Európsky parlament,

–  so zreteľom na závery a dohody zo samitov skupiny G20, ktoré sa konali v Londýne, Pittsburghu, Toronte a Soule,

–  so zreteľom na správu iniciatívy Palais-Royal s názvom Reforma menového systému: prístup založený na spolupráci pre 21. storočie, zverejnenú 8. februára 2011,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o zlepšení hospodárskeho riadenia a rámca stability Únie, najmä v eurozóne(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2011 o EÚ ako globálnom aktérovi a jeho úlohe v multilaterálnych organizáciách(2),

–  so zreteľom na pretrvávajúcu, relevantnú prácu Transatlantického dialógu zákonodarcov (Transatlantic Legislators' Dialogue, TLD) a Transatlantického obchodného dialógu (Transatlantic Business Dialogue, TABD),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0323/2011),

A.  keďže vývoj svetového hospodárstva v posledných desaťročiach priniesol vyšší rast a prosperitu, aj keď nerovnomerne rozdelené, pričom u miliónov ľudí odstránil chudobu; mnoho ľudí však stále žije v chudobe a ich beznádej je neprijateľne vysoká; keďže sociálne a ekonomické rozdiely medzi krajinami a v rámci nich sa musia znížiť; keďže boj Európy proti chudobe musí byť jednou z hlavných priorít stratégie EÚ 2020;

B.  keďže USA a Európa v súčasnosti stále riešia najhoršie následky najhoršej medzinárodnej hospodárskej recesie od Veľkej hospodárskej krízy;

C.  keďže rozvoj svetového hospodárstva bol v posledných desaťročiach poznačený neudržateľnými nerovnováhami;

D.  keďže účinná globálna správa ekonomických záležitostí by umožnila minimalizovať negatívne dôsledky a napraviť nebezpečné účinky globalizácie, napríklad zvyšujúce sa nerovnosti alebo ničenie životného prostredia;

E.  keďže príchod nových svetových hráčov v oblasti svetového obchodu aj hospodárskeho rastu, na ktorých čele stoja Čína a India, do svetového hospodárstva výrazne ovplyvnil a zásadne zmenil hospodárske prostredie, pričom si vyžaduje obchodné reformy a konvertibilné výmenné kurzy;

F.  keďže súčasné nerovnováhy sú stále primárne spôsobované nedostatočnou hospodárskou súťažou a nedostatkom súkromných a verejných úspor v krajinách s deficitom a vysokými úsporami spojenými s nedostatočným dopytom v krajinách s prebytkom, ktoré dnes majú veľký rozsah, a keďže so zreteľom na vysoký stupeň globalizácie a rozsah kapitálových tokov vytvárajú tieto nerovnováhy nové výzvy pre globálnu správu a spochybňujú štruktúru súčasného inštitucionálneho usporiadania;

G.  keďže hlavný prvok vyrovnania svetového hospodárstva v širších súvislostiach má dva apekty: posilnenú konkurencieschopnosť a rozsiahle reformy na podporu rastu v krajinách s deficitom a otvorenie trhov a správnu monetárnu politiku v krajinách s prebytkom;

H.  keďže prvé desaťročie fungovania EMÚ ukázalo, že zodpovedná rozpočtová politika je jednou z nevyhnutných podmienok minimalizácie dôsledkov globálnych finančných a hospodárskych šokov;

I.  keďže existuje mnoho medzinárodných organizácií, ktorých úlohou je riadenie svetového hospodárstva, napríklad MMF, Svetová banka, WTO, UNCTAD a IFC, a okrem toho medzivládne fóra skupín G7 a G20, z ktorých MMF a skupina G20 sú najúčinnejšie, stále je však obe potrebné zlepšovať;

J.  keďže celosvetové trhy si vyžadujú celosvetové pravidlá;

K.  keďže hlavné menové opatrenia viedli k značnému nahromadeniu devízových rezerv, najmä amerického dolára, v niektorých krajinách s prebytkom, čo zvýšilo prílev kapitálu v krajinách s deficitom a vyvinulo tlak na pokles úrokových sadzieb a prispelo k nafúknutiu bubliny cien aktív, ktorá zohrávala kľúčovú úlohu v nedávnej finančnej kríze;

L.  keďže celosvetová hospodárska kríza, ktorá sa začala vo finančnom sektore, vedie k vysokej úrovni zadlženosti niektorých z hlavných svetových hospodárskych aktérov vrátane USA, Japonska a EÚ;

M.  keďže krajiny skupiny G20 vo svojom záverečnom vyhlásení z Pittsburghu o rámci pre silný, udržateľný a vyvážený rast súhlasili s tým, že ako odpoveď na krízu je naliehavo potrebný nový mnohostranný prístup;

N.  keďže celý svet si je vedomý skutočnosti, že niektoré odvetvia finančného sektora zohrali významnú úlohu pri prehlbovaní celosvetovej finančnej krízy, čo poukázalo na slabé stránky vo finančnej regulácii a prehĺbilo krízu verejných dlhov, a keďže sa všeobecne chápe, že sa musí posilniť zodpovednosť a transparentnosť finančného sektora, ktorý by sa mal spravodlivo podieľať na nákladoch spôsobených krízou;

O.  keďže často spomínaná nerovnováha bežných účtov je výsledkom zásadnej štrukturálnej nevyváženosti domácich ekonomík;

P.  keďže nedostatok koordinovanej a účinnej regulácie celosvetového finančného systému a dohľadu nad ním viedli k nedostatkom vo finančnom sektore, ktorý následne zvýšil zraniteľnosť celosvetového hospodárstva;

Q.  keďže výraznejšia úloha a popredné postavenie skupiny G20 ako fóra pre neformálne politické diskusie na najvyššej celosvetovej úrovni sú vítané; keďže skupine G20 ako inštitúcii chýba právny základ a stály sekretariát a má slabú riadiacu štruktúru, a to najmä vo vzťahu k iným medzinárodným inštitúciám ako MMF a WTO;

R.  keďže súčasný medzinárodný menový systém umožnil niekoľkým krajinám pristúpiť ku konkurenčným devalvačným stratégiám, ktoré spolu s rastúcim objemom špekulatívnych transakcií vykonávaných mocnými subjektmi na menových trhoch významne prispeli k nadmernej nestálosti kurzov a vytvoril významné riziká pre menové trhy aj medzinárodný obchod;

S.  keďže EÚ nie je pri pretváraní medzinárodného menového a finančného systému vnímaná ako silný aktér, pretože nehovorí jednotným hlasom a jej vonkajšie zastúpenie v medzinárodných ekonomických záležitostiach je roztrieštené;

T.  keďže je zásadne dôležité zabezpečiť, aby hospodárske a finančné systémy nepoškodzovali reálne hospodárstvo;

U.  keďže MMF dostal v súlade s odporúčaniami skupiny G20 väčšie právomoci v oblasti dohľadu a dozoru nad celosvetovým finančným systémom, keďže sa zvýšil objem jeho finančných zdrojov a keďže prebieha dôkladná reforma jeho riadiacej štruktúry;

V.  keďže za posledné desaťročia došlo k takému vývoju na finančných trhoch, že fungujú globálne prostredníctvom procesov intenzívne využívajúcich informačné technológie, pričom štandardizácia údajov zaostávala, čím brzdila zhromažďovanie údajov, ich analýzu a operácie na trhu – často dokonca i v rámci firiem – a znižovala transparentnosť finančných transakcií;

Politické odporúčania týkajúce sa riešenia globálnej správy ekonomických záležitostí

1.  zdôrazňuje, že celosvetové nerovnováhy predstavujú potenciálnu hrozbu pre finančnú a makroekonomickú stabilitu v dominantných hospodárstvach a majú dosah aj na iné hospodárstva; vzhľadom na to poznamenáva, že nerovnováhu vyplývajúcu zo štrukturálnych nedostatkov a nedostatočnej konkurencieschopnosti domáceho hospodárstva by mali riešiť tak krajiny s prebytkom, ako aj krajiny s deficitom, keďže aj tieto javy by mohli spôsobovať zásadné problémy;

2.  zdôrazňuje, že finančná a hospodárska kríza ukázala, že prílev kapitálu ako dôsledok celosvetových nerovnováh by mala sprevádzať zodpovedná menová politika a prísna finančná regulácia a dohľad;

3.  uznáva, že je potrebné, aby tvorcovia politík na celom svete naďalej pracovali na riešeniach v záujme reformovania globálnej správy ekonomických záležitostí s cieľom pomôcť znovu nájsť rovnováhu v rámci svetového hospodárstva a zabrániť ďalším problémom; zdôrazňuje, že reforma globálnej správy by mala zabezpečiť, aby trhy pôsobili v komplexnom inštitucionálnom rámci, ktorý im umožní riadne fungovať; ďalej sa domnieva, že jedným z prioritných cieľov globálnej správy ekonomických záležitostí musí byť vytvorenie priaznivého prostredia pre dlhodobé investície;

4.  poukazuje na význam zodpovedných menových politík; naliehavo vyzýva centrálne banky hlavných ekonomík, aby pri uplatňovaní konvenčných či nekonvenčných opatrení zvážili prípadné negatívne externality, napríklad bubliny v cenách aktív, dynamiku tzv. carry-trade obchodovania a finančnú destabilizáciu v iných krajinách;

5.  je si vedomý toho, že dôvera v silné základné hospodárstvo a hĺbka, transparentnosť a sofistikovanosť jeho finančných trhov sú základnými faktormi, pre ktoré centrálne banky tretích krajín udržiavajú meny ako rezervy; vzhľadom na to zdôrazňuje, že akákoľvek mena, ktorá sa má stať súčasťou koša zvláštnych práv čerpania MMF, musí byť v plnej miere konvertibilná, a uznáva, že zloženie tohto koša MMF by malo odrážať relatívnu dôležitosť mien vo svetových obchodných a finančných systémoch;

6.  konštatuje, že výmenné kurzy by mali odrážať základné faktory trhu s cieľom posilniť otvorenosť a flexibilitu a uľahčiť prispôsobovanie ekonomík, a preto by ich nemali spravovať vnútroštátne menové orgány, ani by s nimi nemali manipulovať;

7.  naliehavo vyzýva členov MMF, aby dodržali ustanovenia dohody, najmä záväzok upustiť od manipulovania výmenného kurzu, ako aj príslušné ustanovenia dohôd GATT a WTO;

8.  naliehavo žiada o posúdenie využívania zvláštnych práv čerpania (SDR) ako možnej náhrady dolára ako svetovej rezervnej meny, čo by mohlo prispieť k stabilizácii celosvetového finančného systému; žiada MMF, aby preskúmal ďalšie priznávanie a rozsiahlejšie využívanie zvláštnych práv čerpania, najmä s cieľom posilniť mnohostranný systém výmenných kurzov;

9.  podporuje prácu štátov skupiny G20 a ich záväzky, pokiaľ ide o vykonávanie dobre načasovaných plánov fiškálnej konsolidácie podporujúcich rast v strednodobom horizonte, pričom podporuje domáci dopyt v tempe určenom okolnosťami každej krajiny, realizáciu vhodných menových politík, posilňovanie pružnosti výmenného kurzu s cieľom lepšie zohľadniť základné hospodárske faktory a uskutočňovanie štrukturálnych reforiem, ktoré sú zamerané na vytváranie pracovných miest a prispievajú k nastoleniu globálnej rovnováhy;

10.  poznamenáva však, že v opačnom prípade sú perspektívy nápravy svetovej nerovnováhy na úrovni krajín G20 obmedzené;

11.  naliehavo žiada Svetovú obchodnú organizáciu (WTO), aby zaujala aktívnu úlohu pri odhaľovaní a riešení možných prípadov narušenia obchodu v oblasti finančných služieb spôsobených odlišnými regulačnými režimami;

12.  vyzýva Komisiu, aby navrhla komplexný mechanizmus, ktorý by sa z veľkej časti zakladal na nariadeniach WTO a bol s nimi výrazne prepojený, a ktorý by umožnil predchádzať využívaniu obchodu ako nástroja pri realizácii zahraničnej politiky takým spôsobom, ktorý je v rozpore s medzinárodne uznávanými demokratickými hodnotami v podobe uvedenej v Charte Organizácie Spojených národov;

13.  vyzýva Komisiu, aby na nasledujúcom zasadnutí Transatlantickej hospodárskej rady EÚ – USA upriamila pozornosť na problematiku vzájomnej spolupráce pri dohľade nad komoditnými derivátmi v súlade s platnou právnou úpravou týkajúcou sa transparentnosti a zneužívania trhu;

14.  vyzýva EÚ, aby presadzovala závery vyhlásení zo samitov skupín G8 a G20, najmä pokiaľ ide o dotácie na fosílne palivá a poľnohospodárstvo, a zohľadnila pritom usmernenia OECD v tejto oblasti, kolísavosť cien potravín a trhy s komoditami;

15.  vyzýva Komisiu, aby revidovala svoju obchodnú stratégiu vzhľadom na silnejúci obchod medzi južnými krajinami a vnútroregionálny obchod v iných častiach sveta s cieľom znížiť zraniteľnosť mnohých malých hospodárstiev a prispieť k rozvoju posilnených hospodárskych partnerstiev v budúcnosti;

16.  podporuje vypracovanie harmonogramu pre akčný plán, ktorým sa bude vykonávať rámec skupiny G20 pre silný, udržateľný a vyvážený rast;

17.  víta všetky iniciatívy na ďalšiu diskusiu a spoluprácu v oblasti spoločných celosvetových výziev, poznamenáva však, že viaceré zo súčasných fór, ako skupina G20, slúžia len na neformálnu diskusiu bez právneho základu alebo bez atribútov medzinárodných organizácií v procesoch svojho rozhodovania alebo pri vykonávaní svojich rozhodnutí a dohľade nad nimi a ako také zostanú v pozícii riadiacej štruktúry slabými;

18.  konštatuje, že konsenzuálny spôsob rozhodovania, ktorý je charakteristický pre viaceré inštitúcie celosvetovej spolupráce, nemotivuje k prijímaniu odvážnych rozhodnutí a často vedie k vágnym, nezáväzným dohodám; naliehavo žiada celosvetové fórum, aby napodobnilo odklon EÚ od výhradného spoliehania sa na jednohlasnosť;

19.  zastáva názor, že záväzky prijaté v rámci skupiny G20 musia byť konkrétnejšie a že dosahovanie pokroku musí monitorovať nezávislý, formálnejší a otvorenejší subjekt so stanovami a sekretariátom, napr. MMF;

20.  víta kroky dohodnuté na samite ministrov financií skupiny G20 v Paríži 19. februára 2011 v oblasti merania nerovnováh prostredníctvom súboru ukazovateľov; zdôrazňuje, že tieto ukazovatele by sa mali vzťahovať na vnútorné nerovnováhy, ako sú verejný dlh a deficit a súkromné úspory a dlhy, ako aj na vonkajšie nerovnováhy spôsobené obchodnými a investičnými tokmi a prevodmi;

21.  vyzýva skupinu G20, aby pravidelne uskutočňovala postup vzájomného posudzovania na základe rámca skupiny G20 a uvedených ukazovateľov s cieľom dospieť k politickým rozhodnutiam, ktoré povedú k silnému, udržateľnému a vyváženému rastu;

22.  zdôrazňuje, že finančné subjekty fungujú na celosvetovej úrovni a považuje odteraz za potrebné, aby sa riešili medzery v koordinácii finančnej regulácie a zabránilo sa tomu, aby mohli niektoré finančné subjekty využívať regulačnú arbitráž;

Reforma medzinárodného menového a finančného systému a jeho inštitúcií

23.  zdôrazňuje, že Európska únia musí zohrávať vedúcu úlohu pri uskutočňovaní reformy svetového hospodárstva zameranej na zvýšenie legitimity, transparentnosti a zodpovednosti medzinárodných inštitúcií, Európska únia by mala v medzinárodných ekonomických záležitostiach konať jednotne;

24.  požaduje pridelenie kresla EÚ v MMF a vo Svetovej banke; požaduje demokratickejší MMF vrátane otvorenej voľby jeho generálneho riaditeľa na základe zásluh a podstatné zvýšenie hlasovacích práv rozvojových a transformujúcich sa krajín;

25.  trvá na tom, že globálna správa ekonomických záležitostí musí byť dostatočne progresívna, pružná a pragmatická, aby umožnila určiť, ktoré systémy sú najvhodnejšie, a to podľa okolností a v súlade so zásadou subsidiarity;

26.  zdôrazňuje, že Európska únia musí mať vedúcu úlohu v celosvetovej hospodárskej reforme, aby sa zvýšila legitimita, transparentnosť a zodpovednosť medzinárodných inštitúcií a neformálnych fór;

27.  konštatuje, že týmto inštitúciám a fóram, najmä skupine G20, chýba určitá parlamentná legitimita na celosvetovej úrovni, a preto ich vyzýva, aby do svojich rozhodovacích procesov zapojili parlamenty; vyslovuje poľutovanie nad demokratickými nedostatkami niektorých partnerov;

28.  berie na vedomie problémy, ktoré môžu vzniknúť, ak politiky uskutočňované rozličnými neformálnymi fórami a medzinárodnými hospodárskymi a finančnými inštitúciami nebudú vo vzájomnom súlade; trvá na tom, že opatrenia na presadenie celosvetovej inštitucionálnej koordinácie by sa mali prijímať prostredníctvom MMF;

29.  zdôrazňuje potrebu dohody na celosvetovej úrovni a spoločného prístupu v súvislosti s menovou politikou, medzinárodným obchodom, udržateľnými verejnými financiami a pružnými menami, a to na základe hlavných hospodárskych zásad; domnieva sa, že svetové hospodárstvo by mali charakterizovať otvorené trhy, ktoré sú vzájomným prínosom pre všetkých účastníkov; zdôrazňuje, že vysoké sociálne a environmentálne normy sú nevyhnutné a musia sa v každom ohľade vyvíjať; zdôrazňuje, že MMF a WTO by mali byť jadrom tohto procesu;

30.  naliehavo žiada členov WTO, aby pristúpili k mnohostranným obchodným dohodám a aby rokovali o ďalších kolách medzinárodných obchodných rokovaní zameraných na výrazné zníženie počtu prekážok medzinárodnému obchodu a súčasne na zaistenie rovnosti podmienok vo všetkých odvetviach, čo prispeje k hospodárskemu rastu a rozvoju;

31.  domnieva sa, že na to, aby mali rozvojové krajiny možnosť viac profitovať z obchodu a zabezpečiť dôstojné pracovné podmienky a dôstojné mzdy pre všetkých pracovníkov, sa EÚ musí snažiť o posilnenie Medzinárodnej organizácie práce a podporu jej účasti na činnosti WTO a o monitorovanie kapitol o udržateľnosti súvisiacich so všeobecným systémom preferencií;

32.  vyzýva Komisiu, aby opätovne vymedzila obchodnú a investičnú stratégiu EÚ, ktorá by zahrnula krajiny BRIC (Brazíliu, Rusko, Indiu a Čínu) ako budúcich hlavných obchodných partnerov s vlastnými záujmami do spoločnej globálnej siete prepletených záujmov sociálne a ekologicky udržateľného rozvoja;

33.  zastáva názor, že multilaterálne banky pre rozvoj by mali efektívnejšie poskytovať dodatočné zdroje na riešenie osobitných miestnych potrieb, podporu dlhodobých investícií a konsolidovanie miestnych hospodárstiev;

34.  odporúča silný a nezávislý MMF, ktorý bude mať k dispozícii dostatočné nástroje a prostriedky, ktoré mu umožnia rozšíriť svoje zameranie na cezhraničné prepojenia, a to nielen posilnením viacstranného dohľadu, ale aj tým, že sa sústredí na systémovo významné hospodárstva a vytvorí ukazovatele s cieľom posúdiť dlhotrvajúce značné nerovnováhy; požaduje, aby sa intervenčný mandát MMF rozšíril aj na riziká vyplývajúce z kapitálových účtov;

35.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby viacstranné dohody o výmene daňových informácií zahŕňali ustanovenia o automatickej výmene informácií, a vyzýva na prijatie opatrení na posilnenie právneho základu týkajúceho sa uvádzania nespolupracujúcich jurisdikcií na čiernu listinu OECD, a to s cieľom zlepšiť fiškálnu transparentnosť a bojovať proti podvodom a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti; naliehavo žiada Komisiu, aby do konca roka 2011 navrhla pevné normy finančného výkazníctva pre cezhraničné spoločnosti jednotlivých krajín s cieľom zvýšiť transparentnosť a zlepšiť prístup správcov daní k príslušným údajom;

36.  zdôrazňuje význam medzinárodných iniciatív uskutočňovaných v oblastiach účtovníctva a audítorských noriem;

37.  vyzýva vedúcich predstaviteľov skupiny G20, aby neodkladne ukončili diskusie o minimálnych spoločných prvkoch celosvetovej dane z finančných transakcií;

38.  domnieva sa, že skupina G20 je kľúčovým fórom celosvetovej konzultácie, napriek významu iných skupín, konštatuje však, že G20 má ako globálna inštitúcia niekoľko nedostatkov, vrátane nedostatočného zastúpenia malých krajín, nedostatočnej transparentnosti a demokratickej zodpovednosti, ako aj chýbajúceho právneho základu pre to, aby jej rozhodnutia boli právne záväzné;

39.  nabáda MMF a skupinu G20, aby získavali poznatky a rady od svetových hospodárstiev s nízkym rozpočtovým deficitom a disciplinovanými vládnymi výdavkami, a aby podľa nich konali;

40.  zdôrazňuje, že eurozóna sa v kontexte diskusií o celosvetových menových systémoch musí považovať za jeden subjekt, keďže má jednu menu a jednotnú politiku výmenného kurzu;

41.  naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby hľadali riešenia v záujme ďalšieho zlepšovania koordinácie medzi formáciami skupín „G“ a systémom OSN;

42.  vyzýva na vytvorenie medzinárodnej rady centrálnych bánk – pozostávajúcej predovšetkým z centrálnych bánk EÚ, Japonska, Spojeného kráľovstva a USA – s mandátom koordinovať menovú politiku, riadiť finančný dohľad a rozširovať a presadzovať zvláštne práva čerpania ako celosvetovú rezervnú menu;

43.  odporúča politické posilnenie MMF prostredníctvom každoročnýché samitov vedúcich predstaviteľov krajín zastúpených vo Výkonnej rade MMF; v tejto súvislosti tiež nabáda členské štáty MMF, aby do Výkonnej rady vymenovali osoby z najvyšších vládnych postov, aby sa MMF mohol stať vedúcim fórom pre diskusiu a rozhodovanie o globálnej správe ekonomických záležitostí;

44.  považuje za nevyhnutné zvýšiť transparentnosť medzinárodných kapitálových tokov, a to najmä úsilím o skoncovanie s bankovým tajomstvom;

Globálna správa finančného sektoru

45.  zdôrazňuje, že nedostatočná spolupráca medzi orgánmi finančného dohľadu prispela k šíreniu finančnej krízy a zhoršeniu jej dôsledkov; v tejto súvislosti vyzýva orgány dohľadu Únie, aby prevzali vedenie pri budovaní medzinárodnej spolupráce a zavádzaní najlepších postupov v oblasti finančnej regulácie; zdôrazňuje tiež, že priblíženie sa k spoločnému finančnému rámcu USA a EÚ by bolo veľmi vítané;

46.  konštatuje, že je potrebné celosvetové vykonávanie reforiem, ktoré zlepšia transparentnosť a spoľahlivosť finančných inštitúcií;

47.  zdôrazňuje, že hoci svetové finančné centrá už prijali právne predpisy určené na zlepšenie regulácie niektorých oblastí finančného sektoru, opodstatnené sú ďalšie reformy pravidiel a praxe v bankovom systéme a v tieňovom bankovom systéme;

48.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby európske orgány finančného dohľadu dostali jasný mandát úzko spolupracovať so svojimi náprotivkami mimo EÚ alebo na medzinárodnej úrovni, rovnako ako Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) spolupracuje s Radou pre finančnú stabilitu (FSB);

49.  zdôrazňuje, že je potrebné kombinovať mikroprudenciálny a makroprudenciálny dohľad v rámci koherentného, jednotného prístupu;

50.  konštatuje, že USA a EÚ spoločne zodpovedajú za takmer 40 % svetového obchodu a takmer 50 % svetového HDP, a odporúča rozšírený makroprudenciálny dialóg s dôrazom na atlantický dialóg, dôkladné a vyvážené vykonávanie balíka Bazilej III a ďalšie diskusie o rozšírení rozsahu dohľadu na nebankové finančné inštitúcie; vyzýva na pokračovanie tlaku na reformu regulácie finančného sektoru s cieľom zabezpečiť, aby financie skutočne podporovali stabilitu a rast v reálnom celosvetovom hospodárstve;

51.  rešpektuje prístup skupiny G20, WTO, Bazilej III a iných mnohonárodných orgánov, a pritom uznáva potenciálne nebezpečenstvo nadmernej regulácie a regulačnej konkurencie;

52.  víta ustanovenie celosvetového hospodárskeho stretnutia guvernérov centrálnych bánk pod záštitou Banky pre medzinárodné zúčtovanie ako referenčnej skupiny pre organizovanie spolupráce medzi centrálnymi bankami;

53.  je znepokojený rizikom roztrieštenosti v dôsledku rozličných regulačných systémov, ktoré majú vplyv na činnosť svetových finančných subjektov; požaduje preto vyšší stupeň integrácie mechanizmov zavádzaných v rozličných sektoroch;

54.  uznáva úlohu EIB pri podpore rastu prostredníctvom dlhodobých investícií;

55.  zdôrazňuje potrebu vytvoriť primerané kritériá na určenie systémovo dôležitých finančných inštitúcií s cieľom vylúčiť inštitúcie, ktoré sú „príliš veľké alebo príliš prepojené na to, aby mohli zlyhať“, a teda znížiť systémové riziko prostredníctvom využívania dodatočných požiadaviek v oblasti rezerv a kapitálu, ako aj prostredníctvom protimonopolných zákonov;

56.  vyzýva Bazilejský výbor pre bankový dohľad, aby navrhol opatrenia na ochranu činností retailového bankovníctva systémovo dôležitých inštitúcií, a aby od nich vyžadoval samostatnú kapitalizáciu;

57.  naliehavo žiada Bazilejský výbor pre bankový dohľad, aby vytvoril štandardný modelový prístup k výpočtu rizikovo vážených aktív (risk-weighted assets, RWA) s cieľom presne posúdiť a porovnať expozíciu bánk voči úverovým a trhovým rizikám;

58.  odporúča vytvorenie vhodnej medzinárodnej infraštruktúry pod záštitou MMF, ktorá by orgánom aj podnikom v odvetví ponúkala jedinečný zdroj štandardizovaných základných finančných údajov ako subjekt technicky umožňujúci medzinárodné prudenciálne úlohy a bezpečnejšie a efektívnejšie priemyselné procesy;

Zmena nastavenia medzinárodného menového systému
Úloha a výzvy EÚ

59.  poukazuje na pozitívne účinky silnejšieho rámca správy ekonomických záležitostí v EÚ a eurozóne na celosvetovú spoluprácu a koordináciu;

60.  berie na vedomie obrovský význam posilnenia a prehĺbenia európskeho jednotného trhu nielen ako vnútorného cieľa, ale aj ako hlavného príkladu pre iné obchodné bloky na celom svete;

61.  zdôrazňuje potrebu politík EÚ v oblasti poľnohospodárstva a financií, ktoré pomôžu zabrániť celosvetovým šokom v dodávkach a cenách potravín;

62.  zdôrazňuje pozitívne účinky silnejšieho rámca správy ekonomických záležitostí posilňujúceho Pakt o stabilite a raste v EÚ a eurozónu na celosvetovú spoluprácu a koordináciu;

63.  poznamenáva, že EÚ by mala zohrávať aktívnu úlohu pri pretváraní medzinárodného menového a finančného systému prostredníctvom silnejšieho vonkajšieho zastúpenia založeného na účinnejšom a transparentnejšom vnútornom rozhodovacom procese v súlade s príslušnými ustanoveniami Lisabonskej zmluvy;

64.  víta vytvorenie štyroch nových európskych finančných regulačných orgánov – Európskeho orgánu pre bankovníctvo, Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov, Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy a Európskeho výboru pre systémové riziká – a verí, že sa stanú silnými a účinnými;

65.  domnieva sa, že potreba podporovať rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni by nemala EÚ alebo iným regionálnym blokom a krajinám brániť v posilňovaní regionálnych systémov zameraných na plnohodnotné využívanie pružnosti poskytovanej normami WTO a inými medzinárodnými normami v záujme obnovenia rovnováhy makroekonomických základov a zvýšenia prosperity;

66.  vyzýva EÚ, aby sa zamerala na znižovanie svojej energetickej závislosti s cieľom znížiť dovážanú infláciu a obnoviť obchodnú rovnováhu s krajinami produkujúcimi ropu;

67.  zdôrazňuje, že vytváranie celosvetových verejných statkov, ako je ochrana klímy a plnenie rozvojových cieľov tisícročia, by sa malo podporovať prostredníctvom rámca EÚ pre podmienený prístup na trh;

68.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na zlepšenie vnútorného rozhodovacieho procesu EÚ v záujme zvýšenia jeho koherentnosti, pokiaľ ide o vonkajšie zastúpenie v oblasti hospodárskych a finančných vecí, s cieľom zabezpečiť, aby sa zastúpenie EÚ demokratickým spôsobom zodpovedalo Európskemu parlamentu, členským štátom a národným parlamentom;

69.  naliehavo žiada skupinu G20 a WTO, aby preskúmali možnosť celosvetovej dohody o uhlíkovej dani na dovážané výrobky a služby;

70.  pripomína, že podľa článku 138 Lisabonskej zmluvy má eurozóna zaviesť jednotné vonkajšie zastupovanie; naliehavo žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti predložila legislatívny návrh;

71.  zdôrazňuje, že plné začlenenie Európy do celosvetového hospodárstva je dôležité na to, aby mohla využiť všetky príležitosti, ktoré sa jej ponúkajú, a najlepšie ich môže využiť ako jeden subjekt;

72.  vyzýva EÚ, aby vo svojich obchodných politikách vždy podporovala spravodlivý obchod, demokraciu, ľudské práva, dôstojné pracovné podmienky a udržateľný rozvoj, a to v súlade s Lisabonskou zmluvou, svojím vnútorným programom a miléniovými rozvojovými cieľmi;

o
o   o

73.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0377. (2) Prijaté texty, P7_TA(2011)0229.