Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. marca 2011 o nariadení Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 55/2008, ktorým sa zavádzajú autonómne obchodné preferencie pre Moldavskú republiku (KOM(2010)0649 – C7-0364/2010 – 2010/0318(COD))

P7_TA(2011)0104 A7-0041/2011

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2010)0649),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0364/2010),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 a článok 46 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0041/2011),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. marca 2011 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 55/2008, ktorým sa zavádzajú autonómne obchodné preferencie pre Moldavskú republiku

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 581/2011.)

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. marca 2011 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 732/2008, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2011 (KOM(2010)0142 – C7-0135/2010 – 2010/0140(COD))

P7_TA(2011)0105 A7-0051/2011

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2010)0142),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0135/2010),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0051/2011),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila návrh nového nariadenia, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií;

4.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. marca 2011 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 732/2008, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2011

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 512/2011.)

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. marca 2011 o návrhu rozhodnutia Rady a zástupcov vlád členských štátov Európskej únie, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o uzavretí Protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa Dohoda o leteckej doprave medzi Spojenými štátmi americkými na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej (15381/2010 – C7-0385/2010 – 2010/0112(NLE))

P7_TA(2011)0106 A7-0046/2011

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady a predstaviteľov vlád členských štátov Európskej únie, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady (15381/2010),

–  so zreteľom na návrh protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa dohoda o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými z roku 2007 (09913/2010),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 100 ods. 2, článkom 218 ods. 6 druhý pododsek písm. a) bod v) a článkom 218 ods. 8 prvý pododsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0385/2010),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o dohode o leteckej doprave medzi EÚ a USA(1),

–  so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 8 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0046/2011),

1.  schvaľuje uzavretie protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Kongresu USA.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0239.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. marca 2011 o návrhu rozhodnutia Rady a zástupcov vlád členských štátov Európskej únie, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o uzavretí Dohody o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Kanadou na strane druhej (15380/2010 – C7-0386/2010 – 2009/0018(NLE))

P7_TA(2011)0107 A7-0045/2011

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorý sa zišli na zasadnutí Rady (15380/2010),

–  so zreteľom na návrh Dohody o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi a Kanadou (08303/10/2009),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 100 ods. 2, článkom 218 ods. 6 druhý pododsek písm. a) bod v) a článkom 218 ods. 8 prvý pododsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0386/2010),

–  so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 8 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0045/2011),

1.  udeľuje súhlas s uzavretím dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Kanady.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. marca 2011 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a vládou Vietnamskej socialistickej republiky o určitých aspektoch leteckých služieb (14876/2010 – C7-0366/2010 – 2007/0082(NLE))

P7_TA(2011)0108 A7-0044/2011

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (14876/2010),

–  so zreteľom na návrh Dohody medzi Európskou úniou a vládou Vietnamskej socialistickej republiky o určitých aspektoch leteckých služieb (07170/2009),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 100 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhý pododsek písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0366/2010),

–  so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 8 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0044/2011),

1.  udeľuje súhlas s uzavretím dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Vietnamskej socialistickej republiky.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. marca 2011 o vzťahoch medzi Európskou úniou a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (2010/2233(INI))

P7_TA(2011)0109 A7-0042/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na dohodu o spolupráci medzi Európskou úniou a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) z 25. februára 1989,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. apríla 2008 o dohode o voľnom obchode medzi ES a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13 júla 1990 o význame dohody o voľnom obchode, ktorá sa má uzavrieť medzi EHS a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive(2),

–  so zreteľom na správu o vykonávaní Európskej bezpečnostnej stratégie – zabezpečenie bezpečnosti v meniacom sa svete, ktorú schválila Rada v decembri 2008,

–  so zreteľom na strategické partnerstvo Európskej únie so Stredozemím a Blízkym východom, ktoré Rada schválila v júni 2004,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie z 20. zasadnutia Rady ministrov, ktoré sa konalo 14. júna 2010 v Luxemburgu,

–  so zreteľom na svoju správu z 10. mája 2010 o Únii pre Stredozemie,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie z 19. zasadnutia Rady ministrov, ktoré sa konalo 29. apríla 2009 v Maskate,

–  so zreteľom na spoločný akčný program (2010 – 2013) o vykonávaní dohody o spolupráci medzi EÚ a GCC z roku 1988,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o posilnení spolupráce s tretími krajinami v oblasti vysokoškolského vzdelávania (KOM(2001)0385),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2007 o reformách v arabskom svete: aká bude stratégia Európskej únie?(3),

–  so zreteľom na hospodársku dohodu štátov GCC prijatú 31. decembra 2001 v Maskate (Ománsky sultanát) a na vyhlásenie GCC z Dauhy k vytvoreniu colnej únie Rady pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu z 21. decembra 2002,

–  so zreteľom na články 207 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorých musí Rada požiadať Európsky parlament o súhlas pred uzavretím medzinárodných dohôd vzťahujúcich sa na oblasti, na ktoré sa uplatňuje riadny legislatívny postup,

–  so zreteľom na svoje výročné správy o ľudských právach,

–  so zreteľom na deklaráciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov o právach a povinnostiach jednotlivcov, skupín a orgánov spoločnosti podporovať a ochraňovať všeobecne uznávané ľudské práva a základné slobody z roku 1998 (známu tiež pod názvom Deklarácia o ochrancoch ľudských práv),

–  so zreteľom na vyhlásenia vysokej predstaviteľky z 10., 15. a 17. marca 2011 a na závery Rady z 21. marca 2011 o Bahrajne a zdôrazňujúc v tejto súvislosti svoju plnú podporu slobode vyjadrovania a právu občanov na pokojné demonštrovanie,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0042/2011),

A.  keďže súčasné vzťahy medzi EÚ a GCC vyžadujú neustále prehodnocovanie a aktualizovanie vzhľadom na dôležitý a rýchlo sa meniaci vývoj v ostatnom čase, pričom základom a srdcom týchto vzťahov musí byť snaha o presadenie ľudských práv a demokracie,

B.  keďže vo viacerých štátoch GCC vyjadrili demonštranti legitímne demokratické očakávania; keďže násilná reakcia orgánov na protesty v Bahrajne mala za následok obete na životoch, zranených a uväznených; keďže vojská Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov a Kuvajtu vošli do krajiny pod záštitou GCC a zúčastnili sa na represiách proti demonštrantom,

C.  keďže k oblasti Perzského zálivu treba v súčasnosti pristupovať so zreteľom na vznikajúce celosvetové hospodárske prostredie, ktoré tvoria členské štáty GCC, poznamenáva, že EÚ je druhým najvýznamnejším obchodným partnerom GCC a GCC predstavuje piaty najvýznamnejší vývozný trh pre EÚ,

D.  keďže s geopolitickým prostredím v Perzskom zálive úzko súvisia bezpečnostné otázky s celosvetovými a regionálnymi dôsledkami (mierový proces na Blízkom východe, iránsky jadrový program, stabilizácia Iraku, Jemenu a Dárfúru, terorizmus a pirátstvo) a keďže v súčasnosti je GCC naďalej jedinou stabilnou regionálnou organizáciou, ktorá je založená na multilateralizme a spolupráci,

E.  keďže členské štáty GCC vlastnia viac ako tretinu všetkých štátnych investičných fondov na svete a keďže tieto fondy prispeli k záchrane svetového a európskeho finančného systému počas krízy,

F.  keďže oblasť Perzského zálivu je pre EÚ oblasťou so zásadným významom a keďže v multipolárnom a vzájomne prepojenom svete tento druh spolupráce umožňuje reagovať na politické a bezpečnostné výzvy,

G.  keďže výsledkom procesu liberalizácie a diverzifikácie hospodárskych štruktúr, ktorý sa začal vo viacerých členských štátoch GCC, je nová dynamika na vnútroštátnej úrovni, v oblasti politiky (ústavné reformy, politická účasť, posilňovanie inštitúcií) a v sociálnej oblasti (vznik sietí združení, organizácií zamestnávateľov, prístup žien k zodpovedným funkciám), ktorú treba povzbudzovať a podporovať,

H.  keďže životné a pracovné podmienky pracujúcich migrantov, najmä žien, ktoré pracujú a ako pracovníčky v domácnosti, sú napriek úlohe, ktorú zohrávajú vo viacerých odvetviach hospodárskej činnosti členských štátov GCC, a skutočnosti, že predstavujú 40 % obyvateľstva GCC a približne 80 % obyvateľstva v niektorých emirátoch, znepokojivé a poľutovaniahodné,

I.  keďže všetkých šesť členských štátov GCC sú bez výnimky dedičnými monarchiami, v ktorých je politické zastúpenie, najmä čo sa týka žien, obmedzené a v ktorých vo väčšine prípadov nejestvuje volený parlament,

J.  keďže význam investícií a spoločných výziev krajín GCC v južnom susedstve s EÚ si vyžaduje súčinnosť spolupráce medzi Európou, Stredozemím a Perzským zálivom,

K.  keďže zmena geoekonomického zamerania štátov GCC na Áziu, ktorú vyvolal rastúci dopyt po uhľovodíkoch na ázijských trhoch (v Číne, Indii, Singapure, Japonsku, na Filipínach, v Kórejskej republike), v súčasnosti spôsobuje diverzifikáciu obchodných a hospodárskych vzťahov, ktorú upevňujú dohody o voľnom obchode a rozvíjanie politického dialógu,

L.  keďže krajiny GCC zohrávajú na svetovej scéne kľúčovú úlohu, v dôsledku ktorej má táto oblasť spoločné záujmy s EÚ v oblasti medzinárodnej stability a svetového hospodárskeho riadenia,

M.  keďže rastúci vplyv krajín GCC v arabsko-moslimskom svete rastie a môžu zohrávať kľúčovú úlohu v rámci medzikultúrneho dialógu,

N.  keďže rokovania o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a GCC, ktoré sa začali pred 20 rokmi, predstavujú v súčasnosti najstaršie rokovania, ktoré EÚ začala a neuzatvorila,

O.  keďže je potrebná jasná pozícia a trvalý záväzok EÚ v oblasti Perzského zálivu, ktoré by EÚ zaručili lepšie zviditeľnenie a strategickú prítomnosť v tejto oblasti,

P.  keďže zaradenie politických doložiek, konkrétne doložky o dodržiavaní ľudských práv, je neoddeliteľnou súčasťou každej obchodnej dohody, ktorú uzatvára EÚ s tretími stranami,

Q.  keďže EÚ je v tejto oblasti nedostatočne zastúpená a Európu si ľudia čoraz častejšie zamieňajú s Európou niekoľkých štátov, ktoré spájajú vyzreté a dlhoročné väzby,

R.  keďže EÚ má skúsenosti v oblasti posilňovania inštitucionálnych kapacít, vzdelávania a výskumu, rozvoja energií z obnoviteľných zdrojov a životného prostredia, technickej pomoci a regulácie, ako aj politického a diplomatického dialógu o otázkach stability susedstva a celosvetovej bezpečnosti,

1.  pripomína, že uzavretie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a GCC zostáva naďalej prioritou a že prípadný neúspech by poškodil záujmy obidvoch strán; zdôrazňuje, že uzavretie tejto dohody bude predstavovať vzájomné uznanie dôveryhodnosti obidvoch celkov, ktoré si zvolili multilateralizmus a integráciu;

2.  vzhľadom na obmedzené pôsobenie EÚ v oblasti Perzského zálivu by jednotná komunikačná politika v rámci nových štruktúr vonkajších vzťahov EÚ mala prispievať k rozvoju cieleného a efektívneho informovania o EÚ v jednotlivých krajinách tejto oblasti;

3.  domnieva sa, že EÚ musí v regióne rozvíjať stratégiu, ktorá sa zameriava na posilňovanie vzťahov s GCC, propagovanie procesu regionálnej integrácie a podporovanie bilaterálnych vzťahov so štátmi GCC;

4.  zdôrazňuje, že cieľom je vytvorenie strategického partnerstva s GCC a jej členskými štátmi, ktoré by zodpovedalo úlohám obidvoch celkov na medzinárodnej scéne; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa na tento účel zaviedli pravidelné samity na úrovni hláv štátov a vlád, a to bez ohľadu na vývoj prebiehajúcich rokovaní;

5.  zdôrazňuje aj význam rovnocenného partnerstva v oblasti spolupráce a dialógu, pričom zohľadňuje rozdiely medzi oboma subjektmi, a potenciál rozvoja spolupráce a dialógu v rôznych odvetviach;

6.  žiada, aby sa v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) vyčlenilo viac ľudských zdrojov pre tento región a aby sa otvorili nové diplomatické misie EÚ v členských štátoch GCC, čím sa prispeje k väčšiemu zviditeľneniu EÚ, uľahčeniu politického dialógu a posilneniu efektívnosti činnosti EÚ; trvá na tom, aby sa tieto zdroje získali predovšetkým presunom zdrojov v rámci ESVČ; žiada členské štáty EÚ, ktoré majú v tejto oblasti svoje diplomatické zastúpenia, aby konali v súlade s politikou EÚ; zdôrazňuje, že diferencovaný bilaterálny prístup k štátom GCC, ktoré chcú svoju spoluprácu s EÚ posilniť, môže tento multilaterálny rámec len doplniť a posilniť; preto vyzýva Komisiu a vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby preskúmali možnosti takejto bilaterálnej spolupráce;

7.  pripomína sociálny a politický vývoj zaznamenaný v posledných rokoch vo väčšine členských štátov GCC; nabáda všetky krajiny, aby pokračovali vo svojom úsilí, a vyzýva ich na ďalší pokrok, pokiaľ ide o presadzovanie ľudských práv, boj proti diskriminácii vrátane diskriminácie na základe pohlavia, sexuálnej orientácie, či náboženstva; vyzýva členské štáty GCC, aby zabezpečili a propagovali práva menšín vrátane náboženských práv, rovnosť medzi mužmi a ženami, právo na prácu vrátane práva na prácu pre migrujúcich pracovníkov, ako aj slobodu svedomia, prejavu a názoru; v týchto otázkach podporuje nepretržitý dialóg medzi EÚ a GCC; vyzýva členské štáty GCC, aby udržiavali efektívnejšie vzťahy s občianskou spoločnosťou a aby podporovali vznik miestnych štruktúr a združení; žiada členské štáty GCC, aby najmä:

8.  vyzýva všetky členské štáty GCC, aby uznali pokračujúce ľudové hnutie za demokratickú reformu v širokom regióne, a žiada o plné zapojenie rodiacich sa skupín občianskej spoločnosti na podporu procesu skutočného pokojného prechodu k demokracii v ich vlastných krajinách, s partnermi v regióne a s plnou podporou EÚ;

9.  vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad násilnou odpoveďou bahrajnských orgánov a nad použitím sily proti protestujúcim, ako aj nad účasťou zahraničných vojsk pod záštitou GCC na represiách proti demonštrantom; chápe toto konanie ako nesúladné s podporou, ktorú GCC prejavuje ochrane občanov požadujúcich slobodu a demokraciu v Líbyi, žiada o okamžité ukončenie násilností proti pokojným demonštrantom a o politický dialóg, ktorý môže viesť k ďalším potrebným politickým reformám v krajine;

10.  vyzýva vlády štátov GCC, aby spolupracovali a aby spoločne riešili problémy v oblasti ľudských práv v regióne, najmä v súvislosti s rovnosťou pohlaví, so situáciou skupiny osôb bez štátnej príslušnosti (arab. bidun), s obmedzeniami týkajúcimi sa slobody prejavu a zhromažďovania sa vrátane práv odborových zväzov a s potrebou zabezpečiť nezávislosť súdnictva a právo na spravodlivé a rýchle súdne konanie; vyzýva, aby navrhované zintenzívnenie politického dialógu s krajinami GCC zahŕňalo aj dialóg o ľudských právach na technickej a politickej úrovni;

11.  vyzýva štáty GCC, aby stiahli námietky voči Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a voči Medzinárodnému dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie tam, kde tieto námietky ešte pretrvávajú, a vyzýva všetky štáty GCC, aby ratifikovali opčné protokoly k Dohovoru o právach dieťaťa a k Medzinárodnému dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie; rovnako zdôrazňuje význam ratifikácie a vykonávania Dohovoru OSN o migrujúcich pracovníkoch a dohovorov MOP č. 97 a č. 143;

12.  nabáda EÚ, aby spolu s GCC prediskutovali a určili riešenia na odstránenie prekážok, ktoré bránia úplnému a efektívnemu uplatňovaniu základného práva na slobodu vierovyznania pre náboženské menšiny v tejto časti sveta, a to na individuálnej aj kolektívnej úrovni, vo verejnej aj súkromnej sfére;

13.  zdôrazňuje význam dialógu medzi kultúrami a medzi náboženstvami; pripomína, že EÚ a GCC prijali spoločný záväzok zabezpečiť podporu a ochranu hodnôt tolerancie, umiernenosti a spolunažívania;

14.  nabáda vlády a existujúce parlamentné zhromaždenia, aby podnikli okamžité kroky na ratifikáciu Medzinárodného dohovoru o občianskych a politických právach, Medzinárodného dohovoru o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach bez akýchkoľvek námietok, ako aj na to, aby spolupracovali s tematickými mechanizmami Komisie OSN pre ľudské práva a aby ich pozvali na návštevu krajiny, najmä osobitného spravodajcu pre nezávislosť sudcov a právnikov;

15.  pripomína odmietavý postoj EÚ k trestu smrti a výzvu Európskeho parlamentu na celosvetové moratórium na trest smrti; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že trest smrti sa stále uplatňuje vo všetkých členských štátoch GCC; vyzýva členské štáty GCC, aby zaviedli moratórium na popravy; vyzýva najmä tie štáty, ktoré používajú metódy, ako sťatie, ukameňovanie, ukrižovanie alebo amputáciu, aby zrušili tieto praktiky;

16.  berie na vedomie spoločný akčný program, ktorý prijala Rada ministrov 14. júna 2010 s cieľom posilniť spoluprácu v mnohých strategických oblastiach spoločného záujmu, a to aj vďaka vytvoreniu siete spájajúcej výskumných pracovníkov, akademických pracovníkov a podnikateľov; ľutuje však, že neobsahuje časť vymedzenú pre otvorený, pravidelný a konštruktívny politický dialóg;

17.  domnieva sa, že s vykonávaním tohto spoločného akčného programu by sa mal spájať presný a podrobný plán financovania, ktorý by mali riadiť pracovníci osobitne určení na túto úlohu tak v Bruseli, ako aj v členských štátoch GCC; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť viditeľnosť tohto programu a poskytovanie rozsiahlych a dostupných informácií príslušným orgánom a inštitúciám; žiada, aby sa po uplynutí troch rokov vypracovalo hodnotenie výsledkov programu a aby sa v prípade, že bude toto hodnotenie uspokojivé, zvážilo zriadenie agentúry pre spoluprácu medzi EÚ a GCC;

18.  vyzýva EÚ, aby svoje programy spolupráce so štátmi GCC sústredila viac na organizácie občianskej spoločnosti a na podporu posilňovania postavenia žien a mládeže;

19.  vyjadruje veľké obavy z toho, aby sa oblasť Perzského zálivu nebola zatiahnutá do pretekov v zbrojení; vyzýva EÚ, aby zaviedla strategický dialóg s krajinami GCC o otázkach spoločného záujmu v oblasti regionálnej bezpečnosti (mierový proces na Blízkom východe, iránsky jadrový program, stabilizácia Iraku, Jemenu a Dárfúru, terorizmus a pirátstvo) a prispela tým k vybudovaniu regionálnej bezpečnostnej štruktúry na Blízkom východe v partnerstve so štátmi Perzského zálivu;

20.  pripomína, že členské štáty GCC zohrávajú dôležitú úlohu ako regionálni aktéri; zdôrazňuje, že EÚ a GCC majú spoločný záujem na presadzovaní mieru a zachovaní stability na Blízkom východe, v severnej Afrike a v oblasti Afrického rohu, ako aj na celom svete; naliehavo vyzýva partnerov na posilnenie spolupráce v oblasti týchto spoločných záujmov;

21.  berie na vedomie vyhlásenie GCC z Abú Dhabí zo 7. marca 2011, v ktorej sa uvádza, že „ministerská rada žiada, aby Bezpečnostná rada OSN prijala potrebné opatrenia na ochranu civilistov vrátane bezletovej zóny v Líbyi“, pričom toto vyhlásenie prispelo k rozhodnutiu Ligy arabských štátov a potom aj Bezpečnostnej rady OSN vysloviť sa za vytvorenie takejto zóny;

22.  opätovne vyjadruje svoju podporu Arabskej mierovej iniciatíve, na ktorej vznik dal podnet jeden z členských štátov GCC a ktorú podporili všetky krajiny Ligy arabských štátov a Organizácie islamskej konferencie; vyzýva štáty GCC, aby pokračovali vo svojom úsilí sprostredkúvať a podporovať izraelsko-palestínsky mierový proces; vyzýva na spoločné obnovenie úsilia EÚ a GCC o dosiahnutie úspechu rokovaní v podobe ukončenia okupácie palestínskych území a o poskytnutie plnej podpory riešeniu izraelsko-palestínskeho konfliktu pozostávajúceho s existencie oboch štátov; zdôrazňuje spoločný záujem EÚ a GCC spolupracovať na budovaní regionálneho, spravodlivého a trvalého mieru na Blízkom východe; odporúča v tejto súvislosti väčší súlad medzi blízkovýchodným kvartetom a monitorovacím výborom Ligy arabských štátov; pripomína, že EÚ je najvýznamnejším poskytovateľom pomoci palestínskemu ľudu; uznáva podporu krajín GCC pre palestínskych a ich podporu Úradu OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRAWA); vyzýva členské štáty GCC, aby vo väčšej miere podporovali posilňovanie palestínskych inštitúcií a hospodársky rozvoj v rámci vládneho programu Palestínskej samosprávy a aby v prípade potreby zvážili možnosť poskytovať svoje finančné príspevky prostredníctvom existujúcich mechanizmov medzinárodnej pomoci;

23.  víta pokračovanie procesu integrácie GCC (colná únia, spoločný trh a napokon jednotná mena); nabáda Komisiu, aby sekretariátu GCC navrhla spoločné vymedzenie rámca spolupráce s cieľom podeliť sa o skúsenosti v oblasti posilňovania inštitúcií, administratívnych kapacít, regulačných mechanizmov a urovnávania sporov; zdôrazňuje, že tento prístup môže prispieť k vytvoreniu nových impulzov pre proces preberania zodpovednosti;

24.  víta rozhodnutie predsedov parlamentov členských štátov GCC, ktorí sa stretli 23. novembra 2010 v Abú Dhabí, začať monitorovanie aktivít a rozhodnutí prijatých na úrovni výkonnej moci v rámci GCC a zaviesť každoročnú konferenciu parlamentných inštitúcií členských štátov GCC; víta plánované vytvorenie medziparlamentnej delegácie pre vzťahy s Európskym parlamentom; je presvedčený, že užšia spolupráca na parlamentnej úrovni bude vo veľkej miere prispievať k budovaniu strategického partnerstva medzi týmito dvoma zhromaždeniami;

Obchodné vzťahy

25.  pripomína svoje uznesenie z 24. apríla 2008 o dohode o voľnom obchode medzi ES a GCC, ktorú podporilo 96 % poslancov Európskeho parlamentu; poznamenáva, že otázky nastolené týmto uznesením, ako napríklad potreba reciprocity v oblasti prístupu na trh, účinná ochrana práv duševného vlastníctva, odstránenie necolných prekážok v oblasti poskytovania služieb, podpora udržateľného rozvoja a dodržiavanie medzinárodných dohovorov, sú stále aktuálne;

26.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že rokovania o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a GCC sa značne a opakovane omeškali a vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím pozastaviť tieto rokovania, ktoré GCC prijala v roku 2008; je presvedčený, že je najvyšší čas tieto rokovania odblokovať, aby bolo možné nájsť konečné riešenie a aby z toho mali maximálny prospech spoločnosť a podnikateľské komunity na obidvoch stranách;

27.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ tomuto regiónu nevenovala dostatočnú pozornosť, a to napriek jeho strategickému významu z hľadiska dodávok ropy, obchodných príležitosti a regionálnej stability;

28.  poznamenáva, že dohoda o voľnom obchode nie je uzavretá ani po 20 rokoch rokovaní; uvedomuje si, že niektoré štáty GCC odmietajú ustanovenia o ľudských právach a nelegálnej migrácii;

29.  domnieva sa, že so zreteľom na strategický význam regiónu by dohoda o voľnom obchode nemala byť vnímaná len ako nástroj na zvýšenie blahobytu prostredníctvom obchodu, ale aj ako nástroj na podporu geopolitickej stability;

30.  poznamenáva, že krajiny GCC sú v súčasnosti šiestym najväčším exportným trhom EÚ a že EÚ je v súčasnosti hlavným obchodným partnerom GCC; poznamenáva, že bez ohľadu na už intenzívne obchodné vzťahy stále existuje priestor na ich prehĺbenie, ako aj na ich väčšiu diverzifikáciu na obidvoch stranách – vzhľadom na veľkosť trhu Únie a snahu štátov GCC diverzifikovať svoj vývoz; poznamenáva, že dohoda o voľnom obchode by tiež priniesla nové príležitosti v oblasti technickej spolupráce a pomoci; domnieva sa, že uzavretie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a GCC by výrazne prispelo k nadviazaniu užších vzťahov a k ďalšej diverzifikácii;

31.  upozorňuje, že vzhľadom na to, že krajiny GCC napredujú smerom k hospodárskej diverzifikácii zameranej na zníženie závislosti od ropy, zvýšenie objemu obchodu a investícií v oblasti služieb by podporilo rozvoj hospodárstiev krajín GCC;

32.  víta skutočnosť, že za posledné dve desaťročia sa hospodárske vzťahy medzi EÚ a GCC zintenzívnili a že objem obchodu medzi obidvoma stranami výrazne vzrástol, a to aj napriek tomu, že sa nepodarilo uzavrieť dohodu o voľnom obchode; považuje to za znak toho, že dohoda o voľnom obchode by ešte viac posilnila prirodzený rast a vytvorila by preň otvorenejšie, predvídateľnejšie a bezpečnejšie prostredie;

33.  poznamenáva, že podstatná časť práce na dohode o voľnom obchode už bola vykonaná a domnieva sa, že rozsah dohody o voľnom obchode v jej súčasnej podobe sľubuje veľké výhody pre obidve strany; vyzýva preto obidve strany, aby dohodu o voľnom obchode chápali ako významný čin v prospech obdivoch regiónov a ich obyvateľov; domnieva sa, že EÚ a GCC majú spoločné záujmy a potreby a že skúsenosť EÚ v oblasti regionálnej integrácie môže byť zdrojom inšpirácií pre krajiny Perzského zálivu; v tejto súvislosti sa domnieva, že EÚ môže poskytnúť cennú technickú pomoc;

34.  zdôrazňuje, že pokiaľ nedôjde k náprave, nedostatočná transparentnosť vo verejnom obstarávaní a prekážky brániace vstupu zahraničných investorov do odvetvia služieb by mohli ohroziť uzatvorenie dohody;

35.  je pevne presvedčený, že dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a GCC by bola veľmi výhodná pre obidve strany; je presvedčený, že dohoda o voľnom obchode s EÚ by prispela k ďalšej hospodárskej integrácii GCC a že po vytvorení colnej únie v rámci krajín GCC by mohla byť tiež významným impulzom pre dôležité projekty, ako je spoločný trh GCC a dokončenie menovej únie GCC s jednotnou menou; domnieva sa, že GCC by mohli prospieť poznatky, ktoré EÚ získala počas formovania jednotného trhu a prijímania jednotnej meny;

36.  rozhodne podporuje odkaz, ktorý počas zasadnutia spoločnej rady EÚ – GCC a zasadnutia ministrov EÚ – GCC v júni 2010 a najnovšie 22. septembra 2010 počas schôdze EÚ – GCC pri príležitosti ministerskej konferencie Valného zhromaždenia OSN vyslala vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie Catherine Ashtonová a v ktorom naznačuje, že EÚ je pripravená tieto rokovania dokončiť; víta taktiež reakciu GCC, ktorá rovnako potvrdila záujem tieto rokovania dokončiť;

37.  pripúšťa, že niektoré krajiny GCC reagujú citlivo na otázku vývozných ciel, ale vyjadruje poľutovanie nad nedávnym rozhodnutím vyjednávačov GCC vrátiť sa v tejto súvislosti k svojmu postoju z roku 2008, t. j. vynechať sankcie týkajúce sa tejto otázky z dohody o voľnom obchode; je pevne presvedčený, že žiadna súčasná dohoda o voľnom obchode nemôže vynechať otázku vývozných ciel a že pravidlá WTO stanovujú, že dohody o voľnom obchode musia zabezpečovať podstatnú liberalizáciu dovozu, ako aj vývozu;

38.  odporúča, aby EÚ vyčlenila pre GCC viac prostriedkov, a to prostredníctvom finančného nástroja spolupráce s industrializovanými krajinami a inými krajinami s vysokými príjmami, ktorý by sa mal viac zviditeľniť a mal by sa zamerať na programy odbornej prípravy určené pre úradníkov miestnej správy, ktoré budú venované aj obchodným záležitostiam;

39.  pripomína, že po prijatí Lisabonskej zmluvy je medzinárodná obchodná politika jedným z nástrojov zahraničnej politiky EÚ a z toho dôvodu by EÚ mala vo všetkých svojich medzinárodných dohodách venovať najvyššiu prioritu dodržiavaniu zásad demokracie a základných ľudských práv, ako aj sociálnemu a ekologickému rozmeru; žiada preto, aby všetky budúce dohody o voľnom obchode obsahovali účinnú a záväznú doložku o ľudských právach;

40.  konštatuje, že v šiestich krajinách GCC je celkovo 15 miliónov migrujúcich pracovníkov a že títo pracovníci tvoria 40 % celkového počtu obyvateľov; pripomína neľahkú situáciu migrujúcich pracovníkov v štátoch Perzského zálivu, na ktorú poukázala Medzinárodná organizácia práce (ILO), a podporuje jej žiadosť o ustanovenie minimálnej mzdy v regióne, aby sa ešte viac nezhoršovalo postavenie domácich a migrujúcich pracovníkov; podporuje tiež právo všetkých pracovníkov zakladať odbory a združovať sa v nich na obranu svojich záujmov;

41.  trvá na rešpektovaní demokratických zásad a základných práv ustanovených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv; naliehavo žiada členské štáty GCC, aby bojovali proti diskriminácii žien a zneužívaniu detí, najmä na trhu práce, a aby účinne uplatňovali Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a Dohovor OSN o právach dieťaťa;

42.  domnieva sa, že v rámci rokovaní o dohode o voľnom obchode by mala zásadnú úlohu zohrávať ratifikácia a úplné uplatňovanie rámca vytvoreného Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, Dohovorom OSN proti korupcii a Medzinárodným dohovorom o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín zo strany členských štátov GCC;

43.  je presvedčený, že uzavretie dohody o voľnom obchode by výrazne prehĺbilo existujúce vzťahy medzi členskými štátmi EÚ a krajinami GCC a bolo by prínosom pre spoločný akčný program, najmä vytvorením ďalšej kapacity a budovaním inštitucionálneho rámca, a to aj v rámci sekretariátu GCC; vyjadruje poľutovanie nad tým, že diplomatické zastúpenie EÚ v krajinách GCC je aj naďalej minimálne, a trvá na tom, že po vytvorení ESVČ by EÚ mala posilniť svoju diplomatické pôsobenie v tomto regióne, najmä formou zriadenia delegácie EÚ v každej zo šiestich štátov GCC, ktoré by úzko spolupracovali s národnými diplomatickými službami členských štátov EÚ prítomnými v štátoch GCC, aby sa čo najlepšie využili svoje spoločné odborné znalosti týkajúce sa regiónu; je presvedčený, že výraznejšie diplomatické pôsobenie by významne zvýšilo šance na urýchlené uzavretie dohody o voľnom obchode a jej následné uplatňovanie;

44.  navrhuje zavedenie pravidelných samitov hláv štátov a vlád EÚ a GCC; zdôrazňuje, že tieto samity by mohli výrazne prehĺbiť politické, finančné, hospodárske, obchodné a kultúrne väzby medzi EÚ a GCC; rozhodne nabáda vedúcich politických činiteľov EÚ a GCC, aby sa pravidelne stretávali s cieľom spoločne vymedziť a obhajovať spoločné záujmy, a tým zvýšiť pravdepodobnosť uzatvorenia a podpísania dohody o voľnom obchode čo možno najskôr; zastáva názor, že vedúci politickí činitelia EÚ a GCC by k takémuto samitu mali pristúpiť bez ohľadu na to, či bude dohoda o voľnom obchode uzavretá a podpísaná;

45.  víta skutočnosť, že EÚ a GCC sa v priebehu uplynulých rokov stali hlavnými investičnými partnermi a že GCC bola spolu s Irakom a Jemenom vyhodnotená ako hlavný investor v EÚ v roku 2008; zastáva názor, že uzatvorenie dohody o voľnom obchode, alebo aspoň oficiálne znovuotvorenie rokovaní, bezpochyby otvorí cestu pre ďalšie dohody, ktoré podporia a uľahčia vzájomné priame zahraničné investície s cieľom odstrániť prekážky stojace v ceste ochrane zahraničného vlastníctva a investícií; pripomína, že po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy patria priame zahraničné investície do pôsobnosti EÚ, a preto poskytuje zmluva väčší priestor na rýchle uzavretie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a GCC; poznamenáva, že akákoľvek budúca dohoda o voľnom obchode otvorí nové investičné možnosti pre obidve strany, pričom posilní možnosti GCC splniť kritériá na kandidáta na investičnú dohodu s EÚ v rámci budúcej investičnej politiky EÚ;

46.  upozorňuje na to, že znížením ciel GCC v dôsledku dohody o voľnom obchode by sa zvýšila atraktívnosť zahraničných investícií pre nadnárodné podniky; je presvedčený, že dohoda o voľnom obchode vyústi do zvýšenia investícií týkajúcich sa služieb, ktoré podporia rozvoj krajín GCC a členských štátov EÚ;

47.  navrhuje, aby sa vo všetkých typoch obchodných výmen medzi EÚ a GCC používalo euro; víta skutočnosť, že GCC od svojho zriadenia vyjadruje vôľu vytvoriť colnú a menovú úniu; konštatuje, že zatiaľ čo colná únia bola vytvorená v roku 2009, v súčasnosti sa uskutočňujú rokovania o spoločnej mene;

48.  poznamenáva, že všetkých šesť štátov GCC v súčasnosti využíva preferenčný prístup na trh EÚ v rámci všeobecného systému preferencií EÚ; zdôrazňuje, že všetky štáty GCC by v súlade s článkom 15 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 732/2008 z 22. júla 2008 mali nielen ratifikovať, ale aj účinne vykonávať všetkých 27 dohovorov ILO a OSN, ktoré sú uvedené v prílohe III k tomuto nariadeniu; domnieva sa, že vzhľadom na hospodársky pokrok regiónu by dohoda o voľnom obchode bola vhodnejším nástrojom na rozloženie obchodných výhod po celom regióne;

49.  opätovne potvrdzuje, že základným cieľom vzťahov EÚ s GCC by malo byť uzavretie dohody o voľnom obchode, ktorá sa stane najdôležitejšou medziregionálnou dohodou o voľnom obchode; avšak pokým sa tak stane a vzhľadom na to, čo už niektorí z hlavných obchodných partnerov GCC urobili, nabáda vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie a komisára pre obchod, aby posúdili alternatívne prístupy k budúcim obchodným vzťahom so štátmi GCC, a to v podobe dvojstranných dohôd medzi EÚ a tými štátmi Perzského zálivu, ktoré sa už cítia pripravené na prehĺbenie svojich vzťahov s EÚ, berúc do úvahy heterogénnosť hospodárstiev krajín Perzského zálivu, ich odlišnú reakciu na finančnú krízu a ich vzťahy s ďalšími obchodnými partnermi.

Energetika

50.  víta významnú spoluprácu medzi EÚ a jej partnerskými stredomorskými štátmi v oblasti energetiky, ktorá sa v súčasnosti rozšírila o energie z obnoviteľných zdrojov; domnieva sa, že synergie v tomto odvetví medzi týmito tromi geografickými zónami sa musia podporovať z dôvodu spoločných záujmov, know-how v oblasti technológií, financovania a bohatstva zdrojov (slnko, vietor); víta vytvorenie odbornej siete EÚ – GCC v oblasti čistej energie, ktorá sa pre štáty GCC stala prioritou;

51.  domnieva sa, že vzhľadom na strategické, hospodárske, politické a kultúrne vzťahy medzi krajinami Perzského zálivu a krajinami na južnom brehu Stredozemného mora, ale aj vzhľadom na rastúci vplyv krajín Perzského zálivu na uvedené krajiny Stredozemia, by sa mohlo zvážiť posilnené a štruktúrované partnerstvo medzi GCC a EÚ pre Stredozemie a EÚ by mala tento projekt, ktorý je prospešný pre všetky zúčastnené strany, aktívne podporovať;

52.  vyzdvihuje prácu, ktorú vykonala skupina odborníkov na energetiku EÚ – GCC, najmä pokiaľ ide o zemný plyn, energetickú efektívnosť a jadrovú bezpečnosť;

53.  vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s výzvou, ktorú predstavuje zmena klímy a rastúca spotreba energie v oboch regiónoch, pristupovala k energetickej efektívnosti ako k jednej z hlavných oblastí rozvoja a aby posilnila spoluprácu v otázkach energetickej efektívnosti;

54.  uznáva, že fosílne palivá v súčasnosti pokrývajú väčšinu energetických potrieb EÚ; poznamenáva však, že budúci dopyt EÚ po rope ovplyvní viacero faktorov, akými sú politiky EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy, dodávateľské náklady, cenové výkyvy a priemyselný rozvoj (napríklad v súvislosti s energetickou efektívnosťou a elektrickou mobilitou), ktoré spoločne spôsobujú trvalú neistotu v súvislosti s budúcim dopytom a investíciami do geologického prieskumu a výroby (upstream) a povýrobných činností (downstream) vzhľadom na výrobnú kapacitu;

55.  vyzýva na väčšiu transparentnosť údajov o budúcom vývoji dopytu po rope a plyne a žiada, aby sa v spoločnom záujme vypracoval scenár zásobovania na trhoch s ropou, ktoré sa dajú predvídať; víta preto význam iniciatívy Spoločné údaje o rope (Joint Oil Data Initiative);

56.  víta odhodlanie spoločnej ministerskej rady usilovať sa o užšiu spoluprácu v oblasti životného prostredia a zmeny klímy;

57.  uznáva, že snaha GCC zvýšiť možné zásoby zemného plynu a skvapalneného zemného plynu (LNG) zodpovedá vôli EÚ diverzifikovať energetické zdroje a zásobovacie trasy; zdôrazňuje preto význam nárastu vývozu LNG do EÚ prostredníctvom vybudovania terminálov LNG naprieč južným koridorom, ako aj vybudovania siete plynovodov s GCC, či už priamo alebo prostredníctvom napojenia sa na existujúce alebo plánované plynovody, ako sú AGP, Nabucco a ITGI;

58.  nabáda členské štáty GCC, aby koordinovali ďalší vývoj technológie skvapalňovania plynu s ich európskymi partnermi s cieľom lepšie začleniť túto technológiu do európskeho energetického mixu; zdôrazňuje, že štáty GCC by tiež mohli využívať skvapalňovanie plynu ako alternatívnu metódu k uvoľňovaniu spáleného plynu do atmosféry;

59.  zdôrazňuje, že EÚ má možnosť investovať do kapacít na výrobu energie v krajinách GCC s využitím najnovších technológií výroby, prenosu a vzájomného prepojenia; v tejto súvislosti podporuje budúcu spoluprácu, najmä integráciu elektrických sietí a technológií inteligentných sietí;

Priemysel a nerastné suroviny

60.  zdôrazňuje význam vytvorenia spoľahlivého partnerstva medzi EÚ a GCC v oblasti využitia surovín a prístupu k nim; podporuje vytvorenie otvorených trhov pre tovar a zrušenie necolných prekážok; víta všetky predchádzajúce snahy uskutočnené v rámci rokovaní o voľnom obchode s cieľom zaistiť bezpečné a udržateľné zásobovanie surovinami;

61.  požaduje uskutočniť spoločné kroky na zamedzenie špekuláciám a cenovej nestabilite surovín prostredníctvom zvýšenej transparentnosti a dohľadu nad obchodovaním s OTC derivátmi; v tejto súvislosti víta nedávnu výzvu organizácie OPEC na prísnejšie kontroly obchodovania s OTC derivátmi, ako aj snahu Francúzska riešiť problém špekulácií s komoditami v rámci skupiny G20;

Výskum, vývoj a inovácie

62.  zdôrazňuje význam prehĺbenia bilaterálnej spolupráce s GCC na programoch výskumu a technologických programoch, s osobitným zameraním na nové priemyselné odvetvia založené na vedomostiach v oblastiach, ako sú obnoviteľné zdroje, zachytávanie a skladovanie oxidu uhličitého, ropné a plynové deriváty a energetická efektívnosť a biomasa; vyzýva na začatie spolupráce týkajúcej sa transferu technológií v kombinácii s bezpečnou a trvalou dodávkou surovín;

63.  vyzýva Európsku radu pre výskum (ERC) a Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT), aby posilnili spoluprácu s GCC s cieľom podporiť vedecký dialóg a spoluprácu regiónov v tejto oblasti a presadzovať ich;

Vzdelávanie

64.  pripomína, že členské štáty GCC si stanovili vzdelávanie za svoju národnú prioritu, pričom vzrástli potreby v oblasti ľudských zdrojov (nedostatočný počet pedagógov), obsahu vzdelávania (nezodpovedá vývoju na pracovnom trhu), kvality programov (metodika a zastarané didaktické materiály) a využívania nových technológií; vyzýva na aktívnu podporu úsilia, ktoré vyvíjajú orgány, s cieľom riešiť uvedené nedostatky a navrhnúť ambicióznu spoluprácu v oblasti vysokoškolského stredoškolského a základného vzdelávania v záujme podpory väčšieho prístupu k vzdelávaniu pre mužov aj pre ženy;

65.  zdôrazňuje, že táto spolupráca by mala zahŕňať zvýšenie podpory výmenných programov pre študentov, akademických pracovníkov a odborníkov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že program Erasmus Mundus zostáva predovšetkým z dôvodu nedostatočnej informovanosti v celom regióne takmer neznámy; víta iniciatívy nadviazať univerzitné partnerstvá a zaviesť výmenné programy, ktoré predstavili francúzske, nemecké a britské univerzity; pripomína však, že Európa v tejto oblasti ešte stále zaostáva za Spojenými štátmi americkými a Áziou; žiada Komisiu, aby v danej oblasti naplánovala informačné dni a propagáciu európskeho vzdelávania a vedeckého výskumu; trvá na tom, aby sa uvedené výmenné programy zameriavali na študentov, pedagogických i výskumných pracovníkov, ako aj na administratívnych pracovníkov, pričom sa zabezpečí vyvážené rodové zastúpenie; domnieva sa, že by sa mali zavádzať výmenné programy aj pre mladšie vekové skupiny, ktoré by sa zameriavali na študentov gymnázií a stredných škôl;

66.  víta projekt Al-Džisr týkajúci sa činností verejnej diplomacie a podporných činností podporovaný Európskou komisiou, ktorý preukázal svoj široký prínos; v tomto smere nabáda, aby útvary vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie naplánovali rozšírenie činností verejnej diplomacie v tomto regióne, kde EÚ stále nie je jasne pochopená a kde sú mechanizmy na prekonanie tohto nedostatku obmedzené; zdôrazňuje význam rozvoja lepšej komunikačnej stratégie vrátane potreby vysvetlenia politík a stanovísk EÚ v arabčine, aby mohli v tomto regióne osloviť väčšie publikum;

67.  zdôrazňuje, že absencia programov spolupráce medzi EÚ a GCC v oblasti prostriedkov masovej komunikácie sa prejavuje v nedostatočnej informovanosti; vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia, ktoré by zapojili štáty GCC do užšej spolupráce, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľa zvýšiť všeobecnú informovanosť o EÚ v danej oblasti a podporovať vzájomné porozumenie;

68.  domnieva sa predovšetkým, že v Európe treba v súvislosti s vedeckým bádaním a štúdiom krajín Perzského zálivu odstraňovať nedostatky; nabáda k zavádzaniu študijných programov reálií na univerzitách, ktoré by sa zaoberali touto časťou arabského sveta; na druhej strane by sa aj na univerzitách v danom regióne mali ponúkať študijné programy o EÚ;

o
o   o

69.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Rady Európskej únie, predsedovi Komisie, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, sekretariátu GCC, ako aj vládam a parlamentom členských štátov GCC.

(1) Ú. v. EÚ C 259 E, 29.10.2009, s. 83. (2) Ú. v. ES C 231, 17.9.1990, s. 216. (3) Ú. v. EÚ C 76 E, 27.3.2008, s. 100.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 24. marca 2011 o odporúčaní Rady na vymenovanie člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (00003/2011 – C7-0058/2011 – 2011/0802(NLE))

P7_TA(2011)0110 A7-0064/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 15. februára 2011 (00003/2011),

–  so zreteľom na článok 283 ods. 2 druhý pododsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Európska rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0058/2011),

–  so zreteľom na článok 109 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0064/2011),

A.  keďže formou listu z 18. februára 2011 Európska rada konzultovala s Európskym parlamentom vymenovanie Petra Praeta za člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky na funkčné obdobie ôsmich rokov s účinnosťou od 1. júna 2011,

B.  keďže Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci následne pristúpil k posúdeniu poverovacích listín kandidáta, najmä so zreteľom na požiadavky ustanovené v článku 283 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a vzhľadom na potrebu úplnej nezávislosti ECB podľa článku 130 tejto zmluvy, a keďže v priebehu tohto posúdenia bol výboru doručený životopis kandidáta, ako aj jeho odpovede na písomný dotazník, ktorý mu bol zaslaný,

C.  keďže následne 16. marca 2011 výbor usporiadal jedenapolhodinové vypočutie kandidáta, počas ktorého kandidát predniesol úvodné vyhlásenie a následne odpovedal na otázky členov výboru,

1.  vydáva priaznivé stanovisko Európskej rade k odporúčaniu Rady vymenovať Petra Praeta za člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Európskej rade a Rade.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. marca 2011 o vymenovaní výkonného riaditeľa Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo)

P7_TA(2011)0111 B7-0222/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na list Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo) z 10. marca 2011,

–  so zreteľom na článok 51 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo)(1),

–  so zreteľom na skutočnosť, že Výbor pre hospodárske a menové veci si vypočul na svojej schôdzi 17. marca 2011 kandidáta, ktorého vybrala dozorná rada Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo),

–  so zreteľom na článok 120 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Adam Farkas spĺňa kritéria uvedené v článku 51 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010,

1.  schvaľuje vymenovanie Adama Farkasa za výkonného riaditeľa Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo);

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre bankovníctvo).

(1) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. marca 2011 o vymenovaní výkonného riaditeľa Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov)

P7_TA(2011)0112 B7-0221/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na list Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) z 10. marca 2011,

–  so zreteľom na článok 51 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov)(1),

–  so zreteľom na skutočnosť, že Výbor pre hospodárske a menové veci si vypočul na svojej schôdzi 17. marca 2011 kandidáta, ktorého vybrala dozorná rada Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov),

–  so zreteľom na článok 120 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Carlos Montalvo spĺňa kritéria uvedené v článku 51 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010,

1.  schvaľuje vymenovanie Carlosa Montalva za výkonného riaditeľa Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov);

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov).

(1) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. marca 2011 o vymenovaní výkonnej riaditeľky Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy)

P7_TA(2011)0113 B7-0200/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na list Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy) z 28. februára 2011,

–  so zreteľom na článok 51 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy)(1),

–  so zreteľom na skutočnosť, že Výbor pre hospodárske a menové veci si vypočul na svojej schôdzi 17. marca 2011 kandidátku, ktorú vybrala dozorná rada Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy),

–  so zreteľom na článok 120 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Verena Rossová spĺňa kritéria uvedené v článku 51 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010,

1.  schvaľuje vymenovanie Vereny Rossovej za výkonnú riaditeľku Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy);

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy).

(1) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. marca 2011 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2012 (2011/2042(BUD))

P7_TA(2011)0114 A7-0058/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 313 a 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2011 o stratégii Európa 2020(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2010 o oznámení Komisie o pracovnom programe Komisie na rok 2011(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať (správa v polovici obdobia)(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie o riadení hospodárstva zo 16. júna 2010(5),

–  so zreteľom na aktualizovaný finančný plán Komisie na roky 2007 – 2013, ktorý bol predložený v súlade s bodom 46 uvedenej medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2011,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady z 15. februára 2011 o usmerneniach pre rozpočet na rok 2012,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0058/2011),

Rozpočet na rok 2012 pod záštitou posilnenej európskej správy ekonomických záležitostí, mechanizmus európskeho semestra a ciele stratégie Európa 2020 na podporu rastu a zamestnanosti

1.  zastáva názor, že stratégia Európa 2020 by mala Európe pomôcť zotaviť sa z krízy a posilniť ju prostredníctvom inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu vychádzajúceho z piatich hlavných cieľov EÚ, a to najmä podporovaním zamestnanosti, zlepšovaním podmienok a zvyšovaním verejných výdavkov pre inovácie, výskum a rozvoj, plnením našich cieľov v oblasti zmeny klímy a energetiky, zvyšovaním úrovne vzdelania a podporovaním sociálneho začleňovania, predovšetkým prostredníctvom znižovania miery chudoby a zvyšovaním verejných výdavkov na tieto ciele; pripomína, že aj samotné členské štáty schválili týchto päť cieľov;

2.  upozorňuje, že je potrebné zabezpečiť určitý súlad medzi týmito cieľmi a zdrojmi, ktoré sa na ne pridelia na európskej a vnútroštátnej úrovni; trvá na tom, že rozpočtová politika EÚ musí byť v súlade s touto zásadou; zastáva názor, že európsky semester – ako nový mechanizmus na posilnenie európskej správy ekonomických záležitostí – by mal umožniť zvážiť, ako týchto päť cieľov splniť čo najlepšie;

3.  je rozhodne presvedčený, že európsky semester by sa mal zamerať na zlepšenie koordinácie a súladu hospodárskych a rozpočtových politík na vnútroštátnej a európskej úrovni; zastáva názor, že by sa mal zamerať na zlepšenie súčinnosti medzi verejnými investíciami na európskej a vnútroštátnej úrovni s cieľom lepšie dosiahnuť celkové politické ciele EÚ; berie na vedomie podstatné rozdiely medzi štruktúrou rozpočtu EÚ a štruktúrou vnútroštátnych rozpočtov; vyjadruje však presvedčenie, že celková suma verejných výdavkov, ktorá sa má na spoločné politické ciele vynaložiť na úrovni EÚ, ako aj vnútroštátnej úrovni, by sa mala vymedziť čo najskôr;

4.  berie na vedomie obavy, ktoré má Rada ohľadne hospodárskych a rozpočtových obmedzení na vnútroštátnej úrovni, ale predovšetkým pripomína, že podľa ustanovení zmluvy rozpočet EÚ nesmie byť deficitný; pripomína, že v roku 2009 dosiahol akumulovaný verejný deficit v celej EÚ výšku 801 miliárd EUR, a taktiež, že rozpočet EÚ predstavuje len 2 % celkových verejných výdavkov v EÚ;

5.  domnieva sa však, že vzhľadom na ťažkú hospodársku situáciu v EÚ je zabezpečenie správnej realizácie a kvality výdavkov z rozpočtu EÚ a optimálneho využívania existujúcich finančných prostriedkov Spoločenstva dôležitejšie než kedykoľvek predtým; navrhuje, aby sa uskutočnilo dôkladné preskúmanie tých rozpočtových riadkov, ktoré v minulosti vykázali slabé plnenie alebo v ktorých sa vyskytli problémy pri realizácii;

6.  zastáva názor, že rozpočet EÚ predstavuje pre vnútroštátne verejné výdavky pridanú hodnotu pri iniciovaní, podpore a dopĺňaní investícií do tých oblastí politík, ktoré sú jadrom stratégie Európa 2020; je navyše presvedčený, že rozpočet EÚ je nástrojom, ktorý EÚ pomáha dostať sa zo súčasnej hospodárskej a finančnej krízy svojou schopnosťou urýchliť podporu investícií, rastu a pracovných miest v Európe; zastáva názor, že rozpočet EÚ by mohol prinajmenšom zmierniť dôsledky súčasných reštriktívnych rozpočtových politík na vnútroštátnej úrovni a zároveň podporiť úsilie národných vlád; zdôrazňuje taktiež, že vzhľadom na svoju prerozdeľovaciu povahu môže obmedzenie výšky rozpočtu EÚ narušiť európsku solidaritu a negatívne ovplyvniť tempo hospodárskeho rozvoja v mnohých členských štátoch; domnieva sa, že prístup založený len na zásade „čistý prispievateľ/čistý príjemca“ nezohľadňuje vedľajšie následky, ktoré má pre krajiny EÚ, a preto podkopáva spoločné ciele politiky EÚ;

7.  pripomína, že splnenie siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020 si bude vyžadovať obrovské množstvo investícií orientovaných do budúcnosti, ktorých výšku do roku 2020 odhaduje Komisia vo svojom oznámení s názvom Preskúmanie rozpočtu EÚ (KOM(2010)0700) na najmenej 1 800 miliárd EUR; zdôrazňuje, že jeden z hlavných cieľov stratégie Európa 2020, ktorým je podpora zamestnanosti a pracovných miest vysokej kvality pre všetkých Európanov, bude možné dosiahnuť len v prípade, že sa potrebné investície do vzdelávania, podpory znalostnej spoločnosti, výskumu a vývoja, inovácií, MSP a zelených a nových technológií vynaložia teraz a nebudú sa už ďalej odkladať; žiada o opätovný politický kompromis, ktorý by spájal zníženie verejného deficitu a dlhu s podporou takýchto investícií; s úmyslom zvýšiť vplyv rozpočtu EÚ a prispieť k reakcii EÚ na hospodársku krízu vyjadruje svoju ochotu preskúmať možné spôsoby rozšírenia súčasných nástrojov podporujúcich súčinnosť medzi rozpočtom EÚ a činnosťami EIB s cieľom podporiť dlhodobé investície; víta navyše skutočnosť, že Komisia začala verejné konzultácie o iniciatíve týkajúcej sa dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020;

8.  je preto proti snahám obmedziť alebo znížiť rozpočtové prostriedky, ktoré sa viažu na plnenie hlavných cieľov a siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020; poznamenáva, že akékoľvek takéto úsilie by mohlo byť kontraproduktívne a veľmi pravdepodobne by viedlo k neúspechu stratégie Európa 2020, tak ako to bolo v prípade lisabonskej stratégie; je toho názoru, že stratégia Európa 2020 môže byť vierohodná len v prípade, že bude primerane financovaná, a pripomína, že EP vyjadril toto vážne politické znepokojenie pri viacerých príležitostiach; opätovne pripomína svoju dôraznú výzvu Komisii, aby objasnila rozpočtový rozmer hlavných iniciatív a informovala Európsky parlament o tom, aké rozpočtové prostriedky sú potrebné na vykonávanie stratégie Európa 2020;

9.  zdôrazňuje skutočnosť, že rozpočtové opatrenia nie sú jediným faktorom pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 a úsilie v súvislosti s rozpočtom musia dopĺňať konkrétne návrhy na zjednodušenie s cieľom vytvoriť prostredie potrebné na dosiahnutie našich cieľov v oblasti zamestnanosti, výskumu a inovácií vrátane zelených a energetických technológií; rovnako je presvedčený o tom, že dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 vrátane vytvorenia nových zelených pracovných miest nie je len otázkou zvýšených rozpočtových prostriedkov, ale aj kvalitatívneho prehodnotenia súčasných politík EÚ vrátane spoločnej poľnohospodárskej politiky tým, že sa náležite zohľadnia kritériá udržateľnosti;

10.  okrem toho sa domnieva, že výšku rozpočtových prostriedkov na rok 2012 je potrebné zachovať na primeranej úrovni, a to vrátane tých oblastí, ktoré sa neviažu priamo na plnenie stratégie Európa 2020, aby sa zabezpečilo ďalšie pokračovanie politík EÚ a dosiahli sa ciele EÚ siahajúce ďaleko za súčasnú hospodársku krízu;

11.  žiada väčšiu súdržnosť medzi vonkajšími a vnútornými politikami EÚ vzhľadom na veľký vplyv globálneho vývoja na hospodárske, prírodné a priemyselné prostredie EÚ, jej konkurencieschopnosť a zamestnanosť; zdôrazňuje preto potrebu poskytnúť EÚ nevyhnutné finančné prostriedky, aby mohla primerane reagovať na pribúdajúce globálne problémy a účinne obhajovať a podporovať svoje spoločné záujmy a kľúčové hodnoty, ako sú ľudské práva, demokracia, právny štát, základné slobody a ochrana životného prostredia; pripomína, že mierne dodatočné výdavky na úrovni EÚ môžu často viesť k výrazne vyšším úsporám na úrovni členských štátov;

12.  domnieva sa, že EÚ zohráva dôležitú úlohu v pomoci a finančnej podpore arabským krajinám v tejto historickej chvíli ich demokratického rozvoja a hospodárskej a sociálnej transformácie; v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie s názvom Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím (KOM(2011)0200));

13.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že realizácia prvého európskeho semestra nemá žiaden parlamentný rozmer, a to napriek úlohe, ktorú Európsky parlament a 27 národných parlamentov zohrávajú v príslušných rozpočtových postupoch; je naopak pevne presvedčený, že intenzívnejšia parlamentná účasť by významne posilnila demokratický charakter a transparentnosť takejto realizácie; podporuje iniciatívu Výboru pre rozpočet zorganizovať ako prvý krok stretnutie s národnými parlamentmi s cieľom prediskutovať všeobecné obrysy rozpočtov členských štátov a EÚ na rok 2012;

14.  víta verejné záväzky maďarského a poľského predsedníctva začať s Európskym parlamentom otvorený a konštruktívny dialóg o rozpočtových otázkach v roku 2011; opätovne potvrdzuje svoju ochotu úzko spolupracovať s Radou a Komisiou v plnom súlade s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy; očakáva, že sa v rámci rozpočtového postupu na rok 2012 v plnej miere zohľadnia súčasné usmernenia;

Udržateľnosť a zodpovednosť ako základné prvky rozpočtu EÚ na rok 2012

15.  poznamenáva, že viacročný finančný rámec (VFR) na roky 2007 – 2013 zabezpečuje na rok 2012 viazané rozpočtové prostriedky (VRP) na celkovej úrovni 147,55 miliardy EUR a celkový strop pre platobné rozpočtové prostriedky (PRP) vo výške 141,36 miliardy EUR; pripomína, že tieto sumy sú v každom prípade značne nižšie (o približne 25 miliárd EUR v prípade viazaných rozpočtových prostriedkov a o približne 22 miliárd EUR v prípade platobných rozpočtových prostriedkov), než sú stropy vymedzené v súčasnom rozhodnutí o vlastných zdrojoch;

16.  zdôrazňuje, že finančný plán, ktorý Komisia predložila 31. januára 2011, predstavuje orientačný referenčný rámec viazaných rozpočtových prostriedkov pre každý z existujúcich programov a každú z existujúcich činností EÚ; berie na vedomie, že celková výška viazaných rozpočtových prostriedkov môže dosiahnuť 147,88 miliardy EUR;

17.  zdôrazňuje, že tieto čísla predstavujú ročné rozdelenie viacročných celkových súm, na ktorých sa dohodli Európsky parlament a Rada pri schvaľovaní týchto programov a činností; zdôrazňuje, že ročné plánované sumy predstavujú rozpočtové prostriedky, ktoré umožnia splniť ciele a priority EÚ predovšetkým v súvislosti so stratégiou Európa 2020; uznáva však, že v rámci niektorých okruhov viacročného finančného rámca môže vzniknúť priestor na manévrovanie vzhľadom na samotné predbežné orientačné čísla (najmä v rámci okruhu 2), ktoré v tejto fáze ročného procesu predložila Komisia;

18.  upozorňuje, že rozpočet na rok 2012 je šiestym v poradí zo siedmich v rámci súčasného viacročného finančného rámca; je presvedčený, že obe zložky rozpočtového orgánu preto majú teraz lepší prehľad o nedostatkoch a pozitívnom vývoji, ktoré sa spájajú so súčasnými viacročnými programami; konštatuje, že u väčšiny programov podliehajúcich spolurozhodovaniu už prebehli hodnotenia v polovici trvania, a žiada Komisiu, aby uviedla všetky rozpočtové dôsledky, ktoré z toho vyplývajú; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Európsky parlament je rozhodnutý – v prípade, že sa to ukáže ako nevyhnutné v záujme podpory a posilnenia politických priorít EÚ, ako aj v záujme riešenia nových politických potrieb a v úzkej spolupráci so svojimi špecializovanými výbormi – v plnej miere využiť, okrem iného, bod 37 medziinštitucionálnej dohody (ktorý umožňuje využívanie 5 % rezervy legislatívnej pružnosti);

19.  upozorňuje na skutočnosť, že ponechanie dostatočných rezerv v rámci všetkých okruhov viacročného finančného rámca nie je jediným riešením pre všetky nepredvídané okolnosti; upozorňuje na opakujúce sa nedostatočné financovanie určitých okruhov viacročného finančného rámca, najmä okruhov 1a, 3b a 4, v porovnaní s potrebami a politickými prioritami EÚ, ktoré schválili členské štáty; domnieva sa, že prístup, z ktorého vychádzajú rozpočtové usmernenia Rady na rok 2012, nezohľadňuje dlhodobé hľadisko a v prípade nepredpokladaných udalostí alebo nových politických priorít môže pre existujúce činnosti a programy predstavovať riziko; zdôrazňuje, že nedávne udalosti v niekoľkých severoafrických krajinách to už naznačujú, a vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako by sa mohli existujúce finančné nástroje EÚ využiť na podporu úsilia o demokraciu;

20.  je naopak presvedčený, že rôzne mechanizmy flexibility stanovené v medziinštitucionálnej dohode (ako je presun výdavkov medzi okruhmi alebo mobilizácia nástroja flexibility) sú nástroje, ktoré by sa mali v plnej miere využiť; pripomína, že tieto mechanizmy sa od roku 2007 každoročne využívali ako reakcia na rôzne problémy, ktoré vznikli; očakáva, že Rada bude pri ich využívaní plne spolupracovať a že do týchto rokovaní vstúpi včas, aby sa predišlo neprimerane dlhým a náročným rokovaniam v súvislosti s ich mobilizáciou;

21.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že udržať viazané rozpočtové prostriedky pod prísnou kontrolou si bude vyžadovať nielen značné presuny a opätovné stanovenie priorít, ale aj spoločné vymedzenie možných negatívnych priorít a úspor zo strany inštitúcií; naliehavo vyzýva svoje špecializované výbory, aby sa plne zapojili do procesu určovania jasných politických priorít vo všetkých oblastiach politiky EÚ; zdôrazňuje však skutočnosť, že v záujme toho je potrebná väčšia rozpočtová flexibilita a že pre fungovanie Únie môže byť nevyhnutné revidovať viacročný finančný rámec (napríklad kompenzácie medzi okruhmi súčasného viacročného finančného rámca), nielen pokiaľ ide o riešenie nových výziev, ale aj na uľahčenie procesu rozhodovania v rámci inštitúcií, aby bolo možné prispôsobiť rozpočtové zdroje meniacim sa okolnostiam a prioritám; zdôrazňuje potrebu plnej transparentnosti tohto procesu;

22.  zdôrazňuje, že posilnenie viacerých politík a nových právomocí stanovených na úrovni EÚ po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy by malo logicky znamenať aj dodatočnú finančnú kapacitu EÚ, čo sa zďaleka nestalo v roku 2011, ktorý bol prvým rokom potom, čo nadobudla platnosť; pripomína Rade a Komisii politické vyhlásenie pripojené k rozpočtu na rok 2011, v ktorom sa Komisia zaviazala k tomu, že zváži spôsoby ako posilniť prioritné oblasti Lisabonskej zmluvy a dôkladne zhodnotí potreby pri príprave návrhu rozpočtu na rok 2012; očakáva od Komisie, že bude konať v súlade s týmto vyhlásením, a to napríklad tak, že navrhne, aby sa úspešné pilotné projekty alebo prípravné akcie súvisiace s Lisabonskou zmluvou zmenili na viacročné programy;

23.  považuje spôsob, ktorým Komisia pristupuje k stanovovaniu výšky podpory decentralizovaným agentúram EÚ z rozpočtu EÚ, za spoľahlivý a domnieva sa, že poskytuje tie správne stimuly; zdôrazňuje, že rozpočtové prostriedky pridelené agentúram EÚ sa ani zďaleka neobmedzujú len na administratívne výdavky, ale skôr prispievajú k plneniu cieľov stratégie Európa 2020 a cieľov EÚ vo všeobecnosti, tak ako o tom rozhodol zákonodarný orgán; opätovne potvrdzuje, že je potrebné pozorne preskúmať žiadosti o nové miesta v súvislosti s novými úlohami, ktoré im boli pridelené; zdôrazňuje však význam primeraného financovania pre tie agentúry, ktorých úlohy sa rozšírili, aby sa neobmedzovala ich výkonnosť; žiada o osobitný prístup k náboru špecializovaných vedeckých pracovníkov s odbornými skúsenosťami, najmä ak sú tieto pracovné miesta financované výlučne z poplatkov, a preto sú z hľadiska rozpočtu EÚ rozpočtovo neutrálne; vyjadruje podporu práci, ktorú vykonala medziinštuticionálna pracovná skupina pre budúcnosť agentúr, ktorá bola vytvorená začiatkom roku 2009, a s potešením očakáva jej závery, najmä tie, ktoré sa týkajú uvedených bodov;

Úroveň platieb, RAL a financovanie rozpočtu EÚ

24.  poznamenáva, že úroveň platieb v roku 2012 bude priamo závisieť od právnych a politických záväzkov prijatých v predchádzajúcich rokoch; je presvedčený, že sa dá predpokladať nárast oproti rozpočtovej úrovni z roku 2011, ktorý je v súlade s všeobecným charakterom platieb za programové obdobie 2007 – 2013 (pozri tabuľky v prílohe);

25.  zdôrazňuje, že je potrebné súrne riešiť otázku rastúcej úrovne nesplatených záväzkov (RAL) na konci roka 2010 (194 miliárd EUR, pozri tabuľku v prílohe); vyjadruje poľutovanie nad prístupom Rady, ktorá rozhoduje o úrovni platieb a priori bez toho, aby sa zohľadnilo presné posúdenie skutočných potrieb; zdôrazňuje skutočnosť, že úroveň RAL je obzvlášť vysoká v rámci okruhu 1b; nepovažuje návrh Rady znížiť úroveň záväzkov v rozpočte EÚ v záujme zníženia úrovne RAL za udržateľné riešenie, pretože by to poškodilo splnenie už skôr dohodnutých cieľov a priorít EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje záväzok Rady k spoločnému vyhláseniu s Európskym parlamentom o možnosti riešiť potreby v platbách, ktoré sa objavia počas roka 2011, prostredníctvom opravného rozpočtu;

26.  zdôrazňuje, že určitej úrovni RAL sa pri realizácii viacročných programov nedá vyhnúť a že existencia nesplatených záväzkov si na základe samotnej definície vyžaduje, aby sa uskutočnili zodpovedajúce platby; žiada preto, aby sa zachoval usporiadaný vzťah medzi záväzkami a platbami, a v rámci rozpočtového postupu sa bude čo najviac usilovať o to, aby sa znížil rozdiel medzi viazanými rozpočtovými prostriedkami a platobnými rozpočtovými prostriedkami;

27.  zastáva rovnaký názor ako Rada, že by sa malo podporovať realistické rozpočtové plánovanie; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že jej návrh rozpočtu bude vychádzať z tejto zásady; poznamenáva však, že plnenie rozpočtu v minulosti, ktoré sa v posledných rokoch zlepšilo, nemusí byť v niektorých prípadoch veľmi presným ukazovateľom, pokiaľ ide o potreby roku 2012, keďže realizácia niektorých programov by sa v roku 2012 mohla urýchliť a primerane tomu porastie aj potreba platieb; podporuje požiadavku Rady, aby členské štáty poskytovali lepšie predpovede týkajúce sa plnenia rozpočtu, najmä s cieľom vyhnúť sa nedostatočnému plneniu, a zastáva názor, že hlavnú snahu v tomto smere by mali na seba prevziať samotné členské štáty, keďže výška návrhu rozpočtu Komisie je určovaná predovšetkým ich vlastnými prognózami (najmä v rámci okruhu 2) a ich schopnosťou plniť rozpočet; pripomína, že členské štáty spoločne s Komisiu spravujú viac než 80 % financií EÚ; pripomína členským štátom ich právnu zodpovednosť v súvislosti s vymedzovaním a presadzovaním finančných pravidiel, ktoré sa vzťahujú na príjemcov finančných prostriedkov EÚ;

28.  poukazuje na skutočnosť, že ochrana finančných záujmov patrí od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy aj do zodpovednosti členských štátov; zdôrazňuje zistenie Dvora audítorov, že riadiace a kontrolné systémy v niektorých členských štátoch nie sú celkom účinné; okrem toho pripomína, že sumy nesprávne použitých finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov, ktoré predstavujú miliardy eur, ešte neboli vymožené; konštatuje, že v aktuálnej výročnej správe GR REGIO sa nemôže uviesť, že výdavky členských štátov sú zákonné a správne, pretože niektoré členské štáty nesplnili svoju povinnosť predkladať správy včas; upozorňuje, že vzhľadom na pokračujúce nedostatočné financovanie rozpočtu EÚ členskými štátmi môže byť Európsky parlament nútený určiť medzi projektmi EÚ negatívne priority a následné znížiť ich rozpočet;

29.  uvedomuje si, že v dôsledku úrovne platieb, ktoré sa každoročne nakoniec zrealizujú, niekedy vzniká značný „prebytok“ – v porovnaní s úrovňou platieb pôvodne odsúhlasenou rozpočtovým orgánom – , čo znamená, že primerane tomu sa znížia národné príspevky členských štátov do rozpočtu EÚ a ich fiškálna situácia sa zlepší; nepovažuje obavy Rady týkajúce sa úrovne a načasovania tohto „vrátenia prostriedkov“ za relevantné pri riešení citlivej, základnej politickej otázky financovania rozpočtu EÚ; skôr zastáva názor, že nevyčerpané platby z jedného roka (n) by sa mali skôr preniesť do nasledujúceho rozpočtového roka (n+1), ako odpočítať z výpočtu národných príspevkov členských štátov; naliehavo preto žiada Komisiu, aby vypracovala jednoznačné návrhy na vytvorenie nových a skutočne vlastných zdrojov tak, aby sa pre EÚ zabezpečili skutočné a autonómne finančné zdroje; okrem toho trvá na tom, aby všetky nové vlastné zdroje vychádzali z komplexného hodnotenia vplyvu a aby boli zamerané na rozvoj spôsobov, ako posilniť konkurencieschopnosť a hospodársky rast EÚ; žiada Radu, aby konštruktívne spolupracovala pri diskusii o spravodlivých a nových vlastných zdrojoch pre EÚ;

Administratívne výdavky v rámci oddielu III rozpočtu EÚ

30.  berie riadne na vedomie list komisára pre finančné plánovanie a rozpočet z 3. februára 2011, ktorý opätovne potvrdzuje záväzok Komisie nezvýšiť stav zamestnancov, ako aj jej snahu obmedziť nominálny nárast (v porovnaní s rokom 2011) administratívnych rozpočtových prostriedkov v rámci okruhu 5; uvedomuje si však, že pokým právomoci EÚ naďalej vzrastajú, nemusí byť tento trend z dlhodobého hľadiska udržateľný a môže nepriaznivo vplývať na rýchlu a účinnú realizáciu činností EÚ;

31.  vyzýva Komisiu, aby zvážila dlhodobé následky svojej politiky externého zadávania zákaziek a zamestnávania rastúceho počtu zmluvných zamestnancov na kvalitu a nezávislosť európskej verejnej služby; zdôrazňuje, že hoci sa tým ušetrí na mzdách a dôchodkoch, vedie to k situácii, keď čoraz väčší počet zamestnancov Komisie nie je zahrnutý do jej plánu pracovných miest; pripomína, že výška dôchodkov a miezd je určovaná právne záväznými dohodami, ktoré musí Komisia v plnom rozsahu dodržiavať;

32.  zdôrazňuje skutočnosť, že v prípade viacročných programov sú niektoré osobitné administratívne výdavky (vrátane výdavkov výkonných agentúr) zahrnuté do celkového finančného krytia programu spolu s tzv. „operačnými výdavkami“; upozorňuje, že zvyk Rady znižovať prostriedky v rozpočtových riadkoch horizontálne – s cieľom znížiť administratívne výdavky – by nevyhnutne skončil úpravou celého finančného krytia týchto programov schváleného spolurozhodovaním a prináša so sebou riziko, že to ovplyvní rýchlosť a kvalitu ich realizácie;

o
o   o

33.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a Dvoru audítorov.

PRÍLOHA

(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1 (2) Prijaté texty, P7_TA(2011)0068. (3) Prijaté texty, P7_TA(2010)0481. (4) Prijaté texty, P7_TA(2010)0376. (5) Prijaté texty, P7_TA(2010)0224.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. marca 2011 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o zjednotenom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a na prácu na území členského štátu vydávané pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pre pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (KOM(2007)0638 – C6-0470/2007 – 2007/0229(COD))

P7_TA(2011)0115 A7-0265/2010

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2007)0638),

–  so zreteľom na článok 63 ods. 3 písm. a) a článok 67 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0470/2007),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 20. novembra 2008(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 79 ods. 2 písm. a) a b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 9. júla 2008(2),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 18. júna 2008(3),

–  so zreteľom na článok 55 a článok 56 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0265/2010),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. marca 2011 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/.../EÚ o zjednotenom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte
[pozmeňujúci a doplňujúci návrh 122, pokiaľ nie je uvedené inak]

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 79 ods. 2 písm. a) a b),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

▌

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(4),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(5),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(6),

keďže:

(1)  Na účely postupného vytvorenia priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) ustanovuje opatrenia, ktoré sa majú prijať v oblasti azylovej politiky, prisťahovalectva a ochrany práv štátnych príslušníkov tretích krajín.

(2)  Európska rada na svojom mimoriadnom zasadnutí v Tampere 15. a 16. októbra 1999 uznala potrebu harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov upravujúcich podmienky prijímania a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín. V tejto súvislosti zdôraznila, že Únia by mala zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín s oprávneným pobytom na území členského štátu a že dôraznejšia integračná politika by mala smerovať k tomu, aby im poskytla práva a povinnosti porovnateľné s právami a povinnosťami občanov Únie. Európska rada preto požiadala Radu, aby urýchlene prijala právne nástroje na základe návrhov Komisie. Potreba dosiahnuť ciele vymedzené v Tampere bola opätovne potvrdená v Štokholmskom programe, ktorý prijala Európska rada 10. a 11. decembra 2009(7).

(3)  ▌ Ustanovenie zjednoteného postupu vybavovania žiadostí vedúceho k jednotnému povoleniu zahŕňajúcemu povolenie na pobyt aj pracovné povolenie a získanému v rámci jedného administratívneho postupu by malo prispieť k zjednodušeniu a väčšej harmonizácii ▌ pravidiel, ktoré v súčasnosti platia v členských štátoch. Niektoré členské štáty už zaviedli takéto zjednodušenie postupu, uskutočnili kroky na zefektívnenie vybavovania pre prisťahovalcov aj pre ich zamestnávateľov a umožnili jednoduchšiu kontrolu oprávnenosti ich pobytu a zamestnania.

(4)  S cieľom umožniť prvotný vstup na svoje územie by členské štáty mali byť schopné v primeranej lehote vydať jednotné povolenie alebo, ak vydávajú takéto povolenia výlučne na svojom území, vízum.

(5)  Mal by sa ustanoviť súbor pravidiel upravujúcich postupy posudzovania žiadostí o jednotné povolenie. Tieto postupy by mali byť efektívne a zvládnuteľné, mali by zohľadňovať bežné pracovné zaťaženie administratívy členských štátov, a zároveň by mali byť transparentné a spravodlivé, aby sa dotknutým osobám ponúkla primeraná právna istota.

(6)  Podmienky a kritériá, na základe ktorých možno žiadosť o jednotné povolenie zamietnuť, by mali byť objektívne a ustanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch vrátane povinnosti dodržiavať zásadu preferencie Únie vyjadrenú najmä v príslušných ustanoveniach aktov o pristúpení zo 16. apríla 2003 a z 25. apríla 2005. Akékoľvek rozhodnutie o zamietnutí žiadosti by malo byť riadne odôvodnené.

(7)  Jednotné povolenie by malo byť vyhotovené v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov(8), ktoré umožňuje členským štátom uviesť v ňom dodatočné informácie, najmä o tom, či je daná osoba oprávnená pracovať. Aj z dôvodov lepšej kontroly migrácie by členské štáty mali nielen v jednotnom povolení, ale vo všetkých vydaných povoleniach na pobyt uvádzať informácie týkajúce sa akéhokoľvek oprávnenia pracovať bez ohľadu na typ povolenia alebo pobytu, na základe ktorých bol štátny príslušník tretej krajiny prijatý na územie členského štátu a umožnil sa mu prístup na trh práce tohto členského štátu ▌.

(8)  Povinnosťou členských štátov určiť, či žiadosť o jednotné povolenie podáva štátny príslušník tretej krajiny alebo jeho zamestnávateľ, by nemala byť dotknutá žiadna úprava vyžadujúca účasť oboch v konaní. Členské štáty by mali rozhodnúť, či žiadosť o jednotné povolenie má byť podaná v hostiteľskom členskom štáte alebo z tretej krajiny. Ak štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nie je dovolené podať žiadosť z tretej krajiny, členské štáty by mali zabezpečiť, aby žiadosť mohol podať zamestnávateľ v hostiteľskom členskom štáte.

(9)  Ustanovenia tejto smernice o povoleniach na pobyt na iné ako pracovné účely by sa mali vzťahovať iba na formát takýchto povolení a nemali by byť nimi dotknuté vnútroštátne pravidlá alebo pravidlá Únie o postupoch prijímania a postupoch vydávania takýchto povolení.

(10)  Ustanovenia tejto smernice o zjednotenom postupe vybavovania žiadostí a jednotnom povolení by sa nemali uplatňovať na jednotné a dlhodobé víza.

(11)  Lehota na prijatie rozhodnutia o žiadosti by nemala zahŕňať čas potrebný na uznanie odbornej kvalifikácie ani čas potrebný na vydanie víza. Touto smernicou by nemali byť dotknuté vnútroštátne postupy v oblasti uznávania diplomov.

(12)  Určením príslušného orgánu podľa tejto smernice by nemali byť dotknuté úlohy a povinnosti ostatných orgánov a prípadne sociálnych partnerov, pokiaľ ide o posúdenie žiadosti a vydanie rozhodnutia o nej.

(13)  Ustanoveniami tejto smernice nie je dotknutá právomoc členských štátov rozhodovať o prijímaní štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vykonávania zamestnania, vrátane počtu takto prijímaných štátnych príslušníkov tretích krajín.

(14)  V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc),(9) a s článkom 21 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda)(10) by sa štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú držiteľmi platného cestovného dokladu a jednotného povolenia vydaného členským štátom plne uplatňujúcim schengenské acquis, malo umožniť vstúpiť a voľne sa pohybovať na území členských štátov plne uplatňujúcich schengenské acquis na obdobie nepresahujúce tri mesiace.

(15)  V prípade neexistencie právnych predpisov Únie sa práva štátnych príslušníkov tretích krajín líšia v závislosti od členského štátu, v ktorom pracujú, a od ich štátnej príslušnosti. ▌S cieľom naďalej rozvíjať zrozumiteľnú prisťahovaleckú politiku, zmenšovať rozdiely v právach občanov Únie a štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí legálne pracujú v členskom štáte, a doplniť existujúce acquis v oblasti prisťahovalectva by sa mal ustanoviť súbor práv, konkrétne formou vymedzenia oblastí politiky, kde sa pre pracovníkov z tretích krajín, ktorí boli v súlade s právom prijatí do členského štátu, ale zatiaľ nemajú postavenie osoby s dlhodobým pobytom, zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie ako s vlastnými štátnymi príslušníkmi daného štátu. Cieľom týchto ustanovení je zaviesť rovnaké minimálne podmienky v rámci Únie a uznať, že títo štátni príslušníci tretích krajín legálne pracujúci v členskom štáte podporujú svojou prácou a daňami európske hospodárstvo, a tieto ustanovenia majú slúžiť aj ako záruka obmedzenia neférovej konkurencie medzi vlastnými štátnymi príslušníkmi a štátnymi príslušníkmi tretích krajín vyplývajúcej z prípadného zneužívania štátnych príslušníkov tretích krajín. Pod pojmom „pracovník z tretej krajiny“ by sa v tejto smernici mal rozumieť, bez toho, aby bol dotknutý výklad pojmu zamestnanecký pomer v iných právnych aktoch Únie, štátny príslušník tretej krajiny, ktorý bol prijatý na územie členského štátu, má zákonný pobyt a má povolenie pracovať tam v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou.[pozmeňujúci a doplňujúci návrh 123]

(16)  Na všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú v členskom štáte oprávnený pobyt a pracujú v ňom, by sa mal vzťahovať prinajmenšom rovnaký spoločný súbor práv vo forme rovnakého zaobchádzania ako so štátnymi príslušníkmi hostiteľského členského štátu, a to bez ohľadu ne to, na aký účel alebo na akom základe boli pôvodne prijatí. Právo na rovnaké zaobchádzanie v oblastiach špecifikovaných v tejto smernici by sa malo priznať nielen tým štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí boli prijatí na územie členského štátu na účel zamestnania, ale aj tým, ktorí boli prijatí na iné účely a bol im umožnený prístup na trh práce v tomto členskom štáte v súlade s vnútroštátnym právom alebo právom Únie, vrátane tých, ktorí boli prijatí v súlade so smernicou Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny(11), so smernicou Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby(12) alebo so smernicou Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu(13).

(17)  Na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom v súlade so smernicou Rady 2003/109/ES(14), sa táto smernica nevzťahuje vzhľadom na ich výsadné postavenie a špecifický typ ich povolenia na pobyt „osoba s dlhodobým pobytom – EÚ“.

(18)  Táto smernica sa nevzťahuje na vyslaných štátnych príslušníkov tretích krajín ▌. To by však nemalo brániť štátnym príslušníkom tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte, ktorí v ňom legálne pracujú a ktorí sú vyslaní do iného členského štátu v tom, aby bolo s nimi naďalej rovnako zaobchádzané ako so štátnymi príslušníkmi členského štátu pôvodu počas trvania vyslania, pokiaľ ide o podmienky zamestnania, ktorých sa netýka uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 96/71/ES zo 16. decembra 1996 týkajúcej sa vysielania pracovníkov v rámci poskytovania služieb(15) ▌. [pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 122 a 124]

(19)  Na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli prijatí na územie členského štátu ▌ na sezónne práce, by sa táto smernica nemala vzťahovať vzhľadom na ich dočasné postavenie.

(20)  Právo na rovnaké zaobchádzanie vo vymedzených oblastiach politiky by malo byť pevne spojené s oprávneným pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny a s umožnením jeho prístupu na trh práce v členskom štáte, čo je zapísané v jeho jednotnom povolení zahŕňajúcom povolenie na pobyt aj pracovné povolenie a v povoleniach na pobyt vydaných na iné účely a obsahujúcich informácie o povolení pracovať.

(21)  Pojem pracovné podmienky treba na účely tejto smernice rozumieť tak, že pokrýva prinajmenšom mzdu a ukončenie pracovného pomeru, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, pracovný čas a dovolenku, s ohľadom na akékoľvek platné kolektívne zmluvy. [pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 122 a 125]

(22)  Odborné kvalifikácie, ktoré štátny príslušník tretej krajiny nadobudol v inom členskom štáte, by mali byť uznané rovnako ako kvalifikácie občanov Únie a kvalifikácie nadobudnuté v tretej krajine by mali byť zohľadnené v súlade s ustanoveniami smernice 2005/36/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií(16). Právom pracovníkov z tretích krajín na rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o diplomy, osvedčenia a iné odborné kvalifikácie v súlade s príslušnými vnútroštátnymi postupmi, nie je dotknutá právomoc členských štátov umožniť týmto pracovníkom z tretích krajín vstup na svoj pracovný trh. [pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 122 a 126]

(23)  Pracovníkom z tretích krajín by mali byť poskytnuté rovnaké podmienky, pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie. Oblasti sociálneho zabezpečenia sú vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia(17). Ustanovenia tejto smernice týkajúce sa rovnakého zaobchádzania pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie sa vzťahujú aj na pracovníkov prichádzajúcich do členského štátu priamo z tretej krajiny. Napriek tomu by však táto smernica nemala priznávať pracovníkom z tretích krajín práva nad úroveň tých, ktoré sú už teraz ustanovené v existujúcich práve Únie v oblasti sociálneho zabezpečenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa vo vzťahu k členským štátom nachádzajú v cezhraničnej situácii. Touto smernicou by sa navyše nemali priznávať práva v súvislosti so situáciami, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti práva Únie, ako napríklad pokiaľ ide o rodinných príslušníkov s pobytom v tretej krajine. Tato smernica priznáva práva iba v súvislosti s tými rodinnými príslušníkmi, ktorí sa zlúčia s pracovníkom z tretej krajiny s cieľom pobytu v členskom štáte v záujme zlúčenia rodiny, alebo s tými rodinnými príslušníkmi, ktorí už majú oprávnený pobyt v členskom štáte spoločne s pracovníkom z tretej krajiny. [pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 122 a 127]

(24)  Právo Únie neobmedzuje právomoc členských štátov ustanovovať svoje systémy sociálneho zabezpečenia. Keďže neexistuje harmonizácia na úrovni Únie, podmienky priznávania dávok sociálneho zabezpečenia, ako aj výšku týchto dávok a dobu ich poskytovania stanovuje právo jednotlivých členských štátov. Pri uplatňovaní tejto právomoci by však mali členské štáty postupovať v súlade s právom Únie. [pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 122 a 128]

(25)  Členské štáty by mali priznať rovnaké zaobchádzanie aspoň štátnym príslušníkom z tretích krajín, ktorí sú zamestnaní alebo ktorí sú po minimálnej dobe zamestnania evidovaní ako nezamestnaní. Žiadnymi obmedzeniami rovnakého zaobchádzania v oblasti sociálneho zabezpečenia podľa tejto smernice by nemali byť dotknuté práva priznané v súvislosti s uplatňovaním nariadenia (EÚ) č. 1231/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa rozširuje nariadenie (ES) č. 883/2004 a nariadenie (ES) č. 987/2009 na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa tieto nariadenia doteraz nevzťahovali výhradne z dôvodu ich štátnej príslušnosti(18). [pozmeňujúci a doplňujúci návrh 130]

(26)  Rovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi z tretích krajín nezahŕňa opatrenia v oblasti odbornej prípravy, ktoré sú financované v rámci systémov sociálnej pomoci. [pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 122 a 129]

(27)  Keďže ciele tejto smernice, a to zavedenie zjednoteného postupu vybavovania žiadostí o vydanie jednotného povolenia štátnym príslušníkom tretích krajín, aby mohli pracovať na území členského štátu, a zabezpečenie práv štátnym príslušníkom tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(28)  Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, v súlade s článkom 6 Zmluvy o Európskej únii.

(29)  Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté priaznivejšie ustanovenia obsiahnuté v právnych predpisoch Únie a medzinárodných nástrojoch.

(30)  Členské štáty by mali uviesť do účinnosti ustanovenia tejto smernice bez diskriminácie na základe pohlavia, rasy, farby pleti, národnosti, sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, viery alebo náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, pôvodu, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, najmä v súlade so smernicou Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(19), a so smernicou Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(20).

(31)  V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa tieto členské štáty nezúčastňujú na prijímaní tejto smernice a preto ňou nie sú viazané ani nepodliehajú jej uplatňovaniu.

(32)  V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Kapitola I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

Touto smernicou nie je dotknutá právomoc členských štátov pokiaľ ide o prijímanie štátnych príslušníkov tretích krajín na ich pracovný trh.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1.  Táto smernica sa vzťahuje na:

2.  Táto smernica sa nevzťahuje na štátnych príslušníkov tretích krajín:

3.  Členské štáty môžu rozhodnúť o tom, že kapitola II tejto smernice sa nevzťahuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa povolilo pracovať na území členského štátu na obdobie najviac šiestich mesiacov alebo ktorí boli prijatí do tohto členského štátu na účely štúdia.

4.  Ustanovenia kapitoly II tejto smernice sa nevzťahujú na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa povolilo pracovať na základe víza.

Kapitola II

Zjednotený postup vybavovania žiadostí a jednotné povolenie

Článok 4

Zjednotený postup vybavovania žiadostí

1.  Žiadosť o jednotné povolenie sa podáva v rámci zjednoteného postupu vybavovania žiadostí. Členské štáty určia, či má žiadosti o jednotné povolenie podávať štátny príslušník tretej krajiny alebo jeho zamestnávateľ. Členské štáty môžu tiež povoliť podať žiadosť ktorémukoľvek z nich. Ak má žiadosť podať štátny príslušník tretej krajiny, členské štáty povolia možnosť podania žiadosti z tretej krajiny alebo, ak to stanovujú vnútroštátne právne predpisy, na území členského štátu, do ktorého žiadateľ už bol zákonne prijatý.

2.  Členské štáty žiadosť posúdia a prijmú rozhodnutie o udelení, úprave alebo obnovení jednotného povolenia, ak žiadateľ spĺňa podmienky ustanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo právnymi predpismi Únie. Rozhodnutie o udelení, úprave alebo obnovení jednotného povolenia predstavuje jednotný administratívny postup pozostávajúci z povolenia na pobyt a pracovného povolenia ▌.

3.  Zjednoteným postupom vybavovania žiadostí nie je dotknutý postup udeľovania víz, ktorý môže byť povinný na účely prvotného vstupu.

4.  Členské štáty vydávajú jednotné povolenie v prípade splnenia ustanovených podmienok tým štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí požiadali o prijatie, a tým štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí už boli prijatí a ktorí podávajú žiadosť o obnovenie alebo úpravu ich povolenia na pobyt po nadobudnutí účinnosti vnútroštátnych vykonávacích predpisov.

Článok 5

Príslušný orgán

1.  Členský štát vymenuje orgán príslušný na prijímanie žiadostí a vydávanie jednotných povolení.

2.  Príslušný orgán žiadosť spracuje a prijme rozhodnutie vo veci žiadosti čo najskôr a v každom prípade nie neskôr ako tri mesiace od dátumu podania žiadosti.

Časovú lehotu uvedenú v prvom pododseku možno predĺžiť vo výnimočných prípadoch v súvislosti so zložitosťou skúmania žiadosti.

Dôsledky vyplývajúce z neprijatia rozhodnutia v lehote uvedenej v tomto článku sa určia vo vnútroštátnych právnych predpisoch daného členského štátu.

3.  Príslušný orgán oznámi svoje rozhodnutie žiadateľovi písomne v súlade s postupmi oznamovania ustanovenými vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

4.  Ak sú podporné údaje alebo dokumenty k žiadosti podľa kritérií špecifikovaných vo vnútroštátnom práve neúplné, príslušný orgán písomne oznámi žiadateľovi, aké dodatočné informácie alebo dokumenty od neho vyžaduje, a môže stanoviť primeranú lehotu, v ktorej majú byť poskytnuté. Plynutie lehoty uvedenej v odseku 2 sa pozastavuje dovtedy, kým orgánom nie sú doručené požadované dodatočné informácie. Ak dodatočné informácie alebo dokumenty nie sú poskytnuté v stanovenej lehote, žiadosť môže byť zamietnutá.

Článok 6

Jednotné povolenie

1.  Členské štáty vydávajú jednotné povolenie v jednotnom formáte ustanovenom v nariadení (ES) č. 1030/2002 a uvádzajú v ňom informácie týkajúce sa oprávnenia pracovať v súlade s písmenom a) položkami 7.5 – 9 jeho prílohy.

2.  Členské štáty pri vydávaní jednotného povolenia nevydávajú žiadne dodatočné povolenia ▌ ako dôkazy povolenia prístupu na trh práce.

Článok 7

Povolenia na pobyt vydané na iné ako pracovné účely

Článok 8

Opravné prostriedky

1.  V prípade zamietnutia žiadosti, neupravenia či neobnovenia alebo odňatia jednotného povolenia na základe kritérií ustanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo právnych predpisoch Únie sa v písomnom oznámení uvedú dôvody.

2.  Každé rozhodnutie o zamietnutí žiadosti, ▌ neupravení, neobnovení ▌ alebo odňatí jednotného povolenia musí byť v danom členskom štáte preskúmateľné na základe opravného prostriedku v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. V písomnom oznámení sa uvedie súd alebo administratívny orgán, na ktorý sa môže príslušná osoba obrátiť s opravným prostriedkom, a časová lehota na podanie opravného prostriedku.

3.  Žiadosť možno považovať za neprípustnú z dôvodu počtu prijímaných štátnych príslušníkov tretích krajín prichádzajúcich na účely vykonávania zamestnania a z tohto dôvodu sa nemusí vybaviť.

Článok 9

Prístup k informáciám

Členské štáty na požiadanie poskytujú štátnym príslušníkom tretích krajín a ich budúcim zamestnávateľom primerané informácie o dokumentoch, ktoré sú potrebné na podanie úplnej žiadosti.

Článok 10

Poplatky

Členské štáty môžu od žiadateľov žiadať zaplatenie poplatku ▌. V prípade potreby členské štáty vyberajú poplatok za vybavenie žiadostí v súlade s touto smernicou. Výška takéhoto poplatku musí byť primeraná a môže byť založená na nákladoch skutočne poskytnutých služieb za spracúvanie žiadostí a vydávanie povolení.

Článok 11

Práva vyplývajúce z jednotného povolenia

Kapitola III

Právo na rovnaké zaobchádzanie

Článok 12

Práva

1.  S pracovníkmi z tretích krajín uvedenými v článku 3 ods. 1 písm. b) a c) sa zaobchádza rovnako ako so štátnymi príslušníkmi členského štátu, v ktorom majú pobyt, pokiaľ ide o:

2.  Členské štáty môžu obmedziť rovnaké zaobchádzanie v porovnaní s vlastnými štátnymi príslušníkmi:

Členské štáty môžu navyše rozhodnúť, že odsek 1 písm. e) o rodinných dávkach sa nebude uplatňovať na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú oprávnení pracovať na území členského štátu po dobu nepresahujúcu 6 mesiacov, na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli prijatí na územie členského štátu za účelom štúdia, alebo na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú povolenie na zamestnanie na základe víza;

▌ [pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 122 a 137]

3.  Právom na rovnaké zaobchádzanie podľa odseku 1 nie je dotknuté právo členského štátu odňať povolenie na pobyt vydané v súlade s touto smernicou, povolenie na pobyt vydané na iný účel ako vykonávanie zamestnania alebo akékoľvek iné pracovné povolenie v členskom štáte, alebo zamietnuť obnovenie takéhoto povolenia.

4.  Pracovníci z tretích krajín, ktorí sa sťahujú do tretej krajiny, alebo pozostalí po takýchto pracovníkoch s pobytom v tretej krajine, ktorých práva sú od týchto pracovníkov odvodené, poberajú zákonné dávky v súvislosti so starobou, invaliditou a úmrtím, založené na predchádzajúcom zamestnaní pracovníka a nadobudnuté v súlade s právnymi predpismi vymedzenými v článku 3 nariadenia (ES) č. 883/2004, a to za rovnakých podmienok a v rovnakej výške ako štátni príslušníci dotknutých členských štátov, ak sa sťahujú do tretej krajiny. [pozmeňujúci a doplňujúci návrh 141]

Článok 13

Priaznivejšie ustanovenia

1.  Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté priaznivejšie ustanovenia:

2.  Touto smernicou nie je dotknuté právo členských štátov prijať alebo zachovať pre osoby, na ktoré sa vzťahuje, priaznivejšie ustanovenia.

Kapitola IV

Záverečné ustanovenia

Článok 14

Informovanie verejnosti

Každý členský štát dá širokej verejnosti k dispozícii pravidelne aktualizovaný súbor informácií týkajúcich sa podmienok prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na jeho územie a podmienok ich pobytu na jeho území na účely vykonávania zamestnania.

Článok 15

Podávanie správ

1.  Komisia pravidelne, a prvýkrát do ...(23), predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice v členských štátoch a navrhuje akékoľvek zmeny a doplnenia, ktoré považuje za potrebné.

2.  Členské štáty každý rok, a prvýkrát do 1. júla ...(24)*, poskytnú Komisii ▌ štatistické údaje o počte štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bolo počas predchádzajúceho roka udelené ▌ jednotné povolenie, v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007 z 11. júla 2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane(25).

Článok 16

Transpozícia

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do ….(26). Bezodkladne oznámia Komisii znenia týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 18

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 16 E, 22.1.2010, s. 240. (2) Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 114. (3) Ú. v. EÚ C 257, 9.10.2008, s. 20. (4) Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 114. (5) Ú. v. EÚ C 257, 9.10.2008, s. 20. (6) Pozícia Európskeho parlamentu z 24. marca 2011. (7) Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s. 1. (8) Ú. v. ES L 157, 15.6.2002, s. 1. (9) Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 1. (10) Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19. (11) Ú. v. EÚ L 251, 3.10.2003, s. 12. (12) Ú. v. EÚ L 375, 23.12.2004, s. 12. (13) Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005, s. 15. (14) Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004, s. 44. (15) Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1. (16) Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22. (17) Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1. (18) Ú. v. EÚ L 344, 29.12.2010, s. 1. (19) Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22. (20) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16. (21) Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77. (22) Ú. v. EÚ L 304, 30.9.2004, s. 12. (23) * Tri roky od dátumu uvedeného v článku 16. (24) ** Jeden rok od skončenia lehoty na transpozíciu tejto smernice. (25) Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 23. (26) * Ú. v. prosím vložte dátum: ...

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu prijaté 24. marca 2011 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o právach spotrebiteľov (KOM(2008)0614 – C6-0349/2008 – 2008/0196(COD))

P7_TA(2011)0116 A7-0038/2011

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Návrh bol zmenený a doplnený takto(1):

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Návrh smernice Odôvodnenie 2 (2)  Uvedené smernice sa na základe skúseností preskúmali s cieľom zjednodušiť a aktualizovať platné pravidlá, odstrániť rozdiely a vyplniť neželané medzery v pravidlách. Toto preskúmanie ukázalo, že je vhodné nahradiť uvedené štyri smernice jednou smernicou. V tejto smernici by sa zodpovedajúcim spôsobom mali stanoviť štandardné pravidlá týkajúce sa spoločných aspektov a odstrániť prístup spočívajúci v minimálnej harmonizácii stanovený v predchádzajúcich smerniciach, podľa ktorého mohli členské štáty ponechať v platnosti alebo prijať prísnejšie vnútroštátne pravidlá. (2)  Uvedené smernice sa na základe skúseností preskúmali s cieľom zjednodušiť a aktualizovať platné pravidlá, odstrániť rozdiely a vyplniť neželané medzery v pravidlách. Toto preskúmanie ukázalo, že je vhodné nahradiť uvedené štyri smernice jednou smernicou. V tejto smernici by sa zodpovedajúcim spôsobom mali stanoviť štandardné pravidlá týkajúce sa spoločných aspektov a súčasne by sa malo umožniť členským štátom, aby mohli v súvislosti s určitými inými aspektmi ponechať v platnosti alebo prijať vnútroštátne pravidlá poskytujúce vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľa. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Návrh smernice Odôvodnenie 5 (5)  Cezhraničný potenciál predaja na diaľku, ktorý by mal byť jedným z hlavných hmatateľných výsledkov vnútorného trhu, spotrebitelia nevyužívajú v plnej miere. V porovnaní so značným nárastom domáceho predaja na diaľku za niekoľko posledných rokoch bol rast cezhraničného predaja na diaľku obmedzený. Rozdiel je výrazný najmä pokiaľ ide o internetový predaj, ktorý má vysoký potenciál ďalšieho rastu. Cezhraničný potenciál zmlúv uzatvorených mimo prevádzkových priestorov (priamy predaj) je obmedzený niekoľkými faktormi, vrátane rôznych vnútroštátnych pravidiel v oblasti ochrany spotrebiteľa uložených výrobnému odvetviu. V porovnaní s nárastom domáceho priameho predaja za posledných niekoľko rokov, najmä v sektore služieb (napr. verejné služby), počet spotrebiteľov využívajúcich tento kanál cezhraničného nákupu zostal nízky. V nadväznosti na rast podnikateľských príležitostí v mnohých členských štátoch, malé a stredné podniky (vrátane jednotlivých podnikateľov) alebo zástupcovia spoločností zaoberajúcich sa priamym predajom by sa mali vo väčšej miere usilovať hľadať podnikateľské príležitosti v iných členských štátoch, najmä v pohraničných regiónoch. Úplná harmonizácia informácií pre spotrebiteľov a práva na odstúpenie od zmluvy uzatvorenej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov preto prispeje k lepšiemu fungovaniu spotrebiteľského vnútorného trhu. (5)  Cezhraničný potenciál predaja na diaľku, ktorý by mal byť jedným z hlavných hmatateľných výsledkov vnútorného trhu, nie je využívaný v plnej miere. V porovnaní so značným nárastom domáceho predaja na diaľku za niekoľko posledných rokov bol rast cezhraničného predaja na diaľku obmedzený. Rozdiel je výrazný najmä pokiaľ ide o internetový predaj, ktorý má vysoký potenciál ďalšieho rastu. Cezhraničný potenciál zmlúv uzatvorených mimo prevádzkových priestorov (priamy predaj) je obmedzený niekoľkými faktormi, vrátane rôznych vnútroštátnych pravidiel v oblasti ochrany spotrebiteľa uložených výrobnému odvetviu. V porovnaní s nárastom domáceho priameho predaja za posledných niekoľko rokov, najmä v sektore služieb (napr. verejné služby), počet spotrebiteľov využívajúcich tento kanál cezhraničného nákupu zostal nízky. V nadväznosti na rast podnikateľských príležitostí v mnohých členských štátoch, malé a stredné podniky (vrátane jednotlivých obchodníkov) alebo zástupcovia spoločností zaoberajúcich sa priamym predajom by sa mali vo väčšej miere usilovať hľadať podnikateľské príležitosti v iných členských štátoch, najmä v pohraničných regiónoch. Úplná harmonizácia určitých aspektov týkajúcich sa informácií pre spotrebiteľov a práva na odstúpenie od zmluvy uzatvorenej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov preto prispeje k vysokej úrovni ochrany spotrebiteľa a k lepšiemu fungovaniu spotrebiteľského vnútorného trhu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Návrh smernice Odôvodnenie 6 (6)  Právne predpisy členských štátov týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv vykazujú zreteľné rozdiely, ktoré môžu spôsobovať značné narušenie hospodárskej súťaže a prekážky pre bezproblémové fungovanie vnútorného trhu. V existujúcich právnych predpisoch Spoločenstva v oblasti spotrebiteľských zmlúv uzatvorených na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov, spotrebiteľského tovaru a záruk, ako aj neprijateľných zmluvných podmienok sa stanovujú minimálne normy pre harmonizáciu právnych predpisov umožňujúcich členským štátom naďalej uplatňovať alebo zaviesť prísnejšie opatrenia, ktoré zabezpečujú vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľa na danom území. Navyše mnohé otázky sú v smerniciach upravené nejednotne alebo sa ponechávajú otvorené. Tieto otázky riešili členské štáty rôzne. V dôsledku toho sa vnútroštátne ustanovenia implementujúce smernice o zmluvnom práve v oblasti ochrany spotrebiteľa značne líšia. vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Návrh smernice Odôvodnenie 7 (7)  Tieto rozdiely vytvárajú na vnútornom trhu značné prekážky, ktoré majú vplyv na podniky a spotrebiteľov. Zvyšujú náklady na súlad s pravidlami pre podniky, ktoré chcú predávať tovar alebo poskytovať služby v zahraničí. Fragmentácia takisto podkopáva dôveru spotrebiteľov vo vnútorný trh. Negatívny vplyv na dôveru spotrebiteľov posilňuje rozdielna úroveň ochrany spotrebiteľa v Spoločenstve. Tento problém je vzhľadom na nový vývoj na trhu osobitne naliehavý. (7)  Niektoré rozdiely medzi právnymi predpismi členských štátov v oblasti spotrebiteľských zmlúv, predovšetkým zmlúv uzatvorených na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov, vytvárajú na vnútornom trhu značné prekážky, ktoré majú vplyv na obchodníkov a spotrebiteľov. Zvyšujú náklady na súlad s pravidlami pre obchodníkov, ktorí chcú predávať tovar alebo poskytovať služby v zahraničí. Neprimeraná fragmentácia takisto podkopáva dôveru spotrebiteľov vo vnútorný trh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Návrh smernice Odôvodnenie 8 (8)  Úplná harmonizácia niektorých kľúčových regulačných aspektov podstatne zvýši právnu istotu pre spotrebiteľov i podniky. Spotrebitelia aj podniky sa budú môcť spoliehať na jednotný regulačný rámec založený na jasne vymedzených právnych pojmoch upravujúcich určité aspekty zmlúv uzatváraných medzi podnikmi a spotrebiteľmi v celom Spoločenstve. Výsledkom bude odstránenie prekážok vyplývajúcich z fragmentácie pravidiel a dokončenie vnútorného trhu v tejto oblasti. Tieto prekážky sa môžu odstrániť iba ustanovením jednotných pravidiel na úrovni Spoločenstva. Navyše spotrebitelia budú môcť čerpať výhody z vysokej spoločnej úrovne ochrany v celom Spoločenstve. (8)  Ak nie je uvedené inak, v súlade s článkom 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by ustanovenia tejto smernice nemali brániť členským štátom v tom, aby prijali alebo ponechali v platnosti prísnejšie opatrenia vnútroštátneho práva, ktoré zlepšujú ochranu spotrebiteľa. Úplná harmonizácia niektorých kľúčových regulačných aspektov je však opodstatnená, aby sa zabezpečil jednotný regulačný rámec ochrany spotrebiteľa a aby sa podstatne zvýšila právna istota pre spotrebiteľov i obchodníkov pri cezhraničnom podnikaní. Spotrebitelia aj obchodníci sa v tomto prípade budú môcť spoliehať na jednotný regulačný rámec založený na jasne vymedzených právnych pojmoch upravujúcich určité aspekty zmlúv uzatváraných medzi podnikmi a spotrebiteľmi v celej Únii. Spotrebitelia tak budú požívať vysokú spoločnú úroveň ochrany v celej Únii. Navyše, vymedzením jednotných pravidiel na úrovni Únie by sa mali odstrániť prekážky vyplývajúce z nerovnomernej fragmentácie pravidiel a dokončiť vnútorný trh v tejto oblasti. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Návrh smernice Odôvodnenie 10 a (nové) (10a)  Táto smernica by sa nemala vzťahovať na zdravotnú starostlivosť, t. j. na zdravotnícke služby, ktoré zdravotnícky personál poskytuje pacientom s cieľom posúdiť, udržiavať alebo napraviť ich zdravotný stav. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Návrh smernice Odôvodnenie 10 b (nové) (10b)  Hazardné hry vrátane lotérií a stávok by mali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti tejto smernice vzhľadom na veľmi špecifický charakter týchto činností, na základe čoho by členské štáty mali mať v súvislosti s takýmito činnosťami možnosť prijať ďalšie, a to i prísnejšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Návrh smernice Odôvodnenie 11 (11)  Existujúce právne predpisy Spoločenstva o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom obsahujú viaceré pravidlá o ochrane spotrebiteľa. Z tohto dôvodu sa ustanovenia tejto smernice vzťahujú na zmluvy týkajúce sa finančných služieb len vtedy, ak je to nevyhnutné na vyplnenie regulačných medzier. (11)  Existujúce právne predpisy Únie týkajúce sa okrem iného poskytovania finančných služieb spotrebiteľom alebo balíka cestovných služieb obsahujú viaceré pravidlá o ochrane spotrebiteľa. Z tohto dôvodu by sa články 5 až 19 a článok 23a tejto smernice nemali vzťahovať na zmluvy o finančných službách a články 9 až 19 by sa nemali vzťahovať na zmluvy uzavreté na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov, ktoré sa týkajú balíka cestovných služieb, a to bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia existujúcich právnych predpisov Únie. Pokiaľ ide o finančné služby, členské štáty by mali byť nabádané k tomu, aby sa pri tvorbe právnych predpisov v oblastiach, ktoré nie sú regulované na úrovni Únie, inšpirovali existujúcimi právnymi predpismi Únie v danej oblasti, a to takým spôsobom, aby boli zabezpečené rovnaké podmienky pre všetkých spotrebiteľov a všetky zmluvy týkajúce sa finančných služieb. Komisia by sa mala zamerať na doplnenie právnych predpisov Únie v oblasti finančných služieb s cieľom zaplniť existujúce medzery a chrániť spotrebiteľov v rámci všetkých typov zmlúv. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Návrh smernice Odôvodnenie 11 a (nové) (11a)  Článkami 9 až 19 tejto smernice by nemalo byť dotknuté uplatňovanie ustanovení členských štátov, ktoré sa týkajú nadobúdania nehnuteľného majetku a záruk týkajúcich sa nehnuteľného majetku alebo vzniku či prevodu vecných práv k nehnuteľnostiam. Sem patria aj dohody spojené s takýmito právnymi aktmi, napríklad predaj rozostavanej nehnuteľnosti a predaj na splátky. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Návrh smernice Odôvodnenie 11 b (nové) (11b)  Vzhľadom na to, že pri uzatváraní zmlúv prostredníctvom úradníka verejnej správy v súlade s ustanoveniami členských štátov nevzniká výnimočná psychologická situácia, tieto zmluvy by mali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti článkov 9 až 19 tejto smernice. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Návrh smernice Odôvodnenie 11 c (nové) (11c)  Na účely tejto smernice by leasingové zmluvy na motorové vozidlá, v prípade ktorých je motorové vozidlo vrátené na konci zmluvy, mali byť považované za prenájom motorových vozidiel. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Návrh smernice Odôvodnenie 11 d (nové) (11d)  Mnohé členské štáty sa rozhodli uplatňovať vnútroštátne predpisy ochrany spotrebiteľa na iné subjekty, ako sú mimovládne organizácie, začínajúce podniky a malé a stredné podniky, a ostatné členské štáty tak možno budú chcieť tiež urobiť. Malo by sa pripomenúť, že členské štáty môžu rozšíriť rozsah pôsobnosti vnútroštátnych predpisov prijatých na vykonanie tejto smernice aj na fyzické alebo právnické osoby, ktorí nie sú spotrebiteľmi v zmysle tejto smernice. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Návrh smernice Odôvodnenie 11 e (nové) (11e)  Digitálny obsah prenášaný spotrebiteľovi v digitálnom formáte, pri ktorom spotrebiteľ získava možnosť využívať ho trvalo alebo iným spôsobom podobným fyzickej držbe tovaru, by sa mal na účely uplatňovania ustanovení tejto smernice, ktoré sa vzťahujú na kúpne zmluvy, považovať za tovar. Právo na odstúpenie od zmluvy by sa však malo uplatňovať len do okamihu, keď sa spotrebiteľ rozhodne digitálny obsah stiahnuť. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Návrh smernice Odôvodnenie 12 (12)  Nové vymedzenie pojmu „zmluva uzatvorená na diaľku“ by sa malo vzťahovať na všetky prípady, keď sú kúpne zmluvy a zmluvy o službách uzatvorené za použitia výlučne jedného alebo viacerých prostriedkov komunikácie na diaľku (napríklad objednávka poštou, internetom, telefónom alebo faxom). To by malo vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých obchodníkov zaoberajúcich sa predajom na diaľku. Mala by sa tým takisto zvýšiť právna istota v porovnaní so súčasným vymedzením vyžadujúcim existenciu organizovaného systému predaja na diaľku, ktorý obchodník prevádzkuje, až do uzatvorenia zmluvy. (12)  Nové vymedzenie pojmu „zmluva uzatvorená na diaľku“ by sa malo vzťahovať na všetky prípady, keď sú zmluvy o dodaní tovaru alebo poskytnutí služby uzatvorené medzi obchodníkom a spotrebiteľom v rámci organizovaného systému predaja alebo poskytovania služieb na diaľku a bez súčasnej fyzickej prítomnosti strán za použitia výlučne jedného alebo viacerých prostriedkov komunikácie na diaľku (napríklad objednávka elektronickou poštou, internetom, telefónom alebo faxom). Internetové stránky, ktoré ponúkajú výlučne informácie o obchodníkovi, jeho tovare a/alebo službách, by nemali byť zahrnuté do vymedzenia pojmu takéhoto organizovaného systému predaja alebo poskytovania služieb na diaľku, a to ani vtedy, ak je na týchto stránkach uvedený jeden alebo viac prostriedkov komunikácie na diaľku. To by malo vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých obchodníkov zaoberajúcich sa predajom na diaľku. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Návrh smernice Odôvodnenie 13 (13)  Konkrétne okolnosti, za ktorých bola uskutočnená ponuka alebo dohodnutá zmluva, by nemali mať pri vymedzení pojmu „zmluva uzatvorená na diaľku“ význam. Spotrebitelia by nemali prichádzať o ochranu z dôvodu, že obchodník je príležitostný predajca na diaľku alebo že využíva organizovaný systém prevádzkovaný treťou stranou, ako napríklad online platforma. Podobne transakcia dohodnutá osobne medzi obchodníkom a spotrebiteľom mimo prevádzkových priestorov by mala byť zmluva na diaľku, ak bola zmluva následne uzatvorená výlučne použitím prostriedkov komunikácie na diaľku, ako je internet alebo telefón. V prípade obchodníkov by jednoduchšie vymedzenie pojmu „zmluva uzatvorená na diaľku“ malo zvýšiť právnu istotu a ochrániť ich pred nekalou hospodárskou súťažou. (13)  Konkrétne okolnosti, za ktorých bola uskutočnená ponuka alebo dohodnutá zmluva, by nemali mať pri vymedzení pojmu „zmluva uzatvorená na diaľku“ význam. Spotrebitelia by nemali prichádzať o ochranu z dôvodu, že obchodník využíva organizovaný systém predaja alebo poskytovania služieb na diaľku prevádzkovaného treťou stranou, ako napríklad online platforma. Podobne transakcia dohodnutá osobne medzi obchodníkom a spotrebiteľom mimo prevádzkových priestorov by mala byť zmluva na diaľku, ak bola zmluva následne uzatvorená výlučne použitím prostriedkov komunikácie na diaľku, ako je internet alebo telefón. V prípade obchodníkov by jednoduchšie vymedzenie pojmu „zmluva uzatvorená na diaľku“ malo zvýšiť právnu istotu a ochrániť ich pred nekalou hospodárskou súťažou. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Návrh smernice Odôvodnenie 14 (14)  Zmluva uzatvorená mimo prevádzkových priestorov by sa mala vymedziť ako zmluva uzatvorená so súčasnou fyzickou prítomnosťou obchodníka a spotrebiteľa mimo prevádzkových priestorov, napríklad v dome spotrebiteľa alebo na jeho pracovisku. Spotrebitelia sa mimo prevádzkových priestorov cítia pod psychologickým tlakom bez ohľadu na to, či si návštevu obchodníka vyžiadali alebo nie. Okrem toho, s cieľom zabrániť obchádzaniu pravidiel, keď sú spotrebitelia oslovovaní mimo prevádzkových priestorov a zmluva je dohodnutá napríklad v dome spotrebiteľa, ale uzatvorená v obchode, by sa takáto zmluva mala považovať za zmluvu uzatvorenú mimo prevádzkových priestorov. (14)  Zmluva uzatvorená mimo prevádzkových priestorov by sa mala vymedziť ako zmluva uzatvorená so súčasnou fyzickou prítomnosťou obchodníka a spotrebiteľa mimo prevádzkových priestorov, napríklad v dome spotrebiteľa alebo na jeho pracovisku. Spotrebitelia sa mimo prevádzkových priestorov prechodne ocitajú v mimoriadnej situácii, ktorá je odlišná od situácie v predajni, napríklad z psychologického hľadiska a vzhľadom na možnosti porovnania tovaru a cien bez ohľadu na to, či si návštevu obchodníka vyžiadali alebo nie. Okrem toho, s cieľom zabrániť obchádzaniu pravidiel, keď sú spotrebitelia oslovovaní mimo prevádzkových priestorov a zmluva je dohodnutá napríklad v dome spotrebiteľa, ale uzatvorená v obchode, by sa takáto zmluva mala považovať za zmluvu uzatvorenú mimo prevádzkových priestorov iba vtedy, keď podstatné časti zmluvy boli stanovené v rámci exkurzie, podujatia vo voľnom čase alebo predvádzania výrobku na účel predaja. Avšak na zmluvy, na základe ktorých výška platby, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, nepresahuje 40 EUR, by sa nemali vzťahovať informačné požiadavky stanovené v tejto smernici, aby napríklad obchodníci pouličného predaja, ktorých tovar je dodávaný okamžite, neboli neprimerane zaťažení požiadavkami na informácie. V takýchto prípadoch je právo na odstúpenie od zmluvy takisto zbytočné, pretože dôsledky takejto zmluvy sú ľahko zrozumiteľné. Členské štáty by však mali mať možnosť stanoviť nižšiu sumu a mali by byť k tomu nabádané. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Návrh smernice Odôvodnenie 15 (15)  Prevádzkové priestory by mali zahŕňať priestory v akejkoľvek forme (napríklad obchody alebo nákladné automobily), ktoré slúžia ako stále miesto podnikania obchodníka. Stánky na trhoch a veľtrhoch by sa mali považovať za prevádzkové priestory, aj keď ich obchodníci používajú len dočasne. Ostatné priestory, ktoré sú prenajaté iba na krátky čas a kde obchodník nemá sídlo (napríklad hotely, reštaurácie, konferenčné centrá, kiná prenajaté obchodníkmi, ktorí tam nemajú sídlo), by sa nemali považovať za prevádzkové priestory. Podobne všetky verejné priestory vrátane verejnej dopravy alebo verejných zariadení, ako aj súkromné obydlia alebo pracoviská, by sa nemali považovať za prevádzkové priestory. (15)  Prevádzkové priestory by mali zahŕňať priestory v akejkoľvek forme (napríklad obchody, taxíky alebo nákladné automobily), ktoré slúžia ako stále miesto činnosti obchodníka. Stánky na trhoch by sa mali považovať za prevádzkové priestory, aj keď ich obchodníci používajú len dočasne alebo pravidelne. Ostatné priestory, ktoré sú prenajaté iba na krátky čas a kde obchodník nemá sídlo (napríklad hotely, reštaurácie, konferenčné centrá, kiná prenajaté obchodníkmi, ktorí tam nemajú sídlo), by sa nemali považovať za prevádzkové priestory. Podobne všetky verejné priestory vrátane verejnej dopravy alebo verejných zariadení, ako aj súkromné obydlia alebo pracoviská, by sa nemali považovať za prevádzkové priestory. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Návrh smernice Odôvodnenie 16 (16)   Vymedzenie pojmu „trvalé médium“ by malo zahŕňať najmä dokumenty v papierovej podobe, USB kľúče, CD-ROMy, DVD, pamäťové karty a pevný disk počítača, na ktorých je uložená elektronická pošta alebo súbory vo formáte pdf. (16)  „Trvalé médiá“ by mali zahŕňať najmä papierovú podobu, USB kľúče, CD-ROMy, DVD, pamäťové karty alebo pevné disky počítačov. Aby mohla byť elektronická pošta alebo internetová stránka považovaná za „trvalé médium“, musí v prvom rade umožňovať zákazníkovi uloženie informácií na dobu, ktorú potrebuje na to, aby mohol chrániť svoje záujmy vyplývajúce z jeho vzťahu s obchodníkom. Po druhé by elektronická pošta alebo internetová stránka mali umožňovať uloženie informácií takým spôsobom, aby ich obchodník nemohol jednostranne zmeniť. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Návrh smernice Odôvodnenie 17 (17)  Spotrebitelia by mali mať nárok na získanie informácií o zmluve pred jej uzatvorením. Obchodníci by však už nemuseli poskytovať informácie, ktoré sú už zjavné z kontextu. Napríklad pri transakcii v prevádzkových priestoroch môže byť hlavná charakteristika produktu, totožnosť obchodníka a podmienky dodania zjavné z kontextu. Pri transakciách na diaľku a pri transakciách mimo prevádzkových priestorov by mal obchodník vždy poskytnúť informácie o podmienkach platby, dodania, plnenia a vybavovania sťažností, keďže tieto informácie nemusia byť zjavné z kontextu. (17)  Spotrebiteľ by mal dostať úplné informácie predtým, ako bude viazaný zmluvou uzatvorenou v prevádzkových priestoroch, zmluvou uzatvorenou na diaľku, zmluvou uzatvorenou mimo prevádzkových priestorov alebo príslušnou zmluvnou ponukou. Pri poskytovaní týchto informácií by mal obchodník zohľadniť špecifické potreby spotrebiteľov, ktorí sú obzvlášť zraniteľní vzhľadom na ich oslabený duševný, fyzický alebo psychický stav, vek alebo dôverčivosť, a to spôsobom, ktorý môže obchodník rozumne predpokladať. Zohľadnenie takýchto špecifických potrieb by však nemalo viesť k rôznym úrovniam ochrany spotrebiteľa. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 228 Návrh smernice Odôvodnenie 17 a (nové) (17a)  Bez ohľadu na výnimku pre obchodníkov poskytovať informácie stanovené v článku 9 na trvalom nosiči pri uzatváraní zmiešanej zmluvy mimo prevádzkových priestorov, v rámci ktorej obchodník a spotrebiteľ bezodkladne vykonávajú svoje zmluvné povinnosti a platba, ktorú má uskutočniť spotrebiteľ, nepresahuje 200 EUR, obchodník by však mal poskytnúť spotrebiteľovi komplexné informácie o podstatných bodoch zmluvy, najmä pokiaľ ide o cenu, skôr než bude zmluva pre spotrebiteľa záväzná. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Návrh smernice Odôvodnenie 20 (20)  Spotrebiteľ by mal vedieť, či zmluvu uzatvára s obchodníkom alebo so sprostredkovateľom konajúcim v mene iného spotrebiteľa, keďže v tom druhom v prípade sa na spotrebiteľa nemusí vzťahovať ochrana podľa tejto smernice. Sprostredkovateľ by mal preto informovať o tejto skutočnosti a jej dôsledkoch. Pojem sprostredkovateľ by sa nemal vzťahovať na platformy obchodujúce online, ktoré neuzatvárajú zmluvy v mene alebo z poverenia tretej strany. vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Návrh smernice Odôvodnenie 22 (22)  Keďže v prípade predaja na diaľku spotrebiteľ nemôže tovar pred uzatvorením zmluvy vidieť, mal by mať právo na odstúpenie od zmluvy, ktoré mu umožňuje uistiť sa o charaktere a fungovaní tovaru. (22)  Keďže v prípade predaja na diaľku spotrebiteľ nemôže tovar pred uzatvorením zmluvy vidieť, mal by mať právo na odstúpenie od zmluvy, aby sa až do uplynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy mohol uistiť o charaktere, kvalite a fungovaní tovaru. Takéto právo na odstúpenie od zmluvy by malo byť priznané aj v prípade zmlúv uzatvorených mimo prevádzkových priestorov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Návrh smernice Odôvodnenie 24 (24)  V záujme zabezpečenia právnej istoty je vhodné, aby sa nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny, uplatňovalo na výpočet lehôt uvedených v tejto smernici. Preto by sa mali všetky lehoty zahrnuté v tejto smernici chápať ako lehoty vyjadrené v kalendárnych dňoch. vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Návrh smernice Odôvodnenie 26 (26)  Ak spotrebiteľ objednáva od toho istého obchodníka viac ako jeden produkt, mal by mať právo na odstúpenie od zmluvy v prípade každého z týchto produktov. Ak sú jednotlivé produkty dodané samostatne, lehota na odstúpenie od zmluvy by mala začať plynúť, keď spotrebiteľ nadobudne hmotné vlastníctvo všetkých produktov. Ak je tovar dodaný v rôznych dieloch alebo častiach, lehota na odstúpenie od zmluvy by mala začať plynúť, keď spotrebiteľ alebo ním poverená tretia strana nadobudne hmotné vlastníctvo posledného dielu alebo časti. (26)  Ak je tovar dodaný vo viacerých ako jednej dodávke, lehota na odstúpenie od zmluvy by mala začať plynúť odo dňa, keď spotrebiteľ alebo spotrebiteľom poverená tretia strana s výnimkou dopravcu nadobudne hmotné vlastníctvo prvej časti dodávky. Ak je tovar dodaný v rôznych dieloch alebo častiach, lehota na odstúpenie od zmluvy by mala začať plynúť odo dňa, keď spotrebiteľ nadobudne hmotné vlastníctvo posledného dielu alebo časti. Ak si spotrebiteľ objednal viac druhov tovaru v rámci jednej objednávky, ale tento tovar bude dodaný oddelene, lehota na odstúpenie od zmluvy by mala začať plynúť, keď spotrebiteľ nadobudne hmotné vlastníctvo posledného tovaru. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Návrh smernice Odôvodnenie 27 (27)  Ak obchodník neinformoval spotrebiteľa o práve na odstúpenie od zmluvy pred uzatvorením zmluvy na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov, lehota na odstúpenie od zmluvy by sa mala predĺžiť. Na účely zabezpečenia právnej istoty by však malo byť zavedené obmedzenie v podobe trojmesačnej lehoty za predpokladu, že obchodník v plnej miere splnil svoje zmluvné záväzky. Záväzky obchodníka by sa mali považovať za splnené v plne miere vtedy, keď dodal tovar alebo poskytol v plnej miere služby podľa spotrebiteľovej objednávky. (27)  Ak obchodník neinformoval spotrebiteľa o práve na odstúpenie od zmluvy pred uzatvorením zmluvy na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov, lehota na odstúpenie od zmluvy by sa mala predĺžiť. Na účely zabezpečenia právnej istoty by však malo byť zavedené obmedzenie v podobe ročnej lehoty. Členské štáty by však v záujme predĺženia tejto lehoty mali mať možnosť ponechať v platnosti existujúce vnútroštátne právne predpisy. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 229 Návrh smernice Odôvodnenie 28 (28)  Rozdiely v spôsobe, akým sa právo na odstúpenie od zmluvy uplatňuje v členských štátoch, spôsobili náklady pre podniky zaoberajúce sa cezhraničným obchodom. Zavedením harmonizovaného štandardného formulára na odstúpenie od zmluvy používaného spotrebiteľmi by sa mal uľahčiť proces odstúpenia od zmluvy a zabezpečiť právna istota. Z týchto dôvodov by členské štáty nemali v štandardnom formulári platnom pre celé Spoločenstvo dopĺňať žiadne ďalšie prezentačné požiadavky týkajúce sa napríklad veľkosti písma. (28)  Rozdiely v spôsobe, akým sa právo na odstúpenie od zmluvy uplatňuje v členských štátoch, spôsobili náklady pre podniky zaoberajúce sa cezhraničným obchodom. Zavedením harmonizovaného štandardného formulára na odstúpenie od zmluvy, ktorý spotrebiteľ môže využiť, by sa mal uľahčiť proces odstúpenia od zmluvy a zabezpečiť právna istota. Z týchto dôvodov by členské štáty nemali v štandardnom formulári platnom pre celú Úniu dopĺňať žiadne ďalšie prezentačné požiadavky týkajúce sa napríklad veľkosti písma. Spotrebiteľovi by však mala zostať možnosť využiť na odstúpenie od zmluvy jeho vlastné formulované znenie, pričom sa predpokladá, že toto vyjadrenie bude pre obchodníka jasne pochopiteľné. Vrátenie tovaru, zaslanie písomného oznámenia alebo uskutočnenie telefonického hovoru by tiež malo splniť túto požiadavku, ale dôkazné bremeno preukazujúce odstúpenie od zmluvy v rámci lehoty uvedenej v tejto smernici môže byť na strane spotrebiteľa. Preto by malo byť v záujme spotrebiteľa využívať trvalý nosič pri informovaní obchodníka o odstúpení od zmluvy. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Návrh smernice Odôvodnenie 30 (30)  V prípade odstúpenia od zmluvy by mal obchodník vrátiť spotrebiteľovi všetky prijaté platby, vrátane platieb pokrývajúcich náklady obchodníka na doručenie tovaru spotrebiteľovi. (30)  V prípade odstúpenia od zmluvy by mal obchodník vrátiť spotrebiteľovi všetky prijaté platby vrátane platieb pokrývajúcich náklady obchodníka na doručenie tovaru spotrebiteľovi, s výnimkou platieb za expresné dodávky na výslovné želanie spotrebiteľa. Úhrada by mala byť možná akýmkoľvek prostriedkom platby za predpokladu, že tento prostriedok je zákonným platidlom v danom členskom štáte, kde ho spotrebiteľ dostane. Preto sa úhrada nevypláca vo forme poukážok alebo dobropisov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 230 Návrh smernice Odôvodnenie 32 (32)  S cieľom vyhnúť sa tomu, aby obchodník vrátil spotrebiteľovi peniaze ešte pred vrátením tovaru, by mal mať spotrebiteľ povinnosť zaslať tovar späť najneskôr do 14 dní od informovania obchodníka o svojom rozhodnutí odstúpiť od zmluvy. (32)  S cieľom vyhnúť sa tomu, aby obchodník vrátil spotrebiteľovi peniaze ešte pred vrátením tovaru, by mal mať spotrebiteľ povinnosť zaslať tovar späť najneskôr do 14 dní od informovania obchodníka o svojom rozhodnutí odstúpiť od zmluvy. Rovnako by obchodník mal tiež mať možnosť uskutočniť vrátenie peňazí za predpokladu, že spotrebiteľ dodal dôkaz o zaslaní tovaru späť. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 231 Návrh smernice Odôvodnenie 33 (33)  Pokiaľ ide o právo na odstúpenie od zmluvy, mali by existovať určité výnimky, napríklad v prípade, keď by bolo právo na odstúpenie od zmluvy nevhodné vzhľadom na charakter produktu. To sa vzťahuje napríklad na víno dodané dlho po uzatvorení zmluvy špekulatívneho charakteru, kde jeho hodnota závisí od kolísania cien na trhu (vin en primeur). (33)  Pokiaľ ide o právo na odstúpenie od zmluvy, mali by existovať určité výnimky, napríklad v prípade, keď by bolo právo na odstúpenie od zmluvy nevhodné vzhľadom na charakter produktu a uplatňovanie práva na odstúpenie by pre obchodníka znamenalo neprimerané znevýhodnenie. To sa vzťahuje najmä na potraviny a iný hygienicky citlivý tovar alebo tovar podliehajúci skaze, napríklad na víno dodané dlho po uzatvorení zmluvy špekulatívneho charakteru, kde jeho hodnota závisí od kolísania cien na trhu (vin en primeur). Z práva na odstúpenie od zmluvy by mal byť vyňatý aj niektorý iný tovar alebo služby, ktorých cena závisí od výkyvov na trhu, ako sú suroviny, napríklad palivový olej. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Návrh smernice Odôvodnenie 34 (34)  Navyše v prípade zmlúv na diaľku týkajúcich sa poskytovania služieb, ktorých plnenie začína počas lehoty na odstúpenie od zmluvy (napr. súbory údajov stiahnuté spotrebiteľom počas uvedeného obdobia), by nebolo správne umožniť zákazníkovi odstúpiť od zmluvy po tom, čo tieto služby v plnej miere alebo čiastočne využil. Spotrebiteľ by mal preto stratiť právo na odstúpenie od zmluvy, ak plnenie zmluvy začína s jeho predchádzajúcim výslovným súhlasom. (34)  Navyše v prípade zmlúv na diaľku a zmlúv uzatvorených mimo prevádzkových priestorov týkajúcich sa poskytovania služieb, ktorých plnenie začína počas lehoty na odstúpenie od zmluvy (napr. súbory údajov stiahnuté spotrebiteľom počas uvedeného obdobia), by nebolo správne umožniť zákazníkovi odstúpiť od zmluvy po tom, čo tieto služby v plnej miere alebo čiastočne využil. Spotrebiteľ by mal preto stratiť právo na odstúpenie od zmluvy, ak plnenie zmluvy začína s jeho predchádzajúcim výslovným súhlasom, za predpokladu, že táto zmluva predstavuje informovaný súhlas, to znamená, že spotrebiteľ bol informovaný o dôsledkoch tohto rozhodnutia, pokiaľ ide o stratu jeho práva na odstúpenie od zmluvy. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 Návrh smernice Odôvodnenie 37 (37)  V záujme zjednodušenia a právnej istoty by sa malo právo na odstúpenie od zmluvy vzťahovať na všetky druhy zmlúv uzatvorených mimo prevádzkových priestorov, s výnimkou úzko vymedzených okolností, ktoré je možné ľahko dokázať. Preto by sa právo na odstúpenie od zmluvy nemalo vzťahovať na nutné opravy v obydlí spotrebiteľa, v prípade ktorých by takéto právo nebolo zlučiteľné s naliehavosťou situácie, ako aj na donáškové služby poskytované supermarketmi, ktoré umožňujú spotrebiteľom vybrať si jedlá, nápoje a iný tovar určené na bežnú spotrebu v domácnosti na internetovej stránke supermarketu a nechať si ich doručiť domov. Ide o tovar, ktorý nie je drahý a ktorý spotrebitelia kupujú pravidelne na svoju každodennú spotrebu alebo použitie v domácnosti, preto by sa naň nemalo vzťahovať právo na odstúpenie od zmluvy. K hlavným problémom, s ktorými sa spotrebitelia stretávajú a ktoré sú hlavným zdrojom sporov s obchodníkmi, patrí dodanie tovaru vrátane prípadov, kedy sa tovar počas prepravy stratí alebo poškodí a prípadov neskorého alebo čiastočného dodania tovaru. Je preto vhodné objasniť a harmonizovať vnútroštátne pravidlá o dodávaní a prenose rizika. (37)  V záujme zjednodušenia a právnej istoty by sa malo právo na odstúpenie od zmluvy vzťahovať na všetky druhy zmlúv na diaľku a zmlúv uzatvorených mimo prevádzkových priestorov, s výnimkou úzko vymedzených okolností, ktoré je možné ľahko dokázať. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 Návrh smernice Odôvodnenie 37 a (nové) (37a)  K hlavným problémom, s ktorými sa spotrebitelia stretávajú a ktoré sú hlavným zdrojom sporov s obchodníkmi, patrí dodanie tovaru vrátane prípadov, keď sa tovar počas prepravy stratí alebo poškodí, a prípadov neskorého alebo čiastočného dodania tovaru. Je preto vhodné harmonizovať vnútroštátne predpisy o dodávke a o prechode rizika. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31 Návrh smernice Odôvodnenie 37 b (nové) (37b)  Ak obchodník nesplní svoje povinnosti dodať tovar, spotrebiteľ by ho mal na trvalom nosiči vyzvať na vykonanie dodávky v lehote najmenej sedem dní a oznámiť mu svoj úmysel zrušiť zmluvu v prípade neuskutočnenia dodávky. Ak do uplynutia lehoty neboli prijaté žiadne opatrenia, malo by sa usudzovať, že spotrebiteľ odstúpil od zmluvy. Spotrebiteľ by mal mať v prípade, že platbu už vykonal, nárok na vrátenie platby do siedmich dní odo dňa odstúpenia od zmluvy bez toho, aby boli dotknuté jeho právo na odškodnenie. Členské štáty by mali mať možnosť prijať alebo ponechať v platnosti ustanovenia vnútroštátneho práva, aby zabezpečili vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľa. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32 Návrh smernice Odôvodnenie 38 (38)  V súvislosti s predajom tovaru spotrebiteľom prebieha dodanie tovaru rôznym spôsobom. Iba pravidlo, od ktorého je možné voľne sa odchýliť, umožní potrebnú flexibilitu pri zohľadňovaní uvedených rôznych možností. Spotrebiteľ by mal byť chránený v prípade akéhokoľvek rizika straty alebo poškodenia tovaru počas prepravy organizovanej alebo vykonanej obchodníkom. Pravidlo týkajúce sa prenosu rizika by sa nemalo vzťahovať na prípad, keď spotrebiteľ neoprávnene odďaľuje nadobudnutie vlastníctva tovaru (napríklad keď si spotrebiteľ tovar neprevezme na pošte v lehote, ktorú pošta stanovila). Za týchto okolností by mal spotrebiteľ niesť riziko straty alebo poškodenia po uplynutí lehoty dodania, na ktorej sa dohodol s obchodníkom. (38)  V súvislosti s predajom tovaru spotrebiteľom prebieha dodanie tovaru rôznymi spôsobmi: buď okamžite alebo neskôr. Ak sa strany nedohodli na konkrétnom termíne dodania, obchodník by mal dodať tovar čo najskôr, v každom prípade však najneskôr do tridsiatich dní odo dňa uzatvorenia zmluvy. Spotrebiteľ by mal byť chránený v prípade akéhokoľvek rizika straty alebo poškodenia tovaru počas prepravy organizovanej alebo vykonanej obchodníkom. Pravidlo týkajúce sa prenosu rizika by sa nemalo vzťahovať na prípad, keď spotrebiteľ neoprávnene odďaľuje nadobudnutie vlastníctva tovaru (napríklad keď si spotrebiteľ tovar neprevezme na pošte v lehote, ktorú pošta stanovila). Za týchto okolností by mal spotrebiteľ niesť riziko straty alebo poškodenia po uplynutí lehoty dodania, na ktorej sa dohodol s obchodníkom. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33 Návrh smernice Odôvodnenie 38 a (nové) (38a)  Pri mnohých transakciách spotrebitelia nemajú dostatok možností výberu spôsobu platby alebo platia poplatky, ak niektoré spôsoby odmietnu použiť. Táto situácia by sa mala riešiť ustanovením, ktoré zabezpečí, aby obchodník ponúkal spotrebiteľovi rôzne spôsoby platby, pričom zmluvy uzatvorené na diaľku by mali zahŕňať elektronické aj neelektronické spôsoby platby. Príkladom neelektronického systému platby by bolo vytlačenie objednávky z internetovej stránky obchodníka a jej následné zaplatenie v hotovosti v banke alebo na akomkoľvek inom kontaktnom mieste obchodníka. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34 Návrh smernice Odôvodnenie 39 (39)  Obchodník by sa mal zodpovedať spotrebiteľovi v prípade, ak tovar nie je v súlade so zmluvou. Malo by sa predpokladať, že tovar je v súlade so zmluvou vtedy, ak spĺňa niekoľko podmienok týkajúcich sa najmä kvality tovaru. Kvalita a prevedenie, ktoré môže spotrebiteľ rozumne očakávať, závisí okrem iného od toho, či je tovar nový alebo použitý, ako aj od očakávanej životnosti tovaru. (39)  Obchodník by sa mal zodpovedať spotrebiteľovi v prípade, ak tovar nie je v súlade so zmluvou. Malo by sa predpokladať, že tovar je v súlade so zmluvou vtedy, ak spĺňa niekoľko podmienok týkajúcich sa najmä kvality a množstva tovaru. Kvalita a prevedenie, ktoré môže spotrebiteľ rozumne očakávať, závisí okrem iného od toho, či je tovar nový alebo použitý, ako aj od očakávanej životnosti tovaru. V prípade, že bol dodaný iný ako objednaný tovar alebo ak bol tovar dodaný v nedostatočnom množstve, o tovare by sa malo predpokladať, že nie je v súlade so zmluvou. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 35 Návrh smernice Odôvodnenie 40 (40)  Ak tovar nie je v súlade so zmluvou, spotrebiteľ by mal mať najprv možnosť požiadať obchodníka o opravu tovaru alebo jeho výmenu podľa uváženia obchodníka, pokiaľ obchodník nedokáže, že táto náprava je nezákonná, nemožná alebo predstavujúca pre obchodníka neprimerané úsilie. Úsilie obchodníka by malo byť stanovené objektívne s prihliadnutím na náklady vynaložené zo strany obchodníka na nápravu nesúladu, na hodnotu tovaru a na význam nesúladu. Nedostatok náhradných dielov by nemal byť opodstatnený dôvod na to, aby obchodník v primeranej lehote a bez neprimeraného úsilia nevykonal nápravu nesúladu. (40)  Spotrebiteľ by mal mať v prvom rade možnosť požiadať obchodníka, aby tovar opravil alebo vymenil, pokiaľ táto náprava nie je nemožná alebo neprimeraná. To, či je náprava neprimeraná, by malo byť stanovené objektívne. Náprava by sa mala považovať za neprimeranú, ak v porovnaní s iným riešením predstavuje neprimerané náklady. S cieľom stanoviť, či sú náklady neprimerané, by náklady na jednu nápravu mali byť výrazne vyššie ako náklady na inú nápravu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36 Návrh smernice Odôvodnenie 41 (41)  Spotrebiteľ by nemal znášať náklady na nápravu nesúladu, najmä náklady na poštovné, prácu a materiály. Okrem toho by spotrebiteľ nemal poskytnúť obchodníkovi náhradu za používanie chybného tovaru. (41)  Spotrebiteľ by nemal znášať náklady na nápravu nesúladu, najmä náklady na poštovné, prácu a materiály. Okrem toho by spotrebiteľ nemal poskytnúť obchodníkovi náhradu za používanie chybného tovaru. Spotrebiteľ by mal mať nárok žiadať náhradu škody v súlade s ustanoveniami uplatniteľného vnútroštátneho práva za akúkoľvek stratu vzniknutú nesúladom s kúpnou zmluvou, ktorý obchodník nenapravil. Malo by byť možné, aby takéto odškodnenie zahŕňalo nefinančné odškodnenie, ak tak ustanovujú vnútroštátne právne predpisy. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37 Návrh smernice Odôvodnenie 42 (42)  Ak obchodník odmietol napraviť nesúlad alebo ho jeden alebo viackrát nenapravil, spotrebiteľ má nárok slobodne si vybrať akúkoľvek dostupnú formu nápravy. Odmietnutie zo strany obchodníka môže byť explicitné alebo implicitné, čo znamená, že pri implicitnom odmietnutí obchodník nereaguje na žiadosť spotrebiteľa o nápravu nesúladu alebo ju ignoruje. (42)  Spotrebiteľ by mal mať nárok slobodne si vybrať akúkoľvek dostupnú formu nápravy, ak nemá nárok na opravu tovaru alebo na jeho výmenu. Členské štáty by mali mať možnosť prijať alebo ponechať v platnosti vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa slobodného výberu formy nápravy v prípade nesúladu, aby zabezpečili vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľa. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 38 Návrh smernice Odôvodnenie 42 a (nové) (42a)  Je potrebné stanoviť, že v určitých prípadoch môže obchodník zodpovedať za nesúlad so zmluvou, ktorý existoval v čase prechodu rizika na spotrebiteľa, a to aj vtedy, ak tento nesúlad vyjde najavo až neskôr. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 39 Návrh smernice Odôvodnenie 42 b (nové) (42b)  Ak obchodník zodpovedá voči spotrebiteľovi ako konečný predávajúci za  konanie alebo opomenutie výrobcu, malo by sa zabezpečiť, aby obchodník ako konečný predávajúci mohol žiadať nápravu od zodpovednej osoby alebo osôb v zmluvnom reťazci. Na tento účel by v ustanoveniach vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov mala byť určená zodpovedná osoba či osoby, ako aj príslušné opatrenia a postup. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 40 Návrh smernice Odôvodnenie 42 c (nové) (42c)  Čo sa týka nesúladu so zmluvou, spotrebiteľ by mal mať nárok na dvojročnú záručnú lehotu. Ak sa nepreukázal opak, malo by sa v prospech spotrebiteľa predpokladať, že akýkoľvek nesúlad so zmluvou, ktorý sa prejavil do šiestich mesiacov od prechodu rizika na spotrebiteľa, existoval už v čase tohto prechodu. Členské štáty by v záujme zabezpečenia vyššej úrovne ochrany spotrebiteľa mali mať možnosť prijať alebo ponechať v platnosti ustanovenia vnútroštátneho práva týkajúce sa záručných lehôt a dĺžky trvania obrátenia dôkazného bremena alebo prijať či ponechať v platnosti osobitné pravidlá podstatného nesúladu so zmluvou, ktorý sa prejaví po uplynutí záručnej lehoty. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 41 Návrh smernice Odôvodnenie 43 (43)  Smernica 1999/44/ES dovoľuje členským štátom stanoviť lehotu v trvaní najmenej dvoch mesiacov, počas ktorej má spotrebiteľ informovať obchodníka o nesúlade. Rozdielna transpozícia právnych predpisov vytvorila prekážky v obchode. Preto je potrebné odstrániť túto regulačnú možnosť a zvýšiť právnu istotu tým, že spotrebitelia budú povinní informovať obchodníka o nesúlade v lehote dvoch mesiacov odo dňa jeho zistenia. vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 42 Návrh smernice Odôvodnenie 44 (44)  Niektorí obchodníci alebo výrobcovia ponúkajú spotrebiteľom obchodné záruky. Aby sa zabezpečilo, že spotrebitelia nebudú zavádzaní, obchodné záruky by mali obsahovať určité informácie vrátane trvania záruky, územného rozsahu pôsobnosti a vyhlásenia, že obchodná záruka nebude mať vplyv na zákonné práva spotrebiteľa. (44)  Niektorí obchodníci alebo výrobcovia ponúkajú spotrebiteľom obchodné záruky. S cieľom zabezpečiť, aby spotrebitelia neboli zavádzaní, by obchodné záruky mali obsahovať určité informácie vrátane trvania záruky, územného rozsahu pôsobnosti a vyhlásenia, že obchodná záruka nebude mať vplyv na zákonné práva spotrebiteľa podľa platných vnútroštátnych ustanovení ani na práva ustanovené touto smernicou. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 43 Návrh smernice Odôvodnenie 45 a (nové) (45a)  Harmonizované regulačné aspekty sa týkajú len zmlúv uzatvorených medzi obchodníkmi a spotrebiteľmi. Ustanovenia o nespravodlivých zmluvných podmienkach by preto nemali mať vplyv na vnútroštátne právo v oblasti zmlúv súvisiacich s pracovným právom, zmlúv týkajúcich sa dedičských práv, zmlúv súvisiacich s rodinným právom a zmlúv súvisiacich so zakladaním a organizáciou spoločností alebo s dohodami o partnerstve a s emisnými podmienkami dlhopisov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 44 Návrh smernice Odôvodnenie 46 (46)  Ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach by sa nemali vzťahovať na zmluvné podmienky, ktoré priamo alebo nepriamo odrážajú záväzné zákonné a regulačné ustanovenia členských štátov, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva. Podobne podmienky, ktoré odrážajú zásady alebo ustanovenia medzinárodných dohovorov, ktorých stranami sú členské štáty alebo Spoločenstvo, najmä v oblasti dopravy, by nemali byť podrobené preskúmaniu z hľadiska neprijateľnosti. (46)  Ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach by sa nemali vzťahovať na zmluvné podmienky, ktoré priamo alebo nepriamo odzrkadľujú zákonné, regulačné alebo verejnoprávne ustanovenia členských štátov, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi Únie. Podobne by zmluvné podmienky mali odzrkadľovať zásady a ustanovenia Charty základných práv Európskej únie. Podmienky, ktoré odzrkadľujú zásady alebo ustanovenia medzinárodných dohovorov, ktorých stranami sú členské štáty alebo Únia, najmä v oblasti dopravy, by nemali byť podrobené preskúmaniu z hľadiska neprijateľnosti. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 45 Návrh smernice Odôvodnenie 47 (47)  Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyhotovené v jasnom a zrozumiteľnom jazyku a mali by byť čitateľné. Obchodníci by mali mať možnosť slobodne si vybrať typ alebo veľkosť písma, ktoré použijú pri vyhotovení zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi by malo byť umožnené si podmienky pred uzatvorením zmluvy prečítať. To by mu malo byť umožnené tak, že sú mu podmienky na požiadanie poskytnuté (v prípade zmlúv uzatvorených v prevádzkových priestoroch) alebo inak sprístupnené (napr. na internetovej stránke obchodníka, pokiaľ ide o zmluvy na diaľku) alebo sú štandardné podmienky pripojené k formuláru objednávky (v prípade zmlúv uzatvorených mimo prevádzkových priestorov). Obchodník by sa mal snažiť získať výslovný súhlas spotrebiteľa, pokiaľ ide o akúkoľvek dodatočnú platbu, okrem úhrady za hlavný zmluvný záväzok obchodníka. Malo by sa zakázať podsúvať súhlas spotrebiteľovi prostredníctvom systému s možnosťou voľby, ako sú vopred zaškrtnuté políčka pri internetových transakciách. (47)  Všetky zmluvné podmienky by mali byť vyjadrené jasným a zrozumiteľným spôsobom. Ak je niektorá zmluvná podmienka v písomnej podobe, mala by byť vždy napísaná v jasnom a zrozumiteľnom jazyku. Obchodníci by mali mať možnosť slobodne si vybrať typ alebo veľkosť písma, ktoré použijú pri vyhotovení zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi by malo byť umožnené si podmienky pred uzatvorením zmluvy prečítať. To by mu malo byť umožnené tak, že sú mu podmienky na požiadanie poskytnuté (v prípade zmlúv uzatvorených v prevádzkových priestoroch) alebo inak sprístupnené (napr. na internetovej stránke obchodníka, pokiaľ ide o zmluvy na diaľku) alebo sú štandardné podmienky pripojené k formuláru objednávky (v prípade zmlúv uzatvorených mimo prevádzkových priestorov). Obchodník by sa mal snažiť získať výslovný súhlas spotrebiteľa, pokiaľ ide o akúkoľvek dodatočnú platbu, okrem úhrady za hlavný zmluvný záväzok obchodníka. Malo by sa zakázať podsúvať súhlas spotrebiteľovi prostredníctvom systému s možnosťou voľby, ako sú vopred zaškrtnuté políčka pri internetových transakciách. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 46 Návrh smernice Odôvodnenie 47 a (nové) (47a)  Obchodníci by mali mať možnosť rozhodnúť sa, akým spôsobom oznámia zmluvné podmienky, napríklad typ alebo veľkosť písma zmluvných podmienok. Členské štáty by nemali ukladať žiadne prezentačné požiadavky s výnimkou prezentačných požiadaviek, ktoré sa týkajú osôb so zdravotným postihnutím, alebo prípadov, keď tovar či služby môžu predstavovať osobitné riziko pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľa či tretej osoby. Členské štáty sa môžu tiež snažiť uložiť dodatočné požiadavky, keď v dôsledku komplikácií spojených so zmluvami na tento tovar alebo služby existuje riziko poškodenia spotrebiteľa vrátane otázok, ktoré súvisia s hospodárskou súťažou v danom odvetví. Môže sa to vzťahovať napríklad na zmluvy, ktoré sa týkajú finančných služieb, plynu, elektriny a vody, telekomunikácií a nehnuteľného majetku. Nemalo by sa to však vzťahovať na formálne vnútroštátne požiadavky na uzatvorenie zmluvy alebo iných formálnych požiadaviek, ako napríklad jazyka zmluvných podmienok, požiadaviek na ich obsah alebo formulovania určitých zmluvných podmienok pre konkrétne odvetvia. Touto smernicou by sa nemali harmonizovať jazykové požiadavky, ktoré platia pre spotrebiteľské zmluvy. Členské štáty by preto mali mať možnosť ponechať vo svojich vnútroštátnych predpisoch lingvistické požiadavky na zmluvné podmienky alebo ich do nich zaviesť. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 47 Návrh smernice Odôvodnenie 49 (49)  Na účely tejto smernice by nemala byť posudzovaná prijateľnosť podmienok, ktoré opisujú hlavný predmet zmluvy, ani pomer kvality a ceny dodaného tovaru alebo poskytnutých služieb, pokiaľ tieto podmienky zodpovedajú požiadavkám na transparentnosť. Hlavný predmet zmluvy a pomer ceny a kvality by sa mal však zohľadniť pri posúdení prijateľnosti iných podmienok. Napríklad poistné zmluvy, ktorých podmienky jasne vymedzujú alebo opisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa, by nemali podliehať takémuto posúdeniu, keďže tieto obmedzenia sa berú do úvahy pri výpočte poistného plateného spotrebiteľom. (49)  Na účely tejto smernice by nemala byť posudzovaná prijateľnosť podmienok, ktoré opisujú hlavný predmet zmluvy, ani pomer kvality a ceny dodaného tovaru alebo poskytnutých služieb, pokiaľ tieto podmienky zodpovedajú požiadavkám na transparentnosť. Hlavný predmet zmluvy a pomer ceny a kvality by sa mal však zohľadniť pri posúdení prijateľnosti iných podmienok. Napríklad poistné zmluvy, ktorých podmienky jasne vymedzujú alebo opisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa, by nemali podliehať takémuto posúdeniu, keďže tieto obmedzenia sa berú do úvahy pri výpočte poistného plateného spotrebiteľom. Táto výnimka sa nevzťahuje na odmenu pre obchodníka vyplývajúcu z doplnkových alebo eventuálnych poplatkov, ktoré stanovuje zmluva, vrátane poplatkov za porušenie akýchkoľvek zmluvných podmienok, čo by malo v plnej miere podliehať preskúmaniu prijateľnosti. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 48 Návrh smernice Odôvodnenie 50 (50)  V záujme zabezpečenia právnej istoty a zlepšenia fungovania vnútorného trhu by táto smernica mala obsahovať dva zoznamy neprijateľných podmienok. Príloha II obsahuje zoznam podmienok, ktoré by sa mali považovať za neprijateľné za každých okolností. Príloha III obsahuje zoznam podmienok, ktoré by sa mali považovať za neprijateľné, pokiaľ obchodník nedokáže opak. Rovnaké zoznamy by sa mali uplatňovať vo všetkých členských štátoch. (50)  V záujme zabezpečenia právnej istoty a zlepšenia fungovania vnútorného trhu by táto smernica mala obsahovať dva neúplné zoznamy neprijateľných podmienok. Príloha II obsahuje zoznam podmienok, ktoré by sa mali považovať za neprijateľné za každých okolností. Príloha III obsahuje zoznam podmienok, ktoré by sa mali považovať za neprijateľné, pokiaľ obchodník nedokáže opak. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 49 Návrh smernice Odôvodnenie 51 (51)  Opatrenia potrebné na implementáciu tejto smernice by sa mali prijímať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu. vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 50 Návrh smernice Odôvodnenie 52 (52)  Komisii by sa mala udeliť právomoc meniť a dopĺňať prílohy II a III o zmluvných podmienkach, ktoré sú neprijateľné alebo ktoré sú považované za neprijateľné. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť iné ako podstatné prvky tejto smernice, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES. vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 51 Návrh smernice Odôvodnenie 53 (53)  Právomoc Komisie meniť a dopĺňať prílohy II a III by sa mala využiť na zabezpečenie konzistentnej implementácie pravidiel o neprijateľných podmienkach tak, že sa do týchto príloh doplnia zmluvné podmienky, ktoré sú neprijateľné za každých okolností alebo ktoré sa považujú za neprijateľné, pokiaľ obchodník nedokáže opak. vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 52 Návrh smernice Odôvodnenie 55 a (nové) (55a)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby ich vnútroštátne orgány v potrebnej miere spolupracovali so sieťou európskych spotrebiteľských centier, a mohli tak reagovať v cezhraničných prípadoch, najmä na nevybavené žiadosti predložené európskym spotrebiteľským centrám. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 53 Návrh smernice Odôvodnenie 60 (60)  Európska komisia bude hľadať najvhodnejší spôsob, ako zabezpečiť, aby boli všetci spotrebitelia informovaní o svojich právach v mieste predaja. (60)  Komisia bude po konzultácii s členskými štátmi a zainteresovanými stranami hľadať najvhodnejší spôsob, ako zabezpečiť, aby boli všetci spotrebitelia a obchodníci informovaní o svojich právach v mieste predaja. Komisia by mala využívať predovšetkým prostriedky poskytnuté nástrojmi informačných a komunikačných technológií a verejných médií. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 54 Návrh smernice Odôvodnenie 61 a (nové) (61a)  Mal by sa ustanoviť proces vzájomného hodnotenia, na základe ktorého by museli členské štáty v rámci lehoty na transpozíciu tejto smernice najskôr preskúmať svoje právne predpisy s cieľom zistiť, aké prísnejšie právne predpisy, ktoré sú v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie, majú ponechať v platnosti alebo prijať do svojho vnútroštátneho práva, aby sa zabezpečila vyššia úroveň ochrany spotrebiteľa. Do uplynutia lehoty na transpozíciu tejto smernice by členské štáty mali vypracovať správu o výsledkoch tohto preskúmania. Komisia by mala postúpiť každú správu všetkým ostatným členským štátom a zainteresovaným stranám. Členské štáty a Európsky parlament by potom mali šesť mesiacov na predloženie svojich pripomienok k týmto správam. Komisia by mala najneskôr jeden rok po uplynutí lehoty na transpozíciu tejto smernice a potom každé tri roky vypracovať správu doplnenú v prípade potreby legislatívnymi návrhmi. Ak je to potrebné, Komisia by mohla pomôcť členským štátom pri vypracúvaní spoločnej metodiky. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 55 Návrh smernice Odôvodnenie 61 b (nové) (61b)  Na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa vo všetkých členských štátoch by osoby a organizácie, ktoré majú odôvodnený záujem na ochrane spotrebiteľa, mali byť podnecované k informovaniu členských štátov a Komisie o svojich hodnoteniach a k vypracovaniu nezáväzných odporúčaní, aby ich pri revízii tejto smernice bolo možné zohľadniť. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 56 Návrh smernice Odôvodnenie 63 (63)  Je vhodné preskúmať túto smernicu, ak sa zistia nejaké prekážky pre vnútorný trh. Preskúmanie by mohlo viesť k návrhu Komisie na zmenu a doplnenie tejto smernice, ktorý môže obsahovať zmeny a doplnenia iných právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa odrážajúcich záväzok Komisie podľa Stratégie spotrebiteľskej politiky preskúmať existujúce acquis, aby sa dosiahla vysoká spoločná úroveň ochrany spotrebiteľa. vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 57 Návrh smernice Článok 1 Účelom tejto smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a dosiahnuť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa aproximáciou určitých aspektov zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa zmlúv medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi. Účelom tejto smernice je dosiahnuť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu aproximáciou určitých aspektov zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa zmlúv medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 59 Návrh smernice Článok 2 – bod 1 (1) „spotrebiteľ“ je akákoľvek fyzická osoba, ktorá v zmluvách, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná na účely, ktoré sa netýkajú jej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, remesla alebo povolania; (1) „spotrebiteľ“ je akákoľvek fyzická osoba, ktorá v zmluvách, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná na účely, ktoré sa primárne netýkajú jej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, remesla alebo povolania. Členské štáty môžu ponechať alebo rozšíriť uplatňovanie tejto smernice na právnické alebo fyzické osoby, ktoré nie sú „spotrebiteľmi“ v zmysle tejto smernice; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 60 Návrh smernice Článok 2 – bod 2 (2) „obchodník“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá v zmluvách, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná na účely, ktoré sa týkajú jej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, remesla alebo povolania, a ktokoľvek, kto koná v mene obchodníka alebo z jeho poverenia; (2) „obchodník“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá bez ohľadu na to, či je vo verejnom alebo v súkromnom vlastníctve, koná na účely, ktoré sa týkajú jej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, remesla alebo povolania, a ktokoľvek, kto koná v meneobchodníka, pokiaľ ide o zmluvy, na ktoré sa vzťahuje táto smernica; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 61 Návrh smernice Článok 2 – bod 2 a (nový) (2a) „tovar“ je akýkoľvek hmotný hnuteľný alebo akýkoľvek nehmotný predmet použiteľný spôsobom, ktorý možno prirovnať k fyzickej držbe, s výnimkou tovaru predávaného prostredníctvom exekúcie alebo iným spôsobom na základe zákona. Voda, plyn a elektrina sa považujú za „tovar“ v zmysle tejto smernice, keď sa predávajú v obmedzenom objeme alebo v stanovenom množstve; (Pozri pozmeňujúci a doplňujúci návrh k článku 2 bod 4) Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 62 Návrh smernice Článok 2 – bod 2 b (nový) (2b) „tovar zhotovený podľa špecifikácií spotrebiteľa“ je akýkoľvek tovar, ktorý nie je prefabrikovaný a je zhotovemý na základe individuálneho výberu alebo rozhodnutia spotrebiteľa; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 63 Návrh smernice Článok 2 – bod 3 (3) „kúpna zmluva“ je akákoľvek zmluva o predaji tovaru obchodníkom spotrebiteľovi, vrátane akejkoľvek zmluvy so zmiešaným účelom, ktorej predmetom je tovar aj služba; vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 64 Návrh smernice Článok 2 – bod 4 (4) „tovar“ je akýkoľvek hmotný hnuteľný predmet s výnimkou: vypúšťa sa (a) tovaru predávaného formou exekúcie alebo iným spôsobom na základe zákonnej moci; (b) vody a plynu, keď sa nepredávajú v obmedzenom objeme alebo v určitom množstve; (c) elektrickej energie; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 65 Návrh smernice Článok 2 – bod 5 (5) „zmluva o službách“ je akákoľvek zmluva okrem kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie služby spotrebiteľovi obchodníkom; (5) „služba“ je akékoľvek poskytovanie prác alebo ostatných služieb každého druhu obchodníkom spotrebiteľovi za úhradu; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 66 Návrh smernice Článok 2 – bod 5 a (nový) (5a) „kúpna zmluva“ je akákoľvek zmluva, prostredníctvom ktorej obchodník zabezpečuje spotrebiteľovi v súlade s platným vnútroštátnym právom vlastníctvo tovaru, alebo sa zaväzuje spotrebiteľovi vlastníctvo takéhoto tovaru zabezpečiť, a v ktorej sa spotrebiteľ zaväzuje uhradiť dohodnutú cenu. Za kúpne zmluvy sa na účely tejto smernice považujú aj zmluvy o dodávke tovaru, ktorý sa má vyhotoviť alebo vyrobiť; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 67 Návrh smernice Článok 2 – bod 5 b (nový) (5b) „zmiešaná zmluva“ je akákoľvek zmluva, ktorá obsahuje hľadiská poskytovania služby, ako aj hľadiská dodania tovaru; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 68 Návrh smernice Článok 2 – bod 6 (6) „zmluva uzatvorená na diaľku“ je akákoľvek kúpna zmluva alebo zmluva o službách, ktorú obchodník uzatvorí použitím výlučne jedného alebo viacerých prostriedkov komunikácie na diaľku; (6) „zmluva uzatvorená na diaľku“ je akákoľvek zmluva o dodávke tovaru alebo poskytnutí služby uzatvorená medzi obchodníkom a spotrebiteľom v rámci systému predaja alebo poskytovania služieb organizovaného na diaľku, pričom obchodník a spotrebiteľ nie sú pri uzatvorení zmluvy súčasne fyzicky prítomní, ale uzatvoria ju použitím výlučne jedného alebo viacerých prostriedkov komunikácie na diaľku; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 69 Návrh smernice Článok 2 – bod 7 (7) „prostriedky komunikácie na diaľku“ sú akékoľvek prostriedky, ktoré možno, bez súčasnej fyzickej prítomnosti obchodníka a spotrebiteľa, použiť na uzatvorenie zmluvy medzi uvedenými stranami; vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 70 Návrh smernice Článok 2 – bod 8 (8) „zmluva uzatvorená mimo prevádzkových priestorov“ je: (8) „zmluva uzatvorená mimo prevádzkových priestorov“ je akákoľvek zmluva o dodávke tovaru alebo poskytnutí služby uzatvorená medzi obchodníkom a spotrebiteľom: a) akákoľvek kúpna zmluva alebo zmluva o službách uzatvorená mimo prevádzkových priestorov za súčasnej fyzickej prítomnosti obchodníka a spotrebiteľa alebo akákoľvek kúpna zmluva alebo zmluva o službách, v prípade ktorej bola predložená ponuka spotrebiteľovi za rovnakých okolností, alebo a) ktorá je uzatvorená mimo prevádzkových priestorov za súčasnej fyzickej prítomnosti obchodníka a spotrebiteľa, alebo aa) v prípade ktorej bola predložená ponuka zo strany spotrebiteľa mimo prevádzkových priestorov za súčasnej fyzickej prítomnosti obchodníka, alebo b) akákoľvek kúpna zmluva alebo zmluva o službách uzatvorená v prevádzkových priestoroch, ale dohodnutá mimo prevádzkových priestorov, za súčasnej fyzickej prítomnosti obchodníka a spotrebiteľa; b) ktorej podstatné náležitosti boli určené v rámci exkurzie, podujatia vo voľnom čase alebo predvádzania výrobku na účel predaja, ktoré zorganizoval obchodník mimo prevádzkových priestorov, za súčasnej fyzickej prítomnosti obchodníka a spotrebiteľa, pričom cieľom takejto exkurzie, podujatia v rámci voľného času alebo predvádzania výrobku je následné uzavretie zmluvy v prevádzkových priestoroch; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 71 Návrh smernice Článok 2 – bod 9 – písmeno b b) stánky na trhoch alebo veľtrhoch, kde obchodník vykonáva svoju činnosť pravidelne alebo dočasne; b) stánky na trhoch, kde obchodník vykonáva svoju činnosť pravidelne alebo dočasne; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 72 Návrh smernice Článok 2 – bod 12 (12) „produkt“ je akýkoľvek tovar alebo služba vrátane nehnuteľného majetku, práv a záväzkov; vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 73 Návrh smernice Článok 2 – bod 14 (14) „profesionálna starostlivosť“ je úroveň špeciálnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od obchodníka vo vzťahu k spotrebiteľovi, a ktorá zodpovedá čestným obchodným postupom a/alebo všeobecnej zásade dobrej viery v oblasti obchodníkovej činnosti; vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 74 Návrh smernice Článok 2 – bod 15 (15) „dražba“ je metóda predaja, keď obchodník ponúka tovar alebo služby prostredníctvom konkurenčného ponukového konania, ktoré môže zahŕňať použitie prostriedkov komunikácie na diaľku, a osoba, ktorá ponúkne najvyššiu sumu, je zaviazaná kúpiť tovar alebo služby. Transakcia uzatvorená na základe pevne stanovenej cenovej ponuky nie je dražba, a to ani v prípade, keď má spotrebiteľ možnosť uzatvoriť ju prostredníctvom ponukového konania. vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 75 Návrh smernice Článok 2 – bod 16 (16) „verejná dražba“ je metóda predaja, keď obchodník ponúka tovar spotrebiteľom, ktorí sa na dražbe osobne zúčastnia alebo je im daná možnosť sa na nej osobne zúčastniť, prostredníctvom konkurenčného ponukového konania uskutočneného dražiteľom, a osoba, ktorá ponúkne najvyššiu sumu, je zaviazaná kúpiť tovar; (16) „verejná dražba“ je metóda predaja, keď obchodník ponúka tovar alebo službu spotrebiteľom na podujatí, na ktorom sa verejnosť môže fyzicky zúčastniť, prostredníctvom transparentného, konkurenčného ponukového konania uskutočneného treťou stranou, ktorá za odmenu koná ako zástupca obchodníka. Vo vzostupnej dražbe sú tovar alebo služba predané spotrebiteľovi alebo osobe konajúcej v jeho mene, ktorá predloží najvyššiu ponuku. V zostupnej dražbe sú tovar alebo služba predané spotrebiteľovi alebo osobe konajúcej v jeho mene, ktorá ako prvá okamžite súhlasí s tým, že kúpi tovar alebo službu za požadovanú cenu; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 76 Návrh smernice Článok 2 – bod 17 (17) „výrobca“ je zhotoviteľ tovaru, dovozca tovaru na územie Spoločenstva alebo akákoľvek osoba, ktorá sa označuje za výrobcu tým, že na tovar umiestni svoje meno, ochrannú známku alebo iné rozlišujúce označenie; (17) „výrobca“ je zhotoviteľ tovaru, dovozca tovaru na územie Únie alebo akákoľvek osoba, ktorá sa označuje za výrobcu tým, že na tovar umiestni svoje meno, ochrannú známku alebo iné rozlišujúce označenie; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 77 Návrh smernice Článok 2 – bod 18 (18) „obchodná záruka“ je akýkoľvek záväzok obchodníka alebo výrobcu (ďalej len „poskytovateľ záruky“) vrátiť spotrebiteľovi zaplatenú cenu alebo vymeniť alebo opraviť výrobok alebo zariadiť jeho servis, ak tovar nezodpovedá údajom uvedeným v záručnom liste alebo v príslušnej reklame dostupnej v čase uzatvorenia zmluvy alebo pred jej uzatvorením; (18) „obchodná záruka“ je akýkoľvek záväzok obchodníka alebo výrobcu (ďalej len „poskytovateľ záruky“) nad rámec jeho zákonných povinností týkajúcich sa záruky za súlad so zmluvou vrátiť spotrebiteľovi zaplatenú cenu za tovar alebo vymeniť, alebo opraviť tovar, alebo zariadiť jeho servis, ak nezodpovedá údajom alebo akýmkoľvek iným požiadavkám, ktoré nesúvisia so súladom, uvedeným v záručnom liste alebo v príslušnej reklame dostupnej v čase uzatvorenia zmluvy alebo pred jej uzatvorením; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 78 Návrh smernice Článok 2 – bod 19 (19) „sprostredkovateľ“ je obchodník, ktorý uzatvára zmluvu v menej spotrebiteľa alebo z jeho poverenia; vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 79 Návrh smernice Článok 2 – bod 20 (20) „doplnková zmluva“ je zmluva, ktorou spotrebiteľ nadobúda tovar alebo služby, ktoré sú predmetom zmluvy uzatvorenej na diaľku alebo zmluvy uzatvorenej mimo prevádzkových priestorov, a tento tovar alebo služby sú poskytnuté obchodníkom alebo treťou stranou na základe dohody medzi touto treťou stranou a obchodníkom. (20) „spojená zmluva“ je akákoľvek zmluva na dodávku tovaru alebo poskytnutie služby: a) ktorou sa z objektívneho hľadiska vytvára obchodná jednotka so zmluvou uzatvorenou na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov; a b) v rámci ktorej obchodník alebo tretia strana dodáva tovar alebo poskytuje služby na základe dojednania medzi treťou stranou a obchodníkom. Obchodná jednotka sa pokladá za existujúcu, ak tovar a služby poskytované na základe spojenej zmluvy sú spojené s vykonávaním zmluvy uzatvorenej na diaľku alebo prípadne zmluvy uzatvorenej mimo prevádzkových priestorov, alebo s používaním tovaru dodaného na základe takejto zmluvy uzatvorenej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov alebo služieb poskytnutých na základe takejto zmluvy uzatvorenej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 80 a 232 Návrh smernice Článok 3 1.  Táto smernica sa vzťahuje na kúpne zmluvy a zmluvy o službách uzatvorené medzi obchodníkom a spotrebiteľom za podmienok a v rozsahu stanovenom v jej ustanoveniach. 1.  Táto smernica sa vzťahuje na zmluvy uzatvorené medzi obchodníkom a spotrebiteľom o dodávke tovaru alebo poskytnutí služby a na zmluvy so zmiešaným účelom za podmienok a v rozsahu stanovenom v jej ustanoveniach. 2.  Táto smernica sa vzťahuje iba na finančné služby týkajúce sa zmlúv uzatvorených mimo prevádzkových priestorov stanovené v článkoch 8 až 20, na neprijateľné zmluvné podmienky stanovené v článkoch 30 až 39 a na všeobecné ustanovenia stanovené v článkoch 40 až 46, v spojení s článkom 4 o úplnej harmonizácii. 2.  Touto smernicou nie sú dotknuté osobitné odvetvové právne predpisy Únie, ktorým podliehajú zmluvy uzatvorené medzi obchodníkom a spotrebiteľom. 2a.  Táto smernica sa neuplatňuje na zmluvy týkajúce sa: a) sociálnych služieb, b) zdravotnej starostlivosti, t. j. zdravotníckych služieb poskytovaných odborníkmi v oblasti zdravotníctva pacientom v cieľom vyhodnotiť, zachovať alebo zlepšiť ich zdravotný stav; c) hazardných hier, ktoré zahŕňajú uzatváranie peňažných stávok pri hazardných hrách vrátane lotérií, hier v kasínach a stávkových transakcií. 2b.  Články 5 až 19 a článok 23a sa neuplatňujú na: a) zmluvy týkajúce sa finančných služieb; b) zmluvy, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku1. 3.   Na zmluvy, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/47/ES a smernice Rady 90/314/EHS , sa vzťahujú iba články 30 až 39 o spotrebiteľských právach týkajúcich sa neprijateľných zmluvných podmienok, v spojení s článkom 4 o úplnej harmonizácii. 3.   Na zmluvy uzatvorené na diaľku a zmluvy uzatvorené mimo prevádzkových priestorov sa s výhradou odsekov 4 až 4c tohto článku uplatňujú články 9 až 19. 4.  Článkami 5, 7, 9 a 11 nie sú dotknuté ustanovenia týkajúce sa požiadaviek na informácie uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES. 4.  Články 9 až 19 sa neuplatňujú na zmluvy uzatvorené na diaľku a mimo prevádzkových priestorov, ktoré: a) sa týkajú zakladania, získavania alebo prevodu práv k nehnuteľnostiam alebo záruk, ktoré sa k nehnuteľnostiam viažu, alebo týkajúce sa výstavby, alebo rozsiahlej prestavby budovy, alebo prenájmu budovy alebo bytu; b) patria do rozsahu pôsobnosti smernice Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990, o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb2 alebo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES zo 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov, pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene3; c) podľa predpisov členských štátov overí verejný činiteľ, ktorý musí byť zo zákona nezávislý a nestranný a ktorý musí prostredníctvom rozsiahleho právneho výkladu zabezpečiť, aby spotrebiteľ uzatvoril zmluvu až po dôkladnom uvážení a po pochopení právneho významu. 4a.  Články 9 až 19 sa neuplatňujú na zmluvy uzatvorené mimo prevádzkových priestorov, v rámci ktorých obchodník a spotrebiteľ vykonávajú svoje zmluvné povinnosti ihneď a platba, ktorú má uhradiť spotrebiteľ, nepresahuje 40 EUR, ak sa takéto zmluvy svojou povahou zvyčajne uzatvárajú mimo obchodných priestorov. Členské štáty môžu vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch stanoviť nižšiu hodnotu. 4b.  Články 9 až 19 sa neuplatňujú na zmluvy uzatvorené na diaľku, ktoré: a) boli uzatvorené prostredníctvom predajných automatov alebo automatizovaných prevádzkových priestorov; b) boli uzatvorené s telekomunikačnými operátormi prostredníctvom spoplatnených verejných telefónov na účel ich používania, alebo ktorých predmetom sú samostatné telefónne, internetové alebo faxové prepojenia vytvorené spotrebiteľom. 4c.  Článok 11 ods. 1 písm. b) a články 12 až 19 sa nevzťahujú na zmluvy uzatvorené na diaľku o poskytovaní ubytovacích a dopravných služieb, prenájme vozidiel, stravovacích služieb alebo služieb voľného času, pokiaľ sa v týchto zmluvách stanovuje konkrétny dátum alebo lehota ich plnenia. 4d.  Na kúpne zmluvy sa s výnimkou odsekov 4e, 4f a 4g tohto článku uplatňujú články 22 až 29. Bez toho, aby bol dotknutý článok 24 ods. 5, ak ide o zmluvu so zmiešaným účelom sa články 22 až 29 uplatňujú len na tovar. 4e.  Články 22a a 23a sa uplatňujú aj na zmluvy o poskytnutí služieb a zmluvy so zmiešaným účelom. 4f.  Články 22 až 29 sa neuplatňujú na: a) elektrickú energiu; b) vodu a plyn, keď sa nepredávajú v obmedzenom objeme alebo v určitom množstve. 4g.  Články 22 až 29 sa neuplatňujú na predaj použitého tovaru na verejných dražbách. ____________________ 1. Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16. 2 Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 59. 3Ú. v. EÚ L 33, 3.2.2009, s. 10. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 81 Návrh smernice Článok 4 – nadpis Úplná harmonizácia Stupeň harmonizácie Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 82 Návrh smernice Článok 4 Členské štáty nesmú vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch ponechať v platnosti ani zaviesť ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice, vrátane viac alebo menej prísnych ustanovení, ktoré zabezpečujú odlišnú úroveň ochrany spotrebiteľa. 1.  Členské štáty môžu okrem prípadov ustanovených v odsekoch 1a a 1b vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch ponechať v platnosti alebo zaviesť prísnejšie ustanovenia zlučiteľné so Zmluvou o fungovaní Európskej únie s cieľom zabezpečiť vyššiu mieru ochrany spotrebiteľa podľa podmienok a v rozsahu, ktoré sú ustanovené v článku 5, článku 9 ods. 5 a 6, článkoch 22 až 29, článku 31 ods. 4 a článkoch 34 a 35. 2.  Členské štáty môžu vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch ponechať v platnosti prísnejšie ustanovenia zlučiteľné so Zmluvou o fungovaní Európskej únie, s cieľom zabezpečiť vyššiu mieru ochrany spotrebiteľa, ako sa stanovuje v článku 12 ods. 4 a článku 13 ods. 2. 3.  Členské štáty nesmú vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch ponechať v platnosti ani zaviesť ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení článku 2, článku 9 ods. 1 až 4 a článku 9 ods. 8, článkov 10 a 11, článku 12 ods. 1 až 3, článku 13 ods. 1, článkov 14 až 19, článkov 30 až 33 a článku 36 vrátane prísnejších ustanovení s cieľom zabezpečiť odlišnú úroveň ochrany spotrebiteľa. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 83 Návrh smernice Článok 4 a (nový) Článok 4a Lehoty, dátumy a termíny Nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny, sa uplatňuje na počítanie lehôt, dátumov a termínov uvedených v tejto smernici. ____________________ 1 Ú. v. ES L 124, 8.6.1971, s. 1. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 84 Návrh smernice Kapitola II – nadpis Informácie pre spotrebiteľov Informácie pre spotrebiteľov v prípade zmlúv uzatvorených v prevádzkových priestoroch Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 85 Návrh smernice Článok 5 – nadpis Všeobecné požiadavky na informácie Požiadavky na informácie v prípade zmlúv uzatvorených v prevádzkových priestoroch Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 86 Návrh smernice Článok 5 – odsek 1 – úvodná časť 1.   Pred uzatvorením akejkoľvek kúpnej zmluvy alebo zmluvy o službách poskytne obchodník spotrebiteľovi tieto informácie, ak nie sú už zjavné z kontextu: 1.   Pri uzatváraní zmluvy uzatvorenej v prevádzkových priestoroch poskytne obchodník spotrebiteľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom tieto informácie, ak už nie sú zjavné z kontextu: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 87 Návrh smernice Článok 5 – odsek 1 – písmeno a a) hlavné vlastnosti produktu, v rozsahu primeranom komunikačnému prostriedku a produktu; a) hlavné vlastnosti tovaru alebo služby, v rozsahu primeranom danému tovaru alebo službe; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 88 Návrh smernice Článok 5 – odsek 1 – písmeno b b) poštová adresa a totožnosť obchodníka, napríklad jeho obchodný názova prípadne poštová adresa a totožnosť obchodníka, v mene ktorého koná; b) totožnosť obchodníka, t. j. jeho obchodné meno; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 89 Návrh smernice Článok 5 – odsek 1 – písmeno b a (nové) ba) adresa, telefónne číslo, faxové číslo a e-mailová adresa obchodníka, ak je dostupná, aby mohol spotrebiteľ obchodníka rýchlo kontaktovať a efektívne s ním komunikovať; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 90 Návrh smernice Článok 5 – odsek 1 – písmeno c c) cena vrátane daní, alebo ak vzhľadom na charakter produktu nemožno cenu primerane stanoviť vopred, spôsob, ktorým sa vypočíta, a prípadne všetky ďalšie náklady na dopravu, dodanie alebo poštovné, alebo ak tieto poplatky nemožno primerane vypočítať vopred, skutočnosť, že do ceny môžu byť zarátané takéto ďalšie poplatky; c) celková cena vrátane daní, alebo ak vzhľadom na charakter tovaru alebo služby nemožno cenu primerane stanoviť vopred, spôsob, ktorým sa vypočíta, a prípadne všetky ďalšie náklady na dopravu, dodanie alebo poštovné a akékoľvek iné náklady, alebo ak tieto poplatky nemožno primerane vypočítať vopred, skutočnosť, že do ceny môžu byť zarátané takéto ďalšie poplatky; v prípade zmluvy na dobu neurčitú sa celkovou cenou rozumejú celkové mesačné náklady; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 91 Návrh smernice Článok 5 – odsek 1 – písmeno d d) podmienky týkajúce sa platby, dodania, plnenia a vybavovania reklamácií, ak sa odlišujú od požiadaviek týkajúcich sa profesionálnej starostlivosti; d) prípadne podmienky týkajúce sa platby, dodania, plnenia, dátum, do ktorého sa obchodník zaväzuje dodať tovar alebo poskytnúť službu, a podmienky vybavovania reklamácií obchodníkom; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 92 Návrh smernice Článok 5 – odsek 1 – písmeno f f) existencia a podmienky prípadného popredajného servisu a obchodných záruk; f) okrem pripomenutia existencie zákonnej záruky súladu tovaru so zmluvou existencia a podmienky prípadného popredajného servisu a obchodných záruk; fa) prípadná existencia kódexov správania a spôsob ich získania; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 93 Návrh smernice Článok 5 – odsek 1 – písmeno g g) prípadné trvanie zmluvy, alebo ak je zmluva uzatvorená na dobu neurčitú, podmienky ukončenia zmluvy; g) prípadné trvanie zmluvy, alebo ak je zmluva uzatvorená na dobu neurčitú alebo sa automaticky obnovuje, podmienky ukončenia zmluvy; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 94 Návrh smernice Článok 5 – odsek 1 – písmeno i i) existencia záloh alebo iných finančných záruk, ktoré musí spotrebiteľ na žiadosť obchodníka zaplatiť alebo poskytnúť, a podmienky, ktoré sa na ne vzťahujú. i) prípadne existencia záloh alebo iných finančných záruk, ktoré musí spotrebiteľ na žiadosť obchodníka zaplatiť alebo poskytnúť, a podmienky, ktoré sa na ne vzťahujú. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 95 Návrh smernice Článok 5 – odsek 1 – písmená i a, i b a i c (nové) ia) prípadne uplatňovanie technických ochranných opatrení pre digitálny obsah; ib) prípadne kompatibilita digitálneho obsahu s hardvérom a softvérom, o ktorej obchodník vie alebo ktorú možno logicky pokladať za takú, o ktorej vie, vrátane akejkoľvek nekompatibility; ic) prípadne možnosť mimosúdneho riešenia sporov a dosiahnutia nápravy, ktorému podlieha obchodník, a podmienky možnosti využitia tohto postupu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 96 Návrh smernice Článok 5 – odsek 2 2.  V prípade verejnej dražby sa namiesto informácií v odseku 1 písm. b) môže uviesť poštová adresa a totožnosť dražiteľa. 2.  Odsek 1 sa nevzťahuje na zmluvy o dodávke tovaru alebo o poskytnutí služby, ktoré sa týkajú každodenných transakcií a v prípade ktorých musí obchodník dodať tovar alebo poskytnúť službu ihneď po uzatvorení zmluvy. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 97 Návrh smernice Článok 5 – odsek 3 3.  Informácie uvedené v odseku 1 tvoria neoddeliteľnú súčasť kúpnej zmluvy alebo zmluvy o službách. 3.  Členské štáty môžu prijať alebo ponechať v platnosti dodatočné predzmluvné požiadavky na informácie. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 98 Návrh smernice Článok 6 – odsek 2 2.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 2, článok 13 a článok 42, dôsledky každého porušenia článku 5 sa určia v súlade s platnými vnútroštátnymi predpismi. Členské štáty vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch stanovia účinné opravné prostriedky zmluvného práva za každé porušenie článku 5. 2.  Bez toho, aby boli dotknuté články 13 a 42, dôsledky každého porušenia článku 5 sa určia v súlade s platnými vnútroštátnymi predpismi. Členské štáty vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch stanovia účinné a primerané prostriedky nápravy za každé porušenie článku 5. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 99 Návrh smernice Článok 7 Článok 7 Osobitné požiadavky na informácie pre sprostredkovateľov vypúšťa sa 1.  Pred uzatvorením zmluvy sprostredkovateľ informuje spotrebiteľa o skutočnosti, že koná v mene alebo z poverenia iného spotrebiteľa a že uzatvorená zmluva sa nepovažuje za zmluvu medzi spotrebiteľom a obchodníkom, ale skôr za zmluvu medzi dvomi spotrebiteľmi, a ako taká nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. 2.  Ak sprostredkovateľ neplní záväzok podľa článku 1, usudzuje sa, že uzatvoril zmluvu vo svojom vlastnom mene. 3.  Tento článok sa nevzťahuje na verejné dražby. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 100 Návrh smernice Článok 8 Článok 8 vypúšťa sa Rozsah pôsobnosti Táto kapitola sa vzťahuje na zmluvy uzatvorené na diaľku a mimo prevádzkových priestorov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 101 Návrh smernice Článok 9 Článok 9 Článok 9 Požiadavky na informácie v prípade zmlúv uzatvorených na diaľku a mimo prevádzkových priestorov Predzmluvné požiadavky na informácie v prípade zmlúv uzatvorených na diaľku a zmlúv uzatvoreých mimo prevádzkových priestorov Pokiaľ ide o zmluvy uzatvorené na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov, obchodník poskytne ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy tieto informácie: 1.  Obchodník poskytne spotrebiteľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom v dostatočnom predstihu predtým, než bude spotrebieľ viazaný zmluvou uzatvorenou na diaľku alebo uzatvorenej mimo prevádzkových priestorov alebo inou podobnou ponukou, tieto informácie: a) informácie uvedené v článkoch 5 a 7 a odchylne od článku 5 ods. 1 písm. d) vo všetkých prípadoch podmienky týkajúce sa platby, dodania a plnenia; a) hlavné vlastnosti tovaru alebo služby, v rozsahu primeranom danému nosiču a tovaru alebo službe; b) ak sa uplatňuje právo na odstúpenie od zmluvy, podmienky a postupy na uplatnenie tohto práva v súlade s prílohou I; b) totožnosť obchodníka, t. j. jeho obchodné meno; ba) adresu podnikania, telefónne číslo, faxové číslo a e-mailovú adresu obchodníka, ak je dostupná, aby mohol spotrebiteľ obchodníka rýchlo kontaktovať a efektívne s ním komunikovať; c) poštová adresa miesta podnikania obchodníka, ak sa líši od jeho vlastnej poštovej adresy (prípadne poštová adresa obchodníka, v mene ktorého koná), na ktorú môže spotrebiteľ zaslať prípadnú reklamáciu; c) celkovú cenu vrátane daní, alebo ak vzhľadom na charakter tovaru alebo služby nemožno cenu primerane stanoviť vopred, spôsob, ktorým sa vypočíta, a prípadne všetky ďalšie náklady na dopravu, dodanie alebo poštovné a akékoľvek iné náklady, alebo ak tieto poplatky nemožno primerane vypočítať vopred, skutočnosť, že do ceny môžu byť zarátané takéto ďalšie poplatky; v prípade zmluvy na dobu neurčitú sa celkovou cenou rozumejú celkové mesačné náklady; d) prípadná existencia kódexov správania a spôsob ich získania; d) podmienky týkajúce sa platby, dodania, plnenia, dátum, do ktorého sa obchodník zaväzuje dodať tovar alebo poskytnúť službu, a podmienky vybavovania reklamácií obchodníkom; e) prípadná možnosť využiť spôsob vyriešenia sporu mimosúdnou cestou; e) ak existuje právo na odstúpenie od zmluvy, podmienky, lehotu a postup uplatnenia tohto práva vrátane prípadných nákladov pre spotrebiteľa na vrátenie tovaru; obchodník môže na tento účel použiť vzorové pokyny pre prípad odstúpenia od zmluvy ustanovené v prílohe I(A) a vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy ustanovený v prílohe I(B), alebo iné jednoznačné vyhlásenie; ak obchodník informuje spotrebiteľa použitím vzorových pokynov pre prípad odstúpenia od zmluvy sanovených v prílohe I(A), pokladá sa to za splnenie požiadaviek na informácie ustanovených v tomto článku v súvislosti s právom odstúpiť od zmluvy; ea) v prípade, ak sa v súlade s článkom 19 ods. 1 právo na odstúpenie od zmluvy neuplatňuje, informáciu, že spotrebiteľ nemôže uplatniť právo na odstúpenie od zmluvy; f) skutočnosť, že zmluva bude uzatvorená s obchodníkom, a preto sa bude na spotrebiteľa vzťahovať ochrana, ktorú mu poskytuje táto smernica. f) okrem pripomenutia existencie zákonnej záruky súladu tovaru so zmluvou existenciu a podmienky prípadného popredajného servisu a obchodných záruk; fa) prípadnú existenciu kódexov správania a akým spôsobom možno získať ich kópiu; fb) prípadnú dobu platnosti zmluvy, alebo ak je zmluva uzatvorená na dobu neurčitú alebo sa automaticky obnovuje, podmienky ukončenia zmluvy; fc) prípadnú minimálnu dĺžku trvania záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich zo zmluvy; fd) existenciu záloh alebo iných finančných záruk, ktoré musí spotrebiteľ na žiadosť obchodníka zaplatiť alebo poskytnúť, a podmienky, ktoré sa na ne vzťahujú; fe) prípadné uplatňovanie technických ochranných opatrení pre digitálny obsah; ff) prípadne kompatibilitu digitálneho obsahu s hardvérom a softvérom, o ktorej obchodník vie, alebo ktorú možno logicky pokladať za takú, o ktorej vie, vrátane akejkoľvek nekompatibility; fg) prípadne možnosť pristúpiť k mimospdnemu riešeniu sťažnosti a spôsobu nápravy, ktorému podlieha obchodník, a podmienky možnosti využitia tohto postupu. 2.  V prípade verejnej dražby sa namiesto informácií uvedených v odseku 1 písm. b), ba) a c) môžu oznámiť rovnocenné údaje týkajúce sa licitátora. 3.  Informácie uvedené v odseku 1 tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy uzatvorenej na diaľku alebo uzatvorenej mimo prevádzkových priestorov. 4.  Členské štáty neuložia žiadne ďalšie požiadavky na obsah vzorových pokynov pre prípad odstúpenia od zmluvy ustanovených v prílohe I(A). 5.  V prípade zmlúv uzatvorených na diaľku a uzatvorených mimo prevádzkových priestorov, ktoré sa týkajú dopravných služieb alebo zdravotných a bezpečnostných požiadaviek, môžu členské štáty prijať alebo ponechať v platnosti ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov stanovujúce dodatočné predzmluvné požiadavky na informácie, ak sú zlučiteľné so Zmluvou o fungovaní Európskej únie a vhodné na náležité informovanie spotrebiteľa. 6.  Členské štáty môžu prijať alebo ponechať v platnosti dodatočné predzmluvné požiadavky na informácie v prípade všetkých zmlúv o poskytovaní služieb uzavretých na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov, v prípade ktorých podľa článku 22 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu stanovujú dodatočné požiadavky na informácie pre poskytovateľov služieb, ktorí majú sídlo na ich území. 7.  Článkom 5 nie je dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode2. 8.  Bremeno dokazovania plnenia požiadaviek na informácie uvedených v tejto kapitole nesie obchodník. ____________________ 1 Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36. 2 Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 102 Návrh smernice Článok 10 – nadpis Formálne požiadavky na zmluvy uzatvorené mimo prevádzkových priestorov Predzmluvnéformálne požiadavkyna informácie týkajúce sa zmlúv uzatvorenýchmimo prevádzkových priestorov Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 233 Návrh smernice Článok 10 – odsek 1 1.  Pokiaľ ide o zmluvy uzatvorené mimo prevádzkových priestorov, informácie stanovené v článku 9 sa uvedú v objednávkovom formulári v jasnom a zrozumiteľnom jazyku a musia byť čitateľné. Objednávkový formulár obsahuje štandardný formulár na odstúpenie od zmluvy uvedený v prílohe I(B). 1.  Pokiaľ ide o zmluvy uzatvorené mimo prevádzkových priestorov, informácie stanovené v článku 9 sa uvedú pre spotrebiteľov v objednávkovom formulári v papierovej podobe alebo, ak spotrebiteľ súhlasí, na inom trvalom nosiči v jasnom, zrozumiteľnom jazyku a musia byť čitateľné. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 104 Návrh smernice Článok 10 – odsek 2 2.  Zmluva uzatvorená mimo prevádzkových priestorov je platná len vtedy, ak spotrebiteľ podpísal objednávkový formulár, a v prípade, ak objednávkový formulár nie je v papierovej podobe, dostal kópiu objednávkového formulára na inom trvalom nosiči. 2.  Zmluva uzatvorená mimo prevádzkových priestorov nadobúda platnosť len vtedy, ak spotrebiteľ podpísal objednávkový formulár. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 234 Návrh smernice Článok 10 – odsek 2 a (nový) 2a.  Bez ohľadu na odseky 1 a 2 a po zohľadnení zmiešaných zmlúv uzatvorených mimo prevádzkových priestorov, v rámci ktorých obchodník a spotrebiteľ bezodkladne vykonávajú svoje zmluvné povinnosti a platba, ktorú má uskutočniť spotrebiteľ, nepresahuje 200 EUR: a) sa od obchodníka nevyžaduje, aby poskytoval informácie uvedené v článku 9 v papierovej podobe alebo na inom trvalom nosiči; a b) sa pre platnosť zmluvy nevyžaduje podpis spotrebiteľa na objednávkovom formulári; za predpokladu, že sa takéto zmluvy svojou povahou zvyčajne uzatvárajú mimo obchodných priestorov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 105 Návrh smernice Článok 10 – odsek 3 3.  Členské štáty nestanovia žiadne iné formálne požiadavky než tie, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 a 2. 3.  Členské štáty neuložia žiadne ďalšie predzmluvné formálne požiadavky na informácie na účel plnenia povinností poskytnúť informácie uvedených v článku 9 ods. 1. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 106 Návrh smernice Článok 11 – nadpis Formálne požiadavky na zmluvy uzatvorené na diaľku Predzmluvné formálne požiadavky na informácie týkajúce sa zmlúv uzatvorenýchna diaľku Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 107, 235 a 236 Návrh smernice Článok 11 – odsek 1 1.  V prípade zmlúv uzatvorených na diaľku sa informácie stanovené v článku 9 ods. a) poskytnú alebo sprístupnia spotrebiteľovi pred uzatvorením zmluvy v jasnom a zrozumiteľnom jazyku, musia byť čitateľné a sú mu poskytnuté alebo sprístupnené spôsobom, ktorý je primeraný použitému prostriedku komunikácie na diaľku. 1.  V prípade zmlúv uzatvorených na diaľku sa informácie stanovené v článku 9 poskytnú alebo sprístupnia spotrebiteľovi na trvalom nosiči v jasnom a zrozumiteľnom jazyku, čitateľne a spôsobom, ktorý je primeraný použitému prostriedku komunikácie na diaľku. 1a.  Ak zmluva na diaľku, ktorej podmienky sa neprerokovali individuálne a ktorá sa má uzatvoriť elektronickým spôsobom, na dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb ukladá spotrebiteľovi povinnosť vykonať platbu, spotrebiteľ je viazaný zmluvou iba v prípade, ak: a) obchodník spotrebiteľa jednoznačne a dôrazne upozornil na celkovú cenu vrátane všetkých súvisiacich cenových zložiek; a b) spotrebiteľ potvrdil, že si prečítal a porozumel informáciám požadovaným podľa písmena a). V prípade zmlúv uzatvorených prostredníctvom internetových stránok sa tieto požiadavky považujú za splnené, ak je internetová stránka vytvorená takým spôsobom, že záväznú objednávku nemožno uskutočniť, ak sa spotrebiteľ nezaregistroval na internetovej stránke obchodníka s cieľom využiť ponuku obchodníka. 1b.  Prostredníctvom odchýlenia od odseku 1a písm. b), ak sa zmluva na diaľku uvedená v tomto odseku má uzavrieť telefonicky, je spotrebiteľ zmluvou viazaný len v prípade, ak obchodník zaslal spotrebiteľovi na trvalom nosiči potvrdenie ponuky vrátane informácií požadovaných v rámci odseku 1a písm. a). Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 108 Návrh smernice Článok 11 – odsek 2 2.  Ak obchodník zatelefonuje spotrebiteľovi s cieľom uzatvoriť s ním zmluvu na diaľku, musí spotrebiteľovi poskytnúť informáciu o svojej totožnosti a o obchodnom účele telefonátu na začiatku rozhovoru so spotrebiteľom. 2.  Ak obchodník alebo sprostredkovateľ konajúci v mene obchodníka zatelefonuje spotrebiteľovi s cieľom uzatvoriť s ním zmluvu na diaľku, musí spotrebiteľovi poskytnúť informáciu o svojej totožnosti a o obchodnom účele telefonátu na začiatku rozhovoru so spotrebiteľom. 2a.  Obchodné internetové stránky na svojej úvodnej stránke jasne a čitateľne uvádzajú, či existujú obmedzenia akéhokoľvek druhu vrátane obmedzení spôsobov platby týkajúce sa dodávky do niektorých členských štátov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 109 Návrh smernice Článok 11 – odsek 3 3.  Ak je zmluva uzatvorená pomocou nosiča, ktorý je časovo alebo priestorovo obmedzený na zobrazenie informácií, obchodník poskytne aspoň informácie o hlavných vlastnostiach produktu a celkovej cene uvedených v článku 5 ods. 1 písm. a) a c) na tomto konkrétnom nosiči pred uzatvorením takejto zmluvy. Ostatné informácie uvedené v článkoch 5 a 7 poskytne obchodník spotrebiteľovi primeraným spôsobom v súlade s odsekom 1. 3.  Ak je zmluva uzatvorená prostredníctvom nosiča, ktorý poskytuje obmedzený priestor alebo čas na zobrazenie informácií, obchodník poskytne minimálne na tomto osobitnom nosiči pred uzatvorením takejto zmluvy predzmluvné informácie o podstatných vlastnostiach tovaru alebo služby, celkovej cene, dobe platnosti zmluvy a v prípade zmluvy na dobu neurčitú aj informácie o podmienkach ukončenia zmluvy uvedených v článku 9 ods. 1 písm. a), b), c), e) a g). Ostatné informácie uvedené v článku 9 poskytne obchodník spotrebiteľovi primeraným spôsobom v súlade s odsekom 1. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 110 Návrh smernice Článok 11 – odsek 4 4.  Spotrebiteľ dostane potvrdenie všetkých informácií uvedených v článku 9 písm. a) až f) na trvalom nosiči a v primeranom čase po uzatvorení akejkoľvek zmluvy na diaľku, a to najneskôr do dňa dodania tovaru alebo keď začalo poskytnutie služby, pokiaľ tieto informácie neboli spotrebiteľovi poskytnuté na trvalom nosiči už pred uzatvorením akejkoľvek zmluvy na diaľku. vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 237 Návrh smernice Článok 11 – odsek 5 5.  Členské štáty nestanovia žiadne iné formálne požiadavky než tie, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 až 4. 5.  Členské štáty nestanovia žiadne ďalšie predzmluvné formálne požiadavky na informácie na účel plnenia povinností poskytnúť informácie uvedených v článku 9 ods. 1. Bez ohľadu na prvý pododsek a po zohľadnení zmlúv uvedených v odseku 1b tohto článku môžu členské štáty zaviesť alebo zachovať ustanovenia vnútroštátneho prráva na ten účel, aby bol spotrebiteľ zmluvne viazaný len vtedy, ak potvrdil obchodníkovi uzatvorenie zmluvy na trvalom nosiči. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii, ktorá tieto informácie poskytne verejnosti prístupným spôsobom. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 112 Návrh smernice Článok 12 – odsek 1 a (nový) 1a.  V prípade zmluvy uzatvorenej na diaľku alebo uzatvorenej mimo prevádzkových priestorov, lehota na odstúpenie od zmluvy uvedená v odseku 1 začína plynúť dňom uzatvorenia zmluvy alebo dňom, keď spotrebiteľ dostane kópiu podpísaného zmluvného dokumentu na trvalom nosiči, ak to nie je deň uzatvorenia zmluvy. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 113 Návrh smernice Článok 12 – odsek 2 2.  V prípade zmluvy uzatvorenej mimo prevádzkových priestorov začína lehota na odstúpenie od zmluvy plynúť dňom, keď spotrebiteľ podpísal objednávkový formulár, alebo ak objednávkový formulár nie je v papierovej podobe, dňom, keď spotrebiteľ dostal kópiu objednávkového formulára na inom trvalom nosiči. 2.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, v prípade zmluvy o dodávke tovaru uzatvorenej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov začína lehota na odstúpenie od zmluvy plynúť dňom, keď spotrebiteľ alebo ním určená tretia strana s výnimkou dopravcu nadobudne hmotné vlastníctvo objednaného tovaru, alebo: V prípade zmluvy na diaľku uzatvorenej na predaj tovaru začína lehota na odstúpenie od zmluvy plynúť dňom, keď spotrebiteľ alebo ním určená tretia strana s výnimkou dopravcu nadobudne hmotné vlastníctvo všetkých častí objednaného tovaru. V prípade zmluvy na diaľku uzatvorenej na poskytnutie služieb začína lehota na odstúpenie od zmluvy plynúť dňom uzatvorenia zmluvy. a) v prípade viacerých tovarov objednaných spotrebiteľom jednou objednávkou a dodaných samostatne, keď došlo k dodaniu posledného tovaru; b) v prípade tovaru pozostávajúceho z viacerých zásielok alebo kusov, keď došlo k dodaniu poslednej zásielky alebo posledného kusu; c) v prípade opakovaného dodávania tovaru rovnakého druhu počas určeného časového obdobia, keď došlo k dodaniu prvého tovaru. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 115 Návrh smernice Článok 12 – odsek 4 4.  Členské štáty nebránia stranám v plnení ich záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy počas lehoty na odstúpenie od zmluvy. 4.  Členské štáty nebránia stranám v plnení ich zmluvných záväzkov počas lehoty na odstúpenie od zmluvy. Členské štáty však v prípade zmlúv uzatvorených mimo prevádzkových priestorov môžu ponechať v platnosti platné vnútroštátne právne predpisy, ktoré obchodníkovi zakazujú vyberať platby počas určitého obdobia po uzatvorení zmluvy. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 116 Návrh smernice Článok 13 Ak obchodník porušil článok 9 písm. b), článok 10 ods. 1 a článok 11 ods. 4 tým, že neposkytol spotrebiteľovi informáciu o práve na odstúpenie od zmluvy, lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie tri mesiace odo dňa, keď obchodník v plnej miere splnil svoje ostatné zmluvné záväzky. 1.  Ak obchodník porušil článok 9 ods. 1 písm. e) tým, že neposkytol spotrebiteľovi informáciu o práve na odstúpenie od zmluvy, lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie jeden rok od konca počiatočnej lehoty na odstúpenie od zmluvy uvedenej v článku 12 ods. 1a a 2. 2.  Členské štáty však môžu ponechať v platnosti platné vnútroštátne právne predpisy ustanovujúce dlhšiu dobu na uplynutie lehoty na odstúpenie od zmluvy. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 238 a 239 Návrh smernice Článok 14 – odsek 1 Spotrebiteľ informuje obchodníka o svojom rozhodnutí odstúpiť od zmluvy na trvalom nosiči buď vo forme vyhlásenia určenom obchodníkovi a formulovanom vlastnými slovami alebo použitím formulára na odstúpenie od zmluvy uvedenom v prílohe I(B). Spotrebiteľ informuje obchodníka o svojom rozhodnutí odstúpiť od zmluvy pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy. Na tento účel môže spotrebiteľ: a) využiť vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy uvedený v prílohe I(B), alebo iné jednoznačné vyhlásenie; alebo Členské štáty nestanovia žiadne iné formálne požiadavky týkajúce sa tohto štandardného formulára na odstúpenie od zmluvy. b) vrátiť tovar obchodníkovi spolu s jednoznačne formulovaným vyhlásením spotrebiteľa o jeho rozhodnutí odstúpiť od zmluvy. Členské štáty nestanovia žiadne formálne požiadavky platné pre vzor tlačiva na odstúpenie od zmluvy, okrem tých, ktoré sú ustanovené v prílohe I(B). Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 240 Návrh smernice Článok 14 – odsek 2 2.  Pokiaľ ide o zmluvy uzatvorené cez internet, obchodník môže popri možnostiach uvedených v článku 1 umožniť spotrebiteľovi vyplniť a zaslať formulár na odstúpenie od zmluvy elektronicky na svojej internetovej stránke. V tomto prípade obchodník bezodkladne zašle spotrebiteľovi potvrdenie o prijatí takéhoto odstúpenia od zmluvy e-mailom. 2.  Pokiaľ ide o zmluvy na diaľku uzatvorené cez internet, obchodník môže popri možnostiach uvedených v odseku 1 umožniť spotrebiteľovi vyplniť a zaslať buď vzor tlačiva na odstúpenie od zmluvy ustanovený v prílohe I(B) alebo akékoľvek jednoznačne formulované vyhlásenie elektronicky na svojej internetovej stránke. V týchto prípadoch obchodník bezodkladne zašle spotrebiteľovi potvrdenie o prijatí takéhoto odstúpenia od zmluvy e-mailom na trvalom nosiči. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 119 Návrh smernice Článok 15 – písmená a a b a) plnenie zmluvy uzatvorenej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov, alebo a) plnenie zmluvy uzatvorenej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov, alebo b) uzatvorenie zmluvy mimo prevádzkových priestorov v prípade, keď už spotrebiteľ predložil ponuku. b) uzatvorenie zmluvy na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov v prípade, keď už spotrebiteľ predložil ponuku. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 120 Návrh smernice Článok 16 – odsek 1 1.  Obchodník vráti spotrebiteľovi každú uhradenú platbu do 30 dní odo dňa doručenia jeho oznámenia o odstúpení od zmluvy. 1.  Obchodník vráti spotrebiteľovi každú uhradenú platbu, prípadne vrátane nákladov na doručenie, bez zbytočného odkladu a v každom prípade najneskôr do 14 dní odo dňa, kedy bol informovaný o rozhodnutí spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy na základe článku 14. Obchodník môže toto vrátenie uskutočniť platobnými prostriedkami, ktoré sú zákonné v krajine, v ktorej ich spotrebiteľ prijme, a pokiaľ vrátenie nespôsobuje spotrebiteľovi žiadne náklady. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 241 Návrh smernice Článok 16 – odsek 2 2.  Pokiaľ ide o kúpne zmluvy, obchodník môže s vrátením platby čakať dovtedy, kým nedostane tovar späť alebo kým si ho nevyzdvihne, alebo kým spotrebiteľ nedokáže, že tovar odoslal späť, podľa toho, čo nastane skôr. 2.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, obchodník nie je povinný uhradiť dodatočné dodacie náklady, ak si spotrebiteľ výslovne zvolil neštandardný spôsob dodania. Pokiaľ ide o kúpne zmluvy, obchodník môže mať možnosť uskutočniť úhradu za predpokladu, že spotrebiteľ dodal dôkaz o zaslaní tovaru späť. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 122 Návrh smernice Článok 17 – odsek 1 1.  V prípade kúpnych zmlúv, pri ktorých sa hmotné vlastníctvo tovaru prenieslo na spotrebiteľa alebo na jeho žiadosť na tretiu stranu pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy, spotrebiteľ zašle späť tovar alebo ho odovzdá obchodníkovi alebo osobe poverenej obchodníkom takýto tovar prebrať, do 14 dní odo dňa, kedy oznámil obchodníkovi svoje odstúpenie od zmluvy, pokiaľ obchodník neponúkol, že si tovar vyzdvihne sám. 1.  V prípade zmlúv o dodaní tovaru uzatvorených na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov na dodávku tovaru spotrebiteľ zašle späť tovar alebo ho odovzdá obchodníkovi alebo osobe poverenej obchodníkom takýto tovar prebrať bez zbytočného odkladu a v každom prípade najneskôr do 14 dní odo dňa, kedy oznámil obchodníkovi svoje rozhodnutie odstúpiť od zmluvy v súlade s článkom 14, pokiaľ obchodník neponúkol, že si tovar vyzdvihne sám Spotrebiteľovi sa účtujú iba priame náklady na vrátenie tovaru, pokiaľ obchodník nesúhlasil, že bude takéto náklady znášať sám. Spotrebiteľovi sa účtujú iba priame náklady na vrátenie tovaru. Tieto náklady nemusí uhradiť, ak už obchodník v zmluve súhlasil, že bude takéto náklady znášať sám, alebo ak hodnota tovaru, ktorý má poslať späť obchodníkovi, presahuje sumu 40 EUR. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 123 Návrh smernice Článok 17 – odsek 2 2.  Spotrebiteľ zodpovedá iba za akékoľvek zníženie hodnoty tovaru v dôsledku zaobchádzania s týmto tovarom iným spôsobom, než aký je potrebný na uistenie sa o charaktere a funkčnosti tovaru. Spotrebiteľ nezodpovedá za zníženie hodnoty tovaru, ak obchodník neposkytol informáciu o práve na odstúpenie od zmluvy v súlade s článkom 9 ods. b). V prípade zmlúv o službách, na ktoré sa vzťahuje právo na odstúpenie od zmluvy, spotrebiteľ neplatí počas lehoty na odstúpenie žiadne čiastočné ani plné náklady za poskytnuté služby. 2.  Spotrebiteľ zodpovedá iba za akékoľvek zníženie hodnoty tovaru v dôsledku zaobchádzania s týmto tovarom iným spôsobom, než aký je potrebný na zistenie charakteru, kvality a funkčnosti tovaru. Spotrebiteľ v žiadnom prípade nezodpovedá za žiadne zníženie hodnoty tovaru, ak obchodník neposkytol informáciu o práve na odstúpenie od zmluvy v súlade s článkom 9 ods. 1 písm. e). 2a.  S výnimkou ustanovení tohto článku spotrebiteľovi nevzniká z uplatňovania práva na odstúpenie od zmluvy žiadny záväzok. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 125 Návrh smernice Článok 18 – odsek 1 1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 15 smernice 2008/48/ES, ak si spotrebiteľ uplatní právo na odstúpenie od zmluvy uzatvorenej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov v súlade s článkami 12 až 17, akékoľvek doplnkové zmluvy sa automaticky ukončia bez akýchkoľvek nákladov pre spotrebiteľa. 1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 15 smernice 2008/48/ES, ak si spotrebiteľ uplatní právo na odstúpenie od zmluvy uzatvorenej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov v súlade s článkami 12 až 17, akékoľvek súvisiace zmluvy sa automaticky ukončia bez nákladov pre spotrebiteľa, ktoré nie sú stanovené v tejto smernici. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 126 Návrh smernice Článok 19 – odsek 1 – úvodná časť 1.  V prípade zmlúv uzatvorených na diaľku sa právo na odstúpenie od zmluvy neuplatňuje, pokiaľ ide o: 1.  V prípade zmlúv uzatvorených na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov sa právo na odstúpenie od zmluvy neuplatňuje, pokiaľ ide o: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 127 Návrh smernice Článok 19 – odsek 1 – písmeno a a) služby, ktorých poskytnutie sa začalo s predchádzajúcim výslovným súhlasom spotrebiteľa pred koncom štrnásťdňovej lehoty uvedenej v článku 12; a) služby, ktorých poskytnutie sa začalo s predchádzajúcim výslovným súhlasom spotrebiteľa na trvalom nosiči pred koncom štrnásťdňovej lehoty uvedenej v článku 12; v tomto prípade by sa súhlas mal týkať aj vzdania sa práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 128 Návrh smernice Článok 19 – odsek 1 – písmeno b b) dodanie tovaru alebo služieb, ktorých cena závisí od kolísania cien na finančnom trhu, ktoré obchodník nemôže ovplyvniť; b) dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, ktorých cena závisí od kolísania cien na trhu, ktoré obchodník nemôže ovplyvniť a ktoré sa môžu vyskytnúť v rámci lehoty na odstúpenie od zmluvy; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 129 Návrh smernice Článok 19 – odsek 1 – písmeno c c) dodanie tovaru zhotoveného podľa špecifikácií zadaných spotrebiteľom, jasne personalizovaného tovaru alebo tovaru, ktorý rýchlo podlieha zníženiu kvality alebo skaze; c) dodanie tovaru zhotoveného podľa špecifikácií zadaných spotrebiteľom alebo poskytnutie služieb upravených podľa týchto špecifikácií alebo jasne personalizovaného tovaru alebo služieb, ktoré si vyžadujú, aby obchodník uplatnil osobitné úsilie, ktoré nemôže zužitkovať iným spôsobom, alebo tovaru a služieb, ktoré rýchlo podliehajú zníženiu kvality alebo skaze; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 130 Návrh smernice Článok 19 – odsek 1 – písmeno d d) dodanie vína, cena ktorého sa dohodla v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, a dodávka ktorého sa môže uskutočniť iba po lehote uvedenej v článku 22 ods. 1 a ktorého vlastná hodnota závisí od kolísania cien na trhu, ktoré obchodník nemôže ovplyvniť; d) dodanie: – potravín, – nápojov, – liehov alebo – iného z hygienického hľadiska citlivého tovaru, pokiaľ spotrebiteľ otvoril ich obal alebo porušil pečať po tom, ako mu boli poskytnuté informácie o vylúčení práva na odstúpenie od zmluvy; da) zmluvy, v prípade ktorých si spotrebiteľ v záujme riešenia naliehavej situácie vyžiadal okamžité plnenie zo strany obchodníka; ak pri tejto príležitosti obchodník poskytuje alebo predáva dodatočné služby alebo tovar iný než služby a tovar, ktoré sú nevyhnutne potrebné na riešenie naliehavej situácie spotrebiteľa, právo na odstúpenie od zmluvy sa uplatňuje na tieto dodatočné služby alebo tovar; db) zmluvy, v prípade ktorých spotrebiteľ výslovne požiadal obchodníka o to, aby ho navštívil doma v záujme vykonania opravy alebo údržby; ak pri príležitosti takejto návštevy obchodník poskytne ďalšie služby okrem tých, ktoré si spotrebiteľ osobitne vyžiadal, alebo tovar iný než náhradné diely potrebné na vykonanie údržby alebo na opravy, právo na odstúpenie od zmluvy sa uplatňuje na tieto dodatočné služby alebo tovar; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 132 Návrh smernice Článok 19 – odsek 1 – písmeno f f) dodanie novín, periodík a časopisov; f) dodanie novín, periodík a časopisov s výnimkou zmlúv o predplatnom na dodávku takýchto publikácií; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 133 Návrh smernice Článok 19 – odsek 1 – písmeno g g) služby týkajúce sa lotérie a iných podobných hier; vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 134 Návrh smernice Článok 19 – odsek 1 – písmeno h h) zmluvy uzatvorené na dražbe. h) zmluvy uzatvorené na verejnej dražbe; ha) dodávka digitálneho obsahu, ak už spotrebiteľ začal sťahovať tento digitálny obsah. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 135 Návrh smernice Článok 19 – odsek 2 2.  V prípade zmlúv na diaľku sa právo na odstúpenie od zmluvy neuplatňuje, pokiaľ ide o: vypúšťa sa (a) zmluvy na dodanie potravín, nápojov alebo iného tovaru určeného na bežnú spotrebu v domácnosti, vopred vybraného spotrebiteľom prostredníctvom komunikácie na diaľku a fyzicky dodaného do jeho domova, bydliska alebo na pracovisko obchodníkom, ktorý spravidla predáva takýto tovar vo svojich vlastných prevádzkových priestoroch; (b) zmluvy, pri ktorých si spotrebiteľ v záujme riešenia naliehavej situácie vyžiadal okamžité vykonanie zmluvy obchodníkom; ak pri tejto príležitosti obchodník poskytuje alebo predáva dodatočné služby alebo tovar iný než služby a tovar, ktoré sú nevyhnutne potrebné na riešenie naliehavej situácie spotrebiteľa, právo na odstúpenie od zmluvy sa uplatňuje na tieto dodatočné služby alebo tovar; (c) zmluvy, pri ktorých si spotrebiteľ osobitne vyžiadal od obchodníka prostredníctvom komunikácie na diaľku návštevu svojho domova na účely opravy alebo údržby svojho majetku; ak pri tejto príležitosti poskytne obchodník ďalšie služby okrem tých, ktoré si spotrebiteľ osobitne vyžiadal, alebo tovar iný než náhradné diely potrebné na vykonanie údržby alebo na opravy, právo na odstúpenie od zmluvy sa uplatňuje na tieto dodatočné služby alebo tovar. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 136 Návrh smernice Článok 19 – odsek 3 3.  Strany sa môžu dohodnúť neuplatňovať odseky 1 a 2. 2.  Obchodník a spotrebiteľ sa môžu dohodnúť neuplatňovať odsek 1. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 137 Návrh smernice Článok 20 Článok 20 Výnimky v prípade zmlúv uzatvorených na diaľku a mimo prevádzkových priestorov vypúšťa sa 1.  Články 8 až 19 sa neuplatňujú na zmluvy uzatvorené na diaľku a mimo prevádzkových priestorov: (a) týkajúce sa predaja nehnuteľného majetku, alebo týkajúce sa iných práv súvisiacich s nehnuteľným majetkom, okrem nájmu a prác týkajúcich sa nehnuteľného majetku; (b) uzatvorené prostredníctvom predajných automatov alebo automatizovaných prevádzkových priestorov; (c) uzatvorené s telekomunikačnými operátormi pomocou verejných telefónnych automatov na používanie takýchto automatov; (d) týkajúce sa dodania potravín alebo nápojov obchodníkom na jeho častých a pravidelných obchôdzkach v blízkosti jeho prevádzkových priestorov. 2.  Články 8 až 19 sa neuplatňujú na zmluvy uzatvorené mimo prevádzkových priestorov, ktoré sa týkajú: (a) poistenia; (b) finančných služieb, ktorých cena závisí od kolísania cien na finančnom trhu, na ktoré obchodník nemá vplyv a ktoré môže nastať počas lehoty na odstúpenie od zmluvy, ako je stanovené v článku 6 ods. 2 písm. a) smernice 2002/65/ES; a (c) úveru, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti smernice 2008/48/ES. 3.  Články 8 až 19 sa nevzťahujú na zmluvy na diaľku o poskytovaní ubytovacích a dopravných služieb, prenájmu áut, stravovacích služieb alebo služieb voľného času, pokiaľ ide o zmluvy, v ktorých sa stanovuje konkrétny dátum alebo lehota na ich poskytnutie. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 138 Návrh smernice Článok 21 Článok 21 Rozsah pôsobnosti vypúšťa sa 1.  Táto kapitola sa uplatňuje na kúpne zmluvy. Bez toho, aby bol dotknutý článok 24 ods. 5, ak ide o zmluvy so zmiešaným účelom, ktorej predmetom je tovar aj služba, táto kapitola sa uplatňuje len na tovar. 2.  Táto kapitola sa takisto uplatňuje na zmluvy na dodanie tovaru, ktorý sa má vyhotoviť alebo vyrobiť. 3.  Táto kapitola sa neuplatňuje na náhradné diely, ktoré obchodník vymenil v dôsledku nesúladu tovaru so zmluvou opravou tovaru podľa článku 26. 4.  Členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatňovať túto kapitolu na predaj použitého tovaru na verejných dražbách. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 139 Návrh smernice Článok 22 – odsek 1 1.  Ak sa strany nedohodli inak, obchodník dodá tovar prevodom hmotného vlastníctva tovaru na spotrebiteľa alebo ním určenú tretiu stranu s výnimkou dopravcu maximálne do 30 dní od uzatvorenia zmluvy. 1.  Ak sa strany nedohodli na dátume dodávky, obchodník dodá tovar prevodom hmotného vlastníctva tovaru na spotrebiteľa alebo ním určenú tretiu stranu s výnimkou dopravcu čo možno najskôr, avšak najneskôr do 30 dní od uzatvorenia zmluvy. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 140 Návrh smernice Článok 22 – odsek 2 2.  Ak obchodník nesplnil záväzky týkajúce sa dodania, spotrebiteľ má nárok na vrátenie každej zaplatenej sumy do siedmich dní od dátumu dodania stanoveného v odseku 1. 2.  Ak obchodník nesplnil záväzky týkajúce sa dodania tovaru v lehote, ktorú odsúhlasil so spotrebiteľom, alebo v súlade s odsekom 1, spotrebiteľ má nárok naukončenie zmluvy, okrem prípadu, ak je tovar dodaný v novej lehote, ktorú určil spotrebiteľ a ktorá nepresahuje sedem dní. Na tento účel spotrebiteľ vopred zašle obchodníkovi písomné oznámenie, v ktorom uvedie novú lehotu dodania a uvedie svoj zámer ukončiť zmluvu v prípade, že sa dodanie neuskutoční do konca tejto novej lehoty dodania. Ak po uplynutí tejto lehoty obchodník nedodal tovar, považuje sa to za odstúpenie od zmluvy zo strany spotrebiteľa. Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek, je spotrebiteľ oprávnený vypovedať zmluvu s okamžitou účinnosťou, ak obchodník implicitne alebo explicitne odmietol dodať tovar, alebo ak sa dodržanie odsúhlasenej lehoty dodania považuje za podstatný prvok zmluvy so zreteľom na okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy. 2a.  Po vypovedaní zmluvy obchodník bezodkladne a v každom prípade najneskôr do siedmych dní od vypovedania zmluvy vráti všetky sumy zaplatené na základe zmluvy. 2b.  Týmto článkom nie je dotknuté právo spotrebiteľa na náhradu škody. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 141 Návrh smernice Článok 22 a (nový) Článok 22a Právo na dodanie tovaru alebo poskytnutie služby do iného členského štátu V prípade zmluvy uzatvorenej na diaľku má spotrebiteľ právo požadovať od obchodníka dodanie tovaru alebo poskytnutie služby do iného členského štátu. Obchodník musí vyhovieť žiadosti spotrebiteľa, ak je to technicky uskutočniteľné a ak je spotrebiteľ ochotný niesť celkové náklady s tým spojené. Uvedené náklady obchodník vždy vopred vyčísli. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 142 Návrh smernice Článok 22 b (nový) Článok 22b Platobné prostriedky 1.  Obchodník a spotrebiteľ sa môžu dohodnúť na zaplatení preddavku alebo zálohy za dodávku. 2.  V súlade s článkom 52 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu môžu členské štáty zakázať alebo obmedziť právo obchodníkov požadovať poplatky od spotrebiteľov so zreteľom na potrebu podnietiť hospodársku súťaž a presadzovať využívanie účinných platobných nástrojov. 3.  Členské štáty zakážu obchodníkom účtovať spotrebiteľom v súvislosti s použitím určitého platobného prostriedku poplatky, ktoré prevyšujú náklady, ktoré znáša obchodník na používanie takéhoto prostriedku. 1 Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 143 Návrh smernice Článok 23 – odsek 1 1.  Riziko straty alebo poškodenia tovaru sa prenáša na spotrebiteľa, keď spotrebiteľ alebo ním určená tretia strana s výnimkou dopravcu nadobudla hmotné vlastníctvo tovaru. 1.  Riziko straty alebo poškodenia tovaru prechádza na spotrebiteľa, keď spotrebiteľ alebo ním určená tretia strana s výnimkou dopravcu nadobudla hmotné vlastníctvo tovaru. Bez toho, aby boli dotknuté práva spotrebiteľa voči prepravcovi, riziko prechádza na spotrebiteľa odovzdaním tovaru prepravcovi, ak spotrebiteľ poveril prepravcu prepravou a ak túto možnosť neponúkol obchodník. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 144 Návrh smernice Článok 23 – odsek 2 2.  Riziko uvedené v článku 1 prechádza na spotrebiteľa v čase dodania podľa dohody strán, ak spotrebiteľ alebo ním určená tretia strana s výnimkou dopravcu nepodnikla primerané kroky pre nadobudnutie hmotného vlastníctva tovaru. 2.  Riziko uvedené v článku 1 prechádza na spotrebiteľa v čase dodania podľa dohody strán, ak spotrebiteľ alebo ním určená tretia strana s výnimkou dopravcu zjavne nepodnikla primerané kroky pre nadobudnutie hmotného vlastníctva tovaru. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 145 Návrh smernice Článok 23 a (nový) Článok 23a Trvanie zmluvy 1.  Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tejto smernice o neprijateľných zmluvných podmienkach sa v zmluvách uzatvorených medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi nesmie ustanoviť počiatočné obdobie viazanosti prekračujúce 12 mesiacov. 2.  Po uplynutí počiatočného 12-mesačného obdobia viazanosti majú spotrebitelia právo zmluvu kedykoľvek ukončiť. Ukončenie zmluvy podlieha výpovednej lehote, ktorá nesmie presiahnuť 2 mesiace. Spotrebitelia majú právo takto vypovedať zmluvu pred uplynutím počiatočného 12-mesačného obdobia viazanosti s cieľom ukončiť zmluvu s účinnosťou od konca danej lehoty. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 146 Návrh smernice Článok 24 – odsek 1 1.  Obchodník dodá tovar v súlade s kúpnou zmluvou. 1.  Obchodník dodá tovar v súlade so zmluvou, predovšetkým pokiaľ ide o kvalitu a množstvo, na ktorých sa strany spoločne dohodli. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 147 Návrh smernice Článok 24 – odsek 2 – písmeno a a) zodpovedá opisu poskytnutému obchodníkom a má tie vlastnosti ako vzorka alebo model, ktoré obchodník predviedol spotrebiteľovi; a) zodpovedá opisu poskytnutému obchodníkom a má tie vlastnosti ako vzorka alebo model tovaru, ktoré obchodník predviedol spotrebiteľovi; a Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 148 Návrh smernice Článok 24 – odsek 2 – písmeno b b) je vhodný na konkrétny účel, pre ktorý ho spotrebiteľ požadoval, s ktorým bol v čase uzavretia zmluvy obchodník oboznámený a akceptoval ho; b) je vhodný, pri chýbajúcej dohode o jeho charakteristikách, na účel určený zmluvnými stranami v čase uzavretia zmluvy; a Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 149 Návrh smernice Článok 24 – odsek 2 – písmená c a d c) je vhodný na účely, pre ktoré sa tovar rovnakého druhu bežne používa; c) je vhodný na účely, pre ktoré by sa tovar rovnakého druhu bežne používal a má kvalitu a prevedenie, ktoré sú bežné pri tovare rovnakého druhu s prihliadnutím okrem iného na účel, vzhľad, trvanlivosť a vyhotovenie, ktoré spotrebiteľ môže rozumne očakávať pri danom druhu tovaru a pri zohľadnení akýchkoľvek verejných vyhlásení o konkrétnych vlastnostiach tovaru, ktoré o ňom obchodník, výrobca alebo jeho zástupca urobil, najmä pri jeho propagácii alebo na označení. d) má kvalitu a prevedenie, ktoré sú bežné pri tovare rovnakého druhu a ktoré môže spotrebiteľ rozumne očakávať pri danom druhu tovaru a zohľadnení akýchkoľvek verejných vyhlásení o konkrétnych vlastnostiach tovaru, ktoré o ňom obchodník, výrobca alebo jeho zástupca urobil, najmä pri jeho propagácii alebo na označení. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 151 Návrh smernice Článok 24 – odsek 4 – písmeno b b) v čase uzatvorenia zmluvy bolo vyhlásenie opravené; b) v čase uzatvorenia zmluvy bolo vyhlásenie opravené v primeranom čase a rovnocenným spôsobom alebo minimálne vo zvýraznenej podobe v zmluvnom dokumente; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 152 Návrh smernice Článok 24 – odsek 5 5.  Akýkoľvek nesúlad so zmluvou vyplývajúci z nesprávnej montáže tovaru sa považuje za nesúlad tovaru, ak je montáž súčasťou kúpnej zmluvy a tovar montoval obchodník, alebo sa montoval na jeho zodpovednosť. Toto taktiež platí, ak tovar, ktorý má montovať spotrebiteľ, spotrebiteľ zmontuje nesprávne v dôsledku nedostatkov v návode na montáž. 5.  Obchodník je zodpovedný za akýkoľvek nesúlad so zmluvou v dôsledku balenia alebo vyplývajúci z nesprávnej montáže tovaru, ak je montáž súčasťou kúpnej zmluvy a tovar montoval obchodník, alebo sa montoval na jeho zodpovednosť. Toto taktiež platí, ak tovar, ktorý má montovať spotrebiteľ, spotrebiteľ zmontuje nesprávne v dôsledku nedostatkov v návode na montáž. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 153 Návrh smernice Článok 26 – odsek 1 1.  Ako sa stanovuje v odsekoch 2 až 5, ak tovar nie je v súlade so zmluvou, spotrebiteľ má nárok na: 1.  Ak tovar nie je v súlade so zmluvou má spotrebiteľ nárok buď na: a) odstránenie nesúladu opravou alebo výmenou, a) odstránenie nesúladu opravou alebo výmenou podľa odsekov 2, 3 a 5, alebo na b) zľavu z ceny, b) primerané zníženie ceny, alebo na zrušenie zmluvy podľa odsekov 4, 5 a 5a. c) zrušenie zmluvy. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 154 Návrh smernice Článok 26 – odsek 2 2.   Obchodník napraví nesúlad so zmluvou opravou alebo výmenou podľa svojho vlastného uváženia. 2.   Spotrebiteľ môže najprv žiadať obchodníka o opravu alebo výmenu tovaru, ak to nie je nemožné alebo neprimerané. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 155 Návrh smernice Článok 26 – odsek 3 3.   Ak obchodník dokázal, že náprava nesúladu opravou alebo výmenou je nezákonná, nemožná alebo by mu spôsobila vynaloženie neprimeraného úsilia, spotrebiteľ si môže vybrať medzi zľavou z ceny a zrušením zmluvy. Úsilie vynaložené obchodníkom je neprimerané, ak spôsobuje náklady, ktoré sú v porovnaní so znížením ceny alebo zrušením zmluvy nadmerné, s prihliadnutím na to, akú hodnotu by mal tovar v súlade so zmluvou, a na závažnosť nesúladu so zmluvou. 3.   Každá z foriem nápravy uvedených v odseku 2 sa považuje za neprimeranú, ak by obchodníkovi spôsobila náklady, ktoré by boli neprimerané v porovnaní s alternatívnymi spôsobmi nápravy (oprava alebo výmena): Spotrebiteľ môže zrušiť zmluvu iba vtedy, ak nesúlad nie je malého rozsahu. a) vzhľadom na to, akú by mal tovar hodnotu pri neexistencii nesúladu so zmluvou, b) pri zohľadnení závažnosti nesúladu so zmluvou, c) pri zohľadnení otázky, či by sa mohli uskutočniť iné nápravy (oprava alebo výmena) bez výrazných komplikácií pre spotrebiteľa. Oprava alebo výmena sa uskutoční v primeranej lehote a bez výrazných komplikácií pre spotrebiteľa. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 156 Návrh smernice Článok 26 – odsek 4 4.   Spotrebiteľ môže využiť akýkoľvek spôsob nápravy podľa odseku 1, ak nastane jedna s týchto situácií: 4.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 5b, spotrebiteľ môže žiadať primerané zníženie ceny alebo zrušenie zmluvy, ak nastane jedna z týchto situácií: a) obchodník implicitne alebo explicitne odmietol napraviť nesúlad; a) spotrebiteľ nemá nárok ani na opravu, ani na výmenu; aa) obchodník výslovne alebo nepriamo svojím chovaním odmietne napraviť nesúlad so zmluvou; b) obchodník nenapravil nesúlad v primeranej lehote; b) obchodník nenapraví nesúlad v primeranej lehote; c) obchodník sa pokúsil napraviť nesúlad, ale spotrebiteľovi spôsobil značné problémy; c) obchodník napraví nesúlad, ale spotrebiteľovi spôsobí výrazné komplikácie. d) rovnaký nedostatok sa objavil viac ako jeden krát v krátkom časovom období. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 158 Návrh smernice Článok 26 – odsek 5 a (nový) 5a.  Spotrebiteľ nemá nárok na zrušenie zmluvy v prípade nepodstatného nesúladu so zmluvou. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 159 Návrh smernice Článok 26 – odsek 5 b (nový) 5b.  S cieľom zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľa môžu členské štáty prijať alebo ponechať v platnosti vnútroštátne právne predpisy, ktoré spotrebiteľom v prípade nesúladu so zmluvou na krátky čas poskytnú právo zmluvu ukončiť a dostať úplnú náhradu alebo im umožnia slobodný výber niektorej z možností nápravy uvedených v odseku 1. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 160 Návrh smernice Článok 27 – odsek 2 2.  Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tejto kapitoly, môže spotrebiteľ žiadať náhradu škody za akúkoľvek stratu nenapravenú podľa článku 26. 2.  V súlade s ustanoveniami uplatniteľných vnútroštátnych predpisov a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tejto kapitoly, môže spotrebiteľ žiadať náhradu škody za akúkoľvek stratu nenapravenú podľa článku 26. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 161 Návrh smernice Článok 27 a (nový) Článok 27a Právo na náhradu Ak je obchodník ako konečný predajca zodpovedný voči spotrebiteľovi, má v prípade nesúladu so zmluvou v dôsledku konania alebo opomenutia výrobcu, predchádzajúceho predajcu v rovnakom zmluvnom reťazci alebo akéhokoľvek sprostredkovateľa nárok na nápravu od zodpovednwj osoby alebo osôb v rámci zmluvného reťazca. Osobu alebo osoby, voči ktorým sa obchodník môže ako konečný predajca domáhať nápravných opatrení, ako aj príslušné kroky a postup, určí vnútroštátne právo, a to tak, aby sa zabezpečila účinnosť tohto práva. Osoba stanovená ako osoba nesúca zodpovednosť v zmysle prvého odseku nesie dôkazné bremeno, že zodpovednosť za nesúlad so zmluvou nemá, alebo že nápravné opatrenie poskytnuté konečným predajcom spotrebiteľovi nebolo v skutočnosti potrebné. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 162 Návrh smernice Článok 28 – odsek 2 2.  Keď obchodník napravil nesúlad výmenou, je zodpovedný podľa článku 25 v prípade, keď sa nesúlad so zmluvou prejaví do dvoch rokov od nadobudnutia hmotného vlastníctva vymeneného tovaru spotrebiteľom alebo treťou stranou ním určenou. vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 163 Návrh smernice Článok 28 – odsek 4 4.  Aby mohol spotrebiteľ využiť svoje právo podľa článku 25, informuje obchodníka o nesúlade so zmluvou do dvoch mesiacov od zistenia takéhoto nesúladu. vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 164 Návrh smernice Článok 28 – odsek 5 a (nový) 5a.  Členské štáty môžu prijať alebo ponechať v platnosti vnútroštátne právne predpisy, ktoré ustanovujú dlhšiu záručnú lehotu, dlhšiu lehotu obrátenia dôkazného bremena v prospech spotrebiteľa alebo osobitné pravidlá vážneho nesúladu so zmluvou, ktorý sa prejaví po uplynutí záručnej lehoty, aby zabezpečili vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľa. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 165 Návrh smernice Článok 28 a (nový) Článok 28a Komunikácia a možnosť kontaktovania Obchodník zabezpečí, že počas trvania zmluvy o poskytnutí služieb alebo po uzatvorení kúpnej zmluvy až do uplynutia lehoty stanovenej v článku 28 ods. 1 pre ponuky, oznámenia a otázky spotrebiteľa súvisiace s právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy o poskytnutí služieb alebo z kúpnej zmluvy ho bude možné za primeraných podmienok kontaktovať. Musí zabezpečiť najmä to, aby bezodkladne dostal príslušné ponuky spotrebiteľa a aby bol spotrebiteľ informovaný o ich prijatí. Náklady na telefonické prevzatie a riešenie ponúk, oznámení a otázok súvisiacich so zmluvou o poskytnutí služieb alebo s kúpnou zmluvou nesmú byť spotrebiteľovi účtované; nie je tým dotknuté právo poskytovateľa telekomunikačných služieb na poplatok za tieto hovory. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 166 Návrh smernice Článok 29 – odsek 2 – úvodná časť 2.  Záručný list je vyhotovený v jasnom a zrozumiteľnom jazyku a je čitateľný. Obsahuje nasledujúce informácie: 2.  Záručný list je vyhotovený v jasnom a zrozumiteľnom jazyku, je čitateľný a vyhotovený v rovnakej veľkosti písma. Je napísaný v rovnakom jazyku ako zmluva. Záručný list obsahuje tieto informácie: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 167 Návrh smernice Článok 29 – odsek 2 – písmená a, b a c a) zákonné práva spotrebiteľa stanovené v článku 26 a jasné vyhlásenie, že uvedené práva nie sú dotknuté obchodnou zárukou, a) zákonné práva spotrebiteľa podľa článkov 26 a 28 a ustanovenia uplatniteľných vnútroštátnych predpisov, ako aj jasné vyhlásenie, že uvedené práva nie sú dotknuté obchodnou zárukou, b) obsah obchodnej záruky a podmienky reklamácie, najmä trvanie, územná pôsobnosť a názov a adresa ručiteľa, b) obsah obchodnej záruky a podmienky reklamácie, najmä trvanie, územná pôsobnosť a meno a adresa ručiteľa, c) bez toho, aby boli dotknuté články 32 a 35 a príloha III ods. 1 písm. j), musí byť prípadne stanovené, že obchodná záruka nesmie byť prenesená na ďalšieho kupujúceho. c) informáciu, že obchodná záruka môže byť prenesená na ďalšieho kupujúceho. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 168 Návrh smernice Článok 29 – odsek 3 3.  Na žiadosť spotrebiteľa obchodník vystaví záručný list na trvalom nosiči. 3.  Obchodník vystaví záručný list na trvalom nosiči a, ak o to spotrebiteľ požiada, aj v písomnej podobe. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 169 Návrh smernice Článok 30 – odsek 1 1.  Táto kapitola sa uplatňuje na zmluvné podmienky vopred vypracované obchodníkom alebo treťou stranou, s ktorými spotrebiteľ súhlasil bez možnosti ovplyvniť ich obsah, najmä ak takéto zmluvné podmienky tvoria súčasť vopred zostavenej štandardnej zmluvy. 1.  Táto kapitola sa uplatňuje na zmluvné podmienky vopred vypracované obchodníkom alebo treťou stranou, ktoré neboli dohodnuté individuálne. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred, a spotrebiteľ preto nemal možnosť ovplyvniť jej podstatu, najmä ak takáto zmluvná podmienka tvorí súčasť vopred zostavenej štandardnej zmluvy. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 170 Návrh smernice Článok 30 – odsek 2 2.  Skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah určitých aspektov zmluvnej podmienky alebo jednu konkrétnu podmienku, nevylučuje uplatňovanie tejto kapitoly na iné zmluvné podmienky, ktoré tvoria súčasť zmluvy. 2.  Skutočnosť, že sa niektoré aspekty zmluvnej podmienky alebo jedna konkrétna podmienka dohodli individuálne, nevylučuje uplatňovanie tejto kapitoly na iné zmluvné podmienky, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 171 Návrh smernice Článok 30 – odsek 3 3.  Táto kapitola sa nevzťahuje na zmluvné podmienky odrážajúce povinné zákonné alebo regulačné ustanovenia, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva, a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, stranami ktorých sú členské štáty alebo Spoločenstvo. 3.  Táto kapitola sa nevzťahuje na zmluvné podmienky odrážajúce zákonné a regulačné ustanovenia alebo ustanovenia verejného poriadku, ktoré sú v súlade s právom Únie, a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých stranou je Únia alebo členské štáty. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 172 Návrh smernice Článok 30 a (nový) Článok 30a Stupeň harmonizácie Ak nie je stanovené inak, členské štáty neponechajú vo svojom vnútroštátnom práve v platnosti ani nezavedú ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení uvedených v tejto kapitole, vrátane viac alebo menej prísnych ustanovení, ktoré zabezpečujú odlišnú úroveň ochrany spotrebiteľa. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 173 Návrh smernice Článok 31 – odsek 1 1.  Zmluvné podmienky sú vyjadrené v jasnom a zrozumiteľnom jazyku a sú čitateľné. 1.   Všetky zmluvné podmienky sú vyjadrené jasne a zrozumiteľne. Ak je niektorá zmluvná podmienka v písomnej podobe, je vždy napísaná v jasnom a zrozumiteľnom jazyku a je čitateľná. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 174 Návrh smernice Článok 31 – odsek 4 4.  Členské štáty sa zdržia uloženia akýchkoľvek prezentačných požiadaviek, pokiaľ ide o spôsob, akým sú zmluvné podmienky vyjadrené alebo sprístupnené spotrebiteľovi. 4.  Členské štáty sa zdržia uloženia akýchkoľvek požiadaviek, pokiaľ ide o prezentáciu zmluvných podmienok, okrem prezentačných požiadaviek, ktoré sa týkajú osôb so zdravotným postihnutím, alebo prípadov, keď tovar alebo služby môžu predstavovať osobitné riziko pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľa alebo tretej osoby, alebo v prípade špecifických tovarov či služieb, ktoré by dokázateľne znamenali poškodenie spotrebiteľa. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 175 Návrh smernice Článok 32 – odsek 2 2.  Bez toho, aby boli dotknuté články 34 a 38, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na charakter produktov, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Pri posudzovaní prijateľnosti zmluvnej podmienky príslušný vnútroštátny orgán takisto vezme do úvahy spôsob, akým obchodník zmluvu vyhotovil a predložil spotrebiteľovi v súlade s článkom 31. 2.  Bez toho, aby boli dotknuté články 34 a 38, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na charakter produktov, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 176 Návrh smernice Článok 32 – odsek 2 a (nový) 2a.  Pri posudzovaní prijateľnosti zmluvnej podmienky príslušný vnútroštátny orgán takisto vezme do úvahy spôsob, akým obchodník zmluvu vyhotovil a predložil spotrebiteľovi v súlade s článkom 31 ods. 1 a 2. Podmienka, ktorú stanovil obchodník porušením povinnosti transparentnosti uloženej v článku 31 ods. 1 a 2, sa môže len na tomto základe považovať za neprijateľnú. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 177 Návrh smernice Článok 32 – odsek 3 3.  Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na posúdenie hlavného predmetu zmluvy alebo na primeranosť odmeny pre obchodníka za hlavný zmluvný záväzok za predpokladu, že obchodník v plnej miere splnil ustanovenia článku 31. 3.  Odseky 1, 2 a 2a tohto článku sa nevzťahujú na posúdenie hlavného predmetu zmluvy alebo na primeranosť odmeny pre obchodníka za hlavný zmluvný záväzok za predpokladu, že obchodník v plnej miere splnil ustanovenia článku 31 ods. 1, 2 a 3. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 178 Návrh smernice Článok 33 Keď obchodník tvrdí, že zmluvná podmienka bola dohodnutá individuálne, dôkazné bremeno znáša obchodník. Keď obchodník tvrdí, že zmluvná podmienka bola dohodnutá individuálne, alebo že zmluvná podmienka je v súlade s požiadavkami transparentnosti ustanovenými v článku 31 ods. 1 a 2, dôkazné bremeno znáša obchodník. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 179 Návrh smernice Článok 34 Členské štáty zaistia, že zmluvné podmienky stanovené v zozname v prílohe II, sa budú považovať za neprijateľné za každých okolností. Uvedený zoznam zmluvných podmienok sa uplatňuje vo všetkých členských štátoch a môže byť zmenený alebo doplnený len v súlade s článkom 39 ods. 2 a článkom 40. 1.  Členské štáty zaistia, že zmluvné podmienky stanovené v zozname v prílohe II, sa budú považovať za neprijateľné za každých okolností. 2.  Členské štáty môžu vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch stanoviť dodatočné zmluvné podmienky, ktoré sa budú považovať za neprijateľné za každých okolností. Členské štáty oznámia Komisii zmluvné podmienky uvedené v odseku 1. Komisia tieto informácie zverejní tak, aby boli ľahko dostupné. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 180 Návrh smernice Článok 35 Členské štáty zaistia, že zmluvné podmienky stanovené v zozname v bode 1 prílohy III sa budú považovať za neprijateľné, pokiaľ obchodník nepreukáže, že takéto zmluvné podmienky sú prijateľné v súlade s článkom 32. Uvedený zoznam zmluvných podmienok sa uplatňuje vo všetkých členských štátoch a môže byť zmenený alebo doplnený len v súlade s článkom 39 ods. 2 a článkom 40. 1.  Členské štáty zaistia, že zmluvné podmienky stanovené v zozname v bode 1 prílohy III sa budú považovať za neprijateľné, pokiaľ obchodník nepreukáže, že takéto zmluvné podmienky sú prijateľné v súlade s článkom 32. 2.  Členské štáty môžu vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch stanoviť dodatočné zmluvné podmienky, ktoré sa budú považovať za neprijateľné. Členské štáty oznámia Komisii zmluvné podmienky uvedené v odseku 1. Komisia tieto informácie zverejní tak, aby boli ľahko dostupné. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 181 Návrh smernice Článok 37 Neprijateľné zmluvné podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Zmluva naďalej zaväzuje strany, ak môže zostať v platnosti aj bez neprijateľných podmienok. Zmluvné podmienky, ktoré sú podľa tejto smernice neprijateľné, nie sú pre spotrebiteľa záväzné podľa vnútroštátneho práva. Zmluva naďalej zaväzuje strany, ak môže zostať účinná aj bez neprijateľných podmienok. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 182 Návrh smernice Článok 38 – odsek 1 1.  Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili ďalšiemu uplatňovaniu neprijateľných podmienok v zmluvách uzatvorených medzi obchodníkmi a spotrebiteľmi. 1.  Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili uplatňovaniu neprijateľných podmienok obchodníkmi v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 184 Návrh smernice Článok 39 Článok 39 vypúšťa sa Preskúmanie podmienok v prílohách II a III 1.  Členské štáty oznámia Komisii podmienky, o ktorých príslušné vnútroštátne orgány zistili, že sú neprijateľné, a ktoré považujú za relevantné na účely zmeny a doplnenia tejto smernice, ako sa ustanovuje v odseku 2. 2.  Na základe oznámení prijatých podľa odseku 1 Komisia zmení a doplní prílohy II a III. Uvedené opatrenia určené na zmenu a doplnenie iných ako podstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedenom v článku 40 ods. 2. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 185 Návrh smernice Článok 40 Článok 40 Výbor vypúšťa sa 1.  Komisii pomáha Výbor pre neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „výbor“). 2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES1 , so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 186 Návrh smernice Článok 41 – odsek 1 1.  Členské štáty zabezpečia, aby existovali primerané a účinné prostriedky na zabezpečenie súladu s touto smernicou. 1.  Členské štáty a Komisia zabezpečia, aby existovali primerané a účinné prostriedky na zabezpečenie dodržiavania práv spotrebiteľa stanovených touto smernicou. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 187 Návrh smernice Článok 44 Členské štáty prijmú primerané opatrenia na informovanie spotrebiteľov o vnútroštátnych ustanoveniach transponujúcich túto smernicu a prípadne podporia obchodníkov a tvorcov kódexov, aby informovali spotrebiteľov o svojich kódexoch správania. Členské štáty a Komisia prijmú primerané opatrenia na informovanie spotrebiteľov a obchodníkov, najmä prostredníctvom nástrojov informačných a komunikačných technológií a verejných médií, o vnútroštátnych ustanoveniach transponujúcich túto smernicu a prípadne podporia obchodníkov a majiteľov kódexov, aby informovali spotrebiteľov o svojich kódexoch správania. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 188 Návrh smernice Článok 45 Spotrebiteľ je oslobodený od akéhokoľvek protiplnenia v prípade nevyžiadanej dodávky produktu, ako sauvádzav článku 5 ods. 5 a v bode 29 prílohy I smernice 2005/29/ES. Absencia odpovede zo strany spotrebiteľa v prípade takejto nevyžiadanej dodávky nepredstavuje súhlas. Spotrebiteľ je oslobodený od akéhokoľvek protiplnenia v prípade nevyžiadanej dodávky tovaru alebo poskytnutia služby, ktoré sú zakázané podľa článku 5 ods. 5 a bodu 29 prílohy I smernice 2005/29/ES. V takýchto prípadoch absencia odpovede zo strany spotrebiteľa pri takejto nevyžiadanej dodávke nepredstavuje súhlas. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 189 Návrh smernice Článok 46 – odsek 2 2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice. vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 190 Návrh smernice Článok 46 a (nový) Článok 46a Podávanie správ a vzájomné hodnotenie členskými štátmi 1.  Členské štáty predkladajú do [konca lehoty na transpozíciu] a potom každé tri roky správu obsahujúcu tieto informácie: a) znenie dodatočných predzmluvných požiadaviek na informácie, ktoré členské štáty prijali alebo ponechali v platnosti podľa článku 9 ods. 5 a 6; b) znenie odchylných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré členské štáty prijali alebo ponechali v platnosti podľa článku 12 ods. 4 a článku 13 ods. 2; c) znenie odchylných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré členské štáty prijali alebo ponechali v platnosti podľa článku 22 ods. 2a; d) znenie odchylných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré členské štáty prijali alebo ponechali v platnosti podľa článku 26 ods. 5b a článku 28 ods. 5a; e) znenie dodatočných zmluvných podmienok, ktoré členské štáty vyhlásia podľa článku 34 ods. 1a za každých okolností za neprijateľné; f) znenie dodatočných zmluvných podmienok, ktoré členské štáty vyhlásia podľa článku 35 ods. 1a za neprijateľné; g) znenie rozhodnutí s podstatným významom spolu s ich odôvodneniami, ktoré súdy, orgány na urovnávanie sporov alebo príslušné správne orgány členských štátov prijmú v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica. 2.  Správa uvedená v odseku 1 sa predloží Komisii. V prípade informácií uvedených v odseku 1 písm. a) až e) členské štáty vysvetlia, prečo sú odchylné ustanovenia vnútroštátneho práva vhodné a primerané so zreteľom na dosiahnutie cieľa tejto smernice. 3.  Komisia zabezpečí, aby informácie uvedené v odseku 1 písm. d) a e) boli pre spotrebiteľov a obchodníkov ľahko dostupné okrem iného na samostatnej internetovej stránke, ktorú zriadi a bude spravovať Komisia. 4.  Komisia postúpi správy uvedené v odseku 1 členským štátom a Európskemu parlamentu, ktorí ku každej správe predložia do šiestich mesiacov od jej obdržania svoje pripomienky. V rovnakej lehote uskutoční Komisia o týchto správach konzultácie so zainteresovanými stranami. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 191 Návrh smernice Článok 46 b (nový) Článok 46b Podávanie správ ochrancami práv spotrebiteľov Osoby alebo organizácie, ktoré majú podľa vnútroštátneho práva v zmysle článku 38 ods. 2 legitímny záujem na ochrane spotrebiteľov, informujú Komisiu o výsledku svojho posúdenia uplatňovania a vplyvu tejto smernice na práva spotrebiteľa a fungovanie vnútorného trhu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 192 Návrh smernice Článok 46 c (nový) Článok 46c Podávanie správ Komisou a preskúmanie Pri zohľadnení informácií získaných podľa článku 46a ods. 4 a článku 46b predkladá Komisia Európskemu parlamentu a Rade do (jeden rok po uplynutí lehoty na transpozíciu) a potom každé tri roky správu o uplatňovaní tejto smernice. V prípade potreby sa priložia k tejto správe legislatívne návrhy s cieľom prispôsobiť smernicu vývoju v oblasti práv spotrebiteľa. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 193 Návrh smernice Článok -47 (nový) Smernica 2002/65/ES Článok -47 Zmena a doplnenie smernice 2002/65/ES V článku 2 sa písmeno a) smernice 2002/65/ES nahrádza takto: 'a) „zmluva uzatvorená na diaľku“ je akákoľvek zmluva o dodávke tovaru alebo poskytnutí služby uzatvorená medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorá sa uzatvára v rámci systému predaja, resp. poskytovania služieb organizovaného na diaľku, pričom obchodník a spotrebiteľ nie sú pri uzatvorení zmluvy súčasne fyzicky prítomní, ale uzatvoria ju použitím výlučne jedného alebo viacerých prostriedkov komunikácie na diaľku;„ Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 194 Návrh smernice Článok 47 – odsek 1 Smernice 85/577/EHS, 93/13/EHS, 97/7/ES a smernica 1999/44/ES, zmenené a doplnené smernicami uvedenými v prílohe IV, sa zrušujú. Smernice 85/577/EHS, 93/13/EHS, 97/7/ES a smernica 1999/44/ES, zmenené a doplnené smernicami uvedenými v prílohe IV, sa zrušujú k (dátum transpozície). Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 195 Návrh smernice Článok 48 Článok 48 Preskúmanie vypúšťa sa Komisia preskúma túto smernicu a podá správu Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do [vlož rovnaký dátum ako v druhom pododseku článku 46 ods. 1 + päť rokov]. V prípade potreby vypracuje návrhy s cieľom prispôsobiť ju vývoju v danej oblasti. Komisia môže členské štáty požiadať o informácie. (Pozri PDN k článku 46c) Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 196 Návrh smernice Článok 48 a (nový) Článok 48a Komisia zváži prijatie návrhu nariadenia o zmluvách uzavretých na diaľku alebo uzavretých mimo prevádzkových priestorov, z ktorého sa vyjmú prepravné a zdravotnícke služby. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 197 Návrh smernice Príloha I – časť A A.   Informácie, ktoré musia byť uvedené vo formulári na odstúpenie od zmluvy A.   Vzor pokynov o odstúpení od zmluvy 1.  Názov, poštová adresa a e-mailová adresa obchodníka, ktorému sa má formulár na odstúpenie od zmluvy zaslať. Právo na odstúpenie 2.  Vyhlásenie, že spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy, a že toto právo si môže uplatniť zaslaním formulára na odstúpenie od zmluvy na trvalom nosiči obchodníkovi uvedenom v odseku 1: Môžete od tejto zmluvy odstúpiť do štrnástich dní bez uvedenia dôvodu na trvalom nosiči [alebo keď vám bude tovar doručený pred uplynutím tejto lehoty, prostredníctvom jeho vrátenia]. a) v prípade zmlúv uzatvorených mimo prevádzkových priestorov do 14 dní od podpisu objednávkového formulára; Táto lehota na odstúpnie od zmluvy začína plynúť [prijatím objednaného tovaru] (1). Do lehoty na odstúpnie od zmluvy sa nezapočítava deň [prijatia tovaru] (2). Ak posledný deň lehoty na odstúpenie od zmluvy pripadne na sviatok, sobotu alebo nedeľu, koniec lehoty bude prvý nasledujúci pracovný deň. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak ste Vaše ozámenie o odstúpení od zmluvy alebo tovar poslali pred jej uplynutím. Odoslanie buď oznámenia o odstúpení od zmluvy alebo tovaru pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy musí byť dokázateľné (napríklad vo forme podacieho lístka). b) v prípade kúpnych zmlúv do 14 dní od nadobudnutia hmotného vlastníctva tovaru spotrebiteľom alebo ním určenou treťou stranou s výnimkou dopravcu; Odstúpenie od zmluvy by sa malo poslať na trvalom nosiči (napríklad formou listu odoslaného poštou) (3) na adresu: (4). Na tento účel môžete použiť nižšie uvedený vzor, nie je to však povinné. c) v prípade zmlúv uzatvorených na diaľku: Účinky odstúpenia od zmluvy – do 14 dní od uzatvorenia zmluvy, ak spotrebiteľ nedal predchádzajúci výslovný súhlas na to, že sa zmluva začne plniť pred koncom štrnásťdňovej lehoty; Aby bolo odstúpenie od zmluvy platné, musíte tovar do štrnástich dní od odoslania vášho odstúpenia od zmluvy na [naše náklady] (5) odoslať späť. Lehota na vrátenie platby začína plynúť, keď obdržíme Vaše oznámenie o odstúpení od zmluvy. Do lehoty na vrátenie platby sa nezapočítava deň prijatia oznámenia o odstúpení od zmluvy. Ak posledný deň tejto lehoty pripadne na sviatok, sobotu alebo nedeľu, lehota sa končí prvý nasledujúci pracovný deň. – odo dňa, kedy sa začína plnenie zmluvy, ak dal spotrebiteľ predchádzajúci výslovný súhlas na to, že sa zmluva začne plniť pred koncom štrnásťdňovej lehoty. Ak nemôžete tovar vrátiť v pôvodnom stave, ste zodpovední za akékoľvek zníženie jeho hodnoty. Toto platí len vtedy, ak túto stratu hodnoty možno pripísať zaobchádzaniu s tovarom, ktoré nie je potrebné na zistenie jeho povahy a vlastností. Tomuto zníženiu hodnoty tovaru môžete zabrániť tým, že s tovarom nebudete narábať ako so svojím majetkom a vyhnete sa akémukoľvek zaobchádzaniu, ktorým by sa znížila jeho hodnota. 3.   V prípade všetkých kúpnych zmlúv vyhlásenie informujúce spotrebiteľa o lehotách a formách zaslania tovaru späť obchodníkovi a podmienkach vrátenia peňazí v súlade s článkom 16 a článkom 17 ods. 2. V prípade platného odstúpenia od zmluvy Vám musíme každú platbu, ktorú sme od Vás prijali, vrítiť do 14 dní. Lehota na vrátenie platby začína plynúť, keď obdržíme Vaše oznámenie o odstúpení od zmluvy. Do tejto lehoty sa nezapočítava deň prijatia oznámenia o odstúpení od zmluvy. Ak posledný deň tejto lehoty pripadne na sviatok, sobotu alebo nedeľu, lehota sa končí prvý nasledujúci pracovný deň. 4.  Pri zmluvách na diaľku uzatvorených cez internet vyhlásenie, že spotrebiteľ môže elektronicky vyplniť a zaslať štandardný formulár na odstúpenie od zmluvy na internetovej stránke obchodníka a že mu obchodník bezodkladne e-mailom zašle potvrdenie o prijatí takéhoto odstúpenia od zmluvy. Vrátenie platieb môžeme podmieniť tým, že musíme obdržať vrátený tovar. 5.  Vyhlásenie, že spotrebiteľ môže použiť formulár na odstúpenie od zmluvy uvedený v časti B. Pripomienky k alternatívnemu zneniu: (1)  V nasledujúcich osobitných prípadoch by mal text v zátvorkách znieť: v prípade zmlúv o poskytovaní služieb uzatvorených na diaľku alebo uzatvorených mimo prevádzkových priestorov: „odo dňa uzatvorenia zmluvy alebo dňom, keď ste dostali kópiu podpísanej zmluvy na trvalom nosiči, ak tento deň nie je dňom uzatvorenia zmluvy“. (2)  V nasledujúcich osobitných prípadoch by mal text v zátvorkách znieť: v prípade zmlúv o poskytovaní služieb uzatvorených na diaľku alebo uzatvorených mimo prevádzkových priestorov: „uzatvorenia zmluvy alebo deň, keď ste dostali kópiu podpísanej zmluvy na trvalom nosiči, ak tento deň nie je dňom uzatvorenia zmluvy“. (3)  V prípade zmlúv uzatvorených na diaľku by sa malo vložiť toto: a) ak obchodník umožní spotrebiteľovi, aby odstúpil od zmluvy prostredníctvom elektronickej pošty: „alebo elektronickou poštou“; b) ak obchodník umožní spotrebiteľovi, aby vyplnil vzorový formulár elektronicky na internetovej stránke: „alebo prostredníctvom našej internetovej stránky“. (4)  Doplniť: meno a obchodnú adresu obchodníka. V prípade zmlúv uzatvorených na diaľku treba tiež uviesť: e-mailovú adresu a/alebo internetovú adresu obchodníka, ktorú môže spotrebiteľ použiť na odstúpenie od zmluvy. (5)  Ak cena tovaru, ktorý sa má vrítiť, nepresahuje sumu 40 EUR, text v zátvorkách by mal znieť takto: „na Vaše náklady“. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 198 Návrh smernice Príloha I – časť B (vyplňte a zašlite tento formulár len v prípade, že si želáte odstúpiť od zmluvy) Adresát: Adresát: (meno, obchodná adresa a prípadne e-mailová adresa obchodníka) (*) Ja/my* týmto oznamujem/oznamujeme, že ja/my* odstupujem/odstupujeme od kúpnej zmluvy na tento tovar*/poskytnutie tejto služby* Ja/my** týmto oznamujem/oznamujeme, že ja/my** odstupujem/odstupujeme od kúpnej zmluvy na tento tovar**/poskytnutie tejto služby** Dátum objednania*/dátum prijatia* Dátum objednania (): Meno spotrebiteľa/spotrebiteľov Meno spotrebiteľa(-ov) (): Adresa spotrebiteľa/spotrebiteľov Adresa spotrebiteľa(-ov) (): Podpis spotrebiteľa/spotrebiteľov (iba ak sa tento formulár podáva písomne) Podpis/podpisy spotrebiteľa/spotrebiteľov (iba ak sa tento formulár zasiela na papieri)(): Dátum Dátum (): *Nehodiace sa prečiarknite. (*) Vyplní obchodník skôr, než poskytne formulár spotrebiteľovi. (**) Nehodiace sa prečiarknite. () Vyplní spotrebiteľ/spotrebitelia. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 199 Návrh smernice Príloha II – odsek 1 – písmeno a a (nové) aa) vylúčiť alebo obmedziť zodpovednosť obchodníka za škodu na majetku spotrebiteľa spôsobenú úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti vyplývajúcej z konania alebo opomenutia zo strany obchodníka; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 201 Návrh smernice Príloha II – odsek 1 – písmeno c a (nové) ca) priznať výlučnú právomoc na všetky spory vyplývajúce zo zmluvy miestu, kde má obchodník sídlo, pokiaľ zvolený súd nie je aj súdom príslušným podľa miesta bydliska spotrebiteľa; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 202 Návrh smernice Príloha III – odsek 1 – písmeno a a (nové) aa) stanoviť pre spotrebiteľa povinnosť, na ktorú sa vzťahuje podmienka, ktorej splnenie závisí výlučne od zámeru obchodníka; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 203 Návrh smernice Príloha III – odsek 1 – písmeno c a (nové) ca) požadovať od spotrebiteľa kúpu doplnkového tovaru alebo služieb, ktoré nie sú zahrnuté do ceny uvedenej v hlavnej zmluve; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 204 Návrh smernice Príloha III – odsek 1 – písmeno c b (nové) cb) účtovať prípadné poplatky, ako napr. pokutu za porušenie zmluvných podmienok, ktorá jednoznačne nezodpovedá nákladom, ktoré vzniknú obchodníkovi v dôsledku porušenia týchto podmienok; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 205 Návrh smernice Príloha III – odsek 1 – písmeno d a (nové) da) neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva poveriť tretiu stranu uzatvorením zmluvy medzi spotrebiteľom a obchodníkom a/alebo prijatím opatrení, ktoré majú viesť k uzatvoreniu zmluvy medzi spotrebiteľom a obchodníkom alebo ho uľahčiť. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 206 Návrh smernice Príloha III – odsek 1 – písmeno e e) umožniť obchodníkovi ukončiť zmluvu na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty s výnimkou prípadu, keď spotrebiteľ závažným spôsobom porušil zmluvu; e) umožniť obchodníkovi ukončiť zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty s výnimkou prípadu, keď na to existujú závažné dôvody; toto nemá vplyv na podmienky zmlúv o finančných službách, keď existuje oprávnený dôvod, za predpokladu, že sa od poskytovateľa vyžaduje ihneď o tom informovať druhú zmluvnú stranu; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 207 Návrh smernice Príloha III – odsek 1 – písmeno g g) umožniť obchodníkovi zvýšiť cenu dohodnutú so spotrebiteľom pri uzatváraní zmluvy bez toho, aby mal spotrebiteľ právo ukončiť zmluvu; g) stanoviť, že cena tovaru alebo iných aktív sa určí pri doručení alebo dodaní alebo umožniť obchodníkovi zvýšiť cenu dohodnutú so spotrebiteľom pri uzatváraní zmluvy bez toho, aby mal spotrebiteľ právo ukončiť zmluvu, pokiaľ je zvýšená cena príliš vysoká v pomere k cene dohodnutej pri uzatváraní zmluvy; toto sa netýka doložiek o cenových indexoch, ak to dovoľuje zákon, za predpokladu, že spôsob cenovej variability je výslovne opísaný; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 208 Návrh smernice Príloha III – odsek 1 – písmeno k k) umožniť obchodníkovi jednostranne meniť podmienky zmluvy, vrátane vlastností produktu alebo služby; k) umožniť podniku jednostranne meniť podmienky zmluvy vrátane vlastností produktu alebo služby bez oprávneného dôvodu, ktorý je uvedený v zmluve; netýka sa to podmienok, podľa ktorých si poskytovateľ finančných služieb vyhradzuje právo zmeniť úrokovú sadzbu, ktorú má platiť spotrebiteľ, alebo ktorá sa vypláca spotrebiteľovi, alebo výšku iných poplatkov za finančné služby bez oznámenia, ak existuje oprávnený dôvod, pokiaľ sa od poskytovateľa vyžaduje, aby o tom ihneď informoval spotrebiteľa, a spotrebiteľ má možnosť zmluvný vzťah s okamžitou účinnosťou ukončiť; netýka sa to ani podmienok, podľa ktorých si obchodník vyhradzuje právo jednostranne meniť podmienky zmluvy na dobu neurčitú, za predpokladu, že sa od obchodníka vyžaduje, aby o tom náležite informoval spotrebiteľa, a že spotrebiteľ môže zmluvný vzťah ukončiť; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 209 Návrh smernice Príloha III – odsek 1 – písmeno l a (nové) la) umožniť obchodníkovi, aby v prípade nedostupnosti objednaného dodal rovnocennú náhradu bez toho, aby musel spotrebiteľa výslovne informovať o tejto možnosti a o skutočnosti, že obchodník musí niesť náklady na vrátenie toho, čo spotrebiteľ dostal v rámci zmluvy, ak spotrebiteľ uplatní svoje právo na odstúpenie od zmluvy. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 210 Návrh smernice Príloha III – odsek 2 2.  Bod 1 písm. e) sa nevzťahuje na podmienky, podľa ktorých si poskytovateľ finančnej služby vyhradzuje právo jednostranne ukončiť zmluvu na dobu neurčitú bez výpovednej lehoty, ak sa od poskytovateľa vyžaduje bezodkladne o tom informovať druhú zmluvnú stranu alebo strany. vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 211 Návrh smernice Príloha III – odsek 3 – písmeno c a (nové) ca) zmluvy o balíku cestovných služieb, ktoré upravuje smernica 90/314/EHS . Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 212 Návrh smernice Príloha III – odsek 4 – úvodná časť 4.  Bod 1 písm. k) sa nevzťahuje na: 4.  Bod 1 písm. e), g) a k) sa nevzťahuje na: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 213 Návrh smernice Príloha III – odsek 4 – písmeno a a) podmienky, podľa ktorých si poskytovateľ finančných služieb vyhradzuje právo zmeniť úrokovú sadzbu, ktorú má platiť spotrebiteľ alebo ktorá je vyplatená spotrebiteľovi, alebo výšku iných poplatkov za finančné služby bez oznámenia, ak je to opodstatnené, ak sa od poskytovateľa vyžaduje ihneď o tom informovať druhú zmluvnú stranu alebo strany pri najbližšej príležitosti a ak druhá strana alebo strany majú možnosť ihneď odstúpiť od zmluvy; vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 214 Návrh smernice Príloha III – odsek 4 – písmeno b b) transakcie s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na burze cenných papierov alebo od trhovej sadzby, ktoré obchodník nekontroluje; vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 215 Návrh smernice Príloha III – odsek 4 – písmeno d d) podmienky, podľa ktorých si obchodník vyhradzuje právo jednostranne meniť podmienky zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od neho vyžaduje, aby o tom náležite informoval spotrebiteľa, a ak spotrebiteľ môže ukončiť zmluvu. vypúšťa sa