Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 17. februára 2011 - Štrasburg
Dvojstranná ochranná doložka dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou ***I
 Poskytnutie záruky Únie EIB na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Európskej únie ***I
 Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Kórejskou republikou ***
 Situácia v Egypte
 Plnenie stratégie EÚ pre podunajskú oblasť
 Právny štát v Rusku
 Energetická stratégia Svetovej banky
 Európa 2020
 Vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov
 Politika zamestnanosti členských štátov *
 Zvyšovanie cien potravín
 Zrážky v pohraničných oblastiach medzi Thajskom a Kambodžou
 Jemen: trest smrti pre mladistvých páchateľov, najmä prípad Muhammada Táhira Sábita Samúma
 Uganda: zavraždenie Davida Kata

Dvojstranná ochranná doložka dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou ***I
PDF 292kWORD 48k
Uznesenie
Text
Príloha
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. februára 2011 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa vykonáva dvojstranná ochranná doložka dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou (KOM(2010)0049 – C7-0025/2010 – 2010/0032(COD))
P7_TA(2011)0061A7-0210/2010

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2010)0049),

–  so zreteľom na článok 294 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0025/2010),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 22. decembra 2010, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0210/2010),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(1);

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Komisie uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

5.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. februára 2011 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2011, ktorým sa vykonáva dvojstranná ochranná doložka dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi a Kórejskou republikou

P7_TC1-COD(2010)0032


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 511/2011.)

P7_TC1-COD(2010)0032


PRÍLOHA I

Vyhlásenie Komisie

Komisia víta dohodu z prvého čítania medzi Európskym parlamentom a Radou týkajúcu sa nariadenia o ochrannej doložke.

Ako sa aj ustanovuje v nariadení, Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o vykonávaní dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou a bude pripravená diskutovať s gestorským výborom Európskeho parlamentu o akýchkoľvek otázkach, ktoré vyplynú z vykonávania dohody.

V tejto súvislosti si Komisia želá uviesť tieto poznámky:

a)  Komisia bude pozorne monitorovať, ako Kórea plní svoje záväzky v regulačnej sfére, ktoré zahŕňajú najmä záväzky týkajúce sa technických predpisov v automobilovom odvetví. Súčasťou monitorovania budú všetky aspekty necolných prekážok a jeho výsledky budú zdokumentované a odoslané Európskemu parlamentu a Rade.

b)  Komisia bude taktiež venovať osobitnú pozornosť účinnému plneniu záväzkov v oblasti práce a ochrany životného prostredia kapitoly 13 dohody o voľnom obchode (Obchod a trvalo udržateľný rozvoj). Komisia sa bude v tejto súvislosti radiť s domácou poradnou skupinou, ktorej členmi budú zástupcovia obchodných organizácií, odborových zväzov a mimovládnych organizácií. Vykonávanie kapitoly 13 dohody o voľnom obchode bude riadne zdokumentované a zaslané Európskemu parlamentu a Rade.

Komisia sa tiež zhodla na dôležitosti poskytnutia účinnej ochrany v prípade náhleho nárastu dovozu v citlivých odvetviach vrátane malých automobilov. Monitorovanie citlivých odvetví bude zahŕňať vozidlá, textil a spotrebnú elektroniku. Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že odvetvie malých automobilov možno považovať za relevantný trh na účely vyšetrenia ochranných opatrení.

Komisia poznamenáva, že označenie pásiem pasívneho zušľachťovacieho styku na Kórejskom polostrove podľa článku 12 protokolu o pravidlách pôvodu by si vyžadovalo medzinárodnú dohodu medzi zúčastnenými stranami a Európsky parlament by s ňou musel udeliť svoj súhlas. Komisia bude Európsky parlament v plnej miere informovať o rokovaniach výboru o pásmach pasívneho zušľachťovacieho styku na Kórejskom polostrove.

A na záver Komisia zároveň poznamenáva, že ak sa z dôvodu výnimočných okolností rozhodne predĺžiť trvanie vyšetrovania v súlade s článkom 5 ods. 3, zaistí, aby predĺžená lehota nepresahovala uplynutie platnosti akýchkoľvek dočasných opatrení zavedených v zmysle článku 7.

PRÍLOHA II

Spoločné vyhlásenie

Komisia a Európsky parlament súhlasia s dôležitosťou úzkej spolupráce pri monitorovaní vykonávania dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou, ako aj vykonávania nariadenia o ochrannej doložke. V záujme uvedeného sa zhodli na týchto bodoch:

–  Ak Európsky parlament prijme odporúčanie o začatí vyšetrovania ochranných opatrení, Komisia starostlivo preskúma, či sú splnené podmienky pre začatie vyšetrovania z úradnej moci vyplývajúce z nariadenia. V prípade, že Komisia dôjde k záveru, že podmienky nie sú splnené, predloží gestorskému výboru Európskeho parlamentu správu, v ktorej uvedie vysvetlenie všetkých faktorov dôležitých pre začatie takéhoto vyšetrovania.

–  Komisia podá gestorskému výboru Európskeho parlamentu na jeho žiadosť správu o akýchkoľvek konkrétnych obavách súvisiacich s plnením záväzkov Kórey vyplývajúcich z necolných opatrení alebo z kapitoly 13 dohody o voľnom obchode (Obchod a trvalo udržateľný rozvoj).

(1) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prijaté 7. septembra 2010 (Prijaté texty, P7_TA(2010)0301).


Poskytnutie záruky Únie EIB na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Európskej únie ***I
PDF 596kWORD 208k
Uznesenie
Zjednotený text
Príloha
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. februára 2011 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Európskej únie (KOM(2010)0174 – C7–0110/2010 – 2010/0101(COD))
P7_TA(2011)0062A7-0019/2011

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2010)0174),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 209 a 212 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0110/2010),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre rozvoj, Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0019/2011),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. februára 2011 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. …/2011/EÚ, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Európskej únie
[PDN 1, ak nie je uvedené inak]

P7_TC1-COD(2010)0101


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 209 a 212,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(1),

keďže:

(1)  Okrem svojho základného poslania, ktorým je financovanie investícií v Únii, Európska investičná banka (ďalej len „EIB“) od roku 1963 uskutočňuje na podporu vonkajších politík Únie aj finančné operácie mimo Únie. Umožňuje to doplniť rozpočtové zdroje Únie dostupné pre vonkajšie regióny o finančnú silu EIB v prospech prijímajúcich krajín. Uskutočňovaním takýchto finančných operácií sa EIB podieľa na plnení všeobecných zásad a cieľov politík Únie vrátane rozvoja tretích krajín a  prosperity Únie v zmenených podmienkach svetového hospodárstva. Operácie EIB na podporu vonkajších politík Únie sa musia aj naďalej uskutočňovať v súlade so zásadami zdravého bankovníctva.

(2)  Článok 209 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v spojení s článkom 208 ZFEÚ ustanovuje, že EIB prispieva k vykonávaniu opatrení potrebných na podporovanie cieľov politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce za podmienok stanovených v jej štatúte.

(3)  S cieľom podporiť vonkajšiu činnosť Únie a umožniť EIB financovať investície mimo Únie bez toho, aby to malo nepriaznivý vplyv na jej úverové postavenie, využívala väčšina jej operácií vo vonkajších regiónoch rozpočtovú záruku EÚ spravovanú Komisiou.

(4)  Naposledy bola záruka EÚ stanovená na obdobie 2007 – 2011 rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 633/2009/ES z 13. júla 2009 poskytnutím záruky Spoločenstva Európskej investičnej banke na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva(2).

(5)  Garančný fond pre vonkajšie opatrenia (ďalej len „garančný fond“) zriadený nariadením Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 z 25. mája 2009, ktorým sa zriaďuje garančný fond pre vonkajšie opatrenia (kodifikovaná verzia)(3), by mal naďalej poskytovať likvidnú rezervu pre rozpočet Únie na straty z finančných operácií EIB a iných vonkajších činností Únie.

(6)  Ako sa požaduje v rozhodnutí č. 633/2009/ES, Komisia a EIB pripravili strednodobé preskúmanie vonkajšieho financovania EIB, ktoré sa zakladá na nezávislom vonkajšom hodnotení pod dohľadom riadiacej skupiny odborníkov, preskúmaní externého konzultanta a špecifických hodnoteniach vypracovaných v rámci EIB. Riadiaca skupina 12. februára 2010 predložila správu so závermi a odporúčaniami Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a EIB.

(7)  Správa riadiacej skupiny skonštatovala, že záruka Únie pre EIB je účinný a pôsobivý politický nástroj s vysokým finančným a politickým vplyvom, ktorý by sa mal zachovať na krytie rizík politickej alebo štátnej povahy. Niektoré zmeny a doplnenia rozhodnutia č. 633/2009/ES boli navrhnuté na zaistenie maximálnej pridanej hodnoty a účinnosti vonkajších operácií EIB.

(8)  Pri vypracúvaní nového viacročného finančného rámca by sa mali sumy kryté zárukou EÚ podstatne zvýšiť s cieľom podporiť účinnosť opatrení EÚ a ich zviditeľnenie za hranicami EÚ v súlade s Lisabonskou zmluvou. [PDN 2]

(9)  Zoznam krajín, ktoré sú oprávnené alebo potenciálne oprávnené na financovanie zo strany EIB v rámci záruky EÚ, je uvedený v prílohe II k tomuto rozhodnutiu a v porovnaní so zoznamom v prílohe I k rozhodnutiu č. 633/2009/ES je rozšírený.

(10)  Sumy kryté zárukou EÚ v každom regióne by mali naďalej predstavovať stropy financovania EIB so zárukou EÚ, a nie ciele, ktoré má splniť EIB.

(11)  Rozšírenie vonkajšieho mandátu EIB na nové krajiny bez prehodnotenia stropov financovania EIB v rámci záruky EÚ by de facto znížilo výšku úverov, ktoré môže EIB poskytnúť každej krajine v rámci svojho vonkajšieho mandátu. S cieľom vyhnúť sa oslabeniu činnosti EIB v krajinách, v ktorých pôsobí, by sa tieto stropy mali príslušne upraviť.

(12)  Popri regionálnych stropoch by sa mal aktivovať doplnkový mandát (mandát na operácie v oblasti zmeny klímy) vo výške 2 000 000 000 EUR, ktorý by mal byť pridelený ako balík na podporu finančných operácií EIB v oblasti zmierňovania následkov zmeny klímy a adaptácie na túto zmenu vo všetkých regiónoch, na ktoré sa mandát vzťahuje. EIB by v úzkej spolupráci s Komisiou mohla prispieť svojimi odbornými znalosťami a zdrojmi k podpore verejných orgánov ako aj súkromného sektora pri riešení problematiky zmeny klímy a k čo najlepšiemu využitiu dostupných financií. V prípade projektov zmierňovania následkov zmeny klímy a prispôsobovania sa zmenám by sa mali zdroje EIB podľa možnosti doplniť o finančné prostriedky so zvýhodnením dostupné v rámci rozpočtu Únie, a to prostredníctvom efektívneho a konzistentného spojenia grantov a úverov na financovanie boja proti zmene klímy v kontexte vonkajšej pomoci Únie. V tejto súvislosti je vhodné, aby výročná správa Komisie pre Európsky parlament a Radu obsahovala podrobnú správu o finančných nástrojoch využívaných na financovanie týchto projektov a bola v nej stanovená výška finančných prostriedkov EIB v rámci doplnkového mandátu a príslušná výška grantov.

(13)  Právo na získanie prostriedkov EIB na financovanie zmierňovania následkov zmeny klímy na základe záruky EÚ by sa mohlo obmedziť v prípade krajín, o ktorých sa Rada domnieva, že sa nezaviazali plniť primerané ciele v oblasti zmeny klímy. Rada môže rozhodnúť o takomto obmedzení predtým, než EIB poskytne príslušným krajinám prostriedky v rámci mandátu na finančné operácie v oblasti zmeny klímy. Pred prijatím rozhodnutia o takomto obmedzení by mala Rada konzultovať s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisiou.

(14)  EIB by mala pripraviť návrh na financovanie mikroúverov v záujme zvýšenia prístupu najchudobnejších k financovaniu bankou a s cieľom rozvíjať mikroprojekty, ktoré sú zdrojom bohatstva a ktoré znižujú chudobu, ktorý by sa mohol začať vykonávať od roku 2014.[PDN 3]

(15)  EIB by so súhlasom Komisie mala mať možnosť reinvestovať prostriedky získané späť z predchádzajúcich operácií s rizikovým kapitálom a osobitnými úvermi (reflow) s cieľom financovať nové operácie porovnateľnej výšky na pomoc partnerským krajinám, ako Komisia navrhla v návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1638/2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva a partnerstva(4).

(16)  V rámci mandátu na finančné operácie v oblasti zmeny klímy by pri regionálnom rozdeľovaní mala existovať určitá flexibilita, ktorá by umožnila v rámci trojročného obdobia počas rokov 2011 – 2013 čo najrýchlejšie a najúčinnejšie čerpať dostupné finančné prostriedky a zároveň zaručiť počas tohto obdobia ich vyvážené rozdelenie medzi regióny ▌na základe priorít stanovených pre oblasť vonkajšej pomoci v rámci všeobecného mandátu.

(17)  Počas hodnotenia sa zistilo, že aj keď operácie EIB vykonané v období, na ktoré sa hodnotenie vzťahuje (2000 - 2009) boli vo všeobecnosti v súlade s vonkajšími politikami Únie, spojenie medzi politickými cieľmi Únie a ich operatívnym vykonávaním zo strany EIB by sa malo posilniť a malo by byť explicitnejšie a lepšie štruktúrované.

(18)  Na to, aby sa posilnila zlučiteľnosť mandátu, zlepšilo zameranie vonkajšej finančnej činnosti EIB na podporu politík Únie a dosiahol maximálny prospech pre príjemcov, by sa týmto rozhodnutím mali v mandáte EIB na finančné operácie vo všetkých oprávnených krajinách stanoviť horizontálne ciele na vysokej úrovni vychádzajúce z komparatívnej sily EIB v oblastiach, v ktorých dosahuje dobré výsledky. Vo všetkých regiónoch zahrnutých do tohto rozhodnutia by tak EIB mala financovať projekty v oblasti zmierňovania následkov zmeny klímy a prispôsobovania sa týmto zmenám, projekty sociálnej a hospodárskej infraštruktúry (hlavne v doprave, energetike vrátane energie z obnoviteľných zdrojov, vo výskume a vývoji v oblasti nových zdrojov energií, v oblasti energetickej bezpečnosti, v energetickej infraštruktúre, environmentálnej infraštruktúre vrátane vody a hygieny, ako aj v oblasti informačných a komunikačných technológií (ďalej len „IKT“) a rozvoja miestneho súkromného sektora, najmä podporou malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“). Treba pripomenúť, že zlepšenie dostupnosti kapitálu pre MSP môže zohrávať dôležitú úlohu pri stimulovaní hospodárskeho rozvoja a v boji proti nezamestnanosti. V rámci týchto oblastí by základným cieľom finančných operácií EIB mala byť regionálna integrácia partnerských krajín vrátane hospodárskej integrácie predvstupových krajín, susedných krajín a Únie. EIB môže podporiť prítomnosť Únie v partnerských krajinách prostredníctvom priamych zahraničných investícií, ktoré podporujú transfer technológií a poznatkov, buď v rámci záruk EÚ na investície v spomínaných oblastiach alebo na vlastné riziko.

(19)  Ak chce EIB účinne pomôcť MSP, mala by spolupracovať s miestnymi finančnými sprostredkovateľskými inštitúciami v oprávnených krajinách s cieľom zaručiť najmä to, aby časť finančných výhod prešla na ich klientov, posudzovať projekty klientov so zreteľom na rozvojové ciele Únie a poskytovať pridanú hodnotu v porovnaní s trhovým financovaním. Finančné sprostredkovateľské činnosti na podporu MSP by mali byť plne transparentné a EIB by o nich mala byť pravidelne informovaná.

(20)  Zatiaľ čo silnou stránkou EIB zostáva, že je investičnou bankou, podľa tohto rozhodnutia by však mala v úzkej spolupráci s Komisiou a pod demokratickou kontrolou Európskeho parlamentu zameriavať vplyv svojich vonkajších operácií na rozvoj a riadiť sa zásadami európskeho konsenzu o rozvoji a zásadami stanovenými v článku 208 ZFEÚ, ako aj  zásadami o účinnosti pomoci uvedenými v Parížskej deklarácii z roku 2005 a v Akčnom programe z Akkry z roku 2008. Túto činnosť by mala vykonávať prostredníctvom viacerých konkrétnych opatrení, najmä prostredníctvom posilnenia svojich kapacít na posudzovanie environmentálnych, sociálnych a rozvojových aspektov projektov vrátane ľudských práv a rizík súvisiacich s konfliktom a podporou miestnych konzultácií s verejnými orgánmi a občianskou spoločnosťou. Pri hĺbkovej analýze projektu by EIB mala vyžadovať, aby navrhovateľ projektu uskutočňoval miestne konzultácie a informoval o ich výsledkoch verejnosť. EIB by sa okrem toho mala vo zvýšenej miere zamerať na oblasti, v ktorých má riadne odborné znalosti, pokiaľ ide o finančné operácie v rámci Únie, a ktoré prispejú k rozvoju príslušnej krajiny (ako napríklad, okrem iného, prístup k finančným službám pre MSP a mikropodniky), na environmentálnu infraštruktúru vrátane vody a hygieny, udržateľnú dopravu a zmierňovanie následkov zmeny klímy, najmä v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Financovanie by malo zahŕňať aj projekty na podporu zdravia a vzdelávania, najmä v oblasti infraštruktúry, ak poskytujú jasnú pridanú hodnotu. EIB by takisto mala progresívne posilňovať svoju činnosť na podporu ▌prispôsobeniu sa zmenám klímy podľa potreby prostredníctvom spolupráce s ▌medzinárodnými finančnými inštitúciami (ďalej len „IFI“) a európskymi dvojstrannými finančnými inštitúciami (ďalej len „IBFI“). Na to bude potrebný prístup k  finančným prostriedkom so zvýhodnením a v primeranom čase aj zvýšenie špecializovaných ľudských zdrojov zaoberajúcich sa vonkajšími činnosťami EIB. Činnosť EIB by rovnako mala dopĺňať ciele a priority EÚ týkajúce sa inštitucionálneho rozvoja a sektorových reforiem. Napokon by EIB mala určiť výkonnostné ukazovatele, ktoré sa viažu na rozvojové a environmentálne aspekty projektov a ich výsledky.

(21)  So vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti bola vytvorená funkcia Vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/ podpredseda Komisie (vysoký predstaviteľ), a to s cieľom zvýšiť vplyv a súdržnosť vonkajších vzťahov Únie ▌.

(22)  V posledných rokoch došlo tiež k rozšíreniu a posilneniu vonkajších politík Únie. Týka sa to najmä predvstupovej stratégie, európskej politiky susedstva, stratégie Únie pre Strednú Áziu, obnovených partnerstiev s Latinskou Amerikou a juhovýchodnou Áziou, ako aj strategických partnerstiev Únie s Ruskom, Čínou a Indiou. Je to aj prípad rozvojových politík Únie, ktoré sa teraz rozšírili na všetky rozvojové krajiny. Od roku 2007 sa vonkajšie vzťahy Úniu podporujú aj novými finančnými nástrojmi, t. j. nástrojom predvstupovej pomoci (ďalej len „IPA“), nástrojom európskeho susedstva a partnerstva (ďalej len „ENPI“), nástrojom financovania rozvojovej spolupráce (ďalej len „DCI“), európskym nástrojom pre demokraciu a ľudské práva (ďalej len „EIDHR“) a nástrojom stability.

(23)  V nadväznosti na zriadenie ESVČ a nadobudnutie účinnosti tohto rozhodnutia by Komisia a EIB mali upraviť Memorandum o porozumení v oblasti spolupráce a koordinácie v regiónoch uvedených v rozhodnutí Rady 2006/1016/ES z 19. decembra 2006, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka Spoločenstva na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva(5), a prípadne so súhlasom vysokého predstaviteľa rozšíriť nové memorandum o porozumení o ESVČ, najmä pokiaľ ide o pravidelný a systematický dialóg na strategickej úrovni medzi EIB a Komisiou, do ktorého by sa mala zapojiť aj ESVČ, a o iné aspekty patriace do právomoci ESVČ.

(24)  Činnosť EIB v predvstupových krajinách sa uskutočňuje v rámci stanovenom v Prístupovom a európskom partnerstve, v ktorom sa ustanovujú priority pre každú krajinu a pre Kosovo(6) s cieľom pri priblížiť ich k Únii a ktorý poskytuje rámec pre pomoc EÚ. Proces stabilizácie a pridruženia (ďalej len „SAP“) je rámcom politiky EÚ pre západný Balkán. Zakladá sa na progresívnom partnerstve, pričom Únia ponúka obchodné úľavy, ekonomickú a finančnú pomoc a zmluvné vzťahy prostredníctvom Dohôd o stabilizácii a pridružení (ďalej len „SAA“). Predvstupová finančná pomoc prostredníctvom IPA pomáha kandidátom a potenciálnym kandidátom pripraviť sa na záväzky a výzvy členstva v Únii. Táto pomoc podporuje reformný proces vrátane prípravy na prípadné členstvo. Zameriava sa na inštitucionálny rozvoj, zosúladenie s acquis communautaire, prípravu na politík a nástrojov EÚ a podporu opatrení na dosiahnutie hospodárskej konvergencie.

(25)  EIB by sa mala usilovať o nepriamu podporu dosahovania rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015 vo všetkých regiónoch, v ktorých pôsobí, a tak napĺňať článok 209 ods. 3 ZFEÚ.

(26)  Činnosť EIB v krajinách európskej susedskej politiky by mala prebiehať v rámci európskej susedskej politiky, prostredníctvom ktorej sa Únia usiluje vybudovať osobitný vzťah so susednými krajinami v záujme vytvorenia oblasti prosperity a dobrého susedstva založeného na hodnotách Únie, akými sú zásady demokracie, právneho štátu, dobrej správy a dodržiavania ľudských práv, a charakterizovaného blízkymi a mierovými vzťahmi na základe spolupráce. Na dosiahnutie týchto cieľov Únie a jej partneri zavádzajú spoločne dohodnuté dvojstranné akčné plány, v ktorých sa definuje súbor priorít vrátane politických a bezpečnostných otázok, obchodných, ekonomických a sociálnych záležitostí, environmentálnych záujmov a integrácie dopravných a energetických sietí, ako je napríklad projekt plynovodu Nabucco a projekty iných plynovodov, ktoré majú osobitný význam pre Úniu. Únia pre Stredozemie, stratégia EÚ pre región Baltského mora, Východné partnerstvo a Čiernomorská synergia sú viacstranné regionálne iniciatívy dopĺňajúce európsku susedskú politiku s cieľom podporovať spoluprácu medzi Úniou a príslušnou skupinou susedných partnerských krajín, ktoré riešia rovnaké naliehavé úlohy a/alebo zdieľajú spoločné geografické prostredie. Cieľom Únie pre Stredozemie je oživiť proces euro-stredozemskej integrácie podporovaním spoločného hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja na obidvoch brehoch Stredozemného mora a podporovať lepší sociálny a hospodársky rozvoj, solidaritu, regionálnu integráciu, udržateľný rozvoj a budovanie znalostí, čo kladie dôraz na potrebu lepšej finančnej spolupráce na podporu regionálnych a nadnárodných projektov. Únia pre Stredozemie podporuje najmä vytváranie námorných a pozemných diaľnic, znižovanie znečistenia  Stredozemného mora, stredozemný solárny plán, iniciatívu rozvoja podnikania v oblasti Stredozemia, iniciatívy civilnej ochrany a euro-stredozemskú univerzitu. Stratégia Únie pre región Baltského mora podporuje udržateľný environmentálny a optimálny hospodársky a sociálny rozvoj regiónu Baltského mora. Cieľom Východného partnerstva je vytvoriť potrebné podmienky na zrýchlenie postupu politického pridruženia a prehĺbenie ekonomickej integrácie medzi Úniou a krajinami Východného partnerstva, čo nie je možné dosiahnuť bez toho, aby všetky štáty Východného partnerstva dodržiavali zásady demokracie, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv. Ruská federácia a Únia majú rozsiahle strategické partnerstvo, ktoré je oddelené od Európskej susedskej politiky a ktoré charakterizujú spoločné oblasti spolupráce a plány. Tieto sú na viacstrannej úrovni doplnené o iniciatívu Severná dimenzia, ktorá poskytuje rámec pre spoluprácu medzi Úniou, Ruskom, Nórskom a Islandom.

(27)  Činnosť EIB v Latinskej Amerike sa má uskutočňovať v rámci strategického partnerstva Únie, Latinskej Ameriky a Karibiku. Ako sa zdôraznilo v oznámení Komisie s názvom Európska únia a Latinská Amerika: globálni hráči v partnerstve(7) zo septembra 2009, prioritami EÚ v oblasti spolupráce s Latinskou Amerikou sú podpora regionálnej integrácie a odstránenie chudoby a sociálnej nerovnosti v záujme podpory udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Tieto politické ciele by sa mali podporovať so zreteľom na rozdielnu úroveň rozvoja krajín Latinskej Ameriky. Dvojstranný dialóg by sa mal uskutočňovať v oblastiach spoločného záujmu Únie a Latinskej Ameriky vrátane životného prostredia, zmeny klímy, zníženia rizika katastrof, energetiky, vedy, výskumu, vysokoškolského vzdelávania, technológie a inovácií.

(28)  EIB by mala byť aktívna v Ázii tak v dynamicky sa rozvíjajúcich nových ekonomikách, ako aj v menej prosperujúcich krajinách. V tomto rozmanitom regióne Únie prehlbuje svoje strategické partnerstvo s Čínou a Indiou, pričom pokračujú rokovania o novom partnerstve a dohodách o voľnom obchode s krajinami juhovýchodnej Ázie. Rozvojová spolupráca s Áziou je pritom veľmi dôležitou oblasťou Únie; cieľom rozvojovej stratégie EÚ pre ázijský región je odstránenie chudoby podporou rozsiahleho udržateľného hospodárskeho rastu, podporou priaznivého životného prostredia a podmienok vhodných pre obchod a integráciu v danom regióne, podporou riadenia, zvyšovaním politickej a sociálnej stability a podporou pri dosahovaní cieľov stanovených v rozvojových cieľoch tisícročia do roku 2015. Spoločne sa do praxe zavádzajú politiky na riešenie spoločných problémov, ako sú zmena klímy, udržateľný rozvoj, bezpečnosť a stabilita, správa vecí verejných a ľudské práva, ako aj predchádzanie prírodným a ľudským katastrofám a reakcia na ne.

(29)  Stratégia Únie pre nové partnerstvo so Strednou Áziou, ktorú Európska rada prijala v júni 2007, posilnila regionálny a dvojstranný dialóg a spoluprácu Únie s krajinami Strednej Ázie týkajúcu sa hlavných problémov regiónu, akými sú odstránenie chudoby, udržateľný rozvoj a stabilita. Zavedenie stratégie prinieslo dôležitý pokrok v oblasti ľudských práv, právneho štátu, dobrej správy a demokracie, vzdelávania, ekonomického rozvoja, obchodu a investícií, energetiky, dopravy a environmentálnych politík.

(30)  Činnosť EIB v Južnej Afrike by sa mala uskutočňovať v rámci strategického dokumentu Únie o Južnej Afrike. Medzi hlavné oblasti stanovené v strategickom dokumente patrí tvorba pracovných miest, rozvoj kapacít na poskytovanie služieb a sociálna súdržnosť. Činnosť EIB v Južnej Afrike sa vo veľkej miere dopĺňa s programom Komisie rozvojovej spolupráce, a to najmä tým, že EIB sa zameriava na podporu súkromného sektora a na investovanie do rozvoja infraštruktúry a sociálnych služieb (bývanie, elektrická energia, projekty čistenia pitnej vody a miestna infraštruktúra). V preskúmaní strategického dokumentu o Južnej Afrike v polovici obdobia sa navrhlo posilnenie činnosti v oblasti zmeny klímy prostredníctvom činností podporujúcich tvorbu zelených pracovných miest.

(31)  S cieľom posilniť súlad celkovej pomoci Únie v príslušných regiónoch by sa mali podľa potreby nájsť možnosti na prípadné prepojenie financovania EIB s rozpočtovými zdrojmi Únie, napríklad vo forme záruk, rizikového kapitálu,  subvencovania úrokových sadzieb a investičného spolufinancovania spolu s technickou pomocou pri príprave a vykonávaní projektov prostredníctvom IPA, ENPI, nástroja stability, EIDHR a DCI. Vždy, keď dôjde k takémuto prepojeniu financovania EIB s inými rozpočtovými zdrojmi Únie, mali by sa pri všetkých finančných rozhodnutiach jasne určiť zdroje, ktoré sa použijú. Ročná správa Komisie o finančných operáciách EIB uskutočnených na základe tohto rozhodnutia určená Európskemu parlamentu a Rade by mala obsahovať podrobné rozčlenenie rozpočtových zdrojov a finančných nástrojov použitých v kombinácii s financovaním EIB. V nasledujúcom viacročnom finančnom rámci by sa medzi týmito nástrojmi financovania Únie a finančnými operáciami v rámci vonkajšieho mandátu EIB mala dosiahnuť väčšia synergia.

(32)  Na všetkých úrovniach od strategického plánovania po prípravu projektov by sa malo zaistiť, aby vonkajšie finančné operácie EIB boli v súlade s vonkajšími politikami a vysokými cieľmi Únie ustanovenými v tomto rozhodnutí a aby ich podporovali. Na zvýšenie súladu vonkajších činností Únie by sa mal ďalej posilniť dialóg o politike a stratégii medzi Komisiou, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a EIB. Rovnako by sa mala upevniť spolupráca a včasná vzájomná výmena informácií medzi EIB, Komisiou a ESVČ na operačnej úrovni. Kancelárie EIB mimo Únie by sa mali zriadiť v prípade potreby v priestoroch delegácií EÚ s cieľom podporiť túto spoluprácu a zároveň sa spoločne podieľať na prevádzkových nákladoch. Je mimoriadne dôležité, aby existovala včasná výmena názorov medzi EIB, Komisiou a ESVČ podľa potreby počas prípravy programových dokumentov na dosiahnutie maximálnej synergie medzi činnosťami týchto troch orgánov Únie.

(33)  Praktické opatrenia na prepojenie cieľov všeobecného mandátu a ich vykonávanie by sa mali ustanoviť v regionálnych operatívnych usmerneniach ▌. S cieľom vypracovať takéto usmernenia, ktoré majú všeobecnú uplatniteľnosť a dopĺňajú toto rozhodnutie, by sa Komisii, ktorá úzko spolupracuje s EIB a pri otázkach, ktoré patria do právomoci ESVČ, aj s ESVČ, mala udeliť právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila primerané konzultácie aj na expertnej úrovni. Tieto usmernenia by mali vychádzať zo širšieho politického rámca pre každý región, odrážať stratégiu Únie pre krajinu a cielene zaisťovať, aby financovanie EIB dopĺňalo zodpovedajúce politiky, programy a nástroje pomoci Únie v rôznych regiónoch. Tieto usmernenia by sa mali poskytnúť Európskemu parlamentu a Rade v rámci výročného podávania správ o vonkajšom mandáte EIB pre Komisiu.

(34)  EIB by mala po konzultácii s Komisiou vypracovať orientačný viacročný program plánovaného objemu podpísaných finančných operácií EIB, aby sa zaistilo primerané rozpočtové plánovanie tvorby rezerv garančného fondu a zabezpečila sa zlučiteľnosť finančného plánu EIB so stropmi stanovenými v tomto rozhodnutí. Komisia by mala zohľadniť tento plán v pravidelnom rozpočtovom programovaní predloženom rozpočtovému orgánu

(35)  Komisia by mala na základe doterajších pozitívnych skúseností navrhnúť do polovice roku 2012 vytvorenie platformy Únie pre spoluprácu a rozvoj s cieľom optimalizovať a racionalizovať fungovanie mechanizmov zabezpečujúcich lepšie kombinovanie grantov a úverov vo vonkajších regiónoch. Takýto návrh by mal vychádzať z posudzovania vplyvu, v ktorom by mali byť uvedené náklady na túto platformu a jej prínosy. Pri svojich úvahách by Komisia mala konzultovať s EIB, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR), ako aj inými európskymi viacstrannými a dvojstrannými finančnými inštitúciami. V záujme toho by Komisia mala vytvoriť pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov členských štátov, poslancov Európskeho parlamentu, zástupcov EIB a v prípade potreby iných inštitúcií, ktoré pôsobia v oblasti spolupráce a rozvoja Únie. Takouto platformou by sa pod vedením Komisie mali podporovať synergie, výmena informácií o pripravovaných projektoch a mechanizmy vzájomnej dôvery, ktoré by sa zakladali na komparatívnej výhode rôznych inštitúcií, pričom by sa rešpektovala úloha a výsady inštitúcií Únie pri plnení rozpočtu Únie a úverov finančných inštitúcií. Takáto platforma bude mimoriadne užitočná pri financovaní projektov zameraných na rozvoj alebo projektov v oblasti boja proti zmene klímy.

(36)  EIB by mala byť nabádaná k tomu, aby uskutočnila analýzu nákladov a prínosov postupného rozčlenenia všetkých vonkajších činností na geografickej báze s cieľom lepšie sa prispôsobiť konkrétnym požiadavkám každej oblasti a podporovať účasť a spoluzodpovednosť partnerských krajín pri praktickom riadení finančných prostriedkov a finančnej kontrole príslušných projektov. V závislosti od výsledkov uvedenej analýzy by EIB mala zvážiť začatie tohto procesu odčlenením svojich aktivít v Stredozemí, ktoré boli doteraz zoskupené v rámci nástroja pre euro-stredozemské investície a partnerstvo (FEMIP), a vytvorením euro-stredozemskej finančnej inštitúcie pre spoločný rozvoj, v ktorej by bola aj naďalej hlavným akcionárom EIB. V konkrétnom prípade Stredozemia by EIB mohla prostredníctvom tejto inštitucionálnej zmeny zvýšiť účinnosť svojej činnosti v stredozemských krajinách, lepšie sa zviditeľniť a poskytnúť zvýšenú finančnú podporu na prioritné iniciatívy Únie pre Stredozemie. EIB by sa mala takisto opierať o program Invest in Med, ktorý vytvára predpoklady pre účinné vytváranie kontaktov s podnikmi a so subjektmi občianskej spoločnosti z partnerských krajín.

(37)  Malo by sa podporovať zvýšenie operácií EIB a diverzifikovanie jej finančných nástrojov mimo Únie bez toho, aby sa využívala záruka EÚ, a to tak,aby sa využívanie záruky podporovalo v tých krajinách a projektoch, ktoré majú zlý prístup k trhu a v ktorých vytvára záruka väčšiu pridanú hodnotu. EIB by preto mala naďalej zvyšovať objem úverov na vlastné riziko, a to vždy s cieľom podporovať ciele vonkajšej politiky Únie, najmä v predvstupových krajinách, krajinách európskej susedskej politiky a v krajinách, ktoré dosahujú požadovaný investičný stupeň v iných regiónoch, ale aj v krajinách s nižším investičným stupňom, ak má EIB primeranú záruku tretej strany. So súhlasom Komisie by EIB mala vypracovať politiku rozhodovania o pridelení projektu do mandátu so zárukou EÚ alebo do financovania s vlastným rizikom EIB. V takejto politike by sa zrejme zohľadňovala úverová dôveryhodnosť príslušných krajín a projektov. Pri príležitosti predĺženia mandátu na poskytovanie vonkajších úverov na obdobie po roku 2013 by sa mal tento postup prehodnotiť a rovnako by sa mal opätovne preskúmať zoznam krajín oprávnených získať záruku, pričom by sa zohľadnil vplyv na tvorbu rezerv garančného fondu pre vonkajšiu činnosť.

(38)  EIB by mala byť nabádaná k tomu, aby v prípade, ak má primerané záruky, rozšírila operácie určené verejným subjektom na subštátnej úrovni v krajinách, v ktorých pôsobí.

(39)  EIB by mala rozšíriť rozsah ponúkaných nových a inovatívnych finančných nástrojov, a pritom sa zamerať viac na vypracovanie záručných nástrojov. Okrem toho by EIB mala byť nabádaná k tomu, aby poskytovala úvery v miestnych menách a emitovala dlhopisy na miestnych trhoch za predpokladu, že partnerské krajiny uskutočnia potrebné štrukturálne reformy, a to najmä vo finančnom sektore, ako aj iné opatrenia, ktorými umožnia činnosť EIB.

(40)  S cieľom zaistiť, aby EIB plnila požiadavky mandátu v regiónoch a podregiónoch, by bolo potrebné prideliť v primeranom čase dostatočné ľudské a finančné zdroje na jej vonkajšie činnosti ▌. Súčasťou by malo byť aj to, aby disponovala dostatočnými kapacitami na podporu cieľov rozvojovej spolupráce Únie, viac sa zamerala na ex-ante posudzovanie environmentálnych, sociálnych a rozvojových aspektov svojej činnosti, ako aj na efektívne monitorovanie projektov počas realizácie. Treba podporovať príležitosti na ďalšie zvyšovanie efektívnosti a účinnosti a aktívne sa snažiť využívať synergie.

(41)  Pri svojich finančných operáciách mimo Únie, ktoré patria do pôsobnosti tohto rozhodnutia, by sa EIB mala ďalej usilovať o posilňovanie koordinácie a spolupráce s medzinárodnými finančnými inštitúciami a európskymi dvojstrannými finančnými inštitúciami, a v prípadoch, kde je to vhodné, o posilňovanie spolupráce v oblasti odvetvových podmienok a vzájomného spoliehania sa na postupy, využívania spolufinancovania a podieľania sa na globálnych iniciatívach, akými sú iniciatívy na podporu koordinácie pomoci a účinnosti. Vďaka tejto koordinácii a spolupráci by malo byť možné zabrániť vzájomnému prekrývaniu projektov financovaných Úniou a ich nežiaducej konkurencii. Toto úsilie musí vychádzať zo zásady reciprocity ▌. Financovanie EIB uskutočňované prostredníctvom dohôd o spolupráci s ostatnými medzinárodnými finančnými inštitúciami a dvojstrannými finančnými inštitúciami musí rešpektovať zásady stanovené v tomto rozhodnutí.

(42)  EIB by mala zlepšovať spoluprácu s ostatnými európskymi finančnými inštitúciami najmä v krajinách mimo Únie, v ktorých pôsobia spoločne. Komisia, EIB a EBOR uzatvorili tripartitné memorandum o porozumení, ktoré sa vzťahuje na všetky krajiny mimo Únie, v ktorých pôsobia. Očakávaným cieľom memoranda je zabrániť vzájomnej konkurencii EIB a EBOR a malo by im umožniť ich vzájomné dopĺňanie a maximalizovať komparatívne výhody. Memorandum by malo umožniť zbližovanie ich postupov v primeranom čase. V snahe optimalizovať nástroje na financovanie európskej vonkajšej činnosti by sa malo uvažovať o budovaní užších vzťahov medzi týmito dvomi bankami s väčšinovým európskym kapitálom.

(43)  Predkladanie správ a prenos informácií zo strany EIB Komisii by sa malo posilniť s cieľom umožniť Komisii lepšie informovať o finančných operáciách EIB vykonaných podľa tohto rozhodnutia vo jej ročnej správe predkladanej Európskemu parlamentu a Rade. V správe by sa mal hodnotiť najmä súlad finančných operácií EIB s týmto rozhodnutím so zreteľom na operačné usmernenia a mali by sa do nej zahrnúť časti informujúce o pridanej hodnote EIB, napríklad o podpore vonkajšej politiky Únie a požiadavky na mandát, o kvalite financovaných operácií a prevode finančných výhod na klientov, a časti o spolupráci s Komisiou, EBOR, inými medzinárodnými finančnými inštitúciami a dvojstrannými darcami vrátane spolufinancovania. V správe by sa malo tiež vyhodnotiť, do akej miery EIB prihliadala na hospodársku, finančnú, environmentálnu a sociálnu udržateľnosť pri vypracovaní a monitorovaní financovaných projektov. Osobitná časť správy by mala byť venovaná podrobnému hodnoteniu opatrení, ktoré EIB prijala na zabezpečenie súladu so súčasným mandátom, ktorý stanovuje rozhodnutie č. 633/2009/ES, pričom by sa zvláštna pozornosť mala venovať operáciám EIB, ktoré využívajú finančné nástroje zahraničných (off-shore) finančných centier. Pri uskutočňovaní finančných operácií by EIB mala zabezpečiť primerané uplatňovanie svojich politík voči slabo regulovaným alebo nespolupracujúcim jurisdikciám, a tak prispievať k medzinárodnému boju proti daňovým podvodom a únikom. Správa by mala obsahovať hodnotenie sociálnych a rozvojových aspektov projektov. Správa by mala byť verejne dostupná, aby občianska spoločnosť a prijímajúce krajiny mohli vyjadriť svoje názory. V prípade potreby by správa mala obsahovať odkazy na významné zmeny okolností, ktorými by sa odôvodňovali ďalšie zmeny a doplnenia mandátu pred skončením obdobia. Táto správa by mala zahŕňať predovšetkým podrobný rozpis financovania zo strany EIB, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, spolu so všetkými finančnými zdrojmi Únie a iných darcov, a tak poskytnúť detailný prehľad o finančnom riziku finančných operácií.

(44)  Finančné operácie EIB by sa naďalej mali riadiť vlastnými pravidlami a postupmi EIB vrátane primeraných kontrolných opatrení na zamedzenie neplatenia daní a príslušnými pravidlami a postupmi týkajúcimi sa Dvora audítorov a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF),

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Záruka EÚ

1.  Únia poskytuje Európskej investičnej banke (EIB) rozpočtovú záruku EÚ na operácie vykonávané mimo Únie (ďalej len „záruka EÚ“). Záruka EÚ sa poskytuje ako celková záruka na platby, ktoré EIB nedostala, ale sú splatné v súvislosti s úvermi a úverovými zárukami na investičné projekty EIB oprávnené podľa odseku 2. Finančné činnosti EIB sú v súlade so všeobecnými zásadami a prispievajú k dosahovaniu cieľov a politík vonkajšej činnosti Únie.

2.  Oprávnené na záruky EÚ sú úvery a úverové záruky EIB na investičné projekty uskutočnené v krajinách uvedených v tomto rozhodnutí, poskytnuté v súlade s vlastnými pravidlami a postupmi EIB vrátane vyhlásenia EIB o sociálnych a environmentálnych normách a na podporu relevantných cieľov vonkajšej politiky Únie, pri ktorých sa financovanie EIB poskytlo v súlade s podpísanou zmluvou, ktorej platnosť neuplynula a ani nebola zrušená (finančné operácie EIB).

3.  Záruka EÚ sa obmedzuje na 65 % súhrnnej sumy vyplatených úverov a poskytnutých záruk v rámci finančných operácií EIB zníženej o splatené sumy a zvýšenej o všetky súvisiace sumy.

4.  Záruka EÚ pokrýva finančné operácie EIB podpísané v období od 1. februára 2007 do 31. decembra 2013. Pri finančných operáciách EIB podpísaných podľa rozhodnutia Rady 2006/1016/ES, rozhodnutia Rady 2008/847/ES zo 4. novembra 2008 o oprávnenosti krajín Strednej Ázie podľa rozhodnutia 2006/1016/ES, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka Spoločenstva na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva(8) a rozhodnutia č. 633/2009/ES sa naďalej využívajú výhody záruky EÚ podľa tohto rozhodnutia

5.  Ak do uplynutia obdobia uvedeného v odseku 4 Európsky parlament a Rada neprijmú rozhodnutie, ktorým sa poskytuje EIB nová záruka EÚ na jej finančné operácie mimo Únie, uvedené obdobie sa automaticky predlžuje o šesť mesiacov na základe návrhu, ktorý Komisia predloží v súlade s článkom 19.

Článok 2

Stropy mandátu

1.  Strop finančných operácií EIB podľa záruky EÚ počas obdobia 2007 – 2013, znížený o zrušené sumy, nepresahuje 29 567 000 000 EUR a člení sa na dve časti:

   a) všeobecný mandát vo výške 27 567 000 000 EUR;
   b) mandát na operácie v oblasti zmeny klímy vo výške 2 000 000 000 EUR.

2.  Všeobecný mandát sa rozdelí na dva záväzné regionálne stropy a na orientačné čiastkové stropy stanovené v prílohe I. V rámci regionálnych stropov EIB postupne zaistí vyrovnané rozdelenie medzi krajiny v regiónoch, na ktoré sa vzťahuje všeobecný mandát.

3.  Finančné operácie EIB, na ktoré sa vzťahuje všeobecný mandát, sú také, ktoré sa použijú na vykonanie cieľov uvedených v článku 3 tohto rozhodnutia.

4.  Mandát na operácie v oblasti zmeny klímy sa vzťahuje na finančné operácie EIB vo všetkých krajinách, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, v ktorých takéto finančné operácie podporujú kľúčové politické ciele Únie týkajúce sa zmeny klímy podporou projektov na zmiernenie následkov zmeny klímy a adaptáciu na ne, ktoré prispievajú k celkovému cieľu Rámcovej konvencie Spojených národov o klimatických zmenách (UNFCCC), a to najmä zabránením emisiám skleníkových plynov alebo ich znižovaním v oblastiach energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a udržateľnej dopravy alebo zvýšením schopnosti vyrovnať sa s nepriaznivými účinkami zmeny klímy na zraniteľné krajiny, odvetvia a komunity. Mandát na finančné operácie v oblasti zmeny klímy sa vykonáva v úzkej spolupráci s Komisiou, pričom sa ▌financovanie zo strany EIB čo najviac spája s rozpočtovými prostriedkami Únie. Právo krajín, v ktorých EIB financuje zmierňovanie následkov zmeny klímy na základe záruky EÚ , na získanie prostriedkov EIB by sa mohlo obmedziť predtým, než EIB pridelí prostriedky, ak sa Rada domnieva, že sa nezaviazali plniť príslušné ciele v oblasti zmeny klímy. Pred prijatím takéhoto rozhodnutia Rada konzultuje s ESVČ a Komisiou. Doplnkový mandát sa nepovažuje za príspevok Únie a jej členských štátov k finančným prostriedkom na rýchle začatie opatrení v zmysle dohody uzavretej na konferencii zmluvných strán UNFCCC v decembri 2009 v Kodani.

5.  Primerané kritériá na vymedzenie „čistej technológie“ sa v zásade musia orientovať na energetickú efektívnosť a technológie znižujúce emisie.

6.  V prípade mandátu na finančné operácie v oblasti zmeny klímy sa však EIB usiluje o zaistenie vyrovnaného rozdelenia finančných operácií podpísaných vo všetkých regiónoch uvedených v prílohe II tohto rozhodnutia do konca obdobia uvedeného v článku 1 ods. 4. EIB osobitne zaistí, aby región uvedený v bode A prílohy II dostal najviac 40 % sumy pridelenej podľa tohto mandátu, región uvedený v bode B najviac 50 %, región uvedený v bode C najviac 30 % a región uvedený v bode D najviac 10 %. Vo všeobecnosti sa mandát na finančné operácie v oblasti zmeny klímy využíva na financovanie projektov, ktoré úzko súvisia s hlavnými právomocami EIB, sú prínosom pre zmierňovanie následkov zmeny klímy a prispôsobovanie sa týmto zmenám a maximalizujú ich účinok.

7.  Všeobecný mandát i mandát na finančné operácie v oblasti zmeny klímy sa riadia zásadami zdravého bankovníctva.

Článok 3

Ciele všeobecného mandátu

1.  Záruka EÚ sa poskytne na finančné operácie EIB, ktorými sa podporuje ktorýkoľvek z týchto všeobecných cieľov:

   a) rozvoj miestneho súkromného sektora, najmä podpora malých a stredných podnikov;
   b) rozvoj sociálnej a hospodárskej infraštruktúry vrátane dopravnej, energetickej a environmentálnej infraštruktúry a informačných a komunikačných technológií (IKT);
   c) zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobenie sa tejto zmene, ako sa uvádza v článku 2 ods. 4.

Nepriamy príspevok k znižovaniu chudoby prostredníctvom inkluzívneho rastu a trvalo udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja je cieľom finančných operácií EIB v rozvojových krajinách(9). [PDN 5]

2.  V súlade s cieľmi Únie a medzinárodnými cieľmi v oblasti zmeny klímy predloží EIB v spolupráci s Komisiou do roku 2012 stratégiu postupného a plynulého zvyšovania percentuálneho podielu projektov na podporu znižovania emisií CO2 a postupného ukončovania projektov, ktoré majú negatívny vplyv na dosiahnutie cieľov Únie v oblasti zmeny klímy.

3.  Všeobecnejšie však finančné operácie EIB podporujú všeobecné zásady, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť Únie, ako sa uvádza v článku 21 Zmluvy o Európskej únii, prispievajú ku konsolidácii a podpore demokracie a právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd a k plneniu medzinárodných dohôd v oblasti životného prostredia, ktorých zmluvnou stranou je Únia. Osobitne v súvislosti s rozvojovými krajinami by sa pozornosť mala venovať udržateľnému hospodáreniu so svetovými prírodnými zdrojmi, plynulému a postupnému začleňovaniu týchto krajín do svetového hospodárstva, boju proti chudobe, ako aj súladu s cieľmi, ktoré schválila Únia v rámci spolupráce s Organizáciou Spojených národov a ostatnými kompetentnými medzinárodnými organizáciami. EIB podporuje rovný prístup k finančným službám, najmä pre znevýhodnené skupiny, ako sú menšiny, poľnohospodári a ženy. V záujme riadneho splnenia týchto požiadaviek riadiace orgány EIB zabezpečia v primeranom čase zvýšenie zdrojov EIB vrátane jej zamestnancov.

4.  Regionálna integrácia medzi partnerskými krajinami vrátane hospodárskej integrácie medzi predvstupovými krajinami, susednými krajinami a Úniou je základným cieľom pre finančné operácie EIB v oblastiach uvedených v odseku 1.

5.  EIB postupne zvýši svoje činnosti v sociálnych sektoroch, ako je zdravotníctvo a vzdelávanie.

Článok 4

Krajiny, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie

1.  Zoznam krajín, ktoré sú oprávnené alebo potenciálne oprávnené na financovanie zo strany EIB v rámci záruky EÚ, je uvedený v prílohe II.

2.  Pri krajinách uvedených v prílohe II a označených „*“ a pri iných krajinách neuvedených v prílohe II o oprávnenosti na financovanie EIB so zárukou EÚ jednotlivo rozhodne Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom.

3.  Záruka EÚ sa vzťahuje len na finančné operácie EIB uskutočňované v oprávnených krajinách, ktoré s EIB uzavreli rámcovú dohodu s ustanovením právnych podmienok, podľa ktorých sa majú takéto operácie uskutočňovať.

4.  V prípade vážnych obáv súvisiacich s politickou alebo hospodárskou situáciou a politikami v konkrétnej krajine môže Európsky parlament a Rada rozhodnúť o pozastavení nového financovania EIB so zárukou EÚ v tejto krajine v súlade s riadnym legislatívnym postupom.

5.  Záruka EÚ sa nevzťahuje na finančné operácie EIB v konkrétnej krajine, ak dohoda týkajúca sa takýchto operácií bola podpísaná po pristúpení tejto krajiny k Únii.

Článok 5

Príspevok operácií EIB k politikám Únie

1.  Komisia prijme v úzkej súčinnosti s EIB a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) regionálne operačné usmernenia na financovanie EIB podľa tohto rozhodnutia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 6 a za podmienok stanovených v článkoch 7 a 8. Pri vypracúvaní týchto usmernení Komisia a EIB spolupracujú s ESVČ v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje jej právomoc. Operačné usmernenia majú za cieľ zaistiť, aby sa financovaním EIB podporovali politiky EÚ a majú vychádzať zo širšieho rámca regionálnej politiky Únie ustanovenej Komisiou a podľa potreby ESVČ. Okrem toho operačné usmernenia zaistia, aby financovanie zo strany EIB dopĺňalo zodpovedajúce politiky, programy a nástroje pomoci Únie v rôznych regiónoch a aby sa pri ňom prihliadalo na uznesenia Európskeho parlamentu, rozhodnutia a závery Rady a Európsky konsenzus o rozvoji. V rámci ustanovenom operačnými usmerneniami EIB sa definujú zodpovedajúce finančné stratégie a zaistí sa ich vykonávanie.

2.  Súlad finančných operácií EIB a cieľov vonkajšej politiky Únie sa sleduje podľa článku 13. S cieľom uľahčiť monitorovanie vypracuje EIB výkonnostné ukazovatele týkajúce sa rozvojových, environmentálnych a ľudskoprávnych aspektov financovaných projektov, pričom sa zohľadnia príslušné ukazovatele podľa Parížskej deklarácie o účinnosti pomoci.

3.  Finančná operácia EIB nie je krytá zárukou EÚ, ak Komisia predloží záporné stanovisko k takejto operácii v rámci postupu ustanoveného v článku 19 štatútu EIB.

4.  Komisia pri každom projekte, ktorý odsúhlasí, zverejní odôvodnené stanovisko a vysvetlí, ako projekt rešpektuje jednotlivé prvky tohto rozhodnutia, a najmä ako podporuje ciele vonkajšej činnosti Únie, pričom vylúči informácie dôverného charakteru.

Článok 6

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 sa Komisii udeľuje na obdobie uvedené v článku 1 ods. 4 tohto rozhodnutia.

2.  Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

3.  Právomoc prijímať delegované akty udelená Komisii podlieha podmienkam stanoveným v článkoch 7 a 8.

Článok 7

Odvolanie delegovania právomoci

1.  Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článku 5 kedykoľvek odvolať.

2.  Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť, či delegovanie právomoci odvolať, vyvinie úsilie na účely informovania druhej inštitúcie a Komisie v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie delegované právomoci, ktorých by sa mohlo odvolanie týkať, a možné dôvody odvolania.

3.  Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí v ňom uvedených. Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 8

Námietky voči delegovaným aktom

1.  Európsky parlament alebo Rada môžu voči delegovanému aktu vzniesť námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa jeho oznámenia.

Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

2.  Ak do uplynutia lehoty uvedenej v odseku 1 Európsky parlament ani Rada nevzniesli námietku voči delegovanému aktu, tento akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je v ňom stanovený.

Delegovaný akt sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím uvedenej lehoty, ak Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietku.

3.  Delegovaný akt nenadobudne účinnosť v prípade, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu vzniesli námietku v lehote uvedenej v odseku 1. Inštitúcia, ktorá vznesie námietku voči delegovanému aktu, uvedie dôvody jej vznesenia.

Článok 9

Hodnotenie rozvojových aspektov projektu zo strany EIB

1.  EIB dôkladne a s náležitou starostlivosťou vyhodnotí rozvojové aspekty projektu so zárukou EÚ, pričom overí, či sa uskutočňujú príslušné verejné konzultácie na miestnej úrovni. Vlastné pravidlá a postupy EIB obsahujú potrebné ustanovenia o posúdení environmentálneho a sociálneho vplyvu projektov a aspektov týkajúcich sa ľudských práv na zaistenie toho, aby sa podľa tohto rozhodnutia podporovali výlučne projekty hospodársky, finančne a sociálne udržateľné. Komisia začlení do výročnej správy Európskemu parlamentu a Rade hodnotenie rozvojového rozmeru činností EIB vypracované na agregovanom základe, ktoré vychádza z hĺbkovej analýzy projektov, na ktoré sa vzťahuje záruka EÚ.

V odsúhlasení sa podľa potreby uvedie aj posúdenie, akým spôsobom sa schopnosti príjemcov finančných prostriedkov EIB môžu zvýšiť technickou pomocou počas projektového cyklu.

2.  Okrem posúdenia ex-ante týkajúceho sa aspektov súvisiacich s rozvojom EIB vyžaduje, aby navrhovatelia projektov uskutočňovali počas realizácie a dokončovania projektov dôkladný monitoring týkajúci sa okrem iného vplyvu projektov na rozvoj, životné prostredie a ľudské práva. EIB zhodnotí informácie, ktoré poskytnú navrhovatelia projektov. Monitoring EIB zahŕňa podľa možností činnosť finančných sprostredkovateľov v súvislosti s podporou MSP. Výsledky monitoringu sa podľa možnosti zverejňujú.

3.  EIB predkladá Komisii výročné správy, v ktorých sa hodnotí predpokladaný vplyv operácií financovaných počas roka na rozvoj. Správy vychádzajú z výkonnostných kritérií EIB uvedených v článku 5 ods. 2. Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade v rámci každoročného podávania správ stanoveného v článku 13 správy EIB o rozvoji a zverejňuje ich, aby aj zainteresované strany vrátane občianskej spoločnosti a prijímajúcich krajín mohli vyjadriť svoje stanoviská k tejto otázke. Európsky parlament výročné správy prediskutuje, pričom zohľadní stanoviská všetkých zainteresovaných strán.

Článok 10

Spolupráca s Komisiou a ESVČ

1.  Konzistentnosť vonkajšej činnosti EIB s cieľmi vonkajšej politiky Únie sa posilní s cieľom maximalizovať synergie medzi financovaním EIB a rozpočtovými zdrojmi Únie, a to najmä ustanovením operačných usmernení uvedených v článku 5, ako aj pravidelným a systematickým dialógom a včasnou výmenou informácií o:

   a) strategických dokumentoch vypracovaných Komisiou a/alebo podľa potreby ESVČ, napríklad o strategických dokumentoch pre krajinu alebo región, indikatívnych programoch, akčných plánoch a predvstupových dokumentoch;
   b) dokumentoch strategického plánovania EIB a rozpracovaných projektoch;
   c) ostatných politických a operačných aspektoch.

2.  Spolupráca sa uskutočňuje v jednotlivých regiónoch osobitne a zohľadňuje úlohu EIB, ako aj politiku Únie v každom regióne.

Článok 11

Spolupráca s inými ▌inštitúciami verejného financovania

1.  Finančné operácie EIB sa postupne stále viac vykonávajú ▌v spolupráci s inými medzinárodnými finančnými inštitúciami (MFI) alebo európskymi dvojstrannými finančnými inštitúciami (EDFI) na účely maximalizácie synergie, spolupráce a efektívnosti a na zaistenie rozumného a odôvodneného rozdelenia rizika a súvisiacej podmienenosti projektu a sektora a s cieľom podľa možností minimalizovať zdvojovanie nákladov a nežiaducu konkurenciu. [PDN 4]

2.  Spoluprácu uvedenú v odseku 1 uľahčuje koordinácia uskutočňovaná najmä v kontexte memoranda o porozumení alebo iných regionálnych rámcov pre spoluprácu Únie, v prípade potreby medzi Komisiou, EIB, EBOR a hlavnými MFI alebo EDFI, ktoré pôsobia v jednotlivých regiónoch, pričom sa zohľadňujú právomoci ESVČ.

3.  Komisia na základe doterajších pozitívnych skúseností navrhne do polovice roka 2012, aby sa s cieľom optimalizovať a racionalizovať fungovanie mechanizmov zabezpečujúcich lepšiu kombináciu grantov a úverov vo vonkajších regiónoch vytvorila platforma Únie pre spoluprácu a rozvoj. Pri svojich úvahách Komisia konzultuje s EIB, EBOR, ako aj inými európskymi viacstrannými a dvojstrannými finančnými inštitúciami. Komisia vytvorí na tento účel pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov členských štátov, poslancov Európskeho parlamentu, zástupcov EIB a v prípade potreby iných inštitúcií.

Článok 12

Finančné krytie a podmienky záruky EÚ

1.  Pri finančných operáciách EIB, ktoré sa uzavrú so štátom alebo za ktoré ručí štát, ako aj pri ostatných finančných operáciách EIB uzavretých s regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo štátnymi a/alebo štátom kontrolovanými verejnými podnikmi alebo inštitúciami, kde sa pre tieto iné finančné operácie EIB uskutočnilo príslušné posúdenie úverového rizika EIB a zohľadnilo sa úverové riziko v dotknutej krajine, záruka EÚ kryje všetky platby, ktoré EIB neboli uhradené, ale ktoré sú splatné (ďalej len „komplexná záruka“).

2.  Na účely odseku 1, Predjordánsko a pásmo Gazy zastupuje Palestínska samospráva a Kosovo(10) Misia Spojených národov v Kosove alebo správa určená v regionálnych operačných usmerneniach uvedených v článku 5 tohto rozhodnutia.

3.  Pri finančných operáciách EIB s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v odseku 1, sa záruka EÚ vzťahuje na všetky platby, ktoré EIB neboli uhradené, ale ktoré sú splatné, ak bolo neuhradenie spôsobené naplnením jedného z nasledujúcich politických rizík (ďalej len „záruka za politické riziká“):

   a) neprevoditeľnosť meny;
   b) vyvlastnenie;
   c) vojna alebo občianske nepokoje;
   d) odoprenie spravodlivosti pri nedodržaní zmluvy.

4.  EIB po dohode s Komisiou vypracuje jasnú a transparentnú politiku prideľovania pre rozhodovanie o zdroji financovania operácií oprávnených na krytie zárukou EÚ a na financovanie EIB na vlastné riziko.

5.  Ak sa na určitú operáciu uplatňuje záruka EÚ, EIB prevedie na Úniu celú pohľadávku alebo jej časť, ktorá sa týka nesplatených platieb, a to tak, aby Únia prevzala od EIB všetky veriteľské práva spolu so všetkými zárukami, ktoré s nimi súvisia.

Článok 13

Predkladanie výročnej správy a účtovnej správy

1.  Komisia každý rok predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o finančných operáciách EIB uskutočňovaných podľa tohto rozhodnutia. Správa obsahuje posúdenie finančných operácií EIB na úrovni programu, projektu, odvetvia, krajiny a regiónu, ako aj hodnotenie príspevku finančných operácií EIB k plneniu vonkajšej politiky a strategických cieľov Únie s osobitným prihliadnutím na súvisiace ciele stratégie Európa 2020. Správa poskytuje súhrn prebiehajúcich projektov. V správe sa posudzuje najmä zlučiteľnosť finančných operácií EIB s týmto rozhodnutím so zreteľom na regionálne operačné usmernenia uvedené v článku 5 a správa obsahuje aj časti informujúce o pridanej hodnote vytvorenej v dôsledku dosiahnutia cieľov politiky Únie, o posúdení očakávaného vplyvu na rozvoj a o miere, do akej EIB zohľadnila environmentálnu a sociálnu udržateľnosť pri príprave a monitorovaní financovaných projektov, ako aj o spoluprácu s Komisiou a inými MFI vrátane spolufinancovania. Táto správa zahŕňa predovšetkým podrobný rozpis všetkých finančných zdrojov Únie použitých spolu s finančnými zdrojmi EIB a iných darcov, a tak poskytuje detailný prehľad o finančnom riziku finančných operácií vykonávaných podľa tohto rozhodnutia. Okrem toho obsahuje aj osobitnú časť zameranú na podrobnú analýzu opatrení, ktoré EIB prijala s cieľom zabezpečiť súlad s článkom 1 ods. 2 rozhodnutia č. 633/2009/ES. EIB naďalej poskytuje Európskemu parlamentu, Rade a Komisii všetky svoje nezávislé hodnotiace správy, v ktorých sa vyhodnocujú praktické výsledky dosiahnuté prostredníctvom osobitných činností EIB, na ktoré sa vzťahuje vonkajší mandát.

2.  Na účely odseku 1 EIB predkladá Komisii ročné správy o finančných operáciách EIB uskutočňovaných podľa tohto rozhodnutia na úrovni projektu, odvetvia, krajiny a regiónu, ako aj a o plnení cieľov vonkajšej politiky Únie vrátane spolupráce s Komisiou, ostatnými MFI a dvojstrannými inštitúciami, ako aj správu o posúdení vplyvu na rozvoj, ako sa uvádza v článku 9. Memorandá o porozumení medzi EIB a inými medzinárodnými finančnými inštitúciami alebo dvojstrannými inštitúciami týkajúce sa uskutočňovania finančných operácií podľa tohto rozhodnutia sa zverejňujú, a ak zverejnenie nie je možné, Európsky parlament a Rada sú o nich informovaní v rámci predkladania výročnej správy Komisie, ako sa uvádza v odseku 1.

3.  EIB predkladá Komisii štatistické, finančné a účtovné údaje o každej finančnej operácii EIB, ako aj všetky dodatočné informácie, ktoré sú potrebné na plnenie povinností Komisie týkajúcich sa podávania správ alebo požiadaviek Európskeho dvora audítorov, ako aj audítorskej správy o neuhradených sumách finančných operácií EIB.

4.  Na účely zúčtovania Komisie a podávania správ o rizikách, ktoré sú kryté komplexnou zárukou, EIB poskytuje Komisii hodnotenie rizík a informácie o bonite finančných operácií EIB s veriteľmi alebo ručiteľmi inými ako štáty.

5.  EIB poskytuje informácie uvedené v odsekoch 2, 3 a 4 na vlastné náklady. EIB tieto informácie zverejňuje, pričom vo všeobecnosti vylúči dôverné informácie. Informácie o tom, či sa na projekt vzťahuje táto záruka, sa uvedú v zhrnutí projektu na internetovej stránke EIB po ukončení etapy schvaľovania.

6.  EIB vo svojej výročnej správe uvedie následné hodnotenie fungovania memoranda o porozumení s Európskym ombudsmanom.

Článok 14

Nespolupracujúce jurisdikcie

EIB netoleruje pri svojich finančných operáciách žiadne aktivity, ktoré sa vykonávajú na nelegálne účely vrátane prania špinavých peňazí, financovania terorizmu, daňových podvodov a únikov. EIB sa predovšetkým nepodieľa na žiadnych operáciách uskutočňovaných v oprávnenej krajine prostredníctvom cudzích nespolupracujúcich jurisdikcií, ktoré za také označuje OECD, Finančná akčná skupina (FATF) a ďalšie relevantné medzinárodné organizácie.

Článok 15

Perspektívy financovania v oblasti spolupráce a rozvoja

Komisia vytvorí spolu s EIB pracovnú skupinu, úlohou ktorej je diskutovať o perspektívach financovania spolupráce a rozvoja zo zdrojov Únie s cieľom prehodnotiť platné postupy a navrhnúť zmeny v organizácii a koordinácii rozvojovej pomoci a zvýšiť jej efektívnosť a účinnosť. Členmi pracovnej skupiny sú podľa potreby zástupcovia členských štátov, Európskeho parlamentu a ďalších európskych finančných inštitúcií a pracovná skupina konzultuje so zástupcami občianskej spoločnosti, súkromného sektora a odborníkmi z krajín, s ktorými sú dobré skúsenosti z hľadiska príjmu rozvojovej pomoci. Pracovná skupina predloží svoju správu s odporúčaniami do 31. decembra 2012.

Článok 16

Vymáhanie platieb uskutočnených Komisiou

1.  Ak Komisia uskutoční platbu v rámci záruky EÚ, EIB v mene a na účet Komisie realizuje vymáhanie pohľadávok za uhradené sumy.

2.  EIB a Komisia uzavrú dohodu s podrobnými ustanoveniami a postupmi týkajúcimi sa vymáhania pohľadávok najneskôr v deň uzavretia dohody uvedenej v článku 17.

3.  V záujme transparentnosti sa na internetovej stránke Komisie uvádzajú pre verejnosť podrobné informácie o všetkých prípadoch vymáhania podľa dohody o záruke uvedenej v článku 17.

4.  Platby a prostriedky získané vymáhaním v rámci dohody o záruke EÚ, ktoré sa odvádzajú do všeobecného rozpočtu Európskej únie, kontroluje Európsky dvor audítorov.

Článok 17

Dohoda o záruke

EIB a Komisia uzavrú dohodu o záruke s podrobnými ustanovenia a postupmi týkajúcimi sa záruky EÚ a náležite o tom informujú Európsky parlament.

Článok 18

Kontrola Dvorom audítorov

Záruka EÚ poskytnutá EIB podlieha kontrole Dvorom audítorov.

Článok 19

Preskúmanie

Komisia náležite predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na zriadenie záruky EÚ na nasledujúci finančný rámec.

Článok 20

Záverečná správa

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade záverečnú správu o uplatňovaní tohto rozhodnutia do 31. októbra 2014.

Článok 21

Zrušovacie ustanovenie

Rozhodnutie č. 633/2009/ES sa týmto zrušuje.

Článok 22

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

REGIONÁLNE STROPY VŠEOBECNÉHO MANDÁTU

A.  Predvstupové krajiny: 9 166 000 000 EUR ;

B.  Krajiny v rámci politiky susedstva a partnerstva: 13 664 000 000 EUR;

rozdelené do týchto orientačných stropov:

i)  Stredomorské krajiny: 9 700 000 000 EUR;

ii)  Východná Európa, Južný Kaukaz a Rusko: 3 964 000 000 EUR;

C.  Ázia a Latinská Amerika: 3 837 000 000 EUR;

rozdelené do týchto orientačných stropov:

i)  Latinská Amerika: 2 800 000 000 EUR;

ii)  Ázia (vrátane Strednej Ázie): 1 037 000 000 EUR;

D.  Juhoafrická republika: 900 000 000 EUR.

V rámci stropu pre všeobecný mandát môžu riadiace orgány EIB rozhodnúť o prerozdelení sumy vo výške do 20 % regionálnych stropov medzi regióny.

PRÍLOHA II

REGIÓNY A KRAJINY OPRÁVNENÉ ALEBO POTENCIÁLNE OPRÁVNENÉ

A.  Predvstupové krajiny

1.  Kandidátske krajiny

Chorvátsko, Turecko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Islandská republika.

2.  Potenciálne kandidátske krajiny

Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Srbsko, Kosovo podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 (1999) ▌.

B.  Krajiny v rámci politiky susedstva a partnerstva

1.  Stredomorské krajiny

Alžírsko, Egypt, Predjordánsko a pásmo Gazy, Izrael, Jordánsko, Libanon, Líbya, Maroko, Sýria, Tunisko

2.  Východná Európa, južný Kaukaz a Rusko

Východná Európa: Moldavská republika, Ukrajina, Bielorusko (*)(11);

Južný Kaukaz: Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko,

Rusko

C.  Ázia a Latinská Amerika

1.  Latinská Amerika

Argentína, Bolívia, Brazília, Čile, Kolumbia, Kostarika, Kuba (*), Ekvádor, Salvádor, Guatemala, Honduras, Mexiko, Nikaragua, Panama, Paraguaj, Peru, Uruguaj, Venezuela.

2.  Ázia

Ázia (bez Strednej Ázie): Afganistan (*), Bangladéš, Bhután (*), Brunej, Kambodža, Čína (aj zvláštne správne regióny Hongkong a Makao), India, Indonézia, Irak, Južná Kórea, Laos, Malajzia, Maldivy, Mongolsko, Nepál, Pakistan, Filipíny, Singapur, Srí Lanka, Taiwan (*), Thajsko, Vietnam, Jemen

Stredná Ázia: Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko, Uzbekistan.

D.   Južná Afrika: Juhoafrická republika.

(1) Pozícia Európskeho parlamentu zo 17. februára 2011.
(2) Ú. v. EÚ L 190, 22.7.2009, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 145, 10.6.2009, s. 10.
(4) KOM(2008)0308.
(5) Ú. v. EÚ L 414, 30.12.2006, s. 95.
(6) Podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 (1999).
(7) KOM(2009)0495.
(8) Ú. v. EÚ L 301, 12.11.2008, s. 13.
(9) Podľa zoznamu OECD príjemcov ODA (ktorý zahŕňa najmenej rozvinuté krajiny, krajiny s nízkym príjmom a krajiny so stredným príjmom).
(10) Podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 (1999).
(11) Začiatok činnosti EIB v Bielorusku bude aj naďalej závisieť od pokroku smerom k demokracii v súlade so závermi Rady zo 17. novembra 2009 o Bielorusku a s uznesením Európskeho parlamentu z 10. marca 2010 o situácii občianskej spoločnosti a národnostných menšín v Bielorusku (Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 37). Komisia upovedomí EIB, keď budú tieto podmienky splnené, a súčasne bude informovať Európsky parlament a Radu..


Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Kórejskou republikou ***
PDF 198kWORD 32k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. februára 2011 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej (08505/2010 – C7-0320/2010 – 2010/0075(NLE))
P7_TA(2011)0063A7-0034/2011

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (08505/2010),

–  so zreteľom na Dohodu o voľnom obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej (08530/2010),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 91, článkom 100 ods. 2, článkom 167 ods. 3, článkom 207 a článkom 218 ods. 6 druhý pododsek, písm. a) bod v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0320/2010),

–  so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 8 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0034/2011),

1.  udeľuje súhlas s uzavretím dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Kórejskej republiky.


Situácia v Egypte
PDF 134kWORD 60k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. februára 2011 o situácii v Egypte
P7_TA(2011)0064RC-B7-0120/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Egypte,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorý Egypt ratifikoval v roku 1982,

–  so zreteľom na vyhlásenie Európskej rady zo 4. februára 2011 o Egypte,

–  so zreteľom na závery Rady z 31. januára 2011 o Egypte,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedu Európskej Rady Hermana Van Rompuya, predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa a vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej z 11. februára 2011 o nedávnom vývoji v Egypte,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Európskeho parlamentu Jerzyho Buzeka z 11. februára 2011 o odstúpení prezidenta Husního Mubaraka,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya z 29. januára 2011 o situácii v Egypte,

–  so zreteľom na vyhlásenia vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej zo 4. februára, 3. februára, 28. januára a 27. januára 2011 o Egypte a vyhlásenie zo 6. decembra 2010 o voľbách do Ľudového zhromaždenia Egypta,

–  so zreteľom na piate vyhlásenie Najvyššej rady egyptských ozbrojených síl z 13. februára 2011,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Vykonávanie európskej susedskej politiky v roku 2009: správa o pokroku Egypta (KOM(2010)0207 – SEK(2010)0517),

–  so zreteľom na spoločné rozhodnutie EÚ a Egypta z apríla 2009 o práci na posilnení vzájomných vzťahov, ktoré navrhol Egypt v roku 2008,

–  so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi EÚ a Egyptom z roku 2004 a akčný plán z roku 2007,

–  so zreteľom na vývoj európskej susedskej politiky (ESP) od roku 2004, a najmä na správy Komisie o dosiahnutom pokroku v jej vykonávaní,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv z roku 2004, aktualizované v roku 2008,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže nedávne demonštrácie vo viacerých arabských krajinách v Severnej Afrike a na Blízkom Východe s požiadavkou na politické, hospodárske a sociálne zmeny preukázali silnú túžbu ľudu po slobode, pravej demokracii a lepších sociálnych podmienkach pre občanov,

B.  keďže egyptský prezident Husní Mubarak odstúpil 11. februára 2011; keďže jeho právomoci boli odovzdané Najvyššej rade ozbrojených síl; keďže Najvyššia rada požiadala vládu, ktorú nedávno vymenoval prezident Mubarak, aby pokračovala v činnosti až do vytvorenia novej vlády, zaviazala sa odovzdať moc zvolenej občianskej vláde a prijala dôležité rozhodnutia, ktoré zverejnila vo svojom piatom vyhlásení z 13. februára 2011,

C.  keďže odpoveď na požiadavku ľudu, ktorou je sloboda, pravá demokracia a sociálna spravodlivosť v Egypte, si vyžaduje okamžitý, vážny a otvorený dialóg za účasti všetkých politických a spoločenských síl, ktoré dodržiavajú zásady demokracie, právneho štátu a ľudských práv a základných slobôd, pričom tento dialóg by mal vyústiť do skutočných a podstatných reforiem,

D.  keďže pokojné protesty proti egyptskému režimu násilne potlačila polícia s použitím slzotvorného plynu, vodných diel, gumových, ako aj ostrých nábojov, pričom na demonštrantov zaútočili aj ozbrojení jednotlivci a provládne milície, v dôsledku čoho zahynuli stovky ľudí; keďže boli zatknuté a uväznené stovky ľudí vrátane ochrancov ľudských práv, novinárov a právnikov,

E.  keďže egyptská vláda prijala bezprecedentný krok a zrušila internetové spojenie, aby tak umlčala demonštrantov a obmedzila slobodu prejavu ľudu; keďže vojenská polícia zatvorila mediálne strediská a advokátske poradne, ako sú Al Jazeera a advokátska poradňa Hišáma Mubaraka,

F.  keďže podpora úcty k demokracii, ľudským právam a občianskym slobodám je základnou zásadou a cieľom EÚ a predstavuje spoločný základ pre rozvoj euro-stredozemskej oblasti; keďže euro-stredozemské partnerstvo sa sústredilo najmä na hospodárske reformy a nedokázalo uskutočniť potrebné politické a inštitucionálne reformy; keďže Únia pre Stredozemie, ktorá mala posilniť politiku EÚ v regióne, sa ukázala ako neúčinná na prekonanie rastúcej nedôvery a na splnenie základných potrieb dotknutých ľudí,

G.  keďže vo vzťahoch EÚ a jej členských štátov s južnými susedmi snaha o stabilitu v minulých rokoch často zatlačila do úzadia demokratické hodnoty, sociálnu spravodlivosť a ľudské práva; keďže doložky o ľudských právach v dohodách o pridružení by mal systematicky podporovať mechanizmus určený na ich vykonávanie; a v tejto súvislosti aj so zreteľom na prebiehajúce a potrebné preskúmanie európskej susedskej politiky,

H.  keďže Európsky parlament opakovanie žiadal zrušenie výnimočného stavu, ktorý trvá od roku 1981, posilnenie demokracie a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd v Egypte,

I.  keďže Egypt je kľúčovým partnerom EÚ na Blízkom východe; keďže EÚ by mala prispievať k vytvoreniu demokratického, prosperujúceho a stabilného Egypta tým, že ho bude povzbudzovať a podporovať pri obnove krajiny,

J.  keďže Egypt zohráva aktívnu a kľúčovú úlohu pri podpore blízkovýchodného mierového procesu a procesu palestínskeho zmierenia; keďže Najvyššia rada ozbrojených síl potvrdila záväzok Egypta vykonávať všetky medzinárodné zmluvy a dohovory, ktorých je zmluvnou stranou,

1.  vyjadruje solidaritu s obyvateľmi Egypta, blahoželá im k odvahe a odhodlaniu, najmä čo sa týka mladej generácie, a rozhodne podporuje ich oprávnené demokratické ambície;

2.  ostro odsudzuje násilné a neprimerané prostriedky použité proti demonštrantom a hlboko ľutuje obrovské obete na životoch a mnohé zranenia, ku ktorým došlo v dôsledku využitia týchto prostriedkov; vyjadruje sústrasť rodinám obetí; žiada o nezávislé prešetrenie udalostí, ktoré viedli k obetiam na životoch, zraneniam a uväzneniam, a žiada, aby zodpovední boli súdení;

3.  žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých pokojných demonštrantov, väzňov svedomia, egyptských a zahraničných ochrancov ľudských práv, novinárov a právnikov; v tejto súvislosti nalieha na egyptské orgány, aby okamžite poskytli informácie o mieste zadržiavania týchto osôb a zabezpečili im ochranu pred všetkými druhmi mučenia alebo iného zlého zaobchádzania;

4.  domnieva sa, že odchod prezidenta Husního Mubaraka otvoril novú etapu politickej transformácie Egypta; žiada, aby sa bezodkladne začal skutočný a otvorený vnútroštátny politický dialóg za účasti všetkých kľúčových aktérov politického a občianskeho života s cieľom pripraviť pôdu na zrušenie výnimočného stavu, revíziu ústavy a volebného práva, slobodné a spravodlivé voľby, demokraticky zvolenú občiansku vládu a skutočnú demokraciu v Egypte;

5.  vyzýva egyptské ozbrojené sily, aby zohrali konštruktívnu úlohu pri predchádzaní ďalšiemu násiliu a uľahčili politický proces; berie na vedomie rozhodnutia Najvyššej rady ozbrojených síl o pozastavení uplatňovania ústavy, rozpustení parlamentu, vytvorení výboru, ktorý musí mať nezávislých členov, zmene a doplnení článkov ústavy, konaní ľudového referenda o týchto zmenách a doplneniach a uskutočnení parlamentných a prezidentských volieb; opätovne žiada demokratický proces, do ktorého by mali byť zapojení všetci aktéri politického a občianskeho života, aby sa tak dosiahol vnútroštátny konsenzus;

6.  zdôrazňuje význam bezodkladnej obnovy všetkých komunikačných sietí vrátane internetu, pričom sa v Egypte bude v plnej miere dodržiavať sloboda informácií, prejavu a združovania;

7.  vyjadruje v plnej miere podporu reformám vedúcim k demokracii, právnemu štátu a sociálnej spravodlivosti v Egypte; opakuje svoju požiadavku na zrušenie výnimočného stavu; opätovne zdôrazňuje význam dobrej správy vecí verejných, boja proti korupcii a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd v Egypte, najmä pokiaľ ide o slobodu svedomia, náboženského vyznania a myslenia, slobodu prejavu, slobodu tlače a médií, slobodu združovania, práva žien a rodovú rovnosť, ochranu menšín a boj proti diskriminácii založenej na sexuálnej orientácii;

8.  zdôrazňuje, že je dôležité podstatne urýchliť hospodárske a sociálne reformy v Egypte, keďže sloboda, hospodársky rozvoj a vyšší životný štandard sú základom politickej a sociálnej stability v krajine;

9.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby aktívne podporovali rýchly prechod k mierovému, pluralistickému a spravodlivému Egyptu; v širších súvislostiach podporuje názor Európskej rady, že EÚ by mala poskytnúť svoju plnú podporu procesu zmeny v regióne, ktorého cieľom je ustanoviť demokratickú správu vecí verejných, zaviesť pluralizmus a vytvoriť lepšie príležitosti na hospodársku prosperitu a sociálne začleňovanie, ako aj posilniť stabilitu v regióne;

10.  vyzýva EÚ, členské štáty, politické strany a nadácie, aby pomohli demokratickým politickým silám a organizáciám občianskej spoločnosti v Egypte lepšie sa skoordinovať, aby sa boli schopné v plnej miere zúčastniť na prechode k demokracii; vyzýva egyptské orgány, aby zabezpečili, že komunity koptských kresťanov sa nestanú obeťami súčasných udalostí a že všetky náboženské komunity budú môcť žiť v mieri a slobodne prejavovať svoje vierovyznanie v celej krajine;

11.  vyzýva vysokú predstaviteľku Únie, aby sa zasadila o vytvorenie pracovnej skupiny zahrňujúcej Európsky parlament, ktorá dokáže naplniť potrebu podporovať proces prechodu k demokracii, ktorú vyjadrili aktéri snažiaci sa o demokratickú zmenu, najmä pokiaľ ide o slobodné a demokratické voľby a budovanie inštitúcií vrátane rozvoja nezávislého súdnictva; vyzýva vysokú predstaviteľku Únie, aby demokratickú premenu podporila aj prostredníctvom vyslania pozorovateľskej volebnej misie na pozorovanie nadchádzajúcich volieb;

12.  víta vykonávacie rozhodnutie Rady 2011/79/SZBP a nariadenie Rady (EÚ) č. 101/2011 zo 4. februára 2011(1), ktoré stanovuje zmrazenie aktív, ktoré vlastnia alebo ovládajú osoby, ktoré sa považujú za zodpovedné za spreneveru tuniských štátnych finančných prostriedkov, ako aj osôb s nimi spojenými, a žiada Radu, aby rovnaké opatrenie prijala aj v prípade všetkých zodpovedných osôb v Egypte;

13.  zdôrazňuje, že udalosti v Egypte a v ďalších krajinách regiónu opäť zvýraznili naliehavú potrebu vypracovať ambicióznejšie a účinnejšie politiky a nástroje, ako aj posilniť ich rozpočtové zdroje s cieľom povzbudzovať a podporovať politické, hospodárske a sociálne reformy v južnom susedstve EÚ; zdôrazňuje, že prebiehajúca strategická revízia európskej susedskej politiky musí odrážať súčasné dianie v regióne a musí prísť s novými zlepšenými spôsobmi spĺňania potrieb a ambícií týchto ľudí; žiada lepšiu koordináciu s inými politikami EÚ zameranými na tieto krajiny;

14.  opakuje svoju požiadavku, aby EÚ zrevidovala svoju politiku zameranú na podporu demokracie a ľudských práv s cieľom vytvoriť mechanizmus na vykonávanie doložky o ľudských právach vo všetkých dohodách s tretími krajinami; trvá na tom, že v rámci preskúmania európskej susedskej politiky treba uprednostniť kritériá, ktoré sa týkajú nezávislosti súdnictva, dodržiavania základných slobôd, pluralizmu a slobody tlače, ako aj boja proti korupcii; v tejto súvislosti poukazuje na to, že súčasné akčné plány treba zásadne zrevidovať a začleniť do nich jednoznačné priority doplnené stimulmi k politickým reformám; vyzýva Radu, aby vymedzila politické kritériá, ktoré musia krajiny ESP spĺňať, aby im bol priznaný „posilnený štatút“;

15.  berie na vedomie kľúčovú úlohu, ktorú môžu v tejto súvislosti plniť finančné nástroje EÚ pre vonkajšiu činnosť v tomto regióne, predovšetkým nástroj európskeho susedstva a partnerstva, európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva a nástroj stability, a žiada ich posilnenie, aby sa mohli v týchto mimoriadnych podmienkach účinne a náležite využiť; žiada vysokú predstaviteľku Únie, aby v plnej miere využila všetky príslušné vonkajšie finančné nástroje EÚ vrátane európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva; zdôrazňuje, že Európsky parlament musí zabezpečiť demokratickú kontrolu týchto finančných nástrojov; zdôrazňuje aj význam rýchleho riešenia otázky rastu cien potravín a celkovo potravinovej bezpečnosti a rozvoja vidieka;

16.  vyzýva Úniu pre Stredozemie, aby urýchlene zvážila nedávne udalosti a začal konať s cieľom predložiť návrhy spôsobov, ako najlepším spôsobom podporiť demokraciu a ľudské práva vo svojich členských štátoch a v regióne, ako aj návrhy na možné reformy vedúce k jej silnejšiemu a efektívnejšiemu postaveniu; vyzýva Euro-stredozemskú nadáciu Anny Lindhovej, aby plnila naliehavú a aktívnu úlohu v mobilizácii občianskej spoločnosti euro-stredozemského regiónu pri podpore občianstva a spoluúčasti;

17.  uznáva kľúčovú úlohu Egypta v arabskom svete a v rámci blízkovýchodného mierového procesu a význam mierovej dohody s Izraelom; vyzýva Egypt, aby zotrval v odhodlaní zohrávať aktívnu a konštruktívnu úlohu v úsilí zameranom na dosiahnutie trvalého mieru na Blízkom východe, najmä pokiaľ ide o izraelsko-palestínsky konflikt a proces palestínskeho zmierenia, a vyzýva na zachovanie egyptsko–izraelskej mierovej zmluvy; víta vyhlásenie Najvyššej rady ozbrojených síl, že Egypt je odhodlaný vykonávať všetky medzinárodné zmluvy a dohovory, ktorých je zmluvnou stranou;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Komisie, parlamentom a vládam členských štátov a egyptským orgánom.

(1) Ú.v. EÚ L 31, 5.2.2011, s. 40 a 1.


Plnenie stratégie EÚ pre podunajskú oblasť
PDF 245kWORD 88k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. februára 2011 o plnení stratégie EÚ pre podunajskú oblasť
P7_TA(2011)0065RC-B7-0129/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 192 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na otázky na ústne zodpovedanie Komisii týkajúce sa plnenia stratégie EÚ pre podunajskú oblasť (O-00014/2011 - B7-0011/2011 a O-00029/2011 - B7-0013/2011),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2010 o európskej stratégii pre podunajskú oblasť(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. decembra 2010 týkajúce sa stratégie Európskej únie pre podunajskú oblasť (KOM(2010)0715) a akčný plán (SEK(2010)1489), ktorý ho dopĺňa,

–  so zreteľom na stratégiu EÚ pre oblasť Baltského mora (KOM(2009)0248),

–  so zreteľom na zasadnutie Európskej rady z 18. – 19. júna 2009, na ktorom bola Komisia vyzvaná, aby do roku 2010 vypracovala európsku stratégiu pre podunajskú oblasť,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o zelenej knihe o územnej súdržnosti a stave diskusie o budúcej reforme politiky súdržnosti(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2006 o podpore vnútrozemskej vodnej dopravy: NAIADES, integrovaný európsky akčný program pre vnútrozemskú vodnú dopravu(3),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov s názvom Stratégia EÚ pre podunajskú oblasť z októbra 2009,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov s názvom Biela kniha Výboru regiónov o viacúrovňovom riadení (CdR 89/2009),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k dokumentu s názvom Spolupráca makroregiónov: Rozšírenie stratégie pre Pobaltie na ďalšie makroregióny v Európe (ECO/251),

–  so zreteľom na pracovný program Rady, ktorý pripravilo španielske, belgické a maďarské predsedníctvo,

–  so zreteľom na Dohovor z Espoo, Aarhuský dohovor a Bernský dohovor o ochrane životného prostredia,

–  so zreteľom na rámcovú smernicu o vode a Helsinský dohovor,

–  so zreteľom na Belehradský dohovor o režime plavby na Dunaji,

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v Lisabonskej zmluve sa územná súdržnosť uznáva ako cieľ Európskej únie (článok 3 ZEÚ),

B.  keďže makroregionálne stratégie sú zamerané na lepšie využívanie jestvujúcich zdrojov s cieľom riešiť otázky územného rozvoja a nájsť spoločné odpovede na spoločné výzvy,

C.  keďže v záujme zvýšenia účinnosti regionálnej politiky by sa mala podporovať a rozvíjať idea integrovaného prístupu vrátane vypracovania takých stratégií pre makroregióny, ktoré by boli stratégiami na úrovni EÚ,

D.  keďže v stratégii pre región Baltského mora už bol navrhnutý model koordinácie politík a financovania EÚ v geopolitických územných celkoch – makroregiónoch – definovaných na základe osobitných kritérií,

E.  keďže podunajská oblasť zahŕňa 14 európskych krajín a 115 miliónov obyvateľov vnútri aj mimo EÚ – Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Českú republiku, Slovinsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Chorvátsko, Srbsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Moldavsko a Ukrajinu – a predstavuje územie, na ktorom možno posilniť synergie medzi rozličnými politikami EÚ – politikou súdržnosti a dopravnou, hospodárskou, energetickou, environmentálnou, kultúrnou, vzdelávacou a poľnohospodárskou politikou, politikou rybného hospodárstva ako aj politikou rozšírenia a susedskou politikou,

F.  keďže stratégia EÚ pre podunajskú oblasť by preto mala spájať a koordinovať ekonomické, ekologické, sociálne a kultúrne prvky,

G.  keďže táto stratégia by mala významne prispieť k zlepšeniu viacúrovňového riadenia a zapojeniu partnerov a občianskej spoločnosti pôsobiacich v podunajskom regióne a mala by zabezpečiť v tejto oblasti prosperitu, trvalo udržateľný rozvoj, vytváranie pracovných miest a bezpečnosť,

H.  keďže podunajská oblasť je významnou historickou bránou spájajúcou západ a východ Európy,

I.  keďže po postupnom rozširovaní Európskej únie sa Dunaj takmer stal jej vnútorným vodným tokom a keďže podunajská oblasť môže podstatne prispieť k odzrkadleniu zmien, ku ktorým došlo v dôsledku týchto rozšírení,

J.  keďže podunajská oblasť predstavuje vzájomne prepojený makroregión s heterogénnymi hospodárskymi kapacitami,

K.  keďže hospodársky rozvoj podunajskej oblasti významne zvýši ekonomické bohatstvo tohto makroregiónu a podporí zamestnanosť,

L.  keďže v prípade, že by sa podunajská oblasť považovala za jednotný makroregión, mohli by sa vyrovnať regionálne rozdiely v hospodárskej výkonnosti a podporil by sa integrovaný rozvoj,

M.  keďže Dunajská delta a Budapešť vrátane brehov Dunaja sú od roku 1991 svetovým dedičstvom UNESCO a keďže súčasťou podunajskej oblasti sú viaceré osobitné chránené územia a osobitné územia ochrany v rámci sústavy Natura 2000; keďže Dunaj a delta Dunaja majú jedinečný a krehký ekosystém, ktorý je domovom mnohých vzácnych druhov rastlín ohrozených v dôsledku znečistenia životného prostredia,

1.  víta skutočnosť, že Komisia schválila stratégiu pre podunajskú oblasť a podporuje akčný plán, ktorý ju dopĺňa a ktorý sa zameriava na štyri piliere (prepojenie podunajskej oblasti, ochrana životného prostredia, rozvíjanie prosperity a posilnenie podunajskej oblasti), pričom napĺňa potrebu zlepšiť mobilitu, energetickú bezpečnosť, ochranu životného prostredia, sociálny a hospodársky rozvoj, kultúrnu výmenu, bezpečnosť a civilnú ochranu podunajskej oblasti;

2.  pripomína, že Európsky parlament žiadal o takúto stratégiu už od roku 2008 a vyzýva maďarské predsedníctvo Rady Európskej únie a Európsku radu, aby stratégiu EÚ pre podunajskú oblasť schválili na júnovom zasadnutí Európskej rady a začali čo najskôr s jej plnením;

3.  víta predovšetkým skutočnosť, že stratégia je výsledkom široko koncipovaných konzultácií so zainteresovanými stranami vrátane orgánov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj akademickej a podnikateľskej obce a mimovládnych organizácií, a zdôrazňuje, že táto skutočnosť je dôležitým činiteľom rozhodujúcim o jej úspechu; v tomto ohľade požaduje vytvorenie fóra občianskej spoločnosti v regióne, ktoré bude spájať verejné a súkromné subjekty a umožní im zapojiť sa do vytvárania makroregionálnych stratégií;

4.  je presvedčený, že územný charakter stratégie sa pričiní o konkrétny rozvoj myšlienky územnej súdržnosti, ktorú Lisabonská zmluva stavia na úroveň hospodárskej a spoločenskej súdržnosti, a so zreteľom na tento fakt vyzýva Komisiu, aby vstúpila do aktívneho dialógu o úlohe a vplyve makroregionálnych politík EÚ po roku 2013;

5.  zdôrazňuje, že za hlavnú pridanú hodnotu makroregionálnych politík EÚ sa považuje viacúrovňová spolupráca, koordinácia a lepšie strategické investície s využitím dostupných finančných prostriedkov, a nie dodatočne pridelených zdrojov; vyzdvihuje závery švédskeho predsedníctva týkajúce sa toho, že sa neplánujú žiadne nové inštitúcie, nové právne predpisy či nové rozpočty;

6.  vyzýva členské štáty a regióny, aby využívali štrukturálne fondy dostupné pre roky 2007 – 2013 s cieľom zabezpečiť čo najväčšiu podporu stratégie, a najmä podporovať tvorbu pracovných miest a hospodársky rast v oblastiach najviac postihnutých hospodárskou krízou, a súčasne odporúča, aby sa v odôvodnených prípadoch prijali ustanovenia týkajúce sa zmien v operačných programoch počas súčasného programového obdobia; zdôrazňuje, že využívanie osobitných vlastností regiónov by mohlo viesť k oveľa efektívnejšiemu využívaniu štrukturálnych fondov a k vytváraniu pridanej hodnoty na regionálnej úrovni; zdôrazňuje, že nevyčerpané finančné prostriedky by tiež mohli byť zdrojom financovania makroregionálnych projektov;

7.  domnieva sa, že proces rozširovania Európskej únie ako aj hlavné problémy nadnárodného charakteru, akými sú hospodárska kríza, hrozby v oblasti životného prostredia, udržateľná doprava, prepojiteľnosť energií, udržateľnosť zdrojov a ekologické využitie vodných zdrojov, ukazujú, že vzájomná závislosť jednotlivých štátov rastie, že sektorový prístup už nie je vhodný a v tejto súvislosti vytvorenie makroregiónov otvára nové, efektívnejšie možnosti viacúrovňovej spolupráce tým, že uplatňuje integrovaný, koordinovaný prístup k udržateľnému rozvoju na širšej regionálnej úrovni, a tým, že efektívnejšie využíva obrovský rozvojový potenciál podunajskej oblasti, ako aj jej potenciál na predchádzanie prírodným katastrofám;

8.  zdôrazňuje preto, že táto stratégia by mala byť vnímaná v kontexte cieľov politiky súdržnosti, najmä cieľa týkajúceho sa územnej spolupráce (cieľ 3) a opierať sa o zjednotený, medziodborový a územný prístup zameraný na lepšie koordinovanie politík medzi rôznymi úrovňami správy na danom území, a to s dôrazom na dôležité otázky;

9.  zdôrazňuje, že súlad stratégie pre podunajskú oblasť s cieľmi stratégie EÚ 2020 zaručuje, že stratégia zodpovedá európskym trendom rozvoja a záväzku EÚ v prospech inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

10.  zdôrazňuje integračný a zjednocujúci charakter stratégie, vyjadruje presvedčenie, že stratégia pre podunajskú oblasť, ak ju podporí silná politická angažovanosť členských štátov, ako aj regionálnych a miestnych orgánov, by mohla významne prispieť k prekonaniu minulého rozdelenia Európy, a tak splniť víziu integrácie EÚ a k celkovému úspechu a účinnosti stratégie oživenia Európy po nedávnych rokoch hospodárskej a finančnej krízy a súčasne poskytnúť nové stimuly pre udržateľný rast na regionálnej, vnútroštátnej, cezhraničnej a európskej úrovni, a to nielen v rámci strednej a juhovýchodnej Európy, ale aj v oveľa širšom geografickom kontexte;

11.  konštatuje rozsiahly vplyv, ktorý mala celosvetová finančná a hospodárska kríza na všetky krajiny v regióne a najmä na podunajské štáty; žiada všetky zainteresované strany, aby pre krízu nepoľavili vo svojich záväzkoch voči stratégii EÚ pre podunajskú oblasť;

12.  zdôrazňuje, že podunajská oblasť je bránou Európy k Západnému Balkánu, a preto európska stratégia pre podunajskú oblasť nielenže prospieva zlepšeniu susedských vzťahov v strednej a juhovýchodnej Európe, ale poskytuje v rámci východoeurópskej politiky EÚ aj významnú pridanú hodnotu, a tak predstavuje pre celú Úniu vynikajúcu príležitosť ako posilniť politickú a hospodársku spoluprácu s Balkánom a v dôsledku toho prispieť k rozšíreniu a upevneniu procesu európskej integrácie v regióne;

13.  zdôrazňuje, že stratégia pre podunajskú oblasť by sa spolu s rôznymi formami cezhraničnej spolupráce, ktoré navrhuje, mohla ľahko stať kľúčovým faktorom hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja, prostredníctvom tvorby blahobytu, zvyšovania kvality života a hospodárskeho a environmentálneho rozvoja, aktivovania miestneho a regionálneho úsilia a potrieb v oblasti rozvoja, podpory vytvárania pevných cezhraničných vzťahov vrátane malých projektov (programov typu „od človeka k človeku“) v rôznych oblastiach – napríklad v kultúre, vzdelávaní, zamestnávaní, ochrane životného prostredia, priemyselných zásobovacích sieťach, v rámci projektov komunálnej spolupráce ako aj v rámci nadnárodných iniciatív pre modernizáciu dopravy;

14.  je presvedčený, že rozvoj stratégií vo veľkom meradle, ako sú makroregióny, by mal prispievať k všeobecnejšiemu posilneniu úlohy miestnej a regionálnej úrovne pri vykonávaní politík EÚ;

15.  zdôrazňuje skutočnosť, že nový tzv. makroregionálny rámec spolupráce musí zabezpečiť, aby sa znevýhodnené prírodné podmienky okrajových regiónov zmenili na výhody a príležitosti a aby sa podporoval rozvoj týchto regiónov;

16.  zdôrazňuje potrebu zapojiť do všetkých fáz rozhodovacieho procesu (príprava, uplatňovanie, monitorovanie, hodnotenie) príslušné regionálne a miestne zainteresované strany, akou je Rada podunajských miest a regiónov, a občiansku spoločnosť podunajskej oblasti s cieľom nájsť riešenia spoločných problémov, vybrať a efektívne realizovať konkrétne projekty a vyvinúť mechanizmus dobrej správy vecí verejných; naliehavo žiada vlády, aby podporovali a uľahčovali prijímanie opatrení, ktoré umožnia MVO, obchodným združeniam a občianskej spoločnosti aktívne zapojenie, pričom sa náležite zohľadnia aj ženské siete a minoritné skupiny;

17.  odporúča v tejto súvislosti, aby sa zvýšila angažovanosť miestnych spoločenstiev vytvorením širších a cielenejších komunikačných a konzultačných nástrojov vrátane použitia miestnych médií (miestnej televízie, rozhlasu a tlačených a on-line novín); navrhuje, aby sa vytvoril osobitný internetový portál venovaný stratégii EÚ pre podunajskú oblasť, ktorý by fungoval ako fórum na výmenu skúseností týkajúcich sa súčasných a budúcich projektov realizovaných vládami, samosprávami, MVO a inými subjektmi aktívne pôsobiacimi v podunajskej oblasti;

18.  pripomína výsledky skúsenosti zo stratégie pre región Baltického mora vo forme transparentnosti rozhodovacieho procesu vrátane vyčlenenia prostriedkov z EÚ;

19.  nabáda na politickú angažovanosť s cieľom posilniť dôveru občanov a zainteresovaných strán voči politickým a miestnym orgánom;

20.  konštatuje, že úspešná realizácia stratégie EÚ pre podunajskú oblasť závisí od schopnosti, kapacity a pripravenosti komunálnych aktérov zasiahnuť do regionálnych trhov práce s projektovými iniciatívami, ktoré naštartujú miestny dopyt po pracovnej sile, vytvoria základ pre inteligentný rast priaznivý pre životné prostredie, zlepšia spoluprácu medzi hraničnými oblasťami rôznych členských štátov; upozorňuje na rozdiely z hľadiska hospodárskeho rozvoja a inovácií, ktoré existujú v podunajskej oblasti, a na potrebu zvyšovania potenciálu všetkých oblastí vrátane vysoko rozvinutých oblastí, pretože tieto môžu napomôcť napredovanie najviac znevýhodnených regiónov; poukazuje na to, že treba podporovať nové oblasti s rozvojovým a inovačným potenciálom a chopiť sa príležitosti a využiť pridanú hodnotu stratégie pre región Baltického mora a stratégie EÚ pre podunajskú oblasť;

21.  žiada o rozvoj energetickej infraštruktúry, energetickej efektívnosti a obnoviteľných energií s cieľom vytvoriť integrovaný a dobre fungujúci trh s energiami;

22.  berie na vedomie strednodobé a dlhodobé predpovede, ktoré naznačujú, že regióny na juhu Európy – vrátane členských štátov ležiacich v juhovýchodnej časti Európy – obzvlášť postihnú dôsledky zmeny klímy; je presvedčený, že v tomto ohľade musí stratégia pre podunajskú oblasť zohrávať dôležitú úlohu a mala by sa plánovať s cieľom zmierniť negatívne vplyvy súvisiace so zmenou klímy v podunajských regiónoch, a to s prihliadnutím na zložitú funkciu a povahu siete riek (dodávky vody, ekologické hľadiská, dopravná infraštruktúra, zavlažovanie a poľnohospodársky rozmer, chránené živočíšne a rastlinné druhy atď.);

23.  upozorňuje, že stredná a juhovýchodná Európa je z ekologického hľadiska jednou z najbohatších, ale zároveň najzraniteľnejších oblastí v Európe, ktorá sa vyznačuje veľmi rôznorodým ekosystémom a veľkou hodnotou, a preto si vyžaduje vysoký stupeň ochrany; víta, že cieľom európskej stratégie pre podunajskú oblasť je vytvoriť životaschopnú, udržateľnú a súčasne rozvinutú a prosperujúcu podunajskú oblasť riadením environmentálnych rizík, ako sú záplavy a priemyselné znečistenie, ako aj dohliadaním na kvalitu a kvantitu vodných zásob a zabezpečením ich udržateľného využívania, zachovaním biodiverzity, krajiny a kvality ovzdušia a pôdy; zdôrazňuje, že ochrana životného prostredia v povodí Dunaja je dôležitým aspektom, ktorý bude mať významný vplyv na rozvoj poľnohospodárstva a vidieka v tomto regióne; žiada, aby sa zlepšila ekologická situácia Dunaja, a aby sa prijali opatrenia na zníženie znečistenia a na zabránenie ďalšiemu vypúšťaniu ropy a iných toxických a škodlivých látok; zdôrazňuje, že dobrý ekologický stav Dunaja je nevyhnutnou podmienkou každej ľudskej činnosti vykonávanej v podunajskej oblasti a odporúča, aby sa prioritou stali požiadavky životného prostredia;

24.  je presvedčený, že opatrenia zamerané na zachovanie prirodzenej kapacity povodia Dunaja zadržiavať záplavy a zamedzenie výskytu povodní sú najvhodnejšie so zreteľom na jedinečnú citlivosť a zraniteľnosť tejto oblasti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že prostriedky z EÚ budú vynaložené na projekty, ktoré sú v súlade s vykonávaním právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia;

25.  zdôrazňuje hospodársku previazanosť štátov v podunajskej oblasti a zdôrazňuje význam investícií do IKT a rozvoja MSP a ich oddelení pre výskum a podpory inovácií, podnikov a rastu znalostnej ekonomiky s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný a efektívny rozvoj;

26.  zdôrazňuje, že inteligentný hospodársky vývoj a investície sú veľmi sľubnými oblasťami hospodárskeho rastu a že ekologické technológie a modernizácia prihliadajúca na životné prostredie, ako napríklad zvýšená energetická účinnosť, energia z obnoviteľných zdrojov a lepšie hospodárenie s odpadom, môžu prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju regiónu a pomôcť znížiť negatívne vplyvy hospodárskej činnosti na životné prostredie;

27.  uznáva dôležitú úlohu, ktorú stratégia pre podunajskú oblasť zohráva pri podpore ekologického hospodárstva a ekologických inovácií a v širšom zmysle pri podpore výskumu a inovácií zameraných na vznik nového konkurencieschopného nízkouhlíkového hospodárstva a ekologickejších prístupov pri navrhovaní projektov cezhraničnej priemyselnej spolupráce; naliehavo vyzýva štáty, ktorými Dunaj preteká, aby sa prioritne zamerali na vytvorenie spoločných hydrologických zariadení a zariadení na meranie kvality vody, bez ktorých nie je možné uspieť v mnohých oblastiach rozvoja podnikania;

28.  zdôrazňuje, aké je dôležité, aby sa so zreteľom na hospodársky potenciál cyklistického chodníka vedúceho takmer popri celom toku Dunaja v tejto oblasti podporoval udržateľný cestovný ruch, aby sa táto oblasť etablovala ako európska turistická destinácia a aby sa pre ňu vytvorila európska značka;

29.  podporuje zriadenie sietí na rozvoj podnikania a mimovládnych organizácií na podporu obchodu, ktoré môžu koordinovať a podporovať budúce možnosti rozvoja a spolupráce medzi spoločnosťami (najmä MSP), výskumnými organizáciami, univerzitami a verejnými orgánmi s cieľom rozšíriť potenciál regionálnych klastrov zameraných na znalosti a podporiť regionálnu konkurencieschopnosť;

30.  zdôrazňuje, že všetky spôsoby dopravy by sa mali modernizovať podľa noriem EÚ a že spôsoby dopravy priaznivé pre životné prostredie, ako sú železničná či vnútrozemská vodná doprava, by sa vo vhodných prípadoch mali stať prioritou pri plánovaní transportných systémov regiónu, pričom by sa mali plne rešpektovať všetky príslušné ustanovenia uplatniteľného acquis EÚ;

31.  žiada Komisiu a členské štáty, aby zlepšili infraštruktúru a hospodársku výkonnosť podunajskej oblasti a aby urýchlene a ekologicky udržateľným spôsobom dokončili realizáciu projektov programu TEN-T vzťahujúcich sa na podunajskú oblasť; berie na vedomie revíziu usmernení pre TEN-T a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili potrebu rozvoja dopravných systémov v podunajskej oblasti;

32.  poukazuje na tri významné úrovne rozvoja infraštruktúry, na ktorých by koordinovaný prístup podunajskej stratégie mohol priniesť synergický efekt: (i) multimodálny koridor popri Dunaji (prioritný projekt TEN-T 18), (ii) spojenia medzi dunajským multimodálnym koridorom a susednými členskými štátmi (prioritné projekty TEN-T týkajúce sa podunajskej oblasti) a (iii) miesta na hraniciach s nižšou dopravnou priepustnosťou v rámci TEN-T, vnútroštátnych a regionálnych sietí;

33.  zdôrazňuje, že tzv. spoločné vyhlásenie o rozvoji vnútrozemskej vodnej dopravy a ochrane životného prostredia v povodí rieky Dunaj vypracovala Medzinárodná komisia pre ochranu Dunaja, Dunajská komisia a Medzinárodná komisia pre rieku Sáva a že toto vyhlásenie ponúka všeobecné rady pre projekty infraštruktúry vodných ciest s cieľom osloviť inžinierov, ako aj ďalšie zainteresované strany, ktoré majú záujem zúčastniť sa na plánovaní rozvoja vodných ciest, a že v týchto usmerneniach sa požaduje vznik integrovaného plánovacieho tímu, aby sa posúdili potreby a v čo najväčšej miere zahrnuli opatrenia, ktoré budú prospešné nielen pre vodnú dopravu, ale zlepšia aj ekologický stav. odporúča, aby sa Komisia riadila záväzkami vyplývajúcimi zo spoločného vyhlásenia;

34.  domnieva sa, že v súlade so zásadou účinnej komodality a inovácie poskytuje kombinácia skvalitnených riečnych prístavov a logistiky, riečnej plavby a železničnej dopravy významný potenciál pre hospodársky rozvoj aj pre krajiny susediace s EÚ v podunajskej oblasti a mohli by sa tak pomôcť odstrániť miesta s nižšou dopravnou priepustnosťou;

35.  poukazuje na potrebu podnietiť vývoj ekologických a efektívnych plavidiel v rámci siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu a technického rozvoja s osobitným zameraním na informačné a komunikačné technológie a dizajn, ekologickú efektívnosť a vybavenie plavidiel;

36.  zdôrazňuje, že rieky Rýn a Dunaj, spojené prostredníctvom kanála Mohan – Dunaj, priamo spájajú jedenásť krajín od Severného mora až po Čierne more v dĺžke viac ako 3500 km a pripomína, že je potrebné rozšíriť stratégiu EÚ pre podunajskú oblasť smerom k oblasti Čierneho mora; poukazuje na to, že udržateľný rozvoj podunajskej oblasti ešte viac prehĺbi geostrategický význam čiernomorskej oblasti;

37.  nabáda na obohatenie kultúrneho prostredia v podunajskej oblasti presadzovaním kultúrneho dialógu, podporovaním výmenných programov univerzít a projektov pre mládež na základe nadnárodnej spolupráce, napomáhaním udržateľného cestovného ruchu a ochranou historického a architektonického dedičstva;

38.  zdôrazňuje nevyhnutnú potrebu spolupráce v kultúrnych projektoch s cieľom podporovať medzikultúrny dialóg a porozumenie medzi krajinami podunajskej oblasti; zdôrazňuje v tejto súvislosti aktívne zapojenie mladých ľudí prostredníctvom kultúrnych a vzdelávacích projektov, aby sa vytvorili mnohonárodné siete;

39.  podporuje zvýšenie objemu pridelených prostriedkov do projektov a sietí projektov pre ohrozené skupiny, predovšetkým Rómov;

40.  zdôrazňuje nutnosť koordinovaného prístupu s cieľom zefektívniť využívanie všetkých dostupných zdrojov EÚ v krajinách podunajskej oblasti, aby bolo možné čo najlepšie splniť ciele stratégie; zdôrazňuje tiež, že je potrebná dostatočná flexibilita, aby sa umožnil rozvoj projektov súvisiacich so stratégiou pre podunajskú oblasť v rámci jestvujúcich prevádzkových programov;

41.  podporuje vytvorenie takých osobitných ustanovení v rámci pripravovaného všeobecného nariadenia o štrukturálnych fondoch na základe ustanovení o územnej spolupráci, ktoré budú jasné a zohľadnia rozdiely v administratívnej kultúre a nebudú klásť dodatočnú administratívnu záťaž na príjemcov s cieľom zintenzívniť spoluprácu medzi štátmi a regiónmi a prípravu ďalších spoločných akčných stratégií, ktoré môžu posilniť atraktivitu regiónu na európskej a medzinárodnej úrovni a následne môžu byť modelom pre nadnárodnú spoluprácu;

42.  upozorňuje na existujúce prípravné opatrenie s názvom Vymedzenie modelu verejnej správy pre podunajskú oblasť EÚ – lepšia a efektívnejšia koordinácia a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riadne využívali jeho rozpočet s cieľom financovať činnosti súvisiace s vymedzením modelu verejnej správy, ktoré si vyžaduje vypracovanie a realizácia stratégie EÚ pre podunajskú oblasť; zdôrazňuje význam zabezpečenia nevyhnutnej technickej pomoci na realizáciu činností a projektov uskutočňovaných v rámci stratégie EÚ pre podunajskú oblasť. domnieva sa, že pri plánovaní finančného rámca stratégie by sa mali lepšie uznať a posúdiť náklady na technickú pomoc, a že finančné prostriedky poskytované na pomoc by mali byť partnerom dostupné, ak sa používajú na účely a opatrenia koordinované na makroregionálnej úrovni;

43.  víta oznámenie Komisie z 3. februára 2011 o koordinátoroch stratégie EÚ pre podunajskú oblasť pre prioritné oblasti; domnieva sa, že odteraz by krajiny a regióny, ktoré majú vedúcu úlohu v prioritných oblastiach práce mali byť hnacím motorom realizácie stratégie, a to preto, že sa v daných konkrétnych oblastiach schvália pracovné programy, určia finančné zdroje, posilní spolupráca medzi krajinami a regiónmi a začne sa okamžite s činnosťami, ktoré podunajskej oblasti pomôžu v plnej miere využiť vlastný hospodársky potenciál a predovšetkým dodržať lehoty na realizáciu hlavných projektov;

44.  vyzýva Komisiu, aby v kontexte potreby uskutočniť predbežnú analýzu vykonávania stratégie EÚ pre podunajskú oblasť pripravila konkrétne nástroje a kritériá hodnotenia projektov vychádzajúce z ukazovateľov, ktoré umožnia porovnanie;

45.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala analýzy prvých výsledkov a skúseností spojených s realizáciou stratégie EÚ pre podunajskú oblasť, ktoré spolu so stratégiou EÚ pre región Baltského mora pomôžu zmapovať možné zdroje a spôsoby financovania makroregionálnych stratégií v rámci existujúcej štruktúry;

46.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne informovala Európsky parlament o stave plnenia a aktualizácii stratégie EÚ pre podunajskú oblasť, ako aj o projektoch financovaných EÚ a týkajúcich sa podunajskej oblasti, a aby sa s ním pravidelne o týchto témach konzultovala;

47.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a ďalším príslušným inštitúciám.

(1) Ú. v. EÚ C 305 E, 11.11.2010, s. 14.
(2) Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 65.
(3) Ú. v. EÚ C 313 E, 20.12.2006, s. 443.


Právny štát v Rusku
PDF 213kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. februára 2011 o právnom štáte v Rusku
P7_TA(2011)0066RC-B7-0101/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku a o vzťahoch EÚ a Ruska, najmä uznesenie zo 17. septembra 2009 o vraždách aktivistov za dodržiavanie ľudských práv Rusku(1), uznesenie zo 17. júna 2010 o záveroch zo samitu EÚ – Rusko (31. mája – 1. júna 2010)(2) a uznesenie z 21. októbra 2010 o situácii v oblasti ľudských práv v Predkaukazsku (Ruská federácia) a o trestnom stíhaní Olega Orlova(3),

–  so zreteľom na platnú dohodu o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na druhej strane, a na prebiehajúce rokovania o novej dohode medzi EÚ a Ruskom,

–  so zreteľom na svoju výročnú správu o ľudských právach vo svete v roku 2009, ktorú prijal v decembri 2010, predovšetkým so zreteľom na prípad Magnický,

–  so zreteľom na konzultácie medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach,

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklaráciu OSN o ochrancoch ľudských práv a Deklaráciu OSN o práve a povinnosti jednotlivcov, skupín a orgánov spoločnosti podporovať a chrániť všeobecne uznávané ľudské práva a základné slobody,

–  so zreteľom na partnerstvo pre modernizáciu, ktoré vzniklo v máji 2010 na samite EÚ – Rusko v Rostove na Done, a na záväzok vedúcich predstaviteľov Ruska presadzovať právny štát ako nevyhnutný základ pre modernizáciu Ruska,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska únia je naďalej odhodlaná k ďalšiemu prehlbovaniu a rozvíjaniu vzťahov medzi EÚ a Ruskom v súlade s princípmi zakotvenými v partnerstve pre modernizáciu a na základe úplnej oddanosti demokratickým zásadám, dodržiavania základných a ľudských práv a zásad právneho štátu,

B.  keďže Rusko, ktoré je členom Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ako aj signatárskym štátom deklarácií OSN, sa zaviazalo chrániť a presadzovať ľudské práva, základné slobody a právny štát,

C.  keďže viaceré súdne procesy a konania, ktoré prebehli v posledných rokoch, spochybnili nezávislosť a nestrannosť súdnych inštitúcií Ruskej federácie,

D.  keďže medzinárodné spoločenstvo vrátane EÚ spochybnilo druhé odsúdenie Michaila Chodorkovského a Platona Lebedeva v druhom súdnom konaní týkajúcom sa aktív Jukosu z 30. decembra 2010,

E.  keďže 31. decembra 2010 bol v Moskve po opozičnej demonštrácii zatknutý Boris Nemcov spolu s ďalšími približne 70 osobami,

F.  keďže nezávislí novinári, aktivisti občianskej spoločnosti, právnici a ochrancovia ľudských práv sú často obeťami hrozieb a násilných činov; keďže právne predpisy zamerané proti extrémizmu a nové ustanovenia zákona o federálnej bezpečnostnej službe sú nejasné a v dôsledku toho sa často používajú ako prostriedok na prenasledovanie mimovládnych organizácií, náboženských menšín a médií,

G.  keďže ruské orgány dosiaľ nevyriešili prípady novinárok Anny Politkovskej, Natálie Estemirovej a Anastázie Baburovej ani smrť právnika Sergeja Magnického,

H.  keďže ruský prezident Medvedev pri mnohých príležitostiach prisľúbil posilnenie právneho štátu, keď uviedol, že jeho úlohou je vytvoriť absolútne nezávislé moderné súdy, ktoré zodpovedajú úrovni hospodárskeho rozvoja Ruska,

1.  opätovne potvrdzuje svoje presvedčenie, že Rusko zostáva jedným z dôležitých partnerov Európskej únie pri budovaní trvalej spolupráce vychádzajúc zo zásad demokracie a právneho štátu;

2.  dôrazne odsudzuje teroristický útok na moskovskom letisku Domodedovo a vyjadruje sústrasť rodinám obetí a solidaritu s tými, ktorí boli počas útoku zranení; zdôrazňuje, že je potrebné, aby ruské orgány odpovedali na tento útok zákonným a primeraným spôsobom a aby ruskému súdnictvu umožnili konať slobodne a nezávisle s cieľom stíhať a odsúdiť tých, ktorí sú za útok zodpovední;

3.  vyjadruje znepokojenie nad správami o politicky motivovaných súdnych procesoch, nespravodlivých konaniach a zlyhaniach, pokiaľ ide o vyšetrovanie závažných zločinov, ako sú vraždy, prenasledovanie a iné formy násilia; naliehavo vyzýva ruské súdne orgány a orgány presadzovania práva, aby účinne, objektívne a nezávisle vykonávali svoje povinnosti s cieľom postaviť páchateľov pred spravodlivosť;

4.  vyjadruje vážne znepokojenie nad nedávnym verdiktom vyneseným v rámci druhého súdneho konania a nad odsúdením Michaila Chodorkovského a Platona Lebedeva; zdôrazňuje, že toto súdne konanie, ako aj predchádzajúce konania proti obom obvineným, vyvolali závažné právne otázky, a žiada, aby sa v súvislosti s prebiehajúcim odvolacím konaním proti tomuto rozsudku uskutočnilo nezávislé súdne preskúmanie; žiada ruské orgány, aby urobili všetko, čo je v ich moci, na zlepšenie súdnictva v súlade s prísľubom prezidenta Dmitrija Medvedeva týkajúcim sa väčšej spravodlivosti a transparentnosti;

5.  naliehavo vyzýva ombudsmana Ruskej federácie, aby požiadal o vypracovanie preskúmania obvinení a prebiehajúcich konaní proti držiteľovi Sacharovovej ceny Európskeho parlamentu za slobodu myslenia za rok 2009 Olegovi Orlovovi; pripomína, že zavraždenie poprednej členky organizácie Memorial v Čečensku Natálie Estemirovej nebolo vôbec vyšetrené;

6.  odsudzuje rozháňanie pokojných zhromaždení organizovaných v posledný deň každého druhého mesiaca v súvislosti s článkom 31 ruskej ústavy, ako aj opakované zatýkanie opozičných predstaviteľov, napríklad Borisa Nemcova;

7.  povzbudzuje predsedu Rady a predsedu Komisie, ako aj vysokú predstaviteľku, aby tieto prípady aj naďalej dôkladne sledovali a nastoľovali tieto problémy v rôznych kontextoch a na rôznych stretnutiach s Ruskom, najmä počas blížiaceho sa samitu EÚ – Rusko;

8.  pripomína Rade a vysokej predstaviteľke celý rad vhodných opatrení, ktoré majú k dispozícii pri riešení prípadov systematického porušovania ľudských práv a nedodržiavania zásad právneho štátu;

9.  vyzýva EÚ a Rusko, aby zintenzívnili rokovania o novej záväznej a komplexnej dohode o partnerstve a spolupráci, a opakovane vyjadruje rozhodnú podporu širokej dohode zahŕňajúcej otázky demokracie, právneho štátu a ľudských a základných práv; zdôrazňuje význam zabezpečenia účinného fungovania súdnictva a posilnenia boja proti korupcii;

10.  vyjadruje znepokojenie nad značným počtom oznámených prípadov porušenia ľudských práv v Rusku vrátane práva na pokojné zhromažďovanie a zdôrazňuje význam neustáleho dialógu o ľudských právach v rámci konzultácií EÚ a Ruska o ľudských právach s osobitným zameraním na kroky prijaté ruskými orgánmi na zaistenie bezpečnosti ochrancov ľudských práv;

11.  zdôrazňuje, že riadne dodržiavanie ľudských práv a právneho štátu zlepší obraz a dôveryhodnosť Ruska vo svete a najmä jeho vzťahy s Európskou úniou, ktoré sú dôležité a mali by sa rozvinúť do strategického partnerstva vzhľadom na vzájomnú previazanosť oboch strán a rôzne spoločné záujmy, najmä pokiaľ ide o politickú, bezpečnostnú, hospodársku a energetickú spoluprácu, ale aj o dodržiavanie demokratických zásad a postupov v súvislosti s právnym štátom a základnými ľudskými právami;

12.  vyzýva Komisiu, aby Parlamentu urýchlene predložila hodnotenie súladu súdnych opatrení prijatých proti Jukosu a jeho riadiacim pracovníkom s požiadavkami kladenými na Rusko, pokiaľ ide o jeho snahu o plnoprávne členstvo vo WTO;

13.  poukazuje na to, že Rusko sa ako člen Rady Európy zaviazalo v plnej miere dodržiavať európske normy, pokiaľ ide o demokraciu, základné a ľudské práva a právny štát; v tejto súvislosti vyzýva ruské orgány, aby rešpektovali všetky rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a aby vykonali opatrenia na nápravu jednotlivých prípadov porušenia, a to aj tým, že zabezpečia účinné vyšetrovanie a vzatie páchateľov na zodpovednosť, a ďalej ich vyzýva, aby prijali všeobecné opatrenia na vykonávanie uvedených rozhodnutí vrátane politických a právnych zmien s cieľom zamedziť tomu, aby sa podobné prípady porušovania opakovali v budúcnosti;

14.  opakovane vyzýva na zintenzívnenie konzultácií o ľudských právach, aby boli účinnejšie a viac sa zameriavali na výsledky, a to za účasti ruských ministerstiev spravodlivosti, vnútorných vecí a zahraničných vecí na stretnutiach v Bruseli a Moskve a za plnej účasti Európskeho parlamentu na všetkých úrovniach; pripomína vysokej predstaviteľke, že Európsky parlament v rámci rozhodovania o rozpočte rozhodol vytvoriť fórum občianskej spoločnosti;

15.  vyzýva Radu a Komisiu, aby Rusku ponúkli konkrétnu pomoc a odborné znalosti s cieľom posilniť nezávislosť súdov a orgánov presadzovania práva a zlepšiť schopnosť súdnictva odolávať politickým a ekonomickým tlakom; zdôrazňuje ochotu Európskej únie prispieť k vypracovaniu takéhoto programu na podporu súdnictva a k vzdelávaniu a odbornej príprave pracovníkov v oblasti presadzovania práva, prokurátorov a sudcov, a to najmä v otázkach ľudských práv;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Ruskej federácie, Rade Európy a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

(1) Ú. v. EÚ C 224 E, 17.9.2009, s. 27.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0234.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2010)0390.


Energetická stratégia Svetovej banky
PDF 132kWORD 53k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. februára 2011 o energetickej stratégii Svetovej banky pre rozvojové krajiny
P7_TA(2011)0067B7-0128/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2010 o súdržnosti politík EÚ v záujme rozvoja a o koncepcii Oficiálna rozvojová pomoc plus(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2008 o Fonde globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie(2),

–  so zreteľom na klimaticko-energetický balík, ktorý prijal 17. decembra 2008,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. apríla 2004 o dokumente vypracovanom na požiadanie Svetovej banky s názvom Prehľad ťažobného priemyslu(3),

–  so zreteľom na správu o vývoji vo svete za rok 2010: Vývoj a zmena klímy,

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže prístup k moderným energetickým službám je predpokladom odstránenia chudoby a hospodárskeho rozvoja a keďže právo na energiu znamená, že energetické služby musia byť spoľahlivé, cenovo dostupné – najmä pre chudobných ľudí – a rovnomerne poskytované, aby sa odstránili rozdiely medzi mestskými a vidieckymi oblasťami,

B.  keďže približne 1,5 miliardy osôb nemá v súčasnosti prístup k elektrine, pričom štyri z piatich týchto osôb žijú najmä v subsaharskej Afrike a v južnej Ázii, predovšetkým vo vidieckych oblastiach, a keďže takmer 2,4 miliardy ľudí stále využíva na varenie a kúrenie tradičné palivá z biomasy, čo spôsobuje vážne zdravotné problémy a smrť 1,9 milióna ľudí ročne v dôsledku znečistenia ovzdušia v domácnostiach, ako aj environmentálne škody následkom neudržateľného využívania prírodných zdrojov(4),

C.  keďže tradičné programy elektrifikácie vidieckych oblastí financované Svetovou bankou nemali vo všeobecnosti dosah na chudobné vidiecke obyvateľstvo a keďže udržateľné mimosieťové technológie môžu byť vzhľadom na svoju decentralizovanú povahu obzvlášť vhodné na zabezpečovanie dodávok elektriny vo vidieckych oblastiach,

D.  keďže podľa referenčného scenára z dokumentu Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) World Energy Outlook 2008 celosvetový dopyt po primárnej energii vzrastie o 45 % do roku 2030 a krajiny, ktoré nie sú členmi OECD, sa budú v dôsledku rýchleho hospodárskeho rozvoja podieľať na tomto vzraste 87 percentami; keďže podľa tohto scenára sa očakáva, že rýchly nárast dopytu po energii v krajinách, ktoré nie sú členmi OECD, prinesie 97 % dodatočných emisií CO2,

E.  keďže Svetová banka v súčasnosti pripravuje novú energetickú stratégiu, ktorá by mala byť dokončená v polovici roku 2011, v rámci ktorej prebieha úsilie o diverzifikáciu zdrojov a ktorej hlavným prvkom je zabezpečenie efektívneho, cenovo prístupného a ekologického zásobovania energiou v záujme znižovania chudoby a podpory hospodárskeho rastu,

F.  keďže v roku 2008 sa Svetová banka zaviazala k tomu, že do roku 2011 bude mať polovica jej investícií do energetiky nízkouhlíkový charakter(5),

G.  keďže objem finančných prostriedkov, ktoré súkromnému sektoru poskytujú multilaterálne rozvojové banky (MDB), sa od roku 1990 zvýšil 10-násobne; keďže tento nárast je najbadateľnejší u inštitúcie Svetovej banky zameranej na súkromný sektor – Medzinárodnej finančnej korporácie (IFR), ktorej celkový objem prostriedkov určených na pôžičky a investície sa v období rokov 2003 až 2008 viac ako zdvojnásobil,

1.  víta energetickú stratégiu a pripomína, že by mala byť osobitne zameraná na to, ako môže prístup k energetickým službám pomôcť ľudom vymaniť sa z chudoby a zároveň uľahčiť prechod k výrobe energie, ktorá bude udržateľná z hľadiska životného prostredia; naliehavo vyzýva Svetovú banku, aby pri rozvoji súkromného sektora uplatňovala prístup, ktorý prinesie čo najviac prospechu chudobným a zároveň bude riešiť otázku zmeny klímy; zdôrazňuje, že environmentálne a sociálne faktory na vnútroštátnej i miestnej úrovni sa musia zohľadňovať v rámci komplexnej analýzy nákladov a prínosov rôznych energetických možností;

2.  konštatuje, že pôžičky poskytované na projekty v oblasti fosílnych palív prevládajú v celkovom portfóliu energetiky Svetovej banky aj napriek tomu, že v poslednom čase vzrástol objem pôžičiek na iniciatívy v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti; poukazuje na to, že investície v oblasti fosílnych palív sa uskutočňujú aj prostredníctvom finančných sprostredkovateľov a že túto skutočnosť banka nezahŕňa do svojich výročných štatistík z oblasti odvetvia energetiky; so znepokojením tiež konštatuje, že banka aj naďalej výrazne investuje do uhoľných elektrární, čím predurčuje rozvojové krajiny k uhoľnej energetike aj v nadchádzajúcich desaťročiach;

3.  v súlade so záväzkami vedúcich predstaviteľov skupiny G20 prijatými v Pittsburghu v septembri 2009, ktoré boli obnovené v júni 2010 v Toronte, víta strategický cieľ Svetovej banky postupne do roku 2015 zrušiť pôžičky na programy v oblasti fosílnych palív;

4.  nabáda Svetovú banku, aby predovšetkým v najmenej rozvinutých krajinách Afriky a Ázie uprednostňovala malé projekty podporujúce prístup k energii na miestnej úrovni;

5.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že Svetová banka považuje energiu z veľkých hydrocentrál a z biopalív za čistú energiu; zdôrazňuje predovšetkým varovania Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo pred hrozbou, ktorú pre dodávky potravín predstavujú biopalivá;

6.  vyzýva Svetovú banku, aby riadila vývoj a uplatňovanie inovatívnych predpisov a noriem s cieľom chrániť práva spoločenstiev a zabezpečiť, aby mali prístup k výdobytkom rozvoja energetického odvetvia v oblasti energetickej efektívnosti a zdrojov obnoviteľnej energie a aby z toho mali úžitok;

7.  so znepokojením konštatuje, že značný objem finančných prostriedkov poskytovaných finančným sprostredkovateľom z viacerých strán je nedostatočne monitorovaný; zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť jasné požiadavky, ktoré musia finanční sprostredkovatelia spĺňať, aby boli oprávnení získať mnohostranné financovanie; domnieva sa, že by medzi ne mali patriť jasné rozvojové ciele (nad rámec finančných výsledkov), ako aj dôsledné ochranné opatrenia v sociálnej oblasti a v oblasti životného prostredia, ako je stanovené v medzinárodných protokoloch a zmluvách;

8.  zdôrazňuje, že je dôležitá internalizácia nákladov spojených so zmenou klímy; požaduje, aby sa v účtovníctve využíval prístup kalkulácie nákladov počas životného cyklu z hľadiska životného prostredia (Environmental Life Cycle Costing) s cieľom účinne vyhodnocovať dostupné energetické alternatívy;

9.  zdôrazňuje, že je potrebné diverzifikovať energetické portfólio vzhľadom na problémy, ktoré vyplývajú z nadmerného spoliehania sa pri výrobe energie na jeden zdroj, napríklad na dovážané fosílne palivá alebo vodnú energiu, v prípade ktorej pretrvávajúce obdobia sucha znamenajú prázdne vodné nádrže, čo výrazne znižuje výrobnú kapacitu; naliehavo vyzýva Svetovú banku, aby zvýšila objem investícií do obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti a aby neinvestovala do rozsiahlych projektov vodných elektrární, ktorých negatívny sociálny a environmentálny vplyv, vyplývajúci okrem iného z emisií skleníkových plynov z vodných nádrží, je nutné riadne vyhodnotiť ešte pred ich financovaním; zdôrazňuje, že malé priehrady na výrobu vodnej energie sú udržateľnejšie a ekonomicky realizovateľnejšie než veľké vodné elektrárne;

10.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Svetová banka podporuje najmä veľkoplošný energetický model orientovaný na vývoz namiesto toho, aby podporovala malé decentralizované energetické projekty, ktoré sú často vhodnejšie a účinnejšie pri zabezpečovaní základných potrieb vo vidieckych oblastiach; naliehavo vyzýva Svetovú banku, aby podporovala malé decentralizované energetické projekty, ktoré zohľadňujú potreby miestnych komunít a odlišné hospodárske podmienky jednotlivých krajín, a aby stanovila konkrétne ciele a usmernenia na monitorovanie a zabezpečila tým, aby poskytovanie úverov na projekty v oblasti energetiky bolo prospešné pre chudobných;

11.  domnieva sa, že najlepším spôsobom, ako vyriešiť potenciálne kompromisy, je posúdiť bezpečnosť dodávok, zdravotné, environmentálne a hospodárske vplyvy na miestnych obyvateľov a vývoj a transfer technológií potrebných na vnútroštátnej i miestnej úrovni na zaručenie prístupu k udržateľným technológiám a zdrojom obnoviteľnej energie;

12.  zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať pravidlá podávania správ a zverejňovania informácií, ktoré umožnia čo najväčšiu transparentnosť; trvá na tom, aby Svetová banka predtým, ako sa zaviaže k poskytnutiu finančných prostriedkov, jasne identifikovala a zverejnila konkrétne prínosy príslušnej operácie pre rozvoj; vyjadruje znepokojenie nad tým, že zásada slobodného, vopred vyjadreného a informovaného súhlasu zakotvená v Deklarácii OSN o právach domorodého obyvateľstva nie je uznávaná v rámci výkonnostných noriem IFC;

13.  nabáda Svetovú banku, aby svoju energetickú stratégiu sústredila na komercializáciu a zvyšovanie konkurencieschopnosti projektov zameraných na udržateľné technológie prostredníctvom inovatívneho financovania a programov inštitucionálneho rozvoja a podporila tým prepojenie energetickej efektívnosti a obnoviteľnej energie ako reálnu a atraktívnu alternatívu;

14.  poukazuje na to, že rozvoj čistých technológií v chudobných krajinách súvisí s transferom technológií, čo si vyžaduje zistenie hlavných prekážok šírenia zelených technológií v rozvojových krajinách, s cieľom riešiť problém zmeny klímy a zvážiť nové možnosti z hľadiska práv duševného vlastníctva;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Svetovej banke, Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0174.
(2) Ú. v. EÚ C 66 E, 20.3.2009, s. 35.
(3) Ú. v. EÚ C 103 E, 29.4.2004, s. 819.
(4) UNDP & WHO (2008): The Energy Access Situation in Developing Countries (Prístup k energii v rozvojových krajinách).
(5) Skupina Svetovej banky (2008) Strategic Framework on Development and Climate Change (Strategický rámec pre rozvoj a zmenu klímy).


Európa 2020
PDF 305kWORD 77k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. februára 2011 o stratégii Európa 2020
P7_TA(2011)0068RC-B7-0097/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Ročný prieskum rastu: ďalší pokrok v rámci komplexnej reakcie EÚ na krízu,

–  so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady 17. a 18. júna 2010,

–  so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutí Európskej rady, ktoré sa konali v marci 2000, 2001, 2005, 2006 a 2007 a v decembri 2009,

–  so zreteľom na svoje uznesenie o hospodárskom riadení zo 16. júna 2010(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať (priebežná správa)(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2010 o vytvorení stáleho krízového mechanizmu na zabezpečenie finančnej stability eurozóny(3),

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie, prijaté 7. júla 2010,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže stratégia Európa 2020 by mala Európe pomôcť zotaviť sa z krízy a posilniť ju tým, že sa vytvoria pracovné miesta a zabezpečí inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast založený na piatich hlavných cieľoch EÚ, čo sa týka podpory zamestnanosti, zlepšovania podmienok pre inovácie, výskum a rozvoj, plnenia našich cieľov v oblasti zmeny klímy a energetiky, zvyšovania úrovne vzdelania a podpory sociálneho začleňovania, predovšetkým prostredníctvom znižovania chudoby,

Potreba posilniť riadenie stratégie Európa 2020

1.  zdôrazňuje, že opatrenia stratégie Európa 2020 majú mimoriadny význam pre budúce vyhliadky všetkých európskych občanov tým, že zabezpečujú udržateľné pracovné miesta, dlhodobý hospodársky rast a spoločenský pokrok; obáva sa, že stratégia EÚ 2020 nedokáže splniť svoje sľuby v dôsledku slabej štruktúry riadenia, a dôrazne preto žiada Radu, aby posilnila metódu Spoločenstva; potvrdzuje význam začlenenia cieľov stratégie EÚ 2020 do rámca hospodárskeho riadenia a požaduje, aby sa európsky semester stal súčasťou legislatívneho balíka v oblasti správy ekonomických záležitostí a aby boli národné parlamenty a sociálni partneri už v ranom štádiu zapájaní do tohto procesu v záujme posilnenia demokratickej zodpovednosti, pocitu stotožnenia sa a legitímnosti; zdôrazňuje, že naplnenie stratégie Európa 2020 je nevyhnutné, a nie dobrovoľné;

2.  považuje ročný prieskum rastu a rámec európskeho semestra za kľúčové nástroje lepšej koordinácie hospodárskych politík; zdôrazňuje však, že by nemali nahrádzať ani oslabovať význam súčasných nástrojov, ktoré umožňuje zmluva, najmä hlavné smery hospodárskych politík a usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov, do ktorých je Európsky parlament intenzívne zapojený a o ktorých sa s ním musí konzultovať; poukazuje na to, že pri dosahovaní piatich hlavných cieľov stratégie Európa 2020, ktoré schválila Európska rada a Komisia v záujme zaručenia jej úspešnosti, je potrebná dôslednosť;

Potreba lepšieho zohľadnenia ambícií stratégie Európa 2020 v rozpočte EÚ a v národných rozpočtoch

3.  zdôrazňuje, že stratégia EÚ 2020 musí odstrániť priepasť medzi svojím ambicióznym obsahom, dostupnými zdrojmi a uplatňovanými metódami; požaduje, aby nasledujúci viacročný finančný rámec odrážal ambície stratégie Európa 2020; vyzýva Komisiu, aby objasnila rozpočtový rozmer hlavných iniciatív, keďže tieto prioritné akčné plány sa týkajú všetkých politík financovaných z rozpočtu EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrhy na vytvorenie nových vlastných zdrojov tak, aby sa Únii poskytli skutočné a autonómne finančné zdroje;

4.  poukazuje na to, že stratégia Európa 2020 si bude vyžadovať reformy a masívne a včasné verejné aj súkromné investície do celej škály projektov; konštatuje, že tieto investície si budú vyžadovať mobilizáciu existujúcich aj nových inovatívnych nástrojov a príjmov;

5.  žiada, aby Komisia a členské štáty vytvorili dôveryhodný rámec financovania a aby Európska rada považovala finančné potreby za súčasť svojho hodnotenia hospodárskeho riadenia; domnieva sa, že financovanie stratégie Európa 2020 si vyžaduje zosúladený súbor politických iniciatív, do ktorého sú zapojené európske inštitúcie ako EIB a ERBD; navyše zdôrazňuje, že bude nevyhnutné financovanie zo súkromného sektora a požaduje právny rámec, ktorý obsiahne aj dlhodobé riziká s tým spojené;

6.  je presvedčený, že so správnym politickým rámcom a primeranými rozpočtovými zdrojmi môžu poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo zohrávať významnú úlohu v celkovej stratégii EÚ určenej na zabezpečenie hospodárskej obnovy, pričom súčasne môžu prispievať k potravinovej bezpečnosti EÚ a sveta, zachovaniu vidieckej krajiny, ktorá predstavuje 90 % územia EÚ, zabezpečeniu environmentálneho prínosu a významne prispieť k hľadaniu alternatívnych zdrojov energie;

7.  domnieva sa, že silná a dobre financovaná politika súdržnosti, ktorá zahŕňa všetky európske regióny, musí tvoriť kľúčový doplňujúci prvok stratégie Európa 2020; domnieva sa, že táto politika je so svojím horizontálnym prístupom predpokladom úspešného splnenia cieľov stratégie Európa 2020, ako aj dosiahnutia sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti;

Ambiciózny jednotný trh, iniciatíva „Small Business Act“ a tvorba pracovných miest

8.  domnieva sa, že členské štáty by mali byť podnecované k tomu, aby vo svojich národných reformných programoch kládli mimoriadny dôraz na riešenie problému nezamestnanosti a predchádzanie dlhodobému vylúčeniu z trhu práce; verí, že tieto záväzky by sa mali kombinovať s opatreniami na zabezpečenie intenzívnejšej tvorby pracovných príležitostí, kvalitnejších pracovných miest a vysokej miery kvalitnej zamestnanosti v strednodobom a dlhodobom horizonte;

9.  zdôrazňuje dôležitú úlohu holistického prístupu pri obnove jednotného trhu v záujme zabezpečenia lepších hospodárskych výsledkov a posilneného sociálneho rozmeru pri súčasnom oživení dôvery tým, že do centra pozornosti jednotného trhu sa dostane občan; domnieva sa, že komplexné usmerňovanie z najvyššej politickej úrovne a spolupôsobenie Európskej rady majú pre úspešné oživenie jednotného trhu zásadný význam;

10.  upriamuje pozornosť na úlohu, ktorú môže inteligentná regulácia zohrávať pri skvalitňovaní regulačného rámca, v ktorom podniky fungujú; verí, že návrhy, ktoré sú v ňom zahrnuté, môžu pomôcť vytvoriť silné podnikateľské prostredie napomáhajúce rast a inovácie, no upozorňuje, že všetci partneri v legislatívnom procese musia prevziať zodpovednosť za tvorbu účinnejších a menej byrokratických nariadení;

11.  vyjadruje sklamanie nad skutočnosťou, že dva roky po prijatí zákona o malých podnikoch Komisia stále nepredložila konkrétne opatrenia a iniciatívy; dôrazne žiada Komisiu a Radu, aby sa zasadzovali o vhodnejšie prostredie pre MSP; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali transparentné uplatňovanie verejného obstarávania pre inovatívne a ekologické technológie vo fáze pred komerčným využitím;

12.  víta návrh Komisie na posilnenú spoluprácu týkajúcu sa vytvorenia európskeho patentu a žiada, aby ho Parlament a Rada urýchlene prijali;

13.  trvá na tom, že rovnosť pohlaví je kľúčovou úlohou pre dosiahnutie želaných cieľov stratégie EÚ 2020; preto vyzýva na úplnú účasť žien na trhu práce a na plné začlenenie pracovníčok do odborného vzdelávania; vyzýva tiež na vytvorenie programu na odstránenie existujúcich rozdielov v odmeňovaní žien a mužov;

Hlavné iniciatívy
Všeobecné pripomienky

14.  zdôrazňuje, že súčasný obsah stratégie Európa 2020, napríklad hlavné ciele, kľúčové návrhy, nedostatky a ukazovatele, majú naďalej veľmi všeobecný charakter; zdôrazňuje, že tento súbor iniciatív možno dosiahnuť len tým, že členské štáty sa vo svojich národných reformných programoch konkrétne zaviažu k ich plneniu, a tiež prostredníctvom konkrétnych a súvisiacich legislatívnych návrhov;

Hlavná iniciatíva „Inovácia v Únii“

15.  víta hlavnú iniciatívu „Inovácia v Únii“ ako hlavný motor dosahovania cieľov stratégie Európa 2020, ktorá sa zameriava na riešenie hlavných spoločenských výziev, akými sú energia a potravinová bezpečnosť, zmena klímy, zdravie a starnutie obyvateľstva; pripomína, že cieľ vo výške 3 % sa skladá z 2 % (súkromný sektor) a 1 % (verejné výdavky); konštatuje, že v oblasti výdavkov súkromného sektora na výskum naďalej existujú špecifické nedostatky, ktoré možno prekonať len prispôsobením regulačného prostredia podnikom vrátane MSP; víta preto zámer Komisie zlepšiť v oblasti inovácií rámcové podmienky pre podniky, najmä pokiaľ ide o práva duševného vlastníctva;

16.  zdôrazňuje potrebu posilniť, stimulovať a zabezpečiť financovanie výskumu, inovácií a rozvoja v EÚ prostredníctvom významného zvýšenia súvisiacich výdavkov v období po roku 2013; poukazuje na dôležitosť prístupu MSP k rámcovým programom a Programu pre konkurencieschopnosť a inováciu; žiada, aby sa prepracovalo finančné nariadenie s cieľom uľahčiť žiadosti malých a stredných podnikov; poukazuje na nedostatok finančných prostriedkov pre už prijaté najdôležitejšie nástroje výskumu, inovácií a využitia, ku ktorým patrí Európsky strategický plán pre energetické technológie (SET); zdôrazňuje významný prínos rámcového programu v oblasti výskumu v boji proti zmene klímy; poukazuje na to, že štrukturálne fondy významnou mierou prispievajú k stimulovaniu výskumu, rozvoju a inováciám na vnútroštátnej a regionálnej úrovni; zdôrazňuje, že je potrebné vytvárať synergie medzi financovaním zo štrukturálnych fondov a financovaním z rámcového programu;

17.  domnieva sa, že inovatívne európske spoločnosti nepotrebujú dotácie, ale väčšiu slobodu a ľahší prístup k rizikovému kapitálu; domnieva sa, že Európska únia by mala vyhovieť tejto potrebe rozšírením stálych produktov pre rozdelenie rizika, ktoré ponúka Európska investičná banka prostredníctvom finančného nástroja s rozdelením rizika (Risk Sharing Finance Facility – RSFF); myslí si, že existuje značný nevyužitý potenciál na podporu inovácií prostredníctvom verejného obstarávania;

Hlavná iniciatíva „Mládež v pohybe“

18.  víta hlavnú iniciatívu „Mládež v pohybe“; trvá na tom, že kvalita príslušného vzdelávania a prístup k nemu sú trvalou podmienkou udržateľného sociálneho trhového hospodárstva; preto zdôrazňuje, že v prípade, ak členské štáty plánujú dosiahnuť spoločné ciele hospodárskeho rozvoja a ciele stanovené v oblasti vzdelávania, bude nevyhnutné náležite investovať do ich systémov vzdelávania a odbornej prípravy vrátane odborného vzdelávania a prípravy; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že hlavná iniciatíva sa nezaoberá kľúčovými témami, ako je zapojenie do spoločnosti alebo chudoba mládeže; požaduje rozhodnejšie návrhy týkajúce sa sociálneho začlenenia;

19.  vyzýva Komisiu, aby naďalej primerane financovala existujúce programy pre mobilitu a mládež, akými sú Celoživotné vzdelávanie (Erazmus, Leonardo, Comenius, Grundtwig), Mládež v akcii a Marie Curie; je presvedčený, že by to významne prispelo k boju proti nezamestnanosti mladých ľudí a k dosiahnutiu cieľa 75 % miery zamestnanosti;

20.  zdôrazňuje, že samotná iniciatíva Mládež v pohybe nevyrieši alarmujúcu nezamestnanosť mládeže v celej Európe; žiada všetky členské štáty, aby ako súčasť svojich národných reformných programov vytvorili národnú stratégiu boja proti nezamestnanosti mládeže a zabezpečili mladým ľudom prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave; zdôrazňuje, že politiky týkajúce sa mládeže treba vnímať v spojitosti s politikami vzdelávania, zamestnanosti a sociálneho začlenenia; dôrazne podporuje návrh odporúčania Rady o záruke pre európsku mládež a naliehavo vyzýva Radu, aby ho čo najrýchlejšie prijala;

Hlavná iniciatíva „Digitálna agenda pre Európu“

21.  víta ambiciózne návrhy digitálnej agendy, no žiada Komisiu, aby urýchlila prijatie návrhov súvisiacich s jednotným digitálnym trhom, ako sú elektronický obchod, duševné vlastníctvo, dôvera a bezpečnosť na internete, roaming a elektronické overovanie; vyzýva všetky strany, aby zrealizovali prvý program politiky rádiového frekvenčného spektra; vyzdvihuje potrebu rozvíjať voľný obeh obsahu a znalostí, takzvanú piatu slobodu;

22.  zdôrazňuje, že pluralitné a nezávislé médiá sú piliermi európskej demokracie; žiada Komisiu, aby zachovala pluralitu médií; je presvedčený, že ochrana súkromia je základnou hodnotou a požaduje prispôsobenie smernice o ochrane údajov súčasnému digitálnemu prostrediu tak, aby mohli mať všetci používatelia kontrolu nad svojimi osobnými údajmi;

Hlavná iniciatíva „Európa efektívne využívajúca zdroje“

23.  víta hlavnú iniciatívu stratégie Európa 2020 o Európe efektívne využívajúcej zdroje a naliehavo vyzýva Komisiu, aby pokračovala v príprave konkrétnych politík zameraných na zabezpečenie prechodu na zdrojovo účinnejšie hospodárstvo založené na obnoviteľných energetických zdrojoch; vyzýva Komisiu, aby vypracovala konkrétne kritériá a zabezpečila splnenie dohodnutých cieľov, ktoré je možné sledovať v rámci európskeho semestra pre koordináciu politík, prislúchajúceho k stratégii Európa 2020; zdôrazňuje naliehavú potrebu modernizovať európsku energetickú infraštruktúru, rozvíjať inteligentné siete a budovať prepojenia, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu vnútorného energetického trhu pri zvyšovaní bezpečnosti dodávok, splniť naše ciele v oblasti energie a klímy a urýchliť schvaľovacie postupy;

24.  opätovne pripomína, že energetická účinnosť je najefektívnejším spôsobom znižovania emisií, zvyšovania energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti a znižovania energetických nákladov spotrebiteľov, ako aj príležitosťou vytvárať pracovné miesta; poukazuje na skutočnosť, že členské štáty neprejavujú dostatočné úsilie na dosiahnutie cieľa 20 % energetickej účinnosti; vyzýva preto členské štáty, aby zintenzívnili opatrenia a aby konali tak, aby dosiahli tento dôležitý cieľ, ku ktorému sa zaviazali v roku 2007; žiada Komisiu, aby spolu s členskými štátmi vypracovala opatrenia, pomocou ktorých sa zabezpečí splnenie tohto cieľa tak, ako to vyjadril Európsky parlament vo svojich uzneseniach o Revízii akčného plánu pre energetickú efektívnosť (Bendtsenova správa) a v uznesení Na ceste k novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020 (správa Kolarskej Bobinskej);

25.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie týkajúce sa tejto hlavnej iniciatívy nepripisuje dostatočný význam efektívnosti pri využívaní zdrojov ako zastrešujúcej politickej priorite EÚ; trvá na tom, že je nutné, aby sa EÚ začala presúvať k hospodárstvu založenému na recyklovaní a zároveň zabezpečila zníženú tvorbu odpadov a hodnote opätovného využitia zdrojov; zdôrazňuje, že environmentálna udržateľnosť závisí od redukcie využívania zdrojov; vyzýva Komisiu, aby predložila súbor ukazovateľov, ktoré by bolo možné sledovať v rámci národných reformných programov;

Hlavná iniciatíva „Priemyselná politika vo veku globalizácie“

26.  požaduje holistický, vyrovnaný a prezieravý prístup k hospodárskej politike EÚ, ktorá sa zameriava na tvorbu silnej, konkurencieschopnej, súvislej, účinnej a diverzifikovanej priemyselnej základne a v ktorej sú opatrenia v oblasti inovácií, výskumu, hospodárskej súťaže, jednotného trhu, obchodu a životného prostredia koordinované; domnieva sa, že prvoradými cieľmi by mala byť podpora tvorby pracovných miest a konkurencieschopnosti európskych podnikov v medzinárodnom meradle, inteligentná reštrukturalizácia a dialóg so zamestnancami, udržateľné hospodárstvo, slobodná voľba technologických možností a mobilita výskumných pracovníkov; žiada okamžité uplatňovanie zásad inteligentnej regulácie pri nezávislom hodnotení dopadov vrátane testovania konkurencieschopnosti novej legislatívy, testu MSP na zabezpečenie vhodnejšieho regulačného prostredia pre malé podniky a zníženého administratívneho zaťaženia, skúšky udržateľnosti v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klímy, energie, efektívnosti zdrojov a recyklácie, ako aj následných „skúšok spôsobilosti“ platnej legislatívy;

27.  zdôrazňuje, že dopravná politika a energetická politika EÚ s infraštruktúrou a službami majú rozhodujúci význam pre dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020; zdôrazňuje, že odvetvie dopravy zaistí, aby si trh EÚ udržal svoju pozíciu vysoko kvalifikovanej výrobnej oblasti, a to prostredníctvom eliminácie emisií uhlíka vo všetkých druhoch dopravy, realizácie jednotného európskeho železničného priestoru a dobudovania Jednotného európskeho neba; požaduje účinnú európsku stratégiu v oblasti surovín s cieľom zlepšiť prístupnosť a efektívne využívanie energie a zdrojov a zároveň zaistiť prostredníctvom dohôd o voľnom obchode a strategických partnerstiev kľúčové suroviny; požaduje, aby sa podstatne zlepšil prístup k financovaniu inovácií a infraštruktúry, najmä čo sa týka inteligentnej siete, ekologických technológií, transeurópskej dopravnej siete (TEN) a projektov s preukázanou pridanou hodnotou, ktoré nedokáže financovať trh; v tejto súvislosti žiada, aby sa podnikli kroky na preskúmanie možností, ktoré ponúkajú dlhopisy na projekty;

Hlavná iniciatíva „Agenda pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“

28.  zdôrazňuje, že silné systémy sociálnej ochrany zabezpečujú predchádzanie dlhodobému vylúčeniu; je presvedčený, že investície do aktívnych politík trhu práce a možností vzdelávania a odbornej prípravy pre všetkých s cieľom nadobudnúť nové schopnosti a zručnosti majú kľúčový význam pre znižovanie nezamestnanosti; v tejto súvislosti vyzdvihuje význam MSP a oživenie jednotného trhu; podporuje najmä plnenie európskeho kvalifikačného rámca a plánovanej legislatívnej iniciatívy zameranej na reformu odborných kvalifikácií, ktorej cieľom je zabezpečiť vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií;

29.  víta agendu pre nové zručnosti a nové pracovné miesta; konštatuje, že flexiistota sa úspešne uplatňuje v niektorých krajinách, no varuje, že pojem flexiistoty nemôže naplno rozvinúť svoj potenciál v členských štátoch s malými možnosťami posilňovania systémov sociálnej ochrany z dôvodu rozpočtových obmedzení a makroekonomických nerovnováh, a nazdáva sa, že obmedzenie segmentácie trhu práce sa musí dosiahnuť tým, že sa pracovníkom s akýmikoľvek druhmi pracovných zmlúv, a najmä zraniteľným skupinám, poskytne primerané zabezpečenie; upozorňuje Komisiu, aby nezanedbávala nutnosť zabezpečiť sociálne spravodlivý prechod na udržateľnejší trh práce a obrovský potenciál udržateľných pracovných miest; zdôrazňuje, že akékoľvek reformy trhu práce sa môžu zavádzať len tak, že sa dosiahne vysoký stupeň sociálneho konsenzu prostredníctvom dohôd so sociálnymi partnermi;

Hlavná iniciatíva „Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu“

30.  pripomína, že stratégia Európa 2020 obsahuje cieľ pozdvihnúť minimálne 20 miliónov ľudí, ktorí sa nachádzajú v stave chudoby alebo sociálneho vylúčenia, respektíve sú ním ohrození; dôrazne žiada Komisiu a Radu, aby zabezpečili plný súlad s Chartou základných práv a horizontálnou sociálnou doložkou (článok 9 ZFEÚ), čím by sa zaručilo, aby všetky politiky prispievali k dosahovaniu cieľa znižovania chudoby, a nie ho marili;

31.  vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali k riešeniu chudoby detí prostredníctvom primeraných opatrení zameraných na to, aby deti neboli obmedzované v ich osobnom rozvoji a znevýhodnené pri vstupe do pracovného života;

32.  víta návrhy na vytvorenie Európskej platformy proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ale vyzýva na konkrétnejšie kroky na dosiahnutie sociálneho začlenenia, najmä posilnením otvorenej metódy koordinácie v sociálnej oblasti ako integrovanej stratégie zapájajúcej zúčastnené strany na vnútroštátnej a miestnej úrovni, a to vrátane ľudí, ktorí čelia chudobe a sociálnemu vylúčeniu; opakuje svoju výzvu, aby sa vypracoval širší program s cieľom podporiť dôstojnú prácu, zabezpečiť práva pracujúcich v celej Európe a zlepšiť pracovné podmienky, ako aj bojovať proti nerovnosti, diskriminácii a chudobe pracujúcich;

o
o   o

33.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0224.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0376.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2010)0491.


Vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov
PDF 293kWORD 56k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. februára 2011 o vykonávaní usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov
P7_TA(2011)0069B7-0127/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 8. septembra 2010 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov, časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12 januára 2011 o ročnom prieskume rastu: ďalší pokrok v rámci komplexnej reakcie EÚ na krízu (KOM(2011)0011), a na návrh spoločnej správy o zamestnanosti priloženej k tomuto oznámeniu,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov predložený Komisiou 12. januára 2011 (KOM(2011)0006),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/707/EÚ z 21. októbra 2010 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov(2),

–  so zreteľom na článok 148 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže po prijatí ročného prieskumu rastu Komisia navrhla, aby boli usmernenia o politike zamestnanosti prijaté v roku 2010 odložené na rok 2011,

B.  keďže súčasná hospodárska kríza naďalej predstavuje výzvy v podobe zvyšujúcej sa nezamestnanosti a sociálneho vylúčenia,

C.  keďže medzi hospodárskou obnovou a rastom, zamestnanosťou, bojom proti chudobe a sociálnym začlenením existuje silný vzájomný vzťah,

D.  keďže európska stratégia zamestnanosti a usmernenia pre politiky zamestnanosti v členských štátoch patria medzi nástroje určené na podporu politík EÚ a členských štátov pri úsilí o dosiahnutie cieľov a stanovených kritérií stratégie Európa 2020,

E.  keďže existuje naliehavá potreba zvýšiť úsilie na všetkých úrovniach s účasťou sociálnych partnerov a iných zúčastnených strán s cieľom zabezpečiť, že usmernenia o zamestnanosti sa riadne vykonávajú na účely zvýšenia účasti na trhu práce, rozvoja zručnej pracovnej sily a zlepšenia kvality a výkonnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy,

Posilnenie správy a ambícií pri plnení cieľov stratégie Európa 2020

1.  domnieva sa, že vzhľadom na návrh Komisie presunúť usmernenia politiky zamestnanosti prijaté v roku 2010 na rok 2011, sa z odporúčaní pre národné programy reforiem stal hlavný nástroj makroekonomického dohľadu a usmernenia; odsudzuje neschopnosť Parlamentu zapojiť sa do tohto procesu a nedostatočné diskusie týkajúce sa tejto problematiky;

2.  domnieva sa, že hlavné výzvy, ktorým čelia EÚ a členské štáty, pokiaľ ide o zamestnanosť a nezamestnanosť, by sa mali riadne odzrkadliť v budúcom procese týkajúcom sa makroekonomických nerovností v politickom rámci európskych usmernení pre zamestnanosť;

3.  domnieva sa, že ročný prieskum rastu a rámec, ktorý poskytol európsky semester sú kľúčovými nástrojmi posilnenej koordinácie hospodárskych politík, a preto sú dôležitou súčasťou reakcie Únie na krízu; poznamenáva však, že tieto nástroje by sa mali využívať spôsobom, ktorý je v súlade s potrebou demokratických procesov a podpory a nemajú nahradiť alebo oslabiť význam existujúcich nástrojov ustanovených v Zmluve, najmä všeobecných hospodárskych usmernení a usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov, do ktorých sa Parlament musí zapájať a v prípade druhých musí byť aj konzultovaný; žiada, aby boli tieto nástroje začlenené do rámca európskeho semestra a žiada, aby sa zabezpečeniu, že ich význam nebude oslabený, venovala osobitná pozornosť s cieľom splniť ciele zvýšenej zodpovednosti a demokratickej zodpovednosti, ktoré stanovila Komisia a Rada;

4.  vyzýva Radu a Komisiu, aby pri poskytovaní politického poradenstva členským štátom dodržiavali zásady subsidiarity a sociálneho dialógu v oblasti miezd a dôchodkov v súlade s článkom 153 ods. 5 ZFEÚ a aby rešpektovali právomoci členských štátov a sociálnych partnerov v súlade s vnútroštátnymi postupmi v týchto oblastiach;

5.  naliehavo žiada Európsku radu, Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že stratégia Európa 2020 a posilnený európsky systém hospodárskej správy budú účinné a demokraticky legitímne; zdôrazňuje, že táto skutočnosť robí účasť Parlamentu na postupoch dohľadu a koordinácie politiky kľúčovou; odsudzuje skutočnosť, že v ročnom prieskume rastu sa v časovom harmonograme na úlohu Parlamentu v tomto procese neodkazuje;

6.  vyzýva členské štáty, aby vo väčšej miere a pravidelne konzultovali s národnými parlamentmi, sociálnymi partnermi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou; domnieva sa, že by sa mal riešiť súčasný nedostatok informácií o postupoch konzultácií v rámci národných programov reforiem;

7.  berie na vedomie predbežné návrhy národných cieľov v oblasti zamestnanosti členských štátov; vyjadruje v tejto súvislosti veľké obavy z nedostatku ambícií, a najmä zo skutočnosti, že v prípade najlepšieho priebehu udalostí odhadovaný spoločný výsledok bude o viac ako 2 percentuálne body nižší ako hlavný cieľ EÚ, čím sa nesplní záväzok dosiahnuť 75 % mieru zamestnanosti do roku 2020;

8.  vyzýva členské štáty, aby prehodnotili svoje národné ciele v oblasti zamestnanosti, aby mohol byť cieľ EÚ splnený a aby tieto ciele zobrali ako ciele daňovej konsolidácie;

9.  ďalej žiada členské štáty, aby osobitnú pozornosť venovali špecifickým podskupinám, akými sú mladí ľudia, ženy, zdravotne postihnutí a starší pracovníci a aby si pre tieto skupiny stanovili ciele;

10.  vyzýva tie členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby stanovili svoje národné ciele v oblasti sociálneho začlenenia a boja proti chudobe a riešili rastúci problém chudobných pracujúcich; žiada členské štáty, aby pri tom zabezpečili splnenie ambicióznych cieľov stanovených Európskou radou a náležité zohľadnenie interakcie medzi cieľmi, najmä tými v oblasti zamestnanosti a vzdelávania a odbornej prípravy a tými v oblasti sociálneho začlenenia a chudoby;

Zabezpečenie vykonávania usmernení pre zamestnanosť

11.  konštatuje, že perspektíva slabého hospodárskeho rastu obmedzuje možnosti tvorby pracovných miest a zamestnanosti;

12.  vyzýva Európsku radu, aby problematiku zamestnanosti nekládla na druhé miesto pri zvažovaní odporúčania Komisie na to, aby bola na obdobie 2011/2012 prioritou v rámci ročného prieskumu rastu prísna daňová konsolidácia;

13.  zdôrazňuje naliehavú potrebu, aby sa členské štáty viac usilovali plniť ciele vo všetkých prioritných oblastiach vrátane zvyšovania úrovne zamestnanosti a znižovania nezamestnanosti, využívania potenciálu pracovných miest v nízkouhlíkovom hospodárstve, rozvíjania zručnej pracovnej sily, podpory kvality pracovných miest a celoživotného vzdelávania a uľahčenia rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom; domnieva sa, že toto úsilie by sa malo odzrkadliť v konečných národných programoch reforiem;

14.  zdôrazňuje, že v tomto kontexte zohrávajú v rámci pôsobenia proti dôsledkom krízy na zamestnanosť mimoriadnu úlohu štrukturálne fondy, predovšetkým Európsky sociálny fond. domnieva sa, že využitie týchto fondov by malo byť vypracované na podporu skupín stretávajúcich sa s najvážnejšími ťažkosťami pri vstupe na trh práce a zotrvaní na ňom;

15.  domnieva sa tiež, že okrem vykonávania efektívnejších opatrení pre pracovný trh, je pre splnenie cieľov stratégie Európa 2020 kľúčový užší vzťah medzi politikou zamestnanosti, sociálnou politikou a politikami v iných oblastiach, najmä makroekonomickou politikou, výskumom a vývojom a inováciami, politikou vzdelávania a odbornej prípravy;

Posilnenie činnosti na splnenie cieľov v oblasti väčšieho počtu kvalitnejších pracovných miest

16.  vyzýva členské štáty, aby vo svojich národných programoch reforiem výrazne uprednostnili zvyšovanie účasti na trhu práce, riešenie problému nezamestnanosti a prevenciu dlhodobého vylúčenia z trhu práce;

17.  domnieva sa, že by sa mal klásť oveľa väčší dôraz na kvalitu pracovných miest a dôstojnú prácu a na hospodárske politiky zamerané na ponuku v snahe zvýšiť dopyt na trhu práce;

18.  domnieva sa, že v tejto súvislosti je potrebné úsilie na lepšie využitie potenciálu mladších ľudí vrátane absolventov, žien, starších ľudí, znevýhodnených a zdravotne postihnutých ľudí, migrantov a príslušníkov etnických menšín vrátane Rómov; vyzýva členské štáty, aby svoj trh práce prispôsobili potrebám a zručnostiam týchto skupín v každej fáze ich života;

19.  zdôrazňuje význam politík uľahčujúcich prechod mladých ľudí zo školy do práce; zdôrazňuje, že riziko, ktoré pre mladých ľudí predstavuje skorý odchod zo školy, po ktorom následne čelia chudobe, je vysoké; zdôrazňuje, že akékoľvek formy pružných alebo dočasných pracovných zmlúv v tomto kontexte by mali zahŕňať právo na odbornú prípravu a prístup k sociálnemu zabezpečeniu a mali by pomôcť malým ľuďom pri prechode k istejšiemu zamestnaniu;

20.  vyzýva členské štáty, aby naďalej rozvíjali politiky potrebné na prilákanie väčšieho počtu žien na pracovný trh a na to, aby na tomto trhu zotrvali, napríklad prostredníctvom zlepšenia poskytovania finančne dostupných a vysoko kvalitných zariadení starostlivosti a flexibilných pracovných zmlúv zameraných a splnenie potrieb ľudí starajúcich sa o rodinných príslušníkov;

21.  zdôrazňuje význam cielenej aktivácie a politík zameraných na zručnosti pri podpore ľudí s nízkou alebo žiadnou kvalifikáciou, ktorí boli najviac zasiahnutí krízou a čelia najväčšiemu riziku dlhodobej nezamestnanosti;

22.  naliehavo žiada členské štáty, aby pripísali skutočný význam poskytovaniu vysoko kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, ako aj uznávaniu kvalifikácií;

23.  vyzýva členské štáty, aby investovali viac do uľahčenia pracovnej a geografickej mobility, posilnenia nástrojov potrebných na analýzu potrieb trhu práce a do reformy systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré môžu pomôcť pri prekonávaní danému miestu nezodpovedajúcich zručností;

24.  zdôrazňuje význam politík zamestnanosti, ktoré prispievajú k tvorbe pracovných miest, napríklad prostredníctvom podpory MSP a samostatnej zárobkovej činnosti a k podpore podnikania;

Rozhodná činnosť na splnenie cieľov v oblasti boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu

25.  považuje za kľúčové, aby členské štáty začali už teraz vyvíjať činnosť, aby splnili záväzky zvýšenia miery zamestnanosti, zlepšenia zručností ľudí, vytvárania pracovných príležitostí, zníženia chudoby a posilnenia sociálneho začlenenia;

26.  zdôrazňuje, že systémy sociálneho zabezpečenia zohrávajú evidentnú úlohu v stabilizácii hospodárstva a tlmení dôsledkov krízy; vyzýva preto členské štáty, najmä v prípadoch, keď je nutná daňová konsolidácia, aby zabezpečili, že systémy sociálneho zabezpečenia budú naďalej poskytovať primeranú podporu a zohrávať svoju úlohu pri ochrane a zlepšovaní zručností a zamestnateľnosti, aby sa zachoval a posilnil ľudský kapitál, ktorý môže naplno využiť výhody hospodárskej obnovy;

27.  zdôrazňuje. že účinnejšie výmeny osvedčených postupov a skúseností medzi členskými štátmi v oblasti boja proti sociálnemu vylúčeniu a zníženia chudoby sú kľúčové a pomôžu uľahčiť dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti znižovania chudoby;

o
o   o

28.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0309.
(2) Ú. v. ES L 308, 24.11.2010, s. 46.


Politika zamestnanosti členských štátov *
PDF 197kWORD 33k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. februára 2011 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (KOM(2011)0006 – C7-0033/2011 – 2011/0007(CNS))
P7_TA(2011)0070A7-0040/2011

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2011)0006),

–  so zreteľom na článok 148 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0033/2011),

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0040/2011),

1.  schvaľuje návrh Komisie;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  opäť pripomína svoju dlhodobú výzvu Komisii a Rade, aby zabezpečili, že Európsky parlament bude mať k dispozícii potrebný čas, v každom prípade najmenej päť mesiacov na to, aby v rámci úplnej revízie usmernení politík zamestnanosti členských štátov, ktorá je naplánovaná na rok 2014, vyjadril svoj názor na integrované usmernenia (hlavné smery hospodárskych politík a usmernenia pre oblasť zamestnanosti) v rámci európskeho semestra a splnil svoju konzultačnú úlohu, ktorá je vymedzená v článku 148 ods. 2 zmluvy;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


Zvyšovanie cien potravín
PDF 314kWORD 83k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. februára 2011 o zvyšovaní cien potravín
P7_TA(2011)0071RC-B7-0114/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2011 o uznaní poľnohospodárstva ako strategického odvetvia v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o spravodlivých príjmoch pre poľnohospodárov: lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2010 o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o poľnohospodárstve EÚ a zmene klímy(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. marca 2009 o cenách potravín v Európe(5),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách (KOM(2008)0450),

–  so zreteľom na osem odporúčaní pre G20, ktoré predložil osobitný spravodajca OSN pre právo na potraviny 29. januára 2011,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o riešení problémov na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami z 2. februára 2011 (KOM(2011)0025),

–  so zreteľom na vyhlásenie z Maputa o poľnohospodárstve a potravinovej bezpečnosti podpísané v roku 2003, v ktorom sa africké vlády zaviazali vyčleniť minimálne 10 % zo svojich národných rozpočtov na poľnohospodárstvo,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže ceny potravín sa v rokoch 2010 a 2011 zvyšovali sedem mesiacov po sebe, pričom dosiahli najvyššie úrovne odvtedy, čo v roku 1990 začala FAO zaznamenávať ceny potravín, keďže prípady náhleho zvýšenia cien komodít pôsobia ako destabilizačný faktor v svetovom hospodárstve a spôsobili nepokoje a protesty vo viacerých rozvojových krajinách a nedávno v Alžírsku, Tunisku a Egypte,

B.  keďže Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odhaduje, že v roku 2010 dosiahol počet podvyživených ľudí na svete 925 miliónov, a zvyšovanie cien potravín spolu s nepredvídateľnými nedostatkami môžu tento počet zvýšiť; keďže 29 krajín na celom svete má ťažkosti so zásobovaním potravinami a potrebujú vonkajšiu potravinovú pomoc,

C.  keďže nedávno zaznamenané kolísanie cien potravín a komodít vyvolalo veľké znepokojenie v súvislosti s fungovaním dodávok potravín v Európe a vo svete; keďže zvýšenie cien potravín a komodít najviac zasiahlo najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva a krajiny v rozvinutých a rozvojových krajinách; keďže vysoké ceny potravín vedú milióny ľudí k potravinovej neistote a ohrozujú globálnu potravinovú bezpečnosť z dlhodobého hľadiska; keďže podľa FAO zahŕňa potravinová bezpečnosť aj právo na potraviny a dostupnosť zdravej výživy pre všetkých,

D.  keďže v Európskej únii stále existuje problém chudoby a hladu; keďže 79 miliónov ľudí v EÚ stále žije pod hranicou chudoby (60 % priemerného príjmu v krajine, kde daná osoba žije); a keďže 16 miliónov občanov EÚ dostalo minulú zimu potravinovú pomoc prostredníctvom charitatívnych organizácií, keďže potravinová bezpečnosť je pre Európu hlavnou témou a vyžaduje koordináciu medzi jednotlivými oblasťami sektorových politík na úrovni EÚ a mimo nej, ako sú SPP, energetická politika, výskum rozvoj a obchod,

E.  keďže globálny hospodársky pokles a rastúce ceny potravín a palív prispeli k zhoršeniu potravinovej situácie v mnohých rozvojových krajinách, predovšetkým najmenej rozvinutých krajinách, čo čiastočne viedlo k zhoršeniu výsledkov v oblasti znižovania chudoby, dosiahnutých za posledné desaťročie,

Faktory prispievajúce k zvyšovaniu cien potravín

F.  keďže dostatočnú výrobu potravín na svete môžu pravidelne narúšať mnohé faktory vrátane extrémnych prejavov počasia, ako sú záplavy a suchá, ktorých stále častejšou príčinou je zmena klímy, ďalej obmedzená dostupnosť prírodných zdrojov a rastúci dopyt po potravinách od rastúceho počtu obyvateľov, úzke prepojenia medzi energetickou a potravinovou bezpečnosťou na pozadí veľmi nízkej úrovne globálnych zásob potravín, rastúca výroba biopalív, zvýšené skrmovanie obilia hospodárskymi zvieratami, nárast špekulácií s potravinovými komoditami a rastúca závislosť od dovezených potravín v mnohých rozvojových krajinách z dôvodu konfliktov alebo neúspešných politík potravinovej bezpečnosti,

G.  keďže vplyv zmeny klímy na poľnohospodárstvo, najmä znižovanie úrody v dôsledku opakovaného nedostatku vody, súch alebo naopak záplav a zosuvov pôdy, majú vážny nepriaznivý vplyv na poľnohospodársku činnosť v krajinách EÚ a rozvojových krajinách, ktoré zďaleka nie sú sebestačné v zásobovaní mnohými základnými poľnohospodárskymi výrobkami,

H.  keďže výzvou je vyrábať viac z menšieho objemu zdrojov s dôrazom na udržateľnú produkciu z dôvodu tlaku na prírodné zdroje; keďže posilňovanie poľnohospodárskej výroby v rozvojových krajinách zvýši odolnosť a prispôsobivosť voči cenovým výkyvom,

I.  keďže nedávno zaznamenané kolísanie cien vyvolalo znepokojenie v súvislosti s fungovaním európskych a svetových potravinových reťazcov; keďže oznámenie Komisie s názvom Lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe (KOM(2009)0591) vymedzuje závažné problémy v dodávateľskom reťazci, ako je zneužívanie dominantného postavenia nákupcov, nekalé zmluvné praktiky vrátane oneskorených platieb, jednostranné zmeny zmlúv, predbežné platby za prístup k rokovaniam, obmedzený prístup na trh, nedostatok informácií o tvorbe cien a rozložení ziskových rozpätí v potravinovom reťazci, ktoré sú úzko spojené so zvýšenou koncentráciou v odvetviach zabezpečujúcich vstupy, vo veľkoobchode a maloobchode; keďže pri analýze cien potravín a ich vývoja sa musí zohľadniť celý dodávateľský reťazec; keďže potravinárske odvetvie je rozdrobené a dodávateľský reťazec je dlhý a veľmi komplexný, pričom zahŕňa mnoho sprostredkovateľov,

Kolísavosť cien, príjmy poľnohospodárov, pomoc rozvojovým krajinám

J.  keďže fluktuácie cien komodít na svetovom trhu sa môžu stať výraznejšie a pravidelnejšie; keďže vyššie ceny potravín sa nemusia automaticky premietať do vyšších príjmov poľnohospodárskych podnikov, predovšetkým pre rýchlosť, akou sa zvyšujú vstupné náklady týchto podnikov, ale tiež pre stále väčší rozdiel medzi výrobnými nákladmi a cenou pre spotrebiteľa; keďže podiel príjmov poľnohospodárov v potravinovom reťazci dramaticky klesol, pričom zisk spracovateľov a maloobchodníkov sa neustále zvyšoval; keďže spotrebiteľské ceny narástli; a keďže najmenej 30 % všetkých vyrobených potravín sa v rôznych štádiách potravinového reťazca premrhá,

K.  keďže podiel pomoci rozvojovému svetu, ktorá smeruje do poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, počas minulých troch desaťročí dramaticky poklesol; keďže investície do udržateľných potravinových systémov v rozvojových krajinách poklesli pre posun priorít na výrobu orientovanú na vývoz, čo ešte viacej oslabilo miestne kapacity na výrobu a distribúciu dostatočného množstva potravín za férové ceny; keďže mnohé rozvojové krajiny nevyužívajú svoj potenciál na výroby potravín; keďže jednou z vážnych prekážok zvýšenia poľnohospodárskej produkcie v rozvojových krajinách je skutočnosť, že malí poľnohospodári často nemajú prístup k mikroúverom na investovanie, v niektorých prípadoch preto, že nevlastnia pôdu,

L.  keďže veľké plochy pôdy, predovšetkým v rozvojovom svete, skúpili medzinárodné spoločnosti, a to často bez súhlasu majiteľov pozemkov; keďže táto pôda sa nie vždy využíva na výrobu potravín, ale napríklad na výrobu vývozných tovarov ako drevo; keďže takéto trendy ohrozujú potenciál na výrobu potravín v rozvojových krajinách,

Potreba zlepšenia potravinovej bezpečnosti

1.  potvrdzuje, že globálna potravinová bezpečnosť je pre EÚ a pre rozvojový svet nanajvýš naliehavou otázkou, a požaduje okamžité a stále opatrenia na zaistenie potravinovej bezpečnosti pre občanov EÚ a na svetovej úrovni; zdôrazňuje, že potraviny by mali byť pre spotrebiteľov dostupné za primerané ceny, pričom by sa mala zároveň zabezpečiť zodpovedajúca životná úroveň poľnohospodárov;

2.  zdôrazňuje, že právo na potravinovú bezpečnosť je základným a dôležitým ľudským právom a že sa zabezpečí vtedy, keď budú mať všetci ľudia neustále fyzický a ekonomicky dostupný prístup k vhodnej, zdravotne neškodnej a výživnej strave, aby sa tak uspokojili ich výživové potreby a potravinové preferencie v prospech aktívneho a zdravého života;

3.  zdôrazňuje, že silné a udržateľné poľnohospodárstvo v celej EÚ a prosperujúce a udržateľné vidiecke prostredie zabezpečené silnou SPP majú kľúčový význam pri riešení problému potravinovej bezpečnosti; zdôrazňuje význam SPP ako prostriedku na zabezpečenie produkcie potravín v EÚ;

4.  potvrdzuje, že je povinnosťou EÚ zaistiť potravinovú bezpečnosť pre svojich občanov a že v tejto súvislosti má zachovanie poľnohospodárskej činnosti v EÚ zásadný význam; upozorňuje na klesanie príjmov v poľnohospodárstve v EÚ z dôvodu zvýšenia výrobných nákladov a kolísania cien, ktoré má negatívny vplyv na schopnosť poľnohospodárov udržať produkciu; poukazuje na náklady, ktoré musia európski poľnohospodári znášať pri dodržiavaní najvyšších noriem v oblasti bezpečnosti potravín, ochrany životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a pracovných noriem vo svete; zdôrazňuje, že poľnohospodárom treba za tieto dodatočné náklady a za poskytovanie verejných statkov spoločnosti poskytnúť odmenu;

Otázky zmeny klímy

5.  uvedomuje si obrovskú výzvu, ktorú predstavuje zmena klímy pre dosiahnutie potravinovej bezpečnosti, najmä z dôvodu zvyšovania frekvencie a rozsahu klimatických javov, ako sú suchá, záplavy, požiare a búrky, ktoré znížia prírodné zdroje a výnosy v poľnohospodárskej výrobe; je znepokojený jednostrannými akciami podniknutými krajinami alebo regiónmi postihnutými klimatickými udalosťami a následnými účinkami týchto opatrení na svetových trhoch; vyzýva Komisiu, aby starostlivo monitorovala dodržiavanie právnych predpisov týkajúcich sa zmeny klímy v členských štátoch; zdôrazňuje naliehavú potrebu opatrení na zmiernenie vplyvu zmeny klímy a adaptačných opatrení zameraných na zvýšenie ekologickej a hospodárskej udržateľnosti; nalieha na členské štáty, aby prijali zodpovedajúce opatrenia na predchádzanie riziku a jeho riadenie s cieľom obmedziť negatívne dôsledky prírodných katastrof na poľnohospodársku výrobu;

6.  vyzýva na koordinovanú činnosť a lepšiu spoluprácu medzi EÚ a rozvojovými krajinami v oblasti zmeny klímy, najmä pokiaľ ide o transfer technológií a budovanie kapacít; zdôrazňuje, že boj proti zmene klímy musí byť začlenený do všetkých príslušných politík EÚ vrátane rozvojovej spolupráce, a navrhuje, aby sa vzdelávanie sústredilo na prispôsobenie sa zmene klímy a na postupy dobrého hospodárenia s pôdou, ako napríklad na správu pôdy a vody, aby sa zabránilo strate poľnohospodárskej pôdy v dôsledku erózie a zasolenia;

Zlepšenie rozvojovej pomoci

7.  zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo je kľúčovým odvetvím vo väčšine rozvojových krajín, ktoré je výrazne závislé od primárnych komodít, ktoré sú obzvlášť vystavené cenovým výkyvom;

8.  vyzýva EÚ, aby podporila opatrenia zamerané na rozvoj vidieka, zvýšila investície do poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti s osobitným zreteľom na naliehavé potreby v súvislosti s hladom, drobným poľnohospodárstvom a programami sociálnej ochrany; zdôrazňuje význam rozvoja poľnohospodárstva v rozvojovom svete a dôležitosť vyčleňovania primeraného podielu zahraničnej rozvojovej pomoci EÚ v odvetví poľnohospodárstva; ľutuje, že od 80. rokov došlo k dramatickému zníženiu úrovne rozvojovej pomoci vyčlenenej na poľnohospodárstvo, a víta uznanie potreby zvrátenia tohto trendu;

9.  vyzýva Komisiu, aby poľnohospodárstvu priznala popredné miesto v rámci cielenej, zodpovednej, efektívnej a transparentne riadenej rozvojovej pomoci, a to vrátane pomoci poľnohospodárom v oblasti prístupu na trhy; vyzýva na podstatné zvýšenie rozvojovej pomoci určenej pre poľnohospodárstvo a na investovanie do odbornej prípravy, zlepšeného poradenstva a decentralizovaného výskumu poľnohospodárstva pre rozvojové krajiny, aby mali farmári k dispozícii udržateľné techniky na efektívnejšiu výrobu a zároveň ochranu životného prostredia, ktoré zabezpečia dlhodobú potravinovú bezpečnosť s pomocou verejnej podpory, ako je prístup k úverom a osivám;

10.  vyzýva EÚ a rozvojové krajiny, aby podporovali vlastníctvo pôdy ako nástroj znižovania chudoby a zaručenia potravinovej bezpečnosti, a to posilňovaním práv vlastníctva a uľahčovaním prístupu poľnohospodárov, malých podnikov a miestnych spoločenstiev k neziskovým mikroúverom; zdôrazňuje význam nových investícií do zlepšenia kapacít malých poľnohospodárov, zavedenia účinnejších vodohospodárskych technológií a obnovy živín v pôde;

11.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné zaviesť lepšie postupy poľnohospodárskej výroby v rozvojových krajinách vrátane nízkonákladových technológií, vykonávať výskum v oblasti poľnohospodárstva a zvýšiť produktivitu s cieľom zlepšiť udržateľnosť a zmierniť negatívne účinky potravinovej neistoty;

12.  zdôrazňuje, že humanitárna potravinová pomoc by mala zodpovedať potrebám a výzvam a prekonávať štrukturálne obmedzenia v rozvojových krajinách; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam toho, aby potravinová pomoc zohľadňovala miestnu produkciu, distribučnú, dopravnú a trhovú kapacitu týchto krajín, a tak prispela k vytváraniu základov ich dlhodobej potravinovej bezpečnosti;

Príjmy výrobcov a prístup k vstupom

13.  poznamenáva, že medzi faktory, ktoré najviac ovplyvňujú mechanizmus prenosu cien a rozdiely medzi výrobnými a spotrebiteľskými cenami, patrí: rastúca koncentrácia v potravinovom reťazci, miera spracovania výrobku, nárast cien spojený s ostatnými externými nákladovými faktormi a špekulácie s poľnohospodárskymi komoditami;

14.  berie na vedomie zvyšujúce sa náklady na poľnohospodárske vstupy, ktoré rastú rýchlejšie než ceny poľnohospodárskych komodít; je znepokojený nad skutočnosťou, že toto by mohlo viesť k nižšej produkcii poľnohospodárskych podnikov, čím sa iba zhorší potravinová kríza v EÚ a vo svete; zdôrazňuje, že koncentrácia v odvetví vstupov má zničujúci vplyv na trvalú udržateľnosť malých poľnohospodárskych podnikov, keďže posilňuje závislosť od obmedzeného počtu podnikov pri nákupe osiva a špecializovaných hnojív; žiada Komisiu, aby v súvislosti so zvýšenou konsolidáciou zabezpečila, že v odvetví vstupov vrátane odvetvia hnojív bude existovať slobodne fungujúci trh, ktorý prispeje k dodávkam potravín;

15.  vyjadruje obavu nad nízkymi poľnohospodárskymi príjmami v EÚ; potvrdzuje, že zníženie príjmov z dôvodu zvýšenia produkcie a kolísania cien má negatívny vplyv na schopnosť poľnohospodárov udržať produkciu, a poľnohospodári preto nemajú prínos zo zvýšenia cien potravín; je pevne presvedčený, že ak sa tieto problémy nebudú primerane riešiť, potravinová bezpečnosť bude ohrozená;

Výroba potravín a energie

16.  pripomína, že energetická a potravinová bezpečnosť spolu veľmi úzko súvisia; uznáva, že energetické náklady sú kľúčovým faktorom pri určovaní úrovne ziskovosti poľnohospodárstva, ktoré je odvetvím vo veľkej miere závislým od ropy; podporuje opatrenia, ktoré podnecujú poľnohospodárov k väčšej energetickej efektívnosti a rozvoju alternatívnych zdrojov dodávok energie; vyzýva EÚ a národné vlády, aby začali kampane a zaviedli štrukturálne zmeny na minimalizovanie plytvania potravinami;

17.  domnieva sa však, že pri zvýšenom úsilí o rozvíjanie obnoviteľných zdrojov energie a splnenie cieľov na rok 2020 sa musí zohľadňovať vplyv na výrobu a dodávku potravín; zdôrazňuje krehkú rovnováhu spojenú s riešením problematiky potravín/palív;

Výskum

18.  zdôrazňuje význam výskumu financovaného z verejných prostriedkov, ktorý pomáha podporovať potravinovú bezpečnosť; žiada investície nielen do výskumu nových technológií, ale aj komplexných a udržateľných poľnohospodárskych systémov, ktoré budú slúžiť na dosiahnutie dlhodobého cieľa potravinovej bezpečnosti; v tejto súvislosti vyzdvihuje priekopnícku úlohu, ktorú by v tejto oblasti mohla zohrávať napríklad technologická platforma EÚ pre výskum ekologických výrobných postupov;

Transparentnosť komoditných trhov a opatrenia proti špekuláciám

19.  víta súčasné úsilie o zvýšenie povedomia o mechanizmoch tvorby cien potravinových komodít na medzinárodnej úrovni (najmä iniciatívu francúzskeho predsedníctva G20 a 3. samit ministrov poľnohospodárstva v Berlíne; žiada Komisiu, aby sa usilovala o lepšie objasnenie všetkých faktorov, ktoré ovplyvňujú krátkodobé a dlhodobé fluktuácie trhov, a snažila sa o dôkladnejšie objasnenie interakcie medzi špekuláciami a poľnohospodárskymi trhmi, ako aj energetickými trhmi a cenami potravinárskych komodít; domnieva sa, že takáto podrobná hospodárska analýza reálnych mechanizmov tvorby cien potravín umožní rozhodujúcim orgánom EÚ, aby prijali informované a primerané opatrenia na zmiernenie účinkov fluktuácie cien potravín;

20.  berie na vedomie oznámenie Komisie o problémoch na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami a oceňuje pozornosť, ktorú tomu Komisia doteraz venovala; žiada Komisiu, aby vytvorila lepšie informačné toky poskytujúce včasné a kvalitné údaje o vývoji na trhu pri zohľadnení otázky presunu zásob; zdôrazňuje však, že samotné zlepšené informačné toky nie sú riešením otázky kolísavosti trhov; je presvedčený, že by mohol byť potrebný serióznejší prístup k riešeniu tejto otázky, najmä s ohľadom na vyššiu transparentnosť na komoditných trhoch; zdôrazňuje problémy, ktorým čelia poľnohospodári v čase extrémneho kolísania trhov a cien; upozorňuje na problémy, ktorým čelia poľnohospodári v snahe o plánovanie budúcnosti v čase extrémnej kolísavosti cien; naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne zaviedla účinné a dôrazné opatrenia zamerané na riešenie kolísania cien na poľnohospodárskych trhoch; domnieva sa, že to bude kľúčovým prvkom na zabezpečenie zachovania výroby v Európskej únii;

21.  zdôrazňuje, že značným cenovým výkyvom nemožno čeliť bez dostatočných intervenčných, respektíve strategických zásob; domnieva sa preto, že je nevyhnutné v budúcnosti v rámci SPP posilniť úlohu trhových intervenčných nástrojov;

22.  požaduje väčšiu transparentnosť, lepšiu kvalitu a včasnosť informácií o rezervách a zásobách potravinárskych komodít a o tvorbe cien na medzinárodnej úrovni, ako sa požaduje v nedávnom oznámení Komisie o riešení problémov na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami; vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na boj proti nadmerným špekuláciám na komoditných trhoch; zdôrazňuje, že tieto opatrenia by sa mali prijať v rámci úsilia o reguláciu finančných trhov na svetovej úrovni a na úrovni EÚ;

23.  vyzýva krajiny G20, aby koordinovali vytvorenie preventívnych mechanizmov proti nadmernému kolísaniu cien a aby spolupracovali na regulácii osobitne navrhnutej na boj proti potravinovej a poľnohospodárskej kríze; vyzýva krajiny G20, aby zabezpečili konvergenciu regulácie potravinárskych a poľnohospodárskych komodít a aby spolupracovali s krajinami, ktoré nie sú členmi G20; požaduje, aby sa na medzinárodnej úrovni koordinovali riešenia reagujúce na extrémne kolísanie cien; požaduje, aby sa proti zneužívaniu a manipulovaniu poľnohospodárskych cien bojovalo na medzinárodnej scéne, pretože takéto praktiky môžu ohroziť celosvetovú potravinovú bezpečnosť; dôrazne odsudzuje nezákonné operácie špekulantov s globálnymi komoditami, poľnohospodárskymi surovinami a energiou, ktoré prispievajú k zvýrazneniu nestálosti cien potravín a prehlbujú celosvetovú potravinovú krízu;

24.  vyzýva Komisiu, aby sa pri nadchádzajúcich revíziách smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID) a smernice o zneužívaní trhov (MAD) zaoberala obavami, ktoré vznikajú v súvislosti s trhmi s potravinárskymi a poľnohospodárskymi komoditami;

25.  v tejto súvislosti podporuje revíziu existujúcich právnych predpisov o finančných nástrojoch, ktorá by mala zabezpečiť transparentnejšie obchodovanie; pripomína, že finančné nástroje by mali slúžiť hospodárstvu a pomôcť poľnohospodárskej výrobe, aby prekonala krízu a klimatické javy, a zároveň by sa malo zabrániť tomu, aby špekulácie ohrozovali inak efektívne poľnohospodárske podniky;

26.  zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú by podľa očakávania mal zohrávať Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA), pokiaľ ide o dohľad nad komoditnými trhmi; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť udeliť orgánu ESMA väčšie právomoci s cieľom predchádzať manipulácii a zneužívaniu na komoditných trhoch;

27.  je zástancom odvážnejších európskych opatrení na riešenie problému manipulácie cien, a to aj prostredníctvom mandátu pre regulačné orgány a orgány dohľadu, ktorý ich oprávni obmedzovať špekulácie; je presvedčený, že komoditné deriváty sa odlišujú od iných finančných derivátov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že obchodovanie s potravinovými komoditnými derivátmi sa čo najviac obmedzí na investorov priamo napojených na poľnohospodárske trhy;

28.  domnieva sa, že by bolo užitočné vytvoriť cielený svetový systém decentralizovaných regionálnych a miestnych zásob potravín (núdzové zásoby na odstránenie hladu a regionálne zásoby na reguláciu cien komodít a zmiernenie hladu v časoch prudkého zvýšenia cien), vďaka ktorému by sa uľahčil svetový obchod v prípade prudkého nárastu cien, odvrátili by sa opakujúce sa prípady protekcionizmu a zvoľnil by sa tlak na svetové potravinové trhy; domnieva sa, že tieto zásoby by sa mali spravovať na najvhodnejších úrovniach vrátane miestnych, regionálnych a národných orgánov a koordinačného orgánu pod záštitou Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), ktorý by mal v plnej miere využívať skúsenosti FAO a Svetového potravinového programu OSN;

Obchod

29.  žiada, aby vyjednávači EÚ začlenili neobchodné otázky do rokovaní v rámci WTO tak, aby sa pri dovozoch z tretích krajín pre európskych spotrebiteľov zabezpečili rovnaké záruky v oblasti ochrany životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat, bezpečnosti a kvality potravín ako v prípade poľnohospodárov z EÚ; opätovne potvrdzuje svoju podporu dosiahnutiu skorej a vyváženej dohody na úrovni WTO, pretože je nevyhnutným prvkom na dosiahnutie celosvetovej potravinovej bezpečnosti; pripomína v tejto súvislosti, že neprimerané jednostranné prekážky obchodu prispievajú k neefektívnosti celosvetového zásobovania potravinami; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že medzinárodné a bilaterálne obchodné dohody zabezpečia európskym poľnohospodárom udržateľnú budúcnosť a ochránia pred rizikom výrobu potravín v EÚ, malé poľnohospodárske podniky a globálnu dostupnosť potravín;

30.  žiada národné vlády, aby v súlade s odporúčaniami FAO neprijímali opatrenia na obmedzenie vývozu, pretože vyvolávajú väčšiu neistotu na trhoch a narúšajú svetový trh, a preto by mohli ešte zvýšiť ceny na celosvetovej úrovni;

o
o   o

31.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2011)0006.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0302.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2010)0286.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2010)0131.
(5) Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 180.


Zrážky v pohraničných oblastiach medzi Thajskom a Kambodžou
PDF 213kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. februára 2011 o zrážkach na hraniciach medzi Thajskom a Kambodžou
P7_TA(2011)0072RC-B7-0132/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 13. januára 2005(1), 10. marca 2005(2), 19. januára 2006(3), 15. marca 2007(4) a 21. októbra 2010(5) o Kambodži a na svoje uznesenia z 20. mája 2010 o Thajsku(6) a z 1. decembra 2005 o situácii v oblasti ľudských práv v Kambodži, Laose a vo Vietname(7),

–  so zreteľom na rozsudok Medzinárodného súdneho dvora z 15. júna 1962 vo veci chrámu Preah Vihear (Kambodža/Thajsko),

–  so zreteľom na Haagsky dohovor o ochrane kultúrnych statkov počas ozbrojeného konfliktu z roku 1954, ktorí podpísali aj Thajsko, aj Kambodža,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka združenia ASEAN z 5. februára 2011,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Únie pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej zo 7. februára 2011,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna zo 7. februára 2011,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže od začiatku februára 2011 dochádza na kambodžsko-thajskej hranici, a to aj v blízkosti chrámu Preah Vihear, k bojom medzi ozbrojenými jednotkami Thajska a Kambodže,

B.  keďže zrážky na hranici vypukli krátko po tom, ako kambodžský súd odsúdil dvoch štátnych príslušníkov Thajska na trest odňatia slobody na osem rokov, pretože ich uznal vinnými zo špionáže a nelegálneho vstupu po prekročení spornej hranice v decembri 2010, a keďže rozsudok bol vydaný bezprostredne po úspešnom ukončení siedmeho zasadnutia spoločného výboru pre bilaterálnu spoluprácu medzi Thajskom a Kambodžou, ktoré sa konalo 3. až 4. februára 2011 a na ktorom sa tieto dve krajiny dohodli na rozšírení spolupráce vo všetkých oblastiach a na tom, že v blízkej budúcnosti v Thajsku zorganizujú zasadnutie spoločného výboru pre vymedzenie pozemných hraníc,

C.  keďže v priebehu minulého storočia bol chrám Preah Vihear hlavným predmetom opakujúcich sa hraničných sporov medzi Thajskom a Kambodžou,

D.  keďže Medzinárodný súdny dvor vydal 15. júna 1962 rozsudok, podľa ktorého sa chrám Preah Vihear nachádza na zvrchovanom území Kambodže,

E.  keďže chrám Preah Vihear, ktorý bol 7. júla 2008 zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO, bol údajne poškodený pri ostreľovaní počas nedávnych zrážok na hraniciach,

F.  keďže medzinárodné spoločenstvo je osobitne zodpovedné za ochranu pamiatok, ktoré sú na zozname svetového dedičstva UNESCO,

G.  keďže v správach sa hovorí o obetiach a zranených vojakoch aj civilných obyvateľoch na obidvoch stranách a o tom, že tisícky civilných obyvateľov v okolitých oblastiach museli byť evakuované,

H.  keďže podľa niekoľkých najnovších správ bola zrejme použitá kazetová munícia a keďže ani Thajsko, ani Kambodža neratifikovali Dohovor o kazetovej munícii,

I.  keďže zhoršovanie situácie na hraniciach medzi Thajskom a Kambodžou ohrozuje mier a stabilitu v regióne,

J.  keďže Indonézia, ktorá v súčasnosti predsedá združeniu ASEAN, zvýšila diplomatické úsilie s cieľom pomôcť obidvom stranám nájsť prechodné riešenie, aby sa obnovili bilaterálne mechanizmy na uskutočnenie cieľov týkajúcich sa vymedzenia hraníc a všeobecného mieru v tejto oblasti; keďže predseda združenia ASEAN nabáda obidve krajiny, aby uskutočnili dialóg v rámci súčasného thajsko-kambodžského spoločného výboru pre vymedzenie pozemných hraníc,

K.  keďže v charte združenia ASEAN je ustanovené zriadenie mechanizmu na urovnanie sporu, ktorým by sa zvýšil rozsah pomoci pri riešení bilaterálnych sporov,

L.  keďže generálna riaditeľka UNESCO Irina Bokova oznámila zámer vyslať misiu, ktorá by posúdila stav chrámu Preah Vihear,

1.  odsudzuje zrážky na hraniciach medzi ozbrojenými jednotkami Kambodžského kráľovstva a Thajského kráľovstva a vyzýva všetky strany, aby prejavili čo najväčšiu zdržanlivosť a prijali potrebné opatrenia s cieľom zmierniť napätie, obnovili dialóg v záujme mierového vyriešenia svojich sporov a prijali pomoc združenia ASEAN a OSN;

2.  vyjadruje poľutovanie nad stratami ľudských životov počas nedávnych zrážok na hranici a vyjadruje hlbokú sústrasť rodinám obetí;

3.  naliehavo vyzýva vlády oboch krajín, aby zaručili, že civilnému obyvateľstvu, ktoré bolo presunuté v dôsledku ozbrojených zrážok, bude poskytnutá potrebná pomoc;

4.  vyzýva obidve krajiny, aby rešpektovali rozsudok Medzinárodného súdneho dvora z roku 1962 a zabezpečili mierové urovnanie sporu týkajúceho sa hraničnej oblasti v blízkosti chrámu Preah Vihear;

5.  vyzýva obidve krajiny, aby zaručili, že svojimi opatreniami neporušia článok 4 ods. 1 Haagskeho dohovoru o ochrane kultúrnych statkov počas ozbrojeného konfliktu, ktorým sa zakazuje akékoľvek použitie kultúrnych statkov nachádzajúcich sa na ich vlastnom území alebo na území ostatných vysokých zmluvných strán, v dôsledku ktorého by tieto statky mohli byť počas ozbrojeného konfliktu zničené alebo poškodené, a aby sa zdržali akýchkoľvek prejavov nepriateľstva namierených proti takýmto statkom;

6.  vyzýva thajské a kambodžské orgány, aby rešpektovali zmluvu o priateľstve a spolupráci v juhovýchodnej Ázii, a najmä jej základné zásady týkajúce sa riešenia problémov alebo sporov mierovým spôsobom, nepoužívania hrozieb alebo používania násilia, ako aj účinnej spolupráce medzi vysokými zmluvnými stranami;

7.  víta úsilie indonézskeho ministra zahraničných vecí Martyho Natalegawu, ako predsedu združenia ASEAN, zamerané na podporovanie dialógu medzi obidvomi krajinami s cieľom umožniť vyriešenie sporu mierovou cestou;

8.  víta skutočnosť, že Thajsko a Kambodža súhlasili s účasťou na naliehavom stretnutí národov juhovýchodnej Ázie s cieľom diskutovať o hraničných konfliktoch;

9.  víta rozhodnutie generálnej riaditeľky UNESCO vyslať osobitného vyslanca na misiu priateľských služieb do Bangkoku a Phnom Penha; naliehavo vyzýva obidve strany, aby spolupracovali s každou misiou UNESCO, ktorej cieľom je posúdiť škody spôsobené chrámu Preah Vihear;

10.  vyzýva obidve krajiny, aby našli riešenie, ktoré umožní priamy prístup ku chrámu Preah Vihear z ich príslušných území, a aby nebránili občanom iného štátu vo vstupe do chrámu alebo na hraničné územie;

11.  vyjadruje obavy v súvislosti s údajným použitím kazetovej munície a vyzýva obidve krajiny, aby za žiadnych okolností nepoužívali takúto muníciu;

12.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, vláde Kambodžského kráľovstva, vláde Thajského kráľovstva, generálnemu tajomníkovi OSN, generálnej riaditeľke UNESCO a vládam členských štátov združenia ASEAN.

(1) Ú. v. EÚ C 247 E, 6.10.2005, s. 161.
(2) Ú. v. EÚ C 320 E, 15.12.2005, s. 280.
(3) Ú. v. EÚ C 287 E, 24.11.2006, s. 334.
(4) Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 258.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2010)0389.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2010)0195.
(7) Ú. v. EÚ C 285 E, 22.11.2006, s. 129.


Jemen: trest smrti pre mladistvých páchateľov, najmä prípad Muhammada Táhira Sábita Samúma
PDF 214kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. februára 2011 o Jemene: prenasledovanie mladistvých páchateľov, konkrétne prípad Muhammada Táhira Sábita Samúma
P7_TA(2011)0073RC-B7-0135/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o situácii v Jemene(1),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorých je Jemen zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o zrušení trestu smrti, najmä na uznesenie zo 7. októbra 2010 o Svetovom dni proti trestu smrti(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 16. decembra 2010 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politike Európskej únie v tejto oblasti(3),

–  so zreteľom na strategický dokument Európskeho spoločenstva pre Jemen na obdobie 2007 až 2013,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 65/206 z 21. decembra 2010, v ktorej sa vyzýva na moratórium na trest smrti, rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 62/149 z 18. decembra 2007 o moratóriu na trest smrti a rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 63/168 z 18. decembra 2008, v ktorej sa vyzýva na uplatňovanie rezolúcie Valného zhromaždenia OSN 62/149,

–  so zreteľom na vyhlásenie z Alexandrie z roku 2008, v ktorom sa štáty Stredného východu a Severnej Afriky vyzývajú na prijatie moratória na popravy ako prvého kroku k zrušeniu trestu smrti,

–  so zreteľom na revidované a aktualizované znenie usmernení EÚ o treste smrti, prijaté Radou 16. júna 2008,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v Jemene tak, ako v iných arabských krajinách, najmä v Tunisku a Egypte, demonštranti v uplynulých týždňoch vyšli do ulíc a žiadali väčšiu demokraciu a štátne reformy; keďže mnohých protestujúcich bezpečnostné sily napadli alebo vzali do väzby,

B.  keďže Muhammad Táhir Sábit Samúma bol v septembri 2001 odsúdený trestným súdom v Ibbe na smrť po tom, čo bol obvinený za vraždu, ktorú údajne spáchal v júni 1999, kedy bol podľa predpokladov mladší než 18 rokov; keďže aj pri absencii rodného listu bol trest smrti potvrdený najskôr odvolacím súdom v máji 2005 a potom najvyšším súdom v apríli 2010 a ratifikovaný jemenským prezidentom; keďže poprava Muhammada Táhira Sábita Samúma bola pôvodne plánovaná na 12. januára 2011, no jemenský prokurátor mu udelil dočasný odklad,

C.  keďže Fu´ád Ahmad Alí Abdulláh bol odsúdený na smrť po tom, čo bol obvinený za vraždu, ktorú údajne spáchal v čase, keď bol mladší ako 18 rokov, hoci tento predpoklad súd zamietol; keďže jeho poprava plánovaná na 19. decembra 2010 bola pozastavená po intervencii medzinárodného spoločenstva, najmä EÚ, a právneho zástupcu páchateľa,

D.  keďže trest smrti je krajnou formou krutého, neľudského a ponižujúceho trestu, ktorý porušuje právo na život zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv,

E.  keďže Jemen je štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktoré výslovne zakazujú popravy páchateľov obvinených z trestného činu, ktorý spáchali vo veku mladšom ako 18 rokov a keďže uloženie trestu smrti mladistvým páchateľom je výslovne zakázané aj v článku 31 jemenského trestného zákonníka,

F.  keďže v roku 2010 boli v Jemene popravené desiatky ľudí; keďže podľa informácií organizácií pre ľudské práva čakajú v Jemene na smrť stovky väzňov,

G.  keďže Jemen nemá k dispozícii primerané prostriedky na určenie veku žalovaných bez rodného listu a ani potrebné súdne priestory a súdnych pracovníkov,

H.  keďže existujú vážne obavy v súvislosti s vývojom v Jemene, pokiaľ ide o demokraciu, ľudské práva a nezávislosť súdnictva; keďže sa vyskytujú prípady prenasledovania novinárov a obhajcov ľudských práv; keďže obzvlášť komplikovaná je situácia žien, ktoré majú ešte zložitejší prístup k vzdelaniu a nemôžu sa aktívne zúčastňovať na politickom živote,

I.  keďže Európska únia je pevne odhodlaná zasadzovať sa o celkové zrušenie trestu smrti a snaží sa dosiahnuť všeobecný súhlas s touto zásadou,

J.  keďže v roku 2010 podľa údajov len jedna krajina popravila mladistvého páchateľa, pričom v roku 2009 to boli ešte tri krajiny; keďže Jemen dosiahol značný pokrok na ceste k zákazu využívania trestu smrti u mladistvých páchateľov, keďže táto skutočnosť vzbudzuje veľkú nádej, že popravy detských páchateľov sa čoskoro stanú na celom svete protizákonné na papieri i v praxi,

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad dlhodobými politickými a sociálno-ekonomickými problémami v Jemene a žiada medzinárodné spoločenstvo, aby vyvinulo značné úsilie s cieľom zabrániť vystupňovaniu súčasnej krízy;

2.  vyjadruje solidaritu s demonštrantami, ktorí žiadajú demokratické reformy a zlepšenie životných podmienok; v tejto súvislosti víta vyhlásenie prezidenta Saleha, že v roku 2013 odstúpi z funkcie, a vyzýva orgány, aby zastavili všetko násilie použité proti účastníkom pokojnej demonštrácie a prepustili všetkých demonštrantov, ktorí vyjadrili svoj nesúhlas pokojne;

3.  odsudzuje všetky popravy, kdekoľvek sa konajú a znovu zdôrazňuje, že zrušenie trestu smrti prispeje k pozdvihnutiu ľudskej dôstojnosti a postupnému rozvoju ľudských práv;

4.  vyzýva jemenského prezidenta a jemenské orgány, aby zastavili popravu Muhammada Táhira Sábita Samúma a žiada jemenské orgány, aby zmenili rozsudky o treste smrti pre Muhammada Táhira Sábita Samúma a Fu´áda Ahmada Alího Abdulláhu;

5.  vyzýva jemenskú vládu, aby zastavila popravy jednotlivcov za zločiny, ktoré údajne spáchali vo veku mladšom ako 18 rokov, ako aj tresty, ktoré sú v rozpore s jemenskými zákonmi a povinnosťami Jemenu vyplývajúcimi z medzinárodných dohôd o ľudských právach;

6.  vyzýva jemenské orgány, aby konali v súlade s článkom 31 jemenského trestného zákonníka, ktorý určuje, že za zločiny, ktoré spáchajú osoby mladšie ako 18 rokov, sa nesmie uložiť trest smrti;

7.  dôrazne žiada jemenské orgány, aby dodržiavali medzinárodne uznané právne záruky týkajúce sa maloletých, ako sú Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Dohovor OSN o právach dieťaťa;

8.  vyzýva jemenské orgány, aby zaviedli všeobecnú registráciu narodených detí a aby zlepšili postupy určovania veku žalovaných, ktorí nemôžu predložiť rodný list;

9.  zdôrazňujú potrebu reforiem v Jemene vyjadrenú mnohými demonštrantami v uliciach, ktoré by dokázali zlepšiť životné podmienky obyvateľstva a zaručiť slobodné a spravodlivé voľby, dodržiavanie ľudských práv, najmä slobodu médií a právo na spravodlivý súdny proces, ako aj rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami;

10.  vyzýva Radu a Komisiu, aby predovšetkým po zriadení Európskeho útvaru pre vonkajšiu činnosť urýchlene presadzovali koordinovaný a komplexný prístup voči Jemenu;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ESVČ, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi Valného zhromaždenia OSN, vládam členských štátov OSN a vláde a prezidentovi Jemenskej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 14.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0351.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2010)0489.


Uganda: zavraždenie Davida Kata
PDF 221kWORD 55k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. februára 2011 o Ugande: vražda Davida Kata
P7_TA(2011)0074RC-B7-0133/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na medzinárodné záväzky a nástroje v oblasti ľudských práv vrátane záväzkov a nástrojov obsiahnutých v dohovoroch OSN o ľudských právach a v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré zaručujú ľudské práva a základné slobody a zakazujú diskrimináciu,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (dohoda z Cotonou) a revidovanú v Ouagadougou 23. júna 2010, a jej ustanovenia o ľudských právach, najmä článok 8,

–  so zreteľom na články 6, 7 a 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), ktoré zaväzujú EÚ, ako aj členské štáty na presadzovanie ľudských práv a základných slobôd a ktoré poskytujú prostriedky na boj proti diskriminácii a porušovaniu ľudských práv na úrovni ÉÚ,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 21, ktorý zakazuje diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie,

–  so zreteľom na všetky opatrenia EÚ zamerané na boj proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie,

–  so zreteľom na predchádzajúce uznesenia o homofóbii, ochrane menšín a antidiskriminačných politikách,

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 17. decembra 2009 o Ugande: návrh zákona zameraný proti homosexualite(1) a uznesenie zo 16. decembra 2010 o Ugande: tzv. Bahatiho zákon a diskriminácia obyvateľov, ktorí sú lesbičky, gejovia, transrodové osoby a bisexuáli (LGTB)(2),

–  so zreteľom na vyhlásenia vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej a predsedu Európskeho parlamentu Jerzyho Buzeka k medzinárodnému dňu boja proti homofóbii 17. mája 2010,

–  so zreteľom na vyhlásenie parlamentného zhromaždenia AKT z 28. septembra 2010 o mierovom spolunažívaní náboženstiev a význame, ktorý je pripísaný javu homosexuality v partnerstve AKT – EÚ,

–  so zreteľom na vyhlásenie zo 6. decembra 2010, ktoré ako odpoveď na vyhlásenie AKT vydali členovia Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ za EÚ patriaci do skupín Európskeho parlamentu PPE, S&D, ALDE, Verts/ALE a GUE/NGL,

–  so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 3. decembra 2009 o sociálnej a kultúrnej integrácii a zapojení mladých ľudí,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 26. januára 2011 bol v Ugande brutálne zavraždený David Kato Kisule, ochranca ľudských práv a vedúci predstaviteľ skupiny Sexuálne menšiny Uganda (Sexual Minorities Uganda) bojujúcej za práva lesbičiek a gejov a v širšej miere ugandskej komunity lesbičiek, gejov, transrodových osôb a bisexuálov (LGTB),

B.  keďže David Kato vyhral súdny spor po tom, čo podal žalobu na miestne bulvárne noviny Rolling Stone, ktoré 9. októbra a 15. novembra 2010 uviedli mená, osobné údaje a fotografie viac ako sto údajne homosexuálnych ľudí, vrátane Davida Kata, a nabádali čitateľov, aby im ublížili alebo ich obesili,

C.  keďže 3. januára 2011 najvyšší ugandský súd rozhodol, že Rolling Stone porušil základné ústavné práva všetkých občanov na dôstojnosť a súkromie, pričom výslovne uviedol, že dokonca ani súčasné ugandské právne predpisy proti homosexualite sa nemôžu vykladať tak, aby ospravedlnili násilie páchané na homosexuáloch alebo ich zabíjanie; keďže David Kato po svojom víťazstve na súde odsúdil zosilnené vyhrážky a zvýšené prenasledovanie,

D.  keďže spolupredseda Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ, predseda Podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva, predseda Európskeho parlamentu, vedúci misie EÚ v Kampale, prezident a ministerka zahraničných vecí Spojených štátov, Vysoký komisár OSN pre ľudské práva a ďalší vedúci predstavitelia medzinárodného spoločenstva vzdali úctu Davidovi Katovi ako ochrancovi ľudských práv a vyzvali ugandské orgány, aby páchateľa/páchateľov postavili pred súd,

E.  keďže Európsky parlament, medzinárodné mimovládne organizácie a vládni predstavitelia USA a EÚ opakovane vyjadrili svoje obavy týkajúce sa situácie LGBT osôb v Ugande, pokračujúcej diskriminácie a prenasledovania, ako i vyvolávania nenávisti proti osobám, ktoré sú LGBT zo strany verejných a súkromných subjektov a organizácií v Ugande,

F.  keďže skupina, ku ktorej patril David Kato, verejne vystúpila proti návrhu zákona namiereného proti homosexualite, ktorý predložil poslanec David Bahati v ugandskom parlamente 25. septembra 2009, podľa ktorého by sa homosexuálne činy trestali uväznením na obdobie od siedmich rokov po doživotie alebo trestom smrti; keďže v tomto návrhu sa stanovuje, že neodhalenie homosexuality dieťaťa alebo pacienta sa trestá väzením až do troch rokov; keďže o návrhu zákona sa stále rokuje,

G.  keďže osoby, ktoré sú LGBT v Ugande, ako i osoby, ktorých fotografie a údaje sa objavili v periodiku Rolling Stone a podrobnosti ktorých boli odvysielané v rozhlase a televízii, sa nachádzajú v skutočnom nebezpečenstve prenasledovania, sú vo väčšine prípadov bez domova, nezamestnaní a nútení vyhýbať sa verejným miestam a musia sa ukrývať pred verejnosťou,

H.  keďže v Afrike je homosexualita legálna iba v 13 krajinách a v 38 ďalších krajinách sa považuje za trestný čin; keďže v Mauritánii, Somálsku, Sudáne a severnej Nigérii sa homosexualita trestá smrťou; keďže politickí a extrémistickí náboženskí vodcovia, a nielen oni, nabádajú k násiliu voči osobám, ktoré sú LGBT, pričom orgány tolerujú a nechávajú zločiny spáchané na základe sexuálnej orientácie nepotrestané, a keďže diskriminácia, svojvoľné zatýkania a zlé zaobchádzanie na základe sexuálnej orientácie sú stále na vzostupe,

1.  dôrazne odsudzuje násilnú vraždu ugandského ochrancu ľudských práv Davida Kata Kisule;

2.  vyzýva ugandské orgány, aby dôkladne a nezávislým spôsobom vyšetrili túto vraždu, a aby páchateľov postavili pred spravodlivosť, a aby takto konali v súvislosti s akýmkoľvek aktom prenasledovania, diskriminácie a násilia proti osobám, ktoré sú LGBT a všetkým ostatným menšinovým skupinám; vyzýva ugandské orgány, aby podrobili vyšetreniu jednotlivcov, ktorí verejne vyzvali na zabitie Davida Kata, ako aj ich organizácie, úlohu a financovanie;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa ugandské orgány nevyjadrujú k diskriminačným názorom o homosexuálnych osobách a poukazuje na ich povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva a Dohody z Cotonou, najmä na povinnosť chrániť všetky osoby bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu alebo pohlavie pred hrozbami alebo násilím, ktorým sú vystavené;

4.  opakuje, že vzhľadom na všeobecné a prezidentské voľby naplánované na 18. februára 2011 je potrebné vystupovať proti akýmkoľvek zásahom proti homosexualite a prijať vhodné opatrenia na ukončenie homofóbnych kampaní v médiách, ako i akejkoľvek komunikácie nabádajúcej k nenávisti voči menšinovému spoločenstvu alebo ospravedlneniu takýchto činov založených na pohlaví alebo sexuálnej orientácii;

5.  vyzýva ugandskú vládu, aby zabezpečila, že osoby, ktoré sú LGBT a ďalšie menšinové skupiny v Ugande sú primerane chránené proti násiliu a aby prijala bezodkladné opatrenia proti všetkým hrozbám alebo prejavom nenávisti, ktoré môžu nabádať k násiliu, diskriminácii alebo nepriateľstvu voči nim;

6.  v súlade s tým a opätovne odsudzuje Bahatiho návrh zákona namiereného proti homosexualite a vyzýva ugandský parlament, aby zrušil trestnosť homosexuality a zamietol uplatňovanie trestu smrti za akýchkoľvek okolností; pripája sa k výzve generálneho tajomníka OSN Ban Ki-Muna z 10. decembra 2010 za všeobecné zrušenie trestnosti homosexuality;

7.  odsudzuje akýkoľvek pokus o vyvolávanie nenávisti a podporovanie násilia voči ktorejkoľvek menšinovej skupine, a to aj na základe pohlavia alebo sexuálnej orientácie; pripája sa k výzve organizácie Davida Kata (SMUG) a ďalších organizácií, aby orgány, politickí a náboženskí vodcovia a médiá prestali démonizovať sexuálne menšiny a vytvárať atmosféru násilia voči osobám, ktoré sú LGBT;

8.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zahrnuli aktivistov za práva LGBT do svojich programov na podporu ochrancov ľudských práv; vyzýva všetky mimovládne organizácie v Ugande, aby spolupracovali s Ugandskou koalíciou pre ľudské práva vrátane organizácií na podporu LGBT;

9.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili, aby ich zahraničná politika – vrátane politiky spolupráce a rozvoja – uplatňovaná v tretích krajinách vo vzťahu k orgánom alebo mimovládnym organizáciám riadne zohľadňovala situáciu v oblasti ľudských práv všetkých menšinových skupín vrátane osôb, ktoré sú LGBT , a aby zaistili, aby sa v tejto oblasti dosiahol konkrétny pokrok; vyzýva Komisiu, Radu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby pri kontaktoch s Ugandou naplno využívali súbor nástrojov na podporu a ochranu všetkých ľudských práv lesbičiek, gejov, transrodových osôb a bisexuálov (LGBT), poskytovali plnú ochranu aktivistom za práva LGBT v Ugande a podporovali ich činnosť; vyzýva Komisiu, aby tieto otázky zahrnula do plánu na boj proti homofóbii, navrhnutie ktorého požadoval Európsky parlament(3);

10.  je mimoriadne znepokojený skutočnosťou, že medzinárodní darcovia, medzinárodné organizácie, mimovládne organizácie, humanitárne organizácie a lekári by v prípade, že návrh zákona bude schválený, mali prehodnotiť alebo ukončiť svoju činnosť v niektorých oblastiach, a poznamenáva, že pre kriminalizáciu homosexuality a obmedzovanie slobody tlače sa Nemecko rozhodlo nevydať polovicu zo sumy 33 miliónov USD, ktorú ako zahraničnú pomoc prisľúbilo Malawi, po čom nasledovalo odmietnutie Spojených štátov udeliť Malawi zahraničnú pomoc vo výške 350 miliónov USD bez ďalších rozhovorov o zákonoch obmedzujúcich slobody jednotlivcov;

11.  opätovne zdôrazňuje svoju oddanosť všeobecným ľudským právam a pripomína skutočnosť, že sexuálna orientácia je otázka, ktorá je súčasťou práva jednotlivca na súkromie zaručeného medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, podľa ktorého by sa mala ochraňovať rovnosť a nediskriminácia a zaručiť sloboda prejavu, a pripomína ugandským orgánom ich záväzky v rámci medzinárodného práva a Dohody z Cotonou, ktoré požadujú dodržiavanie univerzálnych ľudských práv;

12.  vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby znovu potvrdili zásadu, podľa ktorej by sa v prípade osôb vystavených riziku prenasledovania malo uvažovať o postavení utečenca;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Vysokej predstaviteľke/podpredsedníčke pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, prezidentovi Ugandskej republiky, predsedovi ugandského parlamentu, Východoafrickému zákonodarnému zhromaždeniu a Africkej únie a jej inštitúciám.

(1) Ú. v. EÚ C 286 E, 22.10.2010, s. 25.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0495.
(3) Bod 7 uznesenia P7_TA(2011)0019 z 19. januára 2011.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia