových zelených pracovných miest nie je len otázkou zvýšených rozpočtových prostriedkov, ale aj kvalitatívneho prehodnotenia súčasných politík EÚ vrátane spoločnej poľnohospodárskej politiky tým, že sa náležite zohľadnia kritériá udržateľnosti;

10.  okrem toho sa domnieva, že výšku rozpočtových prostriedkov na rok 2012 je potrebné zachovať na primeranej úrovni, a to vrátane tých oblastí, ktoré sa neviažu priamo na plnenie stratégie Európa 2020, aby sa zabezpečilo ďalšie pokračovanie politík EÚ a dosiahli sa ciele EÚ siahajúce ďaleko za súčasnú hospodársku krízu;

11.  žiada väčšiu súdržnosť medzi vonkajšími a vnútornými politikami EÚ vzhľadom na veľký vplyv globálneho vývoja na hospodárske, prírodné a priemyselné prostredie EÚ, jej konkurencieschopnosť a zamestnanosť; zdôrazňuje preto potrebu poskytnúť EÚ nevyhnutné finančné prostriedky, aby mohla primerane reagovať na pribúdajúce globálne problémy a účinne obhajovať a podporovať svoje spoločné záujmy a kľúčové hodnoty, ako sú ľudské práva, demokracia, právny štát, základné slobody a ochrana životného prostredia; pripomína, že mierne dodatočné výdavky na úrovni EÚ môžu často viesť k výrazne vyšším úsporám na úrovni členských štátov;

12.  domnieva sa, že EÚ zohráva dôležitú úlohu v pomoci a finančnej podpore arabským krajinám v tejto historickej chvíli ich demokratického rozvoja a hospodárskej a sociálnej transformácie; v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie s názvom Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím (KOM(2011)0200));

13.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že realizácia prvého európskeho semestra nemá žiaden parlamentný rozmer, a to napriek úlohe, ktorú Európsky parlament a 27 národných parlamentov zohrávajú v príslušných rozpočtových postupoch; je naopak pevne presvedčený, že intenzívnejšia parlamentná účasť by významne posilnila demokratický charakter a transparentnosť takejto realizácie; podporuje iniciatívu Výboru pre rozpočet zorganizovať ako prvý krok stretnutie s národnými parlamentmi s cieľom prediskutovať všeobecné obrysy rozpočtov členských štátov a EÚ na rok 2012;

14.  víta verejné záväzky maďarského a poľského predsedníctva začať s Európskym parlamentom otvorený a konštruktívny dialóg o rozpočtových otázkach v roku 2011; opätovne potvrdzuje svoju ochotu úzko spolupracovať s Radou a Komisiou v plnom súlade s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy; očakáva, že sa v rámci rozpočtového postupu na rok 2012 v plnej miere zohľadnia súčasné usmernenia;

Udržateľnosť a zodpovednosť ako základné prvky rozpočtu EÚ na rok 2012

15.  poznamenáva, že viacročný finančný rámec (VFR) na roky 2007 – 2013 zabezpečuje na rok 2012 viazané rozpočtové prostriedky (VRP) na celkovej úrovni 147,55 miliardy EUR a celkový strop pre platobné rozpočtové prostriedky (PRP) vo výške 141,36 miliardy EUR; pripomína, že tieto sumy sú v každom prípade značne nižšie (o približne 25 miliárd EUR v prípade viazaných rozpočtových prostriedkov a o približne 22 miliárd EUR v prípade platobných rozpočtových prostriedkov), než sú stropy vymedzené v súčasnom rozhodnutí o vlastných zdrojoch;

16.  zdôrazňuje, že finančný plán, ktorý Komisia predložila 31. januára 2011, predstavuje orientačný referenčný rámec viazaných rozpočtových prostriedkov pre každý z existujúcich programov a každú z existujúcich činností EÚ; berie na vedomie, že celková výška viazaných rozpočtových prostriedkov môže dosiahnuť 147,88 miliardy EUR;

17.  zdôrazňuje, že tieto čísla predstavujú ročné rozdelenie viacročných celkových súm, na ktorých sa dohodli Európsky parlament a Rada pri schvaľovaní týchto programov a činností; zdôrazňuje, že ročné plánované sumy predstavujú rozpočtové prostriedky, ktoré umožnia splniť ciele a priority EÚ predovšetkým v súvislosti so stratégiou Európa 2020; uznáva však, že v rámci niektorých okruhov viacročného finančného rámca môže vzniknúť priestor na manévrovanie vzhľadom na samotné predbežné orientačné čísla (najmä v rámci okruhu 2), ktoré v tejto fáze ročného procesu predložila Komisia;

18.  upozorňuje, že rozpočet na rok 2012 je šiestym v poradí zo siedmich v rámci súčasného viacročného finančného rámca; je presvedčený, že obe zložky rozpočtového orgánu preto majú teraz lepší prehľad o nedostatkoch a pozitívnom vývoji, ktoré sa spájajú so súčasnými viacročnými programami; konštatuje, že u väčšiny programov podliehajúcich spolurozhodovaniu už prebehli hodnotenia v polovici trvania, a žiada Komisiu, aby uviedla všetky rozpočtové dôsledky, ktoré z toho vyplývajú; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Európsky parlament je rozhodnutý – v prípade, že sa to ukáže ako nevyhnutné v záujme podpory a posilnenia politických priorít EÚ, ako aj v záujme riešenia nových politických potrieb a v úzkej spolupráci so svojimi špecializovanými výbormi – v plnej miere využiť, okrem iného, bod 37 medziinštitucionálnej dohody (ktorý umožňuje využívanie 5 % rezervy legislatívnej pružnosti);

19.  upozorňuje na skutočnosť, že ponechanie dostatočných rezerv v rámci všetkých okruhov viacročného finančného rámca nie je jediným riešením pre všetky nepredvídané okolnosti; upozorňuje na opakujúce sa nedostatočné financovanie určitých okruhov viacročného finančného rámca, najmä okruhov 1a, 3b a 4, v porovnaní s potrebami a politickými prioritami EÚ, ktoré schválili členské štáty; domnieva sa, že prístup, z ktorého vychádzajú rozpočtové usmernenia Rady na rok 2012, nezohľadňuje dlhodobé hľadisko a v prípade nepredpokladaných udalostí alebo nových politických priorít môže pre existujúce činnosti a programy predstavovať riziko; zdôrazňuje, že nedávne udalosti v niekoľkých severoafrických krajinách to už naznačujú, a vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako by sa mohli existujúce finančné nástroje EÚ využiť na podporu úsilia o demokraciu;

20.  je naopak presvedčený, že rôzne mechanizmy flexibility stanovené v medziinštitucionálnej dohode (ako je presun výdavkov medzi okruhmi alebo mobilizácia nástroja flexibility) sú nástroje, ktoré by sa mali v plnej miere využiť; pripomína, že tieto mechanizmy sa od roku 2007 každoročne využívali ako reakcia na rôzne problémy, ktoré vznikli; očakáva, že Rada bude pri ich využívaní plne spolupracovať a že do týchto rokovaní vstúpi včas, aby sa predišlo neprimerane dlhým a náročným rokovaniam v súvislosti s ich mobilizáciou;

21.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že udržať viazané rozpočtové prostriedky pod prísnou kontrolou si bude vyžadovať nielen značné presuny a opätovné stanovenie priorít, ale aj spoločné vymedzenie možných negatívnych priorít a úspor zo strany inštitúcií; naliehavo vyzýva svoje špecializované výbory, aby sa plne zapojili do procesu určovania jasných politických priorít vo všetkých oblastiach politiky EÚ; zdôrazňuje však skutočnosť, že v záujme toho je potrebná väčšia rozpočtová flexibilita a že pre fungovanie Únie môže byť nevyhnutné revidovať viacročný finančný rámec (napríklad kompenzácie medzi okruhmi súčasného viacročného finančného rámca), nielen pokiaľ ide o riešenie nových výziev, ale aj na uľahčenie procesu rozhodovania v rámci inštitúcií, aby bolo možné prispôsobiť rozpočtové zdroje meniacim sa okolnostiam a prioritám; zdôrazňuje potrebu plnej transparentnosti tohto procesu;

22.  zdôrazňuje, že posilnenie viacerých politík a nových právomocí stanovených na úrovni EÚ po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy by malo logicky znamenať aj dodatočnú finančnú kapacitu EÚ, čo sa zďaleka nestalo v roku 2011, ktorý bol prvým rokom potom, čo nadobudla platnosť; pripomína Rade a Komisii politické vyhlásenie pripojené k rozpočtu na rok 2011, v ktorom sa Komisia zaviazala k tomu, že zváži spôsoby ako posilniť prioritné oblasti Lisabonskej zmluvy a dôkladne zhodnotí potreby pri príprave návrhu rozpočtu na rok 2012; očakáva od Komisie, že bude konať v súlade s týmto vyhlásením, a to napríklad tak, že navrhne, aby sa úspešné pilotné projekty alebo prípravné akcie súvisiace s Lisabonskou zmluvou zmenili na viacročné programy;

23.  považuje spôsob, ktorým Komisia pristupuje k stanovovaniu výšky podpory decentralizovaným agentúram EÚ z rozpočtu EÚ, za spoľahlivý a domnieva sa, že poskytuje tie správne stimuly; zdôrazňuje, že rozpočtové prostriedky pridelené agentúram EÚ sa ani zďaleka neobmedzujú len na administratívne výdavky, ale skôr prispievajú k plneniu cieľov stratégie Európa 2020 a cieľov EÚ vo všeobecnosti, tak ako o tom rozhodol zákonodarný orgán; opätovne potvrdzuje, že je potrebné pozorne preskúmať žiadosti o nové miesta v súvislosti s novými úlohami, ktoré im boli pridelené; zdôrazňuje však význam primeraného financovania pre tie agentúry, ktorých úlohy sa rozšírili, aby sa neobmedzovala ich výkonnosť; žiada o osobitný prístup k náboru špecializovaných vedeckých pracovníkov s odbornými skúsenosťami, najmä ak sú tieto pracovné miesta financované výlučne z poplatkov, a preto sú z hľadiska rozpočtu EÚ rozpočtovo neutrálne; vyjadruje podporu práci, ktorú vykonala medziinštuticionálna pracovná skupina pre budúcnosť agentúr, ktorá bola vytvorená začiatkom roku 2009, a s potešením očakáva jej závery, najmä tie, ktoré sa týkajú uvedených bodov;

Úroveň platieb, RAL a financovanie rozpočtu EÚ

24.  poznamenáva, že úroveň platieb v roku 2012 bude priamo závisieť od právnych a politických záväzkov prijatých v predchádzajúcich rokoch; je presvedčený, že sa dá predpokladať nárast oproti rozpočtovej úrovni z roku 2011, ktorý je v súlade s všeobecným charakterom platieb za programové obdobie 2007 – 2013 (pozri tabuľky v prílohe);

25.  zdôrazňuje, že je potrebné súrne riešiť otázku rastúcej úrovne nesplatených záväzkov (RAL) na konci roka 2010 (194 miliárd EUR, pozri tabuľku v prílohe); vyjadruje poľutovanie nad prístupom Rady, ktorá rozhoduje o úrovni platieb a priori bez toho, aby sa zohľadnilo presné posúdenie skutočných potrieb; zdôrazňuje skutočnosť, že úroveň RAL je obzvlášť vysoká v rámci okruhu 1b; nepovažuje návrh Rady znížiť úroveň záväzkov v rozpočte EÚ v záujme zníženia úrovne RAL za udržateľné riešenie, pretože by to poškodilo splnenie už skôr dohodnutých cieľov a priorít EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje záväzok Rady k spoločnému vyhláseniu s Európskym parlamentom o možnosti riešiť potreby v platbách, ktoré sa objavia počas roka 2011, prostredníctvom opravného rozpočtu;

26.  zdôrazňuje, že určitej úrovni RAL sa pri realizácii viacročných programov nedá vyhnúť a že existencia nesplatených záväzkov si na základe samotnej definície vyžaduje, aby sa uskutočnili zodpovedajúce platby; žiada preto, aby sa zachoval usporiadaný vzťah medzi záväzkami a platbami, a v rámci rozpočtového postupu sa bude čo najviac usilovať o to, aby sa znížil rozdiel medzi viazanými rozpočtovými prostriedkami a platobnými rozpočtovými prostriedkami;

27.  zastáva rovnaký názor ako Rada, že by sa malo podporovať realistické rozpočtové plánovanie; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že jej návrh rozpočtu bude vychádzať z tejto zásady; poznamenáva však, že plnenie rozpočtu v minulosti, ktoré sa v posledných rokoch zlepšilo, nemusí byť v niektorých prípadoch veľmi presným ukazovateľom, pokiaľ ide o potreby roku 2012, keďže realizácia niektorých programov by sa v roku 2012 mohla urýchliť a primerane tomu porastie aj potreba platieb; podporuje požiadavku Rady, aby členské štáty poskytovali lepšie predpovede týkajúce sa plnenia rozpočtu, najmä s cieľom vyhnúť sa nedostatočnému plneniu, a zastáva názor, že hlavnú snahu v tomto smere by mali na seba prevziať samotné členské štáty, keďže výška návrhu rozpočtu Komisie je určovaná predovšetkým ich vlastnými prognózami (najmä v rámci okruhu 2) a ich schopnosťou plniť rozpočet; pripomína, že členské štáty spoločne s Komisiu spravujú viac než 80 % financií EÚ; pripomína členským štátom ich právnu zodpovednosť v súvislosti s vymedzovaním a presadzovaním finančných pravidiel, ktoré sa vzťahujú na príjemcov finančných prostriedkov EÚ;

28.  poukazuje na skutočnosť, že ochrana finančných záujmov patrí od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy aj do zodpovednosti členských štátov; zdôrazňuje zistenie Dvora audítorov, že riadiace a kontrolné systémy v niektorých členských štátoch nie sú celkom účinné; okrem toho pripomína, že sumy nesprávne použitých finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov, ktoré predstavujú miliardy eur, ešte neboli vymožené; konštatuje, že v aktuálnej výročnej správe GR REGIO sa nemôže uviesť, že výdavky členských štátov sú zákonné a správne, pretože niektoré členské štáty nesplnili svoju povinnosť predkladať správy včas; upozorňuje, že vzhľadom na pokračujúce nedostatočné financovanie rozpočtu EÚ členskými štátmi môže byť Európsky parlament nútený určiť medzi projektmi EÚ negatívne priority a následné znížiť ich rozpočet;

29.  uvedomuje si, že v dôsledku úrovne platieb, ktoré sa každoročne nakoniec zrealizujú, niekedy vzniká značný „prebytok“ – v porovnaní s úrovňou platieb pôvodne odsúhlasenou rozpočtovým orgánom – , čo znamená, že primerane tomu sa znížia národné príspevky členských štátov do rozpočtu EÚ a ich fiškálna situácia sa zlepší; nepovažuje obavy Rady týkajúce sa úrovne a načasovania tohto „vrátenia prostriedkov“ za relevantné pri riešení citlivej, základnej politickej otázky financovania rozpočtu EÚ; skôr zastáva názor, že nevyčerpané platby z jedného roka (n) by sa mali skôr preniesť do nasledujúceho rozpočtového roka (n+1), ako odpočítať z výpočtu národných príspevkov členských štátov; naliehavo preto žiada Komisiu, aby vypracovala jednoznačné návrhy na vytvorenie nových a skutočne vlastných zdrojov tak, aby sa pre EÚ zabezpečili skutočné a autonómne finančné zdroje; okrem toho trvá na tom, aby všetky nové vlastné zdroje vychádzali z komplexného hodnotenia vplyvu a aby boli zamerané na rozvoj spôsobov, ako posilniť konkurencieschopnosť a hospodársky rast EÚ; žiada Radu, aby konštruktívne spolupracovala pri diskusii o spravodlivých a nových vlastných zdrojoch pre EÚ;

Administratívne výdavky v rámci oddielu III rozpočtu EÚ

30.  berie riadne na vedomie list komisára pre finančné plánovanie a rozpočet z 3. februára 2011, ktorý opätovne potvrdzuje záväzok Komisie nezvýšiť stav zamestnancov, ako aj jej snahu obmedziť nominálny nárast (v porovnaní s rokom 2011) administratívnych rozpočtových prostriedkov v rámci okruhu 5; uvedomuje si však, že pokým právomoci EÚ naďalej vzrastajú, nemusí byť tento trend z dlhodobého hľadiska udržateľný a môže nepriaznivo vplývať na rýchlu a účinnú realizáciu činností EÚ;

31.  vyzýva Komisiu, aby zvážila dlhodobé následky svojej politiky externého zadávania zákaziek a zamestnávania rastúceho počtu zmluvných zamestnancov na kvalitu a nezávislosť európskej verejnej služby; zdôrazňuje, že hoci sa tým ušetrí na mzdách a dôchodkoch, vedie to k situácii, keď čoraz väčší počet zamestnancov Komisie nie je zahrnutý do jej plánu pracovných miest; pripomína, že výška dôchodkov a miezd je určovaná právne záväznými dohodami, ktoré musí Komisia v plnom rozsahu dodržiavať;

32.  zdôrazňuje skutočnosť, že v prípade viacročných programov sú niektoré osobitné administratívne výdavky (vrátane výdavkov výkonných agentúr) zahrnuté do celkového finančného krytia programu spolu s tzv. „operačnými výdavkami“; upozorňuje, že zvyk Rady znižovať prostriedky v rozpočtových riadkoch horizontálne – s cieľom znížiť administratívne výdavky – by nevyhnutne skončil úpravou celého finančného krytia týchto programov schváleného spolurozhodovaním a prináša so sebou riziko, že to ovplyvní rýchlosť a kvalitu ich realizácie;

o
o   o

33.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a Dvoru audítorov.

(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1 (2) Prijaté texty, P7_TA(2011)0068. (3) Prijaté texty, P7_TA(2010)0481. (4) Prijaté texty, P7_TA(2010)0376. (5) Prijaté texty, P7_TA(2010)0224.