Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej články 2 a 3,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej článok 19,

–  so zreteľom na Chartu základných práv, najmä na jej články 21, 23 a 25,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (KOM(2010)0491),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. apríla 2009 s názvom Riešenie otázky vplyvu starnutia obyvateľstva v EÚ (Správa o starnutí obyvateľstva 2009) (KOM(2009)0180),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce (2008/867/ES)(1),

–  so zreteľom na správu, ktorej vypracovanie zadala Komisia, z 22. júla 2010 s názvom Prístup k zdravotnej a dlhodobej starostlivosti – rovnosť mužov a žien?,

–  so zreteľom na správu, ktorej vypracovanie zadala Komisia, z 24. novembra 2009 s názvom Zohľadňovanie rodového hľadiska v politikách aktívneho začleňovania,

–  so zreteľom na závery Rady zo 7. marca 2011 o Európskom pakte pre rodovú rovnosť na obdobie rokov 2011 – 2020,

–  so zreteľom na závery Rady zo 6. decembra 2010 o vplyve starnúcej pracovnej sily a populácie na politiky zamestnanosti,

–  so zreteľom na závery Rady zo 7. júna 2010 o aktívnom starnutí,

–  so zreteľom na závery Rady z 30. novembra 2009 o zdravom a dôstojnom starnutí,

–  so zreteľom na závery Rady z 8. júna 2009 o rovnosti príležitostí pre ženy a mužov: aktívne a dôstojné starnutie,

–  so zreteľom na správu Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok z 1. mája 2008 s názvom Pracovné podmienky starnúcej pracovnej sily,

–  so zreteľom na madridský medzinárodný akčný plán týkajúci sa starnutia, ktorý bol prijatý na Druhom svetovom zhromaždení o starnutí (A/CONF.197/9 8) 12. apríla 2002,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o úlohe žien v starnúcej spoločnosti(2),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0291/2011),

A.  keďže rodová rovnosť a zákaz diskriminácie, okrem iného na základe veku, sú základnými zásadami Európskej únie, ktoré sú zakotvené v Zmluve o fungovaní Európskej únie a patria medzi ciele a úlohy Spoločenstva,

B.  keďže stratégia Európa 2020 stanovuje ako jeden z hlavných cieľov dosiahnuť 75% zamestnanosť žien i mužov a cieľ znížiť počet osôb ohrozených chudobou o 20 miliónov; keďže skupina žien nad 50 rokov je preto rozhodujúcou vekovou skupinou pri plnení oboch týchto cieľov, pretože v tejto skupine býva chudoba a nezamestnanosť zvlášť vysoká,

C.  keďže pretrvávanie rodových stereotypov zahrňujúcich diskrimináciu na základe veku, s ktorou sa na trhu práce stretajú starší ľudia, obzvlášť znižuje príležitosti starších žien zamestnať sa, možnosti ich odbornej prípravy a povýšenia a je čiastočne zodpovedné za zvýšené riziko chudoby v staršom veku,

D.  keďže diskriminácia na základe pohlavia je osobitným druhom diskriminácie do tej miery, že je systematická a systémová a zasahuje do všetkých ostatných foriem diskriminácie,

E.  keďže trh práce je oveľa dynamickejší a nestabilnejší než kedykoľvek predtým, čo znamená, že zamestnanie v rovnakej oblasti už viac nemožno zaručiť na celý život; keďže hospodárska kríza ukázala, že ženy zohrávajú na trhu práce dôležitú úlohu,

F.  keďže hospodárska konkurencieschopnosť Európy, jej prosperita a inkluzívnosť v budúcnosti bude rozhodujúcim spôsobom závisieť od jej schopnosti efektívne využívať zdroje pracovnej sily, a to nielen predĺžením pracovného života, ale aj vytváraním pracovných podmienok a systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré podporujú zlepšenie pracovných a životných podmienok, ako aj kvalitu hospodárstva, a keďže to zahrňuje aj prijatie vhodných politík na zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života a na riešenie priamej a nepriamej diskriminácie a rodových stereotypov, ktoré vedú k rodovým rozdielom na trhu práce,

G.  keďže v rokoch 1990 až 2010 sa počet obyvateľov v produktívnom veku (20 – 64 rokov) v krajinách EÚ-27 zvýšil o 1,8 %, počet starších ľudí (nad 65 rokov) sa zvýšil o 3,7 % a podiel mladších ľudí (0 – 19 rokov) klesol o 5,4 %; keďže podiel obyvateľov vo veku nad 65 rokov sa má podľa predpokladov zvýšiť zo 17,4 % v roku 2010 na 30 % v roku 2060(3),

H.  keďže v roku 2008 bol podiel starších žien ohrozených chudobou 22 % v porovnaní so 16 % starších mužov(4),

I.  keďže ženy sú často a v čoraz väčšej miere nadmerne zastúpené medzi izolovanými staršími ľuďmi v dôsledku narastajúcej rozvodovosti a kratšej priemernej dĺžky života mužov; keďže u vdov a osamotených starších žien je vo všeobecnosti vyššie riziko chudoby, izolácie a sociálneho vylúčenia,

J.  keďže zamestnanosť žien vo veku 55 – 64 rokov predstavovala v roku 2009 37,8 % v porovnaní s 54,8 % mužov v rovnakom veku(5),

K.  keďže nezamestnanosť žien je vyššia ako nezamestnanosť mužov v 21 členských štátoch, a hoci dlhodobá nezamestnanosť je vyššia u mužov v 12 krajinách, nezamestnanosť žien je častejšie skrytá ako „neaktívnosť“ v prípadoch, ak sú tieto ženy vydaté alebo majú deti,

L.  keďže priemerný hodinový zárobok žien do 30 rokov predstavuje 92 % zárobku mužov, vo vekovej skupine 50 – 59 rokov(6) 67,5 % a priemerný rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v EÚ zostáva na úrovni 17,5 %,

M.  keďže rodové rozdiely v sociálno-ekonomickom postavení sú do značnej miery zakorenené v tradičnom rodovom rozdelení úloh, podľa ktorého nesú muži hlavnú zodpovednosť za zabezpečenie prostriedkov na živobytie a ženy za neplatené domáce práce a starostlivosť o rodinu, a to vrátane širšej starostlivosti o rodinu, čo má významný vplyv na to, ako si dokážu ženy v porovnaní s mužmi zabezpečiť práva sociálneho zabezpečenia, napríklad na dôchodok, a tým aj osobnú situáciu v staršom veku, najmä v prípade rozvodu, rozluky alebo ovdovenia,

N.  keďže u žien je väčšia pravdepodobnosť, že budú mať pomalšiu, kratšiu a/alebo prerušovanú kariéru a nižší priemerný príjem než muži, čo sa odzrkadľuje vo väčších rozdieloch medzi platmi žien a mužov, vytvárajú sa rodové rozdiely v príspevkoch na súkromné dôchodkové účty a zvyšuje sa tak riziko, že ženy budú v staršom veku ohrozené chudobou,

O.  keďže rodové rozdiely sú menšie pred založením rodiny a narastajú, keď jednotlivci vytvoria pár; keďže miera zamestnanosti klesá u žien pri narodení prvého dieťaťa a nevýhody na trhu práce sa akumulujú v skorších etapách životného cyklu v súvislosti so starostlivosťou o deti, ktorá sa neskôr mení na starostlivosť o starších ľudí a často vyústi do chudoby v zamestnaní,

P.  keďže staršie ženy v porovnaní s mužmi častejšie volia alebo sú nútené zvoliť si prácu na čiastočný úväzok a častejšie opúšťajú alebo sú nútené opustiť pracovný trh odchodom do predčasného dôchodku,

Q.  keďže význam rodového prístupu k aktívnym politikám trhu práce všeobecne uznávajú takmer všetky európske krajiny, ale hodnotenia aktívnych politík trhu práce ukazujú, že zohľadňovanie rodového hľadiska je nerovnomerné a dosť úzko zamerané,

R.  keďže väčšina žien nad 50 rokov často čelí dvojitej alebo viacnásobnej diskriminácii na základe rodových a vekových stereotypov, ktoré ešte zhoršujú ich rodovo špecifické pracovné a životné modely (napr. prerušenia pracovnej kariéry, práca na čiastočný úväzok, opätovné zamestnanie sa po období bez práce, skutočnosť, že sa vzdajú svojej práce, aby sa mohli starať o rodiny alebo pracovať v rodinných firmách, najmä v obchodných alebo poľnohospodárskych podnikoch bez toho, aby dostávali mzdu alebo patrili do systému sociálneho zabezpečenia, ako aj rozdiely v platoch žien a mužov); keďže ženy preto zvyčajne čelia väčšej kumulácii nevýhod v porovnaní s mužmi z rovnakých skupín, keďže navyše v čase hospodárskej krízy tieto ženy čelia ešte väčšiemu riziku chudoby,

S.  keďže na pracovnom trhu sa ženy často považujú za „staré“ v oveľa mladšom veku než muži; keďže 58 % Európanov považuje diskrimináciu na základe veku za rozšírenú(7),

T.  keďže násilie páchané na starších ženách je veľmi podceňovaná otázka, pretože najmä staršie ženy nechcú zverejniť, že sú zneužívané, ako aj v dôsledku stereotypných názorov poskytovateľov služieb, že staršie ženy sú menej ohrozené, a takisto v dôsledku obmedzených možností, ktoré majú staršie ženy ako obete zneužitia k dispozícii,

U.  keďže výchova k rovnosti od útleho veku, politiky v oblasti odborného poradenstva a politiky na podporu zamestnanosti žien sú účinné spôsoby, ako natrvalo zastaviť diskrimináciu tohto druhu,

Všeobecné ustanovenia

1.  víta rozhodnutie Komisie vyhlásiť rok 2012 za Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami a žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali vhodné a účinné kroky na boj proti diskriminácii vrátane riešenia stereotypov spojených s diskrimináciou na základe rodu a veku a podporou solidarity medzi generáciami;

2.  žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že viacnásobná diskriminácia žien nad 50 rokov sa bude viac brať do úvahy v otvorenej metóde koordinácie a bude sa proti nej účinne bojovať, pokiaľ ide o dôchodky, sociálne začleňovanie, zamestnanosť, zmenu rodových stereotypov a začleňovanie žien do politických a hospodárskych rozhodovacích orgánov;

3.  vyzýva členské štáty, aby začlenili hľadisko rodovej rovnosti do prípravy a uskutočňovania dôchodkovej reformy – problematika, ktorá by sa mala brať do úvahy v nadchádzajúcej bielej knihe o dôchodkových systémoch a iných reformách politiky sociálneho zabezpečenia – aby podporovali používanie výpočtu dôchodkov mužov a žien, v ktorom sa bude viac presadzovať hľadisko rodovej rovnosti, aby podporovali opatrenia na znižovanie rizika chudoby, aby riešili problém chudoby, ktorú v súčasnosti pociťujú starší ľudia, aby zlepšili kvalitu, prístup a cenovú dostupnosť, pokiaľ ide o (zdravotnú) starostlivosť, aby skončili s praxou povinného odchodu do dôchodku a aby bojom proti diskriminácii zároveň umožnili starším ženám účasť na trhu práce;

4.  žiada členské štáty, aby prijali dodatočné ustanovenie vo svojich dôchodkových právnych predpisoch pre dôchodky vdov, aby boli staršie ženy menej ohrozené rizikom chudoby;

5.  poukazuje na význam prijatia opatrení na podporu integrácie žien v najzraniteľnejších kategóriách, ako sú prisťahovalkyne, ženy patriace k menšinám, ženy so zdravotným postihnutím, ženy s nízkym vzdelaním, ženy bez pracovnej skúsenosti, väznené ženy atď., s cieľom zaručiť ich práva na dôstojný život;

6.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie dôstojného starnutia bez ponižovania, diskriminácie alebo akéhokoľvek iného druhu násilia voči starším ženám;

7.  poukazuje na skutočnosť, že staršie ženy predstavujú hospodársky zdroj a zdroj skúseností a poskytujú dôležitú podporu spoločenstvu a rodinám ako opatrovateľky osôb, ktoré sú na ne odkázané, aj ako poradkyne v pracovných záležitostiach vzhľadom na rozsiahle pracovné skúsenosti, a navyše pomáhajú uchovávať vidiecke prostredie;

8.  žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali iniciatívy, ktoré pomáhajú pochopiť jazyk a kultúru nových technológií s cieľom umožniť staršej ženskej populácii preklenutie digitálnej priepasti a zvýšenie jej medziľudských a komunikačných zručností a schopnosti postarať sa o vlastnú nezávislosť a záujmy;

9.  žiada Komisiu a členské štáty, aby v úzkej spolupráci s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť ukončili štúdiu o situácii žien nad 50 rokov, najmä so zameraním na ich skúsenosti na trhu práce, skúsenosti z oblasti poskytovania starostlivosti a na to, ako ženy a muži využívajú čas, ako aj na otázky v oblasti zdravia a ďalšie výzvy, ktorým musia čeliť;

Ženy na trhu práce

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili podmienky, ktoré budú staršie ženy motivovať a pomôžu im v tom, aby v rámci Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami zostali na pracovnom trhu alebo sa naň vrátili, aby tak mohli využiť svoj potenciál na trhu práce a aby boli rešpektované ich práva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli opatrenia, ktoré budú nabádať zamestnávateľov k zlepšeniu ich prístupu v oblasti rovnosti príležitostí tak, aby sa riešili vekovo diskriminujúce postoje voči starším ženám a aby staršie zamestnankyne mali rovnaký prístup napr. k odbornému vzdelávaniu, postupu a kariérnemu rastu;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne zaviedli komplexný, mnohorozmerný prístup k zamestnaneckej a sociálnej politike, ktorý by zohľadňoval problematiku rodu a veku, s cieľom zaručiť zamestnanosť a sociálne začleňovanie žien; žiada Komisiu a členské štáty, aby uskutočnili tiež hĺbkový prieskum o situácii generácie starších žien, ktoré už žijú v chudobe, a aby urýchlene prijali vhodné a účinné opatrenia s cieľom vymaniť tieto ženy z chudoby;

12.  žiada členské štáty, aby adekvátne riešili viacnásobnú diskrimináciu, ktorej čelia staršie ženy pri hľadaní zamestnania;

13.  vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala a zlepšovala získavanie a analýzu presných, relevantných a porovnateľných európskych údajov podľa pohlavia a veku, najmä o miere zamestnanosti a nezamestnanosti starších žien vrátane migrantiek a žien so zdravotným postihnutím, o (neformálnej) účasti starších žien v (neplatenej) starostlivosti o rodiny a príbuzných a o percentuálnom podiele odkázaných starších ľudí a zlom zaobchádzaní so staršími, pričom na tieto údaje by sa mali vzťahovať všetky právne predpisy členských štátov o ochrane údajov;

14.  víta skutočnosť, že členské štáty už uznali, že modely a príčiny rodovej nerovnosti na pracovnom trhu úzko súvisia s etapami života, a zdôrazňuje, že je preto nutné podporovať prístup k práci založený na životných etapách; vyzýva však členské štáty, aby sa s cieľom primerane riešiť otázky životných etáp zamerali vo svojich aktívnych politikách pracovného trhu na opatrenia súvisiace so znevýhodnenou pozíciou mladých a starších žien v porovnaní s mužmi rovnakého veku a neriešili len problematiku žien a mužov v dospelosti;

15.  žiada členské štáty, aby si pri zlepšovaní kvality pracovných podmienok starších žien vymieňali osvedčené postupy s cieľom vytvoriť pre ne udržateľné a zdravé pracoviská;

16.  nabáda členské štáty, aby začlenili staršie ženy do procesov celoživotného vzdelávania a ďalej rozvíjali a podporovali flexibilné rekvalifikačné programy, ktoré sú vhodné pre staršie ženy, so zohľadnením ich špecifických potrieb a schopností, s cieľom zlepšiť ich zamestnateľnosť a pomôcť im udržiavať nezávislý a aktívny život, ako aj zdieľať získané skúsenosti a vedomosti s mladšími generáciami;

17.  žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že nevýhody, ktorým čelia staršie ženy na pracovnom trhu, najmä tie, ktoré vyplývajú z ich opatrovateľských povinností, im neprinesú znevýhodnenie v právach na dôchodok alebo iných nárokoch na sociálne zabezpečenie;

18.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, ak tak ešte neurobili, aby v systémoch sociálneho zabezpečenia zohľadňovali zoskupenie ustanovení, ktoré umožnia spojenie príspevkov z obdobia zamestnaneckého pomeru a samostatnej zárobkovej činnosti alebo rôznych druhov práce;

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ako nástroj podpory a zabezpečenia vypracovali a presadzovali dôchodkové systémy posudzované z rodového hľadiska, so zreteľom na vyššie riziko chudoby starších žien a s prihliadnutím na prerušenie kariéry v dôsledku opatrovateľských povinností, čím by predchádzali nebezpečenstvu vzniku novej odkázanosti;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne prijali účinné opatrenia na zavedenie zásady rovnakej mzdy za rovnakú prácu (napr. prostredníctvom povinnej schémy na hodnotenie práce a akčného plánu na uplatňovanie rovnosti na pracovisku) v záujme odstránenia rozdielov v platoch žien a mužov, čo môže pomôcť aj pri znižovaní rozdielov v ich dôchodkoch, s cieľom znížiť a napokon odstrániť riziko chudoby, ktorému sú vystavené – najmä staršie – ženy;

21.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uskutočňovali primerané politiky s cieľom zosúladiť pracovný, rodinný a súkromný život a aby integrovali otázku starnutia začlenením vekového hľadiska do všetkých príslušných politík so zreteľom na rôzne etapy života; žiada Európsky inštitút pre rodovú rovnosť so sídlom vo Vilniuse, aby vypracoval potrebné výskumné štúdie a štúdie vplyvu;

22.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plne a efektívne využívali existujúce nástroje a programy EÚ vrátane Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja na zvýšenie účasti starších žien na trhu práce a na riešenie problému diskriminácie starších žien vo všetkých oblastiach;

23.  žiada členské štáty, aby podnecovali aktívnu účasť starších žien v podnikateľskom sektore podnecovaním a podporovaním žien, ktoré začínajú podnikať, uľahčením ich prístupu k financovaniu, najmä prostredníctvom mikroúverov, a aby podnecovali rovnaké zastúpenie mužov a žien v hospodárskych rozhodovacích orgánoch vrátane správnych rád spoločností;

24.  vyzýva členské štáty, aby podnecovali podniky k tomu, aby do svojej politiky, najmä personálnej, začlenili zásady a nástroje na riešenie problematiky spojenej s vekom, aby prijali opatrenia na zlepšenie situácie starších ľudí na pracovisku so zreteľom na rodové hľadisko, aby prejavili viac uznania a rešpektu nadobudnutým vedomostiam a skúsenostiam svojich starších zamestnankýň a aby vypracovali spoľahlivú, transparentnú informačnú politiku, ktorá poskytne starším zamestnancom príležitosť pripraviť sa na dôchodok so znalosťou veci; ďalej žiada Komisiu a členské štáty, aby zlepšili postupy ukladania sankcií zamestnávateľom, ktorí diskriminujú staršie zamestnankyne; zdôrazňuje potrebu zahrnúť tieto politiky do iniciatívy „Small Business Act“;

Ženy ako poskytovateľky starostlivosti

25.  vyzýva členské štáty, aby intenzívnejšie riešili potreby rodín, ktoré sa musia starať o závislé osoby, a vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala rozvoj zariadení v oblasti poskytovania starostlivosti s využitím štrukturálnych fondov;

26.  žiada členské štáty, aby zlepšili poskytovanie kvalitných opatrovateľských služieb vrátane starostlivosti o starších ľudí doma s cieľom zaručiť prístupnosť a finančnú dostupnosť takejto kvalitnej starostlivosti, aby zlepšili uznávanie hodnoty práce profesionálnych opatrovateľov a aby podporovali rodiny, ktoré sa starajú o staršie závislé osoby, napríklad finančnou kompenzáciou za ich prínos a poradenstvom a odbornou prípravou, aby boli schopné poskytovať kvalitnú neformálnu starostlivosť;

27.  poukazuje na potrebu dostatočne zabezpečiť primerane vysokú úroveň služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ďalšie závislé osoby, ktoré by mali byť poskytované za prijateľné ceny a mali by byť zlučiteľné s prácou na plný úväzok, aby sa zabezpečilo, že ženy nebudú nútené prerušiť, opustiť alebo skrátiť svoju pracovnú kariéru, aby mohli dohliadať na potreby závislých osôb, o ktoré sa starajú;

28.  poukazuje na skutočnosť, že tieto služby starostlivosti o deti a závislé osoby predstavujú významný zdroj pracovných miest, ktoré by mohli obsadzovať staršie ženy, ktorých miera zamestnanosti je v súčasnosti jedna z najnižších;

29.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili školenia a budovanie kapacít s cieľom zaručiť vysokokvalitné opatrovateľské služby a znížiť nedostatok pracovníkov v bielom sektore (opatrovateľstvo a zdravotníctvo), ktorý spôsobujú demografické zmeny;

30.  podnecuje členské štáty, aby rozšírili prístup k rodičovskej dovolenke pre starých rodičov a deti, ktoré sa starajú o svojich rodičov, aby uznávali starostlivosť o závislé osoby, zvážili možnosti dovolenky pre opatrovateľov a zabezpečili pre nich služby, odborné školenia a poradenstvo;

31.  uznáva, že ženy, ktoré sa približujú k dôchodkovému veku, sú často starými matkami; uznáva však, že ženy, ktoré sa približujú k dôchodku, by sa nemali vnímať iba ako opatrovateľky; žiada preto členské štáty, aby zvážili vytvorenie zariadení starostlivosti o deti, ktoré by starým rodičom umožnili zúčastňovať sa podľa vlastného rozhodnutia na iných činnostiach;

32.  podnecuje členské štáty, aby podporovali občiansku účasť a medzigeneračné projekty pre starších ľudí financovaním iniciatív a programov;

33.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na všetkých úrovniach vrátane podpory príslušných MVO s cieľom riešiť osobitné potreby starších ľudí, najmä osamelo žijúcich starších žien, aby znížili ich izoláciu a závislosť a podporili ich rovnosť, bezpečnosť a kvalitu života;

34.  vyzýva členské štáty, aby zvážili preskúmanie možností poskytnutia priestorov a podpory komunitným skupinám a organizáciám ako spôsobu boja proti izolácii starších žien a vytvorenia priaznivého prostredia pre solidaritu medzi generáciami;

35.  uznáva, že staršie ženy by mali mať možnosť dôstojnej voľby žiť tak, ako si prajú, či už osamote, alebo v spoločenstve;

Otázky zdravia

36.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohľadnili rodovú dimenziu zdravia ako kľúčovú časť politík EÚ v oblasti zdravotníctva, žiada preto Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o prijatie dvojitej stratégie s prihliadnutím na rod a vek a zavedenie konkrétnych opatrení pre mužov a ženy v zdravotných politikách EÚ a členských štátov;

37.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby uznali význam liečebnej a paliatívnej zdravotnej starostlivosti zohľadňujúcej pohlavie a vek; vyzýva členské štáty, aby rozšírili výskum do oblasti chorôb typických pre ženy a mužov vrátane výskumu príčin, možnej prevencie a liečby týchto chorôb;

38.  uznáva kľúčovú úlohu skríningu a prevencie v zdravotnej starostlivosti, nabáda Komisiu, aby využila otvorenú metódu koordinácie na zabezpečenie výmeny názorov, podporu harmonizácie skríningu v EÚ, určenie osvedčených postupov a vytvorenie usmernení;

39.  víta úsilie niektorých členských štátov, ktoré poskytujú bezplatný prístup k prevencii chorôb typických pre každé pohlavie, a nabáda členské štáty, ktoré tak zatiaľ neurobili, aby posilnili preventívnu zdravotnú starostlivosť pre staršie ženy, napríklad poskytovaním dostupnej a pravidelnej mamografie, sterov z krčka maternice, zrušením vekového obmedzenia prístupu k zdravotnej prevencii, ako je skríningové vyšetrenie rakoviny prsníka, a aby zvyšovali informovanosť o význame skríningu;

40.  podporuje členské štáty, aby aj naďalej zvyšovali úsilie prijať stratégiu zohľadňovania rodového hľadiska v politike v oblasti zdravia a zabezpečili rovnosť prístupu k cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti pre ženy i mužov, najmä starších a tých, ktorí sú viacnásobne znevýhodnení;

41.  podnecuje Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli opatrenia na zaistenie lepšej bezpečnosti a ochrany zdravia v práci, čím udržia zamestnateľnosť a schopnosti pracovníkov a prispejú k lepšiemu zdravotnému stavu vo vyššom veku;

42.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti všetkým formám násilia voči starším ženám tým, že uznajú podceňovanie tohto problému, budú riešiť spoločenské stereotypy a zabezpečia, aby poskytovatelia služieb mohli zohľadniť osobitné potreby starších obetí násilia s cieľom zabezpečiť plné uplatňovanie ich ľudských práv a dosiahnuť rodovú rovnosť, pričom v plnej miere využijú program DAPHNE;

o
o   o

43.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 307, 18.11.2008, s. 11. (2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0306. (3) Pracovný dokument útvarov Komisie: správa o demografii 2010, Európska komisia, s. 62. (4) Zoznam 100 nerovností, Európsky inštitút pre rodovú rovnosť. (5) Správa o pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov v roku 2010, Európska komisia, s. 31. (6) Život žien a mužov v Európe – štatistický portrét, Eurostat, 2008, s. 196. (7) Osobitný Eurobarometer 317, Diskriminácia v EÚ v roku 2009, november 2009, s. 71.