Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. apríla 2011 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2000/75/ES, pokiaľ ide o vakcináciu proti katarálnej horúčke oviec (modrému jazyku) (KOM(2010)0666 – 05499/2011 – C7-0032/2011 – 2010/0326(COD))

P7_TA(2011)0147 A7-0121/2011

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2010)0666),

–  so zreteľom na list Rady z 26. januára 2011, v ktorom Rada vyjadrila názor, že právny základ by sa mal zmeniť, a ktorým požiadala Európsky parlament, aby prijal svoju pozíciu k návrhu Komisie na základe článku 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (05499/2011 – C7-0032/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. marca 2011(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k požadovanej zmene právneho základu,

–  so zreteľom na články 55 a 37 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0121/2011),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 7. apríla 2011 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/.../EÚ, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2000/75/ES, pokiaľ ide o vakcináciu proti katarálnej horúčke oviec (modrému jazyku)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

▌

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  Smernica Rady 2000/75/ES z 20. novembra 2000 stanovujúca špecifické ustanovenia pre kontrolu a likvidáciu katarálnej horúčky oviec – modrého jazyka(4) stanovuje pravidlá pre kontrolu a opatrenia na boj s katastrálnou horúčkou oviec (modrým jazykom) a jej likvidáciu vrátane pravidiel pre zriaďovanie zón ochrany a pozorovania a pre nasadzovanie vakcín proti katarálnej horúčke oviec (modrému jazyku).

(2)  V minulosti sa v Únii zaznamenal len sporadický výskyt určitých sérotypov vírusu katarálnej horúčky oviec (modrého jazyka). K tomuto výskytu došlo najmä v južných častiach Únie. Po prijatí smernice 2000/75/ES, a najmä po preniknutí sérotypov 1 a 8 vírusu katarálnej horúčky oviec (modrého jazyka) do Únie v rokoch 2006 a 2007 sa však vírus tohto ochorenia stal v Únii rozšírenejším a v určitých oblastiach má dokonca potenciál nadobudnúť endemický charakter. Kontrola šírenia tohto vírusu sa preto stala ťažkou úlohou.

(3)  Pravidlá vakcinácie proti katarálnej horúčke oviec (modrému jazyku) stanovené v smernici 2000/75/ES sa zakladajú na skúsenostiach s nasadzovaním tzv. „modifikovaných živých vakcín“ alebo „živých atenuovaných vakcín“, ktoré boli jedinými dostupnými vakcínami v čase prijatia uvedenej smernice. Nasadzovanie uvedených vakcín mohlo viesť k neželanej miestnej cirkulácii vakcinačného vírusu aj medzi nezaočkovanými zvieratami.

(4)  V posledných rokoch sa vďaka novej technológii stali dostupnými „inaktivované vakcíny“ proti katarálnej horúčke oviec (modrému jazyku), ktoré nepredstavujú takéto riziko pre nezaočkované zvieratá. Extenzívne nasadzovanie takýchto vakcín počas vakcinačnej kampane v rokoch 2008 a 2009 viedlo k výraznému zlepšeniu situácie, pokiaľ ide o dané ochorenie. V súčasnosti sa všeobecne prijal názor, že vakcinácia inaktivovanými vakcínami predstavuje uprednostňovaný nástroj kontroly katarálnej horúčky oviec (modrého jazyka) a prevencie klinického ochorenia v Únii.

(5)  S cieľom zaistiť lepšiu kontrolu šírenia vírusu katarálnej horúčky oviec (modrého jazyka) a znížiť zaťaženie, ktoré predstavuje uvedené ochorenie pre odvetvie poľnohospodárstva, je vhodné zmeniť a doplniť súčasné pravidlá vakcinácie stanovené v smernici 2000/75/ES, aby sa zohľadnil najnovší technologický vývoj výroby vakcín.

(6)  Aby sa mohli využiť tieto nové pravidlá v očkovacej sezóne 2011, mala by táto smernica nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(7)  Zmenami a doplneniami stanovenými v tejto smernici by sa mali pravidlá vakcinácie stať pružnejšími a mala by sa v nich takisto zohľadniť dostupnosť inaktivovaných vakcín, ktoré sa môžu úspešne nasadzovať aj mimo oblastí, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia pohybu zvierat.

(8)  Popritom by sa nemalo vylúčiť nasadzovanie živých atenuovaných vakcín, a to za predpokladu, že sa prijmú vhodné preventívne opatrenia, keďže ich nasadenie môže byť za určitých podmienok ešte stále potrebné, ako napr. potom, čo sa objaví nový sérotyp vírusu katarálnej horúčky oviec (modrého jazyka), proti ktorému nemusia byť dostupné inaktivované vakcíny.

(9)  Smernica 2000/75/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 2000/75/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:

1.  v článku 2 sa dopĺňa toto písmeno:"

2.  článok 5 sa nahrádza takto:"

Článok 5

1.  Príslušný orgán členského štátu môže rozhodnúť, že povolí nasadzovanie vakcín proti katarálnej horúčke oviec (modrému jazyku) za predpokladu, že:

2.  Členský štát pri každom nasadení živých atenuovaných vakcín zabezpečí, aby príslušný orgán vymedzil:

3.  v článku 6 ods. 1 sa písmeno d) nahrádza takto:"

4.  v článku 8 ods. 2 sa písmeno b) nahrádza takto:"

b)  Zónu pozorovania tvorí časť územia Únie, ktorá siaha aspoň 50 kilometrov za hranice zóny ochrany a v ktorej sa nevykonala žiadna vakcinácia živými atenuovanými vakcínami proti katarálnej horúčke oviec (modrému jazyku) počas predchádzajúcich 12 mesiacov.

5.  v článku 10 sa bod 2 nahrádza takto:"

Článok 2

1.  Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 30. júna 2011 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Tieto ustanovenia uplatňujú najneskôr od 1. júla 2011.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť ▌ dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V 

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (2) Stanovisko z 15. marca 2011 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku). (3) Pozícia Európskeho parlamentu zo 7. apríla 2011. (4) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 74.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. apríla 2011 o situácii v Sýrii, Bahrajne a Jemene

P7_TA(2011)0148 RC-B7-0249/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sýrii a Jemene,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2011 o vzťahoch Európskej únie a Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie obsahujúce odporúčanie Európskeho parlamentu pre Radu týkajúce sa uzatvorenia Euro-stredozemskej dohody o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Sýrskou arabskou republikou na strane druhej z 26. októbra 2006(2),

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Európskeho parlamentu Jerzyho Buzeka o smrteľnom útoku proti protestujúcim v Sýrii, ku ktorému došlo 23. marca 2011,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) z roku 1966, ktorého zmluvnými stranami sú Bahrajn, Sýria a Jemen,

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1975, ktorého zmluvnými stranami sú Bahrajn, Sýria a Jemen,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 24. a 25. marca 2011,

–  so zreteľom na závery Rady o Bahrajne a Jemene z 21. marca 2011,

–  so zreteľom na vyhlásenia vysokej predstaviteľky EÚ/podpredsedníčky Komisie o Bahrajne z 10., 15. a 17. marca 2011, o Sýrii z 18., 22., 24. a 26. marca 2011 a Jemene z 10., 12. a 18. marca 2011 a z 5. apríla 2011,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie vysokej predstaviteľky a Komisie s názvom Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím z 8. marca 2011,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv z roku 2004, aktualizované v roku 2008,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže po podobných udalostiach v iných arabských krajinách vyjadrili demonštrujúci v Bahrajne, Sýrii a Jemene oprávnené demokratické ambície a silnú túžbu verejnosti po uskutočnení politických, hospodárskych a sociálnych reforiem, ktoré by boli zamerané na dosiahnutie skutočnej demokracie, boj proti korupcii a rodinkárstvu, zabezpečenie dodržiavania zásad právneho štátu, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, zníženie sociálnych nerovností a zaistenie lepších hospodárskych a sociálnych podmienok,

B.  keďže príslušné vlády zareagovali na tieto protesty zvýšením násilnej represie, vyhlásili výnimočný stav a začali uplatňovať protiteroristické zákony s cieľom odôvodniť závažné zločiny vrátane mimozákonného zabíjania, únosov a miznutia osôb, svojvoľného zatýkania, mučenia a nespravodlivých súdnych procesov,

C.  keďže následkom neprimeraného použitia sily voči protestujúcim zo strany bezpečnostných síl v Bahrajne, Jemene a Sýrii boli významné straty na životoch, zranenia a väznenie, ktoré sú v rozpore s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach (ICCPR), ktorého je signatárom sú aj tieto krajiny,

D.  keďže demonštrácie začali v meste Dar´á v južnej Sýrii a neskôr sa rozšírili po celej krajine; keďže demonštrácie boli potlačené sýrskymi orgánmi, ktoré použili ostré náboje na rozpustenie pokojného zhromaždenia, zatkli stovky civilných osôb a mobilizovali demonštrantov podporujúcich režim v Damasku a v iných mestách; keďže sýrska vláda 29. marca 2011 podala demisiu a Ádil Safár bol vymenovaný, aby zostavil novú vládu; keďže prejav prezidenta Baššára al-Asada v sýrskom parlamente 30. marca 2011 nesplnil očakávania a nádeje v súvislosti s dôležitými reformami,

E.  keďže Sýria sa od roku 1963 nachádza vo výnimočnom stave; keďže týmto výnimočným stavom sa účinne obmedzujú občianske a politické práva občanov a sýrskym orgánom sa umožňuje nepretržite kontrolovať súdny systém,

F.  keďže vláda Sýrie vydala množstvo verejných vyhlásení, v ktorých sa zaväzuje k slobode prejavu a politickej účasti (zrušenie výnimočného stavu, zrušenie článku 8 ústavy Sýrie, podľa ktorého je vedúcou silou v štáte a spoločnosti strana Baas, vyriešenie problémov, ktoré spôsobilo sčítanie obyvateľov v správnej oblasti al-Hasáka v roku 1962, na základe ktorého bol stovkám Kurdov odobratý pas a boli zaregistrovaní ako cudzinci),ale v týchto oblastiach nedospela k hmatateľnému pokroku; keďže významný sýrsky aktivista v oblasti ľudských práv a kritik vlády Haitham al-Málih bol v marci 2011 prepustený z väzenia a vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby vyvinulo tlak na sýrsky režim a prinútilo ho dodržiavať jeho medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv,

G.  keďže Dohoda o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Sýrskou arabskou republikou na druhej strane ešte stále nebola podpísaná; keďže podpísanie tejto dohody sa na žiadosť Sýrie odkladá už od októbra 2009; keďže dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd je nevyhnutnou súčasťou tejto dohody,

H.  keďže v Bahrajne začali 14. februára 2011 demonštrácie, pričom ich účastníci sa dožadovali politických reforiem, napríklad zavedenia konštitučnej monarchie a volenej vlády, a tiež skoncovania s korupciou a s nerovnoprávnym postavením šiitov, ktorí tvoria viac než 60 % obyvateľstva; keďže situácia v Bahrajne je naďalej napätá a počas minulého týždňa bolo hlásených 50 až 100 nezvestných osôb; keďže podľa niektorých zdrojov boli v Bahrajne zadržiavaní zdravotníci, obhajcovia ľudských práv a politickí aktivisti a bezpečnostné sily prevzali kontrolu nad nemocnicami,

I.  keďže na žiadosť bahrajnskej vlády boli v Bahrajne rozmiestnené bezpečnostné sily Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive zo Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov a Kuvajtu,

J.  keďže od januára demonštrujú v Jemene prevažne pokojnou cestou milióny občanov a takmer sto osôb bolo údajne zabitých najmä bezpečnostnými silami používajúcimi ostrú muníciu a strieľajúcimi do davu, pričom stovky osôb boli zranené; keďže v Jemene boli sanitky vezúce zranených protivládnych demonštrantov obmedzované bezpečnostnými silami,

K.  keďže v Jemene prezident Alí Abdulláh Sálih, ktorý v krajine vládne už 32 rokov, prisľúbil, že odstúpi; keďže zatiaľ však prezident neuskutočnil žiadny vážny krok, aby splnil svoj sľub o mierovom prechode k demokracii,

L.  keďže členovia Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive sa rozhodli pozvať zástupcov jemenskej vlády a opozície na rozhovory do Rijádu,

M.  keďže Jemen je najchudobnejšou krajinou na Blízkom východe s rozšírenou podvýživou, ubúdajúcimi zásobami ropy, rastúcim počtom obyvateľstva, slabou centrálnou vládou, narastajúcim nedostatkom vody a nízkymi investíciami do hospodárstva krajiny, keďže jestvujú vážne obavy z rozpadu štátu Jemen vzhľadom na to, že od februára je v platnosti krehké prímerie medzi šiitskými rebelmi na severe, na juhu existuje separatistické hnutie a územie krajiny údajne používajú aj mnohí bojovníci al-Kájdy,

N.  keďže v Bahrajne a Jemene bol nedávno vyhlásený výnimočný stav; zdôrazňuje, že vyhlásenie výnimočného stavu v akejkoľvek krajine neoslobodzuje vládu tejto krajiny od kľúčového záväzku, ktorým je dodržiavanie zásad právneho štátu a záväzkov v oblasti medzinárodného práva v oblasti ľudských práv,

1.  dôrazne odsudzuje násilné potláčanie pokojných demonštrácií v Bahrajne, Sýrii a Jemene bezpečnostnými silami a vyjadruje sústrasť rodinám obetí; vyjadruje solidaritu s obyvateľmi týchto krajín, blahoželá im k odvahe a odhodlaniu a pevne podporuje ich legitímne demokratické ciele;

2.  vyzýva orgány v Bahrajne, Sýrii a Jemene, aby upustili od používania násilia voči protestujúcim, rešpektovali ich slobodu zhromažďovania a prejavu; odsudzuje zásahy orgánov v Bahrajne a v Jemene do poskytovania zdravotnej starostlivosti a odmietnutie či obmedzenie prístupu k zdravotníckym zariadeniam; zdôrazňuje, že tí, ktorí nesú zodpovednosť za straty na životoch a zranenia, by sa mali za svoje skutky zodpovedať a mali by byť postavení pred súd; vyzýva orgány, aby okamžite prepustili všetkých politických väzňov, obhajcov ľudských práv a ľudí zadržiavaných v súvislosti s ich pokojnou činnosťou v rámci protestov;

3.  tvrdí, že používanie násilia štátom proti jeho vlastnému obyvateľstvu musí mať priame dôsledky na dvojstranné vzťahy s Európskou úniou; pripomína vysokej predstaviteľke EÚ/podpredsedníčke Komisie, že EÚ môže využiť množstvo nástrojov na odstrašenie od takýchto krokov, ako napríklad zmrazenie aktív, zákaz cestovania atď,; pripomína však, že obyvatelia by nikdy nemali byť takýmto prehodnotením dvojstranných vzťahov ovplyvnení;

4.  vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby plne zohľadňovali nedávne a prebiehajúce udalosti a ďalší vývoj v Bahrajne, Sýrii a Jemene v oblasti dvojstranných vzťahov s týmito krajinami vrátane pozastavenia ďalších rokovaní o podpísaní stále neuzavretej dohode o pridružení medzi EÚ a Sýriou; domnieva sa, že uzavretie takejto dohody by malo závisieť od schopnosti sýrskych orgánov uskutočniť očakávané demokratické reformy v hmatateľnej podobe;

5.  vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby podporila výzvy na nezávislé vyšetrovanie útokov voči protestujúcim v týchto krajinách, s osobitným zreteľom na nezávislé vyšetrovanie, ktoré má vykonať Organizácia spojených národov alebo Medzinárodný trestný súd týkajúce sa útoku na demonštrantov v jemenskom hlavnom meste San'á z 18. marca 2011, pri ktorom zahynulo 54 ľudí a viac ako 300 bolo zranených; vyzýva EÚ, aby okamžite zaujala pozíciu lídra a zvolala mimoriadne zasadnutie Rady pre ľudské práva s cieľom zamerať sa na porušovanie ľudských práv v Bahrajne, Sýrii a Jemene počas zásahu proti demonštrujúcim a potláčaní politických odporcov;

6.  vyzýva vlády Bahrajnu, Sýrie a Jemenu, aby sa bezodkladne a bez kladenia predchádzajúcich podmienok zapojili do otvoreného a zmysluplného politického procesu a dialógu za účasti všetkých demokratických politických síl a občianskej spoločnosti s cieľom vytvoriť podmienky pre skutočnú demokraciu, odstránenie výnimočného stavu a vykonanie reálnych, ambicióznych a významných politických, hospodárskych a sociálnych reforiem, ktoré sú nevyhnutné pre dlhodobú stabilitu a rozvoj;

7.  vyzýva bahrajnské, sýrske a jemenské orgány, aby dodržiavali svoje medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv a základných slobôd; vyzýva orgány týchto krajín, aby okamžite zrušili výnimočný stav, ihneď prepustili všetkých politických väzňov, obhajcov ľudských práv a ľudí zadržiavaných v súvislosti s ich pokojnou činnosťou v rámci protestov, zakotvili slobodu prejavu a združovania do zákona a praxe, zintenzívnili opatrenia na boj proti korupcii, zaručili rovnaké práva pre menšiny, zabezpečili prístup ku komunikačným prostriedkom ako internetu a mobilným telefónom a zabezpečili prístup k nezávislým médiám;

8.  berie na vedomie odstúpenie sýrskej vlády z 29. marca 2011, domnieva sa však, že takýto krok nebude stačiť na upokojenie stále silnejšieho pocitu frustrácie obyvateľov Sýrie; vyzýva prezidenta Baššára al-Asada, aby ukončil politiku potláčania politickej opozície a ochrancov ľudských práv, skutočne zrušil výnimočný stav, ktorý je zavedený od roku 1963, podporil proces demokratickej premeny v Sýrii a stanovil konkrétny program politických, hospodárskych a sociálnych reforiem;

9.  vyzýva bahrajnskú vládu a ostatné strany, aby čo najskôr a bez vopred stanovených podmienok začali zmysluplný a konštruktívny dialóg o reformách; víta oznámenie generálneho tajomníka OSN, že OSN je v prípade, ak bude o to požiadaná, pripravená podporiť úsilie obyvateľov;

10.  vyjadruje znepokojenie nad prítomnosťou cudzích vojsk pod vlajkou Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive v Bahrajne; vyzýva Radu pre spoluprácu v Perzskom zálive, aby ako regionálny kolektívny hráč využila svoje možnosti, konala konštruktívne a sprostredkovala v záujme pokojného prijatia reforiem v Bahrajne;

11.  vyzýva jemenského prezidenta Sáliha, aby prijal konkrétne kroky na splnenie svojho sľubu, t. j. na „pokojné odovzdanie moci prostredníctvom ústavných inštitúcií“; vyzýva všetky strany vrátane opozície, aby konali zodpovedne, aby sa bezodkladne zapojili do otvoreného a konštruktívneho dialógu s cieľom dosiahnuť pokojnú politickú transformáciu a aby do tohto dialógu zapojili všetky strany a hnutia zastupujúce jemenských občanov;

12.  vyjadruje vážne znepokojenie nad vysokou mierou chudoby a nezamestnanosti a nad rastúcou politickou a hospodárskou nestabilitou v Jemene; trvá na tom, že sa musí urýchliť praktické plnenie záväzkov prijatých na konferencii darcov v roku 2006; ďalej žiada EÚ a Radu pre spoluprácu v Perzskom zálive, aby vyvinuli osobitné úsilie v oblasti finančnej a technickej podpory, ihneď ako bude prezident Sálih pripravený prepustiť miesto demokraticky zvolenej vláde;

13.  vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby podporovali mierové demokratické ambície bahrajnského, sýrskeho a jemenského ľudu, prehodnotili svoju politiku voči týmto krajinám, dodržiavali kódex správania EÚ pri vývoze zbraní a v prípade vážneho odhodlania vnútroštátnych orgánov boli pripravené poskytnúť pomoc pri realizácii konkrétnych programov politických, hospodárskych a sociálnych reforiem v týchto krajinách;

14.  žiada Komisiu, aby plne a efektívne využila existujúcu podporu prostredníctvom ENPI, EIHDR a IfS, a aby čo najskôr vypracovala návrhy o tom, ako môže finančná pomoc EÚ v budúcnosti lepšie pomôcť krajinám a občianskym spoločnostiam na Blízkom východe a pri Perzskom zálive pri ich prechode k demokracii a ľudským právam;

15.  zdôrazňuje, že vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisia sa v spoločnom oznámení o partnerstve s južným Stredozemím pre demokraciu a spoločnú prosperitu zaviazali ďalej podporovať demokratickú transformáciu a občiansku spoločnosť, čím reagovali na aktuálne historické udalosti v regióne; vyzýva na pomoc EÚ pre demokratické procesy v regióne Stredozemia a Perzského zálivu, aby sa zabezpečila plná účasť všetkých občanov – najmä žien, ktoré zohrali kľúčovú úlohu pri požadovaní demokratických zmien – na politickom živote;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Komisie, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Bahrajnského kráľovstva, vláde a parlamentu Sýrskej arabskej republiky a vláde a parlamentu Jemenskej republiky.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2011)0109. (2) Ú. v. EÚ C 313 E, 20.12.2006, s. 436.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. apríla 2011 o štvrtej konferencii OSN o najmenej rozvinutých krajinách

P7_TA(2011)0149 RC-B7-0228/2011

Európsky parlament,

–  keďže OSN v roku 1971 uznala najmenej rozvinuté krajiny za „najchudobnejšiu a najslabšiu časť“ medzinárodného spoločenstva,

–  so zreteľom na kritériá určovania najmenej rozvinutých krajín stanovené Výborom OSN pre rozvojovú politiku,

–  so zreteľom na Parížsku deklaráciu pre najmenej rozvinuté krajiny prijatú v septembri 1990,

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN o vykonávaní akčného programu pre najmenej rozvinuté krajiny na desaťročie 2001 – 2010 (A/65/80),

–  so zreteľom na výsledky zasadnutia OSN na vysokej úrovni o rozvojových cieľoch tisícročia (RCT), ktoré sa konalo v septembri 2010,

–  so zreteľom na bruselský akčný program pre najmenej rozvinuté krajiny prijatý na tretej konferencii OSN o najmenej rozvinutých krajinách, ktorá sa konala v Bruseli v máji 2001,

–  so zreteľom na rozhodnutie usporiadať štvrtú konferenciu OSN o najmenej rozvinutých krajinách, ktoré v roku 2008 prijalo Valné zhromaždenie OSN,

–  keďže na štvrtej konferencii OSN o najmenej rozvinutých krajinách sa zhodnotia výsledky bruselského akčného programu, ktorého platnosť čoskoro skončí, navrhnú sa nové kroky (2011 – 2020) na podporu výmeny najlepších postupov a získaných skúseností a určia sa politické rozhodnutia a výzvy, ktorým budú najmenej rozvinuté krajiny čeliť v nasledujúcom desaťročí, ako aj požadované opatrenia,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o práve na rozvoj z roku 1986,

–  so zreteľom na rozvojový cieľ tisícročia znížiť do roku 2015 chudobu na polovicu,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v súčasnosti sa ako najmenej rozvinuté krajiny označuje 48 krajín, z ktorých sa 33 nachádza v Afrike, 14 v Ázii a jedna v Latinskej Amerike; keďže 16 z týchto krajín je vnútrozemských a 12 z nich sú malé ostrovy,

B.  keďže 75 % z 800 miliónov obyvateľov najmenej rozvinutých krajín má na deň k dispozícii menej ako 2 USD a keďže odkedy Organizácia Spojených národov vytvorila v roku 1971 túto kategóriu, vzrástol počet najmenej rozvinutých krajín z 25 na 48, pričom z postavenia najmenej rozvinutej krajiny sa do vyššej kategórie dostali len tri krajiny – Botswana v roku 1994, Kapverdy v roku 2007 a Maldivy v januári 2007,

C.  keďže v rokoch 2000 až 2010 sa hodnotenie indexu ľudského rozvoja v prípade najmenej rozvinutých krajín zvýšilo iba z 0,34 na 0,39; keďže najmenej rozvinuté krajiny sú v priemere schopné splniť iba dva zo siedmich RCT,

D.  keďže od tretej konferencie OSN o najmenej rozvinutých krajinách a prijatia bruselského akčného programu bolo podniknutých niekoľko pozitívnych krokov, napríklad iniciatíva s názvom Všetko okrem zbraní a zvýšenie oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorá sa od roku 2000 do roku 2008 zdvojnásobila, ako aj priamych zahraničných investícií, ktoré vzrástli zo 6 na 33 miliárd USD, čo 19 krajinám umožnilo dosiahnuť 3 % mieru rastu,

E.  keďže odporúčanie štvrtej konferencie OSN o najmenej rozvinutých krajinách možno splniť len vtedy, keď budú náležite riešené kľúčové problémy týkajúce sa týchto krajín, ako sú súdržnosť politík medzi obchodom a rozvojom, poľnohospodárstvo, rybolov, investície a zmena klímy, a keď sa súčasťou programu stanú dôležité témy, ako sú správa vecí verejných a boj proti korupcii, najmä koncepcia tzv. zmluvy o správe (čiže zavedenie sociálneho prahu) medzi partnerskými a darcovskými krajinami a budovanie ľudských zdrojov,

F.  keďže štvrtá konferencia OSN o najmenej rozvinutých krajinách potvrdí celosvetový záväzok partnerstva s cieľom riešiť potreby týchto krajín; keďže prebiehajúce prípravy na štvrtú konferenciu OSN o najmenej rozvinutých krajinách zahŕňajú národné konzultácie, regionálne stretnutia a konferencie so širokým spektrom účastníkov vrátane poslancov, občianskej spoločnosti a súkromného sektora,

G.  keďže podpora udržateľného rozvoja predpokladá podporu zdravotníctva, vzdelávania a odbornej prípravy, presadzovanie demokracie a právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú zásadnými zložkami rozvojovej politiky EÚ,

H.  keďže popri existujúcich štrukturálnych problémoch sa situácia v najmenej rozvinutých krajinách ďalej zhoršila v dôsledku nedávnej globálnej krízy v oblasti financií, potravín, zmeny klímy a energetiky,

I.  keďže napriek tomu, že poľnohospodárstvo tvorí základ hospodárstva mnohých najmenej rozvinutých krajín a poskytuje až 90 % pracovných miest, je potravinová bezpečnosť ohrozená,

J.  keďže nie je možné dosiahnuť významný rozvoj bez výraznej úlohy štátu na základe zvýšenej schopnosti zapojiť sa do hospodárskeho rozvoja, tvorby blahobytu a spravodlivého rozdelenia bohatstva, súkromno-verejných partnerstiev a riadne naplánovaných zahraničných investícií, ktoré v plnej miere dodržiavajú pracovné normy Medzinárodnej organizácie práce a zásady ochrany životného prostredia, keďže štát musí prevziať zodpovednosť za poskytnutie stability a právneho rámca,

K.  keďže každá z najmenej rozvinutých krajín by si mala stanoviť priority a hľadať riešenia, ktoré sú vhodné vzhľadom na jej vnútroštátnu situáciu, a to na základe demokratickej účasti obyvateľstva na rozhodovaní,

L.  keďže úspech konferencie v Istanbule závisí od konkrétnych výsledkov (ako sú zmluva o správe, sociálny prah, odpustenie časti dlhov, rozvojová pomoc, inovačné financovanie) a od kvality príspevkov účastníkov,

1.  domnieva sa, že štvrtá konferencia OSN o najmenej rozvinutých krajinách by sa mala zameriavať na dosiahnutie výsledkov na základe jasných ukazovateľov a cieľa znížiť do roku 2020 chudobu v najmenej rozvinutých krajinách o polovicu, a to v spojení s účinnými a transparentnými mechanizmami monitorovania a prijímania nadväzných opatrení;

2.  zdôrazňuje, že pomoc EÚ najmenej rozvinutým krajinám by sa mala zameriavať najmä na tvorbu bohatstva a rozvoj trhového hospodárstva, čo sú základné predpoklady odstránenia chudoby;

3.  žiada uprednostnenie hospodárskeho rastu ako kľúčového prvku rozvoja a znižovania celkovej chudoby v najmenej rozvinutých krajinách;

4.  domnieva sa, že štvrtá konferencia OSN o najmenej rozvinutých krajinách by sa mala zameriavať na súdržnosť politík v záujme rozvoja ako na dôležitý faktor politickej zmeny na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni; vyzýva preto, aby sa pri tvorbe politík vo všetkých oblastiach – ako sú obchod, rybolov, životné prostredie, poľnohospodárstvo, zmena klímy, energetika, investície a financovanie – podporovali rozvojové potreby najmenej rozvinutých krajín s cieľom bojovať proti chudobe a zaručiť dôstojný príjem a živobytie;

5.  naliehavo žiada EÚ, aby splnila svoje záväzky, pokiaľ ide o prístup na trh a odpustenie časti dlhov; opätovne potvrdzuje, že je dôležité dosiahnuť cieľ oficiálnej rozvojovej pomoci pre najmenej rozvinuté krajiny vo výške 0,15% až 0,20 % HND, uvoľniť na tento účel domáce zdroje a využiť pritom ako doplnkové opatrenie inovačné mechanizmy financovania;

6.  pripomína cieľ, ktorým je postúpenie z kategórie najmenej rozvinutých krajín, a poukazuje na rámec stanovený na samite o RCT v septembri 2010, prostredníctvom ktorého sa má urýchliť znižovanie chudoby a vytvorenia udržateľného hospodárskeho rozvoja zameraného na skvalitnenie životných podmienok obyvateľov najmenej rozvinutých krajín, dobrej správy verejných vecí a budovania kapacít;

7.  zdôrazňuje, že sú potrebné nové opatrenia, ktoré začlenia najmenej rozvinuté krajiny do svetovej ekonomiky a zlepšia ich prístup na trhy EÚ; vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoju pomoc súvisiacu s obchodom s cieľom pomôcť najchudobnejším krajinám vyrovnať sa s hospodárskou súťažou v dôsledku liberalizácie trhu;

8.  pripomína, že mier a bezpečnosť majú zásadný význam pre účinnosť rozvojových politík a že EÚ by mala lepšie koordinovať svoj prístup s cieľom riešiť otázky stability v najmenej rozvinutých krajinách a podporovať úsilie o získanie kapacít na budovanie mierumilovných, demokratických a inkluzívnych štátov;

9.  pripomína potrebu uprednostňovať v najmenej rozvinutých krajinách potravinovú bezpečnosť, poľnohospodárstvo, infraštruktúru, budovanie kapacít, inkluzívny hospodársky rast, prístup k technológiám a ľudský a sociálny rozvoj;

10.  požaduje zavedenie spravodlivých a rovnocenných pravidiel obchodu a uplatňovanie integrovaných politík v celej škále hospodárskych, sociálnych a environmentálnych otázok s cieľom podporovať udržateľný rozvoj;

11.  pripomína, že je potrebné prijať účinné opatrenia týkajúce sa nestálosti a transparentnosti cien a lepšie regulovaných finančných trhov v záujme ochrany najmenej rozvinutých krajín a zníženia ich zraniteľnosti;

12.  pripomína potrebu podieľať sa na rozvoji vnútroštátnych daňových systémov a dobrej správy v daňových záležitostiach a žiada OSN, aby na tento účel vytvorila zodpovedajúce mechanizmy;

13.  žiada EÚ a jej členské štáty, aby na 4. konferencii OSN o najmenej rozvinutých krajinách prediskutovali presadzovanie inovatívnych mechanizmov financovania rozvoja, ku ktorým patrí daň z finančných transakcií; zdôrazňuje, že záväzky v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci a mechanizmov inovačného financovania treba chápať ako základné a navzájom sa dopĺňajúce súčasti boja proti chudobe;

14.  naliehavo vyzýva OSN a EÚ, aby sa na štvrtej konferencii OSN o najmenej rozvinutých krajinách vážne zaoberali negatívnymi dôsledkami nadobúdania poľnohospodárskej pôdy, napríklad vyvlastňovaním malých poľnohospodárov a neudržateľným využívaním pôdy a vody;

15.  pripomína, že dlhodobým cieľom rozvojovej spolupráce musí byť vytvorenie podmienok na trvalo udržateľný hospodársky rozvoj a spravodlivé prerozdelenie bohatstva; zdôrazňuje preto, že treba určiť potreby a stratégie najmenej rozvinutých krajín na zabezpečenie diverzifikácie obchodu prostredníctvom zvýšenia spravodlivosti cien pre najmenej rozvinuté krajiny v prípade výrobnej kapacity a schopnosti prilákať investície, ktoré dodržiavajú normy Medzinárodnej organizácie práce a ochrany životného prostredia;

16.  je si vedomý toho, že v rámci iniciatívy Všetko okrem zbraní sa pôvodné ciele nedosiahli v plnej miere, a preto kvalita a objem obchodu z najmenej rozvinutých krajín na trh EÚ zaostávajú za očakávaniami, predovšetkým z dôvodu nedostatku primeranej infraštruktúry súvisiacej s obchodom a prístavnej infraštruktúry; zasadzuje sa za rozvoj takejto infraštruktúry, ktorá zostáva kľúčovým predpokladom na zvýšenie obchodných kapacít;

17.  zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť účinnosť rozvojovej pomoci v súlade s Parížskou deklaráciou a programom z Akkry;

18.  zdôrazňuje postavenie Európskeho parlamentu a jeho kľúčovú úlohu v schvaľovaní rozpočtu EÚ na rozvoj; je preto presvedčený, že Európsky parlament by mal byť užšie zapojený do prípravy rozvojovej stratégie EÚ; považuje preto za nevyhnutné, aby sa zaviedol mechanizmus poskytovania spätnej väzby;

19.  domnieva sa, že prijatie nového amerického zákona o nerastoch z konfliktných oblastí je veľkým krokom vpred v boji proti nezákonnej ťažbe nerastných surovín v Afrike a obchodovaniu s nimi, ktoré podnecujú občianske vojny a konflikty; zastáva názor, že OSN by mala predložiť podobný návrh na zabezpečenie vysledovateľnosti nerastných surovín dovážaných na svetový trh;

20.  vyzýva na hodnotenie rizika zmeny klímy vzhľadom na všetky aspekty plánovania rozvojovej politiky a rozhodovania o nej vrátane obchodu, poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti a žiada, aby sa výsledky tohto hodnotenia využili na formuláciu jasných usmernení pre politiku rozvojovej spolupráce;

21.  vyjadruje obavy nad neustále rastúcou pravdepodobnosťou environmentálnych katastrof, ktoré vedú k masívnej migrácii a spôsobujú, že pomoc pre túto novú kategóriu vysídlených osôb je nevyhnutná;

22.  zdôrazňuje význam regionálnej spolupráce a integrácie a vyzýva na posilnenie regionálnych rámcov, ktoré najmä malým krajinám umožňujú získať zdroje, know-how a odborné znalosti;

23.  zdôrazňuje, že nedostatočný pokrok v oblasti riadenia verejných financií naďalej znemožňuje väčšine týchto krajín získať rozpočtovú podporu, ktorá je základným faktorom v procese budovania kapacít každej z týchto krajín;

24.  zdôrazňuje význam, ktorý má pre najmenej rozvinuté krajiny trojstranná spolupráca, najmä s rýchlo sa rozvíjajúcimi sa krajinami, s cieľom dospieť ku komplexnej spolupráci zameranej na dosiahnutie vzájomného prospechu a spoločného rozvoja;

25.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a generálnemu tajomníkovi Organizácie spojených národov.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. apríla 2011 o správe o pokroku Islandu za rok 2010

P7_TA(2011)0150 B7-0226/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 31. mája 2010, ktorým sa Island zaraďuje do zoznamu krajín oprávnených na predvstupovú pomoc EÚ, ktorá sa poskytuje s cieľom pomôcť kandidátskym krajinám zosúladiť ich predpisy s európskym právnym poriadkom,

–  so zreteľom na stanovisko Komisie z 24. februára 2010 k žiadosti Islandu o členstvo v Európskej únii (SEK(2010)0153),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady zo 17. júna 2010 o začatí prístupových rokovaní s Islandom,

–  so zreteľom na všeobecnú pozíciu EÚ a všeobecnú pozíciu islandskej vlády prijaté na schôdzi ministrov, ktorou sa 27. júla 2010 otvorila medzivládna konferencia o pristúpení Islandu k Európskej únii,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2010 – 2011 (KOM(2010)0660) a na správu o pokroku Islandu za rok 2010 prijatú 9. novembra 2010,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2009 o strategickom dokumente o rozšírení z roku 2009, ktorý sa týka krajín západného Balkánu, Islandu a Turecka(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2010 o žiadosti Islandu o členstvo v Európskej únii(2),

–  so zreteľom na odporúčania z prvej schôdze spoločného parlamentného výboru EÚ – Island prijaté v októbri 2010,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Island spĺňa kodanské kritériá a keďže 27. júla 2010 boli po schválení Radou otvorené prístupové rokovania s Islandom,

B.  keďže proces preverovania (tzv. screening) začal 15. novembra 2010 a mal by trvať do 17. júna 2011,

C.  keďže ako sa zdôrazňuje v obnovenom konsenze o rozšírení, pokrok každej krajiny na ceste k členstvu v Európskej únii je založený na výsledkoch,

D.  keďže Island už úzko spolupracuje s EÚ ako člen Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a partner v rámci schengenských dohôd a dublinského nariadenia a ako taký už prijal podstatnú časť acquis communautaire,

E.  keďže Island prispieva k európskej súdržnosti a solidarite prostredníctvom finančného mechanizmu v rámci EHP a spolupracuje s EÚ v oblasti operácií zameraných na udržanie mieru a krízové riadenie,

1.  víta otvorenie prístupových rokovaní s Islandom v júli 2010; domnieva sa, že je nevyhnutné vytvoriť podmienky na dokončenie prístupového procesu s Islandom a zabezpečiť, aby jeho pristúpenie prebehlo úspešne;

Politické kritériá

2.  víta vyhliadku na nového člena EÚ, ktorým môže byť krajina so silnou demokratickou tradíciou a občianskou kultúrou; zdôrazňuje, že pristúpenie Islandu k EÚ ešte viac posilní úlohu Únie ako subjektu, ktorý na celosvetovej úrovni presadzuje a bráni ľudské práva a základné slobody;

3.  vyzdvihuje Island pre jeho dobré výsledky v oblasti zaručenia ľudských práv a zabezpečenia vysokej úrovne spolupráce s medzinárodnými mechanizmami na ochranu ľudských práv;

4.  podporuje prebiehajúcu činnosť na posilnenie legislatívneho prostredia, pokiaľ ide o slobodu prejavu a prístup k informáciám; v tejto súvislosti víta Islandskú iniciatívu pre moderné médiá, ktorá umožňuje Islandu a EÚ zaujať jasnú pozíciu, pokiaľ ide o právnu ochranu slobody prejavu a informácií;

5.  víta vytvorenie spoločného parlamentného výboru EÚ – Island v októbri 2010 a vyjadruje presvedčenie, že toto fórum počas prístupového procesu prispeje k zlepšeniu spolupráce medzi islandským parlamentom Althingi a Európskym parlamentom;

6.  dôrazne nabáda islandské orgány, aby harmonizovali práva občanov EÚ vo vzťahu k ich volebnému právu v miestnych voľbách na Islande;

7.  berie na vedomie podstatný pokrok v oblasti posilňovania nezávislosti súdnictva, víta opatrenia, ktoré prijali islandské orgány v máji 2010 s cieľom riešiť otázku dominantného postavenia ministra spravodlivosti pri vymenúvaní v oblasti súdnictva, ako aj zmeny a doplnenia zákona o súdnictve, ktoré posilňujú nezávislosť súdnictva, pričom zdôrazňuje, že je potrebné dôsledne vykonávať tieto opatrenia;

8.  víta činnosť kancelárie špeciálneho prokurátora, ako aj správu osobitnej vyšetrovacej komisie, ktorú zriadil islandský parlament v decembri 2008 na účely prešetrenia a analýzy procesov, ktoré viedli k zrúteniu bankového systému, a pokrok, ktorý bol dosiahnutý pri riešení politických, inštitucionálnych a administratívnych dôsledkov zrútenia islandského bankového systému, a súčasne poznamenáva, že vykonávanie jej odporúčaní stále prebieha a je potrebné v ňom s neutíchajúcim úsilím pokračovať;

Hospodárske kritériá

9.  víta všeobecne uspokojivé výsledky Islandu, pokiaľ ide o plnenie jeho povinností v rámci EHP a schopnosť odolávať konkurenčnému tlaku a trhovým silám v EÚ;

10.  poznamenáva však, že z poslednej hodnotiacej správy Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) vyplýva, že deficit transpozície Islandu mierne vzrástol a že s hodnotou 1,3 % bol naďalej nad úrovňou predbežného cieľa vo výške 1 % napriek tomu, že oneskorenie transpozície bolo zmiernené;

11.  víta dohodu dosiahnutú medzi predstaviteľmi vlád Islandu, Holandska a Spojeného kráľovstva v kauze Icesave, najmä pokiaľ ide o záruky splatenia nákladov vzniknutých pri vyplácaní minimálnych záruk vkladateľom v pobočkách Landsbanki Islands hf. v Spojenom kráľovstve a Holandsku; víta schválenie dohody islandským parlamentom 17. februára 2011 trojštvrtinovou väčšinou hlasov; berie na vedomie rozhodnutie islandského prezidenta predložiť návrh zákona o referende a vyjadruje nádej na ukončenie priestupkového konania, ktoré začal proti islandskej vláde orgán dohľadu EZVO 26. mája 2010;

12.  víta skutočnosť, že inštitucionálne nedostatky v odvetví finančníctva sa riešia a že bol dosiahnutý pokrok pri posilňovaní postupov regulácie bánk a dohľadu nad nimi, najmä pokiaľ ide o právomoci úradu pre finančný dohľad;

13.  víta skutočnosť, že Island predložil Európskej komisii svoj prvý predvstupový hospodársky program ako významný krok v predvstupovej fáze, a vyjadruje nádej, že ohlásený výročný dvojstranný hospodársky dialóg povedie k posilneniu spolupráce medzi oboma stranami;

14.  nabáda islandské orgány, aby pokračovali na ceste vypracúvania stratégie v oblasti liberalizácie kontroly kapitálu, čo je dôležitou podmienkou pristúpenia krajiny k EÚ;

15.  víta nedávne pozitívne štvrté preskúmanie programu pohotovostného úveru MMF, v ktorom sú načrtnuté dôležité vývojové tendencie v oblasti daňovej a hospodárskej konsolidácie na Islande, ako aj skutočnosť, že po poklese v priebehu siedmich po sebe idúcich štvrťročných období islandské hospodárstvo vystúpilo z recesie a reálny hrubý domáci produkt za obdobie júl – september 2010 zaznamenal v porovnaní s predošlým štvrťrokom rast na úrovni 1,2 %;

16.  víta politiky zamerané na ďalšiu diverzifikáciu islandského hospodárstva ako krok, ktorý je nevyhnutný pre dlhodobú hospodársku prosperitu tejto krajiny; nabáda islandské orgány, aby ďalej rozvíjali odvetvie cestovného ruchu, ktoré sa považuje za sľubné z hľadiska dlhodobého rastu a ktoré sa celkovo vyznačuje stúpajúcim podielom na výrobe a zamestnanosti;

17.  berie na vedomie pozíciu Islandu k pristúpeniu k eurozóne, čo je ambícia, ktorú možno dosiahnuť po tom, ako sa krajina stane členom EÚ, a po splnení všetkých nevyhnutných podmienok;

18.  vyjadruje znepokojenie nad vysokou mierou nezamestnanosti na Islande, najmä v prípade mladých ľudí, ako aj nad poklesom investícií a vnútornej spotreby v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy, hoci v niektorých z týchto oblastí pozoruje i známky zlepšenia situácie; poznamenáva, že nízkonákladová, zelená energia a technológie v oblasti zelenej energie, ktoré Island vyrába, by mohli byť dôležitejším faktorom pri opätovnom naštartovaní hospodárstva;

19.  vyzdvihuje Island pre jeho vysokú mieru investícií do oblasti vzdelávania, výskumu a rozvoja a jeho podporu lisabonskej stratégie a účasť na nej vrátane prijatia islandskej stratégie do roku 2020, v ktorej sa zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania, výskumu a vývoja a navrhujú sa merateľné ciele;

Schopnosť prevziať záväzky vyplývajúce z členstva

20.  poznamenáva, že Island ako člen EHP už dosiahol značný pokrok, pokiaľ ide o požiadavky 10 rokovacích kapitol, a čiastočne spĺňa požiadavky 11 rokovacích kapitol; zdôrazňuje, že splnenie záväzkov vyplývajúcich z Dohody o EHP zo strany Islandu je dôležitou požiadavkou v rámci prístupových rokovaní;

21.  vyzýva Island, aby zlepšil prípravy na dosiahnutie súladu s acquis EÚ, najmä v oblastiach, ktoré nie sú pokryté v rámci EHP, a aby zabezpečil jeho vykonávanie a presadzovanie pred dátumom pristúpenia;

22.  vyzýva Island, aby sa pripravil na svoju účasť na politike EÚ v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka a najmä aby zintenzívnil svoje úsilie o zavedenie administratívnych štruktúr potrebných na vykonávanie týchto politík ešte pred dátumom pristúpenia; poukazuje však na osobitosť islandského ekosystému a nabáda Komisiu a islandské orgány, aby dosiahli vzájomne uspokojivú dohodu s prihliadnutím na jedinečné vlastnosti životného prostredia na Islande;

23.  zohľadňuje skutočnosť, že spoločná rybárska politika sa v súčasnosti prepracúva a že ešte pred pristúpením Islandu možno dôjde k úprave acquis; vyzýva Island a EÚ, aby k tejto kapitole rokovaní pristupovali konštruktívnym spôsobom s cieľom dosiahnuť vzájomne uspokojivé riešenie týkajúce sa udržateľného riadenia a využívania rybolovných zdrojov;

24.  berie na vedomie pozitívne výsledky Islandu, pokiaľ ide o riadenie rybolovných zdrojov udržateľným spôsobom a na základe vedeckých hodnotení;

25.  vyzýva islandské orgány, aby upravili svoje právne predpisy podľa acquis vnútorného trhu, pokiaľ ide o právo na usadenie, slobodu poskytovania služieb, ako aj voľný pohyb kapitálu v odvetví výroby v rybnom hospodárstve a spracovateľskom odvetví;

26.  vyzýva Island, aby pokračoval v konštruktívnych rozhovoroch s EÚ a Nórskom zameraných na vyriešenie sporu týkajúceho sa otázky lovu makrel, a to na základe realistických návrhov, ktoré zabezpečia budúcnosť populácie, ochránia a udržia pracovné miesta v odvetví pelagického rybolovu a zaistia dlhodobý a udržateľný rybolov;

27.  poznamenáva, že Island môže hodnotne prispieť k politikám EÚ vzhľadom na svoje skúsenosti v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, najmä pokiaľ ide o využívanie geotermálnej energie, ochranu životného prostredia a opatrenia na boj proti zmene klímy;

28.  poznamenáva však, že medzi EÚ a Islandom naďalej existujú výrazné rozdiely v otázkach týkajúcich sa riadenia morského života, najmä lovu veľrýb; upozorňuje, že zákaz lovu veľrýb je súčasťou acquis EÚ, a vyzýva na širšiu diskusiu o otázke zrušenia lovu veľrýb a obchodovania s výrobkami z nich;

29.  berie na vedomie, že Island je nevojenským štátom a nevyrába žiadne zbrane; víta pokračujúcu podporu Islandu smerom k civilným operáciám SBOP a jeho pripojenie sa k väčšine vyhlásení a rozhodnutí v oblasti SZBP;

30.  víta tradíciu islandskej zahraničnej politiky zakotvenú v medzinárodnom práve, ľudských právach, rodovej rovnosti, rozvojovej spolupráci a koncepcii bezpečnostnej politiky založenej na občianskych hodnotách;

Regionálna spolupráca

31.  domnieva sa, že pristúpením Islandu k EÚ by sa zlepšili vyhliadky Únie na to, aby zohrávala aktívnejšiu a konštruktívnejšiu úlohu v severnej Európe a v arktickej oblasti a prispievala k mnohostrannej správe a udržateľným politickým riešeniam v regióne; pozitívne vníma účasť Islandu v Severskej rade, ako aj na politike Severnej dimenzie EÚ, v Barentsovej euro-arktickej rade a Arktickej rade, ktorá je hlavným viacstranným fórom pre spoluprácu v arktickej oblasti; vyjadruje presvedčenie, že pristúpením Islandu k EÚ by sa ešte viac upevnila európska prítomnosť v Arktickej rade;

32.  zdôrazňuje, že je potrebné zefektívniť a koordinovať arktickú politiku Európskej únie, a vyjadruje názor, že pristúpením Islandu k EÚ by sa posilnil severoatlantický rozmer vonkajších politík Únie;

Verejná mienka a podpora rozšírenia

33.  nabáda islandské orgány, aby rozšírili verejnú diskusiu o pristúpení k EÚ tak, aby zohľadňovala skutočnosť, že na dosiahnutie úspešných rokovaní je potrebné pevné odhodlanie; vyzdvihuje Island pre vytvorenie verejnej webovej stránky eu.mfa.is a víta intenzívnejšiu a vyváženejšiu diskusiu o kladoch a záporoch členstva v EÚ, ktorá prebieha v islandských médiách;

34.  vyzýva Komisiu, aby islandským orgánom – pokiaľ o to požiadajú – poskytla materiálnu a technickú podporu, aby im pomohla zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť v súvislosti s prístupovým procesom a zorganizovať dôkladnú a rozsiahlu celonárodnú kampaň založenú na zrozumiteľných, presných a objektívnych informáciách o dôsledkoch členstva v EÚ, aby sa islandskí občania v budúcom referende o pristúpení mohli rozhodnúť na základe príslušných informácií;

35.  vyjadruje nádej, že okrem rôznych politických stanovísk môže verejná mienka založená na informáciách pozitívne ovplyvniť aj úsilie islandských orgánov o členstvo v EÚ;

36.  domnieva sa, že je veľmi dôležité poskytnúť občanom EÚ jasné a komplexné informácie založené na faktoch týkajúce sa dôsledkov pristúpenia Islandu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tomto smere vyvíjali úsilie, a považuje za rovnako dôležité vypočuť si obavy a otázky občanov a zaoberať sa nimi, ako aj reagovať na ich názory a záujmy;

o
o   o

37.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, predsedníčke islandského parlamentu Althingi a islandskej vláde.

(1) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 47. (2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0278.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. apríla 2011 k správe o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2010

P7_TA(2011)0151 B7-0225/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady zo 16. decembra 2005, aby sa Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko udelil štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ, a na závery predsedníctva vydané po zasadnutiach Európskej rady 15. a 16. júna 2006 a 14. a 15. decembra 2006,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 845/1993 a 817/1993, ako aj na predbežnú dohodu medzi Gréckou republikou a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko z roku 1995,

–  so zreteľom na správu Komisie o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko z roku 2010 (SEK(2010)1332) a na oznámenie Komisie s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2010 – 2011 (KOM(2010)0660) z 9. novembra 2010,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 k správe o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2009(1),

–  so zreteľom na odporúčania Spoločného parlamentného výboru EÚ – Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko z 30. novembra 2010,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/212/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v prístupovom partnerstve s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko(2),

–  so zreteľom na závery zo zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti a Rady pre zahraničné veci z 13. a 14. decembra 2010,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže proces rozširovania EÚ je mocnou hnacou silou mieru, stability a zmierenia v regióne,

B.  keďže Európska rada v roku 2005 udelila Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko štatút kandidátskej krajiny, ale odvtedy sa jej nepodarilo stanoviť dátum začatia rokovaní napriek značnému pokroku, ktorý táto krajina vykonala na svojej ceste k EÚ; keďže bilaterálne otázky by nemali predstavovať prekážku prístupového procesu ani by nemali byť použité ako prekážka prístupového procesu, hoci by mali byť vyriešené pred získaním členstva; keďže pokračovanie v prístupovom procese by prispelo k stabilite Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko a ešte viac posilnilo dialóg medzi etnikami,

C.  keďže intenzívnejší ekonomický dialóg a spolupráca s krajinami zahrnutými do procesu rozširovania umožňuje EÚ zamerať sa spoločne na prekonanie hospodárskej krízy a prispieva ku konkurencieschopnosti Únie na svetovej úrovni,

D.  keďže stratégia rozšírenia z roku 2010 zdôrazňuje ako priority reformu verejnej správy a súdnictva, ako aj boj proti organizovanému zločinu a korupcii, a tiež dialóg medzi politickými činiteľmi,

E.  keďže EÚ používa komplexné schvaľovacie postupy, ktoré zaručujú prijatie nových členov, až keď splnia všetky požiadavky a iba s aktívnym súhlasom inštitúcií EÚ a členských štátov EÚ,

F.  keďže sloboda prejavu a nezávislosť médií sú vo väčšine krajín zahrnutých do procesu rozširovania aj naďalej dôvodom znepokojenia,

Politický vývoj

1.  súhlasí s hodnotením Komisie v správe o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2010 a vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada neprijala rozhodnutie o začatí prístupových rokovaní, ako to už druhý rok za sebou odporúčala Komisia a v súlade s predchádzajúcimi uzneseniami Parlamentu; pripomína Rade svoje predchádzajúce odporúčanie okamžite začať tieto rokovania;

2.  berie na vedomie nedávny politický vývoj vedúci k predčasným voľbám; vyzýva všetky politické strany, aby zohrávali aktívnu a konštruktívnu úlohu v procese prípravy volieb; zdôrazňuje, že slobodné a spravodlivé voľby konané na základe úplnej transparentnosti a v súlade s medzinárodnými normami sú dôležitým prvkom posilnenej demokracie; vyzýva všetky politické strany, aby sa na voľbách aktívne zúčastnili; vyjadruje znepokojenie nad súčasnou politickou situáciou a vyzýva všetkých politických vodcov, aby sa snažili dosiahnuť konsenzus na základe demokratických inštitúcií;

3.  zdôrazňuje, že bilaterálne otázky musia dotknuté strany riešiť v duchu dobrých susedských vzťahov a zohľadňovať pritom všeobecný záujem EÚ; vyzýva všetkých kľúčových hráčov a dotknuté strany, aby vyvinuli väčšie úsilie a preukázali zodpovednosť a odhodlanie vyriešiť všetky zostávajúce otázky, ktoré nielenže brzdia prístupový proces kandidátskej krajiny a politiku samotnej EÚ v regióne, ale odrážajú sa aj v medzietnických vzťahoch, hospodárstve a regionálnej stabilite;

4.  vyjadruje krajine blahoželanie pri príležitosti 10. výročia rámcového dohovoru z Ochridu, ktorý aj naďalej zostáva základom medzietnických vzťahov v krajine, a vyzýva vládu a všetky štátne inštitúcie, aby využili túto príležitosť ako prostriedok na povzbudenie k medzietnickej spolupráci a dôvere; vyjadruje však znepokojenie nad rastúcim medzietnických napätím kvôli stavbe v priestore pevnosti Kale v Skopje; vyzýva všetkých politických a náboženských vodcov a mediálne distribučné kanály, aby konali zodpovedne a zdržali sa akýchkoľvek akcií, ktoré by mohli zvýšiť napätie medzi etnikami; so znepokojením sleduje riziko narastajúcej izolácie krajiny, ktorá by mohla nahradiť chýbajúcu hmatateľnú perspektívu členstva v EÚ;

5.  vyzýva vládu, aby vo svojich rozhodnutiach posilnila komplexný dialóg medzi etnikami a riadne zohľadnila otázky, na ktoré sú všetky komunity a menšiny citlivé, ako napríklad mestský plán „Skopje 2014“, a aby sa vyhla konaniu a iniciatívam zameraným na posilnenie národnej identity na úkor iných komunít; upozorňuje, že je potrebné, aby parlamentný výbor pre medzietnické vzťahy efektívne fungoval pri zapájaní menšín do legislatívneho procesu a zdôrazňuje, že je nevyhnutné ďalšie úsilie pri pokračovaní v procese decentralizácie v súlade s rámcovým dohovorom z Ochridu;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že sprostredkovateľské úsilie OSN pri riešení sporu o názov ešte neprinieslo konkrétne výsledky;

Demokracia, právny štát a ľudské práva

7.  pripomína, že základom demokracie je zdravá politická kultúra; vyzýva opozičné strany, aby ukončili bojkot národného parlamentu a obnovili politický dialóg s inštitúciami; domnieva sa, že je zodpovednosťou vlády a opozície, aby zaistili okamžitý a otvorený dialóg o všetkých existujúcich problémoch, ktorým krajina čelí; upozorňuje na to, že politická nestabilita by mohla ovplyvniť európsky integračný proces, ktorý by mal byť spoločnou prioritou všetkých zložiek spoločnosti; víta prijatie zmien rokovacieho poriadku parlamentu, ktoré opozícii umožňujú lepšie sa zapojiť do jeho práce; vyjadruje však znepokojenie nad nedostatočným dialógom medzi vládou a opozičnými stranami a všeobecnou atmosférou nedôvery a konfrontácie; naliehavo žiada obe strany, aby podporili atmosféru dôvery a preukázali pevné odhodlanie používať nový rokovací poriadok parlamentu a posilnili tak politický dialóg a konštruktívnu spoluprácu v zákonodarnom procese a parlamentnej kontrole činnosti vlády;

8.  víta politickú vôľu dokončiť dlho meškajúce zverejnenie mien agentov spojených s tajnými službami bývalej Juhoslovanskej republiky, ktoré bude významným krokom k skoncovaniu s obdobím komunizmu; berie však na vedomie nedostatočný pokrok pri presadzovaní príslušných zákonov; naliehavo žiada vládu, aby včas dokončila lustračný proces a vyvarovala sa jeho selektívneho využívania na politické účely, ako napríklad na svoju politickú legitimizáciu alebo očierňovanie politických oponentov;

9.  vyjadruje uznanie za vynikajúcu prácu odchádzajúcemu osobitnému vyslancovi EÚ/vedúcemu delegácie EÚ; odsudzuje nevhodné útoky zo strany politikov vládnucej politickej strany voči zástupcom EÚ a vyjadruje poľutovanie nad tým, že vláda sa jednoznačne a verejne nedištancovala od takýchto urážok; považuje tieto incidenty za extrémne škodlivé pre obraz krajiny;

10.  upozorňuje na nevyhnutnosť zlepšiť volebné zákony tak, aby vyhovovali odporúčaniam Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe/Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva a odporúčaniam Benátskej komisie uvedeným v správe o prezidentských voľbách a voľbách do miestnych samospráv z roku 2009;

11.  opakuje, že slobodné a nezávislé médiá sú základným predpokladom rozvoja stabilnej demokracie; berie na vedomie existenciu širokého spektra a rozmanitosť verejných a súkromných mediálnych distribučných kanálov v krajine; vyjadruje však znepokojenie nad politizáciou médií a zásahov do ich práce; obáva sa ekonomickej závislosti a koncentrácie politickej moci v médiách, pretože to často vyúsťuje do chýbajúcej redaktorskej nezávislosti a nízkej úrovne žurnalizmu; vyjadruje znepokojenie nad závažným zhoršením stavu v oblasti slobody médií v krajine, ako to ukazuje významný pokles (z 34. na 68. miesto) v hodnotení médií Reportérmi bez hraníc z roku 2010; berie na vedomie skutočnosť, že ministerstvo vnútra na svojej webovej stránke vyzvalo občanov, aby odsúdili „neobjektívne“ tlačové správy, vyzýva novinárov, aby pri svojej práci dodržiavali vysoké profesionálne normy, dištancovali sa od politických vplyvov a vytvorili skutočne profesionálne združenia novinárov; súčasne naliehavo žiada zodpovedné orgány, aby posilnili nezávislosť a slobodu médií, aby na všetky uplatňovali rovnaké štandardy a zlepšili transparentnosť ich vlastníctva;

12.  víta množstvo zákonov prijatých v rámci reformy súdnictva a vyzýva na ďalšie zintenzívnenie snáh o reformu súdnictva s cieľom zabezpečiť jeho profesionálnosť, účinnosť a nezávislosť od politických tlakov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné rýchlo a účinne uplatniť existujúci právny rámec; vyjadruje znepokojenie nad úlohou, ktorú ministerstvo spravodlivosti aj naďalej zohráva v súdnej rade a nad kritikou ústavného súdu zo strany vlády a poslancov, ktoré vytvárajú riziko, že súdnictvo bude podliehať politickým zásahom; s uspokojením však konštatuje, že napriek týmto rozporom boli vykonané všetky rozhodnutia súdu; víta snahy o zlepšenie účinnosti a transparentnosti súdneho systému, predovšetkým znížením počtu nevybavených prípadov na väčšine súdov; rovnako víta nadobudnutie účinnosti zákona o právnej pomoci;

13.  víta pokračujúce snahy o boj proti korupcii, preukázané okrem iného vykonaním druhého kola odporúčaní Skupiny štátov proti korupcii a nadobudnutím účinnosti zmien trestného zákonníka; nabáda orgány, aby pokračovali vo vykonávaní právnych predpisov na boj proti korupcii, ako aj zlepšenie nezávislosti a efektívnosti súdnictva a jeho zdrojov; pripomína však, že korupcia je aj naďalej rozšírená a žiada o zintenzívnenie snáh na jej odstránenie; zdôrazňuje nevyhnutnosť účinného a nestranného presadzovania protikorupčnej legislatívy, predovšetkým v oblasti financovania politických strán a v oblasti konfliktu záujmov; upozorňuje, že je dôležité, aby súdny systém fungoval bez politických zásahov; víta úsilie o zvýšenie efektívnosti a transparentnosti súdneho systému; zdôrazňuje potrebu dosiahnuť výsledky v presadzovaní trestných stíhaní a odsúdení, v porovnaní s ktorými sa bude dať merať dosiahnutý pokrok; vyzýva k zjednoteniu kodifikácie jurisdikcie, aby sa dosiahol predvídateľný súdny systém, ktorý bude mať dôveru verejnosti;

14.  vyzýva Komisiu, aby do budúcej správy o pokroku začlenila hodnotenie vplyvu a výsledkov dosiahnutých na základe pridelených finančných prostriedkov EÚ na reformu justície a boj proti korupcii; vyzýva Komisiu, aby predložila Rade a Parlamentu podrobnejšie hodnotenie účinnosti protikorupčných opatrení prijatých v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko v oblasti verejného obstarávania a podvodov a zahrnula túto oblasť do svojej nasledujúcej správy o pokroku;

15.  uznáva snahu, ktorá bola doposiaľ vynaložená na oblasť verejnej správy, ale žiada, aby sa vynaložilo ďalšie úsilie v tejto oblasti, ktorá je aj naďalej spolitizovaná, chýba jej dostatok kapacít a profesionálnosť; vyjadruje podporu prijatiu národnej stratégie reformy verejnej správy zo strany vlády a vytvoreniu podvýboru Dohody o stabilizácii a pridružení pre reformu verejnej správy; vyjadruje znepokojenie nad netransparentnosťou postupu, ktorým sa podľa potreby menia dočasné pracovné miesta na trvalé, čo spôsobuje ešte väčšiu politizáciu správy; žiada, aby bola vypracovaná jasná stratégia pre oblasť ľudských zdrojov, ktorá vymedzí potreby správy, pokiaľ ide o schopnosti a kvalifikáciu, a aby sa táto stratégia realizovala prostredníctvom náborového konania na základe zásluh a kariérneho rozvoja; víta nárast zamestnávania z radov menšinových komunít, ale zdôrazňuje, že by k nemu malo dochádzať na základe posúdenia potrieb správy s cieľom zabezpečiť, aby kvalifikácia nových zamestnancov zodpovedala požiadavkám pracovného miesta;

16.  vyjadruje pochvalu za ďalší pokrok v oblasti decentralizácie; konštatuje však, že prenos právomocí na nižšie orgány by mal byť sprevádzaný primeraným rozpočtom;

17.  víta pokrok dosiahnutý v prípade reformy väzenského systému; naďalej je však vážne znepokojený zhoršujúcimi sa podmienkami v niektorých väzniciach, predovšetkým pokiaľ ide o nadmerný stav a neprimeraný zdravotnícky systém; zdôrazňuje potrebu rešpektovať zásadu, že so zadržanými osobami sa musí zaobchádzať vhodným spôsobom a podľa zásad OSN;

18.  víta prijatie zákona o sčítaní ľudu a domácností v roku 2011, zdôrazňuje potrebu zaistiť dostatočnú prípravu a prevádzkovú organizáciu, aby sa zaistilo presné sčítanie; vyzýva vládu, aby na jeho organizáciu vyčlenila dostatočné finančné prostriedky; a zdôrazňuje dôležitosť odpolitizovania tejto otázky, aby sa dosiahli nezaujaté výsledky sčítania a čo najširšia účasť;

19.  zdôrazňuje, že je nanajvýš dôležité zabezpečiť, aby vzdelávací systém podporoval etnickú integráciu; v tejto súvislosti víta stratégiu integrovaného vzdelávania a žiada, aby sa urýchlene realizovala, medzi iným ukončením segregácie na základe etnického pôvodu a zlepšením výučby všetkých úradných jazykov v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko; vyzýva vládu, aby zlepšila proces konzultácií s rozličnými komunitami a úzko s nimi spolupracovala pri realizácii stratégie;

20.  zaznamenáva nedostatočný pokrok pri spoločných oslavách spoločných výročí historických udalostí so susednými členskými štátmi EÚ, ktoré by prispeli k lepšiemu porozumeniu dejín a k dobrým susedským vzťahom tak, ako to bolo zdôraznené v predchádzajúcej správe; naliehavo žiada, aby boli do škôl zavedené učebnice neobsahujúce ideologickú interpretáciu dejín;

21.  vyjadruje vážne znepokojenie nad situáciou rómskej komunity, ktorá aj naďalej čelí príšerným životným podmienkam a diskriminácii v oblasti prístupu na pracovný trh, k zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám; zdôrazňuje najmä ťažkú situáciu rómskych dievčat a žien, ktoré sú aj naďalej vystavené dvojnásobnej diskriminácii, založenej ako na etnickom základe, tak na základe pohlavia; vyzýva vládu, aby odhodlanejšie realizovala stratégiu pre Rómov a Akčný plán pre desaťročie Rómov; v tejto súvislosti víta činnosti vlády zamerané na politickú integráciu Rómov vrátane ministra pre rómske etnikum, ktorý by bol zodpovedný za otázky týkajúce sa rómskej komunity; vyjadruje pochvalu za zvolanie zasadnutia o rómskej integrácii počas predsedníctva Rady Európy;

22.  víta schválenie protidiskriminačného zákona ako základného kroku v boji proti diskriminačným praktikám, ktoré sú stále rozšírené, a vyzýva na jeho rýchle a účinné vykonanie; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že na rozdiel od európskych právnych predpisov bola v rámci zákona ako dôvod na diskrimináciu vynechaná sexuálna orientácia; žiada, aby boli vnútroštátne ustanovenia v tejto oblasti urýchlene uvedené do súladu s acquis v záujme posilnenia mechanizmov dohľadu a zdôrazňuje, že je to nevyhnutnou podmienkou pristúpenia; vyjadruje znepokojenie nad priebehom výberového konania členov komisie na ochranu pred diskrimináciou; vyjadruje poľutovanie nad tým, že do komisie nebol vymenovaný žiadny zástupca občianskej spoločnosti; žiada, aby sa vynaložilo ďalšie úsilie v oblasti práv žien a zvýšila sa ich účasť na pracovnom trhu a pri politickom a hospodárskom rozhodovaní a aby boli ženy a deti chránené pred domácim násilím;

23.  žiada o vyvinutie ďalšieho úsilia v oblasti rodovej rovnosti a práv žien; vyzýva orgány, aby v plnej miere vykonávali zákon o rovnosti príležitostí medzi mužmi a ženami a zaistili konzistentnosť národného akčného plánu rodovej rovnosti; víta prijatie stratégie na boj proti domácemu násiliu; žiada, aby sa využíval systém podpory obetí; naliehavo žiada vládu, aby spoločne s mimovládnym sektorom podporila informovanosť o týchto otázkach;

24.  odsudzuje nedávne zastrašovanie a priame útoky na organizácie občianskej spoločnosti a osobné očierňovanie ich vedúcich aktivistov; víta mechanizmy konzultácií s organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré zaviedla vláda, ale vyjadruje znepokojenie nad tým, že neexistuje žiadny systematický a transparentný mechanizmus konzultácií s občianskou spoločnosťou o politikách národného rozvoja, právnych predpisoch, programoch ani iných strategických dokumentoch; zdôrazňuje, že organizácie občianskej spoločnosti je potrebné zapojiť do rozhodovacieho procesu neselektívnym spôsobom, aby sa stimulovala účinná verejná diskusia a aby sa zainteresované strany zapojili do prístupového procesu krajiny; zdôrazňuje kľúčovú úlohu občianskej spoločnosti v podpore posilnenia regionálnej spolupráce týkajúcej sa sociálnych a politických aspektov; vyjadruje pochvalu za schválenie nového zákona o občianskych združeniach a naliehavo žiada orgány, aby uplatňovali ustanovenia o „verejnej prospešnosti“ organizácií tým, že čo najskôr zabezpečia systémy financovania;

25.  s uspokojením berie na vedomie, že pomoc poskytovaná z IPA funguje v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko dobre; vyzýva jej vládu, ako aj Komisiu, aby zjednodušili administratívny postup pri financovaní pomocou nástroja predvstupovej pomoci tak, aby bolo prístupnejšie pre menšie a decentralizované občianske organizácie, odborové zväzy a ostatných príjemcov;

26.  zdôrazňuje, že Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko ratifikovala osem kľúčových dohovorov Medzinárodnej organizácie práce o právach zamestnancov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že v oblasti práv zamestnancov a odborových zväzov bol dosiahnutý iba slabý pokrok; vyzýva orgány, aby ešte viac posilnili práva zamestnancov a odborových zväzov, v tejto súvislosti takisto nabáda vládu, aby zaistila dostatočnú administratívnu kapacitu a zaručila riadne vykonávanie a presadzovanie pracovno-právnych predpisov; poukazuje na dôležitú úlohu sociálneho dialógu a nabáda vládu, aby zvýšila svoje ambície a nadviazala komplexný sociálny dialóg s príslušnými partnermi;

27.  zdôrazňuje dôležitosť ochrany a zachovávania kultúrneho dedičstva, ktoré je pilierom európskych hodnôt a zásad; s poľutovaním berie na vedomie, že bolo úplne opustených a zničených mnoho cintorínov, freskových nápisov a artefaktov, ktoré patria do bulharského kultúrneho dedičstva;

28.  víta pokrok krajiny smerom k fungujúcemu trhovému hospodárstvu, ako aj široký konsenzus o základných črtách hospodárskej politiky krajiny; vyjadruje pochvalu vláde za udržiavanie makroekonomickej stability napriek negatívnemu vplyvu celosvetovej finančnej krízy a berie na vedomie dobré vyhliadky hospodárskeho rastu na nasledujúce roky;

Sociálno-ekonomický vývoj

29.  vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcou a veľmi vysokou úrovňou nezamestnanosti, predovšetkým medzi mladými ľuďmi, ktorá je spoločná pre mnohé krajiny v tomto regióne; vyzýva vládu, aby urýchlene realizovala účinnejšie opatrenia, ktorými zlepší verejné investície s dôrazom na politiky zamestnanosti a uplatnenie pracovnej sily a na zaistenie kvalitných, stabilných a dôstojných pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby orgánom pomáhala zvýšením objemu pomoci z nástroja predvstupovej pomoci;

30.  berie na vedomie zlepšenie podnikateľského prostredia v dôsledku uskutočnenia hospodárskych reforiem v posledných rokoch a zdôrazňuje potrebu pokračujúcich štrukturálnych reforiem v krajine; poznamenáva, že zahraničné investície ešte poklesli už aj tak z nízkej úrovne a že situácia sa v dôsledku svetovej finančnej krízy ešte viac zhoršila; vyzýva štátne agentúry zodpovedné za získavanie priamych zahraničných investícií, aby zvýšili svoje úsilie o pritiahnutie potenciálnych zahraničných investorov;

31.  vyjadruje vláde blahoželanie k efektívnemu a bezproblémovému vykonaniu Dohody o stabilizácii a pridružení s EÚ; v tejto súvislosti víta nedávne rozhodnutie vlády zrušiť colné sadzby na viac než sto rozličných produktov v súlade s Dohodou o stabilizácii a pridružení s EÚ; dúfa, že tieto zmeny zvýšia konkurencieschopnosť domácich výrobcov a tým podporia širší hospodársky rast; považuje tento vývoj za dôležitý míľnik preukazujúci úsilie krajiny odolávať zvyšujúcej sa konkurencii, ktorej bude čeliť po svojom vstupe do EÚ;

32.  zdôrazňuje, že v rozpočtovom hospodárení je potrebné uplatňovať zásady dobrej správy tým, že sa zlepší prístup k verejným informáciám, počas procesu vytvárania rozpočtu budú konzultované zainteresované strany a vytvorí sa mechanizmus na podávanie správ, na základe ktorého sa prevezme zodpovednosť za vynaložené prostriedky; pripomína, že netransparentné výdavky z rozpočtu vedú k sociálnemu vylúčeniu a konfliktu a spochybňujú legitímnosť niektorých štátnych kampaní;

33.  víta nedávno prijatý zákon o energetike, ktorý má za cieľ liberalizovať trh s elektrinou v krajine a ktorý je v súlade s príslušnými európskymi smernicami;

34.  zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť efektívny a spoľahlivý systém hromadnej dopravy v krajine, ako aj v regióne (vrátane železničného spojenia Sofia –Skopje – Tirana); v tejto súvislosti pripomína svoju žiadosť orgánom, aby investovali do údržby a skvalitnenia železničnej siete, ktorá je životaschopnou alternatívou cestnej siete; vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím vlády znížiť investície do každoročného programu železničnej infraštruktúry a vyzýva Komisiu, aby poskytla nevyhnutnú technickú a finančnú pomoc v rámci finančných prostriedkov z nástroja predvstupovej pomoci;

35.  vyzýva orgány Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko a Bulharska, aby pre chodcov a cyklistov znova otvorili hraničný priechod medzi obcami Staro Konjarevo a Gabrene, aby sa zlepšila táto časť trasy Po stopách železnej opony medzi obcami Strumica a Petrič;

36.  víta prijatie národnej stratégie pre udržateľný rozvoj, ale žiada, aby sa vynaložilo viac úsilia na uplatňovanie legislatívy v oblasti životného prostredia a aby sa na tento účel poskytli primerané finančné prostriedky; predovšetkým upozorňuje na veľké problémy v oblasti kvality vôd, riadenia odpadového hospodárstva a ochrany prírody; vyzýva na užšiu spoluprácu v cezhraničných otázkach životného prostredia na základe noriem EÚ; v tejto súvislosti opakovane žiada o účinné sledovanie kvality a úrovne vody v pohraničných jazerách Ochrid, Prespa a Dojran a v rieke Vardar; víta iniciatívu trojstranného euroregiónu jazera Prespa, ktorý zahŕňa Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, Grécko a Albánsko; vyzýva vládu, aby nadviazala na úspešný príklad systému zberu odpadovej vody pri Ochridskom jazere a rozšírila ho aj na iné jazerá v  regióne; ďalej víta pokrok dosiahnutý pri výstavbe čističky odpadových vôd v meste Gevgelija;

37.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti so znečistením pôdy v meste Veles, ktoré bolo Svetovou zdravotníckou organizáciou vyhlásené za miesto, na ktorom je nebezpečné žiť; vyzýva vládu, aby sa touto otázkou zaoberala a aby prijala zodpovedajúce opatrenia na ochranu verejného zdravia v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby zvážila, či by sa v tomto konkrétnom prípade mohli použiť finančné prostriedky z nástroja predvstupovej pomoci;

Regionálne otázky

38.  vyjadruje krajine pochvalu za to, že je aj naďalej stabilizujúcim faktorom v regióne; zdôrazňuje účasť krajiny na civilných a vojenských misiách EÚ, napriek tomu vláde pripomína jej povinnosť dodržiavať spoločné pozície SZBP, najmä tie, ktoré sa týkajú reštriktívnych opatrení, obzvlášť pokiaľ ide o osobitný prípad Zimbabwe;

39.  víta nedávne rozhodnutie prijaté orgánmi Srbska a Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko zrušiť potrebu medzinárodných pasov pre občanov cestujúcich medzi oboma štátmi s cieľom zaviesť spoločnú kontrolu spoločnej hranice;

40.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že spor o názov s Gréckom aj naďalej blokuje cestu krajiny do EÚ, a pripomína svoje odporúčanie Rade, aby okamžite začala prístupové rokovania; zdôrazňuje význam dobrých susedských vzťahov a pochopenie pre citlivé otázky susediacich členských štátov v tomto procese; vyzýva vlády, aby sa vyhli gestám, kontroverzným akciám a vyhláseniam, ktoré by na ne mohli mať negatívny vplyv a zvýšiť napätie v tejto oblasti; konštatuje, že sa zintenzívnil dialóg medzi obidvoma predsedami vlád a vyzýva ich, aby preukázali politickú múdrosť a vôľu dosiahnuť kompromis a urýchlene našli riešenie, ktoré by vyhovovalo obidvom stranám;

41.  pripomína, že v súlade so závermi Rady pre všeobecné záležitosti zo 14. decembra 2010 má udržiavanie dobrých susedských vzťahov vrátane dohodnutého a obojstranne prijatého riešenia otázky názvu pod záštitou OSN zásadný význam;

42.  vyzýva Európsku komisiu a Radu, aby začali vypracúvať všeobecne platný arbitrážny mechanizmus zameraný na vyriešenie bilaterálnych otázok medzi krajinami zahrnutými do procesu rozširovania, medzi členskými štátmi a kandidátskymi krajinami a medzi členskými štátmi;

43.  so znepokojením berie na vedomie používanie historických argumentov v súčasnej diskusii vrátane fenoménu takzvanej „antikvizácie“, ktorým hrozí zvýšenie napätia medzi susednými krajinami a vytvorenie nových vnútorných rozdielov;

44.  vyzýva vysokú predstaviteľku a komisára zodpovedného za rozšírenie a európsku susedskú politiku, aby napomohli dosiahnutie dohody v otázke názvu a ponúkli politické usmernenie pri plnom rešpektovaní prebiehajúceho procesu rokovaní a ustanovení charty OSN; domnieva sa, že čo najrýchlejšie nájdenie vzájomne prijateľného riešenia je skúškou polisabonskej spoločnej zahraničnej politiky, ako aj schopnosti Únie riešiť dlhoročné medzinárodné spory na svojich hraniciach;

45.  vyzýva Radu a Komisiu, aby splnili svoje záväzky voči tretím krajinám a ocenili pokrok a reformné snahy týchto krajín, ktoré plnia požiadavky Únie; konštatuje, že v opačnom prípade by sa mohla znížiť pripravenosť týchto krajín na reformy;

46.  zastáva názor, že ďalšie predlžovanie status quo v záležitosti názvu a ďalších otvorených otázok so susednými krajinami by mohlo podkopať nielen stabilitu krajiny a regiónu, ale aj dôveryhodnosť politiky rozširovania, a preto vyzýva všetky príslušné strany, aby preukázali dobrú vôľu, solidárnosť a zodpovednosť pri riešení zostávajúcich problémov; v tejto súvislosti vyzýva orgány krajiny, aby podporili iniciatívu vytvorenia spoločných expertných výborov pre dejiny a vzdelávanie spolu s Bulharskom a Gréckom;

o
o   o

47.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko.

(1) Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 54. (2) Ú. v. EÚ L 80, 19.3.2008, s. 32.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. apríla 2011 o situácii na Pobreží Slonoviny

P7_TA(2011)0152 RC-B7-0256/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Pobreží Slonoviny, najmä na uznesenie zo 16. decembra 2010(1),

–  so zreteľom na vyhlásenie z Bamaka z 3. novembra 2000 o demokracii, ľudských právach a slobodách vo frankofónnom svete,

–  so zreteľom na príslušné rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o Pobreží Slonoviny, najmä na uznesenia č. 1946 a 1951 (2010) a 1967, 1968 a 1975 (2011),

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie Catherine Ashtonovej o situácii na Pobreží Slonoviny, najmä na vyhlásenia z 3., 10., 12. a 19.marca a 1. apríla 2011,

–  so zreteľom na závery o Pobreží Slonoviny, ktoré 31. januára 2011 prijala Rada pre zahraničné veci EÚ na svojej 3065. schôdzi,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/18/SZBP a na nariadenie Rady (EÚ) č. 25/2011 zo 14. januára 2011, ktorým sa ukladá zmrazenie aktív a určujú ďalšie osoby a subjekty, na ktoré sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia na Pobreží Slonoviny,

–  so zreteľom na rozhodnutie Mierovej a bezpečnostnej rady Africkej únie (AÚ) prijaté 10. marca 2011 v Addis Abebe,

–  so zreteľom na vyhlásenia Bezpečnostnej rady OSN o Pobreží Slonoviny z 3. a 11. marca 2011,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie spolupredsedov Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 18. marca 2011, v ktorom odsudzujú násilie a porušovanie ľudských práv na Pobreží Slonoviny,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Parlamentu Jerzyho Buzeka z 18. marca 2011, v ktorom žiada ukončenie všetkého násilia voči civilistom na Pobreží Slonoviny,

–  so zreteľom na uznesenie o situácii na Pobreží Slonoviny, ktoré prijali čelní predstavitelia štátov a vlád spoločenstva ECOWAS 25. marca 2011 v Abuji,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 25. marca 2011, ktorou sa zriaďuje medzinárodná vyšetrovacia komisia poverená vyšetrením porušovania ľudských práv na Pobreží Slonoviny po prezidentských voľbách,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Pobrežie Slonoviny sa v posledných štyroch mesiacoch dostalo do hlbokej politickej krízy v dôsledku toho, že úradujúci prezident Laurent Gbadbo odmieta odovzdať moc právoplatnému prezidentovi Alassanemu Ouattarovi napriek tomu, že Ouattara zvíťazil v prezidentských voľbách v novembri 2010 a medzinárodné spoločenstvo ho uznalo za víťaza po tom, ako výsledky potvrdila OSN,

B.  keďže akékoľvek diplomatické úsilie vypracovať mierové riešenie povolebnej patovej situácie vrátane snáh AÚ, spoločenstva ECOWAS a prezidenta Juhoafrickej republiky zlyhalo,

C.  keďže od polovice februára sa boje v hlavnom meste aj na západe krajiny zintenzívnili, pričom znepokojujúce správy poukazujú na to, že proti civilistom sa čoraz viac používa ťažké delostrelectvo,

D.  keďže v posledných dňoch spustili republikánske ozbrojené jednotky prezidenta Ouattaru rozsiahlu ofenzívu, ktorej cieľom je ustanovenie jeho úradnej moci, pričom prebrali kontrolu nad niekoľkými dôležitými oblasťami vrátane politického centra krajiny, mesta Yamoussoukro a významného prístavu pre vývoz kakaa San Pedro; keďže ozbrojené sily podporujúce Ouattaru vstúpili do Abidjanu, čo viedlo k intenzívnym bojom s jednotkami podporujúcimi bývalého prezidenta,

E.  keďže podľa zdrojov OSN prišli od decembra 2010 na Pobreží Slonoviny o život stovky ľudí; keďže aktuálny počet obetí je pravdepodobne ešte omnoho vyšší, pretože správy o násilí páchanom vo vnútri krajiny sa nie vždy objavujú v tlači,

F.  keďže útoky úmyselne mierené proti členom mierových jednotiek a inštitúciám OSN predstavujú vojnové zločiny; keďže misia OSN na Pobreží Slonoviny (ONUCI) je neustále cieľom hrozieb a útokov bezpečnostných jednotiek podporujúcich Laurenta Gbagba, zatiaľ čo bývalý prezident šíril bojovné vyhlásenia nabádajúce ľud k násiliu proti silám OSN a cudzincom, ktorí sa nachádzali na Pobreží Slonoviny; keďže niekoľko členov mierových jednotiek OSN bolo vážne zranených alebo zabitých,

G.  keďže na Pobreží Slonoviny boli spáchané brutálne činy vrátane sexuálneho násilia, núteného zmiznutia, mimosúdnych popráv a nadmerného a bezhlavého používania sily proti civilnému obyvateľstvu, čo predstavuje zločiny proti ľudskosti,

H.  keďže Pobrežie Slonoviny vo svojom vyhlásení, ktoré jeho vláda predložila v súlade s článkom 12 ods. 3 Rímskeho štatútu 18. apríla 2003, uznalo právomoc Medzinárodného trestného súdu vo veciach trestných činov spáchaných na jeho území po 19. septembri 2002; keďže Pobrežie Slonoviny je naďalej predmetom predbežného vyšetrovania, ktoré vedie úrad prokurátora Medzinárodného trestného súdu,

I.  keďže dodržiavanie zásad právneho štátu na Pobreží Slonoviny sa naďalej zhoršuje, pričom sa čoraz viac zavádzajú obmedzenia slobody slova, prejavu a médií,

J.  keďže hospodárska situácia na Pobreží Slonoviny sa v posledných štyroch mesiacoch závažne zhoršila, pretože Laurent Gbagbo uskutočnil nezákonné zoštátnenia v bankovom sektore a v odvetví kakaa a svojvoľné vyvlastnenie peňazí a súkromného majetku; keďže MMF nedávno varoval pred vážnymi negatívnymi hospodárskymi dôsledkami súčasnej situácie na Pobreží Slonoviny pre celú oblasť západnej Afriky,

K.  keďže v dôsledku atmosféry strachu, ktorá v krajine prevláda, bol vysídlený približne 1 milión ľudí, a to tak v rámci krajiny, ako aj do susedných krajín, ako sú Libéria, Ghana, Togo, Mali a Guinea,

L.  keďže Európska komisia 17. marca 2011 päťnásobne zvýšila objem humanitárnej pomoci EÚ Pobrežiu Slonoviny,

M.  keďže jednohlasne prijatá rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1975 (2011) naliehavo vyzýva Laurenta Gbagba, aby bezodkladne odstúpil, a požaduje okamžité ukončenie násilia voči civilistom, pričom Laurentovi Gbagbovi, jeho manželke a trom spolupracovníkom ukladá cielené finančné a cestovné sankcie,

1.  odsudzuje pokusy bývalého prezidenta Gbagba a jeho prívržencov násilne zlomiť vôľu obyvateľov Pobrežia Slonoviny; opätovne zdôrazňuje svoju výzvu Laurentovi Gbagbovi, aby odstúpil a okamžite odovzdal moc Alassanovi Ouattarovi; v tejto súvislosti víta prijatie rezolúcie č. 1975 (2011), v ktorej Bezpečnostná rada OSN najdôraznejšie od začiatku povolebnej krízy na Pobreží Slonoviny vyzýva Laurenta Gbagba, aby okamžite odstúpil;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nenašlo žiadne diplomatické riešenie vrátane riešenia, ktoré presadzovala AÚ, a že násilie a ozbrojené zrážky sprevádzali povolebnú krízu;

3.  vyjadruje uznanie výzve západoafrických žien na mierové riešenie politického konfliktu na Pobreží Slonoviny a na to, aby boli páchatelia násilia proti bežnému obyvateľstvu v krajine predvedení pred spravodlivosť; ľutuje skutočnosť, že ženské organizácie a vedúci predstavitelia cirkví a komunít nevyvinuli dostatočné úsilie na vytvorenie vnútorného tlaku a na podporu mediácie pri hľadaní mierového riešenia politickej patovej situácie v krajine;

4.  pripomína, že jediným zdrojom demokratickej legitímnosti sú všeobecné voľby a že zvolenie Alassaneho Ouattaru odzrkadľuje zvrchovanú vôľu obyvateľov Pobrežia Slonoviny; naliehavo vyzýva orgány Pobrežia Slonoviny vrátane Obranných a bezpečnostných zložiek Pobrežia Slonoviny (FDSCI), aby bezodkladne prenechali moc demokraticky zvolenému prezidentovi Ouattarovi a jeho vláde;

5.  čo najdôraznejšie odsudzuje eskaláciu násilia na Pobreží Slonoviny, najmä použitie ťažkých zbraní proti civilistom a značné straty na životoch; vyjadruje hlbokú solidaritu so všetkými nevinnými obeťami bezprávia a násilia v Pobreží Slonoviny a ich rodinami; zdôrazňuje, že násilie voči civilistom vrátanie žien, detí a medzinárodne vysídlených osôb sa nebude tolerovať a musí sa okamžite skončiť;

6.  dôrazne odsudzuje porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, ktoré sa podľa správ pácha na civilistov, a to vrátane prípadov mimosúdnych popráv a sexuálneho násilia; poznamenáva, že podľa Bezpečnostnej rady OSN sa tieto činy môžu považovať za zločiny proti ľudskosti; vyjadruje dôrazný nesúhlas s akýmkoľvek zneužívaním médií na nabádanie k nenávisti; žiada zrušenie všetkých obmedzení vzťahujúcich sa na uplatňovanie slobody prejavu; odsudzuje únos štyroch osôb, z toho dvoch občanov EÚ, z hotela v Abidjane, ktorý sa nachádza v blízkosti lokalít kontrolovaných ozbrojenými silami podporujúcimi Gbagba, a vyzýva na ich okamžité prepustenie;

7.  trvá na tom, že sa nesmie ponechať žiaden priestor pre beztrestnosť a že sa musí vynaložiť všetko úsilie na určenie osôb, ktoré sú zodpovedné za zločiny voči civilnému obyvateľstvu, a ich postavenie pred spravodlivosť, a to aj na medzinárodnej úrovni; víta v tejto súvislosti, že Rada OSN pre ľudské práva zriadila vyšetrovaciu komisiu; poznamenáva, že Bezpečnostná rada OSN uviedla, že Medzinárodný trestný súd rozhodne o tom, či má právomoc riešiť situáciu Pobrežia Slonoviny; vyzýva všetkých aktérov na Pobreží Slonoviny, aby s týmito orgánmi spolupracovali v záujme nastolenia spravodlivosti; vyzýva EÚ, aby tomuto vyšetrovaniu poskytla všemožnú potrebnú podporu;

8.  dôrazne odsudzuje zastrašovanie a marenie činnosti misie ONUCI a EÚ;

9.  víta ďalšie cielené sankcie vrátane zákazu vydávania víz a zmrazenia aktív, ktoré prijali Bezpečnostná rada OSN, AÚ a Rada Európskej únie voči všetkým osobám a subjektom, ktoré odmietajú uznať legitímnu moc prezidenta, a rozhodnutia Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, ktoré odmietajú rokovať s nezákonnou vládou; zdôrazňuje, že tieto sankcie sa majú uplatňovať dovtedy, kým sa neobnoví moc legitímnych orgánov;

10.  víta skutočnosť, že rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1975 (2011) pripomenula oprávnenie, ktoré Bezpečnostná rada udelila misii ONUCI, použiť všetky nevyhnutné prostriedky na výkon jej mandátu, t. j. chrániť civilistov, a to aj s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu ťažkých zbraní, a vyjadruje Bezpečnostnej rade OSN plnú podporu pri takýchto krokoch; v tejto súvislosti žiada rýchle a značné posilnenie kapacít misie ONUCI s cieľom zabezpečiť účinnú ochranu civilistov na Pobreží Slonoviny;

11.  poznamenáva, že v súlade so svojím mandátom misia ONUCI už podnikla kroky v Abidjane s cieľom zastaviť používanie ťažkých zbraní a chrániť civilistov a zamestnancov OSN za pomoci francúzskych jednotiek Licorne, a to na žiadosť generálneho tajomníka OSN;

12.  vyzdvihuje a podporuje úsilie o mediáciu pod záštitou Africkej únie a spoločenstva ECOWAS s cieľom zabrániť konfrontáciám a opätovne zdôrazňuje svoje výzvy všetkým politickým silám na Pobreží Slonoviny, aby prejavili svoje odhodlanie zabezpečiť mierový politický prechod, a zabránili tak ďalšiemu krviprelievaniu; vyjadruje svoju podporu plánu Africkej únie na komplexné mierové riešenie krízy a zdôrazňuje, že všetky africké krajiny musia preukázať jednotnosť a konať spoločne, aby sa na Pobreží Slonoviny mohol obnoviť mier;

13.  vyzýva prezidenta Ouattaru, aby podporil mier a národné zmierenie, a zároveň pripomína, že nikde nie sú vymedzené hranice vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti;

14.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršovaním sa humanitárnej situácie na Pobreží Slonoviny a v susedných krajinách, najmä v Libérii; vyzýva všetkých aktérov na Pobreží Slonoviny, aby zaistili bezpečný a nerušený prístup humanitárnych organizácií na miesto, a to vo všetkých častiach krajiny; víta záväzok EÚ, ktorý predniesla komisárka Georgieva, pomôcť vyriešiť humanitárnu krízu;

15.  zdôrazňuje, že sú potrebné rýchle politické opatrenia na medzinárodnej úrovni s cieľom riešiť humanitárnu situáciu na Pobreží Slonoviny a zabrániť novej migračnej kríze v regióne, vyzýva Komisiu a členské štáty, aby svoje snahy koordinovali s ostatnými medzinárodnými darcami; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby plnilo záväzky v oblasti humanitárnej pomoci s cieľom riešiť naliehavé potreby obyvateľstva Pobrežia Slonoviny a jeho susedných krajín;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Bezpečnostnej rade OSN a generálnemu tajomníkovi OSN, operácii OSN v Pobreží Slonoviny (ONUCI), inštitúciám Africkej únie, Hospodárskemu spoločenstvu západoafrických štátov (ECOWAS), Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ, vládam členských štátov a zvolenému prezidentovi Pobrežia Slonoviny, Alassanemu Ouattarovi.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0492.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. apríla 2011 o revízii východnej dimenzie európskej susedskej politiky

P7_TA(2011)0153 B7-0198/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na závery zo zasadnutia ministrov zahraničných vecí krajín Východného partnerstva, ktoré sa konalo 13. decembra 2010,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o európskej susedskej politike (ESP) z 19. januára 2006(1), o posilnení európskej susedskej politiky z 15. novembra 2007(2), o nástroji európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) zo 6. júla 2006(3), o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) z 5. júna 2008(4), o revízii ENPI z 19. februára 2009(5), o koncepcii čiernomorskej regionálnej politiky zo 17. januára 2008(6) a o stratégii EÚ pre oblasť Čierneho mora z 20. januára 2011(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o potrebe stratégie EÚ pre Zakaukazsko(8),

–  so zreteľom na vývoj európskej susedskej politiky (ESP) od roku 2004, a najmä na správy Komisie o dosiahnutom pokroku v jej vykonávaní,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Arménsku, Azerbajdžane, Bielorusku, Gruzínsku, Moldavskej republike a Ukrajine, ako aj na odporúčania výborov pre parlamentnú spoluprácu s týmito krajinami okrem Bieloruska,

–  so zreteľom na odsek 41 vyššie uvedeného uznesenia z 15. novembra 2007, v ktorom sa navrhuje zriadiť parlamentné zhromaždenie EÚ a východných susedných krajín (EURONEST),

–  so zreteľom na akčný plán, ktorý bol spoločne prijatý s Arménskom, Azerbajdžanom, Gruzínskom a Moldavskom, a so zreteľom na program pridruženia s Ukrajinou,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o európskej susedskej politike z 26. júla 2010,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 7. mája 2009 v Prahe,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. mája 2010 s názvom Hodnotenie európskej susedskej politiky (KOM(2010)0207),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. decembra 2008 o Východnom partnerstve (KOM(2008)0823),

–  so zreteľom na oznámenia Komisie z 5. decembra 2007 s názvom Intenzívna európska susedská politika (KOM(2007) 0774), zo 4. decembra 2006 o posilňovaní európskej susedskej politiky (KOM(2006) 0726), z 12. mája 2004 s názvom Európska politika susedstva (strategický dokument) (KOM(2004) 0373) a na oznámenie z 11. marca 2003 s názvom Širšia Európa – susedstvo: nový rámec vzťahov s našimi východnými a južnými susedmi (KOM(2003)0104),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1638/2006 z 24. októbra 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva a partnerstva(9),

–  so zreteľom na osobitnú správu európskeho Dvora audítorov č. 13/2010 s názvom Začal sa nový nástroj európskeho susedstva a partnerstva úspešne uplatňovať a dosahuje výsledky v Zakaukazsku (v Arménsku, Azerbajdžane a Gruzínsku)?,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Lisabonská zmluva vytvorila podmienky vyžadované pre EÚ na zlepšovanie účinnosti a súladu jej vzťahov so všetkými subjektmi a partnermi, najmä s jej susedmi,

B.  keďže v súlade s článkom 8 Zmluvy o Európskej únii Únia musí rozvíjať osobitné vzťahy so susednými krajinami s cieľom vytvoriť priestor prosperity a dobrého susedstva, ktorý je založený na hodnotách Únie a charakterizovaný blízkymi a mierovými vzťahmi založenými na spolupráci,

C.  keďže od svojho začiatku ESP viedla k posilneniu vzťahov s partnerskými krajinami a priniesla niektoré hmatateľné prínosy; keďže hlavné úlohy zostávajú a dôraz by sa mal teraz klásť na vykonávanie tejto politiky v spojení s jasne definovanými prioritami opatrení, jasnými kritériami a diferenciáciou na základe výkonnosti a výsledkov,

D.  keďže Východné partnerstvo je zmysluplným politickým rámcom na prehĺbenie vzťahov s partnerskými krajinami a medzi partnerskými krajinami navzájom a je založené na zásadách spoločnej angažovanosti a zodpovednosti, ako aj podmienenosti; keďže posilnené vzťahy si vyžadujú rozšírené spoločné záväzky a hmatateľný pokrok v oblasti dobrej správy vecí verejných a demokratických noriem,

E.  keďže Východné partnerstvo sa zameriava na štyri tematické platformy spolupráce, ktorými sú: demokracia, dobrá správa vecí verejných a stabilita; hospodárska integrácia a zbližovanie s politikami EÚ; životné prostredie, zmena klímy a energetická bezpečnosť; a medziľudské kontakty,

F.  keďže spolupráca v rámci parlamentného zhromaždenia EURONEST sa snaží priniesť pozitívne výsledky ako platforma na výmenu názorov, vytváranie spoločných postojov k celosvetovým výzvam nášho veku v oblasti demokracie, politiky, hospodárstva, energetickej bezpečnosti a sociálnych vecí a posilniť väzby medzi krajinami tohto regiónu a EÚ, ako aj medzi samotnými krajinami Východného partnerstva,

G.  keďže EÚ by mala podporovať a výrazne posilniť prístup zdola nahor tým, že zvýši hospodársku podporu občianskych spoločností a podporí slobodu tlače a slobodu zhromažďovania s cieľom posilniť procesy demokratizácie, ktoré sú predpokladom dlhodobej stability,

H.  keďže nevyriešené regionálne konflikty v susedstve Európskej únie narúšajú udržateľný hospodársky, sociálny a politický rozvoj príslušných krajín a predstavujú významnú prekážku brániacu regionálnej spolupráci, stabilite a bezpečnosti; keďže sú tiež významnou prekážkou rozvinutia plného potenciálu a priorít európskej susedskej politiky; keďže tieto konflikty narúšajú rozvoj skutočného a účinného mnohostranného rozmeru európskej susedskej politiky; keďže úloha, ktorú môže zohrať občianska spoločnosť v príslušných krajinách, je naďalej nedoceňovaná,

I.  keďže nedávne demonštrácie národov v Bielorusku, Tunisku a Egypte proti represívnym režimom zreteľne vyjadrili ich legitímnu túžbu po demokracii,

J.  keďže politika EÚ a členských štátov spočívajúca v podpore nedemokratických režimov v Tunisku a Egypte a v spolupráci s nimi zlyhala a mala by byť poučením pre vzťahy EÚ s Bieloruskom a keďže celkovo by politika EÚ v oblasti európskej susedskej politiky mala byť založená na hodnotách,

K.  keďže nástroj ESP napomohol zjednodušenie financovania ESP; keďže v postupe koncipovania nástroja, ktorý ho nahradí, by sa mali odzrkadliť závery strategického preskúmania európskej susedskej politiky, a súčasťou tohto postupu by sa mali stať rozsiahle konzultácie,

Revízia ESP – všeobecné otázky

1.  víta pokrok dosiahnutý v rámci ESP vo vzťahoch medzi EÚ a susednými krajinami a opätovne zdôrazňuje hodnoty, zásady a záväzky, na ktorých stojí ESP, ku ktorým patrí demokracia, zásada právneho štátu, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, trhové hospodárstvo, trvalo udržateľný rozvoj a dobrá správa vecí verejných; domnieva sa, že ESP je naďalej strategicky významným rámcom na prehlbovanie a posilňovanie našich vzťahov s našimi najbližšími partnermi, pokiaľ ide o podporu ich politických, sociálnych a hospodárskych reforiem, a zdôrazňuje, že pri navrhovaní a vykonávaní programov a činností je dôležité zachovať zásadu spoločnej angažovanosti;

2.  víta prebiehajúcu revíziu ESP a zdôrazňuje, že tento proces by mal viesť k ďalšiemu zlepšeniu väzieb medzi EÚ a susednými krajinami, a tiež to, že hoci ašpirácie a ciele týchto krajín sa môžu líšiť, všetky majú potenciál stať sa najbližšími politickými spojencami EÚ;

3.  konštatuje, že oba rozmery ESP (južný aj východný) by sa mali vnímať ako integrálna súčasť rovnakej prioritnej politiky; zdôrazňuje potrebu flexibility a výraznejšieho diferencovania nášho prístupu k jednotlivým parterom a lepšieho využívania prostriedkov;

4.  zdôrazňuje, že strategická revízia ESP by mala odzrkadľovať rastúce odhodlanie všetkých partnerov a posilňovať diferenciáciu vychádzajúcu z dosiahnutých výsledkov, ktorá sa opiera o jasne vymedzené kritériá;

5.  považuje za osobitne vhodné, aby sa trvalo hodnotili a vyhodnocovali nielen výsledky, ktoré boli doteraz dosiahnuté prostredníctvom realizovaných programov, ale aj primeranosť prostriedkov vynaložených v rámci partnerstva; zastáva názor, že tento postup bude príležitosťou napraviť v budúcnosti akékoľvek nedostatky a nešťastné rozhodnutia;

6.  zdôrazňuje, že je potrebné reagovať na zmeny, ktoré priniesla Lisabonská zmluva, a využiť ich, a to najmä posilnenú úlohu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), vymenovanie komisára pre rozšírenie a susedskú politiku a nové právomoci Európskeho parlamentu, v záujme väčšieho súladu zahraničnej politiky EÚ a zvýšenia efektívnosti a legitímnosti jeho vonkajšej dimenzie a opatrení; očakáva, že členské štáty nenadviažu s krajinami ESP dvojstranné iniciatívy, ktoré by mohli narušiť účinnosť opatrení EÚ;

7.  vyzýva ESVČ a delegácie EÚ na celom svete, aby výrazne prispeli k zabezpečeniu vyššej miery integrácie ľudských práv a politických zásad do analýzy politickej situácie v tretích krajinách a k zabezpečeniu ich začlenenia do možných transformačných politík prostredníctvom projektov pomoci;

ESP – Východ

8.  víta spustenie programu Východného partnerstva ako rámca na rozvoj východnej dimenzie ESP, ktorý je zameraný na prehlbovanie a posilňovanie vzťahov medzi EÚ a jej východnými susedmi, prostredníctvom podporovania politických združení, hospodárskej integrácie a aproximácie právnych predpisov, pričom podporuje politické a sociálno-hospodárske reformy v partnerských krajinách; vyzýva Radu, Komisiu a ESVČ, aby navrhli jasné kritériá na monitorovanie takýchto reforiem, pričom konštatuje, že kritériá by mali zohľadňovať osobitosti každého partnera vrátane ich špecifických cieľov a potenciálu; vyzýva Radu, Komisiu a ESVČ, aby do navrhovania týchto kritérií zapojili Parlament; zdôrazňuje, že hospodárske reformy musia prebiehať súbežne s politickými reformami a že dobrú správu vecí verejných možno dosiahnuť len prostredníctvom otvoreného a transparentného rozhodovacieho procesu, ktorý bude založený na demokratických inštitúciách;

9.  zdôrazňuje význam ďalšej podpory stability a mnohostranného budovania dôvery v rámci Východného partnerstva v zmysle dohody v rámci spoločnej deklarácie pražského samitu Východného partnerstva;

10.  zdôrazňuje, že európska perspektíva vrátane článku 49 ZEÚ by mohla predstavovať hybnú silu na uskutočňovanie reforiem v týchto krajinách a ďalej posilniť ich oddanosť spoločným hodnotám a zásadám, ako sú demokracia, právny štát, dodržiavanie ľudských práv a dobrá správa vecí verejných;

11.  opätovne pripomína, že spoločné základné hodnoty vrátane demokracie, zásady právneho štátu, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, nezávislosti súdnictva, boja proti korupcii, podpory slobody médií a podpory MVO, čo sú základy, z ktorých vychádzajú ESP a Východné partnerstvo, by mali zostať hlavným štandardom na hodnotenie výkonov našich partnerských krajín; na tento účel vyzýva svojich partnerov v rámci ESP, aby v tomto smere prijali konkrétne opatrenia; preto povzbudzuje Komisiu a ESVČ, aby zaujali ambicióznejší prístup pri vykonávaní ročných akčných programov v tejto oblasti;

12.  konštatuje, že od spustenia ESP v roku 2004 sa dosiahli zmiešané výsledky, pričom v niektorých partnerských krajinách došlo k pozitívnemu vývoju v oblasti ľudských práv a demokratizácie, zatiaľ čo v iných krajinách došlo k negatívnemu vývoju, a to najmä v Bielorusku;

13.  konštatuje, že Bielorusko zostáva jedinou krajinou v rámci Východného partnerstva s obmedzeným zapojením do dvojstrannej časti ESP a Východného partnerstva a že jeho ďalšie zapojenie do týchto programov bude závisieť od jeho pripravenosti dodržiavať spoločné hodnoty a základné zásady; domnieva sa, že nedávne udalosti v Bielorusku boli v príkrom rozpore s víziou EÚ v oblasti dodržiavania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu; víta závery Rady pre zahraničné veci z 31. januára 2011 o Bielorusku; vyzýva EÚ, aby prijala kroky potrebné na úplné vykonanie týchto záverov, napríklad tým, že sa pokúsi získať obyčajných Bielorusov pre myšlienku reformy obmedzením byrokracie a znížením nákladov spojených so získavaním schengenských víz a uľahčením medziľudských kontaktov; v tomto smere vyzýva členské štáty aby pri vydávaní schengenských víz v plnej miere využili pružnosť vízového kódexu EÚ; naliehavo žiada Komisiu a iných darcov, aby podporovali rozvoj demokraticky orientovaných politických strán v Bielorusku a vytváranie väčších MVO a organizácií občianskej spoločnosti a aby tiež podporovali komunitné a občianske iniciatívy v bieloruských regiónoch;

14.  zdôrazňuje, že v mnohých krajinách zákonný rámec parlamentných volieb a ich organizovanie nespĺňali medzinárodné normy; trvá na dôležitosti slobodných a spravodlivých volieb v súlade s medzinárodnými normami a záväzkami;

15.  zdôrazňuje, že boj proti korupcii, najmä pokiaľ ide o políciu a súdnictvo, by mal byť hlavnou prioritou pre EÚ v oblasti rozvoja jej vzťahov s východnými partnermi, a toto by sa malo zohľadniť aj v rámci komplexného programu budovania inštitúcií; zdôrazňuje tiež dôležitosť zintenzívnenia boja proti medzinárodným sieťam organizovaného zločinu a vyzýva na zvýšenú mieru policajnej a justičnej spolupráce s agentúrami EÚ;

16.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby bilaterálne vzťahy EÚ s krajinami Východného partnerstva boli doplnené o multilaterálny rozmer, a to prostredníctvom zvýšenia počtu činností a iniciatív zahrnutých do tematických platforiem, pričom je potrebné venovať osobitnú pozornosť posilneniu cezhraničných projektov, zintenzívneniu medziľudských programov, vytváraniu stimulov pre regionálnu spoluprácu a ďalšiemu posilňovaniu aktívneho dialógu s občianskou spoločnosťou s cieľom presadzovať potrebné vytvorenie otvorených mimovládnych inštitúcií a posilniť sociálnu súdržnosť; konštatuje však, že bilaterálny rozmer má naďalej veľký význam, a požaduje jednoznačnejšiu a prísnejšiu diferenciáciu a podmienenosť, aby ambície a záväzky boli spojené s vykonávaním a aby na skutočný pokrok nadväzovali konkrétne kroky smerujúce k európskej perspektíve; je pevne presvedčený, že intenzívnejšie väzby s partnermi, ktorí majú najlepšie výkony, budú mať pozitívny účinok aj na ostatných a mohli by posilniť multilaterálnu spoluprácu;

17.   naliehavo vyzýva Európsku radu a Komisiu, aby zabezpečili, že ponuka liberalizácie vízového režimu adresovaná krajinám Východného partnerstva bude z hľadiska harmonogramu a obsahu prinajmenšom taká veľkorysá ako ponuky predkladané ostatným krajinám, s ktorými majú spoločné hranice, aby sa zabránilo vytváraniu podnetov na vydávanie zahraničných pasov občanom krajín Východného partnerstva, čo by mohlo viesť k destabilizácii týchto krajín ako v prípade Gruzínska, Ukrajiny a Moldavska, a teda byť v rozpore s bezpečnosťou a so záujmami samotnej EÚ;

18.  zdôrazňuje, že je dôležité ďalej pomáhať rozvoju regionálnej spolupráce v oblasti Čierneho mora a zlepšiť politiky EÚ vo vzťahu k čiernomorskému regiónu, a to predovšetkým prostredníctvom spustenia plnohodnotnej stratégie EÚ pre Čierne more a zabezpečenia potrebných finančných a ľudských zdrojov na jej účinné plnenie; zdôrazňuje, že politiky EÚ pre čiernomorskú oblasť a Východné partnerstvo sa musia navzájom dopĺňať, a vyzýva Komisiu a ESVČ, aby pozitívne využili rozdielne prístupy oboch iniciatív a aby na všetkých úrovniach vyjasnili, ako sa má tento významný stupeň vzájomného dopĺňania sa správne využívať;

19.  nabáda krajiny v tomto regióne, aby navzájom užšie spolupracovali a aby nadviazali posilnený a dlhodobý dialóg na všetkých príslušných úrovniach, ktorý by sa týkal oblastí ako sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť, a predovšetkým oblastí pohraničnej správy, migrácie a azylu, boja proti organizovanému zločinu, obchodovania s ľuďmi, nelegálneho prisťahovalectva, terorizmu, prania špinavých peňazí a policajnej a justičnej spolupráce; pripomína, že dobré susedské vzťahy sú pre krajiny ESP jedným z najdôležitejších predpokladov pokroku smerom k členstvu v EÚ;

20.  zdôrazňuje, že v mnohých krajinách pretrvávajú závažné problémy v oblasti slobody prejavu, predovšetkým v médiách, slobody združovania a zhromažďovania sa, pričom priestor, ktorý majú k dispozícii spoločenskí aktéri a obhajcovia ľudských práv, je naďalej zbytočne obmedzovaný;

21.  víta aktívnu úlohu organizácií občianskej spoločnosti pri podpore hodnôt, na ktorých je založená ESP, a to najmä v oblasti ľudských práv, slobody médií a demokratizácie; zdôrazňuje, že túto úlohu spolu s angažovanosťou pri realizácii a monitorovaní projektov v rámci ENPI a akčných plánov ESP je potrebné naďalej podporovať pridelením finančnej a inštitucionálnej pomoci; víta aktívne zapojenie organizácií občianskej spoločnosti, najmä organizácií z partnerských krajín, do fóra občianskej spoločnosti; nabáda fórum občianskej spoločnosti, aby sa zapájalo do oficiálnych schôdzí platforiem a tematických pracovných skupín Východného partnerstva;

22.  považuje za potrebné dôkladne vyhodnotiť dôveryhodnosť všetkých organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sú do tohto procesu zapojené, aby sa zabezpečila legitimita a efektívnosť našich činností;

23.  zdôrazňuje význam miestnych orgánov pre demokratický rozvoj našich partnerských krajín a naliehavo žiada Komisiu, aby ich aktívne podporovala s cieľom posilniť miestnu demokraciu a miestnu verejnú správu; podporuje rozšírenie partnerských programov medzi miestnymi orgánmi EÚ a partnerských krajín, ako aj vytvorenie miestneho a regionálneho zhromaždenia krajín východnej Európy a Zakaukazska;

24.  zdôrazňuje význam odborov a sociálneho dialógu v rámci demokratického rozvoja východných partnerov; zdôrazňuje, že odborové práva sú obmedzené a vyzýva východných partnerov, aby ďalej posilňovali pracovné a odborové práva; odporúča zintenzívniť sociálny dialóg a konzultácie so sociálnymi partnermi;

25.  zdôrazňuje význam slobody prejavu a slobodných a nezávislých médií – vrátane médií na internete – pre rozvoj demokracií a ako prostriedku na podporu výmen a komunikácie medzi spoločnosťami v regióne a medzi týmito spoločnosťami a EÚ; nabáda EÚ, aby naďalej financovala Belsat, Radyo Racyja a Európske rádio pre Bielorusko, a zároveň podporila vytváranie a konsolidáciu iných médií vrátane poskytnutia finančných príspevkov, čo je okrem iného spôsob, ako podporiť priame komunikačné kanály medzi spoločnosťami; zdôrazňuje potrebu zastavenia podpory štátom kontrolovaných a vlastnených médií, ako napríklad v Bielorusku;

26.  pripomína svoje stanovisko, že dohody o pridružení sú dôležitým nástrojom na stimulovanie reforiem a mali by zahŕňať konkrétne podmienky, časové plány a kritériá plnenia a mal by ich sprevádzať pravidelný proces monitorovania s cieľom účinne prehlbovať bilaterálne vzťahy s EÚ uceleným spôsobom a rozšíriť súčinnosť medzi všetkými zložkami takýchto dohôd, napr. politickými, hospodárskymi, sociálnymi a kultúrnymi zložkami a záväzkami v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje, že komplexné programy budovania inštitúcií by mali byť spustené v čo najkratšom čase; zdôrazňuje, že so zreteľom na ambiciózny charakter dohôd o pridružení a ich kľúčový význam pre budúcnosť Východného partnerstva by EÚ mala podporovať tieto krajiny prostredníctvom poskytovania technickej a finančnej pomoci v záujme toho, aby boli schopné plniť záväzky týkajúce sa vykonávania týchto dohôd; pripomína Komisii jej zodpovednosť náležite informovať Parlament a príslušných spravodajcov o rokovacích mandátoch dohôd o pridružení a o samotných rokovaniach;

27.  víta prácu poradnej skupiny EÚ na vysokej úrovni v Arménsku, ako aj skutočnosť, že podobná skupina začala pôsobiť v Moldavsku; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a Komisiu, aby rokovali o možnosti ponúknuť takúto pomoc aj ostatným východným partnerom;

28.  domnieva sa, že úzka hospodárska integrácia môže byť silným faktorom spoločenských a politických zmien; zdôrazňuje, že rozsiahle a komplexné zóny voľného obchodu s EÚ môžu byť vytvorené až po splnení potrebných podmienok; zdôrazňuje, že tieto zóny zostávajú pre partnerské krajiny jedným z kľúčových stimulov Východného partnerstva a silným stimulom na uskutočnenie reforiem, a to pod podmienkou, že sa v náležitom čase a v plnej miere vyhodnotí ich sociálny a environmentálny vplyv; uznáva, že samotná koncepcia rozsiahlych a komplexných zón voľného obchodu by sa mala prispôsobiť meniacej sa situácii jednotlivých východných partnerských krajín;

29.  zdôrazňuje význam intenzívnejšej bilaterálnej a mnohostrannej hospodárskej spolupráce medzi partnermi ESP, pretože takáto spolupráca by viedla k skutočným prínosom pre občanov, zlepšila by politickú klímu v regióne a prispela by k hospodárskemu rozvoju partnerských krajín; podporuje preto vytvorenie zón voľného obchodu medzi partnerskými krajinami;

30.  berie na vedomie rastúcu hospodársku prítomnosť Číny v krajinách Východného partnerstva;

31.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať mobilitu občanov, zachovať medziľudské kontakty a riadiť migračné toky, najmä prostredníctvom zjednodušenia vízového režimu a readmisných dohôd, s cieľom postupného zrušenia vízovej povinnosti, za predpokladu, že sa v plnej miere splnia príslušné podmienky; vyzýva EÚ, aby v tomto smere aktívne a urýchlene rokovala, a pritom zabezpečila lepšie plnenie dohôd o uľahčení vízového styku; odporúča, aby bilaterálne dohody zahŕňali ustanovenia o aktualizácii vnútroštátnych právnych predpisov o migrácii v krajinách ESP; trvá na tom, aby vykonávanie takýchto dohôd a politík, najmä poskytovanie azylu, bolo v plnej miere v súlade s medzinárodnými povinnosťami a záväzkami a normami EÚ, najmä pokiaľ ide o oblasť ľudských práv;

32.  ďalej zdôrazňuje skutočnosť, že liberalizáciu vízového styku možno použiť ako výrazný stimul na podporu demokratizácie a reforiem v oblasti ľudských práv v partnerských krajinách a tiež ako prostriedok uznania konkrétnych krokov k politickému pridruženiu k EÚ a hospodárskej integrácii s EÚ v rámci ESP;

33.  navrhuje, aby Komisia zverejnila výročnú hodnotiacu správu o európskych readmisných dohodách;

34.  je presvedčený, že je potrebné posilniť spoluprácu medzi krajinami ESP a agentúrou FRONTEX;

35.  naliehavo žiada Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť mobilite študentov, akademických a výskumných pracovníkov a obchodníkov a aby zabezpečila dostatočné zdroje a posilnila a rozšírila súčasné štipendijné programy; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam vytvorenia nových projektov v rámci Východného partnerstva zameraných na štruktúrovanejšiu spoluprácu v oblasti vysokoškolského vzdelávania a výskumu a podporujúcich univerzitné výmeny a verejno-súkromné partnerstvá v oblasti výskumu; víta vytvorenie partnerstiev v oblasti migrácie s Moldavskom a Gruzínskom a podporuje uzatvorenie takýchto partnerstiev s ostatnými východnými partnermi ako súčasť komplexného prístupu EÚ k oblasti migrácie; v tejto súvislosti sa domnieva, že jestvujúca pružnosť schengenského vízového kódexu by sa mala lepšie využívať a uplatňovať s cieľom uľahčiť mobilitu týchto skupín;

36.  opätovne potvrdzuje svoju pevnú podporu projektu poskytovania štipendií pre absolventov univerzít z krajín ESP a EÚ na College of Europe, ktorý financuje Európska únia; vyjadruje presvedčenie, že tento projekt umožní odborne pripraviť budúce styčné osoby z krajín EÚ a susedných krajín – napr. personál pre pracovné miesta spojené s EÚ a ESP –, ktoré budú plnohodnotne a profesionálne oboznámené s podstatou a duchom politík, práva a inštitúcií EÚ;

37.  zdôrazňuje význam odvetvovej spolupráce vzhľadom na narastajúcu úroveň vzájomnej závislosti, najmä v oblastiach, ako sú energetická bezpečnosť, životné prostredie a zmena klímy, vzdelávanie, informačné technológie, výskum, doprava, sociálny rozvoj a sociálne začlenenie, zamestnanosť, vytváranie pracovných miest a spolupráca v zdravotníctve; zdôrazňuje, že rozšírená odvetvová spolupráca by mohla podporiť súčinnosť medzi vnútornými politikami EÚ a ESP; v tejto súvislosti sa domnieva, že by bolo potrebné povzbudiť viaceré partnerské krajiny, aby uzatvorili protokoly s EÚ týkajúce sa účasti na programoch a ich zastúpení v agentúrach Spoločenstva; v tejto súvislosti víta pristúpenie Moldavskej republiky a Ukrajiny do energetického spoločenstva;

38.  domnieva sa, že je potrebné zintenzívniť energetickú spoluprácu, energetickú efektivitu a presadzovanie energie z obnoviteľných zdrojov, čo budú kľúčové ciele dohôd v oblasti spolupráce s partnermi v rámci ESP; zdôrazňuje strategický význam projektu Nabucco a jeho urýchlenej realizácie, ako aj význam prepravy skvapalneného zemného plynu v rámci projektu AGRI;

39.  zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť na spoluprácu so susedstvom primeranú úroveň finančných prostriedkov EÚ a pripomína, že ENPI je veľmi dôležitý nástroj financovania ESP, ktorý sa musí vyvíjať tak, aby pružnejšie reagoval na rozličné potreby susedných krajín a regiónov, aby zabezpečil priamu väzbu medzi politickými cieľmi ESP a plánovaním ENPI a aby odrážal výkonnostný charakter budúcej ESP; zdôrazňuje však potrebu zabezpečiť väčšiu mieru flexibility a schopnosti reagovať na krízy a zabezpečiť cielenejšiu pomoc zameranú najmä na občiansku spoločnosť a miestne úrovne a zaručiť pritom uplatňovanie postupu zdola nahor, pričom by sa malo zaistiť, aby finančná pomoc nepodliehala neodôvodneným štátnym zásahom; zdôrazňuje význam monitorovania riadenia a vykonávania rôznych programov v rámci ENPI a zdôrazňuje, že základným kritériom financovania projektov musí byť ich pridaná hodnota z hľadiska rozvoja miestneho hospodárstva, a to so zreteľom na vlastné náklady a na skutočné prispenie každého projektu; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby počas nadchádzajúcej prípravy nového nástroja viedli včas konzultácie s Parlamentom a so zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti;

40.  žiada, aby sa v rámci nástroja pre demokraciu a ľudské práva zvýšil objem financovania a aby sa tento nástroj lepšie využíval s cieľom posilniť schopnosť občianskej spoločnosti presadzovať ľudské práva a demokratické reformy, a aby sa zvýšil objem financovania takisto v rámci nástroja pre neštátnych aktérov podporujúceho činnosti v oblasti miestneho rozvoja v malom meradle, ktoré majú realizovať organizácie občianskej spoločnosti, a to najmä v Bielorusku;

41.  zdôrazňuje význam zachovania primeraných úrovní financovania a považuje za povzbudivú zlepšujúcu sa koordináciu práce medzinárodných finančných inštitúcií a ostatných darcov v snahe zlepšiť účinnosť a vytvárať súčinnosť; zdôrazňuje, že EÚ by takisto mala prispieť k lepšiemu využívaniu súčasných zdrojov partnerskými krajinami, tak že sa bude viac zameriavať na praktickú spoluprácu, aby inštitúcie týchto krajín boli viac schopné vykonávať reformy a plniť záväzky vyplývajúce z jednotlivých dohôd uzatvorených s EÚ; poukazuje na skutočnosť, že priamu väzbu medzi dosiahnutými úspechmi a finančnou pomocou (napr. nástroja pre správu vecí verejných v rámci ENPI) je nutné rozšíriť najmä v oblasti demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu;

42.  domnieva sa, že o rozpočtovej podpore by sa dalo diskutovať ako o užitočnej možnosti, ktorá by v budúcnosti mohla poskytovať skutočné stimuly; domnieva sa však, že rozpočtová podpora by mala vychádzať zo zásady diferenciácie a mala by sa spájať s plnením určitých podmienok vrátane dodržiavania spoločných hodnôt a zásad zo strany prijímajúcich krajín, účinného rozpočtového riadenia a kontroly postupov, nízkej úrovne korupcie a schopnosti využívať takúto podporu transparentným, účinným a zodpovedným spôsobom;

43.  trvá na tom, že v rámci celkového rozpočtu by sa mal výrazne zvýšiť strop okruhu 4, a to najmä pre nástroj európskej susedskej politiky (ENPI), keďže vzhľadom na nové výzvy a oblasti spolupráce je potrebné vykonať viac, a to aj napriek tomu, že za ostatné roky sa dosiahol istý pokrok pri presadzovaní posilnenej spolupráce a postupnej hospodárskej integrácie medzi Európskou úniou a partnerskými krajinami;

44.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila finančnú podporu východnej zložky európskej susedskej politiky, nie však na úkor Únie pre Stredozemie, aby sa splnili ciele Východného partnerstva a zabezpečila jeho účinná realizácia;

45.  pripomína, že hoci pomoc môže mať pre krajiny ESP pákový účinok, nestačí na zabezpečenie udržateľného a trvalého rozvoja; výzva preto krajiny ESP, aby posilnili a zmobilizovali svoje domáce zdroje, aby do agendy ESP aktívne zapojili súkromný sektor, miestnu samosprávu a občiansku spoločnosť a aby zabezpečili väčšiu zodpovednosť projektov ESP;

46.  konštatuje, že posilnenie mládežníckeho rozmeru Východného partnerstva predstavuje významnú investíciu do budúcnosti vzťahov medzi EÚ a východnými susedmi s veľkým potenciálom pre nadchádzajúce roky a pre demokratizáciu týchto partnerov a harmonizáciu ich právnych predpisov s európskymi normami; opätovne zdôrazňuje, že dodatočný 1 000 000 EUR vyčlenený pre ENPI v roku 2011 v rámci rozpočtu EÚ na rok 2011 by mala Komisia vynaložiť na posilnenie mládežníckeho rozmeru Východného partnerstva prostredníctvom poskytovania:

47.  víta výsledok konferencie darcov konanej 2. februára 2011, ktorá sa týkala Bieloruska a ktorej výsledkom je asi 87 miliónov eur, ktoré sa majú použiť na podporu obhajcov ľudských práv a posilnenie odborov, výskumných centier a študentských organizácií;

48.  konštatuje väčšiu angažovanosť EÚ v otázkach bezpečnosti vo východných susedných krajinách v dôsledku zriadenia pomocnej hraničnej misie EÚ v Moldavsku (EUBAM) a pozorovateľskej misie EÚ v Gruzínsku (EUMM); vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie a ESVČ, aby posilnili svoju angažovanosť pri riešení zdĺhavých konfliktov v Podnestersku a Zakaukazsku, a to na základe zásad medzinárodného práva, predovšetkým zákazu používania sily, zásady sebaurčenia a zásady územnej celistvosti, prostredníctvom aktívnejších politických postojov, aktívnejšej účasti a prominentnejšej úlohy v stálych štruktúrach a v štruktúrach ad hoc na riešenie konfliktov vrátane už jestvujúcich rokovacích formátov, najmä v OBSE;

49.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie a ESVČ, aby pripravili viac opatrení a programov na vytváranie dôvery vrátane nových misií verejných komunikačných stratégií a zváženia iniciatív v oblasti pragmatickej angažovanosti a inovatívnych prístupov, ako sú neformálne kontakty a konzultácie so spoločnosťami odtrhnutých území, a pritom zachovávať európsku politiku neuznávania, s cieľom podporovať občiansku kultúru a dialóg medzi komunitami; zdôrazňuje význam posilnenia zásady dobrých susedských vzťahov, ako aj rozvoja regionálnej spolupráce prostredníctvom ESP, Východného partnerstva a rokovaní o uzatvorení dohôd o pridružení; domnieva sa, že osobitní zástupcovia EÚ musia naďalej plniť dôležitú úlohu, najmä tam, kde ich mandát má regionálny rozmer, ako napríklad v Zakaukazsku; domnieva sa, že na vyriešenie zdĺhavých konfliktov v regióne, ktoré brzdia multilaterálny rozmer, by sa malo zaviesť viac a lepších opatrení;

50.  v tejto súvislosti upozorňuje na skutočnosť, že chýbajúci pokrok, pokiaľ ide o vyriešenie zostávajúcich konfliktov na južnom Kaukaze, bráni rozvoju akýchkoľvek druhov spolupráce v regióne s výnimkou regionálneho centra pre životné prostredie, a tým oslabuje ESP; domnieva sa, že je mimoriadne dôležité určiť oblasti spolupráce, do ktorých sa majú zapojiť všetky tri krajiny, a to najmä pokiaľ ide o dialóg medzi občianskymi spoločnosťami, mládežníckymi organizáciami a nezávislými mediálnymi orgánmi, ako aj o hospodársku interakciu, a vyzýva ESVČ, aby vyvinula maximálne úsilie na zapojenie Ruskej federácie a Turecka do tejto iniciatívy;

51.  domnieva sa, že na to, aby delegácie EÚ v týchto krajinách neboli pracovne preťažené a aby sa zlepšilo zapojenie EÚ do riešenia zdĺhavých konfliktov, ktoré bude založené na medzinárodných rokovaniach, môže byť užitočným nástrojom vymenovanie osobitných zástupcov Európskej únie, a to najmä v prípade Podnesterska a Zakaukazska; zdôrazňuje, že prácu osobitných zástupcov Európskej únie by mala koordinovať podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka;

52.  je znepokojený skutočnosťou, že násilne vysídleným osobám (utečencom i osobám vysídleným v rámci krajiny) sú pre ozbrojené konflikty na území partnerských krajín naďalej upierané práva vrátane práva na návrat, majetkových práv a práva na osobnú bezpečnosť; vyzýva všetky strany, aby jednoznačne a bezpodmienečne uznali tieto práva, potrebu ich urýchlenej realizácie a potrebu urýchleného vyriešenia tohto problému, ktoré bude rešpektovať zásady medzinárodného práva; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty EÚ, aby naďalej poskytovali a rozšírili pomoc EÚ a finančnú podporu tým krajinám, ktoré čelia tejto situácii, a to najmä tým, že im pomôžu zrenovovať a vybudovať potrebné budovy a cesty, vodovodnú a elektrickú infraštruktúru, nemocnice a školy;

Úloha Európskeho parlamentu

53.  zdôrazňuje kľúčový význam Európskeho parlamentu pri podpore politických diskusií a pri posilňovaní slobody a demokracie v našich susedných partnerských krajinách vrátane parlamentných volebných pozorovateľských misií; zdôrazňuje svoje odhodlanie zlepšiť súdržnosť medzi jednotlivými parlamentnými orgánmi, posilniť svoje vzťahy s občianskou spoločnosťou a zlepšiť účinnosť práce svojich orgánov vrátane lepšieho využívania svojich delegácií v medziparlamentných orgánoch;

54.  opätovne potvrdzuje svoju pevnú podporu parlamentnému zhromaždeniu EURONEST, pričom zdôrazňuje úlohu tohto orgánu pri prehlbovaní demokracie, posilňovaní demokratických inštitúcií a to, že predstavuje parlamentný rozmeru Východného partnerstva; domnieva sa, že toto parlamentné zhromaždenie užitočným spôsobom prispeje k realizácii posilnenej ESP a všetkým zainteresovaným stranám poskytne pridanú hodnotu posilnením spolupráce, solidarity a vzájomnej dôvery, ako i podporou najlepších postupov; konštatuje, že bieloruskí poslanci sú v parlamentnom zhromaždení EURONEST vítaní, ale až po tom, čo bude bieloruský parlament zvolený demokraticky a ako taký uznaný Európskou úniou;

55.  zdôrazňuje úlohu Európskeho parlamentu vo všetkých etapách a oblastiach rozvoja ESP pri prijímaní strategických rozhodnutí i pri kontrolovaní vykonávania ESP a opätovne zdôrazňuje, že je odhodlaný pokračovať vo výkone svojho práva na parlamentnú kontrolu vykonávania ESP, aj prostredníctvom pravidelných diskusií s Komisiou o uplatňovaní ENPI; vyjadruje však svoje poľutovanie nad nedostatočnými konzultáciami a obmedzeným prístupom k dokumentom počas prípravy príslušných programových dokumentov; žiada, aby bolo Parlamentu udelené právo prístupu k rokovacím mandátom všetkých medzinárodných dohôd, o ktorých sa rokuje s partnerskými krajinami ESP, v súlade s článkom 218 ods. 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa uvádza, že Parlament musí byť bezodkladne a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania;

56.  víta rozhodnutie Rady zvolať druhý samit Východného partnerstva v druhej polovici roka 2011; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty EÚ, aby túto príležitosť využili na oboznámenie sa s dosiahnutým pokrokom a na ďalšiu revíziu strategických usmernení pre Východné partnerstvo, aby mohlo aj v budúcnosti naďalej prinášať významné výsledky;

o
o   o

57.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), Výboru regiónov, vládam a národným parlamentom krajín ESP, OBSE a Rade Európy.

(1) Ú. v. EÚ C 287 E, 24.11.2006, s. 312. (2) Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 443. (3) Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 760. (4) Ú. v. EÚ C 285 E, 26.11.2009, s. 11. (5) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2010, s. 83. (6) Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s. 64. (7) Prijaté texty, P7_TA(2011)0025. (8) Prijaté texty, P7_TA(2010)0193. (9) Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. apríla 2011 o revízii južnej dimenzie európskej susedskej politiky

P7_TA(2011)0154 B7-0199/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na vývoj európskej susedskej politiky (ESP) od roku 2004, a najmä na správy Komisie o dosiahnutom pokroku v jej vykonávaní,

–  so zreteľom na akčné plány prijaté s Egyptom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom, Marokom, Palestínskou samosprávou a Tuniskom,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2003 s názvom Rozšírená Európa – susedstvo: nový rámec vzťahov s našimi východnými a južnými susedmi (KOM(2003)0104), z 12. mája 2004 o európskej politike susedstva - strategický dokument (KOM(2004)0373), zo 4. decembra 2006 o posilňovaní európskej susedskej politiky (KOM(2006)0726), z 5. decembra 2007 o intenzívnej európskej susedskej politike (KOM(2007)0774) a z 12. mája 2010 o hodnotení európskej susedskej politiky (KOM(2010)0207),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku o partnerstve pre demokraciu a spoločnej prosperite s južným Stredozemím z 8. marca 2011 (KOM(2011)0200),

–  so zreteľom na závery Rady o európskej susedskej politike z 26. júla 2010,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenie o európskej susedskej politike(1) z 19. januára 2006, o nástroji európskeho susedstva a partnerstva(2) zo 6. júla 2006, o posilnení európskej susedskej politiky(3) z 15. novembra 2007, o barcelonskom procese: Únia pre Stredozemie(4) z 19. februára 2009, o revízii nástroja európskej susedskej politiky a politiky partnerstva(5) z 19. februára 2009, o Únii pre Stredozemie(6) z 20. mája 2010 a o stave rieky Jordán s osobitným zreteľom na oblasť dolného toku rieky Jordán(7) z 9. septembra 2010,

–  so zreteľom na svoje uznesenie o situácii v Tunisku(8) z 3. februára 2011, o situácii v Egypte(9) zo 17. februára 2011 a o južnom susedstve a najmä o Líbyi(10) z 10. marca 2011,

–  so zreteľom na závery Asociačnej rady EÚ – Maroko z 13. októbra 2008, na základe ktorých bol Maroku udelený posilnený štatút,

–  so zreteľom na závery Asociačnej rady EÚ – Jordánsko z 26 októbra 2010, na základe ktorých bol Jordánsku udelený posilnený štatút,

–  so zreteľom na schválenie Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie na zasadnutí Európskej rady v Bruseli, ktoré sa konalo 13. a 14. marca 2008,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2008 s názvom Barcelonský proces: Únia pre Stredozemie (KOM(2008)0319),

–  so zreteľom na záverečné vyhlásenie vydané na stretnutí ministrov zahraničných vecí Únie pre Stredozemie, ktoré sa uskutočnilo 3. a 4. novembra 2008 v Marseille,

–  so zreteľom na vyhlásenie zo samitu o Stredozemí, ktorý sa konal 13. júla 2008 v Paríži,

–  so zreteľom na vyhlásenie z Barcelony prijaté na euro-stredozemskej konferencii ministrov zahraničných vecí 27. a 28. novembra 1995, ktorým sa ustanovilo euro-stredozemské partnerstvo,

–  so zreteľom na vyhlásenia predsedníctva Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie zo zasadnutí v Paríži (12. júla 2008), Káhire (20. novembra 2009), Rabate (22. januára 2010), Palerme (18. júna 2010) a Ríme (12. novembra 2010),

–  so zreteľom na odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie (EMPA) prijaté v Ammáne 13. októbra 2008 a postúpené na prvé stretnutie ministrov zahraničných vecí členských krajín Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie,

–  so zreteľom na odporúčania výborov Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie prijaté na šiestej plenárnej schôdzi, ktorá sa konala 13. a 14. marca 2010 v Ammáne,

–  so zreteľom na závery úvodného zasadnutia euro-stredozemského zhromaždenia regionálnych a miestnych samospráv (ARLEM), ktoré sa uskutočnilo 21. januára 2010 v Barcelone,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1638/2006 z 24. októbra 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva a partnerstva(11),

–  so zreteľom na odporúčania Európskeho parlamentu Rade týkajúce sa rokovaní o rámcovej dohode medzi EÚ a Líbyou z 13. decembra 2010,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže rešpektovanie a podpora demokracie a ľudských práv, najmä práv žien, a právneho štátu a posilňovanie bezpečnosti, demokratickej stability, prosperity, spravodlivého rozdelenia príjmov, bohatstva a príležitostí v spoločnosti a s tým súvisiaci boj proti korupcii a podpora dobrej správy vecí verejných sú základnými zásadami a cieľmi Európskej únie a musia predstavovať spoločné hodnoty s partnerskými krajinami ESP a stať sa kľúčovými cieľmi ESP,

B.  keďže pri revízii ESP by sa malo prihliadať na demonštrácie, ktoré sa uskutočnili vo viacerých krajinách južného susedstva EÚ a ktoré volajú po slobode, demokracii a reformách, pretože ukázali silnú túžbu ľudí po skutočnej zmene a lepšom živote v regióne,

C.  keďže občianske nepokoje, ktoré sú prejavom všeobecnej nespokojnosti obyvateľstva s vládnucimi režimami a z veľkej časti sú motivované nerovnomerným rozdelením bohatstva a hospodárskeho rastu a nedostatkom slobôd, sa rozšírili do celého regiónu,

D.  keďže účinky hospodárskej a finančnej krízy sa pridali k existujúcim politickým, hospodárskym a sociálnym výzvam v partnerských krajinách, najmä v súvislosti s problémom nezamestnanosti a rastom cien, čo v regióne viedlo k povstaniam;

E.  keďže udalosti v Tunisku, Egypte, Líbyi, Sýrii, Alžírsku, Maroku, Jordánsku a ďalších krajinách požadujúcich demokratické reformy si vyžadujú, aby EÚ primerane upravila ESP v záujme účinnej podpory procesu politických, hospodárskych a sociálnych reforiem, pričom je potrebné jednoznačne odsúdiť používanie sily pri potlačovaní pokojných demonštrácií,

F.  keďže od svojho začiatku v roku 2004 sa ESP ukázala ako neúčinná pri plnení svojich cieľov v oblasti ľudských práv a demokracie a nedokázala privodiť nevyhnutné politické, sociálne a inštitucionálne reformy; keďže vo vzťahoch s týmto regiónom EÚ zanedbávala dialóg s občianskou spoločnosťou a demokratickými silami na južnom pobreží Stredozemného mora; keďže nedostatky a výzvy zostávajú a dôraz by sa mal teraz klásť na vykonávanie politiky a snahu spolupracovať s partnermi, ktorí naozaj zastupujú občiansku spoločnosť, a inštitúciami rozhodujúcimi pre budovanie demokracie, spojené s jasne definovanými prioritami opatrení, jasnými kritériami a diferenciáciou na základe výsledkov,

G.  keďže medzi európskymi štátmi a štátmi južnej vetvy európskej susedskej politiky existujú výrazné hospodárske, sociálne a demografické odlišnosti, ktoré si vyžadujú riešenia v spoločnom záujme všetkých partnerov,

H.  keďže EÚ si musí vo svojich partnerstvách s východnými a južnými susednými krajinami lepšie vymedziť svoje strategické ciele a priority a vo svojom politickom programe a pri plánovaní rozpočtu by mala prikladať náležitý význam týmto otázkam,

I.  keďže ESP by mala obsahovať ambicióznejšie a účinnejšie nástroje na povzbudenie a podporu politických, hospodárskych a sociálnych reforiem v krajinách susediacich s EÚ,

J.  keďže Lisabonská zmluva vytvorila podmienky na zvyšovanie efektívnosti a súladu politík a fungovania EÚ, najmä vo sfére vonkajších vzťahov, tým, že zriadila post podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), a keďže podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka by mala zabezpečiť, aby bol hlas EÚ na medzinárodnej scéne vypočutý,

K.  keďže články 3 a 21 Zmluvy o Európskej únii ďalej rozvíjajú ciele zahraničnej politiky EÚ a do centra vonkajšej činnosti EÚ zaraďujú podporu ľudským právam, predovšetkým univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd,

L.  keďže v súlade s článkom 8 Zmluvy o Európskej únii musí Únia rozvíjať osobitné vzťahy so susednými krajinami s cieľom vytvoriť priestor prosperity a dobrého susedstva, ktorý je založený na hodnotách Únie a charakterizovaný blízkymi a mierovými vzťahmi založenými na spolupráci,

M.  keďže nevyriešené konflikty a porušovanie medzinárodných právnych predpisov o ľudských právach sú prekážkou napĺňania cieľov ESP a bránia hospodárskemu, sociálnemu a politickému rozvoju a regionálnej spolupráci, stabilite a bezpečnosti,

N.  keďže snaha o krátkodobú stabilitu vo vzťahoch EÚ s južnými susedskými krajinami v posledných rokoch často zatieňovala hodnoty demokracie, sociálnej spravodlivosti a ľudských práv,

O.  keďže EÚ by mala vykonávať prístup zdola a zvyšovať podporu budovaniu inštitúcií, občianskej spoločnosti a vôli naštartovať proces demokratizácie, predovšetkým účasti žien a sociálno-hospodárskemu rozvoju, čo sú podmienky dlhodobej stability,

P.  keďže dodržiavanie ľudských práv, najmä ľudských práv žien, zásad demokracie a právneho štátu vrátane boja proti mučeniu, krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, ako aj odpor voči trestu smrti sú základnými zásadami EÚ,

Q.  keďže Únia pre Stredozemie je momentálne nečinná, najmä po odložení druhého samitu hláv štátov alebo vlád a ministerských stretnutí na neurčito, ako aj po rezignácii jej generálneho tajomníka; keďže regionálny kontext, v rámci ktorého sa profiluje Únia pre Stredozemie, sa vyznačuje územnými konfliktmi, politickými krízami a rastúcim sociálnym napätím a poznačili ho ľudové povstania v Tunisku, Egypte a ostatných krajinách Stredozemia a Blízkeho východu, ktoré ochromujú fungovanie inštitúcií Únie pre Stredozemie, ako aj začínanie veľkých regionálnych integračných projektov, ako ich vymedzili hlavy štátov a vlád Únie pre Stredozemie na parížskom samite v júli 2008 a ministri zahraničných vecí na stretnutí v Marseille 3. a 4. novembra 2008; keďže Únia pre Stredozemie, ktorá mala vylepšiť politiku EÚ v regióne, sa ukázala ako neúčinná pri odstraňovaní rastúcej nedôvery a plnení základných potrieb ľudí,

R.  so zreteľom na príležitosť na posilnenie vzájomného dopĺňania bilaterálnych politík na jednej strane a regionálnych politík na strane druhej, s cieľom účinnejšie splniť ciele euro-stredozemskej spolupráce, ktorú ponúklo zriadenie Únie pre Stredozemie,

S.  keďže ostatné globálne subjekty, a najmä Brazília, Rusko, India a Čína, ďalej posilňujú svoju hospodársku prítomnosť a politický vplyv v južných susedských krajinách EÚ,

T.  keďže účinky politickej, hospodárskej, sociálnej a finančnej krízy prispeli k rozšíreniu naliehavých úloh v politickej, hospodárskej a sociálnej oblasti v južných partnerských krajinách ESP; keďže náklady na reformy spojené s približovaním sa k acquis a s prispôsobením sa spolu s postupným zbližovaním hospodárskych a sociálnych vzťahov sú v južných susedských krajinách EÚ dodatočnou výzvou; keďže v niektorých krajinách tieto faktory vo veľkej miere prispeli k občianskym nepokojom a požiadavkám v oblasti demokratizácie a reforiem,

U.  keďže otázka hospodárenia s vodou a predovšetkým spravodlivá distribúcia vody v súlade s potrebami všetkých ľudí žujúcich v regióne je nanajvýš dôležitá pre trvalý mier a stabilitu na Blízkom východe,

V.  keďže demografické trendy poukazujú na to, že v nasledujúcich dvadsiatich rokoch bude počet obyvateľov v členských štátoch EÚ stabilizovaný, obyvateľstvo však bude čoraz viac starnúť, južné krajiny ESP zaznamenajú vzrast počtu obyvateľov, najmä nárast počtu osôb v produktívnom veku; keďže hospodársky rast a tvorba pracovných miest v týchto krajinách nemusia byť schopné držať krok s očakávaným rastom populácie najmä preto, že niektoré krajiny zaznamenávajú veľmi vysokú úroveň nezamestnanosti už teraz a dokonca ešte vyššiu mieru nezamestnanosti mladých,

W.  keďže korupcia v južných krajinách ESP ostáva závažným problémom a sú do nej zapojené veľké časti spoločnosti, ako aj štátne inštitúcie,

X.  keďže nástroj ESP prispel k zjednodušeniu financovania ESP; keďže v postupe koncipovania nástroja, ktorý ho nahradí, by sa mali odzrkadliť nedávne udalosti v regióne, najmä oprávnená túžba obyvateľstva po demokracii a závery strategickej revízie ESP, a tento postup by sa mal uskutočňovať prostredníctvom konzultácie so všetkými zúčastnenými stranami a predovšetkým s miestnymi subjektmi,

Revízia ESP – všeobecné otázky

1.  opätovne zdôrazňuje hodnoty, zásady a záväzky, na ktorých spočíva ESP a ku ktorým patrí demokracia, zásada právneho štátu, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd a dodržiavanie práv žien, dobrá správa vecí verejných, trhové hospodárstvo a trvalo udržateľný rozvoj, a pripomína tiež skutočnosť, že ESP sa musí stať platným rámcom prehlbovania a posilňovania vzťahov s našimi najbližšími partnermi na podporu ich politických, sociálnych a hospodárskych reforiem zameraných na ustanovenie a upevnenie demokracie, pokroku a sociálnych a hospodárskych príležitostí pre všetkých; zdôrazňuje, že pri koncipovaní a vykonávaní programov ESP je potrebné zachovať zásady kolektívnej a spoločnej zodpovednosti; domnieva sa, že ESP od svojho zavedenia v roku 2004 priniesla hmatateľné výhody pre partnerov ESP a aj pre EÚ tým, že predstavuje jednotný rámec politiky, a prostredníctvom diferenciácie vychádzajúcej z dosiahnutých výsledkov a na mieru ušitej pomoci;

2.  pripomína, že ESP sa nepodarilo presadiť a zabezpečiť ľudské práva v tretích krajinách so zreteľom na súčasné dianie v južnom Stredomorí, najmä v Tunisku a Egypte, Líbyi, Sýrii, Alžírsku, Maroku, Jordánsku a ďalších krajinách požadujúcich demokratické reformy; vyzýva EÚ, aby sa z týchto udalostí poučila a aby prehodnotila svoju politiku na podporu demokracie a ľudských práv a vytvorila vykonávací mechanizmus pre doložku o ľudských právach zahrnutú vo všetkých dohodách s tretími krajinami; trvá na tom, že v rámci preskúmania európskej susedskej politiky treba uprednostniť kritériá, ktoré sa týkajú nezávislosti súdnictva, dodržiavania základných slobôd, pluralizmu a slobody tlače, ako aj boja proti korupcii; vyzýva na lepšiu koordináciu s ostatými politikami Únie voči týmto krajinám;

3.  vyzýva EÚ, aby výrazne podporila proces politickej a hospodárskej reformy v regióne použitím všetkých existujúcich nástrojov v rámci ESP a aby v prípade potreby schválila nové nástroje, ktoré by mohli najúčinnejším spôsobom podporovať proces demokratickej transformácie so zameraním sa na dodržiavanie základných slobôd, dobrej správy vecí verejných, nezávislosť súdnictva a boj proti korupcii, teda na naplnenie potrieb a očakávaní obyvateľstva našich južných susedov;

4.  zdôrazňuje potrebu zvýšiť objem finančných prostriedkov pre ESP vo viacročnom finančnom rámci po roku 2013, pričom v súvislosti s nedávnymi udalosťami je potrebné zamerať sa prioritne na južnú dimenziu ESP; domnieva sa, že nový viacročný finančný rámec by mal zohľadňovať osobitné charakteristiky a potreby každej krajiny;

5.  zdôrazňuje, že susedným krajinám EÚ sa musí predložiť konkrétna ponuka politického partnerstva a hospodárskej integrácie, založená na zásadách otvorenosti, spoločnej angažovanosti a podmienenosti; vyzýva, aby uvedená ponuka bola prispôsobená rozdielnym potrebám konkrétnych krajín a regiónov, aby sa najrozvinutejším partnerom poskytla rýchlejšia cesta k dosiahnutiu noriem a hodnôt EÚ;

6.  vyzýva na zvýšený dôraz na spoluprácu so zástupcami organizácií občianskej spoločnosti, keďže tieto boli hlavnou hybnou silou v pozadí ľudových povstaní v celom regióne;

7.  zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť na spoluprácu so susedstvom primeranú úroveň finančných prostriedkov EÚ a pripomína, že dôležitosť nástroja európskeho susedstva a partnerstva ako hlavného nástroja financovania ESP, ktorý by sa mal vyvíjať tak, aby pružnejšie reagoval na rozličné potreby susedných krajín a regiónov, aby zabezpečil priamu väzbu medzi politickými cieľmi ESP a plánovaním nástroja európskeho susedstva a partnerstva a aby odrážal výkonnostný charakter budúcej ESP; zdôrazňuje však potrebu poskytnúť lepšie cielenú pomoc, zameranú predovšetkým na občiansku spoločnosť a miestnym spoločenstvám, čím sa zabezpečí prístup zdola nahor; zdôrazňuje dôležitosť monitorovania, riadenia a vykonávania rôznych programov v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva;

8.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť všetky potrebné opatrenia vrátane primeraných finančných, ľudských a technických zdrojov a zaručiť tak, že EÚ bude môcť primerane reagovať na akýkoľvek masový migračný pohyb v súlade s článkom 80 ZFEÚ;

9.  zdôrazňuje, že strategická revízia ESP by sa mala náležite zaoberať nedostatkami tejto politiky a presadzovať potrebu väčšieho odhodlania zo strany všetkých partnerov a súčasne posilňovať diferenciáciu vychádzajúcu z dosiahnutých výsledkov, ktorá sa opiera o jasne vymedzené kritériá; vyzýva, aby sa táto revízia dôkladne zamerala na naliehavú potrebu rozvíjať multilaterálnu dimenziu s cieľom dosiahnuť intenzívnejší, nepretržitý a skutočný politický dialóg s partnerskými krajinami;

10.  domnieva sa, že je obzvlášť dôležité neustále posudzovať nielen výsledky, ktoré sa doteraz dosiahli prostredníctvom uskutočnených programov, ale aj primeranosť finančných prostriedkov použitých v rámci partnerstva; zastáva názor, že týmto postupom sa poskytne príležitosť napraviť v budúcnosti akékoľvek nedostatky a nesprávne rozhodnutia;

11.  vyzýva Radu a Komisiu, aby prehodnotila ESP pre južné susedné krajiny s cieľom poskytnúť zdroje a pomoc na skutočnú demokratickú zmenu a stanovila základ pre ďalekosiahle politické, sociálne a inštitucionálne reformy; trvá na tom, že pri revízii susedskej politiky sa musia uprednostňovať kritériá súvisiace s nezávislosťou súdnictva, s dodržiavaním základných slobôd vrátane slobody médií a s bojom proti korupcii;

12.  uznáva a zdôrazňuje rozdiel medzi „európskymi susedmi“ – krajinami, ktoré formálne môžu vstúpiť do EÚ po splnení kodanských kritérií, a „susedmi Európy“ – štátmi, ktoré do EÚ nemôžu vstúpiť pre svoju geografickú polohu;

13.  zastáva názor, že je preto nanajvýš dôležité a naliehavé prehodnotiť a prepracovať stratégiu EÚ smerom k Stredozemiu a že táto nová stratégia by mala zlepšiť politický dialóg a podporu pre všetky demokratické a spoločenské sily vrátane subjektov občianskej spoločnosti; v tejto súvislosti vyzýva Radu, aby vymedzila politické kritériá, ktoré musia krajiny ESP spĺňať, aby im bol priznaný „posilnený štatút“;

14.  zdôrazňuje, že je potrebné oceniť a využiť zmeny, ktoré priniesla Lisabonská zmluva, a to najmä posilnenú úlohu vysokého predstaviteľa/podpredsedu Komisie, zriadenie ESVČ a nové právomoci Parlamentu, v záujme jednotnejšej zahraničnej politiky EÚ a zvýšenia efektívnosti a legitímnosti jej vonkajšej dimenzie a aktivít; domnieva sa, že len vtedy, ak budú Rada a Komisia schopné poučiť sa z minulých a súčasných udalostí a uskutočniť dôkladnú a komplexnú analýzu nedostatkov a chýb súčasnej ESP, bude EÚ môcť vypracovať vierohodnú a účinnú politiku zameranú na partnerské krajiny Stredozemia;

15.  vyzdvihuje význam partnerstva medzi EÚ a južnými susednými krajinami a zdôrazňuje, že táto úzka spolupráca je v záujme obidvoch strán;

16.  domnieva sa, že EÚ by sa mala poučiť z nedávnych udalostí v južných susedných krajinách a že vzhľadom na tieto udalosti by sa mala ESP prehodnotiť s cieľom vytvoriť partnerstvo so spoločnosťami a nielen so štátmi;

Južná dimenzia

17.  zdôrazňuje význam zriadenia osobitnej pracovnej skupiny, ktorej súčasťou je aj Parlament, ako reakcie na výzvy na monitorovanie procesov prechodu k demokracii uskutočnených subjektmi pre demokratickú zmenu, najmä pokiaľ ide o slobodné a demokratické voľby a budovanie inštitúcií vrátane nezávislého súdnictva;

18.  so zreteľom na nedávne udalosti v regióne dôrazne podporuje oprávnenú túžbu po demokracii vyjadrenú obyvateľmi mnohých krajín južného susedstva s EÚ a vyzýva orgány v týchto krajinách, aby zabezpečili čo najrýchlejší pokojný prechod ku skutočnej demokracii; zdôrazňuje, že v strategickej revízii ESP sa musí tento vývoj udalostí plne zohľadniť a odzrkadliť;

19.  vyzýva v tejto súvislosti na poskytnutie výraznej podpory Únie pre demokratickú transformáciu v južných susedných krajinách v partnerstve s príslušnými spoločnosťami, a to mobilizáciou, preskúmaním a prispôsobením existujúcich nástrojov zameraných na podporu politickej, hospodárskej a sociálnej reformy; vyzýva v tejto súvislosti Radu a Komisiu, aby poskytli mechanizmy krátkodobej prechodnej finančnej podpory vrátane pôžičiek tým krajinám, ktoré ich budú potrebovať v dôsledku rýchlych demokratických zmien a mimoriadneho poklesu likvidity; vyzýva predovšetkým Komisiu, aby čo najrýchlejšie prehodnotila národné indikatívne programy Tuniska a Egypta na roky 2011-2013 s cieľom zohľadniť nové naliehavé potreby týchto krajín v súvislosti s budovaním demokracie;

20.  zdôrazňuje význam zintenzívnenia politického dialógu s južnými susednými krajinami EÚ; znova zdôrazňuje, že základnými prvkami tohto dialógu sú posilnenie demokracie, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných, boja proti korupcii a dodržiavania ľudských práv a rešpektovania základných slobôd; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam rešpektovania slobody svedomia, náboženstva a myslenia, slobody vyjadrovania, slobody tlače a médií, slobody združovania, práv žien a rovnosti pohlaví, ochrany menšín a boja proti diskriminácii založenej na sexuálnej orientácii;

21.  konštatuje, že niektorým partnerským krajinám bol už priznaný posilnený štatút alebo sa o ňom teraz rokuje; zdôrazňuje dôležitosť transparentnejšieho a jednotnejšieho prístupu k takejto diferenciácii s cieľom vytvoriť dôležitý proces, ktorý prináša výsledky, a stanovenia kritérií, ktoré je potrebné splniť na získanie posilneného štatútu, s cieľom vyhnúť sa uplatňovaniu „dvojakého metra“;

22.  zdôrazňuje potrebu prispôsobiť kodanské kritériá požiadavkám spojeným s poskytnutím posilneného štatútu; vyzýva Komisiu, aby skutočne priznala posilnený štatút tretím krajinám, ktoré tieto kritériá splnia;

23.  zdôrazňuje, že boj proti korupcii, najmä v súdnictve a v polícii, by mal byť pre EÚ hlavnou prioritou v rozvoji jej vzťahov s južnými partnermi;

24.  trvá na tom, aby sa s Európskym parlamentom v súvislosti s jeho novou úlohou ustanovenou v Lisabonskej zmluve konzultovalo vo všetkých etapách udeľovania posilneného štatútu partnerským krajinám a pri vypracúvaní akčného plánu ESP; vyzýva Radu a ESVČ, aby Európsky parlament zapojili do procesu rozhodovania o posilnenom štatúte, a to vypracovaním jasného mechanizmu konzultácií, ktorý sa použije vo všetkých etapách rokovaní, vrátane kritérií, ktoré treba splniť, ako aj do postupu stanovovania priorít a usmernení uvedených v akčných plánoch;

25.  zdôrazňuje, že účinné partnerstvo medzi EÚ a južnými susedmi môže byť založené len na synergii vzájomne prepojených bilaterálnych a multilaterálnych rozmerov tohto procesu spolupráce, a preto vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v ESP sa dostatočne nezohľadňuje potreba upevnenia multilaterálneho rozmeru;

26.  vzdáva úctu odvahe ľudí v Tunisku, Egypte a Líbyi, ktorí povstali, aby si vymohli demokraciu a slobodu, a vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby poskytli plnú podporu tomuto procesu prechodu k demokracii;

27.  odsudzuje straty na ľudských životoch počas nenásilných povstaní v Tunisku a Egypte a vyzýva orgány, aby príslušné incidenty riadne vyšetrili a osoby, ktoré sú za ne zodpovedné, vydali do rúk spravodlivosti;

28.  domnieva sa, že politické napätie na Blízkom východe a v celom stredozemskom regióne má korene v izraelsko-palestínskom konflikte;

29.  vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby sa aktívne angažovala v riešení konfliktu a budovaní dôvery v regióne, čím sa zabezpečí aktívna úloha EÚ ako činiteľa, nielen ako platiteľa, najmä v mierovom procese v strednej časti Blízkeho východu a aj pri riešení situácie v Západnej Sahare; domnieva sa, že vyriešenie konfliktu je nevyhnutné pre politický, hospodársky a sociálny rozvoj v regióne, ako aj pre pokrok regionálnej dimenzie ESP a jej mnohostrannej spolupráce, akú predstavuje Únia pre Stredozemie; konštatuje, že pre celkový úspech ESP je rozhodujúce nájsť komplexné riešenie rôznych konfliktov v južnom susedstve EÚ, najmä arabsko-izraelského konfliktu, ktoré by bolo v súlade s medzinárodným právom;

30.  domnieva sa, že medzikultúrny dialóg v rámci regiónu Stredozemného mora je kľúčovým pre zlepšenie vzájomného porozumenia, solidarity, tolerancie a prosperity jeho obyvateľstva; očakáva, že pri revízii sa zváži možnosť vypracovania nástrojov na tento účel;

31.  je hlboko znepokojený neustálym odsúvaním druhého samitu hláv štátov a vlád Únie pre Stredozemie a ich ministerských stretnutí na neurčito, čo vysiela negatívny signál ľuďom a inštitúciám regiónu; domnieva sa, že odstúpenie generálneho tajomníka poukazuje na potrebu objasnenia postupov a inštitúcií Únie pre Stredozemie; pripomína, že politické napätie a regionálne konflikty v oblasti Stredozemia by nemali znižovať šance na konkrétny pokrok v oblasti odvetvovej a mnohostrannej spolupráce a že práve uskutočňovaním veľkých integračných projektov a otvoreného politického dialógu môže Únia pre Stredozemie prispievať k budovaniu klímy dôvery, ktorá je predpokladom pre dosahovanie spoločných cieľov v oblasti súdnictva a bezpečnosti v duchu solidarity a mieru;

32.  vyjadruje nesúhlas s nedostatkom pridelených finančných prostriedkov pre Úniu pre Stredozemie a veľmi malým odhodlaním členských štátov z oboch brehov Stredozemného mora; vyjadruje nesúhlas s nedefinovaným prístupom EÚ k politike týkajúcej sa oblasti Stredozemného mora a vyzýva EÚ, aby vypracovala dlhodobú strategickú koncepciu rozvoja a stabilizácie regiónu; trvá na tom, že je nevyhnutné vytvoriť z euro-stredozemského integračného procesu politickú prioritu európskeho programu;

33.  je presvedčený, že by vzhľadom na najnovší vývoj v regióne malo dôjsť k oživeniu Únie pre Stredozemie; zastáva názor, že táto nová Únia pre Stredozemie by mala presadzovať stabilný hospodársky, sociálny a demokratický rozvoj a mala by vytvoriť silný a spoločný základ pre úzky vzťah medzi EÚ a jej južnými susedmi; verí, že toto nové spoločenstvo by takisto vytvorilo nové možnosti pre trvalo udržateľný mier na Blízkom východe, ktorý by bol zakotvený v rôznych miestnych spoločnostiach a nezávisel by len od krehkej politickej vôle autoritárskych vodcov regiónu;

34.  konštatuje, že revízia by sa mala zaoberať zlyhaním Únie pre Stredozemie, pokiaľ ide o splnenie očakávaní a vyhodnotenie prichádzajúcich výziev, a zároveň by mala posúdiť nové možnosti posilnenia bilaterálnych nástrojov v rámci ESP; v tejto súvislosti sa domnieva, že oblastiam, v ktorých sa dá dosiahnuť hmatateľný pokrok, by sa malo venovať viac finančných prostriedkov;

35.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným pokrokom pri vytváraní euro-stredozemskej zóny voľného obchodu; žiada uskutočniť spoločné rokovania, hneď ako budú splnené požiadavky na skutočné a komplexné zóny voľného obchodu, ktoré by mali tvoriť základ euro-stredozemskej zóny voľného obchodu, pričom treba náležite zohľadniť sociálno-ekonomickú situáciu každej partnerskej krajiny, a za predpokladu, že spoločenský a environmentálny dosah týchto dohôd bude v dostatočnom predstihu náležite posúdený; vyjadruje poľutovanie nad tým, že jednotlivé subjekty nedosiahli žiadny reálny pokrok, pokiaľ ide o vytvorenie potrebných podmienok; podporuje tiež rozvoj bilaterálnej a mnohostrannej hospodárskej spolupráce juh – juh, ktorá by viedla k skutočným prínosom pre občanov zúčastnených krajín a zlepšila by politickú klímu v regióne;

36.  vyzdvihuje potrebu zamerať sa na najdôležitejšie špecifické problémy v každej dotknutej krajine, opakuje však, že susedská politika by sa mala osobitne zaoberať sociálno-ekonomickou situáciou najmä mladej generácie;

37.  je presvedčený, že posilnená subregionálna spolupráca členských štátov a krajín ESP so špecifickými spoločnými záujmami, hodnotami a problémami by mohla priniesť pozitívnu dynamiku do celej stredozemskej oblasti; nabáda členské štáty, aby preskúmali potenciál, ktorý poskytuje variabilná geometria ako model spolupráce, a zdôrazňuje, že ESP by mala v budúcnosti uľahčovať a podporovať tento prístup najmä prostredníctvom rozpočtu regionálneho financovania;

38.  domnieva sa, že v rámci južnej susedskej politiky je potrebné čeliť problému ilegálneho prisťahovalectva; žiada Radu a Komisiu, aby monitorovali uplatňovanie dohôd so všetkými južnými susednými krajinami a existujúcich bilaterálnych dohôd medzi členskými štátmi EÚ a všetkými regionálnymi subjektmi, pokiaľ ide o otázky prisťahovalectva, a najmä readmisie;

39.  vyjadruje poľutovanie nad asymetrickým prístupom, ktorý prijala EÚ voči východným a južným susedom v oblasti mobility a vízovej politiky; v súvislosti s mobilitou podporuje zjednodušovanie postupov udeľovania víz pre južné krajiny ESP, najmä pre študentov, výskumných pracovníkov a podnikateľov, ako aj prijatie euro-stredozemského partnerstva pre mobilitu; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú môžu niektoré krajiny ESP zohrávať pri riadení migračných tokov; zdôrazňuje, že spolupráca pri riadení migračných tokov musí byť v plnom súlade s hodnotami EÚ a s medzinárodnými právnymi záväzkami; trvá na tom, aby sa readmisné dohody s partnerskými krajinami týkali len nelegálnych prisťahovalcov, čím by boli vylúčení tí, ktorí sa sami označujú za žiadateľov o azyl, utečencov alebo osoby vyžadujúce ochranu, a pripomína, že zásada nenavracania sa vzťahuje na všetky osoby, ktorým hrozí trest smrti, neľudské zaobchádzanie alebo mučenie; žiada užšiu spoluprácu s cieľom zastaviť obchodovanie s ľuďmi a zlepšiť životné podmienky migrujúcich pracovníkov v EÚ aj v južných krajinách ESP;

40.  vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, ESVČ a Komisiu, aby sa v rozhovoroch s južnými krajinami ESP sústredili na politické priority EÚ, ako sú zrušenie trestu smrti, dodržiavanie ľudských práv vrátane práv žien, dodržiavanie základných slobôd vrátane slobody svedomia a vierovyznania, slobody združovania, slobody médií, rešpektovanie právneho štátu, nezávislosť súdnictva, boj proti mučeniu a krutému a neľudskému zaobchádzaniu, boj proti beztrestnosti, ako aj ratifikácia niekoľkých medzinárodných právnych nástrojov vrátane Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu a Dohovoru o postavení utečencov z roku 1951;

41.  v súvislosti s revíziou dohôd s južnými krajinami ESP žiada, aby sa znovu venovala pozornosť úplnému dodržiavaniu práva na slobodu vyznania v dotknutých krajinách, najmä pre všetky náboženské menšiny; zdôrazňuje, že sloboda vyznania zahŕňa slobodu prejavovať svoju vieru osamote alebo spoločne s ostatnými, na verejnosti alebo v súkromí, bohoslužbou, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov a účasťou na obradoch, a že takáto sloboda musí tiež zahŕňať právo jednotlivca na zmenu vierovyznania;

42.  zdôrazňuje, že zmluvné vzťahy EÚ so všetkými krajinami ESP zahŕňajú ustanovenia o konaní pravidelného fóra na riešenie otázok ľudských práv formou podvýborov pre ľudské práva; žiada ESVČ, aby v tieto ustanovenia plnom rozsahu využívala a jestvujúce podvýbory zapájala do všetkých rokovaní a vyvíjala na ne tlak s cieľom zvýšiť ich účinnosť a orientáciu na výsledky a zabezpečiť účasť organizácií občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv; odporúča povýšiť neformálnu pracovnú skupinu pre ľudské práva EÚ – Izrael na bežný podvýbor; vyzýva ESVČ, aby sa taktiež zúčastňovala na štruktúrovanej spolupráci medzi pracovnou skupinou Rady pre ľudské práva (COHOM) a Podvýborom Európskeho parlamentu pre ľudské práva;

43.  vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, ESVČ a Komisiu, aby sa aktívne usilovali o podporu a ochranu slobody komunikácie a slobodného prístupu k informáciám vrátane informácií na internete;

44.  vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, ESVČ a Komisiu, aby posilňovali úlohu organizácií občianskej spoločnosti, najmä organizácií pre ľudské práva a ženských organizácií pri monitorovaní politiky a programovaní a realizácii pomoci prostredníctvom nástroja určeného na budovanie kapacít; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu posilniť postavenie žien a vyzýva ESVČ a Komisiu, aby systematicky analyzovali dosah svojich projektov a programov na obe pohlavia a aby presadzovali práva žien a rodovú rovnosť pri revízií ústav, trestných zákonníkov, zákonov o rodine a ostatných občianskych zákonov, ako aj v rámci dialógov o ľudských právach s partnerskými krajinami ESP; žiada, aby vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie, ESVČ a Komisia neupevňovali vzťahy EÚ s tretími krajinami, ak tieto krajiny do svojich politík nebudú dostatočne zapájať organizácie občianskej spoločnosti; konštatuje, že organizácie občianskej spoločnosti sú najvernejšími a najsilnejšími spojencami EÚ pri presadzovaní demokratických hodnôt, dobrej správy vecí verejných a ľudských práv v partnerských krajinách; vyzýva na intenzívnejšie zapojenie regionálnych a miestnych orgánov, ako aj profesijných organizácií a sociálnych partnerov do spolupráce EÚ s južnými susedmi; vyzýva Radu a Komisiu, aby v tejto súvislosti ďalej posilňovali a účinnejšie využívali európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva;

45.  zdôrazňuje potrebu uplatňovať rodové hľadisko a podporovať osobitné opatrenia na dosiahnutie účinného a systematického prístupu založeného na rodovej rovnosti v krajinách ESP; nalieha na vlády a občiansku spoločnosť, aby zvyšovali sociálne začleňovanie žien, bojovali proti ženskej negramotnosti a podporovali zamestnanosť žien s cieľom zabezpečiť zmysluplné zastúpenie žien na všetkých úrovniach;

46.  zdôrazňuje význam štruktúrovanej spolupráce v oblasti vysokoškolského vzdelávania a výskumu s cieľom podporiť vzájomné uznávanie kvalifikácií a vzdelávacích systémov, a to najmä v záujme zvyšovania mobility študentov, výskumných pracovníkov a učiteľov, ktorú podporia opatrenia na boj proti „odlivu mozgov“; v tejto súvislosti víta pomoc pre vysokoškolské vzdelávanie v rámci programu Tempus a výmeny realizované v rámci akcie 2 programu ERASMUS Mundus, ako aj zriadenie euro-stredozemskej univerzity (EMUNI), ktorá je založená ako európsko-stredozemská sieť univerzít na oboch pobrežiach;

47.  zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú zohrávajú miestne orgány v demokratickom rozvoji našich partnerských krajín a podporuje rozšírenie programov partnerstva medzi miestnymi orgánmi EÚ a partnerskými krajinami;

48.  vyzdvihuje dôležitosť odborových organizácií a sociálneho dialógu ako súčasti demokratického rozvoja južných partnerov; nabáda tieto krajiny, aby posilnili práva pracujúcich a práva odborov; poukazuje na to, akú významnú úlohu môže zohrávať sociálny dialóg pri riešení spoločensko-hospodárskych problémov v regióne;

49.  tvrdí, že je dôležité zbližovať investície, odbornú prípravu, výskum a inovácie a pritom venovať osobitnú pozornosť príprave zameranej na potreby trhu s cieľom zaoberať sa spoločensko-hospodárskymi problémami v regióne; požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala ženám a znevýhodneným skupinám, ako sú mladí ľudia; zároveň zdôrazňuje veľký význam ďalšej podpory projektov miestneho rozvoja s cieľom prispieť k revitalizácii najzraniteľnejších miest a regiónov;

50.  zdôrazňuje, že dobre fungujúci, účinný, bezpečný a spoľahlivý multimodálny dopravný systém je základnou podmienkou hospodárskeho rastu a rozvoja podporujúcou obchod a integráciu medzi Európskou úniou a jej južnými partnerskými krajinami v Stredomorí; vyzýva Komisiu, aby predložila strednodobé posúdenie akčného plánu regionálnej dopravy (2007-2013) pre Stredozemie a výsledok zohľadnila pri vypracúvaní akčného plánu dopravy kedykoľvek v budúcnosti;

51.  je presvedčený, že trvalo udržateľný rozvoj by mal byť všeobecnou zásadou, ktorá sa uplatní pri revízii ESP a zameria sa najmä na zlepšovanie ochrany životného prostredia, rozvoj širokého potenciálu v oblasti obnoviteľných energií v regióne a podporu politík a projektov v prospech lepšieho využívania nedostatkových zdrojov vody;

52.  opakuje svoju výzvu Rade, Komisii a členským štátom EÚ, aby povzbudili a podporili komplexný plán na nápravu zdevastovanej rieky Jordán a aj naďalej poskytovali finančnú a technickú podporu na obnovu rieky, a najmä jej dolného toku, a to aj v rámci Únie pre Stredozemie;

53.  zdôrazňuje vysoký potenciál spolupráce v oblasti energií a zdrojov obnoviteľnej energie, ako sú veterná a solárna energia a energia z morských vĺn; podporuje koordinované vykonávanie stredozemského solárneho plánu a odvetvových iniciatív, ktoré by sa mali zameriavať na naplnenie primárnych potrieb partnerských krajín, ako aj prijatie euro-stredozemskej stratégie v oblasti energetickej efektívnosti; zdôrazňuje význam podpory trans-euro-stredozemských prepojení v oblasti dodávok elektrickej energie, plynu a ropy s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávok energie prostredníctvom vybudovania inteligentnej siete spájajúcej celý euro-stredozemský región;

54.  pripomína dôležitosť poľnohospodárstva, ktoré podporuje miestnych poľnohospodárov, potravinovú bezpečnosť a potravinovú sebestačnosť, dôležitosť rozvoja vidieka, prispôsobovania sa zmene klímy, prístupu k zdrojom vody a ich racionálneho využívania a energetiky; odporúča, aby sa spolupráca v poľnohospodárstve stala prioritou ESP na podporu euro-stredozemského plánu pre poľnohospodárstvo a prostriedkom na zabezpečenie stability cien potravín na vnútroštátnej, regionálnej a celosvetovej úrovni;

55.  pripomína svoju výzvu vytvoriť euro-stredozemskú jednotku civilnej ochrany so zreteľom na to, že nárast rozmeru a počtu prírodných katastrof naliehavo vyžaduje pridelenie príslušných finančných prostriedkov a že takáto iniciatíva by posilnila solidaritu medzi euro-stredozemským obyvateľstvom;

56.  zdôrazňuje význam intenzívnejšej spolupráce s mnohostrannými regionálnymi organizáciami z juhu, predovšetkým s Arabskou ligou a Africkou úniou, s cieľom úspešne riešiť výzvy v uvedených oblastiach; vyzýva Komisiu, aby počas revízie ESP zvážila nový štruktúrovaný dialóg s týmito fórami;

57.  pripomína hodnotu nástroja európskeho susedstva a partnerstva ako nástroja financovania ESP; zdôrazňuje však, že je potrebné poskytnúť väčšiu pružnosť a zabezpečiť cielenejšiu pomoc zameranú najmä na občiansku spoločnosť a miestne spoločenstvá a zaručiť pritom uplatňovanie postupu zdola nahor; vyzýva ďalej na komplexnú analýzu účinnosti nástroja európskeho susedstva a partnerstva s cieľom lepšie využiť dostupné finančné nástroje a prostriedky v kontexte vzťahov EÚ s južnými susedmi a s cieľom zabezpečiť, aby bola rozvojová pomoc a podpora v prijímajúcich krajinách náležite použitá; za mimoriadne dôležitú považuje transparentnosť financovania a začlenenie protikorupčných mechanizmov do finančných nástrojov; zdôrazňuje dôležitosť monitorovania, riadenia a vykonávania rôznych programov v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva; zdôrazňuje dôležitosť posilnenia cezhraničných projektov, zintenzívnenia programov zameraných na ľudí a vytvorenia stimulov pre regionálnu spoluprácu; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby pri nadchádzajúcej príprave nového nástroja viedli včas konzultácie s Parlamentom a so zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti;

58.  vyzýva Radu, aby prijala legislatívny návrh na zmenu a doplnenie článku 23 nariadenia o nástroji európskeho susedstva a partnerstva, ktorý Komisia predložila v máji 2008 a Európsky parlament prijal 8. júla 2008, čo by umožnilo opätovné investovanie prostriedkov vrátených späť z minulých operácií a EÚ by poskytlo veľmi potrebný nástroj na zmiernenie následkov súčasnej finančnej krízy na reálne hospodárstvo a vplyvu rastúcich cien potravín na susedný regiónu, a najmä jeho južné oblasti;

59.  zdôrazňuje, že nástroj európskeho susedstva a partnerstva nie je jediným nástrojom na financovanie programov a činností v rámci ESP, a preto trvá na tom, že je nevyhnutný súvislý prístup založený na využívaní všetkých finančných nástrojov; vyzýva preto ESVČ a Komisiu, aby predložili jasný prehľad finančných prostriedkov pridelených každej prijímajúcej krajine vrátane rozdelenia podľa jednotlivých nástrojov;

60.  zdôrazňuje potrebu zvýšiť objem prostriedkov vyhradených v nadchádzajúcom viacročnom finančnom rámci EÚ na obdobie 2014 – 2020 pre južnú dimenziu ESP s cieľom zabezpečiť, aby financovanie bolo v zhode s politickými ambíciami, a zaviesť posilnený štatút bez toho, aby to ovplyvnilo ďalšie priority ESP; trvá na tom, že je nevyhnutné dodržiavať dosiahnutú dohodu nadväzujúcu na vyhlásenie Komisie pre výbor COREPER z roku 2006, ktorou sa ustanovujú 2/3 celkovej sumy nástroja európskeho susedstva a partnerstva pre južné krajiny a 1/3 pre východné krajiny podľa demografických váh;

61.  zdôrazňuje však, že každé zvýšenie objemu pridelených finančných prostriedkov by sa malo opierať o presné posúdenie potrieb a malo by byť v súlade so zvyšovaním účinnosti uskutočňovaných programov, ktoré sú vhodne prispôsobené a uprednostnené podľa požiadaviek každej prijímajúcej krajiny;

62.  víta prácu vykonanú prostredníctvom nástroja EIB pre euro-stredozemské investície a partnerstvo (FEMIP) a zdôrazňuje potrebu zabezpečiť väčšiu súčinnosť s ostatnými medzinárodnými finančnými inštitúciami, ktoré sú tiež aktívne v regióne a opätovne navrhuje vytvoriť euro-stredozemskú finančnú inštitúciu spolurozvoja, ktorej hlavným akcionárom zostane EIB; podporuje zvýšenie maximálnej sumy garancie pre EIB, aby si mohla udržať intenzitu svojich operácií v regióne počas nadchádzajúcich rokov; vyzýva EBOR, aby zmenila svoje stanovy tak, aby sa tiež mohla zúčastňovať tohto procesu finančnej pomoci;

Úloha Európskeho parlamentu

63.  zdôrazňuje kľúčovú rolu Európskeho parlamentu pri zaručení úzkeho vzťahu medzi stabilitou a prosperitou Európy a demokratickou správou vecí verejných a hospodárskym a sociálnym pokrokom jej južných susedov ESP, ako aj pri podpore politických diskusií, plne vyzretých slobôd, demokratických reforiem a právneho štátu u jej susedných partnerských krajín, a to najmä prostredníctvom medziparlamentných delegácií a Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie;

64.  potvrdzuje svoje odhodlanie aj naďalej vykonávať svoje právo parlamentnej kontroly plnenia ESP aj prostredníctvom pravidelných diskusií s Komisiou o uplatňovaní nástroja európskeho susedstva a partnerstva; víta rozsiahle konzultácie s Komisiou a ESVČ o revízii ESP a verí, že Komisia a ESVČ taktiež zaručia uskutočňovanie plnohodnotných a systematických konzultácií s Európskym parlamentom o príprave príslušných dokumentov, napríklad akčných plánov ESP; ďalej žiada, aby bol Parlamentu udelený prístup k rokovacím mandátom všetkých medzinárodných dohôd, ktoré sa majú uzatvoriť s partnerskými krajinami ESP v súlade s článkom 218 ods. 10 ZFEÚ, v ktorom sa uvádza, že Európsky parlament musí byť ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách tohto konania;

o
o   o

65.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov a krajín ESP a generálnemu tajomníkovi Únie pre Stredozemie.

(1) Ú. v. EÚ C 287 E, 24.11.2006, s. 312. (2) Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 760. (3) Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 443. (4) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2010, s. 76. (5) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2010, s. 83. (6) Prijaté texty, P7_TA(2010)0192. (7) Prijaté texty, P7_TA(2010)0314. (8) Prijaté texty, P7_TA(2011)0038. (9) Prijaté texty, P7_TA(2011)0064. (10) Prijaté texty, P7_TA(2011)0095. (11) Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. apríla 2011 o používaní sexuálneho násilia v konfliktoch v Severnej Afrike a na Blízkom východe

P7_TA(2011)0155 RC-B7-0244/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2008 o situácii v Konžskej demokratickej republike a znásilnení ako vojnovom zločine(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2009 o odstránení násilia páchaného na ženách(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o desiatom výročí rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1325 (2000) o ženách, mieri a bezpečnosti(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2011 o situácii v Egypte(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2011 o južnom susedstve a najmä o Líbyi(5),

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej v mene Európskej únie k Medzinárodnému dňu boja za odstránenie násilia voči ženám (25. novembra 2010),

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej v mene Európskej únie k Medzinárodnému dňu žien (8. marca 2011),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z 10. decembra 1948,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) a č.1820 (2008) o ženách, mieri a bezpečnosti a na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1888 (2009) o sexuálnom násilí páchanom na ženách a deťoch v ozbrojených konfliktoch,

–  so zreteľom na vymenovanie osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN pre sexuálne násilie v konflikte v marci 2010 a na nový orgán OSN pre rodovú rovnosť (OSN Ženy),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ pre oblasť násilia a diskriminácie voči ženám a dievčatám a na usmernenia EÚ o deťoch a ozbrojených konfliktoch,

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z 10. decembra 1984 a na Deklaráciu Valného zhromaždenia OSN č. 3318 o ochrane žien a detí za mimoriadnych udalostí a počas ozbrojených konfliktov zo 14. decembra 1974, najmä na jej odsek 4, v ktorom sa vyzýva na prijatie účinných opatrení proti prenasledovaniu, mučeniu, násiliu a ponižujúcemu zaobchádzaniu so ženami,

–  so zreteľom na ustanovenia nachádzajúce sa v právnych nástrojoch OSN v oblasti ľudských práv, najmä tých, ktoré sa týkajú práv žien, akými sú Charta OSN, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor o potláčaní obchodu s ľuďmi a využívania prostitúcie iných osôb, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a jeho opčný protokol, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a na Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951,

–  so zreteľom na ďalšie nástroje OSN týkajúce sa násilia páchaného na ženách, akými sú napríklad Viedenská deklarácia a akčný program z 25. júna 1993, prijaté na Svetovej konferencii o ľudských právach (A/CONF. 157/23) a Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách z 20. decembra 1993 (A/RES/48/104),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 12. decembra 1997 s názvom Prevencia trestnej činnosti a opatrenia trestného súdnictva na odstránenie násilia páchaného na ženách (A/RES/52/86), na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 18. decembra 2002 s názvom Smerom k odstráneniu trestnej činnosti zameranej proti ženám, páchanej v mene cti (A/RES/57/179) a na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 22. decembra 2003 s názvom Odstránenie domáceho násilia páchaného na ženách (A/RES/58/147),

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu prijaté na Štvrtej svetovej konferencii o ženách 15. septembra 1995, a na uznesenia Európskeho parlamentu z 18. mája 2000 o opatreniach v súvislosti s pekinskou akčnou platformou(6), z 10. marca 2005 o opatreniach v súvislosti s akčnou platformou Štvrtej svetovej konferencie o ženách (Peking + 10)(7) a z 25. februára 2010 o pekinskej akčnej platforme Peking + 15 – akčnej platforme OSN v oblasti rodovej rovnosti(8),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 19. decembra 2006 o zintenzívnení úsilia na odstránenie všetkých foriem násilia voči ženám (A/RES/61/143) a na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu prijatý v roku 1998 a najmä na jeho články 7 a 8, ktoré definujú znásilnenie, sexuálne otroctvo, nútenú prostitúciu, nútené tehotenstvo a nútenú sterilizáciu alebo akúkoľvek inú formu sexuálneho násilia ako zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny a považujú ich za formu mučenia a závažný vojnový zločin, či už sa počas medzinárodných alebo vnútorných konfliktov dejú systematicky alebo nie,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže ženy sa aktívne podieľajú na vzburách, ktorých cieľom je posilnenie demokracie a dosiahnutie väčších práv a slobôd v severnej Afrike a na Blízkom východe,

B.  keďže úradujúce režimy v Líbyi a Egypte sa v rámci konfliktu, ktorým sa vyznačujú tieto revolúcie, uchyľujú k sexuálnym útokom zameraným na ženy, čím ich robia zraniteľnými,

C.  keďže sexuálne násilie sa zdá byť používané ako spôsob zastrašovania a ponižovania žien, a to aj v utečeneckých táboroch, a keďže mocenské vákuum, ktoré vzniklo, môže viesť k zhoršeniu práv žien a dievčat,

D.  keďže Líbyjčanka Imán al-Ubajdí, ktorá povedala reportérom v hoteli v Tripolise, že ju hromadne znásilnili a zneužili vojaci, bola 26. marca 2011 zadržiavaná na neznámom mieste a v súčasnosti je obžalovaná z poškodzovania dobrého mena mužov, ktorých obviňuje zo znásilnenia,

E.  keďže egyptské demonštrantky tvrdia, že po tom, ako ich zatkli 9. marca 2011 na námestí Tahrír, ich vojaci podrobili testu panenstva a neskôr mučili a znásilňovali počas vykonávania testov panenstva a fotografovania za prítomnosti vojakov, keďže niektoré Egypťanky budú postavené pred vojenský súd, pretože výsledok ich testov panenstva bol negatívny, a niektoré boli obvinené z prostitúcie,

F.  keďže Ženevský dohovor považuje rozšírené a systematické používanie znásilňovania a sexuálneho otroctva za zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, vo veci ktorých by sa mal viesť súdny proces na Medzinárodnom trestnom súde; keďže znásilňovanie sa v súčasnosti považuje aj za jeden z prvkov zločinu genocídy v prípade, ak je spáchané s cieľom úplne alebo čiastočne zničiť cielenú skupinu ľudí; keďže EÚ by mala podporovať úsilie zamerané na skoncovanie s beztrestnosťou páchateľov sexuálneho násilia voči ženám a deťom,

G.  keďže je dokázané, že ozbrojené konflikty majú neprimeraný a jedinečný dosah na ženy; keďže by sa mali posilniť úlohy žien pri budovaní mieru a pri predchádzaní konfliktom a ženám a deťom vo vojnových a konfliktných oblastiach by sa mala poskytnúť lepšia ochrana prostredníctvom účasti, prevencie a ochrany,

H.  keďže vykonávanie záväzkov vyplývajúcich z rezolúcií BR OSN č. 1820, 1888, 1889 a 1325 je spoločným záujmom a zodpovednosťou každého členského štátu OSN, či už ide o štát ovplyvnený konfliktom, darcu alebo iný štát; keďže v tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že v decembri 2008 boli prijaté usmernenia EÚ o násilí voči ženám a dievčatám a usmernenia EÚ o deťoch a ozbrojených konfliktoch a o boji proti všetkým formám ich diskriminácie, ktoré predstavujú silný politický signál, že ide o priority Únie,

1.  vyzýva Komisiu a vlády členských štátov, aby dôrazne protestovali proti používaniu sexuálnych útokov voči ženám, ich zastrašovaniu a útočeniu na ne v Líbyi a Egypte;

2.  dôrazne odsudzuje nútené testy panenstva, ktoré egyptskí vojaci vykonávajú na demonštrantkách zatknutých na námestí Tahrír, a považuje túto praktiku za neprijateľnú, pretože predstavuje formu mučenia; vyzýva egyptskú najvyššiu vojenskú radu, aby prijala okamžité opatrenia, ktorými zastaví toto ponižujúce zaobchádzanie, a aby zabezpečila, aby všetky bezpečnostné a vojenské zložky boli jasne poučené o tom, že mučenie a iné nevhodné zaobchádzanie vrátane nútených testov panenstva nemožno tolerovať a že bude riadne vyšetrené;

3.  vyzýva egyptské úrady, aby prijali naliehavé opatrenia na ukončenie mučenia, aby prešetrili všetky prípady zneužitia mierových demonštrantov a prestali súdiť civilistov na vojenských súdoch; je obzvlášť znepokojený správami organizácií na ochranu ľudských práv, ktoré uvádzajú, že vojenské súdy zatkli a odsúdili aj maloletých;

4.  odporúča, aby sa vykonalo nezávislé vyšetrovanie s cieľom postaviť páchateľov pred spravodlivosť, najmä pokiaľ ide o zločiny v zmysle Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, ktoré spáchal Muammar Kaddáfí; domnieva sa, že osoby zodpovedné za takéto činy musia byť postavené pred súd a že ženy, ktoré oznámili takéto zneužitie, musia byť chránené pred odvetou;

5.  zdôrazňuje, že každý by mal byť schopný vyjadriť svoje stanovisko k demokratickej budúcnosti svojej krajiny bez toho, aby bol zadržaný, mučený alebo aby sa s ním zaobchádzalo ponižujúcim a diskriminačným spôsobom;

6.  je pevne presvedčený, že zmeny odohrávajúce sa v severnej Afrike a na Blízkom východe musia prispieť k ukončeniu diskriminácie žien a ich úplnému zapojeniu do spoločnosti za rovnakých podmienok, ako majú muži, a to v súlade s Dohovorom OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW);

7.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť práva žien vo všeobecnosti v nových demokratických a právnych štruktúrach týchto spoločností;

8.  zdôrazňuje, že treba uznať úlohu žien v revolúciách a demokratizačných procesoch a zároveň zdôrazniť osobitné hrozby, ktorým čelia, a potrebu podporovať a hájiť ich práva;

9.  vyzýva členské štáty EÚ, aby aktívne a dlhodobo podporovali – politicky aj finančne – úplné vykonávanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č.  1325 a zriadenie kontrolných inštitúcií a mechanizmov, ktoré sú v nej ustanovené, na úrovni EÚ, a vyzýva OSN, aby zabezpečila vykonávanie tejto rezolúcie na všetkých medzinárodných úrovniach;

10.  zdôrazňuje, že ako neoddeliteľnú súčasť demokratizačného procesu treba presadzovať ľudské práva a opatrenia európskej susedskej politiky, a vyzdvihuje potrebu podeliť sa o skúsenosti EÚ v oblasti politiky rodovej rovnosti a násilia páchaného na základe rodovej príslušnosti;

11.  zdôrazňuje potrebu uplatňovať zásadu rovnosti mužov a žien a podporovať osobitné opatrenia na dosiahnutie účinného a systematického prístupu založeného na rovnosti v krajinách európskej susedskej politiky; nalieha na vlády a občiansku spoločnosť, aby zvyšovali sociálne začlenenie žien, a to aj bojom proti negramotnosti a podporou zamestnanosti, a ich finančnú nezávislosť s cieľom zabezpečiť zmysluplné zastúpenie žien na všetkých úrovniach; zdôrazňuje, že rovnosť sa musí stať neoddeliteľnou súčasťou demokratizačného procesu, a že okrem toho by vzdelávanie žien a dievčat malo byť prioritou a malo by zahŕňať zvyšovanie informovanosti o ich právach;

12.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a Komisiu, aby sa v rozhovoroch s južnými krajinami európskej susedskej politiky sústredili na politické priority EÚ, ako sú zrušenie trestu smrti, dodržiavanie ľudských práv vrátane ľudských práv žien, rešpektovanie základných slobôd a ratifikácia niekoľkých medzinárodných právnych nástrojov vrátane Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu a dohovoru o postavení utečencov z roku 1951;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

(1) Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s. 83. (2) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 53. (3) Prijaté texty, P7_TA(2010)0439. (4) Prijaté texty, P7_TA(2011)0064. (5) Prijaté texty, P7_TA(2011)0095. (6) Ú. v. ES C 59, 23.2.2001, s. 258. (7) Ú. v. EÚ C 320 E, 15.12.2005, s. 247. (8) Ú. v. EÚ C 348 E, 21.12.2010, s. 11.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. apríla 2011 o výročnej správe Európskej investičnej banky za rok 2009 (2010/2248(INI))

P7_TA(2011)0156 A7-0073/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na výročnú správu skupiny EIB za rok 2009 (správu o činnosti a podnikovej zodpovednosti, finančnú správu a štatistickú správu),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2010 o výročnej správe Európskej investičnej banky za rok 2008(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2009 o výročných správach Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj za rok 2007(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. júna 2010 o EÚ 2020(3),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0073/2011),

Nový štatút EIB

1.  víta zmeny, ktoré priniesla Lisabonská zmluva a ktoré umožňujú väčšiu flexibilitu vo financovaní EIB, napríklad: majetkové účasti ako doplnok k obvyklým činnostiam banky; možnosť zriaďovať dcérske spoločnosti a ďalšie subjekty, regulovať tzv. osobitné činnosti a poskytovať širšie služby technickej pomoci; a posilnenie výboru audítorov;

2.  pripomína zmeny, ktoré priniesla Lisabonská zmluva a ktoré vyjasňujú ciele EIB v oblasti financovania v tretích krajinách, pričom tieto ciele musia podporovať zastrešujúce zásady, ktorými sa EÚ riadi vo svojich vzťahoch s okolitým svetom, ako je uvedené v článku 3 ods. 5 ZEÚ a v rámci záruky musia podporovať ciele vonkajšej činnosti EÚ vymedzené v článku 21 ZEÚ;

3.  je si vedomý toho, že niektoré členské štáty požadujú, aby EIB prevzala vo svojich finančných operáciách väčšie riziko, ale upozorňuje na skutočnosť, že by to nemalo ohroziť rating AAA, ktorý má EIB a ktorý má zásadný význam, pokiaľ ide o zaručenie najlepších podmienok pri poskytovaní pôžičiek;

4.  pripomína, že úlohou EIB je podporovať ciele politiky EÚ a že sa zodpovedá Dvoru audítorov, úradu OLAF a členským štátom EÚ, ako aj na dobrovoľnej báze Európskemu parlamentu;

5.  odporúča však, aby sa zvážil návrh, že EIB by mala podliehať prudenciálnemu regulačnému dohľadu s cieľom dbať na kvalitu jej finančnej situácie, na presné meranie jej výsledkov a na dodržiavanie pravidiel osvedčených profesionálnych postupov;

6.  navrhuje, aby uvedený regulačný dohľad:

7.  žiada Komisiu, aby Parlamentu do 30. novembra 2011 predložila právnu analýzu možností prudenciálneho dohľadu nad EIB;

8.  navrhuje, aby sa Komisia v spolupráci s EIB (vzhľadom na kvalitu ľudských zdrojov EIB a jej skúsenosti v oblasti financovania dôležitých infraštruktúr) zúčastňovala na procese strategickej analýzy financovania investícií, pričom nevylúči žiadnu možnosť vrátane grantov, splatenia súm, ktoré členské štáty upísali ako základné imanie EIB, úpisov Európskej únie na kapitále EIB, pôžičiek, inovačných nástrojov, finančného inžinierstva prispôsobeného dlhodobým projektom, ktoré nie sú okamžite rentabilné, vypracovania systému záruk, vytvorenia investičných oddielov v rámci rozpočtu EÚ, finančných konzorcií vytvorených orgánmi na európskej, národnej a miestnej úrovni a verejno-súkromných partnerstiev;

9.  napriek tomu však pripomína svoje varovania a znepokojenie nad skutočnosťou, že časť európskych rozpočtových prostriedkov a programov riadených EIB bola vyňatá z postupu udelenia absolutória, čo vytvára osobitné požiadavky na koordináciu medzi Komisiou a EIB a sťažuje získanie celkového prehľadu o dosiahnutých výsledkoch; stojí si za svojou žiadosťou, aby EIB predkladala úplné informácie o výsledkoch: stanovených a dosiahnutých cieľoch, dôvodoch prípadných odchýlok a výsledkoch hodnotení; vyzýva Komisiu, aby predložila podrobné informácie o postupoch koordinácie s EIB a ich účinnosti;

10.  vyzýva Komisiu, aby získala od EIB vyhlásenie o činnostiach s výraznými multiplikačnými účinkami, za ktoré ručí európsky rozpočet;

11.  zdôrazňuje, že záruky rozpočtu EÚ na konci roka 2009 dosiahli objem 19,2 mld. EUR pre úvery, ktoré poskytovala EIB; zdôrazňuje, že táto suma nie je pre rozpočet EÚ zanedbateľná, a očakáva podrobné vysvetlenie rizík; domnieva sa, že EIB by mala tiež vysvetliť spôsob využívania úrokov z úverov, ktoré plynú z tohto vysokého objemu záruk;

12.  žiada o podrobné vysvetlenie administratívnych poplatkov, ktoré získala EIB z rozpočtu EÚ;

13.  pripomína svoj návrh na to, aby sa Európska únia mohla stať členom EIB;

Financovanie prostredníctvom EIB v EÚ
Svetová finančná kríza a jej dôsledky pre EIB

14.  víta zameranie banky na tri oblasti, v ktorých kríza postihla Európu najvýraznejšie, a to malé a stredné podniky, konvergenčné regióny a oblasť klímy;

15.  uznáva rozhodujúcu úlohu EIB pri podpore MSP, najmä v čase finančnej krízy a hospodárskeho útlmu, a vyzýva ju, aby uľahčila prepojenie svojho systému globálnych pôžičiek s grantmi zo štrukturálnych fondov;

16.  pripomína význam MSP pre európske hospodárstvo, a preto víta skutočnosť, že EIB zvýšila financovanie MSP v rokoch 2008 až 2010 na objem v celkovej výške 30,8 miliardy EUR, a uznáva, že táto suma presahuje ročný cieľ 7,5 miliardy EUR na toto obdobie; víta zriadenie európskeho nástroja mikrofinancovania Progress v marci 2010 s finančnými prostriedkami vo výške 200 miliónov EUR poskytnutými Komisiou a bankou; zdôrazňuje však ťažkosti, ktoré majú MSP, keď sa snažia získať úver, a preto vyzýva EIB, aby pokračovala v zvyšovaní transparentnosti pri poskytovaní pôžičiek prostredníctvom finančných sprostredkovateľov; preto žiada, aby sa stanovili jasné podmienky financovania pre finančných sprostredkovateľov a prísnejšie kritériá účinnosti pôžičiek; žiada, aby sa pre EIB stanovila povinnosť každoročne podávať správu o tom, aké pôžičky poskytuje MSP, a to vrátane vyhodnotenia ich prístupnosti a účinnosti a vyhodnotenia opatrení zameraných na dosiahnutie vyššej miery preniknutia pôžičiek k MSP;

17.  odporúča, aby bola úloha EIB cielenejšia, selektívnejšia, účinnejšia a viac orientovaná na výsledky; domnieva sa, že v úsilí o zapojenie malých a stredných podnikov by mala predovšetkým vytvárať partnerstvá s transparentnými a zodpovednými finančnými sprostredkovateľmi prepojenými s miestnym hospodárstvom; domnieva sa, že pokiaľ ide o poskytovanie úverov MSP, EIB by mala aktívne uverejňovať informácie na svojej webovej stránke, najmä objem poskytnutých prostriedkov, počet doterajších prídelov a regióny a odvetvia priemyslu, ktorým boli prostriedky poskytnuté; domnieva sa, že by sa mali poskytovať aj informácie o podmienkach, ktoré by mali spĺňať finanční sprostredkovatelia;

18.  víta skutočnosť, že sa dohodol prístup EIB k likvidite ECB prostredníctvom Luxemburskej centrálnej banky, aby sa zjednodušili programy pôžičiek EIB a riadenie likvidity;

19.  konštatuje, že cieľ konvergencie v rámci politiky súdržnosti EÚ je pre EIB kľúčovým cieľom; zdôrazňuje pridanú hodnotu spoločných aktivít EIB a Európskej komisie v oblasti technickej pomoci (JASPERS), čo poskytuje dodatočnú podporu využívaniu štrukturálnych fondov a pákový efekt;

20.  povzbudzuje EIB v tom, aby poskytovala regiónom, na ktoré sa vzťahuje cieľ konvergencie, technickú pomoc a spolufinancovanie, ktoré potrebujú, aby mohli využiť väčší podiel im dostupných prostriedkov, najmä na projekty v prioritných odvetviach, ako je sektor dopravnej infraštruktúry, a ďalšie projekty zamerané na zvyšovanie rastu a zamestnanosti a projekty, ktoré sú súčasťou stratégie Európa 2020, v súlade s vysokými normami v sociálnej oblasti a v oblasti transparentnosti a životného prostredia;

21.  vyzýva EIB, aby uviedla svoje operácie do úplného súladu s cieľom EÚ v oblasti rýchleho prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a aby prijala plán na postupné ukončovanie pôžičiek na fosílne palivá vrátane poskytovania pôžičiek na uhoľné elektrárne a na zdvojnásobenie úsilia o zintenzívnenie odovzdávania technológií pre energiu z obnoviteľných zdrojov a energeticky účinných technológií;

22.  vyjadruje obavu, že poskytovanie globálnych úverov a ich kontrola sú z hľadiska daňovej správy aj naďalej netransparentné, zastáva preto názor, že je nevyhnutné zaistiť, aby príjemcovia úverov nevyužívali možnosti poskytované daňovými rajmi alebo inú prax na vyhýbanie sa daňovej povinnosti;

23.  žiada väčší súlad medzi činnosťami EIB a EIF, najmä s cieľom zamerať EIF väčšmi na ciele Európa 2020, a v tejto súvislosti žiada o optimalizáciu rozdelenia práce medzi jednotlivé subjekty a využívania ich súvah;

24.  víta rozhodnutie skupiny EIB užšie spolupracovať s Komisiou v rámci politiky súdržnosti, pokiaľ ide o tri spoločné iniciatívy, JESSICA, JEREMIE a JASMINE, ktoré sú zamerané na zvýšenie efektívnosti a účinnosti politiky súdržnosti a na posilnenie funkcie pákového efektu v prípade štrukturálnych fondov; uznáva, že uvedená spolupráca sa ukázala ako užitočná a prínosná, a to najmä v kontexte hospodárskej krízy;

Financovanie prostredníctvom EIB po roku 2013

25.  domnieva sa, že nastal čas výrazne zvýšiť objem dlhodobých strategických investícií v Európe s osobitným dôrazom na kľúčové oblasti európskych infraštruktúr a súdržnosti; v tejto súvislosti žiada:

26.  nabáda EIB k tomu, aby vypracovala svoju operačnú stratégiu na obdobie po roku 2013 v súlade so stratégiou Európa 2020;

27.  vyjadruje presvedčenie, že stratégia Európa 2020 obsahuje zaujímavý a pozitívny prístup k finančným nástrojom; v záujme zvýšenia ich efektívnosti žiada EIB a Komisiu, aby mali na zreteli tieto ciele: zjednodušenie postupov a maximalizáciu multiplikačných faktorov a katalytického účinku skupiny EIB s cieľom prilákať investorov z verejného a súkromného sektora;

28.  vyzýva EIB, aby jej spoločné iniciatívy s Komisiou zohrávali naďalej v kontexte jej spolupráce s Komisiou významnú úlohu, a to najmä pokiaľ ide o politiku súdržnosti; uznáva úlohu týchto iniciatív ako katalyzátorov ďalšieho rozvoja, okrem iného so zreteľom na prípravu ďalšieho plánovacieho obdobia po roku 2013;

29.  podnecuje EIB, aby vo svojich investičných projektoch stanovila poradie priorít a aby pomocou metód ako analýza nákladov a prínosov dosiahla čo najvyšší možný multiplikačný efekt v oblasti HDP;

30.  podporuje kvalitné investičné subjekty, akým je EIB, predovšetkým pre jej odborné skúsenosti s využívaním inovačných nástrojov, ako je štruktúrovaný finančný nástroj, finančný nástroj s rozdelením rizika a nástroj európskej ekologickej dopravy;

31.  podporuje preto spájanie grantov EÚ s pôžičkami EIB ako prostriedok na zvyšovanie pákového efektu dostupných zdrojov pod podmienkou, že nové finančné nástroje budú inteligentné, integrované a flexibilné;

32.  domnieva sa, že rozsiahle skúsenosti pri vytváraní a využívaní finančných nástrojov počas súčasného plánovacieho obdobia by mali Komisii aj EIB umožniť rozšíriť súčasné zameranie a využívanie týchto nástrojov a inovovať ich prostredníctvom rozšírenia rozsahu ponúkaných produktov;

33.  zastáva názor, že pre dlhopisy, ktoré emitovala EIB na účely vlastného financovania, ako aj pre budúce „dlhopisy na projekty“ sú potrebné jasné a samostatné ciele a právne rámce;

34.  poukazuje na skutočnosť, že EIB sa financuje sama prostredníctvom úspešného vydávania spoločných dlhopisov, za ktoré ručia všetky členské štáty;

35.  víta myšlienku „dlhopisov na projekty“ zameraných na posilnenie úverového ratingu dlhopisov emitovaných samotnými spoločnosťami v rámci stratégie Európa 2020, na financovanie európskej dopravnej a energetickej infraštruktúry a infraštruktúry pre informačné technológie a na ekologizáciu hospodárstva; vyjadruje presvedčenie, že takéto emisie dlhopisov na projekty by pozitívne vplývali na dostupnosť kapitálu pre udržateľné investície posilňujúce rast a zamestnanosť a dopĺňajúce vnútroštátne investície a investície z Kohézneho fondu; domnieva sa, že tento nástroj by mal zlepšiť úverový rating vybraných projektov a získať súkromné finančné prostriedky na doplnenie vnútroštátnych investícií a investícií z Kohézneho fondu;

36.  žiada preto Komisiu a EIB, aby predložili konkrétne návrhy na vytvorenie „dlhopisov na projekty“; zdôrazňuje, že Parlament musí byť plne zapojený do vytvárania takýchto nástrojov, a žiada, aby sa uvažovalo o využití rozpočtu EÚ v ďalšom viacročnom finančnom rámci ako rizikového nárazníka prvej straty so stropom strát, pričom EIB by slúžila ako vedľajší poskytovateľ finančných prostriedkov;

37.  vyjadruje presvedčenie, že dodatočná podpora prostredníctvom EIB je jednoznačne potrebná v týchto oblastiach: MSP, podniky so strednou kapitalizáciou, projekty v oblasti infraštruktúr a ďalšie kľúčové projekty na podporu rastu a zamestnanosti v rámci stratégie Európa 2020;

38.  naliehavo žiada EIB, aby investovala do nákladnej dopravy v európskom železničnom sektore, ako aj do ďalších transeurópskych sietí nákladnej dopravy s dôrazom na prístavy v Stredozemnom, Čiernom a Baltskom mori s cieľom definitívne napojiť tieto prístavy na európske trhy;

39.  naliehavo vyzýva EIB aby výraznejšie podporovala budovanie siete TEN-T s cieľom vytvoriť tak pákový efekt pre viac investícií z verejného aj súkromného sektora; domnieva sa, že aj v tomto prípade môžu dlhopisy na projekty predstavovať doplnkový investičný nástroj k rozpočtu určenému pre fond TEN-T; naliehavo vyzýva, aby sa budúce investície sústredili na cezhraničné časti siete TEN-T, aby sa tak optimalizovala vytvorená európska pridaná hodnota;

40.  naliehavo vyzýva EIB, aby investovala do plynovodu Nabucco a ďalších dôležitých projektov TEN-E, ktoré umožnia pokryť budúci dopyt EÚ po energii, diverzifikovať štruktúru krajín dodávajúcich energiu do Európy, zlepšiť kombináciu politík EÚ a pomôcť pri plnení záväzkov Únie v oblasti životného prostredia;

Financovanie prostredníctvom EIB mimo EÚ
Úloha EIB v prístupových krajinách

41.  zastáva názor, že EIB by v rámci svojej činnosti v prístupových krajinách mala zintenzívniť zameranie na opatrenia v oblasti energetickej účinnosti, energiu z obnoviteľných zdrojov a environmentálnu infraštruktúru, TEN a TEN-E a verejno-súkromné partnerstvá v súlade s vysokými sociálnymi a environmentálnymi štandardmi a štandardmi v oblasti transparentnosti a že by v rámci cieľov EÚ v oblasti klímy mala uprednostňovať trvalo udržateľné spôsoby dopravy, najmä železničnú dopravu;

42.  zastáva názor, že EIB by mala prístupovým krajinám poskytovať technickú pomoc, ako sa ustanovuje v novom článku 18 štatútu banky;

Úloha EIB v oblasti rozvoja

43.  víta zmeny, ktoré priniesla Lisabonská zmluva v článku 209 Zmluvy o ES (v spojení s článkom 208 Zmluvy o ES), v ktorom je stanovené, že EIB prispieva za podmienok stanovených vo svojom štatúte k uskutočňovaniu opatrení potrebných na plnenie cieľov politiky Spoločenstva v oblasti rozvojovej spolupráce;

44.  pripomína, že stratégia a operácie financovania EIB by mali prispievať k všeobecným zásadám vonkajšej činnosti EÚ uvedeným v článku 21 ZEÚ, k dosiahnutiu cieľa rozvoja a upevňovania demokracie a právneho štátu, cieľa dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a k dodržiavaniu medzinárodných environmentálnych dohôd, ktorých zmluvnými stranami sú Európska únia alebo jej členské štáty; pripomína, že EIB musí vo všetkých relevantných štádiách projektov zabezpečovať súlad s ustanoveniami Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v oblasti životného prostredia;

45.  víta závery riadiaceho výboru odborníkov (SCWP), že by sa malo uvažovať o vytvorení „platformy EÚ pre vonkajšiu spoluprácu a rozvoj“; naliehavo však žiada EIB a ostatné európske inštitúcie, aby sa dôkladne venovali vhodnosti tohto nového prístupu a jeho dlhodobým dôsledkom na účinnosť celkovej vonkajšej činnosti EÚ, aby sa zabránilo tomu, že celkové rozvojové politiky a ciele sa oslabia vytvorením nástrojov bez predbežného hodnotenia cieľov a priorít, ktorým budú slúžiť;

46.  víta nové navrhované rozhodnutie, ktoré by posilnilo schopnosť EIB podporovať rozvojové ciele EÚ, nahradilo regionálne ciele horizontálnymi cieľmi na vysokej úrovni a vytvorilo operačné usmernenia pre každý región v rámci mandátu na poskytovanie vonkajších úverov; pripomína, že je potrebné jasne stanoviť priority vrátane energie z obnoviteľných zdrojov, mestskej infraštruktúry, rozvoja miest a finančných inštitúcií s miestnymi vlastníkmi;

47.  odporúča tieto kroky na posilnenie úlohy EIB v oblasti rozvoja:

48.  odporúča, aby sa EIB zameriavala na investície do projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie v rozvojových krajinách s osobitným dôrazom na subsaharskú Afriku;

Spolupráce medzi EIB a medzinárodnými, regionálnymi a vnútroštátnymi finančnými inštitúciami

49.  uznáva, že spolupráca medzi EIB a multilaterálnymi rozvojovými bankami (MDB), regionálnymi rozvojovými bankami (RDB), európskymi dvojstrannými agentúrami pre rozvoj a verejnými a súkromnými finančnými inštitúciami z rozvojových krajín by sa mala posilniť v záujme podpory politík EÚ;

50.  vyjadruje presvedčenie, že intenzívnejšia spolupráca s regionálnymi a vnútroštátnymi finančnými inštitúciami za rovnakých podmienok a na základe reciprocity je potrebná na to, aby bolo možné zabezpečiť účinnejšie využívanie zdrojov a zameranie sa na špecifické miestne potreby;

51.  nabáda na podpísanie memoranda o porozumení, o ktorom v súčasnosti rokuje EIB, EBRD a Komisia, s cieľom posilniť spoluprácu vo všetkých krajinách mimo EÚ, kde tieto inštitúcie pôsobia, aby rozhodovanie o pôžičkách bolo vo vzájomnom súlade a aby bolo v súlade s cieľmi politiky EÚ, napríklad so sociálnou súdržnosťou a ochranou životného prostredia;

Daňové raje

52.  vyzýva EIB, aby stanovila jasné podmienky financovania finančných sprostredkovateľov a aby podala správu o pokroku v oblasti transparentnosti a zvyšovania zodpovednosti, najmä pokiaľ ide o poskytovanie úverov prostredníctvom finančných sprostredkovateľov; domnieva sa, že EIB by mala aktualizovať a sprísniť svoju politiku v oblasti offshore finančných centier, pričom by mala prekročiť rámec súčasného systému rovnakých podmienok uplatňovaných v zoznamoch OECD a vziať do úvahy všetky jurisdikcie, ktoré by mohli umožňovať vyhýbanie sa plateniu daní alebo daňové úniky;

53.  zastáva názor, že nestačí spoliehať sa iba na zoznam daňových rajov, ktorý vypracovala OECD, a že by sa mali využiť všetky medzinárodne uznané zoznamy, pokým EÚ nezostaví vlastný zoznam; domnieva sa však, že EIB by mala vykonávať vlastné nezávislé hodnotenie a monitorovanie príslušných nespolupracujúcich jurisdikcií a mala by pravidelne zverejňovať jeho výsledky, čím by sa mohli dopĺňať analýzy z medzinárodných referenčných zoznamov a referenčných zoznamov EÚ;

54.  zastáva názor, že EIB sa nesmie podieľať na žiadnych operáciách uskutočňovaných prostredníctvom nespolupracujúcich jurisdikcií, ktoré za také označuje OECD, Finančná akčná skupina (FATF) a ďalšie relevantné medzinárodné organizácie, ako aj jej vlastné nezávislé hodnotenie a monitorovanie;

55.  zastáva názor, že EIB by mala veľmi prísne uplatňovať svoju aktualizovanú a zverejnenú politiku týkajúcu sa nespolupracujúcich jurisdikcií a daňových rajov, aby zabezpečila, že jej finančné operácie neprispievajú k žiadnej forme daňových podvodov alebo prania špinavých peňazí;

56.  žiada EIB, aby do svojej výročnej správy pre EP zaradila podrobnosti o vykonávaní svojej politiky v oblasti daňových rajov, a to predovšetkým tým, že podá správu o počte žiadostí zamietnutých pre nesplnenie podmienok a o počte vyžadovaných a uskutočnených presunov podnikov v záujme splnenia podmienok;

57.  vyzýva EIB, aby ešte viac zlepšila iniciatívne a včasné zverejňovanie informácií o projektoch vrátane vlastného hodnotenia vplyvov projektu v oblasti životného prostredia, ľudských práv, rozvoja a v sociálnej oblasti, monitorovacích správ a správ o následnom hodnotení;

o
o   o

58.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej investičnej banke, skupine Svetovej banky, všetkým regionálnym rozvojovým bankám a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 135. (2) Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 147. (3) Prijaté texty, P7_TA(2010)0223.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. apríla 2011 o prípade Aj Wej-weja

P7_TA(2011)0157 RC-B7-0274/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia počas tohto volebného obdobia o porušovaní ľudských práv v Číne,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže vlna výziev na internete volajúca po čínskej „jazmínovej revolúcii“ (inšpirovanej politickým vývojom v Tunisku, Egypte a Líbyi) vyvolala rad akcií a rozsiahle tvrdé zákroky čínskych orgánov proti aktivistom v oblasti ľudských práv a disidentom,

B.  keďže medzinárodne známeho umelca a kritika režimu Aj Wej-weja nevideli od chvíle, keď bol v nedeľu 3. apríla 2011 zadržaný, keď prechádzal bezpečnostnou kontrolou na letisku v Pekingu,

C.  keďže okrem tohto zadržania, do jeho ateliéru podľa neoverených správ vtrhla polícia a zhabala niekoľko predmetov,

D.  keďže nedávno Aj Wej-wejovi zabránili, aby odcestoval do Osla na slávnostné odovzdávanie Nobelovej ceny mieru a držali ho v domácom väzení po otvorení jeho londýnskej výstavy slnečnicových semien, a jeho ateliér v Šanghaji bol obrátený naruby,

E.  keďže Aj Wej-wej je veľmi známy mimo Číny, ale je mu bránené, aby ako umelec vystavoval v Číne, i keď sa jeho práca stala známou vďaka tomu, že sa podieľal na navrhnutí olympijského štadiónu „Vtáčie hniezdo“,

F.  keďže Aj Wej-wej si získal národnú i medzinárodnú vážnosť tým, že zverejnil mená detských obetí zemetrasenia v S'čchuane a bol potom zbitý neznámymi páchateľmi, čo si vyžiadalo jeho hospitalizáciu v Nemecku,

G.  keďže Aj Wej-wej je jedným z popredných signatárov Charty 08, ktorá naliehavo vyzýva Čínu, aby presadzovala politické reformy a ochranu ľudských práv,

1.  odsudzuje neospravedlniteľné a neprijateľné zadržanie kritika režimu a medzinárodne uznávaného umelca Aj Wej-weja;

2.  žiada, aby bol Aj Wej-wej okamžite a bezpodmienečne prepustený, a vyjadruje solidaritu s jeho mierovými akciami a iniciatívami v prospech demokratických reforiem a ochrany ľudských práv;

3.  zdôrazňuje, že polícia odmietla poskytnúť Aj Wej-wejovej manželke informácie o dôvode jeho zadržania;

4.  zdôrazňuje, že Aj Wej-wejove zadržanie je typickým príkladom nedávnych rozsiahlych tvrdých zákrokov proti aktivistom v oblasti ľudských práv a disidentom v Číne s veľkým počtom zatknutí, neprimeranými trestami odňatia slobody, zvýšeným dohľadom nad osobami a zvýšenými represívnymi obmedzeniami týkajúcimi sa zahraničných reportérov;

5.  vyzýva Catherine Ashtonovú, podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie, aby v rámci svojich kontaktov s čínskymi orgánmi na najvyššej úrovni naďalej nastoľovala otázku porušovania ľudských práv, akým je nedávne odsúdenie Liou Siao-pina na 10 rokov a Liou Siao-poa na 11 rokov väzenia, a akými sú tiež, napríklad, prípady Liou Siu, Čchen Kuang-čchenga, Kao Č-šenga, Liou Sien-pina, Chu Ťiu, Tchang Ťi-tchiena, Tiang Tchien-junga, Tcheng Pia, Liou Š´-chueja, Tchang Ťing-linga, Li Tchien-tchiena, Žan Jün-feja, Ting Maa a Čchen Weja, pričom so znepokojením konštatuje, že ich manželky a rodiny žijú v podmienkach represie, a aby o týchto prípadoch podala správu Európskemu parlamentu po nadchádzajúcom politickom dialógu na vysokej úrovni medzi EÚ a Čínou, ktorého sa podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka zúčastní;

6.  poznamenáva, že situácia v oblasti ľudských práv v Číne naďalej vyvoláva veľké znepokojenie; zdôrazňuje, že je potrebné uskutočniť komplexné vyhodnotenie dialógu medzi EÚ a Čínou v oblasti ľudských práv vrátane seminára o právnych aspektoch ľudských práv s cieľom posúdiť použitú metodiku a dosiahnutý pokrok;

7.  vyzýva svoju Delegáciu pre vzťahy s Čínskou ľudovou republikou, aby na nadchádzajúcom medziparlamentnom stretnutí nastolila a dôrazne riešila otázku porušovania ľudských práv, najmä čo sa týka prípadov uvedených v tomto uznesení;

8.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby tento dialóg prehodnotila tak, aby bol účinný a zameraný na výsledky, a aby podnikla všetky kroky potrebné na bezodkladné zorganizovanie ďalšieho dialógu o ľudských právach, počas ktorého budú nastolené tieto prípady, ako i iné porušenia ľudských práv uvedené v uzneseniach Európskeho parlamentu;

9.  pripomína, že v Číne od roku 1949 vládne jediná strana a v súvislosti s nedávnym politickým vývojom a vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu v oblasti ľudských práv v Číne konštatuje, že politické strany v EÚ by mali prehodnotiť ich vzťahy;

10.  domnieva sa, že rozvoj vzťahov medzi EÚ a Čínou musí byť sprevádzaný rozvojom skutočného, plodného a účinného politického dialógu a že dodržiavanie ľudských práv by malo byť neoddeliteľnou súčasťou novej rámcovej dohody, o ktorej sa v súčasnosti vedú s Čínou rozhovory;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke, úradujúcemu predsedovi Rady Európskej únie, Komisii a prezidentovi, premiérovi a Celočínskemu zhromaždeniu ľudových zástupcov Čínskej ľudovej republiky.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. apríla 2011 o nepálskom zákaze volieb do tibetskej exilovej vlády

P7_TA(2011)0158 RC-B7-0263/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o Nepále(1) a svoje uznesenie z 26. októbra 2006 o Tibete(2),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) z roku 1966,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Ban-Ki Moona z 29. mája 2010 o politickej situácii v Nepále,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže okupácia Tibetu Čínskou ľudovou republikou bráni Tibeťanom demokraticky si zvoliť svojich zástupcov na území Tibetu,

B.  keďže viac ako 82 000 Tibeťanov žijúcich v exile v celom svete bolo 20. marca 2011 vyzvaných, aby zvolilo nového predsedu (Kalon Tripa) tibetskej exilovej vlády,

C.  keďže niekoľkým tisícom Tibeťanov, ktorí žijú v Nepále, nedovolili nepálske orgány v Káthmándú, ktoré sú pod rastúcim tlakom čínskej vlády, voliť,

D.  keďže už počas predchádzajúceho kola volieb v Nepále 3. októbra 2010 polícia v Káthmándú zhabala volebné urny a zatvorila hlasovacie miestnosti tibetskej komunity,

E.  keďže 10. marca 2011 dalajláma oznámil, že sa oficiálne vzdá svojej vedúcej politickej úlohy v tibetskej exilovej vláde, ktorá sídli v indickom meste Dharamsala, s cieľom posilniť demokratickú štruktúru tibetského hnutia pred voľbami, v ktorých sa má zvoliť nová generácia tibetských politických vodcov,

F.  keďže nepálska vláda vyhlásila, že demonštrácie Tibeťanov porušujú jej politiku „jednej Číny“, opätovne potvrdila svoj záväzok nepripustiť na svojom území „protipekingské aktivity“ a – v snahe upokojiť čínske orgány – vyhlásila úplný zákaz zhromažďovania skupín Tibeťanov,

G.  keďže sa opakovane objavili správy, že nepálske orgány, najmä polícia, porušili základné ľudské práva, akými sú sloboda prejavu, zhromažďovania a združovania Tibeťanov žijúcich v exile v Nepále; keďže tieto práva sú zaručené všetkým osobám v Nepále medzinárodnými dohovormi v oblasti ľudských práv, ktoré Nepál podpísal, vrátane Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach,

H.  keďže celková situácia mnohých utečencov v Nepále, predovšetkým Tibeťanov, vzbudzuje znepokojenie,

I.  keďže EÚ opätovne potvrdila svoje odhodlanie podporovať vo vonkajších vzťahoch EÚ demokratickú a participatívnu správu vecí verejných prijatím záverov Rady o podpore demokracie vo vonkajších vzťahoch EÚ zo 17. novembra 2009,

1.  zdôrazňuje právo zúčastniť sa demokratických volieb ako základné právo všetkých občanov, ktoré musí byť presadzované, chránené a zaručené v každom demokratickom štáte;

2.  vyzýva nepálsku vládu, aby presadzovala demokratické práva tibetského ľudu, ktorý organizuje jedinečný vnútorný proces volieb, ktorý existuje od roku 1960, na usporiadanie a účasť v demokratických voľbách;

3.  zdôrazňuje význam pokojných demokratických volieb pre posilnenie a zachovanie tibetskej identity, a to ako na území Tibetu, tak i mimo neho;

4.  naliehavo vyzýva nepálske orgány, aby rešpektovali práva Tibeťanov žijúcich v Nepále na slobodu prejavu, zhromažďovania a združovania, tak ako sú zaručené všetkým osobám v Nepále medzinárodnými dohovormi v oblasti ľudských práv, ktoré Nepál podpísal;

5.  vyzýva orgány, aby sa počas všetkých aktivít tibetskej komunity v Nepále zdržali preventívneho zatýkania a obmedzovania demonštrácií a slobody prejavu, keďže takýmto zatýkaním a obmedzovaní sa upiera právo na legitímny a pokojný prejav a zhromažďovanie, a naliehavo vyzýva nepálsku vládu, aby do novej nepálskej ústavy, ktorá má byť prijatá 28. mája 2011, zahrnula tieto práva a zaručila v nej náboženskú slobodu;

6.  vyzýva nepálske orgány, aby v svojom vzťahu k tibetskej komunite dodržiavali svoje medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv a svoje vnútroštátne zákony a naliehavo vyzýva vládu, aby nepodliehala silnému tlaku čínskej vlády, ktorého cieľom je umlčať tibetskú komunitu v Nepále prostredníctvom obmedzení, ktoré sú neodôvodnené, a tiež nezákonné podľa vnútroštátneho a medzinárodného práva;

7.  domnieva sa, že pokračovanie bezpodmienečného uplatňovania džentlmenskej dohody o tibetských utečencoch zo strany nepálskych úradov má zásadný význam pre udržanie kontaktu medzi UNHCR a tibetskými komunitami;

8.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby prostredníctvom svojej delegácie v Káthmándú pozorne monitorovala politickú situáciu v Nepále, predovšetkým zaobchádzanie s tibetskými utečencami a dodržiavanie ich práv zakotvených v ústave i medzinárodnom práve, a naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku EÚ, aby s nepálskymi a čínskymi orgánmi prerokovala obavy týkajúce sa krokov, ktoré nepálske orgány podnikli na zablokovanie tibetských volieb;

9.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vláde Nepálu a generálnemu tajomníkovi OSN.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0245. (2) Ú.v. EÚ C 313 E, 20.12.2006, s. 463.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. apríla 2011 o Zimbabwe

P7_TA(2011)0159 RC-B7-0265/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje početné predchádzajúce uznesenia o Zimbabwe, z ktorých posledné bolo uznesenie z 21. októbra 2010 o prípadoch násilného vysťahovania v Zimbabwe(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/101/SZBP(2) z 15. februára 2011, ktorým sa s platnosťou do 20. februára 2012 obnovujú reštriktívne opatrenia voči Zimbabwe uložené spoločnou pozíciou 2004/161/SZBP(3), a na nariadenie Komisie (ES) č. 1226/2008(4) z 8. decembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 314/2004 o určitých reštriktívnych opatreniach voči Zimbabwe,

–  so zreteľom na vyhlásenie o Zimbabwe, ktoré vydala vysoká predstaviteľka v mene Európskej únie 15. februára 2011,

–  so zreteľom na komuniké z Livingstonu z 31. marca 2011 o samite trojky o spolupráci v oblasti politiky, obrany a bezpečnosti Juhoafrického rozvojového spoločenstva (SADC),

–  so zreteľom na globálnu politickú dohodu (GPD), ktorou bola vo februári 2009 vytvorená zimbabwianska vláda národnej jednoty,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov, ktorú Zimbabwe ratifikovalo,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v uplynulých mesiacoch došlo k výraznému zvýšeniu počtu prípadov zastrašovania, svojvoľného zatýkania a zmiznutia politických protivníkov strany Zanu-PF, ktoré boli zamerané na mnohých členov MDC, niektorých poslancov MDC a kľúčových členov vedenia MDC, ako sú minister pre energetiku Elton Mangoma, spoluministerka vnútra Theresa Makoneová a odvolaný hovorca zimbabwianskeho parlamentu Lovemore Moyo,

B.  keďže samotný zimbabwiansky premiér Morgan Tsvangirai potvrdil, že prezident Robert Mugabe a strana Zanu-PF sa nedokázali riadiť podmienkami GPD z roku 2009 a že násilne zastrašujú členov vlády národnej jednoty za strany MDC-T a MDC-M,

C.  keďže počas uplynulých dvoch rokov vláda národnej jednoty bojovala o stabilitu v krajine a keďže sa jej nepodarilo zabezpečiť cestu prechodu k demokracii prostredníctvom dôveryhodných volieb z dôvodu ich zámerného prekazenia zo strany Zanu-PF; keďže už beztak hrozivá politická, hospodárska a humanitárna situácia v Zimbabwe sa od decembra 2010 ešte podstatne zhoršila,

D.  keďže zimbabwianske bezpečnostné služby nedávno zaútočili na niekoľko mimovládnych organizácií (Fórum NGO pre ľudské práva, koalícia Kríza v Zimbabwe), ako aj na hlavný štáb strany MDC, zmocnili sa dokumentov mimovládnych organizácií a svojvoľne zatkli pracovníkov týchto organizácií a členov strany MDC na účely vypočúvania, po ktorom ich bez obvinení prepustili,

E.  keďže Jenni Williamsová a Magodonga Mahlanguová, dve popredné predstaviteľky organizácie občianskej spoločnosti Women of Zimbabwe Arise (WOZA-Vzbura zimbabwianskych žien), a Abel Chikomo, riaditeľ zimbabwianskeho Fóra NGO pre ľudské práva, čelia spolu s ďalšími obhajcami ľudských práv systematickému zastrašovaniu zo strany polície,

F.  keďže 19. februára 2011 zatkli bezpečnostné služby 46 aktivistov občianskej spoločnosti na základe obvinenia zo zrady za to, že zorganizovali verejné nahliadnutie videozáznamov z nedávnych povstaní ľudu v Severnej Afrike a na Strednom Východe; keďže počas držania vo väzbe boli niektorí z aktivistov podrobovaní bitke, mučeniu a samoväzbe,

G.  keďže zimbabwianske bezpečnostné služby odňali MDC právo organizovať politické mítingy, kým Zanu-PF toto právo naďalej má, čo je v priamom rozpore so zimbabwianskou ústavou,

H.  keďže Zanu-PF vedie v súčasnosti násilnú kampaň, ktorou chce zimbabwianskych občanov prinútiť podpísať petíciu za zrušenie platných medzinárodných reštriktívnych opatrení proti hlavným členom skupiny okolo Mugabeho; konštatuje, že tí, ktorí odmietli petíciu podpísať, boli brutálne zbití alebo zatknutí,

I.  keďže reštriktívne opatrenia EÚ sú zamerané konkrétne na 163 hlavných členov vykorisťovateľského režimu prezidenta Mugabeho a tých, ktorí ho podporujú, a nemajú širší dosah na zimbabwianskych občanov ani zimbabwianske hospodárstvo,

J.  keďže EÚ, USA, Austrália a Kanada naďalej zdieľajú obavy o situáciu v oblasti ľudských práv na diamantových poliach v Chiadzwe (Marange), najmä čo sa týka prípadov zneužívania zo strany príslušníkov zimbabwianskych bezpečnostných služieb, a zdráhajú sa preto udeliť osvedčenie Kimberleyského procesu diamantom, ktoré sa ťažia v Chiadzwe,

K.  keďže Zimbabwe zostáva aj naďalej mimoriadne chudobnou krajinou po dlhých rokoch ekonomického šafárenia Mugabeho režimu a naďalej prijíma rozsiahlu humanitárnu a inú pomoc z EÚ a Spojeného kráľovstva, Holandska, Nemecka, Francúzska a Dánska, a tiež z USA, Austrálie a Nórska, ktoré pokrývajú základné potreby vysokého percenta zimbabwianskeho obyvateľstva,

L.  keďže zimbabwiansky premiér nalieha na EÚ, aby neprijala poverovacie listiny vymenovanej zimbabwianskej veľvyslankyne v EÚ Margaret Muchadovej, ktorej jednostranné vymenovanie prezidentom Mugabem je porušením zimbabwianskej ústavy a podmienok GPD,

1.  žiada okamžite skoncovať s akýmkoľvek politickým zastrašovaním, zatýkaním a násilím zo strany zimbabwianskych štátnych bezpečnostných služieb a milície, ktoré sú buď pod priamou kontrolou Mugabeho a strany Zanu-PF, alebo im blízke; zdôrazňuje, že osoby, ktoré majú na svedomí takéto zneužívanie a násilie, musia byť povolané na zodpovednosť;

2.  trvá na tom, aby sa zimbabwianskemu ľudu poskytla sloboda prejavu a zhromažďovania, aby sa zastavilo zastrašovanie politikov a aktivistov občianskej spoločnosti (najmä aktivistom za ľudské práva) a aby boli všetci zvolení zástupcovia bez ohľadu na ich politické presvedčenie, ako aj mimovládne organizácie, politickí aktivisti, médiá a bežní občania schopní slobodne vyjadriť svoj názor bez obáv z násilného prenasledovania, svojvoľného uväznenia alebo mučenia;

3.  žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých svojvoľne zatknutých osôb, najmä predstaviteľov MDC a jej stúpencov; odsudzuje všetky podmienky zatýkania a väznenia, ktoré sú v rozpore s medzinárodnými dohovormi pre ľudské práva;

4.  žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby sa spolu s AÚ a SADC, a najmä Juhoafrickou republikou, aktívne zasadzovali o to, že zastrašovanie a násilie nebudú mať miesto v budúcich voľbách v Zimbabwe; zastáva však názor, že predčasné voľby by nevyriešili otvorené otázky politickej a hospodárskej reformy; je presvedčený, že každé voľby musia spočívať na medzinárodných normách vrátane dodržiavania ľudských práv, slobode prejavu a pohybu a že sa musí okamžite skoncovať so zastrašovaním a väznením jednotlivcov z dôvodu ich politických názorov;

5.  víta komuniké trojky SADC z Livingstonu z 31. marca 2011 a dôrazne žiada SADC, aby prevzalo vedúcu úlohu pri zaručení dokonalého plnenia odporúčaní z komuniké všetkými stranami v Zimbabwe v záujme uskutočnenia slobodných a spravodlivých volieb v krajine;

6.  vyzýva všetky politické strany v Zimbabwe, aby dospeli k dohode o pláne, ako uskutočniť slobodné a spravodlivé voľby v Zimbabwe s účasťou medzinárodných pozorovateľov;

7.  naliehavo vyzýva všetky politické strany v Zimbabwe, aby sa v plnej miere zapojili do prebiehajúceho procesu ústavnej reformy s cieľom dospieť k novej zimbabwianskej ústave prijateľnej pre zimbabwiansky ľud, ktorá by začala platiť ešte pred budúcimi voľbami;

8.  víta nedávno (vo februári 2011) obnovený zoznam EÚ s menami osôb a subjektov spojených s Mugabeho režimom, na ktoré sa vzťahuje zákaz vstupu na územie EÚ; zdôrazňuje, že tieto reštriktívne opatrenia sú namierené výlučne proti predstaviteľom zimbabwianskej kleptokracie a v žiadnom prípade nebudú mať vplyv na zimbabwiansky ľud ako taký;

9.  dôrazne žiada EÚ, aby ponechala v platnosti reštriktívne opatrenia proti jednotlivcom a subjektom spojeným s Mugabeho režimom, kým nebude existovať jasný dôkaz o zmene situácie v Zimbabwe k lepšiemu; vyzýva Radu a Komisiu a členské štáty, aby prijali kroky na objasnenie tejto skutočnosti v Zimbabwe aj na medzinárodnom poli a aby boli aktívnejšie pri získavaní podpory pre rýchlu zmenu smerom k pravej demokracii a hospodárskemu pokroku v krajine;

10.  vyzýva EÚ, aby odmietla prijať zimbabwiansku veľvyslankyňu v EÚ, ktorá nebola nominovaná na základe riadneho ústavného procesu a v súlade s GPD;

11.  trvá na tom, aby zimbabwianske orgány dodržiavali svoje záväzky v rámci Kimberleyského procesu, plne demilitarizovali diamantové polia v Marange a zaviedli transparentnosť do výnosov z produkcie diamantov;

12.  vyjadruje pochvalu EÚ a tým členským štátom a ostatným krajinám, ktoré naďalej poskytujú finančné prostriedky na priamu podporu zimbabwianskemu ľudu; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa táto podpora poskytovala prostredníctvom dôveryhodných mimovládnych organizácií, bola správne cielená a riadne vyúčtovaná a aby do jej poskytovania neboli zapojené štátne orgány;

13.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vládam krajín skupiny G8, vládam a parlamentom Zimbabwe a Juhoafrickej republiky, generálnemu tajomníkovi Britského spoločenstva národov, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedom Komisie a Výkonnej rady Africkej únie, Panafrickému parlamentu, generálnemu tajomníkovi a vládam SADC a jeho parlamentnému fóru.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0388. (2) Ú. v. EÚ L 42, 16.2.2011, s. 6. (3) Ú. v. EÚ L 50, 20.2.2004, s. 66. (4) Ú. v. EÚ L 331, 10.12.2008, s. 11.