Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti – obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (KOM(2010)0612),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Globálna Európa: svetová konkurencia. Príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ (KOM(2006)0567),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2011 o stratégii Európa 2020(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2011 o súčasnom stave rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2011 o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Japonskom(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Kanadou(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2011 o budúcej európskej medzinárodnej investičnej politike(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2011 o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Kórejskou republikou(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru z 5. mája 2009 s názvom Príspevok k trvalo udržateľnému rozvoju: úloha spravodlivého obchodu a mimovládnych systémov zabezpečenia trvalej udržateľnosti súvisiacej s obchodom (KOM(2009)0215),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2010 o obchodných vzťahoch Európskej únie s Latinskou Amerikou(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. septembra 2010 o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Tureckom(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. júna 2010 o EÚ 2020(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. marca 2009 o dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Indiou(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2009 o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Čínou(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2009 o posilnení úlohy európskych malých a stredných podnikov v medzinárodnom obchode(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2008 o vplyve falšovania na medzinárodný obchod(16),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. októbra 2008 s názvom Najvzdialenejšie regióny: prínos pre Európu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2008 o obchode so službami(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2008 o obchode so surovinami a komoditami(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. apríla 2008 o reforme Svetovej obchodnej organizácie(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2008 k stratégii EÚ na zabezpečenie prístupu európskych spoločností na vonkajší trh(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2007 o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Kóreou(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2007 o globálnej Európe – vonkajšie aspekty konkurencieschopnosti(22),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. októbra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch medzi Európskou úniou a združením Mercosur s ohľadom na uzavretie medziregionálnej dohody o pridružení(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. septembra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch Európskej únie s Indiou(24),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o transatlantických hospodárskych vzťahoch medzi EÚ a USA(25),

–  so zreteľom na závery Predsedníctva po zasadnutí Európskej rady 17. a 18. júna 2010,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0255/2011),

Podiel Únie a Spojených štátov na svetovom relatívnom HDP(26) klesá, zatiaľ čo rozvíjajúce sa krajiny svoju výkonnosť rýchlo zvyšujú

A.  keďže pri zavedení lisabonskej stratégie v roku 2000 predstavovala Únia 25 % svetového HDP (merané ako parita kúpnej sily (PKS)) a teraz sa odhaduje, že v roku 2020 bude predstavovať iba 18 % svetového HDP, čo znamená pokles jej relatívnej hospodárskej výkonnosti o 28 %,

B.  keďže v roku 2000 predstavovali dve najväčšie rozvinuté hospodárstva, Únia a Spojené štáty, 48 % svetového HDP (meraný ako PKS) a teraz sa odhaduje, že v roku 2020 budú predstavovať 35 % svetového HDP, čo znamená pokles ich relatívnej spoločnej hospodárskej výkonnosti o 27 %,

C.  keďže v roku 2000 predstavovali dve najväčšie rozvíjajúce sa hospodárstva, Čína a India, 10 % svetového HDP (meraný ako PKS) a odhaduje sa, že v roku 2020 budú predstavovať 25 % svetového HDP, čo znamená nárast ich relatívnej spoločnej hospodárskej výkonnosti o 150 %,

Tento relatívny pokles HDP Únie sa odzrkadľuje v jej obchodnej výkonnosti(27)

D.  keďže v roku 1999 predstavovala Únia 19 % svetového vývozu tovaru a keďže v roku 2009 predstavovala 17,1 % svetového vývozu, čo znamená pokles jej relatívnej vývoznej výkonnosti o 10 %,

E.  keďže v roku 1999 predstavovala Únia 19,5 % svetového dovozu tovaru a keďže v roku 2009 predstavovala 17,6 % svetového dovozu, čo znamená pokles jej relatívneho dovozu o 10 %,

F.  keďže v období rokov 1999 – 2009 sa podiel vývozu služieb na celkovej vývoznej výkonnosti Únie zvýšil z 26,7 % na 30,2 %(28),

G.  keďže 50 krajín (30, ak sa EÚ počíta ako jeden subjekt) zabezpečuje 80 % svetového obchodu,

Na hospodársku výkonnosť majú vplyv aj demografické zmeny(29)

H.  keďže sa predpokladá, že počet obyvateľov Únie sa do roku 2035 zvýši takmer o 5 % a potom bude nasledovať trvalý pokles, a keďže sa predpokladá, že po roku 2010 sa začne znižovať počet obyvateľov v produktívnom veku,

Hospodárstvo Únie veľmi závisí od účasti na vonkajšom raste

I.  keďže rast, prosperita, pracovné miesta a zachovanie európskeho sociálneho modelu sú vzájomne prepojené a navzájom sa podporujú,

J.  keďže Komisia odhaduje, že do roku 2015 sa bude 90 % svetového rastu vytvárať mimo Únie,

K.  keďže otvorenie obchodu vedie k vyššej produktivite, prispieva k zvýšenej vonkajšej konkurencieschopnosti a mohlo by okamžite prispieť k viac ako 1,5 % priameho hospodárskeho rastu a priniesť významné výhody pre spotrebiteľov,

L.  keďže Komisia odhaduje, že 18 % pracovnej sily Únie alebo 36 miliónov pracovných miest závisí od obchodnej výkonnosti Únie a keďže porovnanie otvorenia obchodu a zamestnanosti za posledných 10 rokov ukazuje, že otvorenie sa obchodu súvisí so zamestnanosťou a tvorbou pracovných miest,

M.  keďže vzhľadom na odhady demografického vývoja v Únii a ich nepriaznivé účinky na potenciál rastu je nanajvýš dôležité využiť potenciál rastu vyplývajúci zo zvýšenia produktivity a z vonkajšieho obchodu,

Budúca európska stratégia v oblasti obchodnej politiky by mala brať do úvahy osobitosti odvetví a území EÚ a závislosť od vonkajšieho rastu

N.  keďže v oznámení Komisie s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti sa navrhujú náležité krátkodobé opatrenia, ale neuvažuje sa o budúcej úlohe Únie v zmenenom svete,

O.  keďže Komisia predložila ako súčasť investičnej politiky EÚ návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú prechodné opatrenia týkajúce sa bilaterálnych investičných dohôd medzi členskými štátmi a tretími krajinami,

Parlament očakával prijatie reálnej budúcej obchodnej stratégie, ktorá by zohľadňovala strednodobý a dlhodobý vývoj a nestavala na mylnom predpoklade, že súčasný stav na svetovej obchodnej scéne bude trvať i naďalej

1.  celkovo víta trojnásobný cieľ stratégie Európa 2020 spočívajúci v inteligentnom, inkluzívnom a udržateľnom raste a oznámenie Komisie s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti a žiada Komisiu, aby predložila perspektívnu a inovatívnu budúcu stratégiu v oblasti obchodu a investícií zohľadňujúcu nové výzvy EÚ;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že doposiaľ sa nedosiahli mnohé plánované ciele stratégie Globálna Európa, a očakával by kritickejšiu analýzu tejto stratégie, ktorá by umožnila lepšie pochopiť určité neúspechy pri ich dosahovaní;

3.  trvá na tom, že Únia musí mať jasnú dlhodobú obchodnú stratégiu, aby zohľadňovala nové výzvy, najmä pokiaľ ide o hlavné rozvíjajúce sa krajiny; trvá na tom, že táto stratégia by sa mala zakladať na dôkladnej analýze súčasných trendov vo svetovom obchode a vnútorného a vonkajšieho vývoja Únie, ako aj na rozmanitosti európskych podnikov, ich znalostiach a technologickom pokroku; vyjadruje poľutovanie nad tým, že toto oznámenie neposkytuje podloženú predpoveď, ako by mohol vyzerať svet obchodu z hľadiska plánovania politiky o pätnásť až dvadsať rokov; domnieva sa, že táto analýza by mala určiť ambície Komisie v oblasti jej dvojstranných obchodných vzťahov v tomto období vrátane jasnej zemepisnej stratégie, a to napríklad prostredníctvom vytvárania nových dohôd alebo cieľov v záujme odstránenia ciel a necolných prekážok vo vzťahoch s jej hlavnými obchodnými partnermi;

4.  žiada Komisiu, aby takúto prognózu, ktorá by potom slúžila ako základ, pripravila, a do leta 2013 predložila revidovanú strednodobú a dlhodobú obchodnú stratégiu, pretože oznámenie „O obchode, raste a svetových záležitostiach“ ju neobsahovalo;

Parlament si uvedomuje, že obchodná politika nie je sama osebe cieľom

5.  pripomína všetkým zúčastneným stranám, že moderná obchodná politika musí zohľadňovať ďalšie oblasti politiky, ako sú:

6.  zdôrazňuje, že zásady vyjadrené v uzneseniach z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode(30), o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách(31) a o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy(32), ktoré prijal Európsky parlament veľkou väčšinou hlasov, by sa mali horizontálne zohľadňovať a že sociálne a environmentálne normy a ľudské práva by sa mali povinne zahŕňať do všetkých dohôd o voľnom obchode;

7.  domnieva sa, že dosiahnutie cieľov v oblasti klímy je možné len prostredníctvom spolupráce s hlavnými obchodnými partnermi EÚ, ktorí sú zároveň najväčšími producentmi CO2;

8.  zdôrazňuje, že hoci by obchodná politika nemala byť nadmerne zaťažená otázkami, ktoré priamo nesúvisia s medzinárodným obchodom, nemožno sa ňou zaoberať vo vákuu, a zdôrazňuje, že je potrebné nájsť rovnováhu medzi obchodnými cieľmi Únie a inými aspektmi jej vonkajšej politiky, ako sú stratégia v oblasti životného prostredia, humanitárne ciele a dávnejší záväzok EÚ zabezpečiť súdržnosť politík v záujme rozvoja; vyzýva Komisiu, aby pri rokovaniach o obchodných dohodách považovala za vysokú prioritu obchodné záujmy EÚ voči jej obchodným partnerom a aby pri riešení obchodných záležitostí dosiahla lepšiu koordináciu v rámci inštitúcií aj medzi nimi;

9.  požaduje, aby budúce dvojstranné a mnohostranné obchodné dohody tvorili ucelenú časť dlhodobej priemyselnej stratégie EÚ, predovšetkým v záujme udržateľnej obnovy a posilnenia priemyselnej základne s jej pracovnými miestami v Európskej únii;

10.  zdôrazňuje, že obchodná politika je významným prvkom novej priemyselnej politiky Únie a že obchod by mal vychádzať zo spravodlivej celosvetovej súťaže a plnohodnotnej reciprocity v záujme zachovania zdravej výrobnej základne v Európe;

Parlament jednoznačne uprednostňuje mnohostranný prístup v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO)

11.  opätovne zdôrazňuje, že najlepším rámcom na dosiahnutie voľného a spravodlivého obchodu na celosvetovom základe zostáva mnohostranný systém obchodovania, ktorý predstavuje WTO; domnieva sa však, že systém WTO by sa mal reformovať, a to najmä fungovanie jeho orgánu na riešenie sporov, aby sa zvýšila jeho účinnosť, a že EÚ by mala vypracovať návrhy na posilnenie WTO a rozšírenie jej právomocí na tvorbu pravidiel na nové oblasti obchodnej politiky, a to aj zabezpečením toho, že pravidlá WTO sa budú interpretovať a rozvíjať takým spôsobom, aby podporovali záväzky prijaté vo viacstranných dohodách o životnom prostredí;

12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že kolo rokovaní z Dauhy nebolo možné uzavrieť ani po desiatich rokoch a že dosiahnutie takého potrebného a rozumného záveru sa zdá byť nateraz nepravdepodobné; opätovne zdôrazňuje svoju silnú podporu úspešnému ukončeniu kola rokovaní v Dauhe, pričom si uvedomuje, že náležité ukončenie rokovaní by malo odzrkadľovať posuny vo vzoroch svetového obchodovania a rozdelenia ziskov zo svetového obchodu, ku ktorým došlo od začiatku kola rokovaní, a že je potrebný vyvážený text dohôd o prístupe na trh s nepoľnohospodárskymi výrobkami (NAMA), aby sa zabezpečil prístup na rýchlo sa rozvíjajúce trhy ako sú trhy v Indii, Číne a krajinách ASEAN a aby sa zároveň zabránilo rýchlo rastúcim hospodárstvam využívať možnosti dohôd NAMA na ochranu osobitných kľúčových odvetví zachovaním veľmi vysokých ciel;

Dohody o voľnom obchode považuje Parlament za významné nástroje pre prístup na trh

13.  opätovne zdôrazňuje, že všetky nové dohody o voľnom obchode, ktoré uzatvorí EÚ, by mali byť zlučiteľné s pravidlami WTO, komplexné, ambiciózne, a to aj v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, vyvážené a mali by viesť k reálnemu recipročnému prístupu na trh a prekračovať rámec súčasných mnohostranných záväzkov a tiež záväzkov, ktoré sa očakávajú v dôsledku úspešného ukončenia programu kola rokovaní z Dauhy; víta pokrok dosiahnutý pri niektorých rokovaniach; zároveň vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina rokovaní nebola doposiaľ ukončená; žiada Komisiu, aby preskúmala, čo by sa dalo urobiť alebo zmeniť v záujme lepšieho a rýchlejšieho ukončenia zostávajúcich rokovaní o dohodách o voľnom obchode, nikdy však na úkor obetovania európskych záujmov, keďže obsah by mal vždy prevažovať nad časovým rámcom; žiada Komisiu, aby preskúmala možné dôsledky pre zamestnanosť, a to predovšetkým s cieľom zmeniť mandáty tak, aby bolo možné uzatvoriť dohody o voľnom obchode, ktoré budú dlhodobo prospešné pre rast EÚ; žiada Komisiu, aby analyzovala možnosť zahrnutia mechanizmu WTO na urovnávanie sporov do dvojstranných dohôd o voľnom obchode; žiada Komisiu, aby znížila účinok neprehľadnej situácie, napríklad prostredníctvom dohody o multilaterálnych pravidlách pôvodu; žiada, aby sa do dohôd o voľnom obchode začlenila kapitola o udržateľnosti spojená s ochrannými doložkami, ktorá by pokrývala oblasti ako obchod, životné prostredie, výroba a spracúvanie;

14.  pripomína Komisii, aby pred rozhodnutím o budúcich partneroch dohôd o voľnom obchode a o rokovacích mandátoch vykonala v rámci vymedzujúcom obchodné priority v zmysle časového plánu a strategických zemepisných oblastí predbežné, dôkladné, nestranné a nezaujaté hodnotenie európskych záujmov; zdôrazňuje, že o dohodách o voľnom obchode by sa malo rokovať len s krajinami, ktoré sú hospodársky zaujímavé, a že by tieto dohody mali rešpektovať kľúčové zásady ako reciprocita, úplné zrušenie ciel, odstránenie necolných prekážok, zákaz režimov vracania cla a jednotné uplatňovanie prísnych pravidiel týkajúcich sa prahu pôvodu; pripomína Komisii a Rade, aby pri rozhodovaní o mandátoch seriózne zohľadnili stanoviská Parlamentu; vyzýva Komisiu, aby pred ukončením rokovaní a pravidelne počas trvania dohody vykonávala rozsiahle hodnotenia vplyvov, najmä čo sa týka vplyvu na rôzne odvetvia a sektory v EÚ, a to prostredníctvom podrobných konzultácií so všetkými zainteresovanými stranami; pripomína Komisii a Rade, že musia Parlament zapojiť do každej etapy rokovaní, od súhlasu s rokovacím mandátom po všetky kolá rokovaní, ak chcú, aby vykonával svoju právomoc udeľovať súhlas zodpovedne;

Parlament požaduje viac lepších výsledkov z rozhovorov na vysokej úrovni s hlavnými obchodnými partnermi, ako sú USA, Čína, Japonsko a Rusko

15.  zdôrazňuje, že je dôležité dosiahnuť pokrok v našich obchodných vzťahoch s hlavnými obchodnými partnermi, ako sú USA, Čína, Japonsko a Rusko, pri odstraňovaní colných a necolných prekážok, najmä v súvislosti s technickými normami, právami duševného vlastníctva, prístupom na trh, verejným obstarávaním a dodávaním surovín; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že sa v týchto oblastiach doposiaľ nedosiahol dostatočný pokrok; preto nalieha na Komisiu, aby viedla aktívnejšie rokovania v záujme úspešného pokroku v našich obchodných vzťahoch s týmito krajinami, a povzbudzuje našich obchodných partnerov, aby urobili to isté;

16.  vyzdvihuje dôležitosť ďalšieho posilňovania transatlantických hospodárskych vzťahov, avšak bez ohrozenia politík EÚ v oblastiach, ako sú environmentálne normy, kultúrna rozmanitosť, sociálne práva a verejné služby; zdôrazňuje predovšetkým význam dosiahnutia výraznejšieho pokroku v najväčšom obchodnom vzťahu na svete, najmä v súvislosti s normami a technickými prekážkami obchodu; víta vznik Transatlantickej hospodárskej rady (TEC) a domnieva sa, že na to, aby bol tento dialóg úspešný, musí sa ešte viac zintenzívniť na všetkých úrovniach, a že rokovania Komisie, Európskeho parlamentu a ich partnerov z USA na vysokej úrovni by sa mali konať pravidelnejšie; navrhuje, aby sa Európska únia aj Spojené štáty usilovali o ďalší rozvoj vznikajúcej komplexnej transatlantickej iniciatívy pre rast a zamestnanosť, ktorá by zahŕňala plány na odstránenie zostávajúcich necolných prekážok obchodu a investíciám do roku 2020 (tzv. transatlantický trh), a aby prijali kroky smerujúce k zavedeniu nulových colných sadzieb v prípade určitých kategórií produktov, ako začiatkom tohto mesiaca navrhla Obchodná komora USA; trvá na tom, že táto iniciatíva by sa mala zaradiť do programov nadchádzajúcich zasadnutí TEC a samitu EÚ – USA;

17.  žiada, aby Komisia vykonala komplexné hodnotenie vplyvov týkajúce sa výhod a nevýhod pre jednotlivé európske priemyselné odvetvia a pre európske odvetvie zamestnanosti, aby bolo možné pokročiť v hospodárskom a obchodnom dialógu na vysokej úrovni s Čínou; domnieva sa, že obchodná stratégia EÚ vo vzťahu k Číne musí vychádzať zo zohľadnenia európskych záujmov, najmä v súvislosti s právami duševného vlastníctva, prístupom na trh, verejným obstarávaním a surovinami, a z dodržiavania zásady reciprocity; domnieva sa, že Čína musí dodržiavať svoje záväzky voči WTO, ak sa chce vyhnúť použitiu nástrojov obchodnej obrany; trvá na tom, aby Únia vždy, keď Čína nedodrží svoje záväzky, systematickejšie využívala vhodné právne nástroje;

18.  víta vyriešenie otvorených dvojstranných otázok v súvislosti s pristúpením Ruska k WTO a rýchle pristúpenie Ruska k WTO považuje za kľúčovú prioritu; víta aj dvojstranné rokovania o komplexnej dohode medzi EÚ a Ruskom a nalieha na Rusko, aby zlepšilo obchodné prostredie v Rusku pre prevádzkovateľov z Únie;

19.  konštatuje, že Parlament sa zaujíma o zlepšenie obchodného vzťahu medzi EÚ a Japonskom prostredníctvom odstránenia necolných prekážok obchodu a investícií ako prvého kroku; nie je spokojný so zanedbateľným pokrokom v tejto oblasti počas posledných rokov; žiada Komisiu, aby pred prijatím akýchkoľvek záväzkov predložila v blízkej budúcnosti Parlamentu komplexné posúdenie vplyvu s možnými výhodami a nevýhodami dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom;

20.  uznáva úspechy stratégie prístupu na trh a prevencie ochranných opatrení počas finančnej krízy; preto víta stratégiu prístupu na trh a úzku spoluprácu medzi Komisiou, členskými štátmi a zúčastnenými stranami; vyzýva však Komisiu a členské štáty, aby sa viac snažili o presadzovanie a podporu využívania súčasných iniciatív a dostupných nástrojov, napríklad databázy o prístupe na trh a poradenského centra vývozu, aby občania a MSP mohli naplno využívať obchodné vzťahy EÚ;

21.  zdôrazňuje, že hlavným dôvodom hospodárskeho úspechu EÚ je činnosť rôznych hospodárskych subjektov vrátanie malých a stredných podnikov a nadnárodných spoločností; preto nalieha na Komisiu, aby vo všetkých obchodných rokovaniach a nových vnútorných predpisoch vyjadrovala špecifické potreby a záujmy rôznych hospodárskych subjektov;

Únia ako relatívne otvorené hospodárstvo však na druhej strane potrebuje účinné nástroje na ochranu obchodu

22.  opätovne zdôrazňuje, že uskutočňovanie ďalšej liberalizácie obchodu si stále vyžaduje možnosť chrániť európskych producentov pred nečestnými obchodnými praktikami; preto považuje nástroje na ochranu obchodu za nevyhnutnú zložku stratégie EÚ, hoci by sa nikdy nemali použiť so zlým úmyslom ako protekcionistické opatrenia; víta každé úsilie o posilnenie a urýchlenie týchto nástrojov, aj prostredníctvom zlepšenia transparentnosti a predvídateľnosti, a o zlepšenie ich dostupnosti pre priemysel Únie, najmä pre malé a stredné podniky (napríklad nástroj podávania sťažností v rámci poradenského centra pre prístup na trh);

Konkurencieschopnosť a hospodársky úspech EÚ nemôžu existovať bez služieb a náležite chránených priamych zahraničných investícií

23.  zdôrazňuje výrazne zvýšený potenciál tovaru a služieb v medzinárodnom obchode, ale opakuje, že prístup na trh a zrušenie obchodných bariér na úrovni WTO a v rokovaniach o dohodách o voľnom obchode nedokázali udržať tempo s týmto vývojom; uvedomuje si, že mnohé obchodné prekážky v oblasti tovaru a služieb spôsobujú najmä vnútroštátne predpisy; pripomína, že akákoľvek ďalšia liberalizácia v tejto oblasti nesmie oslabiť schopnosť rozvíjať súčasné a budúce služby všeobecného záujmu, ktoré sú kľúčovým prvkom trvalo udržateľného rozvoja vo všetkých krajinách;

24.  požaduje, aby Komisia urobila všetko pre to, aby naši obchodní partneri vzhľadom na to, že vnútorný trh EÚ je už celkom otvorený pre zahraničných poskytovateľov služieb, zaručili našim poskytovateľom služieb v industrializovaných krajinách alebo hlavných rozvíjajúcich sa hospodárstvach lepší prístup na trh; konštatuje však, že niektoré verejné služby musia zostať vylúčené z dôvodu vnútroštátnych alebo regionálnych kultúrnych rozmanitostí;

25.  v súvislosti s budúcou európskou investičnou politikou dáva na prvé miesto ochranu investorov a domnieva sa, že regulačná schopnosť orgánov verejnej moci sa musí taktiež zabezpečiť a chrániť; žiada preto Komisiu, aby zabezpečila právnu istotu ochrany investorom z EÚ; vyzýva Radu, aby udelila Komisii svoje mandáty na budúce investičné dohody po zohľadnení stanovísk a pozícií Parlamentu uvedených v uznesení zo 6. apríla 2011 o budúcej európskej medzinárodnej investičnej politike(33);

26.  pripomína, že EÚ má historické väzby s Afrikou, Latinskou Amerikou a Áziou, a že je preto vhodné uskutočňovať v týchto oblastiach vhodnú investičnú politiku, ktorá umožňuje zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj;

27.  uznáva, že dočasný pohyb fyzických osôb (režim IV) má významnú úlohu v rámci dvojstranných rokovaní EÚ; domnieva sa, že je dôležité, aby režim IV neoslaboval zásadu kolektívneho rokovania a právne predpisy v oblasti minimálnej mzdy;

Parlament požaduje pozitívnu reciprocitu na medzinárodných trhoch verejného obstarávania

28.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že dodávatelia z EÚ nemajú v zahraničí v mnohých prípadoch primeraný prístup na trh, ktorý by zodpovedal veľkej miere otvorenosti trhov verejného obstarávania v EÚ na všetkých úrovniach verejnej správy; zdôrazňuje, že niektoré verejné služby musia zostať vylúčené z dôvodu vnútroštátnej alebo regionálnej kultúrnej rozmanitosti;

29.  požaduje, aby Komisia pracovala na pozitívnom recipročnom prístupe v tomto dôležitom hospodárskom odvetví, pamätajúc na to, že jasnou prioritou v recipročnom prístupe nie je zatvorenie našich trhov, ale otvorenie zahraničných trhov verejného obstarávania;

Parlament požaduje ambiciózny pokus riešiť regulačné prekážky – v rámci Európy aj mimo nej

30.  zdôrazňuje rastúcu dôležitosť regulačných otázok pre medzinárodný obchod, a preto vyzýva na väčšiu konzistentnosť medzi pravidlami a postupmi EÚ a pravidlami a postupmi našich hlavných obchodných partnerov, jasne si uvedomuje, že by to nemalo znížiť normy EÚ, ale viesť k lepšiemu akceptovaniu existujúcich mnohostranných noriem;

31.  zdôrazňuje, že harmonizácia medzinárodných noriem a certifikačných postupov s normami a postupmi tretích krajín sa nemôže uskutočniť na úkor znižovania technických a bezpečnostných noriem a noriem ochrany zdravia a spotrebiteľa; vyzýva Komisiu, aby chránila normy EÚ a účinne ich presadzovala v súvislosti s dovozcami a hospodárskymi subjektmi, ktoré predávajú svoje výrobky do Európy;

32.  podporuje návrh Aktu o jednotnom trhu týkajúci sa konvergencie v oblasti právnych predpisov s hlavnými obchodnými partnermi EÚ, predovšetkým v oblasti ochrany spotrebiteľov a životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat, zdravotných a pracovných noriem; zdôrazňuje, že je dôležité prijať v týchto kľúčových oblastiach medzinárodné normy na vysokej úrovni; potvrdzuje, že stredobodom rokovaní o dohodách o voľnom obchode by mali byť otázky, ako sú politiky v oblasti normalizácie, vzájomné uznávanie, licencie, služby a prístup k verejnému obstarávaniu;

33.  žiada Komisiu, aby aspekt medzinárodnej konkurencieschopnosti zahrnula do všetkých posúdení vplyvu týkajúcich sa nových legislatívnych návrhov;

34.  pripomína Komisii, aby venovala mimoriadnu pozornosť problému necolných a regulačných prekážok, ktoré sa vyskytujú v mnohých štátoch, okrem iného aj v členských štátoch Svetovej obchodnej organizácie, v súvislosti s vývozom EÚ, a to aj s ohľadom na budúce dohody o obchodnom partnerstve; zdôrazňuje, že počas rokovaní by sa mali ustanoviť intervenčné nástroje slúžiace na obnovenie vzájomnosti a rovnováhy medzi stranami v prípade prijatia jednostranných opatrení (necolné prekážky), a to aj len na správnej úrovni (osvedčenia, inšpekcie), ktoré by mohli priniesť konkurenčnú nevýhodu pre podniky v EÚ a nevyváženosť prevádzkových podmienok; vyzýva EÚ, aby prijala na medzinárodnej úrovni opatrenia na podporu spolupráce v oblasti regulácie v záujme posilnenia rovnocennosti a súdržnosti medzinárodných noriem, a tým v záujme odstránenia nesúladu a súvisiacich obchodných nákladov;

Parlament sa zapája do boja proti chudobe v rámci EÚ aj mimo nej

35.  pripomína, že Parlament sa zaviazal presadzovať voľný a spravodlivý obchod – sociálnu zodpovednosť majú nielen členské štáty, ale aj Únia ako celok; v záujme občanov a na podporu trvalého vytvárania nových konkurencieschopných pracovných miest v rámci Únie sa musia využívať a ďalej rozvíjať Kohézny fond EÚ aj Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii;

36.  pripomína, že mikropodniky a malé a stredné podniky tvoria 99 % všetkých podnikov v EÚ a majú veľký potenciál vytvárať nové pracovné miesta a inovácie; domnieva sa preto, že vnútorné a vonkajšie politiky by mali lepšie riešiť ich osobitné potreby v záujme zvýšenia ich konkurencieschopnosti a že je potrebné sa osobitne zamerať na zlepšovanie Kohézneho fondu EÚ v oblasti prístupnosti a transparentnosti, aby sa zlepšila konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov;

37.  konštatuje, že v oblasti vonkajšej politiky Parlament podporuje Komisiu v jej cieli presadzovať – okrem iného – trvalo udržateľný rozvoj, voľný a spravodlivý obchod, medzinárodné pracovné normy a dôstojnú prácu, napríklad prostredníctvom dohôd o hospodárskom partnerstve, ktoré spájajú záujmy EÚ a krajín AKT; zdôrazňuje, že obchodná politika musí podporovať rozvoj, umožňovať lepšiu regionálnu spoluprácu, nabádať k investíciám a zlepšovať hospodárske riadenie, pričom pripomína všetkým zúčastneným stranám, že iné svetové regióny ukázali, ako môže obchod prispievať k blahobytu; požaduje od Komisie integrovaný prístup k obchodnej, zahraničnej, rozvojovej, sociálnej, poľnohospodárskej a environmentálnej politike; opakuje svoju predošlú žiadosť, aby Komisia zabezpečila koordinované politiky podporujúce spravodlivý obchod;

38.  zdôrazňuje, že v rámci svojej novej obchodnej stratégie má EÚ osobitný záujem o podporu endogénneho rozvoja najvzdialenejších regiónov vzhľadom na ich biodiverzitu a zemepisnú polohu, ktorá EÚ poskytuje prístup k moru, tropickým pralesom a k zóne vesmírnych pokusov a výskumu;

39.  pokiaľ ide o dohody o hospodárskom partnerstve, vyzýva Komisiu, aby rešpektovala minulé uznesenia Parlamentu o potrebe prejaviť v rámci rokovaní s našimi partnermi flexibilitu a dodržiavať záväzok osobitného a diferencovaného prístupu voči rozvojovým krajinám;

40.  poznamenáva, že Parlament plánuje schváliť budúci všeobecný systém preferencií, ktorý by sa mal viac zameriavať na to, ako by mohli tie krajiny, ktoré to najviac potrebujú a ktoré spĺňajú naše obchodné a ďalšie požiadavky, mať výhody zo všeobecného systému preferencií;

41.  žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť prijatia opatrení v oblasti núdzovej obchodnej pomoci pre krajiny postihnuté prírodnými katastrofami a konfliktami v záujme obnoviť ich hospodárstva; žiada Komisiu, aby predtým, než požiada Parlament o schválenie takýchto opatrení, predložila konkrétne príklady opatrení, ktoré by mohli priniesť pomoc v núdzovej situácii v krátkom čase, spolu s opatreniami, ktoré by mohli ovplyvniť rozvoj zo strednodobého a dlhodobého hľadiska;

42.  zdôrazňuje, že politika v oblasti zahraničného obchodu musí udržať schopnosť EÚ zachovať silné poľnohospodárstvo v snahe zabezpečiť potravinovú bezpečnosť a nezávislosť pre 500 miliónov spotrebiteľov v EÚ;

Parlament požaduje udržateľnú a nerušenú dodávku surovín

43.  vyzýva Komisiu, aby uskutočňovala konzistentnú, udržateľnú, komplexnú a politicky prierezovú stratégiu týkajúcu sa surovín s cieľom zabrániť nečestným obchodným postupom, ako sú vývozné obmedzenia, vývozné dane a takzvané mechanizmy dvojitých cien na mnohostrannej a dvojstrannej úrovni, a odstrániť ich, pričom uznáva, že za istých okolností možno vnímať vývozné obmedzenia ako dôležitý nástroj na podporu rozvojových cieľov, ochranu životného prostredia alebo udržateľné využívanie prírodných zdrojov v najchudobnejších rozvojových krajinách, ako sú najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty; vyzýva Komisiu, aby diverzifikovala svojich dodávateľov surovín a aby v tejto oblasti uzatvorila dlhodobé dvojstranné dohody; domnieva sa, že v rámci tejto politiky sa musí zohľadniť rozvojová politika EÚ a rozvojové ciele dohôd o hospodárskom partnerstve;

44.  zdôrazňuje význam zapojenia občianskej spoločnosti do dohôd o voľnom obchode; podporuje iniciatívu, ktorú v rámci dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou uskutočnila Komisia, keď zvolala domácu poradnú skupinu, aby umožnila zapojenie občianskej spoločnosti; žiada Komisiu, aby túto iniciatívu rozvíjala aj v rámci budúcich dohôd o voľnom obchode;

45.  vyzýva Komisiu, aby trvala na odstránení vývozných obmedzení, vývozných daní a takzvaných mechanizmov dvojitých cien vo všetkých budúcich dvojstranných dohodách o voľnom obchode; vyzýva Komisiu, aby sa v rámci WTO zapojila do rokovania o jasných mnohostranných pravidlách;

46.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby nezostala len pri sťažnostiach na neprijateľné správanie niektorých obchodných partnerov, ale aby aj striktným a náležitým spôsobom reagovala; pripomína Komisii, že okrem obchodnej politiky existujú aj ďalšie politiky, ktoré musia podporovať spoločnú politiku v oblasti dodávky surovín, ako napríklad poľnohospodárska politika, environmentálna politika, rozvojová politika, politika v oblasti výskumu a zahraničná politika; trvá na tom, že je potrebné podporovať a rozvíjať výskum, predovšetkým v oblasti biovegetačnej chémie a recyklácie chemických látok, aby sa znížila závislosť EÚ od krajín dodávajúcich suroviny a vzácne zeminy;

Potrebná je lepšia colná spolupráca v rámci EÚ aj mimo nej

47.  podporuje iniciatívu Komisie na posilnenie medzinárodnej colnej spolupráce v rámci Svetovej colnej organizácie a na dvojstrannej úrovni, aby sa zefektívnili colné postupy, znížili náklady obchodníkov a lepšie riešili úlohy v oblasti ochrany, bezpečnosti a práv duševného vlastníctva;

48.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa vážne zaoberali myšlienkou vytvorenia jednotnej colnej služby EÚ v záujme efektívnejšieho uplatňovania colných predpisov a postupov na celom colnom území EÚ;

Parlament žiada primeranú ochranu práv duševného vlastníctva, ktorá bude zohľadňovať aj záujmy najchudobnejších

49.  zdôrazňuje, že falšovanie spôsobuje stratu pracovných miest a ohrozuje inovácie, a zdôrazňuje, že primeraná ochrana práv duševného vlastníctva a účinné presadzovanie sú základnou zásadou globálneho hospodárstva; primeranú ochranu práv duševného vlastníctva, predovšetkým obchodných značiek a zemepisných označení našich hlavných obchodných partnerov považuje za nevyhnutnú požiadavku na zachovanie a zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ; víta záväzok Komisie presadzovať súčasné záväzky;

50.  pripomína Komisii, že politika EÚ v oblasti práv duševného vlastníctva voči najmenej rozvinutým a chudobným rozvojovým krajinám, ako aj voči hlavným výrobcom generických liekov, predovšetkým Indii a Brazílii, by mala zostať v rámci dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva a musí v plnej miere rešpektovať deklaráciu o dohode o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva a verejnom zdraví prijatú v roku 2001 v Dauhe, a to predovšetkým v oblasti generických liekov a verejného zdravia;

o
o   o

51.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2011)0068. (2) Prijaté texty, P7_TA(2011)0224. (3) Prijaté texty, P7_TA(2011)0225. (4) Prijaté texty, P7_TA(2011)0257. (5) Prijaté texty, P7_TA(2011)0141. (6) Prijaté texty, P7_TA(2011)0063. (7) Prijaté texty, P7_TA(2010)0445. (8) Prijaté texty, P7_TA(2010)0434. (9) Prijaté texty, P7_TA(2010)0446. (10) Prijaté texty, P7_TA(2010)0387. (11) Prijaté texty, P7_TA(2010)0324. (12) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 57. (13) Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 166. (14) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 132. (15) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 101. (16) Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2010, s. 47. (17) Ú. v. EÚ C 295 E, 4.12.2009, s. 67. (18) Ú. v. EÚ C 279 E, 19.11.2009, s. 5. (19) Ú. v. EÚ C 259 E, 29.10.2009, s. 77. (20) Ú. v. EÚ C 184 E, 6.8.2009, s. 16. (21) Ú. v. EÚ C 323 E, 18.12.2008, s. 520. (22) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 128. (23) Ú. v. EÚ C 308 E, 16.12.2006, s. 182. (24) Ú. v. EÚ C 306 E, 15.12.2006, s. 400. (25) Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 235. (26) Konvergencia, dobiehanie a predstihnutie, PwC, 2010. (27) Údaje Eurostatu. (28) Eurostat, OSN Servicetrade. (29) Európska komisia, Správa o starnutí obyvateľstva 2009; pracovné zasadnutie Eurostat/UNECE 2010. (30) Prijaté texty, P7_TA(2010)0434. (31) Prijaté texty, P7_TA(2010)0446. (32) Prijaté texty, P7_TA(2010)0445. (33) Prijaté texty, P7_TA(2011)0141.