Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej hlavu XVIII,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS)(2),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/702/ES zo 6. októbra 2006 o strategických usmerneniach Spoločenstva o súdržnosti(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2010 o politike súdržnosti a regionálnej politike EÚ po roku 2013(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o Stratégii Európskej únie pre región Baltického mora a o úlohe makroregiónov v budúcej politike súdržnosti(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o vykonávaní súčinnosti medzi finančnými prostriedkami vyčlenenými na výskum a inováciu v nariadení (ES) č. 1080/2006, pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja a siedmy rámcový program pre výskum a vývoj v mestách a regiónoch, ako aj v členských štátoch a v Únii(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o zelenej knihe o územnej súdržnosti a stave diskusie o budúcej reforme politiky súdržnosti(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o revízii nástroja európskej susedskej politiky a politiky partnerstva(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. februára 2008 o opatreniach v nadväznosti na územnú agendu a Lipskú chartu: smerom k dosiahnutiu európskeho akčného programu územného rozvoja a územnej kohézie(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2005 o úlohe euroregiónov pri rozvoji regionálnej politiky(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. septembra 2005 o úlohe územnej súdržnosti pri regionálnom rozvoji(11),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. decembra 2010 o stratégii Európskej únie pre podunajskú oblasť (KOM(2010)0715) a o orientačnom akčnom pláne, ktorý túto stratégiu dopĺňa (SEK(2010)1489),

–  so zreteľom na piatu správu Komisie z 9. novembra 2010 o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: budúcnosť politiky súdržnosti (piata správa o súdržnosti) (KOM(2010)0642),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2010 o preskúmaní rozpočtu EÚ (KOM(2010)0700) a na jeho technické prílohy (SEK(2010)7000),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 o príspevku regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (KOM(2010)0553),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. marca 2010 o politike súdržnosti: strategická správa 2010 o vykonávaní programov 2007 – 2013 (KOM(2010)0110),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2009 o stratégii Európskej únie pre región Baltického mora (KOM(2009)0248), ako aj na orientačný akčný plán, ktorý túto stratégiu dopĺňa (SEK(2009)0712/2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o európskej stratégii pre atlantickú oblasť, v ktorom sa spomína zverejnenie oznámenia Komisie naplánované na rok 2011(12),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2008 s názvom Zelená kniha o územnej súdržnosti: z územnej rozmanitosti urobiť prednosť (KOM(2008)0616),

–  so zreteľom na stanovisko z vlastnej iniciatívy Výboru regiónov z 27. januára 2011 o nových perspektívach pre preskúmanie nariadenia o EZÚS,

–  so zreteľom na nezávislú správu vypracovanú na základe požiadavky Komisie s názvom Iniciatíva Spoločenstva INTERREG III (2000 – 2006): hodnotenie ex post (č. 2008.CE.16.0.AT.016),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0110/2011),

A.  keďže územie Európskej únie tvorí 27 členských štátov a 271 regiónov,

B.  keďže v pohraničných regiónoch žije približne 37,5 % európskeho obyvateľstva,

C.  keďže neformálna spolupráca, euroregióny, eurodištrikty, EZÚS, iniciatívy Rady Európy, ako aj súbor po sebe nasledujúcich zmlúv a sekundárnych právnych predpisov Európskej únie prispeli k vytvoreniu pevnejších a trvalejších väzieb medzi jednotlivými územiami,

D.  keďže aj napriek vytvoreniu základov územnej spolupráce stále zostáva veľa výziev, ktorých charakter závisí od minulého priebehu a dosiahnutého stupňa spolupráce,

E.  keďže po tom, ako boli hranice „zrušené“ v zmluvách, je dôležité zmierniť ich vplyv na každodenný život našich občanov,

F.  keďže zámerom regionálnej politiky je podporovať harmonický rozvoj regiónov prostredníctvom posilňovania hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v rámci Európskej únie,

G.  keďže v rámci politiky súdržnosti prispieva cieľ Územná spolupráca k čoraz užšiemu zväzku medzi národmi tým, že umožňuje odstraňovať prekážky medzi územiami a regiónmi,

H.  keďže na vonkajších hraniciach EÚ cieľ územnej spolupráce je jedným z aspektov predvstupového procesu a plnenia susedskej politiky, a preto je potrebné zlepšiť koordináciu príslušných opatrení Spoločenstva,

I.  keďže územná spolupráca, ktorá vedie občanov rozličných regiónov k spolupráci, je trvalým procesom učenia sa, ktorý vytvára pocit spolupatričnosti a spoločnej budúcnosti,

J.  keďže v centre priorít územnej spolupráce musí stáť občan, a preto treba presadzovať lokalizovaný prístup,

K.  keďže užšia územná spolupráca závisí od pokroku dosiahnutého vo všetkých oblastiach európskej integrácie a koordinácie, ktorý prispieva k európskej integrácii a územnej súdržnosti, a keďže samotná územná spolupráca je experimentálnym laboratóriom európskej integrácie,

L.  keďže do transeurópskych dopravných sietí v pohraničných regiónoch sa investuje len v malom rozsahu, hoci práve pohraničné oblasti naliehavo potrebujú modernizáciu, a keďže v odstránení cezhraničných infraštruktúrnych prekážok spočíva typická európska pridaná hodnota,

M.  keďže v dôsledku všeobecného nariadenia o štrukturálnych fondoch a nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy sa význam územnej spolupráce výrazne zvýšil,

N.  keďže hodnotenie ex post týkajúce sa programov INTERREG III na programové obdobie 2000 – 2006 presvedčivo dokazuje, že tento cieľ znamená pre európsky projekt pridanú hodnotu,

Posilniť cieľ „Územná spolupráca“

1.  pripomína, že zámerom územnej spolupráce je podporovať územia a regióny v spolupráci, aby mohli ako celok riešiť spoločné výzvy, odstraňovať fyzické, kultúrne, administratívne a regulačné prekážky brániace tejto spolupráci a zmierňovať tzv. hraničný efekt;

2.  je presvedčený, že územná spolupráca prináša Európe pridanú hodnotu a že zohráva zásadnú úlohu pri rozvoji vnútorného trhu a európskej integrácie v rámci niekoľkých odvetvových politík, a žiada, aby územná spolupráca zostala jedným z pilierov politiky súdržnosti;

3.  zdôrazňuje, že cieľ územnej spolupráce založenej na zásade hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti sa týka všetkých regiónov EÚ v tom smere, že prispieva k podpore harmonického rozvoja EÚ ako celku;

4.  domnieva sa, že územná spolupráca preukázala svoju účinnosť a že jej potenciál a priestor na zvýšenie konkurencieschopnosti sa stále nevyužívajú dostatočne z dôvodu nízkeho objemu prostriedkov, ktoré sú na ňu vyčlenené; žiada, aby sa rozpočet na cieľ Územná spolupráca zvýšil z 2,5 % v súčasnom programovom období na najmenej 7 % celkového rozpočtu v rámci politiky súdržnosti na budúce programové obdobie;

5.  odporúča, aby sa zachovala súčasná štruktúra cieľa 3, ktorá je rozdelená na tri zložky – cezhraničnú (zložka A), nadnárodnú (zložka B) a medziregionálnu (zložka C) –, a aby sa naďalej kládol dôraz na cezhraničnú zložku, na ktorú sa vyčlení najmenej 70 % rozpočtu na územnú spoluprácu; poznamenáva, že finančné prostriedky v rámci programu by sa mali deliť spravodlivo medzi všetky regióny;

6.  domnieva sa, že ak by sa malo zachovať rozlišovanie medzi cezhraničnou zložkou (zložkou A), ktorá uspokojuje miestne potreby pohraničných spádových oblastí, a nadnárodnou zložkou (zložkou B) vrátane takzvaného makroregionálneho rozsahu, ktorá uľahčuje spoluprácu na širších strategických plochách, je potrebná lepšia koordinácia oboch zložiek;

7.  okrem toho požaduje – s cieľom zabezpečiť súdržnosť a kontinuitu opatrení územnej spolupráce a vzhľadom na strategický charakter príslušných projektov – väčšiu flexibilitu pri využívaní možností, ktoré ponúka článok 21 nariadenia o EFRR, pokiaľ ide o umiestnenie aktivít v rámci cezhraničnej a nadnárodnej spolupráce vrátane prímorských regiónov; v tejto súvislosti žiada istú pružnosť pri uplatňovaní obmedzenia vzdialenosti na 150 km stanoveného v súvislosti s programami cezhraničnej spolupráce pre pobrežné a prímorské regióny;

8.  domnieva sa však, že začlenenie takýchto regiónov do geografických oblastí mimo EÚ a ich otváranie sa týmto oblastiam nie je a nemôže byť jednoducho odvodené od ich geografickej odľahlosti, keďže vďaka bohatým historickým, jazykovým a kultúrnym väzbám, ktoré ich spájajú s rôznymi časťami sveta, majú kľúčovú úlohu pri prehlbovaní takýchto vzťahov v prospech celosvetovej prítomnosti EÚ;

9.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu územnej spolupráce pri plnení cieľov stratégie EÚ 2020; žiada, aby sa v súvislosti s touto stratégiou najprv posúdili a určili strategické potreby každého pohraničného regiónu a každej oblasti spolupráce a aby sa európska územná spolupráca následne začlenila do všetkých úrovní strategického plánovania – európskej, národnej, regionálnej a miestnej – a aby sa im prispôsobila; naliehavo žiada Komisiu, aby bezodkladne predložila podrobnosti svojich návrhov na tematickú koncentráciu finančných prostriedkov s odkazom na tematickú ponuku stratégie EÚ 2020;

10.  požaduje, aby sa finančné prostriedky prideľovali každému programu územnej spolupráce na základe harmonizovaných kritérií s cieľom strategicky a integrovane reagovať na potreby a špecifiká každého príslušného územia alebo oblasti; v tomto smere vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili ďalšie relevantné, strategické a merateľné kritériá, ktoré by mohli odrážať potreby jednotlivých území bez narúšania najdôležitejšieho kritéria, ktorým je demografia;

11.  opätovne zdôrazňuje význam medziregionálnej spolupráce (zložka C), vyjadruje však poľutovanie nad tým, že sa na ňu vyčleňujú nedostatočné prostriedky; navrhuje preto, aby sa prehodnotila hraničná miera spolufinancovania EÚ v rámci tejto zložky a aby sa pritom venovala pozornosť tomu, či je schopná pôsobiť ako stimul, v prípade účastníkov pochádzajúcich z regiónov, na ktoré sa vzťahuje cieľ Konkurencieschopnosť a zamestnanosť, s cieľom zvýšiť počet projektov v tejto zložke; a žiada rozšírenie tematických oblastí spolupráce tak, aby zahŕňali správu a riadenie operačných programov, ako aj územný rozvoj;

12.  nabáda tiež regióny, aby lepšie využívali možnosti medziregionálnej spolupráce, ktoré ponúka všeobecné nariadenie v rámci ich operačných programov(13); odporúča v tejto súvislosti, aby medziregionálna zložka cieľa 3 zahŕňala aj koordináciu a organizáciu týchto projektov, zhodnotenie znalostí a výmenu osvedčených postupov;

13.  zdôrazňuje, že v prípade budúcich operačných programov územnej spolupráce je dôležitá podpora programu INTERACT a schopnosť vytvárať úspešné programy pomoci, ktoré by mohli čerpať inšpiráciu z projektu RC LACE; žiada, aby sa v záujme lepšej realizácie cieľa 3 účinnejšie koordinovali programy INTERACT, URBACT a ESPON a zložka C;

14.  podporuje činnosti v rámci programu ESPON, navrhuje však, aby sa možnosti aktívneho zapojenia do jeho výskumu územného rozvoja viac sprístupnili miestnym a regionálnym orgánom, pričom treba zabezpečiť ľahšie praktické uplatňovanie výsledných zistení;

15.  víta úspech programu URBACT v oblasti udržateľného rozvoja miest a žiada, aby sa v ňom pokračovalo a aby sa rozšíril na významnú a široko prístupnú iniciatívu ponúkajúcu možnosti spoločného učenia sa a prenosnosti, pokiaľ ide o miestne mestské výzvy;

16.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsoby, ako do týchto európskych sietí na výmenu skúseností a osvedčených postupov zapojiť členov miestnych a regionálnych zastupiteľstiev, čo by bol prvý krok zameraný na realizáciu projektu Erasmus pre zástupcov zvolených na miestnej a regionálnej úrovni;

17.  opakuje, že zapojenie subjektov na nižšej ako národnej úrovni do plnenia cieľov EÚ je predpokladom účinného zavedenia územnej súdržnosti;

Začlenenie územnej spolupráce do bežných postupov

18.  domnieva sa, že je potrebné presadzovať cieľ Územná spolupráca a ciele Konvergencia a Konkurencieschopnosť a zamestnanosť; žiada, aby bolo plánovanie koordinované lepšie než v minulosti; navrhuje, aby regionálne operačné programy mali možnosť zaujímať sa o cezhraničné, nadnárodné a medziregionálne projekty, ktoré s nimi súvisia, a podieľali sa na nich, a to tak, že stanovia územný prístup k prideľovaniu finančných prostriedkov v prospech prioritných projektov, ako je napojenie na transeurópske siete v pohraničných regiónoch, ktoré sa určia vopred a po konzultácii s ich programovými partnermi, v súlade so zásadami viacúrovňovej správy a partnerstva, čo umožní lepšie využívanie potenciálu územnej spolupráce vďaka cezhraničným vzťahom, ktoré sa vyvinú medzi súkromnými a verejnými subjektmi;

19.  nabáda členské štáty a regióny, aby zavádzali viacregionálne operačné programy, ktoré budú riešiť spoločné územné problémy, ako napríklad prítomnosť horského pásma alebo povodia, ktoré charakterizujú územie;

20.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby presadzovali koordináciu politík v cezhraničných regiónoch a na trhu práce s cieľom zabezpečiť, aby v rámci hospodárskej a územnej integrácie nedochádzalo k narúšaniu hospodárskej súťaže;

21.  domnieva sa, že programy cezhraničnej spolupráce sú dôležité aj pre účinnosť stratégií, ktoré sa týkajú znižovania chudoby a integrácie znevýhodnených skupín do európskej väčšinovej spoločnosti, a pre dosiahnutie výsledkov v rámci týchto stratégií; požaduje, aby sa táto otázka zohľadnila pri navrhovaní regulačného rámca a aby sa zabezpečilo, že v znevýhodnených regiónoch budú k dispozícii vhodné opatrenia na účasť na európskych programoch regionálneho rozvoja;

Zaujať územný prístup pri zavádzaní ďalších politík EÚ

22.  konštatuje, že prístupy podľa vzoru stratégie pre Pobaltie môžu zlepšiť cezhraničnú spoluprácu; domnieva sa, že makrostratégie by mali v plnej miere zohľadňovať iné programy regionálnej spolupráce, aby sa medzi nimi vytvorila súčinnosť; pripomína, že koncepcia makroregiónov vychádzajúca z iniciatívy Rady vznikla ako experimentálny a logický spôsob koordinácie spoločných projektov, ktoré pokrývajú veľmi veľké územie charakterizované spoločnými územnými problémami, a je zameraná na využitie výhod integrovaného, mnohoodvetvového a územného prístupu založeného na spoločných strategických činnostiach, na ktoré sa čerpajú prostriedky z existujúcich fondov;

23.  pripomína, že také stratégie, aké v súčasnosti existujú alebo môžu existovať v budúcnosti, by mali byť základom strategickejších a jednotnejších prístupov, ktoré sa budú realizovať prostredníctvom príslušných nástrojov územnej spolupráce, ale nebudú vytvárať žiadne nové fondy v rozpočte EÚ a nepovedú k vzniku nových inštitúcií ani zavádzaniu nových právnych predpisov;

24.  žiada Komisiu, aby podrobne preskúmala výsledky prvých zavedených makroregionálnych stratégií; domnieva sa, že tento proces vyvolal záujem, ktorý treba zhodnotiť a vziať si z neho poučenie pre uskutočňovanie nových budúcich makroregionálnych stratégií;

25.  pripomína, že cieľ Územná spolupráca môže zahŕňať spoluprácu na makroregionálnej úrovni, a to najmä v rámci svojho nadnárodného zamerania;

26.  prihovára sa za to, aby nadnárodné programy podporili tieto územné stratégie tým, že skoordinujú proces prípravy, vymedzenia a riadenia makroregionálnych stratégií, čo ale nemôže viesť k zbytočnému zdvojovaniu rozpočtových štruktúr EÚ vytváraním osobitných rozpočtových položiek pre rôzne makroregióny;

27.  zároveň zdôrazňuje, že ciele makroregionálnych stratégií dopĺňajú ciele mikroregionálnej cezhraničnej spolupráce a môžu ich zahŕňať, nie však nahradiť; preto zdôrazňuje, že cezhraničná zložka územnej spolupráce sa musí zachovať ako samostatný a legitímny prvok;

28.  je presvedčený, že nadnárodná zložka cieľa 3 môže prispieť k zlepšeniu spolupráce medzi makroregionálnymi stratégiami tým, že regionálne a miestne orgány a občiansku spoločnosť viac zapojí do uskutočňovania praktických iniciatív;

29.  zastáva názor, že úvaha o každej nadnárodnej stratégii musí zahŕňať možnú koordináciu s usmerneniami týkajúcimi sa transeurópskych dopravných sietí, ako aj stratégie uskutočnené v rámci integrovanej námornej politiky;

30.  pripomína, že územná spolupráca sa týka vnútorných, ako aj vonkajších hraníc Európskej únie, a to vrátane záležitostí týkajúcich sa súčasných a budúcich makroregionálnych stratégií; zdôrazňuje, že tretie krajiny narážajú na ťažkosti pri získavaní spolufinancovania v rámci ustanovení o spolupráci podľa nariadenia EFRR; žiada Komisiu, aby uvažovala o lepšej súčinnosti medzi pomocou z EFRR, z nástroja predvstupovej pomoci (IPA), nástroja európskeho susedstva a partnerstva a z Európskeho rozvojového fondu (EFR), a vyzýva ju, aby čo najskôr predložila návrh v oblasti nových foriem susedskej politiky; vyzýva na zjednodušenie a harmonizáciu pravidiel pre prístup k rôznym zdrojom financovania, aby sa zabezpečila kompatibilita a uľahčilo ich využívanie zo strany príjemcov;

31.  vyzýva Komisiu, aby so zreteľom na osobitný charakter nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) presunula zodpovednosť za jeho riadenie na Generálne riaditeľstvo Komisie pre regionálny rozvoj, hoci by pri tom mala zohľadniť jeho aspekt v oblasti vonkajších vzťahov; konštatuje, že ENPI vo svojej súčasnej podobe neposkytuje primeraný základ na zohľadnenie osobitných okolností cezhraničnej spolupráce; domnieva sa, že treba zvážiť jeho oddelenie od správy vonkajších vzťahov aspoň v tých prípadoch, keď tretie krajiny, ktoré sa podieľajú na spolupráci na vonkajších hraniciach, túto spoluprácu taktiež financujú;

32.  požaduje vykonávanie akčného plánu širšieho susedstva určeného pre veľmi vzdialené regióny, ktorý bol ohlásený v oznámení Komisie KOM(2004)0343; zdôrazňuje preto potrebu jednotných viacodvetvových krokov v oblastiach politiky EÚ, ktoré sa týkajú veľmi vzdialených regiónov, a predovšetkým zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa vnútorné a vonkajšie zložky účinnejšie koordinovali prostredníctvom prijatia stratégie pre spádovú oblasť;

33.  pripomína, že biela kniha o územnej súdržnosti nadväzujúca na zelenú knihu by bola príhodným nástrojom na objasnenie toho, ako v budúcej regionálnej politike zaviesť územnú súdržnosť prostredníctvom viacúrovňovej správy, a poskytla by príspevok k diskusii o ďalšom legislatívnom balíku;

34.  konštatuje, že podmienky na cezhraničnú spoluprácu v rámci ENPI nie sú dostatočné na jej náležitý rozvoj; odporúča v tejto súvislosti posilniť koordináciu medzi jednotlivými generálnymi riaditeľstvami v rámci Európskej komisie; je presvedčený, že je nutné opäť začleniť programy cezhraničnej spolupráce v rámci ENPI do cieľa Územná spolupráca patriaceho do politiky súdržnosti;

Uľahčiť vytváranie európskych zoskupení územnej spolupráce (EZÚS)

35.  domnieva sa, že EZÚS je jedinečným a cenným nástrojom územného riadenia a že zodpovedá potrebám štruktúrovanej spolupráce, pokiaľ ide o financie, právne postavenie projektov a viacúrovňové riadenie; pripomína, že nástroj EZÚS je nevyhnutné presadzovať ako nástroj na vytváranie systémov cezhraničnej správy, čo zabezpečí angažovanosť v rozličných politikách na regionálnej a miestnej úrovni; zdôrazňuje tiež jeho kľúčovú úlohu pri prispievaní k úspešnému postupu realizácie modelu viacúrovňového riadenia;

36.  zdôrazňuje skutočnosť, že EZÚS môžu prispievať nielen k územnej súdržnosti, ale aj k sociálnej súdržnosti: poukazuje na to, že tento nástroj má najlepšie predpoklady na zblíženie rôznych kultúrnych a jazykových spoločenstiev, podporovanie pokojného spolužitia v rozmanitej Európe a zviditeľnenie európskej pridanej hodnoty pre občanov;

37.  odporúča počiatočné posúdenie jestvujúcich EZÚS s cieľom poučiť sa z týchto prvých skúseností;

38.  nazdáva sa však, že je potrebné uľahčiť jeho realizáciu, a žiada Európsku komisiu, aby čo najskôr predložila návrhy zmien a doplnení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 o EZÚS, pričom treba zohľadniť problémy, ktoré zistili miestne a regionálne orgány a už vytvorené zoskupenia, a postupovať na základe práce Výboru regiónov, a to s cieľom:

39.  požaduje prideľovanie globálnych grantov pre EZÚS s projektmi odrážajúcimi ciele a stratégie príslušných programov spolupráce, a to na základe spoločných stratégií v oblasti cezhraničného rozvoja, s cieľom umožniť im priamo spravovať prostriedky zo štrukturálnych fondov a programy, a žiada, aby sa v nariadeniach pre ostatné európske fondy vo väčšej miere zohľadnil mnohonárodný a mnohostranný charakter EZÚS v záujme uľahčenia ich prístupu k ďalším zdrojom financovania;

40.  oceňuje, že Výbor regiónov spustil európsku platformu EZÚS, ktorej cieľom je uľahčiť výmenu skúseností, zhodnocovanie osvedčených postupov a poskytovanie technickej podpory pre EZÚS;

41.  domnieva sa, že cezhraničné EZÚS poskytujú vynikajúcu príležitosť na vybudovanie Európy na územnej úrovni so zapojením jej občanov; vyzýva cezhraničné EZÚS, aby v prípade potreby vytvorili a organizovali cezhraničné fórum občianskej spoločnosti a aby podporovali cezhraničné občianske iniciatívy;

Zjednodušiť vykonávanie

42.  je presvedčený, že vykonávanie programov územnej spolupráce je stále príliš komplikované, a domnieva sa, že cieľ 3 si žiada osobitné nariadenie, ktoré by odrážalo v podstate medzinárodný charakter jeho aktivít; domnieva sa, že v súčasnosti sa do vykonávacích programov musí zapojiť príliš mnoho rôznych správnych orgánov, a preto v tomto smere požaduje výrazné zjednodušenie;

43.  vyzýva Komisiu, aby navrhla konkrétne opatrenia, ktoré zjednodušia pravidlá auditu a kontroly, pričom základnou zásadou bude „jeden riadiaci orgán na program“, umožnia systematickejšiu paušalizáciu nákladov a financovanie malých projektov prostredníctvom fixných súm, stanovia presnejšie pravidlá EÚ týkajúce sa oprávnenosti na financovanie, zabezpečia väčšiu flexibilitu pri automatickom rušení viazaných prostriedkov a zvýšia technickú pomoc s cieľom zabezpečiť, aby sa riadiace orgány mohli viac sústrediť na začatie a strategickú podporu projektov a dosahovanie výsledkov než čisto na riadenie a formálnu správnosť žiadostí;

44.  vyzýva členské štáty, aby zjednodušili svoje vnútroštátne ustanovenia, ktoré veľmi často pridávajú administratívne zaťaženie nevyžadované predpismi Spoločenstva;

45.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr objasnila ustanovenia, ktorými sa má riadiť zásada podmienenosti zamýšľaná pre územnú spoluprácu; domnieva sa, že ak má táto podmienenosť vytvoriť podmienky pre lepšie a účinnejšie využívanie finančných prostriedkov, nesmie ešte viac komplikovať realizáciu na úkor správcov programov a príjemcov;

46.  trvá aj na tom, aby sa vynakladalo úsilie o rozšírenie a zjednodušenie s cieľom zapojiť vo väčšej miere súkromné subjekty; odporúča zaviesť systémy finančného inžinierstva podľa vzoru programov JEREMIE a JESSICA, aby sa tak uľahčili cezhraničné projekty, ktoré sú vektormi hospodárskeho rozvoja, účasť súkromných subjektov a vytváranie verejno-súkromných partnerstiev;

Zviditeľniť územnú spoluprácu

47.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že územná spolupráca nie je dostatočne viditeľná, a to ani na úrovni vnútroštátnych a miestnych správ, ani medzi občanmi, a preto požaduje účinnejšiu komunikáciu o dokončených projektoch;

48.  žiada Komisiu, aby navrhla spôsoby na zvýšenie informovanosti subjektov zainteresovaných do územnej spolupráce a širokej verejnosti o EZÚS a ich činnostiach;

49.  domnieva sa, že úzke kultúrne a jazykové väzby medzi pohraničnými oblasťami v rôznych členských štátoch, ktoré sú dedičstvom minulosti, je nevyhnutné využiť ako podnet na zintenzívnenie cezhraničnej spolupráce;

50.  domnieva sa, že posilnená spolupráca v oblasti vzdelávania a kultúry by prostredníctvom napomáhania pri plnení cieľa inteligentného a inkluzívneho rastu v rámci stratégie Európa 2020 zýšila úroveň zapojenia občanov a MVO a prispela by tiež k zviditeľneniu územnej spolupráce a k odbúravaniu psychických bariér, ktoré stále rozdeľujú občanov;

51.  požaduje lepšiu koordináciu medzi riadiacimi orgánmi a už existujúcimi cezhraničnými inštitúciami, ako sú euroregióny, počas zavádzanie cezhraničných programov s cieľom zaručiť vysokú mieru kvality projektov, transparentnosti a blízkosti občanom;

52.  žiada, aby sa zlepšila koordinácia komunikácie medzi všetkými subjektmi zapojenými do procesu uskutočňovania iniciatív územnej spolupráce, navrhuje, aby všetky programy v rámci jednej zložky boli rozpoznateľné prostredníctvom využívania jednotného identifikovateľného loga (napr. znovuzavedenie známej značky INTERREG) súbežne s logom každého programu (povedzme v štandardizovanej vizuálnej veľkosti), a vyzýva Komisiu, aby začiatkom budúceho programového obdobia navrhla rozsiahlu mediálnu a informačnú kampaň pre pohraničné regióny, ktorá sa bude týkať výhod a úspechov územnej spolupráce;

o
o   o

53.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25. (2) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19. (3) Ú. v. EÚ L 291, 21.10.2006, s. 11. (4) Prijaté texty, P7_TA(2010)0356. (5) Prijaté texty, P7_TA(2010)0254. (6) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 104. (7) Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 65. (8) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2010, s. 83. (9) Ú. v. EÚ C 184 E, 6.8.2009, s. 95. (10) Ú. v. EÚ C 285 E, 22.11.2006, s. 71. (11) Ú. v. EÚ C 227 E, 21.9.2006, s. 88. (12) Prijaté texty, P7_TA(2011)0089. (13) Článok 37 ods. 6 písm. b).