Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z 20. októbra 2005,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách)(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1718/2006/ES z 15. novembra 2006 o vykonávaní programu na podporu európskeho audiovizuálneho sektora (MEDIA 2007)(2),

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady zo 16. novembra 2005 o filmovom dedičstve a konkurencieschopnosti súvisiacich priemyselných činností(3),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 24. augusta 2006 o digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho dostupnosti online a o uchovávaní digitálnych záznamov(4),

–  so zreteľom na závery Rady z 13. novembra 2006 o digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho dostupnosti online a o digitálnom uchovávaní(5),

–  so zreteľom na závery Rady z 18. a 19. novembra 2010 o príležitostiach a výzvach pre európske kiná v digitálnej ére(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie týkajúce sa kritérií posudzovania štátnej pomoci z oznámenia Komisie o určitých právnych aspektoch súvisiacich s kinematografickými a inými audiovizuálnymi dielami (oznámenie o kinematografii) z 26. septembra 2001(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 2. júla 2010 o výzvach pre európske filmové dedičstvo pochádzajúce z analógovej a digitálnej éry (druhá správa o vykonávaní odporúčania o filmovom dedičstve) (SEK(2010)0853),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. augusta 2010 s názvom Digitálna agenda pre Európu (KOM(2010)0245),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. septembra 2010 o príležitostiach a výzvach pre európske kiná v digitálnom veku (KOM(2010)0487),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 27. apríla 2010 s názvom Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (KOM(2010)0183),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 13. júla 2011 o online distribúcii audiovizuálnych diel v Európskej únii: príležitosti a výzvy na jednotnom digitálnom trhu (KOM(2011)0427),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. júla 2002 o určitých právnych aspektoch súvisiacich s kinematografickými a inými audiovizuálnymi dielami(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2001 o dosiahnutí lepšieho obehu európskych filmov na vnútornom trhu a v kandidátskych krajinách(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve(10),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 2. apríla 2011 na tému Európske kiná v digitálnom veku(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu(12),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0366/2011),

A.  keďže kultúra predstavuje základnú podstatu európskych identít a spoločných hodnôt;

B.  keďže kultúra je stredobodom súčasných diskusií o identite, sociálnej súdržnosti a rozvoji znalostného hospodárstva, ako sa uvádza vo Všeobecnej deklarácii UNESCO o kultúrnej rozmanitosti z roku 2001;

C.  keďže každý má právo zapájať sa do kolektívneho kultúrneho života a užívať si umenie a keďže kinematografické umenie navyše pomáha ľuďom navzájom sa spoznávať a deliť sa o rovnakú ľudskú skúsenosť, pričom prispieva k vytváraniu európskej identity;

D.  keďže investície do kultúry prinášajú pri formovaní európskej identity dlhodobé, nehmotné a viacgeneračné výsledky;

E.  keďže európsky audiovizuálny sektor vrátane kinematografie tvorí významnú súčasť hospodárstva EÚ a mal by na celosvetovej úrovni zvýšiť svoju konkurencieschopnosť;

F.  keďže európsky film je dôležitou súčasťou kultúry, podporuje dialóg a porozumenie, stelesňuje a zachytáva európske hodnoty v EÚ i za jej hranicami a pritom zohráva významnú úlohu pri zachovávaní a podporovaní kultúrnej a jazykovej rozmanitosti;

G.  keďže európska kinematografia by mala posilňovať územnú a sociálnu integritu;

H.  keďže digitálny vek poskytuje audiovizuálnemu sektoru nové možnosti, najmä pokiaľ ide o účinnejšiu distribúciu, premietanie a dostupnosť filmov vo filmovom priemysle a o vyššiu kvalitu zvuku a obrazu, ktorú môže ponúknuť európskemu publiku, pričom však pre európsku kinematografiu pri prechode na digitálne technológie znamená aj viacero vážnych problémov, a to najmä vo finančnej oblasti;

I.  keďže digitálne technológie tým prispievajú k plneniu cieľov EÚ a vnútroštátnych cieľov v oblasti premietania a prístupnosti európskych diel a v oblasti sociálnej súdržnosti;

J.  keďže digitálna kinematografická technológia umožňuje pružné plánovanie propagácie a zmeny v danom materiáli na poslednú chvíľu;

K.  keďže prínos prvej fázy digitalizácie európskej kinematografie bol nerovnomerný;

L.  keďže ceny najmodernejších digitálnych zariadení sa v porovnaní s predchádzajúcimi modelmi znížili o približne 25 – 30 % a v súčasnosti sú teda pre európsku kinematografiu a programy financovania prijateľnejšie;

M.  keďže nie všetky kiná sú schopné čeliť výzve digitalizácie kín rovnakým spôsobom;

N.  keďže sa musí súrne dosiahnuť úplná digitalizácia európskeho filmového priemyslu a európskych kín, aby sa zabránilo zhoršeniu prístupu ku kultúrnej rozmanitosti a dostupnosti na viacerých platformách, ktorá by mala mať podporu na európskej a vnútroštátnej úrovni;

O.  keďže nezávislé a klubové kiná tvoria jedinečnú európsku sieť kín, ktorá ponúka rozmanitý program oslovujúci publikum mimo komerčného hlavného prúdu;

P.  keďže by sa mali vziať na vedomie obavy vyjadrované asociáciami klubových kín, ktoré predložili návrhy na osobitné a prioritné opatrenia na propagáciu produkcie a distribúcie nezávislých európskych filmov;

Q.  keďže miestne a regionálne riadiace orgány sú kľúčovými subjektmi pri ochrane a podpore európskeho kultúrneho dedičstva, najmä pri digitalizácii filmov a kín, a preto predstavujú hlavných partnerov v procese digitalizácie;

R.  keďže kiná sú dôležitým prostriedkom na zachovanie kvality života a sociálnej interakcie v historických centrách miest i na predmestiach a na obnovu mestských oblastí;

S.  keďže európske kinematografické diela musia byť najprv úspešné v Európe, aby boli zaradené do medzinárodnej distribúcie, čo im umožňuje plniť finančné ciele a celkovo predstavuje istú formu kultúrnej spolupráce a diplomacie, prostredníctvom ktorej sa v tretích krajinách šíria nielen diela, ale aj rozličné kultúry európskych krajín;

T.  keďže digitalizácia by mala byť čo najrýchlejšia, aby sa zabránilo dvojitým výrobným a distribučným nákladom;

U.  keďže európsky filmový priemysel je v súčasnosti rozdrobený vzhľadom na štátne a jazykové hranice a keďže filmy sa natáčajú v prvom rade pre miestne publikum krajiny pôvodu, ktoré je aj ich primárnym divákom;

Súčasná situácia

1.  zdôrazňuje významný prínos európskej kinematografie pre investície do digitálnych technológií, inovácie, rastu a pracovných miest;

2.  poukazuje na to, že v roku 2010 sa v kinách v EÚ predala takmer 1 miliarda lístkov, čo poukazuje na pretrvávajúcu popularitu kinematografie a jej obrovský potenciál v oblasti financií, rastu a zamestnanosti;

3.  zdôrazňuje, že európska kinematografia má čoraz väčší význam pre hospodárstvo, keďže vytvára viac než 30 000 pracovných miest;

4.  zdôrazňuje, že popri hospodárskej dynamike, ktorá vychádza z umeleckého odvetvia EÚ, má mimoriadne významnú úlohu najmä kultúrny a sociálny rozmer európskej kinematografie a že európska kinematografia je významným faktorom kultúrneho rozvoja a identity Európy;

5.  konštatuje, že európsky filmový trh je veľmi rozdrobený a rôznorodý, pričom prevažná väčšina kín má len jednu alebo dve kinosály;

6.  konštatuje, že väčšinu digitalizovaných kín tvoria multiplexy;

7.  konštatuje, že v Európe existujú zemepisne podmienené rozdiely v prístupe občanov ku kinám a filmom, a to predovšetkým vo východnej Európe a vo vidieckych oblastiach;

8.  zdôrazňuje význam sociálnej a kultúrnej úlohy kín, ktorá sa musí zachovať, a to najmä vo vidieckych a odľahlých oblastiach;

9.  konštatuje, že potenciál európskeho filmového priemyslu neustále rastie, pričom sa však musí postupne zvyšovať aj podiel európskej tvorby uvádzanej v kinách;

10.  poukazuje na to, že malé komerčné a nekomerčné kiná zaraďujú do svojho programu európsku tvorbu, čím predstavujú významný prínos k zachovaniu kultúrneho dedičstva;

11.  pripomína, že ponuka filmov v kinách sa mení, pričom rastie počet multiplexov a výrazne sa znižuje počet kinosál v malých mestách a v historických centrách miest;

12.  domnieva sa, že rozmanitosť kinematografického prostredia EÚ sa musí zachovať;

13.  konštatuje, že – čiastočne z dôvodu uprednostňovania komerčne úspešných filmov – je ohrozená rozmanitosť filmov v Európe a sloboda kín rozhodovať o svojom programe, a preto je dôvod obávať sa nezvratného procesu koncentrácie na trhu v oblasti kinematografie;

14.  preto zdôrazňuje, že prechod na digitalizáciu nesmie ohroziť programovú rôznorodosť ani kultúrne zariadenia vo vidieckych a v mestských oblastiach v žiadnej z krajín EÚ a nesmie vyústiť do zatvárania malých a klubových kín v prospech multiplexov;

15.  poukazuje na to, že digitalizácia umožňuje lacnejšiu distribúciu kultúrneho obsahu na vnútornom trhu a zabezpečuje konkurencieschopnosť a rozmanitosť európskej kinematografie;

16.  konštatuje, že sa stále zvyšuje tlak na to, aby boli všetky filmy kompatibilné s digitálnou projekciou, pričom niektoré európske kiná sú už úplne digitalizované;

17.  so znepokojením konštatuje, že existenciu mnohých nezávislých kín ohrozujú vysoké náklady na prechod na digitálnu technológiu a konkurencia zo strany kín, ktoré premietajú najmä filmy z USA;

18.  konštatuje, že nezávislí distribútori majú problémy s tým, aby sa vyrovnali s dvojitými nákladmi, ktoré musia znášať v prechodnom období, čo spôsobuje ťažkosti v celom kinematografickom priemysle;

19.  konštatuje, že udeľovanie multiteritoriálnych alebo celoeurópskych licencií má kľúčový význam pre uvoľnenie potenciálu filmových trhov s online distribúciou, pre presadenie širšieho obehu európskych filmov, pre lepší prístup spotrebiteľov k európskym filmom a pre dostupnosť európskych filmov na platformách videa na požiadanie (VOD – video on demand);

20.  konštatuje, že existuje niekoľko programov EÚ, ktoré majú potenciál podporovať prechod filmového priemyslu do digitálneho veku, ako napríklad program MEDIA;

21.  konštatuje, že nedostatočné financovanie európskej kinematografie sa prejavuje v jej nedostatočnej propagácii na medzinárodnej scéne;

22.  zdôrazňuje, že pri tvorbe kinematografického obsahu majú význam všetky etapy výrobného reťazca a je ich potrebné podporovať;

23.  pripomína, že multimediálne technológie nahrádzajú iné formy komunikácie, a preto je potrebné naučiť ľudí, ako ich prijímať;

Príležitosti a výzvy

24.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby finančne podporili úplnú digitalizáciu, čo sa týka vybavenia kín v EÚ, a zaviedli európske a vnútroštátne programy na podporu čo najrýchlejšieho prechodu na digitálne technológie a na podporu obehu európskych filmov v audiovizuálnom sektore, ktorý je celosvetovo veľmi konkurenčný;

25.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že tieto programy by mali pružne zodpovedať praktickým požiadavkám;

26.  zdôrazňuje, že digitálna kinematografia by sa mala zameriavať na zlepšovanie kvality obrazu a zvuku (pri zavedení rozlíšenia minimálne 2K) s cieľom umožniť poskytovať rôznorodejšiu a pružnejšiu ponuku priamych prenosov, ako aj nahratých záznamov a vzdelávacích, kultúrnych a športových podujatí, a zároveň umožňovať využívanie množstva rôznych inovačných technológií, ktoré budú naďalej lákadlom pre publikum do budúcnosti;

27.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité podporovať a propagovať produkciu EÚ, a uznáva, že EÚ výrazne prispieva k digitálnej kreativite a inováciám, ako je napríklad formát 3D;

28.  uznáva, že hoci je digitalizácia kín kľúčovou prioritou, mal by sa zohľadňovať neustály technologický vývoj, pretože v strednodobom a dlhodobom časovom horizonte bude možno potrebné ďalej sa prispôsobovať novým formátom premietania;

29.  pripomína, že pri prechode na digitálnu kinematografiu v Európe je potrebné zamerať sa na vytváranie nových možností distribúcie európskych filmov, na zachovanie rozmanitosti európskej produkcie a na zlepšovanie jej prístupnosti pre európskych občanov;

30.  zdôrazňuje, že video na požiadanie môže európskym filmovým spoločnostiam poskytnúť príležitosť osloviť širšie publikum;

31.  uznáva, že tvorba a inovácia sú vo všeobecnom záujme, a nalieha pritom, aby sa uprednostňovali a podporovali investície v oblasti programov s cieľom stimulovať ponuku kvalitného kultúrneho obsahu dostupného na sieťach;

32.  naliehavo vyzýva malé a nezávislé kiná, aby čo najviac využívali svoj komerčný potenciál, a to prostredníctvom diverzifikácie produktov, vytvárania pridanej hodnoty v súvislosti so službami, ktoré poskytujú, a využívania miesta na trhu, ktoré zaujímajú;

33.  domnieva sa, že digitalizácia je veľmi významnou príležitosťou na podporu prítomnosti úradných regionálnych jazykov v kinách, ako aj výučbu cudzích jazykov;

Riziká

34.  uznáva, že vysoké náklady na digitalizáciu môžu napriek tomu, že prinesú dlhodobý komerčný prínos, predstavovať značnú záťaž pre mnohé malé a nezávislé kiná, ktoré majú rozmanitý program presahujúci hlavný prúd a ktoré premietajú vysoký podiel európskych filmov;

35.  v tejto súvislosti uznáva, že takéto kiná potrebujú osobitnú a prioritnú podporu v prípade hrozby zatvorenia alebo v záujme toho, aby mu zabránili;

36.  z tohto dôvodu vyzýva Komisiu, aby navrhla osobitné opatrenia na poskytovanie podpory týmto kinám;

37.  konštatuje, že kiná nesú najväčšiu záťaž, pokiaľ ide o náklady na digitalizáciu, a že najmä pre malé a nezávislé kiná je dôležité financovanie z verejných zdrojov, keďže táto záťaž zahŕňa budovanie základnej infraštruktúry, ktorá je dôležitá pre verejnosť a uľahčí poskytovanie lepších kultúrnych služieb než doteraz, a to bez ohľadu na miesto bydliska;

38.  uznáva, že kiná sú miestom, kde sa ľudia stretávajú a vymieňajú si názory, a zdôrazňuje, že zánik malých a nezávislých kín, obzvlášť v malých mestách a menej rozvinutých regiónoch, môže obmedziť dostupnosť európskych kultúrnych zdrojov, kultúry a kultúrneho dialógu;

39.  zdôrazňuje, že problém malých kín existuje najmä vo vidieckych oblastiach, kde môžu zohrávať mimoriadne silnú spoločenskú úlohu ako miesta stretávania sa;

40.  upriamuje pozornosť na ťažkú situáciu malých mestských kín, ktoré ako klubové kiná pomáhajú uchovávať kultúrne dedičstvo;

41.  uznáva, že digitalizáciu malých a nezávislých kín je nutné dosiahnuť čo najrýchlejšie, aby tieto miesta ostali otvorené filmom, kultúrnej rozmanitosti a publiku;

42.  zdôrazňuje hrozbu, ktorú pre kinematografický priemysel predstavujú podvody v oblasti autorských práv a nelegálne sťahovanie filmov; žiada náležité presadzovanie práv duševného vlastníctva členskými štátmi;

43.  ďalej uznáva, že metalické plátna, ktoré vytvárajú výrazné svetelné rozdiely v rámci obrazu, ohrozujú kvalitu premietaných diel a rešpektovanie morálnych práv autorov; keďže metalické plátna sa vyrábajú pre projekciu vo formáte 3D, odporúča, aby sa filmy vo formáte 2D nepremietali na pokovované plátna, a to v záujme rešpektovania morálnych práv autorov a zachovania kvalitného zážitku divákov;

44.  pripomína, že európsky filmový priemysel čelí problémom s obehom a distribúciou filmov, najmä nízkorozpočtových filmov, a že mnohé produkcie sa dostanú len na vnútroštátne trhy a len zriedka sa premietajú v zahraničí, čo im bráni v tom, aby sa mohli dostať k širšiemu publiku na celom kontinente a vo svete;

45.  varuje pred súčasným nedostatkom vhodnej odbornej prípravy pre premietačov v oblasti zaobchádzania s novými zariadeniami digitálnej kinematografie a ich prispôsobovania každému konkrétnemu filmu v záujme zachovania kvality premietaného diela;

46.  uznáva, že digitalizácia audiovizuálnej produkcie a distribúcie predstavuje pre inštitúcie pôsobiace v oblasti filmového dedičstva nové výzvy v rámci ich činností v oblasti zhromažďovania, udržiavania a zachovávania európskeho audiovizuálneho dedičstva;

Interoperabilita, štandardizácia a uchovávanie

47.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť interoperabilitu systémov a materiálov digitálneho premietania, ako aj ostatných zariadení, keďže sú osobitne potrebné pre malé a stredné kinosály, ktoré zohľadňujú hospodárske súvislosti európskeho kinematografického trhu, a teda zachovávajú rozmanitosť kín a filmov;

48.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby digitalizácia kín bola čo najviac technologicky neutrálna;

49.  odporúča štandardizáciu systémov na základe noriem ISO v oblasti výroby, distribúcie a premietania filmov;

50.  domnieva sa však, že najmä v prípade digitálnej projekcie nesmie digitalizácia kín za žiadnych okolností viesť k zavedeniu jediného štandardu;

51.  konštatuje, že by to nebolo vhodné ani vzhľadom na ďalší nový technologický vývoj, aký predstavujú napríklad systémy projekcie v kinách využívajúce laserovú technológiu;

52.  zdôrazňuje význam štandardizácie systému rozlíšenia 2K (2 000 pixlov), ktorý umožňuje premietanie filmov vo formáte 3D, HDTV a Blu-Ray a služieb video na požiadanie;

53.  víta preto skutočnosť, že prostredníctvom normy 2K sa vytvorila jedinečná, otvorená a kompatibilná celosvetová norma ISO pre digitálne projekcie, ktorá zohľadňuje osobitné potreby európskych prevádzkovateľov kín;

54.  vyzýva európske a vnútroštátne normalizačné orgány, aby zodpovedajúcim spôsobom podporovali uplatňovanie tejto normy;

55.  víta skutočnosť, že Komisia vo svojom pracovnom programe pre normalizáciu priemyselných inovácií na roky 2010 až 2013 informovala o pláne stanoviť do roku 2013 dobrovoľné normy na ukladanie digitálnych filmov do archívov, na ich uchovávanie a premietanie vo formáte 3D;

56.  podporuje ďalšiu možnosť financovania menej nákladných projektorov, ktoré možno úspešne používať v kinách, kde sa premieta alternatívnejší obsah, a ktoré môžu byť okrem toho vhodné pre špecializované filmy, napríklad dokumenty a cudzojazyčné filmy;

57.  pripúšťa, že hoci archivácia filmov bude vďaka ich digitalizácii alebo čisto digitálnej výrobe technicky ľahšia, v budúcnosti prinesie viac výziev z dôvodu problémov spojených so štandardmi a autorskými právami;

58.  odporúča, aby členské štáty prijali legislatívne opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa audiovizuálne diela, ktoré by v budúcnosti mohli byť prvou súčasťou európskej multimediálnej knižnice a ktoré by sa mohli stať významným nástrojom ochrany a propagácie národného dedičstva, digitalizovali, zhromažďovali prostredníctvom mechanizmov povinnej úschovy, katalogizovali, uchovávali a šírili na kultúrne, vzdelávacie a vedecké účely, pričom sa musia dodržiavať autorské práva;

59.  odporúča, aby sa prechod na digitálny formát uskutočnil čo najskôr s cieľom vyhnúť sa nákladom na výrobu celuloidových aj digitálnych verzií filmov a na dvojitý systém distribúcie/prezentácie, čo zároveň dá impulz inzerentom, aby prešli z 35 mm formátu na digitálny formát;

60.  vyzýva Komisiu, aby európsku digitálnu knižnicu EUROPEANA využívala nielen ako digitálnu knižnicu pre tlačené diela, ale aj pre európske filmové dedičstvo, a aby podľa toho vymedzila rozsah pôsobnosti knižnice EUROPEANA;

61.  zdôrazňuje potrebu podporovať kiná a filmové knižnice, ktoré propagujú a uchovávajú filmové dedičstvo;

62.  odporúča členským štátom, aby vytvorili mechanizmy povinnej úschovy digitálnych formátov alebo prispôsobili svoje existujúce mechanizmy týmto formátom tým, že budú v prípade digitálnych filmov vyžadovať úschovu štandardnej hlavnej digitálnej verzie;

Štátna pomoc

63.  vyzýva členské štáty, aby pri navrhovaní systémov štátnej pomoci pre digitálnu konverziu zohľadnili pravidlá EÚ pre hospodársku súťaž a predišli tým narušeniu podmienok financovania digitálnej kinematografie;

64.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala jasné usmernenia pre štátnu pomoc na základe skúseností z rôznych členských štátov a zvýšila tým právnu istotu, pričom by sa mala členským štátom ponechať sloboda rozhodovať o podobe financovania filmov a kín na vnútroštátnej úrovni;

65.  zdôrazňuje, že verejná podpora by mala byť nielen neutrálna z technologického hľadiska, ale mala by aj zabezpečovať udržateľnosť investícií pri zohľadnení osobitných podnikateľských modelov prevádzkovateľov kín a technických požiadaviek distribútorov;

66.  vyzýva členské štáty, aby poskytovali podporu vnútroštátnym filmovým štúdiám a iným relevantným inštitúciám pri prechode na prácu s digitálnou technológiou;

Modely financovania

67.  zdôrazňuje potrebu verejných a súkromných investícií pri vstupe kinematografie do digitálneho veku;

68.  zdôrazňuje, že na uľahčenie digitalizácie by sa malo na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni sprístupniť pružné a diverzifikované financovanie z verejných aj súkromných zdrojov, najmä na podporu malých a nezávislých kín, v rámci ktorého sa stanovia priority a doplnkové vzťahy na rozličných úrovniach a určia sa kvantifikovateľné ciele;

69.  zdôrazňuje, že hoci európske štrukturálne fondy predstavujú významný zdroj financovania projektov digitalizácie a vzdelávacích iniciatív, v novom finančnom rámci na roky 2014 – -2020 by sa mala zvýšiť výška financovania, skrátiť čakacie lehoty a zjednodušiť ich uplatňovanie;

70.  odporúča, aby financovanie projektov v oblasti digitalizácie z európskych štrukturálnych fondov zahŕňalo záväzky podporovaných kín premietať európske filmy;

71.  okrem toho požaduje mechanizmus na zlepšenie podpory prostredníctvom programov Európskeho fondu regionálneho rozvoja;

72.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozširovali najlepšie postupy v oblasti financovania digitalizácie vrátane trhových riešení, napríklad združovanie malých kín do sietí s cieľom uzatvárať kolektívne dohody s distribútormi; vyzýva Komisiu, členské štáty a regióny, aby sústredili verejné financie na digitálnu konverziu tým kinám, ktoré nedokážu dostatočne pokryť svoje finančné potreby z iných zdrojov, a aby čo najviac skrátili prechodné obdobie;

73.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala dôsledky, ktoré prináša prechod z tradičného na digitálne premietanie všetkým zainteresovaným a zúčastneným stranám; zdôrazňuje, že členské štáty by pri vypracúvaní vnútroštátnych programov digitalizácie mali vziať do úvahy náklady, ktoré vzniknú malým miestnym kinám, a možné príležitosti alebo dôsledky pre trh práce;

74.  domnieva sa, že kiná, ktoré sa nachádzajú v menej osídlených oblastiach, kde sú kultúrne podujatia zriedkavé, a ktoré nie sú schopné zaplatiť náklady na prechod na digitálny formát, by sa mali vybaviť digitálnymi zariadeniami;

75.  poukazuje na dostupnosť preferenčných pôžičiek, ktoré Európska investičná banka poskytuje kinám, ktoré sa usilujú o digitalizáciu a nemajú na ňu náležité prostriedky;

76.  vyzdvihuje úlohu verejno-súkromných partnerstiev ako spôsobu financovania digitalizácie kín a zdôrazňuje potrebu ich podpory;

77.  zdôrazňuje, že digitalizácia kín financovaná z verejných či súkromných zdrojov nesmie ohroziť nezávislosť kín ani viesť k zníženiu rozmanitosti programu a podielu európskych filmov na trhu;

78.  vyzýva Komisiu, aby túto otázku riešila aj s ohľadom na predĺženie uplatňovania oznámenia o kinematografii;

79.  v tejto súvislosti konštatuje, že akékoľvek verejné finančné prostriedky poskytované na digitalizáciu kinematografie a filmu by mali podliehať rovnakej kontrole ako štátna pomoc iným odvetviam;

80.  podporuje spoluprácu medzi prevádzkovateľmi kín, miestnymi orgánmi, kinami, filmovými klubmi/spoločnosťami a filmovými festivalmi v záujme čo najlepšieho využitia digitálnych technológií zabezpečených prostredníctvom financovania zo zdrojov EÚ;

81.  domnieva sa, že by sa mali zaviesť mechanizmy, ktoré by spojili distribútorov a prevádzkovateľov kín, a žiada intenzívnejšiu spoluprácu medzi malými kinami s cieľom minimalizovať náklady na investície do digitálneho vybavenia;

82.  nabáda členské štáty, aby zvýšili objem financií venovaných na výskum spojený s technológiou digitálnej kinematografie a najmä so spôsobmi šírenia filmového materiálu a metódami jeho komprimácie, a to tak, aby vytvorená sieť bola interaktívna a ponúkala kvalitnú projekciu a súčasne umožňovala ľahšie používanie komprimovaného a dekomprimovaného obrazu;

83.  zdôrazňuje význam náležitého investovania do výskumu, financovania a odbornej prípravy odborníkov, ktorí už pôsobia v tejto oblasti, aby sa im umožnilo zvyknúť si na používanie nových technológií a zaručilo sa sociálne začlenenie a ochrana zamestnania;

84.  zdôrazňuje potrebu realizovať programy odbornej prípravy určené pre odborníkov v audiovizuálnom sektore, ktoré im umožnia naučiť sa používať digitálne technológie a prispôsobiť sa novým obchodným modelom, a uznáva úspech iniciatív, ktoré sa v tejto oblasti už uskutočňujú; domnieva sa, že EÚ musí týmto programom prisľúbiť podporu a financovanie;

Poplatky za virtuálne kópie (VPF)

85.  uznáva, že obchodný model, ktorým sa financuje zavádzanie digitálnych zariadení prostredníctvom poplatkov za virtuálne kópie (VPF – Virtual Print Fee), je vhodný pre veľké siete kín, ale nie je vhodným riešením pre malé a nezávislé kiná, ktoré obmedzuje nedostatok investičných prostriedkov, a že preto môže model financovania založený na VPF dokonca brzdiť kultúrnu rozmanitosť;

86.  zdôrazňuje skutočnosť, že mnohé malé, vidiecke a klubové kiná, v ktorých sa premieta väčšinou európska produkcia, sú vylúčené z modelu VPF a že v záujme zachovania a posilnenia kultúrnej rozmanitosti a zaručenia konkurencieschopnosti môžu byť potrebné alternatívne spôsoby financovania vrátane verejnej podpory;

87.  preto požaduje, aby sa modely financovania založené na VPF upravili v súlade s požiadavkami a špecifikami nezávislého programu a klubových kín;

88.  konštatuje, že by sa mali propagovať modely financovania, ktoré nezávislým kinám umožnia získať prístup k platbám VPF od všetkých distribútorov; odporúča zakladať nákupné družstvá s cieľom sprístupniť skupinové tarify všetkým kinám;

Vzdelávanie v oblasti filmu

89.  poukazuje na to, že vzdelávanie v oblasti filmu prispieva k rozvoju analytického myslenia a k všeobecnému formovaniu mládeže, pretože umožňuje spájať spoznávanie dedičstva s uvedomovaním si komplexnosti sveta obrazov a zvukov;

90.  zdôrazňuje, že vzdelávanie prostredníctvom filmov vrátane kinematografickej kultúry a jazyka umožňuje občanom zaujať k rôznym formám médií kritický postoj, a tým zvýšiť objem a zlepšiť kvalitu zdrojov a možností, ktoré ponúka tzv. digitálna gramotnosť;

91.  zdôrazňuje, že filmové vzdelávanie by malo občanom umožniť získať rozsiahlejšie znalosti, oceňovať filmové umenie a zamýšľať sa nad hodnotami, ktoré filmy sprostredkúvajú;

92.  vyzýva členské štáty, aby vzdelávanie v oblasti filmu zaradili do svojich vnútroštátnych vzdelávacích programov;

93.  zdôrazňuje význam vzdelávania v oblasti filmu v nezávislých kinách vo všetkých etapách vzdelávania v záujme vytvárania publika pre európske filmy;

94.  nabáda členské štáty, aby podporovali vzdelávacie programy filmových škôl a iných príslušných inštitúcií venované možnostiam tvorby filmov pomocou digitálnych technológií a produkcii a distribúcii digitálnych filmov;

95.  žiada, aby sa kvalitná a aktuálna odborná príprava technického aj riadiaceho personálu zabezpečovala buď z finančných prostriedkov EÚ, alebo aby ju zabezpečovali úspešní uchádzači o financovanie EÚ, a to s cieľom zaistiť optimálne využívanie digitálnych technológií financovaných z prostriedkov EÚ;

96.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili a rozvíjali osobitné programy a podujatia, napríklad v rámci filmových festivalov, s cieľom rozvíjať vzdelávanie mladých európskych občanov a ich záujem o európske filmy;

Program MEDIA

97.  uznáva, že program MEDIA podporuje európsky audiovizuálny priemysel už viac ako dvadsať rokov a prispieva k rozvoju, distribúcii a propagácii európskych filmov a k odbornej príprave prevádzkovateľov kín v oblasti digitálnych techník;

98.  v tejto súvislosti víta záväzok pána Barrosa z 18. marca 2011 týkajúci sa zachovania a ďalšieho posilňovania programu MEDIA;

99.  zdôrazňuje význam programu MEDIA v procese digitalizácie kín a žiada dodržiavanie súčasných položiek a riadkov financovania, ako aj zvýšenie prostriedkov v budúcej generácii programu s cieľom riešiť problémy spojené s digitálnymi technológiami;

100.  vyzýva Komisiu, aby vyčlenila finančné prostriedky z nového programu MEDIA na obdobie po roku 2013 a z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) na podporu digitalizácie kín premietajúcich európsku produkciu;

101.  pripomína, že je potrebné, aby sa v rámci budúcej generácie programu naplánovali opatrenia, ktoré vytvárajú významnú pridanú hodnotu a prispievajú k celkovej stratégii Európa 2020;

102.  zdôrazňuje, že ako súčasť ďalšej generácie programu MEDIA sa musia zaviesť nové iniciatívy zamerané na zlepšenie a podporu prekladu, dabingu a titulkovania v záujme podpory nezávislých kín zameraných na premietanie európskych filmov;

103.  pripomína, že investície do nových kinematografických technológií a prechod na digitálny formát by mali zlepšiť prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím, a to najmä vďaka zavedeniu technológie zvukového popisu;

104.  preto žiada, aby sa do programu MEDIA začlenil okruh venovaný digitálnemu programu, a to s cieľom zjednodušiť prechod na digitálne formáty;

105.  upozorňuje na význam programu stálej odbornej prípravy MEDIA ako nástroja pre odborníkov v tejto oblasti určeného na zlepšenie ich zručností, aby sa prispôsobili meniacim sa technológiám a výrobným metódam;

106.  pripomína pridanú hodnotu programu počiatočnej odbornej prípravy MEDIA, ktorý uľahčuje mobilitu študentov filmových škôl v Európe, čo vedie k lepšiemu začleneniu do odborného odvetvia a intenzívnejšej európskej spolupráci a koprodukcii; v tejto súvislosti žiada zvýšenie objemu financovania tohto riadka;

107.  odporúča, aby program MEDIA v rámci svojho úsilia o podporu celoeurópskej distribúcie investoval do služieb videa na požiadanie, podporoval nadnárodnú spoluprácu medzi jednotlivými platformami a odmeňoval iniciatívy v oblasti cezhraničnej spolupráce;

108.  zdôrazňuje pridanú hodnotu európskej podpory, najmä vzhľadom na cezhraničné premietanie filmov a predchádzanie ďalšiemu rozdrobeniu európskeho filmového trhu;

Distribučné modely

109.  konštatuje, že digitálne technológie ovplyvnili spôsob distribúcie filmov cez rôzne platformy a zariadenia prostredníctvom lineárnych alebo nelineárnych služieb;

110.  uznáva, že po počiatočných výdavkoch na proces digitalizácie digitálna infraštruktúra následne podstatne zníži náklady na distribúciu a umožní malým distribútorom nezávislých filmov vydávať ich filmy vo väčšom rozsahu a osloviť tak širšie publikum;

111.  uznáva, že úspešný prechod na digitálnu technológiu je nevyhnutne spätý s prístupom k vysokorýchlostnému širokopásmovému pripojeniu ako prostriedku distribúcie digitálneho obsahu, so zlepšením digitálneho softvéru a s mnohými inými zásadnými funkciami, a preto vyzýva inštitúcie, ktoré chcú prejsť na digitálne technológie, aby sa pripravili na závislú povahu tohto vzťahu;

112.  konštatuje, že digitálne technológie podporujú rýchly rozvoj krátkych filmov a videa a umožňujú využívať nové distribučné modely a pružné uvádzanie filmov, napríklad možnosť sprístupniť film prostredníctvom rôznych platforiem krátko po jeho premiére;

113.  okrem toho sa domnieva, že v záujme ochrany rozmanitosti kinematografie by sa malo zachovať obdobie výlučného využívania obsahu kinami;

114.  pripomína, že jednou slabinou procesu digitalizácie je neschopnosť distribútorov, a najmä nezávislých distribútorov, ktorým sa nedostáva dostatočnej podpory pre digitálnu distribúciu, udržať s týmto procesom krok;

115.  nabáda členské štáty, aby finančnú pomoc zamerali na distribúciu;

116.  nabáda európske inštitúcie, aby zaviedli prípravné kroky a pilotné projekty zamerané na testovanie nových obchodných modelov, ktoré by mohli zlepšiť obeh európskych audiovizuálnych diel;

117.  nabáda členské štáty, aby navrhli stratégiu pre zavedenie siete digitálnych kín, ktorá by zahŕňala filmové štúdiá, kiná s jednou kinosálou, multiplexy a zariadenia na premietanie v priamom prenose a ktorá by používala všetky spôsoby prenosu dát vrátane satelitného prenosu;

118.  zdôrazňuje, že na európskej úrovni treba rozvoj nových online riešení spojiť so zavádzaním spravodlivého odmeňovania audiovizuálnych autorov, ktoré bude úmerné ziskom, ktoré tieto nové formáty a služby prinášajú;

Propagácia európskej kinematografie

119.  nabáda členské štáty, aby zabezpečili čo najväčšie zaraďovanie európskych filmov do programov svojich kín s cieľom zlepšiť ich obeh a propagáciu v celej EÚ a poskytnúť občanom EÚ možnosť oceniť bohatosť a rozmanitosť týchto filmov, a to prostredníctvom čo najširšieho spektra platforiem;

120.  pripomína, že je potrebné presadzovať a podporovať európsku koprodukciu a že zvýšenie objemu takejto produkcie môže viesť k rozsiahlejšej distribúcii európskych filmov na celom kontinente;

121.  podporuje činnosť sietí kín, napríklad Europa Cinemas, ktoré propagujú európsky film na celom svete tým, že finančne a prevádzkovo pomáhajú kinám, ktoré premietajú značný počet európskych filmov;

122.  uznáva význam podpory nezávislých kín zameraných na premietanie európskych filmov (napríklad členov skupiny Europa Cinemas) s cieľom posilniť ich európsku programovú politiku a rozmanitosť a ich konkurencieschopnosť na trhu;

123.  vyzýva na technologicky neutrálnu podporu všetkých kín, ktoré premietajú vysoký podiel európskych filmov a majú ambiciózny program, a to bez ohľadu na ich obrat alebo počet návštevníkov;

124.  nabáda členské štáty, aby šírenie a obeh európskych filmov na svojich územiach propagovali a podporovali prostredníctvom tematických podujatí a festivalov; nabáda členské štáty, aby podporovali aj existenciu rozličných filmových škôl v Európe;

125.  zdôrazňuje, že filmy vyhrávajúce ocenenia na európskych festivaloch by mali získať marketingovú podporu s cieľom ešte viac uľahčiť ich medzinárodné uvádzanie v rámci služieb videa na požiadanie a pomôcť propagovať európsku kinematografiu;

126.  uznáva úlohu ceny Európskeho parlamentu LUX pri propagácii európskych filmov a viacjazyčnosti prekladaním titulkov víťazného filmu do všetkých 23 úradných jazykov EÚ, čo zároveň vytvára aj spoločenské diskusie medzi občanmi EÚ;

127.  navrhuje lepšiu spoluprácu a interakciu s tretími krajinami zameranú na zvýšenie povedomia o európskych dielach na svetovom trhu, a najmä v oblasti Stredozemného mora, ktorá by propagovala kultúrnu výmenu a začínala nové iniciatívy na podporu euro-stredozemského dialógu a demokratického rozvoja celého regiónu, a to v neposlednom rade z hľadiska záväzkov vyplývajúcich z Euro-stredozemskej konferencie o kinematografii;

o
o   o

128.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 12. (3) Ú. v. EÚ L 323, 9.12.2005, s. 57. (4) Ú. v. EÚ L 236, 31.8.2006, s. 28. (5) Ú. v. EÚ C 297, 7.12.2006, s. 1. (6) Ú. v. EÚ C 323, 30.11.2010, s. 15. (7) Ú. v. EÚ C 31, 7.2.2009, s. 1. (8) Ú. v. EÚ C 271 E, 12.11.2003, s. 176. (9) Ú. v. ES C 140 E, 13.6.2002, s. 143. (10) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2010, s. 16. (11) Ú. v. EÚ C 104, 2.4.2011, s. 31. (12) Prijaté texty, P7_TA(2011)0240.