Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 10. marca 2011 - Štrasburg
Mediálny zákon v Maďarsku
 Južné susedstvo a najmä Líbya vrátane humanitárnych hľadísk
 Postoj EÚ k Iránu
 16. zasadnutie Rady pre ľudské práva (Ženeva, 28. februára - 25. marca 2011)
 Pakistan - zavraždenie ministra pre menšiny Šahbaza Bhattiho
 Bielorusko, najmä prípady Alesa Michaleviča a Natalie Radinovej
 Situácia a kultúrne dedičstvo v Kašgare (Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang, Čína)
 Vypracovanie európskych štatútov pre vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie
 Nehody ťažkých nákladných vozidiel

Mediálny zákon v Maďarsku
PDF 222kWORD 62k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2011 o zákone o médiách v Maďarsku
P7_TA(2011)0094B7-0191/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 3, 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), články 49, 56, 114, 167 a 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), článok 11 Charty základných práv Európskej únie a článok 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP), týkajúce sa dodržiavania, podpory a ochrany základných práv, a najmä slobody prejavu a práva na informácie a pluralitu médií,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch, týkajúcich sa ustanovenia o audiovizuálnych mediálnych službách (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách),

–  so zreteľom na Európsku chartu slobody tlače z 25. mája 2009 a pracovný dokument Komisie o pluralite médií v členských štátoch EÚ (SEK(2007)0032), trojstupňový prístup k pluralite médií, ktorý vymedzila Komisia, a na nezávislú štúdiu vypracovanú v mene Komisie a dokončenú v roku 2009,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 22. apríla 2004 o nebezpečenstve porušovania slobody prejavu a práva na informácie v Európskej únii, a najmä v Taliansku(1), z 25. septembra 2008 o koncentrácii a pluralite médií v Európskej únii(2) a zo 7. septembra 2010 o žurnalistike a nových médiách – vytváranie verejnej sféry v Európe(3),

–  so zreteľom na vyhlásenia Komisie, na predložené parlamentné otázky a rozpravy v Európskom parlamente, ktoré sa uskutočnili 8. októbra 2009 – o práve na informácie v Taliansku a 8. septembra 2010, ako aj na diskusie v rámci spoločnej schôdze Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (CULT) 17. januára 2011 – o maďarskom zákone o médiách,

–  so zreteľom na rozhodnutie výboru LIBE požiadať Agentúru pre základné práva, aby vydala výročnú komparatívnu správu o situácii v oblasti slobody, plurality a nezávislého riadenia médií v členských štátoch EÚ, vrátane ukazovateľov použitých v tejto správe,

–  so zreteľom na Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rôznorodosti kultúrneho prejavu, najmä na jeho článok 5 ods. 2 a články 7 a 11,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ je založená na hodnotách demokracie a právneho štátu, ako sa uvádza v článku 2 ZEÚ, a preto zaručuje a presadzuje slobodu prejavu a právo na informácie, ktoré sú zakotvené v článku 11 Charty základných práv EÚ a článku 10 EDĽP, a keďže zákonnú hodnotu práv, slobôd a zásad ustanovených v Charte základných práv EÚ, čoho dôkazom je aj pristúpenie k Európskemu dohovoru o ľudských právach, pre ktoré sú sloboda a pluralizmus médií základnou premisou, a keďže tieto práva zahŕňajú slobodu na vyjadrenie názorov a právo na získavanie a odovzdávanie informácií bez kontroly, zasahovania alebo tlaku zo strany verejných orgánov,

B.  keďže pluralita a sloboda médií vyvoláva v EÚ a jej členských štátoch, najmä v Taliansku, Bulharsku, Rumunsku, Českej republike a Estónsku naďalej vážne obavy, ako bolo zdôraznené v nedávnej kritike maďarského zákona o médiách a ústavných zmien zavedených od júna do decembra 2010, ktorú vyjadrili medzinárodné organizácie, ako napríklad OBSE, komisár Rady Európy pre ľudské práva, veľký počet medzinárodných a vnútroštátnych organizácií novinárov, redaktori a vydavatelia, mimovládne organizácie pre ľudské práva a občianske slobody, ako aj členské štáty a Európska komisia,

C.  keďže Komisia vyjadrila obavy a požiadala maďarskú vládu o informácie, čo sa týka súladu maďarského zákona o médiách so smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách a acquis Spoločenstva vo všeobecnosti, konkrétne v súvislosti s povinnosťou všetkých poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb poskytovať vyvážené spravodajstvo, a vyjadrila tiež pochybnosti o tom, či zákon dodržiava zásadu proporcionality a základné práva na slobodu prejavu a práva na informácie zakotvené v článku 11 Charty základných práv EÚ, zásadu krajiny pôvodu a registračné požiadavky, a keďže maďarská vláda zareagovala poskytnutím ďalších informácií a začatím procesu zameraného na zmenu a doplnenie tohto zákona v zmysle bodov, ktoré vyzdvihla Komisia,

D.  keďže OBSE vyjadrila vážne výhrady v súvislosti s rozsahom pôsobnosti maďarských právnych predpisov (vecnou a územnou pôsobnosťou), slobodou prejavu a reguláciou obsahu, vymenúvaním jednej a tej istej osoby zodpovednej za vnútroštátne médiá a úrad pre telekomunikácie a súladom so zásadami, ktorými sa riadi verejnoprávne vysielanie(4), a poukázala na to, že nový zákon narušuje pluralitu médií, odstraňuje politickú a finančnú nezávislosť verejnoprávnych médií a dlhodobo upevňuje negatívne prvky slobodných médií, a že úrad a rada pre médiá sú politicky homogénne(5) a vykonávajú všestrannú a centralizovanú vládnu a politickú kontrolu všetkých médií; keďže ďalšie javy vzbudzujúce obavy sú okrem iného neprimerané a extrémne sankcie z dôvodov, o ktorých by sa dalo diskutovať a ktoré neboli vopred stanovené, chýbajúce automatické pozastavenie sankcií v prípade súdneho odvolania proti sankcii uvalenej úradom pre médiá, porušenia zásady dôvernosti žurnalistických zdrojov a ochrany rodinných hodnôt,

E.  stotožňujúc sa s vážnymi výhradami, ktoré OBSE vyjadrila v súvislosti s politicky homogénnym zložením úradu a rady pre médiá, časovým rámcom, vykonávaním všestrannej a centralizovanej vládnej, politickej a súdnej kontroly všetkých médií, skutočnosťou, že najproblematickejšie aspekty zákona sú v rozpore s normami OBSE a medzinárodnými normami týkajúcimi sa slobody prejavu, ako je napríklad odstránenie politickej a finančnej nezávislosti verejnoprávnych médií, rozsahom pôsobnosti právneho predpisu (vecná a územná pôsobnosť) a s rozhodnutím nevymedziť kľúčové pojmy, v dôsledku čoho nemôžu novinári vedieť, kedy sa potenciálne dopúšťajú porušenia zákona,

F.  keďže komisár Rady Európy pre ľudské práva vyzval maďarské orgány, aby pri prehodnocovaní svojho zákona o médiách zohľadnili normy Rady Európy týkajúce sa slobody prejavu a plurality médií, príslušné odporúčania Výboru ministrov a Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, a najmä záväzné normy EDĽP a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva; keďže poukázal na používanie nejasných definícií, ktoré sa môžu nesprávne vykladať, zriadenie politicky nevyváženého regulačného systému s neprimeranými právomocami, ktorý nepodlieha plnohodnotnej súdnej kontrole, ohrozenie nezávislosti verejnoprávnych médií a narušenie ochrany novinárskych zdrojov; keďže zároveň zdôraznil potrebu, aby všetky zúčastnené strany vrátane opozičných strán a občianskej spoločnosti boli schopné podieľať sa zmysluplným spôsobom na prehodnocovaní tohto zákona, ktorým sa reguluje zásadný prvok fungovania demokratickej spoločnosti(6),

G.  keďže vo svojom druhom stanovisku z 25. februára 2011 komisár pre ľudské práva odporučil komplexne prehodnotiť maďarský legislatívny balík o médiách s cieľom okrem iného obnoviť podrobný zákon podporujúci pluralistické a nezávislé médiá a posilniť záruky, že regulačné mechanizmy médií nebudú spadať pod žiaden politický vplyv(7); keďže ďalej konštatuje, že médiá v Maďarsku musia byť schopné vykonávať svoju úlohu strážcu v pluralistickej demokratickej spoločnosti, a aby tento cieľ dosiahli, musí Maďarsko plniť svoje záväzky členského štátu Rady Európy a čo najviac využívať skúsenosti tejto organizácie v oblasti slobody prejavu a nezávislosti a plurality médií,

H.  keďže platnosť maďarského zákona o médiách by sa preto mala naliehavo pozastaviť a celý by sa mal prehodnotiť na základe poznámok a návrhov Komisie, OBSE a Rady Európy s cieľom zabezpečiť jeho úplný súlad s právnymi predpismi EÚ a európskymi hodnotami a normami pre slobodu, pluralitu a nezávislé riadenie médií,

I.  keďže napriek opakovaným výzvam Parlamentu na prijatie smernice o slobode, pluralite a nezávislom riadení médií Komisia doteraz odkladala predloženie návrhu, ktorého význam a naliehavosť vzrástli,

J.  keďže kodanské kritériá na členstvo v EÚ, ktoré boli ustanovené v júni 1993 na zasadaní Európskej rady v Kodani, týkajúce sa slobody tlače a slobody prejavu, by všetky členské štáty EÚ mali dodržiavať a presadzovať prostredníctvom príslušných právnych predpisov EÚ,

K.  keďže Súdny dvor rozhodol v spoločnej veci C-39/05 P a C-52/05 P, v odsekoch 45 a 46, že prístup k informáciám umožňuje občanom zúčastňovať sa vo väčšej miere na rozhodovacom procese a zaručuje, že správa je legitímnejšia, účinnejšia a zodpovednejšia voči občanovi v demokratickom systéme a že je to „predpoklad účinného využívania demokratických práv občanmi“,

1.  vyzýva maďarské orgány, aby obnovili nezávislosť riadenia médií a aby zastavili zasahovanie štátu do slobody prejavu a vyváženého spravodajstva, a je presvedčený, že nadmerná regulácia médií je kontraproduktívna a narušuje účinný pluralizmus vo verejnej sfére;

2.  víta spoluprácu Komisie s maďarskými orgánmi, ktorej cieľom je zosúladiť maďarský zákon o médiách so Zmluvami o EÚ a právnym poriadkom EÚ, ako aj začatie procesu zmeny a doplnenia tohto zákona na vnútroštátnej úrovni;

3.  vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Komisie zamerať sa pri vykonávaní acquis Spoločenstva Maďarskom len na tri oblasti, a najmä nad skutočnosťou, že chýba odkaz na článok 30 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, čo znamená obmedzenie svojich vlastných možností kontroly dodržiavania Charty základných práv EÚ pri implementácii práva EÚ Maďarskom; naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala, ako Maďarsko dodržiava ustanovenia o zodpovednosti stanovené v smernici 2000/31/ES o elektronickom obchode a ako transponovalo rámcové rozhodnutia EÚ o boji proti istým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (2008/913/JHA) a o boji proti terorizmu (2008/919/JHA), v ktorých sú obsiahnuté odkazy na slobodu prejavu a obchádzanie pravidiel o slobode médií;

4.  vyzýva Komisiu, aby aj naďalej podrobne sledovala a hodnotila súlad maďarského zákona o médiách v znení jeho zmien a doplnení s európskymi zákonmi, najmä s Chartou základných práv;

5.  vyzýva maďarské orgány, aby do procesu revízie zákona o médiách a ústavy zapojili všetky zainteresované strany, pretože ich zapojenie je základom demokratickej spoločnosti založenej na právnom štáte a náležitej kontrole a vyváženosti, ktorej cieľom je chrániť základné práva menšín pred rizikom tyranie zo strany väčšinovej spoločnosti;

6.  žiada Komisiu, aby konala na základe článku 265 ZFEÚ a do konca roka predložila na základe článku 225 ZFEÚ legislatívnu iniciatívu o slobode, pluralite a nezávislom riadení médií, čím by sa prekonal neprimeraný legislatívny rámec EÚ v oblasti médií, a aby pri tom využila svoje právomoci v oblastiach vnútorného trhu, audiovizuálnej politiky, hospodárskej súťaže, telekomunikácií, štátnych dotácií, povinností verejnej služby a základných práv každého človeka žijúceho na území EÚ, aby sa vymedzili aspoň minimálne základné normy, ktoré budú musieť dodržiavať a uplatňovať v rámci vnútroštátnych právnych predpisov všetky členské štáty s cieľom zabezpečiť, zaručiť a podporovať právo na informácie a náležitú úroveň plurality médií, ako aj ich nezávislé riadenie;

7.  vyzýva maďarské orgány, aby ďalej prehodnocovali zákon o médiách na základe pripomienok a návrhov Európskeho parlamentu, Komisie, OBSE a komisára pre ľudské práva Rady Európy, odporúčaní Rady ministrov a Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a judikatúry Európskeho súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva a v prípade zistenia, že zákon o médiách je v rozpore s podstatou zmlúv o EÚ, Chartou základných práv EÚ alebo európskym dohovorom pre ľudské práva zrušili a neuplatňovali tento zákon alebo tie jeho časti, v prípade ktorých sa zistil nesúlad;

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Rade Európy, vládam a parlamentom členských štátov, Agentúre pre základné práva, OBSE a Rade Európy.

(1) Ú. v. EÚ C 104 E, 30.4.2004, s. 1026.
(2) Ú. v. EÚ C 8 E, 14.1.2010, s. 85.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2010)0307.
(4) Analýza a hodnotenie maďarského legislatívneho balíka a návrhu zákona o médiách a telekomunikáciách, ktoré pre OBSE vypracoval Dr. Karol Jakubovicz.
(5) List zástupcu OBSE pre slobodu médií predsedovi Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci zo 14. januára 2010.
(6) http://www.coe.int/t/commissioner/News/2011/110201Hungary_en.asp
(7) https://wcd.coe.int/wcd/ViewDoc.jsp?id=1751289.


Južné susedstvo a najmä Líbya vrátane humanitárnych hľadísk
PDF 320kWORD 69k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2011 o južnom susedstve a najmä o Líbyi
P7_TA(2011)0095RC-B7-0169/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rezolúciu Valeného zhromaždenia OSN z 1. marca 2011, ktorá jednomyseľne pozastavuje členstvo Líbye v Rade Organizácie Spojených národov pre ľudské práva (UNHRC),

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) č. 1970/2011 z 26. februára 2011,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady z 28. februára 2011 o vykonávaní rezolúcie BR OSN a uvalení ďalších reštriktívnych opatrení voči osobám zodpovedným za násilný zásah proti civilnému obyvateľstvu v Líbyi,

–  so zreteľom na rezolúciu UNHRC S-15/2 prijatú 25. februára 2011,

–  so zreteľom na prerušenie rokovaní o rámcovej dohode EÚ-Líbya z 22. februára 2011,

–  so zreteľom na nedávne vyhlásenia Vysokej predstaviteľky Catheriny Ashtonovej o Líbyi a severnej Afrike,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Líbyi, najmä na uznesenie zo 17. júna 2010 o popravách v Líbyi(1), a na odporúčanie z 20. januára 2011, v ktorom objasňuje kritické podmienky týkajúce sa rokovaní o rámcovej dohode medzi EÚ a Líbyou(2),

–  so zreteľom na Ženevský dohovor z 28. júla 1951 a na Protokol o štatúte utečencov z 31. januára 1967,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov a jej protokol o zriadení Afrického súdu pre ľudské práva a práva národov, ktoré Líbya ratifikovala 26. marca 1987 a 19. novembra 2003,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže nedávne demonštrácie vo viacerých arabských krajinách v severnej Afrike a na Blízkom východe žiadali koniec autoritárskych režimov, politické, hospodárske a sociálne reformy, slobodu, demokraciu a lepšie životné podmienky pre bežných ľudí; keďže masové protesty v mnohých arabských krajinách dokazujú, že nedemokratické a autoritárske režimy nedokážu zaručiť dôveryhodnú stabilitu, a že demokratické hodnoty sú kľúčové pre hospodárske a politické partnerstvá,

B.  keďže protesty proti líbyjskému režimu sa začali v Bengází 15. februára 2011 a rozšírili sa po krajine, dosiahli mestá al-Bajda, al-Kuba, Darna a Az Zintána a protestujúci prevzali kontrolu nad viacerými mestami najmä vo východnej Líbyi,

C.  keďže protestujúci boli cieľom bezprecedentných násilných útokov Kaddáfiho režimu , ktorý použil líbyjské ozbrojené sily, milície, žoldnierov a zahraničných bojovníkov na násilné potlačenie protestov vrátane nevyberavého použitia guľometov, ostreľovačov, vojenských lietadiel a vrtuľníkov voči civilistom; keďže toto malo za následok rýchlo rastúci počet obetí a veľký počet zranených a zadržaných osôb,

D.  keďže násilná a brutálna reakcia režimu voči líbyjským obyvateľom viedla nielen k zbehnutiu mnohých vojakov, ale aj k rezignácii členov režimu,

E.  keďže podľa UNHCR ušlo v posledných dňoch z Líbye do susedného Tuniska, Egyptu a Nigeru viac než 200 000 osôb a ďalšie stovky tisíc utečencov a zahraničných pracovníkov sú vystavené zúfalému boju pri úteku pred konfliktom alebo odchode z Líbye; keďže takto vzniká humanitárna núdzová situácia, ktorá si vyžaduje rýchlu reakciu zo strany EÚ,

F.  keďže po prijatí rezolúcie o situácii ľudských práv v Líbyi konsenzom na 15. mimoriadnej schôdzi UNHRC 25. februára 2011, ktorá odsúdila hrubé a systematické porušovanie ľudských práv v Líbyi a konštatuje, že niektoré prípady môžu byť zločinmi proti ľudskosti, rozhodlo VZ OSN 2. marca 2011 o pozastavení členstva Líbye v UNHRC, ako to odporučila sama UNHRC,

G.  keďže v reakcii na rezolúciu BR OSN o Líbyi z 26. februára 2011, ktorá uvádza, že situácia by mala byť postúpená Medzinárodnému trestnému súdu (MTS), začal prokurátor MTS 3. marca 2011 vyšetrovanie obvinení zo zločinov proti ľudskosti spáchaných v Líbyi vrátane zločinov spáchaných Muammarom al-Kaddáfim a členmi jeho režimu; keďže rezolúcia BR OSN 1970 zavádza embargo na vývoz zbraní do krajiny, zákaz cestovať a zmrazenie účtov rodiny Muammara Kaddáfího a režimu, pričom zároveň povoľuje všetkým členským štátom OSN zabaviť a zlikvidovať zakázané vojenské zariadenia,

H.  keďže rozhodnutie Rady z 28. februára 2011 uvaľuje ďalšie reštriktívne opatrenia, najmä zákaz vydávania víz a zmrazenie aktív pre osoby zodpovedné za násilný zásah proti civilnému obyvateľstvu v Líbyi, čím vykonáva rezolúciu BR OSN o Líbyi z 26. februára 2011,

I.  keďže od začiatku vzbury vyzvali viacerí svetoví lídri plukovníka Kaddáfiho, aby odstúpil,

J.  keďže Arabská liga pozastavila Líbyi 22. februára 2011 členstvo a jej generálny tajomník 3. marca 2011 vyhlásil, že Arabská liga môže v prípade pokračovania bojov v Líbyi v koordinácii s Africkou úniou vyhlásiť v krajine bezletovú zónu,

K.  keďže v oznámení z 5. marca 2011 vyzvala Líbyjská dočasná prechodná národná rada medzinárodné spoločenstvo, aby „splnilo svoju povinnosť chrániť líbyjský ľud pred ďalšou genocídou a zločinmi proti ľudskosti bez akejkoľvek priamej vojenskej intervencie na líbyjskej pôde“,

L.  keďže EÚ s účinnosťou od 22. februára 2011 pozastavila prebiehajúce rokovania o rámcovej dohode medzi EÚ a Líbyou a všetky zmluvy o spolupráci s Líbyou,

M.  keďže EÚ má mimoriadny záujem o demokratickú, stabilnú, prosperujúcu a pokojnú severnú Afriku; keďže nedávne udalosti v Líbyi, Egypte a Tunisku zdôraznili naliehavú potrebu revízie vonkajšej politiky EÚ voči stredozemskému regiónu,

N.  keďže sa očakáva, že mimoriadna schôdza Európskej rady, ktorá sa má uskutočniť 11. marca 2011, podrobne preskúma správu vysokej predstaviteľky a Komisie o rýchlom prijatí nástrojov EÚ a správu vysokej predstaviteľky o podpore procesov prechodu a transformácie,

1.  vyjadruje solidaritu líbyjskému ľudu, najmä mladým Líbyjčanom, ktorí sú motorom demokracie a zmeny režimu, blahoželá im k odvahe a odhodlaniu a pevne podporuje ich legitímne demokratické, hospodárske a sociálne ciele;

2.  veľmi dôrazne odsudzuje závažné a systematické porušovanie ľudských práv v Líbyi, najmä násilné represie voči protestujúcim za demokraciu, novinárom a obhajcom ľudských práv zo strany Kaddáfiho režimu; hlboko ľutuje následné významné straty na životoch a veľký počet zranení; vyjadruje sústrasť rodinám obetí; odsudzuje nabádanie k nepriateľskému postoju voči civilnému obyvateľstvu, ktoré bolo jasne vyjadrené v prejavoch Muammara Kaddáfiho a jeho syna Sajfa al-Isláma;

3.  žiada okamžité skončenie brutálneho diktátorského režimu plukovníka Kaddáfiho a vyzýva ho, aby okamžite odstúpil a zabránil tak ďalšiemu krviprelievaniu a umožnil pokojnú politickú zmenu; vyzýva líbyjské orgány, aby okamžite zastavili násilie a umožnili mierové riešenie situácie v súlade s legitímnymi očakávaniami líbyjského ľudu; vyzýva líbyjské orgány, aby dodržiavali ľudské práva a medzinárodné humanitárne právo, zrušili všetky obmedzenia slobody slova vrátane obmedzení vyjadrovania sa na internete, a okamžite umožnili prístup do krajiny nezávislým pozorovateľom ľudských práv a zahraničným médiám;

4.  plne podporuje rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1970, ktorá odsudzuje závažné a systematické porušovanie ľudských práv v Líbyi a postupuje prípad na Medzinárodný trestný súd (MTS), pričom zavádza embargo na vývoz zbraní do krajiny, zákaz cestovať a zmrazenie účtov rodiny Muammara Kaddáfího; zdôrazňuje, že páchatelia útokov voči civilistom majú podľa medzinárodného práva osobnú trestnú zodpovednosť, musia byť postavení pred spravodlivosť a nesmú zostať beztrestnými; dôrazne podporuje začatie vyšetrovania obvinení zo zločinov proti ľudskosti spáchaných Muammarom al-Kaddáfim a členmi jeho režimu prokurátorom MTS;

5.  konštatuje, že EÚ ako prvá uplatnila sankcie uvalené Bezpečnostnou radou OSN a že opatrenia EÚ sú rozšírené o ďalšie sankcie; víta rozhodnutie Rady zakázať obchod s Líbyou so zbraňami, ktoré by mohli byť použité na vnútorné represie, ako aj rozšírenie zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie aktív a zákaz vydávania víz; žiada stále hodnotenie účinnosti sankcií;

6.  zdôrazňuje, že opatrenia by mali zahŕňať všetky líbyjské aktíva vrátane štátnych fondov spravovaných líbyjským investičným orgánom; žiada zmrazenie aktív vrátane výnosov z predaja ropy a plynu; vyzýva Radu a členské štáty, aby zverejnili podrobnosti o všetkých zmrazených aktívach; v tomto kontexte víta diskusie o ďalších sankciách EÚ, ktoré by zahŕňali aj zmrazenie aktív líbyjských spoločností napojených na Kaddáfiho režim;

7.  víta rozhodnutie Rady z 28. februára 2011 zakázať dodávky zbraní, munície a príslušného vybavenia do Líbye; vyzýva Radu, aby v tejto súvislosti preverila, či došlo k porušeniu kódexu správania EÚ pri vývoze zbraní, a prijala prísne opatrenia s cieľom zabezpečiť plné dodržiavanie kódexu členskými štátmi; vyzýva vysokú predstaviteľku, aby preskúmala možnosť presadenia embarga využitím leteckých a námorných síl SBOP;

8.  plne podporuje rozhodnutie Rady OSN pre ľudské práva vyslať nezávislý medzinárodný vyšetrovací výbor do Líbye, aby vyšetril porušovanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, a rozhodnutie Valného zhromaždenia OSN z 2. marca 2011 pozastaviť členstvo Líbye v Rade OSN pre ľudské práva;

9.  vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby prijali všetky opatrenia umožňujúce úplnú izoláciu Kaddáfiho a jeho režimu, a to na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni;

10.  zdôrazňuje, že EÚ musí uplatniť svoju zodpovednosť chrániť, aby uchránila líbyjské civilné obyvateľstvo od veľkých ozbrojených útokov; poukazuje na to, že nie je preto možné vylúčiť žiadnu príležitosť, ktorú poskytuje Charta OSN; vyzýva vysokú predstaviteľku a členské štáty, aby boli pripravené na rozhodnutie BR OSN o ďalších opatreniach vrátane možnosti vytvorenia bezletovej zóny s cieľom zabrániť režimu útočiť na civilné obyvateľstvo; zdôrazňuje, že všetky opatrenia, ktoré zavedie EÚ a členské štáty, by mali byť v súlade s mandátom OSN a koordinované s Ligou arabských štátov a Africkou úniou, a pobáda obe tieto organizácie, aby boli vodidlom pre medzinárodné úsilie;

11.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/Vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby nadviazala vzťahy s Dočasnou prechodnou národnou radou a začala proces, aby sa mohli stať oficiálnymi, aby sa tak podporil prechod k demokracii, zabezpečilo sa zapojenie širokého spektra zástupcov líbyjskej spoločnosti a zaangažovanie žien a menšín do prechodného procesu, a aby sa podporila Dočasná prechodná národná rada v oslobodenej oblasti s cieľom uvoľniť tlak, ktorému je vystavené miestne obyvateľstvo, a zabezpečiť jeho základné humanitárne potreby vrátane lekárskej pomoci;

12.  nalieha na EÚ, aby sa podieľala na demokratických reformách a zakladaní inštitúcií právneho štátu poskytovaním podpory pri budovaní slobodných médií a nezávislých spoločenských organizácií, najmä politických strán, čo by umožnilo konanie demokratických volieb v budúcnosti;

13.  je hlboko znepokojený rastúcou humanitárnou krízou, keď viac než 200 000 migrantov uteká pred násilím v Líbyi, z ktorých veľký počet uviazol na hraniciach medzi Líbyou a Tuniskom a ďalší v utečeneckých táboroch v Tunisku, Egypte a Nigeri; vyzýva súčasné a budúce líbyjské orgány, aby umožnili vstup humanitárnych organizácií do krajiny a zaručili bezpečnosť humanitárneho personálu;

14.  pobáda Radu, Komisiu a vysokú predstaviteľku, aby zabezpečili potrebné finančné a ľudské zdroje na podporu rozsiahlej medzinárodnej humanitárnej operácie, ktorá by poskytovala pomoc Rade OSN pre ľudské práva a ďalším humanitárnym agentúram pri zabezpečovaní ochrany a núdzovej pomoci všetkým, ktorí to potrebujú; víta opatrenia, ktoré prijala komisárka Georgievová a úrad ECHO, prostriedky, ktoré uvoľnili, a humanitárnu pomoc, ktoré poskytli niektoré členské štáty na riešenie tohto problému; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili leteckú a námornú prepravu na repatriáciu alebo presídlenie migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov z Líbye v súlade s medzinárodným právom a príslušnými právnymi predpismi Únie a poskytli finančnú podporu, o ktorú spoločne požiadali Rada OSN pre ľudské práva a Medzinárodná organizácia pre migráciu 3. marca 2011;

15.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila potrebné opatrenia vrátane finančných, ľudských a technických zdrojov a zaručila tým, že EÚ bude môcť primerane reagovať na akýkoľvek masový migračný pohyb v súlade s článkom 80 ZFEÚ;

16.  pripomína, že lídri EÚ a Afriky žiadali v spoločnej stratégii Afriky a EÚ prijatie potrebných opatrení s cieľom zabezpečiť, aby sa prešetril pôvod nezákonne nadobudnutých aktív vrátane fondov a tieto aktíva boli vrátené do krajín pôvodu; nalieha na členské štáty, aby postupovali v súlade s Dohovorom OSN proti korupcii a zabezpečili navrátenie zmrazených aktív líbyjskému ľudu v budúcnosti; zdôrazňuje, že na zmrazenie aktív Kaddáfího rodiny a jeho známych spojencov, ktoré majú v Európe alebo v európskych finančných inštitúciách v daňových rajoch, sú potrebné koordinované kroky, ktorými sa zabezpečí, aby banky EÚ plnili požiadavky týkajúce sa náležitej starostlivosti, pokiaľ ide o prípadné nezákonné prostriedky prevedené z Líbye;

17.  zdôrazňuje, že žoldnierske aktivity sú hrozbou pre medzinárodný mier a bezpečnosť a zločinom proti ľudskosti, a preto s nimi treba skoncovať; vyzýva Radu a vysokú predstaviteľku, aby dôrazne varovali vlády pred vysielaním žoldnierov, vojenského personálu alebo vojenskej výbavy na podporu represií voči líbyjskému ľudu Kaddáfího režimom;

18.  víta zvolanie mimoriadnej Európskej rady k udalostiam v Líbyi a v krajinách južného susedstva na 11. marca 2011; vyzýva vysokú predstaviteľku a členské štáty, aby vypracovali podrobnú a zladenú stratégiu humanitárnej a politickej reakcie na situáciu v Líbyi;

19.  vyzýva vysokú predstaviteľku, aby začala prípravy na zaangažovanie EÚ v rámci politiky južného susedstva a na jej podporu s osobitným zreteľom na vývoj právneho štátu, dobrú správu vecí verejných a ústavné a volebné podmienky pre budovanie stabilnej, pluralistickej a mierovej demokracie v regióne; vyzýva vysokú predstaviteľku, aby plne využila všetky príslušné vonkajšie finančné nástroje;

20.  domnieva sa, že revolučné zmeny v severnej Afrike a na Blízkom východe ozrejmili, že pozitívny vplyv a dlhodobá dôveryhodnosť EÚ v tomto regióne bude závisieť od schopnosti realizovať zosúladenú zahraničnú politiku založenú na hodnotách a podporujúcu nové demokratické sily; pripomína svoju požiadavku revízie politiky EÚ na podporu demokracie a ľudských práv s cieľom vytvoriť mechanizmus vykonávania doložky o ľudských právach vo všetkých dohodách s tretími krajinami;

21.  pripomína svoju žiadosť o zapojenie do činnosti pracovnej skupiny na koordináciu reakcie na krízu v Líbyi a v iných krajinách Stredozemia;

22.  opäť zdôrazňuje, že udalosti v Líbyi a iných krajinách regiónu podčiarkujú naliehavú potrebu vypracovať ambicióznejšie a efektívnejšie politiky a nástroje a posilniť ich rozpočtový základ s cieľom na podnecovať a podporovať politické, hospodárske a sociálne reformy v krajinách susediacich s EÚ na juhu; zdôrazňuje, že prebiehajúca strategická revízia európskej susedskej politiky musí odrážať súčasné dianie v regióne a musí ponúknuť nové zlepšené spôsoby napĺňania potrieb a ambícií príslušných národov; trvá na tom, že v rámci preskúmania európskej susedskej politiky treba uprednostniť kritériá, ktoré sa týkajú nezávislosti súdnictva, dodržiavania základných slobôd, pluralizmu a slobody tlače, ako aj boja proti korupcii; vyzýva na lepšiu koordináciu s inými politikami Únie zameranými na tieto krajiny;

23.  zdieľa názor, že Únia pre stredozemie sa musí prispôsobiť novej ére a situácii, uvažovať a konať na základe nedávnych udalostí s cieľom predložiť návrhy na to, ako najlepšie podporovať demokraciu a ľudské práva vo svojich členských štátoch a v regióne vrátane Líbye, a návrhy možných reforiem na posilnenie, zosúladenie a zefektívnenie vlastnej úlohy;

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Európskej komisie/Vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN a Valnému zhromaždeniu OSN, Rade OSN pre ľudské práva, Lige arabských štátov, Africkej únii, Únii pre Stredozemie, vládam štátov susediacich s Líbyou a Líbyjskej dočasnej prechodnej národnej rade.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0246.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2011)0020.


Postoj EÚ k Iránu
PDF 250kWORD 110k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2011 o postoji EÚ k Iránu (2010/2050(INI))
P7_TA(2011)0096A7-0037/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iráne vrátane uznesenia z 8. septembra 2010 o situácii v oblasti ľudských práv v Iráne, najmä o prípadoch Sakíne Muhammadí Áštíáníovej a Zahráy Bahrámíovej(1), uznesenia z 10. februára 2010 o situácii v Iráne(2) a uznesenia z 22. októbra 2009 o Iráne(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2010 o Svetovom dni proti trestu smrti(4),

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR), Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR), Dohovor o odstraňovaní všetkých foriem rasovej diskriminácie a Dohovor o právach dieťaťa, ktorých zmluvnou stranou je aj Irán,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskej únie (EÚ) a Spojených štátov amerických z 8. februára 2010 vyzývajúce iránsku vládu, aby plnila svoje záväzky v oblasti ľudských práv,

–  so zreteľom na vyhlásenie Vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej (ďalej len „vysokej predstaviteľky“) z 24. septembra 2010 o urážlivých a neprijateľných vyjadreniach, ktoré predniesol iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád na Valnom zhromaždení OSN,

–  so zreteľom na vyhlásenie EÚ o nešírení zbraní hromadného ničenia prijaté na zasadnutí Európskej rady v Solúne konanom 19. – 20. júna 2003 a na stratégiu EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia z 10. decembra 2003,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu vysokej predstaviteľky z 23. septembra 2010, ktorým odsudzuje bombový útok v iránskom meste Mahabad,

–  so zreteľom na správu o vykonávaní Európskej bezpečnostnej stratégie s názvom Zaistenie bezpečnosti v meniacom sa svete, prijatú Európskou radou 12. decembra 2008,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky z 22. septembra 2010 v mene skupiny E3 + 3 o včasnom diplomatickom riešení iránskej otázky v jadrovej oblasti,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky v mene EÚ z 12. augusta 2010 o odsúdení siedmich bahájskych vodcov,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu vysokej predstaviteľky zo 16. júla 2010, ktorým odsudzuje útoky v Iráne,

–  so zreteľom na závery Rady z 22. marca 2010 o slobodnom prístupe k informáciám v Iráne,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky zo 6. júla 2010 o plánovaných popravách v Iráne,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky v mene EÚ z 12. júna 2010 o závažne sa zhoršujúcej situácii v oblasti ľudských práv v Iráne od prezidentských volieb v júni 2009,

–  so zreteľom na údaje iránskeho štatistického strediska o zvýšení miery nezamestnanosti v Iráne na jar 2010 na 14,6 %, pričom nezamestnaných je podľa odhadov viac ako 3,5 milióna,

–  so zreteľom na skutočnosť, že Irán je zmluvnou stranou Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (ZNJZ), a teda sa zriekol získavania jadrových zbraní a má právnu povinnosť ohlasovať všetky svoje jadrové aktivity vrátane jadrového materiálu a zaistiť, aby sa na tieto činnosti vzťahovali bezpečnostné záruky Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE),

–  so zreteľom na vyhlásenie MAAE z 27. septembra 2005, podľa ktorého Irán nesplnil svoje záväzky vyplývajúce zo ZNJZ,

–  so zreteľom na skutočnosť, že požiadavka zastavenia obohacovania, ako aj ďalšie požiadavky boli postupne potvrdené v šiestich rezolúciách Bezpečnostnej rady OSN (1696, 1737, 1747, 1803, 1835 a 1929) ako podmienka obnovenia práv Iránu v súlade so/podľa ZNJZ,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho riaditeľa MAAE Yukiya Amana, ktoré predložil vo svojej štvrťročnej správe Rade guvernérov 18. februára 2010 a podľa ktorého Irán neplní požiadavky stanovené v príslušných rezolúciách Rady guvernérov a Bezpečnostnej rady,

–  so zreteľom na návrh MAAE týkajúci sa dohody o poskytovaní jadrového paliva do výskumného reaktora v Teheráne výmenou za nízkoobohatený urán z iránskych zásob a na premosťovací návrh presadzovaný tureckou a brazílskou vládou v snahe vybudovať dôveru a napomôcť rokovania medzi Iránom a skupinou E3+3, ako aj medzi Iránom a Viedenskou skupinou,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1929 (2010), ktorou sa zavádzajú nové reštriktívne opatrenia proti Iránu ukladajúce Iránu štvrtú sériu sankcií v súvislosti s jeho jadrovým programom,

–  so zreteľom na závery Rady o Iráne z 26. júla 2010 a sériu reštriktívnych opatrení, ktoré Rada prijala vo vzťahu k Iránu v oblasti obchodu, finančných služieb, energetiky a dopravy, a so zreteľom na nariadenie, ktorým sa rozširuje zoznam subjektov a jednotlivcov na zmrazenie aktív,

–  so zreteľom na dodatočné sankcie voči Iránu, ktoré ohlásili USA, Japonsko, Kanada a Austrália,

–  so zreteľom na dlhodobý záväzok EÚ pracovať na diplomatickom riešení jadrovej otázky Iránu,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0037/2011),

A.  keďže Iránska islamská republika (ďalej len „Irán“) čelí sérii výziev v oblasti riadenia, počnúc mocenskými bojmi medzi súperiacimi frakciami vo vnútri vládnucich elít krajiny až po paralyzujúce sociálne a hospodárske ťažkosti, problémy na úrovni regionálnej bezpečnosti a rastúcu nespokojnosť v krajine, pričom mnohé z uvedených javov zapríčinil sám iránsky režim,

B.  keďže politický vývoj v Iráne po kontroverzných prezidentských voľbách konaných v júni 2009, mnohými považovaných za zmanipulované, ukázal, že v tejto krajine je veľký potenciál pre ľudovú demokratickú zmenu na čele s činorodou a aktívnou občianskou spoločnosťou, berie na vedomie, že reformisti sa vo všeobecnosti najviac stotožňujú so Zeleným hnutím, ktoré sa sformovalo počas masových protestov proti opätovnému zvoleniu prezidenta Ahmadínedžáda,

C.  keďže iránske bezpečnostné sily – revolučné gardy, milície Basídž a polícia – reagovali prísnymi zákrokmi a svojvoľne zatkli tisícky pokojne protestujúcich a disidentov vrátane študentov a členov akademickej obce, aktivistov za práva žien, odborárov, právnikov, novinárov, blogerov, klerikov a prominentných obhajcov ľudských práv, a to v zrejmej snahe zastrašiť kritikov a umlčať disent; keďže justícia pripravila hromadné zinscenované procesy so stovkami prominentných reformátorov a aktivistov, ktoré viedli k odsúdeniu niektorých z nich na dlhé roky väzenia či dokonca na smrť,

D.  keďže od zvolenia prezidenta Ahmadinedžáda v roku 2005 využíva zbor iránskych revolučných gárd prostriedky získané od 80. rokov 20. storočia na nákup štátnych podnikov a podnikov privatizovaných prostredníctvom teheránskej burzy,

E.  keďže základné ľudské práva Iráncov – právo na život, sloboda prejavu a združovania, právo nebyť svojvoľne zatknutý, väznený a mučený a právo nebyť nijako diskriminovaný – sú naďalej beztrestne porušované,

F.  keďže Irán patrí medzi krajiny s najväčším rozšírením internetu na Blízkom východe, vďaka čomu má tretiu najväčšiu blogosféru na svete po USA a Číne; keďže nie je náhoda, že telekomunikácie a internet bývajú od volieb v júni 2009 bežne rušené,

G.  keďže Irán stále uplatňuje trest smrti a je jednou z troch krajín sveta s najvyšším počtom vykonaných popráv; keďže Irán drží rekord v najvyššom počte popravených mladistvých zločincov; keďže Irán stále uplatňuje trest smrti ukameňovaním, čo je v rozpore s Druhým opčným protokolom k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach,

H.  keďže mnohí Iránci boli popravení z politických dôvodov, nespočetné množstvo ich zostáva vo väzniciach a stovky ich museli opustiť krajinu v strachu o svoj život a/alebo pred neobmedzeným väznením, vypočúvaním a mučením,

I.  keďže iránske inštitúcie zaoberajúce sa ľudskými právami (napr. Islamská komisia pre ľudské práva a Komisia pre článok 90) sú spriaznené s vládou a ich význam je zväčša zanedbateľný,

J.  keďže jadrový program Iránu má za sebou históriu utajovania, čo časom narušilo dôveryhodnosť iránskych tvrdení, že tento program je určený výhradne na mierové účely,

K.  keďže Irán ešte stále nesplnil svoje záväzky podľa príslušných rezolúcií BR OSN, konkrétne jej najnovšej rezolúcie 1929 (2010), a žiadne požiadavky Rady guvernérov MAAE na úplný a neobmedzený prístup agentúry ku všetkým lokalitám, zariadeniam, ľuďom a dokumentom, ktorý by umožnil riadnu kontrolu jadrových zámerov Iránu a dovolil MAAE plniť svoju úlohu kontrolného orgánu v jadrovej oblasti,

L.  keďže niektoré politiky iránskej vlády predstavujú hrozbu pre stabilitu a mier v regióne; keďže najmä Izrael a oblasť Perzského zálivu cítia ohrozenie z agresívnych a cielených výrokov Iránu, jeho pokračujúceho jadrového programu a jeho podpory Hizballáhu a Hamasu; avšak so zreteľom na stabilizačný potenciál Iránu v prospech celého regiónu, ktorý by mohol dosiahnuť, keby normalizoval svoje medzinárodné vzťahy, predovšetkým vzťahy so svojimi susedmi, definitívne odstránil pochybnosti o skutočnom účele svojho jadrového programu a zaručil, že na svojom území bude rešpektovať ľudské práva a demokraciu,

M.  keďže Irán poskytol vo svojej krajine útočisko dvom generáciám afganských utečencov, ktorí využívali základné zdravotnícke a vzdelávacie služby; keďže v roku 2010 v Iráne žilo viac než jeden milión registrovaných Afgancov; keďže v tejto oblasti dostával Irán len obmedzenú medzinárodnú podporu,

N.  keďže Irán patrí medzi tri krajiny s najväčšími preukázanými zásobami ropy a zemného plynu na svete,

O.  keďže vzťahy medzi Iránom a Tureckom sa výrazne prehĺbili; keďže Irán využíva svojich štátnych a neštátnych spojencov Sýriu, Hizballáh a Hamas, ako aj Moslimské bratstvo na destabilizáciu regiónu,

P.  keďže v článku IV ZNJZ je stanovené neodňateľné právo všetkých zmluvných strán rozvíjať bez diskriminácie a v súlade s článkami I a II tejto zmluvy výskum, výrobu a využitie jadrovej energie na mierové civilné účely,

Vnútorná situácia

1.  berie so znepokojením na vedomie vnútropolitickú situáciu, najmä čo sa týka demokracie; berie na vedomie aj túžbu obyvateľov Iránu, najmä mladšej generácie, po demokratickej zmene a hlboko ľutuje skutočnosť, že iránska vláda a parlament zjavne nie sú schopné splniť oprávnené požiadavky iránskych občanov; zdôrazňuje, že nespokojnosť obyvateľov vo vzťahu k iránskej vláde ako dôsledok vážnej sociálno-ekonomickej situácie v spojení s nedostatkom slobody a základného dodržiavania ľudskej dôstojnosti v Iráne sú pre udržanie režimu hlavným problémom;

2.  zdôrazňuje, že demokratickú zmenu nemožno zaviesť zvonku, či dokonca vojenskými prostriedkami, ale treba ju dosiahnuť mierovým demokratickým procesom; vyjadruje obdiv desaťtisícom Iráncov, ktorí naďalej riskujú svoju pracovnú kariéru a životy, keď požadujú v Iránskej islamskej republike väčšiu slobodu a viac demokratických práv;

3.  poukazuje na to, že hoci prezident Ahmadínedžád bol v roku 2005 zvolený s programom sociálnej spravodlivosti a ekonomického populizmu, domáce problémy Iránu sa naďalej zhoršujú napriek rastúcim cenám ropy; vyjadruje preto poľutovanie nad Ahmadínedžádovým cieľom posilniť svoju pozíciu v domácej politike prostredníctvom radikálneho medzinárodného programu s očakávaním, že ostrý protizápadný a protiizraelský postoj posilní vedúce postavenie Iránu v moslimskom svete;

4.  konštatuje, že predchádzajúce iránske masové hnutia boli založené na dvoch cieľoch – požiadavke prosperity a slobody – a že tieto požiadavky sú stále nesplnenými sľubmi revolúcie z roku 1979; poukazuje na to, že hospodárske nedostatky, ako je inflácia, korupcia, vysoká nezamestnanosť, nedostatok energie, neefektívny štátny sektor a plytvanie verejnými prostriedkami, za posledné roky drasticky vzrástli;

5.  konštatuje, že reformné hnutie pokrýva celú škálu intelektuálnych trendov a politických programov od postupnej modernizácie iránskych vládnych inštitúcií až po úplnú zmenu režimu;

6.  vyjadruje solidaritu s miliónmi Iráncov, ktorí po prezidentských voľbách v júni 2009 vyšli do ulíc s nádejou na politickú zmenu v Iráne;

7.  dôrazne odsudzuje nezákonné zadržanie vodcov iránskej opozície, Mira Husejna Musaviho a Mehdiho Karrubiho, a ich manželiek iránskou bezpečnostnou službou a vyzýva na ich okamžité a bezpodmienečné prepustenie; poukazuje na to, že toto zadržanie je v rozpore s iránskym právom; odsudzuje postoj iránskych orgánov voči opozícii, ktorá vykonáva svoje zákonné právo na protest, a prejavuje solidaritu s iránskym ľudom v jeho túžbe po demokracii; odsudzuje pokrytectvo iránskej vlády, ktorá použila proti pokojným demonštrantom za solidaritu s egyptským ľudom 14. februára 2011 hrubú silu, zastrašovanie a svojvoľné zatýkanie, pričom vyhlasovala, že podporuje slobodu v Egypte;

8.  dôrazne odmieta skutočnosť, že režim odsúdil protestujúcich a opozíciu po voľbách v roku 2009 ako „nepriateľov Alaha“ (muharib), ktorí by podľa islamu mali dostať najtvrdšie tresty; konštatuje, že kým počas šachovej vlády sa kritika režimu považovala za zločin, podľa súčasného režimu je to hriech proti islamu;

9.  varuje, že čoraz význačnejšia úloha jednotiek iránskych Revolučných gárd v iránskej spoločnosti (IRGC), pokiaľ ide o vojenskú, politickú a hospodársku oblasť, vzbudzuje obavy z ďalšej militarizácie krajiny; vyjadruje najhlbšie znepokojenie nad tým, že takéto tendencie by mohli viesť k eskalácii násilia a útlaku politickej opozície;

10.  je vážne znepokojený tým, akú významnú úlohu v iránskej spoločnosti zohráva študentská organizácia Basídž pri kontrole a potláčaní študentského odporu, a to pod ústrednou kontrolou IRGC, a poukazuje na to, že iránske študentské hnutie bolo jedným z najvýznamnejších aktérov zápasu o demokraciu, slobodu a spravodlivosť;

Ľudské práva

11.  naliehavo žiada Irán, aby odstránil všetky formy diskriminácie v krajine; je znepokojený diskrimináciou a politickou a sociálnou represiou, ktorá sa v Iráne týka najmä žien; vyzýva iránske orgány, aby prestali ľudí diskriminovať na základe ich sexuálnej orientácie; odsudzuje neľudskú a stredovekú prax odsudzovať ľudí na smrť za údajné porušenia zákona, ktoré sa týkajú výberu partnerov alebo sexuálnych praktík;

12.  vyjadruje zhrozenie nad tým, že podľa výročných správ o treste smrti v Iráne bol počet popráv v roku 2009 najvyšší za posledných 10 rokov, čím sa Irán stáva krajinou s najvyšším počtom popráv na počet obyvateľov vo svete; vyzýva ďalej Irán, aby vydal oficiálne štatistiky o uplatňovaní trestu smrti; vyzýva Irán, aby definitívne zrušil trest smrti za zločiny spáchané pred dosiahnutím veku 18 rokov a aby zmenil a doplnil svoje právne predpisy, ktoré porušujú medzinárodné dohovory v oblasti ľudských práv, ktoré Irán ratifikoval, vrátane Dohovoru o právach dieťaťa a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; vyzýva iránske orgány, aby v súlade s rezolúciami Valného zhromaždenia OSN č. 62/149 a č. 63/138 vyhlásili moratórium na vykonávanie popráv, kým nebude zrušený trest smrti; zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ musia v tomto smere vyvíjať na Irán trvalý tlak;

13.  dôrazne odsudzuje popravu holandsko-iránskej občianky Zahráy Bahrámíovej v Teheráne 29. januára 2011; je zdrvený z toho, že iránske orgány odmietli konzulárnym úradníkom stretnutie s pani Bahrámíovou a nezabezpečili transparentný a spravodlivý súdny proces;

14.  berie na vedomie tvrdenie iránskych orgánov, že sú proti rasovej diskriminácii, ale zdôrazňuje, že etnické menšiny Iránu sa sťažujú na nedostatočný hospodársky rozvoj provincií, kde tvoria väčšiu časť obyvateľstva; odsudzuje početné teroristické útoky skupiny Džundolláh v Sistane a Balúčistane od jej založenia v roku 2003; súčasne žiada konkrétne dôkazy pre oficiálne tvrdenie Iránu, že Džundolláh podporujú americké a britské spravodajské služby;

15.  vyjadruje hlboké zdesenie nad tým, že Irán je naďalej jednou z veľmi malého počtu krajín, spoločne s Afganistanom, Somálskom, Saudskou Arábiou, Sudánom a Nigériou, kde sa stále používa kameňovanie; vyzýva iránsky parlament, aby prijal právne predpisy, ktoré by túto krutú a neľudskú formu trestu postavili mimo zákona;

16.  naliehavo žiada iránske orgány, aby právne i prakticky skončili so všetkými formami mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, aby presadzovali riadne súdne konanie a ukončili beztrestnosť porušovania ľudských práv; vyzýva predovšetkým iránsky parlament a justíciu, aby zakázali také kruté a neľudské tresty, ako je amputácia končatín, kameňovanie a bičovanie, ktoré nie sú v súlade s medzinárodnými záväzkami Iránu; dôrazne odmieta postoj presadzovaný iránskymi justičnými orgánmi, že takéto tresty sú kultúrne odôvodnené;

17.  pripomína rozšírené a opodstatnené volanie „Kde je môj hlas“? iránskych demonštrantov z 13. júna 2009, vyjadrujúce ich presvedčenie o rozsiahlych podvodoch pri voľbách konaných deň predtým, ktoré zostanú škvrnou na druhom funkčnom období prezidenta Ahmadínedžáda;

18.  vyjadruje zhrozenie nad skutočnosťou, že bezpečnostné zložky, ako ukazuje videozáznam, považovali streľbu do demonštrujúceho davu v noci 15. júna 2009 za prípustnú; je hlboko znepokojený vystupňovaním represie rok po ľudovom povstaní v Iráne vrátane správ o svojvoľnom zatýkaní a mučení politických disidentov, o zlom zaobchádzaní s nimi a o ich popravách; odsudzuje úsilie iránskej vlády umlčať každú politickú opozíciu, ako aj jej pokusy vyhnúť sa medzinárodnej kontrole prípadov porušovania ľudských práv, ktoré sa odohrali počas povolebných nepokojov; naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby iránskym orgánom predložili podrobný zoznam všetkých známych incidentov/násilných akcií proti iránskym civilistom po voľbách, a trvá na tom, aby sa vykonalo nezávislé medzinárodné vyšetrovanie, ktorého výsledky by sa mali zverejniť;

19.  vyzýva iránske orgány, aby ihneď prepustili všetkých, ktorých zadržali pri pokojnom uplatňovaní ich práv na slobodu prejavu, združovanie a zhromažďovanie, a aby vyšetrili a trestne stíhali vládnych úradníkov a členov bezpečnostných zložiek, ktorí sú zodpovední za zabíjanie, zneužívanie a mučenie rodinných príslušníkov disidentov, demonštrantov a zadržaných osôb;

20.  trvá na tom, aby pri všetkých budúcich rokovaniach s Iránom bola pre vysokú predstaviteľku situácia v oblasti ľudských práv v tejto krajine najvyššou prioritou; vyzýva Komisiu, aby uplatnila všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, na ochranu a presadzovanie ľudských práv v Iráne; predovšetkým ju naliehavo žiada, aby v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva navrhla ďalšie opatrenia na aktívnu ochranu obhajcov ľudských práv; zdôrazňuje, že je zvlášť dôležité napomáhať poskytovanie ochrany obhajcom ľudských práv a prístup k organizačným prostriedkom a komunikačným platformám; nabáda členské štáty, aby podporovali európsky program miest poskytujúcich útočisko (European Shelter City Programme) a pripravili opatrenia proti technológii na zasahovanie do médií;

21.  vyjadruje ľútosť nad skutočnosťou, že iránski muži môžu tvrdiť, že ich cudzoložné vzťahy sú v skutočnosti zákonné dočasné manželstvá, zatiaľ čo vydaté ženy obvinené z cudzoložstva nemajú k dispozícii žiadnu takúto poľahčujúcu okolnosť; vyjadruje tiež ľútosť nad skutočnosťou, že článok 105 trestného zákonníka Iránskej islamskej republiky umožňuje sudcovi odsúdiť cudzoložníka na ukameňovanie len na základe jeho „vedomosti“, ako aj nad tým, že Irán sa snaží obmedziť informovanosť o vlastnej brutalite v zahraničí tým, že sa rozsudky o ukameňovaní nezverejňujú;

22.  odsudzuje systematické prenasledovanie odborárov iránskymi orgánmi, ktoré je v rozpore s prísľubom Iránu v rámci procesu všeobecnej pravidelnej kontroly OSN, že bude rešpektovať sociálne a hospodárske práva svojich občanov a ich právo na slobodu prejavu; naliehavo žiada iránske orgány, aby prepustili všetkých zadržaných odborárov a rešpektovali právo odborových aktivistov a učiteľov zúčastniť sa na oslave Medzinárodného sviatku práce (1. mája) a Národného dňa učiteľov (2. mája); vyzýva iránsku vládu, aby rešpektovala základné práva pracovníkov, ako sú stanovené v medzinárodných pracovných normách;

23.  odsudzuje sériu prepúšťania významných univerzitných profesorov z politických dôvodov ako netolerovateľný útok na ich ľudské práva a akademickú slobodu; domnieva sa, že takéto postupy ešte viac spolitizujú a znehodnotia iránske univerzity, ktoré boli dlho zdrojom národnej hrdosti a predmetom obdivu učencov z celého sveta; vyzýva iránske orgány, aby prijali okamžité kroky na obnovenie akademickej slobody v krajine;

24.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že príslušníci náboženských menšín sú v rozpore s ústavou vystavení diskriminácii v oblasti bývania, vzdelávania a práce v štátnej správe, v dôsledku čoho mladí ľudia z týchto menšín volia emigráciu; odsudzuje najmä systematické prenasledovanie bahaistického spoločenstva, vlnu zatýkania kresťanov v roku 2009 a prenasledovanie náboženských disidentov a konvertovaných, ako aj sufijských a sunnitských moslimov; opakuje svoju žiadosť o prepustenie siedmich vedúcich predstaviteľov bahaistického spoločenstva a žiada iránsky parlament, aby zmenil iránske právne predpisy tak, aby zabezpečil, že všetci, ktorí v Iráne vyznávajú odlišnú vieru, môžu svoje presvedčenie realizovať bez prenasledovania a so zaručením rovnakých práv podľa zákona a v praktickom živote, či už je ich viera uznaná ústavou alebo nie;

25.  konštatuje, že postavenie iránskych MVO sa výrazne zhoršilo v dôsledku protestov po kontroverzných prezidentských voľbách 12. júna 2009; dôrazne kritizuje skutočnosť, že miestne orgány systematicky zneužívajú všetky medzinárodné kontakty s MVO alebo finančnú podporu MVO v Iráne na snahu o zdiskreditovanie týchto organizácií a ich práce;

26.  vyjadruje hlboké znepokojenie z početných popráv mladistvých a z verejného kameňovania žien, ku ktorému dochádza každoročne napriek medzinárodným výzvam, aby Irán dodržiaval štandardy v oblasti ľudských práv;

27.  vyzýva na opätovné vytvorenie mandátu OSN pre mimoriadneho spravodajcu, ktorý by vyšetril porušovanie ľudských práv a snažil by sa dosiahnuť, aby porušovatelia ľudských práv v Iráne niesli zodpovednosť za svoje činy; naliehavo žiada iránske orgány, aby pozitívne reagovali na dlhodobé žiadosti viacerých osobitných spravodajcov OSN (napr. v súvislosti s mimosúdnymi, sumárnymi alebo svojvoľnými popravami, mučením, slobodou vyznania alebo presvedčenia, nezávislosťou sudcov a právnikov) o oficiálne návštevy Iránu;

28.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v rozpore so základnými zásadami OSN, ktoré sa týkajú úlohy právnikov, sa situácia právnikov v Iráne po prezidentských voľbách v júni 2009 výrazne zhoršila, keďže iránske orgány sa uchyľujú k represívnym metódam (ako je zatýkanie, vylúčenie zo zoznamu advokátov, porušovanie slobody prejavu, bezdôvodné daňové vyšetrovania a iné spôsoby finančného nátlaku), aby právnikom zabránili v slobodnom výkone povolania;

29.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že situácia obhajcov ľudských práv vrátane právnikov zaoberajúcich sa problematikou ľudských práv a obhajcov práv žien, ktorých sa to osobitne týka, sa zhoršuje; je hlboko znepokojený skutočnosťou, že obhajcovia ľudských práv sú vystavení rôznym útokom, svojvoľnému zatýkaniu, nespravodlivým súdnym procesom a bráni sa im v uplatňovaní ich ústavných práv; požaduje okamžité prepustenie všetkých obhajcov ľudských práv a väzňov svedomia, ktorí sú ešte vo väzení;

30.  žiada Iránsku islamskú republiku, aby podpísala, ratifikovala a uplatňovala Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW);

31.  podporuje kampaň nazvanú Milión podpisov za zmeny diskriminačných zákonov, ktorej cieľom je zozbierať milión podpisov na podporu zmien zákonov diskriminujúcich ženy v Iráne; naliehavo žiada iránske orgány, aby skoncovali s prenasledovaním účastníkov tejto kampane, a to aj zo strany súdnych orgánov;

32.  naliehavo žiada iránsku vládu, aby zlepšila práva žien a priznala im významnú úlohu, ktorú zohrávajú v spoločnosti, a aby rešpektovala záväzky Iránu v rámci Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; vyzýva iránsky parlament, aby schválil právne predpisy, ktoré postavia krutú a neľudskú prax kameňovania mimo zákona; vyzýva vysokú predstaviteľku, aby venovala osobitnú pozornosť právam žien v Iráne a aby pred iránskymi orgánmi vzniesla otázku prípadov Sakíne Muhammadí Aštíáníovej a Zahráy Bahrámíovej;

33.  zdôrazňuje, že zástupcovia inštitúcií EÚ by mali rozvíjať kontakty so zástupcami širokého spektra iránskych politických a spoločenských organizácií vrátane významných iránskych obhajcov ľudských práv; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili podporu aktivít na miestnej úrovni a osobných kontaktov;

34.  odsudzuje potláčanie nezávislých médií vrátane cenzúry videí a fotografických materiálov iránskymi orgánmi, ktorého cieľom je obmedziť tok komunikácie a informácií a prístup k nim; je veľmi znepokojený tým, že svojvoľné vykonávanie spravodlivosti v Iráne vedie k silnej (auto)cenzúre v médiách; naliehavo vyzýva oficiálnych predstaviteľov EÚ a jej členských štátov, aby Iránu pripomínali jeho medzinárodný záväzok dodržiavať slobodu médií; vyzýva EÚ a členské štáty, aby pri stretnutiach so svojimi iránskymi partnermi trvali na obnovení činnosti mnohých novín, ktorých vydávanie bolo násilne zastavené, ako aj na prepustení politických väzňov a aby v oboch prípadoch poskytli zoznamy s menami; odsudzuje skutočnosť, že iránska vláda vyhosťuje z krajiny zahraničných dopisovateľov vrátane reportérov významných európskych novín; víta začiatok vysielania Euronews v perzskom jazyku;

35.  vyjadruje znepokojenie nad potláčaním kultúrnych, hudobných a umeleckých prejavov prostredníctvom cenzúry, zákazov, ako aj tlakom na umelcov, hudobníkov, filmových režisérov, spisovateľov a básnikov;

36.  požaduje skoncovanie s beztrestnosťou v Iráne prostredníctvom ustanovenia nezávislej súdnej kontroly v krajine alebo prostredníctvom odporučenia Bezpečnostnej rady OSN na inštitúcie, ktoré pôsobia v rámci medzinárodného práva, napríklad na Medzinárodný trestný súd;

37.  víta kroky, ktoré prijali niektoré členské štáty, aby poskytli útočisko tým iránskym obhajcom ľudských práv, disidentom, novinárom, študentom, ženám, deťom a umelcom, ktorí sú prenasledovaní pre svoje náboženské vierovyznanie, názory, sexuálnu orientáciu alebo iné formy uplatňovania ľudských práv;

Jadrová problematika

38.  pripomína – napriek právu Iránu rozvíjať atómovú energetiku na mierové účely podľa pravidiel režimu nešírenia jadrových zbraní – že riziko šírenia jadrových zbraní v súvislosti s iránskym jadrovým programom naďalej vyvoláva vážne obavy Európskej únie a medzinárodného spoločenstva, ako je to veľmi zreteľne vyjadrené v mnohých rezolúciách BR OSN;

39.  vyzýva iránske orgány, aby si plnili povinnosti, ktoré Iránu vyplývajú zo ZNJZ; dôrazne žiada Teherán, aby ratifikoval a implementoval dodatočný protokol k dohode o zárukách; odsudzuje skutočnosť, že Irán naďalej odmieta plne spolupracovať s MAAE a bráni jej v práci, pretože odmieta poskytnúť úplný a bezpodmienečný prístup ku kľúčovým zariadeniam a má námietky proti príchodu inšpektorov;

40.  zdôrazňuje tiež skutočnosť, že v súlade s hlavnou zásadou ZNJZ má Irán právo obohacovať urán na mierové účely a dostať na tieto účely technickú pomoc;

41.  podporuje dvojitý prístup Rady, ktorého cieľom je nájsť diplomatické a mierové riešenie patovej situácie v jadrovej oblasti, a odporúča ho vo svojej najnovšej spoločnej pozícii z 26. júla 2010, v ktorej predstavuje nové a ďalekosiahle samostatné opatrenia pre Irán; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Irán nebol pripravený prijať pripravené ponuky na poslednom kole rokovania P5+1 v Istanbule, a nad následným neúspešným ukončením rokovania; je však naďalej presvedčený, že EÚ by mala v súvislosti s Iránom navrhnúť širšiu stratégiu, ktorá zahrnie nielen jadrovú problematiku, ale aj otázku ľudských práv v Iráne a jeho regionálnu úlohu;

42.  pripomína, že otázka iránskeho jadrového programu stavia Irán proti celej Organizácii Spojených národov, nie iba proti „Západu“;

43.  konštatuje, že ďalšie sankcie sú logickým dôsledkom pretrvávajúcej nedostatočnej plnohodnotnej spolupráce Iránu s MAAE; vyzýva vysokú predstaviteľku a členské štáty EÚ, aby vyhodnotili všetky mechanizmy na presadzovanie plnenia spoločnej pozície EÚ – najmä pokiaľ ide o vývozné povolenia, colné a hraničné kontroly, leteckú a námornú nákladnú dopravu – s cieľom zabrániť, aby sa Irán vyhol režimu sankcií, a umožniť realisticky posúdiť, či sankcie prinášajú očakávané výsledky; pripomína svoje stanovisko, že tieto opatrenia by nemali mať negatívny vplyv na bežné obyvateľstvo; víta v tejto súvislosti rozhodnutie USA uvaliť cielené sankcie na iránskych úradníkov, v prípade ktorých sa zistí zodpovednosť alebo spoluzodpovednosť za závažné prípady porušovania ľudských práv v Iráne po sporných prezidentských voľbách v júni 2009; vyzýva Radu, aby prijala podobné opatrenia;

44.  domnieva sa, že na celom svete treba obnoviť úsilie o to, aby sa planéta zbavila hrozby jadrových zbraní; víta výzvu prezidenta Obamu na jadrové odzbrojenie a vyzýva vysokú predstaviteľku, aby túto problematiku považovala za jednu zo svojich priorít pri rokovaniach s členskými štátmi i v kontaktoch s vládami krajín na Blízkom východe a v Ázii;

45.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty EÚ, aby hodnotili obchodné vzťahy s Iránom nad rámcom sankcií s cieľom obmedziť prípady porušovania ľudských práv prostredníctvom vývozu technológií, ktoré sú vytvorené podľa európskych noriem, vrátane mobilných telefónov, komunikačných sietí, technológií (s dvojitým použitím), technológií na sledovanie a softvéru na skenovanie a cenzúru internetu a získavanie údajov vrátane osobných údajov do Iránu; žiada Komisiu, aby predložila návrh nariadenia o novom systéme poskytovania licencií, ak toto preskúmanie ukáže, že sú potrebné legislatívne opatrenia;

46.  vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali okamžité opatrenia na zákaz vývozu technológií na sledovanie (najmä monitorovacích stredísk) spoločnosťami z EÚ do Iránu;

47.  vyzýva Európsku radu, aby rozšírila zoznam iránskych osôb s väzbami na iránske jadrové a balistické programy a ich príslušné dodávateľské siete; žiada príslušné orgány, aby urýchlene zmrazili ich aktíva, zabránili im vstúpiť na územie EÚ a využívať jurisdikcie EÚ na vykonávanie akejkoľvek činnosti súvisiacej s týmito programami;

48.  vyzýva vysokú predstaviteľku, aby jadrovú otázku Iránu a otázku ľudských práv iránskych obyvateľov považovala za jednu z priorít svojho programu, a vyzýva Irán, aby sa zapojil do zmysluplných rokovaní s cieľom dosiahnuť všeobecné a dlhodobé riešenie jadrovej otázky;

Vonkajšie vzťahy

49.  čo najdôraznejšie odmieta túžbu iránskeho prezidenta Ahmadínedžáda odstrániť Izrael a rovnako aj jeho antisemitskú rétoriku, najmä jeho popieranie holokaustu a jeho základnú agendu, ktorou je zbavenie izraelského štátu legitimity; potvrdzuje, že v plnej miere podporuje existenciu Izraela a riešenie pre Palestínu v podobe dvoch štátov;

50.  vyzýva Radu a Komisiu, aby dôsledne monitorovali situáciu v oblasti Perzského zálivu a vynaložili maximálne úsilie na podporu mieru a stability v tomto regióne;

51.  uznáva úlohu Turecka ako vplyvného regionálneho aktéra a vyslovuje uznanie jemu i Brazílii za spoločné úsilie dosiahnuť diplomatické vyriešenie jadrovej otázky Iránu; s poľutovaním však konštatuje, že ustanovenia trojstrannej dohody zo 17. mája 2010 len čiastočne zodpovedajú požiadavkám MAAE; vyzýva turecké orgány, aby voči iránskej jadrovej hrozbe zaujali rovnaký prístup ako Európa; vyzýva Turecko, aby do svojho dialógu s Iránom začlenilo situáciu v oblasti ľudských práv;

52.  zdôrazňuje skutočnosť, že Rusko je jedným z hlavných dodávateľov moderných zbraní a obohateného uránu do Iránu; víta tohtoročné rozhodnutie Ruskej federácie pozastaviť predaj rakiet S-300 Iránu a jej podporu sankciám OSN voči Iránu za jeho jadrový program; dôrazne žiada, aby Rusko zastavilo akékoľvek šírenie zbraní a vývoz uránu do Iránu, aby bolo možné zabezpečiť efektívnosť sankcií voči Iránu a plnenie požiadaviek ZNJZ;

53.  vyzýva vysokú predstaviteľku, aby v súvislosti s Iránom posilnila transatlantickú koordináciu a komplementárnosť a aby konzultovala kroky voči tejto krajine so stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN a všetkými relevantnými svetovými a regionálnymi partnermi, ktorí majú podobné obavy, pokiaľ ide o Irán;

54.  berie na vedomie spoločné záujmy EÚ a Iránu v otázke zabezpečenia mieru a stability v Afganistane; víta konštruktívnu úlohu Iránu pri obnove infraštruktúry a oživení hospodárstva, ako aj pri prevencii pašovania drog z Afganistanu; zdôrazňuje však, že udržateľný mier a stabilita v Afganistane si budú vyžadovať, aby sa všetci jeho susedia zdržali politického zasahovania do fungovania krajiny;

55.  vyzýva vysokú predstaviteľku, aby zriadila delegáciu EÚ v Teheráne, keďže Európska služba pre vonkajšiu činnosť prevzala od rotujúceho predsedníctva zodpovednosť za zastupovanie EÚ v tretích krajinách;

56.  vyzýva Komisiu a Radu, aby nabádali Irán, aby vzhľadom na budúci vývoj v Afganistane zohrával pozitívnu úlohu, a zdôrazňuje spoločné ciele EÚ a Iránu, pokiaľ ide o stabilitu Afganistanu a účinný boj proti výrobe ópia a obchodovaniu s drogami;

o
o   o

57.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov EÚ a vláde a parlamentu Iránskej islamskej republiky.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0310.
(2) Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 9.
(3) Ú. v. EÚ C 265 E, 30.9.2010, s. 26.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2010)0351.


16. zasadnutie Rady pre ľudské práva (Ženeva, 28. februára - 25. marca 2011)
PDF 324kWORD 85k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2011 o prioritách 16. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva a hodnotení v roku 2011
P7_TA(2011)0097RC-B7-0158/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Európsky dohovor o ľudských právach a Chartu EÚ o základných právach,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC), najmä na svoje uznesenie z 25. februára 2010 o 13. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva(1), a zo 14. januára 2009 o vývoji v novej Rade pre ľudské práva vrátane úlohy EÚ(2) ako aj na uznesenia zo 16. marca 2006 o výsledku rokovaní Rady OSN pre ľudské práva a o 62. zasadnutí Komisie OSN pre ľudské práva(3), z 29. januára 2004 o vzťahoch medzi Európskou úniou a Organizáciou Spojených národov(4), z 9. júna 2005 o reforme Organizácie Spojených národov(5), z 29. septembra 2005 o výsledkoch Svetového samitu Organizácie Spojených národov 14. – 16. septembra 2005(6) a zo 16. decembra 2010 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politike Európskej únie v tejto oblasti(7),

–  so zreteľom na svoje naliehavé uznesenia o ľudských právach a demokracii,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/60/251, ktorou sa zriaďuje Rada pre ľudské práva,

–  so zreteľom na predchádzajúce pravidelné a osobitné zasadnutia UNHRC, ako aj na predchádzajúce kolá všeobecného pravidelného hodnotenia (Universal Periodic Review – UPR),

–  so zreteľom na 16. zasadnutie UNHRC a na jedenáste kolo UPR, ktoré sa budú konať od 2. do 13. mája 2011,

–  so zreteľom na hodnotenie UNHRC, ktoré sa koná počas roka 2011,

–  so zreteľom na inštitucionálne zmeny, ktoré prinieslo nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy, najmä na zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a úradu vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

–  so zreteľom na články 2, 3 ods. 5, 18, 21, 27 a 47 Zmluvy o Európskej únii v ich znení vyplývajúcom z Lisabonskej zmluvy,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže rešpektovanie, presadzovanie a ochrana univerzálnej platnosti ľudských práv sú súčasťou etického a právneho acquis EÚ a jedným zo základných kameňov európskej jednoty a integrity(8),

B.  keďže EÚ a jej členské štáty by mali vo svojich vlastných politikách zaručovať dodržiavanie ľudských práv, aby sa posilnila a zdôveryhodnila pozícia EÚ v UNHCR,

C.  keďže UNHRC je jedinečnou platformou, ktorá sa zameriava na všeobecné ľudské práva, a špecifickým fórom na riešenie otázok ľudských práv v rámci systému OSN; keďže je poverená dôležitou úlohou a zodpovednosťou za posilnenie presadzovania, ochrany a dodržiavania ľudských práv na celom svete,

D.  keďže hodnotenie UNHRC má dve časti, pričom štatút orgánu sa prerokúva v New Yorku a postupy v Ženeve; keďže zároveň budú všetky medzinárodné subjekty musieť pracovať na odstránení dvojitých štandardov a zabránení selektívnosti a politizácie riešenia otázok súvisiacich s ľudskými právami,

E.  keďže otázky suverenity a vnútroštátneho súdnictva už nemožno používať ako ochranu štátov pred kontrolou ich bilancie v oblasti ľudských práv,

F.  keďže EÚ by mala zohrávať úlohu globálneho subjektu vo všeobecnosti v kontexte OSN a konkrétne v UNHCR a nový prístup v podobe novej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) by mal byť užitočný na to, aby EÚ dokázala vystupovať efektívnejšie a výraznejšie s cieľom reagovať na globálne výzvy uceleným, konzistentným a účinným spôsobom,

G.  keďže v rámci ESVČ bolo zriadené riaditeľstvo pre ľudské práva a demokraciu,

H.  keďže delegácia Podvýboru pre ľudské práva Európskeho parlamentu vycestuje do Ženevy na 16. zasadnutie UNHRC, ako to bolo aj v predchádzajúcich rokoch v prípade zasadnutí UNHRC a predtým zasadnutí predchodcu UNHRC – Komisie OSN pre ľudské práva,

1.  zdôrazňuje význam 16. zasadnutia UNHRC, a najmä proces hodnotenia UNHRC, ktorý poskytuje jedinečnú príležitosť na zhodnotenie spôsobu, akým táto rada vykonáva svoj mandát a predstavuje pre radu príležitosť rozšíriť svoje pracovné metódy s cieľom efektívnejšie a systematickejšie reagovať na prípady porušovania ľudských práv; víta skutočnosť, že v rámci procesu hodnotenia UNHRC boli vymenované dve pomocné krajiny, a to Maroko a Lichtenštajnsko;

2.  víta skutočnosť, že na programe 16. pravidelného zasadnutia sú okrem iného i správy o právach osôb z národnostných alebo etnických, náboženských a jazykových menšín a o podpore a ochrane ľudských práv a základných slobôd pri boji proti terorizmu, ako aj veľké schôdze venované právam dieťaťa;

3.  víta skutočnosť, že tento rok boli vymenovaní osobitní spravodajcovia pre tieto kľúčové témy, a berie na vedomie správy, ktoré majú predložiť osobitní spravodajcovia o mučení a inom krutom, neľudskom či nedôstojnom zaobchádzaní alebo trestaní, o slobode náboženského vyznania alebo viery a o situácii obhajcov ľudských práv; vyzýva členské štáty EÚ, aby sa aktívne podieľali na týchto diskusiách;

4.  víta nové riaditeľstvo pre ľudské práva a demokraciu a podporuje zriadenie pracovnej skupiny Rady EÚ pre ľudské práva (COHOM) so sídlom v Bruseli, ktorej členmi budú odborníci v oblasti ľudských práv zo všetkých 27 členských štátov EÚ, pretože Brusel je lepším miestom na monitorovanie politík EÚ a bude tu jednoduchšie organizovať viacstrannú činnosť v súvislosti s dvojstrannými aktivitami;

5.  podporuje vymenovanie osobitného predstaviteľa EÚ na vysokej úrovni pre ľudské práva a opätovne zdôrazňuje potrebu stratégií jednotlivých krajín pre ľudské práva a demokraciu;

6.  zdôrazňuje význam skutočnosti, že EÚ zastáva spoločné stanoviská k otázkam, o ktorých sa bude diskutovať na 16. zasadnutí, a vyzýva členské štáty EÚ, aby posilnili prax EÚ, ktorou je vyjadriť jednu myšlienku prostredníctvom viacerých hlasov, ktorý sa v uplynulých rokoch osvedčil, napríklad v prípade iniciatív EÚ proti trestu smrti;

Činnosť Rady pre ľudské práva

7.  opakuje svoju výzvu členským štátom EÚ, aby aktívne odmietali akékoľvek pokusy o narušenie koncepcie všeobecnej platnosti, nedeliteľnosti a vzájomnej závislosti ľudských práv a vyzývali UNHRC, aby rovnakú pozornosť venovala diskriminácii z akýchkoľvek dôvodov vrátane pohlavia, zdravotného postihnutia, rasového alebo etnického pôvodu, veku, sexuálnej orientácie a náboženského vyznania alebo viery;

8.  pripomína význam vzájomného prepojenia občiansko-politických a hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv; žiada, aby sa venovala pozornosť otázke vody a hygieny ako základným právam na zlepšenie životných podmienok ľudí;

9.  vyjadruje znepokojenie, že najväčšou prekážkou efektívnejšieho výkonu mandátu UNHRC je tzv. politika blokov, ktorá je často dominantná, ako aj jej vplyv na výber krajín a situácií, ktorým UNHRC venuje pozornosť; opakuje názor, že schopnosť UNHRC účinne, v správnom čase a primerane riešiť situáciu v jednotlivých krajinách je rozhodujúca pre jej autoritu a dôveryhodnosť;

10.  domnieva sa, že HRC by mala byť lepšie vybavená, aby mohla riešiť dlhotrvajúce aj naliehavé situácie možno prostredníctvom rozšírenia nástrojov pre ľudské práva, využívaním panelov nielen počas zasadnutí, ale aj v čase medzi nimi, a organizovaním zasadnutí mimo Ženevy; s poľutovaním konštatuje, že UNHRC nebola pri niekoľkých príležitostiach schopná pohotovo a dostatočne včas reagovať na situácie vážneho porušovania ľudských práv z dôvodu neexistencie primeraných nástrojov, a podporuje myšlienku nezávislých „spúšťacích mechanizmov“; aktívne sa zasadzuje o vytvorenie samostatných mechanizmov UNHCR na urýchlenú reakciu na krízy v oblasti ľudských práv, ako napríklad na Blízkom východe a v severnej Afrike, v Iráne a v Bielorusku;

11.  víta pokusy zriadiť v rámci UNHCR medziregionálnu pracovnú skupinu pre situáciu v Bielorusku; naliehavo vyzýva UNHCR, aby vydala vyhlásenie, v ktorom rozhodne odsúdi vážne porušenia ľudských práv v krajine a represie voči demokratickej opozícii a bežným občanom po prezidentských voľbách 19. decembra 2010, a aby vydala v tejto veci rezolúciu;

12.  víta iniciatívu USA predložiť rezolúciu o Iráne; vyzýva členské štáty EÚ, aby rázne podporili zavedenie osobitného mechanizmu pre Irán; vyzýva vysokú predstaviteľku a ESVČ, aby skoordinovala spoluprácu medzi EÚ a Spojenými štátmi americkými v otázkach spoločného záujmu v oblasti ľudských práv, pričom EÚ by mala konať úplne nezávisle, aby bola efektívna a dôveryhodná;

13.  víta vyslanie misie OSN na vysokej úrovni pre ľudské práva do Tuniska v období od 27. januára do 2. februára 2011 a rozhodne podporuje celkové vykonávanie jej odporúčaní; opätovne vyzýva na zriadenie nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie, ktorá by prešetrila všetky údajné prípady porušenia ľudských práv, ku ktorým došlo po udalostiach zo 17. decembra 2010;

14.  podporuje vyslanie misie OHCHR do Egypta s cieľom posúdiť celkovú situáciu v oblasti ľudských práv po zmene vedenia v krajine;

15.  víta konsenzuálne prijatie rezolúcie o situácii v oblasti ľudských práv v Líbyi na 15. mimoriadnom zasadnutí 25. februára 2011, v ktorej sa odsudzuje vážne a systematické porušovanie ľudských práv páchané v Líbyi, a poukazuje sa na to, že niektoré z nich by sa mohli považovať za zločiny proti ľudskosti; vyzýva na vyslanie nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie do Líbye, ktorá by vyšetrila všetky údajné prípady porušenia medzinárodného práva v oblasti ľudských práv v krajine, a rozhodne podporuje jej odporúčanie pozastaviť členstvo Líbye v UNHRC; v tejto súvislosti víta rozhodnutie Valného zhromaždenia OSN z 1. marca 2011 o pozastavení členstva Líbye v UNHRC;

16.  vyjadruje podporu otvoreniu regionálneho úradu OHRHC v stredomorskej oblasti;

17.  víta zorganizovanie 14. mimoriadneho zasadnutia venovaného situácii v oblasti ľudských práv na Pobreží Slonoviny, ktoré iniciovali Nigéria a Spojené štáty v súvislosti s výsledkami prezidentských volieb v roku 2010 a ktoré odsúdilo porušovanie ľudských práv a vyzvalo všetky strany, aby plne dodržiavali ľudské práva a základné slobody, ako aj zásady právneho štátu; opakovane vyjadruje podporu výsledkom volieb tak, ako ich uznala OSN, a žiada všetkých aktérov, aby uznali úradnú moc Alassana Ouattaru ako zvoleného prezidenta; podporuje rozhodnutie Africkej únie zriadiť skupinu vedúcich predstaviteľov štátov, ktorej úlohou je mierovou cestou a rokovaniami urovnať povolebnú krízu na Pobreží Slonoviny;

18.  v súvislosti so správami osobitných spravodajcov pre situáciu v oblasti ľudských práv v Kórejskej ľudovodemokratickej republike (KĽDR) a pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku opätovne vyzýva EÚ, aby verejne podporila vytvorenie vyšetrovacích komisií OSN na zhodnotenie porušovaní ľudských práv v týchto krajinách a na zhodnotenie, do akej miery sú tieto porušovania zločinmi proti ľudskosti; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom spolupráce KĽDR s osobitným spravodajcom a požaduje rozšírenie mandátu osobitného spravodajcu pre Mjanmarsko;

19.  naliehavo vyzýva EÚ, aby na nadchádzajúcom zasadnutí Rady pre ľudské práva proaktívne prispela k rezolúcii týkajúcej sa správy o nadväzných krokoch výboru nezávislých odborníkov medzinárodnej vyšetrovacej misie pre konflikt v pásme Gazy s cieľom zaručiť zodpovednosť za porušovanie medzinárodného práva a podporiť odvolanie sa na VZ a mechanizmy medzinárodnej spravodlivosti v prípade, že Izraelská a Palestínska strana nesplnia svoje záväzky uskutočniť vyšetrovanie podľa medzinárodných noriem, a aby túto rezolúciu podporila; ďalej žiada Vysokú predstaviteľku, aby aktívne monitorovala dodržiavanie zistení „Nadviazania na správu medzinárodnej vyšetrovacej misie o incidente humanitárnej flotily“, čím sa zaručí aby sa dodržala zásada zodpovednosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že otázky ľudských práv sa musia najprv prerokovať v rámci Asociačnej rady EÚ – Izrael a spoločného výboru EÚ – palestínska samospráva; je osobitne znepokojený skutočnosťou, že závery Asociačnej rady EÚ – Izrael z 21. februára 2011 neodrážajú pozíciu EÚ k tejto otázke;

20.  víta vyhlásenie Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva pri jej prvej návšteve okupovaného palestínskeho územia a Izraela, a najmä jej dôrazný odkaz v podobe kritiky izraelskej politiky osídľovania a vyhlásenia, že „o medzinárodnom práve v oblasti ľudských práv a medzinárodnom humanitárnom práve nemožno rokovať“; zdôrazňuje význam mierovej demokratizácie Blízkeho východu;

21.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že zatiaľ čo kritériá členstva v UNHCR tak, ako sa stanovujú v rezolúcii Valného zhromaždenia OSN č. 60/251, zahŕňajú plnú spoluprácu s týmto orgánom, súčasná prax dobrovoľných záruk priniesla veľmi rôznorodé a neprimerané výsledky; znovu preto opakuje, že pre všetkých členov by mali byť minimálnou podmienkou členstva okrem spoľahlivých záväzkov k dodržiavaniu ľudských práv aj trvalá účasť na osobitných postupoch; zdôrazňuje význam skutočne konkurenčného prostredia pri výberovom procese; žiada zrušenie možnosti, aby regionálne skupiny predkladali vopred určené zoznamy kandidátov na členov v UNHCR;

22.  vyzýva členské štáty EÚ a ESVČ, aby sa aktívne zapájali do hodnotenia UNHCR v roku 2011 a posilnili tak plnenie jej mandátu; zdôrazňuje, že UNHCR by mala byť skôr mechanizmom včasného varovania a prevencie a že na tento účel by sa mali využívať odborné posudky osobitných postupov; opakuje, že je potrebný transparentný a všestranný proces hodnotenia, ktorý zohľadní názory MVO, občianskej spoločnosti a všetkých ostatných zúčastnených strán; vyzýva ESVČ, aby priebežne informovala Podvýbor Európskeho parlamentu pre ľudské práva o stave hodnotenia;

23.  opakuje svoje stanovisko, že hodnotenie by malo zachovať nezávislosť Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) a odmieta akékoľvek pokusy o zmenu štatútu OHCHR, čo by mohlo negatívne ovplyvniť jeho financovanie a tým aj nezávislosť; víta nedávne vymenovanie asistenta generálneho tajomníka OSN pre ľudské práva, ktorý povedie úrad OHCHR v New Yorku; nazdáva sa, že tento nový úrad pomôže prehĺbiť kontakt, dialóg a transparentnosť medzi Valným zhromaždením OSN a ostatnými útvarmi OSN vrátane Bezpečnostnej rady a OHCHR; zdôrazňuje, že treba zaručiť dostatočné financovanie na zachovanie prevádzky regionálnych a miestnych úradov OHCHR, aby mohli pokračovať vo svojej práci na mieste;

24.  trvá na ochrane a posilnení osobitných postupov a zabezpečení možnosti, aby UNHCR riešila konkrétne prípady porušovania ľudských práv prostredníctvom rezolúcií a mandátov týkajúcich sa jednotlivých krajín; zdôrazňuje význam nedeliteľnosti ľudských práv, či už sociálnych, ekonomických, kultúrnych, občianskych alebo politických; so znepokojením konštatuje, že mechanizmus podávania sťažností, ktorý je jedinečným všeobecným mechanizmom orientovaným na obete, priniesol v porovnaní s vysokým počtom podaných sťažností slabé výsledky; zdôrazňuje, že tento problém treba pri hodnotení UNHCR riešiť;

Všeobecné pravidelné hodnotenie (UPR)

25.  uznáva pridanú hodnotu UPR vo forme výmeny skúseností pre všetky vlády, keďže umožňuje rovnaké zaobchádzanie so všetkými členmi OSN a ich rovnakú kontrolu napriek tomu, že krajiny sa musia podrobiť a držať sa odporúčaní na dobrovoľnom základe; poukazuje na to, že do decembra 2011 budú podľa tohto mechanizmu vyhodnotené všetky členské štáty OSN;

26.  trvá na tom, že je kľúčové zachovať v Rade pre ľudské práva priestor pre občiansku spoločnosť, a to v záujme jej účasti na dialógu, čím sa otvoria nové príležitosti pre mimovládne organizácie (MVO) vstupovať do dialógu s jednotlivými štátmi;

27.  podporuje ďalšie zapájanie MVO do UPR tým, že sa umožní, aby predkladali pracovnej skupine písomné odporúčania a aby sa zúčastňovali na jej poradách;

28.  berie na vedomie možnosť, ktorú UPR ponúka členským štátom v podobe zaviazania sa k plneniu ich záväzkov v oblasti ľudských práv a k dodržiavaniu záverov zmluvných orgánov a osobitných postupov;

29.  potvrdzuje skutočnosť, že odporúčania by mali byť viac orientované na výsledky, a vyzýva na výraznejšie zapojenie nezávislých odborníkov a vnútroštátnych inštitúcií v oblasti ľudských práv do UPR, aby sa zabezpečilo, že bude účinným mechanizmom prijímania následných opatrení; domnieva sa, že do procesu UPR by sa mohli zaviesť nezávislé posudky, pričom by odborníci sledovali proces hodnotenia a počas schvaľovania záverečnej správy by predkladali zhrnutie a analýzu UPR;

30.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že prvý cyklus hodnotenia niektorých krajín nesplnil očakávania transparentného, neselektívneho a nekonfrontačného procesu; v tejto súvislosti uznáva úlohu, ktorú členské štáty EÚ zohrali pri pokúšaní sa o prelomenie „blokového zmýšľania“; nabáda členské štáty EÚ, aby poskytovali technickú pomoc na podporu vykonávania odporúčaní;

31.  vyzýva členské štáty EÚ, aby sa naďalej podieľali na hodnotení UNHRC s cieľom zabezpečiť, aby medzi prvým a druhým cyklom UPR nevznikla žiadna medzera a aby sa druhý cyklus zameriaval na vykonávanie odporúčaní a prijatie opatrení v nadväznosti na tieto odporúčania; podporuje názor, že štáty, ktoré boli podrobené UPR, by mali poskytnúť jednoznačnú odpoveď na každé odporúčanie a časové plány vykonávania odporúčaní pracovnej skupiny; poznamenáva, že predloženie správy v polovici obdobia o stave vykonávania môže napomôcť tento proces;

Osobitné postupy

32.  opakuje, že osobitné postupy sú súčasťou podstaty mechanizmu OSN pre ľudské práva a že dôveryhodnosť a účinnosť UNHRC vo vzťahu k ochrane ľudských práv závisí od súčinnosti s osobitnými postupmi a od ich úplného vykonávania; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozhodujúci význam má posilňovanie nezávislosti osobitných postupov a ich súčinnosti s radou;

33.  odsudzuje pokusy o oslabenie nezávislosti osobitných postupov tým, že vlády sú postavené do pozície orgánov dohľadu nad osobitnými postupmi; zdôrazňuje, že akýkoľvek druh kontroly by viedol k spolitizovaniu a poškodeniu účinnosti systému;

34.  opakuje, že osobitné postupy týkajúce sa situácie v jednotlivých krajinách sú základným nástrojom zlepšovania podmienok v oblasti ľudských práv priamo na mieste; zdôrazňuje, že mandáty krajín nemožno vzhľadom na kľúčové prvky, ako je ich periodicita a odborné poznatky, na ktorých sú založené, nahradiť všeobecným pravidelným hodnotením;

35.  vyzýva členské štáty EÚ, aby obhajovali integritu a zodpovednosť UNHRC pri hodnotení tým, že podporia vytvorenie nadväzného mechanizmu v oblasti vykonávania odporúčaní osobitných postupov, popri prijatí výberových kritérií a transparentnejšieho procesu vymenovania na základe doterajšej praxe, zručností, kvalifikácie a skúseností kandidátov; schvaľuje návrh mimovládnych organizácií na posilnenie kapacity včasného varovania v prípade osobitných postupov prostredníctvom mechanizmu, ktorý im umožní spustiť automatické preskúmanie situácie zo strany UNHRC;

Účasť EÚ

36.  víta účasť podpredsedníčky Komisie/Vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku na 16. zasadnutí UNHRC;

37.  trvá na tom, aby ESVČ, a najmä delegácie EÚ v Ženeve a New Yorku, zvýšili súdržnosť, viditeľnosť a dôveryhodnosť opatrení EÚ v UNHRC tým, že ešte viac rozvinú medziregionálnu pomoc a spoluprácu, a trvá najmä na zastupovaní záujmov u umiernených štátov vo všetkých skupinách;

38.  v tejto súvislosti opakuje svoju pozíciu týkajúcu sa koncepcie „znevažovania náboženstiev“, a hoci uznáva potrebu komplexne riešiť problém diskriminácie náboženských menšín, domnieva sa, že začlenenie tejto koncepcie do protokolu o doplnkových normách týkajúcich sa rasizmu, diskriminácie na základe rasy, xenofóbie a všetkých foriem diskriminácie nie je vhodné; víta sprievodné podujatie organizované delegáciou EÚ pri príležitosti 25. výročia vytvorenia mandátu osobitného spravodajcu  pre slobodu náboženského vyznania alebo viery; žiada EÚ, aby spolu s hlavnými podporovateľmi rezolúcie a ostatnými subjektmi vyvíjala úsilie o nájdenie alternatívy k rezolúcii o znevažovaní náboženstiev, ktorá má byť predložená;

39.  podporuje medziregionálne vyhlásenie o právach lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov, ktoré sa má predložiť;

40.  opakuje svoju podporu aktívnej účasti EÚ na činnosti UNHRC od jej vzniku, ktorá spočíva v podporovaní alebo spolupodporovaní rezolúcií, vydávaní vyhlásení a zapájaní sa do interaktívnych dialógov a diskusií; uznáva záväzky, ktoré EÚ prijala v súvislosti s riešením situácie v jednotlivých krajinách v rámci UNHRC, a zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa tieto záväzky dôsledne plnili;

41.  podporuje spoločnú iniciatívu EÚ a skupiny krajín Latinskej Ameriky a Karibiku (GRULAC) na vydanie rezolúcie o deťoch, ktoré žijú a pracujú na ulici;

42.  vyzýva členské štáty EÚ, aby vyvinuli maximálne úsilie o zachovanie všetkých mandátov osobitných postupov, a obzvlášť žiada o obnovenie mandátu osobitného spravodajcu OSN pre situáciu ochrancov ľudských práv;

43.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že jedným z vedľajších účinkov úsilia EÚ o dosiahnutie konsenzu je skutočnosť, že neraz budí dojem, že znižuje svoje ambiciózne ciele, a domnieva sa, že EÚ by mala byť pri navrhovaní rezolúcií týkajúcich sa jednotlivých krajín a/alebo pripájaní sa k nim oveľa odhodlanejšia ;

44.  so znepokojením poznamenáva, že EÚ dosiaľ nebola schopná účinne uplatniť svoj vplyv v rámci širšieho systému OSN; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ venovala Rade pre ľudské práva prioritnú pozornosť a lepšie vykonávala koordináciu medzi členskými štátmi, a vyzýva Radu, aby prijala usmernenia na uľahčenie koordinácie a rozhodovania v tomto kontexte a aby sa usilovala o vytvorenie koalícií/spojenectiev s kľúčovými regionálnymi partnermi a všetkými umiernenými štátmi v snahe o prekonanie tzv. logiky blokov v Rade pre ľudské práva;

45.  z praktického hľadiska upozorňuje na dôležitosť väčšej, primerane vybavenej delegácie EÚ v Ženeve a New Yorku; zdôrazňuje, že udalosti v Ženeve a New Yorku musia byť pevnou súčasťou zahraničnej politiky EÚ, so zameraním na zlepšovanie vnútornej koordinácie, a zároveň vyzdvihuje potrebu primeranej interakcie medzi dvojstrannými a viacstrannými úrovňami;

46.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rezolúcia, ktorú EÚ predložila Valnému zhromaždeniu OSN v septembri 2010, aby posilnila svoje „postavenie“ a tým dosiahla súlad s novými inštitucionálnymi opatreniami v rámci Lisabonskej zmluvy, bola odložená na neskôr; poukazuje na to, že toto posilnené postavenie by EÚ umožnilo mať zastúpenie prostredníctvom stálej osoby (predseda Európskej rady a/alebo Vysoký predstaviteľ Únie) a jednotne vystupovať a zvýšilo by viditeľnosť a vplyv EÚ ako globálneho aktéra; trvá na tom, že je potrebné, aby osobitná pracovná skupina ESVČ pokračovala v úsilí o podporu prijatia rezolúcie v úzkej spolupráci s členskými štátmi EÚ;

47.  poveruje svoju delegáciu na 16. zasadnutí UNHRC, aby vyjadrila znepokojenie uvedené v tomto uznesení; vyzýva delegáciu, aby informovala Podvýbor pre ľudské práva o svojej návšteve, a domnieva sa, že je nevyhnutné naďalej vysielať delegáciu Európskeho parlamentu na príslušné zasadnutia UNHRC;

48.  opakuje svoju výzvu členským štátom EÚ, aby zabezpečili dodržiavanie ľudských práv vo svojich vnútorných politikách s cieľom zamedziť dvojakým normám a so zreteľom na súčasný prístupový proces EÚ k Európskemu dohovoru o ľudských právach (EDĽP), pretože zlyhanie v tomto smere by mohlo oslabiť pozíciu EÚ v UNHRC;

o
o   o

49.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vysokej predstaviteľke Únie/podpredsedníčke Komisie, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 64. Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a pracovnej skupine EÚ – OSN zriadenej Výborom pre zahraničné veci.

(1) Ú. v. EÚ C 348 E, 21.12.2010, s. 6.
(2) Ú. v. EÚ C 46 E, 24.2.2010, s. 71.
(3) Ú. v. EÚ C 291 E, 30.11.2006, s. 409.
(4) Ú. v. EÚ C 96 E, 21.4.2004, s. 79.
(5) Ú. v. EÚ C 124 E, 25.5.2006, s. 549.
(6) Ú. v. EÚ C 227 E, 21.9.2006, s. 582.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2010)0489.
(8) Článok 2, článok 3 ods. 5 a článok 6 Zmluvy o Európskej únii.


Pakistan - zavraždenie ministra pre menšiny Šahbaza Bhattiho
PDF 220kWORD 56k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2011 o Pakistane, najmä o vražde Šahbaza Bhattiho
P7_TA(2011)0098RC-B7-0166/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o ľudských právach a demokracii v Pakistane, najmä na uznesenia z 20. januára 2011(1), 20. mája 2010(2), 12. júla 2007(3), 25. októbra 2007(4) a 15. novembra 2007(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 16. decembra 2010 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politike Európskej únie v tejto oblasti(6),

–  so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady o netolerancii, diskriminácii a násilí na základe náboženstva alebo viery prijaté 21. februára 2011,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej z 2. marca 2011 o zavraždení ministra pre menšiny pakistanskej vlády Šahbaza Bhattiho,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Európskeho parlamentu Jerzyho Buzeka z 2. marca 2011,

–  so zreteľom na článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt OSN o občianskych a politických právach (ICCPR),

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a viery z roku 1981,

–  so zreteľom na článok 19 pakistanskej ústavy o slobode prejavu,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže pakistanského ministra pre menšiny Šahbaza Bhattiho zavraždili 2. marca 2011 ozbrojení muži, ktorí začali strieľať na jeho auto v čase, keď bola na ceste do práce v hlavnom meste Islamabade, keďže k zodpovednosti za túto vraždu sa prihlásila skupina Tehrík e-Taliban Pandžáb (hnutie Talibanu Pandžáb), ktorá uviedla, že ministra zavraždila za jeho postoj k zákonom o rúhaní,

B.  keďže pakistanské úrady zamietli osobitnú žiadosť pána Bhattiho o používanie nepriestrelného služobného vozidla a vlastný výber dôveryhodných osobných strážcov, a to aj napriek opakovaným hrozbám zabitia zo strany islamistických skupín,

C.  keďže Šhahbaz Bhatti bol jediný kresťan člen pakistanskej vlády a jeden z mála popredných politikov krajiny, ktorí mali odvahu bojovať proti týmto zákonom a nespravodlivosti, ktorej páchanie tieto zákony napomáhajú,

D.  keďže k tejto vražde došlo len dva mesiace po vražde guvernéra provincie Pandžáb Salmána Tásíra jedným z jeho osobných strážcov, ktorý nesúhlasil s jeho odmietavým postojom k pakistanským zákonom o rúhaní,

E.  keďže 1. marca 2011 bol zavraždený aj tretí popredný pakistanský obhajca ľudských práv Naím Sábir Džamaldíní, koordinátor výboru pre ľudské práva v Pakistane, ktorý sa angažoval predovšetkým v boji proti porušovaniu ľudských práv v regióne Balúčistán,

F.  keďže nad bývalou pakistanskou ministerkou, reformnou političkou a známou novinárkou Šerry Rehmanovou bola údajne vydaná fatwa, ktorou bola označená za ďalšiu v poradí na zavraždenie,

G.  keďže minister Bhatti a guvernér Tásír iba presadzovali deklarovaný postoj vládnucej Pakistanskej ľudovej strany; keďže Gíláního vláda 30. decembra 2010 verejne odstúpila od záväzku zo svojho manifesta preskúmať zákony o rúhaní, v dôsledku čoho zástancovia reformy zostali izolovaní a zraniteľní voči neustálym hrozbám zo strany radikálnych náboženských vodcov a militantných extrémistických skupín, ktoré zastrašujú zástancov opozičných názorov, vyhrážajú sa im a zabíjajú ich,

H.  keďže, politici, politické strany a zástupcovia médií a občianskej spoločnosti, ako sú ženy a aktivisti za ľudské práva, sú neustále zastrašovaní a dokonca vraždení, a keďže verejná diskusia o zákonoch o rúhaní je preto je čoraz viac potláčaná,

I.  keďže v článku 3 ods. 5 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje, že presadzovanie demokracie a dodržiavanie ľudských práv a občianskych slobôd sú základnými zásadami a cieľmi Európskej únie a predstavujú spoločný základ jej vzťahov s tretími krajinami; keďže rozvojová pomoc EÚ závisí od rešpektovania ľudských práv a práv menšín,

1.  dôrazne odsudzuje brutálnu vraždu ministra pre menšiny pakistanskej vlády Šahbaza Bhattiho z 2. marca 2011 a vyjadruje úprimnú sústrasť rodine a priateľom obete a pakistanskému ľudu a solidaritu so všetkými, ktorí sú aj naďalej ohrození a naďalej vyjadrujú svoje názory;

2.  oceňuje odvahu ministra Šahbaza Bhattiho a odhodlanie, ktoré preukázal v boji za spravodlivosť, medzináboženský dialóg a slobodu náboženstva a viery v Pakistane, a tiež jeho angažovanosť v prípade kresťanky Ásije Bíbí, matky piatich detí, ktorá bola odsúdená na trest smrti za rúhanie, a to napriek pretrvávajúcim hrozbám a obrovskému osobnému riziku;

3.  uznáva odhodlanie ministra Šahbaza Bhattiho bojovať proti zákonom o rúhaní a nespravodlivosti, ktorej páchanie tieto zákony napomáhajú; uznáva pokrok dosiahnutý v čase jeho pôsobenia vo funkcii ministra vrátane významných diskrétnych rokovaní o prípadných zmenách a doplneniach týchto zákonov;

4.  konštatuje, že na rozdiel od vlažnej reakcie verejnosti k vražde guvernéra Salmána Tásíra zavraždenie ministra Šahbaza Bhattiho odsúdila široká verejnosť v rámci príslušných politických skupín, ako aj médiá a široké náboženské a etnické spektrum pakistanskej spoločnosti; dúfa, že toto rozhorčenie prispeje k zomknutiu radov všetkých tých, ktorí sa snažia obhajovať demokratické hodnoty zakotvené v ústave Pakistanu;

5.  naliehavo vyzýva pakistanské úrady, aby dôkladne vyšetrili všetky aspekty vraždy Šahbaza Bhattiho a postavili pred súd všetkých páchateľov tohto zločinu v súlade s prísnymi zásadami právneho štátu, ako aj na zabezpečenie urýchleného a spravodlivého stíhania vraha zosnulého guvernéra Salmána Tásíra;

6.  vyzýva pakistanskú vládu, aby posilnila opatrenia na zaistenie bezpečnosti členov vlády a osôb, ktoré sú vystavené konkrétnej hrozbe zo strany náboženských extrémistov a teroristov, ako napríklad bývalá ministerka informácií Šerry Rehman a právnici obhajujúci prípady súvisiace s obvinením z rúhania;

7.  nabáda vládu Pakistanu, aby bezodkladne vymenovala nového ministra pre menšiny a potvrdzuje svoje stanovisko, že táto osoba by mala byť silným a nestranným zástupcom menšiny;

8.  nabáda vládu Pakistanu, aby podporovala ministerstvo pre menšiny v jeho ďalšej činnosti a aby podporovala víziu Šahbaza Bhattiho, najmä dialóg na celoštátnej úrovni medzi náboženskými vodcami a miestne projekty výboru pre harmonické spolužitie;

9.  opätovne naliehavo vyzýva pakistanskú vládu, všetky politické strany, občiansku spoločnosť a médiá, aby sa spojili a bojovali proti extrémistickým útokom; dúfa, že pakistanská vláda bude svojím zložením, ako aj svojimi činmi zastupovať celú pakistanskú spoločnosť zloženú z mnohých etník a mnohých náboženstiev;

10.  vyzýva na okamžitý a zmysluplný odklon od politiky ústupkov voči takýmto extrémistom, a to za podpory armády, súdnictva, médií a politikov, vzhľadom na to, že status quo malo také dramatické následky; vyzýva pakistanskú vládu, aby extrémistom nedovolili umlčať hlasy volajúce po náboženskej tolerancii a rešpektovaní všeobecných zásad ľudských práv v krajine;

11.  je hlboko znepokojený ovzduším netolerancie a násilia a naliehavo žiada pakistanskú vládu, aby trestne stíhala osoby, ktoré podnecujú k násiliu v Pakistane, najmä v tých, ktorí požadujú smrť jednotlivcov a skupín, s ktorými nesúhlasia, a v niektorých prípadoch ponúkajú odmenu za ich smrť, a aby prijala ďalšie opatrenia s cieľom podporiť diskusiu na tému;

12.  oceňuje najmä úsilie bývalej ministerky Šerry Rehmanovej a zosnulého ministra pre menšiny Šahbaza Bhattiho o zmenu a doplnenie zákonov o rúhaní, aby sa zabránilo ich zneužívaniu, a vyzýva vládu, aby zrušila tieto zákony, ako aj ďalšie diskriminačné právne predpisy, okrem iného aj oddiel 295 B a C trestného zákonníka, ktoré sú pozostatkom z minulosti; naliehavo žiada pakistanskú vládu, aby tiež vymáhala dodržiavanie súčasných právnych predpisov, ako je článok 137 trestného zákonníka, podľa ktorého je podnecovanie k nenávisti trestným činom;

13.  vyzýva príslušné orgány EÚ, aby začlenili otázky náboženskej tolerancie v spoločnosti do svojho politického dialógu s Pakistanom, pretože tento problém má kľúčový význam pre dlhodobý boj proti náboženskému extrémizmu;

14.  navrhuje, aby EÚ pozývala pakistanskú vládu na každoročné spoločné stretnutie pri okrúhlom stole s cieľom prerokovať situáciu menšín v Pakistane, a aby Európsky parlament bol začlenený do príprav a uskutočnenia tohto podujatia;

15.  vyzýva príslušné orgány EÚ, aby pokračovali vo finančnej podpore organizácií pre ľudské práva a obhajcov ľudských práv a aby načrtli praktické opatrenia na podporu hnutia občianskej spoločnosti v Pakistane zameraného na boj proti zákonom o rúhaní a iným diskriminačným právnym predpisom;

16.  víta nedávne závery Rady o netolerancii, diskriminácii a násilia na základe náboženského vyznania alebo viery, ktoré sa odvolávajú na posilnenie činnosti EÚ v tejto oblasti; vyzýva príslušné orgány EÚ, aby sa aktívne zaoberali otázkami prenasledovanie na základe náboženského vyznania vo svete;

17.  vyzýva príslušné orgány EÚ, aby preskúmali možnosť využitia európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) s cieľom financovať opatrenia na podporu boja proti náboženskej neznášanlivosti, extrémizmu a diskriminačným zákonom na celom svete; opätovne vyzýva vysokú predstaviteľku, aby vytvorila stálu funkciu v rámci riaditeľstva pre ľudské práva pri Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, ktorá by sa zaoberala sledovaním situácie vládnych a spoločenských obmedzení slobody svedomia a príslušných práv;

18.  vyzýva príslušné orgány EÚ, aby nabádali pakistanskú vládu k opätovnému zriadeniu samostatného ministerstva pre ľudské práva a vytvorenie zmysluplného, nezávislého a nestranného vnútroštátneho výboru pre ľudské práva;

19.  naliehavo vyzýva príslušné orgány EÚ, aby trvali na tom, aby pakistanská vláda podporovala doložku o demokracii a ľudských právach zakotvenú v Dohode o spolupráci medzi Európskou úniou a Pakistanskou islamskou republikou; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby predložila správu o vykonávaní dohody o spolupráci a doložky o demokracii a ľudských právach;

20.  pripomína, že Pakistan má ako signatársky štát Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach určité záväzky, a vyzýva príslušné orgány Pakistanu, aby sa zapojili do procesu preskúmania plošných pripomienok k ICCPR, z ktorých niektoré obmedzujú práva zakotvené v pakistanskej ústave alebo sú v rozpore s koncepciou nadradenosti medzinárodného práva nad právom národným; zastáva názor, že spôsob, akým sa v súčasnosti uplatňujú zákony o rúhaní, je jasným porušovaním týchto záväzkov a žiada Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby túto skutočnosť zohľadnila pri posudzovaní prípadného využitia programu GSP + v Pakistane od roku 2013 a aby o tejto záležitosti informovala Parlament;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Komisie, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Pakistanu.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2011)0026.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0194.
(3) Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 583.
(4) Ú. v. EÚ C 263 E, 16.10.2008, s. 666.
(5) Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 432.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2010)0489.


Bielorusko, najmä prípady Alesa Michaleviča a Natalie Radinovej
PDF 214kWORD 50k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2011 o Bielorusku (najmä prípady Alesa Michaleviča a Natalie Radinovej)
P7_TA(2011)0099RC-B7-0167/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bielorusku, najmä na uznesenia z 20. januára 2011(1), 17. decembra 2009(2) a 22. mája 2008(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej v Bruseli 18. februára 2011 o usvedčení a odsúdení predstaviteľov bieloruskej opozície,

–  so zreteľom na závery Rady týkajúce sa Bieloruska prijaté na 3065. zasadnutí Rady pre zahraničné veci, ktoré sa konalo v Bruseli 31. januára 2011,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/69/SZBP z  31. januára 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Rady 2010/639/SZBP o reštriktívnych opatreniach proti niektorým predstaviteľom Bieloruska,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (Dohovor proti mučeniu), ktorého je Bielorusko členom,

–  so zreteľom na Štandardné minimálne pravidlá OSN pre zaobchádzanie s väzňami,

–  so zreteľom na Usmernenia politiky EÚ vo vzťahu k tretím krajinám týkajúce sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, prijaté v roku 2001 a revidované v roku 2008,

–  so zreteľom na uznesenie 1790 (2011) Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 27. januára 2011 o situácii v Bielorusku po prezidentských voľbách,

–  so zreteľom na správu Amnesty International z 2. februára 2011 s názvom Bezpečnosť, mier a poriadok? Násilie po voľbách v Bielorusku,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže mnoho opozičných predstaviteľov vrátane bývalých prezidentských kandidátov, žurnalistov a obhajcov ľudských práv bolo zatknutých po udalostiach z 19. decembra 2010 v Minsku a odvtedy zostali uväznení v záchytnom stredisku KGB; keďže utláčanie a politicky motivované súdne procesy proti predstaviteľom opozície a obhajcom ľudských práv pokračujú dodnes, pričom je momentálne obvinených viac než 40 osôb, ktorým hrozí väzenie až v dĺžke 15 rokov,

B.  keďže úrad mestského prokurátora v Minsku rozšíril vyšetrovaciu lehotu takzvaných hromadných nepokojov v súvislosti s udalosťami z 19. decembra 2010 na päť mesiacov; keďže súdne procesy s prezidentskými kandidátmi, opozičnými aktivistami a obhajcami ľudských práv a novinármi iniciované v súvislosti s týmto prípadom sú politicky motivované,

C.  keďže Aljaksandr Atroščankau, Aljaksandr Malčanau, Dzmitri Novik, Vasil Parfjankou, členovia tímov volebnej kampane opozičných demokratických kandidátov Uladzimir Njakljajeu a Andrej Sannikau boli odsúdení na tri až štyri roky väzenia s prísnou ochranou v súvislosti s demonštráciami z 19. decembra 2010; keďže, ako ich obhajcovia poznamenali, orgány nedokázali ich vinu,

D.  keďže ich obhajcom sa opakovane odopierali stretnutia s nimi; keďže v dôsledku hrozieb od KGB boli obhajcovia nútení zanechať svoje prípady a keďže Ministerstvo spravodlivosti následne odobralo ich licencie,

E.  keďže Ales Michalevič, bývalý prezidentský kandidát uväznený po povolebných protestoch, bol prepustený až 26. februára 2011 po podpísaní záväzku o spolupráci s bieloruskou KGB, ktorú odvtedy verejne odmietol,

F.  keďže 28. februára 2011 vydal Ales Michalevič vyhlásenie, v ktorom informoval o psychickom a fyzickom mučení, ktorému boli podrobení politickí väzni s cieľom vynútiť si ich priznanie a uznať dôkazy ich viny,

G.  keďže Natalia Radina, redaktorka opozičnej internetovej stránky charter97, bola tiež zatknutá v decembri 2010 a obvinená z organizácie a účasti na hromadných nepokojoch, ktoré nasledovali po prezidentských voľbách; keďže pani Radina bola prepustená z vyšetrovacieho záchytného strediska KGB a potom mala zakázané opustiť svoj domov až do dokončenia vyšetrovania jej prípadu,

H.  keďže Natalia Radina po prepustení vyhlásila, že počas jej väzby ju príslušníci KGB podrobovali psychologickému nátlaku a pokúšali sa ju naverbovať ako informátorku KGB; keďže jej vyjadrenie potvrdzuje správy o mučení politických väzňov v záchytnom stredisku KGB v Minsku,

I.  keďže bieloruský výbor pre štátnu bezpečnosť poprel akékoľvek použitie mučenia voči väzňom v záchytnom stredisku KGB,

1.  odsudzuje nedodržiavanie základných práv slobody zhromažďovania a slobody prejavu zo strany bieloruských orgánov a vyzýva k okamžitému a bezpodmienečnému prepusteniu všetkých zadržiavaných odporcov a k odvolaniu všetkých politicky motivovaných obvinení vznesených proti nim;

2.  odsudzuje najdôraznejším spôsobom použitie mučenia voči väzňom ako formy nehumánneho zaobchádzania, ktoré je jednoznačne zakázané medzinárodným právom a je absolútne neprípustné v európskej krajine, ktorá je jednou z najbližších susedských krajín EÚ;

3.  odsudzuje kruté tresty nedávno uvalené na mladých opozičných aktivistov len z toho dôvodu, že sa zúčastnili na demonštráciách 19. decembra 2010, a považuje tieto tresty za zjavné a vážne porušenie ich politických a občianskych práv a za zjavné porušenie medzinárodných dohovorov, ktorých je Bielorusko zúčastnenou stranou;

4.  odsudzuje atmosféru strachu a zastrašovania, ktorej čelia politickí oponenti v Bielorusku; odsudzuje represívne kroky proti aktivistom občianskej spoločnosti a slobodným médiám a ich prenasledovanie, ktoré nasledovali po dni volieb, ako aj rozsiahle prehľadávanie súkromných bytov, úradov médií a občianskych organizácií, vylučovanie študentov z vysokých škôl a prepúšťanie ľudí z práce; vyzýva orgány, aby dodržiavali slobodu prejavu a pluralitu médií v Bielorusku;

5.  nalieha na Bielorusko, aby dodržiavalo zásadu právneho štátu, medzinárodné dohovory a vnútroštátne právne predpisy zaručujúce primerané zaobchádzanie s väzňami a ich neobmedzovaný prístup k príbuzným, právnemu poradenstvu a zdravotnej starostlivosti a aby ukončilo prebiehajúce prenasledovanie politických oponentov, aktivistov v oblasti ľudských práv a nezávislých médií;

6.  odsudzuje rozhodnutie prijaté mestskou radou obhajcov v Minsku odobrať licencie niektorým obhajcom, ktorí obhajovali obvinených v trestnom prípade vznesenom v dôsledku hromadných nepokojov, medzí ktorými sú Aleh Ahiejev, Pavel Sapelko, Tatiana Ahijeva, Uladzimir Touscik a Tamata Harajeva, a vyzýva mestskú radu obhajcov v Minsku, aby stiahli toto rozhodnutie;

7.  odsudzuje prepustenie z práce Aljaksandra Pilčanka, predsedu mestského združenia advokátov v Minsku, ministrom spravodlivosti za to, že vyjadril obavy z rozhodnutia ministerstva stiahnuť licencie štyroch obhajcov zapojených do takzvaného prípadu hromadných nepokojov, že to rozhodnutie je nepodložené a že je to dôkazom, že existuje skutočná hrozba pre nezávislosť súdnictva a pre nezávislosť každého jednotlivého obhajcu;

8.  nalieha na bieloruské orgány, aby uskutočnili dôkladné a nestranné prešetrenie obvinení o mučení politických väzňov a aby určili a potrestali jednotlivcov zapojených do takejto činnosti;

9.  vyzýva bieloruské orgány, aby prehodnotili zákon o verejných podujatiach a aby ho zosúladili s požiadavkami Medzinárodného dohovoru o občianskych a politických právach;

10.  vyzýva Radu, Komisiu, vysokú predstaviteľku EÚ a ostatné partnerské krajiny EÚ, aby zvážili rozšírenie reštriktívnych opatrení na prokurátorov, sudcov a príslušníkov KGB spojených s porušovaním ľudských práv v Bielorusku, kým sa represie v tejto krajine bezodkladne neukončia a kým sa nedosiahne značný pokrok v ľudských právach a základných slobodách; domnieva sa, že Rada by mala zvážiť možnosť zavedenia inteligentných a cielených hospodárskych sankcií voči spoločnostiam, ktoré vlastní bieloruská vláda;

11.  víta záväzok ďalších deviatich krajín – a síce Chorvátska, Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Čiernej Hory, Albánska, Bosny a Hercegoviny, Srbska, Islandu, Lichtenštajnska a Nórska – uplatňovať reštriktívne opatrenia voči určitým predstaviteľom Bieloruska;

12.  pripomína, že kým bieloruská vláda neprijme okamžité kroky smerom k demokratizácii a dodržiavaniu ľudských práv, proces zbližovania medzi EÚ a Bieloruskom sa pozastaví, vrátane účasti Bieloruska na Východnom partnerstve;

13.  zdôrazňuje, že napriek politickým dôsledkom pre vzťahy EÚ a Bieloruska po povolebnom zásahu proti opozícii, potrebuje EÚ zintenzívniť pomoc bieloruskej občianskej spoločnosti, a to aj formou uľahčenia vydávania víz;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, parlamentom a vládam členských štátov, Parlamentnému zhromaždeniu OBSE a Rade Európy a parlamentu a vláde Bieloruska.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2011)0022.
(2) Ú. v. EÚ C 286 E, 22.10.2010, s. 16.
(3) Ú. v. EÚ C 279 E, 19.11.2009, s. 113.


Situácia a kultúrne dedičstvo v Kašgare (Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang, Čína)
PDF 211kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2011 o situácii a kultúrnom dedičstve v Kašgare (Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang, Čína)
P7_TA(2011)0100RC-B7-0168/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na predchádzajúce uznesenia o Číne, najmä tie, ktoré sa týkajú ľudských práv a práv menšín, a predovšetkým na uznesenia prijaté 26. novembra 2009(1) a 25. novembra 2010(2),

–  so zreteľom na 13. summit EÚ – Čína, ktorý sa konal 6. októbra 2010 v Bruseli a v rámci ktorého sa uskutočnilo prvé kultúrne fórum EÚ – Čína na vysokej úrovni zamerané na posilnenie kultúrneho dialógu a spolupráce medzi EÚ a Čínou,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach osôb patriacich k národnostným, etnickým, náboženským alebo jazykovým menšinám prijatú Valným zhromaždením v rezolúcii 47/135 z 18. decembra 1992, ktorá stanovuje, že štáty chránia existenciu a národnostnú, etnickú, kultúrnu, náboženskú a jazykovú identitu menšín na svojich územiach,

–  so zreteľom na články 4, 22 a 119 Ústavy Čínskej ľudovej republiky, ktorými sa ustanovuje vládna pomoc v oblasti kultúrneho rozvoja regiónov obývaných národnostnými menšinami, štátna ochrana cenných kultúrnych pamätihodností a pamiatok a ochrana kultúrneho dedičstva národností,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v roku 2009 oznámila čínska vláda program mestskej prestavby v hodnote 500 miliónov USD pod názvom Reforma nebezpečných domov v Kašgare, ktorý od roku 2009 postupne ničí starobylé mesto Kašgar ležiace na hodvábnej ceste, pričom sa plánuje zbúrať 85 % tradičného starého mesta, nahradiť ho modernými bytovými domami a premeniť zostávajúce staré štvrte mesta na zmiešané čínsko-ujgurské turistické miesta,

B.  keďže Peking naďalej vylučuje mesto Kašgar z úsilia o získanie statusu svetového dedičstva Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), akým je plánovaná nadnárodná žiadosť, cieľom ktorej je dosiahnuť ochranu niekoľkých kultúrnych miest ležiacich na stredoázijskej hodvábnej ceste,

C.  keďže mesto Kašgar je medzinárodne významným miestom jedinečného architektonického dedičstva a je dôležité z historického a zemepisného hľadiska ako starobylé centrum obchodu a cestovného ruchu,

D.  keďže mesto Kašgar si zachováva vysoko symbolickú hodnotu pre kultúrnu identitu ujgurského obyvateľstva a obyvateľstva Hui žijúceho v tomto regióne, ako i pre kultúrnu rozmanitosť Číny,

E.  keďže spevňovanie proti zemetraseniam, ktorým sa oficiálne odôvodňuje plán prestavby, si nevyžaduje úplné zbúranie tradičných budov, pričom existuje iná možnosť – kultúrne citlivá renovácia,

F.  keďže Peking uskutočňuje ničivú modernizáciu bývania v ďalších častiach Číny prostredníctvom rôznych miestnych „plánov rozvoja“, búra historické budovy a násilne presídľuje obyvateľstvo, pričom nezohľadňuje straty nevyčísliteľného historického a kultúrneho dedičstva a v rámci chránených oblastí alebo v múzeách nevenuje ochrane pamätihodností alebo hlavných umeleckých prvkov budov a architektúre prioritnú pozornosť s cieľom odovzdať budúcim generáciám a svetu predmety dokladajúce niekoľko tisícročný historický a kultúrny vývoj Číny,

G.  keďže Peking v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang sústavne uplatňuje represívnu etnicko-kultúrnu politiku, ktorá hrozným spôsobom vyvrcholila násilným zásahom proti ujgurským demonštrantom počas nepokojov v Urumči v roku 2009,

H.  keďže ujgurské obyvateľstvo a obyvateľstvo Hui sužuje pokračujúce porušovanie ich ľudských práv a keďže mnohým z nich je odopierané primerané politické zastúpenie a kultúrne sebaurčenie,

1.  vyzýva čínsku vládu, aby bezodkladne zastavila ničenie kultúry, ktoré ohrozuje architektonické prežitie Kašgaru a aby komplexne a odborne preskúmala metódy renovácie, ktoré sú citlivé z kultúrneho hľadiska;

2.  vyzýva čínsku vládu, aby ukončila všetky násilné presídľovania a sociálnu marginalizáciu ujgurských obyvateľov Kašgaru, ktorú spôsobuje ničenie obytných oblastí, a aby primeraným spôsobom odškodnila všetky predchádzajúce obete za straty, ktoré utrpeli;

3.  vyzýva čínske orgány, aby vyvinuli maximálne úsilie o rozvoj skutočného dialógu medzi Chanmi a Ujgurmi a prijali inkluzívnejšie a komplexnejšie hospodárske politiky v Sin-ťiangu zamerané na posilnenie miestnej zodpovednosti a ochranu kultúrnej identity ujgurského obyvateľstva;

4.  naliehavo vyzýva čínsku vládu, aby dodržiavala svoje ústavné záväzky tým, že primerane podporí kultúrne tradície Kašgaru a Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang, ktoré sú významne ovplyvnené ujgurskou identitou;

5.  vyzýva čínske orgány, aby prijali viac opatrení s cieľom zabrániť nelegálnemu obchodu a pašeráctvu, ktoré prispievajú k stratám dedičstva čínskej civilizácie;

6.  vyzýva čínskeho ministra kultúry, aby preskúmal jestvujúce nariadenie a právne predpisy o ochrane kultúrnych pamätihodností s cieľom zohľadniť súčasný meniaci sa spôsob života etnickej menšiny, ktorá niekedy, nevedomá si svojich pamiatok, s nimi nevhodne zaobchádza alebo odmieta ochranu svojho kultúrneho dedičstva; konštatuje, že by sa na celoštátnej úrovni mala zorganizovať osvetová kampaň o tejto otázke;

7.  naliehavo vyzýva čínsku vládu, aby vyhodnotila možnosť začleniť mesto Kašgar do spoločnej žiadosti Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu a Uzbekistanu o zaradenie hodvábnej cesty do svetového dedičstva UNESCO;

8.  vyzýva čínsku vládu, aby ukončila všetky diskriminačné a represívne politiky voči ujgurskému obyvateľstvu a obyvateľstvu Hui a aby rešpektovala ich základné práva na slobodu a kultúrny prejav, osobitne so zreteľom na prípad Tursunjana Hezima, bývalého učiteľa dejepisu, ktorý bol v tajnom procese odsúdený na sedemročné väzenie, a takisto na prípady ďalších aktivistov, ktorí boli odsúdení v uplynulých mesiacoch;

9.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby v súvislosti s európskym nástrojom pre demokraciu a ľudské práva navrhla dodatočné opatrenia s cieľom chrániť ľudské a kultúrne práva etnických, náboženských a jazykových menšín Číny;

10.  vyzýva predstaviteľov EÚ a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby zintenzívnili rozhovory s Čínskou ľudovou republikou o ľudských právach a právach menšín a aby sa zasadili o to, že dialóg o ľudských právach bude účinnejší a viac zameraný na výsledky;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Rade Organizácie Spojených národov pre ľudské práva, organizácii UNESCO, Národnému ľudovému kongresu (a jeho Stálemu výboru) Čínskej ľudovej republiky a Stálemu výboru Krajinskej strany Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang.

(1) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 80.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0449.


Vypracovanie európskych štatútov pre vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie
PDF 71kWORD 35k
Vyhlásenie Európskeho parlamentu zo 10. marca 2011 o vypracovaní európskych štatútov pre vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie
P7_TA(2011)0101P7_DCL(2010)0084

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o zabezpečení jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov(2),

–  so zreteľom na článok 123 rokovacieho poriadku,

A.  keďže bohatstvo a stabilita spoločnosti vychádzajú z  rozmanitosti podnikateľských aktivít a keďže združenia, vzájomné spoločnosti a nadácie prispievajú k tejto rozmanitosti tým, že ponúkajú osobitný obchodný model založený na základných hodnotách, ktorými sú solidarita, demokratická kontrola a uprednostňovanie sociálnych cieľov pred ziskom,

B.  keďže združenia, vzájomné spoločnosti a nadácie sa vyvinuli najmä vo vnútroštátnom rámci, je potrebné, aby zlepšili svoj cezhraničný prístup s cieľom v čo najväčšej miere zväčšiť svoj podnikateľský potenciál v EÚ,

1.  konštatuje, že je potrebné vytvoriť rovnaké podmienky, pomocou ktorých združenia, vzájomné spoločnosti a nadácie získajú rovnaké nástroje a príležitosti, aké majú k dispozícii ostatné organizačné právne štruktúry, čím ich organizácie a činnosti nadobudnú európsky rozmer;

2.  vyzýva Komisiu, aby podnikla potrebné kroky a predložila návrhy na vypracovanie európskych štatútov pre združenia, vzájomné spoločnosti a nadácie, aby navrhla vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti a posúdenia vplyvu pre štatúty združení a vzájomných spoločností a aby náležite doplnila posúdenie vplyvu pre štatút nadácií;

3.  poveruje svojho predsedu, aby toto vyhlásenie spolu so zoznamom podpísaných poslancov(3) postúpil Komisii, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2010, s. 16.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0186.
(3) Zoznam podpísaných poslancov je uvedený v prílohe 1 k zápisnici z 10. marca 2011 (P7_PV(2011)03-10(ANN1)).


Nehody ťažkých nákladných vozidiel
PDF 71kWORD 34k
Vyhlásenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2011 o nehodách ťažkých nákladných vozidiel
P7_TA(2011)0102P7_DCL(2010)0081

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 123 rokovacieho poriadku,

A.  keďže ťažké nákladné vozidlá tvoria 3 % všetkých vozidiel EÚ, ale zapríčiňujú 14 % smrteľných nehôd a počet úmrtí na cestách v 27 členských štátoch Európskej únie ročne presahuje 4 000,

B.  keďže v dôsledku mŕtveho uhla pri ťažkých nákladných vozidlách v Európe každoročne zomiera približne 400 ľudí, väčšinou nechránených účastníkov cestnej premávky, ako sú cyklisti, motocyklisti a chodci,

C.  keďže mnohým z týchto smrteľných nehôd sa dá predísť kompletnou montážou zrkadiel alebo čoraz lacnejších kamerových zariadení pripojených k monitoru, aktívnych systémov varovania, zdokonalených systémov núdzového brzdenia a systémov výstrahy pred vybočením z jazdného pruhu,

D.  keďže aj napriek zvýšeným požiadavkám na viditeľnosť stanoveným v smernici 2003/97/ES pre novo registrované ťažké nákladné vozidlá a v smernici 2007/38/ES pre ťažké nákladné vozidlá v obehu vznikajú okolo ťažkých nákladných vozidiel značné a nebezpečné mŕtve uhly,

E.  keďže požiadavky stanovené v smernici z roku 2007 sú miernejšie v porovnaní s požiadavkami smernice z roku 2003 a napriek úsiliu EÚ znížiť počet smrteľných nehôd na cestách o polovicu ich členské štáty neplnili v dostatočnej miere,

1.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila svoje posúdenie smernice 2007/38/ES a prepracovala ju s cieľom zladiť jej ustanovenia s technologickým pokrokom a s najnovšími požiadavkami na novo registrované nákladné vozidlá, pokiaľ ide o zariadenia na nepriame videnie, aby sa zabezpečila optimálna úroveň bezpečnosti;

2.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že v súlade s nariadením o všeobecnej bezpečnosti (ES) č. 661/2009 sa neposkytnú žiadne výnimky, pokiaľ ide o povinné vybavovanie vozidiel zdokonalenými systémami núdzového brzdenia a systémami výstrahy pred vybočením z jazdného pruhu;

3.  poveruje svojho predsedu, aby toto vyhlásenie spolu so zoznamom podpísaných poslancov(1) postúpil Rade a Komisii.

(1) Zoznam podpísaných poslancov je uvedený v prílohe 2 k zápisnici z 10. marca 2011 (P7_PV(2011)03-10(ANN2)).

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia