Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. februára 2011 s názvom Riešenie problémov na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami (KOM(2011)0025),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. novembra 2008 s názvom Iniciatíva v oblasti surovín: zabezpečovanie našich nevyhnutných potrieb pre rast a zamestnanosť v Európe (KOM(2008)0699),

–  so zreteľom na správu na tému Kritické suroviny pre EÚ, ktorú vypracovala podskupina dodávateľskej skupiny surovín Generálneho riaditeľstva pre podnikanie a priemysel(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2011 s názvom Európa efektívne využívajúca zdroje – hlavná iniciatíva v rámci stratégie Európa 2020 (KOM(2011)0021),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (KOM(2011)0112/4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 2010 s názvom Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie: konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu (KOM(2010)0614),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. novembra 2010 s názvom Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020: Únia inovácií (KOM(2010)0546),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2010 s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti – obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (KOM(2010)0612),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o priemyselnej politike vo veku globalizácie(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2011 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ)(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. júna 2010 o EÚ 2020(4),

–  so zreteľom na usmerňovací dokument o ťažbe neenergetických nerastných surovín a o sústave Natura 2000, ktorý vypracovalo Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre životné prostredie(5),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý je priložený k oznámeniu Komisie zo 4. novembra 2008 s názvom Iniciatíva v oblasti surovín: zabezpečovanie našich nevyhnutných potrieb pre rast a zamestnanosť v Európe (KOM(2008)0699) (SEK(2008)2741),

–  so zreteľom na výročnú správu Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre obchod o politike v oblasti surovín na rok 2009(6),

–  so zreteľom na štúdiu Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre životné prostredie o väzbách medzi životným prostredím a konkurencieschopnosťou(7),

–  so zreteľom na Zelenú knihu komisie z 10. novembra 2010 s názvom Rozvojová politika EÚ na podporu inkluzívneho rastu a udržateľného rozvoja – zvyšovanie dosahu rozvojovej spolupráce EÚ (KOM(2010)0629),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. novembra 2010 o upevňovaní vzťahov medzi EÚ a Afrikou (KOM(2010)0634),

–  so zreteľom na očakávané oznámenie Komisie o obchode a rozvoji,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. septembra 2009 s názvom Súdržnosť politík v záujme rozvoja: vytvárania politického rámca pre prístup celej Únie (KOM(2009)0458),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2010 o súdržnosti politík EÚ v záujme rozvoja a o koncepcii Oficiálna rozvojová pomoc plus(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách(9),

–  so zreteľom na závery Rady z 10. marca 2011 o tom, ako čeliť výzvam v oblasti surovín a komoditných trhov,

–  so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Lisabonskej zmluvy), v ktorom sa potvrdzuje, že EÚ zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny,

–  so zreteľom na súčasné kolo rokovaní v Dauhe,

–  so zreteľom na spoločnú stratégiu EÚ a Afriky z roku 2007 a na vyhlásenie z Tripolisu z 3. samitu Afrika – EÚ 29. – 30. novembra 2010,

–  so zreteľom na súčasný prípad riešenia sporu vo WTO týkajúci sa deviatich surovín, ktorý iniciovali EÚ, USA a Mexiko proti Číne,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre poľnohospodárstvo (A7-0288/2011),

A.  keďže EÚ, aby smerovala k nízkouhlíkovému hospodárstvu a zostala konkurencieschopná potrebuje silnú priemyselnú základňu, ktorá je pri tom, ako sa stáva ekologickou, vysoko závislá od dostatočných zásob surovín,

B.  keďže zložitosť administratívnych postupov a chýbajúca koordinácia medzi administratívami vedú k niekoľkoročným zdržaniam pri získavaní povolení na využívanie nerastných zdrojov a keďže takéto zdržania sú prehnane dlhé, zvyšujú kapitálové náklady investícií a vylučujú z trhu malé a stredné podniky,

C.  keďže dopyt po surovinách, a to najmä dopyt po tzv. technologických kovoch, sa na celom svete neustále zvyšuje,

D.  keďže členské štáty EÚ, Austrália a USA majú potenciál rozvíjať vlastnú ťažbu zdrojov v prípade kritických surovín, základných kovov a prvkov vzácnych zemín,

E.  keďže v dôsledku pokroku v oblasti nových technológií sa bude aj naďalej zvyšovať dopyt po zdrojoch, ktoré sú podstatné pre rozvoj týchto odvetví,

F.  keďže medzinárodné dodávky sú čiastočne obmedzované vývoznými kvótami, pričom ceny dosahujú rekordné výšky,

G.  keďže vo výrobnom sektore je podiel nákladov na materiál v rámci celkových výrobných nákladov výrazne vyšší než podiel týkajúci sa osobných nákladov na pracovníkov a keďže v žiadnom odvetví sa neočakáva, že by sa, aspoň v strednodobom horizonte, trend rastu nákladov na materiál otočil,

H.  keďže spravodlivé a rovnaké podmienky sú prospešné pre trhy,

I.  keďže zintenzívňujúce sa súperenie o suroviny môže viesť k zhoršeniu medzinárodných vzťahov a ku konfliktom súvisiacim so zdrojmi,

J.  keďže tieto problémy môžu byť príležitosťou pre nové inovatívne partnerstvá vzájomne výhodnej spolupráce medzi EÚ a tretími krajinami,

K.  keďže v mnohých rozvojových krajinách sa využívanie prírodných zdrojov neuskutočňuje v prospech obyvateľstva z dôvodu nedemokratických režimov, podvodov, korupcie alebo ozbrojených konfliktov,

L.  keďže kroky navrhované Komisiou na výrazné zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov a miery recyklácie sa zväčša obmedzujú na hodnotenie toho, čo by sa dalo urobiť, namiesto prijatia konkrétnych opatrení, a preto sú nedostatočné na dosiahnutie ohlásených cieľov,

M.  keďže Komisia uvádza, že lepšie uplatňovanie a presadzovanie súčasných právnych predpisov v oblasti odpadov je zásadne dôležité pre podporu Európy efektívnejšie využívajúcej zdroje,

N.  keďže vyššia miera recyklácie cenných materiálov, najmä prvkov vzácnych zemín, si vyžaduje intenzívnu demontáž,

O.  keďže zisková recyklácia spočíva v spoľahlivej a efektívnej klasifikácii a technológii oddeľovania, lebo hodnota recyklovaných materiálov závisí od ich frakčnej čistoty,

P.  keďže zvýšenie efektivity a recyklácia vedie k udržateľnosti, konkurencieschopnosti a bezpečnosti dodávok,

Q.  keďže produktivita práce sa v ostatných desaťročiach rozvíja omnoho rýchlejšie než produktivita zdrojov, pričom podľa odhadov predstavujú náklady na prácu menej než 20 % produktu a náklady na zdroje 40 %, keďže to znamená, že na zlepšenie efektívnosti využívania zdrojov je nutné prijať urýchlené kroky,

R.  keďže, že je veľmi dôležité prijať včas rozhodné kroky na vykonávanie účinnej stratégie a dosiahnutie výsledkov v rámci Európskej iniciatívy v oblasti surovín,

Stratégia v oblasti surovín

1.  je presvedčený, že pokiaľ ide o suroviny, Európa má pred sebou výzvy i veľké príležitosti, zdôrazňuje, že za prudko rastúceho celosvetového dopytu po surovinách má teraz EÚ príležitosť využívať výhody tým, že posilní dodávky surovín a účinnosť a zároveň uspokojí potreby priemyslu EÚ a odvetvia v oblasti surovín; zdôrazňuje, že spravodlivý prístup k surovinám a ich stabilné a predvídateľné ceny sú životne dôležité pre rozvojový potenciál, konkurencieschopnosť, inováciu a zachovanie európskeho priemyslu, zatiaľ čo obmedzenia v oblasti prístupu a dodávok, najmä pokiaľ ide o kritické suroviny akými sú prvky vzácnych zemín, a vysoké kolísanie cien môžu byť prekážkou konkurencieschopnosti, ekologickej efektívnosti a možnostiam inovácie priemyselných odvetví EÚ a predovšetkým malých a stredných podnikov; víta skutočnosť, že Komisia nastolila otázku politiky v oblasti surovín svojou Iniciatívou v oblasti surovín v roku 2008 a dôrazne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa posunuli k jej rýchlemu uplatňovaniu; je presvedčený, že politika a diplomacia v oblasti zdrojov sú pre EÚ veľmi dôležité nielen so zreteľom na priemyselnú politiku a medzinárodný obchod, ale aj ako prierezová problematika, ktorá sa dotýka rozličných oblastí domácej politiky, ako aj zahraničnej a bezpečnostnej politiky; žiada Komisiu, aby tejto problematike venovala rovnakú pozornosť ako problematike energetiky; domnieva sa, že je to tiež úloha pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ);

2.  je presvedčený, že zodpovednosť za koherentnú a účinnú diplomaciu EÚ musia niesť ESVČ a príslušné útvary Komisie, najmä GR pre obchod v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa obchodu, konajúce v úzkej spolupráci s Radou a Parlamentom; ďalej sa domnieva, že strategický význam surovín by sa mal odzrkadliť v organizácii ESVČ a v personálnom obsadení príslušných delegácií EÚ; zdôrazňuje význam koordinácie zahraničnej politiky EÚ a členských štátov v oblasti surovín;

3.  vyzýva Komisiu, aby sa primeraným spôsobom a oddelene zamerala na komoditné trhy a Iniciatívu v oblasti surovín, pretože obe oblasti sú odlišné a vyžadujú si osobitné opatrenia na riešenie ich rozdielnych problémov; zdôrazňuje skutočnosť, že finančné a komoditné trhy sú dnes previazanejšie než kedykoľvek predtým a že nestálosť cien komodít zhoršuje špekulácia; konštatuje, že riadne fungovanie trhov so surovinami by poskytlo podnikom potrebné stimuly na efektívnejšie využívanie surovín, nahradzovanie zdrojov, recykláciu a ďalšie investície do výskumu a vývoja v záujme získavania náhrad; nabáda preto Komisiu, aby podporila riadne fungovanie trhov so surovinami, a to napríklad revíziou smernice o trhoch s finančnými službami s cieľom zabezpečiť transparentnejšie obchodovanie; zdôrazňuje, že tri piliere Iniciatívy v oblasti surovín sa navzájom dopĺňajú pri riešení problematiky surovín a zabezpečovaní dodávok surovín v EÚ; vyzýva Komisiu, aby vyvážene a súdržne vykonávala stratégiu v oblasti surovín predovšetkým s ohľadom na iné významné európske politiky, najmä v rámci odvetví priemyslu, výskumu, životného prostredia, dopravy a v rámci stratégie Európa 2020; konštatuje, že v tejto súvislosti zohráva významnú úlohu pevná inovačná a priemyselná politika;

4.  víta činnosť Komisie, pokiaľ ide o určenie kritických surovín, ktorými sú všetky tzv. technologické kovy a musia sa zohľadňovať pri následných opatreniach; vyzýva Komisiu, aby:

5.  konštatuje, že nie všetky trhy so surovinami sú rovnaké a že najmä trhy so surovinami v poľnohospodárskom odvetví sú vystavené výrazným sezónnym a klimatickým podmienkam, a preto si vyžadujú osobitnú pozornosť;

6.  žiada preto Komisiu, aby nechala vypracovať štúdiu o európskom dovoze surovín, ktoré síce nie sú uvádzané ako kritické (ako napríklad lítium, hafnium a nikel), ale sú strategické so zreteľom na európske priemyselné potreby a na výrobu spotrebných tovarov s vysokou pridanou hodnotou; táto štúdia by takisto mala vyhodnotiť závislosť našich priemyselných odvetví a zabezpečenie zásobovania týmito surovinami, environmentálne náklady na ich ťažbu, ako aj možné alternatívy;

7.  víta skutočnosť, že veľký počet surovín, ako napríklad prírodná guma, drevo a štrkopiesky sú zahrnuté do oznámenia Komisie; vyzýva Komisiu, aby vypracovala analýzu dostupnosti týchto materiálov a prípadného dopytu po nich, a aby na tomto základe v prípade potreby podnikla vhodné kroky; konštatuje, že táto správa sa zameriava na strategické a kritické suroviny;

8.  zdôrazňuje, že účinné riadenie politiky v oblasti surovín je kľúčové pre účinnú stratégiu v oblasti surovín; konštatuje, že účinná stratégia musí zahŕňať trvalý dialóg so zainteresovanými stranami; zdôrazňuje potrebu úzkej koordinácie a poskytovania informácií v rámci Komisie a Európskeho parlamentu a medzi členskými štátmi; odporúča v roku 2011 vytvoriť medziútvarovú pracovnú skupinu na vysokej úrovni pre oblasť surovín ako je tomu vo Francúzsku a v Spojených štátoch amerických zahŕňajúcu príslušné generálne riaditeľstvá, Spoločné výskumné centrum, Európsku environmentálnu agentúru a ESVČ na vypracovanie, monitorovanie a prehodnocovanie politík vrátane dohôd o partnerstve, s cieľom zabezpečiť strategickú súdržnosť a podporovať zavedenie systému včasného varovania pred narušením trhu a konfliktami súvisiacimi so zdrojmi, ktorý by dopĺňala monitorovacia skupina; vyzýva Komisiu, aby vytvorila dlhodobý európsky plán v oblasti surovín do roku 2050, ktorý by označil budúci vývoj, hrozby a príležitosti v oblasti surovín a kritických surovín a ktorý by mohol pomôcť európskemu priemyslu, akademickým a výskumným inštitúciám zapojiť sa do dlhodobého plánovania a investícií; vyzýva ďalej Komisiu, aby podporovala členské štáty v úsilí o vytvorenie vlastných stratégií v oblasti surovín a aby posilňovala koordináciu a výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi, a to aj v oblasti vonkajšieho rozmeru; navrhuje, aby nadchádzajúce oznámenie o vonkajšom rozmere energie slúžilo ako návod;

9.  trvá na tom, aby bol Európsky parlament pravidelne informovaný o vývoji neenergetických surovín v rámci iniciatívy v oblasti surovín a o plnení jej cieľov prostredníctvom výročnej správy o pokroku, ktorá sa tiež zameria na súdržnosť politík, pokiaľ ide o obchodnú, rozvojovú a environmentálnu politiku a sociálne vplyvy, ako i údajov o kritických surovinách;

Premeniť výzvu na príležitosť pre európsky priemysel: efektívne využívanie zdrojov, opätovné využívanie, recyklácia a nahrádzanie

10.  konštatuje, že prekonanie problémy týkajúcich sa surovín je tiež príležitosťou na oživenie priemyselnej základne, technologických kapacít a znalostí EÚ a zvýšenie konkurencieschopnosti prostredníctvom ambicióznej priemyselnej výskumnej a inovačnej stratégie; konštatuje, že nehľadiac na význam účinnej obchodnej politiky a využívanie vlastných zdrojov budú z hľadiska konkurencieschopnosti, udržateľnosti a bezpečnosti dodávok v strednodobom až dlhodobom horizonte kľúčové: dobrá správa surovín a zvyšovanie efektívnosti, opätovné používanie, energeticky efektívna recyklácia, obmedzovanie využívania zdrojov takisto prostredníctvom zlepšovania kvality výrobkov, uplatňovanie zásady „používaj dlhšie“ tam, kde je to vhodné a využívanie ekologických technológií; domnieva sa, že akákoľvek iniciatíva v tomto smere by mala vychádzať z riadneho hodnotenia vplyvu zameraného na možný vplyv v oblasti životného prostredia, sociálnej oblasti a oblasti konkurencieschopnosti; zdôrazňuje význam konzistentného uplatňovania právne záväznej európskej hierarchie odpadu, ako je vymedzená v rámcovej smernici o odpade, ktorá uprednostňuje prevenciu, opätovné využívanie a recykláciu, a až potom zhodnocovanie a zneškodňovanie; poznamenáva, že Komisia by mala podporovať sociálne inovácie, zmeny životného štýlu a nové koncepcie, ako sú eko-lízing, chemický lízing a spoločné využívanie chemikálií;

11.  konštatuje, že nižšia úroveň spotreby, predchádzanie tvorbe odpadu a opätovné využívanie sú kľúčové zložky prechodu na hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje;

12.  navrhuje, aby Komisia vypracovala komplexnú štúdiu o lízingových modeloch hospodárstva ako alternatíve k vlastníctvu tovarov a ich vplyve na využitie a druhotné využitie surovín; zdôrazňuje, že v tomto smere je hlavnou výzvou informovanosť;

13.  zdôrazňuje, že je potrebné usilovať o oddelenie hospodárskeho rastu od zvýšeného využívania zdrojov, čím sa tiež napomôže zníženie našej relatívnej závislosti od dovozu; poznamenáva, že je dôležité vytvoriť stratégiu v oblasti surovín aj v rámci širšieho problému zmeny klímy; preto víta zámer Komisie zaviesť hlavnú iniciatívu v oblasti efektívneho využívania zdrojov; vyzýva Komisiu, aby odhalila prekážky brániace zvyšovaniu produktivity zdrojov (napr. technické prekážky, náklady atď.) a zahrnula a posúdila strednodobé a dlhodobé ciele zefektívnenia využívania zdrojov, ktoré zohľadnia potrebu znížiť závislosť EÚ od dovozu surovín, keďže dovoz surovín na jedného obyvateľa v EÚ je najvyšším na svete; s cieľom objektívne vyhodnotiť pokrok a získať porovnania s inými krajinami žiada Komisiu, aby vypracovala spoľahlivejšiu metodiku merania efektívnosti využívania zdrojov zohľadňujúcu prácu Eurostatu v tejto oblasti, ako i výsledky štúdie na rovnakú tému, vypracovanie ktorej nedávno zadal Európsky parlament;

14.  víta rozvoj nástrojov a ukazovateľov, napríklad štúdiu TEEB (Ekonómia ekosystémov a biodiverzity); naliehavo žiada Komisiu, aby presadzovala a podnecovala rozvoj týchto nástrojov a ich využívanie;

15.  vyjadruje presvedčenie, že daň z využívania minerálnych zdrojov nie je vhodným fiškálnym nástrojom na zvyšovanie efektívnosti využívania zdrojov a vyzýva Komisiu, aby zadala vypracovanie štúdie o účinkoch dane z využívania vody a pôdy, s osobitnou pozornosťou venovanou možným dôsledkom na hospodárske činnosti a výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ;

16.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne zvážila rozšírenie ekodizajnového prístupu k surovinám založeného na dôkladnom hodnotení vplyvu, posúdila možnosť zavedenia nových nástrojov, pracovala s normalizačnými orgánmi, posúdila uskutočniteľnosť tzv. top-runner programu pre výrobky so zreteľom na efektívnosť využívania zdrojov, posilnila poradenské služby v oblasti efektívneho využívania zdrojov, a to najmä pre malé a stredné podniky, napr. prostredníctvom posilnenia takýchto programov v rámci Výkonného orgánu pre konkurencieschopnosť a inovácie (EACI); vyzýva Komisiu, aby v tejto oblasti podporovala malé a stredné podniky nabádaním k výmene najlepších postupov medzi členskými štátmi a poskytovaním prístupu k príslušnému výskumu v rámci 7. rámcového programu a budúcich výskumných programov EÚ; vyzýva podniky, aby využívali buď environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) alebo normy ISO; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súvislosti s verejnými zákazkami vyvinuli vplyv s cieľom posilniť výrobky s efektívnym využitím zdrojov a výrobky s využitím druhotných surovín a výrobky zabezpečujúce kvalitnú a transparentnú recykláciu na konci svojej životnosti; konštatuje, že pri recyklácii nie je dôležitá len kvantita, ale aj kvalita; preto zdôrazňuje význam navrhovania výrobkov tak, aby sa dali dobre recyklovať; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v záujme posilnenia postavenia spotrebiteľov uvádzalo v informáciách o výrobku a na environmentálnych značkách využitie zdrojov; vyzýva európske normalizačné orgány, aby pri stanovovaní noriem zapracovali aj otázku efektívneho využívania zdrojov;

17.  vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako by bolo možné zmeniť smernicu o ekodizajne, smernicu o vozidlách po dobe životnosti, smernicu o odpade z elektrických a elektronických zariadení a smernicu o odpade z batérií tak, aby sa zvýšila miera recyklácie nielen všeobecne, ale aj v oblasti hodnotných surovín, napríklad prvkov vzácnych zemín, a to napr. prostredníctvom konkrétnejších požiadaviek v oblasti rozoberania, a aby podľa toho navrhla k týmto aktom zmeny a doplnenia;

18.  poznamenáva, že opätovné používanie a recyklácia môžu prispievať k znižovaniu emisií skleníkových plynov, keďže používanie surovín je významným zdrojom produkcie skleníkových plynov; ďalej konštatuje vysokú mieru recyklácie pre konkrétne odvetvia, ktoré sa riadia právnymi predpismi v oblasti recyklácie; žiada Komisiu, aby určila spôsoby ďalšieho zvyšovania recyklácie v relevantných odvetviach okrem iného prostredníctvom zlepšovania právneho rámca obehového hospodárstva; zdôrazňuje, že je potrebné investovať do recyklácie surovín a najmä prvkov vzácnych zemín; vyzýva Komisiu, aby začala vypracúvať dôkladnú analýzu toku materiálu založenú na celom životnom cykle surovín (od ťažby po odpad) v jednotlivých odvetviach s cieľom posúdiť a navrhnúť nákladovo efektívne spôsoby zvýšenia recyklácie surovín a súčasne rešpektovať vplyv na životné prostredie; vyzýva Komisiu, aby zharmonizovala právne predpisy a minimálne normy a v oblasti recyklácie s cieľom dosiahnuť väčší súlad; vyzýva členské štáty, aby zaistili riadne vykonávanie existujúcich právnych predpisov a ďalej vyzýva vnútroštátne priemyselné združenia, aby medzi svojimi členmi aktívne presadzovali recykláciu a aby uľahčovali spoluprácu s výskumnými inštitúciami a inými odvetviami; berie na vedomie význam oddelenia vyrobeného odpadu od rastu objemu výroby;

19.  upozorňuje, že je dôležité vytvárať súčinnosť v oblasti priemyslu, pokiaľ ide o recykláciu, a pomáhať podnikom zistiť, ako ich odpad a vedľajšie produkty môžu slúžiť ako zdroje pre ostatné podniky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali prístupy, aký zaujalo Spojené kráľovstvo svojím Národným programom priemyselnej symbiózy (National Industrial Symbiosis Programme);

20.  vyzýva Komisiu, aby:

21.  zastáva názor, že naliehavo potrebujeme viac informácií o získavaní užitočných materiálov z komunálneho odpadu, a preto žiada Komisiu, aby v tomto smere posúdila predovšetkým potenciál, ale aj možné obmedzenia;

22.  nabáda Komisiu, aby vytvorila recyklačnú stratégiu so získavaním odpadu čo najbližšie k zdroju vrátane čistenia odpadovej vody, keďže by to umožnilo získať vyššiu koncentráciu surovín, predísť nemožnosti získať suroviny, zmenšiť negatívne vplyvy na životné prostredie a mohlo by to byť energeticky efektívnejšie;

23.  ďalej vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na zmenu a doplnenie smernice o skládkach odpadov(10) a rozvinula a rozšírila ciele vymedzené v jej článku 5 ods. 2; ďalej sa domnieva, že podľa rámcovej smernice o odpade by sa cieľ v oblasti znižovania v súvislosti so zákazom ukladania biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu na skládky mal od roku 2020 rozšíriť na všetok biologicky rozložiteľný odpad s cieľom znižovania stanoveným na 5 %;

24.  vyzýva Komisiu, aby podporila partnerstvá pre recykláciu s rozvojovými krajinami; žiada Komisiu, aby podporovala pilotné projekty, ako sú zóny nulového odpadu;

25.  žiada Komisiu, aby vyhodnotila, ako Európska investičná banka (EIB) môže pomôcť znížiť finančné riziká pri investíciách do recyklačných stredísk s prelomovou technológiou a v prípade ďalších iniciatív v oblasti recyklácie;

26.  vyzýva Komisiu, aby posilnila výskum a vývoj týkajúci sa ekonomických stimulov na recykláciu vrátane recyklácie prvkov vzácnych zemín a pritom prihliadala na hodnotenia vplyvu; vyzýva ďalej Komisiu, aby preskúmala, ako možno podporiť trhy pre recyklované materiály okrem iného certifikátmi pre recyklované materiály a požiadavkami ekodizajnu, a aby zabezpečila, aby sa politika súdržnosti a rozpočty takisto využívali na podporu efektívnosti využívania zdrojov a recykláciu;

27.  zdôrazňuje potrebu bojovať proti nezákonnej preprave recyklovateľných materiálov a odpadu obsahujúceho užitočné suroviny, predovšetkým elektronického odpadu spadajúceho pod smernicu o OEEZ (2002/96/ES), a to zlepšovaním právnych predpisov a presadzovaním ich uplatňovania, a žiada členské štáty, aby tejto úlohe venovali naliehavú pozornosť; žiada Komisiu, aby skúmala, ako by mohlo ďalšie využívanie koncepcie zodpovednosti výrobcov podporiť tento cieľ; zdôrazňuje potrebu zaviesť globálny systém certifikácie pre zariadenia na recykláciu; poukazuje na význam spolupráce medzi národnými colnými úradníkmi; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či je nevyhnutný kolektívny mechanizmus informovania úradov o nelegálnych prepravných tokoch; žiada Komisiu, aby preskúmala nezákonné toky odpadu a podávala pravidelné správy o úspechoch v oblasti boja proti nelegálnemu vývozu odpadu; žiada Komisiu, aby podporovala účinné rozlišovanie medzi novým tovarom a použitým tovarom v colných vyhláseniach, a to riešením tejto otázky vo Vykonávacích predpisoch modernizovaného Colného kódexu Spoločenstva;

28.  v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby tam, kde je to vhodné podporovala obchodných partnerov EÚ, aby prijali vhodné zákony a presadzovali primerané kontrolné opatrenia s cieľom zabrániť nezákonnému dovozu akéhokoľvek odpadu na svoje územie a aktívne bojovať proti korupcii, ktorá často umožňuje uskutočňovať tieto nezákonné dovozy;

29.  vyzýva Komisiu, aby zohľadnila kritické pripomienky niektorých členských štátov k nariadeniu Rady, ktorým sa ustanovujú kritériá na určenie toho, kedy určité druhy kovového šrotu prestávajú byť odpadom podľa smernice 2008/98/ES, a žiada Komisiu, aby posilnila požiadavky v oblasti kvality výrobkov, zlepšila možnosti kontroly a zabezpečila, aby mal šrot označený za šrot, ktorý prestal byť odpadom, požadovanú kvalitu;

30.  vyzýva Komisiu, aby stanovila priority, pokiaľ ide o rozpočty na výskum a inovácie v oblasti udržateľných výrobných a prieskumných metód, životného cyklu výrobkov a recyklácie (tzv. od kolísky po kolísku), nahrádzania a efektívnosti využívania zdrojov, keďže by to mohlo zmierniť závislosť európskeho dovozu od monopolných dodávateľov; vyzýva Komisiu, aby riešila súčasné výzvy so zreteľom na recykláciu v rámcových programoch a zdôrazňuje, že by sa mala venovať pozornosť rozličným stratégiám v oblasti recyklácie masových kovov, ako aj rozhodujúcich surovín, ako sú prvky vzácnych zemín; vyzýva Komisiu, aby financovanie výskumu v oblasti surovín, napríklad prvkov vzácnych zemín, spojila s jasnými cieľmi, akým je japonský cieľ znížiť spotrebu prvkov vzácnych zemín o jednu tretinu; vyzýva Komisiu, aby do svojich úvah začlenila skúsenosti z tretích krajín, ktoré už dosiahli vysokú úroveň spätného zberu, napríklad z Nórska, kde dochádza k spätnému zberu zhruba 80 % elektronického odpadu, a aby určila primerané vlastné ciele v oblasti spätného zberu; zdôrazňuje význam verejno-súkromných partnerstiev v tejto oblasti, ktoré zahŕňajú priemysel, akademickú sféru a verejnú správu; uznáva, že takéto inštitúcie takisto poskytujú malým a stredným podnikom hodnotnú službu; zdôrazňuje význam európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na strategické suroviny pri podpore rozvoja efektívnosti využívania zdrojov, kľúčových technológií, bezpečnosti dodávok a domáceho odvetvia surovín; vyzýva Komisiu, aby začala s nadväzovaním takéhoto partnerstva v roku 2011;

31.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie sa dostatočne nevenuje nahrádzaniu a opätovnému používaniu; pripomína, že nahrádzanie, najmä pokiaľ ide o kritické suroviny a prvky vzácnych zemín, má veľký význam a môže ponúknuť efektívne riešenie rizík v oblasti dodávok a životného prostredia tam, kde je to možné; preto vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoju činnosť v tejto oblasti, a to posilnením financovania výskumu a inovácií prostredníctvom možného rozvoja programu venovaného výskumu a vývoju v oblasti nahrádzania v rámci nadchádzajúceho rámcového programu pre výskum a podporou demonštračných zariadení; nabáda Komisiu a členské štáty, aby zvážili stanovenie cieľov v oblasti nahrádzania a zohľadnili pritom príslušné hodnotenia vplyvu; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využila súčasné právomoci EÚ v oblasti prvkov vzácnych zemín;

Udržateľné dodávky v EÚ

32.  žiada, aby nefiškálne politiky podporovali domáce odvetvie surovín pri prilákaní investícií; víta preto spoluprácu, pokiaľ ide o národné geologické prieskumy; žiada, aby sa zintenzívnila spolupráca medzi nimi a nabáda k využívaniu spoločných noriem a postupov, ktoré by uľahčili výmenu a využívanie dostupných geologických údajov; víta zverejňovanie výročnej európskej ročenky o surovinách(ERMY), pričom zdôrazňuje, že by v nej mali byť zahrnuté aj údaje o sekundárnych zdrojoch a o procese získavania užitočných materiálov z komunálneho odpadu; žiada Komisiu, aby posúdila, či je potrebné vytvoriť geologickú službu EÚ, ktorá by združovala činnosť v oblasti národných prieskumov a spolupracovala s medzinárodnými partnermi; podporuje Komisiu v jej úsilí o zlepšenie geologickej znalostnej základne EÚ; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vyvinula digitálnu mapu zdrojov EÚ;

33.  poznamenáva, že dodávky domácich surovín v Európe sú dôležité; a preto:

34.  vyzýva Komisiu, aby ciele akčného plánu v oblasti biodiverzity zapracovala do stratégie pre oblasť surovín s cieľom lepšie prepojiť hospodárstvo a životné prostredie a zohľadniť vplyv získavania, výroby, využitia a likvidácie surovín na životné prostredie; naliehavo žiada Komisiu, aby podporila rozvoj strategického plánovania využitia pôdy vo  všetkých členských štátoch s cieľom nastoliť rovnováhu medzi ťažbou surovín a inými požiadavkami na využitie pôdy a chrániť životné prostredie a biodiverzitu;

35.  zdôrazňuje, že ťažobné činnosti sa musia uskutočňovať s náležitým zreteľom na najvyššie bezpečnostné normy na pracovisku a normy ochrany životného prostredia, aby sa predišlo nehodám a v záujme obnovy postihnutých oblastí;

36.  žiada Komisiu, aby venovala primeranú pozornosť rozvoju oblastí bohatých na prírodné zdroje a aby zaujala komplexný prístup k zlepšovaniu dopravnej infraštruktúry spájajúcej oblasti Únie bohaté na zdroje s jej priemyselnými oblasťami; vyzýva preto Komisiu, aby zaistila, aby revidované usmernenia týkajúce sa transeurópskych dopravných sietí (TEN-T) spĺňali potreby priemyslu tým, že mu poskytnú bezproblémový prístup k surovinám;

37.  opätovne potvrdzuje, že usmernenia NATURA 2000 poskytujú spoľahlivý základ, podľa ktorého je potrebné, aby sa vykonávala ťažba neenergetických surovín, a to so zreteľom na zásadu subsidiarity; vyzýva Komisiu, aby pravidelne kontrolovala, či sa v členských štátoch dosiahol pokrok v oblasti zosúladenia ťažby surovín s ochranou prírody; konštatuje, že kódexy praxe na dosiahnutie špičkovej kvality v technickej, sociálnej, konkurenčnej a environmentálnej oblasti sú dôležitými nástrojmi; pripomína svoje uznesenie z 20. januára 2011 o udržateľnej politike EÚ na ďalekom severe(11) a vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby v súlade so zásadou prevencie vyhodnotila možnosti ekologicky udržateľného využívania citlivých oblastí, ktoré by mohli byť hodnotnými dodávateľmi dôležitých surovín ako je Arktída, Barentsovo more a Grónsko a aby, ak je to možné, rozšírila súčasné dohody o partnerstve s krajinami v týchto regiónoch;

38.  zdôrazňuje potrebu transparentnejších a predvídateľnejších rámcových podmienok týkajúcich sa procesov regulačného schvaľovania otvárania nových baní na ťažbu kovov a minerálov, pri ktorých sa súčasne neohrozia environmentálne normy;

39.  konštatuje, že severoeurópske krajiny a región v okolí Barentsovho mora majú významné zásoby rúd, minerálov a lesov; domnieva sa, že severoeurópsky región môže výrazne prispieť k potrebám dodávok surovín iných európskych podnikov a znížiť tým európsku závislosť od dovozu; domnieva sa, že je zjavne potrebné v rámci prebiehajúcej diskusie o surovinách zvýšiť povedomie o potenciáli severnej Európy;

40.  zdôrazňuje význam výskumu, vývoja a inovácií pri riešení nových výziev; poukazuje na význam výskumu, vývoja a inovácií pri rozvoji inovatívnych technológií a udržateľných metód ťažby, rafinácie, produkcie rúd a recyklácie s cieľom ďalej minimalizovať ekologickú stopu a možné negatívne sociálne účinky;

41.  naliehavo žiada Komisiu, aby prijala opatrenia na urýchlené posúdenie opätovného otvorenia niektorých baní, so zámerom ich udržateľného využívania v záujme zníženia rizika nedostatku surovín pre európsky priemysel;

42.  zdôrazňuje význam zručností a vzdelávania a úlohu, ktorú zohrávajú geológovia, inžinieri, baníci a iní zamestnanci; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa v tejto súvislosti zapojili do úzkeho dialógu so sociálnymi partnermi, akademickou obcou a priemyslom; vyzýva Komisiu, aby určila potrebu a možnosť využitia vyškoleného personálu v oblasti výskumu a vývoja týkajúcich sa surovín, ťažby, rafinácie, spracovania a recyklácie do roku 2012 a aby tieto zistenia sprostredkovala Európskemu parlamentu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s priemyslom a akademickou obcou podporovali vzdelávanie o surovinách prostredníctvom vytvorenia osobitných programov a štipendií na univerzitách; v tejto súvislosti ďalej podporuje výmenné programy v tejto oblasti, napríklad program pre nerasty a životné prostredie v rámci programu Erasmus Mundus;

43.  víta návrh diplomacie EÚ týkajúci sa surovín a prvkov vzácnych zemín, ktorého cieľom je zaviesť medzinárodnú regulačnú platformu, zabezpečiť dodávky surovín, a to najmä tých, ktoré sa považujú za kritické, a prístup k nim, zabezpečiť otvorené svetové trhy a podporovať medzinárodnú spoluprácu v oblasti udržateľnej ťažby surovín a účinného využívania zdrojov na základe vzájomných záujmov; v tejto súvislosti zdôrazňuje nevyhnutnosť otvorenia intenzívneho dialógu diplomacie v oblasti surovín medzi priemyselnými, novými priemyselne sa rozvíjajúcimi krajinami a rozvojovými krajinami, ktoré sú bohaté na zdroje, a to aj v záujme podpory ľudských práv, dobrej správy vecí verejných, regionálnej stability a predchádzania riziku konfliktov súvisiacich so zdrojmi;

44.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila čo najdôslednejšie presadzovanie súčasných právnych predpisov EÚ, aby bezpečnosť a normy ťažby zlata začlenila do činností v rámci hlavnej iniciatívy Únia inovácií, aby do programu medzinárodného panelu pre udržateľné riadenie zdrojov v rámci UNEP zaradila osobitnú pracovnú položku týkajúcu sa ťažby zlata vrátane aspektov bezpečnosti, inovácií, správy chemikálií, protiprávnej ťažby a remeselnej ťažby s cieľom nájsť dlhodobo udržateľné riešenie, ktoré zabezpečí, aby sa zlato v EÚ produkovalo alebo na využitie v EÚ dovážalo udržateľným spôsobom a aby zvážila revíziu usmernení Berlín II o ťažbe v malom rozsahu a remeselnej ťažbe;

45.  poukazuje na to, že tradičná ťažba a ťažba v malom rozsahu môže zohrávať kľúčovú úlohu v miestnom živote, poskytovať pracovné miesta a podporovať rozvojové ciele, ak je oficiálne uznaná, regulovaná a podporovaná; vyjadruje poľutovanie nad relatívnym nedostatkom znalostí a analytických nástrojov v tejto oblasti a vyzdvihuje potrebu zvýšiť jej viditeľnosť, uľahčiť efektívnejšie navrhovanie politík pre oblasť tradičnej ťažby a ťažby v malom rozsahu a monitorovať snahy o poskytovanie pomoci, aby sa napomohlo predchádzanie vzniku nástrah chudoby, ako napríklad detskej práce, nebezpečného pracovného prostredia, nútenej práce, ktoré sa často vyskytujú pri tradičnej ťažbe, a konfliktov spojených s činnosťami ťažby v malom rozsahu; zároveň vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali rozvojové krajiny na národnej a miestnej úrovni sprístupnením odborných posudkov o udržateľných ťažobných postupoch, zvýšenej účinnosti zdrojov a opätovnom používaní a recyklácii;

46.  vyzýva Komisiu, aby posúdila potrebu vytvorenia mechanizmu vytvárania zásob kritických surovín, najmä prvkov vzácnych zemín, ktorý by európskym podnikom zabezpečil prístup k strategickým materiálom používaným v ekologickom, technologicky náročnom, obrannom a zdravotníckom priemysle a ochranu pred monopolným tlakom a rastom cien; zdôrazňuje skutočnosť, že úloha EÚ by sa v rámci akéhokoľvek potenciálneho programu tvorby zásob mala obmedziť na zabezpečenie právneho rámca a regulačného dohľadu;

Medzinárodný veľtrh a udržateľné dodávky surovín

47.  konštatuje rastúci výskyt obmedzení obchodu a prípadov narušenia hospodárskej súťaže v oblasti obchodu so surovinami; vyzýva Komisiu, aby na regionálnej, mnohostrannej a dvojstrannej úrovni sústavne monitorovala a riešila otázku obmedzení dovozu a vývozu; je nutné v plnej miere skúmať opatrenia, ktoré narúšajú obchod týkajúci sa priemyselných surovín a najmä kritických surovín, a ktoré by mohli viesť k ďalším právnym krokom v rámci WTO, vyzýva WTO, aby dôsledne monitorovala vplyv obmedzenia dovozu a vývozu a v tejto súvislosti podporuje vytvorenie v rámci WTO nástroja na monitorovanie colných a necolných prekážok obchodovania so surovinami a prvkami vzácnych zemín, ako i zriadenie Rady pre stabilitu surovín a prvkov vzácnych zemín v rámci skupiny G20; vyzýva Komisiu, aby využila všetky svoje medzinárodné kontakty vrátane diplomatickej služby na zlepšenie vzťahov s krajinami a regiónmi, ktoré dodávajú suroviny a kritické suroviny, a aby tým uľahčila medzinárodný obchod so surovinami a najmä s kritickými surovinami; víta zámer EÚ pokračovať v diplomacii v oblasti surovín, ktorá zahŕňa rozličné politiky, ako zahraničnú, obchodnú, environmentálnu a rozvojovú politiku a ktorá podporuje a posilňuje demokratické zásady, ľudské práva, regionálnu stabilitu, transparentnosť a trvalo udržateľný rozvoj; domnieva sa, že konkrétne prioritné akcie a komplexnú stratégiu pre udržateľné dodávky prvkov vzácnych zemín treba vypracovať vo veľmi krátkom čase; vyzýva Komisiu, aby do identifikovania týchto akcií zapojila európske zainteresované subjekty v oblasti prvkov vzácnych zemín;

48.  uznáva legitímne práva vlád a parlamentov rozvojových krajín uzákoniť politiky a regulovať zahraničné investície vo verejnom záujme po konzultácii s občianskou spoločnosťou tak, aby zahraničné investície prinášali úžitok miestnemu hospodárstvu, vytvárali domácu pridanú hodnotu a podporovali rozvoj; zdôrazňuje, že iniciatíva EÚ v oblasti surovín by nemala týmto právam prekážať;

49.  víta snahy EÚ podporovať udržateľný obchod so surovinami s tretími krajinami (napr. FLEGT);

50.  zdôrazňuje potrebu stanoviť jasné pravidlá spolupráce v oblasti obchodu so surovinami medzi všetkými zúčastnenými stranami (producenti, vývozcovia, tranzitné krajiny, dovozcovia);

51.  vyzýva Komisiu, aby zaistila súlad medzi rozvojovou politikou a iniciatívou v oblasti surovín, pričom by mala politika EÚ v oblasti surovín v plnej miere zohľadňovať udržateľný hospodársky rast v rozvojových krajinách a byť v súlade s celkovým cieľom odstránenia chudoby, tak ako je to zakotvené v článku 208 ZFEÚ; zdôrazňuje, že pevná podpora hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja krajín bohatých na zdroje by im mohla pomôcť vybudovať pevné a demokratické inštitúcie, čo zabezpečí vzájomné výhody ako vyvážajúcim, tak i dovážajúcim krajinám; žiada preto, aby sa do budúcich dohôd s partnerskými krajinami vyvážajúcimi suroviny začlenili ustanovenia o dodržiavaní ľudských práv a demokracie; domnieva sa, že EÚ by taktiež mala podporovať rozvojové krajiny pri diverzifikácii ich hospodárstiev, znižovaní ich závislosti na vývoze surovín a zvyšovaní hodnoty ich produktov prostredníctvom domácej výroby a spracovania; vyzýva Komisiu, aby pri príprave nových nástrojov vonkajšej činnosti na obdobie po roku 2013 zaradila opatrenia na podporu dobrej správy a udržateľnej ťažby do programov demokratickej a hospodárskej stability zraniteľných štátov, ktoré sú dodávateľmi surovín;

52.  domnieva sa, že zaobstarávanie zdrojov je zodpovednosťou podnikov; uznáva ťažkosti pri získavaní zdrojov pre MSP; žiada preto Komisiu, aby zvážila, ako by sa mohli nefinančne podporovať koncepcie, ako je európska holdingová spoločnosť pre suroviny; žiada Komisiu a členské štáty, aby podrobnejšie preštudovali japonské národné združenie podnikov v oblasti ropy, plynu a kovov (JOGMEC);

53.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vzájomne spolupracovali v rámci európskej stratégie v oblasti surovín; žiada, aby táto stratégia využívala synergické väzby medzi hospodárskymi, ťažobnými, priemyselnými a medzinárodnými politikami a aby sa zameriavala na ochranu dodávok strategických látok;

54.  vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila výsledok prípadu vo WTO voči Číne a aby v prípade potreby v budúcnosti využila mechanizmy WTO;

55.  poukazuje na význam vzťahov medzi EÚ a Afrikou a dohody z Addis Abeby z júna 2010; trvá na tom, aby toto partnerstvo bolo založené na vzájomných záujmoch, poukazuje na to, že pri podpore udržateľných postupov ťažby je dôležitá výmena najlepších postupov v oblasti dobrej správy vecí verejných, vyššej efektívnosti využívania zdrojov, opätovného využívania a recyklácie, zaobchádzania s hlušinou a odpadom z ťažby, obnovy banského dedičstva, bezpečnosti a ochrany zdravia, ochrany pracovníkov a odstránenia detskej práce; poukazuje na to, že Africká únia v africkej vízii ťažby uviedla, že africké krajiny dosiaľ nie sú schopné využívať svoju konkurenčnú výhodu v oblasti prírodných zdrojov a že je preto nutné zvážiť opatrenia na zabezpečenie toho, aby bohatstvo prírodných zdrojov prospievalo obyvateľstvu krajín bohatých na zdroje;

56.  zdôrazňuje význam dvojstrannej spolupráce v oblasti surovín, ktorého dôkazom bola spolupráca EÚ a Africkej únie v júni 2010, a podporuje ďalšie snahy v súvislosti so spoločným akčným plánom medzi Afrikou a EÚ na roky 2011 – 2013; požaduje, aby sa podobná spolupráca vyvinula i s ďalšími krajinami, ktoré sú hlavnými dodávateľmi kritických surovín; navrhuje, aby jedným z konkrétnych cieľov diplomacie v oblasti surovín bola diverzifikácia niektorých zdrojov surovín, od dovozu ktorých je EÚ závislá, od juhovýchodnej Ázie po Latinskú Ameriku a Afriku;

57.  víta prístup tohto plánu, ktorý má zabezpečiť školenie o najlepších postupoch použiteľných pri rokovaniach o zmluvách týkajúcich sa nerastných surovín a posilnenie vedeckej spolupráce v ťažobnom priemysle a navyše podporuje dobrú správu vecí verejných vrátane transparentnosti;

58.  ľutuje, že v oznámení sa neuvádzajú iné regióny či krajiny; je presvedčený, že by sa mali preskúmať alternatívne zdroje surovín, aby sa predišlo európskej závislosti od obmedzeného počtu krajín; s týmto cieľom vyzýva Komisiu, aby podporovala ďalšie vzájomne prospešné partnerstvá s krajinami a regiónmi, ktoré sú bohaté na zdroje; je presvedčený, že EÚ by mala ponúkať partnerstvá, založené na trojuholníku infraštruktúra – výmena znalostí – zdroje; vyzýva EÚ, aby podporovala rozvojové krajiny, ktoré sú bohaté na zdroje, pri rozvoji ich znalostí v oblasti geológie, ťažby a spracovania nerastov, ako i vo vedeckej a právnej oblasti, s cieľom dosiahnuť udržateľné budovanie kapacít; v tejto súvislosti navrhuje ustanovenie spoločne financovaných miest profesora na fakultách geológie; vyzýva Komisiu, aby sledovala medzinárodné dohody uzatvorené krajinami bohatými na zdroje s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, zahŕňajúce exkluzívny prístup k zdrojom, a aby zabezpečila spravodlivý prístup k zdrojom a fungovanie právnych predpisov v oblasti medzinárodného obchodu;

59.  je znepokojený tým, že sa ešte neurčila stratégia na dialóg a spoluprácu s Čínou a inými kľúčovými medzinárodnými aktérmi; zdôrazňuje potrebu dialógu s Čínou zameraného na obchod a technológiu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako možno spoločne s Čínou zaviesť pre obe strany prospešné pilotné projekty na udržateľnú ťažbu a spracovanie nerastov, nahrádzanie, efektívne využívanie alebo recykláciu kritických surovín; taktiež dôrazne podporuje podobné dvojstranné dialógy o pretrvávajúcich problémoch v oblasti surovín s ďalšími kľúčovými dodávateľmi, ako sú krajiny BRICS, keďže majú a využívajú obrovské množstvá surovín; vyzýva Komisiu, aby k problematike surovín pristupovala podobným spôsobom v európskej susedskej politike;

60.  domnieva sa, že stratégia EÚ v oblasti surovín by mala odrážať rozdiely medzi rozvinutými a najvýznamnejšími rozvíjajúcimi sa hospodárstvami na jednej strane a najmenej rozvinutými krajinami na strane druhej;

61.  zdôrazňuje, že otázka prístupu k nerastným surovinám by mala byť postupne zapracovaná do opatrení v politikách budovania mieru a predchádzania konfliktom, keďže v niektorých regiónoch opätovne vypukol značný počet konfliktov;

62.  súhlasí, že rozvojová politika zohráva úlohu tým, že krajinám pomáha pretaviť ich bohatstvo v oblasti zdrojov do udržateľného a inkluzívneho rastu, okrem iného posilnením správy a transparentnosti; zdôrazňuje skutočnosť, že rozvojová politika vrátane všeobecného systému preferencií nie je nástrojom diplomacie v oblasti surovín, ale je presvedčený, že rozvojová politika môže zohrávať významnú podpornú úlohu v rámci európskej politiky v oblasti surovín; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súlad medzi nimi; víta, že do obchodných dohôd EÚ boli začlenené výslovné záruky nediskriminačného prístupu na trh so surovinami, ktoré sú zároveň predpokladom pre členstvo vo WTO; súhlasí, že obchodné dohody by mali byť dostatočne flexibilné na to, aby podporovali rozvojové krajiny pri tvorbe väzieb medzi ťažobným priemyslom a miestnym priemyslom; domnieva sa, že je nutné rešpektovať zvrchovanosť krajín, pokiaľ ide o zdroje, a žiada v tejto súvislosti Komisiu, aby vyvážila svoj nesúhlas s vývoznými daňami v rozvojových krajinách tým, že bude využívať diferencovaný prístup zohľadňujúci rozličné národné súvislosti, aby sa neohrozili rozvojové ciele a industrializácia rozvojových krajín; zdôrazňuje, že voľný a spravodlivý obchod má význam pre rozvoj celosvetového odvetvia v oblasti surovín a pre tvorbu bohatstva vo všetkých spoločnostiach; konštatuje, že príjmy zo surovín môžu zohrať kľúčovú úlohu pri tom, aby sa najmenej rozvinutým krajinám umožnilo dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia;

63.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v prepracovanej iniciatíve v oblasti surovín sa neuvádza ani všeobecný systém preferencií ani všeobecný systém preferencií+ a nenavrhujú sa v nej žiadne alternatívne obchodné podnety na presadzovanie ľudských práv, noriem v oblasti životného prostredia, odstránenie detskej práce a na podporu domácich reforiem v krajinách, na ktoré sa tento režim nevzťahuje; žiada Komisiu, aby podporovala a podnecovala iniciatívy týkajúce sa diverzifikácie v hospodárstvach rozvojových krajín, ktoré sú vo veľkej miere závislé od určitých surovín;

64.  vyzýva Komisiu, aby pomohla rozvojovým krajinám prekonať informačnú asymetriu pri rokovaniach o zmluvách v oblasti surovín a ťažby prostredníctvom budovania kapacít, a aby pomohla pri rokovaniach o prenose technológií, a to na národnej úrovni aj v miestnych spoločenstvách;

65.  zdôrazňuje úlohu, ktorú zohráva sociálna zodpovednosť podnikov dodržiavaním prísnych environmentálnych, sociálnych a pracovných noriem v zahraničí a používaním tých najlepších dostupných technológií; vyjadruje presvedčenie, že toto by sa malo presadzovať na príslušných fórach, akými sú G8 a G20, WTO, OECD, UNCTAD, UNEP a jeho Medzinárodný panel pre udržateľné riadenie zdrojov, medzinárodné študijné skupiny pre kovy a iné orgány; v tejto súvislosti oceňuje pozitívne príspevky dosiahnuté prostredníctvom iniciatívy OSN Global Compact; vyzýva podniky EÚ, aby vypracovali zodpovedajúci kódex správania pre tých, ktorí pôsobia v tretích krajinách, a aby ich činnosť vychádzala z usmernení OECD pre nadnárodné podniky a z normy ISO 26000; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia, ktoré zabezpečia dodržiavanie sociálnych, environmentálnych a pracovných noriem európskymi podnikmi, ktoré ťažia prírodné zdroje v tretích krajinách; vyzýva Komisiu, aby predložila vlastný návrh podávania správ o jednotlivých krajinách, ktoré by sa týkali nerastov z konfliktných oblastí a aby zaviedla právne záväznú povinnosť ťažobných spoločností zverejňovať platby zo svojich príjmov za každý projekt, do ktorého investujú, v každej krajine, kde pôsobia, a to podľa vzoru amerického návrhu zákona Dodd-Frank; podporuje iniciatívu za transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI) a celosvetovú sieť Zverejnite, čo platíte (Publish What You Pay, PWYP); domnieva sa, že tieto normy by sa mali vzťahovať predovšetkým na projekty, ktoré získali financovanie EÚ, ako napríklad z EIB; naliehavo žiada EÚ, aby preskúmala, ako možno zabrániť dovozu nelegálne obchodovaných alebo ťažených nerastov; žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti preskúmala možnosť používania identifikačnej technológie (fingerprinting) a podporovala pilotné projekty založené na skúsenostiach s identifikáciou kolumbitovo-tantalitovej rudy (tzv. coltan fingerprint); vyzýva EIB, aby uskutočňovala pravidelnú analýzu očakávaných dôsledkov poskytovania pôžičiek v ťažobnom priemysle;

66.  vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s početnými dostatočne zdokumentovanými prípadmi, v ktorých spoločnosti z EÚ porušujú environmentálne a pracovné normy a ľudské práva;

67.  opakuje, že iniciatívy pre transparentnosť v oblasti ťažobného priemyslu majú v skutočnosti pozitívny vplyv na podnikanie, vytvárajú právnu istotu a udržateľné dlhodobé partnerstvá a fungujú ako ochrana pred opätovným otvorením rokovaní alebo pred vypovedaním; konštatuje, že je potrebné riešiť určité problémy a že niektoré zmluvy sú dôverné, ale napriek tomu by mali podliehať kontrole verejnosti; konštatuje, že ghanský zákon o správe príjmov z ropy je dobrým príkladom zachovania určitej dôvernosti na jednej strane a zároveň zabezpečovania parlamentnej kontroly na druhej strane;

68.  domnieva sa, že spoločnosti EÚ by mali byť vo svojich domovských krajinách právne zodpovedné za akékoľvek porušenie ľudských práv, environmentálnych noriem a základných pracovných noriem Medzinárodnej organizácie práce svojimi dcérskymi spoločnosťami v zahraničí a subjektmi, ktoré kontrolujú;

69.  žiada EIB a Komisiu, aby pred prijatím rozhodnutia o podpore ťažobného priemyslu v rozvojových krajinách dôslednejšie skúmali, či projekty prispievajú k odstráneniu chudoby, udržateľnému rozvoju a inkluzívnemu rastu;

70.  je znepokojený pretrvávajúcim obchodovaním s nerastmi pochádzajúcimi z konfliktných oblastí a ich používaním, pretože ich ťažba spôsobuje neakceptovateľné násilie a nezákonné aktivity; vyzýva Komisiu, ESVČ, Radu a členské štáty, aby v rámci svojich vzťahov s tretími krajinami zohľadnili túto situáciu; vyzýva Komisiu a dodávateľské krajiny strategické pre EÚ, aby spoločnými silami vypracovali účinné systémy sledovateľnosti surovín od dovozu po recykláciu alebo likvidáciu a aby zaviedli systém vzájomnej certifikácie surovín a ich obchodných reťazcov (Certified Trading Chains), aby sa zaručil spravodlivý obchod a predovšetkým aby sa zabránilo obchodovaniu so surovinami z krízových regiónov; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s príslušnými medzinárodnými inštitúciami (OSN, OECD, MOP), aby bolo možné určiť najlepšie postupy certifikovania a pripravovať ich harmonizáciu;

71.  zdôrazňuje, že finančné trhy môžu zohrávať dôležitú úlohu pri zaisťovaní rizika u výrobcov aj spotrebiteľov surovín a komodít; vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť transparentnosť na trhoch so surovinami a rozhodne riešiť neodôvodnené prípady špekulácie s nimi, ktoré vedú k zneužívaniu trhu so surovinami; ak sa to považuje za potrebné na základe hĺbkovej empirickej analýzy; patria sem aj príslušné iniciatívy v rámci rokovaní G8 a G20;

72.  vyjadruje obavy týkajúce sa vplyvov trhov s derivátmi na vývoj cien surovín; zastáva názor, že na trhy s mimoburzovými derivátmi by mali byť podrobené lepším kontrolám; na tomto základe podporuje opatrenia ako presadzovanie transparentnosti v oblasti mimoburzovných derivátov pod dohľadom orgánu ESMA; zastáva názor, že takéto opatrenia by mohli viesť k väčšej istote u investorov a MSP, ako aj k väčšej istote plánovania u európskych výrobcov;

73.  víta činnosť v oblasti surovín a udržateľnosť v OECD, G8 a G20 a zdôrazňuje, že v rámci G20 je naďalej potrebný dialóg o surovinách v záujme rozvoja spoločnej perspektívy; víta ďalej vôľu členov skupín G8 a G20 bojovať proti nestálosti cien surovín a požaduje vypracovanie konkrétnych opatrení s cieľom obmedziť špekulácie v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby podporovala prácu OECD v oblasti dôsledkov vývozných obmedzení a ich využívania ako politického nástroja; podporuje zapojenie nečlenov OECD do týchto diskusií; vyzýva na vytvorenie strategickej spolupráce medzi EÚ, USA a Japonskom v oblasti kritických surovín s cieľom dosiahnuť celosvetový dohľad nad surovinami, a to prostredníctvom spoločného využívania údajov týkajúcich sa ponuky a dopytu, spoločného stanovovania prognóz, podporovania výmeny najlepších postupov, technologických znalostí a patentov, analyzovania dodávateľského reťazca, skúmania možnosti pre spoločné strategické zásoby a stanovovania spoločných projektov v oblasti výskumu a vývoja; zastáva názor, že uvedené otázky by mali byť súčasťou programu budúcich samitov EÚ a USA; vyzýva Komisiu, aby podporovala neformálnu diplomaciu (tzv. track-II diplomaciu) v oblasti surovín prostredníctvom podpory výmeny mimovládnych organizácií, vzdelávacích obcí a expertných skupín z EÚ a iných krajín, ktoré majú príslušné zdroje; vyzýva Komisiu, aby spolu s ďalšími krajinami, v ktorých sa nachádzajú príslušné zdroje, usporadúvala pravidelné podujatia týkajúce sa surovín, ako napríklad „Metal Saloons“ korporácie JOGMEC; ďalej žiada Komisiu, aby preskúmala uskutočniteľnosť medzinárodnej štatistickej iniciatívy v oblasti kritických surovín na základe príkladu Spoločnej iniciatívy pre údaje súvisiace s ropou (JODI), ako aj to, či by mohol byť užitočným nástrojom medzinárodný dohovor o kovoch; vyzýva Európsku obrannú agentúru, aby v súvislosti so surovinami prispela v súlade s článkom 42 ods. 3 ZEÚ k určeniu opatrení na posilnenie priemyselnej a technologickej základne odvetvia obrany;

Poľnohospodárske výrobky a komoditné trhy

74.  podporuje analýzu Komisie týkajúcu sa poľnohospodárskych produktov v súvislosti s celosvetovou potravinovou bezpečnosťou, znižujúcimi sa celosvetovými zásobami potravín a rastúcou populáciou a hladom, pričom z hľadiska trhu zdôrazňuje extrémnu nestálosť cien potravín a krmív, nedostatky v reťazcoch potravín a krmív a úlohu finančných nástrojov a špekulatívneho správania ako možnej príčiny nestability, ktorú je nutné vážne posúdiť; pripomína, že štyri členské štáty EÚ patria medzi krajiny sveta považované za najviac ohrozené rastom cien potravín;

75.  žiada, aby sa venovala dôkladná pozornosť základnej neistote, ktorá obklopuje zvyšujúcu sa mieru interakcie medzi pohybmi cien energetických a neenergetických komodít, najmä potravín;

76.  v súlade s Komisiou trvá na tom, že medzinárodné spoločenstvo musí zaujať dlhodobý koordinovaný prístup v oblasti celosvetovej potravinovej bezpečnosti, a to vrátane zvýšeného výskumného úsilia a investícií do poľnohospodárskej oblasti v rozvojových krajinách, predovšetkým prostredníctvom priorít rozvojovej politiky a v záujme zvýšenia odolnosti a prispôsobivosti voči potravinovým šokom;

77.  podporuje nedávne snahy skupiny G20 v oblasti politických reakcií na nestálosť cien na potravinových a poľnohospodárskych trhoch vrátane snahy o lepšiu výmenu informácií pri predpovediach v oblasti výroby potravín a zdôrazňuje potrebu lepšej transparentnosti a včasnejšieho informovania o rezervách a zásobách potravinových komodít;

78.  víta spoločné komuniké 3. berlínskeho samitu ministrov poľnohospodárstva z 22. januára 2011 podpísané 48 krajinami, v ktorom sa vyzýva na zlepšenie schopnosti poľnohospodárskych trhov riadne fungovať a uznáva sa význam obchodu pre vytvorenie rovnováhy medzi rozličnými subjektmi na poľnohospodárskych trhoch a pre zlepšenie prístupu poľnohospodárov k surovinám a energii;

79.  žiada Komisiu o vypracovanie správy týkajúcej sa nariadenia o derivátoch a komoditách z hľadiska toho, či je pre poľnohospodárske komodity, so zreteľom na osobitý charakter tohto odvetvia, potrebné samostatné nariadenie; podporuje nedávny návrhy Komisie na reguláciu mimoburzových derivátov a na verejné konzultácie o smernici o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID); domnieva sa, že treba bezodkladne vyšetriť zneužívajúce špekulatívne správanie, nesprávne postupy a zneužívanie na trhoch s derivátmi;

80.  žiada Komisiu, aby navrhla konkrétne opatrenia na naliehavé zabezpečenie potravinovej bezpečnosti, riešenie nestability trhu a, s udržateľnou celkovou zodpovednosťou, posilnenie funkčnosti trhov s derivátmi poľnohospodárskych komodít.

o
o   o

81.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a členským štátom.

(1) http://ec.europa.eu/enterprise/policies/raw-materials/files/docs/report-b_en.pdf. (2) Prijaté texty, P7_TA(2011)0093. (3) Prijaté texty, P7_TA(2011)0037. (4) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 57. (5) http://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/management/docs/neei_n2000_guidance.pdf. (6) http://ec.europa.eu/trade/creating-opportunities/trade-topics/raw-materials/. (7) Štúdia The links between the environment and competitiveness (Väzby medzi životným prostredím a konkurencieschopnosťou), projekt ENV.G.1/ETU/2007/0041, http://ec.europa.eu/environment/enveco/economics_policy/pdf/exec_summary_comp.pdf. (8) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 47. (9) Prijaté texty, P7_TA(2010)0446. (10) Smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1). (11) Prijaté texty, P7_TA(2011)0024.