Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2010/2958(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B7-0198/2011

Predkladané texty :

B7-0198/2011

Rozpravy :

PV 06/04/2011 - 20
CRE 06/04/2011 - 20

Hlasovanie :

PV 07/04/2011 - 6.8
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0153

Prijaté texty
PDF 334kWORD 114k
Štvrtok, 7. apríla 2011 - Štrasburg
Revízia európskej susedskej politiky – východný rozmer
P7_TA(2011)0153B7-0198/2011

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. apríla 2011 o revízii východnej dimenzie európskej susedskej politiky

Európsky parlament,

–  so zreteľom na závery zo zasadnutia ministrov zahraničných vecí krajín Východného partnerstva, ktoré sa konalo 13. decembra 2010,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o európskej susedskej politike (ESP) z 19. januára 2006(1), o posilnení európskej susedskej politiky z 15. novembra 2007(2), o nástroji európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) zo 6. júla 2006(3), o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) z 5. júna 2008(4), o revízii ENPI z 19. februára 2009(5), o koncepcii čiernomorskej regionálnej politiky zo 17. januára 2008(6) a o stratégii EÚ pre oblasť Čierneho mora z 20. januára 2011(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o potrebe stratégie EÚ pre Zakaukazsko(8),

–  so zreteľom na vývoj európskej susedskej politiky (ESP) od roku 2004, a najmä na správy Komisie o dosiahnutom pokroku v jej vykonávaní,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Arménsku, Azerbajdžane, Bielorusku, Gruzínsku, Moldavskej republike a Ukrajine, ako aj na odporúčania výborov pre parlamentnú spoluprácu s týmito krajinami okrem Bieloruska,

–  so zreteľom na odsek 41 vyššie uvedeného uznesenia z 15. novembra 2007, v ktorom sa navrhuje zriadiť parlamentné zhromaždenie EÚ a východných susedných krajín (EURONEST),

–  so zreteľom na akčný plán, ktorý bol spoločne prijatý s Arménskom, Azerbajdžanom, Gruzínskom a Moldavskom, a so zreteľom na program pridruženia s Ukrajinou,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o európskej susedskej politike z 26. júla 2010,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 7. mája 2009 v Prahe,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. mája 2010 s názvom Hodnotenie európskej susedskej politiky (KOM(2010)0207),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. decembra 2008 o Východnom partnerstve (KOM(2008)0823),

–  so zreteľom na oznámenia Komisie z 5. decembra 2007 s názvom Intenzívna európska susedská politika (KOM(2007) 0774), zo 4. decembra 2006 o posilňovaní európskej susedskej politiky (KOM(2006) 0726), z 12. mája 2004 s názvom Európska politika susedstva (strategický dokument) (KOM(2004) 0373) a na oznámenie z 11. marca 2003 s názvom Širšia Európa – susedstvo: nový rámec vzťahov s našimi východnými a južnými susedmi (KOM(2003)0104),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1638/2006 z 24. októbra 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva a partnerstva(9),

–  so zreteľom na osobitnú správu európskeho Dvora audítorov č. 13/2010 s názvom Začal sa nový nástroj európskeho susedstva a partnerstva úspešne uplatňovať a dosahuje výsledky v Zakaukazsku (v Arménsku, Azerbajdžane a Gruzínsku)?,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Lisabonská zmluva vytvorila podmienky vyžadované pre EÚ na zlepšovanie účinnosti a súladu jej vzťahov so všetkými subjektmi a partnermi, najmä s jej susedmi,

B.  keďže v súlade s článkom 8 Zmluvy o Európskej únii Únia musí rozvíjať osobitné vzťahy so susednými krajinami s cieľom vytvoriť priestor prosperity a dobrého susedstva, ktorý je založený na hodnotách Únie a charakterizovaný blízkymi a mierovými vzťahmi založenými na spolupráci,

C.  keďže od svojho začiatku ESP viedla k posilneniu vzťahov s partnerskými krajinami a priniesla niektoré hmatateľné prínosy; keďže hlavné úlohy zostávajú a dôraz by sa mal teraz klásť na vykonávanie tejto politiky v spojení s jasne definovanými prioritami opatrení, jasnými kritériami a diferenciáciou na základe výkonnosti a výsledkov,

D.  keďže Východné partnerstvo je zmysluplným politickým rámcom na prehĺbenie vzťahov s partnerskými krajinami a medzi partnerskými krajinami navzájom a je založené na zásadách spoločnej angažovanosti a zodpovednosti, ako aj podmienenosti; keďže posilnené vzťahy si vyžadujú rozšírené spoločné záväzky a hmatateľný pokrok v oblasti dobrej správy vecí verejných a demokratických noriem,

E.  keďže Východné partnerstvo sa zameriava na štyri tematické platformy spolupráce, ktorými sú: demokracia, dobrá správa vecí verejných a stabilita; hospodárska integrácia a zbližovanie s politikami EÚ; životné prostredie, zmena klímy a energetická bezpečnosť; a medziľudské kontakty,

F.  keďže spolupráca v rámci parlamentného zhromaždenia EURONEST sa snaží priniesť pozitívne výsledky ako platforma na výmenu názorov, vytváranie spoločných postojov k celosvetovým výzvam nášho veku v oblasti demokracie, politiky, hospodárstva, energetickej bezpečnosti a sociálnych vecí a posilniť väzby medzi krajinami tohto regiónu a EÚ, ako aj medzi samotnými krajinami Východného partnerstva,

G.  keďže EÚ by mala podporovať a výrazne posilniť prístup zdola nahor tým, že zvýši hospodársku podporu občianskych spoločností a podporí slobodu tlače a slobodu zhromažďovania s cieľom posilniť procesy demokratizácie, ktoré sú predpokladom dlhodobej stability,

H.  keďže nevyriešené regionálne konflikty v susedstve Európskej únie narúšajú udržateľný hospodársky, sociálny a politický rozvoj príslušných krajín a predstavujú významnú prekážku brániacu regionálnej spolupráci, stabilite a bezpečnosti; keďže sú tiež významnou prekážkou rozvinutia plného potenciálu a priorít európskej susedskej politiky; keďže tieto konflikty narúšajú rozvoj skutočného a účinného mnohostranného rozmeru európskej susedskej politiky; keďže úloha, ktorú môže zohrať občianska spoločnosť v príslušných krajinách, je naďalej nedoceňovaná,

I.  keďže nedávne demonštrácie národov v Bielorusku, Tunisku a Egypte proti represívnym režimom zreteľne vyjadrili ich legitímnu túžbu po demokracii,

J.  keďže politika EÚ a členských štátov spočívajúca v podpore nedemokratických režimov v Tunisku a Egypte a v spolupráci s nimi zlyhala a mala by byť poučením pre vzťahy EÚ s Bieloruskom a keďže celkovo by politika EÚ v oblasti európskej susedskej politiky mala byť založená na hodnotách,

K.  keďže nástroj ESP napomohol zjednodušenie financovania ESP; keďže v postupe koncipovania nástroja, ktorý ho nahradí, by sa mali odzrkadliť závery strategického preskúmania európskej susedskej politiky, a súčasťou tohto postupu by sa mali stať rozsiahle konzultácie,

Revízia ESP – všeobecné otázky

1.  víta pokrok dosiahnutý v rámci ESP vo vzťahoch medzi EÚ a susednými krajinami a opätovne zdôrazňuje hodnoty, zásady a záväzky, na ktorých stojí ESP, ku ktorým patrí demokracia, zásada právneho štátu, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, trhové hospodárstvo, trvalo udržateľný rozvoj a dobrá správa vecí verejných; domnieva sa, že ESP je naďalej strategicky významným rámcom na prehlbovanie a posilňovanie našich vzťahov s našimi najbližšími partnermi, pokiaľ ide o podporu ich politických, sociálnych a hospodárskych reforiem, a zdôrazňuje, že pri navrhovaní a vykonávaní programov a činností je dôležité zachovať zásadu spoločnej angažovanosti;

2.  víta prebiehajúcu revíziu ESP a zdôrazňuje, že tento proces by mal viesť k ďalšiemu zlepšeniu väzieb medzi EÚ a susednými krajinami, a tiež to, že hoci ašpirácie a ciele týchto krajín sa môžu líšiť, všetky majú potenciál stať sa najbližšími politickými spojencami EÚ;

3.  konštatuje, že oba rozmery ESP (južný aj východný) by sa mali vnímať ako integrálna súčasť rovnakej prioritnej politiky; zdôrazňuje potrebu flexibility a výraznejšieho diferencovania nášho prístupu k jednotlivým parterom a lepšieho využívania prostriedkov;

4.  zdôrazňuje, že strategická revízia ESP by mala odzrkadľovať rastúce odhodlanie všetkých partnerov a posilňovať diferenciáciu vychádzajúcu z dosiahnutých výsledkov, ktorá sa opiera o jasne vymedzené kritériá;

5.  považuje za osobitne vhodné, aby sa trvalo hodnotili a vyhodnocovali nielen výsledky, ktoré boli doteraz dosiahnuté prostredníctvom realizovaných programov, ale aj primeranosť prostriedkov vynaložených v rámci partnerstva; zastáva názor, že tento postup bude príležitosťou napraviť v budúcnosti akékoľvek nedostatky a nešťastné rozhodnutia;

6.  zdôrazňuje, že je potrebné reagovať na zmeny, ktoré priniesla Lisabonská zmluva, a využiť ich, a to najmä posilnenú úlohu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), vymenovanie komisára pre rozšírenie a susedskú politiku a nové právomoci Európskeho parlamentu, v záujme väčšieho súladu zahraničnej politiky EÚ a zvýšenia efektívnosti a legitímnosti jeho vonkajšej dimenzie a opatrení; očakáva, že členské štáty nenadviažu s krajinami ESP dvojstranné iniciatívy, ktoré by mohli narušiť účinnosť opatrení EÚ;

7.  vyzýva ESVČ a delegácie EÚ na celom svete, aby výrazne prispeli k zabezpečeniu vyššej miery integrácie ľudských práv a politických zásad do analýzy politickej situácie v tretích krajinách a k zabezpečeniu ich začlenenia do možných transformačných politík prostredníctvom projektov pomoci;

ESP – Východ

8.  víta spustenie programu Východného partnerstva ako rámca na rozvoj východnej dimenzie ESP, ktorý je zameraný na prehlbovanie a posilňovanie vzťahov medzi EÚ a jej východnými susedmi, prostredníctvom podporovania politických združení, hospodárskej integrácie a aproximácie právnych predpisov, pričom podporuje politické a sociálno-hospodárske reformy v partnerských krajinách; vyzýva Radu, Komisiu a ESVČ, aby navrhli jasné kritériá na monitorovanie takýchto reforiem, pričom konštatuje, že kritériá by mali zohľadňovať osobitosti každého partnera vrátane ich špecifických cieľov a potenciálu; vyzýva Radu, Komisiu a ESVČ, aby do navrhovania týchto kritérií zapojili Parlament; zdôrazňuje, že hospodárske reformy musia prebiehať súbežne s politickými reformami a že dobrú správu vecí verejných možno dosiahnuť len prostredníctvom otvoreného a transparentného rozhodovacieho procesu, ktorý bude založený na demokratických inštitúciách;

9.  zdôrazňuje význam ďalšej podpory stability a mnohostranného budovania dôvery v rámci Východného partnerstva v zmysle dohody v rámci spoločnej deklarácie pražského samitu Východného partnerstva;

10.  zdôrazňuje, že európska perspektíva vrátane článku 49 ZEÚ by mohla predstavovať hybnú silu na uskutočňovanie reforiem v týchto krajinách a ďalej posilniť ich oddanosť spoločným hodnotám a zásadám, ako sú demokracia, právny štát, dodržiavanie ľudských práv a dobrá správa vecí verejných;

11.  opätovne pripomína, že spoločné základné hodnoty vrátane demokracie, zásady právneho štátu, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, nezávislosti súdnictva, boja proti korupcii, podpory slobody médií a podpory MVO, čo sú základy, z ktorých vychádzajú ESP a Východné partnerstvo, by mali zostať hlavným štandardom na hodnotenie výkonov našich partnerských krajín; na tento účel vyzýva svojich partnerov v rámci ESP, aby v tomto smere prijali konkrétne opatrenia; preto povzbudzuje Komisiu a ESVČ, aby zaujali ambicióznejší prístup pri vykonávaní ročných akčných programov v tejto oblasti;

12.  konštatuje, že od spustenia ESP v roku 2004 sa dosiahli zmiešané výsledky, pričom v niektorých partnerských krajinách došlo k pozitívnemu vývoju v oblasti ľudských práv a demokratizácie, zatiaľ čo v iných krajinách došlo k negatívnemu vývoju, a to najmä v Bielorusku;

13.  konštatuje, že Bielorusko zostáva jedinou krajinou v rámci Východného partnerstva s obmedzeným zapojením do dvojstrannej časti ESP a Východného partnerstva a že jeho ďalšie zapojenie do týchto programov bude závisieť od jeho pripravenosti dodržiavať spoločné hodnoty a základné zásady; domnieva sa, že nedávne udalosti v Bielorusku boli v príkrom rozpore s víziou EÚ v oblasti dodržiavania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu; víta závery Rady pre zahraničné veci z 31. januára 2011 o Bielorusku; vyzýva EÚ, aby prijala kroky potrebné na úplné vykonanie týchto záverov, napríklad tým, že sa pokúsi získať obyčajných Bielorusov pre myšlienku reformy obmedzením byrokracie a znížením nákladov spojených so získavaním schengenských víz a uľahčením medziľudských kontaktov; v tomto smere vyzýva členské štáty aby pri vydávaní schengenských víz v plnej miere využili pružnosť vízového kódexu EÚ; naliehavo žiada Komisiu a iných darcov, aby podporovali rozvoj demokraticky orientovaných politických strán v Bielorusku a vytváranie väčších MVO a organizácií občianskej spoločnosti a aby tiež podporovali komunitné a občianske iniciatívy v bieloruských regiónoch;

14.  zdôrazňuje, že v mnohých krajinách zákonný rámec parlamentných volieb a ich organizovanie nespĺňali medzinárodné normy; trvá na dôležitosti slobodných a spravodlivých volieb v súlade s medzinárodnými normami a záväzkami;

15.  zdôrazňuje, že boj proti korupcii, najmä pokiaľ ide o políciu a súdnictvo, by mal byť hlavnou prioritou pre EÚ v oblasti rozvoja jej vzťahov s východnými partnermi, a toto by sa malo zohľadniť aj v rámci komplexného programu budovania inštitúcií; zdôrazňuje tiež dôležitosť zintenzívnenia boja proti medzinárodným sieťam organizovaného zločinu a vyzýva na zvýšenú mieru policajnej a justičnej spolupráce s agentúrami EÚ;

16.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby bilaterálne vzťahy EÚ s krajinami Východného partnerstva boli doplnené o multilaterálny rozmer, a to prostredníctvom zvýšenia počtu činností a iniciatív zahrnutých do tematických platforiem, pričom je potrebné venovať osobitnú pozornosť posilneniu cezhraničných projektov, zintenzívneniu medziľudských programov, vytváraniu stimulov pre regionálnu spoluprácu a ďalšiemu posilňovaniu aktívneho dialógu s občianskou spoločnosťou s cieľom presadzovať potrebné vytvorenie otvorených mimovládnych inštitúcií a posilniť sociálnu súdržnosť; konštatuje však, že bilaterálny rozmer má naďalej veľký význam, a požaduje jednoznačnejšiu a prísnejšiu diferenciáciu a podmienenosť, aby ambície a záväzky boli spojené s vykonávaním a aby na skutočný pokrok nadväzovali konkrétne kroky smerujúce k európskej perspektíve; je pevne presvedčený, že intenzívnejšie väzby s partnermi, ktorí majú najlepšie výkony, budú mať pozitívny účinok aj na ostatných a mohli by posilniť multilaterálnu spoluprácu;

17.   naliehavo vyzýva Európsku radu a Komisiu, aby zabezpečili, že ponuka liberalizácie vízového režimu adresovaná krajinám Východného partnerstva bude z hľadiska harmonogramu a obsahu prinajmenšom taká veľkorysá ako ponuky predkladané ostatným krajinám, s ktorými majú spoločné hranice, aby sa zabránilo vytváraniu podnetov na vydávanie zahraničných pasov občanom krajín Východného partnerstva, čo by mohlo viesť k destabilizácii týchto krajín ako v prípade Gruzínska, Ukrajiny a Moldavska, a teda byť v rozpore s bezpečnosťou a so záujmami samotnej EÚ;

18.  zdôrazňuje, že je dôležité ďalej pomáhať rozvoju regionálnej spolupráce v oblasti Čierneho mora a zlepšiť politiky EÚ vo vzťahu k čiernomorskému regiónu, a to predovšetkým prostredníctvom spustenia plnohodnotnej stratégie EÚ pre Čierne more a zabezpečenia potrebných finančných a ľudských zdrojov na jej účinné plnenie; zdôrazňuje, že politiky EÚ pre čiernomorskú oblasť a Východné partnerstvo sa musia navzájom dopĺňať, a vyzýva Komisiu a ESVČ, aby pozitívne využili rozdielne prístupy oboch iniciatív a aby na všetkých úrovniach vyjasnili, ako sa má tento významný stupeň vzájomného dopĺňania sa správne využívať;

19.  nabáda krajiny v tomto regióne, aby navzájom užšie spolupracovali a aby nadviazali posilnený a dlhodobý dialóg na všetkých príslušných úrovniach, ktorý by sa týkal oblastí ako sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť, a predovšetkým oblastí pohraničnej správy, migrácie a azylu, boja proti organizovanému zločinu, obchodovania s ľuďmi, nelegálneho prisťahovalectva, terorizmu, prania špinavých peňazí a policajnej a justičnej spolupráce; pripomína, že dobré susedské vzťahy sú pre krajiny ESP jedným z najdôležitejších predpokladov pokroku smerom k členstvu v EÚ;

20.  zdôrazňuje, že v mnohých krajinách pretrvávajú závažné problémy v oblasti slobody prejavu, predovšetkým v médiách, slobody združovania a zhromažďovania sa, pričom priestor, ktorý majú k dispozícii spoločenskí aktéri a obhajcovia ľudských práv, je naďalej zbytočne obmedzovaný;

21.  víta aktívnu úlohu organizácií občianskej spoločnosti pri podpore hodnôt, na ktorých je založená ESP, a to najmä v oblasti ľudských práv, slobody médií a demokratizácie; zdôrazňuje, že túto úlohu spolu s angažovanosťou pri realizácii a monitorovaní projektov v rámci ENPI a akčných plánov ESP je potrebné naďalej podporovať pridelením finančnej a inštitucionálnej pomoci; víta aktívne zapojenie organizácií občianskej spoločnosti, najmä organizácií z partnerských krajín, do fóra občianskej spoločnosti; nabáda fórum občianskej spoločnosti, aby sa zapájalo do oficiálnych schôdzí platforiem a tematických pracovných skupín Východného partnerstva;

22.  považuje za potrebné dôkladne vyhodnotiť dôveryhodnosť všetkých organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sú do tohto procesu zapojené, aby sa zabezpečila legitimita a efektívnosť našich činností;

23.  zdôrazňuje význam miestnych orgánov pre demokratický rozvoj našich partnerských krajín a naliehavo žiada Komisiu, aby ich aktívne podporovala s cieľom posilniť miestnu demokraciu a miestnu verejnú správu; podporuje rozšírenie partnerských programov medzi miestnymi orgánmi EÚ a partnerských krajín, ako aj vytvorenie miestneho a regionálneho zhromaždenia krajín východnej Európy a Zakaukazska;

24.  zdôrazňuje význam odborov a sociálneho dialógu v rámci demokratického rozvoja východných partnerov; zdôrazňuje, že odborové práva sú obmedzené a vyzýva východných partnerov, aby ďalej posilňovali pracovné a odborové práva; odporúča zintenzívniť sociálny dialóg a konzultácie so sociálnymi partnermi;

25.  zdôrazňuje význam slobody prejavu a slobodných a nezávislých médií – vrátane médií na internete – pre rozvoj demokracií a ako prostriedku na podporu výmen a komunikácie medzi spoločnosťami v regióne a medzi týmito spoločnosťami a EÚ; nabáda EÚ, aby naďalej financovala Belsat, Radyo Racyja a Európske rádio pre Bielorusko, a zároveň podporila vytváranie a konsolidáciu iných médií vrátane poskytnutia finančných príspevkov, čo je okrem iného spôsob, ako podporiť priame komunikačné kanály medzi spoločnosťami; zdôrazňuje potrebu zastavenia podpory štátom kontrolovaných a vlastnených médií, ako napríklad v Bielorusku;

26.  pripomína svoje stanovisko, že dohody o pridružení sú dôležitým nástrojom na stimulovanie reforiem a mali by zahŕňať konkrétne podmienky, časové plány a kritériá plnenia a mal by ich sprevádzať pravidelný proces monitorovania s cieľom účinne prehlbovať bilaterálne vzťahy s EÚ uceleným spôsobom a rozšíriť súčinnosť medzi všetkými zložkami takýchto dohôd, napr. politickými, hospodárskymi, sociálnymi a kultúrnymi zložkami a záväzkami v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje, že komplexné programy budovania inštitúcií by mali byť spustené v čo najkratšom čase; zdôrazňuje, že so zreteľom na ambiciózny charakter dohôd o pridružení a ich kľúčový význam pre budúcnosť Východného partnerstva by EÚ mala podporovať tieto krajiny prostredníctvom poskytovania technickej a finančnej pomoci v záujme toho, aby boli schopné plniť záväzky týkajúce sa vykonávania týchto dohôd; pripomína Komisii jej zodpovednosť náležite informovať Parlament a príslušných spravodajcov o rokovacích mandátoch dohôd o pridružení a o samotných rokovaniach;

27.  víta prácu poradnej skupiny EÚ na vysokej úrovni v Arménsku, ako aj skutočnosť, že podobná skupina začala pôsobiť v Moldavsku; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a Komisiu, aby rokovali o možnosti ponúknuť takúto pomoc aj ostatným východným partnerom;

28.  domnieva sa, že úzka hospodárska integrácia môže byť silným faktorom spoločenských a politických zmien; zdôrazňuje, že rozsiahle a komplexné zóny voľného obchodu s EÚ môžu byť vytvorené až po splnení potrebných podmienok; zdôrazňuje, že tieto zóny zostávajú pre partnerské krajiny jedným z kľúčových stimulov Východného partnerstva a silným stimulom na uskutočnenie reforiem, a to pod podmienkou, že sa v náležitom čase a v plnej miere vyhodnotí ich sociálny a environmentálny vplyv; uznáva, že samotná koncepcia rozsiahlych a komplexných zón voľného obchodu by sa mala prispôsobiť meniacej sa situácii jednotlivých východných partnerských krajín;

29.  zdôrazňuje význam intenzívnejšej bilaterálnej a mnohostrannej hospodárskej spolupráce medzi partnermi ESP, pretože takáto spolupráca by viedla k skutočným prínosom pre občanov, zlepšila by politickú klímu v regióne a prispela by k hospodárskemu rozvoju partnerských krajín; podporuje preto vytvorenie zón voľného obchodu medzi partnerskými krajinami;

30.  berie na vedomie rastúcu hospodársku prítomnosť Číny v krajinách Východného partnerstva;

31.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať mobilitu občanov, zachovať medziľudské kontakty a riadiť migračné toky, najmä prostredníctvom zjednodušenia vízového režimu a readmisných dohôd, s cieľom postupného zrušenia vízovej povinnosti, za predpokladu, že sa v plnej miere splnia príslušné podmienky; vyzýva EÚ, aby v tomto smere aktívne a urýchlene rokovala, a pritom zabezpečila lepšie plnenie dohôd o uľahčení vízového styku; odporúča, aby bilaterálne dohody zahŕňali ustanovenia o aktualizácii vnútroštátnych právnych predpisov o migrácii v krajinách ESP; trvá na tom, aby vykonávanie takýchto dohôd a politík, najmä poskytovanie azylu, bolo v plnej miere v súlade s medzinárodnými povinnosťami a záväzkami a normami EÚ, najmä pokiaľ ide o oblasť ľudských práv;

32.  ďalej zdôrazňuje skutočnosť, že liberalizáciu vízového styku možno použiť ako výrazný stimul na podporu demokratizácie a reforiem v oblasti ľudských práv v partnerských krajinách a tiež ako prostriedok uznania konkrétnych krokov k politickému pridruženiu k EÚ a hospodárskej integrácii s EÚ v rámci ESP;

33.  navrhuje, aby Komisia zverejnila výročnú hodnotiacu správu o európskych readmisných dohodách;

34.  je presvedčený, že je potrebné posilniť spoluprácu medzi krajinami ESP a agentúrou FRONTEX;

35.  naliehavo žiada Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť mobilite študentov, akademických a výskumných pracovníkov a obchodníkov a aby zabezpečila dostatočné zdroje a posilnila a rozšírila súčasné štipendijné programy; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam vytvorenia nových projektov v rámci Východného partnerstva zameraných na štruktúrovanejšiu spoluprácu v oblasti vysokoškolského vzdelávania a výskumu a podporujúcich univerzitné výmeny a verejno-súkromné partnerstvá v oblasti výskumu; víta vytvorenie partnerstiev v oblasti migrácie s Moldavskom a Gruzínskom a podporuje uzatvorenie takýchto partnerstiev s ostatnými východnými partnermi ako súčasť komplexného prístupu EÚ k oblasti migrácie; v tejto súvislosti sa domnieva, že jestvujúca pružnosť schengenského vízového kódexu by sa mala lepšie využívať a uplatňovať s cieľom uľahčiť mobilitu týchto skupín;

36.  opätovne potvrdzuje svoju pevnú podporu projektu poskytovania štipendií pre absolventov univerzít z krajín ESP a EÚ na College of Europe, ktorý financuje Európska únia; vyjadruje presvedčenie, že tento projekt umožní odborne pripraviť budúce styčné osoby z krajín EÚ a susedných krajín – napr. personál pre pracovné miesta spojené s EÚ a ESP –, ktoré budú plnohodnotne a profesionálne oboznámené s podstatou a duchom politík, práva a inštitúcií EÚ;

37.  zdôrazňuje význam odvetvovej spolupráce vzhľadom na narastajúcu úroveň vzájomnej závislosti, najmä v oblastiach, ako sú energetická bezpečnosť, životné prostredie a zmena klímy, vzdelávanie, informačné technológie, výskum, doprava, sociálny rozvoj a sociálne začlenenie, zamestnanosť, vytváranie pracovných miest a spolupráca v zdravotníctve; zdôrazňuje, že rozšírená odvetvová spolupráca by mohla podporiť súčinnosť medzi vnútornými politikami EÚ a ESP; v tejto súvislosti sa domnieva, že by bolo potrebné povzbudiť viaceré partnerské krajiny, aby uzatvorili protokoly s EÚ týkajúce sa účasti na programoch a ich zastúpení v agentúrach Spoločenstva; v tejto súvislosti víta pristúpenie Moldavskej republiky a Ukrajiny do energetického spoločenstva;

38.  domnieva sa, že je potrebné zintenzívniť energetickú spoluprácu, energetickú efektivitu a presadzovanie energie z obnoviteľných zdrojov, čo budú kľúčové ciele dohôd v oblasti spolupráce s partnermi v rámci ESP; zdôrazňuje strategický význam projektu Nabucco a jeho urýchlenej realizácie, ako aj význam prepravy skvapalneného zemného plynu v rámci projektu AGRI;

39.  zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť na spoluprácu so susedstvom primeranú úroveň finančných prostriedkov EÚ a pripomína, že ENPI je veľmi dôležitý nástroj financovania ESP, ktorý sa musí vyvíjať tak, aby pružnejšie reagoval na rozličné potreby susedných krajín a regiónov, aby zabezpečil priamu väzbu medzi politickými cieľmi ESP a plánovaním ENPI a aby odrážal výkonnostný charakter budúcej ESP; zdôrazňuje však potrebu zabezpečiť väčšiu mieru flexibility a schopnosti reagovať na krízy a zabezpečiť cielenejšiu pomoc zameranú najmä na občiansku spoločnosť a miestne úrovne a zaručiť pritom uplatňovanie postupu zdola nahor, pričom by sa malo zaistiť, aby finančná pomoc nepodliehala neodôvodneným štátnym zásahom; zdôrazňuje význam monitorovania riadenia a vykonávania rôznych programov v rámci ENPI a zdôrazňuje, že základným kritériom financovania projektov musí byť ich pridaná hodnota z hľadiska rozvoja miestneho hospodárstva, a to so zreteľom na vlastné náklady a na skutočné prispenie každého projektu; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby počas nadchádzajúcej prípravy nového nástroja viedli včas konzultácie s Parlamentom a so zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti;

40.  žiada, aby sa v rámci nástroja pre demokraciu a ľudské práva zvýšil objem financovania a aby sa tento nástroj lepšie využíval s cieľom posilniť schopnosť občianskej spoločnosti presadzovať ľudské práva a demokratické reformy, a aby sa zvýšil objem financovania takisto v rámci nástroja pre neštátnych aktérov podporujúceho činnosti v oblasti miestneho rozvoja v malom meradle, ktoré majú realizovať organizácie občianskej spoločnosti, a to najmä v Bielorusku;

41.  zdôrazňuje význam zachovania primeraných úrovní financovania a považuje za povzbudivú zlepšujúcu sa koordináciu práce medzinárodných finančných inštitúcií a ostatných darcov v snahe zlepšiť účinnosť a vytvárať súčinnosť; zdôrazňuje, že EÚ by takisto mala prispieť k lepšiemu využívaniu súčasných zdrojov partnerskými krajinami, tak že sa bude viac zameriavať na praktickú spoluprácu, aby inštitúcie týchto krajín boli viac schopné vykonávať reformy a plniť záväzky vyplývajúce z jednotlivých dohôd uzatvorených s EÚ; poukazuje na skutočnosť, že priamu väzbu medzi dosiahnutými úspechmi a finančnou pomocou (napr. nástroja pre správu vecí verejných v rámci ENPI) je nutné rozšíriť najmä v oblasti demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu;

42.  domnieva sa, že o rozpočtovej podpore by sa dalo diskutovať ako o užitočnej možnosti, ktorá by v budúcnosti mohla poskytovať skutočné stimuly; domnieva sa však, že rozpočtová podpora by mala vychádzať zo zásady diferenciácie a mala by sa spájať s plnením určitých podmienok vrátane dodržiavania spoločných hodnôt a zásad zo strany prijímajúcich krajín, účinného rozpočtového riadenia a kontroly postupov, nízkej úrovne korupcie a schopnosti využívať takúto podporu transparentným, účinným a zodpovedným spôsobom;

43.  trvá na tom, že v rámci celkového rozpočtu by sa mal výrazne zvýšiť strop okruhu 4, a to najmä pre nástroj európskej susedskej politiky (ENPI), keďže vzhľadom na nové výzvy a oblasti spolupráce je potrebné vykonať viac, a to aj napriek tomu, že za ostatné roky sa dosiahol istý pokrok pri presadzovaní posilnenej spolupráce a postupnej hospodárskej integrácie medzi Európskou úniou a partnerskými krajinami;

44.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila finančnú podporu východnej zložky európskej susedskej politiky, nie však na úkor Únie pre Stredozemie, aby sa splnili ciele Východného partnerstva a zabezpečila jeho účinná realizácia;

45.  pripomína, že hoci pomoc môže mať pre krajiny ESP pákový účinok, nestačí na zabezpečenie udržateľného a trvalého rozvoja; výzva preto krajiny ESP, aby posilnili a zmobilizovali svoje domáce zdroje, aby do agendy ESP aktívne zapojili súkromný sektor, miestnu samosprávu a občiansku spoločnosť a aby zabezpečili väčšiu zodpovednosť projektov ESP;

46.  konštatuje, že posilnenie mládežníckeho rozmeru Východného partnerstva predstavuje významnú investíciu do budúcnosti vzťahov medzi EÚ a východnými susedmi s veľkým potenciálom pre nadchádzajúce roky a pre demokratizáciu týchto partnerov a harmonizáciu ich právnych predpisov s európskymi normami; opätovne zdôrazňuje, že dodatočný 1 000 000 EUR vyčlenený pre ENPI v roku 2011 v rámci rozpočtu EÚ na rok 2011 by mala Komisia vynaložiť na posilnenie mládežníckeho rozmeru Východného partnerstva prostredníctvom poskytovania:

   a) malých grantov udeľovaných na spoločné projekty prostredníctvom výziev Komisie alebo delegácie EÚ na predkladanie návrhov adresovaných mládežníckym organizáciám európskych krajín a krajín Východného partnerstva;
   b) štipendií študentom z krajín ESP – Východ;

47.  víta výsledok konferencie darcov konanej 2. februára 2011, ktorá sa týkala Bieloruska a ktorej výsledkom je asi 87 miliónov eur, ktoré sa majú použiť na podporu obhajcov ľudských práv a posilnenie odborov, výskumných centier a študentských organizácií;

48.  konštatuje väčšiu angažovanosť EÚ v otázkach bezpečnosti vo východných susedných krajinách v dôsledku zriadenia pomocnej hraničnej misie EÚ v Moldavsku (EUBAM) a pozorovateľskej misie EÚ v Gruzínsku (EUMM); vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie a ESVČ, aby posilnili svoju angažovanosť pri riešení zdĺhavých konfliktov v Podnestersku a Zakaukazsku, a to na základe zásad medzinárodného práva, predovšetkým zákazu používania sily, zásady sebaurčenia a zásady územnej celistvosti, prostredníctvom aktívnejších politických postojov, aktívnejšej účasti a prominentnejšej úlohy v stálych štruktúrach a v štruktúrach ad hoc na riešenie konfliktov vrátane už jestvujúcich rokovacích formátov, najmä v OBSE;

49.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie a ESVČ, aby pripravili viac opatrení a programov na vytváranie dôvery vrátane nových misií verejných komunikačných stratégií a zváženia iniciatív v oblasti pragmatickej angažovanosti a inovatívnych prístupov, ako sú neformálne kontakty a konzultácie so spoločnosťami odtrhnutých území, a pritom zachovávať európsku politiku neuznávania, s cieľom podporovať občiansku kultúru a dialóg medzi komunitami; zdôrazňuje význam posilnenia zásady dobrých susedských vzťahov, ako aj rozvoja regionálnej spolupráce prostredníctvom ESP, Východného partnerstva a rokovaní o uzatvorení dohôd o pridružení; domnieva sa, že osobitní zástupcovia EÚ musia naďalej plniť dôležitú úlohu, najmä tam, kde ich mandát má regionálny rozmer, ako napríklad v Zakaukazsku; domnieva sa, že na vyriešenie zdĺhavých konfliktov v regióne, ktoré brzdia multilaterálny rozmer, by sa malo zaviesť viac a lepších opatrení;

50.  v tejto súvislosti upozorňuje na skutočnosť, že chýbajúci pokrok, pokiaľ ide o vyriešenie zostávajúcich konfliktov na južnom Kaukaze, bráni rozvoju akýchkoľvek druhov spolupráce v regióne s výnimkou regionálneho centra pre životné prostredie, a tým oslabuje ESP; domnieva sa, že je mimoriadne dôležité určiť oblasti spolupráce, do ktorých sa majú zapojiť všetky tri krajiny, a to najmä pokiaľ ide o dialóg medzi občianskymi spoločnosťami, mládežníckymi organizáciami a nezávislými mediálnymi orgánmi, ako aj o hospodársku interakciu, a vyzýva ESVČ, aby vyvinula maximálne úsilie na zapojenie Ruskej federácie a Turecka do tejto iniciatívy;

51.  domnieva sa, že na to, aby delegácie EÚ v týchto krajinách neboli pracovne preťažené a aby sa zlepšilo zapojenie EÚ do riešenia zdĺhavých konfliktov, ktoré bude založené na medzinárodných rokovaniach, môže byť užitočným nástrojom vymenovanie osobitných zástupcov Európskej únie, a to najmä v prípade Podnesterska a Zakaukazska; zdôrazňuje, že prácu osobitných zástupcov Európskej únie by mala koordinovať podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka;

52.  je znepokojený skutočnosťou, že násilne vysídleným osobám (utečencom i osobám vysídleným v rámci krajiny) sú pre ozbrojené konflikty na území partnerských krajín naďalej upierané práva vrátane práva na návrat, majetkových práv a práva na osobnú bezpečnosť; vyzýva všetky strany, aby jednoznačne a bezpodmienečne uznali tieto práva, potrebu ich urýchlenej realizácie a potrebu urýchleného vyriešenia tohto problému, ktoré bude rešpektovať zásady medzinárodného práva; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty EÚ, aby naďalej poskytovali a rozšírili pomoc EÚ a finančnú podporu tým krajinám, ktoré čelia tejto situácii, a to najmä tým, že im pomôžu zrenovovať a vybudovať potrebné budovy a cesty, vodovodnú a elektrickú infraštruktúru, nemocnice a školy;

Úloha Európskeho parlamentu

53.  zdôrazňuje kľúčový význam Európskeho parlamentu pri podpore politických diskusií a pri posilňovaní slobody a demokracie v našich susedných partnerských krajinách vrátane parlamentných volebných pozorovateľských misií; zdôrazňuje svoje odhodlanie zlepšiť súdržnosť medzi jednotlivými parlamentnými orgánmi, posilniť svoje vzťahy s občianskou spoločnosťou a zlepšiť účinnosť práce svojich orgánov vrátane lepšieho využívania svojich delegácií v medziparlamentných orgánoch;

54.  opätovne potvrdzuje svoju pevnú podporu parlamentnému zhromaždeniu EURONEST, pričom zdôrazňuje úlohu tohto orgánu pri prehlbovaní demokracie, posilňovaní demokratických inštitúcií a to, že predstavuje parlamentný rozmeru Východného partnerstva; domnieva sa, že toto parlamentné zhromaždenie užitočným spôsobom prispeje k realizácii posilnenej ESP a všetkým zainteresovaným stranám poskytne pridanú hodnotu posilnením spolupráce, solidarity a vzájomnej dôvery, ako i podporou najlepších postupov; konštatuje, že bieloruskí poslanci sú v parlamentnom zhromaždení EURONEST vítaní, ale až po tom, čo bude bieloruský parlament zvolený demokraticky a ako taký uznaný Európskou úniou;

55.  zdôrazňuje úlohu Európskeho parlamentu vo všetkých etapách a oblastiach rozvoja ESP pri prijímaní strategických rozhodnutí i pri kontrolovaní vykonávania ESP a opätovne zdôrazňuje, že je odhodlaný pokračovať vo výkone svojho práva na parlamentnú kontrolu vykonávania ESP, aj prostredníctvom pravidelných diskusií s Komisiou o uplatňovaní ENPI; vyjadruje však svoje poľutovanie nad nedostatočnými konzultáciami a obmedzeným prístupom k dokumentom počas prípravy príslušných programových dokumentov; žiada, aby bolo Parlamentu udelené právo prístupu k rokovacím mandátom všetkých medzinárodných dohôd, o ktorých sa rokuje s partnerskými krajinami ESP, v súlade s článkom 218 ods. 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa uvádza, že Parlament musí byť bezodkladne a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania;

56.  víta rozhodnutie Rady zvolať druhý samit Východného partnerstva v druhej polovici roka 2011; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty EÚ, aby túto príležitosť využili na oboznámenie sa s dosiahnutým pokrokom a na ďalšiu revíziu strategických usmernení pre Východné partnerstvo, aby mohlo aj v budúcnosti naďalej prinášať významné výsledky;

o
o   o

57.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), Výboru regiónov, vládam a národným parlamentom krajín ESP, OBSE a Rade Európy.

(1) Ú. v. EÚ C 287 E, 24.11.2006, s. 312.
(2) Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 443.
(3) Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 760.
(4) Ú. v. EÚ C 285 E, 26.11.2009, s. 11.
(5) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2010, s. 83.
(6) Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s. 64.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2011)0025.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2010)0193.
(9) Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 1.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia