Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o boji proti HIV/AIDS v EÚ a v susedných krajinách 2009 – 2013 (KOM(2009)0569),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2010 o prístupe EÚ k riešeniu problému HIV/AIDS založenom na právach(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2008 s názvom HIV/AIDS: včasná diagnostika a včasná starostlivosť(2),

–  so zreteľom na politické vyhlásenie o HIV/AIDS prijaté na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni o HIV/AIDS v roku 2011,

–  so zreteľom na vyhlásenie konferencie Medzinárodnej spoločnosti pre o AIDS z Ríma z roku 2011, v ktorom sa požaduje viac finančných prostriedkov pre vývoj funkčnej liečby HIV,

–  so zreteľom na stratégiu UNAIDS 2011 – 2015 a na globálnu stratégiu v oblasti zdravia vypracovanú Svetovým zdravotníckym zhromaždením na boj proti HIV/AIDS na obdobie 2011 – 2015, ktorá stanovuje existujúce, ako aj dohodnuté globálne ciele, ktoré majú motivovať krajiny, aby vytvárali plány reakcie na HIV/AIDS v období do roku 2015,

–  so zreteľom na európsky akčný plán WHO na boj proti HIV/AIDS na obdobie 2012 – 2015, ktorý sa zaoberá súčasnou situáciou, pokiaľ ide o epidémiu HIV/AIDS v európskom regióne, a riadi účinnú reakciu na tento problém,

–  so zreteľom na dublinské vyhlásenie o partnerstve v boji proti HIV/AIDS v Európe a Strednej Ázii prijaté na konferencii ministrov pod názvom Prelomenie bariér – partnerstvo pre boj s HIV/AIDS v Európe a Strednej Ázii, ktorá sa konala v rámci írskeho predsedníctva EÚ 23. a 24. februára 2004,

–  so zreteľom na správu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb z roku 2010 s názvom „Pokrok dosiahnutý vo vykonávaní dublinského vyhlásenia o partnerstve pre boj s HIV/AIDS v Európe a Strednej Ázii“,

–  so zreteľom na usmernenia týkajúce sa testovania na HIV ktoré v roku 2010 vydalo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb a ktoré stanovujú, akým spôsobom by mohli byť testy na HIV vykonávané v členských štátoch,

–  so zreteľom na politický rámec WHO pre Európu z roku 2010 s názvom Rozšírenie testovania a poradenstva v súvislosti s HIV v európskom regióne WHO,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže podľa správy o sledovaní HIV z roku 2010, ktorú vypracovalo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDPC), krajiny Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru oznámili, že v roku 2009 bolo diagnostikovaných 25 917 nových prípadov infekcie HIV;

B.  keďže v roku 2009 bolo v EÚ a susedných krajinách 161 000 osôb infikovaných HIV , čím sa podľa odhadov UDAIDS a WHO zvýšil počet osôb postihnutých HIV celkovo na viac ako 2,2 milióna;

C.  keďže počet prípadov infikovania vírusom HIV narastá znepokojujúcim tempom najmä vo východnej Európe;

D.  keďže aj napriek lepšej dlhodobej liečbe a prognóze predstavuje HIV pre svoju zložitosť aj naďalej špecifický problém, ktorému musia ženy čeliť a s ktorým si konvenčná zdravotná starostlivosť nemusí vedieť poradiť, čím ponecháva ženy v situácii, keď priepasť medzi diagnózou a účinnou, informovanou zdravotnou starostlivosťou ostáva nevyriešená(3);

E.  keďže AIDS je ochorením, ktorému sa dá úplne predchádzať, a keďže opatrenia primárnej prevencie, poskytovanie informácií, zručností, služieb a výrobkov potrebných na ochranu proti prenosu HIV a na podporu bezpečnejšieho správania, sú základom prevencie šírenia HIV;

F.  keďže podľa odhadov ECDPC 30 % osôb nakazených HIV v EÚ nevie, že tento vírus má, a polovica diagnostikovaných osôb prichádza až v neskoršom štádiu infekcie, keď už liečba neprináša optimálny úžitok, čo vytvára nepotrebné riziko chorobnosti, úmrtnosti a prenosu;

G.  keďže u nediagnostikovaných osôb je v porovnaní s diagnostikovanými 3,5 násobne vyššia pravdepodobnosť, že vírusom HIV nakazia iných ľudí;

H.  keďže veľký podiel prípadov infekcie HIV nie je diagnostikovaný; keďže mnoho ľudí nepozná svoj sérologický stav a pravdepodobne sa o ňom dozvie iba vtedy, keď ochorie na chorobu súvisiacu s HIV/AIDS;

I.  keďže pozornosť treba zamerať aj na problém koinfekcie, najmä pokiaľ ide o tuberkulózu, vírusovú hepatitídu B a C a s nimi spojené komplikácie; keďže tuberkulóza a vírusové hepatitídy sa vyskytujú najčastejšie, postupujú rýchlejšie a v prípade ľudí s HIV spôsobujú veľmi vysokú chorobnosť a úmrtnosť, pričom napríklad v západnej Európe je podľa odhadov 30 % ľudí pozitívnych na HIV súčasne infikovaných hepatitídou C, a keďže tento podiel je vo východnej Európe ešte vyšší;

J.  keďže Európsky parlament vo svojom písomnom vyhlásení z marca 2007 uznal nedostatočné diagnostikovanie hepatitídy C za vážny zdravotný problém v EÚ a skutočnosť, že hepatitída C sa rozvíja u ľudí už infikovaných vírusom HIV rýchlejšie, pričom zdôraznil význam komplexnej a skorej diagnózy;

K.  keďže nákazlivosť HIV výrazne narastá za prítomnosti iných pohlavne prenosných chorôb, ako napr. kvapavky, chlamýdiovej infekcie, herpesu a syfilisu;

L.  keďže nedávno uskutočnené testy preukázali účinnosť včasného prístupu k liečbe, ktorý vo významnej miere znižuje infekčnosť pacientov, ako aj mieru prenosu, a to až o 96 %;

M.  keďže prístup k službám na prevenciu HIV, liečbe, starostlivosti a podpore sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líši;

N.  keďže používanie kontaminovaných injekčných nástrojov medzi osobami, ktoré užívajú drogy vnútrožilovo, podporuje rýchle šírenie HIV v mnohých krajinách východnej Európy;

O.  keďže pri boji s touto epidémiou je mimoriadne potrebná cezhraničná a interdisciplinárna spolupráca;

P.  keďže plná účasť občianskej spoločnosti má zásadný význam pre zabezpečovanie prístupu k liečbe HIV a súvisiacim službám pre rizikové a marginalizované skupiny obyvateľstva;

Q.  keďže treba venovať osobitnú pozornosť problémom, ktorým čelia krajiny susediace s EÚ, pretože HIV/AIDS a iné pohlavne prenosné infekcie nepoznajú hranice, ako zdôrazňuje ECDPC vo svojej Technickej správe o hepatitíde B a C v susedstve EÚ: výskyt, záťaž spôsobená chorobou a postupy vyšetrovania;

R.  keďže dôsledná ochrana ľudských práv osôb postihnutých vírusom HIV je veľmi dôležitá pre každý aspekt reakcie na HIV;

S.  keďže sociálne vylúčenie, stigmatizácia a diskriminácia na základe nákazy HIV, ako aj mlčanie a popieranie v súvislosti s infekciou a nedodržiavanie základných ľudských práv osôb postihnutých HIV vo všeobecnosti a osôb, ktoré patria k zraniteľným skupinám (najmä muži, ktorí sa pohlavne stýkajú s mužmi, osoby, ktoré užívajú drogy vnútrožilovo), pretrvávajú a naďalej sťažujú prevenciu, starostlivosť i liečbu v súvislosti s HIV a zhoršujú vplyv epidémie na jednotlivcov, rodiny, komunity a krajiny;

T.  keďže programy na prevenciu, liečbu, starostlivosť a podporu v súvislosti s HIV nie sú vhodne zamerané alebo prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím;

U.  keďže je naliehavo potrebné posilniť rozvoj a uplatňovanie komplexných prístupov prevencie a súčasne pokračovať v investíciách do výskumu a vývoja nových technológií prevencie;

V.  keďže by sa nemalo dopustiť, aby mala hospodárska a finančná kríza negatívny vplyv na sektor zdravotníctva ani na zníženie investícií do oblastí dôležitých pre boj proti HIV/AIDS;

W.  keďže zložitá hospodárska situácia ohrozuje financovanie programov v oblasti HIV/AIDS;

X.  keďže najčastejším spôsobom prenosu HIV v EÚ je pohlavný styk medzi mužmi, po ktorom nasleduje heterosexuálny styk, a to najmä medzi jednotlivcami pochádzajúcimi z krajín s rozšírenou epidémiou HIV;

Y.  keďže rodová nerovnosť je jedným z hnacích prvkov epidémie HIV a ženy v súčasnosti predstavujú takmer polovicu novo oznámených prípadov infekcie v EÚ a susedných krajinách;

Z.  keďže mladé ženy sú stále viac ohrozené HIV, pričom približne 45 % všetkých nových prípadov infekcie sa vyskytuje medzi ženami vo veku 15 – 24 rokov;

AA.  keďže je zásadne dôležité presadzovať posilnenie politiky a programov v oblasti prepojenia medzi sexuálnym a reprodukčným zdravím a právami (SRZP) a HIV tak, aby sa programy prevencie HIV/AIDS začlenili do programov SRZP a aby sa prevencia HIV/AIDS stala súčasťou sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti;

AB.  keďže ženy v dôsledku obmedzenej rozhodovacej právomoci, nedostatočnej kontroly nad finančnými zdrojmi, obmedzenej mobility a zodpovedností v súvislosti so starostlivosťou o deti pravdepodobne viac čelia prekážkam v prístupe k službám spojeným s prevenciou, liečbou a starostlivosťou v súvislosti s HIV;

1.  vyzýva Komisiu a Radu, aby vykonali oznámenie o boji proti HIV/AIDS v Európskej únii a v susedných krajinách (2009 – 2013), ako aj sprievodný akčný plán, čiže:

2.  pripomína, že bojovať treba proti HIV, a nie proti jeho nositeľom;

3.  vyzýva Radu, aby prejavila svoju vedúcu politickú úlohu pri riešení šíriacej sa epidémie HIV v Európe, aby vypracovala pre jednotlivé krajiny akčné plány zamerané na problematiku HIV, a aby podporovala účinné reakcie na HIV v susedných krajinách prostredníctvom politického dialógu, budovaním technických kapacít a podporou zapojenia občianskej spoločnosti;

4.  vyzýva Komisiu a Radu, aby poskytli potrebné zdroje s cieľom zaručiť spravodlivý prístup k prevencii HIV , testovaniu, liečbe, starostlivosti a podpore, aby sa riešila stigmatizácia a iné prekážky včasného prístupu k poradenstvu, testovaniu a včasnej starostlivosti, aby zvýšili investície do výskumu s cieľom dosiahnuť účinnú liečbu a aby zlepšili nástroje a činnosti zaoberajúce sa koinfekciami, ako sú tuberkulóza a hepatitída C, okrem iného lepším prístupom ku skríningu a k včasnej a účinnej liečbe;

5.  vyzýva členské štáty, aby zlepšením určovania diagnózy a prístupu k liečbe hepatitídy C, tuberkulózy a iných koinfekcií znížili riziko koinfekcií, a aby uznali, že kľúčovým opatrením na potlačenie tejto epidémie je zohľadnenie potrieb žien spojených s liečbou a starostlivosťou v súvislosti s HIV/AIDS;

6.  vyzýva Komisiu a Radu, aby podporovali včasné určenie diagnózy a starostlivosť zavedením testovania založeného na dôkazoch a súvisiacich stratégií liečby;

7.  vyzýva členské štáty, aby propagovali a podporovali trvalé investície do výskumu nových preventívnych technológií (NPT), ktorý využívajú a riadia ženy, vrátane výskumu mikrobicídnych látok;

8.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, aby boli občianska spoločnosť a akademická výskumná komunita zapojené do všetkých fáz vykonávania oznámenia o reakcii EÚ na HIV/AIDS a príslušného akčného plánu;

9.  opätovne potvrdzuje, že pre všetkých ľudí s vírusom HIV/AIDS by sa mala zabezpečiť najlepšia možná starostlivosť a liečba, a to bez ohľadu na ich pôvod, štátnu príslušnosť, názory, vek, pohlavie, sexuálnu orientáciu, vierovyznanie alebo akékoľvek iné charakteristiky, pričom sa budú riadne dodržiavať súkromie a dodržiavať dôvernosť;

10.  vyzýva Komisiu, aby vyvinula spoločné akcie a prístupy EÚ k podpore plného dodržiavania ľudských práv a prístupov založených na právach k riešeniu politík týkajúcich sa HIV/AIDS vrátane informačných kampaní zameraných na boj proti stigmatizácii a diskriminácii osôb postihnutých HIV/AIDS;

11.  vyzýva členské štáty, aby prijali všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom ukončiť akúkoľvek diskrimináciu osôb postihnutých HIV/AIDS, aby podporovali a chránili ľudské práva a základné slobody s osobitným dôrazom na všetky osoby ohrozené a postihnuté HIV, a aby zrevidovali právne predpisy a politiky, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú účinné programy zamerané na HIV, a aby zabezpečili, že osoby postihnuté HIV/AIDS sa budú zúčastňovať a budú zastúpené na vypracúvaní protidiskriminačných politík; zdôrazňuje význam zohľadňovania rodového hľadiska pri boji proti diskriminácii a vypracúvaní komplexného prístupu k HIV/AIDS;

12.  uznáva obrovský potenciál zamestnávateľských a zamestnaneckých organizácií prispievať, partnerstve s vládami, k boju proti šíreniu HIV/AIDS a k podpore pracujúcich s HIV/AIDS;

13.  vyzýva členské štáty, aby prijali všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom ukončiť akúkoľvek diskrimináciu v oblasti prístupu, ako aj podmienok a cien poistení pre osoby postihnuté HIV/AIDS;

14.  vyzýva členské štáty, aby zaistili, že sa prostredníctvom všetkých národných programov a stratégií týkajúcich sa AIDS vypracujú pevné prepojenia medzi sexuálnym a reprodukčným zdravím a službami súvisiacimi s HIV, ako sa uviedlo v Cochrane Review(4) a opätovne potvrdilo na 42. zasadnutí komisie OSN o obyvateľstve a rozvoji, ktorá monitoruje uplatňovanie akčného programu Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji;

15.  poznamenáva, že preventívne opatrenia by mali explicitne zahŕňať primerané informácie a sexuálnu výchovu, prístup k ochranným prostriedkom, ako sú mužské a ženské kondómy, a posilňovať práva a autonómiu žien v sexuálnych vzťahoch;

16.  zdôrazňuje, že stigmatizácia a diskriminácia výrazne sťažujú boj proti šíreniu HIV/AIDS;

17.  víta záväzky prijaté počas zasadnutia Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni o HIV/AIDS v roku 2011, najmä cieľ zabezpečiť do roku 2015 liečbu pre 15 miliónov HIV pozitívnych osôb na celom svete a znížiť do roku 2015 počet nových prípadov infekcie HIV o 50 %;

18.  víta výzvu OSN pokračovať v záväzku financovať programy týkajúce sa HIV;

19.  víta výzvu OSN, aby farmaceutické spoločnosti včas poskytli cenovo dostupnú, vysoko kvalitnú a účinnú antiretrovírusovú liečbu, s osobitným zameraním na nákladovo efektívne stratégie, najmä na používanie generických liekov;

20.  vyzýva Komisiu a Radu, aby vykonali zmeny potrebné na splnenie svojich záväzkov stanovených v politickom vyhlásení z osobitného zasadnutia Valného zhromaždenia OSN o HIV/AIDS;

21.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby dodržali svoje záväzky voči Globálnemu fondu pre boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii a aby aj naďalej podporovali jeho činnosť v rozvojových krajinách;

22.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili prístup všetkých žien ku vysoko kvalitným komplexným informáciám a službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia; domnieva sa, že by to malo spočívať okrem iného v dôvernom a dobrovoľnom poradenstve, testovaní a liečbe HIV a všetkých pohlavne prenosných infekcií; v prevencii neplánovaného tehotenstva, spravodlivom a cenovo dostupnom prístupe k antikoncepcii vrátane prístupu k núdzovej antikoncepcii; v bezpečnom a legálnom umelom prerušení tehotenstva vrátane starostlivosti po ňom; v starostlivosti a liečbe zameranej na zabránenie vertikálneho prenosu HIV, a to na partnerov a deti;

23.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, členským štátom, generálnemu tajomníkovi OSN, UNAIDS, Svetovej zdravotníckej organizácii a vládam členských štátov.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0284. (2) Ú. v. EÚ C 16 E, 22.1.2010, s. 62. (3) WHO: „Rodová nerovnosť a HIV“ http://www.who.int/gender/hiv_aids/en/ (4) http://www.unfpa.org/webdav/site/global/shared/documents/publications/2008/linkages_evidence.PDF