Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2011 o Tibete, najmä o samoupaľovaní mníšok a míchov
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Číne a Tibete, najmä na uznesenie z 25. novembra 2010(1),
– so zreteľom na článok 36 ústavy Čínskej ľudovej republiky, ktorý zaručuje všetkým občanom právo na slobodu vierovyznania,
– so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,
A. keďže dodržiavanie ľudských práv, sloboda vierovyznania a sloboda združovania sú zakladajúcimi zásadami EÚ a prioritou jej zahraničnej politiky;
B. keďže čínska vláda uvalila drastické obmedzenia na tibetské budhistické kláštory v prefektúre Aba/Ngaba v provincii Sečuán a v iných častiach Tibetskej náhornej plošiny vrátane brutálnych bezpečnostných zásahov, svojvoľného zatýkania mníchov, zvýšeného sledovania kláštorov a trvalej prítomnosti polície v kláštoroch na monitorovanie náboženských aktivít;
C. keďže účelom týchto bezpečnostných opatrení je obmedziť právo na slobodu prejavu, slobodu združovania a slobodu náboženského vierovyznania v tibetských budhistických kláštoroch;
D. keďže Phuntsog (20 rokov)a Tsewang Norbu (29 rokov) zomreli po tom, ako sa 16. marca 2011, resp. 15. augusta 2011, podpálili na protest proti reštriktívnej politike Číny v Tibete;
E. keďže mladší bratia Phuntsoga, Lobsang Kelsang a Lobsang Kunchok, obaja vo veku 18 rokov sa sami podpálili na trhu v prefektúre Aba/Ngaba 26. septembra 2011, keďže hoci prežili, ich súčasný stav je stále neznámy;
F. keďže 38-ročný mních Dawa Tsering z kláštora Kardze sa podpálil 25. októbra 2011, keďže čínske bezpečnostné sily uhasili plamene a snažili sa ho odniesť, mních je však v súčasnosti pod ochranou ďalších mníchov v kláštore a je v kritickom stave;
G. keďže 17-ročný mních Kelsang Wangchuk z kláštora Kirti sa podpálil 3. októbra 2011 a okamžite ho odniesli čínski vojaci, ktorí uhasili oheň a ťažko ho zbili pred tým, než ho odniesli, keďže jeho súčasný stav a miesto, kde sa nachádza, sú neznáme;
H. keďže dvaja bývalí mnísi z Kirti, 19-ročný Choephel a 18-ročný Kayang, spojili svoje ruky a podpálili sa a zároveň žiadali návrat Dalajlámu a právo na náboženskú slobodu, keďže mnísi po tomto proteste zomreli;
I. keďže 19-ročný Norbu Damrul, bývalý mních z Kirti, ktorý sa podpálil 15. októbra 2011, bol už ôsmy samoupálený tibetský mních, keďže miesto, kde sa nachádza, ani jeho súčasný stav, nie sú známe;
J. keďže 17. októbra 2011 zomrela 20-ročná mníška Tenzin Wangmo z kláštora Ngaba Mamae Dechen Choekorling ako prvá žena, ktorá sa upálila;
K. keďže samoupálenie možno považovať za formu protestu a vyjadrenie rastúceho zúfalstva mladých Tibeťanov, najmä v komunite kláštora Kirti;
L. keďže napriek všetkým možným osobným dôvodom týchto aktov je ich nutné vnímať v širšom kontexte náboženských a politických represií v prefektúre Aba/Ngaba, ktoré už trvajú veľa rokov;
M. keďže sprísnenie štátnej kontroly náboženských praktík prostredníctvom série nariadení prijatých čínskou vládou v roku 2007 prispieva k zúfalstvu Tibeťanov na celej Tibetskej náhornej plošine;
N. keďže súčasné nariadenia dramatickým spôsobom rozšírili štátnu kontrolu nad náboženským životom, pričom mnohé vyjadrenia náboženskej identity sú predmetom schválenia a kontrol štátu, vrátane uznávania reinkarnovaných lámov;
O. keďže čínsky súd odsúdil troch tibetských mníchov na trojročné väzenie za smrť ďalšieho mnícha Phuntsoga, ktorý sa upálil 16. marca 2011, z dôvodu, že ho skryli a odmietli pre neho zdravotnú starostlivosť, keďže títo mnísi boli obvinení z „úmyselnej vraždy“;
P. keďže v marci 2011 po prvom prípade samoupálenia obkľúčili kláštor Kirti ozbrojenci a na niekoľko dní ho odrezali od prístupu k potravinám a vode; keďže noví bezpečnostní úradníci, ktorí boli vyslaní do kláštora, zaviedli nový povinný program „vlasteneckej výchovy“, a keďže vyše 300 mníchov bolo odvlečených vo vojenských vozidlách a sú zadržiavaní na neznámom mieste, kde sa podrobujú niekoľkotýždňovej politickej indoktrinácii;
Q. keďže čínska vláda obvinila mníchov v kláštore Kirti z účasti na činoch „zameraných na narušenie spoločenského poriadku“ vrátane vandalizmu a samoupaľovania;
R. keďže v predchádzajúcich mesiacoch posilnili čínske orgány bezpečnosť v Tibete, najmä v oblasti v okolí kláštora Kirti, kde majú novinári a cudzinci zakázaný vstup, a keďže kláštor strážia policajní ťažkoodenci; keďže zahraničné médiá majú zákaz vstupu do nepokojných častí Tibetu, keďže čínska štátna televízia neinformuje o týchto protestoch a keďže mnísi majú zakázané o týchto protestoch hovoriť;
1. odsudzuje pokračujúce tvrdé zásahy čínskych orgánov voči tibetským kláštorom a vyzýva ich, aby zrušili obmedzenia a bezpečnostné opatrenia uvalené na kláštory a svetské komunity a obnovili spojovacie trasy s mníchmi z kláštora Kirti;
2. je hlboko znepokojený správami, že od apríla tohto roku sa neďaleko kláštora Ngaba Kirti v čínskej provincii Sečuán upálilo osem tibetských budhistických mníchov a jedna mníška;
3. naliehavo vyzýva čínsku vládu, aby zrušila obmedzenia a hrubé bezpečnostné opatrenia uvalené na kláštor Kirti a poskytla informácie o mieste pobytu mníchov násilne odvlečených z kláštora; naliehavo vyzýva čínske orgány, aby umožnili medzinárodným médiám a pozorovateľom v oblasti ľudských práv navštíviť toto miesto;
4. vyzýva čínsku vládu, aby zaručila slobodu vierovyznania všetkým svojim občanom v súlade s článkom 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a zrušila trestné a administratívne sankcie, ktoré boli zamerané na náboženstvo a používané na trestanie občanov za uplatňovanie svojho práva na slobodu náboženstva;
5. vyzýva čínske úrady, aby rešpektovali práva Tibeťanov vo všetkých provinciách Číny a prijali proaktívne kroky v záujme riešenia základných stavov bezprávia tibetského obyvateľstva Číny;
6. vyzýva čínske orgány, aby ukončili podporu politík ohrozujúcich tibetský jazyk, kultúru, náboženstvo, dedičstvo a životné prostredie, ktoré sú v rozpore s čínskou ústavou a zákonmi stanovujúcimi autonómiu národnostných menšín;
7. naliehavo vyzýva vládu Čínskej ľudovej republiky, aby poskytla úplné podrobnosti o stave 300 mníchov, ktorí boli unesení z kláštora Kirti v apríli 2011 a v súvislosti s ktorými zasahovalo niekoľko osobitných postupov Rady pre ľudské práva vrátane pracovnej skupiny pre násilné a nedobrovoľné zmiznutie;
8. naliehavo vyzýva vládu Čínskej ľudovej republiky, aby prevzala zodpovednosť za stav Tibeťanov, ktorí boli „hospitalizovaní“ po samoupálení, a sprístupnila aj záznamy o ich liečbe;
9. odsudzuje odsúdenie mníchov z kláštora Kirti a trvá na ich práve na spravodlivý súdny proces a na poskytnutie primeranej právnej pomoci po celú dobu procesu; požaduje, aby bol nezávislým pozorovateľom umožnený prístup k mníchom z kláštora Kirti vo väzbe;
10. vyzýva vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby vydala verejné vyhlásenie, v ktorom vyjadrí znepokojenie EÚ v súvislosti s eskaláciou situácie v prefektúre Aba/Ngaba a vyzve na dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd a obmedzenie zásahov tajnej polície;
11. vyzýva čínske úrady, aby upustili od realizácie kontraproduktívnych politík a agresívnych programov „vlasteneckej výchovy“ v oblastiach s tibetským obyvateľstvom, ako sú Sečuán, Gansu alebo Čching-chaj, ktoré sú miestami, kde porušovanie ľudských práv spôsobilo napätia;
12. vyzýva čínske orgány, aby dodržiavali tradičné tibetské obrady smrti a návratu telesných pozostatkov v súlade s budhistickými rituálmi a bez omeškania či prekážok;
13. žiada EÚ a jej členské štáty, aby vyzvali čínsku vládu, aby opätovne nadviazala dialóg s dalajlámom a jeho zástupcami o skutočnej autonómii pre Tibeťanov v rámci Čínskej ľudovej republiky a aby zastavila kampaň na diskreditáciu dalajlámu ako náboženského vodcu;
14. vyzýva vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčku Komisie, aby na ďalšom summite EÚ – Čína otvorila otázky ľudských práv, a vyzýva predsedu Komisie a predsedu Európskej rady, aby jasne podporovali jedinečnú náboženskú, kultúrnu a jazykovú identitu Tibetu v rámci svojich oficiálnych prejavov pri začatí alebo ukončení summitu v prípade, že to nebude na programe rokovaní;
15. vyzýva ESVČ a delegáciu EÚ v Číne, aby neustále monitorovali situáciu v oblasti ľudských práv v Číne a počas rokovaní a korešpondencie s čínskymi úradníkmi naďalej otvárali konkrétne prípady Tibeťanov väznených pre ich mierumilovné uplatňovanie náboženskej slobody, a aby Európskemu parlamentu predložili správu počas nasledujúcich 12 mesiacov, v ktorej navrhnú opatrenia, ktoré sa majú prijať, alebo politiky, ktoré sa majú vykonať;
16. pripomína svoju výzvu Rade, aby vymenovala osobitného predstaviteľa EÚ pre Tibet s cieľom uľahčiť obnovenie dialógu medzi čínskymi orgánmi a dalajlámovým emisárom v súvislosti s určením skutočne autonómneho štatútu Tibetu v rámci Čínskej ľudovej republiky;
17. vyzýva členské štáty, ktoré sú členmi G20, predsedu Komisie a predsedu Európskej rady, aby počas nadchádzajúceho summitu skupiny G20, ktorý sa uskutoční v Cannes 3. a 4. novembra 2011, rokovali s prezidentom Čínskej ľudovej republiky Chu Ťin-tchaom o situácii v oblasti ľudských práv v Tibete;
18. naliehavo vyzýva Čínsku ľudovú republiku, aby dodržiavala náboženské slobody a základné ľudské práva kláštorných a svetských komunít v Ngaba a aby prerušila vykonávanie nariadení o kontrole náboženstiev s cieľom umožniť tibetským budhistom určenie a vzdelávanie učiteľov náboženstva v súlade s tibetskými tradíciami, aby preskúmala náboženské a bezpečnostné politiky vykonávané v Ngaba od roku 2008 a aby začala transparentný dialóg s vedúcimi predstaviteľmi tibetských budhistických škôl;
19. naliehavo vyzýva Čínsku ľudovú republiku, aby dodržiavala medzinárodne dohodnuté normy v oblasti ľudských práv a aby si splnila svoje záväzky vyplývajúce z dohovorov v oblasti ľudských práv, pokiaľ ide o dodržiavanie slobody náboženstva alebo vierovyznania;
20. domnieva sa, že je potrebné, aby bola otázka práv čínskych menšinových spoločenstiev zaradená do programu budúcich kôl dialógu medzi EÚ a Čínou v oblasti ľudských práv;
21. naliehavo vyzýva čínsku vládu, aby ratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach;
22. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Čínskej ľudovej republiky.