Európsky parlament,

–  keďže OSN v roku 1971 uznala najmenej rozvinuté krajiny za „najchudobnejšiu a najslabšiu časť“ medzinárodného spoločenstva,

–  so zreteľom na kritériá určovania najmenej rozvinutých krajín stanovené Výborom OSN pre rozvojovú politiku,

–  so zreteľom na Parížsku deklaráciu pre najmenej rozvinuté krajiny prijatú v septembri 1990,

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN o vykonávaní akčného programu pre najmenej rozvinuté krajiny na desaťročie 2001 – 2010 (A/65/80),

–  so zreteľom na výsledky zasadnutia OSN na vysokej úrovni o rozvojových cieľoch tisícročia (RCT), ktoré sa konalo v septembri 2010,

–  so zreteľom na bruselský akčný program pre najmenej rozvinuté krajiny prijatý na tretej konferencii OSN o najmenej rozvinutých krajinách, ktorá sa konala v Bruseli v máji 2001,

–  so zreteľom na rozhodnutie usporiadať štvrtú konferenciu OSN o najmenej rozvinutých krajinách, ktoré v roku 2008 prijalo Valné zhromaždenie OSN,

–  keďže na štvrtej konferencii OSN o najmenej rozvinutých krajinách sa zhodnotia výsledky bruselského akčného programu, ktorého platnosť čoskoro skončí, navrhnú sa nové kroky (2011 – 2020) na podporu výmeny najlepších postupov a získaných skúseností a určia sa politické rozhodnutia a výzvy, ktorým budú najmenej rozvinuté krajiny čeliť v nasledujúcom desaťročí, ako aj požadované opatrenia,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o práve na rozvoj z roku 1986,

–  so zreteľom na rozvojový cieľ tisícročia znížiť do roku 2015 chudobu na polovicu,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v súčasnosti sa ako najmenej rozvinuté krajiny označuje 48 krajín, z ktorých sa 33 nachádza v Afrike, 14 v Ázii a jedna v Latinskej Amerike; keďže 16 z týchto krajín je vnútrozemských a 12 z nich sú malé ostrovy,

B.  keďže 75 % z 800 miliónov obyvateľov najmenej rozvinutých krajín má na deň k dispozícii menej ako 2 USD a keďže odkedy Organizácia Spojených národov vytvorila v roku 1971 túto kategóriu, vzrástol počet najmenej rozvinutých krajín z 25 na 48, pričom z postavenia najmenej rozvinutej krajiny sa do vyššej kategórie dostali len tri krajiny – Botswana v roku 1994, Kapverdy v roku 2007 a Maldivy v januári 2007,

C.  keďže v rokoch 2000 až 2010 sa hodnotenie indexu ľudského rozvoja v prípade najmenej rozvinutých krajín zvýšilo iba z 0,34 na 0,39; keďže najmenej rozvinuté krajiny sú v priemere schopné splniť iba dva zo siedmich RCT,

D.  keďže od tretej konferencie OSN o najmenej rozvinutých krajinách a prijatia bruselského akčného programu bolo podniknutých niekoľko pozitívnych krokov, napríklad iniciatíva s názvom Všetko okrem zbraní a zvýšenie oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorá sa od roku 2000 do roku 2008 zdvojnásobila, ako aj priamych zahraničných investícií, ktoré vzrástli zo 6 na 33 miliárd USD, čo 19 krajinám umožnilo dosiahnuť 3 % mieru rastu,

E.  keďže odporúčanie štvrtej konferencie OSN o najmenej rozvinutých krajinách možno splniť len vtedy, keď budú náležite riešené kľúčové problémy týkajúce sa týchto krajín, ako sú súdržnosť politík medzi obchodom a rozvojom, poľnohospodárstvo, rybolov, investície a zmena klímy, a keď sa súčasťou programu stanú dôležité témy, ako sú správa vecí verejných a boj proti korupcii, najmä koncepcia tzv. zmluvy o správe (čiže zavedenie sociálneho prahu) medzi partnerskými a darcovskými krajinami a budovanie ľudských zdrojov,

F.  keďže štvrtá konferencia OSN o najmenej rozvinutých krajinách potvrdí celosvetový záväzok partnerstva s cieľom riešiť potreby týchto krajín; keďže prebiehajúce prípravy na štvrtú konferenciu OSN o najmenej rozvinutých krajinách zahŕňajú národné konzultácie, regionálne stretnutia a konferencie so širokým spektrom účastníkov vrátane poslancov, občianskej spoločnosti a súkromného sektora,

G.  keďže podpora udržateľného rozvoja predpokladá podporu zdravotníctva, vzdelávania a odbornej prípravy, presadzovanie demokracie a právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú zásadnými zložkami rozvojovej politiky EÚ,

H.  keďže popri existujúcich štrukturálnych problémoch sa situácia v najmenej rozvinutých krajinách ďalej zhoršila v dôsledku nedávnej globálnej krízy v oblasti financií, potravín, zmeny klímy a energetiky,

I.  keďže napriek tomu, že poľnohospodárstvo tvorí základ hospodárstva mnohých najmenej rozvinutých krajín a poskytuje až 90 % pracovných miest, je potravinová bezpečnosť ohrozená,

J.  keďže nie je možné dosiahnuť významný rozvoj bez výraznej úlohy štátu na základe zvýšenej schopnosti zapojiť sa do hospodárskeho rozvoja, tvorby blahobytu a spravodlivého rozdelenia bohatstva, súkromno-verejných partnerstiev a riadne naplánovaných zahraničných investícií, ktoré v plnej miere dodržiavajú pracovné normy Medzinárodnej organizácie práce a zásady ochrany životného prostredia, keďže štát musí prevziať zodpovednosť za poskytnutie stability a právneho rámca,

K.  keďže každá z najmenej rozvinutých krajín by si mala stanoviť priority a hľadať riešenia, ktoré sú vhodné vzhľadom na jej vnútroštátnu situáciu, a to na základe demokratickej účasti obyvateľstva na rozhodovaní,

L.  keďže úspech konferencie v Istanbule závisí od konkrétnych výsledkov (ako sú zmluva o správe, sociálny prah, odpustenie časti dlhov, rozvojová pomoc, inovačné financovanie) a od kvality príspevkov účastníkov,

1.  domnieva sa, že štvrtá konferencia OSN o najmenej rozvinutých krajinách by sa mala zameriavať na dosiahnutie výsledkov na základe jasných ukazovateľov a cieľa znížiť do roku 2020 chudobu v najmenej rozvinutých krajinách o polovicu, a to v spojení s účinnými a transparentnými mechanizmami monitorovania a prijímania nadväzných opatrení;

2.  zdôrazňuje, že pomoc EÚ najmenej rozvinutým krajinám by sa mala zameriavať najmä na tvorbu bohatstva a rozvoj trhového hospodárstva, čo sú základné predpoklady odstránenia chudoby;

3.  žiada uprednostnenie hospodárskeho rastu ako kľúčového prvku rozvoja a znižovania celkovej chudoby v najmenej rozvinutých krajinách;

4.  domnieva sa, že štvrtá konferencia OSN o najmenej rozvinutých krajinách by sa mala zameriavať na súdržnosť politík v záujme rozvoja ako na dôležitý faktor politickej zmeny na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni; vyzýva preto, aby sa pri tvorbe politík vo všetkých oblastiach – ako sú obchod, rybolov, životné prostredie, poľnohospodárstvo, zmena klímy, energetika, investície a financovanie – podporovali rozvojové potreby najmenej rozvinutých krajín s cieľom bojovať proti chudobe a zaručiť dôstojný príjem a živobytie;

5.  naliehavo žiada EÚ, aby splnila svoje záväzky, pokiaľ ide o prístup na trh a odpustenie časti dlhov; opätovne potvrdzuje, že je dôležité dosiahnuť cieľ oficiálnej rozvojovej pomoci pre najmenej rozvinuté krajiny vo výške 0,15% až 0,20 % HND, uvoľniť na tento účel domáce zdroje a využiť pritom ako doplnkové opatrenie inovačné mechanizmy financovania;

6.  pripomína cieľ, ktorým je postúpenie z kategórie najmenej rozvinutých krajín, a poukazuje na rámec stanovený na samite o RCT v septembri 2010, prostredníctvom ktorého sa má urýchliť znižovanie chudoby a vytvorenia udržateľného hospodárskeho rozvoja zameraného na skvalitnenie životných podmienok obyvateľov najmenej rozvinutých krajín, dobrej správy verejných vecí a budovania kapacít;

7.  zdôrazňuje, že sú potrebné nové opatrenia, ktoré začlenia najmenej rozvinuté krajiny do svetovej ekonomiky a zlepšia ich prístup na trhy EÚ; vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoju pomoc súvisiacu s obchodom s cieľom pomôcť najchudobnejším krajinám vyrovnať sa s hospodárskou súťažou v dôsledku liberalizácie trhu;

8.  pripomína, že mier a bezpečnosť majú zásadný význam pre účinnosť rozvojových politík a že EÚ by mala lepšie koordinovať svoj prístup s cieľom riešiť otázky stability v najmenej rozvinutých krajinách a podporovať úsilie o získanie kapacít na budovanie mierumilovných, demokratických a inkluzívnych štátov;

9.  pripomína potrebu uprednostňovať v najmenej rozvinutých krajinách potravinovú bezpečnosť, poľnohospodárstvo, infraštruktúru, budovanie kapacít, inkluzívny hospodársky rast, prístup k technológiám a ľudský a sociálny rozvoj;

10.  požaduje zavedenie spravodlivých a rovnocenných pravidiel obchodu a uplatňovanie integrovaných politík v celej škále hospodárskych, sociálnych a environmentálnych otázok s cieľom podporovať udržateľný rozvoj;

11.  pripomína, že je potrebné prijať účinné opatrenia týkajúce sa nestálosti a transparentnosti cien a lepšie regulovaných finančných trhov v záujme ochrany najmenej rozvinutých krajín a zníženia ich zraniteľnosti;

12.  pripomína potrebu podieľať sa na rozvoji vnútroštátnych daňových systémov a dobrej správy v daňových záležitostiach a žiada OSN, aby na tento účel vytvorila zodpovedajúce mechanizmy;

13.  žiada EÚ a jej členské štáty, aby na 4. konferencii OSN o najmenej rozvinutých krajinách prediskutovali presadzovanie inovatívnych mechanizmov financovania rozvoja, ku ktorým patrí daň z finančných transakcií; zdôrazňuje, že záväzky v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci a mechanizmov inovačného financovania treba chápať ako základné a navzájom sa dopĺňajúce súčasti boja proti chudobe;

14.  naliehavo vyzýva OSN a EÚ, aby sa na štvrtej konferencii OSN o najmenej rozvinutých krajinách vážne zaoberali negatívnymi dôsledkami nadobúdania poľnohospodárskej pôdy, napríklad vyvlastňovaním malých poľnohospodárov a neudržateľným využívaním pôdy a vody;

15.  pripomína, že dlhodobým cieľom rozvojovej spolupráce musí byť vytvorenie podmienok na trvalo udržateľný hospodársky rozvoj a spravodlivé prerozdelenie bohatstva; zdôrazňuje preto, že treba určiť potreby a stratégie najmenej rozvinutých krajín na zabezpečenie diverzifikácie obchodu prostredníctvom zvýšenia spravodlivosti cien pre najmenej rozvinuté krajiny v prípade výrobnej kapacity a schopnosti prilákať investície, ktoré dodržiavajú normy Medzinárodnej organizácie práce a ochrany životného prostredia;

16.  je si vedomý toho, že v rámci iniciatívy Všetko okrem zbraní sa pôvodné ciele nedosiahli v plnej miere, a preto kvalita a objem obchodu z najmenej rozvinutých krajín na trh EÚ zaostávajú za očakávaniami, predovšetkým z dôvodu nedostatku primeranej infraštruktúry súvisiacej s obchodom a prístavnej infraštruktúry; zasadzuje sa za rozvoj takejto infraštruktúry, ktorá zostáva kľúčovým predpokladom na zvýšenie obchodných kapacít;

17.  zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť účinnosť rozvojovej pomoci v súlade s Parížskou deklaráciou a programom z Akkry;

18.  zdôrazňuje postavenie Európskeho parlamentu a jeho kľúčovú úlohu v schvaľovaní rozpočtu EÚ na rozvoj; je preto presvedčený, že Európsky parlament by mal byť užšie zapojený do prípravy rozvojovej stratégie EÚ; považuje preto za nevyhnutné, aby sa zaviedol mechanizmus poskytovania spätnej väzby;

19.  domnieva sa, že prijatie nového amerického zákona o nerastoch z konfliktných oblastí je veľkým krokom vpred v boji proti nezákonnej ťažbe nerastných surovín v Afrike a obchodovaniu s nimi, ktoré podnecujú občianske vojny a konflikty; zastáva názor, že OSN by mala predložiť podobný návrh na zabezpečenie vysledovateľnosti nerastných surovín dovážaných na svetový trh;

20.  vyzýva na hodnotenie rizika zmeny klímy vzhľadom na všetky aspekty plánovania rozvojovej politiky a rozhodovania o nej vrátane obchodu, poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti a žiada, aby sa výsledky tohto hodnotenia využili na formuláciu jasných usmernení pre politiku rozvojovej spolupráce;

21.  vyjadruje obavy nad neustále rastúcou pravdepodobnosťou environmentálnych katastrof, ktoré vedú k masívnej migrácii a spôsobujú, že pomoc pre túto novú kategóriu vysídlených osôb je nevyhnutná;

22.  zdôrazňuje význam regionálnej spolupráce a integrácie a vyzýva na posilnenie regionálnych rámcov, ktoré najmä malým krajinám umožňujú získať zdroje, know-how a odborné znalosti;

23.  zdôrazňuje, že nedostatočný pokrok v oblasti riadenia verejných financií naďalej znemožňuje väčšine týchto krajín získať rozpočtovú podporu, ktorá je základným faktorom v procese budovania kapacít každej z týchto krajín;

24.  zdôrazňuje význam, ktorý má pre najmenej rozvinuté krajiny trojstranná spolupráca, najmä s rýchlo sa rozvíjajúcimi sa krajinami, s cieľom dospieť ku komplexnej spolupráci zameranej na dosiahnutie vzájomného prospechu a spoločného rozvoja;

25.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a generálnemu tajomníkovi Organizácie spojených národov.