Európsky parlament,

–  so zreteľom na Ottawský dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení (ďalej len „dohovor o zákaze mín“) z 3. decembra 1997, ktorý nadobudol platnosť 1. marca 1999,

–  so zreteľom na dohovor o používaní určitých konvenčných zbraní z roku 1980 (CCW) a k nemu pripojené protokoly, najmä na zmenený a doplnený protokol II o nášľapných mínach, nástražných výbušných systémoch a iných zariadeniach a protokol V o výbušných pozostatkoch vojny,

–  so zreteľom na najnovšie uznesenia z 22. apríla 2004 o protipechotných nášľapných mínach(1), zo 7. júla 2005 o svete bez mín(2), z 19. januára 2006 o zdravotnom postihnutí a rozvoji(3), z 13. decembra 2007 k 10. výročiu dohovoru o zákaze mín(4) a zo 6. septembra 2001 o opatreniach na podporu záväzku neštátnych subjektov k úplnému zákazu protipechotných nášľapných mín(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1724/2001 z 23. júla 2001, ktoré sa týka boja proti protipechotným nášľapným mínam v rozvojových krajinách(6) a nariadenie Rady (ES) č. 1725/2001 z 23. júla 2001, ktoré sa týka boja proti protipechotným nášľapným mínam v tretích krajinách iných ako rozvojové krajiny(7),

–  so zreteľom na Cartagenský akčný plán na roky 2010 – 2014: ukončenie utrpenia spôsobeného protipechotnými nášľapnými mínami, ktorý bol prijatý na druhej hodnotiacej konferencii Ottawského dohovoru, ktorá sa uskutočnila od 30. novembra do 4. decembra 2009 v kolumbijskej Cartagene,

–  so zreteľom na usmernenia Európskej komisie o činnosti Európskeho spoločenstva v oblasti mín na roky 2008 – 2013,

–  so zreteľom na svoje viaceré uznesenia o kazetovej munícii, pričom posledné bolo prijaté 8. júla 2010(8), a na nadobudnutie platnosti Dohovoru o kazetovej munícii dňa 1. augusta 2010,

–  so zreteľom na správu útvaru OSN pre opatrenia proti  mínam,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0211/2011),

A.  keďže EÚ sa aktívne zapája do opatrení proti mínam, najmä od jednotnej akcie z roku 1995, a prijala záväzný cieľ úplne zakázať a odstrániť protipechotné nášľapné míny (APL) na celom svete; keďže EÚ je vedúcim podporovateľom opatrení proti mínam a (popredným) prispievateľom v tomto smere, pričom táto téma patrí k jej prioritám v oblastiach ľudských práv, humanitárnej a rozvojovej pomoci,

B.  keďže opatrenia proti mínam zahŕňajú prieskum, odhaľovanie, označovanie a odstraňovanie protipechotných nášľapných mín (APL) a iných výbušných pozostatkov vojny (ERW) vrátane opusteného arzenálu (AO) nevybuchnutého arzenálu (UXO), pozostatkov kazetovej munície a improvizovaných výbušných zariadení (IED), ako aj osvetu o riziku súvisiacom s mínami a ERW, pomoc obetiam, likvidáciu zásob a podporu zameranú na presadzovanie všeobecného rozšírenia príslušných medzinárodných dohovorov a zmlúv s cieľom ukončiť výrobu APL, ich používanie a obchodovanie s nimi,

C.  keďže APL a ERW vrátane IED a pozostatkov kazetovej munície okrem toho, že spôsobujú straty na ľudských životoch, najmä medzi civilným obyvateľstvom, znamenajú vážnu prekážku obnovy postihnutých krajín po skončení konfliktu, pričom môžu slúžiť ako základný materiál pri výrobe IED,

D.  keďže do 1. decembra 2010 celkovo 156 štátov oficiálne súhlasilo, že pristúpi k dohovoru o zákaze mín,

E.  keďže podľa odhadov iniciatívy Landmine and Cluster Munition Monitor (Monitorovanie nášľapných mín a kazetovej munície) počet obetí APL a iných ERW klesol z 18 000 v roku 1999 na 4 000 v roku 2009; keďže podľa odhadov 70 % týchto obetí tvorili civilisti, pričom tretinu z nich predstavovali deti, a keďže príliš veľa ľudí na celom svete je naďalej ohrozovaných APL a ERW,

F.  keďže v nedávnom období iba dve vlády, a to vlády Barmy/Mjanmarska a Líbye, nechali rozmiestniť APL, pričom neboli zaznamenané žiadne vývozy ani presuny APL a podľa odhadov len tri štáty pokračujú v ich výrobe, avšak povstalecké skupiny, ako napríklad FARC, naďalej pokračujú vo výrobe vlastných zariadení,

G.  keďže väčšina ozbrojených síl sa už dávno vzdala používania APL, ale viacerí ozbrojení neštátni aktéri stále používajú APL spolu s IED aktivovanými obeťou a kazetovú muníciu,

H.  kdeže problém APL a iných ERW sa naďalej do istej miery týka viac ako 90 krajín, pričom najviac postihnutými sú Afganistan, Kolumbia, Pakistan, Mjanmarsko, Kambodža a Laos,

I.  keďže sú to v prvom rade postihnuté štáty, kto nesie zodpovednosť za vyriešenie problému APL a ERW na vlastnom území pred konfliktom, počas neho a po jeho skončení,

J.  keďže v mnohých zasiahnutých krajinách, kde sa konflikt skončil, ale kde naďalej vo veľkom počte zostávajú miestne ozbrojené zložky, sa len malá časť vojenských síl zaoberá odstraňovaním mín,

K.  keďže pomoc obetiam bude potrebné poskytovať dlho po tom, ako sa zažehná hrozba, ktorú prestavujú APL,

L.  keďže medzinárodné spoločenstvo vynikajúco zareagovalo na výzvu, ktorú predstavuje tragédia spôsobená APL, a v rokoch 1999 až 2009 prispelo k opatreniam proti mínam sumou 3,9 miliardy USD, pričom najvyššími prispievateľmi boli USA (902,4 miliónov USD), ES (521,9 miliónov USD), Japonsko (336,9 miliónov USD), Nórsko (342,7 miliónov USD), Kanada (259,8 miliónov USD), Spojené kráľovstvo (220,6 miliónov USD), Nemecko (206,9 miliónov USD) a Holandsko (201,9 miliónov USD),

M.  keďže hrozba, ktorú predstavujú míny, je často nižšia, než panuje všeobecné presvedčenie, a podľa výpočtov sa iba na 2 % územia, kde prebehol nákladný proces odmínovania, skutočne nachádzali APL alebo iné ERW, keďže existujú jasné náznaky, že dochádza k neefektívnemu využívaniu prostriedkov vyčlenených na opatrenia proti mínam; keďže lepšia metodika prieskumu a pochopenie jeho výsledkov môže výrazne znížiť potrebu úplného odmínovania predpokladaných nebezpečných oblastí, pričom v posledných rokoch k takémuto zníženiu aj došlo,

N.  keďže techniky a technológie odhaľovania výbušnín ani napriek značným investíciám nezaznamenali veľký pokrok a vzhľadom na nárast vo využívaní IED je naliehavé riešiť nové otázky,

O.  keďže osveta o znižovaní rizika je kľúčovým prvkom pomoci ľuďom, najmä deťom, v oblastiach postihnutých mínami, aby mohli žiť bezpečnejšie a aby sa dozvedeli o nebezpečenstvách spojených s APL a ERW,

Celosvetové úsilie týkajúce sa opatrení proti mínam

1.  víta pokrok, ktorý sa za uplynulé desaťročie dosiahol v opatreniach proti mínam, zdôrazňuje však, že snahy treba preorientovať a zintenzívniť, ak sa má hrozba, ktorú predstavujú APL, odstrániť v stanovenom čase;

2.  s radosťou víta skutočnosť, že 156 krajín už podpísalo a ratifikovalo dohovor o zákaze mín vrátane 25 členských štátov EÚ, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že 37 krajín dohovor stále nepodpísalo; naliehavo vyzýva všetky nezúčastnené štáty, aby pristúpili k dohovoru o zákaze mín a k Dohovoru o kazetovej munícii; naliehavo vyzýva najmä tie členské štáty EÚ, ktoré k dohovoru ešte nepristúpili, aby tak urobili a nabáda k zabezpečeniu lepšej súčinnosti medzi jednotlivými medzinárodnými nástrojmi;

3.  s radosťou víta skutočnosť, že 56 krajín už pristúpilo k Dohovoru o kazetovej munícii vrátane 15 členských štátov EÚ; víta aj prijatie Vientianskej deklarácie a jej akčného plánu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali všeobecné rozšírenie a vykonávanie dohovoru o zákaze mín a aj Dohovoru o kazetovej munícii;

4.  v plnej miere podporuje vykonávanie Cartagenského akčného plánu, ktorého súčasťou je podrobný päťročný plán záväzkov vo všetkých oblastiach týkajúcich sa opatrení proti mínam, a vyzýva Radu, aby čo najskôr prijala rozhodnutie o podpore tohto plánu;

5.  zdôrazňuje, že pre lepšiu schopnosť reagovať na potreby priamo postihnutých ľudí treba zabezpečiť súlad medzi jednotlivými rozmermi opatrení proti mínam, najmä pokiaľ ide o humanitárne a rozvojové aspekty, aj prostredníctvom zvýšenia účasti miestnych subjektov na vykonávaní súvisiacich projektov a zvýšením ich zodpovednosti v tomto procese;

6.  uznáva obrovský príspevok medzinárodných darcov, medzinárodných agentúr a MVO k boju proti pliage APL, ako aj odhodlanie a obetovanie medzinárodných aj miestnych pracovníkov;

7.  víta fakt, že ďalších sedem krajín oznámilo, že v rokoch 2009 a 2010 skončilo odmínovanie, čím sa počet štátov, ktoré to dosiahli, zvýšil na 16;

8.  uznáva, že USA sú hlavných globálnym podporovateľom opatrení proti mínam, ktorý výrazne podporuje medzinárodné programy na odmínovanie zamínovaných oblastí a na pomoc obetiam a ktorý už dodržiava väčšinu kľúčových ustanovení dohovoru o zákaze mín, a preto nabáda USA, aby pristúpili k dohovoru;

9.  naliehavo vyzýva Rusko, aby pristúpilo k dohovoru o zákaze mín, a poznamenáva, že táto krajina, ktorá v minulosti vo veľkom rozsahu vyrábala APL a dlhé roky ich využívala, bola vyňatá zo zoznamu v roku 2010, keď vyhlásila, že míny prestala používať;

10.  pripomína štátom zúčastneným na dohovore ich medzinárodný záväzok zničiť zásoby APL; vyjadruje znepokojenie, že Čína a Rusko majú najväčšie zásoby APL, pričom ich množstvo sa odhaduje na 100 miliónov v prípade Číny a 24,5 milióna v prípade Ruska; naliehavo vyzýva EÚ, aby do rokovaní s Ruskom a Čínou zahrnula otázky zničenia ich existujúcich zásob a urýchleného pristúpenia k dohovoru o zákaze mín, pričom vyzýva, aby EÚ pokračovala aj v podporovaní všeobecného rozšírenia dohovoru o zákaze mín a iných príslušných dohovorov aj tým, že zahrnie otázku opatrení proti mínam do svojho politického dialógu a dohôd podpísaných s tretími krajinami;

11.  odsudzuje pokračujúce používanie APL povstalcami, teroristickými skupinami a inými neštátnymi aktérmi; v tomto smere poukazuje na situáciu v Kolumbii, kde je skupina FARC považovaná za najaktívnejšieho používateľa APL spomedzi všetkých rebelských skupín na svete;

Prípadová štúdia – Afganistan

12.  poznamenáva, že rozšírené a svojvoľné používanie APL počas viac ako tri desaťročia trvajúceho konfliktu znamená, že Afganistan patrí medzi najviac zamínované krajiny na svete, pričom členovia Talibanu navyše využívali IED;

13.  odsudzuje skutočnosť, že napriek viac ako desaťročiu trvajúcemu odmínovaniu v rámci najväčšieho a najlepšie financovaného humanitárneho odmínovacieho programu na svete má Afganistan stále jednu z najvyšších úrovní úmrtnosti na svete a vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že od 1. marca 2009 do 1. marca 2010 viac ako polovicu z 508 obetí APL/ERW/IED predstavovali deti;

14.  uznáva, že v dôsledku pretrvávajúceho konfliktu v mnohých oblastiach je odmínovanie mimoriadne nebezpečné a Taliban zameral svoje útoky na úrady OSN, ako aj miestnych a medzinárodných pracovníkov;

15.  konštatuje, že v roku 2009 medzinárodné spoločenstvo darovalo na opatrenia proti mínam v Afganistane asi 80 miliónov USD a že od roku 2002 finančná a technická pomoc EÚ vo výške 89 miliónov EUR pomohla zbaviť APL približne 240 km2 územia krajiny, čím sa toto územie stalo hospodársky prístupným a umožnila sa tu rekonštrukciu nehnuteľností a návrat rodín; zdôrazňuje, že je potrebné sústrediť sa vo väčšej miere na pomoc obetiam a osvetu o riziku súvisiacom s mínami;

16.  víta skutočnosť, že operácie prebiehajú takmer výlučne za účasti 10 000 miestnych pracovníkov s medzinárodnou pomocou, pričom sa posilnil prvok vlastnej zodpovednosti v tomto procese;

17.  vyjadruje znepokojenie zo zjavnej neochoty afganskej vlády na ústrednej úrovni a na úrovni jednotlivých provincií prevziať zodpovednosť za opatrenia proti mínam;

Prípadová štúdia – Angola

18.  poznamenáva, že po asi 30 rokoch konfliktu patrí Angola rovnako ako Afganistan ku krajinám, ktorých územie je najviac zasiahnuté APL;

19.  berie na vedomie úspešné zriadenie komisie CNIDAH ako vnútroštátneho orgánu pre opatrenia proti mínam, poznamenáva však, že darcovské krajiny majú malý vplyv a že vláda má prístup k vlastným značným finančným zdrojom, predovšetkým z príjmov z ropy;

20.  vyjadruje hlboké znepokojenie z mnohých štrukturálnych problémov, ktoré Komisia zdôraznila v hodnotení z roku 2009, napríklad v súvislosti s neefektívnym vynaložením 2,7 milióna EUR na 22 pracovníkov komisie CNIDAH; naliehavo vyzýva EÚ, aby monitorovala, kontrolovala a hodnotila efektívnosť využívania peňazí a aby zabezpečila efektívne a cielené použitie vyčleneného rozpočtu na dosiahnutie potrebného výsledku vo forme odmínovaného územia;

21.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek skončeniu vnútroštátneho zisťovania v roku 2007 a rozsiahlemu programu pre opatrenia proti mínam stále nie je s istotou známy rozsah hrozby, ktorú predstavujú APL/ERW, a že pri súčasnej miere pokroku bude odmínovanie krajiny trvať sto rokov; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné vytvoriť odlišný vzťah medzi vládou a medzinárodnými darcami, vyčleniť viac vnútroštátnych prostriedkov na riešenie problému, zaviesť dokonalejšie techniky zužovania prehľadávaného územia a zvýšiť schopnosti krajiny v oblasti odstraňovania mín, aby sa pôda mohla rýchlejšie uvoľniť na účely produkcie;

Prípadová štúdia – Bosna

22.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že 16 rokov po skončení konfliktu v Bosne a Hercegovine je v krajine naďalej veľké množstvo APL/ERW, okolo 11.000 mínových polí a odhadovaných 220 000 aktívnych APL a ERW, ktoré predstavujú v celej krajine vážnu bezpečnostnú výzvu a prekážku hospodárskeho a sociálneho vývoja;

23.  poznamenáva, že nastalo zlepšenie riadenia opatrení proti mínam vďaka tomu, že sa zriadilo centrum pre opatrenia proti mínam v Bosne a Hercegovine, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Bosna a Hercegovina ďaleko zaostala za cieľmi v oblasti financovania a odmínovania, ktoré boli stanovené v žiadosti o predĺženie podľa dohovoru o zákaze mín;

24.  uznáva, že mobilizácia zdrojov predstavuje pre vládu veľkú výzvu a že sa ešte musí prijať stratégia pre opatrenia proti mínam na roky 2009 až 2019; vyjadruje poľutovanie nad tým, že hlavný orgán vlády zodpovedný za odmínovanie, komisia pre odmínovanie, sa už niekoľko rokov nestretla so zástupcami darcov sídliacimi v Sarajeve a od druhej hodnotiacej konferencie z roku 2009 sa jej zástupcovia nezúčastňujú ani na medzinárodných schôdzach k dohovoru o zákaze mín; vyzýva vládu, aby prevzala plnú zodpovednosť za opatrenia proti mínam a zabezpečila ich strategické plánovanie a riadenie;

25.  blahoželá Medzinárodnému trustovému fondu pre odmínovanie a pomoc obetiam mín (ITF), ktorý má sídlo v Slovinsku, v súvislosti s jeho prínosom k opatreniam proti mínam v Bosne a Hercegovine, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa ďalej zameriaval na Bosnu a Hercegovinu, až kým sa tento problém úplne nevyrieši;

26.  poznamenáva, že v Bosne a Hercegovine pôsobí 33 akreditovaných organizácií pôsobiacich v oblasti odmínovania, bolo by avšak vhodné vo väčšej miere využiť armádne ľudské zdroje;

27.  vyjadruje uznanie EUFOR ALTHEA a jej inštruktorom osvety o rizikách spojených s mínami za to, že vycvičili niekoľko tisíc ľudí, a povzbudzuje ich, aby pokračovali vo svojej práci;

Pomoc obetiam

28.  uznáva, že život obetí APL a iných ERW a ich živobytie sú natrvalo poznačené, že sú to najmä civilisti, ktorí často pochádzajú z najchudobnejších vrstiev jedných z najchudobnejších krajín, pričom po mnoho rokov potrebujú cielenú a ustavičnú zdravotnú a sociálnu podporu a pomoc a že táto pomoc a podpora bude potrebná aj vtedy, keď už nebude dochádzať k ďalším úmrtiam;

29.  víta skutočnosť, že vďaka opatreniam proti mínam sa výrazne znížila miera smrteľných prípadov, vyjadruje však hlboké poľutovanie nad tým, že v roku 2009 tvorili civilisti 70 % všetkých obetí, a predovšetkým odsudzuje vysoký podiel detí medzi obeťami;

30.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že osoby, ktoré prežili zranenia spôsobené nášľapnými mínami, alebo organizácie, ktoré ich zastupujú, sa v menej ako polovici postihnutých krajín zapojili do realizácie pomoci obetiam, a súhlasí, že je potrebné, aby sa v plnej miere zohľadňovali názory a práva týchto osôb; naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo a EÚ, aby výrazne zvýšili časť financovania určenú na pomoc obetiam, ale nie na úkor odmínovania;

Pokrok v oblasti odhaľovania mín a techník zisťovania

31.  uznáva, že miestne obyvateľstvo v oblastiach, ktorých územie je zasiahnuté mínami, môže najlepšie poskytnúť prvé signály o tom, kde existuje hrozba míny;

32.  poznamenáva, že napriek pokroku, ktorý sa dosiahol v technológiách, výcviku a technikách vyhľadávania mín, rýchle, spoľahlivé a nákladovo efektívne riešenia sú naďalej ťažko realizovateľné a stále sa vo veľkom rozsahu využívajú techniky, ktoré vyžadujú manuálne sondy; uznáva dôležitý prínos medzinárodných noriem OSN pre opatrenia proti mínam (IMAS), ktoré zlepšili bezpečnosť a efektívnosť opatrení proti mínam tým, že stanovili normy a zabezpečili poradenstvo, ako aj úlohu útvaru OSN pre opatrenia proti mínam pri koordinovaní snáh v oblasti opatrení proti mínam;

33.  poznamenáva, že najväčšie vyhliadky pre technický pokrok pri odhaľovaní mín spočívajú v metódach ušitých na mieru a založených na kombinácii viacerých technológií, s cieľom predchádzať stratám na životoch a vykonávať odmínovanie s minimálnym vplyvom na životné prostredie;

34.  uznáva, že riadne vykonaný prieskum je zmysluplný, keď ho následne doplní presné a efektívne podávanie správ, a že darcom treba zabezpečiť, aby sa ich finančné prostriedky na tieto činnosti dobre vynakladali;

35.  žiada Európsku komisiu, aby v úzkej spolupráci s medzinárodnými partnermi, ktorí sa špecializujú na túto oblasť, vyčlenila dodatočné finančné prostriedky na prieskum mín a na technológie a techniky odhaľovania a aby použila finančné prostriedky dostupné v rámci siedmeho rámcového programu a výskumu v oblasti bezpečnosti;

Na ceste k odstráneniu hrozby, ktorú predstavujú APL

36.  je znepokojený, že niektoré krajiny, ktorých sa týka problém APL, sa príliš spoliehajú na medzinárodnú finančnú pomoc zameranú na opatrenia proti mínam a nevyčleňujú dostatok vlastných zdrojov, pokiaľ ide o pracovníkov a príjmy; vyzýva EÚ, aby vo väčšej miere zapájala postihnuté krajiny a pripomenula im ich zodpovednosť, a vyzýva najmä na preskúmanie situácie v Angole, s cieľom vo väčšom rozsahu mobilizovať vnútroštátne príspevky;

37.  vyjadruje znepokojenie z presunu zdrojov na „odmínovanie“ oblastí, kde je z humanitárneho hľadiska alebo z hľadiska hospodárskeho rozvoja malé ohrozenie alebo kde sa pociťuje hrozba, hoci nie je reálna, čo je na úkor zamerania sa na oblasti, v ktorých je život značne ohrozený; požaduje, aby sa väčší dôraz kládol na kvalitnejšie plánovanie a riadenie operácií a na presnejší počiatočný prieskum podozrivých oblastí a podávanie správ;

38.  vyjadruje znepokojenie nad slabou kontrolou a zabezpečením vojenských skladov obsahujúcich zbrane a výbušný arzenál vrátane nášľapných mín, najmä v krajinách, v ktorých prebiehajú povstania a nepokoje;

39.  domnieva sa, že medzinárodné spoločenstvo by malo sústrediť svoju pozornosť na tie krajiny, ktoré sú najmenej schopné samé si pomôcť, ako aj na odstraňovanie mín a poskytovanie pomoci obetiam a že cieľom je rýchlejšie dosiahnuť stav, keď bude možné vyhlásiť, že krajiny sú oslobodené od hrozby, ktorú míny predstavujú pre život a hospodársky rozvoj;

40.  naliehavo vyzýva darcov, aby poskytovali financovanie pri efektívnejšom stanovení cieľov, monitorovaní a hodnotení;

41.  domnieva sa, že úsilie by sa malo sústrediť na vybudovanie a rozvoj väčšej kapacity na miestnej úrovni, čo by mohlo zahŕňať špeciálne vyškolených miestnych pracovníkov na štruktúrovanom a profesionálnom základe, alebo väčšie využívanie vojenských jednotiek v konfliktných situáciách, ktoré sú špeciálne vyškolené v oblasti humanitárneho odmínovania;

42.  požaduje kvalitnejšie vnútroštátne plánovanie opierajúce sa o najlepšie postupy a zvýšenú medzinárodnú koordináciu opatrení proti mínam, ktorá efektívnejšie zameria zdroje na oblasti prioritnej potreby bez toho, aby sa rozmohli byrokratické štruktúry;

43.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistuje spoľahlivé sčítanie súčasného počtu obetí APL/ERW/IED, a naliehavo požaduje vypracovanie primeranej analýzy, ktorá bude slúžiť ako návod na účinnejšie nasmerovanie zdrojov, pričom je potrebné vo väčšej miere zohľadniť potreby obetí a ich rodín;

44.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že od zrušenia príslušného riadku v rozpočte EÚ v roku 2007 EÚ nemá k dispozícii flexibilný nástroj, ktorý by sa vo svojej podstate vzťahoval na viacero krajín a ktorý by koherentne reagoval na priority opatrení proti mínam, a že v kvantitatívnom vyjadrení došlo zo strany EÚ k celkovému poklesu financovania opatrení proti mínam; preto požaduje návrat k angažovanejšiemu prístupu stanovením jedného rozpočtového riadku v rámci hlavného riaditeľstva, čo bude signálom o sile pokračujúceho odhodlania EÚ realizovať opatrenia proti mínam, ktoré musia zohľadňovať osobitné potreby jednotlivých krajín v súlade s dokumentmi o stratégii krajiny a zároveň skutočnosť, že v niektorých krajinách sa prítomnosť mín stala štrukturálnou otázkou, teda otázkou rozvojovej politiky EÚ;

45.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že doposiaľ nebola na financovanie programov na opatrenia proti mínam využitá mimoriadna pomoc (článok 3) ani dlhodobá zložka (článok 4) nástroja stability;

46.  zdôrazňuje, že po skončení konfliktu môžu opatrenia proti mínam významným spôsobom prispieť k odzbrojeniu, demobilizácii a obnove v neposlednom rade tým, že bývalým bojovníkom poskytnú vysoko cenenú odbornú prípravu a prácu;

47.  vyzýva darcov na monitorovanie a štandardizáciu svojich metód hodnotenia efektívnosti nákladov na opatrenia proti mínam, aby sa dali ľahšie porovnať a preskúmať vo vzťahu k jednotlivým krajinám, a požaduje, aby sa prostredníctvom agentúry MASG určili a propagovali najlepšie postupy;

48.  vyzýva Európsku komisiu na takú aktualizáciu svojich usmernení o činnosti Európskeho spoločenstva v oblasti mín na roky 2008 – 2013, aby odrážali navrhované zmeny v inštitucionálnej a finančnej štruktúre, aby sa zabezpečilo rýchlejšie a flexibilnejšie rozdeľovanie finančných prostriedkov, aby sa poskytli jasné pokyny o prístupe k finančným zdrojom so zameraním na najnaliehavejšie priority a najlepšie postupy, aby sa stanovili tzv. balíky pomoci, ktoré umožnia krajinám v najväčšej núdzi dodržať záväzky vyplývajúce z dohovoru o zákaze mín a sledovať a riadne vyhodnocovať efektívnosť financovania;

49.  zdôrazňuje, že opatrenia proti mínam by mali byť povinným prvkom stratégií v tých krajinách, o ktorých sa vie, že sa v nich nachádzajú míny a/alebo ich zásoby;

50.  je presvedčený, že prostredníctvom lepšej medzinárodnej koordinácie a stanovenia priorít, zlepšenia postupov riadenia, prieskumu a odhaľovania mín, kvalitnejšieho monitorovania a podávania správ, ako aj rozumnejšieho a lepšieho využívania finančných prostriedkov je v stanovenom čase skutočne možné vytvoriť svet bez APL, ktoré sú hrozbou pre život, živobytie a hospodársky rozvoj;

o
o   o

51.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a vládam členských štátov, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a Komisii, OSN, prezidentovi USA a Kongresu USA, vládam krajín, ktorých územie je najviac zasiahnuté mínami, a MVO.

(1) Ú. v. EÚ C 104 E, 30.4.2004, s. 1075. (2) Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 473. (3) Ú. v. EÚ C 287 E, 24.11.2006, s. 336. (4) Ú. v. EÚ C 323 E, 18.12.2008, s. 485. (5) Ú. v. ES C 72 E, 21.3.2002, s. 352. (6) Ú. v. ES L 234, 1.9.2001, s. 1. (7) Ú. v. ES L 234, 1.9.2001, s. 6. (8) Prijaté texty, P7_TA(2010)0285.