Európsky parlament,

–  so zreteľom na vývoj európskej susedskej politiky (ESP) od roku 2004, a najmä na správy Komisie o dosiahnutom pokroku v jej vykonávaní,

–  so zreteľom na akčné plány prijaté s Egyptom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom, Marokom, Palestínskou samosprávou a Tuniskom,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2003 s názvom Rozšírená Európa – susedstvo: nový rámec vzťahov s našimi východnými a južnými susedmi (KOM(2003)0104), z 12. mája 2004 o európskej politike susedstva - strategický dokument (KOM(2004)0373), zo 4. decembra 2006 o posilňovaní európskej susedskej politiky (KOM(2006)0726), z 5. decembra 2007 o intenzívnej európskej susedskej politike (KOM(2007)0774) a z 12. mája 2010 o hodnotení európskej susedskej politiky (KOM(2010)0207),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku o partnerstve pre demokraciu a spoločnej prosperite s južným Stredozemím z 8. marca 2011 (KOM(2011)0200),

–  so zreteľom na závery Rady o európskej susedskej politike z 26. júla 2010,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenie o európskej susedskej politike(1) z 19. januára 2006, o nástroji európskeho susedstva a partnerstva(2) zo 6. júla 2006, o posilnení európskej susedskej politiky(3) z 15. novembra 2007, o barcelonskom procese: Únia pre Stredozemie(4) z 19. februára 2009, o revízii nástroja európskej susedskej politiky a politiky partnerstva(5) z 19. februára 2009, o Únii pre Stredozemie(6) z 20. mája 2010 a o stave rieky Jordán s osobitným zreteľom na oblasť dolného toku rieky Jordán(7) z 9. septembra 2010,

–  so zreteľom na svoje uznesenie o situácii v Tunisku(8) z 3. februára 2011, o situácii v Egypte(9) zo 17. februára 2011 a o južnom susedstve a najmä o Líbyi(10) z 10. marca 2011,

–  so zreteľom na závery Asociačnej rady EÚ – Maroko z 13. októbra 2008, na základe ktorých bol Maroku udelený posilnený štatút,

–  so zreteľom na závery Asociačnej rady EÚ – Jordánsko z 26 októbra 2010, na základe ktorých bol Jordánsku udelený posilnený štatút,

–  so zreteľom na schválenie Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie na zasadnutí Európskej rady v Bruseli, ktoré sa konalo 13. a 14. marca 2008,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2008 s názvom Barcelonský proces: Únia pre Stredozemie (KOM(2008)0319),

–  so zreteľom na záverečné vyhlásenie vydané na stretnutí ministrov zahraničných vecí Únie pre Stredozemie, ktoré sa uskutočnilo 3. a 4. novembra 2008 v Marseille,

–  so zreteľom na vyhlásenie zo samitu o Stredozemí, ktorý sa konal 13. júla 2008 v Paríži,

–  so zreteľom na vyhlásenie z Barcelony prijaté na euro-stredozemskej konferencii ministrov zahraničných vecí 27. a 28. novembra 1995, ktorým sa ustanovilo euro-stredozemské partnerstvo,

–  so zreteľom na vyhlásenia predsedníctva Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie zo zasadnutí v Paríži (12. júla 2008), Káhire (20. novembra 2009), Rabate (22. januára 2010), Palerme (18. júna 2010) a Ríme (12. novembra 2010),

–  so zreteľom na odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie (EMPA) prijaté v Ammáne 13. októbra 2008 a postúpené na prvé stretnutie ministrov zahraničných vecí členských krajín Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie,

–  so zreteľom na odporúčania výborov Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie prijaté na šiestej plenárnej schôdzi, ktorá sa konala 13. a 14. marca 2010 v Ammáne,

–  so zreteľom na závery úvodného zasadnutia euro-stredozemského zhromaždenia regionálnych a miestnych samospráv (ARLEM), ktoré sa uskutočnilo 21. januára 2010 v Barcelone,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1638/2006 z 24. októbra 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva a partnerstva(11),

–  so zreteľom na odporúčania Európskeho parlamentu Rade týkajúce sa rokovaní o rámcovej dohode medzi EÚ a Líbyou z 13. decembra 2010,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže rešpektovanie a podpora demokracie a ľudských práv, najmä práv žien, a právneho štátu a posilňovanie bezpečnosti, demokratickej stability, prosperity, spravodlivého rozdelenia príjmov, bohatstva a príležitostí v spoločnosti a s tým súvisiaci boj proti korupcii a podpora dobrej správy vecí verejných sú základnými zásadami a cieľmi Európskej únie a musia predstavovať spoločné hodnoty s partnerskými krajinami ESP a stať sa kľúčovými cieľmi ESP,

B.  keďže pri revízii ESP by sa malo prihliadať na demonštrácie, ktoré sa uskutočnili vo viacerých krajinách južného susedstva EÚ a ktoré volajú po slobode, demokracii a reformách, pretože ukázali silnú túžbu ľudí po skutočnej zmene a lepšom živote v regióne,

C.  keďže občianske nepokoje, ktoré sú prejavom všeobecnej nespokojnosti obyvateľstva s vládnucimi režimami a z veľkej časti sú motivované nerovnomerným rozdelením bohatstva a hospodárskeho rastu a nedostatkom slobôd, sa rozšírili do celého regiónu,

D.  keďže účinky hospodárskej a finančnej krízy sa pridali k existujúcim politickým, hospodárskym a sociálnym výzvam v partnerských krajinách, najmä v súvislosti s problémom nezamestnanosti a rastom cien, čo v regióne viedlo k povstaniam;

E.  keďže udalosti v Tunisku, Egypte, Líbyi, Sýrii, Alžírsku, Maroku, Jordánsku a ďalších krajinách požadujúcich demokratické reformy si vyžadujú, aby EÚ primerane upravila ESP v záujme účinnej podpory procesu politických, hospodárskych a sociálnych reforiem, pričom je potrebné jednoznačne odsúdiť používanie sily pri potlačovaní pokojných demonštrácií,

F.  keďže od svojho začiatku v roku 2004 sa ESP ukázala ako neúčinná pri plnení svojich cieľov v oblasti ľudských práv a demokracie a nedokázala privodiť nevyhnutné politické, sociálne a inštitucionálne reformy; keďže vo vzťahoch s týmto regiónom EÚ zanedbávala dialóg s občianskou spoločnosťou a demokratickými silami na južnom pobreží Stredozemného mora; keďže nedostatky a výzvy zostávajú a dôraz by sa mal teraz klásť na vykonávanie politiky a snahu spolupracovať s partnermi, ktorí naozaj zastupujú občiansku spoločnosť, a inštitúciami rozhodujúcimi pre budovanie demokracie, spojené s jasne definovanými prioritami opatrení, jasnými kritériami a diferenciáciou na základe výsledkov,

G.  keďže medzi európskymi štátmi a štátmi južnej vetvy európskej susedskej politiky existujú výrazné hospodárske, sociálne a demografické odlišnosti, ktoré si vyžadujú riešenia v spoločnom záujme všetkých partnerov,

H.  keďže EÚ si musí vo svojich partnerstvách s východnými a južnými susednými krajinami lepšie vymedziť svoje strategické ciele a priority a vo svojom politickom programe a pri plánovaní rozpočtu by mala prikladať náležitý význam týmto otázkam,

I.  keďže ESP by mala obsahovať ambicióznejšie a účinnejšie nástroje na povzbudenie a podporu politických, hospodárskych a sociálnych reforiem v krajinách susediacich s EÚ,

J.  keďže Lisabonská zmluva vytvorila podmienky na zvyšovanie efektívnosti a súladu politík a fungovania EÚ, najmä vo sfére vonkajších vzťahov, tým, že zriadila post podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), a keďže podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka by mala zabezpečiť, aby bol hlas EÚ na medzinárodnej scéne vypočutý,

K.  keďže články 3 a 21 Zmluvy o Európskej únii ďalej rozvíjajú ciele zahraničnej politiky EÚ a do centra vonkajšej činnosti EÚ zaraďujú podporu ľudským právam, predovšetkým univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd,

L.  keďže v súlade s článkom 8 Zmluvy o Európskej únii musí Únia rozvíjať osobitné vzťahy so susednými krajinami s cieľom vytvoriť priestor prosperity a dobrého susedstva, ktorý je založený na hodnotách Únie a charakterizovaný blízkymi a mierovými vzťahmi založenými na spolupráci,

M.  keďže nevyriešené konflikty a porušovanie medzinárodných právnych predpisov o ľudských právach sú prekážkou napĺňania cieľov ESP a bránia hospodárskemu, sociálnemu a politickému rozvoju a regionálnej spolupráci, stabilite a bezpečnosti,

N.  keďže snaha o krátkodobú stabilitu vo vzťahoch EÚ s južnými susedskými krajinami v posledných rokoch často zatieňovala hodnoty demokracie, sociálnej spravodlivosti a ľudských práv,

O.  keďže EÚ by mala vykonávať prístup zdola a zvyšovať podporu budovaniu inštitúcií, občianskej spoločnosti a vôli naštartovať proces demokratizácie, predovšetkým účasti žien a sociálno-hospodárskemu rozvoju, čo sú podmienky dlhodobej stability,

P.  keďže dodržiavanie ľudských práv, najmä ľudských práv žien, zásad demokracie a právneho štátu vrátane boja proti mučeniu, krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, ako aj odpor voči trestu smrti sú základnými zásadami EÚ,

Q.  keďže Únia pre Stredozemie je momentálne nečinná, najmä po odložení druhého samitu hláv štátov alebo vlád a ministerských stretnutí na neurčito, ako aj po rezignácii jej generálneho tajomníka; keďže regionálny kontext, v rámci ktorého sa profiluje Únia pre Stredozemie, sa vyznačuje územnými konfliktmi, politickými krízami a rastúcim sociálnym napätím a poznačili ho ľudové povstania v Tunisku, Egypte a ostatných krajinách Stredozemia a Blízkeho východu, ktoré ochromujú fungovanie inštitúcií Únie pre Stredozemie, ako aj začínanie veľkých regionálnych integračných projektov, ako ich vymedzili hlavy štátov a vlád Únie pre Stredozemie na parížskom samite v júli 2008 a ministri zahraničných vecí na stretnutí v Marseille 3. a 4. novembra 2008; keďže Únia pre Stredozemie, ktorá mala vylepšiť politiku EÚ v regióne, sa ukázala ako neúčinná pri odstraňovaní rastúcej nedôvery a plnení základných potrieb ľudí,

R.  so zreteľom na príležitosť na posilnenie vzájomného dopĺňania bilaterálnych politík na jednej strane a regionálnych politík na strane druhej, s cieľom účinnejšie splniť ciele euro-stredozemskej spolupráce, ktorú ponúklo zriadenie Únie pre Stredozemie,

S.  keďže ostatné globálne subjekty, a najmä Brazília, Rusko, India a Čína, ďalej posilňujú svoju hospodársku prítomnosť a politický vplyv v južných susedských krajinách EÚ,

T.  keďže účinky politickej, hospodárskej, sociálnej a finančnej krízy prispeli k rozšíreniu naliehavých úloh v politickej, hospodárskej a sociálnej oblasti v južných partnerských krajinách ESP; keďže náklady na reformy spojené s približovaním sa k acquis a s prispôsobením sa spolu s postupným zbližovaním hospodárskych a sociálnych vzťahov sú v južných susedských krajinách EÚ dodatočnou výzvou; keďže v niektorých krajinách tieto faktory vo veľkej miere prispeli k občianskym nepokojom a požiadavkám v oblasti demokratizácie a reforiem,

U.  keďže otázka hospodárenia s vodou a predovšetkým spravodlivá distribúcia vody v súlade s potrebami všetkých ľudí žujúcich v regióne je nanajvýš dôležitá pre trvalý mier a stabilitu na Blízkom východe,

V.  keďže demografické trendy poukazujú na to, že v nasledujúcich dvadsiatich rokoch bude počet obyvateľov v členských štátoch EÚ stabilizovaný, obyvateľstvo však bude čoraz viac starnúť, južné krajiny ESP zaznamenajú vzrast počtu obyvateľov, najmä nárast počtu osôb v produktívnom veku; keďže hospodársky rast a tvorba pracovných miest v týchto krajinách nemusia byť schopné držať krok s očakávaným rastom populácie najmä preto, že niektoré krajiny zaznamenávajú veľmi vysokú úroveň nezamestnanosti už teraz a dokonca ešte vyššiu mieru nezamestnanosti mladých,

W.  keďže korupcia v južných krajinách ESP ostáva závažným problémom a sú do nej zapojené veľké časti spoločnosti, ako aj štátne inštitúcie,

X.  keďže nástroj ESP prispel k zjednodušeniu financovania ESP; keďže v postupe koncipovania nástroja, ktorý ho nahradí, by sa mali odzrkadliť nedávne udalosti v regióne, najmä oprávnená túžba obyvateľstva po demokracii a závery strategickej revízie ESP, a tento postup by sa mal uskutočňovať prostredníctvom konzultácie so všetkými zúčastnenými stranami a predovšetkým s miestnymi subjektmi,

Revízia ESP – všeobecné otázky

1.  opätovne zdôrazňuje hodnoty, zásady a záväzky, na ktorých spočíva ESP a ku ktorým patrí demokracia, zásada právneho štátu, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd a dodržiavanie práv žien, dobrá správa vecí verejných, trhové hospodárstvo a trvalo udržateľný rozvoj, a pripomína tiež skutočnosť, že ESP sa musí stať platným rámcom prehlbovania a posilňovania vzťahov s našimi najbližšími partnermi na podporu ich politických, sociálnych a hospodárskych reforiem zameraných na ustanovenie a upevnenie demokracie, pokroku a sociálnych a hospodárskych príležitostí pre všetkých; zdôrazňuje, že pri koncipovaní a vykonávaní programov ESP je potrebné zachovať zásady kolektívnej a spoločnej zodpovednosti; domnieva sa, že ESP od svojho zavedenia v roku 2004 priniesla hmatateľné výhody pre partnerov ESP a aj pre EÚ tým, že predstavuje jednotný rámec politiky, a prostredníctvom diferenciácie vychádzajúcej z dosiahnutých výsledkov a na mieru ušitej pomoci;

2.  pripomína, že ESP sa nepodarilo presadiť a zabezpečiť ľudské práva v tretích krajinách so zreteľom na súčasné dianie v južnom Stredomorí, najmä v Tunisku a Egypte, Líbyi, Sýrii, Alžírsku, Maroku, Jordánsku a ďalších krajinách požadujúcich demokratické reformy; vyzýva EÚ, aby sa z týchto udalostí poučila a aby prehodnotila svoju politiku na podporu demokracie a ľudských práv a vytvorila vykonávací mechanizmus pre doložku o ľudských právach zahrnutú vo všetkých dohodách s tretími krajinami; trvá na tom, že v rámci preskúmania európskej susedskej politiky treba uprednostniť kritériá, ktoré sa týkajú nezávislosti súdnictva, dodržiavania základných slobôd, pluralizmu a slobody tlače, ako aj boja proti korupcii; vyzýva na lepšiu koordináciu s ostatými politikami Únie voči týmto krajinám;

3.  vyzýva EÚ, aby výrazne podporila proces politickej a hospodárskej reformy v regióne použitím všetkých existujúcich nástrojov v rámci ESP a aby v prípade potreby schválila nové nástroje, ktoré by mohli najúčinnejším spôsobom podporovať proces demokratickej transformácie so zameraním sa na dodržiavanie základných slobôd, dobrej správy vecí verejných, nezávislosť súdnictva a boj proti korupcii, teda na naplnenie potrieb a očakávaní obyvateľstva našich južných susedov;

4.  zdôrazňuje potrebu zvýšiť objem finančných prostriedkov pre ESP vo viacročnom finančnom rámci po roku 2013, pričom v súvislosti s nedávnymi udalosťami je potrebné zamerať sa prioritne na južnú dimenziu ESP; domnieva sa, že nový viacročný finančný rámec by mal zohľadňovať osobitné charakteristiky a potreby každej krajiny;

5.  zdôrazňuje, že susedným krajinám EÚ sa musí predložiť konkrétna ponuka politického partnerstva a hospodárskej integrácie, založená na zásadách otvorenosti, spoločnej angažovanosti a podmienenosti; vyzýva, aby uvedená ponuka bola prispôsobená rozdielnym potrebám konkrétnych krajín a regiónov, aby sa najrozvinutejším partnerom poskytla rýchlejšia cesta k dosiahnutiu noriem a hodnôt EÚ;

6.  vyzýva na zvýšený dôraz na spoluprácu so zástupcami organizácií občianskej spoločnosti, keďže tieto boli hlavnou hybnou silou v pozadí ľudových povstaní v celom regióne;

7.  zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť na spoluprácu so susedstvom primeranú úroveň finančných prostriedkov EÚ a pripomína, že dôležitosť nástroja európskeho susedstva a partnerstva ako hlavného nástroja financovania ESP, ktorý by sa mal vyvíjať tak, aby pružnejšie reagoval na rozličné potreby susedných krajín a regiónov, aby zabezpečil priamu väzbu medzi politickými cieľmi ESP a plánovaním nástroja európskeho susedstva a partnerstva a aby odrážal výkonnostný charakter budúcej ESP; zdôrazňuje však potrebu poskytnúť lepšie cielenú pomoc, zameranú predovšetkým na občiansku spoločnosť a miestnym spoločenstvám, čím sa zabezpečí prístup zdola nahor; zdôrazňuje dôležitosť monitorovania, riadenia a vykonávania rôznych programov v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva;

8.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť všetky potrebné opatrenia vrátane primeraných finančných, ľudských a technických zdrojov a zaručiť tak, že EÚ bude môcť primerane reagovať na akýkoľvek masový migračný pohyb v súlade s článkom 80 ZFEÚ;

9.  zdôrazňuje, že strategická revízia ESP by sa mala náležite zaoberať nedostatkami tejto politiky a presadzovať potrebu väčšieho odhodlania zo strany všetkých partnerov a súčasne posilňovať diferenciáciu vychádzajúcu z dosiahnutých výsledkov, ktorá sa opiera o jasne vymedzené kritériá; vyzýva, aby sa táto revízia dôkladne zamerala na naliehavú potrebu rozvíjať multilaterálnu dimenziu s cieľom dosiahnuť intenzívnejší, nepretržitý a skutočný politický dialóg s partnerskými krajinami;

10.  domnieva sa, že je obzvlášť dôležité neustále posudzovať nielen výsledky, ktoré sa doteraz dosiahli prostredníctvom uskutočnených programov, ale aj primeranosť finančných prostriedkov použitých v rámci partnerstva; zastáva názor, že týmto postupom sa poskytne príležitosť napraviť v budúcnosti akékoľvek nedostatky a nesprávne rozhodnutia;

11.  vyzýva Radu a Komisiu, aby prehodnotila ESP pre južné susedné krajiny s cieľom poskytnúť zdroje a pomoc na skutočnú demokratickú zmenu a stanovila základ pre ďalekosiahle politické, sociálne a inštitucionálne reformy; trvá na tom, že pri revízii susedskej politiky sa musia uprednostňovať kritériá súvisiace s nezávislosťou súdnictva, s dodržiavaním základných slobôd vrátane slobody médií a s bojom proti korupcii;

12.  uznáva a zdôrazňuje rozdiel medzi „európskymi susedmi“ – krajinami, ktoré formálne môžu vstúpiť do EÚ po splnení kodanských kritérií, a „susedmi Európy“ – štátmi, ktoré do EÚ nemôžu vstúpiť pre svoju geografickú polohu;

13.  zastáva názor, že je preto nanajvýš dôležité a naliehavé prehodnotiť a prepracovať stratégiu EÚ smerom k Stredozemiu a že táto nová stratégia by mala zlepšiť politický dialóg a podporu pre všetky demokratické a spoločenské sily vrátane subjektov občianskej spoločnosti; v tejto súvislosti vyzýva Radu, aby vymedzila politické kritériá, ktoré musia krajiny ESP spĺňať, aby im bol priznaný „posilnený štatút“;

14.  zdôrazňuje, že je potrebné oceniť a využiť zmeny, ktoré priniesla Lisabonská zmluva, a to najmä posilnenú úlohu vysokého predstaviteľa/podpredsedu Komisie, zriadenie ESVČ a nové právomoci Parlamentu, v záujme jednotnejšej zahraničnej politiky EÚ a zvýšenia efektívnosti a legitímnosti jej vonkajšej dimenzie a aktivít; domnieva sa, že len vtedy, ak budú Rada a Komisia schopné poučiť sa z minulých a súčasných udalostí a uskutočniť dôkladnú a komplexnú analýzu nedostatkov a chýb súčasnej ESP, bude EÚ môcť vypracovať vierohodnú a účinnú politiku zameranú na partnerské krajiny Stredozemia;

15.  vyzdvihuje význam partnerstva medzi EÚ a južnými susednými krajinami a zdôrazňuje, že táto úzka spolupráca je v záujme obidvoch strán;

16.  domnieva sa, že EÚ by sa mala poučiť z nedávnych udalostí v južných susedných krajinách a že vzhľadom na tieto udalosti by sa mala ESP prehodnotiť s cieľom vytvoriť partnerstvo so spoločnosťami a nielen so štátmi;

Južná dimenzia

17.  zdôrazňuje význam zriadenia osobitnej pracovnej skupiny, ktorej súčasťou je aj Parlament, ako reakcie na výzvy na monitorovanie procesov prechodu k demokracii uskutočnených subjektmi pre demokratickú zmenu, najmä pokiaľ ide o slobodné a demokratické voľby a budovanie inštitúcií vrátane nezávislého súdnictva;

18.  so zreteľom na nedávne udalosti v regióne dôrazne podporuje oprávnenú túžbu po demokracii vyjadrenú obyvateľmi mnohých krajín južného susedstva s EÚ a vyzýva orgány v týchto krajinách, aby zabezpečili čo najrýchlejší pokojný prechod ku skutočnej demokracii; zdôrazňuje, že v strategickej revízii ESP sa musí tento vývoj udalostí plne zohľadniť a odzrkadliť;

19.  vyzýva v tejto súvislosti na poskytnutie výraznej podpory Únie pre demokratickú transformáciu v južných susedných krajinách v partnerstve s príslušnými spoločnosťami, a to mobilizáciou, preskúmaním a prispôsobením existujúcich nástrojov zameraných na podporu politickej, hospodárskej a sociálnej reformy; vyzýva v tejto súvislosti Radu a Komisiu, aby poskytli mechanizmy krátkodobej prechodnej finančnej podpory vrátane pôžičiek tým krajinám, ktoré ich budú potrebovať v dôsledku rýchlych demokratických zmien a mimoriadneho poklesu likvidity; vyzýva predovšetkým Komisiu, aby čo najrýchlejšie prehodnotila národné indikatívne programy Tuniska a Egypta na roky 2011-2013 s cieľom zohľadniť nové naliehavé potreby týchto krajín v súvislosti s budovaním demokracie;

20.  zdôrazňuje význam zintenzívnenia politického dialógu s južnými susednými krajinami EÚ; znova zdôrazňuje, že základnými prvkami tohto dialógu sú posilnenie demokracie, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných, boja proti korupcii a dodržiavania ľudských práv a rešpektovania základných slobôd; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam rešpektovania slobody svedomia, náboženstva a myslenia, slobody vyjadrovania, slobody tlače a médií, slobody združovania, práv žien a rovnosti pohlaví, ochrany menšín a boja proti diskriminácii založenej na sexuálnej orientácii;

21.  konštatuje, že niektorým partnerským krajinám bol už priznaný posilnený štatút alebo sa o ňom teraz rokuje; zdôrazňuje dôležitosť transparentnejšieho a jednotnejšieho prístupu k takejto diferenciácii s cieľom vytvoriť dôležitý proces, ktorý prináša výsledky, a stanovenia kritérií, ktoré je potrebné splniť na získanie posilneného štatútu, s cieľom vyhnúť sa uplatňovaniu „dvojakého metra“;

22.  zdôrazňuje potrebu prispôsobiť kodanské kritériá požiadavkám spojeným s poskytnutím posilneného štatútu; vyzýva Komisiu, aby skutočne priznala posilnený štatút tretím krajinám, ktoré tieto kritériá splnia;

23.  zdôrazňuje, že boj proti korupcii, najmä v súdnictve a v polícii, by mal byť pre EÚ hlavnou prioritou v rozvoji jej vzťahov s južnými partnermi;

24.  trvá na tom, aby sa s Európskym parlamentom v súvislosti s jeho novou úlohou ustanovenou v Lisabonskej zmluve konzultovalo vo všetkých etapách udeľovania posilneného štatútu partnerským krajinám a pri vypracúvaní akčného plánu ESP; vyzýva Radu a ESVČ, aby Európsky parlament zapojili do procesu rozhodovania o posilnenom štatúte, a to vypracovaním jasného mechanizmu konzultácií, ktorý sa použije vo všetkých etapách rokovaní, vrátane kritérií, ktoré treba splniť, ako aj do postupu stanovovania priorít a usmernení uvedených v akčných plánoch;

25.  zdôrazňuje, že účinné partnerstvo medzi EÚ a južnými susedmi môže byť založené len na synergii vzájomne prepojených bilaterálnych a multilaterálnych rozmerov tohto procesu spolupráce, a preto vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v ESP sa dostatočne nezohľadňuje potreba upevnenia multilaterálneho rozmeru;

26.  vzdáva úctu odvahe ľudí v Tunisku, Egypte a Líbyi, ktorí povstali, aby si vymohli demokraciu a slobodu, a vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby poskytli plnú podporu tomuto procesu prechodu k demokracii;

27.  odsudzuje straty na ľudských životoch počas nenásilných povstaní v Tunisku a Egypte a vyzýva orgány, aby príslušné incidenty riadne vyšetrili a osoby, ktoré sú za ne zodpovedné, vydali do rúk spravodlivosti;

28.  domnieva sa, že politické napätie na Blízkom východe a v celom stredozemskom regióne má korene v izraelsko-palestínskom konflikte;

29.  vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby sa aktívne angažovala v riešení konfliktu a budovaní dôvery v regióne, čím sa zabezpečí aktívna úloha EÚ ako činiteľa, nielen ako platiteľa, najmä v mierovom procese v strednej časti Blízkeho východu a aj pri riešení situácie v Západnej Sahare; domnieva sa, že vyriešenie konfliktu je nevyhnutné pre politický, hospodársky a sociálny rozvoj v regióne, ako aj pre pokrok regionálnej dimenzie ESP a jej mnohostrannej spolupráce, akú predstavuje Únia pre Stredozemie; konštatuje, že pre celkový úspech ESP je rozhodujúce nájsť komplexné riešenie rôznych konfliktov v južnom susedstve EÚ, najmä arabsko-izraelského konfliktu, ktoré by bolo v súlade s medzinárodným právom;

30.  domnieva sa, že medzikultúrny dialóg v rámci regiónu Stredozemného mora je kľúčovým pre zlepšenie vzájomného porozumenia, solidarity, tolerancie a prosperity jeho obyvateľstva; očakáva, že pri revízii sa zváži možnosť vypracovania nástrojov na tento účel;

31.  je hlboko znepokojený neustálym odsúvaním druhého samitu hláv štátov a vlád Únie pre Stredozemie a ich ministerských stretnutí na neurčito, čo vysiela negatívny signál ľuďom a inštitúciám regiónu; domnieva sa, že odstúpenie generálneho tajomníka poukazuje na potrebu objasnenia postupov a inštitúcií Únie pre Stredozemie; pripomína, že politické napätie a regionálne konflikty v oblasti Stredozemia by nemali znižovať šance na konkrétny pokrok v oblasti odvetvovej a mnohostrannej spolupráce a že práve uskutočňovaním veľkých integračných projektov a otvoreného politického dialógu môže Únia pre Stredozemie prispievať k budovaniu klímy dôvery, ktorá je predpokladom pre dosahovanie spoločných cieľov v oblasti súdnictva a bezpečnosti v duchu solidarity a mieru;

32.  vyjadruje nesúhlas s nedostatkom pridelených finančných prostriedkov pre Úniu pre Stredozemie a veľmi malým odhodlaním členských štátov z oboch brehov Stredozemného mora; vyjadruje nesúhlas s nedefinovaným prístupom EÚ k politike týkajúcej sa oblasti Stredozemného mora a vyzýva EÚ, aby vypracovala dlhodobú strategickú koncepciu rozvoja a stabilizácie regiónu; trvá na tom, že je nevyhnutné vytvoriť z euro-stredozemského integračného procesu politickú prioritu európskeho programu;

33.  je presvedčený, že by vzhľadom na najnovší vývoj v regióne malo dôjsť k oživeniu Únie pre Stredozemie; zastáva názor, že táto nová Únia pre Stredozemie by mala presadzovať stabilný hospodársky, sociálny a demokratický rozvoj a mala by vytvoriť silný a spoločný základ pre úzky vzťah medzi EÚ a jej južnými susedmi; verí, že toto nové spoločenstvo by takisto vytvorilo nové možnosti pre trvalo udržateľný mier na Blízkom východe, ktorý by bol zakotvený v rôznych miestnych spoločnostiach a nezávisel by len od krehkej politickej vôle autoritárskych vodcov regiónu;

34.  konštatuje, že revízia by sa mala zaoberať zlyhaním Únie pre Stredozemie, pokiaľ ide o splnenie očakávaní a vyhodnotenie prichádzajúcich výziev, a zároveň by mala posúdiť nové možnosti posilnenia bilaterálnych nástrojov v rámci ESP; v tejto súvislosti sa domnieva, že oblastiam, v ktorých sa dá dosiahnuť hmatateľný pokrok, by sa malo venovať viac finančných prostriedkov;

35.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným pokrokom pri vytváraní euro-stredozemskej zóny voľného obchodu; žiada uskutočniť spoločné rokovania, hneď ako budú splnené požiadavky na skutočné a komplexné zóny voľného obchodu, ktoré by mali tvoriť základ euro-stredozemskej zóny voľného obchodu, pričom treba náležite zohľadniť sociálno-ekonomickú situáciu každej partnerskej krajiny, a za predpokladu, že spoločenský a environmentálny dosah týchto dohôd bude v dostatočnom predstihu náležite posúdený; vyjadruje poľutovanie nad tým, že jednotlivé subjekty nedosiahli žiadny reálny pokrok, pokiaľ ide o vytvorenie potrebných podmienok; podporuje tiež rozvoj bilaterálnej a mnohostrannej hospodárskej spolupráce juh – juh, ktorá by viedla k skutočným prínosom pre občanov zúčastnených krajín a zlepšila by politickú klímu v regióne;

36.  vyzdvihuje potrebu zamerať sa na najdôležitejšie špecifické problémy v každej dotknutej krajine, opakuje však, že susedská politika by sa mala osobitne zaoberať sociálno-ekonomickou situáciou najmä mladej generácie;

37.  je presvedčený, že posilnená subregionálna spolupráca členských štátov a krajín ESP so špecifickými spoločnými záujmami, hodnotami a problémami by mohla priniesť pozitívnu dynamiku do celej stredozemskej oblasti; nabáda členské štáty, aby preskúmali potenciál, ktorý poskytuje variabilná geometria ako model spolupráce, a zdôrazňuje, že ESP by mala v budúcnosti uľahčovať a podporovať tento prístup najmä prostredníctvom rozpočtu regionálneho financovania;

38.  domnieva sa, že v rámci južnej susedskej politiky je potrebné čeliť problému ilegálneho prisťahovalectva; žiada Radu a Komisiu, aby monitorovali uplatňovanie dohôd so všetkými južnými susednými krajinami a existujúcich bilaterálnych dohôd medzi členskými štátmi EÚ a všetkými regionálnymi subjektmi, pokiaľ ide o otázky prisťahovalectva, a najmä readmisie;

39.  vyjadruje poľutovanie nad asymetrickým prístupom, ktorý prijala EÚ voči východným a južným susedom v oblasti mobility a vízovej politiky; v súvislosti s mobilitou podporuje zjednodušovanie postupov udeľovania víz pre južné krajiny ESP, najmä pre študentov, výskumných pracovníkov a podnikateľov, ako aj prijatie euro-stredozemského partnerstva pre mobilitu; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú môžu niektoré krajiny ESP zohrávať pri riadení migračných tokov; zdôrazňuje, že spolupráca pri riadení migračných tokov musí byť v plnom súlade s hodnotami EÚ a s medzinárodnými právnymi záväzkami; trvá na tom, aby sa readmisné dohody s partnerskými krajinami týkali len nelegálnych prisťahovalcov, čím by boli vylúčení tí, ktorí sa sami označujú za žiadateľov o azyl, utečencov alebo osoby vyžadujúce ochranu, a pripomína, že zásada nenavracania sa vzťahuje na všetky osoby, ktorým hrozí trest smrti, neľudské zaobchádzanie alebo mučenie; žiada užšiu spoluprácu s cieľom zastaviť obchodovanie s ľuďmi a zlepšiť životné podmienky migrujúcich pracovníkov v EÚ aj v južných krajinách ESP;

40.  vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, ESVČ a Komisiu, aby sa v rozhovoroch s južnými krajinami ESP sústredili na politické priority EÚ, ako sú zrušenie trestu smrti, dodržiavanie ľudských práv vrátane práv žien, dodržiavanie základných slobôd vrátane slobody svedomia a vierovyznania, slobody združovania, slobody médií, rešpektovanie právneho štátu, nezávislosť súdnictva, boj proti mučeniu a krutému a neľudskému zaobchádzaniu, boj proti beztrestnosti, ako aj ratifikácia niekoľkých medzinárodných právnych nástrojov vrátane Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu a Dohovoru o postavení utečencov z roku 1951;

41.  v súvislosti s revíziou dohôd s južnými krajinami ESP žiada, aby sa znovu venovala pozornosť úplnému dodržiavaniu práva na slobodu vyznania v dotknutých krajinách, najmä pre všetky náboženské menšiny; zdôrazňuje, že sloboda vyznania zahŕňa slobodu prejavovať svoju vieru osamote alebo spoločne s ostatnými, na verejnosti alebo v súkromí, bohoslužbou, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov a účasťou na obradoch, a že takáto sloboda musí tiež zahŕňať právo jednotlivca na zmenu vierovyznania;

42.  zdôrazňuje, že zmluvné vzťahy EÚ so všetkými krajinami ESP zahŕňajú ustanovenia o konaní pravidelného fóra na riešenie otázok ľudských práv formou podvýborov pre ľudské práva; žiada ESVČ, aby v tieto ustanovenia plnom rozsahu využívala a jestvujúce podvýbory zapájala do všetkých rokovaní a vyvíjala na ne tlak s cieľom zvýšiť ich účinnosť a orientáciu na výsledky a zabezpečiť účasť organizácií občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv; odporúča povýšiť neformálnu pracovnú skupinu pre ľudské práva EÚ – Izrael na bežný podvýbor; vyzýva ESVČ, aby sa taktiež zúčastňovala na štruktúrovanej spolupráci medzi pracovnou skupinou Rady pre ľudské práva (COHOM) a Podvýborom Európskeho parlamentu pre ľudské práva;

43.  vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, ESVČ a Komisiu, aby sa aktívne usilovali o podporu a ochranu slobody komunikácie a slobodného prístupu k informáciám vrátane informácií na internete;

44.  vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, ESVČ a Komisiu, aby posilňovali úlohu organizácií občianskej spoločnosti, najmä organizácií pre ľudské práva a ženských organizácií pri monitorovaní politiky a programovaní a realizácii pomoci prostredníctvom nástroja určeného na budovanie kapacít; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu posilniť postavenie žien a vyzýva ESVČ a Komisiu, aby systematicky analyzovali dosah svojich projektov a programov na obe pohlavia a aby presadzovali práva žien a rodovú rovnosť pri revízií ústav, trestných zákonníkov, zákonov o rodine a ostatných občianskych zákonov, ako aj v rámci dialógov o ľudských právach s partnerskými krajinami ESP; žiada, aby vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie, ESVČ a Komisia neupevňovali vzťahy EÚ s tretími krajinami, ak tieto krajiny do svojich politík nebudú dostatočne zapájať organizácie občianskej spoločnosti; konštatuje, že organizácie občianskej spoločnosti sú najvernejšími a najsilnejšími spojencami EÚ pri presadzovaní demokratických hodnôt, dobrej správy vecí verejných a ľudských práv v partnerských krajinách; vyzýva na intenzívnejšie zapojenie regionálnych a miestnych orgánov, ako aj profesijných organizácií a sociálnych partnerov do spolupráce EÚ s južnými susedmi; vyzýva Radu a Komisiu, aby v tejto súvislosti ďalej posilňovali a účinnejšie využívali európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva;

45.  zdôrazňuje potrebu uplatňovať rodové hľadisko a podporovať osobitné opatrenia na dosiahnutie účinného a systematického prístupu založeného na rodovej rovnosti v krajinách ESP; nalieha na vlády a občiansku spoločnosť, aby zvyšovali sociálne začleňovanie žien, bojovali proti ženskej negramotnosti a podporovali zamestnanosť žien s cieľom zabezpečiť zmysluplné zastúpenie žien na všetkých úrovniach;

46.  zdôrazňuje význam štruktúrovanej spolupráce v oblasti vysokoškolského vzdelávania a výskumu s cieľom podporiť vzájomné uznávanie kvalifikácií a vzdelávacích systémov, a to najmä v záujme zvyšovania mobility študentov, výskumných pracovníkov a učiteľov, ktorú podporia opatrenia na boj proti „odlivu mozgov“; v tejto súvislosti víta pomoc pre vysokoškolské vzdelávanie v rámci programu Tempus a výmeny realizované v rámci akcie 2 programu ERASMUS Mundus, ako aj zriadenie euro-stredozemskej univerzity (EMUNI), ktorá je založená ako európsko-stredozemská sieť univerzít na oboch pobrežiach;

47.  zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú zohrávajú miestne orgány v demokratickom rozvoji našich partnerských krajín a podporuje rozšírenie programov partnerstva medzi miestnymi orgánmi EÚ a partnerskými krajinami;

48.  vyzdvihuje dôležitosť odborových organizácií a sociálneho dialógu ako súčasti demokratického rozvoja južných partnerov; nabáda tieto krajiny, aby posilnili práva pracujúcich a práva odborov; poukazuje na to, akú významnú úlohu môže zohrávať sociálny dialóg pri riešení spoločensko-hospodárskych problémov v regióne;

49.  tvrdí, že je dôležité zbližovať investície, odbornú prípravu, výskum a inovácie a pritom venovať osobitnú pozornosť príprave zameranej na potreby trhu s cieľom zaoberať sa spoločensko-hospodárskymi problémami v regióne; požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala ženám a znevýhodneným skupinám, ako sú mladí ľudia; zároveň zdôrazňuje veľký význam ďalšej podpory projektov miestneho rozvoja s cieľom prispieť k revitalizácii najzraniteľnejších miest a regiónov;

50.  zdôrazňuje, že dobre fungujúci, účinný, bezpečný a spoľahlivý multimodálny dopravný systém je základnou podmienkou hospodárskeho rastu a rozvoja podporujúcou obchod a integráciu medzi Európskou úniou a jej južnými partnerskými krajinami v Stredomorí; vyzýva Komisiu, aby predložila strednodobé posúdenie akčného plánu regionálnej dopravy (2007-2013) pre Stredozemie a výsledok zohľadnila pri vypracúvaní akčného plánu dopravy kedykoľvek v budúcnosti;

51.  je presvedčený, že trvalo udržateľný rozvoj by mal byť všeobecnou zásadou, ktorá sa uplatní pri revízii ESP a zameria sa najmä na zlepšovanie ochrany životného prostredia, rozvoj širokého potenciálu v oblasti obnoviteľných energií v regióne a podporu politík a projektov v prospech lepšieho využívania nedostatkových zdrojov vody;

52.  opakuje svoju výzvu Rade, Komisii a členským štátom EÚ, aby povzbudili a podporili komplexný plán na nápravu zdevastovanej rieky Jordán a aj naďalej poskytovali finančnú a technickú podporu na obnovu rieky, a najmä jej dolného toku, a to aj v rámci Únie pre Stredozemie;

53.  zdôrazňuje vysoký potenciál spolupráce v oblasti energií a zdrojov obnoviteľnej energie, ako sú veterná a solárna energia a energia z morských vĺn; podporuje koordinované vykonávanie stredozemského solárneho plánu a odvetvových iniciatív, ktoré by sa mali zameriavať na naplnenie primárnych potrieb partnerských krajín, ako aj prijatie euro-stredozemskej stratégie v oblasti energetickej efektívnosti; zdôrazňuje význam podpory trans-euro-stredozemských prepojení v oblasti dodávok elektrickej energie, plynu a ropy s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávok energie prostredníctvom vybudovania inteligentnej siete spájajúcej celý euro-stredozemský región;

54.  pripomína dôležitosť poľnohospodárstva, ktoré podporuje miestnych poľnohospodárov, potravinovú bezpečnosť a potravinovú sebestačnosť, dôležitosť rozvoja vidieka, prispôsobovania sa zmene klímy, prístupu k zdrojom vody a ich racionálneho využívania a energetiky; odporúča, aby sa spolupráca v poľnohospodárstve stala prioritou ESP na podporu euro-stredozemského plánu pre poľnohospodárstvo a prostriedkom na zabezpečenie stability cien potravín na vnútroštátnej, regionálnej a celosvetovej úrovni;

55.  pripomína svoju výzvu vytvoriť euro-stredozemskú jednotku civilnej ochrany so zreteľom na to, že nárast rozmeru a počtu prírodných katastrof naliehavo vyžaduje pridelenie príslušných finančných prostriedkov a že takáto iniciatíva by posilnila solidaritu medzi euro-stredozemským obyvateľstvom;

56.  zdôrazňuje význam intenzívnejšej spolupráce s mnohostrannými regionálnymi organizáciami z juhu, predovšetkým s Arabskou ligou a Africkou úniou, s cieľom úspešne riešiť výzvy v uvedených oblastiach; vyzýva Komisiu, aby počas revízie ESP zvážila nový štruktúrovaný dialóg s týmito fórami;

57.  pripomína hodnotu nástroja európskeho susedstva a partnerstva ako nástroja financovania ESP; zdôrazňuje však, že je potrebné poskytnúť väčšiu pružnosť a zabezpečiť cielenejšiu pomoc zameranú najmä na občiansku spoločnosť a miestne spoločenstvá a zaručiť pritom uplatňovanie postupu zdola nahor; vyzýva ďalej na komplexnú analýzu účinnosti nástroja európskeho susedstva a partnerstva s cieľom lepšie využiť dostupné finančné nástroje a prostriedky v kontexte vzťahov EÚ s južnými susedmi a s cieľom zabezpečiť, aby bola rozvojová pomoc a podpora v prijímajúcich krajinách náležite použitá; za mimoriadne dôležitú považuje transparentnosť financovania a začlenenie protikorupčných mechanizmov do finančných nástrojov; zdôrazňuje dôležitosť monitorovania, riadenia a vykonávania rôznych programov v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva; zdôrazňuje dôležitosť posilnenia cezhraničných projektov, zintenzívnenia programov zameraných na ľudí a vytvorenia stimulov pre regionálnu spoluprácu; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby pri nadchádzajúcej príprave nového nástroja viedli včas konzultácie s Parlamentom a so zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti;

58.  vyzýva Radu, aby prijala legislatívny návrh na zmenu a doplnenie článku 23 nariadenia o nástroji európskeho susedstva a partnerstva, ktorý Komisia predložila v máji 2008 a Európsky parlament prijal 8. júla 2008, čo by umožnilo opätovné investovanie prostriedkov vrátených späť z minulých operácií a EÚ by poskytlo veľmi potrebný nástroj na zmiernenie následkov súčasnej finančnej krízy na reálne hospodárstvo a vplyvu rastúcich cien potravín na susedný regiónu, a najmä jeho južné oblasti;

59.  zdôrazňuje, že nástroj európskeho susedstva a partnerstva nie je jediným nástrojom na financovanie programov a činností v rámci ESP, a preto trvá na tom, že je nevyhnutný súvislý prístup založený na využívaní všetkých finančných nástrojov; vyzýva preto ESVČ a Komisiu, aby predložili jasný prehľad finančných prostriedkov pridelených každej prijímajúcej krajine vrátane rozdelenia podľa jednotlivých nástrojov;

60.  zdôrazňuje potrebu zvýšiť objem prostriedkov vyhradených v nadchádzajúcom viacročnom finančnom rámci EÚ na obdobie 2014 – 2020 pre južnú dimenziu ESP s cieľom zabezpečiť, aby financovanie bolo v zhode s politickými ambíciami, a zaviesť posilnený štatút bez toho, aby to ovplyvnilo ďalšie priority ESP; trvá na tom, že je nevyhnutné dodržiavať dosiahnutú dohodu nadväzujúcu na vyhlásenie Komisie pre výbor COREPER z roku 2006, ktorou sa ustanovujú 2/3 celkovej sumy nástroja európskeho susedstva a partnerstva pre južné krajiny a 1/3 pre východné krajiny podľa demografických váh;

61.  zdôrazňuje však, že každé zvýšenie objemu pridelených finančných prostriedkov by sa malo opierať o presné posúdenie potrieb a malo by byť v súlade so zvyšovaním účinnosti uskutočňovaných programov, ktoré sú vhodne prispôsobené a uprednostnené podľa požiadaviek každej prijímajúcej krajiny;

62.  víta prácu vykonanú prostredníctvom nástroja EIB pre euro-stredozemské investície a partnerstvo (FEMIP) a zdôrazňuje potrebu zabezpečiť väčšiu súčinnosť s ostatnými medzinárodnými finančnými inštitúciami, ktoré sú tiež aktívne v regióne a opätovne navrhuje vytvoriť euro-stredozemskú finančnú inštitúciu spolurozvoja, ktorej hlavným akcionárom zostane EIB; podporuje zvýšenie maximálnej sumy garancie pre EIB, aby si mohla udržať intenzitu svojich operácií v regióne počas nadchádzajúcich rokov; vyzýva EBOR, aby zmenila svoje stanovy tak, aby sa tiež mohla zúčastňovať tohto procesu finančnej pomoci;

Úloha Európskeho parlamentu

63.  zdôrazňuje kľúčovú rolu Európskeho parlamentu pri zaručení úzkeho vzťahu medzi stabilitou a prosperitou Európy a demokratickou správou vecí verejných a hospodárskym a sociálnym pokrokom jej južných susedov ESP, ako aj pri podpore politických diskusií, plne vyzretých slobôd, demokratických reforiem a právneho štátu u jej susedných partnerských krajín, a to najmä prostredníctvom medziparlamentných delegácií a Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie;

64.  potvrdzuje svoje odhodlanie aj naďalej vykonávať svoje právo parlamentnej kontroly plnenia ESP aj prostredníctvom pravidelných diskusií s Komisiou o uplatňovaní nástroja európskeho susedstva a partnerstva; víta rozsiahle konzultácie s Komisiou a ESVČ o revízii ESP a verí, že Komisia a ESVČ taktiež zaručia uskutočňovanie plnohodnotných a systematických konzultácií s Európskym parlamentom o príprave príslušných dokumentov, napríklad akčných plánov ESP; ďalej žiada, aby bol Parlamentu udelený prístup k rokovacím mandátom všetkých medzinárodných dohôd, ktoré sa majú uzatvoriť s partnerskými krajinami ESP v súlade s článkom 218 ods. 10 ZFEÚ, v ktorom sa uvádza, že Európsky parlament musí byť ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách tohto konania;

o
o   o

65.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov a krajín ESP a generálnemu tajomníkovi Únie pre Stredozemie.

(1) Ú. v. EÚ C 287 E, 24.11.2006, s. 312. (2) Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 760. (3) Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 443. (4) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2010, s. 76. (5) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2010, s. 83. (6) Prijaté texty, P7_TA(2010)0192. (7) Prijaté texty, P7_TA(2010)0314. (8) Prijaté texty, P7_TA(2011)0038. (9) Prijaté texty, P7_TA(2011)0064. (10) Prijaté texty, P7_TA(2011)0095. (11) Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 1.