Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2011 o Európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík (2011/2071(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii,
– so zreteľom na články 121, 126 a 148 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj na protokol č. 12 a príslušné ustanovenia protokolu 15 a 16 o postupe pri nadmernom deficite,
– so zreteľom na Kódex postupov pre európsku štatistiku, stanovený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike,
– so zreteľom na článok 152 a článok 153 ods. 5 ZFEÚ,
– so zreteľom na článok 9 ZFEÚ (horizontálna sociálna doložka),
– so zreteľom na oznámenia Komisie z 12. mája 2010 nazvané Posilnenie koordinácie hospodárskej politiky (KOM(2010)0250) a z 30. júna 2010 s názvom Prehlbovanie koordinácie hospodárskej politiky pre stabilitu, rast a pracovné miesta – nástroje silnejšej správy ekonomických záležitostí EÚ (KOM(2010)0367),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom EURÓPA 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),
– so zreteľom na závery Rady ECOFIN z 15. februára 2011 a zo 7. septembra 2010,
– so zreteľom na závery Európskej rady z 23. a 24. marca 2011,
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre rozpočet, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre ústavné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0384/2011),
A. keďže kríza, rastúc a nerovnosť a rozdiely v konkurencieschopnosti, ako aj makrofinančné nerovnováhy a rozdiely od zavedenia eura ako aj fungovanie finančného systému poukázali na to, že je potrebné, aby Únia lepšie riešila makroekonomickú nerovnováhu na základe symetrickejšieho prístupu, ktorý by s v prípade potreby zameral na nadmerný deficit aj na nadmerný prebytok, lepšie koordinovala hospodárske politiky a vykonávala lepší rozpočtový dohľad;
B. keďže základom lepšieho rámca pre hospodárske riadenie by mali byť rôzne vzájomne prepojené politiky pre trvalo udržateľný rast a zamestnanosť, ktoré musia byť súdržné, najmä stratégia Únie pre rast a zamestnanosť (stratégia EÚ 2020), pričom je potrebné prisudzovať osobitný význam vybudovaniu a posilneniu vnútorného trhu, zintenzívneniu medzinárodných obchodných vzťahov a zvýšeniu konkurencieschopnosti, účinnejšiemu rámcu na predchádzanie a nápravu nadmerných rozpočtových deficitov (pakt stability a rastu), pevnému rámcu na predchádzanie a nápravu makroekonomickej nerovnováhy, minimálnym požiadavkám na vnútroštátne rozpočtové rámce, intenzívnejšej regulácii a dohľadu nad finančnými trhmi, ako aj makroprudenciálneho dohľadu vykonávanému Európskym výborom pre systémové riziká;
C. keďže skúsenosti a chyby z prvého desaťročia existencie hospodárskej a menovej únie poukazujú na skutočnosť, že je nevyhnutné lepšie hospodárske riadenie v Únii, ktoré by sa malo zakladať na väčšej vnútroštátnej zodpovednosti za spoločne dohodnuté pravidlá a politické prístupy a na prísnejšom rámci pre kontrolu vnútroštátnej hospodárskej politiky na úrovni Únie;
D. keďže zo skúseností vyplýva, že nadmerné dlhy a deficity v niektorých členských štátoch môžu mať ďalekosiahle negatívne vedľajšie účinky na ostatné členské štáty a na eurozónu ako celok;
E. keďže národné parlamenty si slobodne volia občania, a preto sú zástupcami a garantmi práv nadobudnutých a delegovaných občanmi; keďže zavedenie európskeho semestra by malo v plnom rozsahu rešpektovať výhradné právomoci národných parlamentov;
F. keďže parlamentný súhlas s verejným rozpočtom je jedným zo základov demokracie;
G. keďže parlamenty členských štátov Európskej únie majú v súčasnosti spoločnú zákonodarnú funkciu s inštitúciami EÚ a často vykonávajú iba obmedzenú kontrolu vzhľadom na politické konanie jednotlivých vlád na európskej úrovni;
H. keďže väčšina občanov Únie nie je dostatočne informovaná o zmenených a zložitých legislatívnych postupoch v Európskej únii; keďže chýbajúca transparentnosť v rámci rozhodovacích a konzultačných postupov, najmä v Európskej rade a Rade ministrov, je prekážkou dôvery občanov k európskej integrácii a demokraciám Európskej únie a zhoršuje aktívnu a konštruktívnu kontrolu zo strany občanov;
I. keďže sociálne protestné hnutia proti úsporným opatreniam v rôznych členských štátoch Únie vyjadrujú takisto narastajúcu nespokojnosť s demokratickou kvalitou európskej integrácie; keďže demokratická dôveryhodnosť európskej integrácie bola mimoriadne poškodená doterajším spôsobom riešenia krízy eura;
J. keďže efektívnosť vnútroštátnych hospodárskych politík prostredníctvom posilnenej koordinácie závisí od demokratickej legitímnosti a zodpovednosti týchto politík prostredníctvom zásahu parlamentov;
K. keďže je potrebné zabezpečiť intenzívnejšie prepojenie medzi politikami v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí a hospodárstva v rámci európskeho semestra a keďže sa to musí uskutočniť v záujme všetkých generácií a spôsobom, ktorý podporí demokratickú zodpovednosť, pocit spoluvlastníctva a legitimitu všetkých zúčastnených subjektov; keďže nevyhnutnou podmienkou dosiahnutia tohto cieľa je plná účasť Európskeho parlamentu;
L. keďže 24. marca 2011 sa členské štáty Paktu Euro Plus dohodli na prijatí „rozhodného opatrenia na úrovni EÚ s cieľom povzbudiť rast prostredníctvom posilnenia jednotného trhu, zníženia celkového zaťaženia prostredníctvom právnych úprav a podpory obchodovania s tretími krajinami“;
M. keďže európsky semester je inštitucionálny proces vedený inštitúciami EÚ v záujme intenzívnejšej koordinácie postupu členských štátov pri vykonávaní stratégie EÚ, najmä pokiaľ ide o jej makroekonomický rozmer;
N. keďže rozpočet EÚ schvaľujú spolu Európsky parlament a Rada v súlade so zmluvami a rozpočtové postupy jednotlivých štátov sa riadia ústavným systémom každého členského štátu; keďže užšia rozpočtová koordinácia však nie je v rozpore so zásadou subsidiarity;
O. keďže spoločný trh, ktorý je veľkým úspechom a ktorý vznikol prepojením európskych hospodárstiev, je potrebné doplniť systémom rozpočtovej koordinácie, čím by sa využil značný synergický účinok;
P. keďže stále predsedníctvo Európskej rady, zavedené prostredníctvom Lisabonskej zmluvy, zmenilo inštitucionálnu rovnováhu Únie;
Q. keďže výlučne medzivládny systém koordinácie by bol nedostatočnou reakciou na požiadavky článku 121 ZFEÚ, ktorý uvádza, že členské štáty by mali považovať svoje hospodárske a fiškálne politiky za vec spoločného záujmu, a nemohol by zabezpečiť požadovanú činnosť Únie v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje metóda Spoločenstva;
R. keďže zavedenie európskeho semestra by malo viesť k zvýšenej, dobre vymedzenej účasti Európskeho parlamentu a národných parlamentov a k zmenám ich práce;
S. keďže Európsky parlament má v rozpočtovom postupe spolurozhodovaniu právomoc;
T. keďže európska stratégia zamestnanosti a usmernenia pre zamestnanosť na základe článku 148 ZFEÚ poskytujú strategický rámec pre opatrenia v oblasti zamestnanosti a pracovného trhu, ktoré sa majú prijať v záujme splnenia cieľov stratégie Európa 2020;
U. keďže Európsky parlament urobil kvázi spolurozhodovací príspevok k integrovaným usmerneniam pre zamestnanosť;
V. keďže miera nezamestnanosti v Európe sa stále pohybuje nad úrovňou 9 %, pričom hlavnú výzvu predstavuje najmä nezamestnanosť mladých ľudí; keďže politiky týkajúce sa zamestnanosti, pracovného trhu a sociálnych vecí sú preto neoddeliteľnou súčasťou reforiem, ktoré sa majú vykonať v rámci makroekonomického, ako aj tematického dohľadu poskytovaného stratégiou Európa 2020;
W. keďže stratégia Európa 2020 a nová štruktúra riadenia, ktoré sú zakotvené v európskom semestri, by mali pomôcť Európe riešiť krízu a jej príčiny; keďže vysoká úroveň sociálnej ochrany EÚ zmiernila najhorší vplyv krízy a keďže dôsledky krízy sú ďalekosiahle a viedli k značnému poklesu hospodárskej činnosti, podstatne sa zvýšila nezamestnanosť, prudko sa znížila produktivita a výrazne sa zhoršil stav verejných financií;
X. keďže európsky semester má dva ciele: overiť dodržiavanie rozpočtovej disciplíny členských štátov a zároveň dohliadať na správne plnenie stratégie Európa 2020 zabezpečením finančných prostriedkov potrebných na jej realizáciu;
Y. keďže neúspech lisabonskej stratégie možno v podstate pripísať absencii akéhokoľvek jednoznačného nadväzujúceho postupu pre realizáciu tejto stratégie všetkými zúčastnenými stranami a keďže je preto dôležité vyvodiť z toho tie správne závery, na základe ktorých sa zabezpečí úspech stratégie Európa 2020;
Z. keďže vzhľadom na skúsenosti získané v rámci monetárneho dialógu by Európsky parlament mal zohrávať úlohu v súvislosti s demokratickou zodpovednosťou za hospodárske politiky a rozpočtový dohľad;
AA. keďže Rada vykonala podstatné zmeny v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, ktoré navrhla Komisia v prvom roku európskeho semestra;
AB. keďže je nevyhnutné úplne dodržiavať autonómiu sociálnych partnerov, pokiaľ ide o kolektívne vyjednávanie, a vnútroštátne systémy stanovovania miezd;
AC. so zreteľom na skúsenosti získané v rámci medziparlamentných stretnutí, ktoré každoročne usporadúva Hospodársky a menový výbor Európskeho parlamentu;
Náčrt výziev
1. domnieva sa, že súčasná fáza krízy vyžaduje rázne a ambiciózne reakcie;
2. berie na vedomie, že okrem prijatia balíka pre správu ekonomických záležitostí samit eurozóny 26. októbra 2011 rozhodol o súbore opatrení upravujúcich tento balík; domnieva sa, že ak sa v budúcnosti rozhodne o akejkoľvek zmene, mal by sa dodržiavať postup uvedený v článku 48 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, a mandát konventu podľa tohto článku by mal odrážať, že EÚ musí stavať na prísnej demokratickej legitímnosti a solidarite;
3. domnieva sa, že až do ďalšieho oznámenia je európsky semester platným rámcom realizácie stratégie EÚ a nástrojom účinnej hospodárskej správy, najmä v prípade členských štátov eurozóny, ktoré sú prepojené spoločnou zodpovednosťou, a že za týmto znením je pre inštitúcie a členské štáty EÚ v stávke proces trvajúci viac ako celý rok;
4. zdôrazňuje, že úspech stratégie Európa 2020 závisí od angažovanosti EÚ ako celku a od zodpovednosti členských štátov, národných parlamentov, miestnych a regionálnych orgánov a sociálnych partnerov; pripomína význam intenzívneho a účinného sociálneho trhového hospodárstva, štrukturálnych reforiem a kolektívnych dohôd v rámci stratégie Európa 2020, ako aj podpory skutočného európskeho sociálneho dialógu o makroekonomických politikách a opatreniach;
5. znovu zdôrazňuje, že členské štáty by mali považovať svoje hospodárske a fiškálne politiky za vec spoločného záujmu a že je preto potrebné posilniť hospodársky pilier hospodárskej a menovej únie vrátanej jeho fiškálneho rozmeru, a to prostredníctvom koordinácie v oblasti zavedenia a realizácie fiškálnych opatrení, ako aj účinného boja proti daňovým podvodom a únikom a postupnom rušení súčasných kontraproduktívnych opatrení;
6. domnieva sa, že pri zavedení tzv. európskeho semestra a posilnení koordinácie hospodárskej a rozpočtovej politiky by sa mali ponechať členským štátom EÚ dostatočné možnosti a pružnosť vykonávať účinnú rozpočtovú, hospodársku a sociálnu stratégiu primeranú stratégii EÚ 2020, zameranú na rozdelenie a rozvoj a poskytla by občanom EÚ primeranú úroveň verejných služieb a infraštruktúry; žiada Komisiu, aby vo svojom ročnom prieskume rastu zohľadnila, aké kroky členské štáty urobili na dokončenie jednotného trhu;
7. poznamenáva, že rozvoj a posilňovanie jednotného trhu a podpora prepojenia medzinárodného obchodu sú ústrednými prvkami stimulovania hospodárskeho rastu, zvyšovania konkurencieschopnosti a riešenia makroekonomických nerovnováh, a žiada Komisiu, aby vo svojom ročnom prieskume rastu zohľadnila, aké kroky členské štáty urobili na dokončenie jednotného trhu;
8. zdôrazňuje, že usmernenia pre politiky členských štátov v oblasti zamestnanosti a hlavné smery hospodárskych politík tvoria neoddeliteľnú súčasť európskeho semestra a sú rovnako dôležité pre dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili súlad všetkých politických odporúčaní s integrovanými usmerneniami;
9. vyjadruje poľutovanie nad nezrozumiteľnosťou a prekrývaním sa rôznych nástrojov a rozpočtových línií, prostredníctvom ktorých sa majú pomocou rozpočtu EÚ splniť ciele stratégie Európa 2020; pripomína, že európsky semester predstavuje vhodnú príležitosť na vytvorenie silnejšej synergie medzi rozpočtom EÚ a rozpočtami členských štátov;
10. poukazuje na skutočnosť, že stratégia Európa 2020 musí mať silnejší územný rozmer; ďalej sa domnieva, že – s ohľadom na špecifiká a rôzne úrovne rozvoja európskych regiónov – priame zapojenie regionálnych a miestnych orgánov a partnerov do plánovania a vykonávania príslušných programov by viedlo k väčšiemu zmyslu pre zodpovednosť za ciele stratégie na všetkých úrovniach a zaručilo by širšie povedomie o daných cieľoch a výsledkoch priamo na mieste;
Úloha Komisie Úvod
11. konštatuje, že európsky semester bol ustanovený na zabezpečovanie udržateľného zbližovania hospodárskej a daňovej výkonnosti členských štátov, na dosiahnutie užšej koordinácie hospodárstiev a na prekonanie krízy štátnych dlhov; konštatuje, že ročný prieskum rastu bol určený ako prvý základný dokument cyklu;
12. pripomína, že európsky semester nesmie ovplyvniť práva Európskeho parlamentu zakotvené v ZFEÚ; žiada Komisiu, aby vypracovala návrhy určujúce, ako sa tieto rôzne nástroje odlišujú, aké vedľajšie účinky spôsobujú v oblastiach politiky a aký majú vzájomný vzťah;
Poučenia z prvého cyklu
13. zdôrazňuje, že písomné vymedzenie európskeho semestra musí zachovať potrebnú pružnosť, aby bolo prípadne možné vykonať úpravy na základe príslušných skúseností z prvého obdobia; domnieva sa, že Komisia by sa pri hodnotení a prispôsobení mala zaoberať najmä osobitnými potrebami a výzvami eurozóny;
14. konštatuje, že kvalita národných programov reforiem v rámci prvého európskeho semestra sa značne líši, pokiaľ ide o konkrétnosť, transparentnosť, uskutočniteľnosť a komplexnosť; žiada Komisiu, aby vyzvala členské štáty k zlepšeniu kvality a transparentnosti svojich príspevkov a aby najkvalitnejšie národné programy reforiem určila za štandardný formát pre nasledujúce európske semestre;
15. vyzýva Komisiu, aby zaistila, že vnútroštátne politiky a ciele oznámené v národných programoch reforiem sa spoločne dostanú na úroveň, ktorá je dostatočne ambiciózna vzhľadom na dosiahnutie hlavných cieľov stratégie Európa 2020; vyjadruje svoje znepokojenie nad skutočnosťou, že v rámci prvého európskeho semestra to tak nebolo; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky členské štáty prispejú k týmto hlavným cieľom podľa svojho potenciálu a poskytnú presný plán spolu s príslušným harmonogramom potrebných krokov;
Ročný prieskum rastu
16. domnieva sa, že ročný prieskum rastu by mal byť v súlade so:
–
stratégiou EÚ 2020,
–
integrovanými usmerneniami (hlavné smery hospodárskych politík a usmernenia pre politiky zamestnanosti),
–
osobitnými dohodami Rady týkajúcimi sa eurozóny alebo Únie ako celku, napríklad paktom Euro Plus;
17. konštatuje, že ročný prieskum rastu, ktorý podporila jarná Európska rada, navrhuje, aby členské štáty predložili:
–
národné programy reforiem,
–
programy stability a konvergencie, na základe ktorých vypracuje Komisia odporúčania pre jednotlivé krajiny;
18. poznamenáva, že príprava ročného prieskumu rastu vychádza z makroekonomických prognóz zo všetkých členských štátov a celej Európskej únie; zdôrazňuje, že opatrenia nevyhnutné na zlepšenie kapacity európskeho hospodárskeho riadenia by mali byť sprevádzané podobnými krokmi na zvýšenie jeho legitímnosti a zodpovednosti; varuje preto pred súčasnou podobou ročného prieskumu rastu, ktorá je technickým dokumentom nezohľadňujúcim príspevok Európskeho parlamentu;
19. vyzýva Komisiu, aby lepšie premyslela komplexný viacrozmerný (inteligentný, udržateľný a inkluzívny) prístup k stratégii Európa 2020 v referenčných kritériách používaných na posudzovanie pokroku členských štátov, a aby podľa toho vydávala odporúčania pre jednotlivé krajiny;
20. vyzýva Komisiu, aby rozšírila súbor ukazovateľov, ktoré využíva na monitorovanie vnútroštátneho vývoja, s prihliadnutím najmä na prácu vykonanú v rámci plnenia oznámenia s názvom Viac ako HDP (KOM(2009)0433) a najmä Plánu pre Európu efektívne využívajúcu zdroje;
21. žiada, aby bol ročný prieskum rastu transformovaný na ročné usmernenia pre udržateľný rast, ktorý by sa sústredil na zlepšovanie udržateľného rastu;
22. požaduje, aby Komisia každoročne do 10. januára prijala ročné usmernenia o udržateľnom raste so samostatnou kapitolou venovanou eurozóne a s usmerneniami týkajúcimi sa eurozóny;
23. žiada Komisiu, aby pri vypracúvaní ročných usmernení o udržateľnom raste v čo najväčšej miere uplatnila vedecké znalecké posudky a brala do úvahy príslušné odporúčania Európskeho parlamentu, členských štátov a miestnych a regionálnych samospráv;
24. žiada Komisiu, aby v ročných usmerneniach pre udržateľný rast jasne vyhodnotila hlavné hospodárske problémy EÚ a jednotlivých členských štátov, navrhla prioritné opatrenia na vyriešenie týchto problémov a uviedla iniciatívy prijaté na úrovni Únie a členských štátov, ktoré umožňujú zvýšiť konkurencieschopnosť, podporiť dlhodobé investície, odstrániť prekážky udržateľného rastu, dosiahnuť ciele stanovené v zmluvách a aktuálnej stratégii EÚ 2020, realizovať sedem hlavných iniciatív a znížiť makroekonomickú nerovnováhu;
25. vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, že politické usmernenia pre fiškálnu konsolidáciu a štrukturálne reformy budú v súlade so stratégiou Únie pre rast a zamestnanosť; domnieva sa, že pri vymedzení a realizácii ročného prieskumu rastu musí Únia brať do úvahy vývoj právnych predpisov v mikrofinančnej oblasti, najmä predpisov o dohľade, dlhodobé investície stimulujúce udržateľnú konkurencieschopnosť, rast a vytváranie pracovných miest; domnieva sa, že hodnotenie vplyvu by sa malo vypracovať aj v súvislosti s možnými dlhodobými nákladmi na nečinnosť členských štátov pri vykonávaní cieľov stratégie EÚ 2020 a štrukturálnych reforiem;
26. domnieva sa, že odporúčania pre jednotlivé krajiny by mali byť sprevádzané hodnotením sociálneho vplyvu s prihliadnutím na požiadavky spojené s podporou zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy, rekvalifikácie a ochrany ľudského zdravia;
27. vyzýva Komisiu, aby v ročných usmerneniach o udržateľnom raste výslovne určila prípadné cezhraničné vedľajšie účinky hlavných opatrení hospodárskej politiky, vykonávaných na úrovni EÚ a v členských štátoch;
28. vyzýva komisárov zodpovedných za európsky semester, aby prišli prerokovať ročné usmernenia o udržateľnom raste s príslušnými výbormi Európskeho parlamentu hneď po ich prijatí Komisiou;
Odporúčania pre jednotlivé krajiny
29. vyzýva Komisiu a Radu, aby vo svojich usmerneniach a odporúčaniach určených jednotlivým členským štátom a EÚ ako celku zabezpečili vykonávanie rovnakého prístupu k cieľom stratégie EÚ 2020 a hlavným iniciatívam;
30. pripomína, že v smernici Rady o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov(1) sa stanovuje, že „Komisia zverejní metodiky, predpoklady a parametre, o ktoré sa opierajú jej makroekonomické a rozpočtové prognózy“;
31. odporúča, aby členské štáty čo najskôr uplatnili túto smernicu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila lepšiu porovnateľnosť národných programov reforiem a stanovila spoločné kritériá na posúdenie programov;
32. žiada Komisiu, aby po uskutočnení analýzy programov stability a konvergenčných programov, ako aj národných programov reforiem prišla včas prezentovať svoje odporúčania do Európskeho parlamentu a vzhľadom na plánované medziparlamentné fórum a diskusie v Rade o odporúčaniach pre jednotlivé krajiny zdôraznila prípadné cezhraničné vedľajšie účinky, najmä v rámci eurozóny;
33. vyzýva Radu, aby prišla do Európskeho parlamentu vysvetliť všetky podstatné zmeny, ktoré uskutočnila v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny navrhnutých Komisiou; žiada Komisiu, aby sa zúčastnila na tomto vypočutí a vyjadrila svoje názory týkajúce sa tejto situácie;
34. vyzýva Komisiu, aby usporiadala vypočutie s cieľom vysvetliť ročné kontroly uvedené v rôznych hlavných iniciatívach; požaduje, aby sa uvedené vypočutie uskutočnilo v období od jarného do letného zasadnutia Európskej rady a aby sa na ňom zúčastnili všetky príslušné európske, vnútroštátne a regionálne orgány a ostatné zainteresované strany;
35. vyzýva Komisiu a Radu, aby posilnili úlohu makroekonomického dialógu, ktorý zaviedla Európska rada v júni 1999 na zasadnutí v Kolíne, s cieľom zlepšiť vzájomné pôsobenie medzi subjektmi zodpovednými za vývoj miezd, hospodársku, fiškálnu a menovú politiku;
36. nabáda na zohľadnenie vedľajších účinkov vývoja hospodárskej politiky v Únii na mimoeurópske krajiny a na úsilie o odstránenie celosvetových hospodárskych rozdielov; vyzýva Komisiu, aby sa aktívne zapojila do hospodárskeho dialógu v rámci príslušných inštitúcií OSN; poukazuje okrem toho na skutočnosť, že je takisto nevyhnutné zohľadniť ciele dohodnuté na medzinárodnej úrovni;
Úloha Európskeho parlamentu
37. pripomína, že parlamentná diskusia o usmerneniach hospodárskej politiky je základným prvkom každého demokratického systému;
38. poznamenáva, že kríza a vývoj situácie predovšetkým vnútri eurozóny vyžaduje skvalitnenie európskeho rozmeru hospodárskych politík jej členských štátov, najmä vnútri eurozóny;
39. ďalej prispôsobí svoju štruktúru a pracovné metódy v súlade s najnovším vývojom v Rade a Komisii týkajúcim sa štruktúry eurozóny; pripomína, že hospodársky dialóg bude súčasťou odpovedí na túto výzvu; domnieva sa, že každý nový alebo aktualizovaný proces zlepšenia organizácie a rozhodovania v Rade a/alebo Komisii musí ísť ruka v ruke s posilnením demokratickej legitímnosti a príslušnou zodpovednosťou voči Európskemu parlamentu;
40. zdôrazňuje potrebu skvalitnenia parlamentného rozmeru paralelne s úlohou Rady;
41. bude hlasovať pred jarnou Radou o ročných usmerneniach pre udržateľný rast s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré budú predložené Európskej rade; žiada, aby boli ročné usmernenia pre udržateľný rast predmetom spolurozhodovacieho postupu, ktorý by mal byť zavedený v nasledujúcej zmene zmluvy; poveruje svojho predsedu, aby predložil na jarnej Európskej rade ročné usmernenia pre rast po zmenách a doplneniach Európskeho parlamentu;
42. vyjadruje znepokojenie nad otázkou demokratickej legitímnosti zavedenia európskeho semestra; domnieva sa, že Európskeho parlament a národné parlamenty majú zásadný význam pre zabezpečenie potrebnej demokratickej legitímnosti a vnútroštátnej zodpovednosti;
43. nazdáva sa, že Európsky parlament je vhodným miestom pre hospodársky dialóg a spoluprácu medzi národnými parlamentmi a európskymi inštitúciami;
44. vyzýva členské štáty a ich regióny, aby vo väčšej miere zapojili národné a regionálne parlamenty, sociálnych partnerov, verejné orgány a občiansku spoločnosť do vypracúvania národných programov reforiem, rozvoja a súdržnosti a uskutočňovali s nimi pravidelné konzultácie; v tejto súvislosti poukazuje na včasné zapojenie Výboru regiónov ako platformy pre koordináciu medzi týmito regiónmi tak, aby predkladali správy o stave miestnej a regionálnej účasti v európskom semestri;
45. požaduje, aby sa v roku 2012 uskutočnila medziparlamentná konferencia, na ktorej sa zúčastnia všetci zástupcovia výborov pre rozpočet, zamestnanosť a hospodárstvo Európskeho parlamentu a národných parlamentov s cieľom určiť rozsah, postupy a prostriedky viacúrovňovej a viacrozmernej demokratickej legitímnosti hospodárskej politiky, a najmä s cieľom zaistiť, že vnútroštátne politiky a ciele oznámené v národných programoch reforiem sa spoločne dostanú na úroveň, ktorá je dostatočne ambiciózna vzhľadom na dosiahnutie hlavných cieľov stratégie Európa 2020; je však nutné venovať pozornosť tomu, aby bol zabezpečený dostatočný čas na prijatie vnútroštátnych rozpočtov;
46. má v úmysle od roku 2013 usporiadať každoročne pred jarným zasadnutím Európskej rady medziparlamentné fórum, na ktorom sa v Európskom parlamente zídu členovia príslušných výborov národných parlamentov, pričom odporúča, aby bolo toto zasadnutie integrovanou súčasťou výročného zasadnutia, ktoré usporadúva Výbor pre hospodárske a menové veci pre poslancov národných parlamentov; navrhuje, aby toto fórum zahŕňalo schôdze politických skupín a príslušných výborov a plenárnu schôdzu a vyzýva európskych sociálnych partnerov, aby sa zúčastnili na tejto schôdzi a vyjadrili svoje názory;
47. má v úmysle od roku 2013 organizovať každoročne po jarnom zasadnutí Európskej rady druhú medziparlamentnú schôdzu, na ktorej sa stretnú predsedovia výborov poverených európskym semestrom v rámci národných parlamentov a v Európskom parlamente (ECON, EMPL, BUDG, ENVI, ITRE) s cieľom prerokovať odporúčania navrhnuté Komisiou;
48. varuje pred zavedením akéhokoľvek postupu, ktorému chýba súhlas parlamentu na európskej a vnútroštátnej úrovni; zdôrazňuje, že odporúčania pre jednotlivé krajiny sa musia zakladať na demokratických postupoch;
49. zdôrazňuje úlohu hospodárskeho dialógu s Európskym parlamentom, prijatého s balíkom pre hospodárske riadenie, ktorého podstatou je umožniť dialóg medzi európskymi inštitúciami a tiež na vnútroštátnej úrovni s cieľom iniciovať cezhraničnú a verejnú diskusiu, zvýšiť transparentnosť a vytvoriť skupinový tlak („peer pressure“); príslušný výbor EP môže pozvať predsedu Komisie, predsedu Euroskupiny a predsedu Európskej rady a ponúknuť členskému štátu dotknutému rozhodnutiami v rámci postupu pri nadmernom deficite (EDP) alebo postupu pri nadmernej nerovnováhe (EIP) účasť na výmene názorov;
50. praje si, aby sa v Parlamente uskutočnil hospodársky dialóg s najvyššími predstaviteľmi štátov a vlád tých členských štátov, ktoré majú v úmysle využiť Európsky nástroj finančnej stability, Európsky mechanizmus pre finančnú stabilitu a Európsky mechanizmus pre stabilitu, a to ešte pred jeho mobilizáciou; vzhľadom na úlohu, ktorú majú nástroje ENFS a EMS hrať, zdôrazňuje potrebu toho, aby EP vykonal vypočutie ich riadiacich pracovníkov;
51. naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby v rámci všetkých záchranných programov zabezpečili súdržnosť hospodárskej podmienenosti a programov prispôsobovania sa s cieľmi EÚ zameranými na dosiahnutie sociálneho a trvalo udržateľného rozvoja, najmä s usmerneniami v oblasti zamestnanosti a hospodárskej politiky a s cieľmi stratégie EÚ 2020; žiada ich o zahrnutie odporúčaní, ktoré sa v rámci európskeho semestra zameriavajú na členské štáty prijímajúce finančnú pomoc, s cieľom výslovne splniť uvedené podmienky súdržnosti;
52. má v úmysle vykonať v jeseni audit makroekonomickej situácie Únie, pričom sa bude opierať o široké spektrum znaleckých posudkov vrátane medzinárodného nezávislého externého poradenstva v konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami a najmä so sociálnymi partnermi, s cieľom podporiť diskusiu a získať ďalšie odborné stanovisko o ekonomických otázkach vzhľadom na svoje rokovania s Komisiou pred vypracovaním ročného prieskumu rastu;
53. zastáva názor, že Európsky parlament by mal byť uznaný za náležité európske demokratické fórum, ktoré by na konci európskeho semestra poskytlo celkové hodnotenie;
54. žiada, aby bol do makroekonomického dialógu zapojený ako plnoprávny partner a aby tak dosiahol svoje ciele, pokiaľ ide o makroekonomický prístup založený na spolupráci;
Úloha Rady
55. vyzýva Európsku radu, aby pozvala predsedu Európskeho parlamentu na svoje zasadnutia týkajúce sa európskeho semestra;
56. vyzýva Radu a Komisiu, aby mu v súlade s balíkom pre hospodárske riadenie v prvých týždňoch každého nového roka podala správu o priebehu a výsledkoch predchádzajúceho európskeho semestra s presným prehľadom vykonaných krokov a opatrení;
57. konštatuje, že sa ukázalo, že lehoty platné v prvom období európskeho semestra boli prísne, a preto v ďalších obdobiach existuje riziko, že účasť národných parlamentov nebude optimálna, ak by každý členský štát musel podľa odporúčaní Rady predložiť plán nápravných opatrení alebo upraviť svoje programy stability a konvergenčné programy, ako aj svoje národné programy reforiem;
58. vyzýva členské štáty, aby poskytli čo najpodrobnejšie informácie o opatreniach a nástrojoch na dosiahnutie vnútroštátnych cieľov stanovených v národných programoch reforiem vrátane lehoty na vykonanie, očakávaných vplyvov, prípadných vedľajších účinkov, rizík neúspešného vykonania, nákladov a prípadného čerpania štrukturálnych fondov EÚ;
59. vyzýva členské štáty, aby zaistili odbornú nezávislosť národných štatistických úradov v súlade s ustanoveniami uvedenými v balíku pre hospodárske riadenie a zabezpečili súlad s Kódexom postupov pre európsku štatistiku, stanoveným v nariadení (ES) č. 223/2009, s cieľom zabezpečiť predloženie kvalitných štatistických údajov Komisii na posúdenie v rámci európskeho semestra;
60. je presvedčený o tom, že úspech európskeho štatistického systému zásadne závisí od činnosti dobre fungujúcich vnútroštátnych dvorov audítorov a od ich dôkladného a presného preskúmania kvality údajov o verejných financiách, ako aj od procesu prenosu údajov od verejných subjektov k národným štatistickým úradom;
61. vyzýva Radu, aby zintenzívnila makroekonomický dialóg najmä zavedením takého dialógu na vnútroštátnej úrovni s cieľom uvoľniť plný potenciál makroekonomickej spolupráce, a to na základe využitia možností zamestnanosti prostredníctvom pevnej a vyváženej dynamiky rastu;
62. domnieva sa, že je veľmi dôležité zahrnúť do nepretržitého dialógu medzi európskymi inštitúciami aj Európsku centrálnu banku;
Iné
63. požaduje vypracovanie pojmu európske ministerstvo financií s cieľom posilniť realizačnú kapacitu európskeho semestra a hospodársky pilier hospodárskej a menovej únie; domnieva sa, že ďalší inštitucionálny vývoj by mal zohľadňovať vývoj nástrojov ENFS a EMS;
64. s obavami konštatuje, že koordinácia hospodárskych politík na úrovni EÚ pozostáva z množstva záväzných a nezáväzných nástrojov a záväzkov(2), ktoré by mohli oslabiť právnu istotu poriadku EÚ a ktoré podľa verejnej mienky vytvárajú zmätok, pokiaľ ide o presné vymedzenie zodpovedností, ktoré na seba prevzali členské štáty v súvislosti s ich postavením členských alebo nečlenských krajín eurozóny;
65. poznamenáva, že členské štáty nedodržali spoločne dohodnuté pravidlá, najmä Pakt stability a rastu, v ktorom sa stanovuje, že ročný deficit rozpočtu členských štátov musí byť nižší než 3 % HDP a verejný dlh musí byť nižší než 60 % HDP; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali Pakt stability a rastu a ostatné spoločne dohodnuté pravidlá;
66. zdôrazňuje, že ak má byť integrovaný dohľad nad hospodárskymi politikami účinný, nesmie sa obmedzovať len na posúdenie fiškálnych a štrukturálnych politík členských štátov EÚ, ale musí sa zladiť s cieľmi a opatreniami prijatými na úrovni EÚ, ako aj s rozsahom a povahou finančných zdrojov Únie; v tejto súvislosti zdôrazňuje kľúčovú úlohu politík a opatrení EÚ v rámci stratégie EÚ 2020, najmä politík súdržnosti, výskumu a inovácií;
67. zdôrazňuje, že politické usmernenia pre členské štáty sa sčasti týkajú politických oblastí, ako napríklad mzdy a dôchodky, ktoré patria do pôsobnosti členských štátov a sociálnych partnerov, ale musia byť podporované a doplnené Európskou úniou podľa článku 153 ZFEÚ; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť demokratickú zodpovednosť a dodržiavať zásady subsidiarity a sociálny dialóg s cieľom zachovať politický priestor nevyhnutný na vykonávanie na vnútroštátnej úrovni;
68. pripomína, že v nariadení Európskeho parlamentu a Rady o predchádzaní a náprave ekonomických nerovnováh sa uvádza, že „pri uplatňovaní tohto nariadenia sa plne rešpektuje článok 152 ZFEÚ a v odporúčaniach vydaných podľa tohto nariadenia musia sa rešpektujú vnútroštátne postupy a inštitúcie tvorby miezd, musí sa pri ňom zohľadňovať článok 28 Charty základných práv Európskej únie, a nie je ním tak dotknuté právo vyjednávať, uzatvárať a presadzovať kolektívne zmluvy, ani právo na kolektívne akcie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi“;
Odvetvové príspevky k európskemu semestru
69. domnieva sa, že stratégia Európa 2020 a európsky semester, ako rámec pevnejšieho hospodárskeho a sociálneho riadenia, môžu v záujme dosiahnutia spoločných cieľov potenciálne podporiť spoločný prístup k výzvam, riešenia a hodnotenie situácie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti v členských štátoch, ak tieto majú presiahnuť svoje formálne ciele a ak sa Európsky parlament skutočne zapojí do tohto procesu, nie ako tomu bolo počas prvého európskeho semestra, s čím súvisí aj prvý ročný prieskum rastu, ktorý znamenal začiatok nového cyklu hospodárskeho riadenia v EÚ;
70. vyzýva Radu a Komisiu, aby pri poskytovaní politických usmernení členským štátom týkajúcich sa vzdelávania, zamestnanosti, sociálnych vecí, makroekonomickej politiky a rozpočtu dodržiavali zásady subsidiarity a sociálneho dialógu v oblasti miezd a dôchodkov a aby v súlade s článkom 153 ods. 5 ZFEÚ rešpektovali právomoci členských štátov a sociálnych partnerov v týchto oblastiach s cieľom zachovať politický priestor potrebný na ich vykonávanie na vnútroštátnej úrovni, a aby konzultovali so sociálnymi partnermi pred prijatím odporúčaní; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť demokratickú zodpovednosť na všetkých úrovniach;
71. vyzýva Komisiu, aby vo svojom hodnotení pokroku v súvislosti s dosiahnutím cieľov stratégie Európa 2020 a súvisiacich iniciatív využila všetky dostupné informácie a expertízu vrátane informácií a expertíz Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok;
72. žiada, aby sa odporúčania Komisie a Rady prioritne zameriavali na sociálnu politiku, ktorá podporuje vzdelávanie a odbornú prípravu, prístup k zamestnanosti, opätovné začlenenie nezamestnaných na trhu práce, lepšiu koordináciu systémov sociálnej ochrany v členských štátoch, a na dokončenie vnútorného trhu a odstránenie všetkých prekážok hospodárskej súťaže; vyzýva, aby tieto odporúčania boli vypracované v dostatočnom predstihu na to, aby mali skutočný vplyv na národné rozpočtové rozhodnutia;
73. vyjadruje svoj zámer aktívne prispievať k vykonávaniu ambicióznej stratégie Európa 2020 Európskou úniou a členskými štátmi a k európskemu semestru vrátane jeho aspektov zamestnanosti a sociálnych aspektov, ktoré majú pre európskych občanov zásadný význam; vyjadruje svoj zámer, že tak urobí prostredníctvom osobitných opatrení, ako aj prispievaním na dôležité iniciatívy, akou je napríklad Európsky rok aktívneho starnutia; vyjadruje tiež, že urobí všetko pre to, aby tieto aspekty stratégie Európa 2020 a otázky zamestnanosti a sociálne otázky týkajúce sa európskych žien a mužov zostali počas celého roka súčasťou jeho politického programu;
74. ďalej konštatuje, že svoj názor na zamestnanosť a sociálne aspekty stratégie Európa 2020 mieni vyjadriť prostredníctvom osobitného uznesenia, ktoré by malo byť prijaté v súvislosti s jarným samitom Európskej rady;
75. vyjadruje pripravenosť zapojiť sa do pravidelného politického dialógu a výmeny názorov s národnými parlamentmi a inými príslušnými zainteresovanými stranami, medzi ktoré patria aj sociálni partneri, podnikateľský sektor a MVO, o aspektoch stratégie Európa 2020 a európskeho semestra týkajúcich sa zamestnanosti a sociálnej oblasti, pričom v tejto súvislosti:
a)
vyzýva Komisiu, aby Parlamentu predložila ročný prieskum rastu vrátane návrhu spoločnej správy o zamestnanosti, návrh výročných usmernení pre zamestnanosť a akékoľvek návrhy odporúčaní pre jednotlivé členské štáty na základe článku 148 ods. 4 ZFEÚ,
b)
vyzýva, aby strany zainteresované na európskom semestri zachovávali transparentnosť a v tomto kontexte nabáda Výbor pre zamestnanosť (EMCO), aby o výsledkoch svojho dohľadu nad zamestnanosťou pravidelne informoval príslušné výbory Európskeho parlamentu,
c)
vyzýva sociálnych partnerov, MVO v sociálnej oblasti a ďalšie zainteresované strany, aby sa zúčastnili pravidelnej výmeny názorov s Parlamentom, predovšetkým v otázke vykonávania politík v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti a tiež pokiaľ ide o pokrok smerom k splneniu súvisiacich cieľov EÚ; žiada, aby sa prípravné dokumenty na výmenu názorov oznamovali členom príslušného parlamentného výboru vopred;
76. vyzýva Komisiu, aby informovala Parlament o výsledkoch aktivít uskutočnených v rámci programu vzájomného učenia, predovšetkým pokiaľ ide o oblasti zvýraznené v strategickom usmernení Európskej rady; poukazuje na význam pravidelného monitorovania miery prístupu a miery využívania prostriedkov vyčlenených na daný program, čím sa poskytujú prostriedky na rozhodovanie v reálnom čase o tom, aké nápravné opatrenia bude potrebné zabezpečiť, aby obvyklé byrokratické nástrahy neboli prekážkou pri uskutočňovaní cieľov programu;
77. domnieva sa, že politiky v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti sú kľúčové pre celú stratégiu Európa 2020, ako aj pre jej riadenie; domnieva sa, že tieto politiky sa musia posilniť so zreteľom na krízu a že európsky semester je na dosiahnutie tohto cieľa dôležitý;
78. domnieva sa, že v kontexte európskeho semestra a s cieľom účinne vykonať usmernenia politík zamestnanosti 7 až 10 by členské štáty mali byť nabádané k tomu, aby venovali osobitnú pozornosť špecifickým otázkam, akými sú uľahčenie prístupu mladých ľudí k vzdelaniu, poradenstvo, vzdelávanie a predchádzanie predčasnému ukončeniu školskej dochádzky, podpora celoživotného vzdelávania, podpora zamestnanosti a znižovanie nezamestnanosti, najmä medzi mladými ľuďmi, podpora integrácie starších ľudí na trhu práce, boj s nelegálnou prácou, uľahčovanie zosúladenia práce s rodinným životom a zlepšenie zariadení starostlivosti o deti;
79. vyzýva Radu a Komisiu, aby komplexne preskúmali, či sú navrhované opatrenia na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ako aj na zvýšenie úrovne zamestnanosti v súlade s cieľmi a hlavnými cieľmi stratégie Európa 2020; vyzýva členské štáty, ktoré nestanovili národné ciele, alebo ktoré sa dostatočne nezaviazali, že dosiahnu mieru zamestnanosti v Európe pre mužov a ženy vo výške 75 % do roku 2020, aby sa zaviazali splniť tento cieľ, pričom sa zamerajú najmä na riešenie kľúčových štrukturálnych nedostatkov trhu práce;
80. poznamenáva, že opatrenia prijaté v rámci plánov národných reforiem, „hospodárskeho riadenia“ a európskeho semestra by nemali prispievať k zhoršovaniu sociálnej krízy v mnohých krajinách so slabším hospodárstvom, čo čoraz viac sťažuje život rodinám, a najmä ženám a deťom, ktoré sú hlavnými obeťami rastúcej miery chudoby, nezamestnanosti a neistej a zle platenej práce;
81. zdôrazňuje, že je potrebné posilniť a inštitucionalizovať makroekonomický sociálny dialóg a domnieva sa, že sociálni partneri sa musia zapojiť do rozvoja opatrení, ktoré chce Komisia prijať v kontexte európskeho semestra a vykonávania nového hospodárskeho riadenia, a že sociálni partneri by mali Komisii predložiť stanovisko, prípadne odporúčanie o týchto opatreniach;
82. zdôrazňuje význam zabezpečenia vzájomne posilneného prepojenia medzi mikroekonomickými a makroekonomickými politikami na jednej strane a sociálnymi politikami na strane druhej, čo je nevyhnutnou podmienkou splnenia všeobecných cieľov stratégie Európa 2020;
83. je naďalej odhodlaný venovať osobitnú pozornosť vplyvom zamestnanosti a sociálnej situácie na makroekonomickú situáciu a naopak, a to aj vo svojich rokovaniach o európskom semestri, a vyzýva Komisiu, aby zaujala rovnaký prístup;
84. vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, že udržateľný a inkluzívny rast v oblasti zamestnanosti a vytvárania pracovných miest bude ústredným bodom všetkých politických návrhov v rámci európskeho semestra;
85. pripomína, že je potrebné zabezpečiť, aby financovanie cieľov stratégie Európa 2020 bolo náležite zohľadňované v ročných rozpočtoch EÚ a členských štátov; zdôrazňuje, že najjednoduchším, najdemokratickejším, najeurópskejším a najúčinnejším spôsobom, ako dosiahnuť tento cieľ, je na začiatku každého európskeho semestra zorganizovať medziparlamentnú diskusiu o spoločných rozpočtových orientáciách členských štátov a Únie; domnieva sa, že okrem toho, že by takáto diskusia pomohla vo významnej miere obmedziť duplicitné štruktúry, zároveň by členským štátom umožnila vo svojich návrhoch rozpočtov väčšmi zohľadniť európsky rozmer a Európskemu parlamentu by umožnila získať väčší prehľad o otázkach, ktoré vyvolávajú znepokojenie v jednotlivých členských štátoch;
86. pripomína dôležitú úlohu rozpočtu EÚ pri financovaní stratégie Európa 2020, ktorej je každoročne venovaná viac ako polovica prostriedkov Únie; poznamenáva však, že vzhľadom na obsah prioritných činností a rozdelenie kompetencií medzi Úniu a členské štáty by najväčší podiel financovania tejto stratégie mal pochádzať z vnútroštátnych alebo regionálnych rozpočtov; usudzuje preto, že v tej časti postupu európskeho semestra, ktorá sa týka realizácie stratégie Európa 2020, treba rovnako zohľadniť rozpočet EÚ, ako aj vnútroštátne rozpočty;
87. zdôrazňuje kľúčovú úlohu politiky súdržnosti ako kľúčového nástroja pre stratégiu Európa 2020; zastáva názor, že silná a dobre financovaná politika súdržnosti predstavuje vzhľadom na svoje dlhodobé rozvojové programy, rozpočtový rozmer a decentralizovaný správny systém a prijatie priorít Spoločenstva v oblasti trvale udržateľného rozvoja účinný a efektívny nástroj plnenia stratégie Európa 2020 a predchádzania budúcim hospodárskym a finančným krízam; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zapojenia regiónov do dosiahnutia cieľa Európa 2020;
88. poukazuje na to, že vďaka prístupu viacúrovňového riadenia má regionálna politika konsolidovanú metodiku pre integrovaný prístup a spoľahlivý systém riadenia pre mobilizáciu investícií a vytváranie stimulov pre nové iniciatívy na mieste, čo by mohlo vhodným spôsobom podporiť účinnosť hospodárskych politík a rozvoj väčšej súčinnosti medzi EÚ a rozpočtami členských štátov; vyzýva preto Komisiu, aby predložila konkrétne odporúčania, ako možno na tento účel využívať štrukturálne fondy v rámci operačných programov;
89. domnieva sa, že je nevyhnutné, aby politika súdržnosti zohrávala úlohu pri prekonávaní problémov v oblasti znižovania štrukturálnych nerovnováh a vnútorných konkurenčných rozdielov, a zdôrazňuje význam prispôsobenia politík špecifickým podmienkam a potrebám v regiónoch s cieľom maximalizovať ich potenciál a zmierniť ich nedostatky;
90. pripomína dôležitú úlohu regionálnej politiky pri rozvoji národných programov v rámci európskeho semestra, najmä prostredníctvom stanovenia cieľov a určovania opatrení na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;
91. zdôrazňuje, že je dôležité, aby mnohé členské štáty zlepšili svoju konkurencieschopnosť svojich regiónov v záujme úpravy makroekonomických nerovnováh;
92. domnieva sa, že je preto potrebné, aby politika súdržnosti bola zameraná aj na posilnenie práve regionálnych (a nielen národných) potenciálov a zúčastnených strán; verí, že posilnenie potenciálu regiónov a jeho koordinácia s národnými potenciálmi povedú k tomu, že politika súdržnosti sa opäť ukáže ako nevyhnutný nástroj na dosiahnutie potrebnej súčinnosti;
93. zdôrazňuje, že európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík ex-ante musí odrážať podporu prechodu na environmentálne udržateľné hospodárstvo;
94. víta návrh súčasného ročného prieskumu rastu na odstránenie látok škodlivých pre životné prostredie a vyzýva na posúdenie realizácie tejto politiky v rámci európskeho semestra 2012;
95. vyzýva Európsku radu a Komisiu, aby sa v rámci európskeho semestra viac zameriavali na jednotný trh, ktorý predstavuje hospodársky pilier EÚ, s cieľom plne využiť potenciál vnútorného trhu, prilákať verejný aj súkromný kapitál na financovanie projektov infraštruktúry a inovatívnych projektov a podporovať efektívne využívanie energie; zdôrazňuje, že jednotný trh musí tvoriť jadro európskej správy ekonomických záležitostí zameranej na podporu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, zamestnanosti a sociálnej kohézie prekonaním vnútorných nerovnováh, vytváraním hospodárskej konvergencie a zvyšovaním konkurencieschopnosti;
96. žiada, aby sa každé jarné zasadnutie Európskej rady venovalo okrem iného hodnoteniu stavu jednotného trhu na základe monitorovacieho procesu; vyzýva predsedu Európskej rady, aby Parlamentu každoročne predložil opatrenia, ktoré sa majú prijať po jarnom zasadnutí Európskej rady vrátane opatrení v oblasti vnútorného trhu;
97. vyzýva Komisiu, aby každoročne zhodnotila realizáciu vnútorného trhu členskými štátmi v rámci ich národných programov reforiem a preskúmala v tejto súvislosti pokrok pri transpozícii a pri posudzovaní po realizácii;
98. vyzýva Komisiu, aby upozornila členské štáty, ktoré podľa hodnotenia svojich národných programov reforiem nevyužívajú finančné prostriedky EÚ optimálne, na konkrétne oblasti, v ktorých zostáva nevyužitý potenciál;
99. víta skutočnosť, že využitie potenciálu jednotného trhu je v ročnom prieskume rastu na rok 2011 uvedené ako jeden z desiatich cieľov, ktoré je potrebné realizovať do roku 2012;
100. vyzýva Radu a Komisiu, aby ešte systematickejšie prepojili európsky semester so súčasnými iniciatívami EÚ, ako sú hodnotenie výsledkov vnútorného trhu a Akt o jednotnom trhu s implementáciou svojich najprioritnejších 12 „pák“, aby sa tak plne zohľadnilo dokončenie jednotného trhu a zaistila súdržnosť európskej hospodárskej politiky;
101. osobitne vyzýva Komisiu, aby do ročného prieskumu rastu na rok 2012 zahrnula 12 prioritných opatrení z Aktu o jednotnom trhu, ktoré sa majú prijať do konca roka 2012;
102. domnieva sa, že oživenie jednotného trhu a najmä realizácia Aktu o jednotnom trhu sú podstatnými predpokladmi dosiahnutia udržateľného rastu v Európe do roku 2020; pripomína, že na zaručenie európskej konkurencieschopnosti na globálnej úrovni sú potrebné okamžité zlepšenia v kľúčových oblastiach, ako sú okrem iného odvetvie služieb, verejné obstarávanie, výskum, inovácie, vzdelávanie, energetické odvetvie a elektronický obchod;
103. zdôrazňuje potrebu zohľadňovania stratégie EÚ 2020 pri realizácii európskeho semestra; zdôrazňuje, že iniciatívy v rámci Aktu o jednotnom trhu musia byť v súlade s cieľmi 7 hlavných iniciatív v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu uvedených v stratégii EÚ 2020 a musia prispievať k ich dosahovaniu;
104. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili podporu malých a stredných podnikov, ktoré podľa zistení uvedených v ročnom prieskume rastu tvoria základ hospodárstva jednotného trhu, a to najmä úplnou realizáciou iniciatívy Small Business Act a prostredníctvom balíka opatrení na odstránenie prekážok, ktorým čelia malé a stredné podniky, pokiaľ ide o prístup k financovaniu;
105. naliehavo žiada Komisiu, aby prijala účinné opatrenia na zlepšenie prístupu k financiám pre malé a stredné podniky a inovačné začínajúce podniky a aby zabezpečila zlepšenie podnikateľského prostredia v EÚ, zjednodušila postupy a znížila administratívnu záťaž kladenú na podniky v rámci jednotného trhu;
106. vyzýva členské štáty, aby pri vykonávaní politických usmernení stanovených v ročnom prieskume rastu začlenili do procesu európskeho semestra hľadisko rodovej rovnosti, a to zohľadnením potrieb a situácie žien; vyjadruje uznanie tým členským štátom, ktoré v rámci prvého európskeho semestra zaviedli rodové hľadisko do všetkých svojich národných programov reforiem (ďalej len NPR) a venujú osobitnú pozornosť ženám pri navrhovaní a monitorovaní politík zamestnanosti, boja proti chudobe a vzdelávania; je sklamaný z tých členských štátov, ktoré vo svojich NPR vynechali akúkoľvek zmienku o rodovom hľadisku;
107. vyzýva Radu, aby zabezpečila pre Výbor FEMM možnosť rokovať o rodových hľadiskách NPR a politických usmernení pre jednotlivé krajiny so zodpovedným úradujúcim predsedom Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO) potom, ako Komisia predloží politické usmernenia pre jednotlivé krajiny;
108. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinnú účasť organizácií občianskej spoločnosti vrátane ženských organizácií na vypracúvaní, vykonávaní a hodnotení NPR;
109. vyzýva členské štáty, aby v NPR stanovili kvalitatívne ciele, pokiaľ ide o odstraňovanie rozdielov v platoch žien a mužov, zlepšenie v oblasti podnikania žien a vytváranie možností na starostlivosť o deti a starších ľudí;
110. vyzýva členské štáty, aby v NPR stanovili konkrétne kvantitatívne ciele týkajúce sa zamestnávania žien všeobecne, spoločne s osobitnými opatreniami zameranými na skupiny žien s veľmi nízkou mierou zamestnanosti, ako sú napríklad mladé ženy, staršie ženy, migrantky, ženy so zdravotným postihnutím, slobodné matky a Rómky;
111. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v radoch občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a všeobecne verejnosti zvyšovali informovanosť o hlavných cieľoch do roku 2020 a o vnútroštátnych cieľoch vrátane cieľov zamestnanosti kategorizovaných podľa pohlavia;
112. vyzýva Komisiu, aby požiadala občiansku spoločnosť a sociálnych partnerov o účasť pri vypracovávaní výročnej tieňovej správy o pokroku členských štátov v súvislosti so základnými cieľmi a realizáciou opatrení navrhovaných v rámci NPR, ktorá by bola porovnateľná s tieňovými správami vypracovanými v súvislosti s uplatňovaním Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW);
113. vyjadruje hlboké poľutovanie nad škrtmi v oblasti verejných výdavkov a investícií do vzdelávania, ktoré sú viditeľné v mnohých štátnych rozpočtoch, opätovne zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli prioritou verejné investície do oblastí, ktoré podporujú trvalo udržateľný rast, napríklad výskum a vývoj alebo vzdelávanie, a upozorňuje na to, že vzhľadom na vysoké náklady, ktoré vznikajú, keď sú mladšie generácie z hľadiska zamestnanosti odsúvané na okraj, sú investície do vzdelávania a odbornej prípravy opatrením hospodárskej politiky; upozorňuje, že je dôležité zabezpečiť nepretržité a významné investície do vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania učiteľov a zároveň na zachovanie koordinovaného úsilia v rámci celej EÚ o dosahovanie ďalších spoločných cieľov v oblasti vzdelávania; poukazuje na kľúčovú úlohu programu celoživotného vzdelávania;
114. naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri stanovovaní súčasných a budúcich trendov v oblasti zamestnanosti počas hospodárskeho semestra tieto trendy využívala na koordináciu stratégií v oblasti odbornej prípravy s inštitúciami tretieho stupňa;
o o o
115. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, Európskej rade, národným parlamentom, ECB a predsedovi Euroskupiny.
Články 121, 126, 148 ZFEÚ, protokol č. 12 pripojený k Lisabonskej zmluve, uznesenie Európskej rady o Pakte o stabilite a raste zo 17. júna 1997, závery predsedníctva Európskej rady z 20. marca 2005, nariadenie (ES) č. 1466/97 v znení zmien a doplnení..., nariadenie (ES) č. 1467/97 v znení zmien a doplnení..., Kódex správania pre „špecifikácie vykonávania Paktu o stabilite a raste a usmernenia k forme a obsahu programov stability a konvergenčných programov“, ktorý schválila Rada ECOFIN 7. septembra 2010, závery Rady ECOFIN z októbra 2006 a závery Rady ECOFIN z októbra 2007, Pakt pre euro plus, ktorý odsúhlasili hlavní štátni predstavitelia alebo predsedovia vlád eurozóny spolu s Bulharskom, Dánskom, Lotyšskom, Litvou, Poľskom a Rumunskom 24. – 25. marca 2011.