Európsky parlament,

–  so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a na Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy,

–  so zreteľom na výsledky konferencie Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách na Bali v roku 2007 a na akčný plán z Bali (rozhodnutie 1/COP 13),

–  so zreteľom na 15. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 15) a na 5. konferenciu zmluvných strán ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (COP/MOP 5), ktoré sa konali od 7. do 18. decembra 2009 v Kodani (Dánsko), a so zreteľom na Kodanskú dohodu,

–  so zreteľom na 16. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 16) a na 6. konferenciu zmluvných strán ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (COP/MOP 6), ktoré sa konali od 29. novembra do 10. decembra 2010 v Cancúne (Mexiko), a so zreteľom na dohody z Cancúnu,

–  so zreteľom na nadchádzajúcu 17. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 17) a na 7. konferenciu zmluvných strán ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (COP/MOP 7), ktoré sa majú konať od 28. novembra do 9. decembra 2011 v Durbane (Južná Afrika),

–  so zreteľom na klimaticko-energetický balík EÚ z decembra 2008,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/101/ES z 19. novembra 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 25. novembra 2009 o stratégii EÚ na kodanskú konferenciu o zmene klímy(2), z 10. februára 2010 o výsledkoch kodanskej konferencie o zmene klímy (COP 15)(3) a z 25. novembra 2010 o konferencii o zmene klímy v Cancúne(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2009 o odporúčaniach pre budúcu integrovanú politiku Európskej únie v oblasti boja proti zmene klímy – 2050: budúcnosť sa začína dnes(5),

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie o adaptácii na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení [KOM(2009)0147] a na svoje uznesenie zo 6. mája 2010 na túto tému(6) a so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) o energii z obnoviteľných zdrojov a zmiernení zmeny klímy z 9. mája 2011(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2011 o zelenej knihe Komisie o ochrane lesov a informáciách o lesoch v EÚ: príprava lesov na zmenu klímy(8),

–  so zreteľom na závery Rady zo 14. marca 2011 o opatreniach v nadväznosti na konferenciu v Cancúne a na závery Rady ECOFIN zo 17. mája 2011 o zmene klímy,

–  so zreteľom na rozhodnutia prijaté na 10. konferencii zmluvných strán (ďalej len „COP 10“) Dohovoru OSN o biologickej diverzite, najmä na rozhodnutie COP 10 (2010) o geoinžinierstve,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade, Európskeho parlamentu a Komisie z 20. decembra 2005 o rozvojovej politike Európskej únie: „Európsky konsenzus“, a najmä na jeho body 22, 38, 75, 76 a 105(9),

–  so zreteľom na správu Výboru pre environmentálny audit dolnej snemovne parlamentu Spojeného kráľovstva s názvom Vplyv zahraničnej pomoci Spojeného kráľovstva na ochranu životného prostredia a zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, uverejnenú 29. júna 2011,

–  so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000, ktorou sa vymedzujú rozvojové ciele tisícročia ako ciele spoločne stanovené medzinárodným spoločenstvom na odstránenie chudoby,

–  so zreteľom na závery Rady z 25. júna 2009 o začleňovaní otázok životného prostredia do rozvojovej spolupráce,

–  so zreteľom na deklaráciu z Nairobi z 25. – 29. mája 2009 o africkom postupe v boji proti zmene klímy,

–  so zreteľom na otázku Rade z 27. septembra 2011 o konferencii o zmene klímy v Durbane (COP 17) (O-000216/2011 - B7-0639/2011) a na otázku Komisii z 27. septembra 2011 o konferencii o zmene klímy v Durbane (COP 17) (O-000217/2011 - B7-0640/2011),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže vedecké dôkazy v drvivej väčšine preukazujú existenciu zmeny klímy a jej vplyvy, v dôsledku čoho sú medzinárodné opatrenia na riešenie jednej z najväčších výziev 21. storočia a obdobia potom nevyhnutnosťou;

B.  keďže celkovým cieľom musí byť i naďalej právne záväzná medzinárodná dohoda zlučiteľná so zásadou tzv. spoločnej, ale rozdielnej zodpovednosti, čím sa uzná vedúca úloha, ktorú majú zohrávať rozvinuté krajiny, a primeraný príspevok, ktorý sa očakáva od rozvojových krajín;

C.  keďže súčasné záväzky a prísľuby prijaté v rámci Kodanskej dohody a formálne potvrdené v rámci dohôd z Cancúnu sú nedostatočné na splnenie cieľa, ktorým je obmedzenie nárastu celkovej globálnej ročnej priemernej povrchovej teploty na 2 °C („cieľ 2 °C“);

D.  keďže plán Komisie pre prechod na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 a stanovenie dlhodobých cieľov potvrdzuje cieľ EÚ znížiť emisie skleníkových plynov o 80 až 95 % do roku 2050 s cieľom udržať zmenu klímy pod 2 °C, a zároveň sa v ňom uvádza, že 80 % zníženia do roku 2050 sa musí zabezpečiť v rámci EÚ;

E.  keďže je dôležité stavať na dôvere a transparentnosti, ktoré boli obnovené počas konferencie v Cancúne COP 16, s cieľom udržať politickú dynamiku potrebnú na vytvorenie podmienok pre komplexnú medzinárodnú dohodu s konkrétnymi cieľmi a zodpovedajúcimi politickými opatreniami;

F.  keďže v dohodách z Cancúnu sa rozvinuté krajiny naliehavo vyzývajú, aby zvýšili úsilie pri plnení svojich zámerov znižovania emisií s cieľom znížiť svoje celkové emisie skleníkových plynov na úroveň podľa Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) zodpovedajúcu rozsahu 25 až 40 % pre rok 2020 v porovnaní s úrovňami z roku 1990;

G.  keďže spoločné zníženie emisií skleníkových plynov v rozvinutých krajinách na hornej hranici rozsahu 25 až 40 % podľa štvrtej hodnotiacej správy panelu IPCC pre rok 2020 v porovnaní s úrovňami z roku 1990 je nevyhnutné na to, aby bol cieľ 2 °C dosiahnutý s 50 % pravdepodobnosťou;

H.  keďže treba vziať do úvahy radikálne zmeny v geopolitickom svete počas uplynulých desaťročí, v dôsledku ktorých sú niektoré rozvojové krajiny v súčasnosti významnými hospodárskymi a politickými aktérmi, čo vedie k novej rovnováhe moci a vplyvu a prináša so sebou nové úlohy a povinnosti;

I.  keďže pred európskymi krajinami stoja kritické rozhodnutia o zachovaní svojej budúcej prosperity a bezpečnosti a keďže prechod k cieľu domáceho zníženia emisií skleníkových plynov, ktorý je v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klímy, možno spojiť so zdravším hospodárstvom a so zvýšením objemu zelených pracovných miest a inovácií;

J.  keďže podľa niektorých odhadov ženy tvoria 70 % chudobných na celom svete, pracujú dve tretiny pracovných hodín, ale vlastnia menej ako 1 % majetku, a preto sa nedokážu tak ľahko prispôsobiť a sú zraniteľnejšie voči zmenám klímy;

K.  keďže v článku 7 dohôd z Cancúnu sa zdôrazňuje, že „rovnosť žien a mužov a skutočná účasť žien a pôvodných obyvateľov sú dôležité pre účinné opatrenia z hľadiska všetkých aspektov zmeny klímy“;

L.  keďže existujú podstatné rozdiely v rozsahu, štruktúre a návrhu medzi vykazovaním v súvislosti s využívaním pôdy, zmenami vo využívaní pôdy a lesným hospodárstvom podľa Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a účtovaním emisií z využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva podľa Kjótskeho protokolu, ktoré oslabujú úsilie strán o zmiernenie zmien klímy;

M.  keďže podávanie správ o činnosti „lesného hospodárstva“, ktoré je zodpovedné za väčšinu emisií v rámci sektora využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva, je podľa Kjótskeho protokolu dobrovoľné;

N.  keďže v správe o celosvetovom rozvoji z roku 2010 sa odhaduje, že celkové prírastkové náklady na zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej sa budú v chudobných krajinách do roku 2030 pohybovať v rozmedzí 170 mld. až 275 mld. USD ročne;

O.  keďže v každej dohode o zmene klímy by sa mali zohľadňovať existujúce rozvojové procesy na medzinárodnej úrovni (t. j. rozvojové ciele tisícročia a Parížska deklarácia o účinnosti pomoci) i vnútroštátnej úrovni (národné akčné programy v oblasti adaptácie);

P.  keďže Únia by mala rozvojovým krajinám pomáhať pri postupnom upúšťaní od využívania technológií s vysokými emisiami uhlíka a pri budovaní infraštruktúry s nízkymi emisiami uhlíka a keďže táto pomoc Únie by mala zároveň podporovať miestny hospodársky rozvoj, zelené pracovné miesta a znižovanie chudoby, pričom nesmie byť spojená s podnikmi EÚ a ani sa nesmie používať na ich dotovanie;

Q.  keďže súčasný objem úverov poskytovaných Svetovou bankou na podporu výroby energie z fosílnych palív musí byť v súlade s cieľom znižovania emisií skleníkových plynov;

R.  keďže poslanci parlamentov, najmä v rozvojových krajinách, môžu a mali by v rámci tejto agendy zohrávať zásadnú úlohu tým, že zabezpečia zodpovednosť a účinnosť verejnej správy a budú medzi voličmi šíriť nevyhnutné informácie, pričom oba tieto aspekty sú dôležité pri zabezpečovaní odolnosti danej krajiny voči zmene klímy;

S.  keďže súčasné finančné mechanizmy sú komplikované a nesúrodé; keďže väčšina darcovských krajín nesplnila záväzok poskytnúť 0,7 % HNP na oficiálnu rozvojovú pomoc v záujme splnenia rozvojových cieľov tisícročia; a keďže finančné mechanizmy Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) závisia od doplnenia prostriedkov z dobrovoľných príspevkov darcov;

T.  keďže zlepšenie správy lesného hospodárstva je zásadným predpokladom trvalého obmedzenia odlesňovania; a keďže v rámci rokovaní o zmene klímy treba zohľadniť úsilie, ktoré bolo doposiaľ vyvinuté s cieľom riešiť problémy odlesňovania a degradácie lesov, napr. akčný plán EÚ pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT), ktorý bol navrhnutý s cieľom zamedziť nelegálnej ťažbe dreva zameraním sa na správu lesného hospodárstva;

U.  keďže by sa mal zriadiť spoločný systém monitorovania širokej škály nástrojov, ktoré sú k dispozícii na financovanie prispôsobovania sa zmene klímy, aby sa zabezpečil zodpovedný a transparentný systém financovania;

Kľúčové ciele

1.  naliehavo vyzýva zmluvné strany, aby zabezpečili uzavretie komplexnej, medzinárodnej, spravodlivej, ambicióznej a právne záväznej dohody po roku 2012, ktorá bude vychádzať z medzinárodného systému Kjótskeho protokolu založeného na pravidlách a bude v súlade s cieľom 2 °C a s požiadavkou čo najrýchlejšieho dosiahnutia maximálnych hodnôt emisií skleníkových plynov na globálnej a vnútroštátnej úrovni;

2.  vyzýva hlavy štátov a vlád na celom svete, aby počas rokovaní preukázali skutočné politické vodcovstvo a vôľu a aby túto otázku považovali za najvyššiu prioritu;

3.  verejne a jasne vyzýva EÚ, aby potvrdila svoj pevný záväzok vo vzťahu ku Kjótskemu protokolu a prijala všetky potrebné kroky s cieľom odstrániť akékoľvek medzery medzi obdobiami plnenia záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu; vyzýva preto EÚ, aby pred konferenciou v Durbane otvorene vyhlásila, že je pripravená pokračovať v druhom období plnenia záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu a aby zároveň vymedzila konkrétne kroky na preklenutie „gigatonového rozdielu“, t. j. rozdielu medzi súčasným stupňom úsilia a tým, ktorý je potrebný na udržanie globálneho otepľovania pod hranicou 2 °C; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby bol tento rozdiel identifikovaný a kvantifikovaný v Durbane, a aby sa usilovala o prijatie opatrení na jeho odstránenie;

4.  uznáva však, že na zaistenie akejkoľvek medzinárodnej, spravodlivej, ambicióznej a právne záväznej dohody po roku 2012, ktorá by znamenala splnenie cieľa 2 °C, je potrebné dosiahnuť porovnateľný pokrok v rámci rokovaní o dohovore; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam dohôd najpokrokovejších štátov na nižšej ako globálnej úrovni, ako prostriedok na zabezpečenie ďalších podnetov pre proces rokovaní; vyzýva konferenciu zmluvných strán, aby odsúhlasila časovo obmedzený mandát na zabezpečenie čo najskoršieho prijatia právne záväznej dohody podľa dohovoru, najneskôr do roku 2015; v tejto súvislosti pripomína, že rozvinuté krajiny musia do roku 2020 znížiť svoje emisie o 25 až 40 % v porovnaní s hodnotami z roku 1990, zatiaľ čo rozvojové krajiny ako celok by mali do roku 2020 dosiahnuť v porovnaní so súčasnými predpokladmi podstatne nižšiu mieru rastu emisií – rádovo o 15 až 30 %;

5.  naliehavo žiada všetkých medzinárodných partnerov, aby odstránili tzv. gigatonový rozdiel medzi vedeckými poznatkami a súčasnými záväzkami zmluvných strán, aby navrhli záväzky a akcie v oblasti znižovania emisií, ktoré budú ambicióznejšie než záväzky obsiahnuté v Kodanskej dohode, na základe zásady spoločnej, ale rozdielnej zodpovednosti, a aby sa zamerali na emisie pochádzajúce z medzinárodnej leteckej a námornej dopravy a na fluórované uhľovodíky v záujme zabezpečenia súladu s cieľom 2 ºC; poznamenáva, že podrobné oznámenie zmluvným stranám o tom, kam vedú súčasné záväzky a čo je ešte potrebné uskutočniť, je dôležitým krokom k zvýšeniu informovanosti zmluvných strán a k dosiahnutiu vyšších záväzkov;

6.  zdôrazňuje dôležitosť dosiahnutia pokroku na konferencii v Durbane pri ďalšom vykonávaní dohôd z Cancúnu, stanovení krajného dátumu pre celosvetové emisie a cieľa zníženia celosvetových emisií na rok 2050, stanovení jasného smerovania k roku 2050 vrátane priebežných cieľov znižovania celosvetových emisií a dohody o nástrojoch politiky, ktoré majú zabezpečiť splnenie cieľov, a pri riešení celkovej otázky budúcej podoby záväzkov rozvinutých i rozvojových krajín; opakuje, že podľa vedeckých dôkazov predložených IPCC si cieľ 2 °C vyžaduje, aby celosvetové emisie skleníkových plynov dosiahli najneskôr do roku 2015 najvyššiu úroveň, do roku 2050 sa znížili aspoň o 50 % v porovnaní s rokom 1990 a potom ďalej klesali;

7.  žiada, aby sa na konferencii v Durbane stanovil postup na riešenie primeranosti záväzkov týkajúcich sa zníženia emisií vzhľadom na rok s najvyššou úrovňou a cieľa zníženia do roku 2050, ako aj cieľa 2 °C;

8.  víta plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050, ktorým sa stanovujú dlhodobé ciele potvrdzujúce cieľ EÚ znížiť emisie skleníkových plynov o 80 až 95 % do roku 2050 v záujme udržania zmeny klímy pod 2 °C; berie na vedomie záver, podľa ktorého 80 % zníženia do roku 2050 sa musí zabezpečiť v rámci EÚ a podľa ktorého má z hospodárskeho hľadiska zmysel lineárne znižovanie;

9.  pripomína, že kumulatívne emisie sú rozhodujúce pre klimatický systém; konštatuje, že aj v prípade splnenia cieľov na rok 2050 na základe smerovania stanoveného v pláne Komisie by bol z hľadiska emisií skleníkových plynov podiel EÚ na celkovej uhlíkovej bilancii, ktorá je v súlade s cieľom 2 °C, na obyvateľa stále približne dvojnásobne vyšší a že odďaľovanie znižovania emisií vedie k výraznému zvyšovaniu tohto kumulatívneho podielu;

10.  víta najnovšie oznámenia Komisie a jej analýzy možností splnenia 30 % cieľa v oblasti ochrany klímy; podporuje predložené stanovisko, že nezávisle od výsledkov medzinárodných rokovaní je úsilie o dosiahnutie výsledku zmierňujúceho zmenu klímy v miere nad 20 % vo vlastnom záujme EÚ, keďže to súčasne umožní vytvoriť ekologické pracovné miesta a podporí rast a istotu;

11.  na základe realistických očakávaní týkajúcich sa pravdepodobných výsledkov konferencie o zmene klímy v Durbane (COP 17) vyzýva EÚ a členské štáty, aby v oblastiach, ako je veda, prenos technológií a využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo uzatvorili čo najviac čiastkových dohôd, s cieľom udržať celkový pozitívny pokrok v rokovaniach, a tým dodávať istotu vzhľadom na budúce politiky a rokovania o zmene klímy;

12.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vytvorili zásadu „klimatickej spravodlivosti“; trvá na tom, že najväčšia nespravodlivosť by nastala v prípade, ak by EÚ neriešila problém zmeny klímy, pretože trpieť budú predovšetkým chudobní ľudia v chudobných krajinách;

13.  pripomína, že chudobné krajiny sú z hľadiska vplyvov zmeny klímy najzraniteľnejšie a majú najnižšiu schopnosť prispôsobiť sa;

14.  poukazuje na to, že reakcie na zmenu klímy majú vplyv na rovnosť žien a mužov na všetkých úrovniach, a preto sa na zabezpečenie riešení prínosných pre všetkých a na zabránenie zhoršeniu nerovnosti pohlaví sa musí do politík o zmene klímy začleniť otázka rovnosti pohlaví, a to v súlade s celosvetovými dohodami o rodovej rovnosti a s Dohovorom o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien;

Stratégia EÚ

15.  zdôrazňuje potrebu širšej a účinnejšej európskej diplomacie v oblasti klímy zo strany všetkých inštitúcií EÚ ešte pred konferenciou v Durbane (najmä pokiaľ ide o vzťahy medzi EÚ a Afrikou), ktorej cieľom by mala byť prezentácia zrozumiteľnejšieho profilu EÚ v oblasti klimatickej politiky, čo by do medzinárodných rokovaní o klíme vnieslo novú dynamiku a pre partnerov na celom svete bolo podnetom k tomu, aby zaviedli záväzné obmedzenia emisií a primerané opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej, najmä so zreteľom na návrh EÚ o úplnej dekarbonizácii do roku 2050;

16.  vyzýva Európsku úniu, aby prevzala vedúcu úlohu a presadzovala ambicióznu klimatickú politiku EÚ, a tým zmiernila zmenu klímy s cieľom ukázať výhody tejto politiky a povzbudiť ďalšie krajiny, aby ju nasledovali;

17.  v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť Európskej únie ako významného aktéra, ktorý sa má „jedným hlasom“ usilovať o uzavretie ambicióznej medzinárodnej dohody a dosiahnutie vysokej miery ambícií pri rokovaniach COP 17 a zachovať si jednotu;

18.  zdôrazňuje jedinečné postavenie Európskej únie ako nadnárodného subjektu, ktorý sa s cieľom zvýšenia účinnosti svojich pracovných metód vzdialil od jednomyseľného rozhodovania smerom k rozhodovaniu kvalifikovanou väčšinou, čo by mohlo v budúcnosti znamenať krok vpred aj pre UNFCCC;

19.  zdôrazňuje, že s cieľom poskytnúť nový impulz a pákový efekt pre ďalšie rokovania, by bolo potrebné klásť vyšší dôraz na to, ako môže boj so zmenou klímy ponúknuť aj hospodárske príležitosti a vo všeobecnosti ukázať smer k vytvoreniu spoločností, ktoré dokážu efektívnejšie využívať svoje zdroje;

20.  zastáva názor, že budovanie kapacít - a to nielen vo vzťahu k prenosu technológií, ale vo všeobecnosti - má zásadný význam a vyžaduje si integrovaný prístup a efektívnu inštitucionálnu štruktúru podporujúcu vzájomnú prepojenosť a koordináciu;

21.  zdôrazňuje význam systematického začleňovania rodovej rovnosti ako prierezovej témy do riadiacej štruktúry a prevádzkových usmernení klimatického fondu;

22.  zdôrazňuje, že vyvážená účasť mužov a žien na rozhodovaní vo všetkých fázach a aspektoch financovania má zásadný význam; vyzýva EÚ, aby sa usilovala o dosiahnutie zastúpenia žien vo všetkých príslušných orgánoch na úrovni najmenej 40 %;

23.  zdôrazňuje, že v prípade neochoty EÚ pokračovať v druhom období plnenia záväzkov v rámci Kjótskeho protokolu bude do rozvojových krajín odoslaná veľmi negatívna správa;

Dohody z Cancúnu ako východisko pre konferenciu v Durbane

24.  víta úspech, ktorý sa podarilo dosiahnuť uzavretím dohôd z Cancúnu na COP 16 v roku 2010 a ktorý spočíva v tom, že sa uznal globálny a naliehavý problém zmeny klímy a stanovili sa ciele a spôsoby boja proti nemu a zároveň sa obnovila dôvera v proces UNFCCC ako prostriedok na nájdenie globálneho riešenia zmeny klímy; žiada všetkých účastníkov, aby udržali pozitívnu atmosféru z rokovaní v Cancúne, a očakáva, že na konferencii v Durbane sa podarí dosiahnuť ďalší pokrok smerom k pokračovaniu a posilneniu multilaterálneho klimatického režimu založeného na pravidlách;

25.  osobitne pripomína skutočnosť, že v dohodách z Cancúnu bol uznaný cieľ 2 °C (uznané bolo aj to, že v súvislosti s prvým preskúmaním bude potrebné zvážiť sprísnenie dlhodobého globálneho cieľa na základe najlepších dostupných vedeckých poznatkov a v súvislosti s nárastom globálnej priemernej teploty o 1,5 °C) a iniciovaný proces stanovenia dátumu, kedy majú celosvetové emisie kulminovať, cieľa zníženia celosvetových emisií na rok 2050 a politických opatrení na zabezpečenie splnenia stanovených cieľov;

26.  vyzýva zmluvné strany, aby využili konferenciu v Durbane na uvedenie potrebných dohodnutých mechanizmov (napríklad zelený klimatický fond a adaptačný výbor) do činnosti, na zameranie sa na rozvoj mechanizmu pre technológie (vrátane strediska a siete pre klimatické technológie) a registra na zaznamenávanie zmierňujúcich opatrení prijatých rozvojovými krajinami uchádzajúcimi sa o medzinárodnú podporu a aby sa zamerali na riešenie zostávajúcich kľúčových otázok a dosiahli pokrok v otázke právnej formy budúceho rámca na obdobie po roku 2012 vrátane zabezpečenia dohody o tomto harmonograme;

27.  zdôrazňuje, že na konferencii v Durbane je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie s cieľom navrhnúť právne úpravy v oblasti transparentnosti týkajúce sa záväzkov a opatrení, ako aj to, že je v tejto súvislosti potrebné dohodnúť sa na jednoznačnom pracovnom programe vrátane systémov merania, vykazovania a overovania (MRV);

28.  poznamenáva, že naďalej existujú medzery v odvetvových a netrhovo založených prístupoch a zdôrazňuje, že je osobitne potrebné zamerať sa na výrobu a spotrebu fluórovaných uhľovodíkov (HFC) v rámci Montrealského protokolu; poznamenáva, že je potrebný komplexný medzinárodný prístup k antropogénnym emisiám iných plynov ako CO2 ovplyvňujúcich klímu, a to nielen preto, že náklady na znižovanie týchto emisií sú dokonca aj pri súčasných cenách uhlíka nižšie ako náklady na znižovanie emisií uhlíkových plynov; vyzýva na reformu mechanizmov založených na projektoch, napríklad mechanizmu čistého rozvoja (CDM) a spoločného vykonávania (JI) zavedením prísnych noriem kvality projektov zaručujúcich dodržiavanie ľudských práv a spoľahlivého, overiteľného a skutočného dodatočného zníženia emisií, ktorými sa takisto podporuje trvalo udržateľný rozvoj v rozvojových krajinách, pričom by sa malo zabrániť tomu, aby sa nevhodným využívaním flexibilných mechanizmov vytvárala akákoľvek závislosť na infraštruktúre produkujúcej vysoké množstvo uhlíka, čo by zvyšovalo celkové náklady na dosiahnutie cieľa dekarbonizácie; podporuje okrem toho stanovisko Komisie, že pre hospodársky vyspelejšie rozvojové krajiny by sa mali schváliť odvetvové mechanizmy na obdobie po roku 2012, pričom najmenej rozvinuté krajiny by mali mať naďalej k dispozícii mechanizmus CDM vysokej kvality; žiada, aby bola v súvislosti so všetkými novými medzinárodnými odvetvovými vyrovnávacími mechanizmami kreditov zabezpečená integrita životného prostredia a aby boli ich súčasťou prínosy pre klímu presahujúce 15 až 30 % odchýlku od emisií, ktoré by vznikli v prípade, ak by neboli prijaté žiadne opatrenia;

29.  požaduje, aby environmentálna účinnosť cieľov znižovania emisií uvedených v prílohe I bola základnou zásadou, pokiaľ ide o prístup EÚ k medzinárodným účtovným pravidlám pre lesné hospodárstvo, k pružným mechanizmom a k započítaniu každého prekročenia cieľa počas prvého obdobia plnenia záväzkov v rámci Kjótskeho protokolu v prospech cieľov po roku 2012;

30.  uznáva dôležitosť iniciatívne sa prispôsobovať neodvratným dôsledkom zmeny klímy, najmä v tých oblastiach sveta, ktoré sú najviac postihnuté meniacou sa klímou, a predovšetkým chrániť najzraniteľnejšie spoločenské skupiny; preto vyzýva, aby sa v Durbane dosiahla dohoda so silnými politickými a finančnými záväzkami na pomoc týmto rozvojovým krajinám pri budovaní kapacít;

Financovanie

31.  pripomína, že rozvinuté krajiny sa zaviazali, že v období 2010 – 2012 poskytnú nové a dodatočné prostriedky z verejných a súkromných zdrojov vo výške minimálne 30 miliárd USD a do roku 2020 vo výške 100 miliárd USD ročne, s osobitným zameraním na zraniteľné a najmenej rozvinuté krajiny; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dodržiavali svoje záväzky a zaručili, že zdroje na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie budú doplnkom cieľa 0,7 % oficiálnej rozvojovej pomoci, a aby uviedli, aký podiel tohto záväzku bude pochádzať z verejných financií; ďalej zdôrazňuje, že je potrebné zmobilizovať vnútroštátne a medzinárodné prostriedky zo všetkých možných zdrojov s cieľom prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa a určiť smerovanie k dodatočným opatreniam na zníženie emisií v rokoch 2013 – 2020; vyzýva ďalej konferenciu zmluvných strán, aby stanovila rámec financovania opatrení na boj proti zmene klímy počas prechodného obdobia 2013 – 2020; zdôrazňuje tiež, že je potrebné, aby sa toto financovanie uskutočňovalo na základe spravodlivých, transparentných a nediskriminačných pravidiel a aby sa doplnilo účinným budovaním kapacít, odstraňovaním colných a iných bariér voči tovarom, službám a investíciám do životného prostredia, adresnou podporou infraštruktúr s nízkymi emisiami uhlíka a jasne určenými a spoľahlivými pravidlami;

32.  zdôrazňuje, že je potrebné množstvo zdrojov, a vyzýva zmluvné strany, aby preskúmali ďalšie zdroje na dlhodobé financovanie, ktorými sa zabezpečia potrebné nové, doplnkové, primerané a predvídateľné finančné toky;

33.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili úplné a transparentné podávanie správ o plnení financovania urýchleného začatia činnosti, rovnako ako ich včasné predkladanie na podporu vykonávania opatrení na zmiernenie zmeny klímy a na prispôsobenie sa zmene klímy v rozvojových krajinách, a zdôrazňuje potrebu zabrániť výpadku financií po roku 2012 (keď skončí obdobie financovania urýchleného začatia) a pracovať na určení spôsobu zvýšenia financovania opatrení na boj s klimatickými zmenami v rokoch 2013 – 2020;

34.  zdôrazňuje význam spoľahlivých štatistických údajov o emisiách s porovnateľnými údajmi a pravidelných hodnotiacich správ;

35.  vyzýva, aby sa na konferencii v Durbane prijali konkrétne opatrenia pre vykonávanie dohôd z Cancúnu, pokiaľ ide o dlhodobé financovanie, vrátane zdrojov a zvýšenia financovania rýchleho začiatku od roku 2013; v tejto súvislosti požaduje využívať inovatívne zdroje financovania a zaviesť daň z finančných transakcií na medzinárodnej úrovni, pričom výnosy by boli použité najmä na podporu opatrení v oblasti zmien klímy v rozvojových krajinách v súlade s cieľmi stanovenými v rámcovom dohovore UNFCCC;

36.  vyzýva zmluvné strany, aby na konferencii v Durbane uviedli do plnej prevádzky zelený klimatický fond a vytvorili ho spôsobom, ktorým sa zabezpečí, že nový fond bude schopný podporovať transformačné zmeny smerom k nízkouhlíkovému rozvoju a rozvoju v rozvojových krajinách odolnému voči zmene klímy;

37.  vyzýva konferenciu zmluvných strán, aby stanovila definíciu „novej a doplnkovej“ zásady;

38.  zdôrazňuje význam predvídateľnosti a kontinuity financovania opatrení na boj proti zmene klímy; žiada úplnú transparentnosť a primerané opatrenia na zabezpečenie zvýšenia financovania opatrení na boj proti zmene klímy v rokoch 2013 – 2020; v tejto súvislosti vyzýva na ukončenie dvojitého účtovania;

39.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby čo najskôr stanovila spôsoby a nástroje na podporu a uľahčenie účasti súkromného sektora s cieľom prispieť k financovaniu pre rozvojové krajiny;

40.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že nebudú spochybnené dohody o medzinárodných právach duševného vlastníctva uzatvorené v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktoré sú jedným z kľúčových nástrojov na podporu účasti súkromného sektora v šírení nových technológií;

41.  pripomína, že súčasné finančné prostriedky určené rozvojovým krajinám na riešenie otázky klímy sa síce zvyšujú, avšak pokrývajú len nepatrnú časť (menej ako 5 %) odhadovaného objemu prostriedkov, ktoré by rozvojové krajiny v priebehu niekoľkých desaťročí potrebovali;

42.  trvá na tom, že v Durbane je potrebné vybudovať ucelenú finančnú architektúru pre oblasť zmeny klímy, predovšetkým s cieľom zaručiť, aby po roku 2012 nevznikla medzera vo financovaní; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že potrebné sú tak nové zdroje (t. j. daň z finančných transakcií, vydávanie zvláštnych práv čerpania, poplatky z lodnej a leteckej dopravy atď.), ako aj účinné mechanizmy plnenia;

43.  vyslovuje sa za zriadenie kontrolného mechanizmu, ktorý zabezpečí účinnejšie plnenie záväzkov prijatých v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, financií, technológií a budovania kapacít;

44.  vyzýva darcov, aby sa zaviazali poskytnúť finančné prostriedky na doplnenie zdrojov Globálneho fondu pre životné prostredie a aby v tomto rámci i naďalej veľkú dôležitosť pripisovali africkým krajinám a finančné zdroje prideľovali na základe potrieb a priorít jednotlivých krajín;

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty EÚ, aby lepšie prepojili miléniové rozvojové ciele so zmenou klímy tým, že vplyvy zmeny klímy a adaptáciu na ňu začlenia do projektov a programov zameraných na dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov a do všetkých širších stratégií na znižovanie chudoby a rozvojových politík; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby svoj nástroj finančného výkazníctva zdokonalila tak, aby uľahčil finančnú analýzu záväzkov EÚ, pokiaľ ide o klímu, a aby zároveň zdokonalila začleňovanie klimatických hľadísk do rozvojových politík;

46.  pripomína, že pre najzraniteľnejšie spoločenstvá, ktoré sa snažia adaptovať na zmenu klímy, sú rozhodujúce iba finančné prostriedky z verejných zdrojov a len tieto prostriedky môžu chudobným krajinám pomôcť prijať stratégie trvalo udržateľného rozvoja; ďalej zdôrazňuje, že Komisia a vlády členských štátov musia zabezpečiť, aby tieto finančné prostriedky boli doplnkové k existujúcim cieľom pomoci v súlade s článkom 4 ods. 3 UNFCCC; vyzýva Komisiu, aby v súlade s akčným plánom z Bali prijatým v decembri 2007 zabezpečila prijatie kritérií dodatočného financovania opatrení v oblasti zmeny klímy, a to merateľným, vykázateľným a overiteľným spôsobom;

47.  pripomína, že cieľom zásady, podľa ktorej platí znečisťovateľ, je pozitívne pôsobiť na znižovanie znečistenia, v rozvojových krajinách však pri uplatňovaní tejto zásady existuje mnoho problémov; naliehavo preto vyzýva, aby sa táto otázka podrobnejšie riešila v rámci financovania opatrení v oblasti zmeny klímy v rozvojových krajinách;

48.  vyzýva Svetovú banku, aby zabezpečila, aby sa jej portfólio vyznačovalo šetrnosťou ku klíme;

49.  zdôrazňuje, že by sa malo zabezpečiť vyvážené zastúpenie mužov a žien vo všetkých rozhodovacích orgánoch v oblasti financovania opatrení na boj proti zmene klímy vrátane správnej rady zeleného klimatického fondu a prípadných podriadených rád pre individuálne prípady financovania; zdôrazňuje, že členom občianskej spoločnosti vrátane zástupcov organizácií pre rovnosť žien a mužov a skupín žien, by mala byť daná príležitosť na aktívnu účasť na činnosti správnej rady zeleného klimatického fondu a všetkých jeho podriadených rád;

50.  poukazuje na to, že pri príprave opatrení na zmiernenie vplyvov treba zohľadniť aj rodové nerovnosti v prístupe ku zdrojom vrátane úverov, osvetových služieb, informácií a technológií; zdôrazňuje, že úsilie o prispôsobenie sa zmene klímy by malo systematicky a účinne riešiť vplyvy zmeny klímy z hľadiska rodovej rovnosti v oblasti energetiky, vody, potravinovej bezpečnosti, poľnohospodárstva a rybného hospodárstva, biodiverzity a ekosystémových služieb, zdravotníctva, priemyslu, ľudských sídel, riadenia katastrof a z hľadiska konfliktov a bezpečnosti;

Transformácia smerom k udržateľnému hospodárstvu a priemyslu

51.  zdôrazňuje, že mnohé krajiny rýchlo prechádzajú k novému ekologickému hospodárstvu, a to z rôznych dôvodov vrátane ochrany klímy, nedostatku zdrojov a účinnosti zdrojov, energetickej bezpečnosti, inovácií a konkurencieschopnosti; pripomína napríklad rozsah investičných programov venovaných energetickej transformácii v krajinách, ako sú Spojené štáty americké, Čína a Južná Kórea; vyzýva Komisiu, aby analyzovala tieto programy vrátane úrovne ich ambícií a posúdila riziko straty vedúceho postavenia EÚ;

52.  víta tieto medzinárodné opatrenia a opakuje, že medzinárodne koordinované opatrenia pomáhajú riešiť problémy úniku uhlíka v príslušných odvetviach, čo sa týka najmä energeticky náročných odvetví; požaduje dohodu, ktorou sa pre priemysel produkujúci veľké množstvo uhlíka zaistia rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni;

53.  vyjadruje obavy, že finančná a rozpočtová kríza, ktorá zasiahla väčšinu industrializovaných hospodárstiev, znížila úroveň pozornosti vlád voči medzinárodným rokovaniam o klíme v Durbane; domnieva sa, že snaha EÚ o transformáciu jej hospodárstva nesmie poľaviť, napr. aby sa zabránilo presunu pracovných miest, a najmä presunu zelených pracovných miest, a že EÚ musí presvedčiť svojich partnerov na celom svete vrátane Číny a USA, že zníženie emisií je možné bez straty konkurencieschopnosti a pracovných miest, najmä ak sa uskutočňuje kolektívne;

54.  zdôrazňuje, že je potrebné urýchlene vypracovať a zaviesť holistickú stratégiu surovín a zdrojov vrátane efektívnosti využívania zdrojov vo všetkých odvetviach hospodárstva v rozvinutých aj v rozvojových krajinách s cieľom dosiahnuť dlhodobo udržateľný hospodársky rast, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v tejto súvislosti boli príkladom; vyzýva EÚ a jej členské štáty na podporu rozvojových krajín na vnútroštátnej aj na miestnej úrovni tým, že im poskytnú odborné poradenstvo v oblasti trvalo udržateľnej ťažby, zvýšenia efektívnosti využívania zdrojov a opätovného použitia a recyklácie;

55.  domnieva sa, že odvetvové prístupy v kombinácii so stropmi pre celé hospodárstvo môžu vo vyspelých krajinách prispieť k zosúladeniu opatrení v oblasti klímy s konkurencieschopnosťou a hospodárskym rastom; zdôrazňuje význam prijatia holistického, horizontálneho, odvetvového prístupu k emisiám z priemyslu ako k pridanej hodnote v spojení s medzinárodnými rokovaniami a európskymi cieľmi týkajúcimi sa emisií CO2; dúfa, že takýto prístup by mohol byť tiež súčasťou medzinárodných rámcových opatrení v oblasti klímy v období po roku 2012;

56.  zdôrazňuje význam mechanizmu CDM pre európsky priemysel z hľadiska dosiahnutia zníženia emisií a urýchlenia prenosu technológií; pripomína, že je nevyhnutné upraviť mechanizmus CDM tak, aby sa v ňom vyžadovala prísna kvalita projektov, aby bol zaručený vysoký štandard týchto projektov so spoľahlivým, overiteľným a reálnym dodatočným znižovaním emisií, čo tiež podporí trvalo udržateľný rozvoj v týchto krajinách; domnieva sa, že v budúcnosti by sa mechanizmus CDM mal vzťahovať len na najmenej rozvinuté krajiny;

57.  pripomína, že celosvetový trh s uhlíkom bude dobrým základom pre dosiahnutie významného zníženia emisií a zabezpečenie rovnakých podmienok pre priemysel; vyzýva EÚ a jej partnerov, aby v bezprostrednej budúcnosti našli najúčinnejší spôsob podpory prepojení medzi EÚ ETS a ďalšími systémami obchodovania zameranými na globálny trh s uhlíkom, čím sa zabezpečí väčší výber možností znižovania emisií, rozšírenie trhu a zvýšenie likvidity, transparentnosť a v konečnom dôsledku i účinnejšie rozdeľovanie zdrojov;

Výskum a technológie

58.  víta dohodu dosiahnutú v Cancúne o rámci pre adaptačné opatrenia na zlepšenie opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy, o vytvorení technologického mechanizmu zahŕňajúceho Výkonný výbor pre technológie a Klimatické technologické centrum a sieť na zdokonaľovanie vývoja a prenosu technológií, ktorý vytvára správnu rovnováhu medzi prispôsobovaním sa zmene klímy a jej zmierňovaním a právami duševného vlastníctva tak, aby bol tento nástroj plne funkčný;

59.  zdôrazňuje, že vývoj a nasadenie prelomových technológií sú kľúčom k boju proti zmene klímy a zároveň k presvedčeniu partnerov EÚ na celom svete o tom, že zníženie emisií je možné bez straty konkurencieschopnosti a pracovných miest; žiada prijatie medzinárodného záväzku na zvýšenie investícií do výskumu a vývoja prelomových technológií v príslušných odvetviach; považuje za zásadné, aby Európa išla príkladom a podstatne zvýšila výdavky na výskum energeticky účinných priemyselných a energetických technológií šetrných ku klíme a že Európa by mala vyvinúť v tejto oblasti úzku vedeckú spoluprácu s medzinárodnými partnermi, ako sú ako krajiny BRIC a Spojené štáty americké;

60.  domnieva sa, že inovácie sú kľúčom k udržaniu globálneho otepľovania pod hranicou 2 °C, a konštatuje, že existujú rôzne spôsoby, ako podporiť inovácie; vyzýva Komisiu, aby posúdila rôzne mechanizmy odmeny pre popredné podniky, ktoré sa budú líšiť v závislosti od ich schopnosti zaviesť inovácie a prenášať a nasadzovať technológie na celom svete;

61.  zdôrazňuje význam budovania užšej spolupráce medzi Európou a najmenej rozvinutými krajinami; vyzýva preto Komisiu, aby v dostatočnom časovom predstihu pred konferenciou v Durbane predložila svoje návrhy týkajúce sa spoločných výskumných programov v oblasti alternatívnych zdrojov energie a toho, ako môže EÚ podporovať spoluprácu v rámci rôznych priemyselných odvetví medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami s osobitným zameraním na Afriku;

62.  naliehavo požaduje zriadenie inštitucionálneho rámca, ktorý sa bude zaoberať všetkými stránkami vývoja a transferu technológií, a to s osobitným zameraním na vhodnú technológiu (Appropriate technology – AT), ktorá je koncipovaná s osobitným zreteľom na environmentálne, etické, kultúrne, sociálne, politické a ekonomické charakteristiky spoločenstva, pre ktoré je určená; žiada vytvorenie patentových združení, ktoré by umožnili, aby patenty, ktorých držiteľmi sú rôzne subjekty, napr. podniky, univerzity alebo výskumné inštitúcie, boli k dispozícii ostatným subjektom na produkciu alebo ďalší výskum a vývoj; a požaduje zároveň, aby bolo rozvojovým krajinám uznané právo v plnej miere využívať flexibilitu, ktorú ponúka systém TRIPS;

63.  poukazuje na obrovský potenciál energie z obnoviteľných zdrojov v mnohých rozvojových krajinách; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v rozvojových krajinách uskutočňovali projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a sprístupnili technológie, odborné poznatky a investície;

64.  domnieva sa, že v záujme riadneho riešenia tejto problematiky je potrebné uskutočniť náležitý výskum v oblasti migrácie, ku ktorej dochádza v dôsledku zmeny klímy;

Energia, energetická účinnosť a efektívnosť využívania zdrojov

65.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že potenciál úspor energie sa na medzinárodnej úrovni ani v EÚ nerieši primerane; zdôrazňuje, že úspory energie umožňujú vytváranie pracovných miest, hospodárske úspory a energetickú bezpečnosť, konkurencieschopnosť a zníženie emisií; vyzýva EÚ, aby v medzinárodných rokovaniach venovala viac pozornosti energetickým úsporám, či už je to v rámci diskusie o prenose technológií, o plánoch rozvoja pre rozvojové krajiny alebo o finančnej pomoci;

66.  považuje za nanajvýš dôležité pre rokovania o klíme, aby priemyselné krajiny splnili svoje finančné záväzky, ktoré prijali v Kodani a Cancúne; vyzýva na rýchle a na medzinárodnej úrovni koordinované plnenie cieľa stanoveného na stretnutí skupiny G-20 v Pittsburghu zrušiť v strednodobom horizonte neefektívne dotácie fosílnych palív, čo by predstavovalo významný príspevok k ochrane klímy a bolo by obzvlášť dôležité v súčasnom kontexte schodku verejných financií v mnohých krajinách;

67.  poukazuje na to, že na celom svete približne 2 miliardy ľudí stále nemajú prístup k udržateľnej a cenovo dostupnej energii; zdôrazňuje potrebu riešiť problém energetickej chudoby v súlade s cieľmi politiky v oblasti klímy; konštatuje, že k dispozícii sú energetické technológie, ktoré sa môžu využiť pri riešení globálnej ochrany životného prostredia, ako aj potrieb miestneho rozvoja;

68.  domnieva sa, že Európa by mala podporovať úsilie Južnej Afriky umožniť africkým krajinám nájsť partnerov a financovanie pre investície do obnoviteľných zdrojov energie a zelených technológií;

Využívanie pôdy, zmena vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo (LULUCF)

69.  žiada, aby sa v Durbane dosiahla dohoda o pevných pravidlách týkajúcich sa využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva, ktoré posilňujú úroveň ambícií strán uvedených v prílohe I, sú zamerané na realizáciu znižovania emisií v lesnom hospodárstve a v oblasti využívania pôdy, vyžadujú si, aby boli strany uvedené v prílohe I zodpovedné za akékoľvek zvýšenie emisií z využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva, a boli s súlade s existujúcimi záväzkami strán týkajúcimi sa ochrany a zväčšenia zásobární a rezervoárov skleníkových plynov, s cieľom zabezpečiť environmentálnu integritu prínosu odvetvia k zníženiu emisií; okrem riadneho zúčtovania v oblasti LULUCF žiada, aby boli v rámci politiky určené opatrenia na uznanie hodnoty ukladania uhlíka v produktoch z reziva;

70.  domnieva sa, že vykazovanie v súvislosti s LULUCF sa musí vzťahovať na fixné minulé východiskové roky/obdobia a musí sa uplatňovať v medziach Kjótskeho protokolu a dohovoru;

71.  požaduje v tomto ohľade povinné začlenenie emisií (odstraňovanie a uvoľňovanie) z hospodárenia v lesoch do prílohy I Záväzkov zmluvných strán na zníženie LULUCF po roku 2012;

72.  vyzýva Komisiu, členské štáty a všetky zmluvné strany, aby sa podieľali na činnosti Podporného orgánu pre vedecké a technologické poradenstvo a ďalších medzinárodných fór s cieľom vypracovať novú definíciu lesov na úrovni OSN na základe biómov, v ktorej sa budú odrážať rozsiahle rozdiely v biologickej rozmanitosti rovnako ako v hodnotách uhlíka jednotlivých biómov, kým sa v nej jasne rozlišuje medzi prirodzenými lesmi a tými, v ktorých prevládajú monokultúry a nepôvodné druhy;

73.  so znepokojením konštatuje, že v účtovníctve v súlade s UNFCCC prevláda predpoklad uhlíkovej neutrality biomasy používanej na energetické účely; žiada vytvorenie nových a pevnejších účtovných pravidiel, pomocou ktorých sa odhalí skutočný potenciál bioenergie z hľadiska úspor emisií skleníkových plynov;

74.  nabáda na zriadenie fondu, v rámci ktorého by sa poskytovala odmena alebo stimuly za zníženie emisií prostredníctvom udržateľných postupov priestorového manažmentu vrátane ochrany lesa, udržateľného lesného hospodárstva, zamedzenia odlesňovaniu, zalesňovania a udržateľného poľnohospodárstva;

75.  pripomína, že v záujme zníženia emisií spôsobených odlesňovaním a degradáciou lesa treba prejsť z úzko zameraného postupu kvantifikácie toku uhlíka v lesoch na širší prístup, ktorý by zahŕňal vymedzenie priamych a nepriamych faktorov odlesňovania, a to na základe konzultačného procesu podobného konzultáciám uskutočneným pri dobrovoľných dohodách o partnerstve;

Zníženie emisií z odlesňovania a degradácie lesov

76.  uznáva potrebu právnej istoty v rámci dlhodobého finančného mechanizmu pre REDD+; naliehavo vyzýva konferenciu zmluvných strán, aby stanovila mechanizmus na uvoľnenie ďalších finančných prostriedkov na REDD+ z verejných aj súkromných zdrojov;

77.  zdôrazňuje potrebu ďalších opatrení na COP 17 s cieľom vykonávať REDD+ (znižovanie emisií z odlesňovania a degradácie lesov) a riešiť akékoľvek prípadné súvisiace nedostatky, najmä s ohľadom na dlhodobé financovanie a silný a transparentný systém monitorovania lesov, a najmä na efektívne konzultácie so zmluvnými stranami, pôvodnými a miestnymi spoločenstvami;

78.  zdôrazňuje, že návrh mechanizmu REDD+ by mal zabezpečiť významný prínos pre biodiverzitu a zásadné ekosystémové služby popri zmierňovaní zmeny klímy a mal by prispieť k posilneniu práv a zlepšeniu živobytia ľudí závislých od lesov, najmä pôvodných a miestnych spoločenstiev;

79.  zastáva názor, že mechanizmus financovania programu REDD by sa mal zakladať na kritériách výkonnosti vrátane správy lesného hospodárstva a zohľadňovať ciele strategického plánu pre biodiverzitu pre rok 2011, ktoré boli dohodnuté na konferencii zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite v Nagoji (COP 10);

80.  zdôrazňuje, že je potrebné zrýchliť verejné financovanie opatrení REDD+ založených na skutočných výkonoch odmeňovaním znižovania odlesňovania v súlade s vnútroštátnymi východiskami, aby sa najneskôr do roku 2020 zastavil neprijateľný úbytok tropických lesov;

81.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že financovanie programu REDD je založené na takej širokej definícii lesov, že môže zahŕňať jednodruhové plantáže nepôvodných druhov; domnieva sa, že táto definícia môže byť nepriaznivým stimulom k presmerovaniu financovania z veľmi potrebnej ochrany starých lesov a pralesov na nové komerčné plantáže a smerom od inovácií;

82.  ďalej vyzýva EÚ na zabezpečenie toho, aby program REDD+ zahŕňal ochranné mechanizmy, ktorými sa zaručí, že nebudú porušované práva obyvateľstva žijúceho v lesoch a účinne sa zastaví úbytok lesov; obzvlášť trvá na tom, že program REDD+ by nemal viesť k narušeniu pokroku, ktorý bol dosiaľ dosiahnutý v rámci programu FLEGT (vynútiteľnosť práva, správa a obchod v lesnom hospodárstve), najmä pokiaľ ide o správu lesného hospodárstva a objasnenie a uznanie zvykového práva držby;

Námorná doprava a medzinárodné letectvo

83.  víta najnovší pokrok v rámci Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) v oblasti zavedenia povinných opatrení energetickej účinnosti pre medzinárodnú dopravu, ale poznamenáva, že to možno považovať len za prvý krok; preto vyzýva EÚ, aby presadzovala ambiciózne ciele znižovania emisií v lodnej doprave s cieľom podporiť ďalší pokrok v rámci IMO pri uskutočňovaní potrebných krokov smerom k záväznému globálnemu zníženiu emisií z námornej dopravy v rámci UNFCCC;

84.  chce zdôrazniť skutočnosť, že vzhľadom na vzrastajúcu lodnú dopravu budú emisie z námornej dopravy rásť aj napriek týmto opatreniam, pretože sa vzťahujú iba na nové lode; a preto zastáva názor, že je potrebné upozorniť v tejto súvislosti na alternatívne prístupy (napr. spoplatnenie emisií CO2, ďalšie technologicky zamerané opatrenia aj pre už existujúce lode);

85.  vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby sa v medzinárodnej dohode zohľadnil úplný vplyv letectva, a to v podobe záväzných cieľov zníženia pre oblasť letectva, a naliehavo vyzýva všetky subjekty, aby stanovili, že tieto ciele budú zabezpečovať orgány na presadzovanie; vyjadruje presvedčenie, že vyriešenie tejto otázky je čoraz naliehavejšie, a podporuje zahrnutie leteckej dopravy do európskeho systému obchodovania s emisiami;

86.  uznáva princíp „spoločných, no diferencovaných záväzkov“ a zasadzuje sa za zavedenie medzinárodných trhových nástrojov s globálnymi cieľmi v oblasti znižovania emisií, ktorými sa obmedzí vplyv medzinárodného letectva a námornej dopravy na klímu;

Delegácia Európskeho parlamentu

87.  vyjadruje presvedčenie, že delegácia EÚ zohráva pri rokovaniach o zmene klímy kľúčovú úlohu, a preto považuje za neprijateľné, že poslanci Európskeho parlamentu sa nemohli zúčastniť na koordinačných schôdzach EÚ na predchádzajúcich konferenciách zmluvných strán; očakáva, že aspoň predsedom delegácie Európskeho parlamentu sa umožní, aby sa zúčastnili na koordinačných schôdzach EÚ v Durbane;

88.  poznamenáva, že v súlade s rámcovou dohodou uzavretou medzi Komisiou a Parlamentom v novembri 2010 musí Komisia uľahčiť začlenenie poslancov Parlamentu ako pozorovateľov do delegácií Únie rokujúcich o viacstranných dohodách; pripomína, že podľa Lisabonskej zmluvy (článok 218 ZFEÚ) musí Parlament vysloviť súhlas s dohodami medzi Úniou a tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami;

89.  pripomína povinnosť zmluvných strán UNFCCC nabádať k čo najširšej účasti na procese spojenom s UNFCCC vrátane procesu v súvislosti s mimovládnymi organizáciami; vyzýva na účasť na rokovaniach medzinárodného fóra pôvodného obyvateľstva na COP 17, keďže tieto skupiny obyvateľstva sú osobitne postihnuté zmenou klímy a prispôsobením sa zmene klímy;

o
o   o

90.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sekretariátu UNFCCC so žiadosťou, aby bolo zaslané všetkým zmluvným stranám, ktoré nie sú členmi EÚ.

(1) Ú. v. EÚ L 8, 13.1.2009, s. 3. (2) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 25. (4) Prijaté texty, P7_TA(2010)0442. (5) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 44. (6) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 115. (7) http://srren.ipcc-wg3.de/report (8) Prijaté texty, P7_TA(2011)0226. (9) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.