Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 10 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a článok 224 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 12 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2004/2003 zo 4. novembra 2003 o štatúte a financovaní politických strán na európskej úrovni (politické strany a ich nadácie, ako sa stanovuje v jeho článku 2 ods. 3 a 4) a na pravidlá týkajúce sa ich financovania(1) (nariadenie o rozpočtových pravidlách), najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o európskych politických stranách(2),

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka predsedníctvu z 18. októbra 2010 o financovaní politických strán na európskej úrovni podľa článku 15 rozhodnutia predsedníctva z 29. marca 2004(3) o vykonávaní nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–  so zreteľom na správu predsedníctva z 10. januára 2011 ako revidovanú verziu rozhodnutí predsedníctva z 13. decembra 2010,

–  so zreteľom na článok 210 ods. 6 a článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A7-0062/2011),

A.  keďže v článku 10 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že „politické strany na európskej úrovni prispievajú k formovaniu európskeho politického vedomia a k vyjadrovaniu politickej vôle občanov Únie“, pričom Európsky parlament a Rada stanovujú v súlade s článkom 224 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pravidlá, ktorými sa tieto politické strany a ich politické nadácie spravujú, pričom ide predovšetkým o pravidlá ich financovania,

B.  keďže v Charte základných práv Európskej únie sa jednoznačne uvádza, že politické strany na úrovni Únie prispievajú k vyjadrovaniu politickej vôle občanov Únie,

C.  keďže Európska únia musí fungovať na základe zásady zastupiteľskej demokracie, ako sa uvádza v článku 10 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii,

D.  keďže základy politických strán ne európskej úrovni boli položené v Maastrichtskej zmluve a v zmluve z Nice, ktoré zaviedli možnosť ich financovania, a tým im poskytli funkčnú nezávislosť v porovnaní s parlamentnými skupinami,

E.  keďže Komisia v roku 2007 na základe výzvy Európskeho parlamentu(4) predložila návrh financovania politických nadácií na európskej úrovni (európske politické nadácie), ktorý bol prijatý v decembri 2007 s cieľom podporiť politické strany na európskej úrovni v diskusii o otázkach verejnej politiky a európskej integrácie,

F.  keďže zmena a doplnenie nariadenia z roku 2007(5) sa usiluje uľahčiť integračný proces európskych politických strán tým, že politickým stranám v rámci Únie umožňuje účinnejšiu štruktúru a organizáciu,

G.  keďže zmenou a doplnením nariadenia z roku 2007 sa významne rozšírila úloha politických strán na európskej úrovni vo voľbách do Európskeho parlamentu, pretože nariadenie určuje, že ich výdavky môžu zahŕňať financovanie volebných kampaní; keďže táto možnosť však bola obmedzená podmienkou, že príslušné rozpočtové prostriedky sa nemajú používať na priame ani nepriame financovanie politických strán alebo kandidátov na vnútroštátnej úrovni,

H.  keďže všetky politické strany na európskej úrovni poberajúce finančnú podporu podpísali kódex správania, ktorý predsedníctvo považuje za záväzný pre všetky strany a ktorý obsahuje pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať počas volebných kampaní,

I.  keďže rozšírenie úlohy politických strán na európskej úrovni je nevyhnutne spojené s ich zapojením do volieb do Európskeho parlamentu,

J.  keďže zmena a doplnenie nariadenia z roku 2007 požaduje väčšie formálne uznanie politických strán na európskej úrovni,

K.  keďže cieľom zmeny a doplnenia nariadenia z roku 2007 je vytvorenie plne organizovaných a účinných politických strán na európskej úrovni a na úrovni členských štátov na základe vyváženého procesu inštitucionalizácie,

L.  keďže cieľom zmeny a doplnenia nariadenia z roku 2007 je organizačné zblíženie politických strán a ich nadácií na európskej úrovni, pričom nariadenie uznáva rôznorodosť úloh, ktoré politické strany a politické nadácie plnia,

M.  keďže takéto organizačné zblíženie je možné dosiahnuť len zavedením spoločného politického, právneho a fiškálneho štatútu pre politické strany na európskej úrovni, hoci to nesmie mať za následok organizačnú štandardizáciu politických strán a ich nadácií na európskej úrovni, v prípade ktorých majú výhradné právomoci politické strany a ich nadácie na európskej úrovni,

N.  keďže požiadavka prijatia právneho štatútu pre politické strany na európskej úrovni, ktorý by vychádzal z právnych predpisov Európskej únie, je jednoznačným a významným krokom smerom k posilneniu demokracie v Únii,

O.  keďže organizačné a funkčné zblíženie a skvalitnenie procesu financovania je možné dosiahnuť jedine prijatím jednotného a spoločného právneho európskeho štatútu pre všetky politické strany a ich nadácie na európskej úrovni, ktorý bude vychádzať z predpisov Európskej únie,

P.  keďže nariadenie o politických stranách na európskej úrovni nerobí rozdiel medzi uznaním a financovaním politických strán,

Q.  keďže predsedníctvo vo svojom rozhodnutí z 10. januára 2011 odporučilo sprísniť kritériá financovania politických strán na európskej úrovni; keďže ak kritériá pre uznávanie a financovanie politických strán zostanú nezmenené, povedie to k obmedzeniu konkurencie strán na európskej úrovni,

R.  keďže zmena a doplnenie nariadenia z roku 2007 poskytuje jasný právny a finančný základ pre vznik integrovaných politických strán na úrovni Európskej únie s cieľom rozšíriť európske povedomie a účinne vyjadriť vôľu občanov Európskej únie,

S.  keďže financovanie politických strán na európskej úrovni je predmetom šiestej hlavy (Granty) nariadenia o rozpočtových pravidlách(6) a jeho vykonávacích pravidiel(7),

T.  keďže predsedníctvo, ako orgán zodpovedný v rámci Európskeho parlamentu za vykonávanie nariadenia o rozpočtových pravidlách, rozhodlo v roku 2006 o viacerých významných zlepšeniach vykonávacích pravidiel, napríklad o zvýšení možnosti predbežného financovania z 50 % na 80 % v záujme zjednodušenia postupu a zvýšenia solventnosti príjemcov alebo o uvoľnení pravidiel o presunoch medzi kapitolami v rozpočtoch príjemcov s cieľom umožniť im prispôsobiť si svoje rozpočty meniacim sa politickým podmienkam,

U.  keďže skúsenosti s financovaním politických strán a ich nadácií na európskej úrovni ukázali, že potrebujú väčšiu flexibilitu a porovnateľné podmienky, pokiaľ ide o prenos prostriedkov do ďalšieho rozpočtového roka a o vytváranie rezerv z vlastných zdrojov nad rámec predpísanej minimálnej úrovne výdavkov, ktoré sa majú financovať z vlastných zdrojov,

V.  keďže politické strany na európskej úrovni míňajú v priemere takmer polovicu svojho rozpočtu na administratívu (zamestnanci, prenájmy atď.) a ďalšiu štvrtinu výdavkov na schôdze svojich (štatutárnych a neštatutárnych) orgánov, pričom zvyšok ide na predvolebné kampane a podporu pričleneným organizáciám,

W.  keďže výdavky politických nadácií na európskej úrovni sú štruktúrované inak: v priemere 40 % rozpočtu plynie do ústrednej administratívy a na schôdze a ďalších 40 % ide do externých služieb, t. j. na štúdie, výskumy, publikácie a semináre,

X.  keďže hlavným zdrojom vlastných finančných prostriedkov politických strán na európskej úrovni sú členské poplatky vyzbierané z členských politických strán a menej než 5 % ich celkových príjmov tvoria členské poplatky individuálnych členov a dary,

Y.  keďže podiel príspevku z rozpočtu Únie na celkových príjmoch je vyšší v prípade politických strán na európskej úrovni ako v prípade politických nadácií,

Z.  keďže dary zatiaľ nepredstavujú významnú časť príjmov – v roku 2009 dostávali pravidelne dary tri strany a dve nadácie,

AA.  keďže existuje možný rozpor medzi cieľom zjednodušiť a urýchliť financovanie a urobiť ho tak efektívnejším a na druhej strane zámerom minimalizovať finančné riziko pre rozpočet Únie,

AB.  keďže počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje táto správa (2008 – 2011), nemuseli byť na žiadnu financovanú stranu ani nadáciu uvalené sankcie,

AC.  keďže politické strany a nadácie na európskej úrovni nemajú spoločný právny štatút a na to, aby mali nárok na financovanie, musia získať právnu subjektivitu podľa predpisov členského štátu, v ktorom majú sídlo,

AD.  keďže príspevky pre politické strany a nadácie na európskej úrovni spadajú pod definíciu grantov v zmysle šiestej hlavy nariadenia Európskej únie o rozpočtových pravidlách a jeho vykonávacích pravidiel, avšak vzhľadom na svoj osobitný charakter nie sú porovnateľné so žiadnym grantom, ktorý poskytuje a spravuje Komisia, keďže z tohto dôvodu stanovuje nariadenie o rozpočtových pravidlách veľké množstvo výnimiek; keďže toto riešenie nie je uspokojivé,

Nové politické prostredie

1.  konštatuje, že politické strany – spolu so svojimi politickými nadáciami – sú základnými nástrojmi parlamentnej demokracie, zodpovedajú sa im poslanci, pomáhajú formovať politickú vôľu občanov, navrhujú politické programy, vykonávajú školenia a výber kandidátov, udržiavajú dialóg s občanmi a umožňujú občanom vyjadrovať názory;

2.  zdôrazňuje, že Lisabonská zmluva, s cieľom vytvoriť európsku polis, poskytuje politickým stranám a ich nadáciám pre túto úlohu politický priestor na úrovni EÚ a európsku demokraciu, ktorej kľúčovým konštitutívnym prvkom je európska iniciatíva občanov;

3.  konštatuje, že politické strany na európskej úrovni nedokážu vo svojej súčasnej forme plne vykonávať túto úlohu, pretože sú len zastrešujúcimi organizáciami pre politické strany na vnútroštátnej úrovni a nie sú v priamom kontakte s voličmi v členských štátoch;

4.  s uspokojením však konštatuje, že politické strany a nadácie na európskej úrovni sa napriek tomu stali neoddeliteľnou súčasťou politického života Európskej únie, to najmä vzhľadom na svoju funkciu pri formovaní a hlásaní stanovísk rôznych „politických rodín“;

5.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky politické strany na európskej úrovni dodržiavali najvyššiu úroveň vnútrostraníckej demokracie (pokiaľ ide o demokratickú voľbu straníckych orgánov a demokratický proces rozhodovania vrátanie výberu kandidátov);

6.  zastáva názor, že keď politická strana splní podmienky na to, aby mohla byť považovaná za politickú stranu na úrovni EÚ, môže byť financovaná len v prípade, ak je v Európskom parlamente zastúpená minimálne jedným zo svojich členov;

7.  upozorňuje, že politické strany majú svoje práva, povinnosti a zodpovednosť a mali by sa preto zo všeobecného organizačného hľadiska zbližovať; domnieva sa, že takéto organizačné zblíženie je možné dosiahnuť len zavedením spoločného politického, právneho a fiškálneho štatútu pre politické strany a ich nadácie na európskej úrovni vychádzajúceho z právnych predpisov EÚ;

8.  je presvedčený o tom, že ak politické strany a ich nadácie na európskej úrovni získajú skutočný právny štatút a vlastnú právnu subjektivitu, ktoré budú priamo vyplývať z predpisov Európskej únie, budú môcť pôsobiť ako zástupcovia európskeho verejného záujmu;

9.  zastáva názor, že politické strany na európskej úrovni by sa mali vzájomne ovplyvňovať a súťažiť v otázkach týkajúcich sa spoločných európskych problémov a Európskej únie a jej rozvoja na troch úrovniach: regionálnej, celoštátnej a európskej úrovni; domnieva sa, že pre politické strany na európskej úrovni je nanajvýš dôležité, aby boli efektívne a produktívne na úrovni EÚ, celoštátnej úrovni ako aj mimo nich;

10.  zdôrazňuje významné problémy týkajúce sa organizačnej kapacity, ktorým budú musieť politické strany na európskej úrovni čeliť v súvislosti s reformami európskeho volebného systému, ku ktorým môže dôjsť (vytvorenie ďalšieho volebného obvodu, vytvorenie nadnárodných volebných zoznamov);

11.  konštatuje, že je to v zásade v súlade s myšlienkou, aby sa politické strany na európskej úrovni zúčastňovali referendových kampaní v prípade, že sa príslušné referendá priamo týkajú otázok Európskej únie;

12.  rozhodol sa preto požiadať Komisiu, aby predložila návrh štatútu pre politické strany na európskej úrovni v súlade s článkom 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

13.  konštatuje, že v krátkodobejšom časovom horizonte je potrebné zlepšiť regulačné prostredie politických strán a nadácií na európskej úrovni, pričom prvým krokom by malo byť prijatie európskeho štatútu;

Ďalšie reformné návrhy

14.  domnieva sa, že poslanci, ktorí sú členmi regionálnych parlamentov alebo zastupiteľstiev, by sa mali, pokiaľ ide o plnenie podmienok financovania, brať do úvahy len vtedy, ak má príslušný parlament alebo zastupiteľstvo legislatívne právomoci;

15.  upozorňuje, že prideľovanie finančných prostriedkov politickým stranám a nadáciám na európskej úrovni a ich vyúčtovanie je byrokratickým a ťažkopádnym postupom; domnieva sa, že do veľkej miery to vyplýva z toho, že takáto finančná podpora sa v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách považuje za „grant“, čo je vyhovujúce pre financovanie projektov alebo združení, avšak nie politických strán;

16.  zastáva preto názor, že Komisia by mala navrhnúť vytvorenie novej hlavy v nariadení o rozpočtových pravidlách, ktorá by bola výlučne určená na financovanie politických strán a nadácií na európskej úrovni a osobitne tomu prispôsobená; domnieva sa, že nariadenie o rozpočtových pravidlách by malo v prípadoch týkajúcich sa jeho uplatňovania odkazovať na ustanovenia tejto novej hlavy;

17.  zdôrazňuje, že vlastné financovanie politických strán a nadácií je znakom ich životaschopnosti; je presvedčený, že by sa vlastné financovanie malo podporovať, a to tak, že sa zvýši súčasná hranica pre dary z 12 000 EUR ročne na 25 000 EUR ročne na darcu, avšak spolu s požiadavkou zverejniť totožnosť darcu v čase prijatia daru v súlade s platnými právnymi predpismi a v záujme transparentnosti;

18.  domnieva sa, že požadovať predloženie ročného pracovného programu ako nevyhnutnej podmienky financovania je pre politické strany nevhodné; upozorňuje navyše, že takáto podmienka neexistuje v žiadnom členskom štáte EÚ;

19.  zdôrazňuje, že aby mohlo financovanie splniť svoj účel, jeho načasovanie má kľúčový význam; vyzýva, aby sa ako výnimka z vykonávacích pravidiel nariadenia o rozpočtových pravidlách poskytli finančné prostriedky na začiatku rozpočtového roka vo výške 100 % namiesto 80 %; domnieva sa, že vzhľadom na predchádzajúce pozitívne skúsenosti je riziko pre Parlament zanedbateľné;

20.  upozorňuje, že v nariadení o rozpočtových pravidlách sa uvádza, že „grantom sa nemôžu financovať celé prevádzkové náklady orgánu príjemcu“; pripomína, že najmä nadácie majú veľký problém dodržiavať toto pravidlo, čo vedie k využívaniu vyhýbavých postupov v účtovníctve (napr. tzv. príspevkov v naturáliách); poukazuje na to, že takmer v žiadnom systéme finančnej podpory v členských štátoch sa nevyžaduje čiastočné financovanie z vlastných zdrojov, keďže sa tým môžu znevýhodniť malé alebo len prednedávnom založené politické strany;

21.  poukazuje na to, že výšku tzv. nezávislých zdrojov financovania, ktoré sú politické strany na európskej úrovni povinné preukázať, by bolo možné znížiť na 10 % ich celkového rozpočtu s cieľom podporiť ich rozvoj; zároveň je presvedčený, že ich vlastné zdroje vo forme hmotných aktív by nemali prevyšovať 7,5 % ich celkového rozpočtu;

22.  konštatuje, že v prípade politických nadácií na európskej úrovni by sa revízia právneho nástroja mala považovať za príležitosť na zrušenie požiadavky preukazovať existenciu vlastných zdrojov;

23.  upozorňuje, že v súvislosti s touto revíziou by sa malo odstrániť obmedzenie, uvalené na politické nadácie na európskej úrovni, ktoré od nich požaduje, aby svoje prostriedky využívali v rámci Európskej únie; umožnilo by sa tým, aby nadácie zohrávali úlohu nielen v rámci EÚ, ale aj mimo nej;

24.  zdôrazňuje však, že uvoľnenie režimu finančnej podpory by bolo potrebné vyvážiť ustanovením sankcií v nariadení o rozpočtových pravidlách, kde v súčasnosti chýbajú; tieto sankcie by mohli mať podobu finančných pokút, ktoré by sa udeľovali v prípade porušenia pravidiel týkajúcich sa napríklad transparentnosti darov; zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť rovnaké podmienky upravujúce vytváranie rezerv z vlastných zdrojov nad limit a podmienky prenosu prostriedkov ako pre politické strany na európskej úrovni tak pre ich nadácie na európskej úrovni;

25.  poukazuje na to, že od roku 2008 majú politické strany na európskej úrovni nárok využívať finančné prostriedky prijaté vo forme grantov na „financovanie kampaní vedených ... v rámci volieb do Európskeho parlamentu...“ (tretí odsek článku 8 nariadenia o financovaní); konštatuje však, že nesmú využívať tieto sumy na financovanie „referendových kampaní“; je však presvedčený, že ak majú politické strany na európskej úrovni zohrávať na úrovni EÚ politickú úlohu, mali by mať právo zúčastňovať sa na týchto kampaniach v prípade, že predmet referenda má priamu súvislosť s otázkami týkajúcimi sa Európskej únie;

26.  vyzýva politické strany na európskej úrovni, aby začali uvažovať o podmienkach priameho individuálneho členstva a vhodnej úpravy priamej alebo nepriamej účasti jednotlivcov na vnútorných činnostiach a rozhodovacích procesoch strán;

o
o   o

27.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 297, 15.11.2003, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s. 127. (3) Zmenené a doplnené rozhodnutím predsedníctva z 1. februára 2006 a 18. februára 2008. (4) Uznesenie z 23. marca 2006 o európskych politických stranách, ods. 14 (Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s. 127). (5) Nariadenie (ES) č. 1524/2007 Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2007, Ú. v. EÚ L 343. 27.12.2007, s. 5. (6) Nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002, Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (7) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1.