Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2011/2151(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0351/2011

Predkladané texty :

A7-0351/2011

Rozpravy :

PV 16/11/2011 - 20
CRE 16/11/2011 - 20

Hlasovanie :

PV 17/11/2011 - 6.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0515

Prijaté texty
PDF 233kWORD 68k
Štvrtok, 17. novembra 2011 - Štrasburg
Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v práci Európskeho parlamentu
P7_TA(2011)0515A7-0351/2011

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. novembra 2011 o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v práci Európskeho parlamentu (2011/2151(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na štvrtú svetovú konferenciu o ženách, ktorá sa uskutočnila v Pekingu v septembri 1995, na deklaráciu a akčnú platformu prijaté v Pekingu, ako aj na následné záverečné dokumenty,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii, v ktorom sa zdôrazňujú hodnoty spoločné členským štátom, ako je pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi mužmi a ženami,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 1, 2, 3, 4, 5, 21 a 23,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý Európska rada prijala v marci 2011(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (KOM(2010)0491),

–  so zreteľom na komplexnú správu švédskeho predsedníctva Európskej únie z roku 2009 s názvom Peking +15: akčná platforma a Európska únia, v ktorej sa poukazuje na prekážky, ktoré v súčasnosti bránia plnému dosiahnutiu rodovej rovnosti,

–  so zreteľom na závery Rady z 2. – 3. júna 2005, v ktorých vyzvala členské štáty a Komisiu, aby posilnili inštitucionálne mechanizmy na podporu rodovej rovnosti a vytvorili rámec na posudzovanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy s cieľom zabezpečiť ucelenejšie a systematickejšie monitorovanie pokroku,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 1995 o štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách v Pekingu: Boj za rovnosť, rozvoj a mier(2), uznesenie z +10. marca 2005 o opatreniach v súvislosti s akčnou platformou štvrtej svetovej konferencie o ženách (Peking + 10)(3) a uznesenie z 25. februára 2010 o akčnej platforme OSN v oblasti rodovej rovnosti s názvom Peking + 15(4),

–  zo zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2003 o integrovanom prístupe k rovnosti žien a mužov v Európskom parlamente(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2007 o integrovanom prístupe k rovnosti žien a mužov v rámci práce výborov(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2009 o integrovanom prístupe k rovnosti žien a mužov v rámci práce výborov a delegácií(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o uplatňovaní rodového hľadiska vo vonkajších vzťahoch EÚ(8),

–  so zreteľom na priekopnícku prácu Rady Európy týkajúcu sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, a najmä na deklaráciu zo 119. zasadnutia Výboru ministrov nazvanú Urobme rodovú rovnosť skutočnosťou(9),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0351/2011),

A.  keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti znamená viac ako len jednoduché presadzovanie rodovej rovnosti vykonávaním osobitných opatrení na pomoc ženám, alebo v niektorých prípadoch nedostatočne zastúpenému pohlaviu, jeho súčasťou však je aj mobilizácia všetkých všeobecných politík a opatrení s konkrétnym cieľom dosiahnuť rodovú rovnosť;

B.  keďže OSN zriadila orgán OSN Ženy, ktorý od 1. januára 2011 upevňuje inštitucionálne usporiadanie systému OSN na podporu rodovej rovnosti a posilnenie postavenia žien a ktorého rámcom sú pekinská deklarácia a akčná platforma(10);

C.  keďže zásada rodovej rovnosti je ustanovená v článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa uvádza, že Únia sa vo všetkých svojich činnostiach zameriava na odstraňovanie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami;

D.  keďže článok 2 Zmluvy o Európskej únii stanovuje zásadu rodovej rovnosti, pričom sa v ňom uvádza, že Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám a že tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi;

E.  keďže začlenenie rodového hľadiska do legislatívnej a politickej práce Parlamentu možno v niektorých prípadoch najlepšie dosiahnuť prostredníctvom konkrétne zameraných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhom správ, ktoré sa v gestorskom výbore prekladajú formou pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zameraných na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, pričom túto stratégiu aktívne uplatňuje Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť od roku 2009;

F.  keďže tento postup sa úspešne uplatnil v najnovších uzneseniach z 18. mája 2010, ktoré sú zamerané na zásadu rodovej rovnosti, o kľúčových kompetenciách pre meniaci sa svet: realizácia pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010(11) a z 8. júna 2011 o priebežnom hodnotení siedmeho rámcového programu Európskej únie v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností(12);

G.  keďže členské štáty sú zapojené do všetkých najdôležitejších medzinárodných rámcov pre rodovú rovnosť a práva žien a keďže na úrovni EÚ existuje viacero dokumentov týkajúcich sa tejto politiky; keďže sa však musí posilniť praktický záväzok podporovať uplatňovanie rodového hľadiska a posilnenie postavenia žien, pretože vykonávanie existujúcich politických dokumentov veľmi nenapreduje a rozpočtové zdroje vyčlenené na rodové otázky sú nedostatočné;

H.  keďže Komisia okrem svojej stratégie rovnosti žien a mužov (2010 – 2015) stanovila kľúčové činnosti, ktoré musí vykonať každé z jej generálnych riaditeľstiev, čo je známka toho, že EÚ prechádza na holistickejší a koherentnejší prístup k uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti(13);

I.  keďže Komisia sa v rámci Charty žien(14) zaviazala posilňovať rodového hľadiska vo všetkých svojich politikách počas celého svojho funkčného obdobia;

J.  keďže Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) má za úlohu vytvárať, analyzovať, hodnotiť a šíriť metodické nástroje s cieľom podporiť začlenenie rodovej rovnosti do všetkých politík Spoločenstva a z nich vyplývajúcich vnútroštátnych politík, ako aj podporovať uplatňovanie rodového hľadiska vo všetkých inštitúciách a orgánoch Spoločenstva(15);

K.  keďže je potrebná úzka spolupráca s inštitútom EIGE v súvislosti s jeho úlohou šíriť presné metodické nástroje a s cieľom účinnejšie posúdiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v Parlamente;

L.  keďže cieľom Komisie je uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti ako neoddeliteľnú súčasť svojej politickej činnosti, a to aj prostredníctvom posúdení rodového vplyvu a postupov vyhodnocovania, a keďže na tento účel vypracovala Príručku pre posudzovanie rodového vplyvu(16);

M.  keďže politika uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti dopĺňa, ale nenahrádza konkrétne politiky rovnosti ani opatrenia pozitívnej diskriminácie, ktoré sú súčasťou dvojakého prístupu k dosahovaniu cieľa rodovej rovnosti;

N.  keďže diskriminácia založená na pohlaví alebo rode má nepriaznivý vplyv na transrodové osoby a keďže do politík a činností Európskeho parlamentu, Komisie a viacerých členských štátov v oblasti rodovej rovnosti sa v čoraz väčšej miere zahŕňa otázka rodovej identity;

O.  keďže väčšina parlamentných výborov všeobecne prikladá uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti určitý význam (napríklad v rámci svojej legislatívnej práce, svojich inštitucionálnych vzťahov s Výborom pre práva žien a rodovú rovnosť, v súvislosti s vypracovávaním akčných plánov pre rodovú rovnosť atď.), kým malá skupina výborov v tomto smere neprejavuje žiadny alebo iba občasný záujem;

1.  zaväzuje sa k tomu, že bude pravidelne prijímať a vykonávať politický plán uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v Parlamente s celkovým cieľom podporovať rovnosť medzi ženami a mužmi prostredníctvom skutočného a efektívneho začleňovania rodového hľadiska do všetkých politík a činností, aby bolo možné posúdiť rôzny vplyv opatrení na ženy a na mužov, koordinovať existujúce iniciatívy a vytýčiť ciele a priority, ako aj prostriedky ich dosahovania;

2.  potvrdzuje, že hlavný cieľ jeho politiky uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti na nadchádzajúce trojročné obdobie by mal spočívať v zabezpečení konzistentnejšieho a účinnejšieho uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v celej parlamentnej činnosti, a to na základe týchto zásad:

   a) trvalý záväzok na úrovni Predsedníctva Parlamentu prostredníctvom práce skupiny na vysokej úrovni pre rodovú rovnosť a rozmanitosť;
   b) dvojaký prístup – uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v činnostiach Parlamentu prostredníctvom efektívnej práce gestorského výboru na jednej strane a začleňovania rodového hľadiska do práce ostatných výborov a delegácií na druhej strane;
   c) uvedomovanie si potreby rodovej vyváženosti v rozhodovacích postupoch, ktorú treba dosiahnuť zvýšením zastúpenia žien v riadiacich orgánoch Parlamentu, v predsedníctvach politických skupín, výborov a delegácií, v zložení delegácií a iných misií, napríklad v rámci pozorovania volieb, ako aj zvýšením zastúpenia mužov v oblastiach, v ktorých je ich počet nedostatočný;
   d) začlenenie analýzy rodového hľadiska do všetkých etáp rozpočtového postupu s cieľom zaručiť, aby potreby a priority žien a mužov boli zohľadňované rovnocenne a aby sa posudzoval vplyv poskytovania zdrojov EÚ na ženy a mužov;
   e) účinná tlačová a informačná politika, ktorá systematicky zohľadňuje rodovú rovnosť a vyhýba sa rodovým stereotypom;
   f) pokračovať v predkladaní pravidelných správ v pléne o pokroku dosahovanom pri uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v práci parlamentných výborov a delegácií;
   g) zameranie na potrebu náležitých finančných a ľudských zdrojov, aby orgány Parlamentu mali k dispozícii potrebné nástroje vrátane nástrojov na analýzu a posudzovanie rodového hľadiska, ako aj odborné znalosti v oblasti rodovej rovnosti (výskum a dokumentácia, školený personál, odborníci) a špecifické údaje a štatistiky týkajúce sa rodového hľadiska; vyzýva sekretariát, aby zabezpečil pravidelnú výmenu najlepších postupov a vytváranie sietí, ako aj odbornú prípravu v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a rodového rozpočtovania pre zamestnancov Parlamentu;
   h) nepretržitý rozvoj práce parlamentnej skupiny zodpovednej za integrovaný prístup k rovnosti, do ktorej každý výbor vymenoval jedného člena zodpovedného za uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo svojej práci;
   i) pozornosť venovaná významu používania presnej terminológie a definícií, ktoré sú v súlade s medzinárodnými normami, keď sa pojmy používajú v súvislosti s uplatňovaním hľadiska rodovej rovnosti;
   j) metodická a analytická podpora zo strany EIGE;

3.  vyzýva svoj gestorský výbor, aby preskúmal, ako môže byť postup, ktorým Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť prijíma pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k jednotlivým správam, ktoré zdôrazňujú dôsledky určitej politickej oblasti z rodového hľadiska, v súlade s lehotami a postupmi stanovenými príslušným výborom, čo najlepšie začlenený do rokovacieho poriadku;

4.  vyzýva výbory Parlamentu zodpovedné za viacročný finančný rámec (VFR) a štrukturálne fondy, aby posúdili dosah navrhovaných priorít v oblasti výdavkov, zdrojov príjmov a nástrojov riadenia z rodového hľadiska, a to ešte pred schválením VFR, aby sa zabezpečilo, že VFR po roku 2013 bude zohľadňovať rodovú otázku, a aby sa zaručilo, že základných nariadeniach všetkých programov financovania EÚ budú stanovené ciele zamerané na rodovú rovnosť a že sa na opatrenia určené na dosiahnutie týchto cieľov vyčlenia osobitné finančné prostriedky;

5.  vyjadruje blahoželanie parlamentnej skupine zodpovednej za integrovaný prístup k rovnosti a parlamentným výborom, ktoré presadzujú hľadisko rodovej rovnosti vo svojej praktickej práci, a žiada ostatné výbory, aby zaručili, že sa zaviažu plniť stratégiu uplatňovania rodového hľadiska a zavedú ju v rámci svojej činnosti do praxe;

6.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby parlamentné výbory disponovali vhodnými nástrojmi, ktoré im umožnia získať náležité znalosti o  uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti, ako sú ukazovatele, údaje a štatistiky rozdelené podľa pohlavia, a aby sa rozpočtové zdroje rozdeľovali z hľadiska rovnosti žien a mužov, aby tak výbory boli motivované na využívanie vnútornej expertízy (sekretariát príslušného výboru, tematické oddelenie, knižnica atď.) a externej expertízy v rámci iných miestnych, regionálnych, celoštátnych a nadnárodných inštitúcií, či už verejných alebo súkromných, malých, stredných a veľkých podnikov a univerzít, ktoré pracujú v oblasti rovnosti žien a mužov;

7.  víta osobitné iniciatívy, ktoré v tejto oblasti prijalo viacero parlamentných výborov, vrátane iniciatívnej správy o úlohe žien v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach, ktorú vypracoval Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, a verejného vypočutia o úlohe žien v trvalo udržateľnom rozvoji rybárskych oblastí, ktoré zorganizoval Výbor pre rybné hospodárstvo;

8.  na základe dotazníka zaslaného predsedom a podpredsedom zodpovedným za uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v parlamentných výboroch dospel k záveru, že práca parlamentných výborov v oblasti rodovej rovnosti je veľmi rozdielna a dobrovoľná, pričom rodové hľadisko je v niektorých oblastiach predmetom intenzívneho záujmu a v iných sa v tomto smere vyvíjajú len málo viditeľné činnosti alebo sa nevyvíjajú žiadne;

9.  víta prácu medziparlamentných delegácií a pozorovateľských volebných misií a ich snahu zaoberať sa v rámci ich vzťahov s parlamentmi tretích krajín otázkami spojenými s rodovou rovnosťou a posilňovaním postavenia žien prostredníctvom systematickejšieho monitorovania a riešenia otázok, ako je mrzačenie ženských pohlavných orgánov a miera úmrtnosti matiek, ako aj užšej spolupráce s Výborom pre práva žien a rodovú rovnosť pri organizovaní spoločných schôdzí a výmene informácií v týchto oblastiach;

10.  žiada Komisiu, aby pri programovaní a realizácii všetkých politík riešila a uprednostňovala otázky rodovej nerovnosti konzistentnejším a systematickejším spôsobom, a zdôrazňuje, že začleňovanie rodových otázok do všetkých politík sa musí zlepšiť v záujme dosiahnutia cieľov rodovej rovnosti;

11.  opakuje, že sa treba sústrediť na tie rodové vzťahy medzi mužmi a ženami, ktoré vytvárajú a udržiavajú rodové nerovnosti;

12.  zastáva názor, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v Parlamente by malo zahŕňať aj otázku rodovej identity, pričom by sa malo posúdiť, aký vplyv majú dané politiky a činnosti na transrodové osoby; vyzýva Komisiu, aby zohľadňovala rodovú identitu vo všetkých činnostiach a politikách v oblasti rodovej rovnosti;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Rade Európy.

(1) Príloha k záverom Rady zo 7. marca 2011.
(2) Ú. v. ES C 166, 3.7.1995, s. 92.
(3) Ú. v. EÚ C 320 E, 15.12.2005, s. 247.
(4) Ú. v. EÚ C 348 E, 21.12.2010, s. 11.
(5) Ú. v. EÚ C 61 E, 10.3.2004, s. 384.
(6) Ú. v. EÚ C 244 E, 18.10.2007, s. 225.
(7) Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 18.
(8) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 32.
(9) 119. zasadnutie Výboru ministrov v Madride, 12. máj 2009.
(10) Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 64/289 z 21. júla 2010 o súdržnosti systému.
(11) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 8.
(12) Prijaté texty, P7_TA(2011)0256.
(13) Pracovný dokument Komisie s názvom Činnosti potrebné na realizáciu stratégie rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (SEK(2010)1079/2).
(14) Oznámenie Komisie s názvom Posilnený záväzok v prospech rovnosti medzi ženami a mužmi: Charta žien (KOM(2010)0078).
(15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1922/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (Ú. v. EÚ L 403, 30.12.2006, s. 9).
(16) http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=5601&langId=en

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia