Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh zmluvy o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii, na protokol a záverečný akt,

–  so zreteľom na žiadosť o pristúpenie k Európskej únii, ktorú predložila Chorvátska republika 21. februára 2003,

–  so zreteľom na stanovisko Komisie z 20. apríla 2004 k žiadosti Chorvátskej republiky o členstvo v Európskej únii,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady z 3. októbra 2005 o začatí prístupových rokovaní s Chorvátskou republikou,

–  so zreteľom na pravidelné správy Komisie o pokrokoch Chorvátska na ceste k pristúpeniu z obdobia 2005 až 2011,

–  so zreteľom na priebežnú správu Komisie o reformách v Chorvátsku v oblasti justície a základných práv z 2. marca 2011,

–  so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Solúne 19. a 20. júna 2003 o krajinách západného Balkánu,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 23. a 24. júna 2011,

–  so zreteľom na všetky svoje predchádzajúce uznesenia a správy o pokroku Chorvátska a procese rozširovania,

–  so zreteľom na všetky predchádzajúce odporúčania Spoločného parlamentného výboru EÚ – Chorvátsko,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a na stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre ústavné veci (A7-0389/2011),

A.  keďže dvadsať rokov po vyhlásení nezávislosti a približne osem rokov po predložení žiadosti o členstvo v EÚ dosiahlo Chorvátsko historický medzník v procese svojho začlenenia do EÚ úspešným ukončením prístupových rokovaní; keďže úspechy Chorvátska si zasluhujú bezpodmienečné uznanie;

B.  keďže prístupový proces významne prispieva k transformácii Chorvátska na pevnú a vyspelú demokraciu založenú na európskych hodnotách; keďže vyhliadka na pristúpenie pôsobí ako silný katalyzátor reforiem tým, že mobilizuje rôznych účastníkov politického, hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho života; keďže na to, aby krajina a jej občania mohli plne ťažiť z členstva v EÚ, je nutné, aby reformné úsilie pokračovalo aj po skončení rokovaní a po pristúpení;

C.  keďže členstvo Chorvátska EÚ posilní, obohatí jej európsku kultúru a dedičstvo a významne prispeje k zachovaniu dôveryhodnosti procesu rozširovania, pričom súčasne bude dobrým príkladom toho, ako môže svedomité plnenie všetkých prijatých záväzkov viesť k dosiahnutiu všetkých vopred vymedzených cieľov;

D.  keďže v prístupovom procese je mimoriadne dôležité, aby sa každá krajina posudzovala podľa vlastných zásluh, aby sa tempo prístupových rokovaní určovalo podľa účinného dodržiavania kodanských kritérií a aby sa konečný dátum pristúpenia určil v závislosti od miery dodržiavania týchto kritérií;

E.  keďže pre posilnenie právneho štátu v prospech všetkých chorvátskych občanov je aj naďalej dôležité, aby sa v plnom rozsahu pokračovalo v uskutočňovaní reforiem vo viacerých oblastiach, okrem iného vrátane súdnictva a základných práv, ako aj boja proti korupcii;

F.  keďže ozajstné zmierenie medzi rôznymi národmi a nadviazanie dobrých susedských vzťahov výrazne prispieva ku skutočnému procesu európskej integrácie; keďže základnými prvkami procesu zmierenia sú stíhanie vojnových zločinov a opätovné začlenenie utečencov a vysídlených osôb;

G.  keďže úspešné pristúpenie Chorvátska bude mať širšie európske a regionálne dôsledky a bude pozitívnym podnetom v procese európskej integrácie v EÚ i v regióne západného Balkánu; keďže vyhliadka na členstvo v EÚ predstavuje silnú motiváciu pre kandidátske, ako aj potenciálne kandidátske krajiny v tomto regióne nachádzajúce sa na ceste k európskej integrácii, aby uskutočňovali nevyhnutné politické, hospodárske a legislatívne reformy a posilňovali mier, stabilitu a zmierenie založené na dobrých susedských vzťahoch; keďže EÚ by mala posilniť európsku perspektívu pre krajiny susediace s Chorvátskom a stále tieto krajiny nabádať, aby si plnili svoje povinnosti na ceste k plnohodnotnému členstvu v EÚ;

1.  víta ukončenie prístupových rokovaní s Chorvátskom, čím bolo zavŕšených takmer šesť rokov rokovaní a niekoľko rokov príprav, ktoré podstatne zmenili sociálno-politickú, hospodársku a kultúrnu scénu krajiny; zdôrazňuje, že je potrebné udržať toto tempo vykonávania reforiem, a domnieva sa, že tento proces ešte nie je dokončený, malo by sa v ňom však pokračovať s rovnakým nasadením a tvrdou prácou aj po ukončení rokovaní a po pristúpení; vyjadruje presvedčenie, že pozitívne výsledky tohto procesu zvýšia podporu pre členstvo v EÚ u obyvateľov Chorvátska a jeho dôveru v EÚ a budú pre ľudí podnetom, aby sa zúčastnili na referende o vstupe do EÚ a podporili zmluvu o pristúpení; podporuje podpísanie zmluvy o pristúpení a vyzýva členské štáty EÚ, aby včas ukončili jej ratifikáciu; s potešením očakáva parlamentných pozorovateľov z Chorvátska;

2.  upozorňuje, že dočasné ustanovenia zmluvy o pristúpení zavádzajú do konca volebného obdobia 2009 – 2014 výnimku, pokiaľ ide o maximálny počet kresiel v Európskom parlamente stanovený v zmluvách; vyjadruje odhodlanie predložiť návrh rozhodnutia, ktorým sa pred voľbami v roku 2014 včas stanoví nové zloženie Európskeho parlamentu, v súlade s článkom 14 ods. 2 ZEÚ; upozorňuje na to, že všetky príslušné inštitucionálne aspekty pristúpenia sa musia zohľadniť v plnej miere;

3.  upozorňuje na to, že na jednej strane postupy na schválenie zmluvy o pristúpení Chorvátskej republiky a na strane druhej protokoly, ktoré si vyžiadalo Írsko a Česká republika, majú rozdielny zmluvný základ, a to článok 49 Zmluvy o EÚ a článok 48 Zmluvy o EÚ, a preto ich po právnej stránke nemožno začleniť do jedného právneho aktu;

4.  je pevne presvedčený, že ukončenie prístupových rokovaní je dôkazom dôveryhodnosti procesu rozširovania EÚ; zdôrazňuje, že pokrok dosiahnutý na ceste k členstvu je odrazom skutočnosti, že vyhliadky na pristúpenie sú aj naďalej motiváciou pre uskutočňovanie politických a hospodárskych reforiem a že európska integrácia slúži ako prostriedok na zmierenie krajín, a to aj za hranicami EÚ;

5.  očakáva, že Komisia bude objektívne sledovať ďalšie prípravy na pristúpenie a že chorvátskym orgánom pomôže splniť ich záväzky a povinnosti prijaté v priebehu rokovaní; víta odkaz v zmluve o pristúpení týkajúci sa zapojenia občianskej spoločnosti do celého procesu monitorovania a vyzýva Komisiu, aby túto doložku v plnej miere využila a uskutočnila podrobné konzultácie s predstaviteľmi občianskej spoločnosti; zastáva názor, že mechanizmus predvstupového monitorovania je spôsobom, ako poskytnúť Chorvátsku ďalšiu podporu v jeho pokračujúcom reformnom úsilí; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby bola pomoc poskytovaná prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci (IPA) aj naďalej čo najprimeranejšia a najúčinnejšia;

6.  zdôrazňuje potrebu zamerať sa najmä na záväzky prijaté v oblasti súdnictva, vnútorných vecí a základných práv – vrátane ochrany slobody médií ako jedného z kľúčových nástrojov demokracie, ako aj pokračovania reforiem a zvyšovania efektívnosti v oblasti súdnictva, nestranného riešenia prípadov vojnových zločinov, boja proti korupcii, ochrany menšín, riadenia hraníc, policajnej spolupráce, boja proti organizovanému zločinu a justičnej spolupráce v občianskych a trestných veciach – ako aj na záväzky v oblasti politiky hospodárskej súťaže s cieľom náležitej a účinnej reštrukturalizácie lodiarskeho a oceliarskeho priemyslu; považuje za dôležité, aby Chorvátsko v týchto oblastiach dosiahlo pozitívne výsledky ešte pred pristúpením;

7.  bude sledovať proces monitorovania a vyzýva Komisiu, aby Parlament pravidelne informovala o tom, v akom rozsahu chorvátske orgány rešpektujú záväzky stanovené v zmluve o pristúpení, aby po pristúpení 1. júla 2013 mohli na seba v plnej miere prevziať záväzky vyplývajúce z ich členstva; vyzýva chorvátske orgány, aby si záväzky plnili transparentným a inkluzívnym spôsobom, aby zainteresovali chorvátsky parlament a občiansku spoločnosť, a aby pravidelne hodnotili napredovanie reforiem; vyhradzuje si právo adresovať Komisii a chorvátskym orgánom odporúčania počas procesu monitorovania;

8.  uznáva, že v oblasti reformy súdnictva nastal veľký pokrok, a zároveň nabáda Chorvátsko, aby v tejto reforme pokračovalo v súlade s odporúčaniami Komisie, pretože účinný, nezávislý a nestranný systém súdnictva je dôležitým prvkom hospodárskeho rozvoja a posilňuje dôveru občanov v právny štát; vyzýva Chorvátsko, aby sa zameralo na riešenie zostávajúcich výziev v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o zvýšenie efektívnosti súdnictva a zavádzanie ustanovení o nezávislosti, nestrannosti a zodpovednosti súdnictva a o objektívnych kritériách menovania a kariérneho postupu sudcov, ktoré sú založené na zásluhách;

9.  víta odhodlanie Chorvátska bojovať proti korupcii a pokračovanie tohto boja považuje za jednu z najvyšších priorít, najmä pokiaľ ide o boj proti korupcii na vysokej úrovni – v súdnictve, v orgánoch presadzovania práva, vo verejnej správe a v štátnych podnikoch – pričom tento boj musí rázne pokračovať na ktoromkoľvek mieste, na ktorom sa korupcia vyskytne, a to nekompromisným presadzovaním práva a postupným vytvorením tradície pozitívnych výsledkov trestných stíhaní; konštatuje, že je potrebné ďalej zvyšovať transparentnosť a integritu vo verejnej správe a v polícii; vyjadruje presvedčenie, že je nevyhnutné účinne uplatňovať právne predpisy v oblasti verejného obstarávania, zabezpečiť transparentnosť vo verejnom sektore, poskytnúť občanom prístup k informáciám o verejných výdavkoch a zvýšiť transparentnosť financovania politických strán;

10.  vyzýva chorvátske orgány, aby ďalej posilňovali administratívne kapacity protikorupčných orgánov, a to aj dodržiavaním najlepších postupov EÚ, a aby rozvíjali kultúru politickej zodpovednosti, zodpovednosti verejného sektora a súdnej zodpovednosti, ako predpoklad budovania a posilňovania právneho štátu; zdôrazňuje, že je potrebné vyvíjať trvalé úsilie a vytvárať tradíciu účinného postihovania organizovaného zločinu a prípadov korupcie, ako aj sprísňovať právne predpisy, ktoré zakazujú spoločnostiam prepojeným so zločineckými organizáciami zúčastňovať sa na verejnom obstarávaní; považuje za dôležité pokračovať v reforme agentúr na presadzovanie práva tak, aby boli efektívne, účinné, odpolitizované a aby rešpektovali občianske práva a slobody;

11.  nabáda Chorvátsko, aby zintenzívnilo úsilie o stíhanie vojnových zločinov a aby zaviedlo novú stratégiu v oblasti beztrestnosti, ktorá je kľúčom k zabezpečeniu spravodlivosti a k dosiahnutiu trvalého zmierenia v regióne, a aby sa zaoberalo beztrestnosťou v prípade vojnových zločinov, ak boli obeťami etnickí Srbi alebo ak boli údajní páchatelia príslušníkmi chorvátskych bezpečnostných síl; vyzýva vládu Chorvátska, aby ako dôležitý krok v boji proti beztrestnosti pridelila chorvátskemu súdnictvu primerané finančné prostriedky a poskytla plnohodnotnú podporu s cieľom výrazne urýchliť vyšetrovanie vojnových zločinov; okrem toho nabáda chorvátske orgány, aby ďalej aktívne spolupracovali s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) a aby splnili všetky zostávajúce odporúčania úradu prokurátora ICTY; vyzýva Chorvátsko a Srbsko, aby v plnej miere spolupracovali v oblasti spravodlivosti, predovšetkým pokiaľ ide o stíhanie vojnových zločinov;

12.  vyzýva vládu, aby ďalej podporovala a účinným spôsobom umožnila návrat utečencov a presídlených osôb, pri osobitnom zohľadnení situácie vracajúcich sa etnických Srbov, a aby zlepšila ich životné a pracovné podmienky; vyzýva orgány Chorvátska, aby pokračovali v realizácii projektov sociálnej a hospodárskej obnovy pre zraniteľné skupiny, predovšetkým utečencov, a aby hľadali účinné a udržateľné spôsoby vykonávania opatrení v oblasti bývania a zamestnanosti, a to spôsobom, ktorý je v súlade s ostatnými sociálnymi programami a programami zamestnanosti; očakáva, že všetky krajiny regiónu budú viesť v otázke návratu utečencov otvorenú politiku;

13.  víta pokrok, ktorý sa dosiahol v oblasti práv žien a rodovej rovnosti; je však znepokojený tým, že ženy sú naďalej veľmi nedostatočne zastúpené v hospodárskych a politických rozhodovacích orgánoch; vyzýva chorvátske orgány, aby urýchlene dokončili uvádzanie zákona o rodovej rovnosti do praxe, aby aktívnejšie presadzovali zapájanie žien do politiky, aby posilnili pozíciu žien na trhu práce a aby zaviedli zásadu rovnakej odmeny;

14.  podporuje úsilie o vytvorenie ovzdušia tolerancie v krajine; nabáda orgány Chorvátska, aby pokračovali vo svojom úsilí v boji proti všetkým druhom diskriminácie, aby presadzovali antidiskriminačné právne predpisy a aby tiež rázne riešili prípady trestných činov páchaných z nenávisti, verbálnych prejavov podnecujúcich nenávisť, rasovo motivovaných vyhrážok a intolerancie voči etnickým a LGBT menšinám; ďalej vyzýva Chorvátsko, aby naďalej vystupovalo v duchu tolerancie a prijalo primerané opatrenia v záujme ochrany tých, ktorí by ešte stále mohli byť vystavení vyhrážkam alebo zastrašovaniu;

15.  je hlboko znepokojený násilím voči účastníkom pochodu hrdosti osôb LGBT, ktorý sa konal v Splite 11. júna 2011, a neschopnosťou chorvátskych orgánov jeho účastníkov ochrániť; naliehavo žiada chorvátske orgány, aby plnohodnotne vyšetrili a stíhali spáchané trestné činy a aby vytvorili stratégie na predchádzanie podobným incidentom v budúcnosti; vyzýva chorvátske orgány, aby urýchlene prijali a zaviedli akčný plán proti homofóbii;

16.  vyzýva orgány Chorvátska, aby sa naďalej zameriavali na riešenie problému obchodovania s ľuďmi;

17.  nabáda Chorvátsko, aby ešte viac posilnilo pracovné a odborové práva, aby posilnilo sociálny dialóg v rámci rozhodovacieho procesu a navrhovania politík a aby podporovalo budovanie kapacít sociálnych partnerov, a to aj ďalším posilnením Hospodárskej a sociálnej rady;

18.  uznáva, že chorvátske právo zaručuje slobodu prejavu, ktorá sa vo všeobecnosti rešpektuje; nabáda chorvátske orgány, aby prijali ďalšie kroky na zabezpečenie nezávislosti a profesionality médií; vyzýva chorvátske orgány, aby naďalej preukazovali odhodlanie zabezpečiť, aby odvetvie médií fungovalo bez politických zásahov a aby sa zaručila nezávislosť regulačných orgánov;

19.  vzhľadom na aktuálne hospodárske problémy vyzýva Chorvátsko, aby pokračovalo vo svojich štrukturálnych reformách hospodárstva, podporovalo zamestnanosť oživením trhu práce a uskutočnilo fiškálnu konsolidáciu s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť, umožniť Chorvátsku dostihnúť členské štáty EÚ a v plnej miere využívať výhody z pristúpenia k EÚ; považuje za dôležité, aby bola hospodárska obnova doplnená modernizáciou v oblasti životného prostredia, a to aj prostredníctvom výrazného zvýšenia energetickej účinnosti, posilnením politiky v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a harmonizácie politík v oblasti územného rozvoja a energetiky; nabáda vládu, aby zlepšila celkové podnikateľské prostredie, aby venovala osobitnú pozornosť malým a stredným podnikom a aby sa naďalej usilovala o reformu sociálneho systému Chorvátska s cieľom zabezpečiť udržateľnosť verejných financií; vyzýva chorvátske orgány, aby zvýšili transparentnosť územného rozvoja a aby v plnej miere dodržiavali normy v oblasti verejného záujmu a životného prostredia;

20.  vyzýva členské štáty, aby rozhodnutia o prechodných opatreniach týkajúcich sa prístupu chorvátskych pracovníkov na ich pracovné trhy prijímali jedine na základe faktov a len v prípade vážneho narušenia vnútroštátneho pracovného trhu;

21.  vyzýva členské štáty, ktoré chcú uplatňovať prechodné obdobia obmedzujúce voľný prístup na svoj pracovný trh, aby informovali Komisiu o počte pracovníkov očakávaných na svojom území;

22.  upozorňuje, že otázky súvisiace s finančnými dôsledkami rozšírenia sa musia v plnej miere vyriešiť v nadchádzajúcich rokovaniach o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020 a v rámci rozhodnutí týkajúcich sa systému vlastných zdrojov Únie;

23.  vyzýva všetky zainteresované strany, aby Chorvátsko ako pristupujúcu krajinu v čo najvyššej možnej miere zapojili do všetkých výmen názorov a rokovaní o viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2014 – 2020; domnieva sa, že chorvátski pozorovatelia v Európskom parlamente, zástupcovia v Rade a pozorovatelia vo Výbore regiónov by mali využiť príležitosť a predstaviť svoju víziu Únie a prispieť k navrhovaniu rozpočtu a priorít EÚ na obdobie do roku 2020;

24.  berie na vedomie pozíciu Európskej únie k finančným a rozpočtovým ustanoveniam, ako boli vymedzené na konferencii o pristúpení Chorvátska a vzhľadom na dátum pristúpenia, ktorým je 1. júl 2013; poznamenáva, že finančné krytie pristúpenia Chorvátska požadované podľa okruhov a podokruhov rozpočtu na druhý polrok posledného rozpočtového roka súčasného VFR by značne zvýšilo výdavky rozpočtu EÚ; konštatuje, že rozpočtové prostriedky pridelené Chorvátsku na základe nástroja predvstupovej pomoci budú znížené v porovnaní s pôvodne plánovanými prostriedkami na rok 2013, čím sa do určitej miery vyváži konečný dosah na rozpočet EÚ;

25.  berie na vedomie pozíciu Výboru stálych predstaviteľov (Coreper), podľa ktorého by sa nemala meniť celková výška výdavkov stanovená na rozpočtový rok 2013, no napriek tomu pripomína, že súčasný VFR v čase, keď sa v roku 2006 predkladal, prerokúval a prijímal, nezohľadňoval počas svojej doby platnosti možné pristúpenie Chorvátska;

26.  preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby v súlade s plánom na začiatku roka 2012 po podpísaní zmluvy o pristúpení v decembri 2011 a v súlade s bodom 29 medziinštitucionálnej dohody navrhla revíziu VFR na rozpočtový rok 2013, a zamedzila tak financovaniu pristúpenia Chorvátska pomocou presunov;

27.  keďže v administratívnych kapacitách príslušných chorvátskych inštitúcií sa naďalej vyskytujú nedostatky, nabáda chorvátske orgány, aby ďalej posilnili administratívne štruktúry a inštitucionálne kapacity nevyhnutné na riadne vykonávanie acquis, aby Chorvátsko mohlo po pristúpení v maximálnej miere využívať výhody členstva v EÚ;

28.  víta prijatie vyhlásenia o presadzovaní európskych hodnôt v juhovýchodnej Európe chorvátskou vládou v júli 2011; vyzýva Chorvátsko, aby ďalej podporovalo rozšírenie EÚ a presadzovanie európskych hodnôt mieru, prosperity, slobody, právneho štátu, demokracie a sociálneho trhového hospodárstva vo svojom regióne; nabáda Chorvátsko, aby aj naďalej upevňovalo dobré susedské vzťahy, aby bolo naďalej dôležitým a aktívnym propagátorom regionálnej spolupráce na všetkých úrovniach a aby dodržalo svoj záväzok premeniť úsilie o zmierenie na praktické kroky, ktoré budú pre všetkých občanov tohto regiónu hospodárskym, sociálnym a ľudským prínosom;

29.  žiada zvýšiť mieru využívania finančných nástrojov, ktorými sa podporujú malé a stredné podniky, rozvoj infraštruktúry a podnikateľské prostredie, ako súčasť programov pre viacerých príjemcov na celom západnom Balkáne; konštatuje, že regionálna spolupráca má mimoriadny význam pre hospodársky rozvoj krajín susediacich s Chorvátskom, ako aj pre ich plodnú spoluprácu;

30.  vyzýva na dosiahnutie pokroku pri riešení otvorených dvojstranných otázok so susednými krajinami, predovšetkým Srbskom, najmä pokiaľ ide o vytýčenie hraníc, nezvestné osoby, reštitúciu majetku a utečencov, a pevne verí, že napriek tomu, že nedoriešené otázky dvojstranného charakteru nesmú zastaviť proces pristúpenia kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín západného Balkánu k EÚ, mali by sa vo všeobecnosti vyriešiť pred pristúpením, a preto víta vyhlásenie chorvátskeho parlamentu v tomto zmysle z 21. októbra 2011;

31.  keďže úspech pristúpenia závisí vo výraznej miere od podpory a angažovanosti občanov, vyzýva chorvátske orgány a občiansku spoločnosť, aby s pomocou Komisie uskutočnili rozsiahlu a objektívnu informačnú kampaň o povinnostiach, dôsledkoch a výhodách vyplývajúcich z pristúpenia k EÚ tak, aby si chorvátski občania boli plne vedomí svojej voľby v referende a aby európsky projekt považovali aj za svoj projekt;

32.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Chorvátskej republiky.