Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2011 o usmerneniach pre rozpočtový postup na rok 2012, oddiel I – Európsky parlament, oddiel II – Rada, oddiel IV – Súdny dvor, oddiel V – Dvor audítorov, oddiel VI – Európsky hospodársky a sociálny výbor, oddiel VII – Výbor regiónov, oddiel VIII – Európsky ombudsman, oddiel IX – Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, oddiel X – Európska služba pre vonkajšiu činnosť (2011/2017(BUD))

P7_TA(2011)0088 A7-0049/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(3),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2009 spolu s odpoveďami kontrolovaných inštitúcií(4),

–  so zreteľom na článok 23 ods. 7 a článok 79 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0049/2011),

A.  keďže súčasná finančná, hospodárska a sociálna situácia EÚ zaväzuje inštitúcie k tomu, aby reagovali s požadovanou kvalitou a efektívnosťou a aby zaviedli prísne postupy riadenia s cieľom dosiahnuť úspory,

B.  keďže inštitúciám by sa mali poskytnúť dostatočné zdroje, no v súčasnom hospodárskom kontexte by sa s týmito zdrojmi malo hospodáriť obozretne a účinne,

C.  keďže Európsky parlament v tomto štádiu ročného rozpočtového postupu čaká na odhady ostatných inštitúcií a na návrhy svojho Predsedníctva v súvislosti s rozpočtom na rok 2012,

D.  keďže je obzvlášť žiaduce, aby Výbor pre rozpočet a Predsedníctvo pokračovali v roku 2012 už štvrtý rok v posilnenej spolupráci v priebehu celého rozpočtového postupu,

E.  keďže podľa článku 23 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu je Predsedníctvo zodpovedné za prijímanie finančných, organizačných a administratívnych rozhodnutí týkajúcich sa internej organizácie Európskeho parlamentu a Výbor pre rozpočet je zodpovedný za vypracovanie odhadov návrhu rozpočtu Európskeho parlamentu v rámci ročného postupu,

F.  keďže vplyv nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na okruh 5 by sa mal v roku 2012 stabilizovať, hoci je stále zložité zhodnotiť v tomto momente napríklad to, aký dosah bude mať ESVČ,

G.  keďže vzhľadom na pristúpenie Chorvátska plánované na rok 2013 bude mať na rozpočet na rok 2012 vplyv aj toto rozšírenie, najmä pokiaľ ide o prostriedky pre nových poslancov a na nábor zamestnancov,

H.  keďže v minulých rokoch rozpočtový orgán súhlasil s prijatím obozretného prístupu k administratívnym výdavkom, na základe čoho sa ponecháva výrazná rezerva pod stropom okruhu 5,

I.  keďže strop okruhu 5 viacročného finančného rámca (VFR) rozpočtu EÚ na rok 2012 dosahuje 8 754 000 000 EUR (čo predstavuje nárast o 340 000 000 EUR, čiže o 4 % v porovnaní s rokom 2011 vrátane inflácie vo výške 2 %),

J.  keďže Európsky parlament sa vo svojej funkcii spoluzákonodarcu rozhodol nájsť rozumnú vyváženosť medzi svojimi ľudskými zdrojmi a novými úlohami vyplývajúcimi z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy (19,67 % celkovej výšky okruhu 5 v roku 2009, 19,99 % v roku 2010 a 20,03 % v roku 2011),

K.  keďže v roku 2011 je dôležité monitorovať pohyby vo výdavkoch v rámci okruhu 5, aby bolo možné vypracovať primeraný odhad pre budúce rozpočty,

L.  keďže Predsedníctvo svojím rozhodnutím z 24. marca 2010 prijalo strednodobú stratégiu Európskeho parlamentu v oblasti budov, v ktorej sa stanovili niektoré kľúčové ukazovatele budúcej politiky Európskeho parlamentu v oblasti nehnuteľností; keďže v rámci tejto stratégie Európsky parlament rozhodol, aby sa naďalej uprednostňoval kúpu budov (ak to je opodstatnené) so zameraním na geografickú koncentráciu na pracoviskách Európskeho parlamentu; keďže skoré splatenie s cieľom znížiť finančné náklady zostáva jednou z kľúčových priorít do budúcnosti,

Všeobecný rámec a priority rozpočtu na rok 2012

1.  zdôrazňuje ťažkú situáciu v súvislosti so stropom výdavkov v okruhu 5 na rok 2012 a plne si uvedomuje skutočnosť, že inštitúcie môžu čeliť problémom pri spĺňaní všetkých finančných požiadaviek a súčasnom zachovávaní rozpočtovej disciplíny a vlastnom uskromnení s cieľom dodržiavať súlad s viacročným finančným rámcom;

2.  stanovuje zásadu prvotriedneho vykonávania legislatívnej činnosti za prioritu, aby sa zabezpečila primeraná reakcia na súčasné politické výzvy, čo si vyžaduje konsolidáciu zdrojov potrebných na riešenie otázok nového inštitucionálneho rámca vyplývajúceho z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy; zastáva názor, že rozpočet Európskeho parlamentu a ostatných inštitúcií na rok 2012 by mal byť rozpočtom konsolidácie, a to najmä preto, že môže slúžiť ako základ pre nasledujúci viacročný finančný rámec;

3.  zdôrazňuje, že toto úsilie o konsolidáciu by nemalo zabrániť investíciám (napr. investíciám do technológií), ktorých výsledkom by boli budúce dlhodobé úspory;

4.  za ďalšiu prioritu považuje zásady riadneho hospodárenia (článok 27 nariadenia o rozpočtových pravidlách), a síce zásady hospodárnosti, účinnosti a efektívnosti; domnieva sa, že tieto zásady by mali byť z hľadiska zodpovednosti jasne odzrkadlené v rozpočtoch Európskeho parlamentu a ostatných inštitúcií, ako aj v ich organizačnej kultúre; je preto presvedčený, že pri vykonávaní rôznych politík treba zohľadniť dosiahnuté výsledky a že variabilné výdavky by mali, pokiaľ je to možné a ak to dovoľuje ich rozsah, podliehať pravidelným hodnoteniam nákladov a prínosov;

5.  je presvedčený, že v dôsledku uplatňovania týchto zásad by inštitúcie mali predložiť plány na znižovanie nákladov; v tejto súvislosti sa nazdáva, že by sa mali zvážiť výhody centralizácie, aby sa dosiahli úspory z rozsahu (napríklad centralizované obstarávanie, spoločné útvary medzi inštitúciami), ako aj to, čo by malo zostať alebo byť decentralizované;

6.  je presvedčený, že presnosť, jednoduchosť, jasnosť a transparentnosť musia byť výsledkom uplatňovania zásad riadneho hospodárenia; v tejto súvislosti požaduje predloženie organizačnej štruktúry každej inštitúcie spolu s príslušnými nákladmi za každú jednotlivú zložku; požaduje navyše, aby s cieľom spĺňať zásady vyrovnaného rozpočtu bol každý výdavok jasne špecifikovaný a odôvodnený s jasným rozlíšením medzi fixnými a variabilnými nákladmi;

7.  domnieva sa, že najneskôr od nasledujúceho viacročného finančného rámca by mal byť rozpočet Európskeho parlamentu a rozpočty ostatných inštitúcií výsledkom viacročného plánovania pokrývajúceho dĺžku trvania tohto rámca;

8.  zdôrazňuje, že treba vykonať nevyhnutné opatrenia na medziinštitucionálnej úrovni s cieľom pripraviť sa na prijatie zamestnancov z Chorvátska s ohľadom na možné rozšírenie EÚ;

9.  zastáva názor, že Európsky parlament a ostatné inštitúcie by mali každé dva roky predkladať správy o plnení svojich rozpočtov, v ktorých by uvádzali podrobnosti o plnení každého rozpočtového riadka;

10.  zastáva názor, že súčasťou organizačnej kultúry Európskeho parlamentu a ostatných inštitúcií by mali byť environmentálna politika a systém EMAS(5) a že na tieto účely by sa mali predložiť opatrenia zamerané na zníženie spotreby papiera, energie, vody a emisií;

11.  pripomína, že medziinštitucionálna spolupráca je v prípade, keď je to možné a vhodné, nevyhnutne potrebná na to, aby sa mohli vymieňať najlepšie postupy, ktoré zvyšujú efektívnosť a umožňujú dosahovať úspory; domnieva sa, že medziinštitucionálna spolupráca, pokiaľ ide o preklady, tlmočenie, nábor zamestnancov (EPSO) a systém EMAS, by sa mala zlepšiť a mala by sa rozšíriť aj na ďalšie oblasti; žiada, aby sa dôkladne preskúmalo využívanie služieb nezávislých prekladateľov, ako aj úloha prekladateľského strediska;

12.  pripomína potrebu plne integrovaného systému riadenia vedomostí; víta informácie, ktoré administratíva poskytla v súvislosti so systémom riadenia vedomostí; požaduje správu o pokroku, čo sa týka množstva informačných zdrojov/systémov dostupných poslancom; požaduje stanovenie jasného harmonogramu, pokiaľ ide o vypracovanie prototypu; zdôrazňuje potrebu rýchlej implementácie politiky klasifikácie a indexácie; požaduje poskytnutie informácií o tom, ako možno zabezpečiť jednoduchý prístup k tomuto systému pre európskych občanov;

13.  zdôrazňuje, že pre Európsky parlament a ostatné inštitúcie je dôležité prijať ambicióznu a rozsiahlu digitálnu stratégiu, najmä v súvislosti s nástrojmi Web 2.0 a sociálnymi sieťami, aby sa posilnil vzťah medzi Európou a jej občanmi; ďalej sa domnieva, že Európsky parlament a ostatné inštitúcie by mali rozvinúť stratégiu elektronickej správy; požaduje, aby sa vo vhodných prípadoch využívala práca z domu (teleworking); vyzýva Predsedníctvo, aby zvážilo zavedenie modelu „cloud computing“ s cieľom znížiť prevádzkové náklady na počítačový systém, zlepšiť jeho výkonnosť a zvýšiť mobilitu v rámci činnosti Európskeho parlamentu;

14.  zdôrazňuje, že finančné výkazy a podobné typy analýz nákladov majú pre rozhodovací proces v rámci inštitúcie zásadný význam; trvá na tom, že tieto dokumenty by sa mali používať systematicky a že by mali identifikovať opakované a jednorazové náklady (t. j. fixné náklady a variabilné náklady) priamo spojené s každým konkrétnym opatrením;

15.  požaduje, aby sa na zvýšenie mobility využívali presuny zamestnancov a ich preškoľovanie; odporúča, aby sa noví zamestnanci prijímali len vtedy, ak sa vnútorné presuny či školenia ukážu ako neúspešné a pokiaľ nie je vhodné využiť možnosť zaobstarania služby prostredníctvom externého dodávateľa;

16.  zastáva názor, že všetky inštitúcie, ktorých sa týka pristúpenie Chorvátska, by sa mali dohodnúť na spoločnej a koordinovanej stratégii plnenia rozpočtu; požaduje, aby sa predložili odhady v súvislosti s dôsledkami na okruh 5;

17.  je presvedčený, že všetky inštitúcie by mali mať aktívne politiky nediskriminácie a mali by prispôsobiť svoje budovy a politiky v oblasti ľudských zdrojov tak, aby zaistili ľahší prístup pre osoby so zdravotným postihnutím;

18.  zdôrazňuje, že v kontexte hospodárskej krízy, vysokého zaťaženia vyplývajúceho z verejného dlhu a obmedzení v čase prebiehajúcich vnútroštátnych snáh o konsolidáciu rozpočtu by mali Európsky parlament a ostatné inštitúcie ísť príkladom dodržiavaním rozpočtovej disciplíny a vlastným uskromnením;

Parlament

19.  zastáva názor, že cieľom Európskeho parlamentu by malo byť prvotriedne vykonávanie legislatívnej práce a že na tento účel by mali byť k dispozícii všetky potrebné zdroje, pričom by sa mali dodržiavať rozpočtové obmedzenia;

20.  domnieva sa, že Európsky parlament by mal ukázať príklad rozpočtovej zodpovednosti a vlastného uskromnenia tým, že sa bude riadiť úrovňou inflácie; v súlade s medziinštitucionálnou praxou sa potreby súvisiace s rozšírením začleňujú do rozpočtu buď prostredníctvom opravného listu, alebo opravného rozpočtu; potreby súvisiace s 18 novými poslancami Európskeho parlamentu v dôsledku Lisabonskej zmluvy sa tiež začlenia do rozpočtu prostredníctvom opravného listu alebo opravného rozpočtu;

21.  domnieva sa, že dodatočné zdroje na zamestnancov vyčlenené pre administratívu Európskeho parlamentu, aby mohla čeliť novým výzvam vyplývajúcim z Lisabonskej zmluvy, by mali teraz vstúpiť do fázy konsolidácie; trvá na tom, že organizačné štruktúry by mali byť také, aby podporovali vytváranie synergií prostredníctvom využívania skúseností existujúcich špecializovaných útvarov;

22.  zdôrazňuje, že rozpočet Európskeho parlamentu na rok 2011 dosahuje 1 685 000 000 EUR, čo predstavuje 20,03 % okruhu 5;

23.  očakáva, že požiadavky Predsedníctva pri predkladaní odhadov budú realistické; je pripravený preskúmať jeho návrhy na základe zohľadnenia všetkých potrieb a obozretne, aby sa zabezpečilo náležité a efektívne fungovanie inštitúcie; zdôrazňuje, že účelom opravného listu, ktorý v septembri predkladá Predsedníctvo Výboru pre rozpočet, je zohľadniť potreby, ktoré v čase vypracovania odhadov neboli známe, a zdôrazňuje, že by sa to nemalo považovať za príležitosť prepracovať už dohodnuté odhady; v súlade s medziinštitucionálnou praxou sa potreby súvisiace s rozšírením začleňujú do rozpočtu buď prostredníctvom opravného listu, alebo opravného rozpočtu; potreby súvisiace s 18 novými poslancami Európskeho parlamentu v dôsledku Lisabonskej zmluvy sa tiež začlenia do rozpočtu prostredníctvom opravného listu alebo opravného rozpočtu;

24.  požaduje podrobný a jasný prehľad rozpočtových riadkov, ktorých plnenie bolo v roku 2010 nedostatočné, a má v úmysle preskúmať dôvody vzniku tejto situácie; požaduje tiež prehľad všetkých prenosov a údaje o ich využití v roku 2010, ako aj aktualizované údaje o konečných pripísaných príjmoch v porovnaní so sumami zapísanými v rozpočte;

25.  domnieva sa, že poslancom sa musia sprístupniť kvalitné služby, aby mohli vykonávať svoje úlohy za rovnakých podmienok; zdôrazňuje preto význam rovnakého zaobchádzania s poslancami všetkých národností a jazykov v zmysle ich možnosti plniť si svoje povinnosti a uskutočňovať politickú činnosť vyplývajúcu z ich funkcie vo vlastnom jazyku, ak sa tak rozhodnú; považuje napríklad za neprijateľnú absenciu tlmočenia na stretnutiach výborov; je presvedčený, že zásada riadneho finančného hospodárenia sa musí vzťahovať aj na tlmočenie a prekladanie;

26.  domnieva sa tiež, že je potrebné vyvinúť maximálne úsilie o zvýšenie pružnosti tlmočníckych služieb, čo je hlavný krok k zabezpečeniu dobrých pracovných postupov, a poznamenáva, že v mnohých prípadoch by sa dalo zabrániť problémom a plytvaniu finančnými prostriedkami, keby bolo možné v krátkom čase zmeniť jazyky podľa skutočnej, a nie plánovanej prítomnosti na rokovaniach;

27.  naliehavo vyzýva na dôkladné preskúmanie možnosti účinnejšie zosúladiť právo na slobodný prístup európskych občanov k ich európskym zástupcom s naliehavou potrebou zaistiť bezpečnosť zamestnancov inštitúcií; žiada generálneho tajomníka, aby o tom predložil správu do 30. júna 2011;

28.  zastáva názor, ako už bolo rozhodnuté, že sa musí realizovať plne fungujúca služba wifi, aby sa umožnilo dosiahnutie cieľa znížiť spotrebu papiera; domnieva sa, že by sa malo podporiť využívanie videokonferencií pre schôdze a rovnako aj využívanie nových ekologických technológií; požaduje analýzu nákladov a prínosov takýchto opatrení;

29.  zdôrazňuje, že pokiaľ ide o politiku v oblasti budov, Európsky parlament sa usiluje o racionalizáciu využívania svojich existujúcich priestorov a o dosahovanie úspor nákladov a úspor z rozsahu; zdôrazňuje, že projekt rozšírenia budovy KAD, ktorý v súčasnosti prebieha a ktorého náklady sa odhadujú na zhruba 549,6 milióna EUR (v cenách z roku 2016), umožní geografické sústredenie administratívy Európskeho parlamentu v Luxemburgu a že všetky ostatné budovy, ktoré sú momentálne v Luxemburgu prenajímané, sa postupne uvoľnia, čo umožní výrazné úspory po zavŕšení projektu; poukazuje na skutočnosť, že financovanie tohto stavebného projektu si môže vyžadovať zriadenie osobitných právnych štruktúr (špecializovaný účelový nástroj), keďže nariadenie o rozpočtových pravidlách zakazuje priame požičiavanie, a že úspory nákladov by sa mohli dosiahnuť, ak by sa tento projekt financoval priamo z rozpočtu alebo prostredníctvom priameho úveru, čo jasne dokazuje potrebu úprav nariadenia o rozpočtových pravidlách, aby sa zaručila väčšia transparentnosť a priamejšia realizácia budúcich stavebných projektov;

30.  víta rozhodnutia Predsedníctva z 24. marca 2010; pripomína svoju výzvu na vypracovanie strednodobej a dlhodobej stratégie v oblasti budov; zastáva názor, že táto stratégia by sa mala usilovať o nájdenie najlepšieho riešenia, pričom by sa zohľadnili zásady riadneho hospodárenia a potreba zvážiť rôzne možnosti a alternatívne spôsoby financovania; upozorňuje na návrh v uvedenom rozhodnutí na použitie pripísaných príjmov od belgickej vlády na investovanie do infraštruktúry nových kancelárskych priestorov pre asistentov poslancov Európskeho parlamentu; požaduje dodatočné informácie, pokiaľ ide o použitie týchto pripísaných príjmov na takýto účel, ako aj podrobné informácie o alternatívnych možnostiach pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia;

31.  zdôrazňuje potrebu ďalších informácií v súvislosti s Domom európskej histórie; požaduje najmä, aby bol Výboru pre rozpočet predložený podrobný podnikateľský plán; pripomína potrebu získať informácie o celkových nákladoch tohto projektu, ako aj o celkových budúcich finančných a právnych dôsledkoch pre Európsky parlament, a vyžaduje ďalšie informácie o súťaži architektonických návrhov, ktorá prebieha od roku 2009; zdôrazňuje, že všetky rozhodnutia týkajúce sa projektu podliehajú štandardnému parlamentnému postupu;

32.  zastáva názor, že nezávislý pohľad zvonku na využívanie zdrojov a organizáciu práce je podobne ako v prípade všetkých veľkých organizácií niekedy potrebný a môže byť za predpokladu správneho prístupu iba prínosom; zdôrazňuje síce, že politická európska inštitúcia ako Európsky parlament má osobitný charakter, ale domnieva sa, že z dlhodobého hľadiska by sa malo zvážiť uskutočnenie takejto externej analýzy jeho organizácie a riadenia; zastáva názor, že v roku 2012 by sa mohli stanoviť a následne týmto spôsobom preskúmať niektoré konkrétne oblasti;

33.  zdôrazňuje, že informačná a komunikačná politika Európskeho parlamentu je dôležitá a že by mala mať dosah na všetkých európskych občanov a zlepšiť ich schopnosť byť v priamom spojení s Európskym parlamentom, a preto žiada, aby sa zhodnotili výsledky dosiahnuté v rámci tejto politiky;

34.  podporuje všetko úsilie o modernizáciu softvérových systémov finančných aplikácií Európskeho parlamentu;

35.  plne podporuje všetko úsilie o presadzovanie účinnejšej a profesionálnejšej zamestnaneckej politiky vrátane presunu zamestnancov v rámci generálnych riaditeľstiev a medzi nimi;

36.  považuje za dôležité následné kroky v súvislosti s viacerými politikami, ktoré majú finančné dôsledky, ako napríklad EMAS, verejné obstarávanie a kroky prijaté v reakcii na odporúčania v rámci udeľovania absolutória za plnenie rozpočtu; zdôrazňuje, že je potrebné neustále kontrolovať a analyzovať plnenie rozpočtu Európskeho parlamentu vo všeobecnosti;

37.  vyjadruje znepokojenie nad návrhom vytvoriť oddelenie pre posudzovanie európskej pridanej hodnoty s cieľom vyčísliť náklady spojené s neexistenciou EÚ; vyjadruje pochybnosti nad tým, či je takéto oddelenie potrebné; požaduje podrobnejšie údaje o vytvorení takéhoto oddelenia;

Ostatné inštitúcie

38.  žiada, aby ostatné inštitúcie uplatňovali realistické rozpočtové požiadavky, ktoré budú vychádzať z nákladov a ktoré budú v plnej miere zohľadňovať potrebu optimálneho hospodárenia s obmedzenými prostriedkami; víta zriadenie nového oddielu X v rozpočte EÚ pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť s vyčlenenými prostriedkami vo výške 464 miliónov EUR, je pripravený preskúmať potreby ESVČ v súvislosti s nehnuteľnosťami a personálom a je odhodlaný úzko monitorovať ich dosah na okruh 5, keďže zriadenie tejto služby sa plánovalo ako rozpočtovo neutrálne; je pripravený neohrozovať potreby existujúcich inštitúcií;

39.  je presvedčený, že vytvorenie nového oddielu X v rozpočte EÚ pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť reaguje na potrebu poskytnúť Európskej únii inštitucionálny rámec, ktorý spolu novými ustanoveniami SZBP/SBOP umožní podporu ambícií EÚ v zahraničnej politike;

o
o   o

40.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru, Dvoru audítorov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov, európskemu ombudsmanovi, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a ESVČ.

(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007, s. 17. (3) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 303, 9.11.2010, s. 1. (5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 761/2001 z 19. marca 2001, ktorým sa umožňuje dobrovoľná účasť organizácií v systéme spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS) (Ú. v. ES L 114, 24.4.2001, s. 1).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2011 o európskej stratégii pre atlantickú oblasť

P7_TA(2011)0089 B7-0165/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na závery Rady zo 14. júna 2010, v ktorých vyzvala Komisiu, aby do júna 2011 vypracovala európsku stratégiu pre atlantickú oblasť,

–  so zreteľom na verejné konzultácie, ktoré začala Komisia s cieľom vydať oznámenie o európskej stratégii pre atlantickú oblasť,

–  so zreteľom na stratégiu EÚ pre región Baltského mora a stratégiu EÚ pre podunajskú oblasť,

–  so zreteľom na závery 5. správy o súdržnosti,

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v článku 3 Zmluvy o Európskej únii a v hlave XVIII Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa územná súdržnosť stanovuje ako cieľ EÚ,

B.  keďže päť členských štátov EÚ leží na pobreží Atlantického oceánu: Francúzsko, Írsko, Portugalsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo,

C.  keďže atlantická oblasť má svoje vlastné špecifické charakteristiky, ktorými sú:

D.  keďže tieto špecifické charakteristiky pramenia z faktorov, ktoré presahujú národné hranice a pre ktoré treba nájsť politické odpovede na európskej úrovni,

E.  keďže v júni 2010 Rada požiadala Komisiu, aby do júna 2011 vypracovala stratégiu pre atlantickú oblasť, a keďže zverejnenie oznámenia Komisie je naplánované na rok 2011,

1.  žiada Komisiu, aby čo najskôr sformovala stratégiu EÚ pre atlantickú oblasť ako integrovanú stratégiu, ktorá sa bude zaoberať námornými a územnými otázkami;

2.  zastáva názor, že táto stratégia by sa mala stanoviť v rámci cieľa politiky súdržnosti týkajúceho sa územnej spolupráce (cieľ 3) a opierať sa o zjednotený, medziodborový a územný prístup zameraný na lepšie koordinovanie politík medzi rôznymi úrovňami správy na danom území, a to s dôrazom na dôležité otázky; je presvedčený, že európska územná spolupráca môže výrazne prispieť k zintenzívneniu integračného procesu v rámci atlantickej oblasti prostredníctvom väčšej účasti občianskej spoločnosti na rozhodovaní a vykonávaní konkrétnych opatrení;

3.  zdôrazňuje, že za hlavný prínos makroregionálnych politík EÚ sa považuje viacúrovňová spolupráca, koordinácia a lepšie strategické investovanie dostupných finančných prostriedkov, a nie dodatočné prideľovanie zdrojov; vyzdvihuje závery švédskeho predsedníctva, podľa ktorých sa neplánujú žiadne nové inštitúcie, nové právne predpisy ani nové rozpočty;

4.  žiada, aby táto stratégia bola otvorená pre všetky regióny EÚ na atlantickom pobreží vrátane najvzdialenejších regiónov Makaronézie;

5.  vyjadruje presvedčenie, že vonkajší rozmer tejto stratégie možno posilniť vďaka geostrategickej polohe atlantických regiónov, najmä v oblasti námornej bezpečnosti a dohľadu a vo sfére medzinárodných obchodných vzťahov; zastáva názor, že je nutné zaoberať sa aj iniciatívami v oblasti medzinárodnej spolupráce a trojstrannej spolupráce;

6.  domnieva sa, že táto stratégia by mala uplatňovať lepšiu koordináciu cieľov a prostriedkov so silnými väzbami na stratégiu EÚ 2020 a na politiky EÚ na obdobie po roku 2013; v tejto súvislosti pripomína, že cieľom tejto stratégie je lepšie vynakladanie finančných prostriedkov EÚ a nie zvyšovanie výdavkov;

7.  žiada, aby táto stratégia bola dobre prepojená s regionálnou politikou a integrovanou námornou politikou EÚ, a zastáva názor, že by tiež mala uľahčovať synergie s ďalšími politikami EÚ, ako sú napríklad transeurópske dopravné siete, spoločná rybárska politika, opatrenia v oblasti klímy a životného prostredia, rámcový program pre výskum a vývoj, energetická politika atď.;

8.  domnieva sa, že územný rozmer tejto stratégie má zásadný význam a prispeje k územnej súdržnosti EÚ; zastáva názor, že v rámci tohto územného rozmeru sa bude treba zaoberať najmä otvorením a prepojením dopravných a energetických sietí, rozvojom morskej energie a mestských a vidieckych oblastí a zintenzívnením väzieb medzi pevninou a morom a medzi morom a vnútrozemskými vodami;

9.  pripomína, že je dôležité zlepšiť dostupnosť atlantických prímorských regiónov a zvýšiť pohyb osôb, tovaru a služieb v týchto regiónoch, aby sa dosiahli ciele vnútorného trhu a politiky súdržnosti, najmä prostredníctvom rozvoja príbrežnej námornej dopravy a námorných diaľnic;

10.  pripomína, že námorný rozmer je prioritou tejto stratégie, predovšetkým prostredníctvom prístupu založeného na morských oblastiach;

11.  dôrazne odporúča Komisii, aby presadzovala a podporovala plánovanie a vytváranie námorných ciest v atlantickej oblasti, ako je námorná cesta medzi Gijonom a Nantes, čo je inovatívny spôsob zlepšovania a diverzifikovania transeurópskych dopravných sietí, ovplyvňovania medzinárodných obchodných vzťahov, stimulovania hospodárskej činnosti v prístavoch a posilňovania cestovného ruchu a prispievania k znižovaniu emisií CO2;

12.  zastáva názor, že táto stratégia by sa mala zaoberať týmito otázkami spoločného záujmu: morská energia, životné prostredie a zmena klímy vrátane prevencie a boja proti znečisťovaniu morí loďami, doprava a prístupnosť, bezpečnosť, ochrana a dohľad, výskum, inovácie, tvorivé odvetvia, kultúra, voľný čas a cestovný ruch, námorné služby a odborná príprava, rybolov a odvetvie produkcie plodov mora;

13.  domnieva sa, že táto stratégia musí vytvoriť synergie medzi príslušnými politikami EÚ a vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi politikami, a preto zastáva názor, že je potrebná obnovená viacúrovňová správa založená na užšom zapojení orgánov EÚ a vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov;

14.  privítal by, keby sa v rámci tejto stratégie uplatňoval prístup zdola nahor počnúc miestnymi orgánmi a zahŕňajúc všetky zainteresované strany; trvá na tom, že je nutné, aby sa do navrhovania a vykonávania tejto stratégie zapojili regionálne a miestne verejné orgány, členské štáty, EÚ, súkromné subjekty a organizácie občianskej spoločnosti (vrátane príslušných medziregionálnych sietí a organizácií);

15.  nástojí na tom, aby spolupráca v rámci tejto stratégie bola založená v prvom rade na potrebách príslušných zainteresovaných strán, takže zastáva názor, že o zvolených politických prioritách sa musí rozhodovať konsenzom;

16.  zastáva názor, že Európske zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS) by mohlo byť zaujímavým nástrojom na uľahčenie spolupráce v rámci stratégie EÚ pre atlantickú oblasť;

17.  domnieva sa, že táto stratégia by sa mala vykonávať od roku 2014 a koordinovať s nasledujúcim viacročným finančným rámcom a že by ju mal sprevádzať akčný plán stanovený na európskej úrovni a zahŕňajúci zoznam štrukturálnych projektov;

18.  zastáva názor, že vnútorný i vonkajší rozmer tejto stratégie si vyžiadajú rozdelenie existujúcich finančných prostriedkov Spoločenstva pre atlantickú oblasť na základe spoločných priorít;

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili zjednodušené pravidlá na uľahčenie vykonávania tejto stratégie a zníženie súvisiaceho administratívneho zaťaženia;

20.  vyzýva Komisiu, aby pri stanovovaní priorít vývoja stratégie EÚ pre atlantickú oblasť úzko spolupracovala s Európskym parlamentom, a žiada ju, aby pravidelne informovala Európsky parlament o stave vykonávania tejto stratégie a konzultovala s ním túto otázku;

21.  vyjadrí svoje názory na budúce oznámenie Komisie prostredníctvom iniciatívnej správy;

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov a ďalším príslušným inštitúciám.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2011 o správe o pokroku Turecka za rok 2010

P7_TA(2011)0090 B7-0156/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu Komisie o pokroku Turecka za rok 2010 (SEK(2010)1327),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia z 27. septembra 2006 o pokroku, ktorý dosiahlo Turecko na ceste k pristúpeniu(1), z 24. októbra 2007 o vzťahoch EÚ – Turecko(2), z 21. mája 2008 o správe o pokroku Turecka za rok 2007(3), z 12. marca 2009 o správe o pokroku Turecka za rok 2008(4) a z 10. februára 2010 o správe o pokroku Turecka za rok 2009(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. septembra 2010 o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Tureckom(6),

–  so zreteľom na rokovací rámec pre Turecko z 3. októbra 2005,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/157/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v prístupovom partnerstve s Tureckou republikou(7) (prístupové partnerstvo), ako aj na predchádzajúce rozhodnutia Rady o prístupovom partnerstve z rokov 2001, 2003 a 2006,

–  so zreteľom na závery Rady zo 14. decembra 2010,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže prístupové rokovania s Tureckom sa začali 3. októbra 2005 po tom, čo Rada schválila rokovací rámec, a keďže začiatok týchto rokovaní je východiskovým bodom dlhodobého procesu s otvoreným koncom,

B.  keďže Turecko sa zaviazalo k reformám, dobrým susedským vzťahom a postupnému približovaniu k EÚ a keďže toto úsilie by sa malo chápať ako príležitosť Turecka modernizovať vlastnú krajinu,

C.  keďže úplný súlad so všetkými kodanskými kritériami a integračná kapacita EÚ podľa záverov zo zasadnutia Európskej rady z decembra 2006 zostávajú základom pre vstup do EÚ, ktorá je spoločenstvom založeným na spoločných hodnotách,

D.  keďže Komisia dospela k záveru, že Turecko v roku 2010 pokračovalo vo svojom procese politických reforiem, ale absencia dialógu a ducha kompromisu medzi hlavnými politickými stranami má negatívny vplyv na vzťahy medzi kľúčovými politickými inštitúciami a spomaľuje prácu na politických reformách,

E.  keďže je to už spolu päť rokov, čo Turecko stále neimplementovalo ustanovenia vyplývajúce z Dohody o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a Tureckom a z dodatkového protokolu k tejto dohode,

1.  oceňuje podporu ďalšej demokratizácii Turecka a odhodlanie budovať otvorenú a pluralitnú spoločnosť zo strany tureckých občanov a občianskej spoločnosti a vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby v tejto súvislosti plne využívali všetky nástroje politiky rozširovania EÚ pre kandidátske krajiny;

2.  berie na vedomie pomalý pokrok Turecka, pokiaľ ide o reformy, a pripomína, že turecká vláda sa zaviazala podstúpiť komplexné reformy s cieľom splniť kodanské kritériá a modernizovať Turecko; vyzýva vládu, aby v tomto smere zvýšila svoje úsilie;

3.  je znepokojený pokračujúcou konfrontáciou politických strán a nedostatočnou pripravenosťou vlády a opozície dosiahnuť konsenzus o kľúčových reformách; vyzýva všetkých politických aktérov, vládu a opozíciu, aby spolupracovali na posilňovaní politickej plurality v štátnych inštitúciách a aby presadzovali modernizáciu a demokratizáciu štátu a spoločnosti; vyzýva všetky opozičné sily, aby sa konštruktívne zúčastňovali na reformnom procese;

4.  upozorňuje na kľúčovú úlohu systému kontroly a rovnováhy pri riadení moderného demokratického štátu, ktorý musí byť založený na zásade delenia moci a rovnováhy medzi exekutívou, legislatívou a súdnictvom, dodržiavaní ľudských práv a základných slobôd, najmä slobody prejavu a slobody tlače, a na participatívnej politickej kultúre, ktorá skutočne zohľadňuje pluralitu demokratickej spoločnosti;

5.  zdôrazňuje úlohu Tureckého veľkého národného zhromaždenia ako inštitúcie, ktorá by mala byť kľúčovým príspevkom k posilňovaniu systému kontroly a rovnováhy a mala aktívne a konštruktívne podporovať modernizačné reformy na zásade odhodlania presahujúceho straníckosť a zároveň zabezpečovať demokratickú kontrolu vládnych politík;

6.  víta prijatie ústavných noviel ako kroku správnym smerom a žiada ich riadne vykonávanie v plnom súlade s normami Európskemu dohovoru o ľudských právach (EDĽP) a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP); súčasne zdôrazňuje naliehavú potrebu celkovej ústavnej reformy, ktorá by transformovala Turecko na plnohodnotnú pluralitnú demokraciu, ktorej jadrom by bola ochrana ľudských práv a základných slobôd; víta deklarovanú pripravenosť vlády a opozície na takúto reformu a vyzýva vládu, aby zabezpečila riadnu účasť všetkých politických strán a zástupcov občianskej spoločnosti na celom ústavnom procese; vyzýva na vykonávanie balíka ústavných noviel; odporúča, aby bola k účasti prizvaná aj Benátska komisia;

7.  víta početné symbolické gestá a gestá dobrej vôle a niektoré konkrétne kroky vlády v oblasti práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva, ochrany menšín a kultúrnych práv; trvá však na tom, že pre plné uznanie práv menšín sú nutné systematické zlepšenia; pobáda vládu, aby predovšetkým poskytla nový impulz demokratickému otváraniu sa, a vyzýva opozíciu, aby konštruktívne podporovala tento proces a zúčastňovala sa na ňom;

Plnenie kodanských kritérií

8.  je znepokojený zhoršovaním sa situácie v oblasti slobody tlače, niektorými prípadmi cenzúry a rastúcou autocenzúrou tureckých médií, a to aj na internete; vyzýva vládu Turecka, aby dodržiavala zásady slobody tlače; zdôrazňuje, že nezávislá tlač je kľúčová pre demokratickú spoločnosť, a v tejto súvislosti zdôrazňuje významnú úlohu súdnictva pri ochrane a posilňovaní slobody tlače, ktorá zaručuje existenciu verejného priestoru na slobodný dialóg a prispieva k riadnemu fungovaniu systému kontroly a rovnováhy; zdôrazňuje potrebu prijatia nového zákona o médiách, ktorý by riešil okrem iného otázky nezávislosti, vlastníctva a administratívnej kontroly; rozhodol sa podrobne sledovať prípady Nedima Şenera, Ahmeta Şıka a iných novinárov, ktorí čelia obťažovaniu zo strany polície alebo súdov;

9.  víta nové zákony o rádiu a televízii, ktoré sú základom pre niekoľko pozitívnych posunov, napríklad zvýšenie podielu, ktorý môžu v tureckých mediálnych spoločnostiach legálne vlastniť zahraničné subjekty (až 50 % namiesto 25 %), vyjadruje však znepokojenie nad tým, že vysielanie je možné zastaviť z dôvodu národnej bezpečnosti bez použitia súdneho príkazu alebo rozhodnutia sudcu; berie so znepokojením na vedomie prax trestného stíhania novinárov zverejňujúcich dôkazy o porušovaní ľudských práv alebo iné skutočnosti  vo verejnom záujme, a to najmä podľa článku 285 o porušení dôvernosti trestného vyšetrovania a článku 288 o pokuse o ovplyvnenie súdu trestného zákonníka; považuje kriminalizáciu názorov za kľúčovú prekážku ochrany ľudských práv v Turecku a odsudzuje neprimerané obmedzovanie slobody prejavu, združovania a zhromažďovania; naliehavo žiada Turecko, aby v tomto smere prísne dodržiavalo svoje medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv novelizovaním príslušných právnych predpisov a vyškolením príslušníkov polície a sudcov;

10.  odsudzuje skutočnosť, že viaceré ustanovenia, ako napríklad články 301 a 318 a článok 220 ods. 6 spolu s článkom 314 ods. 2 trestného zákonníka, článkom 7 ods. 2 zákona proti teroru a zákonom č. 5816 z 25. júla 1951, ako aj vyhlásenia vlády a kroky štátnych prokurátorov naďalej obmedzujú slobodu prejavu; pripomína svoje výzvy vláde, aby ukončila revíziu právneho rámca pre slobodu prejavu a čo najskôr ho zladila s EDĽP a judikatúrou ESĽP; v tejto súvislosti opakuje, že je potrebné, aby turecká vláda vydala jasné usmernenia pre prokurátorov, ktoré by sa týkali zákonov často využívaných na obmedzenie slobody prejavu; odsudzuje opakované neprimerané rušenie webových stránok a žiada vládu, aby vypracovala novelu zákona o internete (č. 5651) s cieľom zabezpečiť, aby už neobmedzoval slobodu prejavu a právo občanov na prístup k informáciám;

11.  vyzýva vládu, aby dodržiavala právo na slobodu zhromažďovania a právo na slobodu združovania, ktoré je stanovené v článkoch 33 a 34 tureckej ústavy; ľutuje a odsudzuje v tejto súvislosti násilný policajný zásah proti študentským demonštráciám na Ankarskej univerzite v decembri 2010;

12.  uznáva, že problematike práv Rómov v Turecku sa teraz venuje výrazná pozornosť a že sa ňou politicky zaoberá vláda a opozičné strany, odporúča, aby bolo pozorne sledované a kontrolované plnenie vládneho plánu týkajúceho sa bývania Rómov, najmä pokiaľ ide o udržateľnosť a metodiku vlastného plánu; nabáda tureckú vládu, aby aktívne zapájala rómske komunity do akéhokoľvek procesu začleňovania v rámci krajiny, ktorý sa týka Rómov, a dôveryhodne s nimi konzultovala;

13.  oceňuje pokrok reformy súdnictva a znovu opakuje svoj názor, že nezávislosť a nestrannosť súdov sú kľúčovými predpokladmi fungovania pluralitnej demokratickej spoločnosti; je znepokojený tým, že podmienky tureckého súdnictva sa ešte stále nezlepšili tak, aby zaistili právo na spravodlivý a včasný proces; žiada vládu, aby implementovala ústavné zmeny prijaté v tejto oblasti a plne dodržiavala zásadu delenia právomocí medzi výkonnou a súdnou mocou a nezávislosti a nestrannosti súdnictva v súlade s európskymi normami;

14.  je však znepokojený tým, ako turecký najvyšší súd interpretuje trestný poriadok, keďže rozširuje dĺžku zadržiavania pred súdnym procesom až na 10 rokov, čo jasne odporuje európskym normám v tejto oblasti; vyzýva Veľké národné zhromaždenie Turecka, aby zmenilo uvedený zákon v súlade s judikatúrou ESĽP; súčasne pripomína povinnosť Turecka striktne dodržiavať svoj záväzok podľa článku 6 EDĽP týkajúceho sa spravodlivého súdneho konania v primeranom čase, a to najmä vytvorením odvolacích súdov vo svojom právnom systéme a súčasne posilnením kapacity svojich najvyšších súdov;

15.  víta rozhodnutie ESĽP vo veci Dink/Turecko zo 14. septembra 2010; vyzýva preto turecké orgány, aby sa v plnej miere stotožnili s dôsledkami tohto rozhodnutia a zaviedli primerané opatrenia na ochranu uplatňovania slobody prejavu; je znepokojený umelými prekážkami zo strany tureckej štátnej správy, ktoré bránia v odhalení skutočných páchateľov vraždy arménskeho novinára Hranta Dinka;

16.  víta skutočnosť, že prijaté ústavné zmeny konečne poskytujú základ pre zriadenie inštitúcie ombudsmana, a naliehavo vyzýva vládu, aby vypracovala právny predpis, ktorý umožní, aby bola do tejto novej funkcie demokraticky vymenovaná všeobecne rešpektovaná osobnosť, a  parlament, aby ho na schválil; víta navrhované vytvorenie národnej inštitúcie pre ľudské práva, a žiada národné zhromaždenie Turecka, aby uskutočnilo konzultácie s občianskou spoločnosťou a poskytlo dostatočné záruky nezávislosti tohto nového orgánu v súlade s tzv. parížskymi zásadami;

17.  oceňuje pokrok dosiahnutý vo vzťahoch medzi civilnými zložkami a vojskom, najmä zvýšenie civilného dohľadu obmedzením jurisdikcie vojenských súdov umožnením preskúmania rozhodnutí najvyššej vojenskej rady súdmi a opatreniami prijatými na to, aby vysoko postavených dôstojníkov súdili civilné súdy; konštatuje, že tento proces by bolo potrebné viesť ďalej s cieľom zabezpečiť úplný civilný dohľad, a naliehavo vyzýva parlament, aby sa aktívne zasadzoval za zabezpečenie parlamentného dohľadu nad bezpečnostnými silami vrátane dôsledného dohľadu nad rozpočtom na obranu;

18.  zdôrazňuje, že vyšetrovanie prípadov údajne plánovaných štátnych prevratov, napr. prípadov Ergenekon a Kladivo, musí preukázať silu a riadne, nezávislé a transparentné fungovanie tureckých demokratických inštitúcií a súdnictva; je znepokojený príliš dlhým zadržiavaním podozrivých osôb pred začatím súdneho konania a zdôrazňuje, že všetkým podozrivým musia byť poskytnuté účinné súdne záruky; je znepokojený nedostatočným pokrokom v týchto vyšetrovaniach a poznamenáva, že nedávne zadržanie známych novinárov, ako sú Nedim Şener, Ahmet Şık, môže viesť k strate dôveryhodnosti týchto súdnych konaní, ktoré by práve naopak mali demokraciu posilniť;

19.  považuje za poľutovaniahodné, že zmeny týkajúce sa zákazu politických strán predložené v rámci nedávnej reformy ústavy nenašli vo Veľkom národnom zhromaždení Turecka väčšinovú podporu, a naliehavo žiada všetky politické strany, aby príslušné predpisy uviedli do súladu so stanoviskom Benátskej komisie;

20.  opakuje žiadosť, ktorú vyslovil vo svojich predchádzajúcich uzneseniach, o uskutočnenie reformy volebného systému znížením súčasnej desaťpercentnej hranice, čo by posilnilo pluralitu strán a lepšie odrážalo rôznorodosť tureckej spoločnosti; osobitne ľutuje skutočnosť, že v roku 2010 sa v tejto oblasti neuskutočnila žiadna reforma; žiada komplexnú kontrolu pravidiel financovania strán a volieb s cieľom posilniť vnútornú demokraciu strán a podporiť otvorenejší politický systém; vyzýva politické strany, aby posilnili svoju vnútornú demokraciu a zvýšili zodpovednosť zvolených zástupcov voči ich voličom;

21.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa ešte nedosiahol žiadny pokrok, pokiaľ ide o obmedzenie imunity poslancov parlamentu v prípade korupčného konania, a konštatuje, že existujú pochybnosti o zabezpečení dostatočnej ochrany vyjadrovania pokojných názorov v parlamente; vyzýva preto vládu a parlament, aby sa dohodli na vhodnej reforme systému poslaneckej imunity;

22.  berie na vedomie, že Turecko v súčasnosti predsedá výboru ministrov Rady Európy, a nabáda ho, aby preukázalo svoje odhodlanie ctiť hodnoty Rady Európy podpisom a ratifikáciou Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín a ratifikáciou všetkých dodatkových protokolov k Európskemu dohovoru o ľudských právach;

23.  víta skutočnosť, že Veľké národné zhromaždenie Turecka ratifikovalo Opčný protokol k Dohovoru OSN proti mučeniu, a vyzýva Turecko, aby v úzkej spolupráci s Podvýborom pre zákaz mučenia a iného krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania bezodkladne plnilo jeho ustanovenia;

24.  podporuje prebiehajúci dialóg medzi vládou a náboženskými komunitami vrátane komunít alevitov a gréckych, arménskych, aramejských a iných kresťanov; vyjadruje však sklamanie nad tým, že sa dosiahol len čiastočný pokrok, pokiaľ ide o právny rámec fungovania týchto komunít, najmä možnosť získať právnu subjektivitu, otvárať a prevádzkovať budovy pre bohoslužby, vzdelávať duchovných a riešiť majetkové problémy, ktoré neupravuje zákon o nadáciách; poukazuje na pretrvávajúce prieťahy a procedurálne problémy a vyzýva na vyvíjanie skutočného a trvalého úsilia pri vykonávaní zákona o nadáciách, ktorý musí týmto náboženským komunitám umožniť fungovať bez zbytočných obmedzení v súlade s EDĽP a judikatúrou ESĽP; naliehavo žiada vládu, aby ešte viac podporovala slobodu svedomia a náboženskú pluralitu v tureckej spoločnosti;

25.  vyzýva preto vládu, aby tieto otázky systematicky vyriešila tak, že zmení a doplní právne predpisy a zabezpečí ich riadne vykonávanie na všetkých úrovniach štátnej správy vrátane obcí; poukazuje v tejto súvislosti aj na odporúčania prijaté Benátskou komisiou na jar 2010, ktoré sa týkajú právnej subjektivity náboženských komunít a cirkevného titulu „ekumenický“ v pravoslávnom patriarcháte; víta rozhodnutie tzv. nadačného zhromaždenia o prevode gréckeho chlapčenského sirotinca na ostrove Büyükada na ekumenický patriarchát v súlade s rozhodnutím ESĽP a poskytnutie tureckého občianstva niekoľkým gréckym pravoslávnym kňazom na uľahčenie práce patriarchátu a Svätého synodu; víta náboženskú slávnosť v múzeu kláštora Sümela v meste Trabzon a slávnosť v kostole na ostrove Akdamar v provincii Van; považuje rozhodnutie tureckého najvyššieho súdu prijaté v neprospech kláštora Mor Gabriel, ktoré sa týka pozemkových sporov s obcami a tureckým ministerstvom financií, za poľutovaniahodné; pripomína, že očakáva, že vyhlásenia vlády o opätovnom otvorení gréckeho pravoslávneho seminára na ostrove Chalki budú čoskoro potvrdené konkrétnymi krokmi a opatreniami zabezpečujúcimi nehatené školenie kňazov kresťanských komunít v Turecku; naliehavo žiada vládu, aby venovala osobitnú pozornosť vzdelávacím materiálom v školách, ktoré by mali odzrkadľovať náboženskú pluralitu tureckej spoločnosti, a potrebe objektívnych výučbových materiálov;

26.  dôrazne odsudzuje pokračujúce teroristické násilie páchané stranou PKK, ktorá je na zozname teroristických organizácií EÚ, a inými teroristickými skupinami na tureckom území; nabáda Turecko, EÚ a jej členské štáty, aby v boji proti terorizmu posilnili svoju spoluprácu, a to v úzkej spolupráci s protiteroristickým koordinátorom a s Europolom a v prísnom súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv;

27.  vyzýva vládu, aby v rámci procesu demokratického otvárania sa Turecka obnovila úsilie o komplexné vyriešenie kurdskej otázky s cieľom dosiahnuť mierové riešenie; predovšetkým zabezpečením konzistentného uplatňovania zákonov povoľujúcich používanie kurdského jazyka v politickom a verejnom živote a v školách; novelizáciou protiteroristických právnych predpisov s cieľom zabrániť ich zneužívaniu alebo príliš širokému výkladu; zaručením práva na slobodu prejavu, združovania a zhromažďovania, účinným riešením problémov osôb vysídlených z domovských regiónov okrem iného v dôsledku dlhodobého konfliktu; a zlepšením sociálno-ekonomickej situácie na juhovýchode krajiny; v tejto súvislosti je znepokojený súdnymi procesmi so 151 kurdskými politickými aktivistami vrátane ôsmich zvolených a úradujúcich miestnych starostov, ktoré prebiehajú v meste Diyarbakir a ktoré sú zásahom do legálnych politických aktivít;

28.  víta posilnenie právneho rámca, ktorý prostredníctvom ústavného balíka zaručuje práva žien a rodovú rovnosť; je znepokojený klesajúcou mierou zapojenia pracovných síl, a to aj v prípade žien s vysokou úrovňou vzdelania; naliehavo vyzýva vládu, podnikateľský sektor a občiansku spoločnosť, aby prijali komplexné opatrenia, akými sú boj proti negramotnosti žien, aktívna podpora dostupnosti stredoškolského vzdelania pre dievčatá alebo zabezpečenie zariadení na starostlivosť o deti, zamerané na odstraňovanie chudoby žien, lepšie sociálne začleňovanie žien a ich zapojenie do pracovného trhu; ďalej pobáda k zavedeniu systému vyhradených kvót s cieľom zabezpečiť zmysluplnú účasť žien na všetkých úrovniach v podnikovej a verejnej sfére a v politike; vyzýva najmä politické strany, aby využili príležitosť posilniť aktívne zapojenie žien do politiky, ktorú poskytujú nadchádzajúce voľby;

29.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad pretrvávajúcim vysokým výskytom domáceho násilia vrátane takzvaných zločinov v mene cti a manželstiev z donútenia; v tejto súvislosti víta iniciatívy ženských hnutí, ktoré zviditeľňujú tieto problémy, a naliehavo vyzýva vládu, aby na všetkých úrovniach zintenzívnila svoje úsilie v oblasti prevencie najmä uplatňovaním zákona č. 4320 o ochrane rodiny a sledovaním jeho vykonávania zo strany polície a súdnictva tým, uloží obciam nad 50 000 obyvateľov povinnosť zabezpečiť dostatočný počet útulkov pre ohrozené ženy a deti, účinnou kontrolou plnohodnotného dodržiavania tejto povinnosti a zavedením systému následnej pomoci ženám po opustení týchto zariadení s cieľom zabezpečiť im psychologickú podporu, právnu pomoc a zdravotnú starostlivosť a pomôcť im s návratom do spoločnosti; žiada vládu, aby vytvorila primeraný a účinný dohľad nad dodržiavaním tejto povinnosti obcami; žiada súdnictvo, aby zabezpečilo dôsledné a riadne trestanie prípadov násilia voči ženám a neplnoletým osobám, ako aj osobám bojujúcim proti takzvaným zločinom v mene cti;

30.  naliehavo žiada vládu, aby zákonom zabezpečila a účinne presadzovala rovnosť bez ohľadu na pohlavie, rod, rasový či etnický pôvod, náboženstvo či vieru, postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu; ľutuje nedávne súdne konania proti združeniam lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov (LGBT), ale víta skutočnosť, že súdy tieto prípady zamietli; konštatuje však, že sú potrebné ďalšie kroky zamerané proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie v zmysle odporúčania Výboru ministrov Rady Európy pre členské štáty o opatreniach na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity; vyzýva tureckú vládu, aby zabránila ozbrojeným silám klasifikovať homosexualitu ako „psychosexuálnu chorobu“; žiada o zladenie návrhu zákona o boji proti diskriminácii a výbore pre rovnosť s normami EÚ vrátane dôvodov pohlavia a sexuálnej orientácie; vyzýva národné a miestne orgány, aby ukončili pokračujúce vraždy transrodových osôb vrátane transrodových sexuálnych pracovníkov/pracovníčok;

31.  domnieva sa, že Turecko by malo v súlade so svojimi záväzkami podľa medzinárodného práva prijať právne predpisy, ktoré zavedú ako alternatívu k vojenskej službe civilnú alebo sociálnu službu, ktorých dĺžka nebude mať trestajúci charakter, a ktoré umožnia slobodnú voľbu medzi týmito možnosťami; žiada vládu, aby zabezpečila dôsledné dodržiavanie rozsudku ESĽP vo veci Ülke/Turecko zmenou a doplnením právnych predpisov, aby sa zabránilo pokračujúcemu trestnému stíhaniu osôb s výhradami svedomia odmietajúcich vykonať vojenskú službu; žiada vládu, aby vyšetrila obvinenia zo zlého zaobchádzania s osobami s výhradami svedomia vo vojenskej väzbe a prijala kroky, ktorými zabráni výskytu takéhoto zlého zaobchádzania v budúcnosti;

32.  zdôrazňuje význam poskytovania účinnej ochrany obhajcom ľudských práv; vyjadruje znepokojenie z pretrvávajúcich prípadov súdneho konania proti obhajcom ľudských práv a ich trestného stíhania a osobitne upozorňuje na proces s Pinarou Selekovou, ktorý trval dvanásť rokov napriek trom oslobodzujúcim rozsudkom; vyzýva Komisiu, aby jej prípad aj iné podobné prípady pozorne sledovala a systematicky sa na takýchto súdnych konaniach zúčastňovala;

33.  naliehavo žiada hlavné politické strany, aby našli riešenie v súvislosti so zákazom nosenia šatiek na univerzitách, ktoré by bolo protiváhou polarizujúcemu účinku tohto problému na tureckú spoločnosť; trvá na tom, aby toto riešenie vychádzalo z možnosti slobodnej voľby žien;

34.  dôrazne opakuje svoju výzvu tureckej vláde, keďže sa v nadväznosti na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1625 nedosiahol žiaden pokrok, aby realizovala politiky na zachovanie dvojkultúrneho charakteru tureckých ostrovov Gökçeada (Imbros) a Bozcaada (Tenedos) a najmä aby riešila problémy, s ktorými sa stretávajú členovia gréckej menšiny v oblasti ich vzdelávania a majetkových práv;

Posilňovanie sociálnej súdržnosti a prosperity

35.  chváli odolnosť tureckej ekonomiky v súvislosti s globálnou hospodárskou krízou; zdôrazňuje, že toto ekonomické oživenie je jedinečnou príležitosťou na zvýšenie miery účasti pracovnej sily a zamestnanosti, pretože obe sú veľmi nízke a dosahujú sotva 50 % hodnotu, a na začatie procesu postupného sociálneho začleňovania; poukazuje na spoločnú zodpovednosť vlády a sociálnych partnerov a nabáda ich na prehĺbenie spolupráce s cieľom posilniť základy sociálne orientovaného trhového hospodárstva;

36.  naliehavo vyzýva tureckú vládu a vlády členských štátov, aby nevnímali a neprezentovali integráciu občanov EÚ tureckého pôvodu do spoločnosti ich nových domovských krajín ako hrozbu, ale ako príležitosť pre budúcnosť našej spoločnosti;

37.  berie na vedomie vzájomnú závislosť hospodárstva EÚ a Turecka a poukazuje na to, že s postupujúcou integráciou Turecka do trhu EÚ môže táto vzájomná previazanosť pomôcť zvýšiť prosperitu obidvoch strán;

38.  víta zlepšenia, ktoré priniesla novelizácia ústavy v oblasti sociálneho dialógu a práv odborov; trvá však na tom, že okrem toho je nutné komplexne prispôsobiť právny rámec i očakávaný právny predpis o odborových zväzoch normám Medzinárodnej organizácie práce a EÚ; nabáda všetky strany Hospodárskej a sociálnej rady, aby zvýšili úsilie a prehĺbili spoluprácu v záujme dosiahnutia tohto cieľa;

39.  znovu opakuje, že je potrebné posilniť súdržnosť medzi jednotlivými tureckými regiónmi a medzi vidieckymi a mestskými oblasťami; poukazuje v tejto súvislosti na osobitnú úlohu vzdelávania a na nutnosť riešiť pretrvávajúce výrazné regionálne rozdiely v oblasti kvality školstva a školskej dochádzky;

40.  naliehavo vyzýva vládu, aby riadne zvážila udržateľnosť a environmentálne dôsledky plánov novej vodnej a energetickej infraštruktúry, ktorú zamýšľa vybudovať v rámci projektu rozvoja juhovýchodnej Anatólie (GAP) a ktorá môže zničiť životné prostredie a jedinečnú krajinu v mnohých regiónoch, a najmä vplyv takéhoto projektu na susedný Irak; zdôrazňuje najmä potrebu zabezpečiť, aby bol návrh zákona o ochrane prírody a biodiverzity pozmenený tak, aby ochránil kultúrne a archeologické dedičstvo a bol plne harmonizovaný s európskymi normami, a jednoznačne vymedziť zodpovednosť za ochranu prírody v rámci výkonnej moci; vyzýva tureckú vládu, aby prijala ambicióznejší politický rámec podporený konkrétnymi akčnými plánmi na boj proti zvyšovaniu emisií uhlíka;

Budovanie dobrých susedských vzťahov

41.  vyzýva tureckú vládu a všetky zainteresované strany, aby aktívne podporovali prebiehajúce rokovania a konkrétne prispeli k úplnému vyriešeniu cyperskej otázky, a žiada ju, aby okamžitým začatím sťahovania vojenských jednotiek z Cypru pomohla vytvoriť vhodnú klímu na vyjednávanie; dôrazne nabáda obe cyperské komunity k intenzívnej činnosti, ako ich vyzval generálny tajomník OSN, aby zúročili už dosiahnutý pokrok v rokovaniach s cieľom dosiahnuť udržateľné riešenie v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN, predovšetkým s rezolúciou č. 550 (1984), a zásadami, na ktorých je založená EÚ, a to v prospech cyperských občanov, EÚ a Turecka;

42.  vyzýva Turecko, aby zintenzívnilo podporu výboru pre nezvestné osoby na Cypre, najmä uľahčením prístupu do vojenských zón a archívov, a aby prijalo všetky ďalšie potrebné kroky v súlade s rozhodnutiami ESĽP týkajúcimi sa humanitárnej problematiky nezvestných osôb;

43.  vyzýva Turecko a turecko-cyperské orgány, aby na ostrove neusadzovali žiadnych nových tureckých občanov, keďže by to naďalej menilo demografickú rovnováhu a znižovalo lojalitu jeho občanov voči budúcemu spoločnému štátu na základe spoločnej minulosti; vyzýva Turecko, aby sa venovalo otázke usadzovania tureckých občanov na ostrove v súlade so Ženevským dohovorom a zásadami medzinárodného práva;

44.  naliehavo vyzýva obe strany, Turecko a Arménsko, aby bezpodmienečne ratifikovali protokoly a otvorili hranice, a vyzýva Turecko, aby uplatnilo svoj vplyv v tomto regióne s cieľom posilniť opatrenia zamerané na budovanie dôvery;

45.  berie na vedomie zvýšené úsilie Turecka a Grécka o zlepšenie vzájomných vzťahov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že doteraz nebola odvolaná hrozba casus belli, ktorú vyhlásilo Veľké národné zhromaždenie Turecka voči Grécku; očakáva, že turecká vláda skoncuje s pretrvávajúcim narušovaním gréckeho vzdušného priestoru a s letmi nad gréckymi ostrovmi;

46.  zdôrazňuje, že Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS), ktorý podpísala EÚ, 27 členských štátov a všetky ostatné kandidátske krajiny, je súčasťou acquis communautaire; vyzýva preto tureckú vládu, aby ho podpísala a ratifikovala bez ďalšieho odkladu;

47.  oceňuje prehlbovanie vzťahov medzi Tureckom a Irakom a jeho kurdskú regionálnu vládu a vyzdvihuje najmä prínos Turecka k stabilizáciu Iraku; naliehavo žiada Turecko, aby si s irackou vládou a ostatnými susedmi vyjasnilo opatrenia na vyváženie negatívneho vplyvu projektu výstavby hydroelektrárne, ktorý ohlásila turecká vláda;

Pokrok v spolupráci EÚ – Turecko

48.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v Turecku ešte nebol implementovaný dodatkový protokol k dohode o pridružení medzi ES a Tureckom, čo ovplyvňuje proces rokovaní, a vyzýva tureckú vládu, aby protokol plne implementovala;

49.  berie na vedomie pokrok, ktorý dosiahlo Turecko v kapitole o energetike, a znova vyzýva Radu, aby bez ďalších prieťahov začala rokovania o tejto kapitole; vyzýva tureckú vládu, aby posilnila svoje úsilie v rámci rokovaní o pristúpení k Zmluve o energetickom spoločenstve; víta ratifikáciu medzivládnej dohody o plynovode Nabucco a podpísanie memoranda o porozumení k prevádzke prepájacieho plynovodu medzi Tureckom, Gréckom a Talianskom, keďže oba tieto projekty sú dôležité pre energetickú bezpečnosť EÚ;

50.  víta prebiehajúce rokovania o kapitole v oblasti potravinovej bezpečnosti, veterinárnej a fytosanitárnej politiky, ktoré sa začali 30. júna 2010; nabáda Turecko, aby dokončilo potrebné kroky na uzatvorenie niektorých kapitol, ako sú podniková a priemyselná politika a transeurópske siete;

51.  oceňuje ukončenie rokovaní o readmisnej dohode medzi EÚ a Tureckom a vyzýva tureckú vládu, aby zabezpečila, že do nadobudnutia platnosti dohody budú plne uplatňované existujúce dvojstranné dohody; zdôrazňuje význam prehlbovania spolupráce medzi EÚ a Tureckom v oblasti riadenia migrácie a hraničných kontrol, okrem iného vzhľadom na to, že vysoký podiel nelegálnych prisťahovalcov prichádza na územie EÚ cez Turecko; víta skutočnosť, že tri návrhy zákonov v oblasti azylu boli konzultované s občianskou spoločnosťou, a naliehavo žiada vládu, aby zákony bez prieťahov predložila parlamentu; zastáva názor, že ihneď po nadobudnutí platnosti dohody o readmisii by Rada mala poveriť Komisiu, aby iniciovala dialóg o vízovom režime s osobitným zreteľom na podmienky vstupu podnikateľov a študentov do EÚ ako nevyhnutný krok v súvislosti s mobilitou;

52.  berie na vedomie stále aktívnejšiu zahraničnú politiku Turecka, ktorej cieľom je posilniť jeho úlohu v regióne; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, aby riadne prihliadala na tento rozmer a v spolupráci s Tureckom sa zasadzovala o koordináciu cieľov a náležitú podporu záujmov EÚ; vyzýva tureckú vládu, aby zintenzívnila koordináciu svojej zahraničnej politiky s EÚ; v zásade víta nedávno oznámenú tzv. politiku nulových problémov voči susedom Turecka, pripomína však potrebu podporovať jednoznačné hlásenie sa Turecka k našim spoločným európskym hodnotám a záujmom; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, aby zintenzívnila jestvujúci dialóg s Tureckom o zahraničnopolitických otázkach spoločného záujmu; vzhľadom na to, že Turecko ako sekulárna demokracia s väčšinovým podielom moslimského obyvateľstva je pre mnohých v arabskom svete príkladom, dôrazne nabáda na vyvíjanie spoločného úsilia na podporu demokratizácie a rozvoja na Blízkom východe a v severnej Afrike;

53.  zdôrazňuje strategický význam čiernomorského regiónu pre EÚ; domnieva sa, že Turecko je významným partnerom EÚ v tomto priestore, a vyzýva ho, aby podporovalo politiky a kroky EÚ v tomto regióne a aktívne prispievalo k ich plneniu, a to vrátane prípadnej stratégie EÚ pre Čierne more;

54.  nalieha na tureckú vládu, aby plne podporovala úsilie medzinárodného spoločenstva zabrániť Iránu získať jadrové zbrane, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že Turecko hlasovalo proti príslušnej rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN; domnieva sa, že Turecko by mohlo prispieť k demokratizácii a posilneniu ľudských práv v Iráne, keby svoje úsilie koordinovalo s EÚ;

55.  domnieva sa, že Turecko musí zohrávať dôležitú úlohu pri posilňovaní dialógu o mierovom procese na Blízkom východe a pri podpore stabilizácie Libanonu, a vyzýva ho, aby oživilo svoje úzke väzby s Izraelom, znovu pristúpilo ku konštruktívnej mediácii a najmä aby prispelo k posilneniu Palestínskej samosprávy;

56.  oceňuje, že Turecko konštruktívne podporuje úsilie transatlantických partnerov v Afganistane a na Balkáne; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že námietky Turecka naďalej blokujú strategickú spoluprácu medzi NATO a EÚ nad rámec dohôd „Berlín plus“;

57.  vyzýva tureckú vládu, aby podpísala štatút Medzinárodného trestného súdu a predložila ho na ratifikáciu, čím ďalej zvýši podieľanie sa a účasť Turecka na celosvetovom mnohostrannom systéme;

58.  berie na vedomie závery a zdokonalenia, ktoré Komisia navrhla v ročnej správe o vykonávaní nástroja predvstupovej pomoci (IPA) za rok 2009 s cieľom prioritne uprednostniť ciele a projekty, ktoré sú v súlade s prístupovými kritériami, ako sa navrhuje v osobitnej správe Dvora audítorov č. 16/2009; zdôrazňuje dôležitosť komplexného sledovania vykonávania nástroja IPA, pretože sa rozbieha stále viac projektov;

o
o   o

59.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, generálnemu tajomníkovi Rady Európy, predsedovi Európskeho súdu pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Tureckej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 306 E, 15.12.2006, s. 284. (2) Ú. v. EÚ C 263 E, 16.10.2008, s. 452. (3) Ú. v. EÚ C 279 E, 19.11.2009, s. 57. (4) Ú. v. EÚ C 87 E, 1.4.2010, s. 139. (5) Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 59. (6) Prijaté texty, P7_TA(2010)0324. (7) Ú. v. EÚ L 51, 26.2.2008, s. 4.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2011 o procese integrácie Čiernej Hory do EÚ

P7_TA(2011)0091 B7-0157/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady zo 17. decembra 2010 udeliť Čiernej Hore štatút kandidátskej krajiny na vstup do EÚ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o stanovisku Komisie k žiadosti Čiernej Hory o členstvo v Európskej únii (KOM(2010)0670),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o stratégii rozširovania a hlavných výzvach v rokoch 2010 – 2011 (KOM(2010)0660),

–  so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernou Horou na strane druhej z 29. marca 2010(1),

–  so zreteľom na dohodu medzi ES a Čiernou Horou o readmisii z 8. novembra 2007(2) a na nariadenie Rady (ES) č. 1244/2009 z 30. novembra 2009, prijaté 1. decembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001, uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti(3),

–  so zreteľom na odporúčania Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Čierna Hora z 27. – 28. septembra 2010,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska rada na zasadnutí v Solúne 19. – 20. júna 2003 opätovne potvrdila, že budúcnosť západného Balkánu je v EÚ; keďže toto vyhlásenie zopakovala Európska rada na zasadnutí v Bruseli 15. – 16. júna 2006 a na ďalších vrcholných schôdzach,

1.  víta skutočnosť, že vláda Čiernej Hory i opozičné strany sa v súvislosti s integráciou do EÚ všeobecne zhodujú a považujú ju za vysoko prioritnú, čoho výsledkom je dobrý pokrok v procese reforiem od získania nezávislosti krajiny; víta nové politické vedenie v Podgorici a povzbudzuje novú vládu, aby pokračovala v európskom integračnom procese Čiernej Hory a aby urýchlila reformy vedúce k splneniu kodanských kritérií;

2.  víta rozhodnutie Európskej rady zo 17. decembra 2010 udeliť Čiernej Hore štatút kandidátskej krajiny na vstup do EÚ, vyjadruje však poľutovanie nad oddelením udelenia štatútu kandidátskej krajiny od práva na otvorenie rokovaní a zdôrazňuje, že rozhodnutie o ich začatí by sa nemalo neprimerane ani bezdôvodne odkladať; očakáva, že rokovania sa začnú najneskôr po zverejnení správy Komisie o pokroku za rok 2011 za predpokladu, že Čierna Hora dosiahne dostatočný pokrok v plnení kritérií stanovených Komisiou;

3.  víta rozhodnutie Rady poskytnúť občanom Čiernej Hory možnosť cestovať bez víz (úplná liberalizácia vízového režimu) do schengenského priestoru EÚ s platnosťou od 19. decembra 2009; zdôrazňuje význam takéhoto kroku pre rozvoj osobných kontaktov, najmä v oblasti vzdelávania, výskumu, cestovného ruchu, pre obchodné vzťahy a medzinárodnú spoluprácu odborov; vyzýva krajiny EÚ, ktoré nepatria do schengenského priestoru, aby takisto zvážili prijatie podobnej liberalizácie vízového režimu pre občanov Čiernej Hory, najmä vzhľadom na bezproblémové zavedenie liberalizácie vízového režimu s krajinami EÚ, ktoré patria do schengenského priestoru;

4.  víta skutočnosť, že proces tvorby právneho a ústavného rámca krajiny je už takmer dokončený; upozorňuje však na skutočnosť, že termín pre harmonizáciu platného právneho systému s novou ústavou bol už po štvrtýkrát predĺžený, a vyzýva príslušné orgány, aby urýchlene prijali zvyšné právne predpisy, predovšetkým zmenu volebného právneho rámca; vyzýva všetky politické strany, aby bez ďalšieho odkladu dosiahli zhodu o návrhu zákona v súlade s odporúčaniami OBSE – ODIHR (Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva) a Benátskej komisie a aby zlepšili mechanizmus overovania sťažností zaslaných volebnej komisii alebo súdom v súvislosti s voľbami; vyzýva čiernohorský parlament, aby naliehavo a výrazne posilnil svoje kapacity, pokiaľ ide o úlohu posudzovať, či sú zákony, ktoré navrhla vláda, v súlade s acquis, a žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti poskytla potrebnú technickú pomoc v rámci nástroja predvstupovej pomoci; žiada vládu, aby zabezpečila väčšiu transparentnosť prijímania zákonov a lepšie sprístupnenie tohto procesu verejnosti;

5.  s uspokojením konštatuje, že nástroj predvstupovej pomoci funguje v Čiernej Hore dobre; nabáda čiernohorskú vládu a Komisiu, aby zjednodušili administratívne postupy financovania z nástroja predvstupovej pomoci s cieľom viac ho sprístupniť menším a necentralizovaným občianskym organizáciám, odborom a iným príjemcom;

6.  znovu pripomína, že pre rozvoj krajiny a dôveryhodnosť štátnych inštitúcií v očiach občanov je veľmi dôležité dodržiavanie zásad právneho štátu; víta v tomto smere intenzívnejšiu činnosť vlády a parlamentu pri príprave a prijímaní potrebných právnych predpisov; zdôrazňuje však, že je nutná účasť verejnosti na tvorbe právnych predpisov a ich účinné vykonávanie, aby pokrok videli aj občania;

7.  víta iniciatívu čiernohorského parlamentu s cieľom profesionalizovať funkciu predsedu štátnej volebnej komisie, žiada však aj profesionalizáciu ostatných členov tohto orgánu a rozšírenie jeho kapacít, aby bolo možné zabezpečiť transparentné, demokratické a efektívne uskutočnenie volebného procesu;

8.  berie na vedomie výrazný pokrok v prijímaní dôležitých právnych predpisov v oblasti boja proti korupcii a víta prijatie novej stratégie a akčného plánu, ako aj ustanovenie Národnej komisie pre ich uplatňovanie; zdôrazňuje však, že korupcia je stále v mnohých oblastiach rozšírená, najmä v najmä v oblasti stavebníctva, privatizácie a verejného obstarávania, a že predstavuje vážny problém; konštatuje však, že úspešnosť vyšetrovania, trestného stíhania a právoplatného odsúdenia vinníkov v prípadoch korupcie zostáva na nízkej úrovni; zdôrazňuje význam vytvorenia jasne formulovaného komplexného rámca na boj proti korupcii vrátane lepšieho vykonávania zákona o slobodnom prístupe k informáciám a lepšej koordinácie medzi orgánmi presadzovania práva, ako aj jedného orgánu, ktorý bude monitorovať a presadzovať dodržiavanie záväzkov vládnych orgánov a overovať riešenie sťažností verejnosti (ombudsman); upozorňuje, že je potrebné účinne vykonávať právne predpisy prijaté v tejto oblasti, aby mali orgány presadzovania práva nové nástroje na boj proti korupcii; naliehavo žiada zmenu legislatívneho rámca v oblasti financovania politických strán a volebných kampaní s cieľom zabezpečiť nezávislú kontrolu a transparentnosť mechanizmov financovania;

9.  požaduje urýchlené prijatie krokov na odstránenie prípadov konfliktu záujmov vo verejnej správe posilnením výboru pre riešenie konfliktov s právomocou overovať majetkové priznania verejných činiteľov a stíhať porušenie zákona; požaduje tiež zmenu zákona o predchádzaní konfliktu záujmov pri výkone verejných funkcií, ktorý umožňuje poslancom parlamentu a iným voleným zástupcom byť členom riadiacich a dozorných orgánov: v niektorých prípadoch môže tento problém vyriešiť úplná transparentnosť a vyhlásenie volených zástupcov o finančných záujmoch;

10.  poukazuje na to, že zákon o slobode informácií sa zavádza ťažko, najmä čo sa týka poskytovania dokumentov, ktoré by mohli odhaliť korupciu v oblasti privatizácie a verejného obstarávania; naliehavo žiada vládu, aby uľahčila prístup k príslušným údajom; naliehavo žiada štátne orgány, aby sa zdržali nátlaku na mimovládne a neziskové organizácie a všeobecne subjekty občianskej spoločnosti, ktoré vyšetrujú prípady korupcie a organizovaného zločinu a vykonávajú kontrolu;

11.  berie na vedomie pokrok v reforme súdnictva, o čom svedčí prijatie významných zmien a doplnení v trestnom konaní a v iných predpisoch hmotného práva, zvýšenie ľudských zdrojov, ktoré sú k dispozícii, a zníženie nevyriešených súdnych prípadov; zdôrazňuje však potrebu zabezpečiť zodpovednosť a výkonnosť súdnictva a prokuratúry, ako aj ich nezávislosť od politického zasahovania; zdôrazňuje, že je potrebné plne dodržiavať etický kódex; naliehavo žiada zmeny v systéme vymenúvania sudcov a prokurátorov a zrušenie praxe, keď prokurátorov a členov súdnej rady a rady prokurátorov vyberá parlament jednoduchou väčšinou a vláda; okrem toho je znepokojený možnosťou nadmerného sústredenia moci v osobe predsedu najvyššieho súdu a generálneho prokurátora; žiada prijatie zákona o regulácii prístupu k bezplatnej právnej pomoci; žiada zjednotenie judikatúry v záujme zabezpečenia predvídateľného súdneho systému a dôvery verejnosti; zdôrazňuje význam posilnenia medzinárodnej spolupráce, najmä so susednými krajinami;

12.  vyzýva Čiernu Horu, aby pokračovala v zlepšovaní jednotných kritérií odbornej justičnej prípravy, ktoré sa budú uplatňovať v stredisku odbornej justičnej prípravy, a aby na tento účel vyčlenila potrebné finančné prostriedky;

13.  vyzýva Komisiu, aby do svojej najbližšej správy o pokroku zaradila posúdenie vplyvu výsledkov dosiahnutých v oblasti reformy súdnictva a boja proti korupcii vďaka fondom prideleným z EÚ;

14.  zdôrazňuje skutočnosť, že organizovaný zločin, najmä pranie peňazí a pašeráctvo, pretrvávajú napriek zlepšeniam právneho rámca a jeho vykonávaniu; vyzýva príslušné orgány, aby prijali opatrenia na posilnenie kapacít v oblasti presadzovania práva, predovšetkým kapacít na aktívne vyšetrovanie, a opatrenia na zlepšenie koordinácie jednotlivých orgánov a agentúr, ako aj spolupráce s príslušnými susednými a medzinárodnými orgánmi s cieľom dosiahnuť primeranú úspešnosť v boji proti organizovanému zločinu; víta prijatie nového trestného poriadku a žiada jeho rýchle a riadne vykonávanie;

15.  víta zlepšenie práce parlamentu, odporúča však, aby vynaložil ďalšie úsilie na zabezpečenie vysokej kvality prijatých právnych predpisov a ich súladu s acquis; žiada zvýšiť prideľovanie rozpočtových a ľudských zdrojov v rámci krajiny, ako aj viac pomoci pre parlament Čiernej Hory od EÚ, napr. vo forme nadviazania bližších vzťahov s parlamentmi členských štátov alebo s Európskym parlamentom, s cieľom rozšíriť možnosti poslancov a parlamentného sekretariátu vykonávať dohľad nad vládou a kontrolovať ju, ako sa uvádza v stanovisku Komisie;

16.  žiada uskutočnenie ďalších reforiem verejnej správy, ktorá stále trpí nedostatkom zdrojov a je zjavne spolitizovaná, a najmä preskúmanie zákona o štátnych úradníkoch a štátnych zamestnancoch, s cieľom zaviesť komplexný systém zamestnávania na základe zásluh vrátane transparentných pravidiel prijímania zamestnancov a stanovenia pravidiel kariérneho postupu; rovnako zdôrazňuje potrebu posilniť ľudské zdroje na miestnej úrovni správy a poskytovať dostatočné finančné prostriedky na jej fungovanie, aby bola zabezpečená jej efektívnosť a transparentnosť, čo je obzvlášť dôležité z hľadiska prebiehajúceho procesu decentralizácie; upozorňuje na nutnosť dodržiavať právne záväzné rozhodnutia úradu riadenia ľudských zdrojov; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť právny a inštitucionálny rámec s cieľom posilniť zodpovednosť a dodržiavanie zásad právneho štátu vo verejnej správe, najmä v oblastiach, ako je daňová správa, verejné obstarávanie, urbanistické plánovanie a udeľovanie koncesií v rámci miestnej správy a ciel; víta otvorenie Regionálnej školy verejnej správy v Danilovgrade;

17.  víta prijatie všeobecného zákona o zákaze diskriminácie v oblasti zamestnania alebo poskytovania verejných služieb, podľa ktorého sa zakazuje akákoľvek diskriminácia okrem diskriminácie na základe zásluh, čo je dôležitým krokom vo vytváraní právneho rámca vedúceho k boju proti diskriminácii; všíma si však aj možné ďalšie nedostatky v zákone a požaduje ich nápravu; zdôrazňuje, že ohrozené skupiny, ako sú Rómovia, Aškali, Egypťania a osoby s postihnutím, údajne stále trpia diskrimináciou a vo veľkej miere pretrváva diskriminácia na základe sexuálnej orientácie a rodového hľadiska, a to aj zo strany štátnych orgánov; naliehavo žiada čiernohorské orgány, aby posilnili vykonávacie mechanizmy v oblasti prevencie, monitorovania, sankcionovania a trestného stíhania prípadov diskriminácie; vyjadruje znepokojenie nad tým, že pracovné práva ľudí so zdravotným postihnutím sa plne nerešpektujú, a v súvislosti s tým víta memorandum o postavení ľudí so zdravotným postihnutím na trhu práce, ktoré podpísala Konfederácia odborových zväzov Čiernej Hory (CTUM) a mimovládne organizácie;

18.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že ženy sú naďalej nedostatočne zastúpené v rozhodovacích procesoch a na vedúcich pozíciách vo verejnej správe, napr. v parlamente, na ministerstvách a najvyšších vládnych miestach, ako aj vo vedení verejných spoločností; žiada prijatie opatrení na rýchle uplatňovanie politiky v oblasti rodovej rovnosti prostredníctvom plnenia akčného plánu a zavedenie zásady rovnakého odmeňovania;

19.  víta prijatie zákona o ochrane pred domácim násilím a vyzýva vládu, aby ho urýchlene začala vykonávať a aby poskytla finančnú pomoc organizáciám, ktoré poskytujú služby jeho obetiam; vyzýva orgány na podporu informačnej kampane, ktorej cieľom bude informovať ženy o ich právach a o politike nulovej tolerancie voči domácemu násiliu;

20.  naliehavo žiada čiernohorské orgány, aby zabezpečili úplné vykonávanie príslušných právnych ustanovení vrátane zákona o právach a slobodách menšín; pripomína, že všetky menšiny treba chrániť prísnym vykonávaním antidiskriminačného zákona; nabáda Čiernu Horu, aby vyvinula viac úsilia na zvýšenie informovanosti o všetkých druhoch diskriminácie; nabáda čiernohorské orgány, aby naďalej plne podporovali uplatňovanie akčného plánu na vyriešenie otázky postavenia vysídlených osôb;

21.  víta skutočnosť, že v krajine sú celkovo dobré medzietnické vzťahy a dobrá všeobecná ochrana práv menšín, a pripomína, že je to dobrý základ na začatie procesu budovania mieru v regióne, pre ktorý bolo v minulosti charakteristické etnické násilie a masové vysídľovanie obyvateľstva, žiada však, aby sa na úrovni orgánov a administratívnych štruktúr viac bralo do úvahy stanovisko menšín, s cieľom pomôcť zmiereniu v regióne; v súvislosti s tým upozorňuje na potrebu spresniť ústavné opatrenie o náležitom zastúpení menšín a víta kroky v tejto oblasti na zhotovovanie presnej štatistiky; žiada zosúladenie zákona o štátnom občianstve a zákona o cudzincoch s európskymi normami; nabáda politických aj náboženských lídrov na oboch stranách srbskočiernohorskej hranice, aby prispeli k pozitívnemu prostrediu, v ktorom spolunažívajú viaceré etniká a náboženstvá, hľadaním kompromisných riešení v kotroverzných témach vrátane otázok sporných náboženských miest;

22.  konštatuje, že komunity Rómov, Aškalov a Egypťanov naďalej čelia problémom častej diskriminácie; vyzýva orgány, aby zlepšili ich životné podmienky, prístup k sociálnemu zabezpečeniu, zdravotníctvu, vzdelávaniu a zamestnaniu a aby im vydali osobné preukazy totožnosti, ktoré sú predpokladom prístupu k akýmkoľvek verejným službám; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zlepšiť životné podmienky v tábore Konik a prijať a uplatňovať udržateľnú stratégiu na zlepšenie týchto podmienok a nakoniec na zatvorenie tábora;

23.  opäť pripomína význam aktívnych a nezávislých organizácií občianskej spoločnosti pre demokraciu; víta zlepšenie spolupráce vlády s mimovládnymi organizáciami, predovšetkým v boji proti korupcii; požaduje ďalšie posilnenie týchto vzťahov a rozsiahlejšie konzultácie s MVO, pokiaľ ide o tvorbu politiky vrátane formulovania politík a právnych predpisov, ako aj monitorovania činností orgánov; zdôrazňuje kľúčovú úlohu aktérov občianskej spoločnosti v podpore posilnenej regionálnej spolupráce týkajúcej sa sociálnych a politických aspektov; víta činnosť národnej rady pre európsku integráciu vrátane občianskej spoločnosti, vlády, súdnictva a opozície, žiada však posilnenie jej úlohy v ďalšom postupe pri integrácii do EÚ;

24.  vyzýva čiernohorskú vládu, aby úzko spolupracovala s MVO, odbormi a ďalšími organizáciami občianskej spoločnosti a aby s nimi viedla pravidelný dialóg; víta v tejto súvislosti ustanovenie Rady pre spoluprácu medzi vládou Čiernej Hory a MVO; zdôrazňuje význam posilnenia inštitucionálneho rámca pre spoluprácu medzi vládou, MVO, odbormi a ďalšími organizáciami občianskej spoločnosti;

25.  víta pokrok v uskutočňovaní bolonského reformného procesu a žiada vynaložiť ďalšie úsilie na zlepšenie kvality vzdelávania, všeobecného i odborného, aby mladí ľudia mohli získať potrebné zručnosti a úspešne sa uchádzať o miesto na trhu práce; naliehavo žiada účinnejšie uplatňovanie stratégie integrujúceho vzdelávania so začlenením detí z ohrozených skupín;

26.  oceňuje kroky, ktoré urobila vláda Čiernej Hory na zabezpečenie slobody prejavu v médiách prijatím zákona o elektronických médiách, ako aj zmeny v trestnom poriadku, žiada však prijatie ďalších opatrení na zabezpečenie nezávislosti a profesionality médií vrátane posilnenia kapacity a nezávislosti verejnoprávneho vysielania; vyzýva čiernohorské orgány, aby naďalej preukazovali odhodlanie s cieľom zabezpečiť, že mediálny sektor bude fungovať bez politického zasahovania a bude zaručená nezávislosť regulačných orgánov; upozorňuje na neúmerné pokuty za ohováranie, čo naďalej obmedzuje slobodu a nezávislosť práce novinárov, a žiada, aby boli právne predpisy a prax v súvislosti s ohováraním zosúladené s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva; zdôrazňuje, že prípady zastrašovania novinárov a aktivistov občianskej spoločnosti a fyzického násilia voči nim, o ktorých sa informovalo, sa musia dôkladne vyšetriť a súdne stíhať; zdôrazňuje, že je dôležité, aby novinári pracovali na vysokej profesionálnej úrovni a riadili sa etickým kódexom novinárov;

27.  víta dobré výsledky krajiny v zavádzaní hospodárskych reforiem, zdôrazňuje však skutočnosť, že finančná kríza ukázala potenciálne slabé miesta jej ekonomického modelu a zdôraznila nevyhnutnosť ďalších štrukturálnych zmien; žiada predovšetkým prijatie ďalších opatrení na zlepšenie monitorovania a presadzovania privatizačných zmlúv, zabezpečenie transparentnosti v poskytovaní štátnej pomoci, prijatie lepšej a jednoduchšej regulácie podnikateľského prostredia, a najmä opatrení na uľahčenie fungovania malých a stredných podnikov;

28.  berie na vedomie zlepšenia vo fungovaní trhu práce, vyjadruje však obavy z vysokej úrovne nelegálneho zamestnávania; neformálnu ekonomiku považuje za hlboko zakorenený problém, ktorého riešenie si vyžaduje prepracované stratégie nevyhnutne zahŕňajúce všetky aspekty spoločnosti; upozorňuje na skutočnosť, že pre trh práce je stále charakteristická štrukturálna nezamestnanosť a súčasne sa nezapĺňajú voľné miesta vyžadujúce vysokú kvalifikáciu, čo poukazuje na nesúlad medzi požadovanou a ponúkanou odbornou kvalifikáciou; víta prijatie národného kvalifikačného rámca, ktorý sa zaoberá právnymi podmienkami riešenia týchto disproporcií, a vyzýva čiernohorskú vládu, aby ho urýchlene zaviedla;

29.  zdôrazňuje, že pre rozvoj Čiernej Hory je dôležité zlepšenie dopravnej infraštruktúry a zabezpečenie prepojenia jej dopravných systémov s dopravnými systémami susedných krajín; žiada ďalší rozvoj železničných systémov a modernizáciu existujúceho systému, čo je reálna a ekologická alternatíva k cestnej sieti, ktorá by mohla zabezpečiť podstatnú časť prepravy tovaru i cestujúcich;

30.  zdôrazňuje, že Čierna Hora ratifikovala osem kľúčových dohovorov o pracovných právach Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a revidovanú Európsku sociálnu chartu; podčiarkuje, že hoci zákonník práce zabezpečuje základné pracovné a odborové práva, stále ešte existujú určité obmedzenia; vyzýva Čiernu Horu, aby naďalej posilňovala pracovné práva a práva odborov; zdôrazňuje dôležitú úlohu sociálneho dialógu a podporuje čiernohorskú vládu v tom, aby zvýšila svoje ambície pri ďalšom posilňovaní Sociálnej rady; zdôrazňuje význam zvýšenia transparentnosti a účinnosti sociálnej rady;

31.  víta skutočnosť, že ústava charakterizuje Čiernu Horu ako ekologický štát; berie na vedomie, že cestovný ruch zohráva v hospodárstve tejto krajiny významnú úlohu a má potenciál prispieť k jej rozvoju; poukazuje však aj na riziká, ktoré cestovný ruch znamená pre životné prostredie, a vyzýva vládu, aby prijala ďalšie opatrenia na ochranu prírody, ako je rýchle vykonávanie zákona o životnom prostredí a ďalších súvisiacich zákonov, ktoré sa zatiaľ neuplatňujú, a vyvinula ďalšie úsilie potrebné na predchádzanie možnému devastovaniu pobrežia Jadranského mora; upozorňuje na potrebu efektívneho nakladania s odpadom, predovšetkým na miestnej úrovni, aby sa zaistila jeho bezpečná likvidácia; víta opatrenia na budovanie nízkouhlíkového hospodárstva tým, že krajina využije svoj významný hydroelektrický potenciál a potenciál energie z ďalších obnoviteľných zdrojov, čo prispeje k uspokojeniu domácich potrieb a bude pre krajinu aj zdrojom vývozu a zdrojom príjmov v zahraničnej mene; upozorňuje však, že veľké priehrady majú často výrazne negatívny vplyv na životné prostredie, a žiada, aby sa pred ich schválením alebo povolením vykonali náležité a transparentné environmentálne posudky vrátane „ekologicky prijateľnejších alternatív“, účasti verejnosti a zapojenia občianskej spoločnosti v súlade s acquis EÚ;

32.  naliehavo žiada orgány Čiernej Hory, predovšetkým ministerstvo hospodárstva, aby na svojej webovej stránke zverejnili všetky prílohy a dokumenty súvisiace s nedávnou dohodou o zavedení podmorského elektrického kábla medzi Čiernou Horou a Talianskom; žiada zverejnenie všetkých dôsledkov vrátane vplyvu na životné prostredie;

33.  s uspokojením konštatuje, že Čierna Hora je pevne odhodlaná spolupracovať na regionálnej úrovni a je konštruktívnym regionálnym partnerom; vyjadruje Čiernej Hore uznanie za dobré vzťahy so susednými krajinami a za jej celkovú stabilizačnú úlohu v regióne; berie na vedomie, že krajina je aktívnym členom väčšiny regionálnych organizácií a že so svojimi susedmi uzavrela viacero dohôd v oblasti súdnictva a polície; víta nedávno ratifikované dohody o readmisii s Chorvátskom a Srbskom, ako aj nedávno uzavretú dohodu o extradícii so Srbskom a Chorvátskom; vyzýva Čiernu Horu, aby prostredníctvom Medzinárodného súdneho dvora urýchlene vyriešila otázku hraníc s Chorvátskom;

34.  zdôrazňuje, že čiernohorský parlament bol prvý v regióne, ktorý prijal uznesenie o genocíde v Srebrenici, a víta tento krok ako významný príspevok k zmiereniu v regióne;

35.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde a parlamentu Čiernej Hory.

(1) Ú. v. EÚ L 108, 29.4.2010, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 334, 19.12.2007, s. 25. (3) Ú. v. EÚ L 336, 18.12.2009, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2011 o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov (2010/2276(INI))

P7_TA(2011)0092 A7-0043/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Chartu základných práv, najmä na jej články 1, 8, 19, 20, 21, 24, 25, 35 a 45,

–  so zreteľom na medzinárodné právne predpisy o ľudských právach, najmä na Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, na Deklaráciu OSN o právach osôb patriacich k národnostným, etnickým, náboženským alebo jazykovým menšinám z roku 1992, na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na európske dohovory na ochranu ľudských práv a základných slobôd, najmä na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) a s ním spojenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, na Európsku sociálnu chartu a s ňou spojené odporúčania Európskeho výboru pre sociálne práva a na Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín,

–  so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii, ktoré stanovujú základné práva a zásady, na ktorých stojí EÚ, vrátane zásady nediskriminácie a voľného pohybu,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, na ktorého právnom základe EÚ koná vtedy, ak členské štáty nemôžu uspokojivo dosiahnuť ciele zamýšľané touto činnosťou, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ,

–  so zreteľom na článok 6 Zmluvy o Európskej únii, ktorý sa zaoberá základnými právami v Únii,

–  so zreteľom na článok 7 Zmluvy o Európskej únii, ktorý uvádza sankcie a pozastavenie práv v prípade vážneho porušenia práva EÚ,

–  so zreteľom na článok 9 a článok 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré EÚ zaväzujú k tomu, aby prihliadala na – ako na horizontálnu požiadavku – podporu vysokej úrovne zamestnanosti, záruku primeranej sociálnej ochrany, boj proti sociálnemu vylúčeniu, vysokú úroveň vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia, ako aj na boj proti diskriminácii z dôvodu rasy alebo etnického pôvodu,

–  so zreteľom na článok 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý Radu splnomocňuje na prijatie vhodných opatrení na boj proti diskriminácii založenej na rasovom alebo etnickom pôvode,

–  so zreteľom na článok 151 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý ustanovuje ako ciele EÚ a členských štátov podporu zamestnanosti, lepšie životné a pracovné podmienky a riadnu sociálnu ochranu,

–  so zreteľom na článok 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý vymedzuje oblasti, v ktorých EÚ podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov, a najmä na článok 153 ods. 1 písm. h) o integrácii osôb vylúčených z trhu práce a článok 153 ods. 1 písm. j) o boji proti vylučovaniu osôb zo spoločnosti,

–  so zreteľom na Hlavu XVIII Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá sa týka hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti,

–  so zreteľom na článok 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (doložka flexibility), ktorý umožňuje prijať vhodné opatrenia na dosiahnutie niektorého z cieľov uvedených v zmluvách,

–  so zreteľom na články 3, 8, 16, 18, 20, 21 a 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Odporúčanie Rady Európy č. 1355 (1998) o boji proti sociálnemu vylúčeniu a posilňovaní sociálnej súdržnosti v Európe,

–  so zreteľom na Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov Rady Európy, ktorá sa týka uznania regionálnych alebo menšinových jazykov ako integrálnej súčasti európskeho kultúrneho dedičstva, ako aj na Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2005 o situácii Rómov v Európskej únii(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o situácii rómskych žien v Európskej únii(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2007 o uplatňovaní smernice 2004/38/ES o práve občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 31. januára 2008 o európskej stratégii riešenia rómskej otázky(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2008 o sčítaní Rómov v Taliansku na základe ich etnickej príslušnosti(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2009 o sociálnej situácii Rómov a zlepšení ich prístupu na pracovný trh v Európskej únii(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2010 o druhom európskom samite o Rómoch(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2010 o situácii Rómov a slobode pohybu v Európskej únii(8),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(9),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(10),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(11),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov(12),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva(13),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 437/2010 z 19. mája 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, pokiaľ ide o oprávnenosť zásahov v oblasti bývania v prospech marginalizovaných spoločenstiev(14),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z decembra 2007 a júna 2008, ako aj závery Rady pre všeobecné záležitosti z decembra 2008,

–  so zreteľom na závery Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti o integrácii Rómov, prijaté 8. júna 2009 v Luxemburgu, a s osobitným zreteľom na desať spoločných základných zásad integrácie Rómov, ktoré tvoria súčasť týchto záverov,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o sociálnej a ekonomickej integrácii Rómov (KOM(2010)0133), na vytvorenie pracovnej skupiny(15) (7. septembra 2010), na prvé zistenia pracovnej skupiny(16) a na správy Agentúry EÚ pre základné práva,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Rómovia v Európe: využívanie nástrojov a politík Európskej únie na začleňovanie Rómov – správa o pokroku za roky 2008 – 2010 (SEK(2010)0400),

–  so zreteľom na prvý európsky samit o integrácii Rómov, ktorý sa uskutočnil 16. septembra 2008 v Bruseli, a druhý európsky samit o integrácii Rómov, ktorý sa uskutočnil 8. apríla 2010 v Córdobe,

–  so zreteľom na správy o Rómoch, rasizme a xenofóbii v členských štátoch EÚ v roku 2009, ktoré zverejnila Agentúra pre základné práva(17), a na správy komisára Rady Európy pre ľudské práva Thomasa Hammarberga,

–  so zreteľom na súvisiace odporúčania, stanoviská a vyhlásenia Rady Európy, napríklad závery stretnutia Rady Európy na vysokej úrovni o Rómoch (Štrasburg, 20. októbra 2010)(18),

–  so zreteľom na to, že v roku 2005 niekoľko členských štátov, kandidátskych krajín a ďalších krajín, v ktorých sú inštitúcie EÚ výrazným spôsobom činné, vyhlásili Dekádu začleňovania rómskej populácie a vytvorili Fond pre vzdelávanie Rómov,

–  so zreteľom na odporúčania prijaté Výborom OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie na jeho 77. schôdzi (2. – 27. augusta 2010),

–  so zreteľom na správu Rady Európy s názvom Štvrtá správa výboru Európskeho výboru proti rasizmu a netolerancii o Francúzsku (Fourth ECRI Report on France), zverejnenú 15. júna 2010,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A7-0043/2011),

A.  keďže veľká časť z 10 až 12 miliónov európskych Rómov – pričom väčšina sú občania EÚ – trpí systematickou diskrimináciou, v dôsledku ktorej sa potýka s neznesiteľnou mierou sociálneho a hospodárskeho vylúčenia a s porušovaním ľudských práv a zažíva závažnú stigmatizáciu a diskrimináciu vo verejnom aj súkromnom živote,

B.  keďže stále existujú hospodárske a sociálne rozdiely medzi rôznymi regiónmi EÚ a keďže významná časť rómskeho spoločenstva žije v regiónoch, ktoré patria v EÚ medzi najmenej hospodársky a sociálne rozvinuté,

C.  keďže EÚ je založená na zásadách zakotvených v Charte základných práv EÚ a v zmluvách EÚ, medzi ktoré patria zásada nediskriminácie, osobitné práva vymedzujúce občianstvo EÚ, voľný pohyb a rovnosť,

D.  keďže trio EÚ sa vo svojom spoločnom vyhlásení na druhom európskom samite o Rómoch, ktorý sa konal 8. – 9. apríla 2010 v Córdobe, zaviazalo k pokroku v začleňovaní rómskych otázok do hlavných európskych a vnútroštátnych politík v oblasti základných práv a ochrany proti rasizmu, chudobe a sociálnemu vylúčeniu, k zdokonaleniu návrhu plánu integrovanej platformy na začleňovanie Rómov, s uprednostňovaním kľúčových cieľov a výsledkov; a zabezpečeniu toho, aby existujúce finančné nástroje EÚ, najmä štrukturálne fondy, boli pre Rómov dostupné,

E.  keďže vylúčenie rómskych detí zo vzdelávacieho systému má nepriaznivý vplyv na ďalšie práva členov rómskej komunity, najmä právo na prácu, a keďže táto skutočnosť zhoršuje ich marginalizáciu,

F.  keďže komunity, ktoré si chcú zachovať svoj tradičný putovný spôsob života v rámci Európy, sú najviac postihnuté negramotnosťou a keďže preto existujú kultúrne prekážky pre vzdelávanie ich detí,

G.  keďže treba zaistiť materiálne podmienky potrebné pre vzdelávanie rómskych detí a keďže to musí zahŕňať vymenovanie školských mediátorov,

H.  keďže EÚ vypracovala celý rad užitočných nástrojov, mechanizmov a finančných prostriedkov na podporu integrácie Rómov, ktoré sú však roztrieštené v rôznych oblastiach politiky a nie sú monitorované, v dôsledku čoho je ťažké merať ich účinok; keďže preto napriek existencii početných mechanizmov spolupráce a inštitúcií problémy a výzvy týkajúce sa integrácie Rómov neboli doposiaľ účinne vyriešené, a preto nie je súčasný stav udržateľný,

I.  keďže v roku 2005 sa začala realizovať Dekáda začleňovania rómskej populácie s cieľom bojovať proti diskriminácii a zlepšiť hospodársku a sociálnu situáciu Rómov a keďže signatári vyhlásenia o dekáde, t. j. Bulharsko, Chorvátsko, Maďarsko, Čierna Hora, Česká republika, Rumunsko, Srbsko, Slovensko a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, sa zaviazali, že budú spolupracovať na odstránení diskriminácie a znižovaní neprijateľných rozdielov medzi Rómami a zvyškom spoločnosti,

J.  keďže skutočná integrácia Rómov je možná iba prostredníctvom obojstranného uznania práv a povinností zainteresovaných komunít,

K.  keďže v niekoľkých členských štátoch EÚ dochádza k repatriácii a návratu Rómov, čo často sprevádza stigmatizácia Rómov a všeobecné protirómske zmýšľanie v politickom diskurze,

L.  keďže nediskriminácia – i keď je nevyhnutná – stále nie je dostatočnou reakciou na doterajšiu situáciu štrukturálnej diskriminácie, ktorá postihuje Rómov, a keďže je preto nevyhnutné doplniť a upevniť právne predpisy a politiky v oblasti rovnoprávnosti riešením osobitných potrieb Rómov, pokiaľ ide o plné rešpektovanie, ochranu a presadzovanie základných práv, rovnosti a nediskriminácie, plnohodnotné a nediskriminačné uplatňovanie právnych predpisov, politík a mechanizmov na monitorovanie a trestanie prípadov porušenia práv Rómov, ako aj naplnenie ich osobitných ľudských práv v oblasti zamestnanosti, bývania, kultúry, zdravotnej starostlivosti, účasti na verejnom živote, vzdelávania a odbornej prípravy a voľného pohybu a prístupu k nim prostredníctvom stratégie na úrovni EÚ,

M.  keďže sa ukázalo, že tzv. mäkký politický prístup otvorenej metódy koordinácie spoliehajúci sa na dobrovoľné zapojenie členských štátov a bez akýchkoľvek prísnych stimulov nabádajúcich k skutočnému plneniu je na podporu začleňovania Rómov nedostatočný a toto obmedzenie je možné čiastočne odstrániť užším naviazaním mechanizmov financovania EÚ na procesy spoločnej kontroly,

N.  keďže príslušníčky etnických menšín, a najmä rómske ženy sú vystavené oveľa závažnejšej viacnásobnej diskriminácii než muži z tej istej etnickej skupiny alebo ženy patriace k väčšinovej skupine a keďže miera zamestnanosti rómskych žien je ešte nižšia ako miera zamestnanosti rómskych mužov, zatiaľ čo na druhej strane môžu byť ženy, so zreteľom na svoju úlohu v rodine, ťažiskom začleňovania marginalizovaných komunít,

O.  keďže je potrebné venovať v rámci vypracovania európskej stratégie pre oblasť integrácie Rómov osobitnú pozornosť mladistvým a deťom,

P.  keďže stratégia EÚ v oblasti začleňovania Rómov sa venuje všetkým formám porušovania základných práv Rómov vrátane diskriminácie, segregácie, nenávistných verbálnych prejavov, etnického profilovania a nezákonného odoberania odtlačkov prstov, ako aj nezákonného vysťahovania a vyhostenia tým, že sa ňou zabezpečí úplná transpozícia a dôslednejšie vykonávanie všetkých súvisiacich smerníc a práva EÚ,

Q.  keďže rastúca stigmatizácia Rómov a protirómske zmýšľanie v politickom diskurze a medzi verejnosťou sú dôvodmi na znepokojenie, keďže sporné prípady repatriácie a návratov Rómov, ktoré sa odohrali v niekoľkých členských štátoch, vyvolali strach a úzkosť medzi Rómami, ako aj znepokojujúcu mieru rasizmu a diskriminácie,

R.  keďže šance Rómov na prístup k rovnakým právam a povinnostiam, aké majú občania členských štátov, z veľkej miery závisia od toho, či sa im poskytla právna dokumentácia občianstva,

S.  keďže prístup rómskeho obyvateľstva ku kvalitnému vzdelaniu a kvalitnej odbornej príprave, porozumenie ich kultúry a hodnôt, ktoré sú im vlastné, a ich kultúrneho dedičstva, ich zapojenie do spoločenského života a ich lepšie zastúpenie sú základnými rysmi komplexného prístupu k vykonávaniu národných stratégií aj európskej stratégie na ich začlenenie a zapojenie do života spoločnosti,

T.  keďže kvalitné vzdelanie a kvalitná odborná príprava ovplyvňujú budúcnosť každého jednotlivca na osobnej i pracovnej úrovni aj v rámci zapojenia do života spoločnosti a keďže je preto nevyhnutné dbať o to, aby podmienky prístupu k vzdelaniu a odbornej príprave boli rovnaké pre všetkých bez akejkoľvek diskriminácie; keďže začlenenie kultúrnej rozmanitosti a boja proti stereotypom do školských programov od čo najnižšieho veku predstavuje významný prostriedok na začleňovanie Rómov a vzájomné porozumenie,

U.  keďže 19. októbra 2010 Komisia ohlásila predloženie rámca EÚ pre národné stratégie týkajúce sa Rómov v apríli 2011(19),

1.  žiada Komisiu, aby navrhla, a Radu, aby prijala Stratégiu EÚ pre oblasť integrácie Rómov (ďalej „stratégia“) ako orientačný, komplexný viacúrovňový akčný plán pre celú EÚ, ktorý bude vypracovaný a bude sa vykonávať na všetkých politických a administratívnych úrovniach a ktorý sa bude môcť podľa potreby vyvíjať, bude vybudovaný na základných hodnotách rovnosti, prístupu k právam, nediskriminácie a rodovej rovnosti a bude vychádzať z úloh, cieľov, zásad a nástrojov stanovených v zmluvách a v Charte základných práv, ako sa uvádza vyššie, a z príslušných právnych predpisov EÚ, a okrem toho bude založený na spoločných právomociach, ako aj podporných, koordinačných a doplňujúcich činnostiach EÚ;

2.  uznáva, že rómske komunity čelia diskriminácii a/alebo častým predsudkom vo viacerých členských štátoch a že túto situáciu sťažuje súčasná hospodárska a finančná kríza, ktorej dôsledkom je úbytok pracovných miest; zdôrazňuje, že za začleňovanie rómskeho obyvateľstva sú zodpovedné všetky členské štáty aj inštitúcie EÚ; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere spolupracovali s EÚ a so zástupcami rómskeho obyvateľstva na vytváraní integrovaných politík a aby na podporu začleňovania Rómov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni využívali všetky finančné zdroje dostupné v rámci fondov EÚ, najmä EFRR, ESF a EPFRV; vyzýva Komisiu, aby venovala mimoriadnu pozornosť žiadostiam o technickú pomoc v snahe zlepšiť účinnosť všetkých dostupných nástrojov na integráciu rómskych komunít;

3.  pripomína, že európske programy a financovanie sú k dispozícii a môžu sa využívať na sociálnu a hospodársku integráciu rómskeho obyvateľstva, ale je potrebné zlepšiť komunikáciu na všetkých úrovniach medzi miestnymi orgánmi, občianskou spoločnosťou a potenciálnymi cieľovými skupinami, aby rómske obyvateľstvo bolo o nich informované; okrem toho podporuje využívanie existujúcich fondov EÚ na výstavbu nových alebo renováciu existujúcich obydlí, zlepšenie inžinierskych sietí, miestnych služieb, komunikačných systémov, vzdelávania, opatrení na zabezpečenie prístupu na trh práce atď.;

4.  vyzýva Komisiu, aby:

5.  zdôrazňuje, že komplexné programy a programy prispôsobené konkrétnym potrebám rómskych komunít žijúcich v rôznych podmienkach majú kľúčový význam a že v tejto súvislosti je potrebné poskytnúť Rómom prístup k takým službám v mieste ich bydliska, ktoré sú prispôsobené ich osobným potrebám;

6.  pripomína, že podpora primeraného príjmu, trhy práce prístupné pre všetkých a prístup ku kvalitným službám sú základnými piliermi stratégie aktívneho začleňovania obsiahnutej v odporúčaní 2008/867/ES;

7.  zdôrazňuje, že sociálna pomoc, dôstojné bývanie a ošatenie, prístupné kvalitné programy rozvoja už v ranom veku a nesegregované kvalitné vzdelávanie v atmosfére otvorenosti pre všetkých a vôle zapojiť rodičov sú základným prvkom na zabezpečenie rovnakých príležitostí, šance na plnú účasť na živote spoločnosti a absenciu diskriminácie v budúcnosti; zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti záškoláctvu a predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a poskytovať granty a finančnú podporu; trvá na tom, že príležitosti v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a pomoc v prístupe na trh práce, ktoré sa ponúkajú dospelým, majú kľúčový význam z hľadiska podpory prijímania a trvalého zamestnávania Rómov, s cieľom zamedziť šíreniu sociálneho vylúčenia;

8.  naliehavo vyzýva, aby sa s preventívnymi opatreniami na boj proti marginalizácii začalo už v ranom detstve, pričom by sa každé dieťa hneď po narodení zaznamenalo v registri obyvateľstva spôsobom, ktorý zohľadní jeho národnosť, a tak bude mať prístup k všetkých sociálnym službám; domnieva sa, že predovšetkým rómske deti by mali mať zaručený prístup ku kvalitným službám v oblasti vzdelávania a že by sa mali prijať konkrétne opatrenia na podporu ich školskej dochádzky;

9.  pripomína problémy, s ktorými sa Rómovia, najmä ženy a dievčatá, stretávajú, pokiaľ ide o extrémnu chudobu, diskrimináciu a vylúčenie, čo vedie k nedostatočnému prístupu k vysokoškolskému vzdelaniu, zamestnaniu a sociálnym službám; žiada Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali osobitnými potrebami rómskych žien a dievčat uplatňovaním rodového hľadiska vo všetkých politikách začleňovania Rómov a aby poskytovali ochranu osobitne zraniteľným podskupinám;

10.  vyzýva členské štáty, aby prijali konkrétne kroky s cieľom informovať svojich občanov o historickej a súčasnej situácii Rómov a aby na tento účel využili ako zdroj informácií okrem iného aj správy Agentúry EÚ pre základné práva;

11.  zdôrazňuje, že stratégia EÚ v oblasti začleňovania Rómov by mala zahŕňať aj opatrenia, ktorými sa zabezpečí monitorovanie situácie Rómov, čo sa týka dodržiavania a presadzovania ich základných sociálnych práv, rovnakého postavenia, nediskriminácie a voľného pohybu v EÚ;

12.  zdôrazňuje, že prístup Rómov ku kvalitnému vzdelávaniu a odbornému vzdelávaniu, podieľanie sa na ich kultúre, hodnotách a kultúrnom dedičstve a ich pochopenie, ich zapájanie sa do združení a lepšie zastúpenie ich komunity sú nevyhnutnými súčasťami holistického prístupu k vykonávaniu vnútroštátnych a európskych stratégií ich začleňovania a zapájania do spoločnosti;

13.  zdôrazňuje, že kvalitné vzdelávanie a odborná príprava majú vplyv na budúci život jednotlivca z osobného aj pracovného hľadiska a že je preto potrebné zabezpečiť, aby mal každý rovnaký prístup k systémom vzdelávania a odbornej prípravy bez akejkoľvek diskriminácie či vylúčenia;

14.  zdôrazňuje, že je dôležité stratégiu schváliť a dohliadať na jej vykonávanie transparentným spôsobom, pričom hlavná zodpovednosť musí spočívať na demokraticky zodpovedných ministroch v rámci Rady, a zdôrazňuje, že stratégia by v žiadnom prípade nemala rozdeľovať EÚ a vytvárať rozpory medzi členskými štátmi, ale mala by, naopak, prispievať k posilňovaniu integrácie komunity;

15.  zdôrazňuje dôležitosť náležitého využitia finančných zdrojov pridelených jednotlivým členským štátom v prioritných sektoroch stanovených stratégiou;

16.  zdôrazňuje, že je potrebné podrobiť ciele stratégie preskúmaniu a meraniu miery ich plnenia, aby bolo možné zaviesť kritériá odmeňovania členských štátov v prípade plnenia a sankcií v prípade neplnenia;

17.  vyzýva Komisiu, aby:

18.  pripomína, že Komisia má osobitnú zodpovednosť za podporovanie stratégie EÚ v oblasti začleňovania Rómov, ale že táto stratégia sa musí vykonávať na miestnej úrovni;

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zmobilizovali jestvujúce stratégie a nástroje EÚ s cieľom zabezpečiť sociálno-ekonomické začleňovanie Rómov a navrhnúť a realizovať všetky príslušné politiky, v prípade potreby i zohľadnením spoločných základných zásad začleňovania Rómov;

20.  domnieva sa, že výraznejšia spolupráca medzi rómskymi lídrami, miestnymi orgánmi a orgánmi EÚ je kľúčová pre určenie hlavných výziev a riešení, ktorým je vystavená EÚ a jej členské štáty v súvislosti so sociálno-ekonomickým začleňovaním rómskeho obyvateľstva;

21.  vyzýva členské štáty, aby priznali rozhodovacím orgánom právomoci potrebné na zabezpečenie komplexného a rozvojovo orientovaného financovania EÚ, ktoré podporuje vhodné miestne iniciatívy a reaguje na rôzne potreby rómskeho obyvateľstva na miestnej úrovni; zdôrazňuje dôležitosť identifikácie a výmeny osvedčených postupov so zreteľom na integráciu Rómov a lepšieho zviditeľnenia úspešných prípadov; takisto vyzýva na rozvoj inštitucionálnych kapacít na poskytnutie potrebnej pomoci (administratívnej pomoci a pomoci v oblasti riadenia projektov) na miestnej úrovni;

22.  domnieva sa, že rómske a nerómske organizácie, miestne, regionálne a vnútroštátne orgány a orgány EÚ by mali v priebehu celého procesu postupovať koordinovane a spoločne niesť zodpovednosť, pričom by mali stavať na najlepších postupoch, už existujúcich rozsiahlych znalostných základoch, ktoré vytvorili členské štáty, a skúsenostiach z prvého obdobia Dekády začleňovania rómskej populácie; zdôrazňuje, že je dôležité organizovať kampane na zvýšenie informovanosti, najmä v regiónoch s početnými rómskymi komunitami;

23.  domnieva sa, že sociálne začleňovanie Rómov nie je možné bez toho, aby sa vytvorilo a posilnilo zastúpenie ich záujmov, a to aj pri prijímaní politických rozhodnutí, a ich občianske aktivity prostredníctvom mimovládnych organizácií na vnútroštátnej a európskej úrovni;

24.  rozhodne odporúča orgánom EÚ, aby zaistili výraznejšie zapojenie orgánov na národnej úrovni do konzultácií a rozhodovacieho mechanizmu s cieľom dosiahnuť splnenie budúcej stratégie, ktorá môže byť prospešná pre všetky zúčastnené strany; zároveň upozorňuje Komisiu a členské štáty na to, že v záujme zlepšenia všeobecného prijatia a účinnosti politík je potrebné navrhnúť, vypracovať, vykonávať a hodnotiť politiky začleňovania Rómov v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi, rómskymi a nerómskymi skupinami obyvateľstva, zástupcami a organizáciami občianskej spoločnosti, ako aj s Výborom regiónov a medzinárodnými organizáciami;

25.  vyzýva Komisiu, aby zbierala a šírila informácie o skúsenostiach a opatreniach v rozličných členských štátoch, a to najmä v oblasti vzdelávania a kultúry;

26.  žiada, aby sa zlepšilo poradenstvo pre organizátorov projektov, ktoré majú nárok na európske finančné prostriedky určené na integráciu rómskeho obyvateľstva, tým, že sa vytvoria platformy na informovanie, analýzy a výmenu osvedčených postupov;

27.  trvá na tom, že súčasťou riešenia je aj plná zaangažovanosť členských štátov pri poskytovaní účinnej podpory organizátorom projektov a že je úlohou členských štátov, aby spoločne s Komisiou podporovali miestne orgány pri výbere projektov na integráciu rómskeho obyvateľstva;

28.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali stratégie na zníženie chudoby pre jednotlivé odvetvia, v ktorých sa zohľadní často citlivá otázka spolužitia rómskej komunity s väčšinovým obyvateľstvom, keďže obe skupiny sú postihnuté nedostatkom pracovných príležitostí, chudobou a marginalizáciou; zdôrazňuje význam stimulačných opatrení, ktoré formou zrejmých výhod nabádajú chudobných, aby sa začlenili do trhu práce namiesto toho, aby žili zo sociálnych dávok, prípadne pracovali na čiernom trhu; zdôrazňuje, že programy na podporu vzájomného porozumenia a tolerancie sú mimoriadne dôležité;

29.  vyzýva Komisiu, aby do stratégie zapracovala hľadisko rozširovania prípravou pilotných projektov v kandidátskych krajinách a potenciálnych kandidátskych krajinách, ktoré by zabezpečili prípravu národných akčných plánov v súlade so stratégiou EÚ;

30.  vyzýva členské štáty, aby menovali vládneho úradníka alebo správny orgán na vysokej úrovni, ktorý by slúžil ako národné kontaktné miesto pre transparentné a účinné vykonávanie stratégie, mal výkonné právomoci a bol zodpovedný za vykonávanie, koordináciu, monitorovanie, zavádzanie a presadzovanie stratégie na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, pričom bude zaistená minimálna byrokracia a efektívna správa a kontrola finančných prostriedkov, ako aj transparentnosť podávania správ;

31.  vyzýva národné ministerstvá vzdelávania, ako aj Komisiu, aby zriadili inovatívne a pružné granty na výchovu talentov a zvýšili podporu jestvujúcich grantov a programov;

32.  vyzýva Komisiu a Radu, aby schválili rozšírené a podrobné zloženie ukazovateľov z Laekenu, ktorými sa meria sociálne a územné vylúčenie a vyhodnocuje dosiahnutý pokrok; zdôrazňuje, že horizontálne členenie ukazovateľov z Laekenu sa musí rozšíriť aj na najmenšie štatisticko-administratívne jednotky (LAU 1 a LAU 2); okrem toho pripomína, že ukazovatele z Laekenu je možné pridať k budúcim ukazovateľom v rámci politiky súdržnosti, a to najmä pokiaľ ide o sociálny rozmer;

33.  vyzýva Komisiu, aby tieto ukazovatele doplnila o systém cieľových hodnôt a hodnotiacich kritérií, aby mali skutočný politický význam pre pokrok; ďalej zdôrazňuje naliehavú potrebu dosiahnuť pokrok v zbere rozčlenených údajov, aby bolo možné merať pokrok pri dosahovaní cieľových hodnôt/hodnotiacich kritérií/ukazovateľov a vytvárať politiky založené na faktoch a zvyšovať účinnosť a posilňovať hodnotenie;

34.  naliehavo žiada o stanovenie referenčných hodnôt, ukazovateľov a nezávislých mechanizmov na monitorovanie a posúdenie vplyvu, a to pomocou osvedčených postupov, pričom cieľom je podporovať a zhodnotiť efektívnosť a hmatateľné výsledky programov namiesto toho, aby sa len overilo, či projekty, ktoré získali grant, splnili procesné formality, a vyzýva na účinné monitorovanie používania finančných prostriedkov, aby sa finančné zdroje v konečnom dôsledku skutočne využili na zlepšenie životných podmienok, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a zamestnanosti Rómov;

35.  domnieva sa, že štruktúrovaná spolupráca členských štátov v rámci jestvujúcich otvorených metód koordinácie v oblasti zamestnanosti a sociálneho začlenenia Rómov má zásadný význam pri dosahovaní pokroku v otázke úplného začlenenia Rómov, a žiada Komisiu, aby zorganizovala výmeny osvedčených postupov a skúseností medzi členskými štátmi a všetkými stranami, ktorých sa rómska problematika týka;

36.  s cieľom zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky s presne stanovenými a konkretizovanými cieľmi skutočne dostali k Rómom, ktorí sú v núdzi, a priniesli dlhotrvajúce zlepšenie ich životných podmienok, vyzýva, aby Komisia a členské štáty prejavili skutočné odhodlanie k zavedeniu komplexnejších, pružnejších a udržateľnejších programov, ktoré budú cielenejšie a vo väčšej miere zamerané na rozvoj, budú mať dlhodobejší dosah a väčší územný význam, aby sa sústredili na najviac znevýhodnené mikroregióny s ich geografickou, sociálno-ekonomickou a kultúrnou situáciou a zároveň riešili problém chudoby na predmestiach a vidieku a v segregovaných rómskych štvrtiach a kládli osobitný dôraz na zlepšenie nevyhovujúcich podmienok v oblasti bývania (napríklad nedostatok pitnej vody, chýbajúce kúrenie, elektrina či hygienické zariadenia) a na poskytovanie ďalšej pomoci rodinám pri udržiavaní zlepšených podmienok ich bývania; takisto vyzýva Komisiu, aby monitorovala výsledky projektov po tom, ako sa minú vyčerpajú finančné prostriedky, ktoré na ne boli vyčlenené;

37.  vyzýva členské štáty, aby zlepšili hospodárske príležitosti pre Rómov vrátane podpory mikroúverového nástroja medzi podnikateľmi; vyzýva členské štáty, aby využívali skúsenosti s úspešnými projektmi, napríklad, keď sa pomocou odborníkov podarilo zmeniť nelegálne podnikanie na zákonnú hospodársku činnosť;

38.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vypracovali jasné politiky začleňovania Rómov do trhu práce a aby navrhli a prijali opatrenia na boj proti nežiaducim dôsledkom dlhodobej závislosti od systému sociálneho zabezpečenia;

39.  uznáva, že väčšina Rómov pracuje nelegálne, a vzhľadom na potrebu zabezpečiť udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia vyzýva členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi účinne bojovali proti tomuto javu;

40.  vyzýva členské štáty, aby preukázali odhodlanie a zapojili verejné subjekty, ako sú MSP a mikropodniky, do vykonávania opatrení na začleňovanie rómskeho obyvateľstva v oblasti zamestnateľnosti;

41.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrávať MSP a mikropodniky pri integrácii Rómov, a obhajuje prijatie opatrení, na základe ktorých sa budú odmeňovať tí, ktorí prispievajú k dosiahnutiu tohto cieľa;

42.  domnieva sa, že lepšie vyhliadky Rómov, najmä z hľadiska ich prístupu na trh práce, je možné zabezpečiť zvýšenými investíciami členských štátov do vzdelávania a odbornej prípravy, s osobitným zreteľom na nové technológie a internet, pričom treba zohľadniť opatrenia schválené medzinárodnou vedeckou obcou, nadáciami a MVO pôsobiacimi v oblasti vzdelávania a sociálneho začleňovania na regionálnej a miestnej úrovni;

43.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala európsky krízový plán, ktorý vymedzí, zhodnotí a preskúma tie mikroregióny EÚ, ktorých obyvateľstvo je najviac postihnuté chudobou, sociálnym vylúčením a diskrimináciou, aspoň na základe nasledujúcich charakteristík:

44.  žiada členské štáty, aby sa zapojili do poskytovania údajov týkajúcich sa sociálno-ekonomickej situácie Rómov (najmä pokiaľ ide o ich vzdelávanie, zdravie, bývanie a zamestnanosť), vyzýva medzinárodné organizácie (napríklad ILO a OECD), aby v rámci svojich všeobecných prieskumov rozpracovali tieto otázky a pomohli stanoviť konkrétne ciele, napríklad čo sa týka percentuálneho podielu rómskej komunity s ukončeným stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním, zamestnaním vo verejnej správe alebo zastúpením v rôznych sférach spoločenského a politického života, a žiada Komisiu o podporu pri vypracovaní jasnej a uskutočniteľnej stratégie EÚ v oblasti začleňovania Rómov za pomoci týchto údajov;

45.  vyzýva preto Komisiu, aby týmto mikroregiónom poskytla konkrétnu podporu vrátane finančnej podpory a aby pripravila pilotné projekty, ktoré budú zahŕňať účasť mediátorov v súlade s programom Rady Európy a konkrétne kroky nadväzujúce na vývoj vykonávania stratégie;

46.  vyzýva Komisiu, aby v rámci stratégie podnecovala členské štáty, príslušné medzinárodné a európske inštitúcie, MVO, rómske komunity, iné zainteresované strany a verejnosť k tomu, aby pri odkazovaní na túto menšinu používali označenie Rómovia/Rómovia a Sintovia;

47.  vyzýva Komisiu a Radu, aby v budúcom viacročnom finančnom rámci z objemu finančných prostriedkov určených na kohéznu politiku vyčlenili jasne určenú časť explicitne na podporu stratégie prostredníctvom vytvorenia výkonnostnej rezervy pre stratégiu EÚ pre Rómov;

48.  domnieva sa, že súčasná miera čerpania finančných prostriedkov EÚ je príliš nízka; vyzýva preto Komisiu, aby analyzovala dôvody tohto javu a vypracovala efektívnejšiu koncepciu na monitorovanie čerpania finančných prostriedkov EÚ, najmä tých, ktoré sú osobitne určené pre marginalizované skupiny; predovšetkým naliehavo žiada o zozbieranie údajov o účinnosti finančných prostriedkov EÚ s náležitým ohľadom na smernice o ochrane údajov, aby sa mohli vypracovať politiky vychádzajúce z dôkazov;

49.  zdôrazňuje skutočnosť, že sociálne vylúčenie Rómov má veľmi silný územný rozmer chudoby a marginalizácie a sústreďuje sa v zaostalých mikroregiónoch, ktorým výrazne chýbajú finančné zdroje potrebné na zaplatenie príspevku do fondov Spoločenstva, na čerpanie z ktorých majú nárok, a zväčša nemajú administratívne kapacity ani ľudské zdroje, aby dokázali tieto prostriedky dobre využiť; zdôrazňuje, že na tieto mikroregióny, ktoré sú často periférnymi vnútroregionálnymi oblasťami, je potrebné sústrediť osobitné úsilie a podstatne zjednodušiť byrokratické postupy, aby im v rámci politiky súdržnosti bolo možné prideliť čo najviac zdrojov;

50.  domnieva sa, že takisto sú potrebné nové predpisy o prideľovaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov na stanovenie podmienenosti, pokiaľ ide o odstraňovanie segregácie a zabezpečenie rovnakého prístupu Rómov k verejným službám; zastáva názor, že na základe merateľných ukazovateľov a konkrétnych opatrení by sa mali aj na miestnej úrovni pripraviť plány zamerané na rovnosť príležitostí a proti segregácii;

51.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytla primerané nástroje s cieľom usmerniť členské štáty pri zaistení komplementárnosti medzi ESF, EFRR a Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EPFRV), a vyzýva členské štáty, aby v záujme začleňovania Rómov využívali ostatné programy, ako je program PROGRESS, program v oblasti celoživotného vzdelávania, program v oblasti kultúry (2007 – 2013) a program v oblasti zdravia (2008 – 2013);

52.  vyzýva na delegovanie orgánov EÚ pre podporu rozvoja pod dohľad a kontrolu pracovnej skupiny pre Rómov s cieľom:

53.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uplatňovali jednak participatívne monitorovacie hodnotenie, v ktorom sú zapojené rómske komunity a ktoré pomáha pri rozvoji predpokladov zainteresovaných strán, jednak externé odborné poradenstvo na získanie realistického a objektívneho pohľadu na celkový úspech alebo neúspech rôznych opatrení a nástrojov; navyše žiada Komisiu, aby predložila Európskemu parlamentu zoznam projektov v prospech Rómov financovaných Komisiou od roku 2000 s údajmi o dosiahnutých výsledkoch;

54.  vyzýva členské štáty, aby v rámci štrukturálnych fondov EÚ realizovali horizontálnu prioritu „marginalizované spoločenstvá“ a aby sa zapojili do siete medzi EÚ a Rómami, ktorá pracuje na dobrom uplatňovaní štrukturálnych fondov pre sociálne začlenenie Rómov; zdôrazňuje, že existujúce opatrenia, monitorovacie a hodnotiace mechanizmy sa musia výrazne zlepšiť; okrem toho zdôrazňuje, že agentúry a organizácie realizujúce projekty spolufinancované zo štrukturálnych fondov a zamerané priamo na Rómov alebo poskytujúce Rómom nepriamy prínos je nutné kontrolovať a že musia prijímať kroky transparentným spôsobom; ďalej požaduje trvalú analýzu nákladov a prínosov týkajúcu sa podielu finančných prostriedkov vyčlenených a vynaložených na aktuálne programy a priebežné výdavky;

55.  vyzýva Komisiu a Radu, aby rozšírili rozsah financovania EÚ tak, aby okrem rozvoja bolo možné financovať aj poskytovanie kvalitných verejných služieb; ďalej zdôrazňuje, že spolufinancovanie by sa malo zrevidovať a prípadne rozčleniť, aby lepšie odrážalo rôznorodosť činností a príjemcov, takže v prípade projektov zameraných na Rómov by sa mohla vyžadovať nižšia miera spolufinancovania od krajín a vyššia miera spolufinancovania zo strany EÚ;

56.  zdôrazňuje, že koordinácia medzi súvisiacimi politikami EÚ sa musí výrazne zlepšiť, aby sa podporovali synergie a vzájomné dopĺňanie sa; byrokratické a vykonávacie pravidlá sa musia výrazne zjednodušiť a všetky prekážky medzi rôznymi fondmi sa musia odstrániť, aby bolo možné dosiahnuť alokáciu zdrojov zo všetkých nástrojov v čo najvyššej možnej miere;

57.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v štrukturálnych fondoch spájal národný a miestny prístup tým, že budú pôsobiť prostredníctvom programov, ktoré fungujú súbežne s národnou stratégiou a poskytujú miestne reakcie na konkrétne potreby; okrem toho zdôrazňuje potrebu vytvoriť synergiu medzi používaním štrukturálnych fondov a vládnymi stratégiami v otázkach Rómov, ako aj medzi riadiacimi orgánmi Európskeho sociálneho fondu a špecializovanými rómskymi odbormi alebo koordinačnými štruktúrami zaoberajúcimi sa rómskymi záležitosťami;

58.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zlepšili prístup miestnych orgánov a MVO pôsobiacich v oblasti začleňovania Rómov k finančným prostriedkom EÚ zjednodušením postupu a pravidiel pre podávanie žiadostí;

59.  vyzýva Komisiu, aby do stratégie zaviedla mechanizmus, ktorý by podporoval zamestnávanie Rómov vo verejnej správe na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, a vyzýva členské štáty, aby zamestnávali rómskych obyvateľov vo verejnej správe, a to najmä v inštitúciách zapojených do plánovania a plnenia programov pre začleňovanie Rómov, ktoré sa financujú z prostriedkov EÚ a z vnútroštátnych prostriedkov;

60.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty podpísali a ratifikovali Európsky dohovor o občianstve, v ktorom sa jasne uvádza, že vnútroštátne právne predpisy o občianstve nesmú obsahovať žiadnu diskrimináciu na základe pohlavia, náboženstva, národného alebo etnického pôvodu;

61.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba pokračovať v programoch EÚ, ako je program Progress, zameraný na boj proti diskriminácii, a program JASMINE, ktorý podporuje investovanie do budovania kapacít, a vyzýva, aby sa takéto programy ďalej rozvíjali aj po roku 2013;

62.  víta príležitosť, ktorá vznikla na základe ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 437/2010 z 19. mája 2010, podľa ktorých sa poskytne do 3 % pridelených prostriedkov EFRR na špecifické programy alebo 2 % celkových pridelených rozpočtových prostriedkov na obnovu bývania v prospech marginalizovaných skupín obyvateľstva; ľutuje, že doteraz neboli zmenené žiadne operačné plány tak, aby sa bývanie Rómov stalo prioritou; vyzýva členské štáty, aby urýchlene a v plnej miere využívali túto novú príležitosť v rámci štrukturálnych fondov s cieľom posilniť perspektívy účinného sociálneho začleňovania; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s týmto nariadením predložila osobitný akčný plán na urýchlenie využívania fondov, a odporúča, aby Komisia vypracovala správu o ich využívaní; okrem toho vyzýva členské štáty, aby pri vytváraní programov financovania zameraných na integráciu Rómov účinne využívali možnosti súčinnosti EFRR, ESF a EPFRV;

63.  uznáva, že rómske komunity sú mimoriadne heterogénne skupiny, čo znamená, že nemožno uplatniť jednu stratégiu; preto odporúča, aby miestne a regionálne orgány členských štátov navrhli účinné integračné politiky, ktoré by sa mohli líšiť v závislosti od ich špecifického prostredia (geografického, hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho); odporúča, aby Komisia využila skúsenosti získané orgánmi, ktoré aktívne prispeli k integrácii rómskych komunít, a aby v záujme ich sociálneho začlenenia podporovala používanie najlepších postupov a návodov na dosiahnutie úspechu;

64.  pripomína, že hlavným predpokladom úspešnej integrácie je spojené úsilie väčšinovej spoločnosti a rómskej komunity; preto vyzýva členské štáty, aby pomohli zlepšiť situáciu rómskeho obyvateľstva v oblasti bývania a zamestnanosti, a odporúča, aby členské štáty a regionálne a miestne verejné orgány – v súlade s nariadením, podľa ktorého sa spravuje Európsky fond regionálneho rozvoja – začlenili prideľovanie nových obydlí marginalizovaným skupinám obyvateľstva do širšieho komplexnejšieho politického rámca spoločného a obojsmerného sociálneho záväzku, ako je zveľaďovanie komunity, do ktorého je zahrnutá účasť Rómov na procese výstavby nových zariadení, ako aj spoločné úsilie o zlepšenie školskej dochádzky detí a podstatné zníženie nezamestnanosti; členské štáty tak môžu výrazne prispieť ku konkrétnemu riešeniu potrieb bývania marginalizovaných skupín žijúcich v zlých bytových podmienkach; nalieha tiež na členské štáty, aby využívali sieť EURoma na podporu výmeny najlepších postupov;

65.  vyzýva Komisiu a Radu, aby v maximálne možnej miere využívali programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca, ako sú programy cezhraničnej spolupráce, nadnárodné a medziregionálne programy spolupráce, a využili možnosti, ktoré ponúka Európske zoskupenie územnej spolupráce;

66.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby analyzovali a odstránili prekážky (opätovného) vstupu na pracovný trh a samostatnej zárobkovej činnosti rómskych žien, a okrem toho, aby pri posilňovaní hospodárskeho postavenia marginalizovaných Rómov a rozbiehaní podnikov adekvátne zdôraznili úlohu žien; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili zapojenie rómskych žien do prípravy, plnenia, monitorovania a hodnotenia stratégie EÚ pre začleňovanie Rómov;

67.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do všetkých prioritných oblastí stratégie EÚ v oblasti začleňovania Rómov zaradili ako horizontálny cieľ budovanie kapacít a posilňovanie postavenia rómskych žien;

68.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zaradili presadzovanie rodovej rovnosti, ako aj boj proti viacnásobnej a prierezovej diskriminácii medzi ciele stratégie;

69.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zbierali, analyzovali a zverejňovali spoľahlivé štatistické údaje rozčlenené podľa pohlavia, aby bolo možné stratégiu náležitým spôsobom hodnotiť a aktualizovať, ako aj merať vplyv projektov stratégie a ich splnenie cieľa v súvislosti s rómskymi ženami;

70.  žiada, aby sa do stratégie začlenil mechanizmus pre spoluprácu, výmenu informácií a monitorovanie nielen na úrovni EÚ, ale aj na vnútroštátnej úrovni, spolu s Agentúrou pre základné práva, Radou Európy, ďalšími príslušnými medzinárodnými a európskymi inštitúciami, MVO, rómskymi komunitami a inými zainteresovanými subjektmi, a to s cieľom riešiť problémy a nájsť riešenia a zabezpečiť správnu a úplnú realizáciu stratégie na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni zo strany tých, ktorí za to zodpovedajú, čím sa zaručí úspech stratégie;

71.  vyzýva Komisiu, aby poskytla technickú podporu, ktorá je potrebná na zlepšenie administratívnych kapacít orgánov zapojených do správy štrukturálnych fondov, a žiada členské štáty, aby poskytovali poradenstvo a administratívnu pomoc, napríklad organizovaním vzdelávacích kurzov a poskytovaním pomoci so žiadosťami o podporu a podávaním vysvetlení, s cieľom vo väčšej miere tak uľahčiť Rómom získavanie informácií týkajúcich sa európskych a vnútroštátnych programov financovania na podporu podnikania a zamestnanosti, ako aj podávanie príslušných žiadostí;

72.  vyzýva členské štáty, aby stanovili konkrétne a špecifické ciele a podrobné a merateľné ciele zamerané na sociálne začleňovanie Rómov pri transpozícii cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti chudoby a sociálneho začleňovania do národných programov, a naliehavo žiada opatrenia, ktoré pomôžu dosiahnuť stanovené ciele;

73.  domnieva sa, že je možné zabezpečiť Rómom lepšiu budúcnosť prostredníctvom vzdelávania, a že je preto nevyhnutné investovať do vzdelávania rómskych detí a mládeže; zdôrazňuje, že vzdelávanie je nielen právom, ale aj povinnosťou, a vyjadruje podporu činnostiam zameraným na zlepšenie školskej dochádzky rómskych žiakov aj prostredníctvom aktívneho zapojenia ich rodín;

74.  domnieva sa, že propagácia znalostí o rómskej kultúre v Európe uľahčuje vzájomné porozumenie medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom Európy a zároveň podporuje európsky medzikultúrny dialóg;

75.  domnieva sa, že budúca stratégia pre rómsku menšinu by sa mala zamerať na vzdelávanie ako ústredný nástroj podpory sociálneho začleňovania;

76.  domnieva sa, že pre mladých Rómov by sa mali vytvoriť podporné mechanizmy ako štipendiá a mentorská podpora, aby boli vedení nielen k získaniu diplomov, ale aj k účasti na vyššom vzdelávaní a zlepšeniu svojej kvalifikácie;

77.  zastáva názor, že by sa mal vyvinúť nový typ štipendijných programov, aby sa zaistila čo najvyššia kvalita výučby rómskych študentov s cieľom vychovať novú generáciu vedúcich rómskych osobností;

78.  domnieva sa, že vzdelávacie inštitúcie, ktorých znevýhodnení študenti sa dostanú na inštitúcie vyššieho vzdelávania alebo ktorých podiel na celkovom počte absolventov je nad priemerom, by mali byť odmenené, a vyzýva Komisiu, aby rozvíjala projekty v tomto smere;

79.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby členské štáty podporovali začleňovanie Rómov do spoločenského a kultúrneho života miest a krajín, v ktorých žijú, a zabezpečili ich dlhodobú účasť a zastúpenie v tomto smere, a to aj prostredníctvom opatrení určených na podporu programov odborného vzdelávania a prípravy a celoživotného vzdelávania zameraných na rómsku komunitu, pričom treba zohľadniť kultúrne dedičstvo a spôsob života rozličných skupín Rómov v Európe; poukazuje na to, že by sa napríklad mohlo vyvíjať úsilie zabezpečiť ponuku špeciálnych školení pre zamestnancov škôl, podporu prijímania rómskych učiteľov, posilnenie úzkej spolupráce s rómskymi rodinami a organizáciami a poskytovanie mimoškolskej podpory a štipendií; konštatuje, že do tohto procesu by sa mali aktívne zapojiť miestne orgány v členských štátoch a mal by byť signálom pre neziskový sektor, aby do svojich činností zahrnul programy na integráciu Rómov do spoločnosti;

80.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti každej forme sociálneho vylúčenia Rómov a ich vylúčenia zo vzdelávania a podporovali všetky programy, ktoré investujú do vzdelávania Rómov;

81.  domnieva sa, že miestne samosprávy musia prevziať zodpovednosť za reintegráciu študentov, ktorí predčasne ukončia štúdium vo veku, keď je ešte školská dochádzka povinná; poznamenáva, že na tento účel musia vzdelávacie inštitúcie informovať miestnu samosprávu o osobách, ktoré predčasne ukončia školskú dochádzku;

82.  vyzýva Komisiu, aby podporovala ďalšie iniciatívy zamerané na poskytovanie príležitostí na vzdelávanie v skorom detstve a starostlivosti pre rómske deti a mládež;

83.  domnieva sa, že škôlky a/alebo alternatívne formy predškolskej starostlivosti a vzdelávania by sa mali zriadiť v komunitách, kde neexistujú, a rozšíriť tam, kde je nedostatok miest;

84.  vyzýva Komisiu, aby podporila iniciatívy, ktoré sa ukázali ako účinné v predchádzaní akýmkoľvek formám segregácie a ktorých prioritou sú inkluzívne projekty zamerané na úspešné vzdelávanie, na ktorých sa zúčastňujú aj rómske rodiny;

85.  vyjadruje znepokojenie nad vysokou mierou negramotnosti rómskeho obyvateľstva a považuje za dôležité, aby sa navrhovali a vyvíjali programy, ktoré zabezpečia kvalitné základné, stredoškolské a terciárne vzdelávanie rómskych dievčat a žien vrátane stratégií, ktoré uľahčia ich prechod zo základných škôl na stredné a počas celého procesu budú podporovať hlbšie chápanie rómskeho kultúrneho dedičstva, histórie a hodnôt medzi Rómami, ako aj nerómskym obyvateľstvom;

86.  zdôrazňuje, že slabá dochádzka, vysoká miera absencie v školách a slabé študijné výsledky môžu naznačovať, že žiaci a rodičia si nie sú vždy vedomí dôležitosti vzdelania; medzi ďalšie relevantné faktory môžu patriť nedostatočné zdroje, zdravotné problémy, chýbajúce kvalitné vzdelávanie na mieste či dostupná preprava do školy, podpriemerné bývanie a oblečenie znemožňujúce školskú dochádzku, neinkluzívne školské prostredie a segregované školy, ktoré neposkytujú dostatočnú prípravu z hľadiska konkurencieschopnosti na trhu práce; zdôrazňuje preto význam opatrení zameraných na podporu školskej dochádzky rómskych študentov a trvalého, pravidelného dialógu o vzdelávacích otázkach s rodinami týchto študentov, rómskymi komunitami a všetkými zúčastnenými stranami;

87.  kladie dôraz na kľúčovú úlohu, ktorú môže v procese začleňovania etnického rómskeho obyvateľstva zohrávať masový a výkonnostný šport;

88.  podporuje propagáciu programov odbornej prípravy pre učiteľov, ktoré zvyšujú schopnosť učiteľov angažovať sa v práci s deťmi a mládežou rómskeho pôvodu, ako aj s ich rodičmi a osobami pôsobiacimi v úlohe rómskych sprostredkovateľov, najmä na základných školách, ako spôsob podpory pravidelnej školskej dochádzky Rómov;

89.  navrhuje, aby sa prijali odlišné prístupy k vzdelávacej integrácii detí z rómskych rodín, ktoré sa chcú usadiť na jednom mieste – napríklad monitorovaním pravidelnej školskej dochádzky detí –, a z rodín, ktoré chcú pokračovať v kočovnom spôsobe života, napríklad opatreniami na uľahčenie školskej dochádzky v rámci rómskych táborísk;

90.  zdôrazňuje význam mobility, celoživotného vzdelávania, odbornej prípravy a programov nadväzného vzdelávania vzhľadom na začlenenie mladých ľudí a dospelých z rómskych komunít a na zvýšenie ich potenciálu vstúpiť na trh práce;

91.  domnieva sa, že systém vzdelávania v zamestnaní treba rozšíriť tak, aby umožňoval získanie potrebných zručností a schopností v širokom meradle;

92.  domnieva sa, že poskytovanie vzdelávania je nutné zosúladiť s dopytom trhu práce, a preto požaduje, aby sa na národnej a regionálnej úrovni vypracúvali strednodobé predpovede očakávaného dopytu trhu práce;

93.  vyzýva Komisiu, aby pre programy a projekty zavádzané do praxe v členských štátoch vyvinula a implementovala monitorovacie systémy spoločné pre inštitúcie EÚ, členské štáty a vedúcich predstaviteľov rómskych komunít;

94.  považuje rómsku kultúru za neoddeliteľnú súčasť európskej kultúrnej mozaiky; poukazuje na to, že kľúčovým prostriedkom pre pochopenie Rómov a ich spôsobu života je zvýšiť povedomie ostatných Európanov o dedičstve, tradícii a jazyku Rómov, rovnako ako aj o súčasnej rómskej kultúre; rozhodne podporuje propagáciu a ochranu ich tvorivej činnosti ako zásadnú súčasť medzikultúrneho dialógu;

95.  zastáva názor, že Rómovia by sa mali usilovať spoznať zvyky a kultúru obyvateľov, pri ktorých žijú, a tak uľahčiť svoju lepšiu integráciu do prostredia, v ktorom bývajú;

96.  domnieva sa, že podpora dobrovoľníckych a športových činností, do ktorých sú zapojení Rómovia aj nerómski obyvatelia, je dôležitá pre posilnenie lepšieho sociálneho začlenenia;

97.  vyzýva Komisiu, aby podporila najlepšie postupy, ako aj pozitívne vzory a skúsenosti z realizovaných programov a vlastných iniciatív Rómov s cieľom zlepšiť vnímanie a obraz Rómov v nerómskych komunitách a podporiť aktívnu účasť a tvorivú spoluprácu zo strany rómskych komunít v rámci programov na úrovni EÚ a členských štátov a miestnych programov;

98.  požaduje, aby sa na všetkých úrovniach verejnej správy lepšie stanovovali a využívali existujúce finančné prostriedky EÚ, ktoré sú vyčlenené na podporu zamestnávania, vzdelávania a kultúry rómskych obyvateľov;

99.  odporúča, aby budúce politiky EÚ zamerané na rómsku menšinu vychádzali z diferencovaného prístupu prispôsobeného špecifickým charakteristikám rôznych členských štátov a osobitostiam jednotlivých komunít;

100.  upozorňuje na dôležitosť vykonávania prísnejších kontrol využívania európskych finančných prostriedkov určených na začleňovanie Rómov;

101.  domnieva sa, že výmena skúseností a osvedčených postupov medzi členskými štátmi, ktoré v oblasti začleňovania Rómov už dosiahli dobré výsledky, a tými, ktoré stále stoja pred týmto problémom, by bola užitočná;

102.  uznáva, že zložitosť administratívy môže byť pre organizátorov projektov prekážkou; zdôrazňuje, že treba intenzívnejšie pracovať na zjednodušení postupov prideľovania grantov; zdôrazňuje, že európske fondy sa v tejto oblasti nevyužívajú dostatočne;

103.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2006, s. 129. (2) Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 283. (3) Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 428. (4) Ú. v. EÚ C 68 E, 21.3.2009, s. 31. (5) Ú. v. EÚ C 294 E, 3.12.2009, s. 54. (6) Ú. v. EÚ C 87 E, 1.4.2010, s. 60. (7) Ú. v. EÚ C 4 E, 7.1.2011, s. 7. (8) Prijaté texty, P7_TA(2010)0312. (9) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. (10) Ú. v. ES L 180, 19. 7. 2000, s. 22. (11) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16. (12) Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77. (13) Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 55. (14) Ú. v. EÚ L 132, 29. 5.2010, s. 1. (15) IP/10/1097. (16) MEMO/10/701 z 21.12.2010. (17) Správa o rasizme a xenofóbii v členských štátoch EÚ za rok 2009; Správa o prieskume v oblasti menšín a diskriminácie v Európskej únii , Správa o kľúčových údajoch: Rómovia v roku 2009; Situácia rómskych občanov EÚ, ktorí sa sťahujú do iných členských štátov EÚ a usadia sa tam; a Podmienky bývania Rómov a kočovníkov v Európskej únii: porovnávacia správa. (18) CM(2010)133. (19) MEMO/10/502.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2011 o priemyselnej politike vo veku globalizácie (2010/2095(INI))

P7_TA(2011)0093 A7-0022/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na hlavu XVII Zmluvy o fungovaní Európskej únie, článok 173 (pôvodný článok 157 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), ktorý sa týka priemyselnej politiky Európskej únie a hovorí sa v ňom okrem iného o konkurencieschopnosti priemyslu Únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s 28. októbra 2010 s názvom Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie: Konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu (KOM(2010)0614),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 16. júna 2010 o EÚ 2020(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 o inovačnej politiky Spoločenstva v meniacom sa svete(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. septembra 2009 s názvom Príprava na budúcnosť: vyvíjanie spoločnej stratégie pre základné podporné technológie v EÚ (KOM(2009)0512),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2008 o strednodobom hodnotení priemyselnej politiky: príspevok k Stratégii Európskej únie pre rast a zamestnanosť(3),

–  so zreteľom na závery neformálneho zasadnutia Rady pre konkurencieschopnosť zo 14. – 15. júla 2010,

–  so zreteľom na závery z 2999. zasadnutia Rady pre konkurencieschopnosť z 1. a 2. marca 2010,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. novembra 2008 s názvom Iniciatíva v oblasti surovín: zabezpečovanie našich nevyhnutných potrieb pre rast a zamestnanosť v Európe (KOM(2008)0699),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie z 3. marca 2010 s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 s názvom Európa 2020, vlajková iniciatíva inovačnej únie (KOM(2010)0546),

–  so zreteľom na dokument Komisie z 26. apríla 2010, ktorý vypracovalo GR pre podnikanie a priemysel, s názvom výrobný priemysel EÚ: Aké sú výzvy a možnosti na nadchádzajúce roky,

–  so zreteľom na pracovný dokument Komisie s názvom Správa o vykonávaní iniciatívy SBA (KOM(2009)0680),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. júla 2008 s názvom o akčnom pláne pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku (KOM(2008)0397),

–  so zreteľom na správu z novembra 2008 s názvom Podpora inovatívnych obchodných modelov s environmentálnym prínosom (Promoting innovative Business Models with Environmental Benefits), realizovanú v mene Komisie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. júla 2007 s názvom Strednodobé hodnotenie priemyselnej politiky: Príspevok k Stratégii EÚ pre rast a zamestnanosť (KOM(2007)0374),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0022/2011),

A.  keďže globálna hospodárska kríza zasiahla európsky priemysel, čím ďalej sťažila jeho adaptáciu na výzvy globalizácie, zmeny klímy, vyčerpania zdrojov, demografických zmien a prechodu k priemyslu založenému na poznatkoch a efektívnosti, ktoré významne vplývajú na priemyselný rozvoj, pracovný trh a vyhliadky do budúcnosti,

B.  keďže na to, aby EÚ bola schopná prekonať účinky krízy a čeliť týmto výzvam, potrebuje taký prístup k priemyselnej politike, ktorý bude spojením konkurencieschopnosti, udržateľnosti a dôstojnej práce a ktorý bude súčasne môcť stimulovať hospodárstvo, výrazne zvýšiť zamestnanosť, znížiť mieru zhoršovania životného prostredia a zlepšiť kvalitu života,

C.  keďže priemyselná politika v Európe môže byť úspešná iba vtedy, ak bude súčasťou novej architektúry finančného sektora, ktorá bude podporovať investície a zabráni špekuláciám, a zároveň bude súčasťou makroekonomickej politiky, ktorá nasmeruje daňovú, hospodársku a rozpočtovú politiku EÚ smerom k trvalo udržateľnému rastu a zamestnanosti,

D.  keďže rôzne európske priemyselné odvetvia trpia permanentnou krízou z dôvodu nečestnej konkurencie z tretích krajín, najmä v oblasti pracovných vzťahov, životného prostredia a ochrany duševného a priemyselného vlastníctva,

E.  keďže európsky priemysel čelí čoraz výraznejšej konkurencii zo strany priemyselných aj rozvíjajúcich sa krajín ako Čína, India a Brazília, a to v oblasti prístupu k zdrojom, technologickým inováciám a kvalifikovaným pracovníkom, ako aj v oblasti cielených a ambicióznych priemyselných a inovačných politík,

F.  keďže stratégia EÚ v oblasti podpory

G.  keďže rozširujúca sa priemyselná základňa v rozvíjajúcich sa krajinách je čoraz väčšou výzvou pre svetovo vedúce postavenie európskeho priemyslu a najväčší konkurenti, ako sú USA, Japonsko a Čína, uplatňujú aktívnu a silnú priemyselnú politiku, ktorá sa opiera o rozsiahle investície do špičkových produktov a služieb; preto je zachovanie a upevnenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu veľmi dôležité pre to, aby si udržal svoju úlohu hnacej sily trvalo udržateľného rastu a zamestnanosti v Európe,

H.  keďže je možné podporovať priemyselný pokrok prostredníctvom kombinácie vhodných rámcových podmienok, rozumnej, pokrokovej a cielenej regulácie a stimulácie trhu na základe presných očakávaní vývoja trhu a podpory globálnych trendov smerom k čistým, udržateľným a inovačným formám výroby a distribúcie a spotreby,

I.  keďže makroekonomickou prioritou EÚ musí byť všeobecná politika v prospech investícií do priemyslu a služieb, a to najmä v čase súčasnej krízy, keď investície (najmä do kapacity, už nie toľko do produktivity) predstavujú výdavky, ktoré sa obetujú najskôr; keďže členské štáty, EÚ a regionálne a miestne orgány by si mali stanoviť ciele v oblasti verejných investícií (teda podiel výdavkov na investície v rámci celkových verejných výdavkov), a to aj v rámci úsporných plánov,

J.  keďže akákoľvek ambiciózna európska priemyselná politika musí vychádzať zo silného vnútorného trhu, a to tak v rámci hraníc EÚ, ako aj v jeho vonkajšom rozmere; keďže je v tejto súvislosti nevyhnutné reagovať na možnosti a výzvy globalizácie kombináciou všetkých nástrojov priemyselnej politiky (napríklad politiky v oblasti výskumu a vývoja, regionálnej politiky, politiky v oblasti hospodárskej súťaže, regulačnej konvergencie a obchodnej politiky),

K.  keďže deindustrializácia je v Európe nepopierateľnou skutočnosťou, ktorá z dôvodu rastúcej globalizácie a tuhej konkurencie zo strany rýchlo sa rozvíjajúcich krajín ohrozuje našu technologickú a hospodársku pozíciu,

L.  keďže treba radikálne znížiť byrokraciu, ktorej čelia podniky, a zaistiť im zjednodušenie legislatívneho a regulačného prostredia v súlade so zásadou lepšej tvorby práva,

M.  keďže celosvetový dopyt po nerastných surovinách a zdrojoch trvalo rastie, čo vedie k obavám z možného prerušenia dodávok,

N.  keďže podľa nemeckého štatistického úradu predstavujú až 45 % jednotkových nákladov náklady na materiál, a preto je pre európsky priemysel rozhodujúce rozumné využívanie zdrojov a účinné využívanie energie,

O.  keďže napriek výkonnosti niektorých členských štátov EÚ stratila podiel na trhu; keďže EÚ v oblasti vyspelých technológií nemá pozíciu, ktorá by jej náležala, a to najmä v oblasti nových informačných a komunikačných technológií (13 % pridanej hodnoty v USA, 5 % v EÚ); keďže vo výrobnom sektore EÚ sa spomaľuje produktivita,

P.  keďže výrobný sektor je hlavným zdrojom zvyšovania produktivity – a to v rámci tohto sektora aj vo zvyšku hospodárstva –, pričom priemyselné inovácie sú jedným z hlavných podnetov na vytváranie nových služieb, a teda dlhodobého rastu, a to najmä so zreteľom na demografické vyhliadky EÚ,

Q.  keďže priemysel je základnou zložkou európskeho hospodárstva, pretože ak vezmeme do úvahy s ním spojené služby, predstavuje 37 % hrubého domáceho produktu EÚ, 80 % výdavkov na výskum a vývoj a 75 % vývozu,

R.  keďže treba vziať do úvahy význam tradičného európskeho priemyslu, ktorého znalosti sú pre hospodárstvo nevyhnutné a ktoré treba zhodnotiť,

S.  keďže naši svetoví konkurenti, ako USA a ázijská oblasť, prijali proaktívne priemyselné politiky založené na masívnych investíciách do výskumu a vývoja v prospech kľúčových odvetví,

Nový prístup k udržateľnej priemyselnej politike

1.  víta skutočnosť, že Komisia stratégiou Európa 2020 a oznámením o integrovanej priemyselnej politike EÚ konečne uznala význam prosperujúcej, a najmä výrobnej základne pre udržateľný rast a zamestnanosť v Európe a odhodlala sa prijať integrovanú priemyselnú politiku založenú na zásade sociálneho trhového hospodárstva;

2.  uznáva návrh integrovanej priemyselnej politiky predložený Komisiou a berie na vedomie jeho zameranie na obnovu konkurencieschopnosti priemyslu EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že so zreteľom na celosvetové výzvy je nevyhnutné, aby efektívne využívanie energie a zdrojov bolo základom obnovy európskeho priemyslu, ak si európsky priemysel chce do budúcnosti zachovať svoju konkurencieschopnosť;

3.  zdôrazňuje skutočnosť, že rôzne opatrenia presadzované Komisiou musia ostať pre spotrebiteľov dostupné, a to najmä v čase, keď sa európske hospodárstvo, predovšetkým v nových členských štátoch, stále zotavuje zo svojej najhoršej krízy za desaťročia;

4.  zdôrazňuje skutočnosť, že trvalo udržateľný rozvoj, ako ho vymedzila johannesburská konferencia v roku 2002, sa má zakladať na troch pilieroch: hospodárskom sociálnom a environmentálnom, a že v záujme čo najväčšej konkurencieschopnosti hospodárstva sa musí priemyselná politika opierať o vyváženú zmes týchto faktorov;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili ambicióznu, ekologicky efektívnu a environmentálne orientovanú priemyselnú stratégiu EÚ s cieľom obnoviť výrobnú kapacitu na celom území EÚ a vytvoriť vysoko kvalifikované a dobre platené pracovné miesta v rámci EÚ;

6.  zdôrazňuje potrebu dlhodobej regulačnej predvídateľnosti a stability, ktoré sú pre priemysel z hľadiska plánovania investícií životne dôležité; vyzýva preto Komisiu, aby spolu s Európskym parlamentom a Radou vyvinula komplexnú víziu pre európsky priemysel pre rok 2020, ktorá má na zreteli konkurencieschopnosť a udržateľnosť priemyslu a stanovuje usmernenia napríklad pre efektívne využívanie energie a zdrojov, s cieľom podnietiť rast, zamestnanosť, a tým aj prosperitu v Európe; v tomto smere ľutuje, že oznámenie Komisie neobsahuje hmatateľné návrhy;

7.  žiada Komisiu a členské štáty, aby v rámci v súčasnosti plánovaných zmien zmlúv EÚ dbali o to, aby mala zamestnanosť medzi cieľmi Európskej centrálnej banky rovnaký význam ako boj proti inflácii;

8.  zdôrazňuje, že vývoj nemôže existovať bez pevného a silného priemyselného základu; uznáva, že vývoj môže prispievať k väčšej miere vytvárania pracovných miest a k udržaniu životného štandardu občanov;

9.  vyzýva verejné orgány, aby znížili byrokraciu, zabránili zdvojovaniu formalít a zvýšili transparentnosť v súvislosti s lehotami na uzavretie konaní;

10.  zdôrazňuje, že toto bude možné, iba pokiaľ bude priemysel založený na znalostiach a bude sa opierať o silnú priemyselnú základňu;

11.  zdôrazňuje, že úspech novej, udržateľnej priemyselnej politiky spočíva len v integrovanom prístupe naprieč odvetviami, ktorý podporujú praktické horizontálne a odvetvové iniciatívy založené na objektívnych ekonomických argumentoch, ktoré sa týkajú spoločných tém s výrazným vplyvom na množstvo odvetví a prinášajú hmatateľné výsledky na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

12.  upozorňuje na význam niektorých odvetví, ako je odvetvie energetiky a dopravy, v nákladovej štruktúre európskeho priemyslu; považuje za potrebné ďalej zlepšovať konkurencieschopnosť týchto odvetví prostredníctvom privatizácie; v tejto súvislosti je presvedčený, že je potrebné obmedziť úroveň verejného financovania v podnikoch, ktoré pôsobia na liberalizovaných trhoch, a zaviesť opatrenia zamerané na voľné poskytovanie služieb vo všetkých druhoch dopravy;

13.  domnieva sa, že je potrebné vymedziť makroekonomické rámcové podmienky, v ktorých môže európsky priemysel prosperovať, a to pri zohľadnení skutočnosti, že zdrojov je málo a vyčerpávajú sa; v tejto súvislosti sa domnieva, že Európa musí smerovať nielen k podpore dnešnej konkurencieschopnosti, ale predovšetkým k zabezpečeniu konkurencieschopnosti v budúcnosti;

14.  domnieva sa, že priemyselná stratégia EÚ by mala označiť strategické oblasti investícií, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tieto priority zohľadnili v rámci ďalšieho finančného výhľadu, ročných rozpočtov a politík EÚ;

15.  považuje za dôležité, aby sa prijala integrovaná priemyselná politika, v rámci ktorej európske iniciatívy vo všetkých oblastiach dopĺňajú spoločný cieľ rozvoja a nejdú proti nemu;

16.  naliehavo žiada Komisiu, aby sa poponáhľala s dokončením jednotného trhu EÚ, keďže to je nevyhnutná podmienka pre konkurencieschopný priemysel a inovácie;

17.  zdôrazňuje skutočnosť, že spravodlivá hospodárska súťaž spolu s otvorenými trhmi sú kľúčové pre vytvorenie nového a dynamického priemyslu;

18.  je presvedčený, že nielen verejný sektor, ale najmä súkromný sektor zohrajú zásadnú úlohu pri investovaní do reštrukturalizácie a rozvoja nových odvetví priemyslu, čím sa zabezpečí jednak vytvorenie pracovných miest, jednak prechod k hospodárstvu, ktoré efektívne využíva zdroje a má nízke uhlíkové emisie; považuje preto za zásadne dôležité, aby sa zaviedol vhodný rámec na stimulovanie týchto súkromných investícií;

19.  zdôrazňuje, že nový integrovaný prístup si vyžaduje veľmi dobre fungujúcu spoluprácu v rámci Komisie a súdržnosť jej rôznych politík; na tento účel vyzýva Komisiu, aby zriadila stálu pracovnú skupinu pre priemyselnú politiku, ktorej úlohou bude koordinácia a úprava smerovania a opatrení v rámci súčasnej novej a integrovanej európskej stratégie priemyselnej politiky a monitorovanie ich vykonávania;

20.  vyzýva Komisiu, aby sa v rámci procesu hodnotenia vplyvov (tzv. kontrola z hľadiska konkurencieschopnosti) a pri hodnotení ex ante/ex post (tzv. kontroly vhodnosti) viac zamerala na aspekty konkurencieschopnosti a aby túto zásadne dôležitú súčasť inteligentnej regulácie zaviedla čo najskôr vo všetkých útvaroch Komisie; zdôrazňuje skutočnosť, že udržateľnosť má zásadný význam pre zachovanie konkurencieschopnosti a pre ekonomiku efektívne využívajúcu zdroje s nízkymi emisiami CO2;

21.  zdôrazňuje, že EÚ by mohla vytvoriť najviac konkurencieschopný priemysel na svete, a to okrem iného pomocou:

22.  podporuje iniciatívu Komisie z bodu 3 jej oznámenia konzistentne preskúmať priemyselno-politické dôsledky budúcich právnych predpisov a zhodnotiť vykonávanie týchto predpisov a zdôrazňuje, že sa musí zaistiť spolupráca so sociálnymi partnermi a čo najväčšia transparentnosť;

23.  zdôrazňuje, že nová, udržateľná priemyselná politika EÚ môže fungovať len vtedy, keď sa vykonáva v úzkej koordinácii s priemyselnými politikami členských štátov, a žiada preto Komisiu, aby v roku 2011 využila iniciatívy možné vďaka článku 173 ods. 2 Lisabonskej zmluvy, ktorými sú usmernenia, ukazovatele, výmena a šírenie osvedčených postupov a technológií, monitorovacie a hodnotiace postupy;

24.  vyzýva Komisiu, aby spolu s Európskym parlamentom a Radou pripravila nový rámec, ktorý podnikom z rôznych členských štátov umožní účinnejšie spolupracovať na určovaní a dosahovaní svojich priemyselných priorít a bude ich v tom podporovať; domnieva sa, že to posilní konkurencieschopnosť európskych produktov a zlepší reakcie na meniace sa podmienky na celosvetovom trhu;

25.  je presvedčený, že úspech novej udržateľnej priemyselnej politiky závisí od toho, že sú zapojené všetky zainteresované strany vrátane sociálnych partnerov, regionálnych a miestnych orgánov, zástupcov MSP a občianskej spoločnosti; konštatuje, že od Komisie sa žiada, aby zakotvila jasnú zásadu partnerstva vo všetkých oblastiach a opatreniach, k čomu patrí aj spoločné monitorovanie a hodnotenie očakávaných opatrení vrátanie posúdenia stratégii/opatrení/programov;

26.  domnieva sa, že priemyselná politika EÚ vo veku globalizácie môže svoje ciele dosiahnuť len vtedy, ak sa bude zaoberať tým, do akej miery sú politiky EÚ prispôsobené budúcim výzvam, ktorým čelia a v nadchádzajúcich rokoch budú čeliť európske regióny a ich miestny priemysel, a to len v prípade, že príslušné politiky EÚ prispejú k zlepšeniu efektivity a konkurencieschopnosti MSP, ktoré sú hlavnou hybnou silou európskeho priemyslu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vplyv ekonomických, demografických a klimatických zmien a zmien v oblasti energetiky je potrebné hlbšie analyzovať, pokiaľ ide o ich regionálny rozmer, pričom treba zohľadniť možné regionálne rozdiely, ktoré v dôsledku týchto výziev vzniknú, čo ovplyvní homogénny rast priemyslu EÚ; zdôrazňuje vedúcu úlohu regiónov pri presadzovaní ekologickej konverzie priemyslu a pri podpore vývoja obnoviteľných zdrojov energie;

27.  konštatuje, že priemyselná politika je do značnej miery závislá od ochrany priemyslu EÚ pred nečestnou konkurenciou tretích štátov;

28.  vyzýva Komisiu, aby čo najrýchlejšie vypracovala konkrétny časový plán na monitorovanie vykonávania tejto stratégie a každoročne predkladala správu o pokroku; domnieva sa tiež, že Komisia by mala každoročne prehodnotiť účinnosť týchto usmernení a týchto iniciatív, aby bolo možné odhaliť problémy, s ktorými sa ich vykonávanie stretáva, a vymedziť doplnkové ciele na zabezpečenie toho, aby priemyselná politika EÚ bola vždy na čele pokroku;

29.  pripomína, že internacionalizácia je kľúčovým faktorom konkurencieschopnosti podnikov, a preto vyzýva Komisiu, aby zvýšila snahu o maximálne využitie znalostí zo všetkých sietí na podporu podnikov tak, aby mohli byť k dispozícii tým podnikom, ktoré sa nachádzajú vo fáze internacionalizácie;

30.  zdôrazňuje, že celoeurópske štruktúry a infraštruktúry, ktoré sa zameriavajú na spájanie zdrojov a prostriedkov, by mohli spustiť celoeurópsky priemyselný model, ktorý by dokázal konkurovať na celosvetovom trhu;

Financovanie

31.  požaduje ambiciózne financovanie priemyselnej politiky a infraštruktúry – najmä infraštruktúry v oblasti výskumu, energetiky, telekomunikácií a dopravy (TEN) – t. j. všetkých tzv. verejných statkov, ktoré vytvárajú prostredie pre podniky; považuje na tento účel za nevyhnutné, aby sa vydali dlhopisy EÚ (tzv. eurobondy alebo projektové dlhopisy), čo by EÚ umožnilo financovať inovácie, infraštruktúru a reindustrializáciu;

Inovácie

32.  zdôrazňuje, že inovácie sú hlavnou hybnou silou priemyselnej politiky aj rastu, a že všetky iniciatívy, ktoré podporujú inovácie:

33.  zdôrazňuje potrebu jednoznačnejšieho rozlíšenia medzi výskumom a inováciou ako činnosťami, ktoré – aj keď sú silne prepojené – sa vyznačujú odlišnými cieľmi, prostriedkami, intervenčnými nástrojmi a pracovnými metódami: výskum, ktorý vedú firmy s cieľom podpory vlastného rastu, by mal generovať nové znalosti a svojou povahou by mal byť bádateľský, samostatný a riskantný; naopak, cieľom inovácie je vývoj nových výrobkov, služieb a procesov, ktoré majú priamy vplyv na trh, spoločnosť a fungovanie podnikov;

34.  domnieva sa, že najmä vymedzenie hodnotiacich kritérií a noriem sa ukázalo byť silným podnetom na presadzovanie inovácií a udržateľnej konkurencieschopnosti v niekoľkých priemyselných odvetviach; žiada posilnenie európskeho normalizačného systému prostredníctvom opatrení na podporu zjednodušovania, transparentnosti, znižovania nákladov a zapojenia zainteresovaných subjektov;

35.  zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie medzi členskými štátmi a lepšej spolupráce medzi podnikmi, a to prostredníctvom zoskupení a sietí podnikov a centier excelentnosti;

36.  zdôrazňuje, že konkurencieschopnosť EÚ do veľkej miery závisí od inovačných kapacít, od zariadení pre výskum a vývoj a od prepojenia medzi inováciami a výrobným procesom;

37.  žiada, aby sa výdavky na výskum v najbližšom programovom období po roku 2013 (8. program pre výskum a vývoj ) prioritne zvýšili vo výraznej miere (cieľ EÚ: 3 % z HDP na výskum a vývoj, 1 % z HDP na verejné prostriedky), aby si tak európsky priemysel zachoval vedúcu pozíciu v oblasti technológií a udržal si konkurencieschopnosť na celosvetovej úrovni, a tak sa účinne použili súkromné investície; konštatuje, že popri silnom zameraní sa na výskum inovačných procesov, riadenia, organizácie a zapojenia pracovníkov v súvislosti s inováciami je potrebný výskum do základných generických technológií; navyše zdôrazňuje, že treba zjednodušiť administratívne postupy a postupy na prístup k finančným prostriedkom;

38.  zdôrazňuje, že zväčšovanie regionálnych rozdielov v oblasti výskumného a rozvojového potenciálu je problémom, ktorý treba riešiť nielen v rámci politiky súdržnosti, ale aj politiky výskumu a inovácií; v tejto súvislosti žiada ako doplnok finančnej podpory určenej na výskum prerozdelenie finančných prostriedkov v rámci rovnakých operačných programov, aby sa podporili inovácie a posilnilo sa využívanie výsledkov výskumu v komerčných riešeniach v prospech celej spoločnosti;

39.  berie na vedomie, že výrazné zvýšenie objemu súkromných aj verejných investícií do výskumu a vývoja je nevyhnutne potrebné na to, aby priemysel EÚ zostal technologickým lídrom a zachoval si celosvetovú konkurencieschopnosť v oblastiach ako obnoviteľné zdroje energie a efektivita dopravy; berie na vedomie, že na podporu vyššieho objemu súkromných investícií do výskumu a vývoja sú potrebné fungujúce trhy pre inovatívne produkty a stabilné investičné prostredie; zastáva názor, že vyšší objem verejného financovania výskumu a vývoja je potrebný na zvýšenie objemu súkromných investícií a na podporu spolupráce, a že zjednodušenie postupov verejného financovania, najmä v rámci rámcových programov EÚ, je nevyhnutnou podmienkou vyššej miery zapojenia priemyslu;

40.  uznáva však, že aby Európa dosiahla takú úroveň investícií, ktorá je potrebná na to, aby sa inovácie stali hnacou silou hospodárskeho rastu, musí objem investícií do výskumu a vývoja zvýšiť súkromný sektor; preto vyzýva Komisiu, aby preskúmala prekážky, ktoré bránia tomu, aby európske podniky investovali na rovnakej úrovni ako iné medzinárodné podniky, napr. v USA, a aby podľa potreby prijala vhodné legislatívne aj nelegislatívne opatrenia;

41.  domnieva sa, že spoločné technologické iniciatívy (napr. CleanSky) sú veľmi užitočné nástroje na mobilizáciu finančných prostriedkov štátov, Únie aj súkromného sektora pre inovačné projekty s výrazne motivačným účinkom; žiada, aby financovanie jestvujúcich projektov bolo zabezpečené tak, aby sa mohli realizovať do konca, a považuje za nevyhnutné, aby sa v sľubných odvetviach (biotechnológie, nanotechnológie, vesmírne technológie, obnoviteľné zdroje energie, spôsoby dopravy v budúcnosti, nové materiály atď.) pripravovali nové projekty;

42.  vyzýva na dôsledné využitie a posilnenie súčasných vedeckých a technologických právomocí v členských štátoch, predovšetkým v oblasti základných podporných technológií (KET);

43.  víta zriadenie expertnej skupiny na vysokej úrovni poverenej vytvorením spoločnej dlhodobejšej stratégie a akčného plánu v oblasti KET, aby sa plne využil ich potenciál;

44.  zdôrazňuje úspech finančného nástroja s rozdelením rizika (RSFF) ako dôležitej formy financovania výskumu, vývoja a inovácií prostredníctvom EIB; dôrazne povzbudzuje Komisiu k tomu, aby vyčlenila podstatne viac prostriedkov, a to aj prostredníctvom revolvingových fondov pre inováciu z prostriedkov fondu EFRR, a podporila priame súkromné investície a inovatívne finančné mechanizmy pre inovatívne vysokorizikové projekty a projekty za účasti vhodných MSP; zdôrazňuje tiež význam toho, aby sa inovatívne programy pre MSP sprístupnili znížením objemu byrokratickej záťaže;

45.  je znepokojený nedostatočným využívaním finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov podnikmi na financovanie ich inovatívnych projektov; zastáva názor, že správne orgány by sa mali zamerať na zvyšovanie informovanosti podnikov o operačných programoch a pomáhať im všetkými spôsobmi pri začatí projektov;

46.  vyzýva Komisiu na vytvorenie prehľadu najlepších postupov súčasných a plánovaných finančných mechanizmov, daňových opatrení a finančných impulzov na podporu inovácií a žiada o každoročnú aktualizáciu a kontrolu účinnosti týchto opatrení;

47.  žiada, aby sa zvážilo zavedenie nových, alternatívnych mechanizmov, ktoré umožňujú zmierniť nedostatok financií v európskych podnikoch, najmä v MSP; domnieva sa, že tieto mechanizmy musia:

48.  uznáva, že problémom EÚ je, že má menej mladých vedúcich osobností v oblasti inovácií v odvetviach, ktoré sú od výskumu a vývoja veľmi závislé, najmä v odvetviach biotechnológií a internetu; zdôrazňuje preto, že je potrebné podporovať ich rozvoj riešením konkrétnych prekážok, ktorým čelia v nových odvetviach, a podrobným monitorovaním nových inovatívnych trhov, pričom by sa ich osobitným potrebám mala prispôsobiť zmes politických nástrojov;

49.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila produktívne prostredie pre začínajúce a vedľajšie (spin-off) podniky, za pomoci špecializovaných služieb, ktoré umožnia mladým podnikateľom prekonať tradičné bariéry, ktoré bránia rozbehnutiu nových výrobných aktivít (nedostatočné infraštruktúry, prístup k informáciám, náklady na služby, správa duševného vlastníctva);

50.  žiada napokon, aby EÚ reagovala na fragmentáciu európskeho trhu s rizikovým kapitálom a navrhla režim Spoločenstva, ktorý by zabezpečoval tvorbu celoeurópskych fondov;

51.  zdôrazňuje skutočnosť, že investície do výskumu, vývoja a inovácií možno uskutočniť prostredníctvom vnútroštátnych daňových stimulov a prístupu k špecializovaným finančným prostriedkom, napríklad k rizikovému kapitálu;

52.  žiada o ďalšiu podporu technológií pre trvalo udržateľný rozvoj, ako sa už začalo v akčnom pláne ETAP prepojením stratégií výskumu, životného prostredia a hospodárstva, žiada o ambiciózny plán nadväzujúci na ETAP, v ktorom výskum, vzdelávanie, odborná príprava a priemysel budú vyvíjať spoločné úsilie, a o vyčlenenie primeraného množstva finančných prostriedkov na jeho plnenie; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť objem finančných prostriedkov pre strategický plán energetických technológií;

53.  žiada priemysel, aby sa zapojil do ekologických inovácií s cieľom podporiť svoj zamestnávateľský potenciál; v tejto súvislosti poznamenáva, že informovanie podnikateľov poukázaním na nové podnikateľské príležitosti bude základom úspešnosti stratégie zameranej na rozvoj zdrojovo-efektívnych hospodárstiev a udržateľných priemyselných odvetví;

54.  navrhuje zamyslieť sa aj nad inými formami financovania, ktoré podporujú vývoj inovatívnych technológií tým, že doň zapájajú rôznych aktérov na niekoľkých úrovniach – európskej, vnútroštátnej a miestnej, a súčasne uvažovať nad využitím viacerých nástrojov, ako napríklad partnerstiev verejného a súkromného sektora či rizikového kapitálu;

55.  žiada venovať mimoriadnu pozornosť podpore inovácií zameraných na účinné a trvalo udržateľné využívanie surovín;

56.  pripomína, že pri ročnej výške 17 % z HDP v EÚ má verejné obstarávanie pre jednotný európsky trh a podporu inovácií významnú úlohu; upozorňuje na to, že konkurenti ako Čína a USA si stanovili ambiciózne plány na obstarávanie inovatívnych a ekologických výrobkov; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podľa potreby zjednodušili a zlepšili pravidlá verejného obstarávania na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ, a to v súlade s pravidlami transparentnosti, spravodlivosti a nediskriminácie; vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o jestvujúcich možnostiach zapojenia inovatívnych a udržateľných kritérií do výberových konaní podľa súčasných pravidiel EÚ pre obstarávanie a v súlade o stratégiou Európa 2020 a aby podporila využívanie týchto možností; zdôrazňuje tiež, že je nevyhnutné zabezpečiť reciprocitu prístupu na vonkajšie trhy s verejným obstarávaním, aby podniky EÚ mali v medzinárodnej konkurencii rovnocenné podmienky;

57.  poznamenáva, že verejné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím môže predstavovať rozhodujúci počiatočný impulz pre nové trhy s inovatívnymi a ekologickými technológiami a súčasne môže viesť k vyššej kvalite a účinnosti verejných služieb; žiada Komisiu a členské štáty, aby lepšie informovali verejné orgány o možnostiach verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím;

58.  domnieva sa, že by sa nemal podceňovať význam verejného obstarávania pre podporu inovatívnej priemyselnej základne; v tejto súvislosti žiada členské štáty EÚ, aby plne využívali potenciál, ktorý ponúka verejné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím ako hnacia sila inovácií a ako nástroj zameraný na zvýšenie účasti MSP na verejnom obstarávaní, čo umožní určiť a účinne podporovať najdôležitejšie trhy pre európske podniky;

59.  vyzýva Komisiu na posilnenie opatrení proti transferu poznatkov z EÚ do celého sveta, predovšetkým do Číny, ktorý sa často uskutočňuje bez protihodnoty;

Zdroje

60.  domnieva sa, že je možné a potrebné oddeliť hospodársky rast od väčšieho využívania zdrojov;

61.  je presvedčený, že značné zvýšenie efektívnosti zdrojov pre suroviny, pomocné látky a prevádzkové látky a materiály posilní pozíciu európskeho priemyslu v celosvetovej konkurencii, a vyzýva preto Komisiu, aby ako prioritu navrhla ambicióznu politiku EÚ v oblasti efektívnosti zdrojov prostredníctvom akčného plánu, alebo prípadne v smernici o efektívnosti zdrojov, pričom sa bude pridržiavať oznámenia Komisie o stratégii využívania zdrojov (KOM(2005)0670); domnieva sa, že to znamená:

62.  zdôrazňuje, že dostupnosť zdrojov, najmä strategických zdrojov a kovov vzácnych zemín, má zásadný význam pre možnosti rozvoja európskeho priemyslu, preto žiada Komisiu, aby ešte v roku 2011 predložila ambicióznu a rozsiahlu stratégiu zdrojov, ktorá by sa nemala obmedzovať len na kritické suroviny, ako ich vymedzila Komisia, a mala by okrem iného zahŕňať:

63.  domnieva sa, že priemyselná politika potrebuje predovšetkým vyváženie krokov v energetike v prospech politiky určovanej dopytom, čo by posilnilo postavenie spotrebiteľov a oddelilo hospodársky rast od spotreby energie; domnieva sa najmä, že v odvetviach dopravy a výstavby sa musí realizovať aktívna politika energetických úspor a diverzifikácie v prospech udržateľných, čistých a bezpečných zdrojov energie, a že priemyselná politika by mala pomôcť vytvoriť také podmienky na trhu, ktoré budú stimulovať výraznejšie úspory energie a investície do energetickej efektívnosti v záujme využívania širokého spektra obnoviteľných zdrojov energie, ako aj kľúčových technológií pre mobilitu skladovania energie (najmä verejnej dopravy);

64.  je presvedčený, že na zaistenie bezpečnosti investícií potrebuje priemysel ambicióznu, ale realistickú dlhodobú energetickú politiku, ktorá: zaručí konkurencieschopné ceny energií a bezpečnosť dodávok EÚ, zníži závislosť od fosílnych palív, bude podporovať energetickú efektívnosť a úspory energie pri výrobe a spotrebe, umožní výrobu s čo najmenším množstvom emisií a zabráni energetickej chudobe a unikaniu uhlíka; upozorňuje, že právna istota, stabilné rámcové podmienky, primerané investície a ďalšia harmonizácia vnútorného energetického trhu sú kľúčom k prechodu na výrobu a dodávky s nízkymi emisiami uhlíka a k zníženiu nákladov priemyslu; zdôrazňuje, že preto je potrebné včas a hospodárne obnoviť a rozšíriť transeurópsku energetickú sieťovú infraštruktúru, ktorá zahŕňa vykurovanie a využíva aj digitálne a dopravné sieťové infraštruktúry, a presadzovať inteligentné rozvodné siete a inteligentné meranie spotreby, najmä s pomocou prostriedkov od Európskej investičnej banky;

65.  zdôrazňuje, že pre automobilové odvetvie je dôležité, aby prevzalo iniciatívu v oblasti ďalšieho vývoja a výroby elektrických vozidiel; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby najneskôr do konca prvej polovice roka -2011 vytvorila rámcové podmienky pre vývoj elektrických vozidiel, konkrétne v oblasti stanovenia noriem pre infraštruktúru a technológie nabíjania, aby sa dala zaručiť interoperabilita a bezpečnosť infraštruktúry; ďalej vyzýva Komisiu aby stanovila jednotné podmienky pre schvaľovanie elektrických vozidiel s dôrazom na zdravie a bezpečnosť zamestnancov a konečných spotrebiteľov;

66.  pripomína obrovský potenciál zlepšení v oblasti energetickej efektívnosti pri tvorbe pracovných miest a znižovaní nákladov; domnieva sa, že iniciatívy vo všetkých priemyselných odvetviach musí sprevádzať prijímanie opatrení na zabezpečenie zlepšenia energetickej efektívnosti vrátane cieľov, noriem a hodnotiacich mechanizmov;

67.  požaduje inovácie v oblasti zdravotnej starostlivosti a v sociálnej oblasti, aby priemysel v ďalších desaťročiach nečelil nedostatku pracovnej sily a vyššej cene práce;

68.  poukazuje na potenciál zvýšenia úspor energie za pomoci inteligentných technológií;

69.  domnieva sa, že na zabezpečenie fungovania dodávateľských reťazcov s udržateľnejšími logistickými systémami a nižšími prevádzkovými nákladmi je potrebná politika zvyšovania udržateľnosti dopravných systémov a infraštruktúry prostredníctvom opatrení, ako efektívnejšie technológie, vzájomná kompatibilita, inovatívne riešenia v oblasti mobility, ale aj politika čerpania z miestnych zdrojov;

70.  domnieva sa, že moderné informačné a komunikačné technológie majú veľký potenciál inovácií podporujúcich udržateľnosť a ekologickú efektivitu, napr. integrácia technológií kladením ďalších inteligentných vrstiev na fyzické vrstvy s cieľom dosiahnuť efektívnejšie riadenie systémov (napríklad vodovody, dopravné systémy); zdôrazňuje, že pre takéto riešenia je potrebné mať k dispozícii otvorené štandardy IKT; preto naliehavo žiada Komisiu, aby vyžadovala otvorené štandardy, a zainteresované strany, aby podnecovali rozvoj vhodných otvorených štandardov podporujúcich efektívnosť zdrojov;

71.  upozorňuje, že je potrebné mať dostatok technického a kvalifikovaného personálu; domnieva sa preto, že oblasť vzdelávania a odbornej prípravy potrebuje viac investícií; trvá na tom, aby sa na všetkých úrovniach vyvíjalo maximálne úsilie na prekonávanie nedostatkov v oblasti kvalifikácie na podporu spôsobilostí pracovníkov a na zvýšenie hodnoty priemyslu pre mladých absolventov, čo zahŕňa:

72.  zdôrazňuje potrebu podporovať prístup mládeže na pracovný trh prostredníctvom primerane odmeňovaných praxí a kvalitného učňovského vzdelávania;

73.  domnieva sa, že pre hospodársku, sociálnu a ekologickú budúcnosť EÚ bude rozhodujúce, aby mladí ľudia boli informovaní o tom, akú vysokú úroveň špecializovaného a všeobecného vzdelania budú potrebovať na to, aby sa neskôr mohli v priemysle zamestnať;

74.  zdôrazňuje, že pomerne nízke odhodlanie na samostatné podnikanie sa dá prekonať pomocou vytvorenia priaznivého prostredia pre založenie vlastného podniku prostredníctvom vyššieho počtu integrovaných podporných systémov, napr. Entre: DI, a prostredníctvom konkrétnych programov, napr. Erasmus pre mladých podnikateľov;

75.  víta návrh Komisie na preskúmanie nových zdrojov financovania pre veľké európske projekty v oblasti infraštruktúry a podporuje vytvorenie projektu dlhopisov EÚ v spolupráci s Európskou investičnou bankou;

Spravodlivá hospodárska súťaž

76.  je presvedčený o nutnosti dať európskej priemyselnej politike k dispozícii nástroje vnútorného trhu, a to s cieľom podporovať vytváranie veľkých európskych šampiónov, ktorí sú vo svojej oblasti činnosti svetovými pojmami, ako Galileo a SESAR; žiada, aby EÚ svoje podniky neobmedzovala príliš asymetricky v porovnaní s obmedzeniami platnými v tretích krajinách;

77.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ svojim podnikom garantovala recipročné otvorenie verejného obstarávania v rámci rokovaní o dvojstranných a mnohostranných dohodách s tretími krajinami a aby súčasne zefektívnila využívanie nástrojov MSP na ochranu obchodu proti praktikám peňažného, sociálneho a ekologického dampingu, pirátstva, falšovania a nelegálneho kopírovania;

78.  podľa vzoru Kanady, Spojených štátov, Číny alebo Japonska žiada zaviesť zo strany EÚ povinnosť uvádzať krajinu pôvodu niektorých výrobkov dovážaných z tretích krajín, aby na ne bolo možné uplatňovať rovnaké požiadavky na kvalitu a bezpečnosť, pokiaľ ide o sledovanie pôvodu, ako na výrobky s pôvodom v EÚ;

79.  domnieva sa, že na posilnenie európskeho priemyslu a najmä zlepšenie konkurencieschopnosti podnikov v kontexte svetového hospodárstva je potrebný európsky rámec pre označovanie pôvodu (Made In); domnieva sa, že takáto značka umožní obyvateľom a spotrebiteľom vedomý výber produktov a zvýhodnila by výrobu v rámci Európskej únie, ktorá sa často spája s reputáciou kvality a vysokými výrobnými štandardmi;

80.  domnieva sa, že multilaterálna dohoda o klíme by bola najlepším nástrojom na zníženie negatívnych vplyvov CO2 na životné prostredie, ale hrozí, že sa ju nepodarí uzatvoriť v blízkej budúcnosti; domnieva sa preto, že by EÚ mala naďalej skúmať, či je možné zaviesť v priemyselných odvetviach, v ktorých skutočne dochádza k úniku uhlíka, vhodné environmentálne nástroje, ktoré by dopĺňali aukcie s kvótami na CO2 v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami v Spoločenstve (ETS), predovšetkým tzv. mechanizmus zahrnutia uhlíka, ktorý by bol v súlade s pravidlami WTO, keďže takýto mechanizmus by umožnil bojovať proti riziku presunu emisií CO2 do tretích krajín;

81.  trvá na tom, aby EÚ preskúmala hospodárske praktiky tretích krajín skôr, než vypracuje svoje vlastné politiky, a predovšetkým žiada Európsku komisiu, aby pri kontrole štátnej pomoci hodnotila ako kritérium situáciu európskych podnikov v oblasti hospodárskej súťaže na medzinárodnej úrovni;

Trvalo udržateľná priemyselná kultúra

82.  zdôrazňuje význam vytvorenia vhodného rámca, aby sa priemysel v Európe udržal a aby sa ďalej zlepšovala jeho celosvetová konkurencieschopnosť; domnieva sa preto, že politiky EÚ by mali vychádzať z dôkladných hodnotení vplyvu, ktoré zanalyzujú všetky aspekty hospodárskych, spoločenských a environmentálnych prínosov politík EÚ;

83.  požaduje iniciatívy EÚ, ktoré zistia, čo je hnacou silou rastu, inovácií a konkurencieschopnosti v rozličných odvetviach, a potom pre tieto odvetvia prinesú silnejšie, koordinované, technologicky neutrálne politické odpovede EÚ zamerané na trh, ktoré by sa mali v plnej miere využiť; domnieva sa, že nato je nutné ďalej hospodárnym spôsobom rozvíjať výrobné právne predpisy, napríklad smernicu o ekodizajne, v plnej miere zaviesť smernicu o označovaní energetickými štítkami a iniciatívy stimulujúce priemysel, napríklad iniciatívu za ekologické autá; v tejto súvislosti vyzýva na dlhodobú kampaň za udržateľnú spotrebu, zameranú na zvýšenie povedomia a zmeny správania a tým aj na podporu inovatívnych výrobkov a koncepcií;

84.  je presvedčený, že je potrebné zachovať a posilniť postavenie Európy na svetovej mape priemyslu najmä vzhľadom na nové priemyselné príležitosti, ktoré vznikajú v dôsledku investičného úsilia EÚ v oblastiach, akými sú zmena klímy a energetika, a v ktorých sa vytvoria pracovné príležitosti vo vysokokvalifikovaných odboroch;

85.  vyzýva Komisiu, aby túto politiku jasne začlenila do prípravy plánu pre hospodárstvo s nízkymi emisiami uhlíka do roku 2050, do priemyselných iniciatív v rámci strategického energetického technologického plánu a do vízie pre rok 2050 v rámci plánu pre Európu efektívne využívajúcu zdroje;

86.  žiada zachovanie a rozšírenie inovačného financovania, ktoré je blízke trhu, akým je napríklad súčasný rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie;

87.  zdôrazňuje, že je potrebné systematicky kontrolovať kvalitu všetkých nových právnych predpisov prostredníctvom týchto kritérií:

88.  pripomína, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii sa stal životne dôležitým nástrojom na pomoc spoločenstvám pri transformácii z nekonkurencieschopných priemyselných odvetví na udržateľné priemyselné odvetvia; zdôrazňuje, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii by mal pokračovať a v prípade potreby by sa mal rozšíriť;

89.  požaduje intenzívnejšie snahy o prekonanie súčasných ťažkostí a o urýchlené vytvorenie jednotného patentu Spoločenstva zaručujúceho nenákladnú, efektívnu a kvalitnú právnu ochranu, ako aj harmonizovaného európskeho systému riešenia sporov v oblasti patentov s cieľom zlepšiť rámcové podmienky práva priemyselného vlastníctva, posilniť právnu istotu a bojovať proti falšovaniu pri súčasnom udržaní byrokratických nákladov na najnižšej hranici, najmä v prípade MSP; víta širokú podporu, ktorú má v Rade rozhodnutie Komisie iniciovať v roku 2011 postup rozšírenej spolupráce v oblasti jednotného patentu EÚ; okrem toho žiada o reformu metód normalizácie (najmä v odvetví IKT), kde by mal byť proces normotvorby otvorený, transparentný, založený na zásadách interoperability a zabezpečujúci konkurencieschopnosť európskeho priemyslu; domnieva sa, že presadzovanie medzinárodnej normalizácie zabezpečí Európe vedúce postavenie v oblasti technológií;

90.  poznamenáva, že základným predpokladom konkurencieschopnosti a rastu európskeho priemyslu je dobudovanie vnútorného trhu; zdôrazňuje, že európske priemyselné odvetvia potrebujú primeraný rámec na produkovanie a vývoj tovaru a služieb na európskej úrovni, a v tomto kontexte víta návrhy obsiahnuté v Akte o jednotnom trhu; vyzýva Komisiu, aby v rámci Aktu o jednotnom trhu určila, aké sú možnosti harmonizácie s cieľom zvýšiť efektívnosť a možnosti lepšieho riadenia, najmä v oblasti DPH, práv duševného vlastníctva a patentu EÚ, celosvetovej normalizácie, označovania a noriem platných v jednotlivých odvetviach;

91.  vyzýva členské štáty, aby sa aktívnejšie zapájali do riadenia jednotného trhu zlepšením spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi a posilnením transpozície, uplatňovania a dodržiavania predpisov, ktoré upravujú jednotný trh, v praxi; žiada členské štáty, aby znížili náklady na transakcie prostredníctvom doplnkových opatrení zameraných napríklad na účinnejšiu elektronickú verejnú správu;

92.  zdôrazňuje, že verejné orgány musia podporovať rozvoj kľúčových technológií a že je nevyhnutné urýchliť vypracúvanie noriem, pretože majú zásadný význam pre zachovanie konkurencieschopnosti priemyslu EÚ a stimuláciu nového rastu, čo sa týka predovšetkým noriem, ktoré podporujú inovácie ako prostriedok na riešenie vznikajúcich environmentálnych a spoločenských výziev;

93.  zdôrazňuje potrebu vziať do úvahy osobitnosti MSP a remeselných podnikov v európskom normalizačnom systéme, najmä pokiaľ ide o zníženie nákladov na prístup k normám, šírenie noriem (prostredníctvom zverejňovania ich zhrnutí) a poskytovanie finančnej podpory; zdôrazňuje, že vnútroštátne normalizačné orgány majú zohrávať kľúčovú úlohu v podpore a posilňovaní účasti MSP a remeselných podnikov na procese normalizácie pri zachovaní zásady vnútroštátneho delegovania;

94.  zdôrazňuje význam zohľadnenia situácií, ktoré súčasná európska právna úprava patentov nepokrýva, napríklad tzv. obchodného tajomstva, aby európsky priemysel mohol podľa vzoru USA alebo Japonska využívať skutočnú ochranu duševného vlastníctva výrobkov a postupov;

95.  v otázke posilnenia konkurencieschopnosti a technologického vedúceho postavenia európskeho priemyslu pripomína, že je vhodné:

96.  zdôrazňuje, že pri skutočnom uplatnení vnútorného trhu má európsky priemysel ešte veľký výkonnostný potenciál, a žiada Komisiu a členské štáty, aby čo najrýchlejšie odstránili súčasné prekážky a bariéry v rámci vnútorného trhu;

97.  napriek konštatovaniu, že reštrukturalizácia je v prvoradej zodpovednosti spoločností a sociálnych partnerov, vyzýva členské štáty, aby zriadili pracovné skupiny pre reštrukturalizačné operácie, ktoré budú dohliadať na proces reštrukturalizácie a zabezpečia hladkú hospodársku transformáciu, napríklad zlepšovaním mobility na trhu práce, preškoľovaním a inými opatreniami, ktoré by mohli zamestnancom aj firmám ponúknuť inovatívne a udržateľné alternatívy; žiada, aby sa zintenzívnila úloha európskych štrukturálnych fondov a výskumu a vývoja v rámci procesov prestavby;

98.  žiada, aby sa znovu investovalo do pracovnej sily v európskom priemyselnom odvetví a aby sa kládol veľký dôraz na odvetvový sociálny dialóg s cieľom zvládnuť štrukturálne zmeny spôsobené globalizáciou a na podporu hospodárstva, v ktorom sa efektívne využívajú zdroje a energia; nabáda sociálnych partnerov v odvetviach, v ktorých dochádza k poklesu zamestnanosti, aby problémy riešili včas a aby v prechodnej fáze podporovali ako jednotlivých pracovníkov, tak aj odvetvie; zdôrazňuje význam prechodného zabezpečenia prostredníctvom fungujúcich systémov sociálneho zabezpečenia, keďže môže jednotlivcom pomôcť prejsť do odvetví, v ktorých vznikajú nové pracovné miesta;

99.  vyzýva Komisiu, aby sa ujala iniciatívy a navrhla podporu pre zmenu profesionálneho zamerania, znižovala sociálne nerovnosti, presadzovala program Medzinárodnej organizácie práce týkajúci sa dôstojnej práce a aby využila usmernenia EÚ pre oblasť zamestnanosti na určenie sociálneho zabezpečenia, ktoré sa bude musieť poskytovať počas celej doby trvania každej zmeny profesionálneho zamerania;

100.  vyzýva Komisiu, aby sa výraznejšie zapojila do reštrukturalizácie podnikov s Európskou zamestnaneckou radou; domnieva sa, že Komisia musí byť pri tejto reštrukturalizácii včas informovaná o všetkých potrebných skutočnostiach, pretože iba tak môže vykonávať úlohu kontaktného partnera a koordinátora pre členské štáty EÚ v plnom rozsahu; domnieva sa, že Komisia tak bude môcť lepšie kontrolovať a vyhodnocovať prípadné využitie štátnej podpory pri reštrukturalizácii;

101.  žiada, aby sa činnosť Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii dôkladne vyhodnotila a zreformovala tak, aby bol rýchlejšie prístupný a aby sa jeho rozpočet v rámci budúcich finančných výhľadov zvýšil; okrem toho navrhuje vytvorenie Európskeho fondu na prispôsobenie sa v oblasti životného prostredia;

102.  zdôrazňuje, že celosvetová hospodárska kríza vplýva na mieru nezamestnanosti v rámci celej Európy, čím sa zhoršujú sociálno-ekonomické vyhliadky EÚ a zväčšujú sa regionálne rozdiely; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že existencia konkurencieschopného, diverzifikovaného, spravodlivého a udržateľného priemyselného odvetvia, ktoré sa opiera najmä o dynamické a konkurencieschopné MSP, je základom budúcnosti pracujúcich v celej Európe; odporúča využiť skúsenosti a odborné znalosti starších pracovníkov s cieľom pripraviť pôdu pre mladú generáciu;

103.  uvedomuje si regionálne rozdiely v oblasti priemyselného rozvoja, predovšetkým čo sa týka procesu deindustrializácie v nových členských štátoch, a žiada, aby boli aj ony zapojené do novej trvalo udržateľnej priemyselnej politiky a do čerpania prostriedkov zo štrukturálnych fondov, čím by sa posilnila územná súdržnosť;

104.  vyzdvihuje veľký význam MSP v priemyselnom prostredí, najmä pre zabezpečenie udržateľných pracovných miest na regionálnej úrovni, a pri udržiavaní hospodárskej a kreatívnej dynamiky a vysokej miery rastu a vyzýva Komisiu, aby:

105.  domnieva sa, že revízia európskej smernice o ponukách na prevzatie je potrebná na to, aby Európa mala k dispozícii prostriedky na obranu pred projektmi, ktoré by mohli priemyselne, hospodársky alebo sociálne poškodzovať sociálnu súdržnosť a stabilitu vnútorného trhu; domnieva sa, že EÚ musí mať možnosť brániť sa ponukám na prevzatie od podnikov, ktoré nie sú sociálne zodpovedné a/alebo nedodržiavajú kritériá dobrej správy, ako aj ponukám na prevzatie zasahujúcich do činností, ktoré členské štáty v súlade s medzinárodnými záväzkami EÚ považujú za strategické;

106.  požaduje zlepšenie rozvoja partnerstiev verejného a súkromného sektora;

107.  zastáva názor, že s cieľom dosiahnuť do roku 2020 ciele stratégie Európa 2020 a ciele v oblasti klímy a energetiky sa nemožno na politiku odvetvovej pomoci pozerať len z hľadiska práva hospodárskej súťaže, ale že sa musí v európskom záujme aktívne, transparentne a s jasnými pravidlami využívať na posilnenie inovácie, konkurencieschopnosti, uvádzania udržateľných výrobkov na trh a pri reštrukturalizácii priemyslu; stavia sa proti osobitným vnútroštátnym systémom štátnej podpory, ktoré nedodržiavajú pravidlá, a preto vytvárajú nerovnomernú hospodársku súťaž;

108.  domnieva sa, že politika hospodárskej súťaže musí zodpovedať potrebám ambicióznej priemyselnej politiky a súčasne rešpektovať pravidlá vnútorného trhu;

109.  zdôrazňuje, že trvalý a uspokojivý rozvoj v priemyselnom odvetví môžu členské štáty lepšie dosiahnuť uplatňovaním zásady reciprocity v obchodných politikách; poznamenáva, že odlišné obchodné pravidlá a ustanovenia, ktoré ovplyvňujú najmä MSP, by nemali negatívne vplývať na regionálne sieťové štruktúry a konkurenčné zoskupenia;

110.  v súlade s mnohými štúdiami z nedávneho obdobia zdôrazňuje, že odvetvová pomoc podnecuje rast, ak je zlučiteľná so zachovaním hospodárskej súťaže v dotknutých odvetviach, a že jej zavedenie je spojené s mechanizmami, ktoré zabezpečujú, že projekty, ktoré sa ukážu byť neefektívne, nebudú uhradené; naliehavo žiada, aby priznanie takejto pomoci bolo systematicky podmienené zachovaním podporovaných činností na území Európy počas aspoň piatich rokov, pričom táto lehota by sa v prípade výskumu a vývoja mala predĺžiť na aspoň desať rokov;

111.  v tejto súvislosti poukazuje na to, že európske podnikové sídla musia byť vo svetovej hospodárskej súťaži konkurencieschopné predovšetkým v oblasti kľúčových podporných technológií;

112.  domnieva sa, že voľný obchod ostáva základným kameňom hospodárskeho rastu Európy, a preto žiada, aby sa budúce obchodné zmluvy na mnohostrannej a dvojstrannej úrovni vypracovali takým spôsobom, aby boli súčasťou priemyselnej stratégie založenej na spravodlivej hospodárskej súťaži a reciprocite európskych obchodných partnerov; domnieva sa, že aby sa zohľadnila zásada trvalo udržateľného rozvoja, mali by sa v rámci dohôd o voľnom obchode zohľadňovať sociálne a environmentálne obavy a príslušné normy; domnieva sa, že je nutné postarať sa o to, aby európsky priemysel nebol ohrozený nekalými praktikami, čo sa momentálne deje v solárnom odvetví; pripomína, že regulačné dialógy s kľúčovými obchodnými partnermi je nutné posilniť, aby sa predišlo tvorbe prekážok obchodu a aby sa jestvujúce prekážky odstránili; vyzýva Komisiu, aby prísne monitorovala environmentálne právne predpisy, menové politiky, pravidlá v oblasti štátnej pomoci a iné podporné programy prijímané v tretích krajinách, ktoré EÚ konkurujú; žiada, aby sa zvážila stratégia EÚ v oblasti priamych zahraničných investícií na nových trhoch, ktorá by umožnila lepší prístup na nové trhy a zvýšenie objemu miestnej výroby;

113.  domnieva sa, že v mnohostrannom rámci WTO a v rámci transparentného a účinne regulovaného trhu potrebuje obchodná politika EÚ účinnú výrobnú základňu podporovanú primeranými odvetvovými politikami a zameranú na rast a udržateľný rozvoj;

114.  je presvedčený, že hospodárska obnova posilnená rozhodnutiami EÚ koordinovanými s členskými štátmi ponúkne nové príležitosti európskym podnikom, od ktorých sa čoraz viac požaduje presadiť sa na celosvetových, otvorených a transparentných trhoch;

115.  rovnako sa domnieva, že v usmerneniach pre oblasť priemyselnej politiky EÚ by sa mala dôkladne zvážiť homogénnosť colných kontrol ako významného nástroja v boji proti falšovaniu a pri ochrane európskeho spotrebiteľa; domnieva sa, že priemyselná politika by mala zároveň zabezpečiť, aby systémy na výber cla v krajinách, ktoré susedia s EÚ, boli harmonizované, čím by sa zabránilo nerovnostiam a poškodzovaniu záujmov dovozcov, ako aj poškodzovaniu rozvoja priemyselnej štruktúry EÚ;

116.  zdôrazňuje rozhodujúci význam, ktorý má voľný obchod pre rozvoj európskeho priemyslu;

117.  žiada Komisiu, aby usmernenia európskej priemyselnej politiky tvorili základ stanovenia konkrétnych legislatívnych nástrojov na podporu obchodu EÚ;

118.  žiada Komisiu, aby nielen zvýšila environmentálnu výkonnosť priemyslu EÚ vo svojich legislatívnych návrhoch, ale aj aby zabezpečila, že rovnaké environmentálne normy, aké platia pre výrobky vyrobené v EÚ, sa budú uplatňovať aj na výrobky dovezené na jednotný trh EÚ, a aby sa zamerala nielen na stanovenie týchto pravidiel, ale aj na ich dodržiavanie;

119.  žiada Komisiu, aby splnila ciele vymedzené v oznámení o globálnej Európe a v nadchádzajúcom oznámení o obchodnej politike, a to najmä ambicióznym prístupom na nové trhy v rámci kola rokovaní z Dauhy, vrátane odvetvových dohôd, napr. v oblasti chemikálií a strojov;

120.  žiada zachovanie efektívnych nástrojov na ochranu obchodu určených na boj proti nekalým obchodným praktikám, napríklad proti dvojakým cenám pri dodávkach surovín alebo proti dotovaniu domáceho priemyslu;

121.  zdôrazňuje, že sa musia využívať nápady a schopnosti zamestnancov pri obnove priemyslu a poukazuje v tejto súvislosti na potrebu čo najväčšieho zapojenia;

122.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila právny rámec na cezhraničné kolektívne vyjednávanie s cieľom prispieť k vymáhateľnosti cezhraničných dohôd a riešiť problémy týkajúce sa organizácie práce, odbornej prípravy, pracovných podmienok a podmienok zamestnávania;

123.  zdôrazňuje, že pri zostavovaní a realizácii priemyselnej politiky v EÚ je potrebné zabezpečiť, aby sa vzali do úvahy podmienky, za akých sa likviduje priemyselný odpad, najmä toxický odpad, a miesto jeho určenia, aby sa zaručilo, že priemyselný odpad sa nestane environmentálnou, hospodárskou ani sociálnou záťažou pre spoločenstvá žijúce v EÚ a v tretích krajinách;

124.  zdôrazňuje, že účinný dohľad nad vnútorným trhom má zásadný význam pre ochranu európskeho priemyslu pred nekalou hospodárskou súťažou; vyzýva Komisiu, aby predložila ambiciózne návrhy na reformu súčasného systému dohľadu nad trhom a posilnila úlohu EÚ v koordinácii vnútroštátnych orgánov poverených dohľadom nad trhom a colných orgánov a sprístupnila adekvátne prostriedky všetkým členským štátom;

125.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v stratégii lepšej tvorby práva a zlepšovaní riadenia jednotného trhu, napr. vytváraním jednotných kontaktných miest a podporou cezhraničných riešení elektronickej správy, a to s prihliadnutím na osobitné potreby MSP;

126.  zdôrazňuje, že nárast tieňovej ekonomiky a nepriznaných činností v období krízy je dôležitým faktorom, ktorý deformuje hospodársku súťaž; žiada príslušné orgány členských štátov, aby prijali nevyhnutné opatrenia na boj proti tomuto javu;

127.  zdôrazňuje dôležitosť prínosu pracovníkov pre zvyšovanie hospodárskeho rastu a pokroku;

Konkrétne priemyselné odvetvia

128.  je presvedčený, že popri horizontálnom aspekte treba začať konkrétne odvetvové iniciatívy, aby sa tak ďalej podporovala modernizácia, posilňovala konkurencieschopnosť a udržateľnosť jednotlivých priemyselných odvetví, ich dodávateľských reťazcov a súvisiacich služieb prostredníctvom výmeny informácií o osvedčených postupoch, normotvorby, hodnotenia a podobných tzv. mäkkých nástrojov tvorby politiky; požaduje, aby:

129.  domnieva sa, že priemyselná politika EÚ musí vychádzať aj z konkrétnych projektov, ktoré európskym podnikom a občanom prinášajú hmatateľné výhody, ako sú napríklad projekty GMES, Galileo alebo ITER;

130.  poukazuje na to, že európsky priemysel je čoraz viac závislý od služieb podnikom a že z tohto hľadiska je potrebné venovať osobitnú pozornosť všetkým hlavným článkom výrobného reťazca; víta v tejto súvislosti prejavenú ochotu Komisie prikladať tejto vzájomnej závislosti väčší význam;

131.  opätovne zdôrazňuje potrebu rýchleho napredovania v oblasti vzájomného prepojenia európskeho registra podnikov s cieľom zabezpečiť transparentnosť a dôveryhodnosť informácií pre výrobcov i pre spotrebiteľov;

132.  zdôrazňuje význam cestovného ruchu v EÚ, ktorá je najdôležitejšou turistickou cieľovou oblasťou na svete, a v niektorých regiónoch, kde predstavuje základný pilier hospodárstva; podporuje stratégiu Komisie na zlepšenie konkurencieschopnosti cestovného ruchu prostredníctvom opatrení týkajúcich sa kvality, udržateľnosti a posilnenia obrazu Európy ako turistickej cieľovej oblasti;

133.  vyzýva Komisiu, aby rešpektovala plány a závery vytvorené v odvetvových prístupoch; domnieva sa, že tieto plány poskytujú priemyslu dlhodobú plánovaciu istotu a sú hodnotným nástrojom na udržanie konkurencieschopnosti;

Zodpovednosť

134.  domnieva sa, že európske priemyselné odvetvia a zainteresované strany by mali zintenzívniť svoje investície, podnikové, sociálne a environmentálne záväzky a úzko spolupracovať na tvorbe dobrých rámcových podmienok; je presvedčený, že priemysel by mal zachovať investície a výrobu v Európe, zachovať svoje výskumné úsilie a usilovať sa o udržateľný rast, inovácie a dobre platené pracovné miesta; domnieva sa, že priemysel má významnú úlohu pri tvorbe novej kultúry kvalifikácií, ktorá ponúka dobré príležitosti na kvalitnú odbornú prípravu a ešte inovatívnejších udržateľných výrobkov a procesov a mal by v Európe nadväzovať čo najviac strategických partnerstiev;

135.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali nové koncepcie sprostredkovania na monitorovanie a uplatňovanie novej infraštruktúry a realizovali ich na posilnenie zapojenia občanov, aby sa čo najrýchlejšie mohli vytvoriť nové infraštruktúry pre udržateľnú obnovu priemyselnej základne (napr. inteligentné siete, veterné elektrárne, nové železničné trasy);

136.  je presvedčený, že celosvetová hospodárska kríza poukázala na to, že podniky musia konať s náležitou starostlivosťou pri plnom rešpektovaní zásad sociálnej zodpovednosti podnikov, a to so zreteľom na dobré podnikové riadenie, ako aj na rešpektovanie životného prostredia a sociálnej excelentnosti;

Regióny

137.  zdôrazňuje, že regionálne štruktúry prispievajú dôležitou mierou k posilneniu priemyslu v Európe; domnieva sa, že konkurenčné zoskupenia a inovačné siete (podniky, univerzity, výskumné centrá, technologické služby, vzdelávacie inštitúcie atď.), ako aj prepojenia medzi podnikmi navzájom (reťazce tvorby hodnôt, synergie) a s ostatnými aktérmi sú rozhodujúce pre rozhodnutia týkajúce sa investícií; z tohto dôvodu zastáva názor, že:

138.  uznáva príspevok priemyslu v EÚ k sociálno-ekonomickej a územnej súdržnosti a domnieva sa, že prosperujúci priemysel je nevyhnutnou podmienkou hospodárskeho rastu a sociálnej stability regiónov v EÚ;

139.  požaduje preto jednotné využívanie a rozvoj vedeckých a technologických znalostí, ktoré sú už dostupné v regiónoch, najmä v oblasti kľúčových technológií, a väčšiu podporu opatrení zameraných na tvorbu zoskupení;

140.  poukazuje na to, že postupné zavádzanie vhodnej digitálnej infraštruktúry a primeraných inovatívnych technológií je strategickým prvkom zvýšenia konkurencieschopnosti regiónov a priemyslu EÚ; že odvetvie IKT zohráva kľúčovú úlohu pri zvyšovaní produktivity iných priemyselných odvetví; že moderné komunikačné infraštruktúry s vysokou prenosovou kapacitou by mali byť nainštalované najmä v regiónoch s nedostatočným pokrytím; a že toto opatrenie by mohlo pomôcť vytvoriť prostredie priaznivé pre verejné i súkromné investície a tiež, čo je dôležité, pomáhať pri zvyšovaní kvality počítačovej gramotnosti podnikov;

o
o   o

141.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0223. (2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0209. (3) Ú. v. EÚ C 279 E, 19.11.2009, s. 65.