Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 9, 49 a 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Na ceste k lepšie fungujúcemu jednotnému trhu služieb – vychádzajúc z výsledkov procesu vzájomného hodnotenia ustanoveného v smernici o službách (KOM(2011)0020) a na pripojený pracovný dokument útvarov Komisie o procese vzájomného hodnotenia ustanoveného v smernici o službách (SEK(2011)0102),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akt o jednotnom trhu. Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery (KOM(2011)0206),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu (KOM(2010)0608),

–  so zreteľom na závery Rady z 10. marca 2011 o lepšie fungujúcom jednotnom trhu služieb – proces vzájomného hodnotenia ustanovený v smernici o službách,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2011 o správe a partnerstve na jednotnom trhu(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2011 o vykonávaní smernice o službách 2006/123/ES(4),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0324/2011),

A.  keďže služby ešte stále tvoria približne iba jednu pätinu celkového obchodu v rámci EÚ, pričom ich podiel na HDP Európskej únie a na zamestnanosti je viac ako dve tretiny,

B.  keďže činnosti, ktorých sa týka smernica o službách, tvoria 40 % HDP Európskej únie a pracovných miest, ale keďže tieto činnosti zároveň predstavujú časť najvýznamnejšieho nevyužitého potenciálu hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest v EÚ, pretože na vnútornom trhu stále existuje mnoho prekážok obchodovania so službami,

C.  keďže služby sú hnacou silou hospodárstiev členských štátov, pretože vytvárajú pracovné miesta, rast a inovácie, a keďže dobre fungujúci a integrovaný vnútorný trh so službami je preto ešte potrebnejší vzhľadom na súčasnú hospodársku a finančnú krízu a ako predpoklad obnovy,

D.  keďže smernica o službách je hybnou silou rastu v Európskej únii a keďže jej úplné a správne vykonávanie je súčasťou rámca, ktorý tvorí stratégia Európa 2020 a Akt o jednotnom trhu,

E.  keďže včasná a správna transpozícia smernice o službách je výzvou pre správne orgány členských štátov, je potrebná a je tiež pevným základom pre rozvoj administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi,

F.  keďže Európskej komisii v súvislosti s preskúmaním oznámili takmer 34 000 požiadaviek,

Úvod

1.  víta oznámenie Komisie o procese vzájomného hodnotenia ustanoveného v smernici o službách a uznáva významný podiel práce, ktorú vykonala Komisia, a predovšetkým správne orgány členských štátov vrátane miestnych a regionálnych správnych orgánov;

2.  zdôrazňuje, že fungovanie jednotného trhu so službami je predpokladom dosiahnutia rastu, dôstojných pracovných miest a inovácií v Európe a zachovania konkurencieschopnej pozície Európy na svetovej scéne;

3.  poznamenáva, že sa zatiaľ v plnej miere nevyužil celkový potenciál spoločného trhu so službami, pretože najmä v dôsledku trhových obmedzení v členských štátoch poskytuje cezhraničné služby len malá časť MSP;

4.  domnieva sa, že prvou prioritou vytvorenia jednotného trhu so službami je úplné a dôkladné vykonávanie smernice o službách vo všetkých členských štátoch a vytvorenie plne fungujúcich jednotných kontaktných miest;

5.  preto požaduje, aby sa zvážilo poskytovanie informácií na jednotných kontaktných miestach v angličtine, ako aj v miestnom jazyku, v prospech poskytovateľov služieb aj ich používateľov z iných členských štátov a to, či by poskytovatelia služieb a ich používatelia mohli využívať elektronický podpis;

6.  zdôrazňuje, že vykonávanie vzájomného hodnotenia umožňuje posúdiť vnútorný trh so službami po vykonaní smernice, najmä vzhľadom na požiadavky uvedené v článkoch 9, 15 a 16;

Skúsenosti s procesom vzájomného hodnotenia

7.  berie do úvahy nejasnosť článku 39 smernice o službách v súvislosti so stanovením presných cieľov procesu vzájomného hodnotenia; poznamenáva, že pokiaľ ide o jeho ciele a výsledky, zainteresované strany ich vnímajú rôzne a majú rôzne očakávania;

8.  zdôrazňuje, že vzájomné hodnotenie sa uskutočnilo až po lehote na transpozíciu ustanovení smernice o službách; zdôrazňuje, že vykonávanie smernice o službách by sa nemalo zamieňať s vykonávaním vzájomného hodnotenia;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že došlo k omeškaniu pri vykonávaní smernice o službách v niektorých členských štátoch, a domnieva sa, že to malo vplyv na proces vzájomného hodnotenia;

10.  domnieva sa, že harmonogram procesu vzájomného hodnotenia bol síce náročný, ale pomohol zachovať dynamiku po vykonaní smernice;

11.  domnieva sa, že proces vzájomného hodnotenia sa ukázal ako užitočný, keď prispel k tomu, že Európska komisia a členské štáty lepšie porozumeli zvyšným prekážkam a situácii v každom členskom štáte; poznamenáva, že tento proces umožnil členským štátom získať spätnú väzbu týkajúcu sa ich politických rozhodnutí a že umožnil podporu najlepších postupov a zvýšil transparentnosť výsledkov vykonávania;

12.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby začali dialóg o tom, ktoré prekážky sú povolené a ktoré povolené nie sú;

13.  domnieva sa, že proces vzájomného hodnotenia bol kľúčový pri objasňovaní určitých nejednoznačných situácií, ktoré stále existujú pri poskytovaní služieb na vnútroštátnej aj cezhraničnej úrovni, napríklad v oblasti vzájomného uznávania odborných kvalifikácií a v oblasti poistných povinností ukladaných poskytovateľom cezhraničných služieb; poukazuje na to, že napokon pomohol zhodnotiť, či sa vykonávacie opatrenia prijaté v každom členskom štáte realizujú v súlade so smernicou o službách alebo nie;

14.  poukazuje na skupinové diskusie ako hlavný prvok vzájomného hodnotenia; víta, že diskusie sa konali v duchu spolupráce a vzájomnej dôvery;

15.  domnieva sa, že vykonávanie vzájomného hodnotenia prispelo k rozvoju európskeho ducha medzi vnútroštátnymi správnymi orgánmi a umožnilo správnym orgánom členských štátov, aby sa lepšie spoznali; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili zachovanie poznatkov a skúseností získaných v rámci vzájomného hodnotenia a ich využitie na zlepšenie jednotného trhu so službami;

16.  poznamenáva, že účasť zainteresovaných strán na procese vzájomného hodnotenia je obmedzená; uznáva, že dôležitou podmienkou vytvorenia vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi je určitá úroveň dôvernosti; vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že zainteresované strany nedostávajú pravidelné správy o procese;

17.  uvedomuje si administratívne náklady súvisiace so vzájomným hodnotením najmä v členských štátoch, v ktorých sa na procese zúčastnil regionálny správny orgán;

Výsledky a nadväzné opatrenia na zlepšenie fungovania vnútorného trhu so službami

18.  domnieva sa, že proces vzájomného hodnotenia ustanovený v smernici o službách je dôležitým nástrojom na určenie ďalších iniciatív zameraných na zlepšenie fungovania vnútorného trhu so službami; víta skutočnosť, že Komisia navrhuje súbor opatrení, ktoré budú založené na dynamike získanej vo fázach vykonávania a vzájomného hodnotenia;

19.  nalieha na Komisiu, aby Parlament priebežne informovala o pokroku a výsledkoch dialógu s členskými štátmi o vykonávaní smernice o službách; vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia na presadzovanie, ak to považuje za nevyhnutné;

20.  očakáva ohlásené hospodárske posúdenie vykonávania smernice o službách a jej vplyvu na fungovanie trhu so službami; vyjadruje nádej, že toto hodnotenie umožní posúdiť reálny vplyv smernice na hospodársku činnosť a zamestnanosť; žiada Komisiu, aby pri vykonávaní tohto posúdenia zabezpečila maximálnu transparentnosť, a vyzýva Komisiu, aby predložila Parlamentu svoje zistenia, len čo ich bude mať k dispozícii;

21.  víta iniciatívu kontroly účinnosti vnútorného trhu a dúfa, že toto vykonávanie podstatne zlepší praktické porozumenie toho, ako sa uplatňujú rôzne právne predpisy EÚ a ako vzájomne pôsobia v praxi; domnieva sa, že pri vykonávaní kontroly účinnosti by sa malo vziať do úvahy hľadisko používateľov jednotného trhu;

22.  vyzýva Komisiu, aby do iniciatívy kontroly účinnosti úzko zapojila aj Európsky parlament;

23.  naliehavo vyzýva, aby sa riešila otázka zostávajúcich regulačných bariér, ako sú pravidlá o vyhradených činnostiach, poistné povinnosti, právna forma a požiadavky týkajúce sa vlastníctva kapitálu; vyzýva Komisiu, aby svoju činnosť sústredila na neodôvodnené alebo neprimerané požiadavky, ktoré by sa mali odstrániť s cieľom zabezpečiť hladké fungovanie jednotného trhu;

24.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oblastiach, kde sú problémy už dávno známe, sa nekonalo skôr;

25.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nestanovila kritéria výberu konkrétnych typov požiadaviek na cielené opatrenia; vyzýva Komisiu, aby objasnila dôvody, prečo považovala ďalšie typy požiadaviek spomínaných v článku 15 smernice o službách, ako sú minimálny počet zamestnancov a stanovené minimálne alebo maximálne sadzby, za menej dôležité ako tie, ktoré uviedla vo svojom oznámení;

26.  vyzýva Komisiu, aby zhromaždila a predložila údaje kvantifikujúce vplyv rôznych zostávajúcich požiadaviek, ktoré, ak by boli odstránené, by zlepšili fungovanie jednotného trhu so službami; vyzýva Komisiu, aby dala prioritu svojim cieleným opatreniam zameraným na odstránenie tých požiadaviek, ktoré by fungovaniu jednotného trhu so službami priniesli najvyššiu pridanú hodnotu, a to v úplnom súlade s článkom 1 smernice o službách; okrem toho vyzýva Komisiu, aby svoju činnosť zamerala na odvetvia a profesie s vysokým rastovým potenciálom pre cezhraničné poskytovanie služieb;

27.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v spolupráci s členskými štátmi na základe individuálneho prístupu a aby túto spoluprácu zintenzívnila s cieľom dosiahnuť úplnú a správnu transpozíciu a vykonávanie smernice o službách vo všetkých členských štátoch;

28.  domnieva sa, že stále existuje veľa vnútroštátnych prekážok, ktoré spomaľujú predovšetkým rast profesionálnych služieb poskytovaných medzi podnikmi; vyzýva členské štáty, aby zaistili, že nové a zostávajúce požiadavky nebudú diskriminačné, že budú potrebné a primerané; vyzýva Komisiu, aby aktívnejšie spolupracovala s členskými štátmi na dôkladnom monitorovaní a zaisťovaní náležitého upozornenia na príslušné vnútroštátne legislatívne opatrenia súvisiace s vykonávaním článku 15 smernice o službách;

29.  nalieha na Komisiu a členské štáty, aby užšie spolupracovali na zaisťovaní riadneho uplatňovania doložky o slobode poskytovania služieb, ktorá sa nachádza v článku 16 smernice o službách, v členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila komplexné posúdenie súčasného stavu poskytovania cezhraničných služieb v EÚ vrátane dôvodov vysvetľujúcich nevýraznú mieru rastu v tomto odvetví a podrobného prehľadu účinnosti vykonávania ustanovení článku 16 smernice o službách v členských štátoch;

30.  zdôrazňuje potrebu zaistiť jednotnosť vykonávania rôznych právnych predpisov, ktoré majú prvoradý význam pre činnosti v oblasti služieb;

31.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaistili úplné a riadne vykonávanie ustanovení smernice o službách, ktoré neboli zahrnuté do procesu vzájomného hodnotenia, ako sú jednotné kontaktné miesta, a vyzýva Komisiu, aby zaistila prísne presadzovanie príslušných ustanovení;

32.  vyzýva Komisiu, aby venovala dôkladnú pozornosť pravidelným kontrolám a hodnoteniu činnosti jednotných kontaktných miest v členských štátoch, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri včasnom a zrozumiteľnom sprístupňovaní potrebných informácií poskytovateľom služieb;

33.  poukazuje na dôležitú úlohu mechanizmov alternatívneho riešenia sporov a nástrojov na riešenie problémov, ako je mechanizmus SOLVIT, ktoré zabezpečia, aby poskytovatelia služieb, predovšetkým MSP, mohli v plnej miere uplatňovať svoje práva vyplývajúce z jednotného trhu; víta oznámenie Komisie, že zhodnotí účinnosť týchto nástrojov a podá správu o potrebe ďalších konkrétnych iniciatív;

34.  podporuje názor Komisie, že je potrebné pomôcť poskytovateľom služieb, ale aj ich príjemcom pri presadzovaní ich práv, a odporúča stavať na existujúcich nástrojoch, ako je SOLVIT;

Proces vzájomného hodnotenia ako nástroj

35.  opakovane pripomína svoju podporu používaniu vzájomného hodnotenia v ďalších oblastiach politiky, ak je to vhodné; domnieva sa, že vzájomné hodnotenie sa preukázalo ako inovačné a užitočné a malo by sa považovať za nástroj na zlepšenie fungovania jednotného trhu;

36.  preto navrhuje, aby sa zvážil mierny prístup k vzájomnému hodnoteniu a aby sa podľa potreby zaviedol na vzájomné hodnotenie oblastí politík zastrešených tzv. horizontálnymi smernicami, na základe ktorých si členské štáty ponechali výrazný priestor na manévrovanie, s cieľom dosiahnuť jednotnejšie právne predpisy, vytvoriť lepšie vzťahy a vzájomné porozumenie medzi členskými štátmi a zabrániť tzv. „pozlacovaniu“;

37.  odporúča, aby sa vzájomné hodnotenie používalo ako „pružný nástroj“ podľa jednotlivých prípadov; navrhuje, aby sa tento nástroj navrhol cieleným spôsobom na začlenenie do vybraných „horizontálnych“ smerníc, ktoré majú za následok početné transpozičné opatrenia a poskytujú členským štátom široký priestor na vlastné uváženie; okrem toho navrhuje cielené použitie vzájomného hodnotenia, na základe ktorého budú predmetom postupu iba kľúčové ustanovenia smernice;

38.  vyzýva však Komisiu, aby ešte pred navrhnutím vzájomného hodnotenia pre ostatné smernice jasne definovala zámery a očakávané výsledky vzájomného hodnotenia s cieľom zaistiť, aby tento proces nespôsobil hodnotiacim orgánom zbytočnú záťaž;

39.  domnieva sa, že takzvané skupinové diskusie by mali zostať ústredným prvkom procesu vzájomného hodnotenia; domnieva sa, že dobre cielený, ale obmedzený počet účastníkov z radov odborníkov na skupinových diskusiách vytvára podmienky na dosiahnutie účinnosti a splnenie výsledkov; domnieva sa, že vzájomné hodnotenie by sa malo ďalej rozvíjať ako postup na výmenu najlepších postupov a skúseností z oblasti vypracúvania politík medzi členskými štátmi a že by sa mohla objasniť úloha Komisie z hľadiska poskytovania poradenstva a vedenia procesu najmä počas týchto skupinových diskusií; zastáva názor, že zloženie skupín by malo vždy odrážať očakávania členských štátov a potenciálny vplyv na jednotný trh;

40.  žiada Komisiu, aby zvýšila transparentnosť tým, že informuje Európsky parlament o obsahu a postupe diskusií medzi členskými štátmi a bude predkladať pravidelné správy v rámci rôznych fáz vzájomného hodnotenia s cieľom informovať všetky zainteresované strany o najnovších udalostiach; vyzýva Komisiu, aby uverejnila hlavné závery skupinových a plenárnych schôdzí;

41.  zdôrazňuje, že tabuľky zhody a vzájomné hodnotenie sú určené na rôzne účely, a preto by sa mali považovať za samostatné a nezameniteľné politické nástroje, a že tabuľky zhody sú preto nevyhnutné pri transpozícii európskych právnych predpisov;

o
o   o

42.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36. (2) Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22. (3) Prijaté texty, P7_TA(2011)0144. (4) Prijaté texty, P7_TA(2011)0051.