Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2011/2051(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0202/2011

Predkladané texty :

A7-0202/2011

Rozpravy :

PV 22/06/2011 - 15
CRE 22/06/2011 - 15

Hlasovanie :

PV 23/06/2011 - 12.23
CRE 23/06/2011 - 12.23
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0297

Prijaté texty
PDF 287kWORD 161k
Štvrtok, 23. júna 2011 - Brusel
SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území
P7_TA(2011)0297A7-0202/2011

Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. júna 2011 o SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území (2011/2051(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území (KOM(2010)0672),

–  so zreteľom na článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie (ES) č. 1290/2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky(1),

–  so zreteľom na nariadenie (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady č. 2006/144/ES(3) a č. 2009/61/ES o strategických usmerneniach Spoločenstva pre politiku rozvoja vidieka(4),

–  so zreteľom na nariadenie (ES) č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov(5),

–  so zreteľom na nariadenie (ES) č. 73/2009, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2010 o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. júna 2010 o EÚ 2020(8),

–  so zreteľom na závery zasadnutia Predsedníctva zo 17. marca 2011 o SPP do roku 2020,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k téme reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky v roku 2013 z 18. marca 2010,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov s názvom SPP do roku 2020 – potraviny, prírodné zdroje a vidiecke oblasti – budúce výzvy,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0202/2011),

A.  keďže udržateľné, produktívne a konkurencieschopné európske odvetvie poľnohospodárstva môže zásadne prispieť k plneniu cieľov stanovených pre SPP v zmluvách, ako aj cieľov stratégie Európa 2020, keďže môže pomôcť aj k plneniu nových politických výziev, ako sú napríklad bezpečnosť dodávok potravín, energie a surovín, zmena klímy, životné prostredie a biodiverzita, zdravie a demografická zmena, a keďže nadchádzajúca reforma SPP bude prvou, v ktorej bude Európsky parlament v súlade s Lisabonskou zmluvou spolurozhodovať spoločne Radou,

B.  keďže potravinová bezpečnosť zostáva ústredným problémom poľnohospodárstva nielen v EÚ, ale aj na celom svete, najmä v rozvojových krajinách, pretože podľa FAO sa do roku 2050 očakáva zvýšenie svetovej populácie zo 7 miliárd na viac než 9 miliárd, a to si vyžiada 70-percentné zvýšenie poľnohospodárskej produkcie; keďže bude potrebné vyrábať viac potravín v ťažších podmienkach – vyššie výrobné náklady, veľká nestálosť na poľnohospodárskych trhoch a zvýšený tlak na prírodné zdroje – čo znamená, že poľnohospodári budú musieť produkovať viac s použitím menšieho množstva pôdy, vody a energie,

C.  keďže potraviny majú strategický význam a keďže najvhodnejším spôsobom na zaistenie potravinovej bezpečnosti je zachovanie stabilného a konkurenecieschopného poľnohospodárskeho odvetvia; keďže na to je nevyhnutná silná SPP; tá je potrebná aj na zachovanie a udržateľnosť životného prostredia a hospodársky rozvoj vidieckych oblastí EÚ so zreteľom na hrozbu opúšťania pôdy, znižovania počtu obyvateľov vidieka a hospodárskeho úpadku,

D.  keďže cieľom reformy SPP z roku 2003 a preskúmania stavu reformy SPP z roku 2008 bolo prispieť k novej štruktúre SPP, ktorá bude efektívnejšia a transparentnejšia a pre ktorú bude charakteristická výraznejšia trhová orientácia; keďže je nutné pokračovať v tomto procese a zároveň podstatne zjednodušiť riadenie nástrojov a postupov SPP, aby sa poľnohospodárom a správam uľahčila situácia,

E.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 8. júla 2010 o budúcnosti SPP po roku 2013 položil základy udržateľnej poľnohospodárskej politiky, ktorá umožní európskym výrobcom, aby boli konkurencieschopní na miestnych, regionálnych, národných a medzinárodných trhoch, a keďže podporil koncepciu multifunkčného poľnohospodárstva so širokou základňou v celej Európe, najmä v oblastiach s prírodným znevýhodnením a v extrémne okrajových oblastiach, a vzal tiež do úvahy problémy, ktorým čelia malé farmy,

F.  keďže SPP musí mať k dispozícii potrebné nástroje, aby sa dokázala vyrovnať s vážnou krízou trhu a zásobovania a mimoriadnou cenovou nestálosťou v poľnohospodárstve; keďže je nutné zabezpečiť, aby tieto nástroje boli nielen aktuálne a efektívne, ale aj flexibilné, aby sa mohli v prípade potreby urýchlene uplatniť,

G.  keďže treba privítať začlenenie obnovených a ambicióznych cieľov do SPP, najmä v súvislosti s ochranou spotrebiteľov, životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a územnej súdržnosti, a tieto vysoké štandardy by sa mali obhajovať aj na medzinárodnej úrovni s cieľom zabezpečiť životaschopnosť a konkurencieschopnosť európskych poľnohospodárov, ktorí čelia vysokým výrobným nákladom; keďže dlhodobá produktivita a bezpečnosť potravín, najmä vzhľadom na poruchy klímy, závisí od náležitej starostlivosti o prírodné zdroje, predovšetkým pokiaľ ide o pôdu, využívanie vody a biodiverzitu,

H.  keďže odvetvie poľnohospodárstva plní v rámci boja proti zmene klímy kľúčovú úlohu, predovšetkým znižovaním svojich emisií skleníkových plynov, sekvestráciou oxidu uhličitého a výrobou biomasy a energie z obnoviteľných zdrojov, čím vytvára pre poľnohospodárov dodatočný zdroj príjmov,

I.  keďže SPP by mala podporovať aj osobitnú správu poľnohospodárskej pôdy bohatej z hľadiska biodiverzity (napríklad poľnohospodársku pôdu s vysokou prírodnou hodnotou) a agroekosystémov v rámci oblastí Natura 2000 a v tejto súvislosti prechod na modely s nižšími vstupmi (vrátane ekologického poľnohospodárstva), trvalo neorané pasienky alebo poľnohospodárske mokrade,

J.  keďže podiel výdavkov SPP v rozpočte EÚ sa postupne znižuje z takmer 75 % v roku 1985 na plánovaných 39,3 % v roku 2013; keďže SPP, hoci je to jedna z najstarších politík EÚ a jediná patriaca skutočne do právomoci Spoločenstva, predstavuje menej ako 0,5 % HDP EÚ, zatiaľ čo verejné výdavky tvoria okolo 50 % HDP, a keďže po postupných rozšíreniach Európskej únie sa výmera poľnohospodárskej pôdy zvýšila o 40 % a v Únii je dvakrát viac poľnohospodárov než v roku 2004,

K.  keďže podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra 90 % občanov EÚ, ktorí sa na prieskume zúčastnili, považuje poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti za dôležité pre budúcnosť Európy, 83 % občanov EÚ z prieskumu súhlasí s finančnou podporou poľnohospodárom a priemerný počet z nich sa domnieva, že o poľnohospodárskej politike by sa malo naďalej rozhodovať na európskej úrovni,

L.  keďže Európsky parlament sa už mnohokrát vyslovil proti renacionalizácii SPP a rozšíreniu spolufinancovania, čo by mohlo narušiť spravodlivú hospodársku súťaž na vnútornom trhu EÚ, a preto so zreteľom na nadchádzajúcu reformu opäť nesúhlasí s akoukoľvek snahou o renacionalizáciu SPP prostredníctvom spolufinancovania priamych platieb alebo prostredníctvom presunu fondov do druhého piliera,

M.  keďže je potrebné zachovať SPP založenú na dvoch pilieroch, pričom sú štruktúra a ciele každého piliera jasne definované a navrhnuté spôsobom, ktorý umožňuje ich vzájomné dopĺňanie sa,

N.  keďže drobní poľnohospodári v EÚ významne prispievajú k cieľom SPP a keďže prekážky, ktorým čelia, treba v reformnom procese vziať náležite do úvahy,

O.  keďže v nových členských štátoch, ktoré uplatňujú režim jednotnej platby na plochu, veľká časť poľnohospodárov, najmä v odvetví živočíšnej výroby, nemá nárok na priame platby, pretože nevlastnia poľnohospodársku pôdu,

P.  keďže poľnohospodári dostávajú stále nižší podiel z pridanej hodnoty, ktorá sa vytvára v potravinovom reťazci, a keďže riadne fungujúci potravinový dodávateľský reťazec a opatrenia na zlepšenie rokovacej pozície výrobcov sú nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie toho, aby poľnohospodári dostávali za svoju produkciu spravodlivú odmenu,

Q.  keďže reálne príjmy poľnohospodárov na osobu za posledné dva roky dramaticky klesli a v dôsledku neustáleho poklesu sa v súčasnosti dostali pod úroveň spred 15 rokov, keďže príjmy v poľnohospodárstve sú výrazne nižšie (podľa odhadov o 40 % na pracovnú jednotku) než v ostatných hospodárskych oblastiach a príjmy na obyvateľa vo vidieckych oblastiach sú značne nižšie (približne o 50 %) ako v mestských oblastiach a keďže podľa údajov Eurostatu zamestnanosť v sektore poľnohospodárstva klesla v rokoch 2000 až 2009 o 25%;

R.  keďže svetové hospodárstvo sa stále viac integruje a obchodné systémy sa prostredníctvom viacstranných a dvojstranných rokovaní viac liberalizujú a keďže dohody na multilaterálnej a bilaterálnej úrovni musia zabezpečovať, aby výrobné postupy v tretích krajinách v prípade výrobkov určených na vývoz do EÚ poskytovali európskym spotrebiteľom rovnaké záruky, pokiaľ ide o zdravie, bezpečnosť potravín, dobré životné podmienky zvierat, trvalú udržateľnosť a minimálne normy sociálneho zabezpečenia, ako výrobné postupy EÚ,

S.  keďže rozvoj vidieka je vzhľadom na rastúce rozdiely, stratu sociálneho kapitálu a súdržnosti, demografickú nerovnováhu a vysťahovalectvo dôležitou súčasťou SPP a keďže budúce politiky v oblasti rozvoja vidieka sa musia snažiť o lepšiu územnú vyváženosť a ponúkať menej byrokratické a viac participatívne riadenie programov rozvoja vidieka, ktoré by mali zahŕňať opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia a účinne podporovať posilňovanie a diverzifikáciu vidieckej ekonomiky, chrániť životné prostredie, podporovať vzdelávanie a inováciu, zvyšovať kvalitu života vo vidieckych oblastiach, najmä v znevýhodnených oblastiach, a pôsobiť proti odchodu mladých ľudí z poľnohospodárstva,

T.  keďže na jednej strane iba 6 % európskych poľnohospodárov je vo veku do 35 rokov a na druhej strane až 4,5 milióna poľnohospodárov odíde v nasledujúcich desiatich rokoch do dôchodku; keďže generačná obnova by sa mala preto považovať za jednu z priorít budúcej SPP,

U.  keďže SPP musí zohľadňovať potrebu zmierňovať osobitné obmedzenia a štrukturálne problémy, ktorým čelia sektory poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v najvzdialenejších regiónoch EÚ v dôsledku ich ostrovného charakteru a odľahlosti, ako aj skutočnosť, že vidiecke hospodárstvo výrazne závisí od malého počtu poľnohospodárskych výrobkov,

V.  keďže politika na podporu akostných výrobkov je neoddeliteľnou súčasťou budúcej SPP, čo znamená, že rozvoj a posilňovanie tejto politiky, a to najmä v prípade zemepisných označení, budú rozhodujúce pre udržateľný rast a konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva,

1.  v zásade víta oznámenie Komisie s názvom SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území; uznáva potrebu ďalšej reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky v súlade s meniacim sa charakterom poľnohospodárskeho odvetvia v EÚ 27 a novými medzinárodnými podmienkami globalizácie; žiada zachovanie silnej a udržateľnej SPP s rozpočtom zodpovedajúcim ambicióznym cieľom, o ktoré sa musí snažiť, aby vyriešila nové výzvy; dôrazne odmieta akékoľvek kroky smerom k renacionalizácii SPP;

2.  žiada, aby SPP zostala dvojpilierovou štruktúrou; pripomína, že 1. pilier by sa mal naďalej v plnej miere financovať z rozpočtu EÚ a na ročnom základe, zatiaľ čo v rámci 2. piliera by sa malo naďalej uplatňovať viacročné plánovanie, zmluvný prístup a spolufinancovanie; trvá na tom, že dvojpilierová štruktúra by mala slúžiť na zabezpečenie prehľadnosti, pričom oba piliere by sa navzájom dopĺňali bez toho, aby sa prekrývali; domnieva sa, že prvý pilier by mal plniť ciele, ktoré si vyžadujú horizontálne opatrenia, zatiaľ čo druhý pilier by sa mal zameriavať na výsledky a mal by byť dostatočne pružný na to, aby sa doň mohli ľahko začleňovať regionálne a/alebo miestne osobitosti; domnieva sa preto, že dvojpilierová štruktúra by sa mala zachovať, pritom je však dôležité zaviesť do nej zmeny s cieľom účinnejšie zamerať všetky opatrenia potrebné v rámci každého z oboch pilierov, ako aj ich spôsoby financovania;

3.  pripomína, že potravinová bezpečnosť je dôvodom existencie poľnohospodárstva, a to nielen v EÚ, ale aj na celosvetovej úrovni, a najmä v rozvojových krajinách, pretože do roku 2050 bude potrebné zabezpečiť výživu pre 9 miliárd ľudí a súčasne znížiť využívanie nedostatkových zdrojov, najmä vody, energie a pôdy; žiada udržateľnú, produktívnu a konkurencieschopnú európsku poľnohospodársku politiku, ktorá významne prispeje k plneniu cieľov stanovených pre SPP v zmluvách, ako aj priorít stratégie Európa 2020, t. j. k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu; je presvedčený, že poľnohospodárstvo je schopné výrazne prispievať k riešeniu otázky zmeny klímy, vytváraniu nových pracovných miest prostredníctvom ekologického rastu, dodávaniu energie z obnoviteľných zdrojov a súčasne naďalej poskytovať európskym spotrebiteľom bezpečné potravinové produkty vysokej kvality a zaručovať potravinovú bezpečnosť;

4.  považuje za mimoriadne dôležité vytvoriť jasný súbor pravidiel s dlhodobým výhľadom, aby mali európski poľnohospodári možnosť naplánovať investície potrebné na modernizáciu poľnohospodárskych postupov a vytvorenie inovatívnych metód, ktorých výsledkom budú agronomicky správne a udržateľné poľnohospodárske systémy, čo je postup nevyhnutný na zabezpečenie ich konkurencieschopnosti na miestnych, regionálnych a medzinárodných trhoch;

5.  domnieva sa, že v záujme zjednodušenia, jasnosti a spoločného prístupu sa musí hneď na začiatku reformy dohodnúť financovanie každého piliera SPP;

6.  žiada, aby výška poľnohospodárskeho rozpočtu EÚ zostala v budúcom programovom období najmenej na úrovni roku 2013; uznáva, že na vyriešenie výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti, ochrany životného prostredia, zmeny klímy a územnej rovnováhy v rozšírenej EÚ, ako aj na to, aby SPP mohla prispievať k úspešnosti stratégie EÚ 2020, budú potrebné primerané finančné prostriedky;

7.  je presvedčený, že táto nová poľnohospodárska politika, zameraná na udržateľné systémy výroby potravín, musí byť postavená predovšetkým na lepšom vzájomnom dopĺňaní sa prvého piliera, ktorý zahŕňa priamu pomoc, a druhého piliera, ktorý sa týka opatrení na podporu rozvoja vidieka; zastáva názor, že v rámci novej SPP sa verejné finančné prostriedky musia uznať za legitímnu formu platby za verejné statky poskytované spoločnosti, ktorých náklady nie sú kompenzované trhovými cenami, a že verejné finančné prostriedky by sa mali použiť na motivovanie poľnohospodárov, aby zabezpečovali na celoeurópskej úrovni dodatočné služby v oblasti životného prostredia; je presvedčený, že tento cielený prístup zabezpečí plnenie úloh celej EÚ a prinesie aj flexibilitu potrebnú na dosiahnutie poľnohospodárskej rozmanitosti v EÚ; domnieva sa, že týmto systémom by sa dosiahlo, aby každý platobný prvok transparentne priniesol pre daňových poplatníkov, poľnohospodárov aj celú spoločnosť jednoznačný verejný úžitok;

8.  žiada, aby udržateľnosť, konkurencieschopnosť a spravodlivosť boli hlavnými zásadami SPP, ktorá zachová osobitný charakter jednotlivých odvetví a výrobných oblastí s úlohou zásobovať obyvateľov bezpečnými a zdravými potravinami v dostatočnom množstve a za primerané ceny, ako aj zabezpečovať suroviny pre výkonný európsky spracovateľský a agro-potravinársky priemysel a na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že normy EÚ v oblasti bezpečnosti potravín, ochrany životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a dodržiavania minimálnych sociálnych štandardov sú najvyššie na svete; žiada takú spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorá zaručí vysokú úroveň európskeho poľnohospodárstva v medzinárodnej konkurencii (vonkajšia ochrana kvality);

9.  uznáva, že mnohé z týchto nových výziev a cieľov sú začlenené do právne záväzných medzinárodných záväzkov a zmlúv, na ktorých sa EÚ dohodla a ktoré podpísala, ako sú Kjótsky protokol, dohody z Kankúnu a dohovory z Ramsaru a Nagoje;

10.  zdôrazňuje, že veľmi dôležité je zjednodušenie, ktoré musí byť spolu so znížením nákladov na správu politiky na úrovni členských štátov motivačným cieľom budúcej SPP, a že je potrebný jasný spoločný právny základ, o ktorom treba bezodkladne informovať a poskytnúť jednotný výklad;

11.  zdôrazňuje, že rozvoj politiky kvality potravín vrátane zemepisného označovania (CHOP/CHZO/ZTŠ) musí byť prioritným aspektom SPP a musí sa prehlbovať a posilňovať tak, aby si EÚ v tejto oblasti udržala vedúce postavenie; zastáva názor, že v prípade týchto kvalitných výrobkov by sa malo povoliť používanie pôvodných riadiacich, ochranných a propagačných nástrojov, ktoré im umožnia harmonicky sa rozvíjať a naďalej podstatným spôsobom prispievať k udržateľnému rastu a konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodárstva;

12.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila úsilie v oblasti výskumu a vývoja na inováciu a podporu; naliehavo preto žiada, aby sa v budúcich programoch EÚ pre výskum a vývoj venovala neustále pozornosť výskumu v oblasti poľnohospodárstva a výživy;

Priame platby

13.  konštatuje, že neviazané priame platby, podmienené požiadavkami krížového plnenia, môžu pomôcť podporiť a stabilizovať príjmy poľnohospodárskych podnikov, keď poľnohospodárom umožnia okrem výroby potravín dodávať v rámci Európy aj verejné statky životne dôležité pre celú spoločnosť, akými sú ekosystémové služby, zamestnanie, riadenie krajinotvorby a hospodárska životaschopnosť vidieka; domnieva sa, že poľnohospodári by mali dostávať za poskytovanie týchto verejných statkov priame platby, pretože trh ich sám nezabezpečí, a napriek tomu neposkytuje poľnohospodárom za ne náhradu v dobe, keď často čelia vysokým výrobným nákladom na výrobu kvalitných potravín s nízkymi výstupnými cenami;

14.  žiada zachovanie silného a dobre financovaného 1. piliera, schopného riešiť nové výzvy, ktorým je vystavené európske poľnohospodárstvo;

15.  žiada spravodlivé rozdelenie prostriedkov SPP v 1. a 2. pilieri medzi členské štáty, ako aj medzi jednotlivých poľnohospodárov v rámci jedného členského štátu, pričom základnou zásadou objektívnych kritérií by mal byť pragmatický prístup; odmieta veľké rozdiely pri rozdeľovaní týchto prostriedkov medzi členské štáty; domnieva sa, že si to vyžiada – s určitým prechodným obdobím – postupné nahradenie systému založeného na už zastaraných referenčných hodnotách z minulosti podpornými platbami, ktoré budú spravodlivejšie, a teda efektívnejšie rozdelené medzi krajiny, jednotlivé poľnohospodárske odvetvia a samotných poľnohospodárov; domnieva sa, že si to vyžaduje tiež efektívnejšie a cielenejšie podporné platby, ktoré budú lepšie cielené a budú viac podnecovať prechod poľnohospodárstva na udržateľnejšie systémy produkcie; v súlade s oznámením Komisie odmieta jednotné paušálne priame platby pre celú EÚ, ktoré by neodrážali európsku rozmanitosť; domnieva sa, že zachovanie rozmanitosti poľnohospodárskych a výrobných oblastí v EÚ je ústredným cieľom, a preto podporuje myšlienku, aby sa čo najviac zohľadňovali osobitné výrobné podmienky v členských štátoch, pokiaľ možno prostredníctvom cielenejšieho systému priamych platieb;

16.  podporuje preto taký režim jednotnej platby, ktorý by priniesol určité prerozdelenie v záujme spravodlivého rozdelenia priamych platieb v celej EÚ; navrhuje preto, aby každý členský štát dostával minimálny percentuálny podiel priemeru priamych platieb v EÚ a aby sa stanovil strop; vyslovuje sa za jeho čo najrýchlejšiu realizáciu s obmedzeným prechodným obdobím;

17.  žiada, aby sa v prípade priamych platieb poľnohospodárskym podnikom nepoužívali pri rozdeľovaní platieb medzi členské štáty individuálne referenčné hodnoty ako v minulosti, a v prípade oddelených platieb požaduje v nasledujúcom finančnom období prechod na regionálny alebo štátny príspevok podľa plochy; uznáva však, že situácia v jednotlivých členských štátoch je veľmi odlišná, čo vyžaduje regionálne podmienené osobitné opatrenia;

18.  domnieva sa, že členské štáty, ktoré v súčasnosti uplatňujú zjednodušený režim jednotnej platby na plochu (SAPS), by po obmedzenom prechodnom období mali prejsť na režim jednotnej platby s príslušnými nárokmi; žiada vyčleniť na uskutočnenie zmeny podporu vrátane finančnej a technickej podpory;

19.  víta uznanie úlohy malých poľnohospodárov v rámci európskeho poľnohospodárstva a rozvoja vidieka; zastáva vytvorenie osobitného zjednodušeného programu podpory pre malých poľnohospodárov, ktorí prispievajú k stabilizácii rozvoja vidieka; vyzýva Komisiu, aby v záujme transparentnosti a právnej istoty stanovila flexibilné a objektívne kritériá, podľa ktorých by každý členský štát mohol vymedziť štatút malých poľnohospodárov; žiada, aby členské štáty v súlade so zásadou subsidiarity rozhodovali, ktorí poľnohospodári spĺňajú podmienky na zaradenie do tohto programu;

20.  žiada ďalšie zjednodušenie systému priamych platieb, najmä zjednodušenie pravidiel prevodu platobných nárokov v prípade neaktivovania, pravidiel týkajúcich sa štátnej rezervy v závislosti od prechodu na regionálny/štátny systém jednotnej platby na plochu, žiada zlúčenie minimálnych platobných nárokov a účinný a nebyrokratický systém kontroly v oboch pilieroch; domnieva sa, že by sa mali pozitívne posudzovať tie administratívne systémy, ktoré sa pri predpísanom monitorovaní ukážu ako dobre fungujúce;

21.  konštatuje, že sú potrebné opatrenia zamerané na generačnú obnovu v poľnohospodárskom sektore, keďže len 6 % európskych poľnohospodárov je vo veku do 35 rokov a súčasne 4,5 milióna poľnohospodárov odíde v najbližších desiatich rokoch do dôchodku; uznáva, že mladí poľnohospodári čelia počiatočným prekážkam, ako sú vysoké investičné náklady a problémy pri získavaní pôdy a úverov; zdôrazňuje skutočnosť, že opatrenia pre mladých poľnohospodárov v druhom pilieri sa ukázali byť nedostatočné, aby zastavili rýchle starnutie poľnohospodárskeho odvetvia, a vyzýva na predkladanie návrhov, ktoré zvrátia tento neudržateľný trend; návrhy by mali zahŕňať zmeny v pravidlách upravujúcich národnú rezervu a mali by sa zamerať viac mladých poľnohospodárov;

22.  zdôrazňuje, že SPP by mala byť rodovo neutrálna a mala by priznávať obom manželom pracujúcim v podniku rovnaké práva; zdôrazňuje skutočnosť, že približne 42 % z 26,7 milióna ľudí pracujúcich pravidelne v poľnohospodárstve v Európskej únii tvoria ženy, ale iba jeden z piatich podnikov (približne 29 %) riadi žena;

23.  domnieva sa, že oddelenie platieb sa osvedčilo a umožnilo väčšiu slobodu v rozhodovaní poľnohospodárov, čo zabezpečilo, že poľnohospodári reagujú na signály trhu, vďaka čomu patrí väčšia časť SPP do „zelenej skrinky“ WTO; podporuje návrh Komisie, aby sa aj v budúcnosti vyplácali viazané prémie v niektorých oblastiach, kde neexistuje alternatíva k zavedeným nákladným formám výroby a výrobkov; uznáva preto, že príspevky podľa produkcie by sa mohli v obmedzenom rámci uplatňovať aj po roku 2013;

24.  žiada preto, aby členské štáty mali možnosť ponechať časť priamych platieb úplne alebo čiastočne viazanú v rámci limitov WTO na financovanie opatrení na zmiernenie dôsledkov oddelenia v konkrétnych oblastiach a odvetviach, ktoré sú ekonomicky, sociálne a ekologicky citlivé; ďalej sa domnieva, že týmito platbami by sa mohli financovať podľa plochy opatrenia z oblasti životného prostredia a územnej súdržnosti a presadzovať, podporovať a posilňovať kľúčové odvetvia vrátane zvyšovania kvality, výroby poľnohospodárskych surovín, niektorých osobitných typov výroby alebo niektorých osobitných typov poľnohospodárskej činnosti;

25.  konštatuje, že poľnohospodárske podniky v Európskej únii majú z historických dôvodov veľmi rozmanitú štruktúru, pokiaľ ide o veľkosť, zamestnanecké pomery, produktivitu práce a právnu formu; je si vedomý, že priame platby sú prideľované spôsobom, ktorého legitímnosť bola spochybnená; berie na vedomie návrh Komisie na zavedenie stropu priamych platieb a víta tento pokus, ktorý sa snaží riešiť legitímnosť SPP a jej prijatie verejnosťou; žiada Komisiu, aby zvážila zavedenie ďalších podobných mechanizmov, ako je systém postupného znižovania priamych platieb podľa veľkosti poľnohospodárskych podnikov, ktorý berie do úvahy objektívne kritériá zamestnanosti a udržateľných postupov;

26.  vyzýva Komisiu, aby predložila praktické návrhy na strednodobú a dlhodobú pomoc odvetviu živočíšnej výroby pri riešení problému rastúcich cien vstupov; domnieva sa, že by to mohlo znamenať stimuly na využívanie trávnych porastov a bielkovinových plodín v striedaní hospodárskych plodín, čo by mohlo byť pre poľnohospodárov ekonomicky výhodnejšie, zároveň by to bola reakcia na nové výzvy, mohlo by to znížiť závislosť od dovozu bielkovinových plodín a mať priaznivý vplyv na cenu krmív; vyzýva Komisiu, aby v záujme členských štátov navrhla zapracovať do súčasného článku 68 prvok flexibility, ktorý by zabránil vylúčeniu podnikov živočíšnej výroby so zameraním na kvalitu a udržateľnosť z nového systému podpory a bral by do úvahy ich osobitný charakter;

27.  domnieva sa, že priame platby by mali byť vyhradené výlučne pre aktívnych poľnohospodárov; uvedomuje si však, že v rámci systému oddelených priamych platieb by mali dostávať priame platby všetci poľnohospodári, ktorí využívajú poľnohospodársku pôdu na výrobu a udržiavajú ju v dobrom poľnohospodárskom a ekologickom stave; žiada preto Komisiu, aby vypracovala vymedzenie pojmu „aktívny poľnohospodár“, ktorý budú členské štáty môcť uplatňovať bez ďalšej administratívnej záťaže alebo výdavkov, pričom by sa malo zabezpečiť, aby sa tradičné poľnohospodárske činnosti (na plný úväzok a rôzne stupne čiastočného úväzku) bez ohľadu na právne postavenie považovali za aktívne poľnohospodárske činnosti a aby sa vzali do úvahy rôzne druhy držby pôdy a rôzne formy dohôd o obhospodarovaní pôdy, ako aj obhospodarovanie spoločnej pôdy; považuje za nevyhnutné spresniť, že vymedzenie pojmu aktívny poľnohospodár by malo vylúčiť prípady, v ktorých by administratívne náklady za platby boli vyššie než samotná výška pomoci;

28.  podporuje kompenzáciu prirodzených znevýhodnení v 2. pilieri a odmieta doplňujúcu platbu v 1. pilieri z dôvodu dodatočného administratívneho zaťaženia;

Ochrana zdrojov a zložka politiky životného prostredia

29.  domnieva sa, že zlepšená ochrana prírodných zdrojov je hlavným prvkom udržateľného poľnohospodárstva, čo v rámci nových výziev a cieľov stratégie Európa 2020 odôvodňuje doplňujúce stimuly na podporu poľnohospodárov, aby uplatňovali postupy šetrné voči životnému prostrediu, ktoré sú nad rámec základných požiadaviek krížového plnenia a doplnia už existujúce agro-environmentálne programy;

30.  je presvedčený, že ochrana prírodných zdrojov by mala byť tesnejšie spätá s poskytovaním priamych platieb, a preto žiada, aby sa prostredníctvom ekologizujúcej zložky zaviedol v celej EÚ stimulačný režim s cieľom zabezpečiť prostredníctvom efektívneho hospodárenia s nedostatkovými zdrojmi (voda, energia, pôda) udržateľnosť poľnohospodárstva a dlhodobú potravinovú bezpečnosť a zároveň zredukovaním vstupov znížiť v dlhodobom horizonte výrobné náklady; domnieva sa, že tento režim by mal poskytovať maximálnu podporu poľnohospodárom, ktorí uplatňujú alebo postupne chcú stále viac uplatňovať poľnohospodárske postupy vytvorené na dosiahnutie udržateľnejších systémov výroby;

31.  zdôrazňuje, že tento systém by sa mal uplatňovať spoločne so zjednodušením systému krížového plnenia pre príjemcov priamych platieb, mal by sa uplatňovať prostredníctvom jednoduchých opatrení, mal by udržiavať v rovnováhe ekologické a ekonomické výsledky, mal by byť relevantný z agronomického hľadiska a nemal by byť diskriminačný voči poľnohospodárom, ktorí sú už vo veľkej miere zapojení do agro-environmentálnych programov;

32.  odmieta zavedenie nového systému dodatočných platieb, ktorý by znamenal ďalšiu kontrolu a systém sankcií pre ekologizáciu; trvá na tom, že praktickým prekážkam pre poľnohospodárov a administratívnej zložitosti správy sa treba vyhýbať; ďalej trvá na tom, že v záujme zjednodušenia administratívnych postupov súvisiacich s týmito opatreniami by sa mali všetky poľnohospodárske kontroly vykonávať podľa možnosti súčasne;

33.  žiada preto Komisiu, aby čo najskôr predložila posúdenie vplyvu administratívnych postupov, ktoré súvisia s uplatňovaním ekologizujúcej zložky; zdôrazňuje, že ekologické opatrenia majú potenciál na zvýšenie efektívnosti poľnohospodárskej výroby, a trvá na tom, že je potrebné pokryť všetky prípadné náklady a ušlé príjmy, ktoré vyplynú z vykonávania týchto opatrení;

34.  zastáva názor, že ďalšia ekologizácia by sa mala realizovať vo všetkých členských štátoch prostredníctvom katalógu prioritných plošných opatrení a/alebo opatrení na úrovni poľnohospodárskych podnikov, ktoré financuje EÚ na 100 %; domnieva sa, že každý príjemca týchto konkrétnych platieb musí vykonať určité množstvo opatrení v oblasti ekologizácie, ktoré by mali vychádzať z existujúcich štruktúr, mali by sa vyberať z vnútroštátneho alebo regionálneho zoznamu vytvoreného členskými štátmi na základe širšieho zoznamu EÚ, ktorý možno uplatniť pri všetkých typoch poľnohospodárskej činnosti; domnieva sa, že tieto opatrenia by mohli zahŕňať:

   podporu za nízke emisie uhlíka a opatrenia na obmedzenie alebo zachytávanie emisií skleníkových plynov,
   podporu za nízku spotrebu energie a energetickú efektívnosť,
   ochranné pásy, medze, prítomnosť živých plotov atď.,
   trvalé pasienky,
   postupy presného poľnohospodárstva,
   rotáciu a rozmanitosť plodín,
   plány efektívneho kŕmenia;

35.  domnieva sa, že EÚ musí reagovať na výzvy potravinovej a energetickej bezpečnosti, preto musí zabezpečiť, aby aj poľnohospodárstvo v plnej miere reagovalo na obe tieto výzvy; domnieva sa preto, že je nevhodné, aby sa do zoznamu opatrení v oblasti udržateľnosti, ako ho navrhuje Komisia, zaradilo aj povinné vyňatie pôdy z produkcie;

36.  žiada, aby spoločná poľnohospodárska politika obsahovala ciele z oblasti udržateľného využívania energie; verí, že poľnohospodársky sektor by mohol do roku 2020 využívať 40 % obnoviteľných palív a do roku 2030 by mohol prestať používať fosílne palivá;

37.  konštatuje, že v súčasnosti sú už k dispozícii biotechnológie novej generácie, preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby ako súčasť reformy SPP vypracovala medzisektorovú politiku týkajúcu sa biomasy pre biotechnológie novej generácie vrátane kritérií trvalej udržateľnosti pre biomasu s cieľom umožniť rozvoj trvalo udržateľného trhu s biomasou z poľnohospodárstva, poľnohospodársko-priemyselných podnikov a lesného hospodárstva motivovaním k zberu dostupných zvyškov na výrobu bioenergie a súčasne zabrániť nárastu emisií a strate biodiverzity;

38.  zdôrazňuje, že racionálne európske politiky – napríklad zníženie ceny nafty na použitie v poľnohospodárstve či oslobodenie elektrickej energie a paliva vyrobeného na poľnohospodárske účely, a to najmä na elektricky poháňané zavlažovacie čerpadlá, od spotrebnej dane – by mohli pomôcť európskym poľnohospodárom dosiahnuť vyššiu produkciu a zásobovať poľnohospodárskymi výrobkami domáci aj vývozný trh; zdôrazňuje aj význam inovačných zavlažovacích systémov pre zaistenie trvalej udržateľnosti európskeho poľnohospodárstva vzhľadom na ničivé účinky zmeny klímy, ako sú suchá, horúčavy a dezertifikácia, na poľnohospodársku pôdu, ktorá je určená na produkciu potravín a zásobovanie obyvateľstva;

39.  zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť účinné zavlažovacie systémy s cieľom zabezpečiť v členských štátoch účinné poľnohospodárske metódy, pomocou ktorých bude možné pokryť domáci dopyt po potravinách a zásobovať vývozný trh poľnohospodárskymi produktmi, so zreteľom na skutočnosť, že v budúcnosti bude nedostatok vody, najmä pitnej;

40.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ciele EÚ v oblasti biodiverzity ešte neboli dosiahnuté, a očakáva, že SPP prispeje k úsiliu o dosiahnutie týchto cieľov a nagojských cieľov v oblasti biodiverzity;

41.  žiada, aby nová SPP podporovala zachovanie genetickej rozmanitosti, aby bola v súlade so smernicou 98/58/ES o starostlivosti o zvieratá a aby neposkytovala finančné prostriedky na výrobu potravín z klonovaných zvierat a ich mláďat alebo potomkov;

42.  je presvedčený, že výrobné metódy zohľadňujúce dobré životné podmienky zvierat majú tiež pozitívny vplyv na zdravie zvierat a kvalitu a bezpečnosť potravín a zároveň sú šetrnejšie k životnému prostrediu;

43.  zdôrazňuje význam vyhľadávania všetkých možných príležitosti na spoluprácu medzi členskými štátmi so zapojením všetkých zainteresovaných strán s cieľom ochraňovať pôdu;

Krížové plnenie a zjednodušenie

44.  poukazuje na to, že systém krížového plnenia podrobuje udeľovanie priamych platieb dodržiavaniu zákonných požiadaviek a udržiavaniu poľnohospodárskych plôch v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave a naďalej zostáva jedným z najvhodnejších prostriedkov optimalizácie poskytovania základných ekosystémových služieb poľnohospodármi a plnenia nových environmentálnych výziev tým, že zabezpečuje poskytovanie základných verejných statkov; konštatuje však, že pri uplatňovaní krížového plnenia vzniklo množstvo problémov v súvislosti so správou a prijímaním zo strany poľnohospodárov;

45.  domnieva sa, že priame platby už nemožno ďalej zdôvodniť bez splnenia podmienok a že by sa mal preto v prípade všetkých príjemcov priamych platieb rovnako uplatňovať systém krížového plnenia, ktorý je v dôsledku ekologizácie SPP v praxi a v oblasti administratívy, čo sa týka kontroly, zjednodušený a účinný; pripomína, že krížové plnenie sa musí zakladať na posúdení rizika, musí byť primerané a príslušné národné a európske orgány ho musia dodržiavať a dostatočne presadzovať;

46.  domnieva sa, že lepšia ochrana a riadenie zdrojov by mali byť tiež základnými prvkami poľnohospodárstva v rámci krížového plnenia, vďaka ktorým možno dosiahnuť vyššie prínosy v oblasti životného prostredia; žiada, aby kontroly krížového plnenia boli jednoduché, efektívne a účinné, a žiada cielený prístup k rozsahu krížového plnenia; žiada výmenu a uplatňovanie najlepších postupov medzi platobnými agentúrami a kontrolnými orgánmi, ako sú interoperabilita databáz a čo najlepšie využívanie vhodnej technológie, s cieľom čo najviac znížiť byrokratickú záťaž poľnohospodárov a správy; domnieva sa, že krížové plnenie by sa malo obmedziť na normy týkajúce sa poľnohospodárskej činnosti, ktoré sa uplatňujú pri systematickej a otvorenej kontrole a vychádzajú z nutnosti získať výsledky; domnieva sa, že pravidlá treba harmonizovať; zdôrazňuje význam úrovní tolerancie a uplatňovanie proporcionality v rámci každého systému sankcií;

47.  domnieva sa, že kontroly krížového plnenia by mali byť užšie spojené s kritériami výkonnosti a mali by nabádať poľnohospodárov, aby sa snažili dosiahnuť potrebné výsledky; ďalej je presvedčený, že do týchto kontrol by sa mali viac zapájať samotní poľnohospodári vzhľadom na ich know-how a praktické skúsenosti, a domnieva sa, že by sa tým vytvoril príklad, ktorý by motivoval najmä menej výkonných poľnohospodárov;

48.  odmieta, aby sa do systému krížového plnenia zaviedli náročné a nejasné požiadavky odvodené z rámcovej smernice o vode, až kým sa neobjasní aktuálny stav vo vykonávaní tejto smernice vo všetkých členských štátoch;

49.  oceňuje značné úsilie vynaložené v odvetví živočíšnej výroby, ktoré má v súčasnosti ťažkosti, na modernizáciu budov a zariadení podľa hygienických a zdravotných noriem; bez toho, aby boli dotknuté základné zásady bezpečnosti a vysledovateľnosti potravín, žiada kritické preskúmanie niektorých noriem hygieny, zdravia a označovania zvierat s cieľom skončiť neprimerané zaťaženie malých a stredných podnikov (MSP); vyzýva najmä Komisiu, aby preskúmala hygienické normy EÚ, najmä miestny alebo priamy predaj a trvanlivosť výrobkov, s cieľom dosiahnuť ich primeranosť v pomere k riziku a zabrániť neprimeranej záťaži výrobno-distribučných kanálov malého rozsahu, ako sú napr. priame prepojenie výrobcov a spotrebiteľov a krátke potravinové dodávateľské reťazce;

Trhové nástroje, záchranná sieť a riadenie rizík

50.  domnieva sa, že je dôležité mať možnosť zasiahnuť proti prílišnej nestálosti cien a včas reagovať na krízu, ktorú zapríčinila nestabilita trhov, v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a na svetových trhoch; uznáva, že opatrenia na podporu trhu hrali v minulosti pri riešení kríz v odvetví poľnohospodárstva kľúčovú úlohu, a to predovšetkým pokiaľ ide o intervencie a súkromné skladovanie; zdôrazňuje, že opatrenia na podporu trhu musia byť účinné a v prípade potreby sa musia rýchlo aktivovať, aby sa zabránilo vážnym problémom výrobcov, spracovateľov a spotrebiteľov a aby SPP plnila svoj hlavný strategický cieľ: potravinovú bezpečnosť;

51.  zdôrazňuje, že je potrebné mať v rámci SPP k dispozícii určité množstvo pružných a účinných trhových nástrojov plniacich funkciu záchrannej siete, ktoré pôsobia na primeranej úrovni a sú použiteľné v prípade vážneho narušenia trhu; je presvedčený, že tieto nástroje by sa nemali neustále aktivovať a že nesmú slúžiť ako trvalé a neobmedzené odbytisko pre výrobu; niektoré z týchto nástrojov už existujú, je však možné prispôsobovať ich a podľa potreby vytvoriť ďalšie; domnieva sa, že vzhľadom na veľmi rozdielne podmienky v jednotlivých odvetviach sú vhodnejšie diferencované sektorové riešenia než horizontálne; upozorňuje na problémy, ktorým čelia poľnohospodári v snahe o plánovanie budúcnosti v čase extrémnej kolísavosti cien; domnieva sa, že vzhľadom na zvýšenú nestálosť trhu je potrebné prehodnotiť trhové nástroje s cieľom dosiahnuť ich väčšiu účinnosť a pružnosť, zabezpečiť ich rýchlejšie uvedenie do činnosti, v prípade potreby rozšírenie do ďalších odvetví, úpravu vzhľadom na aktuálne trhové ceny a zabezpečiť záchrannú sieť, ktorá nebude mať deformujúci účinok;

52.  domnieva sa, že medzi trhovými nástrojmi môžu figurovať špecifické nástroje na riadenie ponuky, ktorých spravodlivé a nediskriminačné fungovanie môže bez akýchkoľvek požiadaviek na rozpočet Únie zabezpečiť efektívne riadenie trhu a zabrániť krízam zapríčineným nadprodukciou;

53.  žiada viacstupňovú záchrannú sieť rozšírenú na všetky odvetvia, ktorá bude pozostávať z kombinácie takých nástrojov, ako sú verejné a súkromné skladovanie, verejné intervencie, nástroje pre prípad narušenia trhu a núdzová doložka; žiada, aby sa pri časovo obmedzených narušeniach trhu povolilo pre konkrétne sektory súkromné skladovanie a verejné intervencie; ďalej žiada ustanoviť nástroj pre prípad narušenia trhu a núdzovú doložku, spoločné pre všetky odvetvia, ktoré Komisii umožnia za určitých okolností v prípade krízy prijať opatrenia na obmedzené obdobie v dĺžke do jedného roka, ktoré by boli účinnejšie než doterajšie; z tohto dôvodu sa domnieva, že v budúcich rozpočtoch EÚ by mal byť k dispozícii osobitný rezervný rozpočtový riadok s možnosťou rýchlej aktivácie, aby bol v prípade ťažkej krízy na poľnohospodárskych trhoch zabezpečený nástroj rýchlej reakcie;

54.  domnieva sa, že uplatňovanie intervenčných nástrojov spadá do pôsobnosti výkonných kompetencií Komisie; zdôrazňuje však, že Európsky parlament musí byť okamžite informovaný o plánovaných opatreniach; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Komisia musí brať náležite do úvahy pozície Parlamentu;

55.  žiada zlepšenie účinnosti intervenčného systému prostredníctvom každoročného vyhodnotenia, ktoré sa vykoná pragmaticky a so zreteľom na situáciu na trhoch;

56.  domnieva sa, že so zreteľom na predpokladané environmentálne, klimatické a epidemiologické výzvy a vzhľadom na značné kolísanie cien na poľnohospodárskych trhoch sú mimoriadne dôležité preventívne opatrenia na ochranu príjmov, ktoré by boli dostupné všetkým poľnohospodárom členských štátov na úrovni Únie, členského štátu a jednotlivých poľnohospodárskych podnikov;

57.  poukazuje na to, že trhovo orientovaná výroba, priame platby a konkurencieschopnosť sú hlavnými aspektmi každého poistenia proti riziku a že je aj povinnosťou poľnohospodárov počítať s rizikom a predvídať ho; v tejto súvislosti podporuje členské štáty, aby dali poľnohospodárom k dispozícii vnútroštátne nástroje na poistenie proti riziku, a to bez renacionalizácie a narušenia trhu; domnieva sa preto, že Komisia by mala navrhnúť spoločné pravidlá na dobrovoľnú podporu systémov riadenia rizika členskými štátmi, prípadne vytvorením spoločných pravidiel, ktoré budú v súlade s pravidlami WTO pre organizáciu spoločného trhu, s cieľom odstrániť v rámci vnútorného trhu akékoľvek narušenie hospodárskej súťaže; vyzýva tiež Komisiu, aby oznamovala všetky opatrenia na zavedenie riadenia rizika a aby s legislatívnymi návrhmi predkladala aj príslušné hodnotenie vplyvu;

58.  domnieva sa, že so zreteľom na narastajúce riziká by sa mohli v členských štátoch vytvoriť a podporovať ako alternatíva systémy poistenia súkromného sektora, ako aj systémy poistenia pre prípad viacnásobného rizika (poistenie pre prípad nepriaznivej klímy, poistenie proti strate príjmu atď.), futurity a vzájomné podporné fondy čiastočne financované z verejných fondov; v tejto súvislosti predovšetkým podporuje združovanie poľnohospodárov do konzorcií a družstiev; víta vytváranie nových inovatívnych nástrojov; zdôrazňuje však, že by mali byť v súlade s pravidlami WTO a nemali by narušovať hospodársku súťaž a obchod v rámci EÚ; preto žiada, aby sa pre členské štáty uplatňujúce uvedené opatrenia vytvoril právny rámec, ktorý by mal byť zahrnutý v jednotnej spoločnej organizácii trhov;

59.  žiada preto Komisiu, aby preskúmala, do akej miery je možné rozšíriť úlohu skupín výrobcov alebo odvetvových združení či „medziprofesií“ pri predchádzaní rizika a presadzovaní kvality na všetky odvetvia produkcie; žiada, aby sa v opatreniach tohto druhu brali osobitne do úvahy výrobky s označením kvality;

60.  žiada Komisiu, aby v rámci reformy SPP navrhla konkrétne opatrenia zamerané na podporu vzniku organizácií výrobcov s cieľom posilniť ich pozíciu na trhu;

61.  podporuje predĺženie režimu trhu s cukrom z roku 2006 v jeho súčasnej podobe do roku 2020 a žiada prijatie vhodných opatrení s cieľom chrániť výrobu cukru v EÚ a umožniť, aby sa v stabilnom rámci zvýšila konkurencieschopnosť tohto odvetvia v EÚ;

62.  trvá na tom, že je potrebné vyhodnotiť do marca 2015 osobitnú situáciu v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, aby sa zabezpečilo hladké fungovanie a stabilita trhu s mliekom;

63.  domnieva sa, že Komisia by mala zvážiť návrh na zachovanie práv na výsadbu v odvetví vinohradníctva aj po roku 2015 a mala by to zohľadniť aj vo svojej hodnotiacej správe o reforme organizácie spoločného trhu s vínom z roku 2008, ktorá má byť predložená v roku 2012;

64.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú má produkcia mlieka pre európske poľnohospodárstvo a pre zabezpečenie živobytia a zachovania vidieckych oblastí, predovšetkým úlohu tých regiónov EÚ, v ktorých sa nachádzajú pastviny a ktoré sú znevýhodnené prírodnými podmienkami, a zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť udržateľnú bezpečnosť dodávok mliečnych výrobkov pre európskych spotrebiteľov; je presvedčený, že dodávku mliečnych výrobkov je možné najlepšie zabezpečiť prostredníctvom stabilného trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami, v rámci ktorého môžu poľnohospodári za svoje výrobky dostávať primeranú cenu; vyzýva preto Komisiu, aby monitorovala a umožňovala udržateľný rozvoj trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami prostredníctvom dostačujúcich politických nástrojov v oblasti mlieka a mliečnych výrobkov na obdobie po roku 2015 a rámca spravodlivej hospodárskej súťaže, ktorý zaistí silnejšie postavenie primárnych výrobcov a vyváženejšie prerozdelenie ziskov medzi všetky subjekty v rámci reťazca výroby potravín (od poľnohospodárskeho podniku k maloobchodu);

65.  domnieva sa, že by sa mali posilniť systémy riadenia v oblasti ovocia a zeleniny (citrusových plodov a všetkých príslušných produktov), vína a olivového oleja a že je potrebný efektívnejší krízový fond v oblasti ovocia a zeleniny, lepšie riadenie kríz v odvetví vína a aktualizovaný systém súkromného skladovania v oblasti olivového oleja;

Medzinárodný obchod

66.  vyzýva EÚ, aby zabezpečila konzistentnosť medzi SPP a jej obchodnými a rozvojovými politikami; osobitne nalieha na EÚ, aby pozorne sledovala situáciu v rozvojových krajinách a neohrozovala možnosť výroby potravín, dlhodobú potravinovú bezpečnosť týchto krajín a schopnosť ich obyvateľstva zabezpečovať si potraviny a aby pritom rešpektovala zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja; domnieva sa preto, že obchodné dohody EÚ v oblasti poľnohospodárstva by nemali byť prekážkou trhov v najmenej rozvinutých krajinách;

67.  pripomína záväzok, ktorý na seba prevzali členovia WTO počas ministerskej konferencie v roku 2005 v Hongkongu, že odstránia všetky formy vývozných dotácií a zavedú prísne pravidlá na všetky vývozné opatrenia s rovnakým účinkom, predovšetkým pokiaľ ide o vývozné úvery, štátne poľnohospodárske obchodné podniky a reguláciu potravinovej pomoci;

68.  žiada Komisiu, aby predložila podrobné posúdenie vplyvu všetkých prebiehajúcich obchodných rokovaní, najmä dohody o pridružení medzi EÚ a Mercosurom, ktoré by nemali negatívne ovplyvniť rozvojové krajiny a zabrániť účinnosti SPP do roku 2020;

69.  konštatuje, že potraviny nie sú iba komoditou, ale že prístup k potravinám má zásadný význam pre ľudskú existenciu; vyzýva EÚ, aby v súvislosti s rastúcim dopytom a zvyšujúcimi sa cenami potravín podporovala prostredníctvom svojej obchodnej a rozvojovej politiky udržateľné poľnohospodárske postupy a potravinovú bezpečnosť v najmenej rozvinutých krajinách a rozvojových krajinách;

70.  žiada Komisiu, aby preskúmala, akú úlohu zohral medzinárodný obchod s obilninami pri raste kolísania cien;

Potravinové dodávateľské reťazce

71.  žiada, aby sa na celosvetovej úrovni vypracovali možnosti riešenia problému špekulácií s poľnohospodárskymi komoditami a extrémnej nestálosti cien, keďže tieto javy môžu ohroziť potravinovú bezpečnosť; uznáva však význam riadne fungujúceho termínovaného trhu s poľnohospodárskymi plodinami; domnieva sa, že nadmerné špekulácie dokáže účinne obmedziť len koordinovaný postup na medzinárodnej úrovni; podporuje v tejto súvislosti návrh francúzskeho predsedníctva skupiny G20, že skupina by sa mala dohodnúť na opatreniach na boj proti rastúcej nestálosti cien poľnohospodárskych surovín; vyslovuje sa za celosvetový systém oznamovania a koordinovaného riadenia poľnohospodárskych skladových zásob, ktorého cieľom by bolo zaistiť potravinovú bezpečnosť; konštatuje preto, že by sa malo zvážiť skladovanie zásob dôležitých poľnohospodárskych komodít; zdôrazňuje, že sledované ciele nemožno dosiahnuť bez zvýšenia skladových kapacít ani bez vytvorenia nástrojov kontroly a dohľadu nad trhmi; upozorňuje predovšetkým na znepokojujúce dôsledky nestálosti svetových cien na rozvojové krajiny;

72.  zdôrazňuje skutočnosť, že – na rozdiel od odvetví, ktoré v rámci výrobného reťazca na primárnu poľnohospodársku produkciu nadväzujú a ktoré jej predchádzajú – priemerné príjmy poľnohospodárov a vidieckych domácností za ostatné desaťročia v porovnaní so zvyškom hospodárstva trvale klesajú a dosahujú len polovicu príjmov mestských domácností, pričom trhová sila a marže veľkoobchodníkov a maloobchodných predajcov sa v rámci potravinového reťazca výrazne zvýšili;

73.  žiada, aby boli prijaté opatrenia na posilnenie riadiacej kapacity primárnych výrobcov a organizácií výrobcov a ich pozície v rokovaní s ostatnými hospodárskymi subjektmi v potravinových reťazcoch (ide v prvom rade o maloobchodných predajcov, spracovateľov a dodávateľské spoločnosti), a to pri súčasnom rešpektovaní dobre fungujúceho vnútorného trhu; domnieva sa, že fungovanie potravinových dodávateľských reťazcov sa musí naliehavo zlepšiť prostredníctvom legislatívnych iniciatív s cieľom dosiahnuť väčšiu transparentnosť v cenách potravín a prostredníctvom opatrení zameraných na riešenie nespravodlivých obchodných postupov, aby sa umožnilo, že poľnohospodári dostanú takú pridanú hodnotu, akú si zaslúžia; vyzýva Komisiu, aby posilnila postavenie poľnohospodárov a podporovala spravodlivú hospodárska súťaž; je presvedčený, že v súvislosti s riešením sporov medzi subjektmi v rámci potravinových dodávateľských reťazcov by sa malo zvážiť vymenovanie ombudsmanov;

74.  domnieva sa ďalej, že v záujme posilnenia postavenia poľnohospodárov v rámci dodávateľského reťazca je nevyhnutné vytvoriť nástroje umožňujúce poľnohospodárom riadiť krátke výrobné reťazce, ktoré by boli transparentné a účinné, mali by obmedzený vplyv na životné prostredie, podporovali by kvalitu a poskytovali by informácie spotrebiteľom, vyžadovali by si menej sprostredkovateľov a podporovali by spravodlivú a transparentnú tvorbu cien;

75.  žiada, aby bol zachovaný program poskytovania pomoci najchudobnejším príslušníkom spoločnosti;

Rozvoj vidieka

76.  uznáva význam politík v oblasti rozvoja vidieka, ktoré sú vymedzené a financované v rámci 2. piliera, a to vzhľadom na ich prínos k zlepšeniu výsledkov v oblasti životného prostredia, modernizácie, inovácie, infraštruktúry a konkurencieschopnosti, ako aj potrebu ďalšieho rozvoja vidieckeho hospodárstva, poľnohospodárskeho potravinárskeho i nepotravinárskeho odvetvia a lepšej kvality života vo vidieckych oblastiach; zdôrazňuje aj potrebu dosiahnutia politických cieľov vrátane cieľov stratégie EÚ 2020 v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ktoré by mali v zásade pomôcť aj poľnohospodárom a vidieckym spoločenstvám;

77.  domnieva sa, že opatrenia na rozvoj vidieka musia reagovať na výzvy, pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť, udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi, zmenu klímy, stratu biodiverzity, úbytok vodných zdrojov a znižovanie úrodnosti pôdy, a musia posilniť vyváženú územnú súdržnosť a zamestnanosť; domnieva sa, že tieto opatrenia by mali taktiež podporovať sebestačnosť vo výrobe energie z obnoviteľných zdrojov v poľnohospodárskych podnikoch, najmä z poľnohospodárskych odpadových produktov; tvrdí, že opatrenia na rozvoj vidieka by mali pomôcť udržať zvýšenú pridanú hodnotu vo vidieckych oblastiach, podporovať zlepšenie vidieckej infraštruktúry a poskytovanie cenovo dostupných služieb pre miestne obyvateľstvo a podniky;

78.  domnieva sa, že v tejto súvislosti by sa mala venovať osobitná pozornosť pomoci mladým poľnohospodárom; je presvedčený, že vzhľadom na rýchlo starnúce vidiecke obyvateľstvo v Európe majú zásadný význam príťažlivé opatrenia na podporu podnikov mladých poľnohospodárov a ďalších nových subjektov a že by sa mali rozšíriť podporné programy v rámci druhého piliera, napr. prístup k pôde, dotácie a výhodné úvery, a to najmä v oblasti inovácie, modernizácie a rozvoja investícií atď., a očakáva, že zavedenie takýchto mechanizmov bude k dispozícii vo všetkých členských štátoch;

79.  navrhuje, aby sa agro-environmentálne programy týkali podstatnej časti poľnohospodárskej pôdy a aby poľnohospodárom poskytovali finančné a technické stimuly na prechod na udržateľnejšie modely poľnohospodárstva, ktoré sú efektívnejšie v oblasti zdrojov a vyžadujú si nižšie vstupy;

80.  zdôrazňuje, že politika rozvoja vidieka musí umožniť využitie všetkých prírodných a ľudských kapacít vo vidieckych oblastiach, a to aj kvalitnou poľnohospodárskou výrobou, napríklad prostredníctvom priameho predaja, propagácie výrobkov, zásobovania miestnych trhov, diverzifikácie, ako aj predaja biomasy, energetickej účinnosti atď.;

81.  zdôrazňuje, že je potrebná vhodná infraštruktúra na rozvoj a rozširovanie poľnohospodárskych vedomostí a inovačných systémov vrátane možností vzdelávania a odbornej prípravy, poľnohospodárskych poradenských služieb a výmeny najlepších postupov, ktorej cieľom by bolo modernizovať poľnohospodárstvo, pomáhať inovatívnym poľnohospodárom odovzdávať svoje skúsenosti a zlepšiť pridanú hodnotu výrobného reťazca vo vidieckych oblastiach; je presvedčený, že takéto programy by mali byť k dispozícii vo všetkých členských štátoch;

82.  preto v záujme splnenia prioritných úloh EÚ (stratégie 2020) podporuje zavedenie cielených opatrení, ktoré určia členské štáty v 2. pilieri; zdôrazňuje význam celkového cieleného európskeho rámca zameraného na výsledky, pričom však uznáva, že členské štáty a regionálne orgány môžu najlepšie rozhodovať o programoch, ktoré môžu na miestnej úrovni najviac prispieť k dosiahnutiu európskych cieľov; žiada preto, aby sa pri návrhu programov rozvoja vidieka uplatňovala zásada subsidiarity a flexibility a dôrazný participatívny prístup miestneho a subregionálneho partnerstva s použitím metódy LEADER pri návrhu a plnení budúcich európskych a vnútroštátnych programov rozvoja vidieka; domnieva sa, že na základe hodnotenia vplyvu a podrobných simulácií je potrebné stanoviť znížený vnútroštátny príspevok, ktorý sa uplatní v prípade cielenejších opatrení;

83.  v súvislosti s rozvojom vidieka podporuje aj myšlienku zavedenia cielených opatrení na ochranu lesov v pohoriach;

84.  žiada Komisiu, aby stanovila nové nástroje financovania vo forme sprístupnenia výhodných pôžičiek, najmä na podporu poľnohospodárov vstupujúcich do poľnohospodárskeho odvetvia, alebo nový systém – napríklad JERICHO (Joint Rural Investment CHOice) – pre fond na rozvoj vidieka, a to na základe skúseností z iniciatívy JEREMIE v rámci štrukturálnych fondov;

85.  zdôrazňuje, že znevýhodnené oblasti majú často vysokú hodnotu z hľadiska kultúrnej krajiny, zachovania biodiverzity a poskytovania environmentálnych výhod, ako aj dynamiky vidieka; v tejto súvislosti podporuje zachovanie vyrovnávacieho príspevku pre znevýhodnené regióny v druhom pilieri a žiada zvýšenie jeho efektívnosti; je presvedčený, že cielený charakter podpory poľnohospodárom pracujúcim v znevýhodnených oblastiach je nesmierne dôležitý v záujme zachovania poľnohospodárskej činnosti v týchto oblastiach, a tým aj zníženia hrozby opustenia pôdy; zdôrazňuje, že kritériá musia podľa rámca EÚ doladiť členské štáty a regionálne a miestne orgány;

86.  zdôrazňuje, že vidiecke štruktúry v jednotlivých členských štátoch sú veľmi odlišné, a preto si vyžadujú rôzne opatrenia; žiada preto väčšiu flexibilitu, aby členské štáty a regióny mohli prijať dobrovoľné opatrenia, ktoré by mali byť spolufinancované Európskou úniou pod podmienkou, že tieto opatrenia boli oznámené Komisii a schválené; pripomína, že v období po roku 2013 by sa v miere spolufinancovania mali aj naďalej zohľadňovať špecifické potreby a podmienky konvergenčných regiónov;

87.  zasadzuje sa za to, aby v prípade opatrení 2. piliera, ktoré sú pre členské štáty osobitne významné, naďalej platili súčasné miery spolufinancovania aj po roku 2013; zdôrazňuje však, že žiadne dodatočné spolufinancovanie členskými štátmi by nemalo viesť k renacionalizácii 2. piliera alebo k zvýšeniu rozdielov v schopnosti členských štátov spolufinancovať svoje priority;

88.  pripomína, že modulácia ako prostriedok financovania rozvoja vidieka prestane platiť v roku 2012, a to vo všetkých svojich formách, povinných aj dobrovoľných, a zdôrazňuje, že v ďalšom období financovania je potrebné zabezpečiť primerané finančné zdroje pre druhý pilier;

89.  žiada, aby sa pri prideľovaní prostriedkov v 2. pilieri neuskutočňovali zásadné zmeny, pretože členské štáty, miestne orgány a poľnohospodárske podniky potrebujú pri plánovaní istotu a kontinuitu; zdôrazňuje, že diskusia o prideľovaní týchto prostriedkov by nemala byť oddelená od diskusie o prideľovaní prostriedkov z prvého piliera; vyzýva preto Komisiu, aby pragmatický prístup stanovila ako základný princíp pri prerozdeľovaní prostriedkov z druhého piliera; uznáva potrebu spravodlivého rozdeľovania finančných prostriedkov druhého piliera medzi členské štáty podľa objektívnych kritérií, ktoré musia odrážať rôznorodosť potrieb v jednotlivých oblastiach Európy; zastáva názor, aby sa tieto zmeny uskutočnili po uplynutí obmedzeného prechodného obdobia súbežne so zmenami vykonanými v rozdeľovaní prostriedkov v prvom pilieri;

90.  podporuje pravidlá spolufinancovania v oblasti rozvoja vidieka, ktoré umožňujú, aby sa na regionálnej alebo miestnej úrovni v prípade vnútroštátne spolufinancovaného podielu vzájomne dopĺňali verejné a súkromné fondy, čím sa posilnia prostriedky na dosiahnutie cieľov, ktoré vymedzila verejná politika pre vidiecke oblasti;

91.  žiada zjednodušenie plánovania a uskutočňovania programu druhého piliera na všetkých úrovniach s cieľom zvýšiť efektívnosť; ďalej žiada zjednodušené, účinné a efektívne systémy monitorovania, hodnotenia a podávania správ o opatreniach v oblasti krížového plnenia; domnieva sa, že je potrebné zosúladiť kontroly a sledovanie prvého a druhého piliera, oba piliere by mali byť súdržnejšie, mali by mať podobné pravidlá a postupy a mala by sa znížiť celková záťaž poľnohospodárov v dôsledku kontrol; žiada, aby sa počas päťročného obdobia, v ktorom sa majú záväzne prijímať agro-environmentálne opatrenia, postupovalo flexibilnejšie;

92.  žiada, aby družstvá boli vyňaté z ustanovenia odporúčania Komisie 2003/61/ES, pokiaľ ide o neoprávnenosť podnikov, ktoré prekračujú stanovenú hranicu MSP, na poskytnutie prostriedkov z fondu na rozvoj vidieka a všeobecne na platby nad určitú hranicu;

93.  zastáva názor, že najvzdialenejšie regióny by mali mať aj v budúcnosti v rámci politiky rozvoja vidieka výhodu osobitného prístupu, keďže zemepisné ťažkosti, ktorým čelia, a malý počet poľnohospodárskych výrobkov, od ktorých vidiecke hospodárstvo v týchto oblastiach závisí, sú dôvodom na zachovanie miery spolufinancovania nákladov na ich programy rozvoja vidieka z prostriedkov Spoločenstva až do výšky 85 %;

94.  víta posun k väčšej koordinácii na úrovni EÚ, najmä medzi programami rozvoja vidieka a politikou súdržnosti, s cieľom predchádzať duplicite, protichodným cieľom a prekrývaniu; pripomína však, že škála projektov v rámci politiky súdržnosti a programov rozvoja vidieka EÚ je rozdielna, preto sa vyslovuje za zachovanie odlišnosti fondov a za to, aby si programy rozvoja vidieka udržali svoje zameranie na vidiecke spoločenstvá a zostali politicky samostatnými nástrojmi;

95.  domnieva sa, že prostredníctvom politiky súdržnosti a novej a silnej SPP sa uvoľní hospodársky potenciál vidieckych oblastí a vytvoria sa isté pracovné miesta, čím sa zabezpečí udržateľný rozvoj týchto oblastí;

96.  zdôrazňuje dôležitosť politík určených na podporu cezhraničnej spolupráce medzi členskými štátmi a tretími krajinami vzhľadom na prijatie postupov na ochranu životného prostredia a zabezpečenie udržateľnosti prírodných zdrojov v prípadoch, keď poľnohospodárske činnosti, najmä používanie vody, majú cezhraničný dosah;

o
o   o

97.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 55, 25.2.2006, s. 20.
(4) Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 112.
(5) Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2010)0286.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2010)0223.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia